NOTA BENE 83 by Proti prúdu

KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

MÁJ ‘08

2 ŠPIÓN Futbalista z tej istej ulice

Dušanovi anjeli ladý chalan s krásnymi očami a talentom pre futbal začal rozprávať až po hodnej chvíli. Hanbil sa. Svojich rovesníkov môže nájsť vo vysokoškolských laviciach alebo na lukratívnych pracoviskách. On, na rozdiel od nich, predáva Nota bene a čaká na šťastie, ktoré by si naňho sadlo...

Dušan sa narodil ako tretie dieťa. Do rodiny neskôr pribudol pes, ktorého nazval Maličký. Vychodil osobitnú školu, potom učňovku. V škole, ktorú opustil ako 21-ročný, sa vyučil za záhradníka. Odvtedy sníva o tejto práci. V Bratislave sa však viac stavia ako vysádza, preto je Dušan stále bez roboty. Chce totiž vykonávať remeslo, ktoré sa nielen vyučil, ale ktoré ho aj baví.

Deň zúčtovania V roku 2004 prišiel deň, ktorý obyčajný život obrátil na život „neobyčajný“. Celá rodina skončila na ulici. Obecný úrad vyhodil Dušanovu rodinu z bytu kvôli nezaplatenému nájomnému. Mama, otec,

sestra, brat. A Dušan. Všetci sa na čas presťahovali k strýkovi, maminmu bratovi do Petržalky. Nastali problémy so strýkovým spolubývajúcim. Dušan opustil rodinu a odišiel na ubytovňu, ktorú si platil z peňazí za nazbierané železo. Zo zberu sa človek dlho neuživí, preto sa Dušan začal obzerať po inej práci. Záhradníka však nikde nepotrebovali. Vtedy mu pomocnú ruku podal jeho kamarát, ktorý ho zobral do Nota bene. „Mám skúsiť šťastie na ulici?“ behalo Dušanovou mysľou. Nakoniec vyskúšal ulicu na Račianskom mýte. Začiatok nebol jednoduchý – strach ho hodnú chvíľu zmáhal, až kým sa neodhodlal. S predanými časopismi sa strácala aj úzkosť. Zostalo len prázdno v rukách a na tvári úsmev. Deň sa rozjasnil.

Obľúbená Karpatská Račiansku ulicu vymenil za Karpatskú. Dôvod? „Na Karpatskej ma pozná viac ľudí,“ odpovedá. Dušan sa postavil na tú istú ulicu, na ktorej prežil detstvo, kde sa ocitol so svojou rodinou bez strechy nad hlavou. Bol už však obohatený o skúsenosti. O tie skúsenosti, ktoré nemal, keď ulicu opúšťal naposledy. Karpatská ulica skrýva všetky jeho tajomstvá a všetky pocity, ktoré pozná málokto. Karpatská ulica bude navždy tvoriť pevnú súčasť Dušanovho života.

ČO MAL DUŠAN PRI SEBE? Kópia občianskeho preukazu. Originál je uložený u nás v Nota bene. Pre istotu – na ulici sa veľa kradne.

Na skrátenie dlhej chvíle.

Zopár drobných na živobytie.

Svieži dych nadovšetko – hoci ste na ulici.

S futbalom okolo sveta V Nota bene sme objavili Dušanov talent na futbal. Onedlho sa z neho stal kapitán družstva. A nie družstva hocijakého. Šport otvoril celému tímu dvere do sveta. Chalani na čele s Dušanom spoznali krásy južnej Afriky aj studeného Dánska. V Afrike v roku 2006 skončili na slušnom 32. mieste a o rok neskôr v Dánsku na 24. mieste. Chalani dvakrát týždenne trénujú v telocvični na Mladej garde. Dušan býva vo Vrakuni na ubytovni, ktorú sme mu vybavili. U nás spoznal aj svojich spolubývajúcich a zároveň dobrých kamarátov Petra a Vojta. Predaj Nota bene mu pomáha pri hľadaní práce. Vždy, keď má Dušan cestu okolo, zastaví sa u našej sociálnej pracovníčky Noriky, ktorá mu je veľkou oporou. Postarali sme sa aj o vybavenie jeho pasu a sociálneho poistenia. Ešte aj dnes ostrieľaného Dušana ľudia posielajú do roboty. On im odpovedá: „Toto je moja robota.“ Každý deň predá minimálne jedenásť kusov časopisu a neprestáva snívať o lepšom bývaní a o práci, ktorú by robil najradšej. Túži sa stať záhradníkom, alebo pomocníkom v obchode. Svoje hľadanie nevzdáva napriek slovám: „Máme plno.“ DENISA BALLOVÁ FOTO DAGMAR CANISOVÁ

Z OBSAHU 3 6 - 7 Kuriozity

8 - 10 Téma

14 - 15 Reportáž

Hojivý jed

Všade Slováci

Slobodomurári

Na nášho jediného profesionálneho chovateľa jedovatých hadov a spracovávateľa ich nebezpečného jedu Petra Motusa sa už niekoľkokrát usmievala Zubatá. Našťastie sa mu podarilo uhnúť jej nabrúsenej kose, a tak môže ďalej robiť mastičkára.

Už sotvakde v Rakúsku si môže našinec pustiť „hubu na špacírku“ s pocitom, že mu aj tak nik nerozumie. Na každom kroku totiž možno stretnúť našinca, ktorý sa tam vydal za prácou. Je ich tam už zo dvanásťtisíc, hoci Rakúšania si svoj pracovný trh veľmi chránia.

Neofyt so zaviazanými očami vchádza v sprievode dvoch mužov do malej izby. Na znak zbavenia svetskej slávy je oblečený v skromných bielych háboch. Aj izba je stroho zariadená. Je v nej iba stôl, na ňom zapálená sviečka, pri stole stolička.

22 Aha ich!

24 - 25 Príbeh

28 - 30 Pútnik

Naozajstné matriošky

Musí žiť

K röntgenu ďaleko

Sú veční. Ľudkovia z Moskvy, malé postavičky všedného dňa jednej z najväčších metropol sveta v najväčšej krajine sveta. Na svete nemajú páru. Je ich síce málo, ale uprostred mesta si ich každý okamžite všimne.

Bábätko nemalo ešte päť mesiacov, keď začali udierať do očí jeho stále lenivejšie nožičky. Predtým nimi chlapček hompáľal, kopal, dvíhal ich do výšky ostošesť, a postupne ubúdalo na intenzite pohybu. Sebastián nevládal.

Dinkovia stále praktizujú rituálne tetovanie na tvári a tele – niekedy prídu do nemocnice a dožadujú sa vyoperovania slepého čreva, len aby im pribudla ďalšia jazva – a na zvýšenie príťažlivosti si vyrážajú predné zuby.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu

4 KONTAKTY EDITORIÁL

SMS PREDAJCOM

Tak to bolo vždy… Táto veta ma dokáže vytočiť ako máločo. A najviac vtedy, keď ju počujem z úst mladého človeka. Ako minule, keď som prišiel na výstavu vo štvrtok o piatej a ona sa práve skončila. A keď som sa čudoval, že pre koho je teda určená, keď väčšina ľudí skôr ako o pol piatej v práci nekončí, tak mi asi devätnásťročný chalan v obleku oznámil, že „tak to bolo vždy“. Že táto výstava sa predsa vždy končila o sedemnástej. A považoval to za relevantný argument. Chápem, že on asi ťažko zmení túto skutočnosť. Ale nechápem, že ju považuje za normálnu a správnu. Že argument „takto to bolo vždy“ používa vo svojej argumentácii pre ospravedlnenie zjavne nelogickej skutočnosti. Starší ľudia majú radi svoje zvyky a rituály, ale u mladých sa predpokladá neustála snaha rozbíjať

staré stereotypy a hľadať nové a lepšie cesty. Veď na tej neustálej snahe o zlepšenie toho, čo už poznáme, je založený celý náš súčasný svet. Inak by sme ešte stále žili v jaskyniach... Veľa bezdomovcov sa tiež dostáva do akéhosi stereotypu a svoju situáciu už vníma ako niečo, čo tak vlastne bolo vždy, a teda je to OK. Dokonca nám vyrastá generácia detí, ktoré sa ako bezdomovci narodili. A pre nich je ich situácia naozaj niečo, čo môžu popísať slovami, „tak to bolo vždy“. Viete, aké je ťažké rozbíjať takéto životné stereotypy? Ako dlho trvá, kým človek uverí, že to „ako to bolo vždy“, nemusí byť to jediné možné? Celý projekt Nota bene je postavený na ľuďoch, ktorí sa snažia rozbíjať tieto nánosy beznádeje, pohodlnosti a zaslepenosti a pomáhajú ľuďom hľadať nové sny a cesty k ich realizácii. A konkrétne vy ste sa k nám práve pripojili. Ľudskej bytosti, od ktorej ste si kúpili časopis, ste dali nádej, že sa to snáď dá. Dobrý pocit, nie?

7.4.2008 22:43 Zdravim vsetkych, pacia sa mi Rozhovory od Lubosa z BA. Paci sa mi, ze je to preplnene symbolmi. Vilo K. 3.4.2008 8:13 Julius napisal naozaj pekny pribeh. Boh existuje, chrani nas a len od nas zavisi, co si vyberieme. 2.4.2008 15:15 Chcela by som „pozdravit“ predajcu z Petrzalky z Halovej ulice, ktory sa vobec neunuva vydat zvysne peniaze. Uz viem, ze u toho pana si casopis nekupim. Veronika OZ Proti prúdu, program Streetwork, ďakuje za zbierku šatstva farníkom v Lozorne.

WWW.DOMAINS.SK najväčší poskytovateľ plateného webhostingu na Slovensku

Vy ešte nemáte svoju doménu?

JARO ŠIPOŠ FUNDRAISOR OZ PROTI PRÚDU Inzercia

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

KONTAKTY 5

Je mi to fuk Volám sa Rudo, ale volajte ma napríklad „šašo“. To som ja, kto nosí na bratislavských uliciach smiešnu šašovskú čiapku a hrá s dobrými ľuďmi takú hru. Strkám pod nos okoloidúcim časopis Nota bene a tvárim sa, že ho chcem predať. No a ak ma nepošlú „dočerta“ alebo sa netvária že ma nevidia, pre istotu ešte zamrmlem niečo ako „podporte ma... pomôžte mi...“ A keď mi dajú nejaké peniaze, tak im Nota bene nedám! Keď sa čudujú, že prečo, tak im poviem, že je to posledný časopis, čo mám a basta. Dobrá finta, nie? A veru nie som jediný, čo takto pokúša tých dobrákov, čo majú mäkké srdce. Je nás takých viac. Len dúfam, že tá finta bude fungovať aj ďalej a že si ľudia nezačnú kupovať Nota bene len od tých zbabelcov, ktorí nosia originál preukaz tak, aby ho kupujúci videli. Lebo my frajeri tak samozrejme nerobíme. Ani nemôžeme, lebo preukaz nemáme. Ale ľudia si to našťastie ešte stále príliš nevšímajú. Takže sa nám vďaka tomu dobre žobre... No a ak kvôli tomu bude mať Nota bene problémy? To je mi fuk, z cudzieho krv netečie...

INZERÁTY PREDAJCOV Kto by daroval nejaký starší mobilný telefón? Kontakt: 1919 Marek, Bratislava, KRV OD Centrum, 0914 139 710. Kto daruje výstroj, košík, obojok, vôdzku na špica? Ďakujem. 023 Alena, STM Hlavné námestie, Bratislava, kontakt: Výdajňa Nota bene 02/52 62 59 62. Kto daruje mužské oblečenie a topánky č. 7? Ďakujem. 027 Vlado, STM Františkánske námestie, Bratislava, kontakt: Výdajňa Nota bene 02/52 62 59 62. Som vyučený záhradník a hľadám prácu. 1465 Dušan, STM YMCA, Bratislava, kontakt: Výdajňa Nota bene 02/52 62 59 62. Kto daruje predajkyni s tromi detičkami elektrický varič (dvojplatnička) a nejaké hrnce, prípadne kuchynské potreby? Ďakujeme. Silvia 1758, OD Jednota Dúbravka, Bratislava, mobil 0910 138 309. Prosím dobrých ľudí, ktorí prenajmú chatku za rozumnú cenu. Som nefajčiar a občasný predajca, viac času trávim prácou. Ak sa nájde niekto, môj kontakt je telefón 0949 801 112 alebo mailová adresa dorusko@zoznam.sk. Predajca Jozef 598, OD Saratov, Bratislava. Hľadám dobrých ľudí, ktorí by mi darovali automatickú práčku. Ďakujem. 1629 Sida, NM Trenčianska ulica, Bratislava, kontakt: 0914 157 441. Prosím dobrých ľudí o pomoc: o televízor, koberec, kočík buginu a staršiu mikrovlnku. Predávam pri Lidli v Malackách. Ďakujem. 1298 Alžbeta, kontakt: 0904 024 235. Prosím dobrých ľudí o darovanie chladničky, automatickej práčky, rohovej lavice, francúzskej postele alebo postele s úložným priestorom + veci pre jedenapolročné dieťa. Ďakujem. 1296 Renáta, kontakt: 0910 234 256, Rema 1000, Záluhy. Maľovanie, stierkovanie, umývanie okien. 134 Gabo, RAC REMA 1000, kontakt: 0949 611 092. Hľadáme s priateľkou chatku za stráženie. Máme psa, ktorý sa volá Dusty. 302 Albert, STM Trnavské mýto, Tržnica - zadný vchod, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa Nota bene).

Inzercia

Anketári, hláste sa! V júni chceme uskutočniť anketový prieskum v uliciach Bratislavy. Prieskum bude zameraný na získanie informácií o tom, prečo si ľudia kupujú a prečo nekupujú NOTA BENE, ako ho vnímajú, čo sa im páči a čo nie... Preto hľadáme anketárov – dobrovoľníkov, ktorí by nám pomohli opýtať sa ľudí v bratislavských uliciach, ako NOTA BENE vnímajú. Jeden anketár by mal za mesiac získať odpovede od cca 30 ľudí a v jednom dni maximálne od 5 ľudí. Určite nájdeme pre každého dobrovoľníka vhodné termíny, kedy by nám so zberom odpovedí mohol pomôcť. Takže, ak by ste nám chceli pomôcť zistiť, ako je vnímané NOTA BENE, a nemáte problém osloviť na ulici cudzieho človeka, určite sa mi ozvite do konca mája e-mailom na mojej adrese jaro@notabene.sk. Jaro z NOTA BENE

Vyhrajte s NOTA BENE krásny víkend pre vašu rodinku v kopcoch Malej Fatry! Čaká na vás ubytovanie v nádhernom prírodnom prostredí na okraji lesa v rodinnom nefajčiarskom penzióne kúsok od dedinky Kunerád. Stačí poslať e-mailom na adresu jaro@notabene.sk správnu odpoveď na otázku: Aké služby poskytuje NOTA BENE v rámci streetworku v Bratislave? Pomôcka: www.notabene.sk/streetwork. Jednu správnu odpoveď odmeníme víkendovým pobytom pre 4 osoby v penzióne Kunerád.

Prevádzka PENZIÓNU KUNERÁD je otvorená celoročne. Zabezpečuje ubytovanie, oslavy, svadby, krstiny, stretnutia, školenia a firemné akcie (aj s ubytovaním a stravou). Dvojpodlažná budova je v zimnom období vykurovaná plynom a krbom. Na prízemí objektu sa nachádza recepcia a spoločenská miestnosť s nefajčiarskym barom a detským kútikom. Na prvom a druhom poschodí sa nachádza ubytovacia časť objektu a parkovisko je priamo pred objektom. Počas letnej sezóny je možné posedieť si na vonkajšej letnej terase, v altánku s grilom alebo pri ohnisku. Viac informácii o penzióne Kunerád nájdete tu: www.penzionkunerad.sk penzion-kunerad@orangemail.sk 041/549 42 94 Inzercia

6 KURIOZITY

Nebezpečné hadie zúbky, cez ktoré sa dostáva jed do tela obete.

Skúsený sa už o život až tak nebojí

Hojivý jed a nášho jediného profesionálneho chovateľa jedovatých hadov a spracovávateľa ich nebezpečného jedu Petra Motusa sa už niekoľkokrát usmievala Zubatá. Našťastie sa mu podarilo uhnúť jej nabrúsenej kose, a tak môže ďalej robiť mastičkára.

rozmýšľal, ako by som svoju záľubu komerčne využil,“ spomína. Z hadieho jedu začal vyrábať liečivé prípravky. „Ako prvú som vyvinul masť Durissus s hadím jedom s liečivými účinkami, ktorá získala Zlatú Inchebu.“ Dnes ich už pripravuje štyri druhy, vrátane mastičky na opar. Predstava, že si natieram ústa hadím jedom, nie je ktovie ako príjemná... Využíva pri tom jed štrkáčov, psohlavcov a vreteníc. To nie sú žiadni baránkovia. Zásobuje slovenský a český trh a v súčasnosti sa snaží prostredníctvom dílera umiestniť aj na chorvátskom trhu.

Hovoria mu Hadár. Podľa tejto prezývky ho možno nájsť kdekoľvek, kde sa práve usadí. Farma jedovatých hadov Petra Motusa už má svoju tradíciu. V Jablonici v súčasnosti chová viac než sto nebezpečných exemplárov. „Ešte ako vojak z povolania som často

Bezpečné výrobky

Jed v jednom balení by mohol človeku spôsobiť vážne zdravotné problémy, keby mu ho vpichli priamo do žily. Vo forme masti je tento výrobok bezpečný, sliznicu nedráždi a ktokoľvek ho môže použiť aj na

otvorené rany. Väčšia koncentrácia jedu by už pôsobila opačne... Jablonickej farme sa darí. „Čoraz väčší predaj máme najmä v Česku. Plánujeme rozšíriť výrobné priestory a zariadiť ich novými, modernejšími teráriami jedného typu. Začali sme si sami potláčať tégliky,“ hovorí. Celá firma je len niekoľko ľudí: Majiteľ a jeho manželka, díler, ošetrovateľ na čiastočný úväzok a výrobár. Hady nevyžadujú žiadnu mimoriadnu každodennú starostlivosť. Prípadná nespokojnosť bojazlivých susedov z vedľajších rodinných domov je už dávno zažehnaná. „Vedia, že sme profesionáli, ktorí k chovu pristupujú zodpovedne. Cudzích ľudí však medzi teráriá nepúšťame.“

„Po srande“ S jedovatými hadmi nie sú žarty. Stačí chvíľka nepozornosti či malá chybička a je „po srande“. Peter Motus si už poležal v nemocnici niekoľkokrát. Naposledy, keď predvádzal novinárom jedného zo svojich nebezpečných miláčikov. Pretože pracuje s jedom, stáva sa voči nemu imúnny a každé ďalšie pohryznutie vníma o čosi lepšie. „Človek je stresovaný už len z toho, že všetko, čo mal na ten deň naplánované, sa skončilo,“ hovorí. „Kto má skúsenosti, sa už o život až tak nebojí. Skôr myslí na to, že rodina bude v strese a spôsobí lekárom nepríjemnosti. V podstate upokojuje všetkých okolo a je mu ľúto problémov, ktoré jeho stav spôsobuje. Ja som

KURIOZITY 7 mal naposledy triašku, bolesť v mieste vpichu a cestou na pohotovosť som videl záblesky.“ V nemocnici skončil aj kolega chovateľa Motusa. Had sa mu zahryzol do ruky. „Našťastie ho len letmo uštipol. Bolo to v piatok. Víkend sa pre neho skončil a musel okamžite do nemocnice. Rana mu opuchala. Našťastie lekárka, ktorá mala na myjavskom ARO službu, ma už v minulosti ošetrovala, takže má skúsenosti. Vedela, ako zvládnuť protišokovú terapiu. Nakoniec sa nič vážne nestalo a kolegu prepustili z nemocnice už v pondelok dopoludnia.“ Horšie je to, čo človek necíti. Po jednom z prvých pohryzení poúčal lekárov, ako majú postupovať. Dal im aj písomné podklady. Mal zvýšenú teplou, zimnicu a mierny šok. Iné zvláštne pocity nevnímal, ale... „Lekári z môjho krvného obrazu zistili, že fibrinogén, ovplyvňujúci zrážavosť (či skôr nezrážanlivosť) krvi, u mňa klesol na nulu a hrozilo mi vnútorné vykrvácanie. Dodávali mi vysoké dávky umelého. Minuli všetok, ktorý mali v nemocnici k dispozícii a stále mi bolo málo. Museli poslať sanitku do Bratislavy po ďalší.“ Uštipnutia mláďatami už Peter Motus nepočíta. Po nich si „zájde“ len na pár hodín do nemocnice.

