Práca, mzdy a odmeňovanie 1/2014 by AIONiCS

Kalendár podnikate¾a od 1. 2. 2014 do 28. 2. 2014 Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos , RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Kalendár podnikate¾a spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-úètovná poradkyòa Termín zákonnej povinnosti do 3 dní

do 10. 2. 2014 (namiesto soboty 8. 2. 2014) do 10. 2. 2014 (namiesto soboty 8. 2. 2014) do 10. 2. 2014 (namiesto soboty 8. 2. 2014)

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne pracovný úraz, ktorý si vy iadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú Zamestnávate¾ neschopnos . § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predlo i poboèke Sociálnej pois ovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos . Písomne alebo elektronicky vykáza príslušnej zdravotnej pois ovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na Platite¾ dividendy poistné, ak boli dividendy vyplatené v mesiaci január 2014. § 20 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak platite¾ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doruèova príslušnej ZP výluène elektronicky. Vzor výkazu pod¾a vyhlášky MZ SR è. 23/2013 Z. z. Uhradi preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo naj- Platite¾ dividendy skôr 1. 1. 2013, a bol vyplatený v mesiaci január 2014. § 17 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti Pokuta a do výšky 16 596,96 eura.

Pokuta a do výšky 3 319 eur udelená Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %).

Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v § 11 Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálOdvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za január 2014 nej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia ods. 2 – za samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a – za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnanca- § 17 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení úroková sadzba je 15 %). mi, SZÈO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie pod¾a vyhlášky MZ SR è. 130/2012 Z. z. Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj po- Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba a dobro- Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy istného na poistenie v nezamestnanosti za január 2014 povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fyzickými vo¾ne poistená osoba poistného (do výšky 3,32 eura sa nevyrubí). osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona. § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 eura do 16,60 eura/1 platba (najviac spolu 16 596,96 eura). Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom uvedených v § 4 ods. 2 a Zamestnávate¾ z vymeriavacieho základu pod¾a § 139a a § 139b zákona s uvedením variabilného a špecifického symbolu po- § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistného (do 3,32 eura sa nevyrubí). d¾a § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári 2014. Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 eura do 16,60 eura/1 platba (najviac spolu 16 596,96 eura). Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy Odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za zamest- Zamestnávate¾ nancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných s uvedením variabilného a špecifického § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistného (do výšky 3,32 eura sa nevyrubí). symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona, ak príjem presiahol urèenú sumu a ak boli príjmy vyplatené v januári 2014. Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 eura do 16,60 eura/1 platba (najviac spolu 16 596,96 eura).

Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového Platite¾ poistného – zamestnávate¾ alebo samostatne zárobko- Pokuta vo výške 331 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti. úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na výplatu príjmov. vo èinná osoba § 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej pois ovni pri vzniku povinnosti plati poistné ako Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta do výšky 3 319 eur za nesplnenie povinností. do 8 dní SZÈO. § 20 ods. 2 písm. a) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní poistení oprávnenia na podnikanie. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni: Poistenec (fyzická osoba) Pokuta vo výške 331 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti. do 8 dní – zmenu alebo vznik platite¾a poistného, § 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení – skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati zaòho poistné, Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. – zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu, – skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, – skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni, e: Poistenec (fyzická osoba) Pokuta vo výške 331 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti. do 8 dní – vykonáva èinnos zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, § 23 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. – vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, – sa dlhodobo zdr iava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos . do 8 dní Poistenec je povinný oznámi zdravotnej pois ovni vznik skutoèností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) Poistenec (fyzická osoba) Pokuta vo výške 331 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti. zákona o zdravotnom poistení (keï platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát). § 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením oznamovacej povinnosti. Zamestnanec Pokuta vo výške 331 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti. do 8 dní Oznámi zamestnávate¾ovi: § 23 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec zodpovedá zdravotnej pois ovni za škodu, ktorá jej vznikne neplnením – zmenu zdravotnej pois ovne, oznamovacej povinnosti. – údaje rozhodujúce pre urèenie, èi je alebo nie je poistencom štátu (DPN, RP, poberate¾ dôchodku a pod.), – údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne alebo elektronicky oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni vznik alebo zmenu platite¾a poistného. Pokuta do výšky 3 319 eur za nesplnenie povinností. do 8 pracovných dní Platite¾ poistného pod¾a § 11 zákona è. 580/2004 Z. z. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène § 24 písm. c) a § 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotelektronicky. nom poistení Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni skutoènos , kedy platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo pla- Pokuta do výšky 3 319 eur za nesplnenie povinností. do konca kalendárneho by štát. tite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène § 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení k zmene platite¾a poistného elektronicky. Pokuta do výšky 3 319 eur za nesplnenie povinností. do konca kalendárneho me- Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu, e fyzická osoba sa Zamestnávate¾, siaca nasledujúceho po me- nepova uje za zamestnanca v dòoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a § 10b ods. 1 písm. a) § 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení siaci, v ktorom došlo k zmene a v ktorých nie je fyzickou osobou pod¾a odseku 7 písm. m) a s). platite¾a poistného Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Prihlási sa na NP a DP v poboèke Sociálnej pois ovne, v rovnakej lehote sa z týchto poistení odhlási . Samostatne zárobkovo èinná osoba Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. do 8 dní Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne prerušenie NP a DP. § 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou pois ovòou a v rovnakej lehote sa z registra Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. do 8 dní zamestnávate¾ov odhlási . § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej pois ovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu svojho názvu, sídla a dòa urèeného na výplatu príjmov. Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. do 8 dní Oznámi Sociálnej pois ovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predklada Sociálnej pois ovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. do 8 dní Oznámi organizaènej zlo ke Sociálnej pois ovne, e jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestná- Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. vate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a alebo je èlenom štatutárneho orgánu zamest- § 231 ods. 1 písm. o) zákona è. 461/2003 Z. z. návate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a. o sociálnom poistení Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie Zamestnávate¾ v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. pois ovne. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. pred vznikom poistenia Prihlási zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne 68 eur, a zamestnanca po Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. dovàšení 18 rokov, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne 159 eur, na úèely úrazového poistenia a garanèného § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona è. 461/2003 Z. z. poistenia (dohody o brigádnickej práci študentov) v poboèke Sociálnej pois ovne. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. pred vznikom poistenia Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a spo- Zamestnávate¾ rite¾ov na úèely úrazového a garanèného poistenia v poboèke Sociálnej pois ovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. do 8 dní

1/2014

mesačník vydávaný v jazyku slovenskom

Obsah čísla : Daň z príjmov Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2013 . . . . . . . 2 (Ing. Eva Gášpárová)

Príjmy fyzických osôb nepodliehajúce zdaneniu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 (Ing. Miroslava Brnová)

Odvody do fondov a sociálna pomoc Zmeny v zákone o sociálnom poistení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 (JUDr. Igor Hvojník)

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/70 53 210, fax: 041/70 53 214 www.pp.sk Šéfredaktorka: Bc. Monika Paluchová e-mail: paluchova@epi.sk tel.: 041/70 53 599, fax: 041/70 53 232 Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: BTO print, s.r.o. Martina Rázusa 23A/8336 010 01 Žilina Spolupracovníci redakcie: Ing. Jolana Strýčková, JUDr. Tatiana Mičudová, Ing. Eva Gášpárová, JUDr. Igor Hvojník, Viera Valicová, doc. JUDr. Ján Matlák, CSc. Inzercia: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/70 53 251, mob.: 0918 635 305 email: majercikova@epi.sk fax: 041 /70 53 214

Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky tel.: 041/70 53 222, fax: 041/70 53 343 Služby zákazníkom: tel.: 041/70 53 600, fax: 041/70 53 343 e-mail: bonus@epi.sk Telefonické poradenstvo (po – pia): z oblasti Dane a účtovníctvo: 8.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 411 535 z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod tel.: 0900 411 636 Cena hovoru je 1 € za minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/70 53 434 e-mail: listaren@pp.sk

www.rozumacit.sk

Maloobchodné predajne: Tomášikova 20, 821 02 Bratislava Tel.: +421 2 43426815 e-mail: batomasikova@eurokodex.sk Tematínska 10, 851 05 Bratislava Tel.: +421 2 68203655 e-mail: tematinska@eurokodex.sk Richterova 1171, 925 21 Sládkovičovo Tel.: +421 31 7899929 e-mail: sladkovicovo@eurokodex.sk Kováčska 26, 040 75 Košice Tel.: +421 55 6220478 e-mail: kosice@eurokodex.sk Sadzba daná do tlače: 27. 1. 2014 Predplatné na ročník 2014: od 1. 10. 2013 do 31. 12. 2013 s 10 % zľavou je 56,34 € Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006.

Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú.: 184196713/7500

Evidenčné číslo: EV 3311/09, ISSN 1335 – 7115

1/2014

Daň z príjmov SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zmeny tlačív „Mesačný výkaz poistného a príspevkov“ a „Výkaz poistného a príspevkov“ od 1. januára 2014 Sociálna poisťovňa informuje zamestnávateľov o nových tlačivách „Mesačný výkaz poistného a príspevkov“ (MV) a „Výkaz poistného a príspevkov“(VP), ktoré sa budú používať od obdobia január 2014. V súvislosti s novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinnou od 1. januára 2014 pribudli na tlačivo MV nové rubriky s názvom: – Deň určený na výplatu príjmov – FO, ktorá plní povinnosti voči SP (meno, priezvisko, telefón a e-mail) Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2014 zamestnávateľ je povinný predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Rubrika „FO, ktorá plní povinnosti voči SP“ pribudla aj na tlačivo VP. Na tlačivá MV a VP pribudli aj ďalšie nové rubriky s názvom: – Počet dní obdobia podľa § 26 – Kalendárne dni vylúčených dôb (od, do, trvá) Počet dní obdobia podľa § 26: Táto rubrika sa vypĺňa iba pre zamestnancov s odvodovou úľavou, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní (typ 14). Ustanovenia § 26 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – prerušenie povinného poistenia zamestnanca, sa na zamestnancov s odvodovou úľavou neuplatňuje, keďže títo zamestnanci nemajú povinné poistenie a nemôže dôjsť ani k jeho prerušeniu. Uplatňuje sa však ustanovenie § 138 ods. 8 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. novembra 2013 - vymeriavací základ zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia nie je príjem vyplatený

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2013 Zhrnutie: l Zamestnanec, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, predkladá žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň na tlačive určenom Finančným riaditeľstvom SR do 17. februára 2014. l Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na tlačive, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR, do 31. marca 2014 a do 30. apríla 2014 kópiu ročného zúčtovania ako doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní doručí zamestnancovi. l Pri vykonávaní ročného zúčtovania zamestnávateľ zohľadní nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus na vyživované dieťa a zamestnaneckú prémiu na základe údajov v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania a dokladov preukazujúcich nárok na ich priznanie. l Zamestnávateľ pri výpočte dane uplatní sadzbu dane podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov. l Ak zamestnanec požiada, zamestnávateľ je povinný vystaviť aj doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnanca. l Zamestnanec môže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane, minimálne 3 eurá, venovať niektorej z právnických osôb vedených v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, a to prostredníctvom vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane, prílohou ktorého je aj potvrdenie o zaplatení dane. l Zamestnávateľ je povinný predložiť správcovi dane hlásenie o vyúčtovaní dane na tlačive, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR, do 30. apríla 2014. Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň upravuje § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 17. februára 2014 (15. februára 2014 je sobota). Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. marca 2014. Zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nebude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (pozri kapitolu 4 článku Povinnosti zamestnávateľa v oblasti mzdového účtovníctva pri uzatváraní roku 2013 a pri prechode na rok 2014 v PaM č. 11/2013):

Daň z príjmov l

do 10. februára 2014 – zamestnancom, ktorí požiadali o vystavenie potvrdenia najneskôr do 5. februára 2014,

do 10. marca 2014 – zamestnancom, ktorí nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.

1. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2013, ak: l

poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,

ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona, ale neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 (neuplatní si nárok na vrátenie zrazenej dane).

O vykonanie ročného zúčtovania za rok 2013 môže zamestnanec požiadať toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u posledného zamestnávateľa uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak si v priebehu roka neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane ani daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, o vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov, t. j. daňovník nemusí byť zamestnancom zamestnávateľa, ktorého požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnanec nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2013, ak: l

okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iné zdaniteľné príjmy – príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8), ktoré neboli zdanené zrážkovou daňou,

mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a chce uplatniť postup podľa § 43 ods. 7 zákona,

mal príjmy zo zdrojov v zahraničí,

mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona,

mal príjmy, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň a uplatnil sa postup podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona,

nepredloží do 17. februára 2014 zamestnávateľovi doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania.

Zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň: l

v I. časti – údaje o zamestnancovi: – uvádza svoje osobné údaje a adresu zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanie ročného zúčtovania,

v II. časti – uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane: – uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 až 5 zákona uvedením: osobných údajov manželky (manžela), počtu mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, úhrnu vlastného príjmu manželky (manžela) v zdaňovacom období, vyhlásenia, že úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR tvorí 90 % a viac zo všetkých príjmov, ktoré plynuli zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí – len daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiaval menej ako 183 dní, – uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka z dôvodu, že úhrnná výška dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 zákona nepresiahla v zdaňovacom období sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11

v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení. Súčasťou MV je preto nová rubrika „Počet dní obdobia podľa § 26“, ktorú vyplní zamestnávateľ, ak jeho zamestnanec s odvodovou úľavou mal v kalendárnom mesiaci obdobia podľa § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení. Počet kal. dní, za ktoré sa platí poistné sa o tieto obdobia ponižuje, nakoľko za obdobie podľa § 26 ods. 1 a 3 zamestnávateľ neplatí poistné na úrazové a garančné poistenie. Zároveň platí, že u tohto zamestnanca sa nepoužije ustanovenie o alikvotnom maximálnom vymeriavacom základe na platenie poistného na garančné poistenie – § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení. Kalendárne dni vylúčených dôb: Zamestnávateľ uvedie obdobie, po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým stavom do siedmich rokov veku. V kalendárnom mesiaci, v ktorom starostlivosť o dieťa začala, sa vyplní iba dátum začiatku starostlivosti v kolónke „od“. Ak sa starostlivosť o dieťa začala v skoršom kalendárnom mesiaci a neskončila sa v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa MV alebo VP predkladá, krížikom sa označí kolónka „trvá“. Ak starostlivosť o dieťa v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa predkladá MV alebo VP skončila v tomto mesiaci, vyplní sa iba dátum v kolónke „do“. Ak sa starostlivosť začala aj skončila v priebehu jedného kalendárneho mesiaca, uvedú sa dátumy v kolónkach „od“ a „do“.

UPOZORNENIE Zamestnanec žiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok) 2013, vzor ktorého určilo a na webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.

PRÍKLAD Z PRAXE Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce @Majú zamestnanci pracujúci v bazénovej hale nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (chlórové výpary, vlhko, teplo, klimatizácia, hluk) a v akej výške? Na základe čoho sa zamestnanci zaraďujú do príslušných kategórií?

1/2014

Daň z príjmov Odpoveď: V zmysle § 124 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie), ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu (t. j. je to pracovná činnosť zaradená medzi rizikové práce) a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. Za každú hodinu práce podľa § 124 ods. 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia, ale neuplatňujú sa pri nej predošlé ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo aj z vlastného podnetu. Meranie faktorov vykonávajú na základe objednávky zamestnávateľa buď kompetentní zamestnanci regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo iné odborne spôsobilé právne subjekty. Na základe vykonaných meraní, ak hodnoty prekračujú NPEL – najvyšší prípustný expozičný limit, zamestnávateľ navrhne regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zaradenie prác do rizikových, t. j. vyhlásenie rizikových prác. V rozhodnutí o rizikových prácach sú zároveň uvedené základné povinnosti zamestnávateľa, a to najmä z hľadiska ochrany zdravia. Do 3. kategórie sa zaraďujú: a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

–

ods. 2 zákona, t. j. k 1. 1. 2013 poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2013 alebo skôr a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť, len ak suma dôchodku v úhrne za rok 2013 nepresahuje sumu 3 735,94 eura a vo výške rozdielu medzi sumou 3 735,94 eura a vyplatenou sumou dôchodku, uvedením: úhrnnej sumy dôchodku za zdaňovacie obdobie, uplatňuje nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období, uvedením: úhrnu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

v III. časti – uplatnenie daňového bonusu: uplatňuje nárok na daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 zá– kona, ak o daňový bonus nežiadal v priebehu roka 2013 alebo ak počas roka 2013 v niektorom mesiaci nesplnil podmienku nároku (príjem najmenej vo výške polovice minimálnej mzdy), vyhlasuje, že úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR tvorí – 90 % a viac zo všetkých príjmov, ktoré plynuli zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí – len daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt a na území SR sa zdržiaval menej ako 183 dní,

v IV. časti – uplatnenie poistného a príspevkov: dodatočne uplatňuje povinné poistné a príspevky, ktoré zaplatil v zda– ňovacom období, t. j. okrem povinného poistného, ktoré platil ako zamestnanec, aj poistné a príspevky, ktoré v roku 2013 platil sám: na zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, ako nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie, na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a poistné na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti,

v V. časti – žiadosť o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie: – žiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie a vyhlasuje, že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu podľa § 32a ods. 1 zákona za zdaňovacie obdobie,

v VI. časti – žiadosť o zvýšenie základu dane o uplatnené úhrady zdravotníckeho pracovníka podľa § 52j ods. 4 zákona: – žiada zamestnanec (lekár, sestra, pôrodná asistentka), ak si neoprávnene znížil príjmy zo závislej činnosti o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie alebo nedodržal podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka a je povinný zvýšiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady za ten rok, v ktorom k porušeniu podmienok došlo, – uvádza úhrnnú sumu uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka,

v VII. časti – žiadosť o vystavenie potvrdenia podľa § 39 ods. 7 zákona: – žiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely poukázania sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane,

v záverečnej časti: – uvádza počet iných zamestnávateľov, od ktorých poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a prikladá potvrdenia o zúčtovaných a vyplatených príjmoch od týchto zamestnávateľov, – vyhlasuje, že nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona, – podpisom potvrdzuje, že všetky údaje, ktoré v žiadosti uviedol, a priložené doklady sú správne a úplné.

Daň z príjmov Prílohou k Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania sú doklady podľa § 37 zákona preukazujúce nárok na nezdaniteľné časti základu dane, na daňový bonus na vyživované dieťa, na dodatočné uplatnenie poistného a príspevkov.

2. Veličiny, ktoré zamestnávateľ zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania Pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň zamestnávateľ zohľadní: l

nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona,

daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 zákona,

zamestnaneckú prémiu podľa § 32a zákona,

sadzbu dane podľa § 15 zákona.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: l

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2013 je: l

ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 eur (194,58 x 100), nezdaniteľná časť = 3 735,94 eura (194,58 x 19,2),

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 19 458 eur, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 600,436 eura (194,58 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku, alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobia nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jeho dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti od dosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane, a vyplatenou sumou dôchodku. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: l

ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: – nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, c) práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia, d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia. Do 4. kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú: a) práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, b) práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, c) práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva. To znamená, že je pri zamestnancoch uvedených v otázke potrebné postupovať podľa uvedených ustanovení.

UPOZORNENIE Aj napriek tomu, že dvanásťnásobok mesačnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (311,32 x 12) predstavuje sumu 3 735,84 eura, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň sa uplatní suma 3 735,94 eura, čím sa zohľadní rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhľovania.

