Adaptive Reuse

Andrea Boroš Leitmann

Adaptive Reuse

Adaptácia budov na funkciu kreatívneho alebo kultúrneho centra

Andrea Boroš Leitmann

Adaptive Reuse

Adaptácia budov na funkciu kreatívneho alebo kultúrneho centra výskumná správa 2020-21

Výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

úvod

Prázdne priestory sú prirodzenou súčasťou urbánneho rozvoja a vznikajú ako dôsledok politických, sociálnych, kultúrnych, ekonomických zmien spoločnosti alebo v súvislosti s rozvojom prípadne zmenou priemyslu a výroby. Zároveň však nevyužívané priestory a budovy v mestách predstavujú pre mestá finančnú a environmentálnu záťaž, neefektívne využitú kapacita priestoru, znižujú hustotu osídlenia a dopravnú efektivitu. Taktiež pôsobia neesteticky a zanedbane, čím znižujú atraktivitu lokality a potenciálne zvyšujú kriminalitu (Teória rozbitého okna).

Hoci sa riešenie problému prázdnych priestorov javí ako neľahká a komplikovaná úloha, na jej vyriešenie je potrebné vnímať ich ako zdroj, ktorého potenciál treba vhodne a strategicky využiť pre budúci rozvoj sídel. Prázdne priestory ponúkajú možnosti na interpretáciu seba samotných no zároveň vytváranie nového naratívu svojho širšieho okolia. Okrem štandardných funkcií ako je bývanie a komercia je však potrebné hľadanie nových spôsobov a možností ich využitia, ktoré môžu vyústiť do vytvárania pridanej hodnoty a posilnenia genia loci lokality. Aby sa to mohlo uskutočňovať v udržateľnej rovine, je nevyhnutná spolupráca vlastníkov, samospráv a ďalších aktérov. Súčasťou tohto výskumu bolo aj zisťovanie ako takáto spolupráca s rôznymi subjektami môže fungovať, aké problémy so sebou prináša a aké vzájomné výhody poskytuje.

Okrem toho sa výskum zameriaval na zmapovanie možností a analýzu postupov pri pretváraní existujúcich nevyužívaných budov s odlišnou pôvodnou funkciou a ich infraštruktúry za účelom ich využitia na kreatívne, kultúrne a umelecké účely. Dôvodom, pre ktorý sa výskum zameriava na konverzie budov na funkciu kreatívnych a kultúrnych centier, je nepreskúmanosť tohto typu premien v rámci odbornej literatúry a väčšia pestrosť a kreatívnosť riešení v réžií neziskových subjektov (občianskych združení), ktoré si nemôžu dovoliť vysoké jednorázové investície, ale realizujú rekonštrukciu postupným, častokrát z veľkej miery svojpomocným spôsobom, ako dokazujú aj prípadové štúdie v tomto výskume.

Pre účely projektu boli vytipované príklady budov rôznych typológií a mierok na ilustráciu škály možností prístupov ku ich konverziám. Samotné analýzy sa zaoberajú najmä mierou zásahu pri ich adaptácii na novú funkciu; aplikáciou environmentálnych opatrení; prácou s identitou priestoru; spôsobom ako priestor podporuje komunitný život a inklúziu; spôsobom financovania rekonštrukcie a jej etapizáciou. Do výskumu boli vybrané tri prípadové štúdie zo Slovenska (Záhrada CNK v Banskej Bystrici, Nová Synagóga v Žiline a Nástupište 1-12 v Topoľčanoch) a dve kultúrne centrá v Česku (Invalidovna/Studio ALTA a Kampus Hybernská v Prahe). Cenným zdrojom informácií boli predovšetkým rozhovory s predstaviteľmi jednotlivých projektov.

Za rozhovory ďakujem Marekovi Adamovovi (Nová Synagóga), Zuzane Godálovej (Nástupište 1-12), Milanovi Zvadovi (CNK Záhrada), Janovi Bičovskému a arch. Krištofovi Hanzlíkovi (Kampus Hybernská), Tatiane Brederovej (Studio ALTA).

Zároveň ďakujem všetkým blízkym, ktorí mi umožnili svojim časom a radami realizáciu tohto výskumu.

Teória rozbitých okien (angl.

Broken window theory) tvrdí, že viditeľné znaky kriminality a asociálneho správania (ako zanedbané prostredie, odpadky, posprejované steny a rozbité okná) vytvárajú mestské prostredie, ktoré podporuje vznik ďalšieho kriminálneho správania, vrátane ťažkých zločinov.

Prvý krát ju publikovali politológ James Q. Wilson a kriminológ George Kelling v roku 1982 v časopise The Athlantic Monthly.

Invalidovna/

Studio ALTA

Praha_Karlín

História Budova pražskej Invalidovny bola postavená v rokoch 1731 až 1737 na území dnešného Karlína podľa projektu významného českého barokového architekta Kiliána Ignáce Dientzenhofera1 (1689-1751) pre účely ubytovania vojnových invalidov. Pozemok na stavbu ležiaci mimo hradieb pražského mesta bol odkúpený od rytierskeho rádu Krížovníkov s červenou hviezdou. Realizácia projektu bola financovaná z nadácie Pietra Strozziho (1626-1664). Kvôli nedostatku financií však bola z pôvodného veľkorysého plánu, ktorého súčasťou mal byť aj vlastný kostol, zrealizovaná len jedna devätina. Cieľom bolo vybudovať akési sebestačné mestečko, ktoré by svojej plánovej podobe patrilo k najväčším objektom svojho druhu v Európe2. Vzorom pre pražskú Invalidovnu bola slávna invalidovňa Hôtel des Invalides v Paríži (1671-1678). V rovnakom čase ako v Prahe vznikali aj invalidovne v Pešti a vo Viedni.

Aj napriek tomu, že oproti pôvodnému plánu zostala nedokončená, predstavuje plnohodnotný funkčný aj prevádzkový celok, ktorý svojmu účelu slúžil ďašie dve storočia.

“Invalidovna byla v době ukončení stavby zamýšlena pro ubytování 2000 invalidů z Čech. Tohoto počtu však pravděpodobně nebylo nikdy dosaženo. První invalidé byli do budovy umístěni již během 30. let 18. století. V době největšího rozkvětu během 19. století bylo v areálu umístěno přibližně 1200 lidí. Veteráni byli ubytováni po četách v rozměrných sálech, pouze velitelé a ženatí invalidé obývali galeriové byty, které umožňovaly větší soukromí. Do roku 1869 fungovala v Invalidovně také škola, která byla v té době jedinou školou v Karlíně.”3 MÜLLEROVÁ/NOVÁK (1948) Po prvej svetovej vojne nastal pre Invalidovnu výrazný zlom. Časť budovy začala slúžiť vojenským úradom a zároveň došlo k výraznému poklesu počtu jej obyvateľov. Ako riešenie sa javilo presťahovanie invalidov do menších kapacitne postačujúcich priestorov, ktoré by zároveň viac vyhovovali hygienickým požiadavkám a potrebám invalidov. V roku 1934 tak bol v Hořicích vo východných Čechách vybudovaný pre ubytovanie a starostlivosť o invalidov nový objekt, neskôr premenovaný na Ústav sociální péče pro tělesně postižené4. Ešte v roku 1939 žilo v pražskej Invalidovni 20 invallidov, ktorý kvôli svojmu zdravotnému stavu neboli schopní presunu5.

1

Ako spoluautor sa niekedy spomína aj Josef Emanuel Fischer z Erlachu, ktorý však bol pravdepodobne len tvorcom základného priestorového rozvrhnutia Invalidovny.

Na dochovaných plánoch k projektu je signovaný len K.I. Dientzenhofer.

2 https://www.invalidovnapraha.cz/cs

3 MÜLLEROVÁ, A. NOVÁK, J.B., (1948) Karlínská Invalidovna. Praha 1948 , str. 22

4

MÜLLEROVÁ. A, NOVÁK. J.B., (1948) Karlínská Invalidovna. Praha 1948 , str. 25-26

5

VLČEK, P. (2012) Umělecké památky Prahy. In: Díl 5.

Velká Praha A/L. Praha. str.

620

Po tom ako Invalidovna stratila svoju pôvodnú funkciu, na ktorú bola určená v nej sídlil archív Vojenského ústredného archívu a Národného technického múzea. Do údržby však od tejto doby do budovy neboli investované výrazné investície a tak budova postupne chátrala. Poslednou ranou pre Invalidovnu boli záplavy v Prahe v roku 2002, ktoré silne zasiahli štvrť Karlín, kde sa nachádza aj Invalidovna. Voda vtedy dosahovala do výšky troch metrov, čo budovu výrazne poškodilo a znemožnilo jej ďalšiu prevádzku. Armáda objekt označila za nepotrebný a skončila tak v správe Úřadu pro zastupování státu ve věcech majetkových6. Vďaka následných sanačným prácam v snahe zabrániť degradačným procesom konštrukcií v dôsledku poškodenia povodňami boli odhalené zaujímave stavebné a materiálové artefakty, ktoré boli skryté pod nánosmi predošlých stavebných úprav. Jeden z mezonetových bytov je aj v súčasnosti ponechaný v odhalenom stave po odstránení vodou poškodených povrchov7 a ponúka tak nevšedný pohľad na hrubú stavbu barokovej pamiatky a zároveň ilustruje ničivú silu povodní.

6

V súvislosti s odstraňovaním veľkých skôd po povodniach sa Karlín stal dynamicky sa rozvíjajúcou pražskou štvrťou. Rekonštrukcia Invalidovny je tak pokračovaním stále prebiehajúceho stavebného rozvoja tejto štvrte a zároveň svojim programom prináša nové možnosti kultúrneho a komunitného života jej rezidentom.

7 Informácia o stave pred celkovou rekonštrukciou

Úřad pro zastupování státu ve věcech majetkových bol zriadený k 1. 7. 2002, zákonem č. 201/2002 Sb. ÚZSVM je organizačnou zložkou štátu spadajúcou do rezortu Ministerstva financií.

Medzi hlavné agendy ÚZSVM patrí zastupovanie štátu v majetkovo právnych konaniach, hospodárení s vymedzeným štátnym majetkom a dislokačná agenda.

Cez neúspešnú dražbu až do rúk NPÚ 8

Od 1958 do 2017 bola Invalidovna kultúrnou pamiatkou https://www. pamatkovykatalog. cz/pravni-ochrana/ invalidovna-152702

9

Riaditeľka NPÚ Naděžda Goryczková v diskusii “Budoucnost Invalidovny” na tému rekonštrukcie a dostavby Invalidovny, v CAMP Praha dňa 30.11.2020. dostupné na: https://www. youtube.com/watch?v=F51iitaPjw

10

V rámci predprojektovej prípravy išlo o zameranie, stavebno-historický prieskum, stavebno-technický prieskum, záchranný archeologický prieskum, pasportizáciu prvkov, dendrologický prieskum, príprava stratégie rozvoja Invalidovny a vyhotovenie štúdie realizovateľnosti.

11

Celkový odhad nákladov na realizáciu projektu je 1,95 miliardy českých korún. https://www.npu.cz/cs/ npu-a-pamatkova-pece/ Invalidovna

12 Budoucnost Invalidovny na tému rekonštrukcie a dostavby Invalidovny, v CAMP Praha dňa 30.11.2020 https://www.youtube.com/ watch?v=F51-iitaPjw

V roku 2017 sa Invalidovna stala Národnou kultúrnou pamiatkou8. Ešte predtým sa však štát ako vlastník budovy snažil Invalidovnu predať v dražbe s vyvolávacou cenou 638 mil. českých korún. Na túto výzvu však nereagoval žiadny záujemca. Následne sa o budovu začal zaujímať Národný pamiatkový ústav (ďalej NPÚ), ktorý hľadal priestory pre svoju činnosť v spolupráci s Pražským filharmonickým zborom, ktorý je taktiež príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry ČR. V roku 2017 začali prebiehať takmer rok trvajúce rozhovory a dohody o prevode majetku na NPÚ. V rámci procesu schvaľovania NPÚ musel predložiť aj investičný zámer.

V roku bola nakoniec Invalidovna úspešne prevedená na NPÚ, ktorý sa v rámci dohody musel zaviazať naplniť nasledujúce požiadavky: • napniť deklarovaný investičný zámer využitia • dokončiť obnovu do 9 rokov od prevzatia (2027) • 80% budovy sprístupniť verejnosti a 20% pre administratívu (NPÚ aj filharmonického •

zboru)

vytvoriť zázemie pre filharmonický zbor.

Obzvlášť podmienka termínu dokončenia obnovy národnej kultúrnej pamiatky tohto rozsahu do 9 rokov sa stala pomerne náročným cieľom. Napriek tomu sa však NPÚ rozhodol na tieto podmienky pristúpiť vzhľadom na obrovské pamiatkové hodnoty budovy9, ktorých si je vedomé a v nesprávnych rukách alebo pri pokračujúcom zanedbávaní pamiatky by mohli byť nenávratne stratené. Budovu však prevzali bez akejkoľvek dokumentácie a tak sa hneď po získaní budovy pustili do získavania a prípravy podkladov10. Na základe týchto podkladov vypracovali program a zadanie pre vytvorenie architektonickej štúdie na obnovu a dostavbu Invalidovny. Vzhľadom na blížiaci sa termín dokončenia rekonštrukcie stanovený v podmienkach dohody sa NPÚ rozhodol nevyhlásiť verejnú architektonickú súťaž, odvolávajúc sa na časovú náročnosť takéhoto procesu a zlú predošlú skúsenosť s vyjednávaním podmienok s víťazom verejnej architektonickej súťaže pri obnove inej kultúrnej pamiatky, ktorú má NPÚ v správe. NPÚ tak v tomto prípade vybral na základe referencií renomované architektonické ateliéry, ktoré oslovili s výzvou na vytvorenie cenovej ponuky na vytvorenie architektonickej štúdie. S najnižšou ponukou tak vyhral ateliér Petr Hájek architekti. Nimi vypracovaný projekt bol následne predložený vedeckej rade, ktorá predloženú variantu i program využitia Invalidovny schválila.

Tento postup NPÚ, ktorý opomenul verejnú alebo aspoň vyzvanú architektonickú súťaž bol však odbornou i laickou verejnosťou ostro kritizovaný. Napriek tomu, že väčšina odbornej verejnosti nespochybňuje architektonické kvality návrhu, problematický zostáva fakt, že verejná inštitúcia nakladajúca so štátnym majetkom a verejnými financiami, ktoré majú byť použité na obnovu národnej kultúrnej pamiatky vo výške 1,3 miliardy korún11 a ktorá by mala byť v tomto smere vzorom, poprela všeobecne rozšírený naratív o dôležitosti vyhlasovania verejných architektonických súťaží obzvlášť vo verejnom sektore. Účastníci diskusie Budoucnost Invalidovny12 sa zhodli na tom, že problém spočíva na ešte vyššej úrovni a to jednak vo veci nakladania štátu so svojim majetkom ako aj prísnych byrokratickým podmienkach, nepružnosti štátneho aparátu, nepochopení dôležitosti ako aj fungovania procesu architektonických súťaží a najmä absurdnosti vzájomného ukladania si nesplniteľných podmienok medzi štátnymi inštitúciami.

13

https://www.npu.cz/cs/ npu-a-pamatkova-pece/ Invalidovna

V súčasnosti sa Invalidovna nachádza v prípravnej fáze obnovy s predpokladaným ukončením do konca roku 202213. Samotná obnova je plánovaná na päť rokov s termínom dokončenia v roku 2027.

14 Studio ALTA vzniklo v roku 2008 jako priestor pro tvorbu a uvádzanie predovšetkým tanečného umenia a fyzického divadla.

Postupom času se premenilo a rozrástlo na multikultúrne centrum a tvorivý hub prepájajúci umelcov, verejnosť a rôznorodé komunity. https://www. altart.cz/o-nas/

NPÚ sa hneď po prevzatí objektu rozhodol sprístupniť Invalidovnu verejnosti formou komentovaných prehliadok trikrát v týždni vo vlastnej réžií a tiež poskytnúť svoje priestory na kultúrne a neziskové aktivity. Na tento účel vyhlásili verejnú výzvu, v ktorej uspela Iniciativa pro Invalidovnu, ktorú založili riaditeľka a hlavná produkčná Studia ALTA14.

Iniciativa pro Invalidovnu predstavovala dočasné kreatívne a kultúrne využitie západného krídla invalidovny v roku 2019. Pre NPÚ i Iniciatívu samotnú bola testovacím projektom, ktorý mal preveriť možnosť dlhodobého využitia časti Invalidovny týmto spôsobom a zároveň budovať identitu miesta ako budúceho kultúrneho a kreatívneho centra s komunitným presahom.

obr. záhrada pri západnom krídle využívaná Studiom ALTA

15 https://www. tanecniaktuality.cz/zpravy/ studio-alta-se-stehuje-doprazske-invalidovny

16

V nemecky hovoriacom prostredí je pre dočasné využitie zaužívaný pojem “Zwischennutzung”, voľne preložiteľné ako “medzivyužitie”. Rozumie sa ním využitie prázdnych budov a areálov počas toho, ako je plánovaná ich generálna rekonštrukcia.

