NOTA BENE 81

Kalendár 2008 v predaji za 100 Sk. Polovica pre predajcu.

81 KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

MAREC ‘08

81

2 ŠPIÓN Žiť, veriť a bojovať

Snívajúca upratovačka prvá na Slovensku. Dcéra s druhom sa k nej pridali a s odstupom času na predaj „zlanárili“ aj Veroniku.

Dve čísla

eronika patrí medzi prvých predajcov časopisu Nota bene.

Začínala na stanici s pár číslami, ale vôbec sa jej nedarilo. Nešlo o hanbu, ale o spôsob podania.

A o trému.

V

Obyčajne neobyčajná upratovačka, ktorá sníva o dome s veľkou záhradou, s malou dušičkou vyrozprávala príbeh víťazstiev a prehier. Príbeh človeka z ulice.

Z radničnej dlážky Rodená Bratislavčanka prvé roky života strávila na starej radnici, vďaka starému otcovi, ktorý tam pracoval. Veronike tak bolo umožnené uskutočniť svoje prvé kroky na radničných parketách.

Neskôr sa s matkou a dcérou presťahovala do bytu, ktorý po čase majiteľ predal. Takto prišli o strechu nad hlavou. Mama odišla do domova dôchodcov, kde je dodnes.

Veronika s dcérou skončili na ulici. K Nota bene sa dostala náhodou. Stretla sa so ženou, ktorá časopis predávala ako úplne

Poštová – miesto jej pôsobenia, sa stalo odrazovou zastávkou pre ďalšiu prácu, ktorá by mohla prísť čo najskôr. Možno už na druhý deň. Ale prišla až o niekoľko dlhých rokov.

Predávať Nota bene sa mnohým ľuďom zdá jednoduché. V skutočnosti to také ľahké nie je. Ako sa Veronika priznala, vždy bola strašná trémistka. Tréma jej zo začiatku bránila v predaji časopisu. Povedali jej: „Choď sa pozrieť na toho a toho, ako predáva.“ Tak Veronika nahliadla do podchodu, kde predával jej kolega. Išlo mu to s obrovskou ľahkosťou, o ktorej mohla v tom čase len snívať. „A teraz ty predaj tieto dve čísla.“ V tomto okamihu sa začalo utrpenie človeka bojujúceho s trémou. Po nemalej chvíli Veronikine ruky zostali prázdne a ona si mohla s pokojom vydýchnuť, že dnešok má za sebou.

Predsudky Človek si počas života vypočuje veľa názorov od druhých. Ani Veronika nebola výnimkou. Pýtali sa jej: „Prečo si nenájdeš prácu?“ „Keď mi tú robotu nájdeš!“ odpovedala na často kladenú otázku.

Veľakrát sa jej však dotkla. „Človek chodí a zháňa si robotu tam, kde môže. Nesedí a nečaká, že mu niečo spadne z neba,“ bráni sa. Raz sa jej jeden pán na stanici spýtal: „Nehanbíte sa predávať tento časopis?“ Odpovedala som mu: „Prečo by som sa mala hanbiť? Veď je to časopis ako každý iný.“

3P (príbytok, pomoc a práca) Veronika nezostala iba pri predaji časopisu. Zapájala sa do rôznych akcií, pomáhala aj na detskom ihrisku. Tak sa do jej vrecka nazbieralo viac peňazí ako

zvyčajne. Mohla si dovoliť ubytovňu, kde prespala viac ako jednu noc. Európska únia v tom čase podporila projekt Krištof, v rámci ktorého mohol byť pre predajcu časopisu poskytnutý byt. A práve Veronike ponúkli možnosť sa do tohto bytu presťahovať. „Od samého začiatku, keď bolo niečo treba, pomáhala som, kde sa dalo. Nemala som žiadne výhody,“ poznamenala.

Byt však nebol jedinou výhrou. Okrem práce a spánku sa Veronika začala venovať aj niečomu ďalšiemu. Dlhodobo chodila na individuálne poradenstvo k sociálnej pracovníčke, ktorá akoby zázrakom splnila Veronike sen. Pred dvoma rokmi jej pomohla zohnať robotu, ktorú Veronika cez úrad práce zháňala štyri a pol roka. „Bolo to zo dňa na deň, úplnou náhodou,“ tvrdí.

Dodnes si rozumejú a stretávajú sa. Pre Veroniku je veľkou oporou, na ktorú sa môže so všetkým obrátiť.

Domček so záhradkou V novembri budú tri roky, čo má Veronika stále zamestnanie. Pravidelný príjem je dnes súčasťou jej živobytia. Každý mesiac spláca nájomné za byt, kde žije s dcérou a s jej druhom. Každý človek sníva. Veronika tiež: „Mojou túžbou, ale to je ozaj len môj sen, je samostatné bývanie. Nemuselo by to byť v Bratislave, ale niekde, kde by som mala pokoj a záhradu. Záhrada bola odjakživa mojim relaxom.“ Okrem práce upratovačky sa naďalej venuje predaju časopisu.

Dodnes verí svojej filozofií, že každý človek má možnosť sa zamestnať. „Každý by sa mohol zamestnať, dokázala som to v 53 rokoch. Každý pozerá na peniaze!“ Podľa Veroniky by si človek vystačil aj s menším množstvom peňazí. „Ľudia sú všelijakí. Niektorí sa niekam dostali. Iní by sa niekam dostať mohli, ale výplata im zjavne nevyhovovala,“ dodala s vnútorným úsmevom.

DENISA BALLOVÁ FOTO MARTIN ŠARAPATA

81

Z OBSAHU 3 6 - 7 Kuriozity

8 - 9 Téma

14 - 15 Reportáž

Slovenské mňam

Z pekla šťastie

Svetský svet

Ako by asi mohlo vyzerať menu zo slovenských špecialít: Predjedlo – treska v majonéze a dva rožky, polievka – držková s čerstvým chlebom, hlavné jedlo – bryndzové halušky so slaninkou, dezert – trdelník. No, neskúste to.

Na Slovensku pribudne čoskoro detský domov pre väzenské siroty. „Šťastnejšie“ deti budú dokonca môcť už v tomto roku spoločne s matkou absolvovať pobyt za mrežami v ženskej väznici. Vo väčšine prípadov ide o deti, ktoré jeden, alebo obaja rodičia týrali.

Na návštevu Klosterneuburgu netreba cestovať ďaleko, iba za Viedeň. Hosť nachádza nielen kláštor so 45 mníchmi, angažovanými aj v moderných sociálnych službách a expertmi na pestovanie hrozna a výrobu vína. Kláštor má aj prezentáciu na webe.

28 - 29 Príbeh

30 - 31 Pútnik

35 Fotoriport

Navždy

Zasypaní iskrami

Zaprášení

Snívala o dizajnérstve, o obyčajnom živote s deťmi a mužom. O dovolenkách, výletoch. „Normálny tuctový svet. Aký musí byť úžasný,“ na chvíľu sa zamyslí. „Aby to nevyznelo, že sa sťažujem! Veď teraz je nám fajn. Monika je bez teploty, bez záchvatov.“

Nákladiak nás štyri hodiny vezie na korbe spolu s tovarom a ostatnými cestujúcimi do rázovitého bolívijského mestečka San Ignacio de Moxos. Koná sa tu veľký trojdňový festival amazonských indiánskych kmeňov.

Starec sa zaškerí a ukáže medzeru medzi zubami. Chcel by sa ešte odfotiť so svojím koňom a z fotky sa teší ako malý chlapec.

V hlbokých vráskach má vrytý červený prach z tehál, ktoré robí celý život. Rodiny tehliarov žijú hneď vedľa vysokého komína a pece.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu

81

4 KONTAKTY EDITORIÁL

SMS PREDAJCOM

Kategória: Bezdomovec inule ktosi volal na SOS linku pre bratislavských bezdomovcov (0907 733 388), že v kríkoch na Americkom námestí v Bratislave leží nejaký bezdomovec. Keď tam naši „streeti“ (tak voláme našich terénnych pracovníkov) prišli, zistili, že tam fakt ktosi leží.

Opitý a zafúľaný chlap, ktorý však bezdomovcom veru nebol. Keď sa trošku prebral, vysvitlo, že býva v Ivanke pri Dunaji, kúsok za Bratislavou. Teploty sa pohybovali tesne pod nulou a chlapík si koledoval minimálne o zápal pľúc...

Odviezli ho domov. Býval v rodinnom dome so svojím starým otcom a ten sa od radosti nevedel dosť poďakovať, že streeti jeho syna nenechali len tak. Keď som túto príhodu rozprával nášmu sponzorovi, ten len smutne pokýval hlavou a povedal, že on si veľmi cení náš streetwork, pretože

M

jeho bývalý kolega raz išiel z firemnej oslavy v noci domov a na chodníku sa šmykol tak nešťastne, že si rozbil hlavu a stratil vedomie. Bolo blato, takže bol okamžite špinavý. Ľudia čo chodili okolo, si zrejme mysleli, že tá ležiaca krvácajúca postava je nejaká stratená opitá existencia bez domova a nikto mu nepomohol, ani nezavolal pomoc. Kolega vtedy zomrel. Skúste si predstaviť, že vás niekto lúpežne prepadne. Určite z takého útoku nevyviaznete bez zranení, bez toho, aby ste bol špinaví a dotrhaní.

A ak vás udrú do hlavy, stratíte vedomie a niekto vám ešte ukradne doklady... Okamžite si vás mnohí ľudia zaradia do kategórie beznádejných bezdomovcov. Dúfajte, že pôjde okolo niekto, kto vo vás bude vidieť človeka v núdzi a nebude hľadieť na to, v akom ste momentálne stave.

Takže ak potrebujete aj iný dôvod pre pomoc človeku, ako je dobrý pocit zo správneho činu, urobte tak preto, aby to raz niekto iný urobil pre vás.

JARO ŠIPOŠ FUNDRAISOR NOTA BENE

18.01.2008 17:44 Tymto pozdravujem Ondra z TT spred Tesca. Chcem len dat najavo tym ludom, co citaju tieto riadky, ze bezdomovec Ondro ma v hlave toho viac ako drviva vacsina ludi, co okolo neho denno denne prejde.

Jeden chlapik mu vynadal, ked som s nim sedel na pive, ze: tu sedia poctivi ludia. Ale Ondro ma svojimi vedomostami dostal. A medzi inym, uvedomil si, ze preco by mal makat za peniaze v robote, ktorych by si vacsina z nas zasluzila poctivo viac...

Vážená redakcia Nota bene, bývam v Bratislave - Rači a nakupovať chodievam do Jednoty v Krasňanoch. Do decembra minulého roku predával Nota bene vo vestibule pred Jednotou predajca Gabo, ktorý tam fungoval stabilne posledné zhruba tri - štyri roky. Kupoval som u neho váš časopis, vždy sme pritom prehodili pár slov, najčastejšie na športovú tematiku (myslím, že reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách sveta bezdomovcov vo futbale v Juhoafrickej republike).

Nemám problém pomôcť komukoľvek, preto keď ma poprosil o finančnú pomoc na opravu dverí bytu jeho mamy poškodených po vlámaní, požičal som mu 300 korún a po Gabovi (i peniazoch) sa od tohto momentu zľahla zem.

Touto cestou by som ho chcel len srdečne pozdraviť a odkázať mu, aby si peniaze užil v stave pozitívnej duševnej vyrovnanosti.

Srdečne vás pozdravuje a všetko dobré vám praje váš stály čitateľ Fredy Runa.

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

81

KONTAKTY 5 INZERÁTY Hľadám dobrých ľudí, ktorí darujú funkčnú rýchlovarnú kanvicu a mikrovlnku. Ďakujem.

1768 Jela, Patrónka - zastávky, Bratislava, tel.: 0902 317 723.

Prosím dobrých ľudí o žehličku, „spacák“, použitý ruksak a televízor. Vopred veľmi pekne ďakujem. 699 Baumax – Bajkalská, Bratislava, kontakt: 0902 463 874.

Prosím dobrých ľudí o pomoc, potrebujem automatickú práčku, televízor, obývaciu stenu.

Bývam v Malackách na Juhu. 1298 Alžbeta Kadlečíková, tel.: 0904 024 235.

Prosím o poskytnutie prenájmu 2-izbového bytu pre 3 dospelé osoby a 4-ročné dieťa v lokalite Dúbravka alebo Karlova Ves, v cene 12 500 až 13 000 Sk + energie. Ďakujem.

Kontakt: Antónia, 422 Billa, Karlova Ves, tel.: 0902 097446.

Som bývalá predajkyňa Nota bene. Tohto času som už zamestnaná a prosím dobrých ľudí, ktorí by mi mohli darovať, alebo za symbolickú cenu predať funkčný notebook, ktorý by mi pomohol k vyššej flexibilite v mojom zamestnaní. Za pomoc vám ďakujem.

Edita, tel.: 0907 460 139.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by mohli darovať detskú ohrádku, automatickú práčku, hlboký a športový kočík. Ďakujem. Alžbeta 856 Bratislava, tel.: 0914 162 118.

REAGUJETE Ad: Július: Pali a Guttalax, NB 79 Patrím k pravidelným kupujúcim „enbéčka“ a to aj kvôli „písačkám“ od Júliusa. Vždy najprv vyhľadám jeho príspevok a až potom sa pustím do čítania celého čísla.

Ten Július! Ten ma zas dostal svojím guttalaxovým Palim. Ešte teraz mi vibruje bránica od smiechu. Veľmi srdečne ho pozdravujem a želám si, aby nás to jeho „písacie črevo“ ešte dlho tešilo. Prajem mu taktiež veľa zdravia a šťastia.

JÚLIUSOVA FANÚŠIČKA JÚLIA ZO ŠTÚROVEJ ULICE Ďakujem za poskytnutie prvej pomoci pri mojom páde z autobusu č. 98 na zastávke na Bajkalskej ulici v Bratislave. Ďakujem vodičovi aj ľuďom, ktorí mi pomáhali. Ďakujem aj všetkým, ktorí mi zachránili život vo Svätom Jure pri páde z vlaku 8. novembra 2007. Viem, že ste mali so mnou veľké problémy. Ľavé koleno ešte nie je v poriadku.

1259 CECÍLIA, NÁMESTIE SLOBODY, BRATISLAVA

Dňa 9. 2. 2008 nás tragicky navždy opustila naša devätnásťročná predajkyňa, dcéra a priateľka Valéria. Bola to milá, usmievavá dievčina - malé slniečko.

Valéria, zostaneš navždy v našich srdciach a hlavne v maminom srdci. Spomína mama Dagmar s druhom Petrom a Notabenisti.

So smútkom oznamujeme, že dňa 14. 2. 2008 umrel náš predajca Jozef Varga alias Pitkin.

Zlyhalo mu choré srdce. Mohli ste vídať tohto slušného a milého predajcu predávať v Starom meste v okolí Laurinskej ulice vo večerných hodinách. Spomína naňho kolektív Nota bene.

Ak chcete podporiť dvomi percentami činnosť Diecéznej charity Nitra, tu sú potrebné údaje: Názov: Diecézna charita Nitra Sídlo: Samova 4, 950 50 Nitra Právna forma: účelové zariadenie cirkvi IČO: 35602406

wvkwvytl

marci 2003 kubánsky režim nespravodlivo odsúdil a uväznil 75 nezávislých novinárov, vedúcich odborov a aktivistov za ľudské práva. Toto obdobie sa označuje ako kubánska Čierna jar, a podnietila vznik hnutia Dámy v bielom.

V

Dámy v bielom sú manželky, matky a sestry Kubáncov, uväznených za svoje presvedčenie. Už päť rokov sa snažia o prepustenie svojich blízkych, odsúdených na 6 až 28 rokov väzenia, za zločiny proti bezpečnosti štátu.

V skutočnosti ide o priestupky ako organizovanie seminárov o ľudských právach, písanie článkov do nezávislých časopisov, alebo zbieranie podpisov pod rôzne petície. Dámy v bielom sa každý týždeň schádzajú v kostole Santa Rita v Havane. Po omši vykročia do ulíc Havany. Oblečené v bielom pokojne protestujú proti nespravodlivému odsúdeniu svojich blízkych.

Inzercia

Už päť rokov sa Dámy v bielom stretávajú, vymieňajú si informácie o osudoch svojich blízkych, píšu listy predstaviteľom kubánskeho režimu a celému svetu.

Za ich snahu o prepustenie svojich manželov, synov a bratov im Európsky parlament v roku 2005 udelil prestížnu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Tieto odvážne ženy podporujú aj ľudia zo Slovenska. Prispeli do verejnej zbierky na ich pomoc, poslali im pohľadnice, zúčastnili sa na podujatí o situácii na Kube. „Chcela by som odkázať na Slovensko, že som veľmi vďačná za túto solidaritu a štedrosť, nielen pre Dámy v bielom, ale aj pre všetky rodiny politických väzňov. Cítime, že nie sme sami a znamená to pre nás veľa.“ To sú slová Melby Santana Ariz, manželky Alfreda Rodolfa Dominguez Batistu, jedného z nespravodlivo odsúdených.

Veľmi radi privítame aj Vašu pomoc!

Príspevkom do zbierky organizácií Nadácie Pontis a Človek v ohrození podporíte rodiny, ktoré trpia odlúčením a nedostatkom prostriedkov na pre nás bežné veci. Číslo účtu: 40 200 36 463/3100 (Sk) a 100 230 07 22/3100 (euro), VOLKSBANK Slovensko, a.s. V hotovosti môžete prispieť v Nadácii Pontis, kde vám poskytneme aj ďalšie informácie.

Príďte podporiť Dámy v bielom 17. marca 2008 o 16:00 hod na Námestie slobody v Bratislave! Zúčastnite sa na symbolickom pochode ulicami Bratislavy!

Podujatie organizuje Nadácia Pontis a občianske združenie Človek v ohrození.

Viac informácií nájdete na www. nadaciapontis.sk/damyvbielom.

