NOTA BENE 80 by Proti prúdu

Kalendár 2008 v predaji za 100 Sk. Polovica pre predajcu.

80 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

FEBRUÁR ‘08

2 ŠPIÓN Karol a Anička už sú svoji aj pred Bohom. Kňazi sa o nich takmer „pobili“...

miestnosti sa prišiel pozrieť aj dôstojný pán domáci. Obaja sa navzájom ponúkali, kto by mal „mladých“ dať pred Bohom dokopy. Nakoniec zvolili kompromis a sobášny obrad zvládli spoločne. Mladomanželia dostali „kňazský nášup“. O riadny „nášup“ sa postarali aj sestry Matky Terezy. Hostina bola výnimočná. Polievka, rezne, šalát, zákusky, vianočné koláče... Stoly sa prehýbali dobrotami. Aj keby sme sa všetci napchali do prasknutia, i tak by zvýšilo pre ostatných obyvateľov ich centra. Aby nám lepšie trávilo, sestričky sa nám postarali aj o program a zábavu.

Hrdinovia jedného všedného dňa

TEXT A FOTO: SVADOBNÝ FOTOGRAF, AUTOR JE POCTENÝ

Kňazský „nášup“ arol predáva pri petržalskom Tescu. Anička by si Nota bene skôr kupovala. Nemusí. Karol jej ho dá ochotne prečítať. Robil to tak ako jej priateľ a bude to tak robiť aj ako jej zákonitý manžel.

Popri predaji Nota bene má Karol aj malý úväzok u misionárok lásky. Stará sa o tých, ktorí sa nevládzu o seba dostatočne postarať sami. Popri tom zvláda aj normálne - chlapské - domáce práce. Je naozaj chlapec pre všetko. Do koča i do voza. A je mu úplne jedno, kde a kedy. Aj sobáš mal vo štvrtok medzi Vianocami a Silvestrom. Postarali sa mu oň jeho milé milosrdné sestričky z Rovniankovej 10 v bratislavskej Petržalke. Malá komplikácia nastala pred samotným aktom. Pred oltárom sa náhle stretli dvaja kňazi. Aj napriek tomu, že mladomanželia mali objednaného svojho „obľúbeného“ farárka z Bernolákova, do

Z Karolovho sobáša má radosť aj jeho synček Štefan. Z mladomanžela spadla tréma, ale zavesil sa na neho potomok.

Karolove miesto pred obchodným domom zaujala počas sobáša kolegyňa. Dobrosrdečný predajca ju obdaril „dvackou“.

A ide sa do života a domov.

Z OBSAHU 3 6 - 7 Kauza

8 - 10 Téma

22 Aha ich!

Čakanie na smrť

Chlieb Ázie

Štvormetroví herci

Ak sa stane čokoľvek lietadlu, je to správa na titulku, či na prvé miesto správ. K nej sa pridá zoznam leteckých havárií, sotvakto však dodá, že podľa štatistiky, človek, ktorý chce zahynúť na palube lietadla, musí lietať nepretržite dňom i nocou dvanásť rokov.

Ach, tá ryža – vzdychne si neraz cestovateľ z našich končín, keď mu kdesi v Indii naservírujú pokrm zložený z hustej omáčky a kôpky bielych zrniečok, ktorý treba jesť rukami. Ryža si však kritiku rozhodne nezaslúži.

Táto forma pouličnej zábavy z Vranova nad Topľou funguje už dvanásť rokov. Chodúľové divadlo pochodilo celú Európu, najradšej však hrávajú na Slovensku. Bláznivé rozprávky pre deti, prerobené z klasiky, do ktorých sú zamontovaní hrdinovia zo súčasnosti.

24 - 25 Príbeh

28 - 30 Pútnik

34 - 35 Fotoriport

Pôjde domov?

Jednoznačné nie!

O dozretej hruške

Na izbe nie je, vybrala sa na „špacír“, skontrolovať čo a ako. Je zbytočné volať po chodbe jej meno, mladá slečna, hoci ho začuje, nezareaguje. Je zaujatá kamarátmi v detskom kútiku, veľa si toho síce nenarozprávajú, ale čo tam po slovách.

Už aby to bolo. Politici sa nám zvyknú vo svojich sľuboch „vyhrážať“ Švajčiarskom a hovoriť o nevídanom modeli tejto krajiny, v ktorej sa majú podľa ich rečí všetci len úžasne a skvele. Kto by sa tak nechcel mať?

Kosovčanov, ktorých drží Západ na antidepresívach, viac než vidina nezávislosti trápia praktické otázky každodenného života. Z tepla diplomatických kuloárov vyzerá situácia ako pred balkánskou búrkou. Z blatistého terénu je ten obraz iný.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Písanka Keď sme si s priateľkou vybavovali ubytovanie na našu letnú dovolenku v Zuberci, telefonoval som s veľmi príjemnou staršou paňou. Kontakt na ňu som našiel na internete, a tak som jej zavolal, či má voľnú izbu v tom termíne, kedy sme sa chystali do Západných Tatier. Tetuška bola veľmi zlatá a voľnú izbu nám hneď rezervovala. Povedala: „Tak ja si vás píšem do písanky.“ Až vo mne hrklo. Výraz písanka som počul naposledy v prvej triede na základnej škole a hneď som si predstavil nejaký ošúchaný notes, ktorý tetuška niekam založí a keď prídeme do Zuberca, nebude si na nás vôbec pamätať. Pre istotu sme poslali prihlášku aj mailom a o dva týždne volali opäť, či o nás ešte vie. Tetuška hneď vedela, kde má písanku, a okamžite si nás našla. A keď sme prišli do Zuberca, dokonca ma oslovila po mene. Neskôr som zistil, že na písankovom systéme tam fungujú všetci. Celá dedina. V dnešnej dobe počítačov, notebookov, elektronických kalendárov a diárov... Taký anachronizmus... Uškŕňal som sa nad tým však len dovtedy, kým sme nemali problém s rezerváciou u nás v Nota bene. Keď sme pripravovali oslavu nášho šiesteho výročia na bratislavskej Partizánskej lúke, žiadali sme od Štátnych lesov povolenie. To nám bez väčších prieťahov aj dali. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď nám týždeň pred akciou zavolali, že povolenie, žiaľ, neplatí, lebo asi pol roka pred nami v tom istom termíne sľúbili tento priestor niekomu inému... Bolo to na zbláznenie. V časopise, ktorý sa už predával, bola pozvánka na Partizánsku lúku, všetkých sponzorov a podporovateľov sme už tiež pozvali tam, stany, jedlo, dobrovoľníci... A to všetko preto, lebo v Štátnych lesoch nemajú písanku. Asi by som im mal jednu aj s vysvetlením zuberského rezervačného systému poslať. JARO ŠIPOŠ FUNDRAISOR OZ PROTI PRÚDU

SMS PREDAJCOM 14.01.2008 23:50 V lete na BB namesti predaval plachy predajca, ktory si ma vsak ziskal. Kazdy druhy den som od neho mamila knihu, len aby som nadviazala kontakt a vstrebala kusok tej pokory a slusnosti, ktora ho sprevadzala. Dotycny pan sa uz dlho neukazal, ja len dufam, ze z pozitivnych dovodov. Vsetko dobre. Cervenovlaska z BB. 14.01.2008 16:39 Chcela by som pozdravit predajcov v Ziline, ktori su velmi mili, az sa cloveku hned zlepsi nalada. Viac takychto ludi a na svete je hned krajsie. Tana 09.01.2008 07:15 Chcem pozdravit predajcu zo Ziaru nad Hronom, ktory predava pred Tescom. Je velmi mily, drzim mu palce a prajem mnoho uspechov ale hlavne vela zdravia. Radka 05.01.2008 20:16 Pozdravujem milenu prior poprad je vzdy mila a usmievava anna poprad 29.10.2007 22:46 Dakujem sympatickemu predajcovi, ktory mi predal Nota bene v Tescu v NMnV. Casopis ma velmi zaujal, je v nom vela zaujimavych pribehov ludi, s ktorymi sa zivot nemaznal a v tazkych casoch nestratili nadej. Drzim palce vasmu casopisu a vsetkym, ktori ho predavaju ☺ jarka

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

KONTAKTY 5 INZERÁTY PREDAJCOV Hľadám dobrých staršiu automatickú dohodou. Ďakujem. Bratislava. Kontakt:

ľudí, ktorí mi darujú práčku. Odvoz 1768 Jela, Patrónka, 0902 317 723.

Kto daruje funkčné kachle? Ďakujeme. 1661 Dana a 1660 Mirek, Bratislava, kontakt na výdajňu Nota bene: 02/52 62 59 62. Nutne potrebujem okuliare – mínus 3 dioptrie. 1479 Andrej, Nová scéna. Kontakt na výdajňu Nota bene: 02/52 62 59 62. Pár, ona a on, hľadá v Bratislave chatku. Cena dohodou. Sme predajcovia Nota bene, čísla preukazov 599 a 600, predajné miesto Zochova, podchod. Sme slušní, čistotní a nealkoholici. Máme malého psíka - fenku. Kontakt výdajňa 02/52 62 59 62. Ďakujeme. Prosím dobrých ľudí o mikrovlnku, automatickú práčku, vysávač, špirálovú anténu na televízor. Ďakujem. 1296 Renáta, Dúbravka – Rema 1000 – Záluhy, kontakt: 0910 234 256.

Dňa 12. januára 2008 nás opustila po dlhých a ťažkých chorobách naša milá usmievavá predajkyňa Juliana z Bratislavy. Umrela v tichosti na ubytovni, kde bývala už rok a pol. S jej typickou malou stoličkou a francúzskou barlou ste ju mohli vidieť predávať pred Tescom na Kamennom námestí a v poslednom čase v Ružinove na Seberíniho ulici pri OD Jednota. Bola to osoba s dobrým, ale veľmi chorým srdiečkom. Julka, nech ti je zem ľahká. Spomíname... r

Linka na pomoc bezdomovcom Nezabúdajme najmä v týchto chladných mesiacoch na ľudí bez domova. Keď na bratislavských uliciach nájdete premrznutého bezdomovca, ktorý potrebuje pomoc, zavolajte na linku 0907 733 388. Linka funguje v pracovných dňoch v čase od 17.00 do 22.00 hod.

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu??? Inzercia

So smútkom vám oznamujeme, že koncom minulého roka zomrel jeden z našich najlepších predajcov, Jozef Urban. Čitatelia Nota bene, ale aj ostatní všímaví obyvatelia Bratislavy, ho určite vídali, ako predáva časopis do neskorých nočných hodín medzi Michalskou bránou a Uni-Bankou na Trojičnom námestí. Jeho vysoká postava so šedivými vlasmi a barlou nepochybne patrila k tomuto miestu a dotvárala tak kolorit starého mesta. r

Očakávajte od firiem zodpovednosť talo sa vám niekedy, že ste sa nevedeli rozhodnúť, ktorý výrobok si vybrať, alebo služby ktorej firmy využiť? Na základe čoho ste sa rozhodli? Bol to obal, vôňa alebo cena? Alebo ste sa niekedy pozreli na zloženie výrobku? Možno áno. Máte však aj inú možnosť. Môžete podporiť toho podnikateľa, ktorý rešpektuje životné prostredie, správa sa korektne k svojim zamestnancom, podporuje komunitu, v ktorej pôsobí a správa sa zodpovedne.

nemocnici. Konať zodpovedne znamená snažiť sa o trvalo udržateľný rozvoj, konať tak, aby sme neohrozovali existenciu budúcich generácií. Ak sa chce firma odlíšiť, získať si nových klientov, vybudovať si dobré meno, udržať si a motivovať kvalitných zamestnancov, mala by urobiť niečo viac. Tromi hlavnými oblasťami, v ktorých by mali firmy konať zodpovedne, sú životné prostredie, sociálna a ekonomická oblasť.

Čo to vlastne znamená byť zodpovedný?

Životné prostredie

Znamená to platiť načas dane? Dodržiavať zákony? Nie, tieto záležitosti by mali byť pre každého samozrejmosťou. Nie je to ani o tom, že dá peniaze detskému domovu či Inzercia

Čo by sme mali očakávať od firiem v oblasti životného prostredia? Každému je jasné, že veľké, ale aj menšie firmy majú na prírodu vplyv. Znižovanie spotreby materiálu, vody, škodlivých emisií, hluku a snaha o zachovanie biodiverzity môžu výrazne zlepšiť

kvalitu života v komunite, v ktorej firma pôsobí, a súčasne vedú aj k znižovaniu nákladov.

Sociálna oblasť V sociálnej oblasti by firma mala hlavne dbať na to, aby zamestnanci mali v práci primerané podmienky, vyvážený pracovný a osobný život, aby bola zabezpečená ochrana zdravia pri práci a zakázaná diskriminácia. Samozrejmosťou sú dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, a odmietnutie detskej práce. Jednou z dôležitých oblastí je aj boj proti korupcii, ktorá spoločnosti tiež nepomáha.

Ekonomická oblasť Ekonomická transparentnosť je jednou z najdôležitejších charakteristík zodpovednej firmy. Je mimoriadne významná nielen

pre spoločnosť a štátnu správu, ale aj pre akcionárov firmy, ktorí majú na dobrom hospodárení záujem.

A čo Slovensko? Na Slovensku sa zodpovednému podnikaniu venuje predovšetkým združenie firiem Business Leaders Forum, ktoré funguje od roku 2004. V súčasnosti má osemnásť členov, ktorí sa zaviazali zodpovedne podnikať a byť inšpirujúcim príkladom pre ostatných. Viac sa dozviete na internetovej stránke www.blf.sk.

6 KAUZA

Prečo Európa zostavuje čierne listiny aerolínií?

Čakanie na smrť avárie na cestách už médiá neveľmi zaujímajú. Ak sa však stane čokoľvek akémukoľvek lietadlu, pritom nemusí ísť ani o fatálnu katastrofu, je to správa na titulku, či na prvé miesto rozhlasových a televíznych správ. Pretože ľudí to vzrušuje.

než v lietadle. Špičkový slovenský vojenský akrobat pilot Jozef Dunaj kvôli nehode dlho nemohol lietať. Spadol z bicykla.

Šesťtisíc dopravcov

K správe sa pridá zoznam, často nepresný, leteckých havárií a rôznych incidentov bez úrazu, sotvakto však dodá, že podľa štatistiky a hry s číslami, človek, ktorý chce zahynúť na palube lietadla, musí lietať nepretržite dňom i nocou dvanásť rokov. Rastom počtu cestujúcich a kvalitných nových prúdových lietadiel sa dĺžka „čakania“ na smrť neustále predlžuje. Prerátané na počet najazdených a odlietaných kilometrov na bicykli môže prísť človek o život štatisticky najmenej 87-krát skôr

Na svete je vyše šesťtisíc komerčných i nekomerčných leteckých firiem, ktoré majú okolo päťdesiattisíc lietadiel a vrtuľníkov rôznych veľkostí. Prepravujú cestujúcich, náklad, sú to policajné letky, vládni a VIP prepravcovia, aerotaxíky, letecké záchranky, protipožiarne lietadlá, kontrola elektrických vedení, plynovodov, poľnohospodárske práškovacie lietadlá. Uvádza to najnovší vyše 750 stranový zoznam poctivo zostavovanej švajčiarskej ročenky JP Airline fleets. Iba zo Slovenska je tam osemnásť spoločností s 84 lietadlami a vrtuľníkmi. So slovenskou registráciou lieta navyše aj niekoľko stoviek malých športových lietadiel a špeciálnych ultraľahkých lietadiel, ktoré vlastnia aerokluby či súkromné osoby a malé firmy. Aby bola hustá prevádzka nad

vyspelými krajinami a na jej letiskách čo najbezpečnejšia, všetky ich letecké firmy musia spĺňať celý rad čoraz náročnejších bezpečnostných predpisov. Lietadlá i posádky prechádzajú pravidelnými tvrdými testami, majú špičkové navigačné vybavenie, napríklad protizrážkový radar, prístroje signalizujú nebezpečné priblíženie k prekážke, posádky sú pravidelne preskúšavané, aby zvládli všetky možné krízové situácie.

Poldruha stovky rizikových Európska únia má ostatné dva roky aj svoju čiernu listinu zakázaných aerolínií, ktoré predpisom nevyhovujú, a preto na letiská Európskej únie nesmú. Bola to odpoveď na príliš veľa zbytočných nehôd najmä v rozvojových krajinách. Na zozname je v súčasnosti poldruha stovky leteckých spoločností, ktoré majú v Európe stop. Vzniká z poznatkov inšpektorov národných leteckých úradov, ktorí robia denne priamo na ploche letísk náhodnú kontrolu technického stavu a vybavenia lietadiel, najmä „exotických“

KAUZA 7 Pracovisko pilotov prechádza pravidelne modernizáciou.

dopravcov. Kontrolóri únie sa dostanú aj na mnohé letiská iných krajín a kontrolujú aj tamojšie úrady, ako kvalifikovane vydávajú licencie dopravcom, posádkam, ako kontrolujú bezpečnostné štandardy a stav lietadiel. Tradične zle sú na tom najmä africké krajiny, kde je dozor nekvalifikovaný a povrchný. Pritom práve tam lieta veľa veľmi starých, zle udržiavaných lietadiel, neraz so zle vycvičenými pilotmi či mužmi, ktorých pre nejaké problémy vyhodili z európskych či amerických aerolínií. Časť nehôd ide aj na vrub pofidérnych prenájmov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. V Kongu nákladný Iljušin vo vojenských službách viezol ľudí, za letu sa mu otvorila zadná nakladacia rampa a lietadlo „vysypalo“ z útrob vraj až štyristo dospelých i detí. Koľko ich bolo presne, nik nevie, pretože aj tak sa lieta v niektorých afrických krajinách. Na najnovšej čiernej listine je všetkých 49 aerolínií registrovaných v Konžskej demokratickej republike, aj všetci osobní i nákladní dopravcovia, ktorí majú licencie od nespoľahlivých úradov zo Swazijského kráľovstva, Libérie či Sierra Leone.

