MESTSKÁ KNIŽNICA LAUSANNE Diplomový projekt
Autor Bc. Andrej Turčan Vedúci práce
prof. Ing. arch. Ivan Koleček
Fakulta Architektúry VUT v Brne, 2013
Názov diplomovej práce
MĚSTSKÁ KNIHOVNA, LAUSANNE
Číslo diplomovej práce FA-DIP0079/2012
Vypracoval Bc. Andrej Turčan Vedúci ateliéru prof. Ing. arch. Ivan Koleček Konzultant Ing. arch. Lukáš Pecka
FAKULTA ARCHITEKTURY VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ Ústav Navrhování 1 Ateliér prof. Ing. arch. Ivana Kolečka
Brno, Česká republika 05 / 2013
OBSAH
Príbehy miesta (úvodný text)
3
1. Zadanie diplomovej práce
Zadanie
4
Stavebný program
5
2. Analýzy
Miesto
6
Platforma Flon
7
Platforma Sévelin
8
Lausanne verzus New York
9
Lausanne – platformy
10
Knižnice
11
3. Urbanizmus
Urbanistický koncept
13
Situácia
15
4. Knižnica
Koncept knižnice
16
Plány Parter 1. NP
17
Pôdorys 2., 3., 4. NP
18
Rezy a pohľady
19
Garáže a 1. PP
21
Štruktúra a organizácia
22
Interiér
23
Fasáda
24
5. Technické riešenie
Stavebno technické riešenie
26
Prílohy
Logo knižnice
Poézia v architektúre (záverečná esej)
28 29
Motto: „Nic se v architektuře neopakuje, to je její krása a stálá dynamičnost, ale zároveň se v ní nic neobjevuje. Vše již bylo někde definováno a je jen na objevení. Tato hra na objevení objeveného je jednou z podstaty architektury samotné. Architektonický projekt je myšlenkový proces, vedený na základě různých podmínek jak účelu, tak místa.“ „Vztahy mezi těmito podmínkami a rodícím se projektem nejsou jen objektivní, logické a pochopitelné. Existuje mezi nimi i určitá nepochopitelnost. Jinými slovy, projekt se nachází i v mezerách reálného a abstraktního světa, v mezerách paměti jak místa, tak člověka. V tom okamžiku můžeme hovořit o mimořádném. Architektonický projekt je něco mimořádného, kterým je magická rovnováha mezi rozumným a nepochopitelným.“ prof. Ivan Koleček
ÚVOD
PRÍBEHY MIESTA
Ústrednou témou magisterského ateliérového modulu, pod vedením pána profesora Ivana Kolečka, boli „Príbehy miesta“. Počas dvoch rokov (štyroch semestrov) sme spoločne pracovali na konceptoch a projektoch so zameraním na históriu, topografiu, kultúru a čas miesta. Každé miesto žije svoj príbeh, ktorý sa mení, vrství, prepletá sa s inými do bohatých dejov. Tie sa stávajú inšpiráciou našich projektov alebo opačne naše diela pomáhajú vytvárať príbehy, ktoré sa vrstvia v čase. „Jestliže má každé místo své geografické parametry, podnebí nebo polohu – jeho vývoj, historie a měnící se prostředí se stávají příběhy, které jsou stále vázány na čas – další dimezi architektury.“ prof. Ivan Koleček Cez slnkom rozpálené múry Hadriánovej vily v Ríme a bohatú flóru v záhradách
BRNO
Johanna Gregora Mendela v Brne, náš príbeh pokračuje do výrazne členitého terénu mesta Lausanne vo frankofónnom Švajčiarsku. Posledný cúzska. ako
k
príbeh
nás
Lausanne Ženevskému
prenáša
je
na
miestom
jazeru,
tak
pomedzie so
ku
silnou dvom
J.G.MENDEL Švajčiarska topografiou
riečkam,
ktoré
a
Fran-
vzťahov pretína-
jú jeho historickú štruktúru zástavby. „La Louve“ a „le Flon“ vyrezali v mäkkom pieskovci zárezy. V polovici 19. storočia bolo mesto skoro neprístup-
LAUSANNE SÉVELIN FLON
né. Zasypaním častí terénu sa naraz stalo systémom vodorovných plôch v prostredí divokého okolia. Postupne zastavané priemyslovými halami, sú dnes jedným z potenciálnych miest mestského rozvoja.