Nadácia Pontis, Grösslingová 59, 811 09 Bratislava, tel: 02/5710 8111, e-mail: pontis@nadaciapontis.sk, www.nadaciapontis.sk

81

6 KURIOZITY Pätnásť deka tresky a dva rožky.

Dneska treska, zajtra držky!

Slovenské mňam ja palacinky. V Ázii jedia ľudia všeličo, asné, bryndza! To je prvá psami počnúc, cez korytnačky a hady až po červíky. Ale naša držková je pre gastronomická špecialita, na z nich fuj. Dobrou treskou ktorú si Slovák spomenie, keď niektorých v majonéze však pohrdne len málokto. Pre sa ho spýtate na jedinečnú národnú nás je príjemnou spomienkou na mladosť a najmä študentské časy. pochúťku. Je to ale hlúposť. Bryndzu robia Poliaci, majú ju Rumuni a Turci Naozajstná a falošná robia toľko rôznych druhov bryndze, Sme jedinou vnútrozemskou krajinou, ktorá to má k moru ďaleko, zato jedna z jeho že by sa nám mohli oči prevracať. „základných pochúťok“ pochádza z mora.

J

Slováci mali konflikt s Poliakmi o oštiepok, parenicu, a dokonca aj korbáčiky. Našťastie našu najjedinečnejšiu špecialitu nám doteraz nikto uchmatnúť nechcel. Treska v majonéze je len naša. Zatiaľ nepotrebuje žiadnu ochrannú známku, ako skalický trdelník. Jeho rozmanitých kolegov možno nájsť od Maďarska po Prahu.

Hinduisti nejedia kravy, moslimovia prasce,

Stačilo málo: Mrazená treska, majonéza, cibuľa, mrkva, ocot, prípadne kyslé uhorky a šťava z nich a soľ. Niekto pridáva aj horčicu a bobkový list. Po piatich minútach treba rybie mäso vytiahnuť z osolenej vriacej vody a vybrať z neho kosti. Potom ho do tej istej vody vrátiť spolu s mrkvou ešte na štvrť hodinku variť. Nakoniec všetko vytiahnuť, posekať a zmiešať s majonézou.

Hotovo. Prvú tresku údajne ktosi namiešal

v niekdajšom bratislavskom podniku Ryba pri prístave.

Labužníci tvrdia, že kvalita bežne „kúpiteľnej“ tresky v majonéze rokmi klesá hlboko pod znesiteľnú hranicu tolerancie.

Je to fakt. Drastické držanie cien na čo najnižšej úrovni núti výrobcov uberať na kvalite. Podľa viacerých hlasov, tú najlepšiu tresku s najväčším podielom rybaciny robia ešte stále kdesi v Žiline.

Aj tí, z ktorých sa stali prísni vegetariáni, si našli cestu k tejto pochúťke. Majú k dispozícii falošnú tresku v ktorej je miesto ryby viac koreňovej zeleniny. Mimochodom: V niektorých veľkých obchodných reťazcoch predávajú už čosi ako hybrid medzi falošnou a naozajstnou.

Každé hovädo Aj držkovú polievku si dokázali vegetariáni prispôsobiť svojim požiadavkám tak, aby sa čo najviac podobala originálu. Falošná

81

KURIOZITY 7 držková sa dá uvariť z húb, najmä z hlivy ustricovej. Stačí ju len poriadne skombinovať s olejom, cibuľkou, cesnakom, soľou, červenou mletou paprikou a vo finále aj majoránom a hladkou múkou na zahustenie. Aj do nej niektorí pridávajú nastrúhanú mrkvu. Tá jej neuškodí, ale „fajnšmekrom“ a milovníkom jednoduchosti často zavadzia.

Originál držkovej polievky je však z držiek, ktoré sú súčasťou vnútorností dutiny brušnej každého hoväda.

Prvú držkovú na našom území pravdepodobne uvarili prví usadlíci, pastieri.

Ale mohli to byť aj príslušníci rôznych barbarských kmeňov, ktorí chceli využiť každý kúsok uloveného alebo vychovaného párnokopytníka. Ich brušná dutina je obrovská, škoda by bolo niečo z nej vyhodiť. Prvé pokusy nedopadli dobre. Črevá sa jesť príliš nedajú. Okrem toho sú z celého zvieraťa najmenej chutné a ich obsah je... Na vracanie. Rovnako rýchlo zo svojho menu vylúčili aj horký žlčník a smradľavý močový mechúr.

Zostal žalúdok, slezina, pečeň a obličky.

Na vyhodenie bol pôvodne odsúdený aj žalúdok. Lenže, keď jeho obsah vyčistili najmä od nechutného nevábneho vnútorného povlaku, situácia sa zmenila.

Potom už stačilo iba dobre dlho povariť, pridať dochucovacie látky a špecialita bola na svete.

Skvelý zážitok Držky pri varení väčšine smrteľníkov neznesiteľne smrdia. Dvíha sa im žalúdok.

Iní si však bez nej nevedia život predstaviť.

Predpripravené držky z obchodu sú už znesiteľnejšie aj pre slabšie žalúdky.

Vyvárajú celé hrnce a dokážu ju jesť niekoľko dní po sebe. V našich končinách chutí najlepšie s čerstvým chlebom.

Ak nemáte predpripravený polotovar z obchodu, ale ešte nespracované držky, treba ich naozaj dobre oškrabať a poriadne opláchnuť. Umyté pásy treba variť vo veľkom hrnci minimálne hodinu.

Držková, tak ako ju poznáme u nás, sa robí ešte u našich susedov v Českej republike. Na chuť jej však svojsky prišli

aj v Rumunsku a Bulharsku. Rumuni jej hovoria: „čiorba de burta“ – polievka z brucha. Na rozdiel od nás ju robia mliečnu, na kyslo s octom. Servírujú ju väčšinou so smotanou, bielym chlebom a dlhou feferónkou zvlášť na tanieriku.

Zakusovať držkovú feferónkou je naozaj skvelý zážitok. Bulharská „škembe čorba“ sa podobá rumunskej. Gastronomickí národniari však jednoznačne tvrdia, že naša nemá vo svete páru.

Patent na trdlo Niečo sladké s ochrannou známkou na záver. Trdelník je jemný kysnutý koláč, náročný na výrobu. Okrem múky doň idú vajíčka, mlieko, olej, masť alebo margarín, kryštálový cukor, droždie, soľ. Cesto kysne niekoľkokrát. Naposledy na palici, ktorej sa hovorí trdlo. Na nej sa aj pečie, tradične na drevnom uhlí, alebo moderne v elektrických peciach. Nakoniec trdelník potierajú bielkom, posýpajú orechmi a po upečení poprášia práškovým cukrom.

Skalický trdelník je naším jediným potravinárskym výrobkom patentovaným aj Európskou úniou. O tresku v majonéze a recept na držkovú zatiaľ nikto záujem neprejavil. Na bryndzi sa nevieme ani sami dohodnúť, kto by si ju mal dávať patentovať.

Ako by asi mohlo vyzerať menu zo slovenských špecialít: Predjedlo – treska v majonéze a dva rožky, polievka – držková s čerstvým chlebom, hlavné jedlo – bryndzové halušky so slaninkou, dezert – trdelník. No, neskúste to.

Jedinečný skalický trdelník pečú v obecnej pekárni.

TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK

81

8 TÉMA Chlapec s prezývkou „kosovská sirota“.

Šarlota. Muž, ktorý ju práve obšťastňoval pred jej štyrmi deťmi, bol iba náhodný návštevník.

Pavol hovorí, že Šarlota mu prikázala, aby zatiaľ vymaľoval. Tento muž svoju ženu slepo poslúcha. Na jej príkaz týral aj ich spoločného syna Maťka. Musel žobrať v cudzine a peniaze odovzdávať rodičovi. V zime, v lete, otrhaný, hladný a smädný. Pri jednom úteku pred policajtmi zúfalý chlapec skočil pod auto. Jeho otec situáciu sledoval z bezpečnej vzdialenosti.

Nepriznal sa k synovi ani vtedy, keď jeho telo znehybnelo pod osobným autom, a do slovenskej Papče sa vrátil bez neho. Chlapca v Nemecku operovali, medzitým muži zákona rozbehli pátranie po jeho totožnosti. Stopy ich priviedli na Slovensko. „To neboli ľudia, ale zvieratá,“ uľavuje si staršia žena bývajúca oproti. Táto dobrá ženička celý čas vedela o utrpení malého chlapca, ktorého zneužívali a týrali vlastní rodičia. Mlčala údajne preto, lebo sa bála Šarloty. Keď si vraj vypila, bola agresívna ako chlap.

Kosovská sirota zo Slovenska

Z pekla šťastie V krčme som kúpil „kosovskej sirote“ eur. Ako odmenu dostával od vlastného Slovensku pribudne čokoládu. Chlapec si ju vložil do vrecka. otca hlt studeného čaju a kúsok chleba Povedal, že doma sa rozdelí so súrodencami. čoskoro detský domov a po 12-hodinovom žobraní prespával Pýtal som sa Maťka, ako prišiel k jazve na v starom aute na parkovisku. Takmer dva pre väzenské siroty. líci. Tvrdil, že ako celkom malý chlapec roky 10-ročný chlapec nikomu nechýbal. Ani „Šťastnejšie“ deti budú dokonca môcť v škole, v dedine, ba ani príbuzným. Možno padol na horúcu pec. Klamal. V skutočnosti mu jazvu na tvári spôsobila matka. Priložila preto, že ho týral vlastný otec. Malému už v tomto roku spoločne s matkou otrokovi z Gemeru trvalo rok, kým sa mu mu na líce rozžeravenú žehličku a odtiahla, až keď zaškvrčala na detskej tvári koža. podarilo od rodičov utiecť... absolvovať pobyt za mrežami Maťko však vytrvalo tvrdil, že spadol na pec.

Chránil svoju matku. Tušil, že ak by prezradil v ženskej väznici. Vo väčšine Žehlička na líci rodičia by putovali do väzenia prípadov ide o deti, ktoré jeden, alebo Prvý raz som stretol „kosovskú sirotu“ pred tajomstvo, a on do detského domova. tromi rokmi. Celkom náhodou v bohom obaja rodičia týrali. Prinášame ich zabudnutej dedine Papča v okrese Rimavská Slepá viera príbehy bez happy endu.

Sobota. V polozbúranom dome bez okien asi

Na

Maťko má zjazvené líce. Na prvý pohľad pripomína vojnovú sirotu z Kosova. Prezývka „kosovská sirota“ mu prischla už dávnejšie.

V skutočnosti ide o chlapca zo Slovenska.

Pre svojich rodičov žobral od rána do večera v Nemecku a Švajčiarsku. Za hranicami vzbudzoval súcit - denne zarobil 200 aj viac

30-ročná žena súložila s približne rovnako starým mužom. Iný mladý muž, s papierovou čiapkou na hlave, maľoval prednú izbu a pri nohách sa mu tmolil malý chlapec so zjazvenou tvárou. Počas rozhovoru sa ani na krok od muža nepohol. Neskoršie som sa dozvedel, že maliar izby sa volá Pavol a žena na posteli vo vedľajšej izbe je jeho manželka

Životom ťažko „prebitý“ človiečik nikomu neveril a všetkých podvádzal. Tak ho to učila matka aj otec a Maťko svojich tyranov ľúbil a slepo im veril... Svojmu osudu však chlapček neušiel. O dva roky neskoršie som natrafil na fotografiu zjazveného chlapca v archíve lučeneckého krízového centra.

V centre pobudol zopár mesiacov, potom

81

TÉMA 9 odišiel do profesionálnej rodiny. „Ten chlapec prežil naozajstné peklo,“ hovorí Eva Pechová z dedinky Dobroč, profesionálna mama. V tejto profesionálnej rodine prežil Maťko najšťastnejšie obdobie vo svojom živote. Nebol v nej však dlho. Preložili ho do Detského domova v Rimavskej Sobote. „Veľmi túžil, aby sme mu vybavili plastiku na líci, tak sme sa o to snažili. Skôr ako sme to stihli, chlapca poslali do detského domova,“ spomína Eva Pechová. Tejto jedinej žene, ktorej doteraz telefonuje a posiela drobné darčeky, si otvoril po prvý raz v živote srdce.

Má ju rád. Ostatným len klame. Ako ho to učila matka. Otca však príliš nespomína. Ten sa medzitým ocitol vo väzení, nie však preto, čo spôsobil vlastnému synovi, ale za iný trestný čin.

Maťko je momentálne na sledovaní v diagnostickom centre. Požiadal totiž o prestup zo špeciálnej školy, do ktorej ho zaradili automaticky v detskom domove, do základnej. Dokonca absolvoval skúšky, na základe ktorých ho preradili zo šiesteho ročníka do siedmeho. „Zvládol ich hravo,“ hovorí Eva Pechová.

Táto žena ako profesionálna rodička mala v opatere asi 60 detí. Maťko jej prirástol k srdcu ako vlastný.

Mŕtvy dom Deväťročný Tomáš a jeho dvaja súrodenci sa stali svedkami vraždy svojej matky.

Priamo pred ich očami ju surovo zavraždil v rodinnom dome v Dobšinej ich otec. Tri vystrašené deti museli niekoľko dní a nocí natierať stuhnuté telo vlastnej matky krémom a retušovať modriny. Otec totiž predtým ich matku surovo dobil. Deti navyše nesmeli

opustiť dom, pretože otec sa obával, že ho prezradia. Až po niekoľkých dňoch si susedia všimli „mŕtvy“ dom a privolali políciu...

Iba štvorročné dievčatko vyhodila vlastná matka na ulicu. Živilo sa odpadkami a tým, čo jej podali do ruky „dobrí“ ľudia na ulici. Polonahé dievčatko, skrehnuté na kosť, objavila policajná hliadka neskoro v noci v smetnom koši. Iné dievčatko, iba dvojročné, obliala opitá matka vriacou vodu.

Potom dcére chladila ruky v snehu, pokiaľ jej úplne neomrzli. Zostali jej len kýptiky a rany na duši. „K nám chodia deti priamo z ulice, alebo z nemocnice,“ hovorí Katarína Vicianová z útulku pre týrané deti v Tornali. Nie je žiadnym tajomstvom, že ide väčšinou o rómsky drobizg z mestských get. Vojtech Kököny, bývalý sociálny terénny pracovník na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote, v tejto súvislosti podotýka. „Nezáujem spoločnosti o tieto deti nás v konečnom dôsledku vyjde poriadne draho.“

Navždy dospelá Keď nechtiac pripomeniete 10-ročnej Agnes vlastnú matku, jej detská tvár sa pretiahne do zlostnej grimasy a končeky tenkých prstov sa rozochvejú ako struny. Agnes je už vyše roka v detskom domove. Keď sa jej mladší braček teší na návštevu ich mamy, ona túži zomrieť. Vždy si spomenie, ako ju matka naháňala s nožom v ruke po lese a chcela ju zabiť.

Našťastie matka po celý rok ani raz nezavítala do detského domova, v ktorom má odložené dve deti. „Nenávidím ju,“ blýska veľkými očami malá Agnes. „Bola s tým mužom v kuchyni, obaja boli opití a vyzlečení a robili škaredé veci.

Profesionálna mama Eva Pechová z obce Dobroť.

Keď som ich upozornila, aby to nerobili, zbila ma palicou do krvi,“ hovorí dievčatko.

Matka bila svoju dcéru na dennom poriadku. Údajne preto, lebo jej ukradla mladosť.

Raz, keď sa ženy opäť zmocnil amok, zúfalá Agnes poprosila susedov, aby privolali policajtov. Matka ju znova naháňala a chcela ju pichnúť nožom. Kým prišli policajti, opitá žena vytriezvela a skryla sa v neďalekom lese. Nikto ju nehľadal. Ani policajti. Pre nich sa policajná akcia na záchranu dievčatka skončila. „Agnes a jej štyria súrodenci nikdy nepoznali pocit nasýtenia, spávali na holej zemi, túlili sa jeden k druhému, aby sa vzájomne zohriali,“ hovorí Zdenka Kotrasová, riaditeľka Krízového centra v Lučenci. Tejto žene „prešlo“ rukami stovky podobných detských osudov. Človeka nevdojak striasa pri myšlienke, čo všetko musela malá Agnes prežiť. Spoveď 10-ročného dievčatka otrasie aj tvrdšou náturou. Kotrasová hovorí, že deti do desať rokov ešte nemajú rozvinuté kritické myslenie, a aj keď ich takto vlastní rodičia týrajú, mnohé si myslia, že je to normálne, že to tak má byť. „Až deväťdesiatdeväť percent týraných detí sa túži vrátiť späť k svojim rodičom.“ dodáva.

Agnes je výnimka. „Radšej by som zomrela, akoby som sa mala stretnúť so svojou matkou...“

Z knihy života O polnoci zazvonil riaditeľke Krízového centra v Lučenci Zdenke Kotrasovej telefón.

Volala sociálna kurátorka z Veľkého Krtíša.

Policajti zadržali únoscov dvoch detí z Holandska - ročného chlapčeka a o dva roky staršieho dievčatka. Deti z Holandska uniesla pestúnom ich slovenská biologická matka. Kurátorka aj policajti boli uprostred noci bezradní. Postupne obvolali všetky podobné zariadenia v kraji, v žiadnom však deti nechceli prijať. Pre údajne plné počty.

V štátnych zariadeniach pre istotu riaditelia ani nezdvíhali telefón. Na veľkokrtíšskej polícii hrozilo medzitým medzinárodné faux pas. Povážlivú situáciu napokon vyriešila Kotrasová a deti prichýlila vo svojom centre.

Sedím v kancelári pani riaditeľky, ktorá úraduje napriek tomu, že je nedeľa popoludní. Súčasťou lučeneckého centra je sieť profesionálnych rodičov, tiež domov pre osamelých rodičov a útulok. Predovšetkým je však útočiskom pre deti, ktoré život pripravil o všetky ilúzie. Listujeme v knihách života, ktoré píšu zverenci riaditeľky Kotrasovej. Pri čítaní týchto príbehov sa ježia vlasy a po chrbte behá mráz. Niektoré deti si svoje „príbehy“ života odnášajú do vlastného života. Obyčajne do detských domov a neskoršie na ulicu...