Ale... Celú tretinu (v súčasnosti všetkých 51 dopravcov) má na čiernej listine Indonézia, pretože únia neverí tamojšiemu štátnemu leteckému úradu. Hororová situácia je aj v postsovietskej Kirgizskej republike, kde má stop 25 aerolínií. Pre Európu je dôležité, že zvyčajne ide o aerolínie, ktoré do Európy nelietajú. Ale občanom krajín EÚ sa odporúča, aby si prezreli zoznam rizikových aerolínií, kým si vyberú niektorý africký vnútroštátny či regionálny let. Európskej únii postihnuté krajiny vyčítajú veľmi prísny meter, ktorý postihol aj takú veľkú spoločnosť ako je indonézska Garuda, ktorá desaťročia lietala na hlavné európske letiská, bežne lieta po východnej Ázii, do Austrálie a zákaz prišiel vlani v čase príprav na opätovné otvorenie liniek na Západ.

Čierna listina hrozila aj ruskej firme Aviacon Zitotrans, predvlani najväčšiemu nákladnému dopravcovi v Bratislave. Na čiernu listinu sa však dostávajú aj aerolínie z krajín, kde je dohľad solídny. Vlani dostala stop do Európy časť flotily pakistanskej spoločnosti PIA, ktorá lietala aj do Viedne. Pakistanci však dokázali expresne dať svoje lietadlá do poriadku a už na zozname nie sú. Na kauze PIA Európska komisia tvrdí, že čierna listina nie je strašiakom, ale nástrojom na zvyšovanie bezpečnosti cestujúcich. Zákaz majú preto stále angolské aerolínie TAAG, afganská Ariana. Na čiernej listine sú aj niektorí z príležitostných hostí Bratislavy v predchádzajúcich rokoch: Nákladné aerolínie Volare z Ukrajiny a Air West zo Sudánu, Air Koryo zo severnej Kórei a od leta 2007 aj ukrajinský charterový dopravca UM Airlines, ktorý lietaval s turistami aj do Popradu.

Iné čierne listiny Svoju čiernu listinu majú aj v USA na ochranu najmä pred viacerými problémovými latinskoamerickými, juhoamerickými a karibskými aerolíniami. Vlastnú čiernu listinu má aj Rusko. Aby sa niektoré tamojšie firmy nedostali na čiernu listinu, ruský letecký úrad kooperuje s inšpekčnými orgánmi EÚ. Pri akomkoľvek nedodržiavaní bezpečnostných a technických noriem únie zákaz lietať až do odstránenia problému vyslovia sami Rusi. Zákaz lietať do únie dostali napríklad

Pakistanské lietadlá prešli dokonalou previerkou, až potom sa mohli vrátiť do únie.

veľké IL-96 spoločnosti Kras Air len preto, že v uličkách na palube nemali svetelné označenie únikových ciest v prípade núdzovej situácie. Do problémov sa dostali aj viaceré ruské nákladné spoločnosti, lietajúce do Bratislavy. Tvrdý postup pocítila dokonca aj časť letky štátnej spoločnosti Rossija, ktorá prepravuje aj prezidenta Putina a ďalších najvyšších činiteľov a aerolínie Atlant Sojuz, ktoré patria moskovskému magistrátu.

Stop v Bulharsku Inšpektori únie urobili pred vstupom Bulharska do EÚ rozsiahlu kontrolu bulharských lietadiel. Za trištvrte roka vykonali vyše 300 kontrol a zistili vyše 750 problémov rozličnej závažnosti. Výsledkom bola likvidácia piatich firiem s 36 lietadlami, ktoré sa dobre živili nákladnou dopravou, lebo veľa lietali na objednávku mnohých západných špeditérov. Boli totiž široko ďaleko najlacnejší, pretože používali najmä staré ruské turbovrtuľové lietadlá AN-12, nakúpené za zvyškovú cenu z prebytkov bulharskej, ruskej a ukrajinskej armády. Problémom však nebol ich takmer štyridsaťročný vek, ani to, že vo vojenskej službe dostali zabrať, ale fakt, že majitelia nevenovali patričnú pozornosť údržbe. Na to, aby boli lietadlá v poriadku, každé by potrebovalo opravy, úpravy a nové vybavenie za 150 až 180 tisíc dolárov. A to sa majiteľom nevyplatilo. Akokoľvek sa laik môže zľaknúť lietadiel pred štyridsiatkou, vo svete ich lieta množstvo. Najlepším príkladom sú USA, kde lietajú tisícky lietadiel starších ako dvadsať rokov. Musia však mať predpísanú poctivú údržbu a výmenu všetkých agregátov a zariadení, ktorých životnosť sa neriadi vekom lietadla ale počtom odlietaných hodín. Slovenské dopravné lietadlá, ktoré s výnimkou novej flotily SkyEurope, majú už čosi odlietané, však problémy s inšpektormi únie nemajú. Všetky, ktoré si slovenské firmy lízovali, majú predpísanú výbavu i údržbu. Preto si ich často prenajímajú na záskok dopravcovia z iných krajín únie. TEXT A FOTO: JÁN BLAŽEJ, AUTOR JE REDAKTOR PROFITU

8 TÉMA

Ryža živí polovicu obyvateľov našej planéty

Chlieb Ázie A

ch, tá ryža – vzdychne si neraz cestovateľ z našich končín, keď mu kdesi v Indii naservírujú pokrm zložený z hustej omáčky a kôpky bielych zrniečok, ktorý treba jesť rukami. Ryža si však kritiku rozhodne nezaslúži. Je najdôležitejšou plodinou, sú od nej závislé miliardy ľudí.

Našinec zababraný od jedla aj za ušami na to v situácii, keď sa snaží nabrať do hrste ryžu, namočiť ju do omáčky a bez nehody preniesť do úst, vôbec nemyslí. Jeho indickí spolustolovníci, ktorí pokrm elegantne konzumujú a prsty si pritom takmer ani

nezašpinia, na ryžu nedajú dopustiť. Rovnako ako takmer všetci obyvatelia Ázie. Ryža tam už tisícročia znamená veľa. Nie je to len potravina, je to aj život, hovorí staré čínske príslovie.

Dar bohov V Ázii sa podľa prieskumov pestuje ryža už minimálne šesťtisíc rokov. Pravdepodobne ju začali pestovať na území dnešného severného Thajska a odtiaľ sa rozšírila do juhovýchodnej Číny, Indie a postupne aj do ďalších oblastí. V Číne sa traduje, že to bol dar zvierat pre ľudí. Ľudia sa podľa povesti živili mäsom zvierat, ale toho bolo málo, a tak trpeli hladom. Jedného dňa sa objavil pes a na chvoste niesol päť podlhovastých žltých semien. Ľudia ich zasadili, vyrástla ryža a hlad bol zažehnaný. Japonský cisár je zas dodnes považovaný za vtelenie Ninigono

– Mikoto, boha ryžovej rastliny. Na Bali veria, že ryža je dar bohov. Višnu prinútil Zem, aby porodila ryžu, a Indra naučil ľudí, ako ju pestovať. Skutočnosť bola zrejme oveľa prozaickejšia, ale to na význame ryže, od ktorej závisia životy miliárd ľudí, nič nemení. Keď Mauri v 8. storočí dobyli Španielsko, priniesli so sebou aj ryžu. Vďaka križiakom sa neskôr dostala do Francúzska a v 17. storočí ju španielski kolonizátori priviezli do Južnej Ameriky. Neskôr sa dostala aj do Afriky. V Európe sa vo väčšom množstve pestovala asi len v niektorých častiach Španielska, vo francúzskej Lombardii a v Taliansku v oblastí Pádskej nížiny. Populárna bola najmä v Benátkach; tradičné jedlo risi e bisi, ryža s hráškom, sa podávalo každý rok na otvorení slávností na počesť svätého Marka, patróna benátskych dóžov. Veľa európskych ryžových polí však bolo

TÉMA 9 Indickí nosiči prekladajú vrecia ryže neďaleko mestečka Pathankot.

Podstata ryže: Bielkoviny: Obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, a to vo vhodnom pomere pre ľudské telo. Sacharidy: Viac ako 90 % energie z ryže prijíma telo vo forme sacharidov, škrob tvorí až 85 % hmotnosti zrna. Tuky: Ich obsah je veľmi nízky a 30 % z neho tvorí pre telo nevyhnutná kyselina linolová. Ryža neobsahuje cholesterol. Vitamíny: A, B1 – tiamín, B2 – riboflavín, B3 – niacín, B6 – pyridoxín, E. Minerálne látky: Veľa draslíka, zinok, železo, mangán, fosfor, horčík, kobalt, selén a fluór. Nízky obsah sodíka. Naturálna ryža obsahuje omnoho viac vitamínov a minerálov a navyše vlákninu.

zničených potom, ako sa rozšíril mýtus, že polia zaliate vodou sú liahňou komárov prenášajúcich maláriu. V Anglicku ryžu považovali za vodnú rastlinu a sadili ju len ako kuriozitu v skleníkoch v botanických záhradách.

Dračí chrbát Klasické terasovité ryžové polia vymysleli v Číne. Vôbec nejde o jednoduchý vynález. Vodou zaliate políčka sú zavlažované unikátnym systémom. Vodu ryža potrebuje v prvej fáze svojho rastu – potom sa prívod vody na polia zastaví - a navyše pôsobí aj

Práce pri žatve ryže sa v chudobných ázijských regiónoch vykonávajú bez mechanizácie. proti burine, ktorá v nej nemôže rásť. Najviac ryžových polí je v južnej Číne, v provincii Kuang-Si. Pravdepodobne najrozľahlejšie z nich sú okolo dediny Pingan. Hovorí sa im Dračí chrbát a často bývajú označované za jeden z divov Číny. Každý milimeter pôdy je tu premenený na vodnú terasu. Niektoré sú také úzke, že sa na ne nedostane ani byvolí záprah a roľníci sa na nich musia plahočiť s motykami, stojac dlhé hodiny po kolená vo vode. Terasovité polia vznikli tak, že roľníci na

úpätiach kopcov vybudovali kamenné ohrádky a vzniknutý priestor vyplnili zeminou. Medzi políčkami urobili dômyselný zavlažovací systém a z horských potôčikov prúdi voda priamo na terasy. Touto vodnou sieťou roznášajú roľníci aj hnojivo – stačí úplne hore primiešať do vody hnoj a zavlažovací systém ho roznesie po políčkach. Keďže voda odplavuje aj úrodnú pôdu, ohrady treba neustále utesňovať a odplavenú pôdu vynášať zdola v košoch späť na políčka. Dračí chrbát začali budovať pravdepodobne za dynastie Juan v 13. storočí a úplne bol dokončený v 15. storočí. Celý čas políčka obrábajú príslušníci národnostnej menšiny Mien. Majoritní Chanovia ich z úrodných nížin vytláčali do hôr a Mienovia museli nájsť nový spôsob, ako pestovať ryžu. Ich ryžové políčka sa týčia až do výšky 1110 metrov nad morom.

Genetické finty

Cesta z poľa – voda a volský záprah sú pre pestovanie ryže nevyhnutnosťou.

Najväčšími svetovými exportérmi ryže sú v súčasnosti Thajsko, Vietnam a Čína. Ako je to s ryžou v Európe? Približne jedna pätina ryže, ktorá sa v krajinách Európskej únie dopestuje, končí v skladoch bez prístupu na trh. Tak vyzerá regulácia a „spravodlivé“ podmienky pre všetkých pestovateľov na trhu. V Európe sa pestuje ryža najmä v Taliansku a Španielsku a farmári môžu získať zaujímavé dotácie. Naopak, dodávatelia z krajín mimo únie musia platiť vysoké dovozné clá. Nedávno sa objavil škandál v súvislosti s ryžou z USA. Bola v nej primiešaná geneticky modifikovaná ryža – a tá je na

10 TÉMA území Európskej únie zakázaná. V USA totiž experimentálne pestovali geneticky modifikovanú ryžu nemeckej firmy Bayer. Profesorovi Andymu Pereirovi z Inštitútu bioinformatiky v americkom štáte Virginia sa zas nepáčilo, že ryža potrebuje až trikrát viac vody ako iné poľnohospodárske

naturálna ryža je skutočne plnohodnotnou potravinou. Neskôr však do módy prišla pekná biela ryža. V ryžových mlynoch sa zrnká začali brúsiť a leštiť. Vrchná vrstva so všetkými výživnými látkami sa z ryže odstránila. To prinieslo pre niekoho krajšiu farbu a lepšiu

Vplyv ryže na telo: Ľahká stráviteľnosť – preto sa odporúča aj pri chorobách tráviaceho traktu. Nevyvoláva potravinové alergie. Má nízky obsah tukov a nízky, alebo nulový obsah sodíka. Vďaka vláknine, ktorá v črevách pôsobí ako píling a podporuje trávenie, chráni črevnú flóru a pôsobí proti poruchám trávenia a niektorým črevným chorobám. Prečisťuje organizmus – vysoký obsah draslíka podporuje vyplavovanie vody a látkovú výmenu. Znižuje krvný tlak, vďaka odvodňovacím schopnostiam odľahčuje srdce a krvný obeh. Potláča zvýšenú chuť do jedla, dáva pocit sýtosti na dlhý čas a udržuje v rovnováhe cukor v krvi. Vďaka vitamínom B2 a E omladzuje.

metódu, ktorou pred obrúsením otrúb zo zrniek ryže presunuli časť výživných látok z obalu do zrnka. Ryžu uzavreli vo vzduchotesnej nádobe, máčali v horúcej vode, aby sa uvoľnili vitamíny a minerály, a tie potom pôsobením vysokého tlaku natlačia do ryžových zŕn. Táto ryža dostala názov Parboiled. Žiadna technika, zrnká ryže pestovatelia vymlátia jednoducho ručne. plodiny, a to značne obmedzuje rast jej produkcie. Preto začal pracovať na vývoji modernej ryže, ktorá bude potrebovať menej vody a pritom bude dávať väčšie výnosy. Dosiahnuť sa to dá, ako inak, genetickou manipuláciou. Pán Pereira so svojím tímom preskúmal rastlinu arabidopsis, vyznačujúcu sa vysokou odolnosťou voči suchu, a objavil v nej zmutovanú verziu génu Hardy. Testy ukázali súvislosť medzi Hardym a efektívnym využívaním vody rastlinkou. Potom stačilo už len vložiť gén Hardy do ryžovej rastlinky a čakať na výsledky. Zatiaľ sa im podarilo zistiť, že ryža s Hardym hospodári s vodou lepšie ako ryža bez genetickej modifikácie a vykazuje o polovicu väčší objem.

Pekná biela Lesklá snehobiela ryža vôbec nie je pôvodnou podobou tejto plodiny. V Ázii sa kedysi konzumovala iba ryža obalená otrubovými vrstvami zrnka a klíček aj s obalom, v ktorých sa nachádzajú cenné vitamíny, stopové prvky a vláknina. Ľudia ju získavali a dodnes získavajú jednoducho – z kláskov ručne vymlátia zrnká, a potom z nich v jednoduchej nádobe s tĺčikom vymlátia nestráviteľné plevy. Niekde sa to robí šetrnejšie, gumovými valcami. Takáto Každodenná potrava miliárd ľudí – jedia ju väčšinou prstami.

chuť – ale ochudobnilo ryžu o prevažnú časť vitamínov a minerálov. V oblastiach, kde sa potrava ľudí skladala takmer výlučne z ryže, to zapríčinilo chorobu beri – beri, teda zápal periférnych nervov. Ryža bez otrúb už neobsahovala cenné látky a ľudia zrazu neprijímali vitamín B1. Následky – strata citlivosti, ochrnutie nervov, atrofia, zlyhávanie srdca, opuch pečene, slabosť, dýchavičnosť, chudnutie a v konečnom štádiu smrť. S riešením prišli Američania. Vypracovali

Variácie Podľa niektorých názorov existuje až niekoľko tisíc druhov ryže. Delia sa na dve základné skupiny: dlhozrnnú a krátkozrnnú, guľatú. To však nie je jediné a konečné delenie. Už aj v našich obchodoch dostať strednozrnnú, jazmínovú, naturálnu, basmati, divokú (čiernu, indiánsku), či pololúpanú červenú ryžu. Ryžových variantov je ohromné množstvo. Ako chlieb, nikdy sa nepreje. TEXT A FOTO: KRISTIÁN PAVÚČKO

ĎAKUJEME

www.paralympic.sk

ZA PODPORU v roku 2007

P A R T N E R I S L O V E N S K É H O P A R A LY M P I J S K É H O V Ý B O R U : Generálny partner:

Partneri:

Hlavný mediálny partner:

Automobilový partner:

Partner paralympijského centra:

Mediálni partneri: Oficiálni partneri:

Telekomunikačný partner:

Dodávatelia

Víťazíme ...aj vďaka Vám

12 DO TUCTA

Cez internet na celý život?

Nadýchnutia a okamihy inulý rok na sviatok zamilovaných o sebe ešte ani netušili. Tohtoročného Valentína budú už oslavovať spolu. Jarmila Kováčová a Peter Kaštíl si „píšu“ svoj scenár novodobej lásky už niekoľko mesiacov. Ku šťastiu im pomohol internet.

