NOTA BENE 112 by Proti prúdu

112

OKTÓBER 2010 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

peniaze

POLOVICA

PRE PREDAJCU

Budúcnost je vo vašich rukách Každý deň 108 pouličných časopisov, akým je aj NOTA BENE, pomáha ľuďom bez domova uniknúť z chudoby. Doteraz, vďaka miliónom čitateľov ako ste vy, 250 000 predajcov v 40 krajinách si zarobilo na živobytie a zmenilo život k lepšiemu. Kupujte si NOTA BENE u svojho predajcu.

Prečítajte si viac a zaangažujte sa aj vy na

www.street-papers.org/2010.

Kódex

predajcu 1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze. 7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis v súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto čin nosti pomáhať, zvlášť, ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu. 13. Predajca nesmie predávať časopis, ani sa zdržiavať na predajnom mieste, s dieťaťom do 16 rokov.

z obsahu

ROZHOVOR Anjel aj manažér

TÉMA AKO BYŤ ŠTEDRÝ AJ MÚDRY

Zmyslupné darcovstvo nie je bezhlavý akt. Nenaleťte podvodníkom. Overte si, komu peniaze darujete aj to, ako ich nakoniec využil.

PRÍLOHA PENIAZE CESTA Z DLHOV

PROTI SRSTI Milionársky manuál

Ľudia bez domova majú často dlhy. Peňažné suchoty sa nevyhnú ani „domovcom“. Poradíme vám, ako si požičať a nenaletieť podvodníkom, ako zbytočne neutrácať a ak ste už zabŕdli do dlžôb, ako z nich von.

Existuje milión objektívnych prekážok na našej ceste k miliónom alebo aspoň stovkám eur. Môžeme prísť o prácu, odpláva nám dom, vydedia nás príbuzní, nemáme potrebný talent. Najväčšou prekážkou na ceste k peniazom sme však vždy my sami.

28 MEDZI NAMI

pútnik PIKANTNÉ SÚOSTROVIE

ŠIROKÝ ÚSMEV

Najskôr prestal chodiť, potom písať, vlani aj dýchať. Ľubko však zabojoval a dnes opäť sedí s rodičmi v zimnej záhrade a debatuje o všetkom možnom.

Monzúnový lejak je v Indonézii taký silný, že niektoré vidiecke domčeky vyzerajú ako ostrovčeky uprostred malých jazier. Aj veci v nezaplavených obydliach úplne vyschnú až keď obdobie dažďov skončí a slnko začne opäť nemilosrdne pražiť. Dovtedy bude všetko vlhké.

V ďalšom čísle s témou REVOLÚCIA si prečítate: Deň po dni s naším kalendárom

Útek za Berlínsky múr

Ráno vstanem a zmením svet

Neviete, či je sviatok a či piatok? S naším kalendárom na rok 2011 budete mať vždy prehľad o tom, ako plynie čas. A získate ho bez toho, aby ste ho museli špeciálne zháňať.

Ani jasné ohrozenie života mnohých neodradilo od pokusu dostať sa na druhú stranu Berlínskeho múra. So zvyšovaním ostražitosti strážcov východného bloku rástla aj prefíkanosť utečencov. Nedobrovoľne sa menili na vynálezcov, ktorí hľadali stále nové spôsoby ako múr poraziť.

Revolucionári spasitelia, sľubovali lepšie zajtrajšky, ľahší život, všeobecné dobro. Ako to dopadlo?

kontakty editoriál

Neviditeľný dlh

Niekto hovorí, že medziľudské vzťahy sú komplikované. Ja tvrdím, že peniaze oveľa viac. Vyvolávajú emócie, ktoré ovplyvňujú lásky, priateľstvá aj rodinné väzby. Zjednocujú aj narúšajú a ničia. V starých anglických detektívkach je vždy dôležitou otázkou, kto dedí. A keď sa dokáže, že sám manžel zo seba urobil vdovca (manželka vdovu), staré dámy len vševedúco pokyvkajú hlavami. Vedia, že peniaze sú pre slabšie povahy priveľkým lákadlom. Poučila som sa od nich. Záľuba Angličanov v spisovaní poslednej vôle mi v príbehu slúži ako vodítko k odhaleniu vraha. Hlavne, ak sa bohatá obeť vyhráža, že nevďačných príbuzných zo závätu vyškrtne.

inzeráty predajcov

Zakaždým ma prekvapí, ako táto zvesť rodin- – dlžoba potomkov? Kdesi som čítala, že otec ných príslušníkov rozhorčí. Sú presvedčení, že vystavil synovi podrobný účet za jeho detstvo. dedičstvo im právom patrí. Pripadalo mi to Zarátal tam každú plienku, zubára aj školné. Znie zvláštne, hlavne ak ide o rodičov. Je fajn, ak vám to čudne, ale čosi na tom je. Zrátame si niekedy, chcú čosi dať, ale ak peniaze rozhádžu za sady koľko ako deti dostávame (nie len v peniazoch)? nových hrncov a exotické dovolenky, tiež do- Ako malá som so sestrou súťažila, kto z nás sa bre. Veď oni si ich zarobili. Predpoklad, že to tak postará o zostarnutých rodičov. Každá sme ich vidí každý, sa ukázal príliš optimistický. Zaraz- chceli u seba, ponúkali sme výhody. Sestra vábila ilo ma však, že mnohí rodičia si nedoprajú nič otca na pol fľaše piva na deň. Sme dospelé, no navyše, aby nezmenšili budúci majetok detí. Cítia rodičia naše účty neuzavreli. Začínam počítať a je mi jasné, že to pivo stačiť nebude. povinnosť zabezpečiť ich (aj v dospelosti). Ak toto má byť dlh, ako sa spláca jeho náprotivok

STOP PYTLIAKOM KUPUJTE, PROSÍM, ČASOPIS NOTA BENE LEN OD PREDAJCOV: 1. ktorí majú na viditeľnom mieste preukaz predajcu 2. dodržiavajú pravidlá predaja (uvedené v Kódexe predajcu, str. 3) 3. V Bratislave majú registrovaní predajcovia titulnú stranu predávaného časopisu označenú číslom, ktoré je totožné s číslom preukazu predajcu.

Sme pár a hľadáme bývanie v chatke v Bratislave. Mala by tam byť voda a elektrika. O chatku sa budeme dobre starať. Môžeme platiť do 50 € mesačne. Ďakujeme. Oľga 913, KRV Billa – Segnerova, kontakt: 0944 529 840.

Zoberieme do prenájmu garsónku alebo 1-izbový byt s možnosťou platenia koncom mesiaca do cca 400 €. Ivan 1888, NM Račianske mýto – MHD zastávka električky, kontakt: 0944 327 094.

Ponúkam svoje služby ako asistentka pre zdravotne postihnutého alebo doučovanie. Prax mám, bližšie informácie pri osobnom stretnutí. Ďakujem za ponuky. Adela 1589, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa).

Hľadám dobrých ľudí, ktorí by mi do prenájmu poskytli chatku v Bratislave. Elektrika nie je podmienkou, platiť môžem do 100 € mesačne. Vopred ďakujem. Alžbeta 1298, STM Billa – Hodžovo námestie, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa).

Mladý pár (žena 30 rokov, muž 20 rokov) zháňa do prenájmu alebo za stráženie a údržbu chatku v Bratislave. Sme abstinenti, o záhradu alebo pozemok sa postaráme. Ďakujeme. Michaela 2277, STM Kníhkupectvo Akadémia – Štúrova ulica, Karel 2280, STM Šafárikovo námestie, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa).

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

Falošní predajcovia – pytliaci odrádzajú desiatky kupujúcich. Pod vplyvom alkoholu obťažujú okoloidúcich alebo žobrú s jedným kusom časopisu. Sú to zväčša predajcovia vylúčení z dôvodu porušovania pravidiel. Kazia dobré meno slušným predajcom Nota bene.

Pomôžte nám zachovať dobré meno NOTA BENE. Povedzte pytliakom svoje NIE.

Ospravedlnenie predajcu zákazníkovi Predajca Nota bene Zdenek, č. 755, predajné miesto Bratislava – Autobusová stanica Mlynské Nivy – hlavný vchod: „Týmto sa ospravedlňujem zákazníčke, ktorá si odo mňa 3. septembra 2010 kúpila 3 časopisy Nota bene a zaplatila 5,20 €. Správna cena bola 4,20 €. Peniaze vám vrátim.“

LINKA NA POMOC BEZDOMOVCOM V BRATISLAVE pondelok až sobota od 17.00 do 22.00 hod.

0907 / 733 388

Volajte, ak vidíte bezdomovca, ktorý potrebuje akútnu pomoc. Volajte/emailujte

(peterkadlecik@notabene.sk) tipy na bezdomovcov, ktorí žijú vo vašom okolí – my ich navštívime.

Program Streetwork, o. z. Proti prúdu

PARTNERI PROJEKTU

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, John F. Monhardt

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI AJ

sms pre predajcov pozor!

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu alebo, naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746

26.08.2010 11:20 Veľmi prosím uverejniť! Keď som si posledne kupovala NB od predajcu pred zvolenským Priorom, spýtal sa ma, či som to bola ja, kto mu napísal sms do augustového vydania. Mrzelo ma, že nie, tak to musím urobiť teraz. Lebo tento človek má obrovskú charizmu, inteligentný prejav a vždy povie niečo pekné, čo poteší. Prajem všetkým takýmto ľuďom len to najlepšie. Linda zo Zvolena 11.09.2010 07:53 Nota bene som si kúpila dvakrát v živote a to

u predajcu pri Hypermarkete Tesco v Košiciach. Opečiatkované číslo na časopise je 347. Asi je to číslo predajcu. Nemala som v úmysle kúpiť si časopis, keď mi ho pán ponúkol prvýkrát, no jeho nevtieravosť, jednoduchosť a úsmev na tvári zmenili moje rozhodnutie. Som rada, že môžem o ňom napísať. Neviem, ako sa volá, ale vždy poďakuje aj za pekný úsmev. Nech sa mu darí. 07.09.2010 14:54 Dobrý deň. Som veľmi nahnevaná. Váš predajca na Poštovej mi dnes odmietol predať váš časopis, ak mu nedám viac peňazí. Ja sama ledva vyžijem. Časopis si kupujem pravidelne a dnes som sa na neho veľmi tešila, pretože som tam spomínaná. Ponúkla som mu navyše 50 centov a on chcel všetky drobné. Časopis som teda nekúpila. Zuzana Bezáková

Jednou vetou – september v NOTA BENE Výstava „Sme, či nie sme iní“, predčasne deinštalovaná kvôli vandalom, sa na Nový most vrátila na 10 septembrových dní vďaka Bratislavskému kultúrnemu a informačnému stredisku a festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2010. Ďakujeme 28 odvážnym predajcom a desiatkam čitateľov, ktorých tváre a odkazy viseli na moste. Za spríjemnenie párty na moste 31.8., kde sa stretli predajcovia a čitatelia pri štrúdli a káve, ďakujeme kapele La3no Cubano, Dadovi Nagyovi, Adele Banášovej, Petrovi Modrovskému a bojovému klubu Capoeira. PS: klub Capoeira organizuje 1. – 3.10. medzinárodnú show BATIZADO INTEGRADO 2010 v Dome športu na Junáckej 6 v Bratislave. Budeme tam aj my. Vezmite so sebou čistú deku a darujte nám ju počas show. Naši terénni sociálni pracovníci ich rozdajú v zimnom období ľuďom, ktorí žijú na ulici. Prsteň hľadá majiteľa 29.augusta o 16,00 hod našiel v bratislavskom Auparku na panských záchodoch náš predajca Peter zvláštny prsteň - obrúčku. Aby sa nedostal na nesprávny prst zaniesol ho do Nota bene, aby si ho len majiteľ, ktorý bude schopný ho opísať, mohol vyzdvihnúť. Peter nežiada odmenu, bude rád, ak prsteň, ktorý je iste dôležitou spomienkou, našiel svojho majiteľa. Prsteň je v Nota bene na Karpatskej 10. Majiteľ nech sa ozve na mail pojodado@yahoo.com. Vďaka.

NOTA BENE v globálnej kampani Spolu s ďalšími pouličnými časopismi na všetkých kontinentoch uverejňujeme na str. 2 celostránkový inzerát „Budúcnosť je vo vašich rukách“ k Medzinárodnému dňu OSN za odstránenie chudoby, ktorým je 17. október. Ide o kampaň Medzinárodnej sieti pouličných časopisov (INSP) založenej v roku 1994, ktorá združuje 108 pouličných časopisov vrátane NOTA BENE a je jednotným hlasom proti chudobe a bezdomovectvu. V mestách ako je Bratislava, Londýn, Kapské mesto, Chicago, Oslo a Tokio zdieľame rovnakú víziu: poskytnúť prostriedky a príležitosť ľuďom bez domova, aby si pomohli sami. Kúpiť si časopis

od vydavateľa pouličného časopisu za nákupnú cenu, predať ho čitateľom za predajnú cenu a rozdiel si nechať. Možnosť zarobiť si je iba úvodným nástrojom, ktorý pouličný časopis poskytuje na riešenie bezdomovectva a sociálneho vylúčenia. Predajcovia okrem príjmu získavajú prístup k ďalším službám vrátane sociálneho poradenstva, školení či podporných programov bývania, sporenia pre predajcov, či záujmových krúžkov. (Viac o konkrétnych službách o.z. Proti prúdu nájdete na www.notabene.sk.) Pouličné časopisy dávajú šancu bezdomovcom a ľudom na okraji spoločnosti prehovoriť, zarobiť si na živobytie a zmeniť svoj život.

08.09.2010 15:56 Kúpila som si dnes v Trenčíne časopis Nota bene č. 36 a predajca bol veľmi milý. Neľutujem. Teraz ho čítam. Pekný deň. 09.09.2010 16:47 Dnes pri vystupovaní z vlaku som sa stretla s predajcom, ktorý predáva NB – bočný vchod Prior Zvolen. Niesol si nákup a čakal na vlak. Chvíľu sme sa porozprávali. Pôsobil na mňa spokojne, milo a radostne. Potešila som sa, vďaka. Navzájom sme si zaželali pekný deň. Želám mu v živote, nech sa mu splnia jeho ciele. Erika 10.09.2010 11:06 Pozdravujem predajcu, ktorý predáva časopis na križovatke pri NC Avion v BA. Je vždy veľmi milý. Jeho úsmev ma v aute moc poteší. Držím palce a prajem všetko dobré. Eva 12.09.2010 10:41 Včera som si kúpila Nota bene od veľmi milého a slušného predajcu. Predával pred Billou v Malackách. Želám vám veľa takýchto predajcov. Majka D.

Poďakovanie od čitateľky Koncom mája som pri nastupovaní do auta na pakovisku pri IKEA stratila celkom nový dotykový telefón LG. Chcem sa poďakovať predajcovi Nota bene Vladimírovi spred nákupného strediska Avion, ktorý ma vyhľadal a telefón mi vrátil. Ďakujem za Vašu čestnosť a ochotu. Barbora Messová z Bratislavy.

Výsledky najnovšieho výskumu INSP o vplyve pouličných časopisov na elimináciu chudoby a bezdomovectva za rok 2009 ukázal, že okrem poskytovania príjmu, 84 percent časopisov uviedlo, že predajcom zlepšili život a takmer 90 percent uviedlo, že si predajcovia vďaka predaju zvýšili svoju sebadôveru. Štvrtina pouličných časopisov sa zapojila do procesu zmien politiky v oblasti bývania a bezdomovectva vo svojom meste či regióne. Ďakujeme vám, že ste v tom s nami.

ŠPIÓN

text: dagmar gurová | foto: vlado holina

VLASTA NEZATRPKLA

VYTRVALÁ DÁMA S BARLOU

Na nedostatok udalostí vo svojom živote sa Vlastička sťažovať nemôže. Kedysi osamelá tuláčka bez domova prekonala choroby, našla si izbu a priateľku. Spolu sa delia aj o problémy so starými dlhmi.

Vlastička rozpráva, čo prežila a skoro stále sa zľahka usmieva. Keby bola postavou z romantického filmu, určite by tam jej príbeh ktosi prirovnal k mesiacu – s obrovskými krátermi, ale aj s bledou žiarou, ktorá robí noc menej strašidelnou. V jednej chvíli to už naozaj vyzeralo ako hollywoodsky scenár. Po nešťastnom manželstve a ťažkom pracovnom úraze (vtiahlo jej ruku pod lis) stretla muža, ktorý ju ľúbil a chránil. Bývali vo vlastnom dome a zdalo sa, že prídel zlého sa vyčerpal. Muž však náhle zomrel. A na Vlastičku sa zavesila partička podfukárov. „Nepoznala som tých ľudí, ale stále za mnou chodili, že odkupujú domy,“ hovorí. „Najskôr som odmietla, no sama v šiestich miestnostiach som sa prestala cítiť dobre. Bála som sa tam a nakoniec som s predajom súhlasila.“ Dostala minimum peňazí a „náhradné“ bývanie v polorozpadnutom domčeku v Banskej Štiavnici, ku ktorému nemala žiadne doklady. Squatovala načierno asi pol roka, keď schátralina vyhorela. Príčinou bol asi skrat. „Túlala som sa po Štiavnici, nič ma nebavilo.“ Neskôr sa presunula do Bratislavy. „Žila som na „Každý hovoril o exekučkách, ale mne sa to ulici ako sa dalo, väčšinou som bola vonku. Do vyhýbalo. A keď sa to stalo, bola som veľmi útulku ma zahnala len priveľká zima,“ spomína. prekvapená. Netušila som o ničom,“ hovorí „Niekto mi poradil, aby som predávala Nota Vlastička. A dôvod? Možno jej ukradli doklady. bene, čo som robila štyri roky.“ Mala aj svoju A možno ju ktosi presvedčil, nech sa za pár pesničku: „Dobré ráno, dobrý deň, nech sa drobných podpíše na papier, ktorému ani neropáči Nota ben“. V noci som spala v útulku a zumela. Nepamätá si už, ako sa to stalo. Na ulici ráno som už predávala.“ Veľmi jej záležalo na nemyslíte na budúce následky. Chcete prežiť, tom, aby nepôsobila ako človek bez domova. a tak radšej zabúdate, aby ste sa nezbláznili. Starala sa o seba.

Netušený dlh Vlastička je typ, ktorý nevydrží v nečinnosti. Dlho chodila na aktivačné práce, okopávala kríky, upratovala. Zabrzdili ju až zdravotné problémy – zapchaté cievy a choré srdce. „Museli ju presvedčiť, aby s robotou skončila. Nevládala chodiť,“ hovorí naša sociálna pracovníčka Nora Volčková, ktorá s Vlastou pracuje už niekoľko rokov. Najskôr jej pomohla k izbe na ubytovni. Po operácii srdca a návštevách v nemocnici dostala Vlastu aj na liečenie v kúpeľoch. „Povedala som vždy, čo má robiť a všetko si vždy vybavila sama,“ hovorí Nora. Vlastička využila každú jej radu a zariadila si bývanie, dávku v hmotnej núdzi a neskôr aj sociálny dôchodok. Možno to znie honosne, ale v skutočnosti táto dáma s barlou dostáva necelých dvesto eur. Z mála, ktoré má, jej ešte uberá exekúcia.

„Každý hovoril o exekučkách, ale mne sa to vyhýbalo.“

Vlasta musí splatiť okolo 2500 eur. Pri overovaní jej majetku skoro na všetky otázky odpovedala – nemám. Z dôchodku jej môžu zobrať iba 20 eur, na väčšiu splátku nestačí. „Zaplatím za ubytovanie a upratovanie a žijem skromnejšie – pár rožkov, rybičky, lečo.“ Podobne je na tom priateľka, s ktorou sa delí o izbu aj o problémy. „Tiež spláca exekučku. Raz požičiam ja jej, potom ona mne. Spolu hospodárime.“

Nádej v receptoch Vlastička stále spomína na Nota bene, rada by zase pospevovala na svojom predajnom mieste. Nevládze však dlho stáť a bez barly

prejde len krátku vzdialenosť. Trochu jej uľavili pravidelné návštevy pedikúry, ale cievy ostali poškodené a bez palice sa nezaobíde. Najviac ju obmedzuje zlé počasie. „Keď idem na nákupy, musím si aj dva-trikrát po ceste sadnúť a v daždi je to ťažké. Kamarátka ma vtedy zachraňuje, kúpi mi, čo potrebujem.“ Vlasta však nie je žiadna uplakaná dôchodkyňa, ktorá celé dni sedí v zatvorenej miestnosti a premýšľa o nepriazni osudu. Aj na stretnutie so mnou sa vybrala do centra. Cestou si vraj pofrflala na presadanie, ale mňa už zdravila vysmiata. A zdalo sa mi, že aj spokojná – na chvíľu sa vytrhla zo zabehnutého režimu dňa.„V ubytovni máme altánok na dvore, kde sa my ženy stretávame, pijeme kávu a debatujeme. Upratujem našu izbu aj spoločnú kuchynku. Utieram alebo vysávam, aj keď je čisto, len aby bolo čo robiť,“ hovorí. „A keď už vôbec nemám do čoho pichnúť, z časopisov prepisujem recepty. Mám šesť plných zošitov a píšem siedmy. Zatiaľ nemám peniaze na veľké varenie, ale raz ich vyskúšam.“ Článok bol pripravený v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR – www.europa.sk – v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

rozhovor

text: marcela glevická | foto: alan hyža

SME DARCOVIA ALEBO ŽGRLOŠI?

