NOTA BENE 109 by Proti prúdu

109

JÚL 2010 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

POLOVICA

PRE PREDAJCU

SME TO, ČO JEME

Ako chutí Boh? Vyliečte sa medom Éčka nezbieram – kompletný zoznam škodlivín

SPESTRITE SI DOVOLENKU

audiokniha 4

polovica pre predajcu

◊

Kódex

predajcu 1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze. 7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis v súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto čin nosti pomáhať, zvlášť, ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu. 13. Predajca nesmie predávať časopis, ani sa zdržiavať na predajnom mieste, s dieťaťom do 16 rokov.

z obsahu

téma TAJOMNÝ MED

rozhovor HODUJÚCI BOH

Súčasné výskumy naznačujú, že starodávni liečitelia mali pravdu: med sa oplatí používať zvonku aj zvnútra.

„Najčastejším biblickým symbolom nebeskej blaženosti je hostina“, tvrdí religionista a kazateľ Cirkvi bratskej Pavel Hošek. Prečo je to tak? Akú úlohu hrá žalúdok v našom vzťahu k Bohu a k svetu? Aký význam dávajú jedlu rôzne svetové náboženstvá?

PRÍLOHA RAŇAJKY RAŇAJKY MEDZI NEBOM A ZEMOU

do tucta POZRI SA KTO TO VARÍ

Túžili ste byť kozmonautom, ale nevyšlo vám to? Radi by ste nakukli do väzenia, ale odrádza vás strata slobody? Tak si aspoň v pohodlí domova a bez obetí vyskúšajte, ako by ste raňajkovali, keby sa vám to splnilo.

Varia dvadsať–litrové polievky a pri tom rozmýšľajú, akoich urobiť zdravé a husté aby bezdomovcom zalátali prázdno v bruchu. Dobrovoľníci z cirkevných zborov varia vo svojich domovoch jedlo pre tých, čo domov nemajú.

príbeh Zohratá štvorka

„Nech žijem kdekoľvek, doma sa má predsa človek cítiť najlepšie a najbezpečnejšie, nie?“ povie a dovolí nám nakuknúť do každého rohu v maličkom byte. Klobúk dolu, Dáša má vkus a len potvrdzuje pravidlo, že aj z mála peňazí sa dá vyčarovať kráľovstvo.

pútnik VYPRÁŽANÝ SVET

V BUDÚCOM ČÍSLE S TÉMOU „TELO“ NÁJDETE: Obrázky na koži

S nahým telom

Tetovanie niekomu pripomína mladícku nerozvážnosť, pre ďalšieho je symbolom životnej filozofie. A pre iných je umením, ktoré nosia všade so sebou –s obrázkami na koži sa zároveň stávajú akousi pohyblivou galériou. Pozrite sa, čo všetko si ľudia dali nakresliť na kožu, a prečo sa tak rozhodli.

Viete, aký je rozdiel medzi naturizmom a nudizmom? Prečítajte si, aké možnosti majú vyznávači týchto kultúr na Slovensku. Sú tolerovaní, či utláčaní? Musia cestovať do iných krajín, aby si užili opaľovanie bez plaviek či relax a šport oblečení len vo vlastnej koži?

kontakty editoriál

Prežúvame krásne chvíle

Som človek brucha. Milujem jedlo, a najlepšie veľa. Večerať s kamarátmi patrí k mojim najobľúbenejším hobby, ktoré sa mi nedarí realizovať až tak často ako by som chcela. Rada spomínam na slávnostné rodinné večere z detstva, kedy sa zbehla širšia rodina, bol trochu chaos, všetci boli trochu nervózni – a my deti sme chytali pubertálne záchvaty smiechu. Všetci sme ale spoločne “prežúvali krásne chvíle”, ako raz omylom napísala sesternica do diktátu. Aj Boha mám dosť spojeného s gastroprežívaním. Ako rajská hudba znie

v mojich ušiach veta: všetci sú pozvaní na hostinu baránkovu. Fascinuje ma aj, že si Ježiš sadal ku stolu a jedol spolu s ľuďmi, ktorých si v tej dobe slušný Žid nepustil cez prah. Mám pocit, že pozvať niekoho ku stolu je vážna vec. Bytostný spôsob ako ho prijať ako človeka, a uctiť ako priateľa. Akcie Nota bene, kde sa servíruje jedlo, sú u našich predajcov bezkonkurenčne najúspešnejšie. Čaj a káva slúži ako zámienka na prvý kontakt pre našich streetworkerov, ktorí na uliciach vyhľadávajú ľudí bez domova v kríze. Polievka k nám pritiahne na každý výdaj asi 70 ľudí bez domova (ktorí sú hladní nielen po jedle). Podozrivá radosť z jedla nie je žiadne špecifikum ľudí z ulice. Kuchárske programy

fascinovane sledujú ľudia všetkých generácií a ak má nejaké vydavateľstvo útlm, dobrá kuchárska kniha ho môže postaviť na nohy. Znamená to, že sme pahltní žrúti a snažíme náš veľký hlad ducha zasýtiť šopským šalátom? Je to možné. Ale je tiež možné, že si jedením proste privlastňujeme kúsok sveta. (Latinské slovo sapientia, ktoré znamená múdrosť, sa tak nádejne podobá slovu “sapere”, čo znamená vychutnávať, ochutnávať.) Prijímame a ochutnávame svet okolo nás, ktorý je často tak komplikovaný a nestráviteľný, že sa nám ľahšie prežúva spoločne – okolo jedného veľkého stola. Sandra Tordová, šéfredaktorka

Opekačka

Výstava

Tesne pred našou uzávierkou sme finišovali prípravu na spoločnú opekačku s predajcami NB v Bratislave. Pridajú sa k nám aj pracovníci IBM. Cez chrumkanie špekačiek a opekanie klobások sa chceme lepšie spoznať a nadviazať spoluprácu… Budú učiť našich predajcov angličtinu, počítače, pomáhať expredajkyni NOTA BENE Ľubici s rozbiehaním biznisu.

Na moste SNP v Bratislave sme pre Vás ukuchtili fotografickú výstavu, kde naši predajcovia prezrádzajú akú príchuť má ich život. Zastavte sa od polovice júla do konca augusta a nájdite si tam svojho predajcu.

inzeráty predajcov

STOP PYTLIAKOM

Hľadám na prenájom v BA chatku s elektrikou a vodou. Cena do 100 eur/mesiac. Kontakt: Ján 1174, Hl. pošta, Nám. SNP, 0915 546 866. Vykonávam záhradnícke práce – kopanie záhonov, rezanie stromov a kríkov, kosenie, búranie starých budov, príp. menšie opravy. Kontakt: 0944 326 895, e-mail: strong13@seznam.cz Kto lacno predá westernové romány (paperback) – MOBA, COLORADO, RODOKAPSY. Ivan 1888, Račianske mýto, 0944 327 094.

KUPUJTE, PROSÍM, ČASOPIS NOTA BENE LEN OD PREDAJCOV:

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

1. ktorí majú na viditeľnom mieste preukaz predajcu 2. dodržiavajú pravidlá predaja (uvedené v Kódexe predajcu, str. 3) 3. V Bratislave majú registrovaní predajcovia titulnú stranu predávaného časopisu označenú číslom, ktoré je totožné s číslom preukazu predajcu.

Falošní predajcovia – pytliaci odrádzajú desiatky kupujúcich. Pod vplyvom alkoholu obťažujú okoloidúcich alebo žobrú s jedným kusom časopisu. Sú to zväčša predajcovia vylúčení z dôvodu porušovania pravidiel. Kazia dobré meno slušným predajcom Nota bene.

Pomôžte nám zachovať dobré meno NOTA BENE. Povedzte pytliakom svoje NIE.

PARTNERI PROJEKTU

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, John F. Monhardt

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI AJ

sms pre predajcov pozor!

chcem povzbudiť – zázraky sa dejú, náhody neexistujú. Barbora

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu alebo, naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

10.06. 2010 06:02 Držím palce pani z Autobusovej stanice Mlyn0915 779 746 ské Nivy. Aj večer, keď už má každý všetkého dosť alebo nemá peniaze na časopis, nezabú29.05. 2010 11:52 Na Hlavnej železničnej stanici nad schodami – da na milé slovo. Zlatica vstup na nástupištia z hlavnej haly práve „predáva“ starší muž. Má iba jeden kus, ktorý si po- 10.06. 2010 15:56 Pán predávajúci na Hlavnej stanici je úžasný nechá. Žobre aj na Laurinskej – pasáž. človek. Chodil som okolo neho dlhé roky a ko07.06. 2010 19:09 nečne som mu mohol aspoň trochu pomôcť. Ďakujem pekne predajcovi v Želiezovciach – Veľa zdravia mu prajem. Jednota. Bo veľmi láskavý, rozmenil mi drobné do nákupného vozíka a bol veľmi priateľský 10.06. 2010 17:10 k mojej 18-mesačnej dcérke. Takýchto ľudí už Veľmi zlatý sympaťák pri Priore vo Zvolene. nie je v našej spoločnosti veľa. Veronika Trošku sme si pokecali. Zdvihol mi zlú náladu, polichotil a že na mňa nezabudne. Ani ja na 09.06. 2010 11:24 vás. Veľa šťastia a lásky! Pozdravujem predajcu NB Tibora z Popradu pri Coop Jednota na Západe. Potešilo ma, že som 11.06. 2010 07:35 ho opäť videl. V zime sme spolu zvážali sneh pri Zdravím predajcu zo ŽSR v Košiciach. Po dlhom Rainerovej chate na Snehový Betlehem. Jeho čase konečne niekto s Nota bene, kto mi ho aj úsmev a príjemný prístup ma veľmi povzbudil, predá a zároveň veľmi milý chalan. Ďakujem zvlášť, že má rád hory. Jozef za slušného človeka. Mária 09.06. 2010 16:01 V petržalskom Tescu predával NB jeden veľmi milý pán. Jedného dňa proste zmizol. Pár mesiacov na to som ho stretla v autobuse s aktovkou v ruke. Moja tvár sa rozžiarila – on nezmizol, on má iste novú prácu! Aspoň touto sms mu chcem odkázať, že si ho vážim pre jeho skromnosť a dúfam, že tú prácu ozaj má. A ostatných

11.06. 2010 11:24 Pozdravujem predajcu na križovatke Prievozská – Bajkalská. Je každé ráno mojím sprievodcom na ceste do práce. Vždy mi zamáva, aj keď si práve nekúpim časopis. Broňa 14.06. 2010 17:52 Dík za predaj pánovi pred Billou v Banskej

Bystrici, časť Šášova. Veľmi milý. A po celom zlom dni naozaj veľmi, veľmi zlepšil náladu. Lucka Včelárka 15.06. 2010 13:40 Ďakujem predajcovi NB pri Sherlockovi v Bratislave. Vždy, keď idem aj s kamarátom okolo, mám pekný deň aj vďaka nemu. Gabriela 16.06. 2010 06:19 Pozdravujem predajkyňu NB v Trenčíne pri hodinách, od ktorej časopis kupujem. Pán pri Fatime je príjemný, ale je fajčiar a ja fajčiarov nepodporujem. Anna 17.06. 2010 10:58 Pozdravujem milú predávajúcu z Hlavnej ulice v Košiciach. Bola ku mne veľmi milá a prajem všetkým veľa šťastia v živote, aby sa ich situácia zlepšila. Marcela z Košíc 17.06. 2010 11:33 V Ružomberku nás na pošte oslovil predajca časopis Nota bene. Bol milý a tým nás zároveň aj oslovil. Ochotne sa s nami porozprával. Mal som z neho dobrý pocit. Želáme mu všetko dobré do života. Janči a Adika 17.06. 2010 12:27 Dnes som si kúpil NB v Ružomberku po dlhom čase. Veľmi som sa potešil, len ma trochu sklamalo, že málo ich tu stretávam, odkedy som sa odsťahoval do Ružomberka zo Žiliny. Prajem všetko krásne redakcii, predajcom, čitateľom.

Už vyskakujeme v Košiciach Do konca júla môžete na košickej železničnej stanici navštíviť putovnú výstavu fotografií predajcov Nota bene s názvom „Pomáhame odraziť sa“. Výstava fotografky Petry Lajdovej vznikla pri príležitosti 100-ého vydania Nota bene a jej hlavnými postavami sú ľudia bez domova, ktorí sa odrazili od dna a posunuli svoj život k lepšiemu. Dostať sa z ulice je možné, ale ťažké. V časoch, kedy mnohí ľudia na Slovensku bojujú o svoje domovy s veľkou vodou, ľudia viac chápu, že dostať sa na ulicu sa môže stať, bohužiaľ, každému z nás. Preto musí existovať včasná a efektívna pomoc – služby na pomoc ľuďom bez domova – aby človek na dne ostal čo najkratšie. Poobzerajte sa cestou k svojmu vlaku v podchode k nástupištiam, kde sú fotky umiestnené a podporte myšlienku: aby sa bezdomovectvo stalo len zastávkou v živote ľudí – nie konečnou stanicou. Projekt podporili: firma Bittner a Železnice Slovenskej republiky. Ďakujeme. Ďakujeme aj za pomoc pri príprave vernisáže. Najmä autorke fotografií Petre Lajdovej, Helenke Havrlovej a trom Júliusom a košickým predajcom NB, ktorí výstavu inštalovali, folklórnej skupine Dubovičanka, Dáške a Katke a všetkým dobrovoľníkom.

LINKA NA POMOC BEZDOMOVCOM (peterkadlecik@notabene.sk) V BRATISLAVE

Volajte, ak vidíte bezdomovca, ktorý potrebuje akútnu pomoc. Volajte/emailujte

pondelok až sobota od 17.00 do 22.00 hod.

0907 / 733 388

tipy na bezdomovcov, ktorí žijú vo vašom okolí – my ich navštívime.

Program Streetwork, o. z. Proti prúdu

Omrvinky

text: sandra tordová, dagu | foto: internet

Zaujímavosti zo sveta jedál Ako jedlo ovplyvňuje našu náladu, o nebezpečných hot dogoch a o tom, prečo si štrngáme na prípitok. Múdra krysa v bludisku

Opakujte po deťoch

Cvičíte malého psa, aby neutekal, nežral odpadky či neskákal na iných ľudí? Zapamätajte si, ako postupujete. Niektoré triky cvičiteľov sa vám zídu aj pri výchove dieťaťa. Napríklad, ak k sebe privoláte psa, pretože zhltol zakázanú lahôdku, nemôžete ho vyhrešiť. Trest by si totiž spájal s tým, že vás poslúchol – a nabudúce by vám utiekol. Platí to aj pre dieťa, ktoré čosi vyviedlo a nahnevaný rodič ho volá k sebe. Zlostným hlasom, gestami či hrozbou capnutia po zadku mu dá jasne najavo, že poslúchnuť bude nevýhodné. Inšpirovať vás môže aj experiment s holubom. Vedci chceli zistiť, za akých podmienok bude najčastejšie opakovať určitú činnosť. Išli na to cez jedlo. Ak holub ďobol do zásobníka so zrnom a to zakaždým vypadlo, opakoval to, kým nebol sýty. Najčastejšie však ďobal, keď zrná vypadávali náhodne. Typ pre vás: nežiadúce správanie dieťaťa musíte vždy riešiť tak, aby pochopilo, že to robiť nemá. Stačí párkrát vystriedať rezignáciu s prísnym zásahom a nevhodný prejav najviac podporíte. Chcete, aby sa vaše dieťa lepšie učilo? Dopredu uverte, že je šikovné a múdre, naozaj také bude. Neveríte? Potvrdili to krysy v bludisku. Ak výskumník dostal informáciu, že pracuje s mimoriadne inteligentnou krysou, dosahovala oveľa lepšie výsledky ako inokedy. Dôvera ju podporila v učení.

Dospelí si často myslia, že všeličo vedia. Učia deti, čo a kedy hovoriť a robiť. Niekedy nemusí byť na škodu vymeniť si úlohy. Deti nemajú problém vypýtať si, čo chcú. „Dovolíte? Chcel by som si sadnúť,“ informuje chlapček v električke pána, ktorý sa pohodlne uvelebil na poslednom prázdnom sedadle. Možno sa vám to zdá príliš trúfalé, ale koľkokrát stojíte v preplnenej MHD, je vám na odpadnutie, od horúčky skoro nevidíte, ale zdráhate sa niekoho požiadať, aby vám uvoľnil miesto? A v koľkých situáciách dúfate, že ktosi vám sám od seba ponúkne to, čo potrebujete? Koľkokrát čakáte nadarmo? Deti sú neúprosne úprimné. Ak kreslia váš portrét, môžete si byť istí, že nezabudnú na tri vyrážky na brade, žlté zuby či faldy okolo pása. Ak niečo neviete, jednoducho vás požiadajú, aby ste na to zavolali niekoho lepšieho. Lásku však nepodmieňujú estetickým vyznením a nemusíte byť génius ani celebrita. Majú vás rady, pretože ste to vy. Preberte to od nich. Bude sa vám žiť lepšie, ak budete so sebou spokojní.

Objatie – tajná zbraň rodiča

Na striedačku

Rozvedení rodičia už aj u nás majú šancu striedať sa v starostlivosti o dieťa. Umožňuje to novela zákona o rodine, ktorá platí od začiatku júla. Dieťa si medzi sebou opakovane striedajú po presne vymedzenom období, ktoré určí súd. Zároveň stanoví aj povinnosti a práva oboch rodičov. To, čo je inde vo svete roky bežné, bolo u nás takmer nemožné. Striedanie totiž záviselo len na dohode rodičov. Teraz je reálne, aj keď jeden z nich s takým usporiadaním nesúhlasí. Ešte prednedávnom dieťa po rozvode obvykle pripadlo matke. Otcovi často ostávala len rýchlovýchova cez víkendy. Hrozilo, že sa pre potomka stane akousi mýtickou postavou bez priestoru na budovanie naozajstného vzťahu. Striedavá starostlivosť podľa výskumov zmierňuje škodlivý účinok Zdroje: www.whatscookingamerica.net, www.foxnews.com, www.snopes.com, fit.server.sk, holistic-nutrition.suite101.com, www.damninteresting.com Objatie je výborný spôsob, ako ukázať lásku a náklonnosť. Pre neposedné, nervózne či nezvládnuteľné dieťa je pevné objatie, pri ktorom stláčate trup a ramená, silným zmyslovým podnetom. Pomôže mu upokojiť sa a získať nad sebou kontrolu. Pri bežnom objatí si dieťa do vás zaborí tvár. Pre niektoré to môže byť nepríjemný pocit, ktorý vyvoláva paniku. Vtedy ho skúste chytiť od chrbta. Ak by ani tento postup nezaberal, zahrajte sa na palacinku. Položte na zem alebo na posteľ veľkú prikrývku. Dieťa si s rukami pri tele ľahne na jej okraj. Masírujte a potľapkávajte ho, jemne šteklite od hlavy po päty – robte len to, čo vníma ako príjemné. Opisujte, ako nakladáte a uhládzate plnku. Nakoniec dieťa pevne zarolujte do prikrývky ako naozajstnú palacinku. O zabaleného potomka sa môžete jemne oprieť a predstierať, že zahrýzate do ukuchtenej dobroty. Či už sa dieťa vyslobodí samo alebo ho odbalíte, rátajte s tým, že bude žiadať, aby ste ho zabalili znova a znova.

