Spotrebitelia znovu objavili pivo vo vratnej fľaši str

V tomto vydaní: CS #1: PIVO CS #2: ZMRZLINA CS #3: PEČIVO CS #4: OPAĽOVACIA KOZMETIKA

CS #1 VRATNÉ FĽAŠE SÚ SPÄŤ

Pivný trh zažil počas posledných dvoch rokov mimoriadne turbulentné obdobie. Prvým úderom bola pandémia, ktorá presmerovala spotrebiteľov z horeca segmentu do maloobchodu, respektíve k domácej spotrebe. A ešte predtým, než sa veci začali pomaly vracať do normálu, prišla ďalšia výrazná zmena, zálohovanie. To zasiahlo aj u spotrebiteľov najobľúbenejšie obaly – plechovky. Aj keď sú výrobcovia zatiaľ opatrní, naznačujú, že vidia rodiaci sa trend. Mierny pokles predaja plechoviek a nárast predaja vratných sklenených fliaš.

Na Slovensku je dlhodobo najpredávanejším typom obalu hliníková plechovka. Z dát agentúry NielsenIQ, ktorá monitoruje maloobchodné údaje na trhu obchodov s potravinami, zmiešaným tovarom a na čerpacích staniciach (bez Metra), vyplýva, že objemová významnosť plechovkového piva bola v období medzi aprílom 2021 až marcom 2022 56 %.

„Ich predaje medziročne klesli o šesť percent a dostali sa na úroveň viac ako 149 miliónov predaných litrov. Druhé v poradí je balenie vratné sklo, ktoré rastie medziročne o päť percent. Ďalší významný segment, ktorý dlhodobo klesá, sú plastové fľaše. Tempo poklesu je na úrovni 19 percent,“ hovorí konzultantka agentúry NielsenIQ Miriam Brynzová. Domácnosti pri nákupe piva rady využívajú zvýhodnené cenové podmienky. Za posledných 12 mesiacov minuli v akciových nákupoch každé druhé euro určené na nákup piva. „Pokiaľ domácnosti nakupovali pivo v akcii, z hľadiska objemu nakúpili pri jednom nákupe až o tretinu tohto nápoja viac ako pri nákupe v štandardnej cene,“ uvádza konzultant Spotrebiteľského panelu GfK Anton Marinčák.

Korona a zálohovanie

Za začínajúcou zmenou trendu nákupov plechovkového piva sa dá tušiť zásadná novinka v odpadovom hospodárstve na Slovensku, hoci presné údaje či merania zatiaľ chýbajú. Od začiatku roka 2022 na Slovensku funguje zálohovanie PET fliaš a plechoviek, čo najmä pre pivovarníkov znamenalo výrazný zásah do biznisu. „Z krátkodobého hľadiska sme zaznamenali prvé signály v zmene spotrebiteľského správania, ktoré vnímame v kontexte presunu nákupu z plechovkového balenia k iným typom obalov. Zatiaľ je však predčasné hovoriť o presnej kvantifikácii, keďže spotrebitelia si na fungovanie zálohového systému stále zvykajú a snažia sa túto zmenu zapracovať do svojho nákupného správania,“ myslí si Helena Windisch, manažérka korporátnych vzťahov Heineken Slovensko.

Aj spoločnosť Staropramen-Slovakia zaznamenala za prvý štvrťrok 2022 pokles predaja plechoviek o 10 %. „Vzhľadom na fakt, že plechovky stagnovali už v roku 2021, je ešte predčasné to všetko pripisovať zavedeniu zálohového systému,“ vysvetľuje Štefan

Finta, country director spoločnosti Staropramen-Slovakia. Náznak pádu popularity plechovkového piva sa však rozhodne oplatí sledovať a analyzovať aj naďalej, už len preto, že trend fľaškového piva začal prenikať do domácností už počas minulého roka.

9z 10

domácností si aspoň raz v sledovanom období zakúpilo pivo.

„Bez ohľadu na typ obalu sa v Prazdroji zameriavame na ambíciu dosiahnuť jeho plnú cirkularitu. Veľmi nás teší taktiež rastúci záujem Slovákov o pivo vo vratných sklenených fľašiach, ktorý sa už minulý rok odzrkadlil v našich predajoch 18-percentným nárastom. Predpokladáme, že v najbližších mesiacoch sa bude trh stabilizovať aj v súvislosti s nadchádzajúcou letnou sezónou, ktorá ukáže preferencie slovenského spotrebiteľa,“ uvádza Martin Grygařík, obchodný riaditeľ a podpredseda predstavenstva spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Okrem zálohovania netreba zabúdať ani na pandémiu, ktorá posledné dva roky výrazne ovplyvňovala celý život, maloobchod nevynímajúc. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že pivovarníci sa na pandémiu nemôžu sťažovať, keďže ich predaje v maloobchode rástli často aj viac ako dvojciferným tempom, realita je odlišná. Výpadky, ktoré zaznamenali v maržovejšom horeca segmente, totiž retail ani zďaleka nedokázal nahradiť. Navyše, po prvotnom raketovom raste predajov na jar 2020 sa aj trend domácej konzumácie piva spomalil a agentúra NielsenIQ hovorí o 6 % prepade za ostatných 12 mesiacov.

