finalisti anasoft litera 2015
Peter Balko Juraj Briškár Peter Juščák Ivan Kolenič Márius Kopcsay Richard Pupala Veronika Šikulová Erik Šimšík Alta Vášová Pavel Vilikovský
generĂĄlny partner
partneri
partneri festivalu
mediĂĄlni partneri
podpora knĂhkupectiev
Anasoft litera je najprestížnejšia slovenská literárna cena. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického literárneho diela autorov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a ich prózy sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Víťaz získa odmenu honorovanú sumou 10 000 eur. Literárnu cenu organizuje občianske združenie ars_litera od roku 2006. Generálnym partnerom je spoločnosť Anasoft. O finalistoch literárnej ceny Anasoft litera a jej víťazovi rozhoduje v desiatom ročníku porota v nasledovnom zložení: literárny vedec a prekladateľ Adam Bžoch, filozof Marek Debnár, prekladateľ a básnik Valerij Kupka a literárne vedkyne Zora Prušková a Ivana Taranenková.
Peter Balko foto: Dávid Koronczi
*1988 Lučenec Peter Balko je absolvent VŠMU. Napísal scenár k úspešnému slovenskému filmu Kandidát. Je iniciátorom kultúrneho života v Lučenci, kde organizuje napríklad festival Medzihmla. V roku 2014 debutoval knihou inšpirovanou metropolou juhu – Lučencom s príznačným názvom Vtedy v Lošonci. Via Lošonc. Vtedy v Lošonci. Via Lošonc Podľa Mily Haugovej je „prvá próza talentovaného ,zapisovača‘ do zošitkov skvelá. Všetko je napísané čarovným rukopisom akoby ešte chlapčenským, ale reflexia a vnímanie je už dospelé, mužské. Táto ostrá dvojpólovosť vytvára napätie, ktoré nedovolí odložiť knihu, kým ju nedočítate. Je to presné, žiarivé a predsa tajomné. Ako život.“
Juraj Briškár *1964 Prešov Pôsobil na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a na Segedínskej univerzite. Vydal knihy aforizmov Mlčanie (1994), Chôdza v Oriente (1998), Autumnal furniture (2002), Symetrické pozorovania (2011), knihy esejí Elementárne situácie v literatúre (2005), Poetika zmyslového vnímania (2014) a prózu Sprievodca nezrozumiteľnosťou (2014). Sprievodca nezrozumiteľnosťou Sprievodca nezrozumiteľnosťou ponúka čitateľovi príležitosť, aby si vystačil takmer bez akéhokoľvek príbehu, s jedinou postavou a s minimom udalostí. Takýto pomerne jednoduchý rámec predstavuje ako priestor, ktorý umožňuje uvidieť o to viac, o čo menej v ňom treba prežiť. Za istých priaznivých okolností tak čitateľ získa svojho univerzálneho cestovného sprievodcu, ktorý mu zaujato a miestami aj zasvätene vyloží okolnosti, nech už pôjde kamkoľvek.
Peter Juščák *1953 Prešov Vyštudoval vysokú školu dopravnú v Žiline. Pôsobil v rôznych technických povolaniach, v Československom rozhlase, neskôr v Slovenskom rozhlase, v denníkoch Smena a SME. Napísal niekoľko esejistických kníh, dokumentárnu prózu, rozhlasové hry, dokumentárne pásma a filmové námety. Publikoval aj prozaické knihy Komu ujde vlak (1986), V očiach soľ (1989), Milovanie so sochou Miriam (1995), Som Ťukot (1999), ... a nezabudni na labute! (2014). ... a nezabudni na labute! Peter Juščák vo svojom románe vykresľuje príbeh Ireny Kalaschovej a mnohých ďalších žien z táborov v oblasti Kolymy na ďalekom východe v povojnovom období. Je to príbeh o beznádeji, ale aj o priateľstve a láske, príbeh, ktorý sa naozaj stal, no celé desaťročia sa o ňom muselo mlčať.
Ivan Kolenič *1965 Zvolen Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Prinesené búrkou (1986). Provokujúca poézia vzbudila zaslúženú pozornosť a znamenala aj výrazný významový posun v poézii polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. V polohe rebelanta a búrliváka, ktorý chce v prvom rade šokovať a provokovať, sa Kolenič prezentoval aj v nasledujúcej tvorbe. Napísal niekoľko prozaických kníh a básnických zbierok. Najnovšou knihou Až do nirvány je nominovaný na cenu Anasoft litera. Popri literárnej tvorbe sa venuje tiež maľovaniu. Až do nirvány Krachujúci jedinec si na prahu životného fiaska pomáha mimoriadne bizarne – stvorí si vlastný vesmír, v ktorom sa chce vyhnúť všetkým nedorozumeniam, sklamaniam, bolestiam. Jeho pokus je však kontraproduktívny. Všetko sa opakuje s ešte väčšou intenzitou, znova sa vynárajú dávne spory, exekúcie, aféry, rany. Koleničovu knihu možno čítať ako svojrázny komediálny scenár doby, alebo sa nechať vtiahnuť do rafinovanej hry, ktorej víťazom je rozprávačovo memento.
