PAM 1 ukazka by AIONiCS

Pohodlne k sPrávnym informáciám vané znenia teraz za EPI Zbierka zákonov SR a konsolido len za 1,2 €. a k tomu EPI Finančný spravodajca

Orientujte sa v zákonoch rýchlo a efektívne. Využite výhodnú cenovú ponuku na on-line produkt EPI Zbierka zákonov SR a konsolidované znenia len za 60 € s DPH. K tomu získate on-line produkt EPI Finančný spravodajca len za 1,2 € s DPH.

www.epi.sk | online ekonomické a právne informácie

60 €

1/2011

dvojmesačník vydávaný v jazyku slovenskom

Obsah čísla : Daň z príjmov Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 (Ing. Miroslava Brnová)

Nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 (Ing. Valéria Jarinkovičová)

Verejná správa Seriál o samospráve – o tom, ako ju spoznať a ako jej rozumieť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 (Mgr. Ladislav Briestenský)

Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 tel.: 041/70 53 210, fax: 041/70 53 214 www.poradcapodnikatela.sk Šéfredaktorka: Ing. Jaroslava Pastieriková e-mail: pastierikova@epi.sk tel.: 041/70 53 599, fax: 041/70 53 250 Grafická úprava: Slavomír Petrík Tlač: BTO print, s. r. o. Martina Rázusa 23A/8336 010 01 Žilina Spolupracovníci redakcie: Ing. Jolana Strýčková Ing. Marta Lešková Ing. Eva Gášpárová JUDr. Igor Hvojník Viera Valicová doc. JUDr. Ján Matlák, CSc. Inzercia: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina tel.: 041/70 53 251, mob.: 0918 635 305 email: majercikova@epi.sk

1/2011

fax: 041 /70 53 214 Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky tel.: 041/70 53 222, fax: 041/70 53 343 Služby zákazníkom: tel.: 041/70 53 600, fax: 041/70 53 343 e-mail: bonus@epi.sk Telefonické poradenstvo (po – pia): z oblasti Dane a účtovníctvo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 535 z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. tel.: 0900 211 636 Cena hovoru je 0,60 € (18 Sk) za minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina fax: 041/70 53 434 e-mail: listaren@epi.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú.: 184196713/7500

Maloobchodné predajne: Tomášikova 20 832 05 Bratislava tel.: 02/434 268 15 e-mail: batomasikova@epi.sk Tematinska 10 851 05 Bratislava tel.: 02/682 03 655 e-mail: tematinska@epi.sk Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo tel.: 031/78 99 929 Veľkoobchod: tel.: 041/70 53 339, 0905 634 637 Sadzba daná do tlače: 24. 1. 2011 Predplatné na ročník 2011: od 1. 1. 2011 s 5 % zľavou je 56,17 € / 1 692,18 Sk Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006. Evidenčné číslo: EV 3311/09, ISSN 1335 – 7115

Daň z príjmov Daň z príjmov

POZNÁMKA Vzory uvedených daňových priznaní každoročne určuje Ministerstvo financií SR v súlade s § 38 ods. 3 zákona o správe daní, podľa ktorého daňové priznanie alebo hlásenie možno podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.

NEPREHLIADNITE Podľa § 38 zákona o správe daní daňové priznanie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Daňové priznanie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona o správe daní. Daňové priznanie podané telefaxom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona o správe daní treba doručiť aj v písomnej forme, a to do 5 pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.

UPOZORNENIE Pre roky 2009 a 2010 je výpočet pre nezdaniteľné časti určený prechodným ustanovením § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z., t. j. novely zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa nezdaniteľná časť na daňovníka vypočíta ako 22,5-násobok platného životného minima, pričom presne rovnaká nezdaniteľná časť platná v roku 2009 bude aj v roku 2010. V súlade s § 52h ods. 13 zákona o dani z príjmov (novela č. 504/2009 Z. z.) sa na výpočet nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku daňovníka na rok 2010 použije životné minimum platné k 1. 1. 2009, t. j. v sume 178,92 €. Z uvedeného dôvodu je výška nezdaniteľnej časti základu dane uplatňovaná daňovníkom na seba alebo na manželku v roku 2010 v rovnakej výške ako v roku 2009. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je pre rok 2009 a 2010 suma vo výške 22,5 x 178,92 €, čo je 4 025,70 €.

Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 Pri podaní daňových priznaní je potrebné postupovať podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov), ktorý je hmotno-právnym predpisom účinným od 1. 1. 2004, upravujúcim spôsob zdanenia príjmov, a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (zákon o správe daní), ktorý je procesno-právnym predpisom upravujúcim správu daní. Pri vypĺňaní daňového priznania ako pomôcka slúži poučenie k daňovému priznaniu, ktoré však nenahrádza znalosť zákona o dani z príjmov. Pre daň z príjmov fyzických osôb sú platné dva typy tlačív daňových priznaní, a to

–

typ A, ktorý vypĺňa daňovník dosahujúci len príjmy uvedené v § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. len príjmy zo závislej činnosti a

–

typ B, ktorý vypĺňa daňovník dosahujúci aj iné príjmy, ako sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy.

Tlačivá daňových priznaní platných za zdaňovacie obdobie roka 2010 vyhlásilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením č. MF/023817/2010-72 uverejneným vo FS č. 11/2010. Pre zdaňovacie obdobie roku 2010 sa použijú vzory potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov, ktoré boli uverejnené vo FS č. 10/2010 oznámením č. MF/27383/2010-721. Ministerstvo financií SR na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňových priznaní k dani z príjmov vydalo poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam oznámením č. MF/27342/2010-72 uverejneným vo FS č. 11/2010. Pri vypĺňaní daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2010 sa použijú poučenia uverejnené vo FS č. 11/2010. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2010 sa podávajú do 31. marca 2011.

1. Základné ustanovenia pre povinnosť podávania daňového priznania, lehoty, miestna príslušnosť 1.1 Kto je povinný podávať daňové priznanie Podľa § 38 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňové priznanie je povinný podať každý, komu vzniká v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom daňová povinnosť, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (základná nezdaniteľná časť na daňovníka, čo je 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia). Uvedený výpočet nezdaniteľných častí v súlade s § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z. má vplyv aj na určenie hranice pre povinnosť podávania daňového priznania, t. j. daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2010 (rovnako

Daň z príjmov ako za 2009) bude povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie 2 012,85 €. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej

–

zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka (§ 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov) alebo

–

zrazením nie je splnená daňová povinnosť, ale daňovník neuplatní postup, pri ktorom považuje daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý si odpočíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) presahujúce pre rok 2010 sumu 2 012,85 € a tieto mu:

–

plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov,

–

plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov,

–

nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov,

–

daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal: a)

príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa, iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie. S účinnosťou od 1. 1. 2010 (zákon č. 504/2009 Z. z.), ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, a to len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu 1/2011

POZNÁMKA Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky.

NEPREHLIADNITE Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov povinný podať daňovník, ak má len príjmy: a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie alebo b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo e) ktoré sú od dane oslobodené.

UPOZORNENIE Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 7) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 35 a § 35b zákona o správe daní. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

Daň z príjmov POZNÁMKA V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada, pričom zákon špecificky takéto prípady až do účinnosti tohto zákona nerieši. Zmena zákona o dani z príjmov dáva daňovníkovi možnosť aj v nadväznosti na § 2 zákona o správe daní vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia môže uplatniť aj daňovník pri iných príjmoch ako pri príjmoch podľa § 6 zákona (okrem príjmov podľa § 5 zákona). Zároveň sa upravilo, aby sa pre takéto prípady neaplikoval sankčný postih podľa zákona o správe daní.

POZNÁMKA Skutočnosť, že u daňovníka – fyzickej osoby – je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, potvrdzuje aj ustanovenie § 4 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa u daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) zisťuje základ dane vždy za kalendárny rok, a to aj v prípade, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia. Na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve) týmto nie je dotknutá.

POZNÁMKA

dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

1.2 Lehoty na podanie daňového priznania 1.2.1 Zákonná lehota Daňové priznanie podľa § 49 zákona o dani z príjmov podáva daňovník do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (ďalej len „zákonná lehota“), ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2010 je to 31. 3. 2011. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok. To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok. V prípade, ak daňovník zomrie, zákon o dani z príjmov neurčuje iné zdaňovacie obdobie pre tohto daňovníka, ale prostredníctvom lehôt na podanie daňového priznania určených ustanovením § 49 zákona o dani z príjmov upravuje, že za tohto daňovníka podáva daňové priznanie dedič za príslušnú časť roka do smrti daňovníka.

1.2.2 Predĺženie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe a)

oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania, a to najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

V prípade právnických osôb môže byť zdaňovacie obdobie stanovené aj iným spôsobom, a to určeným napr. aj v § 49 zákona o dani z príjmov ako napr. hospodársky rok.

Príklad č. 1: Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov zomrie 5. 5. 2010. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2010 do 5. 5. 2010, je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

1.2.3 Lehota na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka a to, ak

–

zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

Daň z príjmov –

zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t. j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň. V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.

1.2.4 Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň Podľa § 49 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikne stála prevádzkareň podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy stála prevádzkareň. Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa § 49 ods. 2, t. j. podáva daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote. Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou ruší stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky

–

a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň,

–

má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie v zákonnej lehote. Takáto úprava bola doplnená do § 49 ods. 7 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2010 novelou č. 504/2009 Z. z. a použila sa už pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2009, avšak podávaného po 1. 1. 2010.

1.2.5 Všeobecné povinnosti pri podávaní daňového priznania, opravné a dodatočné daňové priznanie a miestna príslušnosť pre jeho podanie Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. Ak je daňovník účtovnou jednotkou, na účely podania daňového priznania je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania. 1/2011

Príklad č. 2: Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov zomrie 1. 2. 2010. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2009 a jeho daň za rok 2009 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2009 (§ 49 ods. 5 zákona o dani z príjmov) a za príslušnú časť kalendárneho roka, v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2010 do 1. 2. 2010, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu).

Príklad č. 3: Český podnikateľ poskytujúci stavebné a montážne práce vykonával ako subdodávateľ na veľkej stavbe hotela v Bratislave pre rakúsku spoločnosť s pobočkou na území Slovenskej republiky všetky zemné a výkopové práce. Zmluvu mal uzavretú na obdobie ôsmich mesiacov, pričom začal vykonávať práce v septembri 2010. Keďže podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (zdaniteľnosť posudzovaných príjmov je u českého podnikateľa vykonávajúceho stavebné práce na území Slovenskej republiky) č. 238/2003 Z. z., ktorá má nadradené postavenie nad zákon o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov), vzniká stála prevádzkareň, len ak stavenisko, projekt alebo dozor trvajú na území Slovenskej republiky dlhšie ako 12 mesiacov (podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov vzniká v takomto prípade stála prevádzkareň už po uplynutí šiestich mesiacov), zisky českého podnikateľa nie sú na území Slovenskej republiky predmetom dane. Keďže bola rakúska spoločnosť s jeho prácami veľmi spokojná, uzavrela v apríli 2011 s českým podnikateľom dodatok k zmluve na vykonanie stavebných prác na výstavbe celého hotela. Na základe tohto dodatku bola predĺžená zmluva na časové obdobie potrebné na postavenia hotela až do doby jeho kolaudácie, pričom predpokladané ukončenie výstavby a kolaudácie bolo stanovené na august 2012 (zmluvne dohodnuté). Okamihom uzavretia uvedeného dodatku k zmluve českému podnikateľovi vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň (bude vykonávať stavebné práce dlhšie ako 12 mesiacov), a to spätne od momentu začatia vykonávania stavebných prác na území Slovenskej republiky, čo znamená, že musí podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 8 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2010 za obdobie od septembra 2010 do konca zdaňovacieho

Daň z príjmov obdobia do 1 mesiaca po uzavretí tohto dodatku, z ktorého je zrejmý vznik stálej prevádzkarne, t. j. do konca mája 2011. Za ostatné zdaňovacie obdobia (rok 2011 a nasledujúce) podáva daňové priznanie v zákonnej lehote, ak nepožiada o jej predĺženie.

POZNÁMKA Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie sa podáva spôsobom ako daňové priznanie, ale musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

NEPREHLIADNITE Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá: l DP typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti, l DP typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov. Súčasťou tlačív daňových priznaní je aj žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, žiadosť o vrátenie preplatku a vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona o dani z príjmov.

LEGISLATÍVA Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ustanovuje: §1 Sumy stravného pre časové pásma sú: a) 3,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b) 5,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, c) 8,80 eura pre časové pásmo nad 18 hodín. §2 Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 19. 12. 2010.

Opravné a dodatočné daňové priznanie Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije § 39 zákona o správe daní, podľa ktorého

–

pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné priznanie, pričom pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie a na predchádzajúce priznanie sa neprihliada,

–

po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, ak daňovník zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takéto dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať aj v prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie môže daňovník podať aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do jej skončenia. Miestna príslušnosť Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane miestne príslušnému podľa § 3 zákona o správe daní a poplatkov. Miestna príslušnosť sa u fyzickej osoby riadi jej trvalým pobytom. Fyzické osoby, ktoré na území Slovenskej republiky nemajú trvalý pobyt, ale sa tu obvykle zdržujú, daňové priznanie predkladajú daňovému úradu, v ktorého územnom obvode sa zdržujú najviac dní v roku. U fyzických osôb, ktoré na našom území nemajú trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržujú, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

2. Príjem, zdaniteľný príjem, rozsah daňovej povinnosti Tak ako bolo už vyššie uvedené, daňové priznanie sa podáva len zo zdaniteľných príjmov, aj to len v prípade, ak tieto zdaniteľné príjmy daňovníka presiahli zákonom určenú hranicu, čo je pre rok 2010 suma vo výške 2 012,85 €, resp. ak daňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu vykázal daňovú stratu. Samotná definícia príjmu pre daňové účely je upravená v ustanovení § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa tohto ustanovenia sa za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, alebo 14 zákona o dani z príjmov, považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Nie každý takto určený príjem je aj zdaniteľným príjmom, t. j. príjmom, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov, čo je upravené ďalším ustanovením, a to § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa citovaného ustanovenia je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený ani podľa zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Daň z príjmov Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12. V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane pri príjmoch dosahovaných v zahraničí alebo pri príjmoch dosahovaných na území Slovenskej republiky zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov. Ak má daňovník, fyzická osoba, na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

POZNÁMKA Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj daňovník, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorý hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. g) zákona o dani z príjmov], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 zákona o dani z príjmov.

Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území Slovenskej republiky, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak daňovník na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Keďže ide hlavne o prípady dosahovania príjmov daňovníkom v zahraničí alebo zahraničného daňovníka v Slovenskej republike, okrem zákona o dani z príjmov do otázky zdanenia príjmov vstupujú aj medzinárodné zmluvy, ktoré podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov majú prednosť pred týmto zákonom za predpokladu, že boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V oblasti zdanenia sú to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale môžu to byť aj iné medzinárodné zmluvy schválené uvedeným spôsobom, kde je upravená aj časť zaoberajúca sa zdaňovaním. Práve používaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia pre daňové účely sa tieto stali súčasťou vnútroštátneho práva, a preto sa nestretneme pri posudzovaní rozsahu daňových povinností len s pojmami uvedenými v zákone o dani z príjmov, napr. s pojmami daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj s pojmami uvedenými v zmluvách, napr. daňový rezident a daňový nerezident, ktoré sú ich ekvivalentom. Tak ako už bolo vyššie uvedené, zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa zákona o dani z príjmov, ani podľa medzinárodnej zmluvy. Kedy sú príjmy predmetom dane, uvádza § 3 zákona o dani z príjmov a tento zatrieďuje dosiahnuté príjmy, ktoré sú predmetom dane, do druhov podľa vykonávanej činnosti alebo dosahovaného výnosu z majetku, resp. predaja vlastneného majetku. Ide o

–

príjmy zo závislej činnosti – § 5 zákona o dani z príjmov,

–

príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu – § 6 zákona o dani z príjmov,

–

príjmy z kapitálového majetku – § 7 zákona o dani z príjmov a

–

ostatné príjmy – § 8 zákona o dani z príjmov,

pričom ďalej citované ustanovenie taxatívne uvádza druhy príjmov, ktoré predmetom dane nie sú (§ 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Správne zatriedenie príjmov do jednotlivých ustanovení je veľmi dôležité pre daňovníka vzhľadom na skutočnosť, že každý z jednotlivých druhov príjmov má svoj špecifický výpočet základu dane a pri nesprávnom zaradení príjmu daňovníka by mohlo dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu daňovej povinnosti daňovníka – a tým aj k vyrubeniu sankcie správcom dane podľa príslušných ustanovení zákona o správe daní. 1/2011

POZNÁMKA Ide napr. o príjmy: prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním (príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v znení neskorších predpisov), príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6), l úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad), l podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku l

Daň z príjmov

pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.

