NOTA BENE 70 by Proti prúdu

70 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

APRÍL ‘07

nb70.indd 1

20.3.2007 16:34:16

2 ŠPIÓN Život bral veľkým skokom

Prilepený predajca sud dokáže človeku riadne zamiešať karty, stačí málo a už sa vezie. Raz niekam spadne a vyhrabať sa je ťažko. Dno spoločnosti? Dole sa nežije ľahko.

Nie všetko je ideálne. Niektoré príbehy našich predajcov trhajú srde, iné môžu vzbudzovať odpor. Je to na mieste? Môžeme byť ticho, tváriť sa, že neexistujú... Lenže oni sú tu. Bitkári? Cítia na sebe neprávosti? Ako chlapec chcel byť pretekár na motorke. Jozef za mladi jazdieval bez papierov a tešil sa, že si to raz s niekým rozdá na okruhu... „Bol som však podľa mamy veľmi divoký. Dal som jej slovo, že motorku si nikdy nekúpim. Bola to zlatá žena,“ spomína. Miesto na okruhu si to rozdal so životom. Jozef prišiel do Bratislavy od Piešťan, z Bašoviec. Zobral to cez Česko, kde býval do rozdelenia Československa u kamarátov. „Mal som kľúče od päťdesiatich dvoch bytov,“ smeje sa. Presne u toľkých kamarátov mal dvere otvorené. Prišiel sa prihlásiť za Slováka a už tu zostal. Nemal sa kam vracať, družku mu zrazilo auto. Dom v Bašovciach sestry predali. Odkedy prišiel na Slovensko, žije striedavo u jednej z nich a na ulici či v podnájmoch. „Spočiatku som sa snažil aj niekde

zamestnať, ale čoskoro som to vzdal. Už keď ma videli vrátnici, kričali na mňa, že nič nemajú. Asi na mne videli niečo zlé.“ Nepriazeň osudu spečatili ďalšie problémy. „Po štyroch mozgových porážkach čakám piatu. Cievy mám upchaté... Zdravotne na tom nie som dobre. Pätnásťkrát za mrežami. Dokopy tridsať rokov... Život som bral veľkým skokom.“ Keď nebol Jozef práve vo väzení, robil najviac baníka. „Ak raz niečo poviem, tak sa snažím dodržať slovo. Jeden mladík ma raz nahneval a už to bolo. Sedel som za vraždu. Nožík nosím neustále pri sebe... Ešte na slobode som dostal prvú mŕtvicu. V base ma posielali robiť na osem hodín denne do kuchyne. Ja som pri tom sotva zvládal štyri hodiny. Teraz sa s nimi súdim o štyri milióny dvestotisíc korún. Rodina ma okradla o barak. Peniaze rozdám, alebo ich vyhádžem z okna. Život je krutý. Predsa sa nebudem starať o tých, ktorým som bol ukradnutý.“ Teraz býva v podnájme. Mesačne dostane štyritisícdvesto korún. Za väzbu mu z toho strhnú šesťsto korún. Jozef nemá veľa šancí, ako si zarobiť. So svojou spoločníčkou barlou a niekoľkými kusmi Nota bene čaká, čo bude zajtra. „Zatiaľ si bahním pri predaji časopisu na Michalskej ulici v Bratislave. Som tam stále. Veľmi ma to baví.“ Je to jediný predajca, ktorý sa na svoje predajné miesto doslova prilepil. TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

ČO MAL JOZEF PRI SEBE?

nb70.indd 2

1 6

Jozef a jeho spoločníčka barla.

2 Konzerva a chlieb. Jozef sa dokáže najesť lacno. Drahé jedlá nemá rád.

8 7

Jozef mal pri sebe nožík, hrebeň, zapaľovač, škatuľku cigariet, euromince z predaja časopisu, kľúče od podnájmu a zrkadielko.

9 20.3.2007 16:34:43

Z OBSAHU 3 6 - 9 Téma

14 - 15 Reportáž

22 - 23 Zvieracia kazajka

Koniec otužilcov?

Dátum pre všetkých

Zubaté starosti

Nezvyčajne teplé počasie evokuje otázku, či sa plavci v studenej vode neboja globálneho otepľovania... V zime by vraj mohli chodiť po ulici v krátkom rukáve, ale asi by budili priveľkú pozornosť. No ani horúce leto im nerobí problémy.

Chovajú ich vlastne z núdze. Agrodružstvo Jevišovice nevedelo, čo so zvieratami, ktoré nedorástli do jatočnej váhy, a teda boli nepredajné. Kafiléria berie za kus osem korún. Okrem toho družstvo kúri bioplynom zo živočíšneho odpadu.

24 - 25 Príbeh

28 - 30 Pútnik

31 Aha ho!

Čakanie

Ako sa máte, Wangovci?

Bokaté krásavice

Večera už dávno vychladla, keď zazvonil telefón. „Jožko havaroval, ale neboj sa, žije,“ dostala od známej prvú správu o tragédii trojnásobná mama. Nasadla na bicykel a cesta za synom jej ubiehala ako večnosť.

„Mimoriadna lahôdka! To inde neochutnáte,“ snaží sa Yang prekričať hostí okolo okrúhleho stola. V paličkách drží kus hnedého mäsa nevábnej vône. „Kačica sa musí nasoliť a zakopať do zeme. Po troch rokoch sa vytiahne a jej chuť je jednoducho skvelá.“

V historickej gotickej barcelonskej štvrti sídli aj majster výroby gitár. Jean-Pierre Sardin má svoju dielňu v jednom z výkladov. Pobafkáva svoju obľúbenú fajočku a pokojným hlasom vysvetľuje žiakovi tajomstvá dreva a technológie výroby gitár.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu nb70.indd 3

20.3.2007 16:35:45

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Trikrát bitka Keď som sa prvýkrát stal svedkom bitky, vystúpil som z autobusu a utekal som tomu chudákovi na pomoc. Mal som pätnásť rokov a spoza okna autobusu som videl asi päť chlapov, ako mlátili nejakého starého pána. Dedko bol očividne pod vplyvom alkoholu a vo chvíľach, keď práve neinkasoval údery do tváre, zúrivo svojim útočníkom nadával. Mobily v tých časoch ešte neboli, ťažko bolo zavolať políciu. Kým sme k tej skrumáži dobehli, bolo po bitke. Podnapitý pán v rokoch sa s krvácajúcimi ústami odpotácal kamsi do tieňov vrakunkých uličiek a my sme s kamarátom zamyslene čakali na ďalší autobus. Druhýkrát som sa do podobnej mely dostal na Silvestra asi o sedem rokov neskôr. Bolo pravé poludnie a ja som pred bratislavskou Medickou záhradou zazrel scénu ako vystrihnutú z akčného filmu. Traja chlapi držali hysterickú blondínu a štvrtý práve ťahal plačúce dieťa do čierneho auta. Okoloidúci scénu obchádzali širokým oblúkom alebo mlčky postávali obďaleč. Hlavou mi preblesli dve myšlienky naraz. Ak sa do toho zapletiem, možno ma zabijú. Priateľke som sľúbil, že poobede prídem za ňou. Bol Silvester, chceli sme byť spolu... Ale čo ak raz bude potrebovať pomoc moje dieťa a chalan ako ja prejde len mlčky okolo? S mobilom na uchu som kráčal k únoscom a nahlas volal políciu. Pomohlo. Chlapi utiekli. Tretíkrát som začul výkriky v podchode na „Mierku“ minulý týždeň. Neviem, či to bol boj, alebo len opilecký huriavk. Polovička ma odtiahla preč. Bála sa. Nechal som sa odtiahnuť. V tom okamihu som sa bál viac o ňu. Mal som ju nechať hore a ísť sa pozrieť do podchodu, čo sa deje. Urobil som chybu. Dúfam, že za to niekto nezaplatil. JARO ŠIPOŠ FUNDRAISOR OZ PROTI PRÚDU

SMS PRE PREDAJCOV POZOR! Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na nové číslo

0915 779 746 19.02.2007 22:10 Jednym dychom (aj so slzickami v ociach) som za vecer precitala knihu Ulica moj domov. Drzim palce Juliusovi, drzim palce predajcovi z podchodu na Trnavskom myte, drzim palce Nota bene. Iva z BA 22.02.2007 20:35 Dlhujem predajcovi zo Safka 30 Sk, ale v skutocnosti mu dlhujem ovela viac. Predal mi knizku, ktora ma rozplakala, rozosmiala, znova rozplakala, donutila rozmyslat... ta kniha je uzasne ludska, ludsky uzasna. Chcem vam vsetkym podakovat, ze sa mohla dostat az ku mne. Prajem vam vela, vela stastia. Bebe

nemohla zabranit slzam. Ulavilo sa mi, dakujem. Bud aj ty silny a ked sa ti skotula po lici slza, nech, to nevadi. Uprimne ti zelam vsetko dobre. 01.03.2007 14:01 Drzim palce usmievavemu mlademu panovi co predava NB v Kezmarku pri poste. Jeho pokoj, ktory vyzaruje z jeho tvare, mi odburava vela zbytocnych problemov. Dakujem a prajem mu vela stastia. Darinka 02.03.2007 17:51 Chcela by som podakovat Juliusovi za krasnu knizku, v ktorej nam priblizil tazke zivoty ludi bez domova. Pribehy boli uzasne, mnoho z nich velmi smutnych, ale bohuzial aj velmi realnych. Pevne verim, ze tato knizka nie je poslednou z jeho pera a ze sa coskoro dockame pokracovania. Vela stastia, Julius! Mirka z BA

24.02.2007 16:19 Odkaz pre Milana: aby som mohla studovat, brigadujem. Mam socialne stipko. Pozeram stale na korunku, ako usporit. Tiez zivorim, len inym sposobom. Hovorim si, ze musim byt silna stale, ked mi je najhorsie. Neplakala som ani nepamatam, ale po precitani tvojho prispevku som

Ospravedlnenie V poslednom čísle NB sme omylom uviedli, že linka 0907 733 388, kde môžete dávať tipy našim streetworkerom, je bezplatná. Telefón nám sponzorsky poskytla firma Orange, ale hovory na toto číslo sú normálne spoplatňované. Ďakujeme všetkým volajúcim za pomoc a ospravedlňujeme sa za uvedenie do omylu.

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

nb70.indd 4

20.3.2007 16:37:15

KONTAKTY 5 REAGUJETE Ad: Sedem statočných, NB 69 Úprimne: áno, prihlásila by som sa na inzerát, ktorý by mi ponúkal prácu s bezdomovcami. Prečo by nie? Podľa mňa je omnoho viac ľudí, ktorí s nimi súcitia. Ono to len občas vyzerá inak... Napríklad ja si kúpim Nota bene u jedného z vašich predajcov a je mi trápne, keď musím druhého obísť, lebo už časopis mám. Jasné, že potom vyzerám ako niekto, kto odvráti tvár. Už ako 16-ročná som neobišla bezdomovca bez toho, aby som mu nedala pár drobných. Ale, bohužiaľ, s peniazmi to moc nejde, keď ja sama som bez práce a ešte ako 24-ročná sa chystám študovať. Páči sa mi pomáhať ľuďom a túžila by som po práci s bezdomovcami. Ozvala som

sa e-mailom do niekoľkých inštitúcií, no odpovede som sa nedočkala… Keďže mne sa sen o pomáhaní nesplnil, prajem druhým, šťastnejším, veľa síl a pevnú vôľu. A ja sa idem venovať životnému prostrediu. KATIE

Ad: Hrdinovia, NB 69 V poslednom čísle Nota bene som si s pohnutím prečítala príbeh Jara a jeho maminy. Chcem ich touto cestou veľmi srdečne pozdraviť. (Dnes som zaslala na uvedené číslo účtu príspevok na ich potreby.) Jarovi držím palce. Napriek všetkému je to stále krásny mladý muž s iskrou v očiach. Prajem jemu i jeho mamine veľa síl a všetko dobré JANA

Oprava: Záhorská Ves je úplne inde V minulom čísle Nota bene sa v článku V štyroch kútoch dopustil náš reportér Martin Šarapata hrubých geografických omylov a nepresností. Uviedol, že obec Záhorská Ves leží na brehu Dunaja. Pritom každému, kto sa pozrie do mapy (prípadne z okna, ak sa práve nachádza v obci Záhorská Ves), je nad slnko jasnejšie, že Záhorská Ves leží na brehu rieky Moravy, nie Dunaja. Ďalej omylom napísal, že Záhorská Ves je najvýchodnejšia obec na Slovensku – a ona je pritom najzápadnejšou obcou na Slovensku. Obyvateľom Záhorskej Vsi aj vám, milí čitatelia, sa za uvedenie do omylu ospravedlňujeme, a Martin Šarapata sa púšťa do zodpovedného štúdia geografie. Martin Šarapata zároveň podotýka, že pri obci Chľaba neuvádzal, že ide o najjužnejšiu obec na Slovensku, ale o obec v južnom cípe Slovenska – teda v akomsi „kúte“ našej krajiny, o ktorých jeho reportáž bola. REDAKCIA NB

INZERCIA Hľadám lacnejší podnájom. Som opatrovateľ, masér, kuchár, maliar, vypomôžem v domácnosti. Kontakt: 0914 252 117, 0908 313 572. Marian 430, Bratislava. Hľadám chatku so záhradkou za mierny poplatok a údržbu. Vopred ďakujem. Kontakt: výdajňa – 02/52 62 59 62. Štefan 214, Bratislava. Kto daruje, alebo predá za symbolickú cenu starší funkčný počítač? Ďakujem. Ľuboš 033 Bratislava, kontakt: výdajňa – 02/52 62 59 62.

Na vysokej nohe

Inzercia

WWW.DOMAINS.SK najlacnejšia registrácia domén .eu REGISTRÁCIA DOMÉN .sk .com .net .org .info .biz .cz PREVÁDZKA VAŠICH WEBSTRÁNOK

Infolinka 0910 96 96 01

nb70.indd 5

Naša výherkyňa, účtovníčka Patrícia, si v priebehu najrušnejšieho „účtovníckeho“ mesiaca v roku, marca, našla chvíľu voľna na večeru s naším predajcom Richardom. Obaja si oddýchli od každodenných starostí a po skvelom indickom jedle v reštaurácii Krishna sa opäť pustili do práce.

Dobrá večera s našimi predajcami má svojich prvých závislých, ktorí svojimi „esemeskami“ hrajú vabank. Áno, alebo nie. V najbližšom čase očakávame ďalších „závislákov“ pachtiacich sa za dobrou večerou v luxusnej bratislavskej indickej reštaurácii KRIŠNA, alebo v boteli MARÍNA na vlnách Dunaja priamo pod hradom. Vďaka láskavosti majiteľov sa u nich bude môcť vyžrebovaný „posielač sms“ najesť do prasknutia. Žrebujeme zo všetkých sms, ktoré prídu na naše redakčné číslo! Nevynechávame ani tie najkritickejšie.

20.3.2007 16:37:32

6 TÉMA

Zdravý a telu prospešný limit v studenej vode je najviac 22 minút maximálne trikrát do týždňa.

Teplo. Koniec otužilcov?

Studená nedeľu 25. februára otužilcom vyšlo na plávanie počasie – v Senci to bol snáď najchladnejší deň celej zimy. Nezvyčajne teplé počasie tejto sezóny však evokuje otázku, či sa plavci v studenej vode neboja globálneho otepľovania...

V zime by vraj mohli chodiť po ulici v krátkom rukáve, ale asi by budili priveľkú

nb70.indd 6

pozornosť. No ani horúce leto im nerobí problémy. Plávanie v studenej vode trénuje póry pokožky a tie sa v závislosti od vonkajšej teploty dokážu otvárať, ak treba telo schladiť, alebo uzavrieť a v zime udržiavať telesné teplo. Takže zimným tréningom sa vlastne dá pripraviť aj na extrémne horúčavy. Ani keby sa klíma na Slovensku akokoľvek zmenila, zimné plávanie ako šport to neohrozí. Teplota ovzdušia pri ňom nezohráva úlohu a telo plavca sa vo vode rovnako podchladí, či je vonku mínus dvadsať, alebo plus tridsať stupňov.