1/2014

Daň z príjmov SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Kalendár povinností samostatne zárobkovo činných osôb voči SP v roku 2014 Sociálna poisťovňa pripravila pre samostatne zárobkovo činné osoby nasledujúci stručný súhrn ich povinností vo vzťahu k plateniu poistného na sociálne poistenie na rok 2014. Január 2014 – do 8. januára zaplatiť poistné za mesiac december 2013 – pri platení poistného z minimálneho alebo maximálneho vymeriavacieho základu si vypočítať poistné a upraviť platby, ak sú zadávané trvalým príkazom, pretože za obdobie od 1. januára 2014 sa mení minimálny a maximálny vymeriavací základ, a teda aj poistné z minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu – minimálny vymeriavací základ bude 402,50 eur, z toho minimálne mesačné poistné bude vo výške 133,42 eura – maximálny vymeriavací základ bude 4025,00 eura, z toho maximálne mesačné poistné bude vo výške 1334,28 eur Február 2014 – do 10. februára zaplatiť poistné za mesiac január – v novej výške, v súvislosti s novým minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom Marec 2014 – do 10. marca zaplatiť poistné za mesiac február Apríl 2014 – do 8. apríla zaplatiť poistné za mesiac marec Máj 2014 – do 9. mája zaplatiť poistné za mesiac apríl Jún 2014 – do 9. júna zaplatiť poistné za mesiac máj Júl 2014 – do 8. júla zaplatiť poistné za mesiac jún – posúdiť vznik povinného poistenia k 1. júlu 2014, resp. trvanie povinného poistenia SZČO aj po 30. júni 2014 – povinné poistenie vznikne, resp. trvá, ak SZČO za rok 2013 prekročila celkový hrubý príjem (bez odpočítania výdavkov) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov 4830,00 eur – posúdiť zánik povinného poistenia SZČO k 30. júnu 2014, ak príjem za rok 2013 bol v sume 4830,00 eur a menej Upozornenie: S účinnosťou od 1.7.2014 sa už status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebude posudzovať v závislosti od registrácie u správcu dane,

–

má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

–

má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: –

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

–

má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2013 je: l

ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 34 401,74 eura a manželka (manžel): –

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 3 735,94 eura,

–

má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 735,94 eura, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi 3 735,94 eura a príjmom manželky (manžela),

–

má vlastný príjem presahujúci sumu 3 735,94 eura, nezdaniteľná časť = nula,

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 34 401,74 eura a manželka (manžel): –

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

–

má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Ak zamestnancom je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplatniť len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplatniť zamestnanec: l

ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, pričom nie je podstatné, či majú rovnakú adresu trvalého pobytu,

aj vtedy, ak si manželka (manžel) uplatnila vo svojom ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na seba,

len za obdobie, počas ktorého sú manželmi.

Za manželku (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá: l

sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo

v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo

Daň z príjmov l

bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo

sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je manželka (manžel) povinná v príslušnom zdaňovacom období zaplatiť. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane, započítava sa napríklad: l

hrubý príjem zo závislej činnosti, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné náhrady, suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie, podiely na zisku,

nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi,

príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o výdavky,

príjem z prenájmu,

príjem z kapitálového majetku (napr. úroky v banke, plnenie zo životného poistenia, dávky doplnkového dôchodkového sporenia),

ostatné príjmy (napr. výhry, príjmy z predaja nehnuteľnosti).

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, vianočný príspevok) a štipendium pri sústavnej príprave na povolanie. S účinnosťou od 1. januára 2013 je podľa § 11 ods. 8 zákona nezdaniteľnou časťou základu dane do 31. decembra 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 je to maximálna suma vo výške 943,20 eura (786 x 60 x 2 %). Na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane je rozhodujúce, akú sumu zamestnanec na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatil v období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013, pričom nie je podstatné, či príspevky platil pravidelne mesačne, nepravidelne alebo jednorazovo, či ich realizoval zrážkou zo mzdy alebo inými platbami. Ako nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť sumu najviac do výšky 2 % zo základu dane (nie hrubého príjmu) zisteného z príjmov podľa § 5 zákona, maximálne 943,20 eura. Ak za zamestnanca odvádzal dobrovoľné príspevky zamestnávateľ, zrazené príspevky musia byť uvedené na mzdovom liste zamestnanca a zamestnanec na účely ročného zúčtovania preddavkov na daň a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane nemá povinnosť preukazovania výšky zaplatených príspevkov. Ak zamestnancovi zamestnávateľ dobrovoľné príspevky nezrážal a neodvádzal, zamestnanec je povinný v súlade s § 37 ods. 1 písm. c) zákona preukázať výšku zaplatených dobrovoľných príspevkov dokladom od správcovskej spoločnosti. Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať: l

pri podaní Vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa, alebo

pri podaní Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň

ale len od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v posudzovanom kalendárnom roku (2013). Podmienka dovŕšenia 18 rokov veku na účely statusu samostatne zárobkovo činnej osoby zostáva zachovaná. Z postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby zostávajú naďalej vyňaté fyzické osoby, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, fyzické osoby ktoré dosahujú príjmy z prenájmu nehnuteľností, resp. fyzické osoby, ktoré dosahujú pasívne príjmy autorov a umelcov. – prihlásiť sa do ôsmich dní (najneskôr do 9. júla) prostredníctvom Registračného listu FO – SZČO – prihláška v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska – platí len pre tie SZČO, ktoré v uplynulom období povinne poistené neboli (resp. odhlásiť sa do 8. júla 2013, ak povinnosť platiť poistné zanikla) – vypočítať si poistné z vymeriavacieho základu určeného na základe čiastkového základu dane za rok 2013, upraviť si platby, ak sú zadávané trvalým príkazom Upozornenie: Od 1. júla 2014 platí nová úprava určenia vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Určí sa nasledovne: Čiastkový základ dane, neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO : koeficient 1,6 : 12 August 2014 – do 8. augusta zaplatiť poistné za mesiac júl September 2014 – do 8. septembra zaplatiť poistné za mesiac august Október 2014 – do 8. októbra zaplatiť poistné za mesiac september – posúdiť vznik povinného poistenia k 1. októbru 2014, resp. zánik povinného poistenia k 30. septembru 2014, ak SZČO mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, prihlásiť sa do 9. októbra, resp. odhlásiť sa do 8. októbra 2014 November 2014 – do 10. novembra zaplatiť poistné za mesiac október December 2014 – do 8. decembra zaplatiť poistné za mesiac november

UPOZORNENIE Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa, aby príspevky na dobrovoľné dôchodkové sporenie mu zrážal zo mzdy. Zamestnávateľ môže zrážky

1/2014

Daň z príjmov vykonávať v súlade s § 131 ods. 3 Zákonníka práce len na základe písomnej dohody so zamestnancom a odvádzať dobrovoľné príspevky za zamestnanca v súlade s § 26 ods. 3 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, len ak sa na tom so zamestnancom dohodol.

príslušnými dokladmi, ktorými sú: l

doklad o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,

potvrdenie príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdenie o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

POZNÁMKA Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz.

PRÍKLAD Z PRAXE Dohoda o pracovnej činnosti na dve rôzne práce u jedného zamestnávateľa @Môže zamestnávateľ zamestnať na jednu dohodu o pracovnej činnosti zamestnankyňu na výkon práce upratovanie s počtom hodín denne 2 hodiny, spolu 10 hodín (pondelok až piatok) a na druhú dohodu o pracovnej činnosti s počtom hodín denne 2 hodiny, spolu 10 hodín na inú prácu vo výrobnom procese u zamestnávateľa? Odpoveď: Keďže zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce nezakazuje, tak umožňuje, aby s jedným zamestnávateľom mohol mať zamestnanec uzatvorených aj viacero dohôd, teda aj dohodu o vykonaní práce v rozsahu najviac 350 hodín v kalendárnom roku a súčasne aj dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, prípadne viac dohôd o pracovnej činnosti, každú na 10 hodín týždenne. To znamená, že zamestnávateľ môže uzatvoriť s tou istou zamestnankyňou dohodu o pracovnej činnosti na upratovacie práce, ako aj dohodu o pracovnej činnosti na prácu vo výrobnom procese zamestnávateľa na inú činnosť. Je však potrebné dodržať zákonné ustanovenia o rozsahu pracovnej činnosti, a to najviac 10 hodín týždenne. Ako je uvedené, uzatvorenie viacerých dohôd o pracovnej činnosti toho istého zamestnanca u jedného zamestnávateľa je možné

Ak zamestnancom je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), nárok na daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Nárok na daňový bonus je za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie, t. j. dieťa bolo považované za vyživované, nezaopatrené, žilo so zamestnancom v spoločnej domácnosti a zdaniteľný ročný príjem zamestnanca zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov bol aspoň vo výške 2 026,20 eura. Do 30. 6. 2013 bola mesačná suma daňového bonusu 21,03 eura, od 1. 7. 2013 je suma daňového bonusu 21,41 eura. Suma daňového bonusu za rok 2013 je 254,64 eura na jedno vyživované dieťa. V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak: l

dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,

poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,

daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,

nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,

nepoberal ostatné zdaniteľné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,

nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,

vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Ak zamestnanec spĺňa uvedené podmienky, ale na podporu jeho udržania v zamestnaní bol v zdaňovacom období poskytnutý príspevok podľa zákona o službách zamestnanosti, nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká. Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný: l

pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,

Daň z príjmov pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane. Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2013 je nasledovný: l ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 026,20 eura, ale menej ako 4 052,40 eura, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 – 3 509,76 = 226,18 eura x 19 % = 42,9742 = 42,98 eura, l ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 052,40 eura, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 – základ dane daňovníka x 19 %, l ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. Sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby podľa § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov je: l 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, t. j. za rok 2013 je to 19 % zo základu dane do 34 401,74 eura, l 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t. j. za rok 2013 je to 19 % zo základu 34 401,74 eura a 25 % zo základu dane 34 401,75 eura a viac. l

3. Vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a vysporiadanie vzniknutého preplatku alebo nedoplatku Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania: l vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, l vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus, l vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 31. marca 2014 na tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie (rok) 2013, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/026368/2013-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013. V Ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2013 sa uvádza: l riadok 00 Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2014 vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme (príjmy zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zdaniteľné odmeny za prácu spoločníka, konateľa, člena družstva, zdaniteľné odmeny za funkciu člena dozornej rady, správnej rady, predstavenstva, zdaniteľné príjmy na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, ak ide o závislú činnosť), vrátane príjmov zo sociálneho fondu, doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 a 6), príjmov od dane oslobodených (§ 5 ods. 7 a § 9)

dohodnúť len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti zamestnanca vyplývajúce zo súbežných dohôd o pracovnej činnosti sa posudzujú samostatne. Povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu k zdravotnej poisťovni je zamestnanca prihlásiť jedenkrát na zdravotné poistenie, ale z každej dohody, čiže dvakrát na sociálne poistenie.

PRÍKLAD Z PRAXE Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov práce @U zamestnávateľa pôsobila rada zamestnancov, ktorá nemala predpísaný počet členov podľa počtu zamestnancov v zmysle § 234 Zákonníka práce. Chýbal jej jeden člen. V tomto čase rada zamestnancov prerokovala v tomto neúplnom zložení okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom na žiadosť zamestnávateľa. Možno považovať takéto prerokovanie radou zamestnancov za platné prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka práce? Ak nie, dá sa vyvodiť právny záver, že účinky splnenia si povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce boli splnené tým, že žiadosť zamestnávateľa na radu zamestnancov (ktorá fakticky nemala potrebný počet členov, ale záležitosť prerokovala) obsahovala náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, a teda bola splnená hmotno-právna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru? Odpoveď: Z ustanovenia § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení (v ďalšom texte len ako „Zákonník práce“) s názvom Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru vyplýva, že: „Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.“

1/2014

Daň z príjmov Zákonník práce ustanovuje povinnosť výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov. Súčasne v tretej vete je ustanovená nevyvrátiteľná právna domnienka danosti prerokovania skončenia pracovného pomeru, ak do siedmich pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo do dvoch pracovných dní k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dokonca platnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru neovplyvňuje ani situácia, ak zástupca zamestnancov v rámci prerokúvania vyjadril negatívny postoj s výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zástupcom zamestnancov je len hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že v zmysle § 74 Zákonníka práce je zo strany zamestnávateľa splnená povinnosť prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov a z tohto hľadiska je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce, neberúc do úvahy splnenie ďalších povinností. Platnosť samotného prerokovania výpovede alebo okamžité skončenie pracovného pomeru treba hodnotiť v zmysle ustanovení § 234 a nasl. Zákonníka práce. S poukazom na uvedené treba prioritne zodpovedať otázku, či zamestnanecká rada, ktorá mala nižší než ustanovený počet členov, platne existovala a či jej Zákonník práce v takomto prípade umožňuje plnenie svojich funkcií. Ustanovenie § 234 ods. 1 Zákonníka práce neukladá povinnosť zamestnávateľovi uskutočniť voľby, ale len poskytnúť priestor na ich uskutočnenie. Taktiež v zmysle ustanovenia § 234 ods. 4 v prípade, že pri voľbách nebude zvolený potrebný počet členov, zamestnávateľ nezabezpečuje ďalšie kolo volieb, ale len umožní uskutočnenie ďalšieho kola volieb. Z uvedených ustanovení nevzniká zamestnávateľovi žiadna povinnosť ani sankcia za skutočnosť, ak v zamestnaneckej rade nebude zákonom predpokladaný počet členov. Ustanovenie § 234 ods. 4 Zákonníka práce upravuje aj situáciu, ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov. V týchto prípadoch sa na pracovisku zamestnanecká rada neustanoví a nové voľby sa musia uskutočniť až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby. Do ustanovenia zamestnaneckej rady by všetky kompetencie mala

a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. j) a k)], a to od všetkých zamestnávateľov, l

riadok 00a z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – úhrn príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, a to od všetkých zamestnávateľov,

riadok 00b Úhrn povinného poistného – úhrn povinného poistného podľa § 5 ods. 8 zákona, ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov u všetkých zamestnávateľov a ktoré zamestnanec zaplatil sám a preukázal v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v členení na: riadok 00c – úhrn poistného na sociálne poistenie – úhrn poistného – na sociálne poistenie vrátane povinného aj dobrovoľného poistenia, riadok 00d – úhrn poistného na zdravotné poistenie – úhrn preddav– kov na poistné a poistného na zdravotné poistenie vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia,

riadok 01 Základ dane – rozdiel úhrnu príjmov na riadku 00 a úhrnu povinného poistného na riadku 00b,

riadok 02 Suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka – suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie – týka sa len zdravotníckych pracovníkov,

riadok 03 Základ dane – základ dane z riadka 01 zvýšený o sumu z riadka 02,

riadok 04 Zníženie základu dane podľa § 11 zákona – ak zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu, suma zníženia základu dane v členení zníženia základu dane na: riadok 04a – na daňovníka, – riadok 04b – na manželku (manžela), – riadok 04c – na zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dô– chodkové sporenie, – spolu – súčet riadkov 04a až 04c, ak má zamestnanec nárok na zamestnaneckú prémiu, uvádza sa nula,

riadok 05 Zdaniteľná mzda – základ dane z riadka 03 znížený o súčet nezdaniteľných častí z riadka 04, ak sú nezdaniteľné časti vyššie ako základ dane, uvádza sa nula,

riadok 06 Daň – daň podľa § 15 zákona zo zdaniteľnej mzdy na riadku 05, zaokrúhlená na celé eurocenty nadol, t. j. – 19 % zo základu dane do výšky 34 401,74 eura, – 25 % zo základu dane presahujúceho sumu 34 401,74 eura,

riadok 07 Základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie – ak je zrejmé, že zamestnanec spĺňa všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie a ak si v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nárok uplatnil, základ dane vo výške: – základu dane z riadka 01 – ak úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov z riadka 00 je najmenej 4 052,40 eura a vyšší a súčasne základ dane v riadku 01 je nižší ako 3 735,94 eura, – sumy 3 509,76 eura – ak úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov v riadku 00 je v intervale od 2 026,20 do 4 052,40 eura,

riadok 08 Počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie – počet kalendárnych mesiacov, počas ktorých mal zamestnanec zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, pričom nezáleží na výške príjmu ani na tom, či zamestnanec vykonával činnosť celý mesiac alebo len časť mesiaca, nezapočítava sa mesiac, v ktorom pracovnoprávny vzťah trval, ale zamestnanec nedosiahol žiaden príjem,

riadok 09 Zamestnanecká prémia – zamestnanecká prémia vypočítaná ako 19 % zo sumy rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Daň z príjmov z riadka 04a a základu dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie z riadka 07, prepočítaná na počet mesiacov z riadka 08, zaokrúhlená na celé eurocenty nahor, l

riadok 09a Suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom – v prípade potreby podľa § 40 ods. 9 zákona suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom v predchádzajúcom období, riadok 10 Nárok na daňový bonus – celkový nárok na daňový bonus podľa § 33 zákona v úhrne na všetky vyživované deti, za ktoré si zamestnanec uplatnil nárok, pričom pri posudzovaní nároku na daňový bonus sa berie do úvahy zdaniteľný príjem počas celého roka u všetkých zamestnávateľov (ak zamestnanec dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške aspoň polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, zamestnanec nestráca nárok na už priznaný daňový bonus ani vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výšku 6-násobku minimálnej mzdy a uvedie sa suma daňového bonusu, ktorá bola zamestnancovi vyplatená), riadok 11 Daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi – suma daňového bonusu skutočne priznaná a vyplatená u zamestnávateľa, ktorý robí ročné zúčtovanie, a u všetkých ostatných zamestnávateľov z riadka 08 Potvrdení od zamestnávateľov na všetky vyživované deti,

vykonávať odborová organizácia. Zamestnávateľ môže konať autonómne vtedy, ak by na pracovisku nebola konštituovaná odborová organizácia ani zamestnanecká rada. Ustanovenie § 234 ods. 1 okrem už spomenutého upravuje aj otázku najnižšieho počtu členov zamestnaneckej rady v písm. a) až d) nasledovne: a) od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej troch členov, b) od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena, c) od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho člena, d) od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena. Predchádzajúce ustanovenie v sebe vyjadruje skutočnosť, že pokiaľ je zamestnanecká rada s menším počtov členov, než predpokladá Zákonník práce, nemôže plniť funkciu v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Preto je potrebné doplniť voľbou nového člena zamestnaneckej rady. Spôsob voľby člena zamestnaneckej rady upravuje už spomenutý § 234 Zákonníka práce.

riadok 12 Daňový bonus na vyplatenie zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania: ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 vyšší ako priznaný a vyplate– ný daňový bonus na riadku 11 – rozdiel súm, ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 nižší alebo rovný ako prizna– ný a vyplatený daňový bonus – suma sa neuvádza,

riadok 12a Daňový bonus na vyplatenie znížený o daň – ak je suma daňového bonusu na vyplatenie na riadku 12 vyššia ako suma dane na riadku 06 – rozdiel súm,

Zamestnanecká rada podľa § 235 písm. a) až d) Zákonníka práce zaniká:

riadok 13 Daňový bonus na vybratie od zamestnanca po vykonaní ročného zúčtovania: – ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 nižší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11 – rozdiel súm, – ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 vyšší alebo rovný ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11 – suma sa neuvádza,

b) odstúpením zamestnaneckej rady, ak odstúpenie bolo prijaté na zhromaždení zamestnancov,

riadok 14 Úhrn preddavkov na daň – úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi, neupravený o daňový bonus, t. j. úhrn preddavkov na daň za jednotlivé mesiace roka 2013, ktoré zamestnancovi zrazil zamestnávateľ, a ak mal zamestnanec aj iných zamestnávateľov, pripočítajú sa sumy preddavkov na daň z riadka 05 Potvrdení od všetkých ostatných zamestnávateľov,

riadok 15 Nedoplatok dane: – ak vypočítaná daň na riadku 06 je vyššia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14 – rozdiel súm, – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia alebo rovná úhrnu preddavkov na daň na riadku 14 – suma sa neuvádza,

riadok 16 Preplatok dane: – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14 – rozdiel súm, – ak daň vypočítaná na riadku 06 je vyššia alebo rovná úhrnu preddavkov na daň na riadku 14 – suma sa neuvádza,

riadok 17 Daň na úhradu/daňový preplatok: – výpočet: daň na riadku 06 – nárok na daňový bonus na riadku 10 + priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11 + daňový bonus na vyplatenie znížený o daň na riadku 12a – úhrn preddavkov na daň na

a) uplynutím volebného obdobia,

c) odvolaním zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov, d) poklesom počtu zamestnancov u zamestnávateľa na menej ako 50. Poklesom členov zamestnaneckej rady pod zákonom stanovený počet zamestnanecká rada nezaniká. Podľa ustanovenia § 236 písm. a) Zákonníka práce skončením pracovného pomeru člena zamestnaneckej rady zaniká iba členstvo v zamestnaneckej rade, nezaniká zamestnanecká rada ako celok. Na záver možno zhrnúť, že zamestnávateľ si splnil svoju povinnosť ustanovenú mu § 74 Zákonníka práce a naplnil tak hmotnoprávnu podmienku výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zamestnanecká rada v zmysle ustanovenia § 235 Zákonníka práce existovala, ale z dôvodu nedostatočného počtu členov nebola v zmysle § 234 Zákonníka práce oprávnená plniť svoje funkcie, resp. oprávnenia.

1/2014

Daň z príjmov POZNÁMKA Neplatí to však v prípade, ak sa zamestnancovi na základe ročného zúčtovania doplácal daňový bonus (riadok 12) alebo ak zamestnanec poukáže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane na osobitné účely. V takomto prípade zamestnávateľ zrazí zamestnancovi nedoplatok už do 30. apríla 2014.

