NOTA BENE 75 by Proti prúdu

75 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

SEPTEMBER ‘07

nb75.indd 1

22.8.2007 12:22:05

2 NEKUPUJTE

nb75.indd 2

22.8.2007 12:22:48

NEKUPUJTE 3 Varujeme pred neregistrovanými predajcami nášho časopisu

Nekupujte Nota bene! ilí čitatelia, súhlasím, je hrozne otravné čítať suchopárne články, kde sa vás naše združenie pokúša nešikovne presvedčiť, aby ste robili toto alebo tamto. Ale tentoraz musíme. Fakt.

Vážime si podporu, ktorú venujete našim predajcom. Cennejší ako peniaze a čas je ten pocit, čo mnohí predajcovia získavajú. Že okolo nich žijú ľudia, ktorým záleží aj na iných, že všetko ešte nie je „v keli“ a oplatí sa snažiť. Neverila by som, že to niekedy budem písať práve ja, ale predsa: Niekedy nepomôcť paradoxne pomôže. Obraciame sa na vás ako na našich spolupracovníkov v projekte s prosbou: Staňte sa vyberavejší pri kúpe časopisu Nota bene. Problém, s ktorým sa naši predajcovia stretávajú, je, že v poslednom čase sa hlavne v uliciach Bratislavy, rozmohol predaj Nota bene neregistrovanými predajcami. Predávajú bez preukazu „načierno“, väčšinou sú riadne „pod parou“ a robia hanbu poriadnym predajcom, čo dodržiavajú pravidlá. Z našich chronických porušovateľov, či už ide o Jana s rozkošne gumenou tvárou, ktorý „operuje“ na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, či o Zola zo Žilinskej a ďalších a ďalších, sme unavení a zúfalí. Jediný zaručení spôsob ako odstaviť týchto „čiernych predajcov“ je, že si od nich časopis nekúpite. Tak stratia dôvod ponúkať ho na uliciach.

Prečo nekupovať Nota bene od predajcu bez preukazu: Väčšinou sú pod vplyvom alkoholu (čo býva zároveň častý dôvod ich vylúčenia z projektu alebo dôvod neochoty zaregistrovať sa). Časopis často získavajú nelegálne (napríklad krádežou) a ponúkajú ho obťažujúcim spôsobom. Jeden takýto predajca dokáže odradiť desiatky ľudí od kúpy Nota bene raz a navždy. Na škodu našich slušných predajcov. Vaša podpora stráca zmysel – nie je nasmerovaná na rozvoj daného človeka. Vaša pomoc stráca zmysel: Predaj časopisu znamená práva, ale aj povinnosti: na jednej strane plne rešpektuje podmienky života na ulici, poskytuje škálu služieb, ale zároveň svojimi pravidlami predajcu vedie k návyku na podmienky života bežnej spoločnosti. Vaša ostražitosť nech sa, samozrejme, týka aj riadne registrovaných predajcov s preukazom. Mnoho ľudí na ulici, a teda aj našich predajcov, má ťažkosti a alkoholom. Mnohí si pochopiteľne veľmi ťažko pripúšťajú myšlienku, že sa vzdajú svojho jediného priateľa, s ktorým sa dá zabudnúť na všetky „trable“. Naším cieľom je pomôcť ľuďom bez domova čo najviac rozvinúť ich potenciál – pre niekoho to znamená nájsť si prácu a osamostatniť sa od projektu (zväčša pre tých, ktorí sú na ulici kratšie). Pre iného, ktorý je na ulici dlhšie a jeho

Nota bene oslavuje 6 rokov – príďte to zajesť! Staňte sa našimi hosťami a zažite raňajky, aké ste doteraz nezažili. Nechajte sa pozvať na raňajky na čerstvom vzduchu na Železnej studničke. Za zvukov príjemnej bluesovej hudby si pokláboste s vašimi obľúbenými predajcami. Tešíme sa na vás 15. septembra na Partizánskej lúke (altánok pri bufete Želka) na Železnej studničke. Všetci čitatelia a sympatizanti Nota bene, priatelia bezdomovcov s deťmi, psami sú viac než vítaní. Príďte s nami osláviť to najvzácnejšie v našom živote - naše medziľudské vzťahy. Tento rok sme sa rozhodli osláviť naše výročie veľmi špeciálne. Namiesto koncertov v centre mesta, masových akcií, sme sa rozhodli pre osobnejšie, milé stretnutie s vami. Špeciálnym

nb75.indd 3

prekvapením budú hostia z rakúskeho pouličného časopisu Augustín, ktorí zohrajú priateľský zápas s našimi futbalistami Nota bene. Vzťahy sú to najvzácnejšie, čo v živote máme. Cieľom nášho združenia je pomôcť budovať mosty – spájať svet ľudí bez domova a ľudí z bežnej spoločnosti. Ďakujeme, že vďaka vám to môžeme robiť už šesť rokov a dúfame, že v tom budeme ďalej pokračovať. Program osláv výročia: 10.00 raňajky za zvukov bluesovej hudby v podaní Boboša, Aigiho a Pištu, 12.00 futbalový zápas predajcov Nota bene a rakúskych predajcov pouličného časopisu

problémy sú komplikovanejšie, je napríklad úspechom, že dokáže obmedziť alkohol, oddeliť čas pitia a nepitia. Prosíme vás, keď nabudúce budete v pokušení kúpiť Nota bene, dajte si chvíľu načas a pozrite si, či dotyčný predajca má preukaz a či dodržiava pravidlá predajcu obsiahnuté v kódexe predajcu na strane 5. Ak preukaz nemá, alebo má, ale je pod vplyvom alkoholu, alebo porušuje iné pravidlo kódexu, časopis si nekúpte. Zároveň mu oznámte dôvod, prečo ho dnes nepodporíte. Veríme v to, že každý človek má potenciál pomôcť si sám. Právo na rešpekt a na uchovanie dôstojnosti. Veríme v druhú šancu a aktívne riešenie situácie každého jednotlivca. Predajcovia Nota bene boli prví, ktorí priniesli nový pohľad na ľudí bez domova opradených mnohými predsudkami. Pomôžte našim predajcom, aby mali na čo zostať hrdí. Nech má naša a vaša pomoc zmysel. SANDRA TORDOVÁ, MANAŽMENT OZ PROTI PRÚDU Tipy, ak je pre vás ťažké nepomôcť porušovateľovi pravidiel: Nekupujte časopis, ale venujte predajcovi svoj čas a chvíľu s ním pokecajte... Ak predajca tvrdí, že je hladný a máte podozrenie, že je to pravda, kúpte mu nejaké jedlo. Odporučte predajcu na organizácie vo vašom meste, ktoré mu môžu pomôcť (nájdete ich na www.notabene.sk).

Augustín, 14.00 grilovanie podfarbené hudbou v podaní DJ Martina, 15.00 brušné tance so skupinou Zatun, 16.00 salsový workshop s Jarom, ... to všetko okorenené hrami pre deti, rozhovormi s predajcami Nota bene a pracovníkmi OZ Proti prúdu. Každý predajca bude mať niekoľko špeciálnych pozvánok pre svojich obľúbených čitateľov. Ak dostanete špeciálnu pozvánku, znamená to, že máte u vášho predajcu špeciálne postavenie a zohrali ste v jeho živote aspoň na moment dôležitú úlohu – a to sa ráta. Niekedy je dôležité cítiť, že existujú ľudia, ktorým záleží na iných. Tešíme sa na vás Sandra a pracovníci OZ Proti prúdu

22.8.2007 12:23:05

4 ŠPIÓN Ku kodanským bezdomovcom na čas pribudlo ďalších päťsto

Jediné víťazstvo

epšie to byť nemohlo! Zo štyridsaťosem tímov sme sa umiestnili na ozaj krásnom dvadsiatom štvrtom mieste. Taký úspech sme na majstrovstvách sveta vo futbale bezdomovcov ešte nedosiahli. Byť v prvej polovici je naozaj úžasné. Aj keď Kodaň pre nás ešte nebola zlatá. Ale možno o rok...

Na piatom ročníku futbalového turnaja pre bezdomovcov, ktorý sa konal od 29. júla do 4. augusta v Kodani, sa zúčastnilo asi

Trošku unudený malý dánsky fanúšik. Halóó, kto tam? Anjelik, či čertík?

päťsto ľudí zo 48 krajín sveta. Víťazmi sa stali Škóti, ktorí porazili Poľsko 9:3. Našťastie na tomto šampionáte nešlo len o futbal a už vôbec nie len o víťazstvá. Víťazom turnaja sa stal ten, ktorému sa podarilo zmeniť svoj život. Všetky aktivity projektu boli zamerané na posilnenie ľudí bez domova, aby naplnili svoj potenciál a zmenili svoj život. Jedným z najväčších problémov ľudí, ktorí strávili na ulici viac rokov, patrí strata sebadôvery, s ktorou sa spája strata cieľov a následná apatia a nečinnosť.

Ďalšia prehra? Nič to, ideme ďalej. Chalani síce nesršali takým optimizmom ako Skuty (v popredí), ale nakoniec to predsa len rozchodili.

FABIOLA MOKRÁ FOTO: AUTORKA A MARTIN OPETA

Niekto nosí kapitánsku pásku na ruke, niekomu uviazne na krku. Mongy a jeho srandičky.

Zdá sa, že Hans Christian Andersen si toto objatie neužíva rovnakou mierou ako Rado.

Poďakovanie Srdečná vďaka našim priateľom, ktorí stále veria, že to raz niekam dotiahneme. Ďakujeme spoločnostiam Contec a Sky Europe.

200x140_leto.indd 1

Dobojované. Napriek iba jedinému kontumačnému víťazstvu sme sa umiestnili zo všetkých našich účastí na HWC (homelessworldcup), na najlepšom 24. mieste. Pri odovzdávaní medailí zľava: Duško, Peťo – asistent trénera, Majo, Roman – tréner, Rado, Jano, Skuty, Roman, Mongy.

nb75.indd 4

22.8.2007 12:23:06

Z OBSAHU 5 8 - 11 Téma

12 - 13 Do tucta

14 - 15 Reportáž

Excelentné víno

Očividne šťastný

Raz-dva-tri

Kvalita vína sa neodvíja od jeho veku, ale od podmienok, aké v daný rok dala príroda. Dobré ročníky sú vysoko cenené, hodnota niektorých je nevyčísliteľná – hlavne ak ide o pár posledných fliaš na svete.

Čakal na zázrak, ktorý sa nedostavil. Ľútosť však nemá rád, takže ju nechajme ležať ladom. Jeho život asi najviac menili a poznačili vzťahy, súhra, sebazaprenie, ale aj neporozumenia. Telefonista, vyučený čalúnnik, vášnivý turista, športovec...

Viete, kde sa nachádza Slobodná republika Outremeuse? Na juhovýchode Belgicka, vo Valónsku. V Liége, údajne najfrancúzskejšom meste tohto kráľovstva. Vďaka recesistickým študentom je zakotvená v čase už od roku 1921.

20 - 21 Metropola

24 - 25 Príbeh

28 - 31 Pútnik

Horúca zem

Nespravodlivo priveľa!

Krajina farebných turbanov

Tento malý kúsok sveta v sebe spája stredovekú zaspatosť s nočným ruchom moderného veľkomesta, cítiť tu stáročia prežité v silnej viere, dávne legendy, Orient aj zdvihnutý prst mafie. Sicíliu rozpálenú letným slnkom treba vidieť a cítiť na vlastnej koži.

Otec ochrnul v tridsiatich, mama už polroka bojuje na ARO. Ich Lukáša prijali na vysokú. Peňazí nazvyš niet, ale Ďurigovci sa nevzdávajú. Mamine prianie je pre Lukáša rozkazom, zniesol by jej aj modré z neba. Poprosila ho o vanilkovú zmrzlinu.

Rikša Bandi pokýval hlavou. Pripadalo mi, že som ho otázkou, či hovorí po anglicky, trochu urazil. Tváril sa tak... Lenže on toho veľa nevedel. Ten presvedčivý „imidž“ nahadzuje profesionálne. Prispôsobil sa nedostatku možností zarobiť si, kedykoľvek sa mu zažiada.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu nb75.indd 5

22.8.2007 12:23:27

6 KONTAKTY EDITORIÁL

SMS PRE PREDAJCOV

Úspech s trpkou príchuťou Rok ubehol ako voda v Dunaji a my sme opäť mali možnosť ponoriť sa do víru futbalového sviatku bezdomovcov. Tohtoročné majstrovstvá sveta prichýlilo hlavné mesto Dánska Kodaň. Začiatok sedemdňového maratónu zápasov náš tím odštartoval kontumačným víťazstvom nad Burundi. Hráči tejto malinkej africkej krajiny doplatili na prieťahy s udeľovaním víz a zápas s našimi borcami nestihli. My sme si automaticky mohli zabukovať tri víťazné body v našej základnej skupine. Vďaka týmto bodom plus nižšiemu počtu kariet za fauly a napriek všetkým nasledujúcim prehrám v základnej skupine bol náš tím vystrelený do futbalových výšin. Ocitli sme sa medzi tými naj naj futbalistami, aké ulice sveta môžu vidieť. Nasledovala jedna trpká porážka za druhou. Deň za dňom sme vstupovali do zápasového kolotoča s nádejou aspoň na jedno jedinké víťazstvo. Žiaľ, nepodarilo sa, top mančafty boli nad naše sily. Paradoxne, bez ohľadu na všetky tie porážky, dosiahli sme historicky úspech slovenského tímu. Z prítomných 48 krajín sme skončili presne v strede výsledkovej listiny, na 24. mieste. Olé! Do Dánska sme išli s cieľom hrať tímovo, podporovať sa navzájom a nadviazať nové kamarátstva. Aj tak hráčom nebolo všetko jedno. Našťastie chalani neboli žiadne bábovky a všetky tie nakladačky zvládli so cťou. Nikto sa s nikým nepobil, netrucoval a ani sa nepestovali žiadne zlosti k nespravodlivým zásahom rozhodcov. Duško a Skuty sa vykašľali na jazykovú bariéru a veselo interaktovali s hráčmi ďalších tímov, Jano skrotil svoju horúcu hlavu a nazbieral rekordne málo kariet za fauly, Majo s loptou „nesebčil“, Roman chytal božsky, Rado premohol chuť to vzdať a Mongy nesplnil svoju vyhrážku, že keď nič nevyhráme, emigruje, ostal a celý čas nám dvíhal náladu svojimi „srandičkami“. Možno by ste na záver čakali nejaké duchaplné posolstvo, ale keďže mi nič svetoborné nenapadá, volám len, Viva el fútbol! FABIOLA MOKRÁ OZ PROTI PRÚDU

POZOR! Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746 30.07.2007 18:02 Mne viac zdvihne naladu to, ked vidim usmev na perach predajcu, konkretne predajkyne na stanici v BA. Mila osoba. Vzdy ma presvedci dat jej gastrac ;-) mt

predajcu, prestal som mu drzat palce. Ako sa mu ma darit, ked konal proti pravidlam? A tie leskle ocicka, no neviem, na co tie peniaze pouzije. Dufam v lepsi svet. Adam

03.08.2007 08:11 Zdravim predajcu no 32. Stala sa v rodine velka tragedia, napriek tomu som aj v tejto tazkej chvili chcela pomoct. Pri byvalej Ikei na krizovatke som sa spytala ci ma vydat zo 100-vky. Vraj ano. Vydal mi 50 korun a zmizol. To sa nerobi! Skoda, kupovala som, pomahala som, minuly cas! jaja

07.08.2007 14:17 Dnes rano som stretla predajcu NB. Oslovil ma, odmietla som, lebo NB uz mam. Zacal na mna kricat, ze som bezcharakterna. Bola som z toho smutna cely den Nika

06.08.2007 17:10 Vzdy ma potesi pan s c. 895, ktory predava NB v Nemocnici na Antolskej ul. Je mily, usmievavy a vzdy dobre naladeny. Prajem mu vsetko dobre. Dada 06.08.2007 21:33 Dnes sa mi podarilo kupit vas casopis od predajcu za 50 sk. Ked som si doma precital kodex

07.08.2007 17:52 Srdecne pozdravujem sympatickeho predajcu pred Priorom ZV. Bol velmi mily a urcite sa pri nom zastavim aj nabuduce, aby som mu pomohla. Drzim palce! Saska 08.08.2007 17:20 Moj priatel, ktory pracuje v BA, mi nosi vas casopis NB. Najviac sa tesim na prispevky od Juliusa. Gratulujem mu ku knihe, ktoru sa nam vsak este nepodarilo kupit. Drzim jej palce!

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

nb75.indd 6

22.8.2007 12:24:19

KONTAKTY 7 OSPRAVEDLNENIE

novom má brazílske Rio de Janeiro jeden z novodobých divov sveta. Nad Guanabarským zálivom otvára svoju kamennú náruč kolosálna socha. To, čo je však dôkladne ukryté za mohutnou horskou hradbou a k čomu je Kristus Spasiteľ bdejúci na vrchu Corcovada otočený chrbtom, je temný tieň chudobných štvrtí favelas na sever od centra.