TEXT A FOTO: JOŽO T. SCHON, AUTOR JE REPORTÉR HOSPODÁRSKYCH NOVÍN

81

2PERCENTÁ 11

Váhate, komu darovať vaše 2 %?

Podporte projekt Nota bene. Pomôžte nám vrátiť sebaúctu a nádej ľuďom bez domova. Aby neumierali na uliciach, ale opäť uchopili život do svojich rúk.

aše 2 % - vy môžete rozhodnúť, potreby. Vďaka vášmu príspevku sme mohli zafinancovať aj tlač časopisu, ktorú či nimi podporíte štátny nepokryl príjem z predaja, a tak udržať našu základnú službu pre stovky predajcov rozpočet, alebo projekt v dvadsiatich mestách Slovenska. podľa vášho výberu. Sme vďační Vaše 2 %, ktoré sme využili všetkým, ktorí si na nás spomenú v roku 2007: v hektickom čase daňových Sociálne poradenstvo pre ľudí bez domova: priznaní a okrem podpory predajcov 429 533 Sk Zdravotné potreby predajcov: 44 390 Sk Nota bene pomôžu organizácii Futbalový krúžok: 48 907 Sk Kupónový obchodík – motivačný systém udržať a rozvíjať nové služby pre pre predajcov: 43 846 Sk bezdomovcov aj darovaním 2 % Kultúrne aktivity s predajcami: 79 831 Sk Tlač časopisu: 366 877 Sk z dane.

V

Ako sme minuli vaše dve percentá v roku 2007: Okrem pouličného časopisu Nota bene ponúkame ďalšie služby, ktoré majú za cieľ aktivizovať ľudí bez domova, umožniť im zažiť pocit úspechu, spolupatričnosti a získať sebadôveru a chuť zlepšiť svoj život a tiež im podať potrebné informácie, ako na to.

V minulom roku sme aj vďaka vašim dvom percentám mohli poskytovať prostredníctvom našich sociálnych pracovníkov individuálne poradenstvo nielen našim predajcom, ale aj ľuďom bez domova, ktorých našli naši terénni pracovníci počas večerných výjazdov.

Prispievali sme na zdravotné potreby našich predajcov (preplácanie liekov aj pre chronicky chorých predajcov), predajcovia sa zúčastnili na sérii tréningov zameraných na zvýšenie šance na nájdenie a udržanie dobrého zamestnania. Vďaka vám sme v rámci kultúrnych akcií mohli našim predajcom priblížiť atmosféru Vianoc či navštíviť s nimi Demänovskú jaskyňu, ktorá bola pre väčšinu z nich prvým výletom mimo ich „bydliska“. Vďaka vám športovo založení predajcovia mali priestory na futbalové tréningy v zmiešaných družstvách bezdomovci a nebezdomovci, mohli vycestovať na zápas s rakúskymi predajcami pouličného časopisu a zažili jedinečnú možnosť reprezentovať svoju krajinu na Svetovom pohári bezdomovcov vo futbale v Dánsku. Mohli sme financovať kupónový obchodík, motivačný systém pre predajcov, ktorý odmeňuje všetkých, nielen tých najlepších, formou kupónov, za ktoré môžu získať hygienické a iné

Tréning pre predajcov: Supervízia pre pracovníkov:

15 875 Sk 3 500 Sk

V ďalšom roku využijeme vaše dve percentá na tieto aktivity: Street work – terénna práca: ide o vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc priamo v uliciach, kde žijú. V službách, ktoré im ponúkame, ide najmä o zabezpečenie akútnej pomoci znížením rizika úmrtí zhoršením zdravotného stavu alebo zamrznutím – poskytujeme transport do zariadení či k lekárovi, priame umiestnenie v nocľahárni Depaul, zabezpečujeme prístup k informáciám o dostupnej pomoci (ubytovanie, sprchy, pracovné agentúry, protialkoholické liečebne...), sprostredkovania lekárskeho ošetrenia našim spolupracujúcim lekárom, v rámci „harm reduction“ poskytujeme v zime aj výdaj stravy a teplého oblečenia.

Pre klientov, ktorí sa rozhodli riešiť svoju situáciu, poskytujeme priamo na ulici sociálne a právne poradenstvo a sociálnu asistenciu formou sprievodu na úrad či k lekárovi. Nasledujúci mesiac projekt rozšírime aj o denné služby.

Okrem toho vaše dve percentá plánujeme využiť aj na podporu projektu, v ktorom skúsení predajcovia vystupujú v roli lektorov tréningov, kde zaúčajú do predaja nováčikov, na príspevok na zdravotné potreby predajcov, na poradenstvo a čiastočne aj na spolufinancovanie nákladov na tlač časopisu, ktoré nepokryje príjem z predaja časopisu, aby sme udržali služby Nota bene pre ľudí bez domova.

Vopred ďakujeme za podporu.

SANDRA TORDOVÁ MANAŽMENT OZ PROTI PRÚDU

Postup, ako darovať vaše 2 % Naše údaje, ktoré potrebujete pri darovaní 2 %: Názov prijímateľa: Proti prúdu Sídlo: Karpatská 10, 811 05 Bratislava IČO: 360 68 781 Ak ste zamestnanec: Termín: do 30. apríla 2008 1. V strede tohto čísla Nota bene nájdete tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane.

Nechajte si ho zamestnávateľom potvrdiť.

Z potvrdenia si zistíte dátum zaplatenia dane a vypočítate si 2 % z vami zaplatenej dane. Musí to byť minimálne 100 Sk. 2. V strede tohto čísla Nota bene nájdete aj tlačivo Vyhlásenie o poskytnutí dvoch percent z dane, v ktorom sme už vyplnili OZ Proti prúdu ako príjemcu. Zvyšné údaje vyplňte podľa pokynov na zadnej strane tlačiva.

3. Obe tlačivá pošlite do 30. apríla 2008 na daňový úrad podľa svojho bydliska.

Ak podávate daňové priznanie ako fyzická osoba alebo živnostník sami: Termín: 31. marca 2008 Keď podávate svoje daňové priznanie, nezabudnite vyplniť kolónky na poukázanie dvoch percent, ktoré sú súčasťou formulára. Do 31. marca 2008 daňové priznanie doručte svojmu daňovému úradu. 2 % môžete darovať v prípade, ak je vaša daň minimálne 5000 Sk (teda 2 % sú minimálne 100 Sk) a ak nemáte nedoplatok na dani za minulé obdobie.

Ak ste právnická osoba: Formulár na daňové priznania pre právnické osoby obsahuje kolónky na darovanie 2 %, kde vypíšte potrebné údaje. Ak ste si vybrali viac ako troch prijímateľov, môžete priložiť ďalší list, kde špecifikujete ďalších prijímateľov a sumu pre nich vyhradenú. Minimálna výška poukázanej dane v prospech jedného prijímateľa je 250 Sk. Vyplnené daňové priznanie treba včas doručiť v lehote, ktorú máte na jeho podanie, príslušnému daňovému úradu.

81

12 DO TUCTA

recestovala svet, moderne sa oblieka, je in – ovláda tri cudzie jazyky... A verí v Boha. Sympatická usmievavá blondínka - to je informácia, ktorú vám poskytne oko hneď na prvý pohľad. Katka Tóthová (26) z Veľkého Krtíša.

P

Klope aj na tvoje srdce

Veľa ľudí rázne odmietne poskytnúť rozhovor. Ty si to privítala s otvorenou náručou. Prečo?

– Vnímam to ako príležitosť na to, aby som povedala niečo ľuďom, ktorých vôbec nepoznám. Chcela by som, aby bol tou najdôležitejšou myšlienkou ON.

Aký je rozdiel medzi veriacim a neveriacim človekom?

– Sú to takí istí ľudia. Rozdiel je v tom, že my, veriaci v Boha, reálne vieme, že ON je naozaj živý. Je naším otcom, našou mamou, naším mladším bratom... Všetko v ňom viem nájsť – je aj môj najlepší priateľ – a to je úžasné. Aj medzi veriacimi sú rozdiely: tradične veriaci, ktorí zdedil i vieru po rodine, a potom „netradiční“, ktorí majú živú vieru a osobnú skúsenosť s Bohom, a preto sa obrátili, a dáva to zmysel ich životu.

Ten ,,on“ nebude asi ,,tvojho srdca šampión“?

– Ale áno – je to môjho srdca šampión ☺. Chcem hovoriť o Ježišovi a o Bohu.

Mrzí ma, že sa otvorene bavíme o všetkom možnom: o spodnej bielizni, o kozmetike, o tom, čo ktorá kamarátka práve prežíva, akého má frajera, o kariére... Otvorene sa bavíme o sexe a o antikoncepcii, ale téma Boh a vôbec viera je tabu - niečo, o čom sa nemáme baviť.

Križovatky Chceš nám porozprávať svoju ,,love story“?

– Bola som vychovaná vo viere – taká tradičná kresťanka. Ako bábätko som bola pokrstená a vlieklo sa to ďalej prijímaním a birmovkou. Bolo to pre mňa samozrejmé – vôbec som to neriešila, brala som vieru

ako niečo prirodzené – tak ako Vianoce, Veľkú noc... Zlomilo sa to asi pred viac ako dvoma rokmi, keď som prežívala ťažké obdobie. Chodila som na vysokú školu a môj spolužiak Martin ma oslovil, či by som nechcela ísť na lyžovačku. Keďže lyžovanie, prírodu, sneh, hory a mladých ľudí mám rada, bez rozmýšľania som povedala „áno“. Dnes už viem, že tam sa začala tá love story. ON ma hľadal a našiel si ma aj cez Martina a cez ľudí, v ktorých bola láska a úprimný záujem – čo dnes nie je taká bežná vec.

Ako to prebiehalo?

– Nevedela som, do čoho idem. Keď som tam prišla, zistila som, že budeme bývať na fare s tromi farármi a bude tam ďalších 40 ľudí – veriacich. Premohol ma trochu aj

81

DO TUCTA 13 strach, že čo to bude zač. Ale nakoniec som do toho išla. Veď uvidíme - keď sa mi nebude páčiť, nikto ma tam nebude držať nasilu. Brala som to ako týždeň oddychu.

Napokon tá fara bola ako veľká chata a celé to bolo veľmi slobodné. Dole sa dal hrať biliard. Vôbec to nemalo nádych, že sa tu teraz ideme všetci modliť a dodržiavať povinný program. A to je na tom úžasné vždy máme možnosť sa rozhodnúť. Môžeme život vo viere prijať, alebo ho odmietnuť. Čo ťa prekvapilo?

– Spoznala som úžasných kňazov. Boli odlišní od tých, akých som dovtedy poznala – veľké brucho a „neverending“ kázeň, bez nejakého výrazného oslovenia. Títo boli totiž mladí fešáci, a pri pohľade na nich som sa nechápavo pýtala, prečo sa stali kňazmi?

Nechcú sa oženiť, mať rodinu a deti? Pri modlitbách sa mi dal Ježiš spoznať - boli to úžasné zážitky a neopísateľné šťastie.

Pýtala som sa: Kto som ja, taká mini – tuctová, že TY sa mi dávaš takto spoznať? Čo to je za obrovský dar a milosť, ktorú som dostala? Chcela som kričať do celého sveta: Ľudia, veď tu je Boh, to nie sú len prázdne fámy! Chcela som, aby to všetci vedeli, aby spievali a chválili Boha, že je skutočne tu a túžila som, aby boli všetci takí zapálení ako ja.

Zmenu postrehlo aj okolie...

– Zo začiatku som bola nepochopená a odmietaná práve blízkymi priateľmi a čiastočne aj rodinou. Známi si mysleli, že som fanatička, že ma to rýchlo prejde a vytriezviem. Často, keď som im chcela ukázať cestu k Bohu, sa to skončilo plačom. Časom som sa naučila, ako s tým zaobchádzať. Dnes už nemám potrebu hovoriť verejne o Bohu. Ak niekto chce, veľmi rada sa porozprávam na tieto témy, ale zvlášť ich neiniciujem. A potom je tu nepriama evanjelizácia ☺. Momentálne pracujem ako asistentka riaditeľa a v kancelárií mám svoj obľúbený obraz Ježiša. Nie je tu preto, aby oslovoval ľudí.

Je tu pre mňa – ale on sám oslovuje: Kolegovia sa pýtajú, kto je ten muž a aj neveriaci sa tu „otvárajú“.

Aké máš sny?

– Také tuctové. Nesnívam o limuzíne, o milióne, ani o vile. Snívam o úplne obyčajnom pokojnom živote v radosti, láske a pokoji. Hovorí sa, že keď si my, ľudia, plánujeme veci, Boh sa len smeje. Snažím sa žiť každý deň tak, akoby to bol môj posledný.

Videla si kus sveta – USA, Nemecko, Anglicko, Francúzsko, Španielsko... Ktorú krajinu by si ešte chcela prebádať?

– Neláka ma až tak nové ako to, čo som už videla a zažila. Myslím si, že som našla krajinu, ktorá je úplne úžasná a ako stvorená pre mňa. Stále snívam o Kalifornii, ktorá

ma oslovila. Máš tam všetko – nádherný oceán, krásne útesy, cesty, kde ideš kilometre a kilometre a kocháš sa krásnou krajinou. S kamarátkou sme precestovali celú Kaliforniu a Nevadu, nasadli do auta, v ktorom bolo málo oleja. A vôbec – bolo v takom stave, že sme nevedeli, ako ďaleko dôjdeme. Mala som európsky vodičák, ktorý je v Amerike neplatný. Vybrali sme sa takto len dve baby a dnes si hovorím, ako som mohla do toho ísť. Celý výlet bol veľmi neorganizovaný a spontánny. Hlavne stretnutia s ľuďmi, ktorých sme videli prvýkrát v živote a oni nám ponúkli nocľah. Je to super pocit, že keď vám niekto pomôže – určite sa im to vráti. Čím momentálne žiješ?

– Rozhodnutiami – križovatkami. Tie neminú ani tých, čo veria v Boha ☺. Uľahčené to mám asi o toľko, že čokoľvek sa deje v mojom živote, vždy to môžem v tichosti a v modlitbe odovzdať Bohu. Kedykoľvek sa rozhodujem, viem, že Boh nepríde a nepovie: Katka, teraz choď doprava... Dejú sa veci, ktoré vnímam ako jeho odpovede a rady – aj cez ľudí, ktorých mi posiela do cesty.

Viem, že keď mu odovzdám svoje problémy a starosti, ON mi to požehná a budem vedieť, či ísť doprava alebo doľava.

Máš životné heslo, podľa ktorého sa snažíš riadiť?

– Tých je viac, ale čo mi ako prvé teraz napadlo, je heslo už spomínaného Martina, ktorý ma priviedol k Bohu: „Mužnosť rastie činom.“ Myslím, že celkovo človek rastie činom. My môžeme rozprávať a plánovať, ale hlavne musíme konať! Ja tu tiež môžem rozprávať, aký je Boh úžasný - a bla-blabla – no hlavne sa snažím podľa toho žiť. Čo by si chcela povedať ľuďom, ktorí nepoznajú Boha?

– Verím v to, že Boh zoslal svojho jednorodeného syna, aby nás vykúpil a daroval nám život večný. On zomrel za mňa, za teba, aj za tvoju mamu, tvojho kamaráta a za nás všetkých.. Na každom jednom mu záleží. My máme tú šancu povedať mu áno. Chcela by som, aby ľudia boli vnímaví a otvárali svoje srdce. Každý deň nás hľadá a klope aj na tvoje srdce.

ANDREA JANOTKOVÁ FOTO: ARCHÍV KATKY TÓTHOVEJ

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu???

Inzercia

Svet Dr. Klaunov je farebný Detský vesmír je farebný, veselý a bezpečný – taký ho chceme pre svoje deti. Nie všetky sa však narodia do takéhoto sveta. Veľa by o tom vedeli rozprávať tie deti, ktorým život pripravil oveľa tažší osud: ich choroby a postihnutia vyžadujú liečenie alebo vzdelávanie v špecializovaných inštitúciách, a tak veľkú časť detstva prežijú mimo svojich rodín.

Niektoré sú statočné, iné menej, niektoré aj troška plačú ... A preto – aby smútok tak veľmi nebolel – prichádzajú za deťmi ordinovať Dr. Klauni. Svojimi šašovinami vracajú do ich sveta bezstarostnosť a pomáhajú im smiať sa. Viac na

www.drklaun.sk.

Inzercia

Inzercia

BYLINY odstránili hemoroidy, žlč. kamene, neplodnosť, kŕčové žily, psoriázu, opuch nôh, vypadávanie vlasov.

Tel.: 0905 801108 Inzercia

81

14 REPORTÁŽ

Za múrmi kláštora

Rakúšania si myslia, že toto je ich najväčší div.

Svetský svet volá Klosterneuburg a je široko-ďaleko gnes, manželka markgrófa známe nádherným rozľahlým kláštorom.

Leopolda III. z rodu Založiť sa ho rozhodol Leopold III., svetský patrón Dolného Rakúska, neskoršie Babenbergovcov, vládcov vyhlásený za svätého. V roku 1113 sa totiž rozhodol preložiť svoju rezidenciu z Garsu územia dnešného Rakúska, vraj nad Kampom na nové miesto a založiť tam stratila svadobný závoj. O deväť aj kláštor pre svetských kanonikov. V roku 1133 povolal augustiniánsky rád, ktorý tam rokov na poľovačke ho jej manžel postupne budoval nielen dôležitý kláštor, našiel. Visel celkom neporušený na ale aj centrum kultúry a vedy. bazovom kríku. Z vďaky za vzácny objav sľúbil na mieste nálezu založiť Prvý div Rakúska Vlani v mesiacoch, keď celý svet hlasoval kláštor. za nových sedem divov sveta, tých,

A

Tak to hovorí Rakúšanom veľmi známa legenda. Historické zápisy uvádzajú, že v roku 1108 vysvätili v kostolíku v Nivenburgu oltár. Dnes sa toto miesto

Inzercia

ktorých podobu si na večnosť nevzali nemilosrdné tisícročia a živly, Rakúsko na internete hlasovalo o domácich siedmich divoch svojej krajiny. Najviac – vyše 37 tisíc hlasov dostal kláštor Klosterneuburg.

