NOTA BENE 110

110

AUGUST 2010 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

POLOVICA

PRE PREDAJCU

s kia s y a va tip d 3 Slo ay in lid Ho u, sk en py v i o Sl é t na ov ni lenk d 3 vo do

telo Telo múdrejšie ako hlava Dovolenkový sprievodca

(nielen) pre hypochondrov

Zatočte s komármi

ŠPIÓN

text a foto: dagmar gurová

SAMOUK EMIL

S PODRÁŽKOU POD KOŽOU Emil sa nerobí lepším ako je. Bez zábran hovorí o tom, ako sa borí so závislosťou.

Držte mu palce.

Je veľa možností ako opísať Emila. Abstinent, predajca Nota bene, samovyučený tetovač, ktorý sa nebojí neobvyklých techník a vyznáva originálne námety. Bývalý feťák, ktorý niekoľkokrát sedel v base. A hlavne človek, ktorý sa nerobí iným, ako je. Riskuje úprimnosť, aj keď mu môže sťažiť život.

Na fetovanie sa dal asi v sedemnástich. Je to klasický príbeh. Priplietol sa do partie chalanov, v ktorej koloval heroín. Aby mal na dennú dávku, okrádal rodičov, odnášal veci z bytu. „Keď to zistili, vyhodili ma z domu.“ Odvtedy je viacmenej na ulici. S nedobrovoľnými prestávkami vo väzení. „Vykrádal som autá, byty, tak ma zavreli,“ hovorí.

Všetko pre drogy. V base sa z toho vždy dostal.

Dvakrát bol na protidrogovom liečení a skúšal aj dochádzať na metadónovú liečbu, ale potom začal znova. „Nič ma nebavilo, potreboval som sa odreagovať. Musel som si to dať.“ Svoju abstinenciu pripisuje pevnej vôli. „Inak to nezvládneš. Každý sa vyhovára, že do toho spadne, lebo príde do starej partie. Keď máš pevnú vôľu, vyhneš sa tým miestam aj ľuďom.

Ja to robím, aj keby to znamenalo obísť ich o desať kilometrov.“ Hovorí, že následky závislosti stále cíti. Má zdravotné problémy. „Niekedy som nervózny, ľahšie sa vytočím. Vtedy hľadám niekoho, s kým sa porozprávam a to mi pomôže.“ A prečo sa rozhodol vydržať? „Videl som narkomanov v meste, akí sú špinaví, slintaví. Nechcel som znova tak vyzerať. Vtedy si to človek neuvedomuje.“ Okrem toho je teraz aj menej unavený, dlhšie vydrží pracovať.

Život podľa zákona Je teda čistý a znova predáva Nota bene. Aj keď má s predajom časopisu niekoľkoročné skúsenosti, nie je to pre neho úplne ľahké. „Zvykneš si, ale aj tak si v strese. Čo ak ťa stretne niekto známy a uvidí, ako si dopadol.“ V lete sa predáva ťažšie. Ľudia sú pri vode, na dovolenkách. Desať časákov, ktoré za týždeň predá, mu stačí na jedlo, cigarety a nocľah. Býva v nocľahárni Depaul a rád by sa presťahoval do ubytovne, kde by mal viac súkromia. „Chcem sa naučiť žiť podľa zákona, aby som už nikdy nešiel do basy,“ hovorí Emil. Ďalším cieľom preto je nájsť si prácu. Je vyučený železobetonár, zvárač a kováč. Zatiaľ chodí na brigády, pracuje napríklad ako pomocník na stavbe. Nosí cement, upratuje.

Robota sa mu hľadá ťažko. „Všade si pýtajú register trestov.“ Navyše netají svoju drogovú minulosť. „Poznajú, že som narkoman. Síce ab-

2

stinujúci, ale už mi to ostane navždy. Bolí to, ale nehanbím sa za to,“ hovorí Emil. „Ľudia by sa mali pozerať na to, čo je a bude, nie vyčítať minulosť.“

Ako sa tetuje v base

Zaujíma vás, ako sa tetuje v base? Do hrubého pera sa namiesto tuhy namonKerka za cigarety Čas v base však pre Emila nebol úplne stratený tujú ihly. Omotajú sa – naučil sa tam tetovať. Sám má tri originálne nitkou, ktorá nasaje farbu. tetovania. Iniciálky v švabachu na hrudi a na Strojčeková verzia vyzerá tak isto, len na pero sa primontuje motorček. Vyrobí sa hoci aj z walkmana. „Tetuje sa aj žiletkou.

Najkrajšie sa ňou robia vlasy nejakej postavy.“ „Vo väzení nie je veľmi prístup k tušu alebo atramentu ani centrofixám,“ hovorí Emil. On sám má tetovanie vyrobené z farby, ktorá pôvodne bola ruke ornamentálne vzory. Návrhy si vyrobil kusom gumenej podrážky z topánky. „Guma sám. „V katalógu je obrázok, ktorý si už niekto sa roztopí nad ohňom, zmieša sa s očnými kvapdal urobiť. Môže ho mať dvadsať ľudí. Ak sa ti kami a už to je. Väzni vymyslia bársčo. Majú na tam niečo páči, tak to ešte dotvor podľa seba,“ to čas, nikam sa neponáhľajú.“ Potom už vraj radí. Za prácu na ruke platil v naturáliách. „Do- len stačí tetované miesto poriadne namydliť a kopy ma to vyšlo asi na tri krabičky cigariet a umyť. „Nikomu sa to nezapálilo,“ uisťuje Emil. jednu 250-gramovú kávu.“ Chystá sa nechať si Vy to však radšej sami neskúšajte. Ak chcete ozdobiť aj druhú ruku, na bruchu by chcel mať tetovanie, dajte si ho urobiť. vytetovanú svoju dcéru.“

„Ľudia by sa mali pozerať na to, čo je a bude, nie vyčítať minulosť.“

Kódex

predajcu 1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časopis v súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto čin nosti pomáhať, zvlášť, ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

13. Predajca nesmie predávať časopis, ani sa zdržiavať na predajnom mieste, s dieťaťom do 16 rokov.

z obsahu

8

10

rozhovor TANEC VO VLASTNEJ KOŽI

TÉMA OSLOBODZUJÚCA NAHOTA

Tanec ma naučil prijať kritiku a viac vnímať ľudí, hovorí tanečník Andrej Petrovič. Telo je pre neho pracovným prostriedkom, ktorým vyjadruje myšlienky a pocity, nálady a túžby seba či iných.

Ide vám na nervy kult dokonalého tela, ktorý hlása, že krásne je len vyšportované, štíhle, vyholené a mladé? Pridajte sa k nudistom alebo naturistom. Nebudú vás obzerať, ani posudzovať váš vzhľad.

20

24

OBRÁZKY NA KOŽI CHODIACE GALÉRIE

ODVRÁTENÁ STRANA BOLESŤ JE SEBAZÁCHOVA

Leto vytiahlo na ulice tetovania. „Kerky“ trčia z oblekov, z džínov aj z kostýmčekov od Diora.

Bezdomovci a „domovci“ prezradili príbehy tých svojich.

Bolesť je informácia, že niečo s nami nie je v poriadku. Je to priateľ, ktorý vyzýva k zmene.

Dômyselné zariadenie, ktoré slúži k sebazáchove nášho organizmu.

30

28

príbeh VEĽKÉ BÁBO

Spod okna sa ozýva detské bľabotanie. A počuť aj mamkino láskanie. Samé zdrobneniny, taký ten rozmaznaný tón, ktoré k bábätkám patrí.

Stačí pár krokov a bábo máme ako na dlani.

Oranžový cumeľ v ústach, pod kraťasmi plienka.

Ivanko. Chlap ako buk. Doslova.

pútnik VODNÝ RELAX

Plavbu po čarovnom moravskom kraji môžete začať už u nás, v prístave v Skalici. Loďku požičajú aj laikovi. Stačí mať osemnásť rokov a minimálne technické zručnosti. Otvorí sa vám svet krásnej prírody, vínnych pivničiek, skanzenov, agroturistických fariem, novučičkých cyklotrás a večerných táborákov v kempoch v prístaviskách.

V ďalšom čísle s témou DETI A RODIČIA si prečítate: Staňte sa lenivým rodičom Spisovateľ Tom Hodgkinson vo svojej prevratnej knihe Pohodové rodičovstvo tvrdí, že to najlepšie, čo pre svoje deti môžeme urobiť je nechať ich tak. Výber z jeho Manifestu lenivého rodiča: Ležíme v posteli tak

dlho, ako je možné. Neporiadok zo zábavy je lepší ako poriadok z nešťastia.

Rozvrh hodín Originálny rozvrh hodín pre vaše školopovinné dieťa.

Rovní a rovnejší O segregovaných triedach pre rómske deti. O rómskych asistentoch, a o tom prečo nie sú internáty riešením. Aký život pre svoje deti si želajú obyvatelia osady v Plaveckom štvrtku? Čítajte v septembri.

3

kontakty editoriál

TELO PRE RADOSŤ

Pred začiatkom leta mám vždy pocit, že sa medzi ľudí vmiesila nová bytosť. Hovorí sa o nej skoro v každej reklame, obsadzuje obálky časopisov. Má jednoduché meno, ktoré každý pozná – TELO. A je to asi hlavne ženské telo, ktoré cez sezónu krátkych sukničiek a plaviek akoby naozaj žilo vlastným životom. Už nečítate a nepočujete o človeku (žene, mužovi), ale o tele: „Pre vaše telo len to najlepšie...“ Dajte si kompletne odstrániť tukové bunky, chlpy, celulitídu.

Nemusíte chodiť na slnko, natrite si opále-

nie z fľaštičky. „Vaše telo to ocení,“ hlásajú hlásne trúby kozmetického priemyslu. A zdá sa, že telo – hladké, vyšportované, vychrtnuté, žiarivé, a ak aj nie mladé, aspoň dobre zakonzervované – víťazí. Kto ho nemá, nech sa radšej neukazuje. Nech sa hanbí a trápi niekde v ústraní. Z tela sa tak stáva nepriateľ. Niekto, proti komu treba bojovať, udržať ho v predpísaných medziach, ak chcete patriť medzi úspešných a ospevovaných.

Ide vám to na nervy? Nemáte chuť robiť si z tela kult, ani s ním zápasiť? Vzbúrte sa teda a užívajte si. Niektorí tvrdia, že telo je iba kontajner na dušu, bez neho však niet človeka. Len v tele sa môžete

inzeráty predajcov

STOP PYTLIAKOM

Hľadám si dlhodobú prácu brigádnickou formou. Ovládam maďarský a nemecký jazyk a základné znalosti PC. Zn. 2-krát exekútor. Moja predstava platu je 500 eur mesačne. Ďakujem.

Ivan 1888, NM Račianske mýto – MHD zastávka električky, kontakt: 0944 327 094.

Hľadám prácu – vykladanie tovaru alebo ako vrátnička. Mám skúsenosti s vykladaním tovaru vo veľkých potravinách. Ďakujem. Sida 1629, RUZ Lahôdky Sherlock – Miletičova, kontakt: 0914 157 441.

Hľadám prácu pre muža ako palič kovov alebo pomocné murárske práce. Ďakujem. Renáta 1296 a Ľudovít, DUB Samoška – Ulica Schneidera Trnavského, kontakt: 0910 234 256 alebo 0902 352 265.

Hľadám si nenáročnú prácu v administratíve, ovládam Open Office, Windows XP Pro, email, System Restor, správa sietí. Pracovala som v Amslico AIG Life a na rôznych pozíciách ako operátor. Hľadám si prácu, ktorá by ma bavila.

Len seriózne ponuky. Ďakujem. Zuzana 681, RUZ Baumax – Rožňavská, kontakt: 0949 886 007.

KUPUJTE, PROSÍM, ČASOPIS NOTA BENE LEN OD PREDAJCOV:

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

1. ktorí majú na viditeľnom mieste preukaz predajcu 2. dodržiavajú pravidlá predaja (uvedené v Kódexe predajcu, str. 3) 3. V Bratislave majú registrovaní predajcovia titulnú stranu predávaného časopisu označenú číslom, ktoré je totožné s číslom preukazu predajcu.

hojdať na vlnách, cítiť jemný dotyk piesku a vietor vo vlasoch, pozerať sa na hviedy, či šplhať na strmú skalu. Využijete ho na kopu zábavných vecí. A práve v lete máte veľa príležitostí prestať sa zhrýzať tým, či vyhovujete módnym kritériám. Teraz neobhajujem nadváhu alebo ochabnuté svaly.

Myslím si len, že ak budete telo používať na to, aby vám bolo príjemne (či už budete behať alebo prechádzať sa v múzeu), bude to na ňom nakoniec aj vidno. Budete krásni, lebo vám bude dobre.

Dagmar Gurová redaktorka

Falošní predajcovia – pytliaci odrádzajú desiatky kupujúcich. Pod vplyvom alkoholu obťažujú okoloidúcich alebo žobrú s jedným kusom časopisu. Sú to zväčša predajcovia vylúčení z dôvodu porušovania pravidiel. Kazia dobré meno slušným predajcom Nota bene.

Pomôžte nám zachovať dobré meno NOTA BENE. Povedzte pytliakom svoje NIE.

LINKA NA POMOC BEZDOMOVCOM Volajte, ak vidíte bezdomovca, ktorý potrebuje V BRATISLAVE pondelok až sobota od 17.00 do 22.00 hod.

0907 / 733 388

akútnu pomoc. Volajte/emailujte

(peterkadlecik@notabene.sk) tipy na bezdomovcov, ktorí žijú vo vašom okolí – my ich navštívime.

Program Streetwork, o. z. Proti prúdu

PARTNERI PROJEKTU

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, John F. Monhardt

4

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI AJ

sms pre predajcov pozor!

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu alebo, naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746

25. 06. 2010 12:38 Na autobusovej stanici mi predajkyňa darovala jabĺčko. Únavný piatok bol hneď krajší. Vďaka. Chutilo a zohrialo srdce. Danka z Piešťan

01. 07. 2010 14:16 Srdečne pozdravujem predajcu z Tesca na Dudvážskej ulici v Bratislave. Napriek telesnému postihnutiu je tento úžasný človek vždy pozitívne naladený, milý a vďaka jeho inteligentnému prejavu aj veľmi obľúbený u ľudí z okolia. Držím mu palce a želám všetko dobré! Angelika Skladanová 03. 07. 2010 19:35 Ďakujem pánovi Dušanovi, od ktorého som pred Tescom v meste kúpila NB a prajem veľa šťastia. L. z BA

25. 06. 2010 18:05 Včera, keď som si pred ružinovskou nemocnicou kúpila od milého predajcu NB, som zbadala troch 06. 07. 2010 13:46 ľudí s fľašou vína a NB v ruke, ako doslova otravu- Už druhýkrát som si kúpila NB od predajcu Janjú okoloidúcich a vykrikujú, aby si NB kúpili. Mr- ka pred zvolenským Priorom. Má v sebe toľzelo ma, že takto kazia reputáciu časopisu a ma- ko dobroty a sily, o ktorú sa so mnou vždy rozria prácu ozajstného predajcu! Na napomenutia, delí. Ďakujem a prajem len to najkrajšie a najže nemajú preukaz, reagovali agresívne. To sa lepšie do života. Andrea fakt s týmito ľuďmi nedá niečo urobiť? Inak vám všetkým držím palce a pozdravujem predajcov z 07. 07. 2010 06:28 Račianskeho mýta a od ružinovskej nemocnice. Pozdravujem predajkyňu NB, pani Zdenku

z Piešťan. Želám jej veľa zdravia a hlavne úsmev na tvári, ktorým mi vždy spríjemní ráno.

Vždy uponáhľaná do práce, Eva z Rakovíc 08. 07. 2010 09:40 Moc pěkně děkuji za to, že se našel moc milý človíček s vaším časopisem. Chodím na onkologii do Košíc a skoro vždy stále stál na železničné stanici v Košiciach. Na chemoterapii jsem se začala tešit. Najednou mi zmizel a po delší době jsem ho konečně našla při obchodním domě. Neustále na něj myslím. Nevím proč. Je hrozně milý, jde z něho velké světýlko. Je to moc hodný a smutný člověk. Buď jaký jsi a přeji hodně štěstíčka a lásky. Moc mi občas chybíš, světýlko. Lenka 10. 07. 2010 08:24 Pani v hypermarkete v Nitre je veľmi zlatá.

Vždy má dobrú náladu a dokáže ju pozdvihnúť aj ľuďom okolo. Ďakujem a držím jej palce.

Visíme na moste Vo štvrtok 15. júla o 11:00 sa v Bratislave na Novom moste uskutočnilo otvorenie NOTA BENE výstavy fotografií s názvom „Sme, či nie sme iní“. Výstavu otvorila Adela Banášová vypustením 500 balónov, ktoré reprezentujú 500 predajcov NOTA BENE po celom Slovensku, za účasti fotografov a predajcov NB. Výstavu tvoria veľkorozmerné fotografie 28 ľudí bez domova – predajcov NOTA BENE, ktoré budú zavesené do 31. augusta na pešej časti Nového mosta. Fotografie dopĺňa textová časť, v ktorej predajcovia odhaľujú svoje životné úspechy, kedy klamú, koho milujú a čo najviac ľutujú. Výstava prezentuje aj niektoré odkazy pre predajcov od vás, čitateľov NOTA BENE. Cieľom výstavy je bojovať proti predsudkom voči bezdomovcom. Tie sú často veľkou prekážkou v tom, aby sme spoločne riešili tento vážny sociálny problém.

Vandalské zničenie výstavy hneď prvú noc po jej inštalácii nám pripomenulo, že ľudia bez domova sú takto vystavení na milosť a nemilosť každý deň. Často sa tak stávajú obeťami násilných činov. Bezdomovci sú ľudia ako my, život ich bolí a teší rovnako ako nás.

Pikošky z výstavy:

•osobnosťou, ktorú obdivuje najviac predajcov je Juraj Jánošík. Spomínajú aj generála Ludvíka Svoboda, či Billa Gatesa •najviac si u svojich priateľov vážia úprimnosť •chcú schudnúť, prestať fajčiť •najväčším životným úspechom a láskou ich života sú ich deti •už možno menej z nás sa stotožní s Cecilkou, ktorá najradšej zo všetkého upratuje, žehlí a nakupuje.

