NOTA BENE 86

KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

86

AUGUST ‘08

86

2 ŠPIÓN arkovisko pred Istropolisom sa hemží pestrou zmeskou „bezďákov“, ich partnerov a detí a cez to všetko predierajúcich sa mamičiek s najmenšími účastníkmi výletu v kočíkoch. Šofér len bezradne poznamená: „Ale toto je nový autobus...“

P

Autobus je naozaj zánovný, klimatizovaný a „úplne najsupernejší, akým sme boli na výlete,“ konštatuje Anton. Naloďujeme sa na palubu, kočíky, bagety, minerálky šup do kufra a môže sa začať boj o sedadlá.

Keď pominie trma-vrma s usádzaním a je jasné, že stáť bude len Martin (šéf), účastníci zájazdu uprú svoju pozornosť na cestu. Niekde medzi Sencom a Trnavou začne byť deťúrencom autobusový priestor pritesný. Ich prieskumnícke akcie sa ale nepozdávajú šoférovi. Zasahujú rodičia, ale ich „rukolapné“ výchovné prostriedky nemajú dlhodobý účinok. Celí usedení a ohučaní prichádzame na parkovisko pod Trenčianskym hradom.

Uragán na hrade Pridáva sa k nám partička z našej najnovšej pobočky z Domu charity Jeremiáš v Trenčíne. Keď to nakoniec zrátame, je nás 66 kúskov, z toho 23 detí! Pomóóóc!

S takýmto „ansámblom“ vyrážame na prehliadku hradu. Kráčame historickou uličkou nahor a fučiac šomreme na útrapy, ktoré prežívame. A to ešte netušíme, čo nás čaká na hrade. Na nádvorí pred vstupnou bránou to hučí ako v úli, zrazili sme sa tam so 6. C z Petržalky.

Ujíma sa nás mladý sympatický sprievodca, dvere sa otvárajú a môžeme ísť na to. Úvodné vety výkladu zanikajú vo vrave prítomných, prišla prvá výstraha od sprievodcu, po nej druhá aj tretia... Časom to mladý muž vzdá a sústredí svoju pozornosť len na hlúčik výkladu chtivých (a asi aj zoznámenia chtivých) slečien.

Naša prehliadka sa podobá vyčíňaniu nepredvídateľného uragánu. Decká prebehujú z jednej miestnosti do druhej, zisťujú odolnosť nábytku a iných artefaktov, rodičia sa márne snažia udržať kontrolu nad situáciou. Nakoniec však strácajú kontrolu nad sebou a padajú prvé zauchá.

Jedna mamička sa dostala do takej formy, že sa takmer aj mne ušlo. Trenčiansky hrad je naozaj vizuálne veľmi impozantný, ale obávam sa, že z odborného výkladu asi málokto niečo zachytil a chyba určite

Na Trenčianskom hrade sme urobili poriadny rozruch.

Sociálny pracovník OZ Proti prúdu Peter Adam v správnej nálade.

Naši predajcovia na Trenčianskom hrade

Zauchá

nebola na strane prednášajúceho. Žiaľ, pri príprave akcie nám ani vo sne nenapadla možnosť takéhoto početného zastúpenia detského osadenstva. Napodiv sme absolvovali celý okruh bez dramatických udalostí, všetko sa uchovalo v pôvodnom stave, nikto neutrpel žiadnu ujmu, len sprievodca to zrejme ešte hodnú chvíľu musel predýchavať.

Finále Na kolibe už nás očakávajú prestreté stoly a nedočkavé čašníčky. Ako zvyčajne „chaosíme“ a hodnú chvíľu nám trvá, kým si každý nájde svoje miestečko. Pokúšame sa porátať ľudí, ale stále sa nám to nedarí, podaktorí si potrebujú odskočiť na toaletu,

niekto zapáliť. Veru bola to fuška dať vedieť do kuchyne, koľko to vlastne potrebujeme tých „dospeláckych“ a koľko polovičných porcií. Celá tá púť po hrade a hlad nás natoľko zmohli, že už len potichu a odovzdane čakáme, kým sa kuchárovi podarí vysmažiť hranolčeky pre 66 hladošov. A je to tu, púšťame sa do jedla a slastne krochkáme od spokojnosti. Bolo to fajn, len sa nám zdalo trochu prehnané chcieť za centimeter širokú makovú štrúdľu tridsať korún.

TEXT A FOTO: FABIOLA MOKRÁ Za pomoc a podporu pri realizácii výletu ďakujeme riaditeľke Trenčianskeho múzea Mgr. Kataríne Babičovej a CK OMEGA tours.

86

Z OBSAHU 3 8 - 11 Reportáž

14 - 15 Téma

22 Metropola

Tristošesťdesiat stupňov

Do útoku!

Odporúčaný preklad

Koľko je na Slovensku funkčných rozhľadní, vraj netušia v žiadnej inštitúcii, ani v Klube slovenských turistov. Väčšinou ich s minimom peňazí, ale maximom dobrej vôle budujú nadšenci alebo obce na kopcoch, cez ktoré prechádzajú značené turistické trasy.

Počas rekonštrukcií bitiek nadšenci našťastie neukazujú aj hrôzy vojny. Nikto si nenosí po bojisku črevá v rukách a nikomu „neprská“ mozog po okolí. Nikto nezomiera v krutých bolestiach a ani to len nenaznačuje. Nikto nemá vši a neznásilňuje ženy a dievčatá.

Olympiáda v Číne musí byť najmegalomanskejšia zo všetkých. Hypermoderný štadión pojme až 91 000 divákov – a tí čínski sú vyškolení, aby vedeli, ako správne povzbudzovať. Cestujúcich z Pekingu do Tianjinu vozí vlak 300-kilometrovou rýchlosťou.

24 - 25 Príbeh

26 - 27 Kuriozita

28 - 29 Pútnik

Nič to

Voskové tváre

Slaná mláka

Tak budem ležať, nič to. Nebudem plakať, veď vás ľúbim. Budem pozerať rozprávky v telke a čas mi rýchlo ubehne. Ale dovtedy by som strašne rád vyskúšal počítač. Ak totiž o niečom snívam, tak je to počítač a polohovateľná posteľ. Iné mi netreba.

Stoja tam ako živí v životnej veľkosti aj speváci Mick Jagger, Michael Jackson a Elton John rovnako ako pápež Ján Pavol II.. Do vyberanej tridsaťčlennej spoločnosti patrí aj americký exprezident Bill Clinton i džezový trubkár a spevák Louis Armstrong.

Taká malá exotika v rakúskej spolkovej krajine Burgenland. Napriek tomu, že Neziderské jazero ako dovolenková destinácia neznie v našich končinách nijako zaujímavo, Rakúšania vzali propagáciu tohto jedinečného prírodného fenoménu celkom vážne.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu

86

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Vďačnosť Aj vám sa stalo, že ste niekomu pomohli z riadnych problémov a vďaky ste sa nedočkali? Verte, že aj my v Nota bene vieme o tom svoje. Je to zvláštne, ale aj medzi bezdomovcami sú nevďační ľudia.

Ktovie, čím to je... Človek by si myslel, že keď je niekto bez strechy nad hlavou, tak bude vďačný za každú pomoc. A že tú vďačnosť náležite vyjadrí. Že strata strechy nad hlavou, bieda a núdza automaticky prebudia v človeku neodbytné nutkanie byť strašne vďačný svojim dobrodincom. Nuž, nie je to tak. Ešte šťastie, že nikto z nás už nehádže všetkých ľudí do jedného vreca. Lebo minule ma jedna dievčina okradla, takže keby som podľa nej posudzoval všetky mladé ženy, žiadnej by som už nikdy neveril. A to by asi nepomohlo môjmu vzťahu, však, Zlatíčko? Ale ani ja, našťastie, nepaušalizujem a ďalej ženám verím.

Aj mužom, aj bezdomovcom, aj Čechom, aj Rómom aj černochom, aziatom, Slovákom aj Aleutom... a ľuďom všeobecne. A snažím sa robiť správne veci preto, že sú správne. Nie pre obdiv, uznanie a vďaku. Tie sú len dymom a ich nedostatok len pieskom v očiach.

Dym pominie, piesok odplavia slzy a až potom opäť vidíme čisto našu cestu.

JARO ŠIPOŠ, FUNDRAISOR OZ PROTI PRÚDU

SMS PRE PREDAJCOV 16.07.2008 10:22 Chcem pozdravit mojho oblubeneho predajcu, ktory chodi do Topolcian. Je to velmi mily a prijemny clovek, na ktoreho sa vzdy moc tesim. Maja – kvetinarstvo 15.07.2008 19:22 Dobry den, neda mi znovu pochvalit vasho predajcu luboska, ma starosti, ale vleje vam taku nadej do zivota, ze pri pohlade na neho zabudnete na starosti.

15.07.2008 13:11 Chcem sa ospravedlnit predajcovi, mlademu muzovi, ktoreho som stretla pred casom pred OC Maj v Dubnici nad Vahom. Chcela som si od neho kupit casopis, no ked mi ho podaval, zistila som, ze to cislo uz mam. Povedala som mu, ze si rada od neho kupim dalsie...

Doteraz vidim pred sebou sklamanie v jeho ociach... Viac som ho nevidela.

Clovek niekedy reaguje hlupo, hoci neobide ziadnu charitativnu zbierku, predajcu Nota bene ani zobraka... Mrzi ma to. Vela stastia. M

POZOR! Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín.

Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746 12.07.2008 16:20 Dnes 12. 7. 08 medzi 11 – 12:00 v Tescu v Pezinku mi svojou dostojnostou a nevtieravostou zdvihol naladu (na zamyslenie) starsi pan – predajca nota bene, od ktoreho som si vas casopis po dlhych rokoch kupil. Fakt dobre a prijemne.

05.07.2008 18:35 Ked som bola mladsia, chcela som mat svojho predajcu – teda takeho, co by si ma pamatal. Dnes uz som starsia, pracujem a mam aj svojho predajcu.

Kazde rano cestou do prace mi zlepsi naladu mily pan z podchodu na Zochovej, ktory sa vzdy usmeje a pozdravi sa so mnou ☺. Nota bene si precitam od A do Z. Monika z BA

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE:

Nadácia otvorenej spoločnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR John F. Monhardt Ministerstvo kultúry SR

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J:

86

KONTAKTY 5

Je mi to fuk Volám sa Rudo, ale volajte ma napríklad „šašo“. To som ja, kto nosí na bratislavských uliciach smiešnu šašovskú čiapku a hrá s dobrými ľuďmi takú hru.

Strkám pod nos okoloidúcim časopis Nota bene a tvárim sa, že ho chcem predať. No a ak ma nepošlú „dočerta“ alebo sa netvária že ma nevidia, pre istotu ešte zamrmlem niečo ako „podporte ma... pomôžte mi...“ A keď mi dajú nejaké peniaze, tak im Nota bene nedám! Keď sa čudujú, že prečo, tak im poviem, že je to posledný časopis, čo mám a basta. Dobrá finta, nie? A veru nie som jediný, čo takto pokúša tých dobrákov, čo majú mäkké srdce. Je nás takých viac. Len dúfam, že tá finta bude fungovať aj ďalej a že si ľudia nezačnú kupovať Nota bene len od tých zbabelcov, ktorí nosia originálny preukaz tak, aby ho kupujúci videli. Lebo my frajeri tak, samozrejme, nerobíme. Ani nemôžeme, lebo preukaz nemáme. Ale ľudia si to našťastie ešte stále príliš nevšímajú. Takže sa nám vďaka tomu dobre žobre... No a ak kvôli tomu bude mať Nota bene problémy? To je mi fuk, z cudzieho krv netečie...

Nový charitný dom v Nitre Diecézna charita Nitra dňa 25.6. 2008 otvorila Dom charity sv. Rafaela na Štúrovej ulici 57. Projekt bol pripravovaný v spolupráci s Mestským úradom Nitra a za pomoci Službytu, ktorý zabezpečoval nevyhnutnú rekonštrukciu. Zariadenie je určené pre ľudí bez domova, sociálne slabých jednotlivcov a rodiny. Jeho súčasťou je aj nízkoprahová nocľaháreň s kapacitou 24 lôžok pre mužov a ženy. Nadväzuje na činnosť denného azylového centra, ktoré od roku 1999 systematicky pracuje s touto cieľovou skupinou poskytovaním sociálneho poradenstva a vykonávaním sociálnej prevencie, výdajom stravy, šatstva a prevádzkou strediska osobnej hygieny. r

REAGUJETE Ad: Explicitne o extrémizme, NB 84 Dobrý deň, chcela by som sa síce oneskorene, ale o to viac poďakovať autorovi článku Explicitne o extrémizme - Kategorizačné úchylky - pánovi Andrejovi Bánovi za jeho kvalitné a objektívne spracovanie. Na Slovensku sa to stáva, žiaľ, veľmi ojedinele. Pozdravujem ho a dúfam, že bude naďalej svoju prácu robiť týmto štýlom.

Michaela

Ad: Rastlinka, NB 84 Pán Adam sa pustil do témy, ktorá si vyžaduje kvalitnejšie posúdenie. Načo o tom TAKTO písať. Má zjavne neúplné informácie, problematike sa nevenuje, a ak áno, určite iba „ako inštruktor vodičáku, ktorý videl auto iba tak zboku“.

Zabudol čo i len spomenúť, že práve ganja má potenciál relatívne bezpečne a postupne odhaliť nadzmyslový svet. Pri primeranej konzumácii je prijateľná aj na Západe.

Tomáš

Ad: Staničiar, NB 85 Dobrý deň. Braňo Hruška je náš sused a žije krásne s rodičmi, ktorí sa o neho riadne starajú. Denne vodí von ich kokršpaniela. Branko je chorý a aj tak ho máme všetci radi... Je len otázne, či si nevymýšľal.

S pozdravom prekvapená suseda.

Príspevky z priestorových dôvodov krátime.

WWW.DOMAINS.SK

Staňte sa sponzorom projektu Nota bene a zapojte sa do klubu sponzorských predplatiteľov.

Naším cieľom je integrácia bezdomovcov do spoločnosti.

Hlavným nástrojom je projekt pouličného časopisu NOTA BENE. Príjem z predaja časopisu pokryje asi 70 % nákladov na prevádzku. Váš príspevok nám pomôže pokryť zvyšok.

NOTA BENE dáva šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli sami, získali dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Váš príspevok nám pomôže tiež rozširovať aj ďalšie aktivity, ktoré pomôžu ľuďom bez domova naplniť svoj potenciál a zmeniť svoj život.

Stať sa sponzorským predplatiteľom je možnosť pre tých, čo chcú urobiť viac a stať sa bližšou súčasťou našej práce.

Ak by ste radi podporili projekt NOTA BENE touto formou, kontaktujete nás, prosím, e-mailom: jaro@notabene.sk alebo sa pozrite na náš web: www. notabene/ ako pomoct / sponzorske predplatne

najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu?

Inzercia

Sponzorské predplatné

Inzercia

86

6 KAUZA a medzinárodnom súde pre ľudské práva v Štrasburgu riešia 418 káuz zo Slovenska.

Väčšina pochádza od ľudí, ktorí mali pocit, že sa spravodlivosti na našich súdoch nedočkajú. Vôbec pri tom nemusí ísť len o miliónové kauzy.

Jedným z nich je Martin Gazdík z Banskej Bystrice.

N

V SAD (Slovenská automobilová doprava) Banská Bystrica dostalo v roku 2000 výpoveď viacero zamestnancov. Martin Gazdík sa odvolal. V hodine dvanástej mu oznámili, že môže zostať, ak príjme miesto prevádzkara. Ponuku prijal, ale nepáčilo sa mu, že na jeho „zrušené“ miesto vzali nového človeka. Niekde to asi povedal nahlas a odrazu zistil, že mu z ničoho nič stiahli prémie. Zašiel za riaditeľom

Martin Gazdík sa „dosúdil“ až do Štrasburgu.

Sudcovské Kocúrkovo v Banskej Bystrici?

Trhni si, človeče! a v ďalšom mesiaci mu prémie vyplatili s tým, že sa pomýlila účtovníčka.

Gazdík zvykol cez sviatky zaskakovať za turnusových pracovníkov. Pri kontrole výplatných pások zistil, že mu za to raz zaplatili a inokedy nie. Ostatní čušali. On sa opäť spýtal, ako to je s tým preplácaním.

Vypoklonkovali ho na Inšpektorát práce, kde mu povedali: „Pozrieme sa na to, ale dajte nám to na papieri!“ Po troch mesiacoch mu odpísali, že v podniku zistili porušenie... A odporučili závodu, aby všetko napravil. Ďalej mu navrhli, aby sa v prípade pochybností obrátil na súd. Zdalo sa mu to hlúpe, chcel len informáciu... a oni mu navrhovali, aby sa súdil. Napísal na Inšpektorát práce do Bratislavy. Po dlhom čase dostal takmer rovnakú odpoveď ako z Banskej Bystrice.

Ďalšia výpoveď Martinovej manželke diagnostikovali nádorové ochorenie. Čakala ju operácia.

Aby toho nebolo dosť, šesť mesiacov pred odchodom do penzie mu dali výpoveď.

Dôvod: Vraj na jeho príkaz vydali zo skladu vzpernú tyč v hodnote 2460 korún, ktorá mala byť použitá pri súkromnej fuške. Gazdík nebol vedúcim ani zamestnancom skladu, preto takýto príkaz dať nemohol. Priateľ,

ktorý sa vyzná v právnych otázkach, mu povedal: „Konali proti vám protiprávne, ale aby ste si boli istí víťazstvom na súde, treba zohnať výdajný lístok zo skladu.“ Vybral sa teda za vedúcim dopravy a pýtal si výdajku.

