NOTA BENE 78 by Proti prúdu

Kalendár 2008 v predaji za 150 Sk. Polovica pre predajcu.

78 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

DECEMBER ‘07

nb78.indd 1

3.12.2007 11:54:04

150,- Sk

polovica pre predajcu

BOHUMILY ,

KALENDÁR 2008 ,

Obraz Boha ãasto hladáme niekde mimo nás. Svet by bol kraj‰ím miestom, keby sme ho hladali v luìoch okolo seba.

Bohumilý kalendár 2008 Originálny nástenný kalendár na rok 2008 tvorí dvanásť vizuálnych spracovaní predajcov Nota bene – bezdomovcov v podobe božstiev a nebeských bytostí z celých dejín ľudstva. Krásny originálny kalendár môže poslúžiť ako milý vianočný darček priateľom, či spolupracovníkom a hlavne pomôže ľuďom bez domova ľahšie prežiť zimu. Súčasťou kalendára sú zamyslenia na témy prinášané božstvami, ktoré majú za cieľ upozorniť na niektoré problémy života bezdomovcov. Či už ide o nedostatok ubytovacích zariadení pre rodiny s deťmi, alebo predsudky zo strany verejnosti. Autorkami kalendára boli Anna Grusková, Andrea Labudová (vizuálny koncept). Fotografie: Viliam Sötét, Make-up: Tia Horváthová, Produkcia: Sandra Tordová

Svet bude krajšie miesto, keď budeme hľadať Boha v ľuďoch a nie niekde mimo nás. Asi žiadna sociálna skupina nečelí toľkým predsudkom a opovrhnutiu ako bezdomovci. Pre mnohých len spodina a asociáli. Akoby spolu s domovom stratili nárok na našu úctu a rešpekt. Spojením protikladov, na jednej strane uctievaného (božstva) a na druhej toho opovrhovaného (bezdomovca) do jednej bytosti, chceme ľudí inšpirovať k hľadaniu dobra a toho vzácneho v každej ľudskej bytosti. Aj tam, kde je na prvý pohľad neviditeľné. Náš kalendár sme vytvárali s hlbokým rešpektom ku kresťanským hodnotám. Nebolo naším cieľom vzbudiť polemiku o hľadaní toho správneho náboženstva. Stráviť pár hodín v koži starých božstiev bolo pre našich predajcov veľkým zážitkom a pre nás prostriedkom ako povedať, že: Všetci sme boli stvorení na obraz Boží a tým obrazom je nesmrteľná duša. Naše chyby nás nerobia nehodnými božej lásky. Preto všetky ľudské bytosti, bez ohľadu na to koľko chýb v živote robia, si zaslúžia úctu a rešpekt aj od nás, ľudí. Sandra Tordová

nb78.indd 2

3.12.2007 11:54:23

Z OBSAHU 3 10 - 11 Téma

12 - 13 Do tucta

14 - 15 Reportáž

Keď treba

O fúzoch a o živote

Neexistujúci drobci

Smiech, žartíky a dobrá nálada. Takúto atmosféru vytvárajú Novozámčanky Eva Mlynkovičová (26) a Valika Borková (28) vo svojom kozmetickom salóne. Vytláčanie pórov môže prebiehať aj za príjemných okolností. Za relax a náladu si neúčtujú.

Šťúply chlapec netuší, kde sa narodil, koľko má rokov a ako sa vlastne volá. Nemá rodný list, očkovací preukaz, zdravotnú kartu, trvalý pobyt a nechodí do školy. S matkou prostitútkou a otcom narkomanom žije v brlohu vo Vlčom hrdle.

28 - 29 Príbeh

40 - 44 Pútnik

50 - 51 Fotoriport

Asperger

Raj z mapy

Konžské naj

6.30 budíček, 11.30 polievka, 14.30 druhý chod. K tomu „telka“, počítač a „kinderko“. Miloškov záhadný svet. Ak si ho lekárka objedná na pol jedenástu a on zistí, že ešte musí čakať, treba rátať s najhorším. Záchvat, agresia, zlosť.

Číňania sa zbláznili do mobilov, šoférovania a cestovania. V čase svojho neutíchajúceho ekonomického pokroku budujú rekreačné oblasti a hotely po celej krajine. Turistov lákajú kuriózne oblasti a najmä hory, ktoré nemusia byť iba v Tibete.

Chlap v uniforme sa vtrepal do putiky na predmestí východokonžského Bukavu. Hneď ako v kúte zbadal belocha, zamieril neistým krokom k nemu a začal kričať. „Kúp mu pivo a padáme,“ povedal mi môj tlmočník Kizungu. „Nová konžská armáda...“

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti napomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu nb78.indd 3

3.12.2007 11:54:29

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Ďakujeme Aj šiesty rok existencie NOTA BENE nám priniesol možnosť spolupracovať so skvelými ľuďmi, ktorí majú pochopenie a pomocnú ruku pre ľudí bez strechy nad hlavou. Bolo ich veľmi veľa a všetkým zo srdca ďakujeme. Ďakujeme najmä všetkým našim mimobratislavským partnerským organizáciám, vďaka ktorým môže NOTA BENE pomáhať ľuďom bez domova po celom Slovensku. Sú to: Slovenský červený kríž Banská Bystrica, Charitatívno sociálne centrum Čadca, OZ Hviezda a Mestský úrad Kežmarok, ADCH Košice, ADCH Rómske komunitné centrum Lipany, OZ Miesto v dome Levice, Križovatky n.o. Azylové centrum Betánia Malacky, ADCH Charitatívno sociálne centrum Michalovce, Diecézna charita Nitra, Béla Magyar z Nových Zánkov, ÚZ Domum, Zariadenie sociálnych služieb Poprad - OZ Korene, OZ Risen, OZ Hviezdička, Zariadenie sociálnych služieb n.o. Senica, Humanitná spoločnosť Prijatie, Bratislavsko - Trnavská arcidiecézna charita, ADCH Charitný dom pre mládež Vranov n. Topľou a Charitatívno sociálne centrum Žilina. Ďakujeme aj našim dobrovoľníkom, bez ktorých by naše snahy pomôcť boli len tieňom toho, čím boli vďaka nim. Ďakujeme našim spolupracovníkom organizácie Depaul Slovensko a primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému za to, že vyčlenil budovu pre celoročnú nízkoprahovú nocľaháreň. Veríme, že vďaka nocľahárni Depaul a vďaka práci

SMS PREDAJCOM našich skvelých street workerov sa nám podarí zabrániť, aby v uliciach Bratislavy zamŕzali ľudia bez domova. Za podporu nocľahárne ďakujeme firme ENEL Slovenské elektrárne. Firma ENEL významne pomohla aj Nota bene formou Sponzorského predplatného a spolu s ním tak učinili aj US STEEL, ULC ČARNOGURSKÝ a CONTEC. Ďakujeme firme JACOB FLEMING za počítače a ďalšiu podporu a Agentúre SORIA & GREY, za to, že nám celý rok bezplatne pripravovala naše reklamné kampane. Ďakujeme spoločnosti Tatra residence s.r.o. za finančnú podporu na ubytovanie rodiny bez domova s dvomi deťmi. Vďaka Kanal M.P.S. máme pre Bratislavských predajcov k dispozícii chemické WC. DANUBIA HOLDING u nás pravidelne sponzoruje konkrétne strany nášho mesačníka, čo je veľmi originálny a efektívny spôsob ako nám pomôcť. Bez SKY EUROPE by sme Vám nemohli prinášať každý mesiac naše skvelé zahraničné reportáže. Projekt Krištof na podporu projektu zamestnávania bezdomovcov financoval Európsky sociálny fond – program Equal. Za podporu ďakujeme Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvu financií a Ministerstvu kultúry. Aj cez inštitút 2 % sa k nám dostali finančné prostriedky, vďaka ktorým môžeme napĺňať naše poslanie - pomáhať ľuďom bez strechy nad hlavou, aby si pomohli sami. Naša veľká vďaka patrí nášmu dlhodobému sponzorovi Tomášovi Špičkovi z firmy CONTEC, časopisu Týždeň, a firme Orange za sponzorovanie našich telefónnych hovorov a za podporu street worku - pomoci bezdomovcom priamo v uliciach, kde žijú. Ale najväčšia vďaka patrí Vám - našim čitateľom, lebo bez Vášho záujmu by sme tento projekt nemohli vôbec realizovať. VĎAKA VÁM. JARO ŠIPOŠ FUNDRAISOR PROTI PRÚDU

06.10.2007 20:12 Z velkeho srdiecka pozdravujeme a zelame len dni plne slniecka panovi, ktory predava a pekny den zelava pred Priorom alebo Tescom v Povazskej Bystrici, kde nie su, dufam, ziadni jeho neprajnici! Martina s dcerkou Natalkou 20.10.2007 08:39 Vcera som si kupila prvykrat tento casopis. Isla som s dcerkou a pani, ktora ho predavala, sa na nas usmiala. Bol to taky silny uprimny zvlastny usmev, ze som nevahala a kupila si. Vydavok som nechcela. Zelam tymto ludom vsetko dobre. Jana pp 23.10.2007 21:37 Triasla sa ako osika. Videl som, ze to bolo jej jedine NB, chcel som jej dat iba peniaze. No ona mi ho nanutila! Mozno iba mrzla, mozno je iba taka. Aj tak jej dakujem. LINKA NA POMOC BEZDOMOVCOM: Nezabúdajme najmä v týchto chladných mesiacoch na ľudí bez domova. Keď na bratislavských uliciach nájdete premrznutého bezdomovca, ktorý potrebuje pomoc, zavolajte na linku 0907 733 388. Linka funguje v pracovných dňoch v čase od 17.00 do 22.00 hod.

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

nb78.indd 4

3.12.2007 11:55:16

KONTAKTY 5 INZERÁTY PREDAJCOV Hľadám dobrých ľudí, ktorí by mi darovali elektrický sporák alebo elektrický varič. Anton 891, kontakt: výdajňa 02/52 62 59 62. Prosím dobrých ľudí, či by mi mohli pomôcť s: anténou špirála alebo anténou s trafákom na televízor, vysávačom, zimnými topánkami pre deti – Katka číslo 28, Štefan číslo 30, Ľudovít číslo 26 alebo 27, Renátka číslo 38 a Dalibor je ročné dieťa. Ďakujem. Alžbeta 856, kontakt výdajňa 02/52 62 59 62.

„Všetky tvoje diela sú hodné obdivu.“ (Žalm 139)

Hľadám podnájom. Som opatrovateľ, masér, kuchár. Dlhoročná prax s certifikátmi. Rád vypomôžem v domácnosti. Ďakujem. Kontakt: 430 Marian, SNP - Domino, mobil: 0910 629 100.

Pod mottom „Podajme ruku deťom“ sa vo vianočnom období vydávajú skupinky detí ohlasovať radostnú zvesť o narodení Pána v mestách a dedinách na celom Slovensku a stávajú sa tak poslami nádeje. Deti, sprevádzané staršími kamarátmi, robia počas koledovania zbierku, z ktorej Dobrá novina podporuje rozvojové projekty v afrických krajinách. Dobrou novinou chceme dať nádej tým, ktorí sa bez vlastného pričinenia stali obeťami chudoby. Svojím peňažným darom prispejete na ich dôstojnejší život. Finančné príspevky môžete odovzdať koledníkom Dobrej noviny alebo ich poslať na účet eRko – HKSD, Dobrá novina, číslo účtu: 4000713500/3100, Ľudová banka, Bratislava. Okrem prijatia koledníkov môžete na Dobrú novinu prispieť formou darcovskej SMS. V období od 1. novembra 2007 do 31. januára 2008 pošlite v sieti Orange a T-mobile SMS s textom DMS DOBRANOVINA na číslo 877. Po jej zaslaní dostanete potvrdenie o poskytnutí daru Dobrej novine vo výške 30 Sk. Viac informácií na webových stránkach www.dobranovina.sk alebo www.darcovskasms.sk.

Podajme ruku deťom 13. ročník koledníckej zbierky

Viac informácií získate na adrese: eRko – Dobrá novina, Miletičova 7,

Hľadám dobrých ľudí, ktorí prenajmú na zimné obdobie chatku, alebo izbu za rozumnú cenu. Predávam na pumpe Jett – Petržalka. Jozef 598, kontakt: 0949 801 112 alebo výdajňa 02/52 62 59 62. Ďakujem.

821 08 Bratislava 2, Hľadám mobil: 0908 183 410 alebo 0911 713 169. dobrého zubára, E-mail: dn@erko.sk s ktorým by bol možný cenový dohovor pri postupnej reparácii môjho zdevastovaného Inzercia chrupu. Kontakt: Peťo 625, Aupark podchod, denne 14.00 - 20.00 h.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by venovali, alebo za symbolickú cenu predali obývaciu stenu a sedaciu súpravu. Ďakujem. Ľuboš 033, kontakt výdajňa 02/52 62 59 62.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi mohli darovať športový kočík, remosku alebo elektrickú rúru na pečenie. Ďakujem. Kontakt: 856 Alžbeta, mobil: 0914 162 118.

Inzercia

WWW.DOMAINS.SK

PREVÁDZKA VAŠICH WEBSTRÁNOK REGISTRÁCIA DOMÉN ZA NÍZKE CENY

Infolinka 0910 96 96 01

7. - 8. December 2007 Štúdio 12, Jakubovo nám. 12, Bratislava Divadelné súbory z Čiech, Maďarska, Poľska a Slovenska Ďakujeme za podporu:

www.divadlobezdomova.sk nb78.indd 5

3.12.2007 11:55:32

6 KAUZA

Pracujú veľa a zarábajú málo, ale páči sa im tu

Nedeľné prianie otograf Andrej Balco portrétoval život ilegálnych ukrajinských robotníkov u nás. Jeho séria fotografií vykresľuje nedeľu, moment odpočinku, čas trávený mimo práce.

Fotografie uverejnil Andrej Balco prvýkrát v novembri minulého roku v českých médiách. Tváre pre istotu rozmazával. Snažil sa chrániť identitu ľudí, ktorí ešte v tom čase pracovali na našom území. Úspešne, nikto nemal problémy s políciou.

Dôvera Fotografovanie nelegálnej práce vo východnej Európe bol projekt

nb78.indd 6

3.12.2007 11:56:06

KAUZA 7 medzinárodnej skupiny desiatich fotografov Sputnik Photos. „Robotníkov z Ukrajiny som si vybral preto, lebo je to najpočetnejšia skupina a tí ľudia k nám prichádzajú zo susediacej krajiny. Po

krokom bolo presvedčiť ich, aby sa nechali fotografovať (a že Andrej nie je agent vyslaný políciou). Počiatočná nedôvera pominula a Andrej začal dve komunity navštevovať denne.

na družstvách, kde spolu žili, spali, jedli a trávili voľný čas. Kontakt s okolitým svetom bol pomerne obmedzený. Ľudia, ktorých Andrej Balco fotografoval, sa poznali už z Ukrajiny. Boli tu príbuzní

zavedení schengenskej hranice sa ich situácia pritvrdí,“ hovorí Andrej Balco. Najväčším problémom bolo nájsť Ukrajincov pracujúcich načierno. Po dvoch mesiacoch zúfalých pokusov chodenia po stavbách sa mu konečne cez známeho podarilo nakontaktovať na dve skupiny. Ďalším

Ľudia z fotografií

i celé rodiny. Ak sa niekomu podarilo nájsť prácu, snažil sa sem dotiahnuť svojich starých známych, priateľov a susedov. Mnohí nechali doma celú rodinu a odišli za zárobkom. Nielen mladí, ale aj dôchodcovia, ľudia bez škôl i tí univerzitne vzdelaní.

Dnes je väčšina ľudí z fotografií už doma na Ukrajine. Mnohí z nich by sa však chceli vrátiť. Hoci pracovali veľa a na naše pomery zarábali pomenej, boli spokojní. Motivovala ich pláca od hodiny, takže pracovať nadčas sa im oplatilo – a oplatilo sa to aj ich zamestnávateľom. Robili väčšinou manuálne práce v rôznych súkromných firmách – v záhradníctve, na stavbách... Bývali v ubytovniach či Jediný voľný deň hrdinov týchto fotografií je nedeľa. Andrej Balco ich fotografoval vždy v tento deň. Každému položil osem otázok, na ktoré mu písomne odpovedali. Odpovede a rukopis sa stali súčasťou ich portrétu. Otázky pre portrétovaných: Ako sa voláš? Koľko máš rokov? Odkiaľ si? Stav? Počet detí? Vzdelanie? Ako dlho si na Slovensku? Ak by som bol zlatá rybka a mohol by som ti splniť jedno želanie, čo by si si prial?

nb78.indd 7

Pečiatka do pasu Na to, aby sa niekto stal nežiaducou osobou, stačí pečiatka do pasu pri prechode hraníc na ceste domov, lebo úradník si všimne prepadnuté víza či skončenú platnosť dokladov. Nasleduje zákaz vstupu na územie Slovenska na niekoľko rokov. Po našom vstupe do Shengenského priestoru sa tento zákaz bude vzťahovať na tridsať štátov Európy. Andrej Balco sa bol po roku pozrieť, ako si žijú „starí známi“. Niektorí odišli, iní sa vrátili a príbehy pribudli. Ale to už je nová séria obrázkov.

VLADISLAVA PLANČÍKOVÁ FOTO: ANDREJ BALCO, AUTOR ZÍSKAL ZA FOTOGRAFIE NA SÚŤAŽI CZECH PRESS PHOTO 2007 PRVÚ CENU V KATEGÓRII PORTRÉT

3.12.2007 11:56:23

8 KAUZA

nb78.indd 8

3.12.2007 11:56:29

KAUZA 9

nb78.indd 9

3.12.2007 11:56:44

10 TÉMA Hundertwasserove Toalety moderného umenia vo Viedni.

aj kráľ chodí pešky“, čiže miestnôstku neďaleko jeho spálne. Pohyb medzi výkalmi prinášal stáročia epidémie. Nečudo preto, že vo Veľkej Británii v miléniovej ankete sa medzi „top ten“ pre ľudstvo najväčších vynálezov dvadsiateho storočia dostal splachovací záchod. Lebo ozdravil a skultúrnil metropolu.

Nástrahy „kadibúdky“

Podoby kráľovských peších cieľov

Keď treba

Štítime sa často tejto témy, hoci oná miestnosť je súčasťou každého projektu, podľa jej stavu hodnotíme domácich pánov a hotelieri i majitelia reštaurácií po celom Slovensku vedia, že starostlivosť o tú malú miestnosť ovplyvňuje, akí ľudia k nim chodia. Roky sa naši turisti ironicky vyjadrovali o bulharských drôtených košíkoch na použitý papier vedľa misy, ktoré tam museli byť preto, aby toaletný papier, či ešte horšie noviny, neupchávali tenké odpadové rúrky. Nejeden našinec nadával, keď si na niektorých odpočívadlách popri ceste na Jadran musel čupnúť na nepohodlné „turecké“ šliapačky, hoci pri niektorých používateľoch to asi bolo najčistejšie riešenie. Na nórskom letisku na polárnom súostroví Špicbergy mali v ruštine nalepený návod na použitie toalety, aby si ukrajinskí baníci na záchodovú dosku nestúpali, ale pohodlne

bchodník, o ktorom je známe, že si z každej cesty nosí kus zaujímavého kameňa, dostal v Kábule odporúčanie: „Len nijaký okruhliak.“ A aby mu bolo okamžite jasné prečo, hostiteľ mu ukázal spoza okna úhľadný vyštrkovaný štvorec na rohu ulice...

Chvíľu stáli za oknom, debatovali, až hostiteľ ukázal prstom na chlapíka, čo zastal na štrku, rozhliadol sa, potom si nadvihol rúcho, čupol. O chvíľku sa opäť rozhliadol okolo seba, zodvihol kameň, ale nikoho netriafal. Z okna nebolo vidieť, čo sa deje, až domáci pán hosťa upozornil, že okruhliaky sú domácou obdobou toaletného papiera. Ak chce dobrý sprievodca udržať pozornosť turistov, ktorí na hradoch rýchle strácajú prehľad v letopočtoch, rodoch hradných pánov a zložitých historických súvislostiach, ukáže im škatule či zákutia na ľudské potreby, ktoré majú urodzení rovnaké ako plebs. A vysvetlia aj obsah pojmu: „Kam

nb78.indd 10

Tak sa roky ciká na uliciach v Amsterdame.

3.12.2007 11:57:00

TÉMA 11 slniečka, obláčiky a ďalšie pestrofarebné vzory na stenách.

Hundertwasserov príspevok Vo viedenskom dome, ktorý vyprojektoval a vyzdobil svojimi nekonvenčnými nápadmi slávny rakúsky výtvarník Friedensreich Hundertwasser, sú aj dámske Toalety moderného umenia. Od exteriéru až po toalety vyriešil Hundertwasser aj motorest pri autostráde za Viedňou smerom na Graz. Hneď, keď tam človek vkročí, takmer vrazí do nastrčenej ruky sediacej rozkročenej toaletárky. Zaloví v peňaženke, aby našiel drobné a zrazu zistí, že toaletárka je iba superreralistickou sochou v životnej veľkosti. Drobné väčšina so smiechom hodí do peňaženky. Tie drobné sú skutočne problémom. Mať

toalety na verejných priestranstvách zdarma, či za peniaze? V Nemecku i Rakúsku sa snažia tieto miestnôstky v motorestoch pri autostrádach spoplatňovať. Odpoveďou je „občurané“ a „obkadené“ okolie. Nemci sa vynašli poleurovou vstupenkou na toaletu, ktorú môže pocestný odovzdať pri pokladni v kaviarni a pol eura sa mu odráta z útraty. Ako to najlepšie riešiť, je dilema. Pretože

Tohoročné novinky s módnym dizajnom.

Toaletná elektronika na kórejský spôsob.

sadli. Je však pravda, že aj západným smerom po Európe, aj v niektorých častiach USA stav a aróma týchto miestností dosť závisí od toho, ktorý národ, národnosť či menšina, sociálna či vzdelanostná skupina konkrétnu „kadibúdku“ používa najčastejšie. Na ázijskom Ďalekom východe má zasa aj čistotný Stredoeurópan problém, ak po pravej strane misy musí na displeji nastaviť tlak vody, umývanie, teplotu vody, teplotu sedacej dosky. Ešte že kúsok dozadu je aj páčka, ktorá ignoruje high tech a dovolí „supervécko“ spláchnuť aj manuálne.

Amsterdamčania chcú mať čisté mesto, po uliciach v centre rozostavali mobilné pisoáre s odvodom do kanalizácie. Tento rok ich počet rozširujú pisoármi s moderným dizajnom. Útlocitnejšieho to šokuje. Sú uzatvorené iba z troch strán a pocestnému je hneď jasné, na čo tá sivá stavbička je. Toaletná téma už nie je tabu. Vo viacerých veľkomestách majú dokonca múzeum týchto vysoko špecializovaných miestností či zariadení. Od Dillí po Londýn. Jedno také malé je aj vo Viedni.

Mušky a loptičky Tieto zariadenia totiž prinášajú skutočne dosť záhad. Veľa mužov netuší, že tá muška vytlačená na porceláne pisoára znamená vlastne miesto, kam by mal správne používateľ sústrediť svoj mužný prúd. Vekom totiž onen prúd spadne. Podvedome ho tam aj namieri a upratovačka sa teší, že nemusí toľko utierať obkladačky pod pisoárom. Tento nápad do vtipnej superdokonalosti priviedli na toaletách jednej špeditérskej spoločnosti pri Frankfurte v Nemecku. Zelené sitko bráni, aby dolu fajčiari hádzali zvyšky cigariet. Na sitku je však aj biela bránka zo stolného minifutbalu a v nej zavesená červená lopta. Chlapi sú od prírody hraví, nuž asi každý sa prúdom z prirodzenia pokúsi trafiť loptu. Má to väčší úspech, než tabuľka s prísnym nápisom dodržiavajte čistotu a veľkým výkričníkom. Časy a názory na vzhľad oných zariadení, najmä na verejných priestranstvách, sa menia. Namiesto sterilne bielych obkladačiek nastupuje sklo s vylisovanými vzormi, lesklé kovové lišty, kvety, stromy,

nb78.indd 11

Daj gól na toalete v špeditérskej firme.

TEXT A FOTO: JÁN BLAŽEJ, AUTOR JE REDAKTOR TRENDU

Toalety v lietadlách sú miniatúrne, ale nový Boeing 787 bude výnimkou.

3.12.2007 11:57:09

12 DO TUCTA

Najlepšie skomoleniny sú v modrom zošite

O fúzoch a o živote miech, žartíky a dobrá nálada. Takúto atmosféru vytvárajú Novozámčanky Eva Mlynkovičová (26) a Valika Borková (28) vo svojom kozmetickom salóne. Vytláčanie pórov môže prebiehať aj za príjemných okolností.

O čom sa zákazníčky najviac rozprávajú? Eva: O svojich bývalých, budúcich a súčasných frajeroch. Napríklad sem chodia obidve frajerky jedného chalana, ktoré o sebe nevedia ☺. Sme diskrétne, a tak nám ostáva iba si ich vypočuť.

Najnepríjemnejšie sú smradľavé zákazníčky (lebo aj také chodia). Niektoré vážne zapáchajú. Valika: Sú zákazníčky, ktoré si to ani neuvedomujú, ale strašne odoberajú energiu. Niektoré vedia veľmi zaťažiť osobnými problémami. Sú aj také, ktoré nič nepovedia, sú tiché a celý ten čas na kozmetike si v sebe riešia svoje problémy. Nedokážu relaxovať. Niekedy sa bavíme len o pleti a snažíme sa dať zákazníčkam dobré rady.

Nielenže vás tieto energické žienky „vyčistia“ zvonka, ale ich situačné vtipkovanie prečistí aj vaše vnútro. Za relax

Stali ste sa pre mnohých bútľavými vŕbami. Aké zákazníčky máte najradšej? Eva: Otvorené, vtipné a pozitívne naladené.