– – l

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Odvodová úľava a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie V súvislosti s poskytovaním odvodovej úľavy na sociálne poistenie od 1.11.2013 pre zamestnávateľov zamestnávajúcich zamestnancov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, Sociálna poisťovňa informuje, že od tohto dátumu bude možné doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie aj za obdobie trvania odvodovej úľavy. Ak si v budúcnosti za toto obdobie takýto zamestnanec poistné dodatočne sám zaplatí, obdobie sa mu zhodnotí na dôchodkové účely. Okrem tohto prípadu možno poistné na sociálne poistenie zaplatiť dodatočne aj v ďalších osobitných prípadoch podľa zákona, pričom doplatenie sa týka výhradne dôchodkového poistenia, a to za obdobie, v ktorom klienti mali prerušené povinné dôchodkové poistenie, boli zaradení do evidencie nezamestnaných občanov alebo sa sústavne pripravovali na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Všeobecne platí, že poistné na dôchodkové poistenie je možné spätne doplatiť za obdobie od 1.1.2004. Výnimkou je obdobie prerušenia povinného poistenia, za ktoré je možné si doplatiť poistné na dôchodkové poistenie až za obdobie od 1.1.2005, keďže táto možnosť bola daná až novelou zákona o sociálnom poistení účinnou práve od 1.1.2005. Poistné za obdobie trvania odvodovej úľavy si bude možné doplatiť za obdobie od 1.11.2013. Doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie môže klient kedykoľvek (aj pri predkladaní Žiadosti o dôchodok). Tlačivo – Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie si klient môže stiahnuť zo stránky Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk v rubrike Formuláre. Žiadosť o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné zaslať poštou alebo priniesť osobne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska. Pri spätnom doplatení si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si doplatí poistné na dôchodkové poistenie. Zákon o sociálnom poistení pri určení minimálneho vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové

riadku 14 – suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom na riadku 09a, ak výsledok je kladná suma (väčšia ako nula), uvedie sa do riadka daň na úhradu, ak je výsledok záporná suma (menšia ako nula), uvedie sa do riadka daňový preplatok,

riadok 18 – Zamestnávateľ od zamestnanca vyberie sumu/zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi sumu: výpočet: nedoplatok dane na riadku 15 + daňový bonus na vybratie na – riadku 13 – preplatok dane na riadku 16 – zamestnanecká prémia na riadku 09 – daňový bonus na vyplatenie na riadku 12 + suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom na riadku 09a, ak výsledok je kladná suma (väčšia ako nula), uvedie sa do riadka za– mestnávateľ od zamestnanca vyberie sumu, ak výsledok je záporná suma (menšia ako nula), uvedie sa do riadka za– mestnávateľ vyplatí zamestnancovi sumu.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom ročné zúčtovanie vykonal, t. j. do 30. apríla 2014. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu. Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý je vyšší ako 5 eur, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Na nedoplatok do 5 eur sa neprihliada a zamestnancovi sa nezrazí. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov povinný: l

doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla roku, v ktorom ročné zúčtovanie vykonal, t. j. do 30. apríla 2014 – na tento účel slúži I. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň;

vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu, a to do 10 dní od doručenia žiadosti od zamestnanca – na tento účel slúži II. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň.

4. Poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov povinný na žiadosť zamestnanca (prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 – poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. Potvrdenie sa vystavuje na tlačive Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 2013, vzor ktorého určilo a na webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR. V Potvrdení o zaplatení dane sa okrem identifikačných údajov zamestnanca a zamestnávateľa uvádzajú údaje o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti: l

riadok 01 – daň podľa § 15 zákona – z riadka 06 ročného zúčtovania preddavkov na daň,

riadok 02 – nárok na daňový bonus – z riadka 10 ročného zúčtovania preddavkov na daň,

Daň z príjmov l

riadok 03 – daň znížená o daňový bonus – rozdiel riadkov 01 a 02,

riadok 04 – daň na úhradu – z riadka 17 ročného zúčtovania preddavkov na daň,

daň na úhradu (z riadka 04) zrazená zamestnancovi alebo zaplatená zamestnancom v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane, uvedením sumy a dňa.

Zamestnanec môže sumu: l

do výšky 2 % zaplatenej dane alebo

do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie,

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Suma nesmie byť nižšia ako 3 eurá. Za týmto účelom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, správcovi dane do 30. apríla 2014 Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/026373/2013-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013. Vo Vyhlásení o poukázaní sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane sa uvádza: l

riadky 01 až 08 – identifikačné údaje daňovníka podľa predtlače,

riadok 09 – zaplatená daň, z ktorej sa vypočíta suma do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane, t. j. daňová povinnosť znížená o daňový bonus z riadka 03 potvrdenia o zaplatení dane,

riadok 10 – suma do výšky 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadka 09,

riadok 11 – dátum zaplatenia dane – z riadka 05 potvrdenia o zaplatení dane,

riadky 12 až 15 – identifikačné údaje o prijímateľovi podielu zaplatenej dane podľa predtlače.

5. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2013 Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse poskytovaných zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzor ktorého určí Ministerstvo financií SR. Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/026368/2013-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013 určilo za zdaňovacie obdobie roku 2013 nový vzor tlačiva Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytovaných jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len hlásenie) vrátane poučenia na vyplnenie hlásenia.

poistenie vychádza z veličiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa dopláca poistné na dôchodkové poistenie. Fyzická osoba, ktorá má záujem doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie, platí poistné na starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie, neplatí poistné do rezervného fondu solidarity.

UPOZORNENIE Hlásenie sa podáva do 30. apríla 2014 za všetkých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie vyplatil príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona v peňažnej i nepeňažnej forme.

LEGISLATÍVA § 32a zákona č. 595/2003 Z. z. Zamestnanecká prémia (1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi a) vzniká, ak 1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, 2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov, 3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, 4. nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), 5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode, 6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a 7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo, b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu. (2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

1/2014

Daň z príjmov (3) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa§ 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. (4) Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. (5) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6. (6) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35). (7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona. (8) Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.

V Hlásení o vyúčtovaní dane sa okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza: l

Časť I – Vyúčtovanie dane – súhrnné údaje z prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, ktoré zamestnávateľ podával správcovi dane za jednotlivé kalendárne mesiace roka 2013: riadok 0 – zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti – vrátane zdaniteľných príjmov zo sociálneho fondu v peňažnej aj v nepeňažnej forme za zdaňovacie obdobie, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona, riadok 1 – zrazené preddavky na daň zo zúčtovaných a vyplatených – zdaniteľných miezd vrátane príjmov zo sociálneho fondu v peňažnej aj v nepeňažnej forme za celé zdaňovacie obdobie, riadok 2 – zrazené daňové nedoplatky a vrátené daňové preplatky – z ročného zúčtovania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, t. j. z ročného zúčtovania za rok 2012, o ktoré zamestnávateľ znížil alebo zvýšil odvod preddavkov na daň za rok 2013 bez zohľadnenia vyplatených, resp. zrazených daňových bonusov vyplývajúcich z ročného zúčtovania za rok 2012 a bez vyplatenej zamestnaneckej prémie vyplývajúcej z ročného zúčtovania za rok 2012, riadok 3 – daňové nedoplatky a daňové preplatky za predchádzajúce – obdobia podľa § 40 zákona, t. j. rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov zistených u zamestnancov za roky pred rokom 2012, riadok 4 – daň, t. j. súčet riadkov 1 až 3, – riadok 5 – priznaná a vyplatená suma daňového bonusu a vybratá suma – daňového bonusu, o ktorú sa znižuje (zvyšuje) úhrnná suma preddavkov na daň a dane, vrátane vyplateného a vybratého daňového bonusu z ročného zúčtovania alebo vykonaných opráv, t. j. úhrnná suma daňového bonusu priznaná a vyplatená zamestnancom za rok 2013, upravená o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za rok 2012, a o sumu opráv daňového bonusu z predchádzajúcich zdaňovacích období (uvádza sa suma najviac do výšky sumy uvedenej na riadku 4), – riadok 6 – priznaná a vyplatená suma zamestnaneckej prémie a vybratá suma zamestnaneckej prémie, o ktorú sa znižuje (zvyšuje) úhrnná suma preddavkov na daň a dane, vrátane vykonaných opráv, t. j. úhrnná suma zamestnaneckej prémie na základe ročného zúčtovania za rok 2012, o ktorú zamestnávateľ znížil (zvýšil) sumu odvodu preddavkov na daň, vrátane vykonaných opráv (uvádza sa suma najviac do výšky rozdielu súm na riadkoch 4 a 5), – riadok 7 – odvodová povinnosť, t. j. súčet riadkov 4 až 6, – riadok 8 – odvedené preddavky na daň (daň) za celé zdaňovacie obdobie, t. j. skutočná suma, ktorú zamestnávateľ odviedol správcovi dane za rok 2013, – riadok 9 – daňový preplatok, t. j. rozdiel riadkov 7 a 8, ak je menší ako nula, – riadok 10 – daňový preplatok, t. j. rozdiel riadkov 7 a 8, ak je väčší ako nula,

Časť II – Rozdiely z dodatočného hlásenia: – riadok 11 – daňový preplatok alebo daňový nedoplatok z riadka 9 alebo 10 posledného podaného hlásenia, – riadok 12 – daňový preplatok alebo daňový nedoplatok, t. j. daňový preplatok alebo daňový nedoplatok, ktorý vyplýva z dodatočného hlásenia ako rozdiel riadka 9 alebo 10 a riadka 11,

Časť III – Rekapitulácia (daňový bonus a zamestnanecká prémia) – súhrnné údaje z prehľadov, ktoré zamestnávateľ podával správcovi dane za jednotlivé kalendárne mesiace roka 2013:

Daň z príjmov – – – – – –

riadok A – celková vyplatená suma daňového bonusu, riadok B – suma daňového bonusu vyplatená z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, riadok C – suma daňového bonusu vyplatená z prostriedkov zamestnávateľa, riadok D – celková vyplatená suma zamestnaneckej prémie, riadok E – suma zamestnaneckej prémie vyplatená z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, riadok F – suma zamestnaneckej prémie vyplatená z prostriedkov zamestnávateľa,

Časť IV – Úhrn príjmov poskytovaných jednotlivým zamestnancom v peňažnej aj v nepeňažnej forme za zdaňovacie obdobie, úhrn zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov a vyplatený daňový bonus za zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, t. j. údaje za jednotlivých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ počas roka 2013 vyplácal príjmy zo závislej činnosti, ale za rok 2013 im ročné zúčtovanie nevykonal, pričom za každého zamestnanca sa uvádza: riadok 1 – rodné číslo alebo dátum narodenia (ak ide o cudzieho štát– neho príslušníka), riadok 2 – priezvisko, meno, trvalý pobyt, – riadok 3 – úhrn príjmov a z toho príjmy plynúce na základe dohody, – riadok 4 – zúčtované v mesiacoch, – riadok 5 – sociálne poistenie a zdravotné poistenie, – riadok 6 – zrazené preddavky na daň, – riadok 7 – daňový bonus a počet detí, – riadok 8 – uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka – a počet mesiacov, – riadok 9 – dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ak ho odvádza zamestnávateľ,

Časť V – Údaje o jednotlivých zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, t. j. údaje za jednotlivých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ počas roka 2013 vyplácal príjmy zo závislej činnosti a za rok 2013 im vykonal ročné zúčtovanie, pričom za každého zamestnanca sa uvádzajú údaje z ročného zúčtovania preddavkov na daň: – riadok 1 – rodné číslo alebo dátum narodenia (ak ide o cudzieho štátneho príslušníka), – riadok 2 – priezvisko, meno, trvalý pobyt, – riadok 3 – úhrn príjmov a z toho príjmy plynúce na základe dohody, – riadok 4 – sociálne poistenie a zdravotné poistenie, – riadok 5 – nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, – riadok 6 – zrazené preddavky na daň, – riadok 7 – nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela, – riadok 8 – nezdaniteľná časť základu dane na zaplatený dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, – riadok 9 – suma zamestnaneckej prémie, – riadok 10 – daňový bonus a počet mesiacov, – riadok 11 – nedoplatok alebo preplatok z ročného zúčtovania.

Správnosť a úplnosť údajov v hlásení potvrdzuje zamestnávateľ odtlačkom pečiatky a podpisom. Ak sa hlásenie podáva elektronicky, odtlačok pečiatky a podpis sa nevyžaduje. Potvrdenie o podaní hlásenia potvrdzuje správca dane, len ak bolo hlásenie podané osobne. Ak bolo podané poštou alebo elektronicky, správca dane potvrdenie nepotvrdzuje. Ing. Eva Gášpárová

Príklad: Zamestnávateľ v priebehu roka 2013 zamestnával troch zamestnancov. Zamestnanec Karol Mrkvička mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na 2 deti. Keďže mal aj iné zdaniteľné príjmy je povinný podať daňové priznanie, preto požiadal zamestnávateľa o vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Potvrdenie je v prílohe č. 1. Zamestnanec Adam Kováč mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na jedno dieťa. Keďže mal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti u jedného zamestnávateľa, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a v rámci neho aj o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane. Prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uplatnil aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá v roku 2013 mala vlastný príjem vo výške 2 940 eur. Uplatnil si aj nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 360 eur, zaplatené príspevky doložil potvrdením od správcovskej spoločnosti. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania je v prílohe č. 2, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň v prílohe č. 3, Potvrdenie o zaplatení dane v prílohe č. 4. Zamestnanec sa rozhodol 2 % zaplatenej dane poukázať Lige proti rakovine, Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane je v prílohe č. 5. Zamestnanec Jozef Potočný nemal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania si dodatočne uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ mu ročné zúčtovanie vykonal 5. 3. 2014 a vykázal preplatok 709,78 eura. Časť preplatku vo výške 500 eur mu zúčtoval vo výplate za február a vyplatil dňa 11. 3. 2014. Zamestnanec zistil, že mu vznikla povinnosť podať za zdaňovacie obdobie roku 2013 daňové priznanie, preto 18. 3. 2014 požiadal zamestnávateľa o vystavenie doplňujúceho dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň vrátane doplňujúceho dokladu je v prílohe č. 6. Zamestnávateľ v Hlásení o vyúčtovaní dane zamestnanca, ktorému nevykoval ročné zúčtovanie preddavkov na daň uviedol v časti IV. a zamestnancov, ktorým vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň uviedol v časti V. Hlásenie o vyúčtovaní dane je v prílohe č. 7.

1/2014

Príloha č. 1: Príloha č. 2:

Daň z príjmov

Príloha č. 3:

Daň z príjmov

1/2014

Príloha č. 4: Príloha č. 5:

Daň z príjmov

Príloha č. 6:

Daň z príjmov

1/2014

Príloha č. 7:

Daň z príjmov

1/2014

Daň z príjmov POZNÁMKA Postup pri zámene a jej právne účinky upravuje ustanovenie § 611 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“), pričom sa na zámennú zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia § 588 až § 610 ObčZ o kúpnej zmluve, čo znamená, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu. Za formu zámennej zmluvy možno považovať aj barterovú zmluvu.

Príklad č. 1: Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, predal v máji 2013 spoločnosti tovar v hodnote 1 500 eur. Spoločnosť mu v novembri 2013 na predaný tovar vystavila zmenku so splatnosťou v máji 2014. Daňovník v decembri daroval túto zmenku svojej manželke, ktorá nedosahuje príjmy z podnikania. Napriek tomu, že daňovníkovi bola namiesto úhrady spoločnosťou za tovar vystavená zmenka (neplynul mu príjem) a daňovník následne zmenku daruje manželke (ani mu už nebude plynúť žiadny príjem), v súlade s § 2 písm. c) ZDP bude u tohto daňovníka hodnota zmenky vystavená namiesto úhrady za tovar nepeňažným príjmom zahŕňaným do základu dane v zdaňovacom období roka 2013.

PRÍKLAD Z PRAXE Pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu ošetrenia, vyšetrenia @Ako správne vykázať prekážku v práci z dôvodu návštevy lekára s náhradou mzdy u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný hodinovou mzdou pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, ak má zamestnanec krátky týždeň, dlhý týždeň, jeho dĺžka pracovnej zmeny je 11,5 hod.? Lekára zamestnanec navštívil v pondelok aj utorok, t. j. dva dni po sebe. Na tieto dni pripadla zamestnancovi zmena. Za mesiac november zamestnanec celkom odpracoval 180 hod. Koľko hodín predstavuje náhrada mzdy za ošetrenie a koľko hodín predstavuje nadčasová práca? Ako vypočítať počet dní, na ktoré má zamestnanec nárok na ošetrenie a vyšetrenie, ak jeho zmena je 11,5 hod.? Odpoveď: Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na ošetrenie

Príjmy fyzických osôb nepodliehajúce zdaneniu Zhrnutie: l V príspevku sú rozobraté najčastejšie druhy príjmov, ktoré nepodliehajú dani z príjmov u fyzických osôb. l Ide všeobecne o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane fyzických osôb, ako aj špeciálne príjmy vylúčené z predmetu dane v prípade dosahovania príjmov zo závislej činnosti. l Takýmto príjmami vylúčenými z predmetu dane sú napr. podiely na zisku (dividendy), ktoré sa nezdaňujú v rukách prijímateľa, pretože už boli zdanené vyplácajúcou spoločnosťou, alebo príjmy získané darovaním, s výnimkou, ak dary boli poskytnuté v súvislosti so závislou činnosťou alebo podnikateľskou činnosťou. V prípade špecifických príjmov zo závislej činnosti sú vylúčené z predmetu dane napr. tieto príjmy: poskytnuté cestovné náhrady od zamestnávateľa, nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov a pod. l Ďalšou skupinou príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu, sú príjmy, ktoré sú od dane oslobodené za určitých zákonom stanovených podmienok. Ide napr. o príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú oslobodené po uplynutí 5 rokov ich vlastníctva, alebo o príjmy z predaja cenných papierov, ktoré sú oslobodené do výšky 500 eur. l V prípade príjmov zo závislej činnosti sú špecificky určené príjmy, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb, ako napr. príjem vo forme uhradenia sumy vynaloženej zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, príjem poskytnutý formou zabezpečenia stravy a nealkoholických nápojov na pracovisku zamestnávateľom (hodnota stravy, hodnota nealkoholických nápojov). l Vylúčenie vybratých príjmov z predmetu dane, resp. ich oslobodenie od zdanenia sa rovnako aplikuje na daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta), ako aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta). V prípade, ak by išlo o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má bydlisko v štáte, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, možnosť zdanenia príjmov na území SR by ovplyvňovali aj jednotlivé dohodnuté články príslušnej zmluvy. Ak by zmluva o ZDZ neumožňovala zdaňovať príjmy dosiahnuté na území vykonávania činnosti (v SR), resp. umiestnenia majetku na území SR, potom by nebolo možné v SR tieto príjmy zdaniť. l Zároveň však musia byť posudzované príjmy zdaniteľné aj podľa § 16 zákona o dani z príjmov (vymedzuje príjmy, ktoré sú predmetom dane na území SR) a ostatných ustanovení zákona o dani z príjmov. Z pohľadu ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je zdaniteľným príjmom, ktorým je v súlade s § 2 písm. h) ZDP, príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, a to ani podľa ustanovení ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy. Príjmom môže byť peňažné plnenie aj nepeňažné plnenie, a to dosiahnuté aj zámenou, ktoré je ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. c) ZDP]. Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovať v súlade s pravidlami pre podvojné účtovanie.

Daň z príjmov Podľa § 2 písm. b) ZDP je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12. V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane pri príjmoch dosahovaných v zahraničí alebo príjmov dosahovaných na území SR zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) ZDP. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s NDP“) na území SR alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s ODP“). V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov. Ak má daňovník, fyzická osoba, na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s NDP. Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území SR, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) ZDP]. Podľa § 2 písm. e) ZDP, ak daňovník na území SR nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s ODP. Daňovníkom s ODP je aj daňovník, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorý hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. g) ZDP], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP. Keďže ide hlavne o prípady dosahovania príjmov daňovníkom v zahraničí alebo zahraničného daňovníka v SR, okrem ZDP do otázky zdanenia príjmov vstupujú aj medzinárodné zmluvy, ktoré podľa § 1 ods. 2 ZDP majú prednosť pred týmto zákonom, a to za predpokladu, že boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V oblasti zdanenia sú to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale môžu to byť aj iné medzinárodné zmluvy schválené uvedeným spôsobom, kde je upravená aj časť zaoberajúca sa zdaňovaním. Za medzinárodnú zmluvu v zmysle § 1 ods. 2 ZDP sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, ktorá nadobudla platnosť 24. 9. 2011 v súlade s článkom 27 tejto zmluvy. Vychádzajúc z vyššie uvedenej definície zdaniteľného príjmu, príjmom, ktorý nie je zdaniteľný, je príjem, ktorý: l

nie je predmetom dane alebo

je od dane oslobodený.