Príklad č. 4: Živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pričom z príjmov, ktoré dosahuje z vykonávanej živnosti, vykáže daňovú stratu vo výške 3 000 €. Súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 má daňovník v tomto zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom vykázal daňovú stratu, v sume 3 500 €. Daňovník zníži základ dane z príjmov podľa § 6 až § 8 v sume 3 500 € o daňovú stratu vo výške 3 000 € a jeho základ dane bude vo výške 500 €. Ak by však daňovník vykázal daňovú stratu vo výške 3 000 € a súčet jeho čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 zákona by bol vo výške 2 800 €, musel by daňovník uplatniť daňovú stratu v súlade s § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov do výšky súčtu týchto čiastkových základov dane, t. j. do výšky 2 800 € a zvyšnú časť daňovník môže douplatňovať v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 zákona o dani z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Príklad č. 5: Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričom polovicu nehnuteľnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. Nemal v tejto nehnuteľnosti trvalý pobyt. Daňovník vlastnil nehnuteľnosť 10 rokov. Rozhodol sa túto nehnuteľnosť predať za 36 000 €. Keďže využíval len sčasti túto nehnuteľnosť na podnikanie, a to z jednej polovice, bude príjem z predaja nehnuteľnosti vo výške 18 000 € súčasťou jeho základu dane z príjmov podľa § 6 a druhá polovica (zvyšných 18 000 €), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku, bude oslobodená od dane, a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nehnuteľnosť vlastní viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky na oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 6: Daňovník, nepodnikateľ, má bežný účet, kde mu z peňažných prostriedkov tu uložených plynú úroky. Z úrokov mu banka

3. Základ dane z príjmov fyzických osôb V prípade, ak daňovníkovi plynie viac druhov príjmov v zdaňovacom období, základom dane zo všetkých príjmov, ktoré zahrnuje daňovník do daňového priznania, nie je súčet rôznych druhov príjmov za zdaňovacie obdobie, ale súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov. Takto zistený základ dane podľa jednotlivých druhov príjmov sa môže znížiť o daňovú stratu, pričom odpočítať (uplatniť) daňovú stratu nemožno od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale len od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov. Daňová strata však môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 zákona o dani z príjmov, aj to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňuje preukázateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza z definície daňovej straty vymedzenej v § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, podľa ktorej daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky (výdavok, náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14, ak tento zákon neustanovuje inak) prevyšujú zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy) a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Súčasťou základu dane daňovníka a dane z príjmov fyzických osôb je príjem z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí (ak nejde o príjem od dane oslobodený), ktoré mal daňovník zahrnuté v obchodnom majetku, aj keď len sčasti, a to v takom pomere, v akom ich daňovník využíval na svoju činnosť. Príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sa zahŕňa do základu dane, a to v prípadoch: l l

ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník, ktorý nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

V prípadoch, ak ale daňovník účtuje o príjmoch, z ktorých sa zráža daň a zrazením dane nie je splnená daňová povinnosť, daňovník nemá možnosť rozhodovania, ale musí tieto príjmy zaradiť do základu dane (príslušného čiastkového základu dane) a vysporiadať ich prostredníctvom daňového priznania, pričom zrazenú daň si započíta ako zrazený preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov). Príjem z majetku, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, sa zahŕňa do základu dane v rovnakom pomere medzi manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Dohoda môže byť aj taká, že sa takéto príjmy zdania len jednému z manželov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona a ostatné príjmy podľa § 8 zákona. V takom istom pomere ako príjmy sa u manželov zahŕňajú do základu dane aj výdavky spojené s týmito príjmami. V takomto prípade je ale manželom odporúčané dohodu o inom delení príjmov vyhotoviť písomne z dôvodu preukaznosti nerovnakého delenia príjmov medzi nimi.

4. Druhy príjmov, určenie základov dane (čiastkových základov dane), vyplnenie jednotlivých častí tlačív daňových priznaní 4.1 Príjmy zo závislej činnosti (V. ODDIEL daňového priznania typ A aj typ B) Jedným z druhov príjmov podliehajúcich dani z príjmov fyzickej osoby je príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymedzený v § 5 zákona o dani z príjmov. Sú to

Daň z príjmov príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Príjmami zo závislej činnosti sú napr. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a pod. Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. Okrem ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý všeobecne a taxatívne upravuje príjmy, ktoré u daňovníkov, fyzických osôb nie sú predmetom dane, špeciálne pre príjmy zo závislej činnosti je určený ďalší okruh príjmov zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane a sú uvedené v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Rovnako sú špecificky určené aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane všeobecne (§ 9 zákona o dani z príjmov) a týkajú sa výlučne príjmov zo závislej činnosti. Tieto sú uvedené v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené, sú definované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov je definovaný základ dane (čiastkový základ dane) pre príjmy zo závislej činnosti. Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. S účinnosťou od 1. 1. 2008 sa pri výpočte základu dane zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky, po odpočítaní poistného a príspevkov môžu znížiť príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, a to do výšky ustanovenej osobitným predpisom, pričom ak zamestnanec nedodrží podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka ustanovené osobitným predpisom, je povinný zvýšiť si základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie v zdaňovacom období, v ktorom k porušeniu podmienok došlo.

4.1.1 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ A a typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti Tlačivo daňového priznania typ A Toto tlačivo vypĺňa daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa vypĺňa v V. oddiele na riadkoch 32 až 34. Na riadku 32 sa vyplní úhrn všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré daňovník dosiahol, a to v prípade: 1/2011

zráža daň vo výške 19 %. Daňovník si zahrnie príjmy z úrokov z peňažných prostriedkov na bežnom účte do čiastkového základu dane z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Keďže daňovníkovi vyšla po odpočítaní nezdaniteľnej časti nulová daňová povinnosť, požiada o vrátenie preplatku na dani podľa § 63 zákona o správe daní.

NEPREHLIADNITE Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane nie sú podľa § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov tiež napr. cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, vrátane vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitnými predpismi, nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy), vrátane ich udržiavania, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.

POZNÁMKA Ide napr. o sumu vynaloženú zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, pričom sa však toto oslobodenie nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem, hodnotu stravy poskytovanú zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a pod.

Daň z príjmov POZNÁMKA Pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti vychádza daňovník z potvrdení o príjme, zaplatenom poistnom [§ 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov] alebo zaplatených úhradách za vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, pričom kópie potvrdzujúce uvedené skutočnosti musí daňovník priložiť k podávanému daňovému priznaniu.

–

ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza tieto príjmy dosiahnuté tak na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov zahraničí,

–

ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza len príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté na území Slovenskej republiky.

Na riadku 32a uvádza úhrn povinného poistného, ktoré je oprávnený si odpočítať od základu dane v súlade s § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Na riadku 32b uvádza úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré si tiež môže odpočítať od dosiahnutých príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Na riadku 34 potom uvedie výslednú sumu základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

UPOZORNENIE Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí). Pri príjmoch zo závislej činnosti sa použije podľa § 31 ods. 2 zákona prepočítací kurz, ktorý sa určí ako priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, alebo sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo sa použije priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.

Ak sú súčasťou príjmov zo závislej činnosti aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, je daňovník povinný priložiť aj kópie takto dosiahnutých príjmov, pričom v prípade, ak nemá k dispozícii potvrdenie od zamestnávateľa, môže priložiť kópie napr. výplatných pások, výpisov z účtu a pod. Túto skutočnosť uvedie daňovník aj v IX. oddiele – miesto pre osobitné záznamy daňovníka, kde uvedie sumu – úhrn príjmov dosiahnutých v zahraničí a úhrn zaplateného poistného v zahraničí. Ak sú súčasťou príjmov aj príjmy, z ktorých bola daňovníkovi zrazená daň v súlade s

–

§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov – príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165, 97 € a u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33, alebo

–

§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov – poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,

a daňovník sa rozhodol zahrnúť tieto príjmy medzi príjmy zo závislej činnosti a zrazenú daň odpočítať ako preddavok v súlade s postupom určeným v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, bude prikladať aj kópie dokladov preukázujúcich tieto príjmy. V prípade, ak si daňovník uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu, príjmy podľa § 43 ods. 3 písm. l) zákona, z ktorých sa daň vybrala zrážkou podľa § 43 zákona, sa do úhrnu príjmov v riadku 32 nezahrnujú a takáto kópia potvrdenia (dokladu) sa neprikladá.

4.2 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (VI. ODDIEL daňového priznania typ B) NEPREHLIADNITE Tlačivo daňového priznania typ B Toto tlačivo vyplní daňovník v prípade, ak dosiahol okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy príjmov, pričom základ dane z príjmov zo závislej činnosti už bude čiastkovým základom dane. V tomto tlačive sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti vypĺňa v V. oddiele na riadkoch 34 až 37 rovnakým spôsobom ako v prípade tlačiva daňového priznania typ A a rovnako prikladá aj všetky povinné prílohy (uvedené pri tlačive A).

Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú definované v § 6 zákona o dani z príjmov. Jednotlivé druhy príjmov uvedené v tomto ustanovení sú rozdelené v závislosti od spôsobu ich dosahovania a od charakteru vykonávanej činnosti. Príjmy z podnikania sú uvedené v § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a sú to príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, ktoré dosahuje daňovník (živnostník) vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ŽZ“), príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. príjmy daňových poradcov, audítorov, exekútorov, súkromných lekárov, notárov a pod.), príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods. 7 a 8. Na výkon činnosti, z ktorej príjmy sa zaraďujú do § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j. výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je potrebné žiadne povolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie

Daň z príjmov je príjmom podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. či nie je príjmom dosahovaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti. Medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria aj príjmy uvedené v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov, z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja podniku alebo jeho časti, ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

4.2.1 Príjmy z prenájmu V § 6 zákona o dani z príjmov je v odseku 3 a 4 vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti. Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov patria príjmy z prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. služby hotelového typu. Takýto prenájom nehnuteľnosti je už činnosťou, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie podľa ŽZ a príjmy z nej plynúce budú príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. To znamená, že do príjmov z prenájmu nehnuteľnosti podľa odseku 3 budú patriť príjmy len zo samotného prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sa poskytujú len základné služby, ktoré sú podmienené riadnou prevádzkou nehnuteľnosti (napr. dodávka vody, elektriny). V ustanovení § 6 zákona o dani z príjmov nie sú uvedené príjmy z prenájmu samostatných hnuteľných vecí vzhľadom na skutočnosť, že prenájom hnuteľných vecí vykonávaný sústavne sa môže vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, čiže potom sa takéto príjmy zaraďujú do príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Príjem z príležitostného prenájmu samostatných hnuteľných vecí sa zaraďuje do príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. V súvislosti s príjmami z prenájmu je potrebné prihliadnuť aj na oslobodenie tohto príjmu do výšky 5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2010, t. j. oslobodenie do výšky 925,95 € podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

4.2.2 Základ dane, daňové výdavky, daňová strata Základ dane V prípade, ak daňovník pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu uplatňuje preukázateľné výdavky na zistenie základu dane, použije ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, pričom vychádza z účtovníctva, či už jednoduchého alebo podvojného, alebo z vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Definícia základu dane je uvedená v § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov je potrebné vychádzať 1.

z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo si uplatňuje výdavky percentom z príjmov na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (tzv. „paušálne výdavky“), alebo pri príjmoch z prenájmu preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov [§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov], alebo pri príjmoch z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti preukázateľné výdavky na základe daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov, ak daňovník spĺňa zákonom stanovené podmienky pre jej vedenie, 1/2011

POZNÁMKA Ide o príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. príjmy z činnosti osobnej asistencie alebo činnosť profesionálnych športovcov), príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou (napr. príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

UPOZORNENIE V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z prenájmu, príjmy definované v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov (napr. úroky plynúce z bežného účtu) nie sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka vykázaného podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 7: Daňovníkovi poberajúcemu len príjmy z prenájmu plynú tieto príjmy na jeho bežný účet. Úroky, ktoré mu budú plynúť z peňažných prostriedkov na tomto účte, nebudú súčasťou jeho príjmov z prenájmu, a teda nebudú zaradené ako príjem podľa § 6 ods. 3, ale budú príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 8: Vlastník nehnuteľnosti prenajal túto nehnuteľnosť nájomcovi spolu s technologickým zariadením, ktoré je súčasťou nehnuteľnosti, za sumu 20 000 €. Uvedená suma bude v plnej výške príjmom vlastníka budovy ako jeho príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak má vlastník budovy túto zaradenú v obchodnom majetku, môže si uplatniť aj odpisy budovy a samostatne technologického zariadenia ako daňový výdavok. V prípade, ak by mal aj vlastník budovy vytvorený bežný účet v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti, úroky, ktoré mu plynú z peňažných prostriedkov na tomto účte, nie sú jeho zdaniteľným príjmom

Daň z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ale zdaniteľným príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to vzhľadom na to, že príjmy definované v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov sú príjmami z vykonávania jeho činnosti len u daňovníka, ktorý podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť. Rovnako aj v prípade, ak by tento daňovník aj predal túto nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku, príjem z jej predaja by bol u daňovníka zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

NEPREHLIADNITE Daňové výdavky 1. príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a) preukázateľné výdavky na základe – vedeného účtovníctva – v sústave jednoduchého, podvojného – vedenej daňovej evidencie – § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov (musí spĺňať zákonom stanovené podmienky) b) výdavky percentom z príjmov – 40 %, 60 % za zákonom splnených podmienok 2. príjmy z prenájmu a) preukázateľné výdavky na základe – vedeného účtovníctva – jednoduchého, podvojného – nikdy však nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve – vedenej preukázateľnej evidencie – § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov b) výdavky percentom z príjmov – 40 % za zákonom splnených podmienok.

UPOZORNENIE Významnou zmenou uvedenou v tomto oddiele pod tabuľkou č. 1 je doplnenie údaja, ktorý vyplní daňovník, a to počet mesiacov vykonávania činnosti, z ktorej dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tento údaj je potrebný na účely Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a vypĺňa ho z dôvodu určenia vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorým je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých

z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Daňová strata Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľne vynaložené výdavky, môže vzniknúť daňová strata definovaná v § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov ako „rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období“. Vychádzajúc z definície daňovej straty [§ 2 písm. k) zákona o dani z príjmov] a hlavne z definície daňového výdavku [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov] je zrejmé, že daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, a to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňuje skutočne vynaložené výdavky, a to výdavky na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a okrem týchto výdavkov má nárok navyše si odpočítať poistné a príspevky, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, a to až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov maximálne do výšky príjmov. Samozrejme, ide len o poistné a príspevky vymedzené v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, kde bola zavedená legislatívna skratka na pojem „poistné a príspevky“, a to poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu. Táto daňová strata sa môže odpočítať od základu dane zisteného podľa jednotlivých druhov príjmov definovaných v § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov. Podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až § 8 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona o dani z príjmov.

4.2.3 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. VI. oddiel tlačiva daňového priznania Súčasťou príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu uvádzaných v tomto oddiele sú aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona. Na prepočet cudzej meny daňovník použije ustanovenie § 31 zákona o dani z príjmov. Tabuľku č. 1 v tomto oddiele vypĺňa daňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, resp. evidenciu preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 (príjmy z prenájmu) alebo ods. 14 (príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona alebo vedie paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (všetky príjmy podľa § 6). Na riadku 44 (základ dane, čiastkový základ dane po uplatnení položiek zvyšujúcich a znižujúcich základ dane, t. j. po úprave o príjmy a výdavky, ktoré v zdaňovacom období boli zaúčtované, ale neovplyvňujú základ dane) po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane). Riadky 42 a 43 vypĺňa len daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIV. oddiele uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil.

Daň z príjmov Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky), a preto takýto daňovník už r. 42 ani 43 daňového priznania typ B nevypĺňa. Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, len v prípade, ak podáva dodatočné daňové priznanie, pretože fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou, nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy z dôvodu, že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky. Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, tabuľku č. 1 nevypĺňa, ale začne daňové priznanie v tomto oddiele vypĺňať až riadkom 40, resp. 41, kde prenáša výsledok hospodárenia (základ dane, resp. daňovú stratu) a nasledujúce riadky až po riadok 45. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva. V daňovom priznaní typ B sa strata vzniknutá podľa § 4 zákona o dani z príjmov uvádza na r. 57 a strata vzniknutá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, o ktorú daňovník znižuje základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov, sa uvádza na riadkoch 52 až 56. Základ dane (čiastkový základ dane, z r. 44 sa prenáša na r. 59 daňového priznania typ B.

