NOTA BENE 88 by Proti prúdu

KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

OKTÓBER ‘08

2 ŠPIÓN Nota bene v septembri oslávilo 7 rokov

Párty na divoko obota, 20. september. Lampióny sa divoko hompáľajú vo vetre a dážď sem tam kvapne do gulášu usmievavému predajcovi Karolovi. Záhradná párty ako vyšitá. Bezkonkurenčne jediná široko ďaleko. Vyše 180 odvážnych bytostí sa vrhlo do boja so živlami, odhodlaných osláviť siedme narodeniny časopisu NOTA BENE. A bolo to vážne fajn.

ĎAKUJEME firme Sharkam VIP catering za sponzorské poskytnutie jedla, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania za poskytnutie krásnych priestorov záhrady kostola, Anta agni, Frankovi Winterovi za skvelý koncert, časopisu Týždeň a Štefanovi Hríbovi, firme Laurasound, Benovi a kaviarni Next Apache, našej bývalej kolegyni Dáši za skvelý program, ktorý pripravila pre deti našich predajcov a všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhali s prípravou. SANDRA TORDOVÁ, AUTORKA ĎAKUJE VŠETKÝM, ČO PRIŠLI OSLAVOVAŤ NAPRIEK MRAZIVÉMU POČASIU. NAOZAJ NÁS TO DOJALO FOTO PAULA JOJART

Každý predajca, ktorý dodržiava pravidlá predajcu, je pre nás super predajca a každý, ktorému sa podarí odraziť sa od dna, je pre nás superman. Každý, kto chcel, sa mohol na chvíľu stať superpredajcom a nechať sa zvečniť našou kolegyňou Fabiolou.

Predajcovia, čitatelia a pracovníci Nota bene, ich priatelia, deti a psy. Pod párty stanom, chúliac sa v nafasovaných dekách (mysleli sme na všetko :o), sa napchávajú gulášom a veselo diskutujú. O dobroty pre naše žalúdky sa postarala firma Sharkam VIP catering. Servis zabezpečili naši predajcovia; Janči, ktorý s vervou ugriloval 20 kíl klobások a Peťo a Jožo nakladali guláš, tortu a čapovali kofolu.

Knižku Bezdomovci - ľudia ako my od našej kamarátky a spolupracovníčky Niny Beňovej, uvádza do života Zuzka Kusá a brat Filip s výdatnou pomocou malej Aničky, Nininej dcéry. Táto prvá slovenská knižka o bezdomovectve je určená všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, kto sú bezdomovci, prečo sú medzi nami a čo s tým. Viac informácií o knižke na www.notabene.sk.

Pod taktovkou Štefana Hríba sa diskutovalo o bezdomovectve. Z pohľadu ľudí, ktorí bezdomovectvo zažili na vlastnej koži: predajcovia Stano, Veronika a expredajkyňa Eva a z pohľadu tých, ktorí im pomáhajú: Juraj Barát (Depaul Slovensko), Pavel Pěnkava (sociálny kurátor mesta Praha), brat Filip (Hľa človek), Peter Adam (Nota bene). Následne nás príjemne naladil Frank Winter svojím koncertom a skvelou bodkou večera boli Anta agni, ktorí naše oslavy obohacujú svojou ohňovou show už tretí rok.

Z OBSAHU 3 6 - 7 Téma

14 - 15 Reportáž

21 Kuriozita

Topkrídla

Lekári s plutvami

4-krát 4

To, čo vystrájajú na oblohe, divákom vyráža dych. Zložité otočky a vývrtky vo vysokých rýchlostiach, let dolu hlavou a tak nízko, alebo niečo úplne neuveriteľné – lietadlo vysoko vo vzduchu úplne zastane!

Farmaceutický priemysel zatiaľ účinný liek na nepríjemnú chorobu psoriázu nenašiel. Príroda však áno. Zlú kožu zožerú z tela chorého malé rybky. Úspešnosť je vraj až osemdesiatpercentná a rybky sa udomácnili už aj na Slovensku, v Dubovanoch.

Život je ako...? Ako hojdačka? Či ako kolotoč? A ako to stvárniť? Štyridsaťsedemročný svetobežník, nemecký výtvarník Carsten Höller, rodák z Bruselu, vyštudoval najprv poľnohospodárstvo a zaoberal sa spočiatku komunikáciou hmyzu.

22 - 23 Pútnik

26 - 28 Za hranicou

29 U

Ľudia so sobmi

Neskončená vojna

Zazobanci a dovolenkári

Tsaatan ľudia kedysi ušli od ruských hraníc do mongolskej tajgy. Dodnes sa živia chovom sobov, bývajú v jurtách a praktizujú šamanizmus. Ich meno, Tsaatan, by sa dalo preložiť ako „sobí ľudia“. Stále viac turistov chce vidieť Tsaatan ľudí.

Augustová vojna v Gruzínsku je a dlho ešte bude jednou z hlavných svetových tém. Kto začal? Kto je viac vinný? Koľko je obetí? Naliehavé otázky, na ktoré dodnes nepoznáme presnú odpoveď. Najmä preto, lebo Gruzínsko ešte stále okupujú ruské tanky.

Napriek tomu, že sa v chorvátskom Cavtate svet točí najmä okolo turizmu, prežíva tu aj niekoľko rybárov a farmárov. Najmä nadránom, keď ešte rekreanti spia, vidno v uličkách „domorodcov“. Cavtat je príjemný aj mimo sezóny.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: DAGMAR CANISOVÁ

Kódex predajcu časopisu

4 KONTAKTY EDITORIÁL

SMS PRE PREDAJCOV POZOR!

Podobenstvo o rybách Vraví sa, že dávno - pradávno žil jeden muž, a ten rybami sýtil zástupy. Zástupy len museli prísť na „miesto činu“, a potom to už šlo samo. Ich fyzický hlad bol zahnaný a ten duchovný vzápätí tiež, podobenstvami, ktoré sa vryli do pamäte národov na stovky rokov. Lebo už vtedy platilo, že sýty hladnému neverí, takže najskôr žalúdok, potom to ostatné. O takmer dvetisíc rokov neskôr pán Maslow predstavil svoju pyramídu. Nebol to egyptológ ani staviteľ, ale ekonóm. Tiež to bolo podobenstvo. O tom, že ľudia sa potrebujú najskôr nasýtiť a zaodieť a až potom príde na rad všetko ostatné. No rozpráva sa aj iný príbeh. Príbeh o múdrom človeku, čo sa podelil o svoju rybu s nevedomým chudákom, a potom ho naučil tie ryby loviť. A tak mu dal veľký dar, pretože od tej doby už nemusel byť chudák hladný.

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

Málokto však vie, že príbeh pokračuje tým, že tento chudák sa dopočul o dobrodincovi, čo ryby rozdával. Zahodil rybárske siete a vydal sa ho hľadať. Už nikdy sa nestal tým, čím mohol byť - dobrým rybárom. Doba je dnes už iná a ryby pre hladných chudákov sa stali iba podobenstvom. Podstata však ostáva. Naše združenie ryby rozdáva tým najbiednejším, a potom ich učí ryby loviť. Niektorí kupujúci však hovoria predajcom o tom, že nemusia loviť ryby, lebo oni im teraz dajú rybu len tak, z lásky. A predajcovia ju radi prijmú, no začínajú sa na to spoliehať. Ako labute, čo už neodlietajú v zime na juh. A tak sa, síce z lásky k blížnemu a čistého súcitu, no predsa nivočí celý projekt, ktorý menil žobráka na predajcu. Že čo to trepem o rybách? Nuž, rozdávanie rýb je podobenstvom streetworku, lovenie rýb je predaj časopisu. A darované ryby rybárovi sú peniaze bez časopisu. Ako keď dáte peniaze predajcovi a časopis si nevezmete. Tak z predajcov robíte žobrákov, ktorým sa vidí, že aj bez práce sú koláče / ryby / eurá...

0915 779 746 11.09.2008 15:28 Pozdravujem predajkynu Lubku z BA a jej maleho Marcelka. Drzim jej prsty, pretoze ten naklad starosti, co ma na pleciach, by znicil aj vola. Gabika 10.09.2008 21:19 Dobry den. Som velmi sklamana z vasho predajcu pred Kikou v BA. Dnes som si od neho kupila Nota bene a akoby nic mi predal augustove cislo. Ked som ho upozornila, tak mi vytkol, ze som si mala pytat septembrove a odkial to on ma vediet ake chcem. Mimo to mi tlacil nejaku kucharsku knihu, knihu o Slovensku a pansky casopis o pocitacoch. Uz si od neho nikdy nic nekupim. Hrozne ma sklamal.

JARO ŠIPOŠ, FUNDRAISOR OZ PROTI PRÚDU

10.09.2008 18:06 Dnes som si pred Hypertescom v Ziline kupila NB od velmi mileho starsieho pana (c. 105). Za 100 korun. Len preco tak nesmelo a zahanbene podakoval?! Ved pracuje, tak si zasluzi! Drzim mu palce! Zuzka

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR John F. Monhardt Ministerstvo kultúry SR

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J

KONTAKTY 5 INZERÁTY PREDAJCOV

Divadlo bez domova na cestách

Deň mŕtvych ž devätnásty raz sa v areáli Psychiatrickej liečebne Praha - Bohnice konala kultúrna prehliadka, ktorú usporiadatelia nazvali trocha romanticky - Babie leto. Okrem koncertov tradične zahŕňa aj divadelné predstavenia, programy pre deti, psychohry, výtvarné dielne, výstavy. Prispieva k odstraňovaniu bariér medzi zdravými a zdravotne postihnutými ľuďmi a navodzuje atmosféru tolerancie.

V rámci akcie Babie leto sa konal v sobotu 13. septembra medzinárodný festival bezdomoveckých divadiel Hic Sunt Leones, na ktorý sme prijali pozvanie aj my. Festival organizovalo združenie Ježek a Čížek (ČR).

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu? Inzercia

Vystúpilo s hrou Potopa světa a premiérou predstavenia Pixy. Ďalej účinkovali AHA színpad (HU), pouličné bábkové divadlo BHS Praha a Divadlo Rozkoš (ČR). Do Bohníc sme sa vydali v plnom počte. Spolu trinásť ľudí a scéna cestovali do Prahy v troch autách, aby medzinárodnému publiku predstavili divadelnú hru Deň mŕtvych. Divadelný výlet sa od predchádzajúcich líšil tým, že s nami prvýkrát cestovali aj herečky - zdravotne postihnuté dievčatá z DSS na Mokrohájskej ulici. Telesný handicap herečiek pozitívne ovplyvnil hereckú komunitu. Predajcovia NB boli disciplinovanejší a citlivo pomáhali dievčatám s vozíčkom. V divadelnej sále, ktorá je bežne k dispozícii psychiatrickým pacientom, sa publikum zoznámilo s nezabudnuteľnou, nahluchlou tetou Cecíliou, záhadným Indiánom Tliltic Ecotl a ďalšími postavami čiernej komédie z prostredia Mexika. Aj napriek chladnému počasiu, sme sa po odohraní predstavenia vydali na prechádzku po nádhernom parku psychiatrickej kliniky a navštívili koncerty, stánky s výrobkami pacientov a chránené dielne. Babie leto bolo naozaj pestré. Ozvláštnili ho Zážitkové kouty, Keltská vesnička aj Psychohry, ktoré poukázali na to, že hranice medzi duševným zdravím a chorobou sú častokrát veľmi iluzórne. TEXT: URŠULA KOVALYK, SPISOVATELKA A PRINCIPÁLKA DBD FOTO: PATRIK KREBS Našu účasť na festivale finančne podporili: Ministerstvo Kultúry SR, OZ Proti Prúdu a Drift.

Vezmem do prenájmu záhradnú chatu alebo garáž v lokalite Bratislava, Lamač, Dúbravka. Ďakujem. Peter 1923, LAM – Patrónka križovatka, kontakt: 0910 529 809. Hľadám bývanie s nájmom do 4000 Sk, som 21-ročná budúca mamička. Ďakujem. Mária 1045, kontakt: 0902 096 718. Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi mohli do prenájmu poskytnúť záhradnú chatku, za údržbu, alebo do 1000 Sk. Ďakujem. Dušan 1883, STM – Stromová ul. – potraviny, kontakt: 02/52625962 (výdajňa). Sme manželský pár a hľadáme bývanie za mierny poplatok alebo opatrovanie. Eva má opatrovateľský kurz. Môže byť aj chatka, o ktorú sa budeme starať. Cena do 5000,Sk. Máme slušne vychovaného izbového psíka. Ďakujeme. Eva 1927, Robo 014 kontakt: 0904 878 035 alebo 0904 368 527. Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi darovali šatstvo pre dievčatá od 2 do 8 rokov a pre chlapcov od 3 do 10 rokov. Tiež by som potreboval oblečenie pre seba, výška asi 165 cm. Ďakujem. Květoslav 1896, RUZ – BAUMAX – Rožňavská, kontakt: 02/52625962 (výdajňa).

Je mi to fuk Volám sa Rudo, ale volajte ma napríklad „šašo“. To som ja, kto nosí na bratislavských uliciach smiešnu šašovskú čiapku a hrá s dobrými ľuďmi takú hru. Strkám pod nos okoloidúcim časopis Nota bene a tvárim sa, že ho chcem predať. No a ak ma nepošlú „dočerta“ alebo sa netvária, že ma nevidia, pre istotu ešte zamrmlem niečo ako „podporte ma... pomôžte mi...“ A keď mi dajú nejaké peniaze, tak im Nota bene nedám! Keď sa čudujú, že prečo, tak im poviem, že je to posledný časopis, čo mám a basta. Dobrá finta, nie? A veru nie som jediný, čo takto pokúša tých dobrákov, čo majú mäkké srdce. Je nás takých viac. Len dúfam, že tá finta bude fungovať aj ďalej a že si ľudia nezačnú kupovať Nota bene len od tých zbabelcov, ktorí nosia originálny preukaz tak, aby ho kupujúci videli. Lebo my frajeri tak, samozrejme, nerobíme. Ani nemôžeme, lebo preukaz nemáme. Ale ľudia si to našťastie ešte stále príliš nevšímajú. Takže sa nám vďaka tomu dobre žobre... No a ak kvôli tomu bude mať Nota bene problémy? To je mi fuk, z cudzieho krv netečie...

6 TÉMA Vysoko v oblakoch.

Aj akrobatom niekedy skrúca žalúdok

Topkrídla enno – denne bez mihnutia oka porušujú zákony gravitácie, aerodynamiky aj bezpečnosti leteckej prepravy. To, čo vystrájajú na oblohe, divákom doslova vyráža dych.

Zložité otočky, vývrtky a ďalšie akrobatické kúsky vo vysokých rýchlostiach, let dolu hlavou a tak nízko, že sa človek podvedome zohýna, alebo niečo úplne neuveriteľné – lietadlo vysoko vo vzduchu úplne zastane! My, laici zo zeme, by sme stratili vedomie možno pri prvej prudkej

obrátke. Akrobatickí piloti sú zvyknutí znášať obrovské preťaženie v kabínach svojich strojov. A navyše sú to veľkí šoumeni. Dookola vymýšľajú nové bláznivé rekordy na pobavenie vlastné aj svojich fanúšikov. Ak treba, tak zaplatia aj pokutu leteckému úradu, len aby sa mohli do sýtosti vyblázniť na svojich okrídlených miláčikoch.

Dolu hlavou Peter Besenyei si na letisko v Hradci Králové odskočil na svojom lietadielku z Budapešti. Priletel na svojom stroji Edge 540, predviedol svoje neuveriteľné letecké umenie, dotankoval a šup na oblohu a domov. Letec má na rozdiel od iných športovcov tú výhodu, že sa okamžite

a rýchlo dostane, kamkoľvek potrebuje. Tento päťdesiatdvaročný maďarský akrobatický pilot si však nelieta len tak. Jeden z najslávnejších svetových letcov predvádza na oblohe neuveriteľné kúsky. V Budapešti napríklad podletel dolu hlavou všetky mosty cez Dunaj. Jeho rodáci ho zbožňujú nielen pre jeho úspechy v svetových akrobatických súťažiach, ale aj pre jeho skromnú povahu a oddanosť rodine. S manželkou Tünde má dve dcéry, Dóru a Nicolette, a venuje im všetok svoj voľný čas. Súťaže vyhráva neustále od svojich dvadsiatich rokov. Ocitol sa však aj na druhej strane, v úlohe projektanta najnáročnejších pretekov akrobatických pilotov Red Bull Air Race. Spolupracoval na ich koncepcii a pravidlách. Má celý rad titulov Majstra sveta z rôznych šampionátov, ale, paradoxne, svetovú sériu Red Bull Air Race sa mu ešte nikdy nepodarilo vyhrať. Vždy končí na druhej, alebo tretej priečke. „Vo vzduchu sa cítim voľný, slobodný a absolútne bezpečný,“ hovorí Peter Besenyei. Tvrdí, že lieta inštinktívne. „K tomu sa dobre starám o svoje zdravie a viem sa dokonale sústrediť,“ prezrádza tajomstvo svojej úspešnej kariéry tento Jedna z najlepších akrobatických formácií na svete – Flying Bulls Aerobatics Team.

TÉMA 7 sympatický letecký inštruktor a testovací pilot. „Každý pilot musí poznať svoje schopnosti, lietadlo a hranice, aby bolo lietanie čo najbezpečnejšie.“

Priamo do nirvány Večný rebel z Nemecka Uli Dembinski, prezývaný Kobra, najradšej odpočíva na krídle svojho lietadielka JAK 55 ruskej výroby. Má ho zaregistrované v Litve. Prísne nemecké predpisy by mu nedovolili registrovať lietadlo takých parametrov; svoj okrídlený stroj si totiž všelijako vylepšil, aby zvládol všetky jeho akrobatické výmysly. Vo vzduchu často šantí tak, že ho po pristátí čakajú páni z leteckého úradu aj s nejakou pokutou. Nič to. Hlavne, že má na konte nový svetový rekord – dvestodvadsaťdva premetov dozadu za sebou. Mimochodom, pokusy o takéto rekordy sú pre Uliho jedinou motiváciou lietať podľa presného plánu. Hovorí sa o ňom, že neustále improvizuje, vymýšľa nové odvážne prvky a s obľubou si nad hlavami divákov otvorí kokpit a s úsmevom máva smerom na Zem. Väčšinou pri tomto kúsku letí dolu hlavou. Na Uliho výkonoch najviac zaráža to, ako pomaličky vykresľuje vo vzduchu svoje figúry. To chce oveľa viac cviku a schopností ako predvádzanie prvkov vo vyšších rýchlostiach. Miestami to vyzerá tak, že Uliho lietadlo sa úplne zastavilo a už – už sa zrúti na zem. Ono však elegantne dokončí obrátku a letí ďalej. „Ak v tých momentoch urobíš chybu, pošle ťa priamo do nirvány,“ konštatuje Uli Dembinski. Prezývku Kobra získal Uli vďaka leteckej figúre, ktorú si sám vymyslel. Lietadlo sa vo vzduchu z vodorovnej polohy prudko zvrtne do zvislej, potom sa preváži späť do priameho letu, aby sa o chvíľu opäť prudko preklopilo. A stále dookola. Uli sa na krídlach vlní ako skutočná kobra.

Pri skupinovej akrobacii sú krídla lietadiel od seba vzdialené len pár metrov. „Neznášam lietadlá, ktoré majú limity,“ usmieva sa fúzatý pilot.

