Cyklistická doprava september 2019

Cyklistická doprava Elektronický odborný časopis o cyklistickej doprave Ň

Číslo 9

Rok 2019

Ročník X

ISSN 1338-0486

V Čadci sa stavia prvá cyklocestička ETM na Slovensku Ako Holandiani pristúpili k svojej cyklokultúre Najväčšie parkovisko pre bicykle v Utrechte Cyklokonferencia 2019 -pozvánka

1

Vyberáme z obsahu

Európsky týždeň mobility na Slovensku , str.7

V Čadci sa stavia prvá cyklocestička, str. 6

Nový firemný priestor pre bicykle v Žiline, str.11 Zdieľané bicykle v Prešovskom kraji, str.7

Spolupráaca

V Košiciach sa pripravuje nová cyklotrasa na Alpinku, s.12

Ako Holanďania pristúpili k svojej kultúre bicyklovania-rozhovor, str.14

2

Cykloparkovisko v Utrechte, str.19

Aj pomalí môžu byť raz prví!!

Zdroj:BicycleDutch/Twitter

Pedál.

September bol bohatý na rôzne zaujímavé akcie, ktoré ukázali, že aspoň cez týždeň mobility mestá vedia urobiť aspoň marketingové opatrenia pre obyvateľov.

My by sme boli však radi, aby tieto opatrenia boli trvalé a skutočne pomohli našim mestám alebo obciam. Preto opäť prinášame zaujímavosti a inšpirácie z domov a zo sveta!

Na bicykle!  Prijemné čítanie Marián Gogola/Redakcia

3

PozvĂĄnka a program dostupnĂ˝ na cyklodoprava.sk!

4

Zoznam prednášok: Stav a perspektívy čerpania EÚ fondov pre cyklistickú dopravu a cykloturistiku na Slovensku – Peter Rozsár, MDV SR, Slovensko Skúsenosti z budovania cyklotrás v Bratislavskom samosprávnom kraji – Ladislav Findl, BSK, Slovensko Zmeny v Galante – cyklotrasy – Peter Paška, primátor mesta Galanta, Slovensko Aké sú prínosy cyklorozvoja pre mesto, krajinu a aké argumenty používať na jeho presadzovanieOtto Cazemier, Mobycon, Holandsko Cyklohnutie a jeho prínosy pre rozvoj cyklistiky v Maďarsku, príklady dobrej praxe - Gergely Áron Halász , Maďarský cykloklub/Hungarian Cyclists’ Club (HCC), Maďarsko Cykloplatforma Slovenska - nový nástroj pre spoluprácu, Ján Roháč, Nadácia Ekopolis, Slovensko Rozvoj a údržba siete cykloturistických trás na Slovensku – problémy, riešenia a spolupráca, panelová diskusia so zástupcami dotknutých subjektov (Slovenský cykloklub, zástupca Lesov SR, zástupca mestských lesov, zástupca Štátnej ochrany prírody, správcovia cykloturistických trás ) Workshop: Bikesharing a jeho prínosy pre udržateľnú mestskú mobilitu – príklady dobrej praxe (Bratislava, Žilina, Košice) SmartCityPole – Moderné digitálne riešenie pre cyklotrasy, OMS Lighting a.s., Slovensko Realizácie a možnosti podpory cyklistiky – Stredoeurópska nadácia Dunajský fond, Slovensko Poznať minulosť, aby sme videli budúcnosť. Čo sa zmenilo za 40 rokov plánovania cyklotrás.Anna Kolárová - SZSI Čo sa pre rozvoj cyklistiky na Slovensku dá využiť z poznatkov z bicyklovania po európskych trasách EuroVelo? – Peter Klučka, národný cyklokoordinátor, MDV SR, Slovensko Ako prispieva cykloturistika k rozvoju regiónov a čo by mali regióny na Slovensku pre to urobiť? – Juraj Flamík, Nadace partnerství, Brno, ČR Skúsenosti a odporúčania z rozvoja horskej cykloturistiky v Malej Fatre – Peter Chrapčiak, OOCR Malá Fatra, Slovensko Zdravotné benefity bicyklovania, ako silný argument pre podporu cyklodopravy – Randy Rzewnicki, Európska cyklistická federácia (ECF), Belgicko Má zmysel merať a analyzovať podmienky pre cyklistov na Slovensku jednotnou metodikou?

Marián Gogola, Žilinská univerzita, OZ Mulica

5

V ČADCI SA STAVIA PRVÁ CYKLOCESTIČKA Foto: mojekysuce.sk

Začiatkom septembra sa začalo s prácami na cyklocestičke. Tá má slúžiť hlavne občanom využívajúcim cyklistickú dopravu napríklad do práce na zvýšenie bezpečnosti a tiež aby sa týmto zrýchlila doprava v meste. Výstavba je rozdelená do 3 etáp.

Momentálne sa pracuje na dvoch miestach a to v parku na Hviezdoslavovej ulici na nábreží Kysuce, kde sa upravuje a rozširuje pôvodný chodník a na opačnom konci mesta na ulici Andreja Hlinku smerom na Horelicu.

