NOTA BENE 69 by Proti prúdu

69 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

MAREC ‘07

nb69.indd 1

21.2.2007 10:45:05

HLAVNÝ PARTNER

Medzinárodná prehliadka filmu, televízie a videa th

International Film, Television and Video Festival

BRATISLAVA 26. 3.–1. 4. NITRA 2.–4. 4.

MARTIN 10.–15. 4.

Charlie centrum, FK Nostalgia Kino Mladosť, FK 35 mm VŠMU

BANSKÁ BYSTRICA 2.–4. 4. / 16.–18. 4.

PREŠOV 16.–18. 4.

ŽILINA 17.–19. 4.

POPRAD 10.–12. 4.

KOŠICE 19.–25. 4.

S FINANČNOU PODPOROU MINISTERSTVA KULTÚRY SR S PODPOROU MESTA KOŠICE ORGANIZÁTORI

PARTNERI

www.asfk.sk

nb69.indd 2

design © Tomáš Padevět 2007

MEDIÁLNI PARTNERI

21.2.2007 10:45:32

Z OBSAHU 3 8 - 10 Téma

12 - 13 Do tucta

14 - 15 Reportáž

V štyroch kútoch

Teta Betka

Srdce pre lietadlá

Geografia nás sucho učí, že rozloha našej krajiny je niečo cez 49 000 štvorcových kilometrov. Tento fakt však nič nehovorí o tom, aké pestré a rôznorodé tieto kilometre sú.

Furt čosi vyvára. Keď sa rozhovorí o jedle, ktoré varila, práve varí alebo bude variť, začnú sa vám zbiehať slinky. Už tridsať rokov sa točí okolo hrncov a stále má radosť z prázdneho taniera. Anna Babeľová. Kuchárka Betka.

Päťdesiat lietadiel, menších aj obrovských, civilných i vojenských, a ich častí. Šestnásť tankov, diel a obrnených vozidiel. Uveríte, že to môže mať niekto doma v záhrade? A opraviť vlastnými rukami?

22 - 23 Do minulosti

24 - 25 Príbeh

28 - 30 Pútnik

Potopený kolos

Hrdinovia

Maximíting

Legendárna skaza Titanicu nebola najväčšou lodnou tragédiou. Napriek hrôze, ktorú prežili pasažieri a utečenci na lodi Wilhelm Gustloff, je toto utrpenie možno až desaťtisíc ľudí menej známe.

Na otázku ako sa má, nefalšovane, no s patričnou dávkou zveličenia odpovie: „Ujde to.“ Popritom si v priebehu minúty aspoň stýkrát utiera telo od potu. Nielen čelo a krk. Utrieť treba aj hrudník, ruky a keď s kolotočom skončí, môže začať odznova.

Človeku by sa mohlo zdať, že je na Sangame - sútoku Gangy, Jamuny a mýtickej Saraswátí takmer sám, nebyť nekonečného množstva hlasov prenikajúcich hmlou zo všetkých strán. Keď sa hmla rozplynie, všade, kam oko dovidí, sú ľudia.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti napomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu nb69.indd 3

21.2.2007 10:45:46

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Pochopiť motivácie Prečo sa ľudia správajú rôzne? Čím to je, že aj keď sme všetci ľudia, reagujeme tak rôzne na naše okolie? Čo je spoločným menovateľom pre všetky ľudské reakcie? Tá vec, ktorú má rovnakú obchodník aj kňaz, predavačka aj ministerka? Prečo niekto stratenú peňaženku na ulici nenápadne zodvihne a vloží si ju do vrecka a iný sa začne obzerať, komu patrí? Prečo je pre niekoho prvoradá výška platu a pre iného zmysel toho, čo robí? Myslím, že ľudia robia to, čo robia, lebo im to robí dobre. Niekomu robí dobre, keď robí iným dobre. Niekomu zas robí dobre, keď robí iným zle. Nájde sa taký, čo mu robí dobre, keď mu robí iný zle. A väčšine z nás robí dobre, keď nám niekto robí dobre. Takže z hľadiska motivácie nie je rozdiel v tom, či ste zločinec alebo filantrop. To, čo robíte, vám robí dobre. Možno o tom je tá veta – nesúď, aby si nebol súdený. Snažme sa pochopiť, prečo ľudia konajú to, čo konajú. Čo im v tom okamihu robí dobre? Viera, že sa tak zapáčia okoliu? Bohu? Sebe? Že sa budú mať lepšie oni? Ich deti? Celý svet? Na to, aby sme vedeli nájsť cestu k sebe navzájom, musíme sa najskôr snažiť pochopiť naše motivácie. Čo je iné, nemusí byť zlé. Skôr ako nám emócie zatemnia zrak, skúsme sa zamyslieť. Indiáni mali príslovie: Nesúď nikoho, kým nekráčaš dva dni v jeho mokasínach. JARO ŠIPOŠ, FUNDRAISOR OZ PROTI PRÚDU

SMS PRE PREDAJCOV POZOR! Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na nové číslo

0915 779 746 03.02.2007 21:09 Ked som si v piatok kupila pred postou 1 v Ziline casopis NB, bolo mi luto len jednej veci, ze ja sama nie som bohata. Tomu milemu panovi, ktory mi ho predal, by som dala aj bonus. Tak radostne mu zasvietili oci, az mi bolo do placu! Ste super, velmi vam fandim, ze sa chcete drzat nad vodou! Mozete byt, mili predajcovia, na seba hrdi! Pomahate si a este nam ponukate skvele citanie! Dakujem vam za vsetkych, ktori si dokazu vazit vasu snahu a mily usmev aj ked vam je istotne teraz zima! Drzte sa. Lenka

Ked som mu dal 30 korun, naznacoval, ze je to malo, a tvaril sa urazene! Chlapec si zrejme myli predaj so zobranim. Moze si byt isty, ze od neho si vas casopis uz nikdy nekupim. 06.02.2007 12:36 Uprimne prajem vela stastia pri liecbe srdiecka predajcovi 026 KE – Postova Masiarska, aby mohol nadalej rozdavat radost okoloiducim. Dodo, KE 10.02.2007 12:19 Milan, som rada, ze mate taky isty nazor na vianocne plytvanie ako ja. To chapu ti co zazili stradanie. Ja vam prajem vela bozieho pozehnania a milosti. Vas pribeh oslovil aj manzela a verim ze mnohych dalsich. Boh dopusta, ale neopusta. Prajem vam take Vianoce kazdy den. S pozdravom Maria

05.02.2007 19:24 Vzdy vysmiaty, za kazdeho pocasia, to je pan, co predava vas casopis pred Billou v B. Bystrici. Dakujem mu za vsetko, dodava mi chut zit. Jozo z BB

12.02.2007 18:54 Dakujem Sonicke, od ktorej som si kupila NB a aj knihu pred Kauflandom v BB. Ta kniha bola absolutne super, fakt si mala pravdu! Velmi na mna zaposobila tak ako ty, Sonicka. Dufam, ze sa este uvidime. Nina

02.02.2007 15:59 Minule som kupil Nota bene od pocerneho predajcu na Nam. M. Benku.

14.02.2007 18:40 Dakujem za valentinku od usmievaveho predajcu v Puchove. Mamina so synom

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

nb69.indd 4

21.2.2007 10:46:57

KONTAKTY 5

Hviezda pre primátora 7. februára si od nás náš primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský vyslúžil šerifskú hviezdu za odvahu a súcit. Poskytol totiž neziskovej organizácii Depaul Slovensko priestory na prvú nízkoprahovú nocľaháreň pre závislých bezdomovcov. Práve táto skupina ľudí bez domova bola minulú zimu najčastejšími obeťami mrazov a chorôb. Ocenenie sme nazvali podľa filmu Sedem statočných, ktorí ochraňovali tých najslabších. Primátor Andrej Ďurkovský ukázal, že na to, aby sme zachránili ľudské životy, niekedy stačí aj jeden statočný. Sme radi, že žijeme v meste, ktoré sa chce postarať o svojich najslabších, ktorému záleží na ľudských životoch a ktoré chce dať šancu tým, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Vďaka priestorom, ktoré vyčlenil, organizácia Depaul Slovensko poskytla do dnešného dňa 2742 nocľahov, jej prahom zatiaľ prešlo 300 bezdomovcov. V súčasnosti poskytuje ochranu pred zimou a nocľah priemerne 90 ľuďom bez domova za noc. Počas krátkej histórie fungovania nocľahárne si minimálne 10 ľudí našlo prácu, 12 ľudí si zlepšilo svoje bývanie a 20 ľuďom sme sprostredkovali zdravotnú pomoc. Magistrát mesta Bratislavy okrem priestorov aj značnou čiastkou zabezpečil úpravu priestorov na užívanie a dotoval aj časť prevádzky (napríklad stravu). Ďakujeme aj našim ďalším sponzorom: Enel Slovenské elektrárne a spoločnosti Kanal M.P.S. Partnerom nocľahárne Depaul je OZ Proti prúdu. r

nb69.indd 5

INZERCIA Chcel by som poprosiť, či by niekto nemohol darovať funkčný počítač pre začiatočníka, alebo predať za symbolickú cenu. Ďakujem. Ľuboš 033, kontakt výdajňa: 02/52 62 59 62. Šesťčlenná rodina so štyrmi deťmi hľadá v Bratislave slušný podnájom.

Môže byť aj chatka. Energie a vodu sme schopní platiť, prípadne sa môžeme dohodnúť na sume za prenájom. Vopred ďakujem. Otec Anton. Kontakt: poradcovia@notabene.sk, tel: 02/52 62 59 62.

Na vysokej nohe Dobrá večera s našimi predajcami má svojich prvých závislých, ktorí svojimi „esemeskami“ hrajú vabank. Áno, alebo nie. V najbližšom čase očakávame ďalších „závislákov“ pachtiacich sa za dobrou večerou v luxusnej bratislavskej indickej reštaurácii KRIŠNA, alebo v boteli MARÍNA na vlnách Dunaja priamo pod hradom. Vďaka láskavosti majiteľov sa u nich bude môcť vyžrebovaný „posielač sms“ najesť do prasknutia. Žrebujeme zo všetkých sms, ktoré prídu na naše redakčné číslo! Nevynechávame ani tie najkritickejšie. Hostinu v Indickej reštaurácii vyhrala Saša (tretia zľava alebo druhá sprava). Saši hovoria po indiánsky Táčočo. Vedľa nej vľavo sedí Indián Žabák Ľubo. Úplne vpravo predajkyňa Pavla a úplne vľavo kamarátka Paťa. Im sa po indiánsky nehovorí. Všetkým chutilo.

21.2.2007 10:47:12

6 KAUZA Dnes má „službu“ Eva a Tomáš.

Nie seba, ale časopis Maja má 28, študuje sociálnu prácu a má bohaté skúsenosti – pracovala s narkomanmi, rómskymi deťmi, týranými ženami, prostitútkami. „Bezdomovci sú oveľa ústretovejší, otvorenejší a zhovorčivejší ako ľudia, ktorí majú kde bývať,” tvrdí. Pozitívne vníma aj tých opitých. Dokáže im rozumieť. „Opitý človek má špecifické správania, je agresívnejší a hlučnejší. Ľudia s ním majú problém, pretože reagujú len na prejavy opitosti. Musíš si však uvedomiť, že agresívny nie je ten človek, ale alkohol v ňom. Tak získaš kontrolu nad situáciou,“ hovorí. „Alkoholik predsa nevie rozmýšľať nad svojím stavom.“ A či má táto práca význam? Určite. Jeden z príkladov je 29-ročná kočka z Čiech, ktorá v Prahe prostituovala a brala drogy. Prišla na Slovensko a vďaka streetworkerom sa dostala do Nota bene a začala predávať. Už nie seba, ale časopis.

Nejako som sa zamotal Ján má 25 a vyštudoval ekonomickú univerzitu. Minulú zimu pracoval v stanovom tábore pre bezdomovcov v Bratislave. Bavilo ho to, tak začal pomáhať bratovi Filipovi na

Ľudia, ktorí sa vo svojom voľnom čase rozhodli pomáhať bezdomovcom

Sedem statočných ozbehli sme projekt mobilných streetworkerov, ktorí by prechádzali ulicami Bratislavy a stretávali sa s ľuďmi bez domova, ktorí nie sú v kontakte so žiadnymi inštitúciami. Na inzerát sa nám prihlásilo aj týchto sedem ľudí a teraz denno–denne pracujú s bezdomovcami v najzúfalejšej situácii. S takými, ktorým sa ľudia väčšinou zďaleka vyhýbajú.

ľudia v zúfalej situácii prijali a prehodili s nimi aspoň pár slov. Postupne, keď si získajú ich dôveru, môžu sa pokúsiť o viac: ponúknuť pomoc s ubytovaním, s vybavovaním úradných záležitostí, priniesť lieky, zariadiť lekárske ošetrenie. Môžu zachrániť život bezdomovcovi bezvládne ležiacemu na chodníku aj zabezpečiť hospitalizáciu psychicky chorého človeka. To všetko funguje aj vďaka spoločnosti Orange, ktorá podporila mobilný streetwork

Bezdomovci, ktorí sú už dlhé roky na ulici a nedostáva sa im žiadna forma pomoci, alebo takí, ktorí trpia duševnou chorobou a kvôli nej nemôžu normálne fungovať ani pochopiť svoju situáciu. Kontaktovať práve takýchto ľudí je cieľom siedmich streetworkerov, keď sa každý podvečer na päť hodín vydávajú s termoskami čaju a kávy na obchôdzku po meste. Snažia sa v prvom rade o to, aby ich

sumou 150 000 korún a poskytla aj bezplatné mobilné číslo 0907 733 388, kam môže zavolať každý, kto sa stretne s bezdomovcom, ktorý potrebuje pomoc. Úprimne: prihlásili by ste sa na inzerát, ktorý by vám ponúkal prácu s „najzanedbanejšou“ skupinou bezdomovcov, ktorí s málokým komunikujú? Navyše keby to mala byť činnosť vo vašom voľnom čase? Títo ľudia to urobili. Prečo?

nb69.indd 6

Ak nájdete bezdomovca, ktorý podľa vás potrebuje pomoc našich streetworkerov, volajte denne medzi 16. a 21. hodinou na bezplatné telefónne číslo 0907 733 388.

jeho kluboch pre ľudí bez domova a len čo otvorili nocľaháreň Depaul, prihlásil sa aj tam. „Nejako som sa do tejto komunity zamotal a už to išlo,“ priznáva. „Po ľudskej stránke sú bezdomovci takí istí ako my ostatní, len mali smolu a ocitli sa dole.“ Jánovi najviac utkvel v pamäti Maroš z Bezručovej ulice. Na ulici je veľmi dlho. Tým pádom je veľmi apatický a ťažko s ním pohnete. Streetworkerom sa dvakrát podarilo dostať ho do nocľahárne. On tvrdil, že mu je jedno, či sa zobudí, alebo nie. Jedného dňa z ulice zmizol a nikto o ňom nič nevie.

Existuje žiadne smerovanie Dano je 32–ročný umelec na voľnej nohe – hudobník a tanečník flamenca, tlmočník a prekladateľ zo španielčiny a angličtiny. A dobrodruh. „Šiel som do Španielska tancovať flamenco a nejako som tam musel prežiť. Tak som bol štyri mesiace na ulici. Cítil som ju na vlastnej koži, preto sú mi bezdomovci blízki,“ rozpráva. „Španieli sú voči bezdomovcom iní ako Slováci, radi pomáhajú hlavne tým, ktorí sa na ulici umelecky realizujú – spevákom, tanečníkom či mímom. Tí žijú

21.2.2007 10:47:34

KAUZA 7

Ďakujeme spoločnosti Orange za finančnú podporu projektu streetworku a bezplatné poskytnutie krízového telefónneho čísla.

príležitosť. Jednoznačne potrebujú ľudský kontakt.“ Evu najviac teší, ak sa s niektorým „bezdomkom“ stretne po dlhšom čase a on sa má lepšie. A tvrdí, že v žiadnom prípade medzi nimi nie je toľko alkoholikov, ako si to obyčajne skreslene predstavujeme. „Na mňa často pôsobia ako ľudia, ktorí sa nevedia brániť sociálnemu systému. Prehĺbili môj pocit, že život má zmysel a že je celkom fajn príležitosť byť človek.“

UŽ VYKLÍČIL, UŽ VYPUČAL!