„V rokoch 2020 a 2021 vnímame odlišné dynamiky predaja v retaile. Zatiaľ čo v roku 2020 sme vnímali dvojciferné nárasty predaja, keďže retail zostal po zatvorení zariadení horeca jediným miestom, kde sa dalo nakúpiť pivo, spotrebitelia realizovali skoro panické predzásobenia sa aj pivom. V roku 2021 sa situácia stabilizovala, spotrebitelia sa naučili žiť v ‚novom normále‘ a predaje v retaile mierne poklesli,“ vysvetľuje Štefan Finta.

Spoločnosti Heineken a Plzeňský Prazdroj Slovensko vlani zhodne zaznamenali nárast predajov v maloobchode o 12 %, Budějovický Budvar dokonca zaznamenal minulý rok rekordný predaj. „Maloobchodný trh s pivom počas pandemických rokov rástol na úkor gastra. Spotrebitelia si radi dopriali kvalitnejšie pivo a sme radi, že ich oslovili naše výrobky,“ hovorí Ivan Schwarz, regionálny riaditeľ spoločnosti Budějovický Budvar pre Európu, Blízky východ a Afriku.

Zákazníkom sa mierne upravili chute.

37,2 % spotrebiteľov pije pivo v plechovkách.

„Spotrebitelia experimentujú opatrne.“

Slovenský spotrebiteľ je vo všeobecnosti opatrnejší pri skúšaní noviniek, v žiadnom prípade sa im však nevyhýba. Zvyšovanie záujmu o rôzne chuťové experimenty a pivné špeciály vidíme predovšetkým u mladších cieľových skupín, ktoré sú prirodzene otvorenejšie v skúšaní a objavovaní nových vecí. Najvyšší záujem je stále o svetlé ležiaky.

Helena Windisch, manažérka korporátnych vzťahov, Heineken Slovensko

Premiumizácia pokračuje, špeciály nie sú pre každého

Záujem zákazníkov o prémiové značky potvrdzuje aj spoločnosť Plzeňský Prazdroj Slovensko. Okrem vlajkovej lode pivovaru, piva Pilsner Urquell, sa dobre darilo aj prémiovej novinke pod názvom Radegast Ryze Hořká 12. „Príjemne nás prekvapil obrat v nealku, ktoré opäť rástlo po pauze súvisiacej s utlmením životného štýlu pre pandémiu. K rastu nealka prispeli však aj minuloročné novinky,“ uvádza Martin Grygařík.

Vo všeobecnosti platí, že slovenský spotrebiteľ si cestu k novinkám a novým chutiam hľadá pomalšie. Napriek tomu to však neznamená, že by experimenty na našom trhu nemali zmysel. Napríklad reťazec Kaufland tento rok prinesie vo svojich regáloch výber remeselných pív od 29 regionálnych pivovarov, pričom celkovo bude k dispozícii až 105 pivných špeciálov. „Sme radi,

inzercia

VARENÉ

ODBORNÍKMI PRE ODBORNÍKOV

V tomto vydaní: CS #1: PIVO CS #2: ZMRZLINA CS #3: PEČIVO CS #4: OPAĽOVACIA KOZMETIKA

že po minulom roku prejavili záujem zapojiť sa do tohto projektu aj noví dodávatelia,“ hovorí Samuel Machajdík, hovorca spoločnosti Kaufland Slovensko.

Aj veľkí hráči na pivnom trhu priznávajú, že spotrebiteľom sa v posledných rokoch mierne upravili chute. Predovšetkým vnímajú trend prechodu od tradične populárnych desiatok k ležiakom. „Spotrebitelia prekvapivo začali viac vyžadovať horkejšie pivá, takzvané pravé dvanástky, respektíve ležiaky, kde oceňujú chuťový profil tej-ktorej značky,“ vysvetľuje Štefan Finta. V Budějovickom Budvare si zase všímajú, že spotrebitelia sa viac zaujímajú o výrobný proces a kvalitu piva.

Vo všeobecnosti aj naďalej platí, že najväčší záujem je o svetlé pivo. Potvrdzujú to aj údaje spoločnosti NielsenIQ, ktoré ukazujú, že jeho objemová významnosť sa šplhá až na úroveň 99 % z celkového množstva spotrebovaných litrov piva. „Medzi zákazníkmi je dlhodobo najpopulárnejšie výčapné pivo, takzvaná desiatka, ktorej sa za posledných 12 mesiacov predalo viac ako 177 miliónov litrov, čo predstavuje tržby na úrovni viac ako 166 miliónov eur,“ hovorí Miriam Brynzová.