Kritický stav Chovateľ Motus sa istý čas snažil vyrábať aj sérum. Bolo to však zbytočné. Jeho výrobok by si žiadny lekár nedovolil použiť. Protijed musí byť riadne registrovaný. „Sérovú banku by mal mať štát. Teraz nemyslím len na seba ako chovateľa. Do styku s nebezpečnými hadmi môžu

Peter Motus dokázal svoju netradičnú záľubu využiť aj komerčne. predsa prísť aj naši vojaci, policajti, pašeráci alebo colníci, či záchranári. Sérum lekári podávajú, až keď je stav pacienta mimoriadne kritický. Zo zákona má každý občan nárok na zdravotnú starostlivosť a je za ňu zodpovedný práve štát. Keď v Česku nemali pre kobrou pohryzeného chovateľa protijed, doviezli ho helikoptérou z Nemecka...“ Motusove hady však v prvom rade zlepšujú ľuďom život. Tých niekoľko incidentov je síce zaujímavých, ale firme ide o viac. V súčasnosti pripravujú ďalší kozmetický prípravok – pleťový krém s hadím jedom. „Čosi podobné používa na svoju tvár aj anglická kráľovná a niektoré hollywoodske

herečky. Bude to revitalizačný, omladzujúci krém. Dúfam, že každá žena, ktorá ho použije, bude o desať rokov mladšia,“ smeje sa výrobca. „Alebo sa tak aspoň bude cítiť.“ TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

Aj Vy patríte medzi firmy, ktorým nie sú filantropické a charitatívne projekty ukradnuté? Viete si predstaviť lepšie médium na komunikáciu takýchto aktivít, ako je NOTA BENE? Napríklad MOTOROLA, Konto Orange, Nadácia Tatrabanky, Slovenský paralympijský výbor, Únia nevidiacich a Unicef to už pochopili.

Každý, kto si NOTA BENE kúpil, prejavil aspoň čiastočný záujem o túto tému... TAK PREČO NEZABIŤ JEDNOU RANOU DVE MUCHY?

Inzercia v NOTA BENE = efektívna mediálna komunikácia + podpora kvalitného sociálneho projektu. Exotický jedovatý had by v našej prírode neprežil ani miernu zimu. Leto by mu však mohlo vyhovovať...

NAOZAJ DVE V JEDNOM.

8 TÉMA

Našinci v Rakúsku

Úplne všade ž sotvakde v Rakúsku si môže našinec pustiť „hubu na špacírku“ s pocitom, že mu aj tak nik nerozumie. Na každom kroku totiž možno stretnúť našinca, ktorý sa tam vydal za prácou. Je ich tam už zo dvanásťtisíc, hoci Rakúšania si svoj pracovný trh veľmi chránia pre svojich.

Vari každý pozná dakoho, kto sa do Rakúska vybral za robotou. Už krátko po revolúcii sa uchytila v nemocnici kúsok za hranicami sestra z nášho domu. Jej deti už majú rakúske občianstvo. Krížom cez ulicu som na parkovisku reklamoval u známeho, kvalitného lekára, že som ho dávno nevidel. Vysvetlil, že chodí iba občas, lebo sa usadil v krajskej nemocnici

v Hornom Rakúsku. Na gala večere na viedenskej radnici som videl muža v stredných rokoch, ktorý striedavo po slovensky a po nemecky dával pokyny obsluhe. Aj v slovenčine sprevádza zrekonštruovaným a nedávno znovu otvoreným habsburgovským honosným vidieckym sídlom a reprezentačným poľovníckym zámkom Schlosshof medzi Marcheggom a Hainburgom milá pani zo západoslovenského mestečka. Po slovensky sa možno dohovoriť aj pri vybavovacom pulte na viedenskom letisku. Čašník v exkluzívnej staroviedenskej pivnici U piaristov sa prihovoril automaticky po slovensky, keď počul, že hostia, čo si práve sadli, sa bavia medzi sebou po slovensky.

Osudy a historky Murár u suseda na stavbe hovorí, že si príležitostne odskočí zarobiť k susedom. Aj keď je to „makačka“ a myslí si, že sa naňho domáci pozerajú cez prsty a tlačia

mzdy čo najnižšie, za tie peniaze to stojí. Majster slovenskej partii zakázal hovoriť medzi sebou po slovensky v okamihu, keď sa na stavenisku objavil niekto cudzí. To vtedy, keď robili načierno a vedeli, že po podnikoch chodia kontroly z úradov práce. Jeho kamaráta prichytili a dostal do pasu pečiatku o vyhostení. To bolo ešte v čase, keď sme neboli v únii. Potom po vstupe do EÚ už nebolo pečiatku kam dávať, na „občianku“ by sa nevmestila. Občas sa niečo prevalí a občas je z toho pikantný malér. Napríklad, keď sa zistí, že opatrovateľka sa načierno starala o matku istého veľmi vysokého rakúskeho činiteľa, pretože legálne to vraj nešlo. O tom, že je zložité získať pracovné povolenia pre Slovákov, vie svoje aj Bratislavčanka Ingrid Murínová, majiteľka hotela v Semmeringu. Pochvaľuje si však, že nikde nemusela chodiť s bonboniérou, fľaškou či kartónom cigariet, aby dosiahla to, na čo bol nárok. Vedela, že na vybavenie je určitá lehota a dokedy musí

TÉMA 9 Mama Horobová upratuje. Práca je tu lepšia ako doma na Spiši.

byť vec vybavená. A kvalifikovane. A bola. Na úradoch je poriadok.

Rekvalifikácia učiteľky Podľa slovenských novín na stole v hoteli v strede Rakúska upratovačka usúdila, že som zo Slovenska a keď som ju zastihol v izbe, poprosila, aby som ich neodhodil do odpadkového koša, a nechal na stole. Lebo všetko, čo si pred tromi týždňami priniesla z domu, už prečítala odpredu i odzadu. Vykľula sa z nej učiteľka zo základnej školy zo stredného Slovenska, ktorá si chce upratovaním v Rakúsku zarobiť na bývanie, lebo tam si vyjde lepšie než doma v triede. Pracuje legálne, ale len na dobu určitú, počas zimnej sezóny. Na leto uvažovala o práci v Taliansku, ale hľadá si intenzívne aj niečo na okolí. Prišiel totiž za ňou aj jej priateľ - chemický inžinier, robí vo vedľajšej obci šoféra a rysuje sa mu vraj aj niečo lepšie, v ekologickom laboratóriu, bližšie kvalifikácii, aj keď skôr stredoškolskej. Diskrimináciu kvôli národnosti nevidí, dostáva takých istých 1200 eur ako miestne sily, i raňajky

Dcéra Horobová je čerstvá maturantka hotelovej školy. a obed, a majitelia hotela sa postarali aj o ubytovanie. Síce veľmi skromné, no tvrdili, že nič lepšie práve nebolo. Prišla

dodatočne, už po začiatku sezóny a v ich dedinke je momentálne dosť cudzincov za prácou. Dokedy chce zostať? Dva, tri roky

i j a d e r p v o l s nové čí

BÝVANIE

íl apr 8 200

STAVBA

ZÁHRADA

stavba záhrada www.mojdom.sk váš portál o bývaní

10 TÉMA určite na viac, je čerstvou maturantkou na hotelovej škole, ale musí sa priučiť nemčine. V škole mala totiž angličtinu. V susednom hoteli robí kuchára hlava rodiny a do Tirolska prišiel aj syn - čašník. To, že v Rakúsku robia iba počas zimy, im vyhovuje. Doma majú ubytovanie vo veľkom rodinnom dome, ktorý sa v ich končinách uživí od jari do jesene, lebo naokolo sa niet kde lyžovať.

Najvyššie je Petra vyhlasuje

školskú súťaž

Hlavnou témou súťaže je ukázať rozvojové krajiny v inom svetle ako sú bežne prezentované. Nie v pozícií chudákov, ekonomicky zaostalých a prosiacich o pomoc, ale vo svetle ich bohatstva, z ktorého môžu čerpať aj ekonomicky vyspelé krajiny.

Bohatstvo nutne neznamená veľkosť ekonomickej sily, ale aj kultúrne, duchovné, vedecké a umelecké bohatstvo. Súťaž je určená žiakom vo veku 12 – 18 rokov. Práce je možno zasielať v nasledovných kategóriách:

· Spiritualita/náboženstvo · Veda · Kultúra/umenie Forma súťažných prác: Ľubovolné spracovanie témy formou powerpointovej prezentácie, posterov, esejí... Fantázií sa medze nekladú. Oceníme 3 najlepšie práce a ich tvorcovia získajú produkty Fair Trade podľa vlastného výberu v hodnote 3000 Sk, 2000 Sk a 1000 Sk. Najkvalitnejšie súťažné práce budú prezentované v časopise Ďalekohľad, na festivale Dych Zeme, webovej stránke a zároveň budú služiť ako podklad na vytvorenie výučbových programov.

Uzávierka súťaže je 7. júla 2008 Podrobné informácie o súťaži nájdete na:

www.zivica.sk/bohatstvo

Projekt je ﬁnancovaný vďaka láskavej ﬁnančnej podpore

Inzercia

Z ľudí, ktorých som pri potulkách po Rakúsku posledné dve zimy stretol, to najvyššie dotiahla Púchovčanka Petra Paulusová. Do nadmorskej výšky 2000 metrov, do prvého tirolského Ski Lounge, luxusnej, z troch strán presklenej reštaurácie s výhľadom na vleky a zjazdovky nad dedinkou Serfaus. Maturantka z piešťanskej Petra Paulusová to v Rakúsku dotiahla najvyššie. „hotelovky“ je spokojná, robí v medzinárodnom prostredí v dobre určite, a potom sa uvidí. Prišla z domu vedenom podniku so šéfom, ktorý má s nemčinou, o ktorej si myslela, že je prehľad a dá na personál, ak treba dačo dobrá, ale prvé týždne boli hrozné. Takmer zlepšiť, doplniť, vybaviť. Tak na rovinu nič nerozumela. Dnes je to OK a usudzuje, napríklad o náhrade opotrebovaného že by si mohla trúfnuť aj na viac. Zvládla materiálu, príborov, textilných obrúskov by servírku vraj rovnako ako miestne či ďalších drobností, by doma nemohla dievčence bez kvalifikácie. Pomohla by si hovoriť s každým šéfom. Spokojná je aj aj vyšším platom a bolo by aj prepitné. preto, že je tam s priateľom, ktorý robí Každé euro dobré. o päťdesiat metrov ďalej kuchára. Naokolo je aj niekoľko českých kolegov, dobrá partia. Práca sa jej končí popoludní po štvrtej, keď sa končí prevádzka vlekov. Ľudia sa zháčia, keď zistia, že sa Potom majú voľno. Napríklad chvíľku na zhovárajú s novinárom, a potom žiadajú lyže. Aj jej vyhovuje, že na jar prichádza radšej nepísať a ak písať, rozhodne nie o prácu. Na leto tento raz nepôjde do meno. Prečo nie? Pre istotu. Aj by doma Nemecka. Bude mať hodne roboty doma. závideli, aj... Servírka v bistre vraví, že S priateľom sa chystajú stavať v jeho spočiatku si to nepripúšťala k srdcu, ale rodnom stredoslovenskom meste dom. po dvoch rokoch je presvedčená, že sa Svet je malý. Spoznali sa v Mníchove na už domov nevráti. V ich mestečku pracuje letisku, každý tam robil v inej firme. Do už aj jej manžel a dohodli sa, že si časom reči sa dali po nemecky. Až po chvíli niečo prenajmú. Aj pre dcéru, ktorá má zistili, že sú obaja zo Slovenska. Na už dvadsať, našli robotu. Už si raz takto mieste by chcela zostať do tridsiatky. zarábali po dve sezóny, o dcéru sa starala „Vtedy už je treba myslieť aj na deti,“ jej sestra. Vrátili sa, prenajali si malú vraví. Rodina však bude znamenať koniec pizzériu, ale výpaľníci ich vraj úplne oholili. roboty v cudzine. Konkrétne predstavy Je presvedčená, že v Rakúsku by sa im to nemá, ale už by to nemala byť čašníčka. nestalo. Je presvedčená, že v pohode zvládne V rodinnom hotelíku Goies vo vysokohorskej napríklad prevádzkarku alebo podobné dedinke Ladis v Tirolsku sa o jedno manažovanie podniku. Ale na rakúsky poschodie stará Anna a o druhé Janka spôsob, s rakúskymi nárokmi a úrovňou, Horobová, mama a dcéra zo Spiša. ktorá sa jej páči. Mama robí upratovačku, pretože nevie jazyk. Doma pracovala pätnásť rokov v domove dôchodcov. Dcéra by mala TEXT A FOTO: BOHUŠ BÁLINT

Robí celá rodina

KAUZA 11

Najstarší žiaci Všeobecnej slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch sa každý rok veselo lúčia so spolužiakmi a slovenčinou.

Kopa rečí a boj o úradovňu

Viszontlátásra, Slováci! ol to medzinárodný a politický v jednom dome, alebo bude o niekoľko čísel národnostnej školy, v ktorej sa všetci bez rozdielu učia od roku 1948 aj slovenčinu. ďalej, nič zásadné nevyrieši. problém. Kanceláriu Slovákov Ešte dnes sa prisťahovalci naoko asimilujú do slovenskej komunity. Realita je však pre v maďarských Mlynkoch chcel Pohostení funkcionári nás krutá. Deti sa po slovensky síce učia od prvej do ôsmej triedy, ale keď sa s nimi v najslovenskejšej maďarskej obci starosta presťahovať. Všelikto chcel Údajne niekto na dvore chce porozprávať v tomto Mlynky (Pilisszentkereszt) už doma rozpráva jazyku, má smolu. zachrániť „Slovač“ u našich južných po slovensky len málokto. Budovanie a rušenie inštitúcií pre zahraničných susedov. Zdvihol hlas a hotovo. Slovákov v minulosti nijako neprispelo Menšinová výhoda k tomu, aby sa ich pozície upevnili a aby mali Všetko je po starom. Podstata sa mladí vôbec aspoň minimálny záujem zostať Slováci z Piliša necítia, že by v ich materskej Slovákmi. Pozvať raz za rok folklórny súbor krajine mali tak radi svojich krajanov ako opäť stratila.

Čo tam po kancelárii a niekoľkých profesionálnych Slovákoch, keď ich nedokážeme podporiť aj prakticky. V ôsmich obciach Pilišských hôr nad Ostrihomom žije približne dvadsaťtisíc obyvateľov, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti. Je to takmer päťdesiat percent z celkového počtu obyvateľov. Slovensko je pre niektorých dobrá matka, väčšinou však len zlá macocha. Nerobme si ilúzie. Či bude v Mlynkoch sídlo Slovákov

z niektorej krajanskej obce na Slovensko, k tomu pohostiť zopár funkcionárov nič nerieši. Ak si Slovensko myslí, že jeho menšina v zahraničí by mala prežiť, musí pre ňu niečo robiť, a nie len rečniť. Ani na Piliš neprichádzajú žiadne knihy a noviny zo Slovenska. Kto chce byť Slovák, je odkázaný väčšinou sám na seba. Najmä deti by si mali udržiavať kontakty so Slovenskom. Jedine cez ne sa dá zastaviť asimilácia. Ak sa situácia okamžite nezlepší, tak je koniec. Maďarom z Mlynkov ani na um nepríde, že ich deti chodia do Všeobecnej slovenskej

Maďari. Prihlásiť sa k menšine je v Maďarsku výhodné. Národnostná škola dostáva viac. Na dieťa menšiny prispieva štát o štyridsať percent viac ako na „domorodé“ maďarské. Slovensko na svoje menšiny, na rozdiel od Maďarska, zabúda. Nepraktická kultúrna pomoc posielaním neznámych folklórnych súborov do zahraničia a oficiálne návštevy funkcionárov nikoho neubránia pred asimiláciou a mládež väčšinou nezaujímajú. Viszontlátásra, Slováci! Dovidenia, Slováci! TEXT A FOTO: MARTIN ŠARAPATA

12 DO TUCTA

Zanzibar pre priateľov

Naša obývačka e to len jedna malá miestnosť v Liptovskom Hrádku s barovým pultom, zopár stolmi a biliardom. Ľudia sa tu však oslovujú prezývkami a pijú z vlastných pohárov. Všetci sa poznajú a ak príde niekto nový, okamžite cíti, či sem patrí, alebo sa má rovno otočiť. Do „zanzibarskej“ partie patrí aj Scarlet. Má kučeravé vlasy, 150,6 centimetra a ešte som ju nevidela v zlej nálade.

Ako a prečo vznikol Zanzibar? - Predtým sme sa stretávali v Slovenskej reštaurácii, ale tá potom zmenila majiteľa a celé sa to tam pokazilo. Aj keď sa snažili, ale nejako to nevyšlo. „Atmoška“, obsluha, všetko sa zmenilo. Tá krčma už neexistuje, zatvorili ju. Pred Zanzibarom tu bol iný bar. Majiteľ ho už nestíhal popri robote ťahať a chcel sa ho zbaviť. Vtedy bola možnosť zobrať priestory do prenájmu, tak si to Slávko prenajal pre nás – pre partiu kamarátov. S manželkou Petrou tomu úplne zmenili fazónu a doniesli sem svoje nápady. Funguje to tu už štyri roky.