Ani chybička Obloha nepatrí len mužom. Akrobatickej skupine Flying Bulls Aerobatics Team z Česka, ktorá patrí na svetovú špičku, šéfuje žena. Päťdesiatdeväťročná Radka Máchová vedie formáciu štyroch lietadiel typu Zlín-50 LX, vyrobených v Leteckých závodoch Moravan Otrokovice. Za ich kniplami sedia aj Jiří Saller, Jiří Vepřek a Miroslav Krejčí. Štvorica toppilotov predvádza na oblohe neuveriteľné divadlo: štyri lietadielka sa vznášajú, klesajú, točia

a vrtia ako jeden stroj. Väčšinu figúr predvádzajú tak, že krídla ich strojov sú od seba vzdialené približne jeden meter. Stačí najmenšie zaváhanie jedného zo štvorice pilotov, najmenšia chybička a... Zatiaľ sa, našťastie, nič také nestalo. A to majú „lietajúci býci“ program naozaj nabitý. So svojím programom obletia každý rok kus zemegule, každý rok sa na nich tešia aj diváci v Bahrajne, Saudskej Arábii či Katare. Radka Máchová túžila lietať od úplného malička. Vtedy si aspoň lepila modely lietadielok a snívala o tom, že raz dostane krídla. Keď otvorili krúžok parašutistov, okamžite sa doňho prihlásila. No a keď sa na strednej dozvedela, že na Vysokej škole dopravnej v Žiline môže absolvovať pilotný výcvik, bolo rozhodnuté. Hoci ju zaradili do československej reprezentácie, nemala to ako žena vždy na ružiach ustlané. Profesionálne lietať nemohla a keď sa jej narodil druhý syn, vraj jej z aeroklubu napísali, nech vráti klubové tepláky. Radka sa však nedala a už sedem rokov velí jednej z najlepších formácií vzdušných akrobatov sveta. „Najzaujímavejšie bolo lietať v Saudskej Arábii,“ konštatuje Radka. „Tam žena nemá právo ani riadiť auto, nieto ešte lietadlo. Ako Európanka zvyknutá na tunajšiu slobodu som tam prežila veľmi krušné chvíle.“ Radka sympaticky priznáva aj to, že ak lietadlo neriadi, ale sa len tak vezie, aj jej občas skrúca žalúdok. „Pri predvádzaní akrobatických zostáv ste však tak naplno zamestnaný, že na to vôbec nemáte čas.“ TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

8 KAUZA

Demonštrácia proti skládke, 10.9.2008

e nedeľné popoludnie a vy si chcete vychutnať posledné slnečné lúče babieho leta, vypiť si na balkóne kávu, vyložiť dieťa v kočíku do záhrady, vyviesť psa, ale napriek tomu sa radšej rozhodnete zostať doma, lebo vonku je smrad z odpadu. Nepredstaviteľné? Pre 22 470 Pezinčanov až pričastá realita.

Pezinská skládka nie je iba lokálny problém

Nejde len o smrad Viac ako 40 rokov mali jednu skládku doslova za humnami, len 150 metrov od prvých domov. Stará tehliarska jama, v ktorej sa hromadili rôzne druhy odpadu, ani zďaleka nespĺňala viaceré technické a právne normy pre skládky. Chýbal jej tesniaci a odplyňovací systém a navážalo sa do nej vyše 60 000 ton odpadu ročne namiesto povolených 35 000. Takto pred rokom došlo k jej uzatvoreniu aj vďaka vytrvalej občianskej iniciatíve Skládka nepatrí do mesta.

Bude nová napriek protestom Na prvý pohľad sa problém malokarpatského vinárskeho mesta so skládkou odpadu skončil. Naozaj, len na prvý a s prvou. Už od roku 1999 investor pôvodnej skládky, vystupujúci ako Ekologická skládka, a. s., začal s prípravou novej skládky. Hoci ju v tomto čase územný plán mesta povoľoval, tej istej občianskej iniciatíve sa podarilo dosiahnuť jeho zmenu, zahŕňajúcu zákaz skládky. Práve preto bola následná investorova žiadosť o pokračovanie územného konania zamietnutá. Ten sa však odvolal na Krajský stavebný úrad. Jeho prednosta Ján Man ml. bol syn predsedu predstavenstva Ekologickej skládky, a. s. a navyše sám pôsobil v dozornej rade spoločnosti a niekoľko mesiacov po začiatku konania sa stal vlastníkom pozemkov pod skládkou. Po upozornení občianskych aktivistov na jednoznačný konflikt záujmov, sám prednosta Ján Man ml. oznámil svoju zaujatosť v prípade, čím bol z konania vylúčený. Ponechal v ňom však svojich podriadených, ktorí výstavbu skládky povolili. Investor požiadal o posúdenie vydania stavebného povolenia aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP), ktorá ho nakoniec vydala v januári tohto roka. Veľká

medializácia prípadu a protesty Pezinčanov ale dopomohli k zákazu prác na stavbe, ktorý vydala SIŽP v marci 2008 s platnosťou až do rozhodnutia o odvolaní. Napriek tomuto zákazu však stavebné práce na skládke pokračovali ďalej. Rozhodnutie o odvolaní oznámila SIŽP koncom augusta. Bolo zamietnuté. Verdikt, ktorý sklamal tisíce obyvateľov Pezinka, považuje Zuzana Čaputová, právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, za zlyhanie štátnych orgánov. „Povolenie skládky tam, kde to územný plán, dokonca jeho záväzné časti zakazujú, nemôže byť zákonné. Podmienka súladu vyplýva priamo zo stavebného zákona,“ dodáva.

Zápach nie je jediný problém Okrem faktu, že mesto Pezinok vo svojom územnom pláne vyslovene zakazuje výstavbu ďalšej skládky, rozhodnutie SIŽP spochybňuje tiež nedodržaná najmenšia povolená 500metrová vzdialenosť skládky od ľudských obydlí. Prvé obytné domy sa nachádzajú len 280 metrov od novej skládky. Navyše, pozemky, na ktorých sa skládka stavia, sú geologicky nevyhovujúce. „Nevhodnosť geologického podložia konštatoval aj Geologický odbor MŽP v rokoch 1998 a 1999, počas procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie, na ktorý sa odvoláva SIŽP,“ pripomenul Ladislav Hegyi, predseda spoločnosti Priatelia Zeme SPZ, ktorý vidí dlhodobé riešenie v alternatívnom nakladaní s odpadmi. Skládkovanie a spaľovanie odpadov ohrozuje životné prostredie a zdravie obyvateľov. V samotnom Pezinku bol za posledné roky zaznamenaný zvýšený výskyt onkologických pacientov. Hoci priama súvislosť medzi nárastom výskytu

nádorových ochorení, nízkou hmotnosťou detí pri narodení, či vrodenými chybami a blízkosťou skládky nie je zatiaľ vedecky potvrdená, obdobné výsledky, konštatujúce väčší počet rôznych zdravotných problémov u ľudí žijúcich, či už v blízkosti skládky alebo spaľovne, však priniesli aj viaceré zahraničné inštitúcie. Zdraviu nebezpečný môže byť unikajúci skládkový plyn, ktorý presakuje cez pôdu alebo sa odlučuje vo vzduchu. Nesie so sebou väčšinou toxické chemikálie alebo riedidlá, rozpúšťadlá, pesticídy a ďalšie nebezpečné prchavé organické zlúčeniny. Únik týchto plynov nemusí byť nutne spojený s haváriou, ale aj s obyčajným porušovaním technických predpisov. „Ak skládka nebude mať kvalitné a dostatočne vysoké oplotenie, škodlivé látky z odpadov bude v tejto nie veľmi hornatej krajine rozfúkavať vietor bez problémov na 200 metrov,“ dodal Hegyi.

Týka sa nás všetkých Aj tieto fakty vysvetľujú, že sa Pezinčania napriek neúspechu nevzdávajú. „Podali sme žalobu na Krajský súd v Bratislave, podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní a zároveň prebieha podpisovanie petície do Európskeho parlamentu, zvažujeme ešte podanie sťažnosti na Európsku komisiu,“ povedala Čaputová na margo možných právnych úkonov. V hre je veľa. Životné prostredie, zdravie obyvateľov, ochrana hodnoty nehnuteľností a v neposlednom rade boj za lepšiu spoločnosť, v ktorej štát chráni záujmy svojich občanov a nie naopak. „Pezinská skládka nie je len lokálny problém,“ dodáva mladý Pezinčan Matúš. MÁRIA BULKOVÁ FOTO DANIEL STRAPÁK

PROTI SRSTI 9

Dobro je u detí v bezpečí Detský čin roka už deviaty rok oslovuje deti na celom Slovensku. Vyzýva ich, aby urobili dobrý skutok a dali o ňom vedieť. Povzbudzuje deti v konaní dobra, vyjadruje im podporu a dáva najavo, že dobro je v našom živote potrebné a ničím nenahraditeľné. V tomto roku napísalo o dobre 8 280 detí a kolektívov. Vo všetkých listoch detí sa ukrývajú jedinečné príbehy ľudskosti, lásky a pomoci, ktoré robia svet okolo nás lepším a krajším.

PROJEKT SPOLOČNOSTI WHIRLPOOL SLOVAKIA ...stratený mobil... „Tomáš končí povinnú školskú dochádzku. 18.4.2008 sa zúčastnil futbalového stretnutia v Humennom. Pri ceste domov, našiel vo vlaku mobilný telefón. O náleze informoval miestne oddelenie polície. Podarilo sa im skontaktovať majiteľa telefónu, ktorý bol natešený, pretože aparát mal dosť vysokú cenu. Poctivého nálezcu chcel odmeniť sumou 500 Sk. Peniaze Tomáš odmietol prijať, preto sa majiteľ telefónu rozhodol navštíviť jeho rodinu a nejakým spôsobom sa im poďakovať... Tomáš pochádza z rómskej rodiny. Rómovia v Zbudskom Dlhom žijú vo veľmi zlých sociálno – ekonomických podmienkach. Rodinné prostredie je nepodnetné, nevytvára podmienky pre zdravý fyzický a duševný život a vývoj detí... Tomáš chce pokračovať v štúdiu, ale jeho rodičia odmietajú podpísať prihlášku, pretože vzdelanie pre nich nie je prioritou. Každé dieťa, ktoré pochádza z podobného prostredia si za skutok podobný tomu, ktorý vykonal Tomáš, zaslúži úctu, uznanie a pochvalu...“ rómsky asistent učiteľa, Koškovce

...vlámanie... „Tento rok sa u nás na ulici stala dosť nepríjemná vec. Bola noc a všetci v dome už spali... Zobudila som sa na veľký hluk. Vstala som z postele a išla sa pozrieť, či mamina spí. Spala. Nechcela som ju zobudiť, tak som potichu otvorila dvere. To, čo som videla, som zatiaľ poznala len z ﬁlmov... Pred predajňou elektroniky boli dvaja muži a snažili sa ju vykradnúť. Mali rôzne nástroje. Chvíľu som ich prikrčená na balkóne pozorovala a potom som išla do izby pre mobil. Vytočila som číslo 158. Oznámila som, čo sa deje pred naším domom. Medzitým sa zobudila aj mamina a dokončila rozhovor s policajtom...Polícia zasiahla a zlodejov chytili... Majiteľ predajne spolu s policajtom nám poďakoval. Povedal, že vďaka mojej odvahe a duchaprítomnosti som mu zachránila tovar za 100 000 Sk...Mamina povedala,

že už nie som dieťa, že som si zachovala chladnú hlavu a že je na mňa nesmierne hrdá.“ Dominika, Bratislava

... aspoň malá pomoc... „Raz mi zavolala babka a spýtala sa ma, či s ňou nechcem ísť do špeciálneho zariadenia, ktoré sa volá Integra a chodia tam postihnuté deti. Ja som súhlasila a išla som s ňou. Ona chodí do Integri každé dva týždne a bráva si jedného chlapca, ktorý sa volá Peťko a nemá maminu, pretože mu zomrela na nádor mozgu. Stalo sa to asi pred pol rokom. Peťko nemá nikoho, preto si ho babka bráva odkedy mu zomrela mamina. Chodia na prechádzky a niekedy sú spolu aj na sviatky. Babka sa poznala veľmi dobre s jeho maminou, pretože boli kamarátky a kolegyne. Peťko má 24 rokov a nevie chodiť, ani rozprávať. Je veľmi milý a vďačný, keď ho s babkou zoberieme na prechádzku, povieme mu, čo máme nové...Babka má tiež postihnutú dcéru Janku, ktorá má toľko rokov ako Peťko a tiež nevie chodiť a rozprávať... Odkedy som bola v Integre, uvedomila som si, že môžem byť rada, že som zdravá. Peťko a Janka to šťastie bohužiaľ nemali a preto sa s babkou snažíme aspoň trochu im to vynahradiť.“ Veronika, Bratislava

...chcel by som byť požiarnikom... „Raz, keď som sa vybral ku kamarátovi, uvidel som susedu, ktorá kričala a hasila stajňu, ktorá bola v plameňoch. Rýchlo som zavolal kamaráta, zobral vedro a začal hasiť. Všimol som si, že sa chytila aj strecha, tak som zašiel dovnútra, lebo som si myslel, že sa chytí aj seno. Rýchlo som zobral vidly a vodu. Čo som neuhasil vodou, to som vyhodil vidlami von zo stodoly. Keď som vyšiel von, už boli na ceste hasiči, ale už bolo po všetkom. Hasiči ma pochválili a ešte raz, pre istotu, vystriekali všetko vodou. Odvtedy by som chcel byť požiarnikom.“ Ján, Šarišské Jastrabie

...Zitka s veľkým srdiečkom... „Som mamou troch detí vo veku 10, 6 a 4 roky. V čase, keď najstaršia dcéra Lea začala chodiť do 1. triedy, boli mladšie deti vo veku dva roky a pol roka. Bol to pre nás ťažký rok. U dcéry psychologička zistila poruchu sústredenia a to sa potvrdilo aj na našej príprave do školy. Keď Lea mala chuť, ja som nemala čas, keď som mala čas ja, Lea nebola v pohode a príprava na vyučovanie bola ťažká. Malé deti nás neustále vyrušovali a nemohla som sa jej venovať tak, ako by to potrebovala... Horšie to začalo byť vo 4. ročníku... Vedela som, že musím nájsť nejaké riešenie. Aj som ho našla. Volá sa Zitka a má 14 rokov a je žiačkou rovnakej školy ako moja dcéra. Občas mi postrážila deti, pohrala sa s nimi. Je to šikovná tínedžerka, inteligentná, múdra, cieľavedomá s veľkou zodpovednosťou a duševnými hodnotami... Začala Leu pripravovať na vyučovanie...Zitka je veľmi dôsledná. Je presvedčená o Leiných kvalitách a šikovnosti. Teší sa z jej výsledkov. Dokonca večer zavolá ako sa má, či si urobila úlohu, ktorú jej dala ako samostatnú prácu...Zitka sa stala súčasťou našej rodiny, plánujeme spoločné výlety, kultúrne podujatia a aj letný tábor... Zitka je Leina kamarátka a veľký vzor...Možno sa niekto pozastaví nad tým, akýže je toto čin roka? Pre mňa a moju dcéru to znamená veľmi veľa. Zitka svojou obetavosťou, bez akéhokoľvek nároku na odmenu, mi pomáha v dnešnom uponáhľanom a hektickom živote, pripraviť moju dcéru na ďalšie samostatné štúdium.... Všetko to stíha popri vlastných školských a domácich povinnostiach...V jej správaní cítiť úctu k rodičom a s obdivom sa pozerám na to, ako sa im podarilo vychovať takú úžasnú dcéru.“ Daniela, Košice

O ďalších dobrých skutkoch detí sa dočítate na: www.dcr.sk

10 FENOMÉN Mesiac je od Zeme priemerne vzdialený 384 403 kilometrov a má priemer takmer 3 476 kilometrov.

Mesiac nedá niektorým ľuďom spať

Šialená fáza í pragmatickejší len krútia hlavou: Mesiac predsa nemá žiadny dokázaný vplyv na nehodovosť, zdravie, samovraždy, spánok... Lenže, ono to funguje. Niektorým ľuďom pôsobí spln nepríjemné problémy.

Mesiac často radikálne vplýva aj na živú prírodu. Najväčší rozdiel medzi prílivom a odlivom, spôsobovaným aj Mesiacom, je na niektorých miestach planéty až osemnásť metrov. Nie je to však len striedanie prílivu a odlivu, ale spôsobuje rôzne cyklické stavy, či priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvňuje život na planéte Zem, okolo ktorej sa točí. Príkladom môžu byť vlky alebo psy. Mesiac v splne spôsobuje ich nepokoj, neustále na neho pozerajú a aj zavíjajú. Pragmatik zakrúti hlavou, že to predsa môžu robiť aj mimo splnu, iný zasa z vlastných skúseností vie svoje. „Moje psy sú počas splnu, akoby každý z nich

vypil večer vedro kávy,“ konštatuje chovateľka z Bratislavy. Jej priateľka z toho istého mesta si však na svojich psoch nič zvláštneho nevšimla. Podľa tradovaných „múdrostí“ rybárov je počas splnu zbytočné chodiť na ryby, lebo v tom čase neberú. Už nejeden provokatér však prišiel vlastnou skúsenosťou na to, že to nie je pravda, kým iný toto nepísané pravidlo potvrdil.

Na zbláznenie Počas splnu sa v každom živom organizme hromadí viac vody, čím

mäkne väzivo. To je prakticky všetko „hmatateľné“. Zvyšné prejavy vplyvu Mesiaca na človeka sú spochybniteľné. Napriek tomu, že existujú šťastlivci, ktorí vplyv fáz Mesiaca vôbec nepociťujú, alebo si ho neuvedomujú, je na svete kopa ľudí, ktorí sa splnu Mesiaca boja. A majú na to dôvod. Luna vplýva na ich psychický, ale aj fyzický stav. Niekomu býva „dobre“ zle, choroby sa prejavujú agresívnejšie, inému len šialene lezie na nervy jeho žiara. Vníma ju aj spoza roliet a stien. Ak na citlivejšieho človeka svieti Mesiac v splne priamo cez okno, môže to byť na zbláznenie. Sama na vlastnej koži som si skúsila, čo znamená vplyv Mesiaca na ľudský organizmus. Okrem toho, že sa mi ťažko spáva a snívajú sa mi divoké sny, v období niekoľkých rokov ma raz za mesiac šialene bolelo brucho. Časom som si všimla, že tento jav má súvis so splnom Mesiaca. Doslova som sa bála dní, keď bude opäť guľatý a jasný. Po jednom silnejšom splne som skončila v nemocnici s diagnózou chronického zápalu slepého čreva, ktorý dovtedy nedokázal nikto identifikovať. Nič nenasvedčovalo tomu, že by to mohlo byť práve ono, mohli lekári hmatať, ako chceli. Vybrali mi ho, prečistili brušnú dutinu a odvtedy mám pokoj. Mesiac mi už len „bezbolestne“ nedá spať.

