NOTA BENE 84 by Proti prúdu

KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

JÚN ‘08

2 ŠPIÓN

redstavte si slnečný, teplý november, keď sa v povetrí vznáša jemná vôňa čerstvo olúpaného manga, ktorú vám pouličný predavač núka za pár pesos. Že čo trepem?

Deň mŕtvych v Divadle bez domova

Herci a herečky v plnej paráde.

Día de muertos Skúste si predstaviť, ako to vyzerá v Mexiku prvého novembra, keď si na Slovensku pripomíname Pamiatku zosnulých. Ak to chcete vidieť a zažiť, naša nová divadelná hra je práve o tom. Día de muertos - Deň mŕtvych, presne tak volajú Mexičania tento sviatok a aj napriek čudným pocitom, ktoré môže názov vyvolať, vás musím upokojiť: je to komédia. S trochou nadsadenia využíva niektoré „trápnosti“ mexickej telenovely a zároveň ukazuje zvláštne rituály a zvyky, ktoré obyvatelia tejto latinskoamerickej krajiny počas sviatku mŕtvych robia. Hru sme písali herečkám a hercom „na telo“. Rešpektovali sme hranice a možnosti každého jedného herca, preto sme napríklad vytvorili postavu aj pre herečku, ktorá by sa necítila dobre, keby ju bolo vidieť a počuť. V rozšírenom hereckom tíme máte možnosť zažiť ostrieľaných hercov z predchádzajúcich divadelných projektov, ale aj nové tváre, pre ktoré je

hra začiatkom divadelnej kariéry. Na celom projekte je zvláštne to, že sa v divadelnom priestore stretli ľudia žijúci na ulici a telesne hendikepovaní. Spochybnili sme tak mýtus o tom, že bezdomovci nedokážu dávať a pomáhať. Všetkým členom divadla stretnutia umožnili pozrieť sa na veci inými očami a zistiť, že existujú aj oveľa ťažšie životné situácie, než majú oni sami. Základnou líniou rozohrávajúcou príbeh je dlhoročná platonická láska Dona Pepeho (Augustín Horváth) k speváčke Lupite (Jela Matoušková). V cafeterii patriacej Rose-Maríi (Veve Szekerová) sa okrem spomenutej dvojice stretávajú aj postavy prežívajúce vlastné príbehy, ako napríklad nahluchlá boháčka teta Cecília (Cecilka Maderová), Indián Tliltic Ecotl (Sapawe), Conchita (Adela Kušíková), Andrés (Igor Tibenský), Kika (Olina Hertlová), zákazník (Anton Eros) alebo tajomná pani La Catrina (Denisa Okrutská). To všetko sa premieša

Divadlo bez domova je komunitné divadlo, ktoré vytvára priestor na to, aby ľudia patriaci k znevýhodneným skupinám obyvateľstva pomocou umenia našli cestu k iným a k sebe. Vznikli sme prirodzeným vývojom počas práce na divadelných projektoch Nota bene a sme jediným divadlom na Slovensku, v ktorom hrajú bezdomovci. Krvavý kľúč, Oktagon, to sú názvy divadelných hier, ktoré sme počas predchádzajúcich troch rokov naskúšali a odohrali v rôznych mestách Slovenska aj na festivaloch v zahraničí. Momentálne sú hercami a herečkami v našom divadle predajcovia pouličného časopisu, ľudia v ťažkej sociálnej situácii a telesne hendikepovaná mládež. Aj napriek tomu, že sme divadlom bez domova, skúšame každú nedeľu v budove Divadelného ústavu v Bratislave. Predstavte si, že nám kvôli neúčasti hercov ešte neodpadla ani jedna skúška.

s poriadnou dávkou chilli, vôňou kávy a môžeme začať. Ozaj, viete koľko rokov vyrovnávali Zapotékovia kopec, aby mohli postaviť pyramídy, čo znamená Tliltic Ecotl a akej farby má Don Pepe oči? Nie? Tak vás srdečne pozývam na premiéru 4. júna 2008 o 19.00 h do Štúdia12 na Jakubovom námestí v Bratislave. Viac informácií získate na www.divadlobezdomova.sk URŠULA KOVALYK, AUTORKA JE SPISOVATEĽKA A PRINCIPÁLKA DBD FOTO PATRIK KREBS Projekt podporili Ministerstvo kultúry SR, OZ Proti prúdu, Karex, Drift. Speváčkine vystúpenie.

Z OBSAHU 3 6 - 8 Kauza

10 - 11 Téma

12 - 13 Do tucta

Kategorizačné úchylky

Špičkoví žiaci

To dobre znie

Školák striekal na múry hákové kríže. Mladíci napadli zahraničnú športovkyňu inej farby pleti, iní zase známeho politológa. Kričali pritom rasistické heslá. Odporné, no žiaľ, bežné činy. Polícia však tvrdí, že ich počet celkovo klesá. Naozaj?

Postaviť sa na špičky vôbec nie je jednoduché. Trvá to aj celý školský rok. A je to len začiatok. Kto nie je absolútne presvedčený o tom, že práve balet je zmyslom jeho života, po pár mesiacoch sa na tvrdý tréning vykašle.

Na to, aby sa stal reportérskou hviezdou, stačilo vycestovať do Afganistanu, potom do Kuvajtu a v pätách americkým vojakom aj do Iraku. Ktovie, kde by bol dnes Martin Rajec, keby svoju rozbiehajúcu sa kariéru neprerušil nasledovaním svojej manželky Sary do USA.

14 - 15 Reportáž

28 - 30 Pútnik

35 Fotoriport

Ako rekreanti

Oddaní otcovi

Šikmooké nevesty

Slnečné dopoludnie na ranči Vinčenca Malakúza prebieha nekonečne príjemne. Pohovka pred kozubom, „vyglancované“ taniere, prestreté na obed... Vinčenco Malakúzo však nie je žiadny pracháč – ale bezdomovec.

Pestrú tureckú minulosť dopĺňa komplikovaná prítomnosť. Najmä vo veľkých mestách stoja vedľa luxusných západných hotelov, kasín a obrovských nákupných centier malé trhy s korením, či kobercami. Rušný kolorit dopĺňajú mešity, v ktorých vládne pokoj.

Útekom z každodenného hektického života kdesi medzi betónovými a sklenenými budovami v preplnenom najväčšom meste sveta môže byť trebárs aj sobáš. Ale, aj na obľúbených miestach je tesno. Pár vedľa páru, všade plno svadobčanov.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Hádzať kameňom Je ťažké byť bohom. Tak sa volá kniha od ruských spisovateľov Strugackých. V ich sci-fi románe má hlavný hrdina úžasné schopnosti, ktorými môže úplne zmeniť svet. Postupne však zisťuje, že len superschopnosti nestačia, že pravda nie je vždy úplne zjavná a to, čo sa zdalo byt samozrejmé, je vlastne úplne inak. Občas nám do Nota bene prídu listy, ktoré nás stavajú do podobnej situácie. Napríklad: „Osobne si myslím že nepomáhate bezdomovcom, ale že ich ešte viac podporujete v tom, aby predávali časopis. Ľudia si s toho spravili moderný spôsob žobrania. Načo má niekto robiť, keď denne zarobí 800 Sk a všetko minie na cigarety, jedlo, alkohol a iné veci? Mali by ste ich učiť, ako hospodáriť a hlavne pomôcť im, aby z nich neboli gambleri, alkoholici, aby peniaze nemíňali na stávkovanie a podobné veci. Veľa ľudí zneužíva vás a váš časopis a tiež deti a psov.“ Ja to vidím takto: ak

niekto zaplatí za časopis a nevezme si ho od predajcu, tak z neho naozaj robí žobráka. Je to vec, ktorú, žiaľ, nijako neovplyvníme. Je to vždy na konkrétnom kupujúcom, akú sumu za Nota bene zaplatí a či si časopis od predajcu vezme. My by sme boli veľmi radi, keby si každý kupujúci časopis aj vzal, pretože len tak dá najavo predajcovi, že nie je v jeho očiach žobrák, ale plnohodnotný človek. A zdravé sebavedomie, to je vec, ktorá ľuďom na ulici strašne chýba. Často odmietajú pomoc, pretože sa hanbia za to, kým sa stali. Čo sa týka výšky zárobku za predaj časopisu, spôsobu, ako so zarobenými peniazmi naši predajcovia zaobchádzajú, či majú deti, psov, či fajčia atď. - práve ich možnosť voľby im prináša zodpovednosť za ich život. Obdobie, kedy nám niekto presne určoval náš osud, sa skončilo spolu s totalitou. Sloboda prináša zodpovednosť. Z našej strany majú naši predajcovia všemožnú podporu, ale všetci sú svojprávni a slobodní. Tak ako my všetci. Tým že človek príde o strechu nad hlavou, nestráca zároveň právo na svoje rozhodnutia. Stále ostáva človekom so všetkým, čo k tomu patrí. Miluj blížneho svojho ako seba samého. Nielen vtedy, keď

Inzercia

koná tak, ako by si si ty prestavoval. Ruku na srdce: konáme my sami vždy tak, ako by sme mali? Nespravíme aspoň občas niečo, za čo sa trošku hanbíme a nechceme, aby sa o tom dozvedel niekto iný? Kto si bez viny, hoď kameňom. Ak sa vám nepozdáva konkrétny predajca, dajte sa s ním do reči a zistite, prečo predáva Nota bene. Podporte kúpou časopisu takého, o ktorom si myslite, že si to zaslúži. Naším cieľom je to, aby každý človek, ktorý sa ocitne na dne, mal šancu vrátiť sa späť. Ale ktorí ľudia to konkrétne budú, o tom rozhodujete kúpou časopisu vy. JARO ŠIPOŠ, FUNDRAISOR NOTA BENE AUTOR NEVIE HÁDZAŤ KAMEŇOM

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

KONTAKTY 5

Zvyšujeme cenu Nota bene šiestich rokoch držania nezmenenej ceny sme nútení aj my pristúpiť, tak ako mnohé ďalšie časopisy, k zvýšeniu ceny. Od júla 2008 bude cena Nota bene 40 Sk. Dôvodom sú výrazne zvýšené náklady od poslednej zmeny ceny časopisu. Zvýšenie ceny časopisu spôsobili hlavne nové služby pre klientov a tiež fakt, že od posledného zvýšenia tlač a náklady na redakciu stúpli o 200 percent.

prístup pri riešení problémov vyše 100 klientom mesačne. Za posledné dva roky sa aj vďaka ich pomoci zamestnalo 23 klientov. V rámci individuálnej pomoci sme prispeli desiatim klientom na bývanie. Od začiatku roka ponúkame predajcom s deťmi príspevok na škôlku, družinu, či voľnočasové aktivity, aby deti trávili čas hrami s rovesníkmi a nie s rodičmi na ulici pri predaji. Zatiaľ takýmto spôsobom podporujeme tri deti.

Zlepšujeme služby klientom

Naša ďalšia služba - street work je určená pre klientov, ktorí sú na ulici dlhodobo, často trpia vážnymi zdravotnými ťažkosťami a majú problematický prístup k pokrytiu základných životných potrieb. Prvýkrát street work vznikol v zime 2005, keď v uliciach Bratislavy umrelo devätnásť bezdomovcov. Najmä v zimných mesiacoch, ale aj celoročne, je naším cieľom znižovať riziko úmrtí spôsobených podchladením, či v kombinácii s chorobou. Náš tím štrnástich streetworkerov strávi

Pre mnohých bezdomovcov len predaj časopisu na návrat do spoločnosti nestačí a potrebujú ďalšiu pomoc s hľadaním práce, bývania či s riešením zdravotných problémov. Nota bene v posledných rokoch rozšírilo služby pre bezdomovcov, ktoré im pomáhajú odraziť sa z dna o poradenstvo a street work. Dvaja poradcovia sú každodenne k dispozícii klientom v kríze a poskytujú individuálny

96 hodín mesačne v teréne vyhľadávaním klientov, ktorí potrebujú pomoc. Na každom výdaji jedla poskytnú pomoc vo forme jedla 40 ľuďom a mnohým ďalším poskytnú rady ohľadom ubytovania, dokladov atď. Služby poskytujeme celoročne. Naším cieľom je pomôcť našim klientom naplniť základne životné potreby priamo nami poskytovanými službami, ako je výdaj jedla a šatstva v teréne, ale tiež zabezpečiť prístup k uspokojeniu potrieb, ako je spánok, hygiena a ošetrenie prostredníctvom poradenstva a transportu k lekárovi či do zariadení. Zvýšená cena časopisu nám pomôže pokryť náklady, aby sme naďalej mohli poskytovať klientom širšiu podporu. Dúfame a veríme, že vás vyššia cena neodradí a zostanete našim predajcom a časopisu Nota bene verní. SANDRA TORDOVÁ, MANAŽMENT OZ PROTI PRÚDU

Zodpovedné podnikanie a životné prostredie Je len v našich rukách, ako so životným prostredím naložíme a ako bude v budúcnosti vyzerať odpovedné podnikanie v sebe zahŕňa rôzne oblasti. Jednou z nich je aj vplyv podnikateľských aktivít na životné prostredie, teda snaha o znižovanie nepriaznivých efektov vyplývajúcich z nich. Každá firma, či už pôsobiaca vo výrobnej sfére alebo v službách, by mala pri svojom podnikaní brať ohľad aj na generácie, ktoré prídu po nás. Ľudský pokrok a rozvoj by mal ísť ruka v ruke s udržateľnosťou a ochrana životného prostredia je v tomto procese veľmi dôležitá.

spotrebujú menej energie a využívanie recyklovaných a recyklovateľných materiálov, zníži v konečnom dôsledku firme náklady pri výrobe a aj pri likvidácii odpadu. Prinesie to teda prínos nielen prírode a okoliu, ale aj konkrétne úspory pre firmu. Napríklad energeticky úsporné kompaktné žiarivky ušetria až 80 % elektrickej energie, sú päťkrát účinnejšie ako klasické žiarovky a vydržia svietiť až desaťnásobne dlhšie.

ENERGIA

Otázka odpadov je ďalšou významnou časťou pri ochrane životného prostredia. Skládky odpadov sa už pomaly napĺňajú a výstavba nových je často veľmi komplikovaná a verejnosťou odmietaná. Je preto dôležité

Jednou z oblastí, ktoré majú výrazný vplyv na environmentálnu výkonnosť firmy, je spotreba materiálov, surovín a energie. Používanie technológií, ktoré Inzercia

ODPADY

zamýšľať sa nad cestami, ako ho produkovať čo najmenej. Začať nemusí byť vôbec zložité – skúsme opakovane využívať niektoré druhy obalov, či triediť odpad na druhotné suroviny, teda tie, ktoré je možné neskôr ďalej spracovať.

EMISIE Jednou z najdiskutovanejších tém súčasnosti sú emisie do ovzdušia a s tým súvisiaci nárast skleníkových plynov a globálne otepľovanie. Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia sa zistilo, že existujú látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Nad niektorými územiami sa vrstva zmenšovala a prepúšťala vysoké percento škodlivého slnečného ultrafialového žiarenia. V roku 1985 vedci objavili

nad Antarktídou tzv. ozónovú dieru. V roku 1987 po podpise Montrealského protokolu bolo používanie freónov striktne obmedzené a od roku 1996 úplne zakázané. V roku 2003 vedci oznámili, že rozpad ozónovej vrstvy sa vďaka zákazu spomalil. Celková obnova vrstvy sa však očakáva až o niekoľko generácií.

Business Leaders Forum Grösslingová 59 811 09 Bratislava tel: 02/5710 8121 www.blf.sk

6 KAUZA Nové trendy...

Explicitne o extrémizme

Kategorizačné úchylky kolák striekal na múry hákové kríže. Mladíci napadli zahraničnú športovkyňu inej farby pleti, iní zase známeho politológa. Kričali pritom rasistické heslá. Odporné, no žiaľ, bežné činy. Polícia však tvrdí, že ich počet celkovo klesá. Naozaj?

Ideológom tejto subkultúry ide nepokryte o moc, nie o neadresné násilie v uliciach. Aj u nás sa udomácňuje sofistikovaný, na hre o detaily a právne nuansy na hrane zákona založený neonacizmus v celom širokom spektre jeho nových a neznámych foriem. Čo je ešte horšie, radikálne – a etablované – prejavy extrémizmu založeného na revanšizme v podobe Maďarskej gardy sú oveľa zreteľnejšie u susedov.

Kto sú extrémisti? Problémom nie sú iba extrémisti samotní, ale aj definícia pojmov. Niektorí experti hovoria o nevýraznej deliacej čiare medzi extrémizmom a terorizmom. Isteže, mnohí extrémisti sa neskôr stali teroristami (napríklad britská neonacistická skupina Combat 18), pričom to prvé je často predpolím toho druhého, ako vymedzenie to však neobstojí. V novele trestného kódexu sa síce nehovorí explicitne o extrémizme, ale o extrémistickej skupine „najmenej troch osôb, ktoré sa zhromaždili za účelom extrémistických trestných činov“. A tie činy, ktorých je šesť, sú definované sadzbou až do 8 rokov. Extrémistom by tak zrejme mohol byť lesoochranár, ale aj mladík z hnutia Antifa, ktorý sa aktívne postaví na odpor pochodu agresívnych neonacistov. Každý, kto stavia u nás ultraľavých a ultrapravých na jednu úroveň, by si mal položiť otázku, ako často brutálne napadli či dokonca zabili náhodnú obeť tí prví. Zdanlivo univerzálny pojem

KAUZA 7 extrémizmus, pod ktorý ich chceme všetkých nahádzať, je prvým a hlavným omylom tejto hry. Ešte väčšou úchylkou je kategorizovanie na extrémizmus pravicový, ľavicový a náboženský. Expert na extrémizmus Pavol Draxler hovorí o hroziacej palici na všetkých nepohodlných a poukazuje na kľúčový fakt, že gangom neonacistov, z ktorých máme oprávnene najväčší strach, nejde o nijaký politický koncept v zmysle pravica verzus ľavica a z neho vyplývajúce extrémy – ale o násilie.

Rozlišujme! Najväčším omylom by bolo považovať scénu krajnej pravice za akýsi homogénny útvar mladíkov s vyholenými hlavami. Toho omylu sa médiá, žiaľ, dopúšťajú. Určite treba rozlišovať medzi názormi publicistu Petra Pišťanka z magazínu t–station a nenávistnými výlevmi anonymných skínov, ak spomenieme dva celkom opačné póly širokého spektra. Pišťanek, ktorý podal aj vysvetlenie polícii, sa netají tým, že má obavy pred moslimským nebezpečenstvom. Tvrdí, že nemá nijaké kontakty s neonacistickými hnutiami. Uvádza: „Som veľkým odporcom politickej korektnosti, a tým pádom rád nazývam veci pravými menami. Komentujem články a správy z denných médií. Robím to pre peniaze. Išlo mi najmä o ustupovanie Európskej únie, vyprázdňovanie pozícií pred mohamedánskym fašizmom.“ Opäť platí, že s vedome provokatívnymi názormi Pišťanka na islam a Moslimov možno súhlasiť, alebo nie, v žiadnom prípade by však nemali byť trestne stíhané ako „prejavy neonacizmu“. Dôvod? Pišťanek nevyzýva na páchanie násilia. Ak umlčíme akúkoľvek diskusiu – aj tú ostro „nekorektnú“

Vyhrajte hru Osadníci z Katanu kartová verzia pre dvoch hráčov!