Ani výrazný konzervativizmus slovenského spotrebiteľa výrobcov neodrádza od toho, aby experimentovali. Dnes už nie je problém nájsť v ponuke veľkých pivovarníkov množstvo druhov rôznych špeciálov či limitovaných edícií, ktoré sa viac či menej vzďaľujú klasickým desiatkam a dvanástkam. „Tento trend vidíme aj v segmente alkoholických pív, kde rastie záujem o štýl IPA, ktorý sa stále viac etabluje aj medzi väčšinovými konzumentmi. Chuťové inovácie sa však stále najdynamickejšie striedajú v menej tradičných kategóriách, akými sú ochutené pivá a radlery,“ uvádza Helena Windisch.

Pivo bude drahšie

Či už spotrebitelia budú mať tento rok chuť experimentovať, alebo nie, budú si musieť priplatiť. Inflácia, rastúce ceny energií aj vojna na Ukrajine. To všetko sú dôvody, pre ktoré výrobcovia a distribútori piva avizujú, že konečné ceny pre zákazníkov s najväčšou pravdepodobnosťou porastú. Len samotná inflácia sa v posledných mesiacoch na Slovensku pohybovala na úrovni viac ako 10 %, čo sú hodnoty, aké sme u nás zažili naposledy pred takmer 20 rokmi.

Hoci nárast cien nie je vo všetkých odvetviach ekonomiky rovnomerný, významný vplyv na producentov piva majú predovšetkým dvíhajúce sa ceny energií či dopravy. „Celkové vstupy na výrobu v poslednom období rástli najrýchlejším tempom v histórii,“ hodnotí Ivan Schwarz. A hoci podobne ako Plzeňský Prazdroj Slovensko hovorí, že Budějovický Budvar vyrába pivo výhradne z domácich surovín, ani to v konečnom

307 miliónov eur minuli počas 12 mesiacov spotrebitelia na Slovensku na nákup piva. dôsledku nemusí stačiť. Ak totiž narastie cena obilnín na svetových trhoch, dotkne sa to aj jačmeňa produkovaného v Česku a na Slovensku.

„Jednou zo štyroch základných surovín pri výrobe piva je slad, ktorý sa vyrába zo sladovníckeho jačmeňa. Nedostatok obilnín spôsobený vojnou na Ukrajine tlačí cenu týchto komodít nahor,“ vysvetľuje Helena Windisch zo spoločnosti Heineken Slovensko. Dodáva, že export obilia z Ukrajiny predovšetkým po cestách či koľajniciach – z dôvodu uzatvorenia lodnej prepravy a prístavov – zvyšuje dopyt po nákladných autách a vagónoch, čo vytvára tlak na rast cien dopravy.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by cena piva mala v obchodoch rásť rýchlejšie než iné položky. To, že je situácia nestabilná, však dokumentujú aj kroky spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko. „Situáciu na trhu s jačmeňom neustále pozorne sledujeme a priebežne analyzujeme. Taktiež sme stále v kontakte s našimi dodávateľmi, aby sme mohli aj naďalej variť a dodávať naše pivá spotrebiteľom,“ dodáva Martin Grygařík.

V tomto vydaní: CS #1: PIVO CS #2: ZMRZLINA CS #3: PEČIVO CS #4: OPAĽOVACIA KOZMETIKA

CS #2 CHUTIA NAJMÄ NANUKY

Máloktorý segment potravinárstva má pri práci so spotrebiteľom takú ťažkú úlohu ako výrobcovia zmrzlín. Zákazník by totiž na jednej strane chcel ochutnať niečo nové, moderné, s nižším obsahom cukru alebo napríklad bez laktózy, no na druhej strane aj tak siahne po starom dobrom nanuku s vanilkovou alebo čokoládovou príchuťou. Aj preto výrobcovia zmrzlín síce experimentujú, no zároveň nezabúdajú ani na starú dobrú klasiku, na ktorú sú zákazníci zvyknutí.

Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk

Ruská zmrzlina zažíva v posledných mesiacoch ťažké chvíle. S ohľadom na ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, ktorá sa dotýka skoro každej oblasti života, začali výrobcovia uvažovať, či je tento názov pre mrazenú pochúťku v dnešných časoch vhodný. Jeden z najväčších producentov, spoločnosť Bidfood, problém vyriešil prelepením názvu „ruská“ na „ukrajinská“. Niektorí menší výrobcovia sa však zmenou názvu veľmi nezaoberali a tvrdili, že ju dokonca vyrábajú na Ukrajine a nemajú s tým problém.

