NOTA BENE 97

Kupujte iba od predajcu s preukazom 97/Júl 09

971,40s JÚL ‘09

POLOVICA

KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

pre predajcu (42,-Sk)

XXL ¼udia s nadpriemernými rozmermi

97

2 ŠPIÓN Peter je v porovnaní s minulosťou, poznačenou hracími automatmi, naozaj šťastný.

Prvý pohľad nestačí

Asertívny ni na Petra. Za päťdesiat sekúnd červenej, počas ktorých vám na rušnej križovatke na Patrónke predá Nota bene, sa o ňom veľa nedozviete.

Nie je z tých, ktorí svoj príbeh vešajú iným na nos na počkanie.

Zarobiť si vie aj inak, než pokúšaním súcitu. Má za sebou predsa kurz komunikácie a asertivity pre predajcov Nota bene.

A

Pomoc nepýta. Pomôže si sám. Sebaľútosť je sympatickému dvadsaťdeväťročnému predajcovi na míle vzdialená. „Nemám rád bezdomovcov, ktorí len čakajú, kto im pomôže. Prespávajú biedne oblečení kade-tade, a potom sa sťažujú, čo všetko ich bolí. Keď som nemal kde bývať, kúpil som si stan, rozložil ho v lese a spával v horolezeckom spacáku. Takto môže

do seba zainvestovať každý,“ tvrdí Peter kriticky. Dnes mu už stan netreba. Býva v záhradnej chatke. Majiteľovi, staršiemu pánovi, to vraj neprekáža. Peter je spokojný, no ešte viac by bol, keby si našiel aj so svojou priateľkou podnájom.

O práci rovnako jasnú predstavu nemá. „Peniaze nie sú najsilnejšou motiváciou,“ hovorí. Najdôležitejšie pre neho je, aby do práce chodil rád. Robil už kadečo.

A kadečo by si vedel aj predstaviť. Na výskum o živote na ulici má potrebné skúsenosti, hovorí s iróniou. No láka ho aj NASA či Microsoft, skúša ďalej, čo mu uverím a čo nie. Peter momentálne predáva Nota bene. Rád. „Nikdy nemal stopku pre porušenie kódexu predajcu,“ hovorí Tomáš, náš sociálny pracovník.

Nota bene pomohlo Petrovi dostať sa z najhoršieho.

Ani o kráse, ani o veku Problémy sa však počas života nakopia, dostať sa zo všetkých niekedy celé roky. „Človeku sa ani nechce púšťať. Predstav si, mu nakopia dlhy. Keď si nájde

na ulici trvá do toho že sa prácu, vo

väčšine prípadov je nútený založiť si účet v banke. A keď už má účet v banke, exekútor si ho nájde. A tak, keď aj zarobí 500 eur, ak mu stiahnu 400, neostane mu ani na nájom. A zase je ten človek presne tam, kde bol na začiatku,“ vysvetľuje mi, prečo to s nástupom do práce nie je vždy také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zdravie a chuť pracovať nestačia na všetko. Najskôr si treba za sebou upratať. Ľudia, ktorí si kupujú Nota bene, sa neraz zaujímajú práve o dôvody, pre ktoré bezdomovci nepracujú. Aj Petrovi kladú otázku, či má taký mladý a pekný muž problém nájsť si prácu. „Bezdomovectvo ale nie je ani o kráse, ani o veku,“ znie jeho odpoveď.

Aj keď priznáva, že je oveľa ľahšie, ak sa na ulici zo dňa na deň ocitne človek v mladom veku než v starom. Málokto si však uvedomuje, že aj v tom mladom veku je, bohužiaľ, veľa ciest, ktoré poľahky vedú na ulicu. Jedna z nich je z detských domovov. Takou si prešiel aj Peter. Do šestnástich rokov žil so starou mamou v Handlovej. Po jej smrti predala Petrova rodina jej byt a Petra poslali do detského domova. V tých, keď dieťa dovŕši osemnástku, nemá veľmi na výber, pokiaľ sa nerozhodne študovať na vysokej škole. „V roku 1998 mi našli prácu za 3200 korún a ubytovanie za 1800. Hoci bolo lacnejšie, ani vtedy sa z 1400 korún vyžiť nedalo, ak človek nebol Copperfield.“ Skúsil to, ale dlho nevydržal.

Priznať si situáciu Za šťastím sa poobzeral inde. Autostopom precestoval západnú Európu, z ktorej najradšej spomína na prímorské Marseille.

Nakoniec skončil v Bratislave. Najskôr viac v rôznych povolaniach a menej pri hracích automatoch. Neskôr naopak. Dnes si radšej zahrá šach. Hovorí, že najťažšie bolo priznať si, že je bezdomovec. Peter tak urobil. Prekonal prvotné bariéry a začal predávať Nota bene. Bolo to asi pred rokom. Dnes je spokojný: „Niekto by si myslel presný opak, keď predávam časopis.

Ale v tejto fáze života som v porovnaní s minulosťou naozaj šťastný.“ Neporovnáva sa. Verí, že človeku sa lepšie žije s tým, čo má, ako s tým, čo nemá: „Niekomu nestačí Mercedes, mne stačí euro od kamaráta.“ Svet podľa neho nie je len o peniazoch. Keby mal ale predsa nejaké nazvyš, kúpil by si notebook a kolieskové korčule. Najlepšie na mieru. Veľkosť 46 v obchode len tak ľahko nezoženie.

MÁRIA BULKOVÁ FOTO: TOMÁŠ ŽUFFA

97

Z OBSAHU 3 6 - 7 Kauza

8 - 9 Téma

14 - 15 XXL

Sterilizované

Dovolenka?

Prerastený frfloš

Rómska matka Zdena Čurejová býva v obci Svinia. Má desať detí, všetky porodila v prešovskej nemocnici, kde sa k nej správali, podľa jej slov, dobre. Posledné dieťa sa jej narodilo cisárskym rezom. „Dali mi podpísať nejaký papier. A zrobili mi sterilizáciu.“

Mamy sa zhodujú. Materská „dovolenka“ je hlúpy, až dehonestujúci názov pre dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť o dieťa a domácnosť. Ako ju prežiť a nestratiť pritom samu seba? Jednou z možností sú materské centrá.

Mohutní a vysokí to vraj v živote nemajú jednoduché. Všade na nich číhajú rôzne bezohľadné veci, ktoré ich nútia hrbiť sa, zohýbať, krčiť, krútiť, motať... Jednoducho, nezmestia sa. Rodičovské „nehrb sa,“ príliš pre nich neplatí.

18 - 19 Vo svete

22 - 23 V pokluse

26 - 28 Pútnik

Slovák na Haiti

Hej, do cieľa!

Zo žumpy raj

V dvadsiatich troch krajinách na svete, na všetkých kontinentoch, pôsobia štyridsiati štyria slovenskí misionári, saleziáni. Jedným z nich je Augustín Vrecko, ktorý svoj život zasvätil Haiti.

Pred viac ako tridsiatimi rokmi sa rozhodol ísť tam, kde ho ľudia najviac potrebujú.

Bolo pripravených 25-tisíc fľašiek iontového nápoja, 12-tisíc banánov a pomarančov, 100tisíc pohárikov, 60 záchodov, 1200 policajtov.

A najmä 10 744 bežcov. Copenhagen Marathon 2009 je najdynamickejšie sa rozvíjajúci maratón v Európe.

Mestečko, dedinky a usadlosti v dunajskej Delte prístupné len po vode, patrili ešte pred niekoľkými rokmi medzi najzabudnutejšie miesta Európy. Oplieskané staré lode do nich plávali len občas. Oveľa častejšie do nich prúdila špina z celej Európy.

1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste.

2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze.

3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy.

5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli.

6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze.

7. Predajca nesmie slovne, či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto.

8. Predajca nesmie predávať časopis na súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka).

9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy.

10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom.

11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho.

12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu.

FOTO NA OBÁLKE: bla

Kódex predajcu časopisu

97

4 KONTAKTY EDITORIÁL

Spoveď abstinujúcej ignorantky Obvykle nečítam noviny a už vôbec nepozerám správy.

Programovo.

Z pudu sebazáchovy. Svet mi potom pripadá ako fakt blbé miesto pre život. Chytá ma apatia z toho, čo sa v našej krajine deje a kazí mi to dobrý vkus, čo ešte považovať za slušné a čo už nie.

Minulý mesiac som sa asi cítila optimisticky do zásoby a intenzívnejšie som sledovala médiá. Najprv ma ovalila kauza františkáni.

Policajný zásah ako na mafiánov. Deravé obvinenia, že sa nad nimi pozastavujú aj ľudia, ktorých nemožno podozrievať z kresťanského fanatizmu a z obľuby konšpiračných teórií.

Takéto príšerné obvinenie samozrejme musí byť vyšetrené so smrteľnou vážnosťou. Ide však kompetentným skutočne o hľadanie pravdy? Z informácií, ktoré mám dispozícii,

verím františkánom. Najhoršie na tom všetkom je, že je jedno, ako dopadne vyšetrovanie.

Františkánom dobrú povesť ukradli. Druhý otras prišiel, keď som podpísala petíciu smerovanú na Radu sudcov proti tomu, aby sa politik s povesťou klamára stal najvyšším sudcom v krajine a skoncentroval do svojich rúk moc, akú široko ďaleko nikto nemá.

Prišiel mi ironický e-mail z ministerstva spravodlivosti, na ktoré petícia ani nebola smerovaná, v ktorom mi pán Harabin ďakuje za môj hlas. Veľký brat sa díva. Neviem na to nájsť výstižnejšie slovo ako zastrašovanie.

Funguje to. Moja občiansky uvedomelá mama sa potom, ako sa prevalila v médiách kauza s Harabinovými e-mailami, rozhodla, že napriek tomu, že asi je to zbabelé, do petície sa tentoraz nezapojí. A že to tu začína smrdieť „socíkom“. Vyvrcholením bola návšteva čínskeho prezidenta. Slovenská polícia nielenže nebránila našich občanov pred napadnutím zo strany podporovateľov

čínskeho režimu, ale nakoniec zadržala protestujúcich namiesto útočníkov. Náš prezident k tomu povie len to, že je poctený návštevou a teší sa na spoluprácu s touto jeden a pol miliardovou krajinou. Absolútne neznesiteľné. Neakceptovateľné! Po mojom mediálnom mesiaci mi asi týždeň netrávilo, ale vyliečilo ma to z apatie. Píšem. Je pre mňa neznesiteľné neurobiť nič. Zo Slovenska sa mi sťahovať zatiaľ nechce. Čo ďalej?

Možno sa mi podarí vrátiť späť do láskavého zatemnenia zmyslov. Môžem sa tiež naučiť obľúbenému mávnutiu rukou „mňa už v tejto krajine nič neprekvapí“. Alebo sa pokúsiť zostať pri zmysloch a zachovať si pri všetkých svinstvách, čo sa okolo dejú, citlivosť na to, keď prekročia hranicu a ozvať sa. Tak ako teraz, keď začíname cítiť strach vyjadriť svoj názor.

Nechcem totiž žiť v krajine, kde vyjadriť svoj názor znamená automaticky sa stať hrdinom.

SANDRA TORDOVÁ, ŠTATUTÁRNA ZÁSTUPKYŇA OZ PROTI PRÚDU

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEK TU NOTA BENE

John F. Monhardt Ministerstvo kultúry SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI A J

97

KONTAKTY 5 SMS PRE PREDA JCOV pekne sa prihovori. Prajem jej vela POZOR! naladu, stastnych dni a udalosti a nech sa stale tak Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu, alebo naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746 15.5.2009 12:14 NB si kupujem asi 3 roky. Dnes som si ho kupila v Novom Meste nad Vahom od mladeho a velmi prijemneho, slusneho predajcu na zaciatku namestia. ZELAM MU VELA STASTIA A ZDRAVIA V ZIVOTE! Alexandra 19.5.2009 16:39 Veru od Robka – predajcu pri tescu vo Vrakuni – sa mozu ucit slusnosti a spravaniu niektori zakaznici tesca! Keby boli vsetci taki usmiati ako on, hned by bol zivot krajsi a veselsi! Robkovi prajem vela – vela zakaznikov. Cukrovinka 22.5.2009 14:32 Dakujem pani predajkyni NB v Nitre – HM Tesco, ktora ma vzdy s milym usmevom informuje o obsahu najnovsieho cisla NB. A hoci je sama v krizovej situacii, bola hlboko ucastna na mojom necakanom ziali.

Zelam jej vela zdravia a najdenie pokojneho domova. Vdova.

26.5.2009 16:58 Dobry den, pozdravujem velmi milu a optimisticky naladenu pani, ktora predava Nota bene pri OD Dunaj. Zdvihne

krasne usmieva na kazdeho ako slniecko.

Lubo 2.6.2009 18:48 Prajem vela zdravia milej pani, co predava NB v obchodnom dome Billa v Ziline. Tato pani mi vzdy doda prijemnu energiu svojim nenutenym usmevom. Nadalej budem od nej kupovat NB. Zelam jej vela zdravia a stastia v jej nelahkom zivote. Milan. P. S.: 90 % ludi co predavaju Nota bene, su ludia, s ktorymi si zivot zahral tazku hru bez ich viny. Zelam im vela stastia.

5.6.2009 14:20 Potesil ma mladik co predaval v Kosiciach pri Aide na Letnej ulici. Taky pekny, mlady, ze nemozem nanho prestat mysliet. Dufam ze tam bude aj zajtra ☺ Sona 5.6.2009 19:16 Ahoj, posielam pozdravy a usmevy vsetkym slusnym ludom a predajcom NB, hlavne milemu, inteligentnemu mlademu dievcatu, ktore predava pri obchode Lidl v Karlovke a vzdy mi doda energiu ☺ Radka.

7.6.2009 19:13 Velmi pekne pozdravujem predajcov NB v Poprade. Vzdy ked si spolu s manzelom kupime od nich casopis, mame neuveritelnu radost z toho, ze sme aspon trosku prispeli.

A ucime sa trpezlivosti a ludskosti od predajcov, ktori napriek tomu, ze poznaju aj menej slnecne stranky zivota, maju velke

INZERÁT Y PREDA JCOV Prosíme ctených darcov, aby sa pred odovzdaním vecí dohodli telefonicky s predajcom, alebo s našimi pracovníkmi. Ďakujeme za pochopenie.

Hľadám dobrých ľudí, ktorí by mi prenajali záhradnú chatku. Môžem platiť do 150 eur mesačne. Zároveň prosím dobrých ľudí, ktorí by mi darovali alebo predali detský kočík. Ďakujem. Kontakt: 0902 193 232.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi darovali plynový sporák. Ďakujem. Costinel 537, RUŽ – križovatka Tomášikova, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa).

Prosím o darovanie plynového variču s plynovou bombou a klasických peteriek na drevo. Ďakujem. Jozef 352, Šancová nadchod, kontakt: 02/52 62 59 62 (výdajňa).

Dvaja starší slušní páni vo veku 52 – 57 rokov hľadajú podnájom v Bratislave.

Cena dohodou. Ďakujeme. Zdenek 2057, STM – Zochova - zastávky, kontakt:

0915 155 163.

Prosím dobrých ľudí, ktorí by mi darovali horský bicykel. Ďakujem. Marek 1919, Karlova Ves – OD Centrum, kontakt: 0914 139 710.

Slobodná mamička s 3 deťmi prosí dobrých ľudí, ktorí jej môžu darovať postieľku, buginu (golfové palice), elektrickú rúru a mobilný telefón. Za pomoc ďakujeme. Ľubica 315, DÚB – Lidl - Saratovská, kontakt: 0904 671 862.

Prosím čitateľov časopisu Nota bene o darovanie alebo za symbolickú cenu kúpu funkčného notebooku za účelom výučby programu Windows, Office a iných programov. Zároveň sa rád zdokonaľujem v jazykoch. Ovládam hovorovo maďarský, nemecký a ruský jazyk. Začínam sa učiť angličtinu a čínštinu. Hľadám CD a DVD za účelom výučby jazykov a prípadne bojového umenia. Ivan 1888, STM – Račianske mýto - križovatka, kontakt: 0910 124 031.

Profesionálne

strihanie psov v Bratislave Ľubica Chlpíková 0907 473 718 Inzercia

a dobre srdiecko. Kiezby sa viaceri pri nich pristavili... Zelam vsetko najlepsie. A tesim sa na stretnutie s vami. MIRKA s manzelom, PP. 15.6.2009 09:07 Prajem vela uspechov panovi, ktory predava NB pri Tescu v Ziari nad Hronom.

Sympaticky pan, srdecny, slusny. Podporujte takychto ludi. Keby sme vsetci boli taki.

Nadácia pre deti Slovenska vyhlasuje 7. ročník štipendijného programu

PER ASPERA AD ASTRA Je určený pre sociálne znevýhodnených študentov z banskobystrického, prešovského a košického regiónu, ktorí v školskom roku 2009/2010: - budú študentmi prvého ročníka vysokej školy, - budú pokračovať v štúdiu na vysokej škole v 3. a 4. semestri (majú ukončený 1. a 2. semester štúdia).

Uzávierka prijímania žiadostí o štipendium je 15. júla 2009 (rozhoduje pečiatka pošty).

Podrobné informácie o programe nájdete na stránke www.nds.sk .

Vážená redakcia Nota bene, som už dôchodkyňa. Váš časopis kupujem veľmi dlho. Vždy ma zaujme svojím obsahom. Bývam v Karlovej Vsi. Chodím nakupovať do potravín na Zohorskej ulici (Coop – Jednota). Pred obchodom stojí Váš predajca. Neviem jeho meno, ale každý deň sa milo usmeje a vždy úctivo pozdraví. Je veľmi milý a príjemný. Pri stretnutiach vždy prehovoríme pár viet. Aj touto cestou sa mu chcem poďakovať.

Vaša čitateľka Jela

97

6 KAUZA

Tajomstvá „cigánskych“ izieb

Sterilizované ómska matka Zdena Čurejová pôrode ju sterilizovali. Druhá má sedem detí. Tretia je vychudnutá. Dieťa ešte nemá, býva v obci Svinia. Má mama sa o ňu bojí. „Zatiaľ som jej dala Danu, antikoncepciu na dva roky aspoň, desať detí, všetky porodila že by nezomrela. Uvidíme, ako to dopadne so srdiečkom,“ konštatuje lapidárne mama, v prešovskej nemocnici, kde sa sa uškŕňajú. V jednej chvíli sa však k nej správali, podľa jej slov, dobre. mladé zamyslí a zneistie: „Povedzte, ako je teraz lepšie, rodiť, alebo nerodiť?“ „Lekári boli slušní. Nekričali na mňa,“ spomína. Posledné dieťa sa Skúmanie genocídy jej narodilo v roku 1994, cisárskym Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu 28. apríla 2009 rozhodol, rezom. „Dali mi podpísať nejaký Slovensko porušilo práva ôsmich papier. Čo som vedela, aký? A zrobili že rómskych žien, keď si nesmeli vyhotoviť fotokópie svojich zdravotných dokumentácií, mi sterilizáciu.“

R

Potom však bola pani Čurejová rada. „Doktori dobre zrobili. Aj muž bol rád.

Desať detí stačí,“ rozpráva svoj príbeh.

Okolo sedia jej dcéry a nevesty, jedna s cigaretou v ruke a dieťaťom v náručí. Iná zároveň kojí. Jedna z dcér Zdeny Čurejovej mala už tri cisárske rezy, pri štvrtom

ktoré by mohli slúžiť ako prípadný dôkaz protiprávnych sterilizácií. Ide o ženy, ktoré nemohli otehotnieť po pôrode cisárskym rezom. Od leta 2002 sa domáhali v nemocniciach v Krompachoch a v Prešove prístupu do dokumentácií, čo im slovenské súdy zamietli s odôvodnením, že majú právo len na nahliadnutie a výpisky – nie však na fotokópie.

O prípad sa od roku 1989 sa zaujímala EÚ, OSN, kongres USA, mnohé medzinárodné organizácie, eurokomisári aj senátori. Hrozilo dokonca odloženie vstupu Slovenska do únie. Naša polícia vyšetrovala jeden z najťažších zločinov, genocídu. Tá sa napokon nepreukázala, nad násilnými sterilizáciami a prácou vyšetrovateľov však naďalej visia mnohé otázniky. Alibisticky sa hovorí iba o systémových pochybeniach v nedávnej minulosti, nie o vine lekárov.