Začalo sa to celkom nevinne. Na chate (čete) prehodili zopár slov. Jarmila, ktorá pracuje v Anglicku, nemala šťastie na mužov, a tak neprikladala žiaden zmysel ani tejto virtuálnej známosti. Po nejakom

čase si vymenili fotky. Blondiak s modrými očami a dokonca metalista nebol vôbec jej typ – vždy sa jej páčili vysokí tmaví fešáci. Navyše ich delila diaľka. Naopak, Peter si bol istý od začiatku - už podľa prvých fotografií a telefonátov vedel, že dievčina s veľkými hnedými očami je tá pravá! Ako si spomínate na prvé riadky, kto začal? Peter: Začal som ja a bolo to úplne naslepo, pretože Jarka nemala v profile fotku, takže si stále myslím, že všetko okolo nášho zoznámenia na internete muselo byť dopredu naplánované osudom, lebo to nevymyslíš :-) Ani som moc nečakal, že by mohla odpísať, ale stalo sa a dnes si už ani neviem predstaviť, aké by to bolo, keby sa to nestalo. :-)

Jarka: Práve som na internete chatovala s priateľmi, keď mi na obrazovke zablikala nová „rp-čka“, no a bola od jedného vyššie spomínaného blondiaka... Takže viac – menej som ho „odpálkovala“ so slovami: „Ďakujem, ale nemám záujem.“ Našťastie je veľmi vytrvalý človiečik, takže som nesmierne šťastná, že sa mi ho vtedy nepodarilo odradiť. :-) Čo vás vzájomne zaujalo? Peter: No, ono to prichádzalo spolu s tým, ako sme sa postupne spoznávali. Do momentu, kým mi Jarka neposlala svoju fotku, som to bral len tak, ale v tej sekunde, ako som si otvoril prílohu s jej obrázkom, sa všetko obrátilo o 180 stupňov a prišiel ten klasický moment, o ktorom sa vedú nekonečné debaty, že či existuje láska na prvý pohľad, alebo nie. Ja vám môžem potvrdiť, že existuje. Ale Jarka to vnímala inak. :-))) Jarka: Žiaľ, musím sa priznať, že je to pravda. U mňa to určite nebola láska na prvý pohľad. Možno tak až na tretí, štvrtý. :-) Mňa Peťo očaril postupom času. Prichádzalo to oveľa pomalšie ako z jeho strany, ale čím dlhšie som mala možnosť spoznávať ho, tým viac som si uvedomovala, akého úžasného človeka som v ňom našla. Dostalo ma jeho inteligentné vyjadrovanie sa a najmä to, že vždy ma „vedel vyviesť z omylu“. Láska cez internet teda funguje nielen vo filme? Peter: Výnimka potvrdzuje pravidlo a ak sme jediní, tak to potom bude tak, že na internete len ťažko nájdete človeka,

DO TUCTA 13 s ktorým sa dáte dokopy a zamilujete sa do seba. Ale mne je to vlastne jedno, či láska cez internet existuje, alebo nie, lebo my sa milujeme a či už je to zásluha internetu (čo asi trochu aj je), alebo nie, to je jedno. Ja som v Jarke našiel osôbku, ktorú milujem a hoci vždy priznávame, že sme sa zoznámili na nete, myslím si, že už to bolo aj tak dopredu vymyslené, len netuším kým? :-) Jarka: Sme toho jasným príkladom, tak zrejme existuje. Osobne som nikdy nebola zástankyňou podobných foriem zoznamovania sa, ale poznám viac párov, ktoré sa zoznámili podobným spôsobom, ba dokonca niektorí z nich sú už dnes manželia. :-) Dokedy si vystačia city iba s písmenkami? Jarka: Ono to je asi tak, keď človek zistí, že toho druhého berie už viac ako len netového priateľa, tak cíti, že písať si už nestačí. Nie je to o čase, ale o hĺbke vášho citu. Peter: U nás to bolo tak, že sme si písali niekoľko dní, potom sme prešli na písanie cez Skype a neskôr na klasické skypeovanie aj s použitím webkamier, čiže sme sa prakticky vídali každý večer. Bolo to síce vždy v tom istom prostredí, ale zhruba po troch týždňoch prišiel spontánne nápad, že by som prišiel za Jarkou do Londýna, kúpil som si letenku a už sme sa len dennodenne tešili a zároveň aj trápili, aby to už bolo. :-) Tak trochu ako kupovať mačku vo vreci. Nebála si sa, čo z toho vreca v Londýne vylezie? Jarka: Úprimne, mala som zmiešané pocity. Bola som neuveriteľne zvedavá a vzrušená zároveň. Ale klamala by som, keby som nepriznala, že z mojej strany tam bola trošku aj obava. Čo ak to, čo ak tamto, preto si myslím, že to osobné stretnutie už bolo viac menej nevyhnutné. Mal si pripravený plán „B“? Čo ak by ťa Jarka nečakala, alebo – čo ak by vôbec neexistovala? Peter: Absolútne žiaden náhradný plán som nemal. Ani som nepomyslel na to, že by to všetko, čo sme dovtedy, kým som sa vydal do Anglicka, bolo klamstvo, alebo nejaká „nachytávka“, alebo, že by si to Jarka rozmyslela. Viem, že sa stáva všeličo, ale keby sa náhodou niečo podobné stalo v tom momente, asi by som stál pár hodín ako puk uprostred Victoria Station, a potom by som sa zrejme bezcieľne potuloval štyri dni po Londýne a snažil sa prísť na to, čo sa stalo? :-) Ale stalo sa to, čo sa stalo, stretli sme sa a všetko bolo úplne úžasné a nádherné od začiatku. Jedinou vecou, ktorá ma zarazila, bolo to, že hoci Jarka

Inzercia

vedela, že mám 180 centimetrov, jej prvá veta, ktorou ma ohodnotila bola: „Aký si krpatý!!!“ :-))) No, nepovedz mi, že ťa čakal s kyticou ruží ako z filmu? Jarka: Presne tak :-), alebo možno by bolo presnejšie povedané, že naše prvé stretnutie by skôr vyjadrovalo prirovnanie „ako z romantickej rozprávky“. Ja som žena, ktorá možno romanticky navonok nepôsobí, ale vo vnútri som neprestajná romantička. Milujem ruže a keďže Peťo je človek, ktorý vie počúvať iných, nezabudol. Zhodovala sa realita s predstavami? Peter: Realita bola ešte úžasnejšia ako internet a predstavy. Možno aj preto bolo všetko také skvelé a úžasné. Jarka: Pamätám si, že keď som prichádzala na miesto stretnutia, napriek tomu, že som si hovorila, že to bude všetko fajn, predsa len niekde v kútiku duše ma stále okupoval trochu nepokoj. No a keď sa po prvýkrát stretli naše pohľady a kútiky úst sa prevalili do úsmevov, som si v duchu povedala len jedno. „Áno je to ON, môj Mr. Right.“ No a naše spoločne strávené chvíle v meste na Temži vo mne toto presvedčenie už len umocnili. Aký program si pripravila pre známeho neznámeho? Jarka: Bolo nám úplne jedno, čo a kde uvidíme. Dôležité bolo len to, že sme a budeme spolu. Navštívili sme však mesto, v ktorom momentálne žijem a pracujem a zároveň som ho zoznámila s mojimi najlepšími priateľmi v Anglicku. Mala som pocit, že ho chcem v tej chvíli predstaviť celému svetu. Čo sa ti v Anglicku najviac páčilo? Peter: Hmmm, to je vlastne veľmi jednoduché. Jarka!!!! :-) Ja som už predtým v Londýne bol, takže som vedel, do čoho idem a západnú Európu ako aj jej metropoly som už navštívil, takže nebolo nič, čo by ma nejako príjemne, či nepríjemne prekvapilo. Ale keď ste niekde s niekým, s kým vám je najúžasnejšie, všetko je nádherné. Trocha crazy, aby to bola pravda, nebála si sa, že sa z toho jedného dňa prebudíš? Jarka: Prebudím, v akom zmysle? Ja sa predsa budím každé ráno :-). Myslím si, že každý si je sám strojcom svojho šťastia. Láska je ako kvetina, o ktorú sa treba starať. Aj tá najkrajšia vám môže uhynúť, pokiaľ jej nevenujete dostatočnú pozornosť. Aká bola rozlúčka na letisku po stretnutí v Londýne a očakávania do budúcnosti? Peter: Takmer ako vo filme. Vôbec sa nám nechcelo lúčiť. Trochu k rýchlemu priebehu prispelo to, že nám meškal spoj na letisko

a ešte som musel platiť aj nadváhu za kufor, takže praktické veci trochu urýchlili to, že som už musel ísť do odbavovacej zóny, ale bolo mi veľmi smutno, zvlášť, keď som videl, že má Jarka slzy na krajíčku. Ale zasa som vedel, že už nás čaká za tri týždne nádherné stretnutie na Slovensku a vianočné sviatky. Povedal som si, že musíme vydržať. Jarka: Ja som si síce hovorila, že to zvládnem. Aj som sa síce držala statočne, no len čo Peťo zmizol v nedohľadne, plakala som ako malé dieťa. Hovorila som si síce, že sa o tri týždne uvidíme, ale aj tak emócie boli silnejšie než ja. A čo očakávam? Neočakávam nič, len viem, že s ním chcem byť každú možnú minútu, ktorú nám osud dožičí byť spolu. Ako story pokračuje ďalej? Jarka: Presne ako z vysnívanej rozprávky. Prežili sme spolu nádherné vianočné sviatky a takmer celé sme ich strávili spolu. Vyplýva z toho aj odpoveď na ďalšiu otázku, predstavenie mojim a jeho rodičom, ako aj celej rodine. Po troche trémy to dopadlo všetko super! Lepšieho som si nájsť ani nemohla! Priznávam, že sa mi nechce ísť naspäť do Anglicka, našťastie tam budem už len zopár mesiacov. Na Valentína budete spolu cez internet? Peter: No, konkrétne 14. február ostane asi pri telefonovaní a internete, ale už o dva dni letím znovu za Jarkou do Londýna a čakajú nás znovu nádherné štyri dni. Tak sme si to až do mája rozplánovali, že budeme spolu skoro každý mesiac. Viac by sme bez seba asi nevydržali! Jarka: Už teraz mi chýba, hoci je tu teraz ešte so mnou. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí denne surfujú po internete v nádeji, že tam nájdu osudovú lásku? Peter: Nuž, to je ťažké. My sme síce príkladom, že to je možné a že to môže byť úžasné, ale podľa mňa, my by sme sa stretli aj keby internet neexistoval, lebo si jednoducho neviem predstaviť, že by som ju nestretol: A tí, čo chcú niečo podobné zažiť cez internet, nech skúšajú, možno budú mať také šťastie ako my. Jarka: Nehľadajte lásku za každú cenu! Vtedy ju určite nenájdete. Láska príde vtedy, keď ju najmenej čakáte, alebo nečakáte vôbec, a to je na nej to najúžasnejšie. A ešte naše motto na záver: „Život nie je o počte nadýchnutí, ale o počte okamihov, ktoré vám berú dych.“ ANDREA JANOTKOVÁ FOTO: BUDÚCI RODINNÝ ALBUM PETRA A JARKY

14 PÍÁR

V krízovom zariadení nájdu ženy s deťmi v zúfalej situácii strechu nad hlavou.

V izbičkách nenápadnej petržalskej budovy sa dá začať odznova

Brána do života

som Spiderman, smeje sa malý chlapček a na tvár si prikladá plastovú masku. V izbe býva ešte jeho dvadsaťpäťročná mama a traja mladší súrodenci. Mama triedi a balí veci. Už len tri dni a odídu za novým životom.

V krízovom centre Brána do života boli rok. Mladá žena ušla do izby na petržalskom sídlisku od druha, ktorý jej veľmi ubližoval. Bola tehotná a už sa nechcela pozerať na to, ako ten chlap bije aj ich deti. Mama jej vraj kedysi hovorila, nech dá od neho ruky preč. Ukázalo sa, že mala pravdu... „Mužov nechcem ani vidieť,“ konštatuje

tmavovláska a berie na ruky dcérku. „A čo si želám? Aby moje deti už nemuseli zažiť nič zlé a aby z nich vyrástli dobrí ľudia.“ Rozhodne hovorí aj o súde. Je odhodlaná dostať bývalého druha za mreže, za to všetko, čo urobil jej a ich deťom. Potom ako od neho ušla, ju párkrát prišiel hľadať do Bratislavy. Nechcela sa s ním stretnúť, nemá chuť ho ani vidieť. „On žiada, aby mohol navštevovať deti. Nikdy mu to nedovolím.“

Ako vo filme Brána do života, kde dočasne nachádzajú svoj domov ženy a deti, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia, deti odobraté rodičom a odchovanci detských domovov, ktorí nemajú kam ísť, sídli v nenápadnej

budove bývalej škôlky medzi petržalskými panelákmi. Práve je tam veľmi živo, vďaka niekoľkomiliónovej finančnej podpore od Enel Slovenských elektrární vymieňajú prastaré okná za nové a rekonštruujú fasády. Okná symbolizujú bezpečie pred vonkajším svetom; niektoré ženy utekajú od násilníka ako vo filme a miesto ich pobytu musí zostať utajené, aby im nemohol ublížiť. Samozrejme, muži sem nemajú vstup úplne zakázaný. Je vhodné komunikovať pri riešení problému s oboma stranami, niektorí otcovia si žiadajú aj stretnutia s deťmi, a ak ich súd nezakázal, musia im byť umožnené. Ak je problém v manželovi, odporučia mu tu nejakú formu liečby. Ale stáva sa, že žena obviní muža neprávom. Ak na jej príbehu niečo nesedí, môže to objasniť práve rozhovor s mužom.

PÍÁR 15 Strecha nad hlavou „Priestor, strecha nad hlavou je to, čo žena, ktorá ušla od násilníka, potrebuje najviac,“ hovorí riaditeľka Brány do života Gabriela Cabanová. „A potom vypočutie. Často veľmi pomôže, keď ju niekto vypočuje a keď sa stretne s inými ženami s podobným problémom. Trauma, akú týrané ženy prežili, je tak ťažká a obrovská, že si ju často nesú so sebou celý život a až do konca sa s ňou snažia vyrovnať. Mnohé naše klientky sú tak veľmi ubité, že nie sú schopné nijakej činnosti, nevedia sa prejaviť, úplne stratili sebavedomie. Ak chceme, aby sa vymotali zo svojej situácie, nesmieme riešiť ich veci za ne. Môžeme im pomôcť napísať podania na súd či hľadať zamestnanie a bývanie, ale nie urobiť to namiesto nich. Musia sa učiť a nadobudnúť vieru vo svoje schopnosti.“ Pomáhajú im pri tom sociálni pracovníci, psychológ a terapeut. „Veľa klientok má pocit, že ich hlavným problémom je bývanie a ostatné veci potláčajú. Musíme ich ’nakopnúť‘. Našťastie, v hľadaní práce sú celkom úspešné. Ale určité, aj keď malé percento žien, sa od nás vráti späť do bytu k násilníkovi.“ „Práve preto, že ide o rýdzo sociálne zariadenie, ktoré je dočasným obydlím a útočiskom pre tých najzraniteľnejších, teda pre mamičky s deťmi, sme sa rozhodli zafinancovať jeho rekonštrukciu,“ doplnil Juraj Kopřiva, hovorca Enel Slovenských elektrární.

Týraní muži? Ženy v Bráne do života pochádzajú z rôznych rodín a prostredí. Niektoré ujdú len vo veciach, ktoré majú na sebe, u iných netreba riešiť problémy, akými sú financie alebo zabezpečenie bývania, ale potrebujú na určitý čas úkryt, pocit bezpečia, porozumenia a samozrejme odborné poradenstvo. A muži, ktorí by potrebovali rovnakú asistenciu? V Bráne do života ešte

Riaditeľka Brány do života Gabriela Cabanová v spoločnej kuchyni zariadenia. týraného muža nemali. Gabriela Cabanová priznáva, že takých prípadov je viac, ako sa zdá. „Klíma a predsudky v našej spoločnosti im však neprajú. Muž napádaný telesne či slovne, alebo obmedzovaný inou formou, je všeobecne považovaný za neschopného a vo väčšine prípadov môže byť len príjemcom posmechu a nie pomoci a rady svojho okolia, a tak radšej trpí a nesnaží sa riešiť svoju nepriaznivú situáciu.“ Brána do života funguje ako klasická domácnosť s veľkým počtom izbičiek a spoločnou kuchyňou a obývačkou. Klientky spolu varia a pozerajú televízor, chodby sú vždy plné detí. Sociálni pracovníci Brány do života vedia, že toto prostredie nie je vhodné na dlhodobé bývanie. Ich zariadenie je krízové centrum. Klientka tam nachádza útočisko na obdobie nevyhnutné na prekonanie krízy. Pomôžu jej pri riešení najakútnejších problémov, naučia ju potrebným sociálnym zručnostiam a poskytnú jej všetky dôležité

informácie, ale ostatné už musí urobiť každá žena sama.

Aspoň matrac Každá ubytovaná žena platí 90 korún za každý deň pobytu, za deti sa neplatí nič. Ak 90 korún nemá, neznamená to, že „dostane vyhadzov“. Na splátkach sa dá dohodnúť a niekedy sa stane, že klientka odchádza a ešte tu má podlžnosti. To, dokedy smie žena zostať, sa posudzuje individuálne. Stanovený je maximálne polrok; má to aj psychologický efekt – žena vie, že má málo času, a snaží sa efektívnejšie riešiť svoje problémy. Na ulicu tu však nikoho po šiestich mesiacoch nepošlú - kým nemá doriešené veci a vybavené ubytovanie, môže zostať. „Vyhadzujeme od nás za tri vážne priestupky,“ hovorí Gabriela Cabanová. „Za alkohol, agresívne správanie voči ostatným a za pánsku návštevu na izbe. Je to možno kruté, ale bez sankcií by sme nevedeli zabezpečiť pokojný pobyt v našom zariadení. Ak musíme matku poslať preč, ponúkneme jej možnosť, že sa jej o deti postaráme, kým si nevyrieši problémy s bývaním.“ Hoci podobných krízových zariadení vzniklo v posledných rokoch veľa, kapacity stále nestačia. „Keď nie je miesto inde, dá sa prespať aj na matraci v terapeutickej miestnosti, kým nenájdeme zariadenie, ktoré má voľné miesto,“ konštatuje Gabriela Cabanová. Deti z izby na poschodí skáču po posteliach, smejú sa a jedia keksy. Ich mladá mama vie, že sa rozhodla správne, keď začala nový život. Chcelo to poriadnu dávku odvahy. Ale bola to tá najdôležitejšia vec, ktorú mohla pre seba a svoje deti urobiť. TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ Izbička detského domova. Býva tu dievčatko Zuzka.