Aj keď tieto druhy príjmov sú uvedené v rôznych ustanoveniach, z pohľadu zdanenia sa k nim pristupuje rovnako, t. j. neovplyvňujú základ dane a nezdaňujú sa. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP. Príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú uvedené v § 9 ZDP a špecificky pre závislú činnosť v § 5 ods. 7 ZDP. V prípade príjmov daňovníkov s ODP je navyše potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 16 ZDP, ktoré špecificky vymedzuje predmet dane pre túto skupinu daňovníkov s tým, že pokiaľ posudzované príjmy nebudú uvedené v tomto ustanovení, nie sú predmetom dane na území SR. Ak takýto daňovník má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. inú medzinárodnú zmluvu, potom je potrebné posudzovať príjmy aj podľa príslušnej zmluvy.

a vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v kalendárnom roku na 7 dní. Preto je potrebné, ak zamestnancova zmena je 11,5 hod., si vypočítať, koľko dní má nárok pri tejto zmene. Keďže ide o jednozmennú prevádzku v nepretržitom režime, sme toho názoru, že týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hod., prípadne 37,5 hod. Pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase má zamestnanec nárok na 4,87 dňa (8 hodín x 7 dní = 56 hodín : 11,5 hod./zmena = 4,87 dňa), pri 37,5 hod./týždeň bude predstavovať počet dní v dĺžke 4,57 dňa (7,5 hod. x 7 dní = 52,5 hodiny : 11,5 hod./zmena = 4,57 dňa). Zrejme lekár, ktorý je kompetentný rozhodnúť o dĺžke trvania prekážky v práci, odporučil zamestnancovi pokoj na lôžku na celý deň, čo je povinný zamestnávateľ rešpektovať. Prekážka v práci preto bude predstavovať 23 hodín (11,5 hod. x 2 dni). Podľa plánovacieho kalendára mal zamestnanec v mesiaci november 2013 odpracovať celkom 168 hodín (157,5 hodiny), ktoré je potrebné znížiť o prekážku v práci, t. j. o 23 hodín, mesačný fond potom predstavuje 145 hodín (168 hodín – 23 hodín). Preto nadčasové hodiny budú predstavovať 35 hodín. Zamestnávateľ poskytne mzdu zamestnancovi za 180 hodín (145 hodín + 35 hodín nadčas), mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas za 35 hodín, náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca za prekážku v práci za 23 hodín. To znamená, že zamestnávateľ v mesiaci november celkom vysporiada u zamestnanca 203 hodín (180 hodín + 23 hodín náhrada mzdy).

PRÍKLAD Z PRAXE Lekár, nočná zmena a pracovné voľno s náhradou mzdy @Zamestnankyňa podľa rozpisu pracovných zmien mala určenú nočnú zmenu, nenastúpila však do práce z dôvodu, že bola počas dňa na vyšetrení v zdravotníckom zariadení. Na základe tohto potvrdenia si nárokovala náhradu mzdy za dobu dôležitej osobnej prekážky v práci podľa § 141 ods. 2 písm. a) bodu 1 Zákonníka práce. Má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ak bola u lekára počas dňa? Odpoveď: Podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, a to na nevyhnutne potrebný čas, ak

1/2014

Daň z príjmov vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Podľa nášho názoru, ak zamestnankyňa bola ošetrená v doobedňajších hodinách a má pracovnú zmenu v nočných hodinách, zamestnávateľ má právo posúdiť nárok zamestnankyne ako neopodstatnený, pretože ošetrenie či vyšetrenie bolo možné uskutočniť mimo pracovného času.

POZNÁMKA V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho, aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar, a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. g) ZDP]. Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup, a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom, ako aj úplatok nie sú daňovými výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.

PRÍKLAD Z PRAXE Poskytnutie celoročného cestovného lístka zamestnancovi @Spoločnosť by chcela svojmu zamestnancovi poskytnúť za účelom návštevy rodiny celoročný cestovný lístok v hodnote 960 €. Je možné takýto lístok poskytnúť zamestnancovi tak, aby jeho hodnota nebola predmetom zdanenia ani odvodov? Odpoveď: Podľa § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjmom daňovníka peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy,

A. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane Tak ako už bolo vyššie uvedené, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP. V prípade daňovníkov s ODP pôjde o príjmy, ktoré nie sú uvedené v § 16 ZDP, resp. ak ide o daňovníkov, ktorí majú bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pôjde o príjmy, ktoré umožňuje táto zmluva zdaniť len v štáte rezidencie daňovníka, t. j. v štáte, kde má tento daňovník bydlisko.

A.1. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ZDP V súlade s § 3 ZDP ide napr. o príjmy: l prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním – ide o príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v zn. n. p., zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v zn. n. p., l príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6). Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ. V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane s výnimkou prípadov darovania majetku v súvislosti s príjmami podľa § 5 alebo § 6, ktoré sú zdaniteľným príjmom aj v momente darovania. V prípade darov poskytovaných v súvislosti s príjmami: l podľa § 5 ZDP, tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované zamestnávateľom tohto zamestnanca. Môže ísť napr. o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení, príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa; Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, pretože nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí, mikulášsky balíček alebo balíček na Deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod. l podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami, avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejneným vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dosah pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedeným v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP; Medzi dary, ktoré sú zdaniteľným príjmom, patria aj dary poskytované od zákonom vymedzených osôb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ďalším určeným osobám, ktoré sa však od 1. 12. 2011 zdaňujú osobitným spôsobom. Ide

Daň z príjmov o dary, ktoré sú poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Takéto dary sú posudzované výlučne podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) ZDP ako zdaniteľný príjem bez uplatnenia výdavkov. V prípade, ak by takéto dary plynuli poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, napr. lekárovi vykonávajúcemu činnosť na základe licencie (príjmy uvádzané v § 6 zákona), a to od iných fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré nie sú zaradené v okruhu zákonom vymedzených osôb v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, potom tieto dary sú zdaniteľným príjmom lekára uvádzaným v § 6 ZDP, ale zároveň si môže dať k takému príjmu aj výdavky. Takouto inou osobou je aj farmaceutická spoločnosť, ktorá bola s účinnosťou od 2. 1. 2013 doplnená zákonom č. 459/2012 Z. z. do zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“) v rámci špecifického ustanovenia týkajúceho sa vymedzenia farmaceutickej spoločnosti. l úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdavok (náklad); Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý by bol zahŕňaný do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším, ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca, a to bez ohľadu na výšku pôžičky. Podiely, a to: – podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určený na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, – vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, – podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti;

ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Pokiaľ zamestnávateľ poskytne zamestnancovi celoročný cestovný lístok na úhradu cestovného za rodinou, ide bez ohľadu na zdroj krytia o nepeňažný zdaniteľný príjem zamestnanca. Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca v čase poskytnutia. Príjem je zároveň vymeriavacím základom na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Nepeňažné plnenie nie je možné poskytnúť tak, aby nešlo o zdaniteľný príjem.

Príklad č. 2: Lekárovi daroval držiteľ povolenia na výrobu liekov lekársky prístroj. Keďže ide o dar, ktorý bol poskytnutý od zákonom vymedzenej osoby v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, t. j. držiteľa povolenia na výrobu liekov, pôjde u lekára o zdaniteľný príjem zahŕňaný medzi príjmy uvedené v § 8 zákona bez možnosti uplatnenia výdavkov.

POZNÁMKA V súlade s § 74a zákona č. 459/2012 Z. z. je farmaceutickou spoločnosťou fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo držiteľa registrácie humánneho lieku. Keďže takáto osoba nie je uvedená v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté touto spoločnosťou sa budú posudzovať podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, čo znamená, že sú zdaňované len dary poskytnuté v súvislosti so závislou činnosťou podľa § 5 ZDP (poskytnuté predovšetkým zamestnávateľom) alebo v súvislosti s podnikaním podľa § 6 ZDP.

Pre účely tohto ustanovenia sa za obchodnú spoločnosť alebo družstvo považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí. Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) ZDP, ktoré upravuje všetky druhy podielov ako príjmy vylúčené z predmetu dane, sa v súlade s prechodným ustanovením § 52 ods. 24 ZDP použije: l na podiely na zisku vykázanom prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2004, l na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do konca roku 2003 vyplácané po 1. 1. 2004 sú naďalej predmetom dane a u fyzických osôb zdaniteľným príjmom podľa § 8 ZDP – iné príjmy (uvádzané na riadku v daňovom priznaní typ B). Výnimku tvoria podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003 a

Príklad č. 3: Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poďakovanie za záchranu jeho domáceho miláčika. Keďže ide o vec, ktorá je určená na výkon jeho činnosti, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka

1/2014

Daň z príjmov z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem mať neutrálny dosah na jeho výslednú daňovú povinnosť, a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t. j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty, ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku, bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku. Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005. Ak daňovníkovi v roku 2012 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, toto kreslo daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eur, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu kresla), t. j. príjem vo výške 334 eur ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2012, t. j. má nárok na celý ročný odpis).

POZNÁMKA Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. V prípade, že zamestnávateľ uhradí zamestnancovi náhradu cestovných výdavkov vo výške nároku podľa citovaného zákona, pre zamestnanca je to plnenie, ktoré ZDP nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, a je to plnenie, ktoré nie je pre zamestnanca predmetom dane. Ak ale zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady vo vyššej výške, ako umožňuje zákon o cestovných náhradách, potom sú zdaniteľným príjmom pre zamestnanca.

POZNÁMKA To platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy

vyplácané daňovníkovi s ODP po 1. 4. 2004, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP okrem prípadov, kedy: plynú daňovníkovi so sídlom (právnická osoba) v členskom štáte Eu– rópskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, plynú daňovníkovi s NDP od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom – štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Tento príjem je však zdaniteľným príjmom, až ak je vyplatený po 1. 5. 2004, t. j. po dátume, kedy nadobudla účinnosť zmluva o pristúpení SR k Európskej únii.

Špecificky pre rok 2013 sa však podľa § 51d ZDP podiely na zisku, ktoré vypláca daňovník s NDP, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012 a súčasne k ich vyplateniu prišlo najneskôr do 31. 12. 2013, zdania daňovníkovi: a) s NDP ako súčasť samostatného základu dane zrážkou podľa § 43 ZDP pri použití sadzby dane vo výške 15 %, b) s ODP ako súčasť samostatného základu dane zrážkou podľa § 43 ZDP pri použití sadzby dane vo výške 15 %, resp. podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, s výnimkou príjmu plynúceho daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní; v takom prípade tento príjem nie je predmetom dane. Podiely na zisku prijaté zo zahraničia slovenským daňovým subjektom zo zisku vykázaného do konca roku 2003 obchodnou spoločnosťou v zahraničí, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012 a súčasne k ich vyplateniu prišlo najneskôr do 31. 12. 2013, sa v súlade s § 51d ZDP zdania u daňovníka v podanom daňovom priznaní ako súčasť samostatného základu dane pri použití sadzby dane 15 %, pričom daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť. l podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva. V tomto prípade ide o podiely, ktoré sú vyplácané členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak by boli vyplácané spoločníkom pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity, tieto by boli príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP;

A.2. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 ZDP Z pohľadu príjmov zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane, uvedené v § 5 ods. 5 ZDP. Ide napr. o príjmy: l cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. l nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy), vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. l suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

Daň z príjmov l

suma do výšky ustanovenej podľa § 18 až § 33a zákona o cestovných náhradách (náhrady pri výkone práce v zahraničí, náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje zákon, t. j. zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),

hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov),

náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,

náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

B. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane Príjmy fyzických osôb, ktoré sú všeobecne oslobodené od dane (aj pre daňovníkov s NDP aj pre daňovníkov s ODP), sú upravené v § 9 ZDP. Samozrejme najčastejšie riešenými príjmami sú príjmy: 1.

z predaja nehnuteľností alebo iné príjmy plynúce v súvislosti s nehnuteľnosťami

z prenájmu nehnuteľnosti

z predaja cenných papierov

zo sociálnych dávok

z cien a výhier

Špeciálne sú riešené príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP.

B.1. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP B.1.1. Oslobodenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami 1.

Príjmy z predaja nehnuteľností

V zásade by bolo zo širšieho pohľadu možné rozlíšiť príjmy z predaja nehnuteľností ako: l

príjmy z predaja nehnuteľností v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho) a

príjmy z prevodu členských práv v družstve, kde vlastníctvo k bytu patrí bytovému družstvu, ale užívateľ bytu má právo na jeho užívanie z titulu členstva v tomto družstve, ktoré môže aj ďalej predať.

1.a.

Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho)

a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa § 53 Zákonníka práce; V súlade s § 13 ods. 3 zákona č. 184/2009 Z. z. osobné ochranné pracovné prostriedky je povinná žiakovi poskytnúť zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje. Rovnako aj posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka hradí zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje. Podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP, nie je predmetom dane ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, a to platí aj pre takéto planenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu, a to podľa § 53 ZP.

POZNÁMKA Do 31. 12. 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja určených nehnuteľností, a to bytov alebo obytných domov (aj rodinné domy) najviac s dvomi bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti. Takáto možnosť však bola po 1. 1. 2011 zákonom č. 548/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 548/2010 Z. z.“), vypustená, avšak naďalej sa bude aplikovať pri posudzovaní oslobodenia príjmov z predaja uvedených nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2010 (§ 52j ods. 2 zákona).

Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 odseku 1 písm. a), b) sú oslobodené od dane v závislosti od viacerých kritérií, a to: l

druh nehnuteľnosti,

doba trvania vlastníctva nehnuteľnosti daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti,

spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti,

jej zahrnutie alebo nezahrnutie v obchodnom majetku daňovníka.

Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle +421 900 411 636 alebo píšte na listaren@pp.sk

1/2014

Daň z príjmov Príklad č. 4: Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2008. V roku 2013 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2013. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2013. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2013. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2013), pretože uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2013). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

Príklad č. 5: Daňovník nadobudol byt do vlastníctva 30. 11. 2010. Trvalý pobyt má v tomto byte až od 15. 1. 2011. Môže sa na tento byt pri jeho prípadnom predaji použiť podmienka oslobodenia príjmu z jeho predaja v závislosti od uplynutia dvojročnej lehoty existencie trvalého pobytu daňovníka (predávajúceho) v tomto byte?

Splnenie podmienok (t. j. podmienky dĺžky doby vlastníctva, resp. aj doby trvalého pobytu pre byty nadobudnuté do 31. 12. 2010) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).

1.a.1. Oslobodenie príjmov z predaja v závislosti na trvalom pobyte [§ 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010 – § 52j ods. 2] Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v závislosti od splnenia zákonom stanoveného časového testu sa uplatňuje len na príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP platného do 31. 12. 2010 sa príjem z predaja takýchto nehnuteľností oslobodzuje od dane, ak v nich mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom s určitými zákonnými výnimkami. Výnimka (platná aj po 1. 1. 2011 na uvedené nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010) l

ak ide o predaj bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane (bližšie v ďalšej časti),

od dane nie je oslobodený príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi – vrátane súvisiacich pozemkov, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, ak predmetný príjem plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v predávanej nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu, – príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom a ktorý má daňovník (predávajúci) zahrnutý do obchodného majetku (bližšie v ďalších častiach), s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. d) a e) zákona (bližšie v ďalších častiach).

Áno môže, lebo podľa § 52j ods. 2 zákona bol byt nadobudnutý do 31. 12. 2010 a aplikujú sa ustanovenia zákona platného do 31. 12. 2010.

Príklad č. 6: Daňovník bol od januára 2013 vlastníkom bytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája 2010. V marci 2013 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2013 vyplatená suma 100 000 eur. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2013. Pretože predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá po uplynutí dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti bude oslobodený od dane.

Príklad č. 7: V apríli 2013 uzavrel daňovník zmluvu o prevode bytu a súčasne mu aj bola vyplatená kúpna cena. V predávanom byte mal trvalý pobyt od mája 2011 a vlastnil ho od januára 2006. Byt využíval len na osobné účely (nemal ho zahrnutý do obchodného majetku). Pretože daňovník predal byt po uplynutí piatich rokov od jeho nadobudnutia, príjem z predaja je oslobodený od dane.

1.a.2. Oslobodenie príjmov z predaja v závislosti na dobe vlastnenia [§ 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona] Uvedené oslobodenie sa aplikuje na príjmy z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku, bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom, ak pôjde o byt nadobudnutý do 31. 12. 2010), na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona (nadobudnuté dedením v priamom rade), takýto príjem je oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti. l

oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až § 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona). l

oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b)

Daň z príjmov zákona je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Výnimka l ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane l od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy – o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zahrnutá do obchodného ma– jetku, s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. d) a e) zákona (uvedieme v ďalšej časti).

1.a.3. Oslobodenie od dane v závislosti od doby, ktorá uplynula od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona] Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku. V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, resp. doby trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti (pre nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010), ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku. Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 zákona o dani z príjmov (§ 9 ods. 5 zákona). Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ju daňovník využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona o dani z príjmov). Výnimka l od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch odo dňa vyradenia bytu z obchodného majetku.

1.a.4. Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe [§ 9 ods. 1 písm. d) zákona] Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov), a to za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou. V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci osobitných predpisov sa príslušné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani

POZNÁMKA O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

Príklad č. 8: V marci 2013 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2010 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2005. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (5 rokov vlastnil otec, poručiteľ + 2 roky a 3 mesiace vlastnil syn, daňovník).

POZNÁMKA S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa evidencie podľa § 6 ods. 11 a 14 zlučujú do jednej preukázateľnej evidencie uvádzanej v § 6 ods. 11 zákona (zákon č. 463/2013 Z. z.)

Príklad č. 9: Daňovník vlastnil byt od roku 2006 a rovnako od roku 2006 v ňom mal aj trvalý pobyt. V roku 2010 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2012 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2013 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

1/2014

Daň z príjmov Príklad č. 10: Daňovníčke bola 25. 2. 2013 na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť. Túto sa daňovníčka rozhodla hneď v marci 2013 predať. Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie, príjem, ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti, bude u nej oslobodeným príjmom v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčka nevlastnila viac ako 5 rokov. Ak by túto nehnuteľnosť napr. darovala dcére a táto by sa rozhodla predať túto nehnuteľnosť, už bude príjem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja sa budú skúmať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP vo vzťahu k daňovníčke/dcére.

Príklad č. 11: Daňovník užíval byt od januára 2004 ako nájomca – člen bytového družstva (mal od januára aj uzavretú nájomnú zmluvu s bytovým družstvom) – a od roku 2004 v ňom mal aj trvalý pobyt. Vo februári 2013 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve na iného daňovníka („predal byt“ – ide o prevod práv v bytovom družstve). Príjem daňovníka z takéhoto prevodu práv je oslobodený od dane, pretože daňovník užíval tento byt na bývanie viac ako 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy.

PRÍKLAD Z PRAXE Prenájom nehnuteľnosti @Fyzická osoba prenajíma byt (spoluvlastníctvo manželov 1:1). Okrem toho má manžel aj príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy. Môžu sa tieto dva predmety prenájmu v daňovom priznaní spočítať dokopy a uviesť to v časti prenájom? Odpoveď: Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (aj byty, aj pozemky) sú príjmami, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Do tohto čiastkového základu dane sa zahŕňa úhrn všetkých príjmov dosiahnutých z prenájmu aj viacerých nehnuteľností a odpočíta sa úhrn všetkých preukázateľne vynaložených výdavkov na tieto príjmy. Podotýkame, že z príjmov z prenájmu nemôže vzniknúť daňová strata, t. j. daňovník môže vykázať maximálne nulový čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu.

z príjmov odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. „reštitučné zákony“), napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod. Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade: l

nie je rozhodujúce, ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil,

nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu a

nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.

Dôležité je len to, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe.

1.a.5. Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti zahrnutej do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) zákona] Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty oslobodený, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka.

1.b. Oslobodenie príjmov z prevodu členských práv v bytovom družstve [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona] V súvislosti s predajom bytov je možné sa stretnúť aj s predajom členských práv v bytovom družstve, kde byt je stále vo vlastníctve bytového družstva a daňovník predáva len členské práva súvisiace s jeho právom na užívanie týchto bytov. V takýchto prípadoch je oslobodenie od dane riešené v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP, podľa ktorého je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

2. Iné oslobodenia príjmov od dane súvisiace s bytmi Zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon o dani z príjmov, sa s účinnosťou od 1. 3. 2009 dopĺňajú nové oslobodenia od dane z príjmov, ktoré by sa dalo povedať, že okrajovo súvisia s bytmi ako takými, a to oslobodenie: l

náhrady za uvoľnenie bytu, ktorý nadobudla oprávnená osoba v rámci reštitučných nárokov a

náhrady za vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme.