Predajkyňa Cecilka pred svojou fotografiou na Novom moste

Most symbolicky vyjadruje spojenie – sveta bezdomovcov a sveta tých, čo domov majú.

Veríme, že NOTA BENE je takým prepojením.

Každý deň sa na uliciach 18-ich miest stretávajú čitatelia s predajcami. Pričom to najdôležitejšie nie sú peniaze, ale vzťahy a porozumenie, ktoré vzniká.

Nájdite si toho svojho predajcu. Práve vzťahy s čitateľmi mnohých inšpirujú a posúvajú ďalej.

Tak, ako naši predajcovia veľakrát inšpirujú nás, pracovníkov NB. Mimobratislavskí čitatelia si výstavu môžu pozrieť na www.notabene.sk. 31. augusta

chystáme pre všetkých čitateľov NOTA BENE a pre tých, ktorí sa zapojili do hlasovania Offline fejsbúk na stretnutie pri káve a štrúdli na Novom moste. Viac info na strane 15-18.

Autormi fotografií sú Petra Lajdová a Vlado Holina, ktorý je aj spoluautorom celej výstavy.

Fotografi pracovali bez nároku na honorár.

Projekt podporili: Slovenské elektrárne – člen skupiny Enel, firma Bittner, Magistrát hlavného mesta Bratislava, Penzión Kunerád. Ďakujeme pánovi Kováčovi z firmy Kováč servis, ktorý nám, okrem nafúkania 500 balónov za rekordný čas pred otvorením výstavy, nahodil naspäť vandalmi strhnuté fotografie.

5

text: sandra tordová | foto: peter pohanka

Niečo ma uštiplo.

Nešto me je ugrizlo.

ruka ruka

Mám nádchu.

Imam hunjavic u.

pečeň jetra

šovky.

Nosím kontaktné šo će. e le Koristim kontaktn Nos nos

oči oko

Dovolenka patrí medzi top 10 stresov v živote človeka. Skôr, či neskôr sa na ňu ísť musí. Keď vám na Istrii konečne prestane pršať a z letiska dorazí zablúdená batožina, v tej chvíli na vás môže zaútočiť úpal, chytíte „hunjavicu“, bude sa vám „vrtiet u glavi“ alebo schytáte z exotického jedla „proliv“. S naším slovensko-chorvátskym slovníkom to zvládnete ľavou zadnou.

Dohovorte sa hlava glava

zuby zubi

Dovolenkový sprievodca (nielen) pre hypochondra

Telo na dovolenke

pľúca pluća

žalúdok želudac

Nemôže m Ne mog dobre dýchať. u dobro disati.

Prehltnúť, nerozhrýzť.

Gutati, ne grizti.

i zub. m a s Kýve e mi zub. s Klima

Točí sa mi hlava.

Vrti se mi u glavi.

u lekára

noha noga

orgány pohlavné i n spojni orga

črevo crijevo

Prosím si krém proti komárom. Molim vas neku krem protiv komaraca.

Top fráza mesiaca

chodidlo stopalo

Palec palac

Asi som s i Izgleda d zlomil nohu. a sam slo mio nogu .

Mali by ste sa vrátiť domov. Trebali biste se vratiti kući.

Nevychádzajte na slnko. Ne izlazite na sunce.

Musíte držať diétu. Morate držati dietu.

Obávam sa, že ten zub už nejde vyliečiť.

Bojim sed a se taj zub ne može izliječiti.

Zadali ste nesprávny PIN kód. Vaš PIN je netočan.

Čo na dovolenke nechcete počuť

Mám zápchu.

Imam zatvor.

. ačku n h Mám proliv.

Imam

...a buďte asertívny a bojujte za svoje práva

Nemojte me prskati!

Neprskajte na mňa!

Stratili sme nafukovaciu loptu.

Izgubili smo loptu na napuhavanje.

Odumrel vám nerv.

Odumro vam je živac.

Potrebujem antibiotické vaginálne čípky.

Trebam antibiotske vaginalne čepiće.

Keď si ľahnete, bolí vás to viac?

Boli li vas više kad legnete?

Nemáte náhodou so sebou röntgen boľavého zuba?

Imate li možda snimku tog zuba sa sobom?

(Ne)užitočné vychytávky z turistických slovníkov

Žlčník žuč

k.

Bolí ma žalúdo . ac Muči me želud

Rozhovor

text: edo jung | foto: peter pohanka

S telom sa dá stále pracovať

Tanec vo vlastnej koži

Tanec ma naučil prijať kritiku a viac vnímať ľudí, hovorí tanečník Andrej Petrovič.

Telo je pre neho pracovným prostriedkom, ktorým vyjadruje myšlienky a pocity, nálady a túžby seba či iných.

Koľko mesiacov v roku tancujete?

Závisí to od produkcie, niekedy deväť, ale môže to byť aj dvanásť mesiacov. Napríklad teraz začíname od júla, cez Vianoce bude voľno, ale potom máme zasa plno až do decembra 2011.

telo? Neničíte sa?

Musím zaklopať, zatiaľ nič také nepozorujem.

Súčasný tanec vychádza z prirodzenosti tela. Aj keď sa snaží prekročiť hranice, netlačí telo do polôh, v ktorých dochádza k poškodeniu.

Koľko hodín je to denne?

Keď začíname stavať predstavenie, keď sa robí premiéra, trénujeme od deviatej ráno do siedmej, maximálne do pol deviatej večer.

Ale existujú techniky, ktoré pri tanci využívajú pád. Vyzerá to efektne aj desivo. Pád pre väčšinu z nás prestavuje zranenie.

Pôsobí to riskantne, ale je to bezpečné. Technika pádu je taká vypracovaná, že tanečníci, ktorí ju ovládajú, vedia presne, kedy a ako ju použiť, aby to pôsobilo na javisku vierohodne a efektne.

To je viac ako bežný pracovný čas a pritom pri plnom fyzickom vypätí. Nezaťažuje to príliš

8

Ja som nikdy nemal vážnejšie zranenie. Hoci sa viem tancu úplne odovzdať, predsa som aj opatrný a dávam si pozor.

Určite nebolo jednoduché prijať, že hoci ste sa nezranili pri tanci, zrazilo vás auto.

Zo začiatku som bol naštvaný. Blížili sa letné prázdniny. Všetky tanečné workshopy, príprava tanečného filmu, všetko sa muselo zrušiť, odložiť. Mal som zlomenú nohu, neostávalo mi nič iné, len sa liečiť a celé leto rozmýšľať, prečo práve teraz. Tak som si to v sebe sám vyriešil, že niekedy je

dobre sa pozrieť doprava, doľava a chvíľku počkať. Potom vykročiť. Nielen utekať a byť všade prvý, všetko mať hneď naraz. Všetky veci majú svoj čas. Myslím, že mi to v živote aj takto vychádza.

Máte svoju vlastnú techniku?

Vlastnú techniku nemám, ale snažím sa prepájať klasickú techniku so súčasnou.

Som rád, že ovládam aj klasickú techniku, obe si navzájom pomáhajú. Klasika dáva telo do vizuálnej harmónie. Súčasné techniky zahŕňajú zasa veľkú škálu pohybových princípov. Využívajú napríklad jogu, bojové umenia a dôležité sú aj rôzne formy relaxácie.

Ako najradšej relaxujete vy?

Najlepší spôsob je dať si po ťažkých skúškach alebo predstaveniach jedno pivo alebo pohár vína (smiech). Ale nemalo by to byť viac. No a potom sa treba dobre vyspať.

To urobí so svalmi svoje.

Kedy vás telo neposlúcha? Kedy sa vám tancuje zle?

V prvom rade pri únave z cestovania alebo keď ma niečo vytočí. Vtedy strácam chuť.

Lenže tanec a javisko majú svoje čaro, takže všetko negatívne vytancujete. Iným problémom môže byť kostým – či je pohodlný, či sa v ňom dobre cítite. No a dôležité sú aj tanečné podmienky. Zlý priestor môže tanečný prejav dosť obmedzovať. Ak je priveľký, rýchlo sa unavíte. Inokedy musíte dávať pozor, aby ste nespadli z javiska alebo do niekoho nenarazili. Ako profesionál však musím vedieť pracovať aj v takýchto situáciách.

Pri pohľade na tanečníkov si vždy uvedomujem, že tanec doslova buduje architektúru tela. To je krásne. Na druhej strane sa mi súčasný tanec zdá byť až rizikovým povolaním. Nezdá sa vám, že podobne, ako mnohé iné umelecké disciplíny, opúšťa svoje hranice?

V určitom zmysle je to pravda. Na druhej strane mám pocit, že pre mňa už pohyb ako taký nie je až tak zaujímavý, dlho som nevidel v pohybe niečo, čo by ma oslovilo. Pritom telo je veľmi univerzálny, silný vyjadrovací prostriedok. Všimnite si len reč hluchonemých. Preto sa stále dá naučiť niečo nové. Tanečník sa napríklad do určitej miery stáva hercom. Súčasný tanec nemá ako ten klasický presne nalinajkovaný príbeh. Pracuje s námetom, obrazom. Necháva tanečníkovi vlastný priestor na jeho vyjadrenie a necháva priestor aj divákovi, ktorý číta tanečníkove telo, číta cezeň emócie. Mám rád divadelné prvky v súčasnom tanci.

Akram Khan je Angličan indického pôvodu. Vo svojich choreografiách geniálne spája techniky súčasného tanca s klasickým indickým tancom kathak. Pritom jeho tanečnú skupinu tvoria tanečníci z rôznych kútov sveta. Ako si vybral vás?

Khan nerobí často konkurzy. Možno preto, že jeho štýl tanca je špecifický. Skôr si tanečníka všimne na nejakom predstavení.

Ak sa mu páči a zdá sa mu, že tanečník mu má čo ponúknuť, po predstavení ho osloví.

Ja som bol výnimkou, pretože Khan rýchlo potreboval niekoho na záskok. Robil som individuálny konkurz. Dva dni ma ničil, mal som svalovú horúčku. No a teraz s ním budem tancovať už tretiu sezónu.

Pripravujete niečo nové?

Choreografiu s názvom Vertical Road, teda Vertikálna cesta. Je to o minulosti, prítomnosti a budúcnosti, ale vlastne o anjeloch.

Mali sme dvojtýždňový workshop, kde sme už premýšľali, ako na to. Pracovali sme s bábkami a to je zasa niečo nové, zdá sa mi

„Konflikty tiež riešim ako v tanci – dávam priestor aj tomu druhému.“ to úžasné. A náročné. Ovládnuť vlastné telo aj telá bábok a popritom prepájať vertikály.

Tanec, podobne ako iné umenia, je tiež duchovná záležitosť. V prípade Vertical Road skoro doslova. Mení tanec okrem vášho tela aj vášho ducha? Vyjadriť tancom, pohybom tela anjela, znamená premýšľať. A chápať.

Určite. Ja som si zrazu uvedomil, že doteraz som nijako nevedel vyjadriť, čo pre mňa Boh znamená. Musel som si ujasniť, ako ho vnímam, ako vnímam anjelov. Potom sa mi v hlave otvorila galéria obrazov, ktorá sa nakoniec skonkretizuje do pohybového materiálu. Najkrajšie a najdôležitejšie sú tie najjednoduchšie veci. Čiže tanec buduje aj anatómiu charakteru?

Tanec je vášeň, oheň aj voda. Je to senzitívna záležitosť. Naučil som sa viac vnímať ľudí.

Prípadné konflikty tiež riešim ako v tanci – dávam priestor aj tomu druhému. Keď som s tancom začínal, bola to len čistá radosť z pohybu. Potom som sa musel naučiť disciplíne.

Neskôr pokore. Konkurencia je obrovská, ak sa chcete zlepšovať, musíte vedieť prijať aj kritiku. Viem si presadiť svoje, ale naučil som sa nebyť ješitný.

To sa dá naučiť tancom?

No, možno som sa skôr naučil pozrieť sa na veci z dvoch strán. Umenie je veľmi osobná vec a každý umelec, nielen tanečník, ide s kožou pred ľudí. Preto keď na niečom tvrdo makám, snažím sa urobiť dobrú prácu, keď niekto potom začne hneď negatívnou kritikou, tak to trocha zabolí, lebo len ja viem, koľko času, energie som investoval. Vtedy prichádza obranný systém a už sa začína boj kto z koho. Preto sa snažím, aby to fungovalo opačne. Dá sa omnoho ľahšie prijať, keď svojich priateľov v práci povzbudím, pochválim, nájdem niečo pozitívne a až v ďalšej debate poviem niečo negatívne, ale stále v takej príjemnejšej atmosfére. Tak sa pripomienky berú ľahšie.

To znie ako dobrý recept na vzťah. Niekedy ste aj 8 mesiacov v roku na cestách na turné po svete. Udržať dlhodobý vzťah pri takomto vyťažení je asi dosť náročné. Ako sa vám to darí?

Komunikáciou a byť s priateľkou v kontakte, aj keď len cez telefón alebo Skype. Na začiatku nášho vzťahu som mal problém, keď som bol mimo Slovenska, často telefonovať. Nebol som na to zvyknutý. Veľa som sa teda „napočúval“ ako je dôležité, aby sme boli v kontakte a vedeli, čo kto na druhej strane zemegule prežíva.

Teraz to už chápem a ďakujem jej za to, že ma to naučila. Ak by bolo po mojom, asi by sme už neboli spolu. Tiež je dôležité, pokiaľ sa dá, prísť domov, hoci len na pár dní, prípadne, ak ona môže prísť za mnou. Spoločné zážitky a komunikácia nám pomáhajú prekonávať vzdialenosť.

Telo tanečníka sa raz predsa len vzoprie. Čo potom?

Posledné roky premýšľam, že by som chcel byť viac s rodinou. Vždy budem chcieť robiť s tancom alebo telom, ale niečo pokojnejšie. Rád by som pracoval na Slovensku a s ľuďmi, čo nie sú tanečníci. So zranenými alebo s ľuďmi s postihnutím. Títo ľudia inak reagujú. Napríklad ľudia s mentálnym postihnutím majú iné myšlienkové pochody, inak by vyjadrili myšlienku. Urobia pohyb, ktorý má hodnotu vo svojej prirodzenosti, úprimnosti. Z toho sa môže tanečník veľa naučiť.

Profesionálny tanečník má už isté bariéry v tom, čo sa naučil. Ak chce nájsť čosi nové, musí ich dokázať odbúrať. Ich bariéry môžu odbúrať moje a naopak. S telom sa dá stále pracovať.

Andrej Petrovič Andrej Petrovič (1982) absolvoval tanečné konzervatórium v Banskej Bystrici. V súčasnosti študuje na VŠMU v Bratislave a od roku 2007 je členom Akram Khan Company, tanečnej skupiny svetoznámeho choreografa v Londýne.

9

téma -

text: dagmar gurová | foto: petra lajdová

NATURIZMUS JE ŽIVOTNÝ POSTOJ

OSLOBODZUJÚCA NAHOTA Ide vám na nervy kult dokonalého tela, ktorý hlása, že krásne je len vyšportované, štíhle, vyholené a mladé? Pridajte sa k nudistom alebo naturistom. Nebudú vás obzerať, ani posudzovať váš vzhľad.

Kráčam lesíkom a prudko mácham rukami, aby som odohnala nenásytných komárov – sú jednou z mála nevýhod kúpania sa v Rusovciach.

Teda aspoň, ak hľadáte kľudné miesto, kde sa môžete slniť a plávať nahí. Posledných pár metrov skoro bežím, a keď za stromami zbadám jazero, viem, že som z najhoršieho vonku. Už len obísť časť, na ktorú sa podľa nepísaných pravidiel chodí v plavkách, a som na svojej obľúbenej minipláži. Je ďalej od hrádze, z ktorej sa k jazeru hrnú bicyklisti a korčuliari, a kde sa medzi nudistov miesia aj textiláci (v plavkách). Pár krokov od plážičky je aj malý ostrov.

Zdravím obvyklú partičku, ktorá sa tu stretáva viac-menej každý deň. Sú to skôr starší ľudia, pohodlne rozložení s novinami a proviantom.

Niekto sa opaľuje a možno pri tom trochu aj drieme, ďalší besedujú, nastavujú telo slnku na brehu, či po kolená vo vode, aby mohli hovoriť s tými na pobreží aj na ostrovčeku. Vyzliekam sa, a ak mám náladu, prehodím s kýmsi pár slov. Inokedy len ticho prejdem pomedzi na-

10

tiahnuté uteráky do zelenomodrej vody. Cítim pieskov. Jazero je tam väčšie, voda čistá aj v sa bezpečne a v pohode. Nikto na mňa nezíza, najhorúcejšom lete a komáre až tak neútočia. nehodnotí ma. Ani ja sa nehodnotím. Zabúdam Zato vás pri plávaní môže zaskočiť vodný bicykel na všetky komplexy, ktoré by ma určite prepadli s ukričanou skupinkou a spoza kríčkov na pláži niekde na kúpalisku (v plavkách som si vždy pri- vykúkajú odpadky ako chmúrna pripomienka padala ako vo výklade). Návody ako „schudnite minulého leta. Nevýhodou je aj horší prístup za päť dní do plaviek“ sa ma netýkajú. Tu sme – autom musíte prehopsať po hrboľatej poľnej všetci rovnakí – nahí. A na inom nezáleží. ceste. Ak ste pešo a neprichádzate zo záhradkárskej osady, je to ešte ťažšie. Buď obchádzate celé jazero alebo sa odvážite na nepríjemnú chôdzu vedľa áut svištiacich po hlavnom ťahu von z mesta. Istí fajnšmekri majú tajné miesta pri Dunaji. Ak máte šťastie (zoberú vás so sebou), na malinkej pláži ste sami. V rieke si však veľmi nezaplávate.

„Kto tento životný štýl spoznal, považuje ho za to úplne najnormálnejšie a najprirodzenejšie na svete.“

Kamaráti, ktorí tiež zanevreli na plavky, hovoria o rovnakých dôvodoch. Mnohí chodia na nudapláž na neplatenej strane Zlatých

Očumovačov vyhodia Pre niektorých ľudí sa nahota nespája len s letom, opaľovaním a kúpaním. Naturisti na rozdiel od nudistov nahí relaxujú, športujú a chodia na spoločenské akcie celý rok. Nahé telo je súčasťou ich životnej filozofie.