Zároveň mnohí pripúšťajú prax násilných sterilizácií. Vykonával ich teda imaginárny systém, alebo konkrétny lekár? Alebo si tu niekto vážne myslí, že všetkých stoštyridsať rómskych žien, ktorých príbehy o ponižovaní zdravotníkmi sa objavili v správe Poradne pre občianske a ľudské práva (POĽP) nazvanej Telo a duša (2003), si vymýšľa?

Segregácia v nemocniciach Za socializmu bola v ČSSR štátna prax sterilizácie rómskych žien, dokonca za úhradu desaťtisíc Kčs, či za nábytok,

97

KAUZA 7 Rómska matka v pôrodnici prešovskej nemocnice.

alebo za koberce. Ako jediná ju kritizovala Charta 77. O nezákonných sterilizáciách na Slovensku po roku 1989 Barbora Bukovská, právnička z POĽP, nemala tušenia až do roku 2001, kedy pripravovala správu o postavení Rómov na Slovensku.

Pri stretnutí s aktivistkami v Kežmarku sa náhodne dozvedela o segregácii v nemocniciach a existencii „cigánskych izieb“. „Zašla som do kežmarskej nemocnice,“ spomína Bukovská. „Kde sú cigánske izby?

– opýtala som sa sestry na gynekológii.

Bez mihnutia oka ma usmernila. Rómske ženy sa mi sťažovali na všetko možné.

Sestre som začala byť podozrivá. Vrátila som sa do jednej izby, keď vtom ma niekto schmatol za krk, sotil na zem, kopal do mňa a za sveter ma ťahal von. Bol to primár. Na chodbe ma už sestry vtlačili do pripraveného vozíka, brali mi tašku a prehľadávali ju. V šoku som sa bránila a pri zápase mi ktosi – neskôr sa ukázalo, že psychiater – chcel dať injekciu. Napokon ma odviedla polícia. Čo čakáte, keď prídete do nemocnice a robíte cirkus kvôli sterilizáciám? – opýtali sa ma.“ V roku 2004 bolo prijatých v zdravotníctve sedem reformných zákonov, ktoré zmenili aj podmienky výkonu sterilizácií. Taký zmrzačujúci výkon už nemožno urobiť bez informovaného súhlasu pacientky. Advokátka Vanda Durbáková, ktorá spolupracuje s POĽP, hovorí: „Nie všetky rómske ženy, ktoré majú podozrenie, že boli sterilizované, sa obrátili na súd. Podľa mojich skromných odhadov, sú takých žien stovky.“ Poradňa v súčasnosti zastupuje v Štrasburgu osem žien vo veci prístupu k dokumentácii, desať

Rodina Zdeny Čurejovej v obci Svinia.

Novorodenci v nemocnici v Prešove. žien v občianskoprávnych sporoch a tri ženy v trestnom vyšetrovaní. Tri poškodené sa obrátili na ústavný súd s tým, že polícia viedla vyšetrovanie netransparentne. Ústavný súd v tejto veci rozhodoval od roku 2003 už trikrát. Opakovane našiel procesné pochybenia zo strany vyšetrovateľov, pričom rozhodnutia súdov zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Vážny zásah Jednou z desiatich nemocníc, ktoré obvinila správa Telo a duša, bola nemocnica v Krompachoch. Jej konateľ Miroslav Kraus

hovorí, že majú sedemdesiat percent pôrodov rómskych žien a na detskom oddelení je 80 až 90 percent rómskych detí. Ako to vie? Dobrá otázka. Evidencie o etnickom pôvode by sa nemali viesť.

Segregáciu či dokonca zlé zaobchádzanie konateľ vylučuje. Všetky izby sú rovnaké, každá má svoje sociálne zariadenie. Ak sú Rómky spolu na izbe, je to podľa neho preto, že to chcú samy. „Sú to naši pacienti, náš ekonomický prínos, necítime k ním zášť,“ tvrdí Kraus a dodáva, že podľa ich štatistík sa väčšina sterilizácií v ich nemocnici týka nerómskych žien. Ak je to však (dnes) všetko také skvelé, čím si potom vysvetliť, že na začiatku celej kauzy boli sťažnosti na túto nemocnicu? „Rómske ženy podľa mňa zacítili možnosť odškodnenia. Začali spochybňovať svoj podpis. Tvrdili, že to podpísali pod nátlakom, dokonca v narkóze, čo už bolo ozaj absurdné. Každá pritom podpísala tú žiadosť sama. Niekedy tromi krížikmi, ale podpísala,“ dodáva Kraus.

Sterilizácia je vážny zásah do života ženy, zbaví ju možnosti rodiť deti. Jazva po skalpeli sa zahojí. No jazva na duši iba ťažko. Nielen rómska žena sa po sterilizácii môže cítiť menejcenná, vylúčená a odmietaná blízkymi aj komunitou. Mnohé z takých žien v osadách opustili manželia alebo partneri. Profesor Karol Holomáň, bývalý hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo, tajné sterilizácie vylučuje, no priznáva, že ani jedna reoperácia, ktorá by mohla takú prax potvrdiť, sa tu nevykonala.

Takže pravdu sa zrejme nedozvieme.

TEXT A FOTO: ANDREJ BÁN, AUTOR JE REPORTÉR ČASOPISU .TÝŽDEŇ

97

8 TÉMA

Mamičky sa v materských centrách cítia užitočné.

Inšpiračná cesta zo samoty

Dovolenka?

amy sa zhodujú. Materská „dovolenka“ je hlúpy, až dehonestujúci názov pre dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť o dieťa a domácnosť. Ako ju prežiť a nestratiť pritom samu seba?

Jednou z možností sú materské centrá.

M

Materstvo nie je nič pre slabé povahy.

V prvých rokoch dieťaťa mnohým matkám prináša ubíjajúci stereotyp a skľučujúci pocit spoločenskej izolácie. Súčasné matky trávia dlhé hodiny samé s deťmi bez prítomnosti rodiny či priateľov. Pri pohľade do histórie je to neprirodzený stav. „V minulosti ľudia žili vo viacgeneračných rodinách. Práca na zabezpečení živobytia bola sústredená okolo domu a poľa, kde všetci trávili svoje dni.

Dnes žijú staré mamy aj stovky kilometrov ďaleko a otcovia za prácou odchádzajú z domu preč,“ konštatuje etnologička

Nina Beňová, mama trojročnej Aničky a štvormesačného Mateja.

Nebyť sama Izolácia je následkom nášho spôsobu života a môže brániť zdravému vytvoreniu puta medzi matkou a dieťaťom. Budovanie nového sveta, kde hrá prím najmenší člen rodiny, prináša psychicky náročné situácie.

Pre Ninu bolo najťažšie prijať nový druh strachu, ktorého sa žena - matka celý život nezbaví. Strachu o človeka, za ktorého prežitie je zodpovedná. „Prvé tri týždne som kvôli všetkému plakala,“ opisuje Nina svoje „popôrodné blues“. „Pripadala som si ako otrasná matka. Chýbal mi môj starý život.

Mala som pocit, že už nikdy sa poriadne nevyspím. Následne som si vyčítala, čo som to za matku, keď sa nedokážem s radosťou obetovať dieťaťu,“ popisuje skúsenosť mnohých mamičiek.

Mnohé novopečené mamy sú celé dni v napätí. Nervózne striehnu, či je dieťa v poriadku. Nemajú sa s kým podeliť o svoj strach. Aj vďaka tomu sa u nich objavujú

negatívne pocity voči dieťaťu, ktoré predsa podľa spoločenského klišé dobrá matka proste nesmie mať. „Niekedy stačí len prítomnosť inej osoby a hneď sa cítiš lepšie.

Manžel bol kvôli hospodárskej kríze dva mesiace so mnou doma. Bolo skvelé byť zrazu na všetko dvaja,“ uzatvára Nina.

Neprekvapuje preto výsledok prieskumu, že 70 % mamičiek prichádza do materských centier hlavne preto, aby sa stretli s inými matkami. Hlavne nebyť samé.

Len o bábätku Mama, ktorá sa chce venovať aj sama sebe, môže byť v tradičnejších rodinách obvinená, že nie je dobrou matkou. „Mala som 27 rokov a na materskú dovolenku som nastúpila v období, keď sa mi v práci najviac páčilo. Zrazu odo mňa nikto nechcel nič iné, len aby som dojčila a prebaľovala plačúce bábätko. Dokonca aj moji blízki sa so mnou prestali rozprávať o čomkoľvek inom ako o našej dcérke. Bolo to frustrujúce.“ Katarína Králiková, mama dvoch detí a zakladateľka rodinného centra Prešporkovo, približuje

97

TÉMA 9 pocity, ktoré ju viedli k založeniu materského centra. „Zabúda sa, že každá matka mala predtým, než sa ňou stala, nejaké povolanie.

Zrazu je len matka a hotovo,“ hovorí Katarína Králiková, mama päťročnej Zuzky a dvaapolročnej Lenky. Markéte Rusnákovej, zakladateľke materského centra Nevedko v Ružomberku, sa domáce prostredie nezdalo ani pre ňu ani pre dieťa dostatočne podnetné. „Mala som pocit, že mi chýbajú aktivity, ktoré by som mohla absolvovať s dieťaťom a ktoré by zároveň rozvíjali jeho tvorivý potenciál,“ hovorí.

Čo sú to materské centrá?

Sú to podporné neziskové zariadenia pre rodiny s deťmi. Vznikajú „zdola“, t. j. zakladajú ich spontánne predovšetkým ženy na materskej dovolenke, ktoré sa zároveň stávajú na určité obdobie ich manažérkami. Až 80 % rodičov vyhľadáva materské centrá z dôvodu, že sú to najlepšie zariadenia na socializáciu detí pred nástupom do materskej školy. Potvrdzuje to Dopadová štúdia o materských centrách na Slovensku výskumnej agentúry Krajinka v spolupráci s nadáciou Bernard Van Leer a Úniou materských centier. „Dcéra si zvykne na iné deti a nebude mať stres, keď pôjde do škôlky,“ povedal v štúdii dvadsaťpäťročný Oliver, otec jedného dieťaťa. Rodičia sa zhodli, že ich deti sa stali samostatnejšími, ľahšie si nachádzajú kamarátov a rýchlejšie sa učia. Nielen deti a celá rodina má prínos z toho, že mamy sú spokojnejšie. Vo výchove detí sa stali kreatívnejšími a menej úzkostlivými, uvádza štúdia.

Zoznam materských centier nájdete na www.materskecentra.sk.

Každý týždeň treba vymýšľať pester activity.

Z mamy scenáristka Katarína Králiková, tak ako iné zakladateľky materských centier, mala guráž. Cez internet sa spojila s ďalšími mamami zo Starého mesta a od mestskej časti si vybojovali priestory v lukratívnom centre Bratislavy - bezplatne. Ich materské centrum Prešporkovo ponúka deťom aj mamám široký priestor na sebarealizáciu.

Od angličtiny cez cvičenia pre tehotné po tvorivé dielne všetkého druhu.

Väčšinu aktivít vedú samotné mamy na dobrovoľníckej báze.

Materské centrá plnia mamám aj detské sny.

Mamy v sebe neraz objavia talenty, o ktorých

Podľa odbornej štúdie uľahčujú materské centrá deťom nástup do škôlky.

ani netušili. „V Prešporkove sme napísali divadelnú hru pre deti. Viete si predstaviť, kedy by som sa ja v živote dostala k písaniu divadelnej hry, alebo kedy by som v nejakej sama hrala?“ teší sa Katka.

Spoločnosť sa správa k matkám schizofrenicky. Rečami ich staviame na oltár uctievania, skutky však ukazujú, že sú na okraji záujmu. „Materská dovolenka je hlúpy až dehonestujúci názov. Je to dvadsaťštyrihodinová každodenná starostlivosť o dieťa, a ak chceme jesť a žiť v čistom byte, aj o domácnosť,“ myslí si Lucia, mama päťmesačnej dcérky.

Dvadsaťsedemročná Ildikó s manželom minuli počas troch rokov s dieťaťom všetky svoje úspory. „Naši politici by radi videli zvyšovanie populácie, ale žiaľ, zvyšovanie financií matkám na rodičovskej dovolenke nehrozí,“ konštatuje. Mestské ulice, obchody či úradné budovy dávajú matkám s kočíkom najavo, že sa s nimi neráta.

Mamy sú neraz aj po skončení rodičovskej „dovolenky“ pri nástupe do zamestnania diskriminované. Musia čeliť neštandardným otázkam, kto sa im postará o dieťa, keď ochorie. „Premena myslenia je beh na dlhé trate,“ hovorí Elena Bakošová z Únie materských centier. „Poslanie materských centier spočíva aj v posilňovaní úcty a uznania voči materstvu a rodičovstvu v spoločnosti, a vytvárať preň priaznivé podmienky,“ dodáva. Všetky mamy, ktoré sa nechcú prizerať, môžu nájsť podporu pri zriadení materského centra aj u nich. „V Prešporkove sa cítim ako užitočný človek. Je to neopísateľný pocit, prajem každému aby ho zažil,“ uzatvára Katarína Králiková.

MÁRIA BULKOVÁ, SANDRA TORDOVÁ FOTO: MÁRIA BULKOVÁ

97

10 FESTIVALY Kam na vzduch a za zábavou toto leto?

Rozbaľte to! rinášame vám podrobný prehľad letných festivalov. Na Slovensku ich už máme toľko, že si môže každý vybrať podľa chuti. Užiť si môžu aj tí, ktorí majú hlbšie do vrecka. Nech sa páči:

P

Kozel Klikkfest Pätnásty ročník festivalu so sloganom Priateľstvo bez hraníc. Na dvoch scénach sa prestriedajú domáci a maďarskí hudobníci, ale aj britská skupina Chumbawamba, v areáli nájdete aj literárny a folkový stan.

Kedy: 3. - 5. júl Kde: Komoča (okr. Nové Zámky), Oáza Camp pri Váhu Kto: Polemic, Para, Peter Cmorik, P. Mobil, Pokolgép, Korál (HU) Viac info: http://kozelklikfest.sk/2008 Hodokvas Punk-rock na rôzne spôsoby a z rôznych kútov sveta. Toho bude na Hodokvase najviac, vrátane legendárnej skupiny Sex Pistols. No zaznie aj rôzna iná hudba, od pionierov doom metalu Paradise Lost a slávnych kalifornských hip-hopových Cypress Hill, až po funky rytmy českých Monkey Business alebo poľský indie-pop v podaní The Car is on Fire. Tradične veľký priestor na pódiách dostane aj domáca scéna, z ktorej sa najviac očakáva Kontrafakt rozšírený o bubeníka Martina Valihoru a basáka Oskara Rózsu.

Kedy: 4. - 5. júl Kde: Piešťany, letisko Kto: Sex Pistols (UK), Cypress Hill (USA), IAMX, Paradise Lost (UK), Persiana Jones (IT), Monkey Business (CZ), La Conspiration (FR), The Car is on fire (PL), Kontrafakt, Lavagance, Slobodná Európa, Čechomor, Vec...

Koľko za to: permanentka 1299 (predpredaj)/ ???, jednodňový lístok 999 Sk (predpredaj)/ Viac info: http://novy.hodokvas.sk Orange Music Summer Veľká slovenská popová nakladačka sa už tradične rozloží pri vodných nádržiach Domaša, Ružiná a Duchonka, ku ktorým tento rok premiérovo pribudne Orava.

Organizátori si sľubujú zlomenie hranice 70-tisícovej návštevnosti a zaradenie medzi najväčšiu letnú hudobnú akciu. Ak chcete vidieť Mekyho Žbirku, máte jedinú šancu

– nikde inde cez prázdniny na Slovensku nevystúpi. A na úvod každého dňa pódium obsadia aj regionálne talenty.

Kedy: 4. - 5. júl Kde: rekreačné stredisko Eva pri Domaši Kto: Meky Žbirka, Tublatanka, Desmod, Peha, No Name, Horkýže slíže, Gladiator, Hex, Zuzana Smatanová, Aneta Langerová (CZ), Peter Cmorik...

Viac info: www.domasafest.sk

Toto je Hip-Hop 08 Sériu festivalov má okrem mobilného operátora už aj káblová televízia.

Okrem tejto akcie zastrešila aj augustový Bee Free festival a septembrový Disco TV. Domácu a českú hip-hopovú špičku v Hornej Strede doplní americký rapper Fat Joe a speváčka Tina.

Kedy: 4. - 5. júl Kde: Horná Streda pri Piešťanoch Kto: Fat Joe (USA), Indy & Wich (CZ), Supercroo (CZ), Turbo Boost (CZ), Tina & United Flavours, A.M.O., Drvivá menšina, Moja Reč...

Viac info: www.totojehiphop.sk Jazznica Čarovné staré banské mestečko a jazzová hudba pod širákom, pri ktorej sa dá stráviť niekoľko dní je veľmi príjemná kombinácia. Rovnako tak program poskladaný z domácej špičky a niekoľkých zvučných mien zo zahraničia.

Kedy: 5. - 8. júl Kde: Banská Štiavnica, amfiteáter Kto: Avishai Cohen trio (USA/IZR), Eldard Tarmu (USA), Anna Maria Jopek (PL), Equinox (HU), Iva Bittová (CZ), Peter Lipa, Pavol Bodnár a InterJAZZional band, Lucia Lužinská a All Time Jazz, Nothing But Swing trio...

Viac info: www.jaznica.sk Rockstone Vševed Fest Vlaňajší debut dopadol dobre, a tak sa v Bytči aj tento rok predvedú známe mená z domácej (pop)rockovej scény.

Kedy: 12. júl Kde: Bytča, mestský štadión Kto: Tublatanka, Komajota, Zóna A, The Swan Bride...

Viac info: www.rockstonefest.sk Portafest Legendárna česká prehliadka folku, country a trampskej piesne sa rozšírila aj na Slovensko. V Skalici pripravia predkolá a národné finále, ktorého víťazi postúpia do medzinárodného finále v Ústí nad Labem. Uvidíte unikátnu autorskú a interpretačnú súťaž, okrem nej navyše aj Wabiho Daněka a skupinu Buty.

Kedy: 12. júl Kde: Skalica, Františkánska záhrada

Kto: Wabi Daněk (CZ), Buty (CZ), Slnovrat, Karpatské Horké, Divozel, Martin Libič a Radoslav Bútora, Zuza a ja...

Viac info: www.portafest.sk

Pohoda Tradičný termín, tradične pestrý, zaujímavý a nielen hudobný program (tento rok na siedmich scénach) a pohodová atmosféra charakterizujú náš stále najväčší festival.

Kedy: 18. - 19. júl Kde: Trenčín, letisko Kto: Fatboy Slim (UK), The Streets (UK), Matthew Herbert Big Band (UK), Joan Baez (USA), Unkle Live (UK), Gossip (USA), Solomon Burke (USA), Hiromi (JP), Miss Kittin and the Hacker live, Editors, Brazilian Girls, Audio Bullys, Tinariwen, Speedy J (NL), Iva Bittová (CZ), Richard Müller, Jana Kirschner, Opera SND a Royal Choral Society, Václav Havel...

Viac info: www.pohodafestival.sk Punk Island Umelý dunajský ostrov na pomedzí Slovenska, Maďarska a Rakúska opäť zaplnia punkáči a ich hrdinovia.

Festival sa začína už vo štvrtok „nultým“ dňom, treba sa totiž vyspať – prvé koncerty sa začínajú vždy už o deviatej ráno a hrať sa bude celé dva dni nonstop.

Kedy: 18. - 19. júl Kde: Dobrohosť pri Bratislave Kto: Anti Nowhere League (UK), Picsa (HU), Psycho Killers (AT), N.V.U. (CZ), Zeměžluč (CZ), Slobodná Európa, Konflikt, Hasiaci prístroj Viac info: www.punkisland.sk Drotária 2008 Folk, country, trampské pesničky, ale aj Country bál alebo súťaž o Drotársku krošnu čaká všetkých, ktorí sa hotujú na Kysuce.

Kedy: 18. - 19. júl Kde: Turzovka, amfiteáter Kto: Ivan Mládek (CZ), Janek Ledecký (CZ), Naďa Urbánková (CZ), Taktici, Katka Koščová...

Viac info: www.drotaria-fest.sk Šírava Fest Len máloktorému inému festivalu sa stalo, že na jeho prvý ročník prišlo 20 tisíc návštevníkov. Uvidíme, koľkých ľudí budú na Zemplínskej Šírave zaujímať popoví a rockoví hrdinovia (predovšetkým) tuzemského pôvodu tento rok.

