NOTA BENE 56

56 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

FEBRUÁR ‘06

nb56.indd 1

25.1.2006 18:21:02

Inzercia

Prvý katalógový server na slovenskom internete od roku 1997 Najznámejší portál a znaèka slovenského internetu Denne viac ako 200 000 unikátnych návštevníkov Mesaène 1 150 000 unikátnych návštevníkov

nb56.indd 2

25.1.2006 18:21:24

56

Z OBSAHU 3 6 - 7 Kauza

12 Rozhovor

14 - 15 Reportáž

Osemnásť mŕtvych

Kričať ma nebaví

Čas hluku a zábavy

Starosta Bratislavy - Starého mesta Peter Čiernik najprv odmietal čo i len rozmýšľať o riešení situácie ľudí bez domova. Až potom, ako petíciu podpísalo vyše 1200 občanov a na ulici zamrzol osemnásty človek, prisľúbil spoluprácu.

„Viete, ja veľmi nerada hodnotím iných ľudí,“ hovorí finalistka prvej série súťaže Slovensko hľadá SuperStar Petra Humeňanská. „Myslím si, že človek by mal hodnotiť v prvom rade sám seba. A tu nemôžem hodnotiť, ani keby som chcela.

Dnes už takmer neexistuje rozdiel medzi obyčajnou diskotékou a fašiangovou zábavou. Niekdajšie najveselšie obdobie roka je teraz jednoducho „plesová sezóna“.

Voľakedy to bol čas osláv, jedla, pitia, tanca a nosenia masiek.

20 - 21 Príbeh

24 - 25 Pútnik

30 - 31 Aha ich!

Ide to!

Posadnutí

Stroskotanci

Posledný rozhovor s najstaršou dcérou si nepamätá od slova do slova. Keby tušila, že ju pred sebou naposledy vidí stáť na svojich, hovoriť a hýbať sa, asi by sa snažila uložiť do mozgu každučkú sekundu tohto stretnutia.

Podľa odhadov humanitárnych organizácií žije v hlavnom meste Demokratickej republiky Kongo na ulici až 20 000 detí.

Miestni ich volajú shege. Obvinenie dieťaťa z bosoráctva slúži často ako zámienka, aby ho rodičia mohli vyhnať na ulicu.

Niekoľko odvážlivcov sa rozhodlo ukázať kapitoly zo života ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Táto šou bola naozaj reality: Museli odovzdať všetky svoje veci, dostali oblečenie z charity a sprievodcu z radov predajcov Nota bene.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti napomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu nb56.indd 3

25.1.2006 18:21:39

56

4 KONTAKTY EDITORIAL

SMS PRE PREDAJCOV 03.01.2006 18:49 Vas predajca jaro medved 1179 je chalan na spravnom mieste ked som ho po case zbadal ako predajcu tak som dostal sok a hned som ho zobral pod ochrannu ruku a prezili sme vianoce spolu ja hoc pracovne ale s pocitom ze jaro je v teple a najedeny. Aj ja mam problemy ale dari sa mi ich pomaly a iste riesit a jaro mi je oporou i ked len tym ze je pri mne.

04.01.2006 17:44

M.A.S.H. Prvý večer v tábore M.A.S.H., ako sme si sami pre seba nazvali vojenské stany ministra vnútra Palka. Postavil ich v bratislavskej Vrakuni pre bezdomovcov po tom, ako na ulici zamrzol osemnásty človek.

V jednom z nich, vykurovanom pieckou na tuhé palivo, leží na skladacích vojenských posteliach päť žien. Každá má svoj príbeh, každá prišla o bývanie iným spôsobom.

Polorozpadnutý barak, v ktorom žila jedna z nich spolu s ďalšími bezdomovcami, pred pár týždňami zbúrali. Druhej a jej pätnásťročnému synovi nepredĺžili zmluvu v ubytovni a ona sa prvýkrát v živote ocitla natvrdo na ulici. Dalo by sa pokračovať príbehom každého človeka, ktorý sem v tento chladný večer prišiel za teplom.

Je úplne jedno, akí sú to ľudia, čo robili, prečo stratili domov. Dôležité je len to, že nikto, skutočne nikto z nich nie je v takomto počasí na ulici preto, že by to chcel.

A že by nemal zomrieť, ale ako človek v hroznej sociálnej situácii si zaslúži aspoň jednoduché vojenské lôžko a deku na prikrytie.

Všade je tichúčko. A najväčším prekvapením sú ľudia z úradu civilnej ochrany, ktorý má túto provizórnu ubytovňu na starosti. K bezdomovcom sa správajú ako k ľuďom, a to milšie ako oficiálne.

Hlboký kontrast so zástupmi sociálnych úradníkov a kompetentnými z mestských častí, mesta, VÚC či štátu.

JANA ČAVOJSKÁ ŠÉFREDAKTORKA Inzercia

WWW.DOMAINS.SK NOVINKA - registrácia domén .eu REGISTRÁCIA DOMÉN .sk .com .net .org .info .biz .cz PREVÁDZKA VAŠICH WEBSTRÁNOK

Infolinka 0910 96 96 01

nb56.indd 4

Dnes som sa odhodlala kupit si NB prvykrat. Bolo to od predajcu v nitre na polygone. musim povedat ze z tej uprimnej radosti a pokory v jeho ociach mam neuveritelny pocit. Vdaka ti!

POZOR! Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na nové číslo

0915 779 746 04.01.2006 21:00 Dakujem predajcovi NB ktory predaval v pondelok na Patronke, bol to svetly okamih celeho toho uprsaneho dna.

Dakujem za usmev a mile slova. Zelam vsetko dobre.

06.01.2006 15:55 Musim skonstatovat, ze predajcovia NB su jednymi z mala v SR, ktori pochopili princip trhoveho mechanizmu a usmievaju sa na svojich zakaznikov.

Su mili a ochotni. Plati pre nich: nas zakaznik, nas pan! V Amerike by sa na rozdiel od mnohych nasich zdutych spoluobcanov nestratili. Preto im prajem len to najlepsie a kiezby si z nich brali priklad aj predavaci/ky v najluxusnejsich obchodnych centrach. Pretoze nielen saty robia cloveka. Zuza Gavulova 08.01.2006 21:03 Cau redakcia! Pozdravte vzdy usmiatu 030 v KE pred OD Astoria. Dakujem. Stefan

10.01.2006 23:29 Vsetkym predajcom drzim palce a pozdravujem pana, od ktoreho som dnes NB kupila na Nam. SNP. Podakovali ste mi za usmev a ja som si uvedomila ako ho uz nikto davno na mojej tvari nevidel.

Dakujem vam za ten pocit, ze niekomu moj usmev pomohol sprijemnit den. Velmi som to potrebovala.

Poďakovanie Touto cestou chceme poďakovať všetkým sponzorom za pomoc pri organizovaní vianočného posedenia pre bezdomovcov dňa 23.11.2005 v Charitnom dome sv. Alžbety v Košiciach. Ďakujeme všetkým, ktorí nám materiálne, finančne alebo vlastnou dobrovoľnou prácou v tento deň pomohli: Televízia TA3, LABAŠ, s.r.o., Košice, RYBA, s.r.o., Košice, METRO Košice, Veľkosklad ovocia a zeleniny Košice, ST TRADE Silvester Kužel, Farské úrady Čižatice, Myslava, Víťaz, Ďurďošík, košický denník KORZÁR, zamestnanci US Steel aj ďalší, ktorí si nepriali byť menovaní.

Helena Havrilová, koordinátorka Nota bene v Košiciach Ďakujeme všetkým zamestnancom Českej poisťovne, ktorí svojou zbierkou prispeli na nákup vianočných darčekov pre predajcov Nota bene v Bratislave.

OZ Proti prúdu V decembri sme v Poprade usporiadali Štedrú večeru a Silvestrovskú večeru pre našich bezdomovcov. Chcem poďakovať všetkým sponzorom, vďaka ktorým mohli ľudia bez prístrešia prežiť vianočnú a silvestrovskú atmosféru: Perkins Poprad, Pelim - pekáreň Poprad, Kaufland Poprad, Podtatranská hydina Kežmarok, Mukates Poprad – Matejovce, Baliarne obchodu Poprad, Fega Frost Kežmarok, Santa Maria Poprad, Tatrakon Poprad. Ďakujeme aj za finančný príspevok na kúpu televízora do ZSS pre občanov bez prístrešia od Centra pre filantropiu v Bratislave - Konto Orange - Darujte Vianoce.

Erika Mižigarová, koordinátorka Nota bene v Poprade

Nízkoprahová nocľaháreň v Žiline Charitatívno - sociálne centrum (CHSC) Diecéznej charity Nitra v Žiline ponúka pre ľudí bez domova novú službu. V januári sa tu otvorila nízkoprahová nocľaháreň. CHSC týmto rozšírilo svoje služby o možnosť ubytovania klientov v núdzi cez zimu. Nocľaháreň je určená pre klientov, ktorí nemajú možnosť a nie sú schopní si zabezpečiť ubytovanie cez noc inou formou. Nocľaháreň má nízky štandard, ale spĺňa svoj účel.

Nocľaháreň prijíma klientov každý večer od 21. do 22. hodiny, prenocovať tam môžu do 6. hodiny ráno. Klienti, ktorí navštívia Denné azylové centrum počas dňa v tých istých priestoroch, majú možnosť urobiť si tam osobnú hygienu – holenie, kúpanie..., prezliecť sa do čistého, uvariť si čaj, kávu, prípadne prísť na teplý obed. r

25.1.2006 18:22:48

56

KONTAKTY 5 REAGUJETE áš časopis som si kúpil prvýkrát od nejakej pani z Popradu v nejakom obchoďáku (bývam v Sečovciach). Nie že by som sa s Nota bene ešte nikdy nestretol, ale nepripisoval som mu a jeho predajcom vážnosť. Až kým som nečítal

V

INZERÁTY PREDAJCOV Hľadám chatku so záhradou, vodou a elektrinou na bývanie v Bratislave pre dvoch ľudí a dvoch psov. Môžeme platiť do 1000 Sk mesačne.

Kontakt: Alena, Bratislava Karlova Ves – poliklinika Výdajňa: 02 / 52 62 59 62 Pár hľadá záhradnú chatku v BA na bývanie, aspoň s elektrinou.

Môžeme platiť do 1000 Sk mesačne.

Kontakt: Viera, Jozef – Štátna nemocnica – Mickiewiczova ul. Bratislava, tel: 0910 / 511 918 alebo výdajňa: 02 / 52 62 59 62

Týždeň, v ktorom sa venovali problematike bezdomovcov a osemnástim zamrznutým v Bratislave. Keď som ho čítal, zastavil som sa pri vete „Keď vieme pomoc poslať inde, prečo nepomôžeme doma“...

PETER LEIFTRAS

Ad: Neporaziteľná Vilma, NB 55 Pani Jamnická hovorí o istom košickom spisovateľovi a jeho manželke. Myslím si, že to, čo je tam uvedené, zasahuje do súkromia manželov a nepatrí na verejný pranier. Neviním z tohto pani Jamnickú, pretože vzhľadom na svoj vek má na to právo, ale autorka mala článok upraviť tak, aby nebolo možné identifikovať, o koho ide.

BIBIÁNA ŠABEKOVÁ, PREŠOV

Ad: Dvojaké Vianoce, NB 55 Rada by som zareagovala na podnadpis „Nepijú“ v jednom z článkov spomínaného decembrového čísla. Veľmi som ocenila zdôraznenie aspektu, že viera

a akceptovanie zásad Biblie principiálne zmenili život tých príslušníkov rómskeho etnika, ktorí sa stali Jehovovými svedkami a že si to všimli aj štátne orgány tejto krajiny. Avšak rada by som zdôraznila, že jedným z nástrojov, ktorý túto zmenu naštartoval u nich i u nás z ostatných etník, bola práve Strážna Veža - je to pomôcka k štúdiu Biblie, nič viac, ale ani nič menej.

Sú v nej články, ktoré nás napr. učia duchu dobrovoľníctva, učia nás, že Boh je Bohom poriadku, že s jeho vytváraním treba začať od seba a ostatným pomáhať treba aktívne a všade tam, kde je to možné, učia nás, že treba „podať rybu“ všade tam, kde je to akútne nutné, ale predovšetkým treba ľudí naučiť „chytať ryby“, aby v budúcnosti bolo menej pravdepodobné, že budú odkázaní na charitu. Spôsob života zdôraznený v spomenutom úryvku z NB a ponúkanie biblickej literatúry sú v našom živote neoddeliteľnými spojenými nádobami.

KATARÍNA OKOLIČÁNIOVÁ Reakcie z priestorových dôvodov krátime.

Na vysokej nohe

Prosím dobrého človeka o darovanie hlbokého kočíka pre 3-mesačné dieťa. Môžem zaplatiť 200 Sk. Kontakt: Anton, Bajkalská ul. Bratislava Výdajňa: 02 / 52 62 59 62 Prosím o darovanie funkčného laptopu. Aby som na ňom mohol prepisovať svoje skvelé príspevky pre vás. Vopred ďakujem... Kontakt: Jozef, Gorkého pasáž Bratislava, 0910 / 409 641, strong13@seznam.cz, alebo výdajňa: 02 /52 62 59 62 Bezdetná predajkyňa zo Žiliny hľadá podnájom do výšky 2000 sk.- mesačne.

Kontakt: na predajnom mieste /NsP Žilina, alebo na adrese distribučnej pobočky NOTA BENE v Žiline - CHSC Žilina, Predmestská 12, 010 01 Žilina, tel.:041/7244795.

Hľadám podnájom v Žiline a okolí do 2000,- sk mesačne. Predajca predávajúci na predajnom mieste v Žiline – Hurbanová zastávka-UPSVaR. Kontakt: na predajnom mieste, prípadne na CHSC Žilina.

nb56.indd 5

Veselý personál reštaurácie Krishna s predajcom NB Vladom (vľavo) a výhercami večere, snúbencami z Pezinka.

Foto:ja

To ste ešte nezažili!

Dobrá večera s predajcom, ktorého si vyberiete, v najexotickejšej reštaurácii u nás!

Stopercentne indická reštaurácia Krishna v Dome kultúry Trnávka s pravými indickými lahôdkami, ktoré pripravujú praví indickí kuchári, prichádza s jedinečnou ponukou!

Spomedzi SMSiek, ktoré nám posielate, vyžrebujeme každý mesiac jedného šťastného odosielateľa, a ten zažije autentickú chuť diaľok naplno!

Reštaurácia Krishna pozýva 14. februára od 14. hodiny všetkých zamilovaných osláviť sviatok sv. Valentína. Čakajú na vás exotické jedlá s indickými koreniami lásky, orientálna tanečnica a deň s príchuťou ďiaľok a výnimočnosti. Vstupné: 700 Sk/osoba; vstupenky si možno zakúpiť priamo v reštaurácii Krishna alebo vo fastfood Delicious India v Shopping Park Palace, telefonická rezervácia na čísle 0918 135 518.

25.1.2006 18:22:52

56

6 KAUZA

Podporte našu petíciu na stránkach www.changenet.sk alebo www.notabene.sk.

Denné centrum pre ľudí bez strechy nad hlavou, ubytovne, nízkoprahová nocľaháreň, streetwork na pomoc bezdomovcom – to je len pár z množstva vecí, ktoré v slovenských mestách pre ľudí na ulici chýbajú. zdravotných problémov aj alkohol, strata sebaúcty a beznádej. Zjednodušene platí pravidlo: koľko rokov strávia bezdomovci na ulici, toľko trvá ich návrat späť.

Dva dni je málo Slovenská televízia vysiela sériu 12 dokumentov o tom, ako ľudia z rôznych profesií, niektorí aj mediálne známi, dokázali prežiť 48 hodín hrajúc sa na bezdomovcov.

Samozrejme, úplne autenticky. Mohli skúsiť na vlastnej koži pohľady ľudí, ktoré sa v žiadnom prípade nedajú klasifikovať ako súcitné. Vlado Kampf sa pri nich cítil ako nepotrebný chudák. A keď ho policajti počas vrcholiacich vianočných sviatkov vyhadzovali zo staničnej čakárne, možno

Len v uliciach Bratislavy zamrzlo túto zimu už osemnásť bezdomovcov - a to sa ešte neskončila

OSEMNÁSŤ MŔTVYCH

jedno ráno som vstala oveľa skôr, lebo som musela.

S nechuťou som vypratala svoje kosti z teplej postele. Do tej „teplošky“ sa každý večer vraciam.

V to ráno mi skoro odmrzli uši.

Keby som zostala celú noc vonku ako stromy naokolo, určite by som zomrela. Tak, ako túto zimu zomrelo 18 ľudí preto, lebo nemali kde bývať.

Nemohli sa vrátiť do svojej postele.

V

Často je dôvodom strata zamestnania, majetku, rozchod, smrť, závislosť, zdravotné postihnutie... Faktom zostáva, že bezdomovectvo nie je dobrovoľné. Viete si predstaviť, že by ste sa nemali kam vrátiť? Že by ste nevedeli, čo budete jesť, piť a kde sa umyjete? Že by ste ráno nevedeli, kde budete večer spať? Že by ste nevedeli večer, či sa ráno zobudíte? Človek takto nechce dobrovoľne žiť.

Bezdomovci sú často vnímaní ako skupinka asociálov a alkoholikov, ktorí posedávajú na lavičkách s lacným čučom v ruke

nb56.indd 6

a zdá sa, že im tento štýl života vyhovuje.

Títo však tvoria len špičku ľadovca – teda veľmi malú, ale najviditeľnejšiu skupinu.

Absolútne obyčajný, nenápadný, slušne oblečený, voňavý človek tiež môže byť bezdomovcom. Bezdomovec nie je len človek na ulici alebo pod mostom.

Bezdomovec je aj ten, kto býva v neistých podmienkach, teda nestálo niekde v ubytovni alebo nocľahárni a nemá dostatočný príjem.

Ako treba pomáhať drogovo závislým, treba pomáhať aj bezdomovcom. Pre závislých sa riešenia našli, bezdomovci sú stále pozadu.

Aby človek mohol pracovať, potrebuje bývať, aby mohol bývať, potrebuje pracovať. Ak nemáte kde bývať, nikto vás nezamestná.

Ak nemáte trvalé bydlisko, nemáte ani šancu poberať sociálne dávky. Ak je niekto dlhodobo na ulici, hrozí riziko, že sa na celú spoločnosť vykašle. Nechce sa mu s nikým komunikovať, nemá záujem vybavovať niečo s úradmi, stráca sebavedomie, stretáva sa s opovrhnutím kvôli stereotypom, ktoré o bezdomovcoch kolujú, chradne, stagnuje, nezaujíma sa o svoje zdravotné problémy. Následkom dlhodobého pobytu na ulici sú okrem

sa cítil aj ako kriminálnik. Ale to on vôbec nie je. Nič predsa neurobil, len nemal kde jednu noc spať.

Kaník tvrdí: „Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže“. Keď ste v absolútnej psychickej brinde na oveľa dlhšie než 2 dni, je oveľa ťažšie postaviť sa znova na vlastné nohy.