ROMA
VILLA ADRIANA
3
ZADANIE
ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE
Zadanie Urbanistický a architektonický návrh městské knihovny v kontextu specifických topografických podmínek města Lausanne. V Lausanne se vybudovaly nejen mosty nad divokou říčkou, ale říčka samotná byla na začátku 20. století zkrocena do podzemního kanálu a zasypána. Vznikly tak velké horizontální plochy se vztahy „horního“ a „dolního“ města – historické struktury a plošiny zásypu. Plošiny byly nejprve zastavěny sklady, průmyslovými halami a nákladovým nádražím. Dnes jsou novým územím pro rozvoj soudobého centra města. Příležitostí k formulování nového městského ohniska je i kulturně-společenská funkce celoměstského významu – objekt Městské knihovny. Projekt musí nalézt odpovědi na otázku potenciálu architektonicko-urbanistického řešení a jeho hodnot. Architektura by neměla být formálním vyjádřením světa, ale vyjádřením prostředí za pomoci formy. Pokud rozumíme architekturu jako vyjádření kultury stavění, musí architektonický projekt od svého počátku odpovídat na řadu asociací, dialogů a otázek. Funkční program – Městská knihovna - se skládá ze čtyř hlavních celků: - veřejné služby a funkce - Knihovna (pro dospělé, pro mládež) - Městský archiv a Centrum komiksů - technické a administrativní zázemí Výsledek – projekt – by měl nalézt úlohu instituce „knihovny“ v životě města a v životě jeho obyvatel v roce 2020 – v roce jejího plánovaného dokončení. prof. Ing. arch. Ivan Koleček
4
ZADANIE
Stavebný program 1. 1 Vstup – veřejné služby Centrální hala, spoločná pro všechny oddelení
505m2 (přírodní osvětlení, kontrola vstupu –
odchodu, body automatického vypůjčení - vrácení )
250m2
3. Archivy a Centrum komiksů
215m2
Kontrolované prostory přístupné veřejnosti, přírodní osvětlení Přijímací místnost
15m2
6. Sklady, technické instalace
180m2
Garáž (1 místo pro dodávku)
20m2
Odpadky
20m2
Sklad materiálu, údržby
75m2
Recepce – zápis, informace (přírodní osvětlení, , fotokopie) - součást centrální haly 20m2
Studijní sál, 30 míst
Sál automatického vrácení a třídění
Konzultační sál dokumentů
30m2
Sklad
45m2
(přírodní osvětlení, nezávislý –kontrolovaný, přístup 24 hodin denně, přímá vazba na
Informace, katalogy archivů, sbírek
20m2
Garáž (10kol)
20m2
centrální halu)
Konzultační sál multimedií
20m2
Technické zázemí (klimatizace, topení, elektřina, voda)
80m2
130m2
Kavárna – bar, zázemí (přípravna, sklady), 60 míst, 10 stolů (přírodní osvětlení, samostatný vstup a přímé vazby s centrální halou)
100m2
4. Administrativa
1050m2 CELKEM
Skříňky – šatna (odložení věcí do skříněk, přímá vazba s centrální halou)
25m2
Přírodní osvětlení, 1-4 umístění v jedné zóně
Toalety (muži, ženy, invalidé, děti, rozmístění v každém podlaží)
30m2
Ředitel
25m2
Sekretariát
30m2
Příjem dokumentů (přímá vazba s dodáním knih)
40m2
1.2 Prostory veřejných činností
290m2
Polyfunkční prostory (přírodní osvětlení)
80m2
Kanceláře knihovny (38 míst, 15m2/místo)
Výstavy
70m2
Kanceláře archivu (4 místa)
70m2
120m2
Kanceláře centra komiksu
25m2
Konferenční sál, 100 míst Zázemí, sklad
20m2
Copycentrum (mikrofilm, skener, fotografie) Audiovizuální ateliér
2.1 Knihovna – veřejné služby – knihovna dospělých
1760m2
Kontrolovaný prostor, 100 000 knih, DVD, CD,…, přírodní osvětlení Recepce, informace, služby Sál, prostor studovny (přírodní osvětlení) Prostor sezení (100 míst volně rozmístěných, skupiny, přírodní osvětlení)
20m2 1200m2 300m2
Ateliér vazby knih
430m2
120m2 30m2 120m2
Sklad
10m2
Konferenční místnost
30m2
Foyer zaměstnanců (kuchyňská linka, sezení)
40m2
Šatny (muži, ženy)
30m2
Prostor internetu (30 míst volně rozmístěných, přírodní osvětlení)
80m2
Toalety
30m2
Prostor k internetu (10 míst k stání)
30m2
Sprchy (2 kabiny M/Ž)
20m2
Prostor konzultace pro mládež (přírodní osvětlení, vymezená doba) Prostor mediatéky
100m2 30m2
5. Archivní sklady Příjem
2.2 Knihovna – veřejné služby – knihovna pro mládež
960m2
Kontrolovaný prostor, 70 000 knih, DVD, CD,…přírodní osvětlení Recepce
7700M2
20m2
2740m2 40m2
Archivní dokumentace (příprava ke klasifikaci)
300m2
Archiv
900m2
Archiv speciálního klimatu
100m2
Knihovna archivu
200m2
Sál, prostor studovny
850m2
Prostor dětí, 0-4 roky
30m2
Archiv Centra komiksů
Polyfunkční prostor dětí (čtení pro děti)
30m2
Speciální archiv knihovny
100m2
Mediatéka
30m2
Sklad knihovny (provizorní sklad dokumentů)
100m2
1000m2
5
Lausannne Mesto Lausanne leží na brehu Ženevského jazera na území frankofónneho
ANALÝZA
MIESTO
Švajčiarska. Hranice mesta už dávno pohltila krajina a v súčasnosti má Lausannská aglomerácia približne 500 tis. obyvateľov. Charakteristické pre Lausanne je jeho výrazná topografia. Spleť ulíc sa vinie nie len v ploche mesta, ale narastá aj do tretieho rozmeru – do výšky údolí a kopcov. Orientácia a prechody medzi úrovňami je náročná. Mestu dominuje historické centrum na kopci s katedrálou, ktoré kedysi obtekala riečka Flon a slúžila tak ako obranný element. V posledných rokoch sa mestský život presúva z centra o pár metrov nižšie na umelé platformy mesta Flon a Sévelin. Tie sú opakom pôvodnej topografie Lausanne. Sú dokonale rovné a zástavba na nich je pravidelná. V súčasnosti na nich vzniká bohatý mestský život a tým narastá ich atraktivita.
Platforma Séveline Sévelin - mladšia sestra platformy Flon, vznikla ako priemyselná zóna v 2. polovici 20. storočia. Hlboké údolie rieky Flon bolo zasypané, čím boli vytvorené dobré podmienky pre železničné dopravné napojenie a výstavbu priemyselných hál na Sévelin. Spomienkou na minulosť a pôvodne tvarovaný terén zostal len južný zelený svah, ktorý je dnes zakrytý viaduktom metra. Príznačný pre Sévelin je pravidelný raster zástavby a veľká mierka hál, čím sa v zvlnenom teréne mesta Lausanne tvári ako „horizontálny Manhattan“. Postupom času sa začína transformovať: priemysel ustupuje a na platformu prichádza vzdelanie, kultúra a služby. Je zaujímavé, že sa tu nenachádza žiadne bývanie, podobne ako na Flone.