Nahá dovolenka Predstavte si rodinku s odrastajúcimi deťmi, ktorá hrá tenisovú štvorhru. Na sebe nemajú ani kúsok látky. Opodiaľ dva nahé dôchodcovské páry švihajú raketkami pri pingpongovom stole. Pred karavanom pri káve diskutujú svokra a zať bez šiat. Nahá mladá žena si čistí zuby a pri vedľajšom umývadle sa holí nahý bielovlasý pán. Nikoho to nepohoršuje, umyvárka je totiž spoločná. Aj takto vyzerá dovolenka v zahraničí.

Nudizmu a naturistu sú naklonení napríklad Chorváti.

Možno aj preto, že ich krajina je obľúbenou destináciou nemeckých turistov, pre ktorých je kultúra nahoty tradíciou. Nudistické pláže a naturistické kempy nájdete pod označením FKK (Frei Körper Kultur). Obľúbené sú lokality Solaris, Kanegra, Valalta, Konobe, Bunculuka, Vrboska.

Možno si myslíte, že nahota sa v naturistických kempoch vyžaduje za každú cenu, ale mýlite sa. Povinná je len na pláži.

Ak sa tam zahalíte do plaviek, môžu vás plážoví strážnici požiadať, nech sa vyzlečiete alebo odídete. Inde si chodíte ako chcete – oblečení, len hore bez alebo dole bez. Väčšina je úplne nahá a oblečie sa až večer, keď je chladnejšie. Ak sa vám nechce cestovať až k moru, zájdite si k susedom Čechom do naturistického kempu v Antošoviciach (Ostrava).

Zdá sa vám čudné byť celý čas nahí? Skúste to a uvidíte ako rýchlo si zvyknete. Po chvíli vám bude pripadať divné, že sa máte obliekať. Nielen že po dovolenke nemusíte prať haldy šatstva, ale nič vás netlačí, cítite sa prirodzene, slobodne a uvoľnene.

Kam bez plaviek

v oblasti holenia intímnych partií. Je každého Na Slovensku teraz neexistuje žiadna oficiálna osobná vec, čo preferuje. nudapláž. Naturisti a nudisti vyhľadávajú skôr lokality, kam nechodia textiláci. FKK Slovakia sa Do lesa bez šiat snaží lobovať o zmenu.

A čo všetko teda naturisti z FKK Slovakia roZoznam najznámejších neoficiálnych nudapláží: bia? Napríklad freehiking (túru bez odevu).

Kraľovany (Šútovo), Zelená voda (N. Mesto), „Využívame odľahlé horské prostredie, pretože Guláška (Senec), Geča (Košice), priehrady Domaša, každému nemusí byť príjemné stretnutie so Zemplínska šírava, Liptovská Mara, Ružínska skupinou nahých ľudí. Freecykling (nahé bicykpriehrada, Harčáš (Komárno), Zlaté piesky, lovanie) sme ešte neorganizovali, ale chceme Rusovce a Čuňovo (Bratislava). aj túto formu relaxu vyskúšať, prirodzene iba na odľahlých poľných cestách,“ hovorí Tony. Or„Byť naturistom znamená žiť v harmónii s prír- ganizujú aj akcie pre deti – MDD, mikulášsku odou. Je to o filozofii, prístupe, tolerancii, nie o párty, Halloween párty... „Na našom MDD bolo nahote,“ hovorí Tony z FKK Slovakia. „Kolektívna viac detí ako dospelákov a sponzori financovali nahota je iba vonkajším znakom naturizmu. nielen ceny športových súťaží, ale každé dieťa Naturisti ju považujú len za jeden z aspektov do 18 rokov dostalo darček. Malo to taký super prirodzenejšieho, prírodnejšieho a zdravšieho efekt na deti, že prevažná väčšina sa zúčastnila života. Kto tento životný štýl spoznal, považuje ho aj na brigáde na ochranu prírody, samozrejme za to najnormálnejšie a najprirodzenejšie na svete.“ bez odevu.“ Možno vás bude zaujímať, že lekári potvrdzujú Vysvetľuje, že akceptujú ľudské telo také, aké v skutočnosti je, so všetkými krásami a chy- menej časté zápaly vaječníkov u nudistiek a bami – za nič sa netreba hanbiť. Pre naturistov naturistiek. Naturisti a nudisti prakticky netrpia neexistuje čosi ako príliš tučný, chudý, nízky, zápalmi močových ciest. „Lekári odporúčajú vysoký, vlasatý, plešatý... Naturizmus nie je ani freehikingové túry v horskom prostredí, pretože o pozeraní sa na obnažené telá. Ak by niekto človek cez obnaženú kožu absorbuje veľké očumoval, okamžite ho z naturistickej akcie množstvo liečivých prvkov,“ hovorí Tony. vykážu. Nesmie sa na nich ani fotografovať a Ak je vám naturistická filozofia blízka, ale filmovať. Nevítanému fotografovi vymažú záz- zdržuje vás hanblivosť, tu je rada ako začať: nam. Nikto nebude komentovať vaše tvary a Vyberte sa medzi naturistov alebo nudistov. rozmery, posudzovať vás podľa vzhľadu. A ak Keď zbadáte, akí sú vo svojej nahote spokojní, máte nejaké jazvy, ignorujte ich, tak ako to robia opadne z vás napätie a nerozhodí vás ani nejaký ostatní, odporúča Tony. Nič sa neprikazuje ani ten zatúlaný textilák.

História naturizmu 1855 – oficiálny vznik medzinárodného naturizmu. Arnold Rikli predpisoval kúru slnečnými kúpeľmi s nahým telom.

1905 – prvý naturistický klub na svete Naturheil-Verein-Essen Ruh (pri meste Essen-Ruttenscheid) oficiálne zaregistrovaný. Blízko Drážďan prvé miesta na nahé kúpanie.

20. – 30. roky – idey naturizmu sa šíria do Francúzska, Belgicka, Holandska.

1933 – v USA po viacerých súdoch povolili nahotu medzi mužmi a ženami, naturizmus sem preniesli nemeckí prisťahovalci.

1951 – medzinárodná naturistická federácia (International Naturist Federation) presadzuje práva naturistov v OSN. Prví slovenskí nudisti a naturisti vraj boli členovia SĽUK-u, ktorí sa stretli s nudizmom a naturizmom v bývalej NDR. Za bývalého režimu ich z rusovského jazera vyháňali policajti.

1987 – súkromný klub naturistov/nudistov na Slovensku, od 1990 naturistické občianske združenia.

Zdroj: http://naturistclub.eu/ Viac o naturizme a nudizme nájdete na http:// naturistclub.eu/

11

Proti srsti

text: elena akácsová | foto: istockphoto

Telo ako geniálny matematik

Počúvaj svoje telo Bejzbalová pálka s loptičkou stojí 1,1 $. Pálka stojí o dolár viac ako loptička. Koľko stojí loptička? Riešenie úlohy nájdete v rámiku. Pochody, ktoré sa vám pri počítaní diali v tele, nájdete v tomto texte.

Predstavte si, že máte pred sebou štyri kôpky kariet. Dve modré a dve červené. Každá karta vám prinesie nejakú výhru alebo prehru, vašou úlohou je len otáčať karty z ľubovoľnej kôpky. Na začiatku neviete, že červené karty prinášajú najmä vysoké prehry a že vyhrať môžete len tak, že budete ťahať z modrých. Tie prinášajú pravidelný prísun slušných výhier a len malé straty.

Väčšina hráčov začne tušiť, že je lepšie ťahať z modrej hromady asi pri päťdesiatej karte. Absolútnu istotu, že červené karty sú zlá voľba, získa väčšina ľudí po osemdesiatom ťahu. Zistila to pred pár rokmi skupina vedcov z Iowskej univerzity.

Na tom všetkom by samozrejme nebolo nič pozoruhodné, takto sa metódou pokus-omyl učíme neustále, keby vedci nenapojili hráčov na meracie prístroje. Ukázalo sa, že ruky hráčov začali prejavovať pri ťahaní z červenej hromádky stres – začali sa im potiť dlane – už pri desiatej karte!

Akoby ich telo tušilo podraz z tejto kôpky oveľa skôr, ako na to prišiel mozog. Ako keby telo bolo múdrejšie než geniálny matematik.

V skutočnosti aj potenie rúk, či akákoľvek iná fyziologická reakcia nášho tela na rôzne situácie nie je primárnou reakciou samotného tela, pokyn na túto reakciu vychádza vždy z mozgu, ibaže nie z tej časti, kde sídli naše logické a vedomé myslenie. Dôležitého sprostredkovateľa v tomto procese hrá dopamín, ale s ním to teraz nebudeme zbytočne komplikovať.

Mozog si môžeme najlepšie predstaviť ako veľký výkonný počítač. Evolúcii trvalo dlho, pokiaľ ho skonštruovala do dnešnej podoby. Presnejšie povedané, päťsto miliónov rokov od prvých zhlukov prepojených neurónmi. Už jednobunkový organizmus vedel reagovať na svoje okolie a vzdialil sa z miest, kde to bolo pre neho nevýhodné, do príjemnejšieho prostredia. Prvé reakcie nervového systému boli vlastne automatické reflexy, ktoré sa neskôr vyvinuli do inštinktov. Všetko to boli reakcie na situácie, ktoré sa najčastejšie opakovali a evolučný maratón vyhrával ten, kto sa naučil rýchlejšie reagovať. Ako keby príroda dookola rozdávala karty z červených a modrých balíčkov a kto sa naučil skôr odhaliť jej trik, vyhrával v evolučnom boji.

Do takto vypilovaných inštinktívnych reakcií, ktoré si vôbec neuvedomoval, vniesol živočích menom homo sapiens nový prvok – uvažovanie o svojich

rozhodnutiach. To sa udialo niekedy pred dvestotisíc rokmi. Človek začal hromadiť vedomosti a logicky analyzovať problémy. Ak sa vrátime k analógii s počítačom, tak tá časť mozgu, ktorá riadi naše vedomé uvažovanie, je najnovší softvér a kto sa čo len trochu vyzná v práci programátorov vie, aké neotestované, nedoladené a kaziace sa nedorobky sú schopní vypúšťať do ostrej prevádzky. Čo je tých pár stotisíc rokov ladenia nášho logického myslenia v porovnaní s päťsto miliónmi rokov ostrej prevádzky našich nevedomých reakcií?

Koľko balíčkov s červenými a modrými kartami sa odvtedy stihlo nanovo rozdať?

Zatiaľ čo náš fungl nový vedomý mozog zbiera a vyhodnocuje informácie a asi pri siedmej premennej sa už celkom zavarí a zblbne, naše inštinkty dokážu robiť rozhodnutia bleskovo a s minimom informácií. Najdôležitejšou úlohou súčasného človeka je rozoznať, na ktorú časť svojej mozgovej výbavy sa kedy spoľahnúť– obrazne povedané, kedy počúvať telo a kedy hlavu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať (ale len tým, ktorí doteraz nečítali dostatočne pozorne), že hlavu treba počúvať v komplikovaných prípadoch, napríklad, keď ideme investovať milióny do akcií, alebo keď ideme kupovať dom. Pravda je však taká, že je to celé naopak. Čím ľudia viac analyzujú, čím viac parametrov berú naraz do úvahy (nezabúdajte na magické číslo sedem, plus-mínus dva a viac ani ťuk!), čím viac rozumovo zdôvodňujú svoje rozhodnutie, tým sú so svojím konečným rozhodnutím nespokojnejší.

Obyčajné každodenné problémy – ako je výber jedla v reštaurácii, kedy ísť spať a kedy bdieť, porovnať ceny chleba a masla v obchode, ktorý džem je chutnejší a ktorý zdravší, to zvládne náš racionálny mozog. Zložité problémy, od kúpy sedačky v IKEA vyššie, je lepšie nechať na náš podvedomý superpočítač – emócie alebo, ak chcete, telo.

"Staršieho treba počúvať"

12

Vyberajte si teda partnera, pri ktorom sa vám rozbúcha srdce, neverte ľuďom, ktorí vám nevoňajú, ťahajte si kartu, pri ktorej vás svrbia ruky, kúpte si dom, kde si vaše dieťa pokojne ľahne a pospí a auto si kúpte jednoducho také, aké sa vám páči.

No a hlavne, neprepadajte panike a nezabudnite, že zlé rozhodnutie dnes je základom pre dobré rozhodnutie zajtra. „Mozog je ako najnovší softvér. Plný chýb.“

INZERCIA

Riešenie úlohy s loptičkou Pálka s loptičkou stojí 1,1 $. Pálka stojí o dolár viac ako loptička.

Koľko stojí loptička?

Ak ste okamžite odpovedali, že desať centov, tak ste použili svoj automatický mozog. Žiaľ, ten je na podobné úlohy nevhodný, pretože to je nesprávna odpoveď, súčet by musel byť 1,2 $. Správna odpoveď je päť centov.

Prečítajte si!

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu?

Experiment, popísaný v úvode článku je prebratý z pozoruhodnej knihy amerického novinára a popularizátora vedy Malcolma Gladwella Blink (v slovenčine vyšiel pod názvom Záblesk, v češtine ako Mžik). Kniha vysvetľuje, ako myslieť bez premýšľania pomocou najnovších vedeckých poznatkov, popisuje nielen podobne zaujímavé experimenty, ale najmä príbehy ľudí, ktorí sú v inštinktívnom rozhodovaní mimoriadne úspešní, ale tiež takých, ktorí sa pri tom dopustili osudových chýb.

Matematickú úlohu s loptičkou spolu s množstvom prekvapivých informácií o tom, ako sa rozhodujeme, kedy sa riadiť intuíciou a kedy racionálnou analýzou, nájdete v knihe Jonaha Lehrera How We Decide (v češtine vyšlo pod názvom Jak se rozhodujeme).

Investori a opice Medzi finančníkmi je dobre známy torontský experiment s opicou. Tá zabodla šípky (bola nešikovná, nevedela ich hodiť a aj takto dvakrát netrafila) do zoznamu akcií visiaceho na stene.

Takto vytvorený šimpanzí fond aj vďaka dvom netrafeným pokusom z dvadsiatich, ktoré sa dodatočne označili ako stratené investície, síce nijako významne neprosperoval a po ôsmich rokoch teoretického sledovania bol v roku 1989 uzavretý, v každom prípade však za osem rokov existencie dosahoval v priemere rovnaké výsledky ako profesionálny index Standard & Poor's 500.

Ešte šokujúcejšia je správa zo začiatku tohto roka o podobnom experimente ruského časopisu Finans. Opička si pred rokom vybrala osem z tridsiatich kociek predstavujúcich burzové akcie. Ďalší rok časopis sledoval, ako sa opičím investíciám darí na moskovských burzách. Zatiaľ čo burzové indexy vzrástli maximálne o 107 %, opičkin balík akcií vzrástol o 194 %. Len 18 z 312 expertne vedených investičných fondov bolo lepších ako ona.

www.chaty-penziony.sk jediný portál na Slovensku, určený na videoprezentáciu ubytovacích zariadení (penzióny, chaty, priváty, apartmánové domy, kempy) chaty-penziony@chaty-penziony.sk

0905157985

Do tretice experiment s investovaním na burze vykonali študenti obchodnej akadémie MIT rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina radila svoje akcie s minimom dostupných informácií, druhá mohla sledovať všetky dostupné finančné zdroje a konzultovať s expertmi. Výsledok? Skupina s minimom informácií zarobila dvakrát toľko, ako druhá, lepšie informovaná, skupina.

13

Fenomén

text: sandra tordová | foto: mundiart.com

Základy flatulológie pre každého

Odviate vetrami

Denne naše telo vypúšťa, či sa nám to páči alebo nie, asi pol litra plynu. Tento „prirodzený odchod črevných plynov konečníkom“ zažívame priemerne 14-krát za deň v objeme cca 100 ml. Platí zásada, čím nervóznejší jedinec, tým viac „vetrov“.

Flatulenčné príhody (ľudovo vetry) sú produktom tráviaceho systému a plynov, ktoré vytvárajú baktérie žijúcich v našich vnútornostiach. Ich presné zloženie závisí od toho, čo sme v ten deň jedli, koľko vzduchu sme sa nahltali, aké druhy baktérií máme a ako dlho vetry zadržiavame.

Väčšinu z plynov tvoria bezzápachové látky ako dusík, vodík, oxid uhličitý, či metán. Charakteristický zápach im dodávajú mastné kyseliny a síra.

Ako je možné, že prd horí?

Je to vďaka metánu a vodíku, ktoré sú oba zápalné. „Vetry“ horia modrým alebo žltým plameňom. Modrý plameň je dôkazom prítomnosti metánu.

A keďže „producentov metánu“ je medzi ľuďmi veľmi málo (iba tretina populácie), vznikol exkluzívny klub s názvom Kráľovský Rád Modrého Plameňa.

Črevnými búrkami sú ohrození aj nervózni ľudia, ktorí do seba hádžu jedlo a prehĺtajú veľa vzduchu. Majú v tráviacom systéme aj v produkte veľa kyslíka, pretože telo nemalo čas ho absorbovať. Zbaviť sa „vetrov“ napomáha napríklad aj smiech, či iná fyzická aktivita zapájajúca brušné svalstvo, ktorá napomáha prekrveniu čriev.

z pol metra, či slávny výstrel z dela, ktoré predvádzal na divadelných doskách Paríža.

Nezvládnuteľná flatulencia, vďaka ktorej Američan Buck Weimer strácal jednu prácu za druhou, ho inšpirovala k vytvoreniu špeciálnych nohavičiek s vložkou aktívneho uhlia, ktoré pohlcujú zápach. Konečne rovná šanca na trhu práce pre všetkých. Európska únia by zajasala.

Najväčšími flatulistami v ríši zvierat sú mravce. Produkujú niekoľkonásobne viac oxidu uhličitého a metánu ako celá ľudská civilizácia.