Aj ľudia, nielen kino

z umenia a sú vnímaní ako kolorit mesta, v niektorých sprievodcoch sú dokonca uvádzaní ako atrakcie.“ Naši bezdomovci sú podľa Dana apatickejší, pravdepodobne kvôli tuhším zimám. Väčšinou sú však prívetiví, lebo sú odkázaní na ľudí. „Sú veľmi vďační a trochu ako deti - dokážu sa zabaviť na hocijakej hlúposti,“ konštatuje Dano. Na streete zažil aj krízovú situáciu, keď volal sanitku bezdomovcovi v zlom zdravotnom stave, ktorý upadol do bezvedomia. Práca pre bezdomovcov dala niečo aj jemu. „Videl som, že existuje aj žiadne smerovanie v živote, a som vďačný, že niekam smerujem a nie som v slepej uličke.“

Dokážu sa smiať Študent politológie a externý spolupracovník Slovenského rozhlasu, 26–ročný Tomáš, ktorý pred touto „výškou“ vyštudoval teológiu, chcel spoznať ľudí na okraji spoločnosti. „Sám neviem, či by som sa dokázal pozviechať v takej ťažkej životnej situácii, akou je strata strechy nad hlavou,“ priznáva. „Mnohí bezdomovci prišli o bývanie nie vlastnou vinou, ale napríklad po rozvode, alebo keď na dôchodku nemali peniaze na nájom. Mnohí sa snažia, chodia na brigády a predávajú Nota bene. A dokážu sa aj smiať, baviť sa na svojej situácii. To je na nich úžasné.“ Tomáš spomína, ako jednu pani s epilepsiou vyhodila jej 71–ročná opitá matka z domu. Našťastie ju streetworkeri objavili. Išli s ňou na políciu, či by si nemohla ísť do bytu aspoň po lieky a doklady, podľa policajtov to však nebolo možné. Streeti zariadili aspoň ubytovanie na dve noci u sestier Matky Terezy, a potom nástup na liečenie. A čo najviac pomáha bezdomovom? „Pocit, že nie sú na svete sami a že ľudia, ktorí majú kde bývať a čo jesť, sa o nich zaujímajú. Trochu uznania za to, že sa snažia.“

Celkom fajn príležitosť Živnostníčka Eva má 38. Toto je jej prvá skúsenosť so sociálnou prácou. Prečo? Lebo je to potrebné. „Bezdomovci síce nenosia naškrobené goliere, ale majú čisté, zlaté srdiečka,“ hovorí. „Sú to väčšinou veľmi príjemní ľudia, ktorých okolnosti priviedli tam, kde sú. Každý by mal dostať ďalšiu

Tarwinderjit je Ind z Pandžábu. Má 28 rokov a na Slovensku je štyri a pol roka. „Z domu som odišiel preto, lebo som chcel vidieť iné krajiny,“ vysvetľuje. Najprv bol v centrálnej Afrike, potom v Moskve, Bielorusku, na Ukrajine, v Maďarsku, Nemecku, Česku, Rakúsku, Taliansku, až zakotvil u nás. V utečeneckom tábore sa zoznámil so svojou terajšou manželkou. Teraz sa učí slovenčinu, tlmočí pre IOM aj na polícii a robí streetwork. „Nikdy, ani doma v Indii som nemal problémy s peniazmi, moja rodina nebola chudobná,“ rozpráva. „Ale peniaze nie sú všetko. Musíte aj niečo robiť pre druhých, nielen žiť pre seba a vysedávať v kine. Ľudia sú dôležití.“ Tarwinderjitovi je jasné, že chorý osemdesiatročný muž na ulici potrebuje pomoc. Nechápe, ako mu môžu niektorí ľudia hovoriť, že prečo nepracuje, ale si všetko nechá doniesť… „Ak prirovnáme ľudí ku kvetom, tak môžeme povedať, že sú dva typy,“ nezaprie v sebe slovenský Ind poetickú dušu. „K jedným chodí záhradkár a stará sa o ne. K druhým nepríde nikto, tak vysychajú a zarastajú burinou. Ale stačí vytrhať burinu a kvety polievať, a pekne rozkvitnú.“

Na vši nemyslieť 23–ročný Martin študuje elektrotechniku. Vždy, keď mal možnosť, porozprával sa s bezdomovcami. Keďže nechcel robiť len s technikou, ale aj s ľuďmi, dal sa na streetwork aj na prácu v nocľahárni Depaul. Tam si užije aj hádok a obáv, že „chytí“ niečo nepríjemné, napríklad vši alebo svrab. „Ale na to netreba myslieť,“ konštatuje. „Lepšie je komunikovať. Tak zistíte, že bezdomovci majú aj svoje radosti, alebo ich možno presvedčíte, aby nespali na ulici, ale išli do nocľahárne. To sa nám podarilo napríklad u bezdomovca z Dolných honov, samotára, ktorý sa s nikým nestretával. V nocľahárni nadviazal aj nejaké kontakty.“ Martin zmenil pohľad na bezdomovcov. Prestal s nimi bezhlavo súcitiť a brať ich ako úbohé ľudské trosky. Teraz ich berie normálne, individuálne, a vie, ako im pomôcť. Uvedomuje si, že aj pomoc musí mať nejaké pravidlá a nesmie byť iba dávaním peňazí. „Účinnejšie, ako dať bezdomovcovi peniaze, je kúpiť mu jedlo, doniesť šaty, rozprávať sa s ním, aby cítil, že niekomu na ňom záleží. Že nie je iba odhodený na ulicu, aby dožil.“ TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

NOVÝ DESIGN SHOP ČERSTVÝ DIZAJN S ČERSTVÝMI A ŠŤAVNATÝMI PRODUKTMI OD NÁDEJNÝCH SLOVENSKÝCH DIZAJNÉROV V GALÉRII MEDIUM NA HVIEZDOSLAVOVOM NÁMESTÍ 18 V BRATISLAVE! OTVORENÝ DENNE OKREM PONDELKA. Inzercia

nb69.indd 7

21.2.2007 10:47:53

8 TÉMA

Ako sa žije na rôznych svetových stranách Slovenska

V štyroch kútoch eografia nás sucho učí, že rozloha našej krajiny je niečo cez 49 000 štvorcových kilometrov. Tento fakt však nič nehovorí o tom, aké pestré a rôznorodé tieto kilometre sú.

Tri hranice Ak pôjdete na najvýchodnejší východ Slovenska, pripravte sa na špecifický svet. Prejdete okolo priehrady Starina, ktorá vznikla v 80. rokoch 20. storočia a museli kvôli nej vysídliť obyvateľov 7 dedín a zrovnať ich domovy so zemou, a ocitnete sa v kraji silnejšej viery a autentickejších tradícií. Vedľa seba tu žijú gréckokatolíci, pravoslávni a Svedkovia Jehovovi – ostatné náboženstvá sú v menšine. Gréckokatolíci

nb69.indd 8

a pravoslávni sa modlia v drevených kostolíkoch starých niekoľko sto rokov, a kvôli nim sú ešte stále trošku rozhádaní. V 50. rokoch minulého storočia totiž komunistický režim likvidoval gréckokatolícku cirkev a jej kostoly a majetky pripadli pravoslávnym. Keď v roku 1993 gréckokatolícku cirkev opäť oficiálne povolili a chceli jej majetky vrátiť, mnohí pravoslávni to vnímali ako krádež niečoho, čo patrí im... Keď príde na to reč, občas sa ešte objaví napätie. A v tomto kúte Slovenska sa, nevedno prečo, usídlili aj prví Svedkovia Jehovovi. Nová Sedlica s 330 obyvateľmi je najvýchodnejšia obec na Slovensku. Na hranicu s Ukrajinou je to z nej ešte 3 kilometre, na hranicu s Poľskom 5. Ak sa zo Sedlice vyberiete pešo na severovýchod, po troch hodinách chôdze dorazíte na miesto, kde sa stretávajú tri štátne hranice: slovenská, ukrajinská a poľská.

Všade okolo Novej Sedlice sa rozprestiera Národný park Poloniny. Aby sa ľudia ochránili pred divokou prírodou, musia sem – tam zastreliť vlka, ak si trúfol príliš blízko, alebo ak sú vlky premnožené. Polovážne – položartom sa v kraji za priehradou Starina hovorí, že okrem vlkov im tam už nič nezostalo... Iní si zas pochvaľujú ceny cigariet a alkoholu na neďalekej Ukrajine. Najčarovnejšie je to tu na prelome decembra a januára, keď sa slávia Vianoce. Gréckokatolíci presunuli pred tromi rokmi svoje Vianoce na 24. december, pravoslávni naďalej zostávajú pri dátume 6. január. Hoci mladých z dedín a dediniek ubúda – odchádzajú žiť do „západnejších“ častí Slovenska – stále má kto preberať a oživovať tradície. Polnočné brodenie sa snehom do prastarého dreveného kostola, roky sa opakujúce modlitby a piesne, koledovanie s cerkvou – drevenou maketou kostola – po všetkých domoch v dedine,

21.2.2007 10:47:55

TÉMA 9 pri ktorom mládenci každý rok hrajú ten istý príbeh Ježiškovho narodenia.

Jedia, pijú, zabávajú sa Zo Sedlice je to do najvýchodnejšieho miesta Slovenska, Záhorskej Vsi, vzdušnou čiarou 428,8 kilometra. Je tu hraničný prechod a kompa cez Dunaj do rakúskeho Angernu, kedysi strážený ostnatým drôtom. Napriek tomu niektorí starší obyvatelia Angernu doteraz hovoria lámanou záhoráčtinou... „Keby ste sem prišli pred štyrmi rokmi, tak by ste povedali, že nie sme len najzápadnejšia, ale aj najzapadnutejšia obec na Slovensku,“ smeje sa Miroslav Klíma, predseda rybárskeho spolku Uhranský somic, a kladie na gril nakorenené ryby. „Teraz tu stále niečo vymýšľame, aby ľudia nerobili len biznis, ale aj kultúru. Obyvatelia susedných dedín nám hovoria, že tu iba jeme, pijeme a zabávame sa.“ Život v obci s 1500 obyvateľmi rozbehol starosta Boris Šimkovič a ľudia, ktorí majú stále chuť sa nenudiť. Záhorská Ves leží na brehu Dunaja, a to doslovne. Kedysi ju trápili časté povodne. Potom sa postavila hrádza a je pokoj. Protiľahlý, rakúsky breh Dunaja, zarastený zeleňou a lemovaný rybárskymi chatkami, vyzerá malebnejšie ako vysoká betónová hrádza na Slovensku, ale ľuďom vytápa domy. „Zelení“ tam proti hrádzi silno lobovali... Obyvatelia Záhorskej Vsi si okrem komárov užívajú aj príjemnejšie stránky života pri vode. Muži si založili rybársky spolok, vyčistili totálne zaburinený a zdevastovaný obecný pozemok, urobili na ňom klubovňu s barom a terasou a grilujú tam ryby. Ženy založili kultúrny spolok Uhranská perla, ktorý vedie Zuzana Límová. Vyčistili zanedbaný bývalý dvor škôlky, urobili tam detské ihrisko s preliezačkami, šmýkačkami, lavičkami a pieskoviskom. Najlepšie je, keď idú spolky do akcie spoločne. Vtedy vznikajú výborné nápady. Napríklad jesenné hody. Žiaci v škole a ženy urobili z tekvíc svietiacich strašiakov, muži ugrilovali ryby, spoločne zorganizovali opekačku a zábavu. Alebo fašiangový sprievod s tancovačkou a pochovávaním basy. Stále sa tu niečo deje, ľudia sa stretávajú a spoločne zabávajú. „Aj susedia, ktorí sa kedysi hnevali, našli na takýchto akciách spoločnú reč,“ konštatuje Miroslav Klíma. O Záhorskej Vsi existuje dokonca samostatná publikácia. Vydal ju miestny dejepisár a slovenčinár Oto Šimkovič, ktorý v obci v roku 2000 obnovil kroniku a rukou do nej zapisuje všetky udalosti a lepí fotky. Každý štvrťrok vydáva časopis Záhorský hlásnik. Jeho kniha Najzápadnejšia na Slovensku obsahuje slovníček uhranského nárečia – Záhorská Ves sa kedysi volala Uhorská Ves – s históriou obce a príbehmi

nb69.indd 9

Pohoda babieho leta v Záhorskej Vsi. Miroslav Klíma pripravuje ryby.

zo života jej obyvateľov, ktoré sa zachovali v spomienkach alebo v kronike, a s dobovými fotografiami.

Zapadnutí snehom „Tu, na konci Oravy, v zime často zapadneme snehom. Ale vždy sa rýchlo vykopeme a nerobíme z toho drámu,“ hovorievajú Oravania. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako nevýhoda – dlhá, tuhá zima a kopy snehu, môže byť aj na osoh. Lyžiarske vleky sem lákajú turistov najmä z Poľska – tí to sem majú od hranice len dva kilometre - a domáci zarábajú aj na ubytovaní v súkromí. Oravská Polhora, najsevernejšia obec na Slovensku, sa však môže pochváliť aj niečím iným. Zhodou okolností sú to všetko veci spojené s hudbou. Tradičný hudobný nástroj gajdy ani gajdoši či heligonkári tu ešte nevymreli, ale hrajú ďalej a raz ročne,

v septembri, organizujú medzinárodnú Gajdovačku. A Štefan Tyrol vyrába, opravuje a reštauruje kráľovské hudobné nástroje - organy. Okrem toho na organe v kostole v Oravskej Polhore aj hrá. Vyrobiť taký organ nie je jednoduché, veľký „kostolný“ organ aj menší, prenosný, nazývaný pozitív, ktorý si fanúšikovia tohto nástroja dávajú do domov či bytov, je zložitý na techniku aj ovládanie. Veď organista musí hrať nohami aj rukami, a rukami musí ovládať podľa typu organu jednu až sedem klávesníc! Jeden register má päťdesiatšesť píšťal, ak je jednoradový. Ak je dvojradový, tak stodvanásť a tak ďalej, vždy násobok päťdesiatich šiestich. Stredne veľký organ, na ktorom práve Štefan Tyrol pracuje, má štyridsaťštyri registrov. To je dohromady 2464 píšťal... Každý neprenosný organ je individuálny, musí byť napasovaný na konkrétny priestor a v inom sa nedá použiť. Pri jeho navrhovaní

V tejto malej dielni vyrába Štefan Tyrol veľké organy.

21.2.2007 10:48:12

10 RECENZIA DIVADL O

Dr. Gustáv Husák Réžia: Martin Čičvák. Dramaturgia: Martin Kubran. Scéna: Tom Ciller. Kostýmy: Marija Havran. Videoprojekcie: Peter Kerekes, Marek Šulík. Fotografie: Oleg Vojtíšek. Účinkujú: Emil Horváth, Ján Gallovič, Marián Prevendarčík, Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriána Kokoša, akordeón – Viliam Majer. Na námet Juraja Kukuru pre Divadlo Aréna napísal Viliam Klimáček. Uvádza: Divadlo Aréna. Na Slovensku je o predstavenia s podobou temtikou núdza. Chýba reflexia uplynulého obdobia. Tvorcovia sa snažili preklenúť toto vákuum prostredníctvom zobrazenia politického činiteľa, ktorý počas života získava drastické skúsenosti z väzenia, v dôsledku politiky stráca vlastný súkromný život a stáva sa figúrou vyslovujúcou heslá, pričom nikto netuší, či im verí, alebo sa za nimi len skrýva. Balans na hrane medzi presvedčením verného komunistu a kritickým uvažovaním intelektuála by bol prínosom pre takéto zobrazovanie minulosti. Vývin postavy, vnútorná dráma,

spolupracuje architekt s projektantom organov. „Prichádzajú z Česka, pretože tam je väčšia tradícia organov,“ hovorí Štefan Tyrol. „Naprojektujeme organ, a potom vyrábam jednotlivé časti. Píšťaly si nechávam zhotovovať na zákazku a ja robím drevené komponenty. Potom ich spojím, ak si to zákazník žiada, tak nechám vyzdobiť umeleckým rezbárom, tu v dielni postavím, intonujem píšťaly a oživím – teda

sa však z príbehu celkom vytratili. V prvej polovici predstavenia vidíme na scéne dve postavy Gustáva Husáka. Tu je naznačená potenciálne zaujímavá práca s alteregom, dvojníkom, ktorý by chcel byť k samému sebe úprimný, sebaironický a reflektujúci vlastný vzostup a pád. Žiaľ, potenciál takéhoto zdvojenia nebol takmer vôbec využitý. Dve postavy stratili opodstatnenie a ďalší vývoj bol len historickým exkurzom do minulosti, komentovaním faktov, za sebou nasledujúcimi dátumami. Po prestávke vidíme na javisku už len jedného herca. Očakávame, že kruté väzenie a muky, rozpory v hlásaní a vnímaní komunistickej ideológie poznačili Husáka natoľko, že neutrálny príbeh prerastie do osobnej výpovede. Text sa však naďalej nesie v línii novinových výstrižkov s občasnými faktografickými poznámkami venovanými súkromnému životu. Husák ako postava sa celkom stráca a túto skutočnosť nezachránil ani násilný, do inscenácie úplne nevhodne vsunutý humor, ani práca s dokrútkami či imitovanie Husákovho prejavu. Režisér využil prácu s detským zborom, ktorý pôsobil ako chór. Detské výkriky komunistických hesiel dokázali diváka na chvíľu zamraziť. VERONIKA DIANIŠKOVÁ

sfunkčním. Keď sa organ osadí do priestoru, v ktorom má fungovať, urobí sa záverečné ladenie. Elektroniku do organov dovážam zo zahraničia, pretože tu ju nemáme.“ Postavenie stredne veľkého organu trvá asi rok.