Nad vodou vás nedrží to, že už o pár hodín budete opäť doma, pri manželke alebo psovi, ktorí vám dajú pocítiť, ako vás majú radi. Bývalému ministrovi sa za prvú noc podarilo získať viacero pracovných ponúk. Škoda, že doba pobytu vonku bola taká krátka. Tu by nastala tá pravá reality šou, pre Ľuda realityšok. Chcela by som vidieť, ako bude tvrdo pracovať a medzitým spávať kade-tade v zime a zbierať nové sily, aby mohol ísť na druhý deň zasa do roboty. Výplatu predsa nedostane hneď, takže sny o „luxusnej“ nocľahárni by sa mu mohli len snívať. Časopisy by nepredával, lebo by pracoval, a neviem, čo by jedol. A neviem, kde by sa umyl, keby sa v práci náhodou zapotil. Pre týždenník Život povedal, že na ulici možno prežiť a urobiť všetko preto, aby sa z nej človek dostal. Samozrejme, že je možné pre to urobiť všetko, ale niekedy ani to nestačí.

Okrem toho „urobiť všetko“ potrebuje svoj

25.1.2006 18:23:30

56

KAUZA 7 čas. Dostať sa z toho najväčšieho bahna trvá viac ako 2 dni.

Nepojde to tradične, tak to pôjde petične?

Ako teda pomáhame?

Petícia s názvom Stratégia riešenia bezdomovectva za vybudovanie základných sociálnych služieb pre bezdomovcov v Bratislave, ktorú zorganizovalo OZ Proti prúdu, vydavateľ časopisu Nota bene, vyzvala Bratislavský samosprávny kraj, magistrát mesta Bratislavy a mestské časti Bratislavy na vybudovanie základnej sociálnej siete, ktorá umožní ľuďom na ulici dôstojne prežiť a začleniť sa do spoločnosti. Naša krajina a naše mestá disponujú dostatočnými zdrojmi na to, aby ľudia neboli prinútení žiť a umierať priamo na ulici.

Slovensko patrí k najzaostalejším krajinám v riešení bezdomovectva dokonca aj spomedzi postsocialistických štátov.

Bratislava ako jediné hlavné mesto Európskej únie nemá denné centrum pre ľudí bez domova, je tu akútny nedostatok nocľahární a služieb pre bezdomovcov, nízkoprahová nocľaháreň pre bezdomovcov - alkoholikov neexistuje. Na viac než 2000 bezdomovcov pripadá asi 100 lôžok v útulkoch. Niet sa čo čudovať, že v „meste mieru“ umrelo túto zimu už 18 bezdomovcov, a to sa ešte ani neskončila. Zatriaslo to s vami aspoň trochu? Približne jedna tona ľudskej hmoty zamrzla niekde v bratislavských uliciach.

Nikomu nechýbajú, lebo nikoho nemali, boli bezdomovci. Nikto nepozná ich mená, nikto za nimi nesmúti.

V Bratislave sú dve nocľahárne, vo Vrakuni a Lamači, ktoré sú otvorené len počas zimného obdobia, dve ubytovne pre bezdomovcov a dve krízové ubytovne, ktoré slúžia pre chorých bezdomovcov na obmedzený čas pobytu. Vo vrakuňskom útulku MEA CULPA je v 8 izbách k dispozícii 36 lôžok pre ľudí bez domova.

Je otvorený od štvrtej popoludní do ôsmej ráno. Bezdomovci môžu zostať v nocľahárni maximálne po dobu jedného mesiaca.

Každý ubytovaný má nárok na jedno teplé jedlo, poplatok za služby je stanovený na 30 korún. V žiadnej z nocľahární nie je možné prijať človeka v stave opitosti. Zákon o sociálnej pomoci nestanovuje úroveň hladiny alkoholu pre klientov sociálnych služieb. Zariadenia pre bezdomovcov alkoholikov sú v zahraničí bežné.

Príklad z Edinburgu Škótsky Edinburg je čo do počtu obyvateľov porovnateľný s Bratislavou.

Napriek tomu, že je to rozvinuté a moderné mesto, minulý rok sa počet bezdomovcov – dospelých aj detí – vyšplhal na 8000. Organizácií zaoberajúcich sa bezdomovectvom je tu vyše 50. Bezdomovcov sú schopní ubytovať do 5 dní. Na internetovej stránke mesta sú sprístupnené možnosti ubytovania a špeciálne trénovaní poradcovia sú rozmiestnení v úradoch po celom meste.

Mesto Edinburg ľudom bez domova poskytuje k dispozícii každú noc 200 postelí v nocľahárňach a 2700 postelí v iných ubytovacích zariadeniach.

Podľa zákona o sociálnej pomoci môžu na Slovensku obec i kraj zriaďovať centrá, útulky, nocľahárne, volajme to, ako chceme, pre bezdomovcov. Realita je, že zodpovednosť sa prehadzuje z mesta na kraj a naopak.

nb56.indd 7

ČO VY NA TO? Mali by mestá bezdomovcom pomáhať?

Ak áno, tak akým spôsobom?

Mailujte na mojnazor@notabene.sk Petícia priniesla stratégiu riešenia. Ide o vytvorenie podmienok na celoročnú prevádzku nocľahární, zvýšenie počtu lôžok, sprístupnenie už existujúcich sociálnych ubytovní aj pre ľudí s trvalým pobytom mimo Bratislavy, vybudovanie denných centier, zriadenie systému terénnych pracovníkov pozostávajúcich zo sociálneho pracovníka, zdravotníka a psychológa, ktorí každú noc autom zbierajú po uliciach ľudí bez domova a umiestňujú ich v nocľahárňach. Toto všetko by pomohlo situáciu vylepšiť.

VOLAJTE! Pokiaľ nájdete v uliciach Bratislavy bezvládne ležiaceho bezdomovca, chcete mu pomôcť a neviete čo s ním, volajte na číslo 0907 733388. Mobilný streetwork pre bezdomovcov je k dispozícii každý deň od 16. do 20. hodiny.

Z kompetentných, za ktorých považujeme najmä Bratislavský samosprávny kraj, Magistrát mesta Bratislavy a mestské časti, chcel začiatkom tejto zimy riešiť akútnu situáciu iba poslanec Michal Ambrovič, ktorého návrh na vyčlenenie prostriedkov z rozpočtu pre bezdomovcov bol jednohlasne zamietnutý. Po tom, ako do polovice januára zamrzlo v Bratislave 18 bezdomovcov, sa začali o situáciu zaujímať aj ďalší kompetentní. Starosta mestskej časti Staré mesto Peter Čiernik sa zaviazal, že chce v spolupráci s ďalšími subjektami (VUC, magistrát, mestské časti a organizácie pracujúce s bezdomovcami) vypracovať systematický plán riešenia problematiky bezdomovectva v Bratislave, ktorý by do budúcnosti rátal s vybudovaním siete

základných i nadstavbových služieb, bežných v každom európskom hlavnom meste.

Pre začiatok by stačilo vyčleniť z rozpočtu prostriedky na spolufinancovanie nocľahárne a ošetrovne pre bezdomovcov, ktorá by každú noc poskytla nocľah 40 až 60 bezdomovcom. Vedenie Hospitálskej rehole Sv.Jána z Boha, ktorá prevádzkuje nemocnicu Milosrdní bratia, má na takéto zariadenie priestory a je ochotné spolupracovať.

Aspoň niečo Hlavné mesto nedávno začalo rokovania s občianskym združením Domov pre každého, ktoré by malo byť schopné zabezpečovať službu 24 hodinového strediska osobnej hygieny. S jeho otvorením sa počíta v prvom štvrťroku 2006. A práve včera sa minister vnútra Vladimír Palko rozhodol postaviť ľuďom bez prístrešia v Bratislave stany, kde nájde útočisko okolo 100 ľudí. Ide o vojenské zateplené vykurované stany, pri ktorých je k dispozícii sprcha a sociálne zariadenia. Od šiestej večer do ôsmej rána tam každý nájde nocľah každý – bez ohľadu na to, či pil alebo nepil alkohol alebo či má potvrdenie o zdravotnom stave. Toto zariadenie pomôže dočasne vyriešiť neúnosnú situáciu. Ide o výbornú myšlienku, ktorá určite pomôže zachrániť ľudské životy.

V spolupráci s Civilnou ochranou aj naše združenie Proti prúdu a združenie Človek v ohrození vyhradili finančné prostriedky na zabezpečenie personálu. Nevyhnutnosťou je teraz mobilný streetwork, ktorý prevádzkuje od konca januára naše združenie Proti prúdu – dodávka, ktorá by jazdila každú noc po uliciach, zbierala bezdomovcov a odviezla ich do stanov. Bez nej sa mnohí o možnosti prespať v teple nedozvedia alebo ťažko prístupnú lokalitu vo Vrakuni nenájdu. Mnohí, ktorí trpia rôznymi chorobami ani nie sú schopní dopraviť sa na okraj mesta sami.

Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský sa na stránke bratislava.sk vyjadril, že ľudia na uliciach odmietajú sociálnu pomoc od mesta a mimovládnych organizácií a často uprednostnia požívanie alkoholu, čo sa im stáva osudným. Nie je pravda, že niekto odmieta sociálnu pomoc od mesta. Pravda je, že sociálna pomoc od kompetentných je zatiaľ nedostačujúca. Napríklad nocľaháreň v Lamači, ktorú prevádzkuje Bratislavský samosprávny kraj, si od bezdomovcov pýta röntgenový snímok a potvrdenie od kožného lekára. Pre bezdomovcov, ktorí väčšinou nemajú ani kartičku poistenca, je to nesplniteľná podmienka. Možno aj preto zamrzol pár dní pred našou uzávierkou v Bratislave osemnásty bezdomovec.

TEXT: IVICA WIRGHOVÁ FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR TÝŽDENNÍKA ŽIVOT

25.1.2006 18:23:45

56

8 TÉMA Viete, kto je to šlamár? Ako sa skúma indiánsky kmeň?

A že na Starej Turej žehlia vreckovky?

Neobyčajné ľudia, pracovnou náplňou ktorých sú veľmi zvláštne veci. Robiť sa dá naozaj čokoľvek. Našli sme päť skutočne netypických zamestnaní.

Sú

že Braillovo písmo sa im zíde aspoň na označovanie vecí, nádob s potravinami, cédečiek. Knižky väčšinou počúvame z nahrávok, prečítať rozsiahly román v Braillovom písme dá naozaj zabrať.“ V zahraničí Vladimír Cintula „videl“ v rôznych inštitúciách reliéfne mapy, ktoré si nevidiaci mohli hmatom prečítať

Prekladateľ do Braillovho písma

a jednoduchšie sa im pohybovalo.

Na Slovensku máme zatiaľ značky na bankovkách - ale tie vraj prejdú pár rukami a už ich nie je cítiť. Podľa zákonov Európskej únie budú musieť byť označené aj lieky.

Ako nevidiaci pán učiteľ zistí, že deti v škole „odpisujú“? „Veľmi jednoducho. Žiaci napíšu test a jeden ich potom pozbiera na disketu. Tí šikovnejší pritom prepíšu meno pri teste najlepšieho žiaka za svoje. A keď vám príde desať rovnakých testov, viete, že to nemohla byť náhoda.

Niektorí žiaci so zvyškami zraku sú bonzáci v dobrom zmysle slova a medzi sebou si povedia: ako môžeš podvádzať pána učiteľa, keď ťa nevidí?“

Vladimír Cintula je nevidiaci učiteľ dejepisu na Základnej škole pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave.

Okrem toho občas prekladá užitočné informácie do Braillovho písma. Takto pretlmočil napríklad výstavu v múzeu školstva a pedagogiky či nápisy a čísla poschodí vo výťahoch nemenovaného bratislavského hotela vyššej cenovej kategórie. „Je pravda, že približne 90 percent nevidiacich neovláda Braillovo písmo,“ hovorí. „Najviac ľudí totiž príde o zrak v dospelosti alebo staršom veku - často býva príčinou cukrovka - a zdá sa im zbytočné učiť sa. Ja im hovorím,

nb56.indd 8

Mestský hlásnik „Na známost sa dáva šeckým obyvatelom Pezinka, mesta slobodného královského...“ Dušan Petráš z Pezinka má 20 rokov a študuje prvý ročník archeológie. Okrem toho si trikrát do týždňa oblečie historický kostým, vezme bubon a vyrazí do ulíc vyhlásiť mestské oznamy. Snaží sa hovoriť nárečím, ale tak, aby mu rozumeli aj mladí.

Takže používa akúsi zmiešaninu slovenčiny a pezinského dialektu. „Prvýkrát som držal v ruke bubon, keď som šiel hlásiť prvé oznamy,“ hovorí. „Teraz občas zájdem na školenie ku kamošovi, ktorý bubnuje v kapele. Ale bubon je len pre efekt, viac zarábam hlasom.“ Konkurz na bubeníka preto pozostával z jednej jedinej úlohy čo najsilnejšie zakričať. „Asi preto som ho vyhral,“ konštatuje Dušan.

Mesto Pezinok obnovilo funkciu hlásnika v rámci projektu Pezinského mestského panstva. Postupne chce oživiť aj ďalšie historické postavičky. Bubeník má okrem úlohy byť kuriozitou aj zvýšiť informovanosť obyvateľov mesta o kultúrnych podujatiach. „Mám asi desať zastávok - podľa toho, aké je počasie - na ktorých hlásim. Obchôdzka mi trvá aj dve hodiny, plus polhodina, kým oblečiem svoj kostým. Je zo syntetického materiálu a nie je práve pohodlný - v zime je v ňom kosa a v lete horúco - ale všetko nemôže byť komfortné.“

25.1.2006 18:23:45

56

TÉMA 9

Šlamár V Piešťanoch im vraj inak nehovoria, aj keď toto pomenovanie sa naposledy používalo v 30. rokoch 20. storočia. Sú to ľudia, ktorí v bahennej kuchyni pripravujú bahno. V piešťanských kúpeľoch používajú na liečebné procedúry sírne bahno, ktoré je svojím zložením svetovým unikátom. Ťaží sa v mŕtvom ramene Váhu. V spojení s termálnou vodou, ktorá v tých miestach vyviera, vznikne živý ekosystém baktérií závislých od prítomnosti síry. „Bahnenie sa“ v Piešťanoch má priaznivé účinky na pohybové ústrojenstvo, imunitu a pôsobí protizápalovo.

Služobne najstarší slovenský šlamár je Pavol Orviský.

Vo fachu robí už 26 rokov. „Donedávna sme mali klasickú bahennú kuchyňu s bazénom bahna uprostred, v ktorej sme chodili v termálnej vode a kvôli pare sme sa ani nevideli,“ rozpráva v novej, modernej, vykachličkovanej kuchyni s kovovými zásobárňami na bahno. „Tu je síce čisto, ale neviem, či je to lepšie.

Každému sa páči niečo iné.“ Vyťažené bahno zmiešané s minerálnou termálnou vodou zrie v bazénoch aj dva roky, aby sa jeho vlastnosti ešte vylepšili. Pred použitím sa premiestni do obrovských gezónov, v ktorých sa zohreje na 45 stupňov Celzia. Potom sa dávkuje na jednotlivé zábaly. Pre jedného človeka treba aj 60 kíl bahna. Je lesklé, vyšľahané úplne najemno a má oceľovosivú farbu. „Možno to bude znieť zvláštne, ale mne je bahno odporné,“

nb56.indd 9

odpovedá šlamár Pavol Orviský na otázku, či už skúšal bahenný zábal. „Dával som si ho akurát na achillovky, keď ma boleli.“

ČO VY NA TO? Stretli ste sa s nejakým netypickým zamestnaním? Ak áno, tak nám dajte vedieť na mail: redakcia@notabene.sk.

Výskumník kmeňa Lakandóncov Ak si myslíte, že za dverami Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sedia profesori s voskovou pleťou, zatuchnutí minimálne tak ako ich múdre knihy, ani neviete, ako sa mýlite. Je to

tam oveľa zaujímavejšie. Napríklad vedúci katedry porovnávacej religionistiky Milan Kováč, ktorý sa hrdí akademickým titulom docent, skúma ako jeden z piatich ľudí na svete stredoamerický kmeň Lakandóncov. „Je to posledný kmeň v Mexiku uctievajúci starých bohov, v ktorých Indiáni verili ešte pred príchodom Kolumba. Sú to vlastne Mayovia a na základe ich duchovného života môžeme skúmať duchovný život starých Mayov,“ rozpráva Milan Kováč.

Lakandóncov je asi tisíc. Prvýkrát boli kontaktovaní pred päťdesiatimi rokmi. Žijú v dažďovom pralese, dve dediny sú od najbližšieho mesta vzdialené päť hodín cesty terénnym autom a do tretej je to ešte týždeň pešej chôdze. Hoci im tam vláda nedávno zaviedla elektrinu a oni si pokúpili televízory a DVD prehrávače, stále lovia šípmi s kamennými hrotmi a používajú pazúriky. „Skúmam ich spôsob myslenia, náboženstvo, mýty a to, ako sa ich kultúra a viera menia v konfrontácii so súčasným svetom,“ hovorí Milan Kováč. Na takýto výskum existuje len jeden spôsob: žiť s Lakandóncami niekoľko mesiacov, robiť s nimi na poliach, rozprávať sa, fotografovať, nakrúcať a po večeroch si nahrávať poznámky. „Prvýkrát som tam bol so slovenskou expedíciou v roku 1993, a potom ešte dvakrát, v roku 2000 a v roku 2005. Vždy s nimi zostanem šesť mesiacov. Hoci to bolo veľmi náročné, naučil som sa hovoriť ich jazykom - je to najťažší jazyk, s akým som sa kedy stretol. Na prvej ceste sme boli s mojou manželkou. Ja som dokumentoval mužský svet a ona ženský. K Lakandóncom nás vtedy zaviedol mexický sociálny pracovník, ktorý ich chodieva očkovať.

Vedel som o nich aj predtým, ale naozaj

25.1.2006 18:24:08

56

10 TÉMA som nečakal, že budú až takí zaujímaví.

Doteraz majú totiž mytologické myslenie a sú neuveriteľne milí, priateľskí a srdeční.

Prvý kontakt vôbec nebol dobrý. Boli voči nám dosť odmeraní - veď nikomu sa nepáči, keď ho chcete pozorovať ako zviera v ZOO. Neskôr sme sa veľmi spriatelili. Vlani tam bol s nami aj náš 2,5ročný syn. Dostal od Lakandóncov rituál iniciácie, takže si ho akoby adoptovali, a odvtedy sme rodina.“

Skladačka vreckoviek Soňa zo Starej Turej sa už piaty rok venuje žehleniu a skladaniu vreckoviek. Áno, vidíte dobre. Firma jej sestry Kataríny skladá vreckovky pre jednu nemeckú spoločnosť.

Takže bavlnené vreckovky vyrobené v Číne prejdú vskutku zaujímavú púť, kým sa dostanú k nosom svojich majiteľov.