4.3 Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov (VII. ODDIEL daňového priznania typ B) Ustanovenie špecifikuje príjmy z kapitálového majetku. V prípade príjmov z kapitálového majetku je predmetom dane výnos, ktorý je zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Sú to napr. výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových účtoch alebo bežných účtoch, ale aj výnosy zo životných poistení, doplnkového dôchodkového sporenia. Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, zahŕňa ich do základu dane (čiastkového základu dane). Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak. Len taxatívne vymedzené prípady ustanovené v § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov sú zrazením dane považované za vysporiadané. Ak daňovník neúčtuje o príjmoch, môže sa v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov rozhodnúť, že daň vybranú zrážkou bude považovať za preddavok na daň a tento si odpočíta od dane v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku. Uvedené upravuje aj § 4 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov. 1.

príjmy z kapitálového majetku (§ 7), z ktorých je vyberaná daň zrážkou, ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorými sú – úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, – úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b), – dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu, – plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia, – príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), 1/2011

vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 138 zákona o sociálnom poistení). Pomernou časťou základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Keďže toto bol jediný údaj, ktorý nebolo možné zistiť z tlačiva daňového priznania, poistenci museli do Sociálnej poisťovne dokladať výpis z daňového priznania, kde okrem duplicitného uvedenia údajov z daňového priznania, ktoré potvrdzoval správca dane, vyplnili aj tento časový údaj. Jeho zavedením do tohto tlačiva daňového priznania už poistenci, daňovníci, nebudú musieť Sociálnej poisťovni predkladať výpis z daňového priznania a zároveň správca dane bude nahlasovať aj tento údaj v rámci svojej oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni určenej zákonom o sociálnom poistení.

POZNÁMKA Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť. Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, 11 a 14 zákona, riadky 42 a 43 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú uňho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona aj v prípade, ak podáva dodatočné daňové priznanie.

NEPREHLIADNITE Povinné prílohy podávané k daňovému priznaniu typ B Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktorý je účtovnou jednotkou, prikladá k daňovému priznaniu účtovné výkazy uvedené zákonom o účtovníctve. Daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu, ktorý aj v prípade, že by sa rozhodol viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, podľa zákona o účtovníctve nikdy nie je účtovnou jednotkou, a preto nikdy nepredkladá k daňovému priznaniu účtovné výkazy. V prípade, ak je daňovník účastníkom združenia na základe zmluvy o združení, priloží k daňovému priznaniu kópiu zmluvy o združení a v daňovom priznaní na príslušných riadkoch patriacich

Daň z príjmov k príjmom z podnikania, ktoré dosahuje, uvádza len svoj podiel na príjmoch a výdavkoch, pričom skutočnosť, že je členom združenia, uvádza v oddiele č. XIV – miesto pre osobitné záznamy.

Príklad č. 9: Fyzická osoba, nepodnikateľ, požičala druhej fyzickej osobe – nepodnikateľovi, peniaze, pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Peniaze dlžník vrátil v stanovenom termíne a úroky, ktoré vyplatil veriteľovi, boli u tejto fyzickej osoby zdaniteľným príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.

–

Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v ods. 1 písm. d) a e), t. j. dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku vrátane odstupného vyplácaného podľa osobitného predpisu, znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku. Ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov pri príjmoch z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie suma, o ktorú úhrn týchto príjmov prevyšuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn týchto príjmov, na rozdiel sa neprihliada. Pri ostatných uvedených druhoch príjmov, ak daňovník využije možnosť uvedenú v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ustanovenie § 7 pri týchto príjmoch neumožňuje daňovníkovi uplatniť si k príjmu aj výdavok. V prípade, ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou základu dane daňovníka z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov a daňovník si ich vysporiada prostredníctvom daňového priznania. 2.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálna poisťovňa začala posielať listy poberateľom predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa začala v týchto dňoch posielať listy tým poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorí do 28. februára 2011 nedosiahnu dôchodkový vek a podľa jej evidencie boli k 31. decembru 2010 povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby. V zmysle legislatívnych zmien platných od 1. januára 2011 ich upozorňuje na zmenu podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorí sú po priznaní dôchodku povinne dôchodkovo poistení. Sociálna poisťovňa informuje poberateľov predčasného starobného dôchodku, že ak im pred 1. marcom 2011 nezanikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, zastaví im od výplatného termínu v marci 2011 výplatu predčasného starobného dôchodku. O zastavení výplaty dôchodku dostanú písomné rozhodnutie do 28. februára 2011. Tým poberateľom, ktorí sa

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

príjmy z kapitálového majetku, ktoré sú základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov bez uplatnenia výdavkov –

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

–

výnosy zo zmeniek.

4.3.1 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z kapitálového majetku VII. oddiel tlačiva daňového priznania Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov na riadkoch 46 až 48, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 10, resp. riadku 11. V prípade príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, v súlade s § 7 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak je úhrn výdavkov k týmto príjmom v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 vyšší ako príjem (úhrn príjmov) na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov. V súvislosti s príjmami z vyplatenia (vrátenia) podielových listov sa vypĺňa aj riadok 11 tabuľky č. 2, a to pre prípady podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, z ktorých bola zrazená daň pri ich vyplatení, pričom tieto príjmy sú v súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Na riadku 11 sa tieto príjmy uvádzajú v brutto výške. V tejto súvislosti sa vypĺňa aj riadok 100 daňového priznania, kde sa uvedie suma zrazenej dane, t. j. suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.

Daň z príjmov Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom podľa § 31 ods. 2 zákona. Takéto príjmy uvedie v XIV. oddiele. Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú, len ak sa daňovník nerozhodne takéto príjmy uviesť v priznaní (§ 43 ods. 6 zákona). Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane je vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XVI. oddiel). V takomto prípade uvádza sumu zrazenej dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov na riadku 99 daňového priznania. Podľa § 45 ods. 4 zákona je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu uvedeného v § 32 ods. 15 zákona o správe daní. Preto súčasťou príjmov podľa § 7 zákona (uvádzajú sa na riadkoch 1 až 9 tabuľky č. 2 v závislosti od druhu príjmov) sú aj úrokové príjmy v súlade so Smernicou Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (ďalej len „smernica“) dosiahnutých z krajín uvedených v prílohe č. 3 zákona [v prechodnom období sa zráža daň v súlade s článkom 11 tejto smernice v inej (vyššej) výške, ako je ustanovené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia]. V prípade, ak je zaplatená daň alebo jej časť z úrokových príjmov uznaná za daňový preplatok podľa § 45 ods. 4 zákona o dani z príjmov (riadok 89 – riadok 90), uvedie sa tento na riadku 104 daňového priznania. Keďže pri príjmoch podľa § 7 nemôže vzniknúť daňová strata, ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami na r. 46 a 47 je záporný, uvedie sa na r. 48, kde je vyčíslený základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z kapitálového majetku, nula. Povinné prílohy podávané k daňovému priznaniu typ B Uvádza sa len tá suma preddavku, ktorá sa vzťahuje k príjmom, ktoré si daňovník priznáva v daňovom priznaní (§ 4 ods. 6 zákona), okrem sumy preddavku vybranej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. decembra 2003 podľa § 43 ods. 10 zákona (táto suma sa uvedie na r. 100). Suma preddavku vybraná u manželov sa delí v rovnakom pomere, ako si delia príjmy, ktoré si priznávajú na zdanenie v daňovom priznaní. Ak suma preddavku bola vybraná u v. o. s., spoločníci tejto spoločnosti uvádzajú na r. 99 len podiel z toho preddavku, ktorý je v rovnakej výške, ako si delia zisk. Rovnako sa postupuje aj ak ide o komplementára kom. spol. Riadok 99 sa vypĺňa na základe kópií potvrdení o príjmoch, z ktorých sa daň vybrala podľa § 43 zákona, pri ktorých sa daňovník rozhodol vybratú daň považovať za preddavok podľa § 43 ods. 7 zákona. Kópie týchto potvrdení sú prílohou daňového priznania s výnimkou potvrdení o príjmoch z úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 5 písm. b) zákona] a s výnimkou preplatku na poistnom vrátenom zdravotnou poisťovňou [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona], ak o ňom daňovník účtoval.

4.4 Ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov (VIII. ODDIEL daňového priznania typ B) Za ostatné príjmy možno považovať tie príjmy, ktoré nie sú vymedzené v § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov. Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov sú príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Podľa § 8 ods. 1 medzi ostatné príjmy patria najmä (nejde o taxatívny výpočet príjmov) 1/2011

rozhodnú aj po 28. februári 2011 poberať predčasný starobný dôchodok súčasne oznamuje, že musia nielen ukončiť zárobkovú činnosť, ale aj podať odhlášku z dôchodkového poistenia. Za zamestnanca podáva odhlášku jeho zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba podáva odhlášku z dôchodkového poistenia sama. Sociálna poisťovňa odporúča, aby odhlášky boli doručené najneskôr do 10. februára. Podanie odhlášky po tomto dátume môže mať za následok, že predčasný starobný dôchodok nebude vyplatený v obvyklom výplatnom termíne. Ak sa poberateľ predčasného starobného dôchodku rozhodne aj po 28. februári vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej bude dôchodkovo poistený, nemusí túto skutočnosť osobitne Sociálnej poisťovni oznamovať a žiadať o zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku.

POZNÁMKA Súčasťou príjmov uvádzaných v tabuľke č. 2, t. j. príjmov z kapitálového majetku je aj podiel pripadajúci na daňovníka, ktorý dosiahol spoločne s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona). Údaje o týchto daňovníkoch sa uvádzajú v XIV oddiele.

POZNÁMKA Ak sa vypĺňa r. 100 (oslobodené príjmy z vyplatenia podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003), prílohou daňového priznania je aj kópia potvrdenia (potvrdení) o týchto príjmoch alebo o sume preddavku vybranej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. decembra 2003 podľa § 43 ods. 10 zákona.

Príklad č. 10: Daňovník, nepodnikateľ, kúpil v roku 2010 byt za 400 000 €, ktorý ešte v ten istý rok predal za 399 000 €. Keďže pri výpočte čiastkového základu dane môže ísť s výdavkami maximálne do výšky príjmu, jeho čiastkový základ dane z príjmov podľa § 8 bude nulový.

Daň z príjmov POZNÁMKA Príjmy z predaja nehnuteľností, hnuteľných vecí, opcií, cenných papierov a z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté. Výdavky, ktoré prevyšujú uvedené príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tom zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

POZNÁMKA Z príjmov z cien a výhier [§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona], s výnimkou nepeňažnej výhry alebo ceny plynúcej zo zdrojov v Slovenskej republike, sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ktorú zráža prevádzkovateľ (organizátor) súťaže. V prípade, ak tieto peňažné ceny alebo výhry plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) zo zdaniteľných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov neznížené o výdavky a vysporiadajú sa prostredníctvom daňového priznania. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorú si daňovník vysporiada prostredníctvom daňového priznania. Príjmy z týchto výhier sú však zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

príjmy z predaja hnuteľných vecí,

príjem z prevodu opcií,

príjmy z prevodu cenných papierov,

príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,

dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,

výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorého športová činnosť je vykonávaná v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov],

príjmy z derivátových operácií.

Hlavne pre príjmy uvedené v § 8 zákona o dani z príjmov je v prevažnej miere najskôr potrebné posúdiť, či nie sú tieto príjmy oslobodené od dane v plnej výške, resp. len do zákonom určenej výšky a až ak nespĺňajú podmienky oslobodenia, tak sú zdaniteľnými príjmami uvádzanými práve medzi ostatnými príjmami.

4.4.1 Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, príjem z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo prevodu členských práv družstva Tieto príjmy sú oslobodené v súlade s § 9 ods. 1 písm. h) a j) zákona o dani z príjmov do výšky 5-násobku životného minima. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona (ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy platného životného minima. Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu päťnásobok sumy platného životného minima (v roku 2010 sumu 925,95 €), do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Oslobodenie príjmov z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona je upravené v § 9 ods. 1 písm. j) zákona. Predmetné príjmy (s výnimkou tých príjmov, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou) sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona o dani z príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy platného životného minima. Ak takto vymedzený rozdiel

Daň z príjmov presiahne päťnásobok sumy platného životného minima, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) zákona o dani z príjmov, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona, uplatní sa oslobodenie od dane najskôr podľa § 9 ods. 1 písm. h), a potom podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona najviac v úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima. Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebude spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona). V prípade príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak daňovník neuplatní preukázateľné výdavky na dosiahnutie príjmu, môže si uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov. Pre ostatné tu uvedené príjmy, t. j. príjmy z prevodu cenných papierov a z prevodu opcií sú niektoré druhy výdavkov uvedené aj v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov a ide napr. o kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za cenný papier alebo opciu, cenu cenného papiera alebo opcie zistenú v čase nadobudnutia, výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií. V prípade príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva je výdavkom vklad alebo obstarávacia cena podielu (§ 8 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

4.4.2 Príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností Na účely zákona o dani z príjmov sa za nehnuteľnosť považuje nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor alebo ich časti [§ 3 ods. 2 písm. a) zákona]. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až c) sú oslobodené v závislosti od viacerých kritérií, medzi ktoré možno zaradiť to, o aký druh nehnuteľnosti ide, dobu trvania vlastníctva nehnuteľnosti, prípadne aj dobu trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, či bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, t. j. že daňovník o nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju evidoval ako majetok prenajímaný. Splnenie podmienok (t. j. napr. podmienky dĺžky trvalého pobytu, doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).

Príklad č. 12: Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2005. V roku 2010 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2010. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2010. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2010. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje 1/2011

Príklad č. 11: Daňovník dosiahne v roku 2010 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 €. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 €. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2010 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 €. Cenné papiere obstaral v roku 2009 za 600 €. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2010, nepresiahnu sumu päťnásobku platného životného minima (925,05 €), sú preto v plnej výške (200 €) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov. Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, daňovník v roku 2010 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) a j) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima, t. j. najviac v úhrnnej výške 925,95 €. Pretože zo sumy 925,95 €, čo je v roku 2010 suma oslobodená od dane, daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov pri príjmoch z prenájmu v sume 200 €, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. j) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 725,95 € (925,95 € – 200 €). Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 € a predal ich za 900 €, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti sumy 5-násobku životného minima bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 725,95 € [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane]. Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8, ktoré predávajúci obstaral od 1. januára 2004. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 citovaného zákona. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

Daň z príjmov Príklad č. 13: Daňovník bol od januára 2010 vlastníkom bytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája 2008. V marci 2010 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2010 vyplatená suma 100 000 €. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2010. Pretože predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá do dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane.

UPOZORNENIE Ak ide o nehnuteľnosť (či už byt alebo dom, alebo garáž a pod.) nadobudnutú dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa písm. a), príjem za predaj nehnuteľnosti je oslobodený po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.

Príklad č. 14: V marci 2010 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2008 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2002. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov.

podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2010), pretože uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2010). V tomto prípade je nehnuteľnosť oslobodená od dane z príjmov. Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, resp. o ktorej daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku a na ktorú si teda neuplatňoval daňové výdavky. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) môže byť príjem z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov oslobodený, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, okrem 1. príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a 2. príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku. Príjmy z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ho evidoval ako majetok prenajímaný, sú oslobodené od dane až po piatich rokoch od ich vyradenia z obchodného majetku. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov (§ 9 ods. 5 zákona). Ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti. V prípade príjmu z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku, bytu alebo domu, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom), na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 písm. a) alebo c), je takýto príjem oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo c) po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do lehoty uvedenej v týchto ustanoveniach sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom. Od dane sú podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov), za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou. Ako osobitný predpis je v danom prípade v zákone uvedený napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých

Daň z príjmov majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov. Na účely oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce, ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu, nie je podstatné ani to, či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka. Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona sú príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty, oslobodené od dane bez toho, aby bola splnená podmienka dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti a nie je podstatné ani to, či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka. Ak príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky pre ich oslobodenie, sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Presnejšie, medzi ostatné príjmy patria príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva l l

na osobné účely alebo na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nie je podstatné, či je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho, alebo na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v momente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho.

Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 zákona sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona). Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy (príklad č. 15 je na str. 20). Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú taxatívne určené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Ide o tieto výdavky: a)

kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol,

cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov,

zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku (zostatkovou cenou nehnuteľnosti podľa citovaného ustanovenia sa rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov, ktoré už boli zahrnuté do daňových výdavkov),

finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely,

výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku (napr. poplatok za znalecký posudok, výdavky vynaložené na vypracovanie kúpnej zmluvy, správne poplatky súvisiace s predajom) alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené. 1/2011

POZNÁMKA Pri dedení a darovaní nehnuteľnosti je vstupnou cenou cena zistená v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, t. j. reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov [§ 25 ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov]. Podľa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, pričom reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok aj v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve]. Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje, akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena, ako najpreukaznejší spôsob pre uplatnenie výdavku podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je stanovenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom v súlade s osobitným predpisom, a to v čase jej nadobudnutia. Je však možné akceptovať aj napr. ohodnotenie určené v darovacej zmluve a v prípade dedenia je možné akceptovať aj cenu stanovenú v dedičskom rozhodnutí.