A dajú si poradiť? Eva: Mám zákazníčku, ktorá si dá spraviť všetky procedúry, ale má tmavé husté

a náladu si neúčtujú. Vedú si ale evidenciu zákazníckych brbtov. A ak vám náhodou chýbajú nejaké ,,pikošky“ z mesta, ste na správnom mieste.

Inzercia

nb78.indd 12

3.12.2007 11:57:26

DO TUCTA 13 Veselé kozmetičky – Eva s krátkymi vlasmi a Valika s dlhým vrkočom. fúzy a nechce si s nimi dať nič urobiť. Pri každej návšteve jej to pripomeniem, ale ona akoby už z princípu chcela mať tie fúzy. Vytláčanie pupákov je pre väčšinu ľudí nepríjemné. Vy sa tvárite, akoby ste sa v tom vyžívali. Aká je pravda? Čo iné by ste radi robili? Valika: Táto práca ma naozaj baví. A keď nie kozmetička, bola by som asi lekárničkou. Vaše zákazníčky si k vám chodia oddýchnuť. Ako si dobíjate energiu vy? Valika: Ja čerpám energiu z mojej kolegyne. Eva: Pracovné prostredie si spríjemňujeme vonnými sviečkami, čajíkmi, kávičkou a ezoterickou hudbou. Pôsobíte veľmi zohrane – navzájom sa dopĺňate. Ako to vyzerá, keď sa pohádate? Každá je za svojou ,,oponou“? Valika: Nikdy sme sa nepohádali, a to spolupracujeme už osem rokov! Všetko si dokážeme vydiskutovať. Dokonca aj voľné chvíle mimo práce občas trávime spolu. Eva: Máme zavedené tresty. Keď si niektorá z nás po sebe neuprace, dostane dvadsaťkorunovú pokutu. Keď sa to nazbiera a suma sa vyšplhá na 200 – 300 korún, ideme na večeru. Ako sa človek cíti, často súvisí s tým, ako vyzerá. Vy to môžete do veľkej miery ovplyvniť... Eva: To je pravda. Chodila ku mne jedna takzvaná stará dievka. Neupravená, zakomplexovaná. Ukázala sa pravidelne raz do roka a vždy rok som sa jej pokúšala zdvihnúť sebavedomie, pretože tvrdila, že ona si už nikoho nenájde a že nie je pekná. Povedala som jej, aby nechodila po ulici zachmúrená a nech sa radšej usmieva. Naučila som ju, ako sa líčiť, nahovorila som ju na melír, lakovali sme nechty, dali sme do poriadku pleť... A potom jej nebolo asi rok a pol. Potom prišla s tým, že je vydatá, má dieťa, a vyzerala perfektne. Takže sme urobili zo zakomplexovanej starej dievky atraktívnu ženu. Valika: Za našimi oponami sa spoznali aj dvaja mladí ľudia. Chlapec bol u mňa a dievča ležalo u Evy. Kvôli závesom sa nevideli, len sa počuli. Počas kozmetiky sa rozprávali, a kým im pôsobili pleťové masky, vymenili si čísla. Dodnes si píšu SMS-ky aj na intímne témy, a pritom sa ani nevideli. Chodia k vám na kozmetiku teda aj muži? Valika: Chodia aj muži zhruba vo veku od 20 do 40 rokov. Najčastejšie chodia na čistenie pleti, depiláciu a niekedy aj manikúru. Eva: Začínajú sa už starať aj o svoje ruky.

nb78.indd 13

Valika: Mali sme tu športovca na depiláciu lýtok a mladíka, ktorý sa hlásil do modelingovej agentúry. Ten prišiel na depiláciu hrude. Ďalšie špeciálne požiadavky? Eva: Jedna zákazníčka chcela zimný motív na nechty. Valika: Ku mne sa prišla dať nalíčiť žena na špeciálnu príležitosť. Nešlo však o svadbu, ale o rozvod. Vraj aby pri rozvodovom konaní nepôsobila utrápená a zničená, ale tak, že sa s tým celkom dobre vyrovnala. Spravila som jej pekný denný make-up. Na čom sa rady zabávate? Eva: Na výrokoch našich zákazníkov. Valika: Napríklad zákazníčka nevedela definovať, že chce depiláciu nad hornou perou. Vznikla z toho skomolenina ,,horné perie“. Eva: Tie najlepšie si zapisujeme do modrého zošita. Valika: Keď prídu zákazníčky, ktoré nevedia dobre po slovensky a skomolia to s maďarčinou, musíme sa poriadne premáhať, aby sme nevybuchli do smiechu. Eva: Jednej takejto zákazníčky som sa pýtala, ako bolo na svadbe a ako sa volala nevesta. Odpovedala: „Nevesta sa volá Marián vaď Miriám, ale pekne hrali na tom orgováne.“ Alebo ďalšia: „Moja dcéra má na brade bradavku, chcem jej dať vypáliť“. Ďalšia sa zjavne chcela objednať na zajtra. Opýtala sa: „Dobrý deň, môžem sa objednať na včera?“ Valika: Namiesto vodeodolné „maľovátka“ hovorí zákazníčka „podvodné maľovátka“ a „ohňovzdorná“ špirála. Eva: Ale občas sa podarí aj nám. Valika ponúkala zákazníčke kozmetiku z teľacieho mlieka. Odkedy majú teľatá mlieko? Valika: Vieme sa baviť aj na sebe. Idú Vianoce, ľudia chcú byť pekní. Máte väčší nával ako po iné mesiace? Valika: Nával máme, najmä keď sú stužkové

Inzercia

slávnosti, plesy a silvestrovské zábavy. Eva: Vtedy ide najmä lepenie rias a úprava nechtov. Energie a optimizmu máte na rozdávanie. Pomáha vám k tomu nejaké životné krédo? Valika: Nikdy nerob druhému to, čo nechceš, aby druhí robili tebe. Eva: So smiechom je život ľahší. TEXT A FOTO: ANDREA JANOTKOVÁ

Chcete zažiť vianočnú atmosféru, akú ste ešte nazažili, spoznať predajcov a predajkyne Nota bene a pritom sa ešte aj zapojiť do pomoci ľuďom bez domova? Potom hľadáme práve VÁS!

PROTI PRÚDU hľadá dobrovoľníkov na vianočný večierok pre predajcov a predajkyne časopisu Nota bene. Vianočný večierok pre predajcov Nota bene organizuje OZ Proti prúdu pravidelne každý rok v Bratislave. Vianočný čas je pre ľudí bez domova obdobím najväčších depresií a smútku. Nemôžeme im darovať Vianoce v kruhu ich rodiny. Môžeme na nich ale preniesť aspoň kúsok z atmosféry Vianoc a trochu zmierniť ich pocit osamelosti. Chceme, aby predajcovia a predajkyne Nota bene strávili Vianoce v partii ostatných predajcov a predajkýň. Radi by sme im tým dali pocit spolupatričnosti, ktorý im tak chýba... Pomôcť nám môžete rôzne – napečením koláčikov, priamou pomocou pri príprave a realizácii vianočného večierka (pomocou s programom, so zdobením,...) – fantázii sa medze nekladú... V prípade, že vás oslovila myšlienka pomoci ľuďom bez domova, kontaktujte nás telefonicky na 02 / 52 62 59 62 alebo mailom na poradcovia@notabene.sk.

3.12.2007 11:57:36

14 REPORTÁŽ

Dostane sa táto žena do pôrodnice?

Sú deti, ktoré vlastne nie sú

Neexistujúci drobci ťúply chlapec s kávovými očami vôbec netuší, kde sa narodil, koľko má rokov a ako sa skutočne volá. Nemá rodný list, očkovací preukaz, zdravotnú kartu, trvalý pobyt a nikdy nechodil do žiadnej školy.

S rodičmi – matkou prostitútkou a otcom narkomanom – žije v jednom z mnohých prímestských brlohov vo Vlčom hrdle. Tento približne sedemročný chlapec totiž patrí medzi sedemnásť bratislavských detí, ktoré pre tento štát nikdy neexistovali... Zo šera brlohu sa znenazdania vynorili žena a muž. Vyrušil som ich z najlepšieho. Neskoršie vysvitlo, že táto prostitútka si vodí svojich zákazníkov aj priamo do svojho „domova“. Synova prítomnosť jej neprekáža. Tieto prostitútky a narkomanky totiž pracujú do roztrhania tela a takmer stále rodia. Mladá streetworkerka, ktorú tu rozdáva kondómy a injekčné striekačky, hovorí, že miestne prostitútky rodia ako na bežiacom páse. „Ich rodidlá sú od opiátov ľahko priechodné,“ vysvetľuje. O ich tehotenstve však lekári vedia iba zriedkavo, pretože prostitútky nechodia na lekárske prehliadky

nb78.indd 14

a nevlastnia ani tehotenské knižky. Ak porodia, tak priamo v brlohu, v okolitých nemocniciach len veľmi zriedkavo. Ak sa novorodenec stratí zo zemského povrchu, nič sa nedeje. Pretože oficiálne ani nebol...

Za dvesto korún Tehotné prostitútky patria na štrekách medzi najvyhľadávanejšie. Čím vyššie štádium tehotenstva, tým viac stúpa cena za sexuálne služby. Tehotná Michaela z brlohu vo Vlčom hrdle je už na rozsypanie. Jej cena však medzi kamiónistami neuveriteľne narastá, a tak poskytuje naďalej sexuálne služby napriek tomu, že môže porodiť každú chvíľu. „Tehotné prostitútky sú veľmi žiadané, niektorí muži dokonca vyhľadávajú prostitútky, ktoré majú niekoľko hodín pred pôrodom, a sú ochotní priplatiť si,“ hovorí streetworkerka. Tehotná Michaela potrebuje peniaze na heroín každý deň. Aj jej matka, s ktorou býva v záhradkárskej búde. Práve tá pred niekoľkými hodinami rozšírila na štreke správu, že jej dcére odtiekla plodová voda. „Opiátmi si utlmuje predpôrodné bolesti,“ hovorí prostitútka, ktorá ma za dvesto korún vedie úzkym chodníčkom k polozbúranej chatke. „A možno jej dieťa už zomrelo,“ konštatuje neskoršie. Po ceste odo mňa neustále vyzvedá. „Máš o to dieťa záujem?

Na štreke je dosť dievčat, ktoré ti dieťa donosia, a potom predajú.“

Nebezpečné známosti Michaela si v brlohu práve pripravuje injekčnú striekačku, na stole horí kahanec, pri ňom lyžička s hnedým práškom. V poslednom čase si pichala heroín do brucha, pretože na vpich už nikde inde na tele nemá použiteľné miesto. „Daj mi cigaretu,“ zdvíha hlavu od náčinia. Tehotná prostitútka vyzerá biedne. Vychudnutá na kosť a kožu, špicaté, neprirodzene ovisnuté brucho, veľké belasé oči chorobne vypúlené... Možno je dieťa v jej bruchu už naozaj mŕtve. Michaela to pochopí, až keď sa v jej tele začne rozkladať. Nikdy nebola u lekára, dokonca ani nevie, v ktorom mesiaci tehotenstva je. Jej matka, tiež prostitútka a narkomanka, vraj bývalá gymnastka, driemajúca v špinavom pelechu, si tiež pýta cigaretu. Aj svalnatý, do pása vyzlečený muž, ktorý sa náhle objavuje vo dverách chatky, chcel pôvodne cigaretu. Ibaže smola, cigarety sa mi minuli. A tak sa „týpek“ so zaťatými päsťami vyhráža, že nabudúce ma zabije, ak sa budem zaujímať o deti v brlohoch. Drsný chlapík zmúdrel až na druhý deň, keď som Michaelu znova navštívil aj s dvoma policajtmi.

3.12.2007 11:57:42

REPORTÁŽ 15 Šošojove ženy Muž s vyholenou a potetovanou hlavou nevyzerá nepriateľsky naladený. V diere pri ceste, ktorú strážia dva vyhladované vlčiaky, býva s priateľom. Pred niekoľkými dňami im polozbúranú dieru veľkoryso uvoľnili dve prostitútky. Bývali tam aj s dvoma deťmi. Odišli, alebo zomreli, muž s potetovanou lebkou to presne nevie. Ale ak vraj pôjdem asi dvesto metrov ďalej po ceste, po ľavej strane má brloh Šošoj, ten má pod palcom trinásť žien. Niektoré majú aj deti. Do Šošojovej pevnosti pri ceste sa nedá vojsť bez polície. A dokonca ani s políciou. Zákon im neumožňuje „bezdôvodne“ dobýjať podobné pevnosti. Napriek tomu, že záhradkári z tejto oblasti nedávno už poslali petíciu priamo ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi. Cítia sa byť ohrození a žiadajú úrady, aby konečne proti narkomanom zasiahli. Zatiaľ žiadajú zbytočne. Kúsok ďalej, pod stromami, ležia v tráve dvaja chlapci, pri ceste stojí dievča. Všetci traja asi osemnásťroční. Dievča vytŕča na okoloidúcich vodičov áut predčasne zvädnuté prsia. Musí zarobiť pre všetkých troch na dávky heroínu. Jednému mladíkovi medzitým tečie z úst pena, má „absťák“. Dievča pri ceste sa márne snaží upútať pozornosť vodičov. Hovorí, že pred dvoma rokmi jej úradníci odňali dieťa. Či malo jej dieťa rodný list a ako sa volalo, na to si už nespomína. „Bol to chlapček, asi bol chorý, pretože bol dlho v nemocnici,“ hovorí s plačom na krajíčku. Jej manžel a pasák v jednej osobe dodáva, že chlapca im ukradli úradníci priamo z nemocnice, keď Alenka utiekla domov. O osem mesiacov neskoršie porodila Alena druhé dieťa. Má ho skryté u kamarátky

v Pentagóne. Za ďalších dvesto korún idem s prostitútkou do Pentagónu. Bez sprievodu domáceho sa do tejto bašty narkomanov a prostitútok dostať len veľmi ťažko.

Pevnosť Pentagón Jedna z najznámejších budov vo Vrakuni dostala svoje meno po ešte známejšej budove v New Yorku. V obytnom dome v tvare päťuholníka je údajne neexistujúcich detí viacero. Žijú však v domácnostiach s prostitútkami, narkomanmi v absolútnom utajení. Ako neexistujúce deti z brlohov tiež nemajú rodné listy, nikdy neboli očkované a nechodia do predškolských a školských zariadení. Aj keď si tu sociálne sestry v sprievode policajtov podávajú kľučky, o „tajných“ deťoch miestnych prostitútok sa nevie takmer nič. Na striedačku ich strážia prostitútky, ktoré ešte heroín nestačil obrať o posledné zvyšky materinského citu. „Moja dcéra je zdravá, nič jej nechýba,“ tvrdí mladá prostitútka – narkomanka, ktorá nám otvára dvere na ktoromsi poschodí. Táto žena je momentálne na dočasnej materskej dovolenke a stará sa o deti svojich kolegýň. Zajtra však už bude pracovať pri ceste, k jej dcére príde iná „mama“. Izba je malá, tmavá, takmer bez zariadenia, len s jednou posteľou a jedným dieťaťom. Asi dvojročné dievčatko však vyzerá spokojne, zdá sa, že zatiaľ mu nič nechýba. Keď odchádzam z Pentagónu, niekoľko miestnych pasákov mi vrelo odporúča, aby som sa viac nevracal.

„Tvrďas“ v sutane Katolícky farár Marián Kuffa zo Žakoviec pri Poprade je z existencie neexistujúcich

Katolícky farár Marián Kuffa sa zatiaľ stretol len s jedným dieťaťom, ktoré pre úrady nemalo existovať.

nb78.indd 15

detí zhrozený. Pritom farár patrí medzi tvrdých chlapov, o živote vie svoje. Vo svojom Inštitúte Krista Veľkňaza má momentálne dvesto bezdomovcov, bývalých väzňov, narkomanov, odvrhnutých zdravotne postihnutých ľudí a tiež tehotných prostitútok a narkomaniek s deťmi. Takmer z celého Slovenska. Aby im mohol pomôcť, musel sa doslova vykašľať na zákony. Na mieste, kde dnes stojí inštitút, malo totiž pôvodne stáť golfové ihrisko pre boháčov. Marián Kuffa však na ňom postavil prístrešie pre svojich chovancov a poskytol im prácu, chlieb a strechu nad hlavou. Vo svojom zariadení mal len jeden prípad neexistujúceho dieťaťa. Išlo o 14-ročné ruské dievča, ktoré na Slovensku porodilo syna. Slovenské úrady dieťaťu odmietli vydať akýkoľvek doklad. Pre nich jednoducho neexistovalo. „Podarilo sa nám zlegalizovať toho chlapčeka, vďaka dokladom mohla mladá Ruska so synom opustiť Slovensko,“ hovorí duchovný Kuffa. Katolícky kňaz ukázal puritánskemu Slovensku a úradníkom, ako sa dá pomáhať podobným ľuďom.

Resumé V priebehu štyroch dní som postupne prekutral niekoľko brlohov, spustnutých búd v opustených záhradkách, zopárkrát riskoval kožu a zdravie a natrafil pri tom na niekoľko detí vo veku asi do desať rokov. Po dohode s šéfkou OZ Prima Barborou Kuchárovou, som ich nefotografoval a nebudem ich „bydliská “ ani bližšie lokalizovať. Niektoré nemajú ani úradne potvrdené meno, nechodia k lekárovi ani do školy, mnohé sa dokonca narodili už drogovo závislé. Komunita narkomanov a prostitútok ich lieči domácky, deti našťastie ich liečiteľské pokusy zatiaľ hlbšie nepoznačili. V lokalitách, kde sa brlohy nachádzajú, nám sociálni úradníci tvrdili, že takéto deti nepoznajú. Nemajú o nich totiž žiadne záznamy. Záznamy o neexistujúcich deťoch, pochopiteľne, nemajú ani na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstve školstva. Rút Geržová z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Ružinove, kam príležitostne chodia rodiť narkomanky, tvrdí, že ich gynekologické oddelenie dosiaľ nezaznamenalo prípad, že by rodička so svojím dieťaťom od nich utiekla. „Všetky ženy boli riadne prepustené s prepúšťacou správou, skôr sa stáva, že matky po pôrode utečú, ale dieťa nechajú na oddelení,“ dodáva Geržová. Inými slovami, neexistujúce deti na Slovensku jednoducho neexistujú. TEXT A FOTO: JOŽO T. SCHÖN, AUTOR JE REPORTÉR HOSPODÁRSKYCH NOVÍN

3.12.2007 11:57:52

16 MUSIC – Extrémne. Trh je tu malý. Prebehli dva ročníky Superstar, a kde sú všetci? O kom viem, že koncertuje, je Peter Cmorík, tento víkend bol na festivale v Rige. Dvakrát si hral na oslave narodenín Nota bene. Mal si na to nejaký dôvod? – Myslím si, že dobré veci treba podporiť. Je úplne skvelé, že sa o ľudí bez domova niekto stará, niekto im venuje pozornosť. Niekedy dávno sa mi zdalo, že ľudia si navzájom prejavovali viac úcty. Toto sa vytratilo. Každý človek má svoju dôstojnosť, a je jedno, v akých okolnostiach sa nachádza. Pokiaľ mu niekto berie jeho dôstojnosť, nie je to v poriadku. Chudoba je jednoducho verzia našej reality. Máš nejaké hudobné plány do budúcna? – Chceme hrať, chceme predávať nové CD, páči sa nám a pomaly rozmýšľame nad dvojkou. Dávame dohromady repertoár a chceli by sme rozšíriť našu zostavu.

Nové prístupy, nové zvuky, nové farbičky

Verzia reality polovici 80. rokov sa na bluesovej scéne objavil Boboš Procházka. Od tých čias je jej neodmysliteľnou súčasťou a po dvoch vystúpeniach na oslave narodenín Nota bene je aj súčasťou života niektorých bezdomovcov.

V posledných rokoch sa okrem hry na ústnu harmoniku venuje aj komponovaniu a spievaniu. Jeho najnovší projekt nesie názov Sitra Achra. Skupina vznikla v júli 2006 a stala sa príjemným osviežením bratislavskej klubovej scény. Jej pravidelné pondelkové koncerty v libresse Next Apache na Panenskej ulici sa stali miestom stretnutí ľudí, ktorí milujú hudbu a sústredene fandia skupine v tomto minipriestore. Vznikol tam aj tento rozhovor. Kedy si sa dostal k muzike? – Bolo to presne pred štyridsiatimi rokmi - ako šťastné manželstvo. Keď som mal sedem rokov, našiel som doma harmoniku a v trinástich som bol v šamorínskom kine na koncerte skupiny Hej s Helenou Blehárovou a Petrom Lipom. Tam som zistil, že blues je muzika, ktorú chcem v živote robiť. Koľko máš harmoník? – Veľa. Štatistiku si nevediem, ale keď sa mi podarí doniesť na akciu viac harmoník, ľudia

nb78.indd 16

sa pýtajú, či ich zbieram. Odpovedám, že nie, že na nich hrám. Je na Slovensku priestor pre blues a bluesmanov? – Priestor je tu malý, rozdelenie republiky bola katastrofa. Pätnásťmiliónový trh sa zmenil na päťmiliónový. A blues je menšinový žáner. V Poľsku alebo v Rusku prídu na koncert stovky až tisíce ľudí, u nás pár desiatok. Chodíš teda koncertovať do zahraničia? – Prednedávnom sme boli v priebehu týždňa trikrát v Poľsku. Chystám sa do Maďarska na medzinárodný festival ústnej harmoniky. Teším sa naň, je to veľká inšpirácia, nové prístupy, nové zvuky, nové farbičky. Vydal si nové CD-čko Citra Achra. Ako prebiehali prípravy? – Celé sa to upieklo na minuloročnom medzinárodnom festivale European Harmonica Meeting v Budapešti. Prišiel za nami kontrabasový virtuóz Peťo Glaser a ponúkol nám, že keby sme chceli niečo točiť, tak to máme natočiť v jeho štúdiu. Tak sa to niekedy v marci ubralo dobrým smerom. Išli sme do Budapešti, strávili sme tam zopár skvelých dní, nahrali sme to bez akýchkoľvek problémov, chytil sa toho Peťo Lipa a vydal to. Myslíš, že je ťažké pre mladých ľudí presadiť sa na hudobnej scéne?

Odkážeš niečo predajcom Nota bene? – Nech sa nedajú, nech si zachovajú svoju dôstojnosť. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. TEXT A FOTO: PETER ADAM, AUTOR JE SOCIÁLNY PRACOVNÍK OZ PROTI PRÚDU

SITRA ACHRA Nové CD Ericha Boboša Procházku práve vychádza vo vydavateľstve East-West Promotion!

Pišta Lengyel - gitara Ajdži Sabo - perkusie Boboš Procházka - hlas, harmonika Hudba skupiny Sitra Achra vychádza jednoznačne z blues, ale kto hľadá, nájde tu aj prvky charakteristické pre funk, soul, swing, reggae, hillbilly. Repertoár tvorí väčšinou bluesová klasika a skladby z Bobošovej autorskej dielne. Ich spracovanie je nenáročné, ale veľmi muzikálne. Na gitarové, saxofónové alebo organové trio sme si už zvykli, ale ústna harmonika ako líder sa v triu vyskytuje veľmi zriedka. Bobošov presvedčivý muzikantský prejav, striedaný so špecifickým „staročernošským“ spevom, ľahko presvedčí poslucháča o oprávnenosti tohto obsadenia. Strojovo presná a zvukovo hutná Pištova gitara spolu s Ajdžiho farebnými perkusiami a bicími tvoria aj bez Boboša sluchový pôžitok. Nuž a pri počúvaní takého tria zabudnete na všetky pochybnosti a zostáva len hudba vo vykryštalizovanej podobe.