6
PLATFORMA FLON
Flon je stále živé „mesto“! Je pestré životom, farbami, kultúrou a užívateľmi. V jeho pevnom rastri ulíc prúdi uvoľnený život. Ako hyperaktívny organizmus láka ľudí, ktorí doň neustále prúdia a vystupujú von, ako životodarná tekutina,
ANALÝZA
ESEJ
ktorá ho udržuje naživu. Nonstop! Mal som tú možnosť ho zažiť. Je mladé, a preto ešte neunavené, rovnako ako jeho návštevníci. Poskytuje program 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Niečo tak živé som doteraz ešte nevideľ. Čo ho robí tak úspešným? Prečo nikomu nevadí a každý ho príjíma? Zaujímavé je, že v ňom nie je žiadne bývanie. Všetci jeho návštevníci sú vlastne „cudzinci“ z iných mestských štvrtí alebo miest. Flon je ako produkt, ktorý si ľudia sami vytvorili, zaľúbili alebo znenávideli. Ak ho ľudia nepotebujú, nestarajú sa o neho. A on nikoho neruší. Čaká pripravený na ich príchod. Ako píše Rem Koolhaas o New Yorku, ... „Manhattan je laboratórium pre testovanie nového metropolitného životného štýlu ... ako kolektívny experiment, v ktorom sa celé mesto stane továrňou na ľuďmi vytvorenú skúsenosť, v ktorej reálne a prírodné prestane existovať.“ Je Flon rovnakou továrňou pre 21. storočie? Paralela Flonu a New Yorku sa pre mňa stala zaujímavou. Centrum, mriežka, neustála premena a životný štýl, atraktivita, peniaze! Odhliadnuc od mierky, miesta a časového obdobia, Flon sa svojím životom a premenou javí ako „švajčiarsky Manhattan“ 21. storočia. Horizontálny Manhattan! Aj keď Flon vznikol ako nová platforma len začiatkom 20. storočia, vplýva na mňa ako nové centrum mesta. To pôvodné, historické, „nežije“. Postupne sa tu nazhromaždil potenciál (plošný a kapitálový) pre jeho ďaľší rozvoj. Knižnica, ako nový mestotvorný prvok by mala podporiť edukačné aktivity mesta a štvrte. Integrovať vzdelanie medzi kultúru, obchod a nočný život. Zamiešať skupinami obyvateľstva a spoločne ich rozvíjať. Prispieť programom akcií do už aj tak „nabitého“ repertoáru Flonu. Flon sa tak formuje ako plochá „oáza“ spoločenských aktivít ukrytá uprostred členitého terénu „zabývaného“ Lausanne.
7
PLATFORMA SÉVELINE
Séveline, mladšia sestra platformy Flon, mala podobný vývoj a charakter, akým prešiel v 20. storočí Flon. No Séveline však trochu „zaostáva“. Jej priemyselný charakter na mieste cítiť dodnes, hoci sa pomaly začína meniť. Charakterictickým znakom miesta sa pre mňa stala veľká
ANALÝZA
ESEJ
mierka priemyselných objektov, ktorá ilustruje vyspelosť priemyslu a ekonomické myslenie doby, v ktorej vznikla. Keď hovorím o mladšej sestre, myslím tým podobné znaky, históriu a okolnosti vzniku. To znamená, že aj jej vývoj bude nasledovať tú „staršiu“ platformu, len s určitým časovým posunom! Akú podobu si zaslúži Séveline? Stane sa doplnením a pokračovaním Flonu, alebo niečím iným? Žiadne bývanie, ale kultúra, vzdelanie a služby je to, čo postupom času pretváralo Flon a dnes vstupuje aj na Séveline. Je zaujímavé pozorovať, že práve umelci a intelektuáli sú zväčša tou spoločenskou skupinou, ktorá ako prvá prináša do nevyužívaných oblastí život. Holanský architekt Wouter Vanstiphout pri svojom výskume o vzburách v mestách zistil zaujímavú paralelu medzi hudbou a životom v meste: „... je dobré počúvať hudbu ulice, ktorú si ľudia spievajú. Tá vám prezradí ich problémy a život, a napovie jeho ďalšie smerovanie.“ Keď sa opäť vrátim k náväznosti na Flon. Ten, sa ako „prvorodený“ projekt stal po svojej transformácii úspešným a obľúbeným mestským centrom. Preto si myslím, že premena druhého územia nevzbudzuje neistotu a strach z neúspechu, práve naopak sa stáva lákadlom pre investorov a mesto. Tým pádom je od neho očakávaný automatický úspech - ekonmický a sociálny. Najväčšou výhodou mriežky je jej premenlivosť a flexibilita. Dokáže sa neuveriteľne rýchlo transformovať bez toho, aby sa porušil systém (geometria, infraštruktúra, charakter). Séveline štruktúrou doplní „lausannský polostrov Manhattan“, ale jeho aktivita a náplň sa bude vyvíjať a meniť. Oproti New Yorku sme v Lausanne obmedzení aj tretím rozmerom - výškou. Ak by sme mali rozvýjať Séveline rovnakým ziskuchtivým myslením, ako developeri Manhattanu, tak program a náplň objektov musí byť navrhnuté veľmi precízne a jedinečne, aby výsledná investícia priniesla dostatočný zisk. Je práve takéto myslenie zárukou invečnosti? Je vôbec novátorstvo to, čo Séveline potrebuje? Inovatívnosť je pozitívna vlastnosť človeka, ktorá rozvýja jeho myslenie a posúva život dopredu. Séveline, ako platforma rozčlenená a pripravená na aplikovanie nových projektov má oproti Flon tú výhodu, že je len na začiatku. Môže si z neho brať príklad, alebo sa vybrať iným smerom. Inak povedané, môže ostať v zabehnutých koľajách kultúry alebo sa vyvinúť na „inkubátor invencií“, ktoré si vyžiada globálna doba. Neviem či kompromis bude variantou!?
8
LAUSANNE VERSUS NEW YORK POROVNANIE MRIEŽKY
územia
sú
jedinečné
svojou
polohou,
topografiou,
vzťahom
ANALÝZA
Obidve
k okoliu a štruktúrou. Dominantný prvkom urbanizmu sa stáva mriežka, ako charakteristický prvok moderného mesta. Jej hlavným znakom je flexibilira a organizovanosť. Tá umožňuje nezávyslý vývoj jednotlivých blokov a aplikovanie inovatívnych prvkov bez zásahu do štruktúry. Tak ako sa NY stal inkubátorom na nové vynálezy ľudstva v 20. storočí, môže aj Sévelin zaujať toto miesto v dejinách Švajčiarska. Rozdiely v mrižkach je ich mierka a výšková úroveň zástavby. Kým NY má na výšku dosť voľné regulatívy, na Séveline sme obmedzovaný nerušeným výhľadom na pohorie Jura. Zároveň mierka štvrte voči mestu a krajine je primeraná topografii Lausanne a charakteru miest Švajčiarska.