2.a. Oslobodenie náhrady za uvoľnenie bytu [§ 9 ods. 1 písm. j) zákona] V tomto prípade ide o oslobodenie od dane z príjmu: l

získaného nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt jeho užívateľom,

prijatého ako náhrada za uvoľnený byt jeho užívateľom

od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov (tzv. „reštitučné zákony“), alebo od dediča tejto oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza. Ide teda o vydané nehnuteľnosti, na ktoré vznikol nárok oprávnenej osobe alebo jej dedičovi na základe reštitučných zákonov, t. j. ak oprávnená osoba alebo jej dedič, ktorým bola vydaná nehnuteľnosť, vyplatia doterajším nájomcom za uvoľnenie bytu finančnú náhradu alebo im ako náhradu zabezpečia do vlastníctva iný byt, bude tento príjem u nadobúdateľov tejto finančnej náhrady alebo bytu oslobodený od dane.

Daň z príjmov 2.b. Oslobodenie náhrady za vyvlastnenie pozemkov [§ 9 ods. 2 písm. r) zákona] Zákonom č. 60/2009 Z. z. sa zavádza aj oslobodenie prijatej náhrady za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). V súlade s prechodným ustanovením § 52g ods. 4 ZDP, ak by takáto náhrada bola vyplatená už v priebehu mesiacov január a február v roku 2009, bude už aj táto oslobodená od dane.

B.1.2. Oslobodenie do výšky 500 eur u vybraných druhov príjmov Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Oslobodenie príjmov z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP je upravené v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Predmetné príjmy sú v súlade s týmto doplneným ustanovením oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzený rozdiel presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, uplatní sa oslobodenie od dane najskôr podľa § 9 ods. 1 písm. g) a potom podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP najviac v úhrnnej výške 500 eur. Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebudú spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

B.1.3. Oslobodenie príjmov z predaja hnuteľného majetku Hnuteľné veci nezaradené do obchodného majetku a hnuteľné veci, u ktorých prešlo 5 rokov od ich vyradenia z obchodného majetku, sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP. Ak tieto príjmy oslobodené od dane nie sú, čo je pri hnuteľných veciach, len ak doba medzi vyradením z obchodného majetku do dňa predaja je kratšia ako 5 rokov, ide o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvedené v § 8 ods. 5 ZDP, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP. Na účely ZDP sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier. Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) zákona] a príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) zákona].

B.1.4. Oslobodenie sociálnych dávok Sociálne dávky by pre daňové účely bolo možné rozdeliť ako: l dávky, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu a

Príklad č. 12: Daňovník dosiahne v roku 2013 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2013 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2011 za 600 eur. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2013, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2013 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur. Pretože zo sumy 500 eur daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur. Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane]. Oslobodenie príjmov z predaja cenných podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8, ktoré predávajúci obstaral od 1. januára 2004. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 citovaného zákona. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona (do 31. 12. 2003) sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

Príklad č. 13: Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom

1/2014

Daň z príjmov majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

PRÍKLAD Z PRAXE Spoločník a konateľ – nelegálna práca, cestovné náhrady @Spoločník a konateľ s. r. o. (jednoosobová s. r. o.) vykonáva pre spoločnosť služby, ktoré má spoločnosť v predmete podnikania. Služby vykonáva bez pracovnoprávneho a obchodného vzťahu a bez nároku na odmenu, ktoré následne fakturuje inej s. r. o. Považuje sa takáto práca spoločníka pre spoločnosť za nelegálnu? Má spoločník nárok na cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách pri poskytovaní týchto služieb odberateľom v inom mieste, ako je miesto podnikania? Odpoveď: Z predloženej otázky vyplynula nasledovná skutková podstata: Zrejme jediný konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň aj jej jediným spoločníkom, nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu zmluvu v písomnej forme. Spoločnosť ako oprávnený vykonávateľ služieb fakturuje výkon služieb inej spoločnosti ako objednávateľovi. Skutočnosť, či má spoločnosť zamestnancov, nie je nevyhnutná, dá sa však usudzovať, že spoločnosť nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Podľa ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka: Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada. Citované ustanovenie predvída napĺňanie úloh konateľa prostredníctvom: 1. mandátnej zmluvy alebo 2. zmluvy o výkone funkcie. Ad 1) Mandátna zmluva je upravená ustanovením § 566 Obchodného zákonníka. Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť

dávky, ktoré riešia nejakú nepredvídateľne vzniknutú núdzovú, životne dôležitú alebo sociálnu situáciu, ktoré pomáha riešiť štát v rámci svojej sociálnej politiky.

Prvou skupinou oslobodených príjmov sú: l

dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,

dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a

plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP. Druhou skupinou oslobodených dávok sú podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP: l

dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2007 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, ako napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,

ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

V prípade, ak sú vyplácané dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, zo zahraničia, je potrebné rozlišovať medzi dávkami, ktoré sú vyplácané: l

z územia spadajúceho pod EÚ alebo

mimo krajiny nepatriacej do EÚ.

V prípade, ak ide o krajinu patriacu do EÚ, potom je potrebné posúdiť, či ide o obdobné dávky, ako sú dávky vyplácané podľa osobitných predpisov platných v SR, vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Aj keď ZDP priamo neupravuje oslobodenie vymenovaných dávok v § 9 ods. 2 písm. b) zákona, je potrebné vychádzať aj z Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci Európskeho spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, majú mať v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody. Na základe uvedeného by sa rodinné dávky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu mali z hľadiska dane z príjmu posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území SR podľa slovenských právnych noriem. Ak sú teda napr. rodinné prídavky vyplácané zo sociálneho poistenia (zabezpečenia) Rakúska obdobným plnením ako prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov alebo rodičovský príspevok vyplácaný v Rakúsku je obdobný ako rodičovský príspevok poskytovaný podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktoré sú na území SR od dane z príjmov fyzických

Daň z príjmov osôb oslobodené, potom aj takéto (obdobné) dávky poskytované z Rakúska nepodliehajú na území SR dani z príjmu. V opačnom prípade, t. j. v prípade, ak nie sú plnenia sociálneho zabezpečenia vyplácané v zahraničí obdobnými plneniami, ako by boli podľa osobitných predpisov na území SR, potom sú takéto plnenia zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP. Obdobne sa postupuje aj pri uvedených plneniach, ktoré sú vyplácané na území štátu, ktorý nepatrí medzi krajiny Európskej únie, t. j. takéto dávky sú zdaniteľnými príjmami, ktoré sa uvedú daňovníkom ako súčasť ostatných príjmov – iné, podľa § 8 ZDP. Ak ide o takéto plnenia, ktoré nie sú obdobného charakteru ako dávky vyplácané na území SR a sú vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy. Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 – Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku, resp. či nie je zdaniteľnosť takéhoto príjmu prisúdená štátu zdroja.

B.1.5. Ostatné Medzi ostatné oslobodené príjmy je možné uviesť napr. oslobodenie cien a výhier. Ceny a výhry, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZDP: l peňažná výhra v lotériách a iných podobných hrách, l peňažná výhra z reklamných súťaží a žrebovaní [príjem uvedený v § 8 ods. 1 písm. i) ZDP] a l peňažná cena z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [príjem uvedený v § 8 ods. 1 písm. j) ZDP] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9 ZDP. Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom ZDP odkazuje na zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, ktorý bol s účinnosťou od 1. mája 2005 nahradený zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“). Podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách sú hazardnými hrami hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Podľa § 3 ods. 2 zákona o hazardných hrách sú hazardnými hrami: a)

lotériové hry [žrebové lotérie, tomboly, číselné lotérie (napr. LOTO a doplnková hra JOKER, LOTO 5 z 35, EUROMILIÓNY, KENO 10, KLUB KENO), bingo, okamžité lotérie, napr. KENO],

hazardné hry v kasíne,

stávkové hry (najmä totalizátor, kurzové stávky a dostihové stávky),

hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov,

hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry,

hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu,

kartové hry mimo kasína,

uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ďalej citujeme ods. 2: „ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá“. Obchodný zákonník pre platnosť mandátnej zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Mandátna zmluva však musí byť odplatná. V praxi dochádza k prípadom, kedy konateľ uskutočňuje výkon svojich úloh bezodplatne. Tým sa vylučuje použitie ustanovení mandátnej zmluvy. Niektorí autori (napr. O. Ovečková vo svojom Komentári k Obchodnému zákonníku) sa pridŕžajú právneho názoru, že pokiaľ nie je možné použiť ustanovenia mandátnej zmluvy, treba aplikovať ustanovenia o príkaznej zmluve podľa ustanovenia § 724 OZ. Príkazná zmluva nevyžaduje uzatvorenie v písomnej forme a odplatnosť tiež nie je jej povinnou náležitosťou. Pre príkaznú zmluvu je charakteristické, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Ad 2) Zmluva o výkone funkcie je fakultatívne odplatný zmluvný typ, ale obligatórne písomný. Zmluva o výkone funkcie musí byť nielen písomná, ale musí byť schválená aj valným zhromaždením spoločnosti. Ide o zmluvný typ nepomenovanej zmluvy, obsah ktorej zákon neustanovuje. Z toho vyplýva aj možnosť uzatvorenia zmluvy o výkone funkcie bez nároku na odplatu. Najvyšší súd SR v Rozsudku zo dňa 23. 4. 2009, sp. zn. 3 Sžf 80/2008, vyjadril názor, že „...Pri neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne vykonávať na základe mandátnej i pracovnej zmluvy...Je nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ)...“ Tá istá osoba môže byť teda súčasne aj v pracovnom pomere a tento právny vzťah sa riadi Zákonníkom práce. Spoločník spoločnosti, ktorý je podľa zadania súčasne aj konateľom, sa môže rozhodnúť, či uzatvorí so spoločnosťou aj pracovnú zmluvu. Právne predpisy SR, najmä Obchodný zákonník, Zákonník práce ani zákon o nelegálnej práci neustanovujú pre konateľa povinnosť uzatvoriť so spoločnosťou pracovnú zmluvu, na druhej strane uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom ani nevylučujú. Popri obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou môže byť konateľ zároveň v pracovnom pomere. Je to na jeho zvážení. V taktom prípade má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú aj pracovnú zmluvu v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Je však nepochybné, že úlohy, ktoré je povinný vykonávať ako konateľ, nebudú

1/2014

Daň z príjmov obsahom jeho pracovnoprávneho vzťahu. Dokonca výkon funkcie konateľa sa ani nemôže riadiť pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce z dôvodu už uvedeného vyššie. Ak konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa primerane uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Uvedený výkon činnosti pre spoločnosť nie je dôvodné považovať za nelegálnu prácu. Na účely posúdenia nároku na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách treba použiť ustanovenie § 1 zákona o cestovných náhradách. Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám: a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a), c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté. Z toho dôvodu konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti má pri plnení úloh vyplývajúcich z jeho funkcie počas pracovnej cesty nárok na stravné, ako aj na ostatné cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Uvedený záver podporuje aj Usmernenie DR SR vo veci zamestnávateľom poskytnutých cestovných náhrad konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným dostupné na https://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy ...dr_sr/.../bonus33_1_2008.pdf „Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách. Zákon o cestovných náhradách sa naňho vzťahuje na základe ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1 druhá veta zákona o cestovných náhradách na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá preňho vyplýva z tohto osobitného postavenia, t. j. z postavenia konateľa spoločnosti.“

POZNÁMKA

charitatívne lotérie,

hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1.

Za hazardné hry podľa § 3 ods. 4 zákona o hazardných hrách sa nepovažujú: a)

športové súťaže s cenami pre účastníkov,

hry relaxačného alebo športového charakteru, aj keď na účasť na nich je potrebný vklad, ktorý sa účastníkovi takejto hry, ak prehrá, nevracia,

zábavné hry o vecné ceny prostredníctvom hracieho zariadenia, ak vklad nepresahuje sumu na úrovni 50 eurocentov,

hry prostredníctvom hracieho zariadenia, v ktorých výhrou je ďalšia hra na tom istom hracom zariadení,

kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností,

žrebové vecné lotérie a tomboly, ak herná istina neprekročí sumu na úrovni 1 500 eur.

Za hazardné hry podľa § 3 ods. 5 zákona o hazardných hrách sa nepovažujú ani propagačné súťaže, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu podľa tohto zákona. Propagačnými súťažami sa rozumejú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii, a to aj nepriamo prostredníctvom ďalšej osoby. Platby uskutočnené na účely získania plnení od organizátora propagačnej súťaže alebo poskytovateľa výhier do propagačnej súťaže sa nepovažujú za vklad podľa tohto zákona. Na druhej strane zákon o hazardných hrách výslovne zakazuje: l

hry, ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, najmä pyramídové hry alebo reťazové hry a

prevádzkovanie zahraničných hazardných hier na území SR, a to aj jednotlivý predaj žrebov, prijímanie stávok a vyplácanie výhier, vrátane sprostredkovania týchto činností, v hazardných hrách podľa odseku 2, ktorých prevádzkovateľom je zahraničný subjekt a pri ktorých sú vklady uhrádzané do zahraničia.

Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d). Podľa pokynu Finančného riaditeľstva SR (predtým Daňového riaditeľstva SR) uverejneného na webovom sídle www.drsr.sk sú v nadväznosti na znenie § 9 ods. 2 písm. l) ZDP a na príslušné ustanovenia zákona o hazardných hrách od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodené len výhry z hier, ktoré sú prevádzkované na základe individuálnej licencie udelenej Ministerstvom financií SR alebo obcou. Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry neuvedené v § 9 ods. 2 písm. l) ZDP, ak ich hodnota neprevyšuje 350 eur za cenu alebo výhru. Pod pojmom cena alebo výhra sa rozumie: l

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa oslobodzujú od dane ceny a výhry, ktorých hodnota nepresiahla sumu 350 eur,

cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny;

Daň z príjmov Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. ObčZ. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok – dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Ak je súčasťou ceny z verejnej súťaže odmena za použitie diela alebo výkonu, na túto odmenu sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP. Odmena za použitie diela alebo výkonu je zdaniteľným príjmom a považuje sa za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.). (Napríklad: Miss SR, Mama roka.) l výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania; Podmienkou účasti na takýchto súťažiach je zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia. Výhry sú spravidla nepeňažné; l cena zo športovej súťaže, okrem ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Pri uplatňovaní oslobodenia podľa citovaného ustanovenia je potrebné každú cenu a výhru posudzovať jednotlivo. Ceny a výhry v rámci jednej súťaže a ani v rámci zdaňovacieho obdobia nie je možné sčítavať. Cena alebo výhra prevyšujúca sumu 350 eur v plnej výške podlieha zdaneniu. Cena alebo výhra, ktorá nie je oslobodená od dane, sa považuje za zdaniteľný príjem. Pre správny spôsob zdanenia cien a výhier je potrebné tieto príjmy správne zaradiť k jednotlivým druhom príjmov tak, ako sú vymedzené v ZDP. Spôsob zdaňovania l peňažné ceny a výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) ZDP, plynúce zo zdrojov na území SR, prevyšujúce v roku 2013 sumu 350 eur sa zdaňujú zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a jej zrazením sa považujú za vysporiadané, l peňažné ceny alebo výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) ZDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania, l nepeňažné ceny a výhry bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí, sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny. Hodnotou ceny je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa, organizátora alebo poskytovateľa.

B.2. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP V § 5 ods. 7 ZDP sú vymedzené príjmy, ktoré sú okrem príjmov uvedených v § 9 zákona tiež oslobodené od dane, a to špecificky u zamestnancov. Ide napr. o: l doškoľovanie zamestnanca Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená aj suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa. Oslobodenie sa však nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem. l strava a nealkoholické nápoje poskytnuté zamestnancovi V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane oslobodená aj hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152

pričom v prípade, ak ich hodnota túto sumu presiahne, zdaňuje sa len rozdiel nad takto zákonom určenú sumu, t. j. ak daňovník vyhrá cenu v hodnote 500 eur, zdaniteľným príjmom bude suma vo výške 150 eur.

Príklad č. 14: Daňovník prijal v roku 2013 cenu z verejnej súťaže v sume 250 eur. V cene bola zahrnutá aj odmena za použitie diela a predstavovala 100 eur. Keďže cena z verejnej súťaže predstavuje 150 eur (250 eur – 100 eur), t. j. neprevyšuje zákonom ustanovenú hranicu, je oslobodená od dane. Odmena za použitie diela 100 eur sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý patrí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Príklad č. 15: Daňovník vyhral v roku 2013 v reklamnej súťaži nepeňažnú výhru v hodnote 400 eur. Výhra prevyšuje 350 eur, preto ide o zdaniteľný príjem. Daňovník je povinný príjem v sume 400 eur zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom výhru prijal.

POZNÁMKA S účinnosťou od 1. 1. 2014 sú zdaňované výhry prevyšujúce hodnotu 350 eur len vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi hodnotou výhry a 350 eur.

Príklad č. 16: Zamestnávateľ svojej mzdovej účtovníčke prepláca štúdium anglického jazyka v hodnote 500 eur. Keďže mzdová účtovníčka anglický jazyk nepotrebuje v súvislosti so svojou činnosťou na pracovisku, suma 500 eur je pre túto účtovníčku zdaniteľným príjmom.

Príklad č. 17: Spoločnosť svojej ekonómke zaplatila v sume 420 eur seminár k postupom účtovania. Keďže ide o seminár, ktorý súvisí s činnosťou ekonómky na pracovisku, ide o príjem, ktorý je u ekonómky oslobodený od dane. Príjem od dane oslobodený v sume 420 eur treba uviesť aj na mzdový list zamestnanca v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP.

1/2014

Daň z príjmov Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Príklad č. 19: Zamestnávateľ denne na pracovisku poskytuje svojim zamestnancom sladené alebo nesladené nápoje. Priemerné mesačné náklady na tieto nápoje sú 25 eur na zamestnanca. Keďže ide o poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca oslobodený od dane. Zamestnávateľ zamestnancovi sumu 25 eur nezdaňuje.

Čo sa týka poskytnutia finančného príspevku zamestnávateľa na stravu, tento je oslobodený len v prípade, ak sa zamestnanec preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečeného zamestnávateľom. V opačnom prípade sa takýto príspevok zdaňuje u zamestnanca ako súčasť jeho mzdy.

Príklad č. 18: Spoločnosť v mesiaci apríl 2013 poskytla dvom zamestnancom stravu vo forme stravných lístkov a ostatným zamestnancom (zamestnanci nemajú zdravotné problémy) vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur. Hodnota poskytnutej stravy zamestnancom vo forme stravných lístkov (nepeňažná forma) je od dane oslobodená a príjem poskytnutý ako hodnota stravy vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur je u zamestnancov zdaniteľným príjmom. Z uvedeného dôvodu spoločnosť zamestnancom, ktorým poskytuje stravu vo forme finančného príspevku 35 eur, z tejto sumy vyberie preddavok na daň v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesačnou mzdou.

POZNÁMKA Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. I. a II. dôchodkový pilier.

Od dane je oslobodená nielen hodnota stravy, ale aj hodnota nealkoholických nápojov [§ 5 ods. 7 písm. c) zákona] poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.

Príklad č. 20: Spoločnosť mesačne poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na nealkoholické nápoje v sume 15 eur. Za tieto finančné prostriedky si zamestnanec nakúpi nealkoholické nápoje, ktoré spotrebuje na pracovisku počas výkonu práce. Keďže ide o poskytnutie peňažného príspevku na nealkoholické nápoje, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi sumu 15 eur zdaní spolu s jeho mesačnou mzdou.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Rozhodnutia o zvýšení dôchodkov Sociálna poisťovňa rozpošle do konca januára 2014 Sociálna poisťovňa v januárových výplatných termínoch začala automaticky, bez žiadosti poberateľa dôchodku, vyplácať dôchodky vo zvýšenej sume patriacej od 1. januára 2014. Spolu so zvýšenou sumou dôchodku je v januárovom výplatnom termíne vyplatený aj doplatok patriaci za obdobie od 1. januára 2014 do posledného dňa pred výplatným termínom za mesiac január 2014. O vykonanom zvýšení dôchodkov zároveň Sociálna poisťovňa od 30. decembra 2013 zasiela poberateľom dôchodkov písomné rozhodnutia, ktoré budú postupne v priebehu mesiaca január 2014 zaslané všetkým poberateľom dôchodkov. Ak niektorí dôchodcovia zatiaľ rozhodnutie o zvýšenej sume dôchodku nedostali, no súrne uvedené rozhodnutie potrebujú pre iné úrady alebo inštitúcie (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obecný úrad, domov sociálnych služieb), môžu požiadať ústredie Sociálnej poisťovne alebo príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vydanie potvrdenia o aktuálnej výške dôchodku. Sociálna poisťovňa im vyjde v ústrety a požiadavku vybaví prioritne.

použitie rekreačných, zdravotníckych a športových zariadení Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je od dane oslobodené aj použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

Príklad č. 21: Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. l

poistné a príspevky Poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Ing. Miroslava Brnová

Odvody do fondov a sociálna pomoc

Zmeny v zákone o sociálnom poistení Zhrnutie: I. Zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1. novembra 2013 – Úľavy pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní. – Ovplyvnia úľavy pri platení odvodov za dlhodobo nezamestnaných zamestnancov poberateľov predčasných starobných dôchodkov? – Ako to bude s doplatením poistného pre odvodovo zvýhodnených zamestnancov? II.