Kedy: 18. - 20. júl Kde: Zemplínska Šírava Kto: Kabat (CZ), Pavol Habera a Team, Desmod, IMT Smile, No Name, Gladiator, Zuzana Smatanová...

Viac info: www.siravafest.sk Malatinské ROCKovanie Ďalší nováčik na festivalovej mape chce na svojom druhom ročníku dať šancu mladým skupinám z Oravy,

Turca a Liptova.

Kedy: 19. júl Kde: Malatiná (okr, Dolný Kubín), amfiteáter Summerbeach Rudava Hudba a šport majú najviac spoločného na tejto akcii, ktorá má za sebou dvanásťročnú existenciu.

Jej súčasťou bude okrem rôznych turnajov vo volejbale, futbale, paintballe či vodnom póle aj súťaž mladých skupín.

Kedy: 24. - 27. júl Kde: Rudava Kto: Kryštof (CZ), Vidiek, Polemic, Lavagance, Puding pani Elvisovej, Slobodná Európa, Para, Zuzana Smatanová, Chiki Liki Tu-a, Hudba z Marsu...

Viac info: www.rudava.sk Orange Music Summer Kedy: 25. - 26. júl Kde: Ružiná Kto: Zlatým klincom programu spoza rieky Moravy bude česká skupina roka Kryštof.

Viac info: www.ruzinafest.sk Topvar Žákovic Open 08 Tradičný „pohodový“ dojazd tento rok posilní niekoľko zvučných českých mien, U2 revival band s názvom October a organizátori sa opäť vrátili k futbalovému turnaju. Proti hudobníkom a novinárom si zahrajú aj návštevníci, ktorí sa dostanú do vybraného tímu.

Kedy: 25. - 26. júl Kde: Trenčianske Bohuslavice Kto: David Koller, Buty, Sunshine, Khoiba, Skyline (všetci CZ), Ventil RG, Para, Diego Viac info: www.zakovicopen.sk Folkovanie pod Skalkou Takmer 40 country a folkových kapiel, ale aj ukážky westernových zručností, súťaže, tanec.

Kedy: 25. - 26. júl Kde: Skalka pri hrade Liptovský Hrádok Fest dobré Bohunice Vyše 220 účinkujúcich z 13 krajín je sympatická vizitka akcie, ktorá chce byť „súčasťou projektu na podporu menšinových hudobných žánrov“.

Zuzana Smatanová a Nedvědi síce nie sú práve ich ideálnou ukážkou, ale majstrovstvá v skákaní pupkáčov, vodácke súťaže o zlatú basu, indiánske mestečko, ryžovanie zlata inde asi nenájdete.

Kedy: 25. - 27. júl Kde: Jaslovské Bohunice, amfiteáter Kto: Zuzana Smatanová, Nedvědi, Veslári, Luan Parle&Gavin Ralston, Big Daddy Wilson, Robert Křesťan&Druhá Tráva, Roc‘Hann, Thierry and Friends, Slniečko (Punto a Rybacé hlavy), BlueWay, Karpatské Horké...

Viac info: www.festbohunice.sk Myjavafest Kedy: 26. júl Kde: Trnovce, amfiteáter Kto: HT, I.M.T. Smile, Aya, Plus Mínus, Support Lesbiens, Hasiaci prístroj...

Viac info: www.myjavafest.sk Lokal Life Piaty ročník, šesťdesiat účinkujúcich, divadelná scéna a Partistan, kde dostanú priestor tanečné a experimentálne štýly.

Kedy: 27. - 28. júl Kde: Kežmarok

97

FESTIVALY 11 Kto: Aphrodite (UK), High Contrast (UK), Push (PL), E-Space & Squal (PL), Modré hory, Puding pani Elvisovej, Chiki Liki Tu-a, Živé kvety...

Viac info: www.lokallife.sk Folk & World Music Fest Multižánrový festival Folk & World Music Fest od 31. júla do 2. augusta je zameraný na folk a world music.

Okrem domácich interpretov sa na ňom predstavia aj kapely a sólisti z okolitých krajín.

Priestor dostane najmä folková hudba dochutená rockom, jazzom a ďalšími prímesami world music a mnohých iných hudobných žánrov z celého sveta. Festivalom ožije amfiteáter a rôzne lokality v Banskej Štiavnici.

Kedy: 31. júl - 2. august Kde: Banská Štiavnica Kozel Okey Leto Z éteru do open-airu alebo Mnohé z toho, čo ste počas roka znelo v (jednom) rádiu, sa teraz objaví naživo na pódiu.

Kedy: 1. - 2. august Kde: Poprad Kto: Zuzana Smatanová, Hex, Gladiator, Misha, Komajota, Tina, Robo Grigorov, Desmod, Tomáš Bezdeda, Sto múch, Hrdza...

Viac info: www.okey.sk Orava Rockfest 2009 Britský gothic rock, český trashmetal a množstvo ďalších drsných tvárí sa chystá na severné Slovensko začiatkom augusta.

Kedy: 1. - 2. august Kde: Námestovo, pláž pri amfiteátri Kto: The Faces of Sarah (UK), Arakain, Debustrol, Torr, Alkehol (všetci CZ), Zóna A, Karpina, Konflikt...

Viac info: www.oravarockfest.sk Orange Music Summer Kedy: 8. - 9. august Kde: Duchonka Viac info: www.duchonkafest.sk Campfest Desiatykrát sa bude na ranči v Kráľovej Lehote konať od 7. do 10. augusta CampFest. Je to 4-dňový open-air music festival plný kempovej pohody, počas ktorého si každý môže vybrať z množstva programov bežiacich súčasne na viacerých pódiách a v megastanoch (hudobné koncerty, muzikály, drámy, pantomímy, worksopy a semináre zamerané na problémy mladých, diskusie, šport).

Hlavný program sa bude konať každý večer. V rámci neho vystúpia slovenské i zahraničné hudobné skupiny rôznych štýlov. Tento rok prijalo na festival pozvanie viac ako 250 účinkujúcich.

Kedy: 7. - 10. august Kde: Kráľová Lehota Kto: Planetshakers, Christafari, (dweeb), Four Cornerz, Huntley Brown....

Viac info: www.campfest.sk Rock Beskyd Fest Milovníkov rockovej hudby privíta v kysuckej Turzovke 12. ročník rockového festivalu Rock Beskyd Fest.

Na pódiu mestského amfiteátra sa predstavia Kreyson a Láďa Křížek, skupiny Komajota či Kiss revival.

Kedy: 8. august Kde: Turzovka Kto: Kreyson, Komajota, Kiss revival, Yniity...

Viac info: www.mestoturzovka.sk/

Pustohlav 2009 Bodku za letnými festivalmi v Trenčianskom kraji už tradične spraví Pustohlav 2008. Svoj program naštartuje v piatok 8. augusta nočnou diskotékou plnou slovenskej a českej hudby. Pokračovať bude v sobotu 9. augusta, keď vystúpia okrem iných kapely Peoples, Cliche, Metropolis, Horkýže Slíže, Polemic, Fermata, Hex, Taktici a Psycho. „Headlinerom večera bude kapela Wanastowi Vjecy,“ uviedol jeden z organizátorov Ladislav Dedik.

Aj 6. ročník festivalu sa koná v Strážovských vrchoch, v obci Zliechov neďaleko Ilavy. „Pustohlav si udržuje charakter malého, ale zato príjemného festivalu,“ zdôraznil Dedik. Dodal, že v súčasnosti sa na definitívnom programe ešte stále pracuje.

Kedy: 8. - 9. august Kde: Zliechov Kto: Wanastowi Vjecy, Peoples, Cliche, Metropolis, Horkýže Slíže, Polemic, Fermata, Hex, Taktici a Psycho...

Country Fest Druhý augustový víkend ožije amfiteáter Nad Bôrami v rázovitej Terchovej tretím ročníkom festivalu Country Fest Rozmarín Terchová.

Moderátorom festivalu bude už tradične Michal Hudák, ktorý sa predstaví so skupinou Žobráci.

Pre návštevníkov bude po oba dni pripravený bohatý sprievodný program (Kamelot, Pacifik, Jablkoň, Ploštín Punk, Drišľak, Spirituál Kvintet, Rangers, Pressburger Klezmer Band) s množstvom atrakcií aj pre detského diváka.

Kedy: 8. - 9. august Kde: Terchová Kto: Kamelot, Pacifik, Jablkoň, Ploštín Punk, Drišľak, Spirituál Kvintet, Rangers, Pressburger Klezmer Band...

Viac info: www.rozmarin.sk Trnavský JAZZyk Džezu je u nás v lete dosť aj vďaka Trnave, kde tento rok premiérovo uprednostnili amfiteáter pred komorným prostredím záhrad múzea a galérie.

Kedy: 8. - 10. august Kde: Trnava, amfiteáter Kto: Traditional club, Blues8, Kaltenecker trio (HU), Peter Lipa, Ron Ringwood, Son Caliente... Červeník Amfiteáter v Červeníku sa stane už po 43. krát domovom Slávností spevu, hudby a tanca. Patrí k festivalom s najdlhšou tradíciou, ktorý ponúka kultúrne a hudobné vyžitie všetkým generáciám. Dramaturgia spája pop, rock, punk, produkciu pre strednú generáciu, ale i tradičný slovenský i zahraničný folklór.

Kedy: 8. - 12. august Kde: Červeník (web) Kto: Čechomor, Desmod, Polemic, Horkýže Slíže, Zuzana Smatanová, Arzén, Václav Neckar, Konflikt, Drišľak, Hex, Slobodná Európa, Amphibios...

Viac info: www.agenturaduna.sk Terchovský Budzogáň Známy slovenský festival, kombinujúci rock s folklórom.

Kedy: 14. - 15. august Kde: Terchová, amfiteáter pod Bôrami Kto: Sunsire Avenue (FI), Kabát (CZ), Horkýže slíže, Arzén, Peter Cmorik...

Viac info: www.budzogan.sk

Cap á l‘est Európsky festival Cap á l‘est (Cesta na východ) prináša dialóg kultúr, ktoré sa stretávajú v jedinečných viacjazyčných predstaveniach a nemajú v Európe obdobu. Využívajú poéziu, kvalitnú hudbu a divadlo, vychádzajú z historických tradícií a hrajú sa v netradičných priestoroch.

V období festivalu ožívajú priestory kina, amfiteátra a Starého zámku v Banskej Štiavnici.

Festival divadla, hudby a poézie, ktorého piaty ročník bude v Banskej Štiavnici, je inšpirovaný francúzskou kultúrou. Od tretieho ročníka sa oveľa viac popri francúzskych umelcoch na festivale integrujú aj slovenskí.

Koncertovať na ňom budú dokonca predstavitelia kultúry francúzskych ostrovov Trinidad a Guadeloupe v Karibiku.

Kedy: 14. - 16. august Kde: Banská Štiavnica Viac info: www.capalest-festival.org HARDFest V dňoch 15. a 16. augusta sa v amfiteátri v Jaslovských Bohunicicach uskutoční druhý ročník HARDfestu, festivalu tvrdej hudby.

Tento rok už nepôjde len o koncert na jeden večer, ale o „regulárny“ letný festival so všetkým, čo k nemu patrí. Bohunickým pódiom najviac otrasie americká hardcore punková legenda The Casualties, no zaujať môže aj iné žánre v podaní Polemic alebo SKA2tonics, X-Core, Šrouby, Karpina, Chiki - liki tua, Lunatic Gods, Metropolis, atď.

Kedy: 15. - 16. august Kde: Jaslovské Bohunice (web) Kto: The Casualties, SKA2tonics, X-Core, Šrouby, Karpina, Chiki - liki tua, Lunatic Gods, Metropolis...

Viac info: www.hardfest.xf.cz Detva Fest V sobotu 16. augusta ožije amfiteáter v Detve už štvrtým ročníkom festivalu Detva fest.

Ide o celoslovenský festival vlastnej tvorby hudobných skupín, ktorý v tomto rázovitom folklórnom kraji prekvapujúco zapustil silné korene.

Organizátori predpokladajú účasť takmer dvoch desiatok kapiel.

Kedy: 16. august Kde: Detva Orange Music Summer 22. - 23. august, Orava (web) Lodenica Desiaty raz sa v posledný prázdninový víkend od štvrtka 28. augusta do soboty 30. augusta otvoria brány piešťanského autocampu Lodenica a privítajú nadšencov folku, country a trampskej hudby. Festival Lodenica sa zapísal medzi najnavštevovanejšie podujatia svojho druhu nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe. Stalo sa tradíciou, že open air fest navštevujú rôzne vekové skupiny, a tak je postarané i o detské mestečko, maľovanie tvárí, rôzne súťaže, modelovanie z hliny, jazda na koni, detská škola country tanca, plážový volejbal, výlety do okolia, bábkové divadlo.

Kedy: 28. - 30. august Kde: Piešťany (web) Viac info: www.lodenica.sk 11. Rockový Záber Hudobný festival 11. Rockový záber sa uskutoční 30. augusta v obci

Veličná pri Dolnom Kubíne. Vystúpi na ňom 13 kapiel zo Slovenska a Čiech.

Kedy: 30. august Kde: Veličná Kto: David Koller Band, Kreyson, Doga, Arzén...

Viac info: www.rockovyzaber.sk Sigord Festival dobrej hudby Sigord má za sebou desať úspešných ročníkov.

Medzi stálych účinkujúcich môžeme zaradiť Wabiho Daněka, ktorý je zároveň krstným otcom festivalu.

Kedy: koniec augusta Kde: Prešov Kto: Mloci, Žobráci, Veslári, Vladimír Mišík a ETC. Minikvas Kým „veľký“ Hodokvas bude tento rok o hudbe, nový, „malý“ Minikvas bude skôr o multimédiách. „Rozdelili sme to na dva festivaly napríklad aj z takého dôvodu, že ľudí, ktorí platili za festival vysokú sumu kvôli tomu, že tam boli nejaké veľké skupiny, a potom zanedbali divadlá, sme teraz presunuli na festival Minikvas, na ktorý sú oveľa lacnejšie vstupenky,“ dodal jeden z organizátorov Hodokvasu Dodo Tarkay.

Kedy: 22. - 23. august Kde: Modra Kto: Tata Bojs, Polemic, The Prostitutes, Puding Pani Elvisovej, Lavagance, Fastfood, HT, Konflikt, Slobodná Európa, Lord Kandenwelsch & Ziegeband, Psycho...

Viac info: www.workoholik.sk Na brehu Rybník v Handlovej sa stane dejiskom druhého ročníka hudobného festivalu Na brehu.

Cieľom prehliadky, ktorá sa koná v rámci projektu Dobrá hudba na predpis, je propagácia menšinových žánrov, hudobných speváckych osobností bez žánrového obmedzenia. Patrónom podujatia je česká speváčka Lucie Bílá.

Kedy: 23. august Kde: Handlová Kto: Peter Michalica, Trio Pacora Erich „Boboš“ Procházka, Fragile, Milan Lasica a Bratislava Hot Serenaders, Jana Kirschner, Lavagance, Dan Bárta s Illustratosphere a Dan Nekonečný...

Kremnické gagy Kremnické gagy ponúkajú zábavu na vysokej úrovni, podľa možnosti vo všetkých žánroch. Postupné rozširovanie festivalu do európskych dimenzií. Kvalitu naznačuje aj výber hostí z blízkeho i ďalekého zahraničia. Na tohtoročnom 28. ročníku vystúpi španielsky saxofonista Pedro, netradičná maďarská pouličná kapela Agostons, rakúska sexy retro funk-punk skupina Maronif, veľmi aktívnu účasť prisľúbili aj džezové formácie Vertigo quintet (Praha) a Zuboly (Budapešť). Program ešte nie je konečný, dolaďujú sa kontakty so špičkovými humoristami z Česka, Poľska, Francúzska a, samo-zrejme, zo Slovenska. Na festivale bude mať premiéru aj nová hymna Akadémie humoru Slovenska, ktorá veľmi jasne naznačí, kde u nás naozaj „sranda víťazí“.

Kedy: 29. - 31. august Kde: Kremnica Viac info: www.gagy.sk PETER BÁLIK

97

12 DO TUCTA ôvodne nechcela byť kožná.

Po dvadsiatich piatich rokoch praxe patrí k popredným európskym dermatológom. Dobre vie, že kožná choroba dokáže človeku zničiť život. Časť jej pacientov totiž trpí na psoriázu.

Lekári dodnes nepoznajú príčinu tohto ochorenia. Ale možno im bude vďaka novému lieku pomáhať účinnejšie. Profesorka Jana Hercogová z Univerzitnej nemocnice na Bulovke v Prahe.

P

Kto by nemiloval leto, teplo a slniečko, keď sa môže vyzliecť do plaviek, šortiek a krátkych sukní? Psoriatici sa tohto obdobia boja. Vystaviť pokožku postihnutú chorobou pohľadom okoloidúcich, to je pre mnohých nočná mora. Radšej zostanú doma a stiahnu rolety. Najkrajšie obdobie roka prežijú radšej v izolácii. Niet divu, že dôsledkom psoriázy sú aj ťažké depresie.

Túto stigmu si mnohí nesú so sebou celý život.

Prečo ste sa rozhodli pre dermatológiu?

- V skutočnosti som nikdy nechcela robiť kožnú. Vždy som chcela byť detská lekárka, ako moja mama. Ale nikde inde nebolo voľné miesto. Po škole som sa vydala a zostala som v Prahe, a pretože som nemala žiadnu protekciu, našla som jediné voľné miesto na kožnom. Tak som to zobrala. Stalo sa to teda náhodou, ako veľa dobrých vecí v živote. Ale vôbec to neľutujem.

S kožou na trh

Zrkadlo chorôb Stretávate sa so zľahčovaním vášho dboru zo strany vašich kolegov? Trebárs – čo je liečiť kožnú vyrážku oproti operácii srdca?

- Samozrejme, stretla som sa s tým veľmi často, ale to bola otázka začiatkov. Vtedy sa na kožných lekárov pozeralo ako na mastičkárov, tento obor bol hrozne opovrhovaný, akoby na vedľajšej koľaji.

Dnes to je, našťastie, úplne inak. Medicína objavila príčiny mnohých kožných ochorení

a ich adekvátnu liečbu, takže už to nie je také skúšanie, čo na problém zaberie, a čo nie. Vstupom chirurgie do dermatológie sa z nej stal interdisciplinárny odbor. Ja som presvedčená, že dermatológia v súčasnosti patrí k najprestížnejším odborom. Vidno to hlavne v Amerike a západnej Európe.

Podceňujú pacienti svoje kožné problémy?

Zdá sa im príliš banálne, aby s nejakou maličkosťou na koži chodili k lekárovi?

- Určite, ale aj to sa mení. V minulosti bolo úplne nemysliteľné, aby prišiel človek len tak, dať si prezrieť kožu. Dnes sa to považuje za úplne normálne, určite aj vďaka tomu, že robíme rôzne osvetové kampane, napríklad Európsky deň melanómu, a snažíme sa vysvetliť ľuďom, že v rámci prevencie onkologických chorôb je potrebné navštíviť raz ročne kožného lekára.

Sú choroby, ktoré sme už považovali za

97

DO TUCTA 13 Lekárka, ktorá si myslí, že kozmetika pomohla dermatológii.

potlačené, a znovu sa začali objavovať?

- Takou je napríklad syfilis. V 50. rokoch minulého storočia bol u nás úplne potlačený. Keď som začínala ako lekárka, všetci sme sa zbehli pozrieť ako na raritu, keď sa objavil nejaký prípad syfilisu. Dnes nám úplne bežne leží na oddelení niekoľko pacientov s touto chorobou. Je to dané zákonite tým, ako po revolúcii ľudia začali cestovať a k nám prichádzali imigranti.

Sú aj choroby, ktoré zažívajú doslova renesanciu. Súvisí to s tým, že v súčasnosti podávame pacientom lieky, ktoré viac ovplyvňujú ich imunitu. Takže sa objavuje napríklad tuberkulóza. Kým v Afrike má podľa štatistík svrab 60 až 80 percent ľudí, a ani sa tým veľmi netrápia, v západnom svete pacienti chcú, aby choroba a jej liečba neobmedzovali kvalitu ich života. Už nechcú smradľavé masti, ale inteligentné lieky, ktoré v bežnom živote neprekážajú.

Kto je viac popredu v dermatológii?

Farmaceutické firmy alebo kozmetický priemysel?

