POKYNY NA VYPRACOVANIE SEMINÁRNEJ, RO!NÍKOVEJ, BAKALÁRSKEJ, DIPLOMOVEJ A RIGORÓZNEJ PRÁCE by Brano Frk

KATEDRA SOCIÁLNEJ PRÁCE A KATEDRA ANDRAGOGIKY INŠTITÚT EDUKOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE FILOZOFICKÁ FAKULTA PREŠOVSKEJ UNIVERZITY V PREŠOVE

POKYNY NA VYPRACOVANIE SEMINÁRNEJ, RO!NÍKOVEJ, BAKALÁRSKEJ, DIPLOMOVEJ A RIGORÓZNEJ PRÁCE V ŠTUDIJNÝCH ODBOROCH SOCIÁLNA PRÁCA A ANDRAGOGIKA

Beáta Balogová et al. (editorka) 2008

Pokyny na vypracovanie seminárnej, ro"níkovej, bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práce v študijných odboroch Sociálna práca a Andragogika

Editorka:

doc. PhDr. Beáta Balogová, PhD.

Autorský kolektív:

prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc. doc. PhDr. Beáta Balogová, PhD. PhDr. Mária Bayerová PhDr. Marek Luká! Mgr. Martin Béreš Mgr. Gizela Brutovská JUDr. Mgr. Dušan Šlosár, PhD.

Recenzentka:

doc. PhDr. Michal Tokár, PhD. PhDr. Mária Bayerová

Výkonný a technický redaktor:

Mgr. Martin Béreš

Vydavate" a tla!:

Pavol Šidelský – AKCENT Print Prešov Jilemnického 4/A Prešov 080 01 Slovenská republika tel. +421/51/772 29 21 e-mail: akcentprint@stonline.sk

Rok vydania: Vydanie: Formát: Náklad: Po!et strán:

2008 tretie, doplnené A5 1000 kusov 101

OBSAH

ZOZNAM RÁMCOV, ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

ÚVODOM ............................................................................................................... 7 1 DRUHY PÍSOMNÝCH PRÁC A ICH FUNKCIE ......................................... 8 (Balogová, Luká!, Tokárová, Béreš) 2 PRÁCA S LITERATÚROU ............................................................................. 16 (Luká!, Balogová, Tokárová, Béreš) 3 FORMÁLNA ÚPRAVA TEXTU .................................................................... 24 (Balogová, Luká!, Tokárová, Béreš) 4 ODPORÚ!ANIA PRE POUŽÍVANIE RODOVO CITLIVÉHO JAZYKA (Béreš) ............................................................................................... 26 5 K ÚLOHÁM ŠKOLITE#KY A ŠKOLITE#A (Béreš) .................................. 30 6 FORMÁLNO-JAZYKOVÁ STRÁNKA PRÁCE (Tokárová) ....................... 31

RÁMEC 1: Príklady položiek v zozname bibliografických odkazov ................... 19 RÁMEC 2: !íslovaný zoznam bibliografických odkazov (metóda odkazov poradovými "íslami) .......................................................................... 20 RÁMEC 3: Zoznam bibliografických odkazov zoradený abecedne (metóda priebežných "íslovaných poznámok) .................................. 20 RÁMEC 4: !íslovaný zoznam bibliografických odkazov (metóda priebežných "íslovaných poznámok) .................................. 21 RÁMEC 5: Príklad použitia predložky „In“ v zozname bibliografických odkazov ................................................................... 21 RÁMEC 6: Online zdroj a predložka „In“ v zozname bibliografických odkazov ................................................................... 21 RÁMEC 7: Problém odsadenia textu v zozname bibliografických odkazov ............................................................................................... 22

7 TECHNICKÉ ASPEKTY A CHYBY PÍSOMNÉHO PREJAVU .............. 35 (Béreš)

RÁMEC 8: Riešenie odsadenia textu v zozname bibliografických

8 PRÍKLAD PROJEKTU PRIESKUMU (Brutovská) .................................... 45

RÁMEC 9: #alšie riešenie odsadenia textu v zozname

9 KVALITATÍVNY VÝSKUM A VYUŽITIE KAZUISTIKY A PRÍPADOVEJ ŠTÚDIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI (Balogová) ................. 53

RÁMEC 10: Vo$né riadky pred a po názve podkapitoly .................................... 24

10 ŠABLÓNA SCHÉMY PRÍPADOVEJ ŠTÚDIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI (ŠTÚDIE PRÍPADU) ..................................................................................... 64

OBRÁZOK 1: Odsadenie textu v zozname bibliografických odkazov ................ 22

11 POSUDKY NA BAKALÁRSKU PRÁCU ..................................................... 67 (Bayerová, Balogová, Šlosár, Tokárová)

OBRÁZOK 3: Rozdelenie textu do sekcií – Vloži% / Koniec ... Na &alšej

12 POSUDKY NA DIPLOMOVÚ PRÁCU V 2. STUPNI ŠTÚDIA .............. 72 (Bayerová, Balogová, Šlosár, Tokárová)

OBRÁZOK 4: Nastavenie zobrazenia ikony „Zobrazi% všetky znaky“ ............... 37

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ............................................... 75

odkazov ............................................................................................... 23 bibliografických odkazov ................................................................... 23

OBRÁZOK 2: Zarovnanie do bloku a zarovnanie na stred ............................... 35 strane ............................................................................................. 36 OBRÁZOK 5: Zapnuté zobrazenie špeciálnych (netla"ených) znakov .............. 38 OBRÁZOK 6: Nastavenie sú"asného zobrazenia dvoch "astí toho istého súboru – uchopi% a posunú% ............................................... 39

PRÍLOHY PRÍLOHA A: Príloha A (vzor listu) ...................................................................... 81 PRÍLOHA B: Titulný list seminárnej práce (schéma a príklad) ......................... 82 PRÍLOHA C: Titulný list ro!níkovej práce ......................................................... 85 PRÍLOHA D: Obal diplomovej práce................................................................... 87 PRÍLOHA E: Titulný list diplomovej práce ......................................................... 89 PRÍLOHA F: Vzor !estného prehlásenia ............................................................. 91 PRÍLOHA G: Vzor abstraktu diplomovej práce ................................................. 93 PRÍLOHA H: Vzor predhovoru k diplomovej práci ............................................ 95 PRÍLOHA I: Vzor obsahu ..................................................................................... 97 PRÍLOHA J: Vzory zoznamov ilustrácií a tabuliek ............................................. 99 5

OBRÁZOK 7: Nastavenie obtekania textu cez formát obrázku ......................... 40 OBRÁZOK 8: Nastavenie použitia tabulátora a vodiacich znakov v obsahu ........................................................................................ 41 OBRÁZOK 9: Obsah po zapnutí zobrazenia všetkých znakov – všimnite si medzery ... .............................................................. 41 TABU#KA 1: Konštrukcia dávky v hmotnej núdzi pre spolo"ne posudzovaný okruh $udí a jej výška (v Sk) .................................. 25

ÚVODOM

1 DRUHY PÍSOMNÝCH PRÁC A ICH FUNKCIE

Písomné práce na odboroch Andragogika a Sociálna práca majú študentkám a študentom napomôc# k odbornému rastu a zrelosti. Úlohou všetkých typov prác je vies# študentov a študentky k osvojeniu si základov vedeckej práce. Našou snahou je napomôc# tvorivému procesu študentstva pri tvorbe písomných prác, a to vytvorením a ponúknutím internej metodiky spracovania písomných prác na vysokej škole, ktorá vychádza z normy STN ISO 690 o bibliografických odkazoch a odborných publikácií, konkrétne z Dušana Meška, Dušana Katuš!áka, Jána Findru et al.: Akademická príru"ka v druhom, upravenom a doplnenom vydaní (2005), $alej z Dušana Katuš!áka: Ako písa% vysokoškolské a kvalifika"né práce (1998) a Štefana Kimli!ku: Ako citova% (2002). Pokyny na vypracovanie písomných prác majú študentkám a študentom pomôc# pri príprave a úprave prác. Dodržaním týchto pokynov má dôjs# k zjednoteniu úpravy písomných prác na inštitúte a k ich skvalitneniu. Pokyny sú zamerané na organizáciu prípravy písomných prác a ich formálnu úpravu. Tretie pokra!ovanie autorský kolektív doplnil informáciami o bakalárskych prácach, základnými odporú!aniami pre používanie rodovo citlivého jazyka, poznámkami k úlohám školiteliek a školite"ov a k problematike plagiátorstva. Výraznejšou novinkou je okrem požiadavky použitia rodovo citlivého jazyka aj obojstranná tla! kvalifika!ných prác (od Úvodu po koniec) a povinná kapitola (podkapitola) v bakalárskej a diplomovej práci o stave rozpracovanosti spracúvanej problematiky v dostupnej literatúre. Novinkou je zoznam !asto používaných výrazov pri citovaní a parafrázovaní, poznámky k technickým aspektom písania a upozornenie na naj!astejšie chyby písomného prejavu. Inováciou prešiel aj príklad projektu prieskumu, ktorý je navyše rozšírený o príklad kazuistiky a šablónu prípadovej štúdie v sociálnej práci. Ako pomôcku pre skvalitnenie bakalárskych a diplomových prác uvádzame aj oponentské a školite"ské posudky, ktoré by mali študentkám a študentom napomôc# pri odstránení !asto sa opakujúcich chýb.

A. Seminárne práce Seminárna práca zvy!ajne predstavuje prvý krok k zvládnutiu ostatných kvalifika!ných písomných prác. U!itelia zadávajú písomné seminárne práce študentom a študentkám z dôvodu lepšej orientácie v danej problematike, alebo predmete. Cie"om je vies# študenta !i študentku k samostatnosti a tvorivosti. Vyústením seminárnej práce býva jej prezentácia na seminároch a cvi!eniach a je zrkadlom schopností, odbornej erudície i komunika!ných schopností študenta. „U"itelia, ktorí dbajú o starostlivú úpravu seminárnych prác, vlastne pomáhajú študentom zvládnu% obsah študijného predmetu a pritom aj zvládnu% autorské remeslo. Ak si študenti vypestujú správne návyky pri tvorbe menších seminárnych písomných prác, $ahšie sa im neskôr píšu diplomové práce ...“ (Katuš!ák, 1998, s. 59). Písomné seminárne práce sú kratšie prieskumové výkladové texty, ktorých rozsah ur!uje spravidla zadávate". Pri 10 bodovom písme s dvojitým riadkovaním má seminárna práca 2 – 5 strán, pri 12 bodovom 3 – 7 strán. Pred za!atím písania seminárnej práce sa o!akáva, že si študentka, študent preštuduje vä!šie množstvo literatúry k danej téme. Potom vytvorí osnovu – obsah práce, ktorá má jasne stanovený úvod, jadro, záver a zoznam bibliografických odkazov. Aj v seminárnej práci sa od študentstva o!akáva kultivovaná úprava, presné bibliografické odkazy a správne citovanie. V rámci úpravy sa používajú štandardné okraje, dvojité riadkovanie. Odstavce sa neodde"ujú prázdnymi riadkami. Sú!as#ou seminárnej práce môžu by# prílohy a sprievodný materiál: diskety, CD-nosi!e a pod1. Seminárna práca sa !lení do týchto !astí: 1. titulný list; 2. obsah – osnova práce; 3. hlavný text: a. úvod, b. jadro (kapitoly a podkapitoly), c. záver, 4. zoznam bibliografických odkazov; 5. prílohy.

Za autorský kolektív Beáta Balogová

B. Ro"níkové práce Ro!níková práca je náro!nejšia zvolenou témou, ako aj výberom, dôslednejším a náro!nejším využitím literatúry, etiky a techniky citovania. Spracovanie vyžaduje od študentky !i študenta interdisciplinárny prístup, samostatnos# a analyticko-syntetické myslenie. Pri spracovaní by mal študent/ka jednozna!ne doloži# schopnos# pracova# s literatúrou a prame%mi, správne ich používa#, robi# z nich doložené závery, uskuto!%ova# adekvátne zovšeobecnenia, praktické odporú!ania. Vlastný prínos je vítaný, no najmä v 2. ro!níku nie je zásadným kritériom hodnotenia úrovne týchto prác. Zdôraz%ujeme, že si netreba zamie%a# rozdiel medzi vlastným prínosom a vlastným názorom, resp. vlastným zhrnutím. Pokia" autorka alebo autor ro!níkovej práce v jednotlivých !astiach práce prezentuje svoj vlastný názor (!o sa v práci ur!ite o!akáva), 1

Pre podrobnejší popis písania seminárnych prác pozri: MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, BERNARDI&, Marián. Charakteristika jednotlivých druhov školských, závere!ných, kvalifika!ných a iných písomných prác. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 202 – 214. ISBN 80-8063-200-6; KATUŠ&ÁK, Dušan. Ako písa% vysokoškolské a kvalifika"né práce. Bratislava : Stimul, 1998. 119 s. ISBN 80-85697-82-3.

tento by mal by# odborne podložený a vyargumentovaný odkazmi na relevantné zdroje s adekvátnou štylizáciou textu2. Od študentiek a študentov sa o!akáva správne používanie slovenského jazyka, grafická kultúra a dodržiavanie noriem práce s použitou literatúrou, najmä schopnos# správneho citovania (v práci používa# iba jeden druh zvoleného citovania – jednotné citovanie), parafrázovania a uvádzania zdrojov. Ani ro!níková práca by nemala by# len hrubou kompiláciou. Kompilácia je literárne spísaná práca, založená na nesamostatnom použití, preberaní a poskladaní cudzích poznatkov, bez zásadného vlastného stanoviska. Dušan Katuš!ák sa odvoláva na L. Viš%ovského (1994, s. 4, in: Katuš!ák, 1998, s. 49), ktorý kategoricky vystupuje proti kompila!nému charakteru diplomovej práce, ktorá pod"a neho nesmie vznika# „len z dvoch, troch, prípadne viacerých kníh a !asopisov“ a „nesmie by# ani súhrnom rôznych citátov, ktoré nemajú z h"adiska riešenej problematiky ur!itú funk!nos#...“. Umberto Ecco (1997) je pod"a D. Katuš!áka et al. (2005) vo!i kompilátu zhovievavejší. Existuje aj tzv. tvorivý kompilát, ktorý na rozdiel od mechanického poskladania citátov a parafráz obsahuje vlastný autorský prínos. Autor, autorka tu síce pracuje „prevažne s cudzími zdrojmi, no dospieva k novým poh"adom, záverom, prípadne poznatkom“ (Katuš!ák et al., 2005, s. 138). Domnievame sa, že toto vymedzenie kompilátu má blízko aj k tzv. sumariza!nému dokumentu, ktorý je pod"a D. Katuš!áka et al. (2005, s. 137) „zhrnutím, zovšeobecnením alebo utriedením poznatkov úplne alebo z vä!šej !asti prevzatých z iných dokumentov, vytvára novú hodnotu.“ Zatajenie autoriek !i autorov myšlienok, definícií, poznatkov, názorov v odbornej práci sa považuje za plagiát, t. j. ur!itým spôsobom poskladanú kópiu cudzej práce, ktorá je vydávaná za vlastné dielo. Ide o nedovolené použitie cudzej práce, bez odkazu na pôvodných autorov alebo autorky. „Dnešný $ahký prístup k informa"ným zdrojom prostredníctvom internetu zvádza k fragmentácii bádania na množstvo "iastkových poznatkov. Bádate$ potom môže z fragmentov skonštruova% zdanlivo novú prácu, bez oh$adu na to, že niekto iný musel tvrdo a dlho pracova% na štruktúre, metodikách, porovnávacích štúdiách, analýze, syntéze at&.“ (Pullman, Meško, 2005, s. 290). Študenti a študentky 2. a 4. ro!níka píšu ro!níkovú prácu na témy, ktoré vypisujú a zverej%ujú jednotliví prednášajúci a prednášajúce. Tému môže navrhnú# aj študentka, študent po dohode s vedúcou !i vedúcim ro!níkovej práce.3 V priebehu písania práce by sa mal študent, študentka riadi$ pokynmi vedúceho alebo vedúcej ro!níkovej práce. Študent/ka odovzdáva prácu zviazanú (hrebe%ová väzba alebo iná väzba) v dvoch exemplároch s jednou priloženou kópiou na CD4 vedúcemu alebo vedúcej ro!níkovej práce. Po!as štúdia študentka !i študent vypracuváva dve ro!níkové práce v rozsahu cca 25 – 30 strán vlastného textu (od úvodu po záver). Za ro!níkovú prácu študent/ka získava hodnotený zápo!et. Výsledná známka pozostáva z hodnotenia spolupráce so školite"om (školite"kou), schopnosti samostatnej tvorivej práce pri vo"be a spracúvaní odbornej literatúry, dodržania formálnych zásad práce s textom a cita!nej etiky a v neposlednom rade aj dodržiavania stanovených termínov, ktoré sú uvedené v harmonograme akademického roka. Pri mimoriadne kvalitných prácach o!akávame a odporú!ame zapojenie ich autoriek alebo autorov do ŠVOK alebo ŠVO&5. Študenti 2 3 4 5

Pozri sta# 6 Formálno-jazyková stránka práce, s. 31. Je možné tiež použi# synonymický slovník, ktorý bráni !astému opakovaniu použitých výrazov (Udáva ..., Uvádza ..., Tvrdí ...). Ro!níková práca môže ma# aj podobu sociálneho projektu (zameraného na riešenie sociálneho problému alebo eduka!nej aktivity v praxi). Súbor vo formáte PDF alebo DOC s povolenou tla!ou, ale zakázaným kopírovaním textu. Študentská vedecká odborná konferencia (ŠVOK) je nesú#ažná prehliadka študentských prác a je lokálnou záležitos#ou Filozofickej fakulty. Študentská vedecká odborná !innos# (ŠVO&) je celoslovenským sú#ažným podujatím.

a študentky absolvujú po!as štúdia skupinové semináre6 zamerané na osvojenie si vedomostí potrebných pre tvorbu kvalifika!ných písomných prác. Ro!níkové práce sa hodnotia na jednotnom formulári, v ktorom u!ite" alebo u!ite"ka hodnotí úrove% práce nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Ro!níková práca v bakalárskom štúdiu: ! je výlu!ne teoretická, resp. teoretická !as# je sú!as#ou sociálneho alebo prieskumného projektu, ! má rozvíja# u študentiek a študentov predpoklady pre vedecko-výskumnú prácu, najmä zru!nosti pracova# s odbornou literatúrou a pri spracovaní vybranej témy tvorivo využíva# poznatky získané štúdiom, ! má prezentova# schopnos# študentky alebo študenta ovláda# spôsoby citovania použitej literatúry a uvádzania presných bibliografických údajov v súlade s bibliografickou normou, ! má sp'%a# formálne kritériá kladené na ro!níkovú prácu, ! má vyústi# do bakalárskej práce. ! ! ! ! ! !

Ro!níková práca vo magisterskom štúdiu: môže ale nemusí nadväzova# na ro!níkovú prácu z bakalárskeho štúdia, mala by nadväzova# na bakalársku prácu, mala by už by# teoreticko-empirického zamerania, má rozvíja# odbornú profiláciu a špecializáciu študentky/ta, má vyústi# do diplomovej práce, ktorej je organickou sú!as#ou, má dokumentova#, že študent/ka sa oboznámil/a aj so zahrani!nou literatúrou na danú tému. Ro"níková práca (v bakalárskom a magisterskom stupni) sa !lení do týchto !astí: 1. titulný list; 2. !estné prehlásenie; 3. abstrakt; 4. obsah – osnova práce; 5. hlavný text: a. úvod, b. jadro (kapitoly a podkapitoly), c. záver, 6. zoznam bibliografických odkazov; 7. prílohy.

Úvod do práce si netreba zamie%a# s predhovorom, ktorý má v práci funkciu vstupu do problematiky. V úvode je potrebné predstavi# prácu, jej cie", dôvody jej výberu a rozpracovania a stru!ne predstavi# obsah jednotlivých kapitol (!astí práce). Pod"a Jána Findru (2005) navyše v úvode uvádzame dôvody, ktoré viedli k spracovaniu tématiky, nazna!ujeme metódy a postupy pri spracúvaní témy. Prípadne uvádzame literatúru, ktorá sa venovala analyzovanej problematike doteraz 7 . V monografiách je pod"a uvedeného autora úvod vy!lenený v osobitnej kapitole a má vo"nejší vz#ah s vlastným textom práce. V !asopiseckých štúdiách a odborných !lánkoch nie je vy!lenený, má samostatný odsek(y). Predhovor je podobne, ako úvod, vy!lenený do vlastnej kapitoly. J. Findra (2005) konštatuje, že pokia" je predhovor od autorky alebo autora práce, má podobnú funkciu a krehkú hranicu s úvodom. Ak predhovor po6 7

Proseminár k ro!níkovej práci I. a II., proseminár k bakalárskej práci I. a II. a diplomový seminár. V bakalárskej a diplomovej práci uvedeniu rozpracovanosti témy venujeme osobitnú kapitolu, resp. podkapitolu.

chádza od známej osobnosti v odbore, hodnotí sa v %om nielen samotná práca, ale !asto aj doterajšie dielo autorky, autora a jej, jeho podiel na rozvoji vedného odboru. Záver práce je zostavený obdobným spôsobom, je však obohatený o zistenia a odporú!ania k danej téme. Slovami J. Findru (2005) záver je „rámcová !as#, v ktorej sa stru!ne zhr%ujú a preh"adne systematizujú výsledky, ku ktorým autorka, !i autor dospel na základe analýzy problematiky rozvádzanej vo vlastnom texte.“ V štúdii alebo v odbornom !lánku nie je záver fyzicky vydelený v samostatnom texte, v monografii tvorí samostatnú kapitolu. Formálne ho obvykle signalizujú predelové formulácie (Analýza potvrdila, že ... – Ukazuje sa, že ... – Súhrnne možno poveda#, že ...) (Findra, 2005). Podotýkame, že pri nedodržaní uvedených zásad patria !asto práve úvody a závery k najproblémovejším !astiam ro!níkových, bakalárskych, diplomových i rigoróznych prác. Sú!as#ou ro!níkovej, bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práce by mali by# vlastné úvody a zhrnutia hlavných kapitol, a prepájacie mostíky podkapitol a jednotlivých kapitol, pomocou ktorých sa študentstvo u!í zh(%a# spracované myšlienky, koncipova# vlastný odborný text, a v prípade diplomovej a rigoróznej práce si zárove% predpripravuje text do autoreferátu. Ide o nazna!enie a odôvodnenie textu kapitoly, podkapitol a ich súvislostí.

nie ktorého si vyžaduje aplikáciu ur!itej metódy. Študent [študentka], si môže zvoli# tému bakalárskej práce pod"a vlastného výberu, musí ju však schváli# príslušné akademické pracovisko. V takomto prípade budú na prácu napísané dva oponentské posudky; (4) bakalárska práca má obsahova#: teoretický úvod, zdôvodnenie cie"a a zvoleného postupu riešenia problému, jadro riešenia stanoveného problému, záver, v ktorom sú pomenované dosiahnuté výsledky. Rozsah bakalárskej práce je spravidla 30 – 40 normostrán. Bakalárska práca má cudzojazy!ný a slovenský abstrakt, obsah, zoznam bibliografických odkazov11; (5) obhajoba bakalárskej práce je sú!as#ou štátnej závere!nej skúšky. Bakalársku prácu posudzuje konzultant [konzultantka], a jeden oponent [oponentka]. V posudkoch, ktoré sú zav(šené hodnotením a známkou, musia by# zoh"adnené: celkové zvládnutie stanovenej témy, použitie reprezentatívnej literatúry, samostatnos# práce študenta [študentky], funk!nos# zvolenej metódy a funk!nos# jej aplikácie, zodpovedajúca jazyková kultúra. Na obhajobu môže byt prijatá aj práca s jedným posudkom vyjadreným nedostato!ne (4, FX). Výsledná známka je priemerom troch známok: vedúceho [vedúcej], práce, oponenta [oponentky], a priebehu obhajoby. Za úspešné obhájenie bakalárskej práce sa považuje výsledné hodnotenie najmenej známkou dostato!ne (3, E).

C. Bakalárske práce Bakalárska práca na Inštitúte edukológie a sociálnej práce by mala tematicky nadväzova# na prvú ro!níkovú prácu. Je dôležité vyhnú# sa prenosu prípadných formálnych a obsahových chýb a nedostatkov z ro!níkovej do bakalárskej práce. V prípade uspokojivej spolupráce študentky (študenta) so školite"kou (školite"om) dochádza k automatickému pokra!ovaniu vedenia z ro!níkovej práce do bakalárskej8. Charakteristika a základné náležitosti bakalárskej práce, ako pregraduálnej závere!nej práce bakalárskeho stup%a vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, sú stanovené vnútorným predpisom vo forme Študijného poriadku Filozofickej fakulty pre akademický rok 2006/2007 ($alej Študijný poriadok)9. Pod"a !lánku ($alej !l.) 9, odseku ($alej ods.) 1 je bakalárska i diplomová práca považovaná za predmet, pri!om sa ich „kreditová dotácia zapo!ítava do celkového výsledku získaných kreditov a do váženého priemeru“ (Študijný poriadok, 2006, !l. 14, ods. 19). Šiesta !as# Študijného poriadku (2006, s. 368) v !lánku 19 vymedzuje náležitosti bakalárskej práce nasledovne: (1) bakalárska práca je kvalifika!nou prácou bakalárskeho študijného programu ako prvého stup%a štúdia; (2) bakalársku prácu môže vies# vysokoškolský u!itel [u!ite"ka]10, ktorý má aspo% o jeden stupe% vyššie vzdelanie, ako je stupe%, ktorý získa autor [autorka], bakalárskej práce po jej obhajobe; (3) témy bakalárskych prác vypisuje akademické pracovisko, ktoré gestoruje študijný program, po dohode s garantom [garantkou], študijného programu a vedúcimi prác. Téma je spravidla konkretizáciou širšieho teoretického problému, spracova-

Uvedené charakteristiky a požiadavky na bakalársku prácu sú na Inštitúte edukológie a sociálnej práce rozšírené o povinné !estné prehlásenie, volite"né po$akovanie, povinnú kapitolu (podkapitolu) o rozpracovanosti spracovávanej témy, používanie rodovo citlivého jazyka a obojstrannú tla!12. Anotácia (abstrakt13) je pod"a J. Findru (2005, s. 38) „stru!ná, kondenzovaná informácia o problematike, pomenovanie základných ideí rozpracovaných nižšie v texte ... spravidla v angli!tine. ... Za anotáciou sa uvádzajú ... k%ú"ové slová ... pojmové a terminologické slová, dominatné z h"adiska obsahu vlastného textu“. Resumé je pendantom anotácie, je ozna!ené názvom vlastného textu, umiestnené na konci po zozname bibliografických odkazov, v porovnaní s abstraktom má analogický, no rozsiahlejší obsah, obvykle tiež v domácom a jednom svetovom jazyku. V prípade použitia anotácie a k"ú!ových slov sa spravidla resumé neuvádza a vice versa (Findra, 2005). V ods. 4, !l. 19 sa pri vymedzení rozsahu bakalárskej práce stretávame s pojmom normostrana, ktorý býva nejednozna!ne interpretovaný a preto si žiada objasnenie (klarifikáciu). „Normalizovaná strana je pojem, ktorý bol vytvorený pre rukopisy písané na stroji a slúžil na orientáciu tla!iarni. Ide o stránku, ktorá má 30 riadkov so 60 údermi v jednom riadku (1 800 znakov) pri riadkovaní 2“ (Katuš!ák, Meško, Bernardi! et al., 2005, s. 149). Za úder sa po!íta aj medzerník. Zatia" !o mechanický písací stroj umož%oval dodrža# podmienku 60 úderov v jednom riadku presne, pod"a

9 10

Školite" alebo školite"ka sa v prípade nedostato!nej spolupráce môže vzda# vedenia študenta alebo študentky. Zmena školite"a !i školite"ky je možná len po prísnom posúdení dôvodov. Študijný poriadok ... existuje aj v elektronickej podobe, a je dostupný online [cit. 2008-01-02] na: <http://www.unipo.sk/files/docs/ff_studium/svk/st_poriadok_kreditovy.pdf>. Použitím hranatých zátvoriek, v ktorých sme doplnili ženský rod, poukazujeme na neadresnos# a potrebu používania rodovo citlivého jazyka. Pozri nižšie !as# 4 – Odporú!ania pre používanie rodovo citlivého jazyka.

V niektorých odborných textoch sa môžeme stretnú# s rozlíšením zoznamu bibliografických odkazov a použitej literatúry (bibliografie) – v kvalifika!ných prácach pod hlavi!kou Inštitútu edukológie a sociálnej práce zah(%ame obe pod názvom zoznam bibliografických odkazov. Obojstrannú tla! aplikujeme od Úvodu po koniec práce, vrátane Zoznamu bibliografických odkazov a Príloh. Titulný list, !estné prehlásenie, abstrakt a nasledujúce strany po Úvod sú tla!ené jednostranne. Dôvody jednostrannej tla!e kvalifika!ných práce sa pominuli s masovým rozšírením atramentových a neskôr laserových tla!iarní. Po!íta!ové tla!iarne neperforujú papier ako písací stroj. Obojstranná tla! rieši aj problém s ozna!ovaním strán – ke$že na stranách a v obsahu sú síce !ísla strán, no pri jednostrannom tla!ení ide len o !ísla listov. Netreba sa bá# faktu, že ro!níkové, bakalárske, diplomové, rigorózne a dizerta!né práce budú tenšie, po!et znakov a strán totiž bude rovnaký. Navyše budú "ahšie, skladnejšie a ekologickejšie. Zdôraz%ujeme, že sú!as#ou abstraktu sú údaje o práci (autor/ka, názov práce, charakteristika, školite"/ka ...), samotný text abstraktu a k"ú!ové slová. Príklad abstraktu pozri v prílohách.