Brazílske favely fotografoval Tibor Huszár V augustovom čísle Note bene (č. 74) v reportáži Kristovi za chrbtom na stranách 28 – 31 pri grafickom spracovaní materiálu vypadlo spod reportáže meno autora fotografií. Brazílske favely fotografoval Tibor Huszár a o živote v nich sa porozprával s naším redaktorom. Fotografie, ktoré poskytol na uverejnenie v Nota bene, budú súčasťou jeho knihy Retrospektíva. Tiborovi Huszárovi aj vám, milí čitatelia, sa týmto ospravedlňujeme. Redakcia NB

INZERÁTY PREDAJCOV Hľadám si prácu ako opatrovateľ, masér, kuchár s podnájmom. Mám dlhoročnú prax a certifikáty. Kontakt: 430 Marian, 0914 252 117, 0908 313 572. Mladá, slušná rodina s dvojročnou dcérkou a malým bábätkom hľadá prenájom v Bratislave za prijateľnú sumu do 9 000 Sk/mesačne. Najlepšie zariadený. Prosím, len seriózne ponuky. Kontakt: 681 Zuzka, Tesco - Kamenné námestie, predný vchod, telefón výdajňa: 02/52 62 59 62. Seriózna predajkyňa NB, staršia pani, hľadá izbičku na podnájom v Bratislave do 3 000 Sk. V prípade ponuky ma môžete kontaktovať na tel. číslach: 0918 376 324, 0918 376 325. Ďakujem. 1701 Marta. Kto daruje športový kočík trojkombináciu? Vopred ďakujem. 1099 Katarína, Tesco Zlaté piesky - parkoviská, kontakt výdajňa 02/52 62 59 62. Pár so psom hľadá chatku za staranie sa o chatku a pomoc v záhrade. Sme slušní a zodpovední. Za ponuky vopred ďakujeme. 302 Albert, Trnavské mýto Tržnica zadný vchod. Kontakt výdajňa 02/52 62 59 62. Prosím dobrých ľudí, ktorí by mohli slobodnej mamičke s dvoma chlapcami darovať elektrický sporák s rúrou, oblečenie a obuv pre dvojročného a osemročného chlapca. Tel. č. 0914 162 118. Ďakujem.

nb75.indd 7

28 PÚTNIK

PÚTNIK 29 Ich detstvo by mohlo byť aj krajšie, keby...

Mesto v meste. Ľudský úľ chudoby a kriminality. Bežný obyvateľ Januárovej rieky, ako sa v preklade povie Riu, tieto končiny nikdy naživo neuvidí. Veď načo riskovať holý život! Smutne známe štvrte si totiž žijú svojím vlastným životom bez pravidiel. Bez vody, elektriny, bez možnosti vzdelania a lekárskej pomoci. Ich obyvatelia sa pretĺkajú životom, hŕstka nadaných sa živí maľovaním obrazov a ich predajom na jednej z najznámejších pláží sveta – Copacabana. Vo faveloch žije takmer tretina sedemmiliónovej metropole, ľudia hľadajúci svoje vysnívané miesto medzi tunajších „cariocas“.

Osudy vyhnancov Väčšina mestských zaujímavostí sa nachádza v južnej časti Ria. Turista, sledujúc ďalekohľadom mesto z Cukrovej homole, alebo prechádzajúci sa po pláži, nemôže a možno ani nechce spoznať všedný život ukrytý pred jeho zrakom. Ľudia z favelas sú rôznych tvárí, pletí, či vierovyznaní. Spája ich však spoločný osud vyhnanca odvrhnutého od spoločnosti. Bezútešný život s minimálnymi šancami na zmenu riešia často drogami, alkoholom, či kriminálnou činnosťou najhrubšieho kalibru. Ostrí chlapci z periférií, ktorí si hovoria „pitboys“, sú známi svojou bezohľadnosťou a krutosťou nielen voči „gringom“, ale voči komukoľvek, kto zablúdi do ich teritória.

Favely sa stali synonymom chudoby y a kriminality

Kristovi za chrbtom

nb74.indd 28

20.7.2007 14:3

nb74.indd 29

20.7.2007 14:33:16

PÚTNIK 31

30 PÚTNIK bojuje na diaľku, a ich „zablúdené guľky“ majú na svedomí často nevinných civilistov vracajúcich sa z práce, či ich deti prichádzajúce zo školy. Prestrelky medzi políciou a mladými narkotrafikantmi, ktorí riadia malý štát v štáte, sú vo veľkých mestách, ako je Rio de Janeiro, Fortaleza či Salvador de Bahia na dennom poriadku.

Januárová rieka Rio de Janeiro v preklade znamená Januárová rieka. V Guanabarskom zálive však žiadna veľká rieka nie je. Portugalský moreplavec a objaviteľ Ria Gaspar de Lemos sa pri pomenúvaní tohto miesta v januári 1502 jednoducho pomýlil. Malo vynikajúcu polohu na vybudovanie prístavu, no zužitkovali ju až o vyše sto rokov neskôr Francúzi. Obrovská krajina sa stala výdatným zdrojom kávy, pomarančov, cukrovej trstiny a nerastov pre Európu. Od roku 1763 bolo Rio de Janeiro hlavným mestom krajiny, spolu s ňou oslávilo aj vyhlásenie nezávislosti od Portugalska v roku 1822, až kým úlohu hlavného administratívneho centra štátu v roku 1960 neprevzalo od základov postavené nové hlavné mesto Brazília. V širšej aglomerácii okolo Ria žije až 15 miliónov obyvateľov. Miestni obyvatelia, nazývaní aj „cariocas“, vraj majú radi zábavu ako nikto iný.

Silné znaky intolerancie pramenia z ich beznádejného postavenia v spoločnosti. Životný osud ľudí žijúcich na pokraji biedy sa stal v Brazílii celonárodným problémom. Každé väčšie mesto zápasí s takouto zdanlivo neriešiteľnou situáciou. Avšak najťažšie bremeno stojí na pleciach Rio de Janeira. Túžba žiť v meste snov a stať sa „cariocas“, ženie do Ria stále viac a viac ľudí, ktorých jediným útočiskom sa stávajú plechové chatrče na severných perifériách. Tŕnitá a nerovná cesta, na ktorej konci je len beznádej a zúfalstvo.

Na ulici doma.

Daj si pivo, brácho!

je to bežný fakt. Ide síce len o gestá a maličkosti, ale je to oveľa viac, ako tejto najchudobnejšej a veľmi početnej vrstve v brazílskej spoločnosti dáva štát. Ten sa v ich špinavej štvrti prezentuje inak. Represívnou a po zuby ozbrojenou policajnou zložkou, ktorá s dílermi drog

Chudoba, tony kokaínu, rýchle dospievanie a náhla smrť, to je tvár Ria, o ktorej väčšina turistov, popíjajúcich dole na Copacabane kolu, nemá ani potuchy.

Jeden z najsmutnejších okamihov.

JURAJ SEDLÁK, AUTOR JE REDAKTOR TÝŽDENNÍKA ŽURNÁL Tu sa končí na cintoríne skôr.

Smutná hra na spasiteľa v štvrti biedy.

Biedna perspektíva Brazília je v súčasnosti štvrtá na svete v počte vrážd na počet obyvateľov,

pred ňou sú už len Kolumbia, Rusko a Venezuela. Čo je však horšie, neustále tu klesá vek obetí, najviac je ich tu medzi

15 až 24-ročnými mladíkmi. Perspektíva chlapcov v chudobných štvrtiach nie je veľká, až príliš rýchlo tu v prostredí drogových dílerov dospievajú a ešte rýchlejšie zomierajú. Hovorí sa, že ani ten najprezieravejší díler sa nedožije 35 rokov. Rio má pritom až 750 favel. Podľa úradníkov je až polovica týchto slumov pod nadvládou drogových gangov. Žije tam pestrá zmes ľudských rás, v ktorej hlavnými ingredienciami boli krv juhoamerických Indiánov, afrických černochov a potomkov portugalských, španielskych a francúzskych dobyvateľov.

Zablúdené guľky

Aj chudobní sa radi hrajú a bavia.

nb74.indd 30

Ak vo favele ochorie váš otec alebo vaše dieťa, a vy potrebujete drahé lieky, na ktoré nemáte, je to práve mladý narkotrafikant z vašej komunity, ktorý vám na ne dá peniaze. Nie požičia, ale dá, a možno ešte zariadi, aby vám ich na motorke doviezli. Znie to naozaj paradoxne, ale pre milióny obyvateľov najchudobnejších štvrtí Brazílie,

20.7.2007 14:3

Čím vyššie, tým lepšie.

nb74.indd 31

20.7.2007 14:33:20

Na vysokej nohe Dobrá večera s našimi predajcami má svojich prvých závislých, ktorí svojimi „esemeskami“ hrajú vabank. Áno, alebo nie. V najbližšom čase očakávame ďalších „závislákov“ pachtiacich sa za dobrou večerou v luxusnej indickej reštaurácii KRIŠNA v Boteli MARÍNA na vlnách Dunaja priamo pod hradom. Vďaka láskavosti majiteľov sa u nich bude môcť vyžrebovaný „posielač sms“ najesť do prasknutia. Žrebujeme Výherkyňa Dada si na večeru priviedla kolegu Rasťa a pozvala predajcu NB Dušana. Muži sa však báli objektívu, tak to zostalo zo všetkých sms, ktoré prídu na naše redakčné na šéfkuchárovi reštaurácie, ktorý na Slovensko pricestoval číslo! Nevynechávame priamo z Indie, aby tu varil skvelé indické špeciality. Príďte ochutnať! Foto: dac ani tie najkritickejšie.

22.8.2007 12:24:23

8 TÉMA

Ak si rozčertený, unavený, smutný, nesiahaj na alkohol

Excelentné víno P rofesor inžinier Fedor Malík, doktor vied. Až toľko titulov „nosí“ jeden z najlepších odborníkov na víno na Slovensku. Je teda jasné, že výroba vína nie je len nejaká pokútna záležitosť, ale celá veda s jasnými pravidlami a zároveň umenie, ktorému sa musíme venovať srdcom. Fedor Malík mu rozumie. Prečo máte rád víno? - Musím sa priznať, že čím som starší, tým ho pijem menej. Ten, kto sa stretáva s vínom, hovorí, že víno je zdravé. Ja si myslím, že je zdravé, ale musíš ho piť stále menej a menej a popíjať ho, len ak si v dobrej duševnej kondícii. Ak si

nb75.indd 8

rozčertený, unavený, smutný, nesiahaj na alkohol. Daj si vodu zo studničky alebo zachladenú minerálku. Kedysi pre mňa nebol problém vypiť za večer počas stretnutia s partiou dve fľaše vína. Dnes to nedokážem. Možno sa aj bojím. Uvedomujem si, že alkohol je sviňa a rovnako, ako platí, že vo víne je zdravie, platí aj, že vo víne je smrť.

Ktoré víno by ste nazvali dobrým? - Pri senzorickom hodnotení vína má posudzovanie vzhľadu, vône a chuti vína svoje prívlastky. Najlepší ukazovateľ je excelentná vlastnosť, druhá v poradí je veľmi dobrá vlastnosť, tretia dobrá vlastnosť, štvrtá dostačujúca, ďalšia je nedostačujúca a tá celkom na konci je eliminácia. Z toho vidíme, že dobré znamená priemerné. Dobré rovná sa normálne víno. Ak povieme „dobrý človek“, nečakáme od neho

podrazy. Ak povieme „dobré víno“, tak je to víno, na ktoré sa dá spoľahnúť. Dobre sa pije, je nám po ňom dobre. Ale nemôže ísť do súťaží, pretože by nedostalo žiadnu medailu, možno bronzovú s odretými ušami. Dobré je niečo pre menej náročného. Náročný má radšej veľmi dobré alebo vynikajúce a excelentné víno.

Ako teda spoznáme vynikajúce víno – okrem jeho ceny? - Cena nemusí korelovať s kvalitatívnymi ukazovateľmi. Vy ako laik vynikajúce víno nespoznáte. Atribúty vašej „dobrosti“ sú postavené inak. Pre degustátorov je to s vynikajúcim vínom tak ako s nádhernou ženou. Idete po ulici a tie dobré, priemerné ženy nanajvýš pozdravíte, ak ich poznáte. Ale keď stretnete krásnu ženu, tak sa zastavíte a obzriete. A je vám za sekundu, dve jasné – áno, to je kus. Ak dostanete

22.8.2007 12:25:04

TÉMA 9 Enológ prof. Ing. Fedor Malík, DrSc., jeden z najznámejších vinárov na Slovensku, si dopraje stále menej a menej vína.

Vek nie je dôležitý Kvalita vína sa neodvíja od jeho veku, ale od podmienok, aké v daný rok dala príroda. Dobré ročníky sú vysoko cenené, hodnota niektorých je nevyčísliteľná – hlavne ak ide o pár posledných fliaš na svete. Aj víno je biznis, predáva sa na aukciách a predstavuje kapitál. Je ako cenné papiere: jeho hodnota stúpa a klesá. Najvyššia je vtedy, keď je na celkom svete len niekoľko posledných fliaš konkrétneho vína. Platia sa za ne ťažké státisíce. Takéto klenoty ich majitelia často ani nevypijú, odložia si ich ako zberateľské kusy. Už len predstava ochutnať takéto víno je hriešna. Vypiť posledné kvapky vína, ktoré pred rokmi ruky skúsených vinárov premenili na zážitok pre zmysly... Ako asi také víno chutí? Dá sa to opísať podľa slov výrobcu a podľa skúseností s jeho značkou, presne to však bude vedieť len ten, kto ho vypije. ja do pohára skvelé víno, ovoniate, dáte ho na jazyk a okamžite vám je jasné, že ide o excelentný produkt. Ak sa stretnete s niečím, čo sa vám nepáči, čo je zanedbané, smrdí, je vám jasné, že je to odporné a hnusné. Rovnako je to s chorým a ťažko pitným vínom. Prečo zrovnávam víno a človeka? Pretože dušu má aj jedno aj druhé. Považujem víno za živý organizmus, s ktorým sa dá porozprávať a ktoré vám môže rozumieť, alebo vy môžete rozumieť jemu.

Čo robí víno vynikajúcim? - V prvom rade príroda. Nemôžete dorobiť dobré víno v Škandinávii – i keď vraj za dvesto rokov to aj tam bude možné; škoda, že to nebudeme môcť posúdiť. Potom tradícia, pretože víno robí človek, a toto umenie sa učí od skúsenejších. A vedomosti a znalosti. Vinár musí vedieť, ako vinič rastie, čo potrebuje, a akým spôsobom pretvoriť mušt na perfektný produkt. Poznám vinárov, ktorí majú zlaté srdce a sú nevzdelaní a vinárov, ktorí majú zlaté srdce a sú vzdelaní. Ich produkty sú neporovnateľné. Tí vzdelaní stoja na súťažiach na stupňoch víťazov a tí nevzdelaní sedia v hľadisku. Samozrejme, existujú výnimky, keď sa aj nevzdelanému vinárovi podarí dorobiť dobré víno. Robiť dobré víno je však veda. O enológii, vede o víne, vychádzajú veľmi hrubé knihy. A u nás ich číta veľmi málo ľudí... Je potrebná toľká veda pre prirodzený prírodný proces, akým je kvasenie muštu? - Úlohou vinára nie je sypať do vína chemické látky, alebo tvoriť syntetické víno – aj keď sú aj takí - ale porozumieť prirodzeným procesom a čo najoptimálnejšie transformovať to, čo dala príroda. Fyzikálne, chemické a mikrobiologické procesy majú pretvoriť tisícky cenných látok, ktoré sa nachádzajú v bobuli hrozna, do vína. Boj o dobré víno je futbalovým zápasom medzi kvasinkami a baktériami. Rozhodca je tak ako v klasickom futbale skorumpovaný - v našom prípade musí byť skorumpovaný a musí dať vyhrať kvasinkám. Ak by sa nedal skorumpovať a nechal by vyhrať baktérie, vznikol by produkt vhodný akurát na vyliatie do kanalizácie. Kvasinky majú danosť pretvárať cukor na alkohol. Baktéria to nedokáže, ale môže napraviť víno. Keď kvasinky dokončia svoju prácu, je víno kyslé, obsahuje veľa kyseliny jablčnej. Baktérie sa do nej pustia a pretransformujú ju na kyselinu mliečnu, ktorá vytvára vo víne zaujímavé estery a robí

Ekologické víno. Pri pestovaní viniča sa nepoužívajú žiadne chemické látky, robotníci sa po vinohradoch dokonca pohybujú pešo alebo na bicykloch, aby hrozno ani minimálne neznečistili. ho krajším a dospelejším. Rozhodca teda môže dovoliť baktériám dať jeden – dva góliky, ale musí nechať vyhrať kvasinky. A tým rozhodcom je vinár. Po desiatich – pätnástich rokoch práce sa naučí, kedy má víno stočiť, teda kedy má prerušiť proces fermentácie, a po dvadsiatich – tridsiatich rokoch sa naučí umeniu za socializmu opovrhovanému – kupážovať vína. Teda miešať jednotlivé odrody tak, aby bolo konečné víno kvalitnejšie ako odroda samotná. Prieči sa to ponímaniu nemeckej vinárskej školy, pretože Nemci majú radi všetko čisté. Ale vo svete globalizácie čistota konzumentom nechutí tak ako kupážované vína. Vyvíja sa rokmi a storočiami kvalita vína? Alebo je hrozno a víno v podstate rovnaké? - Poznanie pokročilo, prírodné vedy nám odhalili mnohé zákonitosti a s ich ovládaním dokážeme robiť oveľa lepšie víno ako kedysi. Na druhej strane to môžeme aj zneužiť. Dlhé roky som pracoval vo výskume s čistými kultúrami kvasiniek a teraz vidím, že sa na náš trh dostávajú preparáty geneticky manipulovaných kvasiniek. Takáto kvasinka okrem pozitívnych vlastností, ako je trebárs hĺbka prekvasu alebo prekvasenie

Ak má byť víno kvalitné, treba sa o rastlinky starostlivo starať a hlavne nedovoliť príliš vysoké výnosy. Tak sa všetka sila viniča sústredí do niekoľkých strapcov hrozna.

nb75.indd 9

22.8.2007 12:25:06

10 TÉMA neželaných prímesí po chemických postrekoch v muštoch dokáže prekvasiť vo víne vysokú koncentráciu alkoholu, až 17 – 18 objemových percent. A geneticky manipulovaná kvasinka nevytvorí len vyššiu koncentráciu alkoholu. Môže štiepiť doposiaľ nerozštiepiteľné terpénové látky, strihať dlhé molekuly do polohy látok iného aromatického charakteru. Môže sa stať, že za päťdesiat rokov budeme pomocou čistých kultúr kvasiniek robiť z rizlingu vlašského muškát ottonel. Všetky kvasinky sú predsa nejakým spôsobom šľachtené... - U Francúzov obdivujeme, že ich vína sú hrdé produkty konkrétnych krajov, ktoré sa urodili na istom mieste, urobil ich z prirodzeného podložia domáci vinár s pomocou typických kvasiniek. My chceme ísť ešte ďalej. Aby bolo víno robené kvasinkami, ktoré sa domestifikovali v konkrétnej vinici. Ušľachtilých kvasiniek sa z prírody do vína dostane len 20 %. Zvyšných 80 % je neušľachtilých a vinár im nesmie dať šancu. Musí mušt zasíriť, aby ich eliminoval. Ušľachtilá, domestifikovaná kvasinka si zvykla na zasírenie muštu. Alebo môžeme zlikvidovať všetky kvasinky a naštartovať proces kvasenia dodaním čistej kvasinkovej kultúry, ktorá bola izolovaná v danej vinici, v danej lokalite.