Anjel aj manažér

Zakladateľ charitatívneho projektu Dobrý Anjel, Andrej Kiska, je človek, ktorý keď zbohatol a zabezpečil svoj vlastný život, rozhodol sa pomáhať. Vymyslel systém, ktorý v súčasnosti prispieva rodinám vyššou čiastkou, ako sú štátne dávky. Potrebuje byť človek, ktorý vedie charitatívnu organizáciu aj manažérom? Na založenie charity treba človeka s veľkou vnútornou motiváciou, človeka s veľkým srdcom. Presadenie myšlienky, presvedčenie okolia o potrebe takejto aktivity nie je vôbec jednoduché. Keď je charita už založená, treba ju riadiť a viesť. Tam je už potom ale potrebné využívať manažérske pravidlá ako pri riadení každej inej ziskovej spoločnosti. Práca so zamestnancami, plánovanie, mar-

keting, účtovanie, to všetko sa riadi pravidlami zo sveta biznisu. Máme na Slovensku kvalitné charitatívne organizácie? Na mnohých našich organizáciách práve vidieť, že síce boli založené s čistým a pekným úmyslom pomáhať, ale neskôr im trochu chýba manažérske riadenie. Máme desiatky fantastických charitatívnych organizácií.

Od zbierky na Tatry po veternej víchrici, keď väčšou sumou prispeli Česi ako Slováci, sa často hovorí, že Slováci prispievajú málo. Minule ma zastavila jedna staršia pani s pokladničkou v ruke, aby som prispel na detskú onkológiu. Keď som sa jej spýtal, že komu pomáhajú, odpovedala mi, že detskej onkológii v Čadci. Povedal som jej, že tam detská onkológia nie je, niečo zamumlala a

Rozhovor odišla preč. Ako potom môžeme veriť? Myslím si, že my, Slováci, sme národ s veľkým srdcom a vo svojej podstate veľmi dobrí ľudia. Žiaľ, naša dôvera bola už mnohokrát oklamaná a zneužitá. Začínajúc nebankovými inštitúciami a pochybnými nadáciami a politikmi končiac. A preto často neveríme zbierkam.

bo iné závažné ochorenie. Toto základné pravidlo platí stále. Tento rok vyzbierame a rozdelíme vyše tri milióny eur. Na réžiu vrátane reklamy sa minie z mojich peňazí asi 200 tisíc eur. Všetky údaje o vyzbieraných a rozdelených prostriedkoch každý deň aktualizujeme a zverejňujeme na naše webovej stránke.

Pri charitatívnych projektoch sa často medializujú emocionálne príbehy chorých alebo trpiacich, ktorí potrebujú pomoc. Kde je hranica v tom, kedy už príbeh nezverejniť, aj za cenu, že by mohol „pritiahnuť“ darcov? Táto otázka je veľmi ťažká. Z každej strany sa na nás valia príbehy o utrpení, v televízii vidíme relácie, kde sa ukazujú najťažšie ľudské utrpenia a emócie. Mám pocit, že k tomu, aby sme pri týchto príbehoch stále neplakali, si srdcia vytvárajú akýsi obranný val, trochu nám „stvrdli“. Ako ale potom motivovať človeka, aby pomohol rodinám, kde majú choré dieťa na rakovinu? Osobne si myslím, že príbeh, na základe ktorého sa rozhodneme pomáhať, musí v nás vyvolať určitý pocit rozhorčenia. Pocit, že musíme niečo spraviť. Musíme prelomiť ten obranný val. Ale to sa už zrazu dostávame až na hranicu emočného vydierania. Je to náročné marketingové zadanie. Prelomiť obranný val srdca a zároveň emočne nevydierať – to je aj pre náš ťažká úloha, s ktorou zápasíme.

Koľkým rodinám to dokáže pomôcť? Momentálne pomáhame skoro 3000 rodinám, ktoré od náš pravidelne mesačne dostavajú čiastku okolo 100 eur. Každý darca presne vie, ktorej rodine idú jeho peniaze. Pozná meno, adresu aj životný príbeh.

V posledných rokoch firmy zintenzívnili svoju podporu, či už tretiemu sektoru alebo rozvíjaniu spoločenskej zodpovednosti. Je takáto pomoc nezištná? Je to podľa vás podstatné, či je nezištná? Je dobre, že firmy si uvedomili dôležitosť podpory spoločnosti, v ktorej podnikajú. Táto pomoc môže byť v budúcnosti tým jazýčkom na váhach, ktorý rozhodne o tom, či si spotrebiteľ zoberie ich výrobok. Pravdaže to na druhej strane vytvára tlak, aby o pomoci, ktorú poskytujú, robili aj silné PR, aby sa ľudia o tom dozvedeli. Myslím si, že je to legitímne a logické. Nemáme s tým problém, pokiaľ nám niekto pomôže a chce o tom aj písať. Dobrý marketing je nutnou podmienkou úspechu každého projektu, aj keď ho môže robiť lepšie organizácia, ktorá robí horšie projekty. Z akých častí sa skladajú „príjmy“ Dobrého Anjela? Keď ste Dobrého Anjela zakladali, darovali ste 30 miliónov korún z vlastných peňazí. Peniaze, ktoré som vyčlenil pre projekt, sú určené na krytie réžie spoločnosti tak, aby sme všetky príspevky od darcov, Dobrých Anjelov, mohli do posledného centu poslať rodinám s deťmi, kde je onkologické ale-

To je viac ako je napríklad štátna dávka v hmotnej núdzi. Náš systém funguje tak, že všetky peniaze, ktoré za mesiac dostaneme od darcov, rozdelíme rovnakým dielom medzi všetky rodiny, ktoré máme. A tak sú mesiace, hlavne okolo Vianoc, keď príspevok pre rodiny bol vyše 150 eur. Sú aj mesiace, keď je príspevok nižší ako 100 eur. Dávka v hmotnej núdzi a jej určovanie potrebujú zmenu a dúfam, že novej vláde sa to podarí.

„Naša spoločnosť dáva peniazom priveľkú hodnotu.“ Čo si myslíte o podpore neziskových organizácií cez 2 percentá z dane? Dve percentá z dane podľa mňa nie sú šťastným riešením, pretože kazia filantropiu na Slovensku. Niekde prídete poprosiť o pomoc vášmu projektu a šéf firmy sa blahosklonne usmeje a povie vám, že vám dá niečo z 2 percent z dane. Ale v skutočnosti vám absolútne nič nedaruje. Len rozdelí to, o čo by tak či tak prišiel. Darovať, pomáhať, znamená dať niečo zo svojho, nie poslať niečo, čo mi vôbec nepatrí. Aj medzi ľuďmi sa šíri myšlienka, že pomoc charitatívnym organizáciám je rozdelenie dvoch percent. Niektoré charitatívne organizácie robia dokonca reklamu, ktorá tento pocit vzbudzuje. A potom sú tu už absurdity, keď veľké spoločnosti využívajú 2 percentá na svoju reklamu, na šport pre svojich manažérov. Stretol som sa dokonca s prípadom, keď jeden bohatý človek ponúkol, že prispeje dvomi percentami z dane na náš projekt pod podmienkou, že mu aspoň 50 percent vrátime naspäť v hotovosti. To je smutné, skutočne smutné. Nakoľko 2 percentá pomáhajú Dobrému Anjelovi? Príjem z 2 percent z dane tvorí asi 18

percent z príspevkov do Dobrého Anjela, ktoré do posledného centu rozdeľujeme medzi rodiny. Systém pomoci Dobrý Anjel je založený na pravidelných mesačných príspevkoch od individuálnych darcov. Od začiatku sme systém budovali tak, aby nebol závislý od štátu a od politických rozhodnutí. Každý projekt – ziskový aj neziskový – je potenciálne veľmi nestabilný, ak ma závisieť len od rozhodnutí štátu. Dnes príjem máte, zajtra sa zmenia pravidlá a už ho mať nemusíte. A čo potom? Vláda musí vedieť, či chce sociálnu politiku robiť úplna sama alebo chce k tomu využívať aj charitatívne organizácie. Ak ich chce využívať, tak ich musí aj finančne podporovať. Asi by som uvažoval o zámene 2 percent z dane za uznanie daru za daňovo odpočítateľný náklad. Pri dodržiavaní pravidiel, ktoré platia pri 2 percentách z dane. Podporujete iné charitatívne organizácie? Snažím sa pomáhať aj iným charitatívnym organizáciám. Radou, skúsenosťami, kontaktmi. A pravdaže prispejem aj finančne. Kupujem si narcis na Deň narcisov. Naposledy som poslal peniaze do Magny po zemetrasení v Haiti. Keď sa udeje niečo na Slovensku, snažím sa pomôcť konkrétnej rodine. Kto sú najčastejšie ľudia, ktorí prispievajú na Dobrého Anjela? Nemáme osobné údaje od darcov, ale vidíme, že väčšinu tvoria ženy. Aký je váš vzťah k peniazom teraz? Peniaze robia život pohodlným, ale šťastným človeka určite nespravia. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí sú skutočna veľmi bohatí, ale často tam chýba pocit šťastia. Materiálne a zmyslové pôžitky sa vyčerpali a ľudia strácajú zmysel života, čo ďalej. Ďalších sto miliónov zisku? Ďalšiu firmu? Osobne sa snažím nemať k svojim peniazom majetnícky, pripútaný vzťah. Včera prišli, zajtra môžu odísť, dôležité je, aby som ja ako osoba bol vnútorna spokojný. Naša spoločnosť dáva peniazom príliš veľkú hodnotu. Vôbec si ju nezaslúžia. Minister práce Mihál povedal, že zo 400 eur na mesiac by nevyžil a jeho výdavky sú mnohonásobne vyššie. Trúfnete si povedať z koľko eur mesačne žijete vy? Výška nákladov na život je priamo spojená aj s príjmom. Čím má človek vyšší príjem, tak zvykne aj viac míňať. Ak ho núdza pritlačí, výdaje musí zoškrtať. Osobne mám vysoké mesačné náklady vo výške viac ako desať tisíc eur. Tie sú spojené hlavne s prípravou ďalších charitatívnych projektov, ktoré financujem.

téma

text: dagmar gurová

ozna

čenie

dobr

ovoľn

íka >

<<< zapečatená pokladnička

Overte si, či peniaze na dobrú vec od vás nemámi podvodník. foto: Vlado Holina

POZOR NA FALOŠNÚ DOBROČINNOSŤ

AKO BYŤ ŠTEDRÝ AJ MÚDRY

Zmyslupné darcovstvo nie je bezhlavý akt. Nenaleťte podvodníkom. Overte si, komu peniaze darujete aj to, ako ich nakoniec využil. Zaskočia vás najčastejšie pred veľkým obchodným centrom, na zaľudnenom námestí alebo stanici. Pod nosom vám hrkajú pokladničkou s nečitateľným nápisom a vybafnú, aby ste prispeli na dobrú vec. Väčšinou sú argumentom deti – choré, zomierajúce, hladujúce. Niečo srdcervúce, čo len tak ľahko neprehliadnete. Nedá vám to a vytiahnete aspoň pár eur. Až neskôr vám napadne, že ste možno naleteli. Nie je to tak dávno, čo skupina žien v centre Bratislavy takto oberala zahraničných turistov. Začali otázkou, či hovoríte po anglicky. Ak ste prisvedčili, páčili z vás peniaze výmenou za podpis na kuse papiera s miniatúrnymi písmenkami a rozmazaným logom. Videla som, ako nemeckí dôchodcovia ochotne šušťali bankovkami. Ženy, ktoré sa neobťažovali ani fingovanou pokladničkou ich jednoducho strčili do vrecák a zmizli. Polícia vtedy potvrdila viacero sťažností. Falošné zbierky sa robia aj pod menom skutočných, úctyhodných inštitúcií. Odhaliť nepravého vyberača býva ťažké. Potvrdzuje to aj skúsenosť Domova sociálnych služieb pre deti Hestia v Pezinku. „Naša pracovníčka sa o podvodníkovi dozvedela od kaderníčky,“ spomína riaditeľka DSS Hestia Ľubica Vyberalová. „V kaderníctve sa objavil muž, ktorý sa predstavil

ako farár a tvrdil, že pre Hestiu robí zbierku. Kaderníčka nás poznala a rada prispela. Podobné signály sme dostali z viacerých obchodov.“ Nepomohlo, že na muža upozornili v médiách. O rok „robil“ zbierku znova. „Uverejnili sme jeho opis a výzvu, aby sa prihlásili ľudia, ktorí mu prispeli. Nikto z nich však nechcel vypovedať. Hovorili, že zaplatili len malé sumy.“ Vyberalová

„Ak si nie ste istý, kto od vás dobročinný príspevok na ulici žiada, nereagujte. povedala, že oficiálnu zbierku zatiaľ nevyhlasovali. Pre prípadných darcov je naijstejším spôsobom vložiť peniaze na účet zariadenia.

Ktorí sú tí praví? Možno ste sa práve rozhodli, že s rozdávaním peňazí na ulici skoncujete. Pouličné zbierky však využívajú aj prospešné organizácie. Praví dobrovoľníci s pokladničkami sú šíriteľmi osvety, lámu tabuizované témy. Informujú o problémoch aj kde hľadať pomoc. Ako teda rozoznáte, kedy je bezpečné vybrať peňaženku

a kedy vás klamú? V praxi si to môžete overiť hneď od 11. do 13. októbra, kedy Liga za duševné zdravie organizuje známu celoslovenskú zbierku Dni nezábudiek. Zapojí sa do nej asi 1700 dobrovoľníkov, ktorých koordinuje okolo 270 koordinátorov. Darované peniaze pôjdu do uzavretých pokladničiek, ktoré sa otvoria až u koordinátora. Dobrovoľníci budú mať viditeľné identifikátory s číslom. „Občas sa stane, že niekto ohlási podozrivé správanie, a tak je šanca aby koordinátor našiel konkrétnych dobrovoľníkov,“ vysvetľuje hovorkyňa ligy Oľga Valentová. K povinnej výbave patria aj informačné letáky o zbierke, jej cieľoch a rôznych aktivitách ligy pre ľudí s duševnými poruchami. O čo ide sa dozviete aj z plagátov, rozhlasových a televíznych spotov. „Seriózny vyhlasovateľ zbierky výrazne zviditeľnuje jej účel a jasne presviedča ľudí, aby ho podporili,“ hovorí Valentová. Koľko sa vyzbieralo a čo za to bude ľahko zistíte na webe ligy. Kartička s označením, zapečatená pokladnička a často aj invalidný vozík – podľa toho spoznáte dobrovoľníkov na Deň belasého motýľa. Ľudia so svalovou dystrofiou (a ich príbuzní) totiž sami robia celoslovenskú osvetu o tejto chorobe a jej dôsledkoch. „Vozík je

jedným z hlavných dôkazov, na čo idú peniaze, ktoré pri tom vyzbierame,“ hovorí Jozef Blažek z Organizácie muskulárnych dystrofikov. „Zbierka je len súčasťou osvety. Nepýtame peniaze. Informujeme že tu sú ľudia so svalovou dystrofiou a aby mohli dôstojne existovať potrebujú pomôcky, ktoré im štát neuhrádza.“ Ak by ste mali pochybnosti, hlavný organizátor v meste má z centrály OMD plnomocenstvo na organizovanie zbierky aj kópiu povolenia ministerstva vnútra. „Dobrovoľníci majú na kartičkách aj kontakt na náš hlavný stan,“ dopĺňa Blažek. Ak si nie ste istý, kto od vás dobročinný príspevok na ulici žiada, nereagujte – radí bratislavská policajná hovorkyňa Petra Hrášková. Môže to byť podvodník. „Obráťte sa priamo na organizáciu, ktorú chcete obdarovať.“

Kontrola má medzeru Celoslovenskú zbierku povoľuje ministerstvo vnútra. V žiadosti musí byť napríklad konkrétny účel zbierky, jej miesto a čas aj predpokladané náklady. Zoznam všetkých povolených zbierok je na www.vs.sk/zbierky. Alena Koišová z ministerstva vnútra hovorí, že najneskôr do 30 dní od skončenia zbierky musí jej organizátor predložiť vyúčtovanie – celkový výnos zbierky, náklady na jej priebeh a čistý výnos, ktorého využitie má povinnosť preukázať. „Náklady nesmú presahovať väčšiu časť hrubého výnosu a nesmú presiahnuť rozhodnutím povolenú výšku.“ Ministerstvo vo vyúčtovaní žiada aj výpisy z bankového účtu o prijatí hrubého výnosu, prevodoch čistého výnosu a vydokladovanie nákladov. Z toho, že to organizátor splní, sa však nedá overiť, či priznal všetky vyzbierané peniaze. „Občania majú právo informovať sa u organizátora zbierky na podrobnosti jej povolenia,“ hovorí Koišová. Nedodržanie podmienok môže vyústiť do jej zrušenia. Koišová však dodáva, že„ide o dobrovoľné poskytnutie peňazí – záleží na miere dôvery každého, kto chce darovať“.

Lucia Laczkó (OZ Medzi nami) overuje každý príbeh osobne. foto: Alan Hyža

ľahostajné. „Osudy ľudí, o ktorých sme písali darcovskou SMS. Hotvosť môžete zaplatiť aj v sa nás dotýkali,“ spomína Lucia. „Rozhodli sme pokladni Nadácie Pontis alebo do označených sa, že si založíme občianske združenie Medzi pokladničiek v prípade zbierky na podujatiach. nami, ktorého jediným cieľom bude drobná Zárukou bezpečnosti je výber projektov. Nezvýpomoc.“ iskovky reagujú na výzvu a svoje projekty poObaja majú vlastné zamestanie, preto nerobia sielajú na posúdenie. O ich zaradení rozhodne veľké akcie, kampane, verejné zbierky. „Za Rada Dobrej krajiny, ktorú tvoria osobnosti najdôležitejšie považujeme vyhľadanie a over- kultúrneho, spoločenského a ekonomického enie si príbehu, terénnu prácu. Na jej základe života. „Projekty by mali meniť tvár Slovenska sa dohodneme, či sa do príbehu pustíme,“ v jednej z piatich oblastí: aktívna, kultúrna, hovorí Lucia. „Pomoc nikdy nesmerujeme na solidárna, vzdelaná a zelená. To sú aj aspekty, alkoholikov a lenivcov. Hľadáme a overujeme ktoré opisujú ako si dobrú krajinu - Slovensko si tých, ktorí bojujú a pomoc si vážia a zaslúžia.“ a ľudí v nej väčšina z nás predstavuje,“ hovV každom čísle Nota bene predstavia rodinu, orí Vladár. Odoslaním peňazí sa vaša úloha ktorej môžete v ten mesiac prispieť na nekončí. „Portál Dobrá krajina má aj prvky konkrétne veci. Stačí poslať peniaze na účet. sociálnej siete. Nie je iba o darovaní, ale aj V druhom týždni nasledujúceho mesiaca robia o zdieľaní radosti z darovania.“ Obdarovaní uzávierku a do ďalších dvoch týždňov zaistia s vami môžu cez portál ďalej komunikovať a pomoc. „Peniaze odovzdávame rodine, prí- informovať vás o výsledkoch a priebehu propadne im my zaplatíme dlhy, nakúpime veci, jektov, ktoré ste podporili. ktoré potrebujú. Vždy musíme mať k dispozícii „Zámerom je aj vytvorenie väzby s projektom, účty a potvrdenky, že peniaze išli na vopred ľuďmi okolo neho a hrdosti z úspechu, na ktodohodnutý účel.“ Na konci roka v Nota bene rom sa podieľajú aj darcovia.“ nájdete aj celoročné zhrnutie pomoci jednotlivým rodinám. Všetko o združení je na www. ozmedzinami.sk.