Vinári Na juhu sa dobre darí viniču. V dedinke Chľaba v južnom cípe Slovenska preto patrí

Neopakovateľná atmosféra dreveného kostolíka v Uličskej doline.

nb69.indd 10

HUDBA Susanna And The Magical Orchestra

Melody Mountain Rune Grammofon / Wegart www.wegart.sk Disk je čierny. Ako deň, ktorý sa mení na šedú s odtieňmi oceľovomodrej. Ťažké mračná, letargický zhon, vibrujúce napätie. Ľudia do seba vrážajú, mračia sa a mračí sa i nebo nad ich hlavami. Vkladám disk do prehrávača. Z diaľky, a pritom tak blízko na dotyk, sa zrazu deň mení na poetické miesto. Ani si nepamätám, kedy som sa naposledy dokázal zastaviť v úžase nad tým, že ešte existujú ľudia, ktorí sa neboja prejaviť svoj cit, aj napriek tomu, že spoločnosť považuje takéto správanie skôr za neschopnosť než za niečo vznešené. Nórske éterické duo Susanna and The Magical Orchestra sa dokázalo pozrieť tejto drsnej realite do očí. Určite ste dodnes netušili, ako poeticky môže znieť „It´s A Long Way To The Top“ od AC/DC, „Crazy, Crazy Nights“ od Kiss alebo „Enjoy The Silence“ od... hádam ani nemusím hovoriť koho. SONOR

ku každému domu aj pivnička v tufovej skale. Tam dozrieva víno z domácich viníc. Niektoré pivničky sú úplne obyčajné, iné vyzdobené napríklad vzorom z keramických štvorcov, ďalšie sú vybavené aj stolom a stoličkami pre hostí. Priestory vykopané do skaly sú pre víno ideálne: udržiavajú stálu teplotu a vlhkosť. „Tu v Helembe sa žije najlepšie na svete. Nikde inde nie je taký pokoj,“ pochvaľujú si domáci a ich hostia. Helemba je maďarský názov pre Chľabu. Maďarsko je od dediny len pár metrov – na juhu vedie hranica cez Dunaj a na východ cez Ipeľ. Kedysi tam bol most, potom sa zničil a už ho viac nedostavali. „Ale ak chcete, tak prejdete aj pešo,“ ukazuje na konci leta na nízku vodu v Ipli jeden z okoloidúcich. Každému je tu jedno, či hovoríte o Chľabe alebo Helembe, alebo či sa pýtate v slovenčine alebo maďarčine. Maďarský problém existuje hlavne v ústach politikov, nie medzi ľuďmi. Dunaj je na juhu široký, dá sa po ňom plaviť na lodiach, chytať ryby, na brehu sú pláže. Pohoda. Aby sa tam človek cítil ešte lepšie, zo zeme vyvierajú termálne pramene. Hmmm... Vyzerá to tu ako na večnej dovolenke. Samozrejme, to je len ilúzia. Aj tu majú ľudia veľa práce a najrôznejšie problémy. Ibaže v kraji vína vyzerajú akési jednoduchšie... TEXT: MARTIN ŠARAPATA FOTO: MARTIN ŠARAPATA, DAGMAR CANISOVÁ

21.2.2007 10:48:44

POULIČNÉ BLUES 11 ĽUBOŠ

Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Rozhovory 6 Pane Po mnohých rokoch hľadania Daroval si mi srdce Srdce preplnené tvojím srdcom Aby moje sa v ňom utíšilo A našlo svoj domov V tomto svete bez domova Horiace ohnisko lásky Túžbou čakajúcim na bytie Obdarované bytím Rozkvitol úsmev sťa kvet A hreje, hreje... Aby si vo víre bezohľadností A vlastných pochybností O zmysle osamoteného bytia Nezamrzol Ďakujem Ti ĽUBOŠ 033, BRATISLAVA

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Žofka Žofka od samého začiatku cítila, že to s tým chlapom neskončí dobre, ale dal jej za Nota bene tisícku, a to sa každý deň nestáva. Pamätá sa, že raz, už sú tomu tak dva, možno i tri roky, tisícku za časopis dostala, ale bolo to na Vianoce a kupujúcim bol jeden manželský pár, ktorý jej zrejme chcel spríjemniť vianočné sviatky. Teraz Vianoce neboli, teraz bol horúci júl a chlapík vôbec nevyzeral na to, že by ju len ľutoval. Drzo sa jej pozeral do výstrihu a očami ju priam vyzliekal. Žofka si od takých pohľadov už dávno odvykla a pretože si bola vedomá svojich povädlých pŕs a žilnatých nôh, na ktorých sa už cez päťdesiat rokov vláčila svetom, každý taký pohľad jej bol podozrivý. Ale tisícka je tisícka a keď ju ten chlap zavolal do krčmy na pohár vína, išla. V krčme bolo prítmie. Sadli si za stôl do kúta miestnosti na drevenú lavicu. Chlap priniesol od pultu fľašu vína a dva poháre

nb69.indd 11

ZAPOJTE SA!

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

V minulom čísle vás najviac oslovili Milanove Vianoce v uliciach – Leviciach. O polovicu hlasov menej dostal Július a jeho Kto je a kto nie je a Ľubošove Rozhovory 3 skončili tretie. a potom sa už len pilo. Žofka v živote vínom nepohrdla a neurobila to ani teraz. Statočne s chlapíkom držala v pití krok a pomaly zabudla na zlú predtuchu, ktorá ju pred chlapíkom varovala. Pripomenula si ju až pri druhej fľaši, keď jej chlap začal jednou rukou dvíhať sukňu a druhou sa jej silou-mocou chcel dostať medzi stehná. Zo začiatku Žofka stískala kolená dokopy a chlapíkove ruky odtláčala od seba, ale potom, určite aj pod vplyvom vína rezignovala. Nech si siaha, povedala si. Však zo mňa neubudne. Medzičasom sa zvečerilo a keď Žofka s chlapíkom vychádzali z krčmy, bola už tma. Ruka v ruke sa pustili hore Poštovou smerom k podchodu, a tam za kríkmi chlapík začal zo Žofky sťahovať šaty. Tak to teda nie, pomyslela si Žofka a začala sa brániť. „Ty šľapka obyčajná,“ zrúkol chlap a udrel Žofku do tváre. Udrel ju raz, dvakrát a keď spadla na zem, začal do nej kopať. Žofka kričala, ale nikto jej nepomohol. Rukami si bránila hlavu a on len bil a kopal a kopal

a bil. Žofka už nevládala. Cez rozrazené pery vytláčala zo seba: „Prestaň, nebi.“ Skrčená ležala v tráve. Chlapík jej vytiahol z tašky tisícku, s ktorou sa to všetko vlastne začalo, a potom Žofka už len cítila, ako na ňu močí. Keď sa zbitá a zneuctená pomaly dvihla zo zeme, ten človek už tam nebol. Odvliekla sa na Obchodnú, kde stáli dvaja mestskí policajti. Nestačila ani ústa otvoriť, keď jeden z nich s ironickým úškľabkom prehlásil: „Ťja, riziko povolania.“ Žofka vzdychla, otočila sa a pomaly od policajtov odchádzala. Stratila sa v prítmí bratislavských ulíc, ktoré, napriek tomu, že boli jej domovom, neochránili ju. JÚLIUS, ŽUPNÉ NÁMESTIE, BRATISLAVA

JAROSLAV

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Báseň o fľaši Život je ťažký, Fľaša vína, Človek občas zaspomína, Človek občas zažiali, Včera priateľ, Dnes len známy, Ledva ťa i pozdraví. Tisíckrát si pomohol mu, On to teraz nespraví. Lež ver, že existuje pár rúk, Čo pomôžu ti vždy Nájdeš ich na svojich ramenách. JAROSLAV 026, BRATISLAVA

Predajca Nota bene Július, ktorého glosy poznáte zo stránok Nota bene, vydáva Július

ulica M Ô J D O M O V

knihu Ulica, môj domov, ktorá obsahuje jeho najzaujímavejšie postrehy zo života a o živote na ulici. Vy máte jedinečnú šancu zakúpiť si ju u predajcov Nota bene za 100 Sk. Polovica z tejto sumy zostáva predajcovi.

21.2.2007 10:48:53

12 DO TUCTA ktoré ma baví. Teším sa do roboty. Sme dobrý kolektív. Rehoceme sa, pri varení preberieme starosti i radosti. Narobíme sa, ale o to väčšia je radosť z prázdnych tanierov. Čo varíte, keď sa vám nechce? - Halušky. Je to otázka 20 minút. Zjedia sa rýchlejšie ako ich navarím. O varení sa vám musí aj snívať, nie? - Áno. Veľa o varení rozmýšľam. Keďže som v školskej jedálni zodpovedná za 260 obedov, ktoré denne navaríme, dakedy sa mi o tom aj sníva. Vŕta mi v hlave, či máme všetko nachystané a nakúpené. Od pol siedmej ráno som pri šporáku. Stále ma to veľmi baví. Kto rozhoduje, čo sa bude variť? - Robíme si jedálny lístok, aby sme splnili všetko, čo treba. Každý týždeň musí byť jedno múčne, jedno zeleninové a tri mäsité jedlá. Jedálny lístok musí byť pestrý.

Deti v jedálni sa oblizujú aj za ušami

Teta Betka F urt čosi vyvára. Keď sa rozhovorí o jedle, ktoré varila, práve varí alebo bude variť, začnú sa vám zbiehať slinky. Už tridsať rokov sa točí okolo hrncov a stále má radosť z prázdneho taniera. V zákulisí školskej jedálne v Heľpe je ako doma. Má kuchársky nos i jazyk. Varí jedna báseň. Mňam. Anna Babeľová. Kuchárka Betka.

Pri tanieri plnom šišiek sa dobre debatuje o jedle. Začnem však od konca. Rada umývate riady? - Nemám s tým problém. Neexistuje robota, ktorú by som robila nerada. Okrem čistenia zemiakov. Kvôli špinavým rukám. Kuchárka ich musí mať vždy čisté. Ani pri krájaní cibule už neroním slzy. Zvykla som si. Varenie je ťažká, poctivá robota, ktorej výsledok sa nedá oklamať a odfláknuť. Odzrkadlilo by sa to na tanieri. Ako ste sa dostali ku „kuchárčeniu“? - Odjakživa som chcela byť doktorka a robiť s ľuďmi. Mama o tom nechcela ani

nb69.indd 12

počuť. Bolo nás deväť detí, šesť chlapcov a tri dievčatá. Musela som doma pomáhať. Nakoniec som si vybavila učňovku a išla za kuchárku. Chodím aspoň oblečená ako doktorka. V bielom.

Doma ste varili už ako dievča? - Starostlivosť o súrodencov ma vycvičila. Keď mama nestíhala, museli sme jej pomáhať. Mala som krásne detstvo, aj keď nás do roboty ťahali už odmala. Ženám je varenie tak trochu súdené, nemyslíte? - Ja navyše varím aj mimo domácnosti. Je to moje zamestnanie. Keďže žijeme v kvázi hladovej doline, musela som sa obracať aj po práci. Zriadila som si doma čistiareň, ale tá nešla, tak som začala piecť koláče. Čiže ste varili v škôlke, potom piekli koláče a ešte aj varili doma? - Presne tak. Keď treba, mám za pol hodiny navarené. Koláče som piekla na svadby. Dakedy až osemdesiat plechov. Tri, štyri večere po robote. Ťahala som to osem rokov. Piekla som pre celé Horehronie. Nechceli ste to robiť vo veľkom? - Musela by som nechať zamestnanie,

V hlave asi držíte veľa receptov, mám pravdu? - Viem ich naspamäť, nepotrebujem kuchárske knihy. Za tie roky sa mi recepty dostali pod kožu. Viem od oka, koľko čoho a tak... Väčšinou robíme domácku stravu, aby deťom chutila. Neraz sa oblizujú až za ušami. Čiže deti, pre ktoré varíte, nebudú mať zlé spomienky a traumu zo školskej stravy... - Niektoré nám hovoria, že varíme lepšie ako ich mamy. A to je pocta, lebo každá mama predsa varí najlepšie. V škôlke, kde som robila 25 rokov, som deti neraz aj kŕmila. Deti vedia pochváliť, sú vďačné, je radosť pre ne variť. Dospelým sa ťažšie vyhovie. Dnes sa veľa hovorí o zdravej strave. Zázračné diéty, očistné kúry, pôsty... - Trochu sa to preháňa. Dôležitá je najmä raz denne teplá strava. Taká teplá polievka je určite zdravšia ako hamburger, hranolčeky či párok v rožku. A čo vegetariánstvo, myslíte si, že je zdravé nejesť mäso? - Nemyslím si to. Človek je všežravec, mal by jesť všetko zaradom. Je pravdou, že starí ľudia jedli menej mäsa, len raz týždenne – v nedeľu. A dnes? Keby boli vyprážané rezne päťkrát do týždňa, deti by neprotestovali. Mäso by na stole nemalo chýbať, ale jesť by sa ho malo menej. Je zdravé z času na čas držať pôst? - Určite, trochu sa očistiť, najmä po sviatkoch. V piatky sa u nás stále postíme. A čo delená strava? - Vyskúšala som ju, je dobrá. V školskej kuchyni sa však nedá dodržiavať. Všetko,

21.2.2007 10:48:57

DO TUCTA 13 čo robím, musím ochutnať. Polievku, mäso, prílohu. Za tie roky som však ešte nikdy nezjedla celý obed. Keď prídem domov, som hladná. Skúšate recepty z novín? - Doma určite. V školskej jedálni to nie je možné. Nové jedlá musíme mať schválené. Doma rada experimentujem. Keď mám náladu, uvarím hocičo. Najmä pre deti a manžela. Rada varím ich obľúbené jedlá. Kulinárstvo je umenie. Ide nielen o chuť, ale aj o servírovanie. Jedlo by malo byť aj pastvou pre oči, súhlasíte? - Je umenie uvariť chutne a zároveň nakŕmiť aj oči. Lebo tie zjedia najviac. Aj deti ocenia, ako im stravu uložíme na tanier. Navyše sa pri okienku musíme aj usmievať. A teraz čosi prozaické. Je soľ skutočne nad zlato? Dá sa bez nej variť? - Nedá. Nechutilo by to. Soľ je nad zlato, aj keď ju používam málo. Všetko s mierou. Deti sú zvyknuté veľa nesoliť. Štipka soli ide aj do sladkých jedál. Bez nej to nie je ono. Väčšina šéfkuchárov v hoteloch a vychytených reštauráciách sú muži. Ako to? Vedia chlapi lepšie variť?

- Chlapi majú väčší cit pre dochutenie jedla. Možno majú iné chuťové bunky. Prvý rok po vyučení som bola na súťaži. Sama medzi chlapmi. Varili sme bravčového vrabca na smotane. Zrazila sa mi omáčka. Vynašla som sa a vypýtala si po jednej vareške omáčky od každého. Súťaž som vyhrala. Pozerali ste niekedy v televízii Jamieho, slávneho kuchára bez čapice? - Áno, je to šikovný kuchár. Varí zdravo a veľmi rýchlo. Neviem, ako by zvládal varenie vo veľkom. Európske normy mu asi nič nehovoria. Európa už, nebodaj, zavítala aj do školských kuchýň? - Kedysi sme sekáčikom na mäso štiepali drievka na zakúrenie pod hrnce. Varili sme na kolene. Dnes sa dbá na hygienu a podmienky sa radikálne zlepšili. Prišli európske normy. Napríklad dosky na krájanie máme farebne rozlíšené. Na zelenej krájame zeleninu, na bielej chlieb, červená je na surové mäso, hnedá na uvarené a na modrej sa pripravuje hydina. Ešte aj metly máme označené. Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok. Je to pravda?