Viac než hornorakúske barokové mestečko Schärding, Dóm svätého Štefana vo Viedni, dokonca aj viac než habsburgovská rezidencia Schönbrunn a horská železnica v Semmeringu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na dvoch ostatných miestach hlasovania bol kláštor v Melku v Dolnom Rakúsku a zámok Belvedere vo Viedni.

Na návštevu Klosterneuburgu netreba cestovať ďaleko, iba popri Dunaji štrnásť kilometrov za Viedeň. A nie je to iba návšteva pre katolíckych veriacich. Hosť nachádza nielen kláštor so štyridsiatimi piatimi mníchmi, vzdelancami vo veciach rímskokatolíckej viery. Sú to ľudia angažovaní v moderných sociálnych službách a rozhľadení aj v prírodných vedách, archeológii, histórii, medicíne i umeniach, ba aj experti na pestovanie hrozna a výrobu vína. Kláštor má aj prezentáciu na webe,

81

REPORTÁŽ 15 a dokonca aj v slovenčine. A tá tvrdí, že vo všetkých nemecky hovoriacich krajinách niet takého miesta, kde by duchovný život tak tesne zrástol so svetským životom ako práve v Klosterneuburgu.

Vzácne zbierky Je to príťažlivé výletné miesto, kde sa hosť stretáva nielen so sakrálnym, ale aj svetským umením. Augustiniáni sa totiž deväťsto rokov zaoberali aj výskumom a zberateľstvom. Uchováva mnohé významné umelecké diela. Je tam svetoznámy stredoveký Verdunský oltár, dielo francúzskeho zlatníka Nicolasa z Verdunu, ale aj cenné nábytky, zrkadlá, fresky a gobelíny i množstvo úchvatných obrazov i sôch od baroka až po súčasnosť.

Značnú časť zbierok možno vidieť počas každodenných prehliadok. Nazrieť sa dá aj do priestorov, ktoré kedysi obývalo habsburgovské panstvo, vidieť možno i priestory, kde mnísi meditujú, kláštorné chodby, kostol s barokovým organom.

Aj po slovensky sa návštevník dozvie, že kláštor v roku 1683 pod vedením laického brata Marzellina Ortnera ako jediné miesto odolal na okolí Viedne tureckému obliehaniu.

Dozvie sa, že akokoľvek nádherná súčasná podoba nezodpovedá pôvodným predstavám o tomto dôležitom náboženskom i politickom centre. Cisár Karol IV., otec Márie Terézie, ho chcel prebudovať na panovnícku rezidenciu v štýle španielskej kláštornej rezidencie Escorial pri Madride. Mal tam vyrásť gigantický cisársky palác s deviatimi kopulami. Po jeho smrti v roku 1740 sa však práce zastavili a až o sto rokov neskôr sa zrealizovala aspoň štvrtina pôvodných plánov.

Kláštor je živý, mnísi sú stále jeho súčasťou.

Múdre opravy Súčasné storočie sa v kláštore začalo rozsiahlymi projektmi renovácie vzácnej pamiatky. V roku 2003 nahradili starý vykurovací systém ekologickou dodávkou tepla z osobitných zariadení, spaľujúcich drevo a drevný odpad. Vlani vymenili na streche kláštornej baziliky dvestotisíc pestrých glazovaných škridlíc. Na obnovu prispieva rádu aj zemská vláda Dolného Rakúska. Vlani v lete prepoštovi kláštora Bernhardtovi Backovskému odovzdal komisár Európskej únie Ján Figeľ diplom Europa Nostra, oficiálne ocenenie, ktorým únia vyznamenáva najinovatívnejšie projekty a realizácie záchrany pamiatok. Od roku 2006, keď otvorili nové vstupné priestory kláštora, prešlo nimi vyše 150 tisíc návštevníkov.

Svet vína V okolí Klosterneuburgu, ale aj Viedne, Gumpoldskirchenu a Tattendorfu vlastní kláštor stoosem hektárov starostlivo obrábaných viníc. Ide o štyri rozdielne vinárske oblasti s rozdielnym terénom, zložením pôdy, a teda aj so svojimi vlastnými odrodami. Vinársky majetok kláštora je nielen jedným z najväčších vinárskych podnikov v Rakúsku, ale aj jedným z najstarších – má takmer deväťsto rokov. Znalci označujú produkciu vín za excelentnú a odporúčajú návštevu kláštornej vinotéky tridsaťšesť metrov pod zemou, v pivničnom labyrinte z trinásteho storočia.

Kreatívni mnísi sú majstrami úžasných cuvée, špeciálnych kupáží, presne stanovených zmesí, ktoré vytvárajú z niekoľkých odrôd novú kvalitu. Na špici je ich Chorus,

jedinečná tmavorubínová zmes Cabernetu Sauvignonu, Cabernetu Franc a Merlotu s buketom čiernych ríbezlí i vanilky, v ktorom cítiť aj vôňu dreva, pretože víno osemnásť mesiacov dozrievalo v drevených sudoch. Po Choruse vznikol aj Escorial zo Svätovavrineckého, Cabernetu Sauvignonu a Merlotu s vôňou po čiernych ríbezliach, škorici a jemnej vanilke. Kto sa do kláštora nedostane kvôli vzdialenosti a má chuť čosi z produkcie ochutnať, objednáva si v kláštornom internetovom obchode a zásielku dostane o pár dní kuriérom či poštou.

Popri víne má kláštor aj vlastné sekty, liehoviny.

Výlety Viedenčanov Kláštor je aj častým cieľom Viedenčanov, ktorí túžia po tej pravej domáckej kuchyni v pôsobivej atmosfére. Tú nájdu v novej reštaurácii Schüttkasten, čo v preklade znamená Sýpka. Na krátke zastavenie je zasa Café Escorial na vyhliadkovej terase alebo Stiftscafé - kláštorná kaviareň s domácimi múčnikmi z receptára prastarých mám. Na niektoré používajú aj vlastné marmelády či ovocie z vlastného biohospodárstva.

Klosterneuburg je príkladnou symbiózou duchovného i svetského pôsobenia.

Dorábanie vína i reštaurácie slúžia svetským hosťom, ba kláštor ponúka niektoré sály aj na semináre, prezentácie, rokovania i firemné posedenia, rešpektujúce prostredie.

Zisk z toho a tržby zo vstupného umožňujú nielen prevádzku kláštora, ale aj sociálne služby, napríklad aj pre opustené deti ulice a na vedecké bádanie.

JÁN BLAŽEJ, AUTOR JE REDAKTOR PROFITU

Klosterneuburg ako cieľ výletov Viedenčanov.

G. Puccini | Madama Butterfly

G. Mahler: Piesne potulného tovariša A. Dvořák: Svatební košile

G. Puccini | Tosca

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: T. Caruso/Ľ. Rybárska, S. Ljadov/M. Lehotský, M. Kalmandi/S. Tolstov.

P. Mascagni | Sedliacka česť

G. Verdi | Trubadúr

19.00 – 21.00 | Opera v 4 častiach v talianskom jazyku Dirigent: R. Štúr. Réžia: M. Bendik. Účinkujú: V. Marof, I. Matyášová, J. Sapara-Fischerová, M. Lehotský, J. Benci.

nedeľa Nehrá sa

15

sobota

14

piatok Nehrá sa

13

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: V. Věžník. Účinkujú: E. Hornyáková, Ľ. Ludha, S. Tolstov, P. Remenár, J. Benci, K. Štúrová.

G. Puccini | Bohéma

12

štvrtok

P. I. Čajkovskij, M. Petipa a L. I. Ivanov | Labutie jazero

19.00 – 22.00 | Balet v štyroch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: R. G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: C. M. Sobota Zaharia, J. Dolinský, ml., zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: hosť, K. Štúrová, S. Tolstov.

R. Leoncavallo | Komedianti

19.00 – 22.00 | Opera v 1 dejstve v talianskom jazyku Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, I. Kusnjer, M. Kiseľová.

streda

11

utorok

10

pondelok Nehrá sa

9

nedeľa Nehrá sa

8

sobota

7

piatok Nehrá sa

6

štvrtok

KONCERT OPERY SND

5

T. Frešo | Martin a slnko

W. A. Mozart a Milan Sládek | Pantalón a Kolombína

Séria „D1“

novstva alebo Elling a Kjell Bjarne

19.00 – 21.30 | Réžia: S Ferancová a h Dramaturgia: D Abrahámová / I Horváthová a h

Séria „K2“

I. Horváthová | Fetišistky Nehrá sa

W. Shakespeare: Skrotenie zlej ženy (Diana Mórová a Tomáš Maštalír) | Foto: Filip Vančo

Séria „H2“ 19.00 – 21.30 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová / I. Horváthová a. h.

Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko, a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h., Ľ. Švoňavský a. h.

I. Horváthová | Fetišistky

rahámová. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, E. Sakálová a. h. Svetová premiéra hry bola uvedená ziniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

19.00 – 21.30 | Podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Ab-

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller.

Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke / Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, J. Rybárik,posl. VŠMU – T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

Séria „D1“

Ch. Hampton | Popol a vášeň

chcete

Manon Lescaut v Piešťanoch

19.00 – 21.30 | Preklad a úprava: M. Spišák. Réžia: M. Spišák. Dramaturgia: U. Ferenčuková.

Scéna: Š. Hudák. Kostýmy: E. Kleinová. Hrajú: M. Matrtajová, J. Novotný, V. Rohoň.

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len

A. Uhry | Šofér slečny Daisy

DIVADLO J. G. TAJOVSKÉHO ZVOLEN

P. Pavlac: Partybr(e)akers (Kristína Turjanová, Danica Jurčová) | Foto: Filip Vančo

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

vecký. Preklad: P. Kerlik. Učinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, a. h.

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Manko-

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, D. Mórová, Z. Kocúriková, M. Čobejová a.h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, J. Rybárik, posl. VŠMU – T. Vravník, posl. VŠMU, S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

C. Goldoni | Čertice

11.00 – 13.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Clauda Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: Z. Kanócz a. h. – Z. Fialová – E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., M. Huba, O. Kovaľ, F. Zvarík, T. Maštalír, V. Obšil – Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h. – M. Amsler a. h., M. Bahul a .h., J. Gallovič a ďalší.

Tančiareň

19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Clauda Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: Z. Kanócz a. h. – Z. Fialová – E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., M. Huba, O. Kovaľ, F. Zvarík, T. Maštalír, V. Obšil – Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h. – M. Amsler a. h., M. Bahul a .h., J. Gallovič a ďalší.

Tančiareň

Nehrá sa

Nehrá sa

I. Ambjørnsen / A. Hellstenius / P. Nass | Chvála bláz-

JAY production s. r. o. a Theater Forum Swechat

19.00 – 20.50 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

Hudba: P. Mankovecký. Pohybová spolupráca: P. Modrovský. Účinkujú: Z. Fialová a Ľ. Kostelný.

Séria „L1“

19.00 – 21.30 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, M. Hilmerová a. h. – K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

Séria „D3“

Séria „P3“ 19.00 – 22.00 | Preklad: Ľ Feldek Úprava: P Mikulík a M Porubjak Réžia: P Mikulík Dramaturgia: M Porubjak

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 21.30 Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND, žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave a ich hostia.

Medzinárodný koncert baletných škôl a baletu SND pri príležitosti 15. výročia založenia Tanečného konzervatória E. Jaczovej v Bratislave

19.00 – 21.15 | Opereta v troch dejstvách v slovenskom jazyku | Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: F. Ďuriač, J. Bernáthová, Š. Svitok, M. Eliášová, T. Juhás.

F. Lehár | Veselá Vdova

11.00 – 13.00 | Tanečná rozprávka | Dirigent: M. Oswald. Text: N. Slovák. Réžia: I. Holováč. Účinkujú: K. Bittererová, J. Žilinčár, K. Košíková, D. Slabý a zbor Baletu SND.

T. Frešo, I. Holováč | Narodil sa chrobáčik

T. Frešo, I. Holováč: Narodil sa chrobáčik | Foto: Alena Klenková

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, E. M. Chalupová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, M. Kramár a. h., Ľ. Paulovič a. h., J. Slezáček, M. Dočolomanský, O. Hlaváček, Š. Bučko, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

G. Feydeau | Chrobák v hlave

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku | Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: M. Huba. Účinkujú: M. Malachovský, P. Remenár, A. Kohútková, J. Bernáthová, D. Šlepkovská.

W. A. Mozart | Figarova svadba

V. Haïm | Valčík náhody

11.00 – 12.45 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku | Dirigent: M. Leginus. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: P. Remenár, L. Máčiková, J. Sapara-Fischerová, J. Galla, M. Masaryková.

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

E. Ionesco | Stoličky

J. G. Tajovský | Ženský zákon

Nehrá sa

19.00 – 21.00 | Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber z hudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, J. Rybárik, posl. VŠMU – M. Šalacha, posl. VŠMU.

19.00 – 21.00 | Réžia: P. Lančarič a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: A. Szökeová. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: Karpatskí pastieri a S. Hurtigová. Choreografia: S. Beláková. Videoprojekcia: P. Lančarič. Účinkujú: K. Turjanová a. h., P. Krištofek a. h., M. Geišberg, Z. Kapráliková a. h., G. Dzuríková, D. Jurčová a. h. a ďalší.

11.00 – 14.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, D. Jamrich, J. Gallovič, S. Dančiak, O. Kovaľ a ďalší.

19.00 – 21.45 | Úprava: V. Morávek a M. Porubjak. Réžia: V. Morávek a.h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: D. Fikejs. Pohybová spolupráca: V. Luks. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: M. Huba,T. Pauhofová, R. Roth, J. Kroner – R. Stanke, S. Dančiak – M. Dočolomanský, D. Tarageľ, M. Geišberg, O. Hlaváček – J. Slezáček, L. Haverl, O. Kovaľ, M. Bahul, Z. Kocúriková, E. Krížiková, A. Maľová, P. Vajdová a. h., V. Kobielsky, D. Heriban a. h., Ľ. Bukový, a. h., F. Kovár, Š.

Bučko, G. Dzuríková, I. Kuxová, V. Topinková, J. Vajda, P. Trník, B. Bystriansky, P. Boublík a. h. a ďalší.

E. Rostand | Cyrano z Bergeracu

19.00 – 21.45 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Gyermek. Účinkujú: J. Bernáthová, hosť, J. Kundlák, J. Galla.

G. Donizetti | Lucia di Lammermoor

Tradičný indický tanec | Účinkuje: Dr. Deepti Omchery Bhalla.

Veľvyslanectvo Indickej republiky v Bratislave a Ministerstvo kultúry SR | Mohiniattam

19.00 – 21.45 | Úprava: D. Abrahámová a P. Mikulík. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: S. Štúr. Preklad: K. Dlouhý. Účinkujú: J. Vajda, D. Mórová, M. Kramár a. h., Z. Studenková, M. Hilmerová a. h., D. Jamrich, Z. Kocúriková, G. Dzuríková – M. Čobejová a. h., A. Maľová, V. Obšil, J. Koleník a ďalší.

O. Wilde | Ideálny manžel

19.00 – 21.00 | Romantický balet v dvoch dejstvách Dirigent: M. Oswald. Naštudovanie: N. Kehlet. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: T. Meladze, A. Ducin, zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

H.S. von Løvenskjold, A. Bournoville | Sylfida

Historická budova

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, B. Bystriansky, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

P. Pavlac | Partybr(e)akers

W. Shakespeare | Hamlet

Réžia: J. A. Pitínský. Preklad a dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková.

Hudobná spolupráca: R. Dvořák. Účinkujú: I. Timková, D. Jamrich, Ľ. Kostelný, M. Kráľovičová, V. Obšil.

Inscenácia získala štyri divadelné ocenenia DOSKY 2005 za najlepšiu réžiu, scénu, kostýmy a ženský herecký výkon.

Séria „D2“

T. Bernhard | Ignorant a šialenec 19.00 – 21.10

Nehrá sa

P. I. Čajkovskij, M. Petipa | Spiaca krásavica

19.00 – 21.30 | Balet v dvoch dejstvách s prológom Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: B. M. Juldašev, J. Dolinský st.. Scéna a kostýmy: Jozef Jelínek. Účinkujú: R. Novitzky, R. Kolodziej, zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

4

streda

T. Kusá | S mamou 11.00 – 13.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček, L. Haverl.

Hamlet

Nehrá sa

Nehrá sa

W. Shakespeare | Séria „G1“ 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, D. Jamrich, J. Gallovič, S. Dančiak, O. Kovaľ a ďalší.

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: J. Doležílková, Ľ. Ludha, P. Remenár, M. Fabianová.

S mamou

T. Kusá | Séria „O2“ 19.00 – 21.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček, L. Haverl.

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Preklad: Ľ. Vajdička. Réžia: V. Kollár. Dramaturgia: M. Gazdík.

Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: A. Kobielska. Pohybová spolupráca: E. Lindtnerová. Hudba: J. Péč. Účinkujú: V. Jedľovský, G. Hološka, B. Bajus, E. Borosová, L. Zemánková a V. Pavlíková.

E. Ionesco | Plešatá speváčka

DIVADLO JÁNA PALÁRIKA V TRNAVE

19.00 – 21.30 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski, P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, M. Hilmerová a. h. – K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

Štúdio

V. Hugo | Kráľ sa zabáva Séria „M1“

Sála činohry

utorok Nehrá sa

3

pondelok

2

nedeľa Nehrá sa

1

sobota JAY production s. r. o.

Milan Sládek | Nové sólo pantomímy

Sála opery a baletu

Nová budova

Slovenské národné divadlo | marec 2008

VYHLÁSENIE o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby pod a zákona . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorej bolo za zda ovacie obdobie vykonané ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti

Rok : 2007 Uvádza sa zda ovacie obdobie, za ktoré sa platí da

I. ÚDAJE O DA OVNÍKOVI Priezvisko 01

Meno 02

Adresa trvalého pobytu Ulica a íslo 04 PS 05 Štát 07 íslo telefónu 08

Rodné íslo (U cudzích št. príslušníkov dátum narodenia.)