3.12.2007 11:57:58

VO SVETE 17

Wanna smoke? pýtala som sa uja ‚autobusára‘, kde som. Keby len spýtala! Fantastickú pantomímu som mu zahrala o tom, či sa z nového mesta Xiaguan do starého Dali dostanem pešo, alebo mám ísť autobusom. To sa nedalo nepochopiť. Ujo mal zjavne zmysel pre humor. Poslal ma pešo. Z 18 kilometrov som prešla pešo až 8. Spálilo ma slnko, batoh mi odrel ramená do krvi a vyšliapala som si zopár nových otlakov. Potom som konečne sadla na bus. Ten ma spotenú a dehydrovanú vysadil pred bránami starého mesta. Ako sa volá tá Pawlovskej kniha? ‚Jak blbá, tak široká...‘ V záchvate turistickej aktivity som sa vybrala ku Trom pagodám a chrámu Chon Sheng. V Lonely Planet je napísané smiešne vstupné vo výške asi 7 Sk. Keď som tam prišla, chceli odo mňa nechutných 121 kuajov (385 Sk). Uhádala som

študentskú zľavu na polovicu. Chon Sheng Temple bol postavený počas Tang dynastie (713 – 741 n. l.). Bol to obrovský komplex a významné budhistické centrum. Ako to už býva, vojny a katastrofy nenechali kameň na kameni. V roku 1983 boli budovy chrámu „zrekonštruované“. Rekonštrukcia po čínsky znamená zbúrať to, čo zostalo, a všetko postaviť nanovo. Miesto sa momentálne teší statusu národného kultúrneho dedičstva a má atestáciu ISO9001-14001 Quality and Enviroment Management system (čo ani pánboh netuší, čo to je, ale znie to honosne). Samozrejme, že som si nezobrala vodu. Už v polovici kopca som bola taká smädná, že by som sa napila vody aj z jazierka, keby nebolo také zelené. Po ceste dole ma zachránila dievčinka, ktorá rozdávala fľašky vody grátis. A keby len to. O chvíľu nato sa

strhla búrka. Vody som zrazu mala až-až. Úplne mokrá som prišla na ubytovňu. V Dali žije pekná zmes ľudí. Sú tu, samozrejme, Han Číňania, ale ich prítomnosť nie je až taká výrazná. V provincii Yunnan žije okrem nich 25 menšín, v Dali je najsilnejšie zastúpená pestrofarebná menšina Bai, ktorú (aspoň sa mi tak zdalo) udržuje pri živote cestovný ruch a možno aj nejaké to poľnohospodárstvo. Sú tu turisti z celého sveta. A sú tu aj západniari, ktorí sa tu rozhodli usadiť natrvalo: dredatí ‚hipíci‘ vykvasení pri čajíčku a jointíčku, dôchodcovia, ktorí sa rozhodli nenudiť doma a stráviť najlepšie roky zvyšného života v exotickej destinácii, učitelia angličtiny, majitelia reštaurácií, hľadači šťastia… Rozumiem, prečo si títo ľudia vybrali práve Dali. Je to mesto mierne nekonvenčné na Čínu. Atmosféra je uvoľnená, komunizmus akoby tu ani nikdy nebol. Číňanom, s ktorými som v Zhong Dian bola na pive, pri zmienke o Dali zažiarili očká a jeden zasnene povedal: „Človek tam vždy zostane dlhšie, ako plánoval. Dali je proste čínsky Amsterdam...“ V podstate mal pravdu. Štátom zakázané herne a verejné domy sa tu dajú ľahko nájsť. Konope tu rastie namiesto mestskej zelene. Nervovú sústavu stimulujúce substancie predávajú bábušky v tradičných krojoch. Dobehnú za turistom s pohľadnicami. Ak sa nakloní, aby si ich pozrel, zašepkajú mu do ucha: „Wanna smoke?“ Dostala som ponuku učiť tu angličtinu. Ktovie, či sa do Dali nakoniec nevrátim :). MIRKA FOFFOVÁ ODNIEKIAĽ Z ÁZIE FOTO: JULIÁN PÉTER

Prečo mám Vianoce už tri mesiace? ento rok ma chytila vianočná nálada už v polovici októbra. Začala som si púšťať vianočné pesničky, pri každom pohľade na belgické výklady plné čokolády som rozmýšľala, čo tento rok napečiem a mala som neodolateľnú chuť kupovať blízkym darčeky. Možno za to mohlo aj počasie, veď si ani nepamätám, že by som niekedy tak skoro vytiahla svoje zimné čižmy, rukavice a čiapku. Navyše, ak žijete v zahraničí, myslíte na Vianoce oveľa skôr. Letenku na december som mala kúpenú tri mesiace vopred. Na Vianoce sa však vraciam do Belgicka. Domáci ma už na ne doslova navnadili. Spolužiačka Mia mi vraj odloží tradičné belgické cukrovinky ako „speculoos“, čo sú sladké keksíky, ktoré dostávame aj na Slovensku ku šálke kávy. Predstavte si, je to belgický výrobok predávaný na kilá. Ďalej sa mám tešiť na okrúhly koláč „galette de rois“ plnený napríklad mandľovou plnkou. Nesmie chýbať najmä na Troch kráľov, vtedy doňho totiž schovajú fazuľku, a ten, kto ju nájde, sa stane kráľom či kráľovnou dňa.

nb78.indd 17

Celý deň tak môže nosiť na hlave papierovú korunu, ktorú prikladajú v pekárňach ku každému koláču. Ochutnám aj „cougnolle“, čo je sladký chlebík podobný našej vianočke, pečený do tvaru malého Ježiška, či „la bûche de Noël“, čo je niečo podobné ako naša čokoládová roláda - vianočný peň. Belgičania Alex a Laurent ma zasa vraj zavedú na vianočné trhy v centre Bruselu. Ich súčasťou je aj veľké ruské kolo, ktoré nás vyvezie do výšky 48 metrov, aby sme mohli obdivovať nočné mesto. Hneď pod kolesom je veľké klzisko a menšie pre mladšie deti. Pôjdeme sa vraj mrknúť aj na Grand Place, kde bude až do polnoci každý deň svetelná šou spojená s hudbou. Štedrý večer však určite strávim na slovenský spôsob. Kapustnica, šalátik a ryba musia byť, už len preto, že toto je raz v roku, kedy

jem rybu. Bez vianočného stromčeka mi totiž nechutí. Belgičania nemajú tradičné vianočné jedlo ako my. Varia, na čo majú v ten deň chuť. Darčeky rozdáva Santa Claus a Belgičania na ne čakajú až do 25. decembra, no väčšinou ich otvoria potom, ako sa vrátia z polnočnej omše. Viete, čo majú spoločné všetky Vianoce na svete? Každý by ich mal tráviť v kruhu najbližších a najmilších. Potom je jedno, či máte pred sebou krásny stromček, alebo len pár voňavých vetvičiek, či máte darčeky, alebo nie, či jete naše medovníky, alebo belgické galette, či ste doma, alebo niekde inde. Neberte preto ako samozrejmosť, že máte s kým stráviť tieto Vianoce, a neubližujte ľuďom, o ktorých viete, že by vás kedykoľvek posadili za svoj vianočný stôl. DOMINIKA PÉTEROVÁ, BRUSEL

3.12.2007 11:58:19

18 ŠPIÓN lavné postavy nášho Bohumilého kalendára 2008 sú predajcovia Nota bene v podobách dávnych božstiev. Krstnej mame kalendára Adele Banášovej sa tento námet veľmi páčil práve tým, že nikdy nevieme, akú bytosť v akom človeku stretneme. Krstný otec Juraj Johanides podotkol, že to najdôležitejšie je, že jeho kúpou pomôžete ľuďom bez domova prežiť najťažšie obdobie - zimu.

združenia, reflektory nahradili stolné lampy. Výpravné kostýmy vytvorili autorky z toho, čo dom dal a z kostýmov Divadla Nota bene. Fotografovali: Viliam Sötét, Dagmar Canisová. Make up, masky: Tia Horváthová. Kalendár sponzorsky podporili: firma Contec plus, s.r.o. a tlačiareň D&D International Slovakia, s.r.o. Ďakujeme. Čo boli o sebe ochotní povedať predajcovia z kalendára? Po čom túžia, čo a koho majú radi... JANUÁR: Sedem japonských bôžikov šťastia: Tibor: „Najradšej na svete mám svojho vnúčika a tiež rád lúštim krížovky.“ Miroslav: „Som vyučený výrobca dámskych kabeliek a túžim po družke, s ktorou by som zdieľal radosti aj starosti života, lebo ako sa vraví, dvom sa ľahšie ťahá pílu.“

MAREC: Imrich: Nota bene predáva tri roky. „V 14 rokoch mi pri autonehode umrel otec a s ním aj celý svet,“ spomína na svoje neľahké detstvo.

Tváre z kalendára

Januároví bôžikovia, zľava Tibor, Ján, Duško, Gabo, Vladimír a Miro.

Naša najväčšia vďaka patrí tvorivému tímu dvoch autoriek. Za svoju originalitu, krásu a šmrnc vďačí kalendár autorke vizuálneho konceptu, grafickej dizajnérke Andrei Labudovej. Autorkou myšlienky a konceptu kalendára bola Anka Grusková, teatrologička a dramatička, ktorá v minulosti spolupracovala s divadlom Nota bene. Je jasné, že úspech kalendára závisí od výtvarného zvládnutia náročného projektu – potrebovali sme „profíka“. Až po zapojení výtvarníčky Andrey bolo jasné, že sa môžeme pustiť do práce. Autorky, napriek svojej zaneprázdnenosti, venovali projektu viac ako štyri mesiace bez nároku na honorár. Kalendár vznikal v bojových podmienkach, s minimálnym rozpočtom, ale s maximálnym nasadením. Namiesto ateliéru poslúžili pivničné priestory nášho

nb78.indd 18

Vladimír: „Mám rád mladé ženy nad 40 rokov a všetkých ľudí, ktorí vedia odzdraviť.“ Gabo: „Rád hrám futbal a čítam rozprávky.“ Ján: „Rád pozerám športové zápasy a veľmi by som si chcel vybaviť občiansky preukaz, lebo som ho stratil.“ Duško: Futbalista so stopercentnou účasťou na tréningoch futbalového mužstva Nota bene, reprezentant SR v Kapskom meste na MS bezdomovcov vo futbale. Nepodarilo sa nám získať fotografiu a vyjadrenie od Silvie, ktorá pracovala ako krajčírka. Veríme, že sa má dobre a darí sa jej.

APRÍL: Valika ako Bohyňa noci: „Milujem svojho priateľa Romana a veľmi mi záleží na tom, aby sa zmenil a aby sme vychádzali naďalej spolu dobre.“

FEBRUÁR: Vladimír ako domáci bôžik Domovoj: „Mám dve životné kréda. Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. Ži a nechaj žiť.“

3.12.2007 11:58:50

ŠPIÓN 19 MÁJ: Ľubica ako Parvati: „Denne vypijem asi 20 káv. Ľúbim svoju rodinu a už 2 roky mám dokonalého priateľa Dušana.“

najlepšiu kamošku Nikolku. Mamina Silvia, predajkyňa Nota bene, čaká tretie bábo.

NOVEMBER: Alenka ako pamätná kráľovská hlava z Beninu hrá rada futbal so svojím psom Tinkou a rada varí zemiakové placky.

AUGUST: Vlado ako spiaci thajský Budha: „Pocit šťastia závisí od jednotlivca samého. Kto nezažil pocit šťastia bez materiálnych vecí, nedá sa to sprostredkovať. Ja som šťastný aj bez peňazí a nechávam veci voľne plynúť.“

Ambróz ako Šiva: „Ľúbim svoju priateľku Hanku a mojím koníčkom je Liga majstrov.“ SEPTEMBER: Roman ako Bakchus je usilovným predajcom a pravidelne si privyrába na živobytie dlhodobými brigádami.

JÚN: Vierka ako sýrska Bohyňa z Mari: Rada by si našla dobrú prácu, aby mohla konečne žiť v byte so svojimi dvomi synmi, na ktorých jej veľmi záleží, a so psíkom Linduškou. JÚL: Mexickí smejúci sa bohovia Jolanka s maminou Darinou: Jolanka má 6 rokov, chodí do predškolskej prípravy a je dcérkou predajkyne Dariny. Obe žijú z predaja Nota bene.

Nikolas s maminou Silviou: Nikolas chodí do predškolskej prípravy, kde si našiel

nb78.indd 19

OKTÓBER: Anton ako lovec z kmeňa Hopi: herec divadla Bez domova a starostlivý otec troch detí.

DECEMBER: Ľubica a synček Marcelko – Mária a Ježiško: Synček Marcelko je asi na baterky, celý deň sa nezastaví. Mama Ľubica sa stará o 6 psíkov a miluje kvety. Peter ako Jozef: Pouličný literát, ktorý okrem Nota bene predáva na ulici svoje vlastné texty. Chce si tak našetriť

na to, aby si mohol vydať svoju literárnu prvotinu.

NORA VOLČKOVÁ, SANDRA TORDOVÁ FOTO: NORA VOLČKOVÁ

3.12.2007 11:59:02

20 KALENDÁR Andrea Labudová dala Bohumilému kalendáru jeho konečnú podobu.

Anton chcel vyzerať ako drsniak

Gýčová poloha rafická dizajnérka Andrea Labudová sa postarala o konečný vzhľad a dušu Bohumilého kalendára 2008. Popri serióznej práci v reklame a propagácii sa odreagúva napríklad maľovaním na topánky. Našťastie, nechala sa nahovoriť aj na spoluprácu na našom kalendári. Vďaka nej sa tak krásne podaril.

Bola pre teba tvorba kalendára príjemnou záležitosťou? – Produkcie grafického dizajnu je po celý rok strašne veľa a treba sa pri nej držať firemných manuálov, takže človek je pri tvorbe limitovaný. Pri kalendári som mala absolútne voľnú ruku. Bolo príjemné používať bez obmedzenia svoje nápady. Zbieram liturgické obrázky a fascinuje ma ich gýčový svet, obláčiky, farbičky, kvetinky, zvieratká sú pre mňa čarovné, tak ma nápad Anny Gruskovej nafotiť bezdomovcov ako bohov okamžite oslovil. Nebol ťažkopádny, ale farebne pútavý a mal v sebe ľahkosť. Ako vznikala jeho konečná podoba? – Najprv sme chceli robiť koláž z obrázkov bohov a fotografií bezdomovcov. Ale potom mi napadlo, že za veľmi jednoduchých podmienok a za pár korún sa dajú vyrobiť obrázky z fotografií bezdomovcov

nb78.indd 20

a graficky dotvoreného pozadia. Modelov sme poobliekali do jednoduchých plachiet a habitov, rekvizity sme priniesli z domu, použili sme všetko, čo bolo poruke. Fotky som dostala buď s veľmi jednoduchým pozadím, alebo len na bielom podklade. Keďže výsledné obrázky mali zachádzať do gýča a mohli byť trochu infantilné, bolo jednoduché dorobiť pozadie graficky. Do každého obrázku som sa snažila vložiť jasný prvok, ktorý evokuje krajinu pôvodu boha. Nemali ste obavy z tak citlivej témy ako náboženstvo? – Veľa sme konzultovali, či sa hlavne kresťanské náboženstvo nebude cítiť dotknuté. Pristupovalo sa k tomu veľmi opatrne. Hovorili sme si, že najbezbolestnejšie bude, ak bude kresťanstvo reprezentovať maličký Ježiško. Dieťatko nikoho neuráža a fotografia Svätej rodiny symbolizuje zjednotenú rodinu, asi najväčšie posolstvo kresťanstva. Kalendár nemal vyznieť vážne. Ide o príjemnú hru, v ktorej sa žiadne náboženstvo nepovyšuje nad to druhé. Je to o obyčajnom ľudskom pocite veselosti. Okrem božstiev a obrazu Boha v človeku má kalendár aj ďalšie posolstvo: každý bôžik komunikuje určitú vec v živote bezdomovca. Napríklad bohyňa noci komunikuje, aké je ťažké nájsť na ulici miesto, kde môže bezdomovec na noc skloniť hlavu. Prišla si už niekedy do takého blízkeho kontaktu s ľuďmi bez domova?

– Ešte nie. Páčilo sa mi, aká je v OZ Proti prúdu príjemná atmosféra, obdivovala som ľudí zo združenia, ako s predajcami Nota bene vedia pekne komunikovať. Je pre mňa záhada, že aj ľudia, ktorí by mohli normálne fungovať v pracovnom procese, sa ocitli bez strechy nad hlavou. Rozmýšľam, kedy sa v človeku niečo zlomí a stratí všetko, aj perspektívy do ďalšieho života. Prekvapilo ma, že medzi bezdomovcami sú aj deti. Pripadá mi to hrozne kruté. Akí boli predajcovia Nota bene modeli? – Boli totálne nadšení. Brali to ako veľký záväzok – veď ich obrázky sa budú predávať vo veľkom náklade a celý rok visieť niekde na stenách. Veľmi sa snažili. Najaktívnejší bol Anton. Predstavoval bojovníka kmeňa Hopi a chcel vyzerať ako drsniak. Ostatní sedeli tak, ako sme ich posadili. Antonovi to nebolo jedno. Išiel do toho s plným nasadením a skúšal rôzne výrazy, aby bol čo najhrôzostrašnejší. Samozrejme, nevyhli sme sa chaosu a provizórnym riešeniam. Keď sme fotili siedmich japonských bohov, tak kým sa nalíčil posledný, prví dvaja museli odísť. Tak sme medzi predajcami narýchlo zháňali ďalších. Pomohla si si pri vytváraní grafiky nejakou predlohou, alebo je to všetko z tvojej hlavy? – Celá grafika je vymyslená. Chcela som, aby sa odohrávala v kvázi gýčovej polohe. Priestor má dopovedať príbeh o bohoch. Napríklad lovec z kmeňa Hopi má okolo seba krajinku s jeleňom. A do toho som zapracovala drobné ’blbostičky‘, v ktorých sa odohráva ďalší malý dej. Zvieratká, ozdôbky, kvietočky. Niektoré veci išli veľmi jednoducho. Napríklad Svätá rodina. Ale keď bola hotová, dostala som kopec ďalších nápadov, ako sa to ešte dalo urobiť. Úplne najhoršia bola Nút. Stále som mala pocit, že ju nespracujem, nevedela som, kam ju položiť a čo s ňou robiť. Všetky moje nápady, napríklad obloha so súhvezdiami a podobne, vyzerali oproti ostatným obrázkom príliš naturalisticky. Ešte deň pred odchodom kalendára do tlačiarne som ju nemala hotovú. A potom som našla pohľad cez okno na nočnú oblohu. Zodpovedal infantilnosti ostatných obrázkov. Nút som potom posadila na mesiačik a urobila dva kliky – uložiť a odoslať do tlačiarne. Ježiško, Mária a Jozef majú ako svätožiaru zlaté papierové taniere. Nebolo by jednoduchšie urobiť svätožiary na počítači? – Svätožiary na počítači by boli príliš umelé, nemali by pre mňa až takú silu. Lacné taniere symbolizujú to, ako jednoducho a s minimom peňazí sme celý kalendár urobili. Vďaka nim nie je obrázok vyumelkovaný, ale je ako skutočný život. TEXT A FOTO: MARTIN ŠARAPATA

3.12.2007 11:59:16

POULIČNÉ BLUES 21 JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

List Všetko sa niečím začína a niečím sa končí. Tak začal písať svoj list každý. Urobiť prvé kroky nám vždy niekto pomohol, a potom sme išli každý sám. Niekto správne, iný nesprávne. Život je jeden veľký list, ktorý možno zmeniť. List sa dá prepísať, skrčiť alebo zničiť, a hlavne znova písať. Tak aj život na ulici. Rýchlo človek padne, ale pomaly vstane. Každý krok je dlhý čas a hlavne dlhá spomienka. Ide hore, a predsa sa cíti ako vlna burácajúca zo strany na stranu. Môžeme ísť ďalej, môžeme ďakovať tým, ktorí nás podržia a píšu s nami nový list. Na konci ktorého je ďakujem. Ďakujem je slovo, ktorým sa niečo začína alebo končí. Tak aj predajca rád ďakuje tým, ktorí ho podporia. Lebo vie, že tým slovom robí ďalší krok. Tak ešte raz ďakujem všetkým za každý krok. JOZEF DORUŠÁK, ŽILINA

JOZEF 598

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Ďalší deň Nervózne slová posielam ti v básni Lebo báseň, to sú slová trápenia i slasti Už nie som romantik, ten v láske sa nestratí Tak píšem len prázdne vety o strachu z nešťastí Doma pri piecke ticho sedím, dumám O tej sekunde šťastia, o tebe Či veriť ešte mám Vtom zhasnú už aj posledné lampy Neóny nahradí mesiac Aj ohník tíško dohorieva v kozube a vari i v nás Vtedy ja, opustený a s nožom na hrudi Zaspávam nad kôpkou básní, plných riadkov o smrti Nenachádzam odpovede, často strácam vieru A preto, zbitý láskou, utiekam sa k liehu No som šťastný a plný hnevu zároveň Lebo prestávam myslieť na teba aspoň na tento deň Ráno Do tmy zaryjú sa lúče slnka, jas prebúdza ma zo zlého sna Som šťastný a plný hnevu zároveň Lebo začínam myslieť na teba opäť na ďalší deň JOZEF 598, BRATISLAVA

JÚLIUS

ZAPOJTE SA!

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Šál od Ježiška Sedel pri stole a obhrýzal ceruzku. Pred sebou mal hárok papiera a úlohu - napísať

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Len s rozdielom jedného jediného hlasu u vás zvíťazil Júliusov príspevok Stano 2 pred Exekútormi od Ľuboša. Nemenej dobrému zamysleniu od Jozefa ste poslali o niečo menej hlasov. Posielajte esemesky aj naďalej, sme zvedaví! r Ježiškovi. Rozmýšľal, o čo by ho mal požiadať. Do Vianoc chýbali už len dva týždne, takže si s tým musel pohnúť, aby to všetko stihol. Chudák Ježiško, mal toho teraz dosť. Každý od neho niečo chcel. „Prikrývaj sa, nakoľko ti deka stačí,“ hovorieval jeho dedo, a tak zobral peňaženku, otvoril ju a zisťoval, koľko toho v nej je. A nakoniec sa rozhodol: „Milý Ježiško,“ napísal, „dones mi, prosím, šál. Taký dlhý, čierny, so strapcami, aký predávajú Číňania na trhovisku na Jedlíkovej ulici za stopäťdesiat korún. Ďakujem. Tvoj Július.“ List hodil do schránky. Na druhý deň pre istotu išiel na Jedlíkovú. Čo keď si Ježiško v rámci vianočného zhonu naňho nespomenie? Ľudí bolo na trhovisku ako maku. Zo stánkov sa rozliehali vianočné koledy. Každý sa usmieval a kupoval. Lebo idú Vianoce. Aj on kúpil. Kúpil šál, taký dlhý čierny so strapcami. Stál stopäťdesiat korún. Potom išiel do papiernictva. Aj tu bola hromada ľudí, aj tu z reproduktora znela vianočná koleda a aj tu každý kupoval. Lebo idú Vianoce. On kúpil hárok baliaceho papiera, takého parádneho, potlačeného jedľovými vetvičkami. Keď prišiel domov, zabalil šál do papiera, previazal to celé červenou stužkou a na balíček napísal: „Júliusovi od Ježiška.“ Pokýval hlavou. Bol spokojný so svojím dielom. Balíček schoval pod deku. Lebo tak sa to má. Balíčky od Ježiška sa schovávajú, aby ich nikto nenašiel, a otvárajú sa až na Štedrý večer, keď Ježiško príde. Keď konečne prišli Vianoce, prežíval ich presne tak ako po iné roky. Sám. Na stôl položil konárik z jedličky a sviečku. Zapálil ju. Z tranzistora sa ozývali vianočné koledy. Ohrial si večeru. Mal kapustnicu, kapra a šalát od pani Magdy a zákusky od pani Milky. Bolo to vynikajúce. Vôňa kapustnice znásobovala atmosféru Vianoc. Po večeri vytiahol spod deky balíček. Ten od Ježiška. Poťažkal ho v rukách a otvoril ho. Bol v ňom šál. Taký dlhý čierny so strapcami. Vedel, že toho roku bude mať Ježiško strašne veľa práce, tak mu trochu pomohol. Ale i tak mu poďakoval: „Ďakujem ti, že žijem a som zdravý. Ďakujem, že

mám strechu nad hlavou, ktorá síce nie je moja, ale je. Ďakujem, že som mohol mať kapustnicu a kapra. A ďakujem i za balíček. No a keby si si náhodou na mňa, milý Ježiško, spomenul aj na budúci rok, dobrá by bola vlastná strecha nad hlavu. A nielen pre mňa. Aj pre Fera, Milana, Maťa, Máriu a všetkých ostatných, ktorí sú na tom ešte horšie ako ja. Peťa si už môžeš zo zoznamu vyškrtnúť. To je ten, čo sedával v podchode na Zochovej. Ten, čo sa za každú korunu odvďačil prianím dobrého dňa a „nech sa darí“. On totiž zomrel týždeň pred sviatkami. Ale veď Ty o tom určite vieš. Iste teraz tam hore búcha na bránu v nádeji, že mu dáš naveky strechu nad hlavu. Ja viem, bol všelijaký, ale predsa len prosím, prižmúr jedno oko (a keď treba, tak obe), veď sú Vianoce. Tak nezabudni na tú strechu. Pre každého, kto ju potrebuje.“ JÚLIUS, ŽUPNÉ NÁMESTIE, BRATISLAVA

RÓBERT

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Takže Keď nastáva advent, ľudia väčšinou myslia na vianočný stromček, zavraždenie kapra a zopár zbytočných či menej zbytočných, občas aj pekných darčekov. Teda veci hmotné. Je to normálne. Čo už. Pripomína to detstvo, rodičov, blízkych. Teda spomienky. Pre niekoho pekné, pre iného menej. Pre niekoho aj smutné či tragické. A čo duša?! Pre niekoho to bol začiatok konca. Už len myšlienka, že viem, pokiaľ dokráčam, musí byť krutá. Preto je pre nás, smrteľníkov, výhodou, že tento dar či kríž nemáme. Až nemáme. Nuž hádam postačí, keď v tichu večera pookreje v dnešnej hektickej dobe srdce, roztopí ľad na duši a dopraje pohodu aj tým, ktorých nemáme radi, ktorí nám možno nechtiac ublížili, ukrivdili, nepomohli, keď sme to najviac potrebovali. Pomôže to. RÓBERT, BRATISLAVA

BYLINY odstránili hemoroidy, žlč. kamene, neplodnosť, kŕčové žily, psoriázu, opuch nôh, vypadávanie vlasov.

Tel.: 0905 801108 Inzercia

nb78.indd 21

3.12.2007 11:59:31

22 AHA HO! Všetky zmeny na koži by mal vidieť kožný lekár. Napríklad MUDr. Ivan Rakšány.

je zasa ťažko presvedčiť pacienta, ktorý sexom zarába státisíce mesačne, aby s tým prestal... Čo mu môžem hovoriť ja s mojím zárobkom? Nebude ma počúvať.“

Pribudli ploštice Na pohlavné choroby si treba dávať veľký pozor. V Bratislave po uplynulé roky pribúdalo približne tridsať nových hlásených prípadov syfilisu. „S kvapavkou je to horšie. Stáva sa, že ju nechtiac, možno i chtiac, prelieči obvodný lekár antibiotikami. Kmeň kvapavky sa však môže stať na ne rezistentným, potom nastáva vážny problém, až sa pacient dostane konečne ku kožnému. Ten musí potom nájsť vhodnú a účinnú kombináciu liekov. Je potrebné, aby sa každý takýto prípad dostal čo najskôr k špecialistovi,“ vystríha MUDr. Rakšány.

Stretli sme sa na kožnom

Super robota ožným a pohlavným lekárom je už tridsaťsedem rokov. Svoju kariéru začínal v Banskej Bystrici. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy. V súčasnosti pracuje na poliklinike v Petržalke. Dermatovenerológ MUDr. Ivan Rakšány bojuje s chorobami.