Manhattan
1:1 10x
Séveline 1:1
blok 50 x 200m
Manhattanská mriežka 9
ANALÝZA
LAUSANNE – PLATFORMY
CENTRUM LAUSANNE FLON SEBEILLON
0
10
50
100m
SÉVELIN
10
KNIŽNICA
ANALÝZA
Knižnica – dom knihy. Miesto poznatkov, vedomostí a dobrodružstva ukrytého v knihách. Knižnica je miesto pokojné, kde sa môžem vkľude začítať do príbehu. No je to aj miesto spoločenské, kde môžem prežívať udalosti kníh spoločne s ostatnými. Mestská knižnica je rozšírením verejného priestoru. Stáva sa „tichým námestím, korzom, parkom, domom“. Vytvára priestor pre stretnutia obyvateľov mesta, reprezentuje kultúru a bohatosť dejín. Predovšetkým je to miesto vzdelávania, obohacovania širokej verejnosti o poznatky z mnohých odborov. Nie je špeciallizovaná ale zahrňuje všetky okruhy kníh a médií. Jej úlohou je pozdvihovať priemer vzdelanosti obyvateľstva, ale zároveň aj vytvárať voľnočasové aktivity tak, aby sa čítanie stalo hoby. JACOB-UND-WILHELM-GRIMM-ZENTRUM autor: max dudler - jednotlivá patra sou oddělená (po období 90. let, kdy řada velkoprostorových knihoven měla velké akustické a klimatické potíže) - jednotlivé úrovně propojuje pouze velký sál s terasovými čítárnami osvětlenými skleněnou střechou
Intimita regálov kníh. Ticho. Chrámový priestor, horné osvetlenie.
Knižnica ako verejný mestský priestor. Nečakané prechody medzi priestormi. Otvorenia a situácie na hranici súkromia a spoločnosti.
Diktatúra kníh a regálov. Prepis. Opakovanie. Masový stereotyp. 11
KNIŽNICA 2020 ESEJ
ANALÝZA
Knižnica vo mne vždy asociovala vzdelanie. Abstraktne chápané ide o súbor informácií uložených a dostupných na jednom mieste. Databanku vedomostí! Prvé knižnice boli spočiatku štátne (kráľovské), súkromné alebo chrámové zbierky. Náročnosť písania a kopírovania kníh nedovolila šíriť knihy medzi bežné obyvateľstvo. Kníhtlač a priemyselná revolúcia umožnili rýchlu publikáciu a rozšírenie informácií v novinách a knihách medzi masy. Preto až koncom 19. storočia, sprístupnením knižníc verejnosti, nadobudli svoj hlavný význam pre spoločnosť. Aký je teda zmysel knižníc? Aká je ich primárna úloha? Knižnica slúži ako verejne dostupná studnica informácií. Tie poskytuje na rôznych médiách širokej alebo špecifickej skupine obyvateľstva. Zabezpečuje sekundárne potreby človeka (kultúru, vzdelanie a zábavu). Dá sa povedať, že jej cieľom je šíriť osvetu v spoločnosti, a pomáhať ju vzdelávať. Veľkú zmenu v spoločnosti priniesli na začiatku 21. storočia informačné
Mestská knižnica v Štokholme, architekt Gunnar Asplund, 1922.
technológie a internet – „zdroj neobmedzených informácií“. Jeho ľahká dostupnosť, obsiahlosť a rýchlosť, spôsobila revolúciu v životnom štýle ľudí. Neustálym napĺňaním a voľným vkladaním informácií, preberá hlavnú úlohu globálneho informačného zdroja. Všetky inštitúcie sem presúvajú svoje ponuky a služby. Ľudia, hlavne mladá a stredná generácia, sa rýchlo preorientúvajú na tento zdroj. Klasické spôsoby zdĺhavého hľadania informácií v knižniciach sa presúvajú do rýchleho procesu „surfovania“ po internete v kresle domova. Akú úlohu budú mať knižnice v budúcnosti? Budú ešte ako inštitúcie užitočné alebo sa transformuje ich funkcia? Ako som na začiatku spomínal, základným znakom knižnice je a ostane výmena informácií. Ich forma, médium a spôsob šírenia sa bude meniť v závislosti na vyspelosti spoločnosti. Aby knižnice ostali stále navštevované a žiadané, musia byť flexibilné a schopné reagovať na zmeny. Musia poskytovať podmienky pre aktuálne spôsoby získavania a výmeny informácií! Najlepšie je, ak sa stanú súčasťou nášho každodenného života. Miesto stretnutí a vzťahov. Kontakt knižnice s mestom, školou, prácou alebo službami nám tieto vzťahy zovšednie. Jej dôležitou úlohou bude poskytnúť priestor pre stretávanie sa širokej verejnosti a jej vzájomnú interakciu. Knižnica musí spájať! Veľkou prednosťou knižnice musí ostať spoľahlivosť a dôveryhodnosť informácií, ktoré šíri. Základné znaky knižnice sú: interaktivita, udržateľnosť, flexibilita a funkčnosť.
Mestská knižnica v Seattle, USA, Oma & Rema Koolhaas, 2004. 12
Koncept platformy
Urbanistický koncept knižnice
Jediná prístupová komunikácia prechádzajúca územím na západe je Avenue
Parcela ležiaca na hranici platforiem Sebeillon a Sévelin a susediaca s linkou
de Sévelin, tvoriaca zároveň hranicu medzi platformami Sévelin a Sebeillon.
metra, sa stáva vstupným bodom do štvrte Sévelin, ktorá je platformou kultúry
Z jej osi smerom na východ, vychádzajú tri paralelné ulice, prechádzajúce ce-
a vzdelania mesta Lausanne.
lou platformou. Spojenie s Flonom zabezpečuje linka metra M1 a pomyselné
Racionalita pravouhlej štruktúry zástavby Sévelinu vychádza z pôvodnej pre-
prepojenie zeleňou na južnom svahu sa stáva reminiscenciou na bývalý svah
vádzky priemyselných hál. Ich pokrokovosť a racionalita v dobe, kedy boli
údolia riečky Flon.
postavené, udala štvrti mierku a charakter. V uvoľnenom teréne Lausanne,
Návrh urbanistického riešenia platformy pozostáva z organizácie prevádzky
pripomína toto miesto „horizontálny Manhatan“ (bloky, mriežka, racionálnosť,
ulíc - na pešie zóny a obslužné komunikácie tak, aby sa vytvorili podmienky pre
flexibilita,...).
kvalitný rozvoj kultúrnych a spoločenských aktivít, ako aj komerčného využitia.