DO TUCTA 13 ľuďmi, ktorí predtým chodili na pivko inde, ale teraz sa presunuli sem. Je nás veľmi veľa. Sú medzi nami tínedžeri a najstarší kamarát má tuším päťdesiatpäť rokov. Tí najmladší sú deti našich kamarátov. Do Zanzibaru a na chaty chodievajú celé rodiny. Nie je pre tínedžerov divné ísť na pivo s mamou a otcom? Určite to nie je bežná prax v slovenských rodinách. - Ale tu vôbec nejde len o pitie, to je jasné. Napríklad kamarátka Zuzka sem chodí s dvomi bratmi, otcom a mamou. Ešte sem chodí aj mamin brat. Sadnú si za stôl a už sú partia. Možno majú trochu pred rodičmi zábrany, ale ani inokedy nerobia nič, za čo by sa mohli pred nimi hanbiť. Vedia, čo je dobro, zlo a čo je už za hranicou a nedovolia si to. Sú to fakt dobré deti. Rodičia môžu byť na nich hrdí. Do Zanzibaru chodíte len vy, starí známi, alebo sem zablúdia aj úplne cudzí ľudia? - Nechodia sem len tunajší. Sú ľudia, ktorí občas prídu do Hrádku a tešia sa do Zanzibaru a na chatu. Napríklad René, jeden Nemec, ten to má hrozne rád. Je to švagor nášho kamaráta. Ten kamarát sa odsťahoval do Prahy, ale René s manželkou sem stále chodia. A keď prídu, tak musí byť Zanzibar a chata alebo opekačka – to v Nemecku nepoznajú, tam na to popri robote nemajú čas. Aj keď docestujú o desiatej večer, tak René príde do Zanzibaru, dá si načapovať pivko do svojho pohára, ktorý tu má, napije sa a povie: Konečne doma.

Slávko, Scarlet a Slávkova dcérka Karolínka v „obývačke“.

Keby sme takéto miesto nemali, tak by sme určite medzi sebou nemali také dobré vzťahy a priateľstvá ako predtým a určite by sme nežili takto šťastne a veselo, jednoducho, neboli by sme ako jedna veľká rodina. Odkiaľ sa všetci poznáte? - S niektorými sme kamaráti ešte z mojich tínedžerských čias. V Slovenskej reštaurácii sme nadobudli zopár ďalších kamarátov, ktorí tam chodili. V piatok a sobotu nás tam bolo toľko, že sme obsadili dva – tri stoly. Tu v Zanzibare sme sa spoznali s ďalšími

Keď sa ľudia poznajú tak dlho, určite to nezostane len pri „krčmovom“ priateľstve... - Sme spolu aj na Štedrý večer. Takéto kamarátstvo sa len tak nenaskytne. Keď niekto potrebuje s niečím pomôcť, doma niečo urobiť, tak sa dohodneme a ideme na to. Niektorí chodíme spolu aj na letné dovolenky. Tam nemôžeme chodiť úplne všetci, lebo každý má dovolenku inokedy. Ale chodíme spolu aj do divadla, do kina, na koncerty aj na Pohodu. Už sme tu pokrstili – privítali do života aj tri deti, Karolínku, Jakuba a druhého Jakuba. Kto vymyslel meno Zanzibar? - Petra. Podľa filmu Díky za každé nové ráno. Jedna postava, pán, keď sa naštval, obliekol si kožený kabát a keď sa ho opýtali, kam ide, tak odpovedal: „Do Zanzibáru.“ Ale sem k nám netreba pas ani žiadne vízum. Navyše v tom slove je „bar“, tak sa to hodilo. V Zanzibare sa nefajčí. Ste nefajčiarska partia? - Väčšina z nás nefajčí. A vždy sme chodili do krčiem, kde sa nefajčilo. Mne by sa nepáčilo sedieť celý večer

v zadymenom prostredí. Fajčí sa vonku pred kultúrnym domom. Možno nejakí úplne cudzí ľudia sa nad tým pozastavujú, ale inak sa nikto nečuduje. Skôr to ľudia oceňujú. Čo všetko sa tu deje? - Robíme tu všelijaké akcie, napríklad karnevaly, pyžamové párty, párty v štýle 80. rokov, írsky večer. Každý musí prísť oblečený v danom štýle. Na tom si dávame veľmi záležať, berieme to poctivo. Ľudia sa tomu fakt venujú, volali sme si, že – nemáš požičať to a tamto? Na prvom karnevale som bola nevesta. V „sekáči“ som si kúpila úplne normálne svadobné šaty, mala som rukavičky, štrasové ozdoby, všetko do posledného detailu. V kultúrnom dome bola vtedy stužková. Vtrhli sme tam, pustili sme si pesničku, zatancovali sme im našu nacvičenú choreografiu, popriali im všetko dobré a odišli sme. Potom prišlo do Zanzibaru zopár Poliakov a keď ma videli v svadobných šatách, tak mi začali gratulovať. Asi si mysleli, že mám takú uletenú svadbu. Bývajú tu turnaje v biliarde. Víťaz dostane zlatú sošku biliardistu. Slávko chce kúpiť veľký pohár. Bude vystavený v bare aj so zoznamom víťazov. Párkrát sa tu premietali horské filmy a bolo tu zopár koncertov. Raz tu naši kamaráti premietali vlastné filmy. Študujú dokumentaristiku a sú veľmi šikovní. To bolo veľmi zaujímavé. Oslavujeme tu aj narodeniny alebo všeličo iné, pripravíme občerstvenie a zabávame sa. Je to taká naša obývačka. Nikto ťa tu neupozorňuje, že nespievaj, netancuj, nesmej sa. Nemáte zo seba občas ponorku? - Ja ešte nikdy. Cez týždeň vstávam skoro do práce, tak sa mi nechce chodiť do krčmy, aj keď v lete je to iné. To sa proste chce ísť sem. V piatok podvečer si človek chce zresetovať hlavu. Stretne sa tu s kamarátmi, ktorých cez týždeň v práci nevidel a teší sa na nich. Ak mám chuť na pivo a nemám s kým ísť von, prídem sem a vždy tu niekto z nás je. Nemusím nikoho ťahať von. Čo ak Zanzibar skrachuje a budete sa musieť stretávať u niekoho v obývačke? - Dúfam, že sa to nestane. Snáď pijeme dosť a budeme ešte viac, ak bude treba. Kde si nabrala to exotické meno, Scarlet? - Ja nikde. Dali mi ho rodičia. Ale nebolo to podľa románu Odviate vetrom. Aj moje sestry majú neobyčajné mená – Ruth a Annamarie. Ja som najmladšia a nemohla som sa volať Zuzka, keď sa moje sestry volali tak zvláštne.

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

14 REPORTÁŽ eofyt so zaviazanými očami vchádza v sprievode dvoch mužov do malej izby. Na znak zbavenia svetskej slávy je oblečený v skromných bielych háboch. Aj izba je stroho zariadená. Je v nej iba stôl, na ňom zapálená sviečka, pri stole stolička. Prijímajú nového člena.

V mihotavom svetle sviečky vidieť na stole kostru ľudskej lebky, pri nej presýpacie hodiny, pohár s vodou, okruštek chleba, misku so soľou a papier s obyčajnou ceruzou. Neofyt – muž, ktorý je pripravený na zasvätenie do slobodomurárskej lóže – si obradne sadá na stoličku, berie do rúk ceruzu a pomaly píše na čistý hárok závet – odpovede na tri otázky svojich budúcich bratov. Neskoršie závet slávnostne prečíta vo veľkej sále pred očami slobodomurárskeho veľmajstra i ostatných členov lóže. Tento muž, ktorého prijímajú do rádu, má za sebou rok tvrdých previerok. Budúci bratia si ho za ten čas podávali z ruky do ruky, neustále bol pod ich drobnohľadom. Keď sa pripravuje na vstup do predsiene veľkej sály, je dôkladne „preklepaný“ zo všetkých strán. Najväčšiu skúšku pred prijatím má už vlastne vo vrecku. Aj hlasovanie prostredníctvom bielych a čiernych guľôčok. Biele hádžu do osudia slobodomurárski majstri, ktorí sú za prijatie nového člena, čierne tí, ktorí sú proti. Ak sa v schránke na hlasovanie ocitnú viac ako dve čierne guľôčky, nádejný slobodomurár má jednoducho smolu. Cesta do lóže zostane pre neho zarúbaná.

Spasený svetlom V tomto prípade je všetko v poriadku. Muž je preverený, jeho snaha o poznanie svetla je úprimná a môže vojsť do veľkej sály s rituálnou výzdobou. Uprostred je oltár, kde tróni najvyšší majster. Prvý muž lóže má pri sebe bibliu, kladivo, trojuholník a meč. Nástroje na opracovanie skaly. Neofyt je totiž skala, ktorú bratia murári postupne opracujú na kváder. Nový člen vzápätí položí ruku obnaženú po rameno na bibliu a zloží slobodomurársku prísahu. Bratia mu odviažu z očí šatku, aby mohol prijať nové svetlo poznania a okolo bedier mu opášu murársku zásterku. Je oslnivo biela, najskôr po roku v bratstve môže byť modrá. Všetko závisí od toho, aký stupeň v hierarchii organizácie dosiahne. Prvý stupeň je učeň, nasleduje tovariš, potom majster... Môže sa stať aj veľmajstrom. Ak bude usilovne študovať. „Rituál zasvätenia, alebo prijímanie svetla absolvuje každý slobodný murár,“ hovorí pokojným hlasom majster, člen pražskej lóže Ivan Ovidio Štampach. Pripomína,

Odsúdení na život v utajení

Slobodomu

že tento rituál doteraz nikto nepovolaný nevidel. Je tajný, podobne ako je pred verejnosťou utajená sála, v ktorej sa rituál prijímania nového slobodomurára vykonáva.

Živý majster Ivan Ovídio Štampach býva na rušnej pražskej ulici. Dve okná, smerujúce do ulice, sú zabezpečené železnými mrežami, na dverách je bezpečnostná zámka. Vysokoškolský profesor patrí medzi prvých slobodomurárov v Českej republike, ktorí sa verejne priznali k svojmu členstvu v ráde. „Bezpečnostné“ opatrenia však neslúžia na ochranu „odhaleného“ slobodného murárskeho majstra – majster si ich nechal namontovať z celkom prozaických dôvodov. Mali by ho ochrániť pred zlodejmi. Muž hovorí bez emócii, vyžaruje z neho pokoj a zvláštny druh slobody. Slobodomurárom je od roku 1991 a o istých záležitostiach v bratstve môže podľa vlastného uváženia verejne hovoriť. Pravidlá lóže mu však umožňujú hovoriť len o sebe, nepovoľujú mu hovoriť napríklad o svojom priateľovi – bratovi. Nikdy nezradiť priateľa a pomáhať mu v tiesni – to je spolu

so základnými princípmi, osvietenstvom, humanitou a toleranciou, jedno z písaných pravidiel a zákonov rádu. „Vzhľadom na to, že ide o etické a spirituálne otázky, náš druhý život zostáva naďalej pod pokrievkou,“ vysvetľuje Štampach. O prienik do slobodomurárskych chrámov sa pokúšali iba komunisti. Chceli, aby im Veľká rada nahlásila každého novoprijatého člena a žiadali, aby mali na každom rituáli svojho zástupcu. Slobodných murárov dokonca chceli začleniť do Národného frontu. To už bolo aj na trpezlivých slobodomurárov priveľa. A tak radšej, ako by mali prezradiť tajomstvo, slobodomurárske lóže zrušili. „Utajenie súvisí aj s pocitom bezpečia pred prenasledovaním. Okrem toho, skutočné tajomstvo je to, čo je pred našimi očami stále, ale nikto ho nechce vidieť,“ prízvukuje Štampach.

Elitné združenie Nedávno, keď Štampach ešte nemohol vystupovať ako slobodomurár, vyšlo najavo, že patrí do ich organizácie. Niekto ho jednoducho udal. V tom čase učil na teologickej fakulte, po anonymnom

REPORTÁŽ 15 Ivan Ovídio Štampach: „Kto má záujem o naše remeslo, má dvere otvorené.“

s jeho príslušnosťou k rádu nijaký problém. Jeho kolega s bohorovným pokojom hovorí, že slobodné murárstvo je osobná vec pána Štampacha a školy sa absolútne netýka. „Nerobíme nič protištátne, nepripravujeme prevrat, jednoducho sme občianske združenie, akých sú v Českej republike stovky. Kto má záujem o naše remeslo, má dvere otvorené,“ hovorí Štampach. Slobodomurárom sa naozaj môže stať každý – od robotníka so základným vzdelaním až po univerzitného profesora. Vysokoškolsky vzdelaný Štampach si vie celkom dobre predstaviť ako svojho brata aj človeka z nižším vzdelaním. Pravda je však taká, že slobodomurári v Českej republike alebo na Slovensku sú výlučne lekári, učitelia, novinári, politici a umelci. Murára by ste medzi nimi nenašli ani so sviečkou v ruke.

Rituálne predmety sú nevyhnutnou súčasťou stretnutí slobodomurárov.

Ženský pohľad

rári

udaní pocítil jasné tlaky od cirkevných predstavených školy, a tak „zbalil kufre“ a zo školy odišiel. Pred štvrťstoročím by Štampacha cirkev za členstvo možno i upálila. Ak nie to, celkom určite by ho exkomunikovala. Našťastie, dnes to už neplatí. Odhalený slobodomurár momentálne učí na Katedre religionistiky na Pardubickej univerzite a tamojší rektor ani ostatní kolegovia nemajú

Saša Berková je spisovateľka a pedagogička na Literárnej akadémii Josefa Škvoreckého v Prahe. Bez rozpakov hovorí, že učí budúcich spisovateľov písať knihy. Saša je oblečená v čiernom habite. „Je to náš typický odev – symbolizuje podzemie, tmu a tajomstvo,“ tvrdí. „Okrem toho ich nositelia v nich vyzerajú ako skromní ľudia.“ Saša nezvykne hovoriť o otázkach slobodomurárstva s neznámymi mužmi, jedine s bratmi a so sestrami. Nikto z jej študentov, susedov či známych nevie, že je v bratstve s murármi. Vzápätí sa dušuje: „Nemali by o tom vedieť. Aspoň nie odo mňa.“ Saša je láskavá. Napriek tomu, že nerada hovorí verejne o svojej príslušnosti, je ochotná urobiť výnimku. „V Českej republike sú okrem Veľkej lóže ešte dve menšie, liberálne zoskupenia slobodných murárov,“ vysvetľuje. V jednej z nich sú medzi mužmi aj ženy. Berková hovorí, že v zmiešaných lóžach je vďaka prítomnosti predstaviteliek nežnejšej polovice ľudstva väčšie iskrenie.... „Keď sme pohromade s mužmi, lepšie to funguje. Nie sme sústredení len na Saša Berková: „Tajomstvo, ktoré je prítomné v rituáloch, je intenzívne, pomaly sa rozplýva v hlave.“

prácu, navyše ženy vkladajú do tejto práce druhý, ženský pohľad. Je to vklad pre koncentráciu, taká duchovná posilňovňa,“ hovorí jedným dychom.

Zmysel tajomstva Samozrejme, Saša nie je jediná žena v Česku, ktorá je slobodomurárka. Je ich oveľa viac. Ona sama je členkou od roku 1989. Pôvodne patrila do parížskej lóže, podobne ako všetky české slobodomurárky. Raz do mesiaca chodili na stretnutie autobusom. „Pochopiteľne, že za svoje,“ tvrdí. Táto žena zažila francúzsky prijímací rituál, odvodený od škótskeho. Je údajne veľmi podobný tomu, ktorý platí pri prijímaní mužov – muži i ženy sa na záver prijímacieho rituálu opášu murárskou zásterkou. Berková nechce bližšie špecifikovať ženský odev počas rituálu, ani samotný rituál. „Je to tajomstvo rádu a nemá sa o tom hovoriť, aby rituály niekto, nedajbože, nezosmiešnil. To je zmysel nášho tajomstva,“ vysvetľuje. Pred niekoľkými rokmi sa však votrela do priazne parížskej lóže „fízlina“ – namiesto duchovnej práce pila a nakoniec aj lóžu pochovala. Češky sa však uplatnili doma. Keďže záujem o slobodomurárstvo medzi ženami narastal, postupne sa zaradili do pražskej lóže. Saša považuje slobodomurárstvo za geniálne. Za geniálne považuje aj rituály, ktoré podľa nej presahujú ľudskú malosť, pýchu, túžbu po moci a majetku. „Tajomstvo, ktoré je prítomné v rituáloch, je intenzívne, pomaly sa rozplýva v hlave,“ oduševňuje sa. „A pritom sa človek neprestáva čudovať nad poznávaním nových obzorov.“ TEXT A FOTO: JOŽO T. SCHÖN, AUTOR JE REDAKTOR HOSPODÁRSKYCH NOVÍN

16 POULIČNÉ BLUES JOZEF 298

Alkohol, alebo... Nervózne slová posielam ti v básni. Lebo báseň, to sú slová trápenia i slasti. Už nie som romantik, ten v láske sa nestratí. Tak píšem len prázdne vety, o strachu z nešťastí. V chatke, pri piecke, ticho sedím, dumám. O tej sekunde šťastia, o tebe; či veriť ešte mám. Vtom zhasnú už aj posledné lampy a neóny nahradí mesiac, aj ohník tíško dohorieva v piecke a vari i v nás, vtedy ja, opustený a s nožom na hrudi, zaspávam nad kôpkou básní, plných riadkov o smrti. Nenachádzam odpovede, často strácam vieru. A preto, zbitý láskou, ukláňam sa k liehu. No som šťastný a plný hnevu zároveň, lebo prestávam myslieť na teba aspoň na tento deň. Ráno. Do tmy zaryjú sa lúče slnka, jas prebúdza ma zo zlého sna, som šťastný a plný hnevu zároveň, lebo začínam myslieť na teba opäť na ďalší deň. JOZEF 298, BRATISLAVA

ĽUBOŠ

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Rozhovory 18 Je mi s Tebou tak veľmi dobre Hľadajúce srdce našlo svoj obraz Blúdiace prázdno naplnila Plnosť Tak dôverne známa Až zaráža Ako som Ťa mohla nevidieť tak dlho Nekonečné Volanie stretlo Volanie Ten, ktorý neustále bdie, nesúc v náručí Spojil dve nesmierne túžby Presvietil duše jasom V zasnení nad svojím Obrazom Požehnával nádejou svoje deti Po mrazivej ceste zasypanej snehom noci Stúpala radostným krokom jar Neznáma a Nepoznaná Láskou spievala o večnosti ĽUBOŠ, BRATISLAVA

DEDO

ZAPOJTE SA!