16 POULIČNÉ BLUES

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

DEDO

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Otec a dedo Horúce leto. Čo už po šichte? Samozrejme, na dobré orosené pivko. Aspoň dvakrát. Obzrel som si nenápadne stálu osádku. Vtedy na mňa zavolal Jaro, náš zásobovač. Vynikajúco, akurát s ním musím čosi dohodnúť a už kričí: „Poď, daj si! Predsa som bol skôr otec ako dedo.“ Štrngli sme si a Jaro zaspal. Spolusediaci mi vedeli povedať málo. Každému vraj objedná a povie: „Bol som skôr otec ako dedo.“ Jaro mal ženu, ochrnutú, pripútanú na lôžko. Vzorne sa o ňu s dcérou a svokrou staral. Ale bol mladý, v najlepšom veku, tak nečudo, mal priateľku. Až dcéra vyrástla v peknú dievčinu, pritrafilo sa jej i otcovej priateľke v jeden deň zľahnúť v pôrodnici a vďaka Bohu narodili sa dvaja pekní šuhaji, najskôr syn a sotva hodinu po ňom vnuk, ujo a synovec. DEDO, PIEŠŤANY

JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Most Človek ľahko spáli mosty, ktoré postavil. Ľahšie padá za výčitkami a stráca sa. Zlomí sa v duši a ostane sám. A predsa musí každé ráno vstať. Zlomený vstáva a každý deň s plačom sa pýta: Dokedy? Chce umrieť, no nemá síl. A predsa sa musí s tým zmieriť. JOZEF DORUŠÁK, ŽILINA

JOZEF 598

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Princ a princezná Sedel na kopci na jeho obľúbenom mieste, kde ho nik nerušil. Dážď sa mu miešal so slzami. Zas bol doráňaný životom. Nevládal už ďalej žiť. No bola tu ona. Ona, ktorá bola jediným dôvodom, prečo žil. Ale aj dôvod, prečo chcel zomrieť. Nebola mu vlastne nič. Možno kamarátka. Snáď lepšia kamarátka. Ale nič také, ako chcel on. Chcel, aby bola jeho láskou. No ona mu dávala len nádej. Aká to bola nádej, zistil až časom, keď zasa sedel na mieste, ktoré už vpíjalo jeho slané slzy. Zrazu sa zozadu objavila ona a objala ho. Na toto čakal - že raz príde a objíme ho. Ani nevedel prečo, ale schúlil sa jej do náručia. Ako bezbranné mačiatko. Bol taký šťastný, že cíti jej teplo. Jej vôňu. No keď si uvedomil, že sú len kamaráti a dostal sa zo snov do reality, spýtal sa jej, čo tam robí. Ona mu priložila prst na ústa a povedala „psst“. Vplietla mu do vlasov nežný bozk. Nechápal, čo sa deje. „Vieš, láska,“ už len

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Stalo sa niečo nevídané – najviac vašich hlasov získala Mária z Banskej Bystrice a jej príspevok Všetko sa dá. Pretromfla dokonca nášho dlhodobo najúspešnejšieho autora Júliusa zo Župného námestia v Bratislave s vtipným Palim a Guttalaxom. Za nimi v hlasovaní skončili obaja Jozefovia – Jozef Dorušák zo Žiliny a Sklamanie, a Jozef 598 z Bratislavy s príspevkom Posledný. Jeho názov, žiaľ, predznamenal aj jeho umiestnenie v rebríčku príspevkov našich predajcov. Hlasujte ďalej! r

to pomenovanie ho privádzalo k ďalším otázkam, „konečne som si uvedomila, čo pre mňa znamenáš. Neviem, prečo mi to tak strašne dlho trvalo, ale ľúbim ťa.“ Toto bolo jediné, čo potreboval počuť, aby bol zasa šťastný. Vedieť, že je niekto, kto ho ľúbi a komu na ňom záleží. Odvtedy boli každý deň spolu, tešili sa z maličkostí, vzájomne si pomáhali a nemohli jeden bez druhého žiť. Konečne sa mu splnil sen. Našiel svoju princeznú. Hoci nemala bieleho koňa - ale bola jeho. Žil svoju rozprávku. No nie nadlho. Jeho rozprávka sa začala rozpadať. Zasa doma začali hádky s mamou. No ale mal princeznú, ktorá mu so všetkým pomáhala... Raz ich kamarátka pozvala na zábavu. Jej rodičia boli preč, a tak usporiadala riadnu párty. Hoci princezná nechcela ísť, nakoniec súhlasila, aby bol chlapec šťastný. „Zlatko, ľúbiš ma?“ spýtala sa ho po ceste domov. „Jasné že ťa ľúbim, hlupáčik môj.“ „A zlatinko, sľúbiš mi niečo? Ber to, ako keby to bolo posledné, o čo ťa žiadam, áno?“ Nechápavo prikývol. Objali sa a zahľadel sa jej uprene do očí. „Zlatko, nech by sa stalo čokoľvek, nevzdávaj sa a ži. Sľubuješ mi to?“ Toto ho už nadovšetko vystrašilo. „Miláčik, sľúbim ti všetko všetučko na zemi, ale prečo mi toto vravíš?“

BYLINY odstránili hemoroidy, žlč. kamene, neplodnosť, kŕčové žily, psoriázu, opuch nôh, vypadávanie vlasov.

Tel.: 0905 801108 Inzercia

„Sľubuješ mi to?“ „Áno, sľubujem,“ povedal so strachom. „Ale deje sa niečo?“ „Nie, nie, nič sa nedeje, len ma objím a daj mi pusu.“ Objal ju a dal jej tú najkrajšiu pusu venovanú až z hĺbky jeho srdca, do ktorého vložil všetku lásku. A vtom sa mu zošmykla z náručia. Odpadla? Čo sa stalo? Okamžite zavolal sanitku, no bolo neskoro. Lekár len vyhlásil: „Je mŕtva.“ Nemohol tomu uveriť, veď pred chvíľkou tu stála a objímal ju, a teraz má byť mŕtva? Podišiel k nej a objal ju. „Láska, preber sa, nemôžeš zomrieť, nemôžeš ma tu nechať.“ No ona už neodpovedala. Plakal, nemohol zastaviť svoj plač, doktor mu musel pichnúť injekciu na upokojenie. Nevedel pochopiť, čo sa stalo. Prečo by mala zomrieť... Jeho princezná bola vážne chorá. Preto nechcela ísť na párty. Cítila, že sú to posledné hodiny strávené s jej láskou. No chcela, aby bol šťastný. Potrebovala pred smrťou vedieť, že ju naozaj ľúbi, a tak ako on na začiatku potreboval cítiť jej lásku, ona to potrebovala teraz. Zomrela šťastná v náručí svojej lásky. Ale čo on? Čo má robiť on? Jeho rozprávka sa rozsypala na milión kúskov. Život mu vzal jedinú osobu, ktorú tak miloval. Jedinú osobu, ktorá ho vedela pochopiť. Nevedel, ako má ďalej žiť bez nej. Bál sa, že to nedokáže. No musel, sľúbil jej to. Ale odvtedy sa zmenil. Je iný. A už neverí na rozprávky. Ani na princezné. S princeznou zomrel aj on. Hoci telo je stále medzi nami, jeho duša odišla v tú minútu, keď doktor vyhlásil: „Je mŕtva!“ Aj takto sa žije a hlavne, aj preto je niekto na ulici. JOZEF 598, BRATISLAVA

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Novoročná bláznivá noc Boli štyria. Sedeli za stolom, na ktorom stála zapálená svieca. Aspoň tá trochu ohrievala nepríjemnú atmosféru studeného pôjdu, kde všetci štyria už tretí rok s láskavým súhlasom majiteľa domu prespávali za dvadsať slovenských korún za jednu noc a jeden slamník. Všetci štyria si posadali k stolu, aby oslávili príchod Nového roku. Jano, päťdesiatpäťročný bývalý agronóm, Jožo, štyridsaťosemročný bývalý policajt, Žofka, bývalá asi prostitútka a Alojz, šesťdesiatpäťročný bývalý učiteľ prírodopisu a občianskej náuky. To „bývalý“ na každého sedelo, s výnimkou už vyše šesťdesiatročnej Žofky. Jej kukuč, jej šteklivé reči a veľavravné pohyby človeka uvádzali do určitých pochybností. Ale ktohovie! Možno je to všetko iba návyk

VO SVETE 17 z mladých čias, akási profesionálna deformácia. Rozhodli sa oslavovať, ale nálada bola pod psa. Nepomohla ani už vypitá fľaša akéhosi pochybného vína, ani hudba, ktorá sa rozliehala z Janovho tranzistora. V snahe rozprúdiť náladu bol najaktívnejší Jožo, ale jeho opilecké bľabotanie bolo iba nezaujímavým monológom, ku ktorému sa nikto nepridal. Ostatní mlčali a hľadeli pred seba. Myšlienkami boli zrejme ďaleko, niekde v minulosti, v časoch, keď ešte neboli „bývalí“. Janovi sa dokonca pod okom leskla slza. Vôbec to nepripomínalo oslavu príchodu Nového roka, skôr kar za tým starým. Jediné, čo ich dokázalo na chvíľu odpútať od pochmúrnej nostalgie, bola ďalšia fľaška, a potom ďalšia a ešte ďalšia, a potom boh vie koľká ďalšia. To pitie zo zúfalstva okolo polnoci prerušil Alojz. S prepitým hlasom začal spievať Nad Tatrou sa blýska, lebo vraj je Nový rok a „tak to má byť, súdruhovia,“ dodal. Ostatní ho ignorovali. Pozerali striedavo raz do pohára, raz do plameňa dohárajúcej sviečky. No a potom... Potom už nič. Ráno sa všetci štyria prebrali s boľavými hlavami a s oknom ako výklad na buchot. To ich domáci pán ráčil budiť. „Vstávajte! Treba odpratať sneh z chodníka.“ Bolo to kruté, ale aj prekvapujúce. Jožo zistil, že spí na Žofkinom slamníku s otvoreným zipsom na nohaviciach. „No nazdar,“ povedal si a začal sa obzerať po ostatných. Žofka spala v náručí Jana. Spod deky jej trčal holý zadok. To už bol hore aj Alojz. „Žofka, tuším si si gate niekde zabudla,“ poznamenal, ironicky sa usmievajúc. Naraz ale zvážnel. Pod dekou na svojom slamníku objavil Žofkine nohavičky. „Sodoma a Gomora!“ zarazený precedil cez zuby. „Tak sa hýbte, dočerta,“ hulákal domáci a oni, nepozerajúc jeden na druhého, dali sa ako – tak do poriadku a chopili sa lopát. Nuž, i to sa môže bezdomovcom prihodiť. Šťastlivý nový rok! JÚLIUS, ŽUPNÉ NÁMESTIE, BRATISLAVA

LUBOŠ

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Rozhovory 16 Zahľadená strácam sa v úsmeve Tvojich očí Odchádzam chodníkom Tvojho pohľadu Až kdesi do hlbín nekonečného pokoja, radosti a lásky Bože môj Ako keď dieťa v úžase Pustí na zem hračku A rozbehne sa V ústrety ĽUBOŠ, BRATISLAVA

Najkrajšie miesta planéty

Kohútie zápasy v Laose. ak ako každú zimu, aj teraz som počas sychravých bratislavských dní vyrazil na trojmesačnú cestu do Ázie. Pár dní som strávil v indickej Dharamsale, kde je exilové sídlo tibetského dalajlámu, v okolí žijú státisíce tibetských utečencov a panuje tu pokojná budhistická atmosféra. Hore sa týčia päťtisícové himalájske štíty, lesy sú plné opíc, pávov a leopardov, a výhľady z kopcov sú neskutočné. Ďalšie moje kroky viedli do údolia Parvati, kde majú kamaráti vysoko v horách na samote dom a v horskom mestečku Manikaran sa človek môže prehriať v horúcich prameňoch. Strávili sme pár dní túrami do ľudoprázdnych údolí a večernými posedeniami pri ohni. Zakončil som to dvojdňovou túrou k posvätným horúcim prameňom Kirhiganga. Keď som tam so zotmením dorazil, teplota sa blížila k nule. Počul som, že v miestnom chráme - jedinej tunajšej budove - bude izba s pieckou, tak som si nezobral spacák. Ibaže asi málokomu by napadlo sa trepať tak vysoko v tomto ročnom období, takže žiadne ubytovanie nebolo. Zachránila ma chatrč nepálskych lesných robotníkov. Na tvrdej zemi, v bunde a topánkach som sa triasol až do východu slnka. Nadránom som vliezol do bazéna s horúcou vodou a bolo skvelé vyhrievať sa tam a pozorovať himalájske ráno. Z Indie som odletel do thajského Bangkoku a odtiaľ na sever, kde som si požičal motorku a jazdil som horskými pralesmi okolo barmskej hranice. Vždy som odbočil na nejakú úzku neasfaltovú cestičku, ktorá ma viedla osadami horských kmeňov, kde som občas zastavil a telepatickopantomimicky som sa zhováral s miestnymi

usmiatymi Hmongami. Dostal som sa do dediny kmeňa, ktorého ženy si zakladaním obručí predlžujú krky do neuveriteľných dĺžok a kam „cestovky“ džípmi vozia turistov. Našťastie tam práve žiadni turisti neboli a mohol som sa rozprávať s dlhokrkými ženami, ktoré vedeli celkom dobre po anglicky a boli rady, že sa s nimi niekto bavil ako s normálnymi ľuďmi a nefotil si ich ako opice v zoo. Po asi 1500 kilometroch som vyrazil do komunistického Laosu, v ktorom ma privítali červené zástavy s kosákmi a kladivami. Vydal som sa na plavbu po Mekongu. Jeho meandre viedli jednou z najkrajších scenérií, aké som kedy videl. Stretávali sme veľa lodí, od veľkých hrdzavých tankerov až po úzke člny, vydlabané z kmeňa stromu. Na brehu boli osady spojené so svetom iba po rieke, pretože žiadne cesty v nepriechodnej džungli neexistujú. Miestni žijú v bambusových chatrčiach iba z toho, čo si sami dopestujú alebo ulovia, no napriek tomu spokojnosť, aká vyžaruje z ich šikmookých tvárí, je niečo, čo budete v bohatej Európe hľadať márne. Momentálne som na nádhernom thajskom ostrove Koh Phangan, kde som si na mesiac prenajal dom za 4000 korún a relaxujem na neturistickej pláži v spoločnosti starých hipíkov z celého sveta, ktorí takto žijú už roky a utvrdzujú ma v poznaní, že život sa dá prežiť aj inak, ako žijú ľudia v Európe. Pohybujem sa po najkrajších miestach planéty, a pritom miniem menej peňazí, ako keby som ostal doma. Čo viac si môžem priať… TEXT A FOTO: WHISKY, AUTOR JE SPEVÁK SKUPINY SLOBODNÁ EURÓPA

G. Verdi | La Traviata

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: S. Munteanu, M. Lehotský, I. Matyášová.

G. Puccini | Turandot

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Vargicová, J. Kundlák, J. Ďurčo.

G. Puccini | Madama Butterfly

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: J. Doležílková, Ľ. Ludha, P. Remenár, M. Fabianová.

sobota

piatok

19 00 – 21 45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku

G. Verdi | La Traviata

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: T. Caruso/Ľ. Rybárska, S. Ljadov/M. Lehotský, M. Kalmandi/S. Tolstov.

G. Puccini | Tosca

štvrtok Nehrá sa

streda Nehrá sa

utorok

pondelok Nehrá sa

nedeľa Nehrá sa

sobota Nehrá sa

piatok Nehrá sa

štvrtok Madama Nerá Butterﬂy sa

streda

utorok

pondelok Nehrá sa

Séria „C“

Séria „Q“

V. Klimáček | Kto sa bojí Beatles With A Little Help From My Friends 19.00 – 21.30 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Horváth, A. Javorková, D. Jamrich, G. Dzuríková, M. Čobejová a. h., Z. Porubjaková*, V. Kobielsky/B. Deák, J. Rybárik* a N. Šáro*. *posl. VŠMU. Séria „D2“

K. Čapek | R. U. R. 11.00 – 13.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul, Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

chcete

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahá-

J. G. Tajovský | Ženský zákon

19.00 – 21.35 | Dramatizácia: V. Strnisko / P. Pavlac. Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Hudba: J. Dobrakov. Účinkujú: R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., A. Kiráľová, posl. VŠMU, E. Horváth, J. Koleník, V. Kobielsky, F. Kovár, V. Topinková, K. Tóthová, posl. VŠMU.

F. M. Dostojevskij | Cudzia žena a muž pod posteľou

nata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., M. Huba, O. Kovaľ, F. Zvarík, T. Maštalír, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h., M. Bahul, J. Gallovič a ďalší.

19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jean – Claude Penche-

Tančiareň

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, J. Rybárik, posl. VŠMU – T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len

Nehrá sa

Foto Peter Uhan

Séria „O2“

19 00 – 21 30 | Podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú | Réžia: R Polák a h Dramaturgia: D Ab-

Ch. Hampton | Popol a vášeň

19.00 – 21.45 Preklad: M. Kubran. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a.h. Dramaturgia: M. Kubran a.h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Účinkujú: M. Labuda, K. Magálová, J. Vajda, A. Bárta, T. Pauhofová, D. Mórová, J. Gallovič, V. Obšil, E. Sakálová a. h.

F. Schiller | Úklady a láska

19.00 – 21.30 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová / I. Horváthová a. h.. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová – K. Magálová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h. L. Molnárová, posl. VŠMU., P. Molnárová, a.h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko, a. h., Street Dance Academy: Awangarda – Švoňo a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

19.00 – 21.20 Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Pohybová spolupráca: J. Letenay. Preklad: M. Záchenská. Účinkujú: J. Kroner, R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., D. Tarageľ, D. Jamrich, G. Dzuríková a ďalší.

D. Besse | Riaditelia

Séria „D2“ 19.00 – 20.50 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Pohybová spolupráca: P. Modrovský. Účinkujú: Z. Fialová a Ľ. Kostelný.

V. Haïm | Valčík náhody

Nehrá sa

19.00 – 21.10 Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: V. Kubička. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

B. Ahlfors | Posledná cigara

Nehrá sa

19.00 – 21.35 Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Preklad: E. Melichárková. Účinkujú: I. Timková, K. Magálová, Z. Kocúriková, H. Krajčiová a h., D. Mórová, B. Turzonovová, M. Labuda, D. Tarageľ, J. Gallovič, B. Bystriansky a ďalší.

19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul, Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

Nehrá sa divadlo | Ch. Marlove: EDUARD II Slovinské národné

J. C. Grumberg | Krajčírky (L´Atelier)

K. Čapek | R. U. R.

19.00 – 21.30 | Preklad: S. Fišer. Réžia: D. de Brea. Dramaturgia: D. Koloini. Scéna: D. de Brea. Kostýmy: A. Hranitelj. Hudba: A. Kumar. Účinkujú: J. Škof, M. Plantan k. g., M. Rozman, S. Tabaković, K. Muck, M. Okorn, B. Kos k. g., V. Dragan, G. Baković, K. Mauhler k. g., V. Zidar, B. Mihalj, U. Fürst, B. Valič, A. Svete, S. Čušin, N. Valič.