Priaznivý chlad „Zimné plávanie posilňuje imunitný systém – človek neochorie kvôli chladu, ale kvôli oslabeniu organizmu. Masírujú sa pri ňom cievy tým, že pri vstupe do studenej vody sa krv sústreďuje z končatín do srdca, mozgu, pľúc, pečene a obličiek, najdôležitejších orgánov pre prežitie človeka, a pri opätovnom zahriatí organizmu sa krv do ciev vracia. A hovorí sa, že človek je taký mladý, aké mladé má cievy. Týmto sa posilňuje aj srdce, pľúca, obličky, upravuje sa krvný tlak, studená voda priaznivo pôsobí na

Zimné plávanie Vzniklo zo starého dobrého zvyku Fínov ísť do sauny a po nej si zaplávať pár metrov v studenej vode. Postupne sa rozšírilo do celej Európy, Ameriky a Ázie. V strednej Európe s ním začali pred sto rokmi Česi. Stredoeurópske plávanie je zamerané na výdrž a dlhšie, aj kilometer dlhé trate, severské plávanie a plávanie v Amerike a Ázii na rýchlosť na kratších tratiach od 25 do 100 metrov.

20.3.2007 16:37:49

TÉMA 7 Podchladenie Odskúšaná maximálna dĺžka strávená vo vode pod 4 stupne Celzia je 22 minút. Dlhší pobyt v studenej vode spôsobuje podchladenie. 1. stupeň podchladenia sa prejavuje krútením hlavy, tackaním sa, závratmi. Pri 2. stupni nastáva strata vedomia. Ak klesne telesná teplota pod 30 stupňov Celzia, ide o 3. stupeň podchladenia a dochádza k zástave srdca a dychu. Mozgové bunky však neodumierajú. 15 - 20 minút vydržia v studenej vode len trénovaní otužilci. Neodporúča sa plávať viac ako trikrát do týždňa.

pohybové ústrojenstvo. Zimné plávanie je adrenalínový šport. Endorfíny sa rýchlo vyplavujú a pocit dobrej nálady, šťastia a pohody vo vás zostáva ešte niekoľko hodín po vyjdení z vody,“ vysvetľuje otužilec Pavol Dinka z Občianskeho združenia Slovenské ľadové medvede – Polar Bears Slovakia. Mimochodom, naposledy bol chorý pred štyrmi rokmi. Mal nádchu a zvýšenú teplotu 37,7. Čo urobil? Vošiel do studenej vody a tým spôsobil svojmu telu taký šok, že po desiatich minútach bola teplota a nádcha preč.

V pohode vo vode S otužovaním môžu začať deti od troch rokov. Je to jednoduché: pri sprchovaní im ráno aj večer treba postupne znižovať teplotu vody na vlažnú až studenú. Na jeseň a v zime treba chodiť naboso po tráve a snehu a občas sa v snehu vyváľať. Dobrá je aj kombinácia sauny a studenej vody alebo teplého bazéna s váľaním sa v snehu. Ak s päťminútovými studenými sprchami dvakrát denne a kúpaním sa v chladnej vode teraz na jar začnete, nasledujúcu sezónu,

Najstaršia otužilkyňa medzi ženami, 73-ročná Mária Grožáková. Z vody sa jej nechcelo. od októbra do marca, môžete plávať vonku medzi ľadovými kryhami. Dá sa to v každom veku. Najmladší člen OZ Slovenské ľadové medvede – Polar Bears Slovakia Braňo Rabatka má 13 rokov, najstarší, Karol Kevan a Mária Grožáková, 84 a 73 rokov. Najstudenšia voda na plávanie má mínus 0,2 – mínus 0,3 stupňa Celzia. Pri nižšej teplote zamŕza. Slaná morská voda zamŕza neskôr, tam možno dosiahnuť až mínus 4 stupne Celzia. Pod ľadom si voda udržiava teplotu okolo dvoch stupňov. „Na majstrovstvách sveta vo Fínsku sme plávali v bazéne vysekanom do zamrznutého mora,“ rozpráva Pavol Dinka. „Ľad mal hrúbku asi jeden meter. Vonku bolo mínus 25 stupňov, voda mala mínus 1,5 stupňa a trysky do nej stále vháňali vodu, aby nezamrzla.“

Do vody treba ísť naraz. Ak sa budete zastavovať, tak tam nikdy nevleziete. Stačí prekonať psychickú bariéru voči studenej vode a pôjde to. Prvých desať – dvadsať sekúnd je pre organizmus šok. Potom to postupne prejde a cítite sa normálne. Ako keby ste plávali v lete. Žiadny chlad. Preto musíte vedieť rozoznať, kedy treba vyjsť z vody. Jasným signálom je bolesť v odkrvených končatinách. Keď vyjdete na breh, je vám teplo. Hoci stojíte na mraze. Po piatich minútach nastáva triaška, svaly sa chvejú, aby si vrátili telesnú teplotu počas plávania sa zníži asi o dva stupne. Do normálu sa vráti asi po polhodine. Po plávaní sa treba prezliecť do suchých vecí a popíjať teplý čaj. TEXT A FOTO: KRISTIÁN PAVÚČKO, AUTOR NEZNÁŠA STUDENÚ VODU

Hoci sa my na brehu trasieme v zimných bundách, plavci necítia chlad.

nb70.indd 7

20.3.2007 16:38:08

8 TÉMA

Najvyššia slnečná aktivita za osemtisíc rokov

Začnime od Adama oci sa počasie javí bláznivé a nevypočítateľné, klimatológ a meteorológ profesor Milan Lapin má celkom jasno, prečo sa napriek globálnemu otepľovaniu na niektorých miestach ochladzuje, prečo pranostiky nevychádzajú a že doba ľadová raz určite príde.

Vášnivý lyžiar sa o lyžovačku na Slovensku nebojí, strach mu naháňajú emisie a populizmus. Príjemný a žiarivý pán plný energie ako predpoveď na letný deň. Stáva sa z globálneho otepľovania fenomén? - Áno, ale nielen pre záujem politikov. Každý z nás sám pozoruje, že sa s klímou niečo deje. Každú chvíľu zažívame nejaký extrém počasia, alebo sú to zvláštne úkazy v prírode, keď kvitnú stromy vtedy, kedy by nemali, či zvieratá sa správajú inak ako predtým.

nb70.indd 8

Aké sú vážne dôsledky globálnych zmien klímy? - Ubúdajú horské ľadovce, roztápajú sa plávajúce ľadovce v Arktíde a naopak v Antarktíde na niektorých miestach pribúdajú, na mnohých miestach sú veľmi vysoké úhrny zrážok. Ak je atmosféra teplejšia, je v nej viac vodnej pary a môže viac pršať a snežiť. V súvislosti s globálnym otepľovaním sa objavila i teória o globálnom ochladzovaní... - Merania nepotvrdzujú, že by sa ochladzovalo. Máme asi päť miest na svete, kde sa skutočne ochladzuje, vieme o tom a vieme aj, prečo sa to deje. Zmenila sa morská cirkulácia, pretože teplý morský prúd sa o niekoľko sto kilometrov posunul ďalej, a tak je tam chladnejšie. Takéto miesto je v oblasti juhozápadného Grónska, v Antarktíde, ale aj v Tichom oceáne. Dôležité je, ako sa správa teplota globálne. Čo vlastne spôsobuje tieto klimatické zmeny? - Klimatické zmeny tu boli odjakživa. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú klímu.

Samozrejme, najdôležitejším z nich je Slnko. Ak k nám prechádza viac slnečného žiarenia, tak je teplejšie, to je logické. Klíma kolíše podľa slnečnej aktivity, teraz sme v období, keď je vysoká aktivita Slnka. Podľa astronómov je práve najvyššia slnečná aktivita za posledných osemtisíc rokov. Ale aby som upokojil všetkých ľudí, tento rozdiel v aktivite je veľmi malý. Oproti 17. storočiu je žiarenie len o 0,3 percenta silnejšie. Ďalšími faktormi sú sopečná činnosť, zmena cirkulácie, vývoj oblačnosti, zmena vegetácie a nestabilný sklon zemskej osi. Táto nestabilita sklonu tiež mohla spôsobiť periodické zaľadnenia. Za posledné dva milióny rokov sa vyskytlo viac ako desať ľadových a medziľadových dôb. Teraz sme v medziľadovej dobe. Ľadová doba určite príde. Nevieme kedy, ale určite nebude skôr ako za päť až desaťtisíc rokov. Takže sa nemusíme báť. - Niekedy sú ľudia veľmi iniciatívni, vymyslia napríklad, že doba ľadová príde o dvadsať rokov... To je totálny nezmysel. Kým sa

20.3.2007 16:38:32

TÉMA 9 zo snehovej pokrývky vytvorí polárne zaľadnenie, trvá to desaťtisíce rokov. Môžu klimatické zmeny viesť k úplnej katastrofe zavŕšenej zánikom života na Zemi? - Stalo sa to, čo na začiatku využívania fosílnych palív nikto nepredpokladal. Príroda sa nedokáže vyrovnať s prísunom fosílneho uhlíka do atmosféry. Keď sme začali používať freóny, tiež nikto netušil, že poškodzujú ozonosféru. Je to všetko vina človeka? - Začnime od Adama. Pred desaťtisíc rokmi bolo na svete päť miliónov ľudí, ktorí v žiadnom prípade nemohli ovplyvniť klímu. Človek ju začal ovplyvňovať vypaľovaním lesov, poľnohospodárskou činnosťou a pretváraním prírody. Aktívne mení krajinu, odlesňuje, zalesňuje, zavodňuje, odvodňuje, betónuje, mení toky riek a podobne. Jeho vplyvom sa do atmosféry dostáva množstvo škodlivín - popol, prach, sírany, oxid siričitý, dusičnany... Ukazuje sa, že na klímu má najväčší vplyv problém skleníkového efektu. Čím je viac skleníkových plynov v atmosfére, tým je teplejšie. To je fyzikálny proces, žiadna politika alebo filozofia, to je fyzika, to sa dá riešiť. O to sa snaží aj Európska únia svojím plánom znižovania emisií o dvadsať percent do roku 2020. - Prevažná časť týchto emisií je výsledkom aktivít, ktoré prinášajú ľuďom prospech, či už v podobe energie, pohonných látok, výroby, služieb alebo pohodlia. Priemerný Američan emituje do atmosféry okolo dvadsaťjeden ton CO2, zatiaľ

čo Slovák deväť ton. Ukazuje sa, že plytváme a existuje celý rad opatrení, ktorými možno zredukovať množstvo emisií a skleníkových plynov najmenej o dvadsať percent. A mohli by sme to zadarmo bez zákonov dosiahnuť tým, že budeme disciplinovanejší. Nebudeme mrhať teplou vodou, vykurovať pri otvorených oknách, zbytočným vyvážaním sa autom a využijeme alternatívne zdroje energie. Aj vlády nesú zodpovednosť za nedostatočnú reguláciu v oblasti energetických a environmentálnych problémov. - Áno, lebo sú populistické a populizmus je najväčšia hrozba. Zodpovedné vlády myslia aj na nasledujúce generácie. Európska únia sa chce správať zodpovedne. A to je dobre, aj keď možno nevolí najlepšiu stratégiu. Kde vidíte nedostatky? - V populizme a podpore čo najväčšej spotreby pohodlného života. Každá slovenská vláda od roku 1990 spĺňa štandard Európskej únie v prístupe ku klimatickým zmenám. Sme progresívni. Dokonca progresívnejší, než mnohé tradičné krajiny únie. Samozrejme, to neznamená, že by sme nemohli urobiť viac. Aké dôsledky majú klimatické zmeny na Slovensko? - Lyžovať sa budeme, len to nebude v nadmorskej výške tristo metrov ale tisíc metrov. Ak sa aj oteplí ešte o štyri stupne, tak lyžovať sa na Slovensku ešte určite budeme. Za posledných stoštyridsať rokov

V O S VE T E

Jablko

Čakanie na jar Jar prichádza do Švédska neskoro. Ale Švédi sú zvyknutí. Pre istotu však už koncom februára vyložia majitelia početných reštaurácií a kaviarní stoly a stoličky von. Pre každého hosťa je pripravená deka: tyrkysová, sivá, červená, so sobmi... Hostia sa do nej zakrútia a obrátia tvár k slnku. Teraz je už našťastie slnka i svetla viac, ale počas zimy všade horia kahance, sviečky a lampáše. Vtedy je svetla veľmi málo. Turistom sa tma páči a vyberajú sa za polárnymi nocami na sever Švédska. Tunajšou špecialitou sú obrovské páperové bundy. Nosí ich väčšina Švédov k čomukoľvek a niektoré sú také drahé, že ich mnohé obchody ponúkajú na splátky. Zimné športy sú každodennou súčasťou života Švédov. Chcú byť pekní a zdraví. A aj sú. Dokonca aj tí najstarší pestujú svižnú chôdzu na čerstvom vzduchu a úsmev na tvári. A dožívajú sa najvyššieho veku v Európe. Švédi korčuľujú na dlhých korčuliach, ktoré si pripnú na turistické

nb70.indd 9

sa u nás oteplilo o 1,2 stupňa Celzia, čo sa prejavilo dlhším vegetačným obdobím, poklesom zrážok. Teplejšia atmosféra je náchylnejšia na zmeny, ak sa ešte oteplí môžu pribudnúť povodne, suchá, víchrice... Český klimatológ Jan Pretelel prišiel medzi prvými s myšlienkou prispôsobiť sa klimatickým zmenám a venovať sa viac adaptácii novým podmienkam. - Čo iné nám zostáva? Klimatické zmeny nemôžeme zastaviť. Sú len dve cesty: Zredukovať skleníkové plyny na najmenšiu možnú mieru a spomaliť zmeny klímy. Ku klimatickým zmenám dôjde, pretože aj keby sme hneď prestali produkovať skleníkové plyny, čo sa nedá, tak CO2 ostáva v atmosfére 120 rokov a do konca storočia by sa oteplilo o ďalší stupeň. A tá druhá predstavuje adaptáciu. Musíme uvažovať perspektívne, pretože ak teraz vysadíme nevhodné stromy, tak o sto rokov môžu pre zmenenú klímu vyhynúť. Pred klimatológiou a meteorológiou ľudia vychádzali z tradovaných pranostík. Vy ako vedec, veríte, že ak je v apríli krásne, čisto, bude máj nepríjemný isto? - Klimatológia nie je „dojmológia“. Pranostiky fascinujú najmä amatérov a ľudových vykladačov počasia. Klimatológovia, ani meteorológovia pranostikám neveria a zásadne ich nepoužívajú, pretože majú k dispozícii množstvo presných pozorovaní, na základe ktorých zistili, že takmer žiadna z nich sa neplní. VLADISLAVA PLANČÍKOVÁ FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

topánky, na zamrznutých jazerách a na verejných klziskách. Korčuľujú elegantne aj šialene, ale vždy bezpečne a dieťa bez helmy tu vzbudí prinajmenšom údiv. Kto má rád bežkovanie tichou krajinou, nech príde do Švédska. Prebežkovať sa dá skoro celé, je totiž len mierne zvlnené a plné ihličnatých lesov. Sú krásne. U nás, v strednej Európe, také nemáme kde vidieť. Prekvapením pre mňa bolo i to, že najvyšší vrch Švédska má ledva dvetisíc metrov a že je to k nemu zo Štokholmu dva dni cesty autom. A čo ešte robia Švédi, kým príde jar? Chodia napríklad do knižníc. Verejné sú zadarmo a ich elektronické prepojenie umožňuje vrátiť knihu v ktorejkoľvek pobočke. Ale veľa Švédov nekonečnú zimu jednoducho nezvláda. Pijú, aj keď je tu alkohol drahý. Jar však nakoniec príde. Jedného dňa v máji. Puky vystrelia za slnkom ako malé rakety a všetko narastie zo dňa na deň. Škandinávska príroda asi vie, že času je málo. SILVIA ČAŇOVÁ, ŠTOKHOLM