D. Katuš!áka et al. (2005) sa uvedený štandard 60 znakov v riadku a 30 riadkov na stranu pri písaní na po"íta"i nedá dodrža#14. Vzh"ad písaného textu by vyzeral chaoticky. Vzh"adom k tomu, že po!íta!ový textový editor na rozdiel od mechanického písacieho stroja má ur!itý grafický modus, v ktorom má každý znak príslušnej ve"kosti a príslušného typu písma vyhradený vlastný priestor, v jednom riadku môže by# pri rovnakej ve"kosti a druhu písma 80, ale aj 120 znakov (Katuš!ák, Meško, Bernardi! et al., 2005). Uvedený štandard je teda orienta!ný, záväzný len pri písaní práce na písacom stroji. Normostrana je síce zastaralým pojmom, no využíva sa pri prepo!te normostranového rozsahu práce na rozsah pod"a po!tu znakov15. Do úvahy treba bra# aj fakt, že „skuto"ný po"et strán práce závisí od viacerých okolností – od vzh"adu strany, okrajov, ve"kosti písma, riadkovania, !lenenia textu, umiestnenia a ve"kosti tabuliek, ilustrácií, grafov, obrázkov a pod. Do orienta"ného rozsahu písomnej práce v stranách rátame len úvod, hlavný text, závery, zoznam bibliografických odkazov, citácie a poznámky pod "iarou“ (Katuš!ák, Meško, Bernardi! et al., 2005, s. 150 – 151). Orienta!ný rozsah bakalárskej práce je teda 35 – 40 strán písaných na po!íta!i pri štandardných nastaveniach od úvodu po zoznam bibliografických odkazov (vrátane). Nerátame do% úvodné texty (obálka, titulný list, abstrakt, predhovor, obsah) ani koncové texty (registre, curriculum vitae autorky !i autora a sprievodný materiál) (Katuš!ák, Meško, Bernardi! et al., 2005). !asti bakalárskej práce: 1. obal; 2. titulný list; 3. abstrakt v slovenskom a anglickom, resp. inom svetovom jazyku; (ako sú!as# práce, ale študent/ka prikladá ešte jeden exemplár v slovenskom jazyku ako vo"ný list); 4. predhovor; 5. obsah – osnova práce; 6. zoznam ilustrácií a tabuliek; 7. zoznam skratiek a symbolov; 8. slovník termínov; 9. hlavný text !lenený na: a. úvod, b. jadro (kapitoly a podkapitoly, povinná !as# o rozpracovanosti témy), c. záver, 10. zoznam bibliografických odkazov; 11. prílohy; 12. registre; 13. sprievodný materiál. 14 15

Domnievame sa, že v textovom editore Word by sa normostrana dala nasimulova# (napr. použitím špecifického fontu, rozpalu písma a presného riadkovania), no jej užitie je kontraproduktívne. Primeraný rozsah textu bakalárskej práce pod"a D. Katuš!áka et. al. (2005) je minimálne 50 a maximálne 70 normalizovaných strán (90 000 – 129 000 znakov), !iže 30 – 40 strán napísaných na po!íta!i pri ve"kosti písma 12 bodov. „Nastavenie parametrov strany formátu A4 (210 x 297 mm) vo Worde je nasledovné: horný a dolný okraj – 2,5 cm, "avý a pravý okraj (vnútorný a vonkajší) – 3,0 cm, záhlavie (hore) – 1,9 cm, päta (dole) – 1,9 cm. Údaje znamenajú vzdialenosti od príslušnej hrany ("avej, pravej, hornej, dolnej) listu papiera. Nastavenie sa realizuje vo Worde cez Súbor – Nastavenie strany. „Pod"a druhu použitej väzby možno posunú# stránku horizontálne tak, že "avý (vnútorný) okraj, ktorý sa používa na väzbu, sa nastaví napríklad na 4,0 cm a pravý (vonkajší) okraj na 2,0 cm.“ (Katuš!ák, 2005, s. 149). „Vä!šina softvérov umož%uje "ahko a jednoducho zisti# súhrnné informácie a štatistické údaje o textovom súbore spo!tom strán, slov, znakov, odstavcov a riadkov (napr. v MS Word Súbor – Vlastnosti - Štatistika) “ (Katuš!ák et al., 2005, s. 151).

Bakalárskou prácou sa pod"a D. Katuš!áka et al. (2005) overuje zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie, základných štandardných vedeckých metód a úrove% vedomostí, poznatkov a zru!ností, ktoré študent !i študentka získal(a) po!as štúdia. Študentstvo %ou preukazuje schopnos# samostatnej odbornej práce z obsahového a formálneho h"adiska. Spracuváva ur!ité špecifické problémy príslušného odboru, v našom prípade sociálnej práce alebo andragogiky a prináša zvy!ajne !iastkové poznatky v rámci odboru. Bakalárska práca môže ma# rovnako, ako ro!níková alebo diplomová práca prvky pôvodnosti, sumarizácie a kompilácie. D. Diplomové práce Najnáro!nejšou formou písomnej práce po!as pregraduálneho štúdia na vysokej škole je diplomová práca (Zákon ". 131/2002 Z. z., § 53, ods. 4), ktorá je sú!as#ou štátnej závere!nej skúšky. Diplomová práca vyžaduje od študentky !i študenta náro!nejšie spracovanie ako balakalárska práca. Predpokladá sa, že študentka alebo študent bude písa# diplomovú prácu nieko"ko mesiacov. Sú!as#ou písania je aj predpríprava, ktorá by mala obsahova# zber literárnych prame%ov, ich štúdium a spracovanie do podoby výpiskov (tzv. excerpovanie) až po samotnú tvorbu obsahu práce. Šiesta !as# Študijného poriadku (2006, s. 368 – 369) v !l. 20, Diplomová práca, vymedzuje náležitosti diplomovej práce nasledovne: (1) diplomová práca je kvalifika!nou prácou magisterského študijného programu ako druhého stup%a vysokoškolského štúdia; (2) diplomovú prácu môže vies# vysokoškolský u!ite" (u!ite"ka), ktorý(á) má o jeden stupe% vyššie vzdelanie, než je akademický titul, ktorý získa autor, autorka diplomovej práce po jej úspešnej obhajobe; (3) témy diplomových prác vypisuje akademické pracovisko garantujúce študijný program po dohode s garantom alebo garantkou študijného programu a vedúcimi diplomových prác. Študent alebo študentka si môže zvoli# tému diplomovej práce pod"a vlastného výberu, ktorú musí schváli# príslušné akademické pracovisko. V takomto prípade budú na prácu napísané dva oponentské posudky; (4) diplomová práca má preukáza# štúdiom získané teoretické vedomosti študentky alebo študenta, tvorivé schopnosti – vyh"adávanie teoretického problému, orientáciu v spôsobe jeho riešenia, prácu s odbornou literatúrou, tvorivú aplikáciu primeranej metódy, (5) diplomová práca má spravidla rozsah 60 – 70 normostrán16, štandardné !lenenie na úvod (stru!nú rešerš doterajšieho stavu poznania, sformulovanie problému a cie"a práce, sformulovanie postupu dosiahnutia cie"a práce), jadro práce (teoretické a praktické naplnenie stanoveného cie"a diplomovej práce, ktoré môže by# !lenené na kapitoly a podkapitoly), záver má stru!ne zhodnoti# splnenie zámeru práce a prípadne sformulova# vlastný prínos a nové poznatky. Sú!as#ou diplomovej práce je cudzojazy!né i slovenské resumé17 a zoznam bibliografických odkazov; (6) diplomovú prácu posudzuje vedúca, vedúci práce a jeden oponent, oponentka18. V posudku majú by# slovne a známkou zhodnotené preukázané schopnosti študentky, študenta (celkové splnenie cie"a práce, adekvátnos# zvolenej metódy a funk!nos# jej aplikácie, tvorivé schopnosti autorky alebo autora, prínos práce, celková odborná a jazyková kultúra). Na obhajobu môže by# prijatá aj práca s jedným hodnotením nedostato!ne (4, FX). Výsledná známka za diplomovú prácu je prie16 17 18

K problematike pojmu normostrana pozri vyššie !as# C. Bakalárske práce. Na Inštitúte edukológie a sociálnej práce preferujeme namiesto resumé slovenský a cudzojazy!ný abstrakt (v anglickom alebo inom svetovom jazyku). Bližšie pozri sta# 11 Posudky na bakalársku a diplomovú prácu.

merom troch známok: vedúceho práce, oponenta a priebehu obhajoby. Obhajoba diplomovej práce je sú!as#ou štátnej skúšky. Konkrétna diplomová práca môže ma# dve formy, bu$ ide o teoretickú prácu alebo o prácu založenú aj na vlastnom empirickom výskume, resp. prieskume. V oboch prípadoch sa vyžaduje vlastný prínos pri spracovaní práce, t. j. práca by mala prinies# nový poh"ad, nové poznanie, spracovanie a pod. Tieto požiadavky znamenajú, že diplomová práca má by# výsledkom samostatných úvah a záverov. Ideálne je, ak diplomant používa aj cudzojazy!nú literatúru. Optimálnym riešením písania diplomovej práce je, ak študentka !i študent za!ína spracuváva# tému ako ro!níkovú prácu, prechádza do bakalárskej práce a táto neskôr cez ro!níkovú prácu vo štvrtom ro!níku prerastie do diplomovej práce. &o sa týka formálneho spracovania práce platia podmienky, ktoré sme charakterizovali pri ro!níkových a bakalárskych prácach. Diplomová práca sa odovzdáva v dvoch písomných exemplároch a jedenkrát na CD nosi!i, vo formáte uzamknutého dokumentu textového editora Microsoft Word (formát doc) vhodného len na !ítanie alebo vo formáte Adobe PDF. !asti diplomovej práce: 1. obal; 2. titulný list; 3. abstrakt v slovenskom a anglickom, resp. nemeckom jazyku; (ako sú!as# práce, ale študent/kat prikladá ešte jeden exemplár v slovenskom jazyku ako vo"ný list); 4. predhovor; 5. obsah – osnova práce; 6. zoznam ilustrácií a tabuliek; 7. zoznam skratiek a symbolov; 8. slovník termínov; 9. hlavný text !lenený na: a. úvod, b. jadro (kapitoly a podkapitoly, teoretická a empirická !as#), c. záver, 10. zoznam bibliografických odkazov; 11. prílohy; 12. registre; 13. sprievodný materiál, autoreferát19. &estné prehlásenie je na Inštitúte edukológie a sociálnej práce považované za povinnú sú!as# diplomovej práce. Rovnako obojstranná tla! od Úvodu po koniec práce (vrátane Zoznamu bibliografických odkazov a príloh). V niektorých prácach možno nájs# aj po$akovanie vedúcemu práce alebo iným spolupracujúcim osobám, ktoré je však dobrovo"nou sú!as#ou práce. Umiest%ujeme ho v závere predhovoru. Pokia" má by# po$akovanie iba formalitou, alebo si ho vedúca !i vedúci práce vyslovene neželá, neuvádzame ho. Sú!as#ou kvalitného spracovania všetkých písomných prác je prezentácia správneho citovania, parafrázovania, spracovania bibliografických odkazov v nadväznosti na koncipovanie vlastného odborného textu a prezentáciu odbornými argumentmi podložených vlastných názorov a zistení. 19

K problematike autoreferátu bližšie pozri napr. KIMLI&KA, Štefan. 2002. Ako citova%. Bratislava : Stimul, 82 s. ISBN 80-88982-57-X.

2 PRÁCA S LITERATÚROU Parafrázovanie Je prerozprávanie textu vlastnými slovami. V parafráze sa dôsledne a komplexne zachová obsah originálneho textu. Nevkladajú sa vlastné myšlienky. Parafrázovaním sa zdrojový text skracuje. Uvádza sa takto: Ján Mistrík (1975) udáva ... alebo Pod"a J. Mistríka (1975) 20 ... „Autor alebo autorka v parafráze vysvet"uje podstatu názoru, technickú podstatu problému, zjednodušene alebo zrozumite$nejšie vyloží príliš komplikovaný popis alebo výklad. Parafráza je vyjadrená vlastnými slovami a štýlom autora práce. Parafrázovaním sa zdrojový text skracuje. Niekedy však môže by# rovnako dlhý, ba dokonca dlhší ako zdrojový text. Ak sa originálna !as# parafrázovaním skracuje, parafráza by mala by# kratšia maximálne o jednu štvrtinu vzh"adom na originál “ (Sharon, 1995, s. 32, in: Katuš!ák, 1998, s. 47)21. Obvyklým problémom týkajúcim sa parafrázovania býva nejednozna!né odlíšenie parafrázy od vlastného autorského textu študentky !i študenta, zamie%anie parafrázy s citátom, kedy je doslovne prevzatý text uvedený ako parafráza bez priznania citovania. &asto sa vyskytujúcim problémom sú aj rozsiahle plochy parafráz z jedného zdroja, kedy je nieko"ko odsekov textu nasledujúcich za sebou uzatvorených jedinou citáciou (odkazom na zdroj parafrázy). Takéto „parafrázovanie“ je neprípustné. Meno každého autora !i autorky, na ktorého sa v práci pri citovaní alebo parafrázovaní odvolávame prvýkrát, uvádzame v plnom rozsahu (meno aj priezvisko). V $alších prípadoch už postupujeme pod"a uvedeného príkladu parafrázovania, teda autorov a autorky uvádzame s iniciálami ich krstných mien. Ak uvádzame autorku alebo autora v citácii (v zátvorke na konci vety), použijeme len priezvisko, aj ke$ je meno uvedené v práci prvý krát. Každý autor alebo autorka spomínaný, !i spomínaná v práci, sa musí objavi# v zozname bibliografických odkazov (pokia" nejde o sekundárnu citáciu). V prípade, že máme k dispozícii len názov relevantného dokumentu, použijeme v texte uvedený názov, ktorý odlíšime šikmým písmom (kurzívou). )alej v texte a v citácii potom môžeme používa# jeho skrátený názov. Skrátený názov musí jasne odkazova# na záznam v zozname bibliografických odkazov. Napríklad: Pod"a Študijného poriadku Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove ($alej Študijný poriadok) ... S odvolaním sa na Študijný poriadok (2006) ... Relevantnos$ literatúry a použitie neautorizovaných prednášok V kvalifika!ných prácach sa stretávame s problémom použitia nevyhovujúcich informa!ných zdrojov. Významnos# !i dôležitos# použitých informa!ných zdrojov je determinovaná témou a dostupnos#ou tuzemskej i zahrani!nej literatúry a online zdrojov22. Jednou zo základných úloh študentiek a študentov pri spracovávaní kvalifika!nej písomnej práce je vyhotovenie zoznamu dostupnej literatúry, ktorá pokrýva spracovávanú tému. Reprezentatívnos# uvedeného zoznamu posudzuje konzultantka alebo konzultant s možnou konzultáciou k literatúre a upozornením na $alšie významné diela. Po!et použitých zdrojov je podmienený ich dostupnos#ou, pri!om sa o!akáva, že jednotlivé kapitoly a podkapitoly nebudú vychádza# len z jedného !i troch, 20 21 22

Poznámka: použitý autor nie je uvedený v zozname bibliografických odkazov, ide o príklad. Poznámka: uvedený citát dlhší ako štyri riadky sme si dovolili neodlišova# kurzívou, ke$že sme ho prevzali aj s kurzívou zvýraz%ujúcou vybrané pojmy. Odporú!ame využi# plnotextové (fulltext) a cita!né databázy bezplatne dostupné prostredníctvom služieb Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity dostupné na www.pulib.sk, !as# Info zdroje alebo priamo na adrese http://www.pulib.sk/svk/sluz_inf.html. Skúste napríklad databázu EBSCO, Elektronické "asopisy EZB, !i vo"ne dostupnú službu Google scholar (google u!enec, bádate") – www.scholar.google.com.

štyroch zdrojov a že budú vychádza# pokia" možno z najnovšej literatúry. Za relevantný zdroj nepovažujeme taký, pri ktorom nie je známy autor, autorka a zárove% ani jeho názov23. Za relevantné odborné zdroje tiež nie je možné považova# rôzne osvetové materiály v podobe brožúr a letákov, ktoré nepriznávajú použité zdroje. V bakalárskej a diplomovej práci je povinnou sú!as#ou kapitola alebo podkapitola, ktorá popisuje stav rozpracovanosti skúmaného problému v dostupnej literatúre v teoretickej a empirickej rovine. V uvedenej súvislosti je nutné upozorni# na snahu študentiek a študentov využíva# pri tvorbe odborných a kvalifika!ných textov materiály z vysokoškolských prednášok. Pokia" nejde o publikované prednášky24, nie je možné ich považova# za relevantný zdroj a neodporú!ame ich používa#. Vo výnimo!ných prípadoch je možné pokúsi# sa konzultova# použitie informácií z prednášok s konkrétnou prednášajúcou alebo prednášajúcim a následne informáciu s dovolením prebra# resp. získa# odkaz na pôvodný zdroj (bližšie pozri Hale!ka, 2000). Odporú!ame a vyžadujeme použitie všetkých dostupných zdrojov, monografií, !lánkov v zborníkoch a !asopisoch, slovníkov, ilustráciu argumentov pomocou aktuálnych výskumných správ a štúdií25, internetových zdrojov (s etickým a správnym odkazovaním), encyklopédií. Odkazy pod "iarou Pod !iarou sa uvádzajú poznámky alebo literatúra. Poznámka pod !iarou je vecným doplnením textu. Pre lepšie pochopenie tohto spôsobu uvádzame názorný príklad. 1. Ukážka poznámky pod "iarou Aktívne po!úvanie, v niektorých publikáciách formulované aj ako empatické po!úvanie26, je z h"adiska sociálnej práce nesmierne dôležité. 2. Ukážka textu bez poznámky pod "iarou Aktívne po!úvanie, v niektorých publikáciách formulované aj ako empatické po!úvanie, ktoré „znamená schopnos# vcíti# sa do pocitov, myšlienok druhého, vidie# svet akoby jeho o!ami“ (Grác, 2003, s. 15), je z h"adiska sociálnej práce nesmierne dôležité. Literatúra pod !iarou odkazuje !itate"ku !i !itate"a na presný zdroj citovaného diela, ktoré bolo použité v texte. Citovanie Citácia alebo citovanie je forma skráteného odkazu vsunutá do pokra!ujúceho textu, ide o doslovný text prebratý z nejakého zdroja. Citát je !as# textu, ktorá je predmetom citácie. Citáty sa od hlavného textu musia oddeli# úvodzovkami. Odporú!a sa, aby citáty dlhšie ako štyri riadky boli písané odlišným typom písma – kurzívou. Citáty uvádzame v jazyku, v ktorom sa práca píše. Ak v citáte vynecháme nejaké slová, na mieste vynechania napíšeme tri bodky [...]. Medzi citátom a citáciou (odkazom) musí 23

24 25 26

Ak máme k dispozícii všetky údaje, vrátane autora/ky a názvu !lánku, pri citovaní v texte uvádzame autora, autorku a rok vydania. V prípade, že zdroj nemá autora, použijeme $alší známy údaj (názov dokumentu a rok vydania). V prípade, že nie je známy ani názov dokumentu, neodporú!ame použi# tento informa!ný zdroj. Napríklad vo forme skrípt alebo štúdie v zborníku !i seriálovej publikácii. Napr. výskumné správy a štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) dostupné www.ivo.sk, prípadne štúdie oddelenia Gender & sociologie dostupné na www.genderonline.cz a pod. Empatické po!úvanie znamená schopnos# vcíti# sa do pocitov, myšlienok toho druhého, vidie# svet akoby jeho o!ami (Grác, 2003, s. 15). Poznámka: použitý autor nie je uvedený v zozname bibliografických odkazov, ide o príklad.

by# priame prepojenie. Citáciu možno v texte uplatni# tromi metódami – metódou prvého cita!ného údaja, tiež metóda meno – dátum (Harvardský systém), metódou odkazov poradovými !íslami (Vancouverský systém) a metódou priebežných o!íslovaných poznámok. A. METÓDA PRVÉHO CITA!NÉHO ÚDAJA (t. j. priezviska osoby s primárnou zodpovednos#ou autora – alebo editora, prípadne mená korporácie, alebo prvého slova titulu, ak chýbajú predchádzajúce údaje) a dátumu (roku vydania dokumentu, za ktorým sa uvádza citovaná strana, napr. Ako uvádza J. A. Komenský (1896, s. 35) vyu!ovanie je „proces...“ alebo „Vyu!ovanie je proces...“ (Komenský, 1896, s. 35)27. V prípade, že použijeme sprostredkovaný zdroj, resp. sa odvolávame na príspevok v zborníku, !i samostatnú kapitolu v knihe (ktorá má vlastného autora alebo autorku), v texte tento prípad zaznamenávame nasledovne: „*udia obývajúci toto územie získavajú pocit beztrestnosti“ (Vaše!ka, 2002, in: Sirovátka, 2002, s. 259)28. K !astým problémom pri citovaní a parafrázovaní patrí využívanie tzv. sekundárnej citácie, kedy sú preberané informácie nesprávne pripisované napríklad editorke !i editorovi zborníka alebo u!ebnice, prípadne autorke, autorovi konkrétnej !asti zborníka !i u!ebnice. Sekundárna citácia znamená, že preberáme už raz prebraté informácie. Príkladom môže by# príspevok Profesia sociálneho pracovníka, ktorého autorkou je Tatiana Matulayová (1998)29, ktorý bol publikovaný v zborníku referátov z vedeckej konferencie Sociálna práca – "udské práva – vzdelávanie dospelých, ktorého editorkou je Anna Tokárová (1998). Tzn. pokia" T. Matulayová (1998) vo svojom príspevku Profesia sociálneho pracovníka cituje Štefana Strieženca (1996, s. 174), ktorého citát preberieme, nepripíšeme autorstvo prebratého textu T. Matulayovej, prípadne A. Tokárovej (ako editorke zborníka), ale ani sa nebudeme tvári#, že sme pracovali so S. Striežencom ako pramenným zdrojom. Citácia v správnej podobe bude vyzera# nasledovne: Strieženec (1996, s. 174, in: Matulayová, 1998, s. 304) považuje za špecifikum profesie sociálneho pracovníka „komplexný prístup k sociálnym klientom a ich potrebám, v ktorom sa integrujú !iastkové“. Prípadne „Špecifikum profesie sociálneho pracovníka je komplexný prístup k sociálnym klientom a ich potrebám, v ktorom sa integrujú !iastkové prístupy lekára, psychológa, pedagóga, sociológa, ekonóma, právnika a i. (Strieženec, 1996, s. 174, in: Matulayová, 1998, s. 304). Na to, aby sme mohli použi# sekundárnu citáciu potrebujeme ma# autorov a autorky na ktoré odkazujeme správne uvedené v zozname bibliografických odkazov. V našom konkrétnom príklade je nutné ma# uvedenú konkrétnu autorku a príspevok v použitom zborníku, nesta!í ma# uvedený zborník príspevkov ako celok s primárnou zodpovednos#ou autorky (editorky). Vo všeobecnosti ale odporú!ame siaha# predovšetkým po primárnych zdrojoch informácií. Sekundárnu citáciu odporú!ame použi# v prípade nedostupnosti pramenných zdrojov. Na metódu prvého cita!ného údaja nadväzuje takto písaný zoznam bibliografických odkazov, ktorý nižšie uvádzame pod"a jednotlivých typov zdrojov. Jednotlivé položky v zozname bibliografických odkazov sa uvádzajú v abecednom poradí a za menom sa uvedie rok vydania. Zoznam sa ne!ísluje ani netriedi pod"a typu zdroja. 27

28 29

V niektorých odborných textoch je možné stretnú# sa s použitím výrazov tamtiež, ibid., ibidem, tamže, ktoré nahrádzajú opätovné citácie. V súlade s odporú!aniami autorského kolektívu Akademickej príru"ky (2005) uvedený postup nepoužívame, aj ke$ z nášho poh"adu tento postup istým spôsobom spreh"ad%uje a zmäk!uje fragmentáciu textu spôsobenú použitím metódy prvého cita!ného údaja. Poznámka: použitý autor nie je uvedený v zozname bibliografických odkazov, ide o príklad. Poznámka: použitá autorka nie je uvedená v zozname bibliografických odkazov, ide o príklad.

Rámec 1 Príklady položiek v zozname bibliografických odkazov ! publikovaná monografia30 SEILEROVÁ, Božena. 1995. !lovek vo filozofickej antropológii. Bratislava : IRIS, 152 s. ISBN 80-7178-678-0. !

zborník príspevkov ako celok so sekundárnou zodpovednos$ou autorky, autora Knižni"ná a informa"ná veda : zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. 1999. Zodp. red. Anna &abrunová. Ro!. 17. Bratislava : STIMUL, ISBN 80-8898282-1. !

zborník príspevkov ako celok s primárnou zodpovednos$ou autorky, autora (editorky, editora) TOKÁROVÁ, Anna (ed.). 1998. Sociálna práca – $udské práva – vzdelávanie dospelých : zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou ú"as%ou, konanej v d'och 24. a 25. 11. 1998 v Prešove. Prešov : FF PU, 614 s. ISBN 8088885-49-3. ! príspevok v zborníku príspevkov MATULAYOVÁ, Tatiana. 1998. Profesia sociálneho pracovníka. In TOKÁROVÁ, Anna (ed.). Sociálna práca – $udské práva – vzdelávanie dospelých : zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou ú"as%ou, konanej v d'och 24. a 25. 11. 1998 v Prešove. Prešov : FF PU, s. 330 – 337. ISBN 80-88885-49-3. ! seriálová publikácia ("asopis) ako celok Vzdelávanie dospelých, ISSN 1335-2350, ro!. VI, !. 1. ! príspevok v publikácii KUSÝ, Miroslav. 2000. *udské práva. In KOLLÁR, Miroslav, MESEŽNIKOV, Grigorij (eds.). 2000. Slovensko 2000 : súhrnná správa o stave spolo"nosti. Bratislava : IVO, s. 163 – 174. ISBN 80-88935-17-2. ! príspevok v seriálovej publikácii ("asopise) MATUL&ÍK, Július. 2001. Vzdelávanie dospelých na komunálnej úrovni v Nemecku. In Vzdelávanie dospelých, ISSN 1335-2350, ro!. VI, !. 1, s. 42 – 44. ! elektronický dokument na sieti VRBOVÁ, Lenka. 2006. &eský jazyk jako nástroj nerovnoprávnosti žen a muž+ [online]. In Feminizmus.cz / Rovné p,íležitosti. Aktualizované: 2007-05-21. [cit. 200712-03]. Dostupné na: <http://www.feminismus.cz/fulltext.shtml?x=1901407>. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove : Informácie o štúdiu [online]. 2003. Prešov : FF PU. Aktualizované: 2003-05-01. [cit. 2003-11-27]. Dostupné na: <http://dubnik.unipo.sk/PU/studentlife/practic.html#ubytovanie>. ! elektronický dokument na CD (resp. diskete) TOKÁROVÁ, Anna. 2003. K teoretickým otázkam kvality života [CD-ROM]. In KOLTHOF, W. H., LUKÁ&, M. (eds.). Zlepšenie podmienok pre vstup mladých Rómov na trh práce, SK 0002.01 a grantová úloha VEGA ". 1/0457/03 Kvalita života – kvalitou sociálnej práce a vzdelávania dospelých. Zborník príspevkov z teoreticko praktického seminára. Prešov : Ob!ianske združenie Potenciál, s. 7 – 16. ISBN 80-969073-0-1. 30

Poradie prvkov odkazu je nasledovné: Primárna zodpovednos# (autor, autorka). Rok vydania. Názov : podnázov. Poradie vydania. Miesto vydania : názov vydavate"stva. Rozsah. Štandardné !íslo (ISBN – International Standard Book Number).

B. METÓDA ODKAZOV PORADOVÝMI !ÍSLAMI (alebo metóda "íselných odkazov). Pri použití tejto metódy citácia (odkaz na zdroj) v texte vyzerá nasledovne napr. „Tento text je akože citovaným textom od odbornej autority (21, s. 35) ...“, pri!om citované dielo, napr. J. A. Komenského, sa v pokra!ovanom texte i v zozname bibliografických odkazov uvedie ako 21. odkaz v poradí. Na metódu odkazov poradovými "íslami nadväzuje takto písaný zoznam bibliografických odkazov: Rámec 2 !íslovaný zoznam bibliografických odkazov (metóda odkazov poradovými "íslami) 1. SEILEROVÁ, Božena. !lovek vo filozofickej antropológii. Bratislava : IRIS, 1995. 152 s. ISBN 80-7178-678-0. 2. MATUL&ÍK, Július. Vzdelávanie dospelých na komunálnej úrovni v Nemecku. In Vzdelávanie dospelých, 2001. ISSN 1335-2350, ro!. VI, !. 1, s. 42 – 44. ... 21. KOMENSKÝ, Ján Ámos. ... Zoznam bibliografických odkazov je umiestnený na konci kapitoly alebo na konci celého textu práce a je zoradený pod"a poradových !ísel odkazov tak, ako sú !íslované citácie a parafrázy v texte (teda nie pod"a abecedy). Poradové !ísla odkazov sú umiestnené v"avo a záznamy odkazov sú odsadené. Oproti metóde A je rozdiel v zostavovaní údajov v zozname bibliografických údajov v tom, že zoznam je !íslovaný a rok vydania sa posúva za vydavate"stvo. C. METÓDA PRIEBEŽNÝCH O!ÍSLOVANÝCH POZNÁMOK. V tomto prípade je možné uplatni# dva spôsoby práce. Ako ozna!enie poznámky používame !íslo v podobe horného indexu, ktoré je použité priamo v texte. Zdroj citátu alebo parafrázy, na ktorý odkazuje konkrétne !íslo horného indexu, je uvedený bu$ v dolnej !asti strany („pod !iarou“) alebo na samom konci textu, kapitoly. 1. V prvom prípade sa použité odkazy pod !iarou bu$ !íslujú alebo ozna!ujú príslušným po!tom zna!iek (**). Zoznam bibliografických odkazov je pri tomto spôsobe umiestnený na konci kapitoly a je zoradený abecedne. V tomto prípade sa odkazy v zozname ne!íslujú a je dobré odsadi# druhý a $alšie riadky záznamu. Rámec 3 Zoznam bibliografických odkazov zoradený abecedne (metóda priebežných "íslovaných poznámok) CEJPEK, Josef. Informace, komunikace a myšlení : úvod do informa"ní v(dy. Praha : Vydavatelství Karolinum, 1998. 178 s. ISBN 80-7184-767-4. Ikaros : elektronický "asopis o informa"ní bezpe"nosti [online]. Praha : Stanovy Ikaros, B,ezen 2002. [cit. 2002-08-03]. Mesa!ník. Dostupný na: <http://ikaros.ff.cuni.cz/>. ISSN 1212-5075. 2. V druhom prípade uvádzame v texte !íselné odkazy a na konci textu uvedieme zoznam bibliografických odkazov, ktorý bude ma# poradové !ísla pod"a použitých citácií.