Zoznam chemických látok (éčiek), ktoré sa pridávajú do potravín Skratka Názov

Škodlivý vplyv

E 102

Tartrazín

N, NT

E 103

Chryosin

E 104

Chinolínová žltá

P, M

E 105

Žlť

E 107

Žlť 2G

NAS, NT

E 110

Žltá SY (FCF)

N, R, NAS

E 111

Oranžová GGN

E 120

Košenila, Kyselina kar-

E 121

Citrónová červeň

E 122

Azorubín, Karmoizín

P, NT, NAS

E 123

Amarant

VN, Z, NAS

Ponceau 4R, Košenilová

N, NT, M, NAS

mínová, Karmín

E 124

červená A E 125

Ponceau SX

E 126

Ponceau 6R

E 127

Erytrozín

N, R, HP

E 128

Červená 2G

E 129

Allura červená AC

E 130

Indanthrene blue RS

E 131

Patentná modrá V

R, NA

E 132

Indigotín, Ingokarmín

E 141

Meďnaté komplexy chloro- P fylov a chlorofylínov

E 142

Zelená S

R, ZT

E 150

Kulér

Brilantná čierna BN,

E 151

čierna PN E 152

Čierna 7984

E 153

Aktívne uhlie

E 154

Hnedá FK

SO, AT, DB

E 155

Hnedá HT

N, NT, NAS

E 160

Karotenoidy

E 160b

Annatto, bixin norbixin

E 171

Titanová beloba

E 180

Litorubín BK

E 201

Sorbát sodný

E 210

Kyselina benzoová

R, NA

E 211

Benzoan sodný

R, NT

E 212

Benzoan draselný

R, NT

E 213

Benzoan vápenatý

R, NT

E 214

Etyl-p-hydroxybenzoan

R, NAS, NA, NT

E 215

Etyl-p-hydroxybenzoan

sodný E 216

Propyl-p-hydroxybenzoan R

Druh Skratka Názov

.. ... .. . .. . . . .. .. .. . . .. . ... .. .. ... .. .. . .

E 217

Propyl-p-hydroxybenzo-

Škodlivý vplyv NA, NAS, NT

an sodný E 219

Metyl-p-hydroxybenzoan R sodný

E 220

Oxid siričitý

N, NL, NVT (B1)

E 221

Siričitan sodný

E 222

Hydrogénsiričitan sodný

N, NT, NVT (B12)

E 223

Disiričitan sodný

N, NT, NA, NVT (B12)

E 224

Disiričitan draselný

N, NT, NA, NVT (B12)

E 225

Siričitan draselný

NT, NVT (B12)

E 226

Siričitan vápenatý

NT, NVT (B12)

E 227

Hydrogénsiričitan

NT, NVT (B12)

E 228

Hydrogénsiričitan

vápenatý N, NT

draselný E 230

Bifenyl

R, M

E 231

O-fenylfenol

PK, R, M

E 232

O-fenylfenolát sodný

PK, R, M

E 233

Thiabendazol

N, NVP, M

E 239

Hexametylén-tetramín

E 240

Formaldehyd

E 242

Dimetyldikarbonát

E 249

Dusitan draselný

R, ZK

E 250

Dusitan sodný

E 251

Dusičnan sodný

AT, R

E 252

Dusičnan draselný

E 270

Kyselina mliečna

N pre deti, ZK

E 280

Kyselina propionová

E 281

Propionan sodný

E 282

Propionan vápenatý

E 283

Propionan draselný

E 296

Kyselina jablčná

E 302

Askorban vápenatý

E 310

Propylgalát

V, NT, ZK

E 311

Oktylgalát

V, NT, ZK

E 312

Dodecylgalát

V, NT, ZK

Butylhydroxyanisol

CH, R, ZK

E 320

(BHA) E 321

Butylhydroxytoluén

CH, R

(BHT) E 330

Kyselina citrónová

E 338

Kyselina fosforečná

E 339

Fosforečnany sodné

E 340

Fosforečnany draselné

E 341

Fosforečnany vápenaté

Druh

. . . .. .. .. . . .. .. .. ... .. ... .. . .. .. . . .. . .

Zoznam chemických látok (éčiek), ktoré sa pridávajú do potravín Skratka Názov E 343

Škodlivý vplyv

Fosforečnany horečnaté

E 400

Kyselina algínová

E 401

Alginát sodný

E 402

Alginát draselný

E 403

Alginát amónny

E 404

Alginát vápenatý

E 405

Propán 1,2-diol alginát

E 431

Polyoxyetylén (40) mono- R stearát

E 450

Difosforečnany

E 451

Trifosforečnany

E 452

Polyfosfáty

E 461

Metylcelulóza

E 462

Etylcelulóza

E 463

Hydroxypropylmetylcelulóza ZO

E 465

Etylmetylcelulóza

E 466

Karboxymetylcelulóza

E 477

Propán-1,2-diol estery

mastných kyselín E 501

Uhličitany draselné

E 503

Uhličitany amónne

E 510

Chlorid amónny

VN, NL

E 513

Kyselina sírová

E 514

Sírany sodné

E 518

Síran horečnatý

E 527

Hydroxid amónny

E 541

Hydrogénfosforečnan

ACH

E 554

Kremičitan sodnohlinitý

NTOX

E 555

Kremičitan draselnohlinitý

NTOX

E 556

Kremičitan vápenatohlinitý NTOX

hlinitosodný

E 620

Kyselina glutamová

E 623

Diglutaman vápenatý

E 626

Kyselina guanylová

SO, ZK

E 627

Guanylan disodný

SO, ZK

E 628

guanylan didraselný

SO, ZK

E 629

Guanylan vápenatý

SO, ZK

E 630

Inozínová kyselina

SO, ZK

E 631

Inozinan disodný

SO, ZK

E 632

Inozinan didraselný

SO, ZK

E 633

Inozinan vápenatý

SO, ZK

E 634

Vápenaté soli 5´-ribonuk

SO, ZK

leotidov E 635

Dvojsodné soli 5´-ribo-

SO, ZK

nukleotidov E 636

Maltol

Druh Skratka Názov

.. . . .. .. . .. .. . . ..... .. ..... ... . .. .... . .. .. . .... .. . . ..

E 637

Škodlivý vplyv

Etylmaltol

E 900

Dimetylpolysiloxán

E 905

Mikrokryštalický vosk

E 907

Hydrogénový poly-1-decén

V, R

E 925

Chlór

NVT (E), VP

E 926

Oxid chloričitý

E 951

Aspartám

E 952

Kyselina cyklámová a jej

Z, R

Na a Ca soli E 954

Sacharín a jeho Na, K a

Ca soli E 1105

Lyzozým

Druh

.. .. .. . . .

Skratky možných škodlivých vplyvov na organizmus ACH – vyvoláva Alzheimerovu chorobu AT – arteriálny tlak DB – spôsobuje degeneráciu buniek HP – vyvoláva hypertyreózu CH – negatívne ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi M – mutagénny, genotoxický N – nebezpečný NA – neodporúča sa alergikom NAS – neodporúča sa ľuďom citlivým na Acylpyrin NL – negatívne pôsobí na ľadviny NVP – vyvoláva nesprávny vývoj plodu NVT – ničí vitamíny v tele (v zátvorke je uvedený vitamín) NT – neodporúča sa astmatikom NTOX – neurotoxický O – ostatné P – podozrivý PK – poškodzuje kožu R – rakovinotvorný SO – črevné problémy V – vyrážka VN – veľmi nebezpečný VP – vyvoláva podráždenie Z – zakázaný ZK – zakázané kojacim matkám, nevhodné pre malé deti ZT – zapríčiňuje tlstnutie ŽO – žalúdočné obtiaže

.. .. .. .. . . ..

Druh farbivo konzervačné látky antioxidant iné prídavné látky stabilizátor emulgátor zahusťovač kypriaci prostriedok okyseľujúci prostriedok vylepšovač chuti stužovač zvýraznenie chuti a vône

.. .

sladidlo lesk bráni speneniu a pripekaniu

Zdroje: www.cucman.cz, www.sportujeme.sk, Vestník Ministerstva pôdohospodárstva SR 4/25.2. 2008

text: dagmar gurová | foto: mirka mojžišová

TéMA

MEDZI MEDOM A ZLEPŠOVÁKMI

VYNÁLEZCA A TOLERANTNÉ VČELY

S včelárom Dušanom Dedinským o včelách a mede v rodinnej tradícii. Súčasťou erbu, ktorý vašej rodine patrí od roku 1272, je aj včelí úľ. Ako dlho k sebe patria Dedinskí a včely? Rodinný erb pripomína úspechy mojich predkov v boji proti Turkom, za ktoré im kráľ Bela IV. daroval územia. Úľ som doplnil ja, lebo si myslím, že erb sa môže vyvíjať, aby zobrazoval to, čo je pre rodinu významné, na čo je hrdá. S včelami začal môj dedo Gabriel. Choval ich na záhrade už za druhej svetovej vojny. Jeho synovia to zobrali po ňom. Otec bol majiteľom troch patentov, ktoré významne ovplyvnili spracovanie včelieho vosku a chov včelích kráľovien. Po revolúcii som sa ako prvý z rodiny rozhodol včelárením živiť. Váš otec bol veľký vynálezca. Jedným z jeho úspechov sú nebodavé včely, ako sa k nim dopracoval? Otec, ktorý pracoval ako pedagóg na vysokej škole, sa popri tom zaoberal šľachtením včelích kráľovien. Pomocou umelej inseminácie sa mu podarilo, zatiaľ ako jedinému na Slovensku, vytvoriť vlastnú líniu Kranskej včely. Pomenoval ju Devínčanka. Spojil vlastnosti pokojných včiel s tými, ktoré produkujú veľa medu. Neznamená to, že by vás za žiadnych okolností nepichli, ale sú veľmi tolerantné. Mohli by ste ich chovať na balkóne (smiech). Vidím v tom šancu, ako vrátiť včely do prírodného prostredia tak, aby sa ich ľudia neobávali a nesťažovali sa. V detstve ste sa hrávali so svetovým vynálezom, ktorý vytvoril váš otec. Vyrástol aj z vás zlepšovateľ? Otec vymýšľal aj zlepšováky na rôzne včelárske pomôcky. Za automat na výrobu voskových včelích buniek pre kráľovné získal zlatú medailu na svetovej výstave v Moskve a striebornú v Bruseli. Od malička som vyrastal medzi včelami s výhodou otcových vedomostí a rodinnej tradície. Mám niekoľko vlastných prístrojov, ktoré som vymyslel a zostrojil. Jeden z nich napríklad zo skryštalizovaného medu vyrába krémový. Ten spätne nekryštalizuje, ale zachová si chuť aj všetky vlastnosti. S krémovým medom ste robili rôzne experimenty, vraj to súvisí aj so zmrzlinou? Najpredávanejšia zmrzlina je vanilková, tak prečo to neskúsiť aj s vanilkovým medom? Robím ho z krémového medu a pravých vanilkových strukov. Ľudia si žiadali škoricový med, že im ho odporúčal lekár na srdce. Tak

som sa na to dal. Deťom som vymyslel Jeden čas bol váš med na pultoch veľkých kakaový med. Aj keď vyzerá a chutí veľmi potravinových sietí. Prečo odtiaľ zmizol? čokoládovo, obsahuje len päť percent kakaa. Z 35 včelstiev, z ktorými som podnikanie rozbieMed má totiž takú zvláštnu vlastnosť, že hal, som sa dopracoval na životné maximum zvýrazňuje chute. Zaujímavá je kombinácia – štyristo včelstiev. Vyžadovalo to veľa roboty štipľavej a sladkej chute v zázvorovom mede. aj zamestnancov. Na trhu sa objavil dopyt po K úplným experimentom patrí med s cesna- slovenskom mede, a tak som sa dostal k zákom a med s chilli. sobovaniu hypermarketov. Pred piatimi rokmi som s tým prestal. Tlak na cenu bol príliš veľký a keďže som nechcel med „upravovať“, odišiel som z toho.

„Osemdesiat percent medov na trhu je falšovaných.“

Ešte sa vrátim k prístrojom. Základom jedného z vašej zbierky je bývalá mliekáreň. Recyklovanie ste využili aj pri zostavovaní ďalších. Ako ste na to prišli? Na začiatku moje kariéry živnostníka mi veľmi pomohli americkí odborní poradcovia z organizácie VOCA. Boli to dôchodcovia, ktorí pricestovali na Slovensko a bezplatne ponúkali svoje vedomosti. Poradili mi, aby som hľadal vyhodené, staré stroje na družstvách. Inšpirovali ma aj pri tvorbe etikety s úľom, ktorá označuje môj med a nahovorili ma, aby som vyvážal. Našiel som si odberateľa v Nemecku.

Aký je pomer upravených medov v obchodoch, sú špeciálne označené? Asi 80 percent medov na trhu je falšovaných. Je to izoglukóza – látka vytvorená z kukurice, repy alebo trstiny. Je síce zdravšia ako obyčajný cukor, ale nemá žiadnu enzymatickú aktivitu, ktorá je taká cenná na mede. Falšované medy nemusia byť označené. Spoznáte ich podľa toho, že sú veľmi tekuté a nekryštalyzujú. Akú má včelár živnostník šancu udržať sa na trhu v súčasných podmienkach? Mám svoju skupinu zákazníkov. Firmy odoberajú darčekové balenia, predávam aj v obchodoch so zdravou výživou. Ľudia však často prídu priamo do včelárstva.

téma -

text: dagmar gurová | foto: mirka mojžišová

So včelami proti rakovine

TAJOMNÝ MED Súčasné výskumy naznačujú, že starodávni liečitelia mali pravdu: med sa oplatí používať zvonku aj zvnútra. V tesnom hlúčiku sa tlačíme okolo presklenej krabičky, v ktorej prebieha horúčkovitá aktivita. Na kuse voskového plástu sa tam hmýri pár včiel. Hľadáme včeliu matku – kráľovnú. Prezradiť ju má malá žltá bodka nakreslená na chrbte. Včelár Dušan Dedinský dnes predvádza svoje umenie, robí ochutnávku medov. Včelám sa však asi príliš nepozdáva, že sú ako vo výklade. Tlačia sa do rohu krabičky, až ich takmer nevidno. Bez strachu, že zmeškáme neopakovateľný výjav zo včelieho sveta, sa preto radostne oddáme bližšiemu skúmaniu tej veľmi sladkej a lepkavej vecičky, ktorá sa volá med. Pri tom ako gurmánsky krútime nosmi nad ponúknutými vzorkami a nechávame si znova „naložiť“ na malé lyžičky, včelár opisuje zvláštnosti jednotlivých druhov medu. Agátový má najjemnejšiu chuť. Kvetového sa rodí najviac. Jeho sezóna trvá od jari do jesene. „Je na zručnosti včelára, aby spracoval med tak, že obsahuje zložky z celého tohto obdobia,“ hovorí Dedinský. Lipový med je najvoňavejší. K najpredávanejším patrí lesný, ktorý je pol na pol zmesou kvetového a medovicového medu. Práve medovicový med má ako jediný z medov živočíšny pôvod. Včely ho vyrábajú trochu prešibane. Využívajú maškrtných mravcov, ktorí si na ihličnatých stromoch pestujú vošky, čosi ako minikravičky. Namiesto mlieka však dávajú sladkú šťavičku. Tú, ktorú si nevezmú mravce, odnesú včely. „Medovicový med pochádza z lesov v najčistejších oblastiach, urodí sa ho len málo. Má stonásobne vyššie antibakteriálne účinky ako kvetový,“ vysvetľuje Dedinský.

Zázračné vlastnosti Baktérie by sa ťažko usádzali v hocijakom surovom, tepelne neupravenom mede. Súvisí to s vysokým obsahom cukrov – med zabíja baktérie osmolýzou (prasknutie bunky) a enzýmy v ňom vytvárajú známeho nepriateľa mikróbov – peroxid vodíka. Pre nízky obsah vody nemajú v mede šancu ani kvasinky zo vzduchu. Vedci však zistili, že med si vyberá, koho zneškodní. Rast bifidobaktérií, ktoré posilňujú imunitu a dobré trávenie, totiž naopak podporuje. Ďalším plusom medu sú zlúčeniny, ktoré pôsobia ako antioxidanty. Chránia nás pred voľnými radikálmi, ktoré stoja za vznikom rakoviny alebo srdcových chorôb. Výskumníci v Chicagu skúmali

krv skupiny mužov od 18 do 68 rokov, ktorí denne pili niekoľko lyžíc medu rozpusteného vo vode. Ukázalo sa, že hladina antioxidantov v ich krvi stúpla. Med vytvárajú včely z nektáru kvetov a peľu, ku ktorým pridávajú svoje enzýmy. Obsahuje asi dvesto zlúčenín – rôzne sacharidy, vitamíny, minerálne látky, organické kyseliny a aktívne enzýmy. A ako sa presvedčíte, či má váš med všetky tieto zázračné vlastnosti? Stačí nejaký čas počkať, či skryštalizuje. Ak nie, spracovatelia ho zohriali na vysokú teplotu, aby nestuhol alebo je to falšovaný med. V obidvoch prípadoch je výsledok rovnaký – máte iba sladkú vodičku. „Zohrievaním sa ničí enzymatická aktivita a všetko, čo je v mede hodnotné,“ varuje Dedinský. Ak vám skryštalizovaný med nechutí, odporúča zohrievať ho na radiátore alebo vo vlažnej vode.

Múmia v úli Tajomstvo medu sa začína vonku, v úľoch. Predtým, ako sa k nim priblížime, odznieva hlavné pravidlo: neoháňať sa. Včelár fúkne na včely trošku dymu a vytiahne rám s plástom. Z jednej komôrky sa práve liahne trúd. S napätím sledujeme, ako sa prehrýza a o chvíľu si ho viacerí odvážlivci nechajú pochodovať po vlastnom tele. Je to bezpečné, nemá žihadlo. Trúdik mi neohrozene prechádza po ruke, ktorou píšem poznámky o jeho budúcom osude. Kto vie, či tuší, že vznikol len na to, aby oplodnil budúcu kráľovnú. Kandidátok na panovnícku úlohu je najskôr niekoľko. „Postupne sa medzi sebou pozabíjajú a ostane len najsilnejšia,“ hovorí Dedinský. Smrť čaká aj trúdích ženíchov. Cez svadobný let najsilnejších päť či šesť z nich dostihne kráľovnú a pri oplodnení umierajú. V porovnaní s robotnicami však majú ľahký život. Tie upratujú v úli, stavajú plásty, donášajú peľ a nektár, z ktorých po pridaní rôznych enzýmov vyrábajú v hltanových žľazách potravu pre matku a budúce včely – materskú kašičku. Jej zloženie ešte nie je úplne prebádané, obsahuje napríklad aj hormóny. Z rámu včelár odlupuje kúsky čohosi, čo pripomína živicu. Je to propolis, ďalší z dôležitých včelích produktov. Neviem presne, čo s ním, a keďže som na uchutnávke, strčím ho do úst. Okamžite mi zlepí zuby dohromady a nezbavím sa ho až do konca prehliadky. Počúvam výklad a už je mi

Uleteli vám včely? Včely žijú organizovaným životom v spoločenstvách (včelstvách). Spolu tvoria akoby jeden organizmus, kde život jednotlivca závisí od spolupráce s ostatnými. Ak sa nedokáže vrátiť do úľa, zomrie. Dobrodružstvá kreslenej včielky Maje v skutočnosti príroda včelám nedopraje. V úli žije matka, 40- až 60-tisíc robotníc, 300 – 600 trúdov a plod. Keď je včelám tesno, kráľovná znesie vajíčko, z ktorého sa vyliahne jej nástupkyňa. Včely sa rozdelia na dve polovice a stará kráľovná vylieta s rojom hľadať si nové miesto. Rojová nálada nie je pre včelára výhodná, lebo včely nosia menej medu. Prevenciou je nechať im v úli dostatočný priestor. Rojace sa včely nemajú dôvod na agresivitu. Chcú sa čo najrýchlejšie usadiť.

