Jaskyniar - 2010 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

REGIONÁLNA ROCENKA TURCA

JASKYNIAR 2010

JASKYNIAR 2010 - regionálna roèenka Turca Redakèná rada: Jozef Haráni, Bc. Pavol Pokrievka ml., Ing. Ján Šparec, Dr. Milan Horòák, Milan Brandejský, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Andrej Bendík, PhD., Ing. Peter Holúbek, Ing. Peter Mrázik, Ing. Ján Obuch, www.speleoturiec.sk Šéfredaktor: Jozef Haráni, e-mail: info@stamaplus.sk Grafická úprava: Michal Cíger a Jozef Haráni, e-mail: grafik@vavrossi.sk Uverejnené príspevky vyjadrujú názory jednotlivých autorov, nemožno ich spája s názormi redakcie. Jazyková úprava: Mgr. Viera Koreòová Vydala: STAMA plus s.r.o.,Adresa redakcie: Jaskyniarsky klub SPELEO TURIEC, Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky, www.stamaplus.sk Osvit a tlaè: VAV&ROSSI, www.vavrossi.sk

OBSAH: Jozef Haráni - úvodník šéfredaktora Jozef Haráni - Správa o èinnosti JK ST za rok 2010 a aktuálny zoznam èlenov Bohuslav Kortman - Ïalší jaskyniar na svete Peter Mrázik - Pravdivá história vzniku OS Blatnica Pavol Pokrievka - Prieskumné práce Speleoklubu Malá Fatra v Turci Peter Holúbek - Novodobá história Katovej skaly Andrej Bendík - Medveï jaskynný vo Ve¾kej Fatre Ján Obuch - Sovy v jaskyniach Ve¾kej Fatry Pavol Pokrievka ml. - Výsledok prác v Jazveèej jaskyni a Sonde na lúèke Peter Holúbek - Spomienky na Krivánsku priepas a Petra Veterníka Peter Holúbek - Jedna nevyjasnená lokalita Gaderskej doliny Milan Horòák - Za speleoarcheologickými náleziskami Turca Andrej Bendík - Kras v okolí Slovenského Pravna Peter Mrázik - Chronológia výskumu Belianskeho krasu Peter Holúbek - Štatistika jaskýò v Turci na konci roka 2010 Pavol Pokrievka ml. - Jaskyòa Sopotná vo Valèianskej doline Spomienka - Zbohom bratu Jubilanti Stanovy Jaskyniarskeho klubu SpeleoTuriec Zhrnutie ISSN 1357-687X ,

7 8 14 15 22 25 31 39 42 48 50 51 55 67 75 79 82 84 87 98

ISBN 978-80-96880-0-6

Náklad: 1000 ks Fotografie na obálke 1. strana obálky: Vchod do Textorisovej jaskyne – masív Tlstej. Foto: P. Pokrievka ml. 2. strana obálky: V jaskyni v tuneli v Kra¾ovanoch. Foto: P. Pokrievka ml. 3. strana obálky: Ponorná jaskyòa, prepadlisko Èremošné. Foto: ¼. Varecha 4. strana obálky: Jaskyòa Mažarná. Foto: P. Pokrievka ml.

Vrcholové galérie na Tlstej. Foto: A. Bendík.

SPELEOLOGIST 2010 - regional yearbook of Turiec Advisory board: Jozef Haráni, Bc. Pavol Pokrievka Jr., Ing. Ján Šparec, Dr. Milan Horòák, Milan Brandejský, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Andrej Bendík, PhD., Ing. Peter Holúbek, Ing. Peter Mrázik, Ing. Ján Obuch, www.speleoturiec.sk Editor in Chief: Jozef Haráni, e-mail: info@stamaplus.sk Graphic design: Michal Cíger and Jozef Haráni, e-mail: grafik@vavrossi.sk All the articles express personal opinions of appropriate authors; these opinions cannot be considered to be opinions of editorial board. Correction: Mgr. Viera Koreòová Published by: STAMA plus s.r.o. Editorial address: Cave club SPELEO TURIEC, Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky, www.stamaplus.sk Image setting and press: VAV&ROSSI, www.vavrossi.sk

CONTENTS: Jozef Haráni – Editorial Jozef Haráni – Annual report of JK ST for year 2010 and list of members Bohuslav Kortman – Another caver in the world Peter Mrázik – True history and founding of OS Blatnica Pavol Pokrievka – Reconnaissance work of Speleoclub Malá Fatra in Turiec Peter Holúbek – Modern history of Katová skala Andrej Bendík – Cave bear in Ve¾ká Fatra Ján Obuch – Owls in Ve¾ká Fatra caves Pavol Pokrievka Jr. – Results of work in Jazveèia jaskyòa and Sonda na lúèke Peter Holúbek – Remembering Krivánska chasm and Peter Veterník Peter Holúbek – One unexplained place in Gaderskej doliny Milan Horòák – Following speleological sites in Turiec Andrej Bendík – Karst near Slovenské Pravno Peter Mrázik – Timeline of research of Belianskeho karst Peter Holúbek - Statistics of caves in Turiec at the end of 2010 Pavol Pokrievka Jr. – Cave Sopotná in Valèianska dolina Commemoration – Goodbye brother Jubilants Statute of Cave club Speleo Turiec Summary ISSN 1357-687X ,

7 8 14 15 22 25 31 39 42 48 50 51 55 67 75 79 82 84 87 98

ISBN 978-80-96880-0-6

Number of copies 1000 Cover photos 1st page: Entrance to Textoris cave – massif of Tlstá. Photo: P. Pokrievka Jr. 2nd page: Cave tunnel in Kra¾ovany. Photo: P. Pokrievka Jr. 3rd page: Ponorná cave, sink Cremosne. Foto: ¼. Varecha 4th page: Mazarna cave. Photo: P. Pokrievka Jr.

ÚVODNÍK ŠÉFREDAKTORA „Rok sa stretol s rokom, a.... Asi takto by možno zneli prvé slová môjho úvodníka v ïalšom regionálnej spravodaji Žilinského kraja JASKYNIAR 2008, ktorý nikdy nevyšiel. A možno by to ani nebol môj úvodník, ale úvodník niekoho iného. Ako už isto viete, /minimálne tí, ktorí vlastnia alebo èítali JASKYNIARA 2007/, tak tento spravodaj zaèal vychádza z iniciatívy JS Aragonit, ktorej èlenom som bol aj ja. Už pri vydaní prvého spravodaja to „škrípalo“ a bohužia¾ vyústilo ukonèením môjho èlenstva v JS Aragonit a tým aj mojím pôsobením ako šéfredaktora. Priznám sa, že na dva roky som absolútne stratil chu a aj motiváciu venova sa jaskyniarstvu a vôbec jaskyniarskej tématike ako takej. Zaèiatkom roka 2010 som bol oslovený skupinou „nezaradených“ /znie to trochu rasisticky/, jaskyniarov z Martina. S touto skupinkou renegátov sme v januári uskutoènili prvé nezáväzné stretnutie. Vo februári bol oficiálne založený Jaskyniarsky klub Speleo Turiec. Už vtedy vo mne skrsla myšlienka, že keï všetko dobre dopadne, je tu reálna šanca pokraèova . Vydanie nultého spravodaja bola minimálne z polovice moja iniciatíva a zastrešené bolo mojím vydavate¾stvom. Keïže zo strany JS Aragonit nebola doteraz žiadna iniciatíva na pokraèovanie, dovolil som si pri tejto príležitosti prevzia štafetu. Od založenia nášho klubu uplynul rok a ten sme zavàšili vydaním tohto spravodaja. Mali sme a stále máme ve¾a neprajníkov, ale to je súèas vývoja. Treba len veri a dúfa , že myšlienka spoloèného jaskyniarskeho klubu v Turci zapustí pevné korene. Pôvodný zámer spred troch rokov ostal,

píšeme pre širšiu speleologickú verejnos . V prvom rade bude každý spravodaj súhrnom diania za každý uplynulý rok v regióne Turca a blízkeho okolia. No a vývoj ukáže ïalší smer. Príspevky, ktoré v òom publikujeme, budú zo zaèiatku viac obsahovo zodpoveda oblasti turèianskeho regiónu. Verím, že èasom pribudnú príspevky aj od iných prispievate¾ov a obsahovo spestria ïalšie vydania. Jaskyniar bude opä distribuovaný zadarmo všetkým èlenom SSS po jednotlivých skupinách. Takže na záver už len krátka poznámka. Naším hlavným cie¾om je mediálna prezentácia turèianskeho krasu a prírody medzi speleologickú a aj ostatnú èitate¾skú verejnos . Ïakujem za Vašu podporu a priazeò.“

Jozef Haráni

SPRÁVA O ÈINNOSTI JASKYNIARSKEHO KLUBU SPELEO TURIEC ZA ROK 2010 Jozef Haráni - predseda klubu Èinnos nášho novovzniknutého Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec zaèala oficiálne dòa 05.02.2010 ustanovujúcou schôdzou v zasadaèke Slovenského národného múzea. Ustanovujúcej schôdze sa zúèastnilo 26 zakladajúcich èlenov. Na tejto schôdzi bolo prezentované slobodné rozhodnutie, že do JK ST vstupujú tzv. nezaradení èlenovia, traja hos ujúci èlenovia z okolitých skupín, všetci èlenovia Speleoklubu Malá Fatra a štyria èlenovia Oblastnej skupiny Ve¾ká Fatra. Títo èlenovia si zvolili prípravný výbor v zložení: Ing. Pavol Pokrievka, Pavol Pokrievka ml., Milan Brandejský, Jozef Haráni a Ing. Ján Šparec. Výbor dostal mandát na vykonávanie všetkých písomných a právnych úkonov tak, aby bol klub na jarnom speleomítingu

vo Svite prijatý za èlena SSS. Dòa 11.03.2010 boli schválené na èlenskej schôdzi stanovy a logo Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec. Tie boli následne zaslané na Ministerstvo vnútra SR v Bratislave. V priebehu apríla, po schválení stanov JK ST Ministerstvom vnútra SR, sme nadobudli právnu subjektivitu ako obèianske združenie. Dòa 29.03.2010 bola oficiálne odoslaná prihláška JK ST do Slovenskej speleologickej spoloènosti na sekretariát SSS v Liptovskom Mikuláši. Dòa 16.04.2010, na 16.valnom zhromaždení SSS vo Svite, sme boli prijatí za èlena SSS. Dòa 03.05.2010 bola podaná na Krajský úrad životného prostredia v Žiline žiados JK ST na celoplošný prieskum a výskum krasových lokalít na

Schva¾ovanie stanov JK SPELEO TURIEC vo ve¾kej zasadaèke SNM v Martine dòa 11.3. 2010. Foto: J. Kleskeò

Gulášpartia - oslava výnimky z krajského úradu v penzióne U havrana 26.6. 2010. Foto: J. Haráni

území Turèianskej kotliny. Táto žiados bola, napriek protestom OS Ve¾ká Fatra a obštrukciám s tým spojených, úspešne zavàšená. Dòa 24.06.2010 vydal KÚ ŽP v Žiline rozhodnutie o udelení výnimky pre èlenov JK ST. Medzitým sa dòa 07.05.2010 konala èlenská schôdza, kde prípravný výbor, keïže do bodky splnil svoju úlohu, ukonèil svoju èinnos . Na tejto schôdzi bol v demokratických vo¾bách zvolený riadny výbor JK ST v zložení: predseda Jozef Haráni, podpredseda Pavol Pokrievka ml, pokladník a hospodár Milan Brandejský, èlenovia výboru Ing. Ján Šparec a Mgr. Milan Horòák. Nový výbor bol poverený èlenskou základòou o nadviazanie spolupráce a prípadnú dohodu s OS Ve¾ká Fatra. Všetky pokusy a návrhy o nadviazanie spolupráce sa skonèili odmietnutím zo strany OS VF. Prvý polrok 2010, za ktorý sme stihli zrealizova všetky naplánované oficiality, sme uzavreli prvou gulášpartiou JK ST. Uskutoènila sa