– zbavíme sa tým rozlišovacej schopnosti a vedomia limitov.

Hardcore Na rozdiel od verejne známych skupín ako Slovenská pospolitosť má tvrdé jadro neonacistov utajené mená a tváre. Kto sú a o čo im ide? Svet vidia ako sprisahanie. Ich časopis ZIN je plný zvrátených článkov zameraných nielen voči jednotlivým skupinám (Židom sa podľa nich nechcelo pracovať a umývať, preto ich za vojny prenasledovali a toľko ich v koncentrákoch zahynulo – na choroby, nie v plynových komorách), ale voči „špine“ všeobecne. Podradný je v ich ponímaní každý, kto je na ťarchu spoločnosti: či už Rómovia, bezdomovci, cudzinci, alternatívna mládež, alebo iní. Voči „špine“ vyhlásili svoju „rasovú svätú vojnu“. Striekajú na múry nápisy, ktoré sú skratkou týchto troch slov v angličtine – RAHOWA. Hej neger a Kysucký vzdor – tieto nastriekané nápisy sa objavili vlani na múroch v Kysuckom Novom Meste. Členovia dovtedy neznámej skupiny Kysucký vzdor dali o sebe vedieť najmä tým, že zamaskovaní v januári 2007 v noci vtrhli do ubytovne pre sociálne slabšie skupiny a podpálili ju. Jeden z nich však predtým „slušne“ zaklopal na dvere, takže miestnych zobudil a zachránil im zrejme život. Násilie v uliciach je pre ideológov a vodcov týchto skupín iba prostriedkom, bojom, ktorý smeruje ku konečnému cieľu. A tým je ovládnutie spoločnosti. Často úspešne verbujú už deti na školách, na sídliskách či na tribúnach štadiónov. Podľa interného policajného výskumu, s myšlienkami neonacistov súhlasí 13 percent učňov na Slovensku. Obrovským – a treba povedať, že nevyužitým – potenciálom je pritom fakt, že 60 až 70 percent učňov s nimi nesúhlasí. Naša polícia má programy zamerané na žiakov, nie však na učiteľov. Žiakom a učňom imponuje sila a vodcovstvo neonacistov. Život veľkej časti mládeže je presiaknutý nudou a ničotou. Ruka na hracej konzole pri počítači ich túžbu po skutočných zážitkoch nenahradí. Prvý a základný omyl je pritom ilúzia, že skíni z toho vyrastú. Nevyrastú. Menia formu činnosti, možno výzor, nie však presvedčenie. V Žiline zdokumentovala polícia prípad, kedy asi štyridsaťročný muž podložil na ulici nohu Rómovi, ktorého naháňal skín. Skín tak svoju obeť dobehol a zbil. Išlo o reflex z mladosti: muž, čo podložil nohu, bol sám kedysi aktívnym skinheadom.

Stačí do 30.6.2008 poslať správnu odpoveď na súťažnú otázku: „Aké sú základné zariadenia pre ľudí bez domova?“ na jaro@notabene.sk Tri správne odpovede odmení vydavateľstvo Albi touto hrou. Pomôcka: www.notabene.sk / zariadenia pre ľudí bez domova na Slovensku

OSADNÍCI Z KATANU Kartová verzia obľúbenej spoločenskej hry

Vo verzii pre dvoch hráčov strategicky ovládnite ostrov Katan.

• Budovanie a obchodovanie • Zaujímavé akčné karty • Vždy iný herný plán

White power ako prací prášok?

www.albi.sk

Brutalita skínov sa môže otočiť voči komukoľvek. V Žiline na námestí na Silvestra

Hru zakúpite v sieti predajní Brloh, Biliard, Panta Rhei, Alltoys, Dráčik.

Príslušníci Maďarskej gardy v Budapešti naháňajú strach. Inzercia

8 KAUZA

Osoba prvého slovenského prezidenta dodnes vyvoláva rozpory.

v roku 2005 prepadli skupinu Kórejcov a Japoncov, pričom jeden z nich musel byť po útoku na tvár operovaný v Nemecku.

Aj Vy patríte medzi firmy, ktorým nie sú filantropické a charitatívne projekty ukradnuté? Viete si predstaviť lepšie médium na komunikáciu takýchto aktivít, ako je NOTA BENE? Napríklad MOTOROLA, Konto Orange, Nadácia Tatrabanky, Slovenský paralympijský výbor, Únia nevidiacich a Unicef to už pochopili.

Každý, kto si NOTA BENE kúpil, prejavil aspoň čiastočný záujem o túto tému... TAK PREČO NEZABIŤ JEDNOU RANOU DVE MUCHY?

Inzercia v NOTA BENE = efektívna mediálna komunikácia + podpora kvalitného sociálneho projektu. NAOZAJ DVE V JEDNOM.

Polícia rasový motív zahmlievala a prípad označila za bežnú výtržnosť. Páchatelia často vyviaznu iba s podmienkou, čo je aj tento prípad. Jana Slaninová štyri roky ako právnička organizácie Ľudia proti rasizmu zastupovala poškodených. Uvádza, že mnohé obete útokov skínov sa o pomoc ani neobrátili – zo strachu. „Celkovo som zastupovala asi tridsať prípadov, pričom ani jeden z nich nebol dotiahnutý. Buď sa ešte neukončilo vyšetrovanie, alebo, ak sa to aj dostalo pred súd, čo je iba prípad Andreja V. z Bratislavy, sa to ešte neuzavrelo,“ dodáva Slaninová s tým, že policajné štatistiky, ktoré tvrdia, že počet týchto činov klesá, sú skreslené, pretože medzi extrémizmom motivované trestné činy sa nezaraďujú časté útoky skínov na alternatívnu mládež. Tie sú vykazované ako bežná kriminalita. Nerobme si však ilúzie o našich sudcoch, ktorí sa v problematike sofistikovaného neonacizmu príliš neorientujú. Napríklad v Košiciach sudca uznal argument obhajoby, že white power (biela moc) nie je nacistický výraz, ale názov pracieho prášku...

Takí milí gardisti Bubny, zoradené šíky v uniformách, dunivý krok stoviek mašírujúcich bagančí. Nacistický Norimberg 1938? Nie, gardistická Budapešť 2008. Prvých 56 členov gardy zložilo prísahu v auguste 2007. Jej šéf a zároveň líder JOBBIK–u (čo je slovo, ktoré má v maďarčine aj význam viac napravo) Gábor Vona vtedy hovoril: „Maďarská garda vzniká v čase, kedy Maďari nemajú fyzickú, duševnú ani duchovnú sebaobranu, kedy už náš národ

nemá kam cúvnuť, kedy sme ostali odkázaní sami na seba.“ Stručný a jasný manifest. Pred kým sa teda Maďari v ťažkých časoch globalizácie musia tak urputne brániť? Vona v prvom rade myslí ohrozenie zo strany Slovenska, Rumunska a Srbska. Aké, to nekonkretizuje. V týchto krajinách bývalej Malej dohody žije od Trianonu početná maďarská menšina a garda by jej rada dopriala slasť autonómie. Nepriateľom číslo dva je „cigánska kriminalita“, za ktorou v tesnom závese nasledujú nadnárodné obchodné reťazce likvidujúce maďarských roľníkov a ponúkajúce skazený tovar po záruke, ako aj všetky (no najmä liberálne) médiá ovládané „tými v kaftanoch“ – teda Židmi. Široko chápaná zásada slobody prejavu v Maďarsku umožnila registráciu Maďarskej gardy ako občianskeho združenia. Ostro to kritizovali nielen susedné krajiny, ale aj Európsky parlament. Maďarskí gardisti si dlho dávali pozor, aby neporušili zákon. Osudným sa im môže stať až septembrový pochod v obci Tatárszentgyörgy „proti cigánskej kriminalite“, ktorý miestny starosta nepovolil. V zomknutých šíkoch pochodovalo dedinou 250 gardistov, pričom ani polícia nezabránila ich konfliktom s aktivistami Celoštátnej rómskej samosprávy. Prokuratúra v reakcii na to požiadala o rozpustenie Maďarskej gardy a začal sa súdny proces. Ten však môže trvať dlho, pretože extrémistické združenie Blood and honour (Krv a česť) súd v Maďarsku rozpustil až po zdĺhavej právnej bitke. TEXT A FOTO: ANDREJ BÁN, AUTOR JE REPORTÉR TÝŽDŇA

KURIOZITY 9 Lacný luxus na tropickom vidieku

Trčiaci Budha Jedinú výškovú výnimku má dvanásťmetrová pozlátená socha Veľkého Budhu, ktorý sa rozhliada po severnom cípe ostrova z návršia, z najvyššieho bodu pobrežia. Je to taký markantný bod, že ho za navigačný pokladajú piloti tesne pred letiskom.

Domáce tvary

Len on môže trčať.

estujúci na Koh Samui pristáva do palmového hája a batožinu si vyzdvihne pod vysokými kolmi z palmového dreva a nepremokavou strechou z hustej vrstvy vysušeného palmového lístia. Letisko Koh Samui tvorí jedenásť takýchto stavieb.

Let z Bangkoku tam trvá hodinku, no kým v roku 1989 nepostavili letisko, bolo sa z Bangkoku treba na Samui terigať takmer celý deň nepohodlným vlakom či diaľkovým autobusom a napokon ešte aj trajektom. Čiže, nič pre medzinárodný turizmus. Letisko je však pre rozmaznaného hosťa z Európy prečudesné. Strechy z listov kokosových paliem ukrývajú pred častými tropickými lejakmi dva terminály. Pod palmovými strechami je všetko, čo treba. Palmový letiskový komplex dostal kráľovskú národnú cenu za architektúru, ktorá rešpektuje unikátne prírodné prostredie. Možno aj tam by boli bývali postavili betónovo-kovovo-skleneno-chladnú hypermodernú budovu podľa globalizujúcich sa predstáv o pohodlí. Ale tento zelený začiatok dovolenky na tropickom thajskom vidieku presadila miestna správa. Prijala totiž roztomilé nariadenie, že nijaká budova, nijaký hotel, a dokonca ani len riadiaca veža letiska nesmie vytŕčať nad vrcholce najstarších paliem. A podarilo sa im ho dodržať.

Ostrov ľpie na domácich tvaroch, miestnom stavebnom materiáli a modernu, luxus vytesnil do interiérov. Očividne to zaberá, potvrdzuje ročne milión thajských i zahraničných turistov z celého sveta. Dávajú najavo, že im vyhovujú práve štýlové bungalovy a nenápadné hotelíky na pobreží, dnu však s troj až päťhviezdičkovým pohodlím. Zoznam ubytovacích možností má už cez štyristo adries: od jednoduchých, ale zvyčajne klimatizovaných dvoj, trojposteľových chatiek s teplou a studenou vodou ako napríklad Green Villa v Lamai už od 10 amerických dolárov, až po skutočný luxus veľkých apartmánov s vlastnými vírivkami a ďalším wellness vybavením, s tropickými záhradami a stráženými súkromnými plážami pre najnáročnejších západoeurópskych dovolenkárov. Preto Angthong Villa stojí 1302 a AR-AN New Body and Mind Retreats dokonca 1647 dolárov. Podľa zoznamu reštaurácií hosť občas zabudne, že je v Thajsku, lebo neprispôsobivého hosťa prenasledujú aj pizzou, francúzskymi špecialitami, hamburgermi, suši, brazílskou kuchyňou i americkým grilom. Cena v kvalitnej reštaurácii môže byť nižšia než u nás a pouličná pravá, chutná a čistá thajská minireštaurácia je lacnejšia než náš bufet.

izbami, dvomi kúpeľňami a parkoviskom má cenu bratislavského dvojizbového panelákového bytu. V ostatných rokoch tam začala vznikať aj malá slovenská kolónia, uprostred dedinky Lamai ľudia známi z bratislavského Harley Davidsona a niektorých ďalších podnikov vytvorili dokonca aj Pressburg‘s Coffee s pressom, zákuskami, európskymi drinkami a internetovým kútom a slovenských turistov po slovensky službami oslovuje ostrovná cestovná kancelária Pressburg‘s Travel.

Za zubami Pretože okolie ostrova je potápačským rajom, nemocnica v turistickom centre Chaveng má aj špeciálne hyperbarické komory pre potápačov, ktorí precenili svoje skúsenosti. K dispozícii je nonstop helikoptéra záchrannej služby pre transport na kliniky v Bangkoku. V ostatnom čase na na Koh Samui cestuje stále viac aj k špičkovým thajským stomatológom za novými zubmi i estetickejším chrupom a inými skrášľovacími chirurgickými zákrokmi. Kvalita je na európskej či americkej úrovni, ale vyjde podstatne lacnejšie... TEXT A FOTO: JÁN BLAŽEJ, AUTOR JE REDAKTOR TRENDU

Pressburg‘s Travel Pretože pôda a stavebné práce sú na Samui aj pri rýchle rastúcich cenách stále mimoriadne nízke, Európania si tu začali kupovať či stavať domy a usadzovať sa na teritóriu, ktoré si nepotrpí v oficiálnom spoločenskom či obchodnom styku na luxusné limuzíny, drahé obleky, biele košele, viazanky. Stačia zvyčajne aj šortky, tričká a sandále. Európania si pochvaľujú neformálnosť, diskrétnosť a priateľskú atmosféru tejto časti sveta. Jeden Bratislavčan, ktorý sa na ostrove usadil, tvrdí, že klimatizovaná vila s piatimi veľkými

Nie je nad ulicu.

10 TÉMA Tu sa tancuje minimálne štyri hodiny denne.

V škole, kde sú namiesto tabule zrkadlá, tyče a klavír

Špičkoví žiaci Tí, ktorí vydržia a osemročné ostaviť sa na špičky vôbec konzervatórium dokončia, uplatnia sa v profesionálnych tanečných súboroch, nie je jednoduché. Trvá to aj v balete, opere, operete, divadle. Alebo celý školský rok. A je to len môžu ďalej študovať umelecký odbor na začiatok. Treba sa pretancovať cez vysokej škole. oveľa náročnejšie prvky. Kto nie Svalnatí umelci je absolútne presvedčený o tom, V budove Súkromného tanečného konzervatória Dušana Nebylu nie sú že práve balet je zmyslom jeho klasické triedy s lavicami a tabuľou. života, po pár mesiacoch sa na tvrdý len Študenti niekoľko hodín denne tancujú, takže v bežnej triede sú zrkadlá, tyče, tréning vykašle.

klavír. Zriaďovateľa a umeleckého riaditeľa konzervatória, baletného majstra a bývalého sólistu baletu Slovenského národného

divadla v Bratislave Dušana Nebylu tu všetci oslovujú Maestro. Na konzervatóriu momentálne študuje štyridsať žiakov. Dievčatá a chlapci sú vo veľkom nepomere – chlapcov je tu iba deväť. „Pravdepodobne preto, lebo baletní umelci sú ešte stále považovaní za zženštilých,“ myslí si Dušan Nebyla. „Aj moji rodičia sa báli dať ma na balet. Ale to, že medzi nimi je veľa homosexuálov, je hlúposť. Tanečník je vyšportovaný a silný ako gymnasta, aby dokázal dvíhať partnerku. Naši študenti veľa posilňujú. Ale nie v posilňovni s činkami, z toho sú umelé, nafúknuté svaly. Svalovú hmotu treba naberať postupne a primerane veku. Robia napríklad kliky. Dvíhanie živej váhy,

TÉMA 11 ako tomu hovoríme, je úplne iné ako činky.“ Ani o žiadne anorekticky vychudnuté dievčatá tu nestoja. Vidno to aj na hodinách tanca. Lepšie ako drastické diéty tvaruje postavu pohyb.

Korenie temperamentu „Na prijímacích skúškach pustíme dieťaťu hudbu a ono musí tancovať,“ hovorí Dušan Nebyla. „Improvizuje. Z toho, čo predvedie, vidíme jeho fyzické danosti. Tanec je potom z piatich percent o talente a z deväťdesiatich piatich percent o drine. Ale ak tam tých päť percent nie je, môže človek drieť aj na tristo percent a nič z toho nebude.“ Na konzervatóriu sa vyučuje aj do štvrtej – piatej popoludní. Študentom nestačí len tancovať. Majú aj bežné teoretické predmety, učia sa angličtinu a francúzštinu – angličtina je komunikačný jazyk na svetových javiskách a odborná tanečná terminológia je zas vo francúzštine. V profesionálnom svete je klasický tanec základom pre všetky ostatné tanečné disciplíny. Na konzervatóriu sa vyučuje ruská škola klasického tanca, ku ktorej sa pridávajú prvky z francúzskej školy, a k tomu moderný tanec – džez, G. Limon, M. Graham, slovenský ľudový tanec, charakterový tanec národov štylizovaný na javisko či tanec s partnerom. „Moderné tanečné techniky dodávajú žiakom výraz a dušu a slovenský ľudový tanec zas rytmus a korenie temperamentu,“ tvrdí Dušan Nebyla, milovník slovenského folklóru. „Vždy som túžil tancovať v SĽUK–u. Ale

užil som si veľa pekných postáv, väčšinou záporných. Za celú kariéru som stvárnil iba päť kladných postáv a jedného šaša. Princovia ma nikdy nelákali.“

Cez rampu až do hľadiska Tanec na svetových pódiách je čoraz náročnejší. Naši umelci sa však v medzinárodnej konkurencii nestratia. „Dobrý tanečník musí mať techniku, výraz aj dušu,“ upozorňuje Dušan Nebyla. „Hovoríme, že musí prejsť cez rampu do hľadiska. Najnáročnejšie prvky musí predviesť tak, ako keby to nič nebolo.“ Dušan Nebyla odtancoval dvadsaťdeväť divadelných sezón. Skončil až v štyridsiatich piatich rokoch. „Keď je človek mladý, má silu a mužnosť, po štyridsiatke musí viac drieť a udržiavať sa,“ usmieva sa „maestro“, ktorého od tanca neodradil ani odtrhnutý meniskus či potrhané stehenné svaly a kondičku mu nezničili ani stovky vyfajčených cigariet. „Na tréningu občas dôjde k zraneniu. V škole sme ešte takú skúsenosť nemali. Osnovy sú pripravené tak, že záťaž je primeraná veku a schopnostiam žiakov.“ Na konzervatóriu vyučujú bývalí baletní umelci zo Slovenska aj zo zahraničia. Pracuje sa im tu určite lepšie ako na bežnej strednej škole. Študenti, ktorí by si prišli vyučovanie iba bezducho „odsedieť“, sem totiž nechodia. Všetci sú presvedčení o tom, že tanec je ich život. A drina je jediná cesta, ako sa v živote niekam dostať. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

Vyhrajte s NOTA BENE krásny víkend pre vašu rodinku v kopcoch Malej Fatry! Čaká na vás ubytovanie v nádhernom prírodnom prostredí na okraji lesa v rodinnom nefajčiarskom penzióne kúsok od dedinky Kunerád. Stačí poslať do 30.6.2008 e-mailom na adresu jaro@notabene.sk správnu odpoveď na otázku: Prečo nie je dobré dávať predajcom NOTA BENE peniaze bez toho, aby ste si vzali časopis? Pomôcka: www.notabene.sk/?ako-pomoct. Jednu správnu odpoveď odmeníme víkendovým pobytom pre 4 osoby v penzióne Kunerád.