Ako uviedol na sociálnych sieťach primátor mesta Čadca Milan Gura: "Získali sme 760 tisíc eur, ktoré budú preinvestované v meste v rámci prvých dvoch etáp. Začíname od Sihelníka, kde dôjde k rozšíreniu a k skvalitneniu jestvujúcich chodníkov v dĺžke takmer 3 km. Chodník bude pokračovať popred Kysuckú nemocnicu v Čadci až po Makovskú zastávku, kde sa bude prechádzať na druhú stranu na nábrežie, kde sa plánujú vytvoriť nová komunikácia. V tomto úseku sa cyklochodník napojí na jednu a druhú časť parku a skončí pri Kysuckom múzeu. Druhá etapa by mala vyviesť cyklochodník z Čadce druhou stranou na Horelicu. Tretia etapa hovorí o smelom pláne až do 6 Oščadnice, tá je momentálne predložená a čakáme či bude úspešná"

zdroj: https://www.mojekysuce.sk/spravodajstvo/cyklochodn ik-v-cadci-sa-uz-buduje

Zdieľané bicykle v Prešovskom kraji Text: Renáta Kmecová Foto: Renáta Kmecová a FB stránka Bicykluj za dobré skutky Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska

V meste Kežmarok v minulosti zdieľané bicykle mali vďaka projektu Žlté bicykle, ktorý pripravilo združenie Vlk, ktorý nikdy nespí. Momentálne však tento projekt po troch rokoch nefunguje. O kežmarské bicykle sa starali len traja ľudia – vtedy 14ročný žiak, ktorý bol de facto dobrovoľníkom-prevádzkarom, jeden opravár bicyklov a ďalší, ktorý sa staral o údržbu aplikácie. Po čase však chlapci prišli do bodu, kedy sa bez podpory mesta, museli rozhodnúť prevádzku prerušiť.

Tento model využívania zdieľaných bicyklov má niekoľko spoločných vecí. Ľudí, ktorí veľmi chcú niečo zmeniť vo svojom okolí, nízky rozpočet a nutnosť odovzdať bicykel do jedného zo stojanov, čo môže byť samotnou brzdou využívania služby. Jednou z možností ako lepšie rozvíjať bikesharing v Prešovskom kraji, sú aktivity spoločnosti Antik Telecom. Tá už na východe Slovenska prevádzkuje zdieľané bicykle napríklad v Moldave nad Bodvou, Trebišove aj Košiciach. Prvým mestom v Prešovskom kraji , kde túto službu spoločnosti Antik môžu obyvatelia využívať, je mesto Poprad. Rozdiel v používaní týchto bicyklov je hlavne v tom, že bicykel môžete nechať kdekoľvek na viditeľnom mieste, napríklad na autobusovej zastávke.

Popradčania už môžu využívať 65 bicyklov od tejto firmy a hneď v prvý deň zavedenia bikesharingu zaznamenali 103 jázd. Budúcu sezónu plánuje Antik zaviesť zdieľané bicykle aj v mestách Prešov, Bardejov, Svidník, Sabinov, Kežmarok a možno prekvapia aj iné mestá, ktoré by mali o túto službu záujem.

Kežmarské bicykle a stojany dnes slúžia Prešovčanom, ktorí môžu zdieľané bicykle využívať v rámci komunitného projektu Greencubátor– alebo Bicykle za dobré skutky (spustenie 25.5.2019). V rámci tohto projektu je v Prešove zatiaľ 20 bicyklov na piatich stanovištiach. Počet zaregistrovaných osôb sa zatiaľ vyšplhal na 150 užívateľov, z čoho však aktívnych používateľov bolo iba 15. Budúci rok má však pribudnúť ďalšich 20 bicyklov, ktoré budú mocť Prešovčania využívať aj za dobré skutky, vykonané v komunitách, ktoré sú zapojené do projektu.

Bike-sharing Antik je už aj v Poprade, viac na stránke www.verejnybicykel.sk:

V meste Stará Ľubovňa boli zavedené zdieľané bicykle v auguste v roku 2018 občianským združením Active Spiš. Do prevádzky bolo daných 10 bicyklov na troch stanovištiach, ktoré sa dali používať v rámci Starej Ľubovne za jednorazový poplatok 6 eur na celú sezónu. Bohužiaľ v meste s niečo viac ako 16-tisíc občanmi táto služba nie je veľmi populárna, hoci na sociálnych sieťach si svojich fanúšikov získala. V roku 2018 používalo zdieľané bicykle aktívne 20 ľudí.

Do ďalšej sezóny sa ešte investovali prostriedky na skvalitnenie služby, avšak aj napriek tomu v roku 2019 aktívne používa zdieľané bicykle do 10 ľudí.

7

EURÓPSKY TÝŽDEŇ MOBILITY NA SLOVENSKU Text: Martin Bolo Foto: Facebook MULICA,OCI BB, Cyklokoalícia,DPNB, M.Mališ, M.Kasala,ETM Článok vám prináša Cykloplatforma Slovenska

Sme radi, že tento rok sa roztrhlo vrece s rôznymi aktivitami naprieč Slovenskom.

Minimálne každé mesto, ktoré sa zapojilo do tohtoročnej ETM (58) sa chcelo niečím predviesť. Vyberáme aspoň ukážku, čo sa vlastne dialo.