26.06.2010 v penzióne U havrana. Do konca roka 2010 bolo obèianskemu združeniu JK ST pridelené IÈO a stihli sme ešte vyda štvorfarebnú sériu klubových odznakov. Èlenovia Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec zorganizovali v roku 2010 celkom 123 pracovných a povrchových prieskumných akcií. Èinnos skupiny, zloženej z èlenov : ¼ubomír Ballo, Ján Šparec, Ivana Šparcová, Miroslav Kardoš, Pavol Kardoš, ¼ubomír Fekete. V masíve Štrochov, Gaderská dolina bolo nájdené prepadlisko. Poèas 5-tich pracovných akcii sa podarilo, preniknú do håbky cca - 20 m, dåžka chodieb 40 m. Jaskyòa nebola doposia¾ zameraná, je rozsadlinového typu s množstvom sintrových nátekov. V uvedenej lokalite sú vytipované na sondovanie dve ïalšie miesta s prievanom, otvory zamerané GPS. Ïalšie ažisko prác je v Jasenskej

doline, kde v jaskyni Tisové sa postúpilo v smere prievanu, èo do dåžky ako aj håbky. Necelých 200 m od jaskyne boli nájdené 3 vytopené miesta, v jednom sa sondovalo. Otvor o priemere 50 cm klesá kolmo do håbky, je vyplnený lístím a skalami. Na uvedenej lokalite boli poèas roka 2010 tri pracovné a jedna povrchová akcia. Lokalita Luèené v Belianskej doline. Južne od vyvieraèky sa uskutoènila prvá pracovná akcia v nemenovanej jaskyni s pracovným názvom „Partizánska.” Za vstupnou sieòou sa prekopávala nízka plazivka , hlina stmelená koreòmi stromov. V jaskyni sa pravidelne vyskytovali dva jedince podkovára. Poèas nasledujúcich 4 pracovných akcií sa v jaskyni postúpilo cca 8 m, bol nájdený zub jaskynného medveïa, ktorý skúma Andrej Bendík. Ïalej sa uskutoènila dvojdòová akcia pri jaskyni Chlm v ústi Necpalskej doliny. Akcia bola výborne zabezpeèená od elek-

Èakanie na guláš, opekanie chlebíka. Foto: J. Haráni

trocentrály až po záhradné posedenie. Rozširovalo sa dno priepasti, materiál sa cez kladku vynášal von. Puklina sa však vykliòuje a po zvážení sa bude pracova v južnej vetve ako v roku 2004. V máji 21.-22.05.2010 sa uskutoènila v dvojici ¼ubomír Ballo a Ján Šparec, poznávacia cesta do rakúskych vápencových RaxAlpe, krasová planina s množstvom krasových jám a možnos ou lezenia na via ferratách. Priebežne bolo uskutoènených 11 povrchových akcii v lokalitách Ve¾kej a Malej Fatry. Dominoval Borišov a okolie hrebeòa na Šoproò a Javorinu, ïalej Tlstá, Bág¾ov Kopec, Ostredok. Návštevy vchodov rozsadlinových priepasti Moròa, B-2, B-3, Vrátna dolinka v Gaderi, Kozia skala , Suchý vrch a Ve¾ký Kriváò v Malej Fatre. V ústi Dedošovej doliny v Gaderskej doline, exkurzná návšteva jaskýò Dedošová a Puklinová, tiež akcia Bág¾ov kopec a

Výroèná èlenská schôdza v malej zasadaèke SNM v Martine, 4.2. 2011. Foto: J. Kleskeò

zostup do Selenca pozdåž bývalej lesníckej lanovky na ažbu dreva. V blízkosti po¾ovníckej chatky Hubná, v bližšie nemenovanej jaskyni boli nájdené zvyšky keramiky. V minulom roku sa skupina zamerala na Jasenskú dolinu, kde je komplikovaná geologická stavba. Aktívnym prístupom sa podarilo objavi jaskyòu Tisové 1, prepadlisko Tisové 2, ïalej lokalizova vchod jaskyne, zasypaný pri stavbe cesty, v neposlednom rade jaskyòa Žlebiny. Ïalej bolo v Madaèovskej dolinke, nachádzajúcej sa v Jasenskej doline, lokalizované prepadlisko v nadmorskej výške 1131 m.n.m . Na odkrývaní vchodu sa zúèastnili okrem našich èlenov i èlenovia JK Strážovské vrchy - Jožo Krebeš a vtedajší èlenovia Miroslav a Pavol Kardošovci. Pre hroziace nebezpeèenstvo padnutia ve¾kých blokov do výkopu sme pracovisko na istý èas opustili. Zaèiatkom roka 2011 sa podarilo odkry vchod do jaskyne so silným prievanom. Za zúženým

miestom je menšia sienka, z ktorej východným smerom klesá 8 m priepas , ktorá sa v dolnej èasti rozširuje. V jaskyni sú neživé sintrové náteky a pekne tvarované pizolity. Pokraèovanie jaskyne je priamo pod vchodom v -10 m håbke za zúženým miestom, kde sa bude poèas najbližších akcií pracova . Celkovo táto skupina vykonala 33 pracovných akcií. V mesiaci júl skupina v zložení Pavel Reichel, Ivan Hauptvógel a Jozef Haráni uskutoènila povrchový prieskum záveru Kantorskej doliny. Ïalej Pavel Reichel v posledný augustový týždeò uskutoènil povrchový prieskum severozápadnej strany Ve¾kej Fatry od Kantorskej doliny až po Kra¾oviansky meander. V predposledný októbrový víkend Pavel Reichel a Jozef Haráni uskutoènili povrchový prieskum východnej strany Luèanskej Malej Fatry na ¾avom brehu Váhu od Domašínskeho meandru po Dubnú skalu. Celkovo Pavel Reichel zorga-

nizoval 7 prieskumných akcií. Ïalšia skupina v zložení Milan Brandejský a ¼udovít Varecha uskutoènila zaèiatkom leta akciu – premeranie ponoru Flochová v Èremošnianskej doline v Kremnických vrchoch. Potom ¼udovít Varecha uskutoènil v tomto ponore ešte ïalšie dve akcie. Spolu sú to 3 akcie. Súèas ou nášho klubu sú samozrejme aj èlenovia Speleoklubu Malá Fatra. V tejto poèetnej skupine sa uskutoènilo spolu 80 pracovných a prieskumných akcií. Rok 2010 bol definitívne uzavretý a vyhodnotený na výroènej èlenskej schôdzi konanej 04.02.2010 v malej zasadaèke SNM v Martine s následným programom. Po zahájení so slávnostným prípitkom boli preèítané správy o èinnosti, hospodárení a plán práce na rok 2011. Bol ohlásený definitívny prestup štyroch èlenov OS Ve¾ká Fatra /Milan Brandejský, Ján Agricola, Ing. Marián Bukovský a ¼udovít Varecha/ do JK SPELEO TURIEC. Bolo potvrdené vydanie roèenky Jaskyniar 2010 a èlenovia boli informovaní o stretnutí jaskyniarskych skupín 01.02.2011 v sídle SSJ v Liptovskom Mikuláši. Stretnutie zvolal KÚ ŽP Žilina, kde oznámil definitívne ukonèenie spoloènej výnimky 6 jaskyniarskych skupín v Žilinskom kraji. Na tomto stretnutí bol všetkými zúèastnenými stranami dohodnutý a odsúhlasený presný postup na vybavenie prípadného vydania novej spoloènej výnimky. Ku koncu schôdze boli vybraté èlenské príspevky na rok 2011. Na záver bola bohatá diskusia spojená s premietaním a výbornou kapustnicou. Ïakujem všetkým èlenom nášho JK ST za èinnos , ktorú ste v prvom roku nášho oficiálneho pôsobenia vykonali v turèianskom krase a jaskyniach. Verím, že v budúcich rokoch sa naša prieskumná a objavite¾ská èinnos zintenzívni a rozšíri aj medzi

ostatných èlenov. V novom roku všetkým želám ve¾a úspechov, vytrvalosti a jaskyniarskeho š astia. Vo Vrútkach 5.2. 2011

Výborníci zaujatí rozpravou na výroènej schôdzi

Sledovanie premietania na výroènej schôdzi

ÈLENSKÁ ZÁKLADÒA Aktuálny stav k 31.01. 2011 1., : predseda: Jozef Haráni, Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky, 0905 641 325, Speleo Turiec 2., :podpredseda: Pavol Pokrievka ml., Zámocká 21,036 01 Martin, 0902 263 520, Malá Fatra 3., : výbor: Ing. Ján Šparec, Makovického 8/16, 036 01 Martin, 0914 345 235, ST 4., : výbor: Dr. Milan Horòák , Majakovského 7, 036 01 Martin, 0908 692 815, ST 5., : výbor: Milan Brandejský, Nešporova 1, 036 01 Martin, 0905 884 608, ST 6., : Ján Agricola, ST 7., : ¼ubomír Ballo, ST 8., : Mgr. Andrej Bendík, PhD., ST 9., : Ing. Marián Bukovský, ST 10., : Vladislav Èarnecký, MF 11., : Katarína Èullá, ST 12., : Rastislav Duchaj, ST 13., : ¼ubomír Fekete, ST 14., : Jozef Haráni ml., ST 15., : Ing. Ivan Hauptvógel, ST 16., : Ing. Peter Holúbek, ST 17., : Miroslav Kardoš, ST 18., : Pavol Kardoš, ST 19., : ¼udovít Kubáni, MF 20., : Štefan Kuna, ST 21., : Karol Lejava, MF 22., : Maroš Lejava, MF 23., : Tomáš Masár, MF 24., : Ing. Peter Mrázik, ST 25., : Ján Nereèa, MF 26., : Ing. Štefan Nereèa, MF 27., : Patrik Neuschel, MF

28., : Ing. Ján Obuch, ST 29., : Radoslav Petroviè, ST 30., : Peter Plavec, MF 31., : Jana Pokrievková, MF 32., : Ján Pokrievka, MF 33., : Ing. Pavol Pokrievka, MF 34., : Jozef Pokrievka, MF 35., : Zuzana Pokrievková, MF 36., : Pavel Reichel, ST 37., : Kristián Šajgalík, ST 38., : Renáta Šajgalíkova, ST 39., : Veronika Šašková, MF 40., : Ivana Šparcová, ST 41., : ¼udovít Varecha, ST

M. Brandejský na zakladajúcej schôdzi. Foto: J. Kleskeò

ÏALŠÍ JASKYNIAR NA SVETE Bohuslav Kortman - predseda SSS Keï pred dvadsiatimi rokmi vydala Slovenská speleologická spoloènos namiesto Spravodaja èi Spravodajcu SSS prvé èíslo Jaskyniara, asi nik vtedy netušil, že druhé èíslo periodika s rovnakým názvom vyjde ako regionálny jaskyniarsky spravodaj až roku 2007. Nechcem sa vraca k okolnostiam, ktoré s tým súviseli, ani hodnoti poèínanie vtedajších tvorcov, resp. vydavate¾ov èasopisu. Podstatné je, že Spravodaj SSS neprestal vychádza a vlani oslávil štyridsiatku, ale aj to, že sa pripravuje v poradí už tretí Jaskyniar, tentoraz ako roèenka 2010. Som rád, že jaskyniarstvo v Turci, kde som prežil významnú èas svojho života i ako èlen SSS, sa po rokoch útlmu zaktivizovalo, vychádzajúc z bohatých tradícií, ktoré tu nesporne má už od èias OS Blatnica. Teším sa i tomu, že na výroènej èlenskej schôdzi nového JK Speleo Turiec som sa znova stretol so „starými“ jaskyniarskymi harcovníkmi, ktorí sa chcú podeli so svojimi skúsenos ami s mladými turèianskymi speleológmi. Nech teda tento a nasledujúce „ Jaskyniare“ jedni i druhí, ale aj èlenovia ostatných klubov a skupín SSS v rámci regiónu a celého Slovenska využijú popri Spravodaji SSS v prvom rade na prezentáciu svojich úspechov, poznatkov alebo zážitkov z jaskýò a krasu Fatier, Tatier a ïalších slovenských i zahranièných krasových území. Považská Bystrica 26. 2. 2011