Ch. Marlowe | Eduard II

Úklady a láska v Brne

Séria „M2“

SLOVINSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO, ĽUBĽANA

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

Nehrá sa

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h.. Dramaturgia: D. Majling a. h. / P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

Séria „K1“

Séria „G2“

I. Horváthová | Fetišistky

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček – M. Dočolomanský, L. Haverl.

T. Kusá | S mamou

Štúdio

19.00 – 21.30 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, M. Hilmerová a. h. – K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, M. Dočolomanský, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

Nehrá sa

nedeľa Nehrá sa

Nehrá sa

V. Hugo Kráľ sa zabáva Monika Hilmerová a Ján Koleník Foto Filip Vančo

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h. – H. Hornáčková a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, Ľ. Kostelný/R. Stanke, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, P. Boublík, posl. VŠMU, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

sobota Nehrá sa

piatok Nehrá sa

Sála činohry

Sála opery a baletu

La Traviata

Nová budova

Séria „A“

Séria „H3“

Séria „J“

Séria „E“

Séria „T“

pretekárov

Václav Patejdl, Libor Vaculík | Snehulienka a sedem

Nehrá sa

19.00 – 21.15 | Opereta v troch dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: J. Galla, K. Štúrová, Š. Svitok, M. Eliášová, Ľ. Ludha.

F. Lehár | Veselá vdova

19.00 – 21.30 | Komédia o láske Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, J. Koleník, J. Slezáček, Z. Kocúriková, F. Kovár, R. Stanke, O. Kovaľ, H. Krajčiová, a. h.

Marivaux | Stratégie a rozmary

11.00 – 12.50 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: J. Bernáthová, L. Neshyba, J. Ďurčo.

M. Dubovský | Tajomný klúč

19.00 – 22.15 | Opera v 4 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: D. Šlepkovská, M. Lehotský, M. Malachovský, I. Jiříková.

G. Bizet | Carmen

19.00 – 21.45 | Úprava: D. Abrahámová a P. Mikulík. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: S. Štúr. Preklad: K. Dlouhý. Účinkujú: J. Vajda, D. Mórová, M. Kramár a. h., Z. Studenková, I. Kuxová, D. Jamrich, Z. Kocúriková, G. Dzuríková – M. Čobejová a. h., A. Maľová, V. Obšil, J. Koleník a ďalší.

O. Wilde | Ideálny manžel

19.00 – 22.00 | Balet v dvoch dejstvách Séria „F“ Dirigent: M. Lejava. Naštudovanie: R.G. Avnikjan, K. Alaverdjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: N. Stehlíková, A. Ducin, sólisti a zbor Baletu SND.

L. Minkus, S.N. Chudekov, M. Petipa | Bajadéra

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: B. Ladič. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: A. Kohútková, J. Benci, J. Kundlák, D. Šlepkovská.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Séria „N“ 19.00 – 21.30 | Balet v 1 dejstve, opera v 1 dejstve v maďarskom jazyku | Dirigent: P. Oberfrank. Choreograf: T. Juronics. Réžia: M. Bendik. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND, G. Beláček, J. Fogašová

Modrofúza

B. Bartók | Drevený princ, hrad kniežaťa

Nehrá sa

19.00 – 20.40 | Večer tanečných miniatúr M. Radačovský: Zmena, Stretnutie s labuťou, Bolero I. Holováč: Keď umrieť znamená žiť Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

I. Holováč, M. Radačovský | Bolero a viac ...

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: S. Tolstov, S. Munteanu, J. Galla, T. Juhás, J. Sapara-Fischerová.

G. Verdi | Nabucco

19.00 – 22.00 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, P. Humeňanská*, – A. Sabová*, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a. h., A. Maľová, V. Kobielsky a ďalší. *posl. VŠMU.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: V. Chmelo, Ľ. Rybárska, Ľ. Ludha, P. Mikuláš.

G. Verdi | Macbeth

19.00 – 21.30 | Večer klasických choreografií | Dirigent: M. Lejava. Scéna a kostýmy: L. Várossová. Účinkujú: C.M.S. Zaharia, S. Nájdená, D. Birkmayer a zbor Baletu SND

P. I. Čajkovskij, G. Balanchine | Serenáda A. Glazunov, J. Chang | Grand Pas Classique z baletu Raymonda

11.00 – 12.45 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku | Dirigent: M. Oswald. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: D. Čapkovič, M. Fabianová, J. Galla, J. Bernáthová.

T. Frešo | Martin a slnko

Historická budova

Slovenské národné divadlo | február 2008

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Vargicová, Ľ. Ludha, D. Jenis.

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: K. Andreev, A. Kohútková, I. Kusnjer.

R. Leoncavallo | Komedianti

19.00 – 22.00 | Opera v 1 dejstve v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: hosť, E. Grisales, S. Tolstov, D. Šlepkovská.

P. Mascagni | Sedliacka česť

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: T. Caruso/Ľ. Rybárska, S. Ljadov/M. Lehotský, M. Kalmandi/S. Tolstov.

G. Puccini | Tosca

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál Choreografia a réžia: Ján Ďurovčík. Hudba: Anton Popovič. Libreto: Ľubomír Feldek, Ján Ďurovčík. Texty piesní: Ľubomír Feldek. Scéna: Martin Černý. Kostýmy: Simona Vachálková. Účinkuju: Sólisti a zbor Baletu SND.

G. Puccini | Turandot

G. Verdi | Aida

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: T. Caruso, J. Sapara-Fischerová, M. Zhang, M. Babjak.

G. Verdi | Aida

Zmena programu je vyhradená.

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Činohra

Opera

Hamlet

derniéra

E. Rostand | Cyrano z Bergeracu

P. I. Čajkovskij | Eugen Onegin

P. Zagar, E. Frey | Sen noci svätojánskej

v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, (vchod z Olejkárskej ulice), tel.: 02/5778 2534 Po – Pia 8,00 – 19,00 | So 9,00 – 13,00 So a Ne 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

v pokladnici na Laurinskej ul. 20, v pokladnici v historickej budove SND (vchod z Jesenského ul.) tel.: 02/5413 1321 tel.: 02/5443 1723 Po – Pia 10,00 – 17,00 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

Séria „P2“

Skupinové objednávky vstupeniek na predstavenia činohry vybavujeme v novej budove SND (vchod zo strany Čulenovej ul.) tel.: 02/5778 2835, fax: 02/5778 2801 Skupinové objednávky vstupeniek na operu a balet vybavujeme v novej budove SND, Pribinova 17 (vchod z Olejkárskej ul.) tel.: 02/5778 2537 www.snd.sk, cinohra@snd.sk, opera.balet@snd.sk.

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

Informácie o predaji vstupeniek na predstavenia opery a baletu Vstupenky na predstavenia opery a baletu v historickej budove SND a v novej budove SND, Sála opery a baletu, si môžete kúpiť v pokladnici v historickej budove SND, vchod z Jesenského ul., tel.: 02/5443 3764 a v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17 – vchod z Olejkárskej ul., tel.: 02/5778 2536 Po – Pia: 8.00 – 19.00 So: 9.00 – 13.00 So a Ne: 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

Nehrá sa

Nehrá Laci Strike ssa fetišistkami

I. Horváthová | Fetišistky

Séria „L3“

Séria „T“

19.00 – 22.00 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, P. Humeňanská*, – A. Sabová*, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký, A. Maľová, V. Kobielsky a ďalší. *posl. VŠMU.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Opera v 2 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: M. Mázik. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: A. Kohútková, Ľ. Ludha, J. Zerhauová, M. Doboš, M. Malachovský.

G. Donizetti | Dcéra pluku

19.00 – 21.45 | Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, M. Kráľovičová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, M. Kramár a. h., P. Trník, J. Slezáček, M. Dočolomanský, O. Hlaváček, Š. Bučko, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

G. Feydeau | Chrobák v hlave

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: M. Huba. Účinkujú: M. Malachovský, J. Ďurčo, A. Kohútková, K. Štúrová, T. Kružliaková.

W.A. Mozart | Figarova svadba

Nehrá sa

19.00 – 21.00 | Balet v dvoch dejstvách Dirigent: M. Oswald. Choreografia a réžia: E. Frey. Scéna: D. Soták. Kostýmy: K. Holková. Účinkujú: M. Čulen, K. Kaanová, T. Meladze, Š. Ďurec, sólisti a zbor Baletu SND.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

Séria „D1“

Séria „M3“

19.00 – 22.00 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, , P. Humeňanská*, – A. Sabová*, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a.h., A. Maľová, V. Kobielsky a ďalší. *posl. VŠMU.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 7 obrazoch v ruskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: J. Ďurčo, N. Ushakova, Ľ. Ludha, P. Mikuláš.

Foto Dano Veselský /zo skúšky/

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h. – H. Hornáčková a. h. – K. Holanová-Wágnerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke/Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

Séria „D3“

19.00 – 21.45 | Úprava: V. Morávek a M. Porubjak. Réžia: V. Morávek a.h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: D. Fikejs. Pohybová spolupráca: V. Luks. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: M. Huba, T. Pauhofová, R. Roth, J. Kroner – R. Stanke, S. Dančiak – M. Dočolomanský, D. Tarageľ, M. Geišberg, O. Hlaváček – J. Slezáček, L. Haverl, O. Kovaľ, M. Bahul, Z. Kocúriková, E. Krížiková, A. Maľová, P. Vajdová, posl. VŠMU, V. Kobielsky, D. Heriban a. h., Ľ. Bukový, a. h., F. Kovár, Š. Bučko, G. Dzuríková, I. Kuxová, V. Topinková, J. Vajda, P. Trník, B. Bystriansky, P. Boublík a. h. a ďalší.

19.00 – 21.30 | Podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, E. Sakálová a. h.. Svetová premiéra hry bola uvedená ziniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

Ch. Hampton | Popol a vášeň

Réžia: J. A. Pitínský. Preklad a dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková. Hudobná spolupráca: R. Dvořák. Účinkujú: I. Timková, D. Jamrich, Ľ. Kostelný, M. Kráľovičová, V. Obšil. Inscenácia získala štyri divadelné ocenenia DOSKY 2005 za najlepšiu réžiu, scénu, kostýmy a ženský herecký výkon.

19.00 – 21.10

T. Bernhard | Ignorant a šialenec

kovecký. Preklad: P. Kerlik. Učinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová a. h.

novstva alebo Elling a Kjell Bjarne

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Man-

I. Ambjørnsen / A. Hellstenius / P. Nass | Chvála bláz-

Nehrá sa

Manon Lescaut na festivale Slovenského divadla v Karlových Varoch

Manon Lescaut na festivale Slovenského divadla v Prahe

19.00 – 21.30 | Preklad: V. Janoušková. Réžia: Š. Korenči. Scéna: J. Válek. Kostýmy: J. Hurtigová. Účinkujú: I. Krúpa, J. Úhradník, R. Šudík, P. Cibula, A. Ballová, J. Zetyák, D. Skokan a R. Hudec.

F. Dürrenmatt | Komplic

ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE

Nehrá sa

derniéra 19.00 – 20.40 | Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: A. Szökeová. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudobná spolupráca: S. Michalidesová. Preklad: Ján Šimko. Účinkujú: A. Bárta, I. Timková.

N. LaBute | Vykúpenie

pretekárov 11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál | Dirigent: M. Oswald. Choreografia a réžia: E. Frey. Scéna: D. Soták. Kostýmy: K. Holková. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, B. Bystriansky, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

J. G. Tajovský | Ženský zákon

Nehrá sa

19.00 – 21.20 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, M. Hilmerová a. h., J. Koleník, J. Rašla a. h. – P. Trník, H. Krajčiová a.h., V. Kobielsky – M. Miezga a. h., B. Turzonovová, F. Kovár, M. Bahul a. h., M. Kráľovičová a ďalší.

B. Slančíková –Timrava/P. Pavlac | Veľké šťastie

Nehrá sa

cií: Viac informá www.snd.sk

Séria „D1“ 19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, G. Dzuríková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a.h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, J. Rybárik, posl. VŠMU – T. Vravník, posl. VŠMU, S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

C. Goldoni | Čertice

11.00 – 14.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, B. Bystriansky, V. Kobielsky, S. Dančiak, O. Kovaľ, J. Gallovič, D. Jamrich a ďalší.

W. Shakespeare | Hamlet

W. Shakespeare | Séria „K1“ 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, B. Bystriansky, V. Kobielsky, S. Dančiak, O. Kovaľ, J. Gallovič, D. Jamrich a ďalší.

19.00 – 20.50 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Pohybová spolupráca: P. Modrovský. Účinkujú: Z. Fialová a Ľ. Kostelný.

V. Haïm | Valčík náhody

Séria „L2“

Nehrá sa

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu 19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h.. Dramaturgia: D. Majling a. h. / P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

Séria „H1“

Nehrá sa

19.00 – 21.00 | Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber z hudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, J. Rybárik, posl. VŠMU – M. Šalacha, posl. VŠMU.

E. Ionesco | Stoličky

19.00 – 21.30 | Podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Ab rahámová. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, E. Sakálová a. h.. Svetová premiéra hry bola uvedená ziniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

Nehrá sa

19.00 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahá mová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, R. Stanke, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

Informácie o predaji vstupeniek na predstavenia činohry Vstupenky na predstavenia činohry v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť na 1 mesiac vopred

Balet

P. I. Čajkovskij, M. Petipa a L. I. Ivanov | Labutie jazero

Séria „S“

19.00 – 22.00 | Balet v štyroch dejstvách Dirigent: M.Leginus. Naštudovanie: R.G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: Jozef Jelínek. Účinkujú: L. Macíková, R. Novitzky, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: I. Matyášová, J. Sapara-Fischerová, M. Zhang, M. Babjak.

piatok

štvrtok

streda Nehrá sa

utorok

pondelok Nehrá sa

24 Séria „U“

19.00 – 21.00 | Tanečné divadlo v dvoch častiach Libreto, Choreografia, Réžia: M. Radačovský. Hudba: hudobná koláž. Scéna: R. Dulude. Kostýmy: K. Holková. Video: M. Slobodian. Svetelný dizajn: J.Opršal. Dramaturgia: M. Kovářová. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

M. Radačovský | Warhol

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, E. Grisales, I. Jiříková.

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok

štvrtok Nehrá sa

streda

utorok

pondelok

nedeľa Nehrá sa

Dizajn: IQ Design Studio 2008 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

20 PROBLÉM loboda znamená v demokracii aj možnosť združovať sa s ľuďmi rovnakých názorov, s priateľmi alebo známymi, s ktorými nám spoločne na niečom záleží, do rôznych združení. Návrh zákona o spolkoch z dielne ministerstva vnútra však toto právo značne okliešťuje.

V rámci združení môžeme vykonávať celý rad činností – od záchrany rozpadávajúceho sa hradu, cez monitoring čistoty ovzdušia, po poskytovanie sociálnych služieb. Mnohí z vás vedia, že je to skôr drina ako záujmová činnosť, ktorá stojí kopu nervov, voľného času a roboty. Nadšenci združeniam často venujú všetok svoj mimopracovný čas a náklady hradia z vlastného vrecka a z dvoch percent z daní celej rodiny a okruhu kamarátov. Ďalšie z občianskych združení zastupujú štát a samosprávy v starostlivosti o starých, chorých, hendikepovaných a sociálne odkázaných. Často sa združia rodičia detí so špecifickým postihnutím a hľadajú spôsoby, ako im uľahčiť život, či aspoň zorganizovať letný tábor. Iné organizácie upozorňujú na úradnícke prešľapy, poskytujú bezplatnú právnu pomoc, chránia stromy, bojujú proti diskriminácii... Silná občianska spoločnosť musí existovať ako protiváha politickej moci. A demokratické vlády činnosť občianskych združení vítajú a podporujú. Naša vláda si však povedala, že spoločenstvá občanov perú špinavé peniaze, financujú terorizmus a je v nich chaos. Ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom preto vypracovalo návrh nového zákona.

Z jedného štyri Nepáči sa mi, aby mi štát prostredníctvom úradníka diktoval, čo smiem robiť vo voľnom čase. Presne k tomu návrh zákona o spolkoch smeruje. Doteraz platil registračný princíp, ak združenie nemalo v stanovách protizákonnú činnosť, zaregistrovalo sa a začalo fungovať. Po novom sa budú združenia povoľovať. Pre všetky združenia občanov sa zavádza jednotný názov „spolky“. Horšie ako tento archaický názov je, že spolky budú môcť vyvíjať činnosť len v prospech svojich členov, ktorí budú povinní platiť členské. Budú ho musieť platiť aj naši predajcovia – bezdomovci. Občianske združenie, ktoré chce vyvíjať verejnoprospešnú činnosť smerom navonok, sa pretransformuje na neziskovú organizáciu. Ilustruje to Marián Čaučík, štatutárny zástupca organizácie eRko a predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií: „eRko organizuje záujmové aktivity pre vlastných členov, podporuje projekty v krajinách tretieho sveta, teda vykonáva verejnoprospešnú činnosť, vyhlasuje verejné zbierky a vydáva časopis.

Nový zákon by likvidačne zasiahol aj rodičov pomáhajúcich vlastným hendikepovaným deťom.