POZNÁMKA Ak daňovník zhodnotil alebo opravil nehnuteľnosť svojpomocne, nemôže si ako výdavok uplatniť hodnotu vlastnej práce. V takomto prípade je možné uplatniť len iné preukázateľne vynaložené výdavky – napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil. Výdavky vynaložené na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie nehnuteľnosti je možné uplatniť len v prípade, ak sa takéto výdavky neuplatnili už v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (napr. v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku a bola využívaná na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom). Pretože zo zákona nevyplýva, že na daňové účely je možné akceptovať len tie výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je možné akceptovať aj výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil v čase,

Daň z príjmov keď nehnuteľnosť ešte nebola v jeho vlastníctve a užíval ju napr. ako nájomca (príp. ako nájomca – člen družstva). Ak ide o posudzovanie oprávnenosti výdavkov, ktoré daňovník vynaložil v čase, keď ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti a užíval ju ako nájomca (príp. nájomca – člen družstva), je potrebné prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia ObčZ (napr. § 687 až § 695), na obsah nájomnej zmluvy, resp. na stanovy družstva.

4.4.3 Príjmy z predaja hnuteľných vecí Príjem z predaja hnuteľných vecí je od dane oslobodený bez nejakého časového obmedzenia s výnimkou príjmov z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku. V takom prípade pôjde o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvedené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 v prípade predaja hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku (predaj až po jeho vyradení z obchodného majetku, inak by to bol príjem zahŕňaný do § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Na účely zákona o dani z príjmov sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier.

4.4.4 Iné príjmy Príklad č. 15: Daňovník uzavrel v roku 2010 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2009 za 100 000 € (nemal v ňom trvalý pobyt), predal za 120 000 € a chatu, ktorú kúpil v roku 2002 za 60 000 € (po prepočte na €), predal za 30 000 €. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2010. Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2010 do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 € (120 000 € za byt a 30 000 € za chatu). Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností, t. j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške 150 000 €, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 €.

Príklad č. 16: Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príjmy, ktoré nie je možné zaradiť do zákonom určených druhov, sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené, sa zaraďujú medzi ostatné príjmy – iné, čo je druh príjmu uvedený len v daňovom priznaní v tabuľke č. 3 v oddiele VIII. Do tohto druhu ostatných príjmov sa zahŕňajú napr.

–

podiely na zisku vyplácané z hospodárskeho výsledku vykázaného do 31. 12. 2003,

–

príjmy zo živnosti, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie a daňovník ho nemá,

–

daňový bonus vyplácaný zo zahraničia, ktorý nie je príjmom oslobodeným od dane a pod.

Tieto príjmy sa v daňovom priznaní typ B uvádzajú na riadku 11, a to v úhrnnej výške. Výdavky k týmto príjmom sa uvádzajú len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu. Napr. daňovník dosiahne dva druhy týchto príjmov úhrnom 330 € (250 € + 80 €), pričom výdavky k príjmom 250 € preukázateľne vynaložil v sume 150 € a 100 € vynaložil k príjmom 80 €. Výdavky budú spolu vo výške 230 € (150 € + 80 €).

4.4.5 „Oceňovací rozdiel“ vzniknutý pri vklade majetku do základného imania obchodnej spoločnosti Zákonom č. 504/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 špecificky upravuje nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, či už právnickou osobou alebo fyzickou osobou. V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá v reálnych cenách alebo v pôvodných cenách. Uvedené upravuje aj ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v 1.

reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.

V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vkladateľ nepeňažného vkladu, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, postupuje primerane podľa ustanovení § 17b ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 zákona o dani z príjmov.

Daň z príjmov U daňovníka – fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2, resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa uplatní postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka určenou podľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladaného majetku. Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkov ako dosiahnutých príjmov, t. j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Hodnotou vkladu je podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov pri a)

majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j) 1.

cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,

zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

individuálne vloženej pohľadávke menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).

4.4.6 Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov VIII. oddiel tlačiva daňového priznania V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 10 tejto tabuľky. Na riadku 11 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 10, a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 12 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona). V prípade, ak sa rozhodne o postupnom zahrnovaní tohto rozdielu do základu dane, uvedie v oddiele XIV. kalendárny rok, v ktorom došlo k poskytnutiu nepeňažného vkladu a celkovú výšku rozdielu zahrnovaného do základu dane. Na tomto riadku sa neuvádzajú výdavky, pretože daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný kladný rozdiel po uplatnení výdavkov. Na riadkoch 49 až 51 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov.

5. Nezdaniteľné časti (III. ODDIEL daňového priznania typ A aj B, r. 37 až 43 – VI. oddielu daňového priznania typ A a r. 70 až 76 – X. oddielu daňového priznania typ B) Pri výpočte svojej daňovej povinnosti si môže každý daňovník – fyzická osoba, uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ktoré sú definované v § 11 zákona o dani z príjmov. Ide o 5 druhov nezdaniteľných častí základu dane na: 1. daňovníka, 1/2011

UPOZORNENIE Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladaného majetku uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume, ako je hodnota tohto vkladaného majetku, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa doplneného § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, v prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu, a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu.

POZNÁMKA Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Ak sú výdavky v stĺp. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.

LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 11/2010 uverejnil: Daňová 40. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. MF/023817/2010-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov 41. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27342/ 2010-721 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov 42. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. novembra 2010 č. MF/24261/2010-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty 43. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27407/ 2010-73 o vydaní poučenia na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty Štátne výkazníctvo 44. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2010 č. MF/24301/2010-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2007

Daň z príjmov č. MF/20414/ 2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení neskorších predpisov 45. Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 29. novembra 2010 č. MF/28090/2010-31 k postupu pri aplikácii § 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. MF/20414/ 2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení neskorších predpisov Účtovnícka 46. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2010 č. MF/25065/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/ 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov 47. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 26. novembra 2010 č. MF/25000/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov 48. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 26. novembra 2010 č. MF/25054/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

Príklad č. 17: Daňovník dosiahne v roku 2010 základ dane vo výške 20 000 €. Nezdaniteľnú časť sa vypočíta: 44 x 178,92 – 1/4 z 20 000 = 7 872,48 – 5 000 = 2 872,48 € Daňovník má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť vo výške 2 872,48 €.

2. 3. 4. 5.

manželku (manžela), ak nemá vlastné príjmy, doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie), účelové sporenie, životné poistenie,

pričom posledné tri uvedené nezdaniteľné časti maximálne v zákonom stanovenej úhrnnej výške za zdaňovacie obdobie. Výška nezdaniteľnej časti sa viaže na násobok platného životného minima, pričom v ustanovení § 9 ods. 1 písm. h) zákona je určená legislatívna skratka „platné životné minimum“, ktorá znamená „sumu životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia“.

Životné minimum platné k 1. januáru 2010 je stanovené na výšku 185,19 €, ale v súlade s § 52h ods. 13 zákona č. 504/2009 Z. z. sa použije pre výpočet nezdaniteľnej časti aj na rok 2010 platné životné minimum k 1. 1. 2009, t. j. suma vo výške 178,92 €.

5.1 Nezdaniteľná časť na daňovníka Tak ako bolo už v úvode spomenuté, koeficienty používané pre výpočet nezdaniteľných častí sú zvýšené pre roky 2009 a 2010 podľa ustanovenia § 52g ods. 1 písm. a) zákona č. 60/2009 Z. z., t. j. na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane na tieto zdaňovacie obdobia sa nepoužije ustanovenie § 11 ods. 2, ale tieto nezdaniteľné časti základu dane sa určia podľa tohto prechodného ustanovenia. To znamená, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý 1.

sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,

je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Vychádzajúc zo sumy platného životného minima, t. j. zo sumy 178,92 €, vyplýva, že a) ak daňovník dosiahne v roku 2010 základ dane rovný alebo nižší ako 15 387,12 € (86 x 178,92 €), uplatní si nezdaniteľnú časť v plnej výške, t. j. vo výške 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €), b) ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 15 387,12 €, nezdaniteľná časť sa prepočíta zákonom stanoveným vzorcom. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy zo závislej činnosti, nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatňuje u zamestnávateľa priebežne mesačne jednou dvanástinou zo sumy nezdaniteľnej časti stanovenej na príslušné zdaňovacie obdobie, bez ohľadu na skutočnosť, aký základ dane bude v kalendárnom roku vykazovať alebo vykazoval v predchádzajúcom kalendárnom roku (§ 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Nárok na odpočet tejto nezdaniteľnej časti v plnej výške (nie pomernou časťou pripadajúcou len na mesiace, v ktorých dosahoval príjem) má každý zamestnanec, bez ohľadu na to, koľko dní, resp. mesiacov v kalendárnom roku odpracoval. Túto nezdaniteľnú časť si však môže uplatňovať za rovnaké obdobie kalendárneho roka iba u jedného zamestnávateľa. Ak daňovník dosahuje iné príjmy s výnimkou príjmov zo závislej činnosti, napr. príjmy z podnikania, z prenájmu, z kapitálového majetku, túto nezdaniteľnú časť si uplatňuje až za celé zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní. Nárok na túto nezdaniteľnú časť má každý daňovník, fyzická osoba dosahujúca nejaký druh zdaniteľných príjmov, bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku pracuje a či je to cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa ani na území Slovenskej republiky obvykle

Daň z príjmov nezdržuje. Nárok na túto nezdaniteľnú časť sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona. Podľa § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu nezdaniteľnej časti, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu jeden z týchto dôchodkov bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak suma týchto zákonom určených dôchodkov v úhrne nepresahuje sumu vypočítanej nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane o rozdiel medzi sumou vypočítanej nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku. V prípade, ak daňovníkovi bol spätne priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, musí v súlade s § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov za toto, resp. tieto zdaňovacie obdobia podať dodatočné daňové priznanie, ak si v nich uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 35 a § 35b zákona o správe daní.

5.2 Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela) Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela) je upravená ustanovením § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov a jej výška, resp. spôsob výpočtu sa rovnako ako pri nezdaniteľnej časti ročne na daňovníka odvíja od výšky základu dane tohto daňovníka, t. j. daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť na manželku (manžela). Rovnako ako už bolo vyššie uvedené, špecificky pre rok 2010 (tak ako pre rok 2009) sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) nepoužije ustanovenie § 11 ods. 3 a základ dane sa zníži podľa ustanovenia § 52g ods. 1 písm. b) zákona č. 60/2009 Z. z. takto: Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane 1.

rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období 1a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného životného minima, 1b. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 1c. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti tomto zdaňovacom období v

2a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule (príklad č. 21 je na str. 24), 2b. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný 1/2011

NEPREHLIADNITE V tomto prípade, t. j. ak daňovník poberá nejaký druh zo zákonom stanovených dôchodkov v nižšej sume, ako je výška nezdaniteľnej časti na daňovníka a chce si uplatniť ich rozdiel ako nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí tento nárok na pomernú nezdaniteľnú časť preukázať zamestnávateľovi, u ktorého si ju uplatňuje, a to buď posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku, alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Túto povinnosť ukladá priamo ustanovenie § 37 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak daňovník podáva daňové priznanie, takéto doklady nie sú súčasťou daňového priznania.

Príklad č. 18: Daňovník podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2009, pričom k začiatku tohto zdaňovacieho obdobia nepoberal ani jeden z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov, a teda si uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 4 025,70 €. V máji 2010 mu Sociálna poisťovňa priznala spätne k 1. 1. 2009 starobný dôchodok vo výške 5 000 €. Keďže bol jeho dôchodok vyšší ako nezdaniteľná časť vo výške stanovenej pre zdaňovacie obdobie roka 2009, nemal nárok na jej uplatnenie a v súlade s ustanovením § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov musel podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2009, v ktorom si vypočítal novú daňovú povinnosť bez nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti. V súlade s § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov však nebude správca dane vyrubovať sankcie podľa zákona o správe daní, ak daňovník skutočne podal dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu.

Príklad č. 19: Daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane rovný alebo nižší ako 31 489,92 € (176 x 178,92 €), pričom jeho manželka nemá vlastný príjem. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku v plnej výške, t. j. vo výške 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €).

Príklad č. 20: Daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane rovný alebo nižší ako 31 489,92 € (176 x 178,92 €), pričom jeho manželka má vlastný príjem vo výške 3 000 €.

Daň z príjmov Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku vo výške rozdielu medzi 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €) a 3 000 € (vlastný príjem manželky), t. j. daňovník si uplatní nezdaniteľnú časť na manželku vo výške 1 025,70 €.

Príklad č. 21: Daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane vo výške 40 000 €, jeho základ dane je vyšší ako 31 489,92 € (176 x 178,92 €), pričom manželka nemá vlastný príjem. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku vo výške zodpovedajúcej rozdielu 66,5 x 178,92 € – 1/4 zo 40 000 = 11 898,18 – 10 000 = 1 898,18 €.

UPOZORNENIE Tak ako už bolo vyššie uvedené, podľa prechodného ustanovenia § 52h ods. 13 novely zákona o dani z príjmov č. 504/2009 Z. z. aj nezdaniteľná časť na manželku zostáva pre rok 2010 v rovnakej výške ako pre rok 2009, pretože jej výpočet sa odvíja od platného životného minima k 1. 1. 2009, ktoré je v sume 178,92 €.

Príklad č. 22: Daňovník sa ožení v priebehu kalendárneho roka 2010, sobáš uzavrie dňa 10. augusta. Vlastný príjem manželky v roku 2010 bude vo výške 1 000 €. Rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na manželku (v roku 2010 je to suma 4 025,70 €) a jej vlastným príjmom v roku 2010 (1 000 €) je vo výške 3 025,70 €. Jedna dvanástina tohto rozdielu je suma vo výške 252,14 €. Pretože daňovník podľa znenia ustanovenia spĺňa podmienku na uplatnenie nezdaniteľnej sumy len počas 4 kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie jednej dvanástiny vypočítaného rozdielu, zníži sa mu základ dane len vo výške 1 008,56 € (252,14 € x 4 mesiace). Uvedené však uplatní za podmienky, že neprekročil zákonom určenú hranicu základu dane vypočítaného z ním dosiahnutých príjmov.

príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov v ustanovenej výške sa uplatní, len ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v „spoločnej“ domácnosti v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) sa za vlastný príjem manželky (manžela) považuje jej príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov, daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Ide o prípady, ak manželia uzavrú manželstvo v priebehu roka. Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava. Obvyklým zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky sú pre daňové účely prípady, ak daňovník nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu [§ 2 písm. d) prvý bod zákona o dani z príjmov]. Zákonom č. 60/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 rozšírila možnosť uplatnenia týchto nezdaniteľných častí aj pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov dosiahnutých tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Zdaniteľnosť príjmov daňovníka zo zdrojov v zahraničí sa posudzuje podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, to znamená, že daňovník dosiahne príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa zákona o dani z príjmov, ani podľa medzinárodnej zmluvy. O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to l

Príklad č. 23: Daňovník, daňový rezident na území Rakúska, poberal na území rezidencie príjmy ako zamestnanec vo výške 20 000 € za celé zdaňovacie obdobie roka 2010. V tomto zdaňovacom období poberal z územia Slovenskej republiky zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú

sobášnym listom, že ide o jeho manželku (manžela) a

–

výšku vlastných príjmov manželky (manžela), resp. to, že nepoberá žiadne vlastné príjmy „čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela)“. Túto povinnosť ukladá zákon o dani z príjmov v ustanovení § 37,

v prípade, ak daňovník podáva daňové priznanie, uplatní si túto nezdaniteľnú časť v tomto podávanom daňovom priznaní, pričom k daňovému priznaniu neprikladá v tejto súvislosti žiadne doklady.

5.3 Ostatné nezdaniteľné časti Podľa § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú nezdaniteľnými časťami základu dane aj a)

príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu,

Daň z príjmov b)

finančné prostriedky na účelové sporenie,

poistné na životné poistenie,

ktoré je však možné uplatniť v maximálnej úhrnnej výške 398,33 €. Pre uplatnenie týchto nezdaniteľných častí musia byť splnené aj zákonom stanovené podmienky vymedzené v § 11 ods. 10 a 11. Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľné časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava. Zákonom č. 60/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 rozšírila možnosť uplatnenia týchto nezdaniteľných častí aj na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, ktorým plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Zdaniteľnosť príjmov daňovníka zo zdrojov v zahraničí sa posudzuje podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. O tieto nezdaniteľné časti sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to l

v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ mu vykonáva ročné zúčtovanie, uplatňuje mu túto nezdaniteľnú časť zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie, pričom v tomto prípade musí zamestnávateľovi preukázať účelové sporenie a životné poistenie dokladom o oprávnenosti nároku vystaveným oprávneným subjektom poskytujúcim tieto služby, v prípade, ak daňovník podáva daňové priznanie, uplatní si túto nezdaniteľnú časť v tomto podávanom daňovom priznaní, pričom v tomto prípade k daňovému priznaniu neprikladá v tejto súvislosti žiadne doklady.

6. Daňový bonus (IV. ODDIEL daňového priznania typ A aj B, r. 56 až 60 v VI. oddiele daňového priznania typ A a r. 92 až 97 v X. oddiele daňového priznania typ B) Daňový bonus môže uplatniť len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 33 ods. 10 zákona o dani z príjmov), ak splní podmienky ustanovené v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením si môže daňovník uplatniť v roku 2010 daňový bonus v sume 240,12 € ročne (od januára do júna mesačne vo výške 20 € a od júla do decembra mesačne vo výške 20,02 €) na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu), ak:

–

mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,

–

mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Výška minimálnej mzdy je stanovená na rok 2010 vo výške 307,70 € mesačne, t. j. mesačne musí byť príjem aspoň vo výške 153,85 € (1/2 x 307,70). Pre celý rok 2010 je 6-násobok minimálnej mzdy vo výške 1 846,20 €.