PRAVDIVÁ HISTÓRIA VZNIKU OS BLATNICA Peter Mrázik Keï si na internetovej stránke OS Ve¾ká Fatra otvoríme v menu položku „èlánky", nájdeme tam „Históriu skupiny OS Ve¾ká Fatra". Neviem síce, z akých podkladov a za akých okolností tento príspevok vznikol, ale keïže od zaèiatku až snáï do dvoch tretín textu obsahuje absolútne scestné, nepravdivé a nesprávne údaje, èi už v menách, ale najmä v dátumoch a èíslach, považujem za potrebné uvies skutoènú históriu vzniku organizovaného jaskyniarstva v Turci /myslím tým v pôsobnosti Slovenskej speleologickej spoloènosti/, do pravdivého obrazu. Z môjho poh¾adu je len smutné, že súèasné vedenie OS Ve¾ká Fatra, ktoré sa prezentuje tým, že je pokraèovate¾om a následníkom pôvodnej oblastnej skupiny Blatnica, nemá ani potuchy o tom, ako to v západnej èasti Ve¾kej Fatry, ale najmä v Belianskej, Gaderskej a Blatnickej doline naozaj bolo. Inak by nebolo možné, aby oficiálna internetová stránka skupiny takto klamala a zavádzala svojich náhodných návštevníkov. Takže poïme na to, ako to naozaj bolo. Skutoèným zakladate¾om oblastnej skupiny Blatnica bol Jozef Ferianèik, nie Ferenèík a ani žiadni bratia Zacharovskí, ani Ján Spišiak /ktorý sa mimochodom v skutoènosti volal Juraj Spiššák/. A nebolo to v roku 1964, ani 1965. Veï Slovenská speleologická spoloènos bola znovuobnovená až 1.1.1970. Krátko sa ale vrá me k ujovi Ferianèikovi, lebo tak sme ho neskôr my, mladí, oslovovali. Narodil sa v Blatnici 4.8. 1913. A teraz pozor! Volal sa Ferianèik, nie Ferianèík, to krátke "i" je správne! Až neskôr matriky jeho synovi a vnukom pridali

do priezviska dåžeò. Náš ujo Jožo oslovil listom 8.4.1969 Turèianske múzeum Andreja Kme a so žiados ou o vytvorenie a zlegalizovanie speleologickej skupiny. Múzeum postúpilo jeho list 10.12.1970 na práve znovuvznikajúcu SSS a vtedajší tajomník Alfonz Chovan pomohol zariadi ostatné potrebné náležitosti. Keïže práve v tom èase poverila Správa slovenských jaskýò svojho pracovníka Dr. Pavla Mittera úlohou vykona prieskum krasu Gaderskej a Blatnickej doliny, prišiel úmysel založi v tejto oblasti jaskyniarsku skupinu ve¾mi vhod. Pavol Mitter sa stal ruèite¾om novovznikajúcej skupiny a pomohol dotiahnu veci do konca. Oblastná skupina Blatnica bola schválená na rozšírenom zasadnutí predsedníctva SSS v Brezne dòa 6.3.1971. Toto je jediný a skutoèný dátum vzniku OS Blatnica. Pri vzniku OS boli èlenmi: Jozef Ferianèik – zakladate¾ a v jednej osobe vedúci aj tajomník, Jozef Kollár, Juraj Spiššák /ktorého všetci volali Jojo a nikto nevedel, èi je vlastne Juraj, alebo Jozef – bol to nevlastný syn uja Ferianèika/, Dušan Zacharovský, Dušan Ïuris, Jozef Rišiaò, Zdeno Kuèera, Dušan Blaho a Ivan Malina. V roku 1973 pribudol do skupiny mladší syn uja Ferianèika Milan a o rok na to Janko Trnkócy. Èinnos skupiny až do roku 1974 takmer úplne ovplyvnila výskumná úloha Dr. Mittera. Bohužia¾, medzi èlenmi skupiny nebol nikto, kto by bol ïalej schopný koncepène riadi speleologický prieskum. Ak by som chcel by zlomyse¾ný, poviem, že mi to náramne pripomína súèasný stav. V roku 1976 sa vedúcim stal Jozef Rišiaò a o

Sken historicky prvej sprĂĄvy o Ă¨innosti OS Blatnica z roku 1971.

èosi neskôr tajomníkom Ing. Cyril Zacharovský. Len pre informáciu: C. Zacharovský, ktorý má by pod¾a internetu jedným zo zakladate¾ov OS, sa stal èlenom SSS neskôr ako náš súèasný kolega a kamarát Ras o Duchaj! V týchto rokoch už skupina, bohužia¾, sotva po 5-roènej èinnosti vážne stagnovala, na èo v korešpondencii upozoròuje aj vtedajšie vedenie SSS. Vïaka R. Duchajovi sa však v roku 1977 o jaskyniarstvo zaèali zaujíma Marián Bukovský, Peter Mrázik a Milan Kapolka. Zaèalo sa to 1. medzinárodným stretnutím speleológov v Moravskom krase, vtedy ešte pod hlavièkou TIS-u - pražskej jaskyniarskej skupiny, v ktorej Ras o vlastne zaèínal. Dnes sa nad tým len usmievame, ale aj ja sám som bol skôr èlenom èeskej speleologickej skupiny než èlenom SSS. Èlenovia tejto pražskej skupiny neskôr ve¾mi významne prispeli pri zaèiatkoch prieskumu Belianskeho krasu. Bol to najmä ich vedúci Stanislav Tùma, Ivan Miller, Lubomír Nejedlý, Vladimír Holan, Jaromír Brynda, Zbynìk Duchaò a ïalší. Pražáci ve¾mi radi chodili k nám na minimálne dvojtýždòové akcie. Táborili sme obyèajne pod previsom v Suchej doline, ktorý sme na tento úèel v roku 1978 upravili. Všetko bolo so súhlasom riadite¾a CHKO Ve¾ká Fatra. V tých rokoch sa to ešte dalo. Dnes v podmienkach Národného parku by to už asi nebolo dos dobre možné. A poïme ïalej! V roku 1980 bol z funkcie tajomníka odvolaný Ing. Cyril Zacharovský, ktorý v tom èase už doslova sabotoval prácu mladých. Nahradil ho Peter Mrázik. Vedúcim zostal Jožko Rišiaò. V priebehu rokov 1980 - 1983 pribudli do OS Blatnica Milan Brandejský, Juro Vronka, Ivan Mažári, Ján Agricola, Ján Kleskeò, ¼udo Varecha a ïalší. Prieskum sa takmer

výhradne sústredil na Beliansku dolinu. Budovali sme na tom, èo nám vo svojej správe zanechal Dr. Anton Droppa v roku l975. Už od roku 1979 sa rozbehla séria vážnych objavov. Pre tých, èo si ešte aj dnes myslia, že jaskyne v Belianskej doline sú tu "odjakživa", /tak som to raz na JT v r. 1994 poèul/, len heslovite uvediem tie najdôležitejšie údaje: ROK 1979 - objav pokraèovania v Suchej Jaskyni è.1. ROK 1980 - zaregistrovanie, zameranie a zdokumentovanie jaskýò DO-1 až DO-4. Èo je dôležité - jaskyòa DO-2 je vlastne dnešná Perlová, neskôr vyhlásená za Chránený prírodný výtvor. Ïalej objav, zameranie a zdokumentovanie jaskýò D-1, D-2 a najmä D-3 - dnešná Medvedia jaskyòa. ROK 1981 - objav rozsiahleho pokraèovania v Žiarnej jaskyni è.2 ROK 1982 - objav jaskyne Javorina ROKY 1983-1984 - asi najvýznamnejšie. Podaril sa objav v Suchej jaskyni è. 1, ktorou sa táto jaskyòa posunula medzi 2O najdlhších na Slovensku. Nebudem ïalej pokraèova , myslím, že som spomenul minimálne tých 5 najdôležitejších jaskýò v Belianskej doline, ktoré tu nie sú "odjakživa" a na existencii ktorých nemajú ich súèasní "ošetrovatelia" ani tú najmenšiu zásluhu. Asi by bolo treba naozaj trochu zváži súèasné názory a opatrnejšie sa oháòa "právom priority". Po roku 1983, teda najmä po objave pokraèovania v Suchej jaskyni è.1, vznikla situácia, keï bolo potrebné zamera a zdokumentova doslova kilometre nových priestorov a chodieb. Roky sme sa venovali výluène tejto práci. Objavy však aj napriek tomu po troche stále pribúdali a ïalšie prieskumné a dokumentaèná práce

pokraèovali. Spomeniem len struène: Katova skala, jaskyne v Sokole nad Slovenským Pravnom, Jaskyòa v kameòolome pri Vrícku, jaskyòa Dutá skala, Pražská jaskyòa a ïalšie. 21.1. 1986 sa stal vedúcim skupiny Milan Brandejský, o rok neskôr sme skupinu premenovali na OS Martin. Dodnes si pamätám, ako som osobne išiel požiada o dovolenie na túto zmenu uja Ferianèika. Ujo bol èulý a veselý, nemal niè proti nášmu návrhu. Bol nesmierne rád, že skupina prosperuje a zaradila sa medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Boli sme ako jeho deti a on pre nás tak trochu ako náš otec. Mali sme ho ve¾mi radi. V roku 1988 náhle zomrela jeho manželka - pre nás teta Ferianèiková, pre uja to bola "moja vèielka". Ujo túto stratu nedokázal unies a krátko nato zomrel 28.8.1988 vo veku 75 rokov. Potom prišiel rok 1989 a ten koncepèné jaskyniarstvo vo Ve¾kej Fatre doslova udusil. Mnohí zaèali podnika , na koníèky a vo¾ný èas naraz nezostával èas. Toto bohužia¾, postihlo aj mòa.

Pokraèovatelia OS Martin, ktorí sú i dnes schopní venova svoj vo¾ný èas jaskyniam, sú pod¾a môjho názoru v situácii, v akej bola OS Blatnica v 70-tych rokoch. Chýba tu koncepcia a niekto, ako bol napr. P. Hipman, kto by ukázal prstom: TU! Len v malièkej Belianskej doline je takýchto miest nespoèetne ve¾a. Mám pocit, že sa zbytoène kope na nezmyselných miestach a tento môj pocit je asi správny, pretože výsledky - akosi žiadne. alebo aspoò o nich nie je niè poèu . Alebo sa mýlim?... Ïalšiu históriu pôvodnej OS Blatnica, neskôr OS Martin a v súèasnosti OS Ve¾ká Fatra, už neviem zhodnoti . Zaèiatkom 90tych rokov ma pod svoje krídla prichýlili Peter Holúbek a Jano Vajs a stal som sa èlenom SK NICOLAUS. Mrzí ma len, že koncepcia, ale najmä výsledky práce v takej zaujímavej a perspektívnej oblasti, akou je západná èas Ve¾kej Fatry, sa dostali do polohy, v akej sú! Môj názor je: Chce to novú mladú krv!

Jarmila Mráziková v jaskyni Suchá 1, 1984. Foto: P. Mrázik

Letiaci netopier obyèajn? (Myotis myotis) v Jaskyni I. Textorisovej. Foto: M. Kardoš

Zimujúci pár netopiera obyèajného (Myotis myotis), ilustraèné foto.

Kolónia netopiera obyèajného (Myotis myotis), ilustraèné foto.

PRIESKUMNÉ PRÁCE SPELEOKLUBU MALÁ FATRA V TURCI /Stav prieskumu a prác do decembra roku 2010/ Pavol Pokrievka st. Speleoklub Malá Fatra sa prihlásil do Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec zaèiatkom roku 2010. Prieskum jaskýò a podzemia v oblasti Turca však vykonáva už od roku 1986. Prvé prieskumy boli vykonávané v masíve Krivánskej Malej Fatry, hlavne v oblasti Šútova, Hoskorskej doliny a Dubnej skaly. Obmedzenie prieskumu na tieto územia si vyžadovala rajonizácia nariadená Slovenskou speleologickou spoloènos ou až do roku 1992, kedy toto bolo zrušené na základe uznesenia Valného zhromaždenia SSS v Liptovskej osade. Postupne tak zaèali èlenovia klubu pracova aj na území pohoria Ve¾ká Fatra / Gaderská, Blatnická, Belianska dolina, masív Tlstej a Ostrej / a Luèanská Malá Fatra / Valèianska, Slovianska dolina/. Poznatky z prieskumných prác boli zasielané formou výroèných správ a technických denníkov na sekretariát SSS do Liptovského Mikuláša. Celkove sa prieskumu za toto obdobie zúèastnilo asi 30 èakate¾ov a èlenov klubu. Pri bilancovaní k decembru 2010 je stav poznatkov zhrnutých v skratke nasledovný: Oblas Šútova: Priehradná jaskyòa - Najvýznamnejšia jaskyòa sa nachádza v kopci Boroviny vo výške asi 15 m nad cestou 1/ 18. Dosahuje dlžku približne 50 m, s prevýšením 16 m. Výkopové práce skonèili na zúženiach na dne priepasti pre problémy s transportom materiálu. V jaskyni sa nachádzajú aj úlomky a pozostatky po kvap¾ovej výzdobe a sporadicky slúži ako zimovisko pre menší poèet netopierov. Na tomto území evidujeme ešte nieko¾ko