V Trnave sa napríklad v rámci ETM uskutočnili majstrovstvá detí na dvoch kolesách ako aj cykloraňajky ako aj uzavreli časť ulice.

OCI BB napr. pripravilo osvetovú akciu pre cyklistov a chodcov pre vzájomný rešpekt, ako aj svetelnú cyklojazdu počas noci.

8

V Bratislave sa realizovalo viacero akcií (cyklojazda, diskusia o kvalite ovzdušia apod.) ,pričom zaujímavosťou bol fakt, že ministerstvo dopravy otvorilo svoje parkoviska pre deti.

Pred petržalskou školou vybudovali bariéru, aby mali deti viac priestoru a autá nezaberali tento priestor. V Štúrove podobne premenili parkovisko na detský kútik. Raňajky pre peších ako aj pre cyklistov, fórum k cyklodoprave a zabratie parkovacieho miesta v rámci Parking day + cyklojazda, boli akcie ktoré prebehli v Žiline.

Obdobne zaujímavé akcie realizovali v Ivanke pri Dunaji, najmä pre najmenších.

Ivanka pri Dunaji , foto: Marián Mališ

Materská škola s Mestskou políciou

9

Takže vidíme, že potenciál mestá majú a bolo by dobré, keby sa podobných opatrení zhostili aj v praxi!

SLOVENSKO A RAKÚSKO SPOJÍ ĎALŠÍ CYKLOMOST

Nové cykloparkovisko v Malackách

Vysokú pri Morave a rakúsku obec Marchegg spojí nový cyklomost. Na dnešnom zasadnutí Zastupiteľstva BSK poslanci schválili Dohodu o výstavbe a prví cyklisti či peší by mohli po cyklolávke VYSOMARCH cez rieku Morava prejsť po už v lete 2021.

„Projekt je financovaný z programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014 – 2020.

Bratislavský samosprávny kraj sa na ňom bude podieľať spolufinancovaním vo výške približne 110-tisíc eur.

Stavať by sa malo začať v júli 2020. Nová cyklolávka bude napojená na trasu Eurovelo 13, tiež známej ako cyklocesta Železnej opony,“ povedal predseda BSK Juraj Droba a dodal, že cyklolávka bude prejazdná aj pre záchranné zložky.

Pri železničnej stanici (ŽST) v Malackách by malo vzniknúť parkovisko pre bicykle vrátane vybavenia. Na sociálnej sieti o tom informuje primátor Malaciek Juraj Říha. Šéf malackej samosprávy potvrdil, že zámer "Bike&Ride parku" odsúhlasili mestu Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

"Kryté parkovisko bude mať kapacitu vyše 200 krytých stojanov, k projektu patrí mobiliár, úschovňa na prilby i nový parčík s lavičkami pre cestujúcich," uviedol primátor.

Bikesharing od júla funguje aj v Trebišove

V projekte sa ráta s rozpočtom vo výške 5,9 mil. eur, na realizáciu aktivít BSK je z toho alokácia vo výške 2, 17 mil. eur, spolufinacovanie kraja je vo výške piatich percent, teda viac ako 108-tisíc eur.

S výstavbou by sa malo podľa predpokladov začať v lete 2020. Predpokladaná dĺžka výstavby je 8 až 10 mesiacov.

10

Samotný systém je postavený na platforme Antik.

Zdroj:trebisov.sk

Nový priestor pre bicykle vo firme v Žiline Je potešiteľné, keď developeri myslia aj na cyklistov. Jedným z týchto svetlých príkladov je aj rekonštrukcia v Žiline a to na mieste bývalej pošty Vlčince.

Vyrástlo tam nové administratívne centrum Poštová 1,kde sa myslí ja na cyklistov!

11

V KOŠICIACH SA PRIPRAVUJE CYKLOTRASA NA APLPINKU Prvý úsek sa začne stavať ešte v tomto roku.

Text a foto: Veronika Urbanovičová, KE.CY – Košické cyklotraily, o.z.

Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska

Obyvatelia Košíc už roky očakávajú, kedy sa budú môcť bezpečne prepraviť na bicykli do športovo – rekreačnej oblasti Alpinka.

Samospráva nedávno podpísala zmluvu na realizačný projekt, ktorý ma riešiť chýbajúce prepojenie existujúcej cyklistickej cestičky, končiacej pri stanici detskej železničky, s úsekom, ktorý vedie k Cvičnej skale.

Navrhovaná stavba nebude obzvlášť dlhá, ide iba o 500 m úsek, ale je o to technicky náročnejšia, pretože sa musí vtesnať medzi Čermeľský potok a areál detskej železničky.

Mesto by chcelo stavbu zahájiť do konca roka, musí ju však skoordinovať s prevádzkou železničky. V ďalšom kroku mesto chystá obstarávanie projektovej dokumentácie pre územné konanie na realizáciu cyklistickej cestičky, ktorá bude riešiť prepojenie Cvičnej skaly s Alpinkou. Predpokladaná dĺžka úseku je už zaujímavejšia a to takmer 4 km. Košičania si budú ešte musieť istý čas počkať, ale snáď sa 12 veci začali hýbať správnym smerom.

Paríž upravil časť v prospech cyklistov

ulíc

Bystrický Ťahák na bicykli

Stovky gymnazistov na bicykloch len tak neuvidíte.