FENOMÉN 11 Neveriaci Tomáši Počas jednotlivých fáz Mesiaca ľudia, ktorí žili v tesnejšej symbióze s prírodou, zistili, čo treba robiť, aby na nich Mesiac vplýval čo najmenej nepriaznivo. Od jeho „guľatosti“ sa odvíjal aj jedálny lístok. Čím je „tučnejší“, tým menej ťažkých jedál by mal človek konzumovať a mal by dávať pozor aj na ich kombináciu. Nie je pravda, že každému môže ulahodiť zeleninový šalát či vegetariánska „predsplnová“ diéta. Niekomu práve táto zdravá strava môže priťažiť a riadne ho počas splnu nafúknuť. Kto si v tomto čase dá malú hladovku, alebo sa naje iba veľmi striedmo, určite neoľutuje. Mesiac v splne zvyšuje aj účinky alkoholu a nikotínu. Kto sa túži lacnejšie prefajčiť alebo opiť, mal by si tieto neresti vychutnať práve, keď je na oblohe z Mesiaca čo najviac. Počas splnu sú Slnko, Zem a Mesiac takmer v jednej línii. Na našu planétu v tom čase pôsobí z každej strany iná protichodná príťažlivosť a sila. Záleží na kondícii a psychickej pohode živočícha, ako sa týmto „ťažkým“ stavom vyrovná. Zlý spánok a bolesti hlavy sú asi tie najmenej nebezpečné prejavy. Dispečeri na záchranných službách vedia, že žiariaci Mesiac na oblohe znamená aj viac práce. Hrozí vyššia nehodovosť a zločinnosť. Štatistiky údajne vykazujú aj o málo vyššiu pôrodnosť. Napriek týmto praktickým skúsenostiam seriózne výskumy nepreukázali žiadne mimoriadne zmeny. Všetko je v poriadku, no napriek tomu to na mnohých ľudí funguje... Televízia BBC pred časom oznámila, že anglické policajné zbory zvyšujú počet hliadkujúcich policajtov v uliciach počas splnu. Podľahli povere, alebo na tom niečo bude? Neveriaci Tomáši však zanovito tvrdia svoje a prípadné odchýlky od normálu počas splnu vysvetľujú po svojom: „Neexistuje nijaký priamy súvis medzi zločinnosťou a splnom Mesiaca. Zločinci nie

sú agresívnejší, nehody nie sú hrozivejšie, vraždy a samovraždy nie sú častejšie. Prieskum amerických bádateľov: Bol spln a nič sa nestalo, však nevylučuje nepriamu súvislosť. Tá je pomerne prozaická. Ľudia sú za splnu o niečo aktívnejší. Svit plného Mesiaca ľahšie osvetľuje široké exteriérové priestory, čím uľahčuje prácu zlodejom. Noci s výnimočne krásnym splnom tiež častejšie nabádajú k vychutnávaniu romantiky pod holým nebom. Viac pouličných chodcov so sebou priamo úmerne prináša aj viac príležitostí na lúpežné prepadnutia.“

V línii Kto je väčší demagóg? Tí, ktorí tvrdia, že Mesiac dokáže byť riadna potvora, alebo tí, ktorí jeho vplyvu neveria? Aj námesačnosť sa dá vysvetliť rôzne. Keď si matka všimne, že jej päťročný chlapec sa v noci budí, driape sa na radiátor pod oknom a načahuje ruky za Mesiacom vždy, keď je v splne, môže byť na smiech. Možno si nakoniec len vydýchne, že bývajú na prízemí a malého námesačnosť časom prejde... Lenže: Podľa odborníkov námesačnosť nemá nič spoločné s fázami Mesiaca a nie je žiadna vážna psychická porucha a ani pôsobenie nadprirodzených síl. Je to porucha spánku, ktorá sa prejaví aspoň raz v živote u desiatich percent obyvateľov našej planéty. Dokonca až tridsať percent detí od dvoch do desiatich rokov zažije takúto príhodu a nikto o nej nemusí vedieť. Sami si ju nepamätajú. Počas novu Mesiac na oblohe nevidno. Stojí takmer v rovine medzi Zemou a Slnkom. Hovorí sa, že toto obdobie, na rozdiel od splnu, má na všetko živé priaznivý účinok. Zlodeji a násilníci sú pokojnejší. Telo má väčšiu detoxikačnú schopnosť. Ani alkohol a cigarety človek až tak veľmi necíti na vlastnom tele. Že vraj... TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ Čím väčšia vodná plocha, tým väčší rozdiel medzi prílivom a odlivom. Ak sa turistické člny v Thajsku oneskoria, nedostanú sa kanálom inak plným vody do prístavu.

Zažite krásny víkend v kopcoch Malej Fatry! Čaká na vás ubytovanie v nádhernom prírodnom prostredí na okraji lesa, v rodinnom nefajčiarskom penzióne kúsok od dedinky Kunerad.

Prevádzka PENZIÓNU KUNERAD je otvorená celoročne. Zabezpečuje ubytovanie, oslavy, svadby, krstiny, stretnutia, školenia a firemné akcie (aj s ubytovaním a stravou).

Dvojpodlažná budova je v zimnom období vykurovaná plynom a krbom. Na prízemí objektu sa nachádza recepcia a spoločenská miestnosť s nefajčiarskym barom a detským kútikom. Na prvom a druhom poschodí sa nachádza ubytovacia časť objektu a parkovisko je priamo pred objektom. Počas letnej sezóny je možné posedieť si na vonkajšej letnej terase, v altánku s grilom alebo pri ohnisku. Viac informácii o penzióne Kunerad nájdete tu: www.penzionkunerad.sk penzion-kunerad@orangemail.sk 041/549 42 94 Inzercia

12 DO TUCTA

Ošetrovateľ Milan Berešík so svojím maznáčikom.

Leguány sú maznáčikovia

Doma medzi plazmi ž dvadsaťšesť rokov ošetruje zvieratá v najstaršej zoologickej záhrade na Slovensku, v Bojniciach. Kedysi sa staral o slony a vtáky, dnes je jeho doménou štyridsaťštyri druhov plazov a obojživelníkov a deväťdesiat druhov rýb.

Hoci sú niektoré z nich nebezpečné a návštevníkom naháňajú strach, on sa o ne stará s láskou. Na svojich obľúbencov nezanevrie, ani keď ho pohryzú. Milan Berešík.

Prečo ste si vybrali toto povolanie? Čo vás k tomu viedlo? - Ani neviem. Samozrejme, mal som zvieratá rád. Zaujímal som sa o ne. Choval som rybičky. Chcel som ísť študovať kameru, alebo sa stať ošetrovateľom v ZOO. Nakoniec som sa rozhodol pre to druhé. Vybral som si podľa toho aj školu. Študoval som chovateľstvo exotických zvierat v Prahe. Táto škola už dnes ale neexistuje. Kde môžu dnes študovať mladí, ktorí túžia po takomto povolaní? - Človek, ktorý sa o toto zaujíma, by si mal spraviť nejakú poľnohospodársku školu. Najvhodnejšia by bola možno Stredná veterinárna škola v Košiciach. Neviem, ako je to teraz v Nitre. Stredné poľnohospodárske školy sa väčšinou rušia,

lebo o ne nie je taký záujem ako kedysi. Aj keď by však vyštudoval potrebnú školu, zamestnať sa potom v zoologickej záhrade je veľmi ťažké. Hoci ošetrovatelia chýbajú, miest je málo. Čo vaša práca zahŕňa? Ako vyzerá váš bežný pracovný deň? - Tu v akváriu začíname o šiestej. Práca pozostáva zo všetkej starostlivosti o zvieratá. Ošetrujeme, kŕmime zvieratá, niekedy aj upratujeme. Bežne končíme o druhej. Ale, samozrejme, keď treba, aj neskôr. Väčšina ľudí v zoologickej záhrade pracuje od siedmej do tretej. Niektorí sa ale starajú o zvieratá, ktoré sú dlhšie vonku, alebo ktoré sa musia na noc zatvárať. Tí idú na obed domov, a potom večer sa vracajú. My máme ale všetky zvieratá v budove.

DO TUCTA 13 Ako sa ošetrujú a liečia plazy a ryby? - Tak ako ľudia. Veterinár naordinuje liečbu a my sa o ne potom staráme. Očkujú sa? - Nie, takéto zvieratá sa neočkujú. Mäsožravce ešte áno, proti besnote, ale chladnokrvné zvieratá vôbec. Zvieratá berieme hlavne z voľnej prírody. U tých je potrebné zbaviť ich parazitov. Hady majú veľa vonkajších parazitov, roztočov a vnútorných červov, ktorých ich zbavujeme liekmi. Chováte aj jedovaté hady. Nebojíte sa ich, nechávate im jed v čeľustiach? - Máme len dva štrkáče, a tie majú jedové žľazy vybraté. Štrkáče majú všeobecne problém s dotykom. Mali by sa chytať opatrne, o to viac, že aj jedová žľaza sa môže vyoperovať zle. Aj keď si myslím, že tieto u nás sú bez jedu. Keby sme mali jedovaté hady, museli by sme mať aj séra. A séra stoja veľmi veľa. Nie je pre mňa problém chytiť či chovať jedovatého hada, chodil som za nimi aj na expedície do severnej Afriky. Je to skôr otázka bezpečnosti práce. Máte medzi zvieratami aj svojho obľúbenca? Veľa ľudí si asi nevie predstaviť, že by si vytvorilo rovnaký citový vzťah ku hadovi ako ku psovi. Je to odlišné? - Ani nie. Dokonca by som povedal, že hady sú veľmi dobré zvieratá, rovnako ako jaštery. Leguán kubánsky či zelený je krotký ako domáca mačka. Pozná človeka. Niektoré druhy sú, samozrejme, hryzavé, ale s inými sa dá hrať. Sú to maznáčikovia. Leguán kubánsky si dokonca žiada, aby ho človek škrabkal. Má to rád. Sám však nevyhľadáva blízkosť človeka, skôr ho pri sebe toleruje. Asi ako mačka, ktorá sa tiež nedá nejako skrotiť. Badáte, že by na seba navzájom žiarlili? - Nie, plazy nemajú takýto problém ☺. Máte s nimi aj negatívnu skúsenosť? - Had ma pohryzie každú chvíľu. Ale je to tiež len preto, lebo sa ponáhľam. Keďže ich je viac v jednom malom priestore, čo nie je vylúčené ani v prírode, keď ich kŕmim, zahryznú sa do tej istej potravy, naťahujú sa, dusia, hryzú a ja ich musím odtrhnúť. Vtedy ma najčastejšie pohryzú. Alebo niekedy, keď ich ošetrujem. Takže je to vždy skôr len preto, že sa zasiahne do ich prirodzeného prostredia? - Áno. So zvieratami nie je problém. Keď im rozumiete, viete ako na ne. Niekedy sa však ponáhľame, nestíhame. Máme veľa roboty a vtedy sa to stane. Chováte tieto druhy zvierat aj doma? - Samozrejme, ale už toho nemám toľko

ako kedysi. Teraz mám ešte dva alebo tri druhy pre radosť. Ale už nemám na to čas. Máte nesplnený chovateľský sen? - Robím túto prácu tridsať rokov, počas ktorých som odchoval dosť vzácnych hadov, jašterov, suchozemských korytnačiek, žiab. Vysnívaných mám 7500 druhov ☺. Určite by som chcel odchovať leguána z ostrova Fidži. V práci je to aj otázka času. Už teraz je to veľmi tesné. Som rád, že vôbec stíham opatriť zvieratá, ktoré máme. A máme tu aj zopár vzácnych zvierat a ďalšie ešte pribudnú. Chodievate robiť osvetu aj do škôl. Ako deti vnímajú takéto zvieratá? - Ich reakcie sú dobré. Je vedecky dokázané, že malé deti sa hadov neboja, je to len predsudok. Strach z hadov nie je vrodený, je naučený. Rodičia učia deti, že hady sú zlé, že ich treba zabíjať. Ale keď dáte malému dieťaťu do ruky hada a predtým o ňom nič nepočulo, bude sa s ním hrať ako s hocijakým iným zvieraťom. Máme tu hada, ktorého voláme trenažér. Je to taký had pre deti, aby si ho ochytali, dali na krk. Zaujíma ich to? - Áno. Ale, samozrejme, nájdu sa aj deti, ktoré to nezaujíma a nemajú k tomu vzťah. Máte rodinu. Viedli ste aj svoje deti k láske k zvieratám? - Môj syn má šestnásť rokov. Nemá problém so zvieratami, pretože máme hady a psa doma. Ale nie je to jeho koníček. Zaujíma ho skôr história. A čo na vašu prácu hovorí manželka? Nebojí sa o vás? Na zvieratá si zvykla? - O mňa sa bojí vždy. Keď sme sa zoznámili, vedela, čo robím. Bála sa hadov, ako veľa ľudí. Ale pokiaľ človek nemá fóbiu a rozumne sa mu vysvetlí, ako s takýmito zvieratami treba zaobchádzať, zvykne si. Musela sa naučiť ich kŕmiť, lebo som často chodieval preč, či už na expedície, alebo služobné cesty. Akí sú návštevníci ZOO? Sú disciplinovaní? - Je rozdiel, keď sem príde Nemec, Angličan, Čech, Slovák, Rus. Závisí to od kultúrnosti národa. Už sa to aj u nás trochu zlepšuje. Na plazy však väčšinou hovoria, fuj, hnusné zvieratá. Dobre, že sú za sklom. Chráni ich viac ako ľudí ☺. - Asi tak ☺. Nie sú ale všetci ľudia takí, sú to skôr výnimky. Väčšina návštevníkov sa zaujíma aj o tieto zvieratá.

MÁRIA BULKOVÁ FOTO TOMÁŠ ŽUFFA

Sponzorské predplatné Staňte sa sponzorom projektu Nota bene a zapojte sa do klubu sponzorských predplatiteľov. Naším cieľom je integrácia bezdomovcov do spoločnosti. Hlavným nástrojom je projekt pouličného časopisu NOTA BENE. Príjem z predaja časopisu pokryje asi 70 % nákladov na prevádzku. Váš príspevok nám pomôže pokryť zvyšok. NOTA BENE dáva šancu ľuďom bez domova, aby si pomohli sami, získali dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Váš príspevok nám pomôže tiež rozširovať aj ďalšie aktivity, ktoré pomôžu ľuďom bez domova naplniť svoj potenciál a zmeniť svoj život.

Stať sa sponzorským predplatiteľom je možnosť pre tých, čo chcú urobiť viac a stať sa bližšou súčasťou našej práce. Ak by ste radi podporili projekt NOTA BENE touto formou, kontaktujete nás, prosím, e-mailom: jaro@notabene.sk alebo sa pozrite na náš web: www. notabene/ ako pomoct / sponzorske predplatne

14 REPORTÁŽ

Vo vani plnej rybičiek

Lekári s plutvami armaceutický priemysel zatiaľ účinný liek na nepríjemnú chorobu psoriázu nenašiel. Príroda však áno. Zlú kožu zožerú z tela chorého malé rybky. Úspešnosť je vraj až osemdesiatpercentná a rybky sa udomácnili už aj na Slovensku, v Dubovanoch pri Piešťanoch.

Všetko to vzniklo vďaka svokre. „Mala psoriázu, vyskúšala všetky dostupné spôsoby liečby, ale nič nezaberalo. Tak som začal hľadať, čo by jej mohlo pomôcť,“ hovorí veterinár Milan Raffesberg. „Vo Viedni som objavil veľkú kliniku, na ktorej

pacientov s kožnými chorobami neliečili ani tak lekári, ale malé rybky. Ľudia ležali vo vaniach a rybičky im zlú kožu okusovali.“ Milan Raffesberg teda zavesil veterinu na klinec a rozhodol sa liečiť ľudí touto netradičnou metódou. V roku 2007 k nám doviezol prvé rybky.

Dvetisíc špecialistov Malí doktori sú z čeľade kaprovitých rýb, odborne sa volajú Garra rufa a už stáročia obývajú vodné pramene v tureckom Kangale. Ľudia tam už dávno objavili liečivé účinky týchto endemických rybičiek. Kto mal kožné problémy, vedel, že rybky v termálnej vode ich vyriešia. V roku 1989 sa po kraji potulovali reportéri BBC a objavili túto senzáciu. Odvtedy pri Kangalských prameňoch vyrástli veľké hotely a sanatóriá. Každoročne sem

prichádzajú tisícky chorých z celého sveta v nádeji, že rybky ich zbavia zdravotných problémov. Malých doktorov začali odtiaľto aj vyvážať a už v každej krajine Európskej únie je nejaký liečebný dom, ktorý ponúka netradičnú procedúru. Rybky nezaberajú len pri psoriáze a vážnych kožných chorobách. Využívajú ich aj v kozmetickom priemysle namiesto pílingu, na pedikúru, manikúru, proti vráskam aj celulitíde. Pomáhajú dokonca rozvíjať motoriku u telesne hendikepovaných pacientov. Milan Raffesberg chová v Dubovanoch dvetisíc malých rybiek. Darí sa mu ich aj rozmnožovať, ale ako, to je obchodné tajomstvo.Títo hladoši potrebujú veľa bielkovín, preto mesačne zožerú okrem desiatich kíl sušeného krmiva aj deväť kravských sŕdc. Nie je to lacný špás, centimeter rybky stojí sto korún, takže desaťcentimetrový „kus“ vyjde na tisícku.

REPORTÁŽ 15 Dvadsaťročný Jozef prišiel s ťažkými ranami, po kúre je jeho pokožka čistá.

„Oveľa nákladnejšie je však ohrievanie a výmena päťtisíc litrov vody denne, ktorú rybky potrebujú,“ vysvetľuje Milan Raffesberg. „Musí byť rovnaká ako v ich termálnych prameňoch v Turecku, tridsaťšesťstupňová. V chladnejšej by neprežili.“

Choré im chutí Vyštudovaný veterinár priznáva, že aj on bol zo začiatku skeptický. „Ľudia modernej doby už neveria prírode, ale chémii a počítačom.“ On aj jeho pacienti sa však presvedčili, že príroda je silnejšia, ako sa zdá. Svoje o tom vie dvadsaťročný Jozef, ktorý práve leží vo vani s rybičkami. Psoriázou trpí od troch rokov. Lekári zatiaľ neprišli na to, prečo táto zákerná choroba vzniká a čo ju spôsobuje. „Liečili ma tabletkami, masťami, chodil som do kúpeľov. Nič nezaberalo,“ hovorí Jozef. Na fotografiách spred začiatku liečby touto rybkou vyzerá povrch jeho tela naozaj otrasne. Obrovské krvavé rany, ktoré sa nevyhli ani hlave či intímnym partiám. Teraz, po absolvovaní kúry, je jeho pokožka čistá. Terapia trvá dvadsaťjeden dní. Pacient má tristo „svojich“ rybičiek, s ktorými strávi vo vode denne až dve hodiny. Počas jeho liečebnej kúry tieto rybky z hygienických dôvodov nedostávajú potravu živočíšneho pôvodu. Okamžite sa však vrhajú na všetko živé, čo zacítia. Keď do vane ponoríte ruku, okamžite pripláva celý húf rybičiek a začnú ju jemne okusovať. Celkom príjemný, aj keď zvláštny pocit. Na tele chorého sa sústredia

Kožný špecialista, malá rybka Garra rufa.

na lokality postihnuté chorobou. Obžierajú kúsky nezdravej kože, čistia a dezinfikujú problematické miesta. Účinnú látku vypúšťajú aj do vody. Pacienti, ktorým sa choroba rozšírila na hlavu a tvár, sa musia do vody ponoriť úplne. Je tu pre nich pripravená dýchacia trubica z klasického šnorchla. V sanatóriu Dr. Ryba vykúpu denne štyroch pacientov.

Desaťdňová dovolenka Po dvadsaťjeden dňoch kúry sú malí kožní špecialisti úplne vyčerpaní. Ich farba dokonca zosvetlie. Potrebujú desaťdňovú „dovolenku“. Keď sa dajú dokopy, znovu zosilnejú a prejdú karanténou, môže prísť na rad ďalší pacient. Ľudským pacientom terapia väčšinou dobre zaberie. Milan Raffesberg má k dispozícii celú fotogalériu „pred“ a „po“. Prišli sem ľudia s krvavými, mokvajúcimi ranami, ktorým sa odlupovali kusy kože. Odchádzajú s čistou pokožkou. „Asi dvadsiatim percentám pacientov však rybky nepomohli,“ priznáva. „Boli to však starší ľudia s ďalšími zdravotnými problémami, takže ich imunitný systém sa nedokázal spamätať. Mladí reagujú na liečbu výborne.“ Po intenzívnej každodennej terapii nasleduje udržiavacia časť. Pacienti prichádzajú podľa potreby raz, alebo niekoľkokrát mesačne. Poležia si vo vani s rybičkami, aby svojej kožnej chorobe nedali šancu. Inzercia

Liečitelia a dezinfikátori U nás má každý pacient „vlastné“ rybičky, ktoré počas kúry prichádzajú do kontaktu len s ním. V Turecku (kde dvadsaťdvadňová

kúra stojí v prepočte okolo stotisíc korún) sa chorí kúpu spoločne. Ľudia s mokvajúcimi ranami a vysoko infekčnými neduhmi všetkých možných druhov sa máčajú v tej istej vode a nechávajú okusovať rovnakými rybkami. „Zaujímavé je, že sa nestalo, že by sa pacienti niečím vzájomne nakazili,“ hovorí Milan Raffesberg. „Látka, ktorú rybky vypúšťajú do vody, totiž pôsobí dezinfekčne, zabíja parazity, poradí si s hepatitídou aj TBC a údajne do dvadsiatich minút zlikviduje aj vírus HIV.“ Liečba rybkami je v Dubovanoch oveľa lacnejšia ako v Turecku. Stojí dokonca o polovicu menej ako na viedenskej klinike. Aj tak vyjde dvadsaťjedendňová kúra na 29 500 korún. Rovná sa sedemsto korún na hodinu vo vani s rybičkami. Ak to však má pomôcť, netreba ľutovať peniaze. Hodinové kozmetické ošetrenie, počas ktorého stihnú rybky píling, manikúru, pedikúru, anticelulitídovú a antivráskovú masáž, stojí 1250 korún. Ako každú alternatívnu liečbu, hoci má aj dobré výsledky, zdravotné poisťovne nepreplácajú ani terapiu zázračnými rybičkami. Ale ktovie. Možno sa raz pacienti dočkajú. Účinok rybiek na kožné ochorenia špecialisti v zahraničí už preskúmali a potvrdili. TEXT A FOTO: KRISTIÁN PAVÚČKO

16 POULIČNÉ BLUES GABRIEL

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Cesta do pekla Dňa 15.6.2008 som sa ako zvyčajne vybral predávať časopis. Predávalo sa normálne, stretol som kopec známych, prehodili sme pár slov, povzbudili ma a urobili mi dobrú náladu. Aj ja som sa potešil, že som ich stretol. Však už sa poznáme dosť dlho a veľmi si ich vážim. Ale toto sú normálne veci. Týmto článkom chcem poukázať na nenormálnu vec. Ukončil som predaj, niečo som nakúpil a hajde domov. Cesta električkou bola ako vždy, počas nej som si prečítal obľúbený western, a zrazu som bol na Račku. Konečne sa dostávam k jadru veci. Na Račku som nastúpil na záložný autobus 61, bola to krátka červená Karosa. Stál som pri prostredných dverách, keď som sa zrazu ocitol na zemi. Očividné bolo, už keď sme sa pohli na Račku, že sa vodič ponáhľa. Pri Ymce to už mal dobre rozbehnuté a chcel prejsť križovatku, lenže nestíhal. Inšie mu neostávalo len dupnúť na brzdu. A ja ako som tam stál zamyslene, som sa ocitol na zemi. Nahnevalo ma to až vtedy, keď som zbadal slečnu s pekným psíkom. Hlavou mi prebehlo, aké následky to mohlo mať, keby som spadol na toho malého tvora.