Minister si myslí, že mimovládne organizácie financujú teroristov

Spolky Museli by sme sa teda rozčleniť na spolok, v ktorom by členovia vykonávali vzájomne prospešnú činnosť, neziskovú organizáciu, ktorá by pomáhala chudobným v Afrike, nadáciu, ktorá by organizovala verejné zbierky a spoločnosť s ručením obmedzeným na vydávanie časopisu a tvorbu webovej stránky. Návrh zákona totiž zakazuje spolkom podnikať, a vydávanie časopisu či reklama na webe je považovaná za zárobkovú činnosť.“

Audit za 50 000 Ak chcelo ministerstvo vnútra novým zákonom niečo zjednodušiť a sprehľadniť, očividne to nevyšlo. Marcel Zajac z Ekofóra upozorňuje na to, že sú organizácie, ktoré nespadajú do žiadnej z navrhovaných foriem – napríklad organizácie na ochranu prírody, či tie, ktoré sledujú korektnosť politických strán. Spolkom pribudnú povinnosti a náklady s nimi spojené. „Povinné výročné správy, podvojné účtovníctvo a finančné audity,“ opisuje Marcel Zajac požiadavky prísnejšie, aké platia pre niektoré firmy. Audit stojí 20 – 50 000 korún. Kde na to vezme centrum pre mamičky na materskej? „Na Slovensku je zaregistrovaných vyše 27 000 neziskových organizácií. Na kontrolu výročných správ bude potrebný celý úradnícky aparát.“ Nepochopiteľné je aj to, že minister Kaliňák chce bojovať proti terorizmu práve kontrolou výročných správ. Veď ktorá organizácia by v nich podporu terorizmu uvádzala? „Čo sa týka kontroly nakladania

s financiami, som presvedčený, že na to máme dosť mechanizmov a aj v súčasnosti je kontrola veľmi dôsledná,“ poukazuje Marcel Zajac na podrobné vyúčtovania grantov, ktoré mimovládne organizácie predkladajú, a dozor súkromných donorov, ktorí si chcú ustrážiť, na čo boli ich dary použité. Hospodárenie kontrolujú aj daňové úrady a finančná polícia. Kvalita návrhu zákona o spolkoch sa dá posúdiť aj podľa toho, že žiadna z krajín Európskej únie vo svojom právnom poriadku nič podobné nemá. „Ministerstvo vnútra ho navyše pripravilo bez akejkoľvek komunikácie s tisíckami mimovládnych organizácií, ktorých sa týka, a dalo na pripomienkové konanie cez Vianoce, aby návrh nepovšimnutý prešiel,“ upozorňuje Marián Čaučík. „To je podľa nás neférové. Úradníci nepoznajú rôznorodosť praxe. Keby s nami komunikovali, vysvetlili by sme im veľa praktických vecí.“

Likvidácia? Zástupcom mimovládnych organizácií v rade vlády pre mimovládne organizácie sa na stretnutí s ministrom Kaliňákom podarilo dohodnúť, že ministerstvo predloží novú dôvodovú správu, v ktorej vysvetlí, čo viedlo k takémuto návrhu. Potom sa bude hľadať riešenie. Mimovládne organizácie však nekompromisne požadujú stiahnutie ustanovení, ktoré de facto znamenajú ich likvidáciu. TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

OTÁZKA 21 Obľúbený predajca Gregor spred Slovenského rozhlasu absolvoval množstvo pracovných pohovorov. Výsledok? Veta: Ozveme sa.

aždý sme iný. Všetci máme svoju rýchlosť a cestu. Tie najväčšie problémy sú často okom neviditeľné. Najdôležitejšie zmeny v ľudskom živote tiež. Poďme s predajcami Nota bene pátrať po tom, kde sú dôvody, prečo zostávajú ľudia bez domova bezdomovcami.

Čo vy na to? Má Nota bene slúžiť výhradne iba ako prestupná stanica pre predajcov s časom predaja prísne obmedzeným? Alebo naopak, má dlhodobo dávať šancu a poskytovať dôstojný príjem, sebaúctu a sociálne kontakty aj tým, čo ešte, alebo už nedokážu zmeniť svoj život? Napíšte nám do diskusie na www. notabene.sk, sekcia Diskusia. ľahké nájsť si brigádu. Prácu na trvalý pracovný pomer už nie. „Niektorí predajcovia majú problém, že nedokážu preklenúť čas do prvej výplaty,“ zamýšľa sa Gregor. „Predaj Nota bene im zabezpečí základné prežitie, ale nedokážu si našetriť ani na ten mesiac dopredu.“

Múdra huba Nepotrebuje zázraky do života. „Predávam NB a môžem si kúpiť lieky, lepšie jedlo a mám kde hlavu skloniť,“ vymenúva Gregor, ktorý dnes žije

Gregora s hnisavou trombózou v nohách málokto zamestná

Nota bene – prestupovať? Gregorova cesta na osobné dno nie je príliš originálna. Po revolúcii prišiel o prácu. Vážne zdravotné a následne finančné problémy a smrť manželky mu k optimizmu nepridali. Keď už nebolo možné vymeniť malý byt za ešte menší a v rodine sa objavili nezhody, išiel hľadať šťastie do Bratislavy. Na vyučeného murára, ktorý má od lekára zákaz robiť ťažkú prácu, tu nikto nebol zvedavý. Žil v útulku a Slovenský rozhlas, ktorý kedysi pomáhal stavať, sa stal jeho predajným miestom.

Čakanie na Godota Gregor má hnisavú trombózu, holenné vredy na oboch nohách a za sebou slušnú várku operácii. Hoci na ťažké manuálne práce, ktoré robil celý život, mohol zabudnúť, rolu milého „ukecaného“ vrátnika by bral. Počas štyroch rokov predaja Nota bene prešiel množstvom výberových konaní. Dievčatá z rozhlasu, ako Gregor volá svoje verné zákazníčky, zamestnankyne rozhlasu, k nemu kde tu pribehli s čerstvou ponukou práce. Ale vždy, keď už šlo do tuhého, to padlo. „Väčšinou sa to končí tak, že ’my sa vám ozveme‘ - a môžem čakať celý rok. Vysoký vek a zdravie. Boja sa, že budem stále maródovať,“ háda Gregor, v čom to je. „Nečudujem sa im, dnes už nikto nepotrebuje človeka, čo nemôže byť stále k dispozícii,“ pokrčí plecom. Napriek tomu si našiel brigádu, pracuje ako strážnik niekoľko hodín do mesiaca. Potvrdzuje tak skúsenosť, že v Bratislave je

Prečo bezdomovci dlhodobo ostávajú na ulici? Dôvody, ktoré bránia bezdomovcom začleniť sa. 1. Dlhoročný pobyt na ulici. Najrýchlejšie si nájdu prácu a bývanie ľudia v akútnej kríze, ktorí na ulici strávili krátky čas. Odborníci hovoria, že roky strávené na ulici si vyžadujú roky práce na návrate späť. 2. Zvyk, strata vízie, že život môže byť lepší a z toho vyplývajúca strata motivácie – zväčša ako následok dlhodobého pobytu na ulici. 3. Strata sebaúcty a sebadôvery, nízke životné ciele (prežiť). 4. Zdravotné problémy: fyzické, psychické (depresie...), závislosť (alkoholizmus). 5. Dlhy. 6. Strata podporných rodinných, kamarátskych a profesionálnych vzťahov („Nikde nepatrím, som nepotrebný, nemám sa na koho obrátiť o pomoc.“). 7. Predsudky zo strany spoločnosti, diskriminácia zo strany zamestnávateľov (práca „načierno“ namiesto trvalého pracovného pomeru). 8. Záznam v registri trestov. 9. Nedostatočné sociálne kompetencie – potreba podpory a rozvoja.

so svojimi deťmi. Jedna pani, naša čitateľka, mu prvýkrát kúpila prášok z „múdrej huby“ na hnisavú trombózu. Nepríjemná choroba, ktorú cítiť hlavne v lete. „Vtedy si napriek tomu, že si niekoľkokrát za deň rany čistím, slečny v električkách zapchávajú nos. Letné návštevy radšej z repertoáru vynechávam,“ smeje sa. Hubu lekárka odobrila, Gregor investoval a vyzerá to, že pomáha. Bolesti sa pri dlhom postávaní na predajnom mieste sem tam ozvú, keď je to nevydržateľné, proste predaj zabalí. Skúste to urobiť v inej práci... Ale aj tak je najlepším liekom na bolesť predaj Nota bene. „Predávam osem hodín denne, a rád. Som rád, že som medzi ľuďmi. Nemyslím tak na chorobu. Aj ja môžem niekomu pomôcť tým, že sa mu milo prihovorím, alebo mu postrážim zaparkované auto. Ľudia ma na mojom mieste majú radi. Dávam im najavo, že si ich vážim. Milé slovo niekedy padne lepšie ako stokorunáčka. Mám šťastie, že vďaka Nota bene mám okolo seba dobrých ľudí, ktorých si vážim a mám ich rád. Keď ráno predávam pri rozhlase, nikdy sa ma nezabudnú opýtať: Ako ste sa vyspali, ako sa máte, chýba vám niečo? To si veľmi vážim.“ Gregor sa hlúposťami, ako bude do dôchodku, už nezaoberá. „Ak dožijem,“ hovorí s neveriacim výrazom, „dúfam, že si do dôchodku nájdem normálnu robotu, ktorá mi bude vyhovovať aj napriek zdravotnému stavu.“ Neviem, či to povedal, aby ma potešil. TEXT A FOTO: SANDRA TORDOVÁ

22 AHA ICH! Chodúľové divadlo z Kežmarku reprezentovalo Slovensko aj na Letných olympijských hrách 2004 v Aténach. nepodarilo. Aj on si vyskúšal chodúle. Po niekoľkých pokusoch to však vzdal. „Ak škrtnete chodúľom o zem, stratíte rovnováhu a padáte. Samozrejme, pády sa nevyhýbajú ani dobre trénovaným. Hlavne keď ich deti počas predstavenia chytajú za chodúle a pletú sa im pod nohy. Treba padať dopredu, na ruky a na kolená. Pády dozadu sú horšie, udrú si hlavu, vyrazia dych. Keď niekto spadne počas predstavenia a nedolámeme si nohy, tak sa jednoducho zdvihneme a pokračujeme v hre.

Guma z gatí Raz sa vedúceho rodinného súboru Mira Mihaľa pýtali zvedavci, aký motorček použil

Ulica núti improvizovať

Štvormetroví herci

Napichnutí na vidly áto forma pouličnej zábavy Herci Maťo a Miro dokážu na chodúľoch aj z Vranova nad Topľou behať, vyskakovať, tancovať, kopať, chodiť funguje už dvanásť rokov. po schodoch... Pokojne to dokážu robiť aj hodinu. Začínali v telocvični pred šiestimi Chodúľové divadlo pochodilo celú rokmi. Bolo to, ako keď sa učia chodiť malé Európu, najradšej však hrávajú deti. Z jednej strany ich držal za ruku otec a z druhej mama. Po niekoľkomesačnom na Slovensku. Bláznivé rozprávky tvrdom tréningu sa im to podarilo. Otec ich priviedol k tomu, čo sa jemu samému pre deti, prerobené z klasiky, do ktorých sú zamontovaní hrdinovia zo súčasnosti.

Pre dospelých má toto špeciálne divadlo pripravené pohybové predstavenia bez hovoreného slova. Tie hrávajú hlavne v zahraničí, kde majú pouličné divadlá hlboko zakorenenú tradíciu. Ich najvďačnejšími divákmi sú však deti. Chodúľové divadlo Mira Mihaľa je rodinný podnik. Starý otec Jozef Mihaľ vyrába obrovské masky, ktoré majú herci na sebe, navrhuje kostýmy a vyrába chodúle. Mama Mirka Mihaľová šije kostýmy a pripravuje rekvizity. Otec Miro Mihaľ píše scenáre, robí dramaturga, režiséra a v divadle aj hrá. Hlavnými hrdinami ich predstavení sú však dvaja tínedžeri, herci Matej Mihaľ a jeho brat Miro. A hotovo. Tento tím v pohode stačí na to, aby pobavil a často aj trochu vystrašil ulicu, či námestie plné detí. Veď počas predstavenia majú takmer štyri metre.

na spodnú sánku smrtky, že sa tak pekne otvára a zatvára. Miro sa začal rehotať... „Aký motorček, veď je to guma z gatí...“ spomína na veselé nedorozumenie, keď možno prezradil zásadné tajomstvo. Nič to. Mirova rodina si väčšmi cení iné rodinné patenty. „Prosím, nefotografujte obnažené chodúle,“ hovorí rázne. O chodúľové divadlo sa pokúša kde kto a vyrobiť dobré „predĺženie nôh“, ktoré by nespôsobovalo hercom príliš veľkú bolesť, je naozaj umenie hodné tajomstva.

Cez ploty Miro Mihaľ starší túžil vždy vrátiť divadlo do ulíc. „Spojili sme teda veľké masky s chodúľmi. Aby malo naše divadlo efekt, potrebuje ulicu s bezprostredným kontaktom divákov a hercov.“ Keď sa spoza rohu vyrútia obrovské masky, deti jačia, preskakujú ploty a skrývajú sa, kde sa dá. Chalani vraj rýchlo pochopili, že môcť vidieť svet a zarobiť si nejaké peniaze hraním divadla je pre stredoškolákov skvelá príležitosť, ako sa niečo naučiť. Ulica núti hercov improvizovať a brať aj náhodných divákov, ako svojich kolegov. Sú súčasťou predstavenia a aj keď ich je možné čiastočne manipulovať, vždy je dostatok priestoru na prekvapenia potrebnú rýchlu reakciu, aby divadlo príliš nevybočilo zo scenára.

Celé divadlo sa zmestí do auta a vozíka za ním.

TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK

ZVIERACIA KAZAJKA 23 Zvieratká, ktoré majú radšej ženy

Ekosystém V v hlave

ši sú vo väčšine krajín považované za parazitov, ale niekde sú aj uctievané. V osemdesiatych rokoch sa vši v škole predávali po päť korún. Deti totiž vedeli, že keď sa „odvšivovalo“, neučilo sa.

Voš vlasová, hlavová alebo detská žije v ľudských vlasoch v tesnej blízkosti pokožky, najčastejšie sa vyskytuje medzi deťmi. Mimo vlasov voš neprežije viac ako dvadsaťštyri hodín. Je veľká približne 3 milimetre. Samička kladie denne 3 alebo 4 vajíčka - hnidy. Zdravá voš v nezdravých vlasoch žije zhruba tri týždne, no za ten čas dokáže naklásť 100 až 140 vajíčok, z ktorých sa po dvadsiatich dňoch vyliahnu ďalšie generácie živiace sa krvou. JÚLIA KAMPFOVÁ FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

Ľuďom vši prekážali odjakživa. Snažili sa ich všemožne vyhubiť. Aj keď je toto zvieratko dnes už menej bežné ako v minulosti, voš to prežila a je tu s nami dodnes. Vši, na rozdiel od bĺch, ktoré si deti tiež dosť často prinesú zo školy, nedokážu skákať. Šíria ich napadnutí ľudia a prenášajú sa blízkym kontaktom.

Vši nespôsobujú len nepríjemné svrbenie pokožky hlavy. Môžu spôsobiť týfus, alebo rôzne druhy horúčok. Existuje aj voš šatová. Na mieste, kde sa voš zahryzne, sa môže objaviť ekzém, alebo začne pokožka hnisať. Ženy dostávajú vši častejšie ako muži, ale dôvod, prečo je to tak, nevieme. Tento hmyz sa nemôže preniesť na zvieratá, je špecifický pre ľudí. Ak sú vlasy kratšie ako 2,5 centimetra, voš sa nemá šancu na nich udržať. Napadnutie týmto parazitom sa nazýva pedikulóza.

Najspoľahlivejšia ochrana, ako sa v zlých podmienkach zbaviť vší, je zbaviť sa vlasov. Proti všiam sa používajú rôzne prípravky, na ktoré si postupne zvykajú a stávajú sa doslova nezničiteľnými. Najúčinnejším spôsobom ako sa ich zbaviť, je vyčesávanie špeciálnymi hrebeňmi. Ak sa vši odstraňujú, musí sa to robiť veľmi pozorne a musia sa odstrániť aj všetky hnidy. V minulosti sa odstraňovali rôznymi prípravkami, alebo napríklad aj petrolejom, DDT, ktoré hubilo nie len vši, ale aj postihnutých. V súčasnosti je používanie DDT zakázané, no v niektorých štátoch sa používa ako insekticíd dodnes. Na likvidáciu vší niektoré spoločenstvá používajú špeciálne nástroje.

24 PRÍBEH ým malá Erika bojuje na onkológii, jej mama sa pokúša začať odznova. Bez muža, bez peňazí, bez bytu...

Na izbe nie je, vybrala sa na „špacír“, skontrolovať, čo a ako. Je zbytočné volať po chodbe jej meno, mladá slečna, hoci ho začuje, nezareaguje. Je zaujatá kamarátmi v detskom kútiku. Veľa si toho síce nenarozprávajú, ale čo tam po slovách. Najmä, keď ich ešte mnoho v zásobe niet. Dorozumieť sa predsa dá aj bez nich. Pozerať „telku“, šmýkať sa do guľôčok, vymieňať si na sekundu „plyšákov“. Napokon sa však malé dievčatko rozhodne pre návrat do svojho kráľovstva. Dostalo chuť na cumlík...

Na striedačku Dva a polročná Erika. Nenavštívili sme ju doma pri mamke, už takmer rok so železnou pravidelnosťou strieda špitály. Bratislavské Kramáre verzus Žilina. Chvíľu tam a chvíľu tu. Drobček už nevníma, že by to hádam mohlo byť aj inak. Že

Malá Erika je doma v špitáli, na smutnom oddelení detskej onkológie. Ale nie je tam všetko o plači a zúfalstve. Vyhráva nádej. Erika je veľká bojovníčka.