Prevádzka PENZIÓNU KUNERÁD je otvorená celoročne. Zabezpečuje ubytovanie, oslavy, svadby, krstiny, stretnutia, školenia a firemné akcie (aj s ubytovaním a stravou). Dvojpodlažná budova je v zimnom období vykurovaná plynom a krbom. Na prízemí objektu sa nachádza recepcia a spoločenská miestnosť s nefajčiarskym barom a detským kútikom. Na prvom a druhom poschodí sa nachádza ubytovacia časť objektu a parkovisko je priamo pred objektom. Počas letnej sezóny je možné posedieť si na vonkajšej letnej terase, v altánku s grilom alebo pri ohnisku. Viac informácii o penzióne Kunerád nájdete tu: www.penzionkunerad.sk penzion-kunerad@orangemail.sk 041/549 42 94

Maestro Dušan Nebyla rozoberá so žiačkami všetky problémy. Inzercia

12 DO TUCTA Hlas z Ameriky zo šatníka

To dobre znie a to, aby sa stal reportérskou hviezdou, stačilo vycestovať do Afganistanu, potom do Kuvajtu a v pätách americkým vojakom aj do Iraku. Ktovie, kde by bol dnes Martin Rajec, keby svoju rozbiehajúcu sa kariéru v spravodajskej televízii TA3 neprerušil nasledovaním svojej manželky Sary do USA.

V Amerike chcel pôvodne umývať riady v nejakom fastfoode. Potom prišiel na to, že tam takých nepotrebujú, lebo aj tak všetko balia do papierových obalov a nalievajú do plastových téglikov. Musel to skúsiť inak. Jeho hlava je vždy plná nápadov. Niektoré zrealizuje, iné upadnú do zabudnutia a o mnohých stále iba sníva. Robí to rád. Len tak pre vlastnú spokojnosť si kúpil kameru, zariadil strižňu... Spolupracoval na niekoľkých dokumentárnych filmoch, nakrútil

vlastný „vysoko nízkorozpočtový“ film a začal robiť spravodajstvo pre Slovenský rozhlas. Počuť ho môžete aj tri razy za deň. Stačí si ho naladiť. Okrem toho sa rozhodol, že nás poteší knihou príbehov z jeho reportérskej a dokumentaristickej kariéry. Tvoj reportérsky nástup pripomínal scénu z lacného filmu. V TA3 si začínal ako nejaký poskok, ktorý raz na schodoch zrazil šéfredaktora a pri zbieraní popadaných vecí len tak utrúsil, že by sa vedel lacno dostať do Afganistanu a posielať odtiaľ správy... - To ti kto povedal? Príbeh, ktorý mi o mne rozprávaš, je oveľa zaujímavejší ako realita. Robil som na zahraničnom oddelení. Šancu vycestovať dostal pôvodne kolega, ktorého však mama nepustila. Aspoň tak to prezentoval. Ja som to vzal. Hádam mi nechceš povedať, že vymyslená je aj historka o tom, ako si pri búrlivej rieke na hraniciach severného Afganistanu prerušil živý telefonický vstup do vysielania a skočil pre topiaceho sa chlapca? - To zasa pravda je. Tento príbeh však nemá šťastný koniec. Chlapca som si všimol, keď ho vojak v pneumatike z auta

uviazanej na lane držal za ruku a snažil sa ho dostať z prúdu. Skočil som do vody, ale než som k nim doplával, pustil v strese, napätí a strachu o vlastný život jeho ruku... Chlapec zmizol pod vodou. Ešte som sa ho snažil v kalnej vode s roztiahnutými rukami a nohami nahmatať. Žiaľ, nič... V Kuvajte a Iraku si vraj vydržal desiatky dní aj napriek mizernému rozpočtu, ktorý si z redakcie dostal. - Mne stačí málo. Býval som hádam u všetkých Slovákov, ktorí tam v tom čase boli. Keď som videl, že niekde už veľmi zavadziam, presunul som sa k iným... Amerika. Ešte si sa tam ani poriadne nezohrial a už si ju chcel dobyť vlastným filmom. - Film som nakrútil iba pre to, aby som v Amerike mohol hovoriť, že som filmový režisér. To dobre znie. A okrem toho ma to aj tešilo. Ale aj reportér znie dobre, nie? Alebo spisovateľ... Už si aj ním, vďaka tvojej prvotine Po stopách konfliktov z vydavateľstva Ikar. - Moja kniha obsahuje príbehy z Pakistanu, Afganistanu, Iraku, Libérie, Gruzínska a Konžskej ľudovodemokratickej republiky.

DO TUCTA 13 Martin Rajec: „Nemusíte hovoriť, že som napísal najlepšiu knižku na svete, stačí len skonštatovať, že ste nezabili čas zbytočne.“

Špecifickou kapitolou je Izrael, v ktorom som bol ešte v študentských časoch. Historky z vojnových oblastí. Išlo ti niekedy o život? - To ťažko povedať. Človek situáciu vníma inak, keď sa deje a inak, keď je po nej. Nikdy som nebol zranený. Len raz po nás vystrelil nejaký neznámy ozbrojenec v Afganistane. Nezastali sme mu. V tejto krajine je ťažké rozlíšiť, kto je ten muž so samopalom. Vôbec pri tom neviem, či strieľal do vzduchu, alebo na auto. Situácie, v ktorých som sa bál, však boli. Tým sa netajím. V knihe opisujem, ako v takom prípade fungovala moja psychika, ako som si domýšľal situácie a maximálne som sa „vyhecoval“. Pri tej streľbe som si napríklad dal satelitný telefón na chrbát, aby som sa kryl odzadu, šofér pri tom riadne šliapol na plyn a za najbližšou zákrutou sme sa už smiali. Priamo ohrozený tak, že by niekto išiel zabiť práve mňa, som nebol. Čo ťa na cestovaní po krajinách zmietaných konfliktami baví? - Reportéri s mediálnym dosahom majú možnosť vplývať na svedomie ľudí vo

vyspelom svete. Upozorňujú na problémy chudobných krajín a mnohí sú schopní zorganizovať aj účelné humanitárne zbierky. Dôležitou úlohou vojnových reportérov je aj vyvíjanie tlaku na vlády. Príkladom je angažovanie sa USA vo vojne v Juhoslávii. Tu zohrali významnú úlohu reportáže. Žiaľ, pri Južnom Sudáne sa im to nepodarilo. Tlak na vládu, aby zasiahla a zastavila genocídu, sa im nepodaril. Som rád, že môžem zažiť historické udalosti a upozorňovať na problémy sveta, ktoré sa môžu zdať v našich končinách nepodstatné. Sám sa môžem pochváliť, že som bol počas vojny jediný Slovák v Iraku, prvý Slovák v Bagdade na konci vlády Saddáma, prvý Slovák v Kábule po páde režimu. Baví ma sledovať historické zmeny. Teraz pracuješ pre Slovenský rozhlas. Viem si ťa predstaviť, ako s nohami na stole rozprávaš svoj príspevok o „primárkach“. To už nie je o vojnách a utrpení... - Omyl! Ja pri nahrávaní stojím. Nie že by mi nebolo lepšie po sediačky, ale: Jediné miesto, kde nechytám do mikrofónu v našom byte echo, je maličký šatník s kopou vecí na vešiakoch. Tam sa hlas neodráža, tam to naozaj dobre znie. Nahrať však príspevok v týchto bojových podmienkach býva utrpenie aj pre vojnového reportéra. Našťastie nemusím robiť nič dlhé. Na nahrávanie šesťminútových komentárov som sa preto nechal nahovoriť iba tri razy. A bolo to naozaj utrpenie. Nesmiem sa predsa zakoktať a ani mýliť. A čím chceš ešte byť? Hádam niečím, čo bude dobre znieť. - Učiteľom v Amerike. Ale to je ešte otázka niekoľkých rokoch. No, neviem. To zase až tak skvele neznie. Prečo? - Lebo mamina je učiteľka a aj ja som vyštudovaný učiteľ. Mám takú skúsenosť, že keď som ešte bol na Slovensku a chodil som prednášať a na besedy, tak ma to medzi stredoškolákmi alebo vysokoškolákmi bavilo. Starší študenti sú už kreatívni a dá sa s nimi dobre komunikovať. To chcem. Takže sa chystáš postaviť k tabuli? - Pomaly. Myslím, že ako reportér mám ešte čo povedať. Mám aj niekoľko snov, ktoré by som si chcel splniť. Chcel by som sa napríklad vrátiť do Libérie a nakrútiť tam dokument o slepote. Stačí mi naň už len zohnať peniaze. Myslím, že je to zaujímavá téma a hádam nebudem sám, kto si to myslí. Mám tiež pocit, že som zanedbal Latinskú Ameriku, kde je veľa krásnych tém. V Brazílii a Hondurase som bol len ako cestovateľ. Som presvedčený, že sa tam musím vrátiť aj ako reportér. VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA FOTO: MICHAL NOVOTNÝ, AUTOR JE FOTOREPORTÉR LIDOVÝCH NOVIN

JOHN GRISHAM

Advokát chudobných Do renomovanej právnickej firmy vojde otrhaný tulák a zajme ôsmich právnikov. DeVon Hardy, ktorý kedysi bojoval vo Vietname, stratil prácu aj strechu nad hlavou. Rukojemníci nechápu, čo od nich chce, lebo im kladie zvláštne otázky. Celý incident však netrvá dlho, policajný ostreľovač Hardyho navždy umlčí a rukojemníci sa dostávajú na slobodu. Pre Michaela Brocka, mladého úspešného právnika, to bol šokujúci zážitok, ktorý ho prinúti zamyslieť sa nad ľuďmi, čo žijú na uliciach Washingtonu. Pátra po spojení Hardyho s firmou Drake & Sweeney a zistí, že jeho firma protiprávne nariadila vysťahovanie bezdomovcov z opusteného skladu. Michael zoberie z firmy spis dokazujúci protiprávnosť vysťahovania obyvateľov skladu, dá výpoveď a nastúpi do advokátskej poradne pre bezdomovcov, odhodlaný pomáhať konkrétnym ľuďom. Konečne má pocit, že jeho práca má zmysel.

Knihou Advokát chudobných odmeníme 10 správnych odpovedí na otázku: „Ako môžete celoročne pomáhať projektu NOTA BENE?“ Odpovede posielajte do 30.6.2008 na adresu jaro@notabene.sk Pomôcka: http://www.notabene.sk/?ako-pomoct Inzercia

14 REPORTÁŽ Vinčenco Malakúzo si les zariadil po svojom.

Ranč Vinčenca Malakúza

Ako rekreanti

ašli sme ho zhodou okolností výhoda: ozaj lacné bývanie na čerstvom predčasného dôchodku. Plánujem ísť do starobinca, ale nechce sa mi. Je to ako vzduchu. pri jazere v Senci. Vysielal väzenie. No raz tam budem musieť ísť. Aj platiť. Tu neplatím nič. Vodu, elektrinu dymové signály. Skontrolovať, Bicykel Hatatitla ani nájom. Policajti sem tam skontrolujú, či nehorí les, bolo našou či sa tu niečo nedeje, či nerobíme „Ja som Ivica, toto je Mária,“ podávame neporiadok, a idú zasa preč. Nevyhadzujú si ruky a pýtame sa na meno. „Vinčenco povinnosťou. „Dobrý deň, ako sa nás, kempujeme ako rekreanti. Ale Malakúzo,“ povie a vraví, že v lete máte? Môžeme ďalej?“ nadväzujeme sem-tam chodí na brigády. Pre istotu si sme bezdomovci.“ V polovici júna má narodeniny, šesťdesiatjeden rokov. „Už pýtame občiansky preukaz. Bez zaváhania prvé kontakty. „Nech sa páči,“ víta som starý vagabund,“ vraví. „Chvalabohu, ho vytiahne z vrecka a ukazuje fotku že je jar, leto. Teraz je nádherne na starú asi desať rokov. Volá sa Vincenc. nás starší muž vo svojom príbytku tomto našom ranči.“ „Som pôvodom z Čiech. Okres Šumperk, pod holým nebom. môj rodný kraj. Ešte raz by som sa Exkluzívne bývanie tam chcel pozrieť, ale všetci príbuzní,

Prvý pohľad, nemôžeme si pomôcť, pripomína smetisko, no druhý odhaľuje naozaj „premakaný“ systém. Približne na jednom ári je všetko, čo by malo domáce hniezdo mať. Gauč s krbom v obývačke, obrázok Ježiša Krista v spálni, chladnička a riady v kuchyni, skriňa na šaty a dve psie búdy pri vchode, stolík so slnečníkom na terase a kúsok ďalej toaleta. Je tam všetko okrem strechy. Najväčšia nevýhoda: po daždi treba všetko sušiť. Najväčšia

čo tam žili, pomreli. Mám ešte brata a tri sestry. Brat tu bol so mnou, ale už sa dva týždne neukázal. Išiel niekam robiť. Ešte stále tu má veci,“ ukazuje na malý stan a bicykel: „Aj ja mám bicykel, ten biely, chodím na ňom po vodu do mesta. Volám ho Malá Hatatitla.“ Občiansky preukaz vyťahuje hlavne na pošte a keď prídu policajti: „Beriem invalidný dôchodok. Takú žobračenku. Tritisícštyristo korún. Snáď ešte dožijem

Rozloha „bytu“, o akej väčšina ľudí iba sníva, ponúka veľkorysé riešenia. Cestička do kuchyne ústi ku skrinke s perfektne umytým riadom. „To by tak vyzeralo, keby som mal špinavé. Kuchyňa, to je moje. Aj hrnčeky sú čisté, pozrite,“ hovorí Vincenc. V podstate im nič nechýba. „Máme všetko. Aj tento gauč nám sem doniesli, keď ho chceli vyhodiť. Spávam teraz na ňom. Dám na seba paplóny a hotovo. Na Vianoce sme mali aj stromček,“ ukazuje zvyšky

REPORTÁŽ 15 umelej čečiny a stojan. V „komplexe“ je trojo hodín. V obývačke, v spálni a na terase. Všetky ukazujú presný čas. Exkurzia pokračuje v chladničke. Kečup, maslo, koreniny, ryža, soľ, múka, cukor, káva. „Káva, to je ráno prvé.“ Na strome sú priklincované kožky aj exkluzívna vtáčia búdka, kedysi škatuľa na víno. Sem tam vraj dôjde aj zajac na šupy od zemiakov. V príbytku na spanie tróni mačka. Druhá mačička sa niekam schovala. Kedysi mali aj kocúra. „Dali sme ho kamarátovi, mal tri a pol kila. Tam máme váhu, tak sme ho odvážili,“ ukazuje Vincko na starožitný prístroj starostlivo zakrytý handrou. Teraz slúži na váženie medi a iných kovov, s ktorými chodia do zberu. „Ticho Luca!“ kričí na mladú fenku. V druhej búde je ešte čierny pes, ktorého meno sa nedá vysloviť. „Keď šteká, strašíme ho: bude bum, a havo promptne zalezie.“ Zverinec končí pri koze na pílenie dreva. „Za päť minút toto rozpílim,“ ukazuje na klát a igelit pre prípad, že by začalo pršať. Komfort v podobe inžinierskych sietí na ranči nepoznajú. Majú sviečky, petrolejku, oheň. Na pramenitú vodu chodia s bandaskami do Kráľovej pri Senci. Tá z jazera je len na pranie a umývanie riadu. Vincko, ako ho volajú, tu žije so svojím kamarátom Dodkom. „Práve je v meste, išiel kúpiť niečo na obed. Budeme mať vajíčka na cibuľke,“ usmieva sa a ukazuje čerstvo olúpanú zelenkavú cibuľu. Niekedy je kamarátov viac, niekedy menej. Na Vinckove meniny usporiadali malú oslavu.

Kuchynský tiger „Holím sa, keď mám náladu, ale maximálne raz týždenne,“ hladká sa po niekoľkodňovom strnisku a vysvetľuje, prečo má na prstoch vytetované písmená SMRŤ OĽGA: „To ešte ako štrnásťročný ’soplák‘.

Bola moja prvá, vzali sme sa, no nevyšlo to. Potom som žil s družkou. Trinásť rokov. V Leviciach. Vraj tam teraz zhorel obchod, počul som to v rádiu,“ prekvapuje svojím prehľadom. Druhé tetovanie na ruke je dátum narodenia: „Keď budem nemý, len ukážem, kedy som sa narodil. Bolo to už dávno, ihla a tuš...“ Zdá sa, že za život bez domova môžu aj stroskotané vzťahy. „Veľa kamarátov už pomrelo, chudák Vendo, neviem či ste ho poznali, robil výčapníka. A Janko? Nestihol otvoriť dvere na kotolni, našli ho zamrznutého pred dverami, všetky prsty mu odmrzli. Ja mám rukavice. Aj keď pílim drevo, tak ich používam, nebudem holými rukami, aby som sa nezašpinil,“ hovorí a s iskrami v očiach spomína na obdobie, keď pracoval v hoteli: „Bolo to už dávno, bol som skladník, kuchynský tiger. Ej, tam nám bolo dobre. Prišiel kuchár, že chce to a to, a ja som vedel, kde čo je. Potom hotel zrušili, dostali sme odstupné a museli sme preč.“ Na invalidnom dôchodku zostal po havárii. „Pánbožko ma poslal naspäť. Havarovali sme na volge. Narazili sme do čerešne. Bola búrka. Na ľavé oko nevidím, preto som invalid, pravé je dobré. Ešte som aj operovaný na srdce, mám tam jazvu, dlho som ležal v nemocnici. Šesť mesiacov,“ spomína s tým, že do kostola chodí častejšie ako raz za týždeň. Vincenc nerozpráva veľmi súvisle, skáče z jednej životnej etapy na druhú a presné časové údaje sa z neho dostať nedajú. Ťažko povedať, koľko je na jeho historkách pravdy, no isto iste vieme, že je to vtipkár. Keď v lete prídu rekreanti a pýtajú sa, či môžu ísť na toaletu, tak im vraví: „To nie je toaleta, to je hajzlík.“ IVICA WIRGHOVÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO MÁRIA CANDRÁKOVÁ, AUTORKA JE FOTOREPORTÉRKA +7DNÍ

Literárna cena Anasoft litera má nových finalistov Predstavujeme vám sedem najlepších slovenských prozaických kníh vydaných v minulom roku. Vybrala ich odborná porota literárnej ceny Anasoft litera v zložení Kornel Földvári, Michal Habaj, Martin Porubjak, Zora Prušková a Marta Součková. Príjemné čítanie.

Cigánová Zuzana, Šampanské, káva, pivo, VSSS

Havrilla Vladimír, Filmové poviedky, Petrus

Hrubaničová Inge, Láska ide cez žalúďok, Aspekt

Klimáček Viliam, Námestie kozmonautov, KK Bagala

Litvák Ján, Bratislavské upanišády, F.R.&G.