Vstupná sienka Dubná skala 19.4. 1985. Foto M. Brežný

menších jaskýò v priestore Chlebu a Kra¾ovianskeho meandru. V priestore za Krpelianskou priehradou, v masíve Kopy, sa pri prieskumných prácach našli viaceré jaskyne, ktoré ešte stále èakajú na podrobnejší výskum. Hoskorská dolina: V priestoroch tejto doliny na rozhraní okresov Martin a Žilina sme preskúmali rad malých jaskyniek a abier bez významnejšieho pokraèovania. Ich dåžky dosahujú približne do hlbky 10 m, èasto sú využívané ako brlohy medveïov a inej zveri. Potvrdili sme aj existenciu pomerne silnej krasovej vyvieraèky v priestore pod Suchým. Dlhšie sme sa zaoberali h¾adaním priepasti v priestore sedla pod Suchým, ktorú udávali

Stará Sonda è.1 ved¾a Jazveèej jaskyne, september 2010. Foto: P. Pokrievka st.

obèania z K¾aèian, ale výsledkom snahy bolo len nájdenie troch priepastí nad Chatou pod Suchým so silným prievanom, ktoré ale nepresiahli håbku 15 m, a potom konèili zúžením do pukliny. Dubná skala: Tejto lokalite sme venovali najviac pozornosti a pracovného úsilia hlavne kvôli, v histórii potvrdenej, legendárnej jaskyni Oko. Túto jaskyòu, ktorú spomínal už Matej Bell v Notíciách, zakreslili do starých máp uhorskí kartografi ako napr. Ján Matej Korabinský. Neskôr ju opísali v èasopise Orol, spomínala sa aj v rozprávaniach starých Vrútoèanov a Lipovèanov. Nám sa ju však nepodarilo najs a ostáva aj dobudúcna naším hlavným cie¾om na tomto území. Dnes môžeme konštatova nasledovné: Postupne sme priestor jej možnej existencie vytipovali do priestoru starého lomu a kopca Predhorie. ahaním vriec so sedimentami sme vyèistili Jazveèiu jaskyòu až do dåžky 60 m, v sonde na Lúèke sme dosiahli

dåžku 50 m a håbku 10 m, našli sme tri menšie jaskyne - Sondu è.1, Š astnú náhodu a Tunel. Týmto sme potvrdili že v minulosti tu mohol existova rozsiahlejší jaskynný systém a dnes je len otázne, ko¾ko priestorov z neho znièila práca v lome a boje cez druhú svetovú vojnu a povstanie. Valèianska dolina: V tejto doline sú zachytené ve¾ké krasové pramene a známa je aj náleziskom krasovej výzdoby, ktorú úspešne odvážajú záhradkári do svojich skaliek. Pri povrchových prieskumoch sme doteraz našli tri menšie jaskyne, otvorili sme dve menšie pracovné sondy, zatia¾ bez významnejšieho postupu. Lokalita je teraz postupne pozorovaná a vyhodnocovaná. Belianska dolina: Pri prácach v tejto oblasti sme rešpektovali právo priority a výskum sme vykonávali na lokalitách, kde dlhšiu dobu nikto nepracoval. V tejto doline je potvrdené silné krasovatenie, nachádza sa tu druhá najdlh-

šia jaskyòa Ve¾kej Fatry a má nevyriešenú otázku suchého potoka na dåžke 3,5 kilometra. Vápence sú narušené tektonickými poruchami, ktoré teoreticky umožòujú, aby sa tu nachádzal ve¾ký jaskynný systém, ahajúci sa od východného konca doliny až do vyvieraèky Lazce v susednej Necpalskej doline. Pracovali sme postupne v Pražskej jaskyni, Veternej priepasti, v sonde na Malcove, jaskyniach ved¾a Perlovej, Žiarnej 3 a 4. V jaskyni Žiarna 4 a Malcove sme sa dostali až na úroveò, ktorá je zatápaná pri zvýšených prietokoch vody v potoku. Prácami sme sa dostali k stavu, že môžeme každú chví¾u predpoklada významný posun v poznaní tohto zatia¾ nedoceneného neznámeho podzemia . Gaderská dolina: Tlstá -Ostrá: Prieskum a práce v tejto oblasti nám priniesli nájdenie nových 25 jaskýò / najdlhšie dosahujú dåžku 50 až 60 m, najhlbšie zostupuje zatia¾ priepas na Ostrej

do håbky asi 30 m / Z h¾adiska histórie sme našli významné paleontologické nálezisko kostier jaskynných medveïov v jaskyni Izabely Textorisovej a novú èas chodby v Mažarnej jaskyni so starými hlinenými èrepmi. Speleoklub Malá Fatra vstúpil do jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec, aby mohol ïalej pracova na riešení podzemných javov v okrese v spolupráci s ïalšími jaskyniarmi, zaujímajúcimi sa o tieto nádherné prírodné a posledné biele miesta na zemi. Veríme, že spoloène ich skôr objavíme, ochránime a dôkladne preskúmame aj z h¾adiska paleontológie, archeológie, zoológie. Okres Turiec so svojou nádhernou prírodou si urèite zaslúži ma známu podzemnú klenotnicu, ktorá by ho posunula v rebríèkoch speleológie a histórie. Na Slovensku najdlhší systém zatia¾ dosahuje 36 km, najhlbší 494 m. Èaká nás teda ve¾a ažkej, nároènej, ale krásnej práce.

A trocha histórie na záver. Vchod do Krivánskej priepasti, 1985. Foto: M. Brežný

NOVODOBÁ HISTÓRIA KATOVEJ SKALY Peter Holúbek Katova skala, vypínajúca sa nad Sklabinským Podzámkom, patrí k dominantám severovýchodnej èasti Ve¾kej Fatry. Jej výrazné biele bralo je dobre vidite¾né už zïaleka z Turèianskej kotliny. Je budovaná krasovými horninami, v ktorých sú známe kratšie fragmenty pozoruhodných rieènych jaskýò. Dnes sú tieto lokality na okraji speleologického záujmu jaskyniarov z Martina. Prieskum podzemia tu vykonávali na konci 60. rokov jaskyniari združení okolo Štefana Vincenca. Výsledky ich práce boli publikované v zborníku Slovenský kras, ktorý vyšiel v roku 1965 a èiastoène aj v zborníku martinského múzea Kmetianum v roku 1974. V roku 1973 tu známy slovenský jaskyniar Anton Droppa preskúmal 9 jaskýò a jednu priepas . Výsledky svojich výskumov publikoval v zborníku Èeskoslovenský kras v roku 1975. Skupina martin-

ských jaskyniarov združených okolo Petra Mrázika v roku 1983 nepoznajúc túto prácu prešla oblas Katovej skaly opä a zamerala tu dve jaskyne, ktoré už predtým skúmal A. Droppa. V dokumentaènom materiáli Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši sa nachádza tento originál správy Š. Vincenca, v ktorej sa opisujú jeho poznatky o tejto oblasti. Predpokladáme, že táto správa môže by pre súèasných aktívnych jaskyniarov zaujímavá, a tak ju publikujeme v našom periodiku. Okrem týchto jaskyniarskych aktivít nám nie sú známe žiadne jeho ïalšie speleologické výskumy. Urèite by bolo zaujímavé tohto staršieho pána navštívi a zisti bližšie informácie o všetkých jeho speleologických aktivitách. Doc. Štefan Vincenc, CSc., nar. 21. 11. 1932 v Starej Kremnièke. Študoval v Bratislave, uèil

Panoráma Katovej skaly, poh¾ad zo záveru Sklabinského Podzámku. Foto: J. Haráni

na Pedagogickom inštitúte v Martine, neskôr v Banskej Bystrici. Venoval sa biológii, presnejšie - neživej prírode. V Kmetianu (zborník martinského múzea), roèník III, 1974 publikoval prácu: Príspevok k poznaniu krasového fenoménu v oblasti Ve¾kej Fatry. V Slovenskom krase, roè. 1963/1964 má zase príspevok: Správa o speleologickom výskume okolia Sklabinského Podzámku vo Ve¾kej Fatre, s. 98 - 100. Literatúra: Dokumentaèný materiál Jaskyniarskeho oddelenia SMOPaJ L. Mikuláš, èíslo 533, Katova jaskyòa. DROPPA , A., 1975: Sklabinský kras v sz. èasti Ve¾kej Fatry. Èeskoslovenský kras, 26, Praha, 23-33. MRÁZIK, P., 1990: Jaskyne na Katovej skale vo Ve¾kej Fatre. Slovenský kras, 28, Martin, 179184. VINCENC, Š., 1965: Zpráva o speleologickom výskume okolia Sklabinského Podzámku vo Ve¾kej Fatre. Slovenský kras, 5, Martin, 98-100. VINCENC, Š., 1974: Príspevok k poznaniu krasového fenoménu v oblasti Ve¾kej Fatry. Kmetianum, 3,

zmenilo v tomto kraji. Vypálený Sklabinský Podzámok vyrástol na novú dedinku, cez ktorú po krásnej ceste prechádzajú poèetní turisti pešo i autom do Kantorskej doliny, aby v týchto miestach našli rekreáciu, pookriali na zdravom vzduchu v peknom prostredí, pokochali sa krásami tejto èasti ve¾kofatranského pohoria. I keï v poslednom èase do týchto miest prichádza èoraz viac návštevníkov, z h¾adiska poznania krasových foriem je táto èas našej prírody takmer neznáma. Zásluhou odborníkov – jaskyniarov i dobrovo¾ných pracovníkov, odha¾ujú sa poèetným návštevníkom prírody také poznatky, ktoré obohacujú dojmy a prispievajú k plnšiemu hodnoteniu vnímaných prírodných krás. Pre rozmanitos a bohatos krasových foriem Múzeum slovenského krasu, ako

Prepis originálnej správy Štefana Vincenca

KATOVA SKALA / poznanie krasových foriem Ve¾kej Fatry / Ve¾ká Fatra, Kantorská dolina s pri¾ahlými úboèiami, Sklabinský hrad, pod ním dedinka Sklabinský Podzámok i blízka obec Sklabiòa v auguste t.r. oslávili 20. výroèie SNP. Pred dvadsiatimi rokmi táto malebná príroda poskytla povstalcom strategické postavenie. Naèas sa stala mnohým partizánom doèasným domovom, skrýšou i pevnou prírodnou baštou ochrany pred nepriate¾om. Dvadsa slobodných rokov ve¾a

Prvá stránka originálu správy Štefana Vincenca.

jediné na Slovensku riadi výskum krasových foriem prostredníctvom jaskyniarskych skupín, ktoré sa organizujú v hornatých vápencových krajoch. Mesto Martin je obklopené takmer zo všetkých strán vápencovými horami. I tu vytvorila sa malá jaskyniarska skupina v roku 1964, ktorej èlenovia sú Š. Vincenc, M. Klein, M. Bizík, pracovníci PI v Martine. M. Klein a I. Brodenec zo Sklabine, dali si za úlohu v roku 1964/65 preskúma krasové formy oblasti Katovej skaly a Belanskej doliny. Vymedzenie a pomenovanie krasových foriem Katova skala sa nachádza na západnom svahu Ve¾kej Fatry, SV od Martina, asi 2 km od dedinky Sklabinský Podzámok. Naj¾ahší prístup je od autobusovej zastávky v Sklabinskom podzámku po žltej znaèke, asi 45 minút. Iný výstup je chodníkom od horárne, okolo chaty na Maršalove na sever / odtia¾ je priamy poh¾ad na Katovu skalu / až po úplaz. Úplazom hore po žltú znaèku a potom po skalný previs, sto, miestami i vyše sto metrov vysoký. Potom nasleduje priamy výstup na skalu, odkia¾ je z nadmorskej výšky 885 m nádherný výh¾ad na široké okolie turèianskej kotliny. Katova skala upúta pozornos i náhodného chodca, ktorý sa vyberie od Sklabinského Podzámku smerom do Kántora. O pomenovaní tohto prírodného útvaru kolujú rôzne povesti. Bývalý horár Blahušiak hovorí: „Na Katovej skale chceli kedysi postavi hrad, a preto zaèali stava prístupovú cestu na jej vrchol. Avšak materiál, ktorý si robotníci každý deò pripravili, im údajne v noci nieèo odnieslo, a tak na stavbu hradu ïalej nepomýš¾ali. Iní tvrdia, že gróf Révay dával hádza „neposlušných poddaných“ z Katovej skaly do údolia“.