Ten ho poslal za vedúcim dielne a skladov.

V sklade na také pletky nemali čas. Situácia sa zmenila až potom, keď im Gazdík povedal, že sa vo veci obráti na políciu. Vzápätí mu vedúci dopravy odkázal: „Martin, choď do skladu, je to vybavené, dostaneš tú výdajku.“

Nevinu neakceptovali V sklade mu však nechceli dať originál dokumentu. Vraj ho treba prefotiť, a to musia urobiť v inej kancelárii. Na druhý deň dokument prefotený nebol, lebo tam vraj nebola úradníčka. Povedali mu, nech príde ráno. Ráno prišiel nadarmo, lebo dotyčná šla k lekárovi.

Keď úradníčku konečne zohnal, dozvedel sa, že výdajka je už dva dni u zmenového majstra a on pochopil, prečo ho celé dni vodili za nos.

Problematický dokument schválil a vypísal práve zmenový majster. Údaje na výdajke sa však nezhodovali s faktami, ktoré mu napísali vo výpovedi. Boli tam poprečiarkované a poprepisované čísla aut. Podobné ručné zásahy našiel aj vo výpise z počítača. Na výdajke bol uvedený dátum 23. októbra 2001.

Martin Gazdík mal však v ten deň voľno.

Cítil, že má v rukách dôkazy o svojej nevine.

Ukázal ich riaditeľovi organizácie. Ten mu však povedal, že výpoveď nestiahne - z princípu.

Advokátska šermovačka Odrazu mu oznámili, že mu zvyšujú plat. Nešlo mu do hlavy, prečo oceňujú pracovníka vo výpovednej lehote, ktorého navyše považujú za vinného. Poškodený požiadal o zastupovanie advokáta Pavla P. Ten napísal na SAD, že jeho klient trvá na ďalšom zamestnaní, lebo sa zdôvodnenie výpovede nezakladá na pravde. SAD BBDS, š. p., však 31. decembra 2001 zanikla a pretransformovala na SAD Banskobystrickú dopravnú spoločnosť, a. s., ktorá prevzala zamestnancov, nástupníctvo i majetok. Čiže advokát v liste použil už neplatný názov.

Prostredníctvom advokáta im odpísali, že Gazdíkov: „Bývalý zamestnávateľ trvá v celom rozsahu na dôvodoch výpovede a nesúhlasí s jej odvolaním.“ V podniku teda list akceptovali napriek tomu, že bol na ňom starý názov.

Patová situácia Advokát podal žalobu na okresný súd.

Na pojednávaní v máji 2002 im sudkyňa oznámila, že sa konanie zastavuje. Dôvodom

86

KAUZA 7 bola procesná chyba. Advokát žaloval neexistujúceho zamestnávateľa. Súd rozhodol, že „žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania“. Martin Gazdík požiadal advokáta, aby sa odvolal na krajský súd. V odvolaní opravili sporný názov firmy. Advokát k nemu priložil aj rozsudok Najvyššieho súdu v spore Všeobecná úverová banka, a. s. verzus Poľnohospodárske družstvo Babia Hora. Aj táto kauza zamrzla na nižších inštanciách na neúplnom obchodnom mene podniku a najvyšší súd zrušil rozhodnutia nižších inštancií a vec vrátil na došetrenie súdu prvého stupňa. Podľa advokáta to bol jasný precedens. Krajský súd napriek opravenému názvu firmy, trval na tom, že ide o neodstrániteľnú prekážku konania a rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Svoje uznesenie skončil slovami, že proti nemu: „Nie je prípustné odvolanie“.

Advokát urobil chybu, že si v obchodnom registri nepreveril presný názov účastníka konania. Túto však odstránil v rámci odvolacieho konania a súd mal a mohol vo veci konať.“ To si myslel aj pán Gazdík.

Na súdoch sa však nik nezaoberal tým, či dostal výpoveď na základe pochybného dokumentu a nepravdivého obvinenia. Pán

Gazdík má dojem, že si sudcovia ušetrili robotu a žalovaná strana, ktorá mu spôsobila ujmu na peniazoch a cti, sa vďaka tomu ocitla celkom mimo hry. A to je už situácia ako z absurdnej komédie. Uvidíme, čo na to povedia sudcovia v Štrasburgu.

TEXT A FOTO: PETER VALO

Právnický pingpong Martin Gazdík prišiel o zamestnanie, čím utrpel nemalú finančnú stratu a navyše ostalo poškodené jeho meno a česť. Podľa neho prehru spôsobil jeho právnik nesprávnym označením žalovanej strany. Napísal list advokátovi, aby mu škodu uhradil. Advokát mu odpísal, že chybu spôsobil on sám, lebo mu poskytol zlú informáciu. Gazdík je presvedčený, že bolo právnikovou povinnosťou, aby si zistil v obchodnom registri presné údaje o strane, ktorú žaluje.

S pocitom trpkosti napísal 17. októbra 2002 list na Slovenskú advokátsku komoru. Keď dlho nedostával odpoveď, obrátil sa listom na ministra spravodlivosti. Ten mu odporučil, aby sa obrátil v mimoriadnom dovolaní na Generálnu prokuratúru do Bratislavy, čo aj urobil. Odpoveď však dostal z Krajskej prokuratúry z Banskej Bystrice, že dovolanie nie je prípustné. Koncom roku 2003 požiadal o radu prezidentskú kanceláriu. Odpovedali mu, že vo veci nie sú kompetentní konať.

V auguste 2004 napísal sťažnosť na najvyšší súd. Odpovedali mu z okresného súdu, že jeho žiadosť je podaná neodôvodnene.

Na ďalšiu prosbu o radu mu z najvyššieho súdu neodpovedali vôbec. So svojím trápením ostal sám. Odkedy sa rozišiel s advokátom, nechcel jeho prípad prevziať nijaký iný. V apríli 2006 poslal sťažnosť na Medzinárodný súd v Štrasburgu, odkiaľ mu 10. mája 2006 oznámili, že sa ňou budú zaoberať.

Tretí víťazí JUDr. Michalková – Slovenská z advokátskej komory nám k prípadu napísala: „Advokát prevzal zastupovanie pána Gazdíka v čase, keď došlo k transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Pôvodný subjekt bol rozhodnutím zriaďovateľa zrušený a celý jeho majetok so záväzkami a pohľadávkami prešiel na novozaloženú akciovú spoločnosť.

Neuveriteľné, ako zopár výmyslov a škrtov kohosi zamáva životom človeka.

86

8 REPORTÁŽ

Výhľad z drevených veží

Rozhľadňu na Rohuli postavili dobrovoľníci a nadšenci.

ožno sa unavíte, zablúdite, alebo zmoknete. Ale vyjsť na miesto s tristošesťdesiatstupňovým výhľadom, zhlboka sa nadýchnuť a rozhliadnuť sa do diaľky, to naozaj stojí za to.

M

Ešte pred štyridsiatimi rokmi stáli na mnohých slovenských kopcoch jednoduché vysoké drevené veže. Slúžili na vykonávanie geografických a kartografických meraní.

Volali ich „patrie“. Neskôr, keď technika pokročila, merania z „patrií“ vysoko nad terénom už neboli potrebné. Dnes môže byť geodet aj v hustom lese a moderné prístroje zmerajú všetko, čo treba. „Patrie“ už dávno nepotrebuje. Nové veže sa už nestavali a o tie staré sa nikto nestaral. „Pracoval som v Česku u jedného mobilného operátora. Na kopcoch sme umiestňovali vykrývače. Ak sme chceli nejaký vybudovať, požiadavka vlastníka

Tristošesťd stupňov alebo správcu pozemku väčšinou bola, aby sme tam urobili aj niečo pre ľudí,“ rozpráva Ivan Marko. „Spolu s vykrývačmi sme teda budovali aj rozhľadne. V Česku rozhľadne vždy plnili aj dôležitú spoločenskú úlohu.

Putovali k nim turisti, aby sa pozreli na svet zhora. A raz, keď som kráčal po Václavskom námestí v Prahe, povedal som si, že tak by to mohlo fungovať aj u nás.“

Neformálni nadšenci Ivan Marko s partiou kamarátov práve čistia kus lesa nad dedinkou Belejovce pri Svidníku. Počas Karpatsko – duklianskej operácie na sklonku 2. svetovej vojny tu prebiehali ťažké boje a tiahla sa tadiaľto zákopová línia. Pozostatky zákopov ešte teraz vykúkajú spod vysokej trávy na lúkach. Keď o nich viete, raz – dva ich v kopci rozoznáte. Partia získala grant na vybudovanie náučného chodníka pozdĺž zákopov a ich presné GPS zameranie. Majú postarané o prácu na celé leto.

Partia takmer rovnakého zloženia postavila aj tri rozhľadne vo Svidníckom okrese

– na kopcoch Stavok, Rohuľa a Čierna hora. Nápad Ivana Marka sa chalanom tak zapáčil, že neváhali stráviť dlhé hodiny robotou, bez nároku na odmenu.

86

REPORTÁŽ 9

Výhľad z Rohule.

desiat

„Ako prvú sme postavili rozhľadňu na kopci Rohuľa,“ pokračuje Ivan Marko. „Prelistovali sme si knihu o rozhľadniach v Česku a vybrali sme si konštrukciu so štvorcovým pôdorysom, ktorá sa nám najviac páčila.“ Neformálne združenie Outdoor klub Svidník oslovilo okolité obce a pri budovaní rozhľadne pomáhali aj ich obyvatelia a členovia Združenia pre rozvoj cestovného ruchu Nízke Beskydy. „Nejde o stavbu, ktorá by mala pevné základy spojené so zemou, takže sme okrem súhlasu vlastníka pozemku nepotrebovali nič,“ vysvetľuje Ivan Marko.

Rohuľu nevybrali náhodou. Prvú meračskú

vežu tu postavili ešte v roku 1936.

Mala tvar pyramídy a výšku 7,85 metra.

O dvadsať rokov neskôr tu postavili druhú meračskú vežu, vysokú viac ako 21 metrov.

Slúžila do roku 1962. Obe veže síce zničil čas, v roku 2005 tu však dobrovoľníci dokončili tretiu. Najprv mala len tri podlažia a výšku 11,5 metra, neskôr pre lepší výhľad dostavali štvrté podlažie, ktoré rozhľadňu vyvýšilo o dva a pol metra. Partii dobrovoľníkov to nestačilo a pri rozhľadni postavili ešte aj útulňu. Tá poskytuje turistom úkryt v prípade nepriaznivého počasia a miesto na prenocovanie. „Prvá kovová piecka, ktorú sme tam vyniesli, dostala nohy hneď po prvom týždni,“ hovoria chalani. „Druhú sme tam prizvárali k podlahe. Niekto ukradol aj prvú vrcholovú knihu s pečiatkou.“ Napriek tomu Rohuľa funguje výborne a vo výške 595,6 metrov nad morom turistom ponúka výhľad na Vysoké Tatry, Busovské pohorie, Lackovú/ Lackowu – hraničný vrch medzi Slovenskom a Poľskom, Staviská, Javorinu/Jaworzynu, Filipovský vrch, Stavok, Kamieň, Sninský kameň, Vihorlat, Slánske vrchy, Čiernu horu, Makovicu a Čergov.

Trasa na Rohuľu: Autom sa dá prísť k modrej značke nad obcou Nižná Jedľová pri Svidníku a odtiaľ stále po modrej vystúpať na Rohuľu k rozhľadni. Kto chce vyraziť zo Svidníka, je to po červenej značke – (súčasť medzinárodnej diaľkovej turistickej trasy E8) ku križovatke so smerovníkom s modrou značkou v Nižnej Jedľovej a odtiaľ po modrej na Rohuľu (595,6 m n. m.). Naspäť sa dá vrátiť tou istou trasou, alebo pokračovať po modrej značke do obce Belejovce a prípadne aj ďalej po lúke do Vápeníckeho sedla (503 m n. m.), kde sa modrá značka stretáva so zelenou. Modrá pokračuje do obce Vápeník,

kde sa končí, zelená do Filipovského sedla, kde sa napája na červenú trasu, ktorá je súčasťou európskej diaľkovej trasy E3.

Pekný kus sveta Koľko je na Slovensku funkčných rozhľadní, vraj netušia v žiadnej inštitúcii, ani v Klube slovenských turistov. Väčšinou ich s minimom peňazí, ale maximom dobrej vôle budujú nadšenci alebo obce na kopcoch, cez ktoré prechádzajú značené turistické trasy. A keďže vandali sa nájdu aj v horách a treba po nich tieto miesta upratovať a dávať dokopy, a okrem toho vykonávať aj bežnú kontrolu a údržbu, je rozhľadňa pre staviteľa dlhodobý záväzok.

Turistom však ponúka možnosť dopriať si krásny výhľad ďaleko – ďaleko do okolia. Z vrcholovej knihy na Rohuli sa dá vyčítať, kto ju navštevuje najčastejšie.

Rozhľadňa Kamenité pripomína domček na stračej nôžke.

Výhľad z Kamenitého.

86

10 REPORTÁŽ

s českými evidenčnými značkami, ktoré vyšli až sem a dokonca aj vysoký stožiar s českou vlajkou pri jednej chalupe.

V letných mesiacoch vám vždy má kto poradiť, ako ďalej. Mimochodom, šípky smerovníka v Turzovke – Turkove mieria takými zvláštnymi smermi, že nie je nič nezvyčajné, ak netrafíte na správnu cestu.

Z rozhľadne vidno Moravskosliezske Beskydy, Veľkú Raču, Javorníky a Malú Fatru, pri dobrej viditeľnosti aj Roháče a Vysoké Tatry.

Trasa na Kamenité (820 m n. m.): Smerovník so žltou turistickou značkou je za konečnou autobusu v Turzovke, časti Turkov (od Žiliny je to za železničným priecestím doprava a odbočka do ulice je označená). Značená trasa vedie po starej rozbitej asfaltke popri potoku okolo chalúp, potom odbočuje doprava po lesnej ceste a stúpa lesom až nahor. Vrátiť sa dá tou istou trasou, alebo po zelenej turistickej značke do Dlhého Poľa.

Rozhľadňa na Kukle je obľúbeným výletným miestom zamilovaných.

Romantická

Prichádza sem veľa turistov zo severu a severozápadu, ktorí putujú po diaľkových európskych trasách, v lete aj niekoľko týždňov spávajú pod „širákom“ a vlastnými nohami prešliapu niekoľko krajín, pekný kus sveta. Objavujú sa aj slovenskí turisti, ktorí si neodpustia každoročnú cestu zo severovýchodného cípu Slovenska, kde sa stretáva hranica Slovenska, Ukrajiny a Poľska, až na Devín. „Škoda, že nám správa Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty nedovolila postaviť útulňu pri rozhľadni na kopci Stavok,“ ľutuje Ivan Marko. „Myslíme si, že je lepšie, keď turisti prespávajú na jednom mieste, ako keď si rozkladajú stany, kdekoľvek im napadne. Škoda, že je také komplikované dohodnúť sa.“

Z rekreačného strediska Fugelka nad dedinkou Dubová pri Modre sa dá vystúpať na kopec Kukla s peknou

Kamenný odpadkový kôš Na kopci Kamenité nad obcou Turzovka postavili malú rozhľadňu Stano, Martin a Viktor Mikovčákovci. Ako milý

kamenný domček s drevenou strechou a vyhliadkovou plochou sa krčí vo výške len štyri metre nad zemou pod vysokánskym vykrývačom z kovu výraznej červenobielej farby. Z Turzovky alebo z usadlostí v jej okolí je to na rozhľadňu príjemná prechádzka, a vidno to aj na množstve odpadkov, prázdnych fliaš od vína a plechoviek od piva, ktoré sú nahádzané v kamennom prízemí „domčeka“ okolo ohniska. Veľká škoda.

A veľmi smutné, keď si predstavíme, ako sa s týmto domčekom jeho stavitelia natrápili. Cesta k najbližšiemu smetnému košu pritom vôbec nie je dlhá ani namáhavá.

V lete tu určite nemôžete zablúdiť, aj ak omylom zídete zo značenej trasy (veľká časť cesty vedie po rozbitej asfaltke) a vyberiete sa len tak hore lúkou.

Chalupy v jednotlivých usadlostiach nad Turzovkou si väčšinou pokúpili chatári a trávia tu dovolenky. O tom, že je to tu taká malá česká enkláva, svedčia autá

86

REPORTÁŽ 11 Za „dvacku“

Výhľad z Kukly. drevenou rozhľadňou. Približne hodinová cesta vedie lesom, vyštverať sa treba aj po jednom strmom úseku na skale.

Rozhľadňa na Kukle je skutočne romantické miesto. Svedčí o tom celý rad zápisov vo vrcholovej knihe. Minimálne dvaja mladí ľudia sa tu zasnúbili. A svoje odkazy sem napísali aj ďalší zamilovaní.

Z Kukly je krásny výhľad na hrad Červený Kameň (čo ešte umocňuje celkový romantický dojem). Na Malé Karpaty.

A potom na šírošíru rovinu, mestečká a dedinky, vodnú nádrž Vištuk aj kúsok Bratislavy.

Trasa na Kuklu (564 m n. m.): Z Fugelky po žltej značke, smer Červený Kameň, pri smerovníku, kde sa križuje s modrou, odbočiť a po modrej hore na Kuklu. Odtiaľ pokračovať po modrej na Tri kopce. Tam dáva cesta až tri možnosti. Po žltej značke sa dá vrátiť na Fugelku, po zelenej zísť do Modry – Harmónie a odtiaľ do Modry a po modrej na Medvediu skalu, odkiaľ vedie červená trasa na Zochovu chatu, alebo do Modry – Harmónie.