Staviarsky Víťo, Kivader, Vista

Zelinka Milan, Teta Anula, Slovenský spisovateľ Umytý riad – čistota musí byť.

Inzercia

16 VO SVETE

Poznávací zájazd súdruhov V

hoteli som stretla Číňanku Fan, ktorá ma uviedla nad mojou mapou do obrazu. Medzi jazerami, ktoré sa volajú Yueling Hu a Zhaling Hu, je rodisko Žltej rieky, „materskej rieky pre čínsky národ“. To je vraj miesto, kam som chcela ísť a myslela som si, že ide o palác… Keďže aj ona sa tam chcela dostať, dohodli sme sa, že to skúsime spolu. Ráno nás moji známi z predchádzajúceho dňa zviezli na akúsi stavbu pri prvom jazere. Tam nám ale povedali, že cesta ďalej je na niektorých úsekoch veľmi zlá a ich auto sa tam nedostane. Zostali sme teda trčať na stavbe. Popoludní sa zrazu prirútilo päť džípov. Povyskakovalo z nich asi pätnásť „týpkov“ a začali vehementne značkovať okolie. Potom sa fotili pred jazerom, nuž sme išli využiť situáciu. S Fan sme boli dobrý tandem, ona obstarala rozprávanie a ja som prítomných natoľko očarila, že sa v autách potlačili a zobrali nás so sebou. Asi dve hodinky sme sa viezli. Cesta bola pravá cross country ride na všetkých štyroch. Divoká jazda po výmoľoch a násypoch, brodenie potokmi, prudké stúpanie a stoosemdesiatstupňové zákruty so všetkými efektmi ako rozstrekovanie mlák a vírenie prachu. Potom sme vystúpili pri rohatom pamätníku. Súdruhovia si obliekli zelené kabáty s červenými výložkami, na krky si zavesili tradičné tibetské biele šály a vo veľkom, za blýskania bleskov fotoaparátov, častovali seba aj pamätník čínskym ekvivalentom slivovice. Podľa čínskeho vzoru všetko narýchlo pofotili a znovu naskákali do áut. Práve včas, o chvíľu začalo snežiť. V meste Mate nás privítala v pozore nastúpená polícia. Netušila som, že ľudia, ktorí nás vezú, sú až také veľké zvieratá. Len potom mi Fan povedala, že zakrpatený „týpek“ z jej auta je vlastne minister vodohospodárstva… ☺ MIRKA FOFFOVÁ, ČÍNA

Komiks na dračku V edeli ste, že Belgicko je krajinou s najväčším počtom autorov komiksov na meter štvorcový? Dokonca predbehlo aj takého borca ako Japonsko. A to zďaleka nepatrilo k prvým krajinám, ktoré začali publikovať komiksy. Úspech komiksu vidieť aj v hlavnom meste, kde sú rozmiestnené sochy komiksových postavičiek a nachádza sa tu aj národné múzeum komiksov (Centre Belge de la Bande Dessinée). V našich končinách sú známi najmä modrí „Belgičania“ Šmolkovia, no absolútnym miláčikom belgického publika je kultová komiksová postavička reportéra Tintina, ktorý so svojím spoločníkom, bielym psíkom Milou, cestuje po celom svete a zažíva neuveriteľné dobrodružstvá. Slávny komiks vytvoril výtvarník menom Hergé. Prvé číslo sa objavilo v roku 1929 a komiks vychádzal vyše päťdesiat rokov. Najprv v novinách, potom knižne a neskôr postavička ožila aj v kreslenej rozprávke a na divadelných doskách. Čítať archívne výtlačky je občas

ako čítať belgickú históriu. V čase, keď bolo Kongo belgickou kolóniou, aj Tintin v komikse navštívil túto krajinu. K jeho obyvateľom sa správal rovnako opovržlivo ako vtedy samotní Belgičania. Neskôr tento diel prerobili tak, aby zbytočne neprovokoval dnes už inú politickú situáciu. Tintinove dobrodružstvá vyšli v stodeväťdesiatmiliónovom náklade v šesťdesiatich svetových jazykoch. V roku 2006 udelil sám Dalajláma postavičke Tintina ocenenie organizácie International Campaign for Tibet bojujúcej za dodržiavanie ľudských práv v Tibete. Kniha Tintin v Tibete (1958) sa totiž podľa neho zaslúžila o osvetu, čo sa tibetskej kultúry a krajiny týka. Mnohí čitatelia sa tak mali vôbec po prvýkrát možnosť dozvedieť niečo viac o Tibete. Zaujímavosťou je, že čínska vláda sa snažila knihu preložiť do čínštiny pod názvom Tintin v čínskom Tibete, no tieto snahy sa podarilo zastaviť. Kniha nakoniec vyšla s pôvodným názvom. V posledných rokoch predaj Hergého

zošitov klesá. Uvidíme, čo s tým urobí pripravovaný film o Tintinovych dobrodužstvách pod taktovkou slávneho Stevena Spielberga. Treba si naň však počkať až do ďalšieho roka. DOMINIKA PÉTEROVÁ, BRUSEL FOTO ĽUDOVÍT PÉTER

POULIČNÉ BLUES 17 DEDO

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Cintorín Tento príbeh by tematicky sadol skôr do obdobia pamiatky dušičiek, ale ľudia umierajú stále, takže je to v podstate jedno. Postarší manželia, dôchodcovia, sa rozhodli, vlastne manželka rozhodla, že už je čas zaistiť si miesto posledného odpočinku. Netúžili po ničom honosnom, myslieť na miesto v krypte kostola im ani nenapadlo. Želali si len dôstojné miesto, primerané ich bývalému strednému postaveniu. Vybrali sa na cintorín v Štúrove. Správca im ukázal rôzne miesta, ponúkol všetko možné aj nemožné. Jeden variant sa im pozdával, nuž sa pobrali spísať príslušné doklady. Ako trvalú adresu uviedli Nové Zámky. Správca sa začudoval, prečo nechcú byť pochovaní tam. Stará pani mu vysvetlila: „Keď tu je lepší vzduch.“ To ja mám o mieste odpočinku úplne inú predstavu. Tam, kde sa končí rovina a začínajú sa naše vrchy, v jednej dedine je cintorín utešený. Zriadili ho na kopčeku ani pätnásť metrov vysokom. Na vrchu na rovine hroby nové aj starodávne, aj útulná márnica tam je. Tam by sa mi páčilo, lebo na svahu vŕška sú vykopané ešte krajšie a útulnejšie vínne pivnice. A po smrti už neplatí zákaz piť alkohol... Tam by mi bolo sveta žiť! Miesto vám neprezradím, nemám rád tlačenicu. DEDO, PIEŠŤANY

JOZEF 598

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Chcem Chcem cítiť vietor hrajúci sa vo vlasoch a počuť štebot vtákov tancujúcich na brehoch zázrakov. Chcem chytiť lásku, kvietok vytrhnutý zo zakázanej záhrady, nech večnosť pominie, nech stroj zahladí mi vrásku. Chcem vidieť krásu večných duší a prestať už myslieť na bolesť, čo v hrudi mi búši. Žiadam snáď tak veľa? Veď nepíšem o láske, či dievčati mojich snov. Nechcem byť ten, čo kradne vám váš priestor. Môj svet začína i končí sa na jednom mieste v objatí bledých stien a bledých tvárí, plnom nekonečných úsmevov i posledných prianí: Chcel by som život, čo visí mi na vlásku, odtrhnúť a zachytiť ešte aspoň na chvíľočku, premýšľať nad osudom krehkým, vykričať, že môj život nebol úplne zbytočným. Nájsť v sebe kúsok sily pripomenúť ľudstvu jeho chyby a... Ale už strácam sa vo vlnách času, vidím tú krásu i cítim ten vietor, pofukuje zľahka, vynáša ma vysoko, k svetlu jasnejšiemu než

je slnko a k bráne, čo nezbúral by žiaden (ne)tvor. Nebojím sa, necítim strach, len radosť a šťastie, nekonečnú lásku, čo už nikdy nezhasne. JOZEF 598, BRATISLAVA

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Karči Môj dedo bol typický produkt starej dobrej C. K. monarchie. So skúsenosťou, že remeslo má zlaté dno, vyučil sa za krajčíra. Mal salón s 20 zamestnancami. A tak ako aj iní jemu rovní, i on mal svoj názor na život, podriadený zásadám a pravidelnosti. Od pondelka do soboty práca, v nedeľu pred obedom kostol, a potom obed v reštaurácii U Lešša. Tento stereotyp sa v rodine prísne dodržiaval ešte aj v časoch, keď som už aj ja nosil krátke nohavice a na týchto obedoch som sa pravidelne zúčastňoval. „Karči, polievku,“ hovorieval starý otec so zdvihnutým ukazovákom. „Karči, pivo, Karči, kávu, Karči platím!“ A Karči so svojimi dvomi pomocníkmi pobehoval medzi stolmi. Na meno Karči reagoval aj jeho jeden i druhý pomocník. Až neskôr som zistil, že ani jeden z nich sa nevolal Karol, ale oslovenie čašníka Karčim bola v tom čase akási móda. A tak sa meno Karči v mojich predstavách stalo synonymom slova čašník. Keď mi môj spolubývajúci z kanála Karči raz povedal, že je vyučený čašník, ani som sa tomu nečudoval. Mal vtedy niečo cez tridsať. Nič ho nezaujímalo, dokonca ani ženy. V podstate bol introvert. Len keď sa začalo hovoriť o jedle, dostal sa do guráže a pre nás všetkých to bolo hotové utrpenie. Rozprával o viedenskej roštenke, o zajacovi na smotane s brusnicami, o srnčom chrbte podľa Esterházyho alebo o torte Malakov. A to všetko nám, ktorí sme mali prázdne žalúdky a hlad ako hrom. Neviem ako sa Karči dostal na ulicu. Nehovoril o tom a ja som sa ho nepýtal. Ale keď som čítal inzeráty v novinách, oznamy na dverách pohostinstiev, kde všade hľadali kuchárov a čašníkov, napadlo mi trocha mu pomôcť. Pohovoril som si o ňom s pracovníkmi charity a výsledkom bolo, že Karčimu našli zamestnanie s ubytovaním. S rozžiarenou tvárou a s úsmevom od ucha k uchu povedal, že to skúsi. A keď ráno odišiel z kanála, všetci sme mu držali palce. Keď som sa večer vrátil do kanála, našiel som tam zarmúteného Karčiho. „Majiteľ mi povedal, že som špinavý a smrdím,“ objasnil mi. „Takého ma vraj nemôže pustiť do kuchyne.“ Ten chlap mal v podstate pravdu. Preto som ho na druhý deň zobral do charity.

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Hlasovanie za príspevky v minulom čísle: Už je to takmer tradíciou, že najviac kvitujete Júliusove príspevky. Tento raz však pred Jozefom 1828 a jeho (Ne)človekom (v)Nota bene vedie Júliusov Peťo a Michal iba o jeden – jediný hlas. Alkohol alebo... od Jozefa 298 a Dedove Milé oslovenie skončili v poradí na tretej priečke nášho hlasovacieho rebríčka s rovnakým počtom hlasov. A tentoraz sú Rozhovory 18 od Ľuboša na poslednom, ale nie zlom mieste. Hlasujte ďalej! r Tu sa osprchoval, oholil, dali mu čisté oblečenie a takto vyfešákovaného som ho priam prinútil vrátiť sa k svojmu nádejnému zamestnávateľovi. Keď som sa večer vrátil do kanála, Karči sedel na spacáku a ohrýzal si nechty. „Majiteľ mi povedal, že už nemám platný zdravotný preukaz, takže do kuchyne ani nápad. Aby som si to vybavil, a potom že ma prijme.“ Získať zdravotný preukaz nie je také jednoduché. Treba ísť nalačno dať krv, dať moč, ísť na röntgen, potom ísť sem i tam po výsledky, potom ísť ešte bohviekam, potom treba tu zaplatiť, tam zaplatiť, počkajte vonku, príďte zajtra, príďte o dva dni. Poskladali sme sa Karčimu na doklady, a to ostatné zvládol sám do konca týždňa. V pondelok sa s nami rozlúčil a hneď ráno sa ponáhľal do práce. Keď som večer prišiel do kanála, našiel som tam Karčiho opitého pod obraz. „Sviniar! Nečakal ma! Povedal mi, že to miesto je už obsadené. Ja na neho seriem, aj na teba, aj na všetkých, aj na celý svet!“ Odvtedy Karči pije. Spomenúť mu zamestnanie je ako pretiahnuť býkovi pred očami červené súkno. A tak Karči, vyučený kuchár - čašník, už nie je len bezdomovec. On je naviac aj vulgárny ožran. Skolila ho byrokracia. Ja viem. Bez dokladov to nejde, ale som presvedčený, že keby Karči nebol bezdomovec, tak ho majiteľ prijme s tým, že tú procedúru s úradmi a lekármi podstúpi postupne. Pamätaj, keď chceš bezdomovcovi pomôcť, urob tak hneď a nekomplikuj mu už i tak dosť spackaný život. Mimochodom – majiteľ pohostinstva, kde mal Karči nastúpiť, neskôr pred médiami prehlásil, že on veru rád pomôže bezdomovcom. Aj prednedávnom vraj chcel jedného prijať do zamestnania, ale chlapík neprišiel. Hm... JÚLIUS, BRATISLAVA

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: J. Doležílková, P. Berger, P. Remenár, T. Kružliaková.

NÁRODNÍ DIVADLO PRAHA

19.00 – 21.15 Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Mikuláštík.

G. Donizetti | Don Pasquale

NÁRODNÍ DIVADLO PRAHA

19.00 – 21.15 Dirigent: L. Pešek. Réžia: M. Forman, P. Forman.

J. Suchý, J. Šlitr | Dobře placená procházka

G. Puccini | Turandot

19.00 – 22.00 | Balet v štyroch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: R. G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: R. Lazík a. h., sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

19.00 – 21.15 Inšpirácia, Un Ballo, ’68, Real Time, Šesť tancov. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

pondelok Nehrá sa

nedeľa Nehrá sa

sobota

Séria „U“

P. I. Čajkovskij, M. Petipa a L. I. Ivanov | Labutie jazero

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: I. Matyášová, S. Ljadov, S. Tolstov.

G. Puccini | Tosca

19.00 – 21.15 Inšpirácia, Un Ballo, ’68, Real Time, Šesť tancov. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, I. Matyášová.

piatok Nehrá sa

štvrtok

streda

utorok

pondelok

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok

G. Puccini: Madama Butterfly (Jana Doležílková, Peter Berger) | foto: Alena Klenková

G. Puccini | Madama Butterfly

štvrtok Nehrá sa

streda

utorok Nehrá sa

pondelok Nehrá sa

nedeľa Nehrá sa

Sála opery a baletu

Nová budova Riaditelia G. Feydeau | Chrobák v hlave

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, L. Bielovič a. h. – E. Sakálová a. h. Svetová premiéra hry bola uvedená ziniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

Ch. Hampton | Popol a vášeň 19.00 – 21.30 | Podľa románu Sándora Máraia Sviece dohárajú | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, L. Bielovič a. h. – E. Sakálová a. h. Svetová premiéra hry bola uvedená ziniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

19.00 | Premiéra Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

G. Büchner | Leonce a Lena 19.00 Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

Nehrá sa

Ch. Hampton | Popol a vášeň

G. Büchner | Leonce a Lena

Nehrá sa

M. Bufﬁni | Večera

10.00 | Verejná generálka, 19.00 | Predpremiéra Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran a. h. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

G. Büchner | Leonce a Lena

M. Bufﬁni | Večera 19.00 Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

Leonce a Lena

Derniéra 19.00 – 20.50 | Réžia: P. Lančarič a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: A. Szökeová. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: D. Lančarič a B. Biznár. Hudobnú nahrávku Rituál a Hra Dr. Freuda realizovali: S. Michalidesová a P. Preložník. Choreografia: S. Beláková. Videoprojekcia: P. Lančarič. Účinkujú: K. Turjanová a. h., P. Krištofek a. h., M. Geišberg, Z. Kapráliková a. h., G. Dzuríková, D. Jurčová a. h. a ďalší.

P. Pavlac | Partybr(e)akers

G. Büchner | Séria „D1“ 19.00 | Predpremiéra Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

Nehrá sa

19.00 – 20.45 Réžia: J. Ciller. Dramaturgia: V. Turok. Scéna: J. Ciller. Hudba: R. Mankovecký. Kostýmy: M. Cillerová. Účinkujú: J. Tkáč, S. Hudák, V. Rusiňák, S. Škovranová.

Ch. Bojčev | Orchester Titanik

DIVADLO ALEXANDRA DUCHNOVIČA PREŠOV

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila 19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, K. Holanová-Vagnerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke - Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

Nehrá sa

19.00 | Premiéra Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

M. Bufﬁni | Večera

Kibbutz Contemporary Dance Company (Izrael) 20.00 – 21.00 Choreografia: Rami Be’er. V rámci festivalu Bratislava v pohybe.

P. Zagar: Sen noci svätojánskej (Kristína Luptáková) | foto: Ctibor Bachratý

Nehrá sa

19.00 Dirigent: P. Tužinský. Réžia: A. Hlinková.

G. Puccini | Sestra Angelika, R. Leoncavallo | Cigáni

ŠTÁTNA OPERA BANSKÁ BYSTRICA

19.00 – 21.15 | Opereta v troch dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: F. Ďuriač, J. Bernáthová, Š. Svitok, M. Eliášová, Ľ. Ludha.

F. Lehár | Veselá vdova

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 7 obrazoch v ruskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: P. Remenár, A. Kohútková, T. Kružliaková, Ľ. Ludha, P. Mikuláš.

P. I. Čajkovskij | Eugen Onegin

20.00 – 21.00 Choreografia: Josef Nadj. V rámci festivalu Bratislava v pohybe.

JOURNAL D’UN INCONNU

Compagnie Jozef Nadj (Francúzsko)

KEF-KAFIM

M. Bufﬁni | Večera

Nehrá sa

Séria „A“

19.00 – 21.00 | Balet v dvoch dejstvách Dirigent: M. Košík. Choreografia a réžia: E. Frey. Scéna: D. Soták. Kostýmy: K. Holková. Účinkujú: K. Kaanová, M. Čulen, T. Meladze, Š. Ďurec, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

P. Zagar, E. Frey | Sen noci svätojánskej

19.00 – 22.00 Dirigent: D. Štefánek. Réžia: Z. Troška.