Povinné prílohy k daňovému priznaniu k daňovému bonusu Daňovník, ktorý si v daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33, k tomuto priznaniu priloží aj doklady alebo potvrdenia preukazujúce nárok na jeho uplatnenie. 1/2011

vlastnil, vo výške 100 000 € a plynuli mu úroky vo výške 1 500 €. Jeho celkové zdaniteľné príjmy (celosvetové) boli vo výške 121 500 €. Keďže slovenské zdaniteľné príjmy predstavujú u tohto daňovníka 83,54 % (101 500 : 121 500 x 100) z jeho celosvetových príjmov, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. V tomto prípade, by však nemal nárok aj z dôvodu prekročenia zákonnej hranice, t. j. jeho základ dane je vyšší ako 31 489,92 € (176-násobok platného životného minima). Poznámka: V súčasnosti sa do tlačiva daňového priznania typ A aj B platného za zdaňovacie obdobie roka 2010, t. j. tlačiva pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti a tlačiva pre daňovníkov, ktorí dosahujú aj iné príjmy, zapracoval nový oddiel, v ktorom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov uvedú štát daňovej rezidencie a výšku svojich celosvetových príjmov.

AKTUÁLNE Súčasný Zákonník práce brzdí vytváranie štandardných pracovných miest Bratislava 19. januára (TASR) – Súčasný Zákonník práce je brzdou vytvárania štandardných pracovných miest a má značný podiel na vysokej miere nezamestnanosti, ktorá je v rámci eurozóny po Španielsku druhá najvyššia. Myslia si to predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorí o nevyhnutnosti zmeny základnej pracovnej právnej normy diskutovali dnes v Bratislave s novinármi. Podľa viceprezidenta RÚZ Jozefa Špirka Zákonník práce musí vychádzať zo základných zásad a to, že nesmie brániť tvorbe pracovných miest, musí byť zrozumiteľný bežným občanom a zamestnávateľom a mal by posilniť význam kolektívneho vyjednávania v podnikoch na úkor súčasných striktných ustanovení v zákonníku. Na týchto zásadách, ako pripomenul, sa pred časom dohodli aj s odborármi, ktorí však neskôr odmietli akékoľvek rokovania o zmenách v Zákonníku práce a zúčastňovať sa na ich príprave. Naopak, organizujú rôzne protestné akcie a navyše iniciujú referendum o znížení počtu pracovných hodín na 35 týždenne. Podľa člena Prezídia RÚZ Luboša Sirotu v prípade schválenia takéhoto návrhu bez zodpovedajúceho krátenia miezd by to znamenalo výrazné zvýšenie ceny práce a predovšetkým podľa odhadu 5 až 10 % rast nezamestnanosti nehovoriac o fatálnych dôsledkoch na celé hospodárstvo.

Daň z príjmov POZNÁMKA U daňovníka, ktorého súčasťou zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmy zo závislej činnosti a takéto doklady predložil ako zamestnanec svojmu zamestnávateľovi v príslušnom zdaňovacom období [§ 37 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona], ktorého sa daňový bonus týka, nie sú už tieto doklady súčasťou daňového priznania s výnimkou daňovníka, ktorý si u zamestnávateľa uplatňoval daňový bonus len pomernou časťou, to znamená, že ak si uplatnil celý nárok na daňový bonus u zamestnávateľa, už nemusí uvedené doklady prikladať k daňovému priznaniu.

Príklad č. 24: Zamestnanec uzatvoril v roku 2010 hlavný pracovný pomer, dosiahol úhrnný príjem vo výške 3 500 €, z ktorého mu boli zrážané preddavky na daň zamestnávateľom. Za zdaňovacie obdobie roku 2010 dosiahol celkový príjem aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. aspoň 1 846,20 €, t. j. bola splnená podmienka uvedená v prvom bode ustanovenia § 32a zákona o dani z príjmov pre uplatnenie zamestnaneckej prémie.

Príklad č. 25: Zamestnanec poberal za zdaňovacie obdobie roku 2010 u zamestnávateľa príjem zo závislej činnosti vysporiadavaný preddavkovým spôsobom a súčasne mu plynuli aj úroky na bežnom účte vysporiadané zrážkovou daňou v úhrnnej sume 2 500 €. Zamestnanec uplatnil v daňovom priznaní § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. daň vybranú zrážkou z úrokov považoval za preddavok na daň. Tento zamestnanec si nemohol uplatniť v daňovom priznaní zamestnaneckú prémiu. Ak by zamestnanec neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, nárok na zamestnaneckú prémiu by mu nezanikol.

Ide o doklady:

–

kópia rodného listu alebo výpisu z rodného listu, alebo

–

potvrdenie školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo

–

potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa (deti), alebo

–

potvrdenie príslušného územného úradu o tom, že dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

7. Zamestnanecká prémia (r. 45a až 45d v VI. oddiele daňového priznania typ A) Zamestnanecká prémia bola zavedená zákonom č. 563/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009, pričom pre jej poskytnutie, spôsob výpočtu a vyplácanie zákon o dani z príjmov určuje presné podmienky v § 32a zákona. Priznaná a vyplatená suma zamestnaneckej prémie je oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. V prípade takto vyplácanej prémie zo zahraničia však takéto plnenie nie je oslobodené a daňovník si ho bude priznávať ako zdaniteľný príjem. Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie zamestnancovi a) vzniká, ak 1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), t. j. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, vykonávanej len na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (od 1. 1. 2010 podľa nariadenia vlády č. 441/2009 Z. z. vo výške 307,70 € mesačne); 2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov, 3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, t. j. nezahrnul si príjmy vysporiadané zrážkou do daňového priznania za súčasného uplatnenia zrazenej dane ako preddavku na daň, ktorý si započítal na úhradu daňovej povinnosti, s výnimkou príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), ktorými sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov daňou vyberanou zrážkou (zamestnanec nemal podpísané vyhlásenie a príjmy nepresiahli za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 €). Tieto si zamestnanec mohol započítať do príjmov, z ktorých si vypočítal zamestnaneckú prémiu; 4. nepoberal príjmy uvedené – v § 3 ods. 2 písm. c) a d) [napr. podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou], – v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) (napr. príjem za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, spoločníka a konateľa spoločností s ručením obmedzeným, ústavného činiteľa Slovenskej republiky, člena štatutárneho orgánu, odmeny obvinených vo väzbe, príjmy

Daň z príjmov plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, obslužné), v § 5 ods. 3 (napr. suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla po– skytnutého zamestnávateľom na používanie na služobné a súkromné účely) a v § 5 ods. 7 písm. i) (podiel na zisku vyplatený obchodnou spo– ločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základom imaní tejto spoločnosti alebo družstva), 5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až § 8) okrem príjmov uvedených v § 32a ods. 1 písm. a) treťom bode [príjmy, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (napr. úroky z vkladov na vkladných knižkách), z ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov]; 6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7), t. j. nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo mu takýto dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia; 7. suma vypočítaná zákonom určeným spôsobom (§ 32a ods. 3) je kladné číslo; b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z. V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to poskytovaním príspevku na podporu udržiavania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest a pod. Ak teda daňovníkovi bol poskytnutý takýto príspevok, nemôže si uplatniť aj zamestnaneckú prémiu. S účinnosťou od 1. marca 2009 v rámci protikrízových aktívnych opatrení bolo ustanovené v zákone o službách zamestnanosti poskytovanie ďalších príspevkov zamestnávateľom, napr. § 50d (príspevok na podporu udržania zamestnanosti) alebo § 50e (príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta), poskytované zamestnancovi prostredníctvom zamestnávateľa. Ide o nástroje poskytnuté v oblasti služieb zamestnanosti, preferencie poskytnuté štátom. Pri uplatnení zamestnaneckej prémie v prípade poskytnutia týchto ďalších príspevkov sa postupuje rovnako ako pri poskytovaní príspevku na základe § 50a zákona o službách zamestnanosti. Zamestnancovi, ktorý splní všetky podmienky uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak však nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká, ale namiesto zamestnaneckej prémie si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v súlade s § 11 zákona o dani z príjmov. Samozrejme, len za podmienky, ak mu na ňu vzniká zákonný nárok. V tejto súvislosti bolo doplnené aj ustanovenie § 11 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého – má zamestnanec možnosť pri splnení podmienok vymedzených v § 32a tohto zákona uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nárok na zamestnaneckú prémiu, nemôže si však uplatniť aj zamestnaneckú prémiu, aj nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, – sa zamestnanecká prémia nezahŕňa do vlastného príjmu manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. 1/2011

Príklad č. 26: Zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti poberal aj príjmy z prenájmu bytu. Príjmy z prenájmu nepresiahli v zdaňovacom období roku 2010 päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov], t. j. boli oslobodené od dane v plnej výške. Pretože zamestnanec nepoberal iné zdaniteľné príjmy, poberal len príjmy zo závislej činnosti, splnil zákonom stanovené podmienky a mohol si uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu.

Príklad č. 27: Zamestnancovi bol v novembri 2010 spätne priznaný starobný dôchodok k 5. januáru 2010. Pretože zamestnancovi nebol priznaný starobný dôchodok spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, ktorým je 1. január 2010, tento zamestnanec z dôvodu priznania starobného dôchodku nestratil nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie z dôvodu, že nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku a ani mu tento dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2010.

Príklad č. 28: Obecný úrad uzatvoril v zdaňovacom období roku 2010 s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dohodu o poskytnutí príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami prijatých do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti. Týmto zamestnancom, na ktorých miesto bol takýto príspevok poskytnutý, nevznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, aj keby boli všetky ostatné podmienky ustanovené zákonom o dani z príjmov splnené.

Príklad č. 29: Zamestnanec sa oženil 12. marca 2010 s Alenkou. Od 1. júna 2010 Alenka uzavrela hlavný pracovný pomer, po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2010 si uplatnila v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania u zamestnávateľa nárok na zamestnaneckú prémiu. Manžel poberal príjem presahujúci sumu 4 025,70 € (NČ určená podľa § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z. pre roky 2009 a 2010), po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2010 si uplatnil pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na manželku Alenku, ale do úhrnu jej vlastného príjmu nezahrnul zamestnaneckú prémiu.

Daň z príjmov Príklad č. 30: Zamestnanec pracoval v roku 2010 u dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa Alfa pracoval v hlavnom pracovnom pomere v období január až máj 2010, u zamestnávateľa Beta pracoval na dohodu o vykonaní práce v období máj až júl 2010. Zamestnancovi nevznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, pretože nesplnil časový test 6 kalendárnych mesiacov v hlavnom pracovnom pomere.

NEPREHLIADNITE Zamestnanecká prémia sa uplatňuje vždy až na konci zdaňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa zákonom určených pravidiel. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za každý kalendárny mesiac, za ktorý poberal tieto príjmy.

POZNÁMKA Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 63 zákona SNR č. 511/1992 Zb.

POROVNANIE Kým pri metóde vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území Slovenskej republiky (vyplnené daňové priznania v prílohe č. 1) bude daňovníkovi vrátený preplatok vo výške 509,93 €, pri použití metódy zápočtu ešte bude musieť doplatiť sumu 1 314,39 €.

LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 12/2010 uverejnil: Daňová 49. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27400/2010-7 o určení vzoru tlačiva podľa § 39 ods. 9 písm. b) a § 39 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o používaní

Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká ani zamestnancovi, ktorý dosiahol posudzované príjmy iba na základe dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec posudzované príjmy iba na základe dohôd, sa do časového testu (6 kalendárnych mesiacov) nezapočítavajú. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, ak je daňovník povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona o dani z príjmov. Použije sa postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov, súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu je vylúčené.

8. Príklady k podávaniu daňových priznaní Príklad: Daňové priznanie typ A Daňovník, Janko Čertovský, slovenský občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, v roku 2010 dosahoval len príjmy zo závislej činnosti. Od januára až do augusta 2010 pracoval na území Českej republiky u českého zamestnávateľa. Tento český zamestnávateľ si potom zriadil kanceláriu na území Slovenskej republiky, ktorá bola zároveň aj stálou prevádzkarňou a daňovníka Janka presunul do tejto svojej stálej prevádzkarne. Daňovník Janko spĺňa podmienky daňovej rezidencie na území Slovenskej republiky. Za mesiace január až august bol daňovým nerezidentom na území Českej republiky, ktorá bola aj oprávnená, aby zdanila dosiahnuté príjmy slovenského rezidenta na svojom území, a to z dôvodu, že tento pracoval u českej spoločnosti (českého zamestnávateľa) na území Českej republiky – článok 15 zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou č. 238/2003 Z. z. Príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky slovenským rezidentom, aj keď v stálej prevádzkarni, sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky. Príjmy, ktoré dosiahol v ČR, boli mesačne vo výške 35 000 CZK, k tomu si platil poistné vo výške 1 200 CZK (len teoretická suma). Priemerný ročný kurz za rok 2010 českej koruny ku euru bol ECB určený na 25,284. Sadzba dane v ČR je určená vo výške 15 %. Príjem, ktorý dosiahol na území ČR, je vo výške 280 000 CZK. Poistné, ktoré tam platil, je 9 600 CZK. Daň, ktorú zaplatil, je vo výške 5 250 CZK. Po prepočte stanoveným kurzom sú jeho príjmy z ČR vo výške 11 074,19 €, poistné vo výške 379,69 €. Daň, ktorú zaplatil, je 207,64 €. Príjmy, ktoré dosiahol na území Slovenskej republiky, boli mesačne vo výške 1 200 €. Tu si platil poistné mesačne vo výške 153 €. Mesačné preddavky platené podľa § 35 zákona sú vo výške 135,19 €. Príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky sú vo výške 4 800 €, poistné zaplatené daňovníkom vo výške 612 €. Keďže mal daňovník príjmy zdaniteľné v zahraničí, t. j. zo zdrojov v zahraničí, musí si svoju daňovú povinnosť vysporiadať podaním daňového priznania. Celkové príjmy daňovníka zo závislej činnosti sú 15 874,19 €, poistné povinne platené zamestnancom 991,69 €. ZD z príjmov zo závislej činnosti je 14 882,50 €.

Príklad: Daňové priznanie typ B Daňovník (lekár) v roku 2010 poberal príjmy 1. zo zamestnania vykonávaného u českého zamestnávateľa od januára do augusta v mesačnej výške 30 000 CZK a poistné, ktoré si platil mesačne, bolo vo výške 800 CZK; 2. v septembri sa vrátil na Slovensko a otvoril si ambulanciu ako súkromný lekár. Popri tejto práci súkromného lekára publikoval v rôznych lekárskych časopisoch, robil príspevky do novín a rozhlasu a usporiadaval nezávislé odborné prednášky k svojej špecializácii na základe uzatváraných autorských zmlúv:

Daň z príjmov ako lekár pri vykonávaní ambulantnej lekárskej činnosti dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov vo výške 15 000 €, ku ktorým vynaložil preukázateľné výdavky vo výške 10 000 €, z publikačnej činnosti dosiahol príjmy vo výške 6 000 € a keďže všet– ky publikoval v periodických časopisoch, z týchto mu vydavateľ po uplatnení 40 % paušálnych výdavkov zrazil daň vo výške 684 € (6 000 – 2 400 = 3 600), za prednáškovú činnosť vykonávanú na základe autorských zmlúv – dosiahol príjmy vo výške 4 000 €, pričom jeho skutočne vynaložené výdavky na prednáškovú činnosť boli vo výške 2 000 €; v roku 2010 dosiahol aj príjmy z vrátenia podielových listov podielovému fondu, a to z podielových listov nadobudnutých v roku 2002 po prepočte za – 1 500 € dosiahol 2 000 €, pričom mu bola z rozdielu zrazená daň vo výške 95 €, z podielových listov nadobudnutých v roku 2009 za 2 000 € dosiahol – 3 000 €, pričom mu bola zrazená daň vo výške 190 €; dosiahol aj príjmy z predaja cenných papierov vo výške 1 500 eur, ktoré nadobudol v roku 2009 za 600 €; v júni sa mu narodila dcéra a keďže manželka nedosahovala žiadny príjem, uplatňoval si daňový bonus na dieťa on. –

4. 5.

Daňovník je na území Slovenskej republiky daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a preto bude priznávať všetky svoje dosiahnuté príjmy, t. j. aj tie, ktoré dosiahol ako zamestnanec v Českej republike.