Priamo na hranici Slovenska a Česka, medzi obcami Nová Bošáca na Slovensku a Lopeník v Česku, na kopci Veľký Lopeník stojí impozantná rozhľadňa.

Sprístupnená bola pred tromi rokmi, ale na tomto istom mieste predtým stála iná rozhľadňa, ktorá doslúžila v roku 1972.

Novú drevenú rozhľadňu tu v pohraničí označujú aj ako symbol priateľstva Čechov a Slovákov. Spoločné výstupy a akcie sa tu organizujú pravidelne a hore na rozhľadni veje slovenská a česká vlajka.

Rozhľadňu prevádzkuje moravská obec Lopeník a je otvorená od mája do októbra denne okrem pondelka od desiatej do piatej, alebo šiestej popoludní. Za výhľad sa dokonca platí vstupné dvadsať korún českých, alebo slovenských. Stojí to však za to. Zhora z výšky dvadsať metrov nad povrchom zemským vidno moravské a slovenské dedinky a kopanice, Mikulčin

vrch, Vyškovec, Bošácku a Lieskovskú dolinu, Veľkú Javorinu, Vizovickú vrchovinu, Biele Karpaty, Strážovské vrchy a Považský Inovec.

Keď zleziete dolu, môžete si u obsluhy rozhľadne kúpiť čaj, kávu a sladkosti a posedieť na lavičkách.

Trasa na Veľký Lopeník (911 m n. m.): Zo Slovenska sa dá hore vystúpiť z Novej Bošáce po modrej značke, trasa s prevýšením 611 metrov zaberie približne dve hodiny. Oveľa pohodlnejšia, približne hodinová cesta je z Lopeníka na českej strane. V dedine sú výrazné šípky s nápisom Rozhledna, ak ste autom, nebojte sa vyjsť úplne hore po uzučkej asfaltke a neskôr štrkovej ceste až pod les, kde je dokonca malé trávové parkovisko.

Odtiaľ možno ísť po žltej aj zelenej značke.

Súčasťou trasy na českej strane je aj náučný chodník Lopeník.

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

Rozhľadňu na Veľkom Lopeníku volajú aj „symbol priateľstva Čechov a Slovákov“.

Výhľad z Veľkého Lopeníka.

86

12 DO TUCTA

Katarína Müllerová je presvedčená, že v dnešnej dobe prevláda povrchnosť.

Gýču dávam desať rokov

Insitná J ej prácou je vyberať to najkrajšie zo slovenského umenia. Slovenskému publiku verí. Sen o plných galériách jej dáva chuť bojovať s rastúcou administratívou, aj s obrazmi, ktoré neprejdú cez dvere. Nadšená kurátorka, prísna v hodnotení vlastnej výtvarnej tvorby.

Katarína Müllerová.

Po štúdiách kunsthistórie v ďalekom Essexe a práci kurátorky v blízkej Prahe sa vrátila na Slovensko, aby nám pripomenula, že za umením netreba chodiť za hranice. Treba ho najskôr objavovať doma.

Vyrastali ste v Piešťanoch, ktoré predsa len, ako väčšina menších slovenských miest, nie sú až také bohaté na kultúrny život. Čo vás priviedlo k záujmu o výtvarné umenie?

- Je pravda, že Piešťany sú trocha chudobnejšie na kultúrny život a rozhodne by to chcelo viac akcií, ako je len Socha piešťanských parkov a viac inštitúcií než Balneologické múzeum. Ešte vždy tam však zostalo čosi z klímy prelomu storočí alebo 30. rokov, počas ktorých boli Piešťany veľmi elegantné kúpeľné mesto. Nie je to

mesto bez ducha, bez kultúry. Ja som sa ale pravdepodobne k výtvarnému umeniu dostala cez svojho starého otca, ktorý ma brával ako malé dievča na výstavy.

Mal niekto v rodine aj výtvarný talent?

- Myslím, že on mal. Pamätám si, že obrázky, čo mi kreslieval, mali celkom sebavedomý rukopis. Otec má síce technickú profesiu, ktorá je ale tiež spojená s dizajnom.

Možno aj tam by sa našli gény, ktoré sa preniesli na mňa. Ja som neuznanou výtvarníčkou a skončila som pri kunsthistórii.

Kunsthistóriu ste študovali na University of Essex v Anglicku. Aká to bola škola a čo vám dala?

- Niekedy mám pocit, že škola mi dala všetko, čo nepotrebujem na Slovensku.

V prvom rade ma vyučovali svetové umenie. A to sa u nás ešte nevystavuje do takej miery, ako by sme si všetci priali.

Navyše som bola odchovaná na prácu vo veľkej významnej inštitúcii, ktorá vystavuje umenie. V zahraničí všetko funguje trocha inak. Muzeálne a galerijné praktiky sú plne rozvinuté. U nás sa všetko ešte len vyvíja. Čo bolo pre vás najťažšie po návrate domov?

- Ani neviem, či by som to úplne presne pomenovala návrat. Som taký nomád. Zrazu sa však začala ozývať potreba prísť domov.

Pohybovala som sa medzi Londýnom,

86

DO TUCTA 13 Cambridge a Prahou. Vtedy prišla ponuka zo Slovenskej národnej galérie. Veľmi som sa jej potešila a celkom intuitívne som ju prijala. Po tých rokoch som si chcela vyskúšať, aké je to byť znovu doma.

Medzi tým, než ste prišli z Anglicka na Slovensko, ste mali prestupnú stanicu v Prahe. Pôsobili ste ako kurátorka v Národnej galérii. Ako sa vám tam páčilo?

- Áno, jedno z mojich prvých zamestnaní bola asistentka kurátora sochárskej zbierky pražskej Národnej galérie. Po nejakom čase som postúpila na post kurátorky. Dalo mi to veľmi veľa. Bola to tvrdá škola, pretože som tam išla prakticky hneď po ukončení štúdia.

Rada na toto obdobie spomínam. Praha je dodnes jedno z miest, kde sa cítim doma.

Tu zažívam iné veci, ktoré ma posúvajú zase trocha inam.

Do akej miery ovplyvňujete témy výstav?

Máte možnosť presadiť si to, čo vám je blízke?

- Áno a práve to robí našu profesiu znesiteľnejšiu ako hocijakú inú prácu.

Aj popri stále vzrastajúcom množstve administratívy, ktorá s prípravou výstav súvisí, máme priestor na kreativitu - výberom autorov, diel aj spôsobom inštalácie výstavy.

Návštevníci prídu do galérie, keď už je všetko, ako má byť. Koľko práce to dá vám, aby bolo všetko na svojom mieste podľa vašich predstáv?

- Je to veľmi nevyspytateľné. V ideálnom prípade by mal mať kurátor na výstavu dostatok času. Pred samotnou inštaláciou si totiž musí urobiť podrobný odborný výskum, vybrať diela a napísať v pokoji texty o autoroch a témach. Ale neraz sa u nás, ale aj inde, pripravujú výstavy na poslednú chvíľu. Veľmi neskoro sa dozvedáme, koľko budeme mať na ne peňazí a či sa vôbec uskutočnia. Neskoro sa zaisťujú aj priestory.

Bežne sa nám stáva, že máme na výstavu pár mesiacov a musíme to zbúchať. A vždy to nakoniec aj zrealizujeme.

A nikto ani nepostrehne, ako to bolo.

- Áno, nikto nevie, čo je za tým. To, čo vidíte v priestoroch galérie, je už len finále, vrchol ľadovca, za ktorým je množstvo stresov a príprav.

Môžete porovnať slovenské a zahraničné publikum?

- Nemám ešte toľko skúseností so slovenským publikom. A to zahraničné som mala možnosť sledovať iba vo veľmi špecifickom druhu výtvarného umenia. Mám však pocit, že v zahraničí chodí na výstavy najmä viac ľudí. Umenie tam je prestížnou záležitosťou. Na Slovensku ešte pociťujem deficit záujmu o výtvarné umenie. Čím je podľa vás spôsobený?

- Začínam byť presvedčená, že žijeme

v dobe, v ktorej prevláda povrchnosť a gýč. A je veľmi ťažké ich prebiť. Snáď sa to zmení. To ma drží pri živote a pri tejto práci. Že sa kultúrne nastavenie spoločnosti zmení a budeme mať pocit, že sa niekto zaujíma o to, čo robíme.

Nikdy ste nerozmýšľali, že by ste to aj vy skúsili z tej druhej strany a začali tvoriť?

- Z tej druhej strany to amatérsky poznám.

Ale tým, že som túto vedu vyštudovala, viem, že to nemám nikomu ukazovať.

Určite to nie je také zlé.

- Je to hrozné ☺. Čo maľujete? Máte nejaké vzory, ktorým by ste sa chceli priblížiť?

- Nemám žiadne vzory. Zistila som však, že niektoré veci, ktoré urobím, potom spätne u niekoho objavím. Ale tie moje nie sú ani zďaleka v kvalite, v ktorej by mali byť prevedené.

Vyhrajte s NOTA BENE krásny víkend pre vašu rodinku v kopcoch Malej Fatry! Čaká na vás ubytovanie v nádhernom prírodnom prostredí na okraji lesa, v rodinnom nefajčiarskom penzióne kúsok od dedinky Kunerad.

Stačí poslať do 31.8.2008 e-mailom na adresu jaro@notabene.sk správnu odpoveď na otázku: Koľko kusov NOTA BENE sa priemerne predávalo v roku 2007? Pomôcka: http://www.notabene.sk/?inzercia Jednu správnu odpoveď odmeníme víkendovým pobytom pre 4 osoby v penzióne Kunerad.

Možno budú docenené o sto rokov...

- Áno, možno ako insitné umenie ☺...

Kde môžeme teraz vidieť výsledky vašej práce? Aké zaujímavé výstavy prebiehajú v SNG? - Máme teraz tri výstavy. Jedna sa volá Šesťdesiat rokov otvorené. Mapuje vývoj galérie počas desaťročí jej existencie.

Nie je to typická historická, archívna či dokumentačná výstava. Snažili sme sa k nej pristupovať odľahčene. Je tam pár naozaj zaujímavých kúskov. Ďalšia výstava sa nazýva 111 diel zo zbierok SNG. Je to takých top 111. Nechceli sme ju však nazvať 111 najlepších diel zo zbierok SNG, pretože si myslíme, že väčšina diel, ktoré galéria vlastní, je dobrej kvality. Výstava mapuje zbierky od 13. storočia až po súčasnosť. Tretia výstava je tiež veľmi zaujímavá. Ktosi ju nazval trójskym koňom v galérii. Je to totiž výstava, ktorá reflektuje samotnú inštitúciu. Vrhá ju do pozitívneho, alebo negatívneho svetla. Kriticky konfrontuje SNG. Aké máte plány do budúcnosti?

- Všetci by sme veľmi chceli, aby sa galéria zrekonštruovala. Ja osobne po veľkých pompéznych oslavách 60. výročia, ktorými sme teraz žili, by som toto leto chcela venovať ďalšiemu štúdiu, pretože od neho sa potom odvíja ďalšia kvalita mojej práce.

Určite sa budem ešte intenzívne venovať výstave Slovenského umenia 20. storočia, ktorú pripravujeme s kolegami v Prahe.

Kedy sa na ňu môžeme tešiť?

- Bude v jazdiarni Pražského hradu od 28. októbra. Bude dôležitá hlavne svojou komplexnosťou. Už veľmi dlho sa ucelený obraz o slovenskom umení v Čechách neurobil.

MÁRIA BULKOVÁ FOTO TOMÁŠ ŽUFFA

Prevádzka PENZIÓNU KUNERAD je otvorená celoročne. Zabezpečuje ubytovanie, oslavy, svadby, krstiny, stretnutia, školenia a firemné akcie (aj s ubytovaním a stravou).

Dvojpodlažná budova je v zimnom období vykurovaná plynom a krbom. Na prízemí objektu sa nachádza recepcia a spoločenská miestnosť s nefajčiarskym barom a detským kútikom.

Na prvom a druhom poschodí sa nachádza ubytovacia časť objektu a parkovisko je priamo pred objektom. Počas letnej sezóny je možné posedieť si na vonkajšej letnej terase, v altánku s grilom alebo pri ohnisku.

Viac informácii o penzióne Kunerad nájdete tu: www.penzionkunerad.sk penzion-kunerad@orangemail.sk 041/549 42 94 Inzercia

86

14 TÉMA Sú muži, ktorí nikdy nevyrástli z detských hier na vojakov.

Ako vždy, vôbec sme sa nepoučili

Do útoku!

koby sa s nimi vrece roztrhlo.

Jedna bitka za druhou. Aj na Slovensku sa bojuje čoraz viac a húževnatejšie. Rastú najmä tábory z obdobia cisára Napoleona a II. svetovej vojny. Meč, puška, kalašnikov...

A

Počas rekonštrukcií bitiek a bojov nadšenci našťastie neukazujú aj hrôzy vojny. Nikto si nenosí po bojisku črevá v rukách a nikomu „neprská“ mozog po okolí. Nikto nezomiera v krutých bolestiach a ani to len nenaznačuje. Nikto nemá vši a neznásilňuje ženy a dievčatá. Historická bitka je tak na pohľad celkom príjemné a zábavné potešenie. Vraj to má byť všetko tak, ako to bolo. Nie je. Chýba to najhroznejšie. Inak sa

chlapci a dievčatá pri hrách na vojakov isto poctivo snažia robiť dojem a občas aj hluk.

Lenže, naozajstná vojna by ich asi nebavila.

Je to otrava a naozajstná sprostosť.

Masírovanie pamäti Načo si pripomínať vojenskú históriu? Jej milovníci sú presvedčení, že najmä preto, aby sme sa z nej poučili. „Aby jediným naším poučením z histórie nebolo, že sme sa z nej, ako vždy, vôbec nepoučili,“ hovorí „bojovníčka“ Gabika, ktorá žije vojnami, najmä druhou svetovou. Na pohľad je však celkom normálna „baba“ z nudnej kancelárie. „Spočiatku som sa hanbila a mala som trému, obliecť sa do sovietskej uniformy a niekde sa v nej pretŕčať. Možno je to po prvý raz trochu trápne a rozpačité, lenže potom tomu príde človek na chuť a cíti sa príjemne. Aj keď ho majú trebárs zastreliť, alebo má prehrať bitku,“ dodáva. „Je to super.“

Väčšina združení milovníkov vojen a histórie, ktoré sú roztrúsené po celom Slovensku, chce okrem masírovania pamätí zachovať čo najviac pamiatok na toto obdobie.

Napríklad: Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska si dal za cieľ zhromažďovanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie materiálov o priebehu vojenských operácií na území Slovenska počas I. a II. svetovej vojny.

Okrem iného si vzali za svoje udržiavanie pamiatok z tohto obdobia, aby neskončili v totálnych ruinách. Do formulára za člena tohto spoločenstva nováčik vyplňuje aj kolónku o vlastnej vojenskej technike. Nemusí ju však mať bezpodmienečne na to, aby ho prijali.

Pochod v každom počasí Doboví vojaci prešli z detstva do dospelosti úplne plynule, len vymenili praky za kresadlové pušky a kópie kanónov starých dvesto rokov. Baví ich spávať na slame v plátených stanoch, obliekať si historické uniformy a za akéhokoľvek počasia pochodovať, nabíjať svoje zbrane, útočiť a opäť pochodovať.

Niekto sa prezlieka za vojakov z obdobia ťažení cisára Napoleona, iní zasa uprednostňujú druhú svetovú vojnu.

Napoleonské vojny poznačili celú Európu, rovnako, ako ťaženie Nemcov za Hitlera.

Oproti minulosti však teraz tieto ľudí nerozdeľujú, ale spájajú nadšencov.

Napríklad: Stredoeurópska napoleonská spoločnosť má vyše stopäťdesiat

86

TÉMA 15 pochody a ako sa cítili vo víre boja. Len čo sa prezlečú do uniformy, žijú životom niekdajších vojakov. Spia na slamníkoch zakrytí vojenskými kabátmi, v noci držia stráže, varia na ohni.

Prepísané dejiny Byť historickým vojakom však nie je len o bojovaní. Všetko od pušiek, bubnov a kanónov až po uniformy si napríklad členovia napoleónskeho pluku vyrobili vlastnými rukami. Odev pre jedného vyjde na desať až pätnásť tisíc korún, dôstojnícka uniforma až na šesťdesiat. Veď čapica musí byť z medveďa alebo afgánskeho chrta, presne ako za Napoleona. Okrem Slobodne naverbovaní do svojej záľuby vťahujú aj svojich najbližších. tisíc členov, ktorí sa stretávajú pri rekonštrukciách bitiek na desiatkach miest starého kontinentu. Národnosť pritom nehrá žiadnu úlohu, bežne stretnete Rusa v rakúskej či Francúza v ruskej uniforme.

Jediný napoleónsky pluk u nás funguje v rámci Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní.

Podľa regimentu, ktorý vznikol v 18. storočí a jeho členovia boli väčšinou Slováci, ho pomenovali C.k. peší pluk č. 2 Alexander I. Mária Terézia totiž po bitke národov v roku 1814 darovala historický regiment ruskému cárovi Alexandrovi a jeho majiteľmi boli ešte poslední ruskí panovníci.

Všade, kam prídu, skontrolujú najprv múzeá, či náhodou neobjavíme niečo nové. Na rozdiel od turistov, ktorý sa v nich bežne zúfalo nudia, bolia ich nohy a okamžite zabudnú súvislosti, o ktorých im hovorí sprievodca, sú nadšenci vojenskej histórie vďačnými návštevníkmi, ktorí sa dokážu aj pohádať, ak im niečo historicky nesedí.