Život je ako obrovské jablko, no len málokto sa môže pochváliť zdravým, šťavnatým plodom. Mnohí do neho zahryzli, keď bolo ešte nezrelé, a pretože bolo kyslé, nedojedli ho. Iným sa podarilo dopestovať pekný zrelý plod, no boli naň takí pyšní, že si ho dali na skriňu, kde po čase zhnilo. Ďalší ho neuchránili pred krupobitím – a tak na plode zostali obtlačky, ktoré ho znehodnotili. Na niektorých sa vytvoril pre nevhodné prostredie uskladnenia malý kaz, no keďže sa zdalo bolestivé vykrojiť ho, zdĺhavé váhanie spôsobilo hnilobu celého plodu. Zopár starostlivých chránilo svoju úrodu pred škodcami, no len raz sa pozabudli a škodca rozhlodal krásne jablká. Boli aj takí, ktorým niekto krutý vzal nôž, pokrájal jablko na tenké plátky a jednoducho ich nechal na slnku. Cítili krivdu a bolesť z neprávosti, no odpustili. Po čase bolo z týchto plátkov chutné sušené ovocie a stalo sa úžasným občerstvením. ANDREA JANOTKOVÁ

20.3.2007 16:38:47

10 INZERCIA

Obhajca zlata sa teší do Pekingu ejzír radosti v ňom vybuchol po poslednej finálovej loptičke so Švédom Anderssonom. Zdolal ho síce už v skupinovej fáze, ale finále je predsa len niečo iné. Na jeho večernom boji o zlato sa zišla takmer celá slovenská výprava a v aténskej hale Galatsi ju aj bolo poriadne počuť. Do tretice mu to teda vyšlo. Po striebre a dvoch bronzoch z Atlanty a jednej striebornej medaile z tímovej súťaže v Sydney veril, že práve kolíska olympijského športu mu prinesie zlato. „Konečne“, vydýchol si športovec, ktorý svoje postihnutie špecifikuje ako „konskú nohu“. Lekárska diagnóza znie nehybný členok, ktorý nenapravili ani tri operácie. Vďaka tomu je zaradený do skupiny športovcov s najľahším postihnutím, čo mu zároveň umožňuje hrávať extraligu za Komárno/Šahy medzi zdravými. „Tento šport mi učaroval od malička, začal som ho hrávať už ako šesťročný. V ôsmich rokoch som získal striebro na žiackych majstrovstvách Slovenska. V začiatkoch ma viedol otec, dnes už trénera veľmi nepotrebujem“, rekapituluje. Naopak,

v súčasnosti už sám trénuje mládež a verí, že sa mu z niektorej mladej nádeje podarí vychovať šampióna. Dlháň zo Šiah si aj v čase vychutnávania aténskeho triumfu spomenul na svoju rodinu – manželku, deti Matúša a Nicol. „Sú mi veľkou oporou“, nezabudol zdôrazniť. Rok po aténskej paralympiáde sa dočkal ďalšieho významného ocenenia. Vďaka svojim úspechom sa stal najlepším slovenským paralympionikom posledného desaťročia. Dojal ho nielen fantastický galavečer v koncertnej sieni bratislavskej Reduty, kde sa oficiálne vyhlasovali výsledky, ale aj novučičký Suzuki Ignis od automobilového partnera Slovenského paralympijského výboru spoločnosti MSC Suzuki Slovensko. Ďalšie paralympijské hry sa budú konať na budúci rok v Pekingu. Hádam netreba ani opisovať, ako najľudnatejšia krajina sveta vníma stolný tenis. „Do Pekingu pôjdem, aj keby som sa tam mal doplaziť. V mekke môjho športu predsa nemôžem chýbať,“ vyhlásil už dávnejšie. A hoci to nevyslovil, určite verí aj v úspešnú obhajobu zlata z PH 2004. Držme mu teda palce!

ĎAKUJEME w w w. pa r a lym p i c . s k

LADISLAV GÁSPÁR Narodený: 4.7.1970 Športové odvetvie: stolný tenis, TT10 Najväčšie doterajšie úspechy na PH: Atény 2004 - 1. miesto v jednotlivcoch, Sydney 2000 - 2. miesto v družstvách, Atlanta 1996 - 2. miesto v open jednotlivcov, 2 x 3. miesto (jednotlivci a družstvá)

Generálny partner:

Slovenský paralympijský výbor

Oficiálni partneri:

partneri:

Partneri paralympijského centra:

Automobilový partner:

Hlavný mediálny partner:

Telekomunikačný partner:

Víťazíme ...aj Vďaka Vám nb70.indd 10

20.3.2007 16:38:49

POULIČNÉ BLUES 11 ĽUBOŠ

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Rozhovory 5 Pršíš pokojom do mojej duše Ako je možné Namiesto pomoci zdrviť v mene Boha Nerozumiem, Pane, tento svet Zákony, ktoré sú vraj Tvoje... Vytryskol z prebodnutého boku Prúd pochybností... Verím Tebe Ale neverím Tvojim sluhom, Pane Mali by byť Tvojím odrazom Horiacim srdcom hľadajúcim duše Túžiacim nájsť cesty Po ktorých smú ísť aj tí Čo hlas nemajú Pre ktorých si písal slová do prachu zeme Otváral brány kráľovstva a spravodlivosti Pre ktorých si zomrel, Pane Človek s nápisom Navždy zostane človekom odsúdeným Odsúdený žiť nápisom navždy ukrižovaný Prečo, Pane... prečo... Ako vysoko je nebo nad zemou Tak ďaleko je neraz od nás ich pochopenie Vedúci k bránam Tvojho milosrdenstva a súcitu A neprávom, Pane! Žalujem sa Ti, Ty, tichý svedok mojej bolestnej bezmocnosti Pršíš pokojom do mojej duše Nepochopiteľným a nesmiernym Objímajúcim všetky rany Ktoré v tichosti padajú k Tvojim nohám A v Tebe ostávajú V Tebe, môj drahý Pane, Je nádej mlčiacich ĽUBOŠ 033, BRATISLAVA

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Páter Sedeli sme na Hlavnom námestí. Boli sme možno štyria, možno piati. Tí, čo nesedeli na lavičke, stáli okolo a všetci sme horlivo debatovali. Na programe bol futbal. Dobrý Bože, nikdy som ani len netušil, že medzi bezdomovcami sú až takí naslovovzatí odborníci. Kam sa na nás hrabe Galis či Petráš? Sólo mal ako vždy Jaro a jeho hlas sa ďaleko rozliehal. Práve som sa chystal anglicky zmiznúť, lebo Jarov výber slov bol, povedal by som, medzi slušnými ľuďmi neakceptovateľný, keď sa k nám pridali ďalší traja. Boli to zrejme nové tváre v Bratislave, lebo ani jedného z nich som nepoznal. „Servus homilibus,“ zaznelo z úst jedného z nich a ja som prekvapene zdvihol hlavu. Toto vyrazilo dych aj Jarovi, lebo stíchol. „A to je kto?“ potichu som sa spýtal vedľa sediaceho Miša. „Páter,“ stručne poznamenal Mišo a pokojne pokračoval v rozhovore.

nb70.indd 11

ZAPOJTE SA!

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Silne na vás zapôsobili Ľubošove Rozhovory 6 aj Júliusova Žofka. Poslali ste im rovnaký počet hlasov. Za nemenej dobrú Jaroslavovu Báseň vo fľaši hlasovalo síce menej z vás, ale určite ste si ju radi prečítali a vezmete si z nej ponaučenie. „Domine spectábilis,“ prihovoril sa mi páter, ktorý vyzeral na všetko, len nie na mnícha. „Nepozeraj na mňa tak podozrievavo, lebo blahoslavení budú tí, ktorí ma ctia.“ Nuž, vydarený páter si tú múdrosť z Písma poriadne prispôsobil, ale aby som si zbytočne nevyrábal nepriateľov, pokýval som hlavou a usmial som sa na neho. To som ale nemal urobiť, lebo páter pristúpil ku mne ako k spriaznenej duši, zdvihol ruky nad moju hlavu a spustil: „Požehnaný budeš, lebo si dobrý. Tvoja cesta je vydláždená dobrými skutkami, ale aby si bol ešte bližšie k nebesiam, požičaj kilko a budem sa za teba modliť.“ „Nemám,“ povedal som a nesmelo som pokrčil ramenami. „Neoklameš, povedal Pán.“ Páter zdvihol varovne prst. „A hovorím ti, píše sa v Písme, kto pomôže chudákovi, akoby mne pomáhal.“ Jeho variácie na Písmo boli priam kúzelné. Potom sklonil ku mne hlavu a začal vyjednávať. „A päťdesiatka, tá by sa našla? No tak, no, podaj pomocnú ruku úbohému bezdomovcovi a Pán sa ti rajom odmení. Ale čiň tak rýchlo, lebo si pamätaj, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.“

Ten rozhovor bol síce zaujímavý, ale strašne mu páchlo z úst, takže som mal toho všetkého dosť. „Neotravuj blížneho svojho, lebo skončíš v ohni pekelnom,“ zakontroval som mu. Páter s otvorenými ústami ostal stáť, potom mávol rukou, pomaly sa otočil a odišiel. „Hovoria, že kým bol normálny, bol kostolníkom,“ povedal Mišo. Takže tak, „páter“. Dominus te cum, Pán s tebou, pomyslel som si a pridal som sa do debaty o futbale. JÚLIUS, ŽUPNÉ NÁMESTIE, BRATISLAVA

JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Zmysel Myslím, že každý má v živote svoje ťažké chvíle, proste keď je život samá smola a keď nie je všetko milé. Keď srdce zabolí pri každej malej myšlienke, vtedy treba povedať: ŽIVOT IDE ĎALEJ. Netreba sa vzdávať, nič nie je stratené, máme predsa priateľov, tí nás zdvihnú zo zeme. Podajú ruku pomocnú, poradia, kadiaľ ísť, život je plný uličiek, len treba do nich vojsť. Život je veľké bludisko, v ktorom sa treba vyznať, a z množstva rôznych ciest tú správnu si vybrať. Kráčať po tej ceste bez akéhokoľvek váhania, zdolať všetky prekážky a splnia sa nám želania. Áno, život je ťažký, no ale cez to proste musíš prejsť. Nemôžeš sa zastaviť a nemôže ťa nikto viesť. Aj keď máš ten pocit, akoby si nad veľkou čiernou dierou visel, tak vtedy sa nevzdávaj a ver mi, že ŽIVOT MÁ ZMYSEL. Tak sa nezastav a nezabudni, že aj ulica má svoj život. JOZEF 598, KAUFLAND BRATISLAVA - PETRŽALKA

Predajca Nota bene Július, ktorého glosy poznáte zo stránok Nota bene, vydáva Július

ulica M Ô J D O M O V

knihu Ulica, môj domov, ktorá obsahuje jeho najzaujímavejšie postrehy zo života a o živote na ulici. Vy máte jedinečnú šancu zakúpiť si ju u predajcov Nota bene za 100 Sk. Polovica z tejto sumy zostáva predajcovi.

20.3.2007 16:39:03

12 DO TUCTA

Hudba je najkrajšie ticho

Prvé husle K

eď zahrá, poskočí vám srdce. Svojimi husľami, ktoré drží v ruke nežne ako milujúcu ženu, dokáže rečniť. Ponára sa do zvukov, ktoré kúzli rukami a sláčikom. Už roky chodí do práce s husľami. So svojou kapelou pochodil nielen celučičké Slovensko, ale aj Európu. Pochádza z rómskej osady v Čiernom Balogu, začínal hrať na ulici a dokázal sa presadiť. V poslednom čase počúva zo všetkého najradšej božské ticho. A malých muzikantov zo sociálne slabých rodín, pre ktorých zriadil školu a chce sa im aj do budúcnosti naplno venovať. Huslista, muzikant, pedagóg a hrdý Róm. Alexander Daško z Banskej Bystrice. Z rómskej osady až do Európy. Prešli ste riadnu cestu... - Narodil som sa v Čiernom Balogu v časti Vydrovo, ktorú volajú aj City Balog, čiže centrum dediny Spojených štátov Balogských. Vyrastal som v rómskej osade ako najmladšie z jedenástich detí.

nb70.indd 12

Pochádzate z muzikantskej rodiny? - Ani nie. Jedine otec hrával v amatérskej kapele. Všetky pokusy vštepiť mojim súrodencom hudobné cítenie zlyhali. Bol som posledný na rade. Mama do mňa vložila všetky svoje sny, a keďže sa mi mohla naplno venovať, zlízal som si to za všetkých. V rómskych rodinách bolo tradíciou, že muzikant je vyššia kasta, niekto. Asi zo mňa chcela mať niekoho. Kedy ste prvý raz držali v rukách husle? - Prvé husle mi kúpili, keď som nastupoval do Základnej umeleckej školy v Brezne. Ako šesťročný. Mama zohrala v mojom hudobnom živote veľkú rolu. Drezírovala ma, až kým ma husle nechytili za srdce. Či sa mi to páčilo, alebo nie, nemohol som reptať. Zaujímavé je, že husle ma naučil držať brat. Ozaj, prečo z vás chcela mať práve huslistu? - Husle boli odjakživa typickým nástrojom v muzikantských rodinách. A navyše, boli cenovo dostupné, keďže peňazí sme nemali nazvyš. Kedy prišiel bod zlomu? Kedy vás husle chytili?

- Keď som dokázal čosi súvisle zahrať. Úspech človeka motivuje. Cvičil som odušu, najmenej dve hodiny denne. Viete si to predstaviť? Moji rovesníci po škole behali po vonku, ja som cvičil. Takmer som nemal detstvo. Prvé roky to bol jeden kolotoč – škola, hudobná, kostol. Zdá sa, že mama vás držala nakrátko... - Snažila sa. Veľmi dbala na vzdelanie. Sama sa nikdy nenaučila čítať ani písať. Nebola vzdelaná, ale bola od prírody inteligentná, komunikatívna a mala prehľad. Nakoniec sa jej snaha oplatila. Hudba mi otvorila dvere do sveta. A navyše, mal som dobrých učiteľov. Husle sú ťažký nástroj, nie? - Hovorí sa, že najťažší, aj keď má len štyri struny. Technicky je to náročné. Štyrmi prstami musíte vytvoriť tón. Stačí posunúť prst o milimeter a už to znie inak. Je to drina, drina a zase len drina. A čo talent, je potrebný? - Vydrží len do určitej miery, pokiaľ stíha. Potom je to tvrdá drina, a to deti odrádza. V jedenástich rokoch sa môj talent končil, musel som makať. Prišla možnosť ísť študovať na konzervatórium do Žiliny. Dostal som sa tam ako 14-ročný, čo bolo nezvyčajne skoro. Naši mi kúpili nové husle za päťsto korún. Koľko hodín ste trávili s husľami pod bradou? - Na konzervatóriu aj päť, šesť, sedem hodín denne. Lekári mi to neodporúčali, lebo mám slabé srdce. Skúšky a prípravy na koncerty boli náročné a vyčerpávajúce. Po siedmich hodinách fidlikania to už liezlo na nervy. Prežil som to. Začal som menej cvičiť.