Čím sa liečiť

jasné, prečo. Propolis včely vyrábajú ako vedľajší produkt pri spracovaní peľu a používajú ho na opravárske práce – zatmeľujú ním škáry, dezinfikujú vnútro úľa a mumifikujú votrelcov. Ak sa do úľa dostane motýľ, myš alebo hocičo veľké, čo včely zneškodnia, ale nevládzu vyniesť, obalia to propolisom.

Všeliek? Med, propolis a materská kašička sú známou liečivou trojicou. Prospešný je však aj peľ a včelí jed. Med ako prostriedok na liečenie sa spomínal už za egyptských faraónov. V poslednej dobe sa vedci stále viac zaujímajú o jeho využitie pri rôznych ochoreniach – od srdcových ťažkostí až po rakovinu. Novozélandskí a austrálski vedci zistili, že med aplikovaný na rany môže byť účinnejší ako antibiotiká. Ničí totiž aj baktérie, ktoré sú proti nim odolné a spôsobujú, že rany sa dlhodobo nehoja. Príkladom je istá Angličanka, ktorú med oslobodil od 20 rokov mokvajúcej rany. Najlepšie má na kožné problémy účinkovať novozélandský

med Manuka (využíva sa aj pri liečbe rakoviny kože) a austrálsky Jelly Bush. Výskumy ukazujú, že podobné a možno aj lepšie účinky má náš medovicový med. Vedci zo záhrebskej univerzity naznačujú, že včelie produkty môžu vplývať na potláčanie a prevenciu rakoviny. Sledovali, ako myši s rakovinou reagujú na med, materskú kašičku, propolis či včelí jed. U tých, ktoré kŕmili medom pred nasadením rakovinových buniek, sa tlmil rast nádorov. Vstreknutie rakovinových buniek súčasne s materskou kašičkou znižovalo rozšírenie rakoviny. Včelí jed nádor zmenšoval. Propolis znižoval rast nádorov a zvyšoval prežívanie myší. Ešte nevieme, ako včelie produkty rakovinu obmedzujú. Zdá sa, že by mohli spôsobovať čosi ako samovraždu buniek či ich nekrózu alebo priamo povzbudzujú imunitný systém. V apiterapii – liečbe včelími produktami vám už poradia aj u nás. Kurzom apiterapie prešiel aj včelár Dedinský. „Neliečim, len upozorňujem, v čom by mohol med pomôcť. Ľudia sa potom vracajú, aby mi povedali, že to naozaj zabralo.“

Med – choroby žalúdka, obličiek, prostaty, srdcovo-cievnych chorobách či ochoreniach priedušiek, nehojace sa rany Med a škorica – nachladnutie, bolesti zubov, choroby srdca a žalúdka, znižuje cholesterol, posilňuje imunitu Materská kašička – pomáha pri liečbe epilepsie, Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, zlepšuje činnosť srdca, využitie vápnika, má protistresové a antibakteriálne účinky Propolis – drobné poranenia, zmierňovanie bolesti a rôznych zápalov. Peľ – upokojuje, potláča napätie, zvyšuje chuť do jedla, vhodný pre ľudí po ťažkých chorobách, operáciách, po zvýšenej telesnej a duševnej záťaži. Jed zo včelieho žihadla – sú ľudia, ktorí sa nechajú včelami pichať zámerne, pravidelne a pod dohľadom lekárov. Niektorí pacienti s roztrúsenou sklerózou alebo artritídou, ktorí sa nedokázali hýbať, pri žihadlovej liečbe znova chodia. Jed zmierňuje zápal a povzbudzuje telo k uvoľňovaniu obranyschopných látok, ktoré pomáhajú zvládnuť aj takéto vážne ochorenia. Na žihadlá si treba najskôr zvyknúť. Lekár včely prikladá opakovane na to isté miesto, až sa alergická reakcia zmierni. Prečítajte si viac: www.velkaepocha.sk, www.urobsisam.topky.sk, www.news.bbc.co.uk, www.angelfire.com, www.zdravie.sk, www.vcelnicapiatok.sk, www.apiterapia.sk

INZERCIA

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu?

Rozhovor

text: sandra tordová | foto: zdeněk vojtíšek

Jedlo a náboženstvo

Hodujúci BOH „Najčastejším biblickým symbolom nebeskej blaženosti je hostina,“ tvrdí religionista a kazateľ Cirkvi bratskej Pavel Hošek. Prečo je to tak? Akú úlohu hrá žalúdok v našom vzťahu k Bohu a k svetu? Aký význam dávajú jedlu rôzne svetové náboženstvá? Jedlo a tráviace pochody prenikli aj do jazyka. Máme problémy so „zažívaním“, niekto nám „leží v žalúdku“, prípadne nevieme nejakú udalosť „stráviť“. Vnímame svet cez naše bruchá? Prežívame svet cez náš žalúdok? Do jisté míry určitě ano. Říká se, že i láska prochází žaludkem. Vztahy mezi lidmi se často vyjadřují jídelními výrazy: když nám je někdo milý, baštíme ho, žereme ho, hltáme to, co říká. Když jsme zamilovaní, říkáme, že naše milá je k nakousnutí a že bychom ji láskou snědli. Když nám jde někdo na nervy, říkáme, jsme znechucení. Když nám někdo ublíží, nemůžeme to spolknout atd. Neviditelné věci, jako jsou vztahy a pocity, vyjadřujeme symbolicky pomocí těch viditelných. A mezi nimi zaujímá výsadní postavení právě jídlo. Jsme na jídle závislí, protože nás udržuje při životě. Jeden německý filosof jde ještě dál a říká půvabnou slovní hříčkou, že „man ist, was man isst“, tedy „jsme to, co jíme“. Lidské tělo se skládá z molekul, které přijalo v podobě potravy. V jistém smyslu nejsme nic jiného než jídlo, které prošlo reorganizací. O těsném

sepjetí jídla a života svědčí také skutečnost, že ve starých slovanských jazycích se břicho řekne „život“. Dodnes říkají někteří lidé před jídlem: „Vejdi do života mého, neučiň tam ničeho zlého“. Prečo je množstvo náboženských obradov a stretnutí s Bohom spojené s jedlom? Ide Boh cez žalúdok? Většina náboženských tradic vznikla v době, kdy byli lidé velmi přímo závislí na „darech přírody“. Živili se zemědělstvím a přirozeným a důležitým rozměrem jejich náboženské víry byly modlitby za déšť, za zažehnání sucha a za hojnou úrodu. Dary přírody pak byly vnímány skutečně jako dary, jako vyslyšení modliteb. V náboženských obřadech se pak často vyjadřovala vděčnost za zemědělskou úrodu, bez které by nikdo nezůstal naživu. Slavnostní jídlo bylo také v tradičních náboženských kulturách vnímáno jako symbolické stmelení společenství a zpečetění smlouvy, a to jak mezi lidmi, tak mezi lidským a božským

světem, tedy „mezi nebem a zemí“. Například v Bibli znamenala obřadní, posvátná hostina stmelení vztahu a utvrzení společenství mezi Bohem a člověkem, a také zpečetění a připomenutí smlouvy mezi Bohem a Jeho lidem. Biblia je plná jedla a hostín. Množstvo kľúčových udalostí v nej bolo spojených s jedlom. Už len na začiatku všetky trable začnú, keď Adam a Eva zjedia jablko zo zakázaného stromu. Všetko zakončuje posledná večera... Zdá sa, že BOH berie ľudské jedenie dosť vážne. Zdá se, že ano. Tak vážně, že nejčastějším biblickým symbolem nebeské blaženosti je hostina, svatební hodování. Tak vážně, že nejdůležitějším náboženským svátkem židovství je pesachová hostina, která trvá několik hodin. Tak vážně, že Ježíš z Nazaretu často a rád navštěvoval hostiny, tak často, že získal pověst „žrouta a opilce, milovníka hodů a pitek“, jak se píše v evangeliích. Společné jídlo má v Bibli nesmírný symbolický význam: ti, kdo spolu stolují, stávají se symbolicky

bratry a sestrami. Pozvat někoho ke stolu znamená přijmout ho jako člověka a poctít ho jako přítele. Proto zval Ježíš ke společnému jídlu i lidi, které by nikdo jiný ke stolu nepozval, proto taky vzbudil pohoršení. Vždyť to, co na něm zbožným mudrcům vadilo, byla právě skutečnost, že „jí s celníky a hříšníky“. Je pre vás jedenie posvätný úkon? Ke své velké lítosti musím říct, že většinou ne. Myslím, že dokážu vnímat posvátné kouzlo společného stolování už jen u štědrovečerního stolu, a občas při rodinné oslavě narozenin. Myslím, že jsme dnes k symbolickému významu jídla méně vnímaví a že je to velká škoda. Ještě moji prarodiče dokázali brát vážně sváteční atmosféru u jídelního stolu, a její význam pro vztahy mezi lidmi. Mně se to podaří jen několikrát do roka, a přitom právě na společné rodinné sváteční hostiny mám nejsilnější dětské vzpomínky. Kresťania si pripomínajú poslednú večeru jedením oblátky a pitím vína, ako tela a krvi Kristovej. Tento trošku zarážajúci rituál (jesť a piť niečiu krv nie je pre každého lákavá predstava, nie ešte krv Boha) symbolizuje prijímanie Boha. Ako racionálne vysvetliť neveriacemu človeku tento úkon? Snad se dá začít tím, že když věřící přijímá chleba jako tělo Kristovo a víno jako krev Kristovu, symbolicky tím připomíná a zároveň vyjadřuje, že tak jako jeho tělo přijímá životní sílu z tělesného pokrmu, tak jeho duše čerpá životní sílu z víry v Ježíše Krista, z víry, lásky a naděje, ke kterým Ježíš zve a ke kterým dává sílu. Když chtěl Ježíš svým učedníkům názorně ukázat, že smyslem jeho životního díla je obětavé sebevydání druhým, vzal chleba a víno a řekl: Toto je mé tělo a má krev, „jezte mě“. Když křesťané společně přijímají chleba a víno, má to několik významových rovin: připomínají si Ježíšův pozemský život, jeho hostiny s přáteli a jeho poslední stolování s učedníky, připomínají si taky naději na budoucí „nebeskou hostinu“, zároveň ale také myslí jeden na druhého, protože společné přijímání chleba a vína je taky oslavou a stmelením vzájemných vztahů mezi věřícími. Majú, či mali aj iné náboženstvá podobný rituál –„jedenia“ Boha...? V judaismu, islámu, hinduismu i buddhismu najdeme posvátné hostiny, zasvěcování pokrmů,

obětní rituály a podobně. Nicméně specificky křesťanské pojetí „svátosti eucharistie“ či „slavení večeře Páně“ je pokud vím jedinečné. Sigmund Freud se domníval, že jedinečné není. Tvrdil, že se jedná vlastně o totemickou hostinu, že původ křesťanského „jezení Boha“ je v totemismu. Podle jeho přesvědčení se ve starých totemistických společenstvích uctívala „otcovská postava“ v podobě totemického zvířete (např. vlka nebo medvěda), které bylo tudíž tabu, nesmělo se lovit a jíst, ale když přišla krizová situace, totemické zvíře – tedy symbolický zástupce „Otce“ – bylo k zažehnání krize uloveno a obřadně snědeno. Možná to v některých bodech symbolický a náboženský význam eucharistie připomíná, ale podle většiny badatelů tady zapracovala bujná Freudova fantazie. Náboženstvá sa postojom k alkoholu líšia. Moslimovia majú alkohol zakázaný. Naopak Židia a kresťania nie sú tak striktní a s obľubou využívajú vo svojich rituáloch červené víno. Dokonca Ježišove prvé verejné vystúpenie bolo, že ako hosť na svadbe v Kaane premenil vodu na víno. Prečo práve premena vína ako prvý zo zázrakov?

„Ježíš navštěvoval hostiny tak často, že získal pověst „žrouta a milovníka hodů a pitek.“ Začátek veřejného vystoupení uprostřed svatebního veselí je podle mě nanejvýš vhodným symbolickým zahájením Ježíšova působení. Jádrem jeho učení bylo evangelium, což přeloženo znamená radostná zpráva. Ježíš nepřišel jako zamračený asketa nebo rozzlobený prorok, jeho život a jeho učení jsou pozváním k novému lidství ve znamení víry, lásky a naděje. Vnitřní sílu k tomuto novému životu dává podle Ježíšova učení Duch svatý, který je v Bibli často symbolicky spojován s vínem a jeho účinky s vinným opojením. Svým způsobem si tedy Ježíš pro své první veřejné vystoupení nemohl vybrat lepší situaci. Zaujíma ma aj téma náboženstva a jedenie mäsa. V starej Indii boli pojedači mäsa

vytláčaní na okraj a pozeralo sa na nich s dešpektom. Budhisti veria, že jedenie mäsa spôsobuje utrpenie – kazí im karmu a zaťažuje im svedomie. V kresťanstve dal Boh človeku zem a živé tvory na nej, aby ich spravoval. My ich zabíjame a jeme. Pochopili sme my kresťania to spravovanie správne? V Bibli se praví, že člověk má přírodu moudře opatrovat, ne drancovat a ničit. Na druhé straně se tam ale píše (v Genesis 9), že Bůh dal člověku k jídlu i maso zvířat. V tom je opravdu rozdíl mezi biblickou tradicí na jedné straně a posvátnými tradicemi Indie na straně druhé. Zároveň je třeba dodat, že maso bylo i v křesťanských zemích až donedávna poměrně výjimečnou položkou v jídelníčku. Strava se skládala především z obilovin, zeleniny, ovoce, mléčných výrobků, vajec, a občas, tu a tam i z masa. A nejspíš to bylo mnohem zdravější. Vy ste vegetarián? Už ne. Ale masa jím málo. Nijak zvlášť mi nechutná a není to moc zdravé. Mám mnohem radši zeleninu. Nemáte s tým trošička morálny alebo náboženský problém? Tak to jste mi nasadila brouka do hlavy. To ma teší. Mnohí vegetariáni si pochutnajú aj v niektorej z vegetariánskych reštaurácií, prevádzkovaných prívržencami Boha Krišnu. Sú známi tým, že extrémnu vážnosť dávajú kvalite jedla. Kŕmením cudzincov slúžia Krišnovi, ktorý je, ako veria, prítomný v jedle, ktoré posvätil. Vidíte nejaké podobnosti s kresťanstvom? Jasně, křesťané taky rozdávají jídlo chudým a potřebným a dělají to (v tom lepším případě) k Boží slávě. Rozdíl je asi v tom, že když pracovníci Armády spásy nebo katolické charity rozdávají polévku bezdomovcům, nepředpokládají, že rozdávané jídlo, i když za něj Bohu v modlitbě děkovali, je naplněné duchovní energií nebo obsahuje spásonosné vibrace. Něco jiného je, když se kněz modlí nad chlebem a vínem a pak je rozdává jako tělo a krev Páně. To se ale zase nerozdává „cizincům“, ale jen křesťanům. Spěchám dodat, že mám několik známých a přátel v hnutí Haré Kršna a jejich pečlivost a trpělivost při přípravě pokrmů mě nepřestává fascinovat.

Rozhovor Známe sú tiež židovské kóšer jedlá – jedlá pripravené podľa židovských predpisov. Napr. mäso jedia len z párnokopytníkov a prežúvavcov a musí byť zbavené krvi. Mäso a mlieko sa nesmú jesť ani variť spolu. Moslimovia veľmi podobne považujú za harám (zakázané) jesť bravčové mäso a krv. Na čo slúžia tieto obmedzenia? Židé dostali za úkol vytvořit zvláštní, dobře viditelné a od okolí odlišitelné společenství, tak, aby ostatním lidem „vrtalo hlavou“, co je to za zvláštní národ a aby se pokud možno začali zajímat o jejich svatou knihu a o víru v Boha, kterou Židé společně dosvědčují nežidovskému světu. Zvláštní předpisy židovské kuchyně vlastně vyplývají z úkolu být „zvláštním lidem Páně“: Židé mají být „jiní“, dostatečně jiní v tom, jak jedí, co si oblékají a jak žijí, aby měli jejich nežidovští sousedé a přátelé o čem přemýšlet. Jídelní předpisy muslimů navazují na ty židovské, některé zpřísňují, jiné uvolňují (zakladatel islámu Mohamed se od Židů mnohému naučil). V případě Židů i muslimů je jídlo bytostnou součástí náboženství. Jídlo musí být rituálně čisté, náležitě upravené, všemu se věnuje bdělá pozornost a jednotlivé pokrmy mají hluboký symbolický význam. Nejde tedy především o omezení, ale daleko spíš o cvičení bdělé pozornosti a vnímavosti vůči vlastnímu tělu a všemu, co do něj vchází, stejně jako vůči skrytým duchovním významům viditelných věcí. To se mi zdá náležité a moudré. Môže nás nejedenie – pôst priblížiť k Bohu? Je pre náš duchovný život užitočné držať z času na čas pôst? Já věřím, že se nemusíme „přiblížit Bohu“. Jestli tomu dobře rozumím, On už blízko je, dokonce, jak říká Augustin, nám je „blíž než jsme my sami sobě“. Jen ho někdy (dost často) nevnímáme, protože máme plnou hlavu jiných věcí. Půst chápu jako příležitost ke ztišení, k uklidnění, ke zpomalení a soustředění, jako možnost umlknout a naslouchat vnitřnímu tichu a vnitřnímu hlasu. Když přestaneme obstarávat denní přísun snídaní, obědů a večeří, najednou máme jakoby víc času a vnitřního klidu, a taky odstupu od každodenního shonu. Půst není dobré chápat jako náboženskou

povinnost nebo nátlakovou hladovku. Je to příležitost vyjet na hlubinu, obnovit vnitřní zdroje, „dofouknout duši“. Ano, myslím, že je to užitečné. Ste kazateľ cirkvi bratskej a religionista. Čomu v kresťanstve ste dlho nemohli prísť na chuť? Máte s niečím doteraz problém prijať to? K víře jsem dospěl až v dospělém věku a stále ve mně převažuje vděčnost a radost z nezaslouženého daru, zejména když zavzpomínám na zmatené tápání předtím. Od počátku se mi ale nedaří „spolknout“ tradiční představu, že lidi, kteří nepřijali křesťanství, čeká po smrti věčný trest. Tahle myšlenka mě vždycky trápila a nakonec jsem dospěl k podivnému závěru: ať už to bude jakkoli, já si zatracení hříšníků nepřeju. Zní to dost rouhavě, ale mám takové podezření, že Mojžíš a Ježíš měli podobné pocity.