Napriek tomu, že túto lekársku špecializáciu nezdedil po otcovi, ktorý bol právnik a diplomat, zvolil si práve toto medicínske odvetvie. Od samého začiatku štúdia vedel, že bude kožný lekár, a to aj napriek tomu, že v tom čase bola v móde gynekológia či chirurgia.

Syfilis za huby „Je to super robota,“ hovorí. „Choroba je väčšinou viditeľná a keď pomôžem pacientovi, mám z toho nesmiernu radosť. Dermatológia je interný medicínsky obor. Veľa chorôb, ktoré sa prejavia na koži, má pôvod vo vnútri tela človeka. Ďalšou mojou špecializáciou sú pohlavné choroby a dermatokozmetika. To sú všetko

nb78.indd 22

fascinujúce veci. Pokoriť takúto chorobu je pre mňa nesmierne uspokojujúce,“ vyznáva sa doktor Rakšány. Vo svete je dermatológia žiadaný obor. U nás sa prediera vpred iba pomaly, ako celé naše zdravotníctvo. „Škoda, že sme tak pozadu.“ V čakárni doktora Rakšányho je stále plno. Svojim pacientom sa venuje od rána do večera. „Žiaľ, nášmu zdravotníctvu chýba systém, ale stále nejaký vymýšľa a pripravuje...“ Za desiatky rokov praxe sa MUDr. Rakšánymu podarilo pozorovať niekoľko zmien vo výskyte rôznych chorôb, ktoré prináša doba. „Ľudský organizmus reaguje na potraviny a látky v nich. Alergií je stále viac. V minulosti som sa často stretával s hubovými chorobami prenosnými zo zvierat. Pacienti mali vážne problémy z bolestivých ložísk. Za posledné roky som už však žiadny takýto prípad nezaznamenal. Na druhej strane pribudlo veľké množstvo pohlavných chorôb spôsobených uvoľnením mravov a takmer žiadnou osvetou. Samozrejme, že komunizmus bol chorý a scestný, tým že nás zatváral medzi ostnaté drôty. Otvorenie hraníc však prinieslo práve aj pohlavné choroby. Tie tu boli prísne zatajované aj predtým, nie však v takom hojnom množstve. Dnes

Ochorenia často závisia aj od spôsobu života. Okrem syfilisu a kvapavky sú kožné choroby predvídateľnejšie u ľudí, ktorí príliš nedbajú na hygienu. Znepríjemniť život dokáže aj zlá životospráva, ktorá môže spôsobiť ochorenia žíl dolných končatín a s nimi súvisiace kožné problémy. „Prekvapivo sa nám rozšírilo aj kedysi zažehnané poštípanie hmyzom, napríklad plošticami. V Petržalke je ich veľa. Niekedy som o takýchto prípadoch vedel iba z učebníc, dnes sa s nimi stretávam stále vo väčšom počte. Domov ploštíc je pod tapetami a cestou na rozšírenie sú bytové jadrá. Takto sa s nimi môže stretnúť aj rodina, ktorá ich nechová,“ konštatuje lekár. Napriek tomu, že na trhu pribúdajú novšie lieky, niektoré liečebné postupy je stále najlepšie dodržať po starom. „Vývoj nepriniesol nič účinnejšie. Je to napríklad svrab. Existuje veľmi veľa nových luxusných prípravkov, ktoré sú len málo účinné. Ja svrab liečim v lekárni namiešanou masťou, ako pred tridsiatimi rokmi a je to neuveriteľne účinné. Po troch dňoch je za pár korún preč.“ Kožná choroba môže mať aj tragický koniec. Je niekoľko stoviek ochorení, ktoré môžu skončiť zle. Podceňovať návštevu lekára je nezodpovedné voči sebe samému. TOMÁŠ FUK FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

3.12.2007 11:59:32

ZA HRANICOU 23 iektoré ženy z biednych podmienok nairobských slumov prosia humanitárne pracovníčky z Európy, aby im našli bielych manželov. Pre tie, ktoré sa rozhodli vziať život do vlastných rúk, funguje projekt malých pôžičiek SWED. Chudobné ženy dokážu s pár požičanými šilingami zázraky.

O mikropôžičku môžu požiadať aj osamelí muži, ktorí sa starajú o deti. Obyčajne však nie sú úspešní a vzdajú to – majú totiž príliš nereálne očakávania. Alebo keď zistia, že v projekte nepožičiavajú žiadne veľké sumy, ale len pár stovák šilingov, otočia sa a odídu. Majú pocit, že na to, aby niečo zmenili, potrebujú veľa peňazí. Naproti tomu ženy - osamelé matky s viacerými deťmi, často choré, HIV pozitívne a mladšie ako osemnásť rokov, vedia využiť aj to málo, aby sa postavili na vlastné nohy a postarali o rodinu.

Šatky na úvod „SWED program – Support of Women with extreme difficulties (podpora žien v extrémne zložitých situáciách) má pomôcť ženám rozbehnúť vlastný biznis tak, aby už nepotrebovali našu asistenciu,“ hovorí koordinátorka Veronika. Rovnako ako jej klientky žije v nairobskom slume. Na rozdiel od nich je však zdravá, vzdelaná a sebavedomá. „Nechceme však, aby ženy dostávali niečo zadarmo. Učíme ich, ako rozbehnúť a manažovať malý obchodík. Okrem toho ich presviedčame, aby si plánovali rodinu a tehotenstvo. S tým majú naše ženy veľký problém. Ak majú manželov, tí obyčajne odmietajú používať kondómy a stále tu panujú povery, že antikoncepčné tabletky pred tehotenstvom neochránia. My ich učíme, aby mali len toľko detí, koľko dokážu uživiť. Keď chcú, dokážeme im zaplatiť antikoncepciu alebo sterilizáciu.“ Klientky programu SWED dostanú zadarmo len veľmi málo. „Oblečenie, topánky, antikoncepčné tabletky,“ vypočítava Veronika. „Ak má klientka dom a nemá z čoho zaplatiť nájom, takže by ju mohli vysťahovať, môžeme za ňu na krátky čas nájomné zaplatiť.“ Najdôležitejšia časť programu je, aby si ženy rozbehli vlastný malý biznis a dokázali sa tak uživiť. Klientka začína predajom šatiek a bižutérie. Tovar dostanú od SWED-u zadarmo a zaplatia ho spätne zo zarobených peňazí. Zvyšok si odkladajú samy, alebo štyri – päť žien šetrí spoločne. Ušetria týždenne aj 40 – 50 šilingov. To je v prepočte len 20 korún, ale v biednych podmienkach, v akých ženy z nairobských chudobných štvrtí existujú, je aj to veľký úspech. Zo zvyšných peňazí ženy a ich rodiny žijú.

nb78.indd 23

Ženy z Mukuru dokážu s pár šilingami zázraky.

Aj málo peňazí môže zmeniť životy biednych rodín

Mikropomoc Za pár šilingov To, že ženy najprv predávajú tovar z projektu, ich má naučiť potrebným manažérskym zručnostiam. „Keď si našetria nejaké peniaze, dostanú od nás pôžičku okolo 4 - 5000 šilingov s páršilingovým úrokom, aby mohli rozbehnúť vlastný biznis,“ rozpráva Veronika. 5000 šilingov je v prepočte asi 2000 korún. Ženy však aj s takýmto málom môžu začať podnikať. Samozrejme, nepredstavujme si, že bývajú v domoch a majú obchody. Dom v slume znamená búdu z vlnitého plechu, často bez elektriny a s vodou, ktorú treba kupovať z najbližšej studne. A biznis môže byť napríklad predávanie dreveného uhlia priamo na ulici, šitie obrusov, varenie obedov pre nejakú firmu alebo plachta rozprestretá na zemi a na nej zelenina a ovocie na predaj. Dôležité je, že žena takto dokáže uživiť seba a svoju rodinu. „Úspešných je asi 40 percent našich klientok,“ tvrdí Veronika. „Ostatné zomrú, odsťahujú sa, alebo sa im nedarí.“

Sebestačné Tridsaťročná Mary nemala nič, s dvomi deťmi žila na ulici. Zapojila sa do projektu SWED. Sociálne pracovníčky jej pomohli nájsť malý domček v slume, zariadiť ho a zaplatili za ňu nájom, kým sa postaví na vlastné nohy. Začala s programom a išlo jej to výborne.

Po polroku mala našetrených dosť peňazí na to, aby s malou pôžičkou mohla rozbehnúť vlastný biznis, predávať ovocie a zeleninu. Najprv predávala na trhu, neskôr si prenajala malý obchodík. Splatila pôžičku od SWED-u a teraz je úplne sebestačná. Aj príbeh ďalšej z klientok SWED-u, štyridsaťtriročnej Felicie Habai je nakoniec úspešný. HIV pozitívna osamelá matka štyroch detí spočiatku potrebovala dokonca jedlo, aby mohla prežiť. Začala predávať šatky a šetriť si peniaze. Po polroku sa kvôli HIV jej zdravotný stav veľmi zhoršil, musela prestať pracovať. Našťastie, všetko sa dalo v rámci možností do poriadku a Felicia mohla rozbehnúť vlastný malý biznis, predaj dreveného uhlia a parafínu. Už rok jej to vynáša dosť peňazí na to, aby uživila seba a svoje deti.

Na Nobelovu cenu Mikropôžičky ako forma pomoci ľuďom z najbiednejších komunít je skutočne projekt na Nobelovu cenu, bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta sa realizuje. Mikropôžičky ženám v ťažkých životných situáciách sa v Keni poskytujú aj vďaka podpore slovenskej mimovládnej organizácie Hnutie kresťanských spoločenstiev detí – ERKO. Pomôcť môžete aj vy, ak prispejete do verejnej vianočnej zbierky Dobrá novina. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

3.12.2007 11:59:55

24 SUCCESS STORIES Antónia sa má po rokoch zúfalstva lepšie.

že sa stala obeťou podvodu, vybrala sa na políciu. Lenže na ulici zistila, že ju sleduje auto. A v ňom tí dvaja „starostliví“ muži veľavravne kĺzali po okne pištoľou. Zo strachu na políciu nedošla – v ten deň, ani v iný. Prenasledovateľov mala v pätách. „Neskôr som sa dozvedela, že táto partia na Topoľčianskej ulici rovnakým spôsobom ošmekla sedem rodín.“ Táňa zostala teda u svokry, ale tá bola čoraz podráždenejšia. Táňa šla na ’sociálku‘ a vykreslila tam svoju situáciu. Deti vzali do ’decáku‘. Myslela si, že iba na krátky čas, kým všetko vyrieši. „Vtedy som ešte za nimi mohla chodiť. Neskôr to bolo čoraz ťažšie,“ zakryje si tvár. „Roky som pracovala v reštauráciách ako čašníčka, barmanka, neskôr kuchárka. A potom som robila predavačku v potravinách. Aj v časoch, keď sa práca zháňala veľmi ťažko, pracovala som u Vietnamca na trhu. Neskôr som obsluhovala v krčme. No aj o to som prišla.“

re ľudí, ktorí padli až na samé dno, je Nota bene východiskom. Pomáha prežiť beznádejné obdobie na ulici a pomáha aj vrátiť sa naspäť, do krajšieho sveta, pod vlastnú strechu. Projekt Nota bene a projekt Krištof pomohli aj predajkyniam Antónii a Ľubici.

Sama Z manžela a svokry sa vykľula čudná dvojica. Boli závislí nielen na sebe, ale aj na alkohole. Manžel Táňu skoro zabil. Záchranka ju odviezla so sekerou v hlave. A vzápätí ju prepustil zamestnávateľ. Vraj s obviazanou hlavou nemôže obsluhovať. „Dobrovoľne som išla na ulicu.“

Predstavte si, že sa vám všetko zrútilo, nemáte kam ísť, ani dôvod žiť.

Balans na lane Antónia, všetkým známa ako Táňa (52), celý život poctivo drela. Napriek tomu stratila byt, prácu a napokon aj deti. Prespávala na ulici, v pivnici, v kanáli… Návrat späť jej trval desať rokov. Pocit, že život je balans na lane, ju prenasleduje dodnes. Po rozvode sa starala o dve dcéry, deväťročnú a trinásťročnú. Dvaja dospelí synovia boli samostatní. Táňa s mamou plánovali predať dva byty v Bratislave a kúpiť dom na vidieku. Ešte by im ostali peniaze aj na malý obchodík. Lenže mama nečakane zomrela.

nb78.indd 24

Pasca „Najstarší syn mi na pohrebe ponúkol, že sprostredkuje predaj bytov aj kúpu domu. Pracoval v realitnej kancelárii. Vyhliadli sme si dom na Záhorí a dala som mu plnú moc nakladať s majetkom.“ Vzápätí sa Táňa vydala. Dnes priznáva, že neuvážene. Dvaja muži, ktorých jej syn predstavil ako majiteľov ’realitky‘, povedali, že sa o všetko postarajú. Aj o rekonštrukciu Táninho domu. Syn jej navrhol, nech ide na pár dní s deťmi k svokre, pretože jej byt bol už predaný. A viac ich nevidela – syna, byty, ani peniaze. Keď po pár dňoch pochopila,

Najprv sa túlala sama. Pred tuhou zimou utekala do električiek. Prespávala v stojacich vlakoch. Dva týždne takmer nejedla. A netušila, čo ďalej. „Spomenula som si na skupinku bezdomovcov z parčíka pred Tescom. Kedysi som im nosievala jedlo. Samozrejme, že ma prichýlili. Dokonca som medzi nimi našla Lacka, už sedem rokov žijeme v šťastnom zväzku.“ Prvý rok boli súčasťou partie. Na ulici hľadali železo, farebné kovy, papier a v zberniach ich vymieňali za drobné. Prespávali v pivniciach, v stane, pod igelitom, chvíľu v teplovodnom kanáli. „Neodsudzujte bezdomovcov, že pijú blbé

3.12.2007 12:00:12

SUCCESS STORIES 25 čučo. Predstavte si, že sa vám všetko zrútilo, nemáte kam ísť, ani dôvod žiť. Pri plnom vedomí to nemožno uniesť. Alkohol je ako anestetikum - umŕtvi smútok, beznádej, prázdnotu.“ Raz sa od vyčerpania rozplakala priamo na ulici. Prihovorila sa jej okoloidúca pani a ponúkla jej na bývanie záhradnú chatku. Na chvíľu sa im s Lackom polepšilo. Kým jej druha nedobehla minulosť a musel na dva roky do väzenia.

Reťaz Táňa zostala sama. Horšie obdobie vystriedalo lepšie, keď mala prácu aj podnájom, a zase horšie, keď znovu o všetko prišla a vrátila sa k bezdomovcom do záhradnej chatky. Ešte šťastie, že po roku za dobré správanie pustili z basy jej druha. S Táňou to totiž išlo dole vodou. Nemohla jesť ani piť, napokon už ani vstať z postele. Len brucho jej podozrivo rástlo. Hoci už strácala vedomie, odmietala ísť k lekárom. Lacko ju k nim dotiahol v poslednej chvíli. Povedali, že je s ňou koniec. Dcéry, vnučka, zať, Lacko sa s ňou prišli rozlúčiť. Cítila úľavu - na druhom brehu ju priťahovalo krásne svetlo. „Volala som na mamu, ale namiesto nej prišla babka a nakričala na mňa, že sa mám okamžite vrátiť do života.“ Prekonala hepatitídu typu B. Pečeň má poškodenú a doživotne musí brať lieky. Nič nenasvedčovalo tomu, že im svitne na lepšie časy. A predsa. Táňa žije v podnájme a pracuje ako upratovačka v bratislavskej ZOO. Prácu jej ponúkol stály zákazník pri predaji Nota bene. Na zaplatenie nájmu si privyrába predajom Nota bene. Aj priateľ Lacko si našiel prácu. „Býva s nami aj staršia Lucka s dcérkou Lilianou. Sme ako reťaz – ak z nej jedno ohnivko vypadne, všetci budeme stratení.“ Táňa bola zapojená do projektu Krištof, ktorého cieľom je pomôcť klientom nájsť a udržať si prácu. Projekt zahŕňa dlhodobú individuálnu prácu, príspevky na bývanie, či tréningy na rozvoj sociálnych zručností. Projekt Krištof je podporený z prostriedkov Európskej únie.

Muži A potom prišiel Fero. „Boli sme spolu päť rokov, pre Dominiku je stále otec,“ spomína Ľubica. „Bývali sme v šialene drahom podnájme v Bratislave a hoci sme obaja pracovali, nevládali sme to platiť. Fero ochorel, bol dlho v nemocnici a keď ho pred Vianocami prepustili, šiel na sviatky k rodine. Nechal ma v tej najťažšej situácii, s dlžobou za nájomné na krku.“ Musela sa aj s dcérou odsťahovať do záhradnej chatky. Do cesty jej prišiel ďalší chlap. Nemec, a ona otehotnela. „Neskôr som sa dozvedela, že desať dní potom, ako sa Marcel narodil, ma začal podvádzať s inou. Za nos ma ťahal ešte pol roka. Ale aspoň na malého mi platí.“ Pred pár mesiacmi sa Ľubica s deťmi nasťahovala do starého domu na dedine pri Trnave, majiteľka jej ho prenajala za tisícku mesačne. Vlhké steny, opadaná omietka. Po nociach stierkovala a maľovala, aby sa tam dalo bývať. Ráno obliekla deti, sadla na vlak do Bratislavy – Dominika sem chodí do školy a Ľubica s Marcelom v kočíku predávať Nota bene. „Už tri roky môj život len tak beží,“ priznáva. „Môj cieľ je dať deťom vlastnú strechu nad hlavou.“ Vezme každú brigádu, ktorá sa dá zvládnuť pri

jedenapolročnom dieťati. Verí, že keď bude Marcel väčší a bude môcť ísť do škôlky, nájde si normálne zamestnanie. „S kupujúcimi mám krásne zážitky. Minule si jedna pani kupovala kalendár a opýtala sa jej na cestu na Dulovo námestie. Ľubica jej vysvetlila, kadiaľ sa tam dostane a pani jej dala tisíc korún. Že je to darček, lebo práve niečo vyhrala. Inokedy dostala päťstovku. Nejaká pani videla, že sa trasie od zimy, a povedala jej: „Toto je pre vás. Modlite sa zajtra za môjho syna, má v škole ťažkú skúšku, a bežte už domov.“

Hanba? Ľubica je znovu v kontakte s Ferom, ale len v kamarátskom. Nevie mu celkom odpustiť, v akej situácii ju aj s dieťaťom nechal. „Na kalendári Nota bene som robila Máriu a Marcelko Ježiška. Pošleme ho Marcelkovmu otcovi, nech aspoň vidí, akého má syna,“ hovorí. Na mužov teraz vôbec nemyslí, skôr na to, aby sa deti mali lepšie. Mrzí ju, že Dominika sa hanbí za to, že predáva Nota bene. „Ak má byť so mnou, tak sa otočí chrbtom a tvári sa, že ku mne nepatrí,“ konštatuje. „Možno raz pochopí, že to robím kvôli nej a malému. Že sa nemá za čo hanbiť, veď nekradnem, ani nerobím nič zlé.“ GALINA LIŠHÁKOVÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA BÁJEČNEJ ŽENY, DAGMAR CANISOVÁ FOTO: ROBO HUBAČ, AUTOR JE FOTOGRAF SPOLOČNOSTI 7 PLUS, KRISTIÁN PAVÚČKO

Dve deti, každé od iného muža. Ale obe ľúbené. Pošramotené vzťahy s rodinou. Provizórne ubytovanie. Nedostatok peňazí. A Nota bene, ktoré pomáha Ľubici (35), ale predovšetkým jej deťom Dominike (10) a Marcelovi (1,5). „Doma boli problémy, stále mi tam dávali najavo, že som „nevlastná“, že som mamina dcéra z prvého manželstva. V osemnástich som po jednej hádke odišla z domu a začala som sa o seba starať sama,“ hovorí Ľubica. „Bývala som v podnájmoch, mala som prácu, aj som sa vydala, ale manželstvo netrvalo dlho. Rozvod sa však ťahal a počas neho som

nb78.indd 25

sa zoznámila s Dominikiným otcom.“ Ani tento vzťah netrval dlho. Ľubica otehotnela a jej priateľ zdupkal. Do pôrodnice po ňu prišla mama a odviezla ju späť domov. Tam bývala tri roky.

Ľubica verí, že deťom dá vlastnú strechu nad hlavou.

3.12.2007 12:00:19

P. Mascagni | Sedliacka česť

19.00 – 21.00 | Tanečné divadlo v dvoch častiach Libreto, choreografia, réžia: M. Radačovský. Hudba: hudobná koláž. Scéna: R. Dulude. Kostýmy: K. Holková. Video: Michael Slobodian. Svetelný dizajn: J. Opršal. Dramaturgia: M. Kovářová. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

Mário Radačovský | Warhol

Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: A. Harant, H. Szabóová, I. Kusnjer.

R. Leoncavallo | Komedianti

19.00 – 22.00 | Opera v 1 dejstve v talianskom jazyku Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, S. Tolstov, M. Kiseľová.

P. I. Čajkovskij, M. Petipa a L. I. Ivanov | Labutie jazero

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: E. Jenisová, P. Berger, D. Jenis, T. Kružliaková.

Giacomo Puccini | Madama Butterfly

Giuseppe Verdi | La Traviata

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: A. Kohútková, T. Juhás, J. Ďurčo, M. Fabianová, J. Valášková, I. Ožvát, P. Remenár, J. Peter, L. Neshyba.

G. Verdi | Trubadúr

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

Nehrá sa

cií: Viac informá www.snd.sk

3.12.2007 12:00:43

nedeľa

19.00 – 21.10 | Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Va-

* B. Ahlfors | Posledná cigara

C. Goldoni | Čertice

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský.

T. Kusá | S mamou 19.00 – 21.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček, L. Haverl.

W. Shakespeare | Hamlet 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava a réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, I. Kuxová, T. Maštalír/ J. Koleník, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, D. Jamrich, J. Gallovič, S. Dančiak, O. Kovaľ a ďalší.

sobota

19.00 – 21.35 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Preklad: E. Melichárková. Účinkujú: I. Timková, K. Magálová, Z. Kocúriková, H. Krajčiová a. h., D. Mórová - M. Čobejová a. h., B. Turzonovová, M. Labuda, D. Tarageľ, J. Gallovič, B. Bystriansky a ďalší.

J. C. Grumberg | Krajčírky (L´Atelier)

Vykúpenie

N. LaBute | Séria B 19.00 – 20.40 | Réžia: Vladimír Strnisko, Dramaturgia: Peter Pavlac, Preklad: Ján Šimko, Scéna: Anita Szökeová, Hudobná spolupráca: S. Michalidesová, Kostýmy: Jana Hurtigová, Účinkujú: A. Bárta, I. Timková.

19.00 – 21.35 | Dramatizácia: V. Strnisko/P. Pavlac. Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Hudba: J. Dobrakov. Účinkujú: R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., A. Kiráľová, posl. VŠMU, E. Horváth, J. Koleník, V. Kobielsky, F. Kovár, V. Topinková, R. Poláková, posl. VŠMU. Séria B

F. M. Dostojevskij | Cudzia žena a muž pod posteľou

piatok

G. Verdi | Trubadúr

K. Čapek | R. U. R.

M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Učinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, posl.VŠMU.

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: Peter Pavlac. Preklad: P. Kerlik. Scéna: J. Ciller. Kostýmy:

I. Ambjørnsen / A. Hellstenius / P. Nass | Chvála bláznovstva alebo Elling a Kjell Bjarne

Preklad: Z. Vajdičková. Réžia: M. Vajdička a. h. . Dramaturgia: D. Majling a. h., P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. Kostelný, J. Slezáček, O. Kovaľ, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

P. Mankovecký, M. Novinski, P. Zagar. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Texty piesní: J. Beňová. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, K. Turjanová a. h. – M. Hilmerová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, M. Dočolomanský, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

Nehrá sa

19.00 – 21.20

19.00 – 21.30 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R.Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Hudba:

19.00 – 21.45 |Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul, Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

19.00 – 21.45 | Opera v 4 častiach v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Bendik. Účinkujú: Z. Vongrey, J. Doležílková, D. Hamarová, M. Zhang, P. Mikuláš, H. Szabóová, I. Ožvát.

M. Burlas | Kóma 19.00 – 21.30 | Opera v 1 dejstve v slovenskom jazyku Dirigent: M. Lejava. Réžia: R. Ballek. Účinkujú: P. Remenár, D. Hamarová, S. Beňačka/F. Ďuriač, A. Kľuková/M. Henselová, I. Pasek/M. Pavlovič. "S finančným príspevkom Hudobného fondu."

* M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

maturgia: S. Sprušanský. Hudba: P. Mankovecký, M. Ničík, M. Kovalčík. Scéna: Š. Hudák. Kostýmy: A. Grusková. Účinkujú: J. Hrčka, Z. Kanócz – K. Turjanová, E. Pavlíková, J. Greššo, M. Ondrík, M. Fratrič, Z. Moravcová, M. Ochránek, M. Nahálka, M. Kubovčík – S. Staško, P. Kadlečík, M. Schneider, I. Vojtek, P. Gecík, V. Bartoň, A. Živčic, D. Lenci, A. Rimko – E. Šmigura, K. Kolembusová, J. Dóczy a ďalší.

Nehrá sa

V. Klimáček | With A Little Help From My Friends 19.00 – 21.30 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Horváth, A. Javorková, D. Jamrich, G. Dzuríková, M. Čobejová a. h., Z. Porubjaková, posl. VŠMU, V. Kobielsky / B. Deák, posl. VŠMU, J. Rybárik, posl. VŠMU a N. Šáro, posl. VŠMU.