Urbanistický koncept podporuje mriežku ako dominantný prvok urbanizmu
V juhozápadnej časti vzniká nová stanica metra, ktorá sa stane miestom vstupu
miesta, ako prvok flexibilný, premenlivý, racionálny. Parcelu tvoria dva bloky
užívateľov do tejto časti mesta. Preto je tu vynechaním bloku zástavby vytvor-
štruktúry, na ktorých je umiestnený program mestskej knižnice a mediatéky.
ená voľná plocha, ktorej dominuje navrhovaný objekt knižnice a zo západnej
Na severnom bloku je umiestnený objekt knižnice. Južný blok je zarovnaný
strany ju uzatvára objekt mediatéky. Na voľnú plochu nadväzuje pešia zóna
k západnej hranici parcely - k ulici Avenue de Sévelin, objektom mediatéky.
(južná ulica), ktorá sa stane miestom oddychu a spoločenských aktivít. Ďalšie
Tým ulicu jasne definuje a zároveň tvorí hlukovú clonu. Ostatná plocha južného
ulice zostávajú ako obslužné pre zásobovanie ostatných prevádzok objektov.
bloku zostáva nezastavaná. Tento voľný priestor vytvára adekvátne predpolie
V budúcnosti je možné rozšíriť pešiu zónu aj na strednú ulicu.
knižnice, ako spoločenskej a mestskej inštitúcie a funkčne tak spája knižnicu,
Parkovanie – statická doprava, je navrhované v podzemných garážach južnej
mediatéku a stanicu. Stáva sa rozšírením knižnice, jej „verandou“, a koncentru-
časti platformy pod zastávkou metra a voľnou plochou. Týmto spôsobom sa
je tak na seba aktivity kultúrnych inštitúcií ako aj rušnej stanice metra.
URBANIZMUS
URBANISTICKÝ KONCEPT
celá platforma odbremení od tranzitnej dopravy a zároveň je podporený integrovaný dopravný systém mesta.
Vstupná perspektíva z ulice Avenue de Sévelin. Vstup na platformu
Rozšírenie aktivít knižnice a mediatéky do verejného priestoru platformy. Celodenné využitie. Námestie predstavuje vstupný priestor platformy, miesto aktivít. 13
URBANIZMUS
Princípy urbanistického návrhu platformy Sévelin
Mriežka = flexibilita, premenlivosť, organizácia, funkčnosť.
Zelený pás (green belt). Reminescencia na údolie riečky Flon. Rekreačné plochy parkov a cyklotrasy.
BUS
ME
TR
O
Parking
Park
ing
Doprava. Obsluha platforiem verejnou hromadnou dopravou. Vstupy na platformy z bočných strán (juh a sever). Záchytné parkoviská na hranici platforiem. Autofree zóny vo vnútri štvrtí.
Verejné pristory definujúce aktivity – námestia, parky, nábrežia, pešie zóny. Zdroje prílivu ľudí – užívateĺov.
14
BUS
Rue de SEBEILON GENEVE
Av. de SEVELIN
URBANIZMUS
Rue de
Obsluzna komunikacia
nt Po
Pesia zona
CH
AU
DE
RO
N
Obsluzna komunikacia
S
BU
S
BU Parking
O M1
METR
Av. de TIVOLI
SITUﾃ，IA 1:2000 0
10
20
50
100 m
15
KONCEPT KNIŽNICE
Koncept objektu knižnice vzniká pomyselným rozdelením mestského bloku na menšie časti – domy, z ktorých každý zahŕňa jednu z dominantných funkcií programu – knižnicu dospelých, knižnicu pre mládež a administratívu. Idea – „dom v dome“ alebo „mesto v meste“ najlepšie vystihuje chápanie priestoru a pohybu po knižnici. Tento koncept umožňuje navonok objekt zjednotiť fasádou a vnímať ho v mierke štvrte a súčasne vo vnútri priestory priblížiť mierke človeka. Knižnica, ako spoločenská inštitúcia, spája a zároveň slúži ľuďom a mala by byť ktoré prepájajú život jednotlivých podlaží objektu. Nastáva optická komunikácia medzi susednými domami, deti – dospelí, zamestnanci – návštevníci. Domy sú spoločne prepojené v úrovni parteru, ktorý je chápaný ako miesto stretnutí, debát a spoločenských udalostí. Z neho sa následne vystupuje do jednotlivých domov - knižníc. Pod celým pôdorysom sú umiestnené
2 bloky mriežky: - program knižnice - voľný blok
Koncept „mesto v meste“ - vnútorný koncept – rozdelenie domov - definovanie Avenue - vytvorenie námestia - ľudská mierka
Spojenie „domov“ do bloku a navrátenie mierky štvrte. 2 DOMY Dom knižnice a dom mediatéky
Námestie = vstupný bod do platformy Sévelin. Stanica metra ako zdroj užívateľov. Napojenie na pešiu zónu.
KNIŽNICA
pre nich čo najviac otvorená. Túto myšlienku podporuje umiestnenie dvoch átrií,
mestské archívy knižnice, kam môže návštevník zostúpiť a uvidieť „útroby“ – automatizované archívy. Pri prechode z parteru na najvyššie poschodie návštevník knižnice prechádza schodiskami rozmiestnenými v priestore. Na tejto trase - „ceste“ postupne prechádza jednotlivými oddeleniami. Popri „ceste“ sú situované flexibilné priestory s voľným výberom kníh, priestormi pre aktivity a médiá. Mimo nej sú v kľudnej časti umiestnené priestory regálov a čitární. Každému podlažiu prináleží iná funkčná náplň a podľa toho sa mení aj výška priestoru a otvorenosť do átrií. Štvrtým – samostatne vystúpeným domom, je objekt mediatéky. Ten uzatvára voľnú plochu pred knižnicou zo štvrtej strany. Voľný verejný priestor spájajúci knižnicu, mediatéku a stanicu metra funguje ako miesto aktivít - rozšírenie knižnice.