Ch. Gounod | Faust a Margaréta

ŠTATNÉ DIVADLO KOŠICE

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: A. Sangiorgi. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: O. Makarina, M. Malachovský, J. Kundlák, T. Kružliaková.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

19.00 – 21.00 | Veľký klasický balet dvoch dejstvách a štyroch obrazoch s epilógom Dirigent: M. Mázik. Choreografia: M. Petipa. Naštudovanie: R. G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: N. Stehlíková, A. Ducin, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave. Séria „J“

L. Minkus, S. N. Chudekov, M. Petipa | Bajadéra

19.00 – 21.45 | Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, M. Kráľovičová – E. M. Chalupová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, M. Kramár a. h., Ľ. Paulovič a. h., J. Slezáček, M. Dočolomanský, O. Hlaváček, Š. Bučko, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, B. Bystriansky/R. Stanke, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

10.00 | Verejná generálka, 19.00 | Predpremiéra Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

M. Bufﬁni | Večera

19.00 | Predpremiéra Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bjelovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

M. Bufﬁni | Večera

Nehrá sa

I. Horváthová | Fetišistky

19.00 – 21.30 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, K. Magálová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

Nehrá sa

D. Besse | Derniéra 19.00 – 21.40 Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Pohybová spolupráca: J. Letenay. Preklad: M. Záchenská. Účinkujú: J. Kroner, R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., D. Tarageľ, D. Jamrich, G. Dzuríková a ďalší.

Štúdio

J. G. Tajovský | Ženský zákon

10.00 – 12.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, B. Bystriansky, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

J. G. Tajovský | Ženský zákon

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, R. Stanke, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

J. G. Tajovský | Ženský zákon

Nehrá sa

telný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

Úprava: Vajdička, P. Pavlac, M.M.Pivovar. Ľ. Vajdička. P. Pavlac. 19.00 –Ľ.21.30 | Dramatizácia: Velíšek aRéžia: I. Rajmont. Réžia: I.Dramaturgia: Rajmont. Dramaturgia: M. Velíšek. Scéna:P.J.Kofroň. Ciller. Kostýmy: Čorba. Hudba:P.P.Tomicová, Mankovecký. Preklad:H.S.Pech, Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. VaHudba: Výprava: M.M.Černý. Účinkujú: F. Richtermoc, M. Kleplová, V. Čaněk, J. Zapletal, T. lentová, K.M.Holanová-Vagnerová a. h., G. Dzuríková, Kuxová,F. A. Maľová, E. M. Chalupová, Stanke - Ľ. KosLněnička, Eliášová, J. Čížek, M. Zaoralová, A. Gregar, P.I.Vrběcký, Staněk, K. Kociánová, J. Hervert R. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila 19.00 – 21.45 | Petrolejové lampy J. Havlíček

KLICPEROVO DIVADLO HRADEC KRÁLOVÉ

19.00 – 21.30 Réžia: M. Huba. Dramaturgia: E. D. Varga. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: J. Letenay. Účinkujú: J. Ropog, T. Tóth, A. Mokos, I. Olasz, L. Szabolcs - Hajdú, K. Holocsy, A. Svrcsek, K. Tóth, I. Németh, L. Horányi, T, Bernáth, Sz. Tyukodi.

F. M. Dostojevskij | Bratia Karamazovci

JÓKAIHO DIVADLO KOMÁRNO

Nehrá sa

Sála činohry

Historická budova

Slovenské národné divadlo | jún, júl 2008

19.00 – 21.15 Inšpirácia, Un Ballo, ’68, Real Time, Šesť tancov. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

G. Puccini | Madama Butterfly

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: I. Matyášová, D. Hamarová, M. Zhang, S. Tolstov.

G. Verdi | Aida

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: E. Jenisová, Ľ. Ludha, P. Remenár, M. Fabianová.

pondelok

utorok

pondelok

nedeľa

sobota

Činohra

Zmena programu je vyhradená.

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Balet

Nehrá sa

Opera

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Zhang, A. Danková.

G. Puccini | Turandot

piatok Nehrá sa

štvrtok

streda

Séria „Q“

Séria „S“

Derniéra

19.00 – 21.00 | Večer klasických choreografií Dirigent: M. Lejava. Scéna a kostýmy: L. Várossová. Účinkujú: C. M. Sobota Zaharia, O. Jahelka, S. Najdená, F. Šulek, sólisti a zbor Baletu SND.

Nehrá sa

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál | Hudba: V. Patejdl. Texty piesní: B. Filan. Libreto, choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: M. Ferenčík. Kostýmy: Ľ. Várossová. Účinkujú: K. Kaanová, M. Pomikal, I. Kačiaková, M. Kupcová, sólisti a zbor Baletu SND.

pretekárov

Václav Patejdl, Libor Vaculík | Snehulienka a sedem

Nehrá sa

v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, (vchod z Olejkárskej ulice), 02/5778 2534 tel. číslo činohra: tel. číslo opera a balet: 02/5778 2536

v pokladnici v historickej budove SND (vchod z Jesenského ul.), tel. číslo činohra: 02/5443 1723 tel. číslo opera a balet: 02/5443 3764

Obe pokladnice sú otvorené Po – Pia 8.00 – 19.00 hod. So 9.00 – 13.00 hod. So a Ne 1 hodinu pred predstavením, ak nie je vypredané

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

Serenáda (Cosmina M. Zaharia, Andrej Szabo) | foto: Ctibor Bachratý

19.00 Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník. Skupinové objednávky vybavujeme v novej budove SND na Pribinovej 17 Na predstavenia činohry - vchod zo strany Čulenovej ulice tel.: 02/5778 2835, fax: 5778 2801, cinohra@snd.sk Na predstavenia opery a baletu – vchod z Olejkárskej ulice tel.: 02/5778 2537, opera.balet@snd.sk www.snd.sk

Nehrá sa

M. Bufﬁni | Večera

G. Büchner | Leonce a Lena

Nehrá sa

19.00 – 20.00 Choreografia: G. Battezzato, M. Blandini.

O/Aria

Teatri Del Vento (Francúzsko)

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, K. Magálová, T. Pauhofová, Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová, a. h., M. Gudiak, a. h. – A. Palko a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

19.00 Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

Séria „N“

19.00 – 22.00 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: P. Mikulík a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, , P. Humeňanská, posl. VŠMU – A. Sabová, posl. VŠMU, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a. h., A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha, posl. VŠMU – G. Tóth, posl. VŠMU a ďalší.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 21.10 | Opera v 1 dejstve s predohrou v nemeckom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: D. Kaegi. Účinkujú: I. Matyášová, I. Gilhuus, M. Masaryková, D. Hamarová, P. Remenár.

R. Strauss | Ariadna na Naxe

Séria „T“

I. Holováč, M. Radačovský | Bolero a viac... 19.00 – 20.40 | Večer tanečných miniatúr M.Radačovský: Zmena, Stretnutie s labuťou, Bolero. I. Holováč: Keď umrieť znamená žiť. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND, sólisti Laci Strike a Sam Fopaa /SDA/ a. h.

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, K. Holanová-Vagnerová a. h., G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke - Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

I. Horváthová | Fetišistky

Valčík náhody na Radničných hrách v Trnave

C. Goldoni | Čertice

B. Ahlfors | Posledná cigara

Nehrá sa

19.00 – 21.10 | Preklad: P. Kerlik. Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: V. Kubička. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, G. Dzuríková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a. h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, M. Bahul a. h., S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

Séria „F“

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v českom jazyku s nemeckými titulkami Dirigent: M. Mázik. Réžia: J. Nekvasil. Účinkujú: A. Kohútková, M. Malachovský, J. Kundlák, D. Hamarová, Ľ. Rybárska.

A. Dvořák | Rusalka

19.00 – 21.30 | Komédia o láske | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, J. Koleník, J. Slezáček, Z. Kocúriková, F. Kovár, R. Stanke, O. Kovaľ, H. Krajčiová, a. h.

Marivaux | Stratégie a rozmary

11.00 – 12.45 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku | Dirigent: M. Oswald. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: P. Remenár, K. Štúrová, M. Fabianová, M. Malachovský, J. Bernáthová.

T. Frešo | Martin a slnko

20.00 – 21.00 Choreografia: G. Carrizo, F. Chartier. V rámci festivalu Bratislava v pohybe.

Le Jardin

The Peeping Tom Collective (Belgicko)

(Kristína Luptáková) | foto: Ctibor Bachratý

P. I. Čajkovskij, G. Balanchine | Serenáda Séria „C“ Tri sestry na Medzinárodnom festivale DIVADLO EURÓPSKYCH REGIÓNOV v Hradci Králové A. Glazunov, J. Chang | Grand Pas Classique z baletu Raymonda

19.00 – 21.30 Preklad a úprava: S. Sprušanský. Réžia: S. Sprušanský. Scéna: D. Strauszová. Kostýmy: D. Cigánková. Účinkujú: K. Stražanová, S. Pázmanyová, Ľ. Dutková, J. Stražan, B. Srník, D. Brandys, A. Šilan, P. Lejko, P. Krivý.

N. V. Gogoľ | Ženba

DIVADLO JONÁŠA ZÁBORSKÉHO V PREŠOVE

Tri sestry na Festivale DOTYKY A SPOJENIA v Martine

Projekt vznikol s ﬁnančnou podporou Ministerstva školstva SR

Program: www.vsmu.sk

Organizátor: Divadelná fakulta VŠMU v Bratislave

ISTROPOLITANA PROJEKT 2008

17. ročník medzinárodného festivalu vysokých divadelných škôl

B. Ahlfors | Posledná cigara

19.00 – 21.00 Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber z hudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, J. Rybárik, posl. VŠMU – M. Šalacha, posl. VŠMU.

E. Ionesco | Stoličky

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h. Dramaturgia: D. Majling a. h. / P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. Kostelný, J. Slezáček, Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

A. P. Čechov | Séria „G2“ 19.00 – 22.20 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

Tri sestry

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, a. h.

I. Ambjørnsen / A. Hellstenius / P. Nass | Chvála bláznovstva alebo Elling a Kjell Bjarne

19.00 – 21.45 Preklad: M. Kubran. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Účinkujú: M. Labuda, K. Magálová, J. Vajda, A. Bárta, T. Pauhofová, D. Mórová, J. Gallovič, V. Obšil, E. Sakálová a. h.

F. Schiller | Úklady a láska

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, D. Mórová, Z. Kocúriková, M. Čobejová a. h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, M. Bahul a. h., S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

C. Goldoni | Čertice

19.00 – 22.00 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

M. Kukučín / P. Pavlac | Séria „K1“ 19.00 – 22.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU – E. Havasiova, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU – B. Švidraňová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

Dom v stráni

M. Kukučín / P. Pavlac | Séria „L1“ 19.00 – 22.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU – E. Havasiova, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU – B. Švidraňová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

K. Čapek | Séria „M1“ 19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h., Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

R. U. R.

G. Büchner | Leonce a Lena

Nehrá sa

M. Kukučín/P. Pavlac: Dom v stráni (Emília Vášáryová, Marián Geišberg) foto: Filip Vančo

Kráľ sa zabáva na festivale hudobného divadla v Brne DOKOŘÁN

Nehrá sa

Derniéra 19.00 – 21.35 | Dramatizácia: V. Strnisko / P. Pavlac. Réžia: V. Strnisko. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna a kostýmy: P. Čanecký. Hudba: J. Dobrakov. Účinkujú: R. Roth, T. Maštalír, M. Hilmerová a. h., A. Kiráľová, posl. VŠMU, E. Horváth, J. Koleník, V. Kobielsky, F. Kovár, V. Topinková, R. PoláSéria „D1“ ková, posl. VŠMU – K. Tóthová, posl. VŠMU.

F. M. Dostojevskij | Cudzia žena a muž pod posteľou

Informácie o predaji vstupeniek Vstupenky na všetky predstavenia Slovenského národného divadla v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť

G. Puccini: Turandot (M. Zhang) | foto: Alena Klenková

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: V. Věžník. Účinkujú: A. Kohútková, Ľ. Ludha, P. Remenár, D. Čapkovič, P. Mikuláš, J. Bernáthová.

G. Puccini | Bohéma

utorok

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Libreto: Ľ. Feldek, J. Ďurovčík. Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M. Černý. Kostýmy: S. Vachálková. Účinkuju: L. Macíková, A. Szabo, sólisti a zbor Baletu SND.

pondelok

Boris Godunov

M. P. Musorgskij | Séria „E“ 18.00 – 22.15 Opera v 4 dejstvách s prológom. Predstavenie bolo naštudované s podporou Tatra banky a.s. Dirigent: S. Lano. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: P. Mikuláš, I. Choupenitch/S. Ljadov, F. Ďuriač/M. Malachovský, G. Beláček/J. Benci/J. Galla, D. Hamarová.

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok

štvrtok Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Vargicová, J. Kundlák, J. Ďurčo.

G. Verdi | La Traviata

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Libreto: Ľ. Feldek, J. Ďurovčík. Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M. Černý. Kostýmy: S. Vachálková. Účinkuju: K. Kaanová, R. Novitzky, sólisti a zbor Baletu SND.

streda

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

utorok

Dizajn: IQ Design Studio 2008 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

20 AHA ICH!

Nevidiace trio, ktoré nestráca zmysel pre humor

Pozrite sa! „T eraz doprava. Na tejto križovatke odboč doľava.“ Naviguje ma slepý! Maroš Bango dokonca presne určí typ motora a rýchlosť, akou práve ideme. „Autíčka sú moja najobľúbenejšia počítačová hra,“ smeje sa cestou na zápas v stolnom tenise. „Keby som videl, tak v kuse šoférujem. Minulý týždeň mi kamarát na lúke požičal Ladu Niva. To bola paráda!“

Maroš naviguje, aj keď kráčame po sídlisku. „Nič na tom nie je. Čo nevidíš, to si musíš ohmatať. Orientujem sa tu presne tak ako ty potme vo svojom byte. Jednoduché trasy sa naučím za chvíľu, na zložité treba niekoľko týždňov.“ Nevidiaci hrajú špeciálny stolný tenis na stole so zvýšenými okrajmi. Loptička vydáva hrkotavý zvuk a neskáče, ale sa kotúľa. Hráči si ju medzi sebou odrážajú plochými raketami obdĺžnikového tvaru a nesmú ju nechať spadnúť do svojej bránky. Na jednu stranu stolnotenisového stola nastupuje hráč v nepriehľadných lyžiarskych okuliaroch, na druhú stranu hráč v nepriehľadných ochranných zváračských okuliaroch. Oči musia mať všetci zakryté, aby bola istota, že „nevidia“ rovnako. Každý použije také okuliare, aké má. V miestnosti, kde sa hrá, musí byť absolútne ticho,

aby sa hráči mohli orientovať podľa zvuku loptičky. Maroš povyhrával v tomto športe slovenské aj medzinárodné tituly. S Marošom sa človek musí stále smiať. Zdá sa, že nikdy nemá zlú náladu. S bielou paličkou sa nebojí chodiť po uliciach a cez internet je spojený s celým svetom. Samozrejme, stránky si nečíta sám, ale mu ich prerozpráva špeciálny počítač. A v počítačovej hre formula, ktorú hráva najradšej, riadi autíčko podľa zvuku.

Ako na to? Maroš nevidí od narodenia. Jeho manželka Saša sa narodila so šedým zákalom, ale po niekoľkých operáciách to vyzeralo tak, že všetko bude v poriadku. Jazdila na bicykli, vyštudovala „normálnu“ základnú školu, plánovala si kariéru právničky

AHA ICH! 21 Maroš rád surfuje na internete a hrá počítačové hry.

alebo historičky. V osemnástich sa jej pri autohavárii odlúpila sietnica a v priebehu roka úplne oslepla. „Všetko bolo vtedy problém. Trafiť si lyžicou do úst, prekonať schody, naučiť sa Braillovo písmo,“ spomína Saša. „Štyri roky som sa dostávala z najhoršieho. Doteraz si ešte trochu pamätám, ako vyzerá svet.“ Saša a Maroš sa stretli vo výrobnom družstve invalidov v Báhoni, obaja tam montovali poistky. Ako vyzerá manželstvo dvoch nevidiacich ľudí? Nebolo by na ňom nič zložitejšie ako na iných manželstvách, keby... Túžili po dieťatku. Podľa lekárov bola päťdesiatpercentná šanca, že nebude slepé. Keď sa dievčatko narodilo, videlo. Malo však veľmi poškodenú imunitu. Prvé dva roky svojho života bola dcérka viac v nemocnici ako doma. Keď mala rok a pol, museli jej kvôli silnej infekcii vyoperovať polovicu pľúc. Ďalšie ťažké obdobie prišlo, keď mala deväť rokov. Dostala ťažký zápal pľúc, dva týždne bola v kóme a rok a pol na vozíčku. Teraz má štrnásť, potrebuje lieky, inhalátory a každú noc spáva pod kyslíkovým stanom. Našťastie, nevidiacim rodičom pomáha so starostlivosťou o dcérku asistentka Jana, ktorá s malou býva v detskej izbe a stala sa už súčasťou rodiny. Spolu dúfajú, že to najhoršie sa už nevráti, že Marianne budú zaberať lieky a raz vyštuduje svoje obľúbené počítače, egyptológiu alebo japončinu. Marianna potrebovala drahé lieky, často nevládala ani kráčať a k lekárovi ju museli voziť taxíkom. Ako to všetko zvládnuť z invalidného dôchodku a detských prídavkov? Vtedy Bangovcom veľmi pomohla Viedeň...

sa z neho vymazalo. Slepý v cudzom meste, čo urobím? Nevedel som sa po nemecky nikoho opýtať, a keď som zo seba konečne dostal pár slov, tak som nerozumel, čo mi ľudia odpovedali. Keď bolo najhoršie, začul som poľštinu! Poprosil som poľských turistov, aby ma zaviedli na záchod, a potom doviedli naspäť. Nakoniec to dopadlo dobre. Zahral som si, zaspieval a aj som si zarobil.“ O pár týždňov bol Maroš vo Viedni ako doma. A keď bola Mariannka v nemocnici po operácii pľúc, zobral do Viedne aj Sašu, aby sa doma nezbláznila. Neskôr sa k nim pridal nevidiaci kamarát Marek a toto veselé trio spolu spieva a hrá dodnes. Už nie vo viedenských uliciach, ale na vlastných koncertoch. „Naša partia troch slepých ľudí, ktorí sú samá ’sranda‘, sa ľuďom páči,“ usmieva sa Saša. Bangovci dobre vedia, že ak chce človek niečo dokázať, nemôže sedieť, čakať a lamentovať nad svojím osudom. Práve naopak. Musí sa snažiť – a ak je nejakým spôsobom hendikepovaný, tak ešte viac ako ostatní.