Prekonali dokonca aj dobytok. Ten vraj produkuje toľko skleníkových plynov, že kvôli tomu niektoré krajiny uvažujú o fart taxes (dani z prdov).

Jedlom proti plynatosti

„Nafukuje nás zahlienené hrubé črevo a nevhodné kombinácie,“ tvrdí Ľubica Balážová, konzultantka Neotravujte sa v oblasti zdravého životného zadržiavaním Objavujú sa nečakane. štýlu. Podľa nej strukoviny mylne považujeme za naV zasadačkách biznis centier, aj uprostred lesa. Zadržiavať fukovacie potraviny, pričom ich sa však neodporúča. opak je pravdou. „Čím viac Rímsky vládca Claudius jeme strukovín, tým viac z dôvodu ochrany zdravia nám hrubé črevo čistia, svojich obyvateľov dokonca lebo obsahujú všetky druhy vydal zákon legalizujúci tievlákniny.“ Má tri základné to nežiaduce telesné úniky tipy: Zjednodušiť stravu a u účastníkov banketov. V tej čo najmenej kombinovať. Ridobe bola rozšírená predstava, adne pohrýzť všetko, čo zjeme. že zadržiavaním „vetrov“ sa Posvietiť si na naše fungovľudia môžu otráviť. Dnes už anie žlčníka a pečene. Vhodné vieme, že otrava nám nehrozí. podľa nej je kombinácia zelePri vedomej zástave plynov niny a strukovín (vrátane tofu v čreve sa sírovodík a metán Najznámejší svetový flatulista Joseph Pujol zhasol sviečku z pol metra. a sójových produktov) alebo absorbujú do krvi a môžu spôsobiť kŕče, zeleniny a obilia. „Ak už živočíšne bielkoviny bolesť hlavy, či dokonca hemoroidy.

Najväčší flatulisti, miláčik Paríža (mäso, mlieko, vajcia), tak iba so zeleninou – Svoje „veterné“ zručnosti doviedol na vrchol žiadne prílohy. Inak to hnije v črevách a hnilobný Nervózny „prďola“ najznámejší svetový flatulista, Joseph Pujol proces podporujú baktérie, ktoré rozkladajú jedSme teda nášmu telu a jeho zmyslu pre humor (1857 – 1945). Majstrovsky skrotená jemná moto- lo a produkujú množstvo plynov,“ varuje Ľubica. vystavení napospas? Celkom nie. Nadmernej rika brušných svalov a zvieračov mu umožňovala Všetko jedlo radí ochucovať „protiprďavými“ koplynatosti pomáha nedostatok pohybu, žutie podľa potreby nasať a kontrolovane vypúšťať reninami, ako napríklad: fenikel, rasca, koriander, žuvačiek, bublinkové nápoje a časté prehĺtanie vzduch. Výsledkom boli jeho vrcholné čísla ako majoránka, nie viac ako jednu či dve koreniny naprázdno, bežné pre neurotickejšie povahy. hranie francúzskej hymny, zhasnutie sviečky do jedného jedla.

14

príspevky od predajcov Nota bene

pouličné blues

u Psej labky rubrika bývalej predajkyne NB, dnes podnikateľky Ľubice Pozor ! Veľká súťaž Máte doma v archíve fotografie alebo úsmevné video, v ktorom je hlavným hrdinom Váš domáci miláčik? Chcete sa o tieto zážitky podeliť aj s inými ľuďmi a ešte aj niečo vyhrať?

Neváhajte a pošlite mi adresu: chlpikova@gmail.com vaše video nahrávky alebo fotky vášho zvieratka s jeho stručným opisom (napr. meno, vek, čo má rád) a samozrejme Vaše údaje: meno, emailovú adresu, tel. číslo. Vaše príspevky posielajte do 30.9.2010.

Súťaž začína 1.8.2010 a končí 30.11.2010. Bude pozostávať z dvoch kôl a bude prebiehať v dvoch kategóriách FOTO a VIDEO. Prvého októbra budú všetky príspevky uverejnené na: www webareal.sk/dream.

Horúčava

Do konca októbra budete môcť hlasovať za najlepšie z nich. Hlasy posielajte na horeuvedenú mailovú adresu.

10 príspevkov, ktoré získajú najviac hlasov z každej kategórie postúpi do semifinále, ktoré bude prebiehať od začiatku do konca novembra. V tomto období budete môcť hlasovať za absolútnych víťazov. Výherci na prvých troch miestach v každej kategórii získajú tovar podľa vlastného výberu: 1. miesto: tovar v hodnote 40 eur 2.miesto: tovar v hodnote 30 eur 3.miesto: tovar v hodnote 20 eur Výsledky budú oznámené 1. 12. 2010 na www webareal.sk/dream. S výhercami súťaže

Strihanie psíkov a poradenstvo: 0907 473 718, Ľubica Chlpíková Internetový obchod – chovateľské potreby: www.webareal.sk/dream sa spojím telefonicky alebo emailom.

Kladiete si otázku, čo treba splniť, aby ste sa mohli zapojiť do súťaže? Je to jednoduché. Stačí urobiť nákup v hodnote 10 eur a samozrejme poslať video alebo fotku Vašeho miláčika.

Teším sa na ne.

text: Július | foto: archiv nb

nuté telo, výsledok nepravidelnej stravy, fajčenia, kov a hrdlačili na fliačiku Bol hic. Včera, keď bol v Pekle na pive, v televífetovania a pitia, tiež nebolo priam vhodné na desať krát sto metrov. zii akurát hlásili počasie. Predpovedali tropické výstavu.

Rýľovali, okopávali, horúčavy. Vyšlo im to. Horúčava bola na Bože, kde to vlastne začalo? sadili a samozrejme nevydržanie a to bolo ešte len pol desiatej. Čo tu bude cez obed, na to nechcel ani pomyslieť.

Keď neurobil v druhom ročníku na vysokej stavali. Od jednoduchých Striasol zo seba špinu, ktorá sa na neho nalepila dve skúšky a miesto toho, aby pokorne prišiel drevených búd počnúc, v pivnici, kde túto noc prespal a pustil sa smerom domov a začal tvrdo doháňať zmeškané, ušiel. až po, dobre že nie, vily. k fontáne. Dúfal, že aspoň tu bude tá horúčava Už takmer štyridsať rokov žije ako príležitostný No a preto, že pôvodní majitelia týchto záhrad už miernejšia. robotník, príležitostný žobrák, príležitostný zlodej, buď pomreli, alebo prestali mať záujem o vlastnú Okolo fontány už bola hromada mladých. človek bez strechy nad hlavou. Tie roky neuspori- mrkvičku, či šalátik, na ich miesto nastupujú ľudia Dievčatá, zrejme študentky, vysokoškoláčky, v adaného života poznačili jeho tvár, zhumpľovali bez domova. Nie s úmyslom hrdlačiť, ale iba so snahou nejako tu prežiť. neuveriteľne krátkych sukničkách, vo voľných jeho telo a zničili jeho zdravie. tričkách, ktoré viac odhaľovali, ako zakrývali, Na vedľajšiu lavicu si sadol muž. Rozopol košeľu, Spoločným znakom väčšiny týchto chatiek je namáčali svoje nekonečne dlhé, opálené nohy aby lepšie cítil blahodarné pôsobenie slnka. Bol nedostatok vody. Tú pôvodní záhradkári vláčili v bazéne fontány. Mladí muži, zrejme tiež vyšportovaný a opálený, ako tí mladí. Jedno z niekedy až z domu, tým terajším je to ale v študenti, len tak v bermudách odhaľovali svoje dievčat pribehlo k nemu, objalo ho a vybozkávalo. podstate šumafuk. Držali sa zásady, že dnes sa vyšportované telá. Od fontány sa ozýval smiech. „Deduško, všetko najlepšie k tvojej šesťdesiatke,“ umyješ a zajtra si zase špinavý, takže to s tou Celé to tu bolo priam prešpikované mladosťou, počul, ako povedalo svojmu starému otcovi. snahou o hygienu netreba preháňať. krásou a zdravím. „Môj ty Bože,“ povedal si v duchu, „má toľko ako ja. Výnimkou bol Filípek z Českých Budějovíc. Bol Sadol si, ale len na lavicu, ďalej od fontány. Ísť A pritom vyzerá, akoby bol, dobre že nie, mojím to starý bratislavský bezdomovec, ktorý mal v medzi tých mladých nemal odvahu. Lebo on už synom.“ dokladoch, že pochádza z Česka a ako sa dostal tam nijako nepatril. Ani tak, ani tak. Ani vekom, Pokrútil hlavou, potom otrávene vstal z lavice a na Slovensko si už vraj nepamätal. Tvrdil, že je iný, ani vzhľadom. odšuchtal sa smerom do horúčavou rozpálených ako tí ostatní a že pre neho je hygiena prioritou.

Hej, tak pred štyridsiatimi rokmi, to by bolo iné ulíc.

Aspoň vtedy, keď je triezvy. „Víš, vole, já si v bandasce přinesu vody a pak se Hovorím im záhradní bezdomovci. kafe. Vtedy i on bol mladý i on mal vyšportované telo i on obskakoval mladé dievčatá, a nie bez To sú ľudia, ktorí zo zásady opovrhujú podnáj- meju, vole. Ráno i večer, vole. Abych byl čistý a tím i zdráv, vole. Protože v zdravém těle zdravej úspechu. Ale dnes, šesťdesiatročný, to už bolo o ničom. duch, vole, jak to říkával náš starej Sokol bratr So zármutkom sa začal prezerať.

Mirek Tyrš, vole“.

Ruky neumyté, s hrubou špinou pod nechtami Minule som videl Filípka, sťatého ako teľa. Potáa trasľavé. Poslednú dobu, keď zaťal päste, mal cal sa smerom k svojej chatke. Podopieral ho problém roztiahnuť prsty. Nohy s vystupujúcimi mom, či ubytovňami a, lebo to nič nestojí alebo Tóno, taký skutočný samaritán medzi bezdomovkŕčovými žilami, trombotické, s členkami takmer neznášajú akúkoľvek kontrolu nad sebou, bývajú cami, ktorý pomáhal, kde len mohol. čiernymi, už ani nepamätal, kedy si ich naposledy v chatke, v niektorej zo záhradkárskych osád, „No, Tóno, Filípek sa ti dnes pekne zriadil,“ povedal umýval a hlavne boľavé. Všade. Boleli ho kolená, ktorých je v Bratislave a jej okolí neúrekom. Tu si som, aby reč nestála. kĺby, svaly. Chôdza, najviac hore, či dolu schodmi, potom žijú podľa vlastných predstáv a blahorečia „Dnes? Ten je zliaty každý deň. Už som ho dobré dva mesiace nevidel triezveho.“ znamenala pre neho hotové utrpenie. Hlavu socializmu, ktorý im toto dedičstvo zanechal. si nevidel, ale neholil sa a nestrihal si vlasy už Lebo za socializmu vládla Slovensku mánia mať Takže tak. To s tou hygienou a zdravom tele zrenekonečne dlho, takže asi nebolo o čo stáť. Ani vlastnú mrkvičku, vlastný šalátik a tak sa ľudia v jme ani u Filípka neplatí. bezzubé ústa mu na kráse nepridali. Vychud- čase voľna vracali k zamestnaniu svojich pred- Mirek Tyrš, veľký Sokol, by zaplakal.

V zdravom tele zdravý duch

19

Obrázky na koži

text: dagmar gurová

ŠPERKY, IDOLY A PRASKNUTÝ MELÓNIK

CHODIACE GALÉRIE Leto vytiahlo na ulice tetovania. „Kerky“ trčia z oblekov, z džínov aj z kostýmčekov od Diora. Bezdomovci a „domovci“ prezradili príbehy tých svojich.

Ako zakryť nepodarok Andrea, naša predajkyňa sa v 16-ich rozhodla, že musí mať tetovanie. Na ramene malo vzniknúť malé prestrelené srdiečko, ale jej predstava akosi nevyšla. „Malinké škaredé tetovanie vyzeralo skôr ako prasnutý melónik,“ hovorí. Po rokoch, keď mala nejaké peniaze a spoznala chalana, ktorý dobre tetuje, rozhodla sa nechať si nepodarok prekryť. „Uvažovala som, že si to dám vybrať, ale toto sa mi nakoniec zdalo ako lepšie riešenie.“ Vybrala si keltský symbol. „Chcela som ho, lebo má pre mňa význam. Keltské oko malo byť tyrkysové, ale ja nemám rada farebné kerky (tetovania, pozn. redakcie), tak sme to nechali jednofarebné.“ Tetovanie je teraz oveľa väčšie ako pôvodné, ale Andrea neľutuje. „Melónik sa podarilo tak schovať, že to vôbec nezbadáte.“

Nerozlučný idol Bruce Lee na Zdenovom chrbte je večne v pohotovosti. Dôstojne a sústredene nachystaný v bojovom postoji. Zdeno si ho nosí so sebou

20

už 22 rokov. „Je to najlepší karatista na svete, môj idol,“ hovorí bývalý predajca Nota bene.

Aj on cvičil karate, odoberal časopis Budo a tam našiel Leeho obrázok. „Moje tetovanie je jediný originál, nikto nemá také isté.“ Predloha totiž bola veľká len 2x5 centimetrov. Muž, ktorý tetovanie robil, kreslil zväčšenú verziu priamo Zdenovi na telo. „Nemali sme žiadne predtlače, ako sa to robí teraz.“ Vytvoriť postavu so všetkými detailami zabralo tri týždne.

Lee, ktorému spoza hlavy vykúka dvojhlavý drak, nie je jediným obrázkom na Zdenovej koži. Vystavuje na sebe aj znak čínskej dynastie, znak karate, francúzskej légie či maskota býčka Ferdinanda. „Vyberal som si spontánne.

Niečo som uvidel a vedel so, že toto chcem,“ vysvetľuje. „Nechcel som mať holé ženy alebo nejaké blbosti, ale aby to malo zmysel. Keď sa vyzlečiem na plavárni, nemusím sa hanbiť.“

Spomienka na Nový Zéland Martin žil 15 rokov na Novom Zélande a z času na čas sa tam znova vracia. Kúsok krajiny však

chcel mať vždy pri sebe, na pamiatku. Pod lakťom mu ako antická náramnica svieti maorské tetovanie. Alebo presnejšie, obruč zložená z maorských vzorov. Možno by sa vám zdalo, že je to jednoduchá vzorka, ale mýlili by ste sa. Úzky pásik obsahuje niekoľko tradičných symbolov – fern (novozélandské papradie), rozvíjajúci sa púčik, žralok – kladivová hlava a symbol vody. „Tetovanie mi síce robil Európan, ale bol to človek, ktorý na Novom Zélande prispel k renesancii maorských vzorov. Ukázal mi aj pôvodné tetovacie nástroje – paličky a kladivko.

Párkrát zaklopal kladivkom na ukážku a jeho kolega z vedľajšej miestnosti kričal, či vypli prúd a teraz sa to musí dokončiť po starom,“ smeje sa. Tetovanie v salóne už totiž robia strojčekom, takže celá procedúra netrvala dlhšie ako trištvrte hodiny.

Martin ako IT špecialista pracuje aj medzi pánmi v oblekoch, ale s tetovaním vraj problém nemá. Rovnaké je to doma, vzor s ním do štúdia prišla vyberať mama, výtvarníčka. „Beriem to ako šperk,“ dodáva Martin.

4.

1.

2.

9.

5.

3.

6.

7.

8.

10.

11.

12.

Pravda a láska zvíťazí Novinár Laco vníma tetovanie ako umenie dotvárania vlastnej identity zdobením tela. Na koži už má asi 20 rôznych motívov, postupne ich rozširovaním a spájaním vzniká jeden celok.

Riadi sa pocitom. „Naposledy som mal tri roky pauzu v tetovaní, nič mi nepribudlo. Naopak, za posledný polrok šesť nových tetovaní...“ Začínal s jednofarebnými, zaujatý proti farebným motívom, dnes už veselo maľuje farbami.

Námety si vyberal rôzne. „Uroboros ma zaujal v knihe, staroslovienska Svarga na dreveniciach vo Vlkolinci, Panna Mária u Františkánov v kostole. Rodinný erb je zase inšpirovaný rodinou, tancujúci anjel pocitom radosti, Luna je symbolom mojej dcéry, prvé prikázanie v aramejčine autentickým odvolaním sa na Ježišove slová. Nápis Pravda a Láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou je životný postoj,“ hovorí. „Tetovanie má pre mňa veľký význam. Asi taký, ako malo pôvodne, keď tetovanie vzniklo, spájalo sa s pevnosťou v názoroch, hodnotách a podporou vecí, ktoré človek uznáva.“ Asi aj preto je Laco so svojimi obrázkami spokojný. Žiadny z nich sa nechystá „zamaľovať“ iným, skôr len dotvoriť – významovo aj esteticky. Hovorí, že kerky nezakrýva, ale ani s nimi neexhibuje. „Keď mám košelu, ani jedno tetovanie mi nie je vidieť a teší ma to. Keď ich vidieť, vidieť,

1.Andreine nepodarené srdiečko už nevidieť. Foto: Mirka Mojžišová. 2. Dva psíky si vyšli na prechádzku. Foto: dagu. 3. Jano nosí Moko na nose a ľudia si už zvykli. Foto: Mirka Mojžišová. 4. Laco si dal práve vytetovať, že Pravda a láska zvíťazí. Foto: archív l.d. 5.Martin má kúsok Nového Zélendu stále so sebou. Foto: dagu. 6. Fanúšik rapera 2paca čaká na dokončenie kerky. Foto: Mirka Mojžišová. 7. S odtlačkom labky psej priateľky. Foto: Mirka Mojžišová. 8. Ružičkapri srdci. Foto: Mirka Mojžišová. 9. Mišove Oko s nervom, žubrienka, dve čiarky a štyri bodky. Foto: dagu. 10. Vlk s tyrkysovým okom – ochranca vždy nablízku. Foto: Mirka Mojžišová. 11. Ďalšie z asi 20 Lacových tetovaní. Foto: archív l.d. 12. Zdeno je s Bruceom Lee už vyše 20 rokov. Foto i.l.

keď nie, tak nie. V práci som s tým našťastie nemal nikdy problém, skôr naopak.“

Moko na nose Jano má tetovanie, ktoré tak ľahko neprehliadnete. Má ho totiž na tvári, po stranách nosa.