Na dvojkolesových tátošov ich vytiahla tradičná akcia Taják na bicykli, ktorú už po štvrtýkrát zorganizovalo Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici.

Ako uviedla pre spravodajský portál Bystrica 24 riaditeľka gymnázia Mária Sochorová, cykloakcia sa konala v utorok a na jej otvorení sa zúčastnil aj prednosta Okresného úradu Július Ernek. „Žiaci s potešením prijali účasť trojnásobnej olympijskej víťazky v biatlone Anastasie Kuzminovej, ktorá odštartovala cykloakciu,“ pokračovala.

Twitter: @Anne_Hidalgo

Zdroj: https://bystrica.dnes24.sk/nezvycajny-pohladpre-okoloiducich-stovky-bystrickych-studentovsadli-na-bicykle-foto341956?fbclid=IwAR1hnxfDZqslDjGZYQ_Pd1bYtYWxaWOCH_wTrgEH8aV1xoYfBQogjpWZY 13

AKO HOLANĎANIA DOSPELI K SVOJEJ KULTÚRE BICYKLOVANIA Rozprával som sa Bruntlettovcami v lete (2018) o všetkom možnom, od spôsobu, akým Holanďania použili koncept cyklistického pruhu v cyklistickej križovatke až po úžasné cyklistické kurzy pre holandské deti. Dotkli sme sa dokonca aj toho, prečo aj pravica v Holandsku podporuje vyšší rozpočet na bicyklovanie.

Rozhovor je krátený a zjednodušený pre ľahšiu čitateľnosť.

Rozhovor s autormi novej knihy o bicyklovaní v Holandsku Autor: David Roberts, vox.com, december 2018 Preklad: Ján Roháč, bez jazykovej korektúry Fotografie a popisky k nim: Ján Roháč Originál rozhovoru v angličtine na stránke Vox.com

David Roberts (D.R.): Americká predstava o Holanďanoch je, že už všetko vyriešili a všetko robia správne.

Vaša kniha však ukazuje, že nebolo vždy všetko jasné a že tu boli politické boje.

Článok vám priniesla Cykloplatforma Slovenska.

V roku 2010 Chris a Melissa Bruntlettovci predali autá a začali svoju štvorčlennú rodinu prepravovať vo Vancouveri v Kanade výhradne na bicykli. Tak prišli na to, že o bicyklovaní nebolo všetko povedané a začali blogovať o svojom živote bez auta na stránke, ktorá sa neskôr stala ich kreatívnou agentúrou – Modacity.

Chris Bruntlett (Ch.B.): Keď sme sa vrátili z Holandska, všade sme počúvali „Toto u nás nikdy nebude fungovať, naše mestá sú iné!“. Naša odpoveď bola: „Nuž, každé holandské mesto je iné“.

Napríklad Rotterdam bol počas 2. svetovej vojny kompletne zrovnaný zo zemou.

Potom bol znovu vybudovaný a to v povojnovom modernistickom duchu – s ulicami postavenými pre autá a s obyvateľmi, bývajúcimi mimo mesta a dochádzajúci každý deň do práce autom.

Všade bolo svetlo, priestor a veľa vzduchu, všetci žili šťastne na predmestiach.

V cyklistických kruhoch sa k nim dostávali články a obrázky o bicyklovaní v holandských mestách.

Vybrali sa preto do Holandska na skusy, navštívili päť miest, dôkladne si v nich naštudovali cyklistickú infraštruktúru, rozprávali sa s miestnymi lídrami a publikovali obrázky, videá a články. Nakoniec nazbierali dosť materiálu na vydanie knihy Building the Cycling City: The Dutch Blueprint for Urban Vitality (Budovanie cyklistického mesta: Holandský plán pre mestskú vitalitu).

Kniha je exkurziou do holandskej cyklistickej kultúry, z ktorej sa snaží vyťažiť skúsenosti, použiteľné aj v iných mestách, vrátane amerických.

Netrvalo však dlho a Rotterdamčania si uvedomili, že toto nie je budúcnosť, akú chceli. Priestranstvá neboli vhodné pre chôdzu, bicyklovanie a verejnú dopravu.

Počet cyklistov prudko klesol a na cestách narástol počet úmrtí. A tak nielen v Rotterdame, ale v mestách celého Holandska začali v 70-tych rokoch odmietať takéto autocentrické mestské plánovanie.

14

Niektoré mestá odolávali viac ako iné.

V Rotterdame sa podarilo zvrátiť trend a prispôsobili niektoré z verejných priestranstiev iným spôsobom dopravy. Ale v mnohých holandských mestách sa iste

Takže Holandsko nebolo vždy cyklistickým národom. Bolo na to treba veľa úsilia, značnú dávku zaťatosti a prítomnosť do budúcnosti hľadiacich politikov. A aj potom boli hranice stále veľmi, veľmi tesné.

Cyklistické cestičky majú ľahko rozoznateľný červený povrch, tri centimetre červeného asfaltu.

Tak je to všade v Holandsku a vďaka tomu skrátka vieš, že si na cyklocestičke.