Rámec 4 !íslovaný zoznam bibliografických odkazov (metóda priebežných "íslovaných poznámok) 1. SEILEROVÁ, Božena. !lovek vo filozofickej antropológii. Bratislava : IRIS, 1995. 152 s. ISBN 80-7178-678-0. 2. ... 3. ... Poznámky k tvorbe zoznamu bibliografických odkazov: a) priezvisko autora (autorky) sa píše verzálkami (ve"kými písmenami), b) meno autora (autorky) sa píše celé a malými písmenami, c) ak je viac autorov alebo autoriek než traja, uvedie sa iba prvé priezvisko a meno a pridá sa výraz „et al.“ alebo „a i.“, ale primárne vychádzame z toho, ako sú autori a autorky uvedení na danom zdroji, d) názov a podnázov monografie, zborníka, periodika a !asopisu sa uvádza kurzívou, teda šikmým písmom (je to názov pramenného zdroja), e) predložka „In“ ako spojovací výraz sa v zozname bibliografických odkazov31 uvádza bez dvojbodky, pri odkaze na citovaný !lánok alebo štúdiu v periodiku, zborníku alebo inej seriálovej publikácii, f) pri zostavovaní zoznamu odkazov od toho istého autora (autorky), ktoré boli vydané v tom istom roku pridá sa za rokom malé písmeno abecedy napr. 1999a, 1999b, 2000a, 2000b. Publikácie od toho istého autora alebo autorky zora$ujeme od najstarších po najnovšie, g) ak odkazovaný dokument neuvádza rok vydania, uvádza sa skratka b. r. (bez roku), h) ak nie je uvedené ISBN alebo ISSN, do záznamu informa!ného zdroja nevkladáme „neuvádza ISBN“ alebo „ISBN neuvedené“, i) v prípade použitia !lánku zo zborníka, kapitoly z u!ebnice alebo !asti (!lánku) seriálovej publikácie používame predložku „In“, bez dvojbodky, pod"a nasledovného príkladu: Rámec 5 Príklad použitia predložky „In“ v zozname bibliografických odkazov DECARLI VALDROVÁ, Jana. 2004. Ženská a mužská role v jazyce. In FORMÁNKOVÁ, Lenka, RYTÍ-OVÁ, Kristýna (eds.). 2004. ABC Feminismu. Brno : NESEHNUTÍ, s. 9 – 16. ISBN 80-903228-3-2.

k) každý záznam, položka v zozname bibliografických odkazov je ukon!ená bodkou, l) snažte sa v zozname bibliografických odkazov vyvarova# chybám spojeným s medzerami, za bodkou je vždy medzera, pred %ou nikdy, rovnako za dvojbodkou a bodko!iarkou je vždy medzera, pred nimi nikdy. Výnimkou je použitie dvojbodky v podobe kvázi grafického symbolu v zozname bibliografických odkazov, v názve a podnázve (Názov : podnázov), alebo pri uvedení miesta vydania a vydavate"stva (Miesto vydania : vydavate"stvo). V uvedených prípadoch je pred dvojbodkou výnimo!ne medzera. Viac vydavate"stiev sa spája pomocou bodko!iarky. Bližšie pozri sta# 7. K technickým aspektom a chybám písomného prejavu, m) zoznam bibliografických odkazov je kvôli preh"adnosti odsadený, tzn. druhý riadok za!ína s odstupom od "avého okraja, ako to znázor%uje obrázok 1. Odsadenie/predsadenie je možné urobi# pomocou na pravítku zakrúžkovaných ukazovate"ov (prejaví sa na vopred ozna!enom texte)32. Alebo po ozna!ení textu pomocu pravého tla!idla myši vyvoláme kontextové menu, vyberieme možnos# Odstavec, a v zobrazenej záložke Odsadenie a medzery, v !asti Odsadenie zvolíme v roletovom menu Špeciálne položku Predsadenie a použijeme štandardných 1,25 cm. Obrázok 1 Odsadenie textu v zozname bibliografických odkazov

n) zoznam bibliografických odkazov je rovnako ako samotný text práce, zarovnaný do bloku. V prípade použitia online zdrojov sa môže sta#, že automatické zarovnanie text kvôli internetovým adresám znepreh"adní dlhými medzerami: Rámec 7 Problém odsadenia textu v zozname bibliografických odkazov VALDROVÁ, Jana. 2006a. Jak jazyk zabíjí image odbornice [online]. Aktualizované: 2006-01-31. [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: xxxxxxxxxxxxxxxx <http://www.genderonline.cz/view.php?cisloclanku=2006013101>.

j) v prípade použitia elektronického zdroja dostupného online na internete, uvádzame za názvom bez bodky v hranatej zátvorke [online]. Názov s online rozšírením uzatvárame bodkou. Záznam v zozname bibliografických odkazov povinne obsahuje dátum citovania vo formáte [cit. rrrr-mm-dd], a v prípade dostupnosti aj dátum aktualizácie alebo publikovania [akt. rrrr-mm-dd], [publ. rrrr-mm-dd]. V prípade potreby používame spojovací výraz „In“ ako v našom príklade:

Riešením uvedeného problému je ru!ná úprava textu. Ide o „rozseknutie textu a jeho odsadenie“. Je potrebné text zariadkovaním (stla!ením klávesy enter) na správnom mieste, v našom prípade za dvojbodkou v !asti Dostupné na:, rozdeli# a následne text manuálne odsadi# pomocou stla!enia tabulátora na správnom mieste, v našom prípade pred ostrou zátvorkou v ktorej je adresa. Odkaz by mal po uvedenej úprave vyzera# nasledovne:

Rámec 6 Online zdroj a predložka „In“ v zozname bibliografických odkazov VRBOVÁ, Lenka. 2006. &eský jazyk jako nástroj nerovnoprávnosti žen a muž+ [online]. In Feminizmus.cz / Rovné p,íležitosti. [Akt. 2007-05-21]. [cit. 2007-1203]. Dostupné na: <http://www.feminismus.cz/fulltext.shtml?x=1901407>. 32 31

Predložka „in:“ použitá v samotnom texte práce, ktorá sa vyskytuje v sekundárnej citácii je uvádzaná so štandardnou dvojbodkou, napr. (Ando, 1995, in: Béreš, 2005, s. 469).

Predsadenie je možné v textovom editore Microsoft Word jednoducho upravi# na hornom pravítku. Najlepšie ozna!ením celého textu po skompetizovaní zoznamu bibliografických odkazov a následným posunom spodnej zarážky ( ) doprava.

Rámec 8 Riešenie odsadenia textu v zozname bibliografických odkazov VALDROVÁ, Jana. 2006a. Jak jazyk zabíjí image odbornice [online]. Aktualizované: 2006-01-31. [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: xxxxxxxxxxxxxxxx <http://www.genderonline.cz/view.php?cisloclanku=2006013101>. Elegantnejším riešením je prerušenie riadku v oblasti internetovej adresy a následné zarovnanie pod"a uvedeného príkladu. Do adresy nepridávame deliaci ani iný znak. Toto riešenie nie je pri komplikovanej URL adrese vždy použite"né. Rámec 9 &alšie riešenie odsadenia textu v zozname bibliografických odkazov VALDROVÁ, Jana. 2006a. Jak jazyk zabíjí image odbornice [online]. Aktualizované: 2006-01-31. [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: <http://www.genderonline.cz/view. php?cisloclanku=2006013101>.

3 FORMÁLNA ÚPRAVA TEXTU Okraje V ro!níkovej práci nastavujeme okraje na rovnakú hodnotu 2,5 cm zo všetkých štyroch strán. V diplomovej práci zostáva horný a dolný okraj na úrovni 2,5 cm, ale "avý okraj je 4 cm a pravý 2 cm, kvôli väzbe. Takéto nastavenie sa týka celej práce, okrem tvrdého obalu na diplomovej práci. Pri nižšom po!te strán je možné po konzultácii v kníhviaza!stve necha# nastavenie okrajov v pomere tri ku trom ("avý a pravý okraj). !íslovanie &íslova# za!íname od strany, ktorá nasleduje po úvode (!i už je to druhá strana úvodu, alebo prvá kapitola). &íslo strany umiest%ujeme uprostred strany. Prvé !íslo musí zoh"ad%ova# po!et predošlých strán (!iže v ro!níkovej práci po!ítame do !íslovania titulný list, !estné prehlásenie, obsah, úvod – teda prvé !íslo, ktoré sa objaví je pri jednostranovom obsahu 5). Formát písma je jednoduchý bez poml!iek alebo iných znakov a bez bodky. Riadkovanie a odseky V seminárnej a ro!níkovej práci je riadkovanie dvojité. V bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práci je riadkovanie 1,5. Výnimku tvorí text v tabu"ke, schéme, grafe a pod., kde upravujeme riadkovanie pod"a potreby, s rešpektovaním zásady primeranosti a estetickej normy. Najlepšie na 1,5 alebo 1. Vo"né riadky medzi odsekmi sa v práci nepoužívajú, iba pred názvom podkapitoly nechávame dva vo"né riadky a po názve podkapitoly vynechávame po jednom riadku tak, ako je to nazna!ené v dolnom rámci. Rámec 10 Vo%né riadky pred a po názve podkapitoly ... koniec predošlého textu. Symbol pre odstavec „¶“ nazna!uje vo"né riadky. ¶ ¶ 1.1 NÁZOV PODKAPITOLY (za !íslom ani názvom nie je bodka) ¶ Text text text text text text text text text text text text text text text text text text text text text text text text text. Názov samotnej kapitoly je ve"kým a tu!ným písmom. Text text text 2. odstavca, všimnite si, je bez medzery. Každú hlavnú kapitolu v bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práci umiest%ujeme na samostatnú stranu33, za jej názvom vynechávame jeden vo"ný riadok. Odseky je v práci nevyhnutné používa# v rozumnej miere, t. j. na strane súvislého textu by sa mali objavi# aspo% 3 – 4 prerušenia odsekom. Dôležité je vystihnú# potrebu oddeli# text odsekom z h"adiska logiky, nadväznosti a štylistiky textu. Odsek prednastavujeme v rozsahu 1,25 cm od "avého okraja. Vždy používame tabulátor alebo odsadenie pomocou myši34, používanie medzerníka na odsadenie o štyri znaky sa týka len písania na písacom stroji. 33

V tomto prípade je z technického h"adiska výhodné použi# rozdelenie textu práce na sekcie, ktoré umož%uje textový editor Microsoft Word. Bližšie pozri !as# 7 Technické aspekty a chyby písomného prejavu (Vloži% / Prerušenie - zaškrtneme Na &alšej strane, potvrdíme). Po stla!ení tabulátora na za!iatku odseku by mal by# za!iatok prvého riadku automaticky odsadený o 1,25 cm, pod"a štandardného nastavenia. Ak chceme nastavenie zmeni#, môžeme to urobi# v !asti Formát / Tabulátory – Východiskový krok (tu nastavi# cm), alebo po stla!ení pravého tla!idla na

Písmo Ve$kos% a typ písma Všeobecne používame vo všetkých druhoch písomných prác písmo ve"kosti 12. Výnimkou je obal a titulná strana práce (odporú!ame ve"kos# 14). Typ písma odporú!ame Times New Roman alebo Arial. Menšie písmo ve"kosti 10 používame pri poznámkach pod !iarou (alebo v prípade citovania pod !iarou), a tiež pri uvádzaní bibliografického odkazu za prebranou tabu"kou, schémou, grafom a pod, !i v tabu"ke, ktorá si vzh"adom k ve"kosti vyžaduje menšie písmo. Zvýraz'ovanie prostredníctvom písma V obsahu odporú!ame rozlišova# jednotlivé názvy !astí práce pod"a ich úrovne aj typom písma (pozri príklad Obsahu v prílohách). V práci potom používame názvy jednotlivých !astí v takej podobe, ako sú uvedené v obsahu. Všeobecne je nežiaduce používa# v práci viac ako dva druhy zvýraz%ovania textu (je možnos# zvoli# tu!né, pod!iarknuté písmo alebo kurzívu). Zárove% je vhodné, použi# jednotlivý druh zvýraznenia textu pod"a významnosti jeho obsahu. &iže napr. ak pre zásadné pojmy použijeme tu!né písmo, robíme tak v celej práci. Nepoužívame zvýraz%ovanie textu pomocou zmeny ve"kosti písma. Citácie, ktoré sú dlhšie ako 4 riadky zvýraz%ujeme kurzívou. Tabu%ky, schémy, grafy, obrázky Každá tabu"ka, graf a pod. má svoje poradové !íslo a názov. Príklad: Tabu"ka 1 Konštrukcia dávky v hmotnej núdzi pre spolo"ne posudzovaný okruh %udí a jej výška (v Sk) Dávka pre: Jednotlivca Jednotlivca s die$a$om alebo najviac so 4 de$mi Dvojicu bez detí Dvojicu s die$a$om alebo najviac so 4 de$mi Jednotlivca s viac ako 4 de$mi Dvojicu s viac ako 4 de$mi Ak sa spolo"ne s posudzovanou osobou zah'(a aj tehotná žena, dávky sa zvyšujú o

k 1. septembru 2004 1 530 2 450 2 660 3 630 3 640 4 850 350 (od za!iatku 4. mesiaca tehotenstva)

k 1. septembru 2005 1 560 2 500 2 710 3 700 3 710 4 950 350 (od za!iatku 4. mesiaca tehotenstva)

Zdroj: http://employment.sk (in: Bodnárová, 2006, s. 521).

Názov grafu, schémy, obrázku !i tabu"ky by mal by !o najvýstižnejší. Pod prevzatou tabu"kou, grafom !i obrázkom vždy uvádzame zmenšeným písmom (ve"kos# 10) presný zdroj. Za obsahom ro!níkovej, bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práce sa v prípade použitia ilustrácií, tabuliek alebo grafov na novom liste zaradí Zoznam ilustrácií a Zoznam tabuliek (alebo súhrnne Zoznam ilustrácií a tabuliek), ktoré obsahujú úplný zoznam názvov a druhov použitých obrázkov (schémy, grafy, fotografie) a tabuliek v spojení s !íslami strán, na ktorých sa nachádzajú. Dlhšie názvy sa, pod"a D. Katuš!áka et al. (2005) môžu skráti#, môže to by# len prvá veta alebo úvodná !as# názvu tak, aby nenastala zámena s iným obrázkom. Ak sú jednotlivé druhy obrázkov osobitne !íslované, uvedie sa zoznam pod"a druhov (napr. kresby, schémy, grafy ...).

Pri použití tabuliek a grafov sa stáva, že sú omylom pripísané napr. editorkám a editorom zborníka !i publikácie namiesto správneho uvedenia autorov a autoriek !lánku !i kapitoly. Pokia" uvádzame už raz prevzatú tabu"ku, pôvodný zdroj uvedieme prostredníctvom predložky „in:“ ako to ukazuje hore uvedený príklad. Prílohy Prílohy sú nepovinnou sú!as#ou ro!níkovej, bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práce. Do príloh zara$ujeme materiály, ktoré by svojim charakterom narúšali celistvos# práce, ale považujeme za dôležité, aby boli sú!as#ou práce. Ide najmä o tabu"ky, grafy, obrázky, fotografický materiál, dokumenty rôzneho druhu a pod. V priebehu písania diplomovej, bakalárskej !i ro!níkovej práce je potrebné zváži#, !i je prípadné tabu"ky, grafy a pod. vhodné umiest%ova# v práci priebežne, alebo z nich vytvori# samostatnú prílohu. Strany, na ktorých sa prílohy nachádzajú, sa ne!íslujú. Ani v obsahu k prílohám neprira$ujeme !íslo strany. Prílohy umiest%ujeme na samotný záver práce, odde"ujeme ich od ostatného textu samostatným listom s názvom Prílohy. Pripomienky k Smernici o bibliografickej registrácii, sprístup!ovaní, uchovávaní a základných náležitostiach závere"ných prác na Prešovskej univerzite v Prešove Považujeme za prínosné, že Prešovská univerzita pripravila tento dokument, ktorého úlohou je úprava jednotného postupu pri vypracovaní, registrovaní a uchovávaní závere!ných prác vypracovaných študentmi a študentkami pod vedením pedagogi!iek a pedagógov Prešovskej univerzity v Prešove, avšak dokument obsahuje niektoré nepresnosti, ktoré môžu pre zú!astnené subjekty pôsobi# dezorientujúco, respektíve zavadzajúco, !ím menovaný dokument stráca na svojej ú!elnosti a ú!innosti. &lánok 3, v odseku 3 tohto dokumentu riešiaci formálnu úpravu závere!ných prác odkazuje na štandardy ako sú: STN 01 6910; 1999 a STN ISO 2145; 1997, vychádzajúc z MEŠKO Dušan, KATUŠ&ÁK Dušan et al. Akademická príru"ka. Martin : Osveta, 2005, 496 s. ISBN 80-8063-200-6, napriek tomu samotná norma nerešpektuje tieto požiadavky a aj v požiadavkách sa nachádzajú chybné usmernenia. Medzi tieto nedostatky patrí: 1. na strane 6 je zoznam príloh !. 1 – 5, napriek tomu, že menovaní autori vychádzajúci z uvedených záväzných dokumentov upres%ujú, že „prílohy sa ozna!ujú ve"kými písmenami latinky: Príloha A, Príloha B, ...“ (Katuš!ák, 1998, s. 29); 2. príloha !. 2: Vzor titulného listu nezodpovedá požiadavkám menovaných autorov D. Meško, D. Katuš!ák, (2004, s. 126); 3. príloha !. 4: Techniky citovania pod"a ISO 690 a ISO-690-2 nerešpektuje požiadavku medzier medzi mestom a vydavate"stvom vo všetkých príkladoch cita!ných dokumentov napr: správne má by# uvedené: Bratislava : Stimul, a nie Bratislava: Stimul; 4. v !lánku 3, odseku 5, písmeno g) je uvedené, že predhovor – základná charakteristika závere!nej práce je (nepovinný údaj) napriek tomu, že menovaní autori D. Katuš!ák, D. Meško (2004, s. 131) píšu „predhovor je povinnou sú!as#ou všetkých školských, závere!ných a kvalifika!ných prác, okrem seminárnych“.

texte, vyberieme Odsek / záložku Odsadenie a medzery – stredná !as# Odsadenie – „O ko"ko“ (v cm).

4 ODPORÚ!ANIA PRE POUŽÍVANIE RODOVO CITLIVÉHO JAZYKA Pri argumentácii za používanie rodovo citlivého jazyka 35 vychádzame z faktov, ktoré sú v zahrani!í empiricky doložené rodovou lingvistikou, a z ktorých vychádza aj odporú!anie Rady Európy k eliminácii sexizmu v jazyku (!. 4 z roku 1990), známe tiež ako jazykové doporu!enia EÚ 4. Katarína Minarovi!ová a Monika Bosá (1999) považujú rodovo citlivý jazyk za dôležitý nástroj tzv. rodovo citlivého prístupu, ktorý spo!íva v snahách o zoh"ad%ovanie rodových aspektov a v zamedzovaní a predchádzaní rodovej diskriminácii. „Je dôležité používa# jazyk správne a nezneužíva# ho ako nástroj hierarchizácie“ (Valdrová, 2004, s. 15). Jazykové sexizmy sú praktiky, ktoré ženy: a) ignorujú – pomocou generického maskulína (cez mužské názvy profesií sa vytvára a fixuje dojem, že ženy patria do domácnosti a chod dejín zais#ujú muži), b) degradujú – prostredníctvom jazykových stereotypov v podobe sexistických vtipov, narážok a vyjadrení (vtipy o blondýnkach, pôsobenie sexistickej reklamy), c) stavajú do závislosti na mužoch – pomocou jazykových klišé a stereotypných vyjadrení typu „slabšie pohlavie“ (Valdrová, 2006b, online). Jazyk je prostriedkom socializácie, u!í nás mysleniu a správaniu (Renzetti, Curran, 2005). Je základným nástrojom konštruovania, udržiavania a legitimizácie reality a jej inštitucionálneho usporiadania (Berger, Luckmann, 1999). „Spôsob, akým o ženách a so ženami hovoríme, je zárove% svedectvom ich spolo!enského postavenia“ (Valdrová, 2001, s. 98). Diskrimina!né a exkluzívne pôsobenie sexistického jazyka je možné popísa# v súradniciach jazykového sexizmu36, generického maskulína37, sémantickej derogácie38, symbolickej anihilácie39, patriarchálnych klišé a hypotézy zrkadlenia40. Používanie rodovo citlivého jazyka nie je bojom proti mužom, ale bojom za skuto!nú slušnos# a rovnoprávnos# rodov. Nemôžeme hovori# o diskriminácii, snaži# sa odstra%ova# patriarchálny útlak a pritom používa# jazyk, ktorý tento 35

V odbornej literatúre je možné stretnú# sa s viacerými až antagonistickými pojmami, napr. rodovo neutrálny jazyk (gender-neutral language), nesexistický jazyk (non-sexist language). Vzh"adom k potrebe rodového scitlivovania odbornej i laickej verejnosti sa priklá%ame k termínu rodovo citlivý jazyk. Rodovo citlivý jazyk je oproti rodovo neutrálnemu jazyku aktívny v odstra%ovaní rodových asymetrií. Jazykový sexizmus sú „spôsoby, ktorými jazyk prezentuje ako menejcenné príslusní!ky !i príslušníkov jedného pohlavia“ (Renzetti, Curran, 2005, s. 209). Obvykle ide o ženy. Za pozornos# stojí, že jazykový sexizmus býva namierený nielen vo!i ženám, ale aj starším "u$om a je tak nástrojom ageizmu. Generické maskulínum (tiež bezpríznakové alebo nepríznakové maskulínum) sú „odvodeniny od slova muž, zovšeobec%ujúce. Gramatická prednos# maskulína v koncovke („zamestnanci, "udia, !lovek“)“ (Renzetti, Curran, 2005, s. 209). Generické maskulínum považujeme za produkt a prejav androcentrizmu. Neutralita generického maskulína je empiricky vyvráteným mýtom (Valdrová, 2006a). Generické maskulínum nie je prirodzeným ozna!ovaním mužov a žien, ale je patriarchálnym konštruktom, bližšie pozri Maggio (1997, in: Maceková, 2006). Sémantická (významová) derogácia je „proces, v rámci ktorého sú význam !i konotácie slov postupne znehodnocované“ (Renzetti, Curran, 2005, s. 209). Existuje viacero dôkazov o tom, že „akonáhle sa ur!ité slovo alebo termín za!ne spája# so ženou, !asto získa sémantické vlastnosti, ktoré zodpovedajú sociálnym stereotypom a hodnoteniam žien ako skupiny“ (Smith, 1985, s. 48 in: Renzetti, Curran, 2005, s. 174). Maskulína zvyknú ma# pozitívne, resp. neutrálne konotácie, oproti tomu feminína majú negatívne !i hanlivé konotácie (Renzetti, Curran, 2005). Symbolická anihilácia – „symbolické prehliadanie, trivializovanie !i odsudzovanie jednotlivcov !i skupín v médiách“ (Tuchman et al., 1978 in: Renzetti, Curran, 2005, s. 183; s. 209). Dodávame, že analogickú exklúziu žien z jazyka pozorujeme aj v bežnej hovorovej re!i !i verejných prejavoch. Hyptéza zrkadlenia (reflection hypotesis) predstavuje „názor, že médiá zrkadlia správanie, vz#ahy, hodnoty a normy prevládajúce alebo dominujúce v ur!itej spolo!nosti“ (Renzetti, Curran, 2005, s. 209).

útlak podporuje a posil%uje sexizmom a reprodukovaním stereotypného nazerania na ženy a mužov. Zmena sexistického jazyka na rodovo citlivý vyžaduje kritickú sebareflexiu a tvorivos#. Je možné ju docieli# mnohými spôsobmi. Východiská používania rodovo citlivého jazyka, ktoré podrobnejšie uvádzame nižšie pod"a Jany Valdrovej (2005, 2006a, 2006b) spo!ívajú: a) v redukovaní nadužívania generického maskulína v prospech žien. V jazykovom i písomnom prejave tak robíme pomocou používania oboch rodov, adresnosti, slovesných adjektív, nerodových, obojrodých a ženských názvov osôb obmedzujeme nadbyto!né používanie mužského rodu a zvidite"%ujeme ženy. Odporú!a sa vetná kongruencia, b) v rešpektovaní odbornej úrovne žien. Vychádza sa z dôsledného používania ženských názvov profesií a pozícií pri sebaidentifikácii i ozna!ovaní odborní!ok a profesionálok a z eliminácie používania zdrobnelín. Ústny a písomný prejav má by# zladený a rodovo korektný. Poradie pohlaví striedame, prípadne, vzh"adom k prevládajúcemu jazykovému sexizmu dávame prednos# ženskému rodu. Priezviská zahrani!ných autoriek neprechy"ujeme, ale dôsledne uvádzame v pôvodnom tvare a s krstnými menami, c) v tvorivom a kritickom prístupe k užívaniu jazyka. Reflektujeme a tvorivým prístupom redukujeme rodové asymetrie v jazyku. J. Valdrová (2005, 2006a, 2006b) odporú!a pri používaní rodovo citlivého jazyka dodržiavanie nasledovných zásad: 1) uvádzame tvary oboch rodov tam, kde majú ozna!ovat ženy i mužov: Vážené kolegyne a kolegovia; vystúpenie zahrani"ných odborní"iek a odborníkov at$. Túto prax striedame s $alšími variantami41, napr. slovesným adjektívom alebo opisom. Dodávame, že za minimum rodovej citlivosti v texte považujeme uvádzanie oboch rodov v nadpisoch a podnadpisoch; 2) dôsledne dodržiavame adresnos# tam, kde ide o ženu: &akujem hlavnej koordinátorke projektu, ktorou je pani XY…; 3) vyhýbame sa apelatívu žena/ženy a nahrádzame ho inými názvami osôb: odborní"ky, "lenky pracovných tímov, kolegyne, pracovní"ky, spolupracovní"ky. Namiesto ženy po materskej dovolenke je vo vhodnom kontexte možné použi# kolegyne, zamestnankyne, "lenky pracovných tímov, spolupracovní"ky po rodi"ovskej dovolenke42. Výraz diev"a nemá ma# vo verejnom prejave miesto. (Valdrová, 2006a); 4) odborní!ka, ktorá sama seba ozna!uje mužským tvarom ekonóm, právnik, lekár, vedec, grafológ a i. dáva, pod"a J. Valdrovej (2006a), vedome !i podvedome najavo, že mužský jazykový tvar je pre %u prestížnejší; kladie tiež mužský výkon nad ženský; 5) vhodné je používa# slovesné adjektíva a obojrodé názvy osôb: referujúci, študujúci, vedúci (Valdrová, 2006b); 41

Argument proti užívaniu rodovo citlivého jazyka poukazuje na fragmentáciu textu a jeho nižšiu zrozumite"nos#, plynulos# a preh"adnos#. Domnievame sa, že uvedený argument sa týka najmä využívania lomky (lomítka), napr. sociálny pracovník/"ka, referent/ka, !o skuto!ne môže pri nadužívaní a necitlivom prístupe spôsobova# isté problémy. Preto odporú!ame používa# skôr celé slová pre oba rody, prípadne radšej uvies# celé slovo v zátvorke, napr. sociálna pracovní"ka (pracovník), v kombinácii s nižšie uvedenými zásadami. Najnižší rating medzi protisexistickými opatreniami má jednoduché uvedenie poznámky v úvode textu, že pod generickým maskulínom rozumieme a zah(%ame aj osoby opa!ného pohlavia. Uvedený prístup nerieši, naopak konzervuje rodové asymetrie a nadužívanie generického maskulína. Považujeme ho za kontraproduktívny. Neodstra%uje zavádzajúce nadužívanie mužského rodu. Za problematický je považovaný pojem „materská, resp. rodi!ovská dovolenka“ – uvedené výrazy totiž evokujú predstavu, že ide o vo"no a oddych, !ím znevažujú náro!nú neplatenú prácu spojenú s chodom domácnosti a starostlivos#ou o deti.