Nie je to len hocijaká ozdoba, inšpiroval sa tradičným maorským tetovaním Moko. „Páčilo sa mi, tak som si povedal, že si jedno dám.“ A aký je to pocit? „Zvyknete si a tak isto aj ľudia okolo vás. Spýtajú sa a zvyknú si.“ Jano je učiteľ, komunikuje s deťmi aj s rodičmi a tetovanie mu nikdy problém nerobilo. „Posudzujú ma podľa toho, čo robím a hovorím. Zatiaľ nikto nereagoval zle. Asi som mal šťastie.“ V pohode to zobrala aj jeho rodina, ktorá sa kerkám tiež nevyhýba. „Brat má tetovanie a mama má vytetované obočie.“ Hovorí, že tetovanie síce človek tak trochu vystavuje – ako nálepky na lodnom kufri, ale zároveň je to čosi intímne. A je to aj zábava. Má vybraté ďalšie veci. Návrhy si robí sám, ale inšpiruje ho niečo konkrétne. „Zapáči sa mi nejaký motív, s ktorým rezonujem a vznikne pocit, že toto by som si mal dať do tela.“

Nočná zábava Mišo je učiteľ a sám seba neberie príliš vážne.

A s ľahkým nadhľadom rozpráva aj o svojich

prvých tetovaniach. Vyrobil si ich sám za dlhej noci na párty, keď ostatní zaspali a do rána bolo ďaleko. Všetko sa začalo malou bodkou.

Do verzatilky dal tri ihly, omotal ich nitkou, nástroj namočil do atramentu a už to išlo. „Počul som, že musíš pichnúť atrament pod kožu. Chcel som sa presvedčiť, či to funguje,“ spomína. Bodka sa vydarila a povzbudený úspechom sa vrhol na ďalší lakeť. „Povedal som si, že začnem a niečo z toho bude.“ Čiary pripomínajú rozrobenú pavučinu alebo tajomný symbol. „Chalani to neskôr volali prasobifón a myslím, že to aj má také črty,“ ujasňuje Mišo.

Prasobifóna nenájdete v zozname bájnych zvierat, je to číra mystifikácia.

Práca netrvala viac ako trištvrte hodiny a ráno stále nikde, tak sa pustil do kreslenia na nohe. „Dal som si záležať.“ Tetovanie nad kolenom sa volá Oko s nervom, štyri bodky a žubrienka - a presne to tam aj je.

Na ďalšie tetovania sa dlho pripravoval, kreslil si návrhy, až kým s nimi nebol úplne spokojný. „Tie som si už dal urobiť. Niežeby som sa na to nechcel dať sám, ale sú na miestach, kde by som zodpovedne nedočiahol.“ Hovorí, že tetovania mu nikdy nespôsobili ťažkosti, skôr vyvolávali úsmevy. „Som rád, keď sa ľudia smejú.“

21

výlety

text: dagmar gurová

Turistom začiatočníkom v Tatrách odporúčame výlet na Popradské pleso. Foto: dagu

Zo skanzenu vo Vychylovke sa prevezte historickým vláčikom. Foto: www.vlaky.net

Bratislavský hrad sa opravuje, ale je z neho pekný výhľad. Foto: Pavol Funtál

UROBTE SI VÝLET

SLOVENSKO ZA TRI DNI

Mysleli ste si, že do konca leta už nestíhate žiadnu dovolenku? Skúste to s nami. Stačí predĺžený víkend a prevedieme vás celou krajinou.

Klasika Deň 1: Bratislava

dopredu nocľah v najvyššie položenom apartmáne v Strednej Európe. Alternatívou k výškam je golf vo Veľkej Lomnici alebo kúpanie v Aqua City Poprad.

Viac na www.vt.sk, www.golftatry.sk,www.aquacityresort.com

V hlavnom meste si vyjdite na Bratislavský hrad, kde napriek veľkej rekonštrukcii nájdete výstavu sakrálnych predmetov z celého Slovenska. Zídite k Dómu sv. Martina. Korunovali tu uhorských kráľov a majú aj dôkaz o existencii strašidla – žehliacu dosku, do ktorej duch nespokojného Naplánujte si cestu podľa mapy.sk (Bratislava bratislavského občana vypálil svoju ruku. Dajte – Banská Štiavnica asi 2h 15 min – Tatranská Lomsi kávu na Hviezdoslavovom námestí, prejdite sa nica asi 2h 19 min). po dunajskom nábreží, obzrite si mesto z Ufa na Novom moste. Vyberte si z ponuky galérií a múzeí, Mimo hlavný prúd či z programu kultúrneho leta.

Deň 1: Klátovské rameno Všetko o Bratislave je na www.bkis.sk.

(Dunajský Klátov) Plavte sa po pokojnej riečke, kde je kvitnúcich Deň 2: Banská Štiavnica lekien ako kapúst v záhone. Splav je bezpečný Skoro každý dom v centre vyvoláva dojem ta- aj pre začiatočníkov, nie je tam žiaden prúd. jomnej, magickej histórie. Je tu niekoľko kosto- Najlepšie je mať so sebou silného spoluturistu, lov, židovská synagóga, Starý a Nový zámok či ktorého poveríte pádlovaním a vy sa môžete mestský árešt. Na cintoríne nad Klopačkou leží opaľovať. Štartujte napríklad kúsok nad mlynom najväčšia múza slovenskej ľúbostnej poézie – v Dunajskom Klátove. Pri mlyne, v ktorom sa Mária Pischlová-Gerzsöová alebo Marína, ako naposledy pracovalo v štyridsiatych rokoch 20. o nej písal nešťastne zaľúbený básnik Andrej storočia, sa perfektne okúpete. V zahradenom Sládkovič. Nezabudnite na banské pamiatky. potoku, v čistej vode. Ak si chcete pozrieť mlyn, Nemusíte ani von z mesta. Do štôlne Michal sa spýtajte sa v dome oproti, majú kľúče a prevedú dostanete priamo z námestia Sv. Trojice. Vykúpte vás. Cestou budú ešte ďalšie príležitosti na kúsa v niektorom z tajchov. Ich voda sa v 17. a 18. panie. Skončiť môžete v Trhovej-Hradskej alebo storočí používala na pohon banských zariadení. až pri ústí Klátovského ramena do Malého DuVyberte si na www.banskastiavnica.sk. naja.

Plavidlo si požičiate na www.pozicovnalodi.sk, Deň 3: Vysoké Tatry nocľah hľadajte v kempoch v okolí (ekempy.sk), Z Tatranskej Lomnice sa lanovkou vyvezte na najbližší je asi v Dunajskej Strede.

Lomnický štít. Okrem výhľadu a observatória (vo výške 2 632 m nad hladinou mora) tu nájdete aj Deň 2: Vychylovka (Nová Bystrica) najvyššie položenú botanickú záhradu v Strednej Cestujte v čase do 19. a začiatku 20. storočia, Európe. Ak sa vám nechce dole, objednajte si navštívte Múzeum kysuckej dediny vo Vychy-

22

lovke. Uvidíte, ako sa vtedy na Kysuciach žilo a pracovalo a môžete tu ochutnať aj tradičné špeciality. Prevezte sa unikátnou úzkokoľajnou železnicou s úvraťovým systémom. Postavili ju v roku 1926, aby spojila Kysuce s Oravou. Je jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe. Vlak vypravia, až keď sa nazbiera 10 záujemcov.

Viac na www.muzeum.sk, nocľah vyberajte www. ubytovanienaslovensku.eu

Deň 3: Ladomírová, Bodružal, Dukliansky priesmyk Urobte si prehliadku vzácnych drevených gréckokatolíckych kostolíkov (cerkví). Najznámejšie – Kostolík sv. Michala v Ladomírovej (1742) a Chrám sv. Mikuláša v Bodružali (1658) sú zapísané v zozname UNESCO. Krásne drevené cerkvi však nájdete aj v Krajnom Čierne, Hunkovciach, Korejovciach a v Nižnom Komárniku – dedinkách popri trase smerom k Duklianskemu priesmyku.

Na Dukle sa prejdite po rozľahlom prírodnom vojenskom múzeu, ktoré sa tiahne od poľskoslovenských hraníc po „Údolie smrti“ medzi obcami Kapišová, Kružlová, Nižná a Vyšná Písaná. Tanky, obrnené vozidlá, bunkre, ktoré pripomínajú ťažké boje počas 2. svetovej vojny kontrastujú s pokojnou atmosférou.

Viac na www.svidnik.sk/turista/, o drevených kostoloch na www.slovakia.travel/, ubytovanie na www.ubytovanienaslovensku.eu Cesta podľa mapy.sk (Dunajská streda – Vychylovka asi 3 h – Ladomírová asi 4h – Vyšný Komárnik asi 7 min).

Have a break. Visit the mill in Dunajský Klátov.

Foto: Pavol Funtál (esteposlem)

One of the famous wooden Greek catholic churches you can find in Bodružal. Foto: de.academic.ru

The city centre of Banská Štiavnica evokes magical and mysterious history. Foto: dagu

ON A TRIP

SLOVAKIA IN THREE DAYS

No time for a holiday this summer? A prolonged weekend is enough to see the whole country with us.

Classic Day 1: Bratislava

sea) you can find here the highest situated botanical garden in Central Europe. For those not wanting to climb down there is a possibility to spend the night in the highest situated apartment in Central Europe. Alternatively you can stay in Velka Lomnica and play golf or go for a swim to Aqua City Poprad.

More at www.vt.sk, www.golftatry.sk, www. aquacityresort.com

In the capital city you should take a walk to the Bratislava castle. Despite of its reconstruction there is an exposition of liturgical objects from the whole Slovakia. Then come down to the St. Martin’s Cathedral. It is a coronation place of a few Hungarian kings. Have a coffee at Hviezdoslav square, take a walk on the Danube riverside and enjoy the view of the city from the UFO situated above the New Bridge. You can choose Journey planning at www.mapy.sk (Bratislava from the wide offer of galleries and museums – Banska Stiavnica around 2 hours 15 minutes – or enjoy Bratislava’s Summer of Culture.

Tatranska Lomnica around 2 hours 19 minutes) All about Bratislava at www.bkis.sk

Day 2: Banska Stiavnica Almost each house in the centre evokes magical and mysterious history. You can find here a few churches, Jewish synagogue, Old and New Castle or a town prison. An interesting place is also the previous mining Knocking Tower (Klopačka) and a near situated cemetery. There is a grave of a famous Muse of Slovak poetry - Mária Pischlová-Gerzsöová or „Marína“ who was an inspiration for the Slovak poet A. Sládkovič and his great poem. Don’t omit to visit mining landmarks within the town. You can reach the mine Michal right from the Holy Trinity Square. You can swim in some of the artificial lakes around Banska Stiavnica (so called “tajch”) created as reservoirs of water for mining mechanisms.

Choose at www.banskastiavnica.sk

Out of the mainstream Day 1: Klatov distributary

Day 3: High Tatras

Raft on a peaceful river where lotus is at home.

Rafting here is safe also for beginners; the river is very still and almost without a stream. The best choice is to take somebody strong with you – somebody to row the boat for you so you can sunbath. You can start for example near the mill in Dunajsky Klatov. It’s a perfect place to swim and to have a closer look at mill; it was used in 1940´s for the last time. If you are interested you can ask for a short excursion in the house right across the mill. There will be more opportunities for swimming during the rafting.

You can end up in village Trhova-Hradska or go out of the boat just where the river pours itself into Maly Dunaj.

You can rent a boat at www.pozicovnalodi.sk, you can spend the nights in camps (www.ekempy.sk), the closest one is in Dunajska Streda.

Use the cabin cable car from Tatranska Lomnica to Lomnicky peak. In addition to a wonderful view and an observatory (2 632 m above the

Try time travelling and visit Museum of the

Day 2: Vychylovka (Nova Bystrica)

Kysuce Village in Vychylovka. You will see how people lived and worked there in 19th and early 20th century. You can taste also traditional dishes. Unique narrow-gauge forest railway is to be seen here as well. It is the only functioning railway of this type in Europe nowadays.

Ten tourists are enough to set out the train on a journey.

More at www.muzeum.sk, accommodation possibilities www.ubytovanienaslovensku.eu

Day 3: Ladomírová, Bodružal, Dukla Pass Take a tour around valued wooden Greek catholic churches (so called “cerkvi”). The most famous ones – St. Michal Church in Ladomirova (1742) and St. Mikuláš Temple in Bodružala (1658) – are part of the UNESCO list of World Heritage Sites.

Beautiful wooden churches are to be found also in Krajne Čierno, Hunkovce, Korejovce and in Nizny Komarnik – all of them villages on the way to Dukla Pass. Dukla is well known for a large natural military museum reaching from Polish-Slovak borders to “Valley of Death” between villages Kapisova, Kruzlova, Nizna a Vysna Pisana. Tanks, military vehicles, and shelters which remind of heavy fights during World War II contrast with calm atmosphere of today.

More at www.svidnik.sk/turista, about wooden churches at www.slovakia.travel/, accommodation at www.ubytovanienaslovensku.eu Journey planning www.mapy.sk (Dunajska Streda – Vychylovka- around 3 hours – Ladomirova – around 4 hours – Vysny Komarnik – around 7 minutes).

23

Odvrátená strana tela

text: marcela glevická | foto: vlado kampf

Keď to bolí, niečo treba zmeniť

Bolesť je sebazáchova Bolesť je informácia, že niečo s nami nie je v poriadku. Je to priateľ, ktorý vyzýva k zmene. Dômyselné zariadenie, ktoré slúži k sebazáchove nášho organizmu.

S bolesťou sa dá vypiecť: Prepichovanie častí tela je bežnou súčasťou oslavy opičieho boha Hanumana v indickom štáte Kerala. Foto: Vlado Kampf

Bolesť v ľudskom tele funguje v mnohých Bolesť nemusí byť zlá prípadoch ako hrom pred bleskom. Bolesť je Z biologického hľadiska je bolesť dômysignál. Oznamuje, že niečo v ľudskom orga- selné zariadenie, ktoré slúži k sebazáchove nizme (tele, niekedy aj duši) nie je v poriadku. organizmu. Príroda pomocou bolesti učí, čo „Prežívanie bolesti má rôzne odlišnosti súvisi- je bezpečné a čomu je potrebné sa vyhnúť. ace so psychickým prežívaním. Receptorom „Silné bolesti majú, podobne ako strach, bolesti je najmä koža, ktorá oddeľuje organizmus od vonkajšieho sveta,“ hovorí psychológ Karol Kleinmann. „Tupá bolesť vystreľujúca od srdca do ľavej paže býva pri angíne pectoris. Často je spájaná so strachom zo smrti, lebo súvisí s pocitom úzkosti v hrudníku. Bolesť v rovnakej lokalite, ale bez pocitu strachu a úzkosti, hovorí zväčša iba o zápale nervu, ktorý život neohrozuje,“ vysvetľuje Kleinmann ako môže človek rôzne vnímať intenzitu bolesti. informačný charakter, aby sa organizmus vyObidva pocity sú však navzájom spojené, takže hol zdroju, ktorý spôsobuje bolesť,“ povedal často jeden prechádza cez druhý. Prenikavosť Kleinmann. Hovorí, že veľká bolesť je v podobrany proti bolesti vyplýva z toho, že je človek state predzvesťou smrti. Tam, kam vstupuje, postihovaný telesne aj duševne. Spoločná pociťuje živočích svoju bezmocnosť a vydanie všetkým bolestiam – od bolesti hlavy až po sa napospas osudu. „Rovnaké pocity prežíva pôrodné bolesti rodičiek – je skutočnosť, že človek aj pri strachu. Zatiaľ čo pri strachu sa sa človek pri nich cíti ohrozený. špecifickým spôsobom obáva o svoj život

„Bolesť lepšie znášame, ak má zmysel,“ tvrdí psychológ Karol Kleinmann.

24

vo svojom prostredí, v bolesti cíti ohrozenie tela, ktoré je stredom jeho existencie. Dá sa povedať, že bolesť ‚sídli‘ vo svaloch, zatiaľ čo strach ‚bodá‘ do psychiky.“ Prežívanie bolesti je často zvyšované úzkosťou, neistotou a obavami. Bolesť sa podľa psychológa lepšie znáša, ak má pre daného človeka nejaký zmysel. „Psychológia v symbolickej rovine vníma bolesť ako výzvu k zmene. Vychádza z poznatku, že každý pohyb a každý výraz má svoj pôvod vo vedomí. Fyzická i duševná bolesť pochádzajú práve odtiaľ. Bolesť symbolizuje všetko, čo je nepríjemné, všetko, čo nechceme a je potrebné zmeniť.“

Teplo a chlad Mnohé z bežných bolestí dokáže zmierniť obyčajné teplo alebo chlad. Chlad znižuje opuch, dráždenie centier, ktoré registrujú bolesť, zmierňuje zápal. Teplo uvoľňuje cievy, zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje stuhnutie svalov a zmierňuje aj kŕče.

Každé poranenie tkaniva znamená, že v okolí poraneného miesta vzniká opuch a často aj malé krvácanie – modrina. Pri opuchu funguje základný princíp, v tkanive sa niečo rozpína, násobí, a preto aj bolí. Tým, že chlad zmierni opuch, zmierni aj bolesť. Studený obklad spôsobuje aj pomalšie šírenie vzruchov. Zároveň stiahne cievy a znížením prietoku krvi je menšia aj modrina. Na ošetrenie by sa mal používať studený obklad. Ľad sa priamo na poranenú kožu dávať nesmie.

Napríklad v popálených cievach je prietok zúžený. Ak sa priamo na popálené miesto priloží niečo zmrazené, vzniká opačný extrém a ľahko môžu vzniknúť omrzliny a neprekrvenie chorého miesta. Ľad musí byť odizolovaný priamo od kože a na ochladzovanie poranenia zabalený v nejakej tkanine.

Keď to páli Pri popáleninách existujú kuriózne recepty, ako ich ľudia „liečia“, no často môžu viac uškodiť ako pomôcť. Kedysi sa napríklad

hovorilo, že na popálené miesto sa má dať olej alebo niečo mastné. Práve mastnota urobí na popálenine tenkú vrstvu, ktorá bráni unikaniu tepla z kože. Treba sa naopak snažiť čo najskôr dostať teplo z kože von.