„Zatracení hříšníků si nepřeju. Mám podezření, že Mojžíš a Ježíš měli podobné pocity.“ Mnoho ľudí nevie stráviť utrpenie okolo seba. Kladú si otázku, či je Boh všemocný, ale nie moc láskavý. Alebo je Boh dobrý, ale nie všemocný. Ako ste si s týmto tajomným božím nezasahovaním poradili vy? Nevím to strávit. Nejlepší by bylo nic k tomu nedodávat, ale mám-li přece jen pokračovat, musím říct, že tento problém je podle mě na teoretické rovině neřešitelný. Na praktické rovině ale řešitelný je, a to je mnohem důležitější. Utrpení druhých lidí každého z nás staví před otázku: co udělám já? Ten, kdo vede tváří v tvář lidskému neštěstí cynické řeči typu „tak kde je ten váš Bůh“ a sám nikomu nepomůže, ve skutečnosti jenom žvaní. Tomu, koho vlastní nebo cizí bolest zlomí a zakleje do hořkosti a beznaděje, je jistě třeba naslouchat a rozumět, ale otázka a výzva, kterou před nás staví utrpení druhých, míří jiným směrem.

Akým? Nakonec je podle mě důležité jen jedno: na kterou stranu barikády se postavím já. Co udělám já, aby utrpení kolem mě bylo míň. Přidám se mezi zahořklé cyniky, mezi ty, kteří propadli skepsi a beznaději, nebo nasadím všechno, co jsem a co mám, abych pomohl tam, kde můžu a tak, jak můžu. A najednou vím všechno, co potřebuji vědět. A ještě něco: sílu odolávat cynismu a skepsi tváří v tvář beznaději mi dává víra. Musím ale honem dodat, že znám řadu nevěřících lidí, kteří pracují v neziskovkách a mají mnohem víc obětavosti a nezdolného elánu k pomoci druhým než já. Obdivuju je a vždycky si s úžasem říkám: kam na to ty lidi chodí... Považujete kresťanstvo za jedinú cestu k pravde a láske? Ak je kresťanstvo jediné pravé náboženstvo – znamená to, že ostatní sa všetci mýlia? Alebo existuje mnoho ciest ako prísť k Bohu a kresťanstvo je jedna z nich? Nikdo, žádný člověk a žádné náboženství, nemá patent a výsadní právo na pravdu a lásku. Láska je jen jedna, ať jí najdeme kdekoli. A totéž platí o pravdě. Křesťané si nemůžou myslet, že se všichni ostatní mýlí, mimo jiné proto, že velkou část toho, co říká křesťanství třeba o mezilidských vztazích a o morálních hodnotách, najdeme v podstatě ve všech ostatních náboženských tradicích. Na druhé straně je pravda, že Ježíšův příběh chápou křesťané jako zlomový bod v dějinách, jako rozhodující přelom ve vztahu mezi nebem a zemí. Takhle tomu rozuměli Ježíšovi současníci, takhle tomu rozuměl podle všeho sám Ježíš a takhle o tom nejspíš mají křesťané vyprávět svým přátelům. Jak to bude s těmi, kdo o Ježíšovi nikdy neslyšeli, a jak si ti, kteří o něm slyšeli, jeho příběh „přeberou“, do toho křesťanům nic není, to je abych tak řekl v Božích rukou. Na rozhovore sa spolupodieľala Zuzana Pohánková.

Doc. Pavel Hošek Th.D. sa narodil v roku 1973. Je religionista a kazateľ Cirkvi bratskej. Píše, prednáša a pôsobí ako vedúci Katedry religionistiky Evanjelickej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Žije v Prahe spolu so svojou manželkou Vierkou a deťmi Matějem, Hankou, Zuzankou a Johankou.

príloha

raňajky Raňajky siláka Barbariča Zdravá slanina Namiesto praženice

PRÍLOHA RAŇAJKY

text: elena akácsová | foto: istockphoto

Ako si nepokaziť deň

Raňajky kráľov Nikdy nepracuj pred raňajkami. Ak musíš pred raňajkami pracovať, najprv sa naraňajkuj. (Josh Billings)

Život je ako grapefruit. Žltooranžový, na povrchu samá jama, vnútri šťavnatý a mäkký, uprostred tvrdé jadierka. Aha, a niektorí ľudia si ho dávajú polovicu na raňajky. Douglas Adams Ak si manželovi večer niečo prepáčila, neohrievaj mu to na raňajky. Marlene Dietrich Nádej je dobrá na raňajky, ale zlá na večeru. Francis Bacon Žena je taká stará ako vyzerá pred raňajkami. Edgar Watson Howe Všetka radosť manželstva spočíva v tom, že môžete spoločne raňajkovať, z čoho potom plynú všetky problémy. Írske príslovie

Alebo tiež: Raňajkuj ako kráľ, obeduj ako princ a večeraj ako žobrák. Alebo: Raňajkuj sám, o obed sa rozdeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi. Múdre príslovia našich predkov – i keď to prvé sa pripisuje Adelle Davisovej aj Francisovi Baconovi – jednoducho rôzne múdre výroky o raňajkách naznačujú, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa, ktoré ovplyvňuje naše zdravie, výkonnosť, telesnú i psychickú pohodu. S tým sa dá súhlasiť i dnes, aj keď väčšina z nás nejde po raňajkách ani sfárať do bane, ani hrdlačiť na panské. Súhlasí s tým i väčšina odborníkov na výživu. Problém je len v tom, že každý si pod pojmom kráľovské raňajky predstavuje niečo celkom iné.

Raňajky nevoľníkov Naši predkovia živiaci sa poľnohospodárstvom považovali raňajky za hlavné jedlo dňa a pred letnými celodennými prácami raňajkovali dokonca dvakrát. Za úsvitu, pred odchodom na pole, zjedli chlieb, ak bolo s čím, tak s bryndzou či slaninou. Druhé raňajky, sýte a teplé, jedli okolo desiatej, rovno na poli. Typickým desiatovým jedlom boli halušky či polievka. V mestách sa podávalo to, čo dnes označujeme ako kontinentálne raňajky. Chlieb, pečivo, biela káva, v zámožnejších rodinách aj vajcia, údeniny. Deti zvykli dostávať sladké raňajky, napríklad chlieb s džemom.

Raňajky Angličanov Anglické raňajky zvykli byť na rozdiel od kontinentálnych oveľa výdatnejšie, zato obed a často i večera bývala skromnejšie. Spisovateľ W. S. Maugham to glosoval takto: „Najesť sa dobre v Anglicku, znamená jesť trikrát denne raňajky.“ Anglické raňajky sú sýte, tepelne upravené, obsahujú mäso, slaninu, čerstvo znesené vajíčka. I anglickí farmári, podobne ako tí naši, však jedli výdatné raňajky až viac ako dve hodiny po zobudení, keď už mali za sebou rannú šichtu okolo dobytka.

Raňajky súčasníkov Celé stáročia z raňajok nikto žiadnu vedu nerobil. Väčšina ľudí jedla to, čo bolo práve po ruke a bola rada, že má vôbec čo jesť a že ich to zasýti. Dnes sa deje niečo celkom iné – máme po ruke čokoľvek a odkiaľkoľvek, v ktorúkoľvek ročnú

dobu, máme neuveriteľný výber, navyše sa jedlom sústavne zaoberáme. Naším súčasným svetom vládnu dva protichodné kulty – kult jedla a zároveň kult štíhleho a zdravého tela. Takmer každý, skôr či neskôr, ak nie pre štíhlu postavu, tak pre zdravotné problémy, začne riešiť, aké sú vlastne vhodné raňajky. Také, čo chutia, dajú telu živiny a zároveň sa z nich nebude priberať a nebudú telu ani inak škodiť.

Raňajky dietológov Máloktorý odborník na výživu, nech už vyznáva akékoľvek stravovacie náboženstvo, by vám dnes odporúčal klasické anglické či kontinentálne raňajky. Na väčšine čiernych listín dietológov sú tuky, údeniny, biele pečivo a rafinované cukry. Najhoršie je neraňajkovať alebo raňajkovať len čiernu kávu s cigaretou. Základom odporúčaných raňajok sú zväčša zložené sacharidy, vláknina, proteíny a minimálne množstvo tuku. V preklade do ľudskej reči to znamená napríklad ovsené vločky s jogurtom, sezónne ovocie, celozrnné pečivo so syrom, prípadne omeleta so zeleninou. Čím menej priemyselne spracovaných a zďaleka dovezených potravín v raňajkách, tým lepšie. Teda ak müsli, tak doma vyrobené na minime tuku a cukru, namiesto cornflakov skôr kaše z rôznych obilnín, či naklíčené zrná a strukoviny.

Raňajky čističov S vlnou všakovakých stravovacích hitov, s princípmi rôzneho kombinovania jedál prišli aj teórie o tom, že ráno sa telo detoxikuje, a tak sa nemá zaťažovať žiadnym jedlom ani pitím, len ovocím, ktoré tomuto procesu čistenia napomáhajú. Odporcovia ovocných raňajok naopak tvrdia, že telo sa čistí priebežne celý deň a len ovocie mu ráno nestačí. Dalo by sa takto dlho pokračovať, prinášať rôzne dôkazy všakovakého pôvodu a dôveryhodnosti na podporu či vyvrátenie každého raňajkovacieho konceptu. Rozum sa však dá zamestnať aj zmysluplnejšie, radšej teda treba dať slovo vlastnému telu, dobre ho počúvať, uvedomiť si, čo mu robí dobre, čo ho ráno zasýti a dobre naladí na deň. Potom si už len treba dopriať čas, pokojne ich zjesť a je celkom jedno, či doma, v obľúbenej reštaurácii alebo pred výkladom u Tiffanyho.

www.chaty-penziony.sk jediný portál na Slovensku, určený na videoprezentáciu ubytovacích zariadení (penzióny, chaty, priváty, apartmánové domy, kempy) chaty-penziony@chaty-penziony.sk

0905157985

KTO SA V TOM MÁ VYZNAŤ? Zdravé vajíčka a slanina Podľa štúdie v časopise Obesity, ktorú uverejnili experti z Alabamy, sú vajíčka so slaninou a fazuľa s opečenou údeninou najzdravšie. Podľa nich totiž raňajky programujú metabolizmus a rozhodujú o jeho fungovaní počas dňa. Takže tučné jedlo na začiatku dňa naprogramuje telo na celodenné odbúravanie a rýchle trávenie tukov. Kto si dá ráno len sacharidy, pripraví telo na sacharidy. Lovci a zberači Väčšina dietológov sa zhoduje na tom, že najhoršie, čo človek môže robiť, je neraňajkovať vôbec. Ak vynechá raňajky, hladina cukru v krvi klesne pod normálnu úroveň a s ňou klesá i energia. Človek je hladný a malátny a má tendenciu rýchlo sa zasýtiť nevhodnými cukrami a inými nevýživnými potravinami. Ozývajú sa však hlasy, že hlad naopak zostruje zmysly a ak potrebujeme byť čulí, nemáme raňajkovať. Tak ako naši predkovia lovci a zberači, nie sú hladní ľudia malátni a slabí, ale naopak akční a bdelí, ich zmysly sú zostrené. Müsli versus slanina Podľa istých európskych meraní sú údajne zdravé a diétne cereálie rovnako tučné ako klasická slanina. Dôvodom je ich príprava na oleji, čo znamená vysoký obsah tuku aj cukru. Ak už teda chcete skutočne zdravé a diétne cereálie, tak jedzte ovsené či otrubové kaše, prípadne obyčajné ovsené vločky. Dochucujte ich čerstvým ovocím, nie cukrom, sirupom či mliekom.

INZERCIA

PRÍLOHA RAŇAJKY

text: dagmar gurová

ZAHRAJTE SA S NAMI

RAŇAJKY MEDZI NEBOM A ZEMOU

Vo vesmíre nalačno

Kozmonaut Ivan Bella musel počas misie vydržať bez raňajok, aby nenarušil vedecké experimenty. Pre prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu je každé ráno iné. „Závisí od toho, aký deň je predo mnou a koľko mám času od prebudenia do odchodu z domu. Niekedy stíham raňajky, niekedy len kávu a niekedy ani len tú.“ Jediným jeho ranným rituálom je, že sa snaží vypiť aspoň pol litra čistej vody. Podoba raňajok závisí od času a chuti. Ak stíha, uprednostňuje čokoľvek z vajíčok – praženicu, ham and eggs, omeletu. Už dlhú dobu sa pomerne pravidelne musí vyrovnávať s tým, že čosi naruší jeho ranné zvyky. „Naučil som sa s tým žiť. Nepravidelnosť vo všetkom je v mojom prípade normálny jav. Skôr je zvláštnosťou situácia, kedy všetko funguje podľa určitých presných schém a programov.“

„Kozmonauti sú väčšinou všežravci a nie sú prieberčiví.“ A čo raňajkujú kozmonauti, ktorí sa pripravujú na misiu? Ivan Bella hovorí, že väčšinou sú „všežravci“ a nie sú prieberčiví. „Čo sa im dá na tanier, to zjedia.“ Jedálny lístok vo vesmíre je individuálny. Každý na ňom pracuje už na zemi. „Je zložený tak, aby obsahoval všetko, čo človek potrebuje, aby mohol existovať, ale aby zároveň vyhovoval každému kozmonautovi individuálne, jeho chuti a naturelu. Ja som fungoval bez raňajok, nakoľko vedecké experimenty boli spojené s odberom krvi a jedlo by znehodnotilo vzorky.“

Vesmírne menu

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Foto: zelpa.sk

Dožičte si, na čo máte chuť. Jedna porcia však musí obsahovať všetky potrebné živiny, ktorými sa zásobíte na prvú časť dňa. Pripravte si kuchynskú váhu a počtárske pomôcky (hlavu alebo kalkulačku), aby ste dosiahli vyrovnaný pomer tukov, cukrov, bielkovín, vitamínov a minerálov. Zároveň skúšajte byť flexibilní – občas nejedzte alebo si namiesto pokojného rána naordinujte poplach, počas ktorého musíte všetko stihnúť v polovičnom čase.

Silácke menu (Doma to neskúšajte) Ak by ste chceli jesť ako silák, ktorý sa špecializuje na ťahanie vagónov, áut a iných ťažkých nákladov, museli by ste mať tréning, ktorý by sa vyrovnal vyloženiu vagónu plného uhlia. Potom by vaše telo bez problémov zdolalo flák mäsa na raňajky či kilo ovocia zjedeného na posedenie.

alebo pol salámy či praženicu z ôsmich vajec. „Pri každom športe je vhodné niečo iné. To, čo zjem ja, by iného zabilo. Nemôžem si dať jeden banán, ale celé kilo. Tak, ako mi nestačí odlomiť V septembri sa silák Juraj Barbarič chystá potiahnuť lietadlo. Foto TASR – František Iván si kúsok čokolády, ale zjem ju celú.“ Ak však hneď ráno nemá na jedlo chuť, radšej niekoľko zeleninu – proteíny a vitamíny. Riadim sa podľa hodín počká. Silák Juraj Barbarič má špeciálny tréning, po toho, ako sa cítim a na čo mám chuť,“ hovorí. Takéto stravovanie ide do peňazí – denne zje štyri až päť kíl jedla a vypije päť až šesť litrov ňom môže zjesť naraz aj pol kila slaniny. tekutín. Napríklad s mäsovými výrobkami mu Držiteľ piatich svetových rekordov za ťahanie železničných vagónov (naposledy potiahol tisíc pomáhajú sponzori. Ak je dobrá úroda, dostane ton o 4,5 metra) Juraj Barbarič má prevrátený ovocie zo svokrinej záhrady. Dáva si surové režim dňa. V noci trénuje a domov sa vracia aj zavárané. Tri teplé jedlá denne pripravuje okolo štvrtej ráno. Vstáva asi o deviatej a keď manželka. „Je veľmi šikovná, stará sa o môj má chuť, dokáže zjesť raňajky, ktoré by bežného Po špeciálnom osemhodinovom tréningu (v sep- jedálny lístok. Nie je to ľahké,“ dodáva s uznaním. človeka položili. „Som taký šrotovník. Potrebu- tembri sa ako prvý človek chystá ťahať lietadlo „Aby som zvládol tréning, musím mať pocit, že jem kvantum kvalitného jedla. Mäso, ovocie, Antonov 225) môže naraz zjesť aj pol kila slaniny som najedený a nič mi nechýba.“

Čo by iného zabilo

„To, čo zjem ja, by iného zabilo.“

Horolezecké menu Prílišná prieberčivosť sa na cestách nevypláca. Inak hrozí, že ostanete so škvŕkajúcim žalúdkom. Nacvičujte preto už doma. Premôžte sa a dajte si niečo, čo by ste bežne nejedli, čo vám príliš nechutí. Uvarte si čaj na primuse a overte si, či zvládnete otvoriť konzervu.

František Kele počas výpravy na Mont Blanc, raňajky mu trčia z batohu. Foto: archív F.K.

Vo výškach víťazí smäd

neodolám švédskym stolom v hoteloch. Horolezec František Kele hovorí, že na Inokedy sa snažím nejesť tam, len piť čaj najvyšších štítoch sa raňajkuje skromne. s mliekom, medom... a potajomky si niečo Známy cestovateľ a horolezec, ktorý vystúpil takmer na sto končiarov v rôznych pohoriach sveta, František Kele, začína ráno prechádzkou s pudličkou Elzou, čím si nahrádza rozcvičku. Najskôr svojmu telu dopraje čaj s mliekom. Skutočné raňajky odkladá približne do jedenástej. Nemá vyniesť z jedálne, čo je zakázané.“ Za normálproblém ani s tým, ak musí ostať bez nich. nych okolností si najradšej dá ovocie, jogurt. Horšie vraj je, keď sa zo spoločenských či „Na cestách táto moja zásada neplatí. iných dôvodov musí ráno poriadne najesť. Zvyčajne sme v kolektíve a tu platí – ako „Necítim sa vtedy dobre. Niekedy napríklad svojho času na vojenčine – kto zaváha,

„Pri cestovaní platí zásada, že kto zaváha, nežerie.“

nežerie...“ Musí sa teda prispôsobiť a raňajkovať, ale raňajší jedálny lístok mu nevyhovuje. „Každý je veľa slaniny, klobásy, proste ťažké raňajky. Posledných asi pätnásť rokov jem menej mäsa. Preferujem zeleninu, ovocie, ryžu, zemiaky.“ Súhlasí však, že pred výstupom sa treba najesť, počas neho je na jedlo málo príležitostí. „Ja sám som túto zásadu porúšoval. Snažil som sa prijať do seba vysokokalorické nápoje a len ľahkú potravu. Vo výškach človek stráca do jedla chuť. Telo prahne len po tekutinách.“ Čím je horolezec vo vyšších polohách, tým sú raňajky skromnejšie.

