NOTA BENE 58

58 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

APRÍL ‘06

nb58.indd 1

24.3.2006 15:51:16

58

2 INZERCIA

Európu máte teraz doslova na dosah! Čím skôr si zarezervujete letenku, tým lacnejšie si môžete vychutnať všetky krásy Európy a tešiť sa z množstva krásnych zážitkov.

nb58.indd 2

24.3.2006 15:51:37

58

Z OBSAHU 3 6 - 9 Téma

14 - 15 Záhady

24 Aha ju!

V tieni Proroka

Neuveriteľné???

Šťastná

Ak sa povie Pakistan, väčšina za nás si zrejme spomenie len na správy o teroristoch z Al-Kaidy, ukrývajúcich sa v nedostupných horách na hranici s Afganistanom. Svet je však pestrý. Udialo sa tu toho v poslednom čase príliš veľa.

Ani Slovensko neobchádzajú záhadné udalosti a ťažko vysvetliteľné javy. Nie sú to „len“ kysucké gule, ktorým, žiaľ, publicita uškodila. Tie čo sa dali odniesť, naložiť a odviezť, už dávno z nevyužívaného kameňolomu záhadne zmizli... Na záhradky.

Kedysi chcela byť zdravotnou sestrou. Ľudské utrpenie a umieranie, ktoré zažila počas školskej praxe, jej však nedalo spávať a otázky o zmysle života ju priviedli až k štúdiu teológie. „Vtedy mi ani nenapadlo, že budem ’normálnou‘ farárkou.“

28 - 29 Metropola

30 - 31 Príbeh

35 Fotoriport

Dublin ako pesničkový rytmus Baruška

Parte

Dublinské puby skutočne žijú. Legendárny guiness tečie, muzikanti hrajú a ľudia sa fakt bavia. Všetci spolu a poriadne nahlas. Íri sa ešte nikdy nemali tak dobre ako teraz.

Napriek tomu tam niektoré veci fungujú veľmi zvláštne.

Barborka sa narodila s Downovým syndrómom. „Tušila som, že bábätko asi nebude zdravé. Jasné, že sa mi na chvíľu zrútil svet, no vzchopila som sa. Ľútosť prevalcoval úžasný pocit – mám dcérku, ktorá žije, dýcha. Bude nám spolu dobre.“

11. marca zomrel vo svojej cele v Haagu Slobodan Miloševič. Vojnový zločinec, ktorého nestihli odsúdiť. Pre jedných vrah, ktorý zničil všetko a Balkán premenil v krvavé šialenstvo, pre iných martýr, svätec a zbožňovaný hrdina.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti napomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu nb58.indd 3

24.3.2006 15:51:57

58

4 KONTAKTY

POZOR!

EDITORIÁL

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na nové číslo

SMS PRE PREDAJCOV

Noviny a novinky

31.03.2006 10:00 Ahojte, chcem pozdravit predajcu NB pred Ikeou v BA. Je to taky strapaty, sympaticky, mily mlady muz. Prajem mu, aby sa mu podarilo co najskor vyriesit svoj zivot.

15.03.2006 Zvyknem si kupovat Nota bene vacsinou na Sturovej u. smerom na SAF. n. stal tam mlady muz skromne, nenapadne, bolo mu zima, a prejavil mi vdaku. Ani nevedel ze v tej chvili sme si pomohli vzajomne, ved obdarovanym je vlastne aj darca. Dobre mi to padlo a popri svojich starostiach mi bolo na dusi lepsie. dakujem. Olga. A este cosi mudre: Ak chces zavodit, zavod v ludskosti!

Pomaly, pomaly som tu už tri mesiace.

Od prvého dňa, ako som sem prišiel, ma upútala architektúra a moderné technologické vybavenie. Veci, ktoré som predtým videl len vo filmoch, sú zrazu predo mnou. Miesta v Bratislave ako Staré Mesto, Petržalka, Slavín, Devín, Rača sa mi veľmi páčia. Staré Mesto reflektuje históriu Slovenska, Slavín nám umožňuje spomínať na našich vojakov, ktorí padli v Druhej svetovej vojne, a výhľad z neho na Bratislavu je fascinujúci, Petržalka, bytový systém v Bratislave, je nádherná panoráma a dobrý spôsob, ako využiť rozľahlý priestor, Nový most a most Apollo boli pre mňa skutočnou atrakciou. Novinkou sú pre mňa aj moderné električkové trate a trolejbusy, prvýkrát som ich videl až v Bratislave. A doteraz som prekvapený, keď sa dvaja ľudia na ulici pred všetkými bez akýchkoľvek rozpakov pobozkajú.

V našej kultúre nie sú bežné takéto prejavy sexu. Väčšina ľudí u nás stále verí viac v rodičmi dohodnuté sobáše ako v sobáše z lásky. V našej kultúre nenájdete vo voľnom predaji ani časopisy s nahými dievčatami na obálke, aké tu u vás bežne dostať v stánkoch. Prvé dni som sa strašne hanbil čo i len pozrieť na taký časopis, keď som išiel okolo nejakej predajne.

Hoci sú veľké rozdiely medzi našou a vašou kultúrou, spoločné je to, že my všetci sme ľudia bez ohľadu na rozdielnu rasu, pôvod, miesto, kde žijeme. Všetci máme v sebe ľudskosť, jeden druhého máme radi, pomáhame si a navzájom rešpektujeme naše vierovyznania, kultúru a tradície.

SHIVA PRASAD PAUDEL, AUTOR JE Z NEPÁLU

10.03.2006 19:40 Tulala som sa po Blave. Incheba – Narodne dni kariery ci neuspesny pracovny pohovor ma zdeptali pocitmi zbytocnosti, samoty.

Ukoncena vysoka skola mi nezarucuje najst si pracu, tak prepadam pocitom zufalstva.

Stretnutie s predajkynou NB na vlakovom nastupisti c.1 na Hlavnej stanici ma nutilo zamysliet sa, aki sme my ludia nespokojni.

Mam co jest, mam kde byvat, mam rodicov, tak sa ospravedlnujem Bohu a aj bezdomovcom za nas „ludi“ co este nevedia, co je to byt na dne bez nicoho. Jana J 08.03.2006 13:12 Vcera som bol v Ba za mojim malym bratrancom ktory lezi na Kramaroch.

Nezabudnem na ten pohlad jeho oci, pohlad vdaky a radosti, ked ma zbadal vo dverach.

Cestou naspat ma tym istym pohladom obdaroval aj jeden predajca. Tak som mu ponukol cigu. Ale ked prisli dalsie styri zufalo smutne tvare a potom dalsie, uvedomil som si tu hroznu bezmocnost. A tak citam marcove cislo a smutok mi pada na tvar.

0 9 1 5 779 746 08.03.2006 15:44 Raz som pri kupe NB dala predajcovi schvalne o 20 sk viac. Ani si to nevsimol.

Trocha ma to mrzelo, ale povedala som si – predsa pomahas preto, ze chces, nie preto, aby ti dakovali. V tomto mesiaci som mu dala o 10 sk viac. Radostne zadakoval s poklonou a este na mna po mojom odchode volal – prijemne citanie. Mala som dobry pocit. Maria 08.02.2006 17:59 Neda mi nenapisat :-). sedim vo vlaku a citam NB, ktore som si kupila od pana gregora pred s.telecom... co ma zaskocilo? za svet som v plnych vreckach nevedela najst dost drobakov. on mi s usmevom povedal toto: ja vam ho rad dam, aj ked nemate celych 30 sk“. on ktory nema dost, chcel darovat mne...

Nakoniec sa peniazkov naslo dost, ale jeho laskavost predbehla tento uspesny obchod :-). skratka, pan gregor urobil moj den krajsim. a naucil ma, ze staci mala laskavost, ze prave ona premiena srdce! takze dakujem :-). Janka, studentka socialnej prace KLIKNITE SI NA NÁŠ NOVÝ WEB

www.notabene.sk Inzercia

ZRNKO biopotraviny

OZ Proti prúdu ďakuje všetkým darcom, ktorí podporili činnosť stanového mestečka darovaním oblečenia, jedla, príspevkov na benzín a ďalších finančných darov.

Ďakujeme, pani doktorka!

Moje meno je Stanislav a na ulici som od 8 rokov s malými prestávkami. Na ulici som veľa spal, ale nikdy sa mi dosiaľ nestalo to, že by mi ukradli moje okuliare, bez ktorých takmer nič nevidím. Mojím zamestnaním je predávať časopis Nota bene a vďaka ľuďom z tohto časopisu som získal kontakt na veľmi príjemnú a ochotnú pani doktorku z Očnej optiky Diana na Panenskej 3 v Bratislave. S radosťou a ochotou sa ma ujala a vôbec jej neprekážalo, že som človek, ktorý nemá strechu nad hlavou. Mne aj môjmu kamarátovi urobila kompletné očné vyšetrenie a popritom nás ponúkla aj dobrým čajíkom. Touto cestou sa jej chceme poďakovať, že nerobí rozdiely medzi ľuďmi a že v každom vidí človeka, bez ohľadu na to, či je bezdomovec, alebo boháč.

STANISLAV HEČKO A MICHAL JANČICH

Inzercia

Agatex, s.r.o.

Kompletné zariadenie interiéru bytovým textilom, výroba teflónových obrusov

Cesta na Červený most 10 (neďaleko Patrónky) Tel: +421 2 5479 3795, agatex@agatex.sk, www.agatex.sk

nb58.indd 4

24.3.2006 15:52:49

58

KONTAKTY 5 REAGUJETE Ad: NB 56, redakcia: Z obsahu Bez akýchkoľvek pochybností sa v obsahu na tretej strane konštatuje: „Starosta Bratislavy - Starého Mesta Peter Čiernik najprv odmietal čo i len rozmýšľať o riešení situácie ľudí bez domova. Až potom, ako petíciu podpísalo vyše 1200 občanov a na ulici zamrzol osemnásty človek, prisľúbil spoluprácu.“ Je to zavádzajúce a poškodzujúce osobu starostu. Autor sa snaží vzbudiť dojem, že sa starosta nečinne prizeral a len počítal zamrznutých bezdomovcov, čo je lož. Miestny úrad totiž pod jeho vedením podniká desiatky aktivít na pomoc bezdomovcom a sociálne odkázaným občanom.

Stanislav Jurikovič, vedúci referátu komunikácie s verejnosťou

Ad: NB 56, Ivica Wirghová: Osemnásť mŕtvych Mestská časť Staré Mesto (MČ) a jej starosta riešia problémy bezdomovcov už dlhodobo. Celoročne im poskytuje pomoc a pôsobí aj preventívne, keď sa snaží finančne a vecne pomáhať ľuďom, ktorí sú na hranici bezdomovectva. MČ vyhradila v tomto roku na sociálne veci vyše 40 miliónov korún. Z týchto peňazí poskytuje pomoc a služby nielen akútne

INZERÁTY PREDAJCOV Kto daruje, alebo lacno predá mobilný telefón? Veľmi by ste mi pomohli. Ďakujem.

Jana 1319, Univerzitná knižnica

odkázaným bezdomovcom zo Starého Mesta z ulice, ale aj iným odkázaným v rámci prevencie. Koncepcia sociálnej politiky MČ na roky 2005 - 2007 obsahuje konkrétne opatrenia na riešenie problémov občanov v hmotnej núdzi a občanov bez prístrešia. Napríklad v roku 2005 vyplatila v rámci jednorazových finančných výpomocí bezdomovcom cca 40 000 Sk, ďalšími príjemcami finančnej pomoci bolo 129 dôchodcov. Prevádzkuje chránené bývanie Domov pre osamelých rodičov a pre obete domáceho násilia. 8. februára napríklad darovala kurivo stanovému mestečku v mestskej časti Bratislava Vrakuňa. Pozitívne referencie na aktivity MČ poskytnú mnohé občianske združenia, medzi inými Bratislavská katolícka charita, útulok Domov pre každého, OZ Brána do života, OZ Prima, Krízové centrum Maják nádeje.

Na území MČ zamrzlo túto zimu v skutočnosti deväť ľudí.

Stanislav Jurikovič, vedúci referátu komunikácie s verejnosťou i by mali mestá bezdomovcom pomáhať? A kto iný?! Nedávno som videla film o bezdomovcoch na ORT (Moskva). Muž, ktorý si odsedel svoj trest, sa začal venovať bezdomovcom.

Dohodol sa s pár firmami, ktoré ich zamestnali, väčšinou na stavbách. Kdesi odkúpil (získal?) starý vagón, ktorý sa vykuroval, dal tam niekoľko postelí, stoličku, malý stolík, skrátka, urobil veľmi

Č

skromný prechodný domov pre niekoľkých ľudí bez domova, ktorí CHCELI zmeniť svoj život. Nastolil dosť prísne podmienky: žiaden alkohol v pracovnom čase, poctivá robota. Chlapi sa vždy medzi sebou dohodli, čo si kúpia a uvaria, samozrejme, dosť skromne, pretože každý chcel ušetriť čo najviac. A podarilo sa.

Po nejakom čase sa mohli o niečo lepšie obliecť, našetriť si na nejaké bývanie. Boli zasa ľuďmi. Ako vidíte, niekedy stačí dosť málo. Myslím si, že podobnú pomoc by určite zvládlo každé mesto. Chce to iba snahu pomôcť, dať hoci i malú šancu. A, samozrejme, musia to chcieť aj samotní bezdomovci. Ako čítam váš časopis, zdá sa mi, že väčšina by podobnú podanú ruku s radosťou a vďakou prijala.

M. Kuruczová

Ad: NB 55, Ivica Wirghová: Zoženiete zbraň oficiálnou cestou ľahko?

Chcel by som upozorniť na malú nezrovnalosť. Ivica Wirghová tvrdí, že „guľôčkové zbrane“ si môže podľa zákona kúpiť každý. Nie je to pravda, pretože sú zaradené ako zbrane kategórie D, a tie sú obmedzené vekom. Ako používateľ týchto športových zbraní som pokladal za povinnosť informovať vás.

Nepravidelný čitateľ Rado Príspevky z priestorových dôvodov krátime.

Na vysokej nohe

Prosím dobrých ľudí, ktorí majú v ponuke podnájom do 5000 Sk mesačne, aj na splátky. Kontakt: 0910 236 932, Štefan 1506, Kika Hľadám prenájom chaty s elektrinou v Bratislave do 1500 Sk mesačne pre dve osoby a psa. Kontakt: 0918 042 448, Jozef 229, Most SNP Poprosím dobrých ľudí o darovanie funkčného PC s Windows XP Professional.

Potrebujem ho na podnikateľskú činnosť. Ďakujem.

Kontakt 0910 514 759, Zuzka

nb58.indd 5

Vďaka výherkyni večere v reštaurácii Krishna, pani z Košíc, ktorá nemohla za indickou kuchyňou pricestovať do Bratislavy, sa deň po Jozefovi stretli za plným stolom dvaja Jozefovia. Exotické jedlo bolo pre nich nečakaným a príjemným zážitkom. r

To ste ešte nezažili! Dobrá večera s predajcom, ktorého si vyberiete, v najexotickejšej reštaurácii u nás! Stopercentne indická reštaurácia Krishna v Dome kultúry Trnávka s pravými indickými lahôdkami, ktoré pripravujú praví indickí kuchári, prichádza s jedinečnou ponukou! Spomedzi SMSiek, ktoré nám posielate, vyžrebujeme každý mesiac jedného šťastného odosielateľa, a ten zažije autentickú chuť diaľok naplno!

24.3.2006 15:53:04

58

6 TÉMA

Dnešný Pakistan pripomína sud pušného prachu.

Zbrane, drogy, nepokoje, teroristi, chudoba…

V tieni Proro nb58.indd 6

24.3.2006 15:53:27

58

TÉMA 7 sa povie Pakistan, väčšina za nás si zrejme spomenie len na správy o teroristoch z Al-Kaidy, ukrývajúcich sa v nedostupných horách na hranici s Afganistanom. Svet je však pestrý.

Udialo sa tu toho v poslednom čase príliš veľa. Najväčšou prírodnou katastrofou uplynulého roka bolo zemetrasenie v Kašmíre, ktoré si vyžiadalo 85 tisíc obetí. A nedávno v uliciach pakistanských miest zase demonštrovali tisíce ľudí proti karikatúram Proroka Mohameda.

Ak

Karakoram Higway je zrejme najslávnejšia horská cesta. Než dosiahne úpätie najvyšších vrcholov sveta, kľukatí sa údolím rieky Indus. Pri meste Besham, kde sú čínske investície – cesty a priehrady - viditeľné na každom kroku, sa nachádza najväčší tábor pre tých, ktorí vlani v októbri prišli počas zemetrasenia o všetko. Nazýva sa Maira camp a býva v ňom 40 tisíc ľudí. „Armáda rozhodla, že do konca marca sa musí tábor vyprázdniť a ľudia sa musia vrátiť do svojich domovov,“ vysvetľuje nám major Shahzád, veliteľ Maira campu. Znie to neuveriteľne. Do konca marca? A kam sa ľudia vrátia, keď majú zničené domy a ešte stále sa obávajú nových otrasov a zosuvov pôdy, ktoré sú tu takpovediac na dennom poriadku?

Armáda však rozhodla. Príkaz je príkaz. „Ľudia sa musia opäť stavať na vlastné nohy, my im v tom pomôžeme,“ dodáva major Shahzád.

Dnešný Pakistan pripomína sud prachu.

160-miliónový štát, kde je väčšina populácie negramotná, vznikol v roku 1947 po osamostatnení sa moslimského obyvateľstva od Indie. Dodnes nemá presne

definované hranice. Na juhu sa rysuje hrozba autonómneho Baločistanu, na západe je otázkou času nezávislý Paštúnistan, nuž a na východe je zemetrasením postihnutý Kašmír už dlho neuralgickým bodom vzťahov dvoch večných rivalov a jadrových mocností – Indie a Pakistanu, teda krajín, ktoré už viedli medzi sebou dve vojny.

Divadielko „Už idú!“ skríkol recepčný hotela v centre Pešaváru, legendárneho mesta Paštúnov a najslávnejších bazárov Orientu. Dnes sú však obchody pozatvárané. S obavami sa očakáva ďalšia rally – demonštrácia po modlitbe v mešitách. Naposledy to tu spodina vyplienila. Horeli ikony globalizmu: predajne nórskeho mobilného operátora Telenor (kajúcne sa svojim zákazníkom ospravedlnil za karikatúry proroka Mohameda a ponúkol im 50-percentnú zľavu), zastúpenia leteckých spoločností, hotely, diaľkové autobusy.