DAB Nitra | J. M. Barrie/Ján Uličiansky | Peter Pan

Kto sa bojí Beatles

14.00 – 15.30, 16.30 – 18.00 | Preklad, dramatizácia a texty piesní: J. Uličiansky. Réžia: M. Oľha. Dra-

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

Séria B

Snehulienka a sedem pretekárov Séria N

Snehulienka a sedem pretekárov

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: M. Mázik. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: P. Remenár, A. Kohútková, J. Kundlák, K. Račić Derner, G. Beláček, J. Galla, J. Peter, J. Bernáthová.

W. A. Mozart | Don Giovanni

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál | Hudba: V. Patejdl. Texty piesní: B. Filan. Libreto, choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: M. Ferenčík. Kostýmy: Ľ. Várossová. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

Václav Patejdl – Libor Vaculík |

11.00 – 12.30 | Večer klasických choreografií Dirigent: M. Lejava. Scéna a kostýmy: L. Várossová. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

P. I. Čajkovskij, G. Balanchine | Serenáda A. Glazunov, J. Chang | Grand Pas Classique z baletu Raymonda

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Z. Vongrey, L. Hudson, "hosť", J. Galla, G. Ovsepian, D. Hlásny, M. Hrubant.

G. Verdi | Macbeth

Václav Patejdl – Libor Vaculík |

19.00 – 21.45 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, E. M. Chalupová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, M. Kramár a. h., P. Trník, J. Slezáček, M. Dočolomanský, O. Hlaváček, P. Bzdúch, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

G. Feydeau | Chrobák v hlave

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: S. Tolstov, L. Larinová, P. Mikuláš, T. Juhás, D. Šlepkovská, G. Beláček, I. Ožvát, E. Holičková.

G. Verdi | Nabucco

Nehrá sa

Úprava: D. Abrahámová a P. Mikulík. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: S. Štúr. Preklad: K. Dlouhý. Účinkujú: J. Vajda, D. Mórová, M. Kramár a. h., Z. Studenková, M. Hilmerová a. h., D. Jamrich, Z. Kocúriková, G. Dzuríková, A. Maľová, V. Obšil, J. Koleník a ďalší.

19.00 – 21.45

O. Wilde | Ideálny manžel

R. Strauss | Ariadna na Naxe Séria J 19.00 – 22.10 | Opera v 1 dejstve s predohrou v nemeckom jazyku Dirigent: W. Kobéra. Réžia: D. Kaegi. Účinkujú: I. Matyášová, "hosť", J. Bernáthová, D. Šlepkovská, F. Ďuriač, I. Pasek, P. Remenár.

Nehrá sa

19.00 – 21.20

19.00 – 20.30 | Réžia: O. Tabakov. Účinkujú: O. Tabakov, J. Mironov, M. Zudina, S. Beliajev, N. Timochina, D. Kalmykova, A. Usolcev, M. Salakova.

Moskovské divadlo OLEGA TABAKOVA V. Rozov/I. A. Gončarov | Obyčajný príbeh

19.00 – 20.30 | Réžia: O. Tabakov. Účinkujú: S. Bezrukov, O. Blok – Mirimskaya, M. Zudina, A. Mirimskaja, S. Ugrjumov, E. Kindinov, M. Kchomiakov, V. Jegorov, N. Žuravleva, A. Djukova, A. Kiseljov, I. Petrov.

Moskovské divadlo OLEGA TABAKOVA A. N. Ostrovskij | Aj múdry schybí

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: J. Fogašová/A. Kohútková/O. Makarina, J. Benci/M. Malachovský, O. Klein/J. Kundlák/ M. Lehotský, T. Kružliaková/D. Šlepkovská.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Nehrá sa

Historická budova

Réžia: J. A. Pitínský. Preklad a dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková. Hudobná spolupráca: R. Dvořák. Účinkujú: I. Timková, D. Jamrich, Ľ. Kostelný, M. Kráľovičová, V. Obšil. Inscenácia získala štyri divadelné ocenenia DOSKY 2005 za najlepšiu réžiu, scénu, kostýmy a ženský herecký výkon.

19.00 – 21.10

T. Bernhard | Ignorant a šialenec

Nehrá sa

Popol a vášeň v Košiciach

S. Sprušanský. Hudba: P. Mankovecký, M. Ničík, M. Kovalčík. Scéna: Š. Hudák. Kostýmy: A. Grusková. Účinkujú: J. Hrčka, Z. Kanócz – K. Turjanová, E. Pavlíková, J. Greššo, M. Ondrík, M. Fratrič, Z. Moravcová, M. Ochránek, M. Nahálka, M. Kubovčík – S. Staško, P. Kadlečík, M. Schneider, I. Vojtek, P. Gecík, V. Bartoň, A. Živčic, D. Lenci, A. Rimko – E. Šmigura, K. Kolembusová, J. Dóczy a ďalší.

17.00 – 18.30 | Preklad, dramatizácia a texty piesní: J. Uličiansky. Réžia: M. Oľha. Dramaturgia:

M. Burlas | Kóma 19.00 – 21.30 | Opera v 1 dejstve v slovenskom jazyku | Dirigent: M. Lejava. Réžia: R. Ballek. Účinkujú: P. Remenár, D. Hamarová, S. Beňačka/F. Ďuriač, A. Kľuková/M. Henselová, I. Pasek/M. Pavlovič. "S finančným príspevkom Hudobného fondu."

DAB Nitra | J. M. Barrie/Ján Uličiansky | Peter Pan

19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava a réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, I. Kuxová, T. Maštalír/ J. Koleník, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, D. Jamrich, J. Gallovič, S. Dančiak, O. Kovaľ a ďalší.

W. Shakespeare | Hamlet

Nehrá sa

štvrtok Nehrá sa

11.00 – 13.00 | Opera v 4 častiach v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Bendik. Účinkujú: Z. Vongrey, J. Doležílková, J. Sapara-Fischerová, M. Lehotský, J. Benci, M. Fabianová, I. Pasek.

Séria B

19.00 – 21.30 | Deň, v ktorom ste neboli nakupovať, považujte za stratený! Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Čáp. Kostýmy: M. Havran. Hudobná spolupráca: M. Novinski. Choreografia: D. Dinková. Účinkujú: Z. Fialová, F. Kovár, J. Vajda, S. Halčáková a. h., E. Vášáryová a členovia tanečnej skupiny. Predstavenie nie je vhodné pre deti.

V. Klimáček | Hypermarket

19.00 | koncert vokálnej skupiny spojený s krstom CD. Účinkujú: Helena Krajčiová, Soňa Norisová, Braňo Kostka, Kamil Mikulčík, Jana Golisová, Svetlana Kraushuberová, Vilo Csontos, Slavo Košecký.

Fragile

Tančiareň

Séria B 19.00 – 21.30 | Na námet divadla Théatre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jean–Claude Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., L. Chudík, O. Kovaľ, F. Zvarík, T. Maštalír, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h., M. Bahul, J. Gallovič a ďalší.

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abra-

Séria B

L. Andrejev | Katarína 19.00 – 21.45 | Príbeh o páde ruskej femme fatale Úprava a réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P.Mankovecký. Preklad: E.Maliti-Fraňová. Účinkujú: D. Mórová, J. Kroner a. h., J. Vajda, T. Maštalír, J. Gallovič, E. Krížiková, T. Pauhofová a. h., V. Kobielsky, P. Mankovecký a. h., S. Staško a.h. – M. Málek, posl. VŠMU, J. Lupták, a. h., Ľ. Swanová, a. h., J. Horváthová, a. h. a ďalší.

J. G. Tajovský | Ženský zákon hámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G.Dzuríková, D.Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, B. Bystriansky, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

Štúdio

Sála činohry

streda

utorok Nehrá sa

pondelok

nedeľa Nehrá sa

8 Séria Q

19.00 – 22.00 | Balet v štyroch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: R. G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: Viktória Tereškina, Adrian Fadeev - sólisti Mariinského divadla, Sankt-Peterburg, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

sobota Nehrá sa

piatok

štvrtok

streda Nehrá sa

utorok

pondelok

nedeľa Balet na zájazde v Prahe

sobota Nehrá sa

Sála opery a baletu

Nová budova

Slovenské národné divadlo | december 2007

nb78.indd 26

Inzercia

G. Puccini | Bohéma Séria U 19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: V. Věžník. Účinkujú: I. Matyášová, T. Juhás, S. Tolstov, P. Remenár, P. Mikuláš, J. Bernáthová, L. Neshyba, M. Doboš, I. Pasek.

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, I. Matyášová, P. Mikuláš, D. Čapkovič, P. Oswald, J. Kundlák, G. Ovsepian, F. Ďuriač.

G. Puccini | Turandot

E. Ionesco | Stoličky

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

19.00 – 21.45

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

E. Ionesco | Stoličky

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

Činohra

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Balet

Opera

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

18.00 – 20.30 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R.Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski, P. Zagar. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Texty piesní: J. Beňová. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, K. Turjanová a. h. – M. Hilmerová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h.,Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, M. Dočolomanský, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

v pokladnici v historickej budove SND (vchod z Jesenského ul.) tel.: 02/5443 1723 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

Mediálni partneri

v pokladnici na Laurinskej ul. 20, tel.: 02/5413 1321 Po – Pia 8,00 – 19,00 So 9,00 – 13,00

Partner Činohry SND

v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, (vchod z Olejkárskej ulice), tel.: 02/5778 2534 Po – Pia 8,00 – 19,00 | So 9,00 – 13,00 So a Ne 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

Informácie o predaji vstupeniek na predstavenia činohry Vstupenky na predstavenia činohry v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť na 1 mesiac vopred

19.00 - 21.15 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: A. Kohútková, J. Kundlák, D. Jenis, D. Hamarová, A. Kľuková, J. Babjak, D. Čapkovič, L. Neshyba, J. Peter.

Partneri SND

G. Verdi | La Traviata

Dirigent: O. Dohnányi. Účinkujú: T. Juhás, D. Jenis, I. Matyášová, A. Čajová, J. Benci, D. Šlepkovská.

16.00 – 17.30 | SILVESTROVSKÝ KONCERT

pondelok

19.00 – 21.20 Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Pohybová spolupráca: J. Letenay. Preklad: M. Záchenská. Účinkujú: J. Kroner, R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., D. Tarageľ, D. Jamrich, G. Dzuríková a ďalší.

Nehrá sa

Skupinové objednávky vstupeniek na predstavenia činohry vybavujeme v novej budove SND (vchod zo strany Čulenovej ul.) tel.: 02/5778 2835, fax: 02/5778 2801 Skupinové objednávky vstupeniek na operu a balet vybavujeme v novej budove SND, Pribinova 17 (vchod z Olejkárskej ul.) tel.: 02/5778 2537 www.snd.sk, cinohra@snd.sk, opera.balet@snd.sk.

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

18.00 – 21.00

D. Besse | Riaditelia

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál Libreto: Ľ.Feldek,J. Ďurovčík. Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M.Černý. Kostýmy: S. Vachálková. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

hámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G.Dzuríková, D.Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, R. Stanke, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

nedeľa

19.00 – 21.45 Preklad: M. Kubran. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a.h. Dramaturgia: M. Kubran a.h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Účinkujú: M. Labuda, K. Magálová, J. Vajda, A. Bárta, T. Pauhofová a.h., D. Mórová, J. Gallovič, V. Obšil, E. Sakálová, posl. VŠMU.

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abra-

F. Schiller | Úklady a láska

J. G. Tajovský | Ženský zákon

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

19.00 – 20.50 | Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Pohybová spolupráca: P. Modrovský. Účinkujú: Z. Fialová a Ľ. Kostelný.

V. Ha¾¨m | Valčík náhody

19.00 – 21.00 | Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber z hudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, M. Bahul / J. Rybárik, posl. VŠMU.

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, G. Dzúriková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a.h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, M. Bahul, S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

C. Goldoni | Čertice

Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke - Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

Martin McDonagh: Mrzák z Inishmaanu (Ľuboš Kostelný, Zuzana Kanócz) | Foto: Filip Vančo

Milí diváci, želáme Vám šťastné a veselé Vianoce a v novom roku príjemné stretnutia v hľadiskách našich divadiel

P. Mankovecký, M. Novinski, P. Zagar. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Texty piesní: J. Beňová. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, K. Turjanová a. h. – M. Hilmerová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h.,Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, M. Dočolomanský, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

19.00 – 21.30 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R.Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Hudba: 19.00 – 21.00 | Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber z hudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, M. Bahul / J. Rybárik, posl. VŠMU.

19.00 – 21.20 Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, M. Hilmerová a. h., J. Koleník, P. Trník, H. Krajčiová a.h., V. Kobielsky – M. Miezga a. h., B. Turzonovová, P. Bzdúch, M. Bahul, M. Kráľovičová a ďalší.

Kto sa bojí Beatles

11.00 – 13.20 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: J. Nvota a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Kostýmy: Z. Štefunková. Scéna: T. Rusín. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Hudobná spolupráca: M. Novinski. Účinkujú: T. Pauhofová a. h., Ľ. Kostelný, R. Stanke, J. Gallovič, O. Kovaľ, I. Kuxová, E. Šmálik a. h., J. Igonda a. h., J. Horváthová a. h.

17.00 – 19.00 | Tanečný muzikál Libreto: Ľ.Feldek,J. Ďurovčík. Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M.Černý. Kostýmy: S. Vachálková. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Zhang, I. Matyášová, J. Galla, J. Ďurčo, P. Oswald, T. Juhás, I. Ožvát, M. Doboš.

21.10 | Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Va chálková. Hudba: V. Kubička. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

19.00

* V. Nezval | Manon Lescaut

B. Slančíková –Timrava / P. Pavlac | Veľké šťastie

14.00 – 16.15 Réžia: K. Spišák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: Š. Hudák. Kostýmy: H. Bezáková. Preklad: Z. a M. Bútorovci. Účinkujú: O. Kovaľ, M. Bahul, J. Slezáček, M. Dočolomanský, J. Gallovič, R. Roth, I. Kuxová, L. Haverl, J. Lupták a. h., V. Obšil a Traditional Club Bratislava.

J. Steinbeck | O myšiach a ľuďoch

19.00 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, G. Dzuríková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a.h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, M. Bahul, S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

sobota

piatok

štvrtok Nehrá sa

streda

utorok Nehrá sa

pondelok Nehrá sa

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok Nehrá sa

štvrtok

Aida

G. Verdi | 19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: I.Matyášová, D. Hamarová, M. Lehotský, S. Tolstov, G. Beláček, M. Malachovský, K. Polakovičová, I. Ožvát.

G. Verdi: Aida | Foto: A. Klenková

streda Nehrá sa

utorok

pondelok

16 G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Informácie o predaji vstupeniek na predstavenia opery a baletu Vstupenky na predstavenia opery a baletu v historickej budove SND a v novej budove SND, Sála opery a baletu, si môžete kúpiť v pokladnici v historickej budove SND, vchod z Jesenského ul., tel.: 02/5443 3764 a v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17 – vchod z Olejkárskej ul., tel.: 02/5778 2536 Po – Pia: 8.00 – 19.00 So: 9.00 – 13.00 So a Ne: 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

19.00 - 20.40 | Večer moderných choreografií M.Radačovský: Zmena, Stretnutie s labuťou, Bolero. I. Holováč: Keď umrieť znamená žiť. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

I. Holováč, M. Radačovský | Bolero a viac

19.00 – 21.45 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, M. Kráľovičová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, Cs. Kassai a. h., L. Paulovič, J. Slezáček, M. Dočolomanský, O. Hlaváček, Š. Bučko, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

G. Feydeau | Chrobák v hlave

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: S. Tolstov, L. Larinová, J. Benci, J. Babjak, D. Hamarová, L. Neshyba, I. Pasek, J. Valášková.

G. Verdi | Nabucco

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: J. Fogašová/A. Makarina/A. Kohútková, J. Benci/M. Malachovský, O. Klein/M. Lehotský/J. Kundlák, T. Kružliaková/D. Šlepkovská.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Nehrá sa

P.I. Čajkovskij: Luskáčik, Balet na zájazde v Číne | Foto: A. Klenková

Nehrá sa

G. Donizetti | Lucia di Lammermoor Séria F 19.00 – 21.45 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Gyermek. Účinkujú: J. Bernáthová, J. Kundlák, V. Chmelo, P. Mikuláš, J. Babjak, I. Pasek, A. Kľuková.

19.00 - 21.15 | Opereta v troch dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: H. Szabóová, Š. Svitok, M. Eliášová, T. Juhás.

F. Lehár | Veselá Vdova

a sedem pretekárov

Václav Patejdl – Libor Vaculík | Snehulienka

Dizajn: IQ Design Studio 2007 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

nb78.indd 27

3.12.2007 12:00:49

28 PRÍBEH budíček, 11.30 polievka, 14.30 druhý chod. K tomu „telka“, počítač a „kinderko“. Miloškov záhadný svet.

6.30

Ak si ho lekárka objedná na zdravotnú prehliadku na pol jedenástu a on presne o pol v čakárni zistí, že je pred ním ešte zopár ďalších pacientov, a teda nijaké „desať tridsať“ sa nekoná, je zle. „Vtedy treba zabudnúť na spoluprácu v ambulancii s pani doktorkou a napokon treba rátať s tým najhorším. Záchvat, agresia, zlosť. A kto si to najviac odskáče? Ja,“ normálnym hlasom povie mama Alenka. Škrabancov, štípancov a nabrúsených poznámok si od svojho milovaného syna užila neúrekom. Nedá sa mu vysvetliť, že napríklad lekárka sa zdržala pri inom pacientovi, ktorý bol viac chorý, a preto nemôže Miloška zobrať presne o pol jedenástej. Nie, podobné logické argumenty nezaberajú. „Miloško sa riadi časom, ten je pre neho záväzný. Žiadne ’ale‘ nefunguje.“

Trampoty Miloš má Aspergerov syndróm. Je autista a vie o tom. Vie, že je iný, a preto chodí do školy len na dve individuálne hodiny. Kamaráti? „Mal som. Viktora Číža,“ monotónnym tónom odpovie a ďalej sa už na tému priatelia baviť nechce. Má štrnásť, je ôsmak a nemá rád oslovenie Miloš. „On je Miloško alebo Miňko,“ prezradí mama a pridá aj drobnosť, ktorou si aj cudzí človek môže na chvíľu získať jeho náklonnosť: „Kindervajíčko. To je jeho!“ Pri Aspergerovom syndróme sa prvé symptómy objavujú po druhom až treťom roku života. Najzákladnejším prejavom je obmedzená schopnosť nadväzovať kontakty. Vývin reči je síce spomalený, ale väčšinou nie je narušený. Slovný prejav má nápadnú melódiu, znie profesorsky, na detský vek neprirodzene a čudne. Druhého počúvajú málo, pánom v komunikácii je vždy autista. Pri „Aspergerovi“ však nie je zvláštne naraziť na priemerne až nadpriemerne inteligentného človeka. Čo však neznamená bezproblémové zvládanie učiva. „Trampoty so školou boli, sú a budú. Je to veľmi ťažké,“ pridá sa do debaty Miloškov otec Miloš a nedá mu nedodať: „Najväčší problém však je neochota pochopiť autistu. Dieťa, ktoré ťažko nadväzuje kontakty a ktoré chorobne lipne na pravidelnosti a stereotypoch, predsa nemôže bez negatívnych príznakov prijať fakt, že sa mu rok čo rok mení učiteľ a asistent. Ľudia si nechcú uvedomiť, že my sme si túto nešťastnú diagnózu nevymysleli a že nežiadame o citlivý prístup z akéhosi rozmaru. Miloško zvláda angličtinu, nemčinu, lepí sa naňho aj francúzština, najnovšie podľahol dejepisu, vie toho veľa, ale všetko

nb78.indd 28

Na mame lipol a lipne dodnes

Asperger najmä vďaka samovzdelávaniu. Z televízie, z počítača. Dnes je to už v škole síce lepšie, ale stále je to ďaleko od aspoň relatívnej pohody. Manželka, ktorá s ním ráno aj poobede cestuje, má každý deň stiahnutý žalúdok a napätie, čo zasa v škole bude. Sú to tak šialené stresy, ktoré nám naozaj nemôže nikto uveriť. Iba ten, kto niečo podobné prežíva na vlastnej koži. Iba rodič autistu.“

Beatles, klaňačka a časopisy Do Bahúlovskej famílie pribudol ako druhorodený. Miňka už doma čakala päťročná sestra Zuzanka. Radosť zo zdravého syna však trvala veľmi krátko. V troch mesiacoch prišlo podozrenie na zdrvujúcu diagnózu: „Hrozil obojstranný hydrocefalus. Všetko sa napokon zažehnalo, ale mne odvtedy bolo jasné, že Miloško asi úplne fit nebude,“ na chvíľu sa vráti o štrnásť rokov dozadu pani Alena.

Všetko bolo oneskorené. Dvíhanie hlavičky, prvé sedenie, prvé kroky, hlásky, slová. Na rukách ho nosila do piatich rokov. Jednou rukou miešala omáčku na sporáku, v druhej držala svojho syna. Na mame lipol a lipne dodnes. Potrebuje vedieť, kde je, čo robí. „Netrúfneme si nechať ho v dome samého ani na päť minút.“ Prvé typickejšie autistické prejavy prišli už v ranom detstve. Miňo mal asi štyri, keď mu oco púšťal na videu starý Beatles. Chlapček ich počúval donekonečna a po každej pesničke sa tak ako interpreti na videu, aj on poctivo uklonil. „Vtedy som tomu nijaký veľký význam nepripisoval, veď koľko detí má tendenciu opakovať videné. A ešte ich my, dospelí, za to chválime, akí sú chutnučkí. Či nie?“ Lenže ku klaňačke sa postupne pridávali ďalšie rituály. Zrazu ich bola celá kopa a v zdravotnom fascikli sa to objavilo čierne na bielom: Autizmus – Aspergerov syndróm. „Od jeho piatich rokov pravidelne kupujeme časopis Káčer Donald. Najskôr som mu

3.12.2007 12:00:57

PRÍBEH 29 Život s autistom je náročný na psychiku. „Aj v spánku som stále v strehu,“ povie Alenka a láskyplne pozrie na svojho Miloška. čítavala ja, potom to už zvládal Miňko sám. Teraz ho už väčšinou len prelistuje a odloží, ale ak by sa vynechala kúpa čo i len jedného čísla, bol by oheň na streche. „Už dávno nebojujem s tým, aby som mu vysvetlila, že Káčera v stánku nemali. Pre Miloška veľmi banálne vysvetlenie, rovnako ako fakt, že časopis už predsa tak nečíta, tak načo ho kupovať. Nie, naopak. Pribudli nám nové tituly. Svět poznání a každý druhý pondelok aj Wildův svět. Po meste sa túlame dovtedy, kým nemáme nakúpené presne to, čo bolo v pláne. Už naozaj neprotestujem, ani nefrflem. Som rada, keď je Miloško spokojný a pokojný. Keď má časopisy.“

Kinderko a vstávanie Lenže treba aj „kinderko“. Čokoládové vajíčko s malým prekvapením je ďalšou neoddeliteľnou súčasťou života Bahúlovcov. A pozor, nijaký vopred veľký nákup vajíčok za dobrú cenu vo veľkosklade. Zabudnite! To nie je ono, len tak vytiahnuť ho zo špajzy. „Vajíčko je za odmenu. Po škole si ho vždy v tom istom obchode Miloško vyberie sám. Predavačky nás už poznajú. Spočiatku si ho rozbaľoval v autobuse cestou domov. Miliónkrát sa mu však plastový obal s ukrytou hračkou ťažko otváral a miliónkrát sa mu potom po autobuse rozsypali diely skladacej figúrky. A mňa išiel vždy šľak trafiť. Lietala som po autobuse a naháňala jednotlivé diely. Obraz pre bohov!“ už s úsmevom spomína Alenka. Je pyšná, že postupne krok za krokom dokázala vysvetliť svojmu synovi, že najlepšie bude odložiť rozbaľovanie vajíčka až po príchode domov. „Trvalo to istý čas, ale podarilo sa. Pre mňa je to naozaj veľká výhra,“ povie a dodá, aké máme dnes šťastie. Miloško nás prijal, zdá sa, bez reptania. Dovolil nám položiť mu zopár otázok, mohli sme si obzrieť zbierku jeho figúrok, ktoré vytvára z plastelíny a zelených obalov z „kinderkovských“ hračiek. Dozvedeli sme sa, že najmenej rád má v škole slovenčinu, zato v dejepise ho fascinuje prvá svetová vojna. Po nemecky aj anglicky sa vraj naučil z „telky“, ktorá musí byť, mimochodom, zapnutá stále. Iné mamy by spustili prednášku o škodlivosti televízora, Alenka nie. Práve naopak. Pyšne predvedie, ako sa naučili zobúdzať. Že netreba hneď buntošiť rodičov, stačí sa pozrieť na digitálky, ktoré má odložené na stoličke pri posteli spolu s okuliarmi. „Čo urobíš Miloško ako prvé?“ pýta sa Alenka. A po chvíli jej štrnásťročný syn odpovie: „Dám si okuliare a zistím, koľko je hodín.“ „Správne. A potom? Čo urobíš, čo si pustíš?“ pokračuje v dialógu starostlivá mama. „No predsa televízor,“ vychrlí zo seba Miloš. A keď je pustená „telka“, začína sa

nb78.indd 29

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o konkrétnych ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh Miloška oslovil natoľko, že sa rozhodne prispieť na jeho hypoterapiu, ktorá má liečivé účinky aj na jeho najbližších. Po každej terapii je totiž Miloško pokojnejší a vyrovnanejší. Číslo účtu, kam môžete posielať váš príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Miloš. Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk)

Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme!

deň. Netreba chodiť do spálne a zisťovať od rodičov realitu. Aký je deň, koľko je hodín, čo treba robiť. Cez víkendy už Miloško zvládne ranný rituál sám a mame s otcom tak dopraje ešte chvíľku spánku a oddychu. Pretože Miňko rád buntoší. Cez týždeň sa mu do školy síce nechce vstávať, ale v sobotu a v nedeľu nemá problém otvoriť oči aj o pol šiestej. Do šiestej ich ešte zavrie a leží v posteli, ale potom už nastupuje televízor. Jeho najvernejší kamarát, ale aj učiteľ. A aby sme boli kompletní, k Miloškovej idylke treba ešte prirátať aj počítač. „Vlastne ani neviem, ako by sme fungovali bez techniky. Nepredstaviteľné,“ pokúsi sa o úsmev Alenka Bahulová. Na otázku, ktoré jedlo má rád, sa však Miloško obráti na mamku: „To vám lepšie povie mama.“ On radšej prezradí, že naposledy ho zaujala prírodopisná relácia. „Zvieratá ako obludy. Pavúčí krab dorastie až na tri celé osem desatín metra. Naozajstná príšera!,“ zanietene povie Miloško a do toho sem-tam navonok nemiestne upozorní otca: „A čo sa tak tváriš? Nesmej sa! Neprepínaj televízor!“ Miloško nám ukáže aj encyklopédie, ktoré si momentálne prezerá najradšej. Po chvíli sa presunieme do kuchyne a pozorne sledujeme čas. Do pol dvanástej treba všetko stihnúť. Vtedy je totiž už roky na rade prvá časť obeda. Polievka. A o pol tretej druhý chod. „Večne v strehu,“ aj tak charakterizuje svoj život Alena, ktorá netušila, že po narodení syna sa už nikdy do práce nevráti. „Som Miloškovou opatrovateľkou. Sprevádzam ho všade, sám by nezvládol nič.“ Čo predsa len dokáže bez pomoci? Umyje si zuby, osprchuje sa, oblečie, vie si zaviazať šnúrky na topánkach...? Množstvo navonok banálnych otázok. Odpoveďou je však pokrčenie pliec. „Minule mi urobil radosť. Sám si obliekol

vetrovku. S čiapkou to už bolo horšie, ale snažil sa,“ pochváli si syna Alena a dodá, že pri každom úkone potrebuje Miloško pomoc alebo minimálne kontrolu.