K príjmom zo závislej činnosti (bod 1) Príjmy dosiahnuté v ČR si daňovník prepočíta kurzmi určenými v § 31 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia má možnosť vybrať si na prepočet cudzej meny – priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo – kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, alebo – ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo – priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie. Ak by sme vybrali ročný priemerný kurz platný za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, t. j. za zdaňovacie obdobie roka 2010, tento je vyhlásený Európskou centrálnou bankou voči českej korune vo výške 25,284 (uverejnený na www.nbs.sk). Dosiahol príjmy vo výške 240 000 CZK (8 x 30 000 CZK), čo je po prepočte 9 492,16 € (§ 47 – zdaniteľná mzda sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol). Poistné platené v zahraničí obdobného charakteru ako platené na území Slovenskej republiky, ktoré je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov, platil daňovník vo výške 6 400 CZK (8 x 800 CZK), čo je po prepočte 253,12 €. ČZD z príjmov zo závislej činnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9 239,04 € Daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia využil metódu vyňatia príjmov, ktorá býva v drvivej väčšine výhodnejšia ako metóda zápočtu.

K príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (bod 2) Daňovník si chce uplatniť preukázateľné výdavky a keďže spĺňa podmienky pre vedenie daňovej evidencie, uplatní si ich v rozsahu tejto evidencie uvedenej v § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Príjmy z lekárskej praxe zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c), ktoré dosiahol vo výške 15 000 € a preukázateľné výdavky k nim mal vo výške 10 000 €. Príjmy z publikačnej činnosti vo výške 6 000 € sú príjmami zaraďovanými medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, plynúcimi z autorských honorárov. Pri týchto príjmoch sa 1/2011

ostatných určených vzorov tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti 50. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/028374/2010 -721 o uverejnení vzoru odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 51. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/28979/2010 -721 na zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Informatizácia spoločnosti 52. Metodický pokyn Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/28608/2010 -1612 na zostavenie a aktualizáciu základného číselníka úsekov verejnej správy a agend verejnej správy Rozpočtová 53. Dodatok č. 8 metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie Účtovnícka 54. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania 55. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2010 č. MF/25947/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov 56. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2010 č. MF/25822/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov 57. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. decembra 2010

Daň z príjmov č. MF/027012/2010-74, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/ 25835/ 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení opatrenia z 10. decembra 2008 č. MF/24545/2008-74 58. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. decembra 2010 č. MF/027014/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/ 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení opatrenia z 10. decembra 2008 č. MF/24547/2008-74 59. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. decembra 2010 č. MF/027016/2010-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č. MF/22273/ 2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatrení Cenová Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu 60. Košický samosprávny kraj (Cenový výmer č. 10 – 11/2010) 61. Nitriansky samosprávny kraj (Cenový výmer č. 5/2010)

POROVNANIE V prípade, ak by sa rozhodol príjmy vysporiadané zrážkou uplatniť v daňovom priznaní, došlo by k zvýšeniu základu dane, preto by bolo potrebné opätovne prepočítať nezdaniteľnú časť na daňovníka. Daňovníkovi by vznikla daňová povinnosť 394,08 € čo je o 57 € viac, ako keď si príjmy vysporiadané zrážkou nezahrnie do daňového priznania.

daňovník rozhodol, že ich bude považovať za vysporiadané zrazením dane a nebude ich uvádzať v daňovom priznaní (k nim daňovník nemá žiadne výdavky, resp. vo veľmi malej výške, a preto je výhodnejšie ponechať ich vysporiadané zrážkou, pri ktorých sa uplatnili 40 % paušálne výdavky. Tieto by si nemohol uplatniť, ak by príjmy priznával v daňovom priznaní. Keďže nie je účtovnou jednotkou, ktorá by bola povinná účtovať o takýchto príjmoch, môže sa o tomto rozhodnúť v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov). Príjmy vo výške 4 000 € z prednáškovej činnosti sú príjmami vyplácanými na základe autorských zmlúv, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. K týmto si daňovník uplatňuje preukázateľné výdavky vo výške 2 000 €. ČZD z príjmov z podnikania alebo z inej SZČ je vo výške . . . . . . . . . . . . 7 000 €

K príjmom z kapitálového majetku (bod 3) Ďalej dosiahol z vyplatenia (vrátenia) podielových listov nadobudnutých v roku 2002 po prepočte za 1 500 € príjmy vo výške 2 000 €. Z rozdielu mu bola zrazená daň vo výške 95 €. Tieto príjmy sú v súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov oslobodené od dane a keďže z týchto príjmov bol platiteľ dane povinný zraziť daň v súlade s § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov, túto daň si daňovník môže žiadať vrátiť len prostredníctvom daňového priznania. Z podielových listov nadobudnutých v roku 2009 za 2 000 € dosiahol príjmy 3 000 eur, pričom mu bola zrazená daň vo výške 190 €. ČZD z príjmov z kapitálového majetku je vo výške . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 000 €

K ostatným príjmom (bod 4) V roku 2010 dosiahol aj príjmy z predaja cenných papierov vo výške 1 500 €, ktoré nadobudol v roku 2009 za 600 €. V súlade s § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov sú príjmy z prevodu cenných papierov po uplatnení výdavkov oslobodené do výšky 5-násobku životného minima, čo je pre rok 2010 vo výške 925,95 €. Príjmy z predaja cenných papierov bude mať daňovník v plnej výške oslobodené od dane a neuvádza ich ný v jazyku slovenskoma a k o=je – 25,95 j r o z u€. m ie ť K uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa V júni sa mu narodila dcéra a od tohto mesiaca si daňovník môže v súlade s § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmov uplatniť daňový bonus v mesačnej výške 1 x 20 + 6 x 20,02 = 140,12 €. Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu daňovník spĺňa. K uplatneniu nezdaniteľných častí Výpočet je uvedený priamo v tlačive DP. Keďže daňovníkov základ dane presiahol zákonom stanovenú hranicu vo výške 86-násobku životného minima, t. j. vo výške 15 387,12 €, musí si vypočítať svoj nárok na nezdaniteľnú časť podľa vzorca 44-násobok ŽM – 1/4 základu dane daňovníka. V prípade manželky, ktorá nemá žiadne vlastné príjmy a jeho základ dane nepresahuje zákonom stanovenú hranicu vo výške 176-násobku životného minima, t. j. výšku 31 489,92 €, môže si na ňu uplatniť nezdaniteľnú časť v plnej výške. Prílohami podaného daňového priznania bude: – kópia potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti, – napr. kópia rodného listu pre uplatnenie nároku na daňový bonus. Výsledok Daňovníkovi vznikol – preplatok vo výške 285 €, – nárok na daňový bonus vo výške 61,92 €, celkovo jeho nároky sú vo výške 346,92 €. Na zrážkovej dani z autorských príspevkov zaplatil 684 €. Výsledok – aj keď mu vznikli určité nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, v zásade zaplatil na daniach 337,08 € (daňové priznanie v prílohe č. 2). Ing. Miroslava Brnová

Príloha č. 1

Daň z príjmov

1/2011

Daň z príjmov

1/2011

Príloha č. 2

Daň z príjmov

1/2011

Daň z príjmov

1/2011

Daň z príjmov

Nezdaniteľné časti základu dane z príjmov fyzickej osoby Pri zdaňovaní príjmov fyzickej osoby je veľmi dôležitá právna úprava nezdaniteľných častí základu dane – má výrazný vplyv na výšku daňového zaťaženia. Čím sú uplatniteľné nezdaniteľné časti vyššie, tým je daň nižšia. V súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sa základ dane znížený o nezdaniteľné časti zaokrúhli na eurocenty nadol a od dane vypočítanej sadzbou dane 19 % sa odpočíta daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom.

1. Vývoj právnej úpravy od 1. 1. 2004 V uplynulom období sa táto právna úprava viackrát zmenila. V pôvodnom znení § 11 ZDP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004, boli uvedené len dve nezdaniteľné časti – na daňovníka a na manželku (-la) daňovníka. Siedmou novelou ZDP, zákonom č. 659/2004 Z. z., boli s účinnosťou od 1. 1. 2005 zavedené dve nové nezdaniteľné časti: – príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a – účelové sporenie, a to v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk ročne. Desiatou novelou ZDP, zákonom č. 534/2005 Z. z. z 28. 10. 2005 s účinnosťou od 15. 12. 2005, bolo účelové sporenie rozdelené na dve zložky: – účelové sporenie, – poistné na životné poistenie. Základ dane z príjmov fyzickej osoby už za rok 2005 teda bolo možné v súlade s § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) znížiť o tieto nezdaniteľné časti: l nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, l nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka (ďalej aj „NČZDMD“), l príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, l finančné prostriedky na účelové sporenie, l poistné na životné poistenie. Zákonom č. 504/2009 Z. z. bolo do ZDP doplnené nové ustanovenie § 52h ods. 13, podľa ktorého za zdaňovacie obdobie roka 2010 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) sa má použiť životné minimum vo výške 178,92 € platné k 1. januáru 2009. Pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2010 sa teda nezdaniteľné časti uplatňujú v tej istej výške ako v roku 2009. K výrazným zmenám pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane dochádza od 1. 1. 2011. Jednak sa už neaplikuje § 52g ods. 1 a 2 ZDP (išlo o dočasnú právnu úpravu na dva roky), jednak bola prijatá ďalšia novela ZDP, ktorá pomerne výrazne mení § 11 ZDP. Ďalší text si rozdelíme na dve časti – v prvej sa budeme zaoberať nezdaniteľnými časťami základu dane pri výpočte dane za rok 2010, v druhej zmenami od 1. 1. 2011.

2. Nezdaniteľné časti základu dane za rok 2010 2.1 Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka V zmysle § 52g ods. 1 písm. a) bodu 1 a § 52h ods. 13 ZDP, ak daňovník v zdaňovacom období roku 2010 dosiahol základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší 1/2011

POZNÁMKA Zákonom č. 688/2006 Z. z., dvanástou novelou ZDP, bolo s účinnosťou od 1. 1. 2007 zavedené postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka v závislosti od rastu jeho základu dane. Zjednodušene vyjadrené – čím vyšší základ dane, tým nižšie nezdaniteľné časti. Týmto spôsobom bol do ZDP zakomponovaný prvok solidarity. Tento princíp sa ešte prehĺbil na obdobie dvoch rokov v rámci opatrení prijatých na riešenie dôsledkov celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Aj keď nezdaniteľné časti základu dane sú upravené v § 11 ZDP, po prijatí zákona č. 60/2009 Z. z. výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovníka pre roky 2009 a 2010 vyplývala z § 52g ZDP. Podľa § 52g, obsahujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009, sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 ZDP, ale § 52g ods. 1 a 2. Na dva roky došlo k zmene pri výpočte týchto nezdaniteľných súm. Možno skonštatovať, že táto novela ZDP priniesla pomerne výraznú úsporu na dani občanom s nižšími príjmami, ale nezvýšila daňové zaťaženie občanov s vyššími príjmami. Napr. nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka so základom dane do 15 387,12 € sa novelou zvýšila z 3 435,27 € na 4 025,70 €, t. j. o 590,43 € (o 17 788 Sk).

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO OZNAMUJE Daňové riaditeľstvo SR si Vás dovoľuje informovať, že z dôvodu vydania novej podpisovej politiky Národného bezpečnostného úradu SR bola vytvorená nová verzie špecifickej offline aplikácie pre elektronické doručovanie Súhrnného výkazu DPH. Ak ste si v predchádzajúcom období nainštalovali aplikáciu, ktorej verzia je iná ako 1.0.0.14, je nevyhnutné ju preinštalovať aktuálnou verziou.

Daň z príjmov Príklad č. 1: Pani Veselá, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahla základ dane za rok 2010 vo výške 13 840 €. Keďže jej základ dane nepresiahol 15 387,12 €, môže ho znížiť o celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 025,70 €.

Príklad č. 2: Základ dane veterinárneho lekára pána Tichého za rok 2010 predstavuje 24 000 €. Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2010: 7 872,48 € – 6 000 € = 1 872,48 € (56 410 Sk). Pán Tichý má nárok na NČZDD vo výške 1 872,48 €.

Príklad č. 3: Základ dane notára pána Vysokého za rok 2010 predstavuje 40 000 € (1 205 040 Sk). Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2010: 7 872,48 € – 10 000 € = – 2 127,52 €; keďže výsledok je záporný, daňovník nemá nárok na NČZDD.

Príklad č. 4: Pani Múdra, ktorá má príjmy zo závislej činnosti, poberá už pár rokov starobný dôchodok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje 3 500 €. Daňovníčka dosiahla základ dane 13 640 € (teda menej než 15 387,12 €). Od základu dane sa za týchto okolností odpočíta nezdaniteľná časť vo výške: 4 025,70 € – 3 500 € = 525,70 €. V prípade dôchodcu – zamestnanca s príjmami podľa § 5 ZDP, zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP v priebehu roka neodpočítava žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale až v rámci ročného zúčtovania základ dane zníži o vyčíslenú sumu. Pokiaľ by však ročný úhrn dôchodku tejto daňovníčky (so základom dane do 15 387,12 €) predstavoval sumu nad 4 025,70 €, od základu dane by sa jej nemohla žiadna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka odpočítať.

Príklad č. 5: Pán Smelý, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, poberá tri roky výsluhový dôchodok; jeho úhrn za rok 2010 predstavuje sumu 5 140 €. Daňovník dosiahol základ dane 17 420 € (teda viac než 15 387,12 €). Najprv vyčíslime, akú nezdaniteľnú časť by si uplatnil, keby dôchodok nepoberal, a potom vypočítanú sumu porovnáme s dôchodkom:

ako 86-násobok sumy 178,92 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy 178,92 €:

–

86-násobok činí 15 387,12 € (t. j. 463 552 Sk),

–

22,5-násobok činí 4 025,70 € (čiže 121 278 Sk).

Ak teda základ dane daňovníka za rok 2010 nepresiahol 15 387,12 €, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“) vo výške 4 025,70 €. Ak základ dane daňovníka za rok 2010 presiahol 15 387,12 €, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel 44-násobku sumy 178,92 € a jednej štvrtiny základu dane, teda 44 x 178,92 = 7 872,48 €; NČZDD = 7 872,48 € – 1/4 základu dane daňovníka.

Ako je to v prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP? Ide o daňovníkov, ktorí už k 1. 1. 2010 sú poberateľmi: starobného dôchodku alebo – predčasného starobného dôchodku, alebo – dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo – výsluhového dôchodku, – resp. im tieto dôchodky boli priznané spätne k 1. 1. 2010 alebo k za– čiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. l Podľa § 11 ods. 7 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa ods. 2. Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa príslušný rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa ods. 2 a týmto úhrnom dôchodku. à a)

Dodajme, že: Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, základ dane za daný rok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnom rozsahu (iste, s prihliadnutím na výšku základu dane). Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie si túto sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1. 1. bude poberateľom tohto dôchodku. Ak daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok podľa právnej úpravy v SR a neskôr mu bude priznaný aj dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, napr. z ČR, takéhoto daňovníka musíme považovať za poberateľa starobného dôchodku. Ak jeho základ dane za rok 2010 nepresiahne 15 387,12 €, uplatní si nezdaniteľnú časť vo výške príslušného rozdielu (4 025,70 € mínus úhrn dôchodku). Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je dôležitá výška len toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 7 ZDP, v tomto prípade dôchodku starobného. Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov sa nezlučuje s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda neznižuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Je to štátna sociálna dávka. Pripomeňme si posúdenie štátnych sociálnych dávok z daňového aspektu: – štátne sociálne dávky sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, – nezahŕňajú sa do vlastných príjmov manželky (manžela) na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (-la) daňovníka, – vianočný príspevok netvorí súčasť dôchodku, teda nemá vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Daň z príjmov e)

Keďže invalidný dôchodok nie je v § 11 ods. 7 ZDP uvedený, poberateľ tohto dôchodku má nárok na základnú nezdaniteľnú sumu v plnej výške.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje v plnej výške bez ohľadu na to, aké druhy zdaniteľných príjmov a počas koľkých mesiacov v zdaňovacom období daňovníkovi plynuli.

Ak daňovník zomrie, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za príslušnú časť roka podať daňové priznanie. Od základu dane odpočíta nezdaniteľné časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške, neuplatňuje sa v alikvotných mesačných sumách (s výnimkou vyberania preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP). Ak dedič podá daňové priznanie za príslušnú časť roka, od základu dane odpočíta celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Doplnením § 32 odsekom 11 sa s účinnosťou od 1. 1. 2007 zmenilo posudzovanie spätného priznania niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane mu neuloží pokutu.

V § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú upravené situácie, keď sa dávka odníme, zníži, resp. zastaví sa výplata starobného dôchodku. Podľa § 112 ods. 8 citovaného zákona výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v prípade poberateľa dôchodku podľa § 11 ods. 7 ZDP je rozhodujúcim dátumom 1. január daného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Ak daňovník bol k 1. 1. 2010 poberateľom starobného dôchodku, nemôže si ani naďalej po zastavení výplaty starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku u svojho zamestnávateľa v roku 2010 uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pokiaľ celoročný úhrn dôchodku je nižší než suma 4 025,70 € a základ dane nepresiahne sumu 15 387,12 €, po uplynutí roka si daňovník môže uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 4 025,70 € a úhrnom dôchodku v zmysle § 11 ods. 7 ZDP. Zastavenie vyplácania dôchodku v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá na uplatňovanie, resp. neuplatňovanie tejto nezdaniteľnej časti vplyv.