Anonymita tu neplatí

Daru na stope

Nenechajte sa dobehnúť. Vyberte si sami, koho podporíte. „Istou zárukou môže byť dlhodobá existencia organizácie, možnosť komunikovať s jej predstaviteľmi a overiť si adresnosť pomoci priamo u ľudí, ktorým je určená,“ hovorí novinárka Lucia Laczkó. S kolegom, fotografom Alanom Hyžom, už roky zviditeľňuje ľudí, ktorým chýba zdravie, a preto veľmi často aj peniaze. Ich príbehy zverejňované v jednom z najčítanejších slovenských týždenníkov vyvolávali mimoriadne silný ohlas. Ozývali sa čitatelia, ktorí chceli pomôcť. Novinári boli za, ale vedenie redakcie ostalo

Ak má mať dobročinnosť zmysel, musí sa darca riadiť princípom „štedro a múdro“ – vedieť komu, na čo s akým výsledkom dáva. S tým rátala Nadácia Pontis, keď pripravovala program Dobrá krajina. Na rovnomennom portáli môžete od novembra 2009 bezpečne venovať dar na konkrétne projekty neziskoviek. „Dobrá krajina ponúka darcom, ktorí si vytvoria profil, pohodlné darovanie rôznymi formami,“ hovorí PR manažér Nadácie Pontis Vladimír Vladár. Na výber máte e-platby, jednorazový alebo trvalý bankový prevod z účtu, platbu z voľného kreditu, ktorý má darca v Dobrej krajine, či

Dobročinnosť a Nota bene

Naše združenie Proti prúdu verejné zbierky na uliciach nikdy nerobí. Obávame sa totiž, že by sa množili falošní zberači. Pomôcť nám môžete aj inak ako peniazmi. Stále hľadáme lekárov a zdravotníkov ochotných ošetriť bezdomovcov. Potrebujeme aj psychiatrov na krízovú konzultáciu aj dlhodobejšiu prácu s klientom. Kontakt pre záujemcov: peterkadlecik@notabene.sk. Podporiť nás môžete aj cez Dobrú krajinu.

Správy z NB

text: zamestnanci a spolupracovníci NOTA BENE | foto: archýv nb

Stabilní, nezdolní a húževnatí

NOTA BENE má 9 rokov

Počas uplynulého roka sme v NOTA BENE získali veľa nového: nový dizajn časopisu, podporné skupiny pre začínajúcich predajcov, ale aj grafika, 2 nové kolegyne, 2 deti a 2 manželky. A stratili jedného frajera. Pri príležitosti deviatych narodením sme sa pýtali našich zamestnancov a spolupracovníkov: 1. Čo bolo tento rok na tvojej práci najťažšie a čo najzaujímavejšie? 2. Čím momentálne žiješ v práci a mimo nej? 3. Čo ti pomáha prežiť, keď je zle? 4. Čo želáš NOTA BENE k deviatym narodeninám?

Peter Kadlečík – koordinátor terénnej sociálnej práce 1. Najťažšie je vedenie tímu cca 14-ich ľudí, externistov. Ak treba niečo „horúce“ riešiť, veľmi ťažko sa všetci stretneme. Najzaujímavejšie sú osudy ľudí žijúcich na ulici, niekedy veľmi vtipné alebo poučné historky. 2. Najväčšia zmena v živote je, že sme sa s mojou manželkou Majkou vzali. V práci ma trápi, aby sme mali kvalitný a dobre zohratý tím, ktorí klientom na ulici ponúkne dobrý servis. 3. Viera, že to bude lepšie a že na danej veci nevisí celý svet, tiež vzťah s mojim Bohom, Majka a priatelia. 4. Sto rokov, sto rokov nech žije, žije nám a hlavne nech tých sto rokov sú stovky šťastných osudov ľudí čo cez NB prejdú.

Nora Volčková - sociálna pracovníčka 1. Najťažšie je nevyhorieť úplne. Najzaujímavejšie - milión vecí, ťažko pár vymenovať, každý deň je jedinečný a zaujímavý. Vždy ma vie nanovo pobaviť posledná novelizácia zákona o zmene trvalých pobytov a

jeho spôsoby výkladu na jednotlivých štátnych pracoviskách. 2. Výdajom NB a inou potrebnou prácou v združení. V súkromí spím, kedy sa dá a venujem sa sebe, bytostiam a vzťahom, za ktoré mám zodpovednosť. 3. Rodina, havinka, korytnačky, kvety a jasné presvedčenie, že každý následok má svoju príčinu a všetko sa deje z "dobrého dôvodu". 4. Len tak ďalej!

Martin Opeta - riaditeľ 1. Najťažšie je zaspať večer pre vzrušenie z ďalšieho pracovného dňa. Najzaujímavejšie je uvedomenie si, aké sú ľudské problémy malicherné pri pomyslení na večnosť. 2. Týmto životom. 3. Zle neexistuje. Všetko závisí od uhla pohľadu. 4. Nech všetci dosiahnu svoj cieľ. Až vtedy príde uvedomenie čohosi vyššieho.

Fabiola Mokrá – účtovníčka a administratívna pracovníčka 1. Keďže v združení pracujem ako účtovníčka, najťažšie a súčasne i najzaujímavejšie bolo zostavenie účtovnej závierky, mala som v tomto smere premiéru. 2. Začínam sa pomaly duševne pripravovať na audit, ktorý nás čaká na začiatku budúceho roka. Rozmýšľam, že by som si mala trosku prevetrať účtovnícke vedomosti na nejakom vzdelávacom seminári. 3. Niekedy postačí aj fľaška dobrého šedého rulandského vínka.

4. Veľa uvedomelých čitateľov, ktorý si pri kúpe časopisu budú vyberať, ktorého predajcu tým podporia. No a okrem toho veľa peňazí.

Tomáš Kubiš – sociálny pracovník 1. Najzaujímavejšie je vedenie skupín predajcov, začiatočníkov. Najťažšie je ranné vstávanie a prebúdzanie sa, prepínanie sa z jednej pracovnej roly do inej – výdajca, poradca, vedúci skupiny, kontrolór, informátor. 2. Zamýšľaním sa nad existenciálnymi otázkami celej planéty, pozitívnou energiou získanou najmä krátkou cestou po Malajzii a Thajsku. 3. Moje celkové nastavenie, že všetko je asi tak, ako má byť. Nemám univerzálny recept – slnko, ľudia, príroda, hudba, samota, voda. A kedy je vlastne zle? Bolo mi vôbec niekedy naozaj zle? 4. Čo najviac posúvajúcich sa klientov, veľa úspechov v pôsobení na zmenu vnímania a postojov verejnosti k ľuďom bez domova a iným marginalizovaným skupinám, ako aj na tvorbu legislatívy, veľa dobrých a zaujímavých článkov a spokojných čitateľov a podporovateľov projektu, úspešnú spoluprácu s inými organizáciami.

Zuza Pohánková, PR a fundraising 1. Najťažšie bolo prijať s pokorou, že ostatní vedia o bezdomovectve a fungovaní NB viac ako ja, keďže som nová v združení. Najzaujímavejšie boli rozhovory s predajcami.

2. Snažím sa nájsť odpoveď, či sa dá robiť na 2 projektoch v 2 rozdielnych mestách vzdialených od seba 100km. Táto ťažkosť sa mi prelína prácou i životom po práci. V podstate po práci ani nežijem, iba spím. 3. Blízky ľudia, jedlo, víno a viera, že to raz skončí dobre. 4. Nech sa z predajcov, ktorí často nevedia čo časopis obsahuje, stanú hrdí predajcovia, ktorí budú vedieť zákazníkom povedať naspamäť celý časopis. Dada Gurová – redaktorka NB 1. Najťažšie bolo zvyknúť si na prechod z denníka do mesačníka, keď sa každý deň nekončí uzávierkou. Najzaujímavejšie sa mi zdalo zisťovať názory ľudí okolo mňa pre rôzne malé prieskumy, ktoré sa potom objavili v článkoch. Aj odchytávať cudzie zážitky, spomienky, výroky a neskôr, keď sa hodia, zrecyklovať ich. 2. Pracovne písaním a hľadaním nových tém. Priateľskými návštevami a zbieraním kuriozít - príbehov, hier, úrazov (pre pobavenie seba). 3. Humor popredného bratislavského umelca. Rodina a kamaráti, ktorí s pôvabom čelia mojej hystérii. 4.Aby nestratilo svojich ľudí (moji kolegovia, ženy aj muži aj tí, čo sa viac či menej často mocú okolo časopisu sú nie len krásni, ale aj šikovní). Jaro Šipoš – fundraisor, manažér inzercie 1. Najťažšie je získavať inzerentov. Kríza pridala firmám argumenty prečo neinzerovať. Najzaujímavejším je časopis NB, odkedy je tematicky orientovaný. 2. Koniec roka vzbĺkne šanca na záverečné "vzopätie" objemu inzercie. Inak rodinou a naším Aikido klubom Uzumaki. 3. Rodina, Aikido, Race for the Galaxy. 4. Aby si udržalo obsahovú kvalitu a aby jeho dobré meno kazilo čo najmenej neserióznych "tiež predajcov". Sandra Tordová, šéfredaktorka NB 1. Najťažšie je momentálne skoro všetko. Na Vianoce si prosím humor a nadhľad (ktorý mnohým naším predajcom nechýba). Nadchýňajú ma stretnutia so šarmantnými bláznami s jasnou víziou, ktorí menia svet. 2. Aby náš časopis nebol rekvizitou na žobranie. Chceme NB, na ktoré sú predajcovia hrdí a ktoré si ľudia kupujú, lebo umierajú od zvedavosti, čo je v novom čísle. Nepracovne sa teším z frajera. 3. Blízki ľudia, vypnutý telefón a čudne optimistické presvedčenie, že úplne nakoniec to všetko dobre dopadne. 4. Aby predaj NOTA BENE bol prácou a nie žobraním. Našim predajcom želám odvahu a nádej.

Externí spolupracovníci:

Zuzana Pálošová - prispievateľka 1. Najťažšie bolo ustáť niektoré situácie. Prizerať sa, ako niekto trpí a nemôcť preňho urobiť nič viac, než o tom napísať. Najzaujímavejšie bolo zistenie, že obyčajná slušnosť dokáže zboriť všetky bariéry a vyriešiť drvivú väčšinu problémov. 2. Žijem dokončovaním doktorandského štúdia na Ústave zoológie. Píšem články a mimo práce píšem články tiež. Ale tie už o ľuďoch. Žijem "nudný" život neprofesionálnej aktivistky. 3. O svojich problémoch hovoriť moc neviem. Ovládne ma humanofóbia a utečiem niekam, kde je veľa vody. Idem na splav, k moru, zaplávať si alebo sa prejsť k Dunaju. Voda rozpúšťa zlé pocity. Aspoň teda tie moje. 4. Aby vydržal. Nie len preto, že živí mnoho ľudí bez domova či v ťažkej životnej situácii. Je jeden z mála časopisov, ktorý dokáže ľudí osloviť.

Palo Čejka - grafik 1. Najťažšie je sústrediť sa len na jednu vec, na prácu, keď vonku je tak pekne a chodia tam polonahé dievčatá. Vďaka bohu s chladnejším počasím sa sústredenie vylepšuje. Čiastočne... Najzaujímavejšia je komunikácia s ľuďmi. To je totiž jediná dramatická črta tejto práce. 2. Nepoviem! 3. Mne je dobre. A čo ma nezabije to ma iba prizabije a to sa zahojí samo, predsa. 4. Hlavne nadšených predajcov. Tým želám veľa nadšených pravidelných zákazníkov, dobrý, šťastný a slobodný život. Samotnému časopisu by som možno želal väčší formát, viac strán, fajnovejší papier a viac fotiek v dobrom rozlíšení. ŽIVJÓ! Peter Getting - prispievateľ 1. Najťažšie i najzaujímavejšie bolo mudrovať nad ľudskou hlúposťou. 2. Okrem novinárčiny (drina), je to literatúra, ktorá je oveľa viac. Teraz v októbri vydávam

svoju druhú knižku, román, práce na ňom bolo vyše hlavy, no hoci som si vôbec neužil leto, neľutujem. 3. Kniha a LP platňa sú obe ženského rodu, takže v čiernych chvíľkach sa obklopujem viacerými takýmito ženami naraz. Je to metóda preverená generáciami, vrelo odporúčam. 4. Hlavne, aby tento najlepší časopis na Slovensku pokračoval vo všetkom tom správnom, čo robí. Teda, aby sa darilo aj všetkým autorom, predajcom aj kupcom.

Zuza Kusá – členka správnej rady 1. Najťažšie bolo stihnúť termíny rôznych úloh. Najzaujímavejšie bolo, že niektoré termíny som predsa len stihla. 2. Pracovnými dlhmi, napr. kapitolou o vývoji bytovej politiky a knihou o svete rómskych tínedžeroch v meste H. a K. Pred jej publikovaním chceme cestovať do H. a K. a vypočuť si, čo si tínedžeri, ich rodičia a učitelia myslia o našich zisteniach. No financie viaznu a my momentálne nemáme ani na cestu. 3. Pomyslenie, že nesmiem zarmútiť rodičov. 4. Nevyhorieť, nevychladnúť, udržať si súčasnú otvorenosť a láskavosť.

Uršula Kovalyk – šéfka Divadla bez domova 1.najťažšie:Udržať tempo. Akousi záhadnou príčinou sa “dedlajny” projektov, vyúčtovaní a uzávierok prekrývali, takže som robila stopäťdesiat vecí naraz a nebola si istá či aj poriadne. Celý minulý rok som mala pocit, že sa čas zrýchľuje. Najzaujímavejšie: Ľudia. Spôsob ich myslenia a stratégie prežitia ktoré si vytvorili. Niekedy žasnem aké sme vynaliezavé/ vynaliezaví. 2. Veľa cestujem s Divadlom bez domova, kde hrajú ľudia žijúci na ulici a telesne postihnutí. Hráme zadarmo hru Haiku v mestách na Slovensku s vysokou nezamestnanosťou. Naposledy v Levoči. 3. Vzdor, tajné sny, kámošky a dobré chilli. 4. Aby sa tímu v NB splnilo všetko to, čo si v pracovnej oblasti želá. Aby časopis ostal čitateľný,

dobre sa predával a aby niektorí predajcovia NB menej pili. Ľubica Balážová - prispievateľka 1. Najťažšie bolo rozhodnúť sa ísť za svojim snom napriek tomu, že som na to nemala ani peniaze, ani skúsenosti, ani dostatočnú podporu. Najzaujímavejšie bolo opäť sa presvedčiť, že sny sa plnia. 2. Mojim obchodíkom - potraviny pre zdravie. Pracovne aj mimo práce. 3. Dcéra, priatelia, príroda. Vlastne, kedy je zle? Všetko zlé je na niečo dobré. Takže tá zvedavosť: nó, čo dobré sa z tohto vlastne vykľuje? 4. Aby sa všetci, čo sa okolo NB "motajú" zosynchronizovali vo svojich želaniach, budú sa plniť ešte rýchlejšie a efektívnejšie.

Vlado Holina – grafik a reklamný poradca 1.Vždy som ťažko znášal neuznané návrhy, alebo nezaplatené faktúry. Ale tento rok neviem ani vydržať sedieť na zadku pri počítači a neutiecť do lesa. Uznávam všetkých, ktorí vydržia pracovať a nezblbnú. 2. Začalo vinobranie a teda aj burčiak, posledné 3 dni žijem nahrávaním pesničky "Udatní a smelí". 3. Dobroty, sladké aj slané, gitara, Karpaty, môj veselý Jurko a keď nič nezaberá, skúšam tai-či. 4. Keď som mal 9 rokov, cítil som sa perfektne. Ale už to nie je ono. Želám NB, aby sa cítili perfektne veľmi dlho.

.Elena Akácsová – prispievateľka a poradkyňa 1. Koncom roka 2009 zrušili môj projekt, internetový magazín INLAND. Najťažšie bolo vyrovnať sa s tým a povedať to spolupracovníkom. Isť ďalej a nájsť nový smer. To bolo zároveň aj najzaujímavejšie. Opäť som si uvedomila, že projekty prichádzajú a odchádzajú, ale skvelí ľudia okolo mňa zostávajú. 2. Od septembra som sa stala internou redaktorkou časopisu .týždeň, takže teraz intenzívne hľadám svoju vlastnú parketu v redakcii.

3. Rodina a priatelia. Všetky tie ostatné veci ako dobré knihy, tarotové karty, čokoláda, víno a tanec sú len také pomocné barličky, ktoré by bez istoty, že mám okolo seba fantastických ľudí, asi príliš nefungovali. 4.Skvelé články a skvelých autorov, aby sa časopis svojím obsahom predával aj sám a predajcom ho ľudia trhali z rúk. Predajcom želám rýchly prechod zo stavu bezdomovca a predajcu NB ku serióznej práci a bývaniu.

2. Som pohltená príbehmi ľudí. Dramaturgicky sa podieľam na relácii Modré z neba, plus naše združenie, kde pripravujeme s Alanom Hyžom osudy rodín do NB. Veľmi ma to baví a napĺňa. No a súkromne? Detičky. Teším sa z 13 ročného Adama, a z 8 ročnej Sašky. 3. Zle je naozaj len vtedy, keď stratíš blízkeho. Pred dvoma rokmi mi nečakane a rýchlo odišiel milovaný otec a ja sa z toho spamätávam dodnes. Na riešenie stresov na mňa platí jeden jediný liek: moje deti. 4. NB je fenomén. Nezainteresovaný by povedal, že takýto projekt nemá šancu prežiť. Opak je však pravdou a pre mňa je cťou prispievať do časopisu, ktorý je o niečom. Len tak ďalej Sandra a spol.!

Zuza Uličianska - prispievateľka 1.Najťažšie bolo novinársky pokryť neustále personálne zmeny v SND. Najzaujímavejšie boli stretnutia s ľuďmi, s ktorými som robila rozhovory pre Petra Lajdová – magická fotografka víkendovú prílohu SME a stĺpčeky pre NB, ako 1. Najťažšie bolo konať a nepobúriť. vítané odskočenia do iného žánru a témy. Najzaujímavejšie, nové pohľady a ľudia. 2. Organizáciou ceremoniálu Divadelných 2. Farbami a sladkosťami. ocenení sezóny DOSKY a spoznávaním zákoni3. Rodina, priatelia a sny. tostí realitného trhu. 4. Vytrvalosť, podporu od ľudí a nových čitateľov 3. Keď je zle, pomáha mi čokoľvek dobré. 4.Aby mal čo najmenej predajcov a čo najviac čitateľov. Miro Kubečka – prispievateľ 1.Najťažšie bolo zosúladiť dokončenie vzdelania na VŠVU - fotografia s prácou. Najzaujímavejšie, kurz šperku, kde som sa naučil opracovávať kovy aj tie drahé, to bolo super - a tvorenie. 2. Fotografujem jedlo. Ale nielen to, aj ho varím a potom fotím, zháňam nové aj veľmi staré recepty. Plánujem cesty. Učím sa fotografovať portréty v ateliéri. 3. Priatelia a hudba. To zaberá. A cestovanie do Alan Hyža – fotograf a spoluzakladateľ o. z. neznámych miest. 4. Nadšenie tvorcom, hojnú verejnú podporu Medzi nami a veľa nápadov! Všetko najlepšie! 1. Najťažšie bolo mať nekonečnú trpezlivosť a čakať na správny okamih. A následne premýšľanie nad výberom a vyraďovanie fotografií. Najzaujímavejšie, stretnutie so zaujímavými ľuďmi. 2. Pracovne žijem stresom s dokončovaním dokumentácie kultúrnych a historických pamiatok pre Nadáciu VÚB, organizovaním a rozbiehaním projektu o rómskych osobnostiach na Slovensku, príjemným fotením pre NB a prácou s Luciou Laczkó pre naše malé Lucia Laczkó – prispievateľka občianske združenie. Mimo práce som šťastný, a spoluzakladateľka o. z. Medzi nami keď nemusím robiť nič a môžem ležať. 1. Mám veľmi veľa práce a najťažšie je pre mňa 3. Tak zle, aby išlo o prežitie mi vďaka bohu zorganizovať si čas. Nielen na robotu, ale aj na ešte nikdy nebolo. A keď mi je naozaj zle, tak svoje deti a blízkych. Najzaujímavejšie v práci v sa to volá migréna a o tom sa nedá hovoriť. našom združení je tzv.„doťahovanie“ príbehov. To treba zažiť. Napríklad príbeh Romana Bílika, svalového 4. Želám hlavne zachovanie zdravého rozudystrofika. Romčovi sa podarilo zamestnať a mu pri prijímaní dôležitých rozhodnutí, výdrž hádam sa podarí dotiahnuť do zdarného konca v boji s "módnymi trendmi" v žurnalistike získanie štátneho príspevku na auto. Konečne a odvahu nepodľahnúť zdanlivému vkusu by mohol „vypadnúť“ aj medzi ľudí. čitateľov.

peniaze

UROBTE SI SVOJ BIZNIS PLÁN

ĽUBICA ZAČÍNA ODZNOVA

Dnes si nikto nie je veľmi istý, či zajtra bude mať robotu. Východiskom z nezamestnanosti môže byť podnikanie. Otázky, na ktoré by ste mali pred spustením vlastného biznisu poznať odpoveď, zhŕňa podnikateľský plán.

príloha

Biznis plán nevznikne za hodinu. Naša bývalá predajkyňa Ľubica ho zostavovala s Annou Rajskou z Nadácie integra.