So zaviazanými očami Kapela Ambrelo, vo východniarčine to znamená dáždnik, už vydala vlastné cédečko, organizuje benefičné koncerty a vystupuje so známymi umelcami. Richardovi Müllerovi dokonca robili predkapelu. „My sme stretli veľa dobrých ľudí, ktorí nám pomohli,“ hovorí manažérka kapely Saša. „Preto teraz pomáhame my. Najbližší benefičný koncert bude 27. júna v kongresovom centre v Prachaticiach v Českej republike. Zaspieva na ňom aj Lucka Bílá, Vierka Berkyová, Ján Berky

Mrenica a ďalší umelci. Výťažok poputuje na podporu detského domova Sluníčko a Domu na polceste pre odchovancov detských domovov vo Vitějoviciach. Všetci ste srdečne pozvaní.“ Okrem muzikantských aktivít sa Bangovci venujú aj výchovným koncertom na školách. Volajú sa Pozrite sa našimi očami a deťom a mladým na nich aj zaviažu oči, aby si vedeli predstaviť, ako sa žije nevidiacim. Deti sa pýtajú: Teta, a ako varíš, keď nevidíš? Ujo, ako sa ti sníva, keď nemôžeš vidieť? Bangovci si však s takými vecami už poradia hravo. Saša minule dokonca odhalila partiu vlakových zlodejov. Hoci je slepá, všimla si, že zips na kabelke jej štrngá inak ako zvyčajne. Siahla na ňu a cítila, že kabelka je otvorená a peňaženka fuč. S veľkým krikom vybehla na chodbu, dohonila zlodejov a pomocou bielej palice im v stanici zabránila vystúpiť z vlaku. Zlikvidovala tak bandu zlodejov, s ktorými si polícia nevedela poradiť niekoľko týždňov. Aj slepý sa však občas utne. Kamarát Marek, ktorému zostali zvyšky zraku, viedol raz večer partiu nevidiacich z krčmy. Dostal sa na nejakú zvláštnu cestu, ktorú nepoznal a ktorá bola samý semafor a priechod pre chodcov. Skupinka sa pod Marekovým vedením motala asi pätnásť minút, Marek si na priechodoch pre chodcov išiel oči vyočiť, či nejde nejaké auto, keď zrazu začuli hlas nočného strážnika: „Hej! Čo sa toľko motáte po tom dopravnom ihrisku?“ S touto partiou slepých je naozaj veselo. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

Ťažká cesta na „wécé“ Maroš odmalička spieval. Hrá na syntetizátor, gitaru, akordeón, flautu, skúšal aj cimbal a chce sa naučiť saxofón. Raz sa u kamaráta stretol s Pražanom Petrom. Reč prišla na Viedeň. Peter tam chodil hrávať s kapelou, pouliční umelci vtedy boli žiadaní. „Kašli na poistky a choď do Viedne,“ povedal Marošovi. „Ako?“ zhrozil sa Maroš. „Veď som tam v živote nebol, neviem po nemecky a nevidím!“ „Sranda“ sa skončila, keď kamaráti na druhý deň kúpili Marošovi lístok na autobus. „Dodnes neviem, ako som sa dostal do Viedne a na Kärtnerstrasse. Začal som hrať na gitaru a spievať. Slovenské, cigánske, maďarské pesničky. Celkom to išlo, ľudia mi hádzali peniaze. Potom som začal mať problém. Potreboval som ísť na ’wécé‘. Po vreckách som hľadal spásonosný papierik, na ktorý som si v Braillovom písme poznačil nemecké vety, ale všetko

Napriek tomu, že nevidí, si Saša bez problémov poradí v kuchyni.

22 METROPOLA Ruská vláda sa zaviazala, že v oblasti preinvestuje minimálne dvanásť miliárd dolárov v pomere 60:40 medzi štátnym a súkromným sektorom. Budú to najdrahšie hry v histórii.

Metropola ruského čiernomorského pobrežia nepretržite rastie.

Ideálny spád

Mesto kovových postavičiek a rekreantov

Zoči-voči Soči

ovový vodca sovietskej revolúcie Vladimír Iľjič Lenin zanovito stojí na svojom podstavci s pohľadom upretým do diaľky smerom k svetlým zajtrajškom. Stojí však ako symbol včerajška či predvčerajška. Soči už obsadili menej vážne kovové sošky rôznych smiešnych postavičiek.

„Nechápem, ako sa môžu Taliani nechať zasypávať odpadom,“ zamyslel sa taxikár, keď som pochválil priam neuveriteľnú čistotu na verejných priestranstvách v meste. „My Rusi chceme byť iní. Ešte pred pár rokmi tu bol väčší poriadok... Teraz už sa nájdu ľudia, ktorí pokojne odhodia ohorok z cigarety na zem. Našťastie to má po nich kto upratať,“ dodal. Večer v televízii rozoberal reportér krízový stav smetiarskych a upratovacích vozidiel. Mesto by na ich obnovu malo vyčleniť viac prostriedkov, lebo bude zle a pod palmami sa začne hromadiť odpad. Radní však tvrdia, že také niečo sa nikdy nestane. Soči zostane „vyglancovaná“ záhrada krajiny mocného medveďa.

Najdrahšie hry Rusko chce byť zanovito iné, ako ten večný a neohrozený Lenin na podstavci. Zožiera ho však konzum, ktorý sem expandoval zo Západu. Veľa ľudí je napriek tomu

presvedčených, že treba myslieť národne a byť hrdí na rozdiely. K rozvoju mesta by mali prispieť aj zimné olympijské hry v roku 2014. Pred dvoma rokmi sa Soči dostalo do finálneho výberu Medzinárodného olympijského výboru. Nakoniec porazilo konkurenčné mestá Salzburg v Rakúsku a Pyeongchang v Južnej Kórei. Domácim sa však myšlienka olympiády väčšinou príliš nepáči. Nemyslia si, že by im uľahčila každodenné starosti. „U nás je to tak, že lepšie sa bude mať len úzka skupinka ľudí,“ dodal taxikár. „A olympiádu chcel predsa najviac Putin. Je to jeho víťazstvo. Na Krasnuju Poljanu medzi vrchy Kaukazu neďaleko mesta chodieva každú zimu užiť si nádhernú prírodu a zašportovať si.“

Soči je však najmä prímorské letovisko, ktoré má cez tristotisíc obyvateľov. Na pobreží je hotel vedľa hotela a samo nábrežie je súvislo posiate stánkami s občerstvením, plavkami, vínom, suvenírmi... Príjemné prostredie pod palmami láka každoročne turistov. Je to ruská „top“ oblasť. Veď svoju „daču“ tu mal už Stalin a určite sem príde relaxovať aj nový prezident Dmitrij Medvedev. Zatiaľ nikto z mocných Soči nevynechal a každý sa okúpal v Čiernom mori. Ochrankári to tu majú vo vode jednoduché... Čierne more obývajú dve tisícky rôznych živočíchov. Ani jeden z tunajších dravcov však nie je pre človeka nebezpečný. Nežijú v ňom ani pálivé medúzy, ani jedovaté ryby a ani pichľavé ježovky. V hĺbke od dvesto metrov sa nenachádza žiadny život, pretože tam už nie je kyslík, ale sírouhlík. Je to špecifikum Čierneho mora. Obrovskou výhodou je postupný spád dna, ideálny aj pre neplavcov a malé deti. Príliv a odliv je takmer nepozorovateľný. A nie je až také špinavé, ako sa hovorí. O čistote vody svedčí napríklad výskyt delfínov a nie len v delfináriu pri ceste z centra na letisko. TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK Soči je zo Slovenska najjednoduchšie dostupné z viedenského letiska, odkiaľ lieta pravidelná linka spoločnosti Austrian Airlines. Viac na www.aua.com/sk/svk.

Veselé sochy majú v sebe črty ruských „smiešnych“ postavičiek.

ZA HRANICOU 23 Sny o budúcnosti

Čo asi robí Mahmud?

Studené ruky lapca s modrými očami som stretla na kábulskej Chicken Street s množstvom obchodíkov, kde sa dajú kúpiť tradičné afganské výrobky. Väčšina z nich je už mierne zaprášená, pretože vecí na predaj je mnoho a kupujúcich pomenej.

Málokedy sa totiž stane, že by ste tam vy – cudzinec – stretli iného cudzinca. Skupinka detí, ktorá na ulici „operuje“, sa tak vrhne práve na vás. Prvýkrát som sa s nimi stretla v januári 2006. Zima síce nebola taká krutá ako tá minuloročná, ale aj vtedy poriadne mrzlo. Medzi chlapcami a dievčatami predávajúcimi zápalky sa objavil chlapec s modrými očami a nápadne dobrou angličtinou.

Kamaráti ulice Mahmud má desať rokov a žije iba s matkou a štyrmi sestrami. Jeho otec zomrel na sklonku obdobia režimu hnutia Taliban, koncom roka 2001. Ani si ho nepamätá. Ako najstarší z detí pomáha matke živiť rodinu. Obývajú jednu miestnosť bez elektriny

a kanalizácie v domčeku u príbuzných v najľudnatejšej kábulskej štvrti Chairchana. „Jasné, že chodím do školy. Sem chodím iba vtedy, keď škola nie je. Teraz v zime je zatvorená, máme prázdniny.“ Je to pravda, v zimnom období je väčšina afganských škôl zatvorená, nie je totiž čím kúriť. Drevo či nafta sú príliš drahé. Malý Mahmud mi však to isté tvrdil, aj keď už začalo byť teplo, na jar a tiež na konci leta 2006. Jeho angličtina sa ale zlepšila. Žeby predsa len do školy zašiel? Alebo sa naďalej trpezlivo vrhal na tých pár cudzincov, ktorí si na Chicken street prišli kúpiť nejaký ten suvenír? Isté bolo, že on aj jeho kamaráti z ulice sú hladní. Radšej som kupovala jednu porciu jedla pre dvoch, aby toľko nehltali a neprišlo im zle. Kamarátsky sa o jedlo delili. Iným deťom však nedopriali, boli by sa o tú porciu aj pobili. Panoval tu akýsi zákon divočiny.

V Kábule je asi tridsaťtisíc detí, ktoré prišli o jedného, či oboch rodičov, alebo žijú v slume. Tie, čo mali šťastie, sa dostali do organizácie Aschiana. Tá rozvíja v niekoľkých kábulských detských centrách program zameraný nielen na výučbu čítania, písania a počítania, ale na celkový rozvoj detí – chlapci a dievčatá sa vyučia nejakému remeslu, rozvíjajú sa v maľovaní, speve či v hre na hudobnom nástroji. Tiež sa môžu vyblázniť na miestnom ihrisku pri futbale alebo volejbale. Ďalšou výhodou je, že sa v centre najedia a zohrejú vo vykúrených priestoroch, čo je pre väčšinu z nich v zime luxusom. Aschiana však nechce deti dostať z ulice úplne – v mnohých prípadoch je drobný predaj či žobranie jediným príjmom pre rodinu. Takéto dieťa zarobí priemerne dvadsať dolárov mesačne, čo je približne 1000 afgání (chlieb stojí 6 afgání). Vďaka Aschiane majú deti šancu naučiť sa niečo do života a snívať o svojom budúcom povolaní. Amina z centra v kábulskej štvrti Chairchana chce byť učiteľkou, Wahida policajtkou a Saradar z centra v štvrti Šaš Darak by chcel byť prezidentom. V krajine, kde je viac než 70 % obyvateľov negramotných a priemerná dĺžka života niečo málo cez 44 rokov, sa nádej vkladá práve do mladej generácie. Aschianu objavila v roku 2005 Marcela Ondeková zo slovenskej organizácie Človek v ohrození. Odvtedy beží projekt podpory afganských detí ulice darcami zo Slovenska. Na jeden rok je to na jedno dieťa iba 250 dolárov. Pätnásťročný telesne postihnutý Farhad má najradšej maľovanie. Okolo naftovej piecky sa v prekúrenej miestnosti zohrievajú ďalšie deti, okolo je množstvo obrázkov, ktoré nakreslili. Zvonku sa ozýva výskot z ihriska. Deti sú nadšené, že ich fotografujeme a ochotne pózujú. Vidieť na nich veľkú úľavu v porovnaní s deťmi na ulici – tu môžu byť len deťmi, nemusia sa starať o živobytie pre celú rodinu.

Predavač novín Naposledy som Mahmuda videla, ako pred Vianocami na Chicken Street predáva noviny Kabul Weekly. Chvíľu trvalo, kým sa objavil, až som sa bála, čo je s ním. Mal studené ruky a vyrástol z oblečenia – ruky a nohy mu trčali. Frajersky hovoril, že sa má dobre. Už bol predsa veľkým chalanom! Akoby aj nie, keď musí neustále živiť svojich blízkych. I tak by si z času na čas zaslúžil snívať o lepšej budúcnosti, podobne ako Saradar či Wahida, alebo si len tak namaľovať obrázok s Farhadom. Často si na Mahmuda spomeniem, čo asi robí. A rozhodne to nie je len tým, že také modré oči som za celý čas v Afganistane nevidela. TEXT A FOTO: MARKÉTA VINKELHOFEROVÁ, AUTORKA PRACUJE V OZ BERKAT

24 PRÍBEH Volám sa Gabika, som trochu chorá, nevládzem chodiť, mám jedenásť rokov, ľúbim všetkých, aj Cmoríka, a keď chcete, urobím vám kotrmelec aj špagát. Držte mi palce!

Slečna s dlhým jazykom

ohy neposlúchajú, ale školu zvláda. A donekonečna voziť Gabiku na káričke sa tiež nedá. Nie je predsa zvieratko.

Bez akéhokoľvek zaváhania odráta čísla až do desať. Poteší sa potlesku a predvedie špagát. Úžasné! „Chcete aj kotrmelec?“ opýta sa a od radosti poskakuje z jednej nohy na druhú. Miluje publikum, aplauz, život. „Rodená komička,“ okomentuje s úsmevom na tvári svoju jedenásťročnú dcéru mama Evka.

Dlhý jazyk Gabika prišla na svet ako tretie z piatich detí. Tajuplné, zvláštne správanie lekárov neveštilo nič dobré. „Chodili okolo mňa ako pes okolo horúcej kaše. Napokon to z nich muselo vyliezť: Vaša dcéra má Downov syndróm,“ spomína čerstvá štyridsiatnička Eva a pri otázke, či mala potuchy, čo to vlastne znamená, len pokrúti hlavou. Dnes priznáva, že hlavu v smútku mala najmä prvé dva roky. Gabča bola viac v špitáli než doma, každá drobná viróza u nej prerástla do

ťažkých komplikácií a vysokých teplôt. „Nie raz som sa pripravovala na najhoršie. Ale už je to za nami a pozrite na ňu. Stále to hovorím, kde je Gabi, tam je život.“ Mladá slečna si potajme uchlipkáva limonádu priamo z fľaše. Keď ju starká napomenie, veselé dievčatko okamžite prestane, no len čo babku stratí z dohľadu, dopraje si ďalší dúšok pomarančovej malinovky. Dlhý prídel bubliniek predsa najlepšie chutí takto, akéže cuckanie z pohára... Gabriela sa na nás potmehúdsky usmeje a pre istotu vyplazí jazyk. Aby sme mali dôvod zmeniť tému. Ona totiž vie, že jazyk zaberie vždy. „Ježišmária, už stačí,“ cez smiech hovorí Evka vedno s Gabikinou babkou. Obe sú už na všelijaké jej cirkusantské čísla zvyknuté, ale dlhočizný jazyk, „z toho som vždy na chvíľu vydesená. Je to normálne, aby ho mala až tak dlhý?“ pýta sa mama. Vzápätí si sama odpovie: „Vonkajšie príznaky Downa nie sú len zakrpatené prsty na rukách, natiahnutá tvárička a celkovo nižší vzrast. Ale aj extrémne dlhý jazyk.“

svojich súrodencov. Najstarší brat má devätnásť a volá sa Marek. O rok menej má budúci kuchár - čašník Miško, potom je Gabika a po nej pribudli do rodiny sedemročné dvojičky Patrícia s Patrikom. Na dvojizbový domček ich je habadej. A ešte starká Gitka. „Ľúbim ju,“ vyzná lásku babke Gabika a vedie nás na dvor, aby ukázala, kde býva starká. „Tu,“ vystrie ruku k strohej izbičke prilepenej k domu. „Svokra nám posunula dom a ona sa nasťahovala sem. Veľmi som jej za to vďačná. Pomáha nám so všetkým. S výchovou, s peniazmi, so starostlivosťou,“ pridá Eva. Gabikin vývoj bol posunutý. Všetko sa začalo neskôr – zdvíhanie hlavičky, sedenie, prvé slová aj prvé kroky. Mušukovci z Tisovca sa napriek chudobe, s ktorou bojujú už dlhé roky, snažili poskytnúť svojej dcére maximum. „Najmä lásku. To je polovica úspechu. Bábo musí cítiť, že je ľúbené, že je naše slniečko. Ústav? Ani sekundu som o ňom neuvažovala, však je to moje dieťa! Aj v pôrodnici sa ma opýtali, či o niečom podobnom nerozmýšľam. Zahriakla som ich: Čo ste sa zbláznili?“

Ľúbená

O strachu a mäse

Gabi rozpráva rada, má postreh a chuť všetko na svete komentovať. Okamžite vymenuje

Sedemročná Paťka na svoju veľkú sestru Gabču nedá dopustiť. Vie, že je chorá,

ale vie aj to, že je s ňou veľká ’sranda‘. „Ale keď ju neposlúchnem, strašne sa dokáže nahnevať. Ona spí tuto, s rodičmi pri kachliach, my ostatní sme vo vedľajšej izbe,“ urobí nám exkurziu po dome. Nekontrolovateľná zmena nálady prekvapí Gabiku hocikedy. „Neznáša zimu, má strach z ľadu, z pošmyknutia. Aj preto spí pri kachliach, musí teplo nielen cítiť, ale spokojnejšie zaspí, keď aj vidí, že v piecke horí. A ešte sa desí väčšieho množstva neznámych ľudí. Občas je to peklo, cestovať s ňou v autobuse. Nie raz sme museli čakať na ďalší, lebo Gabika odmietla nastúpiť do plného autobusu. Keď sa zatne, nepohne s ňou nikto a nič. Ale nemôžeme jej to vyčítať, je iná, má Downov syndróm, preto nechápem, ako sa niektorí rozhorčujú nad Gabikiným správaním.“ Eva sa narodením Gabiky musela nadobro rozlúčiť so zamestnaním. Ako vyučená krajčírka kedysi šila v Zornici, vážila si každú zarobenú korunu a do haliera ich minula na domácnosť. Dnes je na opatrovateľskom príspevku, mesačne na účet nabehne sedem a pol tisíca plus dva a pol rodinné prídavky. Len za vodu a elektrinu mesačne zaplatí bez stovky dve tisícky. Plus treba jesť, šatiť sa, drogériu. A dreva na kúrenie sa minie za dvanásťtisíc. „Varím každý deň, niekedy aj dvakrát, chlapci sú veľkí, mocní a vyhladovaní. Mäso? Prosím vás, ak, tak len v nedeľu, aj to nie každú. Varíme sedliacky. Zemiaky, kapusta, makové slíže, prívarky, omáčky, husté polievky.“ Evkin muž sa snaží zarobiť, kde sa dá. Skúšal prácu aj v Čechách. Prvý mesiac bolo dobre, ale potom dostal len osemtisíc. „Však

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh veselej Gabiky oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť jej rodine. Všetky príspevky sa použijú buď na zakúpenie staršieho auta, alebo sa splní sen deťom a pomôžeme im k počítaču, DVD prehrávaču či korčuliam. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Gabika. Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk)