ADMIN.
KNIŽNICA DOSPELÝCH
PRÍJEM
CENTRALNA HALA ARCHÍVY
KOMIKS
KNIŽNICA MLÁDEŽE CENTRUM ARCH.
Domy knižnice 16
bicyckle
Av. de D
C
Sevelin bicyckle
PRIJEM
24 h SERVIS
Polyfunkcny priestor
Zasobovanie
Smeti
VSTUP ADMIN.
Automaticke vratenie
Polyfunkcny priestor
Sklad + uklid 24 m2
Satna
Satne 30 m2 Konferencie 150 m2
Recepcia
VSTUP KNIZNICA DOSPELYCH
VSTUP KNIZNICA MLADEZE
Kaviaren 130 m2
VSTUP KNIZNICA ARCHIVU
A
KNIŽNICA
A
Kniznica archivu
Povodne kolajnice vlaku Pesia zona Betonova dlazba
S
BU
Recepcia
B
B Mediateka 380 m2
Tartan / Farbeny Asfalt
Stanica Metra M1
S BU
Bicykle
ZE GARA
Linka Metra M1
D
C
PARTER 1. NP 1:400 0 1 2
5
10
20 m
17
D
C
Sklad materialu
Copycentrum 100 m2
Centrum komixov Vazba knih 100 m2
A
A Kniznica mladeze 400m2
Kniznica dospelych 600m2
KNIŽNICA
Kancelarie 180 m2
PÔDORYS 3. NP 1:400
Sklad materialu
Foyer zam. Internet
Sekretariat 40 m2
Konferencie 30 m2
Kancl. 15 m2
Mediateka 30 m2
Mediateka 30 m2 Riaditel 25 m2
A
A Kniznica mladeze 400m2
Kniznica dospelych 600m2
Kancelarie 150 m2
D
C
PÔDORYS 2. a 4. NP 1:400 0 1 2
5
10
20 m
18
+17.5 m
+17.5 m
+15.3 m
+15.3 m
+11.2 m
+11.2 m
+7.6 m
ADMIN.
+4.0 m
ATELIER
KNIZNICA DOSPELYCH
+0.0 m
CAFE
CENTRALNA HALA
-4.90 m
ARCHIVY
+7.6 m
KOMIX
KNIZNICA MLADEZE
+4.0 m
+0.0 m
KNIZNICA ARCHIVU
-4.9 m
+17.5 m
+17.5 m +16.5 m
BIBLIOTHÉQUE de la VILLE LAUSANNE
+3,6 m
+0.00 m
KNIŽNICA
POZDĹŽNY REZ AA 1:400
+3,6 m
+0.0 m
JUŽNÁ FASÁDA - VSTUP 1:400
+17.5 m +16.3 m
+11.2 m
+7.6 m
+4.0 m
MEDIATEKA
+0.0 m
MEDIASHOP
MEDIASHOP -4.90 m
POZDĹŽNY REZ BB 1:400 0 1 2
5
10
20 m
19
+17.5 m
+15.3 m
VZT.
+11.2 m
+7.6 m
+7.5 m +6.5 m
+4.0 m
SKLAD
+0.0 m
24h SERVIS
KNIZNICA
SATNE
VSTUP
+0.0 m
+0.0 m
-0.9 m Tech. -4.90 m
TRIEDENIE
GARAZE
-3.3 m
ARCHIV
+17.5 m
KNIŽNICA
PRIEČNY REZ KNIŽNICOU (DD) 1:400
+17.5 m +16.3 m VZT.
+15.3 m
+11.2 m
+11.2 m
+7.6 m
+7.6 m
+7.5 m +6.5 m
KNIZNICA DOSPELY CH
+4.0 m
+0.0 m
MEDIATEKA
ATRIUM
MEDIASHOP
+4.0 m
+0.0 m
+0.0 m
-0.5 m Tech. -4.90 m
TECH.
SKLADY
-3.3 m
ARCHIV
PRIEČNY REZ ÁTRIOM (CC) 1:400
+17.5 m
+14.0 m
CAFÉ
+3,6 m
+0.00 m
ZÁPADNÁ FASÁDA - AVENUE DE SEBEILON 1:400 0 1 2
5
10
20 m
20
D
C Klima. archiv 50 m2
Prijem dokumentov 40 m2
Automaticke triedenie 60 m2
Sklad materialu 25 m2
Prijem archivu 50 m2
Sklad kniznice 60 m2
Recepcia
Specialny archiv 90 m2 Archiv komixov 700 m2
A Dokumentacia 210 m2
Automaticky archiv 700 m2
Technicka m.
Zazemie garaze
KNIŽNICA
A Kniznica archivub350 m2
Garaze 93 stani
B
B Sklady a zazemie mediateky 340 m2
D
C
Počet státí / z toho ZTP
93 / 4 ARCHÍVY A GARÁŽE 1. PP 1:400
0 1 2
5
10
20 m
21
ŠTRUKTÚRA A ORGANIZÁCIA
Prevádzka administratívy je umiestnená v západnom dome do ulice Av. se Sévelin. Zásobovanie knihami a skladov je zo severnej strany objektu, prístup návštevníka z južnej. Obsluha knižnice a distribúcia kníh je situovaná do podzemného podlažia, kde prebieha triedenie a klasifikácia a knihy sa jednotlivými výťahmi doručia na určené poschodie. Archív je dispozične navrhnutý ako automatický, ktorý urýchľuje a zjednodušuje prácu a hľadanie v archivovaných
ADMIN.
KNIŽNICA DOSPELÝCH
PRÍJEM
CENTRÁLNA HALA
KOMIKS
ARCHÍVY
KNIŽNICA
materiálov.