Ľubica krátku chvíľu predávala Nota bene. Teraz je z nej podnikateľka – má psí salón aj internetový obchod s potrebami pre psov a mačky. Stala sa známou, o jej život sa zaujímajú médiá. Nedávno sa vydala. Práve je vo víre sťahovania do iného mesta, kde sa chystá otvoriť hotel pre psy. Má kopu ďalších podnikateľských nápadov. Znie to jednoducho, znie to ako úspech. Ale ako je to naozaj? Ľubica už niekoľko mesiacov strihá psíky u zákazníkov doma. Aj keď sa to dá považovať za službu navyše a zvýšenie komfortu, zopár štamgastov zmena odradila. Hľadá preto malý podnájom v širšom centre a za výhodnú cenu, kde by salón presunula. Dochádzanie znamená aj náklady navyše. Ľubicin cenník je pritom na Bratislavu veľmi nízky. „Inak by som v konkurencii neobstála. Veľa mojich zákazníkov je na dôchodku, nemôžu si dovoliť platiť viac,“ hovorí. Podľa nej netreba rátať s tým, že keď začnete podnikať, okamžite sa k vám povalia

peniaze. Pripravte sa skôr na opak. „Obrat k lepšiemu môžete v ideálnom prípade čakať po dvoch rokoch. Za mesiac sa z vás milionár nestane,“ upozorňuje. Ľubica má živnosť vyše roka. Hoci stále nemá taký zisk, aký by potrebovala, oproti začiatkom cíti zlepšenie.

„Ujasníte si, kto je váš cieľový zákazník, ako sa o vás dozvie, kto je vašou konkurenciou a akú máte konkurenčnú výhodu.“ Vie, že nový biznis sa rozbieha ťažko, no púšťa sa do toho znova. Z rodinných dôvodov sa presúva na nové miesto a plánuje všetko spustiť od nuly. Aby to zvládla, nejaký čas ostane súbežne robiť aj v Bratislave. Napriek všetkému platí, že Ľubica je

úspešná. Dostala sa zo situácie, v ktorej mnohí naši predajci z rôznych dôvodov stvrdnú roky. No nie je postavou z rozprávky. Nezachránila ju čarovná moc dobrej víly, ale jej vlastná snaha. A čo by sme to zastierali – aj podpora nášho združenia Proti prúdu. Ľubica vždy spomína, ako od nás dostala prvé pomôcky na strihanie aj miestnosť v našich priestoroch, kde donedávna fungoval jej salón. Pred veľkou zmenou v podnikaní si potrebuje ujasniť, na čo sa pripraviť. Sprostredkovali sme jej preto možnosť zostaviť si podnikateľský plán, ktorý dáva odpovede na všetky dôležité otázky. Zorientovať sa v nich Ľubici pomáhala projektová manažérka Nadácie Integra Anna Rajská. Jej skúsenosti a rady vás môžu inšpirovať k vytvoreniu vlastného biznis plánu. Načo vám bude? V dobe, keď nie je žiadne zamestanie stopercentne isté, nezaškodí porozmýšľať nad tým, čo robiť, ak o to svoje prídete. Jednou z alternatív je spustiť svoj biznis.

Príloha

text: dagmar gurová | foto: vlado holina

Zostavte si podnikateľský plán Ak sa rozhodnete vypracovať si podnikateľský plán, rátajte s tým, že za hodinku to nestihnete. Na školení Integry to trvá týždeň. Na konzultácii u nás sme celý proces potrebovali zrýchliť, vtesnali sme ho do niekoľkých hodín. „Podnikateľský plán slúži pre vašu orientáciu v začiatkoch podnikania, aby ste sa lepšie pripravili. Ujasníte si, kto je váš cieľový zákazník, ako sa o vás dozvie, kto je vašou konkurenciou a akú máte konkurenčnú výhodu,“ hovorí Rajská. „Vypočítate si, koľko peňazí potrebujete na rozbehnutie podnikania aj výšku vašich predpokladaných príjmov a výdavkov.“ Ak ste nezamestnaný, začiatok podnikania vám môže uľahčiť príspevok z úradu práce. Pri žiadosti o dotáciu však musíte predložiť podnikateľský zámer (úrad práce má presne stanovený postup) a vyžaduje sa, aj keď sa uchádzate o pôžičku. Zabehnutým podnikateľom sa plán zíde na porovnanie ich plánov a reality. Rajská hovorí, že aktualizovať by sa mal každého pol roka.

Pomôžte Ľubici s priestormi Ceníme si, že Ľubica prekonáva prekážky spojené so samostatným životom a podnikaním. Chceme jej ďalej pomáhať. Aj tým, že pomoc sprostredkujeme. Pre svoj psí salón hľadá podnájom v širšom centre Bratislavy. Nepotrebuje luxus, len malú miestnosť, kde je voda (psov aj kúpe, ideálny by bol sprchový kút) a toaleta. V čom potrebuje vyjsť v ústrety je cena – aby bola aspoň pre začiatok nižšia, ako je v Bratislave obvyklé. Zo združenia Proti prúdu dostane na nájom príspevok.

Integra Nadácia Integra pomáha vytvárať ekonomické príležitosti pre dôstojný život znevýhodnených skupín prostredníctvom vzdelávania, prístupu Ľubica bude podnikať zase od nuly. na trh a investícií. Podporuje malé podnikanie hanie psíkov a ich úprava a tiež internetový na trhu práce a vzdelávanie. Okrem množstva obchod s potrebami pre psíkov a mačičky. V iných organizuje aj seminár, ktorého cieľom je priebehu budúceho roka plánujem otvoriť vypracovať si podnikateľský plán. Začínajúci pod- luxusný hotel pre psov. Ubytovaní budú v nikatelia môžu využiť aj individuálne poradenstvo. zariadených obytných miestnostiach, ktoré Viac sa dozviete na www.integra.sk im počas odlúčenia majú pripomínať domov.

Ľubicin psí salón

Inšpiratívny podnikateľský plán

Údaje o žiadateľovi – profesijný životopis, údaje o dosiahnutom vzdelaní, vaše schopnosti, zručnosti, zamestania, kurzy, výcviky, stáže. Charakteristika zámeru „Zhrniete tu celú svoju podnikateľskú myšlienku. Ak napríklad žiadate o pôžičku, komisia, ktorá žiadosť posudzuje, má z tohto pochopiť, čo je váš zámer,“ vysvetľuje Rajská. Ľubica: Predmetom môjho podnikania je stri-

Postup realizácie zámeru V časovom pláne si ujasníte, čo máte kedy stihnúť a čo musíte vybaviť. Ľubica: Strihanie psíkov a internetový obchod vykonávam na základe živnostenského oprávnenia od mája 2009 v Bratislave a Cíferi. V priebehu mesiacov november – december 2010 plánujem presťahovať svoju prevádzku k Novému Mestu nad Váhom. Pred jej otvorením požiadam úrad verejného zdravotníctva o posúdenie prevádzky a nahlásim chov psov na okresnú veterinárnu komoru. Zároveň oznámim presťahovanie prevádzky živnostenskému, daňovému a obecnému úradu.

Miesto realizácie zámeru Úrad práce aj inštitúcia, od ktorej žiadate pôžičku, sa budú zaujímať, či podnikáte vo vlastných priestoroch a ak nie, aká je istota, že ich budete môcť používať. „Vlastníctvo musíte preukázať listom vlastníctva. Ak je majiteľom niekto iný, potrebujete jeho súhlas na podnikanie alebo zmluvu, ktorá upresňuje váš vzťah k priestorom.“ Zaznačte si sem aj technické zabezpečenie. Ľubica: Priestory na podnikanie budem využívať na základe súhlasu vlastníka budovy. Budem v nich mať salón na strihanie psíkov aj psí hotel. Ten budem prevádzkovať v 3 miestnostiach, ktoré budú vybavené pohovkou, kreslom, televízorom, videom alebo DVD prehrávačom. Izby budú zdobiť portréty psíkov.

Marketingové informácie Opis cieľových zákazníkov. Koľko ich je v lokalite, kde budete podnikať. Aký je ich priemerný príjem. „Tieto informácie sú dôležité preto, aby ste si vedeli stanoviť cenu, ktorú budete pýtať,“

Aké budú vaše bežné mesačné výdavky? Závisí to od konkrétneho druhu podnikania, ale vo všeobecnosti sa sem ráta nájomné, energie, sociálne a zdravotné odvody, splátky pôžičiek, nákup materiálu, tovaru, telefón, internet, reklama, cestovné, mzdy zamestnancov a odvody za nich, režijné náklady, poplatky za služby ako vedenie účtovníctva atď., kancelárske a čistiace potreby, náklady na údržbu, náklady na osobnú spotrebu (akoby váš plat). Aké budú vaše mesačné príjmy? „Predpokladané príjmy vypočítate na základe prieskumu trhu, preto zisťujete, kto bude vaším cieľovým zákazníkom,“ hovorí Rajská. Postup: predpokladaný počet zákazníkov za mesiac vynásobíte vašou cenou. Cenu stanovíte tak, že spočítate náklady, vydelíte počtom poskytnutých služieb a pripočítate zisk. Takto stanovenú cenu K psiemu salónu pribudne hotel pre psy porovnáte s konkurenciou. Fiktívny príklad: Ak by na Ľubicu pripadal podiel vysvetľuje Rajská. Overte si konkurenciu, koľko Silné a slabé stránky máte konkurentov vo vašej lokalite, čo môžete „V ich opise buďte čo najviac konkrétny. Najlepšie 250 psov, ktoré treba dať ostrihať 4-krát ročne a ponúknuť lepšie ako oni alebo navyše. ich určíte v porovnaní s konkurenciou,“ radí Ra- cena za strihanie je 9 eur, ročne by zarobila 9000 Ľubica: jská. Slabou alebo silnou stránkou môže byť to, či eur. Mesačne priemerne 750 eur. Takto by to pre Zákazníci – mojimi zákazníkmi budú obyvatelia máte vlastné priestory, či majú výhodnú polohu, Ľubicu mohlo vyzerať v budúcnosti. Zatiaľ je rada, Kalnice a okolia aj z Nového Mesta nad Váhom, či k nim patrí parkovisko, či vás má kto zastúpiť ak sa jej podarí pokryť náklady. počas choroby, či už máte dobré meno. ktorí vlastnia psíkov, najmä dlhosrstých. Podľa „Každý druh podnikania má svoju sezónu. Rátajte dostupných informácií v uvedenom regióne V tomto bode si odpovedáte aj na to, čo môže byť s tým, že niektoré mesiace bude váš príjem vyšší je približne ..... chovateľov. Každý psík sa strihá vaším ohrozením (napr. silná konkurencia) a čo a iné nižší. Slabší veľmi pravdepodobne bude aj priemerne 4-krát ročne. Cieľovými zákazníkmi sú príležitosťou (napr. že konkurencia sa nezaoberá v prvých mesiacoch podnikania do času, kým si získate dostatok zákazníkov.“ chovatelia vo veku 20 – 60 rokov, ktorých príjem presne tým, čo chcete ponúknuť vy). Úrad práce vyžaduje k žiadosti o dotáciu takúto je väčšinou vyšší ako minimálna mzda. Ďalšou finančnú prognózu na obdobie dvoch rokov. cieľovou skupinou sú dôchodcovia s nižšími príj- Finančná prognóza mami. Zákazníkmi môjho internetového obchodu Koľko peňazí musíte mať pri otvorení? sú majitelia psíkov a mačičiek z celého Slovenska. Tu si spočítate náklady na začiatok podnikania. Doplňujúce údaje Nezabudnite zarátať úpravu priestorov, nákup Všetko, čo môže zvýšiť dôveryhodnosť vášho Konkurencia – v lokalite okolia Nového Mesta zariadenia, poplatky spojené s otvorením živnosti zámeru – certifikáty, osvedčenia... nad Váhom a Trenčína sú dva salóny, okrem a prevádzky, režijné náklady, aké zariadenie munich poskytujú strihanie aj ..... živnostníci. Niek- síte kúpiť (podrobne vyčíslite, napr. svietidlá, po- Strihanie psíkov a poradenstvo: torí chovatelia psíkov chodia do Trnavy. Medzi hovky, závesy, kancelárske vybavenie...). „Patrí 0907 473 718, Ľubica Chlpíková moje konkurenčné výhody patrí vysoká kvalita sem napríklad aj počítač či registračná pokladňa Internetový obchod – chovateľské za primeranú cenu, nízke čakacie doby, flexibilita, a nákup tovaru,“ pripomína Rajská. „Tieto náklady potreby: strihanie aj problémových psíkov bez použitia se- sa často zabúdajú zarátať.“ www.webareal.sk/dream datív – strihám aj citlivé, bojazlivé a agresívne psíky, ktoré v mnohých salónoch odmietajú ostrihať. Konkurenciou v oblasti internetového obchodu sú internetoví predajcovia aj kamenné obchody s chovateľskými potrebami. Ja však ponúkam Ste v evidencii úradu práce dlhšie ako 3 mesiace dohodu, v ktorej sa zaväzujete, že začatú živnosť budete vykonávať nepretržite najmenej 2 roky, granule bez umelých konzervantov s prírodnými a chcete podnikať? Požiadajte písomne úrad práce o príspevok na počas ktorých môžete minúť príspevok na výdavky výživnými látkami. Mojou výhodou je, že ponúkam výrobky od nemeckého výrobcu, za cenových pod- začatie samostatnej zárobkovej činnosti. Ten spojené s podnikaním, teda tie, ktoré ste uviedli mienok, ktoré poskytuje český veľkododávateľ. vám zabezpečí teoretickú a praktickú prípravu v žiadosti. Ak zrušíte živnosť skôr, musíte vrátiť na začatie podnikania. Prejdete si živnostenský pomernú časť priznaného príspevku za obdobie, Marketing a reklama – reklamu zabezpečím a daňový zákon, sociálne a zdravotné poist- počas ktorého ste živnosť nevykonávali. Neplatí to prostredníctvom inzercie v Nota Bene, v regionál- enie a vypracujete podnikateľský plán spolu s v prípade vašej smrti alebo ukončenia podnikania nych novinách, prostredníctvom letákov a vizitiek finančnou prognózou príjmov a nákladov na 2 zo zdravotných dôvodov. aj priamym oslovením chovných staníc. Zvýšenú roky. Suma príspevku závisí od miery nezamest- POZOR: Dotácia sa považuje za váš príjem a môže pozornosť budem venovať internetovej reklame nanosti v okrese, kde chcete podnikať. V roku spôsobiť, že z nej budete musieť zaplatiť daň a na vlastnej webovej stránke, zaregistrujem sa do 2010 boli vyplatené čiastky od 2497.38 ◊ (okres ovplyvní povinnosť platiť odvody do sociálnej rôznych internetových vyhľadávačov, na webové Bratislava) do výšky 3902.16 ◊ (Dolný Kubín). Ak poisťovne. Poraďte sa preto s odborníkom vo stránky miest, kde budem poskytovať strihanie máte zdravotné postihnutie, príspevok je vyšší, vašom okolí alebo kontaktujte daňový úrad či psíkov. Najlepšou reklamou sú moji spokojní záka- od 6243.45 ◊ (okres Bratislava) do 9365.18 ◊ sociálnu poisťovňu. zníci, ktorí ma odporúčajú svojim známym. (Dolný Kubín). S úradom práce uzatvárate Zdroj: www.upsvar.sk

Kam na peniaze

text: dagmar gurová

príloha

Na takúto zmluvu by potreboval lupu aj Bystrozraký. Foto: Vlado Holina

V ZAJATÍ SPLÁTOK

CESTA Z DLHOV

Naša predajkyňa Vierka hovorí, že každú chvíľu čaká exekúciu. „Myslím, že ma doženú dlhy z dopravného podniku. Za pokuty.“ Už niekoľko rokov sa jej celkom darí. Dokáže zaplatiť jednoduché bývanie a kúpiť si, čo potrebuje. Aj lístok na MHD. „Vtedy som žila na ulici. Električka alebo autobus boli pre mňa v zime najbezpečnejším miestom. A je jasné, že som si radšej kúpila jedlo ako lístok.“ Malý dôchodok je celý Vierkin majetok. „Asi mi len z neho budú stŕhať. Neviem, či to vôbec do konca života stihnem vyplatiť,“ hovorí. Ľudia bez domova dlžia kadekomu – za cestovanie na čierno, zdravotné poistenie, nákupy na splátky či pôžičky. Často ide o veľké peniaze a často ich platia za niekoho, kto zneužije, že sú zmrznutí a vyhladovaní a za pár centov ochotní upísať sa na všeličo. Nesplatené dlhy vytrvale rastú a dlžníkov pútajú k anonymite ulice spoľahlivejšie ako železná guľa priviazaná o nohu väzňa. „Prečo by som mal robiť? Aby mi exekútor do konca života bral z platu toľko, že so zvyškom ledva prežijem?“ pýta sa jeden. „To málo si zarobím aj na brigádach a nikto ma nenaháňa.“ Fakt, že čím väčší zárobok,

tým viac zhltne exekúcia, mnohých odrádza od oficiálneho zamestnania. Pracujú radšej načierno. Do budúcnosti sa tým oberajú o dôchodok a hrozí, že znova skončia na ulici. Väčšina ľudí bez domova má dlhy, ale nie sú jediní. Peňažné suchoty sa nevyhýbajú ani „domovcom“. Potvrdzuje to aj nedávne zisťovanie EU-SILC (SILC – zisťovanie príjmov

splátok (z 1% na viac ako 10%) . Podľa ďalšieho zisťovania Štatistického úradu (Zisťovanie rodinných účtov) si v roku 2009 každý obyvateľ SR požičal priemerne 69 eur a splatil pôžičky (mimo úverov na kúpu domu či bytu) v celkovej sume 160 eur.

S dlhmi za pätami

Desať rokov na ulici, amputácia omrznutých prstov na nohách, dve barly a život v podnájme – tak stručne Vlado opisuje časť svojho príbehu. Zdá sa, že dlhy zatlačili ostatné udalosti do úzadia. „Všetko sa začalo, keď som sa usadil a vybavoval som nové doklady,“ spomína. „V zdravotnej poisťovni mi povedali, že mám zaplatiť a životných podmienok), ktoré robil slovenský dvadsaťtisíc korún. A penále stotisíc za to, že Štatistický úrad. Ukázalo sa, že stres zo splá- som tri roky povinné poistenie neplatil.“ Väčšiu cania pôžičiek a lízingov u nás nepociťujú len časť penále mu nakoniec odpustili. K dlhu dopláľudia blízko oficiálnej hranice chudoby, ale cal desaťtisíc korún. Keď to vyriešil, spustila sa zasahuje výrazne viac aj lepšie situované sku- odysea s bratislavským dopravným podnikom. piny. V roku 2009 viac ako 40% slovenských „Som presvedčený, že v rokoch 1994 až 2000 ma domácností pociťovalo splátky z pôžičiek ako revízori chytili maximálne päťkrát,“ hovorí Vlaveľkú záťaž. Oproti predchádzajúcemu roku do. „V roku 2008 mi prišla exekúcia. Zistil som, prudko narástol podiel domácností, ktoré mali že spolu mám približne 50 pokút. Neviem, ako k opakované problémy s omeškaným splácaním nim došlo. Možno niekto zneužil môj občiansky.

„Jedinou možnosťou ako z dlhov von, je začať platiť.“

príloha

Čiernemu pasažierovi hrozí, že z dlhov sa mu zatmie pred očami. Foto: Mišo Burza

Na ulici som ho aj zo päťkrát stratil.“ Jeho podozrenie potvrdila posledná pokuta. Revízor ju vypísal podľa starých dokladov, aj keď Vlado už mal dávno nové. „Dopravný podnik pokutu zrušil, ale akú mám istotu, že niekto nepoužil moje údaje a nepripísal mi ďalšie?“ Hovorca dopravného podniku Peter Kavecký reaguje, že prácu revízora preverujú na viacerých úrovniach. Najskôr musí v palubnom počítači vodiča zaevidovať, že vo vozidle robí kontrolu. Zaznačí tam aj počet čiernych pasažierov. Kavecký tvrdí, že revízor nemá čas zapísať si ich iniciály bokom na neskôr. „Na hlásenku píše príliš veľa údajov, ktoré musia byť aktuálne – presný čas a dátum, číslo cestovného lístka. Všetko odovzdá na ďalšie spracovanie zamestnancom referátu prepravnej kontroly a viac sa k tým údajom nedostane. Dlžníkovi sa vždy najprv pošle výzva na zaplatenie dlhu a má možnosť sa vyjadriť.“ Vlado dostal pokuty, keď bol bezdomovcom a žiadna výzva ho nemohla zastihnúť. V mašinérii vymáhania pohľadávok nasledovali súdne rozhodnutia a exekúcie, ktoré výšku dlhu ešte navýšili. Jedinou možnosťou ako z toho von je začať platiť. Ide však o to ako a koľko.