Najväčšou slávou je pre všetkých stretnutie na bojovom poli, kde predvádzajú, ako vojaci kedysi žili, táborili, ako zvládali dlhé Hra na vojakov nie je len záležitosť veľkých chlapov. toho treba vyrobiť patróny - papierové rolky naplnené strelným prachom. Niektorí nadšenci si aj v civile udržiavajú vzhľad dôstojníka zo začiatku 19. storočia s dlhými vlasmi a bokombradami.

Scenár rekonštrukcie bitky vypracuje vždy pozývajúci pluk z miesta, kde sa boj kedysi odohral. Samozrejme, musí sa riadiť historickými faktami, aby nejaká armáda nevyhrala tam, kde vyhrať nemala.

Pretože sa dopredu nič nenacvičuje a bojaschopnosť jednotlivých plukov nikto nevie dopredu odhadnúť, párkrát nadšenci pri rekonštrukciách takmer prepísali dejiny.

TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK Deň vo vojenskom tábore sa možno dá napodobiť dôverne. Boj však nie.

86

16 3SEKTOR Vojna sa skončila, teraz je dôležité, aby ľudia začali pracovať vlastnými rukami a nečakali na pomoc zvonka.

príležitosti, zvýšia potravinovú bezpečnosť, zabezpečia finančný prínos pre komunitu, a tak zlepšia životné podmienky miestnych obyvateľov.

Nová pekáreň zamestná troch ľudí, a okrem pečenia chleba bude slúžiť aj na prípravu cestovín a nebude ohrozovať zdravie obyvateľov. Denne dokáže vyprodukovať chlieb pre vyše 200 rodín.

V súčasnosti v meste neexistuje žiadny funkčný mlyn na múku, takže ženy a deti namiesto návštevy školy trávia denne štyri až päť hodín drvením kukuričných a pšeničných zŕn na prípravu múky. To, čo manuálne trvá niekoľko hodín, zvládne mlyn na múku za niekoľko minút a ženy sa tak môžu venovať výchove detí alebo sebavzdelávaniu.

Po rieke Najväčšou výzvou pre miestnu komunitu je odstrániť izolovanosť od iných miest.

Nadácia Integra v Južnom Sudáne

Vlastnými rukami tyri milióny ľudí, ktorí sa stali utečencami vo vlastnej krajine.

Zničená infraštruktúra. Tisícky smutných osudov detských vojakov.

90 percent celkovej populácie žijúcich z menej ako jedného dolára na deň. To sú tragické dôsledky dvadsať rokov trvajúcej vojny v Južnom Sudáne.

Š

Krízová a humanitárna pomoc, ktorú Južnému Sudánu poskytli organizácie z celého sveta, zachránila mnoho ľudských životoch, ale jej pravidelná dostupnosť bez vkladu lokálneho obyvateľstva prispela k vytvoreniu závislosti na vonkajšej pomoci.

Po skončení vojny sa tak krajina za posledné dva roky snaží o trvalo udržateľný rozvoj ekonomickej a sociálnej infraštruktúry.

Chlieb pre ľudí Nadácia Integra, slovenská nezisková organizácia, začala realizovať rozvojové

projekty, zamerané na ekonomický rozvoj v Južnom Sudáne z podpory SlovakAid v roku 2005. V spolupráci s piatimi rozvojovými organizáciami pôsobí v meste Liethnom v Gogrial East County.

Prostredníctvom vzdelávania dospelých, mobilizácie miestnych obyvateľov k sporeniu finančných prostriedkov a školení zameraných na rozvoj podnikateľských zručností sa snaží premeniť spoločnosť závislú na vonkajšej pomoci na komunitu, ktorá využíva vlastné zručnosti a zdroje.

Vo februári tohto roka sme začali realizovať projekt, ktorého cieľom je založenie malých podnikov - pekárne a mlynu. Skúsenosti z minulosti ukázali, že práve podnikateľský prístup môže povzbudiť miestnych obyvateľov k väčšej zodpovednosti za poskytnuté zariadenie a prispieť k udržateľnosti projektu V meste Liethnom funguje iba jedna pekáreň, ktorá nestačí zabezpečiť potreby celej komunity. Niektoré rodiny pečú chlieb vo vlastných domoch, ale tento spôsob pečenia spôsobuje znečistenie ovzdušia a má škodlivé následky na zdravie žien a detí, keďže väčšina exhalátov ostáva vo vnútri.

Založené podniky vytvoria pracovné

Momentálne sa krajina spamätáva z kmeňových nepokojov a obyvatelia trpia nedostatkom potravín. Problémom je tiež neadekvátna zdravotná starostlivosť.

V oblasti s populáciou 7,5 milióna obyvateľov pôsobí len 88 lekárov. Najbližšia nemocnica je od mesta Lietnhom vzdialená 180 kilometrov. Mnoho ľudí zomiera aj na liečiteľné choroby práve preto, že sa jednoducho nedostanú k lekárskej pomoci.

Riešením je riečna doprava po rieke Jur, ktorá mesto spája s ďalšími väčšími mestami ako Wau či Chartum. Preto sa Nadácia Integra rozhodla vyhlásiť verejnú zbierku na kúpu lode pre Južný Sudán.

Loď znamená pre chudobnú rodinu prísun potravín, pre choré dieťa šancu prežiť a pre celú oblasť možnosť ekonomického rozvoja.

Bude vo vlastníctve miestneho družstva rybárov, ktorí zabezpečia jej údržbu a budú spravovať chod riečnej dopravy.

OĽGA AUSCHENBACH FOTO JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ Viac informácií o Nadácii Integra a možnostiach pomoci nájdete na webovej stránke www.integra.sk.

86

VO SVETE 17

Tibetská modlitba batohom a slnečnými okuliarmi som sa šinula hlavnou ulicou mestečka Nanchen, vzdušnou čiarou vzdialeného od Tibetu iba 40 kilometrov, a zjavne som bola dobrou atrakciou pre miestnych. Číňania (aj Tibeťania) neuveriteľne okato zízajú. Niektorí dokonca pootvoria ústa, ako keby som bola bledomodrá, alebo mala tri oči.

Zrazu sa pri mne pristavil „týpek“ a spýtal sa: „Hello, where are you going?“ Uuuu, anglicky hovoriaci človek, tak to treba využiť. Povedala som mu, že hľadám ubytovanie. „Môžeš spať u mňa,“ odpovedal. Motorku prenechal priateľke a zaviedol ma k sebe domov. Postarali sa o mňa ako o zvláštneho hosťa. Dostala som čaj, jogurt a tsampu. Potom sme sedeli v prednej záhradke v prútených kreslách a rozprávali sa o živote. Chalan študuje v Pekingu a momentálne je doma na prázdninách. Opisoval mi, ako by si chcel založiť vlastnú cestovnú kanceláriu, ktorá by vozila turistov do okolia Nanchenu. Jeho priateľka sedela vonku s nami. Celý čas neprehovorila ani slova, bola zaneprázdnená listovaním v čínskej verzii Elle.

Večer prišla babička, chalanova mama.

S

Veľmi pobožná stvora, v kuchyni hneď vymenila malý cestovný ruženec za jeden fakt obrovský a pustila sa do modlenia.

A to vraj strávila celý deň v kláštore.

Mali sme nádherný večer. V celom meste nefungovala elektrina. Teda žiadny televízor. Sedeli sme pri sviečkach a slanom čaji. Po večeri začal „týpek“ spevavým hlasom predčítavať z nejakej tibetskej modlitebnej knižky. Neskôr ho vymenila babička. Bola naozaj nádherná.

V mäkkom svetle sviečky vyzerala skôr ako stará Indiánka. Do vrkočov zapletené vlasy, na krku vrecúško s talizmanom, vráskavá tvár. Melodicky čítala. Len občas sa jej zatriasol hlas, ale to akoby patrilo k veci. Úplne očarená som tam sedela a nemohla som od nej odtrhnúť oči.

V Španielsku som raz navštívila malinký kostolík s opadávajúcou omietkou a asi tuctom drevených lavíc. Mnísi na omši spievali žalmy. Hoci práve kresťanstvo moc „nemusím“, pamätám sa, ako ma to dostalo. Výzdoba kostola bola neuveriteľne jednoduchá – na oltári kríž a niekoľko kvetov. Nikto nepotreboval nič predstierať.

A ten čistý, jasný hlas chóru… Akoby som sa na chvíľku dostala mimo všetky bezvýznamné veci. Mala som zrazu pocit,

že aj náboženstvo môže predstavovať slobodu. Neviem, či ma chápete. Presne tak to bolo aj teraz. Hlboký, hlboký zážitok.

A moja neschopnosť ho opísať…

TEXT A FOTO: MIRKA FOFFOVÁ, NANCHEN, ČÍNA

Fiesta Belgicko kalendára na mňa zúrivo kričí uzávierka a ja s očičkami malými po pretancovanej noci hľadím na obrazovku počítača. Takto to vyzerá, keď sa niekto rozhodne dovolenkovať v Bruseli.

Ja som si to vybrala dobrovoľne a rada, veď odkedy sa začali letné prázdniny, v meste sa stále niečo deje. Zoberte si, koľko národností tu žije. Raz má fiestu španielska komunita, inokedy majú zasa nejaký národný sviatok Američania, potom Francúzi, Nóri, Slovinci...

Oslavy sa nezaobídu bez sprievodných akcií, otvorených väčšinou zadarmo širokej verejnosti. Každý víkend ste tak akoby v inej krajine. A potom sú tu ešte stále Belgičania a ich sviatky a rôzne karnevaly.

A keď vás predsa len nič nenadchne, vždy môžete zaliezť do nejakej typickej krčmičky.

Odporúčam Delirium. Na dva kroky od sochy cikajúceho dievčatka či ulice plnej reštaurácií s tradičnými belgickými jedlami a asi päť minút od Grand Place. Pivo tu stojí okolo troch eur, zatiaľ čo všade naokolo päť a viac.

Neexistuje, aby ste si nevybrali z ponuky viac ako dvetisíc druhov, medzi ktorými je aj náš Topvar. Atmosféra vo vnútri je priateľská. Ľudia sa radi dávajú do reči. Raz sme sa tam

Z

napríklad zoznámili so skupinkou mladých Američanov, ktorí si podľa kamarátovho bielo-modro-červeného pásikavého trička s golierom mysleli, že musí byť jeden z nich.

Ak máte chuť na niečo iné ako pivo, navštívte starodávnu kaviarničku Cirio. Ochutnajte ich špecialitu Half&Half, čo je biele víno zmiešané so šampanským. Drink stojí tri eurá a ak ho nedopijete, čašník vám ho ochotne „zabalí“.

Už dávno som sa tak nezasmiala, ako keď som odtiaľ vychádzala so sklenenou fľaškou od džúsu. Čašník si totiž nedal povedať a nalial ďalšiu „rundu“ (biznis je biznis) nielen pre kamarátku, ale aj pre mňa.

A aké sú tu diskotéky? Belgičania dosť ulietajú na techne, no každý si v Bruseli môže nájsť to svoje. V centre je na každom kroku salsa bar. Za dobrými miešanými kokteilmi a tancom choďte do Guru Baru. Rockovú zábavu v podaní živého gitaristu nájdete v krčme Celtica. Niekedy si môžete pohupnúť do rytmu priamo na ulici za hudobného sprievodu pouličných muzikantov. Možno budete počuť aj slovenčinu. Ako ja minule.

DOMINIKA PÉTEROVÁ, BRUSEL FOTO MIA JANSSEN

5

G. Puccini | Madama Butterfly

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: A. Kohútková, T. Juhás, S. Tolstov.

G. Verdi | La Traviata

M. P. Musorgskij: Boris Godunov foto: Alena Klenková

14

utorok Nehrá sa

15

Séria „P1” 19 00 22 00 | Preklad: P Štilicha Š Povchanič Adaptácia a réžia: R Polák Texty piesní: J Beňová

V. Hugo | Kráľ sa zabáva

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová.

Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, R. Stanke – B. Bystriansky, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

J. G. Tajovský | Ženský zákon

nedeľa Nehrá sa

19 00 – 22 00

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

Nehrá sa

Úklady a láska

Séria „H2”

Séria „B2” F. Schiller | 19.00 – 21.45 Preklad: M. Kubran. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Účinkujú: M. Labuda, K. Magálová, J. Vajda – F. Kovár, A. Bárta, T. Pauhofová, D. Mórová, J. Gallovič, V. Obšil, E. Sakálová a. h.

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h..

Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, K. Magálová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová a. h., M. Gudiak a. h.

– A. Palko a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

Séria „L2”

I. Horváthová | Fetišistky

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

M. Buffini | Večera

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 | Preklad: M. Porubjak. Dramaturgia: P. K. Palik. Réžia: J. Krasula. Scéna: M. Soukup. Kostýmy: V. Boronkayová.

Choreografia: S. Beláková. Výber hudby: J. Krasula. Účinkujú: Š. Orság, E. Líšková, D. Škultétyová, M. Vrábová/N. Jakubisová, J. Vido, O. Smida, M. Pastieriková/I. Baginová, J. Lenč, J. Homolka.

B. Brecht | Malomeštiakova svatba

V rámci projektu V NÁRODNOM AKO DOMA Divadlo "A" a Divadlo SHANTI o. z. z Prievidze

11.00 a 19.00 | Úprava a réžia: J. Sládeček. Scéna a kostýmy: J. Valek. Asistent réžie: J. Obernauer. Hudobná spolupráca: I. Nemky. Účinkujú: J. Obernauer, A. Vagadayová, M. Vagaday, J. Obernauerová, V. Cerovská, G. Obernauer, M. Struhár, M. Gregušová-Obernauerová.

F. Urbánek | Pani Richtárka

19.00 – 21.30 Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller.

Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová, G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke - Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, P.Boublík a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

pondelok Nehrá sa

M. Buffini: Večera (Ján Koleník, Zdena Studenková) | Foto: Filip Vančo

V rámci projektu V NÁRODNOM AKO DOMA Divadelný súbor J. Chalupku z Brezna

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 21.45 Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďaľší.

Séria „B1”

G. Büchner: Leonce a Lena (D. Mórová, Z. Fialová) | Foto: Oleg Vojtíšek

G. Büchner | Leonce a Lena

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

13

sobota Nehrá sa

12

piatok Nehrá sa

11

štvrtok

10

streda Nehrá sa

9

utorok Nehrá sa

8

pondelok Nehrá sa

7

M. P. Musorgskij: Boris Godunov (Sergej Kopčák) | foto: Alena Klenková

M. P. Musorgskij | Séria „Q” 18.00 – 22.15 Opera v 4 dejstvách s prológom. Predstavenie bolo naštudované s podporou Tatra banky a.s.

Dirigent: B. Ladič. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: J. Benci, I. Choupenitch, F. Ďuriač, G. Beláček, S. Tolstov, D. Hamarová.

Boris Godunov

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: E. Jenisová, P. Berger, P. Remenár, M. Fabianová.

nedeľa Nehrá sa

6

sobota

Štúdio

Vážení diváci, ďakujeme Vám za priazeň, ktorú ste nám venovali v uplynulej divadelnej sezóne a tešíme sa na stretnutia v našom divadle aj v sezóne 2008/2009.

Sála činohry

Historická budova

Séria „J”

19 00 – 22 00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku

G. Verdi | Macbeth

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

G. Donizetti: Lucrezia Borgia (A. Kohútková) | Foto: Alena Klenková

J. Brahms: Koncert pre husle a orchester D-dur, op. 77, R. Berger: Post Scriptum II., L. V. Beethoven: Symfónia č.

7 A-dur. Účinkujú: Bruno Walter Symphony Orchestra, husle - Dalibor Karvay, diriguje Jack Martin Händler.

Slávnostný otvárací koncert

EURÓPSKY ROK MEDZIKULTÚRNEHO DIALÓGU Hudobné dni BRUNA WALTERA 2008

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: S. Tolstov, L. Larinová, J. Benci, J. Babjak, J. Sapara-Fischerová.

G. Verdi | Nabucco

19.00 – 21.45 | Opera v 2 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Vargicová, Ľ. Ludha, M. Beňačková, M. Doboš, J. Benci.

G. Donizetti | Dcéra pluku

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: B. Ladič. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: A. Kohútková, M. Malachovský, M. Lehotský, D. Šlepkovská.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

Nehrá sa

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla v sezóne 2008/2009 si môžete kúpiť aj počas divadelných prázdnin v oboch pokladniciach SND (v novej budove v pondelok až piatok v čase od 9.00 – 17.00 hod., v historickej budove v čase od 12.00 – 17.00 hod.) a v sieti TICKETPORTAL. Bližšie informácie na www.snd.sk a na dole uvedených telefónnych číslach.

piatok Nehrá sa

4

štvrtok

3

streda

2

utorok

1

pondelok

Sála opery a baletu

Nová budova

18 STRECHA

Slovenské národné divadlo | september 2008

86

S. Prokofiev, L. Vaculík | Ivan Hrozný

S. Prokofiev, L. Vaculík | Ivan Hrozný

S. Prokofiev, L. Vaculík | Ivan Hrozný

19.00 – 21.15 | 2. Premiéra | Tanečná dráma v dvoch dejstvách. Dirigent: M. Leginus.

Choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: P. Čanecký. Kostýmy: R. Šolc. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

Hosťovanie

G. Puccini | Turandot

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: Ľ. Rybárska, K. Andreev, I. Matyášová.

30

utorok

29

pondelok

28 Séria „A”

Činohra

Zmena programu je vyhradená.

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Balet

Opera

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: O. Dohnányi. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, S. Tolstov.

G. Puccini | Tosca

R. U. R.

I. Horváthová | Fetišistky

Séria „B1”

chcete

Dom v stráni

M. Kukučín/P. Pavlac | Séria „P1” 19.00 – 22.00 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU – E. Havasiova, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU – B. Švidraňová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký.

Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, J. Rybárik,a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len

Leonce a Lena na festivale DIVADELNÁ NITRA

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký.

Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, J. Rybárik,a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

chcete

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len

Informácie o predaji vstupeniek Vstupenky na všetky predstavenia Slovenského národného divadla v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť a rezer vovať v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, v pokladnici v historickej budove SND Obe pokladnice sú otvorené (vchod z Jesenského ul.), (vchod z Olejkárskej ulice), Po – Pia 9.00 – 20.00 hod. tel. čísla: 02/5778 2534, 02/5778 2536 tel. čísla: 02/5443 1723, 02/5443 3764 So 9.00 – 13.00 hod. e-mail: rezervacie@snd.sk So a Ne 18.00 – 20.00 hod. e-mail: rezervacie@snd.sk

Skupinové objednávky vybavujeme v priestoroch pokladníc novej budovy SND na Pribinovej 17, (vchod z Olejkárskej ulice) tel.: 02/5778 2535, 02/5778 2537, 02/5778 2538, 02/5778 2835, 02/5778 2539, 02/5778 2543 fax: 02/5778 2542, 02/5778 2801, e-mail: objednavky@snd.sk www.snd.sk Námety a pripomienky zasielajte na: marketing@snd.sk

Fetišistky v Piešťanoch

Nehrá sa

Manon Lescaut

V. Nezval | Séria „B2” 19.00 – 21.20 | Réžia: J. Nvota a. h. Preklad: Ľ. Feldek. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková. Hudobná spolupráca: M. Novinski. Účinkujú: T. Pauhofová, Ľ. Kostelný, R. Stanke, J. Gallovič, O. Kovaľ, I. Kuxová, E. Šmálik a. h., J. Igonda a. h., J. Horváthová a. h.

19.00 – 21.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: J. Fábry.

Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, L. Bielovič a. h. – E. Sakálová a. h. Svetová premiéra hry bola uvedená z iniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

Ch. Hampton | Popol a vášeň

19.00 – 21.30 Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

M. Buffini | Večera

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h..

Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová – K. Magálová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová a. h., M. Gudiak a. h. – A. Palko a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

Hudba: P. Mankovecký. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, a. h.

I. Ambjørnsen/A. Hellstenius/P. Nass | Chvála bláznovstva alebo Elling a Kjell Bjarne

A. P. Čechov | Séria „H2” 19.00 – 22.30 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

Nehrá sa

Séria „M1” 19.00 – 22.00 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU – E. Havasiova, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU – B. Švidraňová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

M. Kukučín/P. Pavlac | Dom v stráni

Tri sestry

19.00 – 21.10 Preklad: P. Kerlik. Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: V. Kubička. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

Nehrá sa

B. Ahlfors | Posledná cigara

C. Goldoni | Čertice 19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, D. Mórová - G. Dzuríková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a. h., H. Krajčiová a. h., M. Dočolomanský, M. Bahul a. h., S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

Nehrá sa

T. Kusá | Séria „L2” 19.00 – 21.35 Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábr y. Kostýmy: S. Vachálková.

Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček , L. Haverl.

S mamou

19.00 – 20.50 Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

Hudba: P. Mankovecký. Pohybová spolupráca: P. Modrovský. Účinkujú: Z. Fialová a Ľ. Kostelný.

V. Haïm | Valčík náhody

19.00 – 21.00 Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Horváth, A. Javorková, D. Jamrich, G. Dzuríková, M. Čobejová a. h., Z. Porubjaková a. h., V. Kobielsky - B. Deák a. h., J. Rybárika a. h. a N. Šáro a. h.

V. Klimáček | Kto sa bojí Beatles With A Little Help From My Friends

19.00 – 21.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: J. Fábry.

Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, L. Bielovič a. h. – E. Sakálová a. h. Svetová premiéra hry bola uvedená z iniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

Ch. Hampton | Popol a vášeň

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h.. Dramaturgia: D. Majling a. h. / P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ.

Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

W. Shakespeare | Séria „O1” 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, M. Dočolomanský, E. Horváth, Ľ. Kostelný, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, B. Bystriansky, V. Kobielský, S. Dančiak, O. Kovaľ, J. Gallovič, D. Jamrich a ďalší.

Hamlet

19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Claudea Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: Z. Kanócz a. h. – E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., L. Chudík - M. Huba, O. Kovaľ, T. Maštalír, V. Obšil – Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, J. Gallovič, M. Bahul a. h., L. Latinák a. h. – M. Amsler a. h. a ďalší.

Tančiareň

K. Čapek | Séria „G1” 19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták.

Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h./Š. Bučko, Z. Kocúriková, J. Koleník, poslucháči VŠMU a ďalší.

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová.

Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, M. Hilmerová – K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

Centrum marketingu, obchodu a komunikácie SND

19.00 – 21.15 | Tanečná dráma v dvoch dejstvách.

Dirigent: M. Leginus. Choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: P. Čanecký.

Kostýmy: R. Šolc. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

S. Prokofiev, L. Vaculík | Ivan Hrozný

nedeľa Nehrá sa

27

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

sobota

17.00 – 19.00 | Tanečný muzikál Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Libreto: Ľ. Feldek. J. Ďurovčík.

Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M. Černý. Kostýmy: S.Vachálková. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND. Séria „X”

26

Balet Gala '08

19.00 – 21.30 Benefičné predstavenie svetových baletných umelcov venované na podporu Národného onkologického centra.

piatok

25

štvrtok Nehrá sa

24

streda Nehrá sa

23

utorok

22

pondelok Nehrá sa

21

Séria „Y”

19.00 – 21.15 | 1. Premiéra | Tanečná dráma v dvoch dejstvách. Dirigent: M. Leginus.

Choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: P. Čanecký. Kostýmy: R. Šolc. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

nedeľa Balet Dortmund

20

sobota

19

piatok

18

S. Prokofiev: Ivan Hrozný (M. Radačovský)

18.00 – 21.00 | Verejná generálka a stretnutie s tvorcami premiéry Tanečná dráma v dvoch dejstvách. Dirigent: M. Leginus. Choreografia a réžia: L. Vaculík.

Scéna: P. Čanecký. Kostýmy: R. Šolc. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

štvrtok Nehrá sa

17

streda

16 Séria „K3”

Séria „N”

Séria „B3”

Séria „F”

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

V. Nezval: Manon Lescaut (Táňa Pauhofová, Richard Stanke) Foto: Jana Nemčoková

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, M. Kráľovičová – E. M. Chalupová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, M. Kramár a. h. – Cs. Kassai a. h., P. Trník – Ľ. Paulovič a. h., J. Slezáček, M. Dočolomanský, O. Hlaváček, Š. Bučko, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

G. Feydeau | Chrobák v hlave

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v českom jazyku s nemeckými titulkami Dirigent: D. Štefánek. Réžia: D. Kaegi. Účinkujú: I. Matyášová, J. Vacík, M. Masaryková, D. Hamarová, F. Ďuriač.

R. Strauss | Ariadna na Naxe

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v českom jazyku s nemeckými titulkami Dirigent: J. Kyzlink. Réžia: J. Nekvasil. Účinkujú: E. Jenisová, G. Beláček, Ľ. Ludha, J. Sapara-Fischerová, Ľ. Rybárska.

A. Dvořák | Rusalka

19.00 – 22.00 | Melodramma v 2 dejstvách s prológom v talianskom jazyku Dirigent: B. Ladič. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: A. Kohútková, J. Benci, J. Kundlák, T. Kružliaková.

G. Donizetti | Lucrezia Borgia

19.00 – 21.45 | Úprava: D. Abrahámová a P. Mikulík. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková.

Hudba: S. Štúr. Preklad: K. Dlouhý. Účinkujú: J. Vajda, D. Mórová, M. Kramár a. h., Z. Studenková, M. Hilmerová– I. Kuxová, D. Jamrich, Z. Kocúriková, G. Dzuríková – M. Čobejová a. h., A. Maľová, V. Obšil, J. Koleník a ďalší.

O. Wilde | Ideálny manžel

11.00 – 12.45 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku | Dirigent: M. Oswald. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: P. Remenár, M. Maťašová, J. Sapara-Fischerová, M. Malachovský, J. Bernáthová, F. Ďuriač.

T. Frešo | Martin a slnko

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: Z. Gilhuus. Účinkujú: S. Tolstov, L. Larinová, P. Mikuláš, T. Juhás, D. Šlepkovská.

G. Verdi | Nabucco

T. Frešo: Martin a slnko (Pavol Remenár) | Foto: Alena Klenková

Nehrá sa

Nehrá sa

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: J. Bernáthová, J. Kundlák, P. Remenár, J. Benci, M. Maťašová.

G. Donizetti | Nápoj lásky

19.00 – 21.45 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: Ľ. Feldek a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, P. Humeňanská, posl. VŠMU – A. Sabová, posl. VŠMU, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a. h., A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha, posl. VŠMU – G. Tóth a. h. a ďalší.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Z. Vongrey, Ľ. Rybárska, Ľ. Ludha, P. Mikuláš.

Dizajn: IQ Design Studio 2008 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

86

POULIČNÉ BLUES 19

86

20 AHA JU! Konferencia o nás „s nami“ Viac ako 220 delegátov z 27 krajín sa 17. a 18. mája v Bruseli zúčastnilo na 7. Európskom stretnutí ľudí zažívajúcich chudobu. Európska politická špička v Bruseli počúvala bezdomovcov, Rómov a dlhodobo nezamestnaných, ktorí tlmočili realitu svojho každodenného života. Organizátorom je Európska sieť proti chudobe (EAPN), ktorej cieľom je nastoliť dialóg medzi politikmi a chudobnými a umožniť tak chudobným podieľať sa na hľadaní riešení a rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ich život.

Jedna z prvých predajkýň Nota bene Eva Račická hovorila v Bruseli o svojich skúsenostiach s chudobou.

človek odísť u nás v Bratislave po piatich rokoch. Keď prižmúria oko, tak ostanete jeden rok navyše. Ale čo potom? Mestské časti už neriešia žiadosti o byty, byty nie sú. Obecné pozemky sa pritom pokojne rozpredávajú. Ja by som to zakázala. Keby zákon upravoval pojem sociálna ubytovňa, znížilo by to korupciu. Keď to nie je v zákone, nie je čo kontrolovať.

V čom sú na tom iné krajiny EÚ lepšie a v čom horšie?

- Všade žijú ľudia, všade sú problémy.

Rozdiel je, že mám pocit, že inde ich riešia.

V Anglicku poskytujú nájomné bývanie ľuďom, ktorí to potrebujú, nielen na päť rokov. Ide o to, aby sme ľuďom vytvorili podmienky, aby

Vyslankyňa chudobných Eva Račická, bývala predajkyňa Nota bene, ako vyslankyňa na konferencii o chudobe v krajinách Európskej únie Ako na teba zapôsobil Brusel – mesto byrokratov?

- Páčilo sa mi tam. Nečudujem sa, že sa stalo hlavným mestom Európy. Jedna ulička mi pripadala ako Praha Smíchov, v druhej som sa cítila ako vo Viedni, viadukt ako v Paríži. Fascinujúce bolo, že cez pracovný čas si tam nestretla človiečika na ulici. Tam asi naozaj všetci pracujú. Všade bolo čisto, to u nás veľmi nevidíme. Zaujalo ma, ako policajti pekne pozdravili bezdomovca, ktorý žobral pri katedrále. Ďalší spali o kus ďalej so svojou svorkou psov. Poprikrývaní, lebo tam stále prší.

Okoloidúci sa k nim približovali po špičkách, aby ich nezobudili, a hádzali im do klobúka.

Na konferencii boli účastníci zo všetkých krajín EÚ. S kým zaujímavým si sa tam zoznámila? Nemali ste problém dorozumieť sa medzi sebou?

- Spolubývajúca z ubytovne ma kedysi učila po anglicky. Mám za sebou asi desať lekcií.

Hovorím veľmi lámavo, asi ako Japonec po slovensky, ale začiatočnícku úroveň zvládam. Na odbornejšiu angličtinu som tam mala Ninu a Jara z Nota bene. Tak súkromne priateľsky som si najviac rozumela s výkonnou riaditeľkou zo Štrasburgu Aye

Aye Win, pôvodom z Barmy, ktorá viedla sociálne fórum. Aj ma pozvala k nej domov, len nie je za čo. Ruštinu som si oprášila s Talianmi. Poliaci si k nám prisadli na večeri a zistila som, že s ich vedúcou delegácie vyzeráme ako sestry. Švédi, akurát prehrali hokej. Oni sú takí chladnejší, ale keď spoznajú človeka, tak to ide.

Ty si mala svoj prejav na workshope o problematike „bývania“. Aké to bolo?

- Nina ma postrčila, sama by som sa neodvážila začať. Hovorila som tam svoj životný príbeh. Bývala som v mestskej ubytovni, príjem som mala 1500 korún a musela som platiť 3000 korún ako všetci, bez ohľadu na príjem. Predajom NB som si zarábala na doplatenie. Psychicky som sa upokojovala v Divadle Nota bene.

Kde vidíš najväčšie problémy v prístupe k bývaniu na Slovensku?

- Najväčší problém je, že na Slovensku sa nestavajú nájomné sociálne byty. Dokonca zákony slovo sociálne byty ani nepoznajú.

Nájomné byty, ktoré vlastní mesto, sú viacmenej obsadzované po známosti a nie podľa potreby. Je v tom slabá kontrola. Mám s tým živú skúsenosť. Zo sociálnej ubytovne musí

mohli fungovať. Na druhej strane, keď som počula koľko majú HIV pozitívnych v Írsku, v porovnaní s nimi a ďalšími krajinami sme ešte „zlatá republika“.

Na konferencii si sa stretla aj s vysokopostavenými ľuďmi, zodpovednými za riešenie sociálnych problémov. Mali záujem počúvať, aká je situácia priamo od zdroja – od ľudí, ktorí sami chudobu zažívajú?

- Veľmi sa mi to nezdalo. Väčšinou sa tam tak mihli, ako Špidla, a už ich nebolo. Ale zoznámila som sa s pani Šebovou, riaditeľkou sekcie sociálnej a rodinnej politiky, ktorá tam bola so slovenskou delegáciou. Mesiac po konferencii sme sa ešte raz stretli.

V čom ťa konferencia inšpirovala? Aký nápad si priniesla so sebou?

- Štát by mal mať vyhradený balík peňazí na riešenie bytovej otázky. Podľa mňa by sa mali stopercentne podporovať organizácie, ktoré skúpia veľký komplex budov, zapoja chudobných, ktorí ich vlastnoručne prebudujú na byty. Tie im prenajmú za nízky nájom. Nie na päť rokov, ale dovtedy, dokiaľ to budú potrebovať. Myslím, že v Anglicku to tak funguje.

SANDRA TORDOVÁ FOTO MICHAL OPETA

86

ZAPOJTE SA!

POULIČNÉ BLUES 21

Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší?

Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Maryša Išiel som dolu Námestím SNP. Pred Starou tržnicou sedela na laviciach skupina bezdomovcov. Hádali sa, čo je u nich úplne normálne, ale téma hádky bola ohromujúca.

Týkala sa zákona o koncesionárskych poplatkoch. Môj ty bože, mať tak vaše starosti, pomyslel som si.

Na zákony bol ako vždy najväčším expertom Fredy. „Človeče, vieš, máš dieru s elektrikou v dome – platíš. Alebo, človeče, máš dieru v garáži, zase platíš a keď, človeče, máš dieru na chate, platíš tretíkrát. Svinstvo, človeče, nie?“ „Ále, nech si každý platí, za čo má,“ prehlásil Miky. „Keď majú tri diery, nech platia za tri.“ „Ja im dám hovno,“ povedal Tono. „Môj tranďák nemá dieru.“ Už - už sa zdalo, že téma je vyčerpaná, keď do debaty vstúpila vždy trochu podnapitá Maryša. „Ja mám dieru, ale ani tak im nedám ani halier. Nemám v nej elektriku,“ povedala, pričom vrhla na mňa (bože dobrý, prečo zase na mňa?) ten najzvodnejší úsmev, akého bola v šesťdesiatke schopná.

Maryša. Neskutočná ženská. Hovorili, že má po svete dvanásť detí a dvadsaťosem vnúčat. Myslel som si, že s ich výchovou si asi nikdy nerobila ťažkú hlavu, lebo ináč by nebola na ulici.

Všimol som si ju raz v apríli pred Tescom.

Dve dámy sa tam sťažovali na počasie. „Ja už neviem, čo si mám obliecť. Ráno je zima, na obed je teplo, to je strašné. Človek aby sa každú chvíľu prezliekal.“ Maryša si ich opovržlivo obzrela. „Počuješ?“ obrátila sa na mňa. „Ja také starosti nemám.“ A v podstate to bola pravda. U Maryši nebolo žiadne prezliekanie, lebo pokiaľ si pamätám, vždy chodila v tej istej vetrovke, v tom istom tričku a v tých istých rifliach.

Akurát v zime na tom všetkom mala ešte jednu bundu. Podprsenku nenosila, lebo „cecky mám jak osemnástka“ a každému sa vychvaľovala, že ani pod rifľami nemá nič. „Nech to chlapci majú ľahšie,“ hovorievala. Jej libido ešte aj v šesťdesiatke bolo neskutočné. A za stovku, prípadne aj zadarmo, bola schopná urobiť mužom všetko, čo im videla na očiach. Problém bol len v tom, že záujemcov bolo čím ďalej tým menej. Tie prsia vôbec neboli také, ako majú osemnástky a čo bolo pod tými špinavými a zamastenými rifľami, na to nechcem ani len pomyslieť.

Minule prišla Maryša za mnou. Bola triezva. „Zomrela mi dcéra,“ povedala.