6) odporú!a sa užívanie názvov abstrahujúcich od biologického rodu, ktoré napráva rodové asymetrie: osoba, pracovná sila; 7) dôležitá je redukcia názvov neživých subjektov mužského rodu, ktoré zárove% môžu evokova# asociáciu s mužským pohlavím: (zria&ovate$ská) inštitúcia / organizácia namiesto zria&ovate$; firma, podnik namiesto zamestnávate$.: Valdrová (2006a) odporú!a po vzore nem!iny používa# vetnú kongruenciu43: Táto inštitúcia je poskytovate$kou… . Poznamenáva, že pokia" niektoré ozna!enie znie „!udne“, ako napr. tvrdia niektoré kolegyne (alebo kolegovia) o názve vedky'a, je treba používa# ho tak !asto, aby si na% hovoriaci a verejnos# zvykli44. Na príponu – y'a sme nakoniec navyknuté a navyknutí zo slov ministerka a kolegy'a. Na Slovensku sme si už zvykli na slovo hos#ka; 8) v rodovo citlivom jazyku je dôležité vyhýba# sa zdrobnelinám. Pokia" hlásate"/ka správ osloví zahrani!nú reportérku „Zuzka, aká je situácia vo Washingtone?“, môže to znižova# odborný image oslovenej ženy (Valdrová, 2006a); 9) je potrebné zladi# písomný a ústny prejav. Na dataprojektore aj v ústnom komentári je žiadúce používa# rodovo korektné názvy osôb; 10) poradie pohlavia vo viacslovných názvoch osôb je vhodné strieda#. V sú!asnosti J. Valdrová (2006a) doporu!uje preferova# ženské názvy osôb na prvom mieste, aby sme poukázali na terajší stav jazykovej nerovnosti pohlaví a zárove% ho riešili; 11) priezvisko zahrani!ných aj slovenských ženských osobností uvádzajme v neposloven!enom, a teda neprechýlenom tvare45. Uvádzanie krstného mena v neskrátenom znení je pod"a J. Valdrovej (2006a) jednou zo zásad zvidite"nenia vedeckých kolegý% v toku textu, ústneho prejavu i v bibliografii. V !esko-slovenskom jazykovom priestore pod"a Petra Pavlíka46 (in: Renzetti, Curran, 2005, s. 177) existuje polemika o používaní prípony –ová, ke$že sa pôvodne jedná o privlast%ovanie a „táto podoba de facto znamená jazykové posvätenie vlastníckeho vz#ahu v manželstve“. Dodávame, že niektoré autorky a autori považujú prechy"ovanie cudzích priezvisk za prejav jazykového kolonializmu, ktorý je možné rieši# práve dôsledným uvádzaním krstných mien. Máme na výber, konštatuje J. Decarli Valdrová (2004, s. 15), „niektorí sa stotožnia so svojou rodovou rolou a budú ju dáva% najavo aj tým, ako hovoria – zárove' tak potvrdia a spe"atia postavenie svojho rodu v spolo"nosti. Iní zvolia cestu cie$avedomého výberu hovorových taktík a stratégií nie pod$a pohlavia, ale pod$a toho, ako je ten ktorý typ hovorového konania v konkrétnej situácii zmysluplný a funk"ný. To znamená, že ženy nemusia plytva% úsmevmi len preto, že „úsmev žene pristane“; že muži môžu rozpráva% o svojich citoch a pocitoch, bez toho aby boli považovaní za zmäk"ilých; že posluchá"ska obec s dôverou a úctou prijme vystúpenie vedkyne; že budeme dba% na to, aby sa ženy zvidite$nili prostredníctvom vhodných spôsobov oslovovania a ozna"ovania v textoch i príhovoroch.“ 43

Kongurencia – zhoda, zhodnos#. Kongruencia (lingv.) – vyjadrenie syntaktického vz#ahu preberaním niektorých hovorových kategórií !lena riadiacieho !lenom závislým (pád, !íslo, rod menný, osoba), gramatická (hovorová) zhoda (Velký slovník cizích slov, elektronická verzia). „S jazykom možno zachádza# ove"a kreatívnejšie, než to doteraz robíme. ... Ide o to, kone!ne „za"udni#“ jazyk ženami aj inými než biologickými, predvies# ich spolo!enský prínos v celom spektre domén, do ktorých – s výnimkou !eskej re!i – za!ali vstupova# síce iba pred sto rokmi, avšak medzitým dosiahli a dosahujú významné úspechy“ (Valdrová, 2006a). „Niektoré predstavite"ky vedy, politiky, umenia apod. si výslovne neželajú, aby sa s ich priezviskami takto zachádzalo, !i už z dôvodu funkcie priezviska ako „zna!ky“, alebo kvôli doh"adate"nosti na internete (Ottová je v skuto!nosti Ott? Otta? Otte? Otto? alebo žije v niektorej slovansky hovoriacej zemi – Ottova? Ottová?)“ (Valdrová, 2006a). V zdrojovom texte uvedené ako pozn. prekladate"a.

5 K ÚLOHÁM ŠKOLITE#KY, ŠKOLITE#A S prihliadnutím na rastúcu konzulta!nú zá#až jednotlivých !lenov a !leniek oboch katedier Inštitútu edukológie a sociálnej práce uvádzame vymedzenie základných úloh konzultantky, resp. konzultanta pri odbornom vedení študentiek a študentov. Dušan Šimek a Helena Kubátová (1996, in: Hale!ka, 2000, s. 39 – 40) medzi úlohy vedúceho alebo vedúcej kvalifika!nej práce zaradzujú: 1. ujasnenie formulácie témy tak, aby bola primeraná, dostato!ne náro!ná, nie príliš úzka !i široká. Aby na požadovanom priestore umožnila riešenie problému v súlade s kritériami hodnotenia daného typu písomnej práce. V ro!níkovej práci v magisterskom štúdiu môže zamera# tému tak, aby prerástla do diplomovej práce; 2. posúdenie zoznamu literatúry k spracovaniu témy. Konzultácia o tejto literatúre, odporú!anie metodicky efektívneho poradia v pláne štúdia, upozornenie na $alšie významné diela. Prípadné priebežné konzultácie k nejasnostiam; 3. konzultácie k zostaveniu celkového projektu, prvotnej pracovnej osnovy práce, jej východiskového pojmového aparátu, k otázkam nosných problémov a prípadných pracovných hypotéz; 4. v empiricky zameranej práci (sociologický, pedagogicko-psychologický výskum) – konzulta!ná pomoc pri zostavení projektu a nástroja výskumu, pracovných hypotéz a prípadné sprostredkovanie možného oponovania celého projektu; 5. kozultácie k metodologickým otázkam a pred kone!ným spracovaním práce k otázkam jej definitívneho plánu, štruktúry. Na úrovni odporú!aní; 6. prípadné posúdenie "iastkových výsledkov, resp. posúdenia práce ako celku aj s odporú!aniami. „Študent [študentka], uchádzajúci sa o takúto pomoc by si však mal uvedomi#, že konzultant [konzultantka], má svoje úlohy, povinnosti a plán a výsledky svojej práce na posúdenie by nemali prináša# v poslednej chvíli“. Zásadným východiskom spolupráce autorky alebo autora písomnej práce so školite"kou !i školite"om je fakt, že autor, resp. autorka písomnej práce ju má „spracova# samostatne (v práci o tom podpisuje prehlásenie)“ (Hale!ka, 2000, s. 40). Ako vyplýva z hore uvedených rámcových úloh, konzultant/ka je v pozícii sprevádzajúcej osoby, ktorá navyše hodnotí samostatnos# a dostato!nos# práce študentky !i študenta hodnoteným zápo!tom, resp. posudkom práce. Zdôraz%ujeme, že nevyhnutným predpokladom úspešnej tvorby kvalifika!nej práce je pravidelná ú!as# na konzultáciách a dodržiavanie pokynov vedúcej, resp. vedúceho práce.

6 FORMÁLNO-JAZYKOVÁ STRÁNKA PRÁCE Jazyk odbornej a vedeckej práce musí by# vecne správny, jasný, zrozumite"ný, pozostávajúci z relatívne krátkych viet, kde každé slovo má svoje miesto a význam. Dlhé súvetia pôsobia síce navonok vedecky, ale znejas%ujú význam, spôsobujú #ažkosti v komunikácii. Dobrý odborný alebo vedecký text sa nerodí "ahko. Aj ke$ má autor kvalifika!nej práce jasný zámer, má „na!ítané“ množstvo odbornej literatúry a ovláda odbornú terminológiu, spravidla nemá dostatok skúseností s frazeológiou v odbornej literatúre. V tejto !asti uvedieme príklady pojmových variantov, ktoré si študenti a študentky môžu „vypoži!a#“ vtedy, ke$ poci#ujú, že vo svojej slovnej zásobe nemajú dostatok synonymických výrazov, ktoré umož%ujú, aby sa pri práci s odbornou literatúrou v texte neopakovali stále tie isté slovné spojenia. Uvedieme niektoré metatextové výrazy a zvraty, ktoré sú zaužívané v odbornej literatúre a sú zárukou vedeckej a odbornej zrozumite"nosti a logiky47. Všetky príklady synonymických výrazov a zvratov majú charakter ži!livých námetov, a nie strnulých a prísnych noriem. Možnosti pomenovania teoretickej kapitoly kvalifika"nej práce Teoretické základy (východiská) výskumného problému (napr. rodovo podmieneného násilia). Výskumný problém vo svetle literatúry. Teoretické problémy výskumu ... Výskumný problém v odbornej literatúre. Výrazy používané v úvode Cie"om našej práce je pokúsi# sa odpoveda# na otázku: ... Práca sa skladá zo 6 kapitol. V prvej charakterizujeme ... Druhá kapitola je zameraná na ... V tretej kapitole sa nachádza ... Výsledky výskumu ... sú uvedené v 4. kapitole. Problematike ... je venovaná 5. kapitola. V poslednej kapitole... Príklady ako za"a$ kapitolu Každá kapitola by sa mala za!a# krátkym úvodom, nie priamou citáciou. Kapitola sa bude dotýka# ... Ako vyplýva z preh"adu literatúry (kapitola 1.3), ... V predchádzajúcich kapitolách predmetom našich úvah bolo ... V predchádzajúcich kapitolách sme hovorili o ... Táto kapitola je venovaná ... V prechádzajúcej kapitole sme tvrdili, že... Poslaním nasledujúcej kapitoly je analýza ... Základný problém tejto kapitoly sa viaže na nasledovnú otázku: &i existuje a aká je závislos# medzi ... V tejto i $alšej kapitole budeme prezentova# ... V predchádzajúcej kapitole sme na!rtli ... Doteraz sme sa usilovali zodpoveda# na otázku pre!o a v akých smeroch... Cie"om tejto kapitoly je ... Z toho, !o sme doteraz konštatovali o ... Nasledujúca kapitola obsahuje výsledky výskumu, týkajúce sa ... V 3. kapitole sme objasnili, v !om spo!íva riadené sebavzdelávanie ... Ako sme už uviedli v úvode, druhá kapitola diplomovej práce je venovaná analýze aktuálneho stavu rozvoja ... V tejto !asti práce sa pokúsime ... Naše doterajšie úvahy sa týkali hlavne problematiky ... Ako sme už nazna!ili v teoretickej !asti, supervízia v sociálnej práci ... Z úvah predstavených v 1. kapitole vyplýva, že ... Jedným z výskumných cie"ov stanovených v našej práci bolo ... Chceli by sme zisti#, aký je vz#ah respondentov k reklame, preto sme im položili nasledujúcu otázku ... V nasledujúcej kapitole predstavíme ... Skôr ako prejdeme do $alších kontextov ... V predchádzajúcich kapitolách sme zdôraz%ovali ...

Inšpirujeme sa a vyberáme príklady z publikácie Marie W.glinskej (2004) Jak pisa) prac* magistersk+. Kraków : Oficyna Wydawnicza „Impuls“, 127 s. ISBN 83-7308-328-6.

Výrazy spájajúce obsah kapitol, podkapitol, odstavcov, viet, myšlienok Teraz sa zaoberáme problematikou ... Potom sa dotkneme otázky ... Doteraz sme sa zaoberali ... Uzatvárajúc doterajšie úvahy ... Uvedieme príklad ... Teraz by sme chceli zhrnú#... Prejdeme do iného aspektu témy ... V nasledujúcej kapitole sa budeme zaobera#... Chceli by sme upriami# pozornos# na ... Predmetom našej $alšej analýzy (úvahy) ... Najprv sa budeme zaobera#... Z uvedeného vyplýva, že ... Ako vidie#... Je evidentné, že ... Natíska sa otázka ... Z doterajších úvah vyplýva ... Ide menovite o to, že... Je zaujímavé, že ... Ako sa ukazuje ... Na základe uvedeného ... Teda ... Naopak ... Naproti tomu... Výrazy odrážajúce vz$ah autora k problematike, vlastné úsudky, pochybnosti a pod. Pod"a nás ... Zdá sa nám ... Treba zdôrazni#, že ... Vieme, že ... Myslíme si... Domnievame sa... Sme presved!ení o tom, že... Niet pochybnosti o tom, že ... Je samozrejmé, že ... Pripúš#ame, že ... Ako sme už hovorili..., Predpokladajme, že ... Možno poveda#, že ... Nevieme, !i ... /ažko predpoklada# ... Výrazy nadväzujúce na myšlienky iných, na predchádzajúce vlastné výpovede Pod"a názoru XY ... Z uvedeného vyplýva, že ... Rozumieme, že ... Súhlasíme s XY ... Nadväzujúc na myšlienky ... Nesúhlasíme s názorom XY ... Pripúš#ame oprávnenos# tvrdenia XY ... XY oprávnene tvrdí, že ... Súhlasíme s názorom... Treba ešte doda#, že... Treba doplni# to, !o uvádza... Na záver dodáme, že ... Treba bra# do úvahy, že ... Treba prihliada# na to, že ... Žiada sa vyslovi# otázku, !i ... Kladieme do diskusie otázku ... Pochybujeme o správnosti tvrdenia, že ... Mohlo by sa zda#, že ... Naproti tomu YX sa domnieva... XY nemá pravdu, ke$ tvrdí... Nesúhlasíme s XY ... Nepodporujeme názor, že ... XY má vo všeobecnosti pravdu, ale v súvislosti s ... Napriek tvrdeniu XY, domnievame sa, že ... Príklady formulácií vhodných na uvedenie nasledujúcej kapitoly Uvedené súvislosti predstavíme v nasledujúcej kapitole ... Uvedené výskumné problémy bližšie objasníme v nasledujúcej kapitole ... Výskumy uvedených problémov predstavíme v nasledujúcej kapitole ... V nasledujúcej kapitole uvedieme výsledky pedagogického výskumu ... Témou nasledujúcej podkapitoly je analýza problematiky vo svetle odbornej literatúry ... Témou nasledujúcej podkapitoly je charakteristika základných pojmov, preh"ad výsledkov výskumu ... Cie"om nasledujúcej kapitoly je kritická analýza doterajších výskumov ... Výrazy, ktoré slúžia na uvádzanie definícií V našej práci vychádzame z názoru XY, ktorý/á uvádza, že „.....“. Pojem syndróm vyhorenia chápeme zhodne s definíciou XY ... Pre potreby našej práce prijímame definíciu XY, ktorý/ktorá hovorí, že ... Definícia XY znie: Pre ciele našej práce je najprijate"nejšia definícia XY, ktorý/ktorá hovorí, že ... Z množstva definícií v dostupnej literatúre považujeme za najadekvátnejšiu definíciu XY, ktorý/á pod pojmom x rozumie ... V po%atí Názov slovníka (2000, s. 11) pojem abstinentské hnutie ozna!uje ... XY v slovníku Názov slovníka (1995, s. 193) uvádza nasledujúci význam pojmu x ... Zhodne s XY pod pojmom x rozumieme „.......“. XY objas%uje pojem x nasledovne: „....“ Pod"a názoru XY „k"ú!ové kompetencie sú.....“. XY pod pojmom diagnostika dospelých rozumie „.......“. XY si myslí, že globalizácia je „[...] ....“. XY tvrdí, že „...“ XY pod pojmom x rozumie „.....“ XY formuluje definíciu x nasledovne: „.....“ XY definuje pojem x ako “....... [...] ....“ Naopak, XY definuje pojem x nasledovne ... 32

Výrazy, ktoré sa používajú pri formulované hypotéz Nemusí to by# len tradi!ný výraz Predpokladáme, že ..., ale možno použi# aj iné výrazy: Odhadujeme, že ... Konštatujeme, že... Tvrdíme, že ... Domnievame sa, že ... Sme presved!ení, že ... Tušíme, že ... Myslíme si, že ... Pripúš#ame, že ... Uvažujeme, že ... Veríme, že... Formulácie týkajúce sa uvádzania tabu%ky V tabu"ke !. x s ú údaje ... Výsledky uvádzame v tabu"ke ... Ako ukazuje tabu"ka ... Odpove$ na otázku nám objasní analýza faktov predstavených v tabu"ke ... Výsledky výskumu prezentuje tabu"ka ... Fakty dotýkajúce sa uvedenej otázky predstavuje tabu"ka ... &íselné a percentuálne údaje ilustruje tabu"ka ... Získané údaje sme spracovali v tabu"ke ... Uvedené závislosti ilustrujú údaje v tabu"ke ... Uvedené zistenie dokumentuje tabu"ka ... Zhrnutie výsledkov získaných od dvoch skúmaných skupín predstavuje tabu"ka ... Obsah a výsledky analýzy odpovedí podávame v tabu"ke ...

bolo h"adanie odpovedí na tri výskumné otázky: ... Na koniec našich úvah sa pokúsime o interpretáciu empirických faktov ... Z uvedenej analýzy kontaktov skúmaných nezamestnaných a zamestnávate"ov vyplýva, že ... Úvahy prezentované v tejto kapitole vyús#ujú do nasledujúceho záveru: ... Na základe nášho výskumu možno prija# záver, že ... Predstavené výsledky nás vedú k formulovaniu nasledujúcich záverov ... Cie"om našej práce bolo pokúsi# sa odpoveda# na otázku: ... V tejto súvislosti môžeme skonštatova#, že ...

Register formulácií pri za"iatku analýzy údajov Ako vidie# ... Z tabu"ky vyplýva, že ... Ako ukazuje tabu"ka ... Z uvedených tabuliek vyplýva, že ... Analyzujúc výsledky v tabu"ke ... možno tvrdi#, že ... Ako vyplýva z uvedeného výskumu ... Na základe predchádzajúcej analýzy môžeme potvrdi#, že ... Analýza údajov obsiahnutých v tabu"ke ukazuje, že ... Na základe získaných výsledkov možno urobi# záver, že ... Z prezentovaných výsledkov vyplýva, že ... Uskuto!nený výskum ukazuje, že ... Z analýzy údajov možno vyvodi# záver ... Ako vyplýva z analýzy tabu"ky ... Tabu"ka jasne ukazuje, že ... Zo štatistických údajov (tab. !...) vyplýva, že ... Údaje obsiahnuté v tabu"ke !. x sved!ia o tom, že ... Na základe analýzy údajov v tabu"ke !. x možno skonštatova# ... Výsledky výskumu potvrdzujú ... Percentuálne údaje ukazujú, že ... Uvedenie citátu Uvedený argument najlepšie potvrdzujú nasledujúce slová: „...“. Ten istý názor má XY, ktorý tvrdí, že „...“. Presved!ivým argumentom je, pod"a nás, myšlienka XY: „...“. Slová XY „...“ potvrdzujú našu tézu ... Autor tvrdí, že „...“ ... hovoria o tom slová XY „...“ . O tom istom píše XY ... Prekvapivé sú slová XY, ktorý tvrdí, že ... Najlepšie, najvýstižnejšie to vyjadrila XY: „...“. Vážim si nasledujúci názor (poh"ad, úvahu) XY: „...“. Odvolávam sa na XY ... Formulácie slúžiace na uvádzanie príkladov Uvádzame dva príklady príbehov, ktoré potvrdzujú ... Tu je nieko"ko príkladov ... )alej uvádzame ako príklad text, ktorý dokumentuje ... Ako príklad možno uvies# ... A nakoniec možno uvies# !as# výpovede jednej z respondentiek ... Uvedieme príklady, ktoré reprezentujú takéto postoje ... Príkladom takéhoto kritického názoru sú slová respondenta XY, že „...“ ... Uvedieme nieko"ko názorov, ktoré ilustrujú uvedené tvrdenie ... Tu sú príklady výpovedí skúmaných nezamestnaných o uvedenej problematike ... Príklady formulácií vhodných v závere kapitoly, závere"né úvahy, zovšeobecnenie výsledkov, zhrnutie V tejto kapitole sme h"adali odpovede na dve výskumné otázky ... V tejto kapitole sme podali preh"ad a analýzu pojmov ... Doteraz sme sa snažili na!rtnú# problém ... V tejto kapitole sme sa usilovali predstavi# ... Výskumy predstavené v tejto !asti práce ... Výsledky výskumu predstavené v tejto kapitole umož%ujú konštatovanie (tvrdenie), že ... Na záver uvažovania o ... Cie"om prezentovanie výsledkov výskumu v tejto kapitole 33

7 TECHNICKÉ ASPEKTY A CHYBY PÍSOMNÉHO PREJAVU Pri tvorbe písomných kvalifika!ných prác sa stretávame s rôznymi problémami technického charakteru a !asto sa opakujúcimi chybami písomného prejavu. Nasledujúci text a informácie v %om obsiahnuté by mali napomôc# školite"om, školite"kám i študenstvu pri eliminácii uvedených problémov a chýb. Pripájame aj užito!né rady a pokyny (vkladanie poznámok pod !iarou, vkladanie symbolov, rozdelenie textu do sekcií, zobrazenie špeciálnych znakov ...). &asto sa opakujúce technické chyby pri komponovaní písomného textu v textovom editore MS Word sú: b) zariadkovanie na konci riadka – uvedená chyba znemož%uje zarovnanie textu v odstavci. Riadkovanie v textovom editore je automatické, tzn. na konci riadku nepoužívame klávesu enter. Enterom zariadkujeme až na konci odstavca; c) nepoužívanie tabulátorov – u niektorých autorov a autoriek písomného textu pretrváva zlozvyk z !ias mechanických písacích strojov, kedy na za!iatku odstavca použijú štyri krát medzerník a následne za!nú písa#. Uvedené odsadenie textu sa pri písaní pomocou po!íta!a nepoužíva. Na odsadenie sa tu používa zásadne tabulátor48, ktorý má obvykle nastavenú štandardnú vzdialenos# odsadenia a ktorú je možné aj editova#; d) viacero medzier medzi slovami "i písmenami – medzi slovami a písmenami v texte má by# vždy len jedna medzera. Pri použití funkcie zarovnania textu do bloku zvykne textový editor MS Word následne medzery automaticky natiahnu# tak, aby bol text zarovnaný z "avej i z pravej strany. Toto natiahnutie medzier nepovažujeme za chybu; e) nepoužitie funkcie zarovna% pod$a okraja (do bloku) – jednotlivé odseky textu majú by# zarovnané, používame funkciu zarovna# do bloku; f) nepoužívanie centrovania (zarovna% na stred) – ak chceme umiestni# text uprostred strany, používame zásadne automatické centrovanie (zarovnanie na stred). Neposúvame text doprostred medzerami ani pomocou tabulátora. Obrázok 2 Zarovnanie do bloku a zarovnanie na stred

h) problém cudzojazy"ných znakov, písmen – naj!astejším problém je nepoužitie písmen ,, -, ü, 0, ö, !i +, ç, æ, * prípadne ve"kého ô. Uvedené a $alšie znaky a symboly do textu dostaneme dvomi spôsobmi: 1) v menu zvolíme Vloži% / Symbol – po nájdení a ozna!ení požadovaného symbolu stla!íme Vloži#; 2) použijeme vloženie pomocou kódu. Držíme "avú klávesu ALT a pridáme !íselnú kombináciu, napr. ALT+0249 = ,, +0251 = -, +0252 = ü, +0245 = 0, +0246 = ö, !i +0261 = + ... Ve"ké Ô vytvoríme napísaním malého ô, ktoré následne ozna!íme, použijeme na %om pravé tla!idlo myši, zo zobrazeného menu vyberieme položku Písmo a na záložke zaškrtneme Všetky ve$ké. Uvedenú funkciu je vhodné používa# aj pri tvorbe nadpisov a v zozname bibliografických odkazov, kedy napíšeme text malým písmom a po ozna!ení ho zmeníme popísaným postupom na ve"ké písmená; i) problém vodiacich znakov (bodiek) v obsahu – bližšie pozri dole uvedený a ilustrovaný postup; j) problémy s nesprávne umiestnenými "i chýbajúcimi medzerami – ide najmä o nesprávne použité medzery pred !iarkami, bodkami a dvojbodkami, !i chýbajúce medzery za bodkami, !iarkami a pod. Bližšie pozri dole uvedenú tabu"ku naj!astejších chýb pri písomnom prejave. Prácu s textom výrazne u"ah!ia niektoré menej používané funkcie textového editora MS Word, ako je: 1) rozdelenie textu na sekcie; 2) použitie zobrazenia špeciálnych znakov; 3) zobrazenie súboru na dvoch miestach sú!asne; 4) vkladanie a obtekanie obrázkov; 5) nastavenie použitia tabulátora a vodiacich znakov v obsahu. 1) Rozdelenie textu práce na sekcie – umožní aby požadované !asti práce za!ínali vždy na za!iatku strany a neposúvali sa. Ve"mi užito!né je použi# toto rozdelenie pri úvodných stranách, obsahu, jednotlivých kapitolách a zozname bibliografických odkazov. Funkcia zabezpe!í, aby nasledujúci text za!ínal na za!iatku strany aj po tom, !o do predchádzajúcich strán vložíme nové informácie v textovej alebo grafickej podobe. Text rozdelíme na sekcie nasledovne: nastavíme sa na miesto, kde kon!í jedna a má za!ína# druhá sekcia49, zariadkujeme50 a následne v hornom roletovom menu vyberieme Vloži% / Koniec, z možností vyberieme na #alšej strane, potvrdíme. Do textu práce bude vložený špeciálny znak deliaci sekcie (všimnite si tzv. Zlom sekcie alebo Koniec oddielu v !eskej verzii na obrázku 5). Obrázok 3 Rozdelenie textu do sekcií – Vloži$ / Koniec ... Na )alšej strane

g) nepoužívanie funkcie poznámok pod "iarou, resp. ru"ne robené poznámky pod "iarou – v prípade potreby použitia poznámky pod !iarou použijeme automatickú funkciu textového editora MS Word, tzn. v menu Vloži# vyberieme položku Odkaz a v nej Poznámka pod "iarou, nastavenia ponechávame štandardné. Pozor, v texte nepoužívame dve metódy citovania a odkazovania, !iže nekombinujeme metódu prvého cita!ného údaja s metódou !íslovaných poznámok. 49 50 48

Obvykle tmavšia klávesa na "avom okraji klávesnice, nad klávesou Caps Lock, ved"a písmena Q.

Napríklad na konci obsahu, predhovoru alebo textu konkrétnej kapitoly. Zariadkovanie (stla!enie klávesy enter) je dôležité, bez neho MS Word pri použití funkcie rozdelenia textu do sekcií roztiahne predošlý riadok.

2) Použitie zobrazenia špeciálnych znakov – umožní odkontrolova# použitie zariadkovania, vo"né riadky (odseky), použitie medzier !i hore uvedené rozdelenie textu do sekcií. Špeciálne znaky sa zobrazujú pomocou ikony ¶ , prepína!a, ktorý zvykne by# prítomný v hornom riadku. Špeciálne znaky sú netla!ené a zobrazujú medzery, pevné medzery a odseky. Po opätovnom kliknutí sa zobrazenie špeciálnych znakov vypne. Pokia" ikona nie je zobrazená, je nutné jej zobrazenie nastavi# pod"a nasledovného postupu. V hornom menu vyberieme, Zobrazi% / Panely nástrojov / Vlastné (celkom dole). Zobrazí sa okno s názvom Vlastné, tu vybra# záložku Príkazy, v "avom podokne zvoli# Zobrazi% a následne v pravom podokne v okne vybra# Zobrazi% všetko. Uvedený postup a text po zapnutí funkcie ilustrujú dole uvedené obrázky. Obrázok 4 Nastavenie zobrazenia ikony „Zobrazi$ všetky znaky“

Obrázok 5 Zapnuté zobrazenie špeciálnych (netla"ených) znakov

3) Zobrazenie súboru na dvoch miestach sú"asne – je vynikajúcou pomôckou pri dop'%aní !ísel strán do obsahu, editovaní textu a synchronizovaní použitých zdrojov so zoznamom bibliografických odkazov. Ušetrí vám prácne presúvania sa v otvorenom súbore tam a spä#. Pre zapnutie funkcie sta!í uchopi# „val!ek“ nad posuvnou lištou myšou a potiahnu# ho dole, ako to ukazujú priložené obrázky. Obrázok 6 Nastavenie sú"asného zobrazenia dvoch "astí toho istého súboru – uchopi$ a posunú$

4) Vkladanie a obtekanie obrázkov – obrázky vkladáme pomocou menu Vloži% / Obrázok / Zo súboru ..., kde nájdeme umiestnenie obrázka a použijeme ho. Odporú!ame vklada# dostato!ne kvalitné, no dátovo nie príliš ve"ké obrázky, aby zbyto!ne nenarastala ve"kos# súboru, !o by mohlo komplikova# jeho editáciu a preposielanie. NeObrázok 7 zabúdajte, že obrázok Nastavenie obtekania textu cez formát obrázku má ma# !o najvýstižnejší názov a, pokia" nie ste jeho autorom !i autorkou, presne uvedený zdroj. Ilustra!né obrázky je možné pomocou funkcie obtekania zaradi# priamo do textu. Na ozna!enom obrázku klikneme pravým tla!idlom myši, zvolíme Formát obrázku, záložku Pozícia a Štýl obtekania vyberieme Obd.žnik alebo Tesné, ako je to zobrazené na vloženom obrázku.