Ako a koľko

Pred pár rokmi si chcel Vlado dohodnúť splátkový kalendár. Advokát, ktorý zastupuje dopravný podnik pri vymáhaní dlhov, odmietol. „Povedal, nech si vyhodím z hlavy splátky v malých sumách.“ Kavecký hovorí, že splátkový kalendár môže povoliť príslušná advokátska kancelária alebo exekútor. „Dohoda je, že to môžu byť splátky minimálne po 40 eur. Dlžníci však chcú platiť po päť až desať eur a to sa nedá. Sú to právne úkony nad rámec zmluvy. Musel by ich niekto zaplatiť.“ Vlado teda nechal veci ísť samospádom a viacero pohľadávok prešlo k exekútorovi. Okrem poplatkov za súdne konanie a odmeny advokáta sa navýšili aj o trovy exekúcie a odmenu exekútora. A výsledok? Vladovi mesačne stŕhajú z dôchodku necelých 30 eur (menej ako požadovaná minimálna splátka). Nevhodnou komunikáciou advokáta utrpel aj dopravný podnik. Vlado si totiž našetril a bol by ochotný a schopný splácať niekoľkonásobne viac ako určujú predpisy, ak by mal istotu v konečnej výške dlhu a splátok. Doteraz netuší, koľko má naozaj zaplatiť. Dopravný podnik využíva služby viacerých advokátskych kancelárií a exekútorov. Z výpisov sa dajú odvodiť len predbežné čísla. „Dlžník môže svoju výšku dlhu zistiť priamo v DPB, a.s. na čísle 5950 1572 alebo 1577, ale tiež Pokuta: 707 korún (z čias, keď cestovný lístok stál u predavačky v každej predajni cestovných 7 korún) lístkov,“ hovorí Kavecký. Naša skúsenosť je iná. S trovami súdneho konania, právneho zastúpe- Keď sme to spolu s Vladom chceli overiť, dali nia pri exekúcii a trovami exekúcie oprávneného: nám iba zoznam pokút s poznámkou, ktoré z nich sú v exekučnom konaní. „Viac pre vás 3053 korún nemôžem urobiť,“ povedala pani pri okienku. Predbežné trovy exekúcie: 3117,80 korún U nás neexistuje spolupráca medzi dlžníkmi, Spolu predbežne: 6170,80 korún

Čo Vladovi účtujú

organizáciami, ktoré poznajú problematiku neplatičov a veriteľmi. Je však pravdepodobné, že individuálnym prístupom k ľuďom ako je Vlado by sa dopravný podnik dostal k svojim peniazom skôr. Dlžníkov by motivovala informácia o presnej výške dlhu a záruka stabilných splátok (nerástli by spolu s príjmom). Väčšiu ochotu splácať by podnik zrejme dosiahol, aj keby odpustil časť dlhu výmenou za jednorazové splatenie jeho väčšej časti. Samozrejme, ak by dlžník prestal platiť, vždy by ostala možnosť vymôcť pohľadávku obvyklým spôsobom.

Keď vás prekvapí revízor Zaplaťte pokutu priamo revízorovi a doklad si odložte. Peniaze od vás môžu opätovne vymáhať (hoci omylom) aj takmer 10 rokov od pokuty. Ak neviete preukázať, že ste zaplatili, máte problém. Pokutovali vás neprávom? Obráťte sa na ombudsmanku dopravného podniku. Kontakt nájdete na www.dpb.sk. Pri platbe do piatich dní v doplatkovej pokladni vás pokuta vyjde na 40 eur v hotovosti. Do 30 dní od cestovania (to už môžete poslať na účet) platíte 50 eur. Po uplynutí 30 dní sa celá záležitosť presúva na advokátsku kanceláriu. Ak nezaplatíte po jej výzve, dlh sa navyšuje o odmenu advokáta a trovy za súdne konanie. Keď nereagujete, pohľadávku prevezme exekútor. K sume si priráta svoju doménu a trovy exekúcie. V advokátskej kancelárii alebo u exekútora si vraj môžete dohodnúť splátkový kalendár. Minimálna splátka je 40 eur mesačne.

Nájdu si vás Meníte medzi trvalým pracovným pomerom a živnoťou, stanete sa dobrovoľne nezamestnaným, pracujete na honoráre? To všetko sú príležitosti na vznik dlhu v zdravotnej poisťovni. Stačí, že neustriehnete pár dní alebo platíte poistné v nesprávnej výške. Či je všetko v poriadku, si kedykoľvek overíte v poisťovni a dlh sa ukáže aj pri povinnom ročnom zúčtovaní. Aj keď ste nikdy nestratili bývanie a aj keď sa vynoríte po rokoch oficiálnej neexistencie na ulici, čaká vás rovnaký osud. Dlhy vás raz doženú. A čo robiť, ak nejde o pár eur, ale o veľkú sumu? Dohodnite si splátkový kalendár. Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová upozorňuje na podmienku, že na splatenie dlhu máte iba deväť mesiacov. Musíte podať písomnú žiadosť a dokázať, že okrem dlžoby zvládnete platiť aj každomesačné povinné odvody. Ak na dohodnuté splátky nestačíte, Balážová odporúča spojiť sa s pobočkou. „Na platiteľa sa pozeráme individuálne a hľadáme spôsoby ako vyriešiť jeho dočasné problémy. Ak má záujem platiť poistné a komunikuje s pobočkou, vždy sa snažíme nájsť vhodné riešenie.“ Neplatiča čaká exekúcia. Obmedzený má aj prístup k ošetreniu. Ak neplatíte odvody tri mesiace alebo máte nedoplatok na poistnom, máte nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Výnimkou sú zamestnanci, za ktorých poistné nezaplatil zamestnávateľ.

Malé písmo, veľká pokuta Potrebujete rýchlo peniaze? Chcete mať super televízor, ale je pridrahý? Ľahká pomoc – požičajte si v splátkovej spoločnosti a nakupujte na splátky. Odborníci vám poradia prečítať si celú zmluvu aj malé písmenká. Odporučia vám vyberať si podľa najnižšieho RPMN – čísla v percentách, ktoré označuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou. Nakoniec vám však povedia, že najlacnešie vás aj tak vyjde úver v banke. A je najistejší – ak banka usúdi, že nedokážete splácať, nepožičia vám. Chudobnejší to preto často skúsia so splátkovou spoločnosťou a môžu sa dostať do problémov. Tak ako sa to stalo našej predajkyni Elene a jej priateľovi. Požičali si stotisíc korún. Neprečítali si však, že za nesplácanie budú musieť vysoliť 50-tisíc korunovú pokutu navyše a k tomu úroky. Neprečítali si, lebo nevideli – muž slabozraký a žena nevidiaca. Na zmluvu, ktorú podpísali by si musel vziať lupu aj Bystrozraký. Neospravedlňuje to fakt, že skoro hneď prestali platiť. Nie všetci ľudia (bez ohľadu na to, či domov majú) však dokážu zvážiť svoje finančné možnosti a následky rozhodnutí. A s tým, zdá sa, kalkulujú splátkové spoločnosti. O tom, do akej miery niektoré svojich zákazníkov preverujú, svedčí prípad ďalšej pre-

dajkyne. Na jej ukradnuté doklady si zobral pôžičku cudzí muž. Exekútor vymáhal peniaze od nej. Čakali ju výsluchy na polícii a overovanie podpisu u grafológa. Našim sociálnym pracovníkom sa podvod podarilo dokázať a predajkyňa nespravodlivej exekúcii unikla. Problémom sa vyhnete, keď krádež alebo stratu dokladov hneď ohlásite na polícii.

O úvere v skratke Pred podpisom zmluvy sa spýtajte na: Celkovú výšku jednorazových poplatkov a koľko zaplatíte mesačne. Poplatky, ktoré sa platia dopredu a ktoré zahŕňa splátka úveru Výpočet úveru, keď sa skončí obdobie fixovanej úrokovej sadzby. Možnosti mimoriadneho splatenia úroku, poplatky a riziká s tým spojené a postup pri strate príjmu.

im zmaže. Obvykle dostanú10-20 percent dlhu, zaplatí to BISS. „Súhlasia, pretože od chudobných ľudí a bezdomovcov inak nemajú veľkú šancu vôbec nejaké peniaze získať. Povieme im, že buď akceptujú, čo ponúkame alebo nedostanú nič.“ Predajca potom BISS-u časť zo zaplatenej sumy vracia v malých mesačných splátkach (50-100 eur). Dohromady organizácii vráti 20-40 percent, nikdy nie viac ako 50 percent. „Systém funguje veľmi dobre. Za celé roky sme mali len jedného predajcu, ktorý nám nevrátil toľko, ako sme sa dohodli.“

Aký úver je pre vás?

Spočítajte si mesačný príjem vašej domácnosti: Zo zamestnania, z podnikania, inej zárobkovej činnosti, z práce v zahraničí, pravidelné, dlhodobé sociálne dávky. Zrátajte vaše mesačné výdavky: domácnosť, nájomné, elektrina, voda, plyn, doprava, telefónne účty, splátky, stavebné sporenie, lízing. Odčítajte výdavky domácnosti od príjmov domácnosti. Odporúčané zadĺženie: suma všetkých úverových produktov nemá presiahnuť 35 percent príjmu domácnosti.

Problém so splácaním? Nechajte si rezervu vo výške minimálne troch mesačných splátok alebo jedného mesačného príjmu pre prípad nečakanej udalosti, ktorá vám znemožní splácať. Informujte banku, že máte ťažkosti splácať a požiadajte o: Predĺženie lehoty splatnosti úveru – znížia vám splátky. Dočasné odloženie splácania úveru z dôvodu straty zamestania, dlhodobej PN/invalidity, vážnych rodinných dôvodov. Zdroj: VÚB BANKA

Inšpirácia z Nemecka Naše skúsenosti potvrdzujú, že aj človek, ktorý dlho prežíval v kanáli, môže mať raz svoj byt, prácu, vzťah. Vieme aj, že hneď sa z najhoršieho dostane, zosypú sa na neho dlhy. Oslobodiť sa od nich sa niekedy zdá byť skoro nemožné. Nemecká organizácia BISS, ktorá pracuje s bezdomovcami a vydáva pouličný časopis v Mníchove však ukazuje, ako sa to dá. „Naším cieľom je, aby sa predajcovia zbavili všetkých svojich dlhov,“ hovorí šéfka projektu Hildegard Denninger. Pomáha im v tom profesionálny poradca. Jedná s inštitúciami a ľuďmi, ktorým predajcovia dlžia. Dohaduje s nimi, že dlžníci naraz vrátia časť dlhu a zvyšok sa

Zlodeji peňazí v rodinnom rozpočte Dajte si pozor na zlodejov peňazí – veci, za ktoré utrácate viac, ako si môžete dovoliť.“ Vydávate príliš veľa za akcie (zlacnený tovaru), cigarety, telefónne účty? Detailne si značte všetky vaše príjmy a výdavky. Na papieri sa ukáže, kde opakovane míňate zbytočne. Princípom vedenia rodinného rozpočtu je nevydať viac, ako je váš príjem. Inak sa zadĺžite. Požičiavajte si len, ak je to nevyhnuté. Využite ponuku Nadácie Integra a urobte si zadarmo kurz o vedení rodinného rozpočtu. Viac zistíte na www.integra.sk. Mená niektorých dlžníkov v článku sme zmenili

PRÍLOHA PODNIKANIE

text: dagmar gurová | grafika: istockphoto

KOĽKO STOJÍ ŽIENKA DOMÁCA? Práca v domácnosti a starostlivosť o deti sa odjakživa berie ako samozrejmosť. Aj to, že ostáva na ženy. Za hodiny odrobené doma im však nikto nezaplatí. Skôr naopak – je pravdepodobné, že na to doplatia. Upratovačka 17 hodín Vychovávateľka 68 hodín Kuchárka 15 hodín Sekretárka/ práca s PC 10 hodín Manažérka 19 hodín Šoférka 7 hodín Psychologička 7 hodín Pranie a žehlenie 7 hodín Domovníčka 7 hodín Interiérová dizajnérka 1 hodina Účtovníčka 2 hodiny Sudkyňa 5 hodín Mediátorka (pri riešení konfliktov) 5 hodín Organizátorka voľného času 10 hodín

SPOLU.....180 hodín/mesiac

SUMA SUM.....812 eur/mesiac Zdroje: pietruchova.blog.sme.sk, www.teara.govt.nz, www.gpiatlantic.org, www.wheretowork.com,www.caledonianlife.ie

NEVIDITEĽNÁ PRÁCA Kúpte si fastfoodové vyprážané kura a hranolky a hoci tým veľmi nepodporíte svoje zdravie, podporíte ekonomiku. Nachystá vám mama/ priateľka/manželka k rezňu aj šalát a koláč? Na hrubom domácom produkte sa to nijako neprejaví. Porastie, keď si platíte pani na upratovanie. No, ak sa z upratovačky stane vaša manželka, hodiny strávené praním, žehlením, varením či nakupovaním sa do oficiálnych štatistík nedostanú. Z platenej práce sa stane činnosť neviditeľná a neocenená. A výskumy potvrdzujú, že najčastejšie ešte stále ostáva na ženy. Nie že by v umývaní riadu a výchove detí vynikali nad mužmi. Iba sa im hlavná zodpovednosť za domácnosť prisudzuje tak dlho, že sa to stalo samozrejmosťou. Neviditeľné pre nás často nemá hodnotu. Oceniť znamená zapísať, spočítať, zmerať. Sociológovia aj ženské aktivistky upozorňujú, že nevyčíslené trvanie a hodnota práce v domác-

nosti má vážne následky na kvalitu života aj politické rozhodnutia. Ak totiž zabezpečujete chod rodiny, doplatiť na to môžete hneď viackrát. V prítomnosti nízkym príjmom, ak robíte na čiastočný úväzok. Stresom ako plniť požiadavky z domácnosti aj z roboty, ak pracujete naplno.

„Oceniť znamená zapísať, spočítať, zmerať.“ Nikto vám prácu doma neuzná za zvyšovanie kvalifikácie, aj keď si tam vyskúšate rôzne profesie – od upratovačky cez opatrovateľku a manažérku. A v starobe vás ako bonus za dve zamestnania čaká mizerný dôchodok. Práve preto chudoba najviac ohrozuje ženy. Podľa Štatistického úradu SR priemerná hrubá

mesačná mzda žien dosiahla napríklad v roku 2001 len 75 percent priemernej mzdy mužov, čo sa následne odráža aj vo výške dôchodku. Anglickí muži, ktorí tento rok nastúpia do dôchodku, budú dostávať priemerne o 7,424 libier viac ako ženy. Rozdiel rastie. Vlani to bolo 6,642 libier. Na stránke salary.com si Američanky môžu overiť, koľko by zarobili za starostlivosť o deti a domácnosť. Priemerný ročný plat matky dvoch malých detí v domácnosti by dosiahol okolo 118-tisíc dolárov. Zamestnaná matka dvoch školopovinných detí by za ich výchovu a prácu v domácnosti zarobila navyše asi 72-tisíc dolárov. Odmenu v Európe si môžete odvodiť zo štúdie írskej poisťovne Caledonian Life. Vyrátala, že za prácu s deťmi a v domácnosti by rodičovi patrilo 59 tisíc eur za rok. Mesačne by teda rodič zarobil okolo 4900 eur.

príspevky od predajcov Nota bene

Otvorený list predsedovi NRSR Ako Ambasádor Európskeho roka v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010, Joshua Jozef Kanáloš, sa na vás obraciam a predkladám návrh na zmeny zákona. 1. Zmeniť zákon o sociálnom poistení, aby aj doba odpracovaná cez pracovné agentúry na dohodu o vykonaní práce (ktorá bola riadne zdanená a odviedli sa dávky, ako do fondu sociálneho, tak zdravotného poistenia), bola občanovi SR započítaná do doby poistenia a započítaná do odpracovanej doby.

text: joshua | foto: archiv nb

2. Zmeniť podmienky poberania príspevku na bývanie. Doposiaľ je diskriminačné pre občanov, ktorí bývajú na ubytovniach, nocľahárňach a ktorí nemôžu predložiť dekrét, či zmluvu o byte, či prenájme. Vláda s tým neurobila doposiaľ nič. Zákon má slúžiť občanovi a nie naopak. 3. Zmeniť zákon o dávkach v hmotnej núdzi a o jej zvyšovaní sa podľa štátnej inflácie tak, ako majú iné štáty EU. 4. Zmeniť zákon o štátnom občianstve, ktoré je diskriminujúce pre ľudí hľadajúcich azyl v Slovenskej republike. Slovenská republika v porovnaní s inými európskymi krajinami prijíma príliš málo žiadateľov o azyl.

Tramtárium Hovorí sa, že kto nemá v hlave, má v nohách... lenže čo, ak má niekto aj tam aj tam, no a čo, ak nedajbože nemá vôbec??? Jeden môj kamoš, keďže v tej svojej palici naozaj nič nemá (ani pavučinu) vyzerá teda, aspoň na nohách to je vidieť, ako kulturista, čo cvičí tak desať rokov... chudák chlapec tak toto mu fakt nezávidím a raz len tak zo srandy som mu poradil, aby pil sádru, že mu v hlave stvrdne, niečo tam bude mať a je po probléme... on sa fakt päť minút rozhodoval, ako je to možné a ja som prestal uvažovať, ako si mohol vypestovať také svalstvo na nohách... Nejako sa mi prestal dariť predaj časáku (a nielen mne), kamoši stále sľubujú nejakú tú brigádu a furt nič, ešte šťastie že nevymreli dobrí ľudkovia, čo vyhadzujú do kontajnerov samé užitočné veci... aj minule, keď som bol na fáračke s kamošom, otvoríme kýbel a skoro som odpadol... úplne nové, zabalené aviváže, pracie prášky, rôzne čistiace prostriedky a čo ja viem čo ešte... na čo si to

Mal by som toho ešte viac. Ako prvý krok na riešenie chudoby navrhujem v každej obci zriadenie potravinovej banky, ktorá by slúžila pre ľudí pod hranicou chudoby. Ak vás aspoň niečo zaujme, som pripravený k osobnému kontaktu a som vám k dispozícii. Vopred ďakujem. Ambasádor Joshua Jozef Kanáloš text: jožo 352 | foto: archiv nb

kupujú, keď to potom zahodia??? Aha, už viem, nájde to taký fárač, ako som ja a v piatok alebo v nedeľu to predá na burze... fantastický kolobeh, jeden, čo nemá v hlave ani v nohách, niečo zahodí a druhý, čo má rozum, ale moc sa nabehá, má z toho osoh. Rok pomaly ale isto finišuje, tak si robím uzávierku toho, čo som zažil, čo som nestihol a ako ďalej... keďže nič moc, pustím to z hlavy, len sa obávam, aby mi v nej niečo zostalo, pretože sádru piť nebudem a nohy ako Schwarzenegger tiež nechcem... obyčajní ľudia ako ja si začali svoju finančnú situáciu riešiť po svojom a to dosť zaujímavým spôsobom... vykrádajú banky, benzínové pumpy, záložne a berú aj komplet bankomaty... típek vykradne banku, splatí dlhy, niečo zanechá rodine a ide si na 10-12 rokov oddýchnuť do Leopoldova... úžasná predstava, nechať sa zatvoriť za pár drobných... to by som bol radšej do smrti žobrák, ale na slobode... ale aj tak klobúk

Jedno euro a sedemnásť centov V ten deň sa Puky rozhodol, že prespí na stanici. Vonku mrholilo a tu predsa len mal človek strechu nad hlavou. „Ahoj Ivan!“ Hlas, čo zaznel za ním, ho zarazil. Ivanom ho nenazval nikto už celé roky. Teda aspoň, čo je v Bratislave. A to sú už štyri roky a nejaké drobné. Puky sa pomaly otočil. Stál tam Peťo, s ktorým rástol, chodil do školy, maturoval. Peťo v čiernom obleku s kufríkom v ruke, typický podnikateľ, tu stál a s úžasom pozeral na Pukyho. Puky v ošúchaných rifliach a špinavom tričku, zarastený, na prvý pohľad bezdomovec, nehovoril nič. „Ahoj Ivan!“ po druhý krát pozdravil Peťo. Tak ty si tu, v Bratislave? Ľudia hovorili, že si odišiel niekde do cudziny.“ „Nie. Tu som,“ povedal Puky a otočil sa smerom k východu. „Počkaj! Mama ti umiera. Mal by si ísť domov!“ Puky zastal a otočil sa k Peťovi. „Jak to? Čo je s ňou?“ „Má rakovinu. Metastázy má už všade. Včera mi naši hovorili, že má už len dva možno tri dni. Fakt

pouličné blues

by si mal ísť domov.“ Potom sa otočil a ponáhľal sa na vlak. Puky vyšiel zo stanice, sadol si na lavicu pred vestibulom a do očí sa mu tlačili slzy. „Mama!“ Potom vstal a ponáhľal sa späť. Vo vestibule zastal pre pokladňou. „Dvadsať jeden euro a dvadsať sedem centov,“ povedala pokladníčka. Puky vyšiel von a na lavičke poctivo začal prevracať vrecká. Peniaze, čo postupne nachádzal, ukladal na kôpku.. Narátal dvadsať eur a desať centov. „Kurva!“ zahrešil. Chýbalo mu jedno euro a sedemnásť centov. Puky sa poobzeral za nejakými známymi. Keď zbadal Joža, rozbehol sa za ním. „ Potrebujem euro a sedemnásť centov.“ Jožo iba pokrútil hlavou. Potom bol Puky ešte za Ferom i za Evou. Nič. Zúfalý sa postavil pred kostol. Ten ale bol už zatvorený a okolo nebola ani noha. Pred kostolom pod lipou strávil noc a ráno o piatej už stál pred bránou. Hneď po prvej omši mal potrebných dvadsať jeden euro a dvadsať sedem centov pohromade. Rozbehol sa na stan-

dole pred človekom, ktorý zo zúfalstva alebo z čoho, zoberie do ruky zbraň a je mu úplne jedno, ako to dopadne... na to vlastne ani netreba odvahu, úplne stačí doba v ktorej žijeme... zarážajúce je ale to, že takúto trestnú činnosť nepáchajú len obyčajní ľudia, ale nájdeme medzi nimi osobnosti zo športu, kultúry, politiky a aj z polície... „vodu kážu, víno pijú“... najsmutnejšie je na tom to, že nie je na všetkých rovnaký meter, tresty sa často nevynesú, prípad sa vôbec nevyšetruje, pretože svoj svojho nepotopí... nezostáva nám nič iné, len ďalej sledovať takéto prípady alebo sa usmievať nad faktom, že keď človek chce, dokáže čokoľvek... text: július | foto: archiv nb

icu, ale najbližší vlak mu išiel až na obed. Do Prešova prišiel večer. Ponáhľal sa do nemocnice. Tu ale s vrátnikom nebola rozumná reč. „Musíte počkať do rána!“ Puky sadol na schody pred vrátnicu. Počká do rána a potom pôjde za mamou. „Hej, mladý, tu predsa nemôžete byť,“ zakričal vrátny. „ A za kým to vlastne chcete ísť?“ „Za mamou,“ zamračene odvetil Puky. „A ako sa voláte ?“ „Novák.“ Vrátnik chytil telefón do ruky a začal kamsi volať. Chvíľu telefonoval a potom vyšiel na vrátnicu. „Choďte domov, mladý. Vaša mama zomrela o jedenástej predpoludním.“ S Pukym sa zatočil svet. Neskoro. Už nikdy neuvidí svoju mamu. A mohol. Mohol ju ešte uvidieť, len mu chýbalo posratých jedno euro a sedemnásť centov. Jedno euro a sedemnásť centov ....