Nedávno sa dokonca objavila informácia, že v jednom z obchodov sa ktosi snažil ukrajinskú nálepku zo zmrzliny strhnúť, čím však všetky výrobky znehodnotil. Hoci tento konkrétny príbeh môže viac hovoriť o politických postojoch než o náklonnosti k pôvodnej ruskej zmrzline, je to dobrá ilustrácia toho, ako veľmi konzervatívny je spotrebiteľ pri nákupe tohto konkrétneho druhu tovaru. „Z nášho pohľadu sa veľmi spotrebiteľské správanie nemení. Naše skúsenosti hovoria, že žiaden módny výstrelok nevydržal celú sezónu. Konzervatívne výrobky majú stabilné objemy predaja a sezónne hity rýchlo vyčerpajú svoj potenciál,“ hovorí Marián Horváth, konateľ a riaditeľ spoločnosti Sweety Ice. Dnes je zložité povedať, či aj ukrajinskú zmrzlinu možno považovať za „sezónnu záležitosť“, no je jasné, že konzumenti mrazených pochúťok len neradi vystupujú zo svojej komfortnej zóny.

než o náklonnosti k pôvodnej ruskej zmrzline, je to dobrá ilustrácia toho, ako veľmi konzervatívny je spotrebiteľ pri nákupe tohto konkrétneho druhu tovaru. svojich nákupných košíkov vloží aspoň raz ročne 9 z 10 domácností. „Typická slovenská domácnosť nakupuje zmrzlinu na domácu spotrebu experimentujú. Podľa agentúry GfK nakupuje šesť z desiatich domácností vanilkovú zmrzlinu, za ňou nasleduje čokoládová a jahodová príchuť. „Z hľadiska celkového nakúpeného objemu zmrzliny dávajú domácnosti prednosť privátnym značkám pred značkovými produktmi. Za posledných 12 mesiacov predstavovali nákupy privátnych značiek

Predaje rastú

Zmrzlina je v nákupoch domácností veľmi obľúbená, o čom svedčia aj dáta zo Spotrebiteľského panelu agentúry GfK. Tie ukazujú, že si ju do svojich nákupných košíkov vloží aspoň raz ročne 9 z 10 domácností. „Typická slovenská domácnosť nakupuje zmrzlinu na domácu spotrebu v priemere raz za 26 dní a ročne na jej nákupy minie 40 eur. Priemerný ročný objem nákupov zmrzliny na jednu domácnosť predstavuje 11‚5 litra,“ uvádza konzultantka Spotrebiteľského panelu GfK Nina Páleníková. V období od apríla 2021 do marca 2022 sa podľa dát agentúry NielsenIQ tržby za zmrzliny zvýšili o 12‚7 %, čo predstavuje nárast 9‚2 milióna eur. „Takmer 60 percent nárastu tržieb sa udialo počas jediného mesiaca – júla 2021, keď tržby dosiahli najvyššiu hodnotu za posledné tri roky, konkrétne 19‚8 milióna eur,“ upozorňuje Michaela Štefanová, konzultantka agentúry NielsenIQ, a dodáva, že až 70 % objemu predajov zmrzlín sa každoročne uskutoční medzi májom a augustom. Čo sa týka príchutí, spotrebitelia zbytočne neexperimentujú. Podľa agentúry GfK nakupuje šesť z desiatich domácností vanilkovú zmrzlinu, za ňou nasleduje čokoládová a jahodová príchuť. „Z hľadiska celkového nakúpeného objemu zmrzliny dávajú domácnosti prednosť privátnym značkám pred značkovými produktmi. Za posledných 12 mesiacov predstavovali nákupy privátnych značiek

81,7 milióna eur dosiahli na

slovenskom trhu počas sledovaného obdobia tržby za zmrzliny.

Aké zmrzliny sú najobl’úbenejšie, sa dočítate na www.tovarapredaj.sk 

zmrzliny tri pätiny celkových nákupov domácností v tomto sortimente. Akúkoľvek zmrzlinu vlastnej značky obchodných reťazcov si aspoň raz ročne kúpi 8 z 10 nakupujúcich tejto mrazenej pochúťky,“ hovorí Nina Páleníková.

Ani zmrzliny nie sú tovarom, pri ktorom by na spotrebiteľov neúčinkovali akciové ceny. Agentúra GfK uvádza, že 30 % celého objemu domácnosti nakupujú v akciovej cene. Navyše, ak domácnosti nakupujú v akcii, zvyčajne kúpia o štvrtinu viac ako pri nákupe v štandardnej cene. „Nákup zmrzliny v akcii využilo v sledovanom období 6 z 10 domácností,“ dodáva Nina Páleníková.