Dočasné využitie a Studio ALTA Na jar 2020 Iniciativu pro Invalidovnu nahradilo Studio ALTA, ktoré sa muselo vysťahovať z priestorov industriálneho areálu v Holešoviciach, kde pôsobilo jedenásť rokov. Do užívania dostala od NPÚ celé západné krídlo. NPÚ si od tejto spolupráce sľubuje “predovšetkým vytvorenie kvalitného kultúrneho programu a zázemie pre návštevníkov, na ktoré by mohli nadviazať aj po dokončení kompletnej obnovy Invalidovne”15. Či Studio ALTA zostane hlavným programovým partnerom a koordinátorom aktivít KKC aj po rekonštrukcií je otvorené. Zatiaľ majú zmluvu na jeden rok s možnosťou každoročného predĺženia až do doby rekonštrukcie. Zatiaľ čo NPÚ má jasno v tom, že po rekonštrukcii bude západné krídlo Invalidovny určené pre aktivity kultúrneho, kreatívneho a neziskového sektora, pre Studio ALTA nie sú priestory celkom vyhovujúce z dispozičného a kapacitného hľadiska. Ak by však aj mali záujem o pokračovanie vo svojom pôsobení v priestoroch Invalidovny, museli by uspieť vo verejnej výzve. Zatiaľ však inú vhodnú alternatívu nenašli.

Pôsobenie Studia ALTA a Iniciativy pro Invalidovnu v období pred rekonštrukciou predstavuje model dočasného využitia16. Benefitom tohto modelu pre NPÚ je budovanie povedomia o pripravovanom využití Invalidovny ako aj vzťahu s miestnou komunitou.

Studio ALTA zas získava zadarmo priestory na svoje aktivity. Ich sprevádzkovanie však museli hradiť z vlastného vrecka. Nešlo ale o výraznú rekonštrukciu, nakoľko majú od pamiatkarov výrazné limity. Nemôžu zasahovať do konštrukcií, stien, omietok, dverí a okien. Do pár miestností, tak len položili na existujúcu podlahu novú tanečnú, ktorá sa dá kedykoľvek odstrániť. Najväčšia miestnosť učená predovšetkým na pohybové a divadelné prestavenia (tzv. Alta ROOM) okrem tanečnej podlahy získala aj mobilné hľadisko. Úprava priestorov im tak trvala asi dva mesiace. Problémom však zostáva kúrenie v zimných mesiacoch. Kvôli ochrane historických konštrukcií nie je možné používať lokálne spôsoby vykurovania, okrem elektrických priamotopov, ktorých prevádzka je však finančne nákladná, obzvlášť pri veľkosti a priestorov a nie celkom ideálnych tepelno-technických vlastnostiach historického objektu. Príležitostne takýmto spôsobom

vyhrievajú len Alta ROOM počas konania prestavení v zimných mesiacoch. Hlavnú sezónu programu tak majú od apríla do septembra. Od októbra do marca je program utlmený s výnimkou predstavení v Alta ROOM v obmedzenom rozsahu. Kaviareň je v tomto období tiež mimo prevádzky.

Model dočasného využitia im do určitej miery vyhovuje. Využívanie brownfieldov a nevyužívaných priestorov súvisí s ich víziou. Pre prevádzku a tvorbu dramaturgie však tento model prináša aj isté komplikácie. Každý priestor má totiž iné kvality a prináša tak iné možnosti ako aj limity. Súčasný program v barokových modulovo riešených priestoroch sa tak výrazne zmenil oproti programu v holešovickom industriálnom areáli.

Ak by sa opäť sťahovali, museli by program znova prispôsobiť novým priestorovým podmienkam. Týmto spôsobom sa mení aj identita Alty. Pri presune do Invalidovny tak stáli pred otázkou, či by nemali zmeniť aj názov. Nakoniec sa však rozhodli značku Studio ALTA zachovať, nakoľko sú pod ňou etablovaní v povedomí verejnosti aj svojich pravidelných návštevníkov.

Prispôsobenie sa podmienkam Invalidovne bolo pre Studio ALTA výzvou. Západné krídlo má veľa rôznorodých priestorov a v kombinácií s barokovou architekúrou tak ponúka možnosť pre rôzne site-specific projekty. V lete si užívajú možnosť organizovať akcie v záhrade. Priestory sú tiež vhodné na festivaly malých foriem, kedy môžu mať súbežne viacero akcií a predstavení pre menší počet divákov. V rámci svojho programu však postrádajú veľkú divadelnú sálu. Najväčším priestorom, ktorý majú k dispozícií je Alta ROOM s kapacitou 40 ľudí. Javisko je ohraničené z oboch strán masívnymi stĺpmi, čo priestor ešte zmenšuje. Pre umelcov je však dôležité, aby boli pri práci s priestorom flexibilní. Nadpolovičná väčšina predstavení tak z pôvodného repertoáru vypadla a bola nahradená novými projektami. Programová transformácia súvisiaca s novými priestorovými podmienkami tak bola zásadná. Pravidelní návštevníci Studia ALTA zameraní na jeho tanečnú produkciu sa však nezmenili. Okolo komunitných projektov sa však prirodzene vytvorila nová lokálna komunita predovšetkým obyvateľov Prahy 8.

S NPÚ na programovej úrovni tiež občas spolupracujú. Hoci sú tomu obe strany otvorené, programovou prioritou NPÚ sú predovšetkým komentované prehliadky. V prípade

obr.

Alta ROOM po predstavení “Obývací pokoj”

obr. podujatie spolku Buenas Artes v rámci Dňa otvorených ateliérov

konania väčších komunitných akcií (ako napríklad Zažít město jinak alebo Noc divadel) tak pre návštevníkov Studia ALTA pripravujú špeciálne prehliadky, nakoľko ich objekt Invalidovny prirodzene zaujíma.

Na celkovom programe a obsahovej náplni sa čiastočne podieľajú aj spolupracujúce organizácie, taktiež sídliace v Invalidovni, ktoré sú Studiom ALTA každoročne vyberané prostredníctvom open-callu. Neziskovým organizáciám a umelcom, tak ponúkajú menšie priestory vhodné na ateliéry a kancelárie. Okrem toho Studio ALTA v priestoroch Invalidovne prevádzkuje aj menšiu kaviareň.

Narozdiel od priestorov v Holešoviciach, kde Studio ALTA platilo bežný komerčný nájom (ca. 2 mil. korún ročne vrátane nákladov), v Invalidovni nájom neplatia. Za priestory platia len prevádzkové náklady, ako sú energie a upratovanie. Finančná bilancia sa tak napriek zníženiu príjmov zo vstupného na predstavenia kvôli menšej kapacite priestorov zlepšila. Príjem zo vstupného totiž tvorí len malú časť príjmov. Zhruba polovicu príjmov tvoria dotácie. Zvyšok financií získavajú od súkromných darcov a vlastnej ekonomickej činnosti, ktorá pozostáva zo vstupného a prenájmov priestorov. obr. priestor na druhom poschodí mezonetovej jednotky využívaný neziskovou organizáciou Místní místním

obr. na strane vpravo - exteriérové pódium využívané v letných mesiacohc na predstavenia a workshopy

Urbanistická analýza Lokalita

Objekt Invalidovny leží vo východnej časti Karlína (Praha 8). Táto lokalita sa vyznačuje prevažne obytnou funkciou zo západnej strany a kombináciou administratívnej a obytnej funkcie na východe. Obytnú funkciu v budúcnosti rozšíri aj prebiehajúca a plánovaná výstavba pozdĺž rozvojového územia Rohanský ostrov na sever od Invalidovne. V blízkosti je tiež základná a materská škola a sídlo Rádia Regina. Okrem vlastných záhrad Invalidovne dopĺňajú prstenec zelene obklopujuci budovu Kaizlovy sady, ktoré sú verejne prístupným parkom ležiacim v bezprostrednej blízkosti Invalidovny zo severnej a čiastočne západnej strany.

17 Z dokumentu Strategie rozvoje Invalidovny, část I: Analýza, máj 2019, vypracovanej ONplan lab s.r.o a zverejneného na stránkach NPÚ, https:// www.npu.cz/portal/ npu-a-pamatkova-pece/ Invalidovna/Navrh%20 vyuziti%20Invalidovna.pdf, str. 31

Z hľadiska pamiatkovej ochrany územia leží Invalidovna na východnom okraji pamiatkovo chránenej oblasti historického Karlína a z východu susedí kancelárskym areálom Futurama (2015-2016) s cenným urbanistickým súborom sídliska Invalidovna17 (1958-1970 vo viacerých etapách), ktoré bolo v čase svojej výstavby považované za experiment. V jej polohe sa tak bude stretávať klasicizujúca architektúra Karlína konca 19. a začiatku 20.storočia s modernistickou architektúrou 60.rokov 20.storočia a súčasnou architektúrou 20.rokov 21.storočia.

Dostupnosť

Pozdĺž Invalidovny vedie mestská cyklotrasa a električková trať. Automobilová doprava je z tohto úseku odklonená. V blízkosti je aj zastávka linky metra B (350 m) . Dobrá je aj pešia dostupnosť v rámci Karlína prípadne aj z dolného Žižkova. Toto vytvára predpoklady pre aktívnu návštevnosť počas celého dňa ako aj možnosť poddimenzovania statickej automobilovej dopravy (parkovania) pre návštevníkov v blízkosti Invalidovny.

Ekologická mobilita je tiež v súlade s ekologickým konceptom Studia ALTA. Napriek dobrému napojeniu na systém verejnej hromadnej dopravy je Invalidovna pomerne časovo náročne dostupná z turisticky najviac navštevovaných častí Prahy (Pražský hrad ca. 40 min, Staroměstské nám. ca. 22 min.). Aktivity Invalidovny i objekt samotný tak zrejme nebude v hľadáčiku bežných turistov ale bude skôr priťahovať špecificky zameraných návštevníkov, či už svojou históriou, architektúrou alebo programom. Môže tak budovať charakter svojej činnosti na aktivitách určených pre lokálnu komunitu, komunitu okolo programu pohybovo-tanečného divadla, záujemcov o aktivity filharmonického zboru a činnosť NPÚ. Neopomenuteľná však zostáva aj identita priestoru bývalej Invalidovny.

Zeleň 18

Územně analytické podklady hl. m. Prahy.

Institut plánování a rozvoje hlavního města Prahy, 2016

Umiestnenie Invalidovny v parkovej zeleni, ako aj vyššie spomínané odklonenie automobilovej dopravy majú za následok relatívne nízku hladinu hluku18. Priebeh divadelných, hudobných či tanečných predstavení v Invalidovni v interiéri ako aj na nádvorí, tak nie je rušený dopravným hlukom, ako to býva v prípade niektorých kultúrnych inštitúcií v husto obývanej mestskej zástavbe s frekventovanou automobilovou alebo koľajovou dopravou. Oba aspekty prispievajú tiež k zníženiu emisií v okolí Invalidovny.

Súčasťou Kaizlových sadov je aj detské ihrisko, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti areálu Invalidovny, prevádzkovo však nie sú prepojené. Studio ALTA využíva na svoje exteriérové aktivity aj záhradu pri východnom krídle. Okrem vonkajšieho posedenia kaviarne sa tu nachádzajú aj toalety pre návštevníkov, komunitná záhrada s kompostom a malé mobilné pódium využívané v rámci predstavení a aktivít v exteriéri. Nádvorie Invalidovne Studio Alta bežne nevyužíva, je však prístupné počas návštevných hodín a prehliadok Invalidovne.

Kultúrna vybavenosť

Prevažná väčšina zariadení KKO a komunitných aktivít je sústredená v západnej časti Karlína v blízkosti dopravného uzla Florenc, kde sa nachádza aj Kasárna Karlín19. V jeho východnej časti, teda aj v okolí Invalidovny, je ich koncentrácia výrazne nižšia.

Invalidovna tak má veľký potenciál oživiť práve túto časť Karlína a pritiahnuť do okolia ďalšie kultúrne aktivity.

19

Kasárna Karlín je projekt, ktorý podobne ako Invalidovna využíva opustený historický areál kasární z obdobia klasicizmu pre kreatívne, kultúrne a komunitné účely.

Program

Po dokončení rekonštrukcie a realizácie prístavieb bude zaujímavá synergia “alternatívneho” kultúrneho a komunitného programu KKC a tradičnejšie zameraného filharmonického zboru v jednom objekte. Pestrosť takéhoto kultúrneho programu tak bude zrejme oslovovať rozdielny typ návštevníkov, čo môže viesť k obohateniu využitia Invalidovny, získaniu širšieho publika a väčšej inklúzií.

Vzhľadom na veľkorysosť priestoru je možné v objekte umiestniť viacero funkcií.

Programovo na odkaz Invalidovny budú nadväzovať aktivity NPÚ - jednak komentované prehliadky a tiež stála expozícia venovaná o.i. histórií invalidovny. S novou obsahovou náplňou prichádza Studio ALTA a jej spolupracujúce organizácie, ktoré sa síce priamo neodkazujú na minulosť Invalidovny, avšak naplno využíva priestorové kvality objektu a konkrétny priestor sa tak stáva dôležitou, niekedy až neoddeliteľnou súčasťou jednotlivých aktivít (site-specific performance a pod.). Potvrdzuje to aj fakt, že Studio ALTA po svojom presťahovaní sa z Holešovíc muselo zmeniť väčšinu svojho repertoáru a prispôsobiť sa dramaturgiou predstavení konkrétnym špecifikám priestorov Invalidovny.

Invalidovna tak má potenciál poskytnúť verejnosti širokú škálu aktivít a osloviť tak rôzne demografické skupiny obyvateľstva20. NPÚ zároveň svojimi aktivitami vytvorí priestor pre lepšiu informovanosť o histórií a význame Invalidovny a tým posilnenie identity lokality a miestnych komunít. Výzvou však zostáva budovanie spoločnej značky Invalidovna pri zachovaní autonómie jednotlivých subjektov.

Príklad zapojenia KKO v rámci dočasného využitia Invalidovny je ukážkou ich schopnosti lepšie a pružnejšie pracovať s lokálnou komunitou a sprístupniť tak chátrajúci historický objekt aj bežným aktivitám.

20

Z dokumentu Strategie rozvoje Invalidovny, část I: Analýza, máj 2019, vypracovanej ONplan lab s.r.o a zverejneného na stránkach NPÚ, https:// www.npu.cz/portal/ npu-a-pamatkova-pece/ Invalidovna/Navrh%20 vyuziti%20Invalidovna.pdf, str. 65

Priestorové riešenie Objekt Invalidovny má štvorkrídlovú uzavretú dispozíciu s nádvorím, ktorá tvorí jednu devätinu pôvodného návrhu. Tento zámer je badateľný najmä na predĺžení severného krídla a vystupujúcich slepých južných fasádach západného a východného krídla, ktoré narúšajú štvorcový pôdorys objektu. Hlavné severné krídlo sa od ostatných odlišuje nielen dispozíciou ale aj podlažnosťou. Zatiaľčo tieto majú dve nadzemné podlažia s vloženými medziposchodiami vytvárajúcimi mezonetové bytové jednotky, severné krídlo pozostáva z troch nadzemných podlaží a ako jediné je aj podpivničené.

21 Stavebněhistorický průzkum, 2. etapa, 2020, NPÚ, str. 132, dostupné na https://www.npu.cz/ portal/npu-a-pamatkovapece/Invalidovna/ Stavebnehistoricky%20 pruzkum.pdf

Dispozične predstavuje severné krídlo pozdĺžny trojtrakt s chodbou smerom do nádvoria avšak v 20. rokoch 20.storočia bola táto dispozícia v 3. podlaží zmenená a chodba bola preložená do stredného traktu21. Ostatné krídla sú dvojtraktové.

Východné, západné a južné krídlo pre organizáciu vnútornej prevádzky využíva modul, ktorý predstavuje jedna obytná mezonetová jednotka. Je to akési malé “trojlodie” s centrálnym priestorom cez dve medziposchodia. “Bočné trakty” majú vložené medziposchodia prístupné dvoma schodiskami. Tieto boli radené vedľa seba. Medzi nimi obslužné priestory ako kuchyne, sklady alebo kúpeľne.

Niektoré mezonetové jednotky boli v neskorších obdobiach dodatočne rôzne stavebne členené na menšie priestory. Jednotlivé moduly sa tak od seba navzájom čiastočne odlišujú a dávajú každému priestoru špecifický charakter a rôzne možnosti využitia.

Táto dispozičná členitosť je vhodná pre menšie javiskové formy a festivaly malých foriem ako aj na spoluprácu viacerých menších projektov a organizácii. Pamiatková ochrana neumožňuje v tejto fáze výraznejšie zásahy do konštrukcií ani spájanie prípadne trvalé rozdeľovanie priestorov. Je teda potrebné pracovať s daným priestorom a jeho charakteristikami.

Pôvodne boli západné i východné krídlo prejazdné v priečnom smere. Neskôr boli tieto priechody zamurované a v západnom krídle bola do priechodu na prelome 19. a 20. storočia vložená kotolňa. V rámci rekonštrukcie by mali byť oba priechody opäť otvorené.

22

Podkrovie síce bolo kompletne prestavané v 19 stor. a v časti dokonca upravované na zač. 20. stor., avšak pri jeho prestavbe boli využité pôvodné barokové prvky. Ich hodnota vrátane komínových telies je vysoká a mali by tak zostať v pôvodnej autentickej podobe.