Zlepšenie Napriek všetkým trampotám si manželia Bahúlovci uvedomujú, že v ich domácnosti zažili omnoho krušnejšie časy ako dnes. Aj ich syn si totiž bezdôvodne trieskal hlavu o stôl, búchal do steny, zhadzoval veci zo stola. Bol nezvládnuteľný. „Najväčšie fyzické prejavy nevôle boli, keď mal šesť -sedem rokov. Potom nastúpil do prvej triedy a trochu sa upokojil. Lenže prechodom na inú školu v piatej triede sa všetko zhoršilo. Už si síce nebúchal hlavu, ale odniesla si to jeho psychika. Bol náladový, zlostný, ubližoval aj fyzicky hlavne svojej mame. Niečo sa ušlo i sestre. Ale aj toto už, chvalabohu, ustúpilo. U autistu je prelomová puberta. Buď sa všetko zhorší, alebo zlepší. V Miňovom prípade sa zdá,

V autobuse sedí vždy na sedadle v treťom rade vedľa šoféra. Čokoládové vajíčka si kupuje zásadne po jednom a každý deň. Keď sa hrá na počítači, musí byť zapnutá aj „telka“. A o piatej poobede sa príde opýtať mamy, aký program budú mať zajtra. že sa vyjasnieva,“ pre istotu si poklepe na drevo otec Miloš. Vie, že veľkou mierou sa na zlepšení podpísalo viacero faktorov: „Výmena obvodnej lekárky, psychiatra, hypoterapia a aj návšteva liečiteľa, ktorý nám poradil domáce zvieratá. Máme psa a štyri mačky. Miňovi živí kamaráti.“ Hypoterapiu absolvuje raz do týždňa a pani Alenka si ju nevie vynachváliť. „Jasné, že to pomáha. Kontakt so zvieraťom je na nezaplatenie. A rozumie si aj s terapeutkou Miškou.“ Budúcnosť? Nijaké plánovanie. Skôr obavy, čo ďalej. Kam so synom po skončení zédeešky. „Už teraz sa bojím, čo bude. Náš Miňo je bystrý, šikovný, ale nesamostatný, nekomunikatívny. Je autista a naša spoločnosť ešte na takýchto ľudí veľmi nemyslí.“ LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

3.12.2007 12:01:00

30 ZÚČTOVANIE Ľudia z príbehov

Ďakujeme! aždý mesiac vám prinášame príbehy ľudí, pre ktorých je vaša pomoc spásou, alebo aspoň oporou v ťažkej životnej situácii. Je príjemne prečítať si, ako ste pomohli. A ak ste iba chceli, ale nestihli ste, nič to. Je to smutné, ale budete mať ešte veľa možností.

Veronika Pamätáte si dámu v hrubom červenom kabáte v rozpálenej Bratislave? Hádam najznámejšia

2001 ochrnul a o dva roky neskôr ho skolila zákerná infekcia v krvi. Z osemdesiat kíl schudol na päťdesiat, zoslabol a až do tohto roku sa trápil s neustále sa otvárajúcimi až na kosť hnisajúcimi ranami. Väčšinu dňa preto len preležal, sedieť nemohol. Vytŕčajúce kosti ho tlačili a celé telo strašne pálilo. Dnes je po rekonštrukčnej operácii.

bezdomovkyňa na Slovensku, Daniela z lavičky pred bratislavskou železničnou stanicou. Tehotná a zmätená dlho odmietala pomoc okolia, napokon sa vďaka Sandre Tordovej a františkánovi Filipovi podarilo dostať ju do rúk lekárov. Na psychiatrii bola pod kontrolou a napokon porodila životaschopné dievčatko Veroniku. Dnes je Daniela zbavená svojprávnosti pre závažnú diagnózu, o jej dcéru sa stará Margitka, Danielina sestra.

Nikolka Dvanásťročné dievčatko, ktoré v januári 2000 náhle upadlo do kómy a hoci sa z nej sčasti prebralo, už siedmy rok je naďalej v bdelej kóme. Otvára oči, plače, sem-tam sa usmeje. Pre jej rodičov a troch ďalších súrodencov sa kvôli jej diagnóze razantne otočil a zmenil život. Bohužiaľ, k horšiemu. Hyperbarická komora už raz Nikolke pomohla, vďaka sto kúram v kyslíkovom „tuneli“ sa dievčatko znovu naučilo prehĺtať mixovanú stravu. Radosť jej mamy Jarky nemala konca kraja. Dokonca si po prvom prehltnutom súste otvorila šampanské, na chvíľu tak prepadla pocitu, že jej dcéra sa zo všetkého určite dostane. Tento rok sa Nikolkin stav rapídne zhoršil,

to v partnerskom živote príliš nevychádza, tvrdí, že chce žiť najmä pre svoje deti. V ťažkej sociálnej situácii však potrebuje od základov všetko. Oblečenie, nábytok, jedlo a hlavne nový dom. To sa síce zohnať nepodarilo, ale zaplnili sa skrine, špajza a trochu aj peňaženka.

Vybrali mu bedrové kĺby, „deravé“ telo zašili a Jaro začína postupne sedieť a znova sa tešiť zo života. Okrem zdravotných problémov Jara trápil aj nedostatok peňazí, pretože jeho mama je sama invalidnou dôchodkyňou pre odchádzajúci zrak. A doplatky za zdravotnícke pomôcky a lieky sú vysoké. Peniaze zo združenia Jaro investoval práve sem.

Monika V chátrajúcom domčeku sa Monika snaží vytvoriť pre svoje deti útulný a hlavne láskyplný domov. Sama to v mladosti nezažila, rodičia boli alkoholici a Monika so súrodencami museli znášať ich opilecké excesy. Napokon deti aj tak skončili v detskom domove. Monika si váži každý dar, ktorý dostane a hoci jej

prenasledovalo ju jedno vírusové ochorenie za druhým a jej choré telíčko zamorila aj hnisavá alergia. Niki prekonala aj vážnu operáciu bruška a všetci veríme, že sa zo všetkého vystrábi natoľko, aby mohla znovu absolvovať ďalšie kúry v hyperbarickej komore.

Jaro Neskutočný optimista, bojovník a hrdina. Jaro po smoliarskom skoku do vody v roku

nb78.indd 30

Okrem peňazí na živobytie (sušené mlieko, dojčenská výživa) dostala Veronika obrovskú výbavu. Hračky, oblečenie, autosedačku, kočík, drogériu. Mama Daniela svoju dcéru navštevuje a Margitka trvá na tom, že malé dievčatko musí vedieť, že tá, ktorá sa o ňu stará je „teta“ a tá, ktorá za ňou príde pohrať sa, je „mama“.

Karinka Malá Karinka sa narodila predčasne, v siedmom mesiaci. Následky ostali, dievčatko má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu. Jej mama Monika sa pokúšala osloviť kadekoho, aby prispel na liečbu jej chorého dievčatka. Monika je sirota žijúcich rodičov, z pôrodnice putovala do ústavu a z „decáku“ ju v dvadsiatke aj

3.12.2007 12:01:12

ZÚČTOVANIE 31 špeciálny kočík a navyše sa u nej objavujú prejavy nápadne pripomínajúce autizmus. Napriek tomu sa Andrea snaží začleniť svoju chorú dcéru čo najviac do spoločnosti a odmieta izoláciu, len preto,

„vypustili“ do sveta. Až po predčasnom pôrode Kajky jej prišlo ľúto, že nemá nikoho blízkeho, koho by poprosila o pomoc. Nemá mamu, otca, bratov, sesternice, tety. „Mám ich, ale oni ma nechcú.“ Preto stavila na pomoc cudzích. Pôvodne plánovala pobyt v Egypte u slovenskej lekárky, ktorá však nechce prezradiť spôsob svojej liečby a nebola ochotná pristúpiť ani na zľavu pre sociálne odkázanú Moniku. Riešenie sme však našli. Kaja má dnes za sebou špeciálnu dvojtýždňovú kúru pre pacientov s DMO v piešťanskom Adeli centre. Rehabilitácie, masáže, kryoterapia a najmä pobyt v špeciálnych popruhoch, ktoré nútia pacientov k prvým krokom.

Marika Jej život sa ubral nespravodlivým smerom. Bolesti ruky boli len začiatkom strašidelne

znejúcej a ešte horšie pôsobiacej diagnózy – ALS. Amyotrofická laterálna skleróza. Postupne odchádzajú svaly, dýchanie. Najsilnejšie je však srdce a mozog. Myseľ je stopercentná a o to viac je trápenie pacienta s ALS tragické. Naplno si uvedomuje svoju bezmocnosť. Aj Marike často tečú slzy, ktoré si nedokáže utrieť, sama už dávno nezvládne nič. Má však pri sebe láskyplného manžela, ktorý je obetoval svoj život. Príspevok, ktorý Marika dostala, putoval na splatenie pôžičky na elektricky polohovateľnú posteľ.

Andrea a Monika Sympatická dvojica – mama Andrea a dcérka Monika, ktorá navonok a z diaľky vôbec nepôsobia ako choré „dievčatá“. Pravda je však iná. Andy je ťažká epileptička a hoci tušila, že na svet nemôže priviesť zdravé dieťa, keď ostala „v tom“, o interrupcii vôbec neuvažovala. Dnes sa teší zo školáčky Moniky, ktorá má však ťažšiu psychickú poruchu ako jej mama. Okrem zreteľnej mentálnej zaostalosti má dievčatko problémy s chôdzou, potrebuje

nb78.indd 31

Lenže nastúpili čoraz intenzívnejšie problémy so srdiečkom a po jarnej operácii v kardiocentre sa už Tomáško nezobudil. Namiesto kúpeľov riešili Kolenčíkovci výdavky za pohreb. že je „iná“. Pred uverejnením ich príbehu snívala o novom odľahčenom kočíku pre Moniku. Dnes ho už majú.

Miňo Hlúpa frajerina v desiatich rokoch. S kamarátmi vystrájali na trojkolke, skončilo sa to nešťastným pádom. Miňo preletel cez riadidlá a dopadol priamo na hlavu. Až po tortúre vyšetrení stanovili diagnózu, ktorá mu zmenila život. Milanovo postupné krvácanie do mozgu sa skončilo katastrofálne. Dystónia mozgu, čo je porucha napätia svalstva a od docenta neurológa si skormútení rodičia museli vypočuť čierny ortieľ: Váš syn už nebude nikdy chodiť. Milanovým smutným spoločníkom je tras, celé telo si často robí, čo chce, Miňo ho nedokáže upokojiť.

Šmelkovci Keď sme o nich písali, ešte neboli známi. Až publikovanie ich osudu pritiahlo televíziu a sympatickí Šmelkovci napokon skončili

v markizáckom Bailande. Odišli z neho ako víťazi a hoci vyhrali novú strechu nad hlavou, zatiaľ len dúfajú, že raz sa naozaj sľúbenej strechy dočkajú. Pomoc, vďaka príbehu v Nota bene, bola však obrovská. Okrem množstva zariadenia do domu, odevov, jedla a peňazí sa podarilo vyrovnať všetky dlhy voči elektrárňam. Čo bol dôvod, prečo v ich drevenici nemohli svietiť inak ako sviečkami.

Majo Pomáhajú mu v tom len botulotoxínové obstreky, na ktorých je závislý už niekoľko rokov. Táto kúra trasenie síce nevymaže, ale aspoň ho na pár mesiacov stlmí. Miňovi sa pomohlo v zakúpení bateriek do elektrického vozíka.

Je doživotným pacientom, neustále ho prenasledujú nové menšie či väčšie nádory v tele. Majov stav sa neustále zhoršuje, od uverejnenie jeho príbehu má za sebou niekoľko vážnych operácii, na jedno oko už úplne stratil zrak.

Bez Tomáška Príbeh Kolenčíkovcov bol smutný, ich chorý Tomáško mal takmer všetky diagnózy, ktoré existujú. Fyzický i mentálny postih bol citeľný, pre jeho rodičov a sestru však bol tým najkrajším slniečkom na svete. Peniažky, ktoré dostali, mali slúžiť na povinné doplatky pri kúpeľnej liečbe, ktorú pre Tomiho plánovala jeho mama.

3.12.2007 12:01:31

32 ZÚČTOVANIE Sociálna situácia jeho rodiny bola zúfalá. Rozvedená mama Anka je samoživiteľkou, okrem Maja má ešte ďalšie tri deti, ktoré ju potrebovali a potrebujú. Vtedy sa podarilo vyplatiť dlhy na nájomnom, ktoré nestíhali platiť, pretože Anka mala svoj malý zelovoc viac zavretý ako otvorený práve kvôli chorému Majovi. Napokon sa podarilo prispieť aj na kúpu auta, aby mohla voziť svoje choré dieťa do nemocnice. Ich osud je však naďalej tragický, dramatické zhoršenie zdravotného stavu prinútilo zúfalú matku predať byť a uskromniť sa v prenájme. K ich príbehu sa čoskoro vrátime znova.

Bratkovci Kúzelná rodinka od Novej Bane. Chudoba na nich cerí zuby z každého kúta, ale

nacenganý amant otrieskal štvorročné dievčatko o stenu tak, že prestalo plakať... Na ÁRO bojovala o krehký život, vyhrala ho, no s katastrofálnymi následkami. Zo zdravého urozprávaného dievčatka je dnes slepé, takmer nemé a nevládne dieťa. A hoci súd poslal do basy zbesneného druha, biologická matka si dnes spokojne užíva podmienečný trest, ktorý jej čochvíľa vyprší. Dodnes nebola zbavená rodičovských práv, na svoju dcéru neplatí ani halier výživného a naše súdy sa tvária, že nič vážneho sa predsa nedeje... Príbehom sme chceli pomôcť novej Marikinej rodine na nový bojler na teplú vodu, po dohode sa napokon použili peniažky na úhradu pobytu v Čilistove, ale aj v bratislavských nemocniciach. Mariku totiž vždy sprevádza milovaná Evka, ktorá si lôžkodeň musí hradiť zo svojho. Peňazí v tejto famílii nie je nikdy dosť.

deň čo deň. Verí na zázrak, modlí sa, aby sa milovaný syn prebral, aby sa posadil,

Jakub

Braňo

Vymetá kontajnery, len aby našiel niečo vhodné do bytu. Nikto mu to nekáže, práve naopak. Súrodenci sa za to hanbia a dohovárajú mu. A on je potom zo všetkého nešťastný, nazúrený a zlostný. Jediným priateľom je jeho utrápená mama Danka. Ticho znáša údel mamy autistického dospievajúceho syna. Ktorý sa sem-tam

Malý autista, ktorý je pánom celej famílie. Doma chýbajú na batérii vodovodné kohútiky, vitríny v obývačke sú prázdne, koberec neexistuje, nijaká stolička nesmie ostať prázdna na zemi. Šup s ňou hore na skriňu, len nech je čo najďalej z Braňovho dosahu! Rothovci si už na tento „štandard“ zvykli. Čiastočne sa s ním aj zmierili, vedia, že ich rodina nikdy nezapadne do klasického priemeru. Ale nikdy neprestali dúfať, že stav ich Branka sa bude zlepšovať. Po minuloročnej delfinoterapii na Kryme, ktorá síce stála celý „majland“ však na vlastnej koži pocítili, že čarovné delfíny na choré deti zaberajú. Braňo sa odtiaľ vrátil pokojnejší, začal sa častejšie sám pýtať na záchod. Tento rok túžili dostať sa tam znovu. Sen sa stal realitou. Dnes sú už z ďalekého Krymu doma a priniesli si nové pokroky. Braňovi sa čoraz viac

oni sa nevzdávajú a snažia sa žiť čo najdôstojnejšie. Aj naďalej je najbohatším dňom u nich osemnásteho, kedy sa vyplácajú sociálne dávky, a kedy sa veľkým nákupom na chvíľu zaplní špajza. Aj naďalej štyri deti Bratkovcov majú v obľube mlieko, ktoré si pre istotu na škatuľu podpisujú. Každé dieťa – jeden liter na deň. Osud Bratkovcov mnohých oslovil, ich domácnosť sa zmodernizovala o chladničku, práčku, vyplatili dlh na vodnom a stočnom a pani Helenka odušu ďakuje.

Týraná Malá Marika je konečne v starostlivých a láskyplných rukách Evky a Laciho. Tety a uja. Biologický otec umrel, keď

usmial, prehovoril. Krátko po tragédií stihol pani Danku ešte rozvod s manželom a naplno sa dostala do novej roly. Stala sa opatrovateľkou chorého syna a jedinou živiteľkou rodiny. Nedoplatky boli vysoké, ale vďaka uverejneniu príbehu sa ich podarilo vyplatiť a začať fungovať od nuly.

zaženie aj na ňu a ktorý si vydupáva pozornosť stoj čo stoj. Danka vie, že jej syn je chorý, je autista a jediné, po čom túžila, bolo zohnať poisťovňou nedotované psychofarmaká, ktoré by jej synovi pomohli. Lieky dostali, ale ich život aj naďalej ani zďaleka nie je prechádzkou ružovou záhradou.

Jozef

malo zdravé dievčatko poldruha roka. A biologická matka? Našla si druha, chľastali do nemoty a jedného dňa

nb78.indd 32

Prvá jazda na práve zakúpenej ojazdenej motorke sa skončila ako v zlom filme. Čelná zrážka s autom. Jožko sa už na večeru, ktorú si u mamy objednal, nedostal. A ona dodnes čaká... Jej syn sa na chvíľu prebral z bezvedomia, prehodili spolu aj pár slov, objala ho, dala mu pusu a sľúbila, že zajtra príde zas. To bolo ich posledné stretnutie. Na druhý deň našla syna v bdelej kóme. Po pár mesiacoch si ho priviezla domov a odvtedy je s ním

otvárajú ústa, u Rothovcov sa dokonca v pokoji môže pozerať televízor. Zatiaľ len desať minút, ale „vďaka bohu za to.“ Peniaze, ktoré Rothovci dostali, skončili tam, kde mali – na delfínoch... LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

3.12.2007 12:01:53

Čo nám nechýba, je chuť víťaziť

Generálny partner:

Oficiálni partneri:

Partneri:

Hlavný mediálny partner:

Automobilový partner:

Telekomunikačný partner:

Mediálni partneri:

www.paralympic.sk Inzercia

nb78.indd 33

3.12.2007 12:02:09

34 INZERCIA

Spoločenská zodpovednosť pri výrobe elektriny C orporate Social Responsibility (CSR) alebo spoločenská zodpovednosť podnikania sa pioniersky rozvíjala v 60. rokoch v anglosaskej časti sveta. Dnes, z pohľadu spoločnosti ENEL Slovenské elektrárne, ktorá je najväčším výrobcom elektrickej energie na Slovensku, CSR nie je doplňujúcim prvkom klasického riadenia bežnej organizácie, ale predstavuje charakter a kultúru manažmentu firmy. Definuje, modeluje, a dlhodobo monitoruje ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty vzťahov so zainteresovanými stranami – akcionármi, investormi, zamestnancami, zákazníkmi, dodávateľmi, inštitúciami, budúcimi generáciami a komunitou.

Slovenské elektrárne v koordinácii s ENEL Group a za asistencie Transparency International vlani implementovali princípy a pravidlá Etického kódexu (EK) v rozsiahlej internej kampani. Všetkých zamestnancov vyškolili prostredníctvom diaľkového vzdelávacieho programu Enel International Learning. Zároveň implementovali program

nb78.indd 34

nulovej tolerancie korupcie ZTC (Zero Tolerance to Corruption), pretože aktivity firmy môžu mať priamy aj nepriamy vplyv na ekonomický a sociálny rozvoj komunity a životné prostredie v regiónoch, v ktorých firma pôsobí. Okrem toho, v zmysle stratégie Päť energií pre jednu verejnosť, ENEL Slovenské elektrárne pripravujú aktivity na podporu komunít a verejnosti v lokalitách svojich závodov. Energia pre hudbu, energia pre kultúru, energia pre prírodu, energia pre vedu, energia pre šport. To sú sféry aktivít – energie, ktorými elektrárne podporia rozvoj CSR v celej krajine. Napríklad, čitateľom Nota bene určite neuniklo, že projekt podprahového útulku Depaul, ktorý mal pôvodne slúžiť ako nocľaháreň iba počas zimy (poskytol až 8500 nocľahov!), bol aj vďaka spolupráci s ENEL Slovenskými elektrárňami rozšírený na nocľaháreň s prevádzkou počas celého roka. Firma zároveň vstúpila do partnerstva pri projekte Brána do života – útulku pre týrané ženy, deti a vlastne všetkých, ktorí v ťažkých chvíľach potrebujú pomocnú ruku.

Zodpovednosť voči zamestnancom Zamestnanci skupiny ENEL Group vo všetkých krajinách, v ktorých je aktívna, majú možnosť vyjadriť sa k pracovným podmienkam prostredníctvom rozsiahlej medzinárodnej ankety. Podľa vzoru spoločnosti ENEL si Slovenské elektrárne osvojili proces kaskádových prezentácií, ktoré predstavujú hlavné zámery a stratégie firmy postupne – po kaskádach – všetkým zložkám v organizačnej štruktúre firmy. V záujme byť čo najbližšie k zamestnancom v jednotlivých lokalitách elektrárne odštartovali iniciatívu door-to-door, v rámci ktorej generálny riaditeľ navštevuje

zamestnancov na pracoviskách jednotlivých závodov. Dôležitou súčasťou internej komunikácie sú spoločenské akcie, ktoré ENEL Slovenské elektrárne pripravujú pre súčasných zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a bývalých zamestnancov. Pripomeňme, že firma zamestnáva približne 6000 ľudí. Na podujatí Deň energetiky spoločnosť každoročne okrem jubilantov oceňuje aj pracovné tímy a skupiny DTC (Designto-Cost), ktoré prispeli k priamemu či nepriamemu zníženiu nákladov spoločnosti. Prioritou elektrární vždy bola, je a bude bezpečnosť výroby elektrickej energie, vrátane bezpečnosti zamestnancov. Pravidelne organizujú bezpečnostné školenia, vydávajú množstvo príručiek, letákov, závesných kalendárov (kalendár Safety 2007) s cieľom zvýšiť ostražitosť zamestnancov a ich schopnosť predvídať nebezpečné situácie aj nad rámec podmienok bezpečnosti práce.

Vzdelávanie komunity Základným pravidlom pri styku so zákazníkom je jasná a zrozumiteľná komunikácia. Firma sa snaží vyhýbať nejasným alebo zavádzajúcim informáciám, nekomentuje špekulácie a dohady, vyjadruje sa iba k jednoznačne formulovaným a, pokiaľ možno, oficiálnym údajom. Príkladom sú stretnutia s občianskou informačnou komisiou pri Mochovciach, ktorá pravidelne dostáva a pripomienkuje správy o fungovaní elektrárne i o investičnom zámere dostavby Mochoviec v objeme približne 62 miliárd korún. Ďalším príkladom je kampaň z roku 2006. Jej leitmotívom bolo vysvetľovanie a vzdelávanie zákazníkov o segmentácii trhu s elektrickou energiou na Slovensku,

3.12.2007 12:02:21

INZERCIA 35 pretože ENEL Slovenské elektrárne v tomto regióne energiu vyrábajú, ale nie sú jej distributérom. Preto sme prezentovali poslanie spoločnosti – byť najvýkonnejším výrobcom elektrickej energie v regióne, ktorý vyrába čistú, bezpečnú a spoľahlivú elektrinu, a táto sa cez distributérov dostáva do domácností. V roku 2007 spoločnosť v káblovej televízii odvysielala vlastný seriál o výrobe elektrickej energie, ktorý nemal reklamné poslanie, ale v prvom rade mal edukačný význam. Kampaň odštartovaná v novembri 2007 zasa posilnila vnímanie spoločnosti ako firmy, ktorá vyše 70 % elektrickej energie vyrába bez emisií skleníkových plynov a v najbližšom období investuje 110 miliárd do energetickej bezpečnosti Slovenska. ENEL Slovenské elektrárne spolu so Slovenskou technickou univerzitou v septembri 2007 rozbehli program University Collaboration, cielený na vzdelávanie mladých v technických smeroch. Ponúkajú im možnosť pracovať v medzinárodnom spoločenstve ENEL Group, ktoré združuje vyše 56 000 zamestnancov. Elektrárne organizujú pre školy výmenné programy a stáže. Funguje aj systém medzinárodnej rotácie zamestnancov. Tento rok sa firma zapojila do medzinárodného vzdelávacieho projektu Young Energy. Jeho cieľom je podporiť

národnú identitu ľudí žijúcich v jednotlivých krajinách, kde Enel pôsobí. Hrdosť mladých ľudí na vlastný národ a krajinu je však len prostriedok, ktorý má s využitím dostupných ale aj inovatívnych komunikačných nástrojov priviesť mladých ľudí k rozmýšľaniu o energii a jej spotrebe, k zodpovednému a šetrnému správaniu sa voči svojej krajine a jej energetickým zdrojom. Na projekte spolupracujú okrem škôl zo Slovenska aj školy z Bulharska, Chile, Kostariky, Guatemaly, Talianska alebo Rumunska. Slovenské elektrárne rozdistribuovali do škôl iba pri tomto projekte takmer pol tony komunikačných materiálov.