- Svet chce dnes konzumovať svieže, reduktívne vína, ktoré neboli v styku s kyslíkom. Počas procesu kvasenia bielych vín kvasinky kyslík nepotrebujú. Musia teda dozrievať v nerezových nádobách. Len pár druhov bielych vín, napríklad chardonnay, potrebuje byť pár mesiacov v drevenom sude, aby sa predýchalo. Naproti tomu život červeného vína okrem niekoľkých druhov, napríklad boujolais, je životom s kyslíkom. Bez kyslíka sa dobré červené víno vyrobiť nedá. Takže musí zrieť v drevených sudoch.

Je vhodné a nevyhnutné používať na zretie vína drevené sudy, proti ktorým tak brojí Európska únia?

Koľko vína denne môžeme bez obáv vypiť „na zdravie“? - Podľa štúdie, ktorú v 90. rokoch 20.

Víno a príjemné posedenia pri poháriku tohto moku neoddeliteľne patria k európskej kultúre. Len to s ním netreba preháňať.

Európske špeciality Vinho verde z Portugalska: „Zelené“ víno z daždivej, chladnejšej severnej oblasti, údajne najkurióznejšie víno na celom svete. Najčastejšie sa vyrába z bielych odrôd Loureiro, Pederna, Avesso, Trajadura a Alvarinho. Nemá zelenú farbu, je biele alebo červené. Hrozno naň sa zbiera veľmi skoro, ešte v auguste, kedy má vysokú kyslosť, a mušt kvasí dvakrát. Vznikne ľahký, svieži, perlivý nápoj, osviežujúci hlavne v letných horúčavách. Slamové víno zo strednej Európy: Získava sa z neskoro zbieraného hrozna, ktoré sa pred spracovaním aspoň tri mesiace suší na slamených alebo trstinových rohožkách alebo zavesené vo vetranom priestore. Získava tým sýtu farbu a vysoký obsah zvyškového cukru. Šampanské z oblasti Champagne vo Francúzsku: Označenie „šampanské“ môžu mať len šumivé vína z oblasti Champagne. Najpoužívanejšie odrody na jeho výrobu sú Chardonnay, Pinot noir a Pinot meunier, osobitý charakter mu dáva vápenatá pôda v regióne Champagne, dlhšie zrenie

nb75.indd 10

v drevených sudoch a sceľovanie. Pri tradičnej, náročnej metóde kvasenia vo fľaši treba každú jednu fľašu počas sekundárneho kvasenia striasavať, kým sa kvasničný sediment z dna fľaše premiestni do jej hrdla a odkalí. Corton – Charlemagne z Burgundska vo Francúzsku: Každý rok tretiu novembrovú nedeľu sa v hospicoch v Beaune dražia vína. Tamojšie hospice vlastnia hodnotné vinohrady, ktoré zväčša dostali do daru. Výnosmi z dražby sa financujú domovy dôchodcov a nemocnice. Slávne biele víno Corton – Charlemagne, ktorého sa naplní ročne asi 140 000 fliaš, dražitelia najviac milujú a dosahuje enormné ceny. Heuriger z Rakúska: Pestuje sa aj priamo vo Viedni – vinohrady v meste zaberajú až 730 hektárov. Je to mladé víno, ktoré sa smie nalievať po Martinovi, teda po 11. novembri, až do 31. decembra nasledujúceho roku. Vďaka tomuto vínu vznikli vo Viedni aj v celom Rakúsku vinárne „heurigen“. Môžu predávať len vína z vlastnej produkcie a iba 300 dní do roka.

storočia vypracovali dánski vedci, je optimálna dávka pre ženy deci a pol a pre mužov dva deci vína denne. V rámci výskumu sa sledovala mortalita v závislosti od množstva požitého alkoholu. Tí, ktorí vôbec nepili, boli na úrovni s tými, ktorí vypili denne pol litra vína. Najlepšie na tom boli tí, ktorí vypili denne jeden a pol až dva deci vína. Ale to je teória, grafy. Skutočnosť závisí od človeka, od jeho telesnej schránky, od toho, ako víno požíva, s čím ho požíva, či je rozumný a má v poriadku psychiku... Je to pavučina takých zložitých vzťahov a súvislostí, že vám nikto nedokáže dať presnú odpoveď. DAGMAR CANISOVÁ Amontillado zo španielskej Andalúzie: Vyrába sa zložitým a zdĺhavým systémom solera: V prvý rok sa sudy naplnia mladým vínom a poukladajú do radu. Nasledujúci rok sa na ne naukladá druhý rad sudov s mladým vínom. V tretí rok sa zo spodného radu sudov odoberie jedna tretina sherry a doplní sa rovnakým objemom zo sudov ležiacich v rade nad ním. Samozrejme, každý rok pribudne nový rad sudov, z ktorých sa odoberá jedna tretina moku do sudov pod nimi a namiesto nej pridáva rovnaký objem tekutiny zo sudov nad nimi. Takto sa postupuje celých desať rokov. Výsledkom je krémovité tmavohnedé víno s leskom starého zlata. Tokaji Aszú z okolia mesta Tokaj v Maďarsku: V lokalite pri riekach Bodrog a Tisa priemerne každý tretí rok napadne prezreté hrozno odrôd Furmint, Hárslevelü a Muskotály ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea. Odoberá bobuliam vodu a zvyšuje obsah cukru a aromatických látok. Hrozno sa zberá strapec po strapci a opatrne sa melie na rmut – aszú. Potom sa do suda so suchým tokajským vínom pridajú tri, štyri, päť alebo šesť tridsaťlitrových putní rmutu. Čím viac putní sa pridá, tým je víno bohatšie, intenzívnejšie a voňavejšie. Ja

22.8.2007 12:25:31

TÉMA 11 Sudy, sudy, samé sudy

Stovky kilometrov dohodenie kameňom od Kišiňova sa nachádza moldavský zápis do Guinessovej knihy rekordov: systém vínnych pivníc v deväťtisícovej lokalite Mileštii Miči. Čísla, s ktorými sa tu stretnete, sú impozantné: Vyše 200 kilometrov chodieb, dva milióny fliaš, tisícky návštevníkov ročne a hektolitre kvalitného moku.

Do najväčšej pivnice na svete na triapolhodinový okruh spojený s koštovkou sa dostanete iba autom (aj to len vzácne návštevy), mikrobusom alebo autobusom. Od 30 do 55 euro na osobu. Pešo vás tam nepustia. Vraj by ste mohli celé týždne blúdiť a umrieť od hladu. Od smädu ťažko, keď všade naokolo dospieva víno. Na konci výletu sa octinete v spoločenskej miestnosti v hĺbke 82 metrov. V archaickom štýle upravenej miestnosti s dlhým dreveným stolom a pod obrazom najväčšieho moldavského kráľa Štefana Veľkého a Svätého, pri živej ľudovej hudbe, už hodovali mnohí významní politici. Najviac zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ale aj iní štátnici sveta. Bol medzi nimi i slovenský prezident Ivan Gašparovič. Raz sa tu po summite SNŠ zabudli poprední politici z krajín tohto zoskupenia. Odišli a vrátili sa späť, pričom ako výhovorka im poslúžila zabudnutá čiapka bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina.

Spleť ulíc Tunelový systém chodieb točiacich sa pod sebou začal vznikať po II. svetovej vojne. Dôvod bol jednoduchý: Stavebný materiál pre Kišiňov. Po II. svetovej vojne o pracovnú silu nebola núdza. V pieskovcových baniach robili vojenskí zajatci a väzni. Koncom šesťdesiatych rokov sa už kameň neťažil a vtedy miestnym ľuďom napadlo, že by sa v prázdnych šachtách mohlo skladovať víno. Stalo sa. Moldavsko je predsa krajinou vín. Keď odborníci zistili, že tunely v Mileštii Miči v hĺbke 40 až 85 metrov ponúkajú ideálne tepelné podmienky a stabilnú vlhkosť vzduchu, nebolo čo riešiť. Prvé zbierky vín sa tu zjavili v roku 1969 (vína z predošlého roku). Na začiatku upravili priestor iba pre pol milióna litrov vína. Ukázalo sa však, že

nb75.indd 11

vína

Za 38 rokov existencie pivnice sa podarilo naplniť iba štvrtinu z chodieb podzemnej galérie. to nebude stačiť. Podzemie sa postupne zapĺňalo ďalšími sudmi a sudové ulice dostali konkrétne mená. A tak sa návštevníci ani nečudujú, že z ulice Cabernet sa ocitnú na ulici Traminer, odkiaľ je odbočka na ulicu Merlot, potom nasleduje Feteasca či Codru... Sudy, sudy, samé sudy. To je prvý pocit z návštevy najväčšej svetovej pivnice. A tie sudy nie sú prázdne. „Je tu priestor na uskladnenie päť miliónov litrov vína,“ povedal nám Mihai Maciuca, riaditeľ štátneho podniku Mileštii-Miči. Zo všetkých vinárskych regiónov Moldavska sem zvážajú každý rok iba tie najkvalitnejšie odrody. Za 38 rokov existencie pivnice sa podarilo naplniť iba štvrtinu z chodieb podzemnej galérie. Na začiatku sa o pivnici takmer ani nevedelo, lebo tu uskladňované vína mali rýchly odbyt – objednávky chodili z vinárskych podnikov celého Sovietskeho zväzu. Dnes sa o malom vidieckom sídle hovorí ako o „najväčšom vinárskom meste na svete.“ Prevláda červené víno, je ho okolo sedemdesiat percent, bieleho vína je pomenej, asi dvadsať percent a zvyšok tvoria sladké dezertné vína.

Atómová medicína Ak znalci vína uznanlivo pokývajú hlavou pri vchode do podniku, kde tróni najväčší dubový sud s objemom 6 ton (vnútri je Cabernet), oči im zasvietia a slinky potečú v najhlbších

chodbách, kde sú regály s fľašami. Dlhé, predlhé. Bázeň sa ich dotknúť. Zaprášené a pokryté pavučinou. S označením druhu, ročníka, farby. A občas aj ceny. V sekcii, kde je predajná výstava. Niektoré fľašky stoja aj 500 eur (ročník 1973 - 74). Kupujú ich najmä Japonci. Ale nielen oni, veď až deväťdesiat percent produkcie tohto podniku ide na export. A ako nezabudne dodať náš sprievodca Ion Gheorghita, červené vína z tejto pivnice majú svoje čestné miesto na stole anglickej kráľovnej. Medzi moldavské unikáty patrí víno značky Cahors (Cahor-Ciumai). Červené dezertné. Odbúrava škodlivé izotopy stroncia z ľudského tela. Keď v roku 1986 „buchol“ Černobyľ, z Moldavska odišli celé vlakové súpravy s týmto vínom. Na pomoc ľuďom ožiareným po výbuchu. Táto značka bola (možno stále je) povinnou výbavou námorníkov na sovietskych jadrových ponorkách. Nejaké to žiarenie tam predsa uniká, a tak námorníci mali denný prídel 200 gramov spomínaného vína. Oni to ale riešili po svojom. Dohodli sa na „preskačku,“ čiže po tri dni sa vzdali prídelu, ale potom mali celú fľašu pre seba! Aj toto sa dozviete v najväčšej pivnici na svete. Pravda, ak to víno nielenže popíjate, ale štrngáte si s tými „dobre informovanými“ ľuďmi. Na zdravie! JAROMÍR NOVAK FOTO: VLADIMÍR STRIEŽENEC

22.8.2007 12:25:49

12 DO TUCTA

Odkazujem ľuďom, nech nehádžu flintu do žita

Očividne šťastný škole ho volali Burič alebo aj Búrka. Spurný chalan z Oravy sa nezmestil do vlastnej kože. Búril sa proti všetkému. Istý čas čakal na zázrak, ktorý sa nedostavil.

Aj zmena režimu pre neho nastala tak trochu neskoro. Ľútosť však nemá rád, takže ju nechajme ležať ladom. Jeho život asi najviac menili a poznačili vzťahy, súhra, sebazaprenie, ale aj neporozumenia. Aj preto, má svoj svet inak vymyslený. Vzoprel sa osudu, aby urobil dieru do sveta. Dnes sa rád pohybuje medzi „ohmatanými“ priateľmi, manželkou a deťmi. Na dotyk si ich vie hodnovernejšie predstaviť. Ľahšie sa mu žije, dýcha, ale napríklad aj kráča, behá a bicykluje, s niekým. Už roky počúva ľudí v telefóne a zabezpečuje, aby spolu hovorili. Svojím príbehom dokazuje, že žiť sa oplatí. Stojí pevne vo svojej iskre. Telefonista, vyučený čalúnnik, vášnivý turista, športovec a v neposlednom rade – otec šiestich detí. Jozef Búroš z Dolného Kubína. Apropo, nevidomý, nevidiaci, slepý...

nb75.indd 12

Ste veselý človek. Priatelia vás práve chtiac-nechtiac vysadili pred vedľajším vchodom, aby ste sa chvíľu dobíjali do nesprávnych dverí. Zobrali ste to športovo... - Nešetria ma a neľutujú. Priateľstvo je pre mňa kľúčové. Sám by som totiž nič nedosiahol. Ľudia sa mi nielen do telefónu sťažujú, aký majú ťažký život. Zavše riešia malicherné problémy. Som taká bútľavá vŕba. Povedal som si, že budem rozsievačom optimizmu. Som slepý, ale nesťažujem si. Život ma baví, ani na okamih mi nezišlo na um, že by som ho ukončil. Nachádzame sa vo vašom kráľovstve. V telefónnej ústredni nemocnice, kde spájate hovory ľudí, ktorých konverzácia sa viacmenej týka zdravia a chorôb. - Hanbím sa to povedať, ale pracujem tu už 35 rokov. Všetci ma volajú Jožko. Tykám si takmer so všetkými doktormi a sestričkami. Už môžem aj ochorieť. Pravda je však taká, že tu žijem v akejsi cele, kde sa občas cítim ako väzeň. V malej miestnosti snívam o pohybe vo svete tam vonku. Keď odtiaľto vyjdem, realizujem svoje sny. Prezradíte nám niektoré? - Vždy som chcel niečo dosiahnuť. V mladosti som bol veľmi spurný, búrlivý. Stalo sa, že som dokonca utiekol zo školy.

Viete si predstaviť útek slepca? Mám výborný sluch, hrám na klavíri, harmonike, trúbke či fujare. Keby som bol o čosi viac prispôsobivý, dnes som mohol byť učiteľ hudby, veľký inteligent. Namiesto toho som sa vyučil za čalúnnika. V pivnici paneláku mám dielňu, manželka je krajčírka, vzájomne sa dopĺňame. Dokážete sa uživiť rukami? - Očami ešte nikto nič neurobil. Ak sa budete na robotu iba pozerať, nič sa nezmení. Nie oči robia, ale ruky. Ako ste si získali dôveru vašich zákazníkov? - Vyučil som sa za Dubčeka. Keďže sa v tom čase ľahšie dýchalo, sníval som, že budem podnikať na vlastnom. Keďže mám básnické črevo, mal som vymyslený aj slogan: Čalúnnik v dedine, pohodlie v rodine. Pred sviatkami som sa išiel pretrhnúť. Robil som šestnásť hodín denne, ľudia si moju prácu pochvaľovali. Počas roku však roboty ubúdalo. Potreboval som pravidelný príjem, a tak som šiel do Dolného Kubína za telefonistu. Telefonista je pre nemocnicu kľúčový človek... - Nastúpil som v čase, keď sa len stavala. Aj mojou zásluhou bola dokončená (smiech). Po telefóne som objednával cement, piesok

