12 VEDA
HOSPODÁRSKE NOVINY STREDA 4. MÁJA 2016
FOTO TÝŽDŇA ROZHOVOR
Život vo vesmíre nás môže veľmi prekvapiť ASTRONÓMIA l
Americká astronómka Pamela Gay o výskume a hrozbách vesmíru. To nie. Napríklad rastliny uvoľňujú kyslík, ktorý sa dostáva do atmosféry a ten sa tam nemôže vyskytnúť prirodzene. To znamená, že ak nájdeme planétu s atmosférou bohatou na molekuly kyslíka, vieme, že niečo na tej planéte ho produkuje.
HN Science Najdôležitejšie vedecké objavy, ktoré zmenia biznis, ale možno aj celý svet.
Jana Tutková
©hn
jana.tutkova@mafraslovakia.sk
V dnešnej dobe je veľmi populárna debata o hľadaní mimozemského života. Aké technológie sa v súčasnosti pri tomto výskume používajú? Keď hľadáme život v iných solárnych systémoch alebo v iných galaxiách, hľadáme nejaké odpadové produkty toho života. V našej slnečnej sústave hľadáme napríklad metán, ktorý by sa nachádzal inde, ako by sme čakali, alebo chemické látky, ktoré by za normálnych okolností mali byť zničené Slnkom, alebo by inak ako za prítomnosti života nemohli ani existovať. Ak ideme za našu slnečnú sústavu, je to zložitejšie. Na planéty, ktoré obiehajú iné hviezdy, sa musíme pozerať na ich atmosféry cez teleskopy zo Zeme. Hľadáme, či mimozemské atmosféry majú kyslík, čo by naznačovalo, že tam môže byť rastlinný život alebo niečo jemu podobné. Máme vedcov, ktorí hľadajú chemické stopy priemyselnej spoločnosti, znečistenie, ktoré by nemohlo existovať inak ako v technologickej spoločnosti, tiež hľadáme známky tejto technológie. Sú astronómovia, ktorí hľadajú rádiosignály okolo hviezd podobných nášmu Slnku, a dúfajú, že ak možno je niekde vonku ďalšia civilizácia, budú vedieť, že sme tu, a možno pošlú naším smerom správu, ktorú by sme vedeli zachytiť. Znamená to, že v našej sústave by sme mohli nájsť aj mikroorganizmy, ale mimo nej sme schopní zachytiť len inteligentný život?
ríte na tieto nové formy podpory výskumu? Myslím, že je skvelé, ak jednotlivci, ktorým sa v našej modernej spoločnosti darí, reinvestujú bohatstvo prostredníctvom vedeckého pokroku. A tak ako výskum podporujú vlády, vidieť ľudí ako Bill Gates, Mark ZuckerTeleskopy sú schopné tento berg a ďalších podnikateľov, ktorí menia životy ľudí na Zemi, ako kyslík zachytiť? Keď mimozemské planéty pre- menia aj budúcnosť vedy. chádzajú z nášho pohľadu popred ich hviezdu, čiže sú medzi Čo hovoríte na myšlienku vesnami a hviezdou, vidíme svetlo mírneho turizmu, ktorá sa stáhviezdy prechádzať atmosférou va čoraz populárnejšou? Je to zaujímavé, ale najprv planéty. A to nám umožňuje vimusíme prísť na spôsob, ako to dieť, čo v tej atmosfére je. spraviť environmentálne prijateľAko to zatiaľ vyzerá? Môžeme né. Bohužiaľ, všetky štarty, ktočakať objav mimozemského ži- ré by sa mohli konať, ak by boli vota? Mám rada citát astronóma a astrofyzika Carla Sagana: „Bolo by to priveľké mrhanie priestoru, ak by v ňom nebol ďalší inteligentný život.