PRÍBEH 25

to viac precestuje a tam stroví, povedala som mu, nech ostane doma a pomôže pri oprave domu, dvora. A hádam sa nájde dobrá brigáda aj tu. Ale viete, toto je zakliata hladová dolina, tu je stála práca obrovským bohatstvom.“

strany štátnych pracovníkov by mnohých už dávno zložila na kolená. Nie však Evu. „Pochopila som, že hrubosťou nič nevyriešim. Som síce zmierená s verdiktom, ktorý naposledy vyriekol posudkový lekár, ale aj tak v kútiku duše ešte dúfam, že hádam sa to zmení. Že prehodnotia Gabikin stav a rozhodnú v jej prospech. Nežiadam nič navyše, myslím si, že moja dcéra má právo na príspevok na auto alebo invalidný vozík. Stačil by ten najobyčajnejší na svete. Veď má šialené problémy s chôdzou.“ Jedenásťročná dievka ťarbavo prejde pár krokov po dome i po dvore. Cesta do školy je však už nad jej sily. „Ešte ju zvládam nosiť na chrbte, ale dlho to tak nebude. Gabika rastie ako z vody, downíci navyše majú sklon k priberaniu, veď už teraz sme váhovo na tom pomaly rovnako. Preto by sme potrebovali ten vozík. Alebo auto. Keď vysvetľujem kompetentným, že hromadná doprava je pre malú nočnou morou, len sa pochechtávajú. Znížili jej mieru funkčnej poruchy na 60 percent a hoci je považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nemá nárok ani na vozík ani na príspevok na auto. Tým, že prejde pár krokov, je všetko v poriadku.“

Ťažká cesta do školy

Chrbát, kára a sociálny úrad

Okrem zmierenia s vážnou diagnózou a biednymi podmienkami sa museli Mušukovci vyzbrojiť aj neskutočnou dávkou trpezlivosti a pevných nervov. Chodenie po úradoch a presviedčanie sociálnych pracovníkov, že ich Gabi je naozaj chorá, miestami pripomína filmovú grotesku. Do neba volajúca neochota a arogancia zo

Gabika sa do školy teší každé ráno. Chodí do špeciálnej triedy, kde sa učí s deťmi, ktorým, laicky povedané, o trochu pomalšie lezie učivo do hlavy. Gabriela je medzi nimi jediná postihnutá. Napriek tomu látku zvláda hravo. Má tam kamarátku Mirku, pochvaľuje si pani učiteľku a chutia jej školské obedy. Keď bude veľká, túži byť učiteľkou. Vraj dá pozor, aby sa zdraví nevysmievali chorým a plánuje, že so žiakmi bude chodiť často na výlety. Lebo ten dnešný sa jej veľmi páčil. „Išli sme pozerať ku potoku žaby. Ako som išla? Na káričke, pani učiteľka ma tlačila,“ tlieska Gabika zlepšováku, ktorý vymyslela mamka. V zime ju tlačia na saniach, v lete si vypomáhajú takto. Ale o dôstojnosti ťažko hovoriť. „Veď som to povedala aj na úrade. Musíme ju tlačiť ako zvieratko. Čim bude väčšia, tým viac sa jej bude zhoršovať chôdza. A môj chrbát už nebude stačiť. Ani kárička. Gabiku nemienim schovávať v kúte. A aj keď sme Cigáni, sme ľudia. Som pyšná, čo všetko Gabriela zvládla. Vie sa umyť, obliecť, najesť, dokáže sa s vami slušne porozprávať a má chuť učiť sa. Je dobrý človek,“ pochváli dcéru Eva. V „Gabikinom“ dome vládne síce chudoba, ale pohoda a láska. Počítač pre veľkých chalanov, dévedečko pre Gabiku či kolieskové korčule pre dvojičky sú sny hraničiace so sci-fi. „Skromnosť je základ,“ prezradí základnú životnú filozofiu obetavá mama Evka. LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ FOTO ALAN HYŽA

Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. Ďakujeme!

S Downovým syndrómom súvisí aj vrodená srdcová chyba. Ale „inak“ je zdravá. Občas trucovitá, častejšie spoločenská. Topánky derie kvôli čaptavejšej chôdzi omnoho rýchlejšie a keby sa mohla voziť na vozíku, „bola by som kráľovná“.

26 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

ali by ste najesť radšej zatúlanému psíkovi ako bezdomovcovi? Samozrejme, že NIE! Čo si to o vás myslím? Prepáčte, nič zlé. Nepochybujem, že ste slušní ľudia a vždy by ste uprednostnili hladujúceho človeka pred zvieraťom. Ale ste si istí, že by ste odpovedali NIE, aj keby ste boli napojení na detektor lži a za klamstvo by ste prišli o veľké peniaze?

Aj vy uprednostníte hladného psíka pred hladným človekom len preto, lebo je zlatučký?

Ešte raz sa ospravedlňujem, že vás podozrievam z niečoho takého podlého, ale túto nechutnú otázku som si nevymyslela ja. Vymysleli ju tvorcovia podivnej televíznej šou Moment of Truth (Moment pravdy) americkej spoločnosti FOX. Ide v nej zhruba o toto. Súťažiaci ešte predtým, ako si sadne do televízneho štúdia, musí zodpovedať päťdesiat rôznych otázok, pričom je napojený na detektor lži. Netuší pritom, či detektor jeho odpovede vyhodnotil ako pravdu, alebo lož, a tiež netuší, ktoré otázky napokon bude musieť zodpovedať pred kamerami.

Pes milší ako bezdomovec

Hra na pravdu

Jednoduché? V štúdiu potom postupne dostáva, podobne ako je to vo vedomostných súťažiach, stále náročnejšie otázky, ktorých cena neustále stúpa. Ak odpovie pravdivo, získava stanovenú sumu a postupuje k ďalšej otázke. Ak zaklame, stráca všetko. V každom kole sa môže rozhodnúť, že už toho má dosť a ešte predtým, ako zaznie ďalšia otázka, môže odísť s nahratou sumou spokojne domov. Najvyššia suma, ktorú je možné vyhrať, je pol milióna dolárov. Okrem súťažiaceho sú v štúdiu aj štyria jeho blízki príbuzní alebo priatelia, ktorí majú k dispozícii tlačidlo. Tým môžu zachrániť súťažiaceho pred povinnosťou zodpovedať na hociktorú z položených otázok. Toľko pravidlá, na prvý pohľad jednoduché. Veď čo môže byť jednoduchšie ako s otvoreným srdcom a čistým svedomím zodpovedať na vopred známe otázky o sebe? Lenže jedna vec je hovoriť

pravdu a nič než pravdu a celkom iná vec je, ako tú pravdu bude vnímať naše okolie a k tomu dobrých pätnásť miliónov televíznych divákov.

Verdikt detektora Zoberme si napríklad otázku o väčšej ochote nakŕmiť psíka ako bezdomovca. Súťažiaca Loren, ktorá túto otázku pred kamerami dostala, odpovedala celkom úprimne, že by uprednostnila psíka, lebo psy sú zlatučké, na rozdiel od bezdomovcov. Detektor lži potvrdil, že toto si skutočne myslí. Lenže človek nemusí konať tak, ako si vo svojom najvnútornejšom vnútre úprimne myslí. A zväčša tak ani nekoná. Práve to robí človeka človekom, že nad svoje primitívne pudy a sebectvo kladie vyššie ideály, morálku, dobrú výchovu, vzdelanie a v neposlednom rade ohľaduplnosť voči okoliu. Som presvedčená, že len skutočne primitívny, amorálny a nespoločenský človek by dokázal aj uskutočniť to, čo si len úprimne myslela tá nešťastná Loren – teda nakŕmiť zatúlaného

psíka, ale bezdomovca odohnať od svojich dverí.

Úbohá Loren Samozrejme, v tejto súťaži sa kládli oveľa drsnejšie otázky. To, či vám skutočne ležia na srdci osudy psíkov, bezdomovcov a afrických detí s bruchom opuchnutým od hladu, či sú vám odporní tuční ľudia, alebo či ste niekedy flirtovali s inými poza chrbát svojho partnera, boli len zahrievacie kolá. Potom prišli otázky idúce pod kožu – či ste niekedy kradli, klamali, alebo či si myslíte, že vás sobáš so súčasným partnerom bola chyba a mali ste si radšej zobrať vášho ex. No a došlo aj na priame otázky, či nenávidíte rodičov, či súrodencom prajete neúspech a či ste podviedli partnera. Vyššie spomínaná Loren chcela veľmi vyhrať, a tak za prítomnosti svojich rodičov, sestry a manžela odpovedala na všetky tri posledné otázky áno. Potom sa nestačila čudovať, že sa jej rozpadlo manželstvo aj celá rodina a že denne jej chodí domov množstvo výhražných listov od pobúrených divákov.

PROTI SRSTI 27 Inzercia

Čoskoro aj u nás To všetko však nie je nič oproti pôvodnej verzii tejto šou v Kolumbii, kde sa ľudia v zúfalej túžbe významne si vylepšiť svoj finančný rozpočet priznávali aj k tomu, že predávali drogy a vykonávali homosexuálnu prostitúciu. Vrcholom, ktorý napokon prinútil televíznu spoločnosť stiahnuť celú šou z vysielania, bolo priznanie ženy, že objednala vraždu svojho manžela. Za pravdivú odpoveď však ešte stihla vyhrať 25 000 dolárov! Američania sa z tohto škandálu poučili a radšej sa celkom vyhýbajú otázkam, ktoré by mohli v priamom prenose poukázať na trestné činy účinkujúcich. Oveľa dôležitejším ponaučením z celej tejto šou je však prípad už spomínanej Loren, ktorá sa priznala k bezcitnosti k bezdomovcov aj k manželskej nevere, ale napokon aj tak nič nevyhrala. Pohorela na nevinne pôsobiacej otázke, či si o sebe myslí, že je dobrý človek. Po krátkom zaváhaní odpovedala, že áno. Detektor lži však vyhodnotil jej odpoveď ako klamstvo. Loren bola šokovaná. Jej podvedomie si o nej myslelo niečo iné, ako si nahováralo jej vedomie. Ak si teda stále myslíte, že vy by ste nikdy neuprednostnili psa pred bezdomovcom, máte šancu si to jedného dňa overiť. Šou už totiž mieri do niekoľkých susedných európskych krajín, čoskoro možno bude aj u nás. ELENA AKÁCSOVÁ, www.t-station.sk FOTO SLÁVKA STANKOVIČOVÁ

Je mi to fuk Volám sa Rudo, ale volajte ma napríklad „šašo“. To som ja, kto nosí na bratislavských uliciach smiešnu šašovskú čiapku a hrá s dobrými ľuďmi takú hru. Strkám pod nos okoloidúcim časopis Nota bene a tvárim sa, že ho chcem predať. No a ak ma nepošlú „dočerta“ alebo sa netvária že ma nevidia, pre istotu ešte zamrmlem niečo ako „podporte ma... pomôžte mi...“ A keď mi dajú nejaké peniaze, tak im Nota bene nedám! Keď sa čudujú, že prečo, tak im poviem, že je to posledný časopis, čo mám a basta. Dobrá finta, nie? A veru nie som jediný, čo takto pokúša tých dobrákov, čo majú mäkké srdce. Je nás takých viac. Len dúfam, že tá finta bude fungovať aj ďalej a že si ľudia nezačnú kupovať Nota bene len od tých zbabelcov, ktorí nosia originál preukaz tak, aby ho kupujúci videli. Lebo my frajeri tak samozrejme nerobíme. Ani nemôžeme, lebo preukaz nemáme. Ale ľudia si to našťastie ešte stále príliš nevšímajú. Takže sa nám vďaka tomu dobre žobre... No a ak kvôli tomu bude mať Nota bene problémy? To je mi fuk, z cudzieho krv netečie...

My pomôžeme vám, vy pomôžete tým, ktorí to potrebujú Nadácia SPP s programom OPORA podporuje projekty, ktoré inovatívnym spôsobom pomáhajú znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Pošlite svoj projekt do 2. júla 2008 a získajte podporu na jeho realizáciu. Viac informácií na www.nadaciaspp.sk

SMS PREDAJCOM 7.5.2008 10:46 Chcela by som sa velmi pekne podakovat predajkyni pani Bozene Gajdosovej, poctivej nalezkyni mojej kabelky, ktoru som si zabudla zavesenu na nakupnom kosiku pred Kauflandom. V kabelke som mala vsetky doklady, mobil, diar s telefonnymi cislami a penazenku. O to vacsia je moja vdaka, nakolko vybavovanie dokladov by ma stalo nielen peniaze, ale najma vela casu a nervov. Este raz vdaka a cest jej a aj inym poctivym predajcom. Kveta R. 5.5.2008 16:15 Pozdravujem srdecne predajcu na Hlavnej stanici. Tomuto dobremu cloveku prajem len to najlepsie. Od vas si Nota bene kupim vzdy, ked budem v BA.

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu? Inzercia

INZERÁTY PREDAJCOV Mladá žena s malým dieťaťom prosí dobrých ľudí o poskytnutie bývania v Bratislave. Ďakujem. Kontakt: 0904 850 970. Som predajca Nota bene a hľadám záhradnú chatku v Bratislave na prenájom. Mám strážneho psa. Som nealkoholik, o chatku a záhradu sa chcem starať a zároveň ju strážiť. Kontakt: Dušan 1883, 0902 922 419 Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi darovali starší funkčný laptop. Ďakujem. 214 Štefan, STM - Šancová nadchod, kontakt: 0904 850 970. Zháňam chatku v Bratislave za údržbu a mierny poplatok. Ďakujem. 214, Štefan, STM - Šancová nadchod, kontakt: 0904 850 970. Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi mohli darovať bicykle pre 3-ročného a 8-ročného chlapca. Ďakujem. 856 Alžbeta, STM Kamenné nám. - TESCO, kontakt: 0914 162 118. Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi mohli darovať, alebo za symbolickú cenu predať plynový horák. Ďakujem. 023 Alena, STM - Hlavné námestie Bratislava, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa Nota bene).

28 PÚTNIK

V jednom meste dvoch kontinentov

Oddaní otcovi estrú tureckú minulosť dopĺňa komplikovaná prítomnosť. Najmä vo veľkých mestách stoja vedľa luxusných západných hotelov, kasín a obrovských nákupných centier malé trhy s korením či kobercami. Rušný kolorit dopĺňajú mešity, v ktorých vládne pokoj.

Modrá mešita je oázou ticha uprostred rušných ulíc.

PÚTNIK 29 Z viac než sedemdesiatich miliónov obyvateľov Turecka žije štyridsať percent na vidieku. Napriek tomu, že hlavným mestom je Ankara, najväčšie mesto tradične zostáva Istanbul. Má dvanásť miliónov obyvateľov, čo je približne o stodvadsať percent viac, než má Ankara.

Zakázané! Nápisy na uliciach velebia Alaha, aj otca súčasného Turecka. Za modernizáciu krajiny na dvoch kontinentoch môže všeobecne uctievaný a velebený Atatürk – otec Turkov, prezident a reformátor Mustafa Kemal. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia venoval všetku svoju energiu tomu, aby krajinu čo najviac priblížil Západu. Zašiel až tak ďaleko, že zakázal mužom fez a turban. Ženy odrádzal od nosenia závoja. Oddelil cirkev od štátu, zrušil náboženské školy a dervišské rády. Vymenil tiež staré arabské písmo za latinku, zmenil kalendár a od všetkých občanoch požadoval, aby prijali priezvisko.

Orient Stačí prejsť cez most ponad Bosporskú úžinu, alebo sa previesť loďou a človek je odrazu na inom kontinente, a pritom stále v tom istom meste. Istanbulu vládne západná kultúra pomiešaná s moslimskými a orientálnymi tradíciami. Európska časť Istanbulu pôsobí pri tom oveľa orientálnejšie ako ázijská. Väčšina kultúrnych pamiatok a dominánt mesta stojí v Európe. V Ázii sú takmer len veľké sídliská a v nich kopa Turkov...

Viera Istanbulčania sa držia všetkého: Atatürkových svetských zásad, amerických fastfoodov, minisukní a videoklipov svetovej hudobnej televíznej stanice. Aj napriek tomu si zachovávajú rodinné spoločenské tradície a zvyky, ktoré vychádzajú najmä z moslimskej viery.

Muži Hľadanie exotiky z rozprávok tisíc a jednej noci je v Istanbule stále náročnejšie. Moderný svet hltá všetko. V tureckých mestách už nikomu neprekáža, keď sa muž a žena vedú za ruku. Niečo také bolo ešte pred nedávnom čisto mužskou záležitosťou. Dvojica chlapov zavesených do seba nikomu oči neklala. A nekole ani dnes, keď sa Západ takéto spoločenské správanie ešte len učí tolerovať. Homosexualita je v Turecku legálna. Nikto sa ňou však nepýši verejne a často býva skrytá za heterosexuálnou fasádou. Aj v miestnych sprievodcoch sú odporúčania, kam by si mohli zájsť mužov chtiví muži užiť. Väčšina z nich však stále zostáva najvernejšia Atatürkovi.

Vášne Nie všetci obyvatelia Turecka sú však oddaní veľkému otcovi. Najmä kurdská menšina je ohnivkom mnohých vážnych problémov a strašiakom ľudí. Turecko je zatiaľ voči nim radikálne. Ich snahy o samostatnosť sú však stále intenzívne. Aj v Istanbule to občas vrie. Nebezpečenstvo je však takmer úplne zanedbateľné. Vášnivé demonštrácie sú prirodzeným prejavom Turkov.

Ženy Oddanosť Atatürkovi sa v Istanbule zdá bezmedzná. Atatürk je všade, nie len na bankovkách a obrazoch v oficiálnych inštitúciách. Jeho pokus o zrovnoprávnenie

30 PÚTNIK

Platforma KRESŤANIA V MESTE, v spolupráci s Evanjelickou alianciou a OZ Proti prúdu vás pozývajú na: Dominantami Istanbulu sú najmä mešity. Centrum je nimi doslova posiate.

BENEFIČNÝ KONCERT na podporu ľudí bez domova 23.6.2008, 19:00, Pálffyho palác, Zámocká ulica 47, Bratislava

Program: I. Albéniz, A. S. Arensky, L. van Beethoven, A. Dvořák, Ch. Gounod, F. Chopin, E. Lalo, B. Martinů, F. Rabbath, I. Zeljenka

žien má medzery. Stále viac dievčat sa vracia k tradičným kostýmom a zahaľuje sa. Ženy tiež tradične zaostávajú za mužmi. Sú uzavretejšie a najmä tichšie ako tie naše... Kto nezájde do uličky lásky, nemá príliš šancu nadviazať s nimi kontakt.

Fóbia Osmanská ríša sa vo svojom vrcholnom období rozšírila až po Viedeň. Európa sa bránila. Problémom Európanov je odvtedy fóbia z islamu. Turecko je už teraz na pohľad viac európskou ako ázijskou krajinou. Je tiež dlhoročným členom NATO. Hlavné mesto únie Brusel je na niektorých miestach dnes viac afro-ázijskou metropolou s kopou vnútrokomunitných problémov ako typickým európskym veľkomestom.