22.8.2007 12:25:58

DO TUCTA 13 a vápno, neskôr operačné stoly a nábytok. Všetko sa riešilo cez ústredňu. Darmo sa nehovorí, že bez spojenia, niet velenia. Vráťme sa trochu späť. Ak sa smiem spýtať, kedy ste stratili zrak? - Keď som mal desať mesiacov. Dostal som osýpky, ktoré mi postihli oči. Na svet mi nezostala žiadna pamäťová stopa, farba, ani obraz. Len to, čo si ohmatám, si viem predstaviť. Oči mám v rukách. Rodičia so mnou roky chodili po doktoroch, na vyšetrenia a nič. Dnes viem, že už mi niet pomoci. Musel som to prijať a naučiť sa s tým žiť. To sa ľahšie povie, ako vykoná, mám pravdu? - Život si ma oťukával, neraz som spadol na hubu, ale postupne som získaval odvahu, orientáciu a sebavedomie. Rodičia ma odmalička brávali do poľa, chodil som s bratom pásť kozy. Raz sa nám stratili. Ako sme ich hľadali, nechtiac sme vystúpili až na Šíp. Bol to môj prvý veľký kopec. Tam kdesi sa zrodila moja vášeň k horách. Neskôr som vyšiel na Choč, desaťkrát som bol na Veľkom Rozsutci, mám pochodené Roháče, stál som na Gerlachu. Jednoducho ste sa nevzdali... - Cítil som sa na všetko. Na manželstvo, na deti, turistiku. Povedal som si, že sa musím oženiť. Túžil som vystúpiť na Gerlach, zabehnúť maratón, zúčastniť sa na majstrovstvách sveta v cyklistike. To všetko sa mi splnilo. Poďme pekne po poriadku. Ako ste si našli ženu svojho života? - Dal som si inzerát do novín. V tom čase nebola túžba po láske otázkou výzoru, postavy a farby vlasov. Ako znel váš inzerát? - Som úplne nevidiaci, samostatný, zárobkovo činný... Ozvalo sa mi 16 žien. Manželka bola hneď prvá, ktorú ste si vybrali? - Kdeže, až sedemnásta. Nebola medzi nimi. Tých šestnásť sa vám nepáčilo, alebo ste boli taký prieberčivý? - Sú to príbehy, ktoré môže zažiť azda len slepý človek. Bol som mladý pochábeľ a búrlivák. Túžil som mať zdravú ženu. Rozvedené som vylúčil, takisto slobodné mamičky. Vysokoškoláčka z Bratislavy už stála za hriech. Vycestoval som. Človek by si povedal, že prečo by mal slepý chodiť do sveta, hádam príde dievča za mnou. Figu borovú. Stretli sme sa na stanici, ale nevyšlo to. Neskôr som si našiel vážnu známosť, ale náš vzťah prekazila jej matka. Plakal som. Museli sme sa rozísť. Vtedy som sa zaťal a povedal si, že urobím dieru do sveta. A just! Kde ste stretli tú pravú lásku? - Tri roky som si písal s priateľkou

z Prešova. Ovládam strojopis. Nevidel som síce, čo píšem, ale veril som, že píšem dobre. Veď každá správna sekretárka sa nemá pozerať na klávesy, ale na to, čo píše. Kedysi som zvládal 160 úderov za minútu. Malo dôjsť k prvému vážnemu stretnutiu, ale dievča sa zháčilo. Prišlo na lámanie chleba? - Nemala odvahu, alebo opäť zaúradovali rodičia. Nestretli sme sa. Medzitým však listy, vyznania a básne, čo som jej písal, dala čítať svojej najlepšej kamarátke, ktorá je dnes mojou manželkou. Máme spolu šesť detí. Dvoch chlapcov a štyri dievčatá. Predsvadobná cesta bola na Roháčoch. Tam som si ju otestoval. Zdá sa, že hory sú pre vás vyslobodením? - Ľudia chodia do hôr kvôli výhľadu. Pre mňa je to iný pocit. Vyletím z klietky, spomedzi štyroch stien telefónnej ústredne. Cítim, že kamsi kráčam, vnímam vzduch, vietor, slnko. Mám rád tú drinu, sebazaprenie, stúpanie do výšok. Každý zdravý človek môže ísť kdekoľvek na svete. My slepci len tam, kam s nami niekto pôjde. A tak ste zatúžili vystúpiť najvyššie v Karpatoch? - Bol to jeden z mojich snov. Choč, Rozsutec, Roháče. Všetko som ma zdolané, no Gerlach bol predsa len čosi iné. Spolu s priateľmi Danielom Suroviakom a Jozefom Mastrákom sme plánovali tajnú výpravu. Ale znovu zaúradovala náhoda. Ozval sa mi Peter Hledík, že dostal úlohu nakrútiť dokument o postihnutých športovcoch. Mojím snom bol nadšený. Nakoniec všetko hradila televízia a hore sme šli legálne za pomoci vodcov, štábu a ešte aj za honorár. Aké pocity sprevádzali váš výstup na najvyšší vrch? - Písal sa 10. október 1988. Stúpali sme Batizovskou dolinou, a keď sme prišli pod stenu, všetci si mysleli, že končím. Navliekli ma do popruhov, ktorým som sa z celej duše bránil. V živote som nebol tak spútaný, hanbil som sa, obmedzovalo ma to. Stena bola pre mňa vyslobodením. Výška mi do žíl nalievala sebavedomie. Počul som každú skalu, každý krok predo mnou. Keby fúkal vietor, všetko zmaže. Stál som na vrchole a cítil som, že už vyššie sa ísť nedá. Bola to báseň. Dokument Vidieť očami druhého ma vďaka televízii zviditeľnil. Bol som prvý nevidiaci na vrchole Gerlachu. Gerlach vám otvoril ďalšie dvere? - Vďaka Gerlachu som našiel Jána Kaprálika, ktorý videl film a rozhodol sa, že bude so mnou behať. Pripravil ma na môj prvý maratón. Liptovský, na počesť VOSR, sme bežali len pár dní pred revolúciou. Dokopy sme ich zabehli štyri. Najlepší

čas som mal v tom poslednom, trnavskom – 3,35 hod. So Štefanom Jurčákom sme za posledné desaťročie nabehali tisíce kilometrov na bicykli a na bežkách. Desaťkrát som absolvoval bežecké preteky Biela stopa. Pri mojom prvom štarte musela kvôli mne dokonca zasadať komisia, aby posúdila, či môžu medzi 5-tisíc pretekárov zamotať jedného nevidiaceho. Absolvoval som aj prvú paralympiádu vo Švédsku v roku 1976 a druhú v roku 1994 v nórskom Lillehammeri, kde som v biatlone skončil na siedmom mieste. Splnil sa mi aj sen o účasti na majstrovstvách sveta v cyklistike. Spomínali ste, že otvorenie hraníc pre vás prišlo príliš neskoro... - Dnes majú paralympionici iné podmienky. My sme si všetko platili sami, neboli sponzori, sústredenia. Vo Švédsku na olympiáde sme si štátny znak prešívali z teplákovej súpravy na sako a na druhý deň naopak. Keď môj švédsky navádzač Hans zbadal moje staré, široké a ťažké turistické bežky, po pretekoch mi venoval svoje, na ktorých som desať rokoch vyhrával, čo sa dalo. Na oplátku som mu dal fľašu rumu. Obaja sme boli šťastní ako blchy. S akými predsudkami o nevidiacich sa najčastejšie stretávate? - Raz ma jedna úradníčka ľutovala. Opisovala mi krásny víkend a myslela si, že som sa nudil. Strávil som ho na Ostrom Roháči a prešiel kus sveta. Keď sa matka mojej manželky o mne dozvedela, bolo tiež zle-nedobre. Každá matka chce totiž zdravého zaťa, podľa možnosti ešte bohatého a pracovitého. Myslela si, že budem v kúte zapadať prachom. Občas som si pripadal ako Rómeo. Ako ste prelomili ľady? - Chvíľu to trvalo, kým som všetkých presvedčil o svojej životaschopnosti. Celej rodine som opravil divány, gauče a kreslá. Ruka bola v rukáve. O čom ešte snívate? - Mám už len jeden nesplnený sen, ktorý som si vytýčil ešte za mlada. Svetoznámy Vasov beh vo Švédsku, jeden z najťažších masových behov na lyžiach. 90 kilometrov, 14-tisíc účastníkov. Je to však pre mňa finančne náročné. Ak by sa našiel niekto, kto by ma podporil, neváhal by som ani chvíľu. Ešte stále mám nádej, že Vasov beh pobežím. Ste šťastný človek? - Bezpochyby. Nemôžem sa sťažovať. Len vďaka súhre s blízkymi ľuďmi dokážem robiť veľké veci. Mám poslanie, musím rozdávať optimizmus. TEXT A FOTO: JURAJ SEDLÁK, AUTOR JE REDAKTOR ŽURNÁLU

Inzercia

nb75.indd 13

22.8.2007 12:26:06

14 2 NA 3

Tchantchès‘ mal rád pékét

Raz dva tri V iete, kde sa nachádza Slobodná republika Outremeuse? Na juhovýchode Belgicka, vo Valónsku. V Liége, údajne najfrancúzskejšom meste tohto kráľovstva. Vďaka recesistickým študentom je zakotvená v čase už od roku 1921 a každý rok znovu a znovu ožíva 15. augusta, keď sa mesto mení na parádu masiek, maškár a alegorických vozov.

nb75.indd 14

Všetko to pod záhadným heslom Tchantchès‘. Čo, vlastne kto je to? Podľa miestnych ľudí reálna historická postava, narodená v roku 760, z ktorej sa stala milá legenda vyjadrujúca ducha a atmosféru tohto mesta. Tchantchès‘, čo vo valónskom dialekte znamená François, je dnes všeobecne zosobnený v tvare bábky. Akejkoľvek. Je synonymom hrdosti mešťanov, lebo to vraj bol rebel horúcej krvi, vtipný, odvážny, mal rád pékét a zábavu. Nie nadarmo mu postavili sochu, razili mince s jeho tvárou a venovali mu múzeum bábok, kde je aj hlavné sídlo spomínanej slobodnej republiky. Tchantchès‘ je mýtus, ktorý 15. augusta vyženie

mešťanov do preplnených ulíc. Veď ide o najväčší belgický folklórny festival roka a vyjadrenie túžby po slobode! Heslom tri dni trvajúcich osláv Slobodnej republiky Outremeuse je: „Chrániť folklór a zlaté ľudské srdcia.“

Za euro a pol Kým sa doobeda na ulici Louis Jame zbiehajú a formujú do radov maškary a masky, vojaci v uniformách s puškami a bubnami, mažoretky, gajdoši, ale aj veselé ružové prasiatka (zamestnanci zvieracej farmy) a obyčajní zvedavci zapĺňajú staré uličky ostrova Outremeuse

22.8.2007 12:26:08

2 NA 3 15 Slobodná republika Outremeuse sa raz do roka prebúdza k životu.

v centre mesta a nechávajú sa zviesť lokálnymi dobrotami. Najmä typicky liéžskym nápojom pékét. Pálenka z rôznych druhov ovocia, chuťou však pripomína sladký likér. Flakóniky s pékétom sú všade, v každej uličke, pod každou bránou, v každom stánku. Kedysi hrdí mešťania pristavovali okoloidúcich a pozývali ich zadarmo okoštovať domáci pékét. Dnes miništamprlík zelenej, ružovej, modrej či červenej farby (záleží od ovocia) stojí euro a pol.

Zaujímavé a zábavné Krátko pred treťou sa začína šou. Veselá, humorná, hudobná a uvoľnená. Augustový festival medzigeneračne spája rodiny a podniky. Do sprievodu sa môže prihlásiť zrejme každý. Nezáleží na počte ľudí v skupine, choreografii, povahe kostýmov či zvolenej hudbe. Dôležité je, aby boli bábky zaujímavé a zábavné. Otec v kostýme kráľovského vojaka pripochodoval s oboma dospievajúcimi synmi. Dôchodkyne sa pyšne niesli v šatách typických pre 19. storočie a v roly trhovkýň s úsmevom niesli na chrbte noše plné kvetov. Vo folklórnych súboroch nechýbali päťročné deti, dospievajúce slečny a vrtkí sedemdesiatnici. Takmer každá skupina mala svoj alegorický voz, hlavnú bábku štvormetrovej výšky a hudobnú kapelu. Sprievod voľakedy tvorili najmä predstavitelia miestnych cechov, túto tradíciu dodržiavajú rôzne združenia, či už ovocinári, zeleninári alebo pekári. Najšarmantnejšiu choreografiu mali tohto roku páni s bruškami a pásikavými čiapkami z „cechu“ mlynárov. Raz-dva-tri, noha hore, raz-dva-tri...

Obrovské sochy prechádzajú ulicami ostrova, ktorý vznikol na sútoku riek Outre a Meuse.

Veselý duch Festival má, pravdaže, aj cirkevný charakter. V minulosti bola viac ako Oslavujú malí, mladí aj starí, alkohol tečie potokom. karnevalové férie dôležitá procesia so soškami madon na počesť Nanebovzatia Panny Márie. Dnes má však festival oveľa civilnejší a karnevalový charakter, a s tými všetkými stánkami a kolotočmi aj oveľa konzumnejší, ale našťastie ešte stále nad všetkým prevláda duch maskota Tchantchès‘. A to je dobre. JAROMÍR NOVAK, AUTOR JE ČERSTVÝ BRUSELČAN FOTO JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

Je jedno, akú masku si vyberiete, hlavne, že je veselá a zábavná.

nb75.indd 15

22.8.2007 12:26:30

16 PARASPACE

nb75.indd 16

22.8.2007 12:27:30

KAUZA 17

Predajcovia Nota bene v Nitrianskom kraji terčami brutálnych útokov

majú za sebou kriminálnu minulosť a boja sa, že im nikto neuverí, alebo majú s policajtmi zlé skúsenosti a už neveria, že by im pomohli. Skúsenosti so surovými útokmi na bezdomovcov má aj distribučná pobočka Nota bene v Nových Zámkoch.

Extrémisti?

Horiaci

bezdomovci Slovensku horia bezdomovci. Dávno sa vie, že bezdomovci sú kvôli svojmu životnému štýlu často obeťami násilných trestných činov. Ale to, ako sa tieto prípady nakopili v mestách v Nitrianskom kraji, a taký brutálny spôsob ich spáchania – poliatie benzínom a zapálenie – tu ešte nebolo.

Drastické útoky na bezdomovcov dostali už v Amerike svoje pomenovanie: Sport Killing. Zabíjanie zo športu. A pozorujú tam neustály nárast útokov tínedžerov, často ešte len 14 – 15–ročných, na ľudí bez domova. Podľa Národnej koalície pre bezdomovcov vraždili väčšinou pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok niekoľkočlenné skupinky mladistvých brutálnym spôsobom – ubitie bejzbalovou pálkou, rozrezanie nožmi, upálenie, a svoj čin si s obľubou nakrúcali na kameru. Koordinátori distribučných pobočiek časopisu Nota bene väčšinou tvrdia, že „ich“ bezdomovci sa, našťastie, s takýmito drsnými praktikami ešte nestretli. Až na predajcov Nota bene v Nitrianskom kraji.

Obhorená hlava „Začalo sa to v januári 2006. Jeden náš klient bol podpálený pri hypermarkete priamo v centre Nitry. Zostala z neho len obhorená lebka a časť chodidla. Tento

nb75.indd 17

človek bol pred smrťou úplne bezvládny, nevládal chodiť a starali sa oňho iní bezdomovci. V júni 2006 zbili v noci traja – štyria mladí ľudia nášho klienta a niekto v spánku podpálil ďalšieho bezdomovca. Našťastie, podarilo sa ho zachrániť. V lete sa útoky stupňovali. Začiatkom júla 2006 napadli v noci klienta traja mladí muži. Spal a prebral sa na to, ako nad ním stoja traja mladíci a jeden z nich hovorí, aby mu rozpárali brucho a hodili ho do rieky. Potom na bezdomovca zaútočili nožom. Ten si chránil brucho, tak ho zasiahli do ruky a dorezali až na kosť. Minimálne šiesti ďalší naši klienti boli vlani v lete napadnutí a surovo zbití, väčšinou v blízkosti centra mesta a v parku na Sihoti. Všetci udávajú, že útočníkmi boli traja vyholení mladí muži. V novembri sa podarilo jednej žene ujsť pred útočníkmi, ktorí ju chceli podpáliť,“ vypočítavajú sociálni pracovníci Diecéznej charity Nitra, ktorá prevádzkuje Denné azylové centrum pre ľudí bez domova. V marci tohto roku bol brutálne zbitý ďalší bezdomovec. Na hlave mal otvorené rany a nohy mal dokaličené tak, že dodnes ledva chodí. O pár dní neskôr zmlátili šiesti útočníci na sídlisku Chrenová roxorovými palicami bezdomovca, ktorý bol už raz domlátený a ešte odvtedy nemal zahojené rany. Tvrdí, že to boli muži okolo štyridsiatky. Všetci ostatní napadnutí predtým alebo potom sa však zhodujú v tom, že útočníci boli maximálne dvadsaťroční, ale väčšinou ešte tínedžeri, s vyholenými hlavami. Prepadávajú v noci, zvyčajne v spánku alebo od chrbta. Dobitých bezdomovcov ošetrujú v dennom azylovom centre. Väčšinou odmietajú ísť do nemocnice aj na políciu nahlásiť útok. Mnohí

Polícia trestné činy, ktorých obeťami boli ľudia bez domova, eviduje, ale vraj nedokáže povedať, o ktoré presne šlo. „V štatistike za posledných niekoľko rokov sa nenachádza pri trestných činoch informácia, že objektom napadnutia bol bezdomovec,“ uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Marta Bujňáková. „Aj ľudia žijúci na ulici sa polícii zvyčajne preukazujú občianskym preukazom so zapísaným trvalým pobytom, alebo neuvedú pri otázke o sociálnom postavení, že sú bezdomovci.“ Trestný zákon už od 1. januára 2006 neprihliada na motív útoku páchateľa, ktorým by bolo sociálne postavenie obete. Teda na to, že páchateľ niekoho brutálne zmláti alebo poleje benzínom a zapáli preto, lebo je bezdomovec. Pre porovnanie, ak by to niekto urobil preto, lebo niekto je odlišnej rasy alebo vierovyznania, čakal by ho prísnejší trest. Ešte aj ak by to niekto urobil preto, lebo ten druhý je fanúšikom iného futbalového klubu, pozastavili by sa nad tým minimálne mimovládne organizácie a obviňovali by ho z extrémizmu.

Ulice sú naše Možno je to len náhoda a jednotlivé útoky nemajú nič spoločné. Ale ak takmer všetci napadnutí uvádzajú totožný popis útočníkov, už to o niečom svedčí. Možno je toto spojenie čisto hypotetické, ale: ak boli útočníci mladiství a mali vyholené hlavy, veľmi blízko to pripomína príslušníkov istého extrémistického hnutia. A podľa odborníkov na extrémizmus je Nitra v posledných rokoch silnou baštou pravicového extrémizmu, zo slovenských miest sa radí hneď na druhé miesto za Bratislavou. „Národný odpor okrem organizovania demonštrácií a protestných pochodov stále aktívne spolupracuje s neonacistami, medzi členov patria agresívni jedinci, ktorí ovládajú rôzne druhy bojových umení, vyhľadávajú konflikty a napádajú ľudí na uliciach,“ komentovalo české ministerstvo vnútra situáciu, ktorá je v Čechách podobná so slovenskou scénou. Hlavnými „nepriateľmi“ sú podľa zaužívaného neonacistického klišé Židia, ďalej v Nitre predovšetkým Rómovia a občania maďarskej národnosti. Slovenskí „náckovia“ na svojich webových stránkach vyhlasujú, že nitrianska pobočka Národného odporu má už vyše dvesto členov. V marci a máji tohto roku zorganizovala pochody mestom a skandovala: „Ulice sú naše...“ KRISTIÁN PAVÚČKO, PETER GETTING – AUTOR JE REDAKTOR +7DNÍ FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

22.8.2007 12:27:30

18 AHA HO!

;%3"7*& #&; -*&,07 453"7" #Å7"/*& $7*ė&/*& .:45*,"

ė"401*4 13& ;%3"7Å " %-)Å Ç*705

Inzercia

nb75.indd 18

22.8.2007 12:27:41

INZERCIA 19

MUDr. Savčenko: Ako žiť? námy ukrajinský psychoterapeut sa v poslednom období čoraz viac angažuje na Slovensku. Ponúka jedinečnú psychotechnológiu, ako zostať duševne zdravý aj v čase veľkého náporu civilizácie na našu psychiku. A čo je najdôležitejšie, tento stav vám vydrží doživotne.