PRÍLOHA RAŇAJKY

text: július | foto: internet

Raňajky väzňov alebo zápas s pomazánkou Raňajky väzňov sú jednotvárne, ale majú istotu, že ich dostanú. Bolo ráno, pol ôsmej a on stál na rohu ulice s napriahnutou dlaňou. Mal hlad, ale ľudia idúci okolo neho si ho vôbec nevšímali. Z blízkeho stánku s občerstvením sa šírila vôňa pirôžkov. Zhlboka nasával vzduch, dúfajúc, že aspoň takto sa nasýti. Naivka! Zo vzduchu, i keď voňavého, sa žiť nedá. Už piaty deň je vonku z väzenia, ale doteraz nemá nič. Ani strechu nad hlavou, ani peniaze. Tých pár eur, čo mu dali na cestu, minul hneď prvý deň. Veď návrat na slobodu bolo treba osláviť. Ibaže teraz tu stojí o hlade, s prázdnymi vreckami a čaká, že mu niekto nejaký ten centík pohodí. Do paroma! No nebolo mu v tej base lepšie? Bol za mrežami, ale bol najedený. Už od skorého rána. S nostalgiou zaspomínal na ten streštený hurhaj, ktorý sprevádzal každý budíček. Vstávať! Poďme, poďme! A potom už nasledovalo to každým očakávané – nástup na raňajky. Ešte rozospatí väzni s pohárom v ruke šliapali štyri poschodia dolu do jedálne a postavili sa do radu pred okienko, za ktorým stáli traja kuchári. Ten prvý nalial do pohára, ktorý väzeň vyfasoval pri nástupe trestu na umývanie zubov, každému nejakú tekutinu. Raz to bol čaj, inokedy biela či čierna káva a dokonca vo sviatky aj kakao.

V podstate sa ale tie nápoje líšili od seba iba farbou, prípadne slabou príchuťou, ale vždy tam bolo rovnaké množstvo vody. Druhý kuchár podal každému štvrtinku chleba, to ako prídel na celý deň a ten tretí, s bravúrou jemu vlastnou, naberačkou na ten chlieb vykydol pomazánku. Niekedy škvarkovú, inokedy rybaciu alebo tvarohovú, ale vždy hrozne riedku, lebo zrejme aj do nej sa pridávala voda. Tá pomazánka niekomu stiekla z chleba hneď v jedálni, inému idúc hore schodmi a len tí najšikovnejší šťastne dobalansovali s pohárom v jednej ruke a so štvrtinkou chleba, prikrytou

„Vo väzení netreba veľkú fantáziu pri zostavovaní jedálneho lístka.“ naberačkou pomazánky na svoju izbu, kde sa konečne mohlo jesť. Lebo raňajky sa v jedálni iba vydávali. Jesť sa už malo na izbách. Pri odchode z jedálne vo dverách stál bachar a pochopiteľne buzeroval. Ale to patrilo k veci. Človeče, máte špinavé topánky, alebo človeče, upravte si kabát, košeľu a bohvie, čo ešte. Jemu raz povedal, človeče, upravte si pomazánku. Tak

s ním heglo, že v tom momente sa celá porcia pomazánky zošmykla na zem. V ten deň musel pozbierať pomazánku z celej chodby a bolo jej za pol vedra a vydrhnúť celé, rybacinou zapáchajúce schodisko. Nedalo sa nič robiť. Na raňajky bola rybacia pomazánka. Pomazánka, pomazánka, pomazánka. Vo väzení netreba mať veľkú fantáziu pri zostavovaní jedálneho lístka. Popravde však treba dodať, že niekedy bol namiesto pomazánky na raňajky kúsok klobásy, hovorili jej konská, prípadne údený bôčik, ale to v zásade len na veľké sviatky alebo keď mala prísť do basy kontrola zhora. Ej, to boli časy. A teraz tu stojí o hlade a čaká, kým mu niekto niečo dá. Do paroma! Fakt, život nie je prechádzka ružovým sadom.

Menu á la basa Pripravte si rôzne teplé nápoje, ale vždy z rovnakého množstva vody, aby ste dosiahli čo najmenší rozdiel chuti. Varte v obrom hrnci a tekutinu chrstnite naberačkou do pohára na zubnú kefku. Hlavná zásada pre pomazánku je: čím tekutejšia, tým lepšia. Overte si svoju zručnosť – koľkokrát prejdete medzi izbou a kuchyňou, kým sa vám pomazánka zošmykne z chleba.

text: ľubica balážová | grafika: istockphoto

PRÍLOHA RAŇAJKY

KLASICKÉ RAŇAJKY V ZDRAVEJ VERZII

NAMIESTO PRAŽENICE Raňajky sú dôležitým štartérom dňa. Pretože každý z nás je jedinečný, nemožno vytvoriť ideálny univerzálny jedálniček. Je však pár pravidiel, ktoré sa oplatí dodržať, ak si chceme udržať pevné zdravie, vitalitu a dobrú náladu. Ste fanúšikom výdatných raňajok? Za nič na svete by ste sa nevzdali porcie praženice, teplých párkov či klobásky alebo piatich rožkov s maslom a marmeládou? Odvážte sa na trochu kulinárskeho dobrodružstva a rutinné raňajky aspoň občas vymeňte za zdravšiu verziu. Nielenže vás prekvapí výborná chuť, ale aj to, ako dlho ostanete sýti. A nebudete mať problém hýbať sa, ani rozmýšľať. Raňajky by mali byť čo najšťavnatejšie, pretože organizmus najefektívnejšie narába s tekutinami práve ráno a dopoludnia. Vynikajúcim prvým jedlom dňa sú polievky, kaše na slano či sladko, varené obilniny alebo „omáčkové“ jedlá. Dodajú vám potrebnú hydratáciu, energiu, teplo a pohladia žalúdok. Obilie obsahuje veľa zložitých cukrov, dodáva dlhodobú energiu. Celé zrná sú zásobárňou minerálnych látok, vlákniny, životodarnej sily a odolnosti. Náš tip: Pre ľudí, ktorí dávajú prednosť surovej strave, sú vhodné namáčané alebo naklíčené obilniny – celé, mleté alebo mixované. Ovocie na raňajky (ideálne z nášho podnebného pásma, keď práve dozrieva) je vhodné v horúcich letných mesiacoch pre ľudí, ktorým je neustále teplo. Najlepšie je konzumovať ho samostatne najmenej pol až 1 hodinu pred iným jedlom. Náš tip: Ovocie je nevhodné pre ľudí s chorým žalúdkom, pretože enzýmy a ovocné kyseliny môžu byť pre zapálené či boľavé steny žalúdka príliš agresívne.

Sladké raňajky bez cukru:

Pšenová pochúťka s kustovnicou 1/2 šálky pšena 2 šálky vody 1/4 šálky kustovnice čínskej (goji) 4 klinčeky štipka morskej soli

Prepláchnuté pšeno a kustovnicu vsypeme do vriacej vody s klinčekmi a štipkou soli (alebo morskou riasou). Varíme 20 minút, po vypnutí necháme odstáť 10 minút. Naložíme na tanier a posypeme kakaom, karobom, prípadne orechami, alebo praženými semiačkami. Kto má rád sladšie chute, poleje si kašu javorovým, datľovým alebo agávovým sirupom.

? Vyskúšajte

Goji: veľkosťou pripomínajú sušené hrozienka, chuťou niečo medzi brusnicou, jablkom alebo šípkou. Obsahujú aminokyseliny, stopové prvky, vitamíny a veľmi silné antioxidanty. Majú viac beta-karoténu ako mrkva. Podporujúcu dlhovekosť, vitalitu, imunitu. Karob: ovocie svätojánskeho stromu zomleté na prášok. Používa sa namiesto kakaa. Obsahuje bielkoviny, prirodzený cukor, vitamíny skupiny B, minerály a stopové prvky. Má o tretinu menej kalórií a 17-krát menej tuku ako kakao, ale trikrát viac vápnika.

Pre milovníkov klasických „praženicových“ raňajok:

Praženica s tempehom 2 cibule, alebo pór 1/2 šálky pšeničných klíčkov 1 údený alebo smažený tempeh Pórik alebo cibuľu si osmažíme na oleji, vsypeme pšeničné klíčky, mierne opražíme. Pridáme nastrúhaný tempeh. Ak chceme šťavnatejšie jedlo, podlejeme zeleninovým vývarom, čajom Kukicha alebo prevarenou vodou. Servírujeme so zeleninou. Kto má rád slanšie chute, praženicu mierne pokvapká Tamari omáčkou.

Vyskúšajte:

Tamari omáčka: vysokokvalitná a silno koncentrovaná sójová omáčka, vzniká čistou fermentáciou sójových bôbov, soli a koji baktérie. Obsahuje kvalitné aminokyseliny a mikroorganizmy dôležité pre dobré trávenie.

Polievka na raňajky:

Rýchla miso polievka: 8 cm riasy Wakame namočíme na 5 minút. 4 šálky filtrovanej vody dáme variť, pridáme pokrájanú riasu a cibuľu. Povaríme 7 až 10 minút, vypneme. Po chvíľke pridáme 4 ČL Misa. Ozdobíme petržlenovou vňaťou, pažítkou alebo zelenou cibuľkou. Iné varianty – najlepšie použiť max. 3 druhy zeleniny, napríklad: na jemno nakrájaná či nastrúhaná šalotka a zeler; mrkva, petržlen, ružičkový kel. Na zahustenie: lahôdkové droždie, nastrúhaný pšenový knedlík, kuskus, uvarená ryža či obilnina z predchádzajúceho dňa, instantná obilná kaša.

Vyskúšajte

Miso: sa pripravuje fermentáciou sójových bôbov a soli. Nesmie prejsť varom, inak stratí výživové hodnoty. Obsahuje živé enzýmy (pomáhajú pri trávení), esenciálne oleje, vitamíny, minerály a proteíny.

PRÍLOHA RAŇAJKY

text: dagmar gurová | foto: internet

GASTRONOMICKÉ CESTOVANIE

OD NATTA KU CROISSANTU

Vyhnite sa otravnému baleniu, nekonečnému vysedávaniu na letiskách a staniciach či tlačenici v zaplnenej reštaurácii. Vydajte sa na cestu, pri ktorej sa nemusíte pohnúť z kuchyne. Dajte si svetové raňajky. Japonský mix

Typické tradičné japonské raňajky sú: ryža, miso polievka, sladká omeleta, grilovaný losos, nakladaná zelenina a natto. Natto sa skladá zo sóje, ktorá je fermentovaná. Vyzerá to ako fazuľa v karamele, ale v skutočnosti to nemá sladkú chuť a mnohí európski ľudia označujú vôňu aj chuť za odpornú, ale Japonci, hlavne okolo Tokia, ho milujú. Praženica, toast, šalát a káva – raňajky v západnom štýle sú už tiež štandardom hlavne u mladých ľudí. Takže v Japonsku vidíme často na stole v obývačke raňajky v oboch štýloch – otec je paličkami tradičné raňajky, deti príborom kontinentálne.

V Anglicku kávu so sebou

Tradičné anglické raňajky vyžadujú zdatný žalúdok. Mal by totiž zvládnuť toast so šunkou alebo slaninou a praženými vajíčkami. Pečenú rajčinu, fazule, klobásku. Deti zvyknú jesť v raňajkovom klube v škole cereálie s mliekom alebo toast s džemom. V Londýne môžete vidieť, že nielen čajom, ale aj kávou sú tu živí. Siete, ktoré ponúkajú kávu so sebou, robia veľký biznis. Ľudia sa vyhrnú z vlaku či z metra a už sa tiesnia pri pultíku, kde im do kávy frcnú odtučnené mlieko či ohrejú toast a zabalia koláčik. Všetko je predpripravené a frčí ako na bežiacom páse.

sú väčšinou na sladké raňajky. Typický je čerstvý croissant s maslom a pomarančovou marmeládou, ktorá má horkosladkú chuť a obsahuje kúsky pomarančovej kôry. Ich pekári si dávajú na pečive špeciálne záležať. Pekáreň (a cukráreň) so sladkými nástrahami strategicky umiestnenými vo výklade nájdete na každom kroku.

Dáte si brunch?

Kontinentálne raňajky veľmi pravdepodobne nájdete na hotelovom jedálnom lístku. Stačí, že ráno zídete do jedálne, kde vám obvykle predložia chlieb, pečivo alebo koláčiky, maslo, džem, med. Raňajky sú ľahké, nemajú ambíciu byť hlavným jedlom dňa. Ponuka vychádza z raňajkových zvykov vo väčšine krajín na európskom kontinente.

Dobré ráno, Amerika

Američania sa cez týždeň dosť ponáhľajú, preto si doma často zobnú len cereálie s mliekom a pomarančový džús. Cez víkend je z raňajok opäť veľké jedlo, ktoré sa pripravuje pri sporáku. Ľudia sa od stola nikam nehrnú a nakladajú si jednu dobrotu za druhou – wafle s javorovým sirupom, wafle s vajíčkom alebo slaninou, či vajíčkový toast. To všetko treba poriadne zaliať kávou (v reštaurácii vám opakovane dopĺňajú pohár a nepýtajú za to nič navyše), ktorú Európania často ofrflú ako príliš vodovú a slabú.

Francúzska pohodička

Klasické raňajky vo francúzskej rodine bývajú udalosťou. Hoci sa všetci ponáhľajú do práce či do školy, nie je im ľúto posedieť si pol hodinku pri stole a začať deň spoločne. Francúzi

Exotika z Afriky a Karibiku

V týchto oblastiach ľudia raňajky veľmi nezanedbávajú. Sú dôležitým jedlom dňa. V Malawi a vôbec vo väčšine subsaharskej Afriky sa raňajkuje palla (v jazyku Chichewa) – kaša z kukuričnej múky s cukrom. K tomu sa pije sladký čierny čaj, niekedy čaj s mliekom. Sofistikovanejšou verziou je sladká ryžová kaša, teda rozvarená ryža s vodou. Bohatší si ju zarobia s mliekom. Európania vraj týmto jedlám príliš neholdujú, pre našinca sú to dosť neobvyklé chute. V džungli karibského ostrova St. Vincent by ste potrebovali mačetu (aby ste sa predrali), udicu (ak by ste mali poruke more) a zručnosť pri zakladní ohňa. Na vašom raňajkovom tanieri (obrom zelenom liste) by bolo mango, kokos, opečený zelený banán, ryba a yuka alebo iné divoké škrobovité plody.

Nedeľný brunch (kombinácia raňajok a obeda) je tradíciou v Severnej Amerike a v Anglicku. Ide o to, že si dlhšie pospíte, a potom do seba nasúkate toľko jedla, koľko ste schopní zvládnuť. Užijete si to vo veľkom štýle. Čakajú vás vajíčka, slanina, šunka, ovocie, koláče, palacinky či lievance a navyše aj kiš, hydina, ryby, šaláty. O takom čase už na vás nikto nebude zazerať, ak si dáte aj nejaký alkoholický koktail.

pouličné blues

príspevky od predajcov Nota bene

Poradňa u Psej labky radí Ľubica Dnes by som chcela poprosiť Vás všetkých o pomoc pri hľadaní šteniatka, po ktorom majiteľ pátra už dlhšiu dobu. Šteniatko bolo z môjho odchovu, o to viac ma trápi to, čo sa s ním stalo. Zmizlo v priebehu mája z uzamknutej voliéry v dedinke pri Nitre. Po niekoľkých týždňoch márnej snahy hľadania Nera mi toto napísal jeho majiteľ: Ani si neviete predstaviť, aký obrovský šok to bol pre mňa. Ráno vstanem, že idem nakŕmiť môjho chlpatého kamaráta a jeho nikde. Bolo to strašné a ešte dnes sa z toho neviem spamätať. Nechápem, ako mohol niekto urobiť niečo také. Nie som z toho smutný iba ja, ale všetci moji

známi a blízki. Bol som nesmierne šťastný a plný chuti do života a elánu, ako sa s ním budeme s láskou hrať, vychovávať v dobrého a poslušného psa. No najmä priateľa. A teraz by som sa chcela prihovoriť k tým, ktorí ho odcudzili. Vzhľadom k tomu, že psíka môže ktokoľvek identifikovať a v podstate je znemožnený jeho predaj a aj ponechať si ho je nereálne – je tam veľká pravdepodobnosť, že budete podozriví aj z ostatných krádeží, ktoré sa odohrali v dedine v tú noc, mám pre Vás návrh a riešenie! Vráťte psíka do voliéry v noci, keď každý poriadny človek spí, a všetci budú spokojní.

Ak tohto psíka uvidíte, prosím volajte na číslo: 0907 473 718. Ďakujeme.

Strihanie psíkov a poradenstvo: 0907 473 718, Ľubica Chlpíková Internetový obchod – chovateľské potreby: www.webareal.sk/dream

Reál e. T. Show

príbehy postavičiek z bratislavskej hlavnej stanice

Šašo a Vajda Prezývka: ŠAŠO Výzor: večný elegán Aktivita: snaží sa byť kamarát s každým, hlavne s cudzími, a nelegálnym predajom NB a z toho aj profitovať Poznávacie znamenie: je čistotný a to nielen zvonka. Vnútorné orgány viackrát denne dezinfikuje kvalitným (?) alkoholom Šašo je tuším prvý z oficiálne vylúčených predajcov, no Vajda ho aj tak tromfol, nakoľko oficiálnym predajcom nikdy nebol. Ktorý je z nich úspešnejší? No predsa Šašo. On je vlastne mierumilovný a ľudomilný človek. Každého má rád, každému sa snaží pomôcť, poradiť a bohužiaľ každého chce aj rozveseliť. Hneď ho spoznáte, keď zbadáte až po uši vysmiateho, urasteného chlapa, ako sa k vám blíži s roztiahnutými rukami s časopisom v ruke. Jeho taktika a prejav sú dobre premyslené. Správa sa ako pohoďák, ktorý má vždy čas na pár slov o vlakoch, o počasí, o politike, či športovom dianí. Potom tak nenápadne, ako keby len vtedy zbadal, čo vlastne má v ruke, ponúkne vám časopis. A vy si ho aj kúpite. Veď od kohow iného, než od „starého známeho“, s ktorým ste pred chvíľou preberali všetky vaše, jeho i celosvetové problémy. Na vlak sa vyberiete s dobrým pocitom, že ste pomohli slušnému človeku, a vtom si možno aj spomeniete, že dotyčný nemal žiadnu preukážku a nemal vám ako vydať, dokonca aj cigarety od vás vypýtal, ale čo už? Veď bol taký zlatý, milý, bezprostredný... A on? Spokojne si zapáli a vyberie sa do svojho šenku, zvaného kancelária, kde si poriadne prepláchne žalúdok a len v dobrom o vás rozpráva svojim kamošom.

Prezývka: VAJDA Výzor: jeho meno hovorí za všetko, určite ho spoznáte Aktivita: väčšinou podopiera jeden zo staničných bufetov, aby sa náhodou nerozpadli pod náporom ľudí. Je Šašov partner v predaji. Poznávacie znamenie: možno to, že je slušne neslušný. Aj keď vám vynadá alebo vás pošle kade ľahšie, vy to nepočujete. Mrmle si to pod nos. Vajda, aj keď sú parťáci, je pravý opak. Málo slov, málo pohybov, kamenná tvár a slušnosť. Aspoň kým ho počujete. Chodí po stanici so svojou paličkou ako nejaký starší pán na prechádzke a popritom vám ukáže niečo tajné, dôverné. Je to samozrejme výtlačok NB, ale on to dokáže tak predstaviť, ako nejaký nedostupný, dokonca luxusný zahraničný tovar, ktorý keď si nekúpite, budete celý život ľutovať. Jeho úspech je striedavý, ale celkovo mám taký dojem, že on je spokojný. Nervózny a bez nálady zostane vtedy, keď ma stretne alebo uvidí predávať. Vtedy má po kšeftoch. Raz som si dovolil ho drzo uzemniť. Neboli časopisy, aj ja som už svoje posledné predával, keď Vajda dostal geniálny nápad. Akoby nič došiel ku mne, že prosí si časopis. Zostal som ako obarený jeho drzosťou a ledva som mu odpovedal, že mu nepredám. On sa ma nechápavo opýtal, že prečo? Toto som už ja nechápal, ale pomaličky mi dochádzalo, že on je trošku asi zaostalý a nepamätá si ma. Tak som mu vysvetlil, že nie som rasista, ale svojich zákazníkov si dovolím vybrať. No toto ho už dorazilo. Odvtedy ma nezdraví. Šašo a Vajda sú fakt postavičky ako z rozprávky. Neviem síce z ktorej, ale asi z Noci Príšer. Obidvaja

sú pre bežných ľudí celkom zábavní, ale bohužiaľ pre ostatných predajcov dosť veľkou hrozbou. Nie preto, lebo nám kazia predaj alebo zárobky, ale preto, lebo sú schopní hocikoho cudzieho osloviť, poslať za nami, aby pre nich kúpil časopis, aby mohli ďalej predávať. Keď ich potom kontrola stretne napr. s mojím časopisom (reg. čísla v Blave sa pečiatkujú na prednú stranu časopisu) v ruke, stopka alebo vylúčenie hrozí aj mne. A potom môžem ísť tiež žobrať, nedajbože kradnúť. Čo už? Aj taký je život... F.H.