03

/

Názov obce 06

Suma do výšky 2 % zaplatenej dane 09 Zaplatená da , z ktorej sa vypo íta suma do výšky 2 % zaplatenej dane 10 Suma do výšky 2 % zo zaplatenej dane z r. 09 (min. 100 Sk) Na r. 09 sa uvádza da ová povinnos da ovníka, znížená o da ový bonus, vypo ítaná v roku (nie da na úhradu), v ktorom sa podáva toto vyhlásenie; uvádza sa riadok 03 z potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je sú as ou tohto vyhlásenia.

Na r. 10 sa uvádza suma zaokrúhlená na celé koruny nadol, pri om táto suma nesmie by nižšia ako 100 Sk.

Dátum zaplatenia dane 11 Z riadku 06 potvrdenia o zaplatení dane, ktoré je sú as ou vyhlásenia. V prípade da ového preplatku z ro ného zú tovania preddavkov na da sa uvedie dátum 31. marec zda ovacieho obdobia, v ktorom sa toto vyhlásenie podáva.

II. ÚDAJE O PRIJÍMATE OVI Obchodné meno alebo názov 12 Proti prúdu Sídlo 13 Sídlo: Karpatská 10, Bratislava 811 05 Právna forma 14 ob ianske združenie

Identifika né íslo prijímate a (I O/SID) 15 3 6 0 6 8 7 8 1 /

Vyhlasujem, že uvedené údaje v tomto vyhlásení sú pravdivé.

V................................................ d a...................................

.......................................................

Podpis da ovníka

Pou enie na vyplnenie vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby pod a zákona . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( alej len „zákon o dani z príjmov“) 1. Do kolónky „Rok“ sa uvedie zda ovacie obdobie, za ktoré sa platí da , teda za ktoré zamestnávate , ktorý je platite om dane ( alej len „zamestnávate “) vykonal da ovníkovi ro né zú tovanie preddavkov na da . Napr. ak sa v roku 2008 platí da za zda ovacie obdobie roku 2007, uvedie sa rok 2007.

2. Da ovník je po zaplatení dane z príjmov fyzických osôb oprávnený, pod a § 50 zákona o dani z príjmov, predloži svojmu miestne príslušnému správcovi dane v prípade, ak tomuto da ovníkovi zamestnávate vykonal ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma do výšky 2 % zaplatenej dane sa má poukáza ním ur enej právnickej osobe.

3. Zoznam prijímate ov, ktorým sa môže podiel do výšky 2 % zaplatenej dane poukáza , zverej uje Notárska komora Slovenskej republiky do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímate ovi túto sumu poukáza .

4. Da ovník vo vyhlásení môže ur i len jednu právnickú osobu (prijímate a).

5. Da ovník, ktorému zamestnávate vykonal ro né zú tovanie preddavkov na da z príjmov zo závislej innosti ( alej len „ro né zú tovanie“) v súlade so zákonom o dani z príjmov predloží svojmu miestne príslušnému správcovi dane vyhlásenie do 30. apríla roku, v ktorom sa vykonáva ro né zú tovanie za predchádzajúce zda ovacie obdobie. Prílohou vyhlásenia je aj potvrdenie od zamestnávate a o tom, že da za zda ovacie obdobie, za ktoré sa ro né zú tovanie vykonalo, bola zaplatená. To znamená, že do termínu podania vyhlásenia bol zrazený (zaplatený) aj prípadný da ový nedoplatok vyplývajúci z ro ného zú tovania - da ovník, ktorý sa rozhodne predloži vyhlásenie pod a § 50 zákona o dani z príjmov, nemôže ma da ový nedoplatok z príjmov fyzickej osoby. Ak mal da ovník z ro ného zú tovania preddavkov na da da ový preplatok, v riadku 11 sa uvedie dátum 31. marec zda ovacieho obdobia, v ktorom sa podáva toto vyhlásenie.

6. Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane ur enému prijímate ovi nemožno dodato ne upravova ak sa dodato ne zistí, že da ová povinnos bola iná. Ak v takom prípade da ovníkovi vznikne da ový preplatok z príjmov fyzických osôb, tento sa zníži o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímate ovi a sumou do výšky 2 % z upravenej da ovej povinnosti.

Príloha . 2

POTVRDENIE O ZAPLATENÍ DANE Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ INNOSTI na ú ely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane fyzickej osoby pod a zákona . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( alej len „zákon“)

Za rok 2007

Meno a priezvisko da ovníka: .................................................................... Rodné íslo1): ....................................

Adresa trvalého pobytu: ............................................................................... PS : .................................. (v Sk) 01

Da – pod a § 15 zákona

02

Nárok na da ový bonus

03

(z r. 04 ro ného zú tovania preddavkov na da ) (z r. 05 ro ného zú tovania preddavkov na da )

Da znížená o da ový bonus (r. 01 – r. 02 ) > 0

04

Da na úhradu - nedoplatok dane

05

Preplatok dane – rozdiel v prospech zamestnanca

(+)

(z r. 10 ro ného zú tovania preddavkov na da )

(-)

(z r. 11 ro ného zú tovania preddavkov na da ) 06

06

Nedoplatok (z r. 04) - zrazený (zamestnancom zaplatený) v lehote do podania

D a:

vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby v úhrnnej sume

Údaje o zamestnávate ovi, ktorý je platite om dane, ktorý toto potvrdenie vydáva („zamestnávate “):

DI :

.............................................................

Meno a adresa : ..............................................................................................................................

Miestne príslušný správca dane: ...............................................................................................................

Potvrdzujeme týmto, že údaje uvedené v tabu ke potvrdenia sú pravdivé.

...........................................

.........................

Potvrdenie vypracoval (a)

D a

1)

........................................

Podpis a odtla ok pe iatky zamestnávate a U cudzích štátnych príslušníkov sa uvádza dátum narodenia.

.

G. Verdi | Trubadúr

19.00 – 21.00 | Opera v 4 častiach v talianskom jazyku Dirigent: R. Štúr. Réžia: M. Bendik. Účinkujú: V. Marof, I. Matyášová, J. Sapara-Fischerová, M. Zhang, P. Mikuláš.

G. Puccini | Turandot

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: S. Munteanu, M. Zhang, I. Jiříková.

M. Radačovský | Warhol

19.00 – 21.00 | Tanečné divadlo v dvoch častiach Libreto, Choreografia, Réžia: M. Radačovský. Hudba: hudobná koláž. Scéna: R. Dulude.

Kostýmy: K. Holková. Video: M. Slobodian. Svetelný dizajn: J. Opršal. Dramaturgia: M. Kovářová. Účinkujú: Igor Holováč, sólisti a zbor Baletu SND.

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: V. Věžník. Účinkujú: I. Matyášová, T. Juhás, M. Babjak, P. Remenár, P. Mikuláš, K. Štúrová.

G. Puccini | Bohéma

A. Radačovský: Warhol | Foto: Ctibor Bachratý

31

Zmena programu je vyhradená.

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Balet

pondelok Nehrá sa

30

Činohra

Opera

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, I. Matyášová.

G. Puccini | Turandot

K. Čapek: R. U. R. (Milan Bahul, Marián Geišberg, Ivana Kuxová, Vladimír Obšil) | Foto: Filip Vančo

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

11.00 – 13.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták.

Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h., Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

K. Čapek | R. U. R.

Séria „P1“ 19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták.

Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h., Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

K. Čapek | R. U. R.

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, (vchod z Olejkárskej ulice), tel.: 02/5778 2534 Po – Pia 8,00 – 19,00 | So 9,00 – 13,00 So a Ne 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

v pokladnici na Laurinskej ul. 20, v pokladnici v historickej budove SND (vchod z Jesenského ul.) tel.: 02/5413 1321 tel.: 02/5443 1723 Po – Pia 10,00 – 17,00 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

Informácie o predaji vstupeniek na predstavenia činohry Vstupenky na predstavenia činohry v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť na 1 mesiac vopred

P. I. Čajkovskij, M. Petipa | Spiaca krásavica

19.00 – 21.30 | Balet v dvoch dejstvách s prológom Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: B. M. Juldašev, J. Dolinský st.. Scéna a kostýmy: Jozef Jelínek. Účinkujú: N. Stehlíková, A. Kremz, zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

nedeľa Nehrá sa

29

sobota

28

piatok

27

štvrtok Nehrá sa

26

streda

25

utorok Nehrá sa

24

pondelok Nehrá sa

23

nedeľa Nehrá sa

22

sobota

21

piatok Nehrá sa

20

štvrtok Nehrá sa

19

streda

18

utorok Nehrá sa

17

pondelok

16 Séria „G2“

Skupinové objednávky vstupeniek na predstavenia činohry vybavujeme v novej budove SND (vchod zo strany Čulenovej ul.) tel.: 02/5778 2835, fax: 02/5778 2801 Skupinové objednávky vstupeniek na operu a balet vybavujeme v novej budove SND, Pribinova 17 (vchod z Olejkárskej ul.) tel.: 02/5778 2537 www.snd.sk, cinohra@snd.sk, opera.balet@snd.sk.

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

Nehrá sa

19.00 – 21.10 Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková.

Hudba: V. Kubička. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

B. Ahlfors | Posledná cigara

19.00 – 21.30 | Premiéra | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Účinkujú: T. Maštalír, I. Timková, D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Gallovič, J. Kroner, A. Bárta, R. Roth, M. Labuda, Ľ. Kostelný, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

A. P. Čechov | Tri sestry

Séria „O3“

Informácie o predaji vstupeniek na predstavenia opery a baletu Vstupenky na predstavenia opery a baletu v historickej budove SND a v novej budove SND, Sála opery a baletu, si môžete kúpiť v pokladnici v historickej budove SND, vchod z Jesenského ul., tel.: 02/5443 3764 a v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17 – vchod z Olejkárskej ul., tel.: 02/5778 2536 Po – Pia: 8.00 – 19.00 So: 9.00 – 13.00 So a Ne: 1 hodinu pred predstavením (ak nie je vypredané)

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak.

Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, , P. Humeňanská*, – A. Sabová*, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký, A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha * / G. Tóth * a ďalší. *posl. VŠMU.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 20.40 | Večer tanečných miniatúr M.Radačovský: Zmena, Stretnutie s labuťou, Bolero.

I. Holováč: Keď umrieť znamená žiť. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

I. Holováč, M. Radačovský | Bolero a viac...

Nehrá sa

10.00 – 12.30 | Verejná generálka, 19.00 – 21.30 | Predpremiéra Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Účinkujú: T. Maštalír, I. Timková, D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Gallovič, J. Kroner, A. Bárta, R. Roth, M. Labuda, Ľ. Kostelný, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

A. P. Čechov | Tri sestry

G. Verdi | Macbeth 19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: hosť, L. Hudson, M. Lehotský, J. Galla.

Tri sestry

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Opera v 2 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Vargicová, Ľ. Ludha, J. Zerhauová, L. Neshyba, J. Benci.

G. Donizetti | Dcéra pluku

G. Donizetti: Dcéra pluku | Foto: Alena Klenková

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: M. Babjak, S. Munteanu, P. Mikuláš, J. Babjak, D. Šlepkovská.

G. Verdi | Nabucco

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: B. Ladič. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: A. Kohútková, J. Benci, O. Klein, D. Šlepkovská.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Balet v dvoch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Scéna: B. Kudlička. Kostýmy: A. Grusková. Účinkujú: R. Novitzky, K. Košíková, A. Szabo, V. Šimončíková, zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

A.I. Chačaturjan, N.D. Volkov, J. Ďurovčík | Spartakus

Nehrá sa

19.00 22.00 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak.

Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, , P. Humeňanská*, – A. Sabová*, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký, A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha * / G. Tóth * a ďalší. *posl. VŠMU.

A. P. Čechov | Séria „D2“ 19.00 – 21.30 | Predpremiéra | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák Kostýmy: P. Čanecký. Účinkujú: T. Maštalír, I. Timková, D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Gallovič, J. Kroner, A. Bárta, R. Roth, M. Labuda, Ľ. Kostelný, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

I. Horváthová: Fetišistky . Zdena Studenková) (Kamila Magálová, Foto: Dano Veselský

11.00 – 14.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h. Dramaturgia: D. Majling a. h. / P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ.

Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h. Dramaturgia: D. Majling a. h. / P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ.

Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová / I. Horváthová a. h.

Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko, a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h., Ľ. Švoňavský a. h.

Dizajn: IQ Design Studio 2008 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

81

22 AHA ICH! Zo stolného hokeja najviac bolia kríže.

priečke,“ hovorí prezident Slovenskej asociácie stolného hokeja Robert Goral.

Mimochodom, svoju asociáciu má aj Irán či Afganistan.

Pivoví hráči

Hokejisti bez korčulí

Zmenšenina íce „stolný“, ale predsa náročný šport. Odohrať za deň štyridsať zápasov, to dá zabrať.

Aj keď má ihrisko minirozmery a duel trvá len päť minút. Najviac vraj trpia kríže. Stolný hokej je napriek tomu oficiálne zaradený medzi kartové a podobné hry.

S

vznikajú aj najpredávanejšie miništadióny na hranie stolného hokeja. Hoci výrobcov štadiónov je vo svete viac, na oficiálnych turnajoch sa používajú len tie švédske. Sú vraj najpevnejšie a najvernejšie kopírujú pohyb skutočných hráčov na ľade. Ďalšie stolnohokejové veľmoci sú Fíni, Rusi, Lotyši, Nóri a Česi. „Slovensku sa tiež nedarí najhoršie, momentálne sme na siedmej

Pri tréningu vraj hráč ročne rozbije minimálne jeden malý štadión. Niektorí totiž trénujú aj niekoľko hodín denne. Dookola nacvičujú taktiku, blufy, strieľanie gólov. Iní majú tento šport skutočne len pre zábavu, alebo slúži ako zámienka na príjemne strávené nedeľné popoludnie s kamarátmi v obľúbenej krčme. Čuduj sa, svete, aj takíto hráči vyhrávajú. Z tejto „fajty“ je aj jeden majster Slovenska. Okrem toho, že je pivný fanúšik, navyše pri hre naschvál používa len jednu ruku.

Kondičku však pri stolnom hokeji určite treba. Zároveň musí byť hráč aj čestný a mať zmysel pre fair play. Góly si totiž hráči počítajú sami. Rozhodcovia prichádzajú na rad, až keď sa súperi nevedia dohodnúť. Vtedy odohrajú duel pred tímom rozhodcov nanovo.

Veľké prachy?

Peniaze sa však už začínajú točiť aj v tomto minihokeji. Vlaňajšie majstrovstvá sveta v Moskve boli dotované sumou 15 000 dolárov a súťažili v nich hráči z 20 krajín. Ďalšia výhoda stolného hokeja je, že ho môže hrať ktokoľvek a kedykoľvek.

Na rozdiel od „ľadového“ štadióna je tento malý stolný hokej prenosný.

TEXT A FOTO: KRISTIÁN PAVÚČKO

Hráči držia v rukách páčky a zhrbení nad malými hokejovými štadiónmi sústredene pohybujú jednotlivými hráčmi. Hra je rýchla, nepredvídateľná, a hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, za gólmi a kombinačnými akciami je každodenný tréning. Po piatich minútach hry sú hráči spotení takmer ako počas skutočného zápasu na ľade. Na turnajoch musí hrať každý s každým.

Siedmi v rebríčku Stolný hokej vymysleli vo Švédsku. Niekoho tu v roku 1989 napadlo zorganizovať v tejto detskej hre naozajstný turnaj. Všetkých účastníkov to bavilo, takže vymysleli aj majstrovstvá sveta s medzinárodnou účasťou – zahrali si na nich kamaráti z Francúzska a Nemecka. Švédi sú dodnes na čele svetového rebríčka hráčov stolného hokeja, vo švédskej firme

Prenosný hokej sa dá hrať kdekoľvek, stačí mať stôl a súpera.

ĎAKUJEME

www.paralympic.sk

ZA PODPORU v roku 2007

P A R T N E R I S L O V E N S K É H O P A R A LY M P I J S K É H O V Ý B O R U : Generálny partner:

Partneri:

Hlavný mediálny partner:

Automobilový partner:

Partner paralympijského centra:

Mediálni partneri: Oficiálni partneri:

Telekomunikačný partner:

Dodávatelia

Víťazíme ...aj vďaka Vám

Inzercia

81

24 VO SVETE

krajine sa konajú alegorické sprievody a volí sa Princ karnevalu. Sviatky sú podobné našim fašiangom. Alegorické vozy a sprievody masiek možno vidieť aj počas náboženských sviatkov v rôznych mestách Belgicka. Sú dôležitou súčasťou belgického

kultúrneho života.

Veľká noc má v Belgicku americký nádych. Ráno idú deti hľadať do záhrady čokoládové i maľované vajíčka, ktoré pre nich schovali deň predtým rodičia. Rodiny sa neskôr schádzajú pri spoločnej večeri.

Pravdou však je, že ich uchvátili aj naše slovenské veľkonočné oblievačky, a tak sa mám na čo „tešiť“. Vraj aby mi nebolo za nimi ľúto, tak si moji mužskí kamaráti na mňa už nachystali bičík, konský (!?), keďže korbáč nevedia pliesť, a veľa vody.

V duchu sa smejem pri predstave, že by som im mala na ten bičík podľa tradície zavesiť maľované vajíčko. Čo by si asi Bruselčania pomysleli, keby videli niekoho takto na ulici?

Na prvý máj sa však teším. Dievčatá tu totiž dostávajú od mužov konvalinky ako vďaku za všetku prácu, ktorú robia.

Nie je to zlaté? Potom príde 21. júl a belgický národný deň, kedy sa oslavuje osamostatnenie Belgicka spod nadvlády Holanďanov v roku 1830. Centrá miest sú uzavreté pre dopravu. Koná sa v nich množstvo koncertov a ďalších akcií. Do miest prichádzajú kolotoče. Belgické rodiny si zvyknú vyjsť spoločne na večeru.