Pod skalou sú dve jaskyne. Prvá dostala názov Katova, pod¾a skaly. Druhá Jánošíkova a priepas Jánošíkova sú pomenované pod¾a povesti, ktorá medzi ¾uïmi donedávna kolovala o pokladoch tu ukrytých Jánošíkovcami. Na istú udalos si spomína i p. Chmúrna zo Sklabinského Podzámku: „Za vlády Révaya prišiel akýsi èlovek /predstavil sa ako inžinier/ k horárovi Blahušiakovi, aby mu dovolil prevádza kutacie práce na južnej strane Katovej skaly. V nej mal vyhliadnuté miesto, kde bolo potrebné preloži väèšie balvany, pod nimi sa mali nachádza železné dvere a za nimi poklady“. Takýmto a podobným rozprávkam verí i horár Blahušiak, ktorý nás upozoròoval, aby sme si všímali, èi tam je nieèo zamurované, èi nie sú tam dvere, ako sú skaly uložené atï. Vysvetlili sme mu, že jánošíkové poklady neh¾adáme, ale že h¾adáme poklady prírodných krás. Geologické pomery Vo Ve¾kej Fatre vystupujú tieto útvary: trias, jura, spodná krieda a paleogén. Ve¾ká Fatra patrí jadrovému pohoriu centrálnych západných Karpát. Jej centrom je ¼ubochniansky žulový masív. V severnej èasti Ve¾kej Fatry na žule leží tatridná ¾ubochnianska obalová séria, na nej šipruòský príkrov ïumbierského pásma. Juh a JZ tvoria dva subtatranské príkrovy: križòanský / spodný / a choèský / stredný /. ¼ubochnianský žulový masív sa ponára pod mezozoické série priamo pod vyššie èleny križòanského príkrovu, na západe sa ponára pod sedimentárny obal – oblas Katovej skaly. Sedimetárny obal ¼ubochnianskeho masívu Na žule ¼ubochnianskeho masívu spoèívajú spodnotriasové kremence /verfen/

a pieskovce. Najrozšírenejšie sú v severnej èasti ¼ubochnianskej doliny od údolia Kraèkov po Stupecký grúò, odtia¾ sa stáèajú na JZ a prechádzajú údolím Tureckého potoka až po južné svahy Brložnice /na turistickej mape Prieložnica/. V dolnej polovici ¼ubochnianskej doliny tvoria tieto horniny pás od Perušína až po jazero v údolí Blatnej. Stredný trias je tu zastúpený prevažne dolomitmi veku ladinského. Vystupujú od údolia Kraèkov po južných svahoch Kútnikovho kopca a postupujú na Chmelinec. Na urèitom úseku je ich výskyt prerušený a znova sa nachádzajú na východných svahoch Keèky. Odtia¾ na K¾ak až do Kántora. Geologickým pomerom tejto èasti Ve¾kej Fatry nemienime venova väèšiu pozornos , ale èitate¾a odkazujeme na literatúru / Dionýz Štúr 1860-68/. Študovaná oblas Katovej skaly sa viaže na vápencovo-dolomitické horniny krížòanského príkrovu. V tomto príkrove je možno rozlíši dva èleny vekovo rozdielne: 1. Spodné súvrstvie je z tmavých vápencov – gutensteinských 2. Vrchné z dolomitov. Stratigrafia Šipruòský príkrov: Kremence spodného triasu vystupujú SV od Katovej skaly. Mohutne sú vyvinuté na severných svahoch Brložnice. Liasové vápence nachádzajú sa v ¾avom záreze cesty Sklabinský Podzámok – Turèianska Štiavnièka /od autobusovej zastávky asi 2 km/. Je to západne od Katovej skaly. Farbu majú do èervenkasta až fialova. Slienité bridlice sprevádzajú lisové vápence na južných svahoch Katovej skaly, od nej na západ v okolí Brložnice v severnej èasti. Križòanský príkrov: /Stredný trias/. Tomuto oddielu patria gutensteinské

vápence /anis/ a nad nimi ležiace dolomity /ladin/, ktoré tvoria hrebeò Katovej skaly. Siahajú takmer k zrúcaninám Sklabinského podzámku. /Vrchný trias/. Nadložím dolomitov sú pestré bridlice keuperu. Vystupujú v malých ostrovkoch pri Sklabinskom podzámku a západne od Katovej skaly. Ïalším stupòom vrchného triasu je rhaet vo forme tmavošedých vápencov /Brachiopoda, Lamellibranchiata/, ktoré vystupujú medzi Katovou skalou a Medzikopce. Sedlo medzi Katovou skalou a Brložnicou je toho istého veku. V malej miere rhaet vystupuje v najvyššej èasti Sklabinského Podzámku a na južných svahoch Luèenca / na JV od Katovej skaly/. Tmavošedé oolitické vápence vo forme šošoviek vystupujú v najvyššej èasti Sklabinské Podzámku. /Jura /malm/. Asi 300 metrov od Sklabinského Pozámku, po ¾avej strane od zárezu cesty smerom do Kantorskej doliny, je vidie silne zvetralé vápence –pôda javí farbu do šedohneda, inde skoro do fialova, vyššie farby zelenkasté. V týchto miestach vytvárajú vápence malmu, skalné veže /JJZ od Katovej skaly/. Vymenovanie najvýznamnejších zástupcov flóry a fauny /nájdené v jaskyni/: Krasové formy, èistota vápencov, ich znaèná mocnos ako aj výskyt, dali povrchovým i podzemným krasovým formám v tejto oblasti. Na vznik krasových foriem, okrem rozpustnosti vápencov, má ve¾ký vplyv i rozpukanos vápencov. V okolí Katovej skaly možno pozorova tieto krasové formy: priepasti, jaskyne, vyvieraèky, ponory a jedno suché údolie. Viažu sa na vápencovo – dolomitické druhohorné série. Prvú obchôdzku s Milanom Kleinom som podnikol na Katovu skalu z východnej strany po stlaèených a silne zvetralých magm. horninách. Preskúmali sme dve jaskyne. Prvú sme pomenovali Katova

jaskyòa / vchod orientovaný JJV smerom od Katovej skaly/. Dlhá je asi 15 m. jej smer, ako aj všetkých nám známych jaskynných foriem je SJ, alebo aspoò tomu smeru približný. Druhá, ktorá má spoloèný vchod s Jánošíkovou priepas ou je orientovaná na východ, je založená na významnej tektonickej pukline. Ide o dva skalné masívy oddelené vertikálnou puklinou. Jaskyòa je dlhá asi 20 m. pri jej prehliadke zistili sme silný prievan, ktorý sme si vysvet¾ovali tým, že jaskyòa musí ma druhý vchod z JZ strany i keï je zavalená zvetralými vápencami. Pri dôslednejšej prehliadke objavili sme komín, èím bol prievan vysvetlený. Potom sme venovali urèitú pozornos priepasti. Posvietili sme si na predpokladané dno priepasti, håbku sme predpokladali asi na 30 m. Dohodli sme sa, že pri ïalšej prehliadke, ak máme zís do priepasti, bude potrebné zaobstara si jedno dlhé lano aspoò. Druhú prehliadku jaskyne i priepasti sme previedli v polovici mája i s mladým jaskyniarom Ivanom Brodencom, ktorý nám previedol ve¾mi dobré služby pri vyústení komína jaskyne až na povrch. Dostal sa totiž úzkym a šikmým komínom z povrchu / komín je tak úzky, že len on, ako najštíhlejší, mohol ním zostúpi / až na malú terasku 8x3 m a odtia¾ ïalším komínom až na dno priepasti. Pri tejto prehliadke sme plánovali preskúma priepas , avšak s pomocou lana. Okrem nás dvoch, obstara lano bola poverená i labor. prírodopisu na PI. I napriek ve¾kej snahe lano sa nám nepodarilo zabezpeèi . Rozhodli sme sa, že do priepasti zostúpime za každú cenu. Prvý zostúpil Milan Klein, druhý Ivan Brodenec a ja ako posledný. Dostali sme sa až na predpokladané dno priepasti. Boli sme prekvapení, že jaskyòa pokraèovala ïalej smerom SV až na povrch.

Tretiu a poslednú prehliadku sme venovali výluène prieskumu priepasti koncom mája spolu s Milanom Kleinom, ktorý graficky zachytil dåžku priepasti. Priepasti sme pomenovali Jánošíkovou. Nachádza sa na východnom okraji Katovej skaly. Exponovaná je z juhu v nadmorskej výške asi 780 m. Spoloèný vchod do Jánošíkovej jaskyne a Jánošíkovej priepasti je široký 4 m. Spoloèný otvor vznikol na pukline smeru SV odtrhnutím vápenca. Balvany vidie okolo spoloèného vchodu i pri okraji Jánošíkovej jaskyne. Otvor priepasti je komín o rozmeroch 78x100 cm. Výška komína je 1,5 m. Priepas sa stáèa na východ, kde tvorí menšiu terasu. V håbke asi 20 m, v malom dóme pozorova hrachovú výzdobu, kde pukliny sa rozchádzajú do dvoch smerov. Jedna v uhle asi 60°má dåžku asi 4,5 m., je spojená s hlavnou chodbou, ktorá má dåžku 18 m a vychádza na SV severnej strany na povrch. Od vchodu zo severu v dåžke 3,4 m smerom východným nachádza sa medvedia izba dlhá 3,6 m. Od vchodu na západ je zajaèia sieò 6,5 m. Jánošíkova priepas je svénoveho typu. Je vybudovaná na systéme viacerých puklín rôzneho smeru. Zvláš významný je smer SJ, ktorý tvorý hlavnú os priepasti. Týmito puklinami presakovala atmosferická voda, ktorá ju rozširovala a stále rozširuje. Najmarkantnejšia je èinnos atmosferickej vody v medvedej izbe. Predpokladám, že priepas pokraèuje ïalej na juh. Predpoklad potvrdzuje silný otras pri chôdzi nad komínovitým vchodom priepasti, ako aj existencia krasových vyvieraèiek na juh od Katovej skaly v úplaze. Záver Malá jaskyniarska skupina založená na jar 1964 má 5 obetavých a svedomitých jaskyniarov, ktorí preskúmali východné a

južné svahy Katovej skaly. Predpokladáme, že v budúcom roku našu skupinu rozšíria ïalší mladí jaskyniari a zadovážime si príslušné potreby pre túto èinnos . Budeme pokraèova v prieskume Jánošíkovej priepasti. Preskúmame Katovú skalu zo S a Z, zvláš Kopèek na Prašivej, kde sa nachádza ïalšia priepas , o ktorej nás informoval p. Blahušiak. S pánom Chmúrnym musíme vyrieši problém jaskyne so stalaktitovou výzdobou. Tvrdí, že v oblasti Katovej skaly bol v jaskyni, v ktorej visel z povaly ståp dlhý asi 1 m. V dåžke nieko¾kých metrov nachádza sa menšia stalaktitova výzdoba. Prevedieme výskumné práce v Belanskej doline, kde taktiež sa nachádza zèasti preskúmaná priepas – Blahušiakom a Sýkorom. Doc. Štefan Vincenc, CSc

Drevená plastika na vrchole Katovej skaly. Foto: P. Holúbek

Detail Katovej skaly, poh¾ad z Kantorskej doliny. Foto: J. Haráni

POZÍCIA A ZACHOVANIE KOSTIER MEDVEÏA JASKYNNÉHO (Ursus spelaeus Rosenmüller) V POZÍCII IN SITU: PRÍKLADY Z VE¼KEJ FATRY Andrej Bendík

Úvod Medzi vyhynuté zvieratá, ktoré dokážu ovládnu a vyvola záujem ¾udí, patrí aj medveï jaskynný (Ursus spelaeus Ros., ïalej MJ). Jeho poèiatky siahajú do obdobia spred 300 000 rokov až po zaèiatok holocénu, kedy dochádza k jeho vyhynutiu. Táto praveká šelma obývala pomerne široký priestor Európy, èiastoène aj Ázie (zaznamenané sú výskyty zo Slovenska, Èiech, Po¾ska, Ukrajiny – Krym, Ruska – Kaukaz, Slovinska,

Turecka, Grécka, Talianska, Francúzka, Španielska, Belgicka, Ve¾kej Británie) (RABEDER ET AL., 2000). Najnovšie výskumy dokazujú, že migrácia medveïa jaskynného nebola príliš ve¾ká (GRANDAL-D´ANGLADE & LÓPEZ-GONZÁLES, 2005). Na území Slovenska sú nálezy zvyškov kostier medveïa jaskynného pomerne èasté. Osobitné výskumy jaskýò z územia Ve¾kej Fatry je možné datova do prvej polovice 19. storoèia. Prvé zmienky sú o

Obr. 1. Schéma rozmiestnenia kostier medveïov jaskynných (Ursus spelaeus Ros.) v pozícii in situ na jednom z nálezísk vo Ve¾kej Fatre. Vysvetlivky: tehlièkový vzor – karbonátové horniny, bodkovaný vzor - výplò jaskyne (štrky, piesky, íly), 2., 3., 4., 7. – oznaèenie kostier opisovaných medveïov jaskynných, sivé kostry – nezaradené, nekompletné kostry. Autor: A. Bendík.