Zamrmlal som niečo ako úprimná sústrasť a tak a spýtal som sa jej, ktorá. „Akože ktorá?“ zdvihla Maryša obočie.

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: So svojím príspevkom Násilie tromfol Jozef všetkých ostatných, získal od vás najviac hlasov. Ale Júliusovu Rebeku predbehol len o málo. Posielajte nám esemesky aj naďalej! r „Mala som iba ju. Bola jedináčik.“ Teraz som pre zmenu zdvihol obočie ja. „A čo tých dvanásť detí?“ „Ale prosím ťa,“ máličko sa pousmiala. „To vieš, nejaký ten imidž si človek musí vytvoriť.“ Pre istotu som pozrel na Maryšu ešte raz, aby som zistil, či je to skutočne ona. Jej prejav bol priam intelektuálny. „Potrebujem tisíc korún, aby som sa mohla troška obliecť. Vieš, nechcem mojej Marcelke urobiť hanbu. Na pohrebe budú jej priatelia a určite aj moji kolegovia zo školy.“ Prekvapený som zdvihol hlavu. „Kolegovia?“ „Učila som na gymnáziu,“ dorazila ma Maryša. „Pomôžeš?“ Bez slova som vybral z vrecka tisícku a podal som jej ju. „Ďakujem. Vrátim,“ a odišla.

Pred týždňom prišla Maryša zase za mnou. Mala na sebe jednoduchý, ale čistý čierny kostým. V prvom momente som ju nespoznal. Z kabelky vytiahla tisícku a podala mi ju. „Ďakujem. A nech to, prosím, všetko ostane medzi nami.“ Iba som prikývol hlavou.

Včera som išiel dolu Námestím SNP, pred Starou tržnicou sedela na laviciach skupina bezdomovcov. Hádali sa, čo u nich býva úplne normálne. Ale teraz som už z diaľky počul Maryšin opitý hlas. „Neveríš? Tak poď pod bránu a ukážem ti, že žiadne nohavičky pod rifľami nemám,“ a rozjarená ťahala Jozefa kamsi do bočnej ulice. Pozeral som s otvorenými ústami. Tak ja už fakt ničomu nerozumiem.

JÚLIUS, BRATISLAVA

JOZEF 598

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Otázniky Tak často som premýšľal, čo láska vôbec je. Čo to vlastne znamená, keď človek miluje.

Nemusím už premýšľať, všetko mi je jasné.

Spoznal som to nešťastné pravé ľudské šťastie.

Láska je učiteľkou života.

Opak aj zmysel slova „samota“.

Láska, tá dáva ľuďom silu žiť.

Ale aj dobrý dôvod začať piť.

Má tisíc tvári a len jednu jedinú.

Trvá večnosť, alebo iba hodinu.

Skutočná láska má však iba jeden cieľ.

Presvedčiť človeka, aby za svojím citom šiel.

Stačí sa zaľúbiť a svet je celkom iný.

Náhle priznávaš všetky svoje viny.

Prázdno sa stratí a ty to cítiš stále.

Máš v sebe čosi krásne, aj keď zatiaľ malé.

A časom zistíš, že si v tom, že ťa to ovláda.

Teraz už celým srdcom miluješ, sám seba nezvládaš.

A tak keď chalan ozaj ľúbi, vždy to myslí úprimne.

Veď srdce neoklameš, to aj každý blázon vie.

Prebdené noci, vankúš navlhnutý od sĺz.

V účtoch za telefón menší sklz.

Ako veľmi mu chýba, ako veľmi by chcel byť s ňou.

Smútok a beznádej sa vkrádajú do snov.

Každým dňom ľúbi stále viac, ten príval nejde zastaviť.

Bojí sa, že spraví chybný krok, ktorý sa nedá napraviť.

Je zaľúbený, dal by za ňu aj posledný dych.

Za jej šťastie prežil by bolesť všetkých ostatných.

Nie, láska nie je sebecká, nehľadí vôbec na seba.

Ty vieš, že všetko robím pre Teba.

Nečakám, že mi to vrátiš, nemusíš mi lásku opätovať.

Bol by to zázrak...

No aj tak, musím sa Ti poďakovať...

Za to, že si a dávaš mi šťastie každým milým slovom.

Za to, že Ťa mám, aj keď nie tak, ako by som chcel.

Za to, že ma vnímaš ako dobrého priateľa.

A hlavne za to, že si dosiaľ to najkrajšie, čo ma v živote stretlo.

JOZEF 598, BRATISLAVA

ĽUBOŠ

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Rozhovory 20 Stále nanovo ma prekvapuješ Svojou dobrotou Hranatosť zákonov Ktoré sme vymysleli my Aby sme sa mohli navzájom trestať Svojim Životom vo mne roztápaš Chápajúci aj ľudsky nepochopiteľné Nadovšetko Milosrdný Zákon bez Ducha je mŕtvy A Duch je Láska Rozbíjaš okovy môjho farizejského posudzovania a sebaodsudzovania Učíš ma ponoriť sa do hlbín všetkého Kde zmyslom je srdce vecí Živé srdce, pravdivé a úprimné Ktoré sa Ti klania, miluje, prosí o odpustenie Velebí Ťa bez konca Srdce, ktoré sa Ťa v pravde dotýka Stretáva Ťa pod povrchom vecí To je Tvoj zákon Boží zákon Vonkajšok nie je až tak dôležitý Je len rámom, ktorý drží drahocenný obraz Ten Obraz, kde od začiatku nekonečnosti vekov Stretáva naša ľudská krehkosť Tvoju Lásku bez hraníc ĽUBOŠ, BRATISLAVA

86

22 METROPOLA Zakázaným mestom prejdú denne tisícky turistov. domčekov so spoločnými toaletami na ulici, nazývané hutongy. Väčšinou sú obkolesené farebným zdobeným múrom a vo vnútri je akési malé mestečko, ktoré si žije vlastným životom a jeho obyvatelia trávia voľné chvíle spoločnými debatami a hraním stolových hier. Vláda hutongy pred olympiádou nemilosrdne likvidovala – veď čo by si svet pomyslel o ekonomickom tigrovi Ázie, keby do nich zamierili kamery televíznych štábov.

Malé, tmavé, nevyhovujúce byty, niektoré dokonca bez tečúcej vody! Dlhoroční obyvatelia hutongov dostali nové byty na novovybudovaných sídliskách v okrajových štvrtiach Pekingu. Niektorí odchádzali s nadšením. Iní, hlavne takí, ktorí vo svojom domčeku vedľa svojich príbuzných a priateľov prežili celý život, nechceli odísť ani za svet a čínska vláda čelí podozreniu, že ich vysťahúvala násilím. Mnohí mali v hutongoch svoj biznis, drobné obchodíky alebo bufety. V obytnom bloku sa takto už nemôžu živiť. Prekáža aj to, že kým hutongy boli do centra mesta na skok,

Aby návštevníci olympiády nemali zlý dojem

Odporúčaný preklad a olympijské mesto – to je heslo predstaviteľov čínskeho Pekingu posledných pár rokov, presnejšie, odkedy Číne priklepli olympiádu. Zmenil sa vzhľad ulíc aj názvy niektorých tradičných pochúťok.

Z

Obrovská čínska metropola si tú česť veľmi váži a okamžite začala s prípravami.

Olympiáda v krajine ohnivého draka musí byť najmegalomanskejšia zo všetkých, aké svet kedy videl. Hypermoderný štadión Vtáčie hniezdo pojme až 91 000 divákov – a tí čínski sú vraj profesionálne vyškolení, aby vedeli, ako správne povzbudzovať. Cestujúcich z Pekingu do Tianjinu na pobreží, kde sa odohrávajú niektoré olympijské disciplíny, vozí rýchlovlak nemeckej výroby rýchlosťou až tristo kilometrov za hodinu. V meste otrávili alebo utĺkli na smrť desaťtisíce túlavých psov a mačiek, aby hostia nemali z Pekingu zlý dojem. Na mori

horlivo odstraňovali súvislý porast siníc, vláda odskúšala najrôznejšie prostriedky na „vyvetranie“ všadeprítomného hustého smogu, ktorý škodí športovcom aj ostatným. A zbúrali aj budovy, ktoré stáli na mieste niekdajšieho historického jadra, aby tam to historické jadro postavili nanovo. Prečo nie? Aj symbol Číny, Veľký čínsky múr, bol na mnohých miestach „zreštaurovaný“ týmto štýlom. Krajina, v ktorej podľa štatistík žije štyridsať miliónov ľudí na hranici chudoby, si môže dovoliť akýkoľvek megalomanský projekt.

Večná škoda pre organizačný výbor, že po toľkej snahe mnohé dôležité a významné svetové osobnosti politického a kultúrneho diania odriekli účasť na otváracom ceremoniáli. Nuž, treba sa zamýšľať aj nad demokraciou a dodržiavaním ľudských práv.

Nielen nad bohatstvom a prosperitou.

Už žiadne spoločné WC Peking, to sú široké bulváry, kvalitne zorganizovaná mestská doprava, turistami obsypané Zakázané mesto a ďalšie známe pamiatky, nové presklené mrakodrapy aj staré štvrte s blokmi prízemných

z okrajových štvrtí tam treba cestovať mestskou dopravou pekinskými zápchami aj hodinu.

Tvaroh od poďobanej ženy Na zástupy cudzokrajných návštevníkov pripravila Čína aj majiteľov reštaurácií.

Platí oficiálny zákaz podávania polievky zo žraločích plutiev. Predsa len, citlivejším (a ochranársky zmýšľajúcim) hosťom by mohlo prekážať kaličenie žralokov kvôli naplneniu bezodných žalúdkov čínskych stravníkov. A aby v reštauráciách neprekladali názvy čínskych jedál jednoducho do angličtiny – aby hostia vedeli, čo si vlastne objednávajú – vydala vláda zoznam odporúčaných prekladov tradičných čínskych pokrmov. Aby doslovný preklad cudzincov nešokoval a nezhnusil im pokrm na tanieri, nebude sa používať napríklad názov „fazuľový tvaroh vyrobený poďobanou ženou“ či „manžel a časť manželkiných pľúc“. Niektorí síce vláde vyčítajú, že nové, oficiálne názvy v sebe neobsahujú žiadne historické súvislosti, ale...

TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

86

METROPOLA 23

Inzercia

EVA 07 IMAGE 200x280 do NOTA BENE.indd 1

6/18/08 10:31:17 AM

86

24 PRÍBEH Maroš.

Všade ho prenáša maminka, len tá jediná vie, ako ho najlepšie chytiť. „Neviem, čo by som bez nej robil,“ dospelo sa zamyslí.

aroško postupne znehybnieva, napriek tomu rozdáva pokoj. A zahanbene sa ospravedlňuje za vyslovené priania.

M

„Ale mne to neprekáža, dá sa žiť aj takto, nesťažujem sa,“ pokojným hlasom zo seba dostane čochvíľa trinásťročný Marián a jeho mama so slzami na krajíčku len skonštatuje: „Vidíte, takýto je môj syn hrdina. S inou povahou by to nezvládol. Zbláznil by sa on, ale aj my.“

Na rukách Majo sedí v kresle a bez problémov odpovedá na všetky otázky. Dokážeš sa presunúť z kresla na zem? Udržíš sa na nohách aspoň chvíľočku? Zvládneš sa sám obliecť? Doplazíš sa napríklad na záchod? Poškrabeš sa na hlave?

Zdvihneš ruky úplne hore? Mohli by sme donekonečna pokračovať a mladý muž by vždy záporne pokrútil hlavou. Neurobí nič zo spomenutého, ale dokáže sa priam majstrovsky nad všetky hendikepy povzniesť. „Ale mne to neprekáža,“ prízvukuje a predstaví svojich najbližších. „Toto je moja setra Karin, ide do deviatej triedy a toto je mamka Ruženka. Vonku je ešte starká Zita. Výborne varí. Čo mi najviac chutí? Mäso. Hocijaké, ale mäso.“ Na svet prišiel ako druhý v poradí.

Radosť veľká, do rodiny pribudol k dievke chlap. Zdravý ako buk, rovné tri kilá a päťdesiat centimetrov. Ani stopy po nejakom zneistení či podozrení. „Syna

Povzniesť sa nad všetky hendikepy

Nič to!

som si priviedla domov v istote, že všetko je v najlepšom poriadku.“ Nebolo, hoci spočiatku tomu nič nenasvedčovalo. Mal rok aj dva mesiace, keď na Vianoce urobil prvý krok. Presne ako dcéra, aj tá sa odvážila po svojich počas najkrajších sviatkov.“ Obrovské pokroky však Majko nerobil. Nechcelo sa mu príliš pobehovať, radšej sa nechal nosiť na rukách. „Nepripadalo mi to zvláštne, rovnako sa správala aj staršia Karinka. Do štyroch rokov sme ju vláčili na rukách a pozrite na ňu dnes,“ usmeje sa na fešandu mama a vysvetľuje, prečo jej spočiatku nepripadlo čudné, že jej syn sa sem-tam zakolíše, potkne a padne. Radila sa aj s detskou lekárkou a vždy skončili s rovnakým záverom: niektoré deti sa vyvíjajú pomalšie,

sú nemotornejšie. Taký bude asi aj Maroško, veď Kaja bola podobná.

Nevyliečiteľné Lenže od piatich rokov už mamka sledovala syna bdelším zrakom. Začal sa klasický kolotoč vyšetrení a v ôsmych rokoch konečne padla diagnóza. Na bratislavských Kramároch sa Ružena dozvedela, že jej syn má svalovú dystrofiu. Nemala potuchy, o čom je reč, nedokázala si v tej chvíli predstaviť nič. More sĺz, výčitiek, nekonečných otázok prečo... „Som silná povaha, a to ma zachránilo. Pozviechala som sa a zaťala sa: ok, život nám nadelil toto, neostáva mi nič iné, len sa tomu podriadiť.“

86

V čase stanovenia diagnózy Majo chodil. Ťarbavo, pomaly, ale presunul sa, kam treba. Približne v desiatich sa však už na vlastné nepostavil. „Kričala som naňho, nech už vstane z postele. A on stále nič.

Vtedy mi to došlo: Maroško, tebe sa nedá vstať? Nemôžeš na nohy? A bolo to. Prišla krutá realita.“ Porucha vo výžive svalov, asi takto najjednoduchšie sa dá vysvetliť svalová dystrofia. Ochorenie, ktoré oberá človeka o pohyb. Postupne, ale trvale odchádzajú nohy, ruky, človek sa väčšinou zadusí.

Dystrofia je nevyliečiteľné ochorenie. Celý proces sa dá iba spomaliť a zmierniť.

Ešte štyri roky Ruženka mala dva, keď jej na infarkt umrel otec. Mama utiekla do Čiech a ona ostala so svojím bratom v opatere babičky Zitky. „Nepátrala som, kam mama ušla. Nezaslúži si, aby som ju nosila vo svojom srdci.

Starká to mala ťažké, brat bol postihnutý a keď mal dvadsaťjeden, zomrel.“ Keď sa Ruženka vydala, bola ako v siedmom nebi. Myslela si a dúfala, že je to ten pravý.

Ale... „Tato sedí v Leopoldove. Ešte štyri roky bude, a potom sa má vrátiť domov. Ja neviem, ako sa s ním po desiatich rokoch budem baviť,“ smutne povie Karinka a pozrie na mamku. Nech ona radšej povie príčinu tatovho uväznenia. „Bože, ako to povedať.

Pichol a zabil nožom na zábave iného chlapa. Dostal desať natvrdo. Ja som tam s ním nebola, bola som doma pri deťoch, žila som v bytovke v Krtíši. Bez muža, lebo bolo doma viac hádok ako šťastia. No a do toho prišlo toto. Cítila som sa strašne, hoci za nič nemôžem. Je to však stále môj muž, otec detí. Aj sme chvíľu za ním chodievali na návštevu, ale teraz už nie. S imobilným Maroškom to nejde. A ja mám starostí vyše hlavy. A neviem si predstaviť, ako to bude, keď sa vráti. Syna si pamätá chodiaceho, nevie si predstaviť, koľko roboty je okolo nehybného chlapca.“

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh Maroška oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť jeho rodine. Vyliečiť Maroška nevieme, môžme mu však spríjemniť život splnením jeho snov – počítač, mobil, dobrá polohovacia posteľ, na ktorú sa dopláca. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Maroš.

Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk) Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. pôžičku, rovnako aj na zimné pneumatiky do auta, na ktoré nám priklepli štátnu dotáciu.

Autíčko stálo dvestotridsať, my sme dostali dvesto. Niekto si povie, čo je to doložiť len tridsiatku... Pre mňa viac než milión. Takže znova úver. Veď malého vozíme do školy do Krtíša, inej cesty nebolo. Polovička príjmu ide automaticky na splácanie dlžoby. Keď zaplatím elektrinu, šeky, telefón a vitamíny pre syna, ostane mi tisícka. Na mesiac. Nie, čarodejník naozaj nie som.“ Už viac ako dva roky bývajú spolu so starkou, Maroškovou a Karinkinou prababkou Zitou, ktorá Ruženku vychovala. „Starká je úžasná, na svoj vek vrtká, pomáha s varením a hlavne žijeme predovšetkým z jej dôchodku. Inak by sme doslova hladovali.“ Okrem opatrovateľského príde každý mesiac

PRÍBEH 25 na účet ešte tisícštyristo ako príspevok na benzín (900 Sk) a ošatenie pre Maroška (500 Sk) a dvakrát po päťstoštyridsať prídavky na deti. „Ani o halier viac. Iba čo sem tam nazbieram hríby a odnesiem ich do výkupu.

Stovka za kilo. Poteší, hoci z biedy nevytrhne.