23

https://www.npu.cz/cs/ npu-a-pamatkova-pece/ Invalidovna

24 Z dokumentu Strategie rozvoje Invalidovny, část II: Návrh využitia Invalidovny, máj 2019, vypracovanej ONplan lab s.r.o a zverejneného na stránkach NPÚ, https://www.npu.cz/ portal/npu-a-pamatkovapece/Invalidovna/Navrh%20 vyuziti%20Invalidovna.pdf, str. 10

Nakoľko stavebno-historický prieskum ukázal hodnotu konštrukcie podkrovia22, projekt obnovy počíta pre účely filharmonického zboru a technického zázemia objektu vybudovanie dvoch hmotovo identických prístavieb na slepých barokových priečeliach v južnom smere východného a západného krídla, čím zostane zachovaná symetria pôvodného objektu. Moderná architektúra prístavieb decentne kontrastujúca s barokovou architektúrou Invalidovny tak symbolicky odzrkadľuje stretávanie sa urbanizmu Karlína a charakteru jeho objektov z 19. a začiatku 20. storočia so súčasnou architektúrou vznikajúcou v okolí Invalidovny.

V súčasnosti slúži na účely KC západné krídlo Invalidovny. V tejto polohe by malo zostať aj po rekonštrukcií objektu spolu s informačným centrom o aktivitách NPÚ. Východné krídlo bude slúžiť na ilustráciu života invalidov v rôznych časových obdobiach. Bude sa tu tiež nachádzať zázemie pre návštevníkov, predajňa a kaviareň. Prostredníctvom nej sa objekt otvorí do záhrady. Južné krídlo bude venované vzdelávaniu a komunitným aktivitám neziskových spoločností. V jeho druhom nadzemnom podlaží budú výstavné sály pre krátkodobé inštalácie. Severné krídlo bude slúžiť pre potreby NPÚ vrátane konferenčného centra pre témy pamiatkovej ochrany a technické laboratórium23.

Veľkou výhodou objektu je jeho tvarové riešenie s uzavretým nádvorím, ktoré umožňuje usporiadanie akcií bez výrazného rušenia pohody rezidentov v okolí Invalidovny. V súčasnosti je však využívané zriedka. Pri organizovaní podujatí vo vonkajších západných záhradách je však treba dodržiavať zvukovú hladinu pod 75 dB24, kvôli nahrávacím štúdiám rádia Regina susediacim s Invalidovnou.

0m

10m

50m

pôdorys 1.np

0m

10m

50m

1.medzipodlažie

2.np

2.medzipodlažie

rez západným krídlom

0m

10m

pôdorys a rezopohľady mezonetovej jednotky

obr. chodba východného krídla

obr. mezonetová jednotka s odhlaneými konštrukciami po povodni

obr. na ďalšej dvojstrane - mezonetová jednotka v pôvodnom stave

obr. mezonetová jednotka v pôvodnom stave

obr. na ďalšej dvojstrane - pohľad do nádvoria na južné a západné krídlo

Zhrnutie 1. Analýza typológie budov a jej vhodnosti na účel KC priestor rozdelený do pravidelných modulov mezonetových jednotiek je vhodný pre menšie javiskové formy a festivaly malých foriem ako aj na spoluprácu viacerých menších projektov a organizácii. Pamiatková ochrana neumožňuje výraznejšie zásahy do konštrukcií ani spájanie prípadne trvalé rozdeľovanie priestorov. Je teda potrebné pracovať s daným priestorom a jeho charakteristikami - vhodné pre site-specific projekty. Historická budova so špecifickou typológiou ubytovania pre vojenských invalidov poskytuje osobitú atmosféru vhodnú pre umeleckú a kreatívnu činnosť. Exteriér ponúka možnosti pre komunitné využitie a organizáciu podujatí pod holým nebom, pričom môže využívať charakter a technické možnosti dvoch typov exteriéru vonkajšie záhrady a vnútorný dvor.

2. Miera zásahu pri adaptácií v rámci dočasného využitia boli vzhľadom na potrebu rešpektovania pamiatkovej ochrany objektu zásahy pri adaptácii priestorov západného krídla na účely KC minimálne: • položenie tanečných podláh (prekrytím existujúcich) - možnosť odstránenia bez poškodenia pôvodnej podlahy • vloženie mobilného hľadiska do jednej z miestností • mobiliár Celková rekonštrukcia bude okrem obnovy interiéru a exteriéru objektu do ich autentickej podoby zahŕňať aj výstavbu prístavieb v pokračovaní západného a východného krídla, ktoré budú slúžiť pre Pražský filharmonický zbor a technické zázemie objektu aj rehabilitáciu všetkých záhrad obklopujúcich Invalidovnu a jej vnútorného dvora.

3. Aplikácia environmentálnych opatrení Studio ALTA sa v rámci svojho pôsobenia v Invalidovni snaží v čo najväčšej možnej miere aplikovať princípy trvalej udržateľnosti, čo sa prejavuje už len v idei využívania a recyklácie opustených priestorov. Okrem toho je to aplikovanie zero-waste politiky, šetrenie energií a využívanie energeticky úsporných technológií v rámci svojej prevádzky, zber a využívanie dažďovej vody v komunitnej záhrade, ktorá o.i. ponúka vzdelávanie programy o mestskom záhradničení a má vlastný kompost. V kaviarni pripravujú len vegetariánske jedlá z lokálnych zdrojov. Podporujú tiež rôzny typy swapov, cyklodopravu a neziskové organizácie s ekologickým zameraním, spolu s ktorými organizujú vzdelávacie projekty pre deti aj dospelých. Princípy trvalej udržateľnosti

vyžadujú aj od svojich partnerov.

4. Ako sa pracovalo s identitou priestoru, ako priestor podporuje komunitu, inklúziu, otvára sa pre širšiu verejnosť. Ako zmena ovplyvnila prevádzku a efektivitu využívania priestoru.

Programová skladba Studia ALTA sa po presťahovaní z priemyselných priestorov v Holešoviciach do historického objektu bývalej Invalidovne výrazne zmenila. Na jednej strane je to dôsledok kapacitných možností ako aj dispozičných limitov priestoru, na druhej sa umelci vo svojich projektoch snažia využiť kvality a jedinečný charakter priestorov Invalidovny.

SA svojim i aktivitami oslovuje dva typy komunít. Jedna je tematicky zameraná na tanec a pohybové divadlo, ktorú oslovuje najmä svojim programom. Táto komunita sa po zmene lokality viac-menej nezmenila. Druhá je miestna komunita predovšetkým obyvateľov Karlína, ktorú aktivizuje napríklad v rámci komunitnej záhrady. Širšej verejnosti sa SA a Invalidovna otvárajú jednak prostredníctvom komentovaných prehliadok ale ale v rámci celomestských festivalov ako napr. Noc divadiel. Jednou zo základných hodnôt SA je aj podpora otvorenej spoločnosti (podpora projektov so sociálnym rozmerom, spolupráca s divadlami pracujúcimi s mentálne postihnutými ľuďmi, zaoberajú sa témou menšín a utečencov).

5. Kto sa podieľal na rozhodovaní o priestorových a prevádzkových zmenách V rámci dočasného využitia má Studio ALTA presne stanovené limity možností úpravy priestorov pre svoje potreby (popísané v texte). Samotné fungovanie a prevádzka priestorov Kreatívneho centra v západnom krídle Invalidovne je v réžií Studia ALTA. Celkovú rekonštrukciu Invalidovne riadi NPÚ, ktorý na základe prieskumov a analýz využitia dal vypracovať architektonický návrh vybranému ateliéru. Vypracovaný projekt bol predložený vedeckej rade, ktorá schválila predloženú variantu architektonického návrhu rekonštrukcie a prístavby ako aj budúci program Invalidovne.

6. Spôsob financovania rekonštrukcie A/ rekonštrukcia - celková rekonštrukcia a prístavby sú financované zo štátneho rozpočtu. Úprava západného krídla na KC v rámci dočasného využitia bola financovaná z vlastných prostriedkov Studia ALTA. B/ fungovanie projektu KC - viaczdrojové financovanie SA - 1/2 dotácie, 1/2 súkromný darcovia + vlastná ekon. činnosť (vstupné, prenájom priestorov, kaviareň…)

Kampus Hybernská Praha_Nové město

História25 Názov projektu Kampus Hybernská je priamo odvodený od Hybernskej ulice, na ktorej sa nachádza. Touto ulicou viedla pred rokom 1348 tzv. Horská cesta, ktorá spájala Prahu a Kutnú Horu, ktorá bola v období stredoveku druhým najvýznamnejším mestom. Význam tejto cesty dokazuje aj to, že bola jednou z prvých dláždených ulíc v meste na základe čoho bola nazývaná aj Dláždená alebo Na dlážděném. Súčasne sa po založení kostola sv.

Ambrože Karlom IV. v roku 1355 ulica nazývala tiež Svatoambrožskou. Súčasný názov ulice Hybernská, ktorý sa oficiálne začal používať na začiatku 19.storočia pochádza z pomenovania írskych františkánov nazývaných aj Hyberni (Írsko=Hibernia), ktorí v roku 1629 prišli na pomoc s rekatolizáciou do kláštora sv. Jozefa s kostolom Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Uličná budova KH stojí na mieste dvoch stredovekých gotických meštianskych domov. Vo východná časť parcely bol v 14. storočí postavený pivovarnícky dom, z ktorého sa zachovali klenuté gotické pivnice. V druhej polovici 15. storočia v dome sídlila časť služobníctva a dvoranov kráľa Jiřího z Poděbrad. V polovici 16. storočia sa tu obnovila pivovarnícka funkcia. V druhej polovici 18. storočia vznikol na tomto mieste prestavbou pôvodných objektov štvorkrídlový palác s rozsiahlou krasnou záhradou, ku ktorej sa však zachovala len schematická dokumentácia. Medzi rokmi 1846 až 1862 prešli budovy dnešného Kampusu Hybernská klasicistickou prestavbou podľa návrhu J.H. Frenzela, v rámci ktorej bolo asanované pravé krídlo a budova navýšená na štyri podlažia. Pribudla aj novostavba kôlne na výrobu likéru. V 80.rokoch 19. storočia bol objekt z veľkej miery adaptovaný na byty. V prízemí sídlila banka so zmenárňou. Objekt však napriek stavebným úpravám chátral. V roku 1903 pribudli nové secesné obchodné portály a v roku 1924 nadstavba piateho podlažia.

V roku 1942 v budove sídlil pracovný úrad. Od roku 1952 patrila Ministerstvu vnútra a neskôr tu sídlila ŠtB. Od roku 1989 v objekt využívalo ministerstvo vnútra a od roku 2008 je majetkom Hl. mesta Prahy. Následne zostal bez využitia. To sa začalo črtať až v roku 2015 spolu s ideou založenia univerzitného centra, ktoré by spájalo kultúru, inovácie, študentské aktivity, vedu a vzdelávanie.

25 Zdroj historických informácií: https://www. kampushybernska.cz/ historie-kampusu/ a ČAREK, J.; HLAVSA, V. (1958). Ulicemi města Prahy od 14. století do dneška. Praha: Erb

obr. Pohľad do Hybernskej ulice s Prašnou bránou.

Vpravo objekt dnešného Kampusu Hybernská https://www.starapraha.cz/ hybernska/498.jpg

Vznik projektu Kampus Hybernská 26

Tretiu rolu univerzity možno v skratke chrakterizovať ako súbor aktivít univerzity smerom na spoločnosť, ktoré majú kultivovať verejnosť, brániť normy a hodnoty demokratickej a otvorenej spoločnosti. V prípade KH bola zámerom aj väčšia angažovanosť univerzity vo fyzickom priestore.

Za iniciatívou založenia kultúrno-kreatívneho univerzitného centra Univerzity Karlovy stoja dvaja prodekani Filozofickej fakulty UK (Jan Bičovský a Pavel Sitek). Ich snahou bolo nájsť priestor pre naplnenie tzv. tretej role univerzity26. Nakoľko univerzita nedisponuje vhodným priestorom pre konanie neformálnejších typov podujatí ako sú napríklad hudobné produkcie, výstavy, dielne a ateliéry), rozhodli sa za týmto účelom osloviliť Magistrát mesta Praha. Spoločne spustili debatu o možnosti využitia vhodného aktuálne nevyužívaného priestoru vo vlastníctve mesta pre fungovanie zamýšľaného projektu. Súčasťou rozhovorov bolo aj spoločné hľadanie konceptu fungovania takéhoto centra. Iniciátori teda neprišli na Magistrát s hotovým projektom, ale len s ideovým zámerom, aby ponechali mestu priestor na spoločný dialóg a hľadanie styčných bodov. Z týchto jednaní vzišiel ako vhodný priestor prázdny objekt na Hybernskej 4. Vedenie mesta pochopilo, že projekt môže byť veľmi prínosný aj pre mesto samotné a tak získalo politickú podporu vtedajšej primátorky, ktorá pokračuje aj za súčasného vedenia mesta.

27 Údaj podľa radního hl. mesta Jana Chabra https:// www.seznamzpravy.cz/ clanek/uk-a-prazskymagistrat-zalozilyzapsany-ustav-kampushybernska-136869

Definitívne rozhodnutie prevziať priestor na Hybernskej padlo koncom roka 2016.

Desať rokov nevyužívané priestory a jeden z dvorov provizórne sprevádzkovali pomocou vstupnej investície od mesta. O pár mesiacov na to, v apríli 2017, sa tu už konal prvý, niekoľkodňoví festival Týždeň diverzity. Napriek nevyhovujúcemu stavu budovy, v tom čase ešte bez vody a kúrenia, sa rozhodli sprístupniť ju verejnosti prostredníctvom svojich aktivít v čo najkratšom čase. Týmto spôsobom sa im podarilo dostať Kampus Hybernská do povedomia verejnosti a presvedčiť mesto o vážnosti svojho zámeru a tiež poskytnutí ďalších finančných prostriedkov na obnovu. Rekonštrukcia jednotlivých objektov a dvorov prebieha postupne a za prevádzky či už plne alebo čiastočne obnovených priestorov. Od roku 2017 investovalo mesto do rekonštrukcie areálu asi 25 miliónov českých korún27.

28

na základe partnerskej zmluvy o spolupráci na spoločnom projekte podpísanou rektorom univerzity Tomáš Zima a pražským primátorom Zdeňkom Hřibom konci roku 2020 a zapísaného do obchodného registra 13.1.2021 ako Kampus Hybernská z.ú.

29

https://www.ff.cuni. cz/2021/01/nova-dimenzepartnerstvi-hl-mesta-prahyuniverzity-karlovy-cinnostzahajuje-zapsany-ustavkampus-hybernska/

Paralelne s touto aktívnou líniou zahŕňajúcou jednak adaptáciu priestorov a produkciu ich programovej náplne, sa rozvíjala menej dynamická no rovnako dôležitá línia, ktoré v sebe niesla doladenie legislatívneho, organizačného, finančného a komunikačného rámca fungovania Kampusu Hybernská. Výsledkom tohto náročného a 4 roky trvajúceho procesu je založenie tzv. zapísaného ústavu Kampus Hybernská28. Ten nadväzuje na predošlé memorandá o spolupráci medzi Filozofickou fakultou UK a Magistrátom hl. mesta Praha29. Jeho aktivity sú smerované na rozvoj komunitného a kultúrnokreatívneho diania. Paralelne so zapísaným ústavom univerzita spúšťa strategický projekt Hyb4City, ktorého úlohou je praktická aplikácia inovácií vytvorených na univerzite, ako aj študentských projektov a prezentácia aktuálnych vedeckých tém interaktívnym popularizačným spôsobom.

Fungovanie projektu KH Inšpirácia zahraničím Kampus Hybernská je inšpirovaný podobnými kultúrno-kreatívnymi univerzitnými centrami, ktoré fungujú pri univerzitách po celom svete od Austrálie po USA. Ich aktivity sú postavené na kultúrnom a vzdelávacom programe pre verejnosť, kam patria napríklad verejné prednášky, workshopy, galéria, knižnica a pod. V prípade KH sa takýto typ centra spája aj s ideou univerzitného inkubátora zameraného na podporu a rozvoj študentských, humanitne orientovaných a neziskových projektov spojených napr. so sociálnym podnikaním.

Takáto synergia umožňuje okrem produkcie kultúrneho programu aj tvorbu fungujúcich verejnoprospešných projektov, ktorá je navyše doplnená o komunitný rozmer. Ten je typický pre študentské domy fungujúce v rámci univerzitných miest. Sú to priestory spravované predovšetkým študentami a majú v nich sídlo rôzne študentské organizácie, spolky a aktivity, popri ktorých tu študenti často prevádzkujú vlastnú kaviareň, obchod a pod. spolu s prednáškovými miestnosťami, študovňami a komunitnými priestormi. Študentské domy sú jedinečný priestor na neformálne stretávanie študentov, ktoré im poskytujú priestor na rozvoj kreativity, nápadov a spolupráce a komunikácie naprieč odvetviami a tiež smerom na verejnosť.