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Milé oslovenie Janko a Marienka, manželia žijúci voľným spôsobom. Deti im už odleteli do rôznych ústavov. Zdalo by sa – život bez starostí. Brali sa už po tridsiatke. Nejaké skúsenosti z predošlých manželstiev by sa tiež našli. Keď po deťoch prišli aj o byt, nadobudli stan. Janko nakoniec postavil drevenicu v lesíku. Podľa akejsi telenovely veľkolepo domácou paňou nazvanú „hacienda“. Skrátka idylka. Radi spolu debatovali. Pri nedostatku i pri

Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: S obrovským náskokom vyhral už tradične Július, jeho Rozhovor s Bohom vás najviac oslovil. Jozefov Ďalší a Ľubošove Rozhovory 17 potom skončili len s rozdielom jedného hlasu. Hlasujte ďalej! r nadbytku alkoholu, čo bolo v pravidelných obmenách stále. Ťažšie už je zapísať ich debatu. Začínala: Ty si ... (veľa bodiek). Choď do ... (veľa bodiek), atď. Raz ale Marienka zvolala, že to bolo spisovné, až jej Janko prekvapený spisovne nadal. Janko išiel do nemenovaného veľkoobchodu doplniť zásoby vína. Marienka slušne čakala vonku, pre istotu, aby nedoniesol, nedajbože, málo. Marienke sa rozjasnili oči. To už Janko vychádzal z obchodu s plnou náručou vína. Názov vína nie je podstatný, veď oni len značkové – ľudovo povedané „čučo“. Janko prechádzal cez hlavnú cestu šťastný a spokojný s nákupom, samozrejme, poriadne po prechode. V tom náraz nepozorného vodiča, Janko v bolestiach na zemi, víno rozhádzané kade tade, šťastie, že bolo v plastových fľašiach. Marienke zovrelo hrdlo, srdcervúco skríkla: „Janko, Janíčko, čo ti je?!“ Janko v bolestiach nadvihol hlavu: „Ty krava ožratá, to ma musí auto zraziť, aby si ma pekne oslovila?“ DEDO, PIEŠŤANY

JOZEF 1828

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

(Ne)človek (v)Nota bene Nota bene časopis je čo pomáha vstať, všetkým ľuďom bez domova človekom zostať. Nota bene je plátok, žiadny bulvár, kačice, ale čistá realita, kúpi si ho ten, kto chce. Nota bene, to je naša vzpruha, pomoc, charita. Pre predajcov druhá mama a zároveň záštita. Kupujú ho mladší, starší, ľudia v strednom veku, na pohlaví nezáleží. Ani na obleku.

Ale je to aj tak na nás, ako chceme ďalej žiť, či prerážať hlavou múry, či nad sebou zvíťaziť. Nepíšem vám prázdne vety, všetko je to z pocitov. Tieto riadky úprimné sú, nie je škoda žiadnych slov. Je to pravda, je to tak. Nie sme všetci svätí, že sú medzi nami aj s alkoholom spätí. Vybrali si túto cestu, a nie je to osudom, že nechceli opäť stať sa dobrým, slušným človekom. Mali predsa druhú šancu, mali možnosť lepšie žiť. V Nota bene chceli pomôcť. Stačilo len prestať piť. Väčšina z nás je však iná, nie sme v jednom vreci. Domov, jedlo, čistý byť túžime však všetci. Či veríte, neveríte, aj ja som bol dlho v tom - s čučom super kamaráti... Už bol koniec mojim snom. Tak som prišiel o všetko, o deti aj manželku... Smutno mi je, veď ich ľúbim. Nádej mám ešte veľkú. Teraz veľmi snažím sa, preto, lebo ozaj chcem. Svojim blízkym a aj sebe strašne veľa dlhujem. Časopisu patrí vďaka aj tým, čo nás čítate, i vám, čo sa pristavíte, pár slovíčok prehodíte. Aj keď si ho nekúpite, no drobnými prispejete, s pekným slovom odídete a na duši pohladíte. Veľká vďaka zamestnancom, moja úcta sponzorom, že mi dali druhú šancu stať sa slušným človekom. A na záver niečo krátke - veď je máj, to lásky čas! Dúfam, že si prečítate Nota bene v júni zas. JOZEF 1828, TERNO BRATISLAVA PETRŽALKA

POULIČNÉ BLUES 17 JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Peťo a Michal Bol to práve Peťo, s ktorým Michal prvýkrát vošiel do herne. Zdala sa mu gýčová. Od svetelných efektov boleli oči a večné pípanie, vyzváňanie a hučanie automatov znervózňovalo. Zastali pri jednom z nich. Točilo sa tu päť symbolov. Peťo vsunul do stroja tisícku, nastavil výšku stávky a stlačil gombík. Symboly sa točili a Peťo s otvorenými ústami sledoval obrazovku. Po dvadsiatich minútach ústa zavrel, lebo z tisícky nezostal ani halier. „Tento dnes nedáva,“ odborne okomentoval Peter evidentný neúspech a prešiel k ďalšiemu automatu. I sem vsunul tisícku a zase - symboly sa točili, automat hučal, blikal a vyzváňal, ale konečný efekt bol taký istý ako u prvého. „Nedáva,“ ironicky poznamenal Michal. „Poď, ideme do čerta, lebo tu prehráš ešte aj gate.“ „Ešte raz,“ zaprotestoval Peťo a pristúpil k tretiemu stroju. Tvár sa mu rozžiarila, keď sa niekoľkokrát za sebou symboly zoradili do jedného radu. Bank rástol a skutočne, z vloženej tisícky za chvíľu bolo sedemtisíc. „Aha, vidíš? Povedal som.“

„Skonči to,“ radil Michal. „Vyber prachy a poďme kade ľahšie.“ Ale to už Peťa zachvátila hráčska horúčka. Začal zvyšovať stávky. Symboly sa točili, automat hučal, blikal a zo siedmich tisícok o chvíľu neostalo nič. „Kurník,“ hromžil Peťo a do stroja vložil ešte jednu tisícku. Na to sa už Michal nedokázal pozerať. Povedal ahoj, ja už idem a vyšiel na ulicu. Ešte raz sa zhnusene pozrel na herňu a už chcel ísť domov, keď za ním vybehol Peťo. „Požičaj tisícku.“ „Si cvok,“ povedal rezolútne Michal a vykročil do ulíc. Peťo šiel za ním ako zbitý pes. Na najbližšom rohu sa rozlúčili. Je to gambler, povedal si v duchu Michal. A hlupák, lebo keby bol normálny, tak pri tých siedmich tisíckach zastane. Veru tak! Michal pokýval hlavou a ponáhľal sa domov. Len tých sedemtisíc mu nedalo pokoj. Je to predsa jasné, uvažoval. Treba vedieť včas prestať. Myšlienky mu prebehovali hlavou a vidina siedmich tisícok ho dráždila. Žeby to skúsil? Je to jednoduché, len treba vedieť včas prestať. Treba vedieť včas prestať. Michal sa pozrel na hodiny. Bolo iba šesť. Mobilom zavolal žene. „Evka, zdržím sa v práci. Ale do ôsmej budem doma!“ Potom sa otočil a vrátil sa do herne. Zastavil sa pri automate, ktorý pôvodne bol k Peťovi taký štedrý. Tisícka odišla ani nevedel ako. Pri druhom

stroji sa ale chytil. Hral, striedavo zvyšoval a znižoval stávky ako ozajstný „profík“. Po dvoch hodinách si nechal krupiérom vyplatiť tridsaťtisíc korún. Paráda! S peniazmi vo vrecku hrdo opúšťal herňu. Na druhý deň sa tu zase zastavil. Po hodine z tridsiatich včera vyhraných tisícok mal už iba desať. Keď tretí deň prehral aj tých zvyšných desaťtisíc, siahol na rodinné úspory. Veď sa to musí otočiť! Žene povedal, že potrebuje na zimné pneumatiky, neskôr na opravu auta. A kým v kase bolo čo, tak to poctivo odnášal do herne v nádeji, že raz vyhrá balík. Ale nevyhral. Potom Michal predal rádio, televízor, ba i auto - a všetko vrazil do hazardu. Vzťah k žene a k rodine začínal dostávať vážne trhliny. Po polroku našiel na dverách vymenený zámok a svoje zvršky pred dverami. Posledné peniaze použil na cestu do Bratislavy. Tu je už tretí rok. I Peťo je tu. Spávajú v záhradnej chatke niekde v Dúbravke. Spolu žobrú, kradnú a miestami predávajú aj Nota bene. Všetky získané peniaze prehrávajú po herniach. Sú v tom až po uši. Nepijú, nefajčia, niekedy ani nejedia. Len hrajú. Nádej na výhru im totálne zatienila mozog. Zbohom rodina, domov, zbohom zdravý rozum. Nuž i takí sú niektorí bezdomovci. Bezdomovci gambleri... JÚLIUS, BRATISLAVA

Čas na reformy v Bielorusku ielorusko susedí s tromi členskými krajinami Európskej únie. Ako jediná krajina hraničiaca s EÚ nemá podpísanú zmluvu o spolupráci s EÚ.

a občianska spoločnosť sa zmobilizovala. Politická situácia v krajine však ostáva nezmenená. Zdá sa, že väčšina obyvateľov akceptuje nepísanú dohodu medzi vládou a spoločnosťou - ekonomická stabilita a sociálne výhody na úkor slobody prejavu, dodržiavania ľudských práv a politického aktivizmu.

Po prezidentských voľbách v roku 2006 je naším hlavným cieľom iniciovať v krajine verejnú diskusiu o alternatívnom vývoji v Bielorusku a viac podporovať nezávislých analytikov. Podporujeme bieloruské analytické webové stránky a pravidelné konferencie bieloruských expertov.

Môže za to najmä súčasný režim Alexandra Lukašenka. Na čelo krajiny sa dostal v roku 1994. Okrem boja proti korupcii prisľúbil aj zastavenie privatizácie. Svoje sľuby začal plniť. Zastavil reformy, mnoho podnikov zostalo vo vlastníctve štátu, obyvateľom poskytol sociálne istoty. Zmenou ústavy získal priamu kontrolu nad zložkami moci. Vďaka nim kontroloval proces volieb, a tak vytlačil opozíciu a nezávislé médiá na okraj verejného života. Všetky voľby ako aj referendá po roku 1996 označilo medzinárodné spoločenstvo za nedemokratické.

Naša práca v Bielorusku (aktivity)

O Bielorusku informujeme aj organizovaním verejných podujatí, akým bola napríklad dražba karikatúr Alexandra Lukašenka.

Napriek represiám bieloruská opozícia v prezidentských voľbách v roku 2006 postavila spoločného kandidáta Inzercia

V Bielorusku pôsobíme už od roku 2000. Pomáhame občianskej spoločnosti spolupracujeme s domácimi odborníkmi a analytickými inštitúciami, ktoré pripravujú pre Bielorusko veľmi potrebné reformné návrhy. Založili sme slovensko-bieloruskú pracovnú skupinu, ktorá sprostredkovala našim partnerom slovenské skúsenosti s ekonomickými reformami a budovaním občianskej spoločnosti. Pravidelne vydávame analýzy, štúdie, monitoringy občianskej spoločnosti a prieskumy, zamerané na kľúčové otázky vývoja v krajine.

Snažíme sa, aby Slovensko aj Európska únia vo vzťahoch s Bieloruskom presadzovali zahraničnú politiku založenú na hodnotách ľudských práv, právneho štátu a slobody. Aj preto sme pomohli založiť Kanceláriu pre demokratické Bielorusko so sídlom v Bruseli, ktorá zastupuje prodemokratické sily priamo v srdci EÚ.

Viac informácií o aktivitách Nadácie Pontis nájdete na www.nadaciapontis.sk.

G. Puccini | Madama Butterfly

G. Verdi | La Traviata Séria „S“

Hamlet

piatok

KY TIME POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

štvrtok Nehrá sa

Séria „D2“

Nehrá sa

Tančiareň 19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Claudea Penchenata napísali M.

19.00 – 21.10 | Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: V. Kubička. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

B. Ahlfors | Posledná cigara

19.00 – 20.50 | Réžia: P. Lančarič a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: A. Szökeová. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: D. Lančarič a B. Biznár. Choreografia: S. Beláková. Videoprojekcia: P. Lančarič. Účinkujú: K. Turjanová a. h., P. Krištofek a. h., M. Geišberg, H. Kecerová a. h., G. Dzuríková, D. Jurčová a. h. a ďalší.

P. Pavlac | Partybr(e)akers

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h. Dramaturgia: D. Majling a. h./P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. Kostelný, J. Slezáček, Z. Kanócz a.h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

19.00 – 20.30 Preklad a dramaturgia: P. Lomnický. Réžia: E. Kudláč. Scéna a kostýmy: E. Drličiak. Hudba: POO. Účinkujú: R. Rundová, J. Oľhová, M. Minichová, L. Jašková, P. Valentová, E. Gašparová, J. Kožuch, F. Výrostko, M. Horňák, M. Kráľ, D. Heriban, M. Andrísek.

R. Schimmelpfennig | Predtým/Potom

NOVÁ DRÁMA/NEW DRAMA 2008/SLOVENSKÉ KOMORNÉ DIVADLO MARTIN

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, K. Magálová, T. Pauhofová, Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko, a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

19.00 – 22.30 | Scénické čítanie z dramatických pr votín – divadelných hier žiakov základných a stredných škôl v podaní hercov Slovenského národného divadla. Réžia: S. Lavrík. Dramaturgia: Maja Hriešik, Zuza Ferenczová. Účinkujú: Táňa Pauhofová, František Kovár, Robert Roth a Ondrej Kov

NEW WRITING – Dramaticky mladí

NOVÁ DRÁMA/NEW DRAMA 2008

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

Nehrá sa

streda Nehrá sa

Kráľ sa zabáva na festivale SETKÁNÍ 2008 STRETNUTIE v Zlíne

Nehrá sa

11.00 – 12.30

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

Stretnutie s tvorcami premiéry

W. Shakespeare | Séria „P1“ 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, Ľ. Kostelný, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, B. Bystriansky, V. Kobielský, S. Dančiak, O. Kovaľ, J. Gallovič, D. Jamrich a ďalší.

utorok Nehrá sa

M. P. Musorgskij: Boris Godunov (Sergej Kopčák) | foto: Alena Klenková

19.00 – 22.15 | Hra na motívy poviedok F. Švantnera, M. Figuli, D. Chrobáka | Réžia: R. Polák. Dramaturgia: D. Majling. Kostýmy: P. Čanecký. Scéna: J. Válek. Hudobná dramaturgia: R. Žiaran. Pohybová spolupráca: M. Hlavatý. Účinkujú: E. Pavlíková, D. Kuffelová, B. Matuščin, M.Ochránek, J. Loj/L. Dóza, Ž. Martišová, D. Lenci, D. Fischer/P. Oszlík/M. Kollár, A. Pajtinková/E. Holasová, M. Nahálka, V. Bartoň, M. Fratrič, P. Kadlečík, I. Vojtek st., E. Cibulková/S. Čižmáriková, K. Turjanová/Ľ. Trenklerová, D. Pribullová, Z. Porubjaková, A. Živčic, M. Ondrík, Z. Moravcová, J. Rybárik.

R. Polák | Piargy

NOVÁ DRÁMA/NEW DRAMA 2008/DIVADLO A. BAGARA NITRA

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: D. Martinenghi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Vargicová, M. Dvorský, D. Jenis.

pondelok Nehrá sa

nedeľa

sobota

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko, a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

NOVÁ DRÁMA/NEW DRAMA 2008/Otvorenie 4. ročníka festivalu súčasnej slovenskej a svetovej drámy

19.00 – 22.00 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

M. Kukučín/P. Pavlac | Dom v stráni

piatok Nehrá sa

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: P. Kerlik. Ůčinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, a. h.

I. Ambjørnsen/A. Hellstenius/P. Nass | Chvála bláznovstva alebo Elling a Kjell Bjarne

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová, T. Pauhofová, Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko, a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

Nehrá sa

Réžia: J. A. Pitínský. Preklad a dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková. Hudobná spolupráca: R. Dvořák. Účinkujú: I. Timková, D. Jamrich, Ľ. Kostelný, M. Kráľovičová, V. Obšil. Inscenácia získala štyri divadelné ocenenia DOSKY 2005 za najlepšiu réžiu, scénu, kostýmy a ženský herecký výkon.

19.00 – 21.10 | Derniéra

T. Bernhard | Ignorant a šialenec

Nehrá sa

Séria „D2“

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

19.00 – 20.30 | Opera v jednom dejstve Dirigent: M. Lejava. Réžia: R. Ballek. Účinkujú: P. Remenár, D. Hamarová, A. Kľuková, F. Ďuriač, I. Pasek, P. Fornayová.

M. Burlas | Kóma

Nehrá sa

Štúdio

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: D. Martinenghi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: E. Jenisová, Ľ. Ludha, D. Jenis, M. Fabianová.

Séria „G1“

19.00 – 22.00 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, M. Hilmerová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

Nehrá sa

Sála činohry

štvrtok Nehrá sa

streda

Boris Godunov

M. P. Musorgskij | Séria „A“ 18.00 – 22.15 Opera v 4 dejstvách s prológom. Predstavenie bolo naštudované s podporou Tatra banky a.s. Dirigent: S. Lano. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: S. Kopčák/P. Mikuláš, A. Harant/I. Choupenitch/S. Ljadov, F. Ďuriač/M. Malachovský, G. Beláček/J. Benci/J. Galla, S. Tolstov, J. Fogašová/D. Hamarová.

utorok Nehrá sa

pondelok

Warhol

M. Radačovský | Séria „Q“ 19.00 – 21.00 | Tanečné divadlo v dvoch častiach Libreto, Choreografia, Réžia: M. Radačovský. Hudba: hudobná koláž. Scéna: R. Dulude. Kostýmy: K. Holková. Video: M. Slobodian. Svetelný dizajn: J. Opršal. Dramaturgia: M. Kovářová. Účinkujú: Igor Holváč, sólisti a zbor Baletu SND.

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok Nehrá sa

štvrtok Nehrá sa

Sála opery a baletu

Nová budova

Séria „D3“

Séria „K3“

Séria „J“

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 7 obrazoch v ruskom jazyku Dirigent: P. Tužinský. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: P. Remenár, J. Doležílková, M. Fabianová, T. Juhás, G. Beláček.

P. I. Čajkovskij | Eugen Onegin

11.00 – 12.45 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: M. Oswald. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: D. Čapkovič, L. Máčiková, J. Sapara-Fischerová, J. Galla, J. Bernáthová.

T. Frešo | Martin a Slnko

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: M. Huba. Účinkujú: G. Beláček, J. Ďurčo, A. Kohútková, J. Bernáthová, D. Hamarová.