- Svätá pravda. Keď chlapovi navaríte, je spokojný. Ten môj má vždy pochváli. Darmo, jedlo je afrodiziakum. Ozaj, ako je na tom manžel kuchárky, musí vedieť variť? - Keby si mal môj drahý manžel niečo uvariť, zomrie od hladu. Varil raz klobásku, aj tá mu zhorela. Je to údel manžela kuchárky. Zato pri varení pomáha. Napríklad čistí zemiaky. Je šikovný na iné veci, má zlaté ruky. Máme to podelené. Potrebujeme sa. Dá sa pri varení rozmýšľať? - Nie. Nedá sa to spojiť. Len čo kuchárka začne myslieť na niečo iné, pokazí jedlo. Musím sledovať suroviny, čas, myslieť na množstvá, postupy. O čom snívate? - Aby sme len zdraví boli. Aby som vládala variť ešte zo desať rokov. Prezradíte nám váš obľúbený recept? - Rada. Na pekáč uložíte bravčové alebo kuracie plátky, prikryjete ich zemiakmi, osolíte, zalejete sladkou smotanou a dáte do rúry. Je to hriešne dobré. TEXT A FOTO: JURAJ SEDLÁK, AUTOROVI CHUTÍ - A CHCE ZHODIŤ

590

Amsterdam Londýn Miláno Paríž Rím od z Bratislavy do 14 destinácií

e m j a t e Li si po E P Ó R EU

nb69.indd 13

Jednosmerne, bez letiskových poplatkov. Tarifa je limitovaná počtom miest.

Inzercia

21.2.2007 10:49:14

14 REPORTÁŽ

Karel Tarantík v kokpite Il-14-ky, ktorý dával tri mesiace dokopy. Teraz vyzerá ako nový.

Život dvoch fanatikov s hlavou večne v oblakoch sú okrídlené stroje

Srdce pre lietadlá äťdesiat lietadiel, menších aj obrovských, civilných i vojenských, a ich častí. Šestnásť tankov, diel a obrnených vozidiel. Uveríte, že to môže mať niekto doma v záhrade? A opraviť vlastnými rukami? Takíto „blázni“ sú otec a syn Karel a Miloš Tarantíkovci z dediny Zruč pri Plzni v Českej republike.

U vyučeného inštalatéra Karla Tarantíka to začalo modelárstvom. Potom sa naučil lietať na vetroňoch a na vojenčine sa dostal k ozajstným tryskovým strojom ako mechanik. Jasné, že by si rád na „tryskáči“ aj zalietal, ale to by musel zostať v armáde a ísť do školy. „Teraz si to vynahradzujem. Kamarát má tryskáč, albatrosa,“ usmieva sa

nb69.indd 14

Karel Tarantík. Lietadlá si momentálne užíva viac na zemi ako vo vzduchu. Po revolúcii, okamžite, ako to bolo možné, ich začal zbierať. V roku 1992 zbadal na vojenskom letisku v Kbeloch vojenský vrtuľník Mi-8. Predali mu ho za štyritisíc korún. Zháňal ďalšie a ďalšie stroje a v roku 1993 si so synom otvorili v záhrade vlastný Air Park. Doteraz nemôžu prestať so zháňaním nových exponátov a ich opravovaním; pozemok im čoskoro bude malý. „Mechanici nám hovorili, aby sme lietadlá v žiadnom prípade nerozoberali, že ich už potom nedáme dokopy. A dali sme,“ hovorí Karel Tarantík.

Deväťsto nitov Po revolúcii bolo lietadiel dosť. Reštituovali sa pozemky a ich noví majitelia na nich nechceli mať „haraburdy“, ktorými sa predtým pýšil komunistický režim.

Odpredávali ich za cenu šrotu – a do šrotu väčšinou aj putovali. Tarantíkovci ich kupovali, aby ich zachránili. „Za toto som dal dvadsaťtisíc korún,“ ukazuje Karel Tarantík na jedného zo strieborných obrov, Il-14. „Ešte sme ho aj vylepšili. V celej republike je takýchto kúskov desať, z toho ja mám päť.“ Najnablýskanejšie je Il-18 prerobené na reštauráciu. Vyzeralo to s ním všelijako, jeho majiteľka ho chcela predať, pretože pozemok, na ktorom stálo, dostal nového majiteľa, s ktorým nemohla nájsť spoločnú reč, ale chcela zaň príliš veľa... Miloš Tarantík vtedy otcovi hovoril: „Uvidíš, že napokon spadne nám.“ A stalo sa. Po roku a pol neúspešného zháňania kupca, ktorý by zaplatil pol milióna, zavolala majiteľka pánovi Tarantíkovi, aby si lietadlo za stotisíc prišiel odviezť. Prevážať také kolosy je veda sama osebe. Najprv ich treba rozrezať, aby sa jednotlivé

21.2.2007 10:49:19

REPORTÁŽ 15 časti zmestili na ťahač, a „doma“ zas znitovať. Tarantíkovci to dokážu urobiť tak, že na lietadle ani nezbadáte, že bolo rezané. „Il-18 sme rozrezali na dve časti, jedna mala 16 a druhá 17 metrov,“ spomína Karel Tarantík. Po prevoze ich bolo treba spojiť. A na to bolo treba zapustiť deväťsto nitov...

Vlastnými rukami Tarantíkovci majú len svoj Air Park. Venujú mu všetok svoj čas a nakúpené exponáty úplne sami, vlastnoručne, opravujú. Urobiť z rozbitého, hrdzavého šrotu výstavný kus, ktorý vyzerá, akoby mal už-už vzlietnuť, chce nielen veľa práce, ale aj financie. Stokoruny za vstupné do Air Parku (za ktoré si môžete na stroje siahnuť a do vybraných aj nastúpiť – len, preboha, nehýbte páčkami, neotvárajte poklopy, nerozbíjajte okná a nekrúťte vrtuľami) na to určite nestačia. Materiál a náhradné diely sa Tarantíkovci snažia zohnať čo najlacnejšie v bazári a ak nejakú súčiastku za ten svet nemôžu nikde kúpiť, tak si ju jednoducho vyrobia. „Tá andula, dvojplošník, by ešte asi poletel,“ ukazuje Karel Tarantík. Ostatné exponáty sú už len pozemné, niektoré sú „vypitvané“ od techniky, ktorá je vystavená zvlášť. „Na andule som nedávno robil nový poťah z hliníkového plechu na vrchnú časť krídel. Materiál ma stál desaťtisíc korún. Na našich exponátoch sa snažíme zachovať originalitu.“ V jednej takej „originalite“ práve sedíme. Il štrnástka má vo svojich útrobách okrem pôvodnej výbavy aj výstavu uniforiem pilotov, kartónové modely lietadiel, ktoré kedysi pán Tarantík vyrobil, a fotografie dokumentujúce prevoz a opravovanie

Toľko lietadiel ako Tarantíkovci nevlastní žiadny súkromný zberateľ v Česku, na Slovensku a snáď ani v okolitých krajinách. lietadla. Kokpit vyzerá stopercentne autenticky, so všetkými ručičkami a páčkami, ktoré má takéto lietadlo mať. „Robil som na ňom tri mesiace,“ hrdo konštatuje Karel Tarantík. „Všetko som zaplátal, polepil, dal dohromady prístroje. Väčšina je pôvodných. Niektoré ciferníky som musel nahradiť papierovými.“ Vôbec to však nezbadáte. Vernosť exponátov a nekonečné hodiny práce otca a syna Tarantíkovcov oceňujú hlavne modelári, ktorí si ich sem prichádzajú fotografovať. Ďalší milí návštevníci sú tí, ktorí tiež milujú lietadlá a lietanie. Raz prišli dvaja starší manželia a veľmi túžili Il-14 vidieť zvnútra. Poznali každý detail. Ukázalo sa, že starý

Tarantíkovci vypracovali k jednotlivým exponátom aj popisy a opísali ich „životné“ príbehy.

nb69.indd 15

pán je bývalý pilot a pani bývalá stewardka a že v lietadlách prežili krásne, ale aj nejednu nebezpečnú chvíľu...

Klenoty z Kovošrotu Tanky sú hobby Tarantíka mladšieho. „Ja som chcel mať z neho pilota,“ smeje sa Tarantík starší. „Aj si robil výcvik, ale keď mal ísť na samostatné lety, zneistel. Nemá na to bunky a v lufte ho to neteší,“ konštatuje človek, ktorý sa v kokpite lietadla vo vzduchu cíti ako ryba vo vode. Milošovi Tarantíkovi sa viac páčili obrnené vozidlá. Do Air Parku začali teda voziť aj tie. „Raz sme boli v Kovošrote zháňať súčiastky na lietadlá a objavili sme tam tank SU-100. Mal aj kanón,“ spomínajú Tarantíkovci. „Na to, aby sme ho kúpili, bol príliš drahý. V Kovošrote súhlasili, že ho vymenia za rovnaký objem iného kovu. Tak sme dovliekli dvanásť a pol tony šrotu a bol náš.“ Ďalšie tanky si poskladali. Pás s podvozkom im doniesol podnikateľ, ktorý mal na ňom ťažký stavebný stroj a už ho nepotreboval. Stačilo k nemu zohnať vrchnú časť – a do Air Parku pribudol pojazdný tank. Každý exemplár znamená zároveň viac práce pre otca a syna Tarantíkovcov. Treba ho rozmontovať, dopraviť do Zruča, znitovať, vyčistiť od „bordelu“ a hrdze, dať dokopy, zmontovať jednotlivé časti, poprirábať, čo chýba, a poopravovať, čo je zlé, natrieť, naleštiť... A to všetko s minimom peňazí a len štyrmi šikovnými rukami. Nepredstaviteľné množstvo každodennej práce pre dvoch fanatikov zatvorených medzi krídlami a vrtuľami. Oplatí sa to vôbec? Prečo to vlastne robia? „Pretože moje srdce bije pre lietadlá,“ usmeje sa Karel Tarantík. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ

21.2.2007 10:49:39

16 2PERCENTÁ Podporte svojou daňou OZ Proti prúdu a ľudí v zlej sociálnej situácii

Darujte nám 2 %! len na vás, či 2 %, ktoré musíte povinne z vašich daní odviesť, pôjdu do štátneho rozpočtu a nikdy sa nedozviete, na čo boli použité, alebo nimi prispejete priamo na dobrú vec. Podporte projekt Nota bene a pomôžte ľuďom bez domova. Aby neumierali na uliciach, ale opäť uchopili život do svojich rúk.

Projekt Nota bene realizujeme od roku 2001. Časopis začínal v Bratislave s nákladom 5000 kusov, v súčasosti sa predáva v dvadsiatich mestách na Slovensku v náklade vyše 40 000 kusov mesačne. Nota bene však nesleduje komerčné čísla. Prostredníctvom predaja časopisu si ľudia bez strechy nad hlavou a akejkoľvek nádeje môžu pomôcť. Zarobiť trochu peňazí na prežitie, zaplatenie ubytovania, obnoviť si po dlhodobom pobyte na ulici pracovné návyky, začať si vážiť samých seba, zaradiť sa späť do „normálneho“ života. Nota bene je pre ľudí bez domova jedna z mála šancí, ako zmeniť svoj život. Pomáha im získať sebaúctu, rozvíja ich pracovné,

Ako darovať 2 % Naše údaje: Názov prijímateľa: OZ Proti prúdu Sídlo: Karpatská 10, 811 05 Bratislava Právna forma: Občianske združenie IČO: 360 68 781 Ak ste zamestnanec: Termín: do 30. apríla 2007 1. Stiahnite si na www.notabene.sk tlačivo – Potvrdenie o zaplatení dane a nechajte si ho potvrdiť od zamestnávateľa. Z tohto potvrdenia zistíte dátum zaplatenia dane a vypočítate si 2 % z vašej zaplatenej dane, ktoré môžete v prospech prijímateľa poukázať. Táto suma musí byť minimálne 100 Sk. 2. Stiahnite si na www.notabene.sk tlačivo

nb69.indd 16

komunikačné a sociálne zručnosti. Systém, v ktorom dostanú prvé tri časopisy zdarma a ďalšie si kupujú za 15 korún a predávajú za 30 korún, ich vedie k plánovaniu. Musia si odkladať peniaze a myslieť na budúcnosť.

Nielen dobré čítanie, ale aj dobrý dôvod. Darujte nám vaše 2 %. Pomôžete nám vrátiť sebaúctu a nádej ľuďom bez domova, ktorí stratili všetko. Predaj časopisu Nota bene je len jednou oblasťou sociálnej práce s ľuďmi bez domova. Poskytujeme im aj sociálne a právne poradenstvo, dávame možnosť zúčastňovať sa na vzdelávacích a rekvalifikačných kurzoch, hrávame s nimi futbal a zúčastňujeme sa na majstrovstvách sveta bezdomovcov, organizujeme pre nich kluby, besedy, výlety, umožňujeme im bezplatný prístup k počítaču, internetu a telefónu pri hľadaní pracovných ponúk, hráme divadlo, preplácame im lieky a náklady na zdravotnú starostlivosť. Na pomoc bezdomovcom, ktorí nie sú v kontakte s inštitúciami a sú v akútnom

– Vyhlásenie o poskytnutí 2 % z dane, v ktorom sme už vyplnili potrebné údaje OZ Proti prúdu ako príjemcu. Vyplňte zvyšné údaje vyhlásenia podľa pokynov v poučení na zadnej strane vyhlásenia. 3. Obe tlačivá pošlite do 30. apríla 2007 na daňový úrad podľa miesta svojho bydliska. Ak ste fyzická osoba – živnostník: Termín: do 31. marca 2007 2 % nám môžete poukázať, ak nemáte nedoplatok na dani za predchádzajúce obdobie a daň je minimálne 5000 Sk (teda 2 % sú minimálne 100 Sk). Formulár daňového priznania pre fyzické osoby, ktorý máte k dispozícii na nasledujúcom liste časopisu, obsahuje kolonky na poukázanie 2 % z dane. Vyplnené daňové priznanie doručte najneskôr do 31. marca 2007 svojmu daňovému úradu a v termíne zaplaťte aj daň z príjmov.

ohrození života a zdravia, vykonávame mobilný streetwork. Okrem toho sa snažíme posunúť situáciu ohľadne služieb pre ľudí bez domova dopredu, aby mali ľudia v kríze vôbec nejaké možnosti získať pomoc a dostať sa z ulice. Aj vďaka našej iniciatíve vznikla napríklad prvá nízkoprahová nocľaháreň v Bratislave. Príjem z predaja časopisu Nota bene pokryje približne 70 % výdavkov na projekt Nota bene. Realizovať naše aktivity môžeme len s vašou podporou. Práve vaše 2 % môžu zachrániť život a vrátiť človeka, ktorý prišiel o všetko, späť do „normálneho“ sveta. Vopred vám ďakujeme za pomoc a podporu. OBČIANSKE ZDRUŽENIE PROTI PRÚDU Dobrú vec urobíte, aj ak podporíte distribučnú pobočku Nota bene v Nitre. Tu sú potrebné údaje: Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra. Právna forma: Účelové zariadenie cirkvi. Identifikačné číslo prijímateľa – IČO: 35602406 Na podporu Diecéznej charity v Nitre nemôžete použiť tlačivo vložené na nasledujúcich stranách – v ňom sú predvyplnené údaje OZ Proti prúdu. Nevyplnené tlačivo získate na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Ak ste právnická osoba: 2 % nám môžete poukázať, ak je vaša daň minimálne 12 500 Sk (teda 2 % sú minimálne 250 Sk). Formulár daňového priznania pre právnické osoby obsahuje kolonky na poukázanie 2 % z dane. Vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na jeho podanie, vášmu daňovému úradu a v termíne aj zaplaťte daň z príjmov. Ak ste si vybrali viac ako troch prijímateľov 2 %, vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu a uveďte tam potrebné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať. Upozornenie pre fyzické a právnické osoby: Naše číslo účtu nepotrebujete ani ho nikde neuvádzate – peniaze na účty prijímateľov neprevádzate vy, ale daňové úrady.

21.2.2007 10:50:09

VYHLÁSENIE o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

Rok : 2006 Uvádza sa zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň

I. ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI Priezvisko 01

Meno 02

Adresa trvalého pobytu Ulica a číslo 04 PSČ 05 Štát 07 Číslo telefónu 08

Rodné číslo (U cudzích št. príslušníkov dátum narodenia.) 03

Názov obce 06

Suma do výšky 2 % zaplatenej dane 09 Zaplatená daň, z ktorej sa vypočíta suma do výšky 2 % zaplatenej dane 10 Suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z r. 09 (min. 100 Sk) Na r. 09 sa uvádza daňová povinnosť daňovníka, znížená o daňový bonus, vypočítaná v roku (nie daň na úhradu), v ktorom sa podáva toto vyhlásenie; uvádza sa riadok 03 z potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je súčasťou tohto vyhlásenia. Na r. 10 sa uvádza suma zaokrúhlená na celé koruny nadol, pričom táto suma nesmie byť nižšia ako 100 Sk.

Dátum zaplatenia dane 11 Z riadku 06 potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je súčasťou vyhlásenia. V prípade daňového preplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň sa uvedie dátum 31. marec zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa toto vyhlásenie podáva.

II. ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI Obchodné meno alebo názov 12 OZ Proti prúdu Sídlo 13 Karpatská 10, 811 01 Bratislava Právna forma 14 Občianske združenie

Identifikačné číslo prijímateľa (IČO) 15 3 6 0 6 8 7 8 1

Vyhlasujem, že uvedené údaje v tomto vyhlásení sú pravdivé.

V................................................ dňa...................................

nb69.indd 17

....................................................... Podpis daňovníka

21.2.2007 10:50:09

Poučenie na vyplnenie vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)

1. Do kolónky „Rok“ sa uvedie zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, teda za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“) vykonal daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Napr. ak sa v roku 2007 platí daň za zdaňovacie obdobie roku 2006, uvedie sa rok 2006. 2. Daňovník je po zaplatení dane z príjmov fyzických osôb oprávnený, podľa § 50 zákona o dani z príjmov, predložiť svojmu miestne príslušnému správcovi dane v prípade, ak tomuto daňovníkovi zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma do výšky 2 % zaplatenej dane sa má poukázať ním určenej právnickej osobe. 3. Zoznam prijímateľov, ktorým sa môže podiel do výšky 2 % zaplatenej dane poukázať, zverejňuje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi túto sumu poukázať. 4. Daňovník vo vyhlásení môže určiť len jednu právnickú osobu (prijímateľa). 5. Daňovník, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) v súlade so zákonom o dani z príjmov predloží svojmu miestne príslušnému správcovi dane vyhlásenie do 30. apríla roku, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Prílohou vyhlásenia je aj potvrdenie od zamestnávateľa o tom, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola zaplatená. To znamená, že do termínu podania vyhlásenia bol zrazený (zaplatený) aj prípadný daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania - daňovník, ktorý sa rozhodne predložiť vyhlásenie podľa § 50 zákona o dani z príjmov, nemôže mať daňový nedoplatok z príjmov fyzickej osoby. Ak mal daňovník z ročného zúčtovania preddavkov na daň daňový preplatok, v riadku 11 sa uvedie dátum 31. marec zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva toto vyhlásenie. 6. Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane určenému prijímateľovi nemožno dodatočne upravovať ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť bola iná. Ak v takom prípade daňovníkovi vznikne daňový preplatok z príjmov fyzických osôb, tento sa zníži o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou do výšky 2 % z upravenej daňovej povinnosti.

nb69.indd 18

21.2.2007 10:50:12

Príloha č. 2

POTVRDENIE O ZAPLATENÍ DANE Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

Za rok 2006

Meno a priezvisko daňovníka: .................................................................... Rodné číslo1): ....................................

Adresa trvalého pobytu: ............................................................................... PSČ: .................................. (v Sk) 01

Daň – podľa § 15 zákona (z r. 04 ročného zúčtovania preddavkov na daň)

Nárok na daňový bonus

(z r. 05 ročného zúčtovania preddavkov na daň)

Daň znížená o daňový bonus (r. 01 – r. 02 ) > 0

Daň na úhradu - nedoplatok dane

Preplatok dane – rozdiel v prospech zamestnanca

(z r. 10 ročného zúčtovania preddavkov na daň) (z r. 11 ročného zúčtovania preddavkov na daň)

(+) (-)

Nedoplatok (z r. 04) - zrazený (zamestnancom zaplatený) v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby v úhrnnej sume

Dňa:

Údaje o zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, ktorý toto potvrdenie vydáva („zamestnávateľ“):

DIČ :

.............................................................

Meno a adresa : ..............................................................................................................................

Miestne príslušný správca dane: ...............................................................................................................

Potvrdzujeme týmto, že údaje uvedené v tabuľke potvrdenia sú pravdivé.

...........................................

.........................

Potvrdenie vypracoval (a)

Dňa

........................................ Podpis a odtlačok pečiatky zamestnávateľa 1)

nb69.indd 19

U cudzích štátnych príslušníkov sa uvádza dátum narodenia.

21.2.2007 10:50:14

nb69.indd 20

21.2.2007 10:50:15

PARASPACE 21 svoju „profesiu“ oddeľujete od súkromného života? - My sme všetci jedna veľká rodina. Vždy sa teším na turnaje, keď sa spolu znovu stretneme. Spoznala som už mnoho ľudí z celého sveta, s niektorými sa dokonca aj vzájomne navštevujeme a trénujeme. Avšak pri zápase idú kamarátstva bokom a každý bojuje sám za seba. A či sem tam nepreskakujú iskry? Jedna veru preskočila. Alebo to bol blesk? Vyštudovali ste právo, máte v pláne venovať sa mu naplno? - Práca je pre mňa prvoradá. Po škole je dôležité získať čo najlepšiu prax. Pracujem v nadnárodnej spoločnosti, kde mi zamestnávateľ, vzhľadom na moje zdravotné postihnutie, pripravil veľmi dobré podmienky. Navyše má pochopenie aj pre vrcholový šport. Mohol by byť vzorom pre ostatných zamestnávateľov. Momentálne si popri tom robím doktorát na katedre medzinárodného práva.

Alena Kánová sa najviac teší na lyžovačku

Naplno žijem aralympijská víťazka a Majsterka sveta v stolnom tenise vozíčkarov Alena Kánová je obdivuhodná. Žije a užíva si život naplno v každej oblasti. Ako totiž hovorí, je príliš krátky a človek si musí vedieť určiť svoj cieľ. Jej sa to darí.

handbike, lyžovanie na monoski a mnoho ďalších. Ale stolný tenis mi šiel najlepšie. Medzi telesne postihnutými športovcami nie je najpopulárnejší náhodou, je totiž aj navhodnejší. Ostatným športom sa venujem už iba rekreačne, beriem ich ako doplnok k stolnému tenisu. Šport je istá forma relaxu. Človek pri ňom zabudne na všetko negatívne a čo je veľmi dôležité, prospieva zdravotnému stavu.

Aká ste v civile, keď práve nesúťažíte? - Myslím, že úplne normálna. Robím tie isté veci ako všetci ostatní. Venujem sa práci, škole, rodine a kamarátom. Mam však rada adrenalín a snažím sa žiť naplno, lebo život je krátky. Je dôležité postaviť si cieľ a ísť si za ním. O to sa vždy snažím.

Čo si vážite na športovcoch, ktorí sú zdravotne postihnutí a napriek tomu dokazujú, koľko je v nich sily? - Na mnohých športových súťažiach, no hlavne na paralympiáde sa človek stretne s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia. Niektorí športovci zvládajú také veci, ktoré niekedy dokážu ohúriť aj mňa. Nevzdávajú sa a bojujú. Ešte aj pre mňa je veľa vecí nových. Každý má svoj jedinečný a zaujímavý osud. Na druhej strane je veľa ľudí, ktorí sedia doma a nič nerobia, nezapájajú sa do života, nemajú cieľ.

Rozmýšľali ste, že si okrem stolného tenisu vyskúšate aj niečo iné? - Mala som šťastie, že hneď po úraze na liečení v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej mi vtedajší reprezentanti Janko Riapoš a Miro Rybár požičali prvú raketu. Začala som trénovať a darilo sa mi. Samozrejme, vyskúšala som aj iné športy, napríklad lukostreľbu, plávanie,

nb69.indd 21

Na súťažiach sa stretávate s ľuďmi s podobným osudom ako je ten váš. Preskočí sem - tam aj nejaká iskra, alebo

Váš najkrajší osobný a športový zážitok? - Tých mám veľa, ani sa nedá vybrať ten najkrajší. Ale najviac sa teším z mojich fanúšikov, tí ma vedeli vždy prekvapiť. Naberám pri nich novú silu a snažím sa ich nesklamať. Ani rodičov, trénera.. Spomínate si na nejakú humornú situáciu, ktorá sa vám prihodila na súťažiach? - Hendikepovaní športovci majú svojský zmysel pre humor na svoj účet a postihnutie. Keď to počúva niekto neznalý pomerov, najprv sa zháči, ale nakoniec všetko pochopí. Čo vás vie rozosmiať? - Dobrá spoločnosť, dobrý film. Úsmev a smiech je ten najlepší liek. Na čo sa momentálne najviac tešíte? - Konečne napadol sneh, tak na lyžovačku. Som dieťa z hôr a v Bratislave mi sneh a hory chýbajú. A tiež sa budem tešiť, keď sa nájde šikovná mladá hráčka a bude pokračovať v mojich šľapajach. TEXT: LUCIA VDOVJAKOVÁ FOTO: ARCHÍV SPV

21.2.2007 10:50:16

22 DO MINULOSTI

Wilhelma Gustloffa pracujúci milovali. Bol ich dovolenkovým rajom.

Luxusná loď bola určená na robotnícke rekreácie

Potopený kolos egendárna skaza Titanicu nebola najväčšou lodnou tragédiou. Napriek hrôze, ktorú prežili pasažieri a utečenci na lodi Wilhelm Gustloff, je toto utrpenie možno až desaťtisíc ľudí menej známe. Každý vie, ako to bolo s Titanicom. Čo sa stalo s Gustloffom?

Na konci Druhej svetovej vojny mali tri obrovské plavidlá pod červenou vlajkou s hákovým krížom v bielom poli odviesť do bezpečia vojakov a utečencov z Východného Pruska. Boli to lode Wilhelm Gustloff, Goya a General von Steuben. Táto pýcha nemeckého osobného námorníctva sa však do cieľa plavby nedostala. Ku dnu ich poslali sovietske torpéda. S Titanicmi

nb69.indd 22

Baltiku zahynuli aj tisíce pasažierov. Wilhelma Gustloffa potopila sovietska ponorka S-13. Vypálila na neho tri torpéda. Možno z až desaťtisíc ľudí na palube sa zachránilo sotva tisíc. Presný počet duší na lodi nikto v zhone a zmätku pred vyplávaním nerátal. Neexistoval žiadny zoznam cestujúcich. Odhady sa rôznia. Tie najnižšie hovoria o šiestich tisícoch ľudí, najvyššie o desiatich tisícoch. Plánovaná kapacita lode nebola vyššia ako tisícpäťsto pasažierov. Vrak lode je súčasne aj neoficiálnym pomníkom obetiam.

Sen pracujúcich Najväčšia námorná katastrofa sa odohrala 30. januára 1945 v Baltickom mori severozápadne od Gdanska. V ten deň bola loď prepchaná nemeckými evakuantmi, ktorí utekali pred Červenou armádou. Tento námorný gigant poslúžil aj ako

propagačný nástroj nacistického Nemecka. Ľudia radi vidia, že im pod kohosi vedením môže byť dobre. 5. mája 1938 bol hosťom na palube počas krstu lode aj sám vodca Adolf Hitler, aby vzápätí pozdravil ťažko pracujúcich Nemcov na ich prvej rekreačnej ceste.

Na dne Vrak Wilhelma Gustloffa lokalizovali už krátko po vojne. Goya a General von Steuben nemali také šťastie. Koncom júla 2004 však Hydrografický inštitút poľského námorníctva oznámil, že sa mu pri rutinnom premeriavaní morského dna podarilo sonarom presne lokalizovať vrak Steubena. Nachádza sa neďaleko vraku Gustloffa pri pobreží Ustky, avšak pre obavy z vykrádačov vrakov miesto nálezu neuviedli.

21.2.2007 10:50:22

DO MINULOSTI 23 Filmový projekt Tragédia Wilhelma Gustloffa si zaslúži sfilmovanie. Túto myšlienku si vzal za svoju nemecký režisér Joseph Vilsmaier. Jeho film by sa mal zaradiť medzi ostatné, ktoré v posledných rokoch stvárňujú nemecké vojnové utrpenie, doteraz často až tabuizované. Film si objednala televízna spoločnosť ZDF. Nakrúcať by ho mali začať tento mesiac v baltskom Stralsunde. Filmári postavia okrem iného aj šesťdesiatmetrovú atrapu jednej zo stien plavidla. Záverečné scény z potopenia lode však nebudú nakrúcať v Baltiku ale na teplom pobreží ostrova Malta. Režisér Vilsmaier často spolupracuje aj so svojou manželkou Danou Vávrovou. Z ich spolupráce vzišiel aj film Posledný vlak o posledných stovkách Židov, ktorí ešte v roku 1943 žili v Berlíne. Tento film nakrúcali prevažne v Prahe. Hrá v ňom niekoľko českých a slovenských hercov. O takomto interiéri sa pasažierom na mori mohlo len snívať.

Na krst lode sa prišiel ukázať aj sám vodca Adolf Hitler. Počas svojej najväčšej slávy bol Gustloff vyhľadávanou atrakciou robotníkov. Všetci, ktorí boli evidovaní v organizáciách pracujúcich, mali možnosť užiť si na nej nádhernú dovolenku za prijateľné ceny v exotických destináciách. To Hitler potreboval. Jeho voliči ho za to velebili. Plavby boli vypredané na dlho vopred. Loď vybavili luxusným interiérom, o akom sa vtedy cestujúcim na mori mohlo len snívať. Cez vojnu sa loď podľa potreby zmenila na ubytovňu a školiace stredisko pre vojakov. Počas okupácie Nórska prevážala zranených nemeckých vojakov.

Mrazivé peklo V Gdanskom prístave sa stretávali nemecké ponorky. Ich posádky sa tu zdokonaľovali v navigácii a v streľbe. V januári 1945

nb69.indd 23

bolo jasné, že čas ich nadvlády sa skončil. Nemci sa chystali na ústup. Viac než šesťtisíc elitných príslušníkov ponorkového loďstva sa pred salvami sovietskeho delostrelectva presúvalo, spolu s utečencami, na palubu Gustloffa. Sprievodné plavidlá mali dbať na ich bezpečný presun do Kielu. Nikto netušil, že zátoku už má pod kontrolou sovietska S-13. Počasie na mori bolo mizerné. Búrka, teplota vzduchu sedem stupňov pod nulou. Napriek mrazu zostával veliteľ lode a jeho kapitán na mostíku. Všimli si, že okolo nich preplávala nemecká ponorka. Sovietsku hrozbu však nespozorovali. Búrka neutíchala. Pred zbraňami sovietskej ponorky sa zrazu z hmly vynorila silueta obrovskej osobnej lode, sprevádzanej ozbrojenými plavidlami. Sovieti počkali. Zaútočili až krátko po deviatej večer. Ich útokom vypuklo na palube Gustloffa peklo a preplnená loď sa začala potápať. Prvé torpédo ju zasiahlo hneď pod veliteľským mostíkom. Šance na prežitie v studenej vode na rozbúrenej hladine boli mizivé. Loď sa úplne potopila do hodiny. Sprievodné lode mohli zachrániť sotva tisícku pasažierov, ktorí naskákali do studenej vody.

Kto vie, či kapitán ponorky Alexander Marinesko tušil, že na palube lode, ktorú posiela na večnosť, sú okrem vojakov aj ženy a deti? Potopenie Wilhelma Gustloffa nebolo posledným bojovým úspechom tejto ponorky. O jedenásť dní neskôr poslala ku dnu aj Generála Steubena. Na jeho palube bolo tritisícšesťsto vojakov a ďalší utečenci. Loď sa potopila mimoriadne rýchlo. Údajne jej na to po zásahu stačilo sedem minút... DAGMAR CANISOVÁ FOTO: ARCHÍV AUTORKY

Rozzúrený vodca Nemci boli vyplašení. Vyhlásili trojdňový smútok za obete katastrofy. Hitler zúril. Vydal rozkaz popraviť veliteľa ochranného konvoja. Medzi tými, ktorí prežili, bol aj dôstojník Heinz Schön. Podľa neho v ten osudný deň zahynulo minimálne päťtisíc ľudí. „Bola to nepochybne najväčšia katastrofa v dejinách námornej plavby. Nedá sa porovnávať so skazou Titanicu, ktorý sa v roku 1912 zrazil s ľadovcom,“ napísal.

Kapitán Alexander Marinesko, veliteľ sovietskej ponorky, ktorá potopila Wilhelma Gustloffa.

21.2.2007 10:50:24

24 PRÍBEH Tolerantnosť, božská trpezlivosť a neskutočná vôľa žiť. Pani Boženka so synom Jarom.

uvedomoval som si to naplno, ale nič som nemohol robiť. S rukami ani nohami nešlo pohnúť. Strašná bezmocnosť, trvala hádam večnosť.“ Kamaráti ho vytiahli na breh a keď Jaro zbadal, ako mu po nohách prebehol pes a on nič necíti, zmohol sa na jediné: „Z tohto sa nedostanem.“

Oči, uši, duša

Byť tak znova normálny vozíčkar

Hrdinovia S

adra namiesto kostí, pot namiesto sĺz. Krupica v novom obale a farebné poháre. Jaro a Boženka. Mama a syn.