KNIŽNICA MLÁDEŽE CENTRUM ARCH.
Funkčné rozdelenie
DOSPELÍ
ADMIN.
MLÁDEŽ KOMIKS
ARCHÍVY
PRÍJEM KNÍH
KNIŽNICA ARCH.
VSTUP
Prevádzka knižnice a pohyb zamestnanvov a návštevníkov 22
INTERIÉR
Ako píše Jorge Luis Borges: „... samotné slová sú len radom mŕtvych symbolov. Potom musí prísť ten správny čitateľ a slová – či skôr poézia za slovami náhle ožijú“. Rovnako
aj
priestory
knižnice
predstavujú
jednoduchý
raster
stĺpov
vynášajúcich dosky podlaží, na ktorých život a farby tvoria samotné rady kníh a aktivity návštevníkov. Knižnica obsahuje miesta pre nerušené čítanie, ale aj pre spoločenské aktivity, kaviareň, prednáškovú sálu a multifunkčné prieKNIŽNICA
story.
Najvyššie podlažie knižnice. Voľný výber. Priehľad celou halou
Centrálna hala a priestor átria s dominantným prvkom centra komixov 23
FASADÁDA
Koncept Koncept fasády v sebe spája niekoľko ideí: knižnica ako spoločenská, transparentná a otvorená inštitúcia, „mesto v meste,“ zjednotenie bloku. Jasný výhľad do exteriéru (spojenie) je len v prízemí parteru. Vo vnútri knižnice patria oči návštevníkov hlavne knihám. Dvojitú fasádu nesenú na samostatnom oceľovom rošte tvorí izolačné trojsklo navonok mierku štvrte. Progresívny materiál sklovláknitej textílie predstavuje modernosť, zároveň
KNIŽNICA
a vonkajší plášť zo sklovláknitej textílie. „Blok je zahalený v závoji“ a podporuje
určitá technická precíznosť jemnej štruktúry textílie odkazuje na vyspelosť priemyslu dnes a v minulosti. Textília slúži ako prvok pasívneho tienenia fasády, a v určitých miestach je možné ju vytiahnuť a otvoriť podlažie pre výhľad. Materiál fasády pre danú funkciu objektu viaceré výhody. Dá sa na ňu premietať, môže sa podsvietiť obrazovkami a textom a vysielať tak informácie mimo interiéru knižnice. Fasáda sa tak stane komunikačným prostriedkom medzi mestom a svetom kníh.
24
KNIŽNICA
Konštrukčné riešenie fasády
90 290
450
70
Izolačné 3-sklo (6-8-4-8-4) Vzduchová dutina 70 cm Sklovláknitá textília napnutá na ocelových rámoch 3,6 x 2 metre , zavesená na ocelovom rošte fasády
Kotvenie ocel. rámu s textíliou o nosný rošt fasády Pochôdzny ocelový rošt na údržbu fasády Aktívny betón = rozvody média na schladenie a ohrievanie betónových stropných dosiek.
Kaučuková podlahová krytina Roznášacia vrstva - betón s karisieťou 150x150 Separačná PE fólia Kročajová izolácia Nobasil PTS Železobetónová stropná doska Spolu
Kaučuková podlahová krytina Roznášacia vrstva - betón s karisieťou 150x150 Separačná PE fólia Tepelná izolácia podlahy z EPS Isover 100 S PE hydroizolačná fólia Železobetónová stropná doska Spolu
Ocelový nosník fasády šírky 300 mm
3 mm 70 mm 30 mm 350 mm 450 mm
3 mm 50 mm 100 mm 2 mm 350 mm 500 mm
500
350
100
50
BG -FA fasádny štrbinový zlab, nerezový, prichytený kotvou
Milánska stena hrúbky 600 mm z vodostavebného betónu Asfaltová hydroizolácia Tepelná izolácia XPS 100 mm Tektalan HS - kompozitná drevovláknitá akustická doska hrúbky 50 mm
PERSPEKTÍVA 0
1
2
5m
KONŠTRUKČNÝ DETAIL FASÁDY
1:40
25
TECHNICKÉ RIEŠENIE
Stavebno technické riešenie Charakter nosnej konštrukcie vychádza z priestorového a funkčného konceptu budovy a racionality urbanistického priestoru celej štvrte. Nosná štruktúra domu je tvorená monolitickým železobetónovým skeletom na modulovej sieti 8 x 8 metrov. Stužený je v severnej časti tromi komunikačnými jadrami, ktoré zároveň tvoria „chrbticu“ domu. Z nich vystupujú stropné dosky – platformy kníh. 98 metrov dlhý objekt je dilatovaný na 3 celky a dilatácia je vykonaná voľne vloženým poľom v 4. a 8. module.
Ocelová priehradová konštrukcia strechy
Konštrukčná výška podlaží závisí od funkcie podlažia a pohybuje sa od 3,6 - do 4,6 metra. Stropy sú tvorené železobetónovými monolitickými doskami, bez podhľadu.
Fasáda zo sklovláknitej textílie
Potrebné inštalácie sú zabetónované. Vzduchotechnika je vedená po stranách
napnutej na ocelových rámoch
stropných dosiek v zúžených častiach stropov. V každom objekte je reguloTECH.RIEŠ.
vaná výmena vzduchu pomocou vzduchotechnických jednotiek umiestnených v najvyššom podlaží jednotlivých domov. Systém chladenia a ohrievania je integrovaný pomocou betónových stropných dosiek (aktívny betón). Pre prípad nízkeho účinku je možné doplniť sústavu o podlahové konvektory. Ocelový rošt fasády - nosná konštrukcia dvojitej fasády
Sklenená fasáda z izolačného trojskla vložená do nosného roštu, spolupôsobí so ŽB konštrukciou
Železobetónový monolitický skelet, modul 8x8 metrov
Schéma delenia knižnice na dilatačné celky. 26
Požiarny koncept
Energetický koncept
Únikové cesty
Stropy sú tvorené železobetónovými monolitickými doskami, bez podhľadu.