Zodpovednosť voči prírode Slovenské elektrárne, a. s., sa v apríli 2006 definitívne začlenili do nadnárodnej skupiny ENEL Group, ktorá pravidelne deklaruje svoje CSR aktivity prostredníctvom správy o udržateľnosti – Sustainability Report. Výročná správa spoločnosti ENEL o CSR aktivitách je vysoko hodnotená ratingovými agentúrami Standard & Poor´s a Moody´s. Spoločnosť ENEL, ktorá je obchodovaná na burze v Miláne a New Yorku, je zahrnutá v indexe udržateľnosti Dow Jones Sustainability index. Slovenské elektrárne samostatne vydávajú Výročnú správu o životnom prostredí, ktorá je verifikovaná

nezávislou audítorskou spoločnosťou. V roku 2005 ENEL Slovenské elektrárne prechádzali internými zmenami, ktoré sa prejavili aj na novej environmentálnej politike. Všetky závody majú medzinárodný certifikát EMS podľa požiadaviek novej normy ISO 14001:2004, ktorý vykonáva akreditačný orgán Det Norske Veritas. Firma sa v máji 2007 zapojila do programu záchrany svišťa a kamzíka vo Vysokých Tatrách. Medzinárodná spoločnosť ENEL aktívne vystupuje pri znižovaní emisií skleníkových plynov prostredníctvom iniciatívy 3C (Combating Climate Change). Podpora iniciatíve 3C je súčasťou naplánovanej investície 4 miliárd eur do výskumu a rozvoja inovatívnych zdrojov energie, zameraných na zníženie dopadov výroby a distribúcie elektrickej energie na životné prostredie v najbližších piatich rokoch. Počas predchádzajúcich piatich rokov skupina znížila ročný objem emisií CO2 o 12 miliónov ton, resp. o 17 %. Hlavné oblasti, v ktorých chce spoločnosť Enel intervenovať, sú obnoviteľné zdroje, energetická účinnosť a distribúcia vyrobenej energie, program nulových emisií a využívanie vodíka. JURAJ KOPŘIVA, HOVORCA ENEL SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE

Podprahová nocľaháreň Depaul je jedným z CSR projektov, ktoré ENEL Slovenské elektrárne podporujú.

nb78.indd 35

3.12.2007 12:02:23

36 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

eviem, kde sa berie tá naivná predstava, že televízia môže vytvárať pravdivý obraz o čomkoľvek. Pravdepodobne to bude pozostatok z čias, keď u nás každý zahraničný film uvedený v televízii „nastavoval zrcadlo prohnilé kapitalistické společnosti“.

Radšej flanel ako muzeálne vyšívané haleny.

Sotva utíchlo slovenské pobúrenie z nepravdivého vykresľovania Bratislavy v americkom horore Hostel a ako to poškodilo meno našej krajiny u tých pár desiatok nadšencov, ktorí tento druh hororu sledujú, už tu máme ďalšiu aféru. Začiatkom novembra zavládlo v komunite Slovákov žijúcich v Británii vysoké znechutenie z nepravdivého vykreslenia Slovenska a Slovákov v cestopise ex-monty pythona Michaela Palina o novej Európe, ktorý odvysielalo BBC. Nepáčilo sa im, že Slovensku venoval iba niekoľko minút a predstavil ho prostredníctvom dedinskej zabíjačky. Jeden zo zahraničných Slovákov sa posťažoval aj do médií, konkrétne do Daily Mail, že nás „predstavili ako hlupákov, ktorí nemajú nič lepšie na práci než popíjať a zabíjať prasce“. Tým sa celá aféra dostala do agentúr a do našich médií, a tak zostalo pobúrené takmer celé Slovensko. Zaangažované bolo hneď aj slovenské veľvyslanectvo, ktorého hovorca podľa Daily Mailu povedal, že chápe, že Palinovým zámerom bolo ukázať menej formálnu stránku krajín, v prípade Slovenska sa však dostal mimo reality. Podľa hovorcu si Briti nezaslúžia, aby boli takto klamaní.

hypermarkety, rovnako čisté a vymaľované mestá a dediny, fotogenickejšia bude vždy ošarpaná cigánska osada. Tu sme napokon dopadli celkom dobre, cigánske sídlisko sa ušlo v dokumente BBC Bulharsku. (Ako polovičná Bulharka ostro protestujem!)

Nudu nie!

Folklór

Neviem, v čom boli Briti konkrétne klamaní. I keď sa necítim byť nijako nadšená, že z celého Slovenska a slovenskej kultúry a zvykov si britský dokumentarista vybral práve veselú zabíjačku, nijako ma to neuráža. Uvedomujem si totiž, že televízia je svojím spôsobom veľmi obmedzené médium, v ktorom zábery na krajinky či architektúru, hoci prekrásnu a unikátnu, pôsobia nudne, ak sa tam nič nedeje. Televízia potrebuje pohyb, akciu, emócie, podľa možností vypäté a nie gýčovo pekné, pokojné a šťastné. Nič nie je v televízii tak nudné ako šťastný život v peknej krajine. V prípade cestopisov navyše musí tvorca hľadať niečo, čím sa jednotlivé krajiny od seba líšia, čím sú jedinečné. Zbytočne bude ukazovať, že aj my máme rovnako ako západná Európa šikovných manažérov a programátorov, moderne oblečené krásne baby, že aj my máme veľké

Čo nás teda odlišuje a nie je na kameru nudné, to sú ľudia a ich kultúra a zvyky. Kultúra, ktorá sa vyrovnáva kvalitou ostatnému svetu, je, žiaľ, zameniteľná za ktorúkoľvek porovnateľnú krajinu. V častiach, ktoré som mala možnosť vidieť na internete, ide autor práve po kultúrnych odlišnostiach: vojenské parády, tancovačka seniorov pri dychovke, spoločné spievanie ľudí na ulici. Folklór. Mnohí z oponentov namietali, že radšej sme mohli ukázať svetu našu exportnú Lúčnicu. Lenže Lúčnica, to nie je súčasný slovenský folklór, ona len na javisku ukazuje vysoko štylizované spracovanie pôvodného vidieckeho folklóru z medzivojnového obdobia. Je to teda akýsi druhý život folklóru, ktorý existuje len na javiskách a festivaloch a s autentickým životom dnešných obyvateľov Slovenska nemá už takmer nič spoločné, odevom počnúc

nb78.indd 36

Pravdivý obraz Slovenska?

Zabíjačka a hudbou končiac. Nič pre filmára túžiaceho po súčasnej autenticite v teréne.

Autentická scéna Keď tak nad tým rozmýšľam, dedinská zabíjačka s rôznymi rituálmi, rozdelenými rolami a napokon aj s veselou konzumáciou alkoholu a spievaním odrhovačiek, to je pravý súčasný folklór v tej najčistejšej podobe nepokazenej javiskovou štylizáciou. A aj kritizované flanelové košele dedinských chlapov sú autentickejšie, ako keby mali oblečené muzeálne vyšívané haleny. Čím viac nad tým rozmýšľam, tým mám silnejší pocit, že to ten Michael Palin vystihol veľmi dobre. A najviac zo všetkého sa mi páčil jeho euroskeptický komentár citovaný v médiách: „Pre mladých Slovákov môžu byť dni ako tento skoro minulosťou a scény ako táto (rozumej zabíjačka) odsunuté do zariadení schválených v EÚ.“ Pravda pravdúca. Čo z regionálnej kultúry nestihlo zničiť socialistické javiskové znásilňovanie, čo nestihla „zglajchšaltovať“ postupujúca globalizácia, to definitívne zlikviduje európska normotvorba. Nezávidím cestopiscom, ktorí budú chcieť hľadať krajové odlišnosti o nejakých päťdesiat rokov. ELENA AKÁCSOVÁ, www.t-station.sk FOTO: BRANISLAV ŠTĚPÁNEK

3.12.2007 12:02:39

ANKETA 37 Zdravie, šťastie, rodinná pohoda a trocha peňazí sú najdôležitejšie

Vianočné želania

re bezdomovcov domov, pre seba, aby som Nota bene nemusel predávať, ale mohol kupovať, pre ostatných také tuctové veci ako šťastie, zdravie, peniaze. To si na Vianoce želá predajca Tibor. Aj ďalší predajcovia majú svoje sny, túžby, želania, ale aj malé radosti, o ktorých vám chcú povedať na tejto stránke.

Anton, Bajkalská: - Ďakujem za to, že budeme na Vianoce spolu s kolektívom Nota bene aj s rodinou.

Že sa spolu navečeriame a bude trochu času na rozhovory. Za posledný rok sa mi zlepšil život, lebo deti sú od konca októbra na ubytovni Fortuna. Matka ju zohnala a otec je sponzor. Majú ju dohodnutú na päť rokov. Ja bývam ďalej v chatke. Ľuďom, ktorí si odo mňa kupujú Nota bene, želám veľa zdravia, šťastia a nech sa im darí. A sebe? Len aby sa mojim deckám dobre bývalo na ubytovni. Ambróz, Tesco Lamač: - Ďakujem hlavne za to, že sa mi uzdravila a zahojila chorá noha. Mám cukrovku a mal som problémy. Ďakujem doktorovi Špačkovi, že mi dal nohu do poriadku. Želám si veľa peňazí a aby sa mojej priateľke vrátil byt, o ktorý sa súdi. Aby bolo trošku lepšie. Kupujúcim prajem, aby sa im darilo a aby boli zdraví. Eva, Supermarket Ostredky: - Vďačná som za to, že sú ku mne ľudia milí a že odo mňa kupujú Nota bene.

nb78.indd 37

Za to, že mi ide predaj. Predávam už štyri roky. Želám si ubytovňu. Lepšiu ako sú charity. Z toho, čo si zarobím, si šetrím na ubytovňu, tak aby mi to vyšlo. A kupujúcim Nota bene želám k sviatkom všetko najlepšie a do nového roka aby boli zdraví a šťastní.

Robert, Námestie SNP, OD Dunaj: - Želám si hlavne zdravie. Potom aby som si rozumel s ľuďmi a s rodinou, aby si ma ľudia vážili, aby ma mali radi. Ostatným želám veľa zdravia, veľa úprimnosti, aby sa mali radi nielen na Vianoce, ale po celý rok. Ďakujem za to, že sú ľudia ku mne príjemní, správajú sa ku mne pekne a priateľsky. Za to, že som si zohnal bývanie - ďakujem Dedu, u ktorého bývam, že mi prenajal izbu, a ďakujem aj Bohu, že to vyšlo. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi pomáhajú tým, že si kupujú Nota bene, a z celého srdca im prajem požehnané dni. Tibor, Štátna nemocnica Mickiewiczova: - Ďakujem najmä za zdravie a za všetko, čím mi ľudia pomôžu a čo mi dajú. Želám si dobrú robotu, bývanie, peniaze a veľa zdravia. Teraz bývam v útulku Mea Culpa, môžem tam byť dva mesiace. Potom budem hľadať niečo iné. Kupujúcim prajem, aby mali veľa zdravia, šťastia, lásky, peňazí a aby od nás s radosťou kupovali Nota bene. Jozef, Univerzitná knižnica: - Ďakujem za to, že som tento rok prežil tak, ako som ho prežil, ďakujem ľuďom, ktorí si odo mňa kupujú časopisy a podporujú mňa aj ostatných predajcov. Ďakujem aj za to, že som sa vrátil naspäť k Nota bene. Niekto by to možno nepovažoval za dobré, ale človek môže skončiť aj oveľa horšie a Nota bene je

spôsob, ako sa môže niekam odraziť. Prestal som na pol roka predávať a dnes začínam odznova. Ľuďom želám hlavne rodinnú pohodu, lebo to je základ všetkého, a ďalej dobrú prácu a peniaze, aby nás mohli podporovať ďalej. A sebe? Čo príde, to bude. Ťažko si niečo želať, pretože človek mieni a Pán Boh mení. Sny sú, ale realita je napokon celkom iná, takže nemám ani odvahu si niečo želať. Človek sa má niekam odraziť, niekam sa v živote posúvať, nemal by stagnovať na mieste. Takže snívam o práci, bývaní, priateľke, ak príde do cesty – teda takých základných veciach k životu.

Darina, Billa Rača: - Na mojom predajnom mieste som už rok, ľudia ma poznajú, správajú sa ku mne milo, porozprávajú sa, ale málo kupujú. Je to také striedavo oblačné. Inak som tam veľmi spokojná. Ale minulý týždeň som mala nepríjemný incident s jedným SBS-károm. Surovo ma vyhodil z vestibulu, keď som si bola kúpiť čokoládu z automatu. Schmatol ma, kričal, že nech vypadnem, lebo donášam do obchodu zlodejov, a vyhodil ma. Ľudia sa začudovane pozerali, lebo vedia, že som vždy slušná a pekne oblečená, a ja som v tej situácii zostala úplne zaskočená a vôbec som nevedela, ako mám reagovať. Mám teraz veľmi zlé obdobie. Bolo mi tak fajn. A potom sa niekto vlámal do mojej záhradnej chatky, ktorú som si tak pekne zariadila. Pobral, čo mohol, všetko poničil a narobil mi tam hrozný neporiadok. Tak si želám viac šťastia v predávaní. Normálny život. Zdravie. Aby sa mi polepšili oči. Mám problémy s očami, na jedno nevidím a na druhom mám dvanásť dioptrií. Budúci rok pôjdem na operáciu, tak nech to dobre dopadne. A ostatným ľuďom želám hlavne veľa šťastia a zdravia. TEXT A FOTO: KRISTIÁN PAVÚČKO

3.12.2007 12:02:50

38 KOMIX Roko má dilemu. Ako sa pripraviť na Vianoce? Jeho lepšie ja mu hovorí, že správna je cesta striedmosti.

nb78.indd 38

3.12.2007 12:03:31

KOMIX 39 Niečo ho však pokúša, aby si vychutnal sviatky pôžitkársky. Poradíte Rokovi? Napíšte mu do Nota bene (e-mail, SMS) a v januárovom vydaní uvidíte, ako ste ho usmernili ☺

nb78.indd 39

3.12.2007 12:03:43

40 PÚTNIK V Číne žije oficiálne 56 národností, z toho v Jiunnane ich je 26.

zjavné najmä po veľkej cestovateľskej expanzii po roku 1999. V tom čase vystavali moderný Peking a ľudia sa chopili príležitosti cestovať. Túto možnosť naplno využívajú.

Rajská otročina V roku 1931 vyšla kniha Jamesa Hiltona o raji pre všetkých, ktorí dodržiavajú pravidlá vybájeného kúska zeme. Takzvaná Šangri-la odvtedy priťahuje pútnikov a hľadačov tohto fiktívneho miesta. Mnohí si myslia, že Šangri-la naozaj môže byť... Lenže kde? Spisovateľ Hilton sa údajne inšpiroval reportážami z Tibetu a priľahlých oblastí. Šangri-la preto mohla byť aj v Jiunnane. Na okraji mesta Čungtien, pri hraniciach s Tibetom, najprv vybudovali letisko s honosným nápisom Shangri-la Airport a v roku 2002 premenovali aj mesto. Nech sa dá raj nájsť aj na mape a nech každý

Namáhavá otročina pod strechou sveta

Raj z mapy íňania sa zbláznili do mobilov, šoférovania a cestovania. V čase svojho neutíchajúceho ekonomického pokroku budujú rekreačné oblasti a hotely po celej krajine. Turistov lákajú kuriózne oblasti a najmä hory, ktoré nemusia byť iba v Tibete.

Cestujúci Číňan nie je nič mimoriadne. Skôr naopak. Kto necestuje, nie je poriadny občan najľudnatejšej krajiny sveta. Juhozápadná provincia Jiunnan je považovaná aj za kráľovstvo rastlín, zvierat a neželezných kovov. Pätnásť tunajších etník nenájdete nikde inde na svete. O piatich hviezdach na čínskej vlajke sa hovorí, že predstavujú etnické skupiny Chanov, Mandžuov, Chuejov, Ujgurov a Tibeťanov.

nb78.indd 40

S menšinami je to v Číne ako takmer všade na svete. Ich mladí príslušníci už nechcú chodiť v krojoch, prestávajú hovoriť vidí, že je to v Číne. Dnes je pred dokončením aj nová asfaltka do raja pre tých, ktorí sa boja lietať, alebo sa chcú previesť medzi majestátnymi horami. Asfaltka do raja sa zarezáva medzi kopce až do nadmorskej výšky vyše tritisíc metrov. Tibetské ženy vo farebných krojoch popri nej zbierajú kamene. Drvia ich ťažkými kladivami, nosia betón... Oceľové siete a ich drina spevňujú svahy okolo. Na niektorých miestach je okoloidúci pútnik fascinovaný nevídaným mravčením na stavenisku. Namáhavá otročina v raji.

Nevoľníci svojím materinským jazykom a najradšej by sa čím skôr presťahovali do moderných a pohodlných domácností. V Číne je to

Kraj Tibeťanov sa začína už v Šangrila. Tu už nie sú kruté len prírodné podmienky. Osud Tibeťanov nikdy nebol jednoduchý. Do roku 1959 vlastnilo všetku poľnohospodársku pôdu,

3.12.2007 12:03:58

PÚTNIK 41 náš komunizmus pripomína možno iba rétorikou vysokopostavených funkcionárov a štatistickými číslami, ktoré nie vždy prakticky sedia. „Musíme prísne oddeľovať politiku od ekonomiky,“ zdôrazňuje sa v oficiálnych stanoviskách.

V riedkom vzduchu Najhoršia noc v mojom živote. Vždy keď som na niekoľko sekúnd zaspal, prebudil som sa na dusenie. Horko-ťažko som sa nadýchol a znova – pár sekúnd

pastviny, lesy, hory, vodu a dobytok menej než päť percent tunajších obyvateľov. Zvyšok populácie boli väčšinou nevoľníci vládnych úradníkov, aristokracie a vysokých lámov. V oficiálnej čínskej brožúrke Tibet včera a dnes sa píše: „Ústredná vláda Čínskej ľudovej republiky uskutočnila v Tibete demokratickú reformu a odstránila reakčnú a spiatočnícku feudálnu vládu. Milióny nevoľníkov a otrokov bolo emancipovaných a stali sa v Tibete pánmi. Od tých čias Tibet nastúpil cestu k socialistickej spoločnosti...“ Nedajte sa vystrašiť socializmom. Čínsky model má dnes veľmi ďaleko od toho, ktorý sme zažili u nás. V Číne je dostupné všetko, na čo máte chuť. Len tamojšia vláda si hovorí komunistická. Niekdajší

Človek sa po ňom cíti oveľa lepšie. V riedkom vzduchu začne dokonca opäť rozmýšľať a nerobí mu problém vybehnúť po schodoch do lamastérie (tibetského kláštora). Kto sa chce stať lámom, potrebuje povolenie od štátnych úradníkov. Ešte prednedávnom bolo takmer nemožné získať ho. Kláštory chátrali. Dnes je

spánku, smrteľné strhnutie a hysterický pokus o nádych. Nadránom mi bolo jasné, že hra na frajera, ktorý všetko bez problémov znáša, sa skončila. Už som neodmietal kyslík v spreji. Je úžasný.

situácia iná. Aj budhistické svätyne sa stali súčasťou turistického ruchu. Tie najväčšie postupne opäť ožívajú po novom. Našli sa aj prostriedky na rekonštrukciu domov okolo nich. Všetko však stojí peniaze, ktoré sa najjednoduchšie dajú vytiahnuť z vreciek turistov. Stačí vyberať vstupné. V Číne nekompromisne platíte všade a za všetko. Aj za to, že sa chcete zastaviť na mieste s dobrou vyhliadkou na krajinu. Nejaký podnikavec ju už dávno ohradil a vyberá. Alebo sa chcete ísť pokochať pohľadom na horské jazero? Bez vstupenky ani krok. Vstupenky a poplatky za cesty zachraňujú v minulosti ťažko dostupné oblasti. Tradičnému spôsobu života je však z veľkej časti koniec.

Honosné kroje, ktoré nezrušili ani komunisti, ustupujú pokroku civilizácie.

nb78.indd 41

TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

3.12.2007 12:04:06

42 PÚTNIK

Jang-c‘-ťiang je hlavná tepna čínskeho hospodárstva

Na Dlhej rieke ez východnú Čínu tečú dve veľké rieky: Šesťtisíc tristo kilometrov dlhá Dlhá rieka - Jang-c’-ťiang a päťtisíc štyristošesťdesiatštyri kilometrov dlhá Žltá rieka - Huang He. Tá sa pravidelne rozvodňuje a zanecháva na poliach hrubé nánosy žltého bahna. Jang-c’-ťiang je po Amazonke a Níle tretia najdlhšia rieka na svete.

Takto sa to začína. Žltú rieku napája množstvo ohromujúcich horských riek prameniacich v tibetských Snežných horách.

nb78.indd 42

3.12.2007 12:04:15

PÚTNIK 43 Čína napreduje. Niektoré práce však ľudia okolo rieky robia ručne v horúčave a dusne. Vyčerpávajúce nakladanie lodí patrí medzi ne.

Jang-c‘-ťiang je aj najdlhšou riekou euroázijského kontinentu. Prietokom však zaostáva za Gangou. Do mora ročne odnesie deväťstošesťdesiat miliárd kubíkov vody. Je to hlavná tepna rozvíjajúceho sa čínskeho hospodárstva. Je tiež najdôležitejším loviskom sladkovodných rýb v krajine. Rieka pramení v nadmorskej výške 6621 metrov nad morom na severnej strane Tibetskej náhornej plošiny. Na hornom toku najprv vystrieda niekoľko mien, kým sa stane Dlhou riekou. Do Východočínskeho mora sa vlieva pri Šanghaji. Celá Čína je ako Dlhá rieka, ktorá so sebou okrem vody a nánosov berie milióny ľudských osudov.

Chudí a tuční Podľa odhadov expertov na výživu žije v Číne dvadsaťštyri miliónov ľudí v hmotnej núdzi a trpí podvýživou. Šesťdesiat miliónov Číňanov je zasa obéznych. Stále

Strategický význam Jang-c‘-ťiang Čína prísne stráži. stále trvá na plánovacích päťročniciach (na budúci rok sa začne nová, už jedenásta), neustály hospodársky rast udržiava uvoľnenie ekonomiky a rastúci domáci dopyt. Podľa odhadov svetových ekonómov môže byť Čína pred rokom 2015 najsilnejšou krajinou, ktorá predstihne aj USA a EÚ.

vodu Dlhej rieky pri meste I-čchang v provincii Chu-pej. Vytvorené jazero zaplavilo oblasť, kde sa rieka predierala vápencovými kaňonmi Čchü-tchang, Wu-sia a Si-ling z provincie S‘-čchuan do strednej Číny. Stavba priehrady doteraz trvala trinásť rokov. Voda ju však naplní až v roku 2009. Elektráreň má pomôcť životnému prostrediu, zabezpečiť prácu pre ľudí v chudobnej oblasti, uľahčiť zavlažovanie a skoncovať s katastrofálnymi záplavami. Kritici však pripomínajú aj to, že priehrade museli ustúpiť celé mestá, mnohé archeologické pamiatky a projekt je nočnou morou pre prírodu oblasti. Na stavbe, ktorá je pýchou čínskeho režimu, pracovalo štvrť milióna robotníkov.

Hlavne nepľuť Súčasťou prehliadky megapriehrady sú aj organizované výlety. Turisti si túto pýchu môžu pozrieť buď z autobusu, alebo z veľkej osobnej lode. O cestovanie a turistiku je obrovský záujem. Stále viac Číňanov cestuje nie len po vlastnej

Posádka prevoznej lode. Cesta loďou medzi dvoma vzdialenými brehmi je často jedinou možnosťou, ako sa dostať na druhú stranu. viac obyvateľov najľudnatejšej krajiny sveta konzumuje tučné a nekvalitné jedlá. Hltajú tie najhoršie „pochúťky“ pokroku a civilizácie. Tak, ako Jang-c‘-ťiang, do ktorej vyteká odpad stoviek podnikov, ktoré pomáhajú vyšplhať sa Číne do hospodárskych výšin. Aj napriek tomu, že komunistická vláda

nb78.indd 43

Západ sa plaší. Bude Čína to, čo Japonsko a Kórea v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia?

Nočná mora Čínska priehrada Tri rokliny je najväčšie hydroenergetické dielo sveta. Využíva

Niektorí ľudia strávia na malom člne aj celý život. Rieka je ich domovom.

3.12.2007 12:04:55

44 PÚTNIK

Rieka živiteľka. Vďaka vlahe dokáže uživiť milióny ľudí.