“ Ale neviem, či ho nájdeme. Neviem, koľko typicky prežívajú inteligentné spoločnosti, a jedna vec, ktorú nás vesmír učí stále dookola, je, že ľudská predstavivosť nie je ani zďaleka Vesmír stále taká kreatívna ako veda. Vesmír stále vytvára veci, ktoré sme si vytvára veci, ktoré ani nevedeli predstaviť, že by sme si ani nevedeli sme našli. A pri predstave života mimo Zeme sa zdá, že musí- predstaviť, že by me byť otvorení predstavám o žisme našli. vote, ktorý nepoznáme a ktorý si možno ani nevieme predstaviť. Môže to byť napríklad život, ktorý nepotrebuje kyslík? A to je práve to zaujímavé. Keď vidíme samotný kyslík, znamená to, že bol vyprodukovaný životom. Ale môže existovať život, ktorý neprodukuje kyslík, príklady takého života máme aj tu u nás na Zemi, metanogény. Takže len ak uvidíme veci, ktoré nie sú prirodzene vysvetliteľné, môžeme sa domnievať, čo ich spôsobuje. Nikdy nemôžeme povedať, že život robí to a to, lebo ten život nám napokon ukáže, že sa mýlime. V súčasnosti vidíme veľký záujem o vesmír aj od súkromných spoločností a miliardárov. Ruský podnikateľ Yuri Milner v spolupráci s fyzikom Stephenom Hawkingom spúšťajú projekt na hľadanie mimozemského života. Čo hovo-
vesmírne spoločnosti so svojimi projektmi úspešné, by mali hrozný vplyv na našu atmosféru. Aj ja by som veľmi chcela byť vesmírnym turistom, ale nechcem, aby to ničilo našu planétu. A čo narastajúca debata o ťažbe na asteroidoch? Myslím, že pri tejto téme musíme byť trochu realistickejší. Kovových asteroidov nie je veľa, takže ťažba kovu nedáva príliš zmysel. Je v nich však uväznených mnoho užitočných plynov ako napríklad hélium-3. Ale skôr než po ne pôjdeme, musíme pochopiť ekonomickú stránku toho nápadu a zamyslieť sa nad tým, či nie sú rozumnejšie spôsoby, ako plyny získať, ako napríklad ťažba na Mesiaci. Mnoho spoloč-
ností hovorí aj o zmene orbity asteroidov, ale k tomu by sme mali pristupovať opatrne. Sme vo fáze učenia sa a vtedy sa vždy stávajú chyby. A nechcela by som, aby sa stala chyba s asteroidom príliš blízko pri Zemi. Jednou z vecí, o ktorej sa vie len málo, je vesmírne počasie. Vedci sa v súčasnosti učia lepšie predpovedať správanie Slnka, aby sa v prípade potreby Zem mohla pripraviť na solárnu búrku. Čo by to znamenalo? Naše Slnko je veľmi aktívna hviezda. Vesmírne agentúry na celom svete sa pripravujú na to, aby boli schopné lepšie monitorovať jeho aktivity. Solárna búrka by nebola priamo škodlivá pre ľudstvo, ale mohla by značne poškodiť telekomunikačné zariadenia a energetické siete. Naším cieľom je vyslať do vesmíru loď, ktorá by upozornila výskumníkov na Zemi, že sa aktivita mení. Vypli by sa telekomunikačné a energetické siete a búrku by bolo možné prečkať. Jednou z oblastí, ktorým sa venujete, je popularizácia vedy. Čo ľudí zaujíma najviac? Lákajú ich také čudné, zvláštne veci ako relativita, že so zvyšujúcou sa rýchlosťou blížiacou sa rýchlosti svetla sa vaša hmotnosť zvyšuje, alebo kvantová mechanika, podľa ktorej ak pohár padá na Zem, nemusí sa rozbiť, ale môže sa cez ňu prepadnúť. Môžete pozerať sci-fi filmy? Ale áno, pozerám ich veľmi rada. Ale často sa rozčuľujem a hádam sa s nimi. Napríklad vždy, keď vidím, ako pristáva IronMan. Pri takom náraze na Zem by mal rozmliaždené kosti!
Kto je Pamela Gay Americká astronómka, ktorá sa okrem výskumu venuje aj vzdelávaniu verejnosti v oblasti vedy. Známa je vďaka svojmu projektu CosmoQuest v spolupráci s NASA, v rámci ktorého vedie ľudí k záujmu o výskum vesmíru. Vytvorila podcasty ako Astronomy Cast a 365 Days of Astronomy a vedie blog StarStryder. Pracuje na Southern Illinois University.