Cieľ Snahou Kampusu Hybernská je dosiahnutie zmeny vo vnímaní univerzity výlučne ako vzdelávacej a vedeckej inštitúcie. Univerzita je zároveň komunitou, ktorá zdieľa podobné hodnoty, ktoré chce šíriť do spoločnosti prístupným a zrozumiteľným spôsobom. Nakoľko sa v Česku no i na Slovensku jedná v tejto konkrétnej podobe o jedinečný projekt, považujú ho jeho iniciátori za “experiment”30. Projekt hľadá hranice dobrovoľnosti a ochoty angažovať sa u študentov i akademikov pri organizovaní a spolupráci na rôznych aktivitách, či už voľnočasových, neprofesionálnych alebo medziodborových, prierezových, a poukazovať tak na akademickú sféru ako životný štýl. Zároveň je cieľom prepájanie akademickej obce naprieč odvetviami, naučiť ju navzájom komunikovať a systematicky spolupracovať.

Významným aspektom činnosti Kampusu Hybernská je aj prepájanie univerzity s mestom prostredníctvom popularizačných a kultúrno-spoločenských aktivít. Dôležitosť tejto úlohy spočíva aj súvislosti s polohou KH v Prahe 1, ktorá je výrazne zaťažená turizmom, ktorý podobne ako v iných európskych mestách spôsobuje premenu historického centra na akýsi neautentický “skanzen”31. KH tak má potenciál rozšíriť, resp. definovať iný typ kultúry pre Prahu, ktorá bude viac založená na diverzite a neformálnosti.

Jedinečnosť Špecifickosť projektu KH spočíva jednak v spolupráci mesta a univerzity na oživení areálu a jeho sprístupnení širokej verejnosti ako aj v miere otvorenosti k cieľovým skupinám, ktoré dostávajú veľký priestor na sebarealizáciu. Spoločná snaha zakladajúcich subjektov o akumuláciu vedomostí a tvorbu inovácií s dopadom na rozvoj mesta a zlepšenie kvality jeho obyvateľov za paralelného rozvoja nielen študentskej a akademickej komunity a poskytovanie širokospektrálneho kultúrno-kreatívneho programu.

Zapísaný ústav a Hyb4City Celkový projekt Kampus Hybernská je postavený na dvoch nosných častiach. Tvoria ich zapísaný ústav Kampus Hybernská a Hyb4City.

Zapísaný ústav32 ako neziskový právny subjekt založený UK a Hl. mestom Praha získal inštitucionálnu voľnosť a je ekonomicky, programovo aj personálne nezávislý od UK. Na čele ústavu stojí riaditeľka. V trojčlennej dozornej rade má zastúpenie UK aj Magistrát podobne ako správna rada, ktorá 5 členov a jej predsedom je jeden z iniciátorov vzniku KH. Celouniverzitný projekt Hyb4City má za úlohu financovať aktivity univerzity v KH a pomáhať k rozvoju zapísaného ústavu. Je tiež zameraný na medzifakultnú a medziobdorovú spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu, transferu a inovácií33.

Komunikáciu a koordináciu týchto dvoch oporných pilierov zabezpečuje rada Kampusu Hybernská.

Financovanie Prevádzka stojí mesto ročne 15 mil.korún34. Od založenia zapísaného ústavu by väčšiu časť prevádzkových nákladov mala znášať Univerzita Karlova.

30

V rozhovore s Jánom Bičovským dňa 27.10.2020

31

V angličtine zaužívaný pojem “museumification” predstavuje proces, v ktorom sa urbánny celok alebo jeho časť vďaka atraktivite svojho historického dedičstva stáva ekonomickým zdrojom založeným na turizme (Čamprag, 2017). Výsledkom tohto procesu sprevádzaného vyľudnením pôvodných obyvateľov danej časti mesta a zániku každodenných aktivít bežného života, je vznik neautentickej kultúry a falošného obrazu mesta, ktorých primárnym cieľom je generovať zisk.

32 Jeho činnosť sa riadi podľa zákona Nového Občanského zákoníka, Odd. 4, § 402-418, Předpis č. 89/2012 Sb

34

Údaj podľa radního hl. mesta Jana Chabra https:// www.seznamzpravy.cz/ clanek/uk-a-prazskymagistrat-zalozilyzapsany-ustav-kampushybernska-136869

35 Predmet činnosti uvedený v obchodnom registri: Účelem ústavu je vytvoření unikátního společenství vědy, vzdělávání a veřejnosti v historickém centru Prahy, zejména vybudování a provoz zázemí pro vzdělávání (např. přednáškový sál, veřejná knihovna a studovna), dále pak pro kulturní, tvůrčí a další společenské aktivity (výstavní či hudební prostor, kavárna, hudební klub, prostory typu dílen, ateliérů, zkušeben, filmových střižen, nahrávacích, televizních, rozhlasových a filmových studií), jakož i prostoru pro prezentace (kromě přednáškového sálu též hudební sál, kinosál, divadelní sál a galerie).

Výhodou zapísaného ústavu Kampus Hybernská ako samostatného právneho subjektu je zmenšenie finančnej závislosti od UK, nakoľko môže popri napĺňaní svojho hlavného predmetu činnosti35 tiež vykonávať vedľajšiu podnikateľskú činnosť ako aj samostatne sa uchádzať o granty.

Univerzita ako inštitúcia financovaná zo štátneho rozpočtu nemôže využívať niektoré typy financovania, medzi ktoré patrí aj obchodná činnosť. Zapísaný ústav HK takúto možnosť má a tak svoje aktivity môže finančne podporovať napríklad predajom vstupného na vybrané podujatia, katalógov k výstave a pod. Doteraz tiež KH ako projekt UK nemohol žiadať o dotácie z mesta, kraja a pod., nakoľko UK už tieto možnosti vždy vyčerpala pre svoje vlastné potreby súvisiace predovšetkým s pedagogickou a výskumnou činnosťou.

Ako samostatný subjekt sa tak môžu tiež uchádzať o dotácie z týchto mechanizmov nezávisle od UK a tiež žiadať o nevedecké granty. V súčasnosti sa Kampus Hybernská nachádza v tranzitnom období, kedy ešte potrebuje finančnú podporu zo strany Univerzity a Mesta na to aby sa projekt mohol naplno rozbehnúť. Cieľom však je jeho finančná samostatnosť.

Personálne obsadenie a štruktúra Po prvotnej aktivistickej fáze prišla s úspešným rozvojom potreba vybudovať management a jasnú štruktúru vedenia, aby boli schopný riešiť každodenné prevádzkové problémy a témy. Zatiaľčo na čele zapísaného ústavu stojí riaditeľka, za vedenie projektu Hyb4City je zodpovedný manažér, ktorý vedie tím 14 ľudí. Na fungovaní zapísaného ústavu, ktorého súčasťou je o.i. Cirkulárna dielňa, Infocentrum a galéria sa podieľa okrem riaditeľky ďalších 9 ľudí. Správu a údržbu budov zabezpečujú 3 ľudia. Funkcie a prevádzky ako sú Jan Čejka Gallery, Artivist Lab, Knižnica vecí a Kaviareň Hlína majú svoje vlastné personálne obsadenie.

Spolupráca s mestom, výhody pre mesto Spolupráca dvoch tak významných a veľkých inštitúcií ako je UK a Magistrát hl. mesta so sebou prináša množstvo neustálej a náročnej komunikácie. Na jej úspechu ale závisí aj celkový úspech projektu. Z vyjadrení súčasného vedenia Prahy vyplýva, že mesto je projektom KH stotožnené a podporuje jeho ďalšie fungovanie. Okrem vyčísliteľných dôvodov, kedy je pre mesto z dlhodobého hľadiska investícia do rekonštrukcie výhodnejšia ako prevádzkové náklady spojené nevyužívaným objektu, ktorý v dôsledku toho chátra a negatívne tak vplýva na svoje okolie si mesto uvedomuje aj nehmotné pozitíva činnosti KH, ako je oživenie a kultivácia verejného priestoru, sprístupnenie vzdelávacích kultúrnych a komunitných aktivít obyvateľom Prahy a zmierenie dopadu turizmu v centre hlavného mesta.

Spolupráca s inými školami Rozširovanie spolupráce s inými fakultami a školami prebiehalo postupne. Na začiatku bola snaha o prepojenie ľudí v rámci samotnej Filozofickej fakulty, ktorí sa vzhľadom na jej veľkosť, rôznorodosť a množstvo katedier navzájom nepoznali. V tejto fáze boli o.i ich cieľovou skupinou aj uchádzači o štúdium s cieľom osloviť predovšetkým motivovaných a angažovaných študentov. Následne začali rozširovať spoluprácu aj o ďalšie fakulty a školy, medzi inými aj o vysoké školy s umeleckým zameraním ako FAMU alebo UMPRUM a AVU, ktorých študentov si získali vďaka galérií, ktorá im poskytuje možnosť vystavovať semestrálne a ročníkové projekty. Veľmi plodná je aj spolupráca so Zemědelskou univerzitou, ktorá navrhla projekt zazelenania dvorov v areáli. Za najefektívnejší spôsob nadviazania spolupráce pokladajú “bottom-up”, teda taký, ktorého iniciatíva neprichádza od vedenia fakúlt ale od iniciátorov nápadu, ktorými sú samotní akademici, študenti a pod.

Program Paleta cieľových skupín je široká. Tvoria ju akademici, študenti, umelci, tvorcovia, záujemcovia o štúdium ale aj širšia verejnosť, ideálne lokálna, ktorej v Prahe 1 chýba autentický priestor na trávenie voľného času, oddych, prípadne sebarealizáciu.

Aktérmi podieľajúcimi sa na skladbe programu a aktivitách KH sú spolky, inštitúcie, partneri aj jednotlivci.

Dramaturgia programu kombinuje jednorázové podujatia s pravidelnými formátmi, neprofesionálne a študentské aktivity s profesionálnymi, vzdelávanie, kultúru, komunitné aktivity, dobročinnosť a aktivity zamerané na spoločenskú zodpovednosť. Komunitný charakter KH okrem podujatí podporuje aj činnosť Cirkulárnej dielne, Požičovne vecí,

Študentského domu36 a Psychologickej poradňa pre študentov VŠ. KH sa pri tvorbe programu snaží využiť potenciál pestrej skladby vedeckej a študentskej komunity.

Napríklad dramaturgia filmového klubu HYB4 je výsledkom práce študentov filmovej vedy.

36

Prítomnosť spolkov v Študentskom dome je podmienená prácou pre komunitu študentov a verejnosť.

KH sa témami programovej skladby snaží okrem poskytnutia kultúrneho zážitku rozširovať estetické uvažovanie divákov a diskutovať spoločensky dôležité otázky a problémy v súlade so svojimi cieľmi.

Paleta podujatí a aktivít je pomerne široká. Konajú sa tu divadelné predstavenia, verejné čítania, koncerty, filmové projekcie, prednášky a diskusie, workshopy, výstavy, happeningy a festivaly ako aj rôzne študentské aktivity, cvičenia a kurzy.

Tematické okruhy37 od ktorých sa odvíja tvorba programu sú: 1.

Interdisciplinárna inovačná platforma 2.

Budovanie komunity a využitie akademických poznatkov pre mesto a spoločnosť 3.

Priestor pre kreativitu a kultúru 4.

Popularizácia vedy, vzdelávania pre všetkých a zároveň oživenie centra mesta 5.

Internacionalizácia a interkultúrna dimenzia ako pridaná hodnota Ekológia Myšlienka zodpovednej spoločnosti je dôležitou súčasťou celkovej vízie KH. Jej praktická aplikácia sa prejavuje vo viacerých rovinách. Jednou je osveta spoločnosti vo forme workshopov zameraných na využitie odpadu a predchádzania jeho vzniku, workshopov opráv a upcyklingu oblečenia. Ďalšou je činnosť Cirkulárnej dielne, ktorá sa využíva k opravám funkčného nábytku zo zberných dvorov a tiež slúži verejnosti k individuálnym opravám. Na fungovaní Cirkulárnej dielne sa partnersky podieľajú Pražské služby a odbor odpadov HMP. Na téme opraviteľnosti a zodpovedného hospodárenia je postavená aj činnosť Knižnice vecí (Library of Things), ktorá za symbolické ceny komuľvek zapožičiava rôzne predmety od elektroniky a náradia, cez cestovateľské vybavenie až po hudobné nástroje a stolné hry.

Kaviareň zas úzko spolupracuje s Komunitou podporovaným poľnohospodárstvom38.

Toalety prístupné z parteru a areálu využívajú na splachovanie dažďovú vodu, ktorá sa zbiera zo 100m2 strechy do štyroch zásobníkov o celkovej veľkosti 6,4 m3. Ich návrh pochádza z dielne ateliéru collcoll.

Urbanistická analýza Lokalita Areál Kampusu Hybernská sa nachádza na Hybernskej ulici v Prahe 1, ktorá vedie pozdĺž Masarykovho nádraží po Prašnú bránu, za ktorou sa rozkladá pražské Staré mesto. Okrem nej sa v blízkosti KH nachádza viacero významnejších budov, ako napr. Obecný dom, Česká národná banka a Divadlo Hybernia. Areál KH leží v pamiatkovej rezervácií a od roku 1958 je objekt uličnej budovy kultúrnou pamiatkou, zapísanou v zozname kultúrnych pamiatok pod viacerými názvami ako Činžovní dům U Nekmířských, U Destourů, Poust.

Dostupnosť: Od Staromestského námestia je KH vzdialený len 7 min (600m) a od Karlovho mosta 15 minút (1,3 km) chôdze. Dobré dopravné napojenie mestskou hromadnou dopravou mu zabezpečuje okrem viacerých zastávok niekoľkých električkových liniek v okolí aj linka metra B so zastávkou na Námestí Republiky v bezprostrednej blízkosti KH (200 m). V areáli sa nachádza parkovisko s pár miestami, určenými predovšetkým pre zásobovanie, prípadne zamestnancov.

Zeleň V okolí KH je minimálne zastúpenie plôch zelene vzhľadom na blízkosť stredovekého centra mesta. Jedným zo záujmov KH je teda vytvorenie zeleného priestoru v rámci svojich dvorov, ako náhradu za nedostačnú zelenú infraštruktúru v okolí. Zároveň tak vytvára vizuálne príjemné prostredie a zlepšuje klímu v letných mesiacoch. Zeleň tvoria zvýšené záhony, do ktorých je zakomponované vonkajšie sedenie kaviarne a zvýšené kvetináče so stromami.

Kultúrna vybavenosť Na území mestskej časti Praha 1 sa nie prekvapivo nachádza najväčší počet nehnuteľných kultúrnych pamiatok ako aj kultúrnych zariadení v porovnaní s ostatnými mestskými

37

https://www. kampushybernska.cz/o-nas/

38

Komunitou podporované hospodárstvo (KPZ) je socioekonomický koncept pestovania a distribúcie potravín. Štandardne je tento model tvorený lokálnou komunitou konzumentov a poľnohospodárov, ktorí konzumentom priamo poskytujú svoje produkty bez distribučných medzičlánov ako sú obchody, tržnice a pod. Riziká a výnosy takto znášajú obe strany spoločne.

Jeho princípmi sú solidarita, ekonomická lokalizácia, udržateľnosť a ohľaduplnosť k životnému prostrediu.

39

Zájmy Prahy na prvím místě, Prague City Tourism, 2020. https://www. iprpraha.cz/uploads/assets/ dokumenty/koncepce_pct.pdf

časťami. Kultúrne zariadenia, či už štátne, mestské, patriace k inštitúciám alebo súkromné, poskytujú priestor väčšine druhov profesionálneho umenia, cez galérie, múzeá, divadlá, operu, koncertné sály, kabarety a pod. Súčasťou kultúrnej vybavenosti Prahy 2 sú aj turistické atrakcie, ktoré domáce obyvateľstvo spravidla nenavštevuje. Z dôvodu preťaženia turizmom je v centre mesta možné pozorovať výrazný úbytok rezidentov.

Podľa koncepčného materiálu o rozvoji cestovného ruchu v Prahe39 z roku 2020 by sa ponuka služieb a produktov cestovného ruchu mala cestou vyššieho štandardu a autenticity využitím lokálneho potenciálu v snahe zvýšiť pridanú hodnotu turizmu, ktorá je v súčasnosti na nízkej úrovni a napriek množstvu turistov prináša mestu nízke reálne príjmy. KH sa v tomto kontexte snaží vytvoriť autentický priestor pre trávenie voľného času, sebarealizáciu, neformálne vzdelávanie, komunikáciu a osvetu pre študentov i širokú verejnosť.

Priestorové riešenie

40 Popis pamiatkovej hodnoty v Pamiatkovom katalógu, https:// pamatkovykatalog.cz/dumu-nekmirskych-18406428

Okrem toho, že sa areál Kampusu Hybernská nachádza v pamiatkovej rezervácii Historického centra Prahy, ktoré je zároveň súčasťou svetového dedičstva UNESCO je aj samotný objekt kultúrnou pamiatkou. Tejto skutočnosti sa teda prispôsobila aj miera zásahu do jednotlivých objektov v rámci ich adaptácie na novú funkciu.