W. A. Mozart | Figarova svadba

19.00 – 21.45 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, P. Humeňanská, posl. VŠMU, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a. h., A. Maľová, V. Kobielsky, G. Tóth, posl. VŠMU a ďalší.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 20.40 | Večer tanečných miniatúr I. Holováč: Keď umrieť znamená žiť M. Radačovský: Zmena, Stretnutie s labuťou, Bolero Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND, sólisti Laterny Magiky a.h.

I. Holováč, M. Radačovský | Bolero a viac...

19.00 – 21.15 | Opereta v troch dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: F. Ďuriač, Štúrová, Š. Svitok, A. Kohútková, O. Klein.

F. Lehár | Veselá vdova

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách vo francúzskom jazyku | Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: S. Štúr. Preklad: K. Dlouhý. Účinkujú: J. Vajda, D. Mórová, M. Kramár a. h., Z. Studenková, M. Hilmerová a. h., D. Jamrich, Z. Kocúriková, G. Dzuríková – M. Čobejová a. h., A. Maľová, V. Obšil, J. Koleník a ďalší.

O. Wilde | Ideálny manžel

11.00 – 12.50 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: M. Mázik. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: J. Bernáthová, M. Malachovský, J. Ďurčo.

M. Dubovský | Tajomný kľúč

19.00 – 21.30 | Balet v dvoch dejstvách Dirigent: M. Mázik. Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Scéna: B. Kudlička. Kostýmy: A. Grusková. Účinkujú: J. Dolinský, K. Košíková, A. Kremz, V. Šimončíková, A. Szabo, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci Séria „T“ TK E. Jaczovej v Bratislave.

A.I. Chačaturjan, N.D. Volkov, J. Ďurovčík | Spartakus

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, A. Sabová, posl. VŠMU, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a.h., A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha, posl. VŠMU a ďalší.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 22.15 | Derniéra | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: J. Galla, I. Matyášová, Ľ. Ludha, S. Tolstov, J. Sapara-Fischerová.

G. Verdi | Don Carlos

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v českom jazyku s nemeckými titulkami Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: J. Nekvasil. Účinkujú: E. Jenisová, P. Mikuláš, Ľ. Ludha, D. Hamarová, K. Varkondová.

A. Dvořák | Rusalka

Nehrá sa

Historická budova

Slovenské národné divadlo | máj 2008

19.00 – 21.15 | 2. Premiéra Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

utorok

streda

sobota

G. Verdi | Trubadúr

Činohra

Zmena programu je vyhradená.

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Balet

Opera

Nehrá sa

v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, (vchod z Olejkárskej ulice), 02/5778 2534 tel. číslo činohra: tel. číslo opera a balet: 02/5778 2536

v pokladnici v historickej budove SND (vchod z Jesenského ul.), 02/5443 1723 tel. číslo činohra: tel. číslo opera a balet: 02/5443 3764

Nehrá sa

Skupinové objednávky vybavujeme v novej budove SND na Pribinovej 17 Na predstavenia činohry - vchod zo strany Čulenovej ulice tel.: 02/5778 2835, fax: 5778 2801, cinohra@snd.sk Na predstavenia opery a baletu – vchod z Olejkárskej ulice tel.: 02/5778 2537, opera.balet@snd.sk www.snd.sk

19.00 – 20.50 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Pohybová spolupráca: P. Modrovský. Účinkujú: Z. Fialová a Ľ. Kostelný.

V. Haïm | Valčík náhody

19.00 – 21.00 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Horváth, A. Javorková, D. Jamrich, G. Dzuríková, M. Čobejová a. h., Z. Porubjaková*, B. Deák*, J. Rybárik* a N. Šáro*. *posl. VŠMU.

V. Klimáček | Kto sa bojí Beatles With A Little Help From My Friends

S mamou

T. Kusá | Séria „H2“ 19.00 – 21.35 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábr y. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček, L. Haverl.

19.00 – 21.00 Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber zhudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, J. Rybárik, posl. VŠMU.

E. Ionesco | Stoličky

Nehrá sa

Obe pokladnice sú otvorené Po – Pia 8.00 – 19.00 hod. So 9.00 – 13.00 hod. So a Ne 1 hodinu pred predstavením, ak nie je vypredané

I n f o r m á c i e o p r e d a j i v s t u p e n ie k Vstupenky na všetky predstavenia Slovenského národného divadla v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť

19.00 – 21.00 | Opera v 4 častiach v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Bendik. Účinkujú: Z. Vongrey, J. Doležílková, D. Hamarová, M. Zhang, J. Benci, M. Fabianová, I. Pasek.

19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Claudea Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., L. Chudík - M. Huba, O. Kovaľ, T. Maštalír, V. Obšil, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, M. Amsler a. h., M. Bahul a. h., J. Gallovič a ďalší.

Tančiareň

piatok Nehrá sa

Dom v stráni

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

Nehrá sa M. Kukučín, P. Pavlac: Dom v stráni (Juraj Slezáček, Marián Geišberg, Emília Vášáryová) | foto: Filip Vančo

B. Ahlfors | Posledná cigara

Nehrá sa

19.00 – 21.45 Preklad: M. Kubran. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Účinkujú: M. Labuda, K. Magálová, F. Kovár, A. Bárta, T. Pauhofová, D. Mórová, J. Gallovič, V. Obšil, E. Sakálová a. h. 19.00 – 21.10 | Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: V. Kubička. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

F. Schiller | Úklady a láska

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, B. Bystriansky ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

11.00 – 14.30 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

A. P. Čechov | Tri sestry

J. G. Tajovský | Ženský zákon

11.00 – 13.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h., Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

K. Čapek | R. U. R.

my: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Odb. spol. aspev: M. Mattielighová. Pohyb. Spolupráca: M. Štefanovský. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

19.00 – 22.30 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostý-

A. P. Čechov | Tri sestry

K. Čapek | Séria „D1“ 19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h., Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

R. U. R.

V. Nezval | Manon Lescaut 19.00 – 21.20 | Réžia: J. Nvota a. h. Preklad: Ľ. Feldek. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková. Hudobná spolupráca: M. Novinski. Účinkujú: T. Pauhofová, Ľ. Kostelný, R. Stanke, M. Kramár a. h. – J. Gallovič, O. Kovaľ, I. Kuxová, E. Šmálik a. h., J. Igonda a. h., J. Horváthová a. h.

19.00 – 21.35 | Dramatizácia: V. Strnisko/P. Pavlac. Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Hudba: J. Dobrakov. Účinkujú: R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., A. Kiráľová, posl. VŠMU, E. Horváth, J. Koleník, V. Kobielsky, F. Kovár, V. Topinková, R. Poláková, posl. VŠMU.

A. P. Čechov: Tri sestry (Zuzana Fialová a Táňa Pauhofová) | foto: Filip Vančo

Nehrá sa

Popol a vášeň na festivale DIVADELNÁ FLÓRA v Olomouci

Popol a vášeň 17. a 18. mája na festivale DIVADELNÁ FLÓRA v Olomouci

F. M. Dostojevskij | Cudzia žena a muž pod posteľou

M. Kukučín/P. Pavlac | Séria „O1“ 19.00 – 22.00 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

Séria „S“

chcete

11.00 – 13.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, J. Rybárik, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

chcete

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len

| p g „ p Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., L. Chudík, O. Kovaľ, T. Maštalír, Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h., M. Bahul a. h., J. Gallovič a ďalší.

štvrtok Nehrá sa

WAGNER GALA

19.00 – 22.00 | Koncert Opery SND z diel R. Wagnera Dirigent: O. Dohnányi. Účinkujú: E. Sümegi, S. Skelton, P. Mikuláš a ďalší.

19.00 – 21.15 Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

G. Puccini | Tosca

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: Ľ. Rybárka, S. Ljadov, S. Tolstov.

pondelok

25 Séria „U“

18.00 – 22.15 Opera v 4 dejstvách s prológom. Predstavenie bolo naštudované s podporou Tatra banky a.s. Dirigent: S. Lano. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: S. Kopčák/P. Mikuláš, A. Harant/I. Choupenitch/S. Ljadov, F. Ďuriač/M. Malachovský, G. Beláček/J. Benci/J. Galla, S. Tolstov, J. Fogašová/D. Hamarová.

M. P. Musorgskij | Boris Godunov

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: Ľ. Rybárka, M. Dvorský, S. Tolstov.

G. Puccini | Tosca

19.00 – 21.15 Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok

štvrtok

21 Séria „S“

M. P. Musorgskij | Séria „C“ 18.00 – 22.15 Opera v 4 dejstvách s prológom. Predstavenie bolo naštudované s podporou Tatra banky a.s. Dirigent: S. Lano. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: S. Kopčák/P. Mikuláš, A. Harant/I. Choupenitch/S. Ljadov, F. Ďuriač/M. Malachovský, G. Beláček/J. Benci/J. Galla, S. Tolstov, J. Fogašová/D. Hamarová.

streda Nehrá sa

utorok

pondelok Nehrá sa

Boris Godunov

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

19.00 – 21.15 | 1. Premiéra Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

nedeľa Nehrá sa

sobota

16 G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Séria „F“

Séria „N“

Séria „T“

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

Nehrá sa

19.00 – 21.10 | Opera v 1 dejstve s predohrou v nemeckom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: D. Kaegi. Účinkujú: I. Matyášová, I. Gilhuus, Ľ. Vargicová, D. Šlepkovská, F. Ďuriač.

R. Strauss | Ariadna na Naxe

A.I. Chačaturjan, N.D. Volkov, J. Ďurovčík | Spartakus

19.00 – 21.30 | Balet v dvoch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Scéna: B. Kudlička. Kostýmy: A. Grusková. Účinkujú: R. Novitzky, R. Koloziej, A. Ducin, K. Luptáková, A. Szabo, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: V. Chmelo, L. Hudson, M. Lehotský, P. Mikuláš.

G. Verdi | Macbeth

Nehrá sa

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

17.00 – 19.00 | Tanečný muzikál | Hudba: V. Patejdl. Texty piesní: B. Filan. Libreto, choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: M. Ferenčík. Kostýmy: Ľ. Várossová. Účinkujú: N. Némethová, P. Dedinský, sólisti a zbor Baletu SND.

pretekárov

Václav Patejdl, Libor Vaculík | Snehulienka a sedem

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál | Hudba: V. Patejdl. Texty piesní: B. Filan. Libreto, choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: M. Ferenčík. Kostýmy: Ľ. Várossová. Účinkujú: K. Kaanová, M. Pomikal, sólisti a zbor Baletu SND.

pretekárov

Václav Patejdl, Libor Vaculík | Snehulienka a sedem

19.00 – 21.30 | Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: M. Mázik. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: A. Kučerová, T. Juhás, P. Remenár, G. Beláček, M. Maťašová.

G. Donizetti | Nápoj lásky

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: M. Babjak, L. Larinová, J. Benci, T. Juhás, D. Hamarová.

G. Verdi | Nabucco

Nehrá sa

19.00 – 22.15 | Opera v 4 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: M. Fabianová, M. Lehotský, M. Malachovský, A. Kohútková.

G. Bizzet | Carmen

19.00 – 21.30 | Komédia o láske Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, J. Koleník, J. Slezáček, Z. Kocúriková, F. Kovár, R. Stanke, O. Kovaľ, H. Krajčiová, a. h.

Marivaux | Stratégie a rozmary

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: A. Kohútková, J. Benci, J. Kundlák, Šlepkovská.

Dizajn: IQ Design Studio 2008 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

20 VO SVETE ž za tmy zastal môj autobus v dedinke. Teda, vyzeralo to skôr ako posledná diera pred koncom sveta. Ubytovala som sa v „hoteli“ za 10 yuanov. Izba vyzerala rovnako, ako by vyzeral slovenský ekvivalent za tú sumu 33 korún. Opadaná omietka, obrovská diera v strope a nábytok asi po prarodičoch. Ale, posteľ mala neuveriteľný bonus – vyhrievaciu podložku. Na druhý deň som sa snažila zorganizovať transport ku Karste Palace. Vyzeralo to dosť zle, nikto nehovoril po anglicky. Tak som sa zbalila a pešo vybrala po prašnej ceste do kopcov. Namýšľala som si, že kde je cesta, tam musí byť aj nejaký transport. Aká naivná. Za celý deň som stretla jedno auto a dve motorky. V protismere. Obloha sa zatiahla, len čo som bola za dedinou. Potom sa rozpršalo naozaj kvalitne. Po osemhodinovom pochode som bola na kožu mokrá a na kosť zmrznutá. Začalo sa stmievať. Napadlo mi, že kde sú jaky, musí byť aj niekto, kto sa o ne stará. Zišla som teda z cesty a nasledovala stádo. Áno, v diaľke som uvidela čierny stan. Pomaly som sa priblížila. Rozštekali sa na mňa psy. Do cesty sa mi postavil obrovský jak s fakt výstavnými rohami. Nakoniec jedna ženička začula moje „taši delek“. Zaujala ale silne odmietavý postoj a poslala ma kamsi preč. Bola som natoľko zúfalá, že som to hneď len tak nevzdala. Zahrala som svoje o nocľah prosiace divadlo ešte raz. Musela som vyzerať naozaj biedne, lebo teta mi nakoniec kývla, aby som ju nasledovala do stanu. Pomohla mi zložiť batoh a prihodila

Ako doma

tvorila som dnes leták jedného obľúbeného belgického hypermarketu. Celý týždeň v ňom majú v akcii všelijaké dobroty z Talianska. Rozmýšľam, aké by to bolo, keby urobili týždeň slovenských dobrôt. Človek sa musí v cudzej krajine hneď cítiť aspoň trošku viac ako doma. Viem, ako to so mnou zamáva, keď náhodou počujem v meste slovenčinu. Talianska komunita má však v Belgicku dlhoročnú históriu, rovnako ako marocká a turecká. Taliani začali do tejto oblasti

Posledná diera pred koncom sveta do pece. Potom mi podala misku s maslovým čajom a vyšla von. Obzrela som si vnútrajšok stanu. Piecka na jačie hovienka bola v strede, okolo rozložené tri postele a nejaké poličky s hrncami a náradím. Celú jednu stenu zakrývala skrinka s obrazmi dalajlámu, pančenlámu, nejakými budhistickými božstvami, kalichmi a inými vecami. Ženička prišla do stanu s dcérou. Chvíľu sa o mne rozprávali. Zjavne som bola pre nich rovnako exotická ako ony pre mňa. Ponúkli ma campou, jačmennou múkou, ktorá sa zmieša s jačím maslom a čajom a tvorí základnú zložku potravy Tibeťanov. Domáce si z nej veľmi obratne vymiešali cestíčko. Smejúc sa na mojej bezradnosti, požičali mi paličku, nech si to pomiešam. Musím priznať, v danej

chvíli nebolo lepšieho jedla. Bolo to teplé, bolo to sladké, bolo v tom maslo. A bolo to podávané pod strechou nad hlavou. Nejakú hodinku sme posedeli pri čaji, potom matka naznačila, „je čas ísť spať“. Ustlala mi jednu posteľ, ja som vytiahla „spacák“ a ona ma prikryla dvomi dekami. Baby vstali o štvrtej na dojenie a zakúrili v peci. Ja som sa akurát otočila na druhý bok a fakt nádherne sa mi v tom teple spalo. Okolo siedmej som sa vymotala zo „spacáka“. Na raňajky sme mali čaj s čerstvým mliekom a campu - podarilo sa mi z nej urobiť aké - také cestíčko. Teta odmietla peniaze za svoju pohostinnosť. Tak som jej nechala aspoň modlitebné vlajočky. TEXT A FOTO: MIRKA FOFFOVÁ, ČÍNA

prichádzať vo väčšom po druhej svetovej vojne ako dočasná pracovná sila. Zamestnali sa najmä v uhoľných baniach a v textilnom priemysle. Začiatkom 60. rokov tvorili Taliani takmer polovicu všetkých cudzincov v Belgicku. Pre dnešnú generáciu je teda normálne, že sa im tu Taliansko pripomína doslova na každom kroku. V televízii dokonca bežal spot informujúci komunitu Talianov o možnosti voliť v nadchádzajúcich talianskych parlamentných voľbách priamo z Belgicka. Podľa mňa im tu musí byť o čosi ľahšie na duši ako nám, hoci viem, čo so mnou robí ten snáď nikdy nekončiaci belgický dážď. Čo potom s Talianmi, ktorí majú doma slnko takmer stále? Vo všeobecnosti vidím, že práve južanské národy sa niekoľkokrát do roka vracajú domov so slovami – potrebujem sa dobiť slnkom. Pripomenutie vlastných tradícií sa o to viac ráta, keď ich toľko v každodennom živote v cudzine nie je. Videla som tú radosť na vlastné oči na balkánskom festivale Balkan Trafik v Bruseli. Trojdňová akcia bola plná živých koncertov albánskych, tureckých či srbských hudobníkov. Hneď ako sa rozozvučal akordeón, klarinet a husle, ľudia všetkých národností sa začali vrtieť do rytmu piesní. Úžasná bola srbská cigánska

speváčka Ljiljana Butler spolu s kapelou Mostar Sevdah Reunion, ktorá bola pred vojnou veľkou hviezdou a jej vystúpenia boli často vysielané v juhoslovanskej televízii. V čase nepokojov však emigrovala do Nemecka, kde pracovala ako upratovačka. Obdivuhodný dvojhodinový program s tradičnými nástrojmi a tancami pripravil aj jeden z najlepších albánskych akordeonistov Gjovalin Nonaj. V programe účinkoval dokonca aj jeho 98-ročný strýko, hrajúc na tradičné píšťalky a strunový nástroj lahuta. Bol to práve Gjovalin, ktorý do druhého ročníka Balkan Trafik pritiahol množstvo hudobníkov priamo z Albánska. Je to úspech, pretože ani v Bruseli sa na jeho domovinu ľudia nepozerajú práve s prívetivým úsmevom. Sám Gjovalin prežil päť rokov nelegálne v Belgicku. Zarábal si hraním v metre, na ulici a v kaviarňach. Všimli si ho však dôležití ľudia, a tak začal hrávať na akciách a veľkých festivaloch. Vlani dostal belgické občianstvo. Kdekoľvek v zahraničí ste, vždy akoby ste zároveň objavovali krásy iných krajín. Takto mám vo svojom cestovateľskom kalendári ďalšie miesta, ktoré by som chcela navštíviť. DOMINIKA PÉTEROVÁ, BRUSEL FOTO: MIA JANSSEN

3SEKTOR 21 Na detské oddelenia nemocníc prinášajú radosť a smiech

Červené nosy a dvere nemocničnej izby zaklope Doktor Ponožka so sestričkou Annamnézou. Neprichádzajú pichať injekcie a robiť nepríjemné vyšetrenia. Majú veľké červené nosy, pestrofarebné balóny, bublifuky, hračky a hudobné nástroje, poznajú veľa kúzelníckych trikov a vedia predviesť tie najzábavnejšie scénky.