V Lahore pri indickej hranici pred dvoma týždňami zabili ôsmich ľudí.

Neverím vlastným očiam. Po ulici pokojne kráča sprievod, viac happening než demonštrácia, a dvaja vpredu ťahajú zo desať metrov dlhý, červený... že by koberec pre oficiálnu návštevu? Až po chvíľke si uvedomím, že to je dánska vlajka.

Spokojne vedľa nej kráčajú aj policajti.

Kývajú mi. Po chvíľke okolo prefrčí na motorke vysmiaty tučný chlapík so zelenou šatkou na čele, s mečom v ruke a s dvoma malými synmi - mudžahídmi s maketami samopalov v ruke. „Žiadame našu vládu, aby požiadala Dánsko o vydanie autora karikatúr do Pakistanu.

My ho už spravodlivo potrestáme,“ nadhodil vtipnú požiadavku jeden z vodcov opozičného bloku MMA, ktorý do ulíc ľudí zvoláva. Viac než o humor šlo pritom o vnútropolitický spor. Mierne unavení novinári (nebol medzi nimi jediný cudzinec) si medzitým sadli na figurínu Európana Tábor pre ľudí postihnutých zemetrasením mal byť vypráznený do konca marca...

Pakistan

oka nb58.indd 7

24.3.2006 15:53:30

58

8 TÉMA

Figurína Európana zhorela poliata benzínom... z drevených tyčiek a športových šiat. Ležala pohodená na zemi. Odrazu bol koniec, strhla sa trma-vrma, krik, a ktosi figurínu víťazoslávne zdvihol nad hlavy. Dav ju chvíľu bil holými rukami, potom ju obliali benzínom, zapálili, a roztrhali na kusy. Pôsobivé.

Medzitým iný hlúčik s horiacimi karikatúrami prezidenta Busha v rukách kúsok ďalej pózoval fotografom. „Trochu doľava... vyššie... táák, teraz je to pekný záber.“

Chudobní ľudia Najprv som si všimol zo skla brúsené repliky obľúbených pištolí a samopalov. Nefunkčné artefakty. Ale estetické, to treba uznať. Na stole z ušľachtilého dreva sa odrazu objavil väčší, čiernym zamatom potiahnutý kufrík.

Uvažoval som o jeho obsahu. Že by sklenená protipancierová päsť, ktorou zostreľovali sovietske, neskôr americké vrtuľníky? „To viete, my Pakistanci sme chudobní ľudia,“ potmehúdsky sa uškrnul brat Ajupa Afridiho a otvoril kufrík. Oslnila nás súprava príborov – z čistého zlata.

Kto je Ajup Afridi? Máme o ňom iba pomerne kusé informácie, okorenené legendami (napríklad že jeden z jeho predkov, Adžapchan, počas britskej vlády uniesol Angličanku a oženil sa s ňou), aj tie však postačujú na vytvorenie obrazu feudálneho vládcu Khyber Passu, teda hlavnej dopravnej tepny na pakistansko-afgánskej hranici. O hašiši, ktorý tu kúpite ako strukoviny na každom trhu, škoda hovoriť. Hlavný je heroín, ktorý putuje odtiaľto cez Nigériu do Európy, kde sa predáva so stonásobným a vyšším zhodnotením.

Ajup Afridi ako narkobarón Orientu v nehostinných skalách na kmeňových územiach Paštúnov vybudoval rozprávkové sídlo z mramoru, skla a dreva, kde kráčame po úzkostlivo zastrihnutom anglickom trávniku ku klimatizovaným kravínom. Istý čas pobudol aj vo väzení v USA, medzi jeho záľuby patrila podomácka výroba dvojdolárových bankoviek (ktoré od tých pravých údajne nerozoznali ani americké banky); dnes je však ctihodným členom pakistanského parlamentu.

Na kmeňových územiach Pozvaním k Afridiovcom predbežne vyvrcholila naša bláznivá jazda po

kmeňových územiach, kde siaha obmedzená moc pakistanskej polície iba na okolie hlavnej cesty a kam cudzinci obvykle smú vstúpiť iba so zvláštnym povolením, za poplatok a s ozbrojeným sprievodom. Po kauze karikatúr však ani to nie. „Iba na vaše vlastné riziko!“ znela striktná odpoveď kompetentných z Khyber Agency. Išli sme, zrejme ako prví Európania v tejto dobe, a to ošarpaným taxíkom. Pre istotu.

Naša trúfalosť sa opierala o pozvanie, ktoré mi týždeň predtým tlmočil pri našom náhodnom zoznámení v Kašmíre paštúnsky vzdelanec a držiteľ ôsmich vysokoškolských diplomov (anglický jazyk, islam, jazyk urdu, politické vedy, medzinárodné vzťahy, masová komunikácia, sociológia... ten ôsmy

Karakoram Higway je zrejme najslávnejšia horská cesta. Než dosiahne na úpätie najvyšších vrcholov sveta, kľukatí sa údolím rieky Indus.

nb58.indd 8

24.3.2006 15:53:38

58

TÉMA 9 Hovorí sa, že chudoba je hlavnou príčinou vojen. Do akého sveta vyrastie tento chlapec?

odbor som zabudol) Mudassar Shah. Po zemetrasení distribuuje pre International Medical Corps humanitárnu pomoc, tvrdí však, že trvalý job v CNN, pre ktorú údajne sporadicky pracuje, nezískal iba preto, že pochádza z kmeňových území. „Ak Dánsko povedalo sorry, musíme im odpustiť. V islame platí, že ak môj brat spácha zločin, ja nesmiem byť potrestaný.

Za tie karikatúry nemožno teda súdiť celý Západ a celé Dánsko,“ zauvažoval si rozumne na aktuálnu tému Shah v Landcruiseri a z nás išlo vytriasť dušu.

V aute sa tu obvykle vozí dvakrát viac ľudí, než by predpokladal jeho najodvážnejší konštruktér. Jeep pre päťdesiat pasažierov?

Bežný úkaz. Dodávka Hiace s tromi radmi sedadiel pre osemnásť? Naša každodenná skúsenosť. Potom sa však pri Balakote utrhla podmytá vozovka a Hiace, ktorá patrila nášmu dobrovoľníkovi, sa zrútila do údolia – aj s osemnástimi obeťami na palube.

zoznam 163 teroristov Al-Kaidy, ktorí sa majú údajne skrývať na území Pakistanu. „Zbláznili

ste sa? Od vás chodia k nám! A ten zoznám je starý,“ oponuje mu druhý.

Pred návštevou prezidenta Busha 3. marca Pakistan odvážne deklaroval, že na viac ako 1500 kilometrov dlhej hranici vybuduje železnú oponu. Kto na týchto skalnatých a neprístupných územiach bol, iste ocení trúfalosť takej myšlienky. Túto neprirodzenú hranicu rozdeľujúcu Paštúnov vytýčila pod dohľadom Veľkej Británie a Ruska v roku 1883 tzv. Durandova línia, ktorej platnosť sa po sto rokoch skončila. Armáda, ktorá v okolí hranice rozmiestnila 82 tisíc vojakov, podnikla nedávno vo Waziristane operáciu, pri ktorej zabila údajne 120 teroristov. Iné zdroje o nich hovoria ako o bežných dedinčanoch.

TEXT A FOTO: ANDREJ BÁN

Zbrane vo výklade Sú to zdanlivo bežné obchody. Namiesto údenín však vo výklade visia ručné zbrane.

Presnejšie, ich dokonalé a funkčné repliky, ktoré na kmeňových územiach môže kúpiť ktokoľvek. Vyviezť ich však nesmiete, iba ak prepašovať. Šikovní remeselníci v Darra Adam Khel a v iných paštúnskych dedinách dokážu za desať dní vyrobiť duplikát akejkoľvek zbrane, aj takej, ktorú nikdy predtým nevideli.

Denne tu dokončia 400 až 700 zbraní, ktoré potom na ulici testujú. Surrealistický zážitok.

Zbrane sú symbolom statusu a cezhraničné špacírovanie členov Al-Kaidy a Talibanu je dnes módnou loptičkou, ktorú si s výčitkami prehadzujú afgánsky prezident Hamíd Karzaí a jeho pakistanský náprotivok, generál Párvíz Mušaráf, pre ktorého je vzorom sekulárne Turecko. „Od vás prichádzajú k nám!“ tvrdí prvý a pri nedávnej, v poradí už šiestej návšteve v Islamabáde odovzdal menný Humanitárna pomoc Pakistanu je len čiastkovým riešením problému tejto krajiny.

nb58.indd 9

24.3.2006 15:53:53

58

10 INFO

Domáce elektrospotrebiče a úspory energie Domáce elektrické spotrebiče ako sú sporáky, chladničky, mrazničky, práčky, umývačky riadu, žehličky, ohrievače vody, televízory alebo žiarovky, majú na svedomí veľkú časť spotreby energie v domácnosti. Od čoho závisí spotreba energie týchto prístrojov a ako s nimi zaobchádzať, aby sme ušetrili?

Správny výber elektrospotrebičov Pri výbere elektrospotrebičov treba prihliadať nielen na ich okamžitý príkon (uvedený napr. vo wattoch), ale hlavne na ich spotrebu (uvádza sa za určitý čas, ako napríklad kilowatthodina - kWh), ktorá má z dlhodobého hľadiska oveľa väčší význam.

Lacné výrobky s vysokou spotrebou energie sa často nepekne predražia, najmä vzhľadom na neustále rastúce ceny energií. Hlavne v prípade bielej techniky (chladničky, práčky), ktorá má dlhú životnosť, je potrebné sledovať spotrebu energie. Energetické kategórie výrobkov sa označujú energetickými štítkami – písmeno A označuje najúspornejšie modely.

Úsporný režim a „stand by režim“ Väčšina elektrospotrebičov umožňuje nastavenie úsporného režimu – pri práčkach a umývačkách riadu je to hlavne nižšia teplota a kratšia verzia pracieho programu, čo je vzhľadom na šetrenie prírody a našich peňazí vítané. Zavádzajúci je však „stand by“ režim pri spotrebičoch ako je televízor, hi-fi veža, fax alebo počítač. Aj keď spotreba energie je pri tomto režime na prvý pohľad zanedbateľná, tieto prístroje bývajú zapnuté spravidla každý deň, celý rok.

Preto je lepšie vypínať ich podľa možnosti zo zástrčky alebo používať zástrčkovú lištu s vypínačom, vďaka ktorej vypneme zo siete jedným tlačidlom všetky zapojené prístroje.

Varenie Z hľadiska spotreby energie je najvhodnejším spôsobom ohrevu vody rýchlovarná kanvica, na druhom mieste plynový sporák a na treťom elektrický sporák. Je vhodné dbať aj na to, aby dno

Ekopolis podporí ďalšie zelené projekty Nadácia Ekopolis vyhlásila ďalšie kolo Environmentálneho programu, v ktorom môžu mimovládne neziskové organizácie získať na svoje ekologické projekty do 160 000 Sk. Uzávierka jarného kola je 19. apríla 2006. Nadácia prerozdelí celkom 950 000 Sk. V rámci Environmentálneho programu podporuje Nadácia Ekopolis projekty, ktoré presadzujú systémové zmeny v ochrane životného prostredia, sú zamerané na riešenie konkrétneho ekologického problému. Vítané sú tiež projekty, ktoré zapájajú verejnosť do ekologických aktivít, sú založené na spolupráci s ďalšími partnermi, štátnou správou a samosprávou a slúžia ako model alebo inšpirácia pre ostatných.

Bližšie informácie o programe získajú záujemcovia na www.ekopolis.sk a na tel. čísle 048/ 41 45 478, u Ľudovíta Sluku, programového manažéra. r

hrnca nebolo menšie ako plocha platne. Ak platňa prečnieva len o 3 cm cez dno hrnca, spotreba energie sa zvýši až o 30 percent.

Žehlenie Žehlička je jedným z najväčších „hltačov“ energie v domácnosti. Tajomstvo úspornejšieho žehlenia spočíva v správne navlhčenej bielizni. Ak je bielizeň príliš vlhká alebo príliš suchá, spotreba energie rastie, pretože treba žehliť dlhšie. Niektoré časti bielizne žehliť netreba, stačí si dať záležať na jej dôkladnom vyvesení a poskladaní.

Osvetlenie Nová generácia úsporných žiariviek má životnosť až 15-násobne dlhšiu, ako je životnosť obyčajnej žiarovky a zároveň až o 80 percent nižšiu spotrebu energie. Je to preto, že elektrická energia sa v úspornej žiarivke premieňa hlavne na svetlo a len minimálna časť na teplo. U klasickej žiarovky je to presne naopak – ak sa dotknete obyčajnej rozžeravenej žiarovky, popálite sa, no ak to isté vyskúšate na úspornej, pocítite rozdiel. Aj keď cena úsporných žiariviek je vyššia, návratnosť je veľmi rýchla. Úsporné žiarivky je najvhodnejšie umiestniť do miestností, kde sa svieti dlhodobejšie. Úplnú svietivosť totiž dosahujú až po približne 15 minútach svietenia. Navyše neustálym zapínaním a vypínaním svetla sa ich životnosť výrazne znižuje.

IVANA JAŠŠOVÁ Ekoporadňa Živica Vysoká 18 811 06 Bratislava www.ekoporadna.sk

Školy podľa Fidela Čoraz viac kubánskych učiteľov opúšťa kvôli extrémne nízkym platom svoju profesiu a odchádza pracovať do turizmu, kde napríklad ako taxikári dokážu zarobiť viac.

Nedostatok kvalifikovaných pedagógov sa Fidel Castro snaží riešiť pomocou výučby prostredníctvom videokaziet a cez televízne vysielanie. Na základnom stupni vzdelania sa takýmto spôsobom učí iba niekoľko hodín týždenne, ale na druhom stupni je prakticky jedinou úlohou učiteľa mať v ruke televízny ovládač. „Učiteľmi“ sa stávajú mladí ľudia po maturite a 6-mesačnom výcviku. Režim ich za niekoľkoročnú „vzdelávaciu službu“ odmení upustením od požiadavky prijímacích skúšok na univerzitu či inými výhodami.

Mnoho bývalých učiteľov organizuje pre deti kluby a kurzy mimo školy, aby im doplnili

nb58.indd 10

základné vedomosti a poskytli priestor pre otvorenú debatu, akú komunistické školy nepovoľujú.

OZ Človek v ohrození podporuje práve takýchto nezávislých odborníkov. Okrem poskytovania technického a odborného zázemia im pomáhame s prípravou materiálov navrhujúcich zmeny nevyhnutné vo vzdelávacej oblasti po páde Castrovho režimu. Distribuujeme im odbornú literatúru a sprostredkúvame im kontakt so slovenskými odborníkmi, ktorí komentujú odborné materiály pripravované na Kube. Na prelome februára a marca navštívila Kubu analytička v oblasti vzdelávania Zuzana Humajová. Kubánski intelektuáli mali možnosť

diskutovať o zmenách vzdelávacieho systému na Slovensku od roku 1989 a o nevyhnutných zmenách kubánskeho vzdelávacieho systému.

Ivana Kullová, Človek v ohrození www.clovekvohrozeni.sk

24.3.2006 15:54:09

58

3SEKTOR 11 Účet pre ľudí v núdzi z našich príbehov

Medzi nami

Na príbehy dospelých a detí s vážnymi zdravotnými problémami, ktoré pre Nota bene píše Lucia Laczkó a fotografuje Alan Hyža, reagovalo veľmi veľa ľudí, ktorí chceli nejako pomôcť. Preto pred pár týždňami vzniklo občianske združenie Medzi nami.

Jeho poslaním je prostredníctvom časopisu Nota bene pomáhať ľuďom v núdzi. Pretože napísaním a uverejnením ich príbehu sa kontakt s nimi nekončí. Autori s nimi naďalej komunikujú, ozývajú sa ľudia, ktorí chcú nejakým spôsobom pomôcť, pomoc sa organizuje a po prebehnutí liečby sme zas zvedaví na jej výsledky.

OZ Medzi nami vedie účet pre ľudí z príbehov, na ktorý môže prispieť každý, kto chce pomôcť. Takýto systém zbierania finančných prostriedkov je najvhodnejší preto, lebo ľudia, o ktorých píšeme, často nevedia hospodáriť s peniazmi, nemajú vlastný účet alebo peniaze posielané po sto či päťsto korún minú na bežné potreby a nenašetria si z nich na liečbu. Ďalší dôvod je ten, že darcovia chcú zostať v anonymite, a preto príspevok nechcú previesť priamo na účet príjemcu (na výpise z účtu aj na poštovej poukážke

by videl ich meno). OZ Medzi nami financie zhromažďuje na svojom oficiálnom, dozornými orgánmi kontrolovanom účte, a prijímateľovi pomoci naraz vyplatí konečnú čiastku v termíne, v ktorom treba

Po zverejnení Nikolkinho príbehu (NB 56) reagovalo veľmi veľa ľudí, ozvali sa dokonca Slováci žijúci vo Švajčiarsku s otázkou, ako dievčatku pomôcť.

Otvorený ateliér vorivý ateliér v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie je už tretí rok naozaj otvorený rôznym počinom.

Každý týždeň sa v ňom stretáva skupinka detí z Detského krízového centra Náruč zo Zádubnia. Tieto stretnutia majú cieľ pravidelne v pondelok vypravovať zo Stanice zopár šťastnejších, vyrovnanejších a zocelenejších šarvancov.

Krízové strediská sú súčasťou systému zariadení sociálnych služieb. Je v nich poskytované útočisko a komplexná starostlivosť deťom, ktorých zdravie alebo život sú ohrozené, a preto je potrebné vyňať ich z pôvodnej rodiny. U mnohých detí sa stretávame s nejakou formou syndrómu týraného, zneužívaného, či zanedbávaného dieťaťa a v dôsledku neho s narušením (nielen) psychických funkcií, najmä v oblasti sebaobrazu a sebahodnotenia.

Okrem iného deťom veľmi pomáha arteterapia, aktivity, ktoré využívajú napríklad výtvarný, hudobný alebo dramatický prejav

T

nb58.indd 11

zaplatiť za liečbu alebo zdravotnícke pomôcky.