Pamiatkovú hodnotu majú predovšetkým rozsiahle klenuté stredoveké pivnice pôvodného pivovarníckeho domu, ktorý stál vo východnej časti parcely a hlavná budova reprezentujúca štýlovo čistú architektúru palácového typu40. Areál Kampusu Hybernská sa rozkladá na rozsiahlej nepravidelnej parcele a pozostáva zo šiestich budov/objektov a dvoch dvorov. Z pôvodného mohutného barokového paláca, klasicisticky upraveného v 40.rokoch 19. storočia zostala zachovaná hlavná päťpodlažná budova (A), ktorej posledné podlažie bolo nadstavané v 20. rokoch 20 storočia. Na jej krátke krídlo nadväzuje dvojpodlažný objekt bývalých koniarní (B), oproti ktorému leží jednopodlažný objekt (F) dnešnej Cirkulárnej dielne. Predný dvor uzatvára priečne krídlo (B) s prechodom do zadného dvora, ktorý bol pôvodne záhradou. V zadnom dvore k spomínanému priečnemu krídlu prilieha jednopodlažná prístavba (C). Celý areál uzatvára z juhu päťpodlažná budova (D) a dvojpodalažný objekt (E) zo západu. Zadný dvor slúži predovšetkým ako terasa kaviarne a zároveň ako priestor pre konanie menších exteriérových podujatí. Tieto dve funkcie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.

Distribúcia funkcií v jednotlivých objektoch: BUDOVA A: výstavný priestor Science centrum UK Aktivity HYB4City coworking informačné centrum (prístupné z ulice) BUDOVA B: sála 1B, Garáž, Světnice Študentské spolky - Študentský dom BUDOVA C: kaviareň, Detský kútik, čitáreň

BUDOVA D: Ateliér, sály prednáškové, šatňa Knihovna věcí JanČejka Galery, Artivist Lab (Tamara Moyzes) HYB4 galerie (prepojené s kaviarňou) BUDOVA E: Hlavná sála (hudobný a divadelný klub) prednášková sála (prednáška a filmový klub) BUDOVA F: cirkulárna dielňa, tmavá komora

Jednotlivé priestory možno na základe funkcie rozdeliť na: A/vzdelávacie: prednáškové sály, Knihovna řečí, B/kultúrne a umelecké: kinosála, hudobný klub, výtvarný ateliér, galérie/výstavné priestory, Čítárna HYB4, Revue Prostor C/komunitné: Cirkulárna dielňa, Cirkulárny hub, Knižnica vecí, Študentský dom, Psychologická poradňa, Komunitne podporované poľnohospodárstvo???

D/ostatné/komplementárne: Informačné centrum, Kaviareň, Detský kútik, Pieskovisko Adaptácia Rekonštrukcia a uvedenie priestorov do prevádzky prebiehali postupne a do veľkej miery paralelne.

D

C E

B

F A

Zámery na konkrétne využitie objektov sa tak priebežne menili oproti pôvodnému zámeru. Po rekonštrukcii a úprave priestoru pre potreby konkrétnej funkcie sa už jeho využitie nemenilo. Na rozhodovaní o priestorových zmenách sa podieľalo vedenie KH a FF UK a Magistrát, ktorý je vlastníkom areálu a financuje jeho rekonštrukciu41. Od začiatku fungovania KH investovalo mesto do areálu 25 mil. korún. Do rozhodovania o konkrétnom využití jednotlivých priestorov však už magistrát nezasahoval. Pri tvorbe ideového zámeru využitia priestorov a ich adaptácie na novú funkciu spolupracovali s architektonickým ateliérom collcoll.

Etapizácia Pilotnou fázou spúšťania projektu KH bola snaha o maximálne využitie priestorov, ktoré boli v danej chvíli k dispozícií a v dostatočnej kondícií. Na nich sa snažili aplikovať základné princípy, ktoré definujú koncept KH a to zdieľanie, multifunkčnosť, prepájanie a experiment42.

Pri spustení prevádzky KH v apríli 2017 mali k dispozícií okrem exteriérov menší priestor kaviarne, galériu, spoločenskú sálu a dve menšie prednáškové sály. Budova v tom čase nemala funkčné kúrenie, tečúcu vodu ani toalety. V rámci týchto podmienok však boli schopní zrealizovať podujatie Týždeň diverzity, ktorým zároveň projekt KH predstavili verejnosti. Od apríla do júna počas konania rôznych druhov podujatí a zahájení pravidelných formátov prebiehali rekonštrukčné práce v záujme sprevádzkovania ďalších častí areálu a toaliet, posilnenie elektrickej siete a tiež vznik komunitnej záhrady. Počas letných prázdnin, ktoré umožnili obmedzenie prevádzky, boli zrealizované intenzívne rekonštrukčné práce zahŕňajúce stavebné úpravy priestorov, opravy stien, vodoinštalácie a sprevádzkovanie ďalších toaliet v areáli. Dvor bol zaplnili stoly a stoličky z iniciatívy IPR Pražské židle. Svoju činnosť v tomto čase zahájilo letné kino a Knižnica vecí.

Na jeseň 2017 bola spoločenská sála upravená do stavu vyhovujúcemu hudobným produkciám (izolácie a odhlučnenie). Začali sa využívať dve poschodia v objekte A (čelná budova do ulice Hybernská) a fungovať detský kútik. Až koncom roka 2017 boli v niektorých častiach objektov inštalované nové rozvody kúrenia. V roku 2018 pokračovali rekonštrukčné práce vybraných priestorov, prebiehajúce postupne aj v nasledujúcich rokoch. Poslednou aktuálne dokončenou rekonštrukciou prešla budova A, ktorá bude sídlom Science centra UK, bude sa tu nachádzať coworkingové a výstavné priestory a prebiehať aktivity v rámci univerzitného projektu HYB4City.

41

UK do rekonštrukcie nemôže investovať. Každý zásah do architektúry a stavebných konštrukcií musí odsúhlasiť Magistrát hl. mesta Praha ako vlastník objektov a investor do rekonštrukcie.

42 Z výročnej správy Kampusu Hybernská 2019

obr. priestory HYB4 Galerie

obr. protiľahlá strana hore - prvé nádvorie dole vľavo - detský kútik dole vpravo - kaviareň

Zhrnutie 1. Analýza typológie budov a jej vhodnosti na účel KC Rôzny charakter a veľkosť objektov umožňujú vytvárať rôzne atmosféry a vytvoriť v rámci možností, ktoré poskytujú, priestor pre rozličné funkcie.

2. Miera zásahu pri adaptácií Zásahy do konštrukcií a dispozícií budov boli minimálne v snahe zachovať pamiatkovú hodnotu objektov. Rekonštrukcia primárne zahŕňala inštaláciu rozvodov, zavedenie kúrenia, vybudovanie toaliet. Výraznejšou rekonštrukciou prešla predovšetkým hlavná budova (A), kde prebehla okrem rekonštrukcie rozvodov aj výmena resp. renovácia podláh, omietok, dverí a pod. Výmenou okien prešla aj budova C, kde sa nachádza kaviareň a detský kútik.

3. Aplikácia environmentálnych opatrení osvetové workshopy s témami trvalej udržateľnosti, upcyklingu a zospovednej spoločnosti - Cirkulárna dieľňa a Knižnica vecí - spolupráca kaviarne s Komunitou podporovaným poľnohospodárstvom - návštevnícke toalety využívajú dažďovú vodu 4. Ako sa pracovalo s identitou priestoru, ako priestor podporuje komunitu, inklúziu, otvára sa pre širšiu verejnosť. Ako zmena ovplyvnila prevádzku a efektivitu využívania priestoru.

Adaptácia v čo najväčšej možnej miere rešpektovala vlastnosti a charakter priestorov.

Priestory sú prístupné širokej verejnosti. Snaha o bezbariérovosť pokiaľ to konštrukcia a dispozície objektov dovoľujú. Vstup do areálu je voľný. Jednotlivé funkcie a ich rozmiestnenie v priestore umožňujú ľahkú prístupnosť. Terasa kaviarne v zadnom dvore, ktorý je nepriechodný vytvára pocit intimity a útulnosti. Zároveň sú z nej prístupné ďalšie priestory ako galéria, Knižnica vecí, toalety pre návštevníkov, kaviareň a detský kútik.

Vytvára tak charakter príjemného živého námestia, chráneného pred ruchom ulice.

5. Kto sa podieľal na rozhodovaní o priestorových a prevádzkových zmenách Zástupcovia Univerzity Karlovej ako realizátora projektu a hl. mesta Praha, ktoré objekty aj pozemok vlastní 6. Spôsob financovania rekonštrukcie Rekonštrukcia bola financovaná z rozpočtu hl.mesta Praha, nakoľko je vlastníkom objektov. UK do rekonštrukcie objektov nemohla investovať.

Záhrada - Centrum nezávislej kultúry Banská Bystrica

Vznik Komunitné centrum Záhrada v Banskej Bystrici vzniklo v roku 2010 nadviazím na kultúrne aktivity Divadla Ivana Palúcha v Arcade pasáži. Dôležitou osobou, ktorá bola hybnou silou zvaloženia KC Záhrada je Viera Dubačová, ktorá Divadlo Ivana Palúcha prevádzkovala ako otvorenú platformu pre umenie a domovskú scénu Divadla z Pasáže43. Z priestorov bývalej palacinkárne v Arcade pasáži sa však museli v októbri 2010 vysťahovať. Krátko nato však našli súčasný priestor Záhrady vo dvore Beniczkého pasáže ležiacej na protiľahlej strane Námestia SNP. Už v novembri 2010 uviedli KC Záhrada do povedomia prvým koncertom, napriek zlému technickému stavu budovy.

Oficiálne spustenie prevádzky nasledovalo na jar roku 2011. Za 10 rokov sa združeniu podarilo vybudovať v historickom centre Banskej Bystrice nezávislý kultúrny stánok obklopený verejne prístupnou zeleňou a vytvoriť okolo seba silnú komunitu.

“Kultúrne centrum záhrada plní v miestnom a regionálnom kontexte viacero funkcií. Je mentálnym a fyzickým útočiskom pre rôzne cieľové skupiny, ktoré si do záhrady našli cestu na základe rôznych motivácií. I keď tou prvotnou by mal byť z hľadiska pôvodnej myšlienky práve záujem o performatívne umenie či umeleckú tvorbu a prezentáciu všeobecne, ukazuje sa, že Záhrada je miestom, v ktorom dokážu koexistovať záujmy rôznorodých skupín návštevníkov - vrátane “nekonzumentov” umenia”.44 Hoci aktivizmus a nezávislá kultúra existovali ešte pre založením KC Záhrada, práve ona sa stala prirodzeným vyústením a inštitucionalizáciou tých rôznych osamotených iniciatív, ktoré boli aktívne v Banskej Bystrici. KC Záhrada je plne etablovanou organizáciou v rámci kultúrnych centier na Slovensku aj v zahraničí a členom siete nezávislých kultúrnych centier Anténa.

43 Divadlo z Pasáže je prvé profesionálne komunitné divadlo, ktoré vzniklo v roku 1995 a ako jediné svojho druhu na Slovensku začalo pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím.

Zároveň je prvé a momentálne jediné mestské komunitné divadlo, v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím v strednej a východnej Európe. Vo svojej činnosti prepája kultúrnu, umeleckú a sociálnu oblasť. https://www. divadlozpasaze.sk/domov/ 44

ZVADA, M. (2020) .

Kultúrne centrum Záhrada a jeho dramaturgia ako reakcia na umelecký dopyt, spoločenské premeny a potrebu komunitného rozvoja v meste (20102019). In:Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989.

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, s. 288

Urbanistická analýza KC Záhrada sa nachádza priamo v centre historického jadra a je prístupné cez pasáž z pešej zóny. Dopravne je pre zásobovanie napojená cez Hornú striebornú ulicu.

Verejný priestor historického centra je oslabený prítomnosťou nákupného centra v jeho bezprostrednej blízkosti. V poslednej dobe však možno pozorovať procesy oživovania a znovuobjavovanie pešej zóny centra, k čomu pomáha aj prítomnosť CNK Záhrada.

Atraktivita historického centra, doplnená o pamätník SNP v jeho blízkosti, tak získava novú živú funkciu oslovujúcu aj iné skupiny a mladšie publikum.

Banská Bystrica nedisponuje dostupnými priestormi pre koncertné dianie, a tak je Záhrada pomerne často vyhľadávaným priestorom pre rôznorodé hudobné produkcie, ktoré nie je možné realizovať všetky z objektívnych dôvodov (časové, technické, finančné, personálne).

V blízkosti sa nachádza Mestský park, park okolo Múzea SNP a cintorín. Park KC Záhrada so svojou centrálnou polohou, aktívnym programom a napojením na občiansku vybavenosť vytvára jedinečný pobytový priestor vo verejne prístupnej zeleni. Poloha v historickom jadre s obmedzenou dopravou eliminuje hluk z dopravy a znečistenie ovzdušia, čím spríjemňuje pobyt v exteriéri. Na druhej strane je potrebné rešpektovať prítomnosť rezidentov v okolí a zachovávať nočný kľud.

Kreatívny klaster a spolupráca Nezávislé kultúrne centrum Záhrada je priestor svojho druhu v centre ako aj celej Banskej Bystrici. Svojou polohou v centre mesta zohráva dôležitú rolu v jeho oživovaní a doplnení programu kultúrnych inštitúcií sídliacich v okolí o nezávislú kultúru. Zároveň okolo seba sústreďuje hodnotovo príbuzné organizácie a firmy, s ktorými oslovuje podobnú cieľovú skupinu. Jedná sa predovšetkým o kníhkupectvo Artforum, vydavateľstvo Literárna bašta a coworkingové komunitné centrum 365.labb. Spoločne tak vytvárajú kultúrno-kreatívny klaster uprostred, ktorého leží práve KC Záhrada. To je zároveň domovskou scénou Divadla z pasáže a nezávislého divadelného zoskupenia ODIVO. S Divadlom z pasáže spolupracujú od svojho založenia. To v roku 2010 získalo do mesta pre svoju činnosť budovu na Lazovnej 21, ktorá im skúži ako komunitný dom pre workshopy a vzdelávanie a malé štúdio na predstavenia pre 20-30 ľudí. KC Záhrada tak stále slúži ako ich domovská scéna pre väčšie predstavenia, ktoré premierujú dvakrát za rok a štyrikrát do mesiaca tu hrajú predstavenie. Obe združenia sú navzájom veľmi späté. Divadlo s pasáže nemusí platiť KC Záhrada za prenájom priestorov a vstupné z vystúpení si taktiež ponechávajú v plnej výške. KC Záhrada je tiež sídlom občianskeho združenia SKOK!, ktoré slúži ako informačné a rezidenčné centrum pre súčasný tanec a fyzické divadlo. KC je zároveň aktívnej prepojené s Akadémiou umení v Banskej Bystrici.

Dramaturgia a aktivizmus Svojou dramaturgiou sa KC Záhrada reflektovať súčasnú spoločenskú a politickú realitu, závažné témy a spoločenské tabu jednak umeleckou formou v podobe tanečných a divadelných inscenácií, tematických diskusií ako aj aktivizmom a umeleckými intervenciami vo verejnom priestore (ZVADA, 2020). Ich témami sú predovšetkým inklúzia, menšiny, ľudské práva, extrémizmus a ekológia. Dve tretiny programu sa však skladajú z umeleckej tvorby. Tá pozostáva z divadelných a tanečných predstavení, koncertov a rezidenčných pobytov umelcov, ktorí svojou tvorbou oživujú aktivity v záhrade. Kombinácia kultúrneho centra, kaviarne a komunitnej záhrady ponúka široké pole možností trávenia voľného času - či už účasťou na kultúrnom programe, posedením v interiéri kaviarne alebo v záhrade, pri káve, prehliadke umeleckých diel v exteriéri alebo hraní petangu. KC Záhrada má vo svojom programe zabehnuté formáty a pravidelné podujatia z vlastnej produkcie, ktoré dopĺňa programom generovaným záujemcami o realizáciu vlastného podujatia v priestoroch KC. Výtvarné aktivity a vystavené diela sú kurátorované. Priestory a ich vybavenie umožňujú hosťovať aj profesionálne divadelné predstavenia a veľké produkcie.

urban gardening

petang

dielňa

garáž

vodná plocha

hlavný vstup

parkovanie

vedľajší vstup

ž

vedľajší vstup

vstup technika a účinkujúci

S2

situácia

4

7

3 6

2

8

1

5

1_kaviareň

obr. pôdorys 1.np zdroj: PLURAL

obr. predoľlá dvojstrana situácia-budova so záhradou zdroj: PLURAL

2_bar 3_zázemie baru/kaviarne 4_wc muži

5_wc ženy 6_schody do rezidenčného priestoru

Priestor Pôvodným účelom objektu KC Záhrada bola hospodárska budova prináležiaca k meštianskemu Beniczkého domu. Záhrada alebo park prislúchajúci k objektu je súčasťou mestskej zelene. Okrem vonkajšieho posedenia a terasy kaviarne, vystavených umeleckých diel sa tu nachádzajú aj komunitné záhrady a petangové ihrisko. Objekt sa nachádza v pamiatkovej zóne. Samotná budova však nie je pamiatkovo chránená. V 70.rokoch 20. atoročia bola využívaná technickými službami mesta. Sídlili tam kamenári, textilná výroba a iné. Pôvodne bola budova členená na viacero menších dielní. Objekt kúpili súčasný majitelia v 90.rokoch spolu s Benického domom a pasážou.