V noci je v hlavnom meste veľký ohňostroj.

Oslavuje sa dlho do noci s prihliadnutím na to, že ďalší deň, ak je pracovný, sa musí ísť do práce. Dušičky sa slávia podobným spôsobom ako u nás. Zaujímavosťou je však 11. november, kedy sa tu štátnym sviatkom oslavuje skončenie 2. svetovej vojny. Jedni z najťažších bojov sa v konečnom dôsledku odohrali práve na belgickej pôde.

DOMINIKA PÉTEROVÁ, BRUSEL FOTO JAROSLAV BALÁŽ

diania. Je tu dvadsiate prvé storočie.

Plastové obaly dobyli svet. A strecha sveta sa teraz prehýba pod odpadkami.

Po ceste späť som stretla zlaté tibetské deťúrence. Chvíľu sme skákali cez gumu, hrali sa na naháňačku, písali si anglické a tibetské písmenká do prachu. Veľmi dobre sme sa bavili. Potom sa zotmelo, tak som sa rozlúčila a chcela som sa pobrať do hostela. Ale ups! Deti ma nechceli pustiť. Zo zlatých tibetských detičiek boli zrazu malé harpye. Ťahali a strkali ma, mykali za tašku s fotoaparátom a niečo vykrikovali. Vyzerali trochu nebezpečne. Hlavne preto, že ich bolo veľa. Chvíľu som si myslela, že kričia niečo v zmysle „ešte nechoď“. Až potom som si uvedomila, že vlastne chcú peniaze.

Ktovie, či si turisti naozaj neuvedomujú, že ak rozdávajú deťom cukríky a peniaze, alebo hocičo iné, robia z nich vlastne žobrákov.

V Afrike sa to dostalo do extrému. Deti sú ako malé zvieratká. Niektorí „idioti“ im vyhadzujú cukríky z okna idúceho auta a deti sa idú po nich ušliapať. Kde, dočerta, môže taký malý človek potom získať pocit vlastnej hodnoty?

Nakoniec sa mi podarilo odísť. Bez zaplatenia výkupného.

TEXT A FOTO: MIRKA FOFFOVÁ

Oslavujú! viatok. Nikoho nepoteší, ak padne akurát na víkend. Deň voľna z práce je predsa vždy príjemný. Možno by sme sa mohli inšpirovať Belgičanmi.

Ak sa tak totiž stane v Belgicku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom náhradu, čiže zamestnanec musí bezpodmienečne dostať deň voľna. Ten si môže po dohode so zamestnávateľom vybrať, kedy chce.

S

Belgicko je známe množstvom prázdnin.

Deti v škole majú okrem veľkých letných prázdnin dva týždne voľna okolo Vianoc, dva týždne okolo Veľkej noci, týždeň okolo dušičiek a ešte týždeň vo februári, kedy sa oslavuje národný karneval. Po celej

Zlaté deťúrence itang je malé prašné mestečko, ale je v ňom hostel (Crane Guesthouse, keby ste náhodou mali cestu okolo) so sprchami, v ktorých tečie naozaj horúca voda. Na druhej strane, záchod je nechutný – vhodný akurát na pozorovanie rôznych živočíchov. Obyvateľstvo mestečka je prevažne tibetské. Namiesto „ni hao“ sa tu zdraví „tashi delek“, čo je príjemná zmena. K „feeling of real Tibet“ prispieva aj množstvo budhistických mníchov a fakt, že asi každý tu má v ruke ruženec alebo modlitebný valček.

Podvečer som sa zatúlala na predmestie, chcela som si odfotiť kopce. Namiesto krásnej panorámy som objavila smetisko.

Nebola to organizovaná skládka, skôr to vyzeralo ako za rómskou dedinou.

Neuveriteľne nádherná príroda. Takú nemá len tak niekto. A toto si s ňou urobia! Jasné, že je iracionálne očakávať od Tibeťanov, že budú žiť rovnako ako pred stáročiami.

V harmónii s prírodou, s jakmi v centre

L

81

POULIČNÉ BLUES 25

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší?

Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

DEDO

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Ktosi smúti, ktosi sa teší Na jednej potulke medzi Dunajom a Tatrami doputoval som do milej dediny, takmer presne po roku. Dedina, kde sa autobusy otáčajú, nad ňou vysoké štíty hôr. Prvá zastávka patrí miestnemu informačnému centru – krčme, domáci ju volajú honosne reštaurácia. Krčmár i stála posádka si ma pamätali aj po roku. Po zvítaní sadám k Janovi, zvanému Vrece. Hneď mi oznámil, že jeho otec je už za kostolom - na cintoríne. Pretože bol správny chlap, išli sme ho pozrieť. Cintorín utešený, na svahu medzi stromami, veď kde tu nájsť rovinu.

Sedíme na hrobe, podľa módy vybudovaná obruba, pomník. Pofajčievame, aj na jeho pamiatku čosi domácej vypijeme. Cítime sa ako páni, krásny letný čas, na samom vrchu cintorína, pod nami plno duší.

Spomíname na časy nedávne i dávnejšie.

Dolu pri hlavnom kríži, kde sú uložení dekan, farári aj rehoľné sestry, čerstvý hrob, obložený vencami, kyticami od výmyslu sveta. Prišla k nemu starenka a žalostne nariekala. Jana - Vrece to rozčuľovalo, čo dal najavo nadávkami. Preto som zišiel dolu ku krížu, vyjadriť sústrasť. Začal sa zvláštny rozhovor.

- Aký bol váš manžel?

- Veľmi dobrý, usilovný, za života mi zle nepovedal.

- Ako dlho ste žili spolu?

Starenka prestala plakať. - Veru, lanského roku to bolo presne šesťdesiat. Aj peknú oslavu s hostinou nám deti aj s úradom nachystali.

- Babka, a keď ste sa vydávali, aj muziku ste mali?

- Jaj, synku, mali, vychýrenú v celej doline.

- Aj ste so starkým tancovali?

- Vykrútil ma ten môj Ondriš jedna radosť, to sme ešte mladé svižné nohy mali, a zasnene mi povedala názov starodávneho tanca.

- Babka, taký tanec naozaj nepoznám, ako sa tancoval?

Babka odložila kabelku so spevníkom.

Nenápadne som ukázal Janovi - Vrecu, aby ma počkal dolu v reštaurácii. Babenka zvoľna začala dupkať nohami a už sa zvŕtala pri hrobe sťa na svadobnom parkete, aj tíško zaspievala.

A ja tíško poď ho za Vrecom. Žiaľ i radosť na jednom mieste, hlavne, že Vrece prestal nadávať.

DEDO

JOZEF

Akí sme!

Mám jednu otázku.

Kto si?

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Najviac vás oslovil Princ a princezná od Jozefa 598. Júliusova Novoročná bláznivá noc za ním trochu zaostala a o nič menej kvalitné príspevky od Deda Otec a dedo, Jozefa Most a Ľuboša Rozhovory 16 u vás bodovali najmenej. Hlasujte ďalej!

Kto si, že súdiš?

Kto si, že zabúdaš, kam patríš?

Kto si, že nevieš, kto som?

A ja sa ťa opýtam PREČO? Vidíš, vidíte len seba a cítite sa byť iní. Človek zabúda, že niekto je, ale nevie, kde skončí.

A predsa si položím otázku: kto si?

Ver, že nie je mladý ani starý bezdomovec, sú len okolnosti.

Bezdomovec a boháč sa nenarodí, ale sa vytvára.

Tak skúste nesúdiť, ale skôr dajte šancu.

Aby sme mohli zistiť, kto sme a kam chceme patriť.

JOZEF DORUŠÁK, ŽILINA

IVETA

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Skutočný domov Volám sa Iveta Kaločaiová. Odmalička som vyrastala v detskom domove, rodinu si nepoznám. Vyučila som sa za poľnohospodárku v Ladiciach. Po vyučení ma poslali do Banskej Bystrice. Dva roky som bývala v Útulku sv. Vincenta na Kolárovej ulici. Bývali tam aj iné dievčatá, ktoré tam prišli z detského domova. Odišla som z útulku, myslela som si, že život je ľahký. Mýlila som sa! Bola som na ulici dva mesiace spolu s dvomi dievčatami.

Nebolo to ľahké, prespávali sme, kde sa dalo, strážila som dňom i nocou. Našli sa zlí aj dobrí ľudia, ktorí nám pomohli s jedlom ale aj finančne. Potom sme si vybavili ubytovňu v okolí Banskej Bystrice, bola dosť drahá. Z tej ubytovne nám vybavili bývanie na Červenom kríži, bývali sme tam šesť rokov. Predávala som časopis Nota bene v Tescu. Spoznala som tam jedného muža, s ktorým som bola dva roky. Otehotnela som a prijal to celkom dobre. Ale odvtedy, ako sa mi v roku 2006 narodila dcérka, vôbec neprišiel.

Doteraz sa neukázal. Z Červeného kríža som musela odísť kvôli tehotenstvu.

Išla som k rodičom, ale tí ma neprijali.

Poprosila som MsÚ v Žiari nad Hronom o pomoc, či by ma nezobrali na jednu noc aj s dcérkou. Nevzali ma, tak som s dojčaťom bývala na ulici tri dni. Vypýtala som si od ľudí peniaze na cestu do Banskej Bystrice. Išla som na Červený

kríž poprosiť o prenocovanie aj s malou.

Vybavili mi bývanie pre osamelé matky, bola som tam pol roka a stade zas len na ulicu. Štyri mesiace som bývala v hoteli, aby mi nevzali dcéru. Na zaplatenie hotela som si zarobila predajom Nota bene v meste pri pošte. V hoteli som bývala aj s dvomi kamarátkami, jedna z nich mala tiež malé dieťa. Podarilo sa nám vybaviť ubytovňu v Harmanci. Tam sme museli zaplatiť na tri mesiace dopredu.

Bývali sme tam vyše roka. V jednej izbe sme bývali piati. Platili sme veľa a ja som musela ísť znovu predávať časopis, aby sme s dcérkou prežili. Napriek tomu sme ubytovanie nevládali platiť, a tak sme sa zas ocitli na ulici. Bola zima a mne neostávalo nič iné len ísť znovu do hotela.

Predávala som časopis aj s malou do večera, aby sme mali na zaplatenie. Jedna noc nás vyšla 400 Sk. Našli sa ľudia, ktorí mi pomohli finančne, s hygienou aj s jedlom. Veľmi im ďakujem.

Teraz bývam v Dome sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Je to domov pre osamelých rodičov, v ktorom som bývala aj v minulosti.

Mám však strach, že opäť skončím na ulici. O dva mesiace sa mi končí zmluva a my nemáme kam ísť. Moja dcéra bude mať v marci dva roky a ja dúfam, že bude so mnou, kým nás osud nerozdelí. Ja a dcérka Ráchel vás prosíme, či by ste nám nepomohli s bývaním. Chceme mať skutočný domov, aby sme nemuseli celý život behať po zariadeniach. Nech moja dcérka pocíti skutočný domov... Ďakujeme vám pekne.

IVETA KALOČAIOVÁ, BANSKÁ BYSTRICA

JOZEF 598

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Že by!

Posledný čas mi ukázal, aké je ťažké ľuďom ukázať, koľko síl stojí mladého človeka predaj časopisu. Tak a poďme všetci, je čas zmeniť sa. Je čas, aby každý dostal sa. Tak ideme na to, predbehnime ostatných. Je čas nechať za sebou tých zaspatých. Naozaj sa stať inými ako tí druhí. Nezabudnúť pritom, odkiaľ sme. Prejsť cez ohnivé peklo do farebnej dúhy. To všetko my naozaj môžeme. Ale vždy nás to bude niečo stáť. Vždy ti to bude hovoriť: dostávaš, tak plať. Vyjde nás to nad naše sily. Hlavne aby sme svoje ciele neskryli. Cesta je iba jedna, tak prečo blázniť? Cesta je iba jedna, po ktorej sa musíme plaziť. Aby sme nemuseli za všetko zlo platiť. Aby sme sa nemuseli vo vnútri trápiť. Ja vidím, ako mením sa a spoznávam. Vidím okolo seba ako rany rozdávam. Ako od druhých skúsenosti dostávam. Cez toto všetko stále tu ja ostávam.

JOZEF 598 JETT PETRŽALKA, BRATISLAVA

81

26 PROTI SRSTI

T

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti!

Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

Aké vzdelanie je užitočné?

Herečky a kozmonauti posledných rokoch sa stávam účastníkom zvláštneho rituálu, podľa ktorého viem, že sa končí zima. Nie je to nič okultné, žiadne vynášanie Moreny či otváranie studničiek.

Napriek tomu je to magický okamih, lebo deti po prvýkrát od puberty ochotne počúvajú rady dospelých, dokonca aj rodičov. Nie, nejde o sex, ale o vypĺňanie prihlášok na vysoké školy.

V

Možno niekto vie už odmalička, že bude kozmonautom, alebo herečkou a nemá čo riešiť, snáď iba rozhodnutie, či ísť študovať do Ameriky, alebo zostať na rodnej hrude. V mojom okolí však oveľa častejšie stretávam bezradnú mládež, čo v otázke svojho profesijného smerovania vôbec nemá jasno. Učia sa dobre, uvedomujú si, že vysokoškolské vzdelanie je pre ich budúcnosť dôležité, ale nevedia, aké.

Možno aj oni v škôlke boli celkom pevne presvedčení, že budú kozmonautmi, alebo herečkami, ale postupne s prichádzajúcimi skúsenosťami a vedomosťami svoje preferencie korigovali, menili, až jedného dňa nevedeli ani len to, či si majú vyberať školu, ktorá im zaručí skvelú, dobre platenú kariéru, alebo majú ísť študovať odbor, ktorý je pre nich zaujímavý bez ohľadu na jeho perspektívu.

Ornitológovia pre žarty Dosť dlho som zastávala názor, že človek by mal ísť študovať to, čím sa môže po skončení školy živiť. Nechápala som, načo ide niekto študovať herectvo v krajine, kde sa takmer netočia filmy, alebo literárnu vedu, keď tu je len pár skutočných spisovateľov a ešte menej ich skutočných čitateľov. Nebola som v tomto názore na užitočnosť vysokoškolského štúdia sama, donedávna aj väčšina personalistov

v amerických firmách uprednostňovala absolventov škôl, ktoré vypúšťali úzko špecializovaných odborníkov na manažment, bankovníctvo, informatiku a podobne vychytené odbory.

Proti tomuto stojí opačný názor, že študovať má človek to, čo ho baví a nerozmýšľať o tom, že o päť rokov sa s takým diplomom nikde nezamestná. Ale aký to má význam, pýtala som sa. Načo mu to bude? Na odpoveď som prišla až postupne rokmi a skúsenosťami a napokon som si ju veľmi pekne sformulovanú vypočula v celkom nečakanej súvislosti.

V rozhlasovej relácii o zbieraní húb na Slovensku. Hosť relácie, mykologička, pomedzi konzultovanie s nadšenými hubármi zrazu dostala od poslucháča otázku, načo je komu taká zbytočná veda, ktorá skúma, či pred dvesto rokmi rástli v Liptovskom Mikuláši michalky na Michala, lebo o týždeň skôr. Načo to komu bude? Ženu otázka nezaskočila, odpovedala, že na ňu neexistuje jednoduchá odpoveď, ktorá by sa dala vtesnať do priestoru nočnej relácie. Preto pre názornosť uviedla príklad z inej vedy. Dlhé roky si ľudia robili žarty z čudákov ornitológov, ktorí sa zaoberali akýmsi nezmyselným krúžkovaním operencov, a kládli otázku, načo je komu taká zbytočná veda, ktorá skúma, odkiaľ kam preletí ktorý vták. A ajhľa, zrazu s hrozbou šírenia vtáčej chrípky to chcú a potrebujú vedieť úplne všetci. Zrazu je tá veda životne dôležitá a profesia ornitológa nečakane stúpla na cene!

Záplava manažérov Vyberať si odbor, ktorý má dobrú kariérnu perspektívu, a zavrhnúť ten neperspektívny, nemusí byť vždy to najprezieravejšie. Nielen preto, že už zajtra môžu byť populárne odbory úplne zbytočné a naopak. Mnoho študentov, ktorí u nás išli študovať lukratívny manažment, doplatilo na to, že školy v snahe vyjsť v ústrety vysokému dopytu po tomto druhu vzdelania, vypustili do obehu také množstvo absolventov, že ich cena na trhu práce prudko klesla. Navyše najnovšie trendy v zahraničí ukazujú, že personalisti firiem začínajú viac ako úzko špecializovaných expertov uprednostňovať

Čo bude o pár rokov perspektívne? ľudí s humanitným a klasickým akademickým vzdelaním, pretože títo ľudia disponujú väčším nadhľadom a sú schopní flexibilnejšie sa prispôsobovať zmenám. Nie je dôvod pochybovať o tom, že tieto trendy, ak ešte nedorazili, tak čoskoro dorazia aj k nám.

Robte, čo vás baví Najdôležitejší argument, prečo ísť študovať školu, ktorá vás baví, bez ohľadu na to, čo si s takým diplomom počnete po jej skončení, je však skutočnosť, že ľudia, ktorých baví to, čo študujú, pristupujú k štúdiu nielen radostnejšie, ale aj zodpovednejšie. A tento návyk, zvládať povinnosti s radosťou a zodpovedne, je pre budúce povolanie oveľa dôležitejší ako akékoľvek nadobudnuté vedomosti. Asi už viete, čo v poslednom čase radím všetkým bezradným maturantom. Študujte a robte to, čo vás baví a robte to poriadne. Všetko ostatné k vám príde v pravý čas.

ELENA AKÁCSOVÁ, AUTORKA JE ŠÉFREDAKTORKA www.t-station.sk FOTO BRANISLAV ŠTĚPÁNEK

81

KOMIX 27

Lascaux HRA PRE CELÚ RODINU Spoznajte hrou umenie z paleolitu objavené v jaskyniach Lascaux.