- Keď som začínala, tak sme sa na toho, kto chcel robiť kozmetickú dermatológiu, pozerali ako na podpriemerného. Že nemá na to, aby robil takzvanú naozajstnú dermatológiu. Kozmetika v skutočnosti veľmi pomohla rozvoju dermatológie. Kozmetické firmy mali peniaze na výskum, zamestnali najlepších svetových odborníkov a skúmali pokožku – síce s cieľom zabrániť vzniku vrások, ale anatómiu a fyziológiu kože podrobne preskúmali tak, ako by to finančne slabšie podporovaní vedci v ústavoch nikdy nemohli urobiť. Takže ja sa na kozmetiku pozerám ako na veľmi užitočný obor, ktorý navyše môže vylepšiť vzhľad.

Ale predsa, nezdajú sa vám niektoré metódy príliš agresívne? Chemické pílingy, liftingy tváre, botulotoxínové injekcie?

- Kozmetické preparáty určite fungujú, ale iba vtedy, ak ich používate stále. Keď ich prestanete používať, pokožka sa vráti do pôvodného stavu. Ďalšia stránka kozmetického priemyslu je snaha zmeniť pokožku. Sem patria chemické pílingy, implantáty do vrások, botulotoxín, laserové zákroky, intenzívne pulzné svetlo. Kto uvažuje o týchto zásahoch, mal by si vybrať dobrého kožného lekára.

Neprimeraný zákrok pleť zničí.

Je pravda, že podľa stavu pleti dokážete určiť, aký má človek problém? Že sa pozriete na pacienta a odhalíte jeho choroby?

- Nie, to sa nedá. Ak je koža zdravá, tak nespoznáte nič. Ale kožné choroby sú zrkadlom našich vnútorných chorôb.

Môžeme pomocou nich veľa odhaliť.

Napríklad: pacient má úplne banálnu chorobu, bežný seboroický ekzém, začervenanie kože v centrálnej oblasti tváre a drobné šupinky na postihnutých miestach.

Tento ekzém spôsobuje kvasinka, bežne

prítomná v mazových žľazách pleti, ak sa premnoží. Ak tohto pacienta liečim bežnými liekmi a niekoľko mesiacov sa nezahojí, je to znak, že môže byť HIV pozitívny. Alebo príde pacient a hovorí: v poslednom čase som unavený, malátny a bolia ma svaly.

Ak si všimnete, že má červené, opuchnuté očné viečka, a to už dlhší čas, ide o druh autoimunitného postihnutia kože a svalov.

Fyzické prejavy psoriázy sú známe: postihnutie kože, nechtov, svrbenie, šupiny.

Ako táto choroba ovplyvňuje psychiku, bežný život pacientov? Čo všetko im ešte berie?

- Žiadny z mojich učiteľov mi nikdy nepovedal, že sa mám svojich pacientov pýtať aj na iné veci ako na príznaky choroby. Dnes sú podrobné rozhovory úplne bežné. Pacienti so psoriázou mi hovoria, ako im prekáža, že kvôli chorobe nemôžu ísť medzi ľudí, lebo sa hanbia za svoju kožu. Že nemôžu pracovať napríklad v banke, lebo postihnuté nechty vidno cez priehradku a klientom to prekáža. Že pri postihnutí kĺbov nemôžu športovať, venovať sa tomu, čomu by sa chceli. Jeden pacient mi povedal: Manželka je na mňa už zlá, šupiny z kože mi stále odpadávajú a sú všade, po celom byte, a treba to stále upratovať, stále treba meniť posteľnú bielizeň, lebo sa dvakrát vyspím a už je plná šupín.

Pacienti so psoriázou sa stránia spoločnosti a nechodia medzi ľudí. Potrebovali by zájsť do divadla či zašportovať si, ale hanbia sa prezliekať v šatni pred svojimi kolegami. Ísť do bazéna je pre nich úplne nemysliteľné; všetci by sa na nich pozerali s pocitom, že majú infekčnú chorobu a oni sa od nich môžu nakaziť. Mojim pacientom prekáža, že nemôžu robiť to, čo chcú. Najnovšie im dáva nádej nový liek od doktora Michaelsa z Austrálie. Poisťovne ho síce zatiaľ nepreplácajú, ale už je dostupný aj na českom a slovenskom trhu a moji pacienti naň veľmi dobre reagujú. Tí, ktorým zabral, sa veľmi tešia aj z toho, že získali čas. Psoriáza totiž berie aj ten. Psoriatikovi procedúry s natieraním sa konvenčnými liekmi zaberú aj dve hodiny denne.

Prezrádzajú vám pacienti babské recepty, ktorými si pomáhajú od svojich neduhov?

- Najstrašnejšie veci sa používajú na bradavice. Ale vie sa, že keď ich budete zariekať, tak sa stratia. Vyzerá to smiešne, ale špeciálne pri tejto chorobe to funguje.

Jeden pacient so psoriázou mi povedal, že keď už nevedel, ako ďalej, tak na mesiac prestal jesť. Pacienti so psoriázou sa natierajú rôznymi bylinkami, ktoré im niekto poradí.

Existuje nejaká skutočne záhadná kožná choroba?

- Je choroba, ktorá robí v diagnostikovaní problémy. Je to druh kožného lymfómu, mycosis funguide, ktorý vyzerá ako ekzém, alebo psoriáza. Pacientov s touto chorobou mi je veľmi ľúto. Liečime ich nesprávne aj desať rokov.

KRISTIÁN PAVÚČKO FOTO: ARCHÍV J. H.

Vyhrajte krásny víkend pre 4 osoby v kopcoch Malej Fatry! Čaká na vás ubytovanie v nádhernom prírodnom prostredí na okraji lesa, v rodinnom nefajčiarskom penzióne kúsok od dedinky Kunerad. Stačí zaslať správnu odpoveď na otázku: Koľko žien na Slovnsku číta NOTA BENE? Odpovede posielajte do 31.7.2009 na jaro@notabene.sk Pomôcka: www.notabene.sk/ marketingove informacie

www.penzionkunerad.sk tel.: 041/549 42 94 Inzercia

Všetky vlajky sveta VZDELÁVANIE JE ZÁBAVA Nová spoločenská stolová hra Nezvyčajný spôsob, ako sa zoznámiť s vlajkami, štátmi a ich hlavnými mestami.

• Rôzne stupne náročnosti • Spoznáte pohoria, rieky a jazerá i zaujímavosti svetového významu NECHAJTE SA VTIAHNUŤ DO HRY!

www.albi.sk Hru zakúpite v predajniach Brloh, Biliard, Panta Rhei, i portáloch ihrysko.sk a martinus.sk.

Vyhrajte hru Všetky vlajky sveta!

3 správne odpovede na otázku: Koľko ľudí na Slovensku číta NOTA BENE? zaslané do 31.7.2009 na jaro@notabene.sk odmeníme touto hrou.

Pomôcka: www.notabene.sk Inzercia

97

14 XXL

Lacné ubytovanie je niekedy spojené s minimom priestoru.

To trpaslíci nikdy nepochopia

Prerastený frfloš ohutní a vysokí to vraj v živote nemajú jednoduché.

Všade na nich číhajú rôzne bezohľadné veci, ktoré ich nútia hrbiť sa, zohýbať, krčiť, krútiť, motať... Jednoducho, nezmestia sa.

Rodičovské „nehrb sa,“ príliš pre nich neplatí. A oni by sa tak radi nehrbili.

M

Na jeho plešine je takmer stále nejaká menšia chrasta, či modrinka. Človek priemerného vzrastu si to však všimne, iba keď Vlado sedí. Inak vyzerá akoby nič. Do dvoch metrov mu chýba viac než desať centimetrov a ani tučný vlastne nie je. Len mu trčí „fotrovské“ brucho. Sám o sebe tvrdí, že narástol mohutný a čím ďalej tým

viac na svoj vzrast a hmotnosť približne sto kilogramov nadáva. Kvôli tomu, že sa musí všade skladať, hrbiť a zužovať, si zatiaľ len zľahka poškodil chrbticu a keď sa dostane do priestoru, ktorý je „šitý“ pre menších, okamžite znervóznie. Novinára Vlada Kampfa som si pre tento článok vybrala preto, lebo bol ako model ochotný o svojom trápení hovoriť a sľúbil mi, že si svoje útrapy ochotne sám odfotografuje.

Nožičky a laby Prinútil ma zamyslieť sa. Obri to v tomto svete naozaj nemajú ľahké. V kresle v ktorom si ja pohodlne opriem hlavu, oni nemajú šancu. „Aj niektoré kontinenty sú mi malé,“ hovorí skúsený cestovateľ. „Kým Európa má na dvere a rôzne priechody väčšinou typizovanú výšku a rôzne tabule musia byť umiestnené dosť vysoko na to, aby som pod nimi prešiel, napríklad v Ázii je všetko jedno. Nižším ľudkom to neprekáža

a ak im niečo zavadzia, trochu sa zohnú.

Ja musím byť na trhoviskách zohnutý stále,“ ponosuje sa Kampf a sype jednu skúsenosť za druhou: „Keď som si chcel v Šanghaji kúpiť nové topánky, pretože tie, ktoré som mal na nohách, mi náhle dosluhovali, mal som smolu. Predavači na mňa pozerali, ako na zjavenie. „Desiny? A také existujú?“ V jednej z predajní milá dievčina začala čosi vzrušene jačať. Myslel som si, že mám šťastie a že šteboce od šťastia, že predá unikátny pár topánok. O chvíľu sa zbehli úplne všetky predavačky z celého poschodového obchodu a začali si ma fotografovať. Najväčšiu radosť mali, keď si mohli zvečniť kopu svojich malých nožičiek pri mojich veľkých labách. Nerozumiem tomu, lebo aj tak všetok tovar pochádza väčšinou z Ázie. Vyrábajú to tam, ale nepredávajú. Podobne som dopadol na inom mieste Číny, keď som si chcel kúpiť nové krátke nohavice. Ochotný predavač vliezol do skladu a po piatich minútach z neho

97

XXL 15 vyliezol s úsmevom víťaza a nohavicami v rukách. Lenže, smola. Darmo na nich bola našitá visačka zo štyrmi ixkami. Boli mi malé.“

Ako lož Vlado si často sťažuje, že keď ide za niekým menším, a ten zrazu dostane chuť zastať, otočiť sa a niečo povedať, je katastrofa na svete. Podvedome prestane vnímať priestor a vystrie sa. Zhrbenému sa, vraj, zle počúva. Vtedy si väčšinou udrie hlavu. „S ruksakom na chrbte či fotobrašňou sa zasa neotočím medzi regálmi menších obchodov. To trpaslíci nikdy nepochopia. Tam, kde má priemerný človek ešte dosť priestoru na manévrovanie, ja končím. Naozaj hrôza je, keď nejaký môj menší spoločník zastane pri vychádzaní z obchodu rovno vo dverách, aby ma trebárs dobrosrdečne ponúkol niečím, čo práve rozbalil. Kým okolo neho ešte niekto prejde, do mňa vrážajú ľudia, alebo sa snažia pretlačiť sa nejakou škárou, ktorú som im zanechal.“ Väčšina stoličiek je mu tiež malá. Keď sedí za stolom, berie si radšej tanier do rúk, pretože vzdialenosť medzi doskou stola a ústami je väčšia, musí sa hrbiť, a potom nemá z jedla pôžitok. Preto najradšej jedáva na gauči. „Nenávidím stoličky a stoly. Pri písaní článkov najradšej napoly ležím s notebookom na pupku. To je pre mňa tá najlepšia pracovná poloha. Mohli by mi v mojej materskej redakcii vyjsť v ústrety a kúpiť mi miesto pracovného stola váľandu a notebook. Naozaj to bolí a točí sa mi z toho hlava. To však menším

kolegom a členom vedenia vydavateľstva nevysvetlím. Myslia si, že sa ulievam. Zlé je aj to, že mám dlhý trup a nohy krátke, ako lož. Mohutní ľudia sú jednoznačne diskriminovaní.“

Do sedačky Zástupkyňa menších a utláčaných Sandra Tordová však vidí problém aj v priestore okolo ľudí, ktorí narástli o kus väčší. „Je hrozné, keď si taký človek sadne v dopravnom prostriedku vedľa mňa.

Nezostáva mi žiadne miesto na pohyb.

To je nespravodlivé, aby niekto zaberal jeden a pol miesta, keď sme zaplatili rovnako,“ mieni a jedným dychom dodáva: „Naozajstné utrpenie je aj sedieť v kine za niekým, kto má výšku priemernej africkej žirafy. Celý film sa musím nahýnať doprava, doľava, aby som niečo videla. Ja sa považujem za utláčanú. Títo ľudia by mali dostávať lístky do zadných radov,“ dodáva.

Najpohodlnejšie sa Kampfovi cestuje vo vlaku. Autobusy pre neho väčšinou znamenajú koniec sveta a v moderných lietadlách nemá miesto na nohy, a ani si príliš neoprie hlavu. Istá low cost (nízkonákladová) spoločnosť dokonca uvažovala o tom, že pre objemnejších a ťažších cestujúcich stanoví povinné príplatky. To ho naštvalo. Predsa len, dostať do vzduchu každý kilogram niečo stojí.

Spoločnosť Sky Europe doteraz na spoplatňovanie nadváhy cestujúceho neuvažovala. Hovorca Tomáš Kika: „Každý, kto sa nám zmestí do sedačky, je na našich palubách vítaný. Nikoho nemienime obmedzovať.“

Vladov žartovný príklad ideálneho priestoru pre prerastených. Spoločná toaleta na autobusovej stanici kdesi v Rumunsku. Vraj sa nedá ani zamknúť zvnútra.

„Takto sa nezmestím do autobusu s menšími sedadlami.“

Ohľaduplní „Ďalšou nevýhodou väčšej postavy je, že takýto človek stojaci v dopravných prostriedkoch nič nevidí. Fakt sa musím poriadne hrbiť, keď chcem vedieť, kde práve sme. Okrem toho mi na poohýbanú chrbticu fúka v tej výške celkom zblízka klimatizácia. To je na smrť. Mávam z toho často bolesti,“ sťažuje si prerastený frfloš.

Snažila som sa nájsť aj nejaké pozitíva veľkej postavy, Vlado mi však moje postrehy vyvracal jeden za druhým. Je fakt, že v dave v otvorenom priestore lepšie vidí a ďalej dočiahne. Že sa mu ľudia vyhýbajú, údajne nie je pravda. „Čím menší okoloidúci, tým silnejšie do mňa narazí. Akoby mi to robili naschvál.

A ani to, že postava odrádza prípadných agresorov, nie je pravda. „Žgrnci“ si radi dokazujú svoju silu, pričom dobre vedia, že mohutní hromotĺci sú mierumilovné indivíduá, neschopné ani len brániť sa. Je to tým, že sú často v poníženeckej polohe.

To na nich vplýva. Veď keby chceli, tak idú trebárs po ulici úplne bezohľadne a všetci ostatní padajú, ako kuželky. Veľkí ľudia sú od prirodzenosti mimoriadne ohľaduplní,“ myslí si.

Keby sa to dalo, chcel by byť Vlado nižší? „Aj napriek všetkým negatívam by som nechcel byť menší ani o centimeter. Len nech ma nikto nenúti hrbiť sa. To by bolo fajn.“ DAGMAR CANISOVÁ FOTO: VLADIMÍR KAMPF

97

16 KURZ Umenie kupovať Nota bene

Predajcovia nie sú žobráci v živote nekúpim. Kvôli jednému falošnému predajcovi. Spolu s ním sa totižto v jednom vreci ocitnú aj slušní a milí predajcovia.

Predsudok je na svete.

Zaostrené na preukaz

Autentický záber žobráka, ktorý zneužíva Nota bene.

ota bene je práca. Netradičná, ale je. Ako inak možno nazvať niekoľkohodinovú snahu predať časopisy, na ktoré si predajcovia museli predtým zarobiť?

Predajom Nota bene získavajú ľudia bez domova nielen peniaze, ale hlavne sebaúctu. O tom, ako rozoznáte falošného predajcu a tom, že nie každá pomoc je skutočnou pomocou, sa dozviete na týchto stránkach.

N

„Pekná slečinka, kúpte si Nota bene?“ chlapík so širokým a silne dezinfikovaným úsmevom vám strká popod nos umastený časopis, v ktorom len s námahou spoznať Nota bene. Preukaz nikde. „Ukradli mi ho,“ upiera na vás psí pohľad. Slová prejdú do nezrozumiteľného vzlykotu, niekedy doplnené o krátku exkurziu do ťažkého životného osudu. My, slabšie povahy občas neodoláme a podáme mu dve eurá. „Jééžiš, ma to mrzí, ale ja vám nemám z čoho vydať,“ znie jeho ďalšia novinka. Mávnete

rukou a čakáte, že vám predajca podá časopis. „To mám posledný,“ s vyčítavým pohľadom na vás toto stelesnenie úbohosti kŕčovito zviera časopis medzi prstami. Že si môže ísť kúpiť ďalší za to, čo ste mu nechali, mu nenapadne. Možno vám vráti peniaze, možno vám časopis nakoniec predá, a možno nie. S časopisom či bez neho, zlá skúsenosť vám ostane. Výsledkom sú sklamané telefonáty či maily od čitateľov v znení: Po tomto si už Nota bene

Falošní predajcovia sú neregistrovaní predajcovia, alebo predajcovia dočasne, alebo úplne vylúčení z projektu.

K časopisom sa dostanú najčastejšie cez iných predajcov, ktorí sa nad nimi zľutujú a časopisy im predajú, prípadne si od nich kúpia jeden kus, ktorí využívajú na žobranie. Stále viac predajcov si uvedomuje, že tým škodia sami sebe. „V tejto brandži je podstatné meno. Falošní predajcovia kazia dobré meno predajcom aj združeniu,“ myslí si predajca Anton.

Zbaviť sa falošných predajcov je ťažké, ale možné. A prispieť k tomu môžeme najmä my, kupujúci. Falošní predajcovia budú pokúšať súcit s jedným výtlačkom Nota bene dovtedy, dokedy si ho od nich budeme kupovať. „Mňa štve, že predaj považujú za žobranie kvôli takýmto ľudom, chcú len peniaze a nechcú predať časopis.

Alebo využívajú deti na predaj Nota bene,” konštatuje predajca Ivan, známy svojím slušným nevtieravým predajom. „Je to ťažká, psychicky náročná práca, a mnohí to neuznávajú za robotu.”

Nie je pomoc ako pomoc Stáva sa veľmi často, že ľudia s úmyslom pomôcť dajú predajcom peniaze, ale časopis si nevezmú. Skutočne

Hlavné zásady nakupovania Nota bene Každý má iné dôvody a iný meter, podľa ktorého si vyberá predajcu, ktorého podporí. Ponúkame vám zásady, ktoré pomôžu predajcom a projektu Nota bene zachovať dobré meno a pomáhať efektívne.

1. Kupujte Nota bene iba od predajcu s preukazom na viditeľnom mieste.

Preukaz musí mať zavesený tak, aby ste mohli skontrolovať jeho fotku a registračné číslo. Ak to tak nie je a ani na požiadanie si ho predajca nevystaví, je veľká šanca, že ste narazili na falošného predajcu, alebo dočasne či trvale vylúčeného. Ukážky preukazov v jednotlivých mestách predaja Nota bene nájdete na stránke www. notabene.sk.

2. Podporte iba predajcu, ktorý dodržiava pravidlá predaja. Kódex predajcu časopisu nájdete v každom Nota bene na tretej strane.

3. Vždy si vezmite časopis Nota bene.

Najlepšie pomôžeme predajcovi nie vtedy, ak mu len dáme peniaze, ale ak si kúpime časopis. Pri predaji časopisu venujeme predajcovi nielen svoje peniaze, ale aj pocit sebaúcty a dôstojnosti. Systém, v ktorom dostane prvé tri kusy zadarmo a ostatné si kupuje za 70 centov a predáva za 1,40 €, ho prirodzene núti plánovať si financie.

Predajca nemôže žiť len tak zo dňa na deň, ale musí si odkladať na druhý deň peniaze na nákup časopisov. Nerobme z predajcov žobrákov. mb

97

KURZ 17 HORÚCE SPRÁVY Z NOTA BENE Sebaobrana pre predajcov Nota bene Predajcovia Nota bene už nemusia byť bezbranným terčom útokov na ulici. Na podnet predajcu Ivana náš kolega Jaro vedie kurz Aikido, zameraný na sebaobranu.

Kurz prebieha tretí mesiac, každý utorok od 13.00 h v priestoroch Nota bene. Prešlo ním spolu osem predajcov, z toho traja sa zúčastňujú pravidelne.