Kontakt na OZ Medzi nami je: telefón 0915 174 507, mail: medzinami@changenet.sk. Číslo účtu OZ je: 4040218205/3100, Ľudová banka, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava 1. Do správy pre prijímateľa uveďte meno človeka, ktorému chcete pomôcť.

O tom, ako jednotlivé príbehy pokračujú, vás budeme na stránkach Nota bene informovať. r FOTO: ALAN HYŽA, AUTOR JE FOTOREPORTÉR +7DNÍ

– ten je totiž deťom najbližší a umožňuje vyjadriť to, čo sa slovami niekedy nedá. „Snažíme sa pre deti vytvoriť miesto, kde v príjemnej atmosfére, prostredníctvom špeciálne pripravených hier a tvorivých činností môžu zakúsiť radosť zo svojich zručností, z kúska umenia či z daného miesta. Na Stanici sa dá napríklad vypravovať s naozajstnými výpravcovskými pomôckami, a to nielen len vlak, ale aj auto plné detí, vracajúce sa zo Záriečia do Zádubnia. To sa stalo v skupinke našim obľúbeným rituálom,“ hovorí arteterapeutka Hana Lukšů.

Od polovice januára pribudlo v rámci každotýždenných špeciálnych stretnutí ďalšie – dôverné piatkové sedenie štyroch mladých dievčat a dvoch lektoriek. Dievčatá spája podobná životná skúsenosť – prišli o svoju biologickú rodinu, potom sa ich niekto ujal a napokon sa dostali do súčasnej rodiny, ktorá si ich adoptovala.

Na svoj vek toho museli v živote už veľa zvládnuť, ale zároveň si so sebou nesú cennú skúsenosť, o ktorú je možné podeliť

sa s ostatnými. Občianske združenie Návrat sa dlhodobo venuje otázkam náhradnej rodinnej starostlivosti, centrá má v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. Realizuje niekoľko programov pre náhradné rodiny, ktoré im môžu pomôcť vyrovnať sa s prípadnými problémami.

Trikrát do týždňa sú na programe Stanice individuálne stretnutia detí s liečebným pedagógom. Dievčatko s mnohonásobným kombinovaným postihnutím a chlapec s autizmom prichádzajú spolu s rodičom, ktorý sa s nimi zúčastňuje na celom sedení. Náplňou sú výtvarné, rytmické či komunikačné činnosti, napríklad práca s hlinou a dotykom, či jednoduché rozvíjanie komunikácie. Niekedy však stačí čakať, pozorne sa pozerať a čudovať sa.

A až potom sa chytiť šance. Individuálna forma si vyžaduje a zároveň umožňuje plný vklad lektora. A výsledky? Tie sa pravidelne dostavujú.

ROBO BLAŠKO, SVETLANA SARKISJANOVÁ Informácie o krízových centrách nájdete na www.piatazena.sk a www.centrumslniecko.sk, o Návrate sa dozviete na www.navrat.sk a o aktivitách Stanice na www.stanica.sk.

24.3.2006 15:54:15

58

12 ROZHOVOR

Rýchla, zvedavá a odporná maximalistka

V duši rebel

aždý piatok hodnotí finalistov obľúbenej Superstar. Ako malá si priala vyhrať amerického Oscara, v dospelosti si ho vynahradila Českým levom pre najlepšiu herečku.

Na výbornú zvláda aj úlohu matky.

Svoj život sa snaží nepremrhať. Jana Hubinská.

K

nb58.indd 12

Momentálne ste známa ako porotkyňa druhej série Slovensko hľadá Superstar, v prvom rade ste však herečka a speváčka.

Ako to všetko stíhate?

- Musím, lebo mám veľa snov. Život je dosť krátky na to, aby ste veľa poznali a niečo málo po sebe nechali. Som rýchla, zvedavá a odporná maximalistka. Snažím sa robiť všetko čo najlepšie, ale čím som staršia, tým mi to trvá dlhšie (smiech). Človek by asi nemal stagnovať. Podľa mňa vtedy

umiera a stáva sa zbytočným – možno aj sám pre seba. Obdivujem ľudí, ktorí sú napríklad postihnutí, a napriek tomu sa nevzdajú a dokážu dať svojmu životu zmysel. Snívať a plniť si svoje sny je pre mňa najkrajší zmysel života.

Čo robíte, keď ste sama sebou? Ako trávite svoj voľný čas?

- Robím všetko, čo mi pomáha hľadať a nachádzať. Jediné, čo neviem, je nič

24.3.2006 15:54:23

58

ROZHOVOR 13 nerobiť. Som výtvarník aj architekt amatér, rada fotím, píšem si len tak pre seba do šuflíka. Raz za čas sa zatvorím na chalupe a idem sa tam zodrať od roboty - stanem sa domáci kutil, stavbár aj záhradník v jednom. Milujem fyzickú prácu, lebo je za vami viditeľná. Únava po nej je síce bolestivá, ale sladká.

Aký máte vzťah k ľuďom? Čo hovoria na váš úspech? Nezávidia vám?

- U mňa sa striedajú dve polohy: Obdobie mizantropizmu, keď sa ľudí bojím, snažím sa im vyhýbať a silou mocou sa presviedčam, ako je na tom svete dobre, ako žijú naokolo iba samí dobrí ľudia, ako neosprostievajú pod tlakom materiálnych hodnôt... Neznášam, keď ľudia podľahnú bez myslenia niečomu, čo sa práve nosí. Samozrejme, aj ja podlieham určitým zmenám, prispôsobujem sa dobe, ale neprispôsobujem jej svoje hodnoty.

Prichádzam kvôli tomu o možnosti, občas aj o známych, ale hodnoty nestriedam.

Potom príde ľudomilné obdobie, kedy mám otvorenú náruč a najradšej by som pomáhala celému svetu. Možno mi ľudia občas aj závidia, ale v podstate nemajú čo. Žijem si taký svoj fiktívny život, kde sú všetci a všetko oveľa ideálnejšie ako v skutočnosti. Čím sa viac cítite byť, speváčkou alebo herečkou?

Króner, ktorý dostal ocenenie za celoživotné dielo. A čo sa týka Leva, chcela som ho, ale vôbec som nepočítala s tým, že si ho odnesiem. Keď prečítali moje meno, nastal výbuch pocitov, povolenie napätia a celé moje detské nácviky boli „v čudu“.

Nedá sa to opísať. Je to pocit šťastia, zadosťučinenia, vaša práca má zmysel...

Prvýkrát je to najkrajšie.

Hráte občas aj v bežnom živote?

V českých filmoch sa objavujete častejšie, predsa len, v Čechách panuje iná tvorivá klíma. Ako sa vám u našich susedov pracuje?

Herečky vraj bývajú obletované ženy...

- Veľmi dobre. V Čechách majú na rozdiel od nás kult profesie. Ľudia si vážia sami seba, ale aj iných. Česi musia stále niečo tvoriť, pretože sa potrebujú kultúrne obohacovať. Natočia dvadsať filmov ročne, neporovnateľne vyššia je aj hudobná produkcia. A čo je najúžasnejšie, ľudia po tom majú stále hlad! My akoby sme túto potrebu nemali. Myslím si, že pri takejto mizérii je dobré všetko, čo sa aspoň pre dobro veci skúsi. Akoby sme sa ospravedlňovali, že sme niečo vôbec spravili. Ďalšou chybou je, že ak sa na Slovensku natočí film, príde sa naň pozrieť veľmi málo divákov. Dávame peniaze za potoky krvi v amerických filmoch a je nám ľúto dať ich za slovenský film. Možno je to v rozdielnych hodnotách. My ich máme asi vysoké, hlavne čo sa týka materiálnych vecí.

- Herečkou som chcela byť odmalička, až potom speváčkou. Herečka, tanečnica, speváčka, presne v tomto poradí. Tanec je pre mňa sloboda, spev je účasť na zázraku a herectvo je možnosť žiť a prežiť. Vždy som hovorila: Herečkou chcem byť preto, lebo žiť jeden život mi nestačí.

Zrejme to teda nie je len otázka financií.

Máte na konte slovenské divadelné ocenenie LITA za rok 1994 a najvýznamnejšie české filmové ocenenie Českého leva za rok 2003. Aký to bol pocit?

Nikdy ste nemali zajačie úmysly?

- Keď som bola malá, sledovala som v televízii odovzdávanie Oscarov a s každou herečkou som ho preberala, v duchu odriekala ďakovné reči a vždy som plakala. Bola som z toho úplne mimo.

Keď som dostala divadelné ocenenie, viac ma tešilo, že som sa mohla postaviť vedľa takého pána herca ako bol Jozef

- Česká vláda sa správa veľmi podobne ako tá naša, a zdá sa mi, že je to obdobné takmer všade na svete. Financie nie sú nikde. V Čechách to skrátka žije, lebo ide o kultúru národa.

- Tie som mala celý život (smiech).

Vyrastala a žila som v socializme.

Existovala hrozba, že sa nebudem môcť vrátiť domov. Rada sa slobodne rozhodujem a nenávidím nezmyselné obmedzenia. Keď som precestovala ďalšie krajiny, povedala som si, že život nie je nikde jednoduchý, nikde nedostanete nič zadarmo a všade je oveľa viac ľudí ako u nás. Zostala som teda doma, kde mám k ľuďom najbližšie.

- Som dobrá herečka, ale len tam, kde má táto profesia miesto. Pred kamerou a v divadle sa hrám na niekoho, kým nie som, ale hrať v bežnom živote neviem a nechcem. Mám málo času na to, aby som hrala v súkromí. Určite by to bol „prúser“.

- Asi to tak bude, ale ja mám veľa práce v práci a doma (smiech). Niekedy je to príjemné.

Uprednostňujete viac mužskú, alebo ženskú spoločnosť?

- Lepšie sa cítim v spoločnosti mužov, pretože je s nimi väčšia psina. Ich humor mi je bližší. Zostávajú naveky deťmi, nie sú zaťažení ženskými a neskôr materskými problémami. Odkedy som sa stala matkou, zvážnela som. Už nerobím také vylomeniny ako predtým. Bývala som veľký provokatér a rebel - čo sa týka situácií aj osudu.

Aký vzťah máte s dcérou? Máte nejaké spoločné povahové črty?

- Myslím si, že je celkom iná osobnosť ako ja, s inými danosťami a zrejme aj hodnotami, pretože vyrastá v úplne odlišnom svete. Dokonca by som povedala, že je môj pravý opak. Náš vzťah je zjednodušene charakterizovaný vetou: Múdry a veľkorysý drak, to som ja, sa snaží opíča niečo naučiť, a ono to všetko využíva.

A robí to rozkošne! Musím povedať, že spolu vychádzame naozaj dobre.

Na záver skúste doplniť vetu: Aká je podľa vás Jana Hubinská?

- Veľkorysá, duchaplná, spravodlivá. Občas lieta v oblakoch, ako správny Blíženec. Ešte sa o nás vraví, že sme šarmantní a nadaní, to je, myslím, tiež pravda (smiech). Ale to, že sme nestáli, na mňa neplatí. To, že nemáme šťastie v láske, je pravda.

A v krajných situáciách sa naklonujem aj na päť Ján.

TEXT: LUCIA VDOVJAKOVÁ, AUTORKA MÁ MALÉHO BRATA FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

Inzercia

Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina Tel.: 041 / 763 33 67 fax: 041 / 764 11 11 www.frontinus.sk

nb58.indd 13

24.3.2006 15:54:37

58

14 ZÁHADY

Kto neverí, nech tam beží...

Záhady skrývajú aj niektoré slovenské kostoly. Kto je napríklad neznámy svätý v Trenčianskych Bohuslaviciach?

Neuveriteľné???

Slovensko neobchádzajú záhadné udalosti a ťažko vysvetliteľné javy. Nie sú to „len“ kysucké gule, ktorým, žiaľ, publicita uškodila. Tie čo sa dali odniesť, naložiť a odviezť, už dávno z nevyužívaného kameňolomu záhadne zmizli... Na záhradky.

Ani

Pri pílení kmeňa sa vraj objavila fialová žiara a vzápätí si robotníci z píly v Medzilaborciach všimli na reze obraz Panny Márie...

Drevorubači odniesli odpílený klátik s obrazom do medzilaboreckého kostola, kde sa mu klaňali miestni veriaci. Obraz naozaj vzdialene pripomínal Pannu Máriu z pravoslávnych ikon.

Pravoslávna cirkev sa rozhodla čudným javom zaoberať a vzala klát z medzilaboreckého kostola na Eparchiálnu radu pravoslávnej cirkvi v Prešove.

Medzilaborčanom sa však nepáči, že

nb58.indd 14

„zázračný klát“ musel opustiť kostol. Boja sa, že ho už nikdy nedostanú späť.

Príbeh zo začiatku tohto roka u nás nie je ojedinelý. Panna Mária sa na Slovensku zjavila už viackrát. Známa je napríklad Litmanová, ktorá sa stala pútnickym miestom, tak ako Dechtice pri Trnave, kde sa už dlhé roky zjavuje dnes už odrasteným „deťom“ a prostredníctvom nich posiela pútnikom posolstvá.

Zjavenie tieňa V Hlinnom pri Vranove nad Topľou sa cez prázdniny roku 1997 na dome Jána Bužu, ktorý stojí v rómskej štvrti, zjavila podoba Ježiša Krista. Prvý si ju všimol Jozef Tancoš (17). Oslepila ho žiara, na oblohe uvidel písmená a na rohu domu tvár Spasiteľa.

Tú bolo vidno iba za tmy, keď svietila pouličná lampa. Jej svetlo prechádzalo cez haluze nešľachteného stromu. Najmä starší ľudia hovorili, že Spasiteľ poslal veriacim zjavenie svojho obrazu cez haluze úbohého slivkového samorastu zámerne. V tomto prípade je však najzaujímavejšia sila televízií,

ktoré zo „zázračného“ zjavenia pochybného tieňa urobili senzáciu a prilákali do Hlinného tisíce pútnikov. Väčšina z nich však prišla iba raz...

Dajte vedieť Istú pani z Nových Zámkov po príchode z práce 3. januára 1997 privítala jej dcéra s otázkou, či sa náhodou neprechádzala po dome. Na šikmej streche tvaru A mali v snehu jasne viditeľné stopy, ktoré vzápätí objavili aj na letnej kuchynke. Identifikovali veľkosť štyri so zreteľným nízkym opätkom.

Kto chodil po labilnej, klzkej streche bez známky pošmyknutia alebo zabalansovania?

Záhadu nevyriešili ani privolaní policajti.

Tí len bezmocne skonštatovali, že žiaden smrteľník sa takto nedokáže prechádzať po klzkej streche a... „Dajte nám vedieť, ak zistíte niečo podozrivé,“ vyzvali policajti.

Program 222 Dieru v poli s priemerom tridsať až štyridsať centimetrov, hlbokú viac ako štyri metre,

24.3.2006 15:54:39

58

ZÁHADY 15 objavil poľovník z Hornej Krupej v januári 1998. Niekoľko týždňov ju označovala modrá mikroténová taška priviazaná na pokrivenej železnej tyči. Ako vznikla diera v klíčiacej ozimine? Leží niekde na jej dne mimozemské teleso? Geológovia skonštatovali, že meteorit by takýto otvor nevyhĺbil a jednoznačne ho označili za ľudský výtvor. V šesťdesiatych rokoch hľadali partie vŕtačov v Hornej Krupej plyn. Pravdepodobne to bola nedostatočne zasypaná sonda. Program 222 mal však strategický význam a podliehal utajeniu.

Podnes sa k diere nikto verejne neprihlásil.

Stratení v snehu Medzi Nitrou, Topoľčanmi, Partizánskym a Zlatými Moravcami, v lokalite Tríbeč sa údajne strácajú ľudia bez stopy.

Roku 1929 tu zmizol lesník Samšály, o rok neskôr Mária Švajzerová (18), roku 1933 Andrej Murgaš, roku 1939 Walter Fischer, ktorého o tri a pol mesiaca našli s ťažkými popáleninami v zlom zdravotnom stave. Roku 1966 sa pod hrebeňom Tríbeča stratila stopa po manželoch Belanovičovcoch a roku 1980 záhadne zmizol dôchodca, samotár a čudák Anton Topil. Pred šiestimi rokmi zmizol pri chatovej osade Slač podnikateľ Ján Šala zo Žiliny. Jeho BMW bolo odstavené na kraji cesty. Okrem dokladov v ňom polícia našla aj peniaze v hodnote viac ako milión korún.

Všetci títo ľudia zmizli v zime. Roku 1945 našli pri Oponiciach mŕtvolu neznámeho muža. Jeho totožnosť sa nikdy nepodarilo určiť...

Žeravá guľa Vidieť UFO je pre mnohých pozorovateľov nepríjemné. Boja sa výsmechu. Ufológovia

Zjavenie tieňa v Hlinnom pri Vranove nad Topľou. preto predpokladajú, že tento fenomén je oveľa rozšírenejší. Najviac pozorovaní u nás pravdepodobne pochádza z okolia atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. „Bolo to v polovici júna tohto roku.

Predpoludním som sa vracal domov od lekárky,“ spomína Jozef M. „Nad siluetou atómky som si všimol obrovskú žeravú guľu. Najprv som jej nevenoval pozornosť.

Zrazu mi napadlo, že o takomto čase predsa nemôže byť slnko nad elektrárňou.

A ani nebolo. To pravé svietilo oveľa vyššie. Rýchlo som hľadal niekoho, kto by sa tým smerom pozrel so mnou. Ako na potvoru, nikto nebol na ulici.“ Potom Jozef videl ako záhadná žiara

Najviac pozorovaní UFO pochádza z okolia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

nb58.indd 15

„príjíma energiu“ z elektrárne. „Spojila sa s ňou dlhotrvajúcim bleskom, v ktorom som videl ako prúdi nejaká energia smerom k neznámemu telesu... Ja neviem, dúfam, že to mám v hlave v poriadku. U lekárky som bol s alergiou.“

Obdobie kruhov V noci z 27. na 28. júna 1996 sa za obcou Pustá Ves pri Prašníku objavilo na svahu v obilí päť kruhov, ktoré sa dali pozorovať z cesty za dedinou. Pováľané, ale nezlámané obilie bolo špirálovito usporiadané proti smeru hodinových ručičiek.