Ľudia žijú uponáhľaný život, objavili sa mnohé choroby, ktoré vznikajú následkom stresu a duševnej nepohody. Čo sa s tým dá z vášho pohľadu robiť? - Dnes vidíme civilizačný pokrok, pokiaľ ide o techniku. Tento vývoj značne predbehol psychické, citové, emočné a energetické schopnosti človeka. Technologické procesy techniky umožňujú mať rýchle korčule, lyže, motorky, autá, počítače, ale kvalita nášho tela a kvalita našej psychiky značne pokrivkáva, to znamená že väčšina ľudí žije podľa psychológie minulého storočia, a tam žiadna psychotechnológia nie je. Keď si ľudia kupujú nejaké veci – auto, video, telefón, zistia, čo je to, pozrú si parametre. Nemajú záujem však zisťovať, v ako stave je ich psychika, city, emócie, stav ich bytosti. Tým pádom vzniká priepasť, ktorá sa plní zhonom, únavou, depresiami a pod. Existujú tu teda dve línie, ktoré nejdú paralelne. A tak, ako som hovoril, priepasť, ktorá vzniká, musí byť niečím vyplnená a plní sa civilizačnými chorobami a zhonom, psychickými, fyzickými a citovými problémami. Vy si pokojne kúpite bicykel za 150 000, ale vaše telo na to nie je pripravené, na tento nový pokrok, rovnako ako vaša psychika a city. Takže je najvyšší čas zmeniť orientáciu a nasmerovať vývoj nie na techniku, ale je nutné začať investovať do psychiky, citov a do tela. Prirovnali ste to k výkonnej motorke. Aby sme mohli na nej jazdiť bez toho, že by sme sa zabili, potrebujeme dokonalý tréning. Aby sme zvládali rýchle životné tempo, zrejme je potrebné natrénovať si hlavu. Najväčšou prekážkou, prečo nezvládame modernú dobu, je, že naša hlava je zahádzaná zbytočnosťami a chaosom. Čo sa s tým dá robiť? - Príčinou citových a emočných búračiek je absencia technológie. Problémy sa v živote nabaľujú a každý to rieši svojím spôsobom. To znamená amatérsky a za pochodu. Nestíha odpozorovať, či to robí dobre, alebo nie – zistí to, až keď príde

nb75.indd 19

na vec a vidí, že tam sa mu nedarí, to nejde a tam mu to uniká. Takže ľudia idú systémom pokus – omyl, buď vychytá, alebo nie. - Áno. A ak nie, skolabujú a je to hra na ruskú ruletu. Buď trafíš, alebo nie, jediná pointa je, že nejde o uvedomelý proces, nie je to technológia, je to fakt ruská ruleta. My dnes ponúkame psychotechnológiu, ktorá umožňuje skvalitniť náš procesor

supervýkonnú motorku, ktorá sa rúti závratnou rýchlosťou a my sa ju buď naučíme ovládať, alebo skončíme v priekope. Vaša technológia teda nespočíva v tom, že si niekto odmyslí problémy, lebo tak či tak ho raz dobehnú, ale pointa je zrejme v niečom inom. V čom? - Tá naša psychotechnológia spočíva v tom, že umožňuje človeku zbaviť sa psychologického, verejného, spoločenského, náboženského odpadu – sú to mantinely,

MUDr. Vladimír Savčenko: Rekvalifikácia vlastného ja, I. stupeň - medziľudské vzťahy Akčný psychotréning zameraný na psychokorekciu osobnosti, oddelenie podstatného od nepodstatného, v čom ste dobrí, čo môžete zo svojho života vynechať a ako, tréning komunikácie s ľuďmi bez zbytočnej straty energie, kto môže za váš pokazený život, algorytmus, ako sa zbaviť bolesti, videomateriály, profesionálne relaxácie. Bratislava 22. - 23. 9. - Klub 22, Vavilovova 22 – v Petržalke pri TPD Nitra 29. 9. - 30. 9. Agroinštitút Žilina 6. 10. - 7. 10. Makovického dom Košice 26. 10. - 28. 10. Spoločenské centrum – kult. centrum, Jegorovovo nám. 5, Furča, Košice MUDr. Vladimír Savčenko: Rekvalifikácia vlastného ja, II. stupeň - partnerské vzťahy Jedinečné know-how na partnerské vzťahy z hľadiska tónov partnerov, pracovný model lásky, rozdiel medzi láskou, ako je to s neverou, návod, ako sa vyhnúť programom podsúvaným nám mexickými seriálmi, ako prekonať rozchod a nezatrpknúť, tréning zvládania rodinných problémov, konštitúcia manželstva, videomateriály, profesionálny nácvik relaxácie, Je možné prísť s partnerom, aj bez. Bratislava 20. 9. - 21. 9. Zlatá špirála, bývalý OD Budúcnosť, Drieňová 22, pri Pošte II, DÚ II Prednáškové turné: Bratislava Istropolis Trnavské mýto 8. 10., Nitra Agroinštitút 9. 10., Prievidza 10. 10. Dom kultúry, Žilina 11. 10. Makovického dom, Prešov 12. 10. miesto upresníme, Košice Dom techniky Deň zdravia 13. 10. Začiatok prednášok (okrem Košíc) je o 17.00, vstupné 99 Sk. viac info www.vitalitanet.sk, natasa.vamosova@stonline.sk, 0903 281 099 v hlave, to v preklade znamená naučiť človeka mať pod kontrolou citovú, psychickú, emočnú a energetickú stabilitu. Telesná stabilita znamená, že pokým si schopný stáť na jednej nohe a odolávať nárazom tak, že ťa z toho nič nevyhodí, si v pohode. Naša psychotechnológia, ktorú ponúkame, umožňuje zbaviť sa odpadu psychologického, spoločenského, náboženského a prostredníctvom tejto technológie dosiahnuť vnútornú stabilitu a následne má človek svoj život pod kontrolou. Potom on sám určuje rýchlosť, ktorou bude žiť, lebo pozná možnosti svojho procesora. Keď raz viem, že moja motorka ide rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu, nebudem riskovať, ale pôjdem primerane. Pointa je v tom, že človek začne uvedomele používať túto technológiu. Samozrejme, to chce čas. Ale rozhodnutie je na každom jednotlivcovi – buď začnem, alebo nie. Niekedy to vzhľadom na životné tempo skôr vyzerá, že sme všetci dostali

v ktorých nás vychovali, na základe ktorých máme pocit viny, nedokonalosti, strachu, nízke sebavedomie. Po druhé táto technológia umožňuje človeku šetriť vlastnú energiu. Človek svoju energiu rozhadzuje a vedome ju neriadi, lebo má v hlave neporiadok. Je psychologicky negramotný, nemá žiadne psychologické vzdelanie ani voči sebe, ani voči ostatným. Po tretie, my nedávame žiadny psychologický mejkap, ale riešime podstatu. Opravujeme základ. Keď je zdravý základ, môžeš naň postaviť, čo chceš. Dnes to ale vyzerá tak, že človek má vybudovaný základ na jednoposchodovú budovu a na to postavil desaťposchodový dom. A ten základ to nie je schopný zvládnuť. To je dnešný psychický, citový, emočný a energetický stav človeka. Je plytký, nestabilný a záťaž, ktorú dnes na neho kladie civilizácia, vzťahy, práca, technický rok, tento základ nezvláda. A my dávame návod, čo robiť, aby to zvládal. NATAŠA VÁMOŠOVÁ

22.8.2007 12:27:53

20 METROPOLA

Vykričané hrdlá obchodníkov s rybami

Horúca zem ento malý kúsok sveta v sebe spája stredovekú zaspatosť s nočným ruchom moderného veľkomesta, cítiť tu stáročia prežité v silnej viere, dávne legendy, Orient aj zdvihnutý prst mafie. Sicíliu rozpálenú letným slnkom treba vidieť a cítiť na vlastnej koži.

Zdanlivo pokojná, ale pod povrchom večne rozžeravená je tu aj príroda: do výšky vyše troch kilometrov sa tu týči jedna z najaktívnejších sopiek Zeme, Etna. Z jej vrcholu, nepretržite pokrytého snehom, sa dymí takmer neustále, z času na čas z niektorého z jej kráterov vytryskne pri erupcii prúd magmy a horúca láva tečie po jej svahoch. Na miestach, kam sa už bežne

nb75.indd 20

človek nedostane, sú vybudované lyžiarske vleky, cesty pre autobusy s turistami a o niečo nižšie sa rozprestierajú vinice s hroznom na víno typu madeira. Scenériu Sicílie dotvárajú mestečká uzavreté v stredovekých hradbách.

Zachrípnutí Druhé najväčšie mesto na Sicílii, Catania, má už vyše 2700 rokov. Keď sa prechádzate jej uličkami, objavujete pozostatky starovekej rímskej ríše, pobytu Aragónčanov v stredoveku, kostoly z rôznych období a obytné domy z 18. a 19. storočia, v ktorých sú dnes aj najmodernejšie bary. Pár krokov od hlavného námestia Piazza Duomo s fontánou so sochou slona a vysokým obeliskom je Catania najživšia. Na námestíčku totiž ponúkajú svoj úlovok rybári. Jasné, rybí trh je v každom

prímorskom meste. Ale tento v Catanii má svojskú atmosféru. Tlačí sa tu neskutočne veľa ľudí. Rybári, natlačení jeden na druhého a unavení po nočnom love, vykladajú na svoje stolíky to najlepšie a prekrikujú sa odušu. Každý z plného hrdla vychvaľuje svoj úlovok. Keď chvíľu sledujete predávajúcich a kupujúcich, máte pocit, že sú to nepriatelia na život a na smrť, obaja vrcholne nespokojní s výsledkom zrealizovaného obchodu. V skutočnosti sú to len – Sicílčania. Sú schopní temperamentne sa dohadovať do posledného dychu a svoje pocity prehnane a bez škrupúľ dávať najavo hlasom, výrazom tváre aj gestikuláciou. Do očí si vykričia každý cent, ktorý vraj museli dať navyše, dušujú sa, že zavesia svoje povolanie na klinec alebo že už nikdy nebudú jesť ryby, mračia sa a prekrikujú, až čakáte, že sa konflikt už-už vyostrí až do pästného súboja – a oni sa napokon spokojne rozídu. Takéto divadlo skrátka patrí k nákupom na trhu.

Salvatorove pomaranče Neprekrikujú sa tu len rybári. V okolitých uličkách majú svoje stánky predavači mäsa, zeleniny, ovocia, olív, syrov a korenín. Tí všetci nahlas oslovujú okoloidúcich a tak rýchlo, ako to vedia snáď len Taliani, pripravujú a balia svoj tovar. Nezabudnú sa usmiať – hlavne na mladé slečny,

22.8.2007 12:27:54

METROPOLA 21 Viera má pevné miesto v živote obyvateľov Sicílie.

poďakovať, zaželať pekný deň, pozvať do obchodíka aj nabudúce, vypiť miniatúrnu kávu a vymeniť si najnovšie klebety. Len tie pomaranče... Farmár Salvatore nám ich šúpe a dáva do rúk, a keď už nevládzeme jesť, balí nám ďalšie do tašky. Sú veľké, šťavnaté a sladučké. Salvatore len máva rukou. Pomarančov je veľa. Naznačuje, ako ich na Sicílii vyhadzujú. Neoplatí sa ich pestovať, ani predávať. Všetko ide dolu vodou. Našťastie, vinič a olivy ešte nejako vynášajú. Trochu bokom od tohto ruchu, za mestskou bránou Porta Uzeda v parku Villa Pacini, sa stretávajú muži, väčšinou dôchodcovia, aby sa venovali záľube určenej len im – kartám. Hrá sa o centy, eurá, päťeurovky... A hrajú sa aj hry o stoeurovky a ešte vyššie sumy. Pri nich diváci vítaní nie sú. Obyčajne sa hádžu kocky. Podľa toho, čo padne, hráči všetko získavajú, alebo všetko strácajú.

Tajomstvá vnútrozemia Ak vás prestanú baviť pláže, sadnite v Catanii na vlak a nechajte sa unášať vnútrozemím čarovného ostrova. Jeden vláčik chodí okruh okolo Etny, ďalšie trate vedú do stredovekých mestečiek, síce trochu zaspatých a ošarpaných, ale o to čarovnejších. Jedným z najkrajších je Enna. Stanica je hlboko pod ňou, do mesta treba počkať na málo frekventovaný autobus, alebo stopovať. Chuť štverať sa do Enny pešo niekoľko kilometrov prejde asi každému, kto sa pozrie, na akom kopci ju kedysi vystavali. Počas Veľkej noci sa v Enne, tak ako v ostatných sicílskych mestečkách, už stáročia odohráva rovnaké divadlo: procesie ľudí v charakteristických špicatých kuklách s veľkými sochami Ježiša Krista a Panny

Cez deň je tu rušný rybí trh. Večer sa dajú v kanáli chytať úhory. Márie. Každý deň má v symbolike iný význam a aj náboženské slávnosti sa podľa toho líšia. Vidno na Sicílii stopy mafie? Turisti, ktorí sa sem prídu na týždeň vypekať na pláže, ich určite nezaregistrujú. Ani bežný návštevník historických mestečiek si nič nevšimne. Dobrým priateľom sicílski podnikatelia občas prezradia, že niekto zo „ctihodných ľudí“, ako tu hovoria nepísaným vládcom ostrova, od nich pravidelne vyberá podiel zo zisku. Na internete sa občas objaví blogger, ktorý sa pri opisovaní zážitkov z dovolenky zmieni o tom, ako na sicílskych mestách zablúdil a ocitol sa niekde ďaleko od všetkého, uprostred skupiny luxusných víl, ktoré strážili ostrí chlapci... Hoci je Sicília

malý ostrov, jej vnútrozemie je väčšie, ako sa zdá, a skrýva mnoho tajomstiev.

Vriaca Etna Turistov na Sicíliu láka aj výstup na Etnu. Z Catanie sa dá na úpätie sopky dostať jednoducho, autobusom. Tam, kde sa končí normálna cesta, sa dá presadnúť do terénneho autobusu, alebo pokračovať pešo. Výstup je kvôli možným erupciám povolený len do určitej výšky, aj tak však kráčate po čiernej stuhnutej láve a môžete nazrieť do parazitných kráterov. Hoci to vo vnútri sopky stále vrie, výstup by mal byť úplne bezpečný. Seizmickú aktivitu v oblasti neustále monitorujú meracie zariadenia a varujú pred prípadným nebezpečenstvom, a láva vyvrhnutá z Etny má vysokú viskozitu, takže jej prúd sa pohybuje pomerne pomaly. Každopádne, v roku 1979 tu zahynulo deväť turistov, o osem rokov ďalší dvaja, a potom ešte zopár jednotlivcov. Keď sa živel nahnevá, človek si nepomôže. Hoci najhorší zo zlých rokov v histórii Catanie, rok 1669, keď mohutná erupcia Etny zničila celé mesto a zabila vraj až desaťtisíc ľudí, sa vďaka vedeckým pozorovaniam viac nezopakuje. KRISTIÁN PAVÚČKO FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ ĎAKUJEME LETECKEJ SPOLOČNOSTI SKY EUROPE ZA POSKYTNUTIE LETENKY Na kopcoch Sicílie stoja mestá za stredovekými kamennými hradbami.

nb75.indd 21

22.8.2007 12:28:12

22 POULIČNÉ BLUES JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Môj odkaz pre tých, čo sú… Už ma nebaví stále písať o bolesti, sklamaní, trápení, o zlomených srdciach, o nenaplnenej láske, o smrti. Chcel by som písať o radosti zo života, o kráse sveta, o láske, ktorá vniesla do života svetlo a nie o tej, čo chce život vziať. Veď prečo by všetci chceli pre lásku umierať? Prečo nechce nikto pre lásku žiť? Šťastie je dobré. Je krásne. No nevážili by sme si ho, keby neexistovalo v našom živote trápenie. Trápenie, korenie života. Aj keď niekedy až príliš pikantné. Na ceste k šťastiu nie sú prekážky. Tie prekážky si len sami tvoríme. Ty si tvorcom svojho sveta. Jeden múdry človek povedal jeden krásny citát: „Život je len otvorenie a zavretie očí.“ A záleží len na tom, čo počas tejto krátkej pauzy uvidíme. Snažte sa vidieť len to krásne. Neviďme ako prvé chyby. Viďme najprv to dobré. Istotne sa už aj vám stalo, že keď napríklad niekto vysáva, ako prvé si všimnete jednu maličkú špinku. Ale to, čo povysával krásne, si nikto nevšimne. Blázon môže súdiť hocičo a hocikoho, ale na to, aby sme prijali veci také, aké sú, treba veľa skúseností. A ešte pár citátov: Nie je rozhodujúce, v čo veríte, ale že tomu veríte. Zmeňte spôsob myslenia a zmeníte aj svoj osud. Zmeň svoje myslenie, začni žiť svoj život s nadšením – a bude ti dobre. Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami. JOZEF 598 JETT BRATISLAVA PETRŽALKA

JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Taška Zvečerievalo sa. Išiel som s Milanom po ulici. Cestu sme si skrátili krížom cez parkovisko, pomedzi odstavené autá. Zrazu Milan spozornel. Tvár sa mu rozžiarila a oči mu zasvietili. Ukazovák napriamil na jedno auto. Na jeho streche ležala taká tá malá pánska taštička. Majiteľ auta zrejme pri vystupovaní vyložil tašku na strechu a možno pomáhal niekomu z auta, alebo kontroloval, či má dvere dobre zatvorené, a potom sa jednoducho otočil a odišiel. Na tašku zabudol. Milan skúseným okom prezrel okolie, lebo „boha im, môže to byť skrytá kamera“, a až keď sa presvedčil, že je všetko ok, pristúpil k autu, zobral tašku a strčil si ju pod kabát. „Dedo, zbohatneme,“ optimisticky prehlásil a ťahal ma o ulicu ďalej, kde prekontroloval obsah tašky. Brada mu klesla a oči mu posmutneli, keď zistil, že v taške okrem dokladov, slnečných okuliarov, kľúčov a balíčka prezervatívov nebolo nič. Žiadna