proti srsti

text: elena akácsová | foto: istockphoto

Lepšie je byť šťastný, zdravý a bohatý

Milionársky manuál Existuje milión objektívnych prekážok na našej ceste k miliónom alebo aspoň stovkám eur. Môžeme prísť o prácu, odpláva nám dom, vydedia nás príbuzní, nemáme potrebný talent. Najväčšou prekážkou na ceste k peniazom sme však vždy my sami. To tvrdí desať z desiatich expertov, ktorí učia ľudí ako zbohatnúť. Hovoríte si, že vy zbohatnúť nechcete, že bohatí sú nešťastní a odsúdeniahodní ľudia a že dôležité sú predsa iné hodnoty ako peniaze? Áno, presne to sú subjektívne prekážky v nás. Mediálne rozhovory s veľmi bohatými a slávnymi ľuďmi takmer vždy začínajú prekvapeným konštatovaním novinárov, akí skromní, pohodoví, inteligentní, pracovití a veľkorysí ľudia to sú. Vždy znovu ma prekvapuje, že to niekoho prekvapuje. Poznám príbeh ženy, ktorá sa stala jednou z najbohatších Poliek vďaka tomu, že naraz dostala výpoveď z práce aj z manželstva. Zostala zo dňa na deň s dieťaťom bez prostriedkov aj bez poriadnej strechy nad hlavou a z núdze začala s podomovým predajom kozmetiky. Dnes by si mohla kúpiť, na čo si len zmyslí, stále však najradšej chodí v reklamných tričkách svojej firmy a pracuje desať hodín denne. Naša spoločná známa mi potvrdila, že nepozná skromnejšiu a sympatickejšiu ženu, ktorej by z celého srdca jej bohatstvo priala. Možno ani netuší, že tým srdečným prianím urobila prvý krok k svojim vlastným miliónom. Pred časom som mala možnosť preštudovať celé hŕby kníh na túto tému a napriek tomu, že každý z expertov má iný patent na úspech, všetci do jedného sa zhodujú v základných zásadách, bez ktorých sa k peniazom nikdy nedostaneme a celý život prežijeme od výplaty k výplate, a to ešte v tom lepšom prípade. K bohatstvu nám nepomôže dedičstvo, výhra v lotérii ani vylúpenie banky. Ak nemáme jasno v nižšie vymenovaných veciach, tak v duchu hesla „ľahko prišlo, ľahko odišlo“ budeme opäť čoskoro na nule. Prípadne v mínuse.

Ujasnime si to Ak nevieme, čo chceme, nemôžeme to dosiahnuť. Všetci experti, nech už sú akokoľvek tvrdí pragmatici, zhodne tvrdia, že sa stačí len rozhodnúť, vyslať sebe a do okolia jednoznačné želanie a okamžite sa začnú diať neuveriteľné veci. Môžeme to pripisovať Bohu, Vesmíru či nášmu

vyššiemu Ja, niekto z nich nám jednoducho v tej chvíli začne do cesty posielať správne príležitosti, informácie aj ľudí. Môžeme to pripisovať vyššej moci, ale v skutočnosti je to najmä naša schopnosť rozhodnúť sa a vybrať si, takže v množstve každodenných podnetov zrazu jasne vidíme tie pravé.

Pripravme sa Vedeli to aj pionieri. Treba byť vždy pripravený na všetky príležitosti. Bohatstvo totiž nie je záležitosťou šťastia ani náhody. Dieťaťom šťasteny sa človek nerodí, ale stáva a to tak, že na svojom šťastí tvrdo a denne pracuje. Učí sa, zbiera informácie, trénuje zručnosti, buduje zázemie. Vie, že vo chvíli, keď sa príležitosti objavia, nebude už žiaden čas na prípravu, doučenie ani budovanie. Zostanú len výhovorky na objektívne prekážky.

Nebojme sa My ľudia sme tvory od prírody lenivé a konzervatívne. Neradi čokoľvek meníme i keď sa nachádzame v situácii, ktorá nám nevyhovuje. K zmene sa často odhodláme, až keď sa dostaneme do problémov, prídeme o prácu, strechu nad hlavou či kompletne o všetko. Čím horšie, tým lepšie, všetky záchranné siete nás paradoxne môžu v našom plamennom odhodlaní urobiť niečo so svojím životom len utlmiť. „Keď sa nám otriasajú základy, prosíme Boha o pomoc, aby sme nakoniec zistili, že je to Boh, kto nimi trasie,“ píše v knihe o tajomstvách bohatých žien Barbara Stanny a odporúča nebáť sa problémov, ale naopak ich vítať ako impulz a príležitosť na zmenu k lepšiemu.

Obdivujme Ak nemáme kladný vzťah k bohatstvu, nebude mať bohatstvo kladný vzťah k nám. Najväčšou prekážkou v našej ceste stať sa skutočne bohatým a úspešným človekom sú teda naše predsudky, že peniaze a bohatstvo sú niečo prízemné, nečisté a zlé, bohatí ľudia sú obmedzení, sebeckí a nešťastní a len chudoba cti netratí. Nebudeme teraz skúmať, odkiaľ sa tieto predsudky zobrali, či z romantickej literatúry, z komunistickej pro-

INZERCIA

Ako myslia milionári Zopár inšpiratívnych zásad z rovnomennej knihy od selfmademana T. H. Ekerta Bohatí ľudia sú odhodlaní pracovať pre svoje bohatstvo. Chudobní chcú byť bohatí. Bohatí ľudia vedia nielen dávať, ale aj prijímať. Chudobní majú s prijímaním problémy. Bohatí ľudia si nechávajú platiť podľa svojich výsledkov. Chudobní podľa času, ktorý presedia v práci. Bohatí ľudia chcú všetko. Chudobní uvažujú spôsobom buď-alebo. Bohatí ľudia svoje peniaze dobre spravujú. Chudobní o tom nemajú ani poňatia. Bohatí ľudia nechávajú svoje peniaze, aby na nich pracovali. Chudobní pracujú na svoje peniaze. Bohatí ľudia konajú, aj keď majú strach. Chudobní sa nechajú strachom paralyzovať. Bohatí ľudia sa stále učia. Chudobní si myslia, že už všetko vedia. pagandy alebo z bulvárnych médií, ktoré píšu akurát tak o hŕstke zbastardených zbohatlíkov a dedičov a neprinášajú takmer žiadne informácie o väčšine normálnych tvrdo pracujúcich boháčov. Pre nás je teraz dôležité týchto predsudkov sa zbaviť a to urobíme najlepšie tak, že si budeme hľadať kladné vzory, ktoré chceme nasledovať a nebudeme sa zaoberať takými, ktorými sa dá len opovrhovať.

Nezáviďme! Bohatí ľudia uvažujú inak ako chudobní. Ak chceme byť úspešní ako oni, musíme začať aj premýšľať ako oni. Bohatí napríklad obdivujú iných bohatých. Na rozdiel od nich, chudobní bohatých nenávidia. Toto ale nie je výčitka a humanistický apel na chudobných, aby neboli závistliví. V skutočnosti je to čisto pragmatická a sebecká zásada. Naša nenávisť a názory totiž nemajú najmenší vplyv na šťastie a bohatstvo druhých, zato však mimoriadne ohrozujú naše vlastné šťastie a bohatstvo. Keď závidíme bohatým, sami nikdy nezbohatneme. Odradí nás od toho strach, že i nás by jedného dňa ľudia znenávideli. Tak teda nezáviďme, ale pekne každému jeho bohatstvo prajme!

fenomén

text: memfer | foto: www.jonesreport.com

Temný klub bohatých a vplyvných

Všetko šlo do hája

Bohemian Grove alebo Bohémsky háj, ležiaci v hustom lese v Kalifornii, je každoročne miestom stretnutí finančníckej, zbrojárskej a politickej elity už skoro 140 rokov. Na rituál s atrapou ľudskej obete pozývajú aj významných cudzokrajných hostí.

1100 hektárov patriacich Bohémskemu klubu v Monte Rio nie je prístupných ženám, no uprostred leta tam mieri 2500 až 3000 mužov z hi-society, v okolí preto „dovolenkujú“ drahé prostitútky. Na programe klubu je močenie na stromy, počúvanie prednášok v prírode či predstavenie, v ktorom veľkňaz v kapucni zapáli ľudskú figurínu.

Sovia svätyňa Bohémsky klub bol založený v roku 1872, 40 rokov po vzniku Lebky a kostí a 20 po vzniku sanfranciského Pacific Union (do Lebky a kostí, klubu yaleskej univerzity, patria Bushovci, ale aj protikandidát Kerry, Pacific Union je prominentný klub západného pobrežia). V roku 1884 je členom Bohémskeho klubu každý piaty člen PU a v roku 1906 každý štvrtý. Cieľom klubu malo byť prehlbovanie sociálnych a intelektuálnych vzťahov medzi novinármi, spisovateľmi, umelcami a mecenášmi. Od roku 1880 sa pravidelne koná rituál Cremation Of Care (Kremácia záujmu). Klub skupuje pôdu v okolí, od roku 1944 má Bohémsky háj (ďalej BH) dnešnú rozlohu. Ubytovací areál obklopený tisícročnými sekvojami je rozdelený do kampusov s názvami ako Hill Billies (Bushovci), Mandalay (Kissinger), Valhalla, Kukučkine či Sovie hniezdo, Medicínska lóža, CoolNazdar. Miesto pri soche sovy sa stáva javiskom Kremácie záujmu vždy prvú sobotu večer kvôli „exorcizmu démonov na posilnenie úspechu nadchádzajúcich týždňov“.

Ženy v Belize

skej sovy z Akropoly v Bohémskom klube v San Účasť republikánskych prezidentov v BH je po- Franciscu, kultom Minervy (rímskej verzie Athény) vinná od roku 1923. V háji sa rozhodovalo aj o Pro- u Iluminátov a výskytom sovy na ich pečatidlách. jekte Manhattan (viedol k vytvoreniu atómových zbraní USA v spolupráci s UK a Kanadou). Medzi Zmŕtvychvstanie záujmu návštevníkov rátajú aj demokrata Clintona, ktorý Čo však v háji videl Jones? Jeho vlastnými slovami to popiera — no ten krivo prisahal ohľadom Le- „luciferiánsku, babylonskú náboženskú ceremóniu“. winskej. Od roku 1999 existuje ženská protiváha Pred vchodom do hája nafilmoval aj kontrarituál Bohémskeho klubu, Belizean Grove. Tento newy- Resurrection Of Care (Zmŕtvychvstanie záujmu), orský ženský klub sa stretáva v Belize a inde v organizovaný protestným hnutím Bohemian Strednej Amerike, no aj v mestách USA. Členkami Grove Action Network. Jeho menovec Chris Jones je 125 žien z finančného, zbrojárskeho a diplo- vkĺzol dnu ako zamestnanec a po obvinení zo matického sektora, spisovateľky, hudobníčky a sexuálneho zneužívania si odsedel tri roky. Podľa dizajnérky. Možno sa pánsky a ženský klub časom skorších obvinení bol naopak BH viackrát dezlúčia tak ako tlačové kluby (sovu má v znaku aj jiskom homosexuálnych orgií pedofilnej siete Národný tlačový klub, založený roku 1908 ako politických vydieračov vedúcej až do Bieleho domu. Hoci jedna z obetí Paul Bonacci vysúdil odškodné milión dolárov, vyšetrovanie uviazlo pri malej rybe Kingovi. Bonacci obvinil aj podplukovníka americkej armády a satanistického veľkňaza Michaela A. Aquina. Existujú indície, že Aquino bol zapojený do tajného programu CIA Monarch, nadväzujúceho na rozvetvený program mužský klub sídliaci vo Washingtone D.C.). kontroly mysle MKULTRA. Senátor DeCamp o Napriek prítomnosti mediálnych magnátov v BH ututlaní prípadu vydal knihu Franklin Cover-Up médiá o stretnutiach neinformujú. Alex Jones, (Franklinova kamufláž). známy filmom Podraz menom Obama prenikol Mike Hanson uvádza, že v roku 1887 bolo do areálu BH so skrytou kamerou. Nafilmoval vstupné do BH 100 dolárov, v čase hospodáraj kapucňový rituál pod sovou. Terry Melanson, skej depresie stúplo na 500 dolárov a v 90. autor knihy Perfektibilisti: bavorskí Ilumináti z 18. rokoch až na 10 000 dolárov. Bežne sa na vstup storočia, nachádza súvislosť medzi replikou atén- čaká dvadsať rokov.

„...zúčastnil sa každý republikánsky prezident od čias Calvina Coolidgea.“

text: uršula kovalyk | foto: patrik krebbs

reportáž

Divadlo bez domova je na turné

Haiku v Nitrici

Konečne. Dosť dlho sa v malej obci uprostred Vestenickej doliny načakali. V jedinom kultúrnom dome, postavenom v štýle socialistického realizmu, hrali divadlo naposledy za socíku. Veď hej, kto by sa trepal do západákova s tisícdvestoštyridsiatimi ôsmimi dušami. Belmondo určite nie. Okrem toho, v Nitrici sa žije skromne. Kto by míňal na panské huncútstvo? Tak si teda Divadlo bez domova napakovalo do áut scénu a kostýmy a keďže rok 2010 je vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, odišli sme hrať hru Haiku pre Nitricu zadarmo. Ešte 15. augusta ráno vyzeralo všetko bezproblémovo. Lesy voňali, lúky sa červenali od vlčieho maku a my sme sa tešili, že budeme hrať na javisku s ozajstnou, dnes už skoro starožitnou oponou. Nitrica je taká malá dedinka, že sme sa (vzhľadom k veľkosti výpravy) museli ubytovať v Novákoch a to v dvoch rozdielnych, kilometer vzdialených penziónoch. A kým sme stihli zjesť večeru v jednom z nich, prišla veľká voda a mesto zaliala. Bác. Most vedúci do druhého penziónu zaplavilo a tak sme sa museli vydať s polovicou tímu cez Bojnice. Všade sme videli zaplavené záhrady a cesty. Dopravná polícia nás dvakrát vrátila späť. Jošua sa pýtal, čo bude, ak sa do Nitrice vôbec nedostaneme a ja som v duchu nafukovala gumený čln. Prievidzu sme našli zaplavenú a plnú blata. Kusy vytrhnutého asfaltu lemovali obrovský potok plný špinavej vody, naplaveného dreva a umelohmotných fliaš. Nešťastní ľudia vynášali zo zaplavených

domov zvyšky majetku. „Jedna záplava a si bezdomovec,“ povedal ktosi na zadnom sedadle. V aute sa rozhostilo ticho. V ovzduší som zacítila neistotu. Po hodine jazdy sme sa konečne „dopracovali“ k penziónu, pozerali správy v telke a

„Obrovský megafón, bubon a celá dedina bola hore nohami.“ modlili sa, aby voda opadla. Niekto „tam hore“ nás vyslyšal. Nitrica bola relatívne „suchá“ a tak sme 16. augusta zaparkovali pred kultúrnym domom, pripravili techniku, scénu, kostýmy a mohlo sa začať pozývať. Tak po divadelnícky. Vyzeralo to ako vo filme. Obrovský megafón, bubon a celá dedina bola hore nohami. Denisa, telesne postihnutá herečka na vozíčku, bubnovala, principál hulákal do megafónu a ostatní uzatvárali stávky, koľko divákov príde.

Mongi tipoval tridsať, ja päťdesiat a Matúš sto. Nakoniec ich prišlo deväťdesiat sedem. Dôchodcov i detí, mužov v obleku do kostola aj vyparádených žien s čerstvou trvalou. Pozorne počúvali a dívali sa. Dovolili nám, aby sme ich preniesli do ďalekého Japonska, kde majstri zenu ústami našich hercov prezrádzali múdrosť v básňach – haiku. Po predstavení sa ešte dlho diskutovalo o bezdomovectve, divadelnej hre, živote na dedine aj o našom divadle. Jedna pani chcela darovať herečke Veve kyticu čerstvých kvetov. Veľmi ju zmiatlo, že Veronika nemá ruky. Nakoniec ju podala najstaršej herečke Cecilke. Ponúkli nás pizzou, pekne nám poďakovali a museli sme im sľúbiť, že prídeme zas. Vraj sme veľmi zaujímavé divadlo. A inak... že budú ďalej od bezdomovcov kupovať pouličný časopis. Na ceste z nákupov v Prievidzi. Ak zas nebudú záplavy. Projekt podporili FSR, DÚ, Nota Bene, Impa, Drift, Redivivo a Enel SE.

Predstavenie Haiku môžete vidieť: 6. októbra o 19.00 na stanici Žilina-Zárečie na Závodskej ceste 3 v Žiline.8. októbra o 19.00 v Divadle I. Palúcha na Námestí SNP 5 v Banskej Bystrici.20. októbra a 8. novembra o 19.00 v Štúdiu 12, Jakubovo nám. v Bratislave.

Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

Chorí Ľubovia a obetavá Helenka

Široký úsmev

Najskôr prestal chodiť, potom písať, vlani aj dýchať. Ľubko však zabojoval a dnes opäť sedí s rodičmi v zimnej záhrade a debatuje o všetkom možnom.

Teraz v októbri má sladkých dvadsať a keď sa opýtate, ako sa má, s bezbranným úsmevom odpovie „dobre.“ Teší sa na oslavu, kde určite nebude chýbať obľúbená torta od mamky a zasa bude v dome plno ľudí. To má Ľubo rád. Napriek hendikepu, neznáša izoláciu, nezatvára sa pred svetom. „Na vozíku už dokážem presedieť aj desať hodín, pohoda.“

Progres Na rovinu to rodičom povedali, keď mal ich jediný syn asi triapol roka. Hoci tušili, že Ľubko sa líši od rovesníkov – že málo chodí, nevyskakuje, trochu poťahuje nôžku – ani vo sne by im nenapadlo, že toto je len „bezbolestný“ začiatok ich utrpenia. „Hľadala som za tým nejaký ortopedický problém, no keď si nás zrazu začali lekári posúvať, zneistela som. A keď nám v Bratislave všetko presne pomenovali, krvi by ste sa vo mne nedorezali. Svalová dystrofia, Duchennov typ. Bola som zrelá na zrútenie. Ničomu som nerozumela, samozrejme, že dovtedy sme o takomto ochorení nemali ani poňatia. Lekári nám nijakú nádej nevliali, vraj, časom sa nič nezlepší, nech nerátame ani so stagnovaním, ide o vážne progresívne ochorenie svalstva, takže progresia je takmer stopercentná,“ opatrne rozpráva mama Helenka. Sama vášnivá turistka, ktorá by celý život prežila najradšej v Tatrách, v kopcoch, na čerstvom vzduchu. „Tatry sú moja láska, tak ako aj iné pohoria na Slovensku. Plánovala som, ako postupne už aj s Ľubkom zdoláme kopce, ako budeme rokmi pridávať na náročnosti túr. Niekde v kútiku duše som si priala, aby z nášho syna vyrástol šikovný horolezec.“

Zelená stužka Napriek smutným medicínskym správam sa Helenka s manželom Ľubom nevzdávali. Prestali si síce stavať vzdušné zámky, ale rozhodli sa, že synovi doprajú maximálny možný pohyb. Malý šliapal na trojkolke, stihol aj bicykel s bočnými kolieskami alebo ho rodičia ťahali na bicykli na lane. Popritom nastúpil so železnou pravidelnosťou rehabilitačný režim, aj oni doma drvili bolestivú Vojtovu metódu, pri ktorom tečú slzy po tvári nielen chorému, ale aj najbližším. Ľubko nebol ukrátený ani o kolektív. Vďaka obetavým učiteľkám zvládol tak materskú školu medzi zdravými deťmi, ako aj celú zédeešku. Do prvej triedy pyšne prišiel po vlastných, aj do druhej, aj do tretej.