Ale Kajka túži po žehličke na vlasy. No prehovárajte mladú slečnu, že je to hlúposť!

Každý tínedžer má svoj rozum. Povedala som si, dobre. Kúp si ju, ale zarob si. Takže na hríbiky chodí aj Kajka. Je veľmi šikovná, zaslúžila by si tiež iný život, ale nejde to.

Pomáha mi s Marošom ostošesť. A hlavné je, že sa ľúbia. Na to som nesmierne pyšná.“

Prepáčte Kaja si utrie zarosené oči a opatrne sa skúsi rozhovoriť o nespravodlivosti. Prečo to nemôže u brata ostať aspoň len pri chorých nohách. „Prečo sa to šíri aj na ruky? Aha, ako musí vykrúcať ruku, kým sa prsty dostanú, kam chce. A to sa vlastne ešte tešíme, že je to aspoň takto. Ktohovie, ako bude o rok. To už bude naozaj len ležať?“ Maroš bez problémov odpovie: „Tak budem ležať, nič to! Nebudem plakať, veď vás ľúbim. Budem pozerať rozprávky v telke a čas mi rýchlo ubehne. Ale dovtedy by som strašne rád vyskúšal počítač. Ak totiž o niečom snívam, tak je to počítač a polohovateľná posteľ. Iné mi ku šťastiu netreba. Vlastne ešte dobrý mobil, aby som sa na ňom mohol hrať, lebo toto čo mám, je iba jednoduchá mašinka na volanie. Ale asi pôsobím nenásytne, však? Prepáčte.“ LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO ALAN HYŽA

Starkin dôchodok Poďme na smutný rozpočet. Ruženka sa stará o chorého syna. Štát rozhodol, že sedem a pol tisíca ako opatrovateľské je slušný štandard. „Nech však skúsi niekto z ministerstva z takého príjmu fungovať. Ja si nemôžem dovoliť ani pravidelnú brigádu, aby som si prilepšila. Lebo Majo ma potrebuje nonstop. Váži už určite dobrých šesťdesiat kíl a ani nerátam, koľkokrát za deň ho nosím na rukách. Niekto míňa tisíce na fitnes, ja to mám doma zadarmo,“ smeje sa cez slzy štíhla svalnatá Ruženka. Váži necelú päťdesiatku, ale zvládne robiť aj za troch chlapov.

V malom domčeku, ktorý jej ponúkol svokor, sa kúri drevom. Lenže sedem stovák za meter je obrovský luxus. A od jesene do jari sa ho minie habadej. „Na drevo mám

Ruženka netúži po bohatstve, rada by však vyžila tak, aby nemusela riešiť pôžičky. Čo ju na živote teší? „Deti. Robia mi radosť. Z Maroška sála božská neha a pokoj, Karinka mi zasa pomáha s domácnosťou. Som šťastná, že ich mám.“

86

26 KURIOZITA Figuríny expandovali na český vidiek

Voskové tváre

toja tam ako živí v životnej veľkosti aj speváci Mick Jagger, Michael Jackson a Elton John, rovnako ako pápež Ján Pavol II. Do vyberanej tridsaťčlennej spoločnosti patrí aj americký exprezident Bill Clinton i džezový trubkár a spevák Louis Armstrong.

S

Pri prechádzke Múzeom voskových figurín v Českom Krumlove v južných Čechách stretávame aj dalajlámu a tvorcovia múzea chceli turistom zo susedného Rakúska postavami Márie Terézie, Františka Jozefa či cisárovnej Sissi, trochu pripomenúť monarchiu. Česká reprezentácia má silné zastúpenie panovníkmi Karlom IV. a Rudolfom II. i prezidentmi Tomášom Garriqueom Masarykom, Edvardom Benešom a Václavom Havlom. Obklopení sú slávnym hvezdárom Tychom de Brahe i rabínom Jehudom Löwom, ktorý vytvoril legendárneho Golema, Janom Žižkom a jeho Božími bojovníkmi. Chýbať nemôže spisovateľka Božena Němcová i pražský rodák, po nemecky píšuci Franz Kafka, skladatelia Bedřich Smetana a Antonín Dvořák, slávna speváčka Emma Destinová i komik Vlasta Burian. Jaroslav Hašek tam síce miesto nedostal, ale zato jeho Josef Švejk áno.

Úspešná expozícia Vo väčšine múzeí voskových figurín prevažujú známe svetové osobnosti, duchovný otec a majiteľ múzea Zdeněk Košík sa však rozhodol do voskovej podoby dostať nielen české osobnosti, ale aj povestné alchymistické dielne stredovekej Prahy i dielničky remeselníkov. Časť expozície hovorí aj o živote v južných Čechách. Preto sa tam dostal juhočeský rybár, tesár, výrobca keramiky, sklár, roľník, kováč a tkáč, ale aj šenkárka a chlapi pri pive v juhočeskej krčme.

Voskové diela sochárov Zdeňka Preclíka a Radima Hankeho, vizážistu Zdeňka Kliku a špičkových módnych návrhárok Mirky Mašindovej a Ilony Zárubovej obdivujú od roku 1997 na Melantrichovej ulici v centre Prahy. Expozícia mala taký úspech, že

Cisár Rudolf II. s hvezdárom Tychom de Brahe. sa majiteľ rozhodol expandovať na český vidiek. Prierez českými dejinami je na dvoch podlažiach na hrade Karlštejn.

Hrôzostrašné exponáty

Jeden zo starých krumlovských domov sa stal Múzeom voskových figurín.

Na putovanie po ploche tisíc štvorcových metrov víta osobne voskový zakladateľ Karlštejna, český kráľ Karel IV. A napokon, tretie múzeum umiestnil vo vynovenom, malebnom, mimoriadne navštevovanom starobylom Českom Krumlove, zapísanom v svetovom zozname kultúrnych a prírodných pamiatok UNESCO. Toto mesto je príkladom, ako možno nádherne zrekonštruovať a účelne revitalizovať staré objekty. Sú v nich okrem staronových luxusných bytov aj desiatky penziónov, reštaurácií, obchodov so starožitnosťami a suvenírmi, minigalérií i malých múzeí. V susedstve múzea voskových figurín je napríklad aj múzeum fotografie a v zrekonštruovaných tmavých pivniciach starej radnice múzeum útrpného práva a mučiacich nástrojov: Stovka hrôzostrašných exponátov vrátane audiovizuálneho upálenia čarodejnice a sťatia odsúdeného. Obe patria pražskému múzeu voskových figurín.

TEXT A FOTO: JÁN BLAŽEJ, AUTOR JE REDAKTOR ČASOPISU PROFIT

86

INZERCIA 27

Zodpovedné podnikanie a komunita irmy si uvedomujú potrebu zapájať sa do života okolo seba. Prináša im to viacero výhod. Upevňuje to ich pozitívny obraz na verejnosti, pomáha im udržať si svojich zamestnancov a tiež majú dobrý pocit, že robia správnu vec.

Môžu to realizovať rôznymi formami.

F

DAROVANIE SLUŽIEB A VECNÝCH DAROV

NAŠA BRATISLAVA

Firmy nemusia komunite darovať len peniaze. Často produkujú výrobky alebo poskytujú služby, na ktoré mimovládne organizácie, resp. školy, škôlky nemajú finančné prostriedky. Môže ísť o kancelárske potreby, softvér, ale aj odbornú pomoc, ako programovanie webových stránok alebo právne poradenstvo. Možnosti sú široké a každý môže poskytnúť niečo iné.

Naša Bratislava je firemné dobrovoľnícke podujatie. Zúčastniť sa ho môže ktorákoľvek firma z Bratislavy a okolia. Zamestnanci zo zapojených firiem majú možnosť postaviť si tímy a na internetovej stránke www.nasabratislava. sk si vybrať z viac než 30 aktivít, na ktoré sa môžu prihlásiť. Tento rok sa akcia uskutoční 12. a 13. septembra. Minulý rok sa do projektu zapojilo viac než 400 dobrovoľníkov z 20 firiem, ktorí pomáhali mimovládnym organizáciám v celej Bratislave a blízkom okolí.

DAROVANIE ČASU - DOBROVOĽNÍCTVO DAROVANIE PEŇAZÍ Najčastejšou, ale aj najjednoduchšou formou pomoci je darovanie financií priamo na konkrétny účel. Financie môže firma prerozdeliť ad hoc, na základe žiadostí od samosprávy či mimovládnych organizácií.

Alternatívou je zriadiť si nadačný fond či nadáciu, cez ktorú bude financie rozdeľovať.

Fond alebo nadácia vyhlási grantový program, do ktorého prihlasujú potenciálni príjemcovia svoje projekty. Žiadosti posudzuje nezávislá komisia, ktorá podľa vopred určených kritérií vyberie najlepšie z nich.

Táto forma predstavuje najtransparentnejší spôsob prerozdeľovania peňazí.

Často sa stáva, že ak sa chce spoločnosť podieľať na živote vo svojom okolí, umožní svojim zamestnancom v pracovnom čase pomáhať rôznym mimovládnym organizáciám v odborných záležitostiach alebo pri manuálnych prácach. V zahraničí, ale už aj u nás, firmy takto poskytujú zamestnancom jeden alebo viac dní v roku. Uvedomujú si totiž, že podobné aktivity pomáhajú zároveň utužovať kolektív a vytvárajú v zamestnancoch pocit, že firma nemyslí len na seba a majú prečo byť na ňu hrdí. Často sú tieto aktivity podporené aj malým grantom či nefinančným darom. Príkladom takýchto aktivít je podujatie firemného dobrovoľníctva Naša Bratislava.

www.nasabratislava.sk

Business Leaders Forum Grösslingová 59 811 09 Bratislava tel: 02/5710 8121 www.blf.sk

Inzercia

Bang!

Strela!

Kartová hra vysokého kalibru Už odnepamäti chcú banditi zlikvidovať šerifa a šerif naháňa banditov.

Odpadlík tajne intriguje. Kto sú tí neľútostní banditi, ktorí ho chcú dostať?

Ak to chceš zistiť, musíš vytiahnuť… (…svoju kartu, samozrejme!). Šerif sa rozhodol, že problém vyrieši raz navždy po svojom. Napísal meno na jedinú guľku. To meno je… BANG!

Špeciálne vydanie hry pre 3 – 8 hráčov: BANG! – základná hra Mesto duchov – s rozšírením Dodge city a High Noon Fistful – nové rozšírenie prázdne karty pre vlastné nápady žiarivá šerifská hviezda

www.albi.sk Hru zakúpite od 1.9. v sieti predajní Brloh, Biliard, Panta Rhei, Alltoys, Dráčik.

Hru Bang! Strela! môžete aj vyhrať. Stačí do 31.8.2008 poslať správnu odpoveď na otázku: Koľko ľudí na Slovensku číta NOTA BENE? na adresu: jaro@notabene.sk Pomôcka: http://www.notabene.sk/?inzercia Inzercia

INZERÁTY PREDAJCOV Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi mohli darovať školské potreby pre žiaka druhej triedy a oblečenie pre 3 a 9-ročných chlapcov. Ďakujem.

Alžbeta 856, t. č. 0914 162 218.

Láskavo prosíme o darovanie mikrovlnky, vysávača, televízora a kachlí. Ďakujem. Jela 1768, LAM - Patrónka zastávky, kontakt: 0902 463 874.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by darovali kočík pre 2-ročné dieťa. Nie hlboký, skôr buginu. Ďakujem.

Peter 1923, LAM – Patrónka križovatka, kontakt: 0910 529 809.

Som 59-ročný invalid bez priznaného dôchodku, prosím dobrých ľudí, ktorí by mi darovali auto za symbolickú cenu.

Stanislav 009, Albert Romanova, 0915 642 150, 0904 324 378.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi prenajali záhradnú chatku v Bratislave, o ktorú sa jej majiteľovi postarám. So záhradkou, alebo aj bez záhradky, cena do 2500 Sk. Darina 1674, Billa Rača, 02/52 62 59 62 - OZ Proti prúdu.

Inzercia

86

28 PÚTNIK

Veľká plocha, smiešna hĺbka

Slaná mláka

tačí sa vo vode pri plávaní trochu zadýchať a človek má hneď sivý fľak okolo úst a nosa. Blatovú vodu Neziderského jazera vysušuje na tvári vzduch, ktorý prúdi dnu a von z útrob plavca.

S

Hneď po výstrele zo sprievodnej lode sa každoročne na začiatku prázdnin do vody

Neziderského jazera vrhajú stovky ľudí.

Pripomína to tak trochu výstrel z Auróry a štart Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku. Odhodlaní plavci sa snažia čo najskôr dobiť cieľ na druhej strane vody. Štartujú v mestečku Mörbisch, cieľ je v dedinke Illmitz. Tento rok to najrýchlejší spomedzi stopäťdesiatich borcov Dietmar Haiböck stihol za štyridsaťjeden minút, dvadsaťjeden sekúnd a osemdesiatdeväť stotín sekundy.

Nemusel sa pri tom ani brodiť a ani si nešúchal kolená o bahno na dne. Vody bolo viac, ako po iné roky.

Kto nepríde do cieľa do troch hodín, toho z jazera nekompromisne vylovia, aby sa nepodchladil, alebo neskolaboval vyčerpaním. O pomoc môže požiadať aj každý súťažiaci v žltej čiapke, ktorý už nevládze ďalej.

Víťaz vyhráva niekoľkodňový pobyt v niektorom z miestnych hotelov a k tomu niekoľko fliaš vína.

Plávanie alebo brodenie sa cez jazero má dlhú tradíciu. V deväťdesiatych rokoch ho však nemal kto organizovať. Oživili ho až v roku 2004. Odvtedy prichádza každoročne vyskúšať vlastné sily viac než

86

PÚTNIK 29 Výška zemského zakrivenia jazera je deväť a pol metra. Z jedného konca na druhý nevidno. sto odvážlivcov. Iba jeden ročník museli organizátori zrušiť pre nepriazeň počasia.

Ľadové víno Taká malá exotika okolo Neziderského jazera pár desiatok kilometrov južne od Bratislavy v rakúskej spolkovej krajine Burgenland. Z celkového počtu turistov je tu každoročne päť percent Slovákov. Napriek tomu, že Neziderské jazero ako dovolenková destinácia neznie v našich končinách nijako zaujímavo, Rakúšania vzali propagáciu tohto jedinečného prírodného fenoménu celkom vážne.

Okrem vodných adrenalínových športov, jachtárstva, windsurfingu, päťsto kilometrov cyklistických chodníkov a jazdectva, je tu aj kopa historických pamiatok. Plytké jazero je síce takmer nevhodné na rekreačné plávanie, návštevníkom je však k dispozícii množstvo kúpalísk na pobreží. Burgenland je navyše známy kvalitnými značkami vína a panónskou gastronómiou. Skôr narodení si isto pamätajú škandál, keď niekoľko miestnych výrobcov vína pridávalo do tohto božského moku nemrznúcu zmes, aby mohli prudko ochladiť miestnu špecialitu – ľadové víno. Nebezpečenstvo otravy je zažehnané.

Podobné vylepšenie si tu už nikto nedovolí.

Zem neoraná Neziderské jazero spolu s Balatonom sú jediné stepné jazerá v Európe. Leží na hranici Rakúska a Maďarska. Väčšia Rakúska časť je súčasne najväčším jazerom

Od roku 2001 patrí Neziderské jazero k lokalitám Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. v Rakúsku. Celú vodnú plochu obopínajú pásma trstiny a jeho hĺbka dosahuje len zriedka dva metre. Pri Donnerskirchene dosahuje pás trstiny až osem kilometrov.

Trstinové pásy pri tom pokrývajú až štyri tretiny jazera. Priemerná hĺbka jazera býva za normálnych okolností medzi pol metrom a osemdesiatimi centimetrami. V lete počas daždivého obdobia je vody viac, v zime zasa menej. Počas tuhých zím zamŕza až

Medzi plavcami sú okrem profesionálov aj desiatky nadšencov.

po samé dno. V roku 1867 dokonca úplne vyschlo a štyri roky v ňom nebola voda.

Opäť sa objavila, až keď jeho dno miestni sedliaci začali orať.

Pre väčšie výletné lode s plochým dnom a malým ponorom museli vyhĺbiť plavebné dráhy. Inak by často zostávali „sedieť“ na plytčinách v bahne.

Z tohto unikátneho jazera pôvodne nevytekala voda. Odtok v súčasnosti sčasti zabezpečuje Einserkanal. Voda ním odteká cez Maďarsko do Dunaja. Osemdesiat percent vody zabezpečujú prirodzené pramene a zvyšných dvadsať percent jediná riečka Wulka. Voda v Neziderskom jazere je mierne slaná. Na severe menej, na juhu viac.

Tento unikát spôsobuje poloha minerálnych prameňov a ich zloženie.

TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

Inzercia

86

30 PROTI SRSTI

T

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti!

Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

našej rodine bol 21. august vždy veľmi zvláštny deň.

V prvom rade preto, že otec mal v ten deň narodeniny. Na jeho Kristove roky prišlo nečakane veľa gratulantov. Deň predtým mama vyčistila chladničku, aby sa do nej zmestilo čo najviac fliaš, ale takú návštevu veru nečakala.

V

Po polnoci volala otcova kamarátka z redakcie Pravdy, že prišli ruské tanky. Otec sa zasmial, zložil telefón a spal ďalej. Až po treťom telefonáte sa prebral, pochopil, že to nie je žart a utekal do svojej redakcie. Tridsiate tretie narodeniny oslávil v kruhu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy, a to tak, že tajne vynášal nejaké citlivé redakčné materiály a ukrýval ich v babkinej záhrade na Kolibe.

21. augusta 1968 vstúpili ruskí vojaci na územie Československa a zmarili nádej na politickú zmenu.