ŠPIÓN

text: dagmar gurová | foto: mirka mojžišová

NA OHNI UVARÍ TO ISTÉ, ČO INÍ NA PECI

KRÁĽOVNÁ DŽEMU Prírodné ohnisko nie je pre Andreine kulinárske výtvory žiadnou prekážkou. Nad ohňom zavára a zvládne aj palacinky. Jej džem z černíc nazbieraných okolo Dunaja je taký dobrý, že zlodeji neváhali ukradnúť tridsať fľašiek. Naša predajkyňa Andrea a jej priateľ žijú väčšinu roka v stane pri Dunaji. „Našli sme si starší štvormiestny typ, ale bez tyčí. Nahradili sme ich silnými konármi a stan sme postavili napevno, skoro ako dom.“ Potvrdila to nedávna povodeň. Na mieste, kde bývajú, vraj bolo až 1,8 metra vody. Stan však neodplavila. „Neprišli sme takmer o nič. Voda nám len poodsúvala veci – nábytok, kufor s niektorými menej dôležitými potravinami,“ hovorí. „Z kotlíka sme už nestihli vyliať zvyšok polievky a hoci bol tiež pod vodou, našli sme v ňom po návrate ešte stále plávať cibuľu aj rezance. Zaváraninami voda ani nepohla, sú len špinavé od bahna.“ Áno, čítate dobre – Andrea bez problémov ovláda poľnú kuchyňu. Vyvára nad ohňom v ohnisku to, čo by možno iní nezvládli ani na bežnej peci – palacinky, parené buchty. „Keď som z nich susedom doniesla na koštovku, povedali, že som sa zbláznila,“ smeje sa. „Na ohni sa dá zvládnuť úplne všetko, akurát že neupečieš koláč.“ Zásobuje domácnosť výživnými jedlami a sama vyrába aj pochúťky ako kompóty a džem. „Zaváram marhule a jabĺčka. Pri Dunaji je veľa černíc, z ktorých robím džem.“ Poslednú várku chystala vlani v októbri. Ktosi im však zo stanu ukradol 30 fliaš, takže teraz čaká na novú úrodu. Rovnaké je to s paradajkami, ktoré si tento rok vysadili. Ibaže ich neukradol človek, ale rieka. Polievka je základ Najbežnejšie jedlo, ktoré Andy pripravuje, je polievka. Gulášová vydrží najdlhšie. Môže navariť plný kotlík, dávku na tri dni. „Aby sme na druhý deň nemali zase to isté, pridám do nej fazuľu z konzervy. Na tretí deň zase kyslú smotanu.“ Väčšinu jedál treba zjesť do dvoch dní. Zelenina v kombinácii s cestovinou sa kazí najrýchlejšie. Namiesto chladničky jedlo putuje do krabičky v igelitke a pod strom, kde je chládok. „Výhodou je, že v lese je vždy o niečo chladnejšie ako inde vonku.“ Polievky sú základ, ktorý Andrea dopĺňa perkeltami, kuraťom alebo rezancami, ktoré pripravuje na slano aj na sladko. „Minule sme grilovali teľaciu hruď, ktorú sme dostali do daru.“ Vybavenie kuchyne je nenáročné. „Potrebuješ taniere, poháre, príbory. Kotlík a hrniec, aby si mohla variť viac jedál. Panvicu, varechu a obracačku. Namiesto cedníka stačí aj doska na krájanie. Pre mňa sú najdôležitejšou výbavou koreniny.“

Andrea sa doobeda borí s bahnom, ktoré jej v stane nechala povodeň. Poobede predáva Nota bene.

Časť jedál sa varí na rošte. „Musíš mať dobrú pahrebu, a potom už len reguluješ oheň prikladaním malých triesok. Tak robíš napríklad palacinky,“ vysvetľuje. Jednoduchšie sa varí v kotlíku. Je na reťazi a na dosiahnutie správnej teploty ho stačí iba posúvať hore–dole. „Keď vieš ako regulovať oheň, varenie trvá približne toľko ako v normálnej kuchyni.“ Andrea varí veľmi rada a nové podmienky ju neodstrašili. „Nemala som ani veľa nepodarkov. Iba prvé rezne boli trochu

veci umýva, vyvára, aby ich vydezinfikovala a znova umýva. „Neviem, čo urobím s kobercom, je úplne nacucaný vodou. Dúfam, že nebude veľa pršať, a keď dáme všetko do poriadku, nepríde nová povodeň.“ Keď skončí dennú dávku upratovania, chodí na brigády. Príjem si dopĺňa aj predajom Nota bene. Môžete ju stretnúť pri Novom moste.

„Na ohni sa dá zvládnuť úplne všetko, akurát, že neupečieš koláč.“

Na cesto potrebuje: Pol litra mlieka Pol litra vody Dve vajíčka (aby sa vám nad ohňom cesto príliš nelepilo) 300 – 400 gramov múky Dva vanilkové cukry (nemusia byť) Olej na panvicu alebo masť Vymiešame cesto, aby nebolo husté. Ak je riedke, pridáme trochu múky. Vypekáme palacinky.

do čierna, ale boli jedlé. Pri suchom mäse sa ťažšie odhaduje čas prípravy, aby bolo mäkké a nespálilo sa.“ Chystaním jedla sa Andrea nezvykla zaoberať len doma. Pred časom totiž robila ako pomocná pekárka. Vie upiecť chlieb, žemle aj pletienky, ktoré sa na rozdiel od rožkov vyrábajú ručne. Neskôr robila pri pokladni. Teraz stálu prácu nemá. Doobeda čistí následky povodne. Kým sa jej to podarí, neostáva im iné ako spať vonku a zápasiť s komármi. Stan je totiž ešte nepoužiteľný. Musí z neho vynosiť haldy schnúceho bahna. Všetky

Palacinky na ohni

Plnka – černicový džem Do veľkého hrnca postaveného na rošte nasypeme černice, podlejeme troškou vody, aby sa nepripálili. Počkáme, kým pustia šťavu, pridáme cukor. Keď masa začne hustnúť, nakladáme ju do fľašiek. Namiesto džemu môžeme vymiešať tvaroh s cukrom. Hotové palacinky polejeme čokoládou, dozdobíme ovocím a šľahačkou.

text: sandra tordová | foto: miro kubečka a jana čavojská

gastroduel

Kulinársky súboj o priazeň našich žalúdkov. Ktorý vyhrá v zápase chutí vegánsky, či „mäsožravský“?

Národnostný útok na žalúdok

V tejto pohnutej dobe sme sa rozhodli ponúknuť vám naše slovensko-maďarské kulinárske zmierenie. Miro a Ľubica ponúkajú recept, ako žiť s našimi maďarskými susedmi spolu a chutne.

Pikantné hovädzie s cukinovou bábovkou pre 2 osoby 300 g chudej hovädziny na tenučké plátky 1 PL čili omáčky (sambal oelek) 1 PL paradajkového pretlaku 1 PL sladkej mletej

papriky 1 PL sójovej omáčky 1 strúčik cesnaku, posekaný 1 stredne veľká cibuľa, pokrájaná 2 PL slnečnicového oleja, korenie

Všetky suroviny spolu dobre premiešame a necháme 2 hodiny marinovať. Potom rozpálime panvicu a plátky na ňu naukladáme. Otočíme po minútke a po ďalšej prilejeme trochu vody, aby sme získali omáčku. Ešte 2 minútky dusíme a podávame s cukinovou bábovkou.

Miro Kubečka kuchár, foodstylista, majiteľ reklamnej agentúry Aperto a aranžér a fotograf jedla. V našom gastrodueli reprezentuje „mäsožraveckú“ časť populácie. Miro sa teší, že máme za susedov Maďarov, takých skvelých kuchárov. Z kuchýň iných národov je mu najbližšia kuchyňa Blízkeho východu. Najčastejšie je u neho na tanieri thajská kuchyňa. Kuraciu polievku Tom Kha alebo banán v kokosovom mlieku považuje za špičkové. Pre naše spojenie maďarskoslovenských chutí ponúka svoj recept ako na to. „V tomto jedle je veľa ingrediencií, kde sa prelínajú obe kuchyne. Mletá paprika, pretlak a hovädzina z Maďarska, za Slovensko sme pridali cesnak a cukinu,“ vysvetľuje Miro.

Netradičný maďarský guláš s tekvicovými haluškami 0,5 kg celozrnnej hrubej špaldovej múky 0,5 kg tekvice, soľ Seitan špeciál („pšeničné mäso“) cca 400 g 3 cibule, 3 čerstvé papriky a 3 paradajky

1 PL slnečnicového oleja 1 PL Johsen shoyu – sójovej omáčky 1 ČL rasce, 1 ČL mletej červenej papriky 1 ČL majoránky

Tekvicu nastrúhame, mierne posolíme a vmiešame do nej toľko špaldovej múky, aby vzniklo hustejšie cesto. Necháme ho odstáť aspoň 20 minút (až do 12 hodín – v chlade). Do zovretej osolenej vody hádžeme halušky, keď vyplávajú, scedíme ich. Na oleji osmažíme cibuľu, posypeme ju čípoš či nečípoš mletou paprikou a rascou. Pridáme nakrájanú čerstvú papriku a kúsky seitanu. Podlejeme trochou zovretej vody a dusíme 5-10 minút. Pridáme paradajky, podusíme ešte 3-4 minúty. Po vypnutí dochutíme shoyu omáčkou a rozdrveným majoránom. Podávame s haluškami alebo varenými jačmennými krúpami. Ozdobíme čerstvou paprikou a paradajkou. Táto „moderná verzia“ uhorského jedla nás svojou vôňou naladí na gurmánske zážitky, zasýti i veľkých „hladošov“ a pomôže nám vychutnať si pocit pohody a spokojnosti.

Ľubica Balážová konzultantka v oblasti zdravého životného štýlu, je vedúcou nového obchodíku v Trnave. V našom dueli chutí reprezentuje vegánsku stranu. Ľubica si obľúbila maďarskú kuchyňu pre jej šteklivú pikantnosť. Hovorí, že ak sa delíme na národy a politické strany a čokoľvek iné, prináša to konflikty. „Ak si uvedomíme, že sme ľudia z mäsa a kostí a hľadáme, čo všetko nás spája, rozdiely miznú,“ tvrdí Ľubica. Na rozbroje má recept, že energiu treba presunúť na to, čo chceme zlepšiť. Proti čomu bojujeme, to posilňujeme, pretože tomu venujeme energiu. Rozbroje preto musíme „vyhladovať“.

Ďakujeme predajni Ľubka – potraviny pre zdravie, za poskytnutie priestoru a potravín na varenie. Zdravé a chutné potraviny, poradenstvo i recepty šité na mieru nájdete v Trnave na Šrobárovej ulici č. 1.

DO TUCTA

text: zuzana pálošová, dagmar gurová

Študenti bratislavského gymnázia: každá polievka je originál. Foto: Mirka Mojžišová

DOMÁCA POLIEVKA PRE ĽUDÍ Z ULICE

POZRI SA KTO TO VARÍ Varia dvadsať–litrové polievky a pri tom rozmýšľajú, ako ich urobiť zdravé a husté – aby bezdomovcom zalátali prázdno v bruchu. Dobrovoľníci z cirkevných zborov varia vo svojich domovoch jedlo pre tých, čo domov nemajú. Mám to šťastie zúčastniť sa projektu v prvých mesiacoch. Po mnohých službách pár týchto dobrovoľníkov-kuchárov navštíviť nazývaného Street work a pomáhať pri vy- už len bez presmerovania ďakujem. V a zistiť, ako to celé prebieha. dávaní stravy. Spolu s klientmi – bezdomov- myšlienkach zablúdim k dobrodincovi bez cami vyčkávame auto, ktoré vezie voňavú tváre a mena, a cítim trochu vinu, že zbi- Nežiada pochvalu polievku. Nastúpení v rade prešľapujú z mies- erame vavríny namiesto neho. Kto je šedá Pani Vierka ma presviedča, aby sme ta na miesto, rozprávajú sa, hádajú ... Zvuk eminencia výdajov stravy? Komu ľudia z ulice nezverejňovali jej meno. Za svoju prácu otvárajúceho sa termohrnca však všetkých vďačia za výborné jedlo? pre bezdomovcov totiž neočakáva žiadne upokojí. Hneď, ako dostanú polievku, zaboria „Platforme Kresťania v meste a evanjelickej pochvaly či ovácie. V kostole počula o umrzdo nej lyžice. Prvé sústo je testovacie. „Aké je aliancii,“ odpovedá Peter Kadlečík z nášho nutých bezdomovcoch počas zimy 2006. to dnes?“ čítam z krátkych pohľadov do ne- združenia. Zhromažďuje vyše desať cirkev- O rok neskôr kazateľ wspomenul možnosť známa, kým mozgy spracovávajú informáciu. ných zborov, ktorých dobrovoľníci pomáhajú, pomôcť týmto ľuďom varením polievky. „Hmm, dobre ste dnes navarili...“ pochváli ma kde je to potrebné. V letemá niektorý y nich „Hneď som na to kývla. Cítila som to ako Štefan. „To som nebola ja, ale niekto iný. My službu v utorok a štvrtok, v zime aj v sobotu šancu priamo od Boha,” odpovedá pani Viervám to iba rozdáme,“ znela moja odpoveď a navarí 20 litrov polievky. Rozhodli sme sa ka. Pozýva ma na ďakovné pohostenie pre

streetworkerov, ktoré mieni opäť usporiadať. obrubník.“ Vysvetľuje svoje zranenie. však zo všetkých možností najobľúbenejšia. V mysli sa mi vynárajú slová kolegov, ktorí „Ale povedzte im, že sa nemusia báť! A sú aj študenti, ktorí sa predháňajú, aby sa ho už zažili a doteraz o ňom básnia. Zaujíma Polievku aj tak navarím!“ smeje sa. k hrncu dostali. Prváčka Nina si to vyskúšala ma, kto financuje to množstvo polievok. Mirko Pír s manželkou Katkou sa o možnosti toľkokrát, že musí nechať priestor menej „Jeden a pol roka som varila zo svojho. Te- variť pre ľudí bez domova dozvedel v zbore. akčným. „S veľkým hrncom a piatimi ľuďmi raz mi prepláca bločky zbor. A je tu jedna Išli do toho spolu, ale bol rozhodnutý skúsiť okolo to ide ľahšie ako bežné varenie, aj pani, v mäsiarstve na Mlynarovičovej – od- to aj sám. Kedysi dával peniaze všetkým keď už sa nám stalo, že namiesto zápražky kladá pre mňa kolená. Ak sa minú, objedná bezdomovcom, ale neskôr im pomáhal už sme urobili cesto,“ smeje sa jej spolužiačka ďalšie...” „selektívne“ a inak. „Mnohí to minuli na Selma. Pre viacerých je polievka prvou Ak práve nevarí, užíva si dôchodku, robí chlast,“ vraví. Dať im jedlo, šaty alebo ich kuchárskou príležitosťou. „Snažil som sa, korektúry alebo sa venuje vnúčatám. Má odviezť do nocľahárne DePaul a zaplatiť aby v každej skupine bolo dievča,“ hovorí pocit, že je šťastlivec. „Ľudia majú sklon im niekoľko nocí považuje za vhodnejšiu Jaura. „Trošku ma vydesilo, keď sa ukázalo, porovnávať sa s tými, čo majú viac. Ale pomoc. že jeden chlapec prvýkrát v živote drží v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú menej, S manželkou varia na striedačku. „V našej škrabku.“ alebo nič, je nám nesmierne dobre. Teraz, rodine sa snažíme stravovať sa zdravo a Všetko dobre dopadlo a polievky v čase záplav, alebo keď vonku prší, spo- manželka tak varí aj pre bezdomovcov. p e t r ž a l s k ý c h g y m n a z i s t o v p a t r i a meniem si na ľudí bez domova. Vtedy ma Samá zelenina, bez mäsa.“ Zahusťuje smota- k najobľúbenejším. Namiesto 17 litrov už vôbec nenapadne, že nemám z čoho dať.” nou. Solí málo. Ročne minú len kilogram soli. varia 23. „Manželke dohováram, aby varila hustejšie „Začíname nákupom – asi tak štyri, päť Akcia namiesto slov polievky, aby zasýtili. Ale ona má vlastný plných tašiek. Väčšinou platíme okolo 20 V byte zaliatom slnkom sa nesie príjemná spôsob. Spraví napríklad brokolicovú kré- eur,“ hovorí Nina. Na prísady sa skladajú. vôňa variacej sa polievky. Pani Barbora An- movú. Ja zas varím ťažšie, gulášového typu. Celá akcia trvá asi štyri hodiny. „Je to talíková ju mieša v obrovskom hrnci, zatiaľ Používam veľa mäsa, klobásky, soľ...“ Nákla- príležitosť byť aj s ľuďmi, ktorých mimo čo robotníci na balkóne lepia kachličky. dy na varenie a dopravu platia sami. školy nevídame často,“ hovorí Lukáš. Občas „Zo zboru prišla výzva, že môžeme takýmto sa zastaví niekto, s kým nerátali. Pokrája spôsobom pomôcť a náš kazateľ sa pýtal, či mrkvu, ošúpe zemiaky a ide si po svojom. si to vezmem celé na starosť,“ hovorí. „Milé je, že navaríme viac, a potom si tiež Zorganizovala tím kuchárov ochotných naložíme,“ hovorí Selma. „Urobíme dobrú variť v príslušné dni. V kostole veľa hovoria vec, v škole nám to kvitujú a ešte sa aj o pomoci blížnym a teraz má možnosť robiť zabavíme,“ dodáva Lukáš. to. Do polievky prileje vodu z rýchlovarnej kanvice a postaví na ďalšiu dávku. „Takto to ide rýchlejšie.“ vysvetľuje mi. „Dnes bude fazuľová...“ V polievke vidím aj množstvo zeleniny a mäsa. Manžel pracuje v občianskom Pán Pír nás odprevadí pred budovu, kde ešte združení, peniaze nie sú nazvyš. Na všetky robíme posledné fotografie. Predavačky z potraviny sa však zložia členovia zboru. obchodu na mliečne výrobky práve zatvá„Ľudia radšej prispejú peniazmi, než prácou. rajú. Zaujímavé je, že najčastejšie dávajú dôchod- „Toto je jediné miesto, kde majú pravé covia,“ rozpráva o svojich skúsenostiach. mlieko. Z kravy a plnotučné. Odtiaľto kuPolievku varí vždy inú. Ako sa podarí. „Ešte pujeme aj do polievky,“ doloží na záver a ju zahustím...“ zarába cesto na halušky a lúči sa s nami. naberá ho do strúhadla. Podarilo sa na hustejšie, tak ho naberám ja, aby mohla Dobročinnosť v osnovách jednou rukou držať strúhadlo a druhou Do poslednej chvíle netušia, čo dnes pre Mirko Pír s manželkou Katkou nosia polievku až strúhať. „Páči sa mi, že na kontajneroch bezdomovcov uvaria. Študenti Bilingválne- z Malaciek.Foto: Zuzana Pálošová je oznam, kedy a kde sa polievky vydávajú“ ho Gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave majú vraví. Takto sa o nich môže dozvedieť každý. radi prekvapenia. Či je polievka fazuľová, Polievka je pomaly hotová. „Musíte kapustová alebo cheap (lacný) guláš, vždy je Mnohí čitatelia možno ani nevedia, že naše ochutnať!“ Neodolám vôni a súhlasím s jed- originál. Svoju fantáziu nezväzujú presnými združenie popri dobre známom projekte nou naberačkou. „Je vynikajúca,“ pochválim receptami a v kuchtiacich družstvách sa časopisu Nota bene organizuje terénnu sociálnu prácu priamo v uliciach Bratislavy. a ticho závidím jej rodinke, že je takýmto navyše striedajú. Povinne. dobrotám vystavená stále. Musia totiž odrobiť desať hodín dobrých Vyhľadávame ľudí žijúcich na ulici, a poskyskutkov ročne. Škola ich zaradila do osnov tujeme im potrebné informácie, základné zdravotné ošetrenie a aj stravu a oblečenie. Na striedačku predmetu náboženstvo a etika. „Chodia V Malackách vystupujeme z vlaku. Po sem vypiplané deti, z dobrých, sociálne Od roku 2008 sa polievka pripravuje v domácniekoľkých minútach čakania ide smerom zabezpečených rodín. Chceme, aby si nostiach v spolupráci s platformou Kresťania k nám pán v stredných rokoch a máva zdra- všímali, že svet sa netočí len okolo nich. A v meste a evanjelickou alianciou, do varenia vou rukou. Na druhej je sadra, ešte čerstvá, že je dobré rozdeliť sa so svojim dostatkom,“ sa zapojilo vyše 50 rodín. Ďakujeme za pomoc koordinátorovi Marekovi Krajčimu a Tomášovi nepokreslenú kvetinkami a piškvorkami. hovorí učiteľ Dušan Jaura. Pýtam sa, ako sa mu podarilo zohnať takú Nie každý je nadšený z úbytku voľného času Kriškovi zo zboru Bratskej jednoty baptistov a peknú... „Šiel som na bicykli a nezvládol a vreckového. Polievková dobročinnosť je všetkým zapojeným.