Ak ostáva, tak sa šíri do hlbších tkanív, kde môže spôsobiť devastáciu tkanív v podkoží a horšie popáleniny.

Z tradičných ľudových liečiteľstiev na popáleniny ľudia dávajú aj kyslú smotanu, či kyslú kapustu. Kyslá kapusta obsahuje soľ, môžu v nej byť baktérie, tak sa neodporúča, ale keďže sa tieto ,,lieky“ uchovávajú v chlade, tiež vlastne na zmiernenie bolesti využívajú princíp chladu. V kyslej smotane môžu byť isté bielkoviny, ktoré spolu s chladom majú liečivý účinok, napríklad na spálený chrbát po opaľovaní.

Studený obklad funguje aj pri uštipnutí hmyzom.

Rovnako ako cibuľa. Stačí ju nakrojiť, aby pustila šťavu, ktorá obsahuje protizápalové látky.

Pri niektorých bolestiach sa dá využívať suché teplo. Zmierňuje kŕče, menštruačnú bolesť, napnutie svalov, zlepší prekrvenie, a tak zmi-

erni aj bolesť. Vhodné je na boľavé ucho, kríže, ale nesmie sa dávať na neznáme bolesti brucha, môže zhoršiť zápal a opuch, napríklad na slepom čreve.

Ako sa zbaviť bolesti Úľave od bolesti už päťtisíc rokov pomáha akupresúra. Aplikovať ju môže každý aj sám na sebe.

V tele človeka existujú akupresúrne body, ktorých stláčaním sa človek zbaví bolesti. Väčšina akupresúrnych bodov existuje na ľavej a aj na pravej polovici tela. Je dobré vždy stimulovať obidva zároveň. ·• Pri bolesti hlavy pomáha stláčanie koreňa časti dlane medzi ukazovákom a palcom. ·• Bolesť chrbtice pomáha prekonať stláčanie bodu niekoľko centimetrov nad pätou medzi členkom a Achillovou pätou. ·• Uvoľniť nervy a zbaviť sa stresu je možné stláčaním šije smerom k uchu. ·• Pri žalúdočných problémoch pomáha akupresúrny bod pod kolenom z vonkajšej strany nohy.

Častá bolesť zoceľuje

U zubára bojuje vtipom O bolesti sme sa rozprávali s majstrom historického šermu Petrom Kozom. Nevie povedať, či sme citlivejší na bolesť ako ľudia pred pár storočiami, no dnes sa k nej staviame trochu alibisticky, radšej by sme ju nevideli.

Majster Koza, ktorý sa viac ako 40 rokov venuje snažia periférne bolesti tlmiť, aby ich bolesť ohrození. Po taliansky vtedy veľmi dobre nevehistorickému šermu, sa v podstate ani nepoza- spôsobená náhodne nestála v boji aj niečo viac. del. „Keď som v sále začul kroky a niekto sa nado stavil nad spojením, prečo do témy ľudského tela Opakované zažívanie bolesti okrem toho človeka mňa naklonil, zistil som, že ma bude šiť mladá a s telom súvisiacou bolesťou oslovujeme práve otužuje. Pri niektorých tréningoch sa cvičenci pekná lekárka. Spomenul som si na taliansku jeho. Keď sa ho laicky opýtame, či je niektoré najprv kompletne vymlátia palicami. Ich prah pesničku z filmu Poslední růže od Casanovy, kde miesto na ľudskom tele najzraniteľnejšie, a preto bolesti sa posúva a bolesť potom pri boji až tak sa spieva: ,Hviezda mojich nocí, prečo ma tak ho treba najviac chrániť, odpovie: „Kde vás to trafí, necítia. trýzniš.‘ Lekárka sa zasmiala a bolesť sa dala tam ste najzraniteľnejší,“ smeje sa. „Sú samozrejme bolesti nechcené, s ktorými ustáť,“ spomína Koza. nepočítame a stanú sa náhodne. Proti tomu nie sme obrnení. Keď zle stúpim a zlomím si nohu, K bolesti sa staviame alibisticky Vyviesť súpera z miery Koza hovorí, že v šerme sú dva spôsoby, ako tak ma to bolí ako každého iného,“ hovorí Koza. Keď sa muža zo starej školy opýtame, či je to sa nezraniť. Jedným sú ochranné pomôcky a mýtus, alebo je podľa neho rozdiel v tom, ako druhým princípom, ako neprísť k zraneniu, je Kamoš adrenalín znášajú bolesť muži a ženy, hovorí, že ako-ktorú. disciplína a sebadisciplína.

Pri prežívaní bolesti je dôležitá aj psychika „Agresívnu bolesť znášajú lepšie muži, pasívnu „V ten kratučký okamih, kedy je informácia bolesti človeka. „Keď vám zubár trhá zub, tiež vás to bolesť ženy. Ženy napríklad vydržia často viacej veľmi intenzívna, človek z koncentrácie na chvíľu bolí, no viete, že to nie je bolesť agresívna, ale na mučidlách.“ A čo súčasní ľudia? Sme oproti minulosti spred čiastočne upustí a sústredí sa na niečo iné. Je to aj že je nevyhnutná,“ hovorí Koza. súčasť niektorých bojových techník na likvidáciu Ako chlapec sa vraj veľmi bál zubára. Aby bolesť pár sto rokov citlivejší na seba a na bolesť? protivníka. Keď mu spôsobíte malú bolesť, tá necítil, vo chvíli, keď práve nemal otvorené ústa, „Nemyslím si, že by ľudia v 17. storočí boli menej odpúta jeho pozornosť a vy mu môžete počas hovoril zubárovi vtipy. „Tým spôsobom som si citliví na bolesť v tom základnom fyziologickom dekoncentrácie napríklad odťať hlavu.“ vyvolal euforigény a mal zároveň podivné us- zmysle slova, ale ten návyk na bolesť bol výrazne Na otázku, ktorý človek je v šerme disciplinovaný, pokojenie, že som do toho drastického úkonu väčší. Aj v psychickej rovine. Kedy ste videli, ako odpovedá, že človek, ktorý je školený a nerobí vniesol niečo dobré.“ niekoho lámu na kolese? Oni to videli takmer chaotické veci. „Pri boji sa tomu hovorí aj kon- Takto napríklad pri akomkoľvek športe funguje každý týždeň.“ Rozdiel je teda v návyku na bolesť trolovaná agresia. Dôležité je kontrolovať vlastný princíp bolesti prežívanej v eufórii, kedy človeka a tiež v návyku trpieť a byť ohrozený trpením, útok aj vo chvíli, keď je hlava kŕčovito zaujatá chráni pred bolesťou adrenalín spôsobený ohrozovať niekoho trpením či zabitím. „Ale je to trochu aj náš alibizmus. Naši blízki zomierajú v bojom. Od človeka, ktorý neovládateľne bojuje, vypätím. nemožno očakávať ani sebaochranu, pretože je Keď raz dostal úder do tváre pri predstavení nemocniciach. V minulosti nám zomierali v náručí, nevypočítateľný.“ v Taliansku a potreboval zašiť ranu, trik s roz- smrť sme videli stále. Dnes sa od bolesti a od smrti Koza hovorí, že ľudia, čo sa venujú šermu, sa právaním vtipu na zjemnenie bolesti bol v vyhradzujeme. Nechceme ju radšej vidieť.“

25

Komáre

text: dagmar gurová | grafika: palo čejka

ZATOČTE S KOMÁRMI

KRV AKO HLAVNÝ CHOD

Komáre dychtia po krvi ako upíri. Možno aj preto ľudová múdrosť proti nim odporúča rovnaký prostriedok – cesnak. Vedci tvrdia, že nezaberá. Prečítajte si, čo áno.

Skutoční upíri nevylietajú za nocí zo starých hradov. Ich ložiskom je stojatá voda v mlákach, priekopách, pohodených plechovkách či pneumatikách. Tušíte spávne, reč je o komároch. Po ich hodovaní nám na tele ostávajú červené, svrbiace miesta a navyše v nás môžu zanechať aj zárodky vážnych chorôb.

Vzťah ľudstva k tomuto hmyzu viac než naznačujú názvy ako komár dotieravý a komár piskľavý.

Komárí život sa začína vo vode alebo vo vlhkom prostredí, kde sa vajíčka menia na larvy a kukly, z ktorých vylietajú dospelé jedince. Prvé, o čo sa zaujímajú, je párenie a jedlo. Samčekovia sa živia nektárom a obvykle zomierajú pár dní potom, ako oplodnia samičky. To ony sú skutočnými krvilačnými beštiami. Z krvi (ľudí a teplokrvných

26

zvierat) totiž získavajú bielkoviny potrebné na tvorbu vajíčok. Nektár je pre nich len čosi ako dezert, ktorým si dopĺňajú energiu. Po krvavom jedle nakladú vajíčka a onedlho hľadajú ďalšiu dávku, aby mohli celý proces zopakovať.

Samčekov už nepotrebujú a závisí len od ich sily, počasia a dostatku krvavej výživy, koľkokrát sa im celý proces podarí zopakovať.

Vojnová letka A ako to robia? Prebodnú kožu a do rany vstreknú sliny, ktoré obmedzujú zrážanlivosť krvi. Zároveň pôsobia aj ako analgetikum – postihnutý si v prvej chvíli nevšimne bolesť a nebráni sa. Ak samičku nič nevyruší, saje krv až kým nemá plné bruško. Ak by ste jej preťali zmyslový nerv, ktorý

vedie k brušku, pila by do prasknutia.

Bielkoviny, ktoré komária samička vpustila do ranky, vyvolajú imunitnú reakciu – okolie vpichu opuchne a svrbí. So slinami zároveň do tela preniknú zárodky nebezpečných chorôb. Ročne sú komáre zodpovedné za nákazu a smrť miliónov ľudí v Afrike, Južnej Amerike, Mexiku a vo veľkej časti Ázie.

Komáre sú na zemi okolo 30 miliónov rokov. Za ten čas sa zmenili na niečo ako supervyvinuté vojnové letectvo, ktoré má jediný cieľ – napiť sa krvi. K obeti ich nasmerujú chemické, vizuálne a tepelné senzory. Ak chcete, aby štípali skôr ľudí okolo vás, povzbudzujte ich, aby cvičili a hýbali sa. Komáre nás totiž zacítia už zo vzdialenosti 36 metrov. Priťahuje ich pot, oxid uhličitý, ktorý vydychujeme a kyselina mliečna – a všetko

Fakty o komároch

Vyrobte si vlastný repelent

Nákaza bodnutím

Existuje okolo 3000 druhov komárov. Primárne sa živia nektárom. Krv sajú väčšinou samičky.

Iba komáre z rodu Toxorhynchites sa o krv nezaujímajú.

Majú rôznu veľkosť, ale obvykle nepresahuje 16 mm.

Vážia 2 – 2,5 mg.

Za noc preletia aj 12 km, dokážu letieť 4 hodiny bez prestávky, rýchlosťou 1 – 2 km/h.

Aktívne sú hlavne večer, v noci a skoro ráno.

Pri lete vydávajú pískavý zvuk spôsobený trením krídiel o kyvadielka.

Priťahujú ich chemické markery potu, krvi, telesná vôňa, oxid uhličitý a fyzikálne faktory ako telesná teplota a svetlo.

Esenciálne oleje sa miešajú s inými olejmi alebo alkoholom.

Najvhodnejšie esenciálne oleje: škoricový, citronellový, eukalyptus citrónový.

Najvhodnejšie nosiče: olivový olej, slnečnicový olej, vodka.

Pravidlo miešania Objemnejší repelent: má obsahovať 5 – 10 % esenciálneho oleja, čiže 1 čiastka esenciálneho oleja ide do 10 – 20 čiastok nosiča (oleja, alkoholu).

Malé množstvo: 10 – 25 kvapiek esenciálnych olejov (spolu), 2 polievkové lyžice nosiča.

Komáre prenášajú množstvo chorôb, ktoré zapríčiňujú baktérie, vírusy aj parazity: Valtická horúčka – vírus Ťahyňa prvýkrát izolovali v rovnomennej slovenskej obci, prenáša ho komár záplavový. Choroba má ťažší priebeh u detí.

Západonílska horúčka – spôsobuje ju veľmi rozšírený Západonílsky vírus (West Nile virus). Objavil sa aj na Slovensku. Jeho najnebezpečnejším prenášačom je druh komára Culex pipiens, ktorý žije v blízkosti ľudí. Choroba býva smrteľná skôr u starších pacientov.

Horúčkou Sindbis – vírus Sindbis prvýkrát izolovali v Egypte. V Európe sa prvýkrát zistil práve u nás, v Malackách. Spôsobuje niekoľkodennú horúčku, ktorej následky môžu pretrvávať aj niekoľko mesiacov.

Vírus Batai – aj tento vírus v Európe prvýkrát zistili na Slovensku – v Čalove.

Na východnom Slovensku sa zistila hlísta Dirofilaria immitis prenášaná komármi, ktorá napáda psovité šelmy.

Malária – prvoka, ktorý chorobu vyvoláva, prenášajú komáre rodu Anopheles. Choroba môže byť smrteľná, vyskytuje sa hlavne v tropickom a subtropickom podnebí. Do 50. rokov sa vyskytovala aj na našom území, dnes su známe už len letiskové formy malárie, kedy sú prenášače dopravené lietadlami z nakazených oblastí.

Komáre prenášajú aj žltú zimnicu, či horúčku Dengue a niekoľko typov encefalitídy. HIV vírus, ktorý spôsobuje AIDS v komároch neprežije, preto sa nemôže prenášať z človeka na človeka komárím bodnutím.

Čo brzdí repelenty Priveľa opaľovacieho krému Keď zmoknete, kúpete sa alebo sa potíte Vietor a teplo – rýchlejšie vyprchajú Zdroje: animals.howstuffworks.com chemistry.about.com cs.wikipedia.org en.wikipedia.org holko.blog.sme.sk tvnoviny.sk

toto zvýrazňuje práve fyzická námaha. Aj posedenie pri ohni či sviečkach môže zvýšiť počet štípancov – sú ďalším zdrojom CO2. Produkciu kyseliny mliečnej podporia hranolky aj banány (slané jedlá alebo s vysokým obsahom draslíka).

Komárom sa páčia aj ovocné a kvetinové vône v parfémoch, opaľovacích krémoch, vlasovej kozmetike, v aviváži. Ľahšie zbadajú niekoho v tmavom oblečení. Že robíte všetko pre to, aby ste komáre upútali čo najmenej a ja tak na vás letia ako divé? Veronika Michalková z Ústavu zoológie SAV vysvetľuje, že príťažlivosť pre komáre závisí od rôznych chemických markerov v pote, krvi. „Lákavejšia je krvná skupina nula, ale závisí to od viacerých faktorov.

Tehotné ženy vylučujú viac oxidu uhličitého, tak ich komáre napádajú viac. A lákavá je aj vyššia telesná teplota – muži ju majú vyššiu ako ženy.“

komárom uberiete šance na množenie sa. zistili, že veľmi účinný je rebríček Achilea millefoPri obrane vlastného tela máte na výber – umelá lium. Takisto má zaberať levanduľový a klinčekový chémia alebo prírodné prípravky. „Dlho vydrží olej,“ radí Michalková. Zabrať by mal aj olej z repelent Permanone, ktorý sa aplikuje na šatstvo. muškátového orieška a sóje či citronella. Ak si Vysoko účinné sú aj vojenské repelenty, ktoré sa však repelent pripravujete sami a prištedro tam dajú kúpiť v špecializovaných predajniach, či pria- nadelíte esenciálne oleje, môžete si podráždiť mo u špecializovaného lekára,“ hovorí Michalková. pokožku. Kuchtiť si ho doma sa neodporúča ani Najrozšírenejšie chemické repelenty obsahujú tehotným a dojčiacim ženám. látku DEET. Vytvorili ju v USA krátko po druhej Hovorí sa, že komáre odháňajú aj paradajkové svetovej vojne a odvtedy sa ňou bezstarostne priesady v oknách, zapálené šalviové listy (ciganatierame a postrekujeme. Vedci teraz prišli s rety), zmes citróna, levandule a octu v miestnosti tvrdením, že môže negatívne pôsobiť na nervový a tiež výmena bielych žiaroviek za žlté. „Komáre systém. Nevedia však ešte, v akej koncentrácii je nemajú problém oddychovať v paradajkových látka jedovatá. Našťastie pre nás, ktorí sa chceme záhonoch,“ vyvracia túto teóriu Michalková. „Konbrániť štípancom za každú cenu, sú účinky DEET zumácia alkoholu zvyšuje telesnú teplotu, tak krátkodobé. V niektorých repelentoch je účinnou pivo nie je akurát vhodný odpudivý faktor.“ látkou permethrin.

Na otázku, kedy sa komária kalamita skončí, Nevýhodou prírodných odpudzovačov komárov nemá Michalková veľmi optimistickú odpoveď: je, že slabšie zaberajú. Niektoré vraj nefungujú „Pokiaľ budú záplavy a vyššie teploty, budú Do boja! vôbec, hoci ich hlas ľudu vrele odporúča. Výs- početné aj záplavové druhy komárov. Čím je Dá sa proti nim vôbec bojovať? Základným kumy vyvracajú úspech takých známych recep- väčšia kalamita komárov a väčší dopyt po krvi, pravidlom je znížiť množstvo stojacej vody. tov ako vitamín B, či cesnak. Najzaručenejšie tým sa samozrejme znižuje aj účinnosť repelenVyčistite si odkvapy na streche, zbavte sa vás vraj ochráni prípravok s olejom z Eukalyptu tov.“ pohodených plechovíc a pneumatík, dobre citrónového. Komáre zaženie až na 120 minút. Zdá sa, že isté víťazstvo nad komármi vám naprikryte nádrže s vodou na polievanie záhrady, „Ako prírodné odpudivé látky sa používajú koniec predsa len zabezpečia ošúchané triky pravidelne čerpajte vodu zo studní. Tým levanduľa, tymián a bazalka. Posledné výskumy – sieťky na oknách a zhasnuté svetlo.