Číňania sú s Dlhou riekou úzko spätí. Poskytuje im napríklad aj osvieženie v neznesiteľných horúčavách.

krajine, ale aj do sveta. Plynú, ako Dlhá rieka... Čínski turisti v minulom roku podnikli 31 miliónov ciest do zahraničia. Očakáva sa, že do roku 2020 sa tento počet zvýši na 100 miliónov. Vláda vydala zoznam

Aj Vy patríte medzi firmy, ktorým nie sú filantropické a charitatívne projekty ukradnuté? Viete si predstaviť lepšie médium na komunikáciu takýchto aktivít, ako je NOTA BENE? Napríklad MOTOROLA, Konto Orange, Nadácia Tatrabanky, Slovenský paralympijský výbor, Únia nevidiacich a Unicef to už pochopili.

Každý, kto si NOTA BENE kúpil, prejavil aspoň čiastočný záujem o túto tému... TAK PREČO NEZABIŤ JEDNOU RANOU DVE MUCHY?

Inzercia v NOTA BENE = efektívna mediálna komunikácia + podpora kvalitného sociálneho projektu. NAOZAJ DVE V JEDNOM.

nb78.indd 44

Rieka začína svoju púť v chudobných oblastiach. Končí pri priemyselne rozvinutom Šanghaji. odporúčaní pre svojich občanov plánujúcich cestu do zahraničia. Medzi smernicami sú nariadenia ako nerozhadzovať smeti, nerozprávať nahlas, rešpektovať poradie v radoch, byť na verejnosti zdvorilý a dodržiavať pravidlo, že dáma má prednosť. Na jednej z prvých priečok sa v zozname nachádza aj zákaz pľuvania.

Ríša stredu Dlhá rieka je naozaj dlhá. Je jasné, prečo sa jej tak hovorí. Ale prečo hovoríme Číne – Čína? V súčasnosti prevládajú dve

hlavné teórie o pôvode pomenovania Čína. Prvá z nich vychádza z mena dynastie Qin, uvádzané aj ako Čin, ktorá ako prvá krajinu zjednotila. Druhá teória vychádza z prvého obchodného artiklu, ktorý sa do Európy z Číny začal dovážať a postupne sa stal v očiach Európanov pre túto krajinu aj charakteristickým – čínsky porcelán. Tomu sa od začiatku hovorí aj čína. Mimochodom: Číňania hovoria svojej krajine Ríša stredu... TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

3.12.2007 12:05:45

ZVIERACIA KAZAJKA 45 Aj menšie opice môžu byť veľké potvory

Spoznajte ‚kamoša‘ ie sú to len veľké opice, ktoré človeka dokážu potešiť svojou nápadnou príbuznosťou. Niektoré z nich sa ľuďom môžu zdať ako karikatúry susedov, priateľov či samých seba. Záleží od fantázie, koho spoznáte aj v menších opiciach.

slúži ako ochrana pred intenzívnymi dažďami a tepelná izolácia v pomerne chladných klimatických podmienkach horských lesov. Stáročia boli guarézy prenasledované pre krásne kožušiny a niektoré populácie sú preto na pokraji vyhynutia. V zoologických záhradách patria medzi zriedkavých chovancov. ZOO Bratislava. Je dokonale prispôsobený životu na strome, kde sa pohybuje preskakovaním, zavesením za dlhé paže. Jedným skokom prekoná približne desaťmetrovú vzdialenosť. Žije v malých rodinných skupinách a dospelí jedinci si teritórium vyznačujú zvláštnym húkavým spevom. V prírode gibon vďaka svojej rýchlosti nemá nepriateľov. Ak aj naňho niekto zaútočí, ľahko sa protivníkovi schová v korunách stromov.

Zaujímavý prípad sa stal v pražskej zoo. Skupina málp sa s pomocou rozbitého kŕmidla dostala von z klietky a začala vraždiť ozdobné vtáctvo zoologickej záhrady. Na vhodnom mieste opice rozsypali krmivo a schovali sa. Pávy a perličky sa pustili do konzumácie potravy, opice to využili a vtáky zahubili, aby si mohli pochutiť na ich mäse. JÚLIA KAMPFOVÁ FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA ZOO Bojnice. Guerézy sú nápadne sfarbené opice žijúce len v Afrike. Väčšinu svojho života trávia na stromoch. Veľmi dobre skáču a chvost používajú na udržiavanie rovnováhy. Živia sa listami, pukmi a výhonkami. Ich žalúdok sa kvôli tejto strave podobá na žalúdok prežúvavcov. Najrozšírenejším druhom je guaréza pláštiková. Jej pláštik z dlhej srsti

ZOO Košice. Malpa je malá opička žijúca v juhoamerických pralesoch. Na prvý pohľad je to neškodný, milý primát. Svojou vysokou inteligenciou, ktorá je dokonca väčšia než u niektorých ľudoopov, však dokáže spôsobiť nemalé problémy. Malpy si vyrábajú rôzne nástroje, kameňmi rozbíjajú orechy, alebo nimi dokonca aj zabíjajú menšie zvieratá či vyhrabávajú zo zeme červy. Pre svoju inteligenciu sú používané pri výskumoch mozgu opíc. V USA ich dokonca cvičia namiesto psov, ako pomocníkov pre ochrnuté a imobilné osoby.

nb78.indd 45

ZOO Košice. V Európe sa vyskytuje iba na skalách Gibraltáru. Ďalšie populácie tohto druhu majú svoj domov v horách severnej Afriky. Makaky magoty sa dožívajú vyše 15 rokov. Ak ich nekŕmia ľudia, živia sa hmyzom, drobnými stavovcami, plodmi, semenami, mladými výhonkami. Sú to typické všežravce.

3.12.2007 12:06:38

46 ROZHOVOR

Maľuje radostný infantilizmus na všetko možné

Pani Vlková H

erečka, dramaturgička, maliarka, fotografka, PR manažérka Divadla v podpalubí, chovateľka, feministka, textilná dizajnérka, herečka Radošinského naivného divadla, charitatívny typ. Kristína Farkašová. Dvadsaťpäť rokov. Stretli sme sa u nej doma a dohodli, že sa porozprávame o všetkom. Varila pri tom lečo a cesnakovú polievku. Mal prísť Kamil. Tesne pred prvou otázkou začalo niečo silno mňaukať. Telefón.

nb78.indd 46

Máš mačacie zvonenie? - To je Mačor. Nahrala som ho tak, že som mu nad hlavou držala koliesko klobásy. Vtedy strašne veľa porozpráva. (Po dome sa presúva čierny kocúr domáci alias Mačor a čierna sučka Pompi nejasného pôvodu. Chvíľku sa bavíme o chovateľstve, potom o varení a vzápätí prechádzame na vážnejšie témy.) Čo je pre teba v živote najdôležitejšie? - Obyčajné klišé. Zdravie, láska, rodina. Dedulko ma naučil, že si treba priať šťastie. Ak je človek šťastný, potom má všetko, čo potrebuje a šťastní sú aj ostatní okolo. Veríš na náhody? - Náhody neexistujú. Jasné, že sa nič nedeje len tak. Aj zlé veci majú dôvod. S odstupom času sa dá príčina nájsť a pochopiť. Istý čas som študovala všetky možné náboženstvá, z každého som si

vybrala svoje a vzniklo nové. Volám ho Kristinizmus. Náboženstvo podľa Kristíny.

Veríš v Boha? - Som veriaca v pravom slova zmysle. Nemusím patriť do žiadnej cirkvi. Verím v dobro. A ak je Boh láska, tak potom existuje. Som „katonielička“. Ocko je evanjelik, maminka katolíčka. Za jeden deň ma dali pokrstiť v oboch kostoloch. To je ich liberalizmus a zmysel pre humor. Do istého času som verila tomu, že ’katonielizmus‘ existuje, až pokiaľ ma pani katechétka nevyhodila z náboženstva, na ktoré som sa na ’základke‘ prihlásila sama a dobrovoľne. Cítila som krivdu. Označila som sa za ’katonieličku‘ a viac ma tam nechcela. Chcela, aby rodičia zistili, v ktorom kostole som bola pokrstená najskôr. Mama, štýlom jej vlastným, pohotovo odkázala, že si nepamätá. (Preberieme cirkev ako inštitúciu,

3.12.2007 12:07:52

ROZHOVOR 47 nespravodlivosť pani katechétky a zistíme, že sa blížia Vianoce.)

vo vnútri a ak Kamil číta tento rozhovor, tak ho prosím, aby to tak zostalo.

Napriek všetkému zbožňuješ vianočné sviatky. Pečieš? - Samozrejme. Medovníky. A ešte kokosové guľky čarodejnice Magiky. Z takej kuchárskej knihy pre deti. Maminka robieva mandľový suchár a „puserlíky“. Potom ešte vianočný kávový koláč, recept mám od ocka. (Nostalgicky spomíname na čarodejnicu Magiku a naše prvé kulinárske úspechy. Mám takú istú žltú detskú kuchárku s postavičkami od Walta Disneyho. Chvíľu sa dohadujeme, čo sú „puserlíky“, a vysvitne, že ide o pusinky. Kristínin brat sa volá Ondrej a je o 6 rokov a 6 dní mladší. Jej priateľ je už dva roky herec Kamil Mikulčík.)

Zdá sa, že máš pekný vzťah k zvieratám z ulice. A čo s ľuďmi, pre ktorých je ulica domovom? - Peniaze len tak žobrákom nedávam. Viem, že keby chceli, dokážu sa vzchopiť. Príkladom je predajkyňa Nota bene, ktorá mala na preukaze číslo jeden. Eva Račická. Predávala na Zochovej ulici v podchode. Chodila som tam do školy, takže som ju stretávala pravidelne. Je veľmi zhovorčivá. Doniesla som jej nejaké veci, potom sa každému chválila, že má odo mňa kabelku. Poznáme sa už asi päť rokov. Je veľmi aktívna, ba až hyperaktívna. Založila občianske združenie a pomáha bezdomovcom. Je dôkazom toho, že človek sa dokáže postaviť na vlastné nohy bez sebaľútosti. A je na seba hrdá. Nehovorí to, ale cítim to z nej.

Kde si bola minulé Vianoce? - Minulý rok sme s Kamilom celý Štedrý deň upratovali, dopekali a zdobili náš kriplový stromček. Potom sme šli k mojim rodičom. Bola s nami aj Pompi. Potom sme si doma dali darčeky a išli do Trnavy na polnočnú. Tam sme sa zase stretli s Kamilovou rodinou. A v Trnave sme potom s kamarátmi do štvrtej rána pili varené víno. Nie že by som takéto žúry na Vianoce vyhľadávala. Všeobecne ma už nebaví veľmi žúrovať. Ani s Kamilom? - S Kamilom ma baví všeličo. Poznáme sa veľmi dlho a paradoxne sme sa na začiatku neznášali. Bol to taký arogantný macher. Potom sme sa stretli pri práci v divadle a zistili sme, že máme rovnako ironický humor. (Pompi si kýchne a dáva Kristíne za pravdu.) Sme rovnako nenormálni. Kamil to nerád počuje, ale dokonca sa podobáme, ibaže ja si holím bradu. (Kristína predvádza svoj humor. Smejeme sa.) Ako sa k vám dostali Pompi s Mačorom? - Odkedy viem, že existuje pes, odvtedy bol mojím najväčším snom. Chcela som neštekavého a prítulného. Kamarátka Danka mi poslala MMsku s tým, že táto je presne taká. Našli ju v kontajneri na zhnitých jablkách s ohorkami cigariet vrazenými v chrbte. Bola zdevastovaná a veľmi sa bála. Dokonca ju chceli utratiť. Kamil nemal absolútne žiadny vzťah k psom, ale Pompi ho zbalila a následne naučila, že zvieratá sú úžasné. Dnes sa už Pompi nebojí a je naša čistokrvná zmeska. (Kristína popisuje ľudskú krutosť a ťažké psie začiatky, zatiaľ čo Mačor vracia trávu, ktorú zožral v záhrade, akoby tušil, že na rade je jeho historka.) No a Mačor? Ak kocúra, tak čierneho bosoráckeho. Mačora som našla na internete cez MačkySOS, združenie, ktoré zachraňuje týrané a nechcené mačky z ulice. Kamil opäť namietal, ale teraz je Mačor doňho a chce sa stále túliť. Pôvodne to mal byť vonkajší kocúr, ale nakoniec je

nb78.indd 47

A ty si na seba hrdá? - Radostne oznamujem, že v poslednom období áno. Kedysi som mala nízke sebavedomie, bola som ako keby závislá na iných, ale teraz sa cítim inak. Nepotrebujem hrdosť iných, ale tú svoju. Tento pocit želám každému. Nielen fyzickú, ale hlavne psychickú pohodu. Tá psychická pohoda sa ale sem-tam stratí. Netajíš svoje bitky s depresiami. Máš aj nejakú samoliečbu? - Užívam antidepresíva a myslím si, že je férové povedať ostatným, že depresia je choroba, ktorá sa dá liečiť. Po trištvrte roku liečby je kvalita môjho života neporovnateľne vyššia. Predtým som v sebe stále vŕtala, cítila som úzkosť. Úplne ma to ničilo. Moja samoliečba je maľovanie. Nikdy predtým som nemaľovala a myslela som si, že to ani neviem. Začala som celkom spontánne. A na tomto príklade vidím, že všetko sa deje pre nejakú príčinu. ’Depky‘ ma posunuli ďalej. Vďaka nim som začala maľovať taký „radostný infantilizmus“ na všeličo možné. Tričká, šaty, obliečky, tašky, nábytok. Rozbieham internetový obchod. Je to príjemná práca, za tri dni sa rozchytá aj desať tričiek. Máš za sebou svoj prvý film Poslední plavky, ktorý je zároveň debutom režiséra Michala Krajňáka. Ako si sa dostala k úlohe Pavly? - Obsadili ma bez kastingu, čo sa stáva málokedy a je to veľmi príjemné. S producentom som nakrúcala reklamu, kde mi rastie nos. Sadli sme si, a tak ma odporučil. Zo začiatku bolo nakrúcanie trochu kŕčovité, no nakoniec sme boli skvelá partia. Nakrúcalo sa asi mesiac pri Pezinku. Moja Pavla príde na leto za otcom, so všetkými sa skamaráti. Film nemá nejaké psychologické roviny. Na prvotinu je to od režiséra veľká odvaha, pustiť sa hneď do komédie až grotesky. Nuž ale, držme si

palce. Vo filme hovorím po česky. Síce hrám v Činohernom klube v Prahe už tri roky, ale bojím sa, ako moja čeština vyznie v kine. Ešte stále máš trému pred otcom, keď hráš? - Už nie. Tréma je pre mňa už len sopeľ a cikanie. (Kristínin otec je herec Boris Farkaš, mama je Katarína Farkašová z Aliancie žien Slovenska.) Tvoja mama je feministka. Čo ty a tvoj ocino? - Ocko by to podľa mňa nikdy nepriznal, ale je feminista. Ja sa priznám, som feministka. Pochopili sme, v čom spočíva mamina práca. Že týranie žien je jedným z najhorších dôsledkov diskriminácie žien na celom svete. Takmer všade sú hlboko zakorenené rodové stereotypy. Vo veľa oblastiach u nás panuje nevedomosť a nedostatok informácií. Každý normálny človek, ktorý súhlasí s rovnosťou rodov, je feminista či feministka. A v rámci témy – niekedy si píšem Kristína Farkaš. S bodkou na konci. A keď sa náhodou vydám, tak si chcem nechať aj svoje meno. Som hrdá na to, že sa volám Vlková. (Farkaš je po maďarsky vlk.) IVICA WIRGHOVÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ, FEMINISTKA A MILOVNÍČKA MAČIEK FOTO: DAGMAR CANISOVÁ, AUTORKA MÁ SKLONY K FEMINIZMU A SYMPATIE K MAČKÁM

Vianoce pre v‰etky deti! Aj v ãase t˘chto Vianoc si bude mnoho detí rozbaºovaÈ darãeky, ale veºa in˘ch detí bude snívaÈ o úplne obyãajn˘ch veciach: jedle, liekoch, teplej deke, zo‰itoch, ãi rovno‰ate do ‰koly.

Kúpte si pohºadnice a darãeky z katalógu Unicef a pomôÏte deÈom v núdzi. ëakujeme.

Nákup na www.unicef.sk alebo na tel. ãísle: 02/ 5296 1930 Inzercia

3.12.2007 12:08:14

48 INZERCIA

Aký darček vybrať na Vianoce? ybrať darček na Vianoce je vždy problémom. Čo vybrať, aby sa aj páčilo, aj hneď neomrzelo. Máme jednoduchú radu – moderné spoločenské hry. Svedčia každému veku. Zbližujú ľudí a zabavia.

Carcassonne je hra postavená na stredovekom námete. Hráči obsadzujú rôzne lokácie na mape, ktorú sami tvoria zo štvorcových kartičiek. Vzniká tak hrací plán, ktorý je zakaždým iný. Táto hra je celosvetovo jedna z najpopulárnejších, o čom svedčí aj množstvo rozšírení a variácií. Je dobre hrateľná ako v dvoch hráčoch, tak aj v piatich, či šiestich (s rozšíreniami).

Ide o hry, kde náhoda zohráva väčšinou len malú úlohu. Nejde teda o hru typu „človeče“, kde víťazstvo je len otázkou náhody. Nejde ani o šach, kde úspech závisí hlavne od schopností hráča. V nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsime poradiť pri ich výbere. Máte „hlboko do peňaženky“ alebo chcete jednoduchú zábavnú hru? Ak spadá váš výber do tejto kategórie, tak tu mám pre vás hneď niekoľko kúskov. 6 bere! je zábavná kartová hra, v ktorej ide o to umným prikladaním kariet s číselnou hodnotou získať čo najmenší počet kravských hláv. Hrou z podobného súdka sú napríklad Strelené kačice, či Mamma Mia. Ich výhodou je jednoduchosť pravidiel a spravidla väčší počet hráčov.

Ak hľadáte v moderných spoločenských hrách čo najmenší podiel náhody, tak sú tu pre vás hry ako Portoriko, kde vyrábate suroviny v Novom svete a vyvážate ich na Starý kontinent, Vysoké napätie, kde staviate sieť elektrární a dodávate energiu do európskych (aj slovenských!) miest, či Piliere zeme, kde pomáhate pri stavbe gotickej katedrály – piliera stredovekého sveta.

Ak je toto, čo hľadáte, tak je tu nová vedomostná hra Slovensko – otázky a odpovede. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o svojej krajine, prípadne na známe miesta, osobnosti, udalosti sa pozrieť z iného, neznámeho zábavného pohľadu, je to hra pre vás. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac, navštívte stránku www.spolocenskehry. sk, kde Vám herni nadšenci vo fóre radi poradia. Hry nájdete v sieťach predajní Brloh, Dráčik, Panta Rhei a hypermaketov.

Spomenuté hry sú vhodné na vstup do sveta moderných spoločenských hier. Vyskúšajte, či to chytí aj vás.

Ak je práve toto vašim cieľom, tak presne pre vás sú určené najväčšie esá, vlajkové lode spoločenských hier: Carcassonne a Osadníci z Katanu.

Predsa len by ste chceli ešte niečo iné – pre skutočných hráčov?

Máte pocit, že hra by mala byť aj poučná, chcete popri zábave aj čerpať vedomosti?

Celkom výnimočnou hrou z tejto kategórie je hra Bang! pre 3-7 hráčov. V tejto hre sa hráči prenesú na Divoký západ a predstavujú pištoľníkov na oboch stranách zákona.

Chcete stolovú hru, kde sa uplatní vaše obchodné, či strategické myslenie?

variabilný hrací plán a každá partia je tak jedinečná. V oboch hrách sa konajú i majstrovstvá sveta.

V Osadníkoch z Katanu ide o osídľovanie nového ostrova, kde si hráči obsadzujú územia, z ktorých potom majú výnosy v podobe surovín. Tie sa dajú zužitkovať na výstavbu alebo nákup kariet prinášajúcich výhody. Veľmi zábavným prvkom je tu výmenný obchod medzi hráčmi. Hra má

Text: Róbert Špoták Ak chcete vyhrať výbornú spoločenskú hru OSADNÍCI Z KATANU, nájdite na našom webe www.notabene.sk súťažnú otázku. Tri správne odpovede na ňu odmeníme touto hrou.

Inzercia

nb78.indd 48

3.12.2007 12:08:16

BODKA 49 G. K. Chesterton

tlačidlo (skr.)

atómová elektráreň

Slovenská národná rada

robil riasy

POMÔCKY: KOIN, IO, VALOIS, RES, REGATA

ruská rieka

druh drogy

nech (čes.)

unikneme, utečieme

cudzie žen. meno

český prezident

Tlačová agentúra SR

Pomôcky: SELMA, MIDAS, LUVUA, JANUS

oceľový (skr.)

franc. panovnícky rod

spil sa

starorímsky boh času

inak nazývaný

zn. farieb na vajíčka

vsal samec kozy

1. časť tajničky Autor: Bohumil Novák

mesiac Jupitera vlk z Knihy džunglí

futbalový klub vo Viedni sýrsky kopytník sínus (skr.)

nebol schopný

moja (tal.)

potreby hokejistov

anno domini

551 (rím. čís.)

čín. mužské meno

halušky (čes.)

3. časť tajničky

zn. lyž. vlekov

preš

lada (pl.)

starogr. písacia potreba

mužské meno

predmestie Viedne

cudzie muž. meno

bozk (hov.)

súťaž plachetníc

úkaz

kôrovce

japonský (skr.)

kráľ s oslími ušami

strážne zviera

med (pl.) typ ruských lietadiel

tropická plodina

1052 (rím. čísl.)

nevlastní

ruské stíhačky citoslovce tíšenia

neoslovoval vy

býv. ŠPZ Ostravy

policajt (hov. čes.)

červený (nem.) vec (lat.)

Ronald (dom.)

kladný (skr.)

čín. žen. meno

2. časť tajničky

rieka v Angole

tri premety

stredová priamka

elitné jednotky nem. faš. armády

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk DISTRIBÚCIA:

Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Púchov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

nb78.indd 49

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Michal Milan, Roman Csikós, Peter Adam, Nora Volčková, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Ivan Bolha, 0903 029 152, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Charitatívno-sociálne centrum Čadca, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Katarína Melicháčová, 041/43 24 088, 0907 880 877, 0918 525 930, kmelichacova@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel. 036/63 10 273, 0915 743 433, mail: ondrej.kerekrepy@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Barbora Bunová, tel. 034/772 24 57, 0915 726 574, acbetania@orangemail.sk ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, Sidónia Šibíková, tel. 042/471 09 18, 0902 656 202, hviezdicka.domov@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Dárius Jurík, tel. 034/622 84 56, 0905 991 433, mail dariusjurik@centrum.cz Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosoc. prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídl. Mier, 052 01 Sp. Nová Ves, Jana Marchinová, 053/44 40 888, 0903 607 556, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel. 057/44 315 78, 0904 981 536, betik31@pobox.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0908 218 959, mail charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk.

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

3.12.2007 12:08:32

50 FOTORIPORT

A nikdy sa to nezmení...

Konžské naj lap ako hora oblečený v uniforme sa vtrepal do malej putiky na predmestí východokonžského Bukavu. Hneď ako v kúte zbadal belocha, zamieril potácavo neistým krokom k nemu a začal kričať.

„Kúp mu pivo a padáme,“ povedal mi môj tlmočník Kizungu. Obor si s pivom sadol na rozlámanú stoličku a začal sa tváriť priateľsky. „Nová konžská armáda... Zase nedostávajú plat, tak musia okrádať! Mali sme šťastie, že zostalo len pri pive,“ skonštatoval vonku Kizungu. Podľa odhadov zomreli v dôsledku vojen v Konžskej demokratickej republike za posledných deväť rokov štyri milióny ľudí. Od roku 2000 pôsobí v krajine misia OSN, ktorá sa snaží so striedavými úspechmi zabrániť rozpútaniu občianskej vojny. Súčasťou plánu je integrácia povstaleckých skupín do konžskej armády. Najhorších hrdlorezov zavezú do veľkých táborov, kde sa ich počas niekoľkomesačného výcviku snažia premeniť na poslušných vojakov novej konžskej armády. Všetko ale zostalo po starom. Namiesto toho, aby

nb78.indd 50

zaisťovali pokoj a poriadok, ďalej kradnú, zabíjajú a znásilňujú. Ľudia v Bukave sa ich boja. „Takto to tu bolo vždy a nikdy sa to nezmení,“ povzdychol si vonku Kizungu. Ťažko by sa na našej planéte Zemi našla krajina, kde ľudia žijú tak dlho v takých mizerných podmienkach ako v Kongu. Hádam aj preto začali v poslednom desaťročí masovo odchádzať ľudia z katolíckych kostolov. Útechu hľadajú v nových kresťanských cirkvách, ktoré svojim členom sľubujú zázraky. Počas mnohohodinových bohoslužieb, naplnených plamenným kázaním, hlasnými prejavmi viery aj melodickými piesňami, sa pastor pomodlí za konkrétne potreby veriacich. Modlí sa, aby vyhnal ducha, ktorý spôsobuje choroby, aby boli deti zdravé a silné, alebo napríklad, aby vám začali ísť lepšie obchody na trhu. „Modlitby sú všemocné. Uzdravili sme dievča s AIDS alebo ženu s rakovinou, ktorú doktori z nemocnice poslali domov zomrieť,“ spomína pastor Ephraim Bidorho z kostola Herbon na predmestí Bukavu. Patrí k najuznávanejším kazateľom v oblasti. Dokonca vraj jeho modlitby priviedli späť k životu troch zosnulých ľudí. Konžania mu veria. Nič iného než viera v zázraky im totiž nezostalo. TEXT A FOTO: MICHAL NOVOTNÝ, AUTOR JE FOTOREPORTÉR LIDOVÝCH NOVIN

3.12.2007 12:08:36

FOTORIPORT 51

nb78.indd 51

3.12.2007 12:09:02

nb78.indd 52

3.12.2007 12:09:59