V rámci rekonštrukcie bolo odstránené pôvodné vnútorné členenie objektu. Vzniknutý priestor bol následne predelený konštrukciami s OSB dosiek na multifunkčnú sálu so zázemím (šatne a toalety pre účinkujúcich, sklad techniky a rekvizít) a časť kaviarne s toaletami pre návštevníkov a zázemím. Priestor sa taktiež prevádzkovo a opticky otvoril smerom do záhrady. Na dobudovanom medzipodlaží vznikla kancelária, priestor pre rezidentov a coworking. Hlavná multifunkčná sála má kapacitu 90 ľudí na sedenie a 250 ľudí na státie. Menšia sála S2 s kapacitou 50 ľudí využívaná na workshopy, premietania, semináre a rezidencie sa nachádza v protiľahlom objekte a je zdieľaná s Artforom, ktoré je s ňou prevádzkovo prepojené.

Za hlavnou budovou je samostatne stojaci objekt dielní. Zo strany parkoviska, odkiaľ je aj zásobovanie je objekt zateplený. Fasáda orientovaná do záhrady je zachovaná a priznaná v pôvodnom materiály, ktorým kameň a doplnená o presklenné plochy.

Podľa slov autora návrhu architekta Martina Jančoka (2010) bolo cieľom návrhu sprostredkovať čo najväčšiu tvorivú voľnosť a využiteľnosť priestorov. V návrhu sa odráža snaha o zachovanie identity objektu a súčasne o ponechanie dostatočného priestoru na rast a improvizáciu.

Priestor mal svoju jedinečnú atmosféru aj pred rekonštrukciou a umelci sa vedeli dobre vysporiadať s podmienkami. Koncept nezávislého kultúrneho centra ako taký môže

7_schody

12

9

10

11

1.np

do kancelárie

8_schody do coworkingu 9_hlavná sála S1

10_šatňa

11_šatňa/sklad techniky

12_schody do skladu

fungovať aj v iných priestoroch, súčasné aktivity a identita KC Záhrada sú ale veľmi naviazané na priestor záhrady, ktorá zároveň funguje ako verejný park, rozširuje paletu programových možností a vytvára špecifický charakter kultúrno-kreatívneho centra a historickom jadre mesta.

Rekonštrukcia

Budova, ktorú prevzali v roku 2010 bola vo veľmi zlom stave. To ich však neodradilo a s rekonštrukciou začali okamžite. Jej návrh zhotovil architekt Martin Jančok, ktorí mimochodom stojí aj za návrhom rekonštrukcie Novej Synagógy v Žiline. Priečky oddeľujúce pôvodné prevádzky boli odstránené, čím vznikol jeden veľký spojitý priestor.

Jednou z prvých fáz rekonštrukcie bola výmena strechy. Nasledovalo vybudovanie kanalizácie, inštalácia elektrických rozvodov, vyčistenie budovy, v ktorej sa nachádzalo niekoľko ton odpadu a revitalizácia záhradného parku. Prvé tri roky bola prevádzka KC len sezónna, nakoľko v objekte nebolo funkčné kúrenie ani tečúca voda. V zimnom období prebiehali svojpomocné rekonštrukčné práce za pomoci rodín, priateľov, dobrovoľníkov a ľudí z Divadla z pasáže. V lete bolo KC otvorené pre verejnosť. Už v tomto období sa okolo KC budovala komunita. V roku 2013 sa združeniu podarilo získať finančnú podporu z Nórskych fondov. Vďaka financiám z tohto grantu, ktorý ako jediný z verejných zdrojov umožňoval investície do budovy, bolo zakúpené tepelné čerpadlo a budova zateplená.

V roku 2018 bolo do priestoru vložené medziposchodie s coworkingom, izbou pre rezidentov a kanceláriou. Budova stále prechádza menšími úpravami a dokončovacími prácami. Nedávno boli ešte urobené nové omietky a podlaha v kaviarni. Na jar zas prebiehala úprava fontány na plytkú vodnú hladinu, ktorá bude najmä v lete prispievať k spríjemneniu klímy. Najväčšou aktuálnou výzvou je riešenie vzduchotechniky, ktorá absentuje najmä v letných mesiacoch a počas väčších podujatí v interiéri. Za 10 rokov fungovania KC Záhrada sa investícia do budovy a jej okolia vyšplhala na 100 tisíc €.

Financie boli získané z viacerých zdrojov - okrem fundraisingu a sponzorských príspevkov aj z vlastných financií. Majitelia budovy sa na jej rekonštrukcií, rovnako ako na chode KC finančne nepodieľajú. Investície združenia do rekonštrukcie nie sú zohľadnené v nájomnej zmluve.

obr. kaviareň

obr. hlavná sála S1

Personálne obsadenie a financie

Na chode KC Záhrada je priamo podieľa približne 25 ľudí. Patria sem brigádnici, prevádzka kaviarne aj dobrovoľníci. Jadro tvorí 6 ľudí, ktorí zabezpečujú produkciu, dramaturgiu, technický management a prevádzku. KC Záhrada pozostáva z dvoch samostatných organizačných subjektov. Jedným je nezisková organizácia, ktorá zastrešuje všetky kultúrne a komunitné aktivity a druhou je občianske združenie, ktoré prevádzkuje kaviareň. Dvoch vlastných zamestnancov na plný úväzok má len kaviareň. V neziskovej organizácií pracujú všetci ako samostatne zárobkovo činné osoby.

70 percent rozpočtu na prevádzku n.o. je z Fondu na podporu umenia. Zvyšných 30% tvoria príspevky nadácií, 2% z daní, príjmy zo vstupného na podujatia a predaj služieb (prenájom priestorov tretím osobám). Vnímajú však potrebu väčšieho oslobodenia sa od zdrojov verejného financovania, napríklad formou fundraisingu, ktorý by sa mohol zameriavať nielen na granty, ale aj na firmy a jednotlivcov. V súčasnosti kaviareň zo svojho zisku prispieva na fungovanie KC, hoci na začiatku bola situácia opačná.

Pandémia COVID-19 ich žiaľ zastavila v rozvoji a investíciach do vybavenia.

Problémy

V ideovej rovine sa KC Záhrada vysporiadava s podobnými problémami ako Nástupište 1_12 v Topoľčanoch. Ide predovšetkým o nepochopenie fungovania kultúrnokreatívneho priemyslu a to nielen na strane jednotlivcov, ale aj v politickej a spoločenskej rovine. Dlhodobo sa stretávajú s nefunkčným nastavením kultúrnych politík mesta a podhodnoteným financovaním kultúrno- kreatívneho priemyslu. Spoločnosť si neuvedomuje hodnotu malých iniciatív a ich spoločenský impakt. Problematické je aj vnímanie hodnoty a ceny umenia a nepochopenie fungovania nezávislej kultúry.

Zhrnutie 1. Analýza typológie budov a jej vhodnosti na účel KC Objekt po prestavbe dokáže naplniť potreby programu. záhrada dodáva kultúrnemu centru špecifický charakter a rozširuje jeho programové možnosti 2. Miera zásahu pri adaptácií Objekt sa nachádzal pôvodne vo veľmi zlom stave. kompletne dispozične upravený, prevádzkovo prepojený so záhradou. Výmena strechy. zavedenie inštalácií elektriny, vody a kanalizácie. Napojenie na tepelné čerpadlo a zateplenie objektu.

3. Aplikácia environmentálnych opatrení Ekologické témy sú súčasťou dramaturgie. V praktickej rovine sa ekologia aplikuje separáciou odpadu, využívaním tepleného čerpadla, používaním zálohovateľných pohárov v exteriéri. Podporujú lokálnych producentov a majú komunitnú záhradu.

4. Ako sa pracovalo s identitou priestoru, ako priestor podporuje komunitu, inklúziu, otvára sa pre širšiu verejnosť. Ako zmena ovplyvnila prevádzku a efektivitu využívania priestoru.

Identita je tvorená predovšetkým prítomnosťou záhrady, ktorá je verejne prístupná. nezávislá kultúrna scéna sa snaží programom osloviť široké publikum, má stabilnú komunitu návštevníkov. Svojim programom aj priestorom vytvára podmienky pre inklúziu. Je intenzívne prepojená s divadlom pracujúcim s ľuďmi so špeciálnymi potrebami.

Jednotlivé priestory a ich aktivity sa navzájom dopĺňajú a rešpektujú (veľká sála, kaviareň, záhrada). Prevádzkové a vizuálne prepojenie budovy so záhradou ešte viac podporilo identitu CNK v zeleni. Zásobovanie a vstup pre návštevníkov sa navzájom neprelínajú.

5. Kto sa podieľal na rozhodovaní o priestorových a prevádzkových zmenách Občianske združenie Záhrada-CNK so súhlasom majiteľov objektu.

6. Spôsob financovania rekonštrukcie Rekonštrukcia financovaná z vlastných zdrojov a EEA grantu. Činnosť združenia financovaná z grantu FPU, 2% z daní, predaja vstupného a prenájmu priestorov.

obr. sála S2 - zdieľaná s kníhkupectvom Artforum

Nová Synagóga Žilina

História Neologická synagóga v Žiline bola postavená v rokoch 1928 až 1931 podľa návrhu významného nemeckého architekta Petra Behrensa (1868-1940). Moderná budova s kupolou, ktorá nahradila pôvodnú synagógu z roku 186145, je považovaná za jednu z najpozoruhodnejších pamiatok medzivojnovej architektúry a patrí k dôležitým židovským stavbám na Slovensku.

V monumentálne pôsobiacej architektúre Behrens citlivo kombinuje tradičnú typológiu židovskej sakrálnej stavby s tvaroslovím modernizmu. Behrens svojim návrhom uspel v medzinárodnej súťaži v roku 1928 v konkurencií architekov ako sú Josef Hoffmann a Lipót Baumhorn. Synagóga v Žiline je jeho jediný projekt synagógy a zároveň jedno z posledných diel, ktoré navrhol v duchu expresionizmu. V roku 1963 sa stala národnou kultúrnou pamiatkou46.

Svojmu pôvodnému účelu slúžila synagóga len veľmi krátko. Počas 2. svetovej vojny bol synagóge sklad obilia, zatiaľčo v koncentračných táboroch zahynula väčšina žilinských Židov. Z tých, ktorý sa po vojne vrátili veľká časť emigrovala. Torzo pôvodnej židovskej náboženskej obce nedokázalo tak veľký chrám zaplniť. V roku 1948 bola budova synagógy znárodnená, jej interiér prestavaný a využitý na iné nesakrálne účely. V roku 1950 začalo v zimnej modlitebni pôsobiť bábkové divadlo. V roku 1954 bola zrealizovaná prestavba na multifunkčný kultúrny stánok podľa návrhu žilinského architekta Václava Čápa, v rámci ktorej bola zmenená orientácia sály na juh a tým nenávratne poškodená pôvodná koncepcia interiéru. V roku 1955 otvorený Dom osvety v budove synagógy, v roku 1961 premenovaný na Park kultúry a oddychu slúžil ako priestor pre divadelné predstavenia, koncerty, tanečnú školy a iné voľnočasové aktivity.

45

Pôvodná budova židovskej synagógy bola postavená v roku 1861 a využívaná do roku 1929, kedy bola asanovaná a začalo sa s výstavbou neologickej synagógy podľa návrhu Petra Behrensa. Dôvodom potreby výstavby nového objektu bola nedostatočná kapacita pre narastajúcu židovskú komunitu.

46 Zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok dňa 5. 11. 1963 pod číslom 89/1963

V roku 1962 dostáva Vysoká škola dopravná hlavnú sálu ako prednáškovú aulu, ktorá bola v roku 1973 dopnená o stupňovité hladisko, hliníkový podhľad a akustické obklady stien. Tieto upravy zmenili pôvodný interiér a jeho dimenzie na nepoznanie. Po roku 1989 sa z auly stalo kino až do roku 2010, kedy svoju činnosť ukončilo v dôsledku otvorenia multiplexu v neďalekom obchodnom centre. V 90. rokoch budovu synagógy získala židovská náboženská obec späť do svojho vlastníctva.

Architekt rekonštrukcie Martin Jančok túto schopnosť transformácie Behrensovej syngógy vyzdvihuje slovami: “Schopnosť absorbovať všetky tieto zmeny je zrejme najúžasnejšou, no súčasne nedocenenou, vlastnosťou Behrensovej synagógy.”47

47

http://www. novasynagoga.sk/historia/

obr. synagóga s nástupným schodiskom

Architektúra Behrens sa vo svojom návrhu musel popasovať s náročným terénom a nepravidelnou parcelou. Masívne nástupné schodisko vyrovnávajúce stúpanie terénu umocňuje monumentalitu synagógy, ktorá je navyše podporená prevahou horizontálnych línií.

Horizontalita dosiahnutá pomocou terakotových pásov na stenách sa stáva dôležitým kompozičným prvkom aj v interiéri.

Do masívnej kamennej podnože je vložený kubus chrámového priestoru zaklenutý kupolou s výškou 17,5 metra a priemerom 16 metrov. Kupolu zdobí malba Dávidovej hviezdy. Chrámový priestor s kapacitou 750 veriacich (450 mužov v hlavnom chrámovom priestore a 300 žien na emporách) je obklopený koridorom a obslužnými priestormi synagógy. V zadnom krídle sa nachádzala zimná modlitebňa. Vstupné foyery sa nachádzajú na oboch protiľahlých stranách a nadväzujú na zhromažďovacie a nástupné plochy v exteriéri. Pôvodné lavice, dvere a rámy okien boli modré. Materiálom podláh bolo terazzo. Železobetónová konštrukcia synagógy je tvarovo zhodnotená v riešení stropov.

Zatiaľčo sa vonkajší vzhľad budovy vyhol zásadnejším úpravám, interiér synagógy a jej dispozícia si v období po druhej svetovej vojne prešiel radikálnou zmenou.

Vznik kultúrneho centra Nová Synagóga Za vznikom a prevádzkou kultúrneho centra Nová Synagóga stojí občianske združenie Truc sphérique (iniciátori projektu sú Marek Adamov a Fedor Blaščák), ktoré už od roku 2003 úspešne prevádzkuje ďalší žilinský kultúrny stánok Stanica Žilina-Záriečie vo funkčnej železničnej stanici. Obe kultúrne centrá sú pod hlavičkou o.z. Truc sphérique členmi siete nezávislých kultúrnych centier Anténa a siete európsckych kulturfabrík Trans Europe Halles. S nápadom oživiť kultúrou priestor prázdnej neologickej synagógy ich koncom roka 2010 oslovil predseda žilinskej židovskej náboženskej obce. Po náročných úvahách sa združenie rozhodlo prijať túto ponuku, nakoľko im záležalo na osude tak významnej architektonickej a náboženskej pamiatky. Od židovskej náboženskej obce získali budovu do nájmu na 30 rokov za symbolický nájom 1€ ročne. Nasledovali ročné prípravné a výskumné práce, aby sa v roku 2012 mohli pustiť do odstraňovania všetkých vrstiev zakrývajúcich pôvodnú architektúru synagógy. Popri prebiehajúcich rekonštrukčných prácach sa už v prvom roku rozhodli sprístupňovať objekt verejnosti prostredníctvom výstav, koncertov a festivalov.

Rekonštrukcia a priestor Pre občianske združenie a architektov bolo dôležité nájsť vyvážený balans medzi

obr. interiér Novej synagógy pri inštalácií diela Juraja Gábora Sphéra

autentickou rekonštrukciou kultúrnej pamiatky, významom sakrálnej stavby a potrebami jej nového kultúrneho využitia. Aj z tohto dôvodu sa koncept rekonštrukcie a adaptácie budovy postupne vyvíjal spolu s postupujúcimi prácami. Proces rekonštrukcie bol sprevádzaný nepredvídateľnými zmenami a zisteniami počas odkrývania pôvodnej hmoty objektu. Spolu s tým sa menil aj pohľad na spôsob využívania objektu. Niekoľko konceptov si tak overili v mierke 1:1. Časové rozmedzie návrhu 2011-2017 sa teda prekrýva s termínom realizácie. Nemalou mierou k tomu prispelo aj postupné hľadanie financií a na ich prísun naviazaná etapizácia prác. Podľa slov autorov z architektonického ateliéru PLURAL (Martin Jančok v spolupráci s Michalom Janákom a Evou Štrocholcovou), si kolektívne riadený, živelný a nestabilný proces, ktorý sprevádzal rekonštrukciu synagógy, vyžiadal čiastočnú stratu kontroly architektov nad svojim návrhom, čo sa však ukázalo byť produktívnou metódou.

Pôvodný návrh obnovy odvážne vkladal objektu nové priestorové konštrukcie a prvky v snahe čo najviac využiť jeho priestorový potenciál. V procese rekonštrukcie sa však od tohto zámeru upustilo a postupne sa autori v spolupráci s koordinátormi rekonštrukcie dopracovali k striedmejšej intervencii.

Realizovaný výsledný návrh pracovne nazývaný “half-white” vychádza zo zistenia, že akékoľvek vložené prvky novej architektúry sú pre prezentáciu objektu a jeho nové využitie nežiadúce. Interiér hlavnej sály tak zostáva prázdny je horizontálne farebne členený na dve polovice. Spodná polovica v jednoliatej bielej farbe slúži ako neutrálne pozadie pre výstavy. Horná polovica s horizontálnymi terakotovými pásmi a obnovenou Dávidovou hviezdou kupoly reprezentuje pôvodnú farebnú kompozíciu interiéru a jej charakter. Myšlienku nedokončenosti a neustálej premeny priestoru podčiarkuje liata betónová podlaha, ktorá zároveň reprezentuje vrstvu súčasnosti, na ktorej sa odohráva rekonštrukcia historickej kultúrnej pamiatky.