Nezdržal som sa a pustil som si ústa na špacír, čo ma aj s odstupom času mrzí. Vodičovi som zakričal, že nevozí kravy, ale ľudí. Nato zastavil už mierne, chvalabohu. Chcel ma vyhodiť, tak som mu šiel naproti dopredu. Ale čo sa stalo? Zrazu sa mu ocitol v ruke kaser a už mi chcel nastriekať do očí slzný plyn. Keď som mu odrazil ruku s kaserom, ozvali sa ľudia, ktorí sa ma zastali. Za to som im veľmi povďačný. Konečne sme sa pohli a šťastne sme dorazili na Hlavnú stanicu. Dvaja alebo traja si vyfotili číslo autobusu. Týmto článkom chcem poukázať na spôsob jazdy a správania sa vodičov voči cestujúcim a bezdomovcom. GABRIEL, BILLA RAČA, BRATISLAVA

DEDO

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Bozk Ledva sa Jano so šťastím šmykol hrobárovi z lopaty, už sa blížila ďalšia pohroma. Po skončení alkoholických výletov mu začali dobré duše v dobrej snahe radiť, ako ďalej žiť. Jedna z ich rád bola ozaj prevratná. Vraj: „Ty, Jano, aj Gott sa ženil po šesťdesiatke, aj ty by si nebol ešte do starého železa.“ Jano sa vykrúcal, ako sa dalo. Nebol

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší? Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Júliusove milé Ako sa máte? zas nikto nepretromfol a poslali ste mu najviac hlasov. Bál som sa! od Jozefa dostalo o niečo menej vašich esemesiek no a na treťom mieste, čo však vôbec neznamená, že príspevok nemal niečo do seba, je Peter a jeho Uspávanka. Hlasujte ďalej! r zásadne proti, veď už bol raz aktérom na dnešné časy folklórneho príbehu. Problém bol úplne inde. Hlúpy Jano musí najskôr pobozkať žabu, ktorá sa premení na princeznú. Poviete si, nič ľahšie. Ale nie pre Jana. Nejakú tú pusu by ešte vedel dať, aj žiab by sa vďaka ekológom našlo habadej, nie len takých obyčajných, dedinských, vyberať by si mohli viacerí. Trápila ho iná vec. Tú pusu treba dať žabke presne na ústa a Janovi už oči neveľmi slúžili. Moril sa nad tým, čo keby omylom pobozkal inú časť žaby. Chudákovi Janovi by ostala na krku kráľovská... čo, nech si každý predstaví podľa svojich

Kuba nie je len Varadero posledných rokoch je Kuba stále častejším dovolenkovým cieľom aj pre našincov. Cestovné kancelárie ponúkajú pobyty na pláži Varadero, kam bežný Kubánec donedávna nemal prístup. Skutočná Kuba však začína o pár metrov za Varaderom.

V roku 2008 Kuba prešla zmenami. Vo februári prevzal moc v krajine nový prezident Raúl Castro. Svet túto zmenu prijal s vlnou optimizmu a veľkými očakávaniami na uvoľnenie režimu. Kubánci získali „právo“ navštevovať pláže a hotely vo vlastnej krajine, „právo“ kúpiť si mobilný telefón a počítač, zrušili sa platové stropy. Vznikol plán rozvoja farmárskej produkcie. Kuba však naďalej nie je slobodnou a demokratickou krajinou ani v ekonomickej oblasti. Počas prvých piatich mesiacov tohto roku režim zadržal a odsúdil 22 disidentov, z ktorých 13 je naďalej vo väzení. Mnohí trpia vážnymi ochoreniami, ktoré sú dôsledkom nedostatočnej stravy, hygieny a zlej zdravotnej starostlivosti. Protesty proti režimu sú zastavené v zárodku, často preventívnym Inzercia

zatknutím a prepustením bez obvinenia po niekoľkých hodinách. V krajine naďalej vládne jedna politická strana a existencia iných politických strán je zakázaná.

Zbierka pre rodiny väznených disidentov Nadácia Pontis spolu s občianskym združením Človek v ohrození v septembri 2003 vyhlásili verejnú zbierku na pomoc rodinám kubánskych väzňov. Zbierka vznikla ako reakcia na masové zatýkanie a súdne procesy s disidentmi a občianskymi aktivistami na jar 2003. Zbierka pokračuje už piaty rok. Vďaka individuálnym darom a symbolickým adopciám väzňov sa k 31. augustu 2008 podarilo vyzbierať celkovo 882 181,91 Sk (29 283,07 eur), z ktorej bolo podporených 35 rodín. Z pôvodného počtu 75 väzňov svedomia zostáva naďalej vo väzení viac ako 50. Mnohé rodiny tak naďalej zostávajú bez svojich

živiteľov. Nemajú dostatok prostriedkov na živobytie a často aj na samotnú návštevu blízkych vo väzení. Väzni svedomia sú totiž často umiestnení vo väzeniach čo najďalej od svojich rodín. Považujeme za veľmi dôležité naďalej pomáhať rodinám kubánskych väzňov svedomia, ktoré zostali bez živiteľov. Ich zápas s režimom vychádza z rovnakých myšlienok slobody a demokracie, ktoré v roku 1989 viedli k pádu podobného režimu v našej krajine. Vašu solidaritu môžete prejaviť v podobe príspevkov do zbierky. Príspevky môžete zaslať na číslo účtu: 40 200 36 463/3100 (príspevky v slovenských korunách) alebo 100 230 07 22/3100 (príspevky v eurách); VOLKSBANK, a.s., Bratislava. ĎAKUJEME!

Viac informácií o aktivitách Nadácie Pontis nájdete na www.nadaciapontis.sk.

POULIČNÉ BLUES 17 možností. Napríklad – taká kráľovská ruka. Čo s ňou? Robiť to nevie, jednoducho zbytočnosť. Jano zvažoval pobozkať miesto žaby ministerské kreslo. To je však tiež pre húpanie a nestálosť riskantné. A výsledok - skoro komédia, skoro horor. Väčšia istota by bola pri prezidentovi. To prezidentské kreslo sa môže premeniť na mnoho užitočností, nie ako chúďatko žabka, a je absolútne jedno, ako a na ktorú časť ho pobozkáte. Nesmiete len myslieť na vlastizradu a podobné zákernosti, a výsledok je istý. Predpoklady Jano mal, na röntgene hlavy u neho nič nenašli. Jano sa, našťastie, vrátil do reality, vyložil si nohy hore, aspoň jedna príjemná lekárska rada. A čo urobil s tou ohľadom ženenia? Spomenul si, že v Žarnovici na železničnej stanici na drevenej lavici je neumelou rukou nápis vyrytý: „Načo mi radíte, ako mám žiť, keď neviete miesto mňa zdochnúť?“ Zaspal a snívalo sa mu o krajine, kde žabky majú len ústa. DEDO, PIEŠŤANY

LUBOŠ

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Rozhovory 21 Odhodenie Bolestne vrylo sa do duše dopadom Na rozbité sklo poznania Bytia nemilovaným Ostrý jas neľútostne obnažil pravdu Aká je a akou vždy bola Len schovanou pod pozlátkom sebalásky Zostávala roky skrytá A preto tak bolí Cez všetok ten čas klamu Preťal sa meč Slzy rozliali sa dovnútra A hoc letiaca večnosť Deň po dni zotierala ostrie rany Ostala pod povrchom Hlboko skrytá Hrdosťou zotrvania v osamelosti Pri zachovaní si svojej vlastnej tváre Zrkadlíš ju ĽUBOŠ, BRATISLAVA

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Stretnutie so Satinským Išiel som po Dunajskej ulici, tam, kde stojí socha Jula Satinského. Asi dva metre od sochy stál Janko a predával Nota bene. Videl som už predávať ten časopis pred miestnym úradom, pred kostolom, pred nemocnicou, alebo železničnou stanicou, ale pred sochou kohokoľvek nikdy. „Janko, ide ti tu ten kšeft?“ spýtal som sa. „Veľmi dobre, dedo. Veľmi dobre. Vieš,

Aj tak sme všetci víťazi

DEPAUL VOLEJBAL CUP 2008

Vďaka zmiešaným družstvám sa vo víťaznom družstve ocitla aj naša predajkyňa Paula. Tím Nota bene, zložený z predajcov, streetworkerov a zamestnancov Nota bene, sa umiestnil druhý. jedno sobotné popoludnie 23.8.2008 sa v nocľahárni Depaul na Ivánskej ceste 32 v Bratislave uskutočnil volejbalový turnaj Depaul Volejbal Cup 2008. Hráčmi boli najmä klienti nocľahárne Depaul, predajcovia Nota bene a pracovníci a sympatizanti oboch organizácii. Hralo sa v troch zmiešaných družstvách: Nadačný fond Slovak Telekom, Nota bene a domáce družstvo Depaul. Finále bolo veľmi dramatické, o víťazovi sa rozhodlo v posledných troch podaniach, ktoré vyšli družstvu Nadačný fond ST, a tým sa aj stali víťazmi celého

turnaja. Po volejbalovom turnaji bola pre všetkých zúčastnených pripravená opekačka a hudobný program. Ďakujeme Nadačnému Fondu Slovak Telekom, ktorý nám finančne prispel na vybudovanie volejbalového ihriska, reklamnej agentúre UNDER LINE, ktorá nám vyrobila tričká na našu akciu, našim priateľom z Nota bene, skupine Fú-ha z Bernolákova za skvelú hudbu, zamestnancom a dobrovoľníkom Depaul Slovensko a všetkým ľudom, ktorí prijali naše pozvanie a prišli sa zabaviť. TEXT A FOTO: MAREK PECHO, DEPAUL SLOVENSKO

ľudia si ho chodia obzerať a pri tom ma málokto vynechá.“ Nuž fajn, povedal som si, lebo Satinský bol vzácny človek. Vtipný i múdry. Takú kombináciu nevidieť na každom rohu. A každý, kto s ním mal niečo do činenia, určite mi dá za pravdu. Úprimne povediac, nenávidel som celebrity. A tá sláva okolo nich mi riadne liezla na nervy. Asi som bol zakomplexovaný zo svojich životných neúspechov a jednoducho som im závidel. Prečo oni áno, dočerta, a ja nie. A tak každé moje stretnutie s celebritami skončilo škandálikom, alebo jednoducho mojou potupou. Asi som nemal na nich. Keď som pri návrate z dovolenky v Tunise zbadal v letiskovej hale v Monastire Satinského s manželkou, ktorí čakali na to isté lietadlo ako my, povedal som si – toho chlapa musím vytočiť. Keď išiel okolo nás, pristavil som ho. „Prepáčte, pán Lasica, viete, už som ženu fotografoval pri

ťave, pri somárovi, tak dovoľte, aby som ju odfotil s vami.“ Neviem, akú reakciu som očakával na tú nehoráznu drzosť, ale zbadal som, ako Satinskému zasvietili oči, postavil sa mi pred objektív a chytil moju ženu okolo ramien. „No, keď už ju máte s ťavou i so somárom, tak nech je tam aj ten Lasica.“ Počkal, kým som stlačil spúšť, obradne moju ženu pozdravil, otočil sa a odišiel. Ja som stál s otvorenou pusou a hanbil som sa ako pes. Bože, ten mi ale dal frčku do nosa. Ešte aj uši som mal červené od hanby. Potom som sa rozbehol za ním, aby som sa mu ospravedlnil. Ospravedlnenie s humorom prijal. Ba nakoniec sme sa na veci výborne bavili. Ešte i v lietadle, koľkokrát sa nám stretli pohľady, pohol fúzami. Od tých čias veľmi opatrne hodnotím celebrity. Poučil som sa na vlastnej koži, že nie je celebrita ako celebrita. JÚLIUS, BRATISLAVA

J. Kylián, M. Radačovský, L. Timulák

M. P. Musorgskij | Boris Godunov

18.00 – 22.15 Opera v 4 dejstvách s prológom. Predstavenie bolo naštudované s podporou Tatra banky a.s. Dirigent: B. Ladič. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: J. Benci, I. Choupenitch, G. Beláček, F. Ďuriač, D. Hamarová, Ľ. Ludha.

utorok

P. I. Čajkovskij, M. Petipa a L. I. Ivanov | Labutie jazero

G. Puccini | Tosca

19.00 – 21.50 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: R. Štúr. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: Ľ. Rybárska, M. Lehotský, S. Tolstov.

štvrtok

19 00 – 22 00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku

G. Verdi | Aida

streda Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Feranec. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: I. Matyášová, J. Sapara-Fischerová, M. Zhang, S. Tolstov.

G. Verdi | Aida

utorok

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Libreto: Ľ. Feldek, J. Ďurovčík. Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M. Černý. Kostýmy: S. Vachálková. Účinkuju: P. Dedinský, K. Kaanová, A. Ducin, sólisti a zbor Baletu SND.

pondelok

nedeľa Nehrá sa

sobota

Hamlet

19.00 – 22.00 | Preklad: P. Štilicha, Š. Povchanič. Adaptácia a réžia: R. Polák. Texty piesní: J. Beňová. Supervízia textov piesní: R. Polák. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Fabry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: P. Mankovecký, M. Novinski. P. Zagar. Choreografia: I. Holováč. Účinkujú: D. Jamrich, J. Koleník, M. Hilmerová– K. Turjanová a. h., L. Haverl, J. Gallovič, H. Krajčiová a. h., Š. Bučko, F. Kovár, P. Trník, A. Bárta, O. Hlaváček, D. Tarageľ, R. Roth, I. Kuxová, S. Valentová, G. Dzuríková a ďalší.

Nehrá sa

19.00 – 21.45 Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, M. Bahul – J. Rybárik,a.h. – T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len chcete| Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký.

Dom v stráni

I. Ambjørnsen/A. Hellstenius/P. Nass | Chvála bláz-

Nehrá sa

R. U. R.

K. Čapek | Séria „O1“ 19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták.

Nehrá sa

19.00 – 21.00

V. Klimáček | Kto sa bojí Beatles With A Little Help From My Friends

19.00 – 21.10 Preklad: P. Kerlik. Réžia: E. Horváth. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: M. Pietor. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: V. Kubička. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, Š. Bučko, I. Timková.

B. Ahlfors | Posledná cigara

V. Nezval | Manon Lescaut 19.00 – 21.20 | Réžia: J. Nvota a. h. Preklad: Ľ. Feldek. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: T. Rusín. Kostýmy: Z. Štefunková. Hudobná spolupráca: M. Novinski. Účinkujú: T. Pauhofová, Ľ. Kostelný, R. Stanke, M. Kramár a. h. – J. Gallovič, O. Kovaľ, I. Kuxová, E. Šmálik a. h., J. Igonda a. h., J. Horváthová a. h..

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, D. Mórová - G. Dzuríková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a. h., H. Krajčiová a. h., M. Geišberg, M. Bahul a. h. – J. Rybárik a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

Nehrá sa

Hudba: P. Mankovecký. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, a. h.

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

C. Goldoni | Čertice

Nehrá sa

19.00 – 21.45 Preklad: M. Kubran. Úprava: M. Čičvák a M. Kubran. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Účinkujú: M. Labuda, K. Magálová, J. Vajda – F. Kovár, A. Bárta, T. Pauhofová, D. Mórová, J. Gallovič, V. Obšil, E. Sakálová a. h.

novstva alebo Elling a Kjell Bjarne

F. Schiller | Úklady a láska

19.00 – 21.30 | Do záhoráčtiny prepísali Š. a J. Moravčíkovci. Réžia: P. Haspra. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: V. Suchánek. Kostýmy: H. Cigánová. Hudba a hudobná spolupráca: M. Dudík. Choreografia: H. Jurasovová. Účinkujú: S. Valentová, G. Dzuríková, D. Tarageľ, B. Turzonovová, P. Trník, M. Kráľovičová, R. Stanke – B. Bystriansky, ľudová hudba M. Dudíka – ľudová hudba folklórneho súboru Karpaty, členovia folklórneho súboru Vienok a ďalší.

11.00 – 14.30 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

J. G. Tajovský | Ženský zákon

A. P. Čechov | Tri sestry

M. Kukučín/P. Pavlac | Dom v stráni

Tri sestry

A. P. Čechov | Séria „K2“ 19.00 – 22.30 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová – K. Magálová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová a. h., M. Gudiak a. h. – A. Palko a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

19.00 – 21.30 Preklad: E. Polomská. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: Z. Studenková, D. Jamrich, Z. Kocúriková, F. Kovár, L. Bielovič a. h. – V. Paulovičová a. h., O. Kovaľ, J. Koleník.

M. Bufﬁni | Večera

11.00 – 14.00 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU – E. Havasiova, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU – B. Švidraňová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

M. Kukučín/P. Pavlac | Séria „G1“ 19.00 – 22.00 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, M. Geišberg, J. Koleník, K. Turjanová a. h., S. Valentová, J. Slezáček, A. Maľová, I. Kuxová, P. Trník, R. Stanke, O. Kovaľ, O. Hlaváček, I. Kubáčková, posl. VŠMU – E. Havasiova, posl. VŠMU, A. Sabová, posl. VŠMU – B. Švidraňová, posl. VŠMU, M. Krátky a. h. a ďalší.

Nehrá sa

19.00 – 21.45 Preklad: J. Rozner. Úprava a réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

G. Büchner | Leonce a Lena

Nehrá sa

I. Horváthová | Fetišistky

19.00 – 21.30 | Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: P. Šuška. Preklad: D. Silbiger-Sliuková. Účinkujú: M. Huba, D. Jamrich, E. Krížiková, L. Bielovič a. h. – E. Sakálová a. h. Svetová premiéra hry bola uvedená z iniciatívy a v produkcii Erica Abrahama a Roberta Haggiaga v londýnskom divadle Duke of York´s Theatre 15. 2. 2006.

Ch. Hampton | Popol a vášeň

19.00 – 21.35 Réžia: R. Polák a. h. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: V. Čáp a J. Fábry. Kostýmy: S. Vachálková. Hudba: Ľ. Salamon-Čekovská. Účinkujú: M. Kráľovičová, B. Turzonovová, F. Kovár, J. Slezáček, L. Haverl.