5) Nastavenie použitia tabulátora a vodiacich znakov v obsahu – zabezpe!í rovnomerné rozloženie a zarovnanie obsahu a bodiek. Funkciu automatického vytvorenia obsahu vychádzajúcu z použitia štýlov necháme bokom. Postup ilustrovaný dole uvedeným obrázkom je nasledovný: a) finalizujeme všetky položky obsahu, ru!ne im priradíme správne !ísla strán (odporú!ame použi# vyššie popísanú funkciu sú!asného zobrazenia dvoch miest súboru), b) po vytvorení obsahu všetky položky ozna!íme, v hornom menu zvolíme Formát / Tabulátory, v zobrazenom podokne zadáme do horného riadka požadovanú hodnotu (napr. 15,5 cm), klikneme na nastavi#. V okienku pod riadkom sa zobrazí nastavená hodnota zarážky. Klikneme na %u a následne nižšie zvolíme v !asti Zarovnanie položku Vpravo, v !asti Vodiaci znak vyberieme položku !íslo 2. Následne klikneme na Nastavi%, potom OK, c) v samotnom obsahu sa nastavíme medzi názov položky a !íslo, bezprostredne za názvom stla!íme medzerník tak, aby bola medzi názvom položky a vodiacimi bodkami medzera. Následne stla!íme tabulátor – mali by sa objavi# vodiace znaky a !íslo strany by malo by# odsadené doprava. Opä# stla!íme medzerník, aby bola medzera medzi vodiacimi znakmi (bodkami) a !íslom strany. V prípade jednociferných !ísel strán odporú!ame použi# medzerník ešte raz, resp. dva až trikrát, aby zarovnanie bodiek bolo rovnaké ako u dvojciferných !ísel. Všimnite si medzery vidite"né po zapnutí zobrazenia všetkých znakov na dole uvedenom ilustra!nom obrázku. 39

Obrázok 8 Nastavenie použitia tabulátora a vodiacich znakov v obsahu

Obrázok 9 Obsah po zapnutí zobrazenia všetkých znakov – všimnite si medzery medzi názvami, vodiacimi znakmi a "íslami strán

Naj"astejšie chyby pri písomnom prejave Pod"a 2. vydania Akademickej príru!ky (s. 492 – 493, skrátené, opoznámkované). Nesprávne

Správne

4,23246371

4,23 (ak sa to nevyžaduje, sta!ia 2-3 desatinné miesta)

p < 0,000045678

p < 0,001 (významnos# rozdielov netreba uvádza# na viac ako 3 desatinné miesta)

80 km/hod, 80 km/hodina, 80 km za hodinu

80 km.h-1, 80 km/h, alebo 80 kilometrov za hodinu (bu$ obidve položky skráteným názvom, alebo celým slovom)

100kW, 80%, 20C

100 kW, 80 %, 20 C (za !íslom je medzera)

hendikepovaný , alebo

hendikepovaný, alebo (!iarka sa píše hne$ za slovom, nasleduje medzera)

krehký : takýto zlom

krehký: takýto zlom (dvojbodka sa píše hne$ za slovom, nasleduje medzera51)

príjemný,ale

príjemný, ale (po !iarke nasleduje medzera)

je jasný.Avšak to... 20.12.1977 S.r.o., a.s., t.j.

je jasný. To však... 20. 12. 1977 S. r. o., a. s., t. j. (po bodke nasleduje medzera)52

( obelisk ) /obelisk/

(obelisk) (slovo sa píše hne$ za "avou okrúhlou zátvorkou, hne$ za ním je pravá okrúhla zátvorka, bez medzier, používajú sa okrúhle zátvorky)53

Výnimkou je písanie dvojbodky pri vytváraní zoznamu bibliografických odkazov, kde je dvojbodka medzi miestom a vydavate"stvom výnimo!ne opatrená medzerou pred, !o ju akoby povyšuje na grafický symbol. Bibliografický záznam vyzerá nasledovne: Autor/ka. rok vydania (pri použití metódy prvého cita!ného údaja). Názov diela. Miesto vydania : vydavate%stvo. po!et strán. ISBN. Výnimkou je použitie bodky pri !íslovaní podkapitol, napr. 1.2.1 Názov podkapitoly.

Ako sa máš ?

Ako sa máš? (medzi slovom a otáznikom nie je medzera)

zámena „nuly“ a ve"kého písmena „O“

jeden krát, tri krát

jedenkrát, trikrát (vždy ako jedno slovo) ale jeden raz

zámena malého písmena „l“ (el) rovnako ako v predchádzajúcom prípade a !íslice „1“ (jeden)

13.-26. marca

13. – 26. marca (pri nahrádzaní výrazov až, až do, od do sa píše poml!ka)

diplomová, dizerta!ná ... práca na obale

neuvádza sa

pravopis predložiek a preložkových väzieb

zložené príslovky (príslovkové zložky) sa píšu spolu, predložková väzba sa skladá z dvoch slov: Bolo mi nani". Na ni" si nepamätám. Vtom sa strhla búrka. Nebol v tom zlý úmysel. Umy# dlážku na!isto. Prepísa# list na !isto. Pravopisné odlíšenie v esejistickom texte môže využi# na jemnú významovú hru: Takto to !ítam na prvej strane spisovate"ovej knihy. Tak toto !ítam na prvej strane spisovate"ovej knihy. (prvá veta nesie vecné konštatovanie, druhá veta v príslušnom kontexte môže nadobudnú# pozitívne alebo negatívne odtienenie)

Toto je titulok !lánku.

Toto je titulok !lánku (na konci názvu/titulku !lánku/kapitoly/podkapitoly sa nepíše bodka)

„ bola raz jedna písanka „. „Bola raz jedna písanka.“ (bez medzery pred a za textom, bodka pred úvodzovkami) Európska únia síce vyhlásila rok 2001 za „Európsky rok jazykov,“ nie je isté...

Európska únia síce vyhlásila rok 2001 za „Európsky rok jazykov“, nie je isté (interpunk!né znamienko sa kladie za úvodzovky)

„Celá veta sa kladie do úvodzoviek“?

„Celá veta sa kladie do úvodzoviek, otáznik sa kladie pred druhé úvodzovky?“

dal mi „knihu,“ hoci som išiel

dal mi „knihu“, hoci som išiel. (pri samostatnom slove v úvodzovkách sa interpunk!né znamienko dáva za druhé úvodzovky)

výchovnovzdelávací

výchovno-vzdelávací (výchova a vzdelávanie)54

Joliot – Curie

Joliot-Curie, Rh-faktor, nepoužíva sa poml!ka, používa sa spojovník, je kratší, pripája sa bez medzier, je to aj znak pre delenie slov (rozlo-žený)55

Klasický príklad, ke$ nesprávne umiestnenie !iarky vo vete stálo život vyhnanca na Sibíri, ktorý požiadal cára o milos#. Ten mu ju udelil, no pisár nesprávne umiestnil !iarku.

Namiesto cisárovho omilostenia: „Obesi$ nemožno, oslobodi#!“ pisár do depeše napísal: „Obesi$, nemožno oslobodi#!“ &o stálo odsúdenca život.

53 54 55

ak !íslo „0“, tak pomocou klávesy pre !íslo, ak písmeno „O“, tak pomocou klávesy pre písmeno

Inými slovami vnútri zátvoriek (oblých (...), hranatých [...], ostrých <...>) sa medzery na za!iatku a konci slova nedávajú. Lomka (lomítko) sa ako zátvorka nepoužíva /…/. Pozor na !astú chybu s medzerami, tvar „výchovno – vzdelávací“ je nesprávny. Pri uvádzaní autorských kolektívov sa používa !iarka alebo poml!ka nie spojovník, napríklad A. Tokárová, V. Frk, prípadne A. Tokárová – V. Frk.

8 PRÍKLAD PROJEKTU PRIESKUMU Postup výskumníka alebo výskumní!ky v prípade kvantitatívneho sociálneho prieskumu (obdobné platí aj pre sociálny výskum) by mal zah(%a#: a) formuláciu problému prostredníctvom stanovenia hlavného cie$a. David Silverman (1994) upozor%uje, že pri výbere výskumnej témy zvyknú za!ínajúci výskumníci robi# dve základné chyby. Po prvé, nedokážu dostato!ne rozlišova# medzi výskumnými problémami a problémami, o ktorých sa diskutuje okolo nás. Po druhé volia nemožne ve%ký problém, ktorý presahuje možnosti jednotlivého výskumníka (finan!né, !asové ...). Preto David Silverman (1994, s. 2 – 3) odporú!a pridržiava# sa pri výbere sociálneho problému zásady „lepšie je poveda# mnoho o malom probléme ako poveda# o ve"kej téme málo“. Fred N. Kerlinger (1972, s. 31) uvádza, že „... adekvátne vytý!enie výskumného problému je jednou z najdôležitejších !astí výskumu“, b) heuristickú fázu. Peter Ondrejkovi! (2005, s. 92) heuristikou nazýva „... štúdium a analýzu myšlienkových fáz, ktorých aplikácia umož%uje efektívne výskumné vyriešenie formulovaného problému“. Ide v podstate o fázu zberu a štúdia najvýznamnejších vedeckovýskumných prác (tak teoretických ako aj empirických výskumov) k skúmanému problému, c) výber najvýraznejších dimenzií formulovaného problému, stanovenie týchto dimenzií a vytvorenie kombinácií variantov týchto dimenzií (na základe teoretických štúdií a doterajšej praxe) – vymedzenie !iastkových cie"ov prieskumu. Tieto ciele v !o najplnšej miere charakterizujú skúmaný problém t. j. hlavný cie" prieskumu. Vymedzujú jeho obsah, vlastnú nápl% skúmaného problému, d) východiskové hypotézy. Dušan Polonský (2000, s. 36) uvádza, že ich „... obsahom je analýza výskumného problému, jeho genézy a väzieb. Predstavujú ur!ité zhrnutie poznatkov o skúmanom probléme vo všeobecnej podobe, ktorá je konkretizovaná v $alších typoch hypotéz“. Pod"a P. Ondrejkovi!a (2005) majú spravidla podobu úvahy, plnia funkciu orientácie, e) pracovné hypotézy. Miroslav Disman (2007, s. 79) ich definuje, že sú to „... tvrdenia, predpovedajúce existenciu súvislostí medzi dvoma alebo viacerými premennými, ... všetky premenné v týchto hypotézach musia ma% validnú opera"nú definíciu, ... súbor pracovných hypotéz musí zah/'a% nielen premenné reprezentujúce skúmané koncepty, ale i tie premenné, ktoré môžu významne skresli% interpretáciu testovaných vz%ahov.“ Pracovné hypotézy sú konkretizáciou východiskových hypotéz a nadväzujú na !iastkové ciele prieskumu. P. Ondrejkovi! (2005, s. 95) uvádza, že „... majú podobu podmienene pravdivého výroku, niekedy majú iba !iastkovú podobu.“ Vyjadrujú sa oznamovacou vetou, f) výber metódy a konštrukciu nástroja merania. Pri kvantitatívnom sociálnom výskume naj!astejšie využívame: dotazník, rozhovor, pozorovanie, štúdium dokumentov, experiment. Metódu volíme vzh"adom k cie"u nášho výskumu, nikdy nie naopak, g) predvýskum, ktorý slúži v sociálnom výskume na komplexné overenie výskumných metód, nástrojov, niekedy aj hypotéz a možnosti spracovávania. Uskuto!%uje sa na malej vzorke respondentov.

Môže sa uskuto!ni# aj samostatne po neh'bkovej predbežnej teoretickej príprave, na rozdiel od výskumu, ktorý nevyhnutne vyžaduje dôkladnú teoretickú prípravu. Má nižšiu gnozeologickú hodnotu ako výskum. Inou podobou prieskumu je sonda (predbežná analýza problému) alebo pilotáž. Nasleduje príklad kvantitatívneho sociologického prieskumu realizovaného dotazníkovou metódou, v ktorom pre nedostatok priestoru neuvádzame teoretické východiská, t. j. všeobecne ucelený systém poznatkov vz#ahujúci sa k problému uplatnite"nosti absolventov a absolventiek na trhu práce.

Uplatnenie absolventov a absolventiek odboru andragogika Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove (denného štúdia) na trhu práce Hlavným cie%om sociologického prieskumu je kvantitatívna a kvalitatívna analýza uplatnenia sa absolventiek a absolventov odboru andragogika FF PU (denného štúdia) na trhu práce. )alej nás bude zaujíma#, ako títo absolventi a absolventky hodnotia jednotlivé atribúty študijného programu vzh"adom k ich uplatneniu sa na trhu práce. !iastkové ciele sociologického prieskumu: 1. vychádzajúc z profilu absolventov odboru andragogika na FF PU budeme zis#ova#, !i absolventi a absolventky nachádzajú po ukon!ení štúdia odborné uplatnenie sa na trhu práce. Bude nás zaujíma# tak kvantitatívna stránka (po!et absolventiek a absolventov, ktorí našli odborné uplatnenie) ako aj kvalitatívna stránka (oblasti, v ktorých našli odborné uplatnenie); 2. zisti#, aké konkrétne pracovné pozície v odbore zastávali a zastávajú absolventi a absolventky v priebehu pracovnej kariéry (od absolvovania štúdia až po sú!asnos#); 3. zmapova# aj $alšie oblasti (neandragogické) uplatnenia sa absolventov a absolventiek andragogiky v praxi a s nimi spojené pracovné pozície; 4. zisti#, ktoré faktory s#ažujú absolventkám a absolventom andragogiky nájs# uplatnenie sa na trhu práce (zvláš# nájs# odborné uplatnenie sa na trhu práce), a aké faktory ovplyv%ujú ich vo"bu a tiež zmenu zamestnania; 5. zisti#, ktoré zdroje informácií pomohli absolventkám a absolventom po ukon!ení štúdia pri uplatnení sa na trhu práce a do akej miery; 6. zisti#, spokojnos# absolventov s obsahom teoretickej a praktickej !asti štúdia vzh"adom k ich uplatneniu sa na trhu práce. Bude nás zaujíma#, ktoré kurzy (predmety) pomohli absolventom pri ich uplatnení sa na trhu práce, a ktoré kurzy (predmety) sú pod"a nich pre prax nepotrebné. Budeme tiež zis#ova#, ktoré kurzy (predmety) absolventom v študijnom programe chýbali z poh"adu ich doterajšej pracovnej kariéry; 7. zisti#, ako hodnotia absolventi k"ú!ové odborné teoretické poznatky a praktické zru!nosti, ktoré po!as štúdia získali a !i ich využívajú v svojej doterajšej praxi.

Rozdiel medzi prieskumom a výskumom Prieskum môžeme zaradi# medzi osobitný druh sociálnej výskumnej akcie, pri ktorej, ako uvádza D. Polonský (2000, s. 192), „... nie je dôraz kladený na h'bku, ale skôr na množstvo získaných poznatkov.“ &asto býva zaradený ako sú!as# zložitých výskumov pre získanie základných vstupných údajov o objekte a predmete výskumu.

Východisková hypotéza Absolventi a absolventky vysokých škôl tvoria samostatný segment trhu práce. V období ekonomického rastu predstavuje vysokoškolské vzdelanie možnos# ako získa# vyšší sociálny status, v období ekonomickej stagnácie alebo poklesu slúži viac !i

menej ako obrana proti nezamestnanosti. Možno teda konštatova#, že so zvyšujúcou sa úrov%ou dosiahnutého vzdelania sa znižuje riziko nezamestnanosti. Na Slovensku podiel absolventov a absolventiek vysokých škôl na trhu práce medziro!ne narastá. Hlavným dôvodom je rastúci záujem o vysokoškolské štúdium, predovšetkým v oblasti spolo!enských vied. Aj napriek tomuto nárastu však absolventi a absolventky vysokých škôl na$alej tvoria nevýraznú skupinu evidovanú na úrade práce. Sú teda na mieste otázky, kde (miesto) a ako (spôsob) nachádzajú uplatnenie v praxi. Možných odpovedí je nieko"ko. Jednou je, že trh práce na Slovensku sta!í absorbova# ich vysoký po!et. Druhou, proklamovanou médiami aj !as#ou odbornej verejnosti je, že mladí "udia (teda aj absolventi a absolventky vysokých škôl) odchádzajú do zahrani!ia. V obidvoch prípadoch je však ve"mi dôležité zisti#, !i ich uplatnenie zodpovedá výške ich vzdelania a odbornej kvalifikácie. Známy je totiž fakt, že zamestnávatelia pri prijímaní budúceho zamestnanca alebo zamestnankyne ako jedno z dôležitých kritérií uvádzajú „nieko"koro!nú“ prax, ktorá v prípade absolventov a absolventiek absentuje. Nedostato!né sa v tejto súvislostí javí prepojenie praktických a teoretických !astí vysokoškolského štúdia. Kompetencie, ktoré absolventi i absolventky po!as štúdia získavajú nezodpovedajú v plnom rozsahu potrebám praxe. V rokoch 2002 – 2006 ukon!ilo denné magisterské štúdium andragogiky spolu 61 absolventov a absolventiek. Z h"adiska vývoja po!tu kon!iacich v jednotlivých rokoch možno konštatova#, že tento vývoj nekopíruje stav u vä!šiny spolo!ensko-vedných disciplín na Slovensku t. j. nedošlo k výraznému nárastu po!tu absolventov. Absolventi odboru pochádzali (miesto trvalého bydliska) predovšetkým z Prešovského a Košického kraja. Sú to kraje Slovenska, kde je najvyššia miera nezamestnanosti a nové pracovné miesta sa tu takmer nevytvárajú. Zamestnávatelia a zamestnávate"ky majú „relatívny“ dostatok pracovnej sily. Vo vä!šine prípadov, preto neprejavujú záujem o užšiu spoluprácu so školou, výsledkom !oho je problém študentiek a študentov s absolvovaním kvalitnej odbornej praxe a získaním praktických zru!ností. Predpokladáme preto, že vä!šia !as# absolventov a absolventiek andragogiky si nájde odborné uplatnenia na trhu práce na Slovensku, aj ke$ nie hne$ po absolvovaní štúdia. Ur!itá !as# absolventov a absolventiek odíde pracova# do zahrani!ia, kde bude vykonáva# nekvalifikované práce. Predpokladáme, že absolventi a absolventky budú hodnoti# negatívnejšie praktické ako teoretické zvládnutie vedomostí a zru!ností získaných po!as štúdia.

8. informácie pri získavaní zamestnania pochádzajú prevažne z mimoškolských zdrojov; 9. vyššia spokojnos# so študijným programom bude u absolventov, ktorí pracujú v odbore; 10. vyššia spokojnos# v praktickej !asti štúdia bude s diplomovou prácou, nižšia s odbornou praxou a výskumom; 11. vyššia spokojnos# v teoretickej !asti štúdia bude s psychologickými vednými disciplínami a najnižšia s filozofickými disciplínami; 12. z h"adiska dôležitosti pre prax budú absolventi voli# skôr aplika!né (na prax orientované) predmety (kurzy) štúdia; 13. medzi predmety (kurzy) nevyužite"né v praxi budú zaradzova# skôr predmety všeobecného základu.

Pracovné hypotézy Predpokladáme, že 1. absolventi a absolventky našli odborné uplatnenie na trhu práce v regiónoch Slovenska s nízkou nezamestnanos#ou; 2. viac ako 50 % absolventiek a absolventov nájde uplatnenie v odbore v oblasti vzdelávania dospelých a oblasti sociálneho poradenstva. V oblasti personalistiky nájde uplatnenie menej ako 10 % absolventov a absolventiek; 3. v odbore sa rovnakou mierou budú uplat%ova# aj muži aj ženy; 4. $alšou oblas#ou, kde absolventi a absolventky odboru nájdu uplatnenie, bude oblas# turistického ruchu; 5. najvä!šou prekážkou pri uplatnení sa absolventiek a absolventov v odbore bude nízka ponuka pracovných miest a nedostatok praktických skúseností; 6. zmenu zamestnania budú preferova# viac absolventi a absolventky, ktorí a ktoré sú v prvom zamestnaní; 7. pri vo"be zamestnania budú absolventky a absolventi voli# ako najdôležitejšie faktory finan!né ohodnotenie a možnos# kariéry a nebudú výraznejšie preferova# obsah práce; 47

1. Ako ste boli spokojný, spokojná s obsahom jednotlivých sú"astí štúdia vzh%adom k Vášmu odbornému uplatneniu sa na trhu práce? 1 – úplne nespokojný(á), 2 – skôr nespokojný(á), 3 – rovnako spokojný(á) ako nespokojný(á), 4 – skôr spokojný(á), 5 – ve$mi spokojný(á)

Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta,

Inštitút edukológie a sociálnej práce Katedra andragogiky

17 novembra 1, 080 78 Prešov, Slovenská republika tel./fax: 00421-51/7570 817, 00421-51/7570 817 www.unipo.sk

www.ff.unipo.sk/kvdsp/

Dotazník na zistenie uplatnenia sa absolventiek a absolventov odboru andragogika na trhu práce Vážená kolegy%a, vážený kolega, obraciame sa na Vás, ako na nášho bývalého úspešného študenta resp. bývalú úspešnú študentku so žiados#ou o vyplnenie dotazníka. Naše výskumné aktivity sa zameriavajú na zis#ovanie uplatnenia absolventov odboru andragogika (predtým výchova a vzdelávanie dospelých) v praxi. Dotazník je sú!as#ou projektu „U!iaci sa región“ realizovaného v Prešovskom kraji v rámci Európskeho sociálneho fondu. Vaše údaje poslúžia ako východisko pre analýzu uplatnenia sa absolventov a absolventiek odboru andragogika na trhu práce a následne pre $alšie zlepšovanie kvality študijného programu a výu!by. Výsledky výskumu budú zverejnené na internetovej stránke Katedry andragogiky www.ff.unipo.sk/kvdsp/. Vašou úlohou je vyplni# dotazník pod$a inštrukcií, vloži# ho do priloženej obálky a zasla# spä# na adresu uvedenú na obálke (prípadne emailom na adresu: xyz@gmail.com) v termíne najneskôr do 24. 9. 2007. &as potrebný na vyplnenie dotazníka predstavuje cca 20 minút. Dotazník je anonymný, získané údaje budú použité výlu!ne pre výskumné ú!ely. )akujeme Vám za ochotu a spoluprácu pri vyp'%aní dotazníka.

a) Teoretická !as# – vedné diciplíny: Filozofické disciplíny Psychologické disciplíny Pedagogické disciplíny Andragogické disciplíny Sociologické disciplíny Právne disciplíny iné (uve$te): ................................................................. b) Praktická !as#: odborná prax výskumná !innos# diplomová práca iné (uve$te): .................................................................

++ 1 1 1 1 1 1 1 ++ 1 1 1 1

+ 2 2 2 2 2 2 2 + 2 2 2 2

+/3 3 3 3 3 3 3 +/3 3 3 3

4 4 4 4 4 4 4 4 4 4 4

-5 5 5 5 5 5 5 -5 5 5 5

2. Ktoré predmety (kurzy) boli pod%a Vás dôležité pre Vaše uplatnenie sa na trhu práce? Vymenujte ich. (Vami vybranú odpove& zakrúžkujte.) Nemusí to by% ani jeden kurz alebo to môže by% jeden alebo viac kurzov. 1. ......................................... 2. ......................................... 0. žiadny (v prípade tejto odpovede pokra"ujte otázkou "íslo 4) 3. V "om konkrétne spo"íval prínos predmetov (kurzov), ktoré ste uviedli v predchádzajúcej otázke pri Vašom uplatnení sa na trhu práce? (Uve&te dôvody.) kurz !. 1 ............................................................................................................................ kurz !. 2 ............................................................................................................................ 4. Ktoré predmety (kurzy) sú pod%a Vás v praxi nevyužite%né (pre prax nepotrebné)? Vymenujte ich. (Vami vybranú odpove& zakrúžkujte). Nemusí to by% ani jeden kurz alebo to môže by% jeden alebo viac kurzov. 1. ......................................... 2. ......................................... 0. žiadny (v prípade tejto odpovede pokra"ujte otázkou ". 6) 5. Uve)te dôvody, pre ktoré považujete uvedené kurzy za nevyužite%né v praxi.

Mgr. Brutovská Gizela, odborná asistentka a Mgr. Rohá! Peter odborný asistent Katedra andragogiky Inštitútu edukológie a sociálnej práce Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

kurz !. 1 ............................................................................................................................ kurz !. 2 ............................................................................................................................ 6. Ktoré predmety (kurzy) Vám v študijnom programe chýbali z poh%adu Vašej doterajšej pracovnej kariéry? ............................................................................................................................ 7. Akú dôležitos$ prikladáte nasledujúcim faktorom pri vo%be svojho zamestnania? 1 – dôležité, 2 – ani dôležité, ani nedôležité, 3 - nedôležité !.

Faktory

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

Obsah vykonávanej práce Pracovné prostredie Finan!né ohodnotenie Možnos# využitia odborných znalostí Možnos# kariérneho vzostupu Istota zamestnania Medzi"udské vz#ahy Iné (uve$te): .........................................................

Stupnica 1 1 1 1 1 1 1 1

2 2 2 2 2 2 2 2

3 3 3 3 3 3 3 3

8. Pokúste sa, prosím, ohodnoti$ Vaše teoretické vedomosti a praktické zru"nosti v oblasti andragogiky, ktoré ste získali na vysokej škole na stupnici od 1 do 5. 1 – ve$mi dobré, 2 – skôr dobré, 3 – rovnako dobré ako zlé, 4 – skôr zlé, 5 – ve$mi zlé !. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

Vedomosti a zru"nosti Personálne plánovanie Získavanie a výber zamestnancov, zamestnanký% Vzdelávanie zamestnancov/ký% organizácie Hodnotenie a odme%ovanie zamestnancov/ký% Starostlivos# o zamestnancov, zamestnankyne Analýza vzdelávacích potrieb Navrhovanie vzdelávacích projektov Organizovanie rôznych foriem vzdelávania dosp. U!i# dospelých rôznymi metódami a technikami Vyhodnocovanie ú!innosti vzdelávania Poradenstvo v oblasti soc.-patologických javov Iné odborné potrebné pre výkon Vašej práce

Teoretické 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5

Praktické 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5

9. Pri h%adaní prvého zamestnania ste trvali na tom, aby išlo o miesto vo Vašom odbore? 1. áno 2. nie 10. Nastúpili ste hne) po absolvovaní školy do zamestnania v oblasti andragogiky ? Ak ste na otázku odpovedali „áno“, prejdite k otázke ". 12, ak ste odpovedali „nie“, pokra"ujte &alej. 1. áno 2. nie 11. Pokia% ste nastúpili do iného odboru, "o Vás k tomu viedlo? Vyzna"te iba jednu možnos% 1. nezískali ste prácu v odbore napriek tomu, že ste ju h"adali 2. práca v odbore by síce bola, ale zle platená 3. práca v odbore by síce bola, ale nie v mieste Vášho bydliska 4. odbor, ktorý ste vyštudovali Vás prestal zaujíma# 5. iný dôvod (uve$te aký): .......................................................................................................... 12. Boli ste niekedy zamestnaný/zamestnaná v oblasti andragogiky (pracovisko, kde ste uplatnili odborné andragogické poznatky) ? 1. áno 2. nie

23. Uve)te, prosím, na stupnici od 1 po 5 ako "asto ste využívali resp. využívate tieto vedomosti a zru"nosti pri výkone svojej doterajšej praxe: 1 – vôbec nevyužívam, 2 – skôr nevyužívam, 3 – rovnako využívam ako nevyužívam, 4 – skôr využívam, 5 – využívam pravidelne !. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

Vedomosti a zru"nosti Personálne plánovanie Získavanie a výber zamestnancov a zamestnanký% Vzdelávanie zamestnancov organizácie Hodnotenie a odme%ovanie zamestnancov a zamestnanký% Starostlivos# o zamestnancov Analýza vzdelávacích potrieb Navrhovanie vzdelávacích projektov Organizovanie rôznych foriem vzdelávania dospelých U!i# dospelých rôznymi metódami a technikami Vyhodnocovanie ú!innosti vzdelávania Poradenstvo v oblasti sociálno-patologických javov Iné (uve$te): ……………………………...........

Stupnica 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4 1 2 3 4

24. Máte v úmysle v budúcnosti zmeni$ sú"asné pracovné miesto? Z akých dôvodov? Uve&te prosím maximálne 3 možnosti. 1. nemám v úmysle zmeni# svoje pracovné miesto (v prípade tejto odpovede pokra"ujte otázkou ". 25) 2. lepšie finan!né ohodnotenie 3. lepšie uplatnenie odborných poznatkov 4. dosiahnutie vyššej pracovnej pozície 5. lepší odborný rast 6. praktické dôvody (pracovná doba, dochádzka do zamestnania a pod.) 7. iné dôvody (uve&te):.............................................................................................. 25. V ktorom roku ste ukon"ili magisterské štúdium andragogiky (VaVD)? (uve&te rok) …………. 26. D*žka Vašej pracovnej praxe (po"et rokov spolu): z toho: 1. v oblasti andragogiky (uve&te po"et rokov): 2. v oblasti príbuznej andragogike, kde som využíval/a andragogické vedomosti oblas# (uve&te po"et rokov): 3. mimo oblasti andragogiky (uve&te po"et rokov):

..…….. .......... ........... ...........

27. V ktorom kraji v sú"asnosti pracujete?

13. Ste momentálne zamestnaný/zamestnaná v oblasti andragogiky (pracovisko, kde sú nutné odborné andragogické poznatky)? Ak ste na otázku odpovedali „áno“, prejdite k otázke ". 16, ak ste odpovedali „nie“, pokra"ujte &alej. 1. áno 2. nie 14. Využívate andragogické poznatky vo Vašom sú"asnom zamestnaní? 1. áno, úplne využívam 2. áno, !iasto!ne využívam 3. nie, nevyužívam

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.

Bratislavský Trnavský Nitriansky Tren!iansky Banskobystrický Žilinský Prešovský Košický Zahrani!ie (uve$te názov štátu): ............................................................................... Iné (uve$te): ..............................................................................................................

28. Pohlavie:

1. muž 2. žena

... krátené ...