Ak maximálna povolená rýchlosť na danej komunikácii nepresahuje 50 km/h, tak sa zriaďuje vyvýšený cyklistický pruh a popri hlavných ťahoch a diaľniciach sú cyklistické cestičky úplne oddelené od cesty, opäť s červeným povrchom.

D.R.: Podľa mňa je zaujímavé to holandské delenie cyklistov na dve skupiny.

Melissa Bruntlett (M.B.): Ide o „wielrenner“, teda športových cyklistov, a „fietser“, teda „niekto na bicykli“. Ak sa s Holanďanom rozprávate o výnimočnosti bicyklovania v jeho krajine, väčšina z nich nechápe: „Prečo by sme sa o tom mali vôbec baviť? Nie je v tom žiadny rozdiel oproti vlaku alebo chôdzi.“ V Holandsku nie si o nič viac cyklista než si chodec, vodič alebo cestujúci verejnou dopravou.

D.R. Ako je to s križovatkami? To ma naozaj zaujíma.

Ch.B. Toto je vec, ktorú v Severnej Amerike trestuhodne zanedbávame. Vybudujeme chránené cyklopruhy (ak ich teda vôbec vybudujeme), tie však cyklistu v križovatke dovedú do územia nikoho – a to je práve miestom častých nehôd.

D.R.: Väčšina Američanov si pod cyklistickou infraštruktúrou predstavuje pruhy, namaľované na kraji cesty. Čo teda robí infraštruktúru v Holandsku bezpečnou pre, povedzme, postaršieho cyklistu, ktorý si sadne na bicykel v Holandsku?

Holanďania potiahli chránené cyklopruhy cez celú križovatku. Na rohoch, tam, kde vozidlá zatáčajú doprava alebo doľava, je zvyčajne fyzická ochrana priestoru pre cyklistov.

Uprostred cyklistického priechodu je často ostrovček, takže sa necítite tak vystavený premávke, keď tam stojíte. Cyklistické pruhy sú v križovatke vyvýšené. Skrátka, dizajn križovatky prioritizuje cyklistickú trasu a to aj vizuálne aj fyzicky.

Ch.B.: Toto je rozhodujúca vec: vybudované prostredie v Holandsku pristupuje k bežným každodenným cyklistom s rešpektom a vážnosťou a poskytuje im úplne oddelený priestor pre jazdu na bicykli.

V Holandsku sa cesty delia podľa rýchlosti áut, ktoré po nich jazdia. Ak je teda rozdiel rýchlosti áut a bicyklov veľký, tak cyklisti sú od áut fyzicky oddelení – betónovými bariérami, trávnikom, veľkými kvetináčmi alebo stĺpikmi.

Vodiči vedia, že si majú dávať pozor na cyklistov. Autá sú v meste považované takmer iba za návštevníkov, čo je úplne opačne, ako je tomu v Severnej Amerike.

D.R. Aké sú tie rýchlostné limity?

D.R. Písali ste aj o križovatkách bez dopravných značiek.

Ch.B.: Cyklisti sú oddelení všade, kde majú autá povolenú maximálnu rýchlosť vyššiu ako 30 km/h.

Spoločná premávka je teda možná iba na uliciach, kde autá nemôžu ísť rýchlejšie ako 30 km/h. Ale i v takom prípade ide o ulice, kde je áut málo a tak aj tam sa cyklisti cítia pohodlne.

Začali to testovať v Groningene na severe Holandska, čo je mesto s jedným z najväčších zastúpením cyklistov. Ide o križovatky, na ktorých majú cyklisti zo všetkých strán zelenú a autá musia čakať. Cyklisti tam jazdia aj v šiestich smeroch všetci naraz.

M.B.: V takých spoločných uliciach je zvyčajne veľa kockovej dlažby, vyvýšených priechodov pre chodcov a priečnych spomaľovačov. Je tým veľmi jasne určené, že autá sú tu iba na návšteve.

15

Napriek všetkým očakávaniam to funguje. Je to vecou očného kontaktu, všetko sa deje vizuálnym dorozumievaním. Prechádzali sme s deťmi takou križovatkou veľakrát a nikdy sme sa ani len nepriblížili k nejakej kolízii. Hádam iba čo zopár Holanďanov bolo z nás frustrovaných, pretože sme išli príliš pomaly!

D.R. Učil som svoje deti jazdiť na bicykli, ale prakticky neexistuje nijaká systémová výučba bicyklovania a nemáme u nás ani veľa miest na bezpečné bicyklovanie. Ako je to s bicyklovaním v detskom veku v Holandsku?

M.B. Deti sú vedené k bicyklovaniu už v predškolskom veku, keď všade behajú na „odrážadlách“. Hlavná výučba je však v štvrtej či piatej triede, teda vo veku 10 či 11 rokov a aj keď nie je povinná, je na väčšine škôl.

Medzi 11. a 12. rokom potom deti musia spraviť písomný test, aby ukázali, že chápu pravidlá premávky. No a potom skladajú aj praktickú skúšku. Každý rok sa tak tisícky holandských žiakov každý rok vydajú na bicykli na separované cestičky na trasách do ich škôl. Fietserbond, národná cyklistická organizácia, pre nich organizuje jazdy v ich reálnom prostredí, v skutočných uliciach, učia sa, kde odbočiť, ako dávať znamenia, kde zastaviť.