Povýšení do kategórie anjelov

Pôjde domov? naozajstný civilný život funguje úplne opačne. Bezstarostnejšie, bezbolestnejšie, pohodovo. Aj teraz. O dva dni ju sanitkou prevezú do nemocnice v Žiline. Príde tam za ňou mama, možno privedie aj o dva roky staršiu sestričku Veroniku. A po troch týždňoch sa zasa vráti do hlavného mesta. V najväčšej slovenskej nemocnici ju zasa navštevuje teta Jarka. Nijaká príbuzná, navonok cudzí človek, ktorého však Erikina mama, „veľká“ Erika, povýšila do kategórie anjelov. „Na svete sú aj úžasní ľudia, vďaka Bohu za pani Jaroslavu. Pomáha nám po všetkých stránkach, radšej ani neuvažujem, čo by s nami bolo bez nej. Som šťastná, že chodí za Erikou do nemocnice, keby som mohla byť s malou ja, verte mi, že neváham a som pri nej, lenže kam mám dať Veroniku? Sme v situácii, kedy už ani plakať nevládzem. Minuli sa slzy. Každé ráno vstávam so strachom. Čo nám ďalší deň zasa nadelí. Na dobré správy som akosi dávno nenaďabila...“ Malá Erika je onkologickým pacientom,

diagnóza je zamotaná a nerozumie jej ani veľká Erika. „Primárne je to nádor na hlavičke, ale nie na mozgu. Viackrát mi však páni doktori povedali, že moje dievčatko má veľkú šancu vylízať sa z tej pliagy. Že vyzdravie a vráti sa ku nám. Čaká ju ešte posledná kúra chemoterapie a po roku by sme mohli skončiť s intenzívnym pobytom v nemocnici. Som presvedčená, že Erička vyrastie do zdravia a krásy a raz z nej bude najlepšia doktorka na svete. Alebo právnička. Len nech je šťastná. Šťastnejšia než ja,“ zaprorokuje zúfalá mama dvoch malých dcér, pani Erika. Sme v azylovom dome pre matky s deťmi v Žiline. Od leta nový domov pre veľkú Eriku so štvorročnou Veronikou. „Manžela som už musela udať polícii. Fyzicky ubližoval mne aj malej. Nebolo inej cesty. S alkoholikom sa nedá rozumne dohadovať. Snažila som sa, dlho som skúšala vydržať jeho teror, ale nešlo to. Nadmerné pitie s chorobnou žiarlivosťou

– vražedná kombinácia. Zámienku na podozrievanie si našiel vždy a hneď bol oheň na streche. Skončila som tu, v azyláku. Žiadosť o rozvod je podaná, spomienky boľavé a budúcnosť neistá. K tomu myšlienky na moju Eričku, ktorá tak statočne bojuje o život... Idem sa zblázniť od nešťastia.“

Obrat Svadba vraj bola z lásky, spojili ju s nevestinými narodeninami. „Len štyri dni pred sobášom som mala dvadsaťjeden. Myslela som si, že krajší darček než obrúčku si ani nemôžem želať. Omyl. Životný,“ odovzdane povie Erika a nenápadne odláka staršiu dcérku Veroniku k hračkám. Nemusí predsa počúvať škaredý obraz svojho tatka. Jozef má štyridsaťjeden. „Som jeho prvou manželkou, aj keď je o dosť odo mňa starší. Naozaj som sa tešila na život s ním, dva roky sme spolu chodili. Neviem, čo

PRÍBEH 25 Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh Eriky oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť jej. Z príspevkov chceme uhradiť prenájom bývania, ktoré je jedinou cestou na osamostatnenie od alkoholického otca a manžela. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Erika. Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk)

Projekt OZ Medzi nami realizujeme aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme!

z oka vypadla mne. A do roka a pol bola aj zdravá,“ povie veľká Erika a na dlhšie sa zahľadí na chladničku. Svieti na nej fotografia blonďavej princeznej. Veronika na otázku, kde má sestričku, okamžite vystrie prštek k fotografii: „Tu je,“ svetácky povie a naučene prezradí, že svoju sestričku ľúbi. „Veľmi sa ani nepoznajú, kým bola Erika zdravá, ešte príliš okolie nevnímala a odkedy začala rozlišovať svoje okolie, nastúpila na onkológiu. Tam získala istotu v krokoch, tam sa jej začínal rozväzovať jazýček. Sesterský vzťah sa medzi nimi ešte nestihol vytvoriť, no ja verím, že si to vynahradia, keď budú veľké. Musia sa spoľahnúť jedna na druhú. O tom je predsa rodina, či nie?“ pýta sa bez nároku na odpoveď veľká Erika. Tvrdí, že na jej živote už vôbec nezáleží, jediné, čo ju drží nad vodou sú dcéry, ktorým by rada ponúkla aspoň strechu nad hlavou.

Bez strechy nad hlavou sa mu stalo, prečo sa svadbou tak šialene zmenil. Čakali sme už síce dieťa, ale ja som sa do manželstva nehrnula. Naopak, on bol ten, ktorý na mňa v dobrom tlačil: Zoberme sa, budeme kompletná rodinka. A ja naivka, som ho poslúchla.“ Erika tvrdí, že jej muž bez problémov zvládol presedieť v krčme aj celú osem deväťhodinovú šichtu. K tomu vraj za vagón cigariet a na dennom poriadku začali byť škriepky pre hlúposti. Keď sa v novembri 2003 narodila Veronika, napätie sa zvýšilo. „Ešte v pôrodnici som namiesto pusy za dcérku dostala „studenú sprchu“. Jozef bol presvedčený, že Veronka nie je neho, bláznivo vyvreskoval, že som mu zahýbala. Čo na tom, že malá akoby mu z oka vypadla?“ Veronika však prišla na svet s detskou mozgovou obrnou. Jedinou zbraňou ako skúsiť zredukovať jej následky je poctivá rehabilitácia. Hodiny tvrdého cvičenia, pri ktorom od bolesti plače mamka i dieťatko. „V špeciálnom zariadení v Čilistove ma sestričky chválili, ukazovali mi stále nové a nové cviky. Veronika dnes nemá nijaké vonkajšie príznaky zaostania. Vypiplala som ju. Hoci jej otec nebol ani raz ochotný pomôcť mi pri náročných cvikoch. Neustále omieľal, že ten pankhart nie je jeho. Na DNA testy sa nikdy neodhodlal, a keď som zistila, že som znovu tehotná, zrútil sa mi svet.“

„Nemáme však nič, sme chudobnejšie než kostolná myš. V azylovom dome nemôžem byť večne, usilovne hľadám slušný prenájom. V Žiline nájsť jednoizbák pod desaťtisíc je umenie, ale možno garsónku za šesť - šesť a pol by som s odretými ušami zvládla. Nemám kam ísť. Rodičia sú rozvedení, vzťahy zlé. Matka býva v jednoizbovom byte s postihnutou nevlastnou sestrou a s chorou babkou. Nemám sa ku komu nasťahovať. A viem, že Eričku mi z nemocnice do azylového domu nedajú, musím si nájsť iné bývanie. K mužovi sa nevrátim ani za nič. Ošarpaný dom je v dezolátnom stave, nepatrí jemu, ale svokre. Navyše ho dali

do zálohy. Mužovi už neverím ani pol slova, hoci občas sa ozve a sľubuje, ako nám bude spolu hej... Nie, nechcem ho. Malá Erička je preňho cudzí človek, choré decko vraj nepotrebuje. Myslíte si, že na Vianoce sa v ňom niečo prebudilo a poslal deťom aspoň pohľadnicu? Figu borovú! Vychutnáva si moje žobranie o dve tisícky, ktoré mi má posielať na obe deti, kým sa oficiálne nestanoví výška výživného po rozvode.“ Dvojnásobná mama gazduje s minimom. Mesačne jej na účet pribudne materská a prídavky na deti. Dohromady päťtisíc tristo korún. Poldruha tisícky ide na ubytovňu a zo zvyšku sa žije. „Nemusíme mať bohatý stôl, ani drahé oblečenie, to ma neťaží. Je mi len ľúto, že sa nedostanem za malou do bratislavskej nemocnice. Cestovné je vysoké, nemám na to.“ Roztopašné dva a polročné dievčatko sa v nemocnici na mamku nepýta. Zvyklo si, že mamička príde len občas. Zo všetkého najviac ju „trápi“ výmena cumlíkov. Dovtedy ukazuje na skrinku s ružovým cumlíkom, kým ho mladej dáme napokon nepodáme. Až potom je spokojná. Z úst vyberie modrý a zamení ho s ružovým. „Kočík, kočík,“ rozkáže si ešte malá Erika a naznačí, že si želá spinkanie práve tam. Z obväzov na drobnej ručičke vykúka infúzia. Jasný fakt, že Erikina choroba nie je výmysel. K tomu nezdravá farba pokožky a veľké očká, ktorým by každá mama zniesla aj modré z neba. Nie, aspoň na deti by mala platiť výnimka. Ak choroba, až v dospelosti... LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7 DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

Sestra z chladničky Mladá mama bez okolkov priznáva, že malá Erika neprišla na svet dobrovoľne. „Dieťa som už neplánovala, mala som dosť roboty okolo chorej Veronky. Ale potrat je pre mňa neprípustný. A tak sa pätnásteho júna dvetisícpäť rozrástla naša nešťastná rodina o Eričku. „Tá pre zmenu, akoby

Mama Erika je pyšná, že sa jej podarilo vypiplať Veroniku tak, aby sa postavila na vlastné nohy. Smutný koniec Eričkinej choroby si nepripúšťa, „všetko zlé sme si už hádam vyčerpali, máme snáď nárok aj na slnečné dni, či nie?“

26 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

Kto nás má rozmaznávať, ak nie my sami?

Sebaláska nie je zlá dkedy februárové víťazstvo pracujúceho ľudu nepovažujeme za víťazstvo, najbombastickejším sviatkom tohto mesiaca je Svätý Valentín – Sviatok zamilovaných. Čo však majú robiť tí, ktorí práve nie sú nikým milovaní, alebo nie sú do nikoho zamilovaní, alebo nie sú ani jedno ani druhé?

Nemilovaní a nemilujúci môžu sláviť sviatok osamelých, a to hneď tri dni po sebe, pretože v niektorých krajinách sa ujal tento sviatok priamo na Valentína, inde deň pred, alebo po ňom. I keď pôvodne išlo skôr o študentskú recesiu, a tak trochu

trpkú sebairóniu osamelých ľudí, postupne sa tohto sviatku zmocnili aj ľudia, ktorí to s odporom k zamilovaným párom myslia smrteľne vážne a zo svojej zatrpknutosti si urobili takmer politický program. V Ázii dokonca vznikli hnutia, ktoré majú za ciel rozbíjať párové vzťahy (Lovers-go-die club, Unit Solo) alebo presadiť zákaz akéhokoľvek verejného prejavovania náklonnosti a zamilovanosti.

Nenávidení šťastnejší Ale tak už to vo svete chodí, že tí šťastnejší - aspoň na prvý pohľad šťastnejší - sa nechtiac dostávajú do pozície nenávidených, ako keby boli zodpovední za cudzie nešťastie, ako keby ich šťastie mohlo byť vystavané len na cudzom zúfalstve. Lenže šťastie nie je hra s nulovým súčtom, kde by na jedného šťastného musel zákonite pripadať jeden

nešťastný a na dvoch zamilovaných dvaja nemilovaní. Navyše, smutná pravda je taká, že odhliadnuc od prírodných katastrof, epidémií a vojen, si za vlastné nešťastie a osamelosť najčastejšie môžeme my sami.

Odohnali sme ich? Isteže, dá sa zotrvať v spravodlivom hneve voči celému svetu a zamilovaným obzvlášť, ale to nám nič príjemné do života neprinesie. Skôr naopak, iba nás to zabetónuje vo vlastnom nešťastí. Skúsme sa radšej bez zloby voči iným pozrieť na to, čo môžeme urobiť, aby sme nemuseli nikomu jeho lásku zazlievať. Zistime, prečo práve my nie sme za/milovaní. Kľúč nie je v tých druhých, čo nám robia zle, čo nás zrádzajú, opúšťajú, sklamávajú a nemilujú. Možno sme ich sami od seba odohnali a odradili. No dobre, možno sú niektorí ľudia skutočne strašne zlí, ublížili nám a my

KOMIX 27 ich právom môžeme za to nenávidieť, to sme ale zase tam, kde sme nechceli byť.

Žiadna pasivita Na druhej strane, ak pasívne čakáme, že nielen zrada, ale aj láska a šťastie môže k nám prísť len zvonku od tých druhých, dosť sa načakáme. Kľúč k láske je v nás samotných. Je v sebaláske. Nie, nehovorím o sebectve, bezohľadnosti či samoľúbosti, ale o úprimnej bezpodmienečnej láske k sebe samému. Pred rokom som jednej smutnej osamelej slečne odporučila, nech sa netrápi okolitým zúriacim Valentínom a zamilovanými párikmi, nech to radšej zoberie pozitívne, nakúpi darčeky a zorganizuje si pekný sviatočný večer s človekom, ktorého miluje najviac, teda so sebou samou. Príšerne ju to nahnevalo, ona vraj nie je taká egoistka, čo si to dovoľujem takto ju urážať. Ale ja som to myslela skutočne celkom úprimne a pozitívne. Veď kto nás má mať radšej, ako my sami? Kto si nás má vážiť, obdivovať nás, keď si sami seba nevážime a neustále sa podceňujeme? A kto nás má rozmaznávať, dávať nám darčeky a pozornosti, keď to nerobíme ani len my sami?

Je nespravodlivá Naša civilizácia je postavená na obdive voči tým, čo nemyslia na seba a obetujú sa pre druhých. To však neznamená, že sa musíme obetovať celí a tiež to neznamená, že za svoju obeť dostaneme automaticky rovnakú protihodnotu od iných. Láska sa totiž nedá zaslúžiť, nedá sa vybojovať, je nespravodlivá. Nedostáva sa tým, čo všetku svoju lásku rozdali a dostáva sa tým, čo jej už majú veľa. Malá kopa veľkú pýta, a tak jediný spôsob, ako privolať lásku tých druhých, je založiť tú malú kopu svojou vlastnou láskou.

Oslava osamelých Ľahko sa to píše a ťažko sa to realizuje. Veď keby bolo také jednoduché zbaviť sa všetkých démonov a vnútorných kritikov, ktorí prísne hodnotia seba i druhých, mohli by všetci psychiatri zavrieť krám. Pre začiatok skúsme byť aspoň vyrovnaní a spokojní so stavom, v akom sa nachádzame. V tom by nám mohli pomôcť práve pôvodní veselí zakladatelia sviatku osamelých. Držme sa teda pevne ich rád, ako oslavovať: Tešme sa z toho, že sme slobodní a môžeme si robiť, čo chceme, a stretávať sa s tými, s ktorými chceme. Môžeme sa dokonca dať viacerí osamelí dohromady a obdarovať sa navzájom. Z malej kopy lásky bude hneď kopa väčšia. ELENA AKÁCSOVÁ, AUTORKA JE ŠÉFREDAKTORKA www.t-station.sk FOTO BRANISLAV ŠTĚPÁNEK

ROKO OD MIŠKA

28 PÚTNIK

Z ktorejkoľvek švajčiarskej turistickej základne sa vláčikom alebo lanovkou môže turista vyviezť pomalým tempom až do výšky, odtiaľ sa môže pokochať pohľadom na túto neskutočne krásnu krajinu.

Sľubované blaho nie je med lízať

Jednoznačné aby to bolo. Politici sa nám zvyknú vo svojich sľuboch „vyhrážať“ Švajčiarskom a hovoriť o nevídanom modeli tejto krajiny, v ktorej sa majú, podľa ich rečí, všetci len úžasne a skvele. Kto by sa tak nechcel mať? Kto by pohrdol napchaným účtom v medzinárodne takmer nedotknuteľnej banke?

Už

Slovenská povaha je veselá. Dokážeme sa baviť aj na funuse a na vlastnom nešťastí. To Švajčiari nedokážu. Vraj aj Nemci sú vtipnejší ako oni. A to už je čo povedať!

Švajčiarske jednoznačné a nemenné nie na Slovensku nikto nechápe, tak isto ako Švajčiar nikdy nepochopí, prečo ho neustále ponúkame jedlom a pijatikou, keď už predsa stokrát povedal svoje nie!

Zabetónovaní Je to horský národ v betónových stavbách. Ich mentalita je naozaj „zabetónovaná“. Ani o výhodách vstupu do Európskej únie nechcú počuť. Ich franky sú asi večné. Slinky na ne sa zbiehali už kdekomu. Švajčiarska konfederácia nie je členom EÚ ani Európskeho hospodárskeho priestoru. V tejto malej krajine Švajčiarov žijú ľudia sami pre seba. Potrpia si pri tom na duch jednotlivých kantónov. Nielenže žijú v malom štáte, ale ešte aj ten si dokážu rozkúskovať na kantóny a na ďalšiu kopu vlastných nepísaných kantónikov.

nie! Dnes sa však aj Švajčiarsko stáva multikultúrnym, prišli Turci, Afričania, Tamilovia zo Srí Lanky, národy bývalej Juhoslávie, Čečeni...

Pohľad zhora Bazilej je tretie najväčšie mesto vo Švajčiarsku. Vyrástlo na hraniciach troch krajín, Švajčiarska, Nemecka a Francúzska. Historické centrum mesta je považované za jedno z najzachovanejších a najatraktívnejších v Európe. Tunajší Švajčiari boli vždy nad ostatnými susedmi, ktorí k nim chodievali pracovať. Aj Bazilej ako všetky západoeurópske mestá sa mení. Tmavne najmä farba pokožky jeho obyvateľov. Ešte prednedávnom tu boli cudzinci len sezónni robotníci a žilo tu niekoľko prisťahovalcov z Talianska a zo Španielska. Švajčiari sa na nich pozerali zhora.

PÚTNIK 29 Švajčiari žijú v materiálnom svete a striktnom pragmatizme. To, že majú vo všetkom poriadok, je výsledkom ich povahy. Už výchova detí nespočíva v ničom, podľa nás, zábavnom, ale v neustálom usmerňovaní. Slovák čoskoro zistí, že je v jednej z najdrahších krajín Európy. Dovolenka by tu vyšla pekelne draho, aj napriek tomu, že Švajčiarsko je horúca letná krajina s neskutočným počtom priezračných jazier obklopených nádhernými horami.

Posledné chvíle V ostrom protiklade všetkých vlastností, ktoré cudzinci vyčítajú Švajčiarom, alebo ich nechápu, patrí táto krajina v Európe v prepočte na počet obyvateľov ku krajinám s najvyšším počtom infikovaných HIV, najmä medzi rizikovými skupinami. Na jednej strane uzavretosť a na druhej toto... Toľko intímnych kontaktov. Asi nebude všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Kto sa nechce dať zabiť vírusom, môže sa vo Švajčiarsku zabiť aj inak. A to zákonne. Na odchod z tohto sveta sú k dispozícii dve oficiálne veľké združenia. Jedným je spoločnosť Exit International a druhým Dignitas. Pre niekoho to môže byť spása a vykúpenie z neznesiteľnej bolesti a perspektívy čo i len mierneho zlepšenia kvality (či skôr nekvality) života. Švajčiarsko „ponúka“ oficiálne túto možnosť už od tridsiatych rokov minulého storočia. Nie je nezákonné pomôcť človeku, ktorý chce dobrovoľne zomrieť. Stačí, ak pomáhajúci nemá „sebecký motív“ a nebude sa na smrteľnom akte aktívne podieľať. Asistovaná

Bazilej je vďaka trojhranici asi najpestrejším mestom údajného švajčiarskeho raja. samovražda nie je eutanázia. Eutanáziu môže vykonať iba lekár v nemocnici. Na to je potrebné množstvo rozhodnutí, súhlasov a väčšinou ide o zdĺhavý proces. Asistovaná samovražda je vecou slobodnej vôle človeka. Tú musí aj prejaviť. To znamená, že budúci samovrah musí byť pri vedomí, bez známok vplyvu omamných

látok. Potom môže vyhľadať tých, ktorí mu „pomôžu“. Slobodná vôľa a jej prejav sú dôležité. Švajčiarsko ako krajina posledných chvíľ na tomto svete. To nie je ktovieaká predstava. Lepšie je užiť si tamojšie hory, ekologické potraviny či bylinkové likéry s liečivými účinkami, ako smrť.