jaskyni „Vrchná Tufná“, kde prevádzal výskum Dr. Chr. Andr. Zipser z Banskej Bystrice v 30. – 40. rokoch 19. storoèia (opublikované krátke správy v Sudeta a Turistik, Alpinismus, Wintersport). Neskôr v tejto jaskyni kopali Dr. Kormos (v roku 1914), inž Schön, v rokoch 1931 – 1933, Dr. Liebus (LIEBUS, 1933 in SKUTIL, 1938). Krátke správy o nálezoch kostí „jeskynního medvìda“ podáva EISNER (1926, 1928). Ïalšími známymi a preskúmanými boli jaskyòa Mažarná (KRIŽKO, 1884, BÁRTA, 1958) o ktorej sa zmieòuje už Matej Bel a jaskyòa Lôm (PETRIKOVICH, 1897, 1907). V 60. – 80. rokoch 20 storoèia sa uskutoènil rozsiahly výskum krasu Gaderskej a Blatnickej doliny, ktorý mal však za cie¾ zhodnotenie krasových javov na danom území, ich zameranie a zhodnotenie (genéza, geologické podmienky atï.) (MITTER, 1977), prípadne skúmanie fosílnej malakofauny (LOŽEK, 1980). Od roku 2004 prebieha paleontologicko – zoologický výskum vo vybratých jaskyniach na území Ve¾kej Fatry pod vedením Slovenského národného múzea v Martine. Výsledky výskumov prinášajú práce BENDÍKA (2005, 2007a, 2007b, 2008, 2010), BENDÍKA & SABOLA (2007, 2008), BENDÍKA ET AL. (2008, 2009), VANÌKOVEJ & BENDÍKA (2008), SABOLA ET AL. (2009) a ŠTULLERA ET AL. (2011). Pozícia a zachovanie kostier Kostrové zvyšky MJ sú v jaskyniach pomerne èastým javom. Ide však predovšetkým o redeponované (premiestnené) kosti (tzv. ex situ), ojedinelejšie sú nálezy kostier v polohe, v ktorej zahynuli (tzv. in situ). Prenos kostrových zvyškov mohol nasta vplyvom rôznych faktorov, ako boli zmeny režimu prúdenia vodného toku v jaskyniach, obèasné a náhle záplavy jaskyn-

ných priestorov, gravitaèné posuny sedimentov v jaskyniach, ale aj èinnos iných mäsožravcov (roznášanie zvyškov tiel po jaskyni, prípadne aj mimo nej), prípadne èloveka (sústredenia napr. lebiek v rámci kultových obradov). V jaskyniach na Slovensku sú kostry MJ v polohe in situ ve¾mi zriedkavé až výnimoèné a preto aj vzácne. Prvé overené kostrové zvyšky v polohe úhynu jedincov z územia Ve¾kej Fatry boli nájdené až na zaèiatku 21. storoèia. Existujú síce aj nálezy staršie (koniec 19. storoèia), ale pod¾a opisu nie je možné jednoznaène urèi , èi boli v skutoènosti objavené v pozícii ich úhynu (indície však na to sú). Celkovo bolo pri súèasnom výskume jaskýò vo Ve¾kej Fatre nájdených viac ako 1500 kusov kostí, ktoré prináležia približne 25 jedincom. Z nich sa však v kompletnejšom èi menej kompletnom stave zachovalo predbežne 12 jedincov. Z nich sa zachovali kompletnejšie len štyri kostry, mnohým kostrám chýbali ve¾ké aj malé kosti, resp. lebky a niektoré kostry evidujeme len ako nálezy lebiek bez zachovaných ostatných èastí tiel (obr. 1.). Všeobecne sa kostrové zvyšky z jaskýò vo Ve¾kej Fatre nachádzali v ostrohrannej štrkovej akumulácii, ojedinele v mierne opracovaných klastoch (valúnoch). Jednotlivé jedince ležali na ílovito – piesèitej nepriepustnej, cca 5 cm hrubej vrstve, v håbke 0 – 80 cm. V nasledujúcich riadkoch prinášame opis najzachovalejších kostier. Kostra è. 2 Kostrové pozostatky MJ oznaèené ako K2 sa nachádzajú v zbierkach SNM – MAK. Celkovo bolo zachovaných 144 kusov kostí (obr. 2.). Kompletne je zachovaná lebka so zubným radom, krèné stavce, 14 hrud-

Obr. 2. Zachované èasti kostry è. 2 v pozícii in situ. Foto: A. Bendík

Obr. 3. Zachované èasti kostry è. 3 v pozícii in situ. Foto: A. Bendík.

ných stavcov a 3 driekové stavce. Zvyšok chrbtice chýba, ako aj celé dolné konèatiny. Z ve¾kých kostí sú zachované obidve ramenné kosti a pravá lak ová a vretenná kos . V dobrom stave sa zachovali obidve lopatky, avšak v jednom prípade sa rozpadli ich tenšie èasti. Z malých kostí boli nájdené kompletné zápästné, záprstné kosti, prstové èlánky a lôžka pazúrov pravej prednej

konèatiny a záprstné kosti, ojedinele prstové èlánky a lôžka pazúrov ¾avej prednej konèatiny. Okrem vymenovaných kostí sa zachovalo 27 rebier (¾avých aj pravých) a prsné kostièky. Nájdené boli aj žuvacie kosti z lebky. Celkovo možno hodnoti stav zachovania kostí ako ve¾mi dobrý, stav kostry iba ako uspokojivý, nako¾ko kompletne chýba spodná èas tela od panvy. Absenciu ostatných kostí (hlavne dolnej èasti) nie je možné uspokojivo vysvetli . Je možné, že boli prehádzané pri postupových prácach do nových priestorov, alebo chýbali už pred samotným prieskumom vplyvom gravitaèného posunu po svahu do nižších èastí. Kostra bola nájdená v håbke 10 – 30 cm pod pôvodným povrchom jaskynných priestorov. Neïaleko nej boli nájdené ïalšie kostry v rovnakom horizonte, resp. hlbšie v sedimente. Pod¾a vykonanej metriky na lebke, ako aj celej kostry sa nazdávame, že išlo o

Obr. 4. Patologická zmena stehennej jamky (a) na kostre è. 3 a jej detailný poh¾ad (b). Foto: A. Bendík

Obr. 5. Zachované èasti kostry è. 4 v pozícii in situ. Foto: A. Bendík.

mladú adultnú samicu.

sa v mnohých prípadoch nestáva. Silno poškodených (polámaných) je však posledných 5 driekových stavcov. Už pri vyberaní zo sedimentu boli popraskané, pravdepodobne pôsobením nadložného tlaku spojeného s vyšším obsahom vody, èím došlo k ich zmäkèeniu a následnému mechanickému poškodeniu. Výnimoèným na kostre je patologické porušenie kåbovej jamky pre stehenný kåb. Pravdepodobne v ranom veku, v dôsledku poruchy rastu (alebo úrazu), sa nevyvinula hlavná kåbová jamka dostatoène, a preto sa vytvorila sekundárna (obr. 4.). Tým pádom pohyb jedinca musel by kolísavý (krívajúci), èo však nemalo výrazný vplyv na celkový spôsob života jedinca. Kostra sa nachádzala v mierne ohnutej polohe v mieste hrudných stavcov s vystretými zadnými konèatinami. Výnimoèné, resp. zaujímavé je uloženie lebky a krèných stavcov voèi zvyšku tela (kostry). Spodná èas tela (kosti dolných konèatín, panva), driekové a hrudné stavce sa nachádzali tesne ved¾a steny jaskyne, prièom hrudné stavce boli vytoèené v ostrom uhle nahor a opreté o skalnú stenu. Lebka s krènými stavcami, ktorá mala logicky nasledova pred hrudnými stavcami sa nachádzala

Kostra è. 3 Kostrové pozostatky MJ oznaèené ako K3 sa nachádzajú v zbierkach SNM – MAK pod prírastkovým èíslom 1/2005 (ev. è. PZ-97). Celkovo bolo zachovaných viac ako 140 kusov kostí (obr. 3.). Kompletne je zachovaná lebka s kompletným zubným radom, krèné stavce (s nosièom aj èapovcom), hrudné a driekové stavce, krížová kos a panva. Chýbajú chvostové stavce. Zachovaných bolo 29 kusov rebier a mnoho úlomkov z nich. Z ve¾kých kostí sú zachované obidve ramenné kosti, pravá stehenná kos s ihlicou a píš alou. Výnimoène sa zachovali obe lopatky. Z malých kostí sa zachovali nekompletné èasti kostí ¾avého aj pravého priehlavku, predpriehlavku, èlánkov prstov a lôžka pazúrov. Okrem spomenutých kostí boli pri vykopávkach nájdené aj žuvacie kosti. Stav zachovania kostí je rôzny. Zatia¾ èo lebka, dlhé kosti a kosti chodidiel sú zachované v dobrom stave, rebrá, panvová kos a èiastoène aj lopatky sú poškodené (polámané). Ale aj napriek tomu, že lopatky sú porušené, ich zachovanie vzh¾adom na hrúbku kosti (cca 0,2 mm) je ve¾mi dobré, èo

približne 50 cm od ukonèenia hrudných stavcov. Predpoklad je taký, že v èase úhynu bol jedinec schúlený a opretý o skalnú stenu. Poèas následného rozkladu sa rozpadli krèné š¾achy a svaly a následne sa samovo¾ne uvo¾nila hlava a skotú¾ala sa nižšie. Túto domnienku podporuje hlavne fakt, že lebka bola nájdená spoloène s krènými stavcami, èiže v èase odhnitia mäkkých èastí sa museli nachádza spoloène. Poloha kostry naznaèuje nenásilné "pokojné" úmrtie. Kostra sa nachádzala cca 0 – 30 cm pod pôvodným povrchom (dnom) jaskyne (vytàèali z nej spomenuté hrudné stavce opreté o stenu). Pod¾a vykonanej metriky na lebke, ako aj celej kostry sa nazdávame, že išlo o mladú adultnú samicu. Obr. 6. Patologická zmena na lebke kostry è. 4. Celkový poh¾ad zo spodu na lebku s kazom na pravej strane a obrúsenými zubami na ¾avej strane (a) a detailný boèný poh¾ad na patologickú deformáciu (b) Foto: A. Bendík.

Kostra è. 4 Kostrové pozostatky MJ oznaèené ako K4 sa nachádzajú v zbierkach SNM –

Obr. 7. Zachované èasti kostry è. 7 v pozícii in situ. Foto: A. Bendík.

MAK pod prírastkovým èíslom 3/2005 (ev. è. PZ-99). Celkovo bolo zachovaných viac ako 120 kusov kostí (obr. 5.). Lebka je zachovaná s kompletným chrupom a atypickou pravou P4. Zachovaná je kompletná chrbtica (krèné, hrudné, driekové a chvostové stavce) s panvou. Z ve¾kých kostí sú zachované všetky kosti (ramenné, vretenné, lak ové, stehenné, ihlice a píš aly) s výnimkou ¾avej vretennej a lak ovej kosti, ktoré chýbajú v dôsledku zranenia jedinca poèas života. Ako u jedného z mála jedincov boli nájdené zachované lopatky. Z malých kostí sú prítomné len neúplné zápästné, záprstné kosti, èlánky prstov a lôžka pazúrov pravej prednej konèatiny a priehlavkové a predpriehlavkové kosti, èlánky prstov a lôžka pazúrov ¾avej zadnej konèatiny. Bolo nájdených 32 rebier a väèšie množstvo väèších aj menších úlomkov z nich a èas prsnej kosti. Celkovo možno považova stav kostry za ve¾mi dobrý. Výnimkou je slabšia zachovanos rebier, ktoré boli vplyvom nadložného tlaku polámané. Zaujímavos ou tejto kostry je patologická deformácia ¾avej ramennej kosti (obr. 6.). Vplyvom mechanického poškodenia (odtrhnutia?, uhryznutia?) došlo k odstráneniu lak ovej a vretennej kosti. Miesto odtrhu na ramennej kosti je však vyhojené, èo podporuje domnienku, že jedinec "normálne" prežíval ešte dlhšie obdobie, rádovo nieko¾ko rokov. Podobné prípady chýbajúcej konèatiny (vyhojenie rán) sú pozorovate¾né aj u žijúcich medveïoch hnedých (Ursus arctos L.), ktorí sa s týmto hendikepom dokázali poèas života vyrovna . Kostra sa našla v ohnutej pozícii (100º) v mieste prechodu hrudných a driekových stavcov v håbke cca 30 – 60 cm pod pôvodným povrchom jaskyne. Poloha naznaèuje nenásilné "pokojné" úmrtie.