Dáta prieskumných agentúr, rovnako ako údaje od výrobcov, jednoznačne potvrdzujú, že jednoporciové zmrzliny medzi spotrebiteľmi dominujú. Podľa agentúry NielsenIQ majú podiel na tržbách až 69 %, za nimi nasledujú rodinné balenia s podielom 28 % a na konci sú dezerty a pralinky s podielom 3 %. „Jednoporciové zmrzliny patria medzi najrýchlejšie rastúci segment s nárastom 16‚4 percenta, a to hlavne vďaka nanukom, ktorých sa medziročne predalo o takmer tri milióny kusov viac,“ vysvetľuje Michaela Štefanová.

Impulzný predaj je dôležitý

Výraznú popularitu nanukov, či už na drievku, alebo v kornútku, potvrdzujú aj výrobcovia. Zhodujú sa v tom, že impulzné balenia sú neustále pre spotrebiteľov najlákavejšie. „Najpredávanejšími artiklami sú klasické nanuky na drievku s hmotnosťou okolo 50 gramov, kde patrí aj väčšina našich Jogurtových zmrziek, napríklad v belgickej čokoláde alebo v ovocnom sorbete,“ hovorí Jaroslav Semerák, marketingový manažér spoločnosti Hollandia.

Uplynulé dva pandemické roky výrazne zamávali mnohými odvetviami ekonomiky, maloobchod nevynímajúc. Aj v tomto smere sa však ukazuje, že konzumenti zmrzlín sú do veľkej miery špecifická cieľová skupina, ktorá sa nedá odradiť externými okolnosťami. „Vidíme rozdiel pri posledných sezónach, keďže počas pandémie boli prevádzky zmrzlinární zatvorené, a tak zákazník nakupoval zmrzlinu v maloobchodných prevádzkach,“ vysvetľuje obchodná riaditeľka spo-

„Spotrebiteľ očakáva niečo navyše.“

V poslednom období si spotrebitelia v Česku a na Slovensku, čiastočne aj pre covid, obľúbili formu nanukových multipackov, teda škatuľky s viacerými kusmi nanukov. Spotrebiteľ tu očakáva niečo navyše, či už z pohľadu ceny, alebo z hľadiska mixu produktov v krabičke.

Jan Diehel, category marketing manažér, Unilever ločnosti Zvolenská mliekareň Zuzana Žubor Kágerová. Podobne situáciu vnímajú aj ostatní producenti.

Zaujímavý trend zachytili v spoločnosti Unilever, kde zaznamenali počas pandémie výrazný nárast dopytu po veľkých baleniach určených na domácu spotrebu. Ak sa už zákazník rozhodne kúpiť väčšie balenie, zvyčajne si zakúpi nádobu s objemom 800 až 1 000 mililitrov. „Stále väčšej popularite sa však teší aj formát pinty, teda 440 až 500 mililitrov,“ uvádza Jan Diehel, category marketing manažér spoločnosti Unilever.

Trendy prenikajú opatrne

Spotrebitelia sú pri zmrzline do veľkej miery špecifickí, keďže chcú v prvom rade maškrtiť a až následne sa pozerajú napríklad na výživové hodnoty. Napriek tomu však výrobcovia pomaly zaznamenávajú trendy smerujúce k rastúcemu záujmu o zdravý životný štýl, udržateľnú výrobu či bioprodukty. „Vnímame trend proteínových zmrzlín a tiež zmrzliny s umelými sladidlami s definovanou kalorickou hodnotou ako základný parameter komunikácie,“ hovorí Zuzana Žubor Kágerová.

Spoločnosť Unilever sa snaží diktovať tempo zmien v tejto oblasti. Už niekoľko rokov je firma aktívna predovšetkým v pintovom segmente, kde prinášajú proteínové, vegánske alebo bezgluténové variácie. „Z pohľadu cukru alebo produktov so zníženým obsahom kalórií sme uviedli na trh napríklad novinku Calippo Zero Sugar,“ dopĺňa Jan Diehel.

Aj pri nových príchutiach či novinkách na trhu v oblasti zmrzlín platí, že menej je niekedy viac. „Naše novinky predstavujú nové príchute, najmä ovocné zložky alebo aj slaný karamel,“ hovorí Marián Horváth. Podobne napríklad spoločnosť Hollandia síce ponúka inovované jogurtové zmrzliny v kornútku, no v príchutiach vanilka, čokoláda a jahoda, teda v troch najpopulárnejších príchutiach na trhu. „Jogurtová zmrzka je unikátna tým, že ju vyrábame z nášho Gazdovského jogurtu Hollandia. Vďaka tomu má ľahko kyslastú chuť, ktorá je v lete príjemne osviežujúca,“ vysvetľuje Jaroslav Semerák.