5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5 5

9 KVALITATÍVNY VÝSKUM A VYUŽITIE KAZUISTIKY A PRÍPADOVEJ ŠTÚDIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI Kvalitatívny verzus kvantitatívny výskum V oblasti výskumnej praxe sa stretávame s !lenením výskumu na kvalitatívny a kvantitatívny. Kým v minulom storo!í sa kvantitatívny výskum realizoval !astejšie, jeho výsledky boli považované za relevantnejšie a mal aj svoje široké metodologické spracovanie v prácach Štefana Šveca et al. (1998); Petra Gavoru (2000). V posledných desa#ro!iach výskumníci a výskumní!ky siahajú aj po kvalitatívnom výskume, dokonca dochádza ku kombinácii oboch. V tejto súvislosti je možné uvies# názor Miroslava Dismana (1999), ktorý hovorí, že kvalitatívne a kvantitatívne metódy majú komplementárny charakter v systéme výskumu, kde kvalitatívny výskum pomáha porozumie# pozorovanému a kvantitatívny výskum testuje validitu tohto porozumenia. S rozpracovaním kvalitatívneho výskumu sa stretneme v prácach Davida Silvermana (2005); Jana Hendla (2005), ale aj u spomínaných autorov P. Gavoru (2006) a okrajovo aj Š. Šveca et al. (1998). V sociálnej práci a iných pomáhajúcich profesiách sa kvalitatívne metódy využívajú !asto. Jednak ako výskumné, ale aj ako pedagogickodidaktické metódy. Kvalitatívny výskum má v sociálnej praxi svoje nezastupite"né miesto, pretože ako poukazuje P. Gavora (2006, s. 18) „úlohou výskumníka v kvalitatívnom výskume je predovšetkým odhali#, ako "udia interpretujú svet“. Na to, aby sme realizovali intervenciu vo vz#ahu ku klientovi, musíme pochopi# ako ho klient vníma a práve k tomu nám slúžia dve metódy (pod"a niektorých odborníkov a odborní!ok techniky): kazuistika a prípadová štúdia. Za zmienku stojí aj tzv. praktická prípadová !innos# – case management, !iže vedenie prípadu, klienta alebo pacienta, plánovanie, realizácia a koordinácia rôznych opatrení zameraných na zaistenie efektivity sociálnych služieb pre klienta (Hartl, 2000) a case work, t. j. prípadová práca využívaná najmä v praxi sociálnych pracovníkov a pracovní!ok (Geist 2003). Kazuistika Termín kazuistika nie je pod"a Š. Šveca (1998) jednozna!ne definovaný, ozna!uje sa aj ako štúdium prípadu (angl. case study) a monografická metóda. )alej tento autor vychádza z definície, ktorú ponúka Defektologický slovník (1978, s. 168), v ktorom je kazuistika definovaná ako „termín odvodený z latinského slova casus – prípad a znamená klasickú metóda popisu a rozboru jednotlivých prípadov, napríklad lie"ebných, právnických, pedagogických a pod. Kazuistika spravidla obsahuje rodinnú a osobnú anamnézu, diagnózu s prognózou, príslušné lie"ebné alebo nápravné opatrenia, ich priebeh a výsledky, príp. katamnestické sledovanie. Slúži zvy"ajne na ilustráciu alebo vyvodenie istých teoretických záverov, pracovných hypotéz a pod. Kazuistika sa považuje za metódu s heuristickou (nachádzajúcou), ilustra"nou a verifika"nou funkciou.“ Špeciálny pedagóg Š. Vašek (1994) chápe kazuistickú metódu ako „štúdium prípadu“ a táto metóda spo!íva v dôkladnom štúdiu všetkých dostupných písomných a iných materiálov o jednotlivcovi, v ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní záverov. Š. Švec (1998) sa nakoniec priklá%a ku Ladislavom Koš!om (1977) vymedzenej charakteristike kazuistiky, ktorý ju definuje ako opis a rozbor jednotlivého prípadu na základe kompletnej písomnej dokumentácie, iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania. Autor pri definovaní vychádza z definície J. P. Chaplina (1971); Webstera (1963); H. Bolgarovej (1965). Kazuistika obsahuje údaje o vývine a sú!asnom stave jednotlivca, údaje o okolnostiach, ktoré mohli vývin a sú!asný stav ovplyvni# a napokon sú to rozhodnutia, alebo opatrenia, ktoré boli v danom prípade vykonané. Zah(%a tiež príslušné výchovné !i nápravné opatrenia, ich 53

priebeh a výsledky. V kazuistike ide vždy o to špecifické, jedine!né a individuálne. Uplat%uje sa v diagnostickej, poradenskej a výchovno-vzdelávacej praxi, ako aj v pedagogickej teórii a v súvs#ažnom vedeckom výskume, najmä ako východiskový podklad na tvorbu vedeckých hypotéz. Táto formulácia kazuistiky v porovnaní s vymedzením pojmu kazuistiky v defektologickom slovníku preferuje vývin jedinca. Pod"a L. Koš!a (1977) a Š. Šveca (1998) je kazuistická metóda imanentná medicíne. Až neskôr sa postupne dostala aj do iných vied. Pre kazuistické potreby sa informácie o konkrétnom jedincovi získavajú metódami výskumu a diagnostiky, ako sú pozorovanie, testovanie, štúdium dokumentácie, rozhovor a pod. (Švec et al., 1998). Pre potreby sociálnej práce kazuistiku v Slovníku sociálneho pracovníka definuje Štefan Strieženec, (1996, s. 91) ako „súbornú správu o jednotlivom prípade, kde popis a rozbor prípadu vychádza z kompletnej písomnej dokumentácie, iných informácií a vlastného skúmania. Obsahuje klinické údaje o vývine a sú"asnom stave jedinca, údaje o okolnostiach, ktoré mohli sú"asný stav ovplyvni% a rozhodnutia, resp. opatrenia, ktoré boli v danom prípade vykonané. Kazuistické rozbory sa využívajú v klinickej praxi, poradenstve, vo vedeckom výskume a v diagnostickej a výchovnovzdelávacej praxi“. Typy kazuistík V praxi je nevyhnutné vychádza# z rozlišovania kazuistík z h"adiska ú!elu ich spracovania. Š. Švec (1998) rozlišuje tri typy kazuistík: ! opis histórie prípadu (angl. case history) sa týka osobných údajov o vývine a živote jednotlivca. Má to by# zmysluplný, súvislý a ucelený obraz o danom prípade !loveka, ktorý má obsahova# všetko podstatné o osobnosti. Usporiadanie informácií je zvä!ša chronologické, ! štúdium a rozbor prípadu (angl. case study) je vlastnou analýzou, vedeckým spracovaním histórie prípadu. Okrem funkcionálnych vz#ahov z opisu sú tu relevantné determina!né vz#ahy a kauzálne závislosti, výchovné, resp. diagnostické, korek!né alebo terapeutické hypotézy !i závery, ! komplexná kazuistika obsahuje opis histórie prípadu, aj štúdium a rozbor prípadu. Jednotlivé !asti môžu by# od seba formálne oddelené alebo sa môžu vzájomne prelína#. Bez oh"adu na typ kazuistiky je potrebné, aby si autor kazuistiky vždy uvedomil, že opisy a závery na podklade objektívnych faktov sa uskuto!%ujú v istom presne vymedzenom !ase a týkajú sa osoby, ktorá je v ustavi!nom procese vývinu. Z h"adiska kompletnosti informácií Š. Švec (1998) a Š. Strieženec (1996) !lenia kazuistiky na: ! "iastkovú kazuistiku – týka sa iba niektorých znakov a stránok osobnosti (napr. kognitívnych schopností, sociálnych postojov a pod.). Podáva fragmentálny výsek celého obrazu o nej a nesta!í na úplné poznanie osobnosti jedinca, ! celkovú kazuistiku - obsahuje všestranný a !o najúplnejší opis a obraz kognitívnych, citových, vô"ových, sociálnych a iných osobnostných znakov jedinca. Je podstatne rozsiahlejšia ako !iastková kazuistika. V literatúre sa uvádza aj !lenenie kazuistiky na opisnú a prí!innú. Z h"adiska spracovania môžeme hovori# o vo"nej kazuistike a o kazuistike pod"a plánu (Strieženec, 1996). Pod"a ú!elu, ktorý sa kazuistikou sleduje L. Koš!o (1977) !lení kazuistiky na: ! klinickú – je relatívne vo"ná prezentácia a konfrontácia výsledkov výchovy, výsledkov vyšetrení a výsledkov vykonaných opatrení na pozadí osobnej a rodinnej anamnézy s nazna!ením aktuálnych diagnostických, prognostických alebo pre-

ventívnych, výchovných, terapeutických alebo nápravných hypotéz. Slúži !asto ako podklad na odborné diskusie a konzultácie, aby sa dosiahol jednotný náh"ad na jedinca, jeho diagnózu, prognózu a $alší postup. Ú!el diagnostiky je !isto praktický, zameraný na pomoc konkrétnemu !loveku, bez tendencie zovšeobec%ova#, ! u"ebnicovú – je ur!ená odborníkom, odborní!kam, študentkám a študentom odboru. Jej cie"om je ilustrova# teoretický text o probléme, diagnóze, výsledku vykonaných opatrení, terapii a pod. Na rozdiel od klinickej kazuistiky nie je vo"nou prezentáciou, ale precíznym a diferencovaným opisom jednotlivého prípadu. Formálne a obsahovo musí sp'%a# požadované kritériá, ! "asopiseckú – prináša skôr výnimo!né ako bežné prípady. Jej cie"om je poskytnú# novú informáciu pre odborníka a stimuláciu pre vlastné riešenie, ak sa vo svojej odbornej praxi stretnú s analogickým prípadom. Musí sp'%a# požiadavku vysokej odbornosti. Všetky kazuistiky majú spolo!né to, že sú prezentáciou práce s konkrétnym jednotlivcom. V centre pozornosti je práve špecifickos# a jedine!nos# a nie to, !o je pre danú problematiku typické alebo všeobecne platné. Prípadová štúdia V prípadovej štúdii (angl. case study) pod"a J. Hendla (2005, s. 104) ide o „detailné štúdium jedného, alebo nieko"kých malých prípadov“. Zbierame v nej ve"ké množstvo dát od jedného alebo od malého množstva jedincov. V prípadovej štúdii ide o zachytenie zložitosti prípadu, o popis vz#ahov v ich celistvosti. Predpokladá sa, že dôkladným preskúmaním jedného prípadu lepšie porozumieme iným, podobným prípadom. Na konci štúdie sa skúmaný prípad zara$uje do širších súvislosti, možná je aj komparácia s inými prípadmi a prevádza sa aj validita výsledkov. Typy prípadových štúdii z h"adiska sledovaných výsledkov pod"a J. Hendla (2005): 1. osobná prípadová štúdia – ide o podrobný výskum ur!itého aspektu u jednej osoby. Pozornos# sa venuje minulosti, kontextovým faktorom a postojom, ktoré predchádzali ur!itej udalosti (rozvod, užívanie drog). Skúmajú sa možné prí!iny, determinanty, faktory, procesy a skúsenosti, ktoré k nej mali vz#ah. Môže ís# taktiež o zachytenie celého života – história života. Pod"a Václava Lamsera (1966) jednotlivý !lovek môže by# predmetom sociálneho výskumu. Ide o h'bkový výskum. Jeho cie"om je nejaké spolo!enské konanie !loveka a motivácia tohto konania. Ak uskuto!%ujeme takýto výskum musíme ho skúma# longitudiálne a nevyhnutne musíme pracova# v teréne; 2. štúdia komunity – skúma sa jedna alebo viac komunít. Takéto skúmanie sa nazýva aj sociografiou. Popisujú sa a analyzujú hlavné aspekty života komunity (politické, práca, vo"ný !as, rodinný život a pod.) a prevádza sa ich komparácia; 3. štúdium sociálnych skupín – ide o skúmanie tak malých priamo komunikujúcich skupín (rodina), ako aj vä!ších difúznych skupín (zamestnanecká skupina). Štúdie popisujú a analyzujú vz#ahy a aktivity v skupine; 4. štúdium organizácií a inštitúcií – skúmajú sa firmy, školy, organizácie, implementácie programu a intervencií, kultúra organizácií, procesy zmien a adaptácia; 5. skúmanie udalostí, rolí a vz$ahov – štúdie sa zameriavajú na ur!itú udalos# (prekrývanie 3 a 4). Zah(%ajú napr. analýzu interakcie u!ite"a a žiaka, konfliktu rolí, stereotypov a adaptácie. J. Hendl (2005) poukazuje, že existujú rozdiely v chápaní prípadovej štúdie. Uvádza rozdielne názory dvoch autorov R. E. Stakea (1995) a R. K. Yina (1994). R. E. Sta-

ke (1995, in: Hendl, 2005) ju charakterizuje ako úsilie o porozumenie ur!itému sociálnemu objektu v jeho jedine!nosti a komplexnosti. Objekt je v tomto prípade uzavretým systémom so svojimi hranicami a prípadová štúdia rozpráva históriu tohto systému. Autor rozlišuje tri typy prípadových štúdií: intrinsitnú (venuje sa prípadu len kvôli nemu samému – ide do h'bky), inštrumentálnu (ide o skúmanie všeobecnejších javov), kolektívnu (ide o h'bkové skúmanie viacerých inštrumentálnych prípadov). R. K. Yin (1994, in: Hendl, 2005) naopak definoval prípadovú štúdiu ako skúmanie dopredu ur!eného javu v prítomnosti a v rámci jeho reálneho kontextu, a to zvláš# vtedy, ke$ hranice medzi javom a kontextom nie sú celkom jasné. Pracuje tak s kvalitatívnymi, ako aj s kvantitatívnymi údajmi. V závislosti od výsledku rozlišuje typy prípadových štúdií na: exploratórnu (skúma neznámu štruktúru prípadu, pôsobiace vz#ahy, definuje hypotézy, otázky a pripravuje pôdu pre $alší výskum), explanatórnu (vysvet"uje prípad tak, že rozvádza prí!iny), deskriptívnu (má pomocou teórie zdôvodni# mechanizmy) a evalua"nú (cie"om je vyhodnoti# program alebo intervenciu). Výskum pomocou prípadovej štúdie sa pod"a J. Hendla (2005) skladá z týchto krokov: 1. ur!enie výskumnej otázky; 2. výber prípadu, ur!enie metód zberu a analýzy údajov; 3. príprava zberu údajov; 4. zber údajov; 5. analýza a interpretácia údajov; 6. príprava správy. V závere chceme upozorni# ešte na jeden negatívny jav s ktorým sa výskumníci a výskumní!ky stretávajú, ktorým je zamie(anie prípadovej štúdie s prípadovou prácou (casework). Ide o najstaršiu metódu sociálnej práce na mikroúrovni, kedy predmetom je jeden prípad alebo rodina. Rozdiel medzi kazuistikou a prípadovou štúdiou v sociálnej práci V odbornej literatúre sa !asto stretneme so zamie%aním pojmov kazuistika a prípadová štúdia, niektorí autori a autorky ich chápu ako synonymá. Katarína Fuchsová (2006) poukazuje na Švecovo (1998) užšie chápanie prípadovej štúdie ako tzv. jednoprípadovej štúdie, ktoré má blízko ku Koš!ovmu (1977) chápaniu kazuistiky. Rovnako je potrebné zdôrazni#, že existuje rozdiel medzi klasickou prípadovou štúdiou a prípadovou štúdiou v sociálnej práci56. V oblasti sociálnej práce priniesla odlišujúce h"adiská kazuistiky od prípadovej štúdie používanej v sociálnej práci Jana Levická (2004). Rozdiely pod"a uvedenej autorky spo!ívajú: 1. v obsahu – obsahom kazuistiky je štúdium informácii o konkrétnom sociálnom prípade, jeho následné odborné spracovanie s vedeckou analýzou a odborným komentárom, ktorý prípad objas%uje a umiest%uje do širšieho kontextu. Prípadová štúdia v sociálnej práci je obsiahla správa o prípade, neobsahuje odborný komentár, ale podrobný plán aktivít, intervencií a použitých metód. Uvádza aj postoje poradcu !i poradkyne ku klientovi (klientke), jeho prežívanie, myšlienky a podobne;

Pre zvýraznenie odlišnosti všeobecnej prípadovej štúdie a prípadovej štúdie v sociálnej práci sa nám javí vhodné použitie pojmu štúdia prípadu. Pozri nižšie uvedenú šablónu prípadovej štúdie v sociálnej práci.

2. v "ase – kazuistika sa spracúva po ukon!ení prípadu. Prípadová štúdia sa vypracúva po!as najvyššej aktuálnosti prípadu, a to najmä pri problémoch poradcu s poradenským procesom. Môže slúži# aj ako podklad na supervíziu; 3. v cieli – cie"om kazuistiky je možnos# vedeckého zovšeobecnenia nových poznatkov. U prípadovej štúdie ide o h"adanie alternatívy a riešení problému klienta alebo klientky; 4. v adresátovi (adresátke) – kazuistika je ur!ená širšiemu publiku, môže ís# o dobrovo"ní!ky, dobrovo"níkov, pedagogi!ky, pedagógov, študentov, verejnos# a zárove% slúži ako študijný, informa!ný !i inšpira!ný materiál. Prípadová štúdia je ur!ená autorovi, autorke, poradcovi, poradkyni, klientovi, klientke, spolupracovníkom a spolupracovní!kam poradcu (poradkyne); 5. v spracovaní – kazuistika využíva informácie a fakty získané mimo konkrétny prípad a stáva sa tak odborne spracovanou správou o anonymnom klientovi (klientke) a môže by# uverejnená v odborných !asopisoch, zborníkoch a u!ebniciach. Prípadová štúdia v sociálnej práci používa iba konkrétne informácie viažuce sa ku konkrétnemu prípadu. Je teda adresnou správou o konkrétnom klientovi (klientke) a naj!astejšie sa odkladá do archívu a nie je prístupná verejnosti, ak áno, potom sa všetky možné identifika!né údaje musia zmeni# (nie je to len meno, ale aj iné údaje, ktoré by mohli klienta identifikova#).

rodine. Správy o die#ati zo zahrani!ia zaslané ústrednému orgánu prostredníctvom partnerského ústredného orgánu pre medzištátne osvojenia potvrdzujú pozitívne za!lenenie die#a#a do rodiny.

Ukážka kazuistiky 3 ro"ného chlapca ur"eného na medzištátne osvojenie Chlapec bol odborom sociálnych vecí príslušného krajského úradu vedený v preh"ade detí, ktorým treba zabezpe!i# náhradnú rodinnú starostlivos# (NRS) od 1. 3. 2001. Pre die#a sa napriek útlemu veku a dobrému zdravotnému stavu pomerne dlho nedarilo nájs# náhradnú rodinu v kraji ani v rámci celého Slovenska v spolupráci s inými krajskými úradmi. Ú!innos#ou Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach sa aj pre chlapca, ktorému sa nepodarilo nájs# náhradnú krajinu na Slovensku rozšírili možnosti poskytnú# výhodu stálej rodiny aj mimo územia SR. Maloletý chlapec patril medzi prvé deti, ktorých spisová dokumentácia pre ú!ely medzištátneho osvojenia bola skompletizovaná a v januári 2002 zaslaná ústrednému orgánu. V novembri 2002 pricestovali prvýkrát na územie Slovenska budúci náhradní rodi!ia die#a#a z Francúzska. Interakcia manželov a die#a#a bola pre problémy s vytý!ením termínu súdneho pojednávania prerušená. Žiadatelia opakovane pricestovali na Slovensko vo februári 2003. D%a 23. 2. 2003 po úspešnej interakcii a na základe súdneho rozhodnutia die#a odcestovalo do Francúzska, kde žije v náhradnej

Osobná a rodinná anamnéza die$a$a Die#a sa narodilo 10. augusta 1999. Matka die#a#a pochádza z rómskej rodiny. Je to pekná rómska žena nižšej štíhlej posty, stredne tmavej pleti, s polodlhými rovnými hnedými vlasmi, má !ierne o!i a súmernú tvár. Je usmievavá, pôsobí vyrovnaným a spokojným dojmom. Jej rodi!ia neboli zosobášení, žili spolu ako druh a družka v rómskej osade na východe Slovenska vo ve"mi skromných sociálnych podmienkach. Matka vyrastala v chudobnej rómskej rodine, v ktorej nebola venovaná ve"ká pozornos# riadnej starostlivosti a výchove detí. Rodi!om nezáležalo na vzdelaní detí a tolerovali v!asnú sexualitu svojich maloletých detí. Matka má jedného brata, ktorý žije tiež v rómskej osade spolu so svojou družkou, majú spolu tri deti, najmladšie z nich je umiestnené v detskom domove. Matka nemá ukon!enú povinnú školskú dochádzku, len pä# tried základnej školy, vie !íta# a písa#. Po ukon!ení základnej školy nepokra!ovala v $alšom štúdiu, ani nikde nepracovala. Od svojich 15 rokov žije vo vz#ahu so svojím druhom v rómskej osade, kde sa narodila. Z tohto vz#ahu sa narodilo osem detí. Svoje prvé die#a porodila ako 16 ro!ná. Zo všetkých 8 detí, ktoré porodila má v osobnej starostlivosti s druhom len štyri. Jej prvorodené die#a – diev!a je nezrušite"ne osvojené, $alšie dve diev!atá sú v ústavnej výchove. Jedno je vážne telesne postihnuté. Druhé mladšie diev!a má vrodenú deformitu nôh, podrobilo sa ortopedickej operácii. V detskom domove, v ktorom bolo umiestnené si diev!atko ob"úbila v rámci praxe študentka zdravotníckej školy a jej rodi!ia sa rozhodli poskytnú# diev!a#u náhradný domov a zobra# die#a do pestúnskej starostlivosti. Od roku 1996 sa rodine maloletého chlapca intenzívne venujú sociálni pracovníci. Matka so svojim druhom mali problém s vytvorením podmienok vhodných pre starostlivos#, nemali s de#mi kde býva#, prespávali striedavo u rôznych príbuzných. V roku 1999 si pristavili k rodi!ovskej chatr!i prístrešie. Strop bol podopretý hrubším konárom stromu, namiesto dverí prikladali k otvoru kus plechu. Obydlie sa v priebehu nieko"kých rokov snažili vylepši#. Príbytok má murované steny, podlaha je hlinená, zariadenie domácnosti je skromné – dve lôžka, skri%a, piecka a televízor. Rodina žije vo ve"mi skromných a neprimeraných podmienkach. Starostlivos# o maloleté deti je predmetom záujmu sociálnych pracovníkov. S rodinou je s#ažená spolupráca pre laxný a nezodpovedný prístup rodi!ov k rodi!ovstvu a k výchove maloletých detí. Rodina odmieta sociálnu pomoc. Matka dokonca dlhodobo odmietala zaevidovanie na príslušnom úrade práce ako nezamestnaná, !o s#ažovalo možnosti poskytnú# rodine sociálne dávky. Otec die#a#a je o rok starší ako jeho družka. Je to rómsky muž, stredne vysokej štíhlej postavy, má !ierne mierne zvlnené vlasy dlhé po plecia a súmerné pomerne pekné !rty tváre. Pochádza z neúplnej rodiny, jeho rodi!ia istý !as žili v konkubináte, neskôr otec opustil rodinu a odišiel do &iech. Matka ostala sama s tromi de#mi. Mladší súrodenci otca – dvoj!atá chlapci, vyrastali od mali!ka v detskom domove. Otec die#a#a neudržiaval s nimi žiaden kontakt. Má ukon!ených 7 tried základnej školy, prevažnú !as# svojho života nikde nepracoval a poberal sociálne dávky. Pochádza z chudobnej rómskej rodiny, vyrastal v málopodnetnom rodinnom prostredí, kde nebola venovaná pozornos# výchove, ani vzdelaniu. Chlapec pochádza z vo"ného (druh, družka) vz#ahu svojich rodi!ov, v !ase jeho narodenia mala matka 21 a otec 22 rokov Die#a sa narodilo ako šieste v poradí s pôrodnou hmotnos#ou 2300 g a d'žkou 45 cm v nemocnici s poliklinikou. Matka pred pôro-

Pri zostavovaní kazuistiky, ale aj prípadovej štúdie môžeme pod"a menovanej autorky !erpa# z týchto informa!ných zdrojov: ! spis klienta, klientky, vedený sociálnym pracovníkom, pracovní!kou, ! správy a informácie, vedené inými sociálnymi pracovníkmi alebo pracovní!kami (v priebehu umiestnenia vo väzení, nemocnici, inom ústavnom zariadení), ! správy o klientovi resp. klientke, vyhotovené inými odborníkmi a odborní!kami, ! hodnotenie realizované jeho nadriadeným, kolegami, kolegy%ami, u!ite"om, u!ite"kami, spolužiakmi a spolužia!kami, ! hodnotenia príbuzných, známych, susedov a susediek, ! výpovede samotného klienta alebo klientky, ! vyjadrenia sociálnej pracovní!ky, pracovníka a jej kolegý% a kolegov ak sa riešila závažná situácia, ! osobné materiály klientky alebo klienta (listy, poznámky, denníky, fotoalbum, ob"úbené predmety a podobne.

dom nenavštevovala prenatálnu porad%u. Pôrod bol pred!asný, išlo o "ahko nezrelého jedinca, krátko po pôrode bol v inkubátore. Die#a bolo k(mené materským mliekom, neskôr umelou výživou, ktorú dobre tolerovalo. V prvých týžd%och života bolo v starostlivosti matky. V novembri bol chlapec ako trojmesa!ný hospitalizovaný, rodi!ia nespolupracovali s lekárom, nepodávali die#a#u odporú!ané lieky, nechodievali s ním na pravidelné detské vyšetrenia ani povinné o!kovania. Die#a nemalo vybavený rodný list ani preukaz poistenca. Po hospitalizácii rodi!ia odmietali prevzia# chlapca do svojej starostlivosti. Nepodarilo sa zabezpe!i# starostlivos# ani v rámci širšieho príbuzenstva. V decembri bol chlapec umiestnený v detskom domove vo veku 4 mesiacov. Rodi!ia sa o die#a nikdy nijakým spôsobom nezaujímali, ani raz ho nenavštívili, neposlali žiadny dar!ek. V máji 2001 súd nariadil nad die#a#om ústavnú výchovu. Sociálna práca s rodi!mi die#a#a bola pre ich nezáujem ve"mi s#ažená. Rodi!ia nespolupracovali a ni! nenasved!ovalo tomu, aby mali záujem uja# sa starostlivosti o svojho syna, !ím sa perspektíva návratu die#a#a do pôvodného rodinného prostredia vz$a"ovala. Odbor sociálnych vecí okresného úradu, ktorý vykonával sociálnoprávnu ochranu rodiny, zvážil ako najvhodnejšiu alternatívu pre die#a jeho zverenie do NRS. Napriek tomu, že chlapec bol ešte pred dov(šením dvoch rokov veku vedený v preh"ade detí, ktorým treba zabezpe!i# NRS, o die#a neprejavili záujem žiadni náhradní rodi!ia. Dôvodom bol pravdepodobne rómsky pôvod die#a#a. Krátko po nadobudnutí ú!innosti Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach bola skompletizovaná spisová dokumentácia die#a#a a v januári 2002 bola zaslaná ústrednému orgánu pre ú!ely medzištátneho osvojenia. V sociálnej správe o die#ati sa uvádzalo, že ide o pekného rómskeho chlap!eka, ktorý je živší, pohyblivejší, pohybovo nadaný. V detskom domove sa rád zapájal do !innosti oddelenia, ob"uboval najmä pohybové aktivity s loptou. Psychomotorický vývin die#a#a bol v pásme subnormy prevažne na úrovni 21 – 24 mesiacov, pri fyzickom veku 29 mesiacov. Chlap!ek vedel chodi# po schodoch, behal bez pádu, vedel kopnú# do lopty, postavi# komín z kociek, vyrovna# kocky do radu na vlá!ik. Ceruzu uchopoval ešte do dlane, spontánne !máral po papieri. Vedel uloži# geometrické tvary po predložení. Takisto sám navliekal ve"ké korálky na ty!inku. Re! die#a#a bola na úrovni prvých slov, ovládal 10 – 15 zmysluplných slov. Reagoval na výzvy k !innosti, samostatne stoloval, vedel si obliec# a vyzliec# samostatné !asti odevu. Potrebu v tom !ase ešte sám nehlásil. V diagnostickom posudku die#a#a sa objavila pozitívna adaptabilita die#a#a na zmeny, !o sa javilo by# dobrým predpokladom na vytvorenie kladného vz#ahu k potencionálnym náhradným rodi!om. Psychológom v !ase spracovania podkladov k medzištátnemu osvojeniu die#a#a neboli známe žiadne riziká budúceho vz#ahu die#a#a a adoptívnych rodi!ov, s výnimkou re!ovej a kultúrnej odlišnosti, !o by však vzh"adom na vek die#a#a, mohlo by# úspešne zvládnuté. Citovú depriváciu die#a#a možno „vylie!i#“ len milujúcou rodinou. Die#a bolo v máji 2002 zaradené do procesu medzištátneho osvojenia. Centrum vybralo pre chlapca budúcu náhradnú rodinu – bezdetných manželov z Francúzska. Obaja žiadatelia pracujú v rehabilita!nom centre, 33 ro!ná žiadate"ka ako ergoterapeutka a 52 ro!ný žiadate" ako kinezioterapeut. Bývajú v priestrannom rodinnom dome so záhradou, kde má chlapec pripravenú vlastnú izbi!ku. U žiadate"a je to druhé manželstvo, z predchádzajúceho manželstva má dve deti, z toho jedno neplnoleté, ku ktorému má vyživovaciu povinnos#. Manželia sa rozhodli pre medzinárodnú adopciu po neúspešných pokusoch o umelé oplodnenie. Majú medzi sebou ve"mi pekný vz#ah a ich vz#ah k de#om je dobrý, obaja utužujú ve"mi dobrý vz#ah k de#om z prvého manželstva navrhovate"a. Centrum odporú!a chlapca na adopciu. Manželia sa prvýkrát stretli s maloletým 18. 11. 2002. Samotnému kontaktu s die#a#om predchádzalo predinterak!né stretnutie manželov s pracovníkmi zainteresova-

ných inštitúcií za prítomnosti tlmo!níka. Žiadatelia pricestovali na územie Slovenska už 6. 11. 2002. Od tej doby absolvovali stretnutia v centre, ako aj stretnutia s právnou zástupky%ou v súvislosti s prípravou návrhu na zverenie die#a#a do predadop!nej starostlivosti. Návrh bol podaný na príslušný okresný súd, termín súdneho pojednávania nebol v !ase stretnutia známy. Manželia na stretnutí oznámili, že v piatok 22. 11. 2002 budú musie# kvôli pracovným povinnostiam odcestova# do Francúzska. V tej súvislosti vyjadrili obavy, aby ich vz#ah s die#a#om neutrpel touto nútenou pauzou. Manželov zaujímal zdravotný stav die#a#a, !i sa v živote die#a#a udialo nie!o dôležité od doby, kedy bola pripravovaná spisová dokumentácia pre ú!ely medzištátneho osvojenia. Na otázky týkajúce sa zdravia die#a#a odpovedala prizvaná detská lekárka detského domova. Die#a bolo zdravé, trpelo "ahkým strabizmom, u die#a#a malo by# vykonané aktuálne vyšetrenie zraku. Lekárka ich informovala aj o tom, že bola vypracovaná aktuálna správa o zdravotnom stave die#a#a. Chlapec je o!kovaný na úrovni štandardu štátov EÚ, dostane o tom príslušný doklad. Žiadatelia boli oboznámení s tým, že kompletnú zdravotnú dokumentáciu die#a#a dostanú pri prevzatí die#a#a do predadop!nej starostlivosti. Zaujímali sa aj o stupe% psychomotorického vývinu die#a#a a možný posun v rozvoji psychických schopností die#a#a, !o konzultovali s psychologi!kami. )alej sa zaujímali, !i by bolo vhodné z psychologického h"adiska da# die#a do materskej školy. Reakcia psychologi!iek - die#a je zvyknuté na kolektív detí, má rado detskú spolo!nos#, ale z dôvodu budovania vz#ahu prináležitosti k rodine, bude potrebné, aby aspo% prvé 2 – 3 mesiace po zverení do predadop!nej starostlivosti bolo doma s niektorým z jeho nových náhradných rodi!ov. Je to ve"mi dôležitá fáza pre die#a, aby nadobudlo pocit domova, aby vedelo kde je doma, aby vedelo, že zo škôlky príde každý de% domov. Pýtali sa aj na hygienické návyky die#a#a. Predinterak!ná !as# stretnutia trvala asi hodinu. Personál domova ich pripravil na to, ako die#a bežne reaguje na cudzích "udí. Prvé stretnutie manželov s die#a#om trvalo asi hodinu. Z tímu pracovníkov sa zoznámenia zú!astnila len psychologi!ka detského domova, ktorá je die#a#u známou osobou, v prípade potreby bola prítomná aj tlmo!ní!ka. Bolo snahou vytvori# na zoznámenie také podmienky, v ktorých by bolo die#a vystavené !o najmenšiemu množstvu neznámych podnetov, ktoré by mohli odpútava# a rozpty"ova# jeho pozornos#. Ostatní !lenovia tímu mohli interakciu sledova# cez sklenené priedely miestností v detskom domove poma"ované ve"kými detským motívmi. Die#a priviedla do miestnosti psychologi!ka detského domova. Chlap!ek si priniesol hra!ky (dom!ek, v ktorom boli naukladané hra!ky). Psychologi!ka ho nabádala, aby hra!ky podal žiadate"om. Chlapec podal najprv hra!ku pani žiadate"ke, potom jej manželovi. Správal sa opatrne, obzeral si žiadate"ov. Pán žiadate" ho objal a vybozkával, na !o sa die#a tvárilo prekvapene, ale prijímajúco a ve"mi zvedavo si žiadate"a obzeralo. Žiadate" potom pomohol chlapcovi vysadnú# na bicykel, die#a sa bicyklovalo po miestnosti, ke$ spadol, žiadate" mu pomohol. Neskôr chlap!ek kreslil na papier kruhy a cesti!ku, žena mu nakreslila autí!ko, z !oho malo die#a rados#. Žiadatelia sa po!as interakcie správali milo, usmievali sa na die#a a prihovárali sa mu po francúzsky, ovládali aj zopár slovenských výrazov a používali ich najmä pri kreslení. Na za!iatku stretnutia chlapec nechcel rozpráva#, ale neskôr za!al komunikova#. Toto stretnutie trvalo asi hodinu. Potom psychologi!ka odviedla die#a na obed, žiadatelia ho išli odprevadi#, chlapec sa už hne$ v jedálni pochválil iným de#om, že to je „jeho teta“ a pekne im zakýval na rozlú!ku. Manželia po celý !as stretnutia pozorne die#a pozorovali a už pred psychológmi a psychologi!kami v herni sa vyjadrili, že die#a sa im pá!i a ni! sa nemení na ich záujme adoptova# si ho. Psychologi!ka detského domova sa ich pýtala, ako by si priali, aby ich na za!iatok chlapec oslovoval, aby die#a pripravovali na novú rodinu. Žiadatelia obaja spontánne chceli, aby ich oslovoval: „mama, papa“.