Keď absolvujú praktickú skúšku, dostanú vysvedčenie o tom, že úspešne absolvovali kurz jazdenia na bicykli a môžu vo svojom

D.R. Ako sú v Holandsku bicykle zladené s verejnou dopravou?

Ch.B.: Ako nám vysvetlil profesor Amsterdamskej univerzity Marco te Brömmelstroet, bicykle samé o sebe nenahrádzajú súkromné autá a ani verejná doprava nie. Ak však skombinujete bicykle s verejnou dopravou, tak sa stane kúzlo – autá sa v mestách stanú zbytočnými.

V Holandsku slúžia bicykle na prísun pasažierov do verejnej dopravy. Polovica všetkých jázd verejnou dopravou začína jazdou na bicykli. Slúži to dvom cieľom. Jednak sa tak zväčšuje zdrojové územie staníc verejnej dopravy, čím sa zvýši počet osôb, ktoré ju môžu využívať. No a jednak to poskytuje ľuďom možnosť výberu, nie sú závislí na jednom konkrétnom spoji.

Takže ide o dobre vymyslený cyklus udržateľnej dopravy, keď viac ľudí používa verejnú dopravu, pretože vďaka dobre vybudovanej infraštruktúre sú stanice dostupnejšie. Bicykle sú dôležité pre prvú a poslednú míľu pri cestovaní i na vzdialenosť 10, 15 16či 20 kilometrov. Práve tieto stredné až dlhšie cesty sú segmentom, v ktorom je možné v mestách nahradiť autá.

M.B. Okrem toho sú tam aj OV-Fiets, bicykle na požičanie, poskytujúce dopravu na poslednej míli.

Takže 50 percent cestujúcich príde na stanicu na svojom bicykli a nastúpia do vlaku. Keď z neho na konci cesty vystúpia, tak pôvodne sa nemali ako dostať do cieľa. Dnes však majú OV-chipkaart, teda kartu pre autobusy, vlaky, električky – a pre OV-Fiets bicykle.

Môžu si ich na stanici požičať a za 3,50 € ich používať celý deň. Nakoniec ich na stanici vrátia, vlakom sa odvezú ku svojmu bicykli a na ňom sa odvezú domov.

Konzistentné riešenie.

Holandské železnice (NS, Nederlandse Spoorwegen) a proRail, teda dve organizácie, ktoré tento systém spravujú, si zistili, že vďaka tomu, že ľudia majú bicykle aj na druhom konci cesty, nahrádza takýto spôsob dopravy dopravu autom. Bohužiaľ je však tento systém obeťou svojho vlastného úspechu, keďže dopyt prevyšuje ponuku a skrátka nie je dosť bicyklov!

D.R. Pozreli ste sa aj do niektorej z tých gigantických automatizovaných cyklogaráží, ktorými je Holandsko známe?

Ch.B.: Jedným z najúžasnejších dôsledkov opísaného systému bicykel-vlak je more bicyklov, ktoré vidíte pri každej vlakovej stanici v Holandsku. Stačí vyjsť pred stanicu Grand Central v Amsterdame – museli tam postaviť cyklogaráž ponad kanál, pretože na bicykli prichádzajú na stanicu tisíce a tisíce ľudí denne.

Utrecht je vďaka svojej polohe a veľkosti ozajstným epicentrom systému bicykel-vlak. V priebehu najbližších 10 rokov v tomto meste vybudujú parkovanie pre viac ako 30.000 bicyklov. Jeden z objektov bude mať kapacitu 12.500 bicyklov a keď ho na konci tohto alebo na začiatku budúceho roka dokončia, bude to najväčšie bicyklové parkovisko na svete.

(Poznámka prekladateľa: Avizované parkovisko pre 12.500 bicyklov pod stanicou v Utrechte bolo napokon otvorené v auguste 2019, viď článok v tomto čísle.)

D.R. Vo svojej knihe zdôrazňujete, že holandské bicykle sú iné ako ostatné. V čom sa líšia od bicyklov v USA?

Na takom bicykli sedíte vzpriamene, takmer ako keby ste sedeli na stoličke. Ľudí okolo seba vidíte jasne a ste s nimi v interakcii. Takýto štýl prináša uvoľnený spôsob bicyklovania – nemusíte sa okolo v strese obzerať okolo seba, keď chcete odbočiť, ľahko signalizujete zmenu smeru. Väčšina z takýchto bicyklov sú singlespeed.

Ch.B.: Je rozdiel medzi zhrbeným cyklistom v prilbe a vzpriameným cyklistom bez prilby. Vzpriamené každodenné „chodenie na bicykli“ je oveľa rozšírenejšie, inkluzívne, dostupné a je príťažlivé pre ľudí každého veku a každej fyzickej kondície. Nie je to iba o čo najrýchlejšom prepravení sa z bodu A do bodu B, je to aj o užívaní si jazdy.

D.R. V USA sú bicykle ako také – materiály, značky – tak trochu fetišizované. Je tomu tak aj v Holandsku?

M.B. Vôbec nie. Väčšina bicyklov je v užívaní až kým sa nerozpadnú. Bicykle sú v Holandsku vnímané ako „kone ťažné“, žijú vonku, na uliciach tak musia vydržať všetky ročné obdobia, všetky rany osudu.