Márius Kopcsay *1968 Bratislava Pracuje ako komentátor v denníku SME. V roku 1998 debutoval zbierkou poviedok Kritický deň, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska, nasledovala zbierka poviedok Stratené roky (2004), román Domov (2005), zbierka Zbytočný život (2006), román Mystifikátor (2008), novela Medvedia skala (2009) a zbierka poviedok Veselé príhody z prázdnin (2011). Päť jeho kníh – Domov, Zbytočný život, Mystifikátor, Medvedia skala a najnovšie aj Jednouholník (2014) – sa umiestnilo vo finále ceny Anasoft litera. Jednouholník Márius Kopcsay pri rozprávaní vtipných až groteskných príbehov používa moderný jazyk so všetkými jeho neresťami. Aj jeho najnovšia kniha Jednouholník je o človeku v strednom veku, ktorý má krízu stredného veku. A rovnako ako všetci jeho rovesníci s touto „diagnózou“ konfrontuje realitu, ktorú prežíva, so svojou mladosťou v 80-tych rokoch. „More of slovak music to the slovak radio! Zaspieval by si dnes. Všetkým by to ukázal, keby tak v roku 1986 mohli počuť pesničku, čo zložil v roku 2013!“
Richard Pupala *1972 Veľký Krtíš Richard Pupala je absolventom žurnalistiky na FiFUK a scenáristiky na VŠMU v Bratislave. V roku 2007 zvíťazil v súťaži Poviedka. Momentálne pracuje na hranej filmovej dráme Pivnica a ako dramaturg sa podieľa na filmovej adaptácii dvoch svojich poviedok zo zbierky Návštevy. Návštevy Zbierka krátkych poviedok a čŕt vznikala v priebehu niekoľkých rokov a kým sa ju autor odvážil vydať, musel ubehnúť pomerne dlhý čas. Hrdinami príbehov sú deti a rodičia, synovia a dcéry, manželky a manželia, starí rodičia aj vnuci. Každý príbeh, ktorý nám chce niekto rozprávať, je svojím spôsobom návštevou. Naše životy sa nutne zrkadlia v očiach tých druhých. Taká je aj zbierka poviedok Návštevy.
Veronika Šikulová *1967 Modra Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako novinárka. Prvé prózy publikovala časopisecky a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985). Debutovala knihou Odtiene (1997) a ďalej napísala prózy Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), Domček jedným ťahom (2009), Miesta v sieti (2011), Diera do svetra (2012) a Medzerový plod (2014). Medzerový plod Poviedka je najobľúbenejší žáner Veroniky Šikulovej. Má rada, ak sa o spisovateľovi hovorí, že stále píše tú istú knižku. O nej to platí dvojnásobne. Vo svojom rozprávaní opisuje ľudí, ktorí nás bezprostredne obklopujú, ľudí, ktorí z nášho sveta miznú a opäť sa v ňom objavujú.
Erik Šimšík *1987 Bratislava Erik Šimšík pôsobí ako dramaturg podujatia Creative Mornings a je spolumajiteľom firmy Goriffee, ktorá sa zaoberá dovozom výberovej kávy a čaju priamo od farmárov z Rwandy. Debutoval v roku 2013 zbierkou experimentálnej poézie Monorezeň & Stereozemiaky. O rok na to vydal zbierku troch noviel Hegemónia, ktorá je nominovaná na cenu Anasoft litera. Hegemónia V zbierke troch noviel Dávaj pozor na obličky, Malasaňa a Hegemónia sa vyskytuje človek, ktorý je a zároveň nie je. Snaží sa pripísať zmysel svojmu bytiu. Vo vnútorných a vonkajších svetoch. Svet je len kulisou pre príbehy postáv. A postavy nie sú dobrými či zlými. Sú to len obyčajní ľudia, ktorí sa boja, robia chyby a môžu byť vašimi susedmi.
foto: Matúš Zajac
Alta Vášová *1939 Sevľuš, Ukrajina Vyštudovala matematiku a fyziku, pôsobila ako učiteľka, no bola i sprievodkyňou a upratovačkou na hrade Zvíkov. V rokoch 1968 – 1970 pracovala ako dramaturgička v Československej televízii. Počas normalizácie písala doma. Od roku 1978 robila scenáristku Slovenskej filmovej tvorby. Vydala prózy Zaznamenávanie neprávd (1970), Miesto, čas, príčina (1972), Po (1979), V záhradách (1982), Niekto ako ja (1988), Sviatok neviniatok (1992), Osudia (1995), Natesno (1997) a Ostrovy nepamäti (2008), za ktorú získala cenu Anasoft litera 2009. Písala scenáre k filmom Román o base či Sladké hry minulého leta a libretá k muzikálom (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú) i divadelné hry. Menoslov Dvadsaťšesť mikropríbehov, ktorých názvy sú mená a vek ústredných postáv. A to je vlastne aj všetko, čo sa o postavách a ich tvárach dozvieme. Dokonca nepoznáme ani miesta, kde sa príbehy odohrávajú. Autorka ich zoradila podľa abecedného poriadku, čím vytvorila akýsi telefónny zoznam knihy. Zoznam ľudí od útleho detstva až do hlbokej staroby.
Pavel Vilikovský *1941 Palúdzka Pavel Vilikovský je dvojnásobným laureátom literárnej ceny Anasoft litera – prvýkrát ju získal za zbierku poviedok Čarovný papagáj a iné gýče (2005), naposledy za zbierku noviel Prvá a posledná láska (2013). Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte v Bratislave pôsobil ako redaktor Slovenských pohľadov a Romboidu. Debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci (1965). Nasledovali Prvá veta spánku (1983), Večne je zelený... (1989) a ďalšie. Medzi finalistov Anasoft litery sa zaradil titulmi Silberputzen (2006), Vlastný životopis zla (2009), Pes na ceste (2010) a Letmý sneh (2014). Letmý sneh Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. Nie všetkému, čo vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné. On si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním – vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.
Vtedy v Lošonci. Via Lošonc Sprievodca nezrozumiteľnosťou ... a nezabudni na labute! Až do nirvány Jednouholník Návštevy Medzerový plod Hegemónia Menoslov Letmý sneh
www.anasoftlitera.com