44 x 178,92 = 7 872,48 €; 7 872,48 € – 4 355 € = 3 517,48 €, keďže dôchodok daňovníka je vyšší než suma 3 517,48 €, o ktorú by si daňovník základ dane znížil, ak by tento dôchodok nepoberal, nemá nárok na NČZDD.

POZNÁMKA Od 1. 1. 2005 je však potrebné prihliadať aj na vek invalidného občana. Podľa § 263 ods. 9 zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1. 1. 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov (ak ide o muža) alebo 57 rokov (ak ide o ženu), sa považuje od 1. 1. 2005 za starobný dôchodok. Tento daňovník si za rok 2005 a roky nasledujúce už nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (resp. len príslušný rozdiel). Podľa § 293m zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. V období od 1. januára 2008 (na základe novely citovaného zákona) poberateľ invalidného dôchodku, ak nepožiada o poberanie starobného dôchodku, naďalej sa považuje za poberateľa invalidného dôchodku. Je teda dôležitý vek daňovníka a to, kedy a aký dôchodok mu bol priznaný. Ak nemá istotu, či jeho invalidný dôchodok nie je považovaný za dôchodok starobný, zistí si to aj na ústredí Sociálnej poisťovne.

2.2 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku daňovníka Aby bolo možné od základu dane odpočítať túto nezdaniteľnú časť, musia byť teda splnené nasledujúce podmienky:

–

ide o manželku (-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá (-ý)

–

žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti,

–

nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma a zároveň

–

základ dane daňovníka nepresahuje určenú sumu (resp. je dôležitá jeho výška).

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy, vrátane 1/2011

Daň z príjmov Príklad č. 6: Manželom Šťastným sa v auguste 2010 narodilo dieťa. Materské z nemocenského poistenia, ktoré bolo pani Šťastnej poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale patrí do jej vlastných príjmov. Keďže v prvej časti roku 2010 jej plynuli aj príjmy zo závislej činnosti a v úhrne jej vlastné príjmy presiahli sumu 4 025,70 €, pán Šťastný si neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Dodajme, že rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka – tiež nepodlieha zdaneniu), ktorý pani Šťastná bude poberať počas rodičovskej dovolenky, sa do jej vlastných príjmov nepremietne.

POZNÁMKA Štátne sociálne dávky: l rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ale príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálna dávka podobne ako zrušený príspevok rodičovi), l prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, l príplatok k prídavku na dieťa – zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z., l príspevok pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, l príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – zákon č. 676/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2007 a zákon č. 592/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2008, l príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí... – podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, l príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, l vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príklad č. 7: Pánovi Bystrému plynú príjmy zo živnosti, pričom jeho základ dane za rok 2010 predstavuje 14 820 €. Jeho manželka poberá doktorandské štipendium. Pán Bystrý si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 4 025,70 € a úhrnom doktorandského štipendia.

príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 5 (po novom v odseku 4) ZDP taxatívne uvedených:

–

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

–

štátne sociálne dávky,

–

štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie,

–

daňový bonus,

–

zamestnanecká prémia.

Všetky ostatné príjmy manželky (-la), a to aj príjmy od dane oslobodené (napr. starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dávky nemocenského poistenia, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok za opatrovanie a pod.) sa na tento účel do jej vlastných príjmov premietnu. Ak ich výška v roku 2010 presiahla sumu 4 025,70 €, daňovník si nemôže právne relevantným spôsobom uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (-la). Dodajme, že nárok na materské má za podmienok určených v § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, prípadne iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti (napr. otec dieťaťa, ak matka tohto dieťaťa zomrela). Zákonom č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola o. i. doba poberania tejto nemocenskej dávky predĺžená z 28 na 34 týždňov. Medzi štátne sociálne dávky patrí napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k tomuto príspevku, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí, príspevok na pohreb, vianočný príspevok. Je potrebné upozorniť, že štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie sa do vlastných príjmov nezahŕňa, ale doktorandské štipendium do vlastných príjmov manželky (manžela) patrí [inak, aj tento príjem je (od 1. 1. 2008) od dane oslobodený]. Aby nevznikala neistota pri posudzovaní príjmu vo forme doktorandských štipendií, za slovo „povolanie“ bol v rámci jednej z novelizácií ZDP v § 11 ods. 5 (teraz ide o odsek 4) umiestnený odkaz na zákon č. 600/2003 Z. z., podľa ktorého skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa končí sústavná príprava na budúce povolanie (§ 4 ods. 3 citovaného zákona) a zároveň podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia. Liberálnejšie je od 1. 1. 2007 definovaný vlastný príjem manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) – za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky. V zmysle § 11 ods. 6 (od 1. 1. 2011 ods. 5) ZDP daňovník, ktorý si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie.

Príklad č. 8: Notár pán Tučný sa v apríli 2010 oženil. Jeho manželka do konca marca (ešte ako slobodná) pracovala. Jej príjem zo závislej činnosti znížený o zrazené poistné za tieto tri mesiace predstavuje celkovo 2 100 €. Po svadbe sa presťahovala za manželom a odvtedy je nezamestnaná. Dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená v celkovej výške 1 000 €. Iné príjmy v roku 2010 nedosiahla. Manželia žijú v spoločnej domácnosti od apríla (podmienka je

Daň z príjmov splnená k 1. máju, teda počas 8 mesiacov roka 2010). Pán Tučný dosiahol základ dane 22 315 €. Výpočet: 4 025,70 € – 3 100 € = 925,70 € 925,70 € : 12 = 77,1416 €, 77,1416 € x 8 = 617,133 €, po zaokrúhlení 617,14 €. Daňovník si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 617,14 €. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť ešte na správnu aplikáciu ustanovenia § 33 ods. 3 ZDP, ktoré sa týka dospelých nezaopatrených detí po uzavretí manželstva a súvisí aj s uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka. Rodič je oprávnený uplatniť si daňový bonus na nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti (až) po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to len vtedy, ak manžel (-ka) dieťaťa nemá zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Až po skončení roka je známa výška celoročných príjmov manželského partnera. Ak manželský partner má zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2010 sumu 4 025,70 €), prednostne si on uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka a rodič dieťaťa stráca nárok na daňový bonus. V súlade s § 11 ods. 8 (po novelizácii ide o ods. 7), ktorý bol do ZDP zakomponovaný zákonom č. 60/2009 Z. z., sa základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa ods. 3 a 4 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov. à

Ak daňovník v roku 2010 dosiahol základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok sumy 178,92 € (t. j. nepresahujúci 31 489,92 €) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZDMD je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy 178,92 €, t. j. 4 025,70 €. v

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane nepresahujúci 31 489,92 eura a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti tomto zdaňovacom období má vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela). v

Ak manželka (manžel) daňovníka, ktorého základ dane za rok 2010 nepresahuje sumu 31 489,92 €, má v tomto zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 €, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane vyšší ako 31 489,92 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2009 (t. j. 11 898,18 €) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník v roku 2010 vykázal základ dane vyšší ako 31 489,92 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období mala vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 11 898,18 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, znížená o vlastný príjem manželky; 1/2011

Príklad č. 9: Pani Chudá pracuje v istej s. r. o. Jej dcéra, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole a nemá žiadne vlastné príjmy, sa v roku 2009 vydala a spolu so svojím manželom, pánom Mladým, ktorý v tom čase študoval na tej istej škole, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V roku 2010 pán Mladý ukončil vysokoškolské štúdium. Jeho celoročné zdaniteľné príjmy presiahli 4 025,70 €, takže pani Chudá nemá nárok na daňový bonus a pán Mladý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka.

Príklad č. 10: Audítor pán Veselý dosiahol základ dane za rok 2010 vo výške 26 880 €. Jeho manželka, ktorá je už pár rokov nezamestnaná a plne sa venuje starostlivosti o rodinu, nemá žiadne vlastné príjmy. Daňovník si bude môcť uplatniť NČZDMD v plnej výške 4 025,70 €.

Príklad č. 11: Súkromný lekár pán Rozvážny vykázal základ dane za rok 2010 vo výške 26 450 €. Jeho manželka začiatkom roka ešte dostávala materské (a to v celkovej výške 700 €), a potom poberala iba rodičovský príspevok, štátnu sociálnu dávku, ktorá sa do vlastného príjmu nezahŕňa. Pán Rozvážny si uplatní NČZDMD vo výške: 4 025,70 € – 700 € = 3 325,70 €.

Príklad č. 12: Pani Bystrá, daňová poradkyňa, dosiahla základ dane za rok 2010 vo výške 23 620 €. Jej manžel je zamestnaný a jeho vlastný príjem (t. j. hrubý príjem – poistné na zdravotné a sociálne poistenie) predstavuje 97 80 €. Daňovníčka si nemôže uplatniť NČZDMD.

Príklad č. 13: Živnostník pán Starý dosiahol základ dane za rok 2010 vo výške 32 000 €. Jeho manželka žijúca s ním v domácnosti nemala v tomto zdaňovacom období vlastný príjem. Výpočet NČZDMD: 11 898,18 € – 8 000 € = 3 898,18 €. V tejto výške 3 898,18 € si môže daňovník uplatniť NČZDMD.

Daň z príjmov Príklad č. 14: Ak dosiahol notár pán Malý základ dane za rok 2010 vo výške 40 000 € a jeho manželka žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem (invalidný dôchodok) v úhrne 3 000 €, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vypočítame: 11 898,18 € – 10 000 € = 1 898,18 € 1 898,18 € – 3 000 € = – 1 101,82 €; výsledná suma je nižšia ako 0, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule. Daňovník si NČZDMD nemôže uplatniť.

Príklad č. 15: Od 1. 8. 2010 zamestnáva spoločnosť Delta, a. s., zamestnanca, ktorý bol predtým niekoľko mesiacov nezamestnaný a začiatkom roku 2010 pracoval v istej s. r. o. na základe dohody o pracovnej činnosti. Svojho posledného zamestnávateľa, a. s., mieni požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a k žiadosti priloží aj potvrdenie od prvého zamestnávateľa – s. r. o. V žiadosti si uplatní aj nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP vo výške 360 €, ktoré preukázateľne zaplatil na životné poistenie. V priebehu roka riadne platil poistné, o čom predloží potvrdenie. Možno mu to zohľadniť v plnej výške bez ohľadu na to, koľko mesiacov mu plynuli zdaniteľné príjmy.

ak výsledná suma je menšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

2.3 Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie, poistné na životné poistenie Doplnkové dôchodkové sporenie upravuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Účelovým sporením je v zmysle § 2 písm. u) ZDP vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo investovanie finančných prostriedkov v oblasti kolektívneho investovania na zabezpečenie príjmu daňovníka po dovŕšení 55 rokov veku. Životným poistením je podľa spresneného § 2 písm. v) ZDP životné poistenie, z ktorého daňovníkovi bude plynúť príjem najskôr v roku, v ktorom dovŕši 55 rokov života. Na uplatnenie príspevkov daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie musia byť v zmysle § 11 ods. 10 ZDP splnené podmienky podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 123/1996 Z. z. v znení zákona č. 409/2000 Z. z. Prihliada sa teda aj na zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, ak sú splnené určené kritériá (boli mäkšie). Na uplatnenie súm účelového sporenia musia byť dodržané podmienky určené v § 11 ods. 10 ZDP: a)

dohodnutá doba platenia účelového sporenia je najmenej 10 rokov, pričom daňovníkovi nie je vyplatené plnenie pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne

plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka.

Na uplatnenie poistného na životné poistenie musia byť splnené podmienky určené v § 11 ods. 11 ZDP: a)

dohodnutá poistná doba je najmenej 10 rokov, pričom výplata poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo

poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby desať rokov od uzavretia životného poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie si možno uplatniť najviac vo výške 398,33 € (predtým 12 000 Sk) ročne, pričom zamestnávateľ na tieto sumy prihliada až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (§ 35 ods. 1 a § 38 ZDP). Rozhodujúce je to, že ide o sumy preukázateľne zaplatené daňovníkom v zdaňovacom období. Zo ZDP nevyplýva povinnosť (možnosť) uplatňovať tieto nezdaniteľné časti v závislosti od počtu mesiacov dosahovania zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti.

AKTUÁLNE Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti prestal klesať BRATISLAVA 19. januára (SITA) – Osemmesačný pokles počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti sa v decembri minulého roka zastavil. Sociálna poisťovňa vyplatila minulý mesiac túto dávku 37,4 tis. osobám, čo je oproti novembru nárast o 0,7 tis. osôb. V porovnaní s decembrom 2009 dávku v nezamestnanosti dostalo minulý mesiac takmer o 11 tisíc ľudí menej. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa. Miera evidovanej nezamestnanosti v decembri minulého roka oproti novembru vzrástla o 0,24 percentuálneho bodu na 12,46 %. Ako ďalej informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, medziročne miera evidovanej nezamestnanosti v decembri 2010 klesla o 0,20 percentuálneho bodu. Počet uchádzačov o zamestnanie schopných ihneď nastúpiť do práce dosiahol v decembri vlaňajška 334 903 osôb. Medzimesačne tak vzrástol o 6 558 ľudí a medziročne klesol o 587 osôb.

V ZDP nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by sa táto možnosť nemala vzťahovať na poberateľov dôchodkov, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 9 – 11. V zmysle § 11 ods. 10 ZDP príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sa zohľadňujú, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, teda zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, resp. podľa ním zrušeného zákona č. 123/1996 Z. z. à Každý príspevok zamestnávateľa na DDS-P (sporenie) alebo účelové sporenie, resp. životné poistenie podlieha u zamestnanca zdaneniu (vrátane príspevku na tento cieľ zo sociálneho fondu). Tento príjem totiž nie je uvedený medzi príjmami vyňatými z predmetu dane alebo príjmami oslobodenými od dane. à Zo znenia § 11 ods. 9 ZDP vyplýva, že od základu dane sa v limitovanej výške 398,33 € odpočítavajú za určených podmienok príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie preukázateľne zaplatené daňovníkom v zdaňovacom

Daň z príjmov

období. Prihliada sa teda len na sumy uhrádzané daňovníkom. (Možno však upozorniť na istú výnimku: v prípade zamestnanca sa za sumu ním zaplatenú považuje aj suma, ktorú mu na DDS poskytol na základe zamestnaneckej zmluvy zamestnávateľ zo sociálneho fondu.) Ale príspevky, ktorými prispieva zamestnávateľ zamestnancovi na základe zamestnávateľskej zmluvy, nemožno považovať za nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ZDP (nie sú to príspevky daňovníka). Za porušenie podmienok sa považuje situácia, ak životné poistenie zaniklo z dôvodu neplatenia, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutím určenej doby, t. j. pred uplynutím doby desať rokov od začiatku životného poistenia alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕši vek 55 rokov života. Za nedodržanie podmienok sa nepovažuje vyplatené plnenie z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného poistenia. Za nedodržanie podmienok sa považuje aj vyplatenie odstupného pred dovŕšením 55 rokov života a pred uplynutím 10 rokov od uzavretia účastníckej zmluvy podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Účastníkovi sa podľa § 19 citovaného zákona vyplatí odstupné, ak nesplnil podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. Odstupné sa vyplatí v sume určenej dávkovým plánom, najmenej vo výške 80 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu požiadania o jeho vyplatenie. V zmysle § 11 odseku 14, ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníženie základu dane podľa odseku 4 písm. a) – c), zomrie, táto skutočnosť sa nepovažuje za nedodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 10 a 11. V tomto prípade sa základ dane nezvyšuje. V prípade porušenia podmienok daňovník musí v zmysle § 11 ods. 12 a 13 ZDP zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia obdobia, v ktorom k porušeniu došlo.

3. Nezdaniteľné časti základu dane od 1. 1. 2011 Dňa 1. 1. 2011 nadobúda účinnosť zákon č. 548/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon pozostáva zo štyroch častí. V článku I tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.1 Zmeny, ktoré sa týkajú nezdaniteľných častí základu dane 3.1.1 Zrušenie nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP Od 1. 1. 2011 sa zrušujú nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP vo forme finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na životné poistenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Naposledy ich možno uplatniť pri zdanení príjmov dosiahnutých v roku 2010. Totiž podľa § 52j ods. 3 na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010. Túto zmenu, ktorá sa v podstate týka vyše milióna osôb, možno, žiaľ, považovať za zmenu pravidiel hry počas hry. Takéto rozhodnutia sú dlhodobého charakteru a v mnohých prípadoch boli motivované aj daňovým zvýhodnením. V tejto súvislosti dodajme, že sa nesprísnilo daňové posudzovanie príspevkov zamestnávateľov na doplnkové dôchodkové sporenie, dokonca zmenou § 19 ods. 3 písm. l) ZDP sa zjednocujú pravidlá pre uznávanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie za daňové výdavky zamestnávateľa aj v prípade, ak sú platené v zahraničí. 3.1.2 Zúženie okruhu subjektov, ktoré si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka, ako aj ďalšie úpravy Daňovníkov s príjmami podľa § 7 a § 8 ZDP sa dotkne obmedzenie uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) len v prípade tzv. aktívnych príjmov, teda príjmov zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 1/2011

NEPREHLIADNITE Je vhodné pripomenúť, že dávky, vrátane odstupného, vyplácané z DDS podliehajú zdaneniu, považujú sa za príjmy z kapitálového majetku, sú uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) ZDP a daň z nich vyberá zrážkou vyplácajúci subjekt [§ 43 ods. 3 písm. e) ZDP]. Podľa § 43 ods. 5 základom dane je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné, teda zdaní sa len príslušný rozdiel, výnos. Za vybratie dane zodpovedá vyplácajúci subjekt. Podobne je to v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku.