Manželia boli s prvým stretnutím spokojní, povedali, že chlapca by boli hne$ spoznali pod"a fotografie, ni!ím ich nesklamal, pá!il sa im. Bolo im odporú!ané, aby sa nau!ili aspo% zopár slovenských výrazov, hne$ sa prezentovali obrázkovým slovensko-francúzskym slovníkom. Spomínali, že vo Francúzsku majú slovenských susedov, s ktorými sa priatelia, a ktorí im v tejto oblasti tiež pomôžu. Manželia po prvej zoznamovacej návšteve prišli za chlapcom v ten istý de% aj popoludní. Chlapec ich hne$ pri stretnutí spoznal, išiel k nim, nechal sa obja#. Spolo!ne si kreslili, stavali kocky a hrali na klavíri. Chlap!ek už mohol osta# so žiadate"mi aj sám, nepotreboval ma# pri sebe inú známu osobu. Správanie die#a#a bolo spontánne, ku koncu až rozpustilé. Manželia s chlapcom komunikovali pomocou obrázkového slovníka. Na druhý de% sa chlapec na žiadate"ov už tešil, ke$ prišli, rozbehol sa k nim. Bolo pekné po!asie, táto !as# interakcie prebiehala v záhrade detského domova, kde sa hojdali a vozili na koloto!i. Ke$ manželia odchádzali pred obedom, chlapec sa pritúlil k pani žiadate"ke, nechcel sa od nej odlú!i#. Popoludní sa chlap!ek na manželov tešil, ostatným de#om rozprával, že prišli jeho teta a ujo. Popolud%ajšia !as# interakcie prebiehala znovu v herni, kreslili si spolu. Nakreslené obrázky mu pomenovali vo francúzštine. Vzájomné spoznávanie malo pozitívny trend. Aj $alší de% sa manželia stretli s chlapcom znovu v priestoroch detského domova, v herni. Hrali sa spolu, kreslili si, ich stretnutia boli spontánne, manželia sa snažili prihovára# die#a#u po slovensky a zárove% sa snažili nau!i# chlapca jednoduché slová vo francúzštine, pekne po nich opakoval. Manželia hodnotili celý interak!ný proces zatia" pozitívne. Prebiehajúca interakcia nepriniesla žiadne nové a neo!akávané skuto!nosti, ktoré by zmenili ich zámer adoptova# si chlapca, boli plní dojmov zo stretnutí s die#a#om. Zaregistrovali, že die#a je opatrnejšie vo vz#ahu k žiadate"ovi. Boli ve"mi prekvapení, že je chlapec taký š#astný, ne!akali také veselé a š#astné die#a v detskom domove. Povedali, že v priebehu uplynulých dní sa s ním zblížili, chlap!ek sa im pá!i. Po!as stretnutia kládli prítomným ve"mi praktické otázky, z ktorých bolo zrejmé, že s die#a#om vo svojej budúcnosti rátajú a sú pripravení na prijatie die#a#a do svojej rodiny. Zaujímali sa, ako vyzerá chlapcov režim d%a, !o má rád, !o mu najviac chutí, ako zaspáva (s rozprávkou?), !i mu majú prinies# už aj oble!enie, alebo dostane šaty z detského domova. Personál detského domova im podrobne odpovedal na všetky otázky. Zaujímali sa aj o súdne konanie vo veci zverenia die#a#a do predadop!nej starostlivosti, zaujímalo ich, kedy bude vytý!ený termín pojednávania, ktorý v tom !ase nebol ur!ený. Manželom bolo odporú!ané, aby pricestovali pár dní pred pojednávaním (3-5 dní), aby sa „osviežil“ vz#ah, ktorý sa v týchto d%och buduje. Zaujímali sa o vydanie cestovného pasu, ako dlho to bude trva#. Ke$ opä# pricestujú pred pojednávaním, radi by si zobrali die#a aj na 2 dni mimo detského domova. Vo štvrtok – na štvrtý de% od zoznámenia prebiehal kontakt die#a#a s manželmi mimo detského domova bez personálu domova. Žiadatelia si die#a vyzdvihli v detskom domove asi o 10.00 hod. Chlapec s nimi ochotne išiel, tešil sa na výlet. Bál sa síce nastúpi# do auta, die#a nie je zvyknuté na cestovanie v aute, bolo mu zle. S manželmi bolo dohodnuté, že ak by sa v priebehu d%a vyskytli nejaké problémy, môžu die#a kedyko"vek priviez# do domova. Manželia bývajú u známych a chceli ho zobra# aj na výlet do mesta. Táto !as# interakcie prebehla pravdepodobne bez problémov, manželia priviezli chlapca do domova v dohodnutom !ase, die#a bolo pokojné a s nadšením rozprávalo ostatným de#om o výlete. Na piaty de% po zoznámení manželia cestovali do Francúzska. V ten de% sa ešte stretli s chlapcom, odprevádzali ho na plánované o!né vyšetrenie. Celou cestou držal chlapec pani žiadate"ku za ruku. Die#a sa s nimi pekne rozlú!ilo bozkom a pozdravilo

im po francúzsky. Manželia nechali chlapcovi svoje fotografie, takisto aj oni si zobrali so sebou do Francúzska pár fotografií die#a#a. Na Slovensko sa vrátili po dvojmesa!nom odlú!ení, d%a 10. 2. 2003. Termín súdneho pojednávania vo veci zverenia die#a#a do predadop!nej starostlivosti na príslušnom súde bol vytý!ený na 18. 2. 2003. Die#a manželov napriek odlú!eniu spoznalo, objalo sa s nimi. Od kedy odcestovali po osobnom zoznámení sa s die#a#om do Francúzska, snažili sa s ním by# v kontakte aspo% písomnou formou, posielali mu 3-4 krát do týžd%a poh"adnice, pozdravy so svojimi kresbi!kami. Manželia vo Francúzsku pripravili chlapcovi detskú izbu, nakúpili mu hra!ky na rozvoj detskej aktivity. Do jeho izby dali zvä!ši# a zarámova# spolo!né fotografie, ktoré urobili v novembri. Stretávali sa s chlapcom každý de%, die#a sa so žiadate"mi pokojne hralo bez prítomnosti $alšej osoby. Už na druhý de% chlapec bez problémov odišiel s manželmi na krátku prechádzku do mesta. Od 13. 2. 2003 – 18. 2. 2003 chlapec ostal v nepretržitej starostlivosti manželov, ktorí mali v meste prenajatý byt, kde sa o die#a starali. Die#a v starostlivosti manželov bolo pod"a ich vyjadrenia pokojné, darilo sa im bez problémov uloži# chlapca k popolud%ajšiemu i no!nému spánku. Celý interak!ný proces hodnotili ve"mi pozitívne. Na dohodnuté stretnutie s tímom pracovníkov prišli žiadatelia s chlapcom, die#a bolo v ich prítomnosti pokojné, túlilo sa k pani žiadate"ke. Žiadatelia po!as stretnutia podrobne opisovali všetko, !o s chlap!ekom po!as celého týžd%a prežili. Z ich vyjadrenia bolo zrejmé, že ve"mi citlivo sa zaoberajú potrebami die#a#a, jeho reakciami na všetko nové, s !ím prišlo do kontaktu. Zdalo sa, že boli ve"mi otvorení, nechceli ni! podceni# ani prikráš"ova#. Obaja manželia sa zhodli na tom, že die#a všeobecne viac prijíma pani žiadate"ku, to bolo zrejmé aj zo správania chlapca po!as stretnutia. To však nevnímajú ako problém, už pri prvých stretnutiach boli oboznámení s tým, že deti z detských domovov prichádzajú !astejšie do kontaktu so ženami, ktoré prevažujú v personálnom obsadení zariadenia. Psychologi!ka podrobne vysvet"ovala manželom, ako by si mali za tejto situácie rozdeli# pôsobenie vo svojich rodi!ovských rolách. Dá sa predpoklada#, že die#a bude považova# aj v budúcnosti matku za istotu, zdôraz%ovala im, aby aj v budúcnosti sa pani žiadate"ka adekvátne tomu správala (hovori# die#a#u pravdu, prejavova# mu porozumenie a pochopenie aj pri neúspechoch, chybách a sklamaniach), pochopite"ne, že takéto správanie sa o!akáva aj od budúceho otca, zdá sa však, že on bude pre die#a vä!šou autoritou. Ale neznamená to, že die#a bude od neho v budúcnosti bo!i#, dá sa predpoklada#, že sa s odstupom !asu budú aj postoje die#a#a k rodi!om meni#, žiadatelia sú si plne vedomí náro!nosti budovania nových vz#ahov pre die#a. Po!as celého stretnutia spomínali, že mali v adopcii š#astie, chlapec sa im ve"mi pá!i a chcú si ho adoptova#. Manželia sa citlivo zaujímali aj o to, !i má die#a v domove svojich priate"ov, !i im chýbalo, !i sa na%ho deti pýtali. Za odborných rád psychológov sa zaoberali aj tým, ako sa majú v budúcnosti správa# k die#a#u. Rozhodne bola zdôraznená potreba zachova# kontinuitu života die#a#a, neskrýva# a nezatajova# pred ním jeho minulos# ani skuto!nos#, že prežil istú !as# svojho detstva v detskom domove. Je najvhodnejšie die#a#u o tom rozpráva# vždy, bude to považova# za prirodzené. Žiadatelia plánovali urobi# ešte fotografie v detskom domove, majú už nakúpené detské knihy v sloven!ine, dokonca aj kazetu s rómskymi pesni!kami, ktoré chlapcovi púš#ali už teraz. Zistili, že rád spieva, ská!e, je temperamentný, hudba sa mu pá!i. Chlapcovi kúpili kompletné oble!enie, v ktorom bol oble!ený aj na stretnutí. Pani žiadate"ku oslovoval „mama“ a na otázku, kto je pán žiadate" odpovedal „papá“. O prvých týžd%och starostlivosti o die#a vo Francúzsku mali žiadatelia takúto predstavu. V mesiaci marec bude s chlapcom doma pani žiadate"ka, v apríli a v máji pán žiadate" a budú sa pri die#ati

strieda# do septembra, kedy by chceli, aby nastúpil do škôlky. Na škôlku ho chcú pripravova# pomali!ky (napr. hodinu denne) už od mája, júna. Súdne pojednávanie na príslušnom okresnom súde sa uskuto!nilo d%a 18. 2. 2003, bol vynesený rozsudok o zverení die#a#a do predadop!nej starostlivosti žiadate"om. Die#a prišlo na súdne pojednávanie už so svojimi budúcimi náhradnými rodi!mi, bolo prítomné aj v súdnej sieni. Chlap!ek bol v prítomnosti žiadate"ov absolútne spokojný. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnos# d%a 20. 2. 2003. Hne$ v ten de% im bola poskytnutá pomoc pri vybavovaní cestovných dokladov pre die#a. V tej súvislosti sa vyskytli komplikácie s nepresnou adresou trvalého pobytu die#a#a vedenou v dokladoch o die#ati. Polícia, kde sa vybavoval cestovný pas pre die#a, chlapca viedla na inej adrese trvalého pobytu (rozdiel bol v !ísle domu v príslušnej obci, kde bývali rodi!ia die#a#a). Vzh"adom k tomu, že za takýchto okolností nebolo možné vyda# die#a#u cestovný pas, sociálna pracovní!ka zabezpe!ila opravu údajov v potrebnom doklade na príslušnom obecnom úrade v mieste trvalého pobytu die#a#a i jeho rodi!ov. Na základe úplných a správnych údajov o die#ati bol die#a#u 21. 2. 2003 vystavený cestovný doklad a žiadatelia mohli s chlapcom odcestova# do Francúzska. Zo správ partnerského ústredného orgánu vo Francúzsku o priebehu predadop!nej starostlivosti je zrejmé, že chlapec od februára 2003, kedy pricestoval so svojimi budúcimi adoptívnymi rodi!mi do Francúzska sa bez problémov prispôsobil novému prostrediu. Je to živý a inteligentný chlapec, zaujíma sa o všetko nové, "ahko sa kontaktuje s dospelými aj s de#mi. Od septembra 2003 navštevuje materskú škôlku. Bez problémov rozpráva po francúzsky a má dobrú slovnú zásobu. Spolu so svojimi budúcimi adoptívnymi rodi!mi !asto navštevuje i starých rodi!ov, s ktorými má ve"mi vrelé vz#ahy. Chlapec má v dome svoju vlastnú izbu, v ktorej sú suveníry zo Slovenska. Zdravotný stav die#a#a je dobrý, navštevuje pravidelne o!ného lekára, z dôvodu "ahkého strabizmu. Manželia udržiavajú styky i s inými adoptujúcimi rodinami, ktorých deti pochádzajú zo Slovenska. Chlapec však nechce rozpráva# po slovensky, i ke$ rozumie svojmu rodnému jazyku. Adoptívni rodi!ia majú na$alej v úmysle udržiava# styky so Slovenskom. Francúzsky ústredný orgán vyslovil pozitívne stanovisko k adop!nému procesu die#a#a. Manželia sa rozhodli ukon!i# proces adopcie návrhom na nezrušite"né osvojenie vo Francúzsku. Zainteresované inštitúcie doposia" nemajú informácie o tom, !i vo veci už príslušný francúzsky súd rozhodol. Prípad die#a#a, ktorým sa zaoberáme v kazuistike, bol prvým prípadom zrealizovaného medzištátneho osvojenia na Slovensku. Možno konštatova#, že priebeh interakcie die#a#a a žiadate"ov smerujúcej k tomu, aby sa vytvorili základy citových väzieb budúceho adoptívneho vz#ahu bol bezproblémový. Proces narušila skuto!nos#, že kvôli neskoršiemu termínu súdneho pojednávania bolo potrebné interakciu preruši# a žiadatelia pricestovali na Slovensko za die#a#om dvakrát.

10 ŠABLÓNA SCHÉMY PRÍPADOVEJ ŠTÚDIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI (ŠTÚDIE PRÍPADU) PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA Autor/ka štúdie: Meno a priezvisko Priezvisko a meno klienta, klientky: Ivana Opustená, Dátum a miesto narodenia: dd.mm.rrrr, miesto narodenia Bydlisko, kontakt na klienta, klientku: adresa Dátum 1. kontaktu s klientom (klientkou): dd.mm.rrrr

Klient (klientka)prišiel na podnet: ...... 1 SOCIÁLNA DIAGNOSTIKA

1.1 Anamnéza: Zdravotná ...... Rodinná ...... Osobná ...... Profesionálna resp. školská ...... Anamnestický rozhovor trval: xx minút. 1.2 Mapa správania klienta, klientky: Motorická zložka Kognitívno/afektívna ...... ...... Pozorovanie klienta (klientky) trvalo: xx minút. 1.3 Klientova, klientkina hypotéza: Vznik problému ...... Symptomatológia ...... Dôsledky na život klienta (klientky) a jeho (jej) okolie ...... !o všetko klient (klientka) už pre vyriešenie urobil(a) ...... Rozhovor o hypotéze trval približne: xx minút.

S klientom(klientkou) prišiel: ......

Fyziologická zložka ......

1.4 Dokumentácia k prípadu:

3 UKON!ENIE PRÍPADU

Vyžiadanie dokumentácie – spôsob a trvanie: ...... Štúdium dokumentácie trvalo: xx minút.

Dátum Spôsob ukon#enia ukon#enia: ...... dd.mm.rrrr Trvanie ukon#ovacieho rozhovoru: xx minút.

1.5 Výsledky štandardizovaných testov: ...... Vyžiadanie výsledkov - spôsob a trvanie: xx minút.

4 HODNOTENIE 4.1 Vz$ah poradcu (poradkyne) a klienta (klientky): ......

Štúdium výsledkov trvalo: xx minút.

4.2 Úrove% naplnenia cie"ov:

1.6 Sociálna diagnóza: ......

...... 4.3 Ú#as$ klienta (klientky) na plnení cie"ov:

2 INTERVENCIA

......

2.1 Stanovenie cie"ov práce s klientom: ...... Rozhovor o stanovení cie!ov a ich priorít trval: xx minút.

4.4. Hodnotenie zvolenej stratégie: ...... 4.5 Adekvátnos$ využitia metodiky: ......

2.2 Kontrakt: ...... Rozhovor o uzavretí kontraktu trval: xx minút. 2.3 Poradenský plán: ...... "as strávený tvorením plánu: xx minút. Konzultácie s iným odborníkom, odborní#kou k tvorbe plánu – spôsob, trvanie a s kým: ......

Konzultácie s inými odborníkmi, odborní#kami k tvorbe stratégie – spôsob, trvanie a s kým: ...... 2.6 Použité metódy: ......

......

5.1 Doba od posledného kontaktu: ......

5.2 Podnet na katamnézu dal/a: ......

5.3 Spôsob katamnestického kontaktu: ...... 5.4 Hodnotenie sú#asného stavu klienta (klientky) vzh"adom na jeho (jej) pôvodný problém: ...... "as strávený katamnestickým rozhovorom: xx minút.

2.8 Intervencia: Forma (písomná, osobná, telefonická) ......

4.7 Perspektíva klienta (klientky) a dlhodobos$ ú#inku poradenstva: ...... "as strávený hodnotením: xx minút. 5 KATAMNÉZA

2.4 Stratégie na splnenie cie"ov: ...... "as strávený tvorbou stratégie: xx minút.

Dátum

4.6 Spôsob aktivizácie klienta (klientky) a jeho (jej) okolia: ......

Trvanie

Dôvod

U koho

......

11 POSUDKY NA BAKALÁRSKU PRÁCU

! VYZDVIHNUTIE KVALITATÍVNE NAJHODNOTNEJŠEJ !ASTI PRÁCE

ŠKOLITE&SKÝ POSUDOK NA BAKALÁRSKU PRÁCU Inštitút edukológie a sociálnej práce, FF PU v Prešove Meno školite"a, školite"ky bakalárskej práce Meno autora, autorky bakalárskej práce Odbor a forma štúdia (nehodiace sa škrtnite) Názov bakalárskej práce

! POUKÁZANIE NA ZÁVAŽNEJŠIE NEDOSTATKY V PRÁCI Sociálna práca denné štúdium Andragogika denné štúdium

štúdium popri zamestnaní štúdium popri zamestnaní

Kritériá hodnotenia bakalárskej práce ('alej Bc.P) KOMPLEXNÉ POSÚDENIE OBSAHOVEJ STRÁNKY Bc.P Aktuálnos! a vhodnos! zvolenej témy Bc.P Jasnos! formulácie cie"a a jeho súlad s predloženým textom H#bka a kvalita teoretických poznatkov v Bc.P a vymedzenie témotvorných pojmov Koncep$ná ujasnenos! a logika štruktúry práce Obsahová nadväznos! jednotlivých kapitol a ich proporcionalita (vyváženos!) Schopnos! autora, autorky logicky a zrozumite"ne vyjadrova! myšlienky, argumenty, objasni! svoj prístup, názory, schopnos! generalizácie Schopnos! autora, autorky samostatne sformulova! teoretické závery práce Tvorivos!, originalita a vlastný autorský prínos (versus netvorivá kompilácia) PRÁCA S ODBORNOU LITERATÚROU Kvantita – po$et titulov knižných, $asopiseckých a iných zdrojov Kvalita – aktuálnos! a relevantnos! publika$ných zdrojov Správnos! a etika citovania a uvádzania bibliografických zdrojov FORMÁLNA STRÁNKA BAKALÁRSKEJ PRÁCE Rozsah a dodržanie normy Dodržanie gramatických a štylistických pravidiel Kvalita a funk$nos! prípadných príloh, tabuliek, grafov, obrazového materiálu a i. Celková úprava bakalárskej práce HODNOTENIE PRÍSTUPU AUTORA, AUTORKY K SPRACOVÁVANIU TÉMY Pripravenos! a aktivita na konzultáciách Pravidelnos! konzultácií Samostatnos!, iniciatívnos!, tvorivos! a odborný rast autora, autorky CELKOVÝ PO!ET BODOV:

BODY škála návrh 0–2 0–3 0–4

! OTÁZKY PRE AUTORA, AUTORKU NA OBHAJOBU

0–3 0–4 0–5 0–5 0–5 BODY škála návrh 0–3 0–3 0–3 BODY škála návrh 0–3 0–3 0–1 0–3 BODY škála návrh 0–1 0– 1 0–3

! ODPORÚ!AM – NEODPORÚ!AM BAKALÁRSKU PRÁCU K OBHAJOBE (nehodiace sa preškrtnite)

V Prešove d%a .....................

Podpis školite"a / školite"ky bakalárskej práce:

Vyplní sa na obhajobe

! VÝSLEDNÁ ZNÁMKA ako vyjadrenie globálneho hodnotiaceho poh!adu na bakalársku prácu – sú"et bodov od školite#ky, školite#a (0 – 55) a oponentky, oponenta (0 – 50). Úrove$ obhajoby môže ovplyvni% celkový po"et získaných bodov. 99 – 105 bodov A 92 – 98 bodov B 85 – 91 bodov C 78 – 84 bodov D 71 – 77 bodov E 0 – 70 bodov FX

Výsledná známka: A – B – C – D – E – FX

55 68

OPONENTSKÝ POSUDOK NA BAKALÁRSKU PRÁCU Inštitút edukológie a sociálnej práce, FF PU v Prešove Meno oponenta, oponentky bakalárskej práce Meno autora, autorky bakalárskej práce Odbor a forma štúdia (nehodiace sa škrtnite)

Sociálna práca denné štúdium Andragogika denné štúdium

štúdium popri zamestnaní štúdium popri zamestnaní

! POUKÁZANIE NA ZÁVAŽNEJŠIE NEDOSTATKY V PRÁCI

! OTÁZKY PRE AUTORA, AUTORKU NA OBHAJOBU

Názov bakalárskej práce Kritériá hodnotenia bakalárskej práce ('alej Bc.P) KOMPLEXNÉ POSÚDENIE OBSAHOVEJ STRÁNKY Bc.P Aktuálnos! a vhodnos! zvolenej témy Bc.P Jasnos! formulácie cie"a a jeho súlad s predloženým textom H#bka a kvalita teoretických poznatkov v Bc.P a vymedzenie témotvorných pojmov Koncep$ná ujasnenos! a logika štruktúry práce Obsahová nadväznos! jednotlivých kapitol a ich proporcionalita (vyváženos!) Schopnos! autora, autorky logicky a zrozumite"ne vyjadrova! myšlienky, argumenty, objasni! svoj prístup, názory, schopnos! generalizácie Schopnos! autora, autorky samostatne sformulova! teoretické závery práce (hodnotí sa v prípade takto zameranej $asti práce) Tvorivos!, originalita a vlastný autorský prínos (versus netvorivá kompilácia) PRÁCA S ODBORNOU LITERATÚROU Kvantita – po$et titulov knižných, $asopiseckých a iných zdrojov Kvalita – aktuálnos! a relevantnos! publika$ných zdrojov Správnos! a etika citovania a uvádzania bibliografických zdrojov FORMÁLNA STRÁNKA BAKALÁRSKEJ PRÁCE Rozsah a dodržanie normy Dodržanie gramatických a štylistických pravidiel Kvalita a funk$nos! prípadných príloh, tabuliek, grafov, obrazového materiálu a i. Celková úprava bakalárskej práce CELKOVÝ PO!ET BODOV:

BODY škála návrh 0–2 0–3 0–4 0–3 0–4

! ODPORÚ!AM – NEODPORÚ!AM BAKALÁRSKU PRÁCU K OBHAJOBE (nehodiace sa preškrtnite)

0–5 0–5

V Prešove d%a .....................

Podpis oponenta, oponentky bakalárskej práce:

0–5 BODY škála návrh 0–3 0–3 0–3 BODY škála návrh 0–3 0–3 0–1 0–3

Vyplní sa na obhajobe

Výsledná známka: A – B – C – D – E – FX

! VYZDVIHNUTIE KVALITATÍVNE NAJHODNOTNEJŠEJ !ASTI PRÁCE

12 POSUDKY NA DIPLOMOVÚ PRÁCU V 2. STUPNI ŠTÚDIA

FORMÁLNA STRÁNKA DIPLOMOVEJ PRÁCE

ŠKOLITE&SKÝ POSUDOK NA DIPLOMOVÚ PRÁCU V 2. STUPNI ŠTÚDIA Inštitút edukológie a sociálnej práce, FF PU v Prešove Meno školite"ky, školite"a diplomovej práce Meno autora, autorky diplomovej práce Odbor a forma štúdia (nehodiace sa škrtnite) Názov diplomovej práce

Sociálna práca denné štúdium Andragogika denné štúdium

štúdium popri zamestnaní štúdium popri zamestnaní

Kritériá hodnotenia diplomovej práce ('alej DP) KOMPLEXNÉ POSÚDENIE OBSAHOVEJ STRÁNKY DP Aktuálnos! a vhodnos! zvolenej témy DP Jasnos! formulácie cie"a a jeho súlad s predloženým textom H#bka a kvalita teoretických poznatkov v DP a vymedzenie témotvorných pojmov Koncep$ná ujasnenos! a logika štruktúry práce Obsahová nadväznos! jednotlivých kapitol a ich proporcionalita (vyváženos!) Schopnos! diplomanta / diplomantky logicky a zrozumite"ne vyjadrova! myšlienky, argumenty, objasni! svoj prístup, názory, schopnos! generalizácie Schopnos! diplomanta / diplomantky samostatne sformulova! teoretické závery práce (hodnotí sa v prípade takto zameranej $asti práce) Tvorivos!, originalita a vlastný autorský prínos (versus netvorivá kompilácia) POSÚDENIE EMPIRICKEJ !ASTI PRÁCE (ak je sú"as%ou DP) Vyváženos! empirickej a teoretickej $asti DP Definovanie predmetu a cie"a empirickej $asti (výskumu, prieskumu, sondy) Formulácia hypotéz / východísk Adekvátnos! vo"by výskumnej metódy a techniky Stanovenie skúmanej vzorky Úrove% kvantitatívnej alebo kvalitatívnej analýzy, vyhodnocovania, i d hl h i Schopnos!i diplomanta /i diplomantky formulova! závery a odporú$ania pre možnosti praktického využitia (hodnotí sa ak je práca vo svojej finálnej $asti takto zameraná) PRÁCA S ODBORNOU LITERATÚROU Kvantita – po$et titulov knižných, $asopiseckých a iných zdrojov Kvalita – aktuálnos! a relevantnos! publika$ných zdrojov Správnos! a etika citovania a uvádzania bibliografických zdrojov 71

Rozsah a dodržanie normy Dodržanie gramatických a štylistických pravidiel Kvalita a funk$nos! prípadných príloh, tabuliek, grafov, obrazového materiálu a i. Celková úprava diplomovej práce HODNOTENIE PRÍSTUPU DIPLOMANTA / DIPLOMANTKY K SPRACOVÁVANIU TÉMY Pripravenos! a aktivita na konzultáciách Pravidelnos! konzultácií Samostatnos!, iniciatívnos!, tvorivos! a odborný rast diplomant/tky CELKOVÝ PO!ET BODOV:

BODY škála návrh 0–2 0–2 0–2 0–2 BODY škála návrh 0–1 0– 1 0–3

! VYZDVIHNUTIE KVALITATÍVNE NAJHODNOTNEJŠEJ !ASTI PRÁCE BODY škála návrh 0–1 0–2 0–3 0–2 0–2 0–3 0–3

! POUKÁZANIE NA ZÁVAŽNEJŠIE NEDOSTATKY V PRÁCI

! ODPORÚ!AM – NEODPORÚ!AM DIPLOMOVÚ PRÁCU K OBHAJOBE (nehodiace sa preškrtnite)

! OTÁZKY PRE DIPLOMANTA / DIPLOMANTKU NA OBHAJOBU

0–3 BODY škála návrh 0–1 0–2 0–3 0–3 0–2

0–3 BODY škála návrh 0–2 0–2 0–2

V Prešove d%a .....................