Komunikačný tréning V júni sa uskutočnil tretí zo série komunikačných tréningov pre predajcov Nota bene. Chceme mať sebavedomých predajcov, ktorí vedia rešpektovať ľudí okolo a zdravo sa presadiť vo svete. Úprimne ďakujeme jednému z najlepších slovenských lektorov za jeho prácu bez nároku na honorár.

Redakčná porada s predajcami Uskutočnila sa porada s predajcami ako zlepšiť časopis. Kritizovalo sa o dušu, trošku chválilo a hlavne padali návrhy na nové rubriky. Nasledujúce dva mesiace venujeme skvalitňovaniu obsahu a úplnej zmene dizajnu časopisu. Naším cieľom sú čitatelia nedočkavo vytrhávajúci časopisy z rúk predajcov.

Predajcovia vybrali titulku júlového čísla Na návrh z redakčnej porady predajcov sme

dali tento mesiac predajcom právo vybrať z dvoch návrhov na obálku Nota bene.

Titulku, ktorú teraz držíte v rukách vybralo 73 % z predajcov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 40 predajcov.

Výlet V júli sa uskutoční, tak ako každý rok, výlet predajcov Nota bene. Pôjdeme na Moravu navštíviť priepasť Macocha a previezť sa na lodičkách po nádhernej jaskyni.

Divadlo bez domova ukončilo sezónu Divadlo, v ktorom účinkujú aj predajcovia Nota bene, bolo s hrou Dias de muertos v máji na hereckom zájazde v Malých Kršteňanoch. Koncom júna v bratislavskom Štúdiu 12 odohralo derniéru predstavenia.

Momentálne pripravuje nový projekt s názvom Haiku. Viac info na www. divadlobezdomova.sk.

Nové pravidlo Od júla sme stanovili minimálny odber pre jedného predajcu 5 kusov časopisov naraz.

Chceme tým zamedziť zneužívaniu projektu – t. j. žobraniu s časopismi u ľudí, ktorí si kúpia 1 kus Nota bene, s ktorým žobrú. Tiež chceme predajcov motivovať k lepšiemu hospodáreniu s peniazmi. Predajcovia, ktorí s tým budú mať ťažkosti, nebudú postihovaní, ale so sociálnymi poradcami

4 znaky ako rozoznáte falošného predajcu od riadneho predajcu NB

pomohlo bezdomovcom tieto pocity oživiť. „Samozrejme, že ma poteší, keď mi niekto dá peniaze. No snažím sa mu vždy na oplátku nechať aj časopis. Keď mi niekto dá len peniaze, mám pocit, že nepredávam Nota bene, že si nezarábam. Ten pocit je iný. Predstav si, že by som predávala hotdogy a zrazu by prišiel zákazník, nič by si nekúpil a nechal by mi peniaze. Cítila by som sa veľmi čudne. Presne tak sa cítim, keď predávam Nota bene, a niekto mi dá peniaze bez toho, aby prejavil záujem o časopis,“ prisviedča predajkyňa Zuzana.

Okrem posilňovania strateného pocitu finančnej nezávislosti, má systém predaja Nota bene nenahraditeľný význam aj z hľadiska vytvárania si pracovných návykov. Na to, aby si zarobili na živobytie, nestačí predať len pár časopisov a na predajnom mieste treba stráviť nejaký čas. Čím pravidelnejší a dlhší čas to je, tým skôr možno o predaji Nota bene hovoriť ako o práci. „Darcovia ich reálne vystavia riziku, že im bude stačiť stáť na ulici a predávať Nota bene dve hodiny, a potom ťažko hovoríme o udržiavaní pracovných návykov,“ upozorňuje Sandra Tordová, že dobrý úmysel nemusí zákonite nasledovať dobrý výsledok. „Mnohí ľudí, čo kupujú od predajcov ’Noťák‘, nevedia, že nepomáhajú len predajcom, ale pomáhajú aj samotnému projektu Nota bene fungovať ďalej a pomáhať ostatným,” upozorňuje predajca Ivan.

MÁRIA BULKOVÁ, SANDRA TORDOVÁ FOTO: PETER MICHALKO, DAGMAR CANISOVÁ

Nemá preukaz predajcu. Môže mať cudzí preukaz s inou fotkou.

Má často jeden pokrkvaný časopis, ktorý vám odmieta vydať – používa výhovorku, že je posledný.

Zvyčajne je pod vplyvom alkoholu.

Obťažuje, citovo vydiera a inak porušuje Kódex predajcu.

Má zmazanú pečiatku na časopise alebo pečiatka nekorešponduje s číslom na preukaze.

Pečiatku nájdete na titulnej strane Nota bene v pravom hornom rohu. Je na nej registračné číslo predajcu, ktorý vám časopis predal. Toto číslo musí korešpondovať s číslom na preukaze predajcu. Na základe tohto čísla nám môžete do Nota bene posielať svoje pochvalné, či kritické reakcie na predajcu, ktorého ste stretli. mb im v krátkodobom meradle pomôžu.

V dlhodobom ale ohrozia fungujúci systém pomoci „Ocitnúť sa na ulici je vždy veľkým úderom pre sebaúctu. Skutočná pomoc je začať znovu veriť sám sebe, cítiť svoju hodnotu a dokázať čeliť problémom, nech už sú akékoľvek. Nota bene vzniklo, aby

prejdú kurzom na zlepšenie svojho finančného hospodárenia.

Klub pre bezdomovcov Každý štvrtok o 16.00 v priestoroch Nota bene organizuje združenie Hľa človek Klub pre bezdomovcov.

POTEŠILO NÁS TENTO MESIAC: Predajca Rudolf už tretí mesiac pracuje v montážnej firme, vo svojom obore.

Za posledné mesiace Rudolf nelenil.

Vybavil si s našou pomocou občiansky preukaz a vyriešil problém s políciou kvôli nepreberaniu dokladov tým, že začal používať na preberanie pošty adresu nášho združenia.

NEPOTEŠILO NÁS TENTO MESIAC: Odvážny predajca bojuje proti rasizmu.

Nepotešil nás príbeh nášho predajcu tmavej pleti Joshua, ktorý pracoval ako pokladník v Carefoure. Namiesto zmluvy na stály pracovný úväzok sa dočkal slovných rasových útokov od pracovníkov supermarketu. Oceňujeme jeho guráž. „Niečo takéto by si ľudia nemali dovoliť.

Každý, komu sa niečo podobné stane, by sa mal brániť,“ hovorí Joshua, ktorý podal trestné oznámenie.

Riadny predajca je označený preukazom s fotografiou.

97

18 VO SVETE

Všetky svoje úspory vkladá do diela

Slovák na Haiti

dvadsiatich troch krajinách na svete, na všetkých kontinentoch, pôsobia štyridsiati štyria slovenskí misionári, saleziáni. Jedným z nich je Augustín Vrecko, ktorý svoj život zasvätil Haiti.

V

„Keď chceš urobiť všetko naraz, neurobíš nič,“ myšlienka, ktorú Augustín Vrecko pochopil už veľmi dávno. V čase, keď pred viac ako tridsiatimi rokmi prišiel na Haiti ako saleziánsky misionár a rozhodol sa, že pôjde tam, kde ho ľudia najviac potrebujú.

Tí najchudobnejší z chudobných. Prežil medzi nimi dvadsať rokov. „V Bois de Lorenze, dedinke vo vnútrozemí, vtedy nebolo naozaj nič.

Chcel som im pomôcť hneď, urobiť všetko naraz, kým som nepochopil, že takto len mrhám energiou,“ rozpráva. „Prvá

musela byť cesta.“ Za tých dvadsať rokov ich napokon postavil až päť, spolu päťdesiatdva kilometrov. V Bois de Lorenze pribudol kostol, dvojkilometrové potrubie privádzajúce vodu z prameňa v kopcoch, na políčkach začali pestovať zeleninu. Keď sa mu najviac darilo, dostal otravu krvi a musel sa vrátiť do Európy.

Nezostal v Európe, po desiatich rokoch sa rozhodol na Haiti vrátiť. Rozhodol sa, že svojim ľuďom musí pomôcť. „Je to moja rodina, ako by som ja mohol žiť v blahobyte v Európe a zabudnúť na nich?“

97

VO SVETE 19 Augustín Vrecko sa na Hati vrátil aj po ťažkej otrave krvi.

Robiť treba postupne... Všetko naraz je nanič.

pýta sa. Všetky svoje úspory chce vložiť do „diela“ v dedinke Aguamithe. Diela preto, lebo slovo projekt nemá rád, vraj na ňom bohatnú bohatí, on chce zmeniť tunajšiu spoločnosť. Najskôr vybudovať políčka, aby mali zeleninu, nech je s čím obchodovať, vytvoriť komúnu, kde si budú všetci pomáhať, urobiť prvý krok k zmene ich myslenia. „Všetko chce čas, naraz sa nedá urobiť nič,“ zdôrazňuje znova Augustín Vrecko.

PETER KUBÍNYI FOTO: ALAN HYŽA

Tu našiel svoj domov slovenský misionár.

97

20 INZERCIA

34. ročník festivalu

Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2009 18. jún 2009 - 6. september 2009 Najväčší festival kultúry v Bratislave je už v plnom prúde!

34. ročník kultúrneho maratónu plného hudby, tanca, divadla, výtvarného umenia a ďalších moderných umeleckých foriem pohltil letnú Bratislavu 18. júna 2009. Aj tento rok Vás čaká bohatý a žánrovo pestrý program na 20 scénach mesta s účinkujúcimi z 18 krajín a 3 svetadielov vo viac ako 180 programoch. To všetko v dramaturgii hlavného organizátora – Bratislavského kultúrneho a informačného strediska. Festival otvoril trojdielny projekt na Hlavnom námestí, tzv. Živé ulice boli pozvánkou, a zároveň predstavením desiatok scén a programov Kultúrneho leta. Večer na Hlavnom námestí však patril koncertu z diel bratislavského rodáka J.N. Hummela – Hummel na Hlavnom a zavŕšila ho nočná filmovo-hudobná session – prvý slovenský film Jánošík v hudobnom sprievode originálneho zoskupenia – Bashavel.

talianske operné árie v programe UmbriaMusic Fest, českú folkovú legendu Spiritual Quintet, aj fantastický jazzový koncert newyorského tenorsaxofonistu Scotta Hamiltona s vynikajúcimi slovenskými hudobníkmi Nothing but swing trio. Lúčiť sa s festivalom Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2009 budeme záverečnou fanfárou a septembrovým odtrúbením z 10 veží a mestských výhľadov. Dovtedy Vás však čakajú 2 mesiace plné letných stretnutí na nečakaných miestach, veľkých happeningových scénach, parkoch, nádvoriach dvoch hradov, ale aj na malých komorných scénach. Celkovo prinesie festivalové leto 10 cyklov a 12 festivalov, z ktorých väčšina je už Bratislavčanom dôverne známa. Medzinárodná Bratislava prinesie aj toto leto množstvo pozoruhodných umelcov. Navštívi nás švédske nu-jazzové trio Quiet Night, svoje minuloročné

V Otváracom týždni festivalu sme po tri večery na Hlavnom námestí oslavovali 60. výročie založenia umeleckého telesa SĽUK, zažili sme rómsky hudobný temperament v uliciach Starého mesta počas festivalu International Gypsy FEST, pripomenuli sme si 100. rokov Parnej železničky z Čierneho Hrona, privítali sme tých najlepších gitarových interpretov v rámci 34. ročníka Medzinárodného gitarového festivalu J. K. Mertza, zažili sme

vystúpenie zopakuje hudobná skupina letectva USA v Európe Touch ‘n Go, z Turecka k nám Oriental Wind priveje etnojazz, ale aj mladého talentovaného pianistu, ktorý sa spojí so známym slovenským orchestrom – Mertol Demirelli & Cappella Istropolitana. Pozvánkou na najväčší festival na Slovensku – Pohoda bude špeciálne predvystúpenie veľkej perkusijnej formácie Percujove zo Španielska. Zahrá aj Britský kráľovský zbor The Royal Choral Society, nad ktorým má záštitu anglická kráľovná Alžbeta II. Najúspešnejší cyklus Jazz pod vežou má pripravenú nesmierne lákavú ponuku. Sľubuje ochutnávku mladej jazzovej generácie nielen z Európy! Z USA zavíta do Bratislavy mladá americká saxofonistka a speváčka Grace Kelly, ktorá napriek svojmu mladému veku hrala už s mnohými hviezdami jazzového neba. Obrovský talent, ktorý sa pohybuje na pomedzí stredného prúdu, popu, jazzu, swingu, bluesu a latina bude určite patriť k nezabudnuteľným zážitkom. Okrem toho sa môžete

97

INZERCIA 21 tešiť aj famóznu Idu Kelrovú, moravskú speváčku, folkloristku a skladateľku - Zuzanu Lapčíkovú a jej Kvintet, Davida Hodeka & Juraja Grigláka a mnoho ďalších silných mien. Moderný festival klasickej hudby, ktorý ju zbavuje zaužívaných stereotypov a konvencií - VIVA MUSICA zaujme ako vždy najmä kvalitnou programovou ponukou, nečakanými a originálnymi nápadmi i hviezdnymi menami. 8 dní bude Bratislava patriť svetovým autorom, histórii i aktuálnym podobám klasickej hudby. Nesklamú ani ďalšie obľúbené festivalové cykly. Štvrtky budú zasvätené country a folku v cykle Túlavou cestou, kde zahrajú Pavel Dobeš , COP, Wabi Daněk a Miloš Dvořáček , Hop Trop, Robert Křesťan a Druhá tráva, Neřež a Nezmaři . Pondelky patria detským rozprávkam v Rozprávkovom paláci, soboty rozprávkovo tvorivým aktivitám v ZOO – Rodinné Zoologiády. Cyklus Hudba na Dunaji okrem plavieb pre deti chystá aj Kubánsku, Jazzovú, Operetnú a Country loď s živou hudbou. Divadelné prázdniny fantasticky nahradia festivaly ako Shakespearovské slávnosti na Bratislavskom

hrade, či Leto hereckých osobností Bratislava – Praha, v rámci ktorého sa predstavia hviezdy českého divadla. Menšiny žijúce na Slovensku a ich kultúru bližšie spoznáte vďaka 3. ročníku festivalu Menšinové hudobné leto. S históriou sa môžete zblížiť na Hrade Devín v rámci Festivalu historického šermu, tanca a remesiel. Tradičné výroby a bohatstvo ľudových remesiel spoznáte na Bratislavskom hrade v rámci 19. ročníka festivalu Dni majstrov na hrade. Každý piatok v júli a auguste patrí už tradične nočným jazdám mestom na korčuliach. Cyklus <bratislava-inline> má množstvo priaznivcov a patrí k typickej prázdninovej atmosfére Bratislavy.

Príďte si ju vychutnať aj Vy! Viac informácií a aktualizovaný program festivalu Kultúrne leto a Hradné slávnosti Bratislava 2009 nájdete na: www.bkis.sk.

VO SVETE

Záchrana života ridsaťdvahodinová cesta z mesta Yechceng prebehla v pohode, iba s jednou kontrolou, cez ktorú sme taliansky spolucestujúci a ja prešli absolútne oficiálne; policajt si zapísal čísla našich pasov a víz.

T

Tu v Ali, približne 1500 kilometrov od Lhasy, som sa bola priznať na Public Security Bureau. Neuveriteľne zlatá úradníčka s dobrou angličtinou ma nechala vyplniť tlačivko, potom mi povedala, že severná cesta je pre cudzincov oficiálne zatvorená, ale keď som už tu, tak čo už. Že mi musí dať pokutu 300 juanov, proti ktorej sa do dvoch mesiacov môžem v Lhase odvolať. Ďalej mi vydala mimozemské cestovné povolenie (Alien´s Travel Permit) za 50 juanov, s ktorým môžem navštíviť väčšinu miest v západnom

Tibete, a popriala mi šťastnú cestu.

Z Ali som sa vybrala smerom Darchcen.

Mala som spolustopára - Taliana, čo pracuje pre UN. Podarilo sa nám stopnúť autobus.

Síce za hroznú cenu, ale viezli sme sa.

Uprostred cesty zamával na autobus nejaký Západniar. Prisadol si k nám a dali sme sa do reči. Po chvíli z neho vyliezlo: „By the way, I‘m from Slovakia.“ Asi som práve mala z riedkeho vzduchu halucináciu. „Sorry?“ „Slovakia.“ „Tak to je teda riadna haluz.“ Do Darchenu sme s Andrejom dorazili večer.

Na druhý deň ráno sme vyrazili na koru.

Chcela som vidieť pohrebisko. Stojac na kameni, obkľúčená svorkou zúrivých psov, som si uvedomila, že niečo veľmi chcieť môže byť aj životu nebezpečné. Kamene mi došli rýchlo. Zostala som s jedinou zbraňou - taškou s fotoaparátom. Po čase som videla Andreja, ako sa obrovským oblúkom vracia naspäť. Neskôr mi povedal, že „záchranná akcia“ trvala asi hodinu. Pre

mňa sa čas delil na okamihy – tie, kedy psy zúrivo dorážali, a tie, kedy „len“ štekali.

Potom som uvidela svižne kráčať do kopca tibetskú tetušu. V tesnom zástupe za ňou Andrej. V bezpečnej vzdialenosti za nimi sa tmolilo zopár tibetských chlapíkov. Útlej ženičke šľahali z očí blesky. Bojový pokrik a zopár dobre mierených kameňov prinútili psov prehodnotiť situáciu. Zavyli na ústup.

Hrdinská teta ma potom skontrolovala, či som celá, rázne chytila za ruku a odviedla preč. Dala som jej sušené ovocie. Viem, nie je to veľa za záchranu života…

TEXT A FOTO: MIRKA FOFFOVÁ

97

22 V POKLUSE Záverečné stovky metrov do cieľa lemoval hustý špalier divákov napriek dažďu...

Nachádzame sa v rozhodujúcom okamihu môjho maratónu okolo dvadsiateho piateho kilometra. Práve ma dobehla početná skupina na čele s vodičmi, označenými veľkými žltými balónmi s údajom 4:00. To vyjadruje, že „tlupa“ beží tempom, ktoré garantuje, že v cieli dosiahnete daný celkový čas.

Povzbudený krátko predtým vlastnou rodinkou sa k nim pripájam, lebo moje tempo začalo málinko klesať. Vodiči sú dvaja a bežia po okrajoch, hlasno upozorňujú na možné hrozby na ceste (veľká mláka, ostrovček či značka uprostred cesty), ale najmä pravidelne povzbudzujú skupinu k udržaniu tempa, burcujú okolostojacich divákov k potlesku a skandovaniu. Keď na tridsiatom kilometri hlasnejší z dvojice „tempárov“ motivuje našu skupinu hlasným zvolaním, a tá odpovedá mohutným spoločným: Hej!, pridávam sa aj ja. Zrazu nemusím vedieť ani po dánsky a rozumiem, o čo ide. Zimomriavky mi behajú po celom tele a hovoria za všetko.

Hudba Veľké povzbudenie a nabitie energie som cítil vždy, keď sme míňali skupiny rytmicky bubnujúcich hudobníkov. To mohutné medzinárodné Hej! má obrovskú silu, aj keď nebežíte v skandujúcej skupine.

Napríklad, predstavte si zoradených 25 bubeníkov uprostred zeleného parku, ktorí zavŕšia svoje skvelé bubnovanie krátkou rytmickou pauzou a následným zvolaním Hej! A my okolo bežiaci maratónci sme odpovedali svojím: Hej! Bol to ozaj pekný moment. Hneď máte chuť zrýchliť, škoda len, že do cieľa je ešte ďaleko.

Na každej „občerstvovačke“

Hej, do cieľa! olo pripravených 25-tisíc fľašiek iontového nápoja, 12-tisíc banánov, rovnaký počet pomarančov, 100-tisíc plastikových pohárikov, 60 záchodov, 1200 policajtov. A najmä 10 744 bežcov.

Copenhagen Marathon 2009 je najdynamickejšie sa rozvíjajúci maratón v Európe. Má ambíciu stať sa najväčším behom v Škandinávii.

Odštartoval ho dánsky princ Frederik. Medzi bežcami som bol aj ja.

B

Tých povzbudivých hudobných okamihov bolo na trati viacero. Relatívne kúsok pred spomínanou skupinou bubeníkov hrala vynikajúci pohodový jazzík trojica, ktorú to evidentne bavilo, a ktorá ani nebola naznačená v oficiálnej mapke, či programe. Možno to boli behu naklonení muzikanti, ktorí sa rozhodli svojím niekoľko hodinovým hraním podporiť maratóncov!