III.

Zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014 Štatutári a oslobodenie od platenia garančného poistenia. – Výška poistného SZČO na sociálne poistenie v roku 2014. – Zmeny v dobrovoľnom poistení (nemocenské a dôchodkové poistenie, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti). – Zlepšenie podmienok pre poskytovanie nemocenských dávok zamestnancovi, SZČO a dobrovoľne poisteným osobám. – Zmeny vo výške nemocenských dávok. Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku v osobitných prípadoch. – Zmeny v oblasti úrazových dávok (nový spôsob určenia rozhodujúceho obdobia a zvýšenie dávok). – Zmeny v oblasti výpočtu dávky v nezamestnanosti (príjem osoby v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nezhorší jej neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti). – Zmena v určení výšky preddavku na dávku garančného poistenia. – Zvýšenie povoleného príjmu študentov pracujúcich na základe dohôd o brigádnickej práci študentov na účely platenia poistného. – Zmeny v splatnosti poistného nepravidelne odmeňovaných zamestnancov na základe dohody. – Možnosť postupného splácania dlhu na dávkach Sociálnej poisťovni. – Predĺženie výnimky pre zamestnávateľov na platenie poistného na úrazové poistenie. Informácia o zvýšení dôchodkových dávok v roku 2014. Zmeny, ktoré sa uplatnia v praxi od 1. júla 2014 – Nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. – Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO podľa nových pravidiel. – Nový spôsob určenia vymeriavacieho základu SZČO.

A. Zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1. novembra 2013 I.

Úľavy pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní

Jednou z významných zmien, ktoré priniesla novela zákona o sociálnom poistení a ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2013, je zavedenie úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní

POZNÁMKA V októbri 2013 bol v NRSR schválený zákon č. 338/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o sociálnom poistení“). Novela zákona o sociálnom poistení prináša viacero zmien, pričom časť zmien nadobudla účinnosť od 1. novembra 2013 (týka sa najmä úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní), ale väčšina zmien nadobudla účinnosť 1. januára 2014. Prinášame vám informácie o hlavných zmenách, ktoré novela zákona o sociálnom poistení priniesla.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Choroby pohybovej sústavy boli v roku 2013 najčastejším dôvodom invalidity Najčastejšími ochoreniami, ktoré sa v roku 2013 najviac podieľali na uznávaní invalidity, boli choroby pohybovej sústavy (25 percent), nádorové ochorenia (15,7 %) a duševné choroby a poruchy správania (15,3 %). Toto poradie však nebolo v minulom roku rovnaké aj pri mužoch, aj pri ženách a k drobných rozdielom dochádzalo aj pri rozdielnej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej „MPSVZČ“) – iné poradie bolo pri invaliditách od 40 do 70 percent a iné pri percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 percent. Choroby pohybovej sústavy boli najčastejšími ochoreniami aj pri mužoch, aj pri ženách, uznaných z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri mužoch tvorili 21,9 percenta všetkých prípadov uznania invalidity. Druhými najčastejšími ochoreniami boli choroby obehovej sústavy (16,4 %) a tretími duševné poruchy a poruchy správania (13,4 %). Pri ženách, pri ktorých choroby pohybovej sústavy tvorili 28,9 percenta všetkých ochorení, vedúcich k uznaniu invalidity, boli druhými najčastejšími dôvodmi nádory (18,9 %) a tretími duševné poruchy a poruchy správania (17,6 %). V roku 2013 bola posudkovými lekármi invalidita uznaná najčastejšie pre nasledované ochorenia: pri MPSVZČ od 40% do 70% (spolu 16 123 prípadov) Choroby pohybovej sústavy (32,7%) Duševné poruchy a poruchy správania (16,6%) Choroby obehovej sústavy (10,3%) pri MPSVZČ o viac ako 70% (spolu 6 241) Nádory (43,0%)

1/2014

Odvody do fondov a sociálna pomoc Choroby obehovej sústavy Duševné poruchy a poruchy správania SPOLU za rok 2013 Choroby pohybovej sústavy Nádory Duševné poruchy a poruchy správania

(15,2%) (12,0%) (22 364) (25,0%) (15,7%)

ako dlhodobo nezamestnaní. Poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti nie je povinný odvádzať zamestnávateľ v prípade, ak v období od 1. novembra 2013 a neskôr zamestná zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, pričom musia byť splnené nasledovné podmienky: 1.

Zamestnanec bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný (t. j. občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá.

Suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Napríklad v roku 2013 príjem nesmel byť vyšší ako 526,62 € (67 % zo 786 €), v roku 2014 nesmie byť vyšší ako 539,35 € (67 % z 805 €). Pritom treba upozorniť, že podľa znenia novely zákona o sociálnom poistení sa výška príjmu posudzuje ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Z toho vyplýva, že ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol napríklad od 1. novembra 2013, nesmie príjem zamestnanca presiahnuť 526,62 eura, pričom táto hranica príjmu bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania takéhoto pracovného vzťahu, t. j. aj v roku 2014. Ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol napríklad od 1. februára 2014, nesmie príjem zamestnanca presiahnuť 539,35 eura. Aj táto príjmová hranica bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného vzťahu, t. j. v tomto prípade aj v roku 2015. V tejto súvislosti chceme upozorniť na príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do príjmu zamestnanca pre posúdenie presiahnutia uvedenej hranice príjmu na účely oslobodenia od platenia odvodov. Ide v zásade o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Ide najmä o tieto príjmy:

(15,3%)

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Osamelosť pri nároku na materské: Slobodná matka ju spĺňať nemusí Sociálna poisťovňa zaznamenala zvýšený počet matiek, ktoré si žiadajú o predĺženie poberania dávky materské z 34 na 37 týždňov z dôvodu osamelosti. V tejto súvislosti upozorňujeme, že matka, ktorá nie je vydatá, avšak žije s otcom dieťaťa, sa nepovažuje za osamelú. Taktiež sa za osamelú matku nepovažuje matka, ktorá žije v domácnosti s inou fyzickou osobou (napr. s rodičom) a táto fyzická osoba uhrádza náklady spojené so starostlivosťou o dieťa. Do týchto nákladov patrí napr. úhrada za nájomné a iné úhrady spojené s domácnosťou. Matka, ktorá žije v domácnosti s inou fyzickou osobou a táto osoba neuhrádza náklady spojené s domácnosťou, sa za osamelú považuje. Osamelá matka osamelosť preukazuje čestným vyhlásením, v ktorom okrem dôvodu osamelosti uvedenie aj právnu zodpovednosť nepravdivého vyhlásenia. K čestnému vyhláseniu priloží fotokópiu dokladu o dôvode osamelosti (napr. úmrtný list manžela alebo rozhodnutie súdu o rozvode), ak takýto doklad má. Ak pobočka Sociálnej poisťovni zistí, že informácie v čestnom vyhlásení nie sú pravdivé, materské vyplatí len do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Sociálna poisťovňa taktiež môže odňať výplatu materského, ak sa preukáže nesplnenie podmienky osamelosti v období od začiatku 35. týždňa do konca 37. týždňa poberania dávky materské.

–

náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytované zamestnávateľom svojmu zamestnancovi,

–

príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve,

–

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie,

–

hodnota nealkoholických nápojov, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

–

cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

–

nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,

PRÍKLAD Z PRAXE Stravovanie počas dovolenky @Môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom, ktorí sa stravujú vo vlastnej jedálni, na dni čerpania riadnej dovolenky poukážku v hodnote 3 €? Podlieha potom poukážka dani a odvodom? Odpoveď: Ustanovenie § 152 Zákonníka práce ukladá povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť

Odvody do fondov a sociálna pomoc náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuál– neho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok – a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky a ďalšie sociálne dávky, hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných poby– tov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, – použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, – telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Na posúdenie splnenia príjmovej hranice pre oslobodenie od platenia odvodov sa do príjmu zamestnanca zahŕňajú rovnaké príjmy, aké sa zahŕňajú do vymeriavacieho základu povinne poisteného zamestnanca v pracovnom pomere. Ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Do príjmu zamestnanca sa zahŕňa aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. 3. Sociálna poisťovňa neeviduje voči zamestnávateľovi zamestnanca ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa voči zamestnávateľovi neeviduje ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať (predpísať nemožno pohľadávku do 3,32 eura). Sociálna poisťovňa posudzuje pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. 4. Zamestnávateľ „odvodovo zvýhodneného“ zamestnanca neznížil z dôvodu jeho prijatia počet zamestnancov. 5. Odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov. V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnanú osobu s ohraničenou výškou príjmu a spĺňa aj ďalšie podmienky uvedené v bodoch 1 až 5, na prvých 12 mesiacov trvania uvedeného zamestnania je oslobodený od platenia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, do rezervného fondu solidarity a poistného na poistenie v nezamestnanosti takéhoto zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že v porovnaní so zamestnancom, ktorý nemá uvedenú výhodu, zvýhodnený zamestnanec s uvedenou výnimkou si na čistej mzde polepší (ušetrí odvody za zamestnanca, ktoré by boli vo výške 13,4 % z jeho hrubej mzdy). Ušetrí aj zamestnávateľ, pretože náklady zamestnávateľa na sociálne a zdravotné odvody by pri nezvýhodnenom zamestnancovi predstavovali 35,2 % z hrubej mzdy, čo je v porovnaní s 1,05 % vysoká úspora. Na druhej strane treba uviesť, že neplatenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti má aj svoje negatíva, predovšetkým pre zamestnanca. Tento zamestnanec nebude mať nárok na –

stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zákonník práce v § 152 ods. 8 písm. a) umožňuje poskytovať stravovanie zamestnancom aj počas prekážok v práci. Táto úprava je podmienená prerokovaním so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou). Do 31. 12. 2012 bol nárok podmienený len prerokovaním so zástupcami zamestnancov. Od 1. 1. 2013 platí, že ak sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať aj samostatne, ak Zákonník práce neustanovuje dohodu (§ 12 Zákonníka práce). To znamená, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom stravovanie aj počas prekážok v práci (dovolenka) za podmienky: – ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, tak len po ich prerokovaní, – ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak po upravení podmienok v pracovnom poriadku zamestnávateľa alebo smernici o poskytovaní stravovania počas prekážok v práci [§ 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce]. Od dane je oslobodená nepeňažná forma poskytovania stravovania zamestnávateľom buď priamo v mieste pracoviska, alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov [§ 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov] pri dodržaní podmienok daných v § 152 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ prerokoval so zástupcami zamestnancov alebo upravil podmienky poskytovania stravovania počas prekážok v práci vo svojom predpise, potom hodnota stravy nie je zdaniteľným príjmom u zamestnancov, t. j. nepodlieha dani z príjmov ani odvodovým povinnostiam. V prípade, že zamestnávateľ nekoná v súlade s predpisom, neprerokuje ani neupraví vo svojom predpise (podmienky poskytovania stravovania počas prekážok v práci), tak hodnota stravy je zdaniteľným príjmom u zamestnancov a, samozrejme, podlieha aj odvodovým povinnostiam.

UPOZORNENIE V tejto súvislosti uvádzame, že novela zákona o sociálnom poistení priniesla aj zmenu zákona o zdravotnom poistení, z ktorej vyplýva, že na uvedeného zamestnanca spĺňajúceho stanovené podmienky sa vzťahuje oslobodenie od platenia poistného aj na zdravotné poistenie a platiteľom poistného na zdravotné poistenie je

1/2014

Odvody do fondov a sociálna pomoc v takomto prípade štát. Zamestnanec v uvedenom prípade neplatí zo svojej mzdy žiadne odvody a jeho zamestnávateľ platí Sociálnej poisťovni len poistné na úrazové poistenie (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %), spolu 1,05 % z vymeriavacieho základu zamestnanca (samozrejme len za predpokladu, že zamestnávateľ podlieha garančnému poisteniu).

UPOZORNENIE V tejto súvislosti upozorňujeme, že odvodová úľava podľa novely zákona o sociálnom poistení platí pre zamestnanca a zamestnávateľa automaticky pri splnení zákonom stanovených podmienok a nie je podmienená žiadosťou zamestnávateľa ani zamestnanca. Pri prijatí dlhodobo nezamestnanej osoby zamestnávateľ posúdi splnenie zákonom stanovených podmienok pre odvodovú úľavu a ak sú splnené podmienky aj na strane zamestnávateľa, aj na strane zamestnanca, prihlási zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne na účely úrazového a garančného poistenia na Registračnom liste FO – prihláška, typom zamestnanca 14, a to pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce. V mesačných výkazoch poistného a príspevkov vykazuje a platí zamestnávateľ zamestnanca s odvodovou úľavou poistné na úrazové a garančné poistenie s lehotou splatnosti v deň určený na výplatu príjmov zamestnancov. V prípade, ak takýto deň nie je určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

UPOZORNENIE Poistné na dôchodkové poistenie je možné spätne doplatiť za obdobie od 1. januára 2004. Výnimkou je obdobie prerušenia povinného poistenia, za ktoré je možné si doplatiť poistné na dôchodkové poistenie až za obdobie od 1. januára 2005 (príslušná novela zákona o sociálnom poistení nadobudla účinnosť od 1. januára 2005). Za obdobie trvania odvodovej úľavy si bude možné doplatiť poistné za obdobie od 1. novembra 2013.

POZNÁMKA Žiadosť o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné zaslať

nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nebude mať nárok na ošetrovné ani materské. Obdobie dvanástich mesiacov, počas ktorých bude tento občan uplatňovať výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na účely výpočtu dôchodku ani na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Odvodová úľava platí pre pracovné pomery a štátnozamestnanecké pomery vzniknuté najskôr od 1. novembra 2013, pričom vznik pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru bol dôvodom vyradenia zamestnanca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

II. Úľavy pri platení odvodov za dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a predčasný starobný dôchodok Podľa novely zákona o sociálnom poistení nemajú poberatelia predčasných starobných dôchodkov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a od 1. novembra 2013 sa zamestnali ako zamestnanci s tzv. odvodovou úľavou (pozri bod I), nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Preto im Sociálna poisťovňa výplatu predčasného starobného dôchodku pozastaví až do doby, kým neukončia pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnávateľom (pozri § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Táto zásada platí aj v prípade žiadateľov o priznanie predčasného starobného dôchodku. Ak žiadateľ o priznanie predčasného starobného dôchodku je k dátumu, od ktorého žiada predčasný starobný dôchodok priznať, zamestnancom s odvodovou úľavou (pozri bod I), Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietne (pozri § 67 ods. 4 o sociálnom poistení). V prípade, ak dôjde k zastaveniu výplaty predčasného starobného dôchodku, je o opätovné uvoľnenie výplaty dôchodku potrebné požiadať neformálnou žiadosťou (napríklad listom). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vznikne odo dňa nasledujúceho po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, alebo od dovŕšenia dôchodkového veku. Predčasný starobný dôchodok sa nezvyšuje za obdobie, počas ktorého bol poberateľ predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou s odvodovou úľavou, pretože toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia.

III. Zmeny pri doplácaní poistného S úľavami pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní, súvisí aj ďalšia zmena v zákone o sociálnom poistení. Od 1. novembra 2013 je možné doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie aj za obdobie trvania úľavy pri platení odvodov. V prípade, ak si za toto obdobie zamestnanec poistné dodatočne sám zaplatí, obdobie sa mu zhodnotí na účely vzniku nároku a výpočtu sumy dôchodku. V tejto súvislosti pripomíname, že poistné na dôchodkové poistenie možno zaplatiť dodatočne aj v ďalších osobitných prípadoch podľa zákona o sociálnom poistení. Ide o poistné za obdobie, v ktorom osoby l

mali prerušené povinné dôchodkové poistenie,

boli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov alebo

sa sústavne pripravovali na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

Vymeriavací základ, z ktorého si osoba doplatí poistné na dôchodkové poistenie, si určuje sama. Zákon o sociálnom poistení pri určení minimálneho vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa dopláca poistné na dôchodkové poistenie. V prípade doplatenia poistného osoba platí poistné na starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie, neplatí poistné do rezervného fondu solidarity.

Odvody do fondov a sociálna pomoc B. Zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014 I.

Štatutári a garančné poistenie

Zamestnávateľ od 1. januára 2014 nie je povinný platiť poistné na garančné poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide napríklad o spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorí majú so svojou firmou uzatvorený pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti. Ide o osoby, ktoré sú priamo zodpovedné za finančné hospodárenie zamestnávateľa, či už ako štatutárny orgán alebo ako člen štatutárneho orgánu a ako také sú vyňaté z okruhu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok na dávku garančného poistenia. Poistné na garančné poistenie sa platí vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu, preto táto zmena je z finančného hľadiska nevýznamná. V praxi však znamená, že v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa nebudú mať uvedení štatutári nárok na dávku garančného poistenia. V tejto súvislosti upozorňujeme, že ak bude štatutár naďalej zamestnaný aj po 31. decembri 2013, jeho zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť Sociálnej poisťovni najneskôr do 31. januára 2014. Pritom garančné poistenie sa vzťahuje iba na zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnáva takéhoto štatutára, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni pri prihlasovaní zamestnanca na sociálne poistenia a súčasne bude povinný túto informáciu uviesť aj na tlačive Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.

II. Výška poistného SZČO na sociálne poistenie v roku 2014 Od 1. januára 2014 sa poistné na sociálne poistenie pre SZČO v dôsledku rastu minimálneho, ale aj maximálneho vymeriavacieho základu opäť zvýšilo. Zároveň sa znižuje koeficient pre určenie vymeriavacieho základu z 1,9 na 1,6, čo taktiež prinesie nárast vymeriavacieho základu a tým aj poistného. Výška odvodov SZČO v eurách od 1. januára 2014: Minimálne Maximálne odvody odvody (minimálna suma (maximálna suma poistného) poistného) 17,71 € 177,10 € 72,45 € 724,50 € 24,15 € 241,50 € 19,11 € 191,18 €

Druh poistenia

Sadzba

Minimálny vymeriavací základ

Maximálny vymeriavací základ

Nemocenské Starobné Invalidné Rezervný fond solidarity V nezamestnanosti (je dobrovoľné) Odvody do Sociálnej poisťovne spolu

4,40 % 18,00 % 6,00 % 4,75 %

402,50 € 402,50 € 402,50 € 402,50 €

4 025,00 € 4 025,00 € 4 025,00 € 4 025,00 €

2,00 %

402,50 €

4 025,00 €

8,05 €

80,50 €

33,15 %

–

133,42 €*

1 334,28 €*

* Čiastka nezahŕňa dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Od januára 2014 je minimálna výška poistného, ktoré musí každá SZČO, ktorá je povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, platiť na sociálne poistenie, 133,42 eura (ide o výšku poistného bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti). Pre informáciu uvádzame, že v roku 2013 boli minimálne sociálne odvody vo výške 130,27 eura, ide teda o zvýšenie o 3,15 eura. Maximálne sociálne odvody budú vo výške 1 334,28 eura mesačne (ide o výšku poistného bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti). Nové sumy odvodov je potrebné začať platiť už vo februári 2014 za mesiac január. Povinne poistenou osobou na účely sociálneho poistenia sa od 1. júla 2014 (resp. od 1. októbra 2014, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013) stane tá SZČO, ktorej príjem uvedený v § 3

poštou alebo priniesť osobne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska. Doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie možno kedykoľvek (napríklad v súvislosti s podaním žiadosti o dôchodok).