Zdravotní klauni s červenými nosmi dokážu rozosmiať aj tých najťažších malých pacientov. Deti na onkologických oddeleniach aspoň na chvíľu zabudnú na svoju chorobu, bolesť a nemocničnú jednotvárnosť a očká sa im rozsvietia radosťou. Sedemnásť lekárov – šašov takto navštívi ročne až sedemtisíc detí, väčšinou na onkológii, ale aj na iných oddeleniach.

Veselý šašo Prví klauni prišli do nemocníc v USA pred vyše dvadsiatimi rokmi. Pred štyrmi rokmi sa táto myšlienka zapáčila primárke detskej onkológie na bratislavských Kramároch Daniele Sejnovej a na Slovensko pozvala Garyho Edwardsa. Tento veselý šašo, mím, divadelník a hudobník rozvinul koncept liečby humorom v susednom Česku a niekoľko rokov ho financoval z vlastných úspor. Projekt zdravotných klaunov rozbehol aj na Slovensku. Realizuje ho občianske združenie Červený Nos Clowndoctors. „Urobili sme kastingy na klaunov, prišlo veľmi veľa ochotných ľudí,“ hovorí Gary Edwards. „Všetci naši herci sú profesionáli, väčšinou bábkoví herci. Neberieme amatérov, vyžadujeme skúsenosti s divadlom. Hrať vtipné scénky pred tak chorými deťmi je veľmi náročné. Bez profesionálnych zručností a psychickej pripravenosti to nejde. Predstavenie nikdy nesmie byť rovnaké. Vždy sa deje niečo iné, takže aj deti, ktoré sú v nemocnici niekoľko mesiacov, zažijú zakaždým niečo nové.“ Zdravotní klauni absolvujú rôzne workshopy a okrem

Tím zdravotných klaunov pomáha liečiť. herectva na nich dostávajú aj lekcie o chorobách, o ich vplyve na psychiku detí a o poskytovanej liečbe.

Vždy klopú Na návštevu k detským pacientom chodia klauni v dvojiciach dievča – chlapec. Vždy najprv zaklopú na dvere a opýtajú sa, či smú vojsť. „Doma má dieťa svoju izbu a súkromie. V nemocnici to stráca. Každý k nemu vojde bez zaklopania a robí mu nepríjemné a bolestivé veci. My klopeme a vraciame mu tým rešpekt a súkromie,“ vysvetľuje Gary. „Stane sa, že dieťa je unavené, ubolené a nemá na nás náladu. Aj preto je dôležité zaklopať a opýtať sa, či môžeme ďalej.“ Klauni na izbách nehrajú cirkusové predstavenie. Pre každé dieťa majú pripravenú individuálnu scénku. „Nikdy nie je rovnaká ako predtým, ale niektorí malí pacienti chcú vždy vidieť svoj obľúbený trik. Napríklad dievčatko, ktoré muselo po operácii dlho ležať s nohami vyloženými hore, chcelo zakaždým, aby som predviedol „vtáčika pod posteľou“,“ hovorí Gary. Čo to je? Gary sa usmeje a z jeho spojených dlaní pod stolom

v kancelárii sa ozve vtáčí štebot. Je tam vtáčik? Niečo v jeho rukách naozaj je. Kde sa vzal? A zrazu tam už nie je. No teda. Gary vyštudoval hudbu a divadlo v Kalifornii a na Dell Arte School of Psychical Theater potom ešte klaunstvo, pantomímu, pohyb a cirkusové umenie. Ako profesionálny klaun vystupoval v dvadsiatich krajinách sveta a hovorí piatimi jazykmi – aj po slovensky. A čo je najdôležitejšie, má blízko k detskej duši. Zdravotní klauni musia byť okrem skvelých profesionálov aj empatickí, trpezliví a musia mať vzťah k deťom.

Zdravý svet Zdravotní klauni prenášajú v nemocniciach pozornosť z choroby na zdravý svet, radosť, smiech. V niektorých krajinách navštevujú okrem detských aj geriatrické oddelenia. Lebo radosť a smiech často chýba aj tam. Viac informácií o projekte nájdete na: www.cervenynos.sk KRISTIÁN PAVÚČKO FOTO ARCHÍV OZ ČERVENÝ NOS CLOWNDOCTORS

22 AHA ICH! ú veční. Ľudkovia z Moskvy, malé postavičky všedného dňa jednej z najväčších metropol sveta v najväčšej krajine sveta. Na svete nemajú páru. Je ich síce málo, ale uprostred mesta si ich každý okamžite všimne. Niekoľko babiek a dedkov a nejaký ten veterán z afganskej vojny.

Stačí prísť do hlavného mesta Ruska a určite na nich natrafíte. Vyskytujú sa na každej demonštrácii a neskúsení novinári im okamžite sadnú na lep. Fotografujú ich, pýtajú sa, čo si myslia. Vďační

Pani, ktorá padne každému do oka takmer okamžite.

Neskúsení novinári im okamžite sadnú na lep

Naozajstné matriošky ľudkovia majú vždy nejaký názor, vždy sa pri nich niekto pristaví, vždy majú pripravené niečo zaujímavé. Majú medaile a sú neprehliadnuteľní. Napriek tomu stále nedosiahli slávu legendárnych matriošiek. Mimochodom: Matriošky už majú vyše stodvadsať rokov. Aj keď ich pôvod nie je v Rusku, stali sa symbolom tejto krajiny. Predlohou k nim bola figúrka budhistického mudrca Fukuruma z japonského ostrova

Stále má čo povedať.

Honšú. Tam niekde ich z dlhej chvíle vyrezával aj nejaký ruský mních, ktorý ich poslal zopár domov. Fukuruma mal podlhovastú tvár a dobrácky výraz. Prvú matriošku vyrobil hračkár Vasilij Zviozdočkin. Živé moskovské figúrky občas navštívia ďalšie postavičky, s ktorými sa priatelia. Ich obľúbeným kamarátom je Stalinov vnuk. S ním si dokážu dlho pochlebovať, ako by

to bolo, keby... Keby sa to v Sovietskom zväze nezvrhlo a nezačalo to páchnuť demokraciou. Matrioška nemusí byť len červenolíca dievčina v pestrom kroji. V uliciach Moskvy ich predávajú aj v podobách rôznych živých, mŕtvych a večne živých politikov, rockerov, hercov... TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK

Muž s metálmi je spomedzi postavičiek zo srdca Moskvy najzakríknutejší.

POHĽADNICA 23 Opátstvo, ktoré žije nielen modlitbami

Levanduľoví mnísi edysi tu vznikli prvé dokumenty písané v maďarčine. Kláštor Pannonhalma v Maďarsku, na polceste medzi Budapešťou a Viedňou, je však pokrokový aj dnes.

Rehoľní bratia benediktíni okrem tradičných duchovných úloh vedú v kláštore internátnu strednú školu, produkujú bylinkové čaje, podľa stáročných receptov vyrábajú bylinné likéry a levanduľový olej a v ich vlastných vínnych pivniciach dozreje 300 000 fliaš vína ročne. A keďže kláštor je od roku 1996 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, venujú sa tak trochu aj cestovnému ruchu.

360 000 kníh Kláštor stál na tomto mieste pravdepodobne od roku 996. Vtedy sa tu na pozvanie zemského kniežaťa Gejzu usadili mnísi z Česka. Kráľ Štefan I. im neskôr udelil práva a privilégiá a priznal aj financie, aby mohli slúžiť ako kresťanská misia na východe Európy. Ako plynuli storočia, kláštor sa rozrastal o nové budovy, ktoré za jeho múrmi teraz

Impozantný hlavný chrám z 13. storočia. tvoria pestrú zmes architektonických slohov. Na mieste súčasného hlavného chrámu z 13. storočia sa predtým vystriedali až dva iné chrámy. Dolný kostol – krypta – z 13. storočia sa zachoval takmer neporušený. To sa už nedá povedať o iných objektoch.

Kláštor slúžil v stredoveku aj ako pevnosť a počas vojen boli mnohé jeho časti zničené. Pýchou kláštora je knižnica s 360 000 knihami. Najstaršou knihou je rukopis biblie z 13. storočia, je tu uložených 30 kódexov z 13. až 16. storočia. Uchovávajú tu aj najstarší originálny rukopis v maďarčine – zakladajúcu listinu kláštora v Tihany z roku 1055. Benediktínsky rád šíril medzi pohanskými kmeňmi na území Maďarska kresťanskú vieru a kultúru a svoj vplyv si udržal storočia. Až v roku 1786 ho cisár Jozef II. rozpustil a z kláštora v Pannonhalme urobil väzenie. Ukázalo sa, že to nebol dobrý nápad; o 16 rokov neskôr povolal cisár František II. mníchov späť.

Excelentný mok Napriek všetkým superlatívom Pannonhalmy musí laický návštevník priznať, že najzaujímavejšou časťou opátstva sú moderné vínne pivnice, v ktorých možno absolvovať ochutnávku skvelých maďarských vín. Všetkým šoférom odporúčame odniesť si domov aspoň jednu fľašku tohto excelentného moku.

Pannonhalma sa môže pochváliť rozsiahlou knižnicou.

TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK, AUTOROVI JE TO JEDNO

24 PRÍBEH ebastián má rok a lekári mu predpovedajú maximálne tri roky. Aj preto sa rodičia rozhodli pre zákroky s kmeňovými bunkami v Kyjeve: „Pre choré dieťa urobíme čokoľvek.“

Narodil sa ako krásne zdravé dieťa. Šťastie trvalo iba päť mesiacov...

Všetko si strká do úst. Šnúrku, anténu z hračkárskeho auta, pero, hocičo, čo mu príde pod ruku. Lezú mu zúbky, opuchnuté ďasná predsa treba masírovať. Sebastián priveľa nemrnčí, práve naopak. Je smejko, ktorý dostane na svoju stranu každého. Nedá sa odolať jeho bacuľatej tváričke, kučeravým anjelským vláskom a najmä velikánskym očiam. A keď sa Sebo usmeje, zmäkne aj ten najtvrdší chlap. Malý chlapček má za sebou prvé narodeniny. Nezainteresovaný by povedal: Šťastná to rodinka. Mama, oco a traja synovia. Od idylky však majú Virágovci riadne ďaleko.

Päť a pol mesiaca Zuzana tajne snívala o dievčatku, doma ju predsa čakali dvaja synovia - Tiborko a Kristián. A hoci jej doktori predpovedali opäť chlapca, samu seba presviedčala: „Z koľkých chlapčekov sa napokon pri pôrode vykľuli dievky?“ Ultrazvuk a lekári sa však nemýlili. V apríli minulého roku prišiel na svet Sebastián. Tri kilá dvadsať a štyridsaťsedem centimetrov. Nijaký obor. Zuzka: „Keď som ho uvidela a najmä, keď mi povedali, že je v poriadku, bola som šťastím bez seba. Bol krásny a pripadalo mi hlúpe, ako som mohla snívať o dievčatku. Sebinko bol nádherný. Náš,“ rozplýva sa ešte aj dnes starostlivá mamina. Všetko išlo ako po masle. Bratia, šesť a štvorročný, prijali nového člena rodiny bez problémov. Nijaké žiarlivé scény. Naopak, obkukávali si ho, keď spinkal, tešili sa, keď sa prebudil. „Robili mu všelijaké šašoviny, nevedeli sa dočkať, kedy začne chodiť, aby si mohli spolu kopať do lopty.“ Lenže. Bábätko nemalo ešte päť mesiacov, keď začali udierať do očí jeho stále lenivejšie nožičky. Predtým nimi chlapček hompáľal, kopal, dvíhal ich do výšky ostošesť, a postupne ubúdalo na intenzite pohybu. Sebastián nevládal. Nohy oťažievali, znehybnievali. „Prestala som poriadne spávať. Moje pozorovanie nemalo konca. V každej chvíli, hoci i pri varení, som bola mysľou pri malom. Čo to len, preboha, znamená. Mala som už dvoch synov, vedela som, že nie som hysterická zbytočne. Začala som šípiť, že je to zlé. Hrozne som sa bála.“

Čierny ortieľ Od obvodnej lekárky putovali priamo k neurológovi. „Polovičné ochrnutie nôh.

Užiť si chvíľu na tomto svete

Musí žiť

Lymfóm v chrbtici, treba to operovať,“ vypočuli si skormútení rodičia Zuzana a Tibor. To bolo v Nitre. Ibaže v Bratislave, kam si prišli v podstate len po potvrdenie diagnózy, ich iný pán doktor riadne zneistil: „Veď vy máte zdravé dieťa. Nijaká operácia chrbtice, môže to byť len podkožný tuk. Treba cvičiť. A veľa.“ „Myslel som, že ma porazí od zlosti a beznádeje. Krucinál, tak ktorému lekárovi veriť? Tak protichodné názory na jedného pacienta? Na vlastnú päsť sme si vybavili aj vyšetrenie v Prahe. Reku, do tretice sa uvidí. A tam nám potvrdili bratislavskú verziu: V chrbtici nič nenašli. Operácia zažehnaná. Vydýchli sme si, ale trápenie nezmizlo, malý pohybovo stagnoval,“ pridá sa do debaty rázny Tibor, ocko, ktorý by svojmu najmladšiemu synovi zniesol aj modré z neba. „Ak by to malo pomôcť.“ Vianoce prežili Virágovci v polosmútku. Ich bacuľaté bábätko sa radostne usmievalo,

začalo gagotať, hrýzť všetko, čo mu prišlo pod ruku. Ale už nedvíhalo nožičky ako kedysi, nechystalo sa ani sadnúť si. Sebastiánkovi to nešlo. Zuzana priznáva, že za prelomový deň vo svojom živote bude už navždy považovať sedemnásty január 2008. Vypočula si medicínsky ortieľ a zrútil sa jej svet. Svalová atrofia I. stupňa, preložené do ľudskej reči, ochabovanie svalstva, ktoré sa nekončí len znehybnením nôh. „Keď mi vzápätí pán doktor zrýchlene vysvetlil priebeh a prognózy ochorenia, chcela som ešte v tej sekunde umrieť. To nemôže byť pravda! Určite sa pomýlili, náš Sebastián predsa nemôže skončiť ako ľudská troska? Ako väzeň vo vlastnom tele, ktorému vo finálnej fáze zlyhá napokon aj dýchanie a malý sa zadusí? Pán doktor výklad ukončil ešte konkrétnejšie. V knihách sa vraj uvádza životnosť pacientov do 5 rokov, ale on Sebkovi odhaduje koniec do dvoch,

PRÍBEH 25 Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh Sebastiánka oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť mu. V sporení peniažkov na špeciálnu liečbu v Kyjeve. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Sebo. Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk)

Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme!

Sebinka na gauč. Nejde to. Hoci jeho rovesníci už dávno zvládnu nielen sedenie, ale osmeľujú sa už aj pri prvých krôčikoch, u Virágovcov je nad slnko jasné, tleskot za prvý vážny krok pri Sebkovi asi nebude. „Bolí to veľmi, ale ak by to malo ostať len takto, bola by som najšťastnejšou na svete. Veď aj na vozíku sa predsa dá dôstojne existovať! My sa obávame progresie, zhoršovania stavu. Pán doktor nás varoval – po prvom roku znehybňovanie naberie na obrátkach. Bála som sa každej ďalšej minúty, hodiny, dňa. Túlite si k sebe vlastné bábätko, maznáte sa spolu a vzápätí si uvedomíte, že o dva roky tu už nemusí byť. Nie, na takéto stavy sa nedá zvyknúť, vlastne sa nedajú ani popísať. Máme ešte dvoch zdravých synov, aj kvôli nim sa nesmiem z toho všetkého zblázniť.“

Nádej maximálne troch rokov. Prosím vás, toto sa dá ako prijať? Ako sa s tým zmieriť?“ plačlivým hlasom spomína na tohtoročný čierny január Zuzanka.

Tréning a diéta Rýchlo s manželom pochopili, že najúčinnejším liekom na spomalenie atrofie je tvrdá rehabilitácia. Niekoľkokrát za deň trénovať boľavé a náročné cviky. S cieľom zachrániť od ochabnutia ruky. „Každý deň chodíme do Nitry na cvičenie pod odborným vedením. Pred chvíľou sme sa vrátili, Sebino už dlho nevydrží, aha ako mu klipkajú oči, o chvíľu zaspí ako o polnoci. A to bude ešte so ženou cvičiť najmenej dvakrát. Je z neho normálny vrcholový športovec,“ snaží sa odľahčiť vážnu tému oco Tibor. Aj on sa už pol roka poriadne nevyspal. Nechápe, prečo by mal nečinne sedieť so založenými rukami a čakať na smrť najmladšieho dieťaťa. „Nie som blázon, Sebkov koniec som si nepripúšťal a nikdy to inak nebude.“ Chlapčekove ručičky pôsobia na prvý pohľad zdravo. Drobec v nich udrží malú hračku. „Ale o pár minút mu vypadne. Lenže bez cvičenia, by sme nedokázali ani to,“ chváli sa výsledkami dvadsaťšesťročná mama Zuzka a pustí sa do výpočtu ďalších komplikácii, ktoré so sebou Sebova diagnóza priniesla. Okatého chlapčeka trápia aj problémy s trávením a vyprázdňovaním, lekári preto naordinovali prísnu diétu. Nijaká ryža, biele pečivo, sladkosti, tmavé mäso. „Jedlo je to posledné, čo by nám prekážalo. Sebko síce nemôže čokoládu, ale nahradíme mu ju vanilkovými keksíkmi. Tmavé pečivo je napokon vo všeobecnosti zdravšie, takže rodinný jedálniček sme do veľkej miery prispôsobili nášmu najmladšiemu synovi. Zdravo sme sa začali stravovať všetci,“ usmieva sa Zuzana a pokúša na posadiť

Úplnou náhodou natrafili na článok v novinách o chlapčekovi Dáriusovi, ktorého trápi rovnaká diagnóza a ktorý mal za sebou zvláštny zákrok v Kyjeve. Veľmi rýchlo sme sa skontaktovali s Dáriusovými rodičmi, ktorí nás nasmerovali na Eriku Razgyelovú. Ženu, ktorá nám vliala nádej do života,“ hovorí Tibor. Vďaka Erike sa dozvedeli o kyjevskej klinike, na ktorej vstrekujú pacientom do chrbtice kmeňové bunky. Malí pacienti sa po takejto liečbe dokážu postaviť aj na nohy. Jedna, približne dvojtýždňová kúra stojí tristopäťdesiat tisíc korún. Sebastiánko ich potrebuje minimálne tri. „Na prvú sa mi už podarilo zohnať peniaze, manželka s malým už majú termín, verím, že sa

Sebastián poctivo cvičí tri až päťkrát za deň.

nič nestane a Sebinko dostane dávku kmeňových buniek, ktoré zaberú,“ nádeja sa otec zdôrazňujúc etickú rovinu: „U nás sa podobné zákroky neuskutočňujú z etického dôvodu. Vraj je nehumánne používať kmeňové bunky. Viete, čo každému na to hovorím? Videl som Dáriusa, chlapca, ktorý po prvej kúre v Kyjeve urobil míľové pokroky. Čo by ste robili, keby lekár o vašom dieťati povedal, že je vlastne bez šance? Nečinne by ste sa prizerali ako vám odchádza pred očami? Alebo by ste skúšali aj nemožné? My sme sa rozhodli pre to druhé. Stal sa zo mňa manažér. Kade chodím, tade pýtam a prosím peniaze pre syna. Na jeho liečbu v Kyjeve. Mám kapelu, hrávame po svadbách a zábavách, pozná ma tu, v okolí Vrábľov, veľa ľudí. A aj prispeli. Pomohol aj primátor mesta, dokonca poslanci VÚC Nitra poslali každý po tisícke. Vďaka dobrým ľuďom sa nám podarilo získať peniaze na prvý pobyt. Lenže potrebné sú minimálne tri. Možno i viac. Nie, nehanbím sa, že pýtam peniaze od cudzích, prepadol by som sa od hanby, keby som len doma sedel a plakal nad chorým synom.“ Plány u Virágovcov sú striedme. Všetko sa točí okolo Sebinka a Kyjeva. Okolo nádeje a šance, ktorú im zákrok na Ukrajine dáva. „Ak by sa aj nemal vyliečiť úplne, len nech sa atrofia spomalí, alebo úplne zabrzdí. Nech je aj Sebastiánkovi dopriate užiť si chvíľu na tomto svete,“ utrie si oči Zuzana a uloží spiaceho a unaveného synčeka do postele. „Musí žiť,“ pošepky dodá. LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

26 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

V panelákoch, ale aj na dedinách, sú si ľudia stále viac cudzí

Poznaj svojho suseda! edávno u mňa v byte zazvonili dvaja vyšetrovatelia. Chceli odo mňa informácie o susedke. Šokovalo ma to, pretože som si až do tej chvíle myslela, že v jej byte nikto nebýva. Zároveň som si uvedomila, ako málo viem o svojich súčasných susedoch.