Nemci vozia jednotlivé várky vreckoviek na Starú Turú kamiónom. Tu ich Soňa a jej kolegyne Božka a Janka vyžehlia, poskladajú, zabalia do darčekových škatuliek a posielajú naspäť. Každá z nich vyžehlí denne asi tisíc vreckoviek. Ďalších približne tritisíc sa nežehlí, iba zloží a po desať kusov spojí ozdobným prúžkom papiera. Z malej miestnosti staroturianskej polikliniky vyexpedujú mesačne okolo 90 000 vreckoviek. Ročne od nich odíde

viac ako milión. „Aj my sme sa čudovali, že ešte niekde používajú plátenné vreckovky v takom množstve,“ krúti hlavou Soňa.

Vyskúšali viacero techník na žehlenie. Nešlo to ani mangľom, ani naparovačkou. Najviac sa osvedčila obyčajná žehlička, kartónová šablóna, cez ktorú sa žehlia najpokrčenejšie vreckovky a rozprašovač s vodou na pokropenie, ak to stále nejde. Každú vreckovku treba vyžehliť, pinzetou alebo valčekom z nej pozbierať nitky, vložiť do nej obdĺžnik kartónu, poskladať a zafixovať

lepiacou páskou. Do škatuliek sa ukladajú po tri. Pásiky na každej z nich musia byť presne vedľa seba. „Raz sme mali reklamáciu,“ rozpráva Soňa. „Vtedy sme skúšali žehliť naparovačkami a vreckovky boli ešte asi trochu vlhké, keď sme ich dávali do škatuliek, a pokrčili sa tak, že pásiky na nich vyzerali ako zvlnené. Nemci nám celú várku vrátili a museli sme to prerábať.“ TEXT: JANA ČAVOJSKÁ FOTO: JANA ČAVOJSKÁ A ARCHÍV D. P. (1)

Inzercia

nb56.indd 10

25.1.2006 18:24:44

56

3SEKTOR 11 Sú rodičia, ktorí nechcú dať svoje nevidiace dieťa do špeciálnej školy

Slovensku sú dve základné školy pre nevidiace a slabozraké deti. Chronicky známa v Levoči a tá, o ktorej sa hovorí menej v Bratislave na Svrčej ulici. Vzdelávajú sa tam deti s poruchami zraku, nevidiace a slabozraké deti, ale aj deti s mentálnym postihnutím. Je tu zriadený aj hudobný odbor základnej umeleckej školy pre zrakovo postihnutých. Rozprávali sme sa s riaditeľom školy Jozefom Šimkom.

Na

Právnici, lekári, učitelia Darí sa vám zachytiť všetky deti, ktoré sa kvôli svojmu hendikepu potrebujú vzdelávať špeciálnou formou?

– Ani zďaleka. Kapacity by sme na to mali.

Ale je na rodičoch, do akej školy dieťa dajú. Niektorí o nás nechcú ani počuť a ich dieťa chodí do bežnej základnej školy. Tam však zväčša nie je schopné držať krok s ostatnými.

Ako sa vôbec môže učiteľ v klasickej triede dostatočne venovať žiakovi so zrakovým hendikepom?

– Niektoré školy integrovali nevidiacich tak, že im odpustili nejaké predmety. To nie je integrácia, veď deti s poruchami zraku majú právo na také isté vzdelanie ako zdravé deti. U nás dostanú špeciálne pomôcky a rovnaké vzdelanie ako na klasickej

základnej škole. Nedávno sa naši žiaci prvýkrát zúčastnili na monitorovacom teste, ktorý má nahradiť prijímačky na stredné školy. Z celkového počtu 640 škôl na Slovensku sme v slovenskom jazyku skončili na 73. mieste a v matematike v prvej tretine. A to máme veľa žiakov s ťažkým, kombinovaným postihnutím.

Kde sa najčastejšie vaši žiaci neskôr uplatnia?

– V minulosti to boli skôr manuálne povolania. Teraz máme aj právnikov, učiteľov, lekárov. Keďže sa u nás žiaci naučia používať pomôcky, pracovať s notebookmi a internetom, zvládajú štúdium na bežnej strednej škole veľmi dobre.

Ako sa dieťa so zvyškami zraku vyrovnáva s jeho postupnou stratou?

– Niektoré ťažko a pomaly, niektoré veľmi rýchlo. Napríklad jeden náš žiak, u ktorého prišlo k úplnej strate zraku v priebehu roka, je teraz na študijnom pobyte v USA. Sme tu preto, aby sme deti, u ktorých predpokladáme zníženie zrakových funkcií, postupne pripravili na plynulý prechod do sveta slepoty. Učíme ich používať pomôcky pre nevidiacich, zvládnuť Braillovo písmo, aby mali v budúcnosti na čom stavať.

TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ, AUTORKA UŽ NENOSÍ OKULIARE

V CUDZINE

Ako som v Bostone nakupoval Ruštinu som v škole neznášal a keď ma a mojich troch kamarátov vyhodili z pionierskej súťaže Čo vieš o Sovietskom zväze, úplne som ju znenávidel.

Skupinová vedúca si myslela, že schválne zosmiešňujeme Leninovu krajinu. Pravda však bola taká, že sme o Sovietskom zväze, boh nám odpusť, nič nevedeli. Učiteľský zbor rozhodol, že za trest dostaneme všetci štyria dvojky z chovania. Mama ma vtedy obvinila, že som si zničil budúcnosť a nikdy ma nezoberú na vysokú školu. Musím sa priznať, že vtedy mi bola moja budúcnosť ukradnutá.

A zaprisahal som sa, že po rusky už nikdy neprehovorím. Na konci roka som zhoršenú známku z chovania nedostal, dokonca ani päťku z ruštiny. Zachránila ma nežná revolúcia. Z dňa na deň sa všetko zmenilo.

Niektorí učitelia, predtým presvedčení komunisti, sa zjavili v škole s trikolórou na hrudi. Učiteľka občianskej výchovy nám dokonca tvrdila, že ona komunizmu nikdy

nb56.indd 11

neverila. Hm, vždy som mal presne opačný pocit.

S mojou ženou Sarah sme sa nedávno presťahovali z Ann Arbor v Michigene do Bostonu v americkom štáte Massachusetts.

Keď sme prvýkrát vyšli z apartmánu a hľadali obchod s potravinami, s hrôzou som zistil, že niektoré nápisy vo výkladoch sú v azbuke.

Dokonca v trafike predávali ruské noviny.

V duchu som videl známeho inkvizítora - amerického senátora McCarthyho, ako si trhá vlasy a s výkrikom „Obsadili nás, svine červené!“ skáče pod auto.

Vošli sme do obchodu s názvom Ruská dedina. Slušne som sa pozdravil a po anglicky som sa spýtal predavačky, aké druhy syra majú. Tá však na mňa vypleštila oči a po rusky sa spýtala, čo chcem. To hádam nie! V Bostone, kde sa začala americká revolúcia, sa nedohovorím v obchode po anglicky(?), prebehlo mi hlavou. Zhlboka som sa nadýchol. „Teraz,

alebo nikdy,“ pomyslel som si. Namiesto slov som však iba ťažko vydýchol. Uvedomil som si, že po rusky, až na pár nepoužiteľných viet obsahujúcich slovo „súdruh“, neviem ani ceknúť. Nakoniec si manželka posunkami vypýtala, čo sme chceli. Pri odchode som sa zmohol na úbohé, „dasvidania“.

Sovietsky zväz ma nakoniec dostal, a to na mieste, kde som to najmenej čakal. V Spojených štátoch amerických.

V nasledujúcich dňoch mi hanba nedovolila navštíviť Ruskú dedinu. Namiesto toho som chodil pešo nakupovať do supermarketu, vzdialeného od nás vyše kilometra.

Zostali mi iba dve možnosti: buď oprášiť zabudnutú ruštinu, alebo sa nachodiť.

Nakoniec zvíťazila lenivosť. Ruštinu som neoprášil. Zistil som, že nie je čo. V škole ma nič nenaučili. Chodiť sa mi tiež moc nechce.

Tak veselo nakupujem v Ruskej dedine a úspešne používam jazyk pantomímy.

MARTIN RAJEC, BOSTON, USA

25.1.2006 18:25:05

56

12 ROZHOVOR – Ak sa veci podaria, mám z toho samozrejme radosť. A ak sa niečo nepodarí na sto percent? Kvôli takým veciam sa neničím. Vždy sa snažím podať čo najlepší výkon, ale ak sa to nepodarí, nezbláznim sa.

Páči sa vám vaša dievčenská postava v muzikáli Na skle maľované?

– Premiéru malo predstavenie v septembri a od začiatku sa mi hralo dobre. Páči sa mi najmä kvôli melódiám. Sú veľmi príjemné, dobre sa mi spievajú.

Ako ste sa vlastne k predstaveniu dostali? Šli ste na konkurz, alebo vás zaregistrovali prostredníctvom SuperStar a oslovili vás priamo?

– Oslovili ma priamo.

Konkurzové stresy ste teda nezažívali.

– To nie, ale bolo to trochu zvláštne, keď som prvýkrát prišla do divadla. Každý na mňa tak pozeral: „No, to je tá. Zo SuperStar.“ Nakoniec ma ale, myslím si, prijali veľmi dobre.

Svoj vlastný album ešte nechcete vydať?

– Nie že by som nechcela. Len je to

Petru Humeňanskú závistlivé kolegyne neničia

Kričať ma nebaví lovensko ju pozná najmä z televíznej šou SuperStar. Ona sa však najlepšie cíti na javisku a na kamery si vraj vždy musí zvykať.

Momentálne študuje muzikálové herectvo na VŠMU v Bratislave, učí sa kričať, bojuje s východniarskym prízvukom a na Novej scéne účinkuje v muzikáli Na skle maľované. Petra Humeňanská.

S

Práve utekáte do školy. Čo vás dnes čaká?

– O chvíľu sa stanem autoritatívnou asistentkou réžie.

Meníte profesiu?

– Nie. V škole skúšame nové predstavenie.

Tá autoritatívna asistentka réžie je moja postava na hodine herectva. Á, už rozumiem. A kričať na ľudí, to vám ide?

– Čudovali by ste sa, ale technicky to nie je jednoduché, mám prirodzene zachrípnutý hlas. Našťastie nemusím kričať často.

Nerobím to rada. Niekedy mám potom na javisku pocit, že by som najradšej niekam utiekla. Ale neutekám. Aj tak by som sa hneď vrátila.

nb56.indd 12

Hovorí sa, že u herečiek je závisť častejšia ako šálka kávy. Vy si ráno odskočíte na rozhovor, zo školy bežíte do divadla.

V muzikáli Na skle maľované hráte po boku slovenských hereckých hviezd. Ako to zvládajú vaše spolužiačky?

– Zatiaľ som sa so závisťou alebo niečím podobným nestretla. Som prváčka, v triede jeden druhého len spoznávame.

So spolužiakmi sa mi spolupracuje veľmi príjemne, myslím si, že budeme naozaj fajn kolektív. Že by moje účinkovanie v SuperStar alebo v muzikáli robilo zlú krv, to nemôžem povedať.

Pre hereckú kariéru ste pevne rozhodnutá.

Už vďaka SuperStar ste ale na obrazovke boli pomerne často. Aký máte pocit z toho, keď sa vidíte v televízii? Rada sa na seba pozeráte?

– Veľmi to neriešim. Keď sa vidím v televízii alebo počujem v rádiu, sústredím sa najmä na to, či sa zlepšuje môj východniarsky prízvuk.

Máte s ním problém?

– Snažím sa ho zbaviť. Zrejme to ale nebude až také zlé, lebo ma naň zatiaľ nikto neupozornil. Ani pedagóg v škole.

Ako sa vyrovnávate s tým, ak niečo nevyjde presne podľa vašich predstáv?

Myslím niečo, čo záleží od vás. Spevácky či herecký výkon, napríklad.

dlhodobejší proces. Veci musia v človeku dozrieť, treba nad nimi premýšľať. Niečo ako debutový album by sa nemalo robiť narýchlo. Čo hovoríte na výkony súťažiacich v SuperStar II? – Viete, ja veľmi nerada hodnotím iných ľudí. Myslím si, že človek by mal hodnotiť v prvom rade sám seba. A tu nemôžem hodnotiť, ani keby som chcela.

Videla som len pár útržkov, celú reláciu som stihla len raz. To som akurát počula spievať Peťa Cmoríka, bol naozaj dobrý.

Tento rok sú účastníci v „skutočnej“ reality show. Musia bývať vo vile, stále sú pod dohľadom kamier. Vy by ste sa na to dali?

– V takomto prípade by som do toho asi nešla. Žeby herečka, čo sa bojí kamier?

– Asi tak. Je to zvláštne, na javisku sa cítim úplne úžasne, mám z toho vyslovene skvelý pocit. No mať kameru prilepenú na každom kroku na tvári – to nie! A vôbec, ak mám povedať pravdu, na kamery si vždy musím zvykať.

HELENA ŠARKANOVÁ, AUTORKA ŽIJE DVOJITÝ ŽIVOT FOTO: DAGMAR CANISOVÁ, AUTORKA JE V POHODE

25.1.2006 18:25:23

56

INFO 13 Vychovávať k empatii

Indonézska vláda ponúka štipendiá pre slovenských študentov Dharmasiswa je názov štipendijného programu, ktorý poskytuje Indonézska vláda a Ministerstvo školstva Indonézie pre zahraničných študentov na štúdium indonézskeho umenia a kultúry, vrátane indonézskeho jazyka, tradičnej hudby a tancov, etnomuzikológie, ľudových výrobkov atď. na niektorých indonézskych univerzitách. Je poskytovaný na obdobie jedného akademického roku, začiatok programu je naplánovaný na september 2006. Žiadosť o štipendium si môžu podať záujemcovia, ktorí ešte nedosiahli vek 35 rokov, majú ukončené stredoškolské alebo vyššie odborné vzdelanie, znalosti v príslušnom odbore štúdia, dobrý zdravotný stav a slovom i písmom ovládajú anglický jazyk. Ďalšie informácie a formulár žiadosti o štipendium nájdu záujemcovia na internetovej stránke Indonézskeho veľvyslanectva v Bratislave www.indonesia.sk. Uzávierka žiadostí je 12. 2. 2006.

Viac informácií na t. č. 02/5441 9886, Mr. A. Guntur Setyawan, Second Secretary for Economic, Education and Cultural Affairs. r

V priebehu dvoch mesiacov bolo zrealizovaných viac ako 330 filmových projekcií a 200 diskusií pre vyše 7000 študentov stredných škôl. Spolu so svojimi učiteľmi si môžu pozrieť dokumentárne filmy a diskutovať na témy ako multikulturalizmus a tolerancia, súvislosť medzi HIV/AIDS a chudobou, humanitárna pomoc či práva detí. „Je dôležité uvedomiť si, že sú takí, čo potrebujú pomoc – študentov treba vychovávať k empatii a prosociálnosti,“ uviedla Darina Janeková, ktorá na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne vyučuje náuku o spoločnosti a ktorej škola sa do projektu zapojila.

Projekt je súčasťou podpory projektov globálneho rozvojového vzdelávania Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci.

Pozor! Súťaž Artúr 2006!

Bábkové divadlo Žilina a Divadelný ústav v Bratislave vyhlasujú 3. ročník súťaže pôvodných dramatických textov, divadelných hier, dramatizácií kolektívnych diel, koláží a pásiem pre deti a mládež. Neoznačené, doposiaľ nepublikované a neinscenované texty v slovenskom jazyku posielajte v 3 exemplároch na adresu: Divadelný ústav, Jakubovo nám. 12, 813 57 Bratislava. Do obálky s textami označenej heslom „Artúr 2006“ vložte zalepenú neoznačenú obálku s vašimi údajmi: meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska, telefonický alebo e-mailový kontakt. Uzávierka súťaže je 31.5.2006, výsledky budú vyhlásené v júni 2006.

Sto stredných škôl a desať školských klubov na Slovensku sa zapojilo do programu združenia Človek v ohrození o výchove k tolerancii, filantropii a k pochopeniu ľudských práv a globálnych problémov.

cvo

r

Inzercia

Túžite po tom, aby Vás ľudia nosili pri srdci?

My Vám v tom pomôžeme!

Dodáme Vám

tričká s reklamnou potlačou za vynikajúcu cenu

už od 49,- Sk

NOVINKA! Plnofarebná potlač na čierne a farebné tričká.

Kontakt:

nb56.indd 13

051/7734987

ondis@ondis.sk

www.ondis.sk

www.trička.sk

25.1.2006 18:25:36

56

14 REPORTÁŽ

Najveselšie bolo od Troch kráľov do Popolcovej stredy

Čas hluku a zábavy nes už takmer neexistuje rozdiel medzi obyčajnou diskotékou a fašiangovou zábavou.

Niekdajšie najveselšie obdobie roka je teraz jednoducho „plesová sezóna“. Voľakedy to bol čas osláv plodnosti, jedla, pitia, tanca a nosenia najrôznejších masiek, v ktorých bolo dovolené hovoriť pravdu.

D

nb56.indd 14

Hlavne koniec fašiangov sa vždy niesol v znamení najbujarejších zábav a recesie.

Od večera do rána sa tancovalo a cez deň chodili po dedine fašiangové sprievody. Ich úlohou bolo urobiť čo najväčší hluk a vyberať peniaze na ďalšiu večernú zábavu.

Ešte pred 2. svetovou vojnou vychádzali sprievody z niekoľkostoročných tradícií. Boli v nich masky turoňov, medveďov, smrtiek, poľovníkov, mužov prezlečených za tetky, kominárov, kováčov. Nechýbala ľudová hudba a vystrájanie všelijakých kúskov. (Kto bol na poslednom fašiangu v Batizovciach,

určite si spomína na kováčov, ktorí pribíjali ľuďom topánky o strom; samozrejme, ľudia ich mali pritom obuté.) Gazdinky navarili a napiekli a pálenka tiekla potokom.

O polnoci z utorka na Popolcovú stredu vyvrcholila zábava tým, že „farár“ pochoval basu, aby nerušila štyridsaťdňový pôst.

Takáto tradícia dnes už prežíva málokde.

Tam, kde sa udržala, už nemá takú bláznivú podobu ako v minulosti. Veľa obcí a miest sa snaží o obnovenie fašiangových zvykov na festivaloch.

Decentné fašiangy Po Borskom Mikuláši na Záhorí chodieva šesť fašiangových sprievodov. Je to takmer štvortisícová dedina, takže chlapci majú čo robiť, keď chcú navštíviť každý dom. Navyše keď včerajšia zábava trvala až do rána...

Domácich vždy vytiahnu na ulicu, zatancujú si s nimi, predvedú šabľový tanec, vypijú po štamperlíku a idú ďalej. Voľakedy chodili po dedine regrúti a takto sa so všetkými lúčili pred vojnou. O polnoci ich na zábave symbolicky vešali na hák a vypočítavali ich hriechy. Teraz chodia sprievody slobodných mužov, ženatých mužov a malých chlapcov v tradičných krojoch so šabľami a kováči, ktorí každého začiernia indulonou zmiešanou so sadzami. Zmýva sa to veľmi ťažko. Do tanca hrá miestna dychovka. „My sme taký decentný sprievod,“ hovoria chalani. Na mnohých dedinách však už nerobia ani takéto „decentné“ fašiangy.