POZNÁMKA Táto zmena zákona o sociálnom poistení znamená jeho prispôsobenie sa európskej legislatíve, a to smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Podľa uvedenej smernice je možné odmietnuť poskytnúť dávku garančného poistenia alebo znížiť jej sumu, ak bol zamestnanec vlastníkom podstatnej časti príslušného podniku a súčasne mal značný vplyv na jeho hospodársku činnosť.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zvyšovanie invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok Na Sociálnu poisťovňu sa v súvislosti s valorizáciou dôchodkov od 1. januára 2014 obracajú poberatelia invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, s otázkou prečo sa ich dôchodok zvýšil o 7,80 eur, a nie o 8,80 eur ako starobný dôchodok. Podľa platných právnych predpisov sa invalidný dôchodok považovaný za starobný dôchodok od 1. januára 2014 zvyšuje rovnako ako invalidný dôchodok. Znamená to, že invalidný dôchodok považovaný za starobný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % sa zvyšuje o 7,80 eur a invalidný dôchodok považovaný za starobný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % o 4,50 eur. Ak sú tieto dôchodky vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súčasného vyplácania iného dôchodku, zvyšujú sa o 2,80 eur alebo o 1,80 eur. Platné právne predpisy pri stanovení spôsobu valorizácie v týchto prípadoch vychádzajú predovšetkým zo skutočnosti, že invalidný dôchodok sa iba považuje za starobný dôchodok, čo neznamená, že sa zmenil na starobný dôchodok. Za starobný dôchodok sa iba považuje, pretože sa vypláca zo základného fondu starobného poistenia.

1/2014

Odvody do fondov a sociálna pomoc Príklad č. 1: Pani Jozefína stratila zamestnanie, a preto sa dobrovoľne prihlásila na nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. januára 2014. Zamestnala sa v pracovnom pomere od 1. októbra 2014 a vzniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti. Myslela si, že vznikom povinného sociálneho poistenia ako zamestnankyni jej automaticky zaniká dobrovoľné sociálne poistenie, a preto nepodala odhlášku z dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia a prestala platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Naposledy zaplatila poistné na dobrovoľné poistenie za mesiac september 2014. Ak do konca decembra 2014 nezaplatí poistné na dobrovoľné sociálne poistenie, zanikne jej toto dobrovoľné poistenie od 1. októbra 2014.

POZNÁMKA Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013 nárok na dávku nemocenského poistenia zamestnanca ovplyvňoval akýkoľvek príjem, ktorý sa považoval za vymeriavací základ, dosiahnutý za obdobie trvania dôvodu na poskytovanie nemocenskej dávky zamestnancovi.

PRÍKLAD Z PRAXE Nelegálna práca, právnická osoba @Môže právnickej osobe vypomáhať rodinný príslušník (otec, syn dcéra)? Akú sumu môže dať do nákladov, ak s nimi neuzatvorí ani pracovný pomer, ani jednu z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru? Odpoveď: Nie, právnickej osobe nemôže vypomáhať rodinný príslušník (otec, syn, dcéra) bez právneho vzťahu. Bez založenia právneho vzťahu nevzniknú právnickej osobe žiadne náklady, ktoré by mohla dať do daňových výdavkov. Zákon nepovoľuje navyše žiadne výdavky. Daňový výdavok musí byť preukázaný. V prípade vypomáhania bez právneho vzťahu by išlo o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, za čo hrozí právnickej osobe postih. Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu a nemá s právnickou osobou založený pracovnoprávny vzťah. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah (§ 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní).

ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2013 bol viac ako 4 830 eur (bez odpočítania výdavkov). Ide o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (12 x 402,50 eura). Pre informáciu uvádzame, že povinne poistenou osobou na účely sociálneho poistenia sa od 1. júla 2013 (resp. od 1. októbra 2013, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012) stala tá SZČO, ktorej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2012 bol viac ako 4 716 eur (bez odpočítania výdavkov). Išlo o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (12 x 393 eur).

III. Zmeny v dobrovoľnom poistení Dobrovoľné nemocenské alebo dôchodkové poistenie, alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká poistencovi Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 1. januára 2014 nielen vtedy, keď sa z neho odhlási, ale aj v prípade, že vôbec nezaplatí poistné za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Nezaplatenie poistného na dobrovoľné sociálne poistenie za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace bude považované za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. Táto úprava zákona o sociálnom poistení má zabrániť vzniku nedoplatkov u dobrovoľne poistených osôb a k ich následnému vymáhaniu z dôvodu, že si tieto osoby prestali plniť povinnosť platiť poistné na dobrovoľné sociálne poistenie, ale sa z neho v Sociálnej poisťovni zabudli odhlásiť. V praxi vznikali prípady, v ktorých následne Sociálna poisťovňa bola povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo bolo pre niektoré osoby likvidačné.

IV. Zmeny v poskytovaní nemocenských dávok zamestnancovi Zákon o sociálnom poistení rieši od 1. januára 2014 situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránili príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu (napr. plnenia poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky). V praxi sa často stávalo, že zamestnanec nemal nárok na nemocenské, materské alebo ošetrovné za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, keďže po jeho skončení mu zamestnávateľ vyplatil odstupné. Rovnaká situácia sa vzťahovala aj na príspevky vyplatené zo sociálneho fondu, napríklad pri dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti alebo pri príležitosti narodenia dieťaťa. Od 1. januára 2014 už vyplatenie akéhokoľvek iného príjmu ako príjmu za vykonanú prácu nárok na nemocenskú dávku neovplyvní.

V. Zmeny v poskytovaní nemocenských dávok SZČO a dobrovoľne poisteným osobám Jednou z podmienok pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky v prípade povinne nemocensky poistených SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených osôb je zaplatenie poistného za stanovené obdobie v zákonom stanovenej výške a lehote. Ak týmto osobám vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po 31. decembri 2013, Sociálna poisťovňa skúma, či táto osoba má riadne zaplatené poistné na nemocenské poistenie najviac za posledných 5 rokov. Pred 1. januárom 2014 Sociálna poisťovňa na účely nároku na nemocenské dávky sledovala, či SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba zaplatila poistné na nemocenské poistenie za posledných 10 rokov.

VI. Zmeny vo výške nemocenských dávok Maximálna výška nemocenských dávok sa od 1. januára 2014 zvýši. Táto úprava súvisí so zvýšením maximálneho denného vymeriavacieho základu (resp. maximálneho úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky) zo sumy 38,7617 eura na 39,6987 eura. Sociálna poisťovňa

Odvody do fondov a sociálna pomoc v prípadoch, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne po 31. decembri 2013, vyplatí poistencom l

nemocenské maximálne vo výške 677 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 655 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci),

materské maximálne vo výške 800 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 774 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a

ošetrovné maximálne vo výške 218 eur za 10 dní.

Bez založenia pracovnoprávneho vzťahu môžu vypomáhať len fyzickej osobe podnikateľovi príbuzní v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku (§ 2a zákona o nelegálnom nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní).

VII. Zmeny v hodnotení obdobia dôchodkového poistenia Podľa § 60 ods. 1 v zásade platí, že ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa z obdobia dôchodkového poistenia vylúčilo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a má majetkovú účasť 50 % a viac na majetku zamestnávateľa. Dôvodom tejto právnej úpravy je vplyv takéhoto zamestnanca na výsledky hospodárenia právnickej osoby a jeho spoluzodpovednosť za prípadné neplnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

VIII. Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku v osobitných prípadoch

POZNÁMKA Pre informáciu uvádzame, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v roku 2013, poistencom sú vyplácané nemocenské dávky maximálne v sumách: – nemocenské vo výške 661 eur (pri 31-dňovom mesiaci) alebo 640 eur (pri 30-dňovom mesiaci), – materské vo výške 781 eur (pri 31-dňovom mesiaci) alebo 756 eur (pri 30-dňovom mesiaci) a – ošetrovné vo výške 213 eur za 10 dní.

Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku sa od 1. januára 2014 týka poistencov, ktorí boli uznaní za invalidných vo veku do 20 rokov a zároveň l

nezískali žiadne obdobie povinného dôchodkového poistenia, ale boli iba dobrovoľne dôchodkovo poistení menej ako 1 rok alebo

získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok alebo

získali kombináciu týchto období v celkovom rozsahu kratšom ako jeden rok.

V uvedených prípadoch sa pri výpočte sumy invalidného dôchodku nebudú zohľadňovať vymeriavacie základy, z ktorých poistenci platili poistné na dôchodkové poistenie. Do vzorca na určenie sumy invalidného dôchodku sa namiesto hodnoty priemerného osobného mzdového bodu dosadí zákonom stanovený osobný mzdový bod, ktorého hodnota je stanovená na 0,67.

IX. Zmeny v oblasti úrazových dávok Od 1. januára 2014 sa spresnil spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na výpočet súm úrazových dávok. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa uňho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie: l

predo dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo

predo dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania,

je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Od 1. januára 2014 sa zvyšujú úrazové renty a pozostalostné úrazové renty, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, tak, že tieto renty vyplácané k 1. januáru 2014 sa týmto dňom zvyšujú o 2,3 % sumy vyplácanej ku dňu zvýšenia. Toto zvýšenie sa vzťahuje aj na úrazové renty a pozostalostné úrazové renty priznané v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, pričom v týchto prípadoch sa renty zvyšujú odo dňa ich priznania. V tejto súvislosti upozorňujeme, že o zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty netreba žiadať.

Príklad č. 2: Pán Jaroslav, ktorý bol dobrovoľne poistený dva mesiace a platil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % od februára 2014. Celkove aj s pripočítanou dobou získal obdobie dôchodkového poistenia 42 rokov a o invalidný dôchodok požiadal v marci 2014. Jeho invalidný dôchodok sa určí takto: Invalidný dôchodok = 0,67 (osobný mzdový bod) x 42 (obdobie dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím) x 10,2524 (aktuálna dôchodková hodnota na rok 2014) = 288,60 eura mesačne po zaokrúhlení na 10 centov nahor. K tejto sume sa pripočíta suma zvýšenia invalidného dôchodku priznaného z dôvodu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v roku 2014, ktorá je 7,80 eura mesačne. Výsledná suma invalidného dôchodku je 288,60 + 7,80 = 296,40 eura mesačne.

POZNÁMKA Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorému nárok na invalidný dôchodok vznikol pred 1. januárom 2014, sa určuje aj po 31. decembri 2013 podľa zákona o sociálnom poistení účinného pred 1. januárom 2014, t. j. podľa „starých“ pravidiel.

1/2014

Odvody do fondov a sociálna pomoc POZNÁMKA Aj pri zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2013 sa totiž bude podmienka zaplatenia poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti považovať za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v úhrne nižšia ako 5 eur. Splnenie tejto podmienky sa bude skúmať v období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú sa bude splnenie tejto podmienky skúmať v období štyroch rokov pred týmto zaradením. Ak bude suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti v úhrne rovná alebo vyššia ako 5 eur, zohľadní sa pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti len to obdobie trvania dobrovoľného poistenia, za ktoré je zaplatené poistné v správnej výške a včas.

PRÍKLAD Z PRAXE Nevyplatenie mzdy @Zamestnávateľ nevyplatil zamestnancom v príslušnom mesiaci mzdu. Je zamestnávateľ povinný v danom mesiaci odoslať Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni mesačný výkaz poistného a príspevkov a daňovému úradu prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň? Budú nevyplatené príjmy súčasťou ročného zúčtovania dane zamestnanca alebo súčasťou daňového priznania? Ako zaúčtovať nevyplatený príjem? Odpoveď: Z hľadiska poistného V prípade, že zamestnávateľ neplatil zamestnancom v príslušnom mesiaci mzdu, je povinný odoslať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovni mesačný výkaz poistného a príspevkov, ako i prehľad zrazených a odvedených preddavkov na daň (môže byť aj nulový) príslušnému správcovi jeho dane v ich lehote. Nevyplatenie miezd nemá žiaden vplyv na povinnosť zasielania výkazov do poisťovní, takže zasielať výkazy treba tak, ako keby bola mzda vyplatená. Zamestnávateľ je povinný mzdu za príslušný mesiac zamestnancovi zúčtovať. Pri automatizovanom spracovaní miezd doplní mzdový program po každej mesačnej

Taktiež sa od 1. januára 2014 zvyšujú aj maximálne sumy nasledovných úrazových dávok: 1. Jednorazové odškodnenie – sumy jednorazového odškodnenia sa od 1. januára 2014 zvyšujú nasledovne: maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky – sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eura, maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatre– ných detí sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eura. 2. Náhrada nákladov spojených s liečením – maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 25 766,90 eura. 3. Náhrada nákladov spojených s pohrebom – sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom sa od 1. januára 2014 zvyšujú takto: maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom sa od 1. ja– nuára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 2 577 eur (ide o náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule a náklady na úpravu hrobu), maximálna suma úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre – všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 2 577 eur (ide o náhradu jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa a cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť).

X. Zmeny v oblasti dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti Podľa zákona o sociálnom poistení sa obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Táto podmienka sa od 1. januára 2014 zmäkčila tak, že kým do 31. decembra 2013 nesmel mať žiadateľ o dávku v nezamestnanosti žiaden nedoplatok na dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti, od 1. januára 2014 môže mať žiadateľ pre to, aby sa mu toto poistenie zhodnotilo na nárok na dávku, nedoplatok najviac do sumy 5 eur.

XI. Zmeny v oblasti výpočtu dávky v nezamestnanosti Od 1. januára 2014 sa zaviedla právna úprava, ktorej účelom je, aby príjem osoby v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nezhoršil jej neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti. Preto sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený z obdobia pred čerpaním rodičovskej dovolenky podľa § 108 odseku 3 tretej vety zákona o sociálnom poistení.

XII. Zmena v určení výšky preddavku na dávku garančného poistenia Výška preddavku na dávku garančného poistenia sa od 1. januára 2014 určí v sume požadovaného nároku, najviac vo výške životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného v čase rozhodovania o poskytnutí preddavku. V období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 je výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 198,09 eura. Preddavok sa rovnako vyplatí jednorazovo a môže dosiahnuť maximálnu sumu 3 x 198,09 eura, čiže ide o preddavok za 3 mesiace. Z uvedeného vyplýva, že zmena spočíva v tom, že výška

Odvody do fondov a sociálna pomoc preddavku na dávku garančného poistenia nie je určená jednou sumou, ako to bolo podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013 (išlo o sumu 99,60 eura za jeden kalendárny mesiac), ale odvíja sa od zamestnancom požadovaných nárokov a jeho výška je limitovaná maximálnou sumou (suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). V prípade, ak si zamestnávateľ (povinný subjekt) nesplní svoju povinnosť potvrdiť údaje na určenie výšky dávky garančného poistenia, doplatok dávky garančného poistenia sa následne vykoná do výšky požadovaného nároku, najviac však do výšky minimálnej mzdy.

XIII. Posudzovanie výnimky z platenia poistného v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov Za zamestnanca sa od 1. januára 2013 na účely sociálneho poistenia považuje aj osoba, ktorá uzatvorila niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V závislosti od formy dohody a ďalších podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení (poberanie dôchodku, pravidelnosti alebo nepravidelnosti príjmu z dohody) platí zamestnanec pracovne činný na základe dohody poistné na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Pri dohodách o brigádnickej práci študentov, ktoré zakladajú povinné dôchodkové poistenie, si však študent môže z platenia poistného uplatniť výnimku. Podmienkou je, že jeho mesačný príjem nepresiahne: l

sumu 68 eur, ak má do 18 rokov (pred 1. januárom 2014 to bolo 66 eur),

sumu 159 eur, ak má nad 18 rokov (pred 1. januárom 2014 to bolo 155 eur).

Študenti môžu výnimku z neplatenia poistného naďalej uplatňovať písomne u zamestnávateľa doručením Oznámenia a čestného vyhlásenia k dohode o brigádnickej práci študenta. V prípade, ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci študenta, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu. Študent, ktorý hraničnú sumu presiahne, platí poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a príslušnou hranicou príjmu.

XIV. Splatnosť poistného nepravidelne odmeňovaných zamestnancov na základe dohody Od 1. januára 2014 sa zmenilo ustanovenie § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré určuje splatnosť poistného v prípade zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom a ich zamestnávateľov. Toto poistné je splatné do ôsmeho dňa a)

druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah (dohoda) zanikol, alebo

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

Táto právna úprava reaguje na problémy vznikajúce v aplikačnej praxi v prípadoch, kedy môže dôjsť k špekulatívnemu vyplateniu príjmu z dohody po zániku právneho vzťahu a po uplynutí lehoty splatnosti poistného.

uzávierke mzdový list každého zamestnanca o zúčtované sumy za príslušný mesiac. Len zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov podmieňuje v § 35 ods. 6 odvedenie preddavkov na daň výplatou, poukázaním alebo pripísaním príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi k dobru. Ak skutočnosť, ktorou je vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi k dobru, nenastane, nevzniklo peňažné plnenie, zamestnanec príjem nemal, neexistuje príjem, ktorý by mohol zamestnávateľ zdaniť. Zamestnávateľ, ktorý z dôvodu platobnej neschopnosti nevyplatil príjem zamestnancovi za niektoré mesiace, nemá povinnosť nevyplatený príjem uviesť na potvrdení o príjme, ktoré vystavuje pre zamestnancov ako podklad k podaniu daňového priznania alebo k vykonaniu ročného zúčtovania dane. To znamená, že zúčtovaný, ale nevyplatený príjem zo závislej činnosti sa nezahŕňa do príjmov pri ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania. Predmetom ročného zúčtovania je úhrn všetkých zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi počas kalendárneho roka zdaňoval alebo mal zdaniť preddavkami na daň. V čase vyplatenia sa príjem, ako i daň uvedie v príslušnom prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň. Nie v čase zúčtovania. Predmetom ročného zúčtovania teda nie sú zúčtované, ale nevyplatené príjmy. Za vyplatené príjmy sa posudzujú tie, ktoré zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v súlade s § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov do 31. 1. nasledujúceho roka. Z hľadiska účtovného Náklady a výnosy sa v súlade s postupmi účtovania pre podvojné účtovníctvo účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V uvedenom prípade mzdy, ktoré zamestnancom prináležia za mesiace september, október, november aj december 2013, sú nákladom účtovného obdobia 2013. Zaúčtujú sa na ťarchu účtu 521 – Mzdové náklady a v prospech účtu 331 – Zamestnanci (521/331), a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zamestnancom aj reálne vyplatené. Pokračovanie na str. 46

XV. Postupovanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou Od 1. januára 2014 sa zrušila možnosť Sociálnej poisťovne postupovať svoje pohľadávky súkromným spoločnostiam. Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Ministerstvom financií SR, a to na základe písomnej zmluvy za odplatu. Právnická osoba, na ktorú Sociálna poisťovňa previedla pohľadávku, môže túto pohľadávku postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

UPOZORNENIE Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla pred 1. januárom 2014, nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona o sociálnom poistení účinného do 31. decembra 2013.

1/2014

Odvody do fondov a sociálna pomoc PRÍKLAD Z PRAXE Pokračovanie zo str. 45 Pri vyplácaní miezd v roku 2014 sa poukázanie výplaty zamestnancom na ich bankový účet zaúčtuje účtovným zápisom 331/221. Keďže pri určení základu dane z príjmov sa vychádza z výsledku hospodárenia, je tento účtovný náklad v súlade s účtovníctvom aj daňovo uznaným výdavkom. Mzdové náklady vrátane náhrady mzdy boli daňovým výdavkom až po ich zaplatení v zdaňovacích obdobiach 2001 až 2003. Vtedy sa pri zisťovaní základu dane za zdaňovacie obdobie hospodársky výsledok zvýšil, ak mzdy vrátane náhrady mzdy neboli zaplatené do 31. januára nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtovalo. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2004 zrušil členenie výdavkov na zaplatené a nezaplatené. Podmienka zaplatenia sa naďalej uplatňuje už len pri zmluvných pokutách, úrokoch z omeškania, poplatkoch z omeškania a nájomnom a provízii za sprostredkovanie vyplácané fyzickej osobe. Mzdové náklady sú teda daňovým výdavkom v tom období, v ktorom sa o nich účtuje do nákladov, v uvedenom prípade teda daňový výdavok roka 2013 aj v prípade, ak sa mzdy za príslušné mesiace roka 2013 do termínu 31. 12. 2013 nevyplatia.

POZNÁMKA V tomto prechodnom ustanovení sa zároveň určilo, že zostatok správneho fondu Sociálnej poisťovne nevyčerpaný k 31. decembru 2013 sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013 Národnou radou SR do rezervného fondu solidarity.

XVI. Posudzovanie zaplatenia pohľadávky na poistnom Zákon o sociálnom poistení umožňuje Sociálnej poisťovni postúpiť pohľadávku tretej osobe za odplatu (§ 149 ods. 1). V tejto súvislosti sa zaviedlo od 1. januára 2014 nové pravidlo, podľa ktorého zaplatením odpredanej pohľadávky na poistnom osobe, na ktorú bola pohľadávka postúpená, sa dlžné sumy na poistnom považujú za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia.