• • • •

rýchla kartová zábava pravidlá zvládnete za 5 minút dražobný systém nádherný herný materiál

www.albi.sk Hru zakúpite v sieti predajní Brloh, Biliard, Panta Rhei, Alltoys, Dráčik.

Túto hru však môžete aj vyhrať ak nám do konca marca zašlete na e-mail jaro@notabene.sk správnu odpoveď na otázku: „Akých je 9 najčastejších dôvodov prečo ostávajú bezdomovci dlhodobo na ulici“?

Pomôcka – www.notabene.sk – Bezdomovectvo – Prečo ľudia ostávajú dlhodobo bezdomovcami Tri správne odpovede odmeníme touto hrou.

Inzercia

ROKO OD MIŠKA

81

28 PRÍBEH

Mama s dcérou: Monika nehovorí, ale dokáže sa anjelsky usmievať. A Erike to stačí: „Zbožňujem svoju chorú dcérku rovnako ako mladšiu zdravú.“

ážne postihnutie dcérky. Plus nespoľahlivý partner. Spackaný život? „Božechráň. Som mamou.

Navždy.“

V

Má čerstvých pätnásť, a to je pre mamu najväčší dar. „Veď ona aj podľa mnohých lekárov, nadsluhuje. Nie, neviem si predstaviť, že by Mona nebola. Naša kvetinka,“ usmievavým hlasom povie sympatická mama Erika a už ani nevníma, ako automaticky siaha po kréme. Aby namastila dcére večne vysušené okolie úst. „Skúšali sme všeličo, zázračné bylinky, drahú kozmetiku, no na plnej čiare vyhráva modrá indulona. Majster krém. Doslova na všetko. Aj na boty, aj na telo. Tak je,“ pokračuje v dobrej nálade Erika a ak by človek čakal zničenú a smutnú ženu, ku ktorej osud príliš štedrý nebol, musí hľadať ďalej. Erika už dávno pochopila: „Ak chceš prežiť, nezúfaj. Teš sa z maličkostí.“

Pôrod za jazdy Bola to láska ako hrom. Ona práve skončila „základku“ a Paťo mal o tri roky viac. V osemnástich sa vydávala a v devätnástich porodila. „Skoro, ja viem.

Ale bola som zaľúbená po uši. Strašne som ho chcela. Aj keď mamine sa nepozdával, vraj mu to z očí kukalo. Že dievky má rád všetky. Nielen mňa.“ Celé tehotenstvo bolo v pohode, nijaké stresy, Erika sa ako každá prvorodička obávala iba samotného pôrodu.

Napokon, pravidelne chodila do poradne, žiadne obavy zo strany lekára necítila.

Vracali sa z príjemnej dovolenky vo Vlkolínci. Brucho už „trčalo“ na všetky strany, ale do plánovaného termínu bolo ešte ďaleko. Dobré dva mesiace.

Z ničoho nič prišli pôrodné bolesti a ona nič nechápala. Prikázala mužovi, nech naštartuje auto, musia čo najskôr do špitála. „Aj keby za volantom sedel Schumacher, nestihol by to. Za jazdy som v rapidke na zadnom sedadle priviedla na svet svoje prvé dieťatko. Písal sa druhý marec 1993.

Bola so mnou aj kmotra, tá dcérku zabalila do bundy a keď sme prišli do bystrickej nemocnice, lekárom sme už podali ’hotové‘ bábo a mňa zobrali len na vyčistenie.

Po troch dňoch som mohla vidieť svoje dieťa. Poldruha kila, päťdesiat centimetrov.

Malilinké, drobulinké, ale najkrajšie na svete.“ „Ako balíček cukru. Sladučká,“ pripojí sa do debaty so slzami na krajíčku Erikina mama. Ona upratovala „pôrodnú“ rapidku a hlavne ona obdivuje a do nebies velebí svoju Eriku. „Porodila som päť dcér, ale to je nič proti dráme, ktorú zažila Erička. A pritom sa večne usmieva, snaží sa nehorekovať a nekaziť druhým náladu.

A Monička? Tá dá hneď vycítiť, že mamka si len niekam odbehla. Ony dve sú už ako siamské dvojičky.“

Erike sa sakramentsky zmenil život

Navždy Iná Erike sa sakramentsky zmenil život, jeho priority, plány, radosti. Hoci do roka sa malá Monika aspoň navonok podobala zdravým rovesníčkam, predtucha, že diagnóza napokon predsa len prepukne, ju nahlodávala deň i noc. Vždy, keď si ukladala do postieľky svoje bábätko, prosila všetkých svätých, nech jej dcérku ochránia od ťažkého postihnutia. Nestalo sa.

Monika prišla na svet priskoro. Nevyvinuté pľúca, k tomu krvácanie do mozgu. Nik nedokázal odhadnúť následky. Isté bolo len jedno: Monika stopercentne zdravá nebude. Od úplného malinka sa Erika Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme!

piplala s cvičením. Špeciálne úkony Vojtovej metódy bolia dvojnásobne. Od fyzickej bolesti sa kotúľajú slzy chorému dieťaťu a plaču sa nevyhne ani starostlivá mama: „Bolela ma pritom celá duša. Strašné.“

Priestor Mentálny i fyzický postih bol už nezvratný.

Monika nedvíhala hlavičku, nepregúľala sa na bruško, neudržala nič v ruke. Ani oči neposlúchali. „Dodnes nie je jasné, do akej miery vlastne vidí. Nádejam sa, že aspoň obrysy registruje. O to viac jej však funguje sluch. Začula by, keby tu prebehla myš, že Moni?“ sadne si k dcére sympatická mama a ospravedlňuje sa za obývačkový pelech, Monikine „leháro“. „Neposadí sa, z gauča by mohla spadnúť a udrieť sa.

Už dávno som preto vymyslela pelechy.

Jeden tu, druhý v detskej. Ona potrebuje priestor. Občas vystiera a vykrúca ruky tak

81

PRÍBEH 29 široko, ako sa jej len dá. Nemôžem svojej milovanej dcérke veľa poskytnúť. Nekúpim si ju legom, ani lístkom do kina. Mojej Moničke by som zniesla aj modré z neba.

Nedá sa. Tak jej aspoň doprajem pohodlný pelech. Kašlem na to, čo si o mne druhí pomyslia,“ opisuje domácnosť Erika a pustí sa do vymenúvania, čo všetko Monika vie: „Na sekundu - dve udrží v rúčke trebárs indulonu. Je to však len náznak uchopenia. Vie sa malebne usmiať, keď ju pohladkám. Cíti, že je ľúbená. Ale dokáže aj zlostiť. Dožaduje sa pozornosti a keď zistí, že nie som v jej blízkosti, trucuje.“ Vtedy ju nedokáže nakŕmiť ani milovaná babička. „Snažím sa odušu, mladá však kúsok neprehltne. Až keď sa vráti mamka, vzorne sa napapá, potvorka jedna. Ale je naše slniečko,“ opäť so slzami ľútosti bojuje Monikina babička.

Monika je postihnutá mentálne i fyzicky.

Bez šance na zlepšenie. „Máme to aj v papieroch. Zvláštny pocit. Na jednej strane úľava, že už nemusíme chodiť po úradoch a dokazovať, že invaliditu si nevymýšľame. No na druhej strane, je to sila stotožniť sa s realitou. Že vaše dieťa nijaký pokrok nedosiahne. Jasné, že som si prerevala svoje, prepadala zúfalstvu a bezmocnosti. A sebaľútosti. Prečo práve ja a moje dieťa... Ale prídu akútnejšie problémy a na plač potom jednoducho niet času.“

Horúco a chlad Obyčajná chrípka sa zmenila vždy na horor.

V dôsledku Monikinej oslabenej imunity teploty okamžite stúpli na štyridsať. „Nijaké

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o konkrétnych ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh Moniky a jej mamy Eriky oslovil natoľko, že sa rozhodne prispieť na doplatok na kúpu špeciálneho kočíka a polohovateľnej postele pre imobilnú Moniku. Číslo účtu, kam môžete posielať váš príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Monika.

Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk) studené zábaly pre nás neplatili. Hlava jej síce horela, ale chudučké ruky a nohy sa triasli od zimy. Priam rytmicky som na čelo prikladala studené obklady, šúchala som si ruky a teplé ich prikladala na členky či zápästia chorej Moničky. Blázinec, na ktorý sme si zvykli. V nemocnici sme si tiež odžili svoje. Nemali jej kam pichnúť infúzie, hadičky mala všade, po celom tele, na hlavičke. Neraz mi povedali, nech sa pripravím na najhoršie,“ narýchlo si utrie slzu Erika a ukáže na fotku svojej mladšej dcérky Mišky.

Je o štyri roky mladšia od Moniky a zdravá ako buk. Erika si trúfla na druhé dieťa, aj keď s chorou Monikou mala práce až nad hlavu. A oporu v manželovi veľmi hľadať nemohla. „To je iná kapitola. Vyše dvoch rokov sme už rozvedení, ale nefungovalo to riadne dlho. Monikinu diagnózu nezvládol

Choré dievčatko sa najlepšie cíti na „maminom“ pelechu. Pred dvoma týždňami urobilo obrovský pokrok: Dokázalo si samo vytiahnuť ruky spod paplóna. „Tešíme sa z toho ako malé deti.“

a ja to už neriešim. Vďačím za veľa svojim rodičom a sestrám. Tie občas Monu postrážia, keď potrebujem čosi vybaviť.“

Záchvaty Za smutný prelom v živote považuje Erika aj zvláštny skrat, ktorý prišiel pred deviatimi rokmi. Vtedy dostala Mona prvý epileptický záchvat. A odvtedy ich bolo požehnane.

Dievčatko záchvaty vrátili späť do bodu nula. „Na dovtedajšie pokusy o vlastný krok, aj keď s našou pomocou, sme mohli definitívne zabudnúť. Dcérka mi odchádzala pred očami. Epileptické záchvaty boli silné a časté. Skúšali sa kvantá liekov.

Pred dvoma rokmi pani doktorka vymenila kombináciu medikamentov a odvtedy sme bez záchvatu. Daj Bože, nech navždy,“ trikrát si poklepe o drevo tridsaťštyriročná mama, ktorá už dávno zabudla uvažovať aj o šanci na svoj vlastný súkromný život. „Mám dve dcérky, chorá Monika je na mne doslova závislá. Na chlapa som šťastie nemala a nemám čas, silu ani chuť hľadať iného,“ opatrne volí slová Erika a natrénovaným drilom, bez minutia oka, zodvihne z pelechu - zo zeme, svoju Moniku, aby ju preniesla kam treba. Posilňovňa ako hrom. Monika je pri stopäťdesiatich centimetroch chudučká ako pierko, ale skúste denne vláčiť dvadsaťkilovú záťaž... „Hocikoho prebijem,“ zasmeje sa Erika a napne svaly.

Kočík Snívala o dizajnérstve, o obyčajnom živote s deťmi a mužom. O dovolenkách, výletoch. „Normálny tuctový svet. Aký musí byť úžasný,“ na chvíľu sa zamyslí a druhým dychom dodá: „Bože, aby to nevyznelo, že sa sťažujem! Veď teraz je nám fajn. Monika je bez teploty, bez záchvatov. Mladšia Miška mi ju už dokáže tiež na chvíľku postrážiť. Ja si skočím k susedke na kávu a trochu potrkoceme. Samozrejme, že vždy som na telefóne. Neviem si predstaviť, že by neexistoval zázrak ako mobil. Prevratný vynález.“ Plány sú striedme. Potichu sa tešiť z každého „zdravého“ dňa. Bez komplikácii.

Erika dostáva opatrovateľské a výživné.

Príjem, z ktorého sa vyskakovať nedá.

A z ktorého pri najlepšej vôli nedokáže našetriť na polohovateľnú posteľ pre postihnutú dcérku, ani na väčší kočík, ktorý Monika potrebuje ako soľ. Z toho starého už pätnásťročnej slečne totiž vytŕčajú nohy, hlava „búcha“ o striešku kočíka. Niečo preplatí poisťovňa, ale na zvyšok treba našetriť. „A ja sa každý deň o to snažím.

Lenže z príjmu, ktorý mám, to nejde. Nie som kúzelník.“ LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

81

30 PÚTNIK

Jedlo? V nijakom prípade!

ákladiak nás štyri hodiny vezie na korbe spolu s tovarom a ostatnými cestujúcimi do rázovitého bolívijského mestečka San Ignacio de Moxos. Koná sa tu veľký trojdňový festival amazonských indiánskych kmeňov.

N

Treba prejsť niekoľko riek; niet tu mostov, všetci vysadáme z nákladiaku a čakáme na drevenú kompu ťahanú motorovým člnom, ktorá nás prevezie cez rieku.

Okolo zablatenej cesty sú močariny alebo džungľa, pár metrov od nás vylihujú desiatky obrovských aligátorov, hniezdia veľké i malé vtáky všetkých tvarov a farieb.

Zabudnutá diera Napokon prichádzame do San Ignacio.

Je to maličká zabudnutá diera uprostred močarín. Normálne by ste tu nemali jediný dôvod vystúpiť, ale tri dni v roku vám to, čo uvidíte, bude stáť za všetky čudesné špecifiká bolívijského vidieka. Veľký amazonský festival, ktorý sa tu koná, nie je nijaká turistická šou. O turistov tu nikto príliš nestojí, hoci na druhej strane, ani ich nikto nevyhadzuje. Šťastní, hoci chudobní ľudia sa na tomto svete dokážu ešte stále zabávať bez ohľadu na turistický priemysel a masmédiá. Po prvýkrát, odkedy sme v Bolívii, nikto okolo nás nežobre, nemusíme sa báť o svoje veci, deti nežiadajú peniaze za fotografiu. Miestni sú žičliví, zvedaví a priateľskí, popíjajú na hlavnom námestí, alebo vykonávajú svoju najobľúbenejšiu činnosť - jazdenie na motocykloch okolo

námestia. Jazdia v skupinkách aj osve, celé hodiny bez omrzenia.

Zomierame od hladu V San Ignacio vládne popoludňajšia horúčava, ulice so stánkami sa hemžia ľuďmi. Na hlavnom námestí sa už začal pochod prvých indiánskych kmeňov s ich obrovskými pestrofarebnými maskami a ľudovými krojmi.

V meste sú tri reštaurácie, všetky sú počas festivalu zavreté. V podniku označenom „sociálny klub“ popíjajú postarší páni, ochotná čašníčka nás však okamžite uvedie na pravú mieru. Jedlo? V nijakom prípade.

Neskôr? Určite nie. Večer? Nuž, možno by sa niečo našlo. Na bolívijskú pohostinnosť sme už zvyknutí a ťažko nás môže ešte niečo prekvapiť, ale do večera je ďaleko a my zomierame od hladu. Napokon sa teda pridávame k miestnym a v akomsi stánku

81

PÚTNIK 31 Pestrofarebné perá patria k tradičným krojom amazonských Indiánov. zjeme suchú ryžu so suchými hranolčekmi.

Kuracie krídelká z vedľajšieho stola ležia na horúcom amazonskom slnku od samého rána a vyzerajú, akoby chceli každú chvíľu vzlietnuť.

Niekedy som takmer rád, že som vegetarián.

Vražedné tempo Večer, keď sa nám už zdá, že účinkujúci aj diváci pomaly odchádzajú spať, z ničoho nič sa začína výbuch ohňostrojov, ohlasujúci prvú veľkú noc festivalu. Námestie je zrazu plné ľudí. Prichádzame čoraz bližšie.

Počujeme kostolný zvon. Začína pomalým, nástojčivým rytmom, akoby zvolával ľudí na omšu, no postupne zrýchľuje a o chvíľu bije neuveriteľnou, znepokojujúcou rýchlosťou.

Všetci hudobníci navôkol nasledujú jeho vražedné tempo a vzduch okolo nás vibruje zvukovými vlnami. Z kostolnej brány vybieha hnedá postava s obrovským klobúkom. Na klobúku sa otáča koliesko, z ktorého sršia iskry a výbuchy na vzdialenosť niekoľko metrov. Postava sa vrhá priamo do davu, ľudia v panike utekajú a hneď nato sa so smiechom vracajú. V úctivej vzdialenosti nasledujú horiaceho pánka.

Nebojácni gringovia To, čo im vidieť na tvárach, nie je strach, ale bázeň. Práve pozorujeme rituál takzvaných „chascueros“, ktorí teraz vybiehajú z kostola v celých húfoch a zasypávajú dav iskrami. Celé divadlo má dôležitý náboženský význam. Táto noc je predzvesťou zajtrajšieho dňa svätého Ignácia, dnes von vychádzajú duchovia a strašidlá. Jeden z chascueros si to namieri aj k nám, cudzincom - gringom,

no želaný efekt sa nedostavuje, pretože namiesto splašeného úteku ho zaplavíme svetlom bleskov z fotoaparátov. Slávnosť trvá do neskorého rána, no my sa pomaly vraciame do hotela. Po ceste míňame všetky možné cirkusové atrakcie, od hodu guľou do pyramídy z pohárov, streľby zo vzduchovky na žuvačky, stolový futbal až po dedinské bingo, v ktorom vsadíte 3 koruny a môžete vyhrať 25.

Prasa v rozklade Na druhý deň zábava pokračuje. Zdá sa, akoby medzi nocou a dňom ani nebola nijaká prestávka. Motorkári jazdia okolo námestia v čoraz väčších húfoch, pri kostole sa opäť pripravuje čosi veľké a my sa náhlime do „sociálneho klubu” v nádeji na nejaké raňajky. Tentoraz sa nad nami teta zľutuje a po sérii nedorozumení dostávame praženicu a horúcu vodu bez čajových vreciek. Všetci štyria si teda na chvíľku omočíme moje jediné vrecko, ktoré mám náhodou so sebou, a nateraz sme takmer spokojní. Na barovom pulte klubu tróni stredne veľké prasa, nachádzajúce sa v pokročilom štádiu rozkladu. Ľudia okolo nás náhlivo zdobia a upratujú celú veľkú halu. Zdá sa, že dnes večer sa tu bude konať čosi nóbl, čosi, čoho bude sčerneté prasa dôležitým protagonistom.