Som typický panelákový občan. Narodila som sa do paneláku, vyrastala v ňom, presťahovala sa do iného. Momentálne síce bývam v dome tehlovom, ale vzhľadom je neosobný rovnako, či dokonca viac ako môj starý rodný panelák. Vyrastala som na sídlisku, s deťmi z celého okolia sme chodili do najbližšej školy, tam sme absolvovali aj všetky športové, umelecké či jazykové krúžky. Nikto nás nikam nemusel voziť, rodičom stačilo pozrieť z okna, či smerujeme do školy, alebo či sa pekne hráme v parku. Susedia v našom vchode sa dobre poznali, mladé rodiny si navzájom pomáhali s deťmi, s polievaním kvetov či s chýbajúcimi vajíčkami do nedeľného koláča, mnohí spolu trávili večery pri televízii a pive.

Často nepoznáme ani ľudí z vedľajšieho bytu. Keď som sa odsťahovala do ďalšieho paneláka, zoznámila som sa s väčšinou susedov pomerne rýchlo. Možno to bolo vďaka babičke, ktorá tam bývala tiež a ako družná a inšpiratívna osoba priťahovala susedov ako muchy na med.

Svet zdvorilostných fráz

Sviatok susedov Organizácia sviatku je veľmi jednoduchá: stačí sa rozhodnúť! V deň sviatku všetci pozvaní prinesú niečo na posedenie, napríklad drobné občerstvenie. K dobrej atmosfére prispeje hudba, najlepšie vlastná produkcia, hry pre malých aj veľkých. Miesto sa vždy dá nájsť v spoločných priestoroch bytovky (chodba, hala), v byte alebo pred domom na spoločnom trávniku či parkovej ploche. Ako pomôcku si môžete stiahnuť vzor pozvánky, doplniť miesto a čas stretnutia a vhodiť do poštových schránok. Zapojte do organizácie čo najviac susedov a nechajte sa inšpirovať ich nápadmi. http://www.european-neighbours-day.com/

Už tri roky som v novom paneláku a nepoznám osobne nikoho. Stretávam niekoľkých susedov na chodbe či vo výťahu, slušne pozdravím, usmejem sa, prehodím zopár zdvorilostných fráz. Ale netuším, kto ku komu patrí a aké meno mám priradiť ku ktorej tvári. Pritom o mnohých susedoch viem viac, ako by som si želala. Susedia kdesi nado mnou majú búrlivý a hlasitý sex, rovnako ako práčku, ktorú najradšej nechávajú odstreďovať hlboko po polnoci. Susedia vedľa mňa trieskajú dvermi, až padá omietka, a susedka podo mnou občas nezvládne, že jej na terasu ľudia z vyšších poschodí hádžu ohorky a v infarktovom stave na nich bezmocne kričí cez celé sídlisko. Niektorí susedia si medzi sebou nadávajú písomne na stenách výťahu

namiesto toho, aby si to vybavili osobne z očí do očí.

Chladné vzťahy Jednoducho žijeme klasický anonymný a odcudzený život dnešného paneláka. Niečo celkom iné, ako dojemne prepojená komunita rovnomenného televízneho seriálu, v ktorom to vyzerá, ako keby mimo domu okrem niekoľkých televíznych celebrít, ktoré tam zvyknú zablúdiť, nikto neexistoval. Netúžim po umelom zidealizovanom svete seriálového paneláku, ale mrzí ma toto pomalé odcudzovanie sídliskových komunít, ktoré sa deje nielen v panelákoch, ale aj vo vilových štvrtiach a už aj na dedinách. Čím neosobnejšie a chladnejšie vzťahy vládnu medzi susedmi, tým ťažšie sa bráni voči zlodejom, vandalom a nespratným dočasným nájomníkom, ktorí nemajú ku prenajatému bytu absolútne žiaden vzťah. Na bránach pribúdajú zámky a bezpečnostné kamery, zvyšujú sa ploty a zdvojujú dvere, zamykajú sa aj kontajnery na odpad. Čím viac bezpečnostných prvkov pribúda, tým menej bezpečne sa človek vo svojom dome a byte cíti.

PROTI SRSTI 27 Nezvyčajný sviatok Pritom najlacnejším a najúčinnejším spôsobom ochrany pred vonkajším nebezpečenstvom je súdržnosť a vzájomná pomoc ľudí vo vnútri. Ľahko sa to píše, ťažšie sa to dá napraviť, ak vôbec existuje spôsob, ako úplnému odcudzeniu susedov zabrániť. Nie som jediná, kto si problém uvedomuje. Nájdu sa dokonca aj ľudia, ktorí by to chceli aktívne meniť. V roku 1999 vznikla v Paríži myšlienka sláviť koncom mája Sviatok susedov. K iniciatíve sa postupne pridávali ďalšie európske mestá, takže v roku 2007 ich bolo už 725, zahŕňajúcich celkom 7 miliónov ľudí v 28 krajinách. Na Slovensku Sviatok susedov oslávili zatiaľ len obyvatelia Borše v roku 2006, uvidíme, či to zopakujú a nájdu nasledovníkov. Iniciátorom Sviatku susedov sa môže stať ktokoľvek, miestny úrad, škola, organizácia, a najlepšie ktorýkoľvek sused, ktorý má odvahu prelomiť susedské ľady.

Čo tak burza a koláče? Mne sa tá myšlienka veľmi páči, obávam sa však, že v našich končinách sme ešte stále dosť alergickí na organizovanie súkromných aktivít, lebo si ešte dobre pamätáme nepovinne povinné brigády okolo domu, kontrolované uličnými organizáciami KSS. Nájsť ten správny moment a dôvod ako sa nenásilne zoznámiť so susedmi, bude u nás ešte ťažšie ako v Paríži. Ak to predsa len chcete skúsiť, v rámčeku nájdete zopár dobrých rád od iniciátorov. Do 27. mája by ste to ešte mohli stihnúť. Môžete napríklad skúsiť zorganizovať burzu bytových doplnkov, ktoré ste vyradili pri jarnom upratovaní. Nikde však nie je napísané, že nemôžete svoj Sviatok susedov osláviť trebárs aj v decembri pri susedskej výmene vianočných koláčikov. Držím vám, milí susedia, palce! ELENA AKÁCSOVÁ, www.t-station.sk FOTO SLÁVKA STANKOVIČOVÁ

BYLINY odstránili hemoroidy, žlč. kamene, neplodnosť, kŕčové žily, psoriázu, opuch nôh, vypadávanie vlasov.

Tel.: 0905 801108 Inzercia

VESELÍ MAGORI DUŠANA BARTKA Neuveriteľné situácie, ktoré sa naozaj mohli pritrafiť.

28 PÚTNIK

Čím väčšia jazva, tým väčší frajer

K röntgenu ďaleko proti sa s krikom rozbehli opití vojaci a postavili sa nám do cesty. Mierili na nás samopalmi a otec Alfredo, tridsaťšesťročný Mexičan z rádu misionárov comboniánov, radšej zastavil auto a stiahol okienko.

Jeden vojak vedel trochu po anglicky a bľabotal niečo o tom, že sme nemali povolenie prejsť autom popri rieke, ani tam urobiť malým kompaktom dva obrázky

krajinky. Počas desaťročia trvajúceho konfliktu medzi armádou vlády zo severu a separatistickou Sudánskou ľudovou oslobodeneckou armádou (SPLA) platili v krajine pravidlá ľudí so zbraňami. Až do podpísania prímeria medzi vládou v Chartúme a vodcami povstalcov v januári 2005 bolo fotografovanie v Južnom Sudáne skutočne zakázané. Teraz zákony mužov so zbraňami už neplatia, ale po celej tejto zúfalo chudobnej krajine zostali skupiny unudených vojakov, ktorí majú na programe len fajčiť, popíjať a krátiť si čas buzerovaním miestneho obyvateľstva. Alebo ešte lepšie – cudzincov. Tí šťastnejší vojaci strážia checkpointy na hlavných cestách a od vodičov

prechádzajúcich áut si pýtajú „čaj“ – úplatok. Ostatní si musia pomôcť inak.

Jediná nemocnica Po desiatich minútach dohadovania nás nakoniec vojaci poslali do „ofisu“. Teda k veliteľovi, ktorý sedel na konci dediny na stoličke pod stromom. Našťastie, v „ofise“ zabral argument otca Alfreda, že ak nás nepustia, tak vojakov v nemocnici v dedinke Mapuordit už nikdy neošetria a nedajú im lieky. A keďže v tejto nemocnici v buši pracujú jediní kvalifikovaní lekári v okruhu niekoľkosto kilometrov, veliteľ nás nakoniec nechal ísť.

PÚTNIK 29 Chorému dievčatku nezaberajú lieky. Výsledky z laboratória v buši možno niečo neodhalili. Nemocnicu v Mapuordite založili štyria bratia comboniáni, keď pred desiatimi rokmi ušli pred vojakmi hlbšie do buša. Najprv tu stáli len dve chatrče, v ktorých vydávali chorým lieky. V roku 2000 sem prišiel profesor Vladimír Krčméry, ktorý už v tom čase manažoval niekoľko zdravotníckych projektov v krajinách tretieho sveta, a navrhol, že sem dopraví vojenský stan vybavený chirurgickým náčiním na jednoduché operácie a kvalifikovaných lekárov zo Slovenska. Odvtedy tu, aj vďaka finančnej pomoci Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko, vyrástli prízemné domčeky jednoduchej nemocnice so sto lôžkami pre najťažších pacientov. ERko tu postavilo klimatizovanú operačku a vďaka solárnym panelom tu majú dokonca elektrinu. Slovenskí lekári sa tu doteraz striedajú v troj– a šesťmesačných intervaloch. Nemocnicu vedie štyridsaťšesťročný brat Rozário, combonián z Talianska. Momentálne pod jeho vedením pracuje doktorka Andy a doktor Marek zo Slovenska a doktori Jimmy, Jolly a Jerry z Ugandy. Kvalifikované zdravotné sestry, sestra Polline z Austrálie a sestra Agnes z Ugandy, sa snažia naučiť sudánskych zdravotníkov aspoň najzákladnejšie úkony. Ide to veľmi ťažko. Títo chalani a zopár dievčat nikdy nechodili do školy; za vojny školy nefungovali a na vidieku dodnes učia pod holým nebom deti čítať a písať ľudia, ktorí ledva vychodili základnú školu, a často nedostávajú ani plat. Je zúfalé pracovať s ľuďmi, ktorí vyrastali cez vojnu. Do hlavy si nedokážu vtĺcť ani každodenné úkony,

Malý pacient na nočnej pohotovosti. všetko sa učia za pochodu a potrebujú si to stokrát zopakovať.

Chladnička na motor V Južnom Sudáne ľudia nemajú elektrinu. Ešte prednedávnom by ste tu nekúpili ani fľašu vody. Teraz sem kamióny z Kene a Ugandy vozia základný tovar. Mydlo,

plastové nádoby, nejaké oblečenie, topánky, a, samozrejme, pivo a kokakolu. Trištvrte hodinu cesty terénnym autom cez buš má majiteľ jedného obchodíka v tradičnom kruhovom domčeku chladničku. Poháňa ju dieselový motor a na studené pivo sem chodia „fajnšmekri“ zo širokého okolia. Vôbec pritom nie je lacné. Náročná doprava všetok tovar neuveriteľne predražuje. Namiesto ciest sú v Južnom Sudáne len vyjazdené ťahy cez buš, plné skál a neuveriteľne hlbokých jám, v období sucha prašné, v období dažďov zmenené na plytké rieky a prejazdné len s obrovskou dávkou šťastia. Množstvo ťažkých kamiónov skončí prevrátených v priekopách, alebo s prerazeným podvozkom. Kamión, ktorý viezol materiál pre nemocnicu v Maria Lou, uviazol v koryte rieky a momentálne nie je nikde na okolí dosť silné vozidlo, ktoré by ho vytiahlo von. Vodiči musia navyše pri každom check-pointe vyložiť kúsok svojho nákladu ako „čaj“ pre vojakov.

Multifunkčná krava

Sanitár zvoní po operácii, aby pacienta previezli do domčeka oproti.

„Chceli sme ich najať aspoň na pomocné práce, ale ani tie nie sú schopní urobiť,“ hovorí Norbert z rakúskej humanitárnej organizácie MIVA, ktorá zabezpečuje stavebné a technické práce pre nemocnicu. „Na všetko sem vozíme robotníkov z Ugandy.“ Pravdepodobne bude musieť vyrásť nová generácia, ktorá bude chodiť do škôl, učiť sa veci a konečne sa rozhýbe. Ktovie, ako bude Južný Sudán vyzerať, ak sa v referende – dúfajme, že

30 PÚTNIK nekrvavom – v roku 2011 rozhodne o jeho samostatnosti. Arabská vláda v Chartúme si ho veľmi nechce dať. Na juhu boli totiž objavené náleziská ropy. Domorodé kmene z juhu, väčšinou animisti a kresťania, však v spoločnom štátnom zväzku so severom v žiadnom prípade nechcú zostať. Arabi zo severu im vnucovali islam a právo šaría a z juhu unášali čiernych otrokov. Oblasť okolo Mapuorditu obývajú Dinkovia, veľmi vysokí a veľmi chudí kočovní pastieri kráv, pre ktorých je ich dobytok všetkým. Dáva im mlieko, slúži ako platidlo a vymieňa sa aj za ženy. Sú muži, ktorí nemajú ani halier, ale za kravy si mohli zaobstarať aj desať manželiek. Ženy po pôrode sa umývajú kravským močom – aj tie, ktoré rodia v nemocnici, odmietajú očistu vodou. Dinkovia stále praktizujú rituálne tetovanie na tvári a tele – niekedy prídu do nemocnice a dožadujú sa vyoperovania slepého čreva, len aby im pribudla ďalšia jazva – a na zvýšenie príťažlivosti si vyrážajú predné zuby. Ďalší z ich zaujímavých zvykov je, že neprehĺtajú sliny. Ležiaci pacienti ich vypľúvajú do nádobky pod posteľou, ale vedia sa aj veľmi slušne trafiť von z okna alebo dverí. Preto treba byť pri prechádzaní okolo lôžkových oddelení opatrný. Dinkovia sú však veľmi priateľskí a zvedaví, každú návštevu s radosťou privítajú a ešte sa nenaučili žobrať. Hovorí sa, že v Afrike nie je nikto nikdy sám, a tu to platí dvojnásobne. Dinkovia – muži sú aj dosť leniví. Takmer všetku prácu nechávajú na ženy. Ženy na hlave unesú nádobu s vodou alebo iným nákladom, ktorá váži niekoľko desiatok kilogramov. A to aj keď sú tehotné, alebo majú v šatke na chrbte malé dieťa.

Z rituálnych jaziev sa dá vyčítať príslušnosť ku kmeňu.

Operácie bez narkózy Okolo pol deviatej ráno sa začína v nemocnici vizita. Lekári obídu všetkých pacientov a zisťujú, ako sa im darí. V nemocnici sa najčastejšie liečia rôzne infekcie, malária, tuberkulóza, pacienti po ťažkých úrazoch alebo zasiahnutí strelou zo samopalu, meningitída, rakovina, lepra alebo rany po lepre. Pacienti často prichádzajú v terminálnom štádiu chorôb. Najprv navštevujú svojich tradičných lekárov. Za pomazanie hlavy či rituálny rez, ktorý má odohnať chorobu, zaplatia aj štyri kravy. Keď

Kočovní pastieri si vylepšujú jedálny lístok rybami.

potom prijatie do nemocnice v Mapuordite stojí jeden a pol dolára a operácia sedem a pol dolára, niektorí majú pocit, že liečba nemôže byť kvalitná, keď je taká lacná. Okrem pacientov žijú v nemocnici aj ich príbuzní. Pre nich sú určené jednoduché prístrešky na spanie a varenie jedla. Pacienti nedostávajú stravu od nemocnice. Je úlohou príbuzných sa o nich postarať. Iba ak niekto prišiel zďaleka, alebo je úplne sám, dá mu nemocnica jedlo zo svojich zásob. Streda a sobota sú operačné dni. Operuje doktor Rosario a necháva si asistovať od sudánskych zdravotných bratov. Nemocnica nemá prístroje na sledovanie stavu pacienta v celkovej anestéze, preto sa operuje pri lokálnom znecitlivení alebo spinále – znecitlivení od pása dolu. Hrudné operácie tu teda nerobia vôbec. Kultúra zakazuje Dinkom dávať najavo bolesť. Ženy rodia bez jediného zavzdychania a ani na operačnej sále sa nepatrí kričať. Znecitlivenie pritom často nie je dostatočne účinné na to, aby bolesť úplne stlmilo. Raz anestetikum vraj úplne zabudli pichnúť. Rezali pacienta zaživa a on tak premáhal bolesť, že lekár až na konci operácie zistil, že niečo nie je v poriadku. Nemocnici chýba aj ďalšie vybavenie. Laboratórium nedáva ani zďaleka také presné a podrobné výsledky ako laboratóriá v európskych nemocniciach. Doktor Marek práve posiela pacienta s netypickým nálezom na röntgen. Najbližší je vo vojenskej nemocnici vzdialenej od Mapuorditu tristo kilometrov a muž tam bude kráčať dva – tri týždne. Zlomené kosti pacientom v Mapuordite naprávajú lekári podľa hmatu. Keď sa improvizuje, tak sa dá. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

ZÁVISLOSTI 31 Japonci patria k najväčším gamblerom na svete. k rozpadu rodinných, medziľudských a pracovných vzťahov a väzieb. Nastupujú depresie, samovražedné myšlienky a nezriedka aj uskutočnenie samovraždy. Hráč má narušenú povesť. Cíti sa osamelým a vinu za svoju zúfalú situáciu presúva na iných, cíti paniku a strach.