Pod¾a vykonanej metriky na lebke, ako aj celej kostry sa nazdávame, že išlo o adultnú samicu. Kostra è. 7 Kostrové pozostatky MJ oznaèené ako K7 sa nachádzajú v zbierkach SNM – MAK pod prírastkovým èíslom 2/2005 (ev. è. PZ-98). Celkovo bolo zachovaných viac ako 160 ks kostí z kostry (obr. 7.). Kompletne je zachovaná lebka s kompletným zubným radom, krèné stavce (s nosièom aj èapovcom), hrudné a driekové stavce, krížová kos a panva. Chýbajú chvostové stavce. Z ve¾kých kostí sú zachované obidve ramenné, lak ové, vretenné, stehenné kosti, ihlice a píš aly. Chýbajú lopatky. Z malých kostí sú skoro v kompletnej stavbe zachované kosti zápästia, záprstné kosti, èlánky prstov dlaní aj chodidiel, kosti priehlavku, predpriehlavku a lôžka pazúrov. Okrem nich je zachovaná èas prsnej kosti (jeden èlánok) a žuvacie kosti z lebky (resp. sánky). Rebrá sú zachované v poète 18 kusov a viacero úlomkov z nich. Èo sa týka samotného zachovania kostí, všetky sú v dobrom stave, až na znaèné poškodenie rebier (polámané). V ojedinelých prípadoch boli epifýzy oddelené od ve¾kých kostí, èo však nepovažujeme za závažné poškodenie, skôr to dokladá vek jedinca (cca 7 rokov). Kostra sa nachádzala v ohnutej polohe (130º), kde ohyb bol v mieste prechodu hrudných a driekových stavcov. Kosti predných nôh a ¾avú zadnú nohu mal jedinec pod telom. Hlava bola vo vystretej polohe voèi krènej chrbtici. Poloha naznaèuje nenásilné "pokojné" úmrtie. Kostra sa nachádzala cca 30 – 50 cm pod pôvodným povrchom (dnom) jaskyne. Pod¾a vykonanej metriky na lebke, ako aj celej kostry sa nazdávame, že išlo o subadultnú samicu.

ZHODNOTENIE Z vyššie uvedeného opisu je možné sledova , v akom stave a množstve sa dokážu zachova kosti. Stav zachovania kostrových zvyškov na skúmanej lokalite bezprostredne závisel od prostredia, v ktorom došlo k ich prvotnému uloženiu, od ich prípadného transportu a koneènému miestu uloženia. V našom prípade boli splnené dobré podmienky na prvotné uloženie a uchovanie uhynutých tiel zvierat. Po uhynutí došlo k pomerne rýchlemu prekrytiu uhynutých jedincov jaskynnými sedimentmi (piesok, štrk), hnitie, ktoré nasledovalo, prebehlo bez rušivej èinnosti a kosti neboli vystavené ani zvýšenému prítoku vody a tým vyššej vlhkosti, ktorá nièí kosti a pravdepodobne k dobrému uchovaniu prispelo aj zavalenie vstupného vchodu (a tým zamedzeniu vstupu zdochlinožravcov). V neposlednom rade k záchrane kostrových zvyškov MJ prispelo aj vèasné ohlásenie nálezu a jeho záchrana. V prípadoch chýbajúcich malých kostí (hlavne prstové èlánky), sa domnievame, že došlo k ich odpadnutiu hnilobným procesom (a prípadne ich následným transportom hlodavcami, alebo malými šelmami). V prípade chýbania ve¾kých kostí je možné, že tieto sa posunuli vplyvom gravitaènej èinnosti po svahu (nálezy kostier MJ vo Ve¾kej Fatre sú väèšinou viazané na strmé chodby a plošiny nad nimi). V jednom prípade máme dokumentované odhnitie hlavy a trupu v mieste krèných stavcov a jej „odkotú¾anie sa“ do blízkeho okolia (cca 40 – 50 cm) v podmienkach nedostatoèného prekrytia tela sedimentom (uhynutý jedinec bol hlavou opretý o skalnú stenu). Najlepšie zachovanými kos ami boli lebky, sánky, zuby, dlhé kosti, jabåèka a kosti dlaní a chodidiel (èiže kosti s hrubšou okosticou).

Menej odolné boli pazúry, najmenej odolné boli stavce, rebrá a panva. Prezentované analýzy zachovania kostí MJ však vyplývajú len z výskumu pár jedincov v pozícii in situ. Stav zachovania kostí sa môže líši s ostatnými nálezmi, ktoré sa nepodarilo priradi k zachovaným kostrám a evidujeme ich len ako jednotlivé kosti (nie kostry). Podrobné analýzy jednotlivých nepriradených kostí neboli ešte ukonèené, a preto nie je možné ich komplexné porovnanie. Na tomto mieste by som rád poïakoval Speleoklubu Malá Fatra za oznámenie o náleze, za pomoc pri odbere kostí ako aj za vyhotovenie a osadenie uzáveru v jaskyni. Vïaka patrí aj Mgr. Márii Apfelovej (Boïovej) a ostatným pracovníkom Správy NP Ve¾ká Fatra, za pomoc pri odbere a prevoze získaného materiálu. Za cenné rady a pomoc pri determinácii ïakujem Doc. Martinovi Sabolovi, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. LITERATÚRA: BÁRTA J., 1958: Jaskyòa Mažarná v krasovom území Ve¾kej Fatry. Slovenská archeológia, VI, 2, Bratislava, 245 – 256. BENDÍK A., 2005: Nové osteologické nálezy medveïa jaskynného (Ursus spelaeus Ros.-Hein.) vo Ve¾kej Fatre. Zborník SNM v Martine, Kmetianum X., Martin, 226 – 231. BENDÍK A., 2007a: Ako pracova s paleontologickými nálezmi v jaskyniach. Spravodaj Slov. Speleo. Spol, è. 4, Liptovský Mikuláš, 62 - 64. BENDÍK A., 2007b: Zachovanie kostier medveïa jaskynného (Ursus spelaeus Rosenmüller, 1794) v jaskyni Izabely Textorisovej vo Ve¾kej Fatre. Slovenský kras, roè. XLV, Liptovský Mikuláš, 219 – 230. BENDÍK A. & SABOL M., 2007: Cave Bears from the Cave of Izabela Textorisova (the

Velka Fatra Mts., Slovakia) - a state of the art. Scripta Facultatis Scientiarum Naturalium Universitatis Masarykianae Brunensis, Geology, Vol. 35, Brno, 150 – 156. BENDÍK A., 2008: Uzavretie jaskyne I. Textorisovej vo Ve¾kej Fatre. Spravodaj Slov. Speleo. Spol., è. 2, Liptovský Mikuláš, 48 – 50. BENDÍK A. & SABOL M., 2008: Swang song of a threelegged bear-female. 14th International Cave Bear Symposium, Abstract book, Appenzell, 3 – 4. BENDÍK A., ŠTULLER F., STRAKA ¼., NOVOMESKÝ F., NEÈAS L., STRECHA J., SABOL M., 2008: Pathological modifications on bones of cave bears from the Ve¾ká Fatra Mts. (Central Western Carpathians, Slovakia). Slovenský kras, roè. 42, Liptovský Mikuláš, 20 – 23. BENDÍK A., ŠTULLER F., STRAKA ¼., NOVOMESKÝ F., NEÈAS L., STRECHA J., SABOL M., 2009: Pathological modifications on bones of cave bears from the Ve¾ká Fatra Mts. (Central Western Carpathians, Slovakia). 15th International Cave Bear Symposium, Abstract book, Spišská Nová Ves, Slovakia, 30 – 31. BENDÍK A., 2010: Tisícroèné medvede z jaskýò. Krásy Slovenska, roè. LXXXVII, è. 5-6, Bratislava, 52 – 53. EISNER J., 1926: Studium pøehistorické archeologie na Slovensku po pøevratì. Sborník MSS, XX., Martin, s.18. EISNER J., 1928: Prehistorický výzkum na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi r. 1927. Sborník MSS, XXII., Martin, s. 28. GRANDAL-D´ANGLADE A. & LÓPEZ-GONZÁLES F., 2005: Sexual dimorphism and onthogenetic variation in skull of cave bear (Ursus spelaeus Rossenmüller) of the European Upper Pleistocene. Geobios, 38, 325 – 337. KRIŽKO P., 1884: Mažiarna. Slovenské Poh¾ady, IV, Martin, 510 – 515. LIEBUS A., 1933: Ergebnisse der bisherigen Grabungen in der Oberen Tuffna-Höhle in der Slowakei. Sudeta IX, 41 – 58. LOŽEK V., 1980: Výzkum historie

krajiny v Gaderské oblasti. Ochrana prírody, Výskumné práce z ochrany prírody 3A, Martin, 41 – 56. MITTER P., 1977: Správa o výskume Gaderskej a Blatnickej doliny. Závereèná správa, archív MSK, Liptovský Mikuláš, 63 – 91. PETRIKOVICH J., 1897: Nález kostí jaskynného medveïa Ursus Spaeleus v jaskyni Lôm v Gaderskej doline v Turci. Sborník MSS, II., Martin, 231 – 235. PETRIKOVICH J., 1907: Nález kostí jaskynného medveïa (Ursus spelaeus Rosenmülleri) v jaskyni Lôm v Gaderi a kostí z obecného medveïa (Ursus arctos L.) na Balovom grúni v Belianskej doline v Turci. Sborník MSS XII, I., Martin, 24 – 28. RABEDER G., NAGEL D., PACHER M., 2000: Der Höhlenbär. Jan Thorbecke Verlag, Stuttgart. SABOL M., BENDÍK A., ŠTULLER F., NOVOMESTSKÝ F. & NEÈAS L., 2009: A record of three-legged cave bear female from the Cave of Izabela Textorisova (the Velka Fatra Mts., northern Slovakia). Stalactite, 58, 2, 31 – 34. SKUTIL J., 1938: Paleolitikum Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Spisy hist. odboru Matice Slovenskej, sv. 4, Martin, 102 – 110. ŠTULLER F., NOVOMESKÝ F., KRAJÈOVIÈ J., STRAKA ¼., BENDÍK A., SABOL M., NEÈAS L. & STRECHA J., 2011: The interdisciplinary cooperation of forensic medicine, clinical medicine and palaeozoology: a case of cave bear (Ursus spelaeus) bones. Èasopis Soudní lékaøství, Praha, 1, 39 – 41. VANÌKOVÁ H. & BENDÍK A., 2008: Palynologický rozbor sedimentov z jaskyne Izabely Textorisovej vo Ve¾kej Fatre. Mineralia Slovaca, 40, 151 – 154.