T. Kusá | S mamou

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h. Dramaturgia: D. Majling a. h. a P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

V. Hugo | Kráľ sa zabáva Séria „B1“

E. Ionesco | Stoličky 19.00 – 21.00 | Réžia a preklad: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Výber z hudby E. Satieho: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášáryová, E. Horváth, M. Bahul / J. Rybárik, posl. VŠMU.

19.00 – 21.45 | Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Zavarský. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: S. Štúr. Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: K. Magálová, D. Mórová - G. Dzuríková, Z. Kocúriková, M. Čobejová a. h., H. Krajčiová a. h., M. Geišberg, M. Bahul a. h. – J. Rybárik, a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, S. Dančiak, L. Haverl, J. Kroner, R. Roth, M. Huba, J. Slezáček.

* Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Balet v štyroch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: R. G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: J. Dolinský, A. Timofeeva a. h., sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave. 200. repríza

piatok Nehrá sa

štvrtok

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: J. Bednárik. Účinkujú: hosť, M. Zhang, I. Matyášová.

G. Puccini | Turandot

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

streda

A. Popovič, Ľ. Feldek, J. Ďurovčík | Popolvár

17.00 – 19.00 | Tanečný muzikál Choreografia a réžia: J. Ďurovčík. Hudba: A. Popovič. Libreto: Ľ. Feldek, J. Ďurovčík. Texty piesní: Ľ. Feldek. Scéna: M. Černý. Kostýmy: S. Vachálková. Účinkuju: Sólisti a zbor Baletu SND.

pondelok

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok Nehrá sa

Séria „C“

Štúdio

C. Goldoni | Čertice

Sála činohry

W. Shakespeare | Séria „P1“ 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, J. Kroner, E. Horváth, Ľ. Kostelný, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, B. Bystriansky, V. Kobielsky, S. Dančiak, KY-TIME | foto: Ctibor Bachratý O. Kovaľ, J. Gallovič, D. Jamrich a ďalší.

19.00 – 21.15 Inšpirácia, Un Ballo, ’68, Real Time, Šesť tancov. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND.

KY-TIME - POCTA JIŘÍMU KYLIÁNOVI

štvrtok Nehrá sa

streda

Sála opery a baletu

Nová budova

Séria „J“

Nehrá sa

19.00 – 21.45 | Úprava: D. Abrahámová a P. Mikulík. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: S. Štúr. Preklad: K. Dlouhý. Účinkujú: J. Vajda, D. Mórová, M. Kramár a. h., Z. Studenková, M. Hilmerová a. h. – I. Kuxová, D. Jamrich, Z. Kocúriková, G. Dzuríková – M. Čobejová a. h., A. Maľová, V. Obšil, J. Koleník a ďalší.

O. Wilde | Ideálny manžel

11.00 – 13.00 | Tanečný muzikál | Hudba: V. Patejdl. Texty piesní: B. Filan. Libreto, choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: M. Ferenčík. Kostýmy: Ľ. Várossová. Účinkujú: K. Bittererová, P. Dedinský, sólisti a zbor Baletu SND.

Václav Patejdl, Libor Vaculík | Snehulienka a sedem pretekárov

Nehrá sa

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Z. Vongrey, L. Hudson, Ľ. Ludha, P. Mikuláš.

G. Verdi | Macbeth

19.00 – 21.45 | Preklad a réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: J. Sládeček. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: M. Čorba. Účinkujú: K. Magálová, Z. Studenková, M. Kráľovičová – E. M. Chalupová, L. Lapišáková a. h., A. Maľová, E. Horváth, M. Kramár a. h. – Cs. Kassai a. h., P. Trník – Ľ. Paulovič a. h., J. Slezáček, J. Vajda, O. Hlaváček, Š. Bučko, L. Haverl, E. Šmálik a. h.

G. Feydeau | Chrobák v hlave

Nehrá sa

19.00 – 21.50 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirgent: P. Selecký. Réžia: Z. Gihuus. Účinkujú: B. Babjak, L. Larinová, J. Galla, J. Babjak, D. Hamarová.

G. Verdi | Nabucco

11.00 – 12.50 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku Dirgent: P. Selecký. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: J. Bernáthová, L. Neshyba, J. Ďurčo.

M. Dubovský | Tajomný kľúč

19.00 – 21.45 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: Ľ. Feldek a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, P. Humeňanská, posl. VŠMU – A. Sabová, posl. VŠMU, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a. h., A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha, posl. VŠMU – G. Tóth, posl. VŠMU a ďalší.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

19.00 – 22.15 | Opera v 4 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: M. Fabianová, M. Lehotský, M. Babjak, K. Štúrová.

G. Bizet | Carmen

Nehrá sa

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

Nehrá sa

19.00 – 21.00 | Večer klasických choreografií Dirigent: M. Lejava. Scéna a kostýmy: L. Várossová. Účinkujú: N. Stehlíková, R. Novitzky, S. Nájdená, D. Birkmayer, sólisti a zbor Baletu SND.

P. I. Čajkovskij, G. Balanchine | Serenáda Séria „N“ A. Glazunov, J. Chang | Grand Pas Classique z baletu Raymonda

Nehrá sa

19.00 – 22.15 | Opera v 4 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: M. Fabianová, M. Lehotský, M. Babjak, K. Štúrová.

G. Bizet | Carmen

Historická budova

Slovenské národné divadlo | október 2008

S. Prokofiev, L. Vaculík | Ivan Hrozný

G. Puccini | Madama Butterfly

G. Verdi | La Traviata

Balet

Zmena programu je vyhradená.

vstupenky nie sú v predaji

* Organizované predstavenie,

Činohra

KY-TIME v Prahe

Opera

M. McDonagh | Mrzák z Inishmaanu

Nehrá sa

Séria „K2”

Hudba: P. Mankovecký. Preklad: P. Kerlik. Účinkujú: M. Geišberg, J. Kroner, T. Maštalír, G. Dzuríková, V. Topinková, M. Minichová, a. h.

19.00 – 21.10 | Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba.

novstva alebo Elling a Kjell Bjarne

I. Ambjørnsen/A. Hellstenius/P. Nass | Chvála bláz-

T. Kusá | S mamou

Nehrá sa

19.00 – 21.45 Preklad: J. Rozner. Úprava: M. Čičvák. Réžia: M. Čičvák a. h. Dramaturgia: M. Kubran a. h. Scéna: T. Ciller. Kostýmy: M. Havran. Hudba: P. Kofroň. Účinkujú: E. Horváth, Ľ. Kostelný, D. Mórová, R. Roth, Z. Fialová, J. Gallovič, O. Hlaváček, L. Haverl, V. Obšil, G. Dzuríková, A. Bárta, B. Bystriansky a ďalší.

Tančiareň

I n f o r m á c i e o p r e d a j i v s tu p e n i e k Vstupenky na všetky predstavenia Slovenského národného divadla v novej budove SND a v historickej budove SND si môžete kúpiť a rezer vovať v pokladnici v novej budove SND, Pribinova 17, v pokladnici v historickej budove SND Obe pokladnice sú otvorené (vchod z Jesenského ul.), (vchod z Olejkárskej ulice), Po – Pia 9.00 – 20.00 hod. tel. čísla: 02/5778 2534, 02/5778 2536 tel. čísla: 02/5443 1723, 02/5443 3764 So 9.00 – 13.00 hod. a 18.00 – 20.00 hod. e-mail: rezervacie@snd.sk Ne 18.00 – 20.00 hod. e-mail: rezervacie@snd.sk

Skupinové objednávky vybavujeme v priestoroch pokladníc novej budovy SND na Pribinovej 17, (vchod z Olejkárskej ulice) tel.: 02/5778 2535, 02/5778 2537, 02/5778 2538, 02/5778 2835, 02/5778 2539, 02/5778 2543 fax: 02/5778 2542, 02/5778 2801, e-mail: objednavky@snd.sk www.snd.sk Námety a pripomienky zasielajte na: marketing@snd.sk

M. Bufﬁni | Večera

G. Büchner | Leonce a Lena

19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Claudea Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: Z. Kanócz a. h. – Z. Fialová – E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, Z. Marošová – P. Vajdová, a. h.- L.Molnárová posl.VŠMU, L. Chudík - M. Huba, O. Kovaľ, T. Maštalír, V. Obšil – Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h. – M. Amsler a. h., M. Bahul a. h., J. Gallovič a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

19.00 – 22.00 Preklad: Z. Vajdičková a. h. Réžia: M. Vajdička a. h. Dramaturgia: D. Majling a. h. a P. Pavlac. Scéna: P. Andraško. Kostýmy: J. Hurtigová. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Vášaryová, B. Turzonovová, E. Krížiková, Ľ. W. Shakespeare: Hamlet Kostelný, J. Slezáček, T. Pauhofová – Z. Kanócz a. h., O. Kovaľ, J. Kroner, V. Obšil.

(Stano Dančiak, Ondrej Kovaľ) | foto: Filip Vančo

A. P. Čechov | Tri sestry 19.00 – 22.30 | Preklad: V. Strnisko. Réžia: R. Polák. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: P. Borák. Kostýmy: P. Čanecký. Komp. hudba: M. Novinski. Výber hudby: R. Žiaran. Účinkujú: D. Mórová, Z. Fialová, T. Pauhofová, J. Kroner, T. Maštalír, I. Timková, M. Labuda, A. Bárta, R. Roth, J. Gallovič, L. Kostelný, J. Dobrík a. h. – T. Vravník, posl. VŠMU, L. Haverl, M. Kraľovičová a ďalší.

koncertné predvedenie

Séria „B3“

koncertné predvedenie

50. repríza

Vstupenky na predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť aj v sieti Ticketportal

19.00 – 22.15 | Opera v 4 dejstvách vo francúzskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: M. Fabianová, M. Lehotský, M. Babjak, K. Štúrová.

G. Bizet | Carmen

Nehrá sa

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v českom jazyku s nemeckými titulkami Dirigent: J. Kyzlink. Účinkujú: A. Kohútková, P. Mikuláš, Ľ. Ludha, D. Hamarová, Ľ. Rybárska.

A. Dvořák | Rusalka

Nehrá sa

11.00 – 12.50 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku Dirgent: P. Selecký. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: J. Bernáthová, L. Neshyba, J. Ďurčo.

M. Dubovský | Tajomný kľúč

Snehulienka a sedem pretekárov v Košiciach

G. Feydeau | Chrobák v hlave

Nehrá sa

19.00 – 22.10 | Opera v 3 dejstvách v českom jazyku s nemeckými titulkami Dirigent: J. Kyzlink. Účinkujú: A. Kohútková, P. Mikuláš, Ľ. Ludha, D. Hamarová, Ľ. Rybárska.

A. Dvořák | Rusalka

Nehrá sa

F. Schiller | Úklady a láska

G. Donizetti | Nápoj lásky

Nehrá sa

19.00 – 21.30 | Opera v 2 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: D. Štefánek. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: J. Bernáthová, J. Kundlák, P. Remenár, J. Benci, M. Maťašová.

Séria „X“

19.00 – 21.45 | Preklad: Ľ. Feldek. Úprava: Ľ. Feldek a M. Porubjak. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: D. Mórová, T. Maštalír, F. Kovár, J. Koleník, D. Tarageľ, P. Trník, , P. Humeňanská, posl. VŠMU – A. Sabová, posl. VŠMU, O. Kovaľ, B. Bystriansky, A. Bárta, L. Haverl, O. Hlaváček, P. Mankovecký a. h., A. Maľová, V. Kobielsky, M. Šalacha, posl. VŠMU – G. Tóth, posl. VŠMU a ďalší.

W. Shakespeare | Skrotenie zlej ženy

12.00 – 13.45 | Opera pre deti v 2 dejstvách v slovenskom jazyku Dirigent: M. Oswald. Réžia: P. Smolík. Účinkujú: D. Čapkovič, K. Štúrová, M. Fabianová, J. Galla, A. Čajová, M. Doboš.

T. Frešo | Martin a slnko

Nehrá sa

19.00 – 21.10 | Réžia: S. Ferancová a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová a I. Horváthová a. h.. Scéna a kostýmy: E. Rácová. Výber hudby a choreografia: L. Strike. Účinkujú: Z. Studenková, B. Turzonovová – K. Magálová, T. Pauhofová, L. Lapišáková a. h. – Z. Kanócz a. h., L. Molnárová, posl. VŠMU, P. Molnárová a. h., M. Gudiak a. h. – A. Palko a. h. Street Dance Academy: A. Šamudovský a. h. – L. Švoňavský a. h. a ďalší.

I. Horváthová | Fetišistky

Nehrá sa

Ch. Hampton | Popol a vášeň

19.00 – 21.45 Úprava: Ľ. Vajdička, P. Pavlac, M. Pivovar. Réžia: Ľ. Vajdička. Dramaturgia: P. Pavlac. Scéna: J. Ciller. Kostýmy: M. Čorba. Hudba: P. Mankovecký. Preklad: S. Šimková. Účinkujú: Z. Fialová, S. Valentová, M. Hilmerová, G. Dzuríková, I. Kuxová, A. Maľová, E. M. Chalupová, R. Stanke - Ľ. Kostelný, J. Vajda, T. Maštalír, J. Koleník, V. Obšil, O. Kovaľ, O. Hlaváček, E. Šmálik a. h. a ďalší.

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

Nehrá sa

Hamlet

W. Shakespeare | Séria „L1“ 19.00 – 22.15 | Preklad: Ľ. Feldek. Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: R. Roth, J. Vajda, Z. Studenková, J. Kroner, E. Horváth, Ľ. Kostelný, I. Kuxová, T. Maštalír, J. Koleník, B. Bystriansky, V. Kobielský, S. Dančiak, O. Kovaľ, J. Gallovič, D. Jamrich a ďalší.

19.00 – 21.30 | Na námet divadla ThéČtre du Campagnol „Le Bal“ režiséra Jeana – Claudea Penchenata napísali M. Huba a M. Porubjak. Réžia: M. Huba. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna: J. Fábry. Kostýmy: M. Čorba. Choreografia: L. Vaculík. Účinkujú: Z. Kanócz a. h. – Z. Fialová – E. Sakálová a. h., K. Magálová, E. Vášáryová, G. Dzuríková, H. Krajčiová a. h., I. Kuxová, P. Vajdová, a. h., L. Chudík - M. Huba, O. Kovaľ, T. Maštalír – J. Koleník, V. Obšil – Ľ. Kostelný, B. Bystriansky, V. Kobielsky, J. Slezáček, R. Roth, L. Latinák a. h. – M. Amsler a. h., M. Bahul a. h., J. Gallovič a ďalší.

Tančiareň

K. Čapek | Séria „B1“ 19.00 – 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h.- Š. Bučko, Z. Kocúriková, J. Koleník a ďalší.

R. U. R.

J. G. Tajovský | Ženský zákon

G. Feydeau | Tak sa na mňa prilepila

Nehrá sa

cií: Viac informá www.snd.sk

Nehrá sa

I. Horváthová | Fetišistky

W. Shakespeare | Trojkráľový večer alebo čo len chcete| Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: M. Porubjak. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. 19.00 – 21.45 Preklad: Ľ. Feldek. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, D. Mórová, T. Maštalír, E. Horváth, Z. Kocúriková, S. Dančiak, O. Kovaľ, R. Roth, M. Bahul – J. Rybárik,a. h.– T. Vravník, posl. VŠMU, B. Bystriansky, Š. Bučko, J. Koleník – Š. Martinovič, a. h., J. Lupták, a. h. – M. Kubovčík, a. h., E. Šmálik a. h. a ďalší.

11.00 – 13.00 Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Horváth, A. Javorková, D. Jamrich, G. Dzuríková, M. Čobejová a. h., Z. Porubjaková a. h., V. Kobielsky - B. Deák a. h., J. Rybárik a. h. a N. Šáro a. h..

* V. Klimáček | Kto sa bojí Beatles With A Little Help From My Friends

19.00 21.00 Réžia: P. Mikulík. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna a kostýmy: A. Grusková. Hudba: P. Mankovecký. Účinkujú: E. Horváth, A. Javorková, D. Jamrich, G. Dzuríková, M. Čobejová a. h., Z. Porubjaková a. h., V. Kobielsky - B. Deák a. h., J. Rybárik a. h. a N. Šáro a. h..

11.00 – 13.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h. - Š. Bučko, Z. Kocúriková, J. Koleník a ďalší.

K. Čapek | R. U. R.

19.00 21.45 | Réžia: O. Spišák a. h. Dramaturgia: D. Abrahámová. Scéna: F. Lipták. Kostýmy: P. Čanecký. Hudba: M. Novinski. Choreografia: E. Burdová. Preklad: J. Štrasser. Účinkujú: J. Vajda, I. Kuxová, M. Geišberg, D. Tarageľ, R. Stanke, V. Obšil, M. Bahul a. h. - Š. Bučko, Z. Kocúriková, J. Koleník a ďalší.

Centrum marketingu, obchodu a komunikácie SND

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Vargicová, T. Juhás, J. Ďurčo.

piatok Nehrá sa

štvrtok

streda Nehrá sa

utorok Nehrá sa

Séria „Q“

G. Puccini: Madama Butterfly (Jana Doležílková) | foto: Alena Klenková

19.00 – 22.00 | Opera v 3 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: P. Konwitschny. Účinkujú: J. Doležílková, Ľ. Ludha, P. Remenár, M. Fabianová.

pondelok Nehrá sa

Séria „E“

19.00 – 21.15 | Tanečná dráma v dvoch dejstvách. Dirigent: M. Leginus. Choreografia a réžia: L. Vaculík. Scéna: P. Čanecký. Kostýmy: R. Šolc. Účinkujú: Sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

nedeľa Nehrá sa

sobota

piatok

štvrtok Nehrá sa

streda Nehrá sa

utorok Nehrá sa

pondelok Nehrá sa

S. Prokofiev: Ivan Hrozný (C. M. Zaharia-Sobota)

nedeľa Nehrá sa

P. I. Čajkovskij, M. Petipa a L. I. Ivanov | Labutie jazero

19.00 – 22.00 | Balet v štyroch dejstvách Dirigent: M. Leginus. Naštudovanie: R. G. Avnikjan. Scéna a kostýmy: J. Jelínek. Účinkujú: N. Stehlíková, R. Novitzky, sólisti a zbor Baletu SND a žiaci TK E. Jaczovej v Bratislave.

19.00 – 21.45 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Selecký. Réžia: M. Chudovský. Účinkujú: Ľ. Vargicová, T. Juhás, J. Ďurčo.

G. Verdi | La Traviata

19.00 – 22.00 | Opera v 4 dejstvách v talianskom jazyku Dirigent: P. Feranec. Réžia: M. Fischer. Účinkujú: I. Matyášová, J. Sapara-Fischerová, M. Zhang, S. Tolstov.

sobota

piatok

Dizajn: IQ Design Studio 2008 Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR

20 AHA HO! Pushkar a bicykel od Edmunda Hillaryho.

Keď už nemá žiadne prostriedky na cestovanie, na nejaký čas sa zamestná. Najčastejšie ako umývač riadu. Tak si zarába aj na letenky, ktoré potrebuje, aby sa prepravil z kontinentu na kontinent. Nemá žiadnych veľkých sponzorov. Najviac mu pomáhajú drobnými vecami a svojou láskavosťou obyčajní ľudia.

Okradnutý, unesený

Bláznivá story odhodlaného Nepálčana

OV život

raj je dobrý umývač riadu. Tento talent často potrebuje. Keď nemá ani „fuka“, zastaví sa a zoženie si brigádu v nejakej reštaurácii. Okrem toho bicykluje okolo sveta. Aby hovoril o potrebe mieru a humanity.