Súčasne s obnovou pôvodnej dispozície synagógy bola obnovená aj pôvodná orientácia ústredného priestoru na východ. Hlavná obradná sála s emporami v súčasnosti slúži ako priestor pre konanie rôznych kultúrnych podujatí, od rozličných žánrov divadla, cez výstavy až po koncerty. Zimná modlitebňa bola upravená na kaviareň/bar. V prístavbe vznikli priestory pre zázemie, toalety, kanceláriu, skúšobňu a sklady. Vedľa nástupného schodiska sa nachádza ešte jeden priestor, prístupný z exteriéru a čiastočne pod úrovňou terénu, ktorý slúži pre aktivity rezidentov.

Výmena strešnej krytiny prebehla formou workshopu. Počas procesu rekonštrukcie prebiehali v synagóge rôzne podujatia, ktoré návštevníkom jednak umožňovali nahliadnuť

obr. vľavo interiér hlavnej sály s dielom Sphéra

do tohto procesu, prípadne sa do neho zapojiť a združeniu formovať od začiatku komunitu návštevníkov, fanúšikov a podporovateľov, od svojho prvého pootvorenia v auguste 2012 do finálneho otvorenia Novej Synagógy v máji 2017.

obr. vpravo kaviareň v bývalej zimnej modlitebni

Kritika Živelný prístup k rekonštrukcii synagógy si vyžiadal medzi niektorými odborníkmi na pamiatkovú ochranu aj svoju kritiku. Týka sa najmä neodborného odstránenia prvkov interiéru zo 70-tych rokov. Okrem hrozbe možného poškodenia pôvodných vrstiev, ku ktorému našťastie nedošlo, sa akcentuje predovšetkým chýbajúca diskusia o potenciáli a hodnotách novších kultúrnych a architektonických vrstiev. K tomuto postupu sa čiastočne kriticky vyjadrili autori arch. návrhu: “Nová synagóga je žiaľ aj premárnenou šancou v rámci obnovy a prezentácie historického objektu. Uspokojuje sa s pomerne tradičným a bezpečným spôsobom zobrazenia pôvodného stavu synagógy. Nereflektuje mnohotvárnu a dramatickú históriu budovy.

Je paradoxom, že tak bezprecedentná a odvážna občianska iniciatíva nedokázala zaujať otvorenejší postoj a nerezignovať na podanie komplexnejších informácií o pamäti neologickej synagógy. Aj v tomto prípade ide zrejme o zrkadlo spoločenských očakávaní a záväzkov. Najmä ak sa jedná o tak stigmatizovanú časť histórie, akou je osud židovského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny. Zrejme sme ešte nedospeli do stavu, kedy budeme schopní nazerať do minulosti bez selektovania toho, čo si pamätať chceme a čo nie.”

Financovanie Predpokladaná výška investície do rekonštrukcie synagógy jeden milión eur sa nakoniec vyšplhala na 1,5 mil. eur. Väčšiu jednorázovú dotáciu sa im však na začiatku nepodarilo získať a tak kombinovali zbierky, dary, 2% z daní, sponzorov aj malé granty. Vďaka práci dobrovoľníkov a darovanému materiálu či prácam desiatok firiem ušetrili ďalší milión eur. Po niekoľkých rokoch rekonštrukčných prác boli podporení aj väčšími grantami ako napr. Granty EHP, Ministerstvo kultúry SR, Mesto Žilina, Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku, programy Európskej únie a pod.

Zhrnutie 1. Analýza typológie budov a jej vhodnosti na účel KC Sakrálna stavba s vysoko hodnotenou architektúrou od významného architekta, ktorá je zároveň kultúrnou pamiatkou. Výzvou bolo spojenie spoločenskej hodnoty objektu, jeho histórie a potrieb novej kultúrnej funkcie.

2. Miera zásahu pri adaptácií Odstránenie všetkých vrstiev interiéru, ktoré zakrývali pôvodnú architektúru synagógy.

Teda najmä interiéry zo 70-tych rokov, ktoré súviseli s novou funkciou objektu. Ich odstránenie si vyžiadalo aj kritiku. Súčasný návrh nazývaný “half-white” kombinuje neutrálnu bielu farebnosť a pôvodnú výzdobu stien interiéru a kupoly. Exteriér nebol neskoršími prestavbami výraznejšie zasiahnutý. Pri rekonštrukcií boli v zimnej modlitebni doplnené okná smerom do dvora/zhromažďovacieho priestoru pred zadným vstupom do synagógy. Vymenená bola strešná krytina.

3. Aplikácia environmentálnych opatrení Nezistené 4. Ako sa pracovalo s identitou priestoru, ako priestor podporuje komunitu, inklúziu, otvára sa pre širšiu verejnosť. Ako zmena ovplyvnila prevádzku a efektivitu využívania priestoru.

Identita priestoru ako dôležitej náboženskej židovskej stavby a zároveň významnej architektonickej a kultúrnej pamiatky bola nosným motívom rekonštrukcie. Priestor je bezbariérovo prístupný a otvorený širokej verejnosti.

5. Kto sa podieľal na rozhodovaní o priestorových a prevádzkových zmenách Občianske združenie ako koordinátor rekonštrukcie v spolupráci s architektami a odborným poradným týmom. zmeny boli odsúhlasené vlastníkom budovy.

6. Spôsob financovania rekonštrukcie Postupné hľadanie financií zo zbierok, grantov z verejných zdrojov, 2% z daní, sponzori.

Významnou mierou pomohla dobrovoľnícka práca a darovanie materiálu.

obr. vľavo pohľad na kupolu s maľbou Dávidovej hviezdy obr. vpravo zadná terasa s pohľadom na zimnú modlitebňu

Nástupište 1-12 Topoľčany

Vznik kultúrneho centra Nástupište 1-12 Nástupište 1 - 12 je nezávislé kultúrne centrum a multimediálny priestor v podchode pod autobusovou stanicou v Topoľčanoch. Vzniklo v roku 2011 ako ťažiskový projekt rovnomenného občianskeho združenia s cieľom vytvoriť v Topoľčanoch miesto pre prezentáciu súčasnej kultúry s multi-disciplinárnym zameraním na výtvarné umenie, hudbu, performatívne umenie a vzdelávacie aktivity. Zámerom je na jednej strane pozdvihnutie kvality života obyvateľov a kultúry v regióne Topoľčany, na strane druhej sa združenie v rámci svojich aktivít snaží o priamu podporu realizácie interdisciplinárnych diel autorov nielen z regiónu ale aj zo sveta a zároveň prezentáciu slovenských autorov v zahraničí48. Tento cieľ od roku 2013 podporujú projektom “Pravidelná linka”, ktorý v rámci cezhraničnej spolupráce umožňuje umelcom výmenné umelecké rezidencie.

Na svoje aktivity, medzi ktoré patria výstavy výtvarného umenia, odborné prednášky, performance, hudobné vystúpenia a diskusie, využívajú okrem “vlastného výstavného priestoru” postaveného na pôvodnom mieste 4 nevyužívaných unimobuniek v podchode aj verejne prístupnú, prechodnú časť nástupišťa. Svojimi aktivitami tak vystupujú do verejného priestoru a v snahe čo najviac sa priblížiť čo najširšiemu publiku a vzbudiť u neho záujem o súčasné umenie a kultúru. Nástupište 1-12 je tiež členom siete nezávislých kultúrnych centier na Slovensku s názvom Anténa49.

S nápadom na založenie multimediálneho kultúrneho priestoru v Topoľčanoch prišla v roku 2011 Zuzana Novotová Godálová. Vrátila sa vtedy zo zahraničia, kde študovala umenie a absolvovala rôzne stáže a spolupráce, ktoré ju inšpirovali k potrebe rozvoja nezávislej profesionálnej kultúry vo svojom rodnom meste, kde v tom čase neexistovala žiadna podobná platforma alebo inštitúcia na prezentáciu súčasného profesionálneho umenia50. S prosbou o poskytnutie mestského priestoru na vybudovanie kultúrneho centra pre súčasné umenie oslovila vtedajšieho primátora Topoľčian. Ten jej ponúkol niekoľko priestorov, z ktorých požadované kritériá najviac spĺňal priestor v podchode spájajúcom pešiu zónu historického centra s nástupišťami autobusovej stanice, železničnou stanicou a východnou časťou mesta za železničnou stanicou. V podchode zrekonštruovanom v roku 1990 vlastnilo mesto unimobunky určené na komerčné využitie, ktoré však ostali väčšinu času z dôvodu zlých podmienok51 nevyužité. Ako komunikačný kanál na prezentáciu súčasného umenia vo verejnom priestore však zo všetkých ponúkaných možností bolo pre Zuzanin zámer tento priestor najlepší. Spolu so svojou sestrou a švagrami, ktorí tiež pôsobia ako umelci, založili občianske združenie Nástupište 1-12, ktoré pre svoje aktivity získalo na jar 2011 od mesta za symbolický prenájom 4 unimobunky v podchode. Od septembra 2011 bol multimediálny priestor Nástupište 1-12 otvorený pre verejnosť.

48

https://www.nastupiste.sk

49 Anténa je sieť kultúrnych centier a organizácií, ktoré pôsobia v oblasti profesionálneho nezávislého súčasného umenia a kultúry na Slovensku. Jej snahou je zlepšenie pozície nezávislej kultúry v spoločnosti.

Zastupuje nezávislé kultúrne centrá v komunikácii s orgánmi štátnej správy a samosprávy, usiluje sa o zlepšenie ich postavenia v systéme kultúrnej politiky.

Iniciuje spoluprácu, výmenu skúseností, tvorbu spoločných projektov a podporuje distribúciu umeleckých produkcií. https://www. antenanet.sk

50

Kultúrne inštitúcie v Topoľčanoch: Tribečské múzeum (regionálne vlastivedné múzeum zal.

1961), Galéria mesta Topoľčany (zal. 2009), Kino, Tribečská knižnica, Tribečské osvetové stredisko

51 Prievan, chlad, absencia denného svetla a toaliet

Program Nástupište 1-12 samé seba definuje ako priestor pre súčasnú kultúru s multidisciplinárnym zameraním. V rámci svojho pôsobenia sa zaoberá nielen témami umenia a kultúry ale i životného prostredia a športu. Medzi ich aktivity patria výstavy výtvarného umenia, odborné prednášky, semináre, workshopy, realizácie verejných rozhlasových nahrávok, divadelné predstavenia, performancie, videoinštalácie, premietania či hudobné vystúpenia a diskusie. Ku výstavám a inštaláciám pripravujú aj sprievodný program pozostávajúci z prednášky alebo komentovanej prehliadky umelca pre verejnosť. Zároveň sa v rámci svojho zamerania na spoluprácu so strednými školami snažia priblížiť tvorbu vystavujúcich umelcov študentom a žiakom prostredníctvom priamej interakcie s umelcami. Práca s detským publikom zahŕňa tvorivé dielne s profesionálnymi výtvarníkmi a komentované prehliadky výstavami pre deti. Spoločensky sa angažujú napríklad pri spoluorganizovaní spomienkovej akcie v Topoľčanoch pri výročí zavraždenia slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá otriasla Slovenskom v roku 2018.

Počas pandémie COVID-19 rozšírili svoje aktivity podobne ako iné kultúrne centrá, inštitúcie a projekty do online priestoru, kde zverejňovali streamy koncertov a prednášok.

Publikum Z pôvodného zámeru Nástupišťa 1-12 oslovovať svojim programom najmä publikum zorientované v súčasnej umeleckej tvorbe veľmi rýchlo upustili. Takéto publikum totiž v Topoľčanoch nie je natoľko zastúpené a je najskôr potrebné poskytnúť podmienky na jeho rast. Rozhodli sa teda zamerať na žiakov stredných škôl a pracujúcich ľudí. Pre stredné školy pripravujú sprievodný program k výstavám, v rámci ktorého sa žiaci môžu stretnúť s umelcom, vidieť ho pri práci na diele, diskutovať o jeho tvorbe, prípadne sa zúčastniť komentovanej prehliadky. Zo skúseností vidia, že títo žiaci sa neskôr zúčastňujú aj vernisáží, koncertov a predstavení v rámci programu Nástupišťa 1-12. Druhou skupinou návštevníkov alebo recipientov sú náhodní okoloidúci, ktorí pravidelne prechádzajú podchodom a tvoria početnú skupinu, ktorá pasívne vníma umenie tvorené a vystavované v jeho priestoroch. Podľa Zuzaniných slov táto skupina vníma pozitívne prítomnosť Nástupišťa 1-12 v podchode a to aj z dôvodu uvedomenia si skvalitnenia prostredia podchodu od začiatku pôsobenia kultúrneho centra v jeho priestoroch. Táto skupina teda predovšetkým vníma nástenné maľby, alebo inštalácie zasahujúce do verejného priestoru podchodu. Samotné architektonické riešenie priestorov KC s veľkou priehľadnou plochou však vyzýva okoloidúcich k aj nahliadnutiu do vnútra bez nutnosti vstúpiť do priestoru.

Praktickosť tohto riešenia sa ukazuje aj v zimných mesiacoch, kedy je náročné zabezpečiť celodenné stráženie výstavy. V tomto období teda oslovujú umelcov s vytvorením inštalácií vnímateľných aj cez zatvorené priehľadné veľkorozmerné dvere. Príkladom je site-specific inštalácia “Účet prosím” Anny Ulahelovej, ktorá graficky spracovala do digitálnej podoby údaje o finančnom hospodárení mesta Topoľčany v roku 2015. Priblížila tak praktickú tému týkajúcu sa jeho obyvateľov a uchopiteľnú aj pre bežného laického návštevníka v graficky prehľadnej a vizuálne pútavej forme. Aj ostatných vystavujúcich umelcov sa snažia motivovať v zapájaní a oslovovaní širšieho publika, napríklad položením fragmentu výstavy alebo nejakého pútača do verejného priestoru. Snažia sa tak vytvoriť podmienky pre pasívne alebo podvedomé vnímanie umenia aj pre nazainteresovaného diváka.

Okrem týchto dvoch skupín návštevníkov existujú cielení diváci z Topoľčian a okolia, ktorí aktivity Nástupišťa 1-12 sledujú a pravidelne navštevujú.

obr. “hlavný” vstup do podchodu z pešej zóny

obr. nefunkčné eskalároy a nástenná maľba v “hlavnom” vstupe do podchodu z pešej zóny

obr. multifunkčný priestor kultúrneho centra Nástupište 1-12. v pozadí unimobunky v pôvodnom stave

obr.

murály v priestore podchodu

Priestor podchodu Podchod spájajúci pešiu zónu historického centra Topoľčian s dopravným uzlom autobusovej a železničnej stanice a východnou časťou mesta za železničnou traťou je dlhý približne 300m.

Hlavný vstup z pešej zóny sa nachádza pri historickej eklektickej Finkovej vile z roku 1904 vyhlásenej za národnú kultúrnu pamiatku. Okolie podchodu sa vyznačuje koncentráciou budov rôznych stavebných štýlov z rôznych období. V bezprostrednej blízkosti vstupu do podchodu z pešej zóny sa nachádza základná škola a gymnázium.

Z hľadiskahmotového riešenia možno vstupy do podchodu rozdeliť na dve skupiny.

Samostatné objekty a vstupy, ktoré sú súčasťou architektúry iných objektov. Štyri z nich sú riešené ako samostatné objekty a zo zvyšných šiestich sú dva zakomponované do budovy železničnej stanice, tri súčasťou prestrešení autobusových nástupíšť a jeden sa nachádza v centrálnej polohe haly autobusovej stanice.

Z hľadiska priestorového členenia podchodu a architektúry jeho vstupov by sa dalo hovoriť o časti autobusovej stanice a jej nástupíšť a časti železničnej stanice.

Toto členenie je tiež umocnené kovovou mrežou s bránou oddeľujúcou tieto dva pomyselné celky a architektúrou vstupov do priestoru podchodu. Časť prislúchajúca k autobusovej stanici v tomto zmysle pozostáva zo vstupu z pešej zóny, ktorý tvorí samostatný objekt, vstupu z centrálnej haly autobusovej stanice nachádzajúcom sa v jej centrálnej polohe a troch vstupov, ktoré sú súčasťou prestrešení autobusových nástupíšť. Tieto objekty sa vyznačujú zhodnou architektúrou stĺpovej konštrukcie s masívnym prestrešením a soklom a s presklennou výplňou v oceľových rámoch. Konštrukčne aj materiálovo tomu je takto stvárnený aj samostatný vstup ležiaci východne od autobusovej stanice medzi hlavnou cestou, školou a polyfunkčným objektom, čiastočne nadväzujúci na pešiu zónu avšak bez výraznejšieho prevádzkového využitia.

Nachádza sa však za deliacou mrežou v podchode. Jeho priestorová a prevádzková príslušnosť je tak otázna. Vstup z podchodu do haly autobusovej stanice nie je nijako zvlášť zdôraznený alebo akcentovaný. Sú tam len uzamykacie dvere a svetelná informačná tabuľa.