A potom zmena... Po silnejšej infekcii cez letné prázdniny už svalstvo na nohách prestalo poslúchať. Nešlo to a nebolo inej možnosti ako si zaobstarať vozíček. „Neboli sme na to pripravení, pamätám si, ako sme doslova zo dňa deň narýchlo od susedov požičali mechanický vozík, kým sme si vybavili vlastný. Bol to šok, ktorý nikomu neprajem. V septembri tak Ľubko nastúpil do štvrtej triedy posediačky.“ Ale zvykli si, museli. Pri sile ich držal malý Ľubo, ktorý bol a je neuveriteľne vnútorne silná osobnosť. Neplakal, neľutoval sa. Bral život taký, aký je. On sám pochopil, že aj svet z vozíka je krásny a veselý. Cez prestávky za ním vždy dobehla z domu mama, ktorá pomohla s toaletou, s prípravou na ďalšiu hodinu. Po základnej škole prišla stredná. Arcibiskupské gymnázium. „Keď sme uvažovali o škole, dôležitú úlohu zohrala aj architektúra, resp. interiér. Je ťažké nájsť bezbariérovú budovu, my sme totiž stále chceli, aby Ľubo chodil medzi zdravé deti. Keď som uvidela prízemnú budovu gymnázia bez schodov, neváhala som a vošla dnu. Vychádzala som odtiaľ po rozhovore s pani riaditeľkou šťastná-prešťastná. Nezavreli pred nami dvere, naopak. Nesmierne som celému učiteľskému zboru za ich prístup vďačná.“ Ľubo bol v triede obľúbený a vôbec nie z ľútosti. Rovnako boli zaslúžené aj jednotky na vysvedčení. Najlepší žiak v triede? Ľubko. Nepotreboval sa úpenlivo drilovať, stačilo dávať

„Diagnóza mu síce skrivila chrbát, no upratala jeho hodnoty.“ pozor na vyučovaní a snažiť sa čo najviac si zapamätať. Spočiatku ešte zvládal aj písanie rukou, hoci dlhšie diktáty už nestíhal. Jemná motorika odchádzala a s ňou postupne obyčajné pero musel nahradiť notebook. Ľubko bravúrne preliezal z ročníka do ročníka, nádherný bol vlaňajšok – čakala ho stužková a v lete maturita. Najkrajší, hoci najťažší rok na strednej... V izbe na nástenke svieti fotka. Hŕba mladých slečien v parádnych šatách a chlapci v oblekoch. Mnohí po poprvýkrát. Aj Ľubovi rodičia kúpili tmavý oblek, aby mu naň triedna profesorka pyšne pripla zelenú stužku. „Horšie to bolo s

topánkami. Tým, že je na vozíčku a nechodí, veľký výber sme doma nemali. A ak aj niečo mal, vždy len tenisky. Ale podarilo sa a na poslednú chvíľu sme našli aj topánky, ktoré na zoslabnuté a ochabnuté nohy sadli. Ľubko si stužkovú užil, hoci manžel na nej chýbal a veľmi.“

Chorý oco, chorý syn Aby to v tejto sympatickej rodine nebolo také jednoduché a aby nestačil vážne postihnutý syn, ochorel, a opäť vôbec nie obyčajne, aj oco Ľubo. Z bolesti krížov vystreľujúcej do ľavej nohy a permanentných teplôt okolo 37,3 sa napokon vykľula desivá diagnóza. Vyšetrenia potvrdili myóm. A po 3-4 rokoch sa choroba vrátila drastickejšie, myómov bolo veľa a Ľuba čakala transplantácia kostnej drene. V čase, keď jeho synovi tlieskali na stužkovej, sa on trápil v izolačke v bratislavskej nemocnici. Zoslabnutý, vychudnutý, popolavý. Sám o tom nechce príliš hovoriť, verí, že z najhoršieho je už vonku a hoci musel ostať na invalidnom dôchodku, pritom má len päťdesiatpäť, nefňuká. Milovaný vlastný syn mu už roky predsa dáva príklad, ako sa nevzdávať a bojovať. A veriť. „Teraz, takmer po roku, sa síce znovu objavujú tie slabšie teploty,

Ľubko je počas dňa viac na vozíčku ako na posteli. Chodí na Facebook a učenie je preňho zábavou.

som unavenejší, ale ja dúfam, že nič dramatické čistiť hadicu, ktorú má – toho všetko som sa to nebude. Nesmie. Ľubko ma potrebuje, rovna- bála a pristupovala k tomu opatrne. Nikdy by ko ako ja jeho,“ nádherne vyzná lásku dospelý chlap dospelému synovi. Vráťme sa k zelenej oslave. Týždeň po stužkovej Občianske združenie Medzi nami sa, aj vďaka sa Ľubkov život obrátil opäť naruby. Tak ako uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží vtedy musel pristúpiť na vozíček, teraz si choro- pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám ba vypýtala ďalšiu daň. Opäť všetko roztočila s postihnutým členom preklenúť bezútešnú obyčajná chrípka, bežná infekcia, ktorý je pre situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou svalových dystrofikov doslova pohromou. „Vždy ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho sa preľakneme, keď chlapec prechladne, keď silný osud Ľubka oslovil. Radi by sme prispeli na sa objaví teplota. Darilo sa nám to zvládať až zakúpenie zdravotníckych pomôcok, najmä ando vlaňajška,“ smutne spomína Helenka. Jej tidekubitných podložiek a prostriedkov na dennú synovi išlo o život. Z ťažkého zápalu pľúc ho hygienu, ktoré poisťovňa neprepláca. Ďakujeme. museli uviesť do umelého spánku, budúci mat- Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 urant ventilačne zlyhával a Helenka sa bála 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku najhoršieho. „Bolo to najdesivejšie obdobie v – Ľubo. mojom živote. Manžel bojoval po transplantácii Kontakt na OZ Medzi nami: a syn na ARO. Strašne, strašne som sa bála.“ Ch- www.ozmedzinami.sk lapec zabojoval. Vrátil sa domov, do obľúbenej 0905 240 389 alebo 0905 910 827 izby, za babičkou, k mame, k otcovi. Ale zm- (medzinami@zoznam.sk) enený. Lekárom neostávalo nič iné, ako ho „napojiť“ na dýchací prístroj. Doživotne. Zrazu sa Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podten život iba na vozíku zdal taký bezstarostný! pore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia „Obsluhovať dýchací prístroj, odhlieňovať syna, s konkrétnymi ľudskými osudmi.

som si nepomyslela, že to zvládnem. Aj keď sme vedeli, že táto choroba je aj o dýchacom prístroji, nepripúšťala som si myšlienku, že raz bude našou súčasťou. Na druhej strane – vďaka tejto mašine môj syn žije a pre mňa, už ani neviem ako, sa všetko stalo samozrejmým. Keď s ním bolo v nemocnici najhoršie a ja som bezducho chodila a slzila po chodbách, prosila som Boha, nech nám s mužom dopraje ten idylický moment – ako si všetci traja sedíme doma v našej zimnej záhradke a rozprávame sa. A pozrite – sme tu a sme najšťastnejší na svete,“ so slzami povie Helenka. A už opatrne aj plánujú. Maturitu Ľubo v lete nestihol, ale posledný ročník si teraz zopakuje, hoci už individuálnym študijným plánom a určite o rok zloží skúšku dospelosti. Hoci on už dospel omnoho skôr. Diagnóza mu síce skrivila chrbát, ktorý nosí pevne zviazaný v korzete, obrala ho o pohyb, aj o množstvo zážitkov a radostí, dala mu veľa bolesti, strachu a neistoty, no predovšetkým posunula jeho hodnoty nad úroveň mladého človeka. Ľubo už dávno vie, že láska a rodinná súdržnosť sú tým najväčším majetkom, ktorý človek môže mať. V tejto famílii to funguje do bodky. Sympatická trojica sa príliš nesťažuje. Helenka síce zanechala svoju prácu, ktorú milovala. Bola sestričkou na novorodeneckom oddelení. „Krásna práca. Denne sa vám pred očami rodí nový a zdravý život.“ Žijú z jej opatrovateľského príjmu a invalidných dôchodkov otca a syna. Nemôžu vyskakovať, ale ani netrú biedu. „Musíme si vystačiť, aj keď je to niekedy ťažké. Ale sme stále spolu a to je hlavné. Verím, že sa nám podarí aj s dýchacím prístrojom dostať sa spolu do Tatier a trochu sa poprechádzať v tom nádhernom kraji,“ povie Helenka. So širokým úsmevom.

Dvadsaťročný Ľubo: „Na vozíku už dokážem presedieť aj desať hodín, pohoda.“

pútnik

text a foto: jana čavojská, autorka je reportérka +7dní

Žiaci cestou zo školy v centre Ambonu, ktoré muselo byť vybudované nanovo.

Klinčeky a muškátový oriešok nad zlato

Pikantné súostrovie Monzúnový lejak je v Indonézii taký silný, že niektoré vidiecke domčeky

vyzerajú ako ostrovčeky uprostred malých jazier. Aj veci v nezaplavených obydliach úplne vyschnú až keď obdobie dažďov skončí a slnko začne opäť nemilosrdne pražiť. Dovtedy bude všetko vlhké. Deťom to, zdá sa, vôbec nevadí – pre ne je vody ešte málo. V dedine Waai v hustom daždi s výskotom skáču do priezračnej vody prehradeného potoka. Nižšie, pod dedinou, ju ženy znečistia praním a ešte nižšie si z nej niektorí obyvatelia urobili pohodlnú toaletu. Ale v dedine je voda úplne čistučká. Žijú v nej posvätné úhory. Niektoré vraj majú až jeden a pol metra.

medzi sebou absolútne žiadne problémy. Niektorí však aj varovali pred následkami politiky migrácie, ktorú zaviedol bývalý diktátor Suharto. Presídľoval z jedného indonézskeho ostrova na druhý státisíce ľudí. Možno práve prílev moslimov porušil krehkú rovnováhu medzi kresťanmi a moslimami na Maluku.

Koniec idylky

Násilnosti spustila údajne hádka medzi kresťanským šoférom autobusu a moslimským

Mark Bakarbesi vstupuje do vody, ktorá mu siaha po pás. Pripravené má igelitové vrecko s vajíčkom. Najprv prstami udiera o vodnú hladinu, aby úhory prilákal. Ale v daždi sa im nechce. Keď sa jeden (aj keď iba polmetrový) predsa len ukáže, rozdrví Mark vo vrecku vajíčko a úhor za touto pochúťkou ochotne pripláva až tesne pod hladinu. Miestni sa pred dažďom ukrývajú na krytých verandách a rozprávajú o tom, ako museli cez vojnu z dediny odísť. Veľa domov zhorelo, Waai, ale aj okolité dediny zostali opustené. Na ostrove Ambon na súostroví Maluku, ktoré patrí Indonézii, vypukol v roku 1999 krvavý konflikt medzi kresťanmi a moslimami. Novinári dovtedy opisovali spolužitie kresťanov a moslimov priam idylicky: ako si navzájom pomáhajú stavať kostoly a mešity a nemajú

Vybudované nanovo

„Indonézska rôznorodosť je zároveň aj obrovským problémom.“ pasažierom. Raz-dva bolo po „pela gandung“, ako v oficiálnom jazyku Bahasa indonesia hovoria pokojnému spolužitiu kresťanov a moslimov. Začalo vzájomné vraždenie, vypaľovanie kostolov a mešít, časť mesta Ambon tiež ľahla popolom. Ako to už býva, dovtedy priateľskí susedia sa náhle zmenili na neľútostných útočníkov.

Dnes je na Maluku opäť mier. Ambon akoby chcel na všetku tú hrôzu zabudnúť. Na svoje krásne pláže chce znovu prilákať turistov. Jachty pretekárov z celého sveta križovali v júli a auguste oceán medzi jednotlivými ostrovmi na pretekoch Sail Banda. Mesto je vybudované nanovo, deti sa cestou zo školy veselo hrajú v daždi na námestí. Trom stredoškoláčkam sa zdá byť absurdné, že v krajine, z ktorej pochádzam, žile len päť miliónov ľudí. „Ako vôbec môže taká krajina existovať?“ krútia hlavami. Ich Indonézia má 235 miliónov obyvateľov. Ale možno práve udalosti na Maluku spred jedenástich rokov dokazujú, že indonézska rôznorodosť môže byť obrovským problémom.

Ostrovy korenia Pevná zem tvorí iba desať percent rozlohy Maluku. Zvyšok je oceán. Na približne tisícich ostrovoch žije 1,7 milióna ľudí. K dispozícii majú iba 160 kilometrov ciest. Doprava medzi ostrovmi je naozaj zložitá. Kto hľadá nerušenú idylku každodenného života pôvodných obyvateľov bez ďalších turistov, môže si byť istý, že na niektorom ostrove ju nájde. Vyrušiť ho môže len sopečná aktivita. Ostrovy sa totiž nachádzajú vo vulkanicky aktívnom regióne.

INZERCIA

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu?

Konflikt sa skončil pred niekoľkými rokmi, vojenská prítomnosť je však na Ambone stále zrejmá.

Maluku kedysi nazývali aj „Ostrovy korenia“. Miestne klinčeky a muškátový oriešok vyvažovali v Európe zlatom už v 16. storočí. Mesto Amboina, terajší Ambon, malo vtedy svoje druhé meno: Kráľovná východu. Pôvodní obyvatelia však s korením obchodovali ešte za čias Rímskej ríše. Predávali ho hlavne do Číny, ale aj do ostatných ázijských krajín. Neskôr sa sem doplavili arabskí obchodníci a okrem zisku priviezli aj islam. Ostrovy na severe od nich dokonca prevzali aj novú formu správy – sultanáty. O dôležitých otázkach spoločnosti dovtedy rozhodovala orang kaya, rada bohatých mužov.

Suhartove sťahovanie Ostrovy v 16. storočí ovládli Portugalci, neskôr ich pod svoju správu získalo Nizozemsko. Miestni obyvatelia nemajú na koloniálne časy najlepšie spomienky: napríklad obyvateľov Bandského súostrovia v 17. storočí takmer úplne zmasakrovali. Ale všetko nebolo iba negatívne. Vďaka prekvitajúcemu obchodu s koreninami sa mnohým pôvodným obyvateľom celkom darilo. Postupom času dokonca väčšina prijala protestantskú vieru. Na severných ostrovoch zas pretrvali moslimské sultanáty. Za Suharta boli na kresťanské územia presídľovaní moslimovia zo Sulawesi. Niekoľko stotisíc ľudí sa muselo presťahovať. Obyvatelia ostrovov sa etnicky členia až na približne sto rôznych skupín. Mnohé z nich však na základe legiend odvodzujú svoj pôvod z ostrova Nusa Ina. Týchto predkov, Alifuru, v časoch portugalských kolonizátorov hanlivo označovali ako „divosi“. Dnes sa k nej väčšina obyvateľov hrdo hlási. Ľudí tu dodnes živí hlavne rybolov. Oceán bráz-

dia na „okrídlených“ loďkách, dlhých a úzkych, s dodatočnými sklznicami na stranách a väčšinou aj s motormi. Poľnohospodári pestujú hlavne ságo, kokosové orechy, sladké zemiaky a ovocie. A, samozrejme, ryžu a koreniny.

V teplej vode Až na nepochopiteľné masakry počas náboženských nepokojov sú obyvatelia Indonézie nesmierne milí a priateľskí. „Helou, mister,“ počujem z každej strany. Len pre málokoho som „miss“ alebo „missis“. Rušné ambonské ulice v daždi križujú cyklorikše s krytými sedadlami, autobusy a silné autá – zdá sa, že keď si niekto v Indonézii kupuje auto, tak musí byť terénne. Hneď za mestom začína džungľa. A v nej, v dedine Tulehu, vyvierajú zo zeme horúce pramene. Miestni ľudia si na tomto mieste postavili jednoduché termálne kúpalisko. Tunajšie domčeky obvykle nemajú kúpeľne. Preto si do bazénov ľudia nosia aj špongie a zubné kefky. Kto chce, vyzlečie sa do plaviek, ale väčšinou sa tu kúpu oblečení. Teplota v jednotlivých betónových bazénoch je odstupňovaná. Muži majú radšej horúcejšiu, ženy menej horúcu. Z teplej vody stúpa para, z úst pofajčievajúcich mužov cigaretový dym. Po chvíli sa chlapi rozhodnú, že nás ponúknu ovocím. Jeden z nich sa vyšplhá na vysoký strom a nazbiera pre nás jeho sladké plody. Škoda, že si nepamätám ich meno. Nie, nebol to „voňavý“ durian, ktorý v Indonézii turisti radi ochutnávajú, aby sa potom mohli doma pochváliť. Odchádzame z Tuleho pobrežnou cestou. Striedajú sa tu kostoly s čo najväčšími krížmi a čo najväčšie mešity. Aspoň takto dve náboženstvá medzi sebou stále súperia. Pokoj tu stále stráži početná armáda.

www.chaty-penziony.sk jediný portál na Slovensku, určený na videoprezentáciu ubytovacích zariadení (penzióny, chaty, priváty, apartmánové domy, kempy) chaty-penziony@chaty-penziony.sk

0905157985

gastroduel

text: zuzana pohánková | foto: miro kubečka

Kulinársky súboj receptov o priazeň našich žalúdkov. Ktorý vyhrá v zápase chutí – vegánsky, či mäsožravecký?

Tri a pol roka života

V živote prejeme veľa času i peňazí, štatistiky hovoria o tri a pol roku života a tretine príjmov (niektorí z oboch aj viac). Miro a Ľubica ponúkajú časovo i cenovo rozdielne náročné recepty, zato oba veľmi chutné.

Steak z tuniaka 300 g tuniaka 5 – 7 cherry paradajok 3 PL posekanej petržlenovej vňate 3 PL posekaného kôpru 1/2 ČL mletého čierneho korenia

Výdatný šalát „čo záhrada dá“ 1/2 ČL morskej soli 2 PL majonézy 1 PL posekanej červenej papriky 30 g na kocky pokrájanej tekvice Hokkaido 2 PL olivového oleja 1 jarná cibuľka

Tuniaka obalíme v bylinkách, soli a korení a necháme odstáť asi 1 hodinu v chlade. Majonézu premiešame s posekanou paprikou. Na panvici rozpálime 1 PL oleja a opečieme na ňom kocky tekvice a cherry paradajky a odložíme ich nabok. Potom na zvyšku oleja prudko opečieme tuniaka z každej strany asi 50 sekúnd. Podávame poliate majonézou a ako prílohu servírujeme tekvicu s jarnou cibuľkou.

Miro Kubečka kuchár, foodstylista, majiteľ reklamnej agentúry Aperto a aranžér a fotograf jedla. V našom gastrodueli reprezentuje „mäsožraveckú“ časť populácie. Miro ponúka drahší recept z tuniaka, považuje ho za skutočnú delikatesu. „Po tom, čo všetci jeme a poznáme kapra, je dobré vyskúšať aj niečo nové, málo známe,“ hovorí Miro. Rád nakupuje na trhu najkrajšie suroviny, ktoré boli dopestované s láskou tu, na Slovensku. Pravidelne však obchádza aj supermarkety, sleduje ponuky a vyberá si suroviny podľa ceny aj podľa kvality. Podľa neho mnohí priekupníci predávajú geneticky upravené hlúposti. Najdrahšie jedlo v živote si zaplatil sám. Pripravil mu ho však jeho priateľ a šéfkuchár z Eisenstadtu, ktorý varí pre grófa Esterházyho. Boli to mušle sv. Jakuba, grilované chobotnice, atď. Aj Miro zvykne navariť kamarátom. Naposledy plnenou paprikou splatil dlh kamarátovi za to, že ho ostrihal.

250 g jačmenných krúp č. 10 1 malý karfiol (alebo iná sezónna tvrdšia zelenina ako kaleráb, zeler, cvikla) 2 mrkvy 1 cibuľa

1 PL umeoctu 1 sójová tatárska omáčka alebo tofunéza vňať (petržlenová, cibuľová, koriandrová) morská soľ

Krúpy prepláchneme a varíme so štipkou soli v 3-násobnom množstve vody 1,5 hodiny do mäkka. Karfiol povaríme vcelku v osolenej vode 10 minút, potom nakrájame. Do šalátovej misy nastrúhame surovú mrkvu a cibuľu, sparíme ich scedenou horúcou vodou s uvareným karfiolom a pridáme vychladnuté krúpy. Riadne premiešame, ochutíme umeoctom a tofu tatárskou omáčkou. Ozdobíme vňaťou a podávame na listoch púpavy, kelu, alebo mangoldu. Jačmenné krúpy posilňujú pľúca a hrubé črevo a zároveň podporujú našu húževnatosť. Sezónna zelenina je najlacnejšia, no zároveň aj najvhodnejšia pre náš organizmus, lebo príroda nám ju „pripravila“ práve teraz.