25.1.2006 18:25:37

56

REPORTÁŽ 15 V Borskom Mikuláši tancujú na ulici.

Svadba Vedľajšia dedina Štefanová má úplne iný sound. Z rachotiacich hudobných nástrojov najviac počuť činely a druhý najvýraznejší zvuk je, keď maškary hrkajú kovovými pokladničkami s drobnými.

Každý, kto ide okolo, im musí niečo prihodiť. Žiadny tradičný odev nevidno.

Doba pokročila, masky sú väčšinou z obchodu. Muži sú poobliekaní za ženy, je tu kozmonaut, Mickey Mouse, policajt a niekoľko prostitútok. „Rob so sebou niečo, takto nezarobíš ani na slanú vodu,“ kričia na jednu z nich jej „kolegyne“, keď sa jej nedarí zastaviť auto a prinútiť šoféra, aby prispel do pokladničky na večernú zábavu. Ústredným motívom sprievodu je svadba. Ženích a nevesta (obidvaja, samozrejme, muži) tlačia pred sebou kočík s fľašami alkoholu a nalievajú. Po každom poháriku je na ulici o niečo veselšie. Na prvý pohľad neorganizovanú pouličnú šou organizuje už vyše 20 rokov Kapitán.

Na jeho povel sa maškary poslušne pred každým domom postavia do kruhu a zahopsajú. Po chvíli Kapitán ukáže šabľou dopredu a ide sa ďalej.

Na plnú hubu V slovenských fašiangových zvykoch nájdeme prvky saturnálií ešte z rímskych čias, sviatkov zomretých, obrany proti démonom a stredovekých vojenských a cechových zvyklostí. Každá maska mala svoj dôležitý význam, napríklad turoň bol

Vortová. Napiť sa musel každý. symbolom sily a plodnosti. V časti Európy bol kedysi rozšírený zvyk, že zamaskovaní ľudia môžu súdiť a hovoriť „na plnú hubu” pravdu o komkoľvek a čomkoľvek.

V sprievodoch boli najobľúbenejšie scénky zo svadieb a súdov.

V stredovekých mestečkách organizoval každý cech vlastnú zábavu a súperili,

ktorá bude najbujarejšia. Cez deň sa chodilo z domu do domu, chlapci všade zaspievali a od domácich si pýtali jedlo.

Potom sa zhromaždili v jednom z domov a jedli a pili a tancovali. Ak niekto nebodaj zaspal, ostatní ho uložili do koryta a tvár mu začiernili sadzami.

Na Morave V moravskej dedinke Vortová na Hlinsku sa pije slivovica a jedia lekvárové šišky.

Od domu k domu chodia výrazne nalíčení mládenci, muž prezlečený za ženu, kováči, doktori a muzikanti s veľkým bubnom na vozíku s kolieskami. Masky sú dokonalé, z banánu v rukách jedného z doktorov sa vykľuje umelý penis, klobúky zúčastnených sú oblepené obrázkami z erotických časopisov a keď zvalia nejakú babu do snehu, robia pohyby, ktoré autori etnografických kníh pomenovali „napodobňovanie aktu reprodukcie“. Doktori vám naordinujú tabletky na zlepšenie vášho sexuálneho života a kováči vás ponatierajú indulonou so sadzami. Basu tam nepochovávajú. „Masopust“ vrcholí „porážením kobylky“. Trom vybraným maskám vypočítajú ich hriechy, potom vyberú tú najhoršiu a nalejú jej asi štvrť litra tvrdého alkoholu, ktorý musí naraz vypiť. Tým sa zábava na niekoľko týždňov skončí a začína sa smutné predveľkonočné obdobie.

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ „Svadba“ v Štefanovej.

nb56.indd 15

25.1.2006 18:25:49

56

16 NÁZORY

Mediálny filter Čítala som teraz v jednej knihe, že žiadna informácia nie je ani negatívna, ani pozitívna, každá informácia je neutrálna a závisí to len od nášho mozgu, do ktorej kategórie si ju zaradí. Keď pri malom dopravnom ťuknutí preliačime nárazník, buď si premietneme dramatický film o návšteve poisťovne, platení škody, čakaní na úradoch a nestíhaní s ostatnými starosťami, alebo si s úsmevom na tvári povieme, že to mohlo dopadnúť oveľa horšie.

Takto to aj podľa mojej mienky skutočne funguje. Niekedy sa mi však zdá, že isté okolnosti túto schopnosť pozitívne filtrovať informácie buď podporujú, alebo ničia. Okolnosti s ničiacim účinkom sú zväčša médiá.

Vytvárajú totiž akýsi filter, ktorý v našej hlave zastupuje mozog.

Poskytujú nám informáciu už prefiltrovanú. Príklad: Udiala sa premiéra divadelnej hry, ktorá dopadla vynikajúco, noviny však poukážu iba na to, že hviezda tejto hry sa po premiére opila a že to s ňou asi ide prudko dolu vodou. Vymýšľam si, ale dosadzujem do reálneho vzorca.

Prípadne mala vydarený koncert istá skupina, ale noviny prinesú

Hazardné hry iba informáciu o tom, ako sa pred koncertom pobilo pár mládežníckych nešťastníkov.

Všade sa prefiltrujú len negatívne informácie a pôsobia oslabujúco na ľudskú psychiku.

Možno si to ani neuvedomujeme, ale apatický stav neusmiatej negativity nás oberá o sebaistotu a niečo, čo sa volá jednoducho radosť. Radosť nám zas dodáva silu byť stabilnou ľudskou bytosťou.

Lenže stabilné ľudské bytosti nepotrebujú čítať negatívne nezmysly v novinách, nekupujú si ich, a preto sú pre mediálny trh nezaujímavé. Mediálny trh (mám na mysli hlavne bulvár spoločenský a politický) sa tým pádom čo najviac snaží dokrmovať klientelu negativitou, aby presne tá istá klientela polozamračene čakala na ďalší prísun očakávaných škandálov, tragédií, sklamaní a nešťastí.

Ako súčasť masírovanej klientely tohto kolotoča som sa o ňom práve verejne zamyslela spolu s vami, ľuďmi, ktorí čítajú časopis bez zabudovaného filtra. Listujete totiž v časopise, ktorý vám dá priestor informácie spracovať samostatne.

ADELA BANÁŠOVÁ

Hra patrí k rodovým črtám života a je vraj pôdou, z ktorej vyrastá naša civilizovanosť. Učíme sa ňou mnohým zručnostiam a aj to, kde je naše miesto v spoločnosti. Už Komenský vedel, že hrou to ide ľahšie ako trestami.

Okrem vzdialenejších prínosov hra oblažuje priamo - rovnako ako láska. Jej uvoľnenie a potešenie potrebujeme celý život. Kým láska za peniaze vyvoláva pohoršenie, obchod s hrami sa zdá samozrejmý. Nečudujeme sa, že platíme za možnosť hrať sa, zabávať sa a vyhrávať.

Lamentácie holandského filozofa Johana Huizingu o vytrhávaní hry zo srdca ľudských spoločenstiev a jej premene na obchod znejú dnes nepatrične. Veď šport a správy zo šoubiznisu sú našou srdcovou záležitosťou!

Zábavný a herný priemysel má dobrú dynamiku a na žreby, žetóny, zlosovateľné esemesky a hracie automaty míňame čoraz viac. Aj v cnostnej Kanade narástli výdavky na hazard za posledných dvanásť rokov takmer štvornásobne. Hazardné hry vzrušujú bohatých aj chudobných.

A prebúdzajú aj kritikov.

Súčasníkovi tvrdia, že masovo ponúkané hry môžu značne

obmedziť jeho možnosti.

Upozorňujú, že masové hranie odvádza pozornosť od navonok fádnych politických inštitúcií a rozhodnutí, ktoré prijímajú.

Varujú, že niektoré hry menia a degradujú náš zmysel pre dôvernosť a sebaúctu.

Novému pohľadu na seba a miesto v spoločnosti nás učia televízne reality šou a interaktívne hry, v ktorých víťaza určujú diváci. V modernom svete majú tieto programy boom. Ľuďom odcudzeným od politiky sa ponúka televízna hra na moc.

Môžu sa baviť a uplatňovať svoju vôľu a zasahovať do dejov na obrazovke. Internetové portály a stovky správičiek v ďalších médiách uľahčujú kontrolu diania a výkon moci. Úspech interaktívnych hier je oslepujúci. Doslova. Pomáhajú totiž nevidieť, ako sa slobodné rozhodovanie a kontrola moci vytrháva zo srdca demokracie.

Pomaly púšťame z hlavy, že pod palcom máme možno vyvolených, ale nie politiku, domovú samosprávu a často ani vlastný život. A tým sa púšťame do najhazardnejšej z hier.

ZUZA KUSÁ

FEJT ÓN

Pre istotu...

Raz, dva, tri, raz, dva, tri... Rátam vlastné kroky k vytýčenému cieľu a ak ho prekročím pri nepárnom čísle, to, na čo práve myslím, sa podarí. Ak je číslo párne, mám smolu. Keď sedím v aute a nemôžem rátať kroky, pozerám čísla ešpézetiek. Všetky s trinástkou sú dobré, tie so štrnástkou prinášajú smolu. Nepárne sú menej dobré, ale predsa len dobré, a párne sú zlé.

Negatívna odpoveď. Inak som, samozrejme, normálny.

Pre istotu však nikdy nezdvíham zo zeme mince, ktoré sú obrátené znakom navrch.

Neprinášajú šťastie! V prípade papierových peňazí som ochotný kedykoľvek urobiť výnimku, tých, žiaľ, nezvykne ležať na zemi toľko, koľko by som chcel. Výnimkou je

nb56.indd 16

hádam iba Jeruzalem, kde som krátko po sebe našiel päťdesiat šekelov, a potom dve stovky, dovedna 2500 korún. Veď som aj skonštatoval: „Svätá zem! Svätá zem!“ Pri všetkej úcte ku všetkému svätému ma však strasie od hrôzy, keď mi popred auto prejde rehoľníčka. Nič dobré to neveští, pokuty sú dnes vysoké... Mám to odskúšané.

O čiernych mačkách tiež nemá zmysel polemizovať. Ak sedím za volantom a prebehne mi cez cestu, počkám, kým ma ktosi predbehne, alebo zabočím na inú cestu. Ak stojím na nohách, viem, že sa mám obrátiť o 180 stupňov a odkráčať.

Nikdy však pritom nestúpam na kryty kanálov! Chcete zbytočne pokúšať šťastenu?

Nuž, zrejme sa už nepamätáte na to, ako sa pred mnohými rokmi v Brne prepadla do kanála pani čakajúca na autobus aj so zastávkou a podnes ju nenašli... Ale

dávno predtým toto pravidlo zaviedli Rusi.

Asi tiež vedeli, prečo. Kryty sú labilné...

Vďaka Rusom tiež viem, že si neslobodno pripáliť cigaretu od sviečky! Kto tak učiní, zomrie. Totálna hlúposť? Keď si vojaci v prvej svetovej vojne pripaľovali cigarety v zákopoch, nepriateľ ich dokázal presne zamerať... Najviac zo všetkého sa mi však páči ruský rozlúčkový zvyk - posedieť si na cestu! Všetci balia, ponáhľajú sa, behajú ako zmyslov zbavení, potom si posadajú a ticho sedia. Aby sa znovu stretli. Pre istotu.

Nuž, a keď je najhoršie, vytiahnem kocky.

Ak hodím šesť šestiek na desať pokusov, splní sa mi, čo chcem! Som blázon? A vy vari dokážete žiť v tomto svete, kde neplatia vôbec žiadne pravidlá, bez toho, aby ste mali aspoň nejakú istotu?

PETER KUBÍNYI

25.1.2006 18:26:07

56

KULTÚRA 17 Alternatívny detský divadelný súbor je Za všecki drobné

Skutočný pomaranč od vedením manželov Vierky a Martina Ralíkovcov funguje v Galante netypický divadelný súbor. Je ojedinelý najmä tvorivým spôsobom práce, kvalitnou živou hudobnou zložkou a ironicky – humorným výrazovým charakterom.

Už samotný výber námetu pripomína demokratické voľby, keď každý člen prináša svoje vlastné predstavy a spoločne sa rozhodne o téme novej inscenácie. Mieria vždy do súčasnej spoločnosti, nastavujú jej zrkadlo a otázku: „Čo s tým?“ Základným princípom súboru je totiž hrať sa, pozerať sa na čierno-bielu realitu inými – slobodnými očami a vidieť aj do vnútra, pod a nad podstatu vecí. Tak sa deti učia nielen vytvárať, vyjadrovať, ale aj v konečnom dôsledku vedieť odôvodniť svoj názor, prekonávaním trémy prekonávať strach, veriť v samého seba... A, samozrejme, pri tom všetkom zostať večným dieťaťom. V súbore deti nachádzajú pocit rovnocennosti, každý sa nielen môže, ale aj musí vyjadriť, každý jeden je dôležitý. A Vierka ako mama

P

nb56.indd 17

tejto veľkej dvanásťčlennej rodiny rieši všetky problémy a problémiky svojich detí a okrem pochvál a kritiky im pred každým vystúpením udeľuje bozk na čelo. Niet sa čo čudovať, že niektorým sa nechce tento divadelný súbor opustiť, a tak tu s malými špuntmi ostávajú dvadsaťročné „kusy“.

Nevládne tu tvrdá konkurencia hviezd, pretože roly sa získavajú tým, že divadelník ostatných presvedčí o tom, že je skutočný a jediný pomaranč.

S textami sa prakticky vôbec nepracuje, scenár neexistuje, čím sa repliky neustále menia a divadelníci sú nútení rýchlo reagovať, nie hrať niečo, ale skutočne to žiť, myslieť a byť zodpovední za všetkých, ktorí sú s nimi na javisku. Kladie sa dôraz na čo najmenší počet slov. Významným prvkom sú texty piesní a hudba, za ktoré má autorskú zodpovednosť skladateľ Martin. Hlavným výrazovým prostriedkom je práca s telom, imaginárnym predmetom, priestorom a slovom. Samotné predstavenie vzniká na základe improvizácií, ktoré sa prepracúvajú a spájajú do konečného

Dalibor Karvay Jedným z ťahákov koncertu Orchestra zlaté husle je „hudobník Európy“, dvadsaťročný Dalibor Karvay. Určite si ho pamätáte ako zázračné dieťa s husličkami v ruke, ktoré od troch rokov dokazovalo svoj talent. Z Dalibora je dospelý mladý muž a v úspešnej kariére pokračuje. Koncertoval po celom svete a získal niekoľko významných ocenení, napríklad 1. cenu Eurovízie v Berlíne v roku 2002. r

divadelného celku. Preto abstinujú divadelné kostýmy – ak niekto potrebuje šaty a masky na to, aby bol kráľom, šašom, vílou, žobrákom alebo človekom, tak ním nikdy nebude, s nimi, či bez... A to je hlavnou filozofiou unikátneho súboru Za všecki drobné: byť sám sebou, nehanbiť sa za to a smiať sa nad všetkým pokrytectvom a hlúposťou, ktorá nás obklopuje.

VLADISLAVA PLANČÍKOVÁ, AUTORKE NEFUNGUJE MAILOVÁ SCHRÁNKA

25.1.2006 18:26:31

56

18 ZA HRANICOU

ozpadávajúce sa belasé chalúpky, políčka obrábané takmer bez mechanizácie, obchody, v ktorých dostať len chlieb, mlieko, cestoviny a saponát. A, samozrejme, alkohol.

V každej dedine minimálne jedna socha vodcu proletariátu Lenina.

Takto žijú ľudia v neexistujúcej krajine Podnestersko.

R

Nevesta? V Podnestersku je zvykom, že keď manželia vydajú alebo oženia posledné dieťa, veselou paródiou na svadbu oslavujú to, že sa zbavili starostí a môžu si užívať ako za mladi.

Zabudnuté Podnestersko je čiernou dierou Európy

Neexistujúca krajina Podnesterský región politicky nikdy nepatril k územiu dnešného Moldavska, až pokým si v roku 1940 Sovietsky zväz neprivlastnil územie Besarábie a nenazval nový štát Moldavskou autonómnou socialistickou sovietskou republikou. Obe časti krajiny sú doteraz etnicky a jazykovo rozdielne; kým v Moldavsku sa používa latinka a hovorí sa jazykom veľmi príbuzným rumunčine, v Podnestersku sa píše azbukou a hovorí po rusky. Komunistická vláda ZSSR presídlila do Podnesterska asi 300 000 Rusov a z tohto regiónu urobila ekonomicky najrozvinutejšiu časť Moldavska - práve tu bola prevažná väčšina priemyselných podnikov.

Po páde komunizmu a osamostatnení sa Moldavska od Sovietskeho zväzu vyhlásili obyvatelia Podnesterska referendom nezávislosť. Prebehol krátky ozbrojený konflikt, v ktorom Podnestercov podporovali aj príslušníci ruskej armády. Centrálnej vláde sa nepodarilo získať nad separatistickým územím kontrolu a hoci Podnestersko žiadny štát dodnes neuznal, de facto funguje normálne. Má vlastné štátne orgány, menu, ešpézetky, pasy, dokonca aj hymnu. Pri prechode moldavsko - podnesterskej hranice stačí zaplatiť 8 lei - asi 24 korún - a môžete sa pozrieť do neexistujúcej republiky.

Nedosiahnuteľný svet Na vidieku sú ľudia strašne chudobní.

Voľakedy prosperujúci región teraz sám seba ledva uživí. Každý má len to, čo si dopestuje. Iná práca ako na vlastnom poli tu takmer nie je, a poľnohospodárske plodiny nemáte komu predať. Horšia ako chudoba je však beznádej. Ľudia sa tu cítia ako v klietke. Vo svojej krajine - nekrajine

nb56.indd 18

nevidia žiadne perspektívy. Vonkajší svet je pre nich nedosiahnuteľný. Ak aj majú peniaze na vycestovanie, nikam sa nedostanú, pokiaľ nemajú moldavský pas.

Podnesterský cestovný doklad nikto neberie vážne. Po prašných cestách medzi domami sa na prastarých bicykloch preháňajú deti.

V roku 2004 podnesterská vláda zakázala vyučovanie v moldavčine, každé z nich musí študovať po rusky.

Metropola Tiraspol je plná sôch socialistických hrdinov a pamätníkov s päťcípou červenou hviezdou. Oproti zvyšku krajiny pôsobí priam honosne.

Tu sídlia podnesterské štátne orgány a prezident Igor Smirnov. Všetko, čo môže byť v Podnestersku súkromné, vlastní jeho syn - od novinových stánkov až po čerpacie stanice. Okolo týchto dvoch sa združili ostatní predstavitelia režimu, medzi nimi aj minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, stíhaný Interpolom za zločiny spáchané v Rige v 90. rokoch.

A celému separatistickému štátu kryje chrbát Moskva. Na území Podnesterska sa nachádzajú muničné sklady a vojenské základne ešte z čias Sovietskeho zväzu a vyše 1000 ruských vojakov. Zbrane mali byť odsťahované do konca roku 2002.