20.3.2007 16:39:07

DO TUCTA 13 zostáva pri rečiach a pod nohami pribúda polien. Naša škola je odkázaná len na podielové dane, ktoré chce vláda okresať. Vráťme sa späť k husliam a sláčikom. Kedy vznikla vaša prvá kapela? - Na vojne v Brne som hrával vo vojenskom súbore. Kamarát, ktorého som tam poznal, ma zavolal hrať do Rakúska. Začínali sme na ulici. Až neskôr si nás všimol istý majiteľ hotela a pozval nás zahrať pre jeho hostí. Postupne sme sa prepracovali. Kedy vás hudba začala živiť? - V roku 1992. Vyprofilovali sme sa na štvorčlennú kapelu. Prvý kšeft sme mali v Žiari nad Hronom. Prvý raz v živote som tam hral pre hostí, ktorí boli hluchonemí. Potom sme pol roka hrali na Táloch v kolibe. Dostávali sme 2200 korún za mesiac. A postupne sme pochodili celú Európu. Začiatky boli komické. V hoteloch v zahraničí sme si nevedeli zapnúť elektrinu, pustiť vodu. Všetko bolo pre nás nové, všetko sa ovládalo inak ako u nás doma. Zvykli sme si. Hrali sme na svetovej výstave Expo v Seville, aj pre posledného potomka rodu Habsburgovcov Ota von Habsburga. Odrazu sme boli v jednom kolotoči. A potom som sa oženil a začal viac hrávať na domácej scéne. Dostal som šancu, za ktorú som vďačný. Vyšlo to. Začali sme hrať a išlo to samo.

Nakukli ste do slovenského šoubiznisu? - Prvý krok nás ohúril, ale rýchlo sme si zvykli. Snažím sa, aby každé naše vystúpenie bolo pre ľudí zážitkom. Sú situácie, kedy nevládzem a najkrajšia hudba, ktorú chcem počúvať, je ticho. Keď je toho veľa, ticho je najideálnejšie. Dnes spolupracujeme s desiatkami firiem a na pol roka dopredu sme zadaní. Je za tým tvrdá a poctivá robota. V poslednom období asi intenzívne žijete so školou, ktorú vediete... - Chcel by som hrať menej, už iba tam pre dušu a venovať sa deťom. Muzikant by mal hrať len dovtedy, kým udrží nástroj. Voľakedy Rómovia dbali na to, aby z detí boli muzikanti. Bola to národná hrdosť, dnes to pominulo. Rád by som túto tradíciu aspoň z časti oživil. O čom snívate? - Ľahká odpoveď. Snívam o skorom dôchodku. Chcel by som čítať veľa kníh a žiť v pokoji, buď na Čiernom Balogu, alebo v Bielorusku, odkiaľ pochádza moja manželka. Výhodou tamojšieho života je, že ľudia majú to, čo my sme už dávno stratili. Čas. Ale najväčším šťastím muzikanta je dobrá a tolerantná žena. A najväčšou radosťou sú deti. TEXT A FOTO: JURAJ SEDLÁK, AUTOR JE REDAKTOR TÝŽDENNÍKA ŽURNÁL

Inzercia

590

Amsterdam Londýn Miláno Paríž Rím od z Bratislavy do 14 destinácií

e m j a t e Li si po E P Ó R EU

nb70.indd 13

Jednosmerne, bez letiskových poplatkov. Tarifa je limitovaná počtom miest.

Vysoká škola vás nelákala? - Lákala. Chcel som skúsiť dramaturgiu, alebo herectvo na VŠMU. Akosi som však nestihol skúšky. Mame som povedal, že som ich nespravil. Tento rok však končím hudobnú pedagogiku na fakulte v Banskej Bystrici. Musel som si to opäť odpykať. Budete učiť? - Pred rokom som založil súkromnú základnú umeleckú školu pre deti zo sociálne slabých rodín. Fungujeme popri rómskom gymnáziu vo Zvolene. Máme 55 detí a medzi nimi aj niekoľko talentov. Otvorili sme hudobný a tanečný odbor. Chcel by som vytvoriť aj pobočku v Čiernom Balogu. Máte výhodu, že situáciu poznáte na vlastnej koži, mám pravdu? - Mnohí ľudia si u nás z rómskej problematiky urobili dobrý biznis a na Rómoch zarábajú. Česť výnimkám. Základ je, aby deti chodili do školy a ich rodičia boli za ich dochádzku zodpovední. Poznám, čo to znamená robiť v treťom sektore, pochádzam z osady, viem, čo je nutné urobiť, aby sme mohli dať šancu deťom, ktoré vyčnievajú z radu. V globále je to čierna diera. Riešenie rómskej otázky je nekonečný príbeh. Deklaruje ho vláda, samosprávy a mestá, ale väčšinou len na papieri. Keď príde na lámanie chleba,

20.3.2007 16:39:26

14 REPORTÁŽ Svätenie jedla v Jakubanoch znamená koniec pôstu a začiatok hodovania.

Uplakané sviatky V Jakubanoch pri Starej Ľubovni na Veľký piatok gréckokatolícki veriaci ukladajú do fiktívneho hrobu „plaščenicu“ (plátený obraz Krista Pána zveseného z kríža). Ženy a muži prichádzajú v čiernom odeve. Srdce zvona na veži je zviazané. Miesto neho ohlasujú ukrižovanie Krista rapkáče. Kňazovi nesúcemu „plaščenicu“ nad hlavou kladú jakubianske ženy pod nohy „portky“ (doma na krosnách tkané červené plachty s bielym vzorom). „Keď putoval Pán Ježiš do Jeruzalema, ľudia mu hádzali pod nohy plášte a ratolesti,“ vysvetľoval mi kostolník symboliku „portiek“. Počas obradu nejedna babička uroní slzy vďaka silnému duchovnému zážitku. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista si v Jakubanoch pripomínajú bohoslužbou v nedeľu o tretej nad ránom. Ženy opäť prinesú „portky“. „Plačšenicu“ pripíname na oltár, kde zostane štyridsať dní, až po sviatok Nanebovstúpenia Ježiša Krista.

Škoda je zasypaných studní...

Dátum pre všetkých eľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, oslavou vzkriesenia Ježiša Krista, jeho zmŕtvychvstania. Pre židov je toto obdobie pamiatkou vyslobodenia izraelitov z egyptského otroctva.

Jarné oslavy sa stali doslova dátumom pre všetkých. Prvé hrejivé slnečné lúče a príchod teplého obdobia si v Európe a širokom okolí nejakým spôsobom ľudia upravili do sviatočnej podoby. Tieto sviatky sa u nás prekrývajú s rôznymi pohanskými oslavami príchodu jari. Ľudové tradície pochádzajú z predkresťanských dôb. Staršie zvyky a obyčaje obohatili novšie, kresťanské oslavy. Žijeme v konzumnej spoločnosti. Tento fakt ovplyvnil aj náboženské sviatky. Pripraviť sa na sviatky znamená nakupovať. Našťastie zaujímavé tradície sa na niektorých miestach zachovali podnes.

nb70.indd 14

Posledný úsek pred obcou sa ženú jazdci tryskom.

20.3.2007 16:39:36

REPORTÁŽ 15 Najmä dievčatká ronia slzy, keď ich rozbehnutí chlapci kúpu v ľadovej vode.

Tryskom do dediny

Veľká noc je často jedinou príležitosťou na „vyvetranie“ krojov. V tomto čase sú otvorené aj prostredné cárske dvere na ikonostase,“ hovorí kostolník. Veľkonočné, nedeľné posvätenie jedla ukončuje pôstne dni. Farár pred kostolom pokropí košíky naplnené dobrotami. Ľudia si ich odnášajú domov naplnení vnútorným uspokojením. Zaujímavým zážitkom je aj pondelňajšia panychída na cintoríne, čítanie evanjelia na štyri svetové strany a posvätenie nových hrobov. Aj tu tečú veľkonočné slzy za príbuzných, ktorí sa pobrali na večnosť. Predstava vzkriesenia dáva nádej... Je hlavnou oporou viery v Ježiša Krista. „Škoda, že už nie sú v obci studne ako voľakedy... To bývala oblievačka! Aj ženy a dievčatá sme vtedy mali zdravšie. Dnes sa skoro v každej chalupe vyhovárajú na prechladnutie a ktovie aké choroby,“ spomína na Veľkonočné pondelky dedo z Jakubian. V Jakubanoch sa takmer vôbec nešibe. „Vedro? To si požičiame priamo v chalupe, do ktorej ideme polievať,“ povedal mi sotva sedemročný chlapec. Oblievačku tiež občas sprevádza plač.

Na čele sprievodu v poľských Pietrowiciach Wielkych sa vezie kňaz. Byť tu správcom farnosti znamená aj potrebu vedieť jazdiť.

„Svieža“ voda ako oslava vzkriesenia... Kto by sa po nej neprebral?

nb70.indd 15

Veľká sláva Veľkonočného pondelka v poľských Pietrowiciach Wielkych každoročne do obce na hraniciach z Českom priláka tisíce ľudí a niekoľko koní... Trojkilometrová púť na koňoch od farského kostola k drevenému kostolíku Svätého kríža je miestnym unikátom. Konská procesia tu patrí k sviatkom

jari od nepamäti. Nikto presne nevie, odkiaľ táto zriedkavá obyčaj pochádza. Pravdepodobne je to pozostatok niekdajších náboženských obradov. Dodnes prežíva medzi lužickými Slovanmi, v Bavorsku a v niektorých ďalších poľských diecézach. Niektorí miestni sedliaci držia kone už iba pre to, aby sa mali čím popýšiť počas Veľkonočného pondelka. Pri bohoslužbe v drevenom kostolíku gazdovia prosia Boha, aby požehnal budúcu úrodu a ochránil ich od všetkého zlého. Zvuk zvonov potom vyzýva jazdcov, aby sa posadili do sediel a obišli polia a hranice farnosti. Na konci púte mládenci ženú kone tryskom do dediny, čo im sily stačia. Odmenou za účasť im je poďakovanie a stuha od kňaza. Písomné zmienky potvrdzujú, že konské procesie sa konali už za Karola Veľkého. Do Sliezska priviezli túto tradíciu nemeckí osadníci, ktorí sem prichádzali od dvanásteho storočia. DAGMAR CANISOVÁ FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA + 7 DNÍ

20.3.2007 16:40:01

16 2PERCENTÁ Podporte svojou daňou OZ Proti prúdu a ľudí v zlej sociálnej situácii

Darujte nám 2 %! len na vás, či 2 %, ktoré musíte povinne z vašich daní odviesť, pôjdu do štátneho rozpočtu a nikdy sa nedozviete, na čo boli použité, alebo nimi prispejete priamo na dobrú vec. Podporte projekt Nota bene a pomôžte ľuďom bez domova. Aby neumierali na uliciach, ale opäť uchopili život do svojich rúk.

Projekt Nota bene realizujeme od roku 2001. Časopis začínal v Bratislave s nákladom 5000 kusov, v súčasosti sa predáva v dvadsiatich mestách na Slovensku v náklade vyše 40 000 kusov mesačne. Nota bene však nesleduje komerčné čísla. Prostredníctvom predaja časopisu si ľudia bez strechy nad hlavou a akejkoľvek nádeje môžu pomôcť. Zarobiť trochu peňazí na prežitie, zaplatenie ubytovania, obnoviť si po dlhodobom pobyte na ulici pracovné návyky, začať si vážiť samých seba, zaradiť sa späť do „normálneho“ života. Nota bene je pre ľudí bez domova jedna z mála šancí, ako zmeniť svoj život. Pomáha im získať sebaúctu, rozvíja ich pracovné,

Ako darovať 2 % Naše údaje: Názov prijímateľa: OZ Proti prúdu Sídlo: Karpatská 10, 811 05 Bratislava Právna forma: Občianske združenie IČO: 360 68 781 Ak ste zamestnanec: Termín: do 30. apríla 2007 1. Stiahnite si na www.notabene.sk tlačivo – Potvrdenie o zaplatení dane a nechajte si ho potvrdiť od zamestnávateľa. Z tohto potvrdenia zistíte dátum zaplatenia dane a vypočítate si 2 % z vašej zaplatenej dane, ktoré môžete v prospech prijímateľa poukázať. Táto suma musí byť minimálne 100 Sk. 2. Stiahnite si na www.notabene.sk tlačivo

nb70.indd 16

komunikačné a sociálne zručnosti. Systém, v ktorom dostanú prvé tri časopisy zdarma a ďalšie si kupujú za 15 korún a predávajú za 30 korún, ich vedie k plánovaniu. Musia si odkladať peniaze a myslieť na budúcnosť.

Nielen dobré čítanie, ale aj dobrý dôvod. Darujte nám vaše 2 %. Pomôžete nám vrátiť sebaúctu a nádej ľuďom bez domova, ktorí stratili všetko. Predaj časopisu Nota bene je len jednou oblasťou sociálnej práce s ľuďmi bez domova. Poskytujeme im aj sociálne a právne poradenstvo, dávame možnosť zúčastňovať sa na vzdelávacích a rekvalifikačných kurzoch, hrávame s nimi futbal a zúčastňujeme sa na majstrovstvách sveta bezdomovcov, organizujeme pre nich kluby, besedy, výlety, umožňujeme im bezplatný prístup k počítaču, internetu a telefónu pri hľadaní pracovných ponúk, hráme divadlo, preplácame im lieky a náklady na zdravotnú starostlivosť. Na pomoc bezdomovcom, ktorí nie sú v kontakte s inštitúciami a sú v akútnom

– Vyhlásenie o poskytnutí 2 % z dane, v ktorom sme už vyplnili potrebné údaje OZ Proti prúdu ako príjemcu. Vyplňte zvyšné údaje vyhlásenia podľa pokynov v poučení na zadnej strane vyhlásenia. 3. Obe tlačivá pošlite do 30. apríla 2007 na daňový úrad podľa miesta svojho bydliska. Ak ste fyzická osoba – živnostník: Termín: do 31. marca 2007 2 % nám môžete poukázať, ak nemáte nedoplatok na dani za predchádzajúce obdobie a daň je minimálne 5000 Sk (teda 2 % sú minimálne 100 Sk). Formulár daňového priznania pre fyzické osoby, ktorý máte k dispozícii na nasledujúcom liste časopisu, obsahuje kolonky na poukázanie 2 % z dane. Vyplnené daňové priznanie doručte najneskôr do 31. marca 2007 svojmu daňovému úradu a v termíne zaplaťte aj daň z príjmov.

ohrození života a zdravia, vykonávame mobilný streetwork. Okrem toho sa snažíme posunúť situáciu ohľadne služieb pre ľudí bez domova dopredu, aby mali ľudia v kríze vôbec nejaké možnosti získať pomoc a dostať sa z ulice. Aj vďaka našej iniciatíve vznikla napríklad prvá nízkoprahová nocľaháreň v Bratislave. Príjem z predaja časopisu Nota bene pokryje približne 70 % výdavkov na projekt Nota bene. Realizovať naše aktivity môžeme len s vašou podporou. Práve vaše 2 % môžu zachrániť život a vrátiť človeka, ktorý prišiel o všetko, späť do „normálneho“ sveta. Vopred vám ďakujeme za pomoc a podporu. OBČIANSKE ZDRUŽENIE PROTI PRÚDU Dobrú vec urobíte, aj ak podporíte distribučnú pobočku Nota bene v Nitre. Tu sú potrebné údaje: Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra. Právna forma: Účelové zariadenie cirkvi. Identifikačné číslo prijímateľa – IČO: 35602406 Na podporu Diecéznej charity v Nitre nemôžete použiť tlačivo vložené na nasledujúcich stranách – v ňom sú predvyplnené údaje OZ Proti prúdu. Nevyplnené tlačivo získate na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Ak ste právnická osoba: 2 % nám môžete poukázať, ak je vaša daň minimálne 12 500 Sk (teda 2 % sú minimálne 250 Sk). Formulár daňového priznania pre právnické osoby obsahuje kolonky na poukázanie 2 % z dane. Vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na jeho podanie, vášmu daňovému úradu a v termíne aj zaplaťte daň z príjmov. Ak ste si vybrali viac ako troch prijímateľov 2 %, vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu a uveďte tam potrebné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať. Upozornenie pre fyzické a právnické osoby: Naše číslo účtu nepotrebujete ani ho nikde neuvádzate – peniaze na účty prijímateľov neprevádzate vy, ale daňové úrady.