Ľubica Balážová konzultantka v oblasti zdravého životného štýlu, je vedúcou nového obchodíku v Trnave. V našom dueli chutí reprezentuje vegánsku stranu. Ľubica vybrala síce lacnejší recept, ale veľmi chutný. Šalát nadlho zasýti, posilní naše telo a z vlastností podporí najmä húževnatosť. Navyše pekná farebná zeleninová úprava zaručí aj estetický zážitok. „Ľudia, ktorí sa sťažujú, že nemôžu jesť zdravo, lebo je to drahé, zvyčajne skutočne zdravú stravu poznajú iba okrajovo,“ hovorí Ľubica. Podľa nej „komerčná“ alias „bežná“ strava je zvyčajne buď lacná a prázdna alebo výživnejšia či chutnejšia, no drahšia. Najdrahšie jedlo, ktoré Ľubica jedla, bola večera na lodi v Paríži. Platila to firma, jej prvý zamestnávateľ. „Bola som v takom strese, že si vôbec nepamätám, čo to bolo, ani ako to chutilo,“ konštatuje Ľubica.

Ďakujeme predajni Ľubka – potraviny pre zdravie, za poskytnutie priestoru a potravín na varenie. Zdravé a chutné potraviny, poradenstvo i recepty šité na mieru nájdete v Trnave na Šrobárovej ulici č. 1.

takmer bodka Čas je dobrý lekár, ale [...].

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc bezdomovcom. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 euro a predáva za plnú sumu 1,40 euro. Predajca je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja uvedené v Kódexe predajcu na str. 3. Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na zháňanie práce, príspevky na zdravotné potreby, a voľnočasové aktivity s cieľom aktivizácie klientov. V rámci terénnej práce aj vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc. Viac na www.notabene.sk Manažment organizácie Proti prúdu uvíta akékoľvek návrhy a pripomienky. Redakcia ďakuje za všetky zaslané príspevky, ale nevyžiadané rukopisy a fotografie nevracia. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názorom redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. O. z. Proti prúdu je členom Siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA. Vydavateľ: O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, tel/fax:+421(2)52 62 59 62, IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 347 5014/1100 Tatrabanka, www.notabene.sk Redakcia: Sandra Tordová (tordova@yahoo.com),

Dagmar Gurová (dagmar.gurova@notabene.sk), Kontakt: 0915 779 746 Lito a tlač: Typocon, X – line Grafické spracovanie: Mgr. Art. Pavol Čejka Jazyková korektúra: Mgr. Mária Rišková

Distribučné miesta Bratislava O.z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, tel 02/5262 5962, poradcovia@notabene.sk Banská Bystrica Slovenský červený kríž, Kliniarová Hana, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Tel: 048/415 30 39, mob.: 0902 259 469, sus.bbystrica@redcross.sk Čadca Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Tel.:041/432 40 88, 0918 874 839, Kontaktná osoba: Katarína Melicháčová, charita.cadca@centrum.sk Hlohovec O.z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, 033/7423827, Pavol Šoka, viera.vavrova@d2u.sk Kežmarok O.z. Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Hviezdoslavova 32, 059 01 Spišská Belá, V spolupráci s: Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Mária Galdunová, Tel: 052/46 60 212, Mob: 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Košice ADCH Košice, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, Mob: 0902 131126, Mob: 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk, www.charitakosice.sk

Manažment projektu: Bc. Martin Opeta, riaditeľ , 0907 197 908, martin@notabene.sk, Mgr. Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Inzercia: Jaroslav Šipoš, mobil: 0904 006 078,

Levice O.z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, Tel: 036/63 10 273, Mob: 0366221586, mvd@miestovdome.sk Liptovský Mikuláš Mesto Liptovský Mikuláš v spolupráci s Komunitným centrom Nový svet Hlboké, Športová 1190/4, 031 01 Liptovský Mikuláš. Viera Kočtúchová tel.: 044 5522 052, mob.: 0911 197 227, komunitne.centrum@atlas.sk Malacky Križovatky n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, Tel: 034/772 24 57, Mob: 0902 230122, acbetania@orangemail.sk Nitra Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, Tel: 037/772 17 38, 92, Mob: 0907 451 771, rafael.charita@gmail.com, www.charitanitra.sk Nové Zámky Béla Magyar, 0918/ 497 688, belamagyar@zoznam.sk, Kornélia Magyarová - Betlehem, M.R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky Piešťany ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, Tel: 033/ 77 27 687, Mob: 0915 400 577, domum@kios.sk Poprad Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, V spolupráci s: Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, Erika Mižigarová, Tel: 052/716 03 75, 73, Mob: 0910 99 16 12,

jaro@notabene.sk Administratíva: Fabiola Mokrá Fundraising, PR: Mgr. Zuzana Pohánková, 0917 275 812, zuzana@notabene.sk

0907 574 656, socialne@msupoprad.sk Senica Zariadenie sociálnych služieb n.o., Štefánikova 11B, 905 01 Senica, Martina Snopková, Tel: 034/622 84 56, Mob: 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk Trenčín Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovský, Tel: 032/65 263 63, Mob: 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Trnava Trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, Lucia Konečná, Tel: 033/533 31 59, Mob: 0910 788 031, lucia.konecna@centrum.sk, www.charitatt.sk Vranov nad Topľou ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov n. Topľou, Beáta Bronišová, Tel: 057/44 315 78, Mob: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Žilina Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Vincenta, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Gabriela Huliaková: Tel. a fax.:041/724 47 95, mobil: 0918 314 197, charitaza@gmail.com.

text: daniel pastirčák, zuzana uličianska | foto: archív autorov

Literárium Petra Gettinga

S Gejzom na Kysuciach

Pri každoročnom úteku na kysucké lazy na konci sveta si vždy so sebou vezmem dačo špeciálne. Tentoraz to bol román Gejzu Vámoša – presnejšie štvrté, nerozrezané vydanie tejto knihy z roku 1928. A bolo veru čo rozrezávať! Dnešní „trendy“ spisovatelia sa môžu strčiť. Vámoš bol jeden z našich najprogresívnejších umelcov, nielen medzivojnového obdobia. V čase všetkých tých dedinských príbehov s Jankom a Marienkou, kravičkami Rysuľami a Medovými srdiečkami prišiel konečne ktosi, kto do zaprdeného literárneho sveta priniesol nový vzduch. Niekto, kto vrazil do literatúry s riadnou avantgardou, s modernou urbánnou prózou, s jej mestskými brlohmi a mestským zúfalstvom. Napokon, protest voči malomeštiactvu dobre vystihuje už námet Vámošovho románu: lekár bojujúci proti syfilisu a kvapavke... Dobu spred takmer storočia pripomínajú kostrbaté tvary slov: buňka, súsed, okamženie, ba ešte aj v názve románu chýba dĺžeň: volá sa dobovo Atomy Boha. Surový román o vzbure – proti božstvu, proti nezmyselnosti života, ktorý začal tak, že „rozmar, nemajúc lepšej roboty, odpľuvnul do vesmíru.“ Ja viem, žiadne veselé témy, ale odkedy je filozofia veselá? „Nič na sebe nemáš, ani domku slimačieho, kde by si býval, ani kožuchu psieho, čo by ťa chránil v zime. Nemáš ostrých zubov, ani pazúrov ako lev, a predsa môžeš mať zbrane, ktorým nijaký nepriateľ neodolá.“ Len tak mimochodom, Vámoš bol Žid, ktorý v detstve vedel len po maďarsky. Slovenčinu sa naučil po prevrate v 1918, žiaľ, po dvadsiatich plodných rokoch odišiel ako človek masarykovskej demokracie pri nástupe fašistov zo Slovenska až do Číny a napokon zomrel ďaleko v Brazílii. Pre našu kultúru pritom urobil stonásobne viac ako všetci veľkí Slováci, aj s ich komplexmi, ktoré si najnovšie liečia povinnosťou štátnych čačiek do škôl, v ktorých chýbajú knihy. Vámošov experimentátorský román bol však asi pre dávneho neznámeho čitateľa priveľa. Aspoň súdiac podľa toho, že od polovice som knihu musel rozrezávať sám... Takže som rezal drevo a rozrezával román. Autor je prozaik a redaktor Plus 7 dní.

Mimochodom

... Daniela Pastirčáka

Premena Skutočná zmena nastane, až keď prestaneme utekať sami pred sebou a pozrieme svojmu „netvorovi“ do tváre“. Premenení bývajú iba tí, čo s odvahou vstúpia do tmy svojho srdca. Čo nás tam čaká? Záhrada stratenej blaženosti. Uprostred strom s omamnými plodmi. V korune had, ktorý hovorí:„Budete ako Bohovia.“ „Si Boh. Si tu sám zo seba, v sebe a pre seba,“ šepká had. „Stred sveta prechádza tvojou chrbtovou kosťou. Si autor, režisér i hlavný hrdina drámy svojho života. Všetky ostatné bytosti sú iba štatistami v tvojom epose.“ Ako precitnúť z tejto zhubnej ilúzie? Skúšame, čo vieme. Prísne sa pozrieme do zrkadla, na svojho netvora, pokarháme ho: „Nesmieš myslieť iba na seba, musíš myslieť aj na iných.“ Netvor sklopí uši, možno sa i začervená, ale nezmení sa. Čo s tým? Aká sila nás tak neodolateľne ťahá k sebe samým. Ak stíchneme, začujeme ju – úzkosť, bytostná

nedôvera, existenciálny strach. „Ak niekto tento svet stvoril,“ napísal Baudelaire, „musel to byť diabol.“ Tu stojíme priamo pri prameni netvorovej sily. Náš svet už nie je rajská záhrada, ale nepriateľská divočina. Keďže na naše dobro nik v tomto svete nemyslí, musíme naň myslieť aspoň my sami. Aká moc nás dokáže obrátiť od seba k láske? Nuž, z nedôvery nás môže vyslobodiť iba dôvera. Dôvera božieho dieťaťa, ktoré verí, že za hruďou vesmíru bije srdce Večnej Lásky. Apoštol Ján napísal: „V Láske niet strachu, dokonalá láska vyháňa strach. My milujeme, lebo Boh nás miloval prvý.“

„Zmena nastane, až keď pozrieme svojmu „netvorovi“ do tváre.“

... zuzy uličianskej

Ta keľo? Ne kadar mal olur? Mennyibe kerül? How much does it cost? Túto otázku sa v cudzej reči učíme medzi prvými frázami. S odpoveďami je to už zložitejšie. Koľko nás čo v našom živote stojí, zisťujeme celý život. Nielen popleteným babičkám či rozšanteným tínedžerom sa nemusí dariť evidovať prevádzkové náklady ich života. Ako je známe, aj autor Kapitálu mal v tomto smere isté problémy. Ak práve netrel totálnu biedu, prežíval prinajmenšom finančnú tieseň, následkom čoho si k záložni vytvoril veľmi intímny vzťah. „Príliš som sa pozbavil peňazí,“ sťažoval sa podchvíľou aj Mozart. Romány sú plné očarujúcich hrdinov a hrdiniek, ktorí žili – decentne povedané – „nad pomery“. O nič menej výživní pre literatúru nie sú však ani lakomci. „Skúposť má vlčí hlad, čím viac zožerie, tým je nenásytnejšia,“ napísal o šetrnom statkárovi Pľuškinovi N. V. Gogoľ. A ako sa len herci vyšantia na Harpagonovi! Akoby sa ľudstvo delilo na tých, ktorí vedia peniaze mínať, a na ostatných, ktorí ich vedia zarobiť – či prinajmenšom nepustiť. Špecifickú kategóriu tvoria tí, ktorí nemajú problém rýchlo a kvalitne míňať cudzie peniaze, pričom nemyslím profesionálne

m a n ž e l k y. M i nulý rok priniesli agentúry správu o istej manažérke nemeckej banky, ktorá tajne prevádzala peniaze bohatých klientov na účty tých, ktorí boli veľmi zadĺžení. Táto úplne skvelá žena dostala nakoniec len podmienku, nakoľko sa pri písaní čísel účtov ani raz nepomýlila: nikdy neposlala peniaze na vlastný účet. Pritom ju to predsa muselo lákať! „Zlato? To drahé, žlté, ligotavé zlato? ...dá zlodejovi česť, poklony, hodnosť, senátorské kreslo, vdove zvädlej mladého manžela,“ napísal už pred štyristo rokmi Shakespeare v Timonovi Aténskom. Zďaleka nebol prvý, kto si všimol, že platidlá sú verejnými dievkami ľudstva, pre ktoré sa vedia rozvadiť národy. Našťastie akékoľvek oficiálne meny neplatia celkom všade. Ak sa vás nabudúce vaši finanční poradcovia prísne opýtajú, koľko miniete za mesiac, žiadajte od nich upresnenie. Energie, nadšenia či lásky?

„Koľko nás čo v živote stojí, zisťujeme celý život.“

INZERCIA

roční

PRIDAJTE SA K DOBRU, ABY MALO ŠANCU RÁSŤ!

11. ročník projektu spoločnosti Whirlpool Slovakia pod čestnou záštitou Ministerstva školstva SR

Už jedenásty rok robia tisíce detí dobré skutky a tisíce detí ich podporujú v detskej porote, aby v závere roka mohli byť vyhlásené Detské činy roka. Veď oceniť dobro je dôležité. Pre čitateľov Nota bene vyberáme nominované skutky na ocenenie Detský čin roka 2010 za záchranu života.

i preňho. Sto najkritickejších dní po transplantácii sa mi hodnoty krvi dostávajú do normálu. Dúfam, že všetko dopadne dobre. Verím, že mi v najťažších rokoch môjho života pomáha aj Pán Boh, ku ktorému sa modlím. Vďačím mu za každý deň svojho života, ale i za Erika. Môj brat je a bude v mojom srdci vzácny človek, ktorý mi zachránil život.“ Mário Šoltis, skutok vykonal Erik Šoltis, Prešov

...oheň šľahal, trochu mi popálil ruku...

...ale ja viem, že ten malý chlapček, zachránil môjmu synovi život...“

„14.7.2009 bol môj najhorší deň. Suseda prala v šope, tá začala horieť a od nej sa chytil dom, v ktorom spali deti. Moja teta schytila tri deti a vybehla z horiaceho domu. Jedno z nich niesla na chrbte a ďalšie dve na rukách. Najmladšie ostalo v dome... Bez rozmýšľania som vbehla do domu. Oheň šľahal, trochu mi popálil ruku. Dieťa bolo v kočíku, práve tam, kde najviac horelo. Bolo pripútané, nedarilo sa mi ho odopnúť, tak som ten pás prerezala. Schytila som malú a bežala som s ňou von. Miestnosť bola plná čierneho dymu. Plakala som, lebo som si myslela, že sa Mirka zadusila. Vonku som ju obliala vodou. Keď prišla sanitka, zdravotníci zistili, že Mirka žije, že sa iba nadýchala dymu. Mne ošetrili ruku. Moja babka a Mirkina mama mi dali pusu. Povedali mi, že som zachránila život. “ „...Pavlínka je sirota...Pokúsme sa teda s náležitou dávkou empatie vžiť do jej situácie a aspoň čiastočne zastúpiť jej mamičku. Tá by síce tŕpla od strachu, keby sa dozvedela, že jej malá dcéra vbehla do horiaceho domu zachrániť dieťa, no nakoniec by svoju dcéru zaiste pohladila po vlasoch a bola na ňu pyšná. Urobme tak, aspoň symbolicky, namiesto nej.“ Mgr. Štefan Lahita, predseda o.z. Deti humanity, skutok vykonala Pavlína Zemešová, Bratislava

...rýchle skočila do vody a vytiahla trojročné dievčatko...

„Dovoľte, aby som opísala skutok žiačky 6.B triedy, ktorý sa stal 8.5.2010 v Matejovciach. Uvedený skutok sa stal v sobotu okolo pol štvrtej, kedy dve dievčatá išli do obchodu. Boli to Nikola a Monika... Cestou si Nikola všimla, že v priekope vo vode leží bezvládne telo dieťaťa. Rýchle skočila do vody a vytiahla trojročné dievčatko. Urýchlene zavolali záchranku a dieťa previezli do nemocnice s poliklinikou v Poprade. Vďaka odvahe a pohotovosti tejto žiačky, dievčatko žije a je zdravé. Myslím si, že takéto skutky sú hodné zverejnenia a človek, ktorý zachránil život, hodný aspoň morálnej odmeny.“ Mgr. Katarína Hoššová, skutok vykonala Nikola Kaločanová, Poprad

...Erik bol veľmi statočný...

„...V apríli 2009 začala pani profesorka, ktorá ma lieči, uvažovať o transplantácii kostnej drene. Vhodným darcom bol môj jediný brat Erik, ktorý aj napriek obavám súhlasil... Erik bol veľmi statočný. Až vtedy som si uvedomil, aký je vzácny. 23.júna 2009 nastal ten dlho očakávaný, ale i obávaný deň. Erika odviedli do špeciálnej miestnosti, aby mu odobrali kmeňové bunky zo žíl na oboch rukách. Trvalo to 5 hodín... Bol to krásny pocit pre mňa, ale určite

„Môj syn Andrej mal v tento deň práve sviatok – slávil svoje druhé narodeniny. Sestra býva na prízemí bytovky, tak som súhlasila s tým, že ich hru vonku budem sledovať pri otvorenom okne. Či už strach, alebo ostražitosť mi velila pozrieť sa, kde sú. Vonku ich sprevádzal sestrin synček Kamil. Zneistela som, pretože ich nebolo dlhšie vidieť. Predtucha nedala na seba dlho čakať, lebo vyzývavé búchanie na dvere bolo signálom niečoho nepredvídateľne zlého. Vo dverách stál Kamil a na rukách, aj keď s problémami, držal bezvládne telíčko môjho Andrejka. Nebolo času riešiť, čo sa stalo, len Kamil s duchaprítomnosťou so slzami v očiach vysvetľoval situáciu. Andrej po schádzaní zo schodov sa z ničoho nič chytil za bruško a padal na zem. Nebola to hra, či zlé našliapnutie, išlo o kolaps a boj o život môjho dvojročného oslávenca. Všetko potom sa udialo veľmi rýchlo, sestra pomohla ako mohla: „masáž srdca“ urobila zázrak a môj syn sa nadýchol a rozplakal, čo mi urobilo nesmiernu radosť a pocítila som úľavu. A tak môj syn namiesto krásnej oslavy, skončil na týždeň v nemocnici... Až s odstupom času som si uvedomila, že nebyť duchaprítomnosti môjho synovca Kamila, veľkého záchrancu môjho syna, mohlo sa to skončiť úplne inak. On si to vtedy určite neuvedomoval, ale ja viem, že ten malý chlapček, žiak druhej triedy, zachránil môjmu synovi život...“ Mária Jančušová, skutok vykonal Kamil Rečičár, Prešov

...zo všetkých síl uja vytiahol vyššie a hlavu mu dal nabok...

„Píšem Vám za nášho žiaka Tomáša. Zachránil život človeku a ani nám o tom v triede nepovedal. Dozvedela som sa to náhodou, po dlhšom čase od jeho mamy. Pred vianočnými prázdninami sa Tomáš vracal zo školy domov. Na ich ulici je hlboký kanál s úzkym mostíkom. Práve pod ním zbadal bicykel a pána, ktorý ležal tvárou vo vode. Nerozmýšľal a skočil za ním. Zo všetkých síl uja vytiahol vyššie a hlavu mu dal nabok, aby sa nezadusil. Z hlavy mu tiekla krv, nerozprával. Tomáš si uvedomil, že je v bezvedomí. Mokrý utekal domov po mamu. Spolu ho vytiahli na breh, zavolali záchranku a jeho príbuzných. Záchranárom potom musel všetko dopodrobna porozprávať. Lekár povedal, že mu zachránil život, lebo vo vode by sa bol zadusil. Ten pán bol potom dlho v nemocnici. Mal zlomené rebrá a krvácanie do mozgu. Myslím si, že takýto čin a rýchle konanie si zaslúži, aby o ňom vedeli viacerí.“ Katarína Písečná, skutok vykonal Tomáš Maslin, ZŠ s MŠ Studienka

Viac V iac ssa a o pprojekte rojekte d dozviete ozviete n na aw www.dcr.sk ww.dcr.sk

Galéria 295,50

mária rišková | foto: archív autora

Marek Kvetan: 295,50 (objekt, materiál: plastová miska, sklenené imitácie drahých kameňov, 2009) 295,5 eur bola v roku 2009 minimálna mzda v SR. V miske sú umiestnené imitácie drahých kameňov v tejto hodnote. www.kvetan.net