Kto alebo čo vytvára kruhy? Niektoré piktogramy vznikajú za zvláštnych okolností. Spolu s nimi sa v oblasti vyskytujú aj neidentifikované lietajúce objekty, červená žiara nad poľom, ktorá sa náhle rozsvieti a zhasne. V noci pred objavením kruhov pozoroval poľovník na posede v lese sveteľné efekty nad poľom. O niekoľko dní neskôr sa objavili ďalšie kruhy v pšeničnom láne na okraji Petržalky. Kruhy boli prepojené a ich myslená os prebiehala vpravo od školy a vľavo od budovy nemocnice. O dva roky neskôr sa neďaleko Cífera po búrke objavili v pšeničnom poli dva pravidelné kruhy. V okolí sa údajne nenachádzali žiadne stopy po ľudskej činnosti. O týždeň po tom sa objavili ďalšie obrazce pri obci Bučany. Neskôr pribudli pri železničnej trati ďalšie tri kruhy s prstencami.

Záhadológovia skonštatovali, že ani k tomuto výtvoru nevedú žiadne viditeľné stopy.

TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

24.3.2006 15:54:52

58

16 ŠPIÓN „V živote som urobil veľa chýb.

To už však nenapravím.“

Bolo by vhodné spomenúť rum?

Prepitý do bezdomovectva

1

dvadsaťsedem. Tvrdí, že státie na ulici a predaj časopisu sa prejavuje aj na jeho zdravotnom stave. Začínajú ho bolieť kĺby a postupne prichádzajú aj iné bolesti.

Má

2 „Toto počúvam.

Keď mám na čom...“

„Trenky a všetky moje veci nosím v ruksaku.“

„Môj portrét.

Používam ho na to, aby som opitý videl, ako vyzerám za triezva.“

5

3

Ak ste zamestnanec: Termín: do 30. apríla 2006 1. V strede časopisu Nota bene nájdete tlačivo „Potvrdenie o zaplatení dane“.

(Je k dispozícii aj na www.notabene.sk) Tlačivo si nechajte potvrdiť od zamestnávateľa. Z tohto Potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať 2 % z vašej zaplatenej dane, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať. Táto suma musí byť minimálne 20 Sk. 2. V strede časopisu Nota bene nájdete aj druhé tlačivo „Vyhlásenie o poskytnutí 2 % z dane“, v ktorom

TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

„Moja obľúbená kniha.“

4

Postup pri darovaní 2 %

nb58.indd 16

Jozef je už piaty rok na ulici. Sám tvrdí, že zatiaľ nemal šťastie na robotu. „Prácu sa snažím zohnať skoro stále. Kus viny, že ju nemám, je samozrejme aj na mne.

Nemôžem však za to, že mi niekto povie, ako mi dá čím skôr vedieť a nakoniec sa ani neozve. Alebo mi povedia na rovinu, že ma nechcú. Niekedy ma vodia za nos a snažia sa, aby som robil za niekoľko tisíc otroka.“ Najaktívnejší autor textov v Nota bene spomedzi bezdomovcov už stratil prehľad o tom, čím by chcel byť. „Určite nechcem žiť na Slovensku. Láka ma Česko. Keď mi to nejde tu, niekde mi to ísť musí. Na konci marca odchádzam. Berie ma môj pravidelný

zákazník, ktorý tam jazdí. Prvé dni možno prepijem. Budú to také dozvuky. Ja totiž týždeň pred mojimi meninami a týždeň po nich chlastám.“ Pitie bolo aj hlavnou príčinou toho, že z Jozefa sa stal bezdomovec. „Tento štýl života určite nikomu nevyhovuje. Mám smolu a prestáva sa mi to páčiť. Inzeráty na prácu si vyhľadávam sám a vždy mi to na niečom stroskotá.“ Pitie je pre Jozefa pravdepodobne večný kríž. V čase, keď sa vrátil z liečenia, nenašiel oporu ani u najbližších. Preto sa rozhodol, že odíde. Z Vrbového prišiel do Bratislavy. „Rodina ma prestala zaujímať v deň, keď som odišiel z domu. Dnes nie je problém zomrieť v tridsiatke na chlast.

Mal som takých kamarátov.“ Najkritickejší stav v jeho živote nastal, keď si siahol na život. Pitia sa mu však doteraz nepodarilo zbaviť. „Celý život som pil tú vodku. Teraz pred Jozefom som sa rozhodol zmeniť značku.

Bolo by vhodné spomenúť rum...“

sme už vypísali potrebné údaje OZ Proti prúdu ako príjemcu. Vyplňte zvyšné údaje Vyhlásenia podľa pokynov Poučenia na zadnej strane Vyhlásenia. (Tlačivo je k dispozícii aj na www.notabene.sk) 3. Obe tlačivá (Potvrdenie o zaplatení dane a Vyhlásenie o poskytnutí 2 % z dane) pošlite do 30.4.2006 na daňový úrad podľa miesta svojho bydliska.

Ak ste právnická osoba: Vaše 2 % z dane nám môžete poukázať v prípade, že daň je minimálne 12 500 Sk (teda 2 % sú minimálne 250 Sk). V daňovom priznaní pre právnické osoby sú kolonky na poukázanie 2 % dane. Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú

6 Scenár na nové predstavenie divadla Nota bene.

máte na podanie daňového priznania, svojmu daňovému úradu a v tomto termíne aj zaplaťte daň z príjmov. Pokiaľ ste si vybrali viac ako troch prijímateľov, vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu a uveďte tam všetky potrebné identifikačné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať.

Upozornenie Naše číslo účtu nepotrebujete, ani ho nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Formulár pre právnické osoby nájdete aj na našej webstránke www.notabene.sk. Ak by ste potrebovali pomôcť alebo poradiť, prosím, obráťte sa na nás e-mailom na sandra@notabene.sk. Ďakujeme.

24.3.2006 15:55:01

Príloha . 1

VYHLÁSENIE o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby pod a . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorej bolo za zda ovacie obdobie vykonané ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti

Rok : 2005 Uvádza sa zda ovacie obdobie, za ktoré sa platí da

I. ÚDAJE O DA OVNÍKOVI Priezvisko 01

Meno 02

Adresa trvalého pobytu Ulica a íslo 04 PS 05 Štát 07 íslo telefónu 08

Rodné íslo (U cudzích št. príslušníkov dátum narodenia.)

03

/

Názov obce 06

Suma do výšky 2 % zaplatenej dane 09 Zaplatená da , z ktorej sa vypo íta suma do výšky 2 % zaplatenej dane 10 Suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z r. 09 (min. 20 Sk) Na r. 09 sa uvádza da ová povinnos da ovníka, znížená o da ový bonus, vypo ítaná v roku (nie da na úhradu), v ktorom sa podáva toto vyhlásenie; uvádza sa riadok 03 z potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je sú as ou tohto vyhlásenia.

Na r. 10 sa uvádza suma zaokrúhlená na celé koruny nadol, pri om táto suma nesmie by nižšia ako 20 Sk.

Dátum zaplatenia dane 11 Z riadku 06 potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je sú as ou vyhlásenia. V prípade preplatku na dani z ro ného zú tovania preddavkov na da sa uvedie dátum 31. marec zda ovacieho obdobia, v ktorom sa toto vyhlásenie podáva.

II. ÚDAJE O PRIJÍMATE OVI Obchodné meno alebo názov 12 Proti prúdu Sídlo 13 Karpatská 10, 811 05 Bratislava Právna forma* 14 Ob ianske združenie

Identifika né íslo prijímate a (I O) 15

3

6

0

6

8

7

8

1

* právna forma prijímate a je taxatívne uvedená v pou ení k tomuto vyhláseniu v bode 1 písm. a) až g)

Vyhlasujem, že uvedené údaje v tomto vyhlásení sú pravdivé.

V................................................ d a...................................

nb58.indd 17

.......................................................

Podpis da ovníka

24.3.2006 15:55:53

Pou enie na vyplnenie vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby zákona . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( alej len „zákon o dani z príjmov“) 1. Do kolónky „Rok“ sa uvedie zda ovacie obdobie, za ktoré sa platí da , teda za ktoré zamestnávate , ktorý je platite om dane ( alej len „zamestnávate “) vykonal da ovníkovi ro né zú tovanie preddavkov na da . Napr. ak sa v roku 2005 platí da za zda ovacie obdobie roku 2004, uvedie sa rok 2004.

2. Da ovník je po zaplatení dane z príjmov fyzických osôb oprávnený, pod a § 50 zákona o dani z príjmov, predloži svojmu miestne príslušnému správcovi dane v prípade, ak tomuto da ovníkovi zamestnávate vykonal ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma do výšky 2 % zaplatenej dane sa má poukáza ním ur enej právnickej osobe, ktorou je a) ob ianske združenie pod a zákona . 83/1990 Zb. o združovaní ob anov v znení neskorších predpisov, b) nadácia, pod a zákona . 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Ob ianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, c) neinvesti ný fond pod a zákona . 147/1997 Z. z. o neinvesti ných fondoch a o doplnení zákona NR SR . 207/1996 Z. z., d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby pod a zákona . 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, e) ú elové zariadenie cirkvi a náboženskej spolo nosti pod a § 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona . 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spolo ností, f) organizácia s medzinárodným prvkom pod a zákona . 116/1985 Zb. o podmienkach innosti organizácií s medzinárodným prvkom v eskoslovenskej socialistickej republike v znení zákona . 157/1989 Zb., g) Slovenský ervený kríž.

3. Podiel zaplatenej dane možno poskytnú prijímate ovi, ak predmetom jeho innosti sú a) rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, b) ochrana udských práv, c) ochrana a tvorba životného prostredia, d) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, e) podpora športu detí, mládeže a ob anov zdravotne postihnutých, f) poskytovanie sociálnej pomoci, g) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

4. Zoznam prijímate ov, ktorým sa môže podiel do výšky 2 % zaplatenej dane poukáza , zverej uje Notárska komora Slovenskej republiky ( alej len "komora") do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímate ovi túto sumu poukáza .

5. Da ovník vo vyhlásení môže ur i len jednu právnickú osobu (prijímate a).

6. Da ovník, ktorému zamestnávate vykonal ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti ( alej len „ro né zú tovanie“) v súlade so zákonom o dani z príjmov predloží svojmu miestne príslušnému správcovi dane vyhlásenie do 30. apríla roku, v ktorom sa vykonáva ro né zú tovanie za predchádzajúce zda ovacie obdobie. Prílohou vyhlásenia je aj potvrdenie od zamestnávate a o tom, že da za zda ovacie obdobie, za ktoré sa ro né zú tovanie vykonalo, bola zaplatená. To znamená, že do termínu podania vyhlásenia bol zrazený (zaplatený) aj prípadný nedoplatok na dani vyplývajúci z ro ného zú tovania - da ovník, ktorý sa rozhodne predloži vyhlásenie pod a § 50 zákona o dani z príjmov, nemôže ma nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby. Ak mal da ovník z ro ného zú tovania preddavkov na da preplatok na dani, v riadku 11 sa uvedie dátum 31. marec zda ovacieho obdobia, v ktorom sa podáva toto vyhlásenie.

7. Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane ur enému prijímate ovi nemožno dodato ne upravova ak sa dodato ne zistí, že da ová povinnos bola iná. Ak v takom prípade da ovníkovi vznikne preplatok na dani z príjmov fyzických osôb, tento sa zníži o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímate ovi a sumou do výšky 2 % z upravenej da ovej povinnosti.

nb58.indd 18

24.3.2006 15:55:55

Príloha . 2

POTVRDENIE O ZAPLATENÍ DANE Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ INNOSTI na ú ely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane fyzickej osoby pod a zákona . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( alej len „zákon“)

Za rok 2005

Meno a priezvisko da ovníka: .................................................................... Rodné íslo1): ....................................

Adresa trvalého pobytu: ............................................................................... PS : .................................. (v Sk) 01

Da – pod a § 15 zákona

02

Nárok na da ový bonus

03

(z r. 04 ro ného zú tovania preddavkov na da ) (z r. 05 ro ného zú tovania preddavkov na da )

Da znížená o da ový bonus (r. 01 – r. 02 ) > 0

04

Da na úhradu - nedoplatok dane

05

Preplatok dane – rozdiel v prospech zamestnanca

(z r. 10 ro ného zú tovania preddavkov na da ) (z r. 11 ro ného zú tovania preddavkov na da )

(+) (-)

06

06

Nedoplatok (z r. 04) - zrazený (zamestnancom zaplatený) v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby v úhrnnej sume

D a:

Údaje o zamestnávate ovi, ktorý je platite om dane, ktorý toto potvrdenie vydáva („zamestnávate “):

DI :

.............................................................

Meno a adresa : ..............................................................................................................................

Miestne príslušný správca dane: ...............................................................................................................

Potvrdzujeme týmto, že údaje uvedené v tabu ke potvrdenia sú pravdivé.

...........................................

.........................

Potvrdenie vypracoval (a)

D a

........................................

Podpis a odtla ok pe iatky zamestnávate a 1)

nb58.indd 19

U cudzích štátnych príslušníkov sa uvádza dátum narodenia.

24.3.2006 15:55:56

.

nb58.indd 20

24.3.2006 15:55:57

58

NÁZORY 21

Keď mäso smrdí Mäso sa nedostáva do spravodajských relácií len tak pre nič za nič. Musí byť krvavé, musí smrdieť, musí byť biele.

Keď smrdí, nezaškodí, ak si ho kúpi minister pôdohospodárstva, ktorý sa o to intenzívnejšie stará, aby mäso nesmrdelo. Pretože som schopná sa živiť vegetariánsky, správy o smradľavom mäse sa u mňa nestretajú s prehnanou emocionálnou reakciou. No a tie o krvi sa usilujem cielene prehliadať. Čo ma však dokáže neomylne zdvihnúť zo stoličky, je výskyt „bieleho mäsa“ v médiách. Takto nazývajú médiá – žiaľ, bežne - obchod s ľuďmi, a to bez ohľadu na to, či sa o túto problematiku zaujímajú len ako o lacnú senzáciu, alebo chcú priniesť skutočnú správu. Nedávno som videla na TA3 jeden takýto stroskotaný pokus o spravodajstvo: Rozhovor s poslankyňou Európskeho parlamentu Edith Bauer, ktorá kompetentne ozrejmovala rôzne stránky problému, sa komusi očividne videl málo dynamický. A tak ho spestril neprofesionálnym komentárom - použitie slovného spojenia „biele mäso“ v súvislosti s ľuďmi je porušením nielen profesionálnej etiky. Nevhodný obrazový materiál, prinášajúci zábery prostitútok na ulici, správu úplne dorazil. Navyše nás zavádzal, pretože namiesto obchodu s ľuďmi, ktorý má svoju právnu a ľudsko-právnu definíciu, ukazoval prostitúciu, čo sú určite rôzne veci.

Z vážneho problému obchodovania s ľuďmi sa v podaní médií zasa raz stal šteklivý obchod „s bielym mäsom“. Mäso nie je ľudská bytosť a nemá ľudské práva, tak nás nemusí zarážať, že sa s ním obchoduje.

Jazyk, ktorý používame na pomenúvanie javov, prezrádza mnohé.

V tomto prípade náš vzťah k ľuďom a ich právam. Aj zraňujúce a zľahčujúce pomenovanie obchodu s ľuďmi je jedným z nástrojov, ako sa z ľudí stáva tovar, pre ktorý platia rovnaké pravidlá konkurencie a súťaže ako pre akýkoľvek tovar na trhu. Možno si ho kúpiť a možno ho odhodiť. Naozaj nie je jedno, ako ubližovanie človeku nazveme.

Rakúska feministka Bertha Pappenheimová sa už v roku 1901 zamýšľala nad tým, že nie je ľahké javy pomenovať presne, a pritom nezjednodušovať: Výraz obchod s dievčatami je vlastne nesprávny.

Obchodovať možno so sliepkou alebo s čižmami. No a toto nie je predaj v takejto forme.

JANA CVIKOVÁ

Oriešková kúra Mať čas nie je dobré znamenie. Ak ste bez práce, nik vás nevyzve, aby ste získaný čas radostne užívali: nemáte na to zdroje a podľa mnohých ani právo, lebo veselý nezamestnaný uráža daňových poplatníkov.

Ale aj smutní nezamestnaní sú zlou vizitkou vlády. Hospodársky rast im prácu nepriniesol.

Keďže experti usúdili, že práce je dosť, to len nadopovaní sociálnymi dávkami ju nevidia, víly sa rozhodli liečiť slabozrakú krajinu reformnými orieškami.

Prvý oriešok priniesol znížené sociálne dávky a aktivačné práce.

Kázania o lenivosti a nízkej motivácii ho vyplnili tak, že sa doň najprv nevošli ani prostriedky na pracovné nástroje a ochranné pomôcky.

Druhý oriešok mal premeniť nezamestnaných na živnostníkov. Jeho jadrom sú peniaze na pracovné nástroje a čím biednejší okres, tým ich je viac, no vždy s podmienkou neukázať sa aspoň dva roky na úrade práce. Do orieška sa už nezmestila rada, komu má nový živnostník ponúkať služby, ak ľudia naokolo majú hlboko do vrecka.

Odpoveď prináša tretí oriešok. Na rozdiel od prvých ponúka skutočnú a stálu prácu. Kúzlo je v tom, že ju podporuje u zamestnávateľov, ktorí majú zaistený odbyt. Reformné víly si ho nedávno trúfli nazvať morálnou ekonomikou.

Skazenosť oriešku nie je zjavná. Čo na tom, že ide o prácu u výrobcov, ktorí tvrdia, že slovenská minimálna mzda aj s odvodmi je pre človeka priveľa? Veď v rozprávke sa vstupuje do služby aj k čertovi! Ak im pomôžeme ešte znížiť náklady a preniknúť na európske trhy, slovenská nezamestnanosť bude mať šťastný koniec!

Zázračný oriešok však obsahuje infekčný damping. Slovenskí exportéri ním podráždia ostatných európskych výrobcov, aby tiež tlačili na zníženie odvodov a miezd. Zrýchli sa vyvliekanie európskeho kapitálu zo sociálnej zodpovednosti. Z možnosti, že podnikanie mimo Európy príjme záväzky ku kvalite života, sa stane plané rojčenie.