Nepodarilo sa. Aj ruskí vojaci tu zostávajú naďalej ako „mirotvorčeskije sily“.

Obchodníci Podnestersko je nazývané „čierna diera Európy“. Rusko za týmto kúskom zeme nestojí z čistej lásky k jazykovo príbuznému obyvateľstvu. Nikto nevie, čo sa stalo so zbraňami, ktoré v skladoch zostali po

Rusoch. Možno len predpokladať, že na čiernom trhu sa stali zaujímavým obchodným artiklom. Medzi ľuďmi sa pritom povráva, že v dedine Kolbasnoje boli uskladnené jadrové zbrane. A medzinárodní experti tvrdia, že v Podnestersku sa nachádza niekoľko tovární na výrobu zbraní, s ktorými sa potom obchoduje na čiernom trhu.

Nekontrolovateľné územie je tým najlepším miestom, cez ktoré je možné preniesť nelegálny tovar. Hranicu s Ukrajinou moldavská vláda nie je schopná kontrolovať.

Okrem ropy, alkoholu či zbraní sa európske krajiny obávajú aktuálne aj možnosti prenosu vírusu vtáčej chrípky pašovanými potravinami, pochádzajúcimi ktovie odkiaľ.

Mŕtvy bod Európska únia dala pred časom moldavskej vláde jasný signál: kým nevyrieši problém s Podnesterskom, na členstvo nemôže ani pomyslieť. Politikom sa však doteraz nepodarilo nadviazať zmysluplný dialóg.

Boli dokonca časy, keď si starými rušičkami ešte z čias Sovietskeho zväzu navzájom rušili televízny a mobilný signál a Moldavsko odpájalo Podnestersko aj od pevnej telefónnej siete. Demilitarizovanú zónu medzi regiónmi monitoruje OBSE. Ruská federácia a Ukrajina pôsobia v úlohe sprostredkovateľov mierového riešenia konfliktu. A situácia zostáva na mŕtvom bode. Európa si spomína azda iba na malého chlapčeka, ktorý v lete 2004 v spravodajskom televíznom šote prosil Moldavčanov a Rumunov o pomoc, keď podnesterská vláda zatvorila jeho moldavskú školu.

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ

25.1.2006 18:26:58

56

2 PERCENTÁ 19

Darujte nám 2 %!

Aj tento rok môžete rozhodnúť o 2 % z vašej dane. Záleží na vás, či pôjdu do štátneho rozpočtu, alebo nimi podporíte napríklad OZ Proti prúdu a projekt Nota bene. Darujte nám vaše 2% a pomôžte ľuďom bez domova. Aby neumierali na uliciach, ale opäť uchopili život do svojich rúk.

Od roku 2001 prináša naše združenie riešenia problému bezdomovectva. Pouličný časopis Nota bene začínal v Bratislave s nákladom 5 000 kusov. V súčasnosti sa predáva v 10 mestách Slovenska s nákladom 40 000 kusov mesačne. Podľa posledných prieskumov MML číta Nota bene na celom Slovensku neuveriteľných 88 000 čitateľov.

V Bratislave je Nota bene dokonca piatym najčítanejším mesačníkom.

Nota bene dáva ľuďom bez domova príležitosť, aby si sami pomohli – šancu, aby zmenili svoj život. Napríklad len v Bratislave sa nám podarilo poskytnúť od roku 2001 dôstojný príjem 1500 ľuďom bez domova, mesačne zamestnať predajom časopisu vyše 170 predajcov a pomôcť asi štvrtine aktívnych predajcov nájsť si prácu. Nota bene pomáha ľuďom získať sebaúctu, rozvíja ich sociálne a komunikačné zručnosti, pomáha im udržať si pracovné návyky. Systém, v ktorom dostanú prvé 3 časopisy zdarma a ďalšie si kupujú (za 15 Sk a predávajú za 30 Sk) ich vedie k plánovaniu. Musia si odkladať peniaze a myslieť na budúcnosť.

Minulý rok sme rozbehli projekt Krištof zameraný na podporu zamestnávania predajcov Nota bene. Za prvé 4 mesiace fungovania projektu sa úspešne zamestnalo 20% zo zapojených predajcov. Našou snahou je tiež

Ako darovať 2 % Ak ste zamestnanec: Termín: do 30.apríla 2006 1. Stiahnite si na www.notabene.sk tlačivo – Potvrdenie o zaplatení dane. Tlačivo si nechajte potvrdiť od zamestnávateľa. Z tohto potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať 2 % z vašej zaplatenej dane, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať. Táto suma musí byť minimálne 20 Sk. 2. Stiahnite si na www.notabene.sk tlačivo – Vyhlásenie o poskytnutí 2 % z dane, v ktorom sme už vypísali potrebné údaje OZ Proti prúdu ako príjemcu. Vyplňte zvyšné údaje vyhlásenia podľa pokynov poučenia na zadnej strane vyhlásenia.

3. Obe tlačivá (Potvrdenie o zaplatení dane a Vyhlásenie o poskytnutí 2% z dane) pošlite do 30.4.2006 na daňový úrad podľa miesta svojho bydliska.

nb56.indd 19

efektívne reagovať na potreby našich klientov.

Vyhradili sme financie na sociálneho pracovníka, ktorý bude zabezpečovať prevádzku krízových stanov, a pripravujeme mobilný streetwork.

Bratislava patrí medzi najzaostalejšie mestá v riešení otázky bezdomovectva vo východnej Európe. Lobujeme u kompetentných za vznik záchrannej sociálnej siete, ktorá by zachytila ľudí v kríze a umožnila im dostať sa z ulice, tak ako je to bežné v okolitých krajinách Európy.

Nielen dobré čítanie, ale aj dobrý dôvod.

Darujte nám vaše 2%. Pomôžte nám priniesť sebaúctu a nádej ľuďom bez domova, ktorí stratili všetko.

Ako použijeme vaše 2%?

Vďaka vašim 2% budeme môcť ďalej pomáhať našim klientom prekonávať prekážky, ktoré im bránia dôstojne žiť, nájsť si prácu a začleniť sa do spoločnosti. Naše aktivity zahŕňajú okrem predaja časopisu zdravotné, kultúrne a vzdelávacie programy a kampane za riešenie bezdomovectva.

Našim klientom poskytujeme sociálne a právne poradenstvo, ktoré využíva 90% klientov.

V rámci programu Podpora zdravia predajcov preplácame časť nákladov na zdravotné potreby - lieky, obväzy, ošetrenia, liečenie.

Podpora vzdelávania a zamestnávania predajcov zahŕňa realizáciu tréningov pre predajcov Nota bene s cieľom nájsť a udržať si zamestnanie. V rámci kultúrnych aktivít

Ak ste živnostník (v poňatí tohto zákona „fyzická osoba“): Termín: do 31. marca 2006 Vaše 2 percentá z dane nám môžete poukázať v prípade, že nemáte nedoplatok na dani za predchádzajúce obdobie a daň je minimálne 1000 Sk (teda 2 % sú minimálne 20 Sk). Formulár daňového priznania pre fyzické osoby sám obsahuje kolónky na poukázanie 2 % dane. Vyplnené daňové priznanie doručte najneskôr do 31. marca svojmu daňovému úradu a v termíne zaplaťte aj daň z príjmov.

Ak ste firma (právnická osoba): Vaše 2 percentá z dane nám môžete poukázať v prípade, že daň je minimálne 12 500 Sk (teda 2 % sú minimálne 250 Sk).

V daňovom priznaní pre právnické osoby sú kolónky na poukázanie 2 % dane.

Daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania,

navštevujeme rôzne podujatia, prevádzkujeme Knižnicu Nota bene a kurzy a krúžky podľa záujmu klientov, napríklad kurz anglického jazyka či základov práce na PC. Divadlo Nota bene je divadelný projekt ľudí bez prístrešia, sociálnych pracovníkov a dobrovoľníkov.

Náš kupónový obchod je motivačný systém.

Aktívnych predajcov odmeňujeme kupónmi, za ktoré potom bezplatne nakupujú. Klientom poskytujeme bezplatný prístup k internetu a počítačom, možnosť telefonovať ohľadom pracovných ponúk, možnosť zasielania sociálnych dávok či pošty na našu adresu.

Využívanou službou je aj úschova dokladov.

Možnosť šetriť si u nás peniaze využilo až 75% predajcov.

O výške vyzbieranej sumy vašich 2% a jej použití vás budeme informovať. Vyplatenie 2% z dane sa vykonáva približne v júli.

Na čo potrebujeme 2%, keď máme príjem z predaja časopisu?

Príjem z predaja časopisu pokryje asi 70% výdavkov na projekt Nota bene. Na realizáciu našich súčasných aktivít potrebujeme zohnať budúci rok z vonkajších zdrojov vyše 1 500 000 Sk. Naším cieľom je naplniť svoj potenciál samofinancovania a hradiť prevádzku a rozvíjať služby pre ľudí bez domova prostredníctvom predaja časopisu a inzercie. Doteraz sme naše projekty realizovali len vďaka podpore vašich 2% a niekoľkých sponzorom.

Ak ste sa rozhodli podporiť naše združenie, tu sú potrebné údaje: Názov prijímateľa: Proti prúdu Sídlo: Karpatská 10, Bratislava 811 05 Právna forma: občianske združenie IČO: 360 68 781 Vopred vám ďakujeme za pomoc a podporu.

SANDRA TORDOVÁ, RIADITEĽKA OZ PROTI PRÚDU

svojmu daňovému úradu a v tomto termíne aj zaplaťte daň z príjmov. Pokiaľ ste si vybrali viac ako troch prijímateľov, vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu a uveďte tam potrebné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať.

Upozornenie pre fyzické a právnické osoby - Naše číslo účtu nepotrebujete, ani ho nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie daňovníci.

- Okrem daňového priznania už nepodávate žiadne iné tlačivo.

V marcovom čísle bude vložený formulár na darovanie 2 % pre fyzické osoby.

Ak by ste potrebovali pomôcť alebo poradiť, obráťte sa na nás e-mailom na: sandra@notabene.sk. Ďakujeme.

25.1.2006 18:27:06

56

20 PRÍBEH

Nikolka je už šesť rokov v bdelej kóme, rodičia veria, že raz sa naozaj prebudí

Ide to! osledný rozohovor s najstaršou dcérou si nepamätá od slova do slova. Keby tušila, že ju pred sebou naposledy vidí stáť na svojich, hovoriť a hýbať sa, asi by sa snažila uložiť do mozgu každučkú sekundu tohto stretnutia.

P

Bolo to v nemocnici. „Nebola som ešte celkom fit, bol piatok a ja som len v stredu porodila najmladšiu Táňu. Nikolka mi však pri obdivovaní malej sestričky stihla povedať, že sa necíti dobre. Vraj ju bolí hlava a trochu aj bruško. Pomyslela som si – viróza,“ spomína na momenty spred šiestich rokov Jarmila Zaťovičová. Mama štyroch detí, dvoch synov a dvoch dcér.

nb56.indd 20

Šok

Vtedy, v polovici januára 2000, dovtedy zdravá Nikola skončila v nemocnici. Hoci večer predtým pohotovosť nijaké podozrenie na vážnu diagnózu nenašla, o deň neskôr bolo všetko inak. Zaťovičovcom sa zrútil svet. „Zobral som ju do špitála a po fúre vyšetrení mi lekár zdesene oznámil, že dcéra má silnú cukrovku. Abnormálne vysoké hodnoty. Glykémia 23. Norma je 5-6. Nič som nechápal. Ako je to možné?

Nikdy jej nič nebolo, pred pár dňami sa ešte sánkovala na kopci, bola úplne normálne zdravé dieťa. A naraz predo mnou stojí doktor s vážnou tvárou,“ hovorí otec Peter. Stále však veril, že je to len zbytočný poplach, panika. Že sa všetko urovná. Omyl.

Na druhý deň ráno mal telefonát z nemocnice. Bohužiaľ, Nikolka upadla do kómy, stav je kritický, práve ju prevážajú z čadčianskej nemocnice do Martina.

Jednotka intenzívnej starostlivosti. Nik netuší, čo bude ďalej. „Nevládzem si spomínať na tú bezmocnosť.

Doma som sa piplala s maličkou Táňou, dojčila som ju, prebaľovala, ale nemala som síl tešiť sa z jej každodenných pokrokov.

Veď v Martine mi ležala moja Nikola, až po mesiaci som sa k nej dostala. Hrozný pohľad. Ležala tam ako živá mŕtvola, pamätám si, že som sa silno nadýchla a svojej nehybnej dcére som pošepkala: „Neboj sa, Niki. Budeš pri mne, nech sa deje hocičo. Nezomrieš mi. Máš nás a my musíme mať teba.“

Len oči Každú návštevu sa všetci príbuzní prihovárali „spiacemu“ dievčatku. Pripomínali silné momenty, rozprávali obľúbené rozprávky, zážitky, hľadali niečo, čo by malú slečnu prebudilo späť do života.

Nikolka však nereagovala. Až po dlhých dvoch mesiacoch z ničoho nič otvorila oči.

Prebrala sa z kómy? „Trochu. Po pár dňoch naša eufória zhasla. Dcéra síce otvorila oči a bezprizorne hľadela na svet okolo seba, ale k inej zmene nedošlo. Nijaký pohyb, nijaké slová. Nič. Žiadne emócie,

25.1.2006 18:27:07

56

PRÍBEH 21 Cvičenie Vojtovou metódou bolí, ale prospieva. „Snáď si raz sama umyje ruky, odhryzne z chleba, spraví krok,“ dúfa mama Jarmila. Žena, ktorá ani na chvíľu neuvažovala, že „bez Niki by nám bolo ľahšie“. reakcie. Len nám dovolila pozerať sa do jej krásnych blankytných očí,“ rozpráva pani Jarmila a s úsmevom sa pritom otočí k Nikolke: „O tebe rozprávam, vieš?“ Už 12-ročná slečna s hustými dlhými vlasmi sedí v špeciálnom kočíku, s pootvorenými ústami sleduje mamu a nikto z nás netuší, či rozumie, o čom je reč. Nikolka je totiž od onoho otvorenia očí v martinskej nemocnici v bdelej kóme. Laicky povedané – komatický stav pri súčasnom bdení.

Bez emocionálneho výrazu. Nehybné telo, žiadna reč, len pohyb očí.

Po ôsmich mesiacoch si Zaťovičovci z Krásna nad Kysucou v takomto stave priniesli najstaršiu dcérku domov. „Ani na sekundu som neuvažovala o ústave, hoci lekári mi ho odporúčali. Vraj sa nedokážem o malú postarať, nezvládnem to, nie som totiž zdravotná sestra. Obrnila som sa voči takýmto hlúpostiam. Všetko sa naučím, dajte mi ju domov!“ reagovala vtedy Jarmila.

Až do vlaňajška bola starostlivosť o dcéru v bdelej kóme riadna piplačka. Dieťa neprijímalo stravu, v brušku malo otvor so špeciálnymi hadičkami, cez ktoré dostávalo do tela potrebnú výživu. Pravidelne ich bolo treba v nemocnici vymieňať, ale hlavne „stále som bola v strachu, či nedôjde k vážnej infekcii“. Denno-denne bolo treba s dcérou cvičiť, aby sa zabránilo dekubitom, vymieňať plienky, pichať inzulín a tŕpnuť, či stúpne hladina cukru. A popritom nezanedbávať ďalšie tri zdravé deti.

Manželov Zaťovičovcov však Nikolkina choroba nerozdelila, naopak, ešte viac zocelila ich vzťah. Jarmila je oficiálnou opatrovníčkou vlastnej dcérky a Peter sa snaží zarábať peniaze. „Vykašľal som sa na týždňovky, hoci lepšie vynášali. Žena a deti ma potrebovali doma. Za ten čas som už vystriedal toľko zamestnávateľov, že vlastne ani neviem, čo som. Murár, kamenár, obkladač? Je to jedno, stále sa nevzdávame myšlienky, že Niki raz predsa len ožije úplne.

A hoci z nej nebude stopercentne zdravé dievča, veríme, že sa raz postaví na vlastné a možno aj čo to porozpráva. Urobíme pre ňu všetko na svete,“ odhodlane hovorí Peter.

bčianske združenie Medzi nami je združením, ktoré sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. V časopise Nota bene budeme každý mesiac prinášať konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, kto chce pomôcť, tentokrát malej Nikolke. Dievčatku už raz drahá kyslíková liečba pomohla. Snáď aj s vašou pomocou sa jej podarí absolvovať druhý pobyt v špeciálnej komore a dať nádej, že vývojovo sa znovu posunie dopredu. Číslo účtu, kam môžete posielať váš príspevok, je: 4 040 218 205/3100, Ľudová banka. Ďakujeme.

O

len rodič s postihnutým dieťaťom pozná ten neopísateľný pocit: „sakra, musíme to aspoň skúsiť“. Liečba v košickom centre sa neprepláca. Jedna kúra v špeciálnej komore stojí dvetisíc korún. Zaťovičovcov to neodradilo. Peter dobrovoľne odišiel zo zamestnania, zobral si pôžičku, našli sa aj drobní sponzori a v máji minulého roka sa celá família sťahovala na tri mesiace do Košíc. Čakalo ich sto kúr v kyslíkovej komore. „Je to ako inkubátor, pacient si doň na hodinu ľahne. Je tam kyslík a tlak dve atmosféry. Dochádza k intenzívnemu okysličovaniu mozgu,“ laicky vysvetľuje Peter a hoci nechápe dopodrobna princíp fungovania komory, po 30 kúrach pochopil, že to zabralo. „Skoro som odpadla, keď mi v prenajatom košickom byte Nikolka prehltla lyžičku kaše. Bože môj, zázrak,“ zakričala

na muža a ten od radosti utekal kúpiť fľašu sektu – také niečo sa patrí osláviť.

Plusy Po kúrach prišli ďalšie plusy. Nielenže sa definitívne zbavili hadičiek v bruchu a dcéra konečne papá – lyžičkou zje za deň liter zmixovanej kaše a cez cumeľ vypije dva deci džúsu. Stabilizovala sa aj Nikolkina glykémia, už takmer vôbec nemusia pichať tzv. rýchly inzulín. A kyslíkové kúry zlepšili aj pohyblivosť končatín. Nikola má ešte ďaleko od samostatného pohybu, ale pri dobrom dni sa udrží sama na štyroch a teraz sa s maminou pomocou učí „pošuchnúť“ dopredu jednou nohou.

Občas reaguje na meno, očami sleduje súrodencov a po toľkých rokov ticha semtam vydá zo seba aj zvuk. Nezrozumiteľný, ale aspoň ju počuť.

Aj preto sú v pláne Košice 2. Znova chcú absolvovať komoru – tentokrát 150 kúr. „Snáď nás to zas posunie o krok vpred.

Máme už toľko pôžičiek, že nevieme, kde nám hlava stojí, verím však, že sa znovu nájdu milosrdní darcovia, ktorí nám pomôžu pokúsiť sa o nemožné,“ hovorí Jarmila a zdôrazňuje, že potom, po kyslíkovej komore, je manžel Peter rozhodnutý odísť na brigády do zahraničia a zo zarobených peňazí posplácať, čo sa bude dať.

