Drevo v jaskyniach, I. časť. Výdreva Marián Jagerčík Keď sme sa v 80-tych rokoch minulého storočia boli pozrieť na Muránskej planine, kde hľadači pokladov asi 50 rokov predtým kutali v jaskyni Machnatá, prekvapilo nás, v akom dobrom stave sa nachádzala výdreva, ktorú tam títo hľadači používali. Ani dnes sa v našich jaskyniach bez dreva nezaobíde me. Niektoré objavy a postupy si bez výdrevy neviem ani predstaviť, dokonca drevo v jaskyni používame častejšie ako iné špeciálne pomôcky. V prvej časti okrem všeobecnej prípravy a spracovania dreveného materiálu sa budem venovať stručnému opisu zhotovovania výdrevy. Príprava dreva na použitie v jaskyniach Podľa nás najlepšie drevo na použitie v jaskyniach je smrekové, prípadne jedľové; s iným zatiaľ skúsenosti nemáme. Výber stromov na výrobu žrdí a ž⁄diek musí byť zodpovedný, drevo má byť suché, nenapadnuté hnilobou. Výhodný je, povedané lesníckou terminológiou, tzv. negatívny výber, t. j. vyberú sa stromy, ktoré sú odumreté a prestali vegetovať pred dvoma-tromi rokmi, najlepšie stojace suché stromy. Stromy by mali mať priemer od 6 do 20 cm, hrubšie neodporúčam pre väčšie riziko pri ich stínaní. Pri tejto pracovnej činnosti si treba dávať veľký pozor hlavne na suché vrcholce, ktoré sa ľahko lámu a môžu nás nepríjemné zraniť. Pred zrezaním stromu treba zistiť zakresaním sekerkou do kmeňa, či je drevo dosta-
Náradie, ktoré na prípravu ž⁄diek potrebujeme. Foto: M. Jagerčík
42
točne kvalitné, aby sme sa zbytočne nenarobili. Keď sme už strom zrezali, dôležité je posúdiť jeho kvalitu aj na čele rezu. Ak javí známky hniloby alebo zmenu zafarbenia, môžeme kmeň ešte postupne približne metrovým krátením „vyzdraviť“, a tak si pripraviť ž⁄dku čo najkvalitnejšiu. Po tejto činnosti nasleduje odkôrňovanie žrdiek do biela, najlepšie obojručným nožom. Obielené ž⁄dky natrieme náterom proti hubám a plesniam a po zaschnutí ochranným náterom proti vode najlepšie „ekologickými náterovými látkami“. Tým si zabezpečíme dlhotrvajúcu životnosť dreva aj v jaskynných podmienkach. Po zaschnutí môžeme tento materiál používať pri prieskume jaskýň podľa fantázie bez obmedzenia. Môžete si zostrojiť hoci 10-metrový rebrík, ktorý vydrží aj tridsať rokov.
Zhotovovanie výdrevy Opisovať zhotovenie výdrevy v jaskyni je ťažšie ako jej vlastné zhotovenie, aj preto najlepšia škola na zhotovenie výdrevy je účasť na akcii, kde sa tieto práce budú realizovať pod vedením niekoho, kto má s nimi skúsenosti. (Záujemcovia sa môžu prihlásiť u vedúcej klubu Speleo-Detva.) Pri zhotovovaní je potrebné si uvedomiť, kde sú steny jaskyne, prípadne stabilné veľké bloky, veľkosť a tlak závalu. Všetky tieto okolnosti si musíte vziať do úvahy ešte pred začatím prác, pri samotnej realizácii s nimi počítať a vedieť ich všetky využiť, aby sme zával
Odkôrňovanie žrdiek do biela. Foto: M. Jagerčík
Jeden z druhov náterových látok a náter ž⁄diek. Foto: M. Jagerčík
alebo rútivú chodbu dostatočne zabezpečili na ďalší postup, a pritom nespotrebovali veľké množstvo dreva. Treba si uvedomiť, že takýto úsek môže byť dlhý trebárs 5 m a niekedy aj viac, preto výdreva musí byť zhotovená veľmi precízne a kvalitne, aby sa počas pohybu jaskyniarov v jej blízkosti alebo po nej nezrútila.
skalami úplne nevyplníme priestor za výdrevou. Táto činnosť je veľmi dôležitá, lebo tak dosiahneme, aby sa tlak na výdrevu rozložil aj na ostatné časti závalu a menej pôsobil na samotnú výdrevu. V prípadoch následných výdrev ich môžeme medzi sebou kotviť pozinkovaným drôtom alebo reťazou tak, aby držali pokope.