27

Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

Šťastie v sparťanských podmienkach

Veľké bábo

Spod okna sa ozýva detské bľabotanie. A počuť aj mamkino láskanie. Samé zdrobneniny, taký ten rozmaznaný tón, ktoré k bábätkám patrí. Stačí pár krokov a bábo máme ako na dlani. Oranžový cumeľ v ústach, pod kraťasmi plienka.

Ivanko. Chlap ako buk. Doslova.

Má sedemnásť, vie povedať mama, tata. Papa znamená jedlo, cikanie je ciki. Tým sme slovnú zásobu ukončili. „Ale mnohému rozumie,“ s obrovskou láskou a nehou chváli svojho jediného syna mama Terka. Až jej oči svietia, keď nám ukazuje, ako sa Ivko poteší, keď si od neho pýta pusu. Okamžite sa k nej lícom pritisne. Terke viac netreba. Stískala a hladkala by svojho milovaného do aleluja.

Zacvaknutá bradavka Tehotenstvo nemala najideálnejšie. Porodila v ôsmom mesiaci, Ivanko síce nebol drobunký – vážil tri kilá, ale lekári radostnými správami nesršali. „Neboli ale konkrétni, len mi oznámili, že budeme chodievať k neurológovi.“ Ona aj manžel Ivan sa nezbláznili. Pre nich bolo ich dieťa tým najkrajším darom, ktorý si mohli dopriať a hoci dovtedy nemali potuchy, čo znamená detská mozgová obrna „zo dňa deň do toho spadli rovnými nohami“. Drobec mal sedem mesiacov, Terka ho práve dojčila, keď prestala čokoľvek chápať. Jej dieťa len natiahol kŕč, „a zúbkami mi strašnou silou hrýzol bradavku. Nie a nie ho od seba odtlačiť.“ Trvalo to možno pol minúty, „no mne to pripadalo ako večnosť. Bol to náš prvý epileptický záchvat.

Niečo strašné.“ Odvtedy už pri šklbaní tela, pri neprítomnom Ivkovom pohľade, vykrútených a stuhnutých prstoch rodičia „nehysačia“. A časom odstránili aj základné chyby, ktoré pri epi záchvate robili. „Manželka mu už nestrká prsty do úst, aby mu nezapadol jazyk.. Toľkokrát ju malý dohrýzol, však ukáž,“ povie Ivan starší a Terka nelení, stehov na dlani má habadej. „Aj zuby mi poniektoré zlomil či vybil, neviete si predstaviť, akú silu má epileptik v záchvate. Hrôza!“

Prosby k Bohu a čačky v byte Mentálne je dnes ich sedemnásťročný syn na úrovni dvojročného dieťaťa. „Chválabohu, že aspoň čo-to s pomocou prejde,“ prízvukuje v maličkej garzónke otec Ivan. Nie, nie je plný ľútosti, že nikdy nepočul od Iva oslovenie otec, „mňa teší, keď máme pár dní bez záchvatu a keď sa malý radostne usmieva. Viem, že nás má rád a cíti aj lásku od nás.“ Ustráchaná Terka

28

dodáva: „Aj keď nechodíme do kostola, lebo niet času, aj tak každý deň prosím Boha, aby nám tu Ivka ešte dlho nechal. Nech sme stále kompletná rodina. V každej sekunde mám na ňom nalepené oči, nikdy neviete, kedy môže prísť záchvat. Bohužiaľ, v poslednom čase sa to zhoršuje. Záchvat sa predlžuje aj na tri minúty, záchranku voláme každý týždeň. Netrápim sa pre jeho mentálne postihnutie, že sa s ním nemôžem normálne porozprávať, strašný strach mám z epilepsie. Je to potvora, ktorá mi môže synčeka zobrať. Neprežila by som to.“ Terka je vo svojej jednoduchosti kúzelná osôbka. Nefrfle, že žijú z minima peňazí, že ich garzónka bez balkóna je zaprataná a človek má problém v nej čo i len roztiahnuť ruky. „Máme tu všetko, čo k životu treba.“ Kúsok kuchynskej linky s dvojplatničkou, vedľa gauča chladnička s darovanou mikrovlnkou.

Po celej stene skrine a skrinky. Miniatúrny stôl a hlavne – všade navôkol čačky. Na jednej poličke krojované bábiky, ktoré Terka ako dieťa zbierala, na skrinke sú podľa veľkosti uložené sošky anjelov, psíkov, sloníkov – na prvý pohľad

„Netrápim sa pre jeho mentálne postihnutie.

Epilepsia je potvora, ktorá mi môže synčeka zobrať.“ možno gýče, ale pre Terku niečo, na čom si dáva mimoriadne záležať. „Nedokážem nič vyhodiť. Manžel mi tieto plastové tanieriky s obrázkami pribil na stenu a hneď to tu vyzerá veselšie. Nedokážem sa zbaviť ani umelých ruží z kolotočových stánkov, čo mám robiť, páčia sa mi,“ s úsmevom komentuje svoj vkus Terka a druhým dychom hneď dodá: „Nikde ani zrnko prachu, v tom som poriadna. Musíme mať čisto. Periem veľmi často. Viete, Ivanko je už

veľký, má silný moč, plienky nestačíme meniť.

A so stolicou sú veľké problémy. Raz-dva sa pri prebaľovaní plachta či deka zababre. Ale, čo máme robiť?“

Noci na zemi Oco Ivan je už na dôchodku, Terka poberá opatrovateľský a spojením ich príjmu im to ledva vyjde na bežné prežitie. Odkázaní sú preto aj na pôžičky od spoločností, od ktorých sa už na prvé počutie neoplatí požičiavať. „Dajú ti tri tisícky, ale vrátiť treba šesť. Sme však poctiví, snažíme sa dlhy si ustriehnuť,“ vysvetlí matematiku gazdovania Ivan. Sníva o rozťahovacom aj použitom kresle, aby si ho mohol na noc medzi kuchynskou linkou a stolom roztiahnuť. Ako vlastne spia? Na gauči sa v noci zmestí len Ivko s mamou, ocinovi sa na zem rozloží paplón, aby ho netlačilo, pod hlavu vankúš a na prikrytie stačí deka...

by som mohla vlastné dieťa odvrhnúť, to sa predsa nedá, keď ho ľúbite?“ Terkin režim je rok čo rok rovnaký. Ráno umyť, prebaliť a prezliecť veľké bábo, nakŕmiť ho, ak je pekne, posadiť na vozík a trošičku sa poprechádzať na čerstvom vzduchu okolo bytovky, potom zasa prebaľovanie, varenie obeda, kŕmenie, hranie sa s „malým“, olovrant, večera, zasa hygiena. Čas sama pre seba? „Nemám, a načo aj?“ jednoducho odpovie.

Kedy si dopriala darček pre seba? „Nepamätám sa a načo? S mužom sa neobdarúvame, len pre syna kupujeme, čo treba. Bude mať teraz narodeniny, hádam nám vyjde na tepláky preňho. Aj Vianoce sú len o skromnom prekvapení pre Ivka. Vždy niečo praktické, ale aj s malou hračkou. Keď on má najradšej červenú plastovú rybičku do vane. Hrá sa s ňou na posteli celý deň, aj keď ideme von, drží ju v rukách.“

Karfiol neuspel

Láska bez hraníc: „Bez Ivka by sme neboli šťastní. Dal nám strašne veľa!“

Teší ju, že jej choré dieťa rado papá. „Rozumček ako maličký, ale apetít má aj za troch,“ povie otec a Ivanko akoby mu rozumel. Len sa potmehúdsky uškŕňa, jedlo má totiž rád. Na raňajky tri-štyri pudingy, bez problémov spráska aj štyri rezne. „Keď ich vysmážam a rozvoniava izba, vždy jeden zje len ako predjedlo. Len tak. Čerstvý, chrumkavý, že Ivuško – len mäsko by si papkal?“ Dnes to ale nebolo podľa jeho gusta. Je dávno po obede a misa vyprážaného karfiolu je takmer plná. „Ale nedá sa každý deň len mäso, nemáme peniažky na fajnové recepty. Aj karfiol musí stačiť,“ vyhlási gazdiná, ktorá však vie, že na večeru synovi z neho už nedá. „Miluje všetko, čo má šťavu. Každé jedlo ale musím dobre roztlačiť, aby to prehltol. Preto nepozná napríklad chuť chleba.

Lahôdkou je preňho kura na šťave, aj špenát sa dá, no a plus ovocie – banány, postrúhané jabĺčka, ale aj piškóty, mäkké keksíky. Treba len ustriehnuť, aby ho neprehnalo. Potom len meníme plienky, perieme a vetráme.

Naťahovať sa s takým chlapiskom nie je jednoduché. Ale pekný je, že? Pozrite na tú súmernú tváričku, to by sa naňho lepili baby!

Len, keby bolo všetko inak!“

Áno, hlava rodiny už roky spáva na zemi!!! a tým pádom pohodlnejší život pre Terku s „Poobede si ale zdriemnem na gauči, niekedy manželom? „Všetci nám to hovorili, vraj, čo s sa tam pomestíme aj všetci traja. Ale v noci takým chlapcom, len si zničíme život. Viete treba, aby mal každý pohodlie, tak zídem na čo, radšej sme sa aj prestali stýkať s rodinou. podlahu,“ pokojne vysvetľuje priam sparťanské Namiesto toho, aby nám trochu pomohli, vždy podmienky. do nás len hučali, aby sme ho dali preč. Ale ako Mama zasa túži po práčke. Tiež môže byť použitá, ale: „Naozajstná. Automatická! Ja mám len takú, ktorá vyperie, ale nežmýka. Narobím Občianske združenie Medzi nami sa, aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sa ako kôň, hlavne keď periem deky, plachty, sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o obliečky – všetko veľké kusy, ktoré potom aj ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho osud Ivanka dlho schnú.“ Kým rodičia opisujú spôsob fun- a jeho rodičov oslovil. Skúsme im aspoň trochou finančne pomôcť, potrebujú nakúpiť plienky, govania, Ivko sa prevaľuje na gauči, hnevá sa, automatickú práčku a rozkladacie kreslo. Zaslúžia si to. keď mu vypadne cumeľ a slastne prehltne, keď Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku začuje mamku, ako mu sľubuje nový.“ Neboj, – Ivan.

Ivuško, zajtra ti maminka kúpi nový, zaslúžiš Kontakt na OZ Medzi nami: 0905 240 389 alebo 0905 910 827 (medzinami@zoznam.sk) si. Si dobručký, môj milovaný. Ľúbim ťa, áno, Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia neboj sa," hovorí Terka a už sa mojká so svo- s konkrétnymi ľudskými osudmi. jim synátorom. Podobný obraz sa zopakuje počas našej návštevy ešte miliónkrát. Ústav

29

pútnik

text: jana čavojská | foto: vlado kampf

Dovolenka na kanáli

Na Baťovom kanáli sa nikto nikam neponáhľa

Vodný relax

Plavbu po čarovnom moravskom kraji môžete začať už u nás, v prístave v Skalici.

Loďku požičajú aj laikovi. Stačí mať osemnásť rokov a minimálne technické zručnosti. Otvorí sa vám svet krásnej prírody, vínnych pivničiek, skanzenov, agroturistických fariem, novučičkých cyklotrás a večerných táborákov v kempoch v prístaviskách.

Nie sú to žiadne preteky. Maximálna povolená rýchlosť na Baťovom kanáli je osem kilometrov za hodinu. A pozor, vraj tu občas naozaj jazdia policajti a merajú, či ju dodržiavate! Ináč je plavba veľmi pokojná. V prístaviskách vás vybavia inštrukciami ako na to. Celý kanál má približne šesťdesiat kilometrov. Niektoré úseky vedú riekou Moravou, iné po umelo vyhĺbených kanáloch.

Vodná cesta je splavná v podstate od Kroměříža po Hodonín. Za plavbu sa neplatí ani halier a prejazd trinástimi plavebnými komorami je tiež zadarmo. Nemusíte prejsť ani celú vodnú cestu, požičaný čln môžete vrátiť aj v inom prístave než v tom, kde vám ho spustili na vodu. Stačí si vybrať úsek, ktorý sa vám najviac pozdáva. A kto si netrúfa obsluhovať loď, môže sa povoziť pravidelnou dopravou. Napríklad zo Skalice robia

30

každú hodinu vyhliadkovú plavbu po výklopník v Sudoměřiciach, kde Baťovi robotníci kedysi prekladali lignit z vozíkov na loďky. Kanálu vtedy nehovorili inak ako „Baťák“.

„Loďku môžete uviazať, vyskočiť na breh, pozrieť si mestečká a atrakcie Moravy.“ Umelá cesta Umelú vodnú cestu medzi moravskými obcami Otrokovice a Rohatec postavili už v tridsiatych rokoch minulého storočia. V tom čase ťažila firma

Baťa lignit v bani pri Lužiciach a Jan Antonín Baťa uvažoval, ako ho lacno prepraviť do svojich závodov. V roku 1939 na to začal využívať novovybudovaný kanál. V Sudoměřiciach lignit naložil na lode, ktoré traktory a remorkéry vytiahli až do jeho teplární v Otrokoviciach. Prepravovať lignit železnicou bolo totiž príliš drahé. Okrem toho kanál od svojho vzniku pomáhal reguláciou rieky Morava vylepšovať hladinu spodných vôd a mal byť súčasťou prepojenia Dunaja, Odry a Labe. To sa síce dodnes nepodarilo, ale krôčik po krôčiku sa aj táto vízia napĺňa.

Technicky aj organizačne náročná výstavba kanála prebehla v rokoch 1934 až 1938. Celková dĺžka plavebnej trasy bola takmer päťdesiatdva kilometrov, z toho jeden kilometer viedol úsekom dnes už nesplavnej Drevnice a niektoré úseky

korytom Moravy. Kanál mohli využívať nákladné člny o nosnosti 150 ton, plavebná hĺbka bola jeden a pol metra. Výškové rozdiely hladiny prekonávali lode pomocou štrnástich plavebných komôr. Ku každej z nich dal Baťa postaviť malý domček pre obsluhu aj s malým hospodárstvom.

Za ideálneho stavu vodnej hladiny trvala celá cesta nákladných člnkov desať hodín. Často to však bolo viac. Okrem nich sa však po kanáli plavila aj výletná loď Mojena.

Počas 2. svetovej vojny kanál veľmi poškodili nemeckí vojaci. Po vojne zas vláda znárodnila Baťove závody. Nákladnú dopravu zastavili pre nerentabilnosť začiatkom 60. rokov.

Hore-dole v komore Dnes sa už na vode nemaká. Slúži len na rekreačné účely. Všetci sa tu zdravia hlasným: Ahóóóóóój. Mali by rešpektovať jeden druhého.

To znamená, že sa plavia po pravej strane – podobne ako v cestnej premávke – a menšie a pomalšie plavidlo dáva na vode prednosť väčšiemu a rýchlejšiemu. Alkohol za kormidlom by mal byť tiež tabu. No a samozrejmé by malo byť aj odviezť si všetky svoje odpadky pekne na breh a vyhodiť ich do kontajnera.

Slniečko je síce príjemné, ale ostrieľaní vodáci tvrdia, že plavba je najkrajšia za dažďa. Najakčnejší je určite prechod plavebnou komorou. Slúži na vyrovnanie výšky hladín jednotlivých plavebných úsekov. Obsluha dá pokyn, vy vplávate dovnútra do úzkeho bazéna, vypnete motor a čakáte. Ak ste dolu, voda sa pod vami pomaly napúšťa a

vy vystúpate na úroveň vyššej hladiny. Ak ste hore, tak voda pod vami klesá. Komory sú digitalizované, stačí stlačiť gombík a šup – voda s hukotom stúpa alebo klesá, podľa potreby.

Prázdninoví kapitáni Zaujímavá je aj plavba cez vodnú križovatku vo Vnorovech. Umelý kanál tu pretína rieku Moravu a jeho hladina je o niekoľko metrov vyššia než hladina rieky. Pod dnom je preto ukryté potrubie, ktoré za križovatkou v kanáli zaisťuje rovnakú výšku hladiny.

Atrakciou na Baťovom kanáli nie je ani tak plavba sama. Popravde, brehy sú všade rovnaké, výhľad jednotvárny. Zábavné je vidieť všetko naokolo.

Loďku môžete uviazať, vyskočiť na breh, pozrieť si mestečká, dedinky a atrakcie, ktoré ponúkajú.

Na brehoch kanála sa celé leto koná množstvo festivalov. Alebo si môžete prenajať hausbót a na vode aj prespať. Prenocovať sa dá aj v hoteloch na brehu alebo kempoch v niektorých prístaviskách. Ľudia okolo vody majú vždy dobrú náladu. V prístaviskách grilujú ryby a občas sa trochu zasmejú na nešikovných prázdninových kapitánoch. Pokiaľ neprevrátite loďku – a to je takmer nadľudský výkon – sú vám všetky chyby odpustené. Samozrejme, nehoda sa občas stane... Napríklad vlani jedna posádka nevedela vymanévrovať loď z plavebnej komory. Dokonca museli zasahovať hasiči. Všetko sa však dobre skončilo. Vážne incidenty tu zatiaľ nemali. Napokon, hĺbka vody je iba jeden a pol metra.

INZERCIA

V lete pite veľa vody!

Leto je v plnom prúde a ortuť v teplomeroch často stúpa nebezpečne vysoko. Láka nás to k vode - no oveľa dôležitejšie, ako osviežiť sa ňou, je nezabúdať ju aj piť...

Vedeli ste, že..?

•Ľudský organizmus denne stratí 2-3 litre tekutín, ktoré mu treba vrátiť?

•Najčastejšou príčinou dennej únavy je nesprávny pitný režim?

•Nedostatočný príjem tekutín spôsobuje bolesti hlavy, slabosť, nevoľnosť, svalové kŕče, bolesti chrbta až kolaps?

•Najvhodnejším a najprirodzenejším nápojom pre správny pitný režim je pitná voda?

Má vyvážené zloženie, neobsahuje látky zaťažujúce organizmus (ako napríklad umelé farbivá, konzervačné látky, kofeín či nadmerné množstvo cukrov), nealergizuje a nespôsobuje obezitu.