Väčšina ľudí, ktorých sme stretli, má doma ľahký rýchly cestný bicykel s nášľapnými pedálmi a všetkými tými vecami, ale to sú víkendové bicykle. Bicykel pre každodennú prepravu tak však vyzerá inak – čierny otlčený, akoby starodávny „holandský“ bicykel,… Bez preháňania, práve na takých bicykloch väčšina Holanďanov jazdí.

D.R. Holanďania nepoužívajú prilby. Je bicyklovanie v Holandsku naozaj také bezpečné?

Ch.B.: Žijeme v krajinách, kde sú prilby všeobecne vnímané ako ochranná pomôcka, podobne ako bezpečnostné pásy v aute. Preto je používanie prilieb zo zákona povinné. Avšak pre Holanďanov sú bezpečná infraštruktúra, bezpečne pomaly idúce autá a bezpečnosť v štatistikách oveľa dôležitejšie ako bezpečná ochrana tela.

D.R. To je fakt, americký prístup sa zdá byť zameraný na ochranu cyklistu tak, aby autá nemali šancu (ho zraniť).

Ch.B.: Presne tak. Menej ako 0,5 percenta, teda jeden M.B.: V prvom rade teba vedieť, že keď si v Holandsku z dvesto holandských cyklistov používa prilbu a sú to ozaj iba športoví jazdci. Prakticky nikto iný, vrátane detí kupujte bicykel, tak si ho kupujete kompletne a seniorov, na prilbu ani len nepomyslí. Skrátka to nie je vystrojený. V cykloobchode v Severnej Amerike súčasťou ich kultúry, rozhodli sa, že než chrániť seba je nájdete síce bicykle, ale nie sú na ňom blatníky, svetlá, oveľa dôležitejšie chrániť kultúru každodenného nosiče, stojan, zvonček, nič také. V Holandsku takéto 17 používania bicykla a budovať pre to bezpečné ulice. nevystrojené bicykle ani nepredávajú, pretože by pre nich boli nepraktické. V Holandsku každý, hádam okrem malej časti populácie, jazdí na tzv. holandských bicykloch (aj keď ich koncept pôvodne pochádza

D.R. V Holandsku sa vážne zaoberajú diaľkovými cyklistickými trasami – cyklodiaľnicami. Sú využívané?

M.B.: Určite. Holanďania už desaťročia majú po celej krajine sieť cyklotrás. Na bicykli sa dostaneš z jedného mesta do druhého, nech je medzi nimi akákoľvek vzdialenosť. Ak chceš, môžeš na bicykli prejsť celou krajinou.

V posledných rokoch si však začali uvedomovať, že táto infraštruktúra síce existuje, ale nie je dobre poprepájaná.

Preto sa teraz snažia vymyslieť, ako to rozvinúť do ozaj funkčného variantu dopravy, niečoho ako alternatívy diaľnic.

Toto predstavuje osobitne veľkú príležitosť v spojení s ebicyklami, na ktorých môžeš bicyklovať na väčšie vzdialenosti, bez prestávky, bez spotenia sa, pohodlne a súvisle sa môžeš dostať sa z mesta do mesta.

V knihe píšeme o trase RijnWaalpad, spájajúcej mestá Arnhem a Nijmegen. ide o 14 či 15 kilometrov a nikde na tejto trase nemusíte dať nohy dole z pedálov. Idete na bicykli v jedno kuse, bez prerušenia.

D.R. Zapadajú elektrické bicykle, elektrické kolobežky a elektrické mopedy do holandskej cyklistickej kultúry?

Ch.B.: Holanďania to majú dobre vyriešené podľa rýchlosti. Štandardný elektrický bicykel má rýchlosť limitovanú na 25 km/h a môže využívať bežnú cyklistickú infraštruktúru. Ak je však bicykel schopný jazdiť rýchlejšie, musí jazdiť po cestách pre autá a správať sa ako autá. Musí mať povinné poistenie, registráciu a používanie prilby je povinné.

Elektrické bicykle a elektromobilita všeobecne ukazuje, že ľudia majú prístup ku stále lepším možnostiam osobnej dopravy. Je pravdepodobnejšie, že Holanďan použije elektrický bicykel alebo kolobežku, než že si zvolí Uber, taxi alebo verejnú dopravu. Tá malá elektrická pomoc poskytuje psychologickú podporu a dáva Holanďanom odvahu jazdiť na dlhšie vzdialenosti.

U nás je tiež v rámci rozumných možností rozvinutá elektromobilita. Mestá ju však musia pozorne regulovať a reagovať na vývoj. Napríklad nikto nepredpokladal, ako veľmi budú v našich uliciach zavadzať elektrické 18 kolobežky.

D.R. V niektorých amerických mestách sú anticyklistické hnutia. Existuje vôbec takýto fenomén či politická sila v Holandsku? Snaží sa niekto zvrátiť vývoj?

Ch.B.: Neviem o ničom takom. Rozprávali sme sa s holandskými politikmi a je to úplne jasné – dokonca aj tí pravicoví podporujú ďalšie investície do bicyklovania.

D.R.: Kvôli verejnému tlaku, verejnej mienke?