Každý z 3 celkov knižnice má vlatnú chránenú únikovú cestu typu A umiest-
Potrebné inštalácie sú zabetónované.
nenú v železobetónovom jadre. Chránená úniková cesta ústi na terén na sever
Vzduchotechnika je vedená po stranách stropných dosiek v zúžených častiach
od objektu. Maximálna vzdialenosť k vstupu do CHÚC na každom podlaží je
stropov. V každom objekte je regulovaná výmena vzduchu pomocou vzducho-
25 metrov. Možnosť úniku z nadzemných podlaží je dvomi cestami, chránenou
technických jednotiek umiestnených v najvyššom podlaží jednotlivých domov
alebo nechránenou.
(technickom podlaží).
Podlažia sú dimenzované na kapacitu 100 návštevníkov na podlažie v každom
Systém chladenia a ohrievania je integrovaný pomocou betónových stropných
z 3 domov. Podľa požiarnej normy ČSN 73 08 02 sa počíta počet unikajúcich
dosiek (aktívny betón). Pre prípad nízkeho účinku je možné doplniť sústavu
osôb 100 x 1,5 = 150 osôb / podlažie
o podlahové konvektory.
Schodiskom v 3 poschodovom objekte bude podľa normy unikať 3 x 150 = 450 osôb.
Elektrická energia je vyrábaná pomocou fotovoltických panelov umiestnených
Na jeden únikový pruh šírky 60 cm pripadá 300 osôb. Na 450 osôb pripadá
na plochej streche knižnice. Je tak využitá výhodná južná orientácia budovy.
1,5 únikového pruhu, čo je pruh šírky 90 cm. No minimálne normové hodnoty
Nedostatok el. energie je doplnený zo siete. TECH.RIEŠ.
predpisujú u verejných budov šírku schodiska 120 cm. Požiarne úseky Objekt je rozdelený na požiarne úseky podľa podlaží. Úseky sú od seba oddelené protipožiarnym sklom. Niektoré NP sú prepojené s átriom a tvoria tak jeden veľký požiarny celok. Únikové vzdialenosti sú dodržané v celom objekte na 25 metrov ku vstupu k CHÚC alebo k dverám knižnice. V streche átria je uniestnený systém núdzového vetrania v prípade požiaru s odsávaním. V stropných doskách knižnice sú umiestnené prvky EPS a automatického hasenia (sprinklery).
VETRANIE
PÚ 2
VETRANIE
VZT
VZT
VZT
PÚ 4
PÚ 3 PÚ 1
VZT
PÚ 1 PÚ 5
Schéma delenia knižnice na požiarne úseky a umiestnenie chránených únikových ciest
Energetická schéma knižnice 27
LOGO KNIŽNICE
Design loga knižnice, archívu a mediatéky vychádza z loga mesta Lausanne, „červeného bodu“, ktorý predstavuje silu jednotlivca. Zoradením 7 bodov do radu je vyjadrený pohyb, aktivita, sila spoločnosti. Inšpiráciou je i päť olympíjskych kruhov. Tento základný bod je v novom logu pre kultúrne centrum Lausanne doplnený o „obálku“ - miesto, objekt, hmotu, celok. K základnému znaku sú pridávané abstraktná symboly zmyslov, ktoré sa viažu
PRÍLOHY
k aktivite konanej v inštitúciách (zrak, sluch, vyhľadávanie).
28
POÉZIA V ARCHITEKTÚRE ESEJ
Tak ako báseň pozostáva zo slov, architektúra je tvorená prvkami stavania. Ako píše Jorge Luis Borges: „samotné slová sú len radom mŕtvych symbolov. Potom musí prísť ten správny čitateľ a slová – či skôr poézia za slovami náhle ožijú“. Človek sa musí začítať do básne a slovami nechať v sebe vyvolať dojem. Každý si z čítania odnesie niečo iné. Každý prežíva niečo vlastné. Závisí na osobných skúsenostiach z minulosti a fantázii, ktoré sa pri čítaní vybavia. Spomienky tak vyvolávajú nálady, pocity, obrazy, chute, vône alebo hmatové vnemy. Architektúra funguje ako báseň. V architektúre je poézia skrytá v jej tvare, priestore, materiáli a svetle. Poézia má pravidlá, podľa ktorých je tvorená. No samotný zážitok z básne na nich nestojí. V podstate si ich pri čítaní ani neuvedomujeme. Pravidlá nám len pomáhajú vytvoriť báseň zrozumiteľnú. Prostredie, v ktorom staviam má tiež svoju poéziu, pravidlá. Do akej miery potom poézia stavania nadväzuje na poéziu miesta? Vkladám do miesta „nový verš“, ktorý bude súčasťou básne (celku), ale bude niesť vlastnú myšlienku. Dobrá architektúra má tiež dej! Ten je znakom prózy. Človek prežíva určitý príbeh na pozadí architektonickej scény. Môžem preto vysloviť myšlienku,
Čo pre mňa znamená poézia v architektúre? Kde ju cítim?
Casa Malaparte
Dobrá architektúra má sexepíl, ktorý môžeme cítiť v jej prítomnosti alebo
Adalberto Libera
priestore. Architektúra dokáže ľudí upútať, združovať, klásť im otázky alebo na ne odpovedať, rozprávať sa s nimi, vyvolávať pocity a spomienky.
Slnko, vietor, more a ich spojenie vo vile. Vila je pláž, ktorá tam chýba.
Vie ku každému pristupovať podľa jeho predstáv a potrieb. Je ako dobrý priateľ.
Je rozpálená ako piesok. Jediné útočisko pred slnkom a vetrom poskytuje malá
Táto vnútorná sila neživého predmetu je pre mňa poézia architektúry.
zakrivená stienka v tvare vlny. Symbol osvieženia.
ZÁVER
že architektúra je poetizovaná próza.
Pálava, tieň, nahé ženské telá, chuť vína, vlnobitie, pokoj. Vnímanie miesta všetkými zmyslami. Plavba po mori. Paluba parníka. Piedestál voľnosti. (Vila Malaparte patrí medzi najlepšie príklady talianskej moderny. Vila stojí na talianskom ostrove Capri a bola postavená v roku 1937 talianskym architektom Adalbertom Liberou pre Curziu Malaparte.) 29