Ako opiáty Duševná závislosť od hazardných hier sa prejavuje chuťou, túžbou, ba až nutkavou potrebou hrať a pokračovať v hraní kvôli pocitom slasti a vzrušenia. Peniaze na hranie sa závislý snaží získať akýmikoľvek prostriedkami. Telesná závislosť sa prejavuje telesnými odvykacími (abstinenčnými) ťažkosťami, keď v tele chýbajú látky vytvárané organizmom pri

Hranie ako najväčšia slasť

Klub hráčov odľa minuloročných výskumov navštevuje na Slovensku tipovacie kancelárie s väčšou či menšou pravidelnosťou približne 20 percent obyvateľov. Väčšinou sú to muži.

Medzi najskalnejších priaznivcov hazardu patria najmä mladíci vo veku od 18 do 29 rokov a ľudia bez maturity, ktorí tipujú raz do týždňa. Pred tipovacími kanceláriami postávajú aj dôchodcovia, ktorí si chcú prilepšiť k dôchodku, alebo zaháňajú dlhé chvíle. Ženy zase obľubujú najmä číselné lotérie a stieracie žreby.

Hore a dolu Závislosť na hazardných hrách má svoje fázy. Vo vyhrávacej má hráč „začiatočnícke šťastie“. Pri hre prežíva povzbudzujúce euforické pocity, verí, že môže vyhrať, kedy sa mu zachce. Slasť a vzrušenie z hry vyhľadáva čoraz častejšie a aby dosiahol žiaduce pocity, zvyšuje stávky. Čas a peniaze vynaložené na hru sú ešte v rámci sociálnej únosnosti. V prehrávacej fáze hráč prehráva stále viac peňazí a snaží sa ich vyhrať späť. Hráva

osamotený, chváli sa občasnými výhrami. V jeho myslení už prevláda hazard. Hrá stále viac, volí riskantnejšie varianty hry, hrá na viacerých automatoch súčasne. Nedokáže prestať s hrou, ani keď prehral vopred stanovený limit peňazí, ani po dlhom období prehier. Svoje prehry tají a hranie maskuje alebo bagatelizuje. Klame čoraz viac. Potajomky berie z domu peniaze alebo cennejšie veci a predáva ich pod cenu. Požičiava si od príbuzných, spolupracovníkov a náhodných známych. Dlhy nie je schopný včas vrátiť. Dochádza k narušeniu rodinných vzťahov. Problémov v zamestnaní pribúda, veritelia vymáhajú dlžoby. Hranie sa už nedá udržať v tajnosti. Keď všetko vyjde najavo, hráč zvyčajne ľutuje a sľubuje, že nebude hrať. Je ochotný hľadať pomoc. Vo fáze straty kontroly, zúfalstva či závislosti hráč naďalej zvyšuje stávky a predlžuje čas strávený hrou. Je neschopný prestať hrať. Pokusy vyvarovať sa hrania sa končia návratom k nemu. Všetky peniaze utráca pri hre a prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti. Naďalej je však presvedčený, že ak vyhrá, všetko dá opäť do poriadku. Napokon hrá už len pre hranie samotné a prípadné výhry hneď prehráva. Závislosť vedie k zmene osobnosti: hráč je podráždený, nepokojný, precitlivený, vyhýba sa ľuďom. Dochádza

riskantnom hraní. U patologických hráčov vzniká silná duševná závislosť. Telesná závislosť sa pridružuje len v niektorých prípadoch. Závislosť od hrania je veľmi podobná drogovej závislosti. V dôsledku napätia a vzrušenia z hry sa v organizme hráča tvoria v nadmernom množstve látky podobné opiátovým drogám – endorfíny, enkefalíny, dopamín. Pri poklese ich hladiny si organizmus vyžaduje ich doplnenie – hráč pociťuje nutkavú potrebu hrať.

Čo s tým Pre tých, ktorí sa cítia byť ohrození dôsledkami svojho hrania a myslia si, že to ešte zvládnu sami, niekoľko rád a tipov: nenoste so sebou väčšie sumy peňazí, vytvorte si rozumný štýl života s činnosťami, ktoré nesúvisia s hazardnými hrami. Pripomínajte si výhody toho, že ste prestali hrať. Dbajte o svoje zdravie, vytvárajte si dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí nehrajú hazardné hry, nechávajte si posielať výplatu na bankový účet. Ak potrebujete pomoc, volajte na oddelenie patologického hráčstva v Banskej Bystrici 048/4335811 alebo na OLUP, n. o. Predná Hora 058/4866111. PETER ADAM FOTO MARTIN ŠARAPATA

32 ROZHOVOR uzana Tlučková „vyvenčila“ psov a ponáhľala sa na stretnutie. Pri fotení bola ochotná vyjsť na upršanú ulicu bez kabáta. Miluje Divadlo West a dovolenku bez Marty Sládečkovej si ani nedokáže predstaviť. Nielen v televíznom seriáli, ale aj v reálnom svete sú Priateľky.

Prečo ste si vybrali povolanie herečky? – Odkedy si pamätám, vždy som chcela byť herečka. Vôbec neviem, čo bolo prvým impulzom pre moje rozhodnutie. Keď som mala osem rokov, bez vedomia svojich rodičov som sa prihlásila do dramatického odboru ľudovej školy umenia. Po roku tajného chodenia prišla za mojimi rodičmi moja učiteľka pani Drotárová a povedala im, že mám talent. Rodičia boli najskôr

S pyžamom alebo bez v mandarínkovej izbe

Nešetrite ju! proti tomu, ale po čase sa s tým zmierili a podporujú ma doteraz. V akých predstaveniach momentálne hráte? – V Divadle West hrám v predstaveniach Dokonalá svadba, S pyžamom alebo bez, Mandarínková izba a Hľadá sa nový manžel. Na Novej scéne hrám len v jednom – Na skle maľované. Som takpovediac na voľnej nohe. Divadlo West sa stalo mojím „domovským divadlom“, pretože tu mám najviac predstavení. A čo Susedia? – Na začiatku ani jeden z nás nevedel, do čoho ide. Bol to prvý seriál takého žánru na Slovensku, bola to zmes rôznych ľudí. Všetkých nás prekvapila popularita, ktorá okolo seriálu vznikla, a obrovská odozva od divákov. Od dielu k dielu sme sa snažili zdokonaľovať. Bola to úžasná práca. Keď sme sa už usadili vo svojich postavách, prišiel koniec. Seriál vás vyniesol do iných dimenzií popularity. – Vrátila som sa na televíznu obrazovku. Televízia nie je jediná vec, ktorú som v živote robila. Avšak má obrovskú vlastnosť – stačí sa párkrát objaviť na obrazovke

a ľudia vás spoznávajú. Pretože nie každý chodí do divadla. Je neporovnateľné objaviť sa v divadle a v televízií. Susedia sa skončili, ale prišiel nový seriál – Priateľky... – Áno, máme nový sitkom. Vznikol temer z jedného dňa na druhý. Nebol to úplne pripravený projekt a pri realizácií sa vynorili mnohé problémy. Ale celý štáb sa veľmi snaží. Priateľky vás zamestnávajú najviac? – Jednoznačne. Tomuto seriálu venujem všetok čas. Často musí celý diel vzniknúť v priebehu jedného dňa. Čo rada robíte vo voľnom čase? – Cez voľný čas sa snažím dohnať všetko zameškané. Venovať sa domácnosti, ale aj sebe. Zájdem aj do posilňovne. Pre moju profesiu je to veľmi dôležité. Držíte aj nejakú diétu? Herečky nimi bývajú doslova posadnuté. – Nie, diétu nedržím. Dôležitá je pre mňa hlavne kondícia. Napríklad pri muzikáloch je dobrá kondícia nevyhnutnosťou. Predstavenie Na skle maľované je fyzicky dosť náročné – aj keď mám pocit, že režiséri ma už trochu šetria a neobsadzujú ma do príliš „živých“ úloh. Venujete sa nejakému športu pravidelne?

– Aktívne sa nevenujem žiadnemu. Športujem, len keď mám čas. Dva roky sa snažím naučiť jazdiť na kolieskových korčuliach. Mojím snom je dokázať prejsť z miesta môjho bydliska do divadla. Snáď sa mi to raz podarí. V lete trochu bicyklujem, v zime lyžujem. Čo plánujete na leto? – V lete by som chcela ísť na dovolenku s mojimi synmi a, samozrejme, s Martou Sládečkovou. Bez nej si to už neviem ani predstaviť. Ešte sme v štádiu vymýšľania, kam to bude. Máte nejaké obľúbené miesto, na ktoré by ste sa chceli vrátiť? – Nemám toho veľa precestovaného. Na jeseň som však bola na svojej veľkej životnej ceste. Bola som v New Yorku. Páčil sa vám New York? – Áno, veľmi. Bola som nadšená a ohúrená. Napriek tomu som veľmi šťastná, že žijem v Bratislave. New York je obrovské mesto s množstvom náhliacich sa ľudí. Je tam všadeprítomná hektika. Keď mám pocit, že žijem unáhlene a prirýchlo, spomeniem si na New York a som zas v pohode. DENISA BALLOVÁ FOTO DAGMAR CANISOVÁ

ZVIERACIA KAZAJKA 33 chladných severných oblastiach našej planéty je ťažšie uživiť sa. Takmer všetky zvieratá z arktických oblastí majú na dennom poriadku len spánok a zháňanie potravy. Občas pomyslia na zachovanie potomstva.

Lovci v bielych kožuchoch

Krutý omyl!

V treskúcich mrazoch vegetariáni príliš veľkú šancu na prežitie nemajú. Medzi najznámejšie dravce a súčasne najmilšie vyzerajúce zvieratká severu patria polárne líšky. Je to zvláštne, ale väčšina tunajších predátorov v bielom kožuchu pôsobí na človeka milo. To je však krutý omyl! Máloktorý obyvateľ arktických oblastí je tak dobre vybavený na prežitie vo večnom chlade ako líška. Vo svojom teplom kožuchu môže prespať aj tie najtuhšie mrazy rovno pod širákom v prudkom vetre. Schúli sa do klbka a čaká na lepšie počasie. Z menu si príliš nevyberá a uloví čokoľvek, čo jej prejde popod nos. Je zabijakom, ktorý sa často stáva aj korisťou. Kožuch z nej je módny doplnok bohatých paničiek.

Ľadový medveď je na pohľad ťarbavé zvieratko. Váži aj 600 kilogramov, no napriek svojej hmotnosti sa dokáže pohybovať veľmi elegantne. Ľadové medvede dokážu na otvorenom mori pri hľadaní potravy preplávať aj sto kilometrov. Dlhé plavby, vďaka globálnemu otepľovaniu, musia podnikať častejšie. Ľadových krýh, na ktorých si môžu odpočinúť, je však menej a sú menšie. Mackovia sú prispôsobení plávať najmä v blízkosti brehu. Keď sa pri hľadaní potravy musia vybrať na otvorené more, riskujú vyčerpanie, podchladenie a musia odolávať vyšším vlnám. Globálne otepľovanie spôsobilo aj to, že sa ľadové medvede začali požierať navzájom. Stávajú sa z nich kanibali. Ich prirodzenou potravou boli doteraz len tulene a ryby.

Polárny vlk loví väčšinou vo svorkách. Aj on zožerie čokoľvek. Po niekoľkých dňoch hladovania dokáže sa napchať až desiatimi kilogramami mäsa. Napríklad bielych zajkov žerie s chlpmi, kosťami, kožou aj výživným tukom. Keby mal ušiačika na tanieri, tak ho asi „spapá“ aj s porcelánom a príborom. Hovorí sa, že vlčie matky bývajú zlé macochy a o svoje mláďatá sa príliš nestarajú. To nie je pravda. Vlci patria medzi najstarostlivejších rodičov. Vďaka mizernému jedálnemu lístku si vĺčko v bielom maskovaní trúfne aj na človeka, no dokáže si aj zvyknúť na ľudskú spoločnosť a nechať sa ňou hostiť. Fotografie na tejto strane sú zo ZOO Brno, kde sa v zime narodili dva ľadové medvedíky. www.zoobrno.cz

TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ

34 BODKA Citát: DAVID BAIRD

rieka v Rusku

sťahovanie

Pomoc: PONT, ARES, AVE

ktorý (skr.)

lietala (čes.)

taliansky výrobca huslí

malý ujo

časť Pomoc: tenisovej hry AMECA, TATI

český prezident zvratné zámeno

United States Validity

ukazovacie zámeno

otec (dom.)

kovové nerozoberateľné spoje

koralový ostrov

netvoril penu

patriace bibl. Áronovi

1000 kg

P takže

muž. meno

franc. komik

malý Ivo

nám patriaca

meno kráľa Humeja (myt.) Autor: BOHUMIL NOVÁK

otec (dom.) časti polí prepierali most (franc.)

titán (chem. zn.)

young lady

Aralské jazero

autonómna oblasť

čist. prostr. na autá

vlastná opom

plánovanie zdolá

zasadnutie porotcov

stav. správa (skr.) chabo

on (nem.)

kozmosy

mexická rieka

poopaľuje

stabilnú

otec (z maď.)

ovocný strom

cudzie žen. meno

franc. mesto ovanutie grécke písmeno Pomoc: UŠNA, TAU, AHU, NICE

arabská republika

rímsky pozdrav

Samuel (dom.)

gr. boh vojny železničné stavby

latinská spojka

veľké semienko podmieň. spojka

Slovenská republika

ad acta

1104 (rím. čísl.)

ochrana budov pred dažďom

kilometer

úhory (nem.)

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk

Pre informácie o predajcoch Nota bene, o možnostiach podpory, inštitúciách poskytujúcich služby ľuďom bez domova a v prípade sťažností na predajcov Nota bene volajte číslo: 02/ 52 62 59 61 alebo 02 / 52 62 59 62.

DISTRIBÚCIA: Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Púchov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Michal Milan, Peter Kadlečík, Peter Adam, Nora Volčková, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Gabriela Krchmanová, 0903 744 491, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel.: 036/631 02 73, mobil: 0903 500 940, ondrej.kerekrety@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, Sidónia Šibíková, tel. 042/471 09 18, 0902 656 202, hviezdicka.domov@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Michaela Rubliková, mobil 0911 775 201, rublikova@zsssenica.sk Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosoc. prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídl. Mier, 052 01 Sp. Nová Ves, Jana Marchinová, 053/44 40 888, 0903 607 556, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel.: 057/443 15 78, mobil: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

FOTORIPORT 35

Vo Vietname je všetko inak

Zabudnite! as, keď Vietnamci, ktorí k nám chodili do učenia, posielali domov mopedy Babeta a bicykle, je preč. Vtedy ich dokázali zručne rozobrať a uložiť do škatule tak, aby ich doprava bola čo najlacnejšia. Možno práve táto ich precíznosť posunula krajinu o kus vpred a pasovala ju za jedného z ekonomických tigrov Ázie. Vietnam sa začal v roku 1987 otvárať svetu. Vláda v rámci ekonomických reforiem prijala zákon o zahraničných investíciách. Koncom marca 1999 prišla s celým balíkom ponúk pre zahraničných investorov. A zrazu je všetko inak. Predstavovať si Vietnam len ako krajinu chudobných s červenými šatkami okolo krku, je scestné. Kto nevidel, neuverí. Zabudnite na socializmus podľa našich predstáv. Napriek veľkým zmenám si však krajina stále zachováva svoje čaro a kopu veľkolepých prívlastkov, ktorými ju častujú cestovatelia, si naozaj zaslúži. TEXT A FOTO: PETER FROLO, AUTOR JE FOTOREPORTÉR NOVÉHO ČASU

Agentúra DUNA, Grand Media a mesto Nové Mesto nad Váhom

36 GALÉRIA

27. - 28.06. 2008 ZELENÁ VODA NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

/CZ/, HORKÝŽE

/USA/,

SLÍŽE, DIVOKEJ BILL,POLEMIC, THE HEAVY, DESMOD, MIG 21, CHINASKI, ZÓNA A, HEX, KONTRAFAKT, PARA, LAVAGANCE, ARZÉN, CLICHÉ, TLESKA , HUDBA Z MARSU, TAKING OVER MARS, PUDING PANI ELVISOVEJ, MAD FREQUENCY, ANAWI, AMPHIBIOS, LUNATIC GODS, PATHOLOGY STENCH, PLUS MÍNUS, HT, STREET SPIRIT, MARIA CHUANA, UNTIL TO DIE, DOGMA INC, KAKTUS, NEDRÁŽDI , PUNKREAS, FOOLK, MASFEL, STO MÚCH, FORREST JUMP, VÍ AZ BLAST:BEATU, KONFLIKT

+ PREKVAPENIE predaj vstupeniek v sieti: www.ticketportal.sk www.eventim.sk www.ticketart.sk

jednod ová vstupenka: Sk 400,– / v predpredaji Sk 500,– / na mieste

www.TOPFEST.sk

permanentka (dvojd ová): Sk 600,– / v predpredaji Sk 700,– / na mieste

!!! POZOR – ZBER PRÁZDNYCH POHÁROV !!! ZA 30 prázdnych pohárov dostanete jedno pivo zdarma, na ozna ených miestach !!!

HLAVNÍ PARTNERI

GENERÁLNY PARTNER

MEDIÁLNI PARTNERI

Sanácia potrubí, bezvýkopové technológie

Výroba a predaj osív

Spracúvanie a konzervovanie ovocia a zeleniny

Projek né, realiza né, výskumné innosti

Medzinárodná doprava a špedícia

REKLAMNÍ PARTNERI

WEB+TY=www.maxisuper.sk www.hpmtherm.sk

www.baris.sk

www.alda.sk

www.mfteam.sk

GASTRO PARTNERI

www.microcomp.sk

www.proman.sk

www.klima.sk

www.reming.sk

AZ LAND, s.r.o. Zelená 14/7031 917 08 Trnava www.hotelovakozmetika.sk

www.slospe.eu

www.toitoi.sk

www.leitnersk.com

www.techo.cz

www.defend.sk

VIP: Sk 1.200,– / v predpredaji, jej po et je limitovaný