Kým spoločnosť Unilever už tradične stavia na spoluprácu s filmovou značkou Disney, s ktorou pripravila zmrzliny inšpirované rozprávkami Frozen či Toy Story, najväčšou chuťou experimentovať sa pravidelne prezentuje Zvolenská mliekareň. Tá sa u spotrebiteľov zapísala svojou višňovo-makovou zmrzlinou, ktorú na trh uviedla pred dvoma rokmi. Podľa Zuzany Žubor Kágerovej majú ambiciózne očakávania aj od aktuálnej sezóny, v ktorej si pripravili ďalšiu novinku. „Marhuľový sorbet, ktorý navráti spotrebiteľa do starých čias, keď sme si vychutnávali rôzne drene drevenou paličkou,“ uzatvára.

10

Aquapalace Hotel Prague 13.–14. října 2022 FuturePack: Zaostříme na budoucnost balení

Technologie postupuje bleskovou rychlostí a obalový průmysl se snaží držet krok. Před námi je však ještě hodně dlouhá cesta. Obaly se musí jednoduše třídit a recyklovat, musí být efektivnější při prodeji produktů, lepší jako zdroj informací pro spotřebitele a musí se dát snáze navrhovat, objednávat a vyrábět. S rychlostí, kterou se svět pohybuje, je budoucnost obalů hned za rohem. Rozšířená realita, digitální značení, ekodesign, objednávání online, klimatická neutralita… Stručně řečeno, balení zítřka je tu skoro už dnes. Připojte se k nám na jubilejním 10. ročníku kongresu OBALKO, největšího setkání obalových profesionálů ve střední Evropě, a společně zaostříme na budoucnost balení.

Děkujeme partnerům, kteří se připojili k jubilejnímu 10. ročníku jako první:

ZLATÍ PARTNEŘI: STŘÍBRNÝ PARTNER A PARTNER TŘÍDĚNÍ: STŘÍBRNÍ PARTNEŘI:

BRONZOVÍ PARTNEŘI:

SPOLUPRACUJÍCÍ ORGANIZACE:

PARTNER TECHNIKY: POD ZÁŠTITOU:

HLAVNÍ MEDIÁLNÍ PARTNER: MEDIÁLNÍ PARTNEŘI: SPECIÁLNÍ PARTNEŘI: PARTNEŘI WORKSHOPŮ:

PARTNER NÁPOJŮ: PARTNER VÍNA: PARTNER KÁVY: PARTNER PIVA:

ORGANIZÁTOR:

V tomto vydaní: CS #1: PIVO CS #2: ZMRZLINA CS #3: PEČIVO CS #4: OPAĽOVACIA KOZMETIKA

CS #3 PEKÁRI BODUJÚ S KVÁSKOM

Aj keď si výroba a udržiavanie domáceho kvásku našli svojich priaznivcov už pred mnohými rokmi, skutočne populárnou sa táto metóda prípravy dôležitej suroviny na pečenie stala až na začiatku pandémie. Chýbajúce droždie na pultoch predajní prinútilo mnoho spotrebiteľov, aby sa pokúsili živú kultúru vypestovať sami. Mnohým sa to podarilo, no najmä to ovplyvnilo ich chute. A tak aj dnes, keď už je droždia dostatok, kváskové pečivo stále vyhľadávajú. A cítia to aj pekári.

Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk

Pečivo vo svojich najrôznejších podobách je na Slovensku mimoriadne obľúbené. Svedčia o tom aj dáta Spotrebiteľského panelu agentúry GfK, podľa ktorého si v období od marca 2021 do februára 2022 aspoň raz nejaký druh pečiva zakúpila každá slovenská domácnosť. „Typická domácnosť nakupuje slané pečivo raz za tri dni a ročne na jeho kúpu minie 222 eur. Sladké pečivo nakupujeme menej často, spravidla raz za šesť dní, a minieme pri tom 110 eur ročne. Najintenzívnejšími kupujúcimi pečiva sú domácnosti s tromi a viac dospelými členmi, ktoré na slané aj sladké pečivo minú ročne celkovo až 483 eur,“ hovorí konzultantka Spotrebiteľského panelu GfK Nina Páleníková.

Vzhľadom na cenu jednotlivých kusov pečiva Vzhľadom na cenu jednotlivých kusov pečiva takmer 500 eur ročne predstavuje veľký objem takmer 500 eur ročne predstavuje veľký objem nakúpených pekárskych výrobkov. Tento sektor nakúpených pekárskych výrobkov. Tento sektor pritom v poslednom čase zasiahlo viacero výrazpritom v poslednom čase zasiahlo viacero výrazných zmien. Pred časom to bol skokový nárast ných zmien. Pred časom to bol skokový nárast nákladov na mzdy, či už pre zvyšovanie mininákladov na mzdy, či už pre zvyšovanie minimálnych miezd, alebo zvyšovanie príplatkov málnych miezd, alebo zvyšovanie príplatkov za prácu v noci. Aktuálne ceny pečiva za prácu v noci. Aktuálne ceny pečiva dvíha vysoká inflácia aj nárast cien dvíha vysoká inflácia aj nárast cien spotrebných surovín na svetových spotrebných surovín na svetových trhoch, na ktoré vplýva predovšettrhoch, na ktoré vplýva predovšetkým vojna na Ukrajine. kým vojna na Ukrajine.