20.3.2007 16:40:41

VYHLÁSENIE o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

Rok : 2006 Uvádza sa zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň

I. ÚDAJE O DAŇOVNÍKOVI Priezvisko 01

Meno 02

Adresa trvalého pobytu Ulica a číslo 04 PSČ 05 Štát 07 Číslo telefónu 08

Rodné číslo (U cudzích št. príslušníkov dátum narodenia.) 03

Názov obce 06

Suma do výšky 2 % zaplatenej dane 09 Zaplatená daň, z ktorej sa vypočíta suma do výšky 2 % zaplatenej dane 10 Suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z r. 09 (min. 100 Sk) Na r. 09 sa uvádza daňová povinnosť daňovníka, znížená o daňový bonus, vypočítaná v roku (nie daň na úhradu), v ktorom sa podáva toto vyhlásenie; uvádza sa riadok 03 z potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je súčasťou tohto vyhlásenia. Na r. 10 sa uvádza suma zaokrúhlená na celé koruny nadol, pričom táto suma nesmie byť nižšia ako 100 Sk.

Dátum zaplatenia dane 11 Z riadku 06 potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je súčasťou vyhlásenia. V prípade daňového preplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň sa uvedie dátum 31. marec zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa toto vyhlásenie podáva.

II. ÚDAJE O PRIJÍMATEĽOVI Obchodné meno alebo názov 12 OZ Proti prúdu Sídlo 13 Karpatská 10, 811 01 Bratislava Právna forma 14 Občianske združenie

Identifikačné číslo prijímateľa (IČO) 15 3 6 0 6 8 7 8 1

Vyhlasujem, že uvedené údaje v tomto vyhlásení sú pravdivé.

V................................................ dňa...................................

nb70.indd 17

....................................................... Podpis daňovníka

20.3.2007 16:40:43

Poučenie na vyplnenie vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)

1. Do kolónky „Rok“ sa uvedie zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, teda za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“) vykonal daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Napr. ak sa v roku 2007 platí daň za zdaňovacie obdobie roku 2006, uvedie sa rok 2006. 2. Daňovník je po zaplatení dane z príjmov fyzických osôb oprávnený, podľa § 50 zákona o dani z príjmov, predložiť svojmu miestne príslušnému správcovi dane v prípade, ak tomuto daňovníkovi zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma do výšky 2 % zaplatenej dane sa má poukázať ním určenej právnickej osobe. 3. Zoznam prijímateľov, ktorým sa môže podiel do výšky 2 % zaplatenej dane poukázať, zverejňuje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi túto sumu poukázať. 4. Daňovník vo vyhlásení môže určiť len jednu právnickú osobu (prijímateľa). 5. Daňovník, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) v súlade so zákonom o dani z príjmov predloží svojmu miestne príslušnému správcovi dane vyhlásenie do 30. apríla roku, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Prílohou vyhlásenia je aj potvrdenie od zamestnávateľa o tom, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola zaplatená. To znamená, že do termínu podania vyhlásenia bol zrazený (zaplatený) aj prípadný daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania - daňovník, ktorý sa rozhodne predložiť vyhlásenie podľa § 50 zákona o dani z príjmov, nemôže mať daňový nedoplatok z príjmov fyzickej osoby. Ak mal daňovník z ročného zúčtovania preddavkov na daň daňový preplatok, v riadku 11 sa uvedie dátum 31. marec zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva toto vyhlásenie. 6. Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane určenému prijímateľovi nemožno dodatočne upravovať ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť bola iná. Ak v takom prípade daňovníkovi vznikne daňový preplatok z príjmov fyzických osôb, tento sa zníži o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou do výšky 2 % z upravenej daňovej povinnosti.

nb70.indd 18

20.3.2007 16:40:45

Príloha č. 2

POTVRDENIE O ZAPLATENÍ DANE Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

Za rok 2006

Meno a priezvisko daňovníka: .................................................................... Rodné číslo1): ....................................

Adresa trvalého pobytu: ............................................................................... PSČ: .................................. (v Sk) 01

Daň – podľa § 15 zákona (z r. 04 ročného zúčtovania preddavkov na daň)

Nárok na daňový bonus

(z r. 05 ročného zúčtovania preddavkov na daň)

Daň znížená o daňový bonus (r. 01 – r. 02 ) > 0

Daň na úhradu - nedoplatok dane

Preplatok dane – rozdiel v prospech zamestnanca

(z r. 10 ročného zúčtovania preddavkov na daň) (z r. 11 ročného zúčtovania preddavkov na daň)

(+) (-)

Nedoplatok (z r. 04) - zrazený (zamestnancom zaplatený) v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby v úhrnnej sume

Dňa:

Údaje o zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, ktorý toto potvrdenie vydáva („zamestnávateľ“):

DIČ :

.............................................................

Meno a adresa : ..............................................................................................................................

Miestne príslušný správca dane: ...............................................................................................................

Potvrdzujeme týmto, že údaje uvedené v tabuľke potvrdenia sú pravdivé.

...........................................

.........................

Potvrdenie vypracoval (a)

Dňa

........................................ Podpis a odtlačok pečiatky zamestnávateľa 1)

nb70.indd 19

U cudzích štátnych príslušníkov sa uvádza dátum narodenia.

20.3.2007 16:40:46

nb70.indd 20

20.3.2007 16:40:48

INZERCIA 21 AJ

AJ Y! ED ÁTK PR SPL NA

Revolučná angličtina a nemčina!

Pre tých, čo nemajú čas sa učiť. Bez bifľovania a gramatiky. Pre začiatočníkov, večných začiatočníkov i pokročilých bez rozdielu veku. Spozornite! Ako to, že vôbec hovoríte? Premýšľali ste o tom niekedy? Všetci sme sa v škole učili cudzí jazyk, ale 95 % z nás ho neovláda. A ešte si myslíme, že sme hlúpi na jazyky. Nie sme hlúpi! Pretože keby sme boli, nenaučili by sme sa ani materinský jazyk. Dokonca i mentálne retardovaní jedinci sa naučia hovoriť. Naučiť sa prvý (materinský) jazyk je najťažšie zo všetkých jazykov.

Ako sa ho teda naučíte? Trojročné dieťa asi 13 000 hodín zo svojho života prespalo, a ďalších 13 000 hodín na neho pôsobilo jazykové (zvukové) okolie. Najskôr začalo chápať, potom hovoriť a nakoniec čítať a písať. Trojročné dieťa už veľa rozumie a tiež samo hovorí, aj keď ešte nie „na úrovni“. Rovnako dobre, aj keď pomalšie, to zvládnu retardované deti. Ďalší jazyk ovládajú iba deti z viacjazyčného prostredia. Vo Švajčiarsku a krajinách Beneluxu je niekoľko rozdielnych úradných jazykov a ľudia ich ovládajú. Myslíte si, že títo ľudia sú múdrejší ako my? Nie, to určite nie sú. Len od detstva žijú vo viacjazyčnom prostredí.

A teraz príde to najzaujímavejšie I keď tomu asi nebudete veriť, aj vy dospelí sa môžete naučiť ďalší jazyk rovnakým spôsobom, ako kedysi svoj materinský. Spoluautori TAXUS Learning® spojili postup malých detí s modernými poznatkami o mozgu. Využili aj to, že vy už viete čítať, a teda dokážete zapojiť obidve mozgové pologule súčasne: počúvaním originálnej angličtiny či nemčiny a čítaním doslovných prekladov. Doslovné preklady sú z hľadiska slovenčiny nesprávne, ale pre pochopenie jazykov správne. Ak by ste použili slovenský slovosled, cudzinec by vám nerozumel, aj keby ste jednotlivé slová vyslovovali správne. Takto sa naučíte myslieť v cudzej reči a získate tiež dobrú výslovnosť. Zlý prízvuk majú ľudia hlavne preto, že daný jazyk nemajú dostatočne dlho „napočúvaný“.

nb70.indd 21

TAXUS Learning® funguje všetkým typom ľudí. Záruka kvality na CD 5 rokov!

Teóriu a gramatiku nepreberáte! Tú pochopíte z doslovných prekladov. Napokon gramatiku už aj deti používajú, ale až v škole zistia že vôbec existuje. Ani slovíčka sa nebudete učiť a pri tom získate slovnú zásobu viac ako 4 000 slov!TAXUS Learning® je vybavený pozitívnymi podprahovými nahrávkami na všetkých CD. Okrem toho obsahuje aj 3 červené, ktoré vám vytvoria tiché jazykové prostredie, a knihu s 270 obrázkami s podrobným opisom. Štrnásť hodín hovoreného slova obsahuje 7 960 viet.

Postup ako u detí Najskôr počúvať a pochopiť, potom hovoriť a nakoniec čítať a písať. Každý iný postup je neprirodzený. Najskôr si „vedome“ prejdete lekciu na modrom audio CD. Potom si tú istú lekciu púšťate na červenom CD opakovane veľmi potichu, na samom prahu počuteľnosti. Musí to byť tak potichu, že vás to nijak neruší. Môžete sa pri tom pozerať na televíziu, pracovať, zabávať sa, šoférovať, športovať, atď…Váš mozog sa tým bude podvedome zaoberať a vy sa učíte bez toho, aby ste mali tie nepríjemné pocity, že sa musíte učiť. Navyše, toto môže „bežať“ niekoľko hodín denne u vás doma a celá rodina má tak vytvorené anglické či nemecké

prostredie. Nemusíte sa kvôli tomu odsťahovať do cudziny. Toto je ideálny postup pre tých ľudí, ktorí nemajú čas na intenzívne „vedomé“ učenie sa. Čo je vlastne väčšina z nás!

Inak ako v škole Ak sa vám zdá niečo nadsadené, potom vedzte, že iba naše „racionálne“ školstvo v nás vypestovalo poznanie, že cudzie jazyky sú ťažké. Systém výučby v škole je namáhavý, pretože tam musíte ihneď nahlas čítať, písať a bifľovať sa slovíčka. To je priam rakovinou pre naše znalosti jazykov. Prečo? Z dvoch dôvodov. Vráťme sa k deťom. Ktorý rodič hovorí k svojim deťom jednotlivými slovami? Navyše samotné slovo znie úplne inak, ako zapojené do celých viet. Metódy TAXUS Learning® stoja 7 500 Sk, alebo dobierkou 7 620 Sk (odchádza v deň objednania) a máte ich natrvalo a navyše pre celú rodinu. Na porovnanie, jedna hodina konverzácie s lektorom stojí približne 400 Sk. Návratnosť TAXUS Learning® je asi 19 takýchto hodín. Máte málo času na učenie a chcete spoznať zlepšenú cestu učenia sa detí? Potom kontaktujte: TAXUS International, s.r.o. Letecká 22, 831 03 Bratislava, 02/44 37 37 88, 0905 526 824, 0910 785 605, e-mail: taxus@taxus.sk, www.taxus.sk

20.3.2007 16:40:48

22 ZVIERACIA KAZAJKA

Na Morave majú jediný hospodársky chov krokodílov

Josef Čep s jedným zo svojich miláčikov.

Zubaté starosti ovajú ich vlastne z núdze. Agrodružstvo Jevišovice nevedelo, čo so zvieratami, ktoré nedorástli do jatočnej váhy a boli teda nepredajné. Kafiléria berie za kus osem korún. Okrem toho družstvo kúri bioplynom zo živočíšneho odpadu a má prebytok tepla. Riešenie? Krokodíly!

dôvodov: na hospodárske využitie, teda na predaj mäsa a kože. Na to si však ešte bude musieť počkať, a nielen preto, že do jatočnej veľkosti dorastú terajšie „mrňavé“ krokodíly až o pár rokov. Pravidlá Európskej únie zatiaľ nedovoľujú krokodíly porážať. „V Bruseli sa však pripravuje nová legislatíva a predpokladáme, že kým budú mať naše krokodíly dva a pol metra, bude táto otázka už vyriešená,“ pokojne vysvetľuje zootechnik Josef Čep, ktorý má krokodíly na starosti.

V juhomoravskej dedinke Velký Karlov momentálne slúži rozľahlý areál tamojšieho bývalého družstva len krokodílom. „Rochnia“ tu v betónových bazénoch v halách obkolesených červenobielou, desať centimetrov širokou páskou – vtipné opatrenie štátnej veterinárnej správy proti prenosu vtáčej chrípky. Už na jeseň by sa mali sťahovať do novopostavenej haly. Jevišovické Agrodružstvo tu totiž buduje agroturistickú atrakciu, kde ľudia budú môcť okrem iného vidieť aj krokodíly. Samozrejme, nebudú iba na očumovanie. Družstvo ich chová z čisto pragmatických

Budú kabelky?

nb70.indd 22

Prvú skupinu, štyridsaťsedem krokodílov, ktoré majú teraz asi jeden a pol metra a vážia približne desať kíl, doviezli na Moravu pred dva a pol rokom z Francúzska, z farmy v Pierrelatte v Provencii. Francúzska farma získala ich predkov z juhoafrického Durbanu. Okrem Pierrelatte a Velkého Karlova sa krokodíly nikde inde v Európe nechovajú. V Pierrelatte majú tridsať samíc a asi tristo samcov, niektoré sú dlhé až šesť metrov a vážia asi tonu. Pôvodne ich chceli chovať na mäso a kožu, kvôli odporu

verejnosti sa však z farmy stala turistická atrakcia. Pred tromi týždňami dorazila do

Z príjemnej letargie ich vytrhne len žrádlo a sprcha.

20.3.2007 16:40:55

ZVIERACIA KAZAJKA 23

Bude z nich biznis, alebo len atrakcia? Karlova ďalšia „zásielka“ krokodílov: dvesto mláďat z Thajska. Okrem týchto „svojich“ maznáčikov má družstvo ďalších päť kúskov, a poriadne veľkých: štyroch aligátorov a jedného krokodíla nílskeho, ktoré patria súkromnému chovateľovi, ale momentálne sa o ne nemôže postarať. Tieto vážia okolo metráku a sú dlhé aj tri metre. „Plánujeme tu držať 700 – 800 krokodílov. Budeme z nich vyberať najlepšie kusy na chov, chceme ich tu totiž aj rozmnožovať tak, aby sme neboli závislí na nákupe zvierat zvonku,“ hovorí Josef Čep. „Ak Európska únia schváli krokodíla nílskeho ako hospodárske zviera, budeme ich vo veku 4 – 5 rokov porážať a vyrábať z nich jatočné produkty.“ Mlyny Európskej únie však melú pomaly a stále nie je jasné, či bude krokodíl uznaný za jatočné zviera. Agrodružstvo Jevišovice je v súčasnosti jediným miestom v únii, kde chovajú krokodíly na hospodárske účely. „Vieme však o zámeroch podnikateľov v Poľsku a v Pobaltí, ktorí plánujú krokodílie farmy, takže tlak na zmenu legislatívy nevychádza len od nás,“ konštatuje Josef Čep. „Nie je dôvod nechovať krokodíly, ak máte dostatok tepla a živočíšnych produktov na ich kŕmenie.

V zajatí sa krokodílom darí dobre, rozmnožujú sa bez problémov.