Pushkar Shah (40) odbicykloval zo svojej rodnej dediny Dolakha v Nepále, vzdialenej od hlavného mesta Káthmandú približne stopäťdesiat kilometrov, pred desiatimi rokmi. Jeho syn mal vtedy rok. Odvtedy je na ceste. „Moja rodina mi chýba, ale každý deň stretávam novú rodinu,“ tvrdí. „Po celom svete stretávam neuveriteľne priateľských, milých a pohostinných ľudí.“

S vlajkami na Mt. Everest Za desať rokov prešiel stodvadsaťpäť krajín. Teda – tento údaj platil, keď som sa s ním stretla. Zo Slovenska mieril do Maďarska, odtiaľ ďalej na východ a cez Rusko a strednú Áziu domov. V máji budúceho roku chce

svoju cestu ukončiť. Potom ho čaká ešte „maličkosť“, ktorú si predsavzal: vyliezť na Mount Everest. A vyniesť tam vlajky všetkých krajín, ktoré navštívil. Starostlivo ich zbiera po celom svete. Keď sa mu to podarí, vráti sa do svojej rodnej dediny, napíše knihu o svojom cestovaní a bude pracovať v sociálnej sfére. Zatiaľ však denne desať hodín poctivo šliape do pedálov. Na bicykli si vezie všetko, čo potrebuje, Stan, „spacák“, nejaké oblečenie... Nemá toho veľa. Žije zo dňa na deň a z ruky do úst. Keď niekam príde a ľudia si vypočujú jeho bláznivú story, väčšinou mu ochotne pomôžu. Dajú mu jedlo, oblečenie, niekedy ho nechajú u seba prespať, občas ho niekto podporí peniazmi. Pushkar so sebou vláči tučný zošit plný výstrižkov z novín, na ktorých sú články, ktoré o ňom na celom svete vyšli. Najviac sa mu páčilo v Nórsku a Švajčiarsku. „Krásna príroda. Ale je tam veľmi draho. Prežiť tam je ťažké.“ Sú aj krajiny, do ktorých sa nepozrel. Víza mu odmietla napríklad Etiópia, Angola, Severná Kórea, Mjanmarsko či Saudská Arábia. Keď ho však pustili do Sudánu, alebo Konga, nezaváhal ani na chvíľu, hoci vedel, že je tam vojna a veľmi ľahko môže prísť o život.

Nie každý deň svieti slnko a aj Pushkar zažil chvíle, keď mu išlo o život. „V Afrike ma okradli sedemkrát, z toho raz policajti a raz vojaci. Napríklad v Johannesburgu nestretneš človeka, ktorý by mal na ruke hodinky. Zabijú ťa tam aj pre päť dolárov. Jednoducho prídu s pištoľou a povedia: Daj mi moje peniaze! Mne tam vzali foťák, hodinky, mobil, peniaze. Ľudia sú niekedy nebezpečnejší ako zvieratá,“ hovorí Pushkar, ktorý ani po zlých zážitkoch nenosí pri sebe nič na sebaobranu. Veď bicykluje za mier! Počas nepríjemných afrických skúseností ešte Nepálčan netušil, čo ho čaká v Mexiku. Banditi ho uniesli do džungle. Plánovali ho zabiť a zobrať si všetky jeho veci. „Vtedy sa vo mne prebudil nejaký zvierací inštinkt. Začal som sa s nimi biť a podarilo sa mi ujsť,“ spomína Pushkar. „Všetky moje veci, aj bicykel, zostali tam. Našťastie, o päť dní tých ľudí polícia chytila a bicykel mi vrátili.“ Bicykel mu ukradli aj na Novom Zélande. Vtedy prišiel o všetko. Z televízie sa to dozvedel preslávený horolezec Edmund Hillary. Vyhľadal ho, pozval ho k sebe a daroval mu aj nový bicykel. Ten má Pushkar doteraz.

Štyritisíc adries Keď Pushkar bicykluje cez nekonečnú púšť, je unavený, nemá jedlo, vodu ani peniaze a má sto chutí zosadnúť z bicykla a odhodiť ho čo najďalej od seba, pýta sa sám seba, prečo toto vlastne robí. „Vtedy ma na ceste drží môj zámer hovoriť ľuďom o potrebe mieru,“ hovorí. „Viem, že jeden človek nemôže zmeniť svet. Môže však zasvätiť svoj život mieru. Som len jedným poslom, jednou lekciou pre ľudí. Keď si vypočujú môj odkaz, možno sa aspoň niektorí z nich budú za mier a urovnanie vojen tiež zasadzovať. V tom je význam mojej cesty.“ Pushkar dostal už približne päťsto kíl darčekov a suvenírov. Postupne ich posiela domov, poštou alebo po Nepálčanoch, ktorých počas putovania stretáva. Z týchto predmetov bude onedlho v Káthmandú malé múzeum. Okrem toho má asi štyritisíc mailových adries ľudí z celého sveta, s ktorými sa spriatelil. Každý mesiac im posiela novinky o svojom putovaní. Všetko podstatné vkladá aj na svoj web www. pushkarshah.com. TEXT A FOTO: JANA ČAVOJSKÁ, AUTORKA JE REPORTÉRKA +7DNÍ

KURIOZITA 21

ivot je ako...? Ako hojdačka? Či ako kolotoč? A ako to stvárniť? Štyridsaťsedemročný svetobežník, nemecký výtvarník Carsten Höller, rodák z Bruselu, vyštudoval najprv poľnohospodárstvo a zaoberal sa spočiatku komunikáciou hmyzu.

až ohňostroj farieb, namiesto bielej vidí modré, červené či zelené tóny, pretože každý z nás na tieto svetelné záblesky reaguje ináč. Druhé poschodie je svetom odrazov prostredia, v ktorom človek žije. Polovicu plochy stien od podlahy po strop pokrývajú zrkadlá, druhú polovicu betón a odraz miestnosti v zrkadlách vytvára nové priestory, pohľady z nových uhlov.

Namiesto okna

Ľudský kolotoč.

Šokujúce autoportréty Carstena Höllera

4-krát 4 Dnes Carsten žije v Štokholme a snaží sa vytvoriť a odraziť osobitnú komunikáciu medzi ľuďmi prostredníctvom umenia. Celé prízemie nového Domu umenia v rakúskom meste Bregenz obsadil svojou predstavou komunikácie a spoznávania sa. Postavil tam skutočný lunaparkový kolotoč s dvanástimi gondolami. Kolotočom nazval aj svoju výstavu na všetkých piatich podlažiach modernej stavby.

niekoľkokrát za sekundu. To podľa umelca nie je obrazový, ale pocitový portrét, ktorý môže vyvolať v hlave návštevníka

Mechanizmus vnútra Má to byť akýsi autoportrét jeho, každého a všetkých, snaha o poznanie a pokus o inakšie, šokujúce popísanie mechanizmu svojho vnútra, kde sa všetko ako ľudský kolotoč neustále krúti, stúpa hore a klesá nadol. Podľa jedného z kritikov, úvod jeho výstavy je brutálny. Každé poschodie galérie predstavuje jeden objekt, rozvíjajúci tému autoportrétu. Na prvom poschodí šokuje svetlo. Na stenách temnej miestnosti je dva metre vysoký pás, ktorý tvorí pätnásťtisíc bielych matných LED diód. Tie sa postupne rozsvecujú a každá štvrtá blikne, aj

Hotel v dome umenia.

Tretie poschodie šokuje pozvánkou do otáčavej hotelovej izby. Na otáčajúcom sa pódiu uprostred veľkého priestoru je naozajstná izba: Posteľ, šatník, pracovný stolík, ešte aj barová skrinka s reálnym obsahom. Od piatka a soboty večera sa tam dá za 250 eur stráviť jedna noc osamote, s kľúčikom, ktorý otvára svet ostatných poschodí, meditácia s pohľadom na holý strop i na stenu bez okna. To však, vrátane pohľadu von cez sklo, imituje projektor, ktorý na fiktívne okno na stene premieta obraz utopického lietajúceho mesta so siedmimi otáčajúcimi sa sklenenými vežami, v ktorých ľudia žijú a pracujú. Toto lietajúce mesto je na streche domu umenia. Návštevník domu umenia tam nahor však nesmie. Pohyb by bol nebezpečný. Ako to tam beží, sprostredkováva iba kamera o poschodie nižšie, do sveta štyroch stien. Nepripomína nám to všetko možné, čo sme nikdy na vlastné oči nevideli, nezažili a sprostredkováva nám to iba kamera, nainštalovaná tak, aby poskytovala žiaduci obraz? Je to otázka, ktorú si človek dáva nielen vtedy, keď sa dostane do sveta štyroch stien na štyroch podlažiach Domu umenia v Bregenzi. Odpovedá si každý sám. TEXT A FOTO: RUDOLF ČECH

22 PÚTNIK

V rozľahlej krajine cítite slobodu

Ľudia so sobmi Nepoužívajú dopravné značenie, mapy, edným z najväčších turistických sa dalo voľne preložiť ako „sobí ľudia“. či kompas. Jednoducho vedia, kadiaľ ísť. „Stále viac turistov chce vidieť Tsaatan lákadiel Mongolska je jazero Keď som sa ich pýtala, ako vedia nájsť ľudí. Zaujíma ich šamanský rituál a život cestu, odpoveď znela: „Žijem tu celý život. v tajge, ďaleko od civilizácie. Dosiahnuť Huvsgul na severe krajiny. Jednoducho to viem.“ Myslím, že mnohí ich osady trvá niekoľko dní jazdy na koni,“ z nás by sa bez miestneho sprievodcu hovorí kamarát Baagi, ktorý sa živí ako Miestni ľudia mu hovoria Matka. v Mongolsku veľmi ľahko stratili. turistický sprievodca. „Ja sa snažím naraz Táto dvojička Bajkalského jazera brať hore do tajgy maximálne dvoch - troch ľudí. Nenaruší to tak výrazne chod rodiny so svojimi 136 kilometrami tvorí Prúdenie energie a peniaze idú priamo jej, nie cestovnej až 70 % zásob pitnej vody pre celé agentúre.“ Žiaľ, nie všetci pristupujú k tejto Cestovateľov láka predstava prežiť kus menšine tak opatrne a postupne sa stáva histórie na vlastnej koži. Jazda na koni, Mongolsko. Provincia Huvsgul ho ozajstnou turistickou atrakciou. noc v tradičnej jurte, nápoj kumys, či júlový festival Naadam. Sú to však špeciality, však propaguje najmä Tsaatan ktoré neuvidíte len ako turistickú atrakciu, Mapy netreba ľuďmi. ale aj ako každodennú súčasť moderného

Tsaatan ľudia kedysi ušli od ruských hraníc do mongolskej tajgy. Dodnes sa živia chovom sobov, bývajú v típí, ktoré pripomína indiánsky stan a praktizujú šamanizmus. Aj ich meno, Tsaatan, by

V Mongolsku sa môžete otáčať o 360 stupňov – a stále nič. Žiadny zásah človeka. Cítite tam slobodu. Cesta je tam, kadiaľ práve chcete ísť. Mongolskí šoféri sa netrápia tým, že o pár metrov ďalej je ďalších päť iných, podobných ciest.

Mongolska. Dokonca sa motív jurty prenáša aj do nových, murovaných stavieb. „Jurta umožňuje dobré prúdenie energie. Nemá žiadne rohy, kde by sa zhromažďovala zlá energia,“ hovorí kamarát s prezývkou Sancho. „Kedysi Mongol vzal svojho psa

PÚTNIK 23 V jurte. Ak túžite aspoň na chvíľu precestovať Mongolsko a zároveň ostať doma na Slovensku, umožní vám to koncert mongolskej skupiny Dunjingarav obohatený výstavou fotografií na festivale Dych Zeme 11. októbra 2008 v Šamoríne. Viac na www.zivica.sk/dychzeme. a šiel hľadať najvhodnejšie miesto. Tam, kde si pes ľahol, postavil jurtu, s dverami vždy na juh. Západná strana v jurte je stále určená na spánok, východná pre kuchyňu a sever pre modlitbu,“ dodáva. Fakt je, že pravidlá dnes nie sú až tak prísne. Dvere však stále ostávajú na južnej strane a Mongol nikdy neprejde jurtou krížom. Znamenalo by to urážku rodiny.

Umriem od hladu? Mongolské jedlo je jednoduché a prispôsobené ťažkým podmienkam, v ktorých tu ľudia žijú. Mongoli sú však veľmi pohostinný národ a je priam neslušnosťou neponúknuť sa aspoň malým kúskom. Pripravte sa na to, že pokiaľ nie ste práve v Ulanbátare, väčšinou dostanete mäso bez korenia a soli. Mäso je v mongolskej kuchyni základná a skoro jediná zložka. Keď som prišla do Mongolska, mala som pocit, že tam za tri mesiace umriem od hladu. Mäso skoro nejedávam a najprv sa mi zdalo, že tam nič iné nie je. Ale o pár dní som objavila množstvo chutných jedál, ktoré sem prenikli z okolitých krajín, napríklad ruský boršč či kórejské suši, alebo obyčajný jogurt,

ktorý predávajú priamo na ulici. Za dva týždne som sa plne aklimatizovala a mäso zrazu dostalo inú chuť. Každý deň som si vychutnávala slaný mongolský čaj a večere s mojou „novou“ mongolskou rodinou, so Sarangerel (v preklade Mesačný svit, skrátene Saraa) a jej otcom. S ňou som komunikovala v angličtine, s otcom v ruštine. Keď zlyhala moja ruština a Sárina angličtina, nastúpil slovensko-mongolský jazyk a veľa úsmevných chvíľ.

Tradičné úlohy Niekdajší komunizmus priniesol do Mongolska paneláky, lepšie postavenie žien a pravidelnú školskú dochádzku. Stále tu má silné postavenie rodina a rozhodujúce slovo najstarší muž. Deti väčšinou bývajú s rodičmi, až kým si nezaložia novú rodinu. Dovtedy musia poslúchať rodičov. Tridsaťpäťročná Saraa prišla bez slova domov, keď jej otec zavolal do práce, kde je tak dlho. Keď však povedala dopredu, že príde domov neskôr, rešpektoval to. Nebránil jej ísť večer von a napriek tradičnému rozdeleniu úloh často varil. Je tu veľa žien, ktoré sú úspešné v práci a pritom sa starajú o deti a manžela. V Mongolsku sa po pár dňoch cítite ako doma. Ja som ten pocit získala v medzimestskom autobuse. Využitý každý kúsok voľného miesta pre ľudí aj batožinu, traja ľudia na mieste pre dvoch, hrboľaté cesty či zastavenie na WC priamo v prírode… Po pár hodinách som bola súčasťou autobusu, bez akéhokoľvek pocitu, že tam nepatrím. TEXT A FOTO: MÁRIA MARTINIAKOVÁ

Rýchle koníky nahrádzajú ešte rýchlejšie motorky. Inzercia

24 PRÍBEH eby oči fungovali, všetko by bolo inak. Ale ženu a deti by som chcel mať rovnaké,“ vyzná lásku rodine nevidomý Vlado.

„K

Sú dni, keď sa mu nechce ani nadýchnuť. Hlavu mu ide roztrhnúť od bolesti, cíti sa malátny, slabý. Do slova a do písmena pod psa. Vtedy s ním nie je ani žiadna reč. „A čudujete sa? Slepý a ešte k tomu tlaky v hlave? Nepomáhajú kvapky na oči, tabletky na hlavu, nič. Musí to prejsť samo. Vtedy si v duchu len hovorím, Bože, daj, nech už je ďalší deň, nech mu je už lepšie,“ hovorí Iveta, Vladova žena. Vladove stavy prichádzajú s počasím. Každá zmena tlaku sa odzrkadlí na jeho negatívnom stave. Zdôrazňuje, že hoci by si za tie spoločné roky už mohla aj zvyknúť na čierny svet jej nevidomého manžela, nejde to. Prídu momenty, kedy jej stiahne hrdlo a naplno precitne smútok a ľútosť. A nekonečné otázky, prečo... Prečo jej krásny a dobrý muž nemôže narúbať drevo, pomôcť pri murovaní, okopávaní záhrady, oprave pokazeného mixéra, prečo nemôže vyvŕtať do steny dieru, alebo si len tak pozrieť futbal, zahrať s deťmi karty, prečo, prečo, prečo...

Babinec Ona, rodáčka od Nových Zámkov sa vydala na opačný koniec republiky. Do Drieňova pri Košiciach. Išla za nevestu a stále je presvedčená, že nič lepšie ako stretnúť v živote Vlada, sa jej nemohlo ani stať. No a čo, že v čase ich zoznámenia bol bez zraku. „Páčil sa mi. Zvonka aj zvnútra. Oči má krásne, škoda, že choré. Kašľala som na rady ostatných múdrych, vraj nech idem radšej kade ľahšie, s invalidom budem mať len a len ťažký život. Robila som tak, ako som cítila. Prišla svadba a do roka prvá dcéra, teraz desaťročná. Klaudinka,“ pyšne povie mama dnes už troch zdravých dcér. Prostredná Bianca má sedem a najmladšia Bernadetta o dva menej. Chlapec sa nepodaril, ale Vlado je spokojný. „Mám okolo seba úplný babinec. Žije s nami ešte aj moja mamka, čiže štyri ženy na jedného chlapa. To je luxus!“ zavtipkuje na margo osadenstva domu domáci pán a na rovinu prizná, že prísnu výchovu od neho nikto nemôže očakávať. „Svoje dievky si rozmaznávam, sú to moje tri skvelé poklady. A hoci som ich nikdy na vlastné oči nevidel a ani neuvidím, pre mňa sú to najkrajšie princezné na celej zemeguli. A basta.“ Jedine k strednej Biance mu akosi nesedí prirovnanie princezná. „Je

Vladov „hárem“, na ktorý nedá dopustiť. „Sú pekné, však?“ lišiacky si pýta kladnú odpoveď a vzápätí povie vtip po šarišsky. Smiechu je hneď plný dom.

Z ôsmich vykladačov dnes žijú len traja

Murárove viazaničky to šidlo, celý deň ťahá na plné obrátky. Vymýšľa, skáče, behá, rapoce, potom sa zas zatne a mlčí. Tá mala byť chlapčisko. Začala prvú triedu, hádam ju školské povinnosti trochu skrotia, uvidíme.“

Postupne Mal dvadsaťdva, keď v rámci civilnej vojenskej služby vykladal vagóny s nebezpečnými chemikáliami. Len tak. Bez ochranných okuliarov, rukavíc. A daň za podcenenú starostlivosť na seba nedala dlho čakať. „Z ôsmich vykladačov dnes žijeme len traja. V tých vagónoch muselo byť riadne svinstvo. Zrak mi odchádzal postupne. Začalo to mykaním oka, zhoršené večerné videnie, ťažšie sa mi zaostrovalo. Do očnej ambulancie som začal chodiť ako na hodiny klavíra. Potom prišli

hospitalizácie, všemožné zákroky, až začalo byť nad slnko jasné, že moja slepota je neodvrátiteľný fakt. Nie, nepamätám si deň, keď sa predo mnou zotmelo natrvalo. Pamätám si skôr pocit zúfalstva, zlosti, strachu. Nechcel som žiť. Načo. Nevedel som si predstaviť, že ja, vyučený murár, ktorý večne kdesi lietal, budem zrazu odkázaný na pomoc druhých.“

„Rýchlovka“ Orientáciu po dome a dvore mal zľahčenú. Do detailov si pamätal každučký kút, vedel, kde sa čoho môže pridržať. A napokon, bola tu mamka s otcom, ľudia, ktorí sa ho snažili držať nad vodou. Stretnutie s Ivetkou považuje aj on za osudové. Bolo to na oslave u jeho známych. Ona tam prišla ako kamarátka kamarátky a bola ruka v rukáve.

88 Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde niekto, koho príbeh nevidomého Vlada oslovil natoľko, že sa rozhodne pomôcť mu. Ak by sa podarilo z vyzbieraných peňazí zakúpiť slušné ojazdené vozidlo, bolo by to splnenie jeho veľkého sna. Ak by nevyšlo na auto, možno by sa podaril predĺžený víkend v Tatrách. Pre celú rodinu. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Vlado. Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk)

Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi.