Slovenský zázrak uhládza cestu modelu, v ktorom človek a jeho čas neznamenajú nič. Nie je dobré znamenie, že túto nežičlivosť označuje za morálnu.

ZUZA KUSÁ

VO SVETE

Ako som zistil, kto je na Roatáne vinníkom Ľudia potrebujú mať poruke univerzálneho vinníka, na ktorého môžu podľa potreby všetko zvaliť. Člen SNS viní zo svojej mizérie Maďarov, komunista kapitalizmus, ufológ mimozemšťanov, alkoholik gény a tak ďalej.

Vzácne sú prípady, keď niekto ukáže prstom sám na seba. Asi to patrí k našej prirodzenej povahe.

V mojej hitparáde vinníkov vedie ten, na ktorého ukazujú prstom obyvatelia ostrova Roatán. Pretože ostrov nesusedí so žiadnym cudzím národom, museli si tam nájsť niečo originálnejšie. Našťastie im na pomoc prišla príroda.

Natriasal som sa v rozpadnutom taxíku.

Každá jama v asfalte nás vymrštila do vzduchu a ja som si udrel hlavu do strechy.

Spýtal som sa taxikára, ako je možné, že hlavná cesta na Roatáne je v tak dezolátnom stave. Dostal som jednoslovnú odpoveď: „Hurikán!“ Pripadalo mi to logické. Hurikán

nb58.indd 21

dokáže zničiť takmer všetko. Prečo by teda nezdemoloval hlavnú cestu?

V supermarkete som márne hľadal tropické ovocie. Nechápal som, ako je to na tropickom ostrove možné. Spýtal som sa na to predavača. „Hurikán!“ vyhlásil a otočil sa mi chrbtom.

Vo francúzskom prístave som sa prechádzal po neskutočne špinavých uliciach. Odpadky sa váľali všade okolo. Spýtal som sa okoloidúceho, čo zapríčinilo znečistenie oblasti. „Hurikán!“ povedal a pokračoval v chôdzi. Začal som obyvateľov ostrova ľutovať. Ešteže na Slovensku nemáme hurikány, pomyslel som si. Jediné, čo mi vŕtalo v hlave, bolo, ako si chudobní obyvatelia ostrova tak rýchlo opravili domy.

Nevidel som totiž žiadne poškodené obydlia.

Svetlo do celej záležitosti vniesol Dennis.

Jedného dňa mi ukázal svoj nový dom.

S ľútosťou v hlase som skonštatoval, že musí byť vyčerpávajúce takmer každý rok

opravovať dom po zásahu hurikánom.

Dennis sa na mňa začudovane pozrel. „Hurikán sme tu nemali už niekoľko rokov.

Máme šťastie, katastrofy nás obchádzajú.“ V tej chvíli sa mi v hlave ozvalo hlasné cvak.

Hurikán je ten vinník na Roatáne, tak vlastný povahe homo sapiens sapiens. Spýtate sa tu niekoho: „Prečo si sa rozviedol?“ Dôvod je jasný: „Hurikán!“ Ako asi vyzerá policajný výsluch: Inšpektor: „Prečo si ukradol televízor svojmu susedovi a vykrútil krk jeho obľúbenému papagájovi?“ Zlodej: „Hurikán!“ Rodinné posedenie: Mama: „Prečo si dostal päťku? Syn: „Hurikán!“ Takto by sa dalo prejsť cez všetky zamestnania a vekové kategórie na Roatáne.

Musíte uznať, že prírodná katastrofa je vďačný vinník. Neprekáža jej to, a preto je riziko ozbrojeného konfliktu minimálne. Na druhej strane ma zaujíma, ako sa na Roatáne výhovorka zmení, keď ostrov naozaj zasiahne hurikán. Možno sa známa odpoveď rozšíri na: „Ja som to už dávno hovoril - hurikán!“ MARTIN RAJEC, ROATÁN

24.3.2006 15:55:57

58

22 KAUZA ár dní potom, ako bola ukončená prevádzka stanového mestečka v Bratislave – Vrakuni, iniciovalo desať mimovládnych organizácií rokovanie so zástupcami rezortu sociálnych vecí, samosprávy mesta Bratislava a jednotlivých mestských častí a bratislavského vyššieho územného celku. Témou bola otázka, ako zabezpečiť nočné a denné zariadenia pre bezdomovcov, aby budúcu zimu neumrel ani jeden bezdomovec z dôvodu nedostatku pomoci.

P

Štandardy Európskej únie definujú bezdomovca ako osobu bez prístrešia, osobu bývajúcu v neistých podmienkach alebo osobu bývajúcu v neprimeraných podmienkach. Bezdomovectvo je vážny sociálny problém extrémneho vylúčenia zo spoločnosti, vylúčenia materiálneho, bytového, pracovného, zdravotného, kultúrneho a sociálneho. Na Slovensku však jeho zákonnú definíciu nemáme. Ťažko potom hovoriť o systémovom riešení bezdomovectva.

Ako to bolo?

V marci sa v Bratislave stretli neziskové organizácie s predstaviteľmi vládneho a samosprávneho rezortu, aby prerokovali možnosti vybudovania sociálnych zariadení na území Bratislavy, ktoré by umožnili bezdomovcom dôstojnejší život, alebo ktoré by ich aspoň budúcu zimu ochránili od smrti spôsobenej mrazivým počasím. Bratislava má v súčasnosti len 60 lôžok pre ľudí bez strechy nad hlavou a aj to len v zimnom období. Osprchovať sa týždenne môže len 80 ľudí. Platené ubytovne disponujú 187 lôžkami. Potreba je pritom ďaleko vyššia a nevyhnutné je zriadenie aj iných zariadení. Napríklad ošetrovne prvého kontaktu pre bezdomovcov, denných centier, nízkoprahovej nocľahárne...

Ako to celé dopadlo?

Ministerka sociálnych vecí Radičová sľúbila, že v pripravovanom zákone o sociálnych službách bude definovaný bezdomovec aj sociálne služby, ktoré potrebuje.

Starosta mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Peter Čiernik si myslí, že bezdomovcom treba pomáhať, ale chce podporovať hlavne prevenciu a široké spektrum sociálnych služieb, nielen tie určené bezdomovcom. Bratislava – Staré

nb58.indd 22

Krok z ulice Mesto napríklad poskytuje občianskemu združeniu Proti prúdu, vydavateľovi časopisu Nota bene, priestory za zvýhodnený nájom a ročne vynaloží 40 miliónov na sociálne záležitosti.

Zástupca bratislavského vyššieho územného celku Jaška celý čas tvrdil, že počas rokovania sa nič nové nedozvedel.

VÚC má na starosti komunitné plánovanie na svojom území. Do plánu však zahrnul len jedinú organizáciu, ktorá pracuje s bezdomovcami – Domov pre každého.

Podľa Jašku sa často za bezdomovcov vydávajú aj ľudia, ktorí vlastnia drahé nehnuteľnosti, a v tejto oblasti zlyhal štát.

Poslanec parlamentu a predseda parlamentnej komisie pre sociálne veci Július Brocka to zhrnul tak, že problém bezdomovectva nevieme riešiť – či bol v kompetencii štátu alebo samospráv, zostalo všetko na mŕtvom bode. Pritom vraj máme financie, budovy aj ľudí, ale spolu to akosi nefunguje... Bezdomovectvo je podľa neho nehoda konkrétneho jednotlivca. „Tá sa môže stať každému. Keď vidíme dopravnú nehodu, vieme, kam máme volať po pomoc. A keď vidíme bezdomovca, nemáme riešiť, či je vinný, nevinný, opitý, triezvy, ale hľadať spôsob, ako pomôcť.“ Názory ďalších vám prinášame v rozhovoroch.

IVAN ŠRAMKO – starosta mestskej časti Lamač. V Lamači funguje v zimnom období nocľaháreň prevádzkovaná vyšším územným celkom s kapacitou 24 miest.

Kto sú podľa vás bezdomovci?

- Pre mňa sú bezdomovci ľudia, ktorí doplatili na osud, postoj spoločnosti, rodinné problémy, alebo si za to môžu sami, ale aj tak by sme sa im mali venovať. Tak ako sa rodič stará o dieťa alebo naopak dieťa o otca, aj keď je opilec.

V Lamači je nocľaháreň, ktorú prevádzkuje VÚC. Pociťujete kvôli tomu problémy?

- Momentálne tam býva 16 ľudí, 8 miest je stále voľných. Bezdomovci tam môžu prísť len po čistej dychovej skúške a nie sú s nimi žiadne problémy. Sťažoval sa akurát jeden sused, že nechce mať v blízkosti svojho domu takéto zariadenie. Zvýšili mu plot a urobili úpravy tak, aby sa ho chod nocľahárne nedotýkal.

Niektorí bezdomovci sa zapájajú do obecných prác – upravujú prostredie, natierajú, orezávajú kríky - a zostalo za nimi kus roboty. Tak som ľuďom v Lamači ukázal, že aj bezdomovci môžu byť prospešní. Každé Vianoce robíme v kostole pre bezdomovcov akciu. Chceme, aby na Štedrý deň mali štedrú večeru. Prídu aj

24.3.2006 15:56:04

58

KAUZA 23 V Anglicku sa podporou základných služieb pre bezdomovcov podarilo znížiť počet bezdomovcov o dve tretiny, Skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že čím viac je služieb pre bezdomovcov, tých je bezdomovcov menej (nie ako sa tvrdí u nás, že služby pritiahnu ďalších ľudí a bezdomovcov bude viac), Slovenské mimovládne organizácie považujú za najväčší problém to, že bezdomovectvo je na okraji záujmu a organizácie pracujúce s bezdomovcami majú málo ľudí a nevyhovujúce priestory, O bezdomovcoch sa často hovorí len ako o kriminálnikoch, ktorí kradnú a ničia cudzí majetok; šéf mestskej polície v Prahe Miroslav Stejskal z vlastných skúseností tvrdí, že len malé percento, úzka skupinka bezdomovcov, pácha trestnú činnosť, a ostatní bezdomovci sú skôr obeťami trestných činov.

Iniciatíva 10: OZ Ad Patrem, Bratislavská katolícka charita, NZ Ajhľa, človek, NZ Jedlo namiesto zbraní, rehoľa Milosrdní bratia, Mea Culpa – FZSP TU, OZ Proti prúdu, OZ Resoty, Spoločnosť Misionárky lásky (Sestry Matky Terezy), Slovenská katolícka charita

obyvatelia Lamača, donesú jedlo, koláče.

Na druhej strane, bezdomovcom sa často nechce pracovať. Vedia, že keď sa postavia pred supermarket, vyžobrú si viac. Keď si odo mňa bezdomovec pýta dve alebo päť korún, poviem mu, že mu dám päťdesiat, ale musí ísť pracovať. Aby mohol zarobiť a posunúť sa ďalej. Čo s bezdomovcami, ktorí pijú?

- Aj tým treba venovať pozornosť. Alkohol im pravdepodobne dáva pocit uspokojenia, tlmí ich pocity nešťastia. Svojich spolupracovníkov už dlho odúčam fajčiť, a neúspešne. Tak ako chcete odnaučiť bezdomovca piť? Mrzí ma, že im alkohol bráni vo využívaní možností. Ani u mňa nemôžu pracovať opití.

Kto je podľa vás kompetentný na riešenie problému bezdomovectva?

- Kompetencie sú neurčené. Mali by byť určené zákonom. Ústredný orgán štátnej správy pre túto oblasť je ministerstvo sociálnych vecí. Ono by sa toho malo chytiť a roztiahnuť služby po celom Slovensku.

Urobiť nocľaháreň v každom väčšom meste.

Dať bezdomovcom možnosť využívať aspoň nejaké služby.

nb58.indd 23

VIERA NOVÁKOVÁ, vedúca Sociálneho oddelenia Magistrátu hlavného mesta Bratislavy Zákon stanovuje možnosť, nie povinnosť samospráv zriaďovať zariadenia poskytujúce sociálne služby pre bezdomovcov. Nevidíte v tom problém?

- A prečo by to mala byť povinnosť? Je bezdomovec človek, ktorý nemá kde bývať?

Takých je milión, a nájdu si ubytovňu.

Myslíte, že sú potrebné zmeny sociálnych zákonov?

- Nie. Terajšia úprava možnosti obcí zriaďovať sociálne zariadenia je v poriadku.

Ubytovne prevádzkujú aj iné subjekty. Sú aj také, v ktorých pýtajú za noc 300 korún, a sú plné. Niekto si toľko zarobí. A myslíte, že všetci bezdomovci sú ochotní robiť? Pre toho, kto má ochotu, sa vždy nájde možnosť.

Napríklad farár Srholec má systém, ktorý pomáha. Nechá bezdomovcov u seba bývať a ak do mesiaca nepracujú, pošle ich preč.

Vlastná vôľa človeka je dôležitá. Ak si dám liter vína, tak ukážem, že nechcem.

Je vôbec vôľa hľadať finančné prostriedky na sociálne služby?

- To nie je len otázka našich finančných prostriedkov. Každý má predsa nárok na sociálne dávky. Oficiálne majú všetci občania trvalé bydlisko. Keby nemali trvalý pobyt, nedostanú predsa občiansky preukaz.

A čo ak niekto nemá občiansky preukaz?

- Tak mu ho hocikedy znova vydajú. Nech príde k nám. Máme oddelenie, kde mu povedia, čo má robiť. V tom nie je problém.

Tak v čom je problém?

- V prvom rade v ich vlastnom záujme o samých seba. Ak človek nemá záujem, nedonútite ho. Nepremiestnite ho, neumyjete, neprenocujete.

Dobre, tým, čo nechcú, pomáhať nebudeme. Čo s tými, čo chcú?

- Ako ich chcete kategorizovať, rozdeliť? Aké sú to skupiny?

Nechceme ich kategorizovať, v prvom rade im chceme pomôcť. Majú dosť možností využívať nejaké služby sociálnej pomoci?

- Určite áno. Existujú útulky, nocľahárne, dorába sa stredisko osobnej hygieny. Ale: predtým tu bola ubytovňa pre sociálne slabších a bezdomovci ju za tri roky úplne zdevastovali.

Načo budem pomáhať niekomu, kto ničí majetok, na všetko kašle a nie je ochotný ani si po sebe upratať? Okolo stanov vo Vrakuni boli ľudské výkaly, hoci tam fungovali sociálne zariadenia. Pomáhať treba tým, ktorí to chcú a podľa toho sa aj správajú. Nie tým, ktorí sú nezodpovední a robia bordel.

Ako si predstavujete pomoc?

- V prvom rade v murovaných domoch, nie v stanoch. Tie stany boli úplne o ničom.

Veď zachránili životy.

- V prvú noc, keď sa postavili stany, odišlo z našej ubytovne 15 ľudí. Viete prečo?

Prečo?

- Alkohol. V ubytovni piť nemôžu, v stanoch mohli mať pri sebe fľašku vína.

ČO VY NA TO? Čo si myslíte? Kto má v tejto nekonečnej polemike pravdu? Koho názor je vám najbližší? A prečo? Mailujte na: redakcia@notabene.sk.

Mohli odísť aj preto, že v stanoch nemuseli platiť a dostali zadarmo polievku?

- Mohli.

Myslíte si, že v Bratislave je dosť sociálnych lôžok pre ľudí bez prístrešia?

- Pokiaľ sa Bratislava nebude starať len o ľudí odtiaľto, tak, samozrejme, nikdy tu nebude dosť miesta, pretože sem dobehne celé Slovensko.

A v systéme Bratislavy je bezdomovec každý, kto nemá kde bývať. Raz sa stalo, že sa do útulku nasťahovala celá rodina, manželia s dvomi synmi. Potom sme zistili, že majú dom.

Hocikto, kto sem príde hľadať prácu, využíva nocľahárne a my nemáme ako zistiť, či niekde na Slovensku nevlastní majetok. Hlavné mesto dotuje nocľaháreň kompletne okrem 30 korún, ktoré denne ubytovaní platia za stravu.

Kto by mal financovať sociálne zariadenia pre bezdomovcov?

- Ten, kto ich zriadi, sa musí starať o ich prevádzku a správu a financovať ich.

Ale zriaďovateľ nemusí byť súčasne aj prevádzkovateľ.

Kto by mal byť teda prevádzkovateľom?

- Ak mesto poskytne majetok, ten zostáva mestu, ale prevádzku a služby má na starosti niekto iný. Tak sme sa dohodli. Každé občianske združenie vie, kde požiadať o peniaze.

Aké sú v tomto plány magistrátu?

- Magistrát nemôže byť osobitne vyčlenený od celej problematiky. Preto bola vytvorená pracovná skupina, ktorá musí dať na papier návrhy, dohodnúť sa, ako sa bude pokračovať a čo sa bude robiť. Mojou úlohou je angažovať sa v činnosti tejto pracovnej skupiny.

Ako to bude?

- Účastníci stretnutia vyhlásili, že chcú naďalej spolupracovať, pretože bezdomovectvo je závažný problém, ktorý musia riešiť spoločne.

Vytvorili pracovnú skupinu, ktorá by sa mala pravidelne stretávať a rokovať o vytvorení dostatočnej siete základných sociálnych zariadení na území Bratislavy.

Dôležité je, že sa povedalo, že samospráva nesmie zostať osamotená. Hoci je výkonný orgán označený zákonom ako subjekt zodpovedný za riešenie sociálnych záležitostí na svojom území, potrebuje na to aj súčinnosť vlády a ministerstiev, dostatočné finančné zdroje a jasnú legislatívnu úpravu.

Takže slová boli povedané, ruky podané, kocky hodené. Čo z toho všetkého vzíde? Neskončí to len pri siahodlhých rokovaniach za okrúhlym stolom? Pohnú sa veci aj v praxi? Čo myslíte?

TEXT: IVICA WIRGHOVÁ, MARTIN ŠARAPATA FOTO: PETER HOMOLA

24.3.2006 15:56:14

58

24 AHA JU! edysi chcela byť zdravotnou sestrou. Ľudské utrpenie a umieranie, ktoré zažila počas školskej praxe, jej však nedalo spávať a otázky o zmysle života ju priviedli až k štúdiu teológie. „Vtedy mi ani nenapadlo, že budem ’normálnou‘ farárkou,“ usmieva sa Anna Polcková.