„V našej rodine sa snažíme stravovať sa zdravo a manželka tak varí aj pre bezdomovcov.“

Možno neviete

Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

More, zatiaľ vždy zabralo

Zohratá štvorka „Nech žijem kdekoľvek, doma sa má predsa človek cítiť najlepšie a najbezpečnejšie, nie?“ povie a dovolí nám nakuknúť do každého rohu v maličkom byte. Klobúk dolu, Dáša má vkus a len potvrdzuje pravidlo, že aj z mála peňazí sa dá vyčarovať kráľovstvo. Z pôvodného dvojizbáku vybudovaním priečky vznikla izbička pre najstaršiu Kristínku. Má sedemnásť, po maturite na obchodnej akadémii by rada pokračovala na vysokej škole. „Ekonómia to ale určite nebude,“ prezradí sympatické dievča. Najlepšia kamarátka vlastnej mamky a najväčšia pomocníčka pri výchove dvoch mladších bratov. „Neriešim príliš ich postihnutie, mentálne sú v poriadku, najmä Andrej, takže flákanie pri učení mu neodpúšťam. A keď treba, prídu na rad aj zákazy. On už vie, že najhorším trestom je stop od počítača. Pri ňom by presedel celé dni. Takže, ak by som mala charakterizovať svojho dvanásťročného brata Andrejka – je šikovný, veselý, len často dosť lenivý.“ Pri poslednom Dáškinom dieťati – šesťročnom Viktorovi sa hlas mamy o niečo viac rozcitlivie. Postihnutie je okatešie – „no zdá sa, že od minulého leta začína rapídne napredovať. Vtedy začal chodiť, dokonca aj rozprávať, cez deň sa odnaučil od plienok – to je veľké víťazstvo! Veľmi sa nám s Kikou uľavilo, už sme mali obavy, že k telesnému hendikepu pribudne aj mentálny.“

Andrej Poďme ale po poriadku. Starší Andrej sa narodil predčasne. Keď si ho po čase Dáška niesla v perinke domov, verila, že z neho vyrastie chlap ako hrom. „Aj keď bol malinký, bol krásny. Snedá pokožka, husté vlásky – tešila som sa z neho. Áno, napojili ho na umelú ventiláciu, trčali z neho všakovaké hadičky, ale ja som vedela, že my zabojujeme a urobíme zázrak,“ povie Dáška a usmeje sa na Aďka. V deviatich mesiacoch mu diagnostikovali spastickú kvadruparézu, čiže detská mozgová obrna udrela najmä do rúk a nôh. Začal sa kolotoč náročných cvikov Vojtovej metódy, pri ktorom dieťa bolestivo plače a každej mame sa pritom kotúľajú ľútostivé slzy po tvári. Hnacím motorom pre Dášku bol fakt, že mentálne Aďo napredoval. Jeho ocko si nechcel pripustiť

postihnutie, radšej o diagnóze mlčal, nikdy s malým necvičil. „Ale nič mu nevyčítam. Chlapi všeobecne ťažko znášajú chorobu dieťaťa. Musím povedať, že chvíľku nám po Aďkovom narodení bolo fajn. Manžel pracoval, bývali sme v krásnom dome, ktorý síce nebol dokončený, ale mali sme tam pohodlie. Varila som pre robotníkov, starala sa o deti a keď aj občas došlo na hádky s mužom, keď na mňa sem-tam aj zdvihol bez vážnej príčiny ruku, snažila som sa neriešiť to. Nech je len doma kľud a pohoda. Dnes viem, že agresivitu vlastného muža treba radikálne zastaviť okamžite. Nie chlácholiť sa planými sľubmi ako sa už nič nezopakuje...“ Andrejko je dnes odkázaný pri chôdzi na barlu. Po byte sa pomotá sám, musí však vidieť oporné body – stenu, skriňu, stôl. Ale nijaký vozík! Poctivo trénuje plávanie, každé tri mesiace rehabilituje v Čilistove alebo v Dunajskej Lužnej a hoci je jeho chôdza krivšia od zdravých spolužiakov, Aďo sa nevzdáva. „Ešte to vylepšíme, neboj!

„Pre deti chcem vzdelanie a istotu, že ich mama je tu vždy pre nich.“ Nie, posmešné reči som si nevšimol. Chodím do integrovanej triedy, sme tam dvaja postihnutí a je mi fajn,“ stroho okomentuje svoju situáciu a dodá, že z predmetov ho okrem výtvarnej príliš nebaví nič, lebo „učenie je nuda“, zato sa nevie dočkať paralympiády v Piešťanoch, kde bude súťažiť za svoju školu. A pri zmienke o jedle zo seba okamžite vyhŕkne pizzu – tú by jedol aj každý deň.

Väzni na terase Priam neustálej pozornosti sa dožaduje malý Viki. Pri pohľade na jeho „husté“ telíčko sa ani nechce veriť, že ešte nedáv-

Pre Dášku sú najdôležitejšie deti.

no bol len kosť a koža a nohy pripomínali hompáľajúce sa paličky. „Je to náš malý sumo,“ pohladká ho po hlave veľká sestra Kristínka a snaží sa mu vyhovoriť telku. „Nie, teraz ju nezapneme, rozprávame sa,“ ráznym hlasom povie a prizná, že na bratov je v porovnaní s mamkou ona tá prísnejšia. „Niekto musí určovať pravidlá,“ s nadsázkou povie a mama Dáška okamžite spustí chválospev na svoju jedinú dcéru. O tom, ako si nevie predstaviť život bez nej, ako je na ňu spoľahnutie, ako sa dobre učí, je svedomitá a starostlivá a hlavne „ako mi nikdy v živote nevyčítala, že som jej nedokázala vytvoriť bezpečné detstvo. Ona si dobre pamätá hádky s mužom, vyhrážky, videla aj bitky. A dokonca sa ušlo od otca aj jej. Vždy stála pri mne, bránila ma a prosila, aby sme od otca odišli. Keď mal Viktorko dva a pol roka, sťahovali sme sa. Z luxusného domu do jednoizbového bytu s gamatkami. Klesli sme na samé dno, ale len my dve sme vedeli, že aj táto bieda je lepšia ako strach z príchodu

otca domov. Poslednú scénu si pamätám živo. Čakali sme na muža s obedom. Boli grilované kurence, šalát, upiekla som aj koláč. Potrpela som si, aby sme ako rodina aspoň raz do týždňa sedeli spolu pri jednom stole. Aďo už bol hladný, ale odháňala som ho od hrncov, nech vydrží, veď ocko čoskoro príde. Aj prišiel, ale radšej nemusel...“, načne spomienky Dáša. Mal očividne zlú náladu, vždy keď ho niečo vytočilo vo

firme, zlosť si vybíjal na najbližších. „Ani panvu viac z neho nešlo von. Povyťahovali neviem prečo, zrazu ma začal naháňať so ho všelijako a ja som následne len železnou stoličkou, Kika ma bránila, tak sa počúvala zdrvujúce správy: hypotómia, jej ušlo... S deťmi som sa pred ním zamkla predpokladaná ťažká mentálna retardácia, v Kristínkinej izbe, tá jediná bola na zámok. nehybná ľavá rúčka. Narodil sa pridusený, Lenže on vylomil dvere a vymkol nás na niektoré mozgové bunky teda akoby zasterase. Namiesto chutného obeda s ockom pali a len poctivým cvičením a rehabilitásme sa stali jeho väzňami. Strašný pocit ciami sa môžeme pokúsiť ich „prebudiť“. poníženia a vnútornej bolesti! Zavolala som Zrútil sa mi svet! K jednému postihnupolíciu, spísal sa záznam a doma bolo po- tému synovi nečakane pribudol druhý. A s tom ešte horšie. Keď sa podobné situácie vážnejšími prognózami.“ Dáša už ale mala ešte párkrát zopakovali, povedala som si náskok. Ľútosť pri Vojtovej metóde hodila za hlavu, trénovali odušu a spolu s Kikou konečne: Dosť! Podala o rozvod a opustila veľký dom. Ocit- dúfali, že k zlepšeniu dôjde. Do toho prišlo li sa v sociálnom jednoizbáku s gamatkami peklo s mužom, sťahovanie od neho, „nad a po čase im mesto pridelilo tento dvojiz- vodou ma držala skutočnosť, že moje deti bový byt. „Ťažko hovoriť o sociálnom byte, ma potrebujú.“ náklady na byt sú tristo eur, jasné, že žijeme na dlh, ale nikto ma nenaháňa po byte, More neponižuje a neignoruje deti,“ v rýchlosti Ako bývalá zdravotná sestra vedela, že investovanie do čarovných byliniek, vysvetlí dôvod rozvodu Dáša. Momentálne je v stave majetkovo-právneho zázračných kúr je neefektívne. Ak má vysporiadania, „pár pojednávaní máme za niečo význam, je to more. „Naozaj som sebou a boli doslova nechutné. Nejde o mňa, si brala pôžičky alebo predala šperky do riešime spoločné deti, ale to asi ťažko vys- záložne, len aby sme sa vybrali k moru. vetlím tomu, ktorý za domáce násilie dostal Robí zázraky . Andrejko po prvom pobyte na slanom vzduchu začal otáčať hlavičku, napokon aj dvaapolročnú podmienku.“ po ďalšom mori sa mu „odomkli“ ústa, o rok nastúpili súvetia. A Viki? „More Klobásky a Viki Vráťme sa ale k Viktorkovi. Kika: „Tušila som, nám naozaj prebúdza zaspaté bunky. že mama je tehotná, každý deň sme chodili Pozrite naňho! Toto a ťažká retardácia? na kúpalisko, ale ona sa netešila na bazén, V Čilistove až híkali, keď ho zbadali ísť ale na pečenú klobásu. Prinútila som ju kúpiť po vlastných, keď sa vychudnuté telo zasi tehotenský test a veru, dlho sme nemuse- hustilo, keď začal vlani rozprávať... Dnes li čakať na dve čiarky. Zjavili sa okamžite.“ je na úrovni štvorročného, ale stále sa S manželom bolo vtedy zasa to kľudnejšie posúva dopredu. A ja verím, že napokon aj obdobie. Keď mu Dáša zavolala a prezradila, on, hoci s dvojročným odkladom, nastúpi že je v tom, „radostne mi povedal – neboj do integrovanej triedy a začne nasávať moja, zajtra to vyriešime. Pôjdeš predsa vedomosti.“ na potrat.“ „Mala som tridsaťsedem, dve Čo ženie matku týchto troch detí deti, z toho jedno postihnuté, nie ideálne vpred? „Neviem nenávidieť. Aj s bývalým manželstvo, ale dať si zobrať dieťa – to manželom dokážem komunikovať, strenie je môj štýl. Začala som sa na malého táva sa najmä s chlapcami, prinesie im aj mäso. Dokážem odpustiť, ale nie strašne tešiť.“ Bol to nešťastný pôrod a Dáška sa už nechce zabudnúť. Plánujem si svoj život s deťmi, rýpať v tom, kto urobil chybu. Viki je na svete, bez partnera. Chcem im dopriať vzdelanie je aký je a treba len bojovať a myslieť na a chcem, aby mali istotu, že ich mama je budúcnosť. „Viki bol veľký, päť a pol kila, tu vždy pre nich. Sme výborná štvorka, trčala z neho už hlavička, ale cez moju úzku ktorú nič nerozdelí.“

Občianske združenie Medzi nami sa, aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho osud Dáškinej rodiny oslovil. Zaslúžia si dovolenku pri mori (nie letecky), ktoré vždy naštartuje postihnutých chlapcov. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Daša Kontakt na OZ Medzi nami: www.ozmedzinami.sk 0905 240 389 alebo 0905 910 827 (medzinami@zoznam.sk) Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi.

pútnik

text a foto: jana čavojská, autorka je reportérka plus7dní

Komu sa zdajú varené črevá príliš odporné, môže sa zahryznúť do prasacieho rypáka.

Kotlíkári, mištičky a paličky

Vyprážaný svet

Hovorí sa, že keby boli Adam a Eva Číňania, tak by v rajskej záhrade namiesto jablka zjedli hada – pokušiteľa. Niečo na tom bude. Pod pokrievkami čínskych hrncov vznikajú pravdepodobne tie najzvláštnejšie pochúťky na svete. V duchu starého pravidla „zjedz všetko, čo má štyri nohy, okrem stola“ varia, pečú a vyprážajú v Číne rôznorodé lahôdky. Pre väčšinu Európanov je ktovie prečo najdivnejšie zjesť psa, priateľa človeka. Prípadne mačku. Rozdiel v mäse z kravy, koňa a mačky je však skôr v chuti ako v princípe. Potraviny z úplne iného súdka podávajú hneď v Pekingu, na trhu s pochúťkami. Vypasené larvy, pražené múčne červy a kobylky nevídaných rozmerov prakticky napichnuté na špajdli čakajú na zákazníka. Stačí si vybrať spomedzi týchto „milých“ špízov. Obsluha vám ho vypraží a odporučí aj vhodnú pikantnú omáčku. Zlé čínske jazyky občas tvrdia, že tento trh je skôr atrakcia pre turistov zo Západu

ako miesto, kam by sa miestni schádzali na večeru. Prvý, kto si tam pchal do úst škorpióna, bol ale Číňan.

Hlučné zvyky Citlivosti voči živým tvorom Číňanov veľmi neučili. Kým u nás sa množia hlasy za humánne bitúnky a v Česku jeden taký dokonca existuje, v Číne je zviera jednoducho iba budúce jedlo. Trhovníci a kuchári nehľadia na to, či mu spôsobia bolesť. Načo žabu najprv zabiť, keď ju rovnako dobre stiahnem z kože aj živú. A ušetrím si robotu. Táto krutosť nie je zámerná. Jednoducho tu nepoznajú nič iné. Medzi sebou sa Číňania často zdravia slovami: Už si jedol? Jedlo v ich svete zastáva veľmi dôležité

miesto. Nie je zvykom chodiť na pivo, na kávu či na pohárik ako u nás. Čínske rodiny alebo partie priateľov sa najlepšie zabavia pri jedle. Prívrženci francúzskej etikety by ich za zvyky pri stolovaní rozhodne nepochválili. Priam žiaduce je hlučne do seba sŕkať polievku aj s dlhými rezancami a po nej si spokojne odgrgnúť. Kosti z jedla sa hádžu zásadne na stôl. Prepis jedálneho lístka na obruse je neklamným znakom toho, že hosťom naozaj chutilo. Obrusy v reštauráciách sú preto väčšinou jednorázové, aby sa dali skrčiť a hodiť do koša aj so všetkými pozostatkami po hostine. Ak vás má hostiteľ naozaj rád, tie najlepšie kúsky jedla vám svojimi paličkami ukladá na tanier. Nemali by ste nimi pohrdnúť. Predsa existuje niečo, čo sa pri stole nepatrí:

Jesť horúci kotlík je spoločenská akcia.

V stánkoch s občerstvením servírujú v Pekingu aj škorpióny.

zapichnúť paličky do ryže v miske tak, že trčia dohora. To je veľmi nepriaznivé znamenie. Takéto paličky totiž pripomínajú vonné tyčinky, ktoré sa pália za mŕtveho. Takže by ste svojmu hostiteľovi mohli priniesť nešťastie.

Vajcia dynastie Ming Predavačka s úsmevom ponúka lahôdky, ktoré sa kopia pred ňou na pulte. Stravníkovi z Európy však pri pohľade na ne väčšinou do smiechu nie je. Trónia tam totiž – črevá! Hrubé kravské črevá, síce sparené alebo uvarené, ale stále voňajúce po svojom niekdajšom obsahu. Varené prasacie rypáky a kuracie nohy aj s pazúrmi vyzerajú vedľa nich dosť neškodne. Našincovi bude v Číne zrejme chýbať syr. Ten tam veľmi nerobia. Ale žĺtok čiernych vajec má vraj „príjemnú syrovú chuť“. Tieto vajcia niekde volajú aj staré vajcia, vajcia dynastie Ming, storočné vajcia alebo tisícročné vajcia. Sú to rôzne druhy vajec od prepeličích cez slepačie až po kačacie, zakopané na sto dní do zeme. Pred zakopaním ich obalia do zmesi ílu, vápna, soli, popola a ryžových otrúb. Keď ich vykopú, rôsolovitý bielok má jantárovú až čiernu farbu a žĺtok príjemne syrovej chuti je zas úplne zelený. Dáte si? Komu sa zdajú čierne vajcia príliš bizarné, môže nakuknúť do iného stánku na vidieckom trhu. Určite niekde nájde úplne čierne kurčatá, kačky či husi. Sú upravené podobným spôsobom ako čierne vajcia. Asi už netreba zdôrazňovať, že pred zakopaním do zeme ich nijako tepelne neupravujú.