Svoje čaro mali tiež sláčiky vážnej hudby, ktoré zneli na nábreží pri mori. Veľmi sympaticky znela pochodová hudba krátko

97

V POKLUSE 23 po štarte, ktorú pri radnici vyludzovali mladé hudobníčky v kostýmčekoch a čapiciach v dánskych národných farbách. Zmes rôznych píšťal a bubnov mi pripomínala typickú vojenskú hudbu, ktorá zaznieva v starších filmoch, keď vojaci odchádzajú do boja. A nepochybne najväčší úspech mali v divokom rytme bubnov sa vlniace sporo odeté tanečnice, na ktoré som sa tešil aj v druhom kole. A sám pre seba som si pod mostom, kde práve ony operatívne presunuli pred dažďom svoju produkciu a kde sa to krásne ozývalo a dunelo zo všetkých strán, zakričal z plného hrdla len tak pre radosť a povzbudenie aj ja to svoje: Hej!

Vôľa Ale späť na trať. Teraz sa bude lámať chlieb, cítim to. „Balóniky“ sa mi mierne vzďaľujú, uvedomujem si, že ich nesmiem za žiadnu cenu stratiť. Musím udržať tempo, mať ich stále na dohľad. Zaostal som približne štyridsať metrov, ale fixujem sa na ružový dres jednej bežkyne, ktorý mi pripomína tričko vedúceho pretekára na Giro d‘Italia.

Neustále dopĺňam tekutiny. Z teoretickej prípravy na maratón mi utkvela v pamäti informácia, že pri strate dvoch percent z hmotnosti počas behu, ide výkonnosť dole až o dvadsať percent. Dôsledne pijem z pripravených pohárikov na každej občerstvovačke, navyše až do asi tridsiateho druhého kilometra mám so sebou fľašku, z ktorej si po celý čas upíjam pár glgov.

Keď ju odhadzujem, v duchu sa s ňou lúčim a ďakujem jej za pomoc. Nasadzujem „rýchle energie v podobe gelu a tabletky na rozhodujúci záver, ktorý bude bolieť.

Motivujem sa k vyššiemu výkonu a dobieham skupinu „4:00“, resp. dostávam sa pred ňu. Nezvyčajne sa mi podarilo práve medzi tridsiatym piatym až štyridsiatym kilometrom zrýchliť, a vďaka tomu som dosiahol svoj

Pekná medaila na pamiatku a štartovné číslo 4444, o ktoré som organizátorov poprosil pri prihláške. Vyhoveli.

Odštartovať maratón prichádza v sprievode dvoch ochrankárov po chodníku medzi ľuďmi dánsky princ Frederik. (Svetlé sako a úsmev.) cieľ. Zdolať hranicu 4 hodín. Pre väčšinu pravidelných bežcov ide o smiešny čas, ale pre mňa „hobíka“ to znamená veľmi veľa.

Do posledných metrov sa snažím finišovať a kúsok pred cieľom dvíham ruky nad hlavu.

Cieľovú pásku pretínam v čase 3:59:22 a som veľmi šťastný.

Čísla Na štarte Kodaňského maratónu nás bolo 8830 a do cieľa dobehlo 8405 pretekárov, z toho takmer pätina žien, presne 1614. To je na naše pomery veľa, ale ide o prirodzené odzrkadlenie ich postavenia v krajine. Celkovo to bola fakt sila, tá obrovská masa bežcov.

Na samotný štart som nedovidel, ale syn Matej hovoril, že so svojím miestom na konci „balónikovej“ skupiny s označením 3:45 hod som stál ešte dosť vpredu. Aj desať minút po mne prúdili davy bežcov v ústrety 42 195

metrom. Inak, Matej mal šťastie, lebo práve kúsok od neho zastavili dve autá, z ktorých vystúpil v malom sprievode princ Frederik, aby krátkym príhovorom a slávnostným výstrelom odštartoval maratón. Predtým sme si „zaspievali“ dánsku hymnu, čo v choráli takmer 9-tisíc hrdiel malo tiež svoje čaro.

Počasie nám prialo. Pri maratóne platí, že radšej zamračené alebo dážď, ako páliace slnko a horúco.

Ľudia Dáni sú ohromne pohodoví a popri celej trati nás dosť výrazne povzbudzovali. Keď som spomínal hudobné kapely, nemal by som zabudnúť aj na zopár miest, kde diváci mali pustený motivačný chorál z mobilu, či prenosného prehrávača. Ale viac ma zaujali malé skupinky žien a dievčat, ktoré neúnavne povzbudzovali tlieskaním a vlastným spevom niekoľko hodín. Ich hrdlá si dali riadny maratón, ale asi majú rady spev. Inak, predstavte si také niečo na našich uliciach, že by niekto spieval na chodníku z plných pľúc. Ďalej ma prekvapilo, keď sa počas maratónu spustil hustý lejak, že väčšina divákov zostala na svojich miestach len tak bez dáždnikov a ďalej sledovali prúdiacu masu bežcov. Sú to severania, asi sú zvyknutí. Nevravím, že sa nepovzbudzuje aj na našich maratónoch (mám za sebou rajecký, kysucký a košický), ale tu to bolo akési bezprostrednejšie. Dáni sa neboja vyjadriť svoje pocity. Častým javom bolo, že domáceho borca povzbudila jeho rodina a susedia priamo, keď sa bežalo pred jeho domom. Dojemný okamih mi utkvel v pamäti, keď syn utekal riadny kus s otcom, aby mu odovzdal žemľu a celý čas ho pritom povzbudzoval. Tých krásnych okamihov bolo veľa, proste 42,2-kilometrová „prechádzka“ Kodaňou stála za to.

IVAN SÝKORA FOTO: BARBORA A MATEJ SÝKOROVCI

97

24 PRÍBEH Život bez notebooku si neviem predstaviť.

Je to vynikajúci vynález.

Hierarchiu hodnôt, zmysel fungovania na tomto svete. Čierne na bielom to do zdravotných záznamov zapísali, keď mal Romčo sladkých deväť rokov. „Zrútila som sa. Malý síce odmala chodil trochu viac po špičkách, mal zlé držanie tela – skrivenú chrbticu, ale ktoré decko ju dnes od počítača nemá... Ibaže u nás to nebolo technikou, bola to choroba svalov. Lekári mi to oznámili tak neokrôchane – z mosta do prosta. Vraj je to ako rakovina - nedá sa vyliečiť. Poviem vám, nechcelo sa mi v tej chvíli žiť,“ zaspomína v útulnej obývačke statočná mamka Mária Bíliková.

Hypermarket Nepripúšťala si, že by jej syn, ktorý ešte stále chodil na moderné tance, robil premety, s chalanmi hral futbal, mal skončiť na vozíku, na dýchacom prístroji. „Ako prvé mi hneď začali v ambulancii dávať rady, kde a aké invalidné vozíčky majú. Sakra, ale veď nás sa to nebude týkať! Bola som úplný amatér, dnes to už viem.“ Roman chodil na základnú školu do Senca.

Mamka ho na starej škodovke odviezla, aj doviezla. Od štvrtej triedy sa však jeho zdravotný stav začal naozaj pomaly, no nezmazateľne zhoršovať. Zrazu sa nedarili milované premety na tréningoch, občasných zakopnutí začalo byť viac, než je normálne.

Padal z bicykla... Mama si navždy bude pamätať moment, kedy padlo rozhodnutie, že ten vozík predsa len treba pozháňať. „Išli sme do hypermarketu nakupovať. Roman nevládal,

Som, aký som... Lebo inak to nejde

Štátom odpísaný šikovnosti, silnej vôli, túžbe Po špičkách dvadsaťdva, už tretí rok je jeho svetom pracovať, o veľkej rodinnej Má predovšetkým posteľ. So zvláštnou polohou – Romčo leží na bruchu, jednou rukou harmónii. O Romanovi, si podopiera hlavu a druhá je voľná pre počítač, ktorý nahrádza vankúš. Jasné, že ktorý je podľa všetkých tabuliek chrbtica si už pýta svoju daň. Romanovo vlastne nepotrebný. Nemá nárok telo je neprirodzene zdeformované, vykrútené, zoslabnuté, ale stačí, aby sa takmer na nič. rozprúdila debata a každý súdny človek

O

Patrí k pacientom, ktorí radi „lietajú“ po internete a študujú ostošesť všetko o svojej diagnóze. Roman je realista. „Viem, čo mi je, čo ma čaká, a o to viac sa teším z každého dňa, z každej chvíle, keď mi je akože dobre. Keď sa nič nezhoršuje.“

okamžite prestane vnímať postihnutie.

Roman je totiž neskutočne spoločenský, inteligentný a pozor, veselý. Občas správne flegmatický, na svet sa díva s nadhľadom, ktorý by mu mal závidieť každý ’zamindrákovaný‘ zdravý tvor.

Svalová dystrofia. Diagnóza, ktorá celej Bílikovskej famílii do bodky zmenila život.

z auta do obchodu ledva prešiel na etapy.

Chodidlá sa mu okatejšie vykrivovali, každý krok bol vlastne problém. Z nákupov som prišla domov rozhodnutá. Na vozíku bude chlapcovi komfortnejšie, veď svet z neho vyzerá vlastne rovnako, tak čo to odkladám.“

Cigarety na chrbte Roman dokončil základnú školu, individuálne zvládol aj dvojročné štúdium strednej školy.

Odbor technicko-administratívny pracovník.

On to však zhrnie výstižnejšie s ohromným úsmevom – „som vyučená kancelárska krysa“. Nikdy v živote neplakal kvôli chorobe, neznáša ľútosť, vie, že tá ho na nohy nepostaví. A keď to občas predsa len na mamku doľahne, keď prestane štebotať, smiať

97

sa, vtedy vie, že jej treba zahnať chmúrne myšlienky. „Na plné pecky pustí hudbu, aby ma tým vytočil a prebral do reality.“ O chorobe mu povedali okamžite. V rodine razia teóriu – nijaké tajnosti, šuškandy, falošné reči. A samozrejme, ruka v ruke s liekmi, ktoré však len pribrzďujú progres choroby, nastúpili aj alternatívne spôsoby liečby. Mastičkári, masáže, horúce kamene, špeciálne bylinky, čajíčky... „Dokonca na mojom chrbte pálili cigarety, ale skutek-utek. Aha, som, aký som. Čo už,“ normálnym hlasom povie Roman.

Pani Mária sympaticky priznáva, že Romankov stav ju doviedol až na psychiatriu. Nedokázala si utriediť v hlave, ako si zorganizovať život. Zdalo sa jej, že nič nemá význam, že takto sa vlastne žiť nedá, neoplatí? „Nijaké antidepresíva, ani pobyt medzi pacientmi mi nepomohol.

Naopak, len som bola ešte viac zo všetkého mimo. Až mi jedného dňa, našťastie veľmi rýchlo, muselo „prepnúť“ v mozgu a zaťala som sa. Preboha, veď máš milovaného syna, ktorý ťa potrebuje normálnu. Tak sa vzchop a prestaň fňukať. Neuveríte, ale zabralo to.

Jasné, že občas ma zaleje smútok, keď si predstavím, aké by to bolo, keby bol zdravý. A ešte väčší smútok príde, keď si uvedomím, aké strašné polená pod nohy hádže postihnutým ľuďom štát. Ako odpisujú invalidov, hlavne, že v správach je plno rečí o integrácii. Ale keď máte diagnózu ako my, len sa na vás na úradoch naivne pozerajú a dokonca aj dokážu povedať: A čo chcete? Veď dystrofia je nevyliečiteľná, len sa to bude zhoršovať. Tak aký nárok na auto? Veď syn už nechodí do školy, ani do roboty. Keď chcete poriadny elektrický vozík, tak si zožeňte peniaze, do kúpeľov na rehabilitáciu? A načo? Veď jemu to nepomôže! Hrozná bezmocnosť a zlosť sa potom vo mne mieša. Už dávno sme pochopili, že až keby úradník či politik zažili na vlastnej koži, ako vyzerá deň s chorým človekom a ako by mohol byť veselší a krajší, keby sa aspoň trochu aj nevyliečiteľným pomohlo – tak potom by asi aj zákony a normy vyzerali inak.

Integrovane!“

S mašinou Do októbra 2006 bolo všetko celkom fajn.

Bílikovci starý byt v Senci predali a už boli presťahovaní v domčeku, ktorý si svojpomocne zreparovali. S dvorom, aby sa Roman nemusel nadýchavať čerstvého vzduchu len pri otvorenom okne. Romanovi rodičia vedeli, že nič lepšie nemôžu pre milovaného chlapca urobiť.

V osudný október ale dystrofia zaklopala na Romčove telo prisilno. Ochabnuté pľúca už nestíhali, chlapec na chvíľu upadol do kómy. Po dlhom čase pobyt v špitáli a keď prišiel konečne naspäť domov, „ťahal“ si so sebou už aj obrovskú mašinu. Dýchací prístroj. Natrvalo. „Vedel som, že to raz

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene, snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Veríme, že Romanov osud vás zasiahol a skúsime mu aspoň trochou prispieť ku kúpe auta, do ktorého by sa zmestil aj elektrický vozík. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Roman. Ďakujeme.

Kontakt na OZ Medzi nami: 0915 174 507 (medzinami@zoznam.sk) Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi. príde. Viem o mojej chorobe viac než dosť.

Nie, nezrútil som sa, bol som rád, že žijem.

Chápeš?“ Mama: „Báli sme sa s mužom, že je koniec. Bola to pre nás veľká rana, ale na druhej strane aj obrovské potešenie, že Romčo môže žiť. A dnes, s odstupom času, si dokonca myslím, že keby dýchací prístroj dostal skôr, nie až keď úplne skolaboval, bolo by to efektívnejšie. Pretože ak sa človek, ktorému odchádzajú svaly, neskutočne namáha pri dýchaní, telo sa vyčerpáva dvojnásobne. Pozrite sa na Romana teraz. Nemá prepadnuté líca, aj ruky sú trochu plnšie. Pred kómou bola z neho vyziabnutá troska. Pretože zvyšky síl, ktoré mal, dával na dýchanie. Áno, som šťastná, že fungujeme na dýchacom prístroji, bola to makačka, prekonať strach a obsluhovať všetky tie hadičky, odsávačkou odhlieňovať syna a naučiť sa fungovať, že vždy treba byť v pohotovosti.

Sme bytostne závislí na elektrine. Ak vypadne prúd, musíme mať náhradný zdroj.

Roman vydrží bez trubice pár minút...“ Špeciálna hovoriaca kanyla robí zázraky.

Roman rozpráva takmer na nerozoznanie od druhých. Jeho hlas ma silu, ráznosť, nijaké šepkanie, chrapčanie. A on sám si pochvaľuje „mašinku“ s dvoma filtrami, takže „všetko čo vdychujem je bez bacilov. Nijaké virózy, teploty. Čiže – môžeme to zhodnotiť aj tak, že som vlastne zdravý...“ usmeje sa zoširoka a prehupne debatu na počítač.

PC Lebo na otázku, ako vyzerá jeho deň, odpovedá bez okolkov: „Deň aj noc sú rovnaké. Počítač hrá prím. Nie, neviem si predstaviť život bez neho. To by ma nebavilo.“ A ako samouk sa prepracoval na solídnu úroveň. Vymyslel, rozbehol a „riadi“ futbalovú ligu na internete, ktorá sa chytila.

Získal pre ňu aj sponzora, hráči tak majú väčšiu motiváciu. Okrem toho Roman túži a cíti, že by si dokázal aj zarobiť a aspoň trochu dopriať pocit sebe aj blízkym, že je sčasti sebestačný. Návrh, úprava a údržba

PRÍBEH 25 webových stránok je to, čo by mu prinieslo naozajstnú čerstvú chuť do života. „Keby som bol zdravý, určite netrčím ako úradník v kancelárii, ale som zamestnaný v IT firme.“ Trochu sa rozreční o tom, aké musí byť fajn mať prácu a dostávať spätné reakcie.

Touto formou možno skúšame dať ľuďom na známosť, že ak by chceli, Roman by im mohol pomôcť s web stránkami. „Hendikepom je len to, že musia prísť za mnou domov. Ale inak, rozum mi funguje stopercentne, nápadov mám kopu. A hoci ruka je trochu poznačená, dokážem ňou obsluhovať notebook. Až by ste sa čudovali ako. Áno, za šancu trochu pracovať som vďačný už teraz.“

Absurdity A keď sme už pri snoch, buďme konkrétnejší. Život v dome je lepší ako v paneláku bez výťahu. Ak je fajn počasie, Romana preložia na velikánsky elektrický vozík, vzadu do stojana pripevnia dýchací prístroj a v záhradke sa chlapec môže kochať všetkým, čo nám zdravým už ani nenapadne. Dívať sa na oblohu, sledovať knísanie stromov, naplno vychutnávať čerstvý vzduch. Lenže záhradou sa jeho turistika začína, aj končí. Jeho sen – dostať sa do Tatier – vidí čierne. Problémom je auto, hlúpe sociálne zákony a tabuľky, do ktorých Roman nepatrí. Štátny príspevok na kúpu auta on ako ZŤP nemá, lebo nechodí do školy, či do práce. Stará Felícia síce ešte slúži, ale jediné, kam sa môže pobrať „na výlet“, je odviezť sa päť kilometrov do vedľajšej dediny. „Je tam krásny park, rád tam idem.“ Lenže ako?

Skúste, milí zostavovatelia zákonov, natlačiť do kufra Felície elektrický invalidný vozík?

Viete ako chodí dystrofik Roman na výlety?

Naložia ho do auta spolu s dýchacím prístrojom a keďže je bez vozíka, tak pointa výletu spočíva v zastavení auta pri parku, chlapcovi otvoria dvere a z auta sa díva na nádheru okolo seba. Nič viac, nič menej.

LEBO, INAK TO NEJDE! A keďže mama žije z biedneho opatrovateľského príspevku (6 tisíc korún), Romanov dôchodok je „horibilných“ sedem tisíc a oco je rád, že ešte má robotu v sklade za pätnásť tisíc, tak si z toho skúste našetriť na väčšie auto, aby ste ťažko chorému synovi skrášlili pobyt na svete. Ale nezabúdajte, že z príjmu treba aj jesť, piť, pacientovi doplácať na gázy, vitamíny, krémy, že v dome treba vlastne nonstop kúriť, aby chlapec s oslabenou imunitou neochorel, že dýchací prístroj pustený vkuse „žerie“ elektrinu, ktorú treba platiť a že preventívne treba nabíjať náhradné zdroje, lebo keby vypli prúd...

Roman a celá tvoja rodina, svoj údel zvládate obdivuhodne. S triezvym pohľadom na svet, s chytľavým humorom a s láskou a vôľou žiť.

LUCIA LACZKÓ FOTO: ALAN HYŽA

97

26 PÚTNIK

Zaostalosť dunajskej delty je zrazu výhodou

Zo žumpy raj estečko, dedinky a usadlosti v dunajskej delte, prístupné len po vode, patrili ešte pred niekoľkými rokmi medzi najzabudnutejšie miesta Európy.

Oplieskané staré lode do nich plávali len občas. Oveľa častejšie do nich prúdila špina a plastové fľaše či obaly z celej Európy. Žumpa kontinentu...

M

Dnes je už všetko inak. Deltu nezaplavili plastové fľaše a tunajší obyvatelia sa začali správať vcelku „nerumunsky“. Len tak tu odhadzovať odpadky, to by už nešlo. Z delty sa stáva vďaka dlhoročnej izolácii, či skôr nezaujímavosti, jedinečný kút Európy, kde si návštevník môže vychutnať exotiku neprístupných oblastí, tradičného života ľudí, môže sa vykúpať pri takmer nedotknutých pieskových plážach Čierneho mora a pri tom všetkom sa kochať pohľadom na prírodu okolo seba. Na výlet, trebárs k pelikánom, ho lacno vezme rybár, alebo o viac než sto percent drahšie muž na rýchlom člne, ktorý poskytuje služby miestnym ubytovacím komplexom. Našťastie, na tunajšiu výstavbu ani za socializmu príliš nemysleli, súčasní

podnikatelia mohli stavať na voľných plochách štýlové stavby, ktoré zapadajú do prostredia. Jedinečná dunajská delta sa tým stáva ešte jedinečnejšou.