K

S rozhodnutím študovať teológiu sa najprv zdôverila sestre. „Jednoznačne ma podporila, čo mi dodalo odvahu.“ Rovnako dobre to prijali rodičia. „Musím priznať, že som mala obavy, čo na to povedia spolužiačky v škole, na tom mi mimoriadne záležalo, ale riskla som a ich reakcia bola milo prekvapivá. Len som im vyrazila dych.

Z negatívnych postojov k mojej voľbe si pamätám starého otca. Ten mi neveril.

Opýtal sa ma, či poznám tú pesničku ’Darmo ma, mamička, do školy dávate, zo mňa farár nebude...‘. Nuž, proroctvo ľudovej slovesnosti sa v mojom prípade nenaplnilo.“

Začať znova Dnes obľúbená farárka evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa na začiatku orientovala na okruh ľudí chorých a starých.

Pri práci sa však jej život prirodzene rozrástol aj o vzťahy s deťmi i mladými a dnes vraví, že jej povolanie ju učí žiť. „Obdivujem životnú múdrosť starých ľudí, pokoj, ktorý je produktom zložitých životných skúšok a odžitej viery. Mladí ľudia ma pútajú svojou invenciou, nápadmi, odvahou a úprimnosťou.

Deti sú bezprostredné, spontánne, vedia dôverovať, prejavujú zvedavosť. Každý vek má svoje čaro, ale aj úskalia a krízy.“ Na farára sa ľudia obracajú so všeličím. „Mnohí očakávajú vyjadrenie, akýsi posudok, či konali správne, a veľmi často skúmajú, či a za akých podmienok je pre nich možné nájsť odpustenie a začínať znova. Je pre mňa neustále novou výzvou, aby som správnymi slovami dokázala to Božie ponúknuť človeku tak, aby to vedel prijať. Veď sama som na takéto ’prijímanie‘ odkázaná.“

„Cvičenie“ s Bohom Veľakrát videla, ako bolesť, utrpenie a problémy posúvajú ľudí ďalej. „Je to paradox viery. Často až v krízových situáciách človek spozná, že má nad sebou Moc, v ktorej sa cíti chránený a istý, nech sa deje čokoľvek.“ Anna vníma, že aj ju Pán Boh cez jej osobný život „cvičí“ tak, aby ľuďom rozumela, aby pre ňu neboli len „klientmi“, ale blízkymi, ktorých smie sprevádzať a podporovať. „V minulom roku na mňa mimoriadne zapôsobil príbeh dvoch manželov. On mal pred dvomi rokmi natoľko rozsiahlu mozgovú príhodu, že lekári mu už

nb58.indd 24

Z niektorých ilúzii o ľuďoch precitla, ale Bohu stále dôveruje

ŠŤASTNÁ

šance na prežitie nedávali. Jeho manželka lekárka ho však s plným nasadením opatrovala. Manžel dnes nielenže žije, ale je schopný hovoriť a chodiť. To je v mojich očiach zázrak. Viera nikdy nie je o slovách, ale o postojoch k životu.“ Stretnutia s nevyliečiteľne chorými alebo starými ľuďmi, ktorí vedia, že zomierajú, a napriek tomu nestrácajú nádej a cieľ, sú pre Annu zvlášť silné. „Mám nutkanie poslať k nim znechutených, unudených alebo prepracovaných mladých, ktorí majú pocit, že im všetko preteká pomedzi prsty a zmysel už nemá vôbec nič. Zároveň im rozumiem, veď aj sama mám často toľko pochybností! Stretnutia s ’bezmocnými‘ ľuďmi vo mne vydolujú citlivosť, poupratujú priority a privádzajú k vďačnosti za mnohé, čo v živote beriem len tak. Zadarmo. Z milosti.“ Inzercia

WWW.DOMAINS.SK NOVINKA - registrácia domén .eu REGISTRÁCIA DOMÉN .sk .com .net .org .info .biz .cz PREVÁDZKA VAŠICH WEBSTRÁNOK

Infolinka 0910 96 96 01

Ženské spôsoby

Z niektorých ilúzií Anna precitla, keď pocítila, že zranení, nešťastní či zakomplexovaní ľudia sú niekedy veľmi nemilosrdní a zákonnícki. „Napriek tomu svoju profesiu milujem a neviem si predstaviť, že by som ju prestala vykonávať.

Som šťastná farárka.“ Aj keď potvrdzuje, že ženy musia vynaložiť viac námahy než muži, aby boli akceptované, pozoruje tiež, ako patriarchálny model v spoločnosti doznieva. „Z Božieho slova vyplýva, že Boh má aj ženské spôsoby. Dokonca priamo o tom hovorí prorok Izaiáš: „Ąko keď matka teší niekoho, budem vás tešiť.“ Sama sa v modlitbe k Bohu snaží najprv vyjadriť, spoznávať seba, svoje myšlienky a motívy. „Celkom inak sa vtedy načrtne váš vlastný vnútorný svet. Modlitba však súvisí s čítaním Biblie a spoločenstvom veriacich.“ A reakciu na ňu cíti niekedy v celkom novom pochopení Slova alebo v stretnutiach s ľuďmi. „Aj ich vnímam ako Boží prostriedok, Božie komunikačné médium. A hľadám, neustále sa pýtam.

Väčšinu Božích odpovedí viem prečítať iba po čase, s odstupom. Na príliš rýchle „znamenia“ sa nefixujem. Viem, že Pán Boh vie, ako so mnou hovoriť a zaobchádzať.“ TEXT: MICHAL POĽANA FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

24.3.2006 15:56:14

58

INTERVIEW 25 Kolíky v stanovom tábore napokon predčasne nevytiahli

Zvládne to len silný a citlivý človek vica Wirghová sa rozprávala s Ing. Milanom Komžíkom, riaditeľom Odboru správy materiálu a humanitárnej pomoci Úradu civilne ochrany, ktorý mal na starosti prevádzku krízovej zimnej nocľahárne, stanového mestečka v Bratislave – Vrakuni.

I

Bola pre vás problematika bezdomovectva úplne nová?

– Áno, predtým som sa s ňou nedostal do kontaktu. Niektorých bezdomovcov som videl, niektorých som nevidel. Po tom, ako sme sa s nimi v stanovom mestečku rozprávali, vidím dve roviny tohto problému.

Niektorí ľudia sa do takej situácie dostali nešťastím, niektorí tam chcú byť. Na ulicu vždy vedie nejaká cesta, len výnimočne sa tam človek ocitne zo dňa na deň.

Ako vnímali bezdomovcov vaši kolegovia z UCO, ktorí v stanovom mestečku pracovali?

– Tiež to bol pre nich prvý kontakt.

Dobrovoľná práca navyše. Ministerstvo vnútra nemá organizačnú zložku s pôsobnosťou v takýchto veciach. Keby niektorý kolega povedal, že do stanového mestečka pracovať nepôjde, nemohli by sme ho tam prideliť.

Nemajú to v náplni práce. A nie každý to zvládne. Na to musíte byť silný a citlivý človek. Všimol som si, že k bezdomovcom sa správali lepšie ako bezdomovci k nim. Často počúvali nadávky, sťažnosti, že je zima, horúco, málo svetla, veľa svetla, záchody na druhej strane tábora, budíček o siedmej...

Niekedy som mal chuť povyťahovať kolíky, zbaliť stany a ísť preč. Na druhej strane veľa ľudí ráno poďakovalo. Mnohí sa pýtali, s čím potrebujeme pomôcť, a zostali v mestečku a upratovali s nami stany, nosili drevo, menili posteľnú bielizeň. Robili ťažkú robotu úplne zadarmo, len za polievku. Takáto skúsenosť zapôsobí na každého človeka.

Pozeráte sa teraz na bezdomovcov inak?

– Určite áno. Mrzelo ma, keď som v médiách počúval ľudí, ktorí sa o nich vyjadrovali nepekne. Každý občan má

právo, aby sa k nemu správali ako k človeku. Aj odsúdený, aj bezdomovec.

Kto je podľa vás kompetentný na to, aby niečo zmenil?

– Zákon hovorí, že obec je zodpovedná za svojho občana. Dostáva na to financie.

A myslím si, že má na to aj personál v sociálnych odboroch a možnosť spolupracovať s mimovládnymi organizáciami.

Prečo pomohlo ministerstvo vnútra?

– Úrad civilnej ochrany v rámci humanitárnej pomoci pomáha ľudom pri rôznych mimoriadnych situáciách. Toto bola tiež mimoriadna situácia, minister vnútra tak rozhodol. Vyčlenili sme finančné prostriedky, ľudí, materiál, všetko. Teoreticky je ministerstvo schopné kedykoľvek znova postaviť stany, ale pre mňa je mimoriadna situácia silný mráz, aspoň mínus desať stupňov. Marcové počasie je pre bezdomovcov Florida. Teraz stany netreba.

Alebo ich nemusí stavať ministerstvo. Za ten čas, čo sme fungovali, mohli mestské časti vymyslieť systém, ako pomôcť a postarať sa o bezdomovcov ďalej.

Budete stavať stany aj budúcu zimu?

– Zo žartu hovorím, že keď budú mrazy pod mínus desať, tak si beriem náhradné voľno. Ale veci sa pohli, zapojil sa magistrát aj ministerka sociálnych vecí. Určite budeme schopní stany postaviť, ale v trochu inej réžií.

Postavíme ubytovaciu kapacitu, ale o chod zariadenia nech sa stará niekto iný. Ten, kto má tieto veci v kompetencii. Pre našich zamestnancov to bolo veľmi náročné. Neustále boli pod veľkým psychickým tlakom. Pobije sa niekto? Nezhorí stan? Bezdomovci, ktorí do mestečka prichádzali, neboli zvyknutí žiť v komunite. Mnohí nemali hygienické návyky.

Myslíte si, že sociálne služby pre bezdomovcov sú dostatočné?

– Určite nie. A to je aj problém Bratislavy.

Napríklad: bezdomovec sa má o desiatej dopoludnia stretnúť s niekým kvôli práci a celú noc predtým je vonku. Keby sa mohol niekde za 15 korún osprchovať, učesať, oholiť, dať do poriadku a ísť sa uchádzať o prácu ako človek, možno by ju aj dostal. Sú takí, ktorí sa chcú z toho dostať, a nemajú to ľahké. Sú aj takí, ktorí sa nechcú. Ale aj oni si zaslúžia pozornosť.

Netreba ich zavrhnúť, položiť na cestu a prejsť valcom. Mali by mať možnosť aspoň sa vyspať alebo ísť k lekárovi. Je pekné, že zariadenia majú určité stupne a rôzne požiadavky na klientov. Niektoré požadujú len, aby bol človek triezvy, iné požadujú niečo zaplatiť. Ale podľa mňa nespĺňa svoju úlohu, ak niekto vypije dve pivá a nafúka a sociálne zariadenie ho pošle od dverí do zimy a mrazu. Čo vám dala práca v stanovom mestečku?

– Bola to veľmi veľká životná skúsenosť.

Ukázalo sa, že deklarovaná snaha mimovládnych organizácií a ľudí z tretieho sektora pomôcť sa nie vždy v skutočnosti prakticky prejaví. Napríklad bol veľký problém zohnať denne štyroch ľudí, ktorí by zabezpečovali chod tábora. Prevádzka tábora bola aj veľmi dobré cvičenie.

V praxi sme sa naučili, čo znamená postaviť a prevádzkovať krízové ubytovanie a čo všetko na to potrebujete. Každý deň sa totiž vynárali nové veci a potreba praktických riešení situácie.

TEXT: IVICA WIRGHOVÁ FOTO: DAGMAR CANISOVÁ Inzercia

nb58.indd 25

24.3.2006 15:56:28

58

26 PROTI SRSTI

T

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti!

Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

Každodenné hrdinstvo emáte niekedy pocit viny, že ste celkom obyčajný, celkom normálny, celkom zdravý či dokonca celkom šťastný? Nemáte niekedy pocit viny, že ste si to všetko nezaslúžili, že ste sa o to nijako nepričinili? Ak máte, tak nemajte!

N

Pracovníčka administrujúca žiadosti na príspevok z istej veľkej súkromnej nadácie povedala šéfovi súboru, medzi štyrmi očami: „Keď nemáte v súbore postihnuté ani problémové deti, nie je veľmi pravdepodobné, že by ste nejaké peniaze od nás dostali.“ Samozrejme, oficiálne by to nikto nikdy nikde nepovedal, ale takto to skutočne funguje a je celkom jedno, či ide o európske, štátne alebo súkromné peniaze.

Organizuješ festival? Tak tam musí byť aspoň jedna sekcia, jeden súbor alebo aspoň jeden účinkujúci postihnutý alebo drogovo závislý, alebo inak zvláštny, aby si dostal finančnú podporu. Pripravuješ detský tábor? Jedno choré dieťa ti zarobí na autobus pre všetky zdravé. Natáčaš film? Rómska či inomenšinová problematika ti dotácie z fondov zaistí bezpečnejšie, ako umelecké kvality scenára.

Samozrejme, aj tá pracovníčka v spomenutej súkromnej nadácii aj štátni aj európski úradníci rozhodujúci o rôznych dotáciách, to môžu myslieť celkom úprimne a dobre, netreba ich hneď upodozrievať z obmedzenosti, či z toho, že si zjednodušujú prácu, keď o projektoch nerozhodujú podľa odborných či umeleckých kvalít, ale podľa toho, či sa projekty prispôsobujú módnym trendom v „problematikách“. A už vôbec nechcem navodzovať dojem, že tí, čo žiadosti podávajú, systém zneužívajú a dávajú do žiadostí účelovo to, čo chcú úradníci čítať.

Nárok na podporu Je to všetko oveľa zložitejšie a možno sa treba zamyslieť nad otázkou, či zdravé bezproblémové deti a zdraví bezproblémoví dospelí vôbec z princípu majú morálny nárok na to, získavať podporu z rovnakých zdrojov ako postihnutí, závislí, odkázaní, problematickí. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nemajú, veď sú zdraví

nb58.indd 26

a bezproblémoví, môžu si na svoje činnosti a záľuby zarobiť zdravými rukami, tak prečo ukracujú o fondy tých, čo nemajú v živote toľko šťastia a zdravia?

Keď sa na to ale pozrieme druhýkrát a trošku pozornejšie, zistíme, že tí bezproblémoví sú bezproblémoví aj vďaka tomu, že sa venujú nejakej zmysluplnej

činnosti. Trikrát do týždňa tréning, medzitým angličtina a výtvarný krúžok, síce nikoho spoľahlivo neochránia pred postihnutím, ale často môžu zabrániť tomu, aby človek začal experimentovať s drogami, alebo celkom stratil sociálne kontakty, pracovné návyky a padol na úplne dno, čím sa zo skupiny bezproblémových postupne prepracoval do

24.3.2006 15:56:43

58

KOMIX 27 skupiny problémových až neriešiteľných.

Je pravda, že v prvom rade sa o seba máme starať sami a o deti sa majú starať ich rodičia a vo väčšine prípadov sa aj starajú. Ale utiahnuť napríklad všetky povinné školské poplatky a ešte niekoľko záujmových aktivít jedného či viacerých detí, je veľa aj na rodiny, kde pracujú obaja rodičia a ktoré sa ani zďaleka nepovažujú za sociálne slabé.

ROKO OD MIŠKA

Nárok na obdiv Peniaze však nie sú všetko. Samotné nazeranie na niektoré problémové skupiny obyvateľstva dokáže narobiť viac zla ako nedostatok peňazí. Mňa osobne najviac zarmucuje prehnaná mediálna glorifikácia niektorých problémových skupín. Keď niekde čítam alebo počujem momentálne abstinujúcich alkoholikov a narkomanov rozprávať o pekle, ktorým prešli a najmä o tom, aké sú práve vďaka tomu prejdenému peklu zrazu výnimočné bytosti a jediní skutoční hrdinovia, otvára sa mi občas nožík vo vrecku. Áno, je to určite príšerná a strastiplná cesta vyhrabať sa zo dna závislosti a vrátiť sa späť medzi obyčajných ľudí, ale prečo, preboha, by som takého človeka mala obdivovať viac, ako niekoho, kto sa na to dno nikdy nedostal? Je možné, že ten druhý mal šťastie, prežil idylické detstvo a v živote nenarazil na žiaden strašný problém a pokušenie, ale vy takého človeka osobne poznáte? Mne sa javí oveľa pravdepodobnejšie, že sa so svojím detstvom a problémami dokázal zodpovedne popasovať skôr, ako začal klesať, prípadne sa včas spamätal a z polcesty na dno sa vrátil späť. Na to treba rovnako veľkú silu a odvahu, aj keď sa to asi nedá tak jednoducho zmerať a tak názorne ukazovať.

Nárok na ocenenie Asi je to všetko ešte zložitejšie. Ten, kto sa dostal na dno, tomu už reči o prevencii a zodpovednosti v pravý čas nepomôžu.

Tomu pomôže odborná a premyslená liečba. Odborná a premyslená liečba je však určená chorým. Pre ostatných je tu prevencia. Tak ako v zdravotníctve, keď príde na najhoršie, nerozlišujeme chorých na tých, čo si za svoje choroby môžu sami a tých nevinne chorých, nerobme to ani v ostatných oblastiach života. Nepátrajme už po vine a vinníkoch, ale liečme. Pokiaľ však ešte neprišlo na to najhoršie, treba stále dokola pripomínať, že byť zdravým, šťastným a nezávislým nie je náhoda, ale každodenná drina, ktorá si tiež zaslúži podporu, obdiv a ocenenie.

ELENA AKÁCSOVÁ Šéfredaktorka portálu www.t-station.sk FOTO: JURAJ FLÍMEL

nb58.indd 27

24.3.2006 15:56:52

58

28 METROPOLA

Dublin

ako pesničkový rytmus áte radi atmosféru slovenských „airišpabov“? V skutočnosti sú len slabým odvarom krčiem v Írsku. Dublinské puby skutočne žijú.

Legendárny guiness tečie, muzikanti hrajú a ľudia sa fakt bavia. Všetci spolu a poriadne nahlas. Íri sa ešte nikdy nemali tak dobre ako teraz.

Napriek tomu tam niektoré veci fungujú veľmi zvláštne.