Zvieratá sveta Kartová vzdelávacia hra

Akým spôsobom bojuje klokan?

Prečo spí koala až 20 hodín denne?

Prečo urson kanadský obhrýza pneumatiky?

V tejto hre sa to dozviete!

200 obrázkových kariet s otázkami Zaujímavé doplňujúce informácie

www.albi.sk Vyhrajte spoločenskú hru od ALBI podľa vlastného výberu!

Stačí poslať do 30.5.2010 na jaro@notabene.sk správnu odpoveď na otázku: "Aké sú ciele občianskeho združenia Proti Prúdu?"

•Piť treba pravidelne a rovnomerne počas dňa? Pitie veľkého množstva vody naraz je neefektívne a zaťažuje tráviacu a vylučovaciu sústavu.

•Piť, keď ste smädní, nestačí? Smäd je už prejavom dehydratácie. Potrebu tekutín je dobré predvídať a vždy mať pri sebe fľašku s pitnou vodou.

31

gastroduel

text: zuzana pohánková | foto: miro kubečka, jana čavojská

Kulinársky súboj receptov o priazeň našich žalúdkov. Ktorý vyhrá v zápase chutí – vegánsky, či mäsožravecký?

Ochlaďte sa jedlom Horúčavy nám berú apetít, pričom práve jedlo nás môže zachrániť pred uvarením sa vo vlastnej šťave. Miro a Ľubica ponúkajú recepty na ochladenie sa.

Letný šalát s rukolou a grilovanými kuracími kúskami 120 g ľadového šalátu 50 g rukoly (šalát) 8 paradajok 50 g šalátovej uhorky 1 mrkva, 30 g čakanky 1 červená cibuľa 4 PL olivového oleja

1 lyžica balzamikového octu 200 g kuracích pŕs mleté čierne korenie, soľ olej z tekvicových semienok

Ochladzujúci dezert 250 g kukuričnej krupice 100 g hrozienok (alebo datlí) 200 g čerstvých višní (jahôd, malín, marhúľ...)

1 l obilného mlieka (ryžové, špaldové,

ovsené...) morská riasa Arame štipka soli 1 ČL jablkového octu 150 g kokosu

Šalátovú zeleninu nakrájame na rovnaké kúsky. Rajčiaky, cibuľu, uhorku a mrkvu na kolieska. Zeleninu pokvapkáme octom, okoreníme, osolíme a premiešame. Kuracie prsia pokrájame na pásiky a z oboch strán rýchlo opečieme na olivovom oleji do zlatohneda.

Pásiky nakoniec poukladáme na vrch zeleniny a pokvapkáme olejom z tekvicových semienok.

Dáme variť obilné mlieko s morskou riasou, sušeným ovocím a štipkou soli. Po zovretí opatrne prisypeme kukuričnú krupicu a varíme bez miešania 5 minút.

Pridáme čerstvé ovocie a za občasného miešania povaríme 10 minút. Vypneme a primiešame kokos a jablkový ocot. Hmotou naplníme formu (srnčí chrbát, tortovú alebo dezertné poháre) a necháme v chlade stuhnúť. Dezert môžeme poliať javorovým sirupom, posypať kokosom a dozdobiť sójovou šľahačkou. Na rozdiel od bežných dezertov nám tento dezert minerály nevezme, ale naopak dodá v prirodzenej forme.

Miro Kubečka

Ľubica Balážová

kuchár, foodstylista, majiteľ reklamnej agentúry Aperto a aranžér a fotograf jedla. V našom gastrodueli reprezentuje mäsožravú časť populácie.

konzultantka v oblasti zdravého životného štýlu, je vedúcou nového obchodíku v Trnave. V našom dueli chutí reprezentuje vegánsku stranu.

Miro má svoje telo rád, zvonka aj zvnútra. Horúce leto však už menej. V horúčavách nevie veľmi pracovať, preto vstáva skôr a cez obed si dopraje šlofíka na 20 minút. Je menej, ale zato veľa čerstvej zeleniny a ovocia, šaláty, jednoducho ľahšie jedlá. Ak sa dá, tak si ide počas dňa zaplávať. Pije len vodu, nie sladké nápoje. „Za posledných 100 rokov sme tak zblbli, že veríme médiám a reklamám v nich a nepočúvame vlastné telo, ktoré nám vždy hovorí, čo potrebujeme,“ tvrdí Miro. Myslí si, že ak sa nám žiada príležitostne klobáska, pričom sme zvyknutí ťažko pracovať, spálime to mäso veľmi rýchlo.

32

Ľubica horúce leto miluje. Podľa nej neexistuje zlé počasie, iba my sme občas na počasie zle pripravení. Pije vlažné „ochladzujúce“ nápoje (vodu s jablčným octom, citrónom, zriedené čerstvé ovocné či zeleninové šťavy, či „panenské čaje“ – bylinky vylúhované v studenej vode) a uprednostňuje zeleninové šťavnaté a ľahké jedlá. Ľubica je o múdrosti nášho tela presvedčená. „Naše telo vie, čo potrebuje. Lenže my často nepočúvame telo, ale maškrtný jazyk alebo mozog.“ Čo teda v prípade, ak nám srdce piští po pečenej klobáske? „Ak sa nám žiada pikantná klobása, je to volanie organizmu po odhlienení, vyčistení. Ak si vyčistíme hrubé črevo napr. jačmeňom alebo natural ryžou s ostrejším korením (zelené korenie, kari, chilli), chute na klobásu zmiznú.

Ďakujeme predajni Ľubka – potraviny pre zdravie, za poskytnutie priestoru a potravín na varenie. Zdravé a chutné potraviny, poradenstvo i recepty šité na mieru nájdete v Trnave na Šrobárovej ulici č. 1.

32

text: daniel pastirčák, zuzana uličianska | foto: archiv autorov

Mimochodom

... Daniela Pastirčáka

Brána Hýbeme sa z miesta na miesto. A predsa je tu väzenia,“ povedala. jedno miesto, ktoré si nosíme so sebou – telo. „Celý večer som Telo je centrum, z ktorého sa vzťahujem k plakala. Alfrédo je svetu. Telo je hranica; horné i dolné končatiny chorý, všetko, čo zje, označujú miesto, kde sa končím. Telo je ko- vyvráti. Bojím sa, že munikácia. Telom sa vyslovujem, telom sa ťa neprežije. Modlila dotýkam. Môže byť zovretou päsťou, môže som sa. A dnes? byť otvorenou dlaňou. Telo – sila, i slabosť. Zázrak, prišli ste vy. Vrátili ste mi nádej?“ Dáva nám slobodu uskutočniť svoj zámer, A nádej sa naplnila: Alfrédo sa Rebeke vráti. možno ho však i ponížiť, zviazať, zotročiť a Vráti sa i preto, že mnohým ľuďom ich osud nezostal ľahostajný. mučiť. Ruky, obdarené slobodou konať, môžu byť spútané. Ústa, Telo je brána. Môže obdarené slobodou byť zavreté do seba vypovedať, môžu byť na závoru, no môže umlčané. sa i otvoriť dokorán.

V týchto dňoch kubánsky režim prepustí po- Otvorené dvere zachraňujú svet. Sú výzvou sledných 52 zo 75 väzňov svedomia, ktorých všetkým väzniciam, v ktorých väznia nevinv marci 2003 uvrhol do väzenia. Je medzi nimi ných iba pre ich odlišný názor. Občas sa stane i Alfrédo Pulido Lopéz. zázrak a väzenie sa otvorí.

Hoci som ho nikdy nestretol, spája ma s Myslím na Alfréda a Rebeku a spomínam ním zvláštne priateľstvo. Pred dvoma rokmi si na refrén piesne od Deža Ursínyho: „Tak som navštívili jeho modrý domček uprost- nemlč, vykroč už zo seba, škrupina okolo teba red Kuby. Alfrédova žena Rebeka nás vítala praská. Poznám ťa po mene a moje meno so slzami v očiach. „Včera som sa vrátila z je Láska.“

„Telo je brána. Môže byť zavreté na závoru alebo otvorené dokorán.“

... zuzy uličianskej

Moje telo a ja Telo nás zjavne obmedzuje. Nebyť neho, žili by sme večne. Alebo vôbec nie? V dlhom rade na odpovede tohto typu stoja filozofi už od nepamäti. Chorobou zvanou existencia tela trpí každý, teda každý, koho poznáme. Keď sa z tejto vrodenej „telopatie“ vyliečime, býva už neskoro na nové známosti, prinajmenšom nám známeho druhu. Ľudské telo zažíva s novými technológiami neskutočný boom. V 22. storočí má človej vraj dosahovať priemernú dĺžku života dvesto rokov.

Niektoré poškodené orgány vieme regenerovať už dnes, neurobiológovia vyvíjajú systém optických káblov namiesto nervovej sústavy. Vraj v najbližších rokoch môžeme žiť úplne v umelom tele. Skvelé.

Zostáva už len doriešiť hlúpu otázku: kto my? Ak dostaneme v geneticky modifikovanom tele silnejšie svaly či lepšiu pamäť, zostaneme to stále my? Telo je totiž trápne subjektívnym pojmom. Pokúšame sa síce, občas aj úprimne, vciťovať do kože druhých, ale veľmi nám to, popravde, nejde. Okrem zábleskov toho, čo pracovne a vedecky nepotvrdene zvykneme nazývať telepatiou, láskou, umením, či vierou... Hlúpe „ja“

sa kŕčovito drží vlastného tela, neopustí ho, ani keď telu odrežú prst, dajú mu nové zuby, krajšie prsia či umelé kĺby.

Prečo sme tomu svojmu telu tak strašne oddaní? Pretože sme iba vlastnosťou jeho hmoty? Velíme my jemu, či ono nám? Často sa pri pohľade na tanečníkov pýtam, čím tancujú.

Telom či dušou?

Je pohyb zhmotnenou myšlienkou a myšlienka zas pohybom, ktorý sa vsiakol do mozgu?

Fenomenálnemu horolezcovi Deanovi Potterovi sa zdá, že raz bude možné lietať len pomocou ľudského tela. Jemu sme náchylní aj veriť, ak si spomenieme, aké hrôzostrašne kolmé steny už zliezol. Potter dôveruje svojmu telu aj keď sa prechádza po lane nad priepasťami. Pred podobnými extrémnymi výkonmi, kedy – ako to popisuje – pociťuje stav úplnej otvorenosti voči vonkajšiemu svetu, si vraj len treba očistiť svoje túžby a energie. Jednoduché!

Teda, aby nám bolo už raz úplne jasné, túžby tela či duše?

„Velíme my telu, alebo ono nám?“

Literárium Petra Gettinga

Dvaja bez jedného Život vo dvojici je práca na celý život, hovorieva sa.

A o čo ťažšia musí byť takáto symbióza v umení, to si dokáže predstaviť každý, kto to niekedy skúšal s niečím umeleckým. Nieto, aby sa pri tom musel doťahovať s kýmsi ďalším. Navyše tu ide o spoluprácu múz, a tie sú náramne nevypočítateľné.

Múza vie kopnúť, ale niekedy kopne pod pás. A čo ešte, keď sú dve.

O úskaliach autorskej spolupráce svedčia viaceré neúspešné pokusy (málo sa vie, že Kafka sa pokúšal písať spoločný román s priateľom a neskorším vydavateľom jeho diela Maxom Brodom a že to stálo za figu). Vydarených pokusov je však beztak prekvapivo veľa. Len v 20. storočí stačí menovať bratov Čapkovcov (obaja písali spočiatku spolu a literárna kritika sa dokonca domnievala, že ide o absurdný pseudonym akéhosi tajomného, jediného autora), či dvojicu ruských autorov bohovských satirických próz Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova, ktorých počas života považovali za jediného spisovateľa, ako to vystihol Iľja Erenburg: „V povedomí ľudí ich mená splývajú, hovorí sa o akomsi Iľfpetrovovi...“ A humor sám akoby bol priam živnou pôdou pre dvojice už od čias grotesky (je tu Laurel a Hardy, Pat a Patachon) a končí autorskými dvojicami, ktoré poznáme rovno podľa „autorskej značky“ (V+W, L+S). Voskovca s Werichom neodlúčili ani sprosté komunistické maniere, do smrti korešpondovali cez oceán a keď Voskovcovi zomrel Werich, bola to skutočná polovičná smrť. Podobne ako v prípade druhej menovanej dvojice. Býva to tak pri dobrých, staručkých manželoch, kde sa vždy ten jeden modlí, aby to bol on, čo zomrie prv a nezostane tu sám.

A dnes je tu opäť raz jedna, až príliš reálna aktualita. Pán Cimrman nám tu zostal odrazu akýsi smutný, v brutálnom kontraste s tým, aký humor celé roky rozdával. Spomedzi všetkých svojich krásne šibnutých vynálezov však vynález na smrť nevynašiel. Alebo žeby áno, pán Smoljak?

Autor je prozaik a redaktor Plus 7 dní

33

bodka Nehovoril som so svojou ženou dva mesiace. Nechcel som [...].

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc bezdomovcom. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 euro a predáva za plnú sumu 1,40 euro. Predajca je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja uvedené v Kódexe predajcu na str. 3. Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na zháňanie práce, príspevky na zdravotné potreby, a voľnočasové aktivity s cieľom aktivizácie klientov. V rámci terénnej práce aj vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc. Viac na www.notabene.sk Manažment organizácie Proti prúdu uvíta akékoľvek návrhy a pripomienky. Redakcia ďakuje za všetky zaslané príspevky, ale nevyžiadané rukopisy a fotografie nevracia. Prosím, neposielajte originály.

Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názorom redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. O. z. Proti prúdu je členom Siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA. Vydavateľ: O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, tel/fax:+421(2)52 62 59 62, IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 347 5014/1100 Tatrabanka, www.notabene.sk Redakcia: Sandra Tordová (tordova@yahoo.com),

Dagmar Gurová (dagmar.gurova@notabene.sk), Kontakt: 0915 779 746 Lito a tlač: Typocon, X – line Grafické spracovanie: Mgr. Art. Pavol Čejka Jazyková korektúra: Mgr. Mária Rišková

Distribučné miesta Bratislava O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, tel 02/5262 5962, poradcovia@notabene.sk Banská Bystrica Organizácia: Slovenský červený kríž, Kliniarová Hana, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Tel: 048/415 30 39, mob.: 0902 259 469sus.bbystrica@redcross.sk Čadca Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Tel.:041/432 40 88, 0918 874 839, Kontaktná osoba: Katarína Melicháčová, charita.cadca@centrum.sk Hlohovec O.z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, 033/7423827, Pavol Šoka, viera.vavrova@d2u.sk Kežmarok O.z. Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Hviezdoslavova 32, 059 01 Spišská Belá, V spolupráci s: Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Mária Galdunová, Tel: 052/46 60 212, Mob: 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Košice ADCH Košice, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, Mob: 0902 131126, Mob: 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk, www.charitakosice.sk

34

Manažment projektu: Bc. Martin Opeta, riaditeľ , 0907 197 908, martin@notabene.sk, Mgr. Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Inzercia: Jaroslav Šipoš, mobil: 0904 006 078,

Levice O.z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, Tel: 036/63 10 273, Mob: 0366221586, mvd@miestovdome.sk Liptovský Mikuláš Mesto Liptovský Mikuláš v spolupráci s Komunitným centrom Nový svet Hlboké, Športová 1190/4, 031 01 Liptovský Mikuláš. Viera Kočtúchová tel.: 044 5522 052, mob.: 0911 197 227, mail: komunitne.centrum@atlas.sk Malacky Križovatky n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, Tel: 034/772 24 57, Mob: 0902 230122, acbetania@orangemail.sk Nitra Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, Tel: 037/772 17 38, 92, Mob: 0907 451 771, rafael.charita@gmail.com, www.charitanitra.sk Nové Zámky Béla Magyar, 0918/ 497 688, belamagyar@zoznam.sk, Kornélia Magyarová - Betlehem, M.R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky Piešťany ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, Tel: 033/ 77 27 687, Mob: 0915 400 577, domum@kios.sk Poprad Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, V spolupráci s: Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, Erika Mižigarová, Tel: 052/716 03 75, 73, Mob: 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk

jaro@notabene.sk Administratíva: Fabiola Mokrá Fundraising, PR: Mgr. Zuzana Pohánková, zuzana@notabene.sk

Senica Zariadenie sociálnych služieb n.o., Štefánikova 11B, 905 01 Senica, Martina Snopková, Tel: 034/622 84 56, Mob: 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk Trenčín Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovský, Tel: 032/65 263 63, Mob: 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Trnava Trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, Lucia Konečná, Tel: 033/533 31 59, Mob: 0910 788 031, lucia.konecna@centrum.sk, www.charitatt.sk Vranov nad Topľou ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov n. Topľou, Beáta Bronišová, Tel: 057/44 315 78, Mob: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Žilina Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Vincenta, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Tel. a fax.:041/724 47 95, mobil: 0918 314 197, Kontaktná osoba: Gabriela Huliaková, charitaza@gmail.com.

Galéria Telo, krása a voda

text: mgr. mária rišková | foto: archiv autorov

Michaela Rázusová Nociarová: Vodnár, 120 x 90 cm, olej na plátne, 2004 (foto: Matej Fabianek).

Michaela Rázusová Nociarová často využíva

lámanie svetla vo vode ako estetizujúci prvok.

Podľa jej slov nevyhľadáva tzv. retušovanú krásu, ale je zástancom krásy, ktorá pramení z atmosféry a z uhla pohľadu, ktorý je intímny a jedinečný. „Kult tela je pre mňa nemožný, skôr slovo zvláštny znamená u mňa krásny.“

Alena Adamíková sa vo väčšine svojich ma-

lieb venuje portrétu a zobrazeniu ľudskej tváre, takmer nikdy nezobrazuje celé telo. Iba tvár je zástupcom portrétovanej osoby a významov, ktoré chce autorka zobraziť. V reprodukovanom diele používa vodu ako psychologizujúci prvok, jej hladina je rozhraním, nulovou pozíciou, dramatickým momentom.

Alena Adamíková: Nulová pozícia, 170 x 170 cm, olej na plátne, 2009.

INZERCIA