Somár a hlupáci Rybár, ktorý nám robil taxikára po ramenách pri dedinke Murighiol, zašiel k plávajúcej fľaši a hodil ju do člna. „Hádam tu bude tak pekne, ako som to zažil, keď som bol malý chlapec,“ povedal s úsmevom. „Ten somár Ceausescu si nechal radiť od hlupákov.

Múdrych ľudí nepočúval.

Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia bola delta na hranici ekologického kolapsu. Prezident a diktátor Nicolae

97

PÚTNIK 27 Ľudia trvalo žijú v na konci Dunaja od jedenásteho storočia.

nulosti m v Európe. V mi Najmladšia ze mesto né hala po dneš morská zátoka sia d kla zá ral tvá tu vy Tulcea. Časom sa tvárali vy a li va mo for delty, ktorú ďalej súva y. Pevnina sa po riečne naplavenin počas ju že mô a ra stále viac do mo rovať vlastné oči pozo svojho života na postavili rý kto , ják Ma ľ. každý obyvate este line rovno na mi v roku 1802 v Su je dnes až ra, mo do ká kde rameno vte neho. dva kilometre od Ceausescu si nechal radiť... Z tejto oblasti mala byť jedinečná obilnica Rumunska.

Drasticky vytvárali ornú pôdu, vysušovali ramená. To spôsobovalo obrovské zmeny vo vodnom režime. Dunajskú deltu zachránila až revolúcia, pád komunizmu a ekonomické zabudnutie. V spolupráci UNESCA a francúzskeho vedca JacquesaYvesa Cousteaua ju vyhlásili za biosférickú rezerváciu.

Chutí jedinečne Hovorí sa, že voda z Bratislavy o tri týždne odtečie do Čierneho mora. Plynie pomaly a s ňou všetok „bordel“, ktorý sa do nej cestou dostane.

Koryto Dunaja sa vo finále rozvetvuje do širokého ramenného systému delty, východne od rumunského mesta Tulcea.

Medzi tromi hlavnými ramenami – na

Kormorány odlietajú na miesta, kde budú nocovať. severe Chilijským, uprostred Sulinským a na juhu Svätojurským – je vzácny ekosystém mokradí, ostrovov, stepných oblastí z naplavenín. Usádzajú sa tu nánosy z celého dvetisícosemstopäťdesiatsedemkilo metrového toku. A na nich žijú ľudia.

Mapa tejto oblasti sa neustále mení.

Ostrovčeky vznikajú a zanikajú, niektoré plávajú, iné posúva voda. Okrem viditeľného neporiadku sem rieka naplavuje aj neviditeľné znečistenie. Usádza sa tu všetko, čo do vody kedy vypustila civilizácia popri celom toku. A nebývali to len výkaly.

Obyvatelia menších, zapadnutejších osád však vodu, ktorá je okolo nich, ešte stále používajú aj na varenie, alebo na pitie.

Tvrdia, že jej nič nie je a chutí jedinečne.

Cesty v piesku Na dunajskej míle nula, pri ústí Sulinského ramena do Čierneho mora, leží mestečko Sulina. Aj do nej sa dá z mesta Tulcea dostať

ia lge druhá najdlhš Dunaj je po Vo ivo len sa i jej konc rieka Európy. Na vým sa vody. Pred pr ma á sk rov ob lí va celé ne za jej Tulceou rozvetvením nad by stačila že , ko toľ čie dve minúty prete mesto s miliónom na celý deň pre obyvateľov.

jedine loďou. Tridsaťdeväť námorných míľ. Iná cesta nie je. Osobné linkové lode využívajú domáci aj na zásobovanie miest a dedín v ťažko dostupných oblastiach. Lode do Suliny a dedinky Sfantu Gheorghe (Svätý Juraj) na konci južného Svätojurského ramena sú plné všetkého, čo domáci potrebujú. Privážajú tovar do obchodov, zariadenia domácností, Pieskové pláže okolo delty sú osobité a pôsobia divo.

97

28 PÚTNIK či štvorkolky, ktorými sa dá ľahšie niekam dostať. Cesty v Suline sú sčasti vyasfaltované, inak prašné. Zvláštnu atmosféru má Sfantu Gheorghe. Vyblednuté maľované domčeky a medzi nimi cesty v piesku.

Postrach Európy Delta bývala mimoriadne chudobná, rozvoj zabrzdený a aj tých niekoľko možností, kde sa dalo zamestnať, vzal čert. Teda vlastne šikovní privatizéri a tunelári. Večne opití rybári boli bez svojho družstva a fabriky na spracovanie a obchodovanie s rybami ešte opitejší. Po Európe „strašili“ rôzne chýry, že v delte zúri cholera, že tam ešte prežívajú poslední európski malomocní a nikto nemyslí na nič iné, len ako náhodného okoloidúce

Okrem pelikánov tu žije ešte ďalších viac než tristo rôznych druhov vtákov.

Chilijského ramena patrí Ukrajine. Za socializmu tu bolo niekoľko hraničných priechodov. Tie po revolúcii v Rumunsku Ukrajinci uzavreli. Začala sa tichá vojna.

Sulinské rameno bolo kvôli nej niekoľko rokov mimo prevádzky. Potopila sa v ňom ukrajinská námorná loď Rostock. Rumuni sú presvedčení, že im to urobili naschvál, lebo plavba námorných lodí ich kanálom do veľkých vnútrozemských rumunských prístavov Braila, Galac a ukrajinského Reni bola lacnejšia a kratšia. Preto vraj potopili Rostock, aby lode využívali drahší Chilijský kanál, ktorý hraničí aj s Ukrajinou, a každý, kto ho využíva, musí platiť aj tam. Aby urobili ešte viac pre seba, prebagrovali Ukrajinci rameno na svojej strane rieky, čím ponúkli námorným spoločnostiam svoj takzvaný bystrij (rýchly) kanál. Konflikt pokračuje a delta v hraničnej oblasti trpí. Necitlivé bagrovanie ničí ekosystém. V celej delte žije až deväťdesiatosem percent všetkých živočíšnych druhou Európy, viazaných na vodu.

TEXT A FOTO: VLADIMÍR KAMPF, AUTOR JE REPORTÉR ŽIVOTA

Dunajská delta je jedno z mála európskych území, kde žijú zvieratá a ľudia bez problémov pokope. Trebárs aj kravy sa tu špacírujú po pobreží. okradnúť, prípadne aj zabiť.

V súčasnosti je súčasťou tejto oblasti dvadsaťdva dedín. Väčšina z nich má sto až dvestopäťdesiat obyvateľov. V meste Sulina trvalo žije päťtisíc ľudí. Ešte na začiatku päťdesiatych rokov to bola len osada so zopár rybárskymi chatrčami. Za krátky čas sa aj vďaka Európskej dunajskej komisii Sulina premenila na kozmopolitné mesto.

Tichá vojna Na severe tvorí Chilijské rameno hranicu Rumunska s Ukrajinou. Jeden breh

Tulcea. V múzeu a akváriu dunajskej delty.

97

PÚTNIK 29

97

30 PROTI SRSTI

ento priestor NB je vyhradený názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si s nami zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

T

Ľudstvo potrebuje každého človeka merický Inštitút pre budúcnosť (IFTF), ktorý sa zameriava na predpovede trendov a budúcich problémov globálnej spoločnosti na trhu, vypracoval zoznam desiatich pracovných schopností budúcnosti.

Sú to schopnosti, ktoré by mal každý pracujúci človek rozvíjať a ktoré by mal každý zamestnávateľ vyhľadávať.

Ak teda chcete prežiť na pracovnom trhu budúcnosti, mali by ste podľa futurológov v sebe pestovať vlastnosti, ktoré sú založené najmä na tvorivosti a flexibilite, schopnosti ľahko, rýchlo a presvedčivo komunikovať s veľkým množstvom ľudí, účinne koordinovať ich prácu, vypozorovať v množstve javov zásadné trendy a myslieť v širokých súvislostiach.

Podrobne som si preštudovala jednotlivé body rebríčka (viď tabuľka), sebakriticky preskúmala vlastné schopnosti a spokojne som sa zaradila medzi ľudí, ktorí zachránia ľudskú rasu. Škoda, že už nežije moja babička, pretože aj ona by sa v budúcnosti výborne uplatnila. Mala neuveriteľnú schopnosť priťahovať, zaujať a spájať rôzne typy ľudí, bola schopná skoordinovať akúkoľvek komplikovanú záležitosť, napríklad jednorazovú multivýmenu bytov nie nepodobnú tej, ktorá bola predmetom Svěrákovho a Smoljakovho filmu Kulový blesk. A bola neopakovateľným majstrom improvizácie. Nech vymyslela čokoľvek, nikdy pre ňu nebol prekážkou nedostatok akéhokoľvek materiálu či technológie a že v socializme to dalo poriadne zabrať, zohnať niečo iné ako dvojkorunové mlieko

A

Kto sa s tým, čo vie, v budúcnosti uplatní? a tridsaťosemkorunovú borovičku. Vždy našla nejaké náhradné riešenie. Keď ale tak nad tým rozmýšľam, okrem môjho nehynúceho obdivu jej tieto zručnosti v živote nepriniesli ani veľkú slávu, ani peniaze. Asi ešte nebola tá správna doba, nebol internet, ktorý tieto vlastnosti priam miluje.

Pri druhom pohľade do tabuľky som si s hrôzou uvedomila, že až na pár geniálnych výnimiek sa väčšina ľudí z môjho okolia už vopred môže začať obávať budúcnosti.

Slušné skóre by veru mnohí nedosiahli, ani keby sa veľmi snažili. Pritom sú to všetko vysoko inteligentné a tvorivé bytosti,

10 pracovných schopností pre budúcnosť Promptná reakcia (2). Promptne odpovedať na podnety, rýchlo kontaktovať ľudí. Široký záber (4). Vidieť veci komplexne a systémovo, v širokých súvislostiach a dlhodobých perspektívach.

Otvorené autorstvo (5). Vytvárať verejne modifikovateľný obsah, pracovať s množstvom spoluautorov.

Radar na spolupracovníkov (7). Intuitívne vycítiť, komu najlepšie sadne konkrétna práca či úloha.

Multi-kapitalizmus (8). Simultánne pracovať s rôznym kapitálom, hmotným, intelektuálnym, sociálnym, finančným aj virtuálnym.

Práca s masami (10). Kooperovať vo veľmi veľkých skupinách, koordinovať množstvo rozdielne špecializovaných ľudí súčasne.

Otvorenosť inováciám (11). Rýchlo a sústavne inovovať, znižovať náklady a rýchlo odstraňovať chyby.

Vplyv na ľudí (14). Zaujať rôznorodé sociálne skupiny, ktoré vyžadujú rôzne presvedčovacie stratégie a techniky.

Informačný filter (18). Filtrovať zmysluplné informácie a tendencie z masívneho toku informácií a správ.

Pohotovosť (21). Pripravenosť na neočakávané výsledky a riešenie komplikácií, ktoré plynú z koordinácie rôznorodých činností. Čísla v zátvorke označujú význam jednotlivých schopností. Čokoľvek nad nulu zvyšuje vaše šance na prežitie v budúcom svete. Čím bližšie máte ku skóre 100, tým je vaša osobnosť nenahraditeľnejšia pre budúcnosť celej ľudskej rasy. Aspoň podľa tvorcov tabuľky.

Zdroj: www.ifft.org

s hlbokými znalosťami vo svojom obore. Žiaľ, to je vyvážené vysokou mierou individualizmu, uzavretosti, nepraktickosti, oneskorených reakcií, či lipnutí na starých bezpečných stereotypoch. Žijú proste v inom svete a ich prepojenie na ten náš je chaotické a nesústredené. Občas ma z nich ide šľak trafiť, keď musím dookola opakovať tú istú vec, pripomínať, naháňať a otravovať, sústavne medzi nimi robiť prietokový ohrievač informácií.

Skôr, ako som upadla do hlbokej sebaľútosti nad svojím ťažkým údelom, došlo mi, našťastie, že tak, ako by oni boli stratení bez mojich superschopností, bola by som ja stratená bez ich špecifických a pre budúcnosť zdanlivo nepotrebných osobnostných čŕt. Áno, vďaka čoraz viac prepojenému a globalizovanému svetu, vďaka internetu a stále dokonalejším technológiám, budú možno ľudia s tabuľkovými schopnosťami stále viac potrební.

Ak sa však v tabuľke nemôžete ani za svet nájsť, nestresujte sa a nezačnite sa zháňať po rýchlokurze komunikačných schopností, či inom perspektívnom a dobre znejúcom študijnom programe. Oveľa dôležitejšie pre ľudskú rasu, a oveľa príjemnejšie pre vás a vaše okolie, je objaviť a rozvíjať to, v čom ste fakt dobrí.

Každý človek má na niečo talent a dokáže sa zlepšovať. A ak svoj talent neviete predať, nájdite si niekoho, kto vám s tým pomôže.

Ak ho neviete nájsť, nebojte sa, schopný záchranca ľudstva si vás už nájde.

Nie nadarmo ľudstvo už na úsvite svojich dejín vymyslelo deľbu práce.

ELENA AKÁCSOVÁ, www.inland.sk FOTO: BRANISLAV ŠTEPÁNEK

97

3SEKTOR 31 irkevná základná škola Narnia v spolupráci s naším združením pripravila sériu workshopov o bezdomovectve pre šiestakov.

Ich triednu učiteľku Jayne Godfrey trápilo, že sa o bezdomovcoch vyjadrujú len negatívne. Možnosť vyskúšať si na záver rolu predajcov Nota bene im pomohla prehodnotiť postoje.

C

Predtým, než sa v piatok 6. júna vybrali s tromi predajcami na ich predajné miesta, sa téme bezdomovectva venovali v škole.

Hovorili o tom, z akých príčin sa ocitnú ľudia na ulici, z akých sa z nej dostávajú len veľmi ťažko a ako sa im v tom dá pomôcť.

Žiaci základnej školy si vyskúšali predaj Nota bene.

Obliecť si cudziu kožu, vyzliecť si predsudky

Školáci pomáhali Stereotypy O bezdomovectve im prišla porozprávať naša programová manažérka Sandra Tordová, ale aj bývalá predajkyňa Veronika, ktorá sa napriek desiatim zimám stráveným na ulici dokázala vrátiť do normálneho života. Dnes pracuje. Aj jej príbeh pomohol deťom zmeniť názor na ľudí bez domova. Pred workshopmi ich vnímali stereotypne. „Peniaze používajú väčšinou len na alkohol a cigarety,“ myslela si šiestačka Wanda. „Za to, že sú na ulici, si môžu sami,“ prezentovala ďalší častý názor jej spolužiačka Hanka.

Len málokto vnímal bezdomovcov inak ako špinavých, dotieravých ľudí trpiacich rôznymi závislosťami, ktorí už dávno rezignovali na svoju životnú situáciu. „Keď sme sa na jednom workshope bavili, akí bezdomovci sú, nech deti vyjadria, čo im napadne ako prvé - obrazy, farby, vône, tak padali veľmi expresívne slová. O to viac bolo úžasné dostať po nejakom čase stretávania sa spätnú väzbu a porovnávať, aké mali predstavy predtým a aké majú teraz. Bolo úžasné a dojímavé sledovať, ako deti menili názory, postoje a začali to vnímať inak,” hovorí Viera Hojnošová, externá spolupracovníčka ZŠ Narnia, ktorá viedla workshopy. Keď sa triedna učiteľka

Jayne Godfrey vrátila do školy po týždňovej chorobe, zostala tiež veľmi milo prekvapená. „Naučil som sa, že nemôžeme súdiť ľudí podľa toho, ako vyzerajú a v akom sú stave, najprv by sme ich mali spoznať,“ povedal po workshopoch šiestak Ondro. „Bezdomovci sa často dostali na ulicu preto, že mali dlhy a exekútor im zobral dom. Niektorí chcú so svojou situáciou niečo urobiť, nájsť si prácu, ale kto by chcel zamestnať bezdomovca?“ doplnila ho spolužiačka Wanda. Ich ďalší spolužiaci tiež lepšie pochopili situáciu bezdomovcov a zmenili na nich názor.

Natočili film Okrem workshopov im v tom pomohla aj vlastná skúsenosť s predávaním Nota bene.

Aby v ňom boli úspešní, dostali tréning v predaji od skúseného predajcu Jána, ktorý je naším trénerom pre predajcov začiatočníkov. S vlastnými preukazmi na krku a s podporou skutočných predajcov Jána, Štefana a Mira sa vybrali medzi ľudí.

Hoci každému vysvetľovali, že ide o školský projekt, zistili, že predaj Nota bene nie je vôbec jednoduchý, ako sa predtým nazdávali. „Myslela som si, že Nota bene ľuďom ponúknem a oni si ho hneď kúpia. Ľudia sa mi zdali veľmi čudní. Akoby im bolo

všetko jedno,“ podelila sa o svoju skúsenosť z predaja Hanka. Jej kamaráti na tom neboli nepodobne. „Väčšinou boli reakcie negatívne.

Ani som nedokončil vetu a ľudia už boli fuč,“ povedal Ondro. Deti museli sledovať, koho je vhodné osloviť a koho nie. „Urobil som si v tom systém: oslovoval som starších, alebo tých, čo išli pomaly, ale aj mladších, ktorí šli bez slúchadiel,“ povedal Adam, ktorému sa podarilo predať šesť časopisov. Šťastie sa nebál skúsiť ani medzi zahraničnými turistami.

Skúsenosť deťom pomohla lepšie sa vcítiť do kože predajcov Nota bene. „Väčšinou zažívajú nepríjemné reakcie od ľudí. Aj keď si časopis nekúpime, nemusíme ich ignorovať.

Môžeme byť milí, aspoň ich pozdraviť,“ povedala Wanda. Podobné závery, ku ktorým počas workshopov a predávania došli, prezentovali o týždeň neskôr pred celou školou. Premietli aj krátky film o predajcovi Jánovi, ktorý natočil ich spolužiak Dominic.

Mnohí z nich by si predaj Nota bene tiež chceli vyskúšať. No v prvom rade by chceli bezdomovcom pomôcť. Budúcu jeseň, začiatkom nového školského roka, by chceli zorganizovať zber oblečenia a iných potrieb.

Pomáhať bezdomovcom budú aj kúpou Nota bene. „Už viem, že je to ťažká práca,“ povedala Hanka.

TEXT A FOTO: MÁRIA BULKOVÁ

97

32 ROZHOVOR ola moderátorkou, aj šéfredaktorkou.

Píše do ženského magazínu a pripravuje svoju tretiu knižku. Jej vydavateľstvu sa darí, knižky sa predávajú ako teplé rožky. Evita Urbaníková (33) dnes už vie, že sa nedá robiť všetko naraz. Treba si určiť priority a byť v pohode.

B

Človek nemôže mať všetko

Objatie Svojmu vydavateľstvu Evitapress sa venuje naplno. Okrem toho píše, a práve dotočila pre televíziu pilotný diel jedného (zatiaľ nemenovaného) programu... Je toho tak akurát, aby nežila len prácou.

Neobracajú sa na vás ženy s prosbami o radu a pomoc vo vzťahoch? Mohli by ste vytvoriť online poradňu ako Halina Pawlovská.

- Neviem, či mám právo niekomu radiť, ako sa správať vo vzťahoch, keďže môj život v tejto oblasti vôbec nie je ukážkový (úsmev). Keď ma niekto poprosí o názor, nemám problém zaujať k veci postoj, ale mudrovať verejne a stavať sa do pozície tej, čo vie, ako z problémov von – na to nemám guráž.

Ste spisovateľkou, šéfkou vydavateľstva, kedysi ste boli šéfredaktorkou a rozhlasovou moderátorkou. Čo z toho vás najviac napĺňalo?

- Všetko. Všetko malo v tom svojom období svoj zmysel, svoje opodstatnenie, aj výšky, aj pády. Z tých skúseností čerpám teraz, keď mám vlastnú malú firmu s knižkami a tá ma momentálne napĺňa veľkou radosťou. Cítim, že prinášame na trh knižky, ktoré ženy rady čítajú, lebo sú plné reálnych príbehov a emócii.

Len nedávno ste krstili ďalšie „dieťa“

Evitapressu - knižku Andrey Coddington Mal to byť pekný život.

- Je to knižka inšpirovaná skutočným príbehom Slovenky, ktorá žije v New Yorku. Život sa s ňou nemaznal, no i tak je silná a dokáže sa na svoje problémy pozrieť aj s nadhľadom. Je v nej humor, tragédia, je v nej jeden osud. Silný a dobre napísaný.

Zdá sa, že každý počin vášho vydavateľstva žne úspechy v predajnosti...