M

Príklad: Na pohotovosti čakáte aj niekoľko hodín, kým vám poskytnú ošetrenie. Alebo: Autobusový lístok do mesta Galway na západnom pobreží ostrova stojí z Dublinu 14 eur a z mesta v tretine cesty 13. Alebo: Hoci je Írsko líder v poskytovaní bankových služieb, internet banking tam využíva málokto. Alebo: V autobuse na letisko vám pri platení nevydajú z bankovky, ak je ešte otvorený dopravný podnik a lístok si môžete kúpiť tam. Alebo: Najznámejšia írska značka, pivo Guiness, vôbec nechutí ako pivo. A tak ďalej.

Dublinčania sú napriek týmto drobným strastiam spokojní. Írsky tiger, ešte pred pár desaťročiami chudobná krajina, sa vďaka prostriedkom z Európskej únie a investíciám Írov žijúcich v USA postavil na nohy a veľmi dobre sa mu darí. Írsko otvorilo svoj pracovný trh všetkým krajinám únie.

Pracuje tam viac ako desaťtisíc Slovákov.

nb58.indd 28

Možno aj preto prechádza Írom ich pracovná morálka: Výplaty sú každý štvrtok, a po nich poďho do pubu; zamestnanci často neprídu do práce v piatok, pretože sú po nočnom záťahu, a v pondelok, pretože sú po troch nočných záťahoch...

Noci a rána V Írsku snáď každý deň prší a fúka.

Našťastie, klímu ostrova ovplyvňuje teplý Golfský prúd, takže tam nikdy nemrzne a dokonca tam rastú palmy. Vás však zamrazí, keď na začiatku marca, v chladnom vetre a daždi, vidíte v nočných uličkách mužov v tričkách, dievčatá v sandálkach a minisukniach bez pančúch a Škótov s ničím pod sukňou.

Nočná turistika po puboch v preslávenej štvrti Temple bar a sledovanie športových zápasov je v Dubline najobľúbenejší spôsob trávenia voľného času. Írske krčmy však fungujú oveľa zábavnejšie ako naše nalievarne alkoholických nápojov. Večer tam hrajú muzikanti a kapely, hostia ich počúvajú, tancujú a spievajú, každý sa baví s každým, a čím hlučnejšie, tým lepšie. Puby doslova praskajú vo švíkoch a až von z nich razí hromadná dobrá nálada. Asi rok platí zákaz fajčenia v podnikoch. Fajčiari si chodia zapáliť pred dvere.

Aj v uličkách je živo. Muzikanti žhavia svoje nástroje, ľudia sa ponáhľajú, prechádzajú alebo debatujú, najčastejšie s take away téglikovou kávou v ruke.

Po preflámovanej noci si môžete dať v niektorej z kaviarní pravé írske raňajky nazývané „menu pre ranné vtáča“ - útvar, ktorý má niečo z našej klobásy aj párku, tmavý puding - zmes, ktorou u nás plníme jaternice, biely puding - svetlá zmes do jaterníc, volské oko, plátok slaniny, chlieb, slané maslo, marmeláda. Nuž...

Na štyroch kolesách Uličky, pobrežie aj vnútrozemie ostrova so vždy zelenou trávou a pasúcimi sa ovcami vyzerajú čistučko. V skutočnosti sú Íri dosť neporiadni. Neuveríte, kým neuvidíte, aký neporiadok dokážu mať v autách alebo v skladoch zákazníkom neprístupných.

Vodič má pod nohami nahádzané tégliky od kávy, použité papierové vreckovky, obaly od sladkostí, škrupiny orechov, papierové vrecko z hamburgera, a vy ako spolujazdec sedíte na mandarínkových šupkách (tie banánové vodič, našťastie, položil vedľa rýchlostnej páky, rovno na svoj notes a mobilný telefón). Nič to, poviete si, keď vystúpite z auta a rozhliadnete sa okolo seba. Krajina je predsa nádherná a priateľský vodič vám na rozlúčku veselo zamáva. Írska pohoda a radosť zo života sa rýchlo prenesie aj na vás. Navyše sa tu môžete cítiť úplne bezpečne: záchranné kolesá sú umiestnené aj pri najplytších kanáloch a reflexné vesty som si všimol nielen na cyklistoch či šoféroch, ale pre istotu ju mal aj pán, ktorý čosi opravoval na staničnom záchode.

24.3.2006 15:57:02

58

METROPOLA 29 Dublin podľa Martiny Martina má 21 rokov a v Dubline pracuje druhý rok. Zo Slovenska odišla aj s bratom, keď sa nedostala na vysokú školu. V Írsku si zvykla na všetko, okrem zimy a dažďa. Nevie, dokedy tu zostane, ale určite to nebude navždy.

Dublin podľa Willieho: Willie Forde má 30 rokov a pochádza z mestečka Ebenderry. Do Dublinu prišiel, keď nechcel poslúchnuť rodičov a študovať na univerzite. Začal pracovať v supermarkete a postupne sa dostal na pozíciu manažéra štyroch supermarketov. Je ženatý a má pätnásťmesačného syna.

– Prišiel som sem pred štrnástimi rokmi.

Vtedy bolo mesto mŕtve, život bol hlavne na predmestiach. Ale potom otvorili Temple bar, prichádzalo čoraz viac cudzincov a keltský tiger potreboval stále ďalších ľudí, ktorí by prišli do krajiny pracovať. Teraz je v Dubline veľa národností a aj veľa odlišných barov, kaviarní a reštaurácií pre toľko odlišných ľudí. Je to dobré miesto na život.

V Írsku sa dvakrát do týždňa hráva liga G.A.A. - súťaž 32 írskych tímov v futbale a hurlingu.

To si nikdy nenechám ujsť. Okrem toho chodievam rád do svojich obľúbených pubov v Temple bare a na koncerty, hlavne keď hrá U2. Keď je dobré počasie, organizujeme pikniky, grilujeme a robíme barbecue.

sobotu sú v podniku Living room v centre československé diskotéky, takže chodíme tam. Dávajú tam aj prenosy z hokejových zápasov, vtedy sa tam stretne najviac Slovákov. Ak je dobré počasie, ideme do parku blízko nášho domu.

Zažili sme tu aj smutné chvíle. Napríklad minulé Vianoce. Ja aj brat sme boli chorí, bolo nám strašne zle, mali sme horúčky 39 a žiadne lieky, a v takom stave sme volali na Štedrý deň našim domov, aké sme si tu urobili krásne Vianoce.

Dublin podľa veľvyslanca Ján Gábor pôsobí na slovenskej ambasáde v Dubline dva roky. Je tu s ním aj jeho manželka a dvaja synovia.

– Začiatky boli ťažké. Prišli sme bez ničoho a hľadali sme si prácu. Najprv sme sa zamestnali v jednej nadácii.

Mali sme chodiť po uliciach a zbierať peniaze. Z toho, čo sme vyzbierali, bolo 25 percent naša odmena. Nerobila som to rada, pretože som vedela, koľko z peňazí skutočne pôjde na charitu. Po šiestich mesiacoch som si našla prácu v McDonalde. Okrem mňa tu robí ešte jedenásť Slovákov. A každý deň sa sem príde najesť minimálne jeden ďalší. Je nás tu veľa. Z Írska vysiela aj internetové rádio pre Slovákov v zahraničí Exil.

Bývame šiesti v prenajatom dome. Na začiatku sme sa chodievali baviť viac, teraz nás to už trochu prešlo. Každú

– Prišiel som sem pár týždňov pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Keďže Írsko vtedy predsedalo Európskej komisii, oslavy prijatia nových členov mali byť práve tu.

Každá pristupujúca krajina dostala partnerské mesto, pre Slovensko to bol Cork. Obvolal som slovenské firmy, či na oslavy niečo sponzorsky nevenujú. A stretával som sa s veľkou ochotou. Takže na námestí v Corku bola 1. mája prezentácia slovenských regiónov, ochutnávka syrov, mäsových výrobkov aj vína - hoci to mestskí policajti najprv nechceli povoliť, pretože pitie alkoholu na verejnosti je vraj zakázané. Vystúpil slovenský folklórny súbor a Írom sa to veľmi páčilo.

V Dubline chodievame radi do reštaurácií a podnikov v Temple bare a v sobotu ráno na malý trh, na ktorom predávajú poľnohospodári z okolia Dublinu zeleninu, ovocie, syry a ďalšie produkty, a kde kúpite trebárs aj čerstvé ustrice priamo od rybárov.

TEXT A FOTO: MARTIN ŠARAPATA

Ďakujeme spoločnosti SkyEurope Airlines za poskytnutie letenky.

Rybári z Howthu, ktorí zásobujú dublinské reštaurácie, splietajú oceľové lano.

nb58.indd 29

24.3.2006 15:57:20

58

30 PRÍBEH Dievčatko s Downovým syndrómom maľuje odušu, bez knižky si nevie predstaviť deň a čokolády sa vôbec nedožaduje

Abstraktné obrázky od Barborky Algayerovej už majú svoju cenu. Za „tržbu“ si Barborka každoročne dáva urobiť vlasovú analýzu. Na základe špeciálnych testov dostane z Poľska výpočet vitamínov, ktoré treba doplniť a ktoré lieky vynechať. „Aj vďaka tomu nás obchádzajú virózy.“

aždý pondelok od ôsmej do desiatej je z nej veľká žiačka.

Tretiačka v špeciálnej základnej škole. Sedí v lavici, má pri sebe naozajstnú pani učiteľku a okolo päť spolužiakov. Do žiackej knižky dostane vždy jednotky – dôkaz, že hoci v škole je len raz za týždeň, učivo nefláka.

K

„Barborka je hladná po nových informáciách. Učíme sa poctivo každý deň, som na ňu prísna, vie, že nijaké výhovorky na mňa neplatia. Už sa o ne ani nepokúša.

Robí mi radosť. Strašne rada číta, väčšinu knižiek zo svojej police má prelúskaných,“ hovorí o svojej dcére Mária Algayerová.

Bude nám dobre Barborka sa narodila s Downovým syndrómom. S nevyliečiteľnou diagnózou. „Tušila som, že bábätko asi nebude zdravé, hoci od lekárov som žiadne indície nemala.

Jasné, že sa mi na chvíľu zrútil svet, no vzchopila som sa. Ľútosť prevalcoval úžasný pocit – mám dcérku, ktorá žije, dýcha. Bude nám spolu dobre,“ spomína na Baruškine narodenie Mária. Po troch smutných potratoch už nerátala s tým, že bude

nb58.indd 30

Baruška schopná donosiť dieťa. Napokon, okrem vlastných vážnych zdravotných hendikepov, nepatrila k najmladším budúcim mamičkám. „Mala som štyridsaťtri, keď sa mi narodila.

Vlastne je to zázrak,“ potichu povie žena, ktorá si zdravý bezstarostný život nepamätá.

Chorá mama V dvoch rokoch ju uprostred hry na piesku zradili nohy a neskorší verdikt lekárov bol neúprosný: detská mozgová obrna. Mária strávila viac času v špitáloch ako doma, prognózy boli zlé – čakal ju invalidný vozík a postupná bezvládnosť. Jej vôľa a viera v Boha však bola silná. Naučila sa chodiť pomocou bariel, hoci ľavá časť ostala natrvalo čiastočne paralyzovaná. Mária je v plnom invalidnom dôchodku. Nie je typ, ktorý sa vzdáva. Ako samouk sa pustila

do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny a univerzálneho esperanta. „V tomto jazyku som to dotiahla najďalej. Mám dve skúšky, autorsky som pomáhala vytvárať učebnicu esperanta. Ale načo hovoriť o mne, Baruška je dôležitejšia,“ povie s úsmevom.

Po narodení chorej dcérky začala Mária intenzívne zháňať informácie o Downovom syndróme. „Downíci majú tendenciu zneužívať svoje postihnutie, treba im včas ukázať, kde sú hranice. Ich správanie môže vyústiť do agresivity. Nie je dobré, keď sa pohybujú v ľútostivom prostredí. Preto som k svojej dcére od začiatku pristupovala ako ku zdravej. Len tak z nej môže vyrásť šikovné dievčatko. Aj postihnuté dieťa si musí zvyknúť na pravidelnosť. Musí odlišovať zábavu od práce. Máme vypracovaný svoj režim a keď nás neprekvapí nevoľnosť či bežná choroba, dodržiavame ho deň čo deň.“

24.3.2006 15:58:16

58

PRÍBEH 31 Áčko V byte Algayerovcov sa vstáva zavčasu.

Barborka je ranné vtáča, zobudí sa okolo piatej. Mame dopraje ešte hodinku v posteli.

Potom ranná hygiena, raňajky a o siedmej si už sadajú k písaciemu stolu a začína sa vyučovanie. Písanie, čítanie, matematika, čo to z vlastivedy, prírodovedy. „Problémy máme iba s písaním. Ale ide to. Za týždeň však Barbi musí vypísať dva celé zošity.“ Barborka vyťahuje zo šuflíka písanku plnú atramentových diktátov. Pridá aj matematický zošit.

Rátanie do sto, takmer vždy s bezchybným výsledkom. „Jej rovesníci s rovnakým postihom majú v škole pomalšie tempo. „Bé“ stupeň znamená prebrať päť písmen za rok a počítať do desať. Barborka je áčko. Abecedu má dávno v malíčku a počíta naozaj ťažké príklady.

Po obede sa zväčša maľuje. Na zemi a takmer vždy v tureckom sede. Prvý vážny obrázok nakreslila Barborka asi v štyroch rokoch. „Vycítila som, že sa v maľbe našla. Tak som ju začala sledovať, podporovať a usmerňovať. Výsledok? Desiatky zarámovaných obrázkov, v byte už pomaly niet miesta.“

Umelkyňa Deväťročná Barborka preferuje suché pastely. Blízka je jej abstrakcia, veľa výkresov začína fľakmi, škvrnami a po konzultácii s mamou potom sama vytvára kvety, slnká, nájde sa aj princezná alebo mačička. „Rozprávame sa o farbách, pýtam sa jej: Myslíš, že táto žltá sa hodí k fialovej? Skúšame, kombinujeme.

Málokedy niečo skončí v koši.“ Všetky ťahy sú Barborkiným dielom. Mama len dopíše názov obrazu. Len vtedy je totiž pre Barborku obraz naozaj hotový.

Obrazov má veľmi veľa. Na všetky je pyšná, nielen na Princeznú Mimi. Najväčšie zadosťučinenie však Barborka pociťuje na svojich vernisážach. „Vie sa tváriť veľmi dôležito,“ smeje sa mama Mária.

nb58.indd 31

Bývajú v Senci a nevedia sa dočkať jari. Prechádzok na čerstvom vzduchu.

Mária na invalidnom vozíku a Barborka vedľa nej. „Rada tlačí môj vozík.“ Postupne sa o nadaní malého dievčatka dozvedalo okolie. „Internet je úžasná vec, Barbi má svoju stránku aj s prezentáciou obrazov. Začínajú sa o ňu zaujímať galeristi, práve máme na stole tri seriózne pozvánky.

Cremona, Rím a v Poľsku Czêstochowa.

V Cremone chcú usporiadať samostatnú Barborkinu výstavu. Strašne nás to potešilo, ďakujeme za profesionálny záujem, ale nemôžeme si dovoliť pustiť sa do toho.

Okrem peňazí, ktoré nám chýbajú na cestu a ubytovanie, je takýto veľký výlet pre nás dve asi nereálny. Obe sme zdravotne postihnuté, odkázané na pomoc asistentiek, myslím, že by to bolo nad naše fyzické možnosti. Je to veľmi ďaleko,“ racionálne zdôvodňuje Mária.

Dve výstavy však Barborka už absolvovala.

Jednu v bratislavskom hypermarkete a druhú vlani, v rodnom Senci. „Predalo sa dvanásť obrazov, každý za tisícku, a ja som hrdo povedala malej: Vidíš, už na seba zarábaš,“ smeje sa Mária. Okrem toho každé Vianoce a júlové narodeniny si pravidelne kupuje od Barborky jej obrazy jeden pán. „Nevieme, o koho ide, chce zostať v anonymite, vždy pošle svoju sekretárku, ktorá obrázky vyberie. Niekedy aj dvadsať naraz.“

Ani kocku „Neviem,“ odpovie Barborka na otázku, ktorý obraz sa jej najviac páči. Nelipne na nijakom, vždy sa teší na ten nový, ktorý práve začína vymýšľať. O dva - tri dni bude hotový a ide sa na ďalší. Náklady na maľovanie sú vysoké. „Najdrahšie sú rámy, ale ani pastely nie sú lacný špás. Mesačne nás to vyjde okolo päťtisíc,“ vyratúva mama Mária. Do rozpočtu treba zarátať zvýšené výdavky na bezlepkovú diétu. Barborka má celiakiu, vie, že má „choré črievka“ a vôbec neslintá, keď si vedľa nej niekto odlamuje z čokolády. Je rozumná a ak čokoládu od niekoho dostane, nikdy ju nerozbalí. Neprosí ma ani o jednu kocku.“ „Mäso s ryžou,“ vysype najobľúbenejšie jedlo Barbi, sadne si k počítaču a už prestáva vnímať svet okolo seba.

Matematické hry na monitore si totiž vyžadujú stopercentnú pozornosť.

A Barborka je maximalistka. Nič nerobí na polovicu. To je veľké šťastie.

LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA TÝŽDENNÍKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA, AUTOR JE FOTOREPORTÉR TÝŽDENNÍKA +7DNÍ

24.3.2006 15:58:31

58

32 POULIČNÉ BLUES

S Japeom na Lomničáku Rozhovor s írskym spevákom a muzikantom Richiem Eganom alias Japeom, ktorý v marci s klávesákom Glennom Keatingom odohral netradičný koncert na Lomnickom štíte.

PETER

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Ahoj, vitaj pod Tatrami. Koľko máš rokov?

- 29.

Ako sa ti páči Poprad?

- Je to veľmi pekné malé mesto.

A ľudia?

- Sú tu výborní ľudia, len škoda, že neviem lepšie po slovensky.

Poznáš nejakú slovenskú hudobnú skupinu?

- Nie. Máš manželku?

- Nie, priateľku.

A čo bezdomovci v Dubline?

- Máme ich veľmi veľa. Aj detských domovov. Bezdomovci u nás tiež predávajú časopis, volá sa The Big Issue (Veľký problém).

Poznáš Dolores z Cranberries? Čo ti hovorí jej hudba?

JOŽO

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Prečo?