„Oproti rovnakému obdobiu „Oproti rovnakému obdobiu minulého roka nám vzrástli minulého roka nám vzrástli náklady približne o 30 per náklady približne o 30 percent. Najviac zdražel plyn, cent. Najviac zdražel plyn, asi o 300 percent, elektriasi o 300 percent, elektrina o 20 percent, suroviny

96 %

slovenských domácností si aspoň raz za rok kúpi rožky.

Ako sa v predajni starať o pečivo, sa dočítate na www.tovarapredaj.sk 

tiež o 20 až 30 percent a mzdy približne o 15 percent,“ vyratúva jednotlivé položky v rozpočte Slavomír Moravčík, konateľ Liptovských pekární a cukrární Včela Lippek. Dodáva však, že negatívne reakcie na zvyšovanie cien zatiaľ nezaregistroval a zdá sa, že spotrebitelia aktuálnu situáciu chápu.

Výrobcovia totiž nemajú veľa iných možností, ako zareagovať na situáciu, než zmenené okolnosti premietnuť do koncových cien pre svojich odberateľov, respektíve zákazníkov. Spotrebitelia sa tak budú musieť, minimálne na nejaký čas, zmieriť s tým, že napríklad jeden rožok bude v potravinách bežne stáť desať a viac centov. „Je škoda, že na strane zodpovedných štátnych inštitúcií nedochádza k žiadnym kompenzačným opatreniam, tak ako je to v okolitých štátoch. To je základný dôvod, prečo musí zvýšené náklady znášať spotrebiteľ,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Vamex Viktor Gumán.

V košíkoch dominuje chlieb

Dáta agentúry GfK ukazujú, že chlieb nakupujú všetky slovenské domácnosti, jedna minie za 12 mesiacov na chlieb v priemere 116 eur. „Chlieb si do svojich nákupných košíkov vkladáme raz za päť dní a pri jednom nákupe naň minieme 1‚50 eura. Najviac domácností, celkovo tri štvrtiny, nakupuje chlieb v supermarketoch, kde na toto pečivo míňajú aj najviac zo svojho rozpočtu. Ak by sme sa na výdavky pozreli z hľadiska zloženia domácností, najviac na chlieb míňajú domácnosti s tromi a viac dospelými členmi,“ uvádza Nina Páleníková.

Druhým najpreferovanejším typom pečiva na Slovensku sú rožky, ktoré si aspoň raz v sledovanom období zakúpilo 96 % slovenských domácností. Kupujúci tohto druhu pečiva naň za rok minú spravidla 54 eur a domov z obchodu si ho prinášajú raz za šesť dní. Podobne ako pri chlebe aj na rožky míňajú domácnosti najviac peňazí v supermarketoch. Najintenzívnejšími kupujúcimi rožkov sú rodiny s tínedžermi, ktoré na ne minuli za posledný rok v priemere 73 eur.

Obľube sa teší aj sladké pečivo, pri ktorom dominujú croissanty. Sedem z desiatich domácností si do nákupného košíka aspoň raz za rok vloží aj vianočku či mazanec a minú na ne ročne v priemere 19 eur. „Štrúdle a rôzne typy závinov tiež nakupuje 7 z 10 domácností. Kupujúca domácnosť na ne v priemere minula v uplynulých 12 mesiacoch 22 eur a domov z obchodu si ich za toto obdobie priniesla 13-krát. Najviac domácností si tento typ sladkého pečiva zakúpilo v supermarketoch,“ dodáva Nina Páleníková.

TaP_inzerat_240x170_jun22_B.qxp_Layout 1 5/31/22 13:57 Page 1

inzercia

V tomto vydaní: CS #1: PIVO CS #2: ZMRZLINA CS #3: PEČIVO CS #4: OPAĽOVACIA KOZMETIKA

Pestrosť tradičného remesla

Pečivo patrí medzi artikle, na ktoré ako prvé začal dopadať dopyt po rôznych free-from variáciách. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že lepok je v podstate neoddeliteľnou súčasťou obilnín. A práve s rozvojom povedomia o rôznych potravinových intoleranciách, v tomto prípade predovšetkým o celiakii, boli pekári nútení prichádzať s novými riešeniami, aby uspokojili široké očakávania spotrebiteľov.

„Dopyt po rôznych free-from variáciách vychádza z toho, že spotrebiteľ je v súčasnej dobe omnoho náročnejší a informovanejší. Vie si vyhľadať zdroje informácií na webe a má tiež záujem o svoje zdravie. Tento nový spotrebiteľský prístup nás výrobcov motivuje byť oveľa inovatívnejší a hľadať odpovede na potreby zákazníkov,“ hovorí Ladislav Ambrovics, výkonný riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Minit Slovakia. Svoje portfólio preto spoločnosť rozšírila o bezéčkové výrobky, ako aj o produkty so zníženým objemom sacharidov.