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Najviac sa vám páčil Krst od Júliusa. Jozefov Útek a Ľubošove Rozhovory 8 dostali síce menej hlasov, ale určite ste si ich s radosťou prečítali. Hlasujte ďalej a hrajte o večeru v indickej reštaurácii Krishna (strana 7)! peňaženka, žiadne len tak založené peniaze. Nezbohatli sme. Už – už chcel Milan hodiť tašku niekde do krovia, keď som ho zastavil. „Pozri, ten chlap tu má doklady, kľúče, kurník – šopa, buď aspoň raz čestný a odovzdaj mu to. Uvidí, že si bezdomovec, tak ti možno dá aj nejaké nálezné.“ Milan chvíľu rozmýšľal, a potom začal počítať: „Nový občaňák dve tisícky, nový vodičák možno tiež toľko, nové kľúče, to máme šesťkrát štyridsať, čiže dokopy je to okolo desaťtisíc korún. To by mohol dať aspoň tisícku,“ uzavrel svoj počtársky monológ. Vždy som obdivoval ľudí, pre ktorých je svet gombička a dvakrát dva je sedem, prípadne päť a päť je trinásť. Milan rozhodne patril medzi nich. Potom sa zase pohrabal v taške, vytiahol z nej akúsi vizitku a odbehol k telefónnej búdke. Nechal som ho telefonovať a pokračoval som v ceste. Na druhý deň sme sa s Milanom stretli pri tržnici. Bol dobitý, s obrovskými modrinami po celej tvári. „Kruci, a tebe je čo?“ spýtal som sa ho, zarazený jeho vzhľadom. „Kurva,“ precedil Milan cez stisnuté zuby a odpľul si. „Lebo buď aspoň raz čestný,“ s dešpektom opakoval moje slová z predchádzajúceho dňa. „Lebo buď aspoň raz čestný. Pozri, kde ma tá tvoja čestnosť dostala. Včera prišiel majiteľ auta aj s dvoma kamarátmi. Takí cucáci, dvadsať - dvadsaťpäťroční. Chlapík mi zobral tašku z ruky, otvoril ju a vraj, kde sú peniaze! Pozeral som na neho ako puk. Vraj v taške mal päťtisíc. Vraj, ty smrad jeden, keď mi ich nenavalíš, tak ťa zmastím, že ani tvoje deti ťa nespoznajú. Boli traja, tak si ma teraz dobre pozri,“ smutne dodal. V tej taške skutočne neboli žiadne peniaze, a tak rozmýšľam, či tú čestnosť u bezdomovcov fakt niekedy netreba pribrzdiť. „Najbližšie, keď nájdem tašku, otvorím ju,“ pokračoval vo svojich úvahách Milan. „Keď v nej budú peniaze, vezmem ich. A keď nie, tak do nej kopnem, že sa zastaví až bohviekde.“ Chcel som mu protirečiť, ale Milan mi nedal šancu. Otočil sa a odišiel. Od tých čias sa so mnou vôbec nerozpráva. JÚLIUS, ŽUPNÉ NÁMESTIE, BRATISLAVA

ĽUBOŠ

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Rozhovory 9 Žijeme ponorení do hĺbky Tvojho nepochopiteľného súcitu ...Veď Ty nás miluješ viac ako seba... V Tvojom tichom tajomstve Objímajúceho Milosrdenstva Prevyšujúce všetky myšlienky Malicherné poznania a odsúdenia Žiariace nádejou bezmocným a pošliapaným Tebou nikdy neodsúdení Skláňam konečne pred Tebou svoj strach Ja verím, že nám pomôžeš Pane... Prosím Ťa o to A hoci moje srdce horí pred Tebou Dňom i nocou A ešte nepočujem odpoveď Verím, že si ma už vypočul A chrániš nás Prelomíš moc zla Privedieš do bezpečia svojej milosti Budeš stále stáť pri nás A nikdy nás neopustíš Viem to isto, Pane Moje srdce sa nemýli Už nepochybuje Nežné milosrdenstvo Prichádzajúce v bezmocnosti a odovzdanosti Na tento svet Skláňajúce sa omyť nám nohy Doráňané a unavené od cesty života Klaniame sa ti A dúfame v Teba... ĽUBOŠ 033, BRATISLAVA Ing. Štefánia Gazdová CK TAR – 90068 Plavecký Štvrtok 330 Tel. /fax: 034/7793327 0905429045 www.cktartour.sk cktartour@post.sk

TOUR

Letecké pútnické zájazdy:

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

IZRAEL

T:23.9.-31.9.2007 18 600.- Sk ( aj s letiš. popl) ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Autobusové poznávacie a pútnické zájazdy: ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

LAST MOMENT !!! LURDY – LA SALETTE - TURÍN 6 400 SK 5 400.- Sk LURDY – PADOVA - LA SALETTE T: 22.9.- 28.9.2007

T: 14.9,- 19.9.2007

5850.- SK 5 000.- SK

PO SKO – NOVÝ TARG

KRAKOW- ZEBRZYDOWSKÁ KALWÁRIA BOŽIE MILOSRDESNTVO T: 18.10.- 20.10.2007 2 850.- SK

RÍM – SICÍLIA T: 18.10.- 27.10.2007

2 300.- SK

10 200.- SK

_________________________________________________ Nástupné miesta : po trase Prešov - Bratislava Inzercia

nb75.indd 22

22.8.2007 12:28:45

ZVIERACIA KAZAJKA 23 Viaceré druhy zvierat sa naozaj „namakajú“

Otroci

edysi sa na namáhavú prácu hojne využívali zvieratá. Postupne ich nahrádzajú moderné stroje, no na niektorých miestach sa ich pomocná sila využíva dodnes. Inak sa zatiaľ nedá. Robia len za žrádlo. Na výplatu väčšinou nefrflú.

Vodné byvoly sú „pracanti“ predovšetkým v Ázii. Ich sila je nenahraditeľná najmä pri pestovaní ryže. Ľudia ich využívajú aj na ťahanie ťažkých nákladov alebo oranie polí.

Slon indický je kamión na drevo v nedostupných terénoch. Tento ázijský druh chobotnatca sa na rozdiel od ostatných slonov dokáže veľmi rýchlo prispôsobiť potrebám človeka. S ľuďmi dobre vychádza Na Slovensku sa na ťažkú prácu využívajú aj voly. Vôl je vlastne vykastrovaný býk. Pokiaľ je býk stopercentný samec, nechce sa mu otročiť. Po kastrácii skrotne. Voly podnes využívajú napríklad vo Vrchslatine, kde pomáhajú zvážať drevo.

Na hranici Čiernej Hory a Albánska na Skadarskom jazere rybári tradične využívajú kormorány. Na začiatku loveckej sezóny si chytia vtáka z kŕdľa. Počas lovu si ho priviažu za nohu a podviažu mu dlhý krk. Keď sa kormorán ponorí a vyloví rybu, nemôže ju prehltnúť. Otrokár v loďke mu ju potom vyberie a pošle ho pre ďalšiu... a nadväzuje s nimi blízke vzťahy. Presvedčiť na podobnú spoluprácu slona afrického je takmer nemožné. Osud koní určených na tvrdú drinu nikdy nebol ľahký. V horách zvážajú drevo z miest, kde by sa technika nedostala. V niektorých krajinách sa ešte stále využívajú aj na prepravu. Konský záprah je normálna súčasť premávky v Európe, najmä v balkánskych krajinách.

JÚLIA KAMPFOVÁ FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

V Ázii opice využívajú na zber kokosov. V Thajsku si ľudia, ktorí sa živia zberom plodov, po odchytení a vycvičení priviažu svojich evolučne „blízkych príbuzných“ na povraz a vyženú ich na palmy. Z nich opice zhadzujú orech po orechu. Takto sa využívajú aj paviány, ktoré patria medzi najväčšie opice. Paviány však boli a sú nielen otroci, ale aj uctievané zvieratá Ázie a Afriky. Napríklad Egypťania im vzdávali hold a prinášali im obete, aby sa nakoniec tieto zvieratá stali sami obeťami. O tom svedčia zabalzamované múmie zo staroegyptských chrámov a hrobiek s posvätnými nápismi.

nb75.indd 23

22.8.2007 12:28:46

24 PRÍBEH Lukáš si na zdravého otca veľmi nepamätá, vo februári mame zachránil život...

Akonáhle razantnejšie zmení polohu, stráca rovnováhu. Nie v nohách, tie už nefungujú takmer dvadsať rokov, stačí, aby si Stanko len o niečo vyššie napolohoval posteľ a začne sa mu točiť hlava. „Závraty, mdloby. Odpadávam. Musím si ľahnúť. Tak mi je ako-tak znesiteľne,“ povie chlap, vyštudovaný kybernetik, ktorému ostala k dispozícii iba ľavá ruka. „Nie je funkčná stopercentne, so zdravou rukou ma pramálo spoločného, ale vďaka aj za toto,“ nadvihne Stano na kosť vychudnutú ľavačku. Zvládne s ňou stláčať gombíky na telefóne, stisne vypínače, ktorými na diaľku odomkne panelákový vchod i ten do bytu. Jemná motorika z ruky síce dávno odišla, ale neohybné prsty ešte poslúžia pri listovaní novín. „Mám už svoje grify,“ trefne poznamená sympatický Stano. Mal tridsať, keď sa mu zrútil svet. „Chirurgické odstránenie krvnej zrazeniny na mieche znamenalo pripraviť sa na to najhoršie. Ochrnutie. Neprišlo to naraz, išlo o postupný, no nezvratný proces. Po druhej operácii som sa už nepostavil. Príšerný pocit, depresie, úvahy o smrti. Všetkým som prešiel.“ Nad vodou ho držala rodina, milovaná Zdenka a ich trojročný Lukáško.

Olejový fľak Ten si na chodiaceho otca veľmi nepamätá: „Bol som malý a bolo to dávno,“ povie Lukáš, ktorý podľa slov otca

Keď nie je takmer nič s „kostolným poriadkom“

Nespravodlivo priveľa! tec ochrnul v tridsiatich, mama už pol roka bojuje na ARO. Ich Lukáša prijali na vysokú. Peňazí nazvyš niet, ale Ďurigovci sa nevzdávajú.

Včera poprosila o vanilkový nanuk. Jej prianie je pre Lukáša rozkazom, zniesol by jej aj modré z neba. Dnes ju teda okrem domácej polievky čaká aj zmrzlina. Z bieleho porcelánového hrnčeka ju dávkuje opatrne, po lyžičkách. Lukáš kŕmi milovanú mamku. „Chutí ti? Ešte?“ smelo sa opýta a štyridsaťročná mama Zdenka na znak súhlasu privrie oči a z jej pier bez zvuku „zaznie“ ľahko odčítateľné: „Áno.“ Pre Lukáša jasný signál, že sladkú maškrtu ešte nesmie odložiť nabok. Sme na „áre“ trenčianskej nemocnice... Zdenka sa nehýbe, nehovorí. Nejde to.

nb75.indd 24

Už polroka sem, deň čo deň, chodí jediný syn, dvadsaťročný Lukáš, za svojou mamou. Tá leží na posteli pri okne. Napojená na prístroje, hadičky a s kanylou v krku bojuje o život, uprene a láskyplne hľadí do očí svojmu Lukymu. Tak veľmi by chcela všetko vrátiť späť! Tak veľmi by chcela objať a silno stisnúť svoje milované dieťa! Ľúbi ho nadovšetko. Vie to ona, vie to Lukáš, vie to aj jeho chorý tato, vedia to všetci. Stačí letmý pohľad a aj cudziemu človeku sa od súcitu, pokory a odhodlania, v sekunde podlomia kolená: Ďurigovcom toho Pán Boh, ak teda existuje, nadelil akosi nespravodlivo kruto. Nie, osud ich rodiny nie je ani trošku s kostolným poriadkom. Utrpenia je priveľa... Do čerta! Chabá ľavačka Hlava rodiny, štyridsaťsedemročný Stano Ďuriga už neverí, že sa na svet pozrie čo i len z invalidného vozíka. Je realista, už dávno odložil ružové okuliare.

najlepšie pichá injekcie. „Zvládol to už ako päťročný. Je skvelý,“ hodí do pľacu pochvalu na syna pyšný tato a nemotornou rukou si utrie oči. Nech zabráni slzám, ktoré sa hrnú automaticky. „Nebyť Lukáša, Zdenka už nežije. Zachránil jej život. Mám skvelé dieťa,“ nešetrí slovami chvály Stanko a pozrie sa na Zdenku. Jej fotku má prilepenú na stene. „Od trinásteho februára som ju nevidel,“ smutne ráta domáci pán. Bol obyčajný, tuctový februárový utorok. Zdenka si tak ako vždy, dopriala ráno krátku rozcvičku, rozlúčila sa s mužom a niečo pred siedmou nasadla aj s Lukášom do auta. Cestou nabrali ešte jeho spolužiaka, a tak ako miliónkrát predtým, smerovali do Nového Mesta nad Váhom. Chalani na gymnázium, ona do práce. Pár kilometrov za Starou Turou však dostali šmyk na olejovej škvrne a posledné, na čo si Lukáš pamätá,

22.8.2007 12:30:08

PRÍBEH 25 OBČIANSKE ZDRUŽENIE MEDZI NAMI sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o konkrétnych ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh Lukáša a jeho rodičov oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť im. OZ Medzi nami garantuje, že všetky financie budú využité na kúpenie notebooku alebo ako príspevok na kúpu auta. Číslo účtu, kam môžete posielať váš príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Lukáš. Tel. kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme!

bol mamkin neidentifikovateľný výkrik. Nasledovala čelná zrážka s Octaviou, a potom už len desivé ticho. „Spolužiak preletel cez okno. Našťastie skončil len s menšími zraneniami. Ja takisto. Horšie to bolo s mamou. Kým prišla záchranka, dával som jej dýchanie z úst do úst. Nemohla mi predsa umrieť pred očami!“ opisuje tragédiu Lukáš. Zdenka bola v kritickom stave, lekári jej najskôr nedávali šancu na prežitie. „Lenže mamka je riadny bojovník, nevzdala to a ja verím, že si ešte spolu dobre pokecáme.“

Rande, viera, nedeľa Posledná pol až trištvrte hodinka nemocničnej návštevy patrí telefonovaniu. Volá Stanko. Lukáš priloží mame mobil k uchu a milovaný manžel rozpráva Zdenke všetko možné i nemožné. A ona počúva a je šťastná. V tej chvíli má pri sebe tie najsilnejšie lieky: Lukáška a manžela. Potrebuje ich ako soľ. „Viem, čo prežíva. Uvedomuje si svoju bezmocnosť. Tým, že si všetko odžila pri mne, do bodky chápe, ako je zbytočné naivne veriť, že všetko sa vráti do starých zdravých čias. Keby tak mohla aspoň hovoriť, keby som jej mohol darovať svoju aj keď ťarbavú, ale trochu funkčnú ľavú ruku... Všetko na svete by som dal za to, aby moja Zdenka netrpela. Preboha, ona je ten posledný človek na svete, ktorý si zaslúži takto trpieť! Či som veriaci? Čo mám povedať? Som, aj nie som. Od dvadsiatich štyroch sa Zdenka stará o mňa. Stihla pritom vychovať aj Lukáša. Vyštudovala vysokú školu ekonomickú. Nezaslúžila si takýto osud, toto neviem Pánu Bohu odpustiť. Nerozumiem, prečo nám je dopriate tak veľa utrpenia,“ potichu rozpráva Stanko a spomína ako si svoju Zdenku vyhliadol. On mal devätnásť a po volejbalovom tréningu ostali s chalanmi sledovať tréning mladučkých basketbalistiek. „Padla mi do

ubieha čas. „Nemôžem nič vybavovať, riešiť. Len rozmýšľam o Zdenke, plačem a túžim byť pri nej. Strašne ju ľúbim, nedá sa to vypovedať.“

2+2 Ďurigovci žili zo Zdenkinho príjmu a Stanovho invalidného dôchodku. Vyšlo to len tak-tak. Od havárie je Zdenka na maródke a každému je jasné, že do práce sa už nevráti. Skončí na smiešne nízkom invalidnom a: „Ja myslím hlavne na Lukáša. Prijali ho na vysokú školu do Bratislavy. Zmaturoval na samé jednotky, je šikovný, bystrý a obetavý. Povedal mi, že do školy nenastúpi. To však nechcem pripustiť. Nemôže sa tak obetovať. Nevieme, odkiaľ zoberieme na internát, notebook, ktorý bude k štúdiu potrebovať. Zvýšia sa nám náklady na cestovné. Lukáš si už nebude môcť dovoliť chodiť za mamou každý deň do nemocnice. Z Bratislavy je to drahšie aj zdĺhavejšie, ale verím, že nájdeme nejaký spôsob ako fungovať, nezblázniť sa a dôstojne žiť. Zdenka je na Lukym závislá, potrebuje ho vidieť, cítiť, počuť. Zajtra má Lukáš záverečné skúšky v autoškole, verím, že ich spraví a vodičák dostane. Auta ale niet. To staré skončilo po havárii v šrote. Na nové, či zánovné nemáme peniaze. A špeciálne sociálne dávky pre Lukáša, ktorý má oboch ťažko postihnutých rodičov?

Stanova nešťastná krvná zrazenina na mieche nevznikla náhlym úrazom. Hromadila sa asi postupne.