XVII. Možnosť splácať dlh na dávkach postupne V zákone o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2014 pribudlo ustanovenie, ktoré umožňuje povoliť splátky dlžných súm aj v prípade pohľadávok na dávkach. Dlžník môže postupne splatiť svoj dlh bez ďalších nákladov spojených s vymáhaním (napríklad exekučné trovy). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (v niektorých prípadoch aj Ústredie) môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávok, povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť. Ak takýto dlžník nedodrží termín splátky určený Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky alebo zaplatí nižšiu sumu jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, stáva sa splatnou celá dlžná suma. Už zaplatenú sumu použije Sociálna poisťovňa na započítanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Pre informáciu uvádzame, že do 31. decembra 2013 zákon o sociálnom poistení umožňoval Sociálnej poisťovni dohodnúť splátkový kalendár len v prípade pohľadávok na poistnom, pokutách a penále. Táto možnosť nebola prípustná pri ostatných pohľadávkach, napríklad pri preplatkoch na dávkach, ktoré bol poistenec povinný vrátiť.

XVIII. Predĺženie výnimky na platenie poistného na úrazové poistenie Na základe prechodného ustanovenia § 293cy zákona o sociálnom poistení sa od 1. januára 2014 opäť predlžuje obdobie, počas ktorého budú až do 31. decembra 2017 zamestnávatelia platiť poistné na úrazové poistenie v jednotnej výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17 zákona o sociálnom poistení. V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 sa tiež neukladá prirážka a nebude sa poskytovať zľava podľa § 134 zákona o sociálnom poistení.

XIX. Predĺženie výnimky na rozhodovanie o finančnej výpomoci Na základe prechodného ustanovenia § 293da zákona o sociálnom poistení došlo od 1. januára 2014 k predĺženiu obdobia, počas ktorého rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po predchádzajúcom súhlase dozornej rady Sociálnej poisťovne o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený. Toto obdobie sa predĺžilo až do 31. decembra 2017. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak napríklad bude prebytok finančných prostriedkov vo fonde nemocenského poistenia, nebudú sa musieť tieto prostriedky použiť na zvýšenie nemocenských dávok, ale sa budú môcť použiť na financovanie dôchodkov.

XX. Informácia o zvýšení dôchodkových dávok v roku 2014 Podľa pravidiel určených ustanoveniami § 82 zákona o sociálnom poistení sa dôchodkové dávky a sociálny dôchodok v roku 2014 zvyšujú o pevné sumy. Sumy zvýšenia dôchodkov sú určené opatrením MPSVR SR č. 329/2013 Z. z.,

Odvody do fondov a sociálna pomoc ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 (ďalej len „opatrenie MPSVR SR“), nasledovne: Druh dôchodku

8,90 eura 8,80 eura

Suma zvýšenia, ak sa dôchodok vypláca v sume jednej polovice (pri súbehu s iným dôchodkom) 3,30 eura 2,70 eura

7,80 eura

2,80 eura

4,50 eura

1,80 eura

5,70 eura 3,00 eur

2,50 eura 1,50 eura

Suma zvýšenia

predčasný starobný dôchodok starobný dôchodok invalidný dôchodok osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 zákona o sociálnom poistení a sociálny dôchodok invalidný dôchodok osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % vdovský a vdovecký dôchodok sirotský dôchodok

Dôchodky sa zvyšujú od 1. januára 2014, ak boli priznané pred týmto dňom. V opačnom prípade sa dôchodok zvýši odo dňa priznania dôchodku (ak sa dôchodok prizná v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vdovský/vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku už zvýšeného o pevnú sumu, sa už nezvyšujú. Pri súbehu nároku na výplatu dvoch alebo viac dôchodkov sa nárok na zvýšenie každého z dôchodkov, ktoré sa vyplácajú, posudzuje samostatne. Osobitný je postup pri zvyšovaní čiastkových dôchodkov, t. j. dôchodkov, ktorých suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa predpisov Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy. Tieto sa v závislosti od druhu dôchodku zvýšia o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, t. j. zjednodušene za obdobie poistenia získané v Slovenskej republike.

C. Zmeny, ktoré sa uplatnia v praxi od 1. júla 2014 I.

Nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia

Za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) sa podľa novej definície bude považovať osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá v kalendárnom roku, ktorý je rozhodujúci na vznik alebo trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, dosahovala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa novej definície sa postavenie SZČO už nebude posudzovať v závislosti od registrácie na daňovom úrade (teda či osoba má, alebo nemá pridelené DIČ), ale v závislosti od toho, či dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení (vo väčšine prípadov SZČO ide o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Za SZČO sa naďalej nepovažuje fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osoba, ktorá dosahuje príjem z prenájmu nehnuteľností. Nová definícia SZČO na účely sociálneho poistenia sa bude uplatňovať až od 1. júla 2014 (pozri prechodné ustanovenie § 293cu).

II. Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO Nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO sa aj naďalej posudzuje vždy k 1. júlu (resp. k 1. októbru, ak ide o osobu, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). V zásade sa do úvahy berie výška príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za predchádzajúci rok. Na vznik povinného poistenia k 1. júlu 2014 (resp. k 1. októbru, ak ide o osobu, ktorá mala predĺženú lehotu na

posledného dňa pred výplatným termínom za mesiac január 2014. O vykonanom zvýšení dôchodkov zároveň Sociálna poisťovňa od 30. decembra 2013 zasiela poberateľom dôchodkov písomné rozhodnutia, ktoré budú postupne v priebehu mesiaca január 2014 zaslané všetkým poberateľom dôchodkov. Ak niektorí dôchodcovia zatiaľ rozhodnutie o zvýšenej sume dôchodku nedostali, no súrne uvedené rozhodnutie potrebujú pre iné úrady alebo inštitúcie (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obecný úrad, domov sociálnych služieb), môžu požiadať ústredie Sociálnej poisťovne alebo príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o vydanie potvrdenia o aktuálnej výške dôchodku. Sociálna poisťovňa im vyjde v ústrety a požiadavku vybaví prioritne.

POZNÁMKA Pokiaľ ide o praktický postup pri zvýšení dôchodkov a výplate zvýšených dôchodkov, platí aj naďalej, že vyplácané dôchodky zvýši Ústredie Sociálnej poisťovne bez žiadosti dôchodcu. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zvýšené sumy dôchodkov pošta vyplatí prvýkrát vo výplatnom termíne za mesiac január 2014 a súčasne vyplatí doplatok zvýšenia dôchodku od 1. januára 2014 do posledného dňa pred výplatným termínom dôchodku za mesiac január 2014. V prípade, ak sa dôchodok poukazuje na účet v banke, zvýšená suma dôchodku patriaca za január 2014 bude pripísaná na účet v banke vo výplatnom termíne za mesiac január 2014. Doplatok zvýšenia dôchodku od 1. januára 2014 do posledného dňa pred výplatným termínom za mesiac január 2014 bude pripísaný na účet v rovnaký deň. Dôchodcovia dostanú písomné rozhodnutie o zvýšení dôchodku v priebehu mesiaca január 2014.

PRÍKLAD Z PRAXE Úhrada očkovacej vakcíny proti chrípke zo sociálneho fondu @Môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu na úhradu očkovacej vakcíny proti chrípke? Odpoveď: Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. V rámci realizácie sociálnej politiky môže zamestnávateľ dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise úhradu očkovacej vakcíny proti chrípke pre zamestnancov. Ak zamestnávateľ poskytne takéto plnenie zamestnancom zo

1/2014

Odvody do fondov a sociálna pomoc sociálneho fondu, je toto plnenie predmetom dane a zamestnávateľ tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu zdaní zamestnancom preddavkovo podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Poskytnutý príspevok je súčasťou vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

UPOZORNENIE Tieto pravidlá sa taktiež budú uplatňovať až od 1. júla 2014.

Príklad č. 3: Pán Pavel začal v roku 2013 vykonávať autorskú činnosť, pričom za tento rok dosiahol príjmy z autorských honorárov vo výške 6 500 eur. Ešte pred vyplatením honorárov uzavrel pán Pavel s platiteľom honorárov dohodu o tom, že platiteľ nebude zdaňovať honoráre zrážkovou daňou. Od 1. júla 2014 mu vznikne povinné poistenie v Sociálnej poisťovni, pretože v roku 2013 prekročil stanovenú príjmovú hranicu 4 830 eur. Ak by 30. septembra 2014 doručil Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, že už autorskú činnosť nevykonáva, zanikne mu povinné poistenie k tomuto dňu. Ak by autorskú činnosť prestal vykonávať už skôr a čestné vyhlásenie by doručil Sociálnej poisťovni 1. apríla 2014 (pred 1. júlom 2014), povinné poistenie by mu ani nevzniklo.

UPOZORNENIE Základ dane na účely vymeriavacieho základu sa upraví o príjmy a výdavky spojené s výkonom činnosti osobného asistenta a o príjmy a výdavky zo zahraničia, ktoré nie sú rozhodujúce na určenie vymeriavacieho základu SZČO. Dôležitou zmenou je aj postup, pri ktorom sa na účely určenia vymeriavacieho základu SZČO už nebude zohľadňovať pomerná časť základu dane pripadajúca na mesiace, kedy mala osoba postavenie SZČO, ale sa zohľadnia všetky mesiace kalendárneho roka, z ktorého sa príjem zisťuje, t. j. 12 mesiacov. To je výhoda pre SZČO, ktoré nepodnikajú počas celého roka. Mení sa tiež koeficient pre určenie vymeriavacieho základu z 1,9 na 1,6.

UPOZORNENIE Upozorňujeme, že od 1. júla 2015 bude koeficient opäť znížený na 1,486, čo bude mať za následok ďalšie zvýšenie odvodov.

podanie daňového priznania) musí uvedený príjem v roku 2013 prekročiť hranicu 4 830 eur (k 1. júlu 2013, resp. k 1. októbru 2013 to bolo 4 716 eur). Novela zákona o sociálnom poistení priniesla zmenu právnej úpravy zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Po novom je potrebné rozlišovať, či ide a) o osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, alebo b) o osoby bez takéhoto oprávnenia. Ak ide o osobu, ktorá má oprávnenie podľa písm. a) (napríklad má živnostenské oprávnenie, je zapísaná v príslušnej stavovskej organizácii – napríklad člen advokátskej komory a pod.), povinné poistenie jej zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. SZČO, ktorá nemá na činnosť oprávnenie (ide napríklad o autorov a umelcov), zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni. SZČO, ktorá začne opätovne vykonávať činnosť, predloží Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti a od tohto dňa je znovu povinne poistenou SZČO. Samozrejme, aj v takomto prípade je podmienkou na vznik týchto poistení, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu: l v ktorom je SZČO opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, l od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo l skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (k 1. júlu 2014 pôjde o sumu 4 830 eur).

III. Vymeriavací základ SZČO Dôležitou zmenou v zákone o sociálnom poistení je zmena výpočtu vymeriavacieho základu povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nebudú do vymeriavacieho základu SZČO patriť príjmy, ktoré nesúvisia s jej činnosťou, napr. poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie a dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Novela zákona o sociálnom poistení jednoznačne určuje, že na účely výpočtu vymeriavacieho základu SZČO sa k čiastkovému základu dane okrem povinného poistného na zdravotné poistenie pripočítava poistné na povinné sociálne poistenie (poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia; poistné do rezervného fondu solidarity) povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Vymeriavací základ SZČO sa bude podľa novely zákona o sociálnom poistení určovať za obdobie od 1. júla 2014 (resp. od 1. októbra 2014, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013) nasledovne: Čiastkový základ dane neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO / 12 / koeficient 1,6. Za obdobie od 1. júla 2013, resp. 1. októbra 2013 (ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012), sa určuje vymeriavací základ SZČO nasledovne: Čiastkový základ dane neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie / počet mesiacov podnikania v roku 2012 (t. j. počet mesiacov registrácie na daňovom úrade v roku 2012) / koeficient 1,9. JUDr. Igor Hvojník

Termín zákonnej povinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Sankcie za nedodr anie termínu zákonnej povinnosti

Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. najneskôr v lehote splatnosti Prihlási zamestnanca do registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v kto- Zamestnávate¾ rom jeho mesaèný príjem presiahol 68 eur, resp. 159 eur, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèe- § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. poistného nej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. najneskôr v lehote splatnosti Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a spo- Zamestnávate¾ poistného rite¾ov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny me- § 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. siac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol urèenú sumu. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. deò nasledujúci po zániku poistenia

Odhlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie Zamestnávate¾ Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poiste- § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. nie v poboèke Sociálnej pois ovne. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. deò nasledujúci po zániku Odhlási zamestnanca pracujúceho na základe ním urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov Zamestnávate¾ z poistenia na úrazové poistenie a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. poistenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. deò nasledujúci po zániku Odhlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona z poistenia na úrazové a ga- Zamestnávate¾ poistenia ranèné poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. najneskôr v lehote splatnosti Odhlási zamestnanca z registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, Zamestnávate¾ v ktorom jeho mesaèný príjem nepresiahol 68 eur, resp. 159 eur, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. poistného nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a. do 8 dní Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného poistenia. Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, do 10 dní Pokuta a do výšky 16 596,96 eura. resp. správca konkurznej podstaty Súèasne predlo i aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Vystavi a doruèi zamestnancovi doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktorý Zamestnávate¾ Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. do 10. 2. 2014 iada o vykonanie roèného zúètovania za rok 2013 iného zamestnávate¾a, ktorý je platite¾om dane, ak zamest- § 39 ods. 5 písm. c) zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nanec po iada o vystavenie dokladu najneskôr do 5. februára 2014. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov Zamestnávate¾ Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centráldo výplatného termínu za január 2014 s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné § 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení nej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej pois ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie Zamestnávate¾ do výplatného termínu v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistného (do výšky 3,32 eura sa nevyrubí). s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona z príjmov za január 2014. Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 eura do 16,60 eura/1 platba (najviac spolu 16 596,96 eura). V lehote splatnosti predlo i poboèke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávate¾ je povinný odosiela mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky. Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovaných za- Zamestnávate¾ do výplatného termínu o majetku a záväzkoch, najviac vo výške 100 000 eur. mestnancom na výplatu za mesiac január 2014. § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Pokuta vo výške do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe, príp. vo výkaze do 5 dní po výplatnom termíne Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). Zamestnávate¾ o majetku a záväzkoch, najviac vo výške 100 000 eur. § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej do 5 dní po výplatnom termíne Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmov za január 2014. Zamestnávate¾ 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na vykonanie roèného § 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zúètovania, najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daòového priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Odvod dane z príjmov vyberanej zrá kou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej do 17. 2. 2014 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. (namiesto soboty daòovníka v januári 2014. § 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 15. 2. 2014) Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v januári 2014 v prípade daòovníkov, ktorí Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba do 17. 2. 2014 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdr ujú, vo výške sadzby dane pod¾a § 15. (namiesto soboty § 44 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 15. 2. 2014) Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. do 28. 2. 2014 Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2014 vo výške Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti pri pou ití platnej sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov. bola vyššia ako 16 600 eur priznania. § 42 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Nová hranica daòovej povinnosti! do 28. 2. 2014

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daòového priznania do 28. 2. 2014

do 28. 2. 2014

do 28. 2. 2014 do konca nasledujúceho lendárneho mesiaca

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 15 dní

do 15 dní

Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2014 vo výške Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zní eného o nezdanite¾né èasti pod¾a § 11 platné bola vyššia ako 16 600 eur priznania. v roku 2014 a pri pou ití sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov. § 34 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Nová hranica daòovej povinnosti! Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby ECB (najmenej Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zaplatené Právnické osoby 15 %) za ka dý deò omeškania, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daòového preddavky sú ni šie ako preddavky vyplývajúce z podaného daòového priznania. § 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov priznania. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z omeškania vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálOdvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za ja- Zamestnávate¾ nuár 2014, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. februára 2014, s uvedením variabil- § 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení nej banky platnej v deò splatnosti preddavku za ka dý deò omeškania (najni šia úroková sadzba je 15 %). ného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie. Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej pois ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Penále vo výške 0,05 % za ka dý deò omeškania, maximálne do výšky dl nej sumy Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie Zamestnávate¾ v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistného (do 3,32 eura sa nevyrubí). s uvedením variabilného a špecifického symbolu z príjmov pod¾a § 142 ods. 7 zákona za január 2014, ak nie je Za neuvedenie VS a KS pokuta vo výške od 3,32 eura do 16,60 eura/1 platba (najpevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. februára 2014. viac spolu 16 596,96 eura). Predlo enie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestna- Zamestnávate¾ Pokuta vo výške najmenej 60 eur a do výšky 3 000 eur. neckej prémii a o daòovom bonuse za január 2014. § 49 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 60 eur a do výšky 20 000 eur. ka- Po uplynutí mesiaca: – v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, § 49a ods. 1 a 2 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – v ktorom sa zaèala vykonáva iná samostatná zárobková èinnos alebo – v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos , po iada správcu dane o registráciu. Pokuta vo výške najmenej 60 eur a do výšky 20 000 eur. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba z príjmov vybera , § 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov po iada správcu dane o registráciu ako platite¾ dane. Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò Registrovaná fyzická a právnická osoba z príjmov vybera , § 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov oznámi miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii – skutoènos , e registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, po iada správcu dane o registráciu. Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 60 eur a do výšky 20 000 eur. § 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi miestne príslušnému správcovi dane vznik Registrovaná fyzická a právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. stálej prevádzkarne. § 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných Registrovaná fyzická a právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. údajov, najmä zánik daòovej povinnosti. § 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámi správcovi dane zrušenie registrácie. Registrovaná fyzická a právnická osoba Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti správcovi dane osvedèenie o registrácii. § 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámi správcovi dane uzatvorenie ka dej zmluvy s daòovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahranièí, Daòový subjekt (rezident aj nerezident) Pokuta vo výške najmenej 30 eur a do výšky 3 000 eur. na základe ktorej mô e vzniknú na území SR prevádzkareò alebo daòová povinnos zamestnancov alebo osôb § 49a ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov preòho pracujúcich na území SR. Oznámi ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho funkcie. Podnikate¾ – fyzická aj právnická osoba Pokuta do výšky a 663 eur. § 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikaní

DNI TÝŽDŇOV

číslo

prac. dní

TÝŽDEŇ

číslo

prac. dní

DEKÁDA

MESIAC

+ 2*

157,5

168

165**

150

176**

160

165**

150

176**

160

157,5

168

150

160

487,5**

457,5

520**

488

+4*

II.

480**

465

512**

496

+2*

172,5* *

184**

168

hodín

ŠTVRŤROK pracovných dní, hodín

+ 2* 157,5

dní

pracovných

*) Platený sviatok **) Fond pracovného času vrátane platených sviatkov (pri 8-hodinovom, resp. 7,5-hodinovom prac. čase)

Rok má 365 dní, z ktorých je 248 pracovných. Rok má 1 984 pracovných hodín (á 8 hod.) alebo 1 860 pracovných hodín (á 7,5 hod.).

MESIAC

1. polrok 2014 POLROK

967,50**

922,5

1032**

984

+6*

123

pracovných dní, hodín

1 8

DNI TÝŽDŇOV

číslo

prac. dní

TÝŽDEŇ

číslo

prac. dní

DEKÁDA

MESIAC

+3*

+1*

+2*

+1*

dní

172,5**

150

184**

160

150**

142,5

160**

152

172,5

184

165**

150

176**

160

157,5**

150

168**

160

172,5

184

hodín

pracovných

ŠTVRŤROK

495**

465

528**

496

+4*

IV.

495**

472,5

528**

504

+3*

III.

pracovných dní, hodín

POLROK

990**

937,5

1056**

1000

+7*

125

II.

pracovných dní, hodín

– – – – – –

18. apríl 21. apríl 1. máj 8. máj 5. júl

– 6. január

1. január

sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda (ŠS)

Deň víťazstva nad fašizmom (DDPP)

Sviatok práce (DDPP)

Veľkonočný pondelok (DDPP)

Veľký piatok (DDPP)

Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) (DDPP)

Deň vzniku Slovenskej republiky (ŠS)

sviatok Všetkých svätých (DDPP) – – – –

17. november 24. december 25. december 26. december

druhý sviatok vianočný (DDPP)

prvý sviatok vianočný (DDPP)

Štedrý deň (DDPP)

Deň boja za slobodu a demokraciu (ŠS)

Sedembolestná Panna Mária (DDPP) –

1. november

Deň Ústavy Slovenskej republiky (ŠS)

výročie SNP (ŠS) –

– 15. september –

1. september

29. august

Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. v znení zákonov č. 201/1996 Z. z., č. 156/1998 Z. z., č. 285/1999 Z. z., č. 396/2000 Z. z. a č. 442/2001 Z. z. sú v roku 2014 schválené tieto štátne sviatky (ŠS) a ďalšie dni pracovného pokoja (DDPP):

MESIAC

2. polrok 2014

PLÁNOVACÍ KALENDÁR NA ROK 2014