Na otázku, ako sa má, nefalšovane, no s patričnou dávkou zveličenia odpovie: „Ujde to.“ Popritom si v priebehu minúty aspoň stýkrát utiera telo od potu. Nielen čelo a krk. Utrieť treba aj hrudník, ruky a keď s kolotočom skončí, môže vlastne začať odznova. Rýchlosťou blesku je totiž mokrý ako myš. Uterák treba doslova žmýkať a pri pohľade na mokré vlasy padne hlúpa poznámka, či si ich náhodou pred naším príchodom neumýval a nestihol ich vysušiť.

Pes po nohách „Čoby! To z tých kostí, pália ako ďas, tupá bolesť, akoby ťa obliali vriacou vodou. Neobsedím na vozíku, nehnevajte sa, poďme sa rýchlo odfotiť a musím do postele. Poležiačky je všetko znesiteľnejšie,“ opatrne poprosí o pár mesiacov dvadsaťšesťročný chlap. Život sa mu nespravodlivo ubral iným smerom než plánoval. Pred päť a pol rokmi bez rozumu skočil hlavičku a dnes za svoju

nb69.indd 24

neúspešnú frajerinu pyká nad všemožné ľudské chápanie. Jaroslav Divácky zo Senice. Zasluhuje obdiv a podporu. Za božskú trpezlivosť a neskutočnú vôľu žiť. „Čo tam po mne,“ rozhodí vykrútenými rukami a dodá: „Nebyť mamky, už tu nie som. Sama potrebuje pomoc, však je takmer slepá. Ona je moje všetko, môj život. Piple sa so mnou do aleluja deň čo deň a ja sa jej nemám ako odvďačiť. Málokto si dokáže predstaviť, aké tortúry musí so mnou zvládať, je úžasná,“ nešetrí slovami chvály na svoju mamu Boženu, ktorá s hanblivým úsmevom podáva kalíštek koňaku: „Štrngnime si, na zdravie už veľmi nie, ale nech sa nám ako tak darí.“ Poďme v skratke po poriadku: Tretieho augusta dvetisícjeden odišiel Boženkin prvorodený syn s priateľkou a kamarátmi do blízkych Šajdíkových Humeniec. Na tamojšie pieskové jazerá, okúpať a vyblázniť sa. Jaro aj dnes, s odstupom piatich rokov priznáva, že bol pekný kvietok, lákali ho extrémy, riziko mu nič nehovorilo. „Ale ten skok som fakt neodhadol, rátal som, že vody tam je minimálne meter, snáď aj meter dvadsať. Tak som skočil. Robil som to predsa vždy.“ Okamžite po zoskoku pocítil, ako mu ruplo v krku a chrbtici. „Topil som sa,

Verdikt lekárov po urgentnej operácii bol zdrvujúci. Ochrnutie dolných končatín je nezvratné a definitívne, ruky sa hádam podarí trochu rozhýbať, závisí to však od promptnosti vybavenia kúpeľov. „Vyšlo to, vďaka mamke. Do mesiaca som začínal s rehabilitáciou v Kováčovej. A o pol roka som prišiel domov. S pomotanými prstami, ale rozhýbanými rukami. Bol som šťastný, aj keď ma doma čakala nová posteľ. Polohovacia...“ Boženka Macová je v plnej invalidite od roku 2000. Odumreli jej očné nervy, zrak sa rapídne zhoršuje, vie, že totálnej slepote neunikne. Vlani absolvovala týždenný „výcvikový“ pobyt. „Učila som sa slepote. Trénovala som chôdzu s bielou palicou, cibrila si hmat, už mi chýba len prelúskať Braillovku a môže sa zotmieť,“ pokúsi sa o čierny humor štyridsaťdeväťročná útla žienka. Rozpráva o detailoch, ktoré sú nezvratnou súčasťou jej diagnózy. Napríklad poháre. Po tom čo ich z číreho skla padla za obeť spústa, doktori odporučili jediné – zaobstarať si farebné. Nech ich slabé oči zaregistrujú skôr, než padajú na zem. Trápi ju, že nerozoznáva ľudí na ulici, mnohí možno čakajú, že ich pozdraví: „So slepeckou palicou už z bytu nevyleziem. Keď nereagujem na známych, neznamená to, že som namyslená, ja som už, bohužiaľ, naozaj slepá. Minule som v Tescu hľadala krupicu. Vždy predsa bola na tomto regáli, kde teda je? Zrazu mi pani doktorka, s ktorou som v pravidelnom kontakte, podáva balíček s vysvetlením, že krupica má nový obal. Poďakovala som za pomoc, ona však neosobný tón vycítila a zrazu pochopila: Pani Macová, to som ja... Musela sa mi predstaviť. Pre ňu bola moja slepota asi väčším šokom než pre mňa. Ale poviem vám, každý deň sa modlím, nech sa nezobudím do absolútnej tmy, potom je s nami koniec.“ Boženke však hapruje aj sluch, dlhé roky je odkázaná na načúvací aparát. V poslednom období sa k všetkým malérom pridružila depresia. „Partnerský život mi nevyšiel, ale od zimy som už rozvedená a psychika sa upravuje, cítim sa istejšie.“ Z prvého manželstva má tri deti, Jara, Martinu (24) a o rok mladšieho Mareka. Vychovala ich sama, alkohol ich otca Boženka odmietla trpieť. „V deväťdesiatom siedmom som sa vydala druhýkrát. Myslela som si, že na staré kolená sa šťastie aj na mňa usmialo. Figu borovú,“ okomentuje manželstvo číslo dva domáca pani. Priznáva, že Jarov úraz zmenil hierarchiu jej hodnôt. „Ktorá mama by pripustila ústav pre vlastné

21.2.2007 10:50:26

PRÍBEH 25 Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o konkrétnych ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho smutný osud postihnutého Jara a jeho mamy oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť im – zbaviť ich nevýhodnej pôžičky, ktorá im odčerpáva z ich už i tak nízkeho príjmu. OZ Medzi nami garantuje, že všetky financie budú použité práve na tento účel. Číslo účtu, kam môžete posielať váš príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Jaro. Tel. kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj VĎAKA PODPORE Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme. decko?“ Ale počiatočnú krízu manželia napokon zažehnali. „Na krátko. Doma vlastne stále panovala dusná atmosféra, neprospievala nikomu. Nešlo o hlučné hádky, nazvala by som to tiché podrazy, ktoré som už z manželovej strany nedokázala uniesť. Začala som chodiť k psychiatrovi a napokon som po zrelej úvahe podala žiadosť o rozvod. Ale nechcem a nemôžem už riešiť minulosť. Žijem pre dnešok, mám deti, ktoré rovnako ľúbim, ale kým Martinka a Marek môžu svoj život korigovať podľa vlastných síl a schopností, Jarko je akoby na opačnom brehu. A kým môžem a vládzem, budem pri ňom.“

Živé mäso, holá kosť Dva roky po úraze si Jaro postupne zvykal, že aj život vozičkára nie je úplná tragédia. „Tu sa musíš naprogramovať,“ ukazuje na hlavu a spomína na pravidelné posedenia s kamarátmi pri pivečku. Oslavy, vychádzky, všetko...“ S vozíkom sa mi parádne manévrovalo, všade som sa dostal a niekedy rýchlejšie než chalani po vlastných.“ S túžbou v očiach rozpráva, aký bol sebestačný. Dokázal si aj obliecť nohavice, hoci ku gombíku potreboval pomoc. A potom to prišlo. Baktérie v krvi Jara úplne sklátili. Dlhé mesiace v špitáli s vysokými teplotami, lekári mu dávali mesiac života. „A som tu!“ veselo podotkne Jaro, no druhým dychom dodá: „Zoslabol som, schudol, som ako trieska. Môžem jesť koľko chcem, nadváha mi nehrozí, škoda,“ trefne okomentuje svoju figúru. Nájde však aj pozitívum: „Štyridsaťpäťkilová mamina by ma ťažšieho neotočila.“ Ostali mu však hlboké otvorené rany na chrbte a stehnách. „Dekubity má osemdesiat percent vozičkárov, nie je to dôsledok zlej starostlivosti, oslabená imunita sa musí

nb69.indd 25

prejaviť.“ Jeho trampoty s otvorenými ranami ale nemajú konca. Len čo sa jedna „diera“ trochu upraví, na pravej strane sa otvorí ďalšia. Jarove nehybné končatiny akoby nepatrili k jeho duši. Napriek všetkému veselej a optimistickej. Sníva o prerezaní šliach pod kolenami, nech sa nohy umelo a natrvalo vyrovnajú, ale predtým sa treba odvážiť k vážnejšej „rekonštrukcii“. Jaro sa už chystá nadvihnúť deku schovanú v paplónovej obliečke (paplón ani perinu by nezniesol, sú teplé a ťažké), keď sa pre istotu opýta: „Zvládneš ten pohľad? Nijaká koža, mäso, len kosť. Hovorím im panvové rohy. Sakramentsky tlačia, keď sedím. Trčia mi z tela a ja ich v živote neobalím. Ja neplačem od bolesti, namiesto sĺz sa zo mňa rinie pot, chceš to naozaj vidieť?“

Postupy Mama pretočí nevládne telo nabok a s erudovanou rutinou nadvihne tampón. Popisuje: „Sem nastriekam kamilkovú penu, betadín na gáze priložím na živé mäso a nechám päť minút pôsobiť, aby sa ničili baktérie. Potom gáza von, týmto roztokom všetko vystriekam, takto vysuším a okraj kože namastím krémom. Keď treba, injekciou vytiahnem hnis. Potom Jarka otočím na druhú stranu a všetko si zopakujeme. Koľkokrát za deň? Koľko treba, dva, tri aj štyri razy. A tieto kosti, ktoré trčia, tie chceme dať von. Nech mi chlapec aspoň obsedí...“ A Jaro, akoby vysvetľoval pravidlá novej kartovej hry, spustí monológ: „Musia mi vybrať kĺby, osekať panvové kosti a všetko pekne zasadrovať. Bielou sadrou. Tak sa to robí, nebudem sa potom pri každom pohybe dotýkať živej kosti, verím, že odíde tá pálivá bolesť a ja sa na vozíku ešte dobre rozbehnem. Potom si dám narezať podkolenné šľachy a bude zo mňa „zdravý“ vozíčkar.

Oblečiem si hádam aj sám gate. Nie, šľachy na rukách nechám po starom. To už mám vyriešené. Buď ti umelo narovnajú prsty, ale môžeš sa rozlúčiť s bežným stolovaním, stratíš úchop a neudržíš ani lyžičku. Odkázaný si na všelijaké kovové úchyty, ktoré treba primontovať k ruke. Ďakujem, nie. Takto si tú lyžicu do pomotanej dlane aspoň strčím a nejako pridržím a mám pocit, že sa najem ako človek. Čo mi chutí? Ryby a čína. Mamina je skvelá kuchárka. Ráno stačí neska, ale pred ňou ešte povinná jazda – nechutný urologický čaj,“ zasmeje sa Jaro, ktorý nerieši, čo bude o mesiac, o rok, o dva.

Chabé počty Chce, aby bolo zajtra. S mamou a kamarátmi, ktorí sa naňho ani po úraze nevykašlali. Odvezú ho do obľúbenej pizzerie, hoci už to nie je ako bývalo. „Trčiace kosti sa ozvú rýchlo, poprosím chalanov, nech ma zoberú domov. Dôchodcovia už predsa toľko neznesú. A ani peňaženka nepustí. Treba na všelijaké gázy, kamilkové peny, náplaste. Posplácať pôžičku, ktorú sme zobrali na plastové okná. Banka nám úver pri našom príjme nedá, odkázaní sme na „výhodné“ úvery od pofidérnych spoločností. Požičajú ti šestnásť, ale do roka vrátiš tridsať. A čo máme robiť, cez staré okná nám vlhli steny. Môj dôchodok je osemtisícdvesto, mamkin žalostných štyri a pol tisíc. A ja snívam o kúpeľni! Bezbariérovej, s dobrou vaňou, kde sa nebudem báť zaprieť, lebo dnes je kúpeľ jeden horor. Doslova boj o život. Jednou rukou sa držím vane a modlím sa, nech ma mamka zachytí, nech sa neobúcham. Nemám to rád.“ LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA PLUS 7 DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

„Maximálne sa posadím na posteli, no riadne si pritom odriem zadok, a to veru bolí. Kosti treba zosekať a ranu zasadrovať. Chcem byť zas normálny vozíčkar.“

21.2.2007 10:50:34

26 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

ročným oneskorením za susednými Čechmi aj do našich televízorov konečne zavítala Pestúnka. Diváci sa majú na čo tešiť, užijú si ďalšie dramatické a šokujúce scény zo slovenských domácností, tentoraz výdatne obsadené deťmi. Niektorí ľudia program považujú za prospešný. Podľa mňa je to najškodlivejšia zo všetkých doteraz uvádzaných reality šou.

V šou ide v skratke o toto: do konkurzom vybranej rodiny, ktorej deti sú dostatočne odporné a nezvládateľné, aby spĺňali kritériá pre účasť v tomto programe, príde na týždeň profesionálna pestúnka. Najprv len pozoruje, potom stanoví nové pravidlá hry. Rodina sa ich snaží viac či menej úspešne pod jej dohľadom niekoľko dní dodržiavať, aby nakoniec pestúnka so slzami dojatia v očiach vyhodnotila úspešnosť rodiny, všetkých pochválila, vyobjímala a zanechala im hodnotné sponzorské dary. V Čechách sa šou vysielala pod názvom Chůva v akci (licencovaný formát programu Nanny 911 spoločnosti FOX), u nás sa začína vysielať pod názvom Pestúnka (formát Supernanny od ABC). Neprekvapilo ma, že aj na Slovensku sa nájdu rodiny, ktoré sú ochotné pred kamerami ukazovať, či už spontánne, alebo na pokyn režiséra, ako nezvládajú výchovu svojich detí. Televízia je mocná čarodejka a dostať sa do nej, trebárs aj ako zlý príklad, stojí niekomu za to. A stojí mu za to zatiahnuť do toho aj svoje nesvojprávne deti! Prekvapilo ma, že za takýto program v žiadnej z krajín, kde už sa úspešne vysielal, ešte nikto nikoho nezažaloval za týranie a zneužívanie detí, ba dokonca že má pozitívny ohlas v médiách a u odborníkov. A to aj u nás. Väčšina reakcií vrátane vyjadrenia diplomovanej psychologičky(!) stavia Pestúnku za vzor a do protikladu k iným reality šou. Podľa mňa je však toto nebezpečnejší program ako všetky doterajšie televízne tuposti dohromady.

Výchova divákov? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať a to si myslia aj tí, čo tento program berú kladne - že otvára diskusiu okolo výchovy detí, a teda môže pomôcť rodičom problémových detí pred aj za obrazovkou otvoriť oči, upozorniť ich na chyby vo výchove a ukázať možnosti ich

nb69.indd 26

Opravárka pokazených detí riešenia. Dobre to vyzerá na obrazovke, ako pestúnka radí nekričať a nebiť, každý večer o šiestej spoločne večerať a pri každej možnej príležitosti sa objímať a vyjadrovať si navzájom lásku a podporu. Dobre sa to pozerá, lebo nás, divákov, sa to predsa netýka! My

predsa nekričíme a nebijeme deti pre nič za nič ako tí hlupáci v telke, my len spravodlivo trestáme, my by sme aj večerali spoločne o šiestej, ale sme takí rozlietaní a každému chutí inokedy, no a lásku si nepotrebujeme vyjadrovať, však to naše dieťa cíti, na rozdiel od

21.2.2007 10:50:42

KOMIX 27 toho v televízii ukazovaného mentálne zaostalého asociála. Kladný vplyv takejto šou na divákov môžeme vylúčiť s rovnakou určitosťou, ako môžeme vylúčiť vplyv relácií, kde sa mení interiér bytov či exteriér dám, na divácky vkus. Áno, tá ženská má nemožný účes a nevie zladiť farby a oblečenie so svojím typom postavy, tá farebná stena v byte a uprataná garáž fakt pekne vyzerajú, ale to sa nášho účesu, našej obývačky a našej garáže nijako netýka. A našich schopností vychovávať deti už vôbec nie!