V hĺbke 3 700 metrov vyzerá život ako z animácie Mariánska priekopa – Americký Národný úrad pre oceány a ovzdušie (NOAA) sa môže pochváliť surreálnym objavom. V Mariánskej priekope v hĺbke 3 700 metrov pod morom našli na pod-
morskej hore Enigma Seamount doteraz neznámy druh živočícha, ktorý vyzeral ako vytvorený počítačovou grafikou. Pravdepodobne však ide o jedného zo zástupcov druhu medúz Crossota. (JT)
PSYCHOLÓGIA
Vedci rozlúskli dokonalé ospravedlnenie Columbus – Ak sa potrebujete niekomu ospravedlniť, nemusíte sa namáhať s tým, ako to spraviť. Poradia vám vedci. Štúdia pod vedením Roya Lewického, emeritného profesora manažmentu a ľudských zdrojov na Ohio State University's Fisher College of Business, zistila, ktoré kroky je potrebné pri dobrom ospravedlnení dodržať. Lewicki a jeho kolegovia robili testy na 755 účastníkoch štúdie a dospeli k záveru, že najúspešnejšia je kombinácia šiestich častí.
Ospravedlnenie by sa malo začať prejavom poľutovania, pokračovať má vysvetlením, čo sa stalo, prijatím zodpovednosti, vyjadrením ľútosti, ponukou na nápravu a napokon sa má ukončiť žiadosťou o odpustenie. Najdôležitejším krokom je pritom práve prijatie zodpovednosti za chybu, tým najmenej dôležitým je posledný bod zoznamu. „Dôležité je aj načasovanie. Iné štúdie už v minulosti dokázali, že čím skôr sa ospravedlníte, tým lepšie,“ uzatvára Lewicki. (JT)
GENETIKA
Gén „staroby“ pridáva na tvárach ľudí roky Rotterdam – Elixír mladosti to zatiaľ nie je, ale vedci sú o krok bližšie k rozlúšteniu génu, ktorý spôsobuje mladší výzor. Odborníci z holandského Rotterdamu zverejnili štúdiu, podľa ktorej našli v ľudskom tele gén zodpovedný za to, ako staro človek vyzerá. K objavu došlo po tom, čo si vedci všimli, že ľudia, ktorí v sebe nesú mutáciu určitého génu, vyzerajú priemerne približne
o dva roky staršie, ako v skutočnosti sú. Zatiaľ však ide iba o jeden gén, konkrétne o jeho variáciu MC1R. „Vieme, že ich tam je určite viac, zatiaľ však len začíname,“ povedal Manfred Kayser, profesor forenznej molekulárnej biológie z Erasmus Medical Center v Rotterdame. Objav by v budúcnosti mohol viesť k vysvetleniu, prečo a ako sa mení ľudská tvár, keď starne, a časom môže viesť aj k spomaľovaniu viditeľných prejavov starnutia. (JT)
VEDA V SKRATKE
Občasná nočná šichta môže škodiť
SNÍMKA: ARCHÍV
Boston – Rozsiahla štúdia zameraná na pracovný čas priniesla prekvapujúce, no negatívne výsledky. Americkí vedci študovali 189-tisíc žien, ktoré dlhý čas pracovali v striedavých denných a nočných šichtách a prepojenie tohto systému rotovania so srdcovo-cievnymi chorobami. Výsledok ukázal, že tí, ktorí pracovali tri a viac nočných šícht aspoň dekádu, mali o 15 až 18 percent vyššiu šancu na srdcovo-cievne ochorenia ako tí s pravidelným pracovným časom. Výskum bol zameraný len na ženy, podľa vedcov môže mať rotujúci pracovný čas na mužov iný efekt. Na to, aby zistili, čo sa dá spraviť
a aké časy sú najvhodnejšie na striedanie šichty, aby spôsobili čo najmenšie škody, bude potrebná ešte rozsiahlejšia štúdia. (JT)
Vedci varujú: Brexit ohrozí náš výskum Londýn – Výskum v oblasti liečby rakoviny môže byť ohrozený, varujú britskí vedci. V poslednej debate vedecov o možných následkoch odchodu Veľkej Británie z EÚ uviedli, že „zdieľanie práce a fondov“ medzi Britániou a úniou pomáha zlepšovať služby britským onkologickým pacientom a oddelenie krajiny zo spolku by malo ničivé následky aj na medzinárodný výskum. (JT)