Vníma Po operácii v Bratislave previezli Zdenku späť na trenčianske „áro“. Prebrala sa z bezvedomia. Otvorila oči a spoznala svojho Lukáška. Hlboký, dobrotivý pohľad, ktorý mu venuje deň čo deň, pri každej synovej návšteve, nepotrebuje nijaký komentár. „Nemôže rozprávať, má zavedenú kanylu, ale odčítam jej takmer všetko z pier. Včera som tak pochopil, že si prosí ten vanilkový nanuk. Nie, nechodím za ňou do špitála, aby som plakal. To je to posledné, čo obaja potrebujeme. Mama je ochrnutá, nerozpráva, je to strašne nespravodlivé. Sedemnásť rokov sa starala o nehybného muža a teraz prežíva to isté. Verím, že aj keď sa možno nepostaví na nohy, podarí sa nám rozhýbať ruky. Najskôr však treba počkať, kým budú môcť odstrániť kanylu. Snáď to už nepotrvá dlho. Potom nás čaká rehabilitácia a po nej príde mama domov. Práve trochu upravujeme byt. Nechali sme prebrúsiť parkety, vymaľovali sme. Ale však ona to všetko vie, že mami? Bez jej súhlasu by sme si nedovolili urobiť nič. S otcom sa síce dlho nevideli, ale počujú sa každý deň,“ vysvetľuje Lukáš.

nb75.indd 25

oka a zrazu som kamarátom ukázal na Zdenku: „Raz bude mojou ženou.“ Vtedy mala síce len trinásť, stretávať sme sa začali až o tri - štyri roky, ale nemýlil som sa. Stala sa mojou ženou a bol to ten najlepší krok v mojom živote,“ vyznáva lásku Zdenke Stanko, ktorý má „najneradšej“ nedeľu. Častejšie ho prepadávajú depresie, bezmocnosť, smútok. Pomalšie mu v nedeľu

Nijaké úľavy neexistujú. Chlapec nemôže ani brigádovať, aby si privyrobil. Mama ho potrebuje, naozaj nevynechá ani deň, aby za ňou nešiel. Ďakujem mu za všetko. Za to, aký je,“ znovu si kostrbato pretrie oči Stanko. LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

22.8.2007 12:30:11

26 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

Má význam čítať z ľudského genómu úplne všetko?

Všetci nadaní, ku k každom človeku drieme množstvo utajených vlastností, schopností a nadaní. Mnohé z nich sú tak silné, že skôr či neskôr sa nejako prederú na povrch. Na mnohé prídeme len šťastnou zhodou okolností či neuveriteľnou náhodou. A mnohé neobjavíme nikdy. Chceli by ste o všetkých vedieť?

V televíznej zábavnej talkshow rozprával trochu vážne a trochu nevážne prezident Českej akadémie vied Václav Pačes o vedeckom výskume a jeho význame pre Čechov a ľudstvo vôbec. Hovoril najmä o svojej vlastnej špecializácii, o skúmaní ľudského genómu, teda kompletnej

nb75.indd 26

genetickej informácii uloženej v DNA konkrétneho organizmu. Ako dobrý a skúsený popularizátor vedy hovoril vtipne a zrozumiteľne. Vtipne a zrozumiteľne odpovedal aj na zámerne naivnú otázku moderátora, aby človeku neznalému vedeckých termínov vysvetlil, načo je nám niečo tak odťažité od bežného života ako genetický výskum. Či to má aj nejaký praktický význam pre obyčajného človeka. Vedec povedal, že samozrejme má a pomohol si príkladom. Na svete sa vraj ročne narodí množstvo detí s hudobným nadaním Mozarta, ale mnohé sa v živote nedostanú ani len ku klavíru, nieto ešte ku skladaniu hudby. Ak by sme z ich genetickej informácie vyčítali, že majú talent na skladanie hudby, koľko krásy by to prinieslo ľudstvu! Moderátor udivene zahvízdal, poďakoval hosťovi za podnetné slová, divákom za pozornosť a zaželal im

dobrú noc. Tým to zhaslo. Nie však pre mňa. Predstavila som si ten nápad v praxi a nepríjemne ma zamrazilo.

Selekcie Možno nielen mne okamžite napadla aj záporná stránka celej veci, teda že ak vieme odhaliť geneticky nadanie, asi vieme odhaliť aj jeho totálny nedostatok. Ale to tu už raz bolo, volalo sa to eugenika a tiež sa to začalo dobrým, ľudstvu prospešným úmyslom. Eugenika vychádza z teórie britského psychológa 19. storočia Francisa Galtona. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým bude dovolené mať deti, je možné vytvoriť silnú rasu. Preto by mali byť tí, čo sú nespôsobilí buď fyzicky, mentálne, alebo sociálne, odradzovaní od plodenia detí. Ako každá myšlienka, v ktorej sa niekto chce hrať na Boha, aj táto sa pri

22.8.2007 12:30:24

KOMIX 27 realizácii poriadne zvrhla. Živnú pôdu našla v nacistickom Nemecku, kde jeden z prvých zákonov po roku 1933 umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s mentálnymi či fyzickými poruchami. Špeciálna jednotka s názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť zabila 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program bol síce zastavený, ale eugenika našla svoju živnú pôdu v nacistických táboroch smrti. Neskoršie genetické výskumy odsunuli eugeniku medzi pavedy, ale ako vidno, priniesli iné vedecké možnosti ako vytvárať silnú a nadanú rasu. Tentoraz nie cez rodičov, ale priamo cez deti.

ROKO OD MIŠKA

Ambície Netreba však hneď strašiť eugenikou a koncentračnými tábormi, dosť ma máta aj predstava, že u každého človeka sa nájde dostatok nejakého nadania, treba ho len správne podporovať a usmerňovať. Nepotrebujem si ani predstavovať situáciu, ako u malého austrálskeho domorodca kdesi v buši diagnostikujú mozartovský talent, a tak ho budú v mene krásy, ktorú zloží pre ľudstvo, denne trápiť hodinami klavíra, aj keď to celkom odporuje mentalite a spôsobu jeho doterajšieho života. Stačí mi, keď si predstavím niekoľkých mojich známych, ktorí sú nadaní talentom tak vrchovato, že by sa to z nich rinulo aj celkom samo. Napriek tomu vôbec nerobia veci, na ktoré majú nadanie, alebo to nerobia v množstve primeranom veľkosti ich talentu. A to z jednoduchého dôvodu – nemajú ku svojmu nadaniu aj

klavíru!

ďalšie potrebné vlastnosti – napríklad ambície, vytrvalosť či obyčajnú potrebu, nutkanie. Čo je však najdôležitejšie, cítia sa šťastnejší pri celkom iných činnostiach.

Viac utrpenia Keď sme pri tom osobnom šťastí a začali sme Mozartom, dlhujem dodať ešte jednu vec. Možno jeho hudba priniesla ľudstvu veľa krásy a šťastia, ale jemu samotnému priniesla viac utrpenia ako čohokoľvek iného. Nech mi nikto nehovorí, že osobné šťastie jednotlivca nie je to najdôležitejšie, z čoho sa skladá šťastie celého ľudstva. Ešte stále mate pocit, že by to bolo skvelé, keby sme sa všetci mohli/museli podrobiť genetickému testu nášho nadania? ELENA AKÁCSOVÁ, ŠÉFREDAKTORKA www.t-station.sk FOTO: SLÁVKA STANKOVIČOVÁ

nb75.indd 27

22.8.2007 12:30:25

28 PÚTNIK V budove sikhského parlamentu v noci „prespáva“ kniha Veľký učiteľ.

Hrdých sikhov doteraz nikto nepokoril

Krajina farebných turbanov nb75.indd 28

mritsar, hlavné mesto indického štátu Pandžáb, jednoznačne vystihuje kopa milých a ústretových ľudí. Ústretovosť je aj súčasťou ich jedinečného sikhského náboženstva.

Rikša Bandi uznanlivo pokýval hlavou. Pripadalo mi, že som ho mojou otázkou, či hovorí po anglicky, aj trochu urazil. Tváril sa tak... Lenže, on toho veľa nevedel. Ten presvedčivý „imidž“ nahadzuje profesionálne. Prispôsobil sa nedostatku možností zarobiť si, kedykoľvek sa mu zažiada. V Indii je viac záujemcov o prácu, ako práce samotnej. Pandžáb je obávaná zóna. V minulosti tu prebiehali krvavé čistky. Hinduisti vyháňali moslimov do Pakistanu a moslimovia zasa posielali do Indie hinduistov... Niekde medzi nimi sa objavili sikhovia. Hinduisti ich ako tak rešpektovali, moslimovia menej. Ich vierovyznanie je zmesou oboch v minulosti dominantných vyznaní tohto územia. Napätie je zavše cítiť aj dnes. Občas niekde niekto zaútočí alebo vyhodí do vzduchu autobus... Takýchto prípadov je však veľmi málo. S Bandim sme sa vybrali v motorovej rikši priamo na tridsať kilometrov vzdialenú

22.8.2007 12:30:48

PÚTNIK 29 jeho vlády sa dovŕšila premena sikhskej náboženskej obce na elitné vojenské bratstvo – chálsu. Rozhodujúca zmena sa stala za dramatických okolností roku 1699 v Ánandpure na jarnom trhu. Na zhromaždení sikhov sa zjavil Góbind s vytaseným mečom a mávajúc ním žiadal hlavu jedného z prítomných. Po krátkom čase sa odhodlal jeden z kasty kaštrijov ponúknuť mu svoj život. Guru ho zobral do stanu, odkiaľ bolo počuť úder a vidieť tečúcu krv. Singh sa opäť objavil pred zhromaždením a žiadal ďalšiu obeť. Znovu sa našiel dobrovoľník a táto scéna sa opakovala päťkrát. Potom Góbind otvoril stan a vo vnútri bolo päť bezhlavých kôz a päť dobrovoľníkov oblečených Kúpeľ v jazere nektárov prináša sikhom fyzickú a duchovnú očistu. hranicu, kde sa každý deň pri zotmení koná slávnosť sťahovania vlajky. Tisíce Indov a Pakistancov z druhej strany niekoľkých plotov zapĺňajú pripravené tribúny, aby dali hlasno najavo svoju národnú hrdosť. Velitelia stráží oboch krajín si na úvod podajú ruky, a potom sa začne striktná poradová ceremónia.

je iba jeden boh a ten je naším otcom, všetci musíme byť bratia. Ovládal niekoľko jazykov a na svojich cestách trávil veľa času rozhovormi s učencami rôznych náboženstiev. Práve toto učenie nadviazalo na myšlienku, ktorá odmietala rozdiely medzi ľuďmi vytvorené starým hinduistickým kastovým náboženstvom.

Hrdý národ

Päť hláv

Jednou z najslávnejších pamiatok Indie je nesporne Zlatý chrám v Amritsare. Je centrom sikhskej viery. Sikhovia sú stúpenci pomerne mladého svetového náboženstva. Jeho zakladateľom bol pred päťsto rokmi guru Nának. Nasledovníci sa k nemu hlásia dodnes ako jeho verní žiaci, sikhovia (zo sanskrtského slova šišja - žiak). Sikhizmus je monoteistické náboženstvo. Učiteľ Nának sa narodil roku 1469 v dedine Talvandi blízko mesta Lahore v dnešnom Pakistane. Držal sa myšlienky: Keďže

So vzrastom majetku a moci úzkeho kruhu sikhských pohlavárov sa však začal ich postoj meniť. Za piateho guru Ardžana Deva sa už otvorene prehlbovalo nepriateľstvo medzi moslimskými panovníkmi a vedúcou vrstvou sikhov. Ako prvý na túto zmenu doplatil práve guru Ardžan, keď ho mogulský panovník Džahangár nechal umučiť. Sikhovia odpovedali ozbrojeným odporom, ktorý kulminoval za posledného, desiateho guru Góbinda Singha. Góbind Singh bol najvzdelanejší zo všetkých guru. Rovnako dobre ovládal meč i slovo. Za

„Ortodoxní“ sikhovia majú pod turbanom nikdy nestrihané vlasy. v prekrásnych šatách. V nasledujúcom obrade dal guru všetkých pokrstiť a potom pokrstili oni jeho. Guru Góbind prijal krst od ľudí z nižších sociálnych kást – tkáča, holiča, nosiča vody a roľníka, a tento počin priviedol pod jeho zástavy viac ako 80 tisíc ľudí. Góbind Singh určil nové pravidlá a zákony chálsy, ktoré definitívne sformovali toto novovzniknuté vojenské náboženstvo, do ktorého mohli vstupovať aj ženy. Pod velením Góbinda Singha chálske bratstvo vybojovalo sériu víťazných bitiek, pričom v poslednej padli aj jeho dvaja synovia. Preto Góbind určil, že namiesto ďalšieho guru bude jedinou autoritou sikhov posvätná kniha Ádí Granth, ktorú nazývali aj Guru Granth Sahib. Spočiatku mierumilovná náboženská obec mala po tragických skúsenostiach dve možnosti: Brániť sa, alebo sa rozplynúť v dvoch dominantných náboženstvách. Sikhovia si podľa chálsy zvolili tretiu možnosť – boj. Sikhovia boli odjakživa vynikajúcimi bojovníkmi, čo počas oboch svetových vojen využívali aj ich britskí kolonizátori. Tí dostali sikhov pod svoju kontrolu až po sto rokoch urputných bojov. Napokon podľahli Sikhovia túžia dotknúť sa svojej posvätnej knihy alebo aspoň nosidiel, na ktorých ju prenášajú.

nb75.indd 29

22.8.2007 12:30:58

30 PÚTNIK obklopené mramorovými promenádami, ktoré sú sústavne zaplnené pútnikmi z celej krajiny. Sedia, ležia, meditujú a modlia sa. Súčasťou chrámového komplexu je aj obrovská jedáleň pre pútnikov. Najesť zadarmo sa tu môže každý aj trikrát denne. Prvého septembra je deň, keď si všetci sikhovia pripomínajú výročie vzniku svojej posvätnej knihy. Denne o desiatej večer vynášajú zlatú knihu z chrámu na nosidlách. Každý z prítomných sikhov sa snaží aspoň raz v živote dotknúť knihy alebo aspoň nosidiel. Kniha ide späť zo Zlatého chrámu do neďalekej budovy sikhského parlamentu Akál takht. O pol piatej ráno sa táto istá ceremónia opakuje, len opačným smerom. Robia tak už štyristo rokov bez prestávky.

Farebné turbany sú pre sikhov typické. technickej prevahe Britov. Podľahli, ale pokoriť sa ich nepodarilo nikomu a nikdy. Sú na to nesmierne hrdí dodnes a podľa toho sa aj správajú. Muži odetí v tradičnom, väčšinou bielom oblečení, majú na hlavách neodmysliteľné turbany rôznych farieb. K tomu všetkému patrí hustá čierna brada a fúzy. V miliardovej Indii žije dvanásť miliónov Sikhov. Tí v rámci Indie organizovali vlastné povstanie a postarali sa aj o smrť Indiri Gándhiovej. Zabil jej osobný strážca – sikh.

Naozaj zlatý Zlatý chrám, jedna z najslávnejších pamiatok ľudstva, je naozaj z rýdzeho 24-karátového zlata. Stavali ho dvesto rokov a zlatú podobu dostával postupne. Je umiestnený uprostred posvätnej vodnej nádrže Amritsar alebo Jazera nektárov so štvorcovým pôdorysom. Miesto pôsobí ako dokonalá oáza pokoja uprostred neuveriteľne rušných a hlučných ulíc veľkomesta, aj keď tu nepretržite znie posvätná hudba kírtan. Jazierko je

Sikhovia sú najurastenejší obyvatelia Indie a patria k najlepším obchodníkom.

Nezaujímavá odpoveď Veľkomesto na hraniciach s Pakistanom nikdy nespí. Zaspávať tu je naozaj problém. Indickí vodiči totiž za najdôležitejšiu súčasť svojich povozov považujú klaksón. A využívajú ho neustále. Nie je problém, keď auto nemá brzdy, klaksón však mať musí. Inak sa nikam nedostanete. Je to paradoxné, no je to tak. Trúbenie a zvonenie je rovnako intenzívne cez deň i v noci. Ak k tomu pridáte vysoké teploty, veď v noci býva aj vyše tridsať stupňov, tak pochopíte, že spať je tu zbytočné. Napokon, bola by to aj škoda. Mesto žije rušným životom aj v noci. Iba po chodníkoch a parkoch leží viac pútnikov ako cez deň.

V priestoroch okolo Jazera nektárov sa dá nie len najesť, ale aj prespať.

nb75.indd 30

Cez Zlatý chrám vo všedné dni prejde aj tridsaťtisíc ľudí. Niektorí sa tu aj najedia.

22.8.2007 12:31:30

PÚTNIK 31 FINALISTI LITERÁRNEJ CENY

ráň

ová

níko v

ek n Du š

Monika Kompa

u ša

J an a

ANASOFT LITERA

KopRcob saeyrt Má rius

Rút Lichner ová

s Vada rek Ma

Svetlan a Žuchová

TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

Silvester Lavrík

ilik el V Pav

Ležia a spia s celým svojím majetkom palicou a batôžkom s nejakou časťou odevu. Sú skromní, chudobní, ale predovšetkým hrdí. Radi sa fotografujú, usmievajú a všetkým cudzincom podávajú ruku. Naučenou anglickou vetou sa spýtajú odkiaľ ste, aj keď odpoveď ich už neveľmi zaujíma. Pandžábsky vidiek žije z poľnohospodárstva. V dlhých lánoch ryžových polí pracujú ľudia s tradičným náradím. Jediná mechanizácia sú nákladné autá, inak všetko robia po starom, od kosenia, mlátenia, po previevanie zrna od pliev. Byť hosťom v usadlosti je pre našinca rozpačitým zážitkom. Pohostinnosť sikhov je pravdepodobne bezhraničná, avšak v súlade s ich tradíciami. Našinca nepohostia poldecákom, ale pohárom čerstvo nadojeného mlieka. Len ťažko by ste vysvetľovali, že u nás je chlap, ktorý pije mlieko, skôr na smiech.