Krokodíl je vďačné, nenáročné zviera. V Ázii, Austrálii a Afrike ich chovajú na hospodárske účely na obrovských farmách, kde je niekoľko desiatok tisíc kusov. Každý vie, že z krokodíla sa dá zaujímavo zužitkovať koža, veľmi dobrým artiklom je aj mäso – do Európy sa zatiaľ len dováža, väčšinou z Južnej Afriky a v dobrých reštauráciách na západ od nás je bežnou súčasťou jedálneho lístka.“

Europatálie A čo s krokodílmi, ak únia napokon ich chov na hospodárske účely nepovolí? „Na túto alternatívu ani nemyslíme,“ tvrdí Josef Čep. „Ak sa mohol ako jatočné zviera povoliť pštros a bizón, nie je dôvod, aby nepovolili krokodíla nílskeho.“ Ak by únia predsa rozhodla inak, má družstvo pripravené riešenia. Pravdepodobne vývoz mimo úniu. To sa však z hľadiska biznisu až tak neoplatí. Krokodíl nílsky ako ohrozený živočíšny druh spadá pod ochranu CITES. Paradoxne – vo svojom prirodzenom prostredí je ohrozený,

nb70.indd 23

ale na farmách sa mu výborne darí a bez problémov sa rozmnožuje. To zohľadňuje aj Washingtonský dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi, podľa ktorého sa na zvieratá odchovávané už niekoľko generácií na farmách nevzťahuje taká prísna ochrana ako na voľne žijúce ohrozené živočíchy. Toľko oficiálne papiere. A čo dobrovoľní ekologickí aktivisti? „Ich pripomienky podstatne predĺžili schvaľovanie nášho plánu agroturistického areálu,“ priznáva Josef Čep. „Časť ochranárov má skutočný záujem o zvieratká, prišli sa k nám pozrieť a zaujímali sa, či budú mať krokodíly dobré podmienky pre život. Druhú časť volám „ekoteroristi“. Tí sa vyše roka snažili zabrániť nášmu chovu. Nerozumiem tomu, že niekoho viac trápi zabíjanie

studenokrvných krokodílov ako zabíjanie teplokrvných zvierat – teliat, kozliat, jahniat.“

Sprchu milujú Malé krokodíly, ktoré priviezli pred tromi týždňami, sú zatiaľ ubytované v „karanténe“ v betónových bazénoch v bývalej jedálni družstva. Trikrát týždenne dostávajú kúsky kurčiat a rýb a šklbú sa o ne. Zatiaľ vyzerajú milo a neškodne. Zuby však už majú a dokážu nimi aj hrýzť, preto ich Josef Čep chytá opatrne. Keď trochu vyrastú, stačí ich kŕmiť dvakrát týždenne a krokodíl, ktorý má vyše dvoch metrov, papá raz za týždeň. Samozrejme, potrebuje obrie dávky. Raz – dva prehltne celé kurča. Ak práve nežerie, vyvaľuje sa vo vode do vyvýšenej, suchej časti bazéna. Zo všetkého najradšej však majú krokodíly z Velkého Karlova sprchu. Zbožňujú prúdy vody, keď im personál vymieňa vodu a oplachuje bazény. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

20.3.2007 16:41:18

24 PRÍBEH Starú motorku Jozef predsa len nakopol. A za pár sekúnd to napálil do odbáčajúceho auta. „Za chybu kruto pyká.“

preveziem len tu, po dedine. Na druhý deň, v sobotu trinásteho, mi v podvečer hovorí: Kým pripravíš večeru, s Valikou sa skúsime povoziť na mašine. O chvíľu sme naspäť. A ja dodnes čakám, kedy tá chvíľa príde,“ utiera si slzy pri pohľade na bezvládne telo mladého „motorkára“ Danielka. Od začiatku mala zlé tušenie, cez okno sledovala, ako im tá haraburda nie a nie na ulici naskočiť. „Roztláčali ju a keď aj na sekundu motor nabehol, v sekunde zhasol. Napokon sa im to pri kostole podarilo.“ Večera už dávno vychladla, keď okolo deviatej zazvonil telefón. „Jožko havaroval, ale neboj sa, žije, hovorila som s ním, keď ho nakladali do sanitky,“ dostala od známej prvú správu o tragédii trojnásobná mama. Nasadla na bicykel a cesta za synom jej ubiehala ako večnosť. Keď na hlavnej zbadala kolónu áut, v ušiach hučali sirény sanitky, od desu ani nedýchala. Pamätá si, ako klopala na záchranárske auto, že je jeho mama, ale: „Boli struční, vraj nijaké zdržovanie, každá minúta je dôležitá, musia čo najrýchlejšie do špitálu.“

Bude dobre...

Ako sa s niečím takým zmieriť?

Čakanie D aniela verí, že zajtra sa všetko zmení. Že jej syn sa preberie z kómy. Po desiatich mesiacoch...

„Hovorila som mu, že prídete, že bude mať návštevu, no a aha, ako naschvál! Spí ako o polnoci, Jožko, Jožino, preber sa,“ zobúdza svojho devätnásťročného syna Daniela Ľahká. Jožko však neposlúchne, trochu síce mykne vykrútenou rukou a posunie ju možno o dva centimetre nižšie, ale nič viac. Oko neotvorí. To ľavé, lebo pravé má zavreté od mája minulého roka. Vtedy sa pani Danke doslova zrútil svet. Zo dňa na deň odišla zo zamestnania, netušila že roboty šičky sa vzdala nenávratne. „Vlastne som vtedy nad tým ani

nb70.indd 24

neuvažovala, nepripúšťala som si, že osud sa tak kruto otočí. Hoci havária vyzerala hrôzostrašne, prvé dni som ďakovala Bohu, že to nedopadlo až tak tragicky. Bohužiaľ, asi som si priskoro vydýchla,“ s ľútosťou v hlase povie štyridsaťročná žena, mama dvadsaťjedenročnej Danky, o dva roky mladšieho Jozefa a najmladšieho, piataka Milanka.

Haraburda Vlani, v piatok dvanásteho mája, prišiel prostredný Jožko domov, do Oslian pri Prievidzi, s novou motorkou. „No, novou, strašná haraburda to bola! Ani doklady o technickom stave, tobôž nie ešpézetka. Jožino však strašne sníval o motorke, mohla som ho odhovárať, koľko som chcela. Upokojoval ma: Mami, však sa na nej občas

Pri prevoze do bojnickej nemocnice mladý chlapec upadol do kómy. Diagnostikovaná prasknutá lebka síce ustráchanú mamu vyľakala ešte viac, no lekári jej vliali nádej: Bude v poriadku, preberie sa. „Horšie na tom v tom momente bola Jožkova kamarátka Valika, hrozilo jej ochrnutie. Jasné, že som sa bála aj o ňu, mala som absolútny zmätok v hlave.“ Smutné prognózy sa u Valiky, našťastie, nepotvrdili. Hoci jej ostane doživotná jazva pri ľavom oku a v nohách má ešte šrauby, ktoré bolia, dvadsaťsedemročná mladá žena od januára nastúpila znovu do práce. „A deň čo deň príde z roboty rovno k nám. Na chvíľu ma vystrieda pri Jožkovi, pomôže mi s prácami okolo domu a porozprávame sa. Veď počas dňa sa nemám s kým. Jozef mi už desiaty mesiac neodpovedá,“ pohladká po hlave milovaného syna. Po piatich dňoch od úrazu otvoril Jožko v nemocnici oči. Tešil sa, že vidí mamu a ona bola najšťastnejšou na svete. „Poznal ma, dokonca si pamätal aj motorku. Bol však strašne slabý, musela som ho kŕmiť, ale základ bol, že kóma bola minulosťou. Z ARO ho dokonca preložili na traumatológiu, večer som sa s ním rozlúčila: Jožko vyspi sa, zajtra prídem zas. A keď som sa tam v sobotu zjavila, chlapec bol späť na ARO. Dostal vysoké horúčky a v nedeľu, po troch dňoch bdenia, upadol znova do kómy. Neviem, čo sa stalo a prečo, vyšetrenie objavilo opuch mozgu a ešte večer ho museli previezť z Bojníc na operáciu do Žiliny. Odtiaľ ho vrátili do Bojníc a ja som každý deň v autobuse dúfala, že dnes ma už syn privíta pri vedomí. Márne, primár ma postavil pred hotovú vec: Pani Ľahká, váš syn už takto ostane. Pozrela som nechápavo naňho a prestala vnímať

20.3.2007 16:41:44

PRÍBEH 25 Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o konkrétnych ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh pani Daniely a jej syna Jozefa oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť im. OZ Medzi nami garantuje, že všetky financie budú využité na zlepšenie životnej situácie – predovšetkým na vyplatenie dlhov vodného a stočného a plynu a na nákup zdravotníckych pomôcok. Číslo účtu, kam môžete posielať váš príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Jozef. Tel. kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme.

všetko okolo seba. Ako takto? Veď je to živá mŕtvola? Ako sa s niečím takým zmieriť?“

Kyslá kapusta a hundranie Tri mesiace pendlovala medzi Oslanmi a bojnickou nemocnicou. Syna presťahovali na oddelenie pre dlhodobo chorých a keď si Danka zrátala dva a dva, žiadala lekárov o prepustenie chlapca do domácej starostlivosti. „Dcéra je vydatá, má svoju rodinu, ale je tu ešte Miňo, má len jedenásť, nezaslúži si, aby jeho mama bola celé poobedie pri chorom bratovi. A napokon, precestovala som deväťtisíc, rozpadlo sa mi manželstvo, situácia začala byť neúnosná. Rozum mi hovoril jasne: Jožkovi bude lepšie doma, zvládneš sa oňho postarať.“ Ôsmeho augusta priviezli „neprebudeného“ Giuseppeho, ako ho občas familiárne mama osloví, domov. V obývačke ho už čakala novučičká posteľ. Bohužiaľ, polohovacia. S antidekubitným matracom... Pani Ľahkej sa zmenil rebríček hodnôt. Naposledy sa tešila, keď jej schválili príspevok na invalidný vozík pre imobilného syna. Razí sympatickú teóriu – nijaká izolácia. Jozef potrebuje čerstvý vzduch. „Teším sa, že je jar a pobyt vonku zintenzívnime. Neznamená to, že som zmierená s realitou. Stále čakám, že možno už zajtra sa môj syn preberie z bezvedomia a všetko sa na dobré obráti, však Jožko?“ hlasnejšie povie smerom k stále spiacemu synovi. Režim dňa je prispôsobený jemu. Od augusta Daniela neprespala noc na jeden dúšok. Každé dve - tri hodiny jej zvoní budík. Chlapca treba pretočiť, vypolohovať, dekubity sa im, našťastie, vyhýbajú. A ráno, len čo Miňo odíde do školy, nastúpi pravidelný rituál. Ranná hygiena, kŕmenie, cvičenie. Ktoré bolí, ale prináša ovocie.

nb70.indd 25

Plus večné rozprávanie. „Človek v kóme môže počuť a ja som presvedčená, že Jožko ma počuje. Je to síce akoby ste boli pod vodou, čiže zvuky sú tlmenejšie, preto rozprávam hlasnejšie, vlastne kričím, len nech ma, preboha začuje.“ Pokroky v domácej starostlivosti sú vraj neskutočné. „Keď ho priviezli v auguste a to, čo je teraz, – sto a jeden! Keď zakričím otvor ústa – otvorí ich, vie, že bude kŕmenie. A učím ho, aby zaťal zuby, keď nechce jesť. Rozozná aj chute, napriek tomu, že väčšinou má všetko zmixované. Minule som mu dala na kašu rozdrvenú kyslú kapustu. Mali ste vidieť akú grimasu vystrúhal! Dokáže aj zdvihnúť ruku, prudšie hýbe nohami. A keď chcem, aby dal najavo, že bude cikať, začala som mu prikazovať, aby zahundral. Nedávno som sedela tu na gauči, pri jeho posteli, keď Jožino čosi zamrmlal. Najprv som ho napomenula, no vzápätí mi to došlo. Podarilo sa, veď to bolo heslo na cikanie! Robí mi veľkú radosť ako sa snaží, je ohromný bojovník!“ cez slzy pyšne pochváli invalidného Jožka jeho milovaná mama.

Dlhy a sobáš Sympaticky priznáva, že pri strese a strachu o jeho život, bez zbytočných cirkusov a emócií prijala manželovo rozhodnutie odísť k novej priateľke. „Nemala som síl prehovárať niekoho, kto o to vôbec nestojí. Keď ho ani len nepribrzdil synov vážny stav, povedala som si, už nech je po rozvode. Na druhýkrát nás oddelili a viac sa k tomu nechcem vracať. Jozef nepotrebuje zúfalú a plačúcu matku. Keď ma zbadá roniť slzy dcéra, okamžite ma vyháňa z izby, nech sa vyrevem na dvore, Jožko to predsa nemusí počúvať. Má svätú pravdu.“ Synovi vymerali päť a pol tisícový dôchodok, ona dostáva šesťtisíc opatrovateľské. Ani o korunu viac.

„Chýba mužov príjem, veď len na lieky a vitamíny doplácam mesačne tritisíc korún. Postupne po malých dávkach splácam dlh na plyne, vodnom a stočnom, telefón som už vyrovnala. Nie je nám ľahko, hoci sa tak voláme, ale počty zmeniť nedokážem,“ vyratúva pani Ľahká. Nestojí o slová chvály a obdivu. Tvrdí, že robí to, čo by urobila každá milujúca matka. „Vlastné dieťa predsa nemôžem odložiť do ústavu. Nejde to, nemohla by som sa pozrieť na seba do zrkadla. Ľúbim ho a stále mu zo špásu pripomínam, že raz mi moju starostlivosť vráti, keď budem stará a nevládna, že Giuseppe,“ potľapká ho po líci: „Už je hore, aha, otvoril pravé oko,“ poteší sa Danka. Dennodenne sa modlí a prosí Boha, aby vyslyšal jej prianie – vrátiť syna späť do života. Okolo jeho postele ho chránia sväté obrázky. „Verím na zázraky a dala by som všetko na svete za to, aby sa jeden zázrak odohral v našom dome. Nádeja sa, že sa naplnia aj slová veštkyne zo Štiavnice: „Bola som u nej ešte so zdravým Jožkom. Len tak, zvedavosť nás ťahala. Vtedy predpovedala, že Jožko bude mať haváriu, že bude dlho v bezvedomí, ale zo všetkého sa vystrábi. Dokonca sa potom ožení. A nevesta vraj bude mať v rodine farára. Tak čakám a teším sa, kedy mu vystrojím svadbu,“ usmeje sa Daniela a vzápätí rozvážne dodá: „Plány? Že si ešte zatancujem so synom. A ak, náhodou nie, svet sa nezrúti. Budem pri ňom dovtedy, kým budem vládať. Potom ma vystrieda dcéra Danka, sme dohodnuté. Aj s dvojročnou vnučkou Timeou. Tá sa už teraz chce o Jožka starať, lozí po ňou a hladká ho do aleluja. On musí cítiť, že je náš a vždy bude.“ LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA PLUS7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

Domáce prostredie robí svoje. „Jožko napreduje a ja verím, že raz mi to vráti...“

20.3.2007 16:41:55

26 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

ola som na dedinskej svadbe. Vychádzali sme z kostola, na veži bili zvony. Mladomanželia boli v tej chvíli najdôležitejšími ľuďmi v širokom okolí. Bolo to prirodzene krásne a dôstojné, každý vedel, kde je jeho miesto a čo sa bude diať. Ako keby to bolo nacvičené.

Na slovenskej svadbe Bola som na inej svadbe. Nekonala sa v kostole, ale na zámku. Na zámockej veži zvony nebili. Okolo nevesty a ženícha sa nezhŕkli susedia z dediny, ale turisti. Fotili, pozorovali, komentovali. Mladomanželia pre nich boli chvíľkovou atrakciou, zaujímavou asi tak ako opice, čo predtým videli v neďalekej ZOO. Po zmätkoch pred vchodom do zámku, keď nikto nevedel, kto sú svadobčania a kto prizerajúci sa turisti, na koho sa čaká a prečo, po ďalších zmätkoch na parkovisku sme sa konečne rozsadili do áut a dve hodiny sa trmácali horami - dolami na hostinu v inom meste. Zopár detí popri ceste našej svadobnej kolóne zakývalo a zopár šoférov, ktorým sa nás niekoľko kilometrov nedarilo predbehnúť, si asi poriadne zanadávalo. V meste sme si ešte trochu zatrúbili a v súkromí luxusného hotela sme sa potom už len urputne snažili správať aspoň tak noblesne ako čašníci a tváriť sa svetovo ako jedlo, čo nám nosili na strieborných podnosoch.