„Vnímame najmä vzrastajúci dopyt po bezlepkovom pečive, keďže celiakia je časté autoimunitné ochorenie. Dopyt po bezlepkovom pečive neustále rastie a medziročne zaznamenávame nárast dopytu po tomto druhu pečiva o sedem percent,“ hovorí Pavel Heřmanský, hovorca skupiny Agrofert, pod ktorú patria aj pekárne Pe-

„Evidujeme nárast nákladov aj v stovkách percent.“

Situáciu na trhu sledujeme na dennej báze a neustála zmena cien surovín a vstupných materiálov ovplyvňuje i samotných pekárov. Nie je to len nárast ceny obilia a pohonných hmôt, ale aj obalového materiálu všetkého druhu či takmer každej jednej suroviny, ktorá vstupuje do výroby našich výrobkov. Nárast nákladov v porovnaní s minulým rokom evidujeme o desiatky, pri niektorých položkách až o stovky percent a očakávame ďalší výrazný nárast prakticky všetkých hlavných vstupov v najbližšom období.

Pavel Heřmanský, hovorca, Agrofert

nam. Rovnaký trend potvrdzuje aj Slavomír Moravčík, ktorý zaznamenal nárast výroby bezlepkových produktov dokonca o 20 %, a hovorí, že pretrváva aj rastúci dopyt po kváskovom pečive.„Predstavili sme kváskovú líniu z kamennej pece Oskar, ktorá je charakteristická rustikálnou kôrkou a vzdušnou striedkou. Jedným z benefitov kváskovej línie je dlhšia trvanlivosť a ľahšia stráviteľnosť. Aktuálne sa tešíme aj z ocenenia pre kváskovú líniu Oskar – Voľba spotrebiteľov 2022,“ opisuje Ladislav Ambrovics a dodáva, že rozšírili napríklad aj svoju ponuku pre vegánov.

Okrem dopytu po kváskovom pečive si Viktor Gumán všíma aj rastúci záujem o tradičné výrobky, a to aj napriek tomu, že sú o trochu drahšie, keďže sa vyrábajú ručne z najkvalitnejších dostupných surovín. „Naša spoločnosť sa dlhodobo snaží sledovať potravinový trend a zároveň prinášame na trh aj výrobky, ktoré týmto trendom zodpovedajú. Príkladom môže byť proteínový chlieb, chlieb s pridaným vitamínom D alebo chia chlieb,“ dopĺňa.

Pavel Heřmanský okrem toho upozorňuje ešte na jeden zaujímavý trend. V poslednom období si všímajú dopyt po menších gramážach – či už baleného, ale aj nebaleného sortimentu. „Výrobky sú určené najmä pre single zákazníkov, ktorí žijú samostatne, prípadne pre menšie rodiny, ktoré preferujú výrobky na priamu spotrebu bez nutnosti dlhodobejšieho skladovania. Zvyšuje sa tak aj frekvencia týchto nákupov, keď zákazníci ocenia čerstvosť výrobkov,“ uvádza.

inzercia

NOVINKY

Ako sa starať o pečivo

Práve čerstvosť je pritom pri pečive pre spotrebiteľa jednou z jeho najhodnotnejších vlastností. Máločo dokáže zákazníka sklamať tak ako staré a obschnuté pečivo. „Bez použitia chemických zlúčenín sa trvanlivosť priamo v obchode veľmi predĺžiť nedá. Riešením je dovoz čerstvého pečiva z pekárne, ktorá má vlastnú výrobu kvasu, aj niekoľkokrát denne. My to do našich predajní takto robíme už 40 rokov,“ hovorí Slavomír Moravčík.

Ďalšou možnosťou, ako vyriešiť problémy s čerstvosťou, je podľa Ladislava Ambrovicsa dopekanie zmrazeného polotovaru. Jednak je to veľmi efektívne riešenie a pre maloobchodné reťazce je aj ekonomicky výhodné. „Obchodníkovi vzniká veľmi nízky odpis, pretože dokáže promptne reagovať na dopyt,“ vysvetľuje.

Netreba taktiež zabúdať na to, aby bolo pečivo na pultoch správne skladované, predovšetkým počas letných mesiacov. Ako na to zvyčajne obchodníkom radi poradia priamo pekári, hoci Viktor Gumán upozorňuje, že obchodníci majú v tejto oblasti už dostatočné skúsenosti. „Pri predaji platí, že úspech je podmienený vysokou kvalitou výrobkov, zvlášť v časoch, keď rastú ceny a je logické, že zákazník chce za svoje peniaze kvalitný výrobok,“ dodáva.