Príklad č. 16: Pán Milý si v daňovom priznaní za rok 2010 uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatených na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2008 – zo skutočne zaplatenej sumy 480 € si môže uplatniť sumu 398,33 €. V roku 2011 sa rozhodne sporenie zrušiť a bude mu vyplatené odstupné. Keďže od 1. 1. 2011 sa porušenie podmienok ustanovených v § 11 ZDP už „nesleduje“, nevzniká mu povinnosť zvýšiť základ dane podľa právnej úpravy účinnej do konca roku 2010.

Príklad č. 17: Predpokladajme, že pani Štíhla, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahne v roku 2011 príjmy zo živnosti vo výške 9 780 € a po odpočítaní výdavkov vykáže čiastkový základ dane z § 6 ods. 1 za rok 2011 len vo výške 1 750 €. Z predaja pozemku (ktorý nesúvisí s podnikaním), kúpeného pred tromi rokmi, takže príjem je zdaniteľný, dosiahne zisk 3 100 €. Jej základ dane síce nepresiahne 18 538 €, ale nemôže si uplatniť NČZDD v plnej výške 3 559,3 €, ale len vo výške 1 750 €; inými slovami o NČZDD môže znížiť len čiastkový základ dane z podnikania podľa § 6 ods. 1 (po nulu). Zaplatí daň vo výške 589 € (3 100 x 0,19). Ustanovenie § 11 odsek 1 znie: „Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 a 3.“.

Príklad č. 18: Predpokladajme, že živnostníčka pani Malá dosiahne základ dane za rok 2011 vo výške 16 120 €, teda nižší, než je suma 18 538 €. Bude si môcť uplatniť NČZDD v plnej výške 3 559,30 €.

Daň z príjmov Príklad č. 19: Predpokladajme, že pani Šikovná, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, dosiahne v roku 2011 príjmy vo výške 42 200 € a po odpočítaní výdavkov vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 24 000 €. Jej základ dane teda presiahne 18 538 €. Výpočet NČZDD: 44,2 x 185,38 = 8 193,796 €; 8 193,796 € – 6 000 = 2 193,796 €.

Príklad č. 20: Predpokladajme, že finančný agent pán Hlavatý vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 28 000 €. Jeho manželka poberá peňažný príspevok za opatrovanie – stará sa o ich zdravotne postihnutého syna – a to v celkovej výške 1 700 €. Aj keď ide o príjem od dane oslobodený, do vlastných príjmov manželky sa premieta. Daňovník si uplatní NČZDMD vo výške: 3 559,30 € – 1 700 € = 1 859,30 €. Dodajme, že NČZDD bude predstavovať: 8 193,796 € – 7 000 € = 1 193,80 €.

Príklad č. 21: Predpokladajme, že tlmočník pán Vážny vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 26 400 €. Jeho manželka bola začiatkom roka zamestnaná, a potom poberala iba dávku v nezamestnanosti – je to síce príjem od dane oslobodený, ale do vlastného príjmu sa zahŕňa. Vlastné príjmy manželky v úhrne po znížení o povinne zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie predstavovali 8 200 €. Výpočet NČZDMD: 3 559,3 € – 8 200 € = – 4 640,70 €. Keďže ide o zápornú sumu, daňovník nemá nárok na NČZDMD.

Zároveň bolo potrebné zmeniť znenie § 11 ods. 2 písm. a), keďže v ňom bola použitá legislatívna skratka „platné životné minimum“, ktorej vymedzenie v § 9 ods. 1 písm. h) bolo zo ZDP vypustené zmenou tohto ustanovenia [navyše, po novelizácii ide o písm. g)]. Od 1. 1. 2011 je tento pojem definovaný práve v § 11 ods. 2 písm. a) ako životné minimum platné k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky c. 300/2010 Z. z. z 18. júna 2010 o úprave súm životného minima, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 7. 2010, bola v súlade s § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov suma životného minima zvýšená zo 185,19 € na 185,38 €. Zároveň, ako už bolo uvedené, sa po dvoch rokoch prestávajú používať ustanovenia § 52g ods. 1 a 2 ZDP. Keďže sa už nebude NČZDD vyčísľovať vo výške 22,5-násobku, ale opäť vo výške 19,2-násobku sumy platného životného minima, dochádza k zníženiu tejto nezdaniteľnej časti zo 4 025,70 € na 3 559,30 €. Rovnako sa to týka aj NČZDMD. Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti sa mesačne podľa § 35 ods. 1 písm. b) ZDP uplatní alikvotná časť – 1/12 NČZDD vo výške 296,60 €. Je to potvrdené aj v oznámení MF SR č. MF/28979/2010-721 na zabezpečenie jednotného postupu pri výpočte 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na účely § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uverejnenom vo FS č. 12/2010.

V závere citovaného oznámenia sa uvádza: Napriek skutočnosti, že dvanásťnásobok sumy, vypočítanej a zaokrúhlenej podľa bodu 2 tohto oznámenia, predstavuje sumu 3 559,20 € (296,60 x 12 = 3 559,20), na konci roka 2011 sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vo výške uvedenej v bode 1 tohto oznámenia, t. j. vo výške 3 559,30 €, v ktorej sa zohľadní rozdiel vzniknutý zaokrúhlením pri výpočte podľa bodu 2 tohto oznámenia (0,10 € za zdaňovacie obdobie). à

Ak základ dane daňovníka za rok 2011 nepresiahne 100-násobok platného životného minima, teda 18 538 €, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 3 559,30 €. (príklad č. 18 na str. 47)

Ak základ dane daňovníka za rok 2011 presiahne 18 538 €, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vypočítame ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane, teda 44,2 x 185,38 = 8 193,796 €; NČZDD = 8 193,796 € – 1/4 základu dane daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka à

Príklad č. 22: Predpokladajme, že notár pán Pokojný vykáže základ dane za rok 2011 vo výške 36 000 €. Jeho manželka poberá invalidný dôchodok; jeho celková výška za rok 2011 by predstavovala 3 920 €. Aj keď ide o príjem od dane oslobodený, do vlastných príjmov manželky sa premieta. Výpočet NČZDMD: 11 753,092 € – 9 000 € = 2 753,092 €, 2 753,092 € – 3 920 € = – 1 166,908 € Daňovník si nemôže uplatniť NČZDMD. Výpočet NČZDD: 8 193,796 € – 9 000 = – 806,204 €, teda daňovník si NČZDD neuplatní.

Ak daňovník v r. 2011 dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok životného minima (t. j. nepresahujúci 32 775,184 €) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZDMD je suma zodpovedajúca 19,2-násobku životného minima, t. j. 3 559,30 €. Pokiaľ manželka vlastný príjem má, uplatní sa NČZDMD vo výške príslušného kladného rozdielu (3 559,30 € – výška vlastného príjmu). Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima (t. j. vyšší ako 32 775,184 €) a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima (t. j. 11 753,092 €) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka (ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule). Pokiaľ manželka vlastný príjem má, uplatní sa takto vypočítaná NČZDMD v sume zníženej o vlastný príjem (ak je to kladné číslo).

Na záver je potrebné zdôrazniť, že správnemu uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane je potrebné venovať primeranú pozornosť. Ing. Valéria Jarinkovičová

Verejná správa Verejná správa

Seriál o samospráve – o tom, ako ju spoznať a ako jej rozumieť Známe i neznáme „slovo SAMOspráva“ Nepochybne by každý z nás vedel vysvetliť pojem samospráva. To slovo má predsa číru skladbu a v nej jasný odkaz: znamená právo spravovať veci podľa vlastného názoru, vlastných hodnôt, podľa autonómne vytýčených cieľov, ktoré zodpovedajú potrebám a záujmom daného spoločenstva. Súčasne je však tento pojem vlastne veľmi málo známy. Málo známy v tom zmysle, aby boli možnosti samosprávy naplno a všestranne využité. V roku 2010 sme oslávili dvadsať rokov samosprávy, čo je pomerne zrelý vek. Napriek tomu je miestna samospráva u nás len v štádiu dospievania a v niektorých prípadoch dokonca len „v plienkach“. V tomto poznaní nie je ani zrnko trpkosti. Naopak, skúsime pochopiť príčiny a vyvodiť z nich náčrt zmysluplnej cesty.

Prečo táto téma a prečo seriál Ponúkneme vám seriál článkov, ktoré sa pokúsia samosprávu predstaviť v jej plnom potenciáli. Ukážeme si na príkladoch, prečo niektoré miestne samosprávy fungujú skvele a iné sa ocitajú v zablokovanom stave. Ukážeme si, že spoznať miestnu samosprávu neznamená poznať, čo je v zákone o obecnom zriadení, aj to, že v zákonoch nie je a ani nemôže byť univerzálny recept a záruka vyriešenia všetkých problémov. Dokážeme si, že názor o kľúčovej dôležitosti výberu správnych ľudí na správne miesta platí v samospráve prinajmenšom dvojnásobne. Téma je široká a málo prebádaná. Pokúsime sa pritom o veľmi svojské bádanie:

–

nebudeme sa veľmi držať akademických pravidiel a viac sa zameriame na zrozumiteľnosť,

–

pôjdeme malými krokmi a v každom z nich si budeme prezentované názory ilustrovať na konkrétnych príkladoch,

–

budeme popisovať rôzne javy nielen jediného všemúdreho a neomylného aspektu, ale skúsime sa vyrovnať práve s tým, ako rôzne sa každá vec javí rôznym ľuďom v ich rôznych spoločenských funkciách.

Pokus o vtesnanie takejto témy do jedného článku by skončil tým, že by pridlhý výsledok zdolal aj toho najtrpezlivejšieho čitateľa. Budeme preto radšej tému podávať v „jednohubkách“, ktoré si v každom čísle dôkladne vyobracajú niektorú čiastkovú otázku, aby sme postupne vybudovali plastický a pestrý mozaikový obraz našej reality. Seriál článkov je na tento účel ideálny.

Danajský dar samosprávnosti Z čoho to vzišlo Mnohí si pamätáme na to, ako veľmi sme pred rokom 1989 túžili po tom, aby sa o všetkom nerozhodovalo niekde vo vzdialenom a anonymnom centre – v Prahe či v Bratislave – ďaleko od nás a bez nášho vplyvu. Samospráva vzišla z týchto túžob a z presvedčenia, že ľudia si svoje veci dokážu v meste alebo v obci riadiť lepšie, s väčším rešpektom k ich skutočným potrebám a aj efektívnejšie. Akokoľvek sú niektoré myšlienky číre, majú svoje „ALE“... Platí to i o samospráve. Ľudia v meste a v obci totiž nie sú naklonované bytosti rovnakých ambícií, cieľov a s rovnakými potenciálmi. Práve naopak – čo človek, to originál a – aplikované na miestne spoločenstvo – skupina takýchto „originálov“ v obci X je rovnako neopakovateľná, a preto je úplne iná ako skupina iných „originálov“ v obci Y. 1/2011

Motto: Počet rokov ešte nezaručí dospelosť... L.B.

LEGISLATÍVA Zbierka zákonov uverejnila: 479/2010 Z. z. – Úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Platnosť: od 16. decembra 2010 Zákon č. 507/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. januára 2011 Zákon č. 509/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. januára 2011 Zákon č. 510/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. januára 2011 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 517/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. januára 2011 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 531/2010 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Účinnosť: od 1. januára 2011

Motto: Ak nám niekto daruje príležitosť, výsledok závisí od toho, či na ňu stačí náš potenciál... L.B.

Verejná správa LEGISLATÍVA Zbierka zákonov uverejnila: Zákon č. 551/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť: od 30. decembra 2010 Oznámenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 555/2010 Z. z. o vydaní výnosu o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania. Platnosť: od 30. decembra 2010 Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 478/2010 Z. z. o základnom číselníku úsekov verejnej správy a agend verejnej správy. Účinnosť: od 1. januára 2011 Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 480/2010 Z. z. o vyhlásení nových volieb do orgánov samosprávy obcí. Platnosť: od 16. decembra 2010 Oznámenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 483/2010 Z. z. o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. SEOPMVL-20-3/2009-OdL o požadovaných druhoch, študijných odboroch a učebných odboroch stredoškolského vzdelania, požadovaných študijných odboroch a stupňoch vysokoškolského vzdelania na výkon dočasnej štátnej služby a o požadovanej odbornej spôsobilosti na výkon niektorých odborných činností vo vojenskom zdravotníctve na výkon dočasnej štátnej služby. Platnosť: od 17. decembra 2010 Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 518/2010 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách. Účinnosť: od 1. januára 2011

Nie je obec ako obec Toto zdanlivo všeobecné uvažovanie má jeden mimoriadne konkrétny výstup. Tu totiž tkvie príčina, prečo sa jedna samospráva rozvíja a iná – z vonkajšieho pohľadu rovnaká – sa borí s problémami. Ak dáme dvom divadelným súborom naštudovať rovnaký scenár, nebudeme sa čudovať, že vzniknú dve odlišné inscenácie. Ak by medzi sebou súťažili skúsení a kvalifikovaní s neskúsenými a tými, čo nemajú kvalifikáciu, asi by nás neprekvapilo víťazstvo tých prvých... Nemali by sme sa teda pozastavovať nad tým, že „keď to ide v susednej obci, ako to, že to u nás nejde...“. Jednoducho preto, lebo prvou možnou príčinou je odlišná zostava ľudí. Pritom ľudský faktor nie je, prirodzene, jediný, studnica rozdielov je hlboká, i keď často nedocenená: l

obec s prírodnými krásami a bez nich,

obec s nerastnými surovinami a bez nich,

obec so zdravými lesmi a obec, ktorá ich má choré alebo žiadne,

obec so základnou infraštruktúrou (voda, kanalizácia, elektrina, plyn a pod.) a obec, ktorá má tieto veci len v zámeroch, obec so železnicou alebo bez nej, obec, do ktorej sa dostanete po diaľnici a iná, do ktorej vedú len cesty nižšej triedy, obec, ktorej pracoviská sú riadne vybavené počítačmi a rýchlym pripojením na internet a iná, kde vám ani neodpovedia na e-mail, pretože si nevedia upratať preplnený „mailbox“ (v horšom prípade síce vybavenie majú, ale nevedia ho obsluhovať)...

...je zrejmé, že výpočet podobných kontrastov by mohol pokračovať ešte veľmi dlho. Zmyslom tejto ukážky rozdielov bolo ukázať, že to, čo je pre jednu miestnu samosprávu príležitosťou, po ktorej premyslene a efektívne siahne, môže byť pre inú samosprávu nesplniteľný sen. Samosprávnosť je totiž úplne závislá na tom, či si ju dané miestne spoločenstvo dokáže vytvoriť, zorganizovať, nastaviť a efektívne využívať. Samosprávnosť vyhovuje múdrym a šikovným ľuďom so zdravou sebadôverou a sebadisciplínou. A presne rovnako nevyhovuje nevzdelancom, bezradným a nesamostatným (ktorí by na všetko mali najradšej pokyn od kohosi „tam hore“) a ľuďom, ktorí podávajú výkon len vtedy, ak niekto „nad nimi stojí“ a kontroluje ich.

Realita plná paradoxov Poznám situáciu v mnohých samosprávach na celom Slovensku. Poznám v nich mnohých skvelých ľudí, vďaka ktorým samospráva nielenže funguje, ale navyše odhaľuje ďalšie nečakané možnosti (o synergii ešte budeme mať dôvod hovoriť). Poznám, žiaľ, i opačné príklady: nezmyselné „zákopové vojny“ medzi poslancami a starostom, ktoré sú plné predsudkov a subjektívnych skreslení, nezvládnutý pocit moci, od ktorého je len krok k jej zneužitiu... Samospráva nie je len právo ľudí rozhodovať o sebe. Je to i test ich schopností niesť za naplnenie tohto práva zodpovednosť. V tom je samospráva pre jedných úžasnou príležitosťou a pre iných danajským darom, ktorý prinesie len klbko problémov. Samospráva symbolizuje slobodu a využívať slobodu je oveľa ťažšie, ako plniť pokyny a príkazy „zhora“. Prirodzene, nie je veľmi populárne a rozšírené priznať si, že „na toto my nestačíme“ a zoznam vysvetlení (počnúc hospodárskou krízou a končiac kritikou predstaviteľov minulého volebného obdobia) často stačí na to, aby zakryl skutočnú a trpkú pravdu o nedostatočných schopnostiach. Čas však napokon ukáže, čo boli len reči a aká je pravda. Niekde skôr, inde neskôr – aj v tom sa ukáže, či miestna komunita už „má na to“... Mgr. Ladislav Briestenský