Základné časti výdrevy: Ukážka niektorých prípravných prác: nosné prvky – žrde, ž⁄dky priemeru od 6 do 20 cm, dlhé od 10 cm do max. dĺžky, dovoľujúcej ich prenos jaskyňou (napr. Starý hrad 2,7 m, Večná robota do hĺbky 260 m 2,7 m, nižšie 2 m), pomocné prvky – štiepance (po dĺžke rozpolené ž⁄dky), ploché kamene na výplň priestoru do výdrevy za štiepance, spojovacie prvky – klince, kramle, pozinkovaný drôt, reťaz. Postup pri zhotovovaní výdrevy Zhotovovanie výdrevy je najideálnejšie robiť v trojčlenom družstve. Samotná realizácia si vyžaduje určitú prax a skúsenosti s prácou s drevom. V mieste, kde je podľa nášho presvedčenia nevyhnutné Ferko pri príprave štiepancov – Peter pri zakladaní štiepanca za zabezpe-čiť zával, prípadne zosuvovú plopomocných prvkov výdrevy. nosné prvky výdrevy. chu, musíme upraviť (rozšíriť) priestor Foto: E. Hipmanová Foto: E. Hipmanová potrebný na vlastnú montáž výdrevy. Výška, šírka a hĺb-ka sa prispôsobí podmienkam situácie, ktorú chceme riešiť a zabezpečovať. Metrom zmeriame rozmery predpokladanej výdrevy tak, aby sme vyrezané prvky vý-drevy mohli bezpečne uložiť na požadované miesto v stiesnených podmienkach. Zabezpečiť nosné prvky výdrevy proti posuvom môžeme rôznymi spôsobmi: zatlačíme ich na miesto silou pomocou kladiva, prípadne zakliníme pomocným dreveným klinkom; pritom si treba všímať aj členitosť stien a využiť rozličné priehlbinky, prípadne odskoky a počítať s tým, že drevo v jaskyni po nasiaknutí vodou zväčšuje objem, a teda aj stabilitu a napätosť systému. Po zhotovení tzv. nosnej výdrevy pokraMeranie dĺžky štiepancov. Foto: E. Hipmanová čujeme montážou pomocných prvkov, a to pripevnením štiepancov na nosné prvky s využitím spojovacích prvkov, najčastejšie klinZhotovovanie zabezpečovacích systémov výdrevy si cami. Štiepance potom postupne zakladáme plochými vysvetlíme na pripojených fotografiách so stručným skalami opretím o ne. Za tieto ukladáme ďalšie, kým popisom jednotlivých prvkov a detailov.
43
Zhotovenie jednoduchých zabezpečovacích systémov Zabezpečenie stropu:
Pomocné prvky štiepance
Opretie o priehlbinku
Pomocný drevený klinok
Nosné prvky
Výdreva zabezpečuje proti padaniu skál zo stropu a je využitá aj na uloženie ďalších skál z postupových prác. Foto: M. Jagerčík
Zabezpečenie strmého zosuvového svahu:
Pomocné prvky
Detail opretia nosného prvku o šikmý strop
Detail zapretia nosného prvku pomocným tvaru V o stenu
Ploché skaly
Nosné prvky
Výdreva zabezpečuje strmý zosuvový svah a slúži aj na uloženie materiálu z ďalších výkopových prác. Táto výdreva má už vyše 20 rokov a je stále funkčná. Foto: E. Hipmanová
44
Toto sú v podstate najjednoduchšie varianty riešenia výdrevy, ktoré môžete bežne v jaskyniach využiť s istotou, že zával je zabezpečený a pohyb po jaskyni relatívne bezpečný.
Zhotovovanie zložitejších výdrev na zabezpečenie hlavne vchodov do jaskýň Týmto spôsobom zabezpečujeme hlavne vchody do jaskýň, ktoré treba v podstate klasicky vykopať hlavne v sutinách, a možno ho využiť aj v jaskyniach, keď narazíme na závalovú zónu, za ktorou predpokladáme ďalší postup. Zhotovenie tejto výdrevy si vyžaduje už určitú skúsenosť a zručnosť. Rozhodne odporúčam zvládnuť najprv jednoduchšie spôsoby zhotovovania výdrevy, až potom sa púšťať do zložitejších, prípadne si zavolať na pomoc skúseného majstra. Niektoré ukážky aj s popisom môžu byť návodom, ako sa to robí a ako vyzerá dokončená výdreva.
Ploché skaly opreté o štiepance
Zóna na vyplnenie skalami
Zóna závalu
Pomocné prvky (štiepance) 6 až 15 cm vo vzdialenosti 10 až 30 cm
Nosné prvky 10 až 20 cm
Pôdorysná schéma výdrevy
Hrubá konštrukcia výdrevy so schémou spoja nosných prvkov. Foto: M. Jagerčík
Príprava vonkajšieho trojuholníkového rámu na zabezpečenie vchodu do jaskyne. Foto: E. Hipmanová
Hotová výdreva vyplnená skalami. Foto: M. Jagerčík
Vchod do jaskyne Večná robo ta. Foto: E. Hipmanová
Pozor, aj takto môže skončiť výdreva! Foto: E. Hipmanová
45