„Najskôr sme si vymenili zopár listov. Písala som ich pre Vlada, ale čítal mu ich jeho otec. A takto sprostredkovane, mi zasa Vladko odpisoval. Svokrovi nadiktoval, čo chcel a bolo. Veľmi rýchlo sme sa však dohodli na ďalšom stretnutí, a potom to už išlo samospádom. Chceli sme byť spolu stále,“ spomína Iveta. Vždy snívala o živote na vidieku, o veľkom dvore so záhradou, o hydine, okopávaní – všetok ten klasický vidiecky rituál ju odmalička fascinoval. Dnes je pyšná na svoju kvetinovú predzáhradku a aj keď sa musia po všetkých stránkach uskromniť, do mestského paneláku by ju nikto nedostal. Mužovi o svojich záhonoch rozpráva do detailov, „ale môžete aj stokrát o niečom hovoriť, stačí raz vidieť a je to. Lenže, môj

PRÍBEH 25 Vladko vie, že obraz si môže urobiť len z mojich slov.“ „Je mojimi očami aj rukami. Bez nej som stratený. Všade chodí so mnou, najťažšie sú cesty autobusom. Hoci mám bielu palicu, ľudia vedia byť bezohľadní, sotia do mrzáka a ešte sa aj zarehocú. Neriešim to, hlupáka nezmeníte, to len ja by som si zničil nervy. Ľúto mi je ale Ivety, veľa si toho pri mne odskákala. Obdivuhodnú ženu som si našiel. Tá sa vie rozohniť, len čo je pravda, bojuje za rodinu ako lev.“

Plány Najťažšie bolo vysvetliť dievčatám, že ich ocko má tak choré oči, že nevidí ani kúsok krásy z tohto sveta. Orientuje sa len podľa svetla a tmy. „Áno, má slepé oči, ale mne to neprekáža,“ opatrne zo seba dostane najstaršia Klaudia a sedemročná Bianca, najväčšia rapotačka v dome, krúti hlavou ostošesť, keď sa pýtame, či sa za ocka niekedy hanbili. „Ani náhodou,“ vehementne vyhlási a veľkým skokom sa pritúli k šťastnému tatovi. Ten ju, ako vždy, s láskou pohladká a „je ruka v rukáve.“ Iveta je rada, že relatívne v začiatkoch zachytili posmešky rovesníkov najstaršej Klaudie. „Bolo to, keď chodila do prvej triedy, začínala chodiť príliš sklesnutá, chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, čo je vo veci. Stačil však pohovor s pani učiteľkou a riaditeľkou a dnes je už všetko v najlepšom poriadku. Za chorobu sa predsa nikto nikomu nesmie posmievať.“ Vladove plány boli iné, ale: „Čo z toho? Dostávam smiešny invalidný dôchodok - osemtisíc dvesto. K tomu trikrát po päťstoštyridsať prídavky na deti. Ani o halier viac. Keď žena hľadí do prázdnej

Keď je jasno, je optimista, len čo sa zamračí, odíde aj nálada. Všetko pre choré oči. Vladove deti slepého ocka nadovšetko ľúbia, nech je akékoľvek počasie.

peňaženky, ide ma rozhodiť od zlosti. Čo som to za chlapa, nijaká robota, nijaká fuška. Môžem akurát tak robiť viazaničky z cibule v altánku na dvore. Nemôžem ich ani vytrhať zo zeme. Áno, prídu na mňa depresívne stavy, na vás by neprišli? A keď sa vám občas niekto ešte smeje poza chrbát a rozpráva, ako nám je sveta žiť, že bez roboty dostávam dôchodok, ide vyskočiť z kože najmä moja žena.“ Iveta pritakáva: „Ľudia akoby závideli chorobu. Nie raz som povedala, zober si tých osemtisíc a daj nám oči. Môj Vlado by murárčil ostošesť. Zvládal by robotu, našiel by si aj fušky. Žili by sme na trochu vyššej úrovni. Prácu by som mala aj ja. Jaj, ani nechcem počítať, koľko by sme mohli zarábať. V našom dome sa každá koruna trikrát obráti, kým premyslím, kam ju použijeme. Už teraz žijeme na doraz, stačí však minimálne zdraženie, ktoré s eurom určite príde, a sme nahratí. Šťastní, že sa ľúbime a sme spolu, ale bojím sa, že z toho sa nenajeme.“

Izolácia Vďaka postihnutiu však Vlado v sebe objavil rozprávačský talent. „Na plesoch pre nevidiacich vystupujem ako ľudový rozprávač. Baví ma to, hlavne keď počujem ten nefalšovaný smiech publika,“ vysvetľuje Vlado a okamžite spustí zo tri historky v šarištine. Pridá hŕstku vtipov a dobrá nálada sa roznesie na celý dom. „Môžem to počuť aj stýkrát, vždy sa zasmejem,“ pochváli si chlapa Iveta a zabudne pokračovať v debate o chudobe. O tom, že nebyť svokry, ťažko by bolo za čo nakupovať do chladničky. Na návštevy u lekára by sa im zišlo auto, Vladko ako invalidný dôchodca však nespĺňa kritéria pre pridelenie štátneho príspevku na kúpu auta. Nechodí do zamestnania, ani do školy.“ Sociálne zákony sú v mnohom postavené na hlavu. „Je výsmechom, ak si niekto myslí, že tie smiešne invalidné dôchodky majú slúžiť na slušné prežitie. A zákon o príspevkoch na autá je nonsens. Navrhovatelia zákonov na jednej strane hlasno vykrikujú o integrácii, na strane druhej sú však radi, že chorých zavrú medzi štyri steny. Povedzte mi, ako si má, obyčajný invalid našetriť na auto? Nemám na mysli limuzíny a terénne autá. Obyčajné malé autíčko je pre nás celoživotne nedobytnou métou.“ Vlado je vášnivý turista, cez Úniu nevidiacich absolvoval mnoho túr. Čo mu hory dávajú? „Som síce ochudobnený o majestátne výhľady, ale vystačím si s dobrým vzduchom, neopísateľná je vôňa ihličia. A pohyb. Zmena prostredia je pre každého, aj zdravého, najlepším dopingom.“ LUCIA LACZKÓ, AUTORKA JE REDAKTORKA +7DNÍ FOTO: ALAN HYŽA

26 ZA HRANICOU

Tiež zostanú dvadsať rokov ako v Československu?

Neskončená v ugustová vojna v Gruzínsku je a dlho ešte bude jednou z hlavných svetových tém. Kto začal? Kto je viac vinný? Koľko je obetí? Naliehavé otázky, na ktoré dodnes nepoznáme presnú odpoveď. Najmä preto, lebo Gruzínsko ešte stále okupujú ruské tanky.

ZA HRANICOU 27 Starenka Katina Kigovašvili pri vchode do svojho bytu v Gori.

by som ho tipoval na predavača zeleniny, alebo do okolitej šedivosti zapadajúceho úradníka nejakého ministerstva. Taký človek milión. Krutý omyl, ako sa ukázalo neskôr. Spomenul som si na skvelý film Jima Jarmusha Noc na zemi (kto nevidel, je to príbeh dnešného sveta cez príbehy taxikárov v niektorých svetových metropolách). Polmiliónové Tbilisi jednou z metropol sveta je. Stalo sa ňou teraz na pár dní a týždňov.

Nočná jazda

vojna Začnem od konca. Keď sme po týždni s kolegom odchádzali z vojnového Gruzínska, vládla hlboká noc. O pol druhej nadránom sme si na ulici za parlamentom v Tbilisi, kde nás ochotne ubytovali kamaráti z českej organizácie Člověk v tísni, stopli taxíka. Veľký starý biely Mercedes. Šofér, malý a obéznejší pán v rokoch, toho spočiatku veľa nenahovoril. Podľa výzoru

Taxikár sa opýtal, či sme novinári. Dobrý úsudok. Dodal som, že predvčerom o tom istom čase – teda o pol druhej v noci – nás prijal na dvanásť a pol minútový rozhovor ich prezident Michail Saakašvili. Našu vážnosť v taxikárových očiach to však nezvýšilo. Prezident nám dal rozhovor 21. augusta. Doniesol som mu svoj časopis s fotografiami slávneho Josefa Koudelku, na ktorých sú ruskí (vtedy sovietski) vojaci na tankoch v uliciach Prahy. Pozrite sa, pán prezident, vravel som Saakašvilimu, ukazujúc jeden záber, syn tohto vojaka je teraz možno u vás v Gruzínsku. To sú paradoxy! Nasledoval trpký úsmev. Myslel som si, že taxikár nás iba mlčky odvezie na letisko cez vojnou prakticky nedotknuté mesto (jednu noc ruské lietadlá „iba“ bombardovali dva vojenské objekty, radar a fabriku), no sám sa ochotne rozhovoril. „Aj ja som bol teraz pred pár dňami v Cchinvali,“ začal a ja som spozornel, pretože ide o hlavné mesto separatistického Južného Osetska, kde sa viedli tvrdé boje, ruská armáda tam však púšťa iba vybrané návštevy. Nikto dodnes presne nevie, čo sa tam stalo. Zničili mesto viac Gruzínci, alebo Rusi? Aj EÚ by to rada zistila. „Bol som tam ako vojak gruzínskej armády. Predtým v 90. rokoch som bojoval v mnohých vojnách tu pod Kaukazom. Teraz som sa prihlásil sám, lebo narukovať musel môj syn. Neskúsený mladík, čo nevie držať poriadne zbraň. Nemohol som ho tam pustiť samého. Dajte pušku mne, dožadoval som sa. Nedali. Išiel som aj tak. Keď sme s našimi 8. augusta na pár hodín obsadili mesto, takmer nikto nám nekládol odpor. Ako sa ukázalo, bola to pasca. Potom začali nálety ruských bombardérov Suchoj.“ Pýtam sa taxikára, kde boli vtedy civilisti, obyvatelia mesta. „Ušli preč,“ vraví eufemisticky. (Ušli skôr pred gruzínskou, alebo ruskou armádou?) Práve míňame ťažký nákladiak, ktorý na prívese vezie ruský vojenský vrtuľník. Podľa šesťbodového mierového plánu, ktorý sprostredkoval francúzsky prezident Sarkozy, by sa mali obidve armády, gruzínska, no najmä neporovnateľne silnejšia ruská, stiahnuť na pozície spred 7. augusta. Rusi sa však k tomu nemajú a niet, zdá sa, sily, ktorá by ich k tomu donútila. Aj mesiac po vojne okupujú Gruzínsko, kde „prerezali“ diaľničné aj železničné spojenie, vyhodili mosty, potopili lode v prístave Poti, zapálili lesy Národného parku Boržomi. Ostanú

aj tu 20 rokov, tak ako u nás? Dočasne? O pol tretej sa s taxikárom, pokojným starším pánom s bruškom, ktorý sa sám dožadoval toho, aby ho vzali do vojny, na letisku lúčime. Hala aj paluba lietadla do Viedne sú plné vracajúcich sa zahraničných novinárov.

Otázky bez odpovedí A teraz začnem od začiatku. Moderná doba priniesla fenomém googlových mudrcov, teda internetových diskutujúcich, ktorí majú na všetko z tepla svojich obývačiek pri PC názor - jasný, rýchly, opísaný zo stránok pochybnej hodnoty, spravidla aj agresívny či vulgárny. Ak by ste sa spoliehali iba na spravodajstvo televízií a „analýzy“ slovenských surferov, tak hneď po prílete do Tbilisi by ste sotva vyšli z letiska bez nepriestrelnej vesty. Zdanie však klame. Ide o typickú vojnu tretieho tisícročia. To hlavné sa odohralo na začiatku v priebehu pár hodín – bez svedectva médií. To ostatné sú nánosy propagandy, ktorú nie je možné presne overiť, pretože ruská armáda prvé týždne po akcii Južné Osetsko uzavrela. Pred médiami, ale aj pred humanitárnymi organizáciami či pozorovateľmi, ktorí prichádzali z Gruzínska. Púšťali iba vybraných hostí, ktorých preverili v Severnom Osetsku. Čo skrývajú a taja? Kto má viac pravdy? Rusi, ak hovoria, že z ich strany išlo o nevyhnutnú vojenskú

EURÓPA

VEDOMOSTNÁ STOLOVÁ HRA Ako dobre poznáte Európu? 2400 otázok a odpovedí komponovaných tak, aby neboli triviálne a aj o známych ľuďoch, miestach, udalostiach sa dozviete veci, ktoré možno ani netušíte.

História Kultúra Príroda/Technika Geografia Šport Rôzne

www.albi.sk Hru zakúpite v sieti predajní Brloh, Biliard, Panta Rhei, Dráčik, Alltoys. Inzercia

28 ZA HRANICOU akciu na obranu ich občanov (obyvateľom Južného Osetska predtým Moskva rozdala svoje pasy, takže zámienka na budúci konflikt bola pripravená) pred genocídou zo strany gruzínskej armády? Alebo majú viac pravdy Gruzínci a s nimi celý viac či menej zbabelý západný svet, ak tvrdia, že ide o bezprecedentnú agresiu a okupáciu nezávislej krajiny, veľkej asi ako Slovensko, zo strany Ruska? O mnohom vypovedá aj fakt, že ruská strana postupne znižovala počet obetí tejto „genocídy“. Najprv to bolo 2000, potom 1500, neskôr 145 ľudí.

V rodisku Stalina Preto, keď sme postupne prechádzali šiestimi ruskými vojenskými checkpointmi na strategickej ceste z Tbilisi do Stalinovho rodiska Gori, ktoré ruské nálety najviac poškodili, neverili sme ničomu. Iba svojim očiam a ušiam. Ani tie však toho spočiatku veľa nezistili. Novinári dostávali fragmenty informácií, vojaci nás do Gori ani do dedín v okolí nepustili. Potom sme to však riskli. Dva džípy sme naložili 150 pecňami chleba a inými potravinami a zásielka českého Člověka v tísni a slovenského Človeka v ohrození sa vybrala do Gori – 21. augusta. Zhodou okolností, v ten deň tam zavítala delegácia OBSE, takže ruskí vojaci na pár hodín cestu otvorili, avšak iba pre humanitárne dodávky. Ocitli sme sa v meste duchov. Totálne prázdne ulice, väčšinou vojnou nedotknuté. No niektoré štvrte, najmä tie pri tankovej základni gruzínskej armády, boli vypálené. Štyri pätiny z päťdesiatosemtisíc obyvateľov mesta ušli. „Prežili sme to tak, že sme ušli do lesov či do pivníc,“ vraví nám Dali Carauli, vodič miestneho gubernátora. Gigantická socha Stalina na hlavnom námestí ostala nepoškodená. O pár ulíc ďalej je štvrť najviac

Distribúcia potravín obyvateľom Gori. vypálených domov. Mnohé sú vyrabované, podobne ako obchody či knižnica, kde v črepinách leží portrét Puškina a vedľa neho portrét Georga Busha. Starenka Katina Kigovašvili hovorí o ruskom bombardovaní z 12. augusta, pričom plače a ukazuje zranenú ruku. Na poškodených dverách do bytu sú zaschnuté stopy jej krvi. Po výbuchu sa nedajú otvoriť. Aby sa tam dostala, musela si v nich drobná starenka urobiť dieru. Aj ona, podobne ako iní dôchodcovia, ktorí tu ostali v chabej nádeji, že tak zabránia rabovaniu, opakujú to isté: „Ruskí vojaci nie sú to najhoršie. Tí k nám iba občas prídu, chcú sa vykúpať a keď im povieme, že netečie voda, nemáme prúd ani plyn, vypýtajú si vodku alebo víno,

opijú sa a strieľajú po nociach do vzduchu. Oveľa horšie sú bandy Osetíncov, Tatárov a Čečencov, ktoré im idú v pätách. Tí zabíjajú a lúpia, a vojaci sa na to často iba pozerajú.“ Na druhý deň už v Gori starenka Katina nebola. Červený kríž ju odviezol do Tbilisi. Na tretí deň, keď ruské vojská neochotne začali z mesta odchádzať, sa vracali do svojich domovov prví utečenci. Vojna sa však ešte dlho neskončí.

TEXT A FOTO: ANDREJ BÁN, AUTOR JE REPORTÉR ČASOPISU .TÝŽDEŇ A PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ORGANIZÁCIE ČLOVEK V OHROZENÍ

Zbierate peniaze na dobrú vec?

Pridáme sa. Organizujete zbierku, benefičný koncert alebo aukciu na pomoc druhým? Pošlite Váš projekt do programu Pridáme sa. Najlepšie projekty podporíme zvýšením výťažku z akcie v pomere 1:1 až do výšky 50 000 Sk (1 659,70 €). A prispejeme Vám aj na realizáciu. Spolu pomôžeme viac.

Viac o programe a o tom ako zorganizovať zbierku sa dozviete na www.nadaciaspp.sk alebo na čísle 02/54 64 46 83.

konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk

pridamesa_NOTABENE_200x93+5_08201 1

25.8.2008 11:03:21

U 29 hercegovinského Medžugoria, Mostaru či do čiernohorského Kotoru. Cavtat má sedem kilometrov promenád. Podstatnú časť mesta tvoria budovy v antickom štýle, renesančné paláce a letné sídla.

Zločinec, či hrdina? Prvé sídlo na území dnešného Cavtatu postavili kolonizátori zo starého Grécka a hovorili mu Epidauros. Po príchode Rimanov sa veľa nezmenilo, iba písmenko v názve. Epidaurus v siedmom storočí zničili Avari a Slovania. Pôvodne obyvateľstvo našlo útočisko v teritóriu Ragusy – dnešného Dubrovníka, ktorému

Najjužnejšie chorvátske mestečko.

Aj Mojsejovcom by padli sánky

Zazobanci a dovolenkári apriek tomu, že sa v chorvátskom Cavtate svet točí najmä okolo turizmu, prežíva tu aj niekoľko rybárov, farmárov a poskytovateľov ubytovania a služieb. Najmä nad ránom, keď ešte rekreanti spia, vidno v uličkách „domorodcov“.

Skromný počet približne tisícpäťsto stálych obyvateľov cez letnú sezónu dopĺňajú dovolenkári. Tie najlepšie roky rozmachu turistiky má už asi Chorvátsko za sebou. Európania objavujú mimoeurópske destinácie. Napriek tomu zostáva aj Cavtat tvrdohlavo turistické centrum najjužnejšieho chorvátskeho kraja Konavle. Na dubrovnícke letisko Čilipi je to odtiaľto sotva päť kilometrov. Dubrovník je ešte o necelých pätnásť kilometrov ďalej. Zo zátoky medzi dvoma polostrovmi, či z malého prístavu je Dubrovník vidno. Nevidno však, že jeho historické jadro uprostred kompaktného pevného múru je prepchané ľuďmi takmer stále. Cavtat je pokojnejší a voľnejší. V jeho prístave zastavujú najluxusnejšie obrovské jachty na Jadrane. Zazobaní pasažieri z nich však vystúpia málokedy. Kapitán narýchlo vybaví papiere na vplávanie do chorvátskych teritoriálnych vôd a loď pokračuje ďalej. Napriek tomu je leňošenie na pláži neďaleko prístaviska prehliadkou prepychu. Pri pohľade na lesklú plachetnicu s vysokými stožiarmi alebo na zrekonštruovaný parník, ktorý z vonku síce

vyzerá pôvodne, ale vo vnútri je zariadený a vybavený lepšie, ako „skromná“ vila Mojsejovcov, naozaj padajú sánky.

Zašlá sláva Aj tunajšie hotely patria k tým najluxusnejším. Našinec však zoženie aj lacnejšie ubytovanie v súkromí. Izby na prenájom väčšinou pripomínajú zašlú slávu najlepších čias... Na konci sedemdesiatych rokov boli určite vychytené. Zostali však rovnaké, ako v tom zlatom období. Tomu, kto potrebuje iba lacno prespať, to neprekáža. Cavtat je príjemný aj mimo sezóny. Keď odídu „klasickí“ dovolenkári, ceny klesnú. Kto sa nepotrebuje opaľovať, je vítaný aj mimo leta. Z tohto príjemného miesta sa dá cez Dubrovnik pozrieť do bosensko-

stále hovoria Taliani a Angličania Ragusa. A potom plynul čas... Trocha nezaujímavých letopočtov o príchode kresťanov, rádov, rôznych národných a aj nadnárodných velikánov. Po posledných vojnách v bývalej Juhoslávii zostali aj tu zničené domy a hotely. Dnes už domáci všetko poctivo upratali, aby zbytočne nestrašili turistov. Len billboard na ceste do Dubrovníka velebí generála Anteho Gotovinu. Národný hrdina, či vojnový zločinec? Podľa toho, z koho strany sa na to pozrieme. Srbi alebo Bosniaci si to určite nemyslia. Väčšina Chorvátov ho však miluje. Opravený je už aj hotel Croatia, ktorý je považovaný za jeden z najzaujímavejších hotelov na chorvátskom pobreží. Vyzerá, akoby spoza pínií trčala obrovská osobná loď. TEXT A FOTO: TOMÁŠ FUK Po západe slnka.