TEXT: LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA, AUTOR JE FOTOREPORTÉR +7DNÍ

Kyslíkový zázrak Sledujú všetky medicínske novinky a keď raz kdesi čítali kratučkú správu o kyslíkovej komore v Košiciach, začali pátrať o čosi intenzívnejšie. Centrum hyperbarickej oxygenoterapie, ojedinelé pracovisko poskytujúce liečbu deťom s poškodeniami mozgu.

Lekári síce rodinu varovali, že kyslíková komora môže Nikolkin stav zhoršiť, ale

nb56.indd 21

Peter urobí pre dcérinu liečbu všetko na svete. „Peniaze sú nanič, keď nemáte zdravie.

Peňazí nazvyš nemáme a zdravú dcéru tiež nie. Ešte že ktosi vymyslel pôžičky,“ usmeje sa, hoci pri vyratúvaní splátok je od radosti ďaleko.

25.1.2006 18:27:20

56

22 POULIČNÉ BLUES PETER

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Verím Že nebude bieda, že nebude zrada, a ľudia budú šťastní a v pokoji, Že mi sociálne dávky nedá, že ma bude mať rada a svoju lásku uvidím v bielom závoji.

Verím v lepšiu budúcnosť a život, pretože ja ľúbim aj teraz, každý deň, že už nebude lietať pilot, a už nechcem vidieť svoj tieň. Že ľudia sa dohodnú a podajú si ruky, a vlaky budú pre všetkých a stále, a že ich nebudú lákať drahé ponuky, a nebudú stáť blbé sochy na piedestále.

Rozhovor so Zbyňom Džadoňom, moderátorom rádia RTI a lídrom spevákom skupiny Collegium SDS Kedy vzniklo rádio v Poprade?

– Rádio RTI je druhá etapa rádia, ktoré sa kedysi volalo Rádio Tatry.

Rádio RTI vysiela od apríla 2005.

Okrem moderovania sa venuješ svojej kapele Collegium SDS, si jej spevákom a lídrom. Aký štýl hudby hráte?

– Podľa mňa každý, kto to bude počuť, v tom bude počuť niečo iné. Myslím, že hudba si nezaslúži, aby sme ju obmedzovali nejakými hranicami. Sú tam vplyvy blues, je tam big beat, jazz, rock.

Ako dlho funguje kapela?

– Sedem rokov.

To je sila, čo povieš?

– Je to sila, ale také dlhé spolunažívanie prináša aj krízy. Nejaké dva roky sme spolu nehrávali. Teraz sme s novou energiou začali znovu hrať.

S ktorou slovenskou speváčkou by si zaspieval duet?

– Je to Katka Knechtová. Bolo by to príjemné, je sympatická. Čo si myslíš o sociálnej situácii, o bezdomovcoch?

– Nezávidím im to. Určite je situácia ťažká, väčšina tejto spoločnosti to ešte nezvláda.

Držím palce všetkým, aby mali svoj domov. Čo si myslíš o sexualite?

– Myslím si, že keď to niekto takto zariadil, tak je to OK. Len nemám rád obťažovanie.

Si ženatý?

– Nie som!

Veríš v Boha?

nb56.indd 22

– V toho svojho súkromného určite verím. Čo si myslíš o obrane majetku zbraňou?

– Je to zložitá vec. Je to upravené zákonom. Lenže zákon sa dá nejakým spôsobom obchádzať. Som za, ale aby bol zákon dodržiavaný. Nemám taký majetok, aby som sa nad tým zamýšľal. Preferujem alternatívne spôsoby obrany - dohovory, útek, sebaobranu.

Aký bude podľa teba rok 2006?

– Dúfam, že pozitívny. Teším sa na peknú jar, teplé leto, že sa roztopí sneh a ja sa budem vnútorne rozmrazovať. Mali by sme byť tolerantnejší k prírode. A ona to ocení.

PETER KORDIAK, POPRAD

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší?

Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Výsledky hlasovania za príspevky v minulom čísle: Do našej uzávierky ste najviac hlasov – 26 – poslali Jozefovi z Bratislavy a jeho príspevku Chodníček, za ním skončil Peter z Popradu a básňou Moja práca so 14 hlasmi a 10 hlasov dostal Fero z Bratislavy a jeho Len pár slov.

JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Dobrý nápad Nedávno som písal o šialencoch, ktorých som videl, ako v januári naskákali do Dunaja, chvíľu si zaplávali a všetko bolo v pohode. Mne bola v tej chvíli naozaj taká zima, že až. Oni sa vedome vystavovali zime, pretože to robili pre svoje zdravie a aby bolo čo napísať do novín. Je tu opäť zima a ďalší „vyznávači zimy“ nám prišli ukázať, aké je jednoduché fungovať na ulici. Mám na mysli reality show Stroskotanci, ktorú vysiela STV-čka. Známu alebo úplne neznámu osobu navlečú do handier z charity, dajú jej so sebou zopár drobností, do ruky časopis NB a vystrelia ju live na ulicu. Nič príjemné hlavne pre „skutočných“ bezdomovcov, pretože snažiť sa zbohatnúť a uťahovať si z takýchto ľudí je veľmi úbohé a tento nápad sa mohol zrodiť len v hlave nejakého magora, ktorý vie absolútne hovno o tom, aké je žiť na ulici. Prečo tam posielať druhých? Prečo si to nevyskúša sám tvorca tohoto nápadu?

Ale nie na 48 hodín, ale tak na 2-3 mesiace, a uvidíme. Najviac ma zarazilo, že v ponuke vecí, ktoré mu dajú na výber, je aj nejaké lacné víno, ako keby to bolo samozrejmosťou, že každý predajca je ožran a chľastá tento bordel. Nedá sa to vysvetliť, že nie všetci sme rovnakí a sú medzi nami aj výnimky. Tak ako nás stále

hádžu všetkých do jedného vreca, aj my si môžeme myslieť, že každý človek, ktorého stretneme, je debil, somár, kradne, smrdí a je prvotriedny opilec. Poviem vám, že je to strašná predstava, pretože keby to tak na ozaj bolo, no s pánom bohom! Čo tak reality show o slovenských politikoch? Tam sa kradne jedna radosť a sú všetci rovnakí.

Určite by im to neprekážalo, pretože sú zvyknutí na televízne kamery a vedia, čo treba v danej chvíli povedať...

JOZEF, GORKÉHO ULICA – PASÁŽ, BRATISLAVA

JÁN

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Vôňa Vianoc „Ruky bozkávam, umyté nohy bozkávam,“ zašveholila moja manželka na vianočnom večierku pri dverách u mojej sestry. Sestra nás nadšene privítala, že sme sa už konečne ukázali. Meškali sme totiž dve hodiny. Moja žena Nataša nevedela, či si má na seba nahodiť šaty á la Madonna alebo á la zápasník sumo. Poradil som jej, aby sa nahodila á la lopata, načo ma ovalila valčekom, lebo lopata nebola poruke.

Sestrino nadšenie vyprchalo rýchlo vo chvíli, keď moja Nataša zhodila z nôh svoje jedenástkové zjazdovky, podľa mňa posledný smrteľný výkrik módy. Mala na nohách navlečené hrubé pančucháče, ktoré podľa nej boli absolútne šik. Našla ich na povale v truhle (dedičstvo po prababičke) najmenej 120 rokov naložené v naftalíne. Vošli sme do miestnosti, kde sa zabávala moja mierne exotická rodinka. Strýko Semjon už ležal bezpečne naložený v alkohole pod stolom, moja babka nadšene tancovala polonahá na stole a dedko sa vzrušene plieskal po svojich reumatických nohách a vykrikoval: „Stará, ukáž, že na to máš a predveď mladým, čo je poriadny striptíz.“ Do exotickej spoločnosti s nami vkročila aj exotická vôňa, ktorá prehlušila vôňu vianočného stromčeka aj dymovú clonu vyvolanú od vypaľovania zobákov mojej tradične ortodoxnej rodinky. Po dvoch hodinách už pridusenej zábavy sestra z obavy, že jej pôvodne sivé, na gaštanovo prefarbené vlasy, opäť osivejú, rozhodla o rozbaľovaní darčekov. Sestra mala pri ich výbere šťastnú ruku. Manžela obdarovala kuchárskou zásterou, synom kúpila boxerské rukavice, babke erotické prádlo a dedkovi veľké balenie viagry. Strýkovi Semjonovi niekde splašila Leninov rád, moja Nataša dostala vypchávky do podprsenky. Iba pri mne sa smutne pristavila a obdarovala ma gumákmi s vysokým opätkom. Meriam totiž meter 54 aj so svojím melírovaným ježkom na hlave. Pri pohľade na moju drahú polovičku povedala: „Trochu som sa pomýlila. Mala som ti radšej kúpiť okuliare na nočné videnie a plynovú masku!“ JÁN VOJTKO, EXPREDAJCA PREŠOV

25.1.2006 18:27:30

56

ŠPIÓN 23 Ivan Kanči na ulici sníva o sláve

Ako Desperado ladík z košických ulíc vyrastal v detskom domove. Keď dospel, musel z neho odísť. Chvíľu skúšal bývať u príbuzných, to sa mu však veľmi nevidelo. „Nechcem nikoho zaťažovať.

Chcem sa postaviť na vlastné nohy sám.

Nechcem byť na nikom závislý. Preto radšej bývam na charite,“ hovorí.

Keď prišiel do metropoly východu, po prvý raz v živote žobral. „Potreboval som nejaké peniaze na prežitie a na cigarety,“ spomína. Žobranie mu síce ani dnes nerobí problémy, nie je mu však po chuti. Ivan sa snaží zamestnať. „Možno sa mi podarí konečne na dlhšie uchytiť v Česku. Idem robiť do Budějovíc. Neviem čo, ale hlavne potrebujem prácu. A chcel by som byť aj slávny...“ dodáva jedným dychom. „Ako

M 1 „Raz budem stáť pevne na nohách a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.“

3

2

Nielen lacné cigarety môžu zabíjať, ale aj pobyt na ulici. Pred ním ministerstvo nevaruje.

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Pre a Proti V jednu januárovú noc som zapol telku a natrafil som tam na diskusnú reláciu (ktoré aj tak nemám rád, lebo neriešia nič, len kecajú). Táto ma svojou témou celkom zaujala. Bola o tom, ako v centre Humenného prerobili jeden objekt na karanténu pre utečencov. Celá rekonštrukcia stála približne 300 miliónov korún. Ľudia aj niektorí politici sú pobúrení. Jednak z výšky investícií, jednak z miesta objektu. Aj keď nemám rád politikov, jeden nemenovaný si ma získal.

Povedal krásnu vec: Tento štát by sa mal postarať najprv o svojich občanov, hlavne bezdomovcov, a až potom dať pomocnú ruku utečencom, občanom cudzích krajín.

6

4

Preukaz predajcu je jedna z najdôležitejších vecí v jeho živote.

nb56.indd 23

VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR TÝŽDENNÍKA ŽIVOT A STROSKOTANEC ŽIVOTA FOTO: JOZEF JAROŠÍK, AUTOR JE MILÝ

Ivan verí, že raz bude v správny čas na správnom mieste...

Mobil od priateľa dostal na Vianoce.

FERO

Desperado. Nie taký klamár... Ani jeho vystupovanie sa mi nepáči. Páči sa mi však, ako rýchlo sa stal slávny a úspešný.“ Ivan si aspoň trochu slávy užil po odvysielaní prvých dvoch dielov Stroskotancov na ulici, v ktorých si známi i neznámi „domovci“ skúšajú, ako je to prežiť len štyridsaťosem hodín bez vlastnej identity a domova. Bol jedným zo sprievodcov týchto odvážlivcov. Mohol verejne rozprávať o svojich pocitoch. „Tých pár minút je veľmi málo, rád by som bol na obrazovke a v novinách oveľa viac.“

A vtedy to začalo vrieť. Boli rôzne argumenty.

Riaditeľ objektu mal jeden veľmi zaujímavý: Keď sa jeho príbuzní vysťahovali do Kanady, vítali ich tam s otvorenou náručou a všetko im zabezpečili. Druhý hosť relácie to tiež potvrdil, akurát s tým, že jeho príbuzní žijú v USA. Zarazila ma jedna vec: Ako títo vzdelaní, ako-tak inteligentní ľudia dokážu porovnávať našu krajinu s Kanadou alebo USA. Tie štáty sa dokážu postarať o svojich sociálne slabších občanov. A postarajú sa aj o utečencov.

Hosťkou relácie bola aj utečenkyňa, ktorá 4 roky žije na Slovensku, študovala tu, celkom dobre hovorí po slovensky, má rada našu krajinu a podľa nej si utečenci všetko zaslúžia.

Bezdomovci sú podľa nej na ulici preto, lebo tam chcú byť, a nie je pravda, že si len ťažko môžu nájsť prácu. Moja zlatá: Z diskusie vyplynulo, že ty si tu mohla študovať zadarmo, lepšie povedané za štátne peniaze, máš

5 Mať v poriadku doklady je dôležité.

Bez nich sa práca nedá nájsť.

prácu, bývanie a žije sa ti bohovsky. Ja, občan tohto štátu, nemám platenú poistku, nemám prácu, o bývanie sa musím postarať sám, keď potrebujem lekársku pomoc, bez známostí to nejde. Realita je trošku krutejšia, ako si myslíš. Len v Bratislave je okolo 3000 „bezďákov“, na ktorých pripadá okolo 100 lôžok v nocľahárňach. A to len cez chladnejšie ročné obdobia. A náš milovaný štát prerába bývalé kasárne na honosné (oproti spomínaným nocľahárňam) ubytovanie pre utečencov.

Toto sa mi ľúbi. Viete prečo? Aj keď sa považujem za Slováka, podľa národnosti som Maďar. Stačí mi ísť do Maďarska, požiadať o politický azyl a budem žiť ako prasa v žite.

P. S.: Rád by som pozval spomínanú ženskú na týždeň na ulicu. Keď ju náhodou poznáte, odkážte jej, nech sa mi ozve. Možno zmení názor...

FERO, OD SARATOV BRATISLAVA

25.1.2006 18:27:34

56

24 PÚTNIK

Pokazené domáce spotrebiče majú v Kongu na svedomí démoni

Posadnutí edím v Paveda centre pre shege a sledujem smutné oči štrnásťročného Rilu. Izba zapácha močom. Niektoré deti sa v noci pomočujú, pretože šok, ktorý prežili, keď sa ocitli opustené bez strechy nad hlavou, na nich zanechal trvalé stopy.

Rilu a jeho troch súrodencov vyhodila z domu teta.

S

Dôvod? Šaman jej povedal, že deti zabili čarami svojich starých rodičov a sú posadnuté démonmi. „Na ulici sme boli rok.

Pamätám sa, že prvú noc pršalo a my sme sa nemali kde skryť. Živili sme sa predávaním papierových vreciek a vody,“ rozpráva so sklopenými očami Rila. „Teta nás potrestala nespravodlivo. My sme starých rodičov čarami nezabili.“ To, čo sa stalo Rilovi, nie je v Kinshase ničím výnimočným. Podľa odhadov humanitárnych organizácií žije v hlavnom meste Demokratickej republiky Kongo na ulici až 20 000 detí. Miestni ich volajú shege.

nb56.indd 24

Šamani a kňazi

„Máme tu 40 detí, ktorým poskytujeme stravu, ubytovanie, základné vzdelanie a môžeme ich vyučiť remeslu, aby sa po odchode neocitli opäť na ulici. Žijeme zo zahraničných dotácii. Jedným z našich cieľov je navrátiť deti späť do pôvodných rodín, alebo im nájsť novú rodinu,“ hovorí sestra Maribelle z tereziánskeho rádu, ktorý v Kinshase prevádzkuje niekoľko Paveda centier. Do Konga prišla zo Španielska. „Často je obvinenie dieťaťa z bosoráctva zámienka, aby ho rodičia mohli vyhnať na ulicu. Hlavný dôvod je, že nemajú peniaze. Ale aj viera v démonov a mágiu je veľmi silná. Mnohí domorodci sú úprimne presvedčení, že všetko zlé majú na svedomí démoni. Pripisujú im na vrub dokonca aj pokazené domáce spotrebiče.“ Deti, ktorých sa rodina zriekne, čaká hotové peklo. Zákony ulice sú kruté. Aj preto prežije oveľa viac chlapcov ako dievčat. Sú silnejší a odolnejší, uživia sa predajom alebo krádežami. Dievčatá si väčšinou zarábajú ako prostitútky.

Na vysokom počte mladých bezdomovcov

v krajine sa podpísala okrem chudoby aj občianska vojna, ktorá vypukla v roku 1997.

Konflikt si vyžiadal tri milióny ľudských životov. „Veľa detí osirelo, ďalšie sa stratili, keď rodiny utekali z vojnou postihnutých oblastí,“ tvrdí podnikateľ a politik Jim Mukenge. Šaman Phillipe Bandu má iné vysvetlenie: „V minulosti bolo možné počarovať iba príbuznému. Teraz môže každý zoslať démona, na koho chce. Preto máme u nás toľko detí posadnutých démonmi.“ Predseda Asociácie prorokov v Kongu Mathiew Mputu tvrdí, že každý démon sa dá z tela vyhnať. „Rodičia by nemali vyhodiť dieťa na ulicu, ale vyhľadať proroka alebo iného spirituálneho vodcu, ktorý zlé sily z tela dieťaťa dostane.“

Démoni a čarodejnice Na zaprášenom dvore sa tiesnia ľudia rôznych vekových kategórii – deti, ich rodičia aj starci. Spoza plachty vyjde sympatický starček. Otec najbližšie stojacej rodiny mu podá vtáčie pero. Starček pristúpi k prvému dieťaťu, prstami mu otvorí ústa a začne ho dráždiť perom v krku. Chlapček vyzerá

25.1.2006 18:28:00

56

PÚTNIK 25 Ak dieťa vyvracia kúsok mäsa obaleného v niti, ktorú mu dal zjesť šaman, démon ho práve opustil. vystrašene, ale nebráni sa. Zrazu ho napne a vyvracia sa doprostred dvora. Starček pozorne preskúma zvratky a na tvári sa mu rozhostí spokojný výraz. „Dám deťom zjesť niť. Na druhý deň ich vtáčím perom, ktoré si sami prinesú, prinútim, aby vyvracali potravu. Keď nájdem kúsok mäsa zamotaného do nite, znamená to, že sa v tele ukrýval démon. Po jeho vyvrátení je dieťa oslobodené od zlých síl,“ tvrdí šaman Phillipe Bandu. Za vyhnanie démona inkasuje dva doláre. Okrem toho vraj dokáže vyliečiť všetky druhy chorôb. „Prvýkrát som sem prišla pred dvoma rokmi. Strašne ma bolela hlava a v nemocnici mi nevedeli stanoviť diagnózu. Šaman mi vytiahol z rôznych častí tela 50 brokov, ktorými ma v noci postrelili čarodejnice, a bolesti pominuli. Odvtedy sem chodím vždy, keď sa mi vrátia zdravotné problémy,“ hovorí Maria Fatuma.