Prečo? Prečo je život taký krutý? Ľudia sú hladní, chudobní, umierajú mladí...

Trápiť sa? Na to žijeme, aby sme sa trápili? Šťastie, lásku a spokojnosť v živote nepocítili? Ale aj tak je život krásny. Veď môžeš dýchať, cítiť teplo slnka, žiť... Môžeš ísť za svojím cieľom, môžeš byť... Byť s ľuďmi a snažiť sa ľúbiť! Ale čo tí, čo nás opustili skôr, než mali? Čo ak by v živote niečo dokázali, znamenali? Prečo sa už zhora na nás, živých, dívajú?

Niektorí na nich zabudli, a to od nich nie je fér!

JOŽO 598, JET PUMPA, BRATISLAVA

JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Oktagon Nedávno sa mi dostal do rúk jeden časopis. Ako tak obraciam stranu za stranou, oči sa mi upriamili na fotku chlapíka s dlhými kučeravými vlasmi a nápadne predĺženými očnými zubami.

Až po prečítaní celého článku som sa dozvedel, že tento pán je neohrozeným šampiónom Super pohára zlúčených bojových umení známym pod skratkou UFC (Ultimate Fighting Championship).

Dočítal som sa, že minulý rok vo svojom zatiaľ poslednom zápase, ktorý sa konal

nb58.indd 32

- Môj kamoš hrá na bicie v jej kapele. Ich hudba sa mi veľmi nepáči.

Ako sa ti hralo?

- Super pocit. Hudba je pre mňa všetko na svete. Čo piješ doma a čo tu na Slovensku?

- Guiness a whisky. Na Slovensku Zlatý bažant a borovičku.

Páčia sa ti Slovenky?

- Slovenky sú veľmi pekné. Tatry im pridávajú na kráse. Čo je podľa teba to najhodnotnejšie na človeku?

- Prirodzenosť a otvorenosť.

Si veriaci?

- Nie. Páči sa ti Nota bene?

- Áno. Ďakujem. Vezmem si ho domov.

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší?

Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

PETER, POPRAD

v Atlantic City, „vybavil“ svojho protivníka, ktorý ho vyzval, za štyri minúty technickým k.o. Za tie štyri minúty mu stihol zlomiť obe ruky, nos a nohu na dvoch miestach.

Chlapík poznačený na celý život, a to všetko za štyri minúty. Priestor, v ktorom sa tieto súboje odohrávajú - oktagon - je vlastne železná klietka, do ktorej, „vleziete po svojich a zdravý, von vás vynášajú, a to vo veľmi žalostnom stave“. Aj bezdomovci majú svoj oktagon, lenže nie je ním žiadna klietka, ale ulica, a súperom je všetko okolo nich. Na rozdiel od UFC v tomto bezďáckom boji nie je dovolený vôbec žiadny omyl. Jedno však majú spoločné, a to, že každé zaváhanie znamená hrozný koniec...

JOZEF, GORKÉHO ULICA – PASÁŽ, BRATISLAVA

Posol dobrých správ Zoznámil som sa s mladou kočkou a keď sme sedeli pri čaji, spýtal som sa jej, čo robí. Jej odpoveď ma tak trošku zahriala pri srdci, pretože mi povedala, že je „poslom dobrých správ“. Pre pomalšie chápavých - je poštárka. Zaujalo ma jej rozprávanie o tom, aké zážitky sa jej prihodili, a pripadalo mi to ako dobrý filmový scenár, pretože to, čo sa dá zažiť s takýmto jednoduchým zamestnaním, je naozaj ako z filmu. „Raz som niesla jednej staršej paničke smútočné parte a keď som zaklopala u nej na dvere, otvorila, so slzami v očiach si ho zobrala a povedala: Vedela som to. Roztrhla obálku a ukázala

V minulom čísle u vás bezkonkurenčne bodoval príspevok Stroskotanci od Jula.

Poslali ste mu neuveriteľných 75 hlasov!

To je najviac v celej histórii Nota bene!

Ostatné príspevky na ten Julov skrátka nestačili. Jozefov Hotel nebo dostal 16, rozhovor Petra s náčelníkom Mestskej polície v Poprade 6 a Kolomanov list 4 hlasy. Len tak ďalej! mi, že je to presne tak, ako povedala. Je úžasné že niektorí ľudia vedia vycítiť, či im nesiem dobrú, alebo zlú správu.“ Dali sme si po cigaretke, napili sa čaju, ktorý nám už celkom vychladol, a pokračovali sme v rozhovore. „Mám aj veselé zážitky. Raz som priniesla starším manželom svadobné oznámenie, a to som vôbec netušila, ako to pre mňa dopadne. Títo manželia dlho nevideli svoju jedinú dcéru, ktorá odišla veľmi dávno za prácou do zahraničia, a nevedeli, čo s ňou je, pretože sa im neozvala. Našla si tam priateľa a vrátila sa naspäť do rodného mesta, lebo chcela mať najkrajšiu svadbu na svete, tú slovenskú so všetkým, čo k tomu patrí.

Na druhý deň, keď som išla okolo, tak ma tá pani čakala pri vchode do domu a povedala mi, že si moc želá, aby som na tú svadbu prišla aj ja. Tak som tam išla a bolo to fajn. Za nič na svete by som nechcela byť nikým iným ako poslom dobrých správ.“ Rozhovor s týmto dievčaťom ma natoľko fascinoval, že sa asi dám k poštárom aj ja.

JOZEF, GORKÉHO ULICA – PASÁŽ, BRATISLAVA

24.3.2006 15:59:00

58

RECENZIE 33 HUDBA

DIVADL O

Franz Ferdinand DVD

Patrik Suskind - Kontrabas

Domino Records / Wegart, 2005 www.dominorecordco.com / www.wegart.sk

Hrá: Martin Huba Réžia: Martin Huba a Martin Porubjak Uvádza: Štúdio L+S Bratislava Prvou jedinečnosťou tejto inscenácie je, že je to monodráma. Martin Huba ako starnúci kontrabasista postupne odkrýva svoje vnútorné videnie sveta a života.

Retrospektívne sa konfrontuje sám so sebou, so svojím postavením a so svojimi vzťahmi.

Kontrabasista je smutno-smiešny postarší muzikant, ktorý sa snaží psychoterapeuticky prísť na koreň celému svojmu životu.

Kontrabas - stále prítomný na scéne - je predmet, ktorý ovplyvnil celý muzikantov život - je už otázne, či pozitívne alebo negatívne. Nástroj je aj terčom muzikantovej komunikácie, výsmechu, spomienok a opätovného návratu k prítomnosti takej, aká je.

Kontrabasistova láska, krásna a mladá sopranistka Sára, je akýsi nedosiahnuteľný sen, viac vysnený ako reálny. Hra nadobúda aj rozmer humoristickej analýzy vzťahu medzi starším mužom a mladou ženou. Silný rozpor medzi realitou a snom vytvára práve fakt, že Sára zrejme ani len netuší o kontrabasistovej tajnej náklonnosti. On sám vo svojom vnútornom svete vytvára rôzne variácie ich „osudového stretnutia“ a následných peripetií, ktoré by z toho vyplývali. Skepticizmus však muzikanta neprevalcoval natoľko, aby sa nakoniec nevrátil k optimizmu, entuziazmu a odvahe k radikálnej zmene. Radikálna zmena

a túžba po nej (a zároveň strach z nej) tvorí jeden zo základných momentov drámy. Tieto reflexie sú poprepletané spomienkami rôzneho charakteru - detstvo a vzťahy v rodine kontrabasistu sa nám tu odkrývajú bez akýchkoľvek romantizujúcich prikrášlení, predsa však s nádychom trpkosti.

Umenie je takisto dôležitou súčasťou hry. Jeho komické a súčasne pravdivé vnímanie je prezentované prostredníctvom nezvyčajného, až analytického pohľadu na život umelcov.

V týchto fragmentoch zisťujeme, aká priepasť delí tvorbu súčasného a klasického skladateľa, aký je muzikantov názor na Wagnera a Mozarta alebo čo - to o filozofoch a mysliteľoch. (Ako hovorí muzikant: „Myslenie je príliš vážna vec na to, aby doň niekto diletantsky fušoval.“) To všetko, samozrejme, s poriadnou dávkou humoru. Monológ kontrabasistu nie je nekomunikatívny, je premietnutý do tvorivej, pútavej komunikácie medzi kontrabasistom a publikom.

Kontrabasistu poznávame ako človeka so špecifickým vnímaním sveta, ktorý neskrýva svoje slabosti, ale snaží sa ich analyzovať, a tak nachádzať zmysel bytia, uvažovania, ktorého sa naoko zrieka, ale v skutočnosti sa k nemu neustále vracia.

VERONIKA DIANIŠKOVÁ

Exkluzívne 2DVD predstavuje Franz Ferdinand, jednu z najslávnejších kapiel vydavateľstva Domino, v kvalitnom koncertnom aj zákulisnom materiáli.

Prvý disk prináša štrnásť živých nahrávok pospájaných zo siedmich koncertných lokalít, Franzov vidno aj na domácej škótskej pôde. Keď sa pozeráte na Take Me Out z festivalu T in The Park, uvedomíte si, ako strhujúco vyzerá úspech premenený na kopu fanúšikov.

Nervóznych pred a šťastných po koncerte, zúfalých zo straty nástrojov spôsobenej štrajkom aeroliniek a poctených zo šatňového stretnutia s velikánmi Reedom a Bowiem – takých ich uvidíte v dokumente Tour de Franz.

Od hektickej atmosféry v prípravnom štábe cez voľné chvíle až po triumfálny výlet do USA a účasť v talkshow Davida Lettermana.

Okrem bezmála štyridsaťminútového koncertného dokumentu sú tu raritné live nahrávky i kompletné koncertné záznamy z Londýna a San Francisca či bonusy v podobe klipov a karaoke.

Vďaka tejto kolekcii živých obrázkov spoznáte obľúbenú kapelu, zabavíte sa a uveríte, že stať sa centrom záujmu celého sveta len vďaka nápadom, talentu a odhodlaniu je stále možné.

MATEJ LAUKO Inzercia

KNIHY Paul Guterman a Joe Colohnatt:

Václav Tomek a Ondřej Slačálek

Vražda ako spoločenská udalosť

Anarchismus (Svoboda proti moci)

Vydavateľstvo L.C.A.

Vydavateľstvo Vyšehrad

Dušan Taragel tradične vynikajúco pracuje s mystifikáciou a iróniou.

V knihe, ktorá obsahom aj formou pripomína starodávne príručky o etikete, podáva vraždu ako prepracované umenie.

V kapitolách nazvaných podľa prostredia, v ktorom sa vražda odohráva (v divadle, na koncerte, v reštaurácii, vo vlaku a na lodi), radí, ako si poradiť, aby akt zabitia mal správny spoločenský šmrnc. Výber oblečenia, voľba zbrane a taktiky. Príručku dopĺňa bohatý poznámkový aparát a slovo o údajných autoroch.

Obidvaja autori sa dlhodobo zaoberajú myšlienkovým vývojom českého a svetového anarchizmu. Výsledkom je informačne nasýtený prehľad z edície Dějiny idejí. Sleduje znaky anarchizmu vo veľkých náboženských systémoch, venuje sa hnutiam aj jednotlivým mysliteľom. Vysvetľuje splynutie anarchizmu s feminizmami, ekológiou a antiglobalizmom v súčasnej dobe. Stopuje dejinné miesta, kde myšlienky anarchizmu ovplyvnili radikálne odbory, revolucionárov, atentátnikov.

nb58.indd 33

7gVi^haVkV q @do^V ȁǿ @dŀ^XZ q Banch`Ǿ ȅ ú^a^cV q 9dacǾ ȇ 7Vch`Ǿ 7nhig^XV q 7diidkV ȁ IgcVkV q ĻiZ[Ǿc^`dkV Ȅ

www.artforum.sk

24.3.2006 15:59:07

58

34 KRÍŽOVKA www.aspekt.sk

Autor: Ján Piaček

Grand prix (skr.)

obložia latami

Po vylúštení krížovky budú traja z vás odmenení knihami z vydavateľstva Aspekt. Správne odpovede nám zasielajte do 20. dňa v mesiaci na inzercia@notabene.sk.

Pripojte svoje celé meno a adresu, aby sme vám mohli zaslať výhru. Knihy z vydavateľstva Aspekt za vylúštenie krížovky z minulého čísla (...ale pije jeden pohárik za druhým.) dostanú František Šalamun, Chminianska Nová Ves, Jaroslav Kollár, Kysak, Agáta Horvátová, Prešov. Srdečne blahoželáme!

drevené zvyšky

hriadele

NB

TV systém USA

autor Angeliky

vo svojom dome

spojka

narastanie

prezent obaja

umelá látka

NB

značka india

Pomôcky: OHAR OPS TIME

snívam

slovenská národná liga

prehra v šachu

staviteľ archy značka lítia

maďarský básnik ženské meno

včielka z TV seriálu

k spisom (lat.)

osobné zámeno

rímska bohyňa úrody rieka v Rusku

medveď (skr.) severoamer. štát

čas, po angl.

5

tankový pluk

značka sodíka

kiloampér

avión, po česky

4 cestovný preukaz podmienková spojka

spojka Anna (dom.)

ťaví kríženec

2 ukazovacie zámeno

stretnutie

spisy

tlač. agent. klub Albánska v Štokholme povala

bývalý futbalista Bratislavy

moc

akým spôsobom?

Pomôcky: DOT ATA UM

1

mesto v Mongolsku

kyslík

pokým

mesto v Rusku

mužské meno

NB

batohy

?

Pomôcky: CNA COLON HOT

prikrývka

rímske číslo 550

3

Pomôcky: LATO MATLÁK NTSC

rarášok

papagáj

akváriová rybka

herbicíd

telesný orgán

mužské meno rieka pri Omsku

zvratné zámeno

doba

opica

značka osmia

100oC

prúd rieky

horúci, po angl.

druh loveckého psa

cudzie ženské meno

deduško, po nem.

dielo sochára

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z ôsmich distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Ditribúcia:

Bratislava: Košice:

Banská Bystrica: Nitra: Prešov: Žilina: Levice: Piešťany: Nové Zámky: Poprad: Senica: Lučenec:

Podporili nás:

nb58.indd 34

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, www.tripsoft.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, Sociálni pracovníci: Katarína Opoldusová, Renáta Chovanová, Peter Adam, poradcovia@notabene.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/613 22 01, helena.havrilova@zoznam.sk Slovenský Červený kríž, Zoltán Frasanelli, 048/415 36 85, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra, Marián Laboš 037/772 17 38, charita.nr@ba.telecom.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Daniel Závecký, 0903 965 216, risen@centrum.sk DCH Nitra, Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová 041/7244795, charitaza@post.sk.

JPK – Ježiš pre každého, 0915 743 433, A.Kmeťa 24, 934 05 Levice, Dušan Peter, dusan@jpk.sk UZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Marcela Ocvirková, domum@kios.sk Fond rozvoja kultúry a vzdelávania, n. f., Ul. SNP 32, 940 62 Nové Zámky, Béla Magyar, belamagyar@zoznam.sk Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Erika Mižigarová, Popradské nábrežie 3, 058 42 Poprad, socialne@msupoprad.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica OZ Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti SR, Janka Kráľa 14, 984 01 Lučenec

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR 24.3.2006 15:59:16

58

FOTORIPORT 35 Slobodan Miloševič zomrel 11. marca vo svojej cele v Haagu. Jeho srbskí priaznivci veria, že ho trestný tribunál zavraždil.

Slobodan Miloševič, ďakujeme ti za všetky klamstvá a krádeže, za každú kvapku krvi, ktorá sa kvôli tebe preliala, za strach a bezmocnosť, za zmarené životy a generácie, za sny, ktoré sme nemohli uskutočniť, za boj, ktorý si viedol v našom mene a neopýtal si sa nás.

Pamätáme si tanky na uliciach Belehradu a krv, ktorá vytiekla. Pamätáme si Vukovar. Pamätáme si Dubrovník. Pamätáme si Krajinu. Pamätáme si Sarajevo.

Pamätáme si Srebrenicu. Pamätáme si bombardovanie. Pamätáme si Kosovo.

A budeme si to pamätať navždy.

Myslíme na umučených, zavraždených, unesených a nezvestných.

Myslíme na naše zničené životy.

UVEREJNENÉ AKO PLATENÉ OZNÁMENIE V SRBSKOM DENNÍKU POLITIKA DŇA 17.3.2006 FOTO: MARTIN ŠARAPATA

„Naložili ho do autobusu a odvtedy som ho nevidel.

Bol všetkým, čo som mal...“ plače muž na zhromaždení pred parlamentom Srbska a Čiernej Hory v Belehrade.

Miloševič bojoval proti tým, ktorí mu zavraždili syna.

Vojna má vlastné kritériá pre lásku a nenávisť.

Požarevac. „Slobo bol hrdina srbského národa, bojovník za slobodu, obranca našej vlasti, jediný, kto sa postavil na odpor zahraničným okupantom. Teraz odpočíva v nebi medzi anjelmi,“ hučí z tribúny. Dav skanduje: „Slo – bo, Slo – bo.“ Ešte pred pár minútami sa šli ľudia udupať, aby mohli pobozkať alebo sa aspoň dotknúť auta s Miloševičovou rakvou.

Po dohadovačkách medzi členmi rodiny, odvolávaní riaditeľky múzea a vyhláseniach Miloševičovej materskej strany, vystavili jeho telo v múzeu v Belehrade a pochovali v rodnom Požarevci.

Smútok za Miloševičom. Medzitým sa objavili dohady, že z Haagu prišla do Belehradu prázdna rakva. Verejnosť ju nikdy otvorenú nevidela. Niektorí si myslia, že Miloševičovo telo odpočíva v Moskve, tí najväčší fantasti dúfajú, že infarkt bol len kamufláž a Slobodan Miloševič sa dostal z väzenia a žije.

nb58.indd 35

24.3.2006 15:59:20

IVAN PASTOR: BLUES. AUTOR JE FOTOREPORTÉR VYDAVATEĽSTVA RINGIER Bluesmani to majú na Slovensku stále ťažšie. Pomaly miznú podniky, v ktorých by si prišli na svoje. Odsťahujú sa do kukurice?

58

36 GALÉRIA

nb58.indd 36

24.3.2006 16:00:29