ROKO OD MIŠKA

Výchova účinkujúcich? Ak vylúčime výchovný vplyv na divákov, ostáva tu vplyv na účinkujúcich. Ak by existovala taká reality šou, ktorá sa s odstupom času vráti k tým vyššie spomenutým predizajnovaným dámam, obývačkám a garážam, veľký rozdiel medzi stavom pred úpravou a pár mesiacov po úprave by sme veru nevideli. Ani tie najlepšie jednorazové rady profesionálnej dizajnérky, štylistu či kaderníka nemôžu predsa preraziť naše dlhoročné návyky, zlozvyky a (ne)vkus. Otázka teda znie, či môžu na konkrétnej rodine zanechať nejaké stopy dobre mienené rady pani profesionálnej pestúnky, keď ide o oveľa závažnejšie veci ako je len zmena účesu alebo závesov v obývačke. Dovolím si o tom nielen pochybovať, ale dokonca si dovolím tvrdiť, že ak to na rodine môže zanechať nejaké následky, tak jedine záporné. Keď sa niekto dospelý prihlási do vily a strápňuje sa pred kamerami nahý, súložiaci, grcajúci a čojaviemaký, je to jeho problém, že situáciu neodhadol, päťminútovú slávu aj dlhoročné následky bude žať len on sám. Deti však nemôžu za to, čo nedomysleli ich naivní rodičia. Nie dosť, že ich zle vychovávajú, ešte ich aj verejne strápňujú. Nie dosť, že nemajú u detí autoritu, ešte aj tie zbytky, čo dovtedy mali jednoducho preto, že sú najbližší dospelí, stratia tým, že ich problémy musel prísť riešiť niekto zvonku. A, žiaľ, už sa nevráti, aby to riešil o mesiac znovu. Najneodpustiteľnejšou krivdou, ktorú na divákoch aj účinkujúcich tento program pácha, je naivná a klamlivá predstava, že dlhoročné výchovné chyby a problémy sa dajú vyriešiť a odstrániť jednoduchými na kameru ukázateľnými trikmi, a to v priebehu jedného týždňa. Načo by sme sa každý deň otravovali s deťmi pri spoločnej večeri, čítali im rozprávky, hrali sa s nimi na pirátov? Jednoduchšie je napísať prihlášku do televízie, a potom so zázračne premenenými deťmi vycestovať na zaslúženú exotickú dovolenku! TEXT: ELENA AKÁCSOVÁ, ŠÉFREDAKTORKA www.t-station.sk FOTO: SLÁVKA STANKOVIČOVÁ

nb69.indd 27

21.2.2007 10:50:44

28 PÚTNIK

Sadhuovia majú právo v najposvätnejší deň festivalu byť na začiatku procesie a očistiť sa kúpeľom ako prví.

Dvadsať miliónov pútnikov v črevných baktériách

Maximíting hustej hmly sa vynoril nahý, vyziabnutý, trasúci sa starec, vstúpil do kalnej rieky, celý sa ponoril a zmizol pod hladinou. Je ešte pred svitaním, vanie mrazivý vietor a ľadová voda ostro bodá do tela. Farebné škvrny kúsok od nás dávajú tušiť kúpajúce sa ženy v pestrých sárí.

Najstaršie stopy hinduizmu možno nájsť v civilizácii údolia Indusu, ktorá prekvitala od roku 2500 asi do roku 1500 pred Kristom.

nb69.indd 28

21.2.2007 10:50:55

PÚTNIK 29

Nejednotní jednotní Hinduizmus nemá jedného historického zakladateľa, nijaký jednotný systém viery, spoločnú doktrínu spasenia a nijakú ústrednú autoritu. Týmto sa líši od ostatných veľkých svetových náboženstiev. Jeho charakteristickou črtou je rozmanitosť. Má však niekoľko jednotiacich prameňov a tradícií, ktoré ho tvoria. Tie môžu mať tradície staré až spred dvoch tisícročí pred Kristom. Hinduistická filozofia sa vytvorila diskusiou medzi hinduistickými školami myslenia spolu s džinistickými, materialistickými a budhistickými mysliteľmi.

Pár kvapiek Posledné kilometre z mesta Allahabad sa pútnici spájajú v ľudskú rieku, ktorá sa pomaly valí k Sangamu. Spája ich jediný

Postavenie indických žien prešlo v poslednom období zmenami. Aj sobáše sa začínajú uzatvárať skôr z lásky, ako po dohovore rodín. cieľ - ponoriť sa do posvätných vôd a očistiť sa. Postavenie nebeských telies je pre hinduistov obzvlášť priaznivé. Jupiter totiž vstúpil do znamenia Býka. Slnko a Mesiac sú v znamení Kozorožca. „Veríme, že sa kúpeľom zbavíme svojich hriechov,“ hovorí mi roztrasený Ravindra Kumar Baghel, dvadsaťdvaročný študent

elektrotechniky. Keď sa pýtam, či hrešil veľa, len sa usmieva a klopí zrak. Prišiel sám až z Jabalpuru v štáte Madhya Pradesh. V ruke zviera plastovú fľašu naplnenú špinavou tekutinou. „Priveziem posvätnú vodu domov rodičom a bratovi. Keď si dajú pár kvapiek do pohára s nejakým nápojom, budú tiež očistení.“

Kumbh Mela je najväčším pravidelným stretnutím ľudí na zemi.

nb69.indd 29

21.2.2007 10:51:26

30 PÚTNIK Raj choroboplodných zárodkov Podľa legendy, pred tisíckami rokov bojovali bohovia a démoni dvanásť dní a dvanásť noci o džbán s nápojom nesmrteľnosti. Počas bitky dopadli kvapky nektáru na štyri miesta v Indii - Haridwar, Ujjain, Nashik a Prayag, ktoré sa vždy po troch rokoch striedajú v usporiadaní festivalu Kumbh Mela, „Polovičného“ sviatku džbánov. Každých dvanásť rokov sa koná Veľký sviatok džbánov. Neviem, ako mýtický nektár vyzeral, ale určite nie ako voda zo súčasnej Gangy, na brehoch ktorej dnes žije tristopäťdesiat miliónov Indov. Testy urobené pred začiatkom festivalu

Očisťujúca znečistená rieka. Ľudia v tejto časti sveta sú odolnejší.

Veľa hinduistov verí, že podstata ich učenia zostáva po stáročia rovnaká. ukázali, že množstvo fekálnych črevných baktérií je niekoľkotisícnásobne vyššie ako hodnoty považované za bezpečné na kúpanie. Niektorí sadhuovia - hinduistickí svätí muži sa dokonca vyhrážali, že na protest proti znečisteniu spáchajú rituálnu samovraždu. Úrady nakoniec pustili z hrádzí proti prúdu viac vody a rieka sa trochu prečistila. Ani správy o znečistení nezabránili pútnikom prísť na festival. Celkovo ich dorazilo asi sedemdesiat miliónov a v najposvätnejší deň festivalu, nazývaný Mauni Amavasya, ktorý tento rok pripadol na 19. januára, sa na Sangame rituálne okúpalo dvadsať miliónov ľudí. Toto robí z Kumbh Mela najväčšie stretnutie ľudí na Zemi.

oblečeným a vyzdobeným ako hinduistickí bohovia Rama a Krišna. Armáda predavačov ponúka všetko možné od knižiek, píšťaliek

a korálikov cez farebné sárí po plastové hračky v podobe robotov dovezených z Číny. Medzi davmi pútnikov zaplavujúcimi cesty dňom i nocou stretnete pomaly kráčajúceho slona pomaľovaného pestrými kvetmi alebo malú karavánu tiav. Najväčšiu pozornosť bezpochyby priťahujú tábory svätých mužov sadhuov, ktorí sa zriekli pozemského sveta. Niektorí chodia úplne nahí, pokrytí len vrstvou popola z posvätného ohňa. Mnohí z nich sú preslávení výkonmi vyžadujúcimi si nadľudskú výdrž. Nájdete tu muža stojaceho posledné tri roky na jednej nohe, ďalší stojí bez prerušenia na oboch nohách už viac ako desať rokov, iný drží dve desaťročia ruku nad hlavou. Sadhuovia majú právo v najposvätnejší deň festivalu byť na začiatku procesie a očistiť sa kúpeľom ako prví. „Rovnako to robili pred stovkami i tisíckami rokov,“ hovorí osemdesiatdvaročný Shatrughan Thakur z Allahabadu, ktorý sa na festivale zúčastňuje od detstva. „Svet okolo sa mení, ale rituály na Kumbh Mele zostávajú rovnaké.“ TEXT A FOTO: MICHAL NOVOTNÝ, AUTOR JE FOTOREPORTÉR LIDOVÝCH NOVIN

Nadľudská výdrž Kumbh Mela nie je len o ponorení sa do posvätných vôd. Vyrastie tu stanové mesto nepredstaviteľných rozmerov. Celé dni môžete chodiť prašnými cestami a navštevovať tábory najrôznejších duchovných vodcov. V jednom sa hrá divadlo s náboženskými motívmi, inde kŕmia hladné krky žobrákov, v ďalšom stane sa zhromaždenie ľudí modlí k deťom

nb69.indd 30

Vyfintené krásavice. Tradičnou úlohou žien je však najmä slúžiť doma manželovi. Ghándí ako prvý v modernej Indii zapojil indické ženy do verejnej činnosti vo svojej kampani za nezávislosť.

21.2.2007 10:51:57

Ă? uyÂľ whohiÂĽq qdr}dm suh ndÂˇgÂ&#x201C;kr ĂŚ rnÂ&#x2020;Âˇhwh y|p|volhÂŽ whohiÂĽqĂĄ nwruÂľ qhexgh srwuherydÂŽ pdqxÂ&#x2020;oĂŠĂĽ Â&#x2020;wr rwÂ&#x2020;}nd vwÂ&#x2020;od qd Â°soqrp srÂ&#x17D;ldwnx yÂľqlprÂ&#x17D;qÂ&#x201C;kr whohiÂĽqx v mhgqrgxfkÂľp qÂ&#x2020;}yrp d hÂŹwh mhgqrgxfkÂŹÂ&#x203A;p ryoÂ&#x2020;gdqÂ&#x203A;pĂ&#x153; rwrirqhĂĄ dnr vd wÂ&#x2020;wr qrylqnd } glhoqh vsrorÂ&#x17D;qrvwl rwrurod qd}ÂľydĂĄ }qdphqdo suh wÂ&#x203A;p gl}dmqÂ&#x201C;ury qhxyhulwhÂ&#x;qÂ° yÂľ}yx Ă˛ sulqlhvÂŽ qd vyhwor vyhwd suÂ&#x203A;vwurmĂĄ nwruÂľ e| grnÂ&#x2020;}do vsrmlÂŽ grwhud} qhvsrmhqÂľfkĂĄ wÂľfkĂĄ nwruÂ&#x203A; vl preloqÂľ whohiÂĽq qhprkol gryrolÂŽ doher kr qhyhghol ryoÂ&#x2020;gdÂŽĂ&#x153; oÂ&#x2020;q| vd vwdol vnxwrÂ&#x17D;qrvÂŽrx d qd vyhwh mh preloĂĄ nwruÂľ vl xuÂ&#x17D;lwh qÂ&#x2020;mgh vyrmlfk yhuqÂľfk idqÂ°ÂŹlnry dm qd oryhqvnxĂ&#x153; Motofone je vĂ˝nimoÄ?nĂ˝ projekt. Tento telefĂłn vracia pravĂ˝ zmysel telefonovaniu â&#x20AC;&#x201C; jednoduchosĹĽ a uĹžĂvateÄžskĂş prĂstupnosĹĽ. NavyĹĄe, medzi telefĂłny s nĂzkou cenou, kde ste doteraz nenaĹĄli takmer ani nĂĄznak ĹĄtĂ˝lu, prinĂĄĹĄa ultratenkĂ˝ luxus a prĂŠmiovĂ˝ dizajn, znĂĄmy skĂ´r pri mobiloch najvyĹĄĹĄej kategĂłrie.

technologickĂŠ funkcie. â&#x20AC;&#x17E;SnaĹžili sme sa pozrieĹĽ sa na telefonovanie komplexne, vidieĹĽ veÄžkĂ˝ obraz, a postupne skladaĹĽ detaily. Na vyuĹžitie kaĹždĂŠho jednĂŠho prvku sme mali presnĂ˝ dĂ´vod â&#x20AC;&#x201C; a tĂ˝m dĂ´vodom boli Äžudia, ktorĂ telefĂłn budĂş pouĹžĂvaĹĽ,â&#x20AC;&#x153; povedal Ä?alĹĄĂ z dizajnĂŠrov, Mark Finney.

PravĂ˝ zmysel telefĂłnu Dizajn mĂĄ myslieĹĽ na ÄžudĂ â&#x20AC;&#x17E;KrĂĄsa je v jednoduchosti, a napriek tomu, Ĺže ste tĂşto vetu poÄ?uli uĹž najmenej miliĂłnkrĂĄt, nie je to kliĹĄĂŠ. Motofone sa vyznaÄ?uje celistvĂ˝m a pritom jednoduchĂ˝m dizajnom, a zo vĹĄetkĂ˝ch mojich projektov, na ktorĂ˝ch som poÄ?as svojej kariĂŠry pracoval, som na Motofone hrdĂ˝ Ăşplne najviac,â&#x20AC;&#x153; vravĂ Richard Schatberger, kreatĂvny ĹĄĂŠf tĂmu, ktorĂ˝ sa podieÄžal na vzniku Motofone. A dodĂĄva: â&#x20AC;&#x17E;Dizajn je pre mĹ&#x2C6;a naozaj hodnotnĂ˝, keÄ? prinĂĄĹĄa ĂşĹžitok, ak sa nepozerĂĄ iba na vzhÄžad, ale dokĂĄĹže do produktu zakomponovaĹĽ tie najpodstatnejĹĄie potreby ÄžudĂ. NajvĂ¤Ä?ĹĄiu radosĹĽ mĂĄm, ak dizajn na tvĂĄrach ÄžudĂ vyÄ?arĂ spokojnĂ˝ Ăşsmev, ak im zmenĂ Ĺživot. A to sa nĂĄm podarilo.â&#x20AC;&#x153; Dizajn telefĂłnu bol od ĂşplnĂ˝ch zaÄ?iatkov zameranĂ˝ na chudobnejĹĄie krajiny sveta. Tvorcovia sa v mnohom inĹĄpirovali Indiou Ä?i Ä?alĹĄĂmi ĂĄzijskĂ˝mi krajinami, aby priniesli telefĂłn, ktorĂ˝ bude pre obyvateÄžov tĂ˝chto krajĂn cenovo dostupnĂ˝. ZĂĄroveĹ&#x2C6; sa im vo finĂĄlnej fĂĄze podarilo dosiahnuĹĽ, Ĺže telefĂłn si rovnako i vo vyspelĂ˝ch krajinĂĄch â&#x20AC;&#x201C; a teda aj na Slovensku â&#x20AC;&#x201C; nĂĄjde svojich prĂvrĹžencov naprĂklad v radoch starĹĄĂch ÄžudĂ Ä?i tĂ˝ch, ktorĂ nepotrebujĂş (a nevedia ovlĂĄdaĹĽ) ĹĄpeciĂĄlne Inzercia

nb69.indd 31

Motofone ponĂşka to najzĂĄkladnejĹĄie â&#x20AC;&#x201C; moĹžnosĹĽ telefonovaĹĽ, moĹžnosĹĽ posielaĹĽ SMS, pozrieĹĽ si aktuĂĄlny Ä?as, nastaviĹĽ budĂk. Ĺ tyri funkcie, ktorĂŠ pouĹžĂva kaĹždĂ˝, a zĂĄroveĹ&#x2C6; ĹĄtyri funkcie, ktorĂŠ dovolili, aby sa telefĂłn stal v sĂşÄ?asnosti vĂ´bec najlacnejĹĄĂm mobilnĂ˝m prĂstrojom. Dizajn bol zameranĂ˝ na potreby ÄžudĂ v chudobnejĹĄĂch krajinĂĄch, ktorĂ sĂş naprĂklad Ä?asto mimo domova, mimo elektrickej energie, ale chcĂş si udrĹžaĹĽ kontakt so svojimi najbliĹžĹĄĂmi. VÄ?aka prelomovĂŠmu displeju, ktorĂ˝ vyuĹžĂva elektronickĂ˝ atrament a v stave pokoja nespotrebĂşva vĂ´bec Ĺžiadnu energiu, tak telefĂłn vydrĹžĂ na jedno nabitie aĹž 10 dnĂ v pohotovostnom reĹžime. Ä&#x17D;alĹĄou vĂ˝hodou elektronickĂŠho atramentu sĂş veÄžkĂŠ pĂsmenĂĄ a kontrast â&#x20AC;&#x201C; pri akĂ˝chkoÄžvek svetelnĂ˝ch podmienkach na displej vidĂte vĂ˝borne.

vytoÄ?Ăm Ä?Ăslo, ak toto, poĹĄlem SMS. Roaming Ä?i stav baterky sĂş znĂĄzornenĂŠ rovnako veÄžmi jednoduchĂ˝mi symbolmi,â&#x20AC;&#x153; vravĂ Mark Finney. KeÄ?Ĺže je predpoklad, Ĺže mnoĹžstvo budĂşcich majiteÄžov tohto telefĂłnu pracuje vonku, Ä?asto aj v extrĂŠmnych podmienkach, konĹĄtrukcia telefĂłnu je vĂ˝nimoÄ?ne odolnĂĄ. Piesok ani dĂĄĹžÄ? si cestu dovnĂştra k citlivĂ˝m sĂşÄ?iastkam nenĂĄjdu.