Operácie sa konajú v dome. Jednu z nich sledujeme v šere malej izby. Šaman žiletkou jemne zarezáva do pacientovho tela. Počína si tak zručne, že po rezoch neostávajú jazvy.

Výraz v tvári postihnutého prezrádza, že naozaj cíti bolesť. Šamanovi sa zrazu objavia v dlani broky. Neskôr sme sa zhodli na tom, že ich mal ukryté medzi prstami. „Pravou príčinou chorôb sú démoni, ktorí sídlia v brokoch. Chorých ľudí nimi v noci postrelili čarodejnice,“ tvrdí 80-ročný Phillipe Bandu.

O pacientov nemá núdzu. Svoje liečebné postupy, ktoré zdedil po predkoch, totiž zmodernizoval - žiletka a broky nepatria do tradičnej výbavy šamana.

Zázraky a peniaze V mestách sa pastori a proroci tešia väčšej popularite ako šamani. Nie vždy sú však vzťahy medzi nimi bezproblémové. „Môj otec bol šaman a iní šamani ho zabili čarami. Pred smrťou si nás zavolal a zakázal nám zaoberať

Hudba a tanec pri bohoslužbách privádzajú ľudí do tranzu. sa šamanizmom, pretože šamani používajú zlé sily a nakoniec nás zničia. Ja svojich veriacich od návštevy šamana odrádzam,“ tvrdí pastor Mbulu. Je príslušníkom čoraz populárnejšieho Letničného hnutia. Jeho masovo navštevované obrady sprevádza hlasná hudba a tanec. Ľudia sa vďaka nim dostávajú do tranzu. Niektorí z nich sa v triaške, vydávajúc neartikulované výkriky, zrútia na zem. Pastor mi vysvetlil, že vtedy ich telo opúšťajú zlé sily, pretože zacítili božiu prítomnosť. Veriaci sú presvedčení, že zázraky sa dejú počas obradov pravidelne. Každá omša končí dobrovoľnou zbierkou peňazí.

Niekedy ide o vrecia plné bankoviek. „To, čo sa teraz deje v Kongu, je náboženské šialenstvo. Hlavnou príčinou je zrejme neúnosná sociálna situácia v krajine.

Niektorým ľuďom tak nezostáva nič iné, len veriť v zázrak. V modlitbách trávia celé dni. Toľko prorokov, koľko je ich u nás, niet v celom Starom zákone. Živnú pôdu tu nachádzajú rozmanité sekty a nové náboženstvá. Niektorí podnikavci si z toho

spravili slušný biznis. Dnes si totiž môže hocikto postaviť kostol a zbohatnúť na tom.

Ak chce k sebe pritiahnuť ľudí, stačí rozšíriť správu, že v kostole sa dejú zázraky,“ hovorí podnikateľ Jim. Proroci a zázrační liečitelia vystupujú v masmédiách, liečia smrteľné choroby a vyháňajú zlých duchov. Niektorí dosiahli celonárodnú slávu a chýr o nich prenikol i do zahraničia. Napríklad Mathiew Mputu.

Prijal nás v malom domčeku z bambusových palíc, kde úraduje. Pred sebou mal položenú bibliu, v ruke držal prorockú palicu. Oblečené mal dlhé rúcho podľa vzoru svojich starozákonných predchodcov. „Ja liečim ľudí a vyháňam diabla modlitbami, teda pomocou Ducha Svätého.

Väčšinou stačí zlým démonom rozkázať a telo postihnutého opustia. Komunikujem s Bohom pomocou anjelov a vidím to, čo normálni ľudia nevidia.“ Mputu vyštudoval na univerzite sociológiu. Tvrdí, že potom sa stal svedkom zázraku, ktorý zmenil jeho život: „Keď som sa modlil v horách, zjavil sa mi anjel. Povedal mi, že som vyvolený na to, aby som na zemi rozšíril ríšu božiu.

Najprv som odmietal, veď to je nadľudská úloha. Napokon som však súhlasil. Vôli božej predsa nemožno odporovať.“ Mathiew Mputu už absolvoval turné vo Francúzsku a navštívil aj Moskvu. Údajne tam uzdravil nevyliečiteľne chorých ľudí. Živo sa zaujímal o to, či aj na Slovensku pôsobia proroci.

Chcel, aby som mu našiel takého, čo by ho pozval a prípadne mu zaplatil letenku.

Nesmelo som mu povedal, že na Slovensku už proroci vymreli. Aspoň si to myslím.

TEXT: MARTIN RAJEC FOTO: MICHAL NOVOTNÝ, AUTOR JE FOTOGRAF ČESKÉHO DENNÍKA LIDOVÉ NOVINY V Paveda centrách v Kinshase sa deti snažia zabudnúť.

nb56.indd 25

25.1.2006 18:28:19

56

26 PROTI SRSTI

T

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti!

Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

Kde robia obetaví záchrancovia chybu? udem vám rozprávať príbeh o nevšímavosti a odcudzenosti susedov v panelákovom sídlisku veľkého mesta, ktorý sa stal pred pár rokmi. Bude to príbeh o dobrých a obetavých záchrancoch aj o zlých a sebeckých ignorantoch.

A tiež o tom, ako je už v tejto rubrike zvykom, že všetky mince majú dve strany a nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

B

Tu je príbeh Na treťom poschodí v paneláku prasklo vodovodné potrubie. Pokiaľ domová dôverníčka, či ako sa teraz tej nevďačnej funkcii hovorí, zistila, že to nie je len pretečená práčka či vaňa a našla hlavný uzáver, suseda z druhého poschodia mala v byte vodu po členky. Je to dôchodkyňa, ktorá po operácii chodí len s veľkou námahou v deväťdesiatstupňovom predklone. Naša domová dôverníčka, hovorme jej jednoducho Mária, jej pomohla katastrofu v byte zlikvidovať. S úplne rozmočenými nohami a nervami nadranc sa prišla vyžalovať kamarátke.

Mária plakala, zúrila a srdce jej búšilo ako splašené. Dôvodom jej rozrušenia však nebola samotná potopa a nepríjemná robota s odstraňovaním následkov, ale susedia, ktorí nepohli ani len prstom, aby vytopenej susedke a Márii pomohli. Pritom o nehode dobre vedeli, pretože Mária obehla takmer celý dom, keď zisťovala, kde je hlavný uzáver vody a kto má od neho kľúč. Všetci hneď potom, ako bezradne pokrčili ramenami a pokrútili hlavami, čo najrýchlejšie zavreli dvere.

Nikomu z nich ani len nenapadlo, že by mohli tiež ísť hľadať ten uzáver, doniesť rebrík, handry, kýble či nejako inak pomôcť Márii a postihnutej susedke. Dokonca aj

nb56.indd 26

susedia z vedľajšieho bytu, ktorým hrozilo, že ak prívod nezastavia a následky havárie včas neodstránia, tak voda prenikne aj k nim, ani tí nevystrčili nos z dverí, hoci inokedy ho tam majú strčený stále. Ešte aj dcéra susedky radšej ratovala svojich dva splašené psy a vybehla s nimi von namiesto toho, aby pomáhala matke a Márii utierať vodu.

Trochu nostalgie za starými dobrými časmi Keď som túto historku počúvala, ako prvé sa mi tlačili na um myšlienky o odcudzovaní prirodzených komunít, akými susedia ešte donedávna boli. Kedysi sa ľudia navzájom poznali, navštevovali sa, pomáhali si. Vedeli o svojich problémoch, starostiach aj radostiach. Nie vždy si pomáhali z nezištnej lásky, nie vždy to bolo príjemné, často to bola len poznaná nevyhnutnosť. Jednoducho vedeli, že platí staré známe: dnes pomôžeš ty mne, zajtra ja tebe. Bola to obojstranne prospešná zmes susedskej lásky a pragmatizmu.

Dnes sa naše záujmy končia prahom bytu. Nezaujíma nás ani to, čo sa deje na chodbe, cudzieho človeka potulujúceho sa po dome radšej rýchlo mlčky obídeme, lebo často ani netušíme, či je to sused,

no a to, čo sa deje na našej ulici, to nás zaujíma menej ako osudy ľudí na opačnom konci zemegule. Dnes sa držíme iného hesla: čo ťa nepáli, nehas. Veď platíme dane, poplatky, nájomné, tak nech to riešia kompetentní.

To všetko je z veľkej časti pravda a, žiaľ, asi s tým všeobecným trendom odcudzovania nič nenarobíme okrem toho, že sami sa budeme k susedom správať tak, ako chceme, aby sa oni správali ku nám.

Tým všeobecným trendom však nechcem ospravedlňovať ľahostajné správanie susedov v spomínanom dome, pretože mnohí z nich sa poznali dobrých štyridsať rokov. Isté poľahčujúce okolnosti by tu však predsa len boli.

Kde urobila Mária chybu Skúsila som si predstaviť podobné krízové situácie, v ktorých som sa ocitla ja sama v dome, v robote či na ulici. Uvedomila som si, že ľahostajnosť susedov, kolegov či okoloidúcich pri nejakej problematickej situácii nespôsobuje len odcudzenie, ale svojím spôsobom aj samotný obetavý záchranca, v našom prípade teda Mária. Mária má v sebe prirodzenú charizmu a vodcovské schopnosti, takže človek má pri nej pocit, že

25.1.2006 18:28:49

56

KOMIX 27 ona má všetko pod kontrolou a nič zlé sa nemôže stať. Pri jej autorite ju vždy všetci bez reptania poslúchnu a urobia, čo treba. A tu je kameň úrazu! Mária sa aj v tomto prípade ujala prirodzeného vedenia, ale nevydala susedom žiadne pokyny, nič od nich otvorene nežiadala okrem kľúča k uzáveru, a ten oni fakt nemali. Viac nechcela, tak zavreli dvere. Ona ale podľa seba súdila ostatných a predpokladala, že každý, kto môže, pôjde pomáhať automaticky – bez prosenia.

ROKO OD MIŠKA

Spomeňte si na svoje správanie Možno sa to už stalo aj vám. Priplietli ste sa k nejakej nehode či problému. Ak to nikto neriešil a vy máte v sebe čo len štipku ľudskej slušnosti, pravdepodobne ste sa toho ujali. Začali ste dávať prvú pomoc, hľadať, utierať, nosiť, niekam volať, vybavovať. A všetci vás v tom pokojne nechali. Alebo naopak, ak sa už niekto pred vami ujal riešenia, očakávali ste od neho pokyny, prípadne ste odišli, aby ste mu zbytočne nezavadzali. Alebo sa vám možno stalo, že vaším prvým prirodzeným sebaochranným reflexom v duchu spomenutého hesla „čo ťa nepáli, nehas“ bolo stiahnuť sa a nenechať sa zbytočne zatiahnuť do problému niekoho cudzieho.

Až dodatočne sa vo vás ozvali aj kultúrne nánosy a dobrá výchova, ale už ste stáli, ako tí susedia, za zavretými dverami a zdalo sa vám nevhodné či trápne oneskorene sa angažovať.

Niekoľko ponaučení pre záchrancov aj tých druhých Aké z toho plynie ponaučenie pre Máriu a pre každého, kto sa dá neomylne zatiahnuť do riešenia každého cudzieho problému? Takéto: Keď už ste sa ujali vedenia pri riešení nejakého problému, tak riaďte, a to do dôsledkov. Neostýchajte sa vydávať príkazy, nečakajte na ochotu a hlavne nepredpokladajte, že niekto vyčíta vaše myšlienky a bude vedieť, akú pomoc konkrétne od neho potrebujete. Uvidíte, že len málokto si dovolí odmietnuť.

Pre tých, čo prišli na miesto činu neskôr a chcú pomôcť, ale vedúca záchranárska funkcia je už obsadená, je tu rada, aby otvorene ponúkli konkrétnu pomoc alebo sa priamo spýtali, s čím a ako môžu prispieť.

No a pre tých, ktorým sa pocit spolupatričnosti dostavuje oneskorene, mám tiež jedno ponaučenie: Nikdy nie je neskoro ponúknuť pomocnú ruku, vrátiť sa, otvoriť znovu zabuchnuté dvere. Nezabúdajte, že prejavená vôľa pomôcť sa často cení rovnako vysoko ako skutočná praktická pomoc.

ELENA AKÁCSOVÁ Šéfredaktorka www.station.sk KRESBA: MICH

nb56.indd 27

25.1.2006 18:28:51

56

28 METROPOLA

Sofia ako veľký bazár

Mešitu Banja Baši komunisti zatvorili. Dnes ju moslimovia opäť používajú.

rôzostrašnými historkami opradenú metropolu Bulharska si hocikto predstavuje ako rozpadávajúce sa mesto plné odpadkov, psov a vreckových zlodejov.

Sofia sa však rýchlo mení. Väčšina jej Západom očarených obyvateľov ale zarába máličko a nemôže si dovoliť nákupy v nových luxusných butikoch.

H

v pivniciach s okienkom na úrovni chodníka.

Dostanete v nich potraviny, drogériu i teplú kávu, len si musíte pri nákupe kľuknúť.

Veľkomestský život je v Sofii len pre časť domácich obyvateľov. Ostatní zarábajú príliš málo na to, aby si mohli dovoliť reštaurácie a nočné podniky. Priemerný plat je 200 - 300 leva, čo je len 100 - 150 euro, dôchodky sú 40 leva - 20 eur. Najbežnejším obedom preto stále zostáva banica - slané pečivo z lístkového cesta plnené syrom - a kyslé mlieko.

Sofia je mesto na polceste medzi Orientom a Európou. Hoci sa chce podobať na západ (hlavne centrom s reštauráciami a bulvárom Vitoša s obchodmi najzvučnejších značiek), zostáva svojská. Na Námestí Alexandra Nevského predávajú starožitníci všetko možné. V Nevského katedrále si zas za 25 stotiniek môžete kúpiť dlhú tenkú sviečku a spolu s modlitbou ju zapichnúť do jedného zo svietnikov v slabo osvetlenom chráme.

Svoje služby vám na ulici ponúkne kefami vyzbrojený čistič topánok i babička, ktorá vás za pár drobných odváži na osobnej váhe. Pouliční akvokátikovia a pisárky sa už väčšinou presťahovali do miniatúrnych, úzkych kumbálikov v barakoch blízko centra, na Ulici Márie Lujzy jedna úraduje v kaviarni vedľa dvier od WC. Zato predavači kníh, ktorí nemajú z čoho platiť nájomné, predávajú najnovšie bestsellery vonku. V poslednom čase sú v Sofii populárne piano bary podniky, v ktorých brigádujú študenti hudby a naživo tam hrajú. A nezanikli ani obchodíky

Sofia podľa Iľju

nb56.indd 28

Meno: Iľja Godev Vek: 34 Adresa: Iľja býva s rodičmi v dvojtisícovej dedine Smiljan v Rodopských horách. Smiljan je známy ako dedina fazule. Vraj tu dopestujú najväčšie fazule na svete. Okrem toho tu z niekoľkých prameňov vyviera minerálna voda (niekde dokonca teplá) a niektorí miestni

obyvatelia veria na jej liečivé účinky. Smijlan obývajú kresťania aj moslimovia a nikdy tu nemali medzi sebou rozpory. Veriaci spolu chodia v piatok do kostola a v nedeľu do mešity.

Zamestnanie: Riaditeľ Oddelenia európskej integrácie a medzinárodných aktivít na Mestskom úrade v Smoljane, 15 kilometrov od Smiljanu. „Veľkomesto mi nesedí,“ tvrdí Iľja. „Nemám rád hektický život a uponáhľaných ľudí.

V Sofii som vydržal pol roka, keď som tam pracoval pre vládu. Tu, v horách, robím to isté - propagáciu regiónu a služby cestovného ruchu.“ Iľja žil tri roky vo Washingtone, rok v Londýne a krátkodobo aj inde v zahraničí a pracovne veľa cestuje, ale na rozdiel od prevažnej väčšiny mladých Bulharov nikdy nerozmýšľal nad tým, že by odišiel natrvalo. „Ľudia, ktorých som poznal v Amerike, chodili len do práce a domov. Okrem piatku a soboty sa s nikým nestretávali, nebol čas a priateľstvá tam neboli také silné. Páči sa mi, že v mojom malom meste sa môžem každý deň po práci stretnúť s kamarátmi.“

Sofia podľa Živka Meno: Živko Dimitrov Vek: 29 Adresa: Živko býva s otcom a bratom v paneláku priamo v centre Sofie. Keby to šlo, radšej by mal dom alebo byt v mestečku blízko hlavného mesta. Aspoň by nemal každý večer v preplnených uliciach problémy s parkovaním.

Zamestnanie: Právnik

25.1.2006 18:29:12

Živko je dôkazom toho, že niekedy je lepšie zostať doma a snažiť sa niečo dosiahnuť ako nadávať na vládu a po vysokej škole robiť au-pair niekde na západe. Zoznámila som sa s ním v auguste, keď sme s kolegom stopovali po Bulharsku a on nás zviezol do mesta Vidin. „Takmer každý víkend sadnem do auta a cestujem,“ hovorí Živko. „Zaujímajú ma historické pamiatky. Prešiel som takmer celú krajinu, chýba mi ešte oblasť pri Čiernom mori na severovýchode, pri hraniciach s Rumunskom. A potom začnem odznova.“ Okrem histórie baví Živka salsa.

Tancuje minimálne raz do týždňa a po lekcii zájde s priateľmi do obľúbenej pizzérie na skvelé bulharské pivo. V sofijských uličkách nie je na každom kroku jeden podnik, ale aj tri. „Udivuje ma, že každú noc sú plné,“ smeje sa Živko.

Ako v ostatných postkomunistických krajinách, aj v Bulharsku imponuje ľuďom všetko anglické a západné. Zahraničné (a často už aj bulharské) názvy sa nepíšu cyrilikou, ale latinkou a popri tradičných baniciach sa v pouličných stánkoch s občerstvením predáva čoraz viac pizze. Aj v tých najmodernejších baroch však stále ponúkajú špecifický nápoj airjan - vyšejkrované kyslé mlieko s vodou. Donesú vám ho v kokteilových pohároch so slamkou a ak chcete, môžete si ho osoliť.

Advokátikovia a pisárky, ktoré prepisujú úradné dokumenty, hľadajú čo najlacnejšie priestory.

Typické obchodíky v pivniciach prežili napriek konkurencii hypermarketov. Živko sa nedávno stal členom rady veriacich farnosti Kostola svätej Sofie. Je to najstarší chrám v meste a Sofia bola pomenovaná po ňom. Prvý kostol tu stál ešte za rímskych dôb. Bol veľakrát prestavaný, vždy však pritom dodržali byzantský štýl pravidelného kríža s klenbou v mieste prekríženia. Miestni odjakživa verili, že v kostole straší duch Sofie, dcéry Konštantína Veľkého, ktorá je považovaná za zakladateľku prvého kostola na tomto mieste.