Nepochopení Našincovi vo Švajčiarsku chýba spolupatričnosť. Nemajú totiž ani štipku pochopenia pre porušovanie pravidiel. Ľudia tu nepoznajú napríklad výnimky alebo malé prehrešky. Ak je niečo zakázané, je to nemenné! Predpisy sa musia dodržiavať. Inak sa nedá. Tabuľa zákazu vstupu roduverného Švajčiara nepustí ďalej, aj keby porušením tohto zákazu o nič nešlo. Striktné plánovanie je ďalšou povahovou črtou národa, ktorého výhody a životná úroveň sú pre nás v idealistickom nedohľadne. Vo Švajčiarsku nikomu nepripadá nerozumné, keď si majiteľ vidieckeho kvetinového poľa postaví k ceste stoličku s nádobou a cenovku. Kto chce, pokojne si natrhá za náruč kvetov a do nádoby vloží požadované množstvo peňazí...

Hubu „na špacír“

V Zürichu si určite netreba nechať ujsť historickú časť, a potom ďalšiu kopu príjemných vecí.

Švajčiarski policajti sú „neukecateľní“ a naozaj nerozumejú ani zľahčujúcemu žartovaniu hriešnika. Vysoké pokuty za dopravné priestupky sú pre nich úplne

30 PÚTNIK normálne. Zaujímavým príkladom, ako s vami švajčiarska polícia nebude zaobchádzať v rukavičkách, bol medializovaný prípad istého Taliana, ktorému policajti niekoľkokrát naparili pokutu za prekročenú rýchlosť. Majiteľ luxusného Masserati si v televíznej diskusii pustil „hubu na špacír“ a na adresu polície sa vyjadril, že si s ním nepomôžu a divoké jazdy bude podnikať ďalej, pretože nič úžasnejšie nepozná. Polícia na toto vyhlásenie reagovala viac ako promptne. Nedisciplinovaného vodiča navštívila doma aj so súdnym príkazom, v ktorom bolo uvedené, že vozidlo v jeho rukách je nebezpečná zbraň. „Vyglancované“ autíčko mu vytiahli rovno z garáže a dali ho zošrotovať! Pravidlá sa jednoducho neoplatí ignorovať. Ktovie, či bol Talian dostatočne južansky veselý a srdečný a dokázal sa pobaviť aj na svojom nešťastí? Veď Taliani sú predsa takí... Alebo nie? Že by to bola rovnaká hlúposť, ako všetky zovšeobecňujúce charakteristiky Švajčiarov? TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

Priezračné jazerá Švajčiarska sú nádherné aj z vtáčej perspektívy.

Mám to! Zábavná hra so slovami Rýchla zábava na večierok či chatu. Jednoduché pravidlá. Nájdite správne slová odpovedajúce okruhu a príkazovým kockám. Hru zakúpite v sieti predajní Brloh, Biliard, Panta Rhei, Dráčik.

www.albi.sk

Túto hru však môžete aj vyhrať, ak nám do konca februára zašlete na e-mail jaro@notabene.sk správnu odpoveď na otázku:

Ako znie definícia bezdomovectva, ktorú používa Európska únia? Pomôcka: http://www.notabene.sk/?bezdomovectvo Tri správne odpovede odmeníme touto hrou. Inzercia

Zvláštna zábavka na Ríne. Vodná turistika je čoraz rozšírenejšia. Funguje jednoducho. Zbalíte si veci do špeciálnej bójky alebo hermeticky uzatvárateľného vaku, vleziete do rieky a necháte sa unášať po prúde. Dopravíte sa trebárs do najbližšieho mesta. Zermatt pod Maternhornom je zaujímavý aj tým, že sa doň autom vôbec nedá dostať, jazdia tu len vlaky a ekologické minibusy, slúžiace na dopravu zvedavých turistov.

ROZHOVOR 31

Zbytočnosť na fotografii

Do frasa! voju slávu nerieši, radšej má rešpekt pred vodou. Nie však pred rýchlosťou a výškami, preto skáče z lietadla. Sníva splniteľné sny, napríklad previezť sa na stíhačke. Nemá rada módnu políciu v časopisoch a ľudí podľa vzhľadu nehodnotí. Riaditeľka súťaže krásy Lucia Hablovičová.

Zbiera anjelikov. Slabosť má aj na prasiatko z rozprávky Macko Pu a svietniky. „Ideálny darček by bol svietnik v tvare anjela s hlavou toho prasiatka,“ smeje sa. Na stromy je alergická, ale aj ekologická. Nepoužíva vulgárne nadávky. Najtvrdšie: do frasa a do šľaka. Nie sú dnes súťaže krásy prežitkom? – Pre mňa je súťaž krasy príjemným večerom plným ženskej krásy, šarmu a intelektu, nerušivou televíznou zábavou bez lacných prvkov reality show a dobrou šancou na zviditeľnenie sa bez zbytočných škandálov. V takomto ponímaní sa ju aj snažíme prezentovať.

Prečo sa neuchytili súťaže krásy pre mužov? Aké sú vôbec parametre na krásneho muža? – Netuším. Pre mňa je krása a oblasť s ňou spojená vyslovene ženská záležitosť. U mužov ma zaujmú iné schopnosti a vlastnosti a neviem si predstaviť, že by som obdivovala muža, ktorý trávi pred zrkadlom viac času ako ja. A krásna žena? Aký je ideál krásy na Slovensku? – Slováci sa radi pýšia tým, že u nás máme najkrajšie dievčatá. Je pravda, že vplyv histórie na náš národ spôsobil, že na ulici stretnete ženy rôznych typov ženskej krásy a ja si netrúfam hodnotiť, že pekné sú len vysoké blondíny. Obdivujem tú rôznorodosť a nemám rada hodnotenie ženskej či akejkoľvek inej krásy pomocou „tabuliek“. Od ženy sa dnes očakávajú schopnosti, ale aj to, aby bola atraktívna. Často sa úspechom, ktoré žena dosiahla, pripisuje jej vzhľad alebo schopnosť zvádzať. Prečo? – Považujem za prirodzené, že žena dbá o svoj zovňajšok, samozrejme, každá podľa svojich možností, ale nemyslím si, že zovňajšok ovplyvňuje jej pracovný výkon. V žiadnom prípade. Pomáha vám vaša krása v živote? Viete si predstaviť, že by ste robili to isté čo teraz,

keby ste mali inú tvar? – Nemám pocit, že by moja práca závisela od môjho zovňajšku, ale je pravda, že práca pred kamerou, ktorej som sa venovala v minulosti, súvisela aj s mojím výzorom. Bez očakávaných pracovných výkonov by som sa tam však určite neohriala. Pekných dievčat túžiacich po televíznej kariére je určite dosť, ale len krása nestačí. Udržiavate si svoje miery? Vážite sa každý deň? – Je pravda, že sa vážim každý deň, ale z úplne opačného dôvodu ako väčšina ľudí. Dlhé roky som mala problém pribrať čo i len kilo a veľmi som tým trpela. Za posledný rok sa to však nečakane zmenilo, a tak každý deň kontrolujem, či sa na mne ešte tých dlho očakávaných päť kíl drží. Vraví sa, pri práci v modelingu treba skôr výdrž ako vysoký intelekt... – Netvrdím, že sa v modelingu pohybujú len vysokoškolsky vzdelané dievčatá, ale na druhej strane je veľa študujúcich dievčat, ktoré si modelingom privyrábajú a majú iné ambície ako stať sa svetovou supermodelkou. Netreba kategorizovať, v každej oblasti sa nájdu ľudia, ktorým to páli lepšie, a aj tí slabší. Prečo do toho ženy a muži idú? – Modeling je lákavý nielen kvôli zárobkom, ktoré sú, najmä v zahraničí, nadštandardné. Ale ide aj o možnosť nahliadnuť do krajín a na miesta, kde sa zvyčajne bežný smrteľník nedostane. Máloktoré mladé dievča dostane šancu vyskúšať si život v zahraničí na dlhší čas, aj keď je veľakrát oveľa ťažší, ako očakávajú. Súvisí vôbec modeling s realitou? Sú obrazy, ktoré modeling o ženách vytvára, reálne v bežnom živote? – Modeling je ilúzia. Tvoria ju fotografi retušovaním fotiek a vizážisti líčením, ktoré robí z obyčajných dievčat osudové ženy. Návrhári šijú často v realite nenositeľné modely. Modeling nie je odrazom bežného života, a tak ho treba vnímať. Vraj nech je žena akákoľvek dokonalá, fotografie sa vždy retušujú. Nevytvára sa tak nedosiahnuteľná umelá dokonalosť? – Momentálne naozaj prevláda trend retušovania, a keď som videla, čo všetko dokáže zmeniť softvér, mala som pocit, že modelka na fotografii už ani nie je potrebná. Fotografovi stačí postaviť figurínu a on si z nej „nakreslí“ modelku, aká sa mu páči. Ako by ste povzbudili ženy, ktoré „dokonalé“ nie sú a trápia sa pre svoj vzhľad? – Každá žena by mala poznať svoju cenu, a tá sa rozhodne neodvíja od vonkajšieho výzoru. Tiež sa ráno, keď vstanem, necítim ako krásavica, ale keby som sa mala trápiť niečím tak zbytočným, neostal by mi čas trápiť sa nad dôležitými vecami. IWICA WIRGHOVÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

32 SUCCESS STORY

150,- Sk

polovica pre predajcu

k S 0 0 ajcu ra 1

d á e d r n p e l e a r k p a a n c i e v c o l á o v p o N – ,

BOHUMILY ,

KALENDÁR 2008 ,

Obraz Boha ãasto hladáme niekde mimo nás. Svet by bol kraj‰ím miestom, keby sme ho hladali v luìoch okolo seba.

Bohumilý kalendár 2008 Originálny nástenný kalendár na rok 2008 tvorí dvanásť vizuálnych spracovaní predajcov Nota bene – bezdomovcov v podobe božstiev a nebeských bytostí z celých dejín ľudstva. Krásny originálny kalendár môže poslúžiť ako milý vianočný darček priateľom, či spolupracovníkom a hlavne pomôže ľuďom bez domova ľahšie prežiť zimu. Súčasťou kalendára sú zamyslenia na témy prinášané božstvami, ktoré majú za cieľ upozorniť na niektoré problémy života bezdomovcov. Či už ide o nedostatok ubytovacích zariadení pre rodiny s deťmi, alebo predsudky zo strany verejnosti. Autorkami kalendára boli Anna Grusková, Andrea Labudová (vizuálny koncept). Fotografie: Viliam Sötét, Make-up: Tia Horváthová, Produkcia: Sandra Tordová

Svet bude krajšie miesto, keď budeme hľadať Boha v ľuďoch a nie niekde mimo nás. Asi žiadna sociálna skupina nečelí toľkým predsudkom a opovrhnutiu ako bezdomovci. Pre mnohých len spodina a asociáli. Akoby spolu s domovom stratili nárok na našu úctu a rešpekt. Spojením protikladov, na jednej strane uctievaného (božstva) a na druhej toho opovrhovaného (bezdomovca) do jednej bytosti, chceme ľudí inšpirovať k hľadaniu dobra a toho vzácneho v každej ľudskej bytosti. Aj tam, kde je na prvý pohľad neviditeľné. Náš kalendár sme vytvárali s hlbokým rešpektom ku kresťanským hodnotám. Nebolo naším cieľom vzbudiť polemiku o hľadaní toho správneho náboženstva. Stráviť pár hodín v koži starých božstiev bolo pre našich predajcov veľkým zážitkom a pre nás prostriedkom ako povedať, že: Všetci sme boli stvorení na obraz Boží a tým obrazom je nesmrteľná duša. Naše chyby nás nerobia nehodnými božej lásky. Preto všetky ľudské bytosti, bez ohľadu na to koľko chýb v živote robia, si zaslúžia úctu a rešpekt aj od nás, ľudí. Sandra Tordová

BODKA 33 FRANCOIS LA ROCHEFOULCALD

židovský vojvodca (bibl.)

získam za peniaze

vôňa

Pomôcky: POR, KRT, LIJAN, POFÍKALA

predložka

zostali

ocapí

zoologická záhrada býv. ŠPZ Rožňavy

sťa

Pomôcky: AORIST, RTO, opica (zried.) KA, OIRT

nerozjatruje

krhla

pre (špan.)

rímsky pozdrav

akomak

biblický hriešnik

umenie (angl.)

ľahké erotické osvieženie

kilopascal

osobné zámeno

4. časť tajničky

patriaci Petrovi 1. časť tajničky

duša starých Egypťanov takto

2. časť tajničky

ruská rieka

draftovanie

patriaci apovi

napadla

oslovenie kráľa (z franc.)

5. časť tajničky kapusta (po česky)

amerícium (chem. zn.)

značka áut Škoda korvetný (skrat.)

poopieral si

kórejská automobilka v SR

molybdén (chem. zn.) Jaroslav (dom.)

odmotaj

pohrebná hostina

mužské meno

okresný (skrat.)

pionier (čes.)

napomínam

surovina z kokos. orechov

pofňukala okate európ. org. pre rozhlas a TV

rybí zárodok

jedovatá bylina sniť (česky)

ajhľa spol. s ruč. obmedzeným koruna českosl.

patriaci Aravakovi Autor: Bohumil Novák

býv. ŠPZ Komárna 1001 (ríms. čísl.)

marocká rieka čínska droga young lady

3. časť tajničky

arabské mužské meno

minulý slovesný čas

meno am. herca Pacina predložka

mužské meno

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk DISTRIBÚCIA:

Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Púchov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Michal Milan, Roman Csikós, Peter Adam, Nora Volčková, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Ivan Bolha, 0903 029 152, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel. 036/63 10 273, 0915 743 433, mail: ondrej.kerekrepy@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, Sidónia Šibíková, tel. 042/471 09 18, 0902 656 202, hviezdicka.domov@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Michaela Rubliková, mobil 0911 775 201, rublikova@zsssenica.sk Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosoc. prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídl. Mier, 052 01 Sp. Nová Ves, Jana Marchinová, 053/44 40 888, 0903 607 556, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel. 057/44 315 78, 0904 981 536, betik31@pobox.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk.

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

34 FOTORIPORT eviem, zrejme nie je príhodná doba na vtipy o Kosove, tamojším obyvateľom však už občas ako keby iná obrana voči bezútešnej situácii neostávala. Výpadky elektriny sú tu ešte stále pravidelnejšie ako východ slnka, dve tretiny ľudí nemajú prácu a Srbsko hrozí, že po jednostrannom vyhlásení nezávislosti zavedie voči Kosovu blokádu a odstaví prívod vody cez nádrž Gazivoda.

Priznám sa, tento vtip mám obzvlášť rád. Vznikol po vojne v roku 1999, kedy srbskí ozbrojenci odišli a Kosovo obsadili vojská NATO. Čítal som ho v katalógu španielskeho fotografického magazínu Ojo de Pez. Stručne: vysoký činiteľ OSN sa zobudí neskoro v noci v byte v Prištine a všimne si čosi šokujúce. Tečie voda (teplá aj studená), ide prúd, funguje telefón. Celý vzrušený budí ženu: „Drahá, zobuď sa, vrátili sa Srbi!“ Tento vtip, ako napokon každý dobrý, je skôr smutný. No výstižný. Niežeby predtým, za súdruha Miloševiča, veci fungovali. Naopak, represálie voči Albáncom a v reakcii na to ich rebélia (najskôr

Kosovčanov drží Západ na antidepresívach

O dozretej hruške pokojná, neskôr ozbrojená) vtedy kulminovali. Pamätníci však spomínajú, že voda tiekla a dodávky prúdu nevypadávali – tak často. Prečo to spomínam? Kosovčanov, ktorých drží Západ na antidepresívach či sedatívach, viac než vidina nezávislosti trápia praktické otázky každodenného života. Ako napokon každého. Z tepla spravodajských agentúr, diplomatických kuloárov a kancelárií analytikov vyzerá situácia ako pred poriadnou balkánskou búrkou. Z blatistého terénu je ten obraz o dosť iný. Všetci – Albánci, Srbi aj iné komunity – to už chcú mať za sebou. Vedia, že nezávislosť je hotová vec, čosi ako hruška dozrievajúca na strome, pod ktorým gazda trpezlivo čaká, až mu plod spadne do ruky. Čo sa však stane, ak tá hruška prezreje? Zrejme nič. Ten kosovský gazda si spomenie na iný balkánsky vtip. Po vojne sa objavil na budove pošty v Prištine nápis: „Toto je Srbsko!“ Na druhý deň ho nejaký dobrák zatrel a napísal: „Toto je pošta!“ No nie je ten nacionalizmus tragikomický? TEXT A FOTO: ANDREJ BÁN, AUTOR O KOSOVE PRIPRAVUJE FOTOGRAFICKÚ KNIHU

FOTORIPORT 35

Nie je jednoduché dostaÈ sa z ulice Vìaka Va‰im 2 % vytvorí NOTA BENE aj tento rok ‰ance pre ºudí bez domova.

Darujte nám Va‰e 2 % Názov: Proti prúdu Sídlo: Karpatská 10, Bratislava 811 05 Právna forma: obãianske zdruÏenie IâO: 360 68 781

podkladové foto: www.isifa.com/gettyimages

Kompletné tlaãivá na venovanie príspevkov nájdete aj na www.notabene.sk