Motofone dokĂĄĹže hovoriĹĽ Ä&#x152;ereĹĄniÄ?ka na zĂĄver: Motofone je jeden z prvĂ˝ch telefĂłnov, ktorĂ˝ na majiteÄža rozprĂĄva. Ikony doprevĂĄdza zvukovĂ˝ komentĂĄr, ktorĂ˝ je nahratĂ˝ v jazyku tej-ktorej krajiny, kde sa telefĂłn predĂĄva. Okrem toho je telefĂłn stavanĂ˝ aj na tie najhluÄ?nejĹĄie ulice v Kalkate â&#x20AC;&#x201C; preto sa nikdy nemusĂte bĂĄĹĽ, Ĺže ho nebudete poÄ?uĹĽ zvoniĹĽ. Motofone za svoju vĂ˝nimoÄ?nosĹĽ zĂskal ocenenie ZdruĹženia GSM â&#x20AC;&#x17E;najlepĹĄĂ ultra nĂzko nĂĄkladovĂ˝ mobilnĂ˝ telefĂłn roka 2007â&#x20AC;&#x153; na jednej z najprestĂĹžnejĹĄĂch svetovĂ˝ch konferenciĂ venovanĂ˝ch mobilnej komunikĂĄcii â&#x20AC;&#x201C; 3GSM.

TechnickĂŠ parametre: JednoduchosĹĽ a konĹĄtrukcia TelefĂłn rovnako nemĂĄ Ĺžiadne systĂŠmovĂŠ menu â&#x20AC;&#x201C; plnohodnotne ho nahrĂĄdza skupina jednoduchĂ˝ch ikoniek, ktorĂ˝m porozumie kaĹždĂ˝, v kaĹždej krajine sveta. â&#x20AC;&#x17E;Chceli sme, aby ikony sami za seba rozprĂĄvali prĂbeh. ZĂĄroveĹ&#x2C6; nabĂĄdajĂş k jednoduchĂŠmu pouĹžitiu â&#x20AC;&#x201C; ak stlaÄ?Ăm toto tlaÄ?idlo,

Rozmery: 47x114x9mm VĂĄha: 68 gramov Displej: Clearvision, displej s vysokĂ˝m kontrastom Ä&#x152;as hovoru: do 500 minĂşt VĂ˝drĹž v pohotovostnom reĹžime: do 300 hodĂn Cena: 1490 Sk (koneÄ?nĂĄ cena, bez pauĹĄĂĄlu, bez zĂĄvĂ¤zkov)

www.hellomoto.sk 21.2.2007 10:52:43

32 ROZHOVOR „To je moja Kata?!“

Čiernovláska

Narodili ste sa, keď mal váš otec už po štyridsiatke. Vnímali ste niekedy väčší vekový odstup, alebo že by bol zrelší ako bežne otcovia bývajú? - Nikdy som neuvažovala nad tým, koľko mal otec rokov, keď ma vychovával. Venoval sa mi a mal ma veľmi rád, to som cítila celý čas, aj keď túžobne očakával syna. Keď si ma priniesol domov, tak ma zdvihol od šťastia nad hlavu a ja som ho „pokrstila“. Chýba mi a je mi ľúto, že už ma nemôže vidieť na javisku. Párkrát ma obsadil do detských úloh v televíznych inscenáciách. Naposledy do hry, známeho románu, Všetci ľudia budú bratia, kde ma ako barovú tanečnicu na chvíľu dokonca vyzliekol. Otec povedal, tak som musela... Pre neho bolo prekvapenie, že som sa rozhodla študovať muzikál. Tancu som sa venovala odmalička, ale spievať ma nepočul. Tajne som si pospevovala s Barbrou Streisand na platni, a aj keď som s ňou stíhala, neodvážila som sa predviesť pred ostatnými. Po prvej premiére, keď ma ocko počul spievať na javisku a prijímal gratulácie, chodil šťastne zarazený: „To je moja Kata?!“

vysokú školu v Brne sa rozhodla aj preto, aby ju na Slovensku neporovnávali s mamou, známou herečkou Soňou Valentovou. Hoci sa presadila v pražských muzikáloch, zistila, že domáce prostredie jej vyhovuje viac. Hrá tu už v jedenástom muzikáli. Katarína Hasprová.

Pre

V januári ste začali hrať v predstaveniach nového muzikálu Traja mušketieri. Ktorú fázu máte najradšej, skúšanie, prvé predstavenia, či tie zabehané tesne pred derniérou? - Ťažko povedať. Každá fáza skúšania i jednotlivé predstavenia majú vlastné čaro. Ale určite najneradšej mám obdodie pred konkurzom. Je to spojené s nervozitou, či konkurz dobre dopadne, a tá je o to väčšia, čím viac by som nejakú rolu rada spievala. Pohltí vás nový projekt natoľko, že sa vám o ňom sníva? - Snívam o kadečom, no v predpremiérovom a generálkovom období mávam niekedy reálne pracovné sny, napríklad že mi vypadne text piesne. To je najhoršie. Pred premiérou Troch mušketierov mi dokonca mama raz ráno povedala, že vstala s pocitom, že vykonala nejakú dobrú, hrdinskú prácu, lebo sa jej celú noc snívalo, že je mušketier. Tak to je už najhoršie štádium, keď sa hra prenáša nielen do mojich, ale aj cudzích snov. V muzikáli Na skle maľované máte jediný výstup, no keď vyjdete na pódium, obecenstvo stíchne v nemom úžase z energie, ktorá z vás vyžaruje. - V Jánošíkovi tancujem Smrť a mám len jediný výstup na to, aby som za krátku chvíľu vyjadrila, čo treba. Choreograf Janko Ďurovčík mi to číslo urobil na mieru v rockovom duchu. Obecenstvo je často po

nb69.indd 32

tak sa o nás starala babička z maminej strany, ktorá s nami žila. V puberte si „užili“ so mnou! Ako tínedžerka som si pripadala škaredá a za idol som mala Madonnu – minisukne, množstvo náramkov a korálov, členkové topánky – teraz sa smejem, ako som sa dokázala doobliekať. Potom prišlo rockové obdobie. Chodila som s kamarátkou na Tublatanku na amfiteáter a potajme sme popíjali trochu piva. Občas som prišla domov neskôr, ako sa patrí.

výstupe prvých päť sekúnd ticho a až potom začnú diváci tlieskať. Mám toto predstavenie rada, preto sa aj prvú polovicu pozerám z portálu a nesedím v bufete alebo v šatni. Bola vám niektorá muzikálová rola „ušitá na mieru“? - Väčšina postáv, ktoré som stvárnila, mi boli blízke, lebo vždy to boli temperamenté alebo dramatické ženy. Inak to bolo v muzikáli Kráľ Dávid, kde som hrala kráľovnú Betsabe. Nebola divoška, ale graciózna žena. Je zaujímavé vyskúšať si niečo proti svojmu naturelu. A to isté platí aj pre Milady. Je taká mrcha, aká dúfam nikdy nebudem. Mama tvrdí, že sa pri role aspoň vybúrim a doma budem pokojná... Aké to bolo vyrastať v známej umeleckej rodine? - Ako malé dievča som považovala herectvo za normálne povolanie. To, že moja mama je známa herečka, som pocítila až neskôr, keď ma občas niekto kvôli tomu ohováral. Rodičia sa nám naozaj venovali a pokiaľ nemali toľko času cez týždeň,

Páčilo by sa vám žiť v stredoveku? Máte rada historické romány? - Historicko-dobrodružné romány som nikdy nečítala, priznám sa, že ani Troch mušketierov. Neláka ma žiť v období, kedy sa všetky spory riešili súbojmi a vraždami. Stredovek mi stačí na javisku, vyskúšam si dobové kostýmy, vyčesanú parochňu. Zdá sa mi, že v tej dobe boli muži k ženám zdvorilejší. Dnes je sviatok, keď džentlmena vôbec stretnete a mám pocit, že v mnohých ľuďoch akoby vládla zloba a arogantnosť a len v menšine pokora a milota. V rozhádaných medziľudských vzťahoch je ťažké pracovať, koľko je dnes rozvodov, ľudia sa podvádzajú... Nie nadarmo sú plné čakárne u psychiatrov a nespočetné množstvo depresií. Rozoberáte so sestrou po predstavení váš výkon? - Natália je vyštudovaná herečka. Napriek tomu, že sa tejto profesii nevenuje, pozerá sa na mňa takýmto okom. Pri Troch mušketieroch mi povedala, že som si rolu Milady okrem iného dobre herecky vystavala. To ma potešilo! TEXT: MARCELA GLEVICKÁ FOTO: MARTIN FRIDMAN

21.2.2007 10:52:47

ZVIERACIA KAZAJKA 33

ôvodné cicavce pravdepodobne kráčali po štyroch a na končatinách mali po päť prstov. Dnes sa stretávame s kopou vývojových variácií. Kôň stúpa len na konček jediného prsta, gazela na dva, mačka na štyri a človek by dokázal chodiť aj bez prstov...

Spolupatričnosť, opatrnosť a ohľaduplnosť sú tiež znaky zvierat, ktoré sa nám na pohľad zdajú nebezpečné. Napriek tomu bojujú o prežitie a postavenie v spoločnosti. Niektoré zvieratá majú dokonale vybudovanú stratégiu pokorenia útočníka, pričom si obe strany nijako neublížia. Tento spôsob merania síl je dôležitý najmä pri zápasoch príslušníkov toho istého druhu. Aj napriek tomu, že každý jedinec chce pre seba to najlepšie, nemá záujem o zničenie „vlastných“. TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

Losom každoročne vyrastie nové parožie, pričom im zakaždým pribudnú dve nové vidlice. Šírka ich ozdoby na hlave je mimoriadne impozantná. Dosahuje rozpätie až dva metre. Losí samec má najväčšie parožie zo všetkých jeleňovitých druhov. Na konci leta mu najprv začne opadávať jemná osrstená koža parožia, zvaná lyko. Los si ich potom čistí a leští a vyzýva sokov na súboj. Po skončení ruje im parožie opadáva.

Najväčšie parohy príroda nasadila losovi

Na kopytách

Jeleň upozorňuje na svoju silu mohutnými kostenými parohami. Signalizujú aj jeho dominanciu a vekom nadobudnuté skúsenosti. Napriek tomu, že vyzerajú ako nebezpečná zbraň, väčšinou slúžia iba na odstrašenie nepriateľa alebo rivala. Súperiace samce najprv ručia, potom sklonia hlavy, zrážajú sa parohami, mykajú nimi a pretláčajú sa. Víťaz získa hárem samíc. Skutočný boj by bol riskantný. Keby víťaz v boji o samičku utrpel úraz, mohol by sa stať korisťou predátora. Jelene na jar parohy zhadzujú. Nové im vyrastú počas leta. Niektoré druhy jeleňov používajú na naozajstný boj o život ostré špicaté zuby a silné kopytá.

nb69.indd 33

Pižmone sa rozmnožujú veľmi pomaly. V južnejších oblastiach ich výskytu rodia samice jedno mláďa ročne a na severe len jedno za dva roky. Tieto zvieratá sú mimoriadne verné miestam, v ktorých sa narodili. Za svoj život takmer nikam neputujú. To je u severských živočíchov neobvyklé. Okrem vernosti miestu je na pižmoňoch zaujímavá aj ich spolupatričnosť. V čase silných metelíc neležia v snehu, ale postojačky sa pritlačia tesne k sebe. Ochranu proti vetru a nečasu tvorí bariéra dospelých samcov, ktorá pevne obopína stádo. V tomto postoji vydržia aj niekoľko dní, kým sa počasie nezmení.

Divá sviňa je všežravec. Rypákom rozrýva pôdu a vyhľadáva hľuzy a korienky rastlín ako aj hmyz a drobné stavovce. Diviačia zver je aktívna najmä v noci. Žije v menších čriedach, samotársky žijú len staré kance, ktoré už na meranie síl takmer vôbec nemyslia a konfliktom sa vyhýbajú. Svine na odstrašenie nepriateľa či prípadné vyhrážanie sa svojim rivalom využívajú malé kly, ktoré im vyrastajú z papule. Dokážu nimi zahnať aj veľkého dravca. Diviak je naozaj rýchly a nebezpečný protivník.

21.2.2007 10:52:49

34 BODKA

Inzercia

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, www.tripsoft.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk DISTRIBÚCIA:

Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Lučenec: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Púchov: Prešov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

nb69.indd 34

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Katarína Opoldusová, Peter Adam, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Ivan Bolha, 0903 029 152, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Charitatívno-sociálne centrum Čadca, Kukučínová 6, 022 01 Čadca, Katarína Melicháčová, 041/43 24 088, kmelichacova@centrum.sk Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212 Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 22 01, helena.havrilova@zoznam.sk JPK – Ježiš pre každého, 0915 743 433, A.Kmeťa 24, 934 05 Levice, Ľubica Prištiaková, dusan@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, pán Urdzík, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, tel. 051/457 25 49, rkclipany@centrum.sk OZ Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti SR, J. Kráľa 14, 984 01 Lučenec, Jaroslav Matuška, 0908 924 877 Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Barbora Bunová, 0915 726 574, acbetania@orangemail.sk ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Mgr. Ján Cenkner, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Marián Laboš 037/772 17 38, charita.nr@ba.telecom.sk Fond rozvoja kultúry a vzdelávania, n. f., Ul. SNP 32, 940 62 Nové Zámky, Béla Magyar, belamagyar@zoznam.sk UZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Beata Fándliová, domum@kios.sk Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Erika Mižigarová, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, socialne@msupoprad.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, koordinátor: Lucia Bučková, kontakt: hviezdicka.domov@centrum.sk, 042/471 09 18 OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Lívia Mackovičová, 0903 589 452, risen@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosociálnej prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídlisko Mier, 052 01 Spišská Nová Ves, Lenka Jakubová, 053/44 40 888, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, František Čišecký, Hlavná 43, 917 01 Trnava, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Beáta Bronišová, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, tel. 057/44 315 78, betik31@pobox.sk DCH Nitra, Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová 041/7244795, charitaza@post.sk.

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

21.2.2007 10:53:05

ŠPIÓN 35 Vydala sa za staršieho, vyháňal ju z domu

Nemám dobrý život ulici je dva roky. Unáhlila sa. Ako rodená Bratislavčanka sa po smrti manžela rozhodla kúpiť si dom niekde mimo hlavného mesta. Lenže, nebolo to ono. Chcela sa vrátiť a už nemala kam.

Pavla je Bratislavčanka, ktorá sa dostala až do Veľkého Krtíša, kde si zaobstarala dom. „Rómáci ma oklamali. Miesto stopäťdesiat tisíc mi zaň dali len dvadsaťtri.“ Myslela si, že mimo Bratislavy sa jej bude lepšie žiť. „Naopak. Hladovala som tam. Nemala som nikoho, na koho by som sa mohla obrátiť. Bola som úplne sama.“ S ulicou však už mala skúsenosti dávno pred tým, než prišla o všetko. „Trénoval“ ju nebohý manžel. „Mal sedemdesiat rokov. Býval často nervózny a veľmi zlý. Silný alkoholik... Doopatrovala som ho a pochovala.“

Pavla bola o dvadsaťpäť rokov mladšia od neho. O ruku ju požiadal na trhu na Medzijarkoch. Teda, skôr jej navrhol obchod. Potreboval, aby sa o neho niekto postaral. Po smrti prvej manželky zostal sám. „Bolo mi ho ľúto. Chcela som mu, ako starému človeku, podať pomocnú ruku. Pristala som. Neskôr som však viac prespávala na hlavnej stanici, ako doma.“ Pavlini rodičia zomreli. Mama na rakovinu, otec na infarkt. Bola jedináčik. Vyrastala aj v detskom domove. „Dali ma tam, keď som mala desať rokov...“ Po čom Pavla túži? „Môj život nie je dobrý, ja by som sa ale chcela mať dobre. Nedarí sa mi. Ale snažím sa. Predávam Nota bene, aby som si niečo zarobila a prípadne aj ušetrila. Robím aj upratovacie aktivačné práce. K vlastnému bytu sa už ťažko dostanem. V podnájme je mi ťažko. So spolubývajúcou si nerozumiem. Musím si zaplatiť iné bývanie.“ TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

ČO MALA PAVLA PRI SEBE?

1 Paula po ťažkej operácii už ťažké práce nezvládne. Patrí však medzi najlepšie predajkyne.

V ruksaku sme „vyšpiónovali“: Discman, peňaženka, príručná taštička, kniha, puzdro na okuliare, zapaľovač, kľúče, hrebeň a lieky.

5 10

9 7

nb69.indd 35

4 21.2.2007 10:53:11

nb69.indd 36

21.2.2007 10:54:00