Ako z filmu Žijeme v dobe, ktorá nám dáva pocit slobody, že si môžeme robiť čo len

nb70.indd 26

chceme. Žiť osamotene, na hromádke bez papiera alebo bez partnera, len s deťmi, v rôznych pozliepaných domácnostiach z viacerých neúplných rodín. A keď sa nám zachce, tak aj vstúpime do stavu manželského. Nie preto, že musíme, ale preto, že chceme. A aj ten vstup do manželstva si chceme urobiť podľa seba, nikto nám nebude nič diktovať! Staré a nemoderné zvyky spojené so vstupom do manželstva sa nám nepáčia, zdajú sa nám trápne a pokrytecké, málo svetové a príliš dedinské, tak prečo by sme si ich ctili a dodržiavali, keď nás nikto a nič nenúti? Naopak, môžeme si vymýšľať úplne nové, nevídané, cudzokrajné, svetové, hviezdne, filmové, sobášiť sa v balóne, pod vodou, na zámku, na exotickej pláži pri východe, západe či zatmení slnka. V snahe vyhnúť sa povrchnosti, vyprázdnenosti a pokrytectvu starých folklórnych zvykov svojich predkov, nafúkneme z tých nových či cudzokrajných ešte prázdnejšiu bublinu a ešte nezmyselnejší povrchný gýč, lacnú atrakciu pre turistov. A ešte sa čudujeme, prečo sa tá naša svadba vôbec

nepodobala na pompézny sobáš Angeliky, markízy anjelov, ale zato niektoré scény ako keby vypadli z Formanovho filmu Hoří, má panenko.

Rituály Ono sa to totiž nezdá, ale vytvoriť pekný svadobný obrad, akýkoľvek obrad, oslavu, večierok s viac ako dvoma účastníkmi je poriadna fuška aj pre profesionálny tím, zostavený zo scenáristu, režiséra, kostýmového výtvarníka, produkčného, účinkujúcich aj celého štábu ľudí, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani slovenská filmová tvorba, keby nejaká bola. Viem to, pretože aj na takej svadbe som sa do tretice zúčastnila. Dlho pred svadbou sme s nevestou preberali jednotlivé slovenské aj cudzokrajné svadobné zvyky a rituály. Vylúčili sme svadobnú odobierku, spoločné zametanie črepov, zamykanie ženícha do chomúta a priväzovanie železnej gule na jeho nohu, tanec svadobčanov s mladomanželmi, vyberanie peňazí do klobúka, čepčenie nevesty,

20.3.2007 16:42:12

KOMIX 27 len to, preboha, nie! Vylúčili sme aj únos nevesty. Čítanie svadobných telegramov našťastie znemožnil zásah zhora, keďže posielanie telegramov na území Slovenska bolo pár dní pred svadbou oficiálne zrušené. Zostal len skromný obrad v kostole, úprimné príhovory príbuzných a priateľov, krájanie poschodovej svadobnej torty a pribudla tombola z osobných vecí, ktoré mali niečo spoločné s mladomanželmi a boli ich srdcu milé. Z fotogenických hollywoodskych sekvencií zostalo len hádzanie ryže a kvetinových lupeňov. Pre veľký vietor pred kostolom však nebola fotogenická, takže si ju ani nikto poriadne neodfotil. To len dokazuje, že neradno si pri svadbách brať príklad z hollywoodskych filmov, pokiaľ nemáte z Hollywoodu aj celý produkčný tím a nenahradili ste svadobných hostí plateným a vycvičeným komparzom.

ROKO OD MIŠKA

Vybrať si Práve v tom je sila zvykov a rituálov, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Ich scenár sa vytváral pomaly a režíroval ho sám život postupne, aj celé stáročia. Prázdne gestá a slabé scény odfiltroval čas, zostali len tie, ktoré

1, 2 a 3 vždy znovu silno zapôsobili na všetkých, alebo aspoň väčšinu prítomných. Komparz i sólisti si to počas svojho života na každej svadbe znovu precvičovali. Nováčik sa najprv len pozeral, potom odkukával a napodobňoval, časom si to vyskúšal v hlavnej úlohe ako ženích či nevesta, vo vedľajšej úlohe ako svadobný otec či mama, a ak sa veľmi snažil, jedného dňa možno dozrel aj na starejšieho. Nie, netvrdím, že musíme silou mocou na každej svadbe čepčiť nevestu a tancovať Redový, že zvyky sú posvätné a treba ich za každú cenu všetky dodržať. Naopak, treba si vyberať a dobre rozmyslieť, čo sa práve nám a našim hosťom bude hodiť, čo sa bude diať prirodzene a nenásilne. A ak nemáme vyštudovanú scenáristiku alebo réžiu a poruke štáb šikovných realizátorov, tak si svoje skvelé nápady nechajme radšej na menej stresujúce obdobie, ako je vlastná svadba. TEXT: ELENA AKÁCSOVÁ, AUTORKA JE ŠÉFREDAKTORKA www.t-station.sk FOTO: ARCHÍV AUTORKY

nb70.indd 27

20.3.2007 16:42:20

28 PÚTNIK

Čína miznúcich tradícií, drevených domov, kohútích zápasov a nekonečných osláv

Ako sa máte, Wangovci? imoriadna lahôdka! To inde neochutnáte,“ snaží sa Yang prekričať hostí okolo okrúhleho stola. V paličkách drží kus hnedého mäsa nevábnej vône. „Kačica sa musí nasoliť a zakopať do zeme. Po troch rokoch sa vytiahne a jej chuť je jednoducho skvelá…“

„M

Svoj recept nestačí dopovedať. Čiasi ruka s nedohorenou cigaretou medzi oranžovými prstami ho poklepe po pleci. Bez toho, že by sa ho čokoľvek opýtal, postaví sa Yang poslušne oproti vychudnutému staršiemu

nb70.indd 28

mužovi a zdvihne červený umelohmotný téglik k jeho ústam. Ten si náležite odpije, až mu ryžové víno tečie po zle oholenej brade, a potom ponúkne svoj pohárik Yangovi. Hneď ako to zbadá škuľavý pán v červenom turbane, potiahne za ošúchané sako svojho suseda, ktorý sa práve zo všetkých síl snaží nabrať varený kurací chrbát. Ten stráca rovnováhu a padá na chrbát pod vyblednutý plagát Mao Ce-tunga. Všetci sa smejú. Na oslave v dedine Chengyang si za chvíľu pripíja každý s každým, jeden druhého prekrikuje a jedia ďalšie miestne špeciality – kúsky psieho mäsa, surové rybie vnútornosti či nasekanú krysu. „My Dongovia sme veľmi družní,“ opitou angličtinou mumle Yang. Na oslavy narodenia dieťaťa alebo svadbu je

Ríša Stredu sa za posledné desaťročia zmenila na nepoznanie, niektoré veci však zostávajú rovnaké.

Dongovia si na oslavy potrpia.

20.3.2007 16:42:31

PÚTNIK 29 pozvaný každý z dediny. Na oplátku prinesie nejaký darček. Kus mäsa, ryžu, tí majetnejší i trochu peňazí.

Džínsy a kroje Malý národ Dongov žije už stáročia v provinciách juhozápadnej Číny Yunnan, Guizhou a Guangxi. Hoci medzi stovkami miliónov Chanov pôsobia menšinové skupiny čínskeho obyvateľstva ako kvapka v mori, uchovali si svoje zvyky i zastrešené mosty, postavené ako všetky ostatné budovy bez jediného klinca, kam sa ľudia v minulosti schovávali pred dažďom a vetrom. Pýchou každej dediny sú vysoké veže bubnov, ktoré kedysi slúžili na vyhlasovanie poplachov pri útoku banditov, zvolávanie rady alebo vysielanie signálov ostatným dedinám. Dnes tu starší muži mastia dlhé ružové karty s čiernymi čínskymi znakmi a hlavne sa tu hráva divadlo. Pre turistov. Číňania zo zvyšku krajiny sem húfne chodia obdivovať tento skanzen, jedno z posledných miest, ktoré zatiaľ uniklo vlne modernizácie, ktorá ríšu stredu za posledné desaťročia zmenila na nepoznanie. Pred jednou z bubnových veží v Chengyangu sa schádza každý deň súbor dongských mladých žien a mužov v tradičných krojoch a tancujú, spievajú a hrajú na lusheng – drevený dychový nástroj. Za dvadsaťminútové predstavenie dostanú od turistov toľko, koľko by inak dostali za svoje výrobky na trhu za dva dni. Po predstavení neodchádzajú domov v krojoch, ale rýchle ich vyzlečú a natiahnu si džínsy.

Viac detí, nižšie dane Okrem Dongov žije v Číne ďalších päťdesiatštyri oficiálne uznaných Menšiny žijúce na vidieku Peking pozitívne diskriminuje. národnostných menšín. Miaovia, Naxiovia, Yaovia, Yiovia, Shuirovia, Baiovia a ďalší tvoria asi deväť percent z miliardy obyvateľov. Chanovia sa na nich stáročia pozerali s opovrhnutím, tvrdili, že sú primitívni. Napriek tomu, alebo práve preto, že Chanovia menšiny odsúvali svojou vlastnou rozpínavosťou do odľahlých, najmenej priaznivých častí Číny, udržali si menšiny po tisícročia svoju kultúru a zvyky. Peking ale postupne svoj vzťah k nim prehodnotil. Kým v roku 1949, kedy bola založená Čínska ľudová republika, sa k názvom menším pridávalo nelichotivé slovo „pes“, v 80. rokoch zaviedla vláda pozitívnu diskrimináciu. Tá menšinám garantuje voči Chanom výhody. Napríklad známa politika jedného dieťaťa sa na menšiny žijúce na vidieku nevzťahovala. Yang sa pochválil, že deti čínskych minorít sú prijímané do škôl prednostne, môžu študovať v materinskom jazyku a platia nižšie dane. V regiónoch s vysokým podielom národnostných menšín

nb70.indd 29

sa môžu zriaďovať autonómne oblasti s čiastočnou samosprávou.

Hlučný dom „Poďte bývať k nám,“ ponúka nám mladšia kyprá žena hneď potom, ako upachtení, vytrasení a vyúdení cigaretovým dymom vyliezame z autobusu v dedine Xijiang v provincii Guizhou. V ohromnom drevenom dome roľníkov národa Miao, kde býva rovnako ako u Dongov viac generácií naraz, nás víta svokra pani Wang s ružovým uterákom na hlave, ktorý sa tu z nejakého dôvodu stal módnym hitom. Za ňou sa valí guľatučký trojročný chlapec a na retiazke ťahá hnedé šteňa so zakrúteným chvostíkom. Podobné sme videli naporciované na trhu a prekvapuje nás, že vo Wangovej rodine je pes domácim maznáčikom. Dozvedáme sa však, že plní obidve funkcie. „Keď vyrastie a bude mať šteňatá, tak ho zjeme,“ zatlieska pani Wang a poškrabká psíka za uchom.

20.3.2007 16:42:59

30 PÚTNIK Potom ešte niečo dodá, ale cez rev televízie to už nie je počuť. Miestnosť s drevenými posteľami vystlatými slamou je priamo nad chlievom, takže televízia sa o našu pozornosť delí s krochkaním, kotkodákaním a bučaním. Dole sú ustajnené poľnohospodárske zvieratá, na prvom poschodí ľudia a hore na pôjde úroda. Namiesto záchodu je v zemi malá diera. Kúpeľňu majú len tí najbohatší, ostatným stačí prúd vody z kohútika na verande a prať sa chodí k rieke. A i keď pani Wang vie, čo je práčka, svoje zvyklosti meniť nehodlá. Celá rodina sa vyznačuje tým, že od skorého

Kroje sa nosia hlavne na vystúpeniach pre turistov. alebo zapiť nový život. Oslavy sú tu na dennom poriadku.

Dva tábory

Obľúbené krátenie voľnej chvíle. rána kričí, piští a mláti všetkým možným. Typická čínska vlastnosť, nebyť zvyknutý na súkromie a nikomu ho ani nedopriať, sa tu prejavuje naplno. Každé ráno sa ozýva z vedľajšieho domu precítený spev mladíka, ktorý si zaobstaral prehrávač na karaoke. Nanešťastie nemá ani štipku hudobného sluchu, takže človek skráti vstávanie na minimum. Lepšie je čo najskôr vybehnúť na vybetónované námestie, na ktorého ľavej strane stojí strieborná socha tradičnej koruny, ktorú nosia ženy Miao na hlave počas festivalov, aby ich ochránila pred zlými duchmi. Stretávam tu skupinu chlapcov školského veku. Najvytiahnutejší z nich, asi veliteľ partie, pevne drží veľkého vypĺznutého kohúta bojového vzhľadu. Dívajú sa okolo, či sa niekde nenájde súper pre ich bojovníka. Nakoniec pribehne ušpinený chlapec a v náručí drží kohúta. Zápas môže začať. Chlapci utvoria kruh a začnú medzi sebou stávkovať. Zobáky klovú, krídla šuštia, ale kto vyhral, sa nedozvieme. Súboj preruší spŕškou nadávok starček s fajkou, ktorý nesie na chrbte dlhú drevenú palicu so zadnou nohou prasaťa na jednom konci

nb70.indd 30

a košíkom ryže na druhom. Asi odchádza niekomu popriať veľa šťastia v manželstve

Dedina Xijiang bola podľa pani Wang ešte pred dvoma rokmi nedotknutá modernizáciou. Stáli tu iba drevené farmárske domy a mosty. Lenže čoraz viac mladých odchádza študovať do miest a po návratoch rozprávajú o skvelých výdobytkoch moderného sveta. Takže dnes je dedina rozdelená na dva tábory: napravo od hlavnej cesty sú tradičné domy, naľavo sa týčia novostavby. Čínska stredná vrstva bohatne a milióny turistov začínajú vyrážať na cesty a objavovať vlastnú krajinu. Domorodé dediny prechádzajú zmenami, aké sa neudiali počas celých stáročí. Žiaľ, vyzerá to tak, že všetky stihne osud Ping´anu, jedného z prvých miest, ktoré prilákalo davy „moderných“ Číňanov. V malebnej dedinke medzi terasami ryžových polí snáď nenájdete dom, kde by nebola reštaurácia, kaviareň, hotel či obchod so suvenírmi. Iba turisti trochu chýbajú. Nemajú tu totiž čo spoznávať. TEXT A FOTO: JARMILA KOVAŘÍKOVÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA LIDOVÝCH NOVIN

V dedine Xijiang budujú tradičné drevené domy aj moderné novostavby.

20.3.2007 16:43:22

AHA HO! 31 Jean-Piérre so svojím žiakom Tomoyukim a svojou obľúbenou fajočkou. najväčšom meste sveta. Určite ju nebudete poznať. U Jaen-Piérra som už štvrtý rok a práve dokončujem svoju prvú vlastnú gitaru.“ Klopká na drevo a načúva, ako sa ozýva hmatník. Koľko gitár už majster Sardin vyrobil, zrekonštruoval, opravil? „To som už dávno prestal počítať,“ hovorí. V jeho dielni vonia drevo, lak, lepidlá... Zvedaví turisti nakúkajú do jeho dielne cez výklad. Jedna jeho gitara stojí aj niekoľko tisíc eur. Všetko je to poctivá ručná práca. Základné znaky tohto najobľúbenejšieho nástroja sveta možno priniesli do Španielska Mauri na svojich dobyvateľských výpravách odkiaľsi z Egypta. Nie, že by dovtedy v Európe nebol žiadny strunový nástroj. Prvé zmienky o čomsi takom pochádzajú z tretieho storočia pred Kristom. Španielske

Za všetko môžu katalánski trubadúri

Bokaté krásavice B arcelona je druhé najväčšie mesto v Španielsku a hlavné mesto provincie Katalánsko. Preslávili ju najmä klenoty architektúry z dielne Gaudího a ďalších majstrov. V historickej gotickej štvrti sídli aj majster výroby gitár.