30 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

ednou z najmódnejších značiek súčasnosti nie je Versace, Nike ani Apple. Bohatý Západ vzhliadol vo svojej férovosti, zodpovednosti a spasiteľstve k výrobkom s exkluzívnou nálepkou Fair Trade.

Aj keď Slovensko ešte nie je bohatý Západ, rozhodne nie je ani chudobný tretí svet. Väčšina ľudí má strechu nad hlavou, pitnú vodu, svetlo a teplo, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, slušne sa oblieka a viac ako hlad mnohých trápi obezita. Čím sa máme lepšie, tým viac máme času zaoberať sa tými, čo sa majú horšie. Čím viac denne spotrebúvame, tým väčší pocit viny voči chudobnejšiemu svetu cítime. Tento pocit viny v nás umocňujú aktivisti a srdcervúce reportáže o deťoch vykorisťovaných nadnárodnými korporáciami v katastrofických, zdraviu škodlivých fabrikách za extrémne nízke mzdy. Nanucujú nám pocit, že kúpou výrobkov od týchto nečestných nadnárodných korporácií sami podporujeme zdieranie a vykorisťovanie. A tak popri instantnej charite, keď stačí poslať SMSku na dobrú vec, alebo keď stačí ísť na koncert angažovaných umelcov, z ktorého výťažok ide niekam do Afriky či Ázie, popri adopciách chudobných sirôt na diaľku, môžeme už niekoľko rokov kupovať odpustky svojmu konzumom zaťaženému svedomiu prostredníctvom výrobkov značky Fair Trade (viď rámček). Kúpou takého výrobku sa bez väčšej námahy zrazu správame eticky a zodpovedne. Len si trošku priplatíme.

Nemajú šancu Zástancovia značky tvrdia, že v mnohých prípadoch je cena porovnateľná, zvlášť v krajinách západnej Európy, a že tieto výrobky si nekupujú pre zlé svedomie a dokonca ani z etických či ekologických dôvodov, ale jednoducho pre vyššiu kvalitu a lepšiu chuť. Niektorí dokonca len pre príjemnú atmosféru a estetiku v špecializovaných obchodoch. Odporcovia Fair Trade uvádzajú prípady zneužívania značky, napríklad na káve z Peru, kde robotníci dostávali menej než minimálnu mzdu a čierne plantáže sa nachádzali v pásmach prísne chránenej prírodnej rezervácie. Certifikačný proces tiež nie je lacná záležitosť (od 1100 do 2600 eur), takže veľa malých farmárov a obchodníkov nemá šancu sa k spravodlivému obchodu pripojiť. Fair

Fair Trade vznikol kvôli chudobe a katastrofálnym životným podmienkam ľudí tretieho sveta.

Ako nakupovať a nepodporovať len bohatých

Spravodlivý obchod? Trade robí medvediu službu chudobným krajinám aj v tom, že podporuje zväčša len primitívnu prvotnú výrobu (najmä potraviny), čím motivuje farmárov a výrobcov, aby zotrvávali v najmenej rentabilnom odvetví.

Aj korporácie Dobrému pocitu zo spravodlivého boja proti nenažraným korporáciám zasadili veľkú

Fair Trade čiže Spravodlivý obchod je označenie pre alternatívu k voľnému trhu, ktorá vznikla ako odozva na zlé podmienky, v ktorých sú pestovatelia a výrobcovia tretieho sveta nútení pracovať a predávať suroviny či iný tovar. Výrobok či surovina označená logom Fair Trade spotrebiteľovi zaručuje, že pri jej vzniku nedochádzalo k potláčaniu ľudských práv, k znečisťovaniu či poškodzovaniu prírody a pestovatelia či výrobcovia dostali za svoju prácu zaplatenú mzdu, ktorá im umožňuje dosiahnuť vyššiu životnú úroveň. Odkupná cena surovín je nastavená na určitú úroveň a nepodlieha výkyvom trhu. Zdroj: wikipedia.sk

ranu samotné korporácie tým, že sa tiež zapojili do Fair Trade, napríklad Nestle či Starbucks, dokonca aj Tesco či Coop majú vlastné produktové rady s certifikátom. Aj oni tým pádom dodržiavajú spravodlivé zásady bez výnimky. To však príliš nejde pod nos ortodoxným zákazníkom, ktorí zostávajú verní pôvodným značkám, ktoré spĺňali podmienky na certifikáciu aj pred zavedením Fair Trade.

Motivujme firmy Ak chcete pomáhať skutočne chudobným krajinám, vedzte, že nákupom akéhokoľvek tovaru akejkoľvek značky vyrobeného u nich motivujeme firmy, aby tam postavili viac tovární. Tým pádom majú miestni ľudia väčší a najmä slobodnejší výber, kde sa zamestnajú a za akých podmienok. Dopyt po pracovnej sile vedie k rastu miezd, produktivity a potenciálne k prosperite krajiny a k zlepšeniu životných podmienok. Taiwan a Hongkong je toho najlepším dôkazom. Jediný spravodlivý obchod je slobodný obchod. Takže nakupujte slobodne, bez ohľadu na značku a cíťte sa pri tom eticky aj zodpovedne. ELENA AKÁCSOVÁ FOTO ZOLTÁN STRUHÁR

ZVIERACIA KAZAJKA 31 Pomáhať zvieratám správnym nákupom

Pozor na vajcia! edeli ste o tom, že vždy, keď kupujete živočíšne potraviny, môžete svojím nákupom pomôcť zvieratám? Záleží na tom, či si vyberiete potraviny z bežných veľkochovov, alebo z chovov, v ktorých majú zvieratá primerané podmienky pre svoj život.

V prvom type chovov sú zvieratám odopierané dôležité životné potreby. Nemajú priestor na pohyb, sú natlačené v železobetónových konštrukciách, alebo naopak, už v mladom veku oddelené od matiek a držané osamote v malých kotercoch. Často tieto zvieratá za celý život neuvidia denné svetlo a nezacítia čerstvý vzduch.

EKO, BIO Našťastie, potraviny od takto trpiacich zvierat už nemusíme kupovať. Obchody sa zapĺňajú čoraz väčším sortimentom potravín vyrobených s rešpektom k zvieracím potrebám. Sú to napríklad už aj u nás známe BIO potraviny. Zvieratá v BIO alebo EKO farmách dostávajú veľkú časť potravy v prirodzenom surovom stave, majú dostatok miesta na pohyb a priestory chovu sú prispôsobené ich potrebám. Zvieratá tu žijú tak spokojne, ako sa len dá. Už aj v obchodoch na Slovensku dostať BIO šunku, BIO jogurty či BIO vajcia. Najmä pri vajíčkach máme možnosť výberu z viacerých alternatív.

Ako hárok papiera Už ste jedli vajcia od babky alebo od niekoho z dediny? Vajcia z domácich chovov majú obvykle tmavšiu škrupinu, sú žltšie, chutnejšie a všeobecne sú považované za kvalitnejšie ako vajcia z obchodov. To preto, že sliepky, ktoré ich zniesli, majú takmer všetko, čo potrebujú. Menšie kŕdle, prirodzenú stravu, viac pohybu, čerstvý vzduch, možnosť stavať hniezda, vyváľať sa v prachovom kúpeli či uchýliť sa na bidielko. Podmienky sú tu podobné tým v BIO chovoch. Mnohí z nás však nemajú dvor ani rodinu na dedine a sú odkázaní na vajcia z obchodov. Väčšina týchto vajec pochádza z konvenčných klietkových chovov, kde sú

sliepky natlačené do úzkych klietok v dlhých radoch nad sebou. Celý svoj krátky život prežije sliepka v takomto chove na kovových mriežkach a na ploche menšej ako je hárok papiera veľkosti A4! Neurobí ani jediný krok a v dôsledku nedostatku pohybu jej slabnú kosti a dochádza k zlomeninám končatín. Majiteľovi farmy je to však jedno: hlavne že neprestanú znášať vajcia.

Iba čísielko Ak si pri nákupe budete pozornejšie všímať vajcia na pultoch predajní, zistite, že v mnohých obchodoch dostať kúpiť aj vajíčka s nápisom „Z podstielkového chovu“ alebo „Z chovu s voľným výbehom“. Sliepky v podstielkových chovoch sú chované vo veľkých halách na podstielke a bez klietok. Majú k dispozícii hniezda, bidielka, prachový kúpeľ a hlavne majú dostatok miesta na pohyb. V chovoch s voľným výbehom sa k tomu pridáva ešte aj možnosť výbehu na čerstvom vzduchu. Tieto typy chovov nedosahujú štandardy BIO chovu, zato sú však cenovo dostupnejšie a oproti klietkovým chovom stále predstavujú veľký prínos pre pohodu zvierat. Pre ľahšie rozoznanie vajec boli prijaté v celej Európskej únii jednotné pravidlá ich značenia, z ktorých môžeme ľahko zistiť spôsob chovu nosníc. Každé vajce musí byť označené kódom, prvé číslo ktorého udáva spôsob chovu. Nevhodné klietkové chovy sú označené číslom 3, podstielkové chovy číslom 2, voľné chovy majú číslo 1 a BIO chovy sú označené číslom 0.

Jednoduché Každý, kto kupuje vajcia, má možnosť jednoduchým spôsobom zmenšiť utrpenie sliepok. Stačí vyberať si vajcia z alternatívnych, neklietkových chovov, kde sa so zvieratami zaobchádza s väčším rešpektom a súcitom. Prečo by sme kupovali vajcia od sliepky, ktorá celý život trpí, keď si môžeme za porovnateľnú cenu kúpiť vajcia od spokojnejšej a zdravšej sliepky? Pamätajme na to pri najbližšom nákupe! SLOBODA ZVIERAT FOTO DAGMAR CANISOVÁ Viac informácii o téme a možnosť objednať si informačné materiály nájdete na www.slobodazvierat.sk (kampane/pozor na vajcia). Inzercia

32 ROZHOVOR a bábkar je skrytý, alebo je bábkar úplne priznaný. Niekedy je oblečený rovnako ako bábka, občas ju dokonca odloží a hrá sám. Prečo rovno nehrá sám všetko? - Pretože niečo živý herec nedokáže. Napríklad lietať. Alebo si nechať odpadnúť nohu. Alebo sa rozsypať na kúsky a zasa sa spojiť. Pred piatimi rokmi ste s kamarátkami, tiež bábkoherečkami Danielou Cádrovou a Veronikou Kořínkovou založili Divadlo oProti. Je to bábkové divadlo, no nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Prečo? - Aby sme vyvrátili názor, že bábkové divadlo je len pre deti. V stredoveku bolo bábkové divadlo zmenšenina veľkého divadla. Jednoduchí ľudia z dediny, ktorí nemali peniaze na veľké divadlo, išli do bábkového divadla, kde sa hralo presne to, čo vo veľkom, ibaže s bábkami. V bábkových

Herec sa nerozsype na kúsky

Dcéra čarodejníka chotne si sadne na zem a žongluje s dlažobnými kockami. Alebo si pri stole v kaviarni „odtrhne“ prst. Ale iba raz. Lebo kúzla sa neopakujú. Bábkarka Adriana Geričová.

Najradšej hrá síce s bábkami, ale zahrá čokoľvek, dokonca aj v komerčnom filme. Stále sa smeje, pritom je pani učiteľka literárneho a dramatického odboru na ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave – Karlovej Vsi. Popri tom vedie a manažuje s kamarátkami vlastné divadlo, píše hry a hrá v nich a keď treba, dokáže vraj vyrobiť aj nejakú bábku. Veď je z kúzelníckej rodiny. Aké to bolo, mať otca kúzelníka? - Kúzelné. Keď som mala deväť rokov, zobral ma do Klubu kúziel a učil ma kúzliť. Čo ti vykúzlil? - Ako všetci kúzelníci, mal najradšej triky s kartami, loptičkami, šatkami. Spoločne radi robíme miznutie a objavovanie šatky. Ako sa to robí? - S chuťou :-). Ako sa to robí, to ti neprezradí žiadny kúzelník. Kedy si prišla o ilúziu, že kúzla sú skutočné? - Verila som tomu, len keď som bola úplne maličká. Potom som prišla na to, že to nie sú kúzla, ale tvrdá drina. A že to síce nie je naozaj, ale je to zábavné. Baví to

mňa a keď to predvediem, tak to baví aj ostatných. Teraz nefrčí ohurovanie, ale skôr zábavná forma kúzlenia, keď napríklad deti majú pocit, že kúzlo urobili samé. Neskôr si čarovanie obmedzila, dokonca si študovala na strednej poľnohospodárskej škole a praxovala v zoologickej záhrade. Nakoniec ťa však divadlo predsa len dostalo... - Alexandra Skořepová, alebo teta Saša, si ma zobrala pod krídlo a ukázala mi, v čom je bábkové divadlo zaujímavejšie ako činoherné. Napríklad má oveľa viac vyjadrovacích prostriedkov. Bábka si môže oddeliť hlavu od tela, alebo chodiť po strope. To sa v činohre nedá. Nakoniec som vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. S čím všetkým vie bábkoherec narábať? - Vieme hrať klasické činoherné divadlo plus vodiť všetky typy bábok. Používajú sa maňušky, bábky na ruku, javajky, ktoré sa vodia zospodu a majú pohyby najpodobnejšie ľudským. Ďalej marionety, vodené zhora na nitiach, manekýni, bábky v životnej veľkosti, ktoré vodí herec priamo na javisku, bábky do čierneho divadla, ktoré sa vodia v lúči svetla, trikové bábky, ktoré sa dokážu premieňať. A akékoľvek oživené predmety. Bábkové divadlo sa dá zahrať s čímkoľvek. Dotkla sa už aj sveta bábkového divadla moderná doba s jej počítačovými grafikami a 3D animáciami? - Moderná doba sa ho dotkla, ale iným spôsobom. Bábky často nie sú dominantné, veľa úloh preberá živý herec. Sú totiž dva typy vodenia bábok: buď vidno len bábky

divadlách sa hrávali dokonca aj opery. My sa snažíme robiť syntetické divadlo, v ktorom využívame činohru, bábky, tieňové divadlo, hudbu, tanec, pohyb, triky, čierne divadlo. Máme však aj jedno predstavenie pre deti, Ako si slony umývajú zuby. Ako na vás reagujú diváci, ktorí vopred nevedeli, do čoho idú? - Väčšinou im nepripadá zvláštne, že sme bábkové divadlo pre dospelých. Sem – tam sa stane, že niekto v priebehu predstavenia odíde, ale tí, čo zostanú, nás potom chvália. Hovoria, že takéto divadlo ešte nevideli a že sa im to páči. Oproti čomu stojí Divadlo oProti? - Naše divadlo zatiaľ nestojí nikde. Sme kočovné divadlo. Scénu uskladňujeme, kde sa dá, a keď ideme hrať, tak ju naložíme do dodávky. Malé zázemie máme v Senici, v kultúrnom dome a v čajovni U sousedú. Kde najčastejšie hrávate? - Hlavne na festivaloch. A kdekoľvek, kam nás pozvú. Ponúkame sa sami, sem – tam sa o nás niekto dozvie a zavolá nás sám. Hrávame v divadlách v Bratislave, aj v kultúrnych domoch na zapadnutom vidieku. Keď cestujú na predstavenie dvaja bábkoherci, musia mať so sebou minimálne troch technikov. Jeden robí svetlá, druhý zvuk a tretí zvyšok. Napríklad scénu k hre Črepy lekna nasvecujeme vždy pol dňa, lebo rozloženie svetiel je dosť zložité. V predstavení Atrament potrebujeme jedného technika len na diaprojekciu. Bábkové divadlo je zložitejšie, ako sa zdá. TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

dizajn Jasna Opavská

predtým

ZVIERACIA KAZAJKA 33

k s . m o d j o www.m Inzercia

Inzercia

ZDRAVIE BEZ LIEKOV STRAVA

MYSTIKA

34 BODKA CITÁT DAVIDA BAIRDA

amerícium (chem. zn.)

citoslovce mučania

odporovanie

zvyk (rus.)

aón (po česky)

lesná správa

POMOC: AY, EEL, PORT

obyvateľ Ázie

Mohamedov druh

trať mládeže

capla

duša (lat.)

vábil

patriace Ivke

francúzska rieka

1 AUTOR: BOHUMIL NOVÁK

robil na tkáč. stave arzén (chem. zn.)

ad acta

druh výbušniny

POMOC: ANIMA

patriaca Eme

syn kráľa Telamóna

gr. boh lesov

držiteľ inv. kupónu úbytok na váhe tovaru

osirelí

patriaci Emovi Maďarská ľudová republika (česká skr.)

zachráň dušu

ruská rieka

dravý vták

sídla čuchu

výrobca el. nástrojov

ponajímal

zadal úlohu

prístav (angl.)

skupenstvo vody pravoslávny kňaz

identifikačné číslo

roľa posilnenie osolia

ponapája

mäkká stupnica

patriaca Aťovi POMOC: HILT, AIAS, KYMA, NRAV, ANAS

rímsky pozdrav

ťažké sny

Eva a Eva

Martin (dom.)

log (po česky)

stavba cez rieku počet prežitých rokov

polyetylén na toto miesto

lek. posudková komisia býv. ŠPZ Prievidze

trhali (kniž.) dopravný inšpektorát

akciová spoločnosť

sekal, rúbal

pozošívať citoslovce vzdychu

patriaca Ladke

malý Emil

ajhľa, hľa

úhor (angl.)

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 20 Sk a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Design: Manažment projektu: Inzercia:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/52 62 59 62, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Ing. Ivan Pekarovič, WebHouse, s.r.o., www.webhouse.sk Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 02/52 62 59 62, jaro@notabene.sk

Pre informácie o predajcoch Nota bene, o možnostiach podpory, inštitúciách poskytujúcich služby ľuďom bez domova a v prípade sťažností na predajcov Nota bene volajte číslo: 02/ 52 62 59 61 alebo 02 / 52 62 59 62.

DISTRIBÚCIA: Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Senica: Trenčín: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/52 62 59 62, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Peter Adam, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, poradcovia@notabene.sk, právnik: Ivan Lorenc Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Gabriela Krchmanová, 0903 744 491, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Mária Galdunová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel.: 036/631 02 73, mobil: 0903 500 940, ondrej.kerekrety@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, Ľubomír Blichár, tel. 051/772 26 35, 0902 111 260, risen@centrum.sk Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Michaela Rubliková, mobil 0911 775 201, rublikova@zsssenica.sk Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovsky, Tel: 032/652 63 63, mobil 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Bratislavsko-trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, František Čišecký, 033/551 27 04, 0910 788 031, frantysek@pobox.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel.: 057/443 15 78, mobil: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk

FOTORIPORT 35

Najlepšie sa búra pred víkendom

Zrúcali Gumonku ko keby sme mali pamiatok nazvyš, padla ďalšia – bratislavská Gumonka. Staré a nie práve najkrajšie objekty, ktoré však patrili k atmosfére hlavného mesta. Bol v nich kus histórie, a ten nám už nikto nevráti. Rovnaké objekty sa vo svete menia na zaujímavé stavby. Staré kasárne v Kodani sú dnes luxusnými bytmi, okrúhle veže pri viedenskej rafinérii sa zmenili na supermoderné nákupné centrá, bývalá cárska koniareň pri moskovskom Kremli na galériu. Pravda, najskôr za záhadných okolností zhorela, ale o pár hodín neskôr sa zjavili hotové architektonické štúdie na jej opravu... Napodiv, Gumonku začali búrať v sobotu pred predĺženým víkendom. Rovnako, ako pred časom Kablovku. Človek z toho nemá dobrý pocit... PETER KUBÍNYI, AUTOR JE REDAKTOR ŽURNÁLU FOTO: ALAN HYŽA

Temperamentná škriepka papagájov v zooparku v maďarskom Györi. FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

36 GALÉRIA