Bacha! Dajte si veľký pozor, aby ste si v Turecku nevypýtali gyros! Miestni by ho v živote nedali do úst. Jedia totiž kebab. Aj keď sa z nášho pohľadu obe jedlá podobajú, pre Turkov, a všetkých moslimov, je gyros neprijateľný, pretože môže obsahovať aj bravčové mäso. To v kebabe nikdy nie je. TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

Z Bratislavy do Istanbulu začala na jar pravidelne lietať spoločnosť Sky Europe najmodernejšími lietadlami typu Boeing 737 NG. Viac informácií na: www.skyeurope.sk

Účinkujú: E. Janigová (husle), L. Kaprinay (klavír), M. Kozub (klarinet), K. Krčmárová (spev), J. Lomen (klavír), M. Slezák (gitara), K. Schowanetz (klavír), P. Varga (kontrabas) sláčikové kvarteto Musica Domestica: A. Karová - Drmolová, E. Podolská Drmolová, L. Kara, K. Kleinová Karinovo klavírne trio - J. Timčák, B. Bohó, T. Nemec Sprievodné slovo: Daniel Pastirčák Vstupné dobrovoľné, jeho výnos bude použitý na zakúpenie stravy ľuďom bez domova. Inzercia

Bospor oddeľuje Európu od Ázie. Je strategickým bodom a jedinou vodnou bránou do Čierneho mora.

ZÁVISLOSTI 31 V Indii, ale napríklad aj v Holandsku, sa „tráva“ používať môže. trpiaci vírusom HIV stráca potrebu dopĺňať tekutiny. Pri fajčení marihuany sa zvyšuje nárok na vodu. Marihuana sa veľmi dobre osvedčila aj pri potláčaní vedľajších znakov chemoterapie ako napríklad zvracanie.

Droga

Marihuana – liek, alebo droga?

Rastlinka M

Marihuana vyvoláva nielen psychickú, ale aj telesnú závislosť a ako každý iný halucinogén, môže spustiť vážne duševné ochorenie. Ďalšie problémy pri užívaní môžu byť porucha rastu, znižovanie imunitného potenciálu, zvýšenie tepovej frekvencie, poškodzovanie dýchacej sústavy. Jej fajčenie v tehotenstve narúša genetickú informáciu plodu. Pri chronickom používaní marihuany sa objavuje strata motivácie, porucha pozornosti a trvalé zníženie intelektu. Je veľa názorov a veľa odborníkov, ale pravda je tá, že užívanie marihuany zdravému človeku určite neprospieva a nakoniec na Slovensku je trestné prechovávať a pestovať marihuanu, či už pre vlastnú potrebu, alebo za účelom predaja. PETER ADAM FOTO KRISTIÁN PAVÚČKO

arihuana – v poslednom čase jedna marihuanová cigareta (joint) ho obsahuje približne 5 - 10 mg. stále diskutovaný problém. Je to liek a priemyselná Látky, benzín, kozmetika surovina, alebo vstupná brána pre Konope sa využíva v textilnom priemysle, vlákien sa hlavne iné drogy? Ani najväčší odborníci sa zv konopných kombinácii s ľanom vyrába oblečenie, a v papiernickom priemysle na výrobu nevedia dohodnúť. „Tráva“ sa vyrába z rastlinky konope siate (Canabis sativa). Najstaršie dôkazy o používaní konope pochádzajú z doby pred siedmimi tisíckami rokov, zo starého Babylonu. Prvenstvo v pestovaní konope mala Čína, najstarší historický dôkaz o využívaní konope sa našiel v údolí Žltej rieky a pochádza z obdobia neolitu, spred 6500 rokov. Vtedajší ľudia však túto hospodársku rastlinku využívali hlavne na výrobu odevov, rybárskych sietí a lán. Marihuanová cigareta je približne dvadsaťpäťkrát silnejším karcinogénom ako bežná tabaková cigareta. Dokázalo sa, že poškodzuje pamäť, znižuje psychickú aj fyzickú výkonnosť. Účinnou látkou marihuany je delta-9-tetrahydrokanabinol (delta-9-THC),

konopného papiera, ktorý do roku 1883 tvoril tri štvrtiny celkovej produkcie papiera. Z konope sa dá dokonca destilovať benzín, ktorý je oveľa čistejším palivom než klasický benzín a možno by mohol nahradiť vyčerpateľné zdroje energie. Neposledný spôsob využitia konope je v kozmetickom priemysle, pridáva sa do šampónov, kondicionérov či masážnych olejov.

Liek Konope spôsobuje úľavu a má utišujúce účinky, podobne ako napríklad kodeín. V USA a Kanade, ale aj v iných štátoch, sa marihuana už oficiálne predpisuje na liečbu rôznych chorôb. Používa sa aj pri liečbe AIDS (liek Marinol). Pacient Inzercia

32 ROZHOVOR O Júliu ju pripravili prsia

vadsaťtri rokov. Na začiatku. Cíti zodpovednosť. Nemôže to byť horšie ako včera. Uvoľnila sa ľudsky, no hovorí: „Na javisku som zažila viac ako vo svojom vlastnom živote.“

Žije hekticky a do bežnej reality sa dostáva cez trojhodinové ticho, keď doma nerozpráva. Snaží sa dostať do stavu, keď nemusí na nič myslieť. Často v lese alebo v poli. Nevie sa líčiť a ani to nechce vedieť: „Nemienim kvôli tomu vstávať skôr.“ Tak ju vždy líči niekto iný. A to len do práce. Petra Vajdová. Koľko rozhovorov si už poskytla? - Toto je asi štvrtý. Aké to je, keď ťa niekto spovedá? - Nuž, aj prvý rozhovor bol fajn, až na to, že vôbec nebol o mne. Bol vlastne o Marošovi Kramárovi a Jožovi Vajdovi. Neštve ťa to? - Štve ma to. Predstav si, že ťa zavolajú a pýtajú sa, čo má Vajda nové, ako on so mnou vychádza, nie ja s ním. Alebo ešte lepšie – či vnímam Joža ako sexsymbol. Prečo by som sa mala k tomu ako jeho neter vyjadrovať? On pre mňa nie je sexsymbol. Ďalej sa pýtajú, čo má Kramár nové, aké to je bozkávať sa s Kramárom, či ma Kramár priťahuje, či

som si to užívala s Kramárom, či sme šli s Kramárom niekam von, či to medzi nami iskrilo. Na toto je z môjho pohľadu zbytočné odpovedať. Ok, tak z čisto z profesionálneho hľadiska: vedela by si si predstaviť bozky so strýkom – Jožom Vajdom? - To fakt nie. To by bolo naozaj divné. Hocičo, ale posteľové scény ťažko. Tak veľmi sa podobajú s mojím otcom, výzorom, gestami, že si neviem predstaviť ani len pokus o takú scénu. Mohlo by mi to priniesť psychickú traumu. Prečo si vzala rolu v seriáli? - Nemala som žiadne skúsenosti s kamerou a nikdy som nehrala s Jožom Vajdom. Predtým sme si neboli až takí blízki, seriál nás dal viac dokopy. Prvé časti boli naozaj tragické. Bola som úplná začiatočníčka, a keď robíte s veľkými menami, je to náročné. Nestíham seriál pozerať v televízii, ale rodičia mi ho nahrávajú. Je ťažké dívať sa na seba, ale ako herečka si na to musím zvyknúť. Potrebujem na sebe veci zlepšovať, opravovať nedostatky, neopakovať chyby. Je to úplne iný typ herectva ako v divadle, takže sa stále veľa učím. Koľko postáv si už stvárnila v divadle? - Neviem. Už to nepočítam. Bude to na desiatky. Na škole, teraz v Astorke, kde mám rada svoju rolu v hre Othello. Je nejaká rola, po ktorej túžiš? - Fičím na Rómeovi a Júlii. Filmy, texty, všetko. Viem však, že Júliu mi nikto nedá zahrať. Vraj som na ňu vždy bola príliš

„vyvinutá“. Mala som prsia. Nepáči sa mi, že sa tu takto rieši výzor, ako keby sme boli v Hollywoode. Kde je opísaný výzor Júlie? Aj tridsaťročná herečka môže zahrať Júliu so správaním dieťaťa. Sú to krásne texty, chce to hrať každý. Ja mám vraj dokonca na Júliu veľa kíl, to mi povedali na škole. Na škole? Tam ti povedali aj to, že z teba herečka nikdy nebude. - Áno, dosť ma to dalo dole. Prijali ma tam, a potom som štyri roky počúvala, že to bola chyba. Teraz cítim trošku zadosťučinenie, ale stále som len na začiatku. Čo myslíš, na aké role ťa tipujú? - Momentálne ma stále vidia ako „frivolnú štetku“. Kvôli prsiam. Napriek tomu, že som osem rokov žiadnu prostitútku nehrala. V študentských filmoch hrám alkoholičky a neupravené ženy. Chodia na teba kamoši a kamošky do divadla? - Aj áno. Mám však málo blízkych priateľov. Ale sú z brandže, tak si vieme veľmi pekne bez okolkov povedať, čo bolo dobre a čo nie. Absolútne však verím už len rodine. Veľa som sa sklamala, s kamarátstvami mám strašne zlé skúsenosti. Keď je dobre, človek má veľa kamarátov, ako náhle zosmutnie, tak aj osamie. IVICA WIRGHOVÁ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ A POZDRAVUJE PŘEMEKA B. FOTO DAGMAR CANISOVÁ

ZVIERACIA KAZAJKA 33

roch obojživelný je na prvý pohľad síce veľké, ale milé zvieratko, večne sa „rochniace“ niekde vo vode. Zdanie však niekedy klame. Hroch určite nepatrí medzi maznáčikov.

Samá voda a ťažkopádni plavci

Špicákom do srdca V dospelosti dosahuje dĺžku až 4,5 metra a váži približne 4 tony. Naozaj slušný kolos. Hroch si potrpí na spoločnosť, žije v malých skupinách. Potravu vychádza hľadať na zem v noci, živí sa najmä trávou a trstinou, ktorá rastie okolo vody. Spása tú najhoršiu vegetáciu, ktorú by iné zvieratá nezvládli. No so svojím štrnásťdielnym žalúdkom a päťdesiat až šesťdesiat metrov dlhými črevami si to môže dovoliť. Kedysi hrochov lovili veľmoži v starom Egypte. Dnes ich lovia už len pytliaci a arogantní zbohatlíci.

Luxus Africké hrochy si zvykli na luxus. Z močaristých vôd v Hornom Níle už takmer vôbec nevyliezajú. A to ani kvôli potrave. Všade v okolí majú dostatok vodných rastlín, najmä lotosov. Napriek tomu, že väčšinu svojho života strávia vo vode, nie sú dobrí plavci. Oči, nozdry a uši sú často to jediné, čo z nich z vody trčí. Malý čln by mohli prehryznúť ako steblo trávy.

Chvosty Hrochy majú zvláštny zvyk, ktorý sa človeku môže zdať nechutný. Pri vylučovaní krútia malým chvostíkom a výkaly rozmetávajú naširoko po okolí. Označujú si tak pachovými stopami teritórium. To si ale môže dovoliť len vodca stáda. Vo vodách, kde žijú hrochy, sa darí rybám. Vďaka krútiacim sa chvostom je v nej kopa živín. O hrochy sa starajú čistiace ryby parmičky, ktoré ich zbavujú pijavíc.

Koža Ak o niekom povieme, že má hrošiu kožu,

narážame na jeho necitlivosť a odolnosť. Omyl. Hrošia koža je síce hrubá, ale veľmi citlivá na vonkajšie prostredie. Pri akomkoľvek slabšom poškriabaní zostávajú hrochovi na tele krvavé ranky. Na slnku vylučuje z pórov mazľavý pot sfarbený do červena. Ten slúži na ochranu pred vysušením a popraskaním.

Papule Hrochy sa pária vo vode. Páreniu predchádza boj samcov o samicu. Pretekajú sa s otvorenými papuľami a vystrkujú svoje zuby. Slabší super sa väčšinou zľakne a odchádza. Ak sú však oba jedince rovnako silné, zastrašovanie nepomôže a začnú si dolné špicáky vrážať priamo do tela. Stal sa už prípad, že pri týchto súbojoch hroch vrazil súperovi zub priamo do srdca a zabil ho. Aj hrošie mláďatá sú viazané na vodu. Po ôsmich mesiacoch samice rodia pod vodou. Prvé dni môžu malé hrochy padnúť za obeť predátorom, napríklad levom, leopardom alebo hyenám. TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ

34 BODKA GRAHAM GREENE

nenáročná obilnina

poodvíjaj

nevyceruj

Pomoc: SIENA, COUL, majstrovstvá sveta AL, LASK, OB

sídlo v Čade

auto (rus.)

Rexo (foneticky)

mesačné more vajíčko (med.)

majstrovstvá Európy

býv. ŠPZ Prahy

pokrývka

mužské meno

uvádzala do omylu

zľava, zrážka z ceny

oslovenie dámy talianske mesto

rytmický pohyb

1 zn. žiletiek

býv. ŠPZ Prahy detský púder

o snívaní

druh farbiva Autor: BOHUMIL NOVÁK

montovaný dom írska pop. speváčka

malá Ita

domáce zviera

euromena hranica (med.)

angl. dĺžková miera

Chaplinova žena futb. klub v Linzi

vrenie

okresný výbor

falošný (maď.) jedovatá bylina

angl. dĺžková miera

vyvaruje

pozapieral

fiaker (čes.) zasiahni terč

jedenkrát

vlastná osám filmová levica

semita

Pomoc: ROAR, EŠ, ADI, MAAR

vzduch (angl.) rascové likéry

obyvatelia Británie

predložka Brigáda soc. práce

značka farieb na vajíčka

rev (angl.) povpisuj kalvínka (čes.) atlantický (skr.) sibírsky veľtok

kaplán (skr.)

rúcala, búrala

ad acta

povzdych japonská lovkyňa perál

2 obec pri Pelhřimove (ČR)

popolievala

lapenie

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 15 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/5262 5962, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 0904 006 078, jaro@notabene.sk

Pre informácie o predajcoch Nota bene, o možnostiach podpory, inštitúciách poskytujúcich služby ľuďom bez domova a v prípade sťažností na predajcov Nota bene volajte číslo: 02/ 52 62 59 61 alebo 02 / 52 62 59 62.

DISTRIBÚCIA: Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Púchov: Senica: Spišská Nová Ves: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Podporili nás:

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/5262 5962, sociálni pracovníci: Michal Milan, Peter Kadlečík, Peter Adam, Nora Volčková, poradcovia@notabene.sk Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Gabriela Krchmanová, 0903 744 491, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel.: 036/631 02 73, mobil: 0903 500 940, ondrej.kerekrety@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Občianske združenie Hviezdička, 020 72 Mojtín č. 15, prevádzka: Belušské Slatiny – chata Jozefín, Sidónia Šibíková, tel. 042/471 09 18, 0902 656 202, hviezdicka.domov@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Michaela Rubliková, mobil 0911 775 201, rublikova@zsssenica.sk Humanitná spoločnosť Prijatie, Centrum psychosoc. prevencie, Šafárikovo nám. 3, sídl. Mier, 052 01 Sp. Nová Ves, Jana Marchinová, 053/44 40 888, 0903 607 556, hsp@post.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel.: 057/443 15 78, mobil: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk

Nadácia Pontis, Vzdelávacia nadácia Jana Husa, Nadácia otvorenej spoločnosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, John F. Monhardt, Ministerstvo kultúry SR

FOTORIPORT 35

Šikmooké nevesty tekom z každodenného hektického života kdesi medzi betónovými a sklenenými budovami v preplnenom najväčšom meste sveta môže byť trebárs aj sobáš. Ale, aj na obľúbených miestach je tesno. Pár vedľa páru, všade plno svadobčanov. V Tokiu takmer žiadnych pamiatok niet. V dvadsiatom storočí zažilo mesto dve obrovské katastrofy. Prvou bolo zemetrasenie, pri ktorom zahynulo stoštyridsaťtisíc ľudí a druhou tragédiou bombardovanie počas druhej svetovej vojny. V troskách našlo smrť viac než stotisíc ľudí. Preto najmä svadobné páry vyhľadávajú zaujímavé miesta, ktoré by romanticky dotvorili fotografie z ich krásneho dňa. Medzi mrakodrapmi by to určite nebolo ono. Parky sa pre to stávajú miestami hojného výskytu mladomanželov, špičkovo vyzbrojených fotografov a najmä svadobných asistentov, ktorí dohliadajú na prísne dodržiavanie tradícií. Radia svadobčanom, čo robiť a ako sa správať. Tokijský záliv sa postupne zmenšuje. Vysúšaním a navážaním zeme vznikajú nové pozemky pre výstavbu. Nové domy a mrakodrapy rastú nepretržite. Samo Tokio má viac než 12 miliónov obyvateľov. Spolu s predmestiami je to však už viac než 35 miliónov usadlíkov. Ľudia v rozrastajúcom sa najväčšom meste sveta sa sobášia a je ich čoraz viac. TEXT A FOTO: VLADIMÍR MIŠUT

//CZ/, HORKÝŽE SLÍŽE, SLÍŽE, DIVOKEJ BILL,POLEMIC,

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM

ZELENÁ VODA

Projek né, realiza né, výskumné innosti

GENERÁLNY PARTNER

predaj vstupeniek v sieti: www.ticketportal.sk www.eventim.sk www.ticketart.sk

Výroba a predaj osív

Medzinárodná doprava a špedícia

Spracúvanie a konzervovanie ovocia a zeleniny

Sanácia potrubí, bezvýkopové technológie

HLAVNÍ PARTNERI

jednod ová vstupenka: Sk 400,– / v predpredaji Sk 500,– / na mieste

www.reming.sk

www.leitnersk.com

www.mfteam.sk

www.microcomp.sk

www.prodistav.sk

www.hotelovakozmetika.sk

www.defend.sk

REKLAMNÍ PARTNERI

www.ez-elektromont.sk

www.slospe.eu

AZ LAND, s.r.o. Zelená 14/7031 917 08 Trnava

www.toitoi.sk

www.proman.sk

www.termotechna.sk

www.zenagro.sk

www.hpmtherm.sk

www.techo.cz

www.adap.sk

www.klima.sk

www.baris.sk

www.alda.sk

!!! POZOR – ZBER PRÁZDNYCH POHÁROV !!! ZA 30 prázdnych pohárov dostanete jedno pivo zdarma, na ozna ených miestach !!!

www.TOPFEST.sk

+ PREKVAPENIE MEDIÁLNI PARTNERI

GASTRO PARTNERI

VIP: Sk 1.200,– / v predpredaji, jej po et je limitovaný

WEB+TY=www.maxisuper.sk

permanentka (dvojd ová): Sk 600,– / v predpredaji Sk 700,– / na mieste

TAKING OVER MARS, PUDING PANI ELVISOVEJ, MAD FREQUENCY, ANAWI, AMPHIBIOS, LUNATIC GODS, PATHOLOGY STENCH, PLUS MÍNUS, HT, STREET SPIRIT, MARIA CHUANA, UNTIL TO DIE, DOGMA INC, KAKTUS, NEDRÁŽDI , PUNKREAS, FOOLK, MASFEL, STO MÚCH, FORREST JUMP, VÍ AZ BLAST:BEATU,

THE HEA HEAVY, DESMOD, O M MIG 21, CHINASKI, ZÓNA A, KONFLIKT, HEX, KONTRAFAKT, PARA, LAVAGANCE, ARZÉN, CLICHÉ, TLESKA , HUDBA Z MARSU,

/USA/, /U

36 GALÉRIA

27. - 28.06. 2008

Agentúra DUNA, Grand Media a mesto Nové Mesto nad Váhom 79