Podpis školite"a / školite"ky DP:

! VÝSLEDNÁ ZNÁMKA ako vyjadrenie globálneho hodnotiaceho poh!adu na diplomovú prácu – sú"et bodov od školite#ky, školite#a (0 – 55) a oponentky, oponenta (0 – 50). Úrove$ obhajoby môže ovplyvni% celkový po"et získaných bodov. 99 – 105 bodov A 92 – 98 bodov B 85 – 91 bodov C 78 – 84 bodov D 71 – 77 bodov E 0 – 70 bodov FX

Výsledná známka: A – B – C – D – E – FX

OPONENTSKÝ POSUDOK NA DIPLOMOVÚ PRÁCU V 2. STUPNI ŠTÚDIA Inštitút edukológie a sociálnej práce, FF PU v Prešove Meno oponentky, oponenta diplomovej práce Meno autora, autorky diplomovej práce Odbor a forma štúdia (nehodiace sa škrtnite) Názov diplomovej práce

Sociálna práca denné štúdium Andragogika denné štúdium

štúdium popri zamestnaní štúdium popri zamestnaní

Kritériá hodnotenia diplomovej práce ('alej DP) KOMPLEXNÉ POSÚDENIE OBSAHOVEJ STRÁNKY DP Aktuálnos! a vhodnos! zvolenej témy DP Jasnos! formulácie cie"a a jeho súlad s predloženým textom H#bka a kvalita teoretických poznatkov v DP a vymedzenie témotvorných pojmov Koncep$ná ujasnenos! a logika štruktúry práce Obsahová nadväznos! jednotlivých kapitol a ich proporcionalita (vyváženos!) Schopnos! diplomanta / diplomantky logicky a zrozumite"ne vyjadrova! myšlienky, argumenty, objasni! svoj prístup, názory, schopnos! generalizácie Schopnos! diplomanta / diplomantky samostatne sformulova! teoretické závery práce (hodnotí sa v prípade takto zameranej $asti práce) Tvorivos!, originalita a vlastný autorský prínos (versus netvorivá kompilácia) POSÚDENIE EMPIRICKEJ !ASTI PRÁCE (ak je sú"as%ou DP) Vyváženos! empirickej a teoretickej $asti DP Definovanie predmetu a cie"a empirickej $asti (výskumu, prieskumu, sondy) Formulácia hypotéz / východísk Adekvátnos! vo"by výskumnej metódy a techniky Stanovenie skúmanej vzorky Úrove% kvantitatívnej alebo kvantitatívne analýzy, vyhodnocovania, prezentácie a interpretácie dát, hlavných zistení Schopnos! diplomanta / diplomantky formulova! závery a odporú$ania pre možnosti praktického využitia (hodnotí sa ak je práca vo svojej finálnej $asti takto zameraná) PRÁCA S ODBORNOU LITERATÚROU Kvantita – po$et titulov knižných, $asopiseckých a iných zdrojov Kvalita – aktuálnos! a relevantnos! publika$ných zdrojov Správnos! a etika citovania a uvádzania bibliografických zdrojov

FORMÁLNA STRÁNKA DIPLOMOVEJ PRÁCE Rozsah a dodržanie normy Dodržanie gramatických a štylistických pravidiel Kvalita a funk$nos! prípadných príloh, tabuliek, grafov, obrazového materiálu a i. Celková úprava diplomovej práce CELKOVÝ PO!ET BODOV:

BODY škála návrh 0–2 0–2 0–2 0–2

! VYZDVIHNUTIE KVALITATÍVNE NAJHODNOTNEJŠEJ !ASTI PRÁCE BODY škála návrh 0–1 0–2 0–2

! POUKÁZANIE NA ZÁVAŽNEJŠIE NEDOSTATKY V PRÁCI

0–2 0–2 0–3

! ODPORÚ!AM - NEODPORÚ!AM DIPLOMOVÚ PRÁCU K OBHAJOBE (nehodiace sa preškrtnite)

0–3 0–3

! OTÁZKY PRE DIPLOMANTA / DIPLOMANTKU NA OBHAJOBU

BODY škála návrh 0–1 0–3 0–3 0–3 0–2 0–3 0–3 BODY škála návrh 0–2 0–2 0–2

V Prešove d%a .....................

Podpis oponenta / oponentky DP:

VÝSLEDNÁ ZNÁMKA ako vyjadrenie globálneho hodnotiaceho poh!adu na diplomovú prácu – sú"et bodov od školite#ky, školite#a (0 – 55) a oponentky, oponenta (0 – 50). Úrove$ obhajoby môže ovplyvni% celkový po"et získaných bodov. 99 – 105 bodov A 92 – 98 bodov B 85 – 91 bodov C 78 – 84 bodov D 71 – 77 bodov E 0 – 70 bodov FX

Výsledná známka: A – B – C – D – E – FX

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV BERGER, Peter L., LUCKMANN, Thomas. 1999. Sociální konstrukce reality. Pojednání o sociologii v(d(ní. Brno : CDK, 214 s. ISBN 80-85959-46-1. BODNÁROVÁ, Bernardína. 2006. Sociálna politika. In KOLLÁR, Miroslav, MESEŽNIKOV, Grigorij (eds.). 2006. Slovensko 2005. Súhrnná správa o stave spolo"nosti. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky (www.ivo.sk), 771 s., s. 517-536. ISBN 978-80-88935-84-1. BOSÁ, Monika, MINAROVI&OVÁ, Katarína. 2005. Rodovo citlivá výchova: metodická príru"ka [on-line]. [cit. 2007-11-19]. EsFem : Prešov – Bratislava. Dostupné na: <http://www.esfem.sk/?action=fileDownload&idFile=94>. Council of Europe – Recommendation N° R (90) 4 on the Elimination of Sexism from Language [online]. Adopted by the Committee of Ministers on 21 February 1990 at the 434th meeting of the Ministers' Deputies. (Rada Európy – Odporú!anie !. (90) 4 k eliminácii sexizmu v jazyku, tzv. jazykové odporú!ania EU 4. Prijaté Komisiou ministeriek a ministrov 21. februára 1990 na 434. stretnutí ministerských zástupký% a zástupcov). [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: <http://portal.unesco.org/shs/es/ev.php-URL_ID=4148&URL_DO=DO_PRINTP AGE&URL_SECTION=201.html>. DECARLI VALDROVÁ, Jana. 2004. Ženská a mužská role v jazyce. In FORMÁNKOVÁ, Lenka, RYTÍ-OVÁ, Kristýna (eds.). ABC Feminismu. Brno : NESEHNUTÍ, 232 s., s. 9 – 16. ISBN 80-903228-3-2. Desatero genderové korektnosti [online]. Webstránka projektu Žába na prameni 2006. Aktualizované: 2006-09-07. [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: <http://www.zabanaprameni.cz/kysela/kysela-a-zlata-zaba-2006/?c=desaterogenderove-korektnosti>. DISMAN, Miroslav. 1993. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha : Karolinum. DISMAN, Miroslav. 2002. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha : Karolinum. ISBN 80-246-0139-7. DISMAN, Miroslav. 2007. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha : Karolinum. ISBN 978-80-246-0139-7. ECO, Umberto. 1997. Jak napsat diplomovou práci. Olomouc : Votobia, 278 s. ISBN 80-7198-173-7. FINDRA, Ján. 2005. Hlavné zásady výstavby textu. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 23 – 46. ISBN 80-8063-2006. FUCHSOVÁ, Katarína. 2006. Case study – prípadová štúdia ako (nielen) kvalitatívna (nielen) výskumná stragétia [online]. In FRANKOVSKÝ, Miroslav, KENTOŠ, Michal (eds.). Psychológia práce a organizácie [online]. [cit. 2008-02-04]. Košice : Spolo!enskovedný ústav SAV Košice, 137 s., s. 32 – 37. ISBN 80-969628-0-9. Dostupné na: <http://www.saske.sk/SVU/downloads/publikacie/ Psychologia_prace_2006.pdf>. GAVORA, Peter. 2000. Úvod do pedagogického výzkumu. Brno : Paido, 207 s. ISBN 80-85931-79-6. GAVORA, Peter. 2006. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent. ISBN 80-88904-46-3. HALE&KA, Tibor. 2000. Ako písa% seminárnu, ro"níkovú, diplomovú a rigoróznu prácu. Prešov : FF PU, 46 s. ISBN 80-968367-0-6. HENDL, Jan. 2005. Kvalitativní výzkum. Praha : Portál, 407 s. ISBN 80-7367-0402. ISO 690: 1998, Dokumentácia – Bibliografické odkazy – Obsah, forma a štruktúra.

KATUŠ&ÁK, Dušan. 1998. Ako písa% vysokoškolské a kvalifika"né práce. Bratislava : Stimul, 1998. 119 s. ISBN 80-85697-82-3. KATUŠ&ÁK, Dušan. Citovanie a zoznam bibliografických odkazov v práci. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 215 – 238. ISBN 80-8063-200-6. KATUŠ&ÁK, Dušan, MEŠKO, Dušan, BERNARDI&, Marián et al. 2005. Školské, závere!né a kvalifika!né práce, vedecký a odborný !lánok. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 135 – 201. ISBN 808063-200-6. KERLINGER, Fred N. 1972. Základy výzkumu chování. Praha : Academia, 705 s. KICZKOVÁ, Zuzana. 1994. Jej inakos#, jej identita? In NAGL-DO&EKALOVÁ, Herta (ed.). 1994. Štyri poh$ady do feministickej filozofie. Bratislava : Archa, s. 7 – 24. ISBN 80-7715-067-3. KIMLI&KA, Štefan. 2002. Ako citova%. Bratislava : Stimul, 82 s. ISBN 80-88982-57X. KLEGA, Vilém. 1994. Písanie diplomovej práce v študijnom odbore vzdelávanie dospelých. Prešov : FF UPJŠ, 44 s. KOŠ&O, Ladislav. 1977. K metodológii písania psychologických kazuistík pre odborné !asopisy. In Psychológia a patopsychológia die%a%a, ro!. XII, !. 5, s. 431-438. LAMSER, Václav. 1966. Základy sociologického výzkumu. Praha : Svoboda, 353 s. LEVICKÁ, Jana. 2004. Kazuistický seminár zo sociálnej práce. Nepublikované prednášky. Trnava : FZaSP. MACEKOVÁ, Johanka. 2006. Jazyk nevidite"ných žien. In ASPEKTin. Feministický kultúrny !asopis. Aktualizované: 2006-11-15. [cit. 2007-11-19]. ISSN 1225-8982. Dostupné na: <http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=12 &IDclanok=281>. MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, BERNARDI&, Marián. 2005. Charakteristika jednotlivých druhov školských, závere!ných, kvalifika!ných a iných písomných prác. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 202 – 214. ISBN 80-8063-200-6. MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK. 2005. Elektronické publikovanie. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 131 – 134. ISBN 808063-200-6. NAGAJOWA, M. 1985. Kszta0cenie j*zyka ucznia w szkole podstawowej. Warszawa : WSiP, 1985, 174 s. OATES-INDRUCHOVÁ, Libora. 1999. Gender v médiích: nástin ší,e problematiky. In V1ŠÍNOVÁ-KALIVODOVÁ, Eva, MA-ÍKOVÁ, Hana (eds.). 1999. Spole"nost žen a muž, z aspektu gender. Praha : Open Society fund, 171. s., s. 131 – 151. PAVLIC, Breda. 1999. Guidelines on gender-neutral language [online]. [citované 19. 11. 2007]. Paris : UNESCO Publishing. Dostupné na: <http://unesdoc.unesco.org/ images/0011/001149/114950mo.pdf>. PETRÁ&KOVÁ, V2ra, KRAUS, Ji,í et al. 1999. Velký slovník cizích slov [CDROM]. Elektronická verzia publikácie, text Akademického slovníku cizích slov, ktorý knižne vydáva nakladate"stvo Academia, Praha. Verzia 1. Voznice : LEDA, spol. s r. o. POLONSKÝ, Dušan. 2000. Úvod do sociologického výskkumu. Topo"!any : Prima Print, s. r. o., 200 s. ISBN 80-968110-2-9.

PULLMAN, Rudolf, MEŠKO, Dušan. 2005. Etické otázky súvisiace s prezentáciou práce. In MEŠKO, Dušan, KATUŠ&ÁK, Dušan, FINDRA, Ján et al. 2005. Akademická príru"ka. 2., doplnené vydanie. Martin : Vydavate"stvo Osveta, spol. s r. o., 496 s., s. 283 – 292. ISBN 80-8063-200-6. RENZETTI, Claire M., CURRAN, David J. 2005. Ženy, muži a spole"nost. Praha : Univerzita Karlova v Praze, nakladatelství Karolinum, 642 s. ISBN 0-246-0525-2. SAUL, Jennifer. 2005. Feminist Philosophy of Language [online]. (Feministická filozofia jazyka) In Stanford Encyclopedia of Philosophy [online]. (Stanfordská encyklopédia filozofie). Aktualizované: 2005-07-15. [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: <http://plato.stanford.edu/entries/feminism-language/>. SILVERMAN, David. 2005. Ako robi% kvalitatívny výskum. Bratislava : Ikar, 327 s. ISBN 80-551-0904-4. STRIEŽENEC, Štefan. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Bratislava : Sapientia, 255 s. ISBN 80-967589-0-X. STRIEŽENEC, Štefan, BEDNÁRIK, Rastislav. 2000. Písomné študijno-kvalifika"né prejavy v odbore Sociálna práca. Bratislava : PdF UK, 113 s. ISBN 80-88868-61-0. ŠIMEK, Dušan, KUBÁTOVÁ, Helena. 1996. Od abstraktu do záv(re"né práce. Jak psát (a možná i napsat) záv(re"nou práci ze sociologie nebo z andragogiky. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého. ŠVEC, Štefan. 2002. Zostavovanie bibliografických odkazov a ich zoznamov pod"a revidovanej STN ISO 690. In Pedagogická revue, ISSN 1335-2350, ro!. 54, !. 4, s. 364 – 372. ŠVEC, Štefan. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava : Iris, 303 s. ISBN 8088778-73-5. TOKÁROVÁ, Anna, LUKÁ&, Marek, BALOGOVÁ, Beáta. 2005. Pokyny na vypracovanie seminárnej, ro"níkovej a diplomovej práce v študijných odboroch sociálna práca a andragogika. Katedra vzdelávania dospelých a sociálnej práce, FF PU v Prešove : Pavol Šidelský – AKCENT print Prešov, 38 s. ISBN 80-9692743-4. VALDROVÁ, Jana. 1999. „Mužské zam2,ení“ výchovy a výuky z pohledu lingvistiky. V1ŠÍNOVÁ-KALIVODOVÁ, Eva, MA-ÍKOVÁ, Hana (eds.). 1999. Spole"nost žen a muž, z aspektu gender. Praha : Open Society fund, 171. s., s. 153 – 156. VALDROVÁ, Jana. 2001. Jazyk jako nástroj demokratizace spole!nosti. Lingvistika odhaluje genderové asymetrie. in !asopis Aspekt. Téma Patriarchát. !. 2/2000 – 1/2001. Zodp. red. CVIKOVÁ, Jana, JURÁ3OVÁ, Jana. Bratislava : Aspekt, 314 s., s. 98 – 100. VALDROVÁ, Jana. 2003. Rod ženský v jazyce. In VODÁKOVÁ, Alena, VODÁKOVÁ, Olga (eds.). Rod ženský. Kdo jsme, odkud jsme p1išli, kam jdeme? Praha : Slon. s. 277-283. 356 s. ISBN 80-86429-18-0. VALDROVÁ, Jana. 2005. Gender a jazyk [online]. In SMETÁ&KOVÁ, Irena, VLKOVÁ, Klára (eds.). Gender ve škole. Praha : Otev,ená spole!nost, o. p. s., 191 s., s. 57 – 59. ISBN 80-903331-2-5. [citované 19. 11. 2007]. Dostupné na: <http://www.osops.cz/download/files/gender-ve-skole.pdf>. VALDROVÁ, Jana. 2006a. Jak jazyk zabíjí image odbornice [online]. Aktualizované: 2006-01-31. [citované 19. 11. 2007]. Dostupné na: <http://www.genderonline.cz/ view.php?cisloclanku=2006013101>. VALDROVÁ, Jana. 2006b. Sexismy v komunikaci a médiích [on-line]. In Napsali o souteži Kyselá a zlatá žába 2006. Dostupné na: <http://www.zabanaprameni.cz/ kysela/kysela-a-zlata-zaba-2006/?c=Napsali-o-soutezi>.

VALDROVÁ, Jana. 2006c. Jak mluvit genderov2 korektn2 [on-line]. In Rovné p1íležitosti v pedagogické praxi. Vzd(lávací projekt ob"anského sdružení Žába na prameni. [cit. 2007-11-19]. Dostupné na: <http://www.rppp.cz/index.php?id=70>. VAŠEK, Štefan. 1995. Špeciálnopedagogická diagnostika. Bratislava : SPN 168 s. ISBN 80-08-02056-3. VRBOVÁ, Lenka. 2006. &eský jazyk jako nástroj nerovnoprávnosti žen a muž+ [online]. In Feminizmus.cz. / Rovné p,íležitosti. Aktualizované: 2007-05-21. [cit. 200712-03]. Dostupné na: <http://www.feminismus.cz/fulltext.shtml?x=1901407>. W4GLI5SKA, Maria. 2004. Jak pisa) prac* magistersk+? Poradnik dla studentów. Kraków : Oficyna Wydawnicza „Impuls“, 127 s. ISBN 83-7308-328-6. Zákon ". 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (209/2002 Z. z., 401/2002 Z. z., 442/2003 Z. z., 465/2003 Z. z., 528/2003 Z. z., 365/2004 Z. z., 455/2004 Z. z., 523/2004 Z. z., 578/2004 Z. z., 5/2005 Z. z., 332/2005 Z. z.).

Prílohy PRÍLOHA A: Príloha A (vzor listu) ...................................................................... 81 PRÍLOHA B: Titulný list seminárnej práce (schéma a príklad) ......................... 82 PRÍLOHA C: Titulný list ro!níkovej práce ......................................................... 85 PRÍLOHA D: Obal diplomovej práce................................................................... 87 PRÍLOHA E: Titulný list diplomovej práce ......................................................... 89 PRÍLOHA F: Vzor !estného prehlásenia ............................................................. 91 PRÍLOHA G: Vzor abstraktu diplomovej práce ................................................. 93 PRÍLOHA H: Vzor predhovoru k diplomovej práci ............................................ 95 PRÍLOHA I: Vzor obsahu ..................................................................................... 97 PRÍLOHA J: Vzory zoznamov ilustrácií a tabuliek ............................................. 99

PRÍLOHY

PRÍLOHA A

PRÍLOHA B

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE

Titulný list seminárnej práce

FILOZOFICKÁ FAKULTA INŠTITÚT EDUKOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE KATEDRA SOCIÁLNEJ PRÁCE

10 cm

Názov seminárnej práce

SOCIÁLNA STAROSTLIVOS( V STAROVEKU SEMINÁRNA PRÁCA

Úplné meno a priezvisko autora, autorky seminárnej práce Názov predmetu výu$by Meno a priezvisko u$ite"a, u$ite"ky Dátum ukon$enia práce

ANDREJ WAJDA

2008

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA INŠTITÚT EDUKOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE KATEDRA ANDRAGOGIKY

JANA OLEJÁROVÁ

PRACOVNÉ A MEDZI&UDSKÉ VZ(AHY V ORGANIZÁCII PRÍLOHA C

RO&NÍKOVÁ PRÁCA

Vedúci práce: doc. PhDr. Vladimír Frk, CSc. Odbor: Andragogika Stupe% štúdia: bakalársky Forma štúdia: denná Školský rok: 2008/2009 Rok štúdia: 2.

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA INŠTITÚT EDUKOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE KATEDRA SOCIÁLNEJ PRÁCE

DEJINY SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V STAROVEKU

PRÍLOHA D

PETER ŠMAJDA

2008

DEJINY SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V STAROVEKU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

PETER ŠMAJDA

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA INŠTITÚT EDUKOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE

PRÍLOHA E

KATEDRA SOCIÁLNEJ PRÁCE

Študijný odbor: Sociálna práca Predsední$ka komisie pre obhajoby: prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc.

Stupe% kvalifikácie: magister (Mgr.) Dátum odovzdania práce: 2008-03-31 Dátum obhajoby: 2008-05-30

PREŠOV 2008

PRÍLOHA F

!estné prehlásenie Prehlasujem na svoju $es!, že som diplomovú prácu vypracoval/a samostatne a použil/a som literatúru, ktorú uvádzam v zozname.

V Prešove, d%a

........................................... podpis

ABSTRAKT NOVÁKOVÁ, Eva: Dobrovo!nícka práca seniorov a senioriek. [Diplomová práca] / Eva Nováková. – Prešovská univerzita v Prešove. Filozofická fakulta; Inštitút edukológie a sociálnej práce. Katedra sociálnej práce. – Školite": doc. PhDr. Jozef Novák, PhD. – Stupe% odbornej kvalifikácie: magister philosophiae – Prešov : FF PU 2007. 103 s. Dobrovo"nícka práca seniorov a senioriek v sociálnych službách z aspektu sociálnej politiky je v práci skúmaná v teoretickej i empirickej rovine. Prácu tvorí pä! kapitol. Cie"om prvej kapitoly je analyzova! sú$asný stav vybranej slovenskej a zahrani$nej odbornej literatúry a vymedzi! základný pojmový aparát súvisiaci s problematikou dobrovo"níctva. V druhej kapitole predstavujeme dobrovo"níctvo ako závažný sociálny fenomén. Objas%ujeme spolo$enský

prínos

dobrovo"níctva,

na$rtávame

sú$asný

stav

a vývojové

trendy

dobrovo"níctva v Slovenskej republike a vo svete. V tretej kapitole je našim zámerom priblíži! z cirkevného h"adiska špecifiká dobrovo"níctva seniorov v sociálnych službách.

PRÍLOHA G

V empirickej $asti prezentujeme výsledky prieskumu, ktoré ilustrujú sú$asný stav zapájania seniorov do dobrovo"níctva v sociálnych službách a záujem seniorov o dobrovo"níctvo v sociálnych službách. Obsahom piatej kapitoly je sumarizácia výsledkov realizovaného prieskumu. Piata kapitola obsahuje aj odporú$ania pre teóriu i prax sociálnej práce. K"ú#ové slová: Dobrovo"nícka práca. Dobrovo"ník, dobrovo"ní$ka. Sociálna práca. Sociálna politika. Sociálne služby. Seniori, seniorky. Manažment dobrovo"níctva. Dobrovo"nícky program. Koordinátor, koordinátorka dobrovo"níckeho programu. Bariéry zapájania dobrovo"níkov a dobrovo"ní$ok do sociálnych služieb.

PREDHOVOR Problematika rodiny bola a vždy bude aktuálna. Rodina ako malá sociálna skupina, mnohovýznamová inštitúcia, prechádza vývojom a premenami vždy v závislosti od stavu a vývoja spolo$enských podmienok. O rodine, jej smerovaní i podstate, fungovaní a tendenciách 'alšieho vývoja sa vedú mnohé, $asto protichodné diskusie. Na jednej strane odznievajú pesimistické názory o zániku rodiny, na strane druhej sa hovorí o modernej rodine 21. storo$ia a alternatívnych formách manželských a rodinných vz!ahov. Rodina – to sú deti a rodi$ia. Aké sú vzájomné vz!ahy manželských partnerov? Aké sú ich o$akávania, rozdielnosti, predpoklady a vôbec kritériá úspešného manželstva? Ako sami partneri hodnotia úrove% spokojnosti v základných oblastiach manželského života? Téma našej práce vznikla v snahe zamera! sa na tieto otázky v teoretickej a aj v praktickej rovine. Realizovali sme prieskum na východe Slovenska, a to na vidieku (prieskum A) a v meste (prieskum B). Použili sme metódu dotazníka. Naša pozornos! sa zamerala na zistenie faktov – na hodnotenie spokojnosti v základných oblastiach manželského života, ale

PRÍLOHA H

tiež sme zis!ovali, $o je naj$astejšou prí$inou nedorozumení v partnerských vz!ahoch. Ve"mi zaujímavé je porovnanie výsledkov z prieskumu manželských párov žijúcich v rurálnom prostredí (prieskum A) a manželských párov žijúcich v meste (prieskum B). Zistili sme zhodné, podobné, ale aj odlišné hodnotenia. V práci sa snažíme odhali! niektoré súvislosti v oblasti rodiny a partnerských vz!ahov. Sme si vedomí toho, že nie je možné obsiahnu! celkovú a vy$erpávajúcu charakteristiku, analýzu rodiny a partnerských vz!ahov. Snažili sme sa poda! stru$ný obraz v teoretickej rovine a získa! konkrétne fakty prostredníctvom prieskumu. Tatiana Jen$ková

OBSAH PREDHOVOR ÚVOD ................................................................................................................................ 5 1

NÁZOV KAPITOLY ................................................................................................. 6 1.1 NÁZOV PODKAPITOLY ..................................................................................... 7 1.2 NÁZOV PODKAPITOLY ..................................................................................... 9 1.2.1 Názov podkapitoly ....................................................................................... 12

NÁZOV KAPITOLY ................................................................................................. 13 2.1 NÁZOV PODKAPITOLY ..................................................................................... 18 2.1.1 Názov podkapitoly ....................................................................................... 19 2.1.1.1 Názov podkapitoly ............................................................................ 20

NÁZOV KAPITOLY ................................................................................................. 22 3.1 NÁZOV PODKAPITOLY ..................................................................................... 25 3.1.1 Názov podkapitoly ....................................................................................... 28 3.1.1.1 Názov podkapitoly ............................................................................ 29

PRÍLOHA I

ZÁVER .............................................................................................................................. 30 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ......................................................... 31 PRÍLOHY

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK OBRÁZOK 1: Výstižný názov obrázku ............................................................................. 13 OBRÁZOK 2: Výstižný názov rámca / grafu / schémy ..................................................... 25 TABU&KA 1: Výstižný názov grafu ................................................................................. 28 TABU&KA 1: Výstižný názov tabu!ky ............................................................................. 69

PRÍLOHA J

ZOZNAM OBRÁZKOV OBRÁZOK 1: Výstižný názov obrázku ............................................................................. 13 OBRÁZOK 2: Výstižný názov schémy .............................................................................. 25

Pokyny na vypracovanie seminárnej, ro"níkovej, bakalárskej, diplomovej a rigoróznej práce v študijných odboroch Sociálna práca a Andragogika

OBRÁZOK 3: Výstižný názov grafu ................................................................................. 28 OBRÁZOK 4: Výstižný názov fotografie ......................................................................... 69

Editorka:

doc. PhDr. Beáta Balogová, PhD.

Autorský kolektív:

prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc. doc. PhDr. Beáta Balogová, PhD. PhDr. Mária Bayerová PhDr. Marek Luká! Mgr. Martin Béreš Mgr. Gizela Brutovská JUDr. Mgr. Dušan Šlosár, PhD.

Recenzentka:

doc. PhDr. Michal Tokár, PhD. PhDr. Mária Bayerová

Výkonný a technický redaktor:

Mgr. Martin Béreš

Vydavate" a tla!:

Pavol Šidelský – AKCENT Print Prešov Jilemnického 4/A Prešov 080 01 Slovenská republika tel. +421/51/772 29 21 e-mail: akcentprint@stonline.sk

Rok vydania: Vydanie: Formát: Náklad: Po!et strán:

2008 tretie, doplnené A5 1000 kusov 101

ZOZNAM TABULIEK TABU&KA 1: Výstižný názov tabu!ky (aj skrátený, tak aby nedošlo k zámene) .............. 13 TABU&KA 2: Výstižný názov tabu!ky .............................................................................. 25 TABU&KA 3: Výstižný názov tabu!ky .............................................................................. 28 TABU&KA 4: Výstižný názov tabu!ky ............................................................................. 69