Nie práve „vyfintené“ budovy gotickej časti mesta, o ktorú okrem predavačov má záujem len málo kto. Historická štvrť nie je

dobrá na bývanie. Takmer žiadna možnosť parkovania, nutnosť rekonštruovať a starať sa o obrovské priestory starých bytov. Žiadna sláva. Priestory nad obchodíkmi pustnú. Dole je však ešte život. Štvrť má svoje čaro. Medzi skupinkami turistov sa prepletajú poslední „domorodci“. V jednom z výkladov má svoju dielňu aj Jean-Piérre Sardin. Pobafkáva svoju obľúbenú fajočku a pokojným hlasom vysvetľuje jedinému žiakovi tajomstvá dreva a technológie výroby gitár. Tomoyuki Furuta prišiel od Tokia. „Pochádzam z jednej malej dedinky pri

Zvuk „španielky“ záleží aj od zručnosti a citu majstra.

nb70.indd 31

gitary boli zmesou zabehnutých nástrojov a dovezených noviniek. V Európe sa v tom čase už objavila aj latinská gitara, ktorá mala oblé boky a bola podľa všetkého základom dnešných „šesťstrunoviek“. Do Španielska ju však doviezli pravdepodobne kočovní trubadúri práve z provincie Katalánsko a postarali sa tak o rozšírenie tohto nástroja. Katalánec Jean-Piérre je tiež občas trubadúrom. Najmä keď skúša svoj nástroj a testuje jeho dokonalosť. TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

Všetko má svoj čas. Žiadna z technologických procedúr sa nedá urýchliť.

20.3.2007 16:44:13

32 ROZHOVOR duchovné či etické hodnoty, a to mi nepripadá ako naivita.

Samouk s dvoma titulmi

Hravá horúčka omentálne trávi viac času v Prahe ako v Bratislave. Či sa rodená Bratislavčanka, herečka Monika Hilmerová, niekedy natrvalo usadí v Čechách, je podľa nej priskoro sa pýtať. Domovskú scénu momentálne nemá, ale keď ju niekto na ulici spozná, i dnes jej povie: „Vy ste z Radošinského!“

Termín konkurzu do Radošinského naivného divadla (RND) vám do kalendára poznačila mama. Ona z vás chcela mať herečku? - Vôbec nie. Chodila som na množstvo rôznych krúžkov, rodičia mi chceli čo najviac rozšíriť záujmy a keď videli, že k niečomu inklinujem, podporovali ma v tom. Keď ma ako desaťročnú vybrali filmári do hlavnej postavy filmu O sláve a tráve, nakrúcanie ma bavilo, ale nechcela som byť herečkou a ani rodičia ju zo mňa netúžili mať. Postoj k herectvu som zmenila až po niekoľkých rokoch v Radošinskom naivnom divadle. Boli sme vynikajúca partia, trávili sme väčšinu času v divadle, a to by sa nedalo bez priateľstva a bez divákov, ktorí vás majú radi a napĺňajú sály. Keby to nefungovalo na osobnej úrovni medzi nami, tak to neprebleskne ani medzi javiskom a hľadiskom. Divadlo a herectvo mi učarovalo vďaka RND a ani som

nb70.indd 32

nezbadala, že hoci som herečkou netúžila byť, už ako gymnazistka som sa ňou stala. Brali vás na gymnáziu ako peknú babu? - Neviem, snáď áno. Nemám pocit, že by som patrila ku krásaviciam. Ak ma tak chalani vnímali, tak to predo mnou asi tajili. Pripadala som si skôr ako šedá myška, taká normálna ako mnohé, ale neviem to posúdiť, nejako som sa takouto otázkou nezaoberala a v kolektíve na škole som sa cítila výborne. V RND ste hrali asi dvanásť rokov. Myslíte, že ešte nájdete takúto domovskú scénu? - Ak mám povedať domovská scéna, tak to je pre mňa stále RND. Je to ako rodný dom, môžete sa odsťahovať, ale domov zostane ten prvý. Keď ma niekto na ulici spozná, každý povie: Vy ste z Radošinského, a tak to mám aj ja v srdci, hoci tam už asi dva roky nehrám. Posledné štyri roky som bola členkou Slovenského národného divadla, kde som koncom decembra dala výpoveď a som opäť sama sebe pánom. Naďalej však v SND hrám v predstaveniach, v ktorých som hrala doteraz. Ste v niečom naivná? - Neviem. Čo to znamená byť naivný? Ak sa považuje za naivitu viera v dobro alebo v to, že vám niekto skutočne vraví pravdu, tak to asi o spoločnosti svedčí niečo nedobré. Za naivných sú často považovaní tí, ktorí dnes veria v nejaké

Myslíte si, že sa zaradíte medzi hercov a herečky, ktorí sú na javisku ešte v šesťdesiatke? - Pokiaľ si herec pamätá texty, alebo aspoň situáciu, aby mohol improvizovať, tak nie je v našej profesii vekovo ohraničený. Divadlom som už nainfikovaná, takže ho stále robiť chcem. Napĺňa ma to. Dokedy to takto budem cítiť, netuším. V divadle je asi každý rýchlo nahraditeľný. Hrávate i s horúčkou, celý život mu niečo obetujete, hoci aj dostávate veľa energie od neho naspäť. Ak však kvôli niečomu vypadnete, tá mašinéria ide ďalej. Keď nemôžete podávať výkon, divadlo vám väčšinou nepomôže. Ale rodina a blízki s vami budú počítať vždy. Keď som si to pred pár rokmi o divadle uvedomila, najprv to zabolelo, ale potom som sa na to začala pozerať inak. Podstatnú časť energie už venujem menej pominuteľným veciam. Napríklad osobnému životu, rodine a blízkym. Momentálne natáčate televízny seriál z právnického prostredia. Aké podľa vás je? - Podobné ako mnohé iné povolania. Ak vymeníte spôsob vyjadrovania, pokojne to môže byť firma či psychologická poradňa. Právnych formuliek mám v scenári málo, no občas si ich musím vlievať do hlavy. Hrám tam právničku, ktorá sa pri pomoci klientom citovo angažuje do ich prípadov. Venuje im veľa energie, občas i na úkor svojho rodinného života. Na scenári spolupracujú odborníci z oblasti práva. Dodávajú aj rôzne absurdné a vtipné prípady, pri ktorých by vám nenapadlo, že s tým naozaj niekto prišiel za právnikom a ten sa prípadom ďalej zaoberal. Vyhovuje vám život v Prahe? - Praha sa mi veľmi páči, ale užívam si ju málokedy. Často vstávam ráno o piatej, prídem o pol ôsmej večer po nakrúcaní a učím sa české texty na ďalší deň. Idem spať a ráno ten istý kolotoč. Ale Bratislava ma vždy nabije energiou. Uvedomujem si, aká je mi blízka a milá, nie je tak preplnená turistami ani autami. Takže nám neutečie do Čiech? - V posledných rokoch mám viac ponúk v Čechách než doma. Vyhovuje mi, že nie som limitovaná slovenskými možnosťami. Ale keď som v Čechách, chýba mi Slovensko. Chýba mi slovenčina a aj tvrdá „bratislavčina“. Hoci do mája som často v Prahe, každý týždeň prídem na pár dní do Bratislavy. Cítim sa tu doma. Tu som sa narodila, vyrastala, mám tu najbližších a tiež prácu. Neplánujem meniť miesto, kde mám domov. TEXT: MARCELA GLEVICKÁ FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

20.3.2007 16:45:03

RECENZIE 33 KNIHY Fernando Aramburu:

Nebyť nebolí Belimex Zbierka poviedok svojrázneho španielsky píšuceho a v Nemecku žijúceho Baska ponúka neláskavý pohľad na svet, život i ľudí. Vo svojich poviedkach sa zameriava najmä na tienisté stránky života a zobrazuje ich s odzbrojujúcou, ale i do mäsa tnúcou pravdovravnosťou. Jeho ústrednými témami sú ľudská ľahostajnosť, odcudzenie, neschopnosť a trápenie. Hoci možno nezdvihnú náladu každému čitateľovi, ale pohľad do zrkadla, ktoré nám nastavuje, prináša katarziu, ak máme čisté svedomie. Ak nie, snáď nás to prinúti niečo na svojom živote zmeniť. V každom prípade autor zvládol tému nielen s literárnym majstrovstvom. Lucía Etxebarríová:

Láska, zvedavosť, Prozac a pochybnosti Belimex Bohémsky a uvoľnený pohľad na zdanlivo usporiadané životy troch rôznorodých

sestier. Každá však nesie svoje skryté bremeno, s ktorým sa potrebuje vyrovnať a každá to zvláda rozdielne, odlišná je cesta, ktorú volí. Zábavné čítanie, ktorému však nechýba skryté posolstvo. Nenad Veličkovič:

Sahib Albert Marenčin Vydavateľstvo PT Mladý Angličan Sahib prichádza do Sarajeva ako pracovník rozvojovej agentúry. Svojej láske Georgovi do Británie píše maily o bosnianskej realite, v ktorých konfrontuje všeobecné aj svoje vlastné predsudky a mýty o Balkáne, vojne a takzvanej pomoci Západu s reálnymi skúsenosťami. V knihe sa často objavuje postava Sahibovho šoféra, bosnianskeho moslima Sakiba, ktorá napokon prispeje aj k nečakanému rozuzleniu deja. Piero Verni

Tibet Slovart V západných predstavách je Tibet vnímaný ako nádherná

pevnosť, chránená nebotyčnými Himalájami, izolovaná a nadčasová. Táto kniha zachytáva historické, zemepisné a ľudské pomery zeme na streche sveta. Navyše sa pokúša podať svedectvo o jej dramatickom vývoji – venuje sa záhadným odľahlým oblastiam, mníchom zanietene brániacim svoje náboženstvo a členom miestnej správy, ktorí sa pokúšajú zmieriť tradíciu s moderným životom. Inzercia

BYLINY odstránili hemoroidy, žlč. kamene, neplodnosť, kŕčové žily, psoriálzu, opuch nôh, vypadávanie vlasov.

Tel.: 0905 801108

Inzercia

nb70.indd 33

20.3.2007 16:45:21

34 BODKA SOFOKLOV CITÁT

pnel

zvyšok

rieka v Nigérii

franc. určitý člen

zaostrujem

výsledok zavážania

popremeraj

oersted (zn.)

poprebáraj

tal. rieka

len

čínske mužské meno

ad acta

zlúčenina amoniaku

časť Bratislavy

fáza Mesiaca

planétka

5 pokým podoba

United States of America

ír. pop. hud. skupina rím. boh lásky

február (čes.)

leutnant (nem. skr.)

lipol

zisk z ulož. peňazí

ťaví plášť

malá Aďa

výsledok otečenia

argón (chem. zn.) franc. atol

druh korenia

etiópska rieka

jap. lovkyňa ustríc

jap. rieka

bodal

trieska

franc. raketa

pokračovanie (skr.)

špan. exkráľovná

letecké opravovne Autor: BOHUMIL NOVÁK

Slovenská národná rada

chrlila lávu

Pomôcky: VONO, LOR, ANAA, IPS

Pomôcky: NAIL, NADA, ALOR, OMO

parafy anonyma

indonéz. súostrovie

závada

pozarýval

časť lode

oči

bývalé ŠPZ Košíc

nie (šp.)

lev (angl.)

necht (angl.)

špan. rieka

býv. ŠPZ Prahy

megapond (zn.)

švajč. rieka

svet (rus.)

druhá dvojhláska

citoslovce povzdychu

zvratné zámeno citoslovce húkania star. slov. hud. sklad. obchodný dom

2 patriaca Nadi

neponalievaj

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, www.tripsoft.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk DISTRIBÚCIA:

Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Lučenec: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Púchov: Prešov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

nb70.indd 34

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Katarína Opoldusová, Peter Adam, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Ivan Bolha, 0903 029 152, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Charitatívno-sociálne centrum Čadca, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Katarína Melicháčová, 041/43 24 088, kmelichacova@centrum.sk Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212 Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 22 01, helena.havrilova@zoznam.sk JPK – Ježiš pre každého, 0915 743 433, A.Kmeťa 24, 934 05 Levice, Ľubica Prištiaková, dusan@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, pán Urdzík, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, tel. 051/457 25 49, rkclipany@centrum.sk OZ Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti SR, J. Kráľa 14, 984 01 Lučenec, Jaroslav Matuška, 0908 924 877 Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Barbora Bunová, 0915 726 574, acbetania@orangemail.sk ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Mgr. Ján Cenkner, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Marián Laboš 037/772 17 38, charita.nr@ba.telecom.sk Fond rozvoja kultúry a vzdelávania, n. f., Ul. SNP 32, 940 62 Nové Zámky, Béla Magyar, belamagyar@zoznam.sk UZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Beata Fándliová, domum@kios.sk Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Erika Mižigarová, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, socialne@msupoprad.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, koordinátor: Lucia Bučková, kontakt: hviezdicka.domov@centrum.sk, 042/471 09 18 OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Lívia Mackovičová, 0903 589 452, risen@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosociálnej prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídlisko Mier, 052 01 Spišská Nová Ves, Lenka Jakubová, 053/44 40 888, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, František Čišecký, Hlavná 43, 917 01 Trnava, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Beáta Bronišová, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, tel. 057/44 315 78, betik31@pobox.sk DCH Nitra, Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová 041/7244795, charitaza@post.sk.

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

20.3.2007 16:45:40

FOTORIPORT 35

Až raz bude Dublin slovenský...

Zelená a pivo olovica marca je írske šialenstvo. V tomto období, totiž, Svätý Patrik priniesol do Írska kresťanstvo. Dublinský sprievod, ktorý vedie najmä hlavnou ulicou O´Connell, skrášľujú hrôzostrašné príšery, spievajúci námorníci, a iní veselí ľudkovia prezlečení napríklad za exotické rybičky.

Samozrejme, v dvojhodinovom dave nechýba ani Svätý Patrik, ktorý to tento rok asi prehnal s pivom Guinnessom. Kto ho ešte nepil, nemusí ľutovať. Chutí, ako studené, horké kapučíno. Opiť sa však z neho dá perfektne. Okrem tradičného sprievodu sa však tento sviatok príliš kresťansky neoslavuje. I keď aj besné pitky sú pre Írov tradíciou. Pri príležitosti Saint Patrick´s day v Dubline sa Íri

nb70.indd 35

schádzajú najmä na ulici Temple Bar, kde sa opíjajú až do rána. Nechýba dobrá nálada, írske vlajky a veľké zelené klobúky s trojlístkami. Zelená je národná farba Írska a trojlístky ako symboly trojjediného Boha nájdete cez tento sviatok úplne všade. Sviatok Svätého Patrika už začína byť aj naším sviatkom. Napríklad pri kúpe suveníru nebude prekvapením slovenčina kupujúcich alebo predavačky. Do Dublinu prichádza stále viac Slovákov. Nechýbajú ani československé bary a slovenský hostel Blessington, ktorý sa nachádza kúsok od hlavnej ulice O´Connell. Šéf a spoluzakladateľ hostela Ivan Polák ochotne pomáha ľuďom s ubytovaním, ale aj v poradenstve a pri hľadaní práce. Viac informácií o tomto hosteli môžete nájsť na www.exil.sk. JÚLIA KAMPFOVÁ FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ, VLADIMÍR KAMPF

20.3.2007 16:45:43

nb70.indd 36

20.3.2007 16:47:02