Krčmový odpor

Peklo s ľudskou tvárou

Prišla normalizácia, Poučenie z krízového vývoja, otcove vylúčenie zo strany, vyhodenie z roboty, vyhodenie z ďalšej a ďalšej roboty, a potom už len ohýbanie chrbtice.

A každoročné oslavy narodenín. Po meste a najmä po krčmách chodilo vtedy zvýšené množstvo tajných a policajtov, kontrolovali občianske preukazy a buzerovali ľudí.

Preventívne, aby sa nič nezomlelo. A väčšina ľudí preto preventívne radšej ostala doma, alebo „sa zašila“ na svoje chaty a chalupy ďaleko od ľudí a policajných razií. Iba môj otec hrdinsky chodil po krčmách a s radosťou bez vyzvania ukazoval policajtom občiansky, že on má predsa narodeniny, on jediný má oficiálny dôvod slobodne chľastať.

Priveľa hostí

Rozdielne pohľady 21. august je zvláštny deň. Niektorí ľudia dnes už ani netušia, že je niečím pamätný.

Niektorí to vedia celkom presne, ale nechcú, aby bol pamätný. Existuje niekoľko rôznych pohľadov a hodnotení na udalosti roku 1968 zaklincované príchodom vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré sa tu dočasne na dvadsať rokov zastavili.

Jeden pohľad, dalo by sa povedať, že pravicový, hovorí o tom, že Pražská jar bol len vnútorný boj medzi dvoma krídlami zločineckej organizácie - komunistickej strany - a za ocenenie stoja iba antikomunistické vystúpenia širokej verejnosti.

Iný pohľad tvrdí, že to bol pokus o demokratizáciu a že keby ju neboli prerušili tanky, tak by sa Československo vydalo už v roku 1968 tou cestou ako po roku 1989.

Tento pohľad úplne ignoruje ekonomiku, zastávali a zastávajú ho tí, ktorí sú presvedčení, že štátne a kolektívne vlastníctvo mierne korigované trhovými princípmi je pre ľudstvo to najlepšie. Napokon, podľa prieskumov v roku 1989 len 3 percentá populácie chceli u nás kapitalizmus, ostatní verili, že budeme konečne budovať socializmus s ľudskou tvárou.

No, a potom je tu ešte úprimná interpretácia skutočných stalinistov, podľa ktorých to bol pokus o kontrarevolúciu skupiny zradcov vo vnútri strany, ktorí sa zmocnili vedenia a chceli nás zavliecť ku kapitalizmu. Stalinistický a pravicový pohľad sa vlastne v hodnotení roku 1968 dosť prekvapivo zhodujú.

Povešať komunistov?

Aj môj otec bol komunista. Zapálený ľavicový intelektuál, ktorý svojho svokra a môjho deda – bulharského súkromného maloroľníka – roky presviedčal o tom, že by mal vstúpiť do družstva. V šesťdesiatom ôsmom otec ako mnohí idealisti veril, že začneme budovať socializmus s ľudskou tvárou a aj keď ho potom jeho rodná strana odvrhla a dvadsať rokov pomaličky ubíjala, svoje ľavicové ideály nestratil. Bol presvedčený o tom,

že myšlienka je správna, iba realizácia sa vymkla z rúk a chopili sa jej zlí ľudia.

Vždy, keď príde reč na to, či nebola nežná revolúcia príliš nežná a či sme nemali komunistov povešať na kandelábre, spomeniem si na otca a radikálnemu „vešačovi“ na kandelábre položím otázku, ktorých komunistov konkrétne má na mysli. Či takých ako môj otec, čo úprimne verili myšlienke socializmu a dokázali pre ňu nadchnúť iných. Samozrejme, nikto mi do očí nepovie, že by chcel vešať môjho otca, veď on bol dobrý človek, nikomu neublížil, ba naopak, stal sa obeťou systému, ktorému veril. No ale nie sú zaslepení idealisti nadchýnajúci davy nebezpečnejší ako ľudia, čo tie ideály realizujú a davy zneužijú?

Možno práve preto, že som videla tak zblízka, ako sa socializmus s ľudskou tvárou ľahko premenil na peklo medzi ľuďmi, nemôžem nikdy mlčať, keď počúvam reči mladých zapálených ľavicových intelektuálov a nových idealistov, ktorí by chceli zase budovať spravodlivú beztriednu spoločnosť.

21. august je zvláštny deň. Netreba naň zabúdať a treba ho stále pripomínať.

ELENA AKÁCSOVÁ FOTO DAGMAR CANISOVÁ

86

KURIOZITA 31

86

32 ROZHOVOR

Letné slnko a nový pirsing na pupku.

Jednoducho som tam dobehla

Hranolčeky nie statné mali telá napravené plastickými operáciami, luxusné oblečenie a okolo celý tím ľudí, ktorí sa o ne staral. Eva Martinková (17) z Banskej Bystrice sa na tri súťažné dni rozložila aj s otcom Ľubomírom na dlážke malej telocvične a líčila sa pred displejom mobilu. Aj tak skončila na majstrovstvách sveta profesionálov v kanadskom Toronte na treťom mieste.

O

Eva súťaží v kategórii Fitnes model, kde nejde o neprirodzene nafúknuté svaly, ale o súmernú, pekne vyšportovanú postavu a sexepíl. Keď sa pozriete na jej zbierku ocenení, neverili by ste, že začala trénovať iba minulé leto. Majsterka sveta profesionálov federácie WFF – WBBF bola už v novembri. A práve sa vrátila z profesionálnych majstrovstiev sveta FAME v Toronte, kde skončila tretia. Tomu sa hovorí raketový štart.

Máš dva dni po súťaži v Toronte. Už si bola v posilňovni, alebo si dávaš pauzu?

- Dala som si trošku voľna. Telo je zložitá továreň. Ak v nej niečo preženieš, nemusí

to dopadnúť dobre.

Prečo si sa dala práve na fitnes?

- Predtým som robila všeličo, ale pri žiadnom športe som nevydržala dlho.

Páčili sa mi však vyšportované ženské telá v časopisoch, tak som si povedala, že teraz skúsim toto. Vôbec som nečakala, že sa to takto rozbehne. Ani neviem, ako sa to celé zomlelo, a bola som Majsterka sveta.

Koľko času denne ti zaberie tréning?

- Denne trénujem jeden a pol hodiny, jednu hodinu silový tréning a polhodinu kardio.

Vychádza mi to popoludní, lebo škola mi končí okolo tretej - štvrtej. Dvojfázovo, ráno a popoludní, trénujem týždeň pred súťažou.

Nie je to niekedy otravné? Nemáš občas chuť namiesto do telocvične zamieriť do mesta, na diskotéku, za kamarátmi?

- Keď chcem niečo dosiahnuť, tak je tréning prvoradý. Až potom môžem rozmýšľať nad takými vecami, ako je mesto, kamaráti. Ale keď sa veci dobre naplánujú, dá sa stihnúť všetko. Vrcholový šport treba robiť s radosťou, lebo keď to začneš brať ako povinnosť a máš pocit, že nie chceš, ale musíš, tak to nemá význam.

Aj prísny stravovací režim dodržiavaš s radosťou?

- Jedlo mám veľmi rada. Ale musela som nabehnúť na určitý stravovací režim, jesť pravidelne päťkrát denne presne odvážené porcie. Našťastie som našla diétu, ktorá na mňa zaberá. Je pravda, že nemôžem jesť všetko, a to, čo môžem,

nie je veľmi chutné. Skrátka, nie je to žiadny vyprážaný syr a hranolčeky. Občas z toho nemám najlepšiu náladu. Musím sa poďakovať mojej mame, že to so mnou vtedy zvláda.

Aký je rozdiel medzi súťažami amatérov a profesionálov?

- Profištatút dostaneš tak, že prídeš na určené súťaže, zaplatíš pomerne vysoké štartovné, takých dvanásť – pätnásťtisíc, a keď sa umiestniš na prvom mieste, môžeš sa zúčastňovať na profesionálnych súťažiach. Ja som ho dostala na súťaži v Londýne, kde štartovalo asi päťsto žien.

Je niekoľko federácií fitnes, v ktorých sa dá súťažiť. Ja som súťažila v ruskej WFF a americkej FAME. V Amerike sú tieto súťaže populárne ako hokejové zápasy NHL. Súťažiaca má obyčajne svoju agentúru, ktorá sa o ňu stará. Veľa žien má plastické operácie. Je to až škoda, vyzerajú takmer rovnako.

Máš už aj ty svoju agentúru?

- Nie. Keby som ju mala, musela by som jej byť plne k dispozícii počas celej sezóny profesionálnych súťaží. Ale ešte nemám osemnásť rokov a chodím na strednú školu v Banskej Bystrici.

Ako si sa v Toronte cítila, keď si videla svoje konkurentky?

- Sedela som tam, pozerala som sa na ne a rozmýšľala som, čo tu robím. Tie ženy boli dokonalé, nemali ani jednu vrásku, boli tam aj dvojníčky najznámejších hollywoodskych herečiek. Mala som pocit, že tam nezapadám. Až keď som sa neskôr videla na videonahrávke, uvedomila som si, že to nebolo až také zlé.

Cítila si trému?

- Nemám trému prejsť sa pred porotou.

Iné baby si to pol dňa nacvičovali a veľmi to prežívali. Nechápem, čo je na tom také ťažké. Jednoducho som tam dobehla, spontánne som sa prešla sem a tam – a bolo z toho tretie miesto. „Profíčky“ mali okolo seba celý tím ľudí, ktorý ich obskakoval. Kto pomáhal tebe?

- Ja si robím vlasy, líčim sa a natieram si prednú časť tela a otec mi natiera chrbát. Často nemám k dispozícii ani zrkadlo, tak sa pozerám na odraz v mobile. V Rusku sa pózuje v plavkách a večerných šatách, v Amerike v plavkách a tematickom oblečení. Dievčatá sa prezliekali do premyslených kostýmov, za sexi upratovačky alebo pirátky. Ja som mala akurát starý slamený klobúk, ktorý má otec už desať rokov na povale, šortky a obyčajnú podprsenku. Boli tam ženy, ktoré mali plavky za tisíc dolárov a boli vyšívané Swarovského kryštálmi. Ja si plavky s maminou pomocou obšívam flitrami.

Na čo sa po súťaži najviac tešíš?

- Na granadír a šošovicovú polievku od mojej mamy. Dať si to vo fáze prípravy by bol veľký hriech.

TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

86

ZVIERACIA KAZAJKA 33 Nebezpeční predátori v Stredozemnom mori vymierajú.

Žralok nemusí znamenať len smrť

Dokonalí zabijaci tredozemné more bude možno onedlho bez žralokov. V minulosti tu žilo štyridsaťsedem druhov. Ich pestrosť sa v súčasnosti scvrkla možno len na päť druhov. Biológovia sa obávajú následkov ich úplného vyhynutia v tejto oblasti. Žraloky sú na vrchole morského potravinového reťazca.

S

Ich populácie decimuje rybolov a stále mohutnejšia ľudská činnosť na pobreží, ktorá narúša ich rozmnožovanie.

V súčasnosti vedci na svete rozlišujú tristopäťdesiatštyri druhov, pričom o tridsiatich piatich druhoch vieme, že aspoň raz napadli človeka. Tucet z nich to robí doslova bežne. Čas vytvoril z väčšiny žralokov dokonalé stroje na zabíjanie. Pach krvi ich dokáže vydráždiť do nepríčetnosti.

Posledná zmienka o zabití človeka

žralokom, v Stredozemnom mori neďaleko talianskeho Toskánska, je z februára 1989.

Profesionálny potápač vtedy odstraňoval biologické nánosy z podmorských káblov.

Napadol ho šesťmetrový biely žralok.

Potápač sa ešte stihol vynoriť na hladinu a pokúsil sa čo najrýchlejšie plávať k lodi. Žralok ho raz oboplával, a potom stiahol pod hladinu. Našli len časti jeho výstroja so stopami žraločích zubov.

V septembri 1993 neďaleko Costa Blanca v Španielsku dvojmetrový žralok odhryzol plavcovi niekoľko prstov na nohe. V júni 1989 sa trojmetrový biely žralok zahryzol surfistovi ležiacemu na doske do stehna.

Tri roky predtým sa pred podobne veľkým žralokom podarilo uniknúť pri pobreží Talianska potápačovi. Posádka sprievodného člna „bielu smrť“ odháňala tyčami. Dokázať výskyt bieleho žraloka sa podarilo opäť pri pobreží Talianska. Posádka malej rybárskej lode odfotografovala asi päť a polmetrového zabijaka, ktorý skúmal ich plavidlo. Žralok pre človeka nemusí znamenať len smrť. Vedcov na nich prekvapuje najmä mimoriadne silný imunitný systém. Rany sa im hoja rýchlo a bez zápalových infekcií.

Okrem toho sa v ich tele neustále vytvárajú protilátky. Žralok nemôže dostať rakovinu. Žraločia chrupavka sa používa ako prevencia proti tejto zákernej chorobe, ale aj pri očných chorobách diabetikov.

Možno by sa nám hodil aj ich chrup...

Zuby žraloka majú schopnosť neobmedzenej regenerácie. Nie sú uložené v čeľustných lôžkach ako u rýb a iných stavovcov, ale v mäkkom tkanive a neustále sa obnovujú.

Počas života môže žralokom narásť aj niekoľko tisíc zubov.

Všeobecne uznávaný najkrvilačnejší žralok biely získal povesť najnebezpečnejšieho tvora všetkých morí a oceánov. Aj jeho ešte občas vidno v Stredozemnom mori.

Rekordný počet útokov žralokmi na jednom mieste pochádza z Durbanu v Juhoafrickej republike. V roku 1957 tu počas stosedem dní zaznamenali sedem útokov na ľudí. Päť z nich bolo smrteľných.

Najväčším uloveným žralokom bola šesť a pol metrová samica. Vážila tri a pol tony.

Z vody ju vytiahli na pobreží Kuby.

TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

86

34 BODKA Výrok Protagorasa

tropické šialenstvo

pretože

sme, ste (angl.)

protestantský kňaz

Pomôcky: LOKI, OBERST, SČOT

meno ruskej juhoamerický speváčky had Pugačevovej

amerícium (chem. zn.)

beduínsky plášť

ázijský sokolík

Pomoc: SOREA, BOA, NPK

cudzie ženské meno

odevný závod v Trenčíne

Pomoc: VALOIS

MPZ Rumunska

kilometer

elektrotech. závody

MPZ Ukrajiny

ochodil

redakčná komisia

kusovitý

zápalka (angl.)

žijúci v praveku

patriaci kulakovi

čudá

1 nemecký dôstojník

popravila obesením

dôverovala býv. ŠPZ Trebišova

oxid draslíka

2

stavebný ruč. nástroj

orosuj Autor: BOHUMIL NOVÁK

povytravuje

slovenský literát nespôsoboval horenie

značka fotoaparátov Slovenská akadémia vied

patriaci Nerovi

ubytovacia spoločnosť

povnáraj

druh umelého hnojiva francúzsky kráľovský rod

lovenie anglický súhlas

dolapil

veruže

malý kôň

ženské meno

kul thórium (chem. zn.)

ázijský jeleň ruské ručné počítadlo

umiestniť (lat.) patriaca Tasilovi

patriaci Rolovi

tento

4

tam

jedovatá bylina

moja osoba

lesná správa

3

severský démon

oxid draslíka

Filipínec

stavebná správa

oblúk (maď.)

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 20 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/52 62 59 62, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 02/52 62 59 62, jaro@notabene.sk

Pre informácie o predajcoch Nota bene, o možnostiach podpory, inštitúciách poskytujúcich služby ľuďom bez domova a v prípade sťažností na predajcov Nota bene volajte číslo: 02/ 52 62 59 61 alebo 02 / 52 62 59 62.

DISTRIBÚCIA: Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Senica: Trenčín: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/52 62 59 62, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Peter Adam, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, poradcovia@notabene.sk, právnik: Ivan Lorenc Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Gabriela Krchmanová, 0903 744 491, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Zdena Dudasová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel.: 036/631 02 73, mobil: 0903 500 940, ondrej.kerekrety@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Michaela Rubliková, mobil 0911 775 201, rublikova@zsssenica.sk Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovsky, Tel: 032/652 63 63, mobil 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel.: 057/443 15 78, mobil: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk

86

FOTORIPORT 35 Chvála prírodnému detailu

Dobýjanie jadra a kopou úžasných vecí netreba cestovať ďaleko. Vnímavý človek si ich všimne kdekoľvek, trebárs aj niekde v prírode za humnami.

Trebárs v koryte horskej rieky.

Môžeme v ňom obdivovať detaily riešení, ktoré nám ponúka sám Veľký Konštruktér. Môžeme filozofovať, akú životaschopnosť dokázal dať svojim dielam. Keď tu zdvihnete kameň, ste možno prvá ľudská bytosť, ktorá ho drží v ruke. Samozrejme, ak ním niekto pred tisíckami rokov nerozbíjal orechy.

Mimochodom, toto dávne riešenie dobýjania jadra nestarne a funguje podnes.

Lenže: Konštruktér nezabudol ani na dizajn. Pri všetkom zmysle, ktorý jeho diela majú, sú aj krásne napohľad.

Nevychádzajú z módy, ladia bez rozdielu na rok výroby a niekedy sa zdá, že nám boli stvorené pre zábavu. Alebo vám tieto obrázky nič nepripomínajú?

TEXT A FOTO: JIŘÍ BREZINA

Z

Spiace kone JOE KLAMÁR, AUTOR JE FOTOREPORTÉR FRANCÚZSKEJ AGENTÚRY AFP

86

36 GALÉRIA