Bielik

Okolo Zlatého chrámu sikhov platia prísne pravidlá. Nesmie sa tu pohybovať bez prikrývky hlavy alebo si ľahnúť nohami smerom k chrámu.

ov ský

Robert Bielik, Sansilia, Petrus * Dušan Dušek, Zima na ruky, Slovart * Jana Juráňová, Orodovnice, Aspekt * Monika Kompaníková, Biele miesta, KK Bagala/LCA * Márius Kopcsay, Zbytočný život, KK Bagala/LCA * Silvester Lavrík, Perokresba, KK Bagala/LCA * Rút Lichnerová, Anna Regina, Q111 * Marek Vadas, Liečiteľ, KK Bagala/LCA * Pavel Vilikovský, Silberputzen, Vydavateľstvo PT * Svetlana Žuchová, Yesim, KK Bagala/LCA *

www.anasoftlitera.sk Generálny partner

Hlavný partner

Partneri Hlavní mediálni partneri Mediálni partneri

Inzercia

nb75.indd 31

22.8.2007 12:32:00

32 ROZHOVOR Bez správ by som asi zahynula

Neslušná Z ačínala článkom o bratislavských reštauráciách. Neskôr sa dala na politiku – ako moderátorka politických diskusií. V nich je nekompromisná, inak úplne prirodzená, veselá, milá mladá žena, ktorá napríklad tancovala za sny. Zlatica Puškárová.

Čo vám to napadlo, robiť politickú žurnalistiku? - Keď som mala 12 rokov chodievala som s otcom na námestie počas nežnej revolúcie. U nás sa veľa hovorilo o politike a už ako dieťa som vedela, v akom režime žijeme. Môj otec je silne veriaci človek a som hrdá, že sa to nebál ukázať ani vtedy. V detskej izbe som mala obrázky Reagana, Gorbačova, Štefánika a sen, že raz musím byť ako novinárka pri dôležitých politických rozhodnutiach. Tak veľmi som chcela písať, že keď som mala sedemnásť, s kamarátkou sme do Večerníka napísali článok o bratislavských reštauráciách. Keď nám ho uverejnili, kúpila som asi 20 výtlačkov, pretože som nemohla uveriť, že môj text je v novinách. Boli ste veľmi mladá a dostávali ste sa do konfrontácií s politikmi. Ako ste si u nich budovali rešpekt?

nb75.indd 32

- Mala som 21 rokov, keď som nastúpila do Markízy, a o tri dni som už moderovala reláciu Na telo s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom. Vtedy som však už dva roky chodila do terénu ako reportérka agentúry SITA. Bola som veľmi dravá, zdravo drzá, nemala som strach a mala som vlastný štýl moderovania. To boli moje výhody. Nemala som problém trvať na odpovedi, skočiť do reči a politika vrátiť späť, a bolo mi jedno, či sa mu to páči, alebo nie. Vtedy som dostávala množstvo pobúrených anonymov, ako sa môžem k politikom tak neslušne správať. O pár rokov som za to dostala prvú novinársku cenu od Nadácie otvorenej spoločnosti a neskôr ďalšie ocenenia. Bola som síce mladá, ale rešpekt som si nikdy nemusela vynucovať. Vždy som bola dôkladne pripravená, často som presedela celý víkend nad materiálmi, aby ma politici ničím nezaskočili. Držala som sa faktov a súvislostí a bola som večne so sebou nespokojná. A to mi ostalo dodnes. Kto má podľa vás v diskusnej relácii ťažšiu pozíciu? Moderátor, alebo pozvaní politici? - Moderátor musí byť perfektne pripravený, ale politik je ten, kto musí verejnosť presvedčiť. Ak je moderátor zlý, nie je problém ho z obrazu stiahnuť, ale politik je od verejnej mienky v podstate závislý. S politikmi nesúperím, ale v relácii nenávidím nudu. Mám rada aj konfrontáciu, aj isté nasadenie, ostrovtip.

Najlepšie relácie sú, keď politik zabudne, že je pred kamerami a nesnaží sa stoj čo stoj pôsobiť na verejnosť. Mnohí sú strnulí, aby sa ukázali v čo najlepšom svetle a pritom zabúdajú, že prirodzenosť je presvedčivá. Potrebujete stále, kdekoľvek a kedykoľvek, sledovať politické správy? - Novinárčina nie je pre mňa práca, ale životný štýl. Bez správ by som asi zahynula. Nie som ale typ, ktorý sa neustále potrebuje rozprávať o politike. Nie som politický stroj, ale mladá žena, ktorá má aj mnoho iných záujmov. Viem, že novinárčina je môj osud. Ak s ňou raz skončím, tak v srdci mi ostane navždy. Intenzívne som jej totiž venovala takmer celú mladosť. V zahraničí bývajú spravodajcovia z krízových oblastí a politickí komentátori starší, ostrieľanejší a vraj dôveryhodnejšie pôsobiaci ľudia. U nás v médiách vidíme samé mladé tváre... - Keď som bola v New Yorku na odovzdávaní cien Emmy, novinári boli väčšinou šesťdesiatnici. Zrelí, dôveryhodní a skúsení. Ale 70-členná komisia z celého sveta rozhodla, že aj spravodajstvo, ktoré robili výlučne mladí ľudia, je natoľko kvalitné, že sa dostalo medzi 4 najlepšie na svete! Slovenská žurnalistika bola poznačená bývalým režimom a generácia silných mienkotvorných novinárov tu chýbala. Trošku ma mrzí, že mnohí šikovní novinári brali žurnalistiku len ako odrazový mostík a na novinárčine ako takej im nezáležalo. Vždy budem podporovať mladé novinárske talenty, pretože nemajú žiadne zábrany a často ani strach. Ale jedným dychom dodávam, že kvalitný novinár je pre mňa len ten, koho informáciám sa dá veriť, pretože sú dôveryhodné a nie sú len lacným pútačom na zvýšenie predajnosti. V Bailande ste svojím temperamentom prekvapili divákov, ktorí vás vnímali ako neúprosnú a prísnu. Prekvapili ste aj sama seba? - Som temperamentná, rada žijem, bavím sa, som kozmopolitný typ. Ale novinárčinu prežívam prísne a nekompromisne. Nie je to póza ani divadlo, tak to cítim. Verejnosť často zabúda, že musí mať na politikov zvýšené nároky, pretože ich platí. Mnohí ľudia si z politikov urobili doslova ikony a neprekáža im, že sa im niektorí politici svojím správaním vysmievajú. Aký máte názor na pomoc druhým? Zúčastňujete sa na charitatívnych aktivitách? - Napĺňa ma pomáhať. Som zaťažená na deti z domovov a starých ľudí. V Bailande som videla ťažké osudy, ale aj veľkú chuť ľudí pripraviť svojim deťom lepší život. Teším sa, že Bailando dostalo do povedomia verejnosti osudy detí, ktoré odchádzajú z domovov a štát nastavuje pravidlá tak, aby mali lepší prístup napríklad k pôžičkám na prvé bývanie. Prečo nikdy neodpovedáte na otázky o vašom súkromí? - Lebo mám rada, keď sú momenty, situácie a chvíle, ktoré sú len moje. TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

22.8.2007 12:32:28

OZNAMY 33

Bang! – Divoký západ na vašom stole začiatok, ešte skôr, ako sa dostaneme k tomu, o čo tu ide, si povedzme, čo je toto za novotu. V najbližšej dobe tu budete nachádzať články o tzv. „moderných spoločenských hrách“. Čo to je? Sú to novodobé hry, ktoré sú unikátne svojimi pravidlami, mnohosťou námetov a herným systémom. Niektoré z nich sa už stali v hernom svete legendami. V týchto hrách sa bez použitia najnovších technických zázrakov môžete preniesť do dávnych dôb histórie, vyskúšať si, aké to bolo osídľovať nové krajiny, čo to je byť manažérom, pištoľníkom, objaviteľom či dvoranom. Je to úžasný svet fantázie, ilúzie a hry, ktorá je – nech si vraví, kto chce, čo chce – v živote človeka kľúčová. he shot me down, bang bang... Prvá hra, ktorú vám predstavíme, je čisto kartová, a teda veľmi skladná a 100-percentne prenosná, stojí na niekoľkých základných pravidlách, ktoré sa obmieňajú, a jej priebeh je veľmi napínavý, premenlivý a závisí hlavne od schopností hráčov. Je to stále populárnejší Bang! Po množstve hier, ktoré som odohral, som presvedčený, že je to mužská hra, stojaca na pravidlách „mužského sveta“. Už len samotné herné prostredie – western – to potvrdzuje.

Silní muži, krásne ženy, rýchle kolty. Určite to poznáte: Butch Cassidy a Sundance Kid, Moje meno je Nikto, Dobrý, zlý a škaredý, Na pravé poludnie... až husia koža naskakuje! V hre sú v zásade tri typy kariet: karty postáv, karty rolí a hracie karty. Hracie karty sú viacerých druhov, ale základné dve, o ktoré najviac ide, sú karta Bang! a karta Vedľa! Prvou z nich sa strieľa, druhou zasa strele uhýba. Karty postáv sú karty s menami hrdinov, ktorých môžete v hre predstavovať, a keďže je ťažké si zo svojich kamarátov dobrovoľne vybrať terč, sú tu karty rolí, ktoré to spoľahlivo určujú. Môžete hrať úlohu Šerifa, Pomocníka šerifa, Banditu a Odpadlíka. Každý z nich má iné pohnútky, a teda aj iné ciele a stratégie k víťazstvu. Rýchlejší ako smrť Bang! je ideálna „krčmovka“, rýchla, dynamická, zábavná a úžasne jednoduchá. Hra nezadrháva, príjemne odsýpa, veľmi sa nepremýšľa, nie je o čom, akcia, streľba, hop alebo trop. Hráte svoju rolu, sledujete svoje ciele, ktoré však nemôžete dosiahnuť inak ako preliatím krvi, protivníkovej či dokonca vlastnej, čo je lajtmotívom hádam každého westernu.

Autor: Emiliano Sciarra Veková skupina: od 10 rokov Doba hrania: cca 20 – 40 min. Počet hráčov: 4 – 7 Hodnotenie: 95 %

Súťažná otázka o tri hry Bang! Bang je taká populárna hra, že sa dočkala už aj rozšírenia. Napíšte názov tohto rozšírenia. Informácie nájdete na stránke www. spolocenskehry.sk Odpovede posielajte e-mailom na adresu jaro@notabene.sk do konca septembra. Traja výhercovia budú zverejnení na stránke www.notabene.sk v priebehu prvého októbrového týždňa. Inzercia

KNIHY Maxim E. Matkin:

Mužské interiéry Slovart Klasický námet: manžel, manželka, milenka. Trochu sexu, ďalšie ženy, noví nájomníci, smrť. Puberta, priateľstvo, láska, staroba. Nerozumenie a porozumenie. Ale je to tu ako v rozprávke: prehrá ten, kto najviac ublížil. Alastair Fothergill:

Planéta Zem ako ste ju ešte nevideli Slovart Každý z nás môže zažiť len zlomok nádhery a mnohotvárnosti našej planéty. Všetky jej zázraky však aspoň sprostredkovane ponúka táto kniha a televízny seriál, ktorý sa bude vysielať aj na Slovensku. Čaká vás veľkolepá cesta všetkými biotopmi sveta, od temných hlbín oceánov po nekonečné šíre pláne, od vyprahnutých a horúčavou spaľovaných púští po bujné

nb75.indd 33

Hľadáme terénnych pracovníkov pre projekt Nota bene Náplň práce, informácie o pracovnom mieste: Streetwork - terénna práca s bezdomovcami v ich prirodzenom prostredí priamo na ulici. Ide o prácu s bezdomovcami, ktorí nie sú v kontakte s inými inštitúciami. Viac info na http://www.notabene.sk/?streetwork Miesto práce: Bratislava Forma zamestnania: dohoda Pracovná doba: cca 20 hod. do mesiaca v pracovných dňoch od 16.00 do 21.00 hod. (povinné porady a supervízie...) Termín nástupu: priebežne september, október Požiadavky: Výhodou je vzdelanie v odbore sociálna práca (alebo iný humanitný

dažďové lesy. Je veľa toho, čo sa možno dozvedieť, a ešte viac toho, čo možno vidieť. Náučné texty a vyše 400 unikátnych fotografií zo života prírody a zvierat v tejto knihe vám ukážu dokonalý portrét našej planéty. Guillaume Musso:

Budeš tam? Ikar Tridsaťročný lekár Elliot zbadá na sanfranciskom letisku staršieho muža

smer), skúsenosť v práci s bezdomovcami a vodičský preukaz skupiny B. Hľadáme ľudí, ktorí vedia počúvať, s úprimným záujmom o prácu s ľuďmi a o ďalšie vzdelávanie. Bez rozdielu veku. Informácie pre uchádzača Ďakujeme uchádzačom za záujem pracovať v našom združení. Prosíme vás o zaslanie životopisu a motivačného listu (prečo chcete u nás pracovať) čím skôr, ale najneskôr do 30.9. 2007 na mailovú adresu: tordova@yahoo.com . Úspešným uchádzačom sa ozveme s pozvánkou na osobné stretnutie. r

oblečeného v modrom pyžame. Pripomína mu jeho otca, ktorý zomrel pred tridsiatimi rokmi. Tento muž mu obrátil život naruby. Po užití piluliek, ktoré mu dal z vďačnosti starý Kambodžan, Elliot znovu nahliadne do tváre minulosti. Musí sa rozhodnúť: alebo sa rozíde so ženou svojho života, veterinárkou Ilenou, alebo nebude žiť jeho dcéra Angie.

22.8.2007 12:32:51

34 BODKA slovenské príslovie

poodlepuj

6. časť tajničky otec (z maď.) poddôst. škola

Pomôcky: TAN, ACER, HEL, RIV, TOYS

medzinár. rímsky úradník olymp. výbor

999 (rímsk. čísl.)

poznášal

Pomôcky: Hitlerove EDIL, SHOT, elitné jednotky OM

hľa

stáli na daždi

patriaca Otovi

patriaci Avarovi

stredoamerický štát

patriaci Eme oťap

výstrel (angl.)

1. časť tajničky

pytliak (česky)

meno herca Romančíka

dôverný pozdrav

Autor: Bohumil Novák

Samuel (dom.)

dedičstvo (zastar.)

trhal (knižne)

označenie želez. vagónov

národný podnik

3. časť tajničky

hľaď (nár.)

bývalá ŠPZ Topoľčian

ženské meno

ger. boh podsvetia

hračky (angl.)

bývalá ŠPZ Levíc

syn syna

básnik

názov litery „v“

psovitá šelma

urobia stavbu

javor (lat.)

omínal imobilné (opak)

poranenie

staršie muž. meno

4. časť tajničky

ladenie

a podobne

vrch nad Belehradom

krídlo (odb.)

aromat. bylina

futbal. klub v Aténach

5. časť tajničky

Karol (dom.)

lawrencium (chem. zn.)

kilojoule

odri

druh zeleniny

predložka

muž. meno

utajuj

„š“ písmom (nem.)

plášť z ťavej srsti

polynéz. boh lesov MPZ Rumunska

súprava náradia

juhoamer. papagáj

oxid uhoľnatý

pokým

2. časť tajničky

ruská rieka

3-krát český hovor. súhlas

liehovina z ryže

voltampér

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk DISTRIBÚCIA:

Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Lučenec: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Púchov: Prešov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

nb75.indd 34

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Michal Milan, Roman Csikós, Peter Adam, Nora Volčková, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Ivan Bolha, 0903 029 152, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Charitatívno-sociálne centrum Čadca, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Katarína Melicháčová, 041/43 24 088, kmelichacova@centrum.sk Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212 Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, 0915 743 433, kontaktná osoba: Ľubica Prištiaková, mail: ondrej.kerekrepy@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, pán Urdzík, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, tel. 051/457 25 49, rkclipany@centrum.sk OZ Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti SR, J. Kráľa 14, 984 01 Lučenec, Jaroslav Matuška, 0908 924 877 Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Barbora Bunová, 0915 726 574, acbetania@orangemail.sk ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Mgr. Ján Cenkner, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Marián Laboš 037/772 17 38, charita.nr@ba.telecom.sk Fond rozvoja kultúry a vzdelávania, n. f., Ul. SNP 32, 940 62 Nové Zámky, Béla Magyar, belamagyar@zoznam.sk UZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Beata Fándliová, domum@kios.sk Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Erika Mižigarová, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, socialne@msupoprad.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, kontakt: hviezdicka.domov@centrum.sk, 042/471 09 18 OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Lívia Mackovičová, 0903 589 452, risen@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosociálnej prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídlisko Mier, 052 01 Spišská Nová Ves, Lenka Jakubová, 053/44 40 888, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, František Čišecký, Hlavná 43, 917 01 Trnava, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Beáta Bronišová, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, tel. 057/44 315 78, betik31@pobox.sk DCH Nitra, Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová 041/7244795, charitaza@post.sk.

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

22.8.2007 12:33:06

FOTORIPORT 35

Jediná „úvraťovka“ v najväčšom skanzene

Spev a para úzeum Kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke je stálou expozíciou v prírode, ktorá je jednou z najrozsiahlejších na Slovensku. Od mája do októbra ožíva spevom, hudbou, tancom a remeslami.

Dolina, v ktorej sa skanzen nachádza, je malebná aj napriek tomu, že sa volá Chmura. Je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Kultúrne akcie v skanzene nie sú žiadnou mimoriadnou udalosťou. Návštevník si tu môže pozrieť napríklad dožinky, tradície a činnosti s nimi spojené. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že cez toto obdobie sa najmä spievalo, ukážky niekdajšej driny presvedčia, že naši predkovia to naozaj nemali ľahké... V malej dedinke je dokopy tridsaťštyri stavieb. Jej súčasťou je aj úzkokoľajná lesná železnička. Úvraťový systém trate bol nevyhnutnosťou pri stúpaní do strmých kopcov. Fungoval jednoducho tak, že mašinka s vagónikmi vystúpala do určitého bodu, zastala, výhybkár prehodil výhybku a celá súprava cúvala po trati ďalej do kopca. Tak sa to niekoľkokrát zopakovalo. Cik – cak, cik – cak až na kopec. Táto železnička v minulosti spájala Kysuce a Oravu. Zostala jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe a jednou z mála vo svete. Vznikla v r. 1926 a pôvodne dosahovala dĺžku 110 km v kopcovitom teréne. Dnešným návštevníkom skanzenu je k dispozícii 3,6 kilometra trate. TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK, AUTOROVI JE TO JEDNO

nb75.indd 35

22.8.2007 12:33:07

nb75.indd 36

Fotografia z pripravovanej knihy Retrospektíva bola odfotografovaná v chudobných štvrtiach brazílskeho Ria de Janeira.

TIBOR HUSZÁR: FAVELAS

36 GALÉRIA

22.8.2007 12:34:44