V lete sa Živko stretáva s priateľmi v mestských parkoch. Je to veľmi populárne miesto na debaty. V parku za národným divadlom sa väčšinou rozložia šachisti a pri hre sa nenechajú rušiť hlukom veľkomesta.

obľúbila bulharskú kultúru. Keď bola možnosť vycestovať cez slovenské ministerstvo školstva na 4 roky do Sofie, neváhala ani chvíľu. „Keď kráčate po Sofii, cítite prelínanie histórie a súčasnosti,“ rozpráva Bibiana v svojej obľúbenej „sladkarnici“ - kaviarni, ktorá jej pripomína Bratislavu. „Bulharské dejiny sú veľmi bohaté a je vzrušujúce ich študovať. Najexotickejšie pre mňa je počuť priamo v centre mesta dvakrát denne spievať muezína, keď zvoláva moslimov na modlitby do mešity Banja Baši.“ Bibiana sa snaží navštíviť čo najviac koncertov a výstav, ktorými to v Sofii naozaj žije. „Mám rada aj parky. Najčastejšie chodievam do Južného parku, kde sú od jari do jesene koncerty pod holým nebom.

Sofia podľa Bibiany Meno: Bibiana Košovská Adresa: Bibiana je Bratislavčanka a tretí rok učí na Sofijskej univerzite slovenský jazyk. Do Bulharska zobrala aj svoje dve deti - vtedy 15-ročného syna a 13-ročnú dcéru, ktoré tu študujú na ruskom gymnáziu.

Zamestnanie: Učiteľka. Kedysi poznala z Bulharska len more. Potom ju pozvali do Bulharského kultúrneho centra v Bratislave otvárať výstavy bulharských umelcov a ona si

Len pár kilometrov od mesta je hora Vitoša s peknou prírodou a Dragalevský kláštor s reštauráciami s najlepšou bulharskou kuchyňou.“ Hoci sa v Bulharsku jedáva veľa zeleniny a ovocia, Bibiana priznáva, že tu pribrala. Robia tu totiž neodolateľné turecké sladkosti.

Problémom bulharskej metropoly zostávajú túlavé psy. Zatiaľ nevymysleli, čo s nimi.

Preto ich mesto na vlastné náklady necháva očkovať. Zaočkovaný pes dostane obojok, podľa ktorého spoznáte, že je zdravý.

A Sofijčania ich kŕmia. „Ja sa takto starám o dvoch psov,“ hovorí Bibiana.

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ Ďakujeme spoločnosti SkyEurope airlines za poskytnutie letenky.

nb56.indd 29

25.1.2006 18:29:50

56

30 AHA ICH! Dvanásť známych i neznámych si pred kamerou vyskúšalo život bezdomovca

Stroskotanci

iekoľko odvážlivcov sa všetkým rozhodlo ukázať kapitoly zo života ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Táto šou bola naozaj reality: Museli odovzdať všetky svoje veci, dostali oblečenie z charity, na výber tri z desiatich vecí – pomôcok a sprievodcu z radov predajcov Nota bene. Štyridsaťosem hodín na ulici každého z nich teraz vysiela prvý okruh verejnoprávnej televízie. Čo hovoria na svoj pouličný debut?

N

Michal Benko (28) sprievodca v múzeu vín, Prešov – Bolo to dosť ťažké, žiadny humor! Vonku bola strašná zima a ja som bol navyše v Bratislave celkom stratený. Našťastie bol pri mne predajca Jožo, ktorý mi pomohol nájsť ubytovanie. Bezdomovci, ktorých som stretol, sú v pohode ľudia, už ich nič len tak nerozhádže. Cez deň som predával Nota bene a v noci som takmer ani nespal, čo som sa triasol od zimy.

proste „pomôž si, ako vieš“. Prespával som v jednej rozbitej škôlke, všade samý bordel a zima. Samozrejme, že som sa trochu bál.

Po týchto dvoch dňoch sa na vec pozerám inak. Bezdomovci sú celkom milí, normálni ľudia, ktorí mali v živote smolu, ale značné percento si za svoj problém môže samo.

Jaroslav Zaťko (42), živnostník, Bratislava – Dalo sa to vydržať s myšlienkou, že je to iba tak, že po dvoch dňoch sa to skončí. Je hrozné takto žiť, hlavne teraz v zime. Nemal

Nakoniec som ochorel. Raz som sa dostal do konfliktu s jedným chlapíkom, ktorý mi ponúkal cigaretu. Odmietol som, pretože nefajčím. A on sa úplne rozzúril a začal mi nadávať! Celé tie dva dni mi pripadali ako neopakovateľný zážitok. Dúfam, že si ho naozaj nebudem musieť zopakovať.

som žiadne peniaze, prespával som na stanici. Stretol som pani s kočíkom, ktorá aj s manželom predávala Nota bene. Dosť ma to zarazilo, ale na druhej strane aj príjemne prekvapilo, že si aspoň takto vedia čo - to zarobiť, namiesto toho, aby, povedzme, kradli.

Môj jednoznačný pocit z pobytu na ulici je, že by som sa tam nikdy nechcel ocitnúť.

Jolana Púnová (53) poisťovacia agentka a predavačka, Prešov – Toľko vzrušenia som ešte nezažila!

Bratislava pre mňa bola cudzie mesto, ale našťastie som veľmi komunikatívna a mám rada ľudí, takže som si poradila. Predajca Miloslav, môj strážny anjel, mi povedal, čo a ako, a už som aj predávala. Cítila som sa ako ryba vo vode – aký to môže byť

Štefan Anderko (29), vychovávateľ v detskom domove, Bratislava – Mal som z toho úžasný a nezabudnuteľný pocit. Ale vážne – bolo to drsné. Poviem úprimne, dal som sa na to hlavne kvôli peniazom, inak by som to neurobil. Ale lákala ma aj tá skúsenosť. Celý deň som sa snažil zarobiť peniaze na stravu a hlavne na nejaké slušné ubytovanie.

Policajti boli v pohode, iba ma prelustrovali.

Nemal som šancu sa nikde ubytovať, Inzercia

nb56.indd 30

25.1.2006 18:30:55

56

AHA ICH! 31 Inzercia

Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina Tel.: 041 / 763 33 67 fax: 041 / 764 11 11 www.frontinus.sk

najskôr prácu sám, pretože podľa neho je scestné čakať na ponuky. Tvrdí, že počas prvej noci si dohodol tri zamestnania.

Každý bezdomovec má podľa neho šancu dostať sa z najhoršieho, len to musí naozaj

problém pre predavačku? Bola mi zima, tak som si išla kúpiť čiapku k Číňanom, ale nemala som dosť peňazí. Nakoniec mi ju dali za 50 korún, čo som si zarobila.

Prespala som na stanici, medzi ľuďmi. Tam som poriadne videla všetku tú biedu. Teraz keď som už doma, cítim sa ako milionárka!

Som zdravá, mám kde bývať, čo jesť...

A okolo mňa sú ľudia, ktorí ma majú radi.

Veľmi ľúto mi bolo Dušanka Cinkotu, on je taký mladý, citlivý chlapec, nikdy nezažil ani chudobu, ani hlad. Ja už som v mojom veku zažila aj horšie veci.

Viktor Magic (34), podnikateľ, Senec – Prežil som to celkom v pohode, bral som to len ako hru. Keby som to mal zažívať denne, bolo by to asi podstatne horšie, ale určite by som sa snažil niečo si nájsť.

Moja sprievodkyňa bola veľmi milá pani,

si, že sociálna pomoc ľuďom na ulici je u nás totálne krivá, povedal by som, že ani neexistuje.

Dušan Cinkota (35), herec a moderátor, Banská Bystrica – Najhoršie bolo zistenie, že nemám žiadnu šancu. Som síce človek, čo je zvyknutý bojovať do poslednej chvíle, no musím priznať, že som sa dostal do slepej uličky. Tí ľudia žijú v absolútne neľudských podmienkach, sú z nich zvieratá. Bol som

chcieť. Tým, ktorí sa so svojou situáciou zmierili a nechcú so sebou nič robiť, treba pomôcť.

TEXT: LUCIA VDOVJAKOVÁ, AUTORKA SA PRESŤAHOVALA FOTO: AGENTÚRA ELAIA

Inzercia

všetko mi povysvetľovala. S predajom som nemal žiadny problém. Ani v noci to nebolo zúfalé, nejaký čas som prečkal v podnikoch a potom na železničnej stanici v Nových Zámkoch.

Vladimír Kampf (39) reportér týždenníka Život, Dechtice – Bola to celkom dobrá skúsenosť, no niečo podobné som zažil aj inde vo svete.

Zarazilo ma však, akí sú ľudia na Slovensku bezradní, akoby rezignovali. Mnohí si za to, že sú na ulici, môžu sami, ale niektorým sa určite dá pomôcť. Stretol som sa napríklad s tehotnou Olinkou. To bolo naozaj strašné.

A nájsť si ubytovanie nie je vôbec ľahké.

Keď nás policajti vyhnali v noci zo stanice von do zimy, lebo čakáreň na tri hodiny zatvárali, mladí chalani opodiaľ sa len smiali a tvrdili mi, že to s ubytovaním nemôže byť až také zlé, že sa niekde ubytovať určite dá. Tak som šiel s nimi do útulku, aby sa sami presvedčili, že to nepôjde. Myslím

nb56.indd 31

Koncert pre deti celkom premrznutý, myslel som na to, ako vonku pred pár dňami zamrzol človek...

V útulku to bolo naozaj šialené, tlačilo sa nás tam asi deväť. 48 hodín som nezvládol kvôli depresii. Bolo mi z toho nanič.

Hocikto a hocikedy sa môže z nejakého dôvodu ocitnúť na ulici. A štát týmto ľuďom vôbec nedokáže pomôcť! Ľudovít Kaník (40), bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník bol bezdomovcom v Brne, kde predával partnerský časopis Nota bene, český streetpaper Nový prostor. Pre časopis Život povedal, že sa snažil urobiť všetko pre to, aby mal na jedlo a na zaplatenie nocľahu. Snažil sa nájsť si čo

Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a Klub detskej nádeje pozývajú na benefičný koncert, ktorého cieľom je podporiť organizovanie letných táborov pre deti liečené na onkologické a kardiologické ochorenia.

Kde: PKO Bratislava Kedy: 22.02.2006 od 18:00 Kto: OBD, Para, Puding pani Elvisovej, Cliché, Lady Kazoo, Čisté tvary Cena: 120 Sk Vstupenky si môžete zakúpiť od 1.2.2006 u Dr. Horáka na Medenej ul. a v informačnom centre BKIS na Klobučníckej ul.

25.1.2006 18:31:10

56

32 RECENZIE Inzercia

HUDBA

Coldcut: Sound Mirrors Ninja Tune / Wegart www.wegart.sk

22 destinácii priamo z BRATISLAVY

od 340 Sk Jednosmerne, bez letiskových poplatkov.

Tarifa je limitovaná počtom miest, platí pre vybrané destinácie.

skyeurope.com 02 4850 4850

Je to poriadny nárez, ten Coldcut. Rýchlo a presne odhalí prierez tlačenkou hudobných žánrov. Je chutná a plná prekvapení. Treba si na ňu zvyknúť, ale keď sa tak stane, už vás nezachráni žiadna špecialita svetovej kuchyne. Šéfkuchári Matt Black a Jonathan More alias Coldcut sú odborníci na výborné menu, a i keď ho neobnovujú často, vždy sa oplatí navštíviť ich lokál. „Priměřeně, přiměřeně“, asi takto si predstavujem ich tajný recept na prípravu aktuálneho „Plat du jour“.

Ako skvelé predjedlo poslúži „Man In A Garage“. Titulná skladba, pomalý, ale o to príjemnejší rozbeh s jemnými vôňami a príchuťou. Ak dostanete chuť na niečo s čiernym korením, je tu Roots Manuva v True Skool a ak nestačí ani to, máte možnosť ochutnať pikantný hlavný chod v podobe Everything Is Under Control. Labužníci určite ocenia minútky Boogieman, This Island Earth alebo Just For The Kick. Dokonca ani tí, čo majú radi sladké, neobídu naprázdno. Walk A Mile In My Shoes či Sound Mirrors dokonale uspokoja každého vášnivého milovníka glukózy.

Musím priznať, že som sa najedol dosýta, a tak z pohodlného kresla už len Inzercia dodávam: nezabudnite, že v najlepšom treba prestať!

Sonor

KNIHY

Krehké ako chryzantémy - výber čínskej ženskej poézie od 2. storočia pred Kristom do 19. storočia Vydavateľstvo Petrus Čínski básnici si radi vypili víno, a potom sa opájali krásou sveta. Čo inšpirovalo čínske poetky?

Odpoveď dáva drobná knižka drobných básní, mapujúca čínsku ženskú poéziu vyše jedného tisícročia. Ich básne pripomínajú maľbu na hodvábe. Je v nich tradícia, precíznosť, zmysel pre detail, v ktorom sa skrýva životná skúsenosť.

Erlend Loe:

Naivní. Super.

Vydavateľstvo Nakladatelství Doplněk Severská literatúra zažíva veľkú celosvetovú pozornosť. Erlend Loe píše jednoducho,

nb56.indd 32

pretože je to súčasťou jeho manifestu. V Nórsku patrí medzi predstaviteľov tzv. nového naivizmu. Tento smer od 90. rokov 20. storočia reaguje na preestetizovanosť literatúry. Jeho román Naivní. Super. si získal kritikov aj širokú verejnosť. Jednoduchým jazykom hovorí o zložitých veciach. Mladý osamelý muž si nájde svojský spôsob ako čeliť zamotanosti sveta.

Bratislava Kozia 20

Košice Mlynská 6

Banská Bystrica Dolná 8 Žilina Bottova 2

Eva Kantůrková:

Jsem osoba vzdorovitá a neposlušná Vydavateľstvo Host Eva Kantůrková uvádza pri príležitosti svojho jubilea druhú knihu esejí.

Signatárka a hovorkyňa Charty 77, poslankyňa

www.artforum.sk ČNR a predsedkyňa Obce spisovateľov v tejto zbierke uvažuje o témach týkajúcich sa súčasnosti. Prvou knihou Kantúrková za sebou necháva obdobie disentu.

Texty druhej knihy vznikali od roku 1990.

Kantúrková ich zhrnula pod občiansky neposlušným názvom, ktorý je dobrou zárukou otvorenosti jej esejí.

25.1.2006 18:31:25

Inzercia

nb56.indd 33

25.1.2006 18:31:56

56

34 KRÍŽOVKA www.aspekt.sk

Autor: Ján Piaček

politická strana

cesta stopom

Po vylúštení krížovky budú traja z vás odmenení knihami z vydavateľstva Aspekt. Správne odpovede nám zasielajte do 20. dňa v mesiaci na inzercia@notabene.sk.

Pripojte svoje celé meno a adresu, aby sme vám mohli zaslať výhru. Knihy z vydavateľstva Aspekt za vylúštenie krížovky z minulého čísla („„...tá moja mi už roky lezie do peňaženky“) dostanú Žofajová Alžbeta, Piešťany, Soňa Kollárová, Prešov, Lýdia Balážová, Žilina. Srdečne blahoželáme!

2

oddelenie neogénu

Pomôcky: skratka ALOR, ARN štátu ASAR New York ATOKAN

tropický strom

rieka v Austrálii

nočná ťažoba

Rím

Amilov priateľ

1

zvončeky

ukazovacie zámeno

EČV Galanty

3

vybočenie z vetnej stavby

holá

Šarha pracuje na stave štvorček (skr.)

rieka v Turecku

dávka žiarenia značka farby na vajíčka

značka nákladných áut

filipínska sopka

neúspech (hovor.)

časť textu

povoz

vrchný karbón v USA

NB

rieka a mesto v Česku

rieka pri Omsku

čistiaci prášok

Mohamedov druh

typ ruských lietadiel

venezuelský básnik

NB

Pomôcky: značka MARA nemeckých MURRY motocyklov SAPAN chytal

potreba ženca značka argónu

pokorenie

značka astátu

alely

diaľková doprava opytovacie zámeno

uhľovodík

NB

posvätný býk

krádež snem v Izraeli

Radovan (dom.)

nemilosrdne časť tenis. rozprávková zápasu postava patagonský hlodavec

NB ukazovacie zámeno

mesto v ČR

365 dní

štát v Amerike

Anno Domini

odev

NB

bicykel (hovor.)

európsky pohár (skr.)

obväzová hora potreba v Španielsku

tu máš! cudzie muž. meno

EČV Košíc

kód Vatikánu Voice Anster Back

kráča robil kópie

dravá ryba

young lady (skr.)

zlato (lek.)

rímska minca

český básnik

kód nemčiny

druh pera

kôrovec

značka sodíka

druh slona

latinská spojka

likérnik

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z ôsmich distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Šéfredaktorka: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Ditribúcia:

Bratislava:

Košice: Banská Bystrica: Nitra: Prešov: Žilina: Levice: Piešťany: Nové Zámky: Poprad:

Podporili nás:

nb56.indd 34

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Mgr. Jana Čavojská, 0903 546 742, 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, www.tripsoft.sk Sandra Tordová, riaditeľka OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Martin Opeta, zástupca riaditeľa OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, Sociálni pracovníci: Katarína Opoldusová, Renáta Chovanová, Peter Adam, poradcovia@notabene.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/613 22 01, helena.havrilova@zoznam.sk Slovenský Červený kríž, Zoltán Frasanelli, 048/415 36 85, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra, Marián Laboš 037/772 17 38, charita.nr@ba.telecom.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Daniel Závecký, 0903 965 216, risen@centrum.sk DCH Nitra, Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová 041/7244795, charitaza@post.sk.

JPK – Ježiš pre každého, A.Kmeťa 24, 934 05 Levice, Dušan Peter, dusan@jpk.sk UZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Marcela Ocvirková, domum@kios.sk Fond rozvoja kultúry a vzdelávania, n. f., Ul. SNP 32, 940 62 Nové Zámky, Béla Magyar, belamagyar@zoznam.sk Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Erika Mižigarová, Popradské nábrežie 3, 058 42 Poprad, socialne@msupoprad.sk

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR 25.1.2006 18:31:59

56

FOTORIPORT 35

Eurostanica umunsko sa teší do Únie. Z miest, ktoré navštevujem, postupne miznú pohodové a typicky zanedbané reštaurácie a nahrádzajú ich nablýskané podniky s vykachličkovanými záchodmi.

V meste Oradea, na hraniciach s Maďarskom, prerábajú aj železničnú stanicu. Donedávna to bolo miesto žobrákov, bezdomovcov a nevábne voňajúcich čakární. „Teraz z toho robíme eurostanicu,“ smeje sa fúzatý

R

nb56.indd 35

robotník v žltej prilbe. Prestavba sa začala pred pár týždňami tým, že predavačkám lístkov vymenili obyčajné sklá za eurookná.

Potom zatvorili čakárne, aby mohli zhodiť omietku. Rumunský neporiadok však zatiaľ v hale zostal, a to aj napriek tomu, že snaživá upratovačka dvakrát denne pretrie podlahu mopom.

JANA ČAVOJSKÁ

25.1.2006 18:32:22

nb56.indd 36

25.1.2006 18:32:55

ALAN HYŽA: PO CUNAMI AUTOR JE FOTOREPORTÉR TÝŽDENNÍKA PLUS 7 DNÍ