Pražím, teda som Čínska posadnutosť jedlom pramení z tisícročí jeho nedostatku. Aj kvôli nim sa Číňania naučili zjesť všetko, čo im prišlo pod ruku a využiť z toho každučký kúsok. Keď sa na stôl chudob-

ných dostalo mäso, bol to kedysi veľký sviatok. Tak prečo si nedopriať nielen biftek, ale aj črevá? Pri varení bolo treba šetriť palivom. Preto v Číne vyvinuli efektívny spôsob prípravy surovín: všetko rýchlo opiecť v rozpálenom woku na oleji. Keď mali aspoň olej, vynahradzovali si ním trochu nedostatok mäsa. Bohužiaľ, aj teraz, keď už majú mäsa dosť, sa zvyku štedro všetko omastiť nezbavili. Samozrejme, rôznorodá čínska kuchyňa ponúka aj ohromné množstvo výborných pokrmov, mäsových i zeleninových, ťažkých, ale aj diétnych.

„Nedostatok jedla naučil Číňanov zjesť všetko, čo im príde pod ruku.“ Dá sa tam najesť veľmi príjemne a zaujímavo. Tak snáď môžeme Číňanom niektoré excesy odpustiť. Najzábavnejším čínskym jedlom je horúci kotlík. Zábavný je nie preto, lebo cudzinci neznalí umenia jesť s paličkami sa márne pokúšajú priniesť k ústam čo i len jediné sústo. Ale preto, lebo sa okolo neho stretáva rodina, priatelia, spoločne sa kŕmia, popíjajú a každý si varí, na čo má práve chuť. Na horúci kotlík treba v prvom rade stôl s dierou uprostred, v ktorej sa dá zapáliť plynový horák alebo elektrický varič. Takže kotlíkáreň neomylne spoznáte, ak vo vnútri alebo na terase vidíte stoly s okrúhlym otvorom uprostred. Keď sa usadíte, obsluha horák zapáli a prinesie kotlík, v ktorom bublajú dva druhy vývarov: v menšom kotlíku uprostred pikantný a v zvyšku nádoby nepikantný. Podľa ponuky si naobjednávate to, čo si chcete

v kotlíku variť. Rôznu zeleninu, huby, niekoľko druhov tofu, kúsky mäsa či tučnú kravu – to napriek svojmu menu nie je kus hovädzieho, ale prerastená slaninka, nakrájaná na tenučké pásiky. K tomu obsluha donesie mištičky s rôznymi omáčkami. Ingrediencie si nahádžete do vriaceho kotlíka a potom si paličkami každý vyberá, na čo má chuť. Táto špecialita pochádza zo Sečuánu a existuje aj jej obmena, keď sa suroviny varia v riedkej ryžovej kaši.

Voňavý rituál Číňania sú majstri nielen vo vyprážaní, ale aj v pestovaní a príprave lahodného čaju. Toho vypijú denne celé litre. Najobľúbenejší je zelený, ale vyrábajú stovky ďalších druhov a zmesí. Pozorovať čínsky čajový obrad je zážitok. Hlavne, ak hostiteľ vlastní pekný čajový stolík. Princíp je jednoduchý: drevený čajový stolík má dvojité dno. Dolu steká všetka prebytočná voda. Na hornú dosku treba vyložiť hlinené figúrky. Tých je nepreberné množstvo a každá znamená niečo iné. Noha šťastie, žaba bohatstvo... Čaj sa pripravuje v špeciálnom čajníčku a do maličkých šáločiek ho nalievajú aj z metrovej výšky. Prvou várkou vždy oblejú hlinené figúrky na stolíku. Tie potom šíria do okolia príjemnú vôňu. Čaj predávajú v Číne v špeciálnych obchodoch aj na veľkých trhoch. Aj nákup čaju je rituál. Obchodník vyberie niekoľko druhov a tie klientovi pripraví na ochutnanie. Nikto nie je namrzený, ak klient nakoniec nič nekúpi. Teda, aspoň väčšinou... A niekedy vás do čajovne pozvú len tak. „Poďte a pozrite sa, ako je u nás krásne,“ volajú na nás slečny, keď prechádzame okolo jedného zo svätostánkov čaju. „Keď uvidíte, ako príjemne sa budete cítiť, určite zostanete aj na čaj!“ A mali pravdu.

Foodstyling

foto a text: miroslav kubečka

Posledný dotyk zmení celé jedlo

Rýchlokurz foodstylingu Poznáte tú situáciu, keď príde niekto nečakane na návštevu a je treba rýchlo niečo vykúzliť. Vaša polovička zatiaľ naťahuje čas teplým koňakom v obývačke a vy letíte do kuchyne. Otvárate chladničku, niektorí šťastlivci v starších bytoch aj špajzu, odsúvate jednotlivé pootvárané konzervy a sáčky so všeličím a dúfate, že sa za nimi zjaví niečo, čím by ste u návštevy zabodovali. Nuž, najčastejšie sú možnosti obmedzené a obchod je už zavretý. Vtedy príde na rad improvizácia. Hlavne nepodliehať panike. Čokoľvek nás napadne, bude dobré, pretože to pripravíme s radosťou a láskou. Možno to vylepšiť drobnými úpravami na záver. No, ale aj pokaziť. Prezradím pár rád, ako si pomôcť pri úprave jedla tesne pred podávaním a potešiť oko návštevy. Polievka Polievku (aj tú narýchlo urobenú, rascovú z vajíčkom) vždy dobre dozdobíte lístkami nasekaného petržlenu, prípadne koriandra. Krémové polievky sa po ohriatí rady snúbia s kúskom masla pre lahodnejšiu chuť, prípadne s kúskom postrúhaného parmezánu. Hlavné jedlo Či je to omeleta, opečené zemiaky, prírodný rezeň alebo vyprážaný karfiol, je dobré jedlo

doplniť o trochu čerstvej zeleniny, steblom bylinky. Niekedy pomôžu aj semienka rastlín (ľan, slnečnica, čierny sezam), či posekané vlašské orechy. Dezert Sladké dezerty všetky milujú ovocie, sekané nesolené pistácie, mandľové lupienky, mätové lístky. Riady Sú aspoň tak dôležité, ako vaše jedlo. Čisté, neobité riady so širšou škálou rôznych misiek, nádob na oblohy a príborov posunú jedlo tiež. Hlboký tanier na polievku podložený plytkým, rôzne riady na hlavné jedlo, ako štvorcové, obdĺžnikové, jemne zafarbené (nie však modré, pokiaľ neservírujeme rybu). Najlepšie vyzerajú biele, pretože všetky jedlá na nich budú hlavným hrdinom. K hlavným jedlám niekoľko mištičiek s prílohami vyčarí hosťom radostný úsmev na tvári. Farby sú kľúčové Nie nadarmo sa vraví, že najprv jeme očami.

Keď sa nám jedlo páči, spustí sa celý rad chemických procesov v našom tele. Od spustenia slín, naštartovania žalúdka, rýchlejšie dýchanie, prekrvenie mozgu, ktorý ako kapitán vydáva orgánom povely, aby sa pripravili na chutné sústo. Pri dopĺňaní jedál o prílohy platia nasledovné farebné kombinácie, ktoré nájdete v rámčeku. Ale fantázii sa medze nekladú.

Čo je foodstyling? Po slovensky by sa dalo toto slovo preložiť ako schopnosť vkusne aranžovať jedlo. Za týmto slovom sa však skrýva odbor, ktorý zahŕňa ešte čosi navyše. Výber surovín, ich príprava, aranžovanie, výber receptu, porcelánu, doplnkov. Foodstylista najčastejšie pracuje so zadaním od klienta spolu s kuchárom a fotografom na dokonalom, krásnom zábere produktu, jedla.

text: daniel pastirčák, zuzana uličianska | foto: archiv autorov

Mimochodom

... Daniela Pastirčáka

Studnička V lete sme čundrovali. Trasu som zaznačil do mapy. Tábor som zakaždým zakreslil ku studničke. Skutočnosť však bola iná ako mapa. Kde mal žblnkotať pramienok, šumela často iba burina nad vyschnutou mokraďou. Slnko pálilo, voda vo fľašiach sa míňala. Blížili sme sa k rázcestiu. Podľa mapy tu mala byť studnička. Tentoraz mapa neklamala. Zostúpili sme ku koreňom starého duba. Hltavo sme pili. Pri studničke visela plechová schránka – zošit a ceruzka. Listovali sme odkazmi: Veta od osamelého chodca, od turistickej skupiny, slová poďakovanie od troch cyklistov. Komu tie slová patrili? Studničke? Vtedy mi to došlo: Rozdiel medzi studničkami, ktoré zlyhali a touto studničkou bol jednoducho vo vzťahu. K tým prvým si nikto vzťah nevytvoril. Táto studnička mala šťastie. Pod horou bývali ľudia, ktorí si k nej našli vzťah. Pravidelne sem vystúpili z doliny, čistili ju. Zhlobili striešku, aby studničku neudusilo lístie, vydlabali žliabok, aby voda mohla tiecť pútnikovi

priamo do pohára. Stáli sme na posvätnom mieste; viazal sa tu tajomný uzol života. Vzal som ceruzu a písal. Odkaz neznámym ľuďom, vďaka ktorým sme mohli uhasiť svoj smäď. Taký je celý náš svet. Plodné prúdy života tečú neviditeľnou sieťou od jedného ľudského uzlíka k druhému. Tak si navzájom sýtime náš hlad. Sme si jeden pre druhého ústami i potravou. Veď čo je človek, ak nie uzlík vzťahov. Tá sieť je však dnes ohrozená. Funguje obchodná sieť, distribučné siete, sieť finančných tokov, iba sieť ľudských vzťahov zlyháva. Stratou vzťahov však strácame sami seba. Nuž začnime sa znova starať o studničky, inak naša krajina celkom vyprahne; smädný sa v nej nenaje a hladný nenasýti.

„Stáli sme na posvätnom mieste; viazal sa tu tajomný uzol života.“

... zuzy uličianskej

Jeme, teda sme Sú ľudia, ktorí sa dokážu o jedle rozprávať celé lístok, v duchu som hodiny, dokonca organizujú privátne gastro- sa ospravedlňovala nomické semináre, na ktoré si ich účastníci všetkým mojim musia priniesť svoje „príspevky“. Poniektorých francúzštinárkam prepadá vášeň pre jedlo osamote. Najlepším za príkoria, ktoré kultúrnym programom je pre nich listovanie som im neserióznym v kuchárskych knihách. Rafinované kulinár- prístupom k téme ske techniky zvykneme obdivovať, aj keď ich „repas et boissons“ pripravila. neovládame. Ale samozrejme, všetko má aj Jedlá sú vždy delikátnou záležitosťou, svoje negatíva. vyžadujúcou vzdelanie i skúsenosť. Nedávno Moja známa sa po niekoľkoročnom manželstve sme pri čítaní jedálníčka riešili, čo je angus. Moji s Francúzom vrátila známi ma presviedčali, domov so zúfalým že je to nejaká ryba. výkrikom: „Ja predsa V kombinácii s cesnaneprejem celý život!“ kom sa mi to zdalo Väčšine žien by sa nepravdepodobné, a problém mojej známej zdal byť malicherným. tak som radšej zvolila inú ponuku. Oni však Strašne rady by svoj život prejedli, ony ho však zostali pri „rybe“. Keď pod ich nosy dorazili tie musia „prevariť“. A utiecť nemajú kam. najkrvavejšie bifteky, aké si viete predstaviť, Keď som sa v hlbokom socializme učila odrazu sme boli múdri všetci. francúzštinu, hodiny, na ktorých sme preberali S jedlom rastie nielen chuť, ale občas aj výčitky „cuisine“, som cielene vynechávala. Zdalo sa mi svedomia. Keď som nedávno ochutnala – inak celkom zbytočné biflovať niečo o homároch a nesmierne lahodné – mäso losa, zaváhala som, kalamároch, keď som nevidela nijakú reálnu či mi Santa Claus ešte niekedy niečo donesie. Patrím k tým pokrytcom, ktorí by sa okamžite možnosť ich niekedy aj jesť. Život ale býva ironický. Pár mesiacov po nežnej stali vegetariánmi, ak by zabitie nejakého revolúcii ma jedno ráno nečakane posadili do zvieraťa malo závisieť od nich. Ale čo už s nami súkromného lietadla a odniesli do Paríža. Večer – mäsožravými filozofmi. Sme, lebo jeme. som už sedela v reštaurácii na druhom poschodí Eiffelovej veže. Keď som otvorila jedálny

„S jedlom rastie nielen chuť, ale občas aj výčitky svedomia.“

Literárium Petra Gettinga

Donkichotské boje (nielen s novotvarmi) Je na tom niečo úžasné, čo všetko nám dáva literatúra, tá krajšia sestra filozofie. Nejde pritom len o samotné diela, príbehy, alegórie. Sú to aj nové slová, ktoré dotvárajú náš každodenný jazyk, niekedy aj cez storočia. Prišli zo stránok, sem do našej reality. Ba používajú ich aj ľudia, ktorí knihu naposledy otvorili asi tak na strednej škole. Typický a známy je ‚robot‘, slovíčko, ktoré poradil Jožko Čapek bráchovi Karolovi. Amíci, tí figu rozumejú pôvodný zmysel, ale hej, my aj Česi vieme, čo je to robiť a robota. Nejde pritom len o toto slovo, ktoré sa dnes používa v odbornej oblasti, ale najmä o opis tej strašnej, odľudštenej, ‚zrobotizovanej‘ doby, ktorú dnes žijeme. Samostatnú kapitolu tvoria jedinečné adjektíva, ktoré nám tiež obohatili slovník. Veď v anglofónnej oblasti je už bežnou frázou pre neriešiteľnú situáciu ‚Catch 22‘, teda priamo názov Hellerovho románu Hlava XXII. Poznáme kafkovskú situáciu (len si spomeňte, ako vás balamutia na úradoch), máme švejkovinu (a to vôbec nie hlúpy krčmový humor, práve naopak), zažiť môžeme gargantuovské hodovanie, bojujeme svoje, častokrát žiaľ, donkichotské boje. Podobných prípadov je vďaka literatúre celá plejáda. Všetko však má aj rub a na odvrátenej strane poznáme aj novotvary, z ktorých je človeku nevoľno. Potemkinovské kulisy, hitlerovskú argumentáciu, neostalinizmus. Podobné strašné slová nájdeme vždy a všade, v každej dobe. Ba niekedy netreba chodiť ani tak ďaleko do minulosti a ani do cudzieho dvora. Ich miesto je v smutných kapitolách v dejepise. Apropo, ten Španiel, Miguel de Cervantes Saavedra, nestvoril len onoho dômyselného rytiera Dona Quijote de la Mancha, od ktorého máme donkichotské boje, tie, ktoré zvádzajú statočnejší z nás. Ale aj knihu samotnú. Vrelo odporúčam na dlhé večery. Peter Getting, prozaik a redaktor Plus 7 dní

bodka S mojou ženou sa vždy držíme za ruky. Keby som ju pustil, [...].

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc bezdomovcom. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 euro a predáva za plnú sumu 1,40 euro. Predajca je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja uvedené v Kódexe predajcu na str. 3. Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na zháňanie práce, príspevky na zdravotné potreby, a voľnočasové aktivity s cieľom aktivizácie klientov. V rámci terénnej práce aj vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc. Viac na www.notabene.sk Manažment organizácie Proti prúdu uvíta akékoľvek návrhy a pripomienky. Redakcia ďakuje za všetky zaslané príspevky, ale nevyžiadané rukopisy a fotografie nevracia. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názorom redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. O. z. Proti prúdu je členom Siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA. Vydavateľ: O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, tel/fax:+421(2)52 62 59 62, IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 347 5014/1100 Tatrabanka, www.notabene.sk Redakcia: Sandra Tordová (tordova@yahoo.com),

Dagmar Gurová (dagmar.gurova@notabene.sk), Kontakt: 0915 779 746 Lito a tlač: Typocon, X – line Grafické spracovanie: Mgr. Art. Pavol Čejka Jazyková korektúra: Mgr. Mária Rišková

Distribučné miesta Bratislava O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, tel 02/5262 5962, poradcovia@notabene.sk Banská Bystrica Organizácia: Slovenský červený kríž, Gabriela Krchmanová, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Tel: 048/415 30 39, Mob: 0903 744 491, sus.bbystrica@redcross.sk Čadca Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Tel.:041/432 40 88, 0918 874 839, Kontaktná osoba: Katarína Melicháčová, charita.cadca@centrum.sk Hlohovec O.z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, 033/7423827, Pavol Šoka, viera.vavrova@d2u.sk Kežmarok O.z. Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Hviezdoslavova 32, 059 01 Spišská Belá, V spolupráci s: Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Mária Galdunová, Tel: 052/46 60 212, Mob: 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Košice ADCH Košice, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, Mob: 0902 131126, Mob: 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk, www.charitakosice.sk

Manažment projektu: Bc. Martin Opeta, riaditeľ , 0907 197 908, martin@notabene.sk, Mgr. Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Inzercia: Jaroslav Šipoš, mobil: 0904 006 078,

Levice O.z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, Tel: 036/63 10 273, Mob: 0366221586, mvd@miestovdome.sk Liptovský Mikuláš Mesto Liptovský Mikuláš v spolupráci s Komunitným centrom Nový svet Hlboké, Športová 1190/4, 031 01 Liptovský Mikuláš. Viera Kočtúchová tel.: 044 5522 052, mob.: 0911 197 227, mail: komunitne.centrum@atlas.sk Malacky Križovatky n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, Tel: 034/772 24 57, Mob: 0902 230122, acbetania@orangemail.sk Nitra Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, Tel: 037/772 17 38, 92, Mob: 0907 451 771, rafael.charita@gmail.com, www.charitanitra.sk Nové Zámky Béla Magyar, 0918/ 497 688, belamagyar@zoznam.sk, Kornélia Magyarová - Betlehem, M.R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky Piešťany ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, Tel: 033/ 77 27 687, Mob: 0915 400 577, domum@kios.sk Poprad Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, V spolupráci s: Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, Erika Mižigarová, Tel: 052/716 03 75, 73, Mob: 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk

jaro@notabene.sk Administratíva: Fabiola Mokrá Fundraising, PR: Mgr. Zuzana Pohánková, zuzana@notabene.sk

Senica Zariadenie sociálnych služieb n.o., Štefánikova 11B, 905 01 Senica, Martina Snopková, Tel: 034/622 84 56, Mob: 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk Trenčín Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovský, Tel: 032/65 263 63, Mob: 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Trnava Trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, Lucia Konečná, Tel: 033/533 31 59, Mob: 0910 788 031, lucia.konecna@centrum.sk, www.charitatt.sk Vranov nad Topľou ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov n. Topľou, Beáta Bronišová, Tel: 057/44 315 78, Mob: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Žilina Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Vincenta, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Tel. a fax.:041/724 47 95, mobil: 0918 314 197, Kontaktná osoba: Gabriela Huliaková, charitaza@gmail.com.

Galéria

foto: kunst–fu

INZERCIA