Ch.B.: Presne tak. Nebolo by pre nich obhájiteľné a realistické (brániť investíciám do bicyklovania a zároveň ) chcieť vyhrať voľby, ak zhruba 80% obyvateľstva bicykluje aspoň raz za týždeň.

To však neznamená, že neškodia bicyklovaniu budovaním parkovísk pre autá a podobne.

D.R. Takže podpora cyklistiky áno, ale odpor voči autám nie?

Ch.B. Holanďania stále milujú svoje autá. Jazdia na nich kilometre a kilometre, rovnako ako v susedných krajinách. Podobne ako u nás riešia nedostatok miesta pre autá, keďže všetok priestor vyžívajú bicykle a tak ho autám veľa neostáva.

Momentálne stále rastie tlak na viac miesta pre bicyklovanie a tak sa objavujú také isté argumenty proti ako u nás – že to znamená úbytok priestoru pre autá, úbytok pruhov pre autá.

D.R. Takže je to nekonečné? Bude to stále boj, vzdialiť sa čo len kúsok od áut?

Ch.B. Presne tak.

Záverečná poznámka prekladateľa: Príbeh Melissy a Chrisa Bruntlettovcov a ich dvoch detí sa ďalej vyvíjal aj po tomto rozhovore, ktorý sa uskutočnil v lete 2018. V Kanade všetko predali a na jar 2019 sa natrvalo presťahovali do holandského Delftu. Nemajú auto, šetria si na vlastný dom, učia sa po holandsky, deti chodia do holandských škôl. V auguste 2019 dostali definitívne povolenie k trvalému pobytu v Holandsku. S Chrisom som si na konci júla 2019 sadol v Delfte na kávu, je to veľmi príjemný chlapík, ktorý dnes pracuje Dutch Cycling Embassy (Holandská cyklistická ambasáda), o ktorej sme písali pred pár dňami. Dúfam, že sa ho podarí dostať na Slovensko, pretože o bicyklovej kultúre v Holandsku (a

teda aj v nás) vie rozprávať veľmi pôsobivo.

Zatiaľ môžete sledovať ich stránku Modacity Life a facebookovú stránku Modacity.

Knihu Building the Cycling City: The Dutch Blueprint for Urban Vitality si môžete kúpiť nielen cez niektorý z eshopov v EÚ, ale aj do svojho Kindle cez Amazon. A ozaj ju silno odporúčam!

Utrech má najväčšie cykloparkovisko na svete!

Text a foto: Marián Gogola

Minulý mesiac sme vás informovali, že sa má otvoriť najväčšie parkovisko na svete. Udialo sa to 19.8 v holandskom Utrechte.

Samotné parkovisko má kapacitu 12500 bicyklov a bolo postavené vedľa zmodernizovanej železničnej stanice.

Prečo práve v Utrechte, mesto je totižto najdôležitejší železničný uzol Holandska a ročne sa v ňom premelie milióny cestujúcich.

Vybavenie pre cyklistov je integrované v stanice zo viacerých smerov a do parkoviska vedú cyklocestičky. Potenciálni záujemcovia o zaparkovanie, vidia, kde presne sú voľné miesta a majú na parkovisko aj navigovanie, ktoré poznáme z klasických parkovísk pre autá.

19

Zo samostnej cyklcoestičky je veľmi dobrý prístup do cyklodkov.

Už pred stanicou vás navigujú tabule, aby ste mohli zaparkovať bicykle.

Indikátory obsadenosti.

20

Mimochodom pri stanici je možné vidieť ďalšie cykloparkoviská, ktoré sú stále dosť vyťažené.

21

Kampaň Do školy na bicykli Národný cyklokoordinátor Peter Klučka si bol pozrieť školy, kde žiaci dochádzajú na bicykli do školy a vôbec ich nebolo málo. Tu je len zopár z nich.

ZŠ Borský Mikuláš– víťaz súťaže

ZŠ Vlčany

ZŠ Bánov

Gratulujeme len tak ďalej.

Foto: Národný cyklokoordinátor Peter Klučka

22

+

Horehronská cykloželeznička. Dopráce na bicykli

-

Prešovské cykloriešenia?

Zdroj: FCB J.Handzuš

23

Cyklistická doprava Elektronický odborný časopis o cyklistickej doprave Číslo 9 Rok 2019 Ročník X Web: www.mulica.sk/cyklisticka_doprava ISSN 1338-0486 Správy, ktoré nemajú uvedený zdroj sú preberané z portálu www.cyklodoprava.sk

Informácie preberané z iných zdrojov, alebo publikované jednotlivcami nemusia odrážať názor redakcie. Časopis sa distribuuje bezodplatne. Neprešlo jazykovou úpravou. Uzávierka čísla 10.

V mesiaci.

Skupina Slovensko na bicykli, stránka Cyklodoprava.sk

# cyklodoprava Je to neziskový projekt OZ MULICA. Vychádza mesačne.

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

Vydavateľ:

Redakcia:

OZ MULICA

Marián Gogola – šéfredaktor

Bláhova 449/21 01004 Žilina

Radovan Červienka –redaktor Martin Bolo – redaktor

Email: info@mulica.sk

Ján Roháč - redaktor

24

Cyklospomienka na leto.

Foto: Radovan ÄŒervienka

25