Mužní dedinčania Na námestí zatiaľ z kostola pomaly vypochodoval dôstojný sprievod s bubeníkmi a trubačmi na čele. V sprievode sú otcovia mesta, všetci tanečníci, vojaci, učitelia, dôchodcovia. Pochoduje každý, kto tu chce niečo znamenať. Najdôležitejší je však samotný Svätý Ignác. Stojí vo vyčačkaných šatách na nosidlách a už niekoľko storočí

Hudobné nástroje bajones veľkosťou pripomínajú našu fujaru. mu je všetko absolútne jedno. Sprievod s ním urobí obvyklý motorkársky okruh okolo námestia, na každom rohu - svetovej strane však všetko stíchne. Kňaz tu vykoná akýsi zložitý obrad za sprievodu fláut s temným, hlbokým zvukom. Spev a tanec pokračujú ku ďalšiemu rohu. Celá ceremónia trvá niekoľko hodín. Potom sa sprievod rozpadne a malé skupinky tanečníkov zaplnia ulice. Stretávame ešte špeciálnych trubačov, ktorých nástroje s názvom „bajones“ pripomínajú svojím vzhľadom indiánske fúkacie harmoniky, no veľkosťou by ich v ničom nezahanbila ani naša fujara.

Poobede sa začína vzrušujúca časť slávnosti, dedinská korida. Do improvizovanej arény z drevených kolov vpúšťajú býkov, ktorých hrdinskí mužní dedinčania najprv rozzúria do nepríčetnosti, a potom sa pred nimi snažia utiecť. Pre samotné zvieratá je to okrem nervozity pomerne neškodné, pretože ich tu nik nezabíja, „mačovia“ si to však často odnášajú nepeknými zraneniami.

Najzastrčenejší klenot San Ignacio de los Moxos bolo šialené, neopakovateľné miesto, najzastrčenejší klenot najfarebnejšej krajiny v Južnej Amerike. Po siedmich mesiacoch cestovania skrz-naskrz týmto kontinentom sme si uvedomili, že nájsť spontánny, neskazený život miestnych bez turistiky a slizkých cestovných agentúr je čoraz ťažšie. San Ignacio takým (zatiaľ) je.

Miestni „mačovia“ najprv rozzúria býkov do nepríčetnosti, a potom pred nimi utekajú.

TEXT A FOTO: TOMÁŠ FORRÓ, AUTORA NÁJDETE NA www.happy2travel.eu/sk

81

32 ROZHOVOR

Vždy je dôvod váľať sa po zemi

Frajer dáš, to dostaneš, vraví Laco Lučenič s tým, že je spokojný a nič mu nechýba. Až na istotu, ktorú nikdy nebudeme mať, lebo nevieme, čo sa stane zajtra. Ale vieme, čo a ako dnes.

Má rád kvalitný zvuk ale aj ticho, lebo v tichu sa dá veľa počuť.

Čo

Vždy je dôvod na úsmev, teoreticky na váľanie po zemi, hovorí ďalej a priznáva, že varí rád, celkom často a niekedy sa zavrzne do krájača: „Taká polcentimetrová rana na správnom mieste vás vie úplne odrovnať.” Ale taká milimetrová rana na srdci vás môže celkom zničiť.

Zdedili váš syn Lacko (16) a dcérka Adelka (8) hudobný talent?

- Mám podozrenie, že Lacko má absolútny sluch. Spieva absolútne čisto. Intonuje tak, ako ja už nikdy nebudem. Tesne po narodení dostal zápal mozgových blán, nemusel to prežiť. To, ako existuje dnes, je absolútny zázrak, celé roky sme s ním tvrdo cvičili, masírovali, stimulovali ho rôznymi spôsobmi, ale hlavne sme ho nadovšetko ľúbili. A láska robí divy.

Najväčšiu zásluhu na všetkom má Gabika, je výbornou matkou. Lacko nemá žiadny pohybový hendikep, ale je iný. Má iné zmýšľanie, niečo ho veľmi ľahko rozčúli, iné veci ho vôbec nezaujímajú. Vytáča ho

napríklad, keď cúva auto, alebo počuje sanitku. Adelka je talentovaná klaviristka, aj keď to odo mňa asi neznie veľmi objektívne. Má ruskú učiteľku a mám pocit, že vie jednu z najdôležitejších vecí, koordinovať svoje ruky.

Koordinujete svoj smiech? Napríklad nasilu? Že vraj to pomáha...

- Už som dosť rozmaznaný na to, aby som robil niečo nasilu. Ale som optimista, nájdem si dôvod smiať sa. Radosť a šťastie neprejavujem až tak hekticky, ale keď sa človek dostane do styku s nejakou tuposťou, najlepšie je vyrehotať sa.

Sledujete Leča Latentiča?

- Vnímam ho celkom okrajovo, ale raz sa mi stalo, že som pred Superstar šiel na generálku, otvoril som dvere a dostal som divný pocit. Videl som sám seba. Práve vtedy nakrúcali a vidím Dana Dangla v tej mojej charakteristickej flegmatickej póze.

Sám seba som sa pýtal: Kto to je? Veď ja som tu! Svoju pózu aj túto paródiu akceptujem. Aspoň je čo parodovať.

Odkiaľ pochádza meno Lučenič?

- Predpokladané korene mena sú v Chorvátsku. Sú v ňom lúče, ktoré ja môžem. Slnko aj svetlo.

Vyzerá to ale naopak. Že lúče fakt nič. Aj keď nemusíte, stále nosíte čiernu.

- V čiernej je trochu pózy, zasiahla ma najviac práve období, keď patrila k módnym trendom 80. rokov, bol to taký novoromantický imidž.

Všimol som si, že mnohí priaznivci tejto éry veselo inklinujú k čiernej aj naďalej. Ja nie

som fanatik do čiernej, robím to v duchu hesla, „poznaj svojho nepriateľa“. A keďže to beriem optimisticky, nemyslím si, že čierna je len o nešťastí a tme.

Môj dedko zomrel, keď som mala sedem, ale stihol ma naučiť podávať ruku. Čo vám dal váš otec?

- Bola hromada vecí, ktorá bez neho nebola dokonalá. Ukázal mi, ako sa dá žiť život tak, aby človek po sebe zanechal výraznú stopu, naučil ma trpezlivosti a láskavosti voči druhým, naučil ma v ľuďoch vidieť to dobré. Ľudia si ho dlho budú pamätať ako láskavého a milého človeka, ochotného vždy pomôcť.

Veríte na minulé životy?

- Samozrejme. Je to pre mňa jediné logické vysvetlenie existencie na tomto svete. Nič ma neoprávňuje, aby som tomu neveril, aby som po smrti predpokladal bezvýhradný koniec. V tomto štádiu svojho bytia nevieme, čo sme robili predtým a čo budeme robiť potom. Nemá zmysel teória, že raz sa všetko skončí a prepadneme sa do ničoty. Ničota nedáva logiku. Aj keď naše chápanie je veľmi obmedzené našimi možnosťami a schopnosťami. Nie sme tu za odmenu. Odmena by asi vyzerala inak. Šťastie teda spočíva v tom, že sa dokážete naučiť akceptovať veci, ktoré sú viac či menej nemeniteľné.

Stáva sa vám, že veci ukážu zmysel po piatich rokoch?

- Iste. Nič nie je náhoda. Veci sa neohraničene dlhý čas môžu spájať do zmyselného významu. Čas neexistuje, čas môžeme pokladať len za našu momentálnu obmedzenosť, aby sme sa niekam posunuli, aby to dávalo zmysel.

Tak potom ani nebude náhoda, že ste sa stretli s vašou manželkou Gabikou. Ste spolu 20 rokov.

- To určite náhoda nebola. Poznáme sa možno aj 30 rokov. Prvýkrát ma videla na nejakom koncerte Modusu. Ja som tam šialene pobehoval a ona si určite hovorila: Tak ty budeš „veľký frajer“, taký macher.

Keby jej vtedy niekto povedal, že budem jej manžel, tak asi ujde :). Je to moje slniečko. V najpravejšom slova zmysle.

Aj na slniečko sa niekedy hneváte, keď dostanete úpal. A úpaly vždy nejaké prídu, ale potom aj odídu. Neviem si to predstaviť inak. Každý deň spolu zažívame veľmi dynamický život, má to svoje čaro, prežili sme spolu takmer všetko, problémy, radosti.

To nás spája. Vieme, že každý deň je taký, aký má byť. I keď nie som zástancom flegmatického fatalizmu či pasívneho prijímania osudu, v podstate si myslím, že náš vzťah je naozaj osudová záležitosť.

Takže bez nej by ste boli úplne hotový?

- Úplne. Po slovensky „jak lokša“.

IVICA WIRGHOVÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ, MÁ CHORVÁTSKE MENO A UŽÍVA SI SVOJU KARMU – AJ KEĎ NIE V ČIERNOM FOTO DAGMAR CANISOVÁ

81

ZVIERACIA KAZAJKA 33 Mŕtve duše a trpezliví lovci

Kolegyne rybárov atria k vode a žijú na celom svete. Lovia ryby, ale nepohrdnú ani tým, čím pohŕdajú ich ľudskí kolegovia – rybári bez krídel.

P

Krídla vtákov sa vyvinuli z toho istého typu končatiny ako ľudské ruky, ale majú len tri prsty. Vtáky s pristrihnutými krídlami nemôžu lietať. Táto úprava je viditeľná a pierka im dorastajú. V zoologických záhradách si preto na nich vymysleli inú fintu. Stačí im amputovať jeden prst na jednom krídle a sloboda voľne vyzerajúcich vtákov je preč. Bez jedného prsta neudržia rovnováhu na lietanie a pri tom vyzerajú stále dobre.

Volavky Napríklad volavky tak naďalej zostávajú elegantné brodivce. Rozpätie krídel môžu mať až 170 cm. Počas letu majú krk esovito zložený a pri lete natiahnuté nohy, ktoré prečnievajú za chvost. Pri striehnutí na korisť majú títo trpezliví lovci krk stiahnutý, pri útoku ho rýchlo vystrú.

Volavky sú nepriatelia rybárov. Považujú ich za škodcov a neradi ich vidia najmä pri násadách.

zvieratá, najmä mladé vtáčatá. Čajky inšpirovali aj hrdinu antických bájí Daidalosa, ktorý zostrojil pre seba a pre syna krídla z ich peria a spolu odleteli zo zajatia na ostrove Kréta. Vytúženej slobody sa však dožil iba otec Daidalos. Syn Ikaros neposlúchol a letel príliš vysoko. Jeho živicou zlepené krídla zničila slnečná páľava.

JÚLIA KAMPFOVÁ FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

ku S 0redajc 0 1 a p r ndá pre

150,- Sk

polovica pre predajcu

e kal lovica a cen – po á v No

,

BOHUMILY ,

KALENDÁR 2008 ,

,

Obraz Boha ãasto hladáme niekde mimo nás. Svet by bol kraj‰ím miestom, keby sme ho hladali v luìoch okolo seba.

Bohumilý kalendár 2008 Originálny nástenný kalendár na rok 2008 tvorí dvanásť vizuálnych spracovaní predajcov Nota bene – bezdomovcov v podobe božstiev a nebeských bytostí z celých dejín ľudstva.

Krásny originálny kalendár môže poslúžiť ako milý vianočný darček priateľom, či spolupracovníkom a hlavne pomôže ľuďom bez domova ľahšie prežiť zimu.

Čajky Sú to vraj mŕtve duše námorníkov. Ukričaní sprievodcovia rybárskych lodí a žobráci z nábreží riek a morí dokážu byť poriadne drzí a dobiedzaví. Okrem toho, že sa spoliehajú na zvyšky od ľudí, dokážu si nájsť potravu aj na smetiskách, alebo sami lovia menšie

Súčasťou kalendára sú zamyslenia na témy prinášané božstvami, ktoré majú za cieľ upozorniť na niektoré problémy života bezdomovcov. Či už ide o nedostatok ubytovacích zariadení pre rodiny s deťmi, alebo predsudky zo strany verejnosti.

Autorkami kalendára boli Anna Grusková, Andrea Labudová (vizuálny koncept). Fotografie: Viliam Sötét, Make-up: Tia Horváthová, Produkcia: Sandra Tordová

Svet bude krajšie miesto, keď budeme hľadať Boha v ľuďoch a nie niekde mimo nás.

Asi žiadna sociálna skupina nečelí toľkým predsudkom a opovrhnutiu ako bezdomovci. Pre mnohých len spodina a asociáli. Akoby spolu s domovom stratili nárok na našu úctu a rešpekt. Spojením protikladov, na jednej strane uctievaného (božstva) a na druhej toho opovrhovaného (bezdomovca) do jednej bytosti, chceme ľudí inšpirovať k hľadaniu dobra a toho vzácneho v každej ľudskej bytosti. Aj tam, kde je na prvý pohľad neviditeľné. Náš kalendár sme vytvárali s hlbokým rešpektom ku kresťanským hodnotám. Nebolo naším cieľom vzbudiť polemiku o hľadaní toho správneho náboženstva. Stráviť pár hodín v koži starých božstiev bolo pre našich predajcov veľkým zážitkom a pre nás prostriedkom ako povedať, že: Všetci sme boli stvorení na obraz Boží a tým obrazom je nesmrteľná duša. Naše chyby nás nerobia nehodnými božej lásky. Preto všetky ľudské bytosti, bez ohľadu na to koľko chýb v živote robia, si zaslúžia úctu a rešpekt aj od nás, ľudí.

Sandra Tordová

81

34 BODKA Slovenské príslovie

patriaci Karolke

násilne obsadil

názov litery „t“

kocúr (rusky)

1. časť tajničky

ruténium

Pomôcky: KOT, ARES, melanchólia spojená DANAE,VRAČ, s nudou DAS, AŠÉR

meno Chačaturjana

stupeň zdatnosti v karate

kopať (maď.)

tropická plodina

Pomôcky: STEELS, KARANDAŠ, mužské meno POLENTA, ÁS

usadám

zložnokvetá bylina

2. časť tajničky

3. časť tajničky

rev

juhoamerický Indián

rod

nerozob. kov. spoje

španielska rieka

úkryt biograf

dám oporu prvok chôdze

kriak

nenechaj visieť

nie dolu

7. časť tajničky

4. časť tajničky

MPZ Holandska Autor: Bohumil Novák

podarúnok

písmeno gréckej abecedy

celistvá

semita

takéto

obyvateľ Asýrie

veľká miestnosť osviežujúci nápoj

biele (angl.)

Internat.

Athletic Association

akže

vápnik (ch. zn.) ceruzka (rusky)

citoslovce kvapnutia

patriaci Lore

nemecký literát

príbuzný na svadbe

archa

doktor (rusky)

malá Monika

vtepaj

nočný motýľ

voňavá korenina

Fibichova skladba

grécky boh vojny (mytol.)

španielske národ. jedlo značka farieb na vajíčka

akáže Chaplinova žena obrnený transportér

matka Persea (mytol.)

5. časť tajničky

to (nem.) tam 6. časť tajničky

značka zubnej pasty

rázovitosť

židovský praotec (bibl.)

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk

Pre informácie o predajcoch Nota bene, o možnostiach podpory, inštitúciách poskytujúcich služby ľuďom bez domova a v prípade sťažností na predajcov Nota bene volajte číslo: 02/ 52 62 59 61 alebo 02 / 52 62 59 62.

DISTRIBÚCIA: Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Púchov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Michal Milan, Peter Kadlečík, Peter Adam, Nora Volčková, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, 0903 029 152, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel. 036/63 10 273, 0915 743 433, mail: ondrej.kerekrepy@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, Sidónia Šibíková, tel. 042/471 09 18, 0902 656 202, hviezdicka.domov@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Michaela Rubliková, mobil 0911 775 201, rublikova@zsssenica.sk Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosoc. prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídl. Mier, 052 01 Sp. Nová Ves, Jana Marchinová, 053/44 40 888, 0903 607 556, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel. 057/44 315 78, 0904 981 536, betik31@pobox.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk.

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

81

FOTORIPORT 35

Tu sa nestavia z betónu

Zaprášení tarec sa zaškerí a ukáže medzeru medzi zubami. Chcel by sa ešte odfotiť so svojím koňom a z fotky sa teší ako malý chlapec.

V hlbokých vráskach má vrytý červený prach z tehál, ktoré robí celý život. Rodiny tehliarov žijú hneď vedľa vysokého komína a pece, kde tehly vypaľujú.

Stavať treba neustále, a v Indii ešte betón, sklo ani oceľ nenahradili poctivé tehly, vyformované zo zmesi hliny a vody, usušené na slnku a vypálené v jednoduchej peci. Tehliari majú zatiaľ o živobytie postarané. Síce skromné, ale v tejto časti sveta ľudia toho veľa na život nepotrebujú.

Po práci na páliacom indickom slnku odpočíva celá indická rodina v jednej malej miestnosti, ktorá slúži zároveň aj ako kuchyňa, obývačka a detská izba. Deťúreniec behá dookola veru požehnane.

Odmalička sa učia vyrábať tehly – rovnako ako približne 25 miliónov indických detí, ani tieto sa často do školy nedostanú – a v dospelosti budú pokračovať v remesle svojich predkov. Aj to je spôsob, akým sa v novodobej Indii prejavuje hlboko zakorenený kastový systém, ktorý z tradičnej indickej spoločnosti napriek snahám vlád a politikov ešte tak skoro nevymizne.

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

S

Nie je jednoduché dostaÈ sa z ulice Vìaka Va‰im 2 % vytvorí NOTA BENE aj tento rok ‰ance pre ºudí bez domova.

Darujte nám Va‰e 2 % Názov: Proti prúdu Sídlo: Karpatská 10, Bratislava 811 05 Právna forma: obãianske zdruÏenie IâO: 360 68 781

podkladové foto: www.isifa.com/gettyimages

Kompletné tlaãivá na venovanie príspevkov nájdete aj na www.notabene.sk