- A z toho sa veľmi teším. Na druhej strane to vo mne vzbudzuje rešpekt voči každej ďalšej knižke, ktorú dávame na trh. Nechcem ísť do kvantity a vydávať množstvo kníh len preto, aby sa zarábalo.

Radšej menej, ale dobrých a silných.

Vždy, keď sa rodí nový titul, mám v krvi adrenalín, či ho ženy prijmú, či sa v ňom nájdu a či mu uveria. Nie je to ľahké...

Na krstoch vášho vydavateľstva sa objavujú aj známe tváre. Myslíte, že existujú skutočné priateľstvá v šoubiznise?

- Existujú všade, aj v šoubiznise. Iste, je to biznis, kde je súperenie medzi ľuďmi značné, ale každý normálny človek povýši pevné puto priateľstva nad pominuteľnú slávu. Mám zopár priateľov v šoubiznise a keď sme spolu, šoubiznis vôbec neriešime.

Máte aj kamarátky, ktoré vedú bezproblémový život, alebo myslíte, že to skrátka ani nejde?

- Mám kamošky, ktoré sa tvária, že majú bohovský bezproblémový život a už prvý ich problém spočíva v tom, že nie sú ochotné priznať nič, čo by sa vymykalo z ich dokonalosti. A držia to pod pokrievkou, až kým to raz nevybuchne...

Každá žena má v živote svoj kríž.

Väčší, alebo menší. A je fajn, keď si o problémoch vieme povedať, keď sa na nič nehráme a sme schopné si navzájom pomôcť. Hoci len objatím.

Viete pochopiť osudy bezdomovcov?

- Pochopiť nie je slovo, ktoré by som použila. Viem, aký zradný vie byť osud a viem, že dostať sa zrazu na ulicu môže každý jeden z nás.

O čom je projekt Slovensko píše román?

- Je to pokus o spojenie ľudí, ktorí majú radi písmenká. Napísala som prvú kapitolu románu, ktorého dej už budú posúvať ďalší autori. Každá kapitola od iného človeka.

Sedím nad tými rukopismi skoro každý deň, snažím sa, aby ten príbeh mal formu...

Uvidíme, čo sa z toho vykľuje (úsmev). Ja sa teším, že toľko ľudí na Slovensku má chuť písať, tvoriť...

Ako sa vám darí v súkromnom živote?

- Ja nie som náročná. Deti sú zdravé, veselé, ja mám okolo seba pár svojich milovaných, to mi stačí.

Zaľúbená?

Hmmm...

Ideálna dovolenka - nohy v bazéne, knižka v ruke, alebo akčné zábavky a miliardy výletov?

- Ja sa chcem na dovolenke hlavne dobre cítiť. Dôležití sú ľudia, s ktorými idem, nie to, čo budeme robiť. Lebo dovolenka je o pohode. Čo baví vaše ratolesti Filipa (4) a Lindu (9) najviac?

- Linda je bystrá a veľmi citlivá, zaujíma sa o sociálne veci, veľmi chce pomáhať.

A Filip je teraz „dračí bojovník“ (smiech).

Linda bude pomáhať, som si na sto percent istá. Bude z nej lekárka, alebo sociálna pracovníčka, niečo také.

A Filipko... Neviem. Zatiaľ je jednotka v rozdávaní radosti.

V čom sú po mame?

- Myslím, že v tom, že sú pohodoví.

Podvedome ich vediem k tomu, že keď nejde o život, nejde až tak o veľa a žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí...

V čom bola Evita Urbaníková pred dvomi rokmi iná oproti tej dnešnej?

- Ešte pred dvomi rokmi som sama seba presviedčala, že šikovná žena musí všetko zvládnuť. Aj deti, aj domácnosť, aj kariéru, aj udržiavať vzťahy s kamarátmi, aj sa starať o rodinnú pohodu... Dnes už si viem priznať, že to je hlúposť, že je to zbytočná naháňačka, ktorá vedie k vnútornému nešťastiu. Človek nemôže mať všetko. Je dôležité si vybrať svoje priority a podľa nich žiť.

LINDA SCHULZOVÁ FOTO: DAGMAR CANISOVÁ

97

POULIČNÉ BLUES 33 JOZEF

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Ovečka Vidím lúku... no je trochu zvláštna, divne rozrezaná na dve pásma.

Hranica rozdeľuje dva svety, jeden horí, v druhom kvitnú kvety.

Kvety... biele ovce, biele stáda, pokoj a krása duše ovláda, a nad nimi všemohúci pastier, ochraňuje svojej lúky, šťastie.

Však čierne ovce k čiernemu stádu, kde horí oheň, srdcia sú z ľadu.

Aj táto strana má svojho pána, tu spieva sa chorál pre satana.

Vzduch prejedený pary a dymu, len pod kožou mráz spomína zimu, strach ku strachu, tma sa túli ku tme a všetkým dejú sa veci smutné!

A tam kde nikoho nestretnete, tam niekde, tam v tom čiernom svete, ovečka zblúdená mimo stáda jediná, čo svoju dušu hľadá. Černejšia, snáď černejšia než uhoľ, jej krehký pohľad pred svetlom uhol.

Nie, nechápe, že prečo je iná, nie, nechápe, že to nie je jej vina.

Skrýva sa do tmy pred sebou sama, so smutným srdcom, na duši jama, z posledných síl nohami prepletá, chce doplaziť sa na koniec sveta...

Chce na koniec svojej čiernej lúky, cítiť na chrbte zubatej ruky.

Splnila úlohu a prišla až tam, kde skončiť mal život so sebou sám.

Však stalo sa niečo, čo nemalo byť, ovečka biela, čo tiež nechce žiť, hľadeli na seba sťa na zázrak, pohľad pevný, strachu ani náznak...

Len tak tíško, nepohnute stáli, všetko očami si povedali.

Už vedia, čo chceli, už vedia, že sú, šťastné krídla spolu ich ponesú...

Chcú podísť k sebe, túžba ich ťahá, no hranica bráni, tak márna snaha, takmer sa dotkli, no viac sa už nedá, ich farba sa zdala zrazu byť šedá.

Tesne pri sebe, a predsa nie spolu, žijú ich život, šťastie aj smolu, len tak kráčajú do neznáma, vpred, budujú a chránia svoj malý svet.

Vedia, že keď budú spolu dvaja, ustrážia možnosť dotknúť sa raja, vo svojich spomienkach večne si žiť, krutú realitu do tieňa skryť.

Veď predsa sa nemôže nič zlé stať, kde nie je kontakt, nenastane skrat.

Ale niečo sa predsa len deje, jedna z nich sa už toľko nesmeje.

Pomaly sa vzďaľuje druhej preč... Čierna ovečka náhle stratila reč, vôbec nechápe tú čudnú zmenu, nechápe tu postavenú stenu.

Cíti, že čiernu opúšťa biela, srdce jej ide vyskočiť z tela, kričí, preklína, prosí a padá,

ZAPOJTE SA! Ktorý z píspevkov je podľa vás najlepší?

Zaujíma nás to! Pošlite SMS s menom autora príspevku na číslo

Hlasovanie za príspevky z minulého čísla: Kiež to nikdy neuvidíš, Jozef... Opäť menej hlasov ako G-struna od Júliusa. Ale, nič to.

Hlasujte ďalej, sme zvedaví na váš názor! r

vysvetli, prečo už nemáš ma rada!

Beží a naráža do hranice lúky, nepozerá na fyzické muky, doráňaná, dobitá bez cieľa utiera pot z tváre, krv z čela.

Teraz vidí reálnu príčinu, za inou ovečkou jej kroky plynú, len keď jej slzy podlomia vôľu, vracia sa späť utrieť zvyšky bôľu.

Lenže chodí čím ďalej tým menej, ťažko vyzná sa vo svojom mene.

A čiernej ovečke už je jasné, biela odišla a to je strašné.

Je sama a opäť to nezvláda, zas je čierna a je mimo stáda, slzavý pohľad a neistý pohyb, nevie kam odnesú ju jej nohy.

Topí sa v blate zo svojich očí, hľadá si priepasť, do ktorej skočí, hľadá svoj osud, hľadá svoj koniec, naposledy zaznie na krku zvonec.

Stratila všetko, poslednú nádej, neverí, že ešte niečo nájde, neverí, ale hlavne už nechce zas padnúť do tragickej pasce.

Doplazila sa na koniec púte, čierna kôpka leží nepohnute, tesne pred priepasťou svojho bôľu, nemá ani silu skočiť dolu.

Tu končí príbeh ovečky čiernej, prajem len pokoj jej duši miernej, tej čo nevládala ďalej žiť, musela trpkosť lásky okúsiť.

A keď stratila polovičku seba, spravila len to, čo bolo treba a teraz leží mŕtva na zemi, hlas lúky chvíľu bude nemý.

Nik nebude mať šancu ju uzrieť, čierna ovečka musela umrieť, lebo stratila do života chuť, mala tak osudom určenú púť.

Lásku nenašla, života sa zriekla, radšej než bojovať z boja utiekla, nebolo pomoci stratenej duši, to bol jej koniec a každý z vás tuší, že toto asi rozprávka nie je, príliš krutého sa na svete deje, príliš veľa ľudí skáče do jám, ten, čo najviac miluje, zomiera sám.

A tak sa obzrite, ovečky mladé, či pasiete sa v tom správnom stáde, aby vám život neušiel z dlaní, aby ste aj vy neumreli samy!

JOZEF 598, BRATISLAVA

JÚLIUS

HLASUJTE ZA MŇA 0915 779 746

Žofka Žofka od samého začiatku cítila, že to s tým chlapom neskončí dobre, ale dal jej za Nota bene tisícku, a to sa každý deň nestáva. Pamätá sa, že raz, už sú tomu tak dva, možno i tri roky, tisícku za časopis dostala, ale bolo to na Vianoce a kupujúcim bol jeden manželský pár, ktorý jej zrejme chcel spríjemniť vianočné sviatky.

Teraz Vianoce neboli, teraz bol horúci júl a chlapík vôbec nevyzeral na to, že by ju len ľutoval. Drzo sa jej pozeral do výstrihu a očami ju priam vyzliekal. Žofka už od takých pohľadov dávno odvykla, a pretože si bola vedomá svojich povädnutých pŕs a žilnatých nôh, na ktorých sa už cez päťdesiat rokov vláčila svetom, každý taký pohľad jej bol podozrivý. Ale tisícka je tisícka, a keď ju ten chlap zavolal do krčmy na pohár vína, išla.

V krčme bolo prítmie. Sadli si za stôl do kúta miestnosti na drevenú lavicu. Chlap priniesol od pultu fľašu vína a dva poháre, a potom sa už len pilo. Žofka v živote vínom nepohrdla a neurobila to ani teraz.

Statočne s chlapíkom držala v pití krok a pomaly zabudla na zlú predtuchu, ktorá ju pred chlapíkom varovala. Pripomenula si ju až pri druhej fľaši, keď jej chlap začal jednou rukou dvíhať sukňu a druhou sa jej silou - mocou chcel dostať medzi stehná.

Zo začiatku Žofka stískala kolená dokopy a chlapíkove ruky od seba odtláčala, ale potom, určite aj pod vplyvom vína, rezignovala. Nech si šahá, povedala si.

Však zo mňa neubudne.

Medzičasom sa zvečerilo a keď Žofka s chlapíkom vychádzali s krčmy, bola už tma. Ruka v ruke pustili sa hore Poštovou smerom k podchodu a tam, za kríkmi, začal chlapík zo Žofky sťahovať šaty. Tak to teda nie, pomyslela si Žofka a začala sa brániť. „Ty šľapka obyčajná,“ zrúkol chlap a udrel Žofku do tváre. Udrel ju raz, dvakrát a keď spadla na zem, začal do nej kopať. Žofka kričala, ale nikto jej nepomohol. Rukami si bránila hlavu a on len bil a kopal a kopal a bil. Žofka už nevládala. Cez rozrazené pery vytláčala zo seba: prestaň, nebi. Skrčená ležala v tráve. Chlapík jej vytiahol z tašky tisícku, ktorou sa to všetko vlastne začalo, a potom Žofka už len cítila, ako na ňu močí.

Keď sa zbitá a zneuctená pomaly dvihla zo zeme, ten človek tam už nebol. Odvliekla sa na Obchodnú, kde stáli dvaja mestskí policajti. Nestačila ani ústa otvoriť, keď jeden z nich s ironickým úškľabkom prehlásil: „Ťja, riziko povolania.“ Žofka si vzdychla, otočila sa a pomaly od policajtov odchádzala.

Stratila sa v prítmí bratislavských ulíc, ktoré, napriek tomu, že boli jej domovom, neochránili ju.

JÚLIUS, BRATISLAVA

97

34 BODKA VÝROK A. P. ČECHOVA

posúval

čiernomorský prístav

dopravný inšpektorát

platidlo v Macau

hebrejský kmeň

Pomoc: ILZ, AAR, ALA, KIKSOL

zauzľoval sa

urobil kiks (hovor.)

býv. ŠPZ Ostravy

pascal (fyz. zn.)

ukopaj usadal

zažmuruj tvoja osoba egyptská bohyňa orol (nem. básn.)

titán (chem. zn.) turecká rieka

4

popevok

vyčkáva Autor: BOHUMIL NOVÁK

jestvuj

malá ovoda nemecká rieka

odpi

Mladá fronta

býv. ŠPZ Prešova mliečny tuk lahodný nápoj

V

nepoopíjajte

pozačísľuje slúži na mazanie

sulfid sodíka interná komisia

faloš (množ. č.) morská ryba

neexistujete

predaj (angl.)

estónska rieka duša st.

Egypťanov

zdochlina (nem.)

vyťahuj meč mliečny produkt

vyrobená zo zlata

predložka odporovacia spojka

sať (čes.)

strana (skr.) jodid draslíka

3

názov litery „N“

patriaci Nikole býv. ŠPZ Trnavy

otec

dcéra kráľa Euryta (myt.)

jemná údenina

na spôsob (z franc.)

R

predložka

6

tamto

technickohospodársky pracovník

2

1

Pomoc: NARVA, ARTEMIS, HINS, SALE

existuješ

a podobne

Régie Renault

amerícium (chem. zn.)

strážne zviera

5

oersted (zn.)

vzduch (angl.)

dcéra boha Dia a Léty

Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001, vydáva ho občianske združenie Proti prúdu. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom časopisu je umožniť predajcom získať dôstojný príjem, sebaúctu a nezávislosť. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii získa 3 časopisy zdarma, ostatné si kupuje za 0,70 € a predáva za stanovenú cenu časopisu. Predajca pri registrácii podpisuje prehlásenie o dodržiavaní kódexu predajcu. Ak zistíte, že niektorý z predajcov porušuje kódex, prosím, informujte nás na tu uvedených číslach. Redakcia časopisu uvíta akékoľvek pripomienky a príspevky. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názoru redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom: 2606/2001 ISSN 1335-9169. Časopis Nota bene je členom International Network of Streetpapers a medzinárodnej organizácie FEANTSA. Redakcia využíva spravodajský servis agentúry SITA. Vydavateľ: Redakcia: Lito a tlač: Dizajn titulnej strany: Grafické spracovanie: Manažment projektu: Inzercia: Bratislava: Banská Bystrica: Čadca: Hlohovec: Kežmarok: Košice: Levice: Lipany: Malacky: Michalovce: Nitra: Nové Zámky: Piešťany: Poprad: Prešov: Senica: Trenčín: Trnava: Vranov nad Topľou: Žilina:

Občianske združenie Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, IČO: 36068781, č. účtu: 2663475014/1100, tel.: 02/52 62 59 62, www.notabene.sk Osoba zodpovedná za vedenie redakcie: Martin Opeta kontakt 0915 779 746, redakcia@notabene.sk X-line Mgr. art. Pavol Čejka Ing. Ivan Pekarovič Martin Opeta, riaditeľ OZ Proti prúdu, 0907 197 908, martin@notabene.sk Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa OZ Proti prúdu, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Jaroslav Šipoš, 02/52 62 59 62, jaro@notabene.sk

Pre informácie o predajcoch Nota bene, o možnostiach podpory, inštitúciách poskytujúcich služby ľuďom bez domova a v prípade sťažností na predajcov Nota bene volajte číslo: 02/52 62 59 61 alebo 02/52 62 59 62.

DISTRIBÚCIA: OZ Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, 02/52 62 59 62, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Peter Adam, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, poradcovia@notabene.sk, právnik: Ivan Lorenc Slovenský Červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Gabriela Krchmanová, 0903 744 491, 048/415 30 39, sus.bbystrica@redcross.sk Diecézna charita Nitra – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, tel: 041/432 40 88, charita.cadca@centrum.sk OZ Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, tel.: 033/7423 827, kontaktná osoba: Pavol Šoka, viera.vavrova@d2u.sk OZ Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Mária Galdunová, 052/46 60 212, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk Arcidiecézna charita, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, 055/229 21 98, 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk OZ Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, tel.: 036/631 02 73, mobil: 0903 500 940, ondrej.kerekrety@jpk.sk ADCH Rómske komunitné centrum, Kpt. Nálepku 19, Lipany 062 71, Marko Urdzík, tel. 051/457 25 49, 0907 534 441, rkclipany@centrum.sk Križovatky, n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, mobil: 0902 230 122 ADCH Charitatívno-sociálne centrum, Ul. pri sýpke 4, Michalovce 071 01, mobil 0908 569 712, 056/643 17 29 Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, 037/772 17 38, 92, 0907 451 771, charita.nr@ba.telecom.sk Béla Magyar, tel. 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, tel. 033/77 27 687, 0915 400 577, domum@kios.sk Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, Erika Mižigarová, tel. 052/716 03 75, 73, 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk OZ RISEN, Jarková 77, 080 01 Prešov, František Kováčik, 0905 696 137 Zariadenie sociálnych služieb Senica, n.o., Štefánikova 1598/11B, 905 01 Senica, Martina Snopková, 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovsky, Tel: 032/652 63 63, mobil 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, Lucia Konečná, 033/533 31 59, lucia.konecna@centrum.sk, www.charitatt.sk ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, tel.: 057/443 15 78, mobil: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Charitativno-sociálne centrum, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Katarína Gregorová, tel. 041/724 47 95, 0918 314 197, charitaza@post.sk, katka.studsp@post.sk

97

FOTORIPORT 35

Živú alebo pečenú o dvesto párov chlapských nôh a desiatky kopýt. Ľudská vrava pomiešaná s občasným mučaním, bečaním či erdžaním. Vzduch nasiaknutý pachom zveriny a vôňou pečeného mäska, škvariaceho sa na rošte. Na dobytčom trhu za mestom Korça na juhovýchode Albánska to má tú správnu balkánsku „šťavu“. Každé nedeľné dopoludnie v roku sa tu zbehnú gazdovia, aby predali dačo zo svojho statku, či nakúpili nové prírastky do stajní a chlievov. Teliatka alebo ovce si dovezú na korbách nákladiakov a vozov. Poslušnejšie oslíky zas pokorne pricupkajú uviazané za bicyklom svojho pána. Šíre priestranstvo vedľa riečky, kam muži chodia napojiť zvieratá, je jedna veľká trmavrma. Človek by sa tu hádam aj s koňom zrazil. Pri obhliadke nádejného tovaru treba dávať pozor na to, aby niektorému z nich nevystrelilo kopýtko. Lepšie je držať si odstup. Aj keď... Niektoré tátoše a somáre sú z niekoľkohodinového postávania na udupanom prachu už také zmordované, že ani neprotestujú, keď sa im na chrbát

Z

hodí sedlo. Apropo, sedlá. Márne by ste tu hľadali nejaké moderné jazdecké. Tie albánske sa vyrezávajú z dreva a musí sa na nich sedieť poriadne tvrdo. Zato však unesú nielen jazdca, ale aj náklad. Jazdí sa na nich bokom. Ak je niektorý koník až príliš lenivý, odtrhne sa prút a prásk ho po zadnici.

Najlepšie je na dobytčom trhu asi ľuďom.

Vlastne, chlapom. Ženu by ste tu nenašli ani jednu jedinú. V provizórnom bufete uprostred tejto zvieracej spleti si môžete pochutnať na pečenej bravčovine a popíjať k tomu vychladené pivko. Ako inak – také, čo nesie rovnaký názov ako oblasť, do ktorej je celé toto divadlo zasadené: Korça.

TEXT A FOTO: LUCIA POTÚČKOVÁ

REUTERS/AFGANISTAN GIRL, KÁBUL

97

36 GALÉRIA