Do budovy železničnej stanice sú dva vstupy do podchodu umiestnené veľmi citlivo.

Vstupy z východnej časti mesta za železničnou traťou sú stvárnené minimalisticky s masívnym prestrešením na subtílnej kovovej konštrukcií so zasklením prepúšťajúcim svetlo do priestoru pochodu. Vedľa jedného zo vstupov je betónové oplotenie s umeleckým reliéfom znázorňujúcim krajinu v jednoduchom geometrickom štýle. Ťažko zhodnotiť, či bolo oplotenie pôvodnou súčasťou nástupov, každopádne pôsobí v danom prostredí industriálneho charakteru príjemne estetizujúco.

V najviac zanedbanom stave je hlavný vstup z pešej zóny. Okrem vizuálneho smogu splete neaktuálnych plagátov a reklám v rôznom štádiu rozkladu polepených na objekte, jeho atraktivitu znižuje aj prístavba stánku s rýchlym občerstvením nesúcim vlastné množstvo graficky rôznorodých informácií a nefunkčné eskalátory vo vnútri. Podchod nemá vlastný bezbariérový vstup. Na nástupištia autobusov ako aj na pešiu zónu je možné dostať sa z vlakovej stanice aj po povrchu - prechodmi pre chodcov.

Spojovacie chodby medzi nástupišťami autobusovej stanice a hlavným priestorom podchodu sú obložené prieskovcom, ktorý priestoru dáva reprezentatívny vzhľad. Na mnohých miestach je žiaľ zanedbaný a výrazne zasiahnutý nažiaducimi amatérskymi umeleckými prejavmi často obsahujúcich vulgarizmy. Styk matného kamenného obkladu s ľahkým, svetlo odrážajúcim opláštením výstavného priestoru z polykarbonátových panelov vytvára príjemný materiálový kontrast a vyvoláva napätie črtajúceho sa umeleckého zážitku. Plechový podhľad v celej dĺžke podchodu nesie známky opotrebovania. Žiaden so vstupov neinformuje o prítomnosti kultúrneho centra v jeho priestoroch.

Prostredie okolo vlakovej a autobusovej stanice i samotný vstup od pešej zóny sú však zahltené vizuálnym smogom. V kontexte toho by bol ďalší reklamný pútač o N1-12 kontraproduktívny.

Priestor N1_12 a rekonštrukcia V časti patriacej k autobusovému nástupišťu sa nachádzali aj dve skupiny ôsmych unimobuniek, z ktorých 4 sa stali sídlom multimediálneho priestoru kultúrneho centra Nástupište 1-12. Tieto bunky medzi vstupmi na nástupištia 1-12 a 13-24 boli v roku 2013 odstránené a nahradené novou konštrukciou, ktorá bez zmien funguje dodnes. V podchode sa nachádza aj ďalšia skupina pôvodných unimobuniek. Sú bez využitia. Je vďaka nim možné predstaviť si, ako priestory KC N1_12 vyzerali pred rekonštrukciou.

Približne 100m dlhý priestor podchodu od vstupu zo strany pešej zóny po mrežu oddeľujúcu časť želeničnej stanice je umelecky stvárnený. Pocitovo tak prináleží vlastnému výstavnému priestoru N1_12.

obr. multifunkčný priestor kultúrneho centra Nástupište 1-12.

52

https://2021.sk/project/ nastupiste-1-12-topolcany

Rekonštrukcia priestoru prebiehala formou workshopu. Za návrhom nového multimediálneho priestoru stojí architektonický ateliér 2021 architekti. Ich zámerom bolo vytvorenie priestoru, ktorý bude svojou jednoduchou architektonickou formou slúžiť ako médium pre prezentáciu rozličných žánrov umenia52. Priestor v maximálnej možnej miere využíva pôvodnú plochu unimobuniek o rozmere ca 16x2,5m. Vďaka veľkým transparentným dvojkrídlovým dverám, ktoré sa dajú otvoriť o 180 stupňov sa dokáže vnútorný priestor prepojiť s koridorom podchodu a vystúpiť do neho so svojimi aktivitami.

Transparentnosť dverí zabezpečuje kontinuálne vizuálne prepojenie týchto priestorov aj v prípade, že sú dvere zatvorené. Nástupište 1-12 tak neustále komunikuje s celkovým priestorom podchodu, čím nevyhnutne upútava pozornosť okoloidúcich a vťahuje ich do svojho diania. Na mieste zváraná nosná oceľová konštrukcia je opláštená bielymi a transparentnými polykarbonátovými panelmi, ktoré čiastočne prepúšťajú svetlo a zároveň pôsobia v tmavom priestore podchodu odľahčene. Strop vnútorného priestoru bol očistený a priznaná jeho betónová stropná konštrukcia. Podlahy zostali zachované.

Celková rekonštrukcia stála podľa zakladateľky približne 5-7000 €, získané od sponzorov a z grantového programu nadácie Intenda. Peniaze však boli použité predovšetkým na materiál. Časť z neho venovali združeniu sponzori. Pracovná sila, pozostávajúca z dobrovoľníkov súkromnej firmy, miestnych a študentov STU, dokopy asi 70 ľudí, bola pro bono. Za dva dni pôvodné unimobunky rozložili a odniesli na skládku. Za ďalšie štyri dni postavili novú konštrukciu. Architekti sa k spolupráci so združením dostali pomerne netradične. Reagovali totiž na výzvu združenia pre umelcov na prezentáciu súčasného umenia vo svojich pôvodných priestoroch. Architekti z ateliéru 2021 architekti im však namiesto umenia navrhli zbúranie pôvodných unimobuniek a vybudovanie nového priestoru, ktorý bude viac vyhovovať potrebám multimediálneho umeleckého priestoru.

Zlepšenie stavu okolia 53 Mural art je umelecký smer zameraný na veľkoplošnú nástennú maľbu vo verejnom priestor. Narozdiel od graffity a street art je legálny a realizovaný na základe objednávky majiteľa objektu.

Pôsobenie Nástupišťa 1-12 v podchode sa prejavuje aj na zlepšení kvality stavu, čistote a bezpečnosti. Okrem od vplyvu neustálej aktivity v priestore, ktorá zvyšuje pocit bezpečnosti ľudí prechádzajúcich podchodom, má na správanie sa ľudí pozitívny účinok aj prítomnosť umenia a umeleckých aktivít. Časť podchodu pod nástupišťami autobusovej stanice, ktorá má približne 100 m, je celá pokrytá murálmi53 od známych výtvarníkov, ako napr. slovenskej výtvarníčky Svetlany Fialovej, Martina Klimana, českého dua Comunite Fresca a pod. Jednotlivé murály a sú časovo obmieňané. Zatiaľčo iné časti podchodu sú čiastočne znehodnotené nežiaducimi nápismi a grafitty, častokrát obsahujúcich vulgarizmami, priestor okolo Nástupišťa 1-12 a murály získali prirodzený rešpekt verejnosti a sú tak bez zásahov samozvaných tvorivých prejavov.

Samotný priestor podchodu sa však od svojho vzniku v 90.rokoch 20.storočia nijako výrazne nerekonštruoval.

Ekológia a sociálne témy N 1-12 sa pri umeleckých inštaláciách riadi myšlienkami otvorenej a ekologicky zodpovednej spoločnosti. Na vystavujúcich umelcov apeluje s požiadavkou eliminácie vzniku odpadu pri deinštalácií objektov, prípadne možnosť recyklácie jednotlivých ich častí. Zároveň vyberá umelcov a projekty, ktoré spracúvajú spoločensky citlivé, no dôležité témy, ako sú napríklad deportácie topoľčianskeho židovského obyvateľstva do koncentračných táborov počas 2. svetovej vojny a arizácia ich majetkov.

Ďalšie projekty Po 10 rokoch činnosti Nástupišťa 1-12 v podchode, združenie cítilo potrebu vybudovať ďalší priestor v exteriéri, ktorý môže fungovať samostatne alebo byť tematicky prepojený s dianím v priestoroch v podchode. Takzvaný letný Pavilón N1_12 od autorov z dielne a architektonického ateliéru HAUS osadený na Námestí Ľ. Štúra v lete 2021 sa z tvaru kompaktnej kocky vie premeniť na pódium alebo výstavný panel. Svojou variabilitou a premysleným technickým a vizuálnym riešením ponúka viacero možností na prezentáciu súčasného umenia vo verejnom priestore.

Zároveň sa N1_12 spolu s ďalšími kultúrnymi združeniami, spolkami a mestotvornými projektami z Nitry a okolia prihlásili do súťaže o titul EHMK 2026, ktoré by do regiónu mohli priniesť investíciu do kultúry a kultúrnej infraštruktúry v hodnote 40 mil.€

Financovanie a personálne obsadenie Hlavným zdrojom príjmov sú dotácie z Fondu na podporu umenia. Tie tvoria približne 90%. Zvyšok je zložený z 2% z daní, príspevky od VÚC a mesta. Pri zahraničných rezidenciách je možné získať financie aj od Art Council v danej krajine, kde sa rezidencia realizuje. Z participatívneho rozpočtu mesta, na ktorom sa rozhodovaním podieľajú občania mesta sa združeniu darí získavať len menšie príspevky. Mesto však činnosť N1_12 podporuje jednak symbolickým nájom 1€ a propagáciou ich podujatí na svojich komunikačných kanáloch, ako sú napríklad mestské tabule, ktoré informujú o dianí v meste. Vstupné na podujatia združenie nevyberá. Dodatočné financie sa snaží skôr získať prostredníctvom kampaní, fundraisingu, sponzorov a vlastného merchandizingu.

Na chode N1_12 sa podieľa veľa dobrovoľníkov. Stálych zamestnancov združenie nemá.

Jednorázové odmeny za jednotlivé služby a výkony sa vzťahujú na konkrétne projekty.

Problémy Ako najväčší problém, s ktorým sa potýkajú, vníma Zuzana Godálová častokrát nedostatočné pochopenie miestnych obyvateľov. Napriek svojmu 10-ročnému pôsobeniu sa stále stretávajú s negatívnymi poznámkami o vystavených dielach, performanciách a iných umeleckých aktivitách v podchode. Schopnosť doceniť súčasné profesionálne umenia, ktoré je inde vo svete vysoko hodnotené, si zrejme ešte bude vyžadovať čas a osvetu medzi verejnosťou. Početnosť takýchto skúseností je však zrejme daná aj pôsobením N1_12 v exponovanom verejnom priestore, kde sa okoloidúci stávajú zároveň návštevníkmi bez toho, že by o to mali záujem, narozdiel od štandardných návštevníkov kultúrnych zariadení, ktorí sa na výstave, koncerte alebo predstavení zúčastňujú cielene.

Zhrnutie 1. Analýza typológie budov a jej vhodnosti na účel KC Neštandardný priestor v exponovanom dopravnom uzle, ktorý umožňuje priamo oslovovať veľké množstvo okoloidúcich. Prepojenie s koridorom podchodu umožňujú veľké otváracie dverné krídla. Vzniká tak veľkorysý spojitý priestor, oživujúci inak prázdny a čiastočne zanedbaný 300 m dlhý podchod. Združenie sa svojimi aktivitami úspešne vysporiadava s nevhodnými tepelnotechnickými podmienkami a chýbajúcim hygienickým zázemím.

2. Miera zásahu pri adaptácií Pôvodné unimobunky boli kompletne odstránené a nahradené novou konštrukciou zachovávajúcou objem pôvodných unimobuniek. odstránenie podhľadu a priznanie betónovej konštrukcie. Do priestoru pochodu vstupuje umeleckými inštaláciami a nástennými maľbami.

3. Aplikácia environmentálnych opatrení Predovšetkým v rovine výberu materiálov pre umelecké diela - snaha o elimináciu odpadu a prípadná možnosť recyklácie ich častí po demontáži.

4. Ako sa pracovalo s identitou priestoru, ako priestor podporuje komunitu, inklúziu, otvára sa pre širšiu verejnosť. Ako zmena ovplyvnila prevádzku a efektivitu využívania priestoru.

Aktivity prístupné pre širokú verejnosť. Každý okoloidúci má možnosť nahliadnuť na vystavené umenie alebo predstavenie. Ďalšími aktivitami ako sú wokshopy s umelcami a komentované prehliadky sa snažia bližšie priblížiť ich tvorbu a robiť osvetu vo vnímaní súčasného umenia. Transparentné dverné krídla umožňujú nahliadnuť na výstavy počas celého ich trvania. Ich otvorením sa oba priestory maximálne prepájajú a prinášajú tak ďalšie možnosti využitia spojitého priestoru na umelecké aktivity.

5. Kto sa podieľal na rozhodovaní o priestorových a prevádzkových zmenách Združenie N1_12 v spolupráci s architektmi pripravili projekt, ktorý následne mesto, ako vlastník priestorov odsúhlasilo.

6. Spôsob financovania rekonštrukcie rekonštrukcia financovaná z grantu nadácie, sponzorov a dobrovoľníckou prácou. Činnosť združenia financovaná z grantu FPU, 2% z daní, príspevkov od VÚC, mesta a sponzorov. Ďalšie zdroje sú fundraising a predaj vlastného merchandaisingu.

záver

Napriek tomu, že sa jednotlivé kultúrne centrá navzájom líšia svojou mierkou, vlastníckou štruktúrou, spôsobom vzniku a dĺžkou trvania, je možné nájsť v nich viacero podobných čŕt, medzi ktorými najviac vyniká nesmierna počiatočná miera nadšenia a odhodlania pre dosiahnutie cieľa založenia kultúrneho centra. S tým zároveň súvisí to, že všetky začínali svoju činnosť a prácu s budúcou komunitou už v pilotných fázach projektu, častokrát v provizóriu a počas rekonštrukcie priestorov. Dokonca aj taká inštitúcia ako Karlova univerzita začínala v Kampuse Hybernská pomerne undergroundovým spôsobom - v pôvodných nezrekonštruovaných priestoroch, bez širšieho publika. Už na začiatku otestovali projekt budúceho KC na jednom viac sní trvajúcom podujatí, ktoré ich aj mesto ako vlastníka presvedčili o zmysluplnosti zámeru vybudovať študentské kultúrne a komunitné centrum v blízkosti historického jadra Prahy. Priestory následne postupne rekonštruovali priestory a fungovali v provizóriu. S narastajúcou agendou však vznikla potreba vybudovať štruktúru riadenia, mangementu a jasného financovania až po potrebu založenia samostatného právneho subjektu.

Spoločným znakom všetkých skúmaných kultúrnych a kreatívnych centier je aj spoločenská angažovanosť. Okrem kultúrneho programu, kreatívnych a komunitných aktivít aktívne pracujú aj s témami ako sú menšiny, ľudské práva, tolerancia, extrémizmus a ekológia. Niektoré KC majú zároveň schopnosť priťahovať podobné aktivity, prípadne projekty rozširujúce ponuku kultúrno-kreatívneho priemyslu v okolí a vytvárať okolo seba kultúrno-kreatívny klaster s komunitným charakterom (Záhrada CNK). Iné zas koncentrujú aktivity rôznych aktérov vo svojich priestoroch formou spoluprác alebo rezidencií (Studio ALTA). Ďalšie zas rozširujú svoje pôsobenie o nové priestory (N 1_12, Nová Synagóga).

Práca s identitou priestoru sa v jednotlivých príkladoch mierne odlišuje v závislosti od charakteru objektu. Kultúrne centrá sídliace v historických objektoch výraznejšie akcentujú a pracujú s historickou identitou a pôvodnou architektúrou (Nová Synagóga, Studio ALTA), resp. pôvodná architektúra sama svojim výrazom vystupuje do popredia.

Ostatné stavajú svoju identitu napr. na priestore a jeho charakteristikách (Záhrada CNK), polohe a úlohe, ktorú v nej napĺňajú (Nástupište 1_12), prípadne misií, ktorú si vytýčili ( Kampus Hybernská).

Napriek rôznym typom vlastníkov od štátu (Invalidovna), cez mesto (Kampus Hybernská, Nástupište 1-12) až po súkromných vlastníkov (Záhrada CNK) a náboženské organizácie (Nová synagóga) sú vzťahy medzi aktérmi KC a vlastníkmi objektov funkčné, dobre nastavené a založené na vzájomnej komunikácií a pochopení. Hoci súkromné vlastníctvo so sebou prináša komerčný nájom, ktorý sa oproti symbolickému nájmu v prípade, ak je vlastníkom verejná inštitúcia môže mať takáto forma aj svoje výhody. Môže ňou byť napríklad stabilnejšia krátkodobá budúcnosť, ktorá nie je závislá od politickej podpory ovplyvnenej politickou garnitúrou volenou na 4 roky.

Viaceré kultúrne centrá však narážajú na poddimenzované verejné financovanie kultúry a kreatívneho priemyslu, chýbajúcu kultúrnu infraštruktúru, nedostatočné kultúrne povedomie a akceptácia spoločnosti. Existencia primeranej kultúrnej infraštruktúry, zodpovedajúcej súčasným trendom pri tvorbe, šírení a ekonomickom zhodnocovaní kreatívnych činností, je základným stimulačným faktorom pre rozvoj prakticky všetkých odvetví kreatívneho priemyslu,.