SOVY V JASKYNIACH VE¼KEJ FATRY Ján Obuch Zaiste ste si niekedy všimli kúsky konárov, zastrèené v skalných dierach pri vstupoch do jaskýò a v hlbších skalných previsoch. Nechápali ste, kto a naèo ich tam umiestnil. Urèite by vás nenapadlo, že sú to bidlá pre sovy, ktoré na nich rady vysedávajú poèas dòa. Sú to ich denné úkryty. Vo vápencových skalách Ve¾kej Fatry takéto úkryty vyh¾adáva sova obyèajná (Strix aluco). Na okrúhlom drevenom bidle sa jej sedí pohodlnejšie, než na studenom a vlhkom skalnom výklenku. Z tmavej diery má dobrý výh¾ad po okolí, zatia¾ èo sama je v bezpeènom úkryte. Akonáhle sa však vaše poh¾ady stretnú, tichým letom s aby duch opustí toto miesto a usadí sa niekde nablízku, aby sledovala vaše poèínanie. Možno aj preto je pre ¾udí symbolom

múdrosti, že sama, nepozorovaná, vidí všetko, èo sa udeje poèas dòa. V noci si flautovými trilkami obhajuje svoje teritórium pred inými súkmeòovcami a poèúva, kde zašuchoce nejaká myška, žabka èi driemajúci vtáèik. Pri love sa orientuje hlavne sluchom, ve¾ké oèi jej pomáhajú usmerni svoj neèujný let a ostré pazúry uchopi a usmrti niè netušiacu koris . Zobák nemá taký silný ako denné dravce, lebo menší úlovok neroztrhá, ale celý ho prehltne. Potom vo svojom dennom úkryte pomaly z neho strávi mäso. Srs , èi perie a kosti sa jej v žalúdku zoskupia do chuchvalca, ktorý potom zobákom vyvrhne ako vývržok. Ten spadne na zem pod bidlom. Ak nepríde odborník, ktorý by ho zobral za èerstva, tak srs a perie èasom splesnivejú,

Vchod do Jaskyne Izabely Textorisovej. V dierach v strope boli zvyšky potravy sovy obyèajnej z obdobia odlesnenia svahov Valachmi. Foto: J. Obuch

Previs nad vchodom do Jaskyne na Vyhni, kde bol denný úkryt sovy obyèajnej v rôznych obdobiach holocénu. Foto: J. Obuch

Jaskyòa Krpcovo, poh¾ad od zadnej steny ku vchodu. V období atlantiku sedávala sova na výklenku zadnej steny. V posledných rokoch nachádzam jej vývržky na balvanoch v sieni a pod policou v strope. Foto: J. Obuch

alebo ich skonzumujú larvy molí. A tak sa èasom vo vrstve sintru vytvori vrstvièka kostí. Zo skalných stien padajú na zem aj schránky slimákov, ktoré odborníkom pomôžu pri datovaní tejto vrstvièky. Lebo zmenami klímy poèas holocénu (za posledných 10 000 rokov), sa menili aj druhy slimákov. Ale menilo sa aj zloženie potravy sovy, ktorá loví v okruhu 2 km od svojho denného úkrytu. Na tomto jej teritóriu dochádzalo ku prirodzeným zmenám v zložení vegetácie a následne aj ku zmenám v živoèíšnej zložke tohto prostredia. V súèasnosti mnohé zmeny v prostredí sú dôsledkom èinnosti èloveka. Ale aj v dávnych dobách vypa¾oval lesy a pásol dobytok na svahoch hôr. O všetkom tomto nám ve¾a napovie múdra sova, ktorá sedáva vo vchodoch do jaskýò, pokia¾ vieme pozorne èíta z jej knihy potravných zvyškov. Medzi najtajomnejšie zákutia Ve¾kej Fatry patrí dolinka Havranovo, v masíve Tlstej nad Konským dolom. Už samotný názov evokuje, že tam sídlia nejaké temné sily, ktoré sprevádza krik èiernych krkavcov a húkanie sov. Hlavne skalný komplex okolo Jaskyne na Vyhni (používa sa tiež názov Piesková jaskyòa) s hlbokými prevismi a množstvom dier bol èasto obývaný sovami. V previse nad touto jaskyòou som vykopal 1m hlbokú sondu. V jej spodných vrstvách dominovali druhy pleistocénnej fauny z obdobia boreálu (pred viac ako 8 000 rokmi), najmä druhy hrabošov: Microtus gregalis a Dicrostonyx gulielmi a piš ucha (Ochotona pusilla), ktoré neskôr odtiahli na Sibír a hraboš snežný (Microtus nivalis), ktorý teraz žije nad pásmom kosodreviny v Tatrách. Žili tu tiež snežné kury (Lagopus lagopus a Lagopus mutus), ktoré sú dnes hojné v Škandinávii. V suchšom a teplejšom období

epiatlantiku (pred 4 000 rokmi) osídlil naše územie ¾ud z konca doby kamennej (eneolit), ktorý vypa¾ovaním lesov a pastvou dobytka umožnil príchod stepnej fauny, z ktorej sova lovila v Havranove škreèky (Cricetus cricetus), hraboša po¾ného (Microtus arvalis) a ryšavku malookú (Apodemus microps). Ïalšie fázy odlesòovania masívu Tlstej nasledovali v období subboreálu (pred 3 000 rokmi) ¾udom lužickej kultúry a v subatlantiku (pred 2 000 rokmi) ¾udom púchovskej kultúry. V potrave sovy z týchto období pribúda myš domová (Mus musculus) a ryšavka obyèajná (Apodemus sylvaticus). Ešte žil vo Ve¾kej Fatre plch hôrny (Dryomys nitedula), ktorého dnešné rozšírenie má hranice v Nízkych Tatrách, na Orave a na Kysuciach. Posledné silné odlesnenie zapríèinil príchod Valachov, ktorí zaèali vypása svahy Tlstej pred 400 rokmi a ich salaše pod skalnými prevismi zanikli v 50. rokoch 20. storoèia. V potrave sovy z tohto odobia už neboli škreèky, ale hraboš po¾ný mal podiel až 60 %. Sovy mali viac denných úkrytov, jeden z nich aj v dierach nad vchodom do Jaskyne Izabely Textorisovej (tiež názov Havranová). Keï som zaèínal chodi do Havranova v 70. rokoch 20. storoèia, rástol tam mladý les a v èerstvých vývržkoch sovy už prevládali lesné druhy hlodavcov, najmä ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) a hrdziak hôrny (Myodes glareolus). Èasté sú aj žaby (druh Rana temporaria) a vykytujú sa aj pstruhy (Salmo trutta) z Gaderského potoka, vzdialeného 2 km od denného úkrytu sovy. Posledných 10 rokov nachádzam vývržky tejto sovy v jaskyniach Jelenia a Biela vo Ve¾kej Vápennej doline. Zaujímavé je porovnanie vývoja prírody poèas holocénu s oblas ou Dolného Harmanca. V skalách nad Bystrickou

dolinou sedávala sova obyèajná na výklenku v zadnej stene jaskyne Krpcovo, vzdialenom 40 m od vchodu. Tento výklenok sa zrútil a kosti z jej potravných zvyškov boli zasypané balvanmi. Vo vzorke jej potravy z obdobia atlantiku pred 6 000 až 8 000 rokmi už prevládajú lesné druhy drobných cicavcov, ale ešte doznieva výskyt pleistocénnych druhov. Sova tu vtedy ulovila až 16 druhov netopierov. Vo vysokom previse som pod spadnutým balvanom objavil zvyšky potravy sovy z obdobia epiatlantika, v ktorých neboli prítomné stepné druhy, ako v Havranove pod Tlstou. Kontinuálne od atlantika po súèasnos prevažujú v jej potrave lesné druhy drobných cicavcov. Vo vstupnej sieni Harmaneckej jaskyne, nazývanej Izbica, sídlila sova pred sprístupnením jaskyne v 50. rokoch 20. storoèia. Èasto lovila netopiere, vyletujúce z jaskyne. V jej potravných zvyškoch som urèil 12 druhov. V 80. a 90. rokoch 20. storoèia som zbieral vývržky od sovy, ktorá mala denný úkryt v skalnej stene blízko Harmaneckej jaskyne, ale netopiere nelovila. Ve¾ký podiel v jej potrave (okolo 30 %), mali bezulitné slizniaky (èe¾aï Limacidae). Namiesto ulity majú v chrbtovom svale vápnitú elipsovitú šošovku. Vývržky sovy netvorila srs , ani perie, ale bukové listy, v ktorých bolo zabalených aj 15 drobných šošoviek. Èerstvé vývržky sovy obyèajnej nachádzam aj v skalných previsoch Blatnickej doliny, Selenca a Dedošovej, ale tiež v Belianskej doline vo vstupných èastiach jaskýò Suchá 1 a Suchá 3. Už 30 rokov pravidelne zbieram jej vývržky v niektorých jaskyniach Muránskej planiny a Slovenského krasu, ale tiež vo vstupoch do starých štôlní v Revúckej vrchovine. Budem rád, ak ma upozorníte na sovy, sídliace v iných jaskyniach.

VÝSLEDOK PRÁC V JAZVEÈEJ JASKYNI A SONDE NA LÚÈKE Pavol Pokrievka ml. Na ? zem? Dubnej skaly, ktoré p? vodne patrilo Martinskej oblastnej skupine, sme zaèali pracova už na jar 1985. Zaèiatky prác spoèívali väèšinou v prevádzaní povrchových prieskumov a v zbieraní starých správ, legiend, historických materiálov a tiež informácií od starých obèanov bývajúcich v okolí. Všetky správy sme zaznamenávali a porovnávaním sme sa snažili upresni polohu vchodu do jaskyne „Dupná“. Žia¾ bojmi v druhej svetovej vojne, SNP a prácou v lome bola väèšina orientaèných bodov znièená... (úryvok z denníka P. Pokrievku st. z októbra 1986) Prieskumom Dubnej skaly sa èlenovia speleoklubu Malá Fatra venujú od roku 1985, keï získali toto územie od vtedajšej OS Martin za 5 vojenských lopatiek. V tomto období po nieko¾kých povrchových prieskumoch zaèali pracova na dvoch nádejných sondách, sonda è.1 a sonda è.2. V sonde è.1 sa práce èasom zastavili kvôli úzkym priestorom. V sonde è.2 však jaskyniari vynaložili ve¾ké úsilie a pracovné nasadenie na preniknutie do vo¾ných jaskynných priestorov. Pôvodne bola táto sonda len krátka, 3 metre dlhá plazivka a jaskyniari z OS Martin ju poznali pod názvom Plazivá jaskyòa. Jaskyniari zo speleoklubu Malá Fatra zaèali túto plazivku prehlbova a èisti v plnom profile. Keï už mala jaskyòa o pár metrov viac, rozhodli sa jaskyniari premenova túto jaskyòu na Jazveèiu a to na poèes jazvecov, ktorí museli opusti túto lokalitu kvôli jaskyniarom. Poèas dvoch rokov sa im podarilo

Jazveèia jaskyòa, vstupná chodba. Foto: P. Pokrievka ml.

jaskyòu predåži na takmer 25 metrov, prièom mala jaskyòa dve vetvy. V hlavnom smere konèila závalom a vo ved¾ajšej chodbe konèila zanesením. Práce na lokalite postupne ochabli a jaskyòa sa navštevovala už len sporadicky až do roku 2003. Po návrate z jaskyniarskeho týždòa, ktorý sa konal v Strážovských vrchoch, sme sa rozhodli skúsi to opä v Jazveèej jaskyni. Prvú akciu sme zorganizovali na 3.8.2003 v zložení P. Neuschel, M. Lejava a autor èlánku. Pustili sme sa do rozoberania závalu v hlavnej chodbe. Po troch akciách sa nám podarilo zával prekona , èo prebudilo opätovný záujem o túto lokalitu aj u starších èlenov speleoklubu. Zával sa nám síce podarilo prekona , ale v postupe bránil

Jazveèia jaskyòa - pôdorys dåžka: 61,4 m

zamerali: 31.10. 2005 P. Pokrievka ml. P. Pokrievka J. Pokrievka P. Pokrievka ml.

kreslil: - priestory objavené po 3.8. 2003

Zaèiatok Sienky. Foto: P. Pokrievka ml.

Sonda na lúèke, èistenie vstupnej šachty zasypanej vandalmi. Foto: P. Pokrievka, ml.

sediment, ktorý vypåòal chodbu takmer v celom profile. Vy ažený materiál sme v jaskyni nemali kde uklada , a tak nezostávalo niè iné, len transportova všetko von. Na lokalite sa od roku 2003 do roku 2005 odpracovalo 54 akcií, prièom sa tu pri práci vystriedali takmer všetci èlenovia speleoklubu a jaskyòu sa podarilo predåži z pôvodných 25 m na 61 m. Jaskyòa sa nachádza pod nenápadnou skalnou stienkou blízko chodníka do starého vápencového lomu. Pod¾a morfológie priestorov ide o fosílnu výverovú jaskyòu. Jaskyòa mala pôvodne len jeden vchod, ale pri prácach v jaskyni, respektíve pri èistení vstupnej sienky, bol odkrytý vchod è.2. Obidva vchody ústia do vstupnej sienky (2 x 1.5 x 1m ). Za vstupnou sienkou

pokraèuje meandrujúca chodba vysoká 11.2 m a široká do 0.5m. Paralelne s touto chodbou sa tiahne sple malých freatických kanálov. Pri meraèskom bode è.5 ústi táto chodba do širšieho priestoru, ktorý má názov „Sienka“. Tu sa pri meraèskom bode è.02 pripája ved¾ajšia chodba. Prieskum v tejto chodbe sa skonèil zrejme kvôli úzkym priestorom. Poèas januárových akcií, v zime 2006, sme sa pokúsili obnovi práce aj v týchto èastiach jaskyne, ale podarilo sa nám postúpi len 3 metre, prièom koniec je uzatvorený sedimentami takmer v celom profile chodby. V hlavnom smere pokraèuje smerom do masívu hlavná chodba. Od meraèského bodu è.6 po meraèský bod è.10 je to dos nároèná plazivka. Od meraèského bodu è.10 už pokraèuje až na koniec chodba

Sonda na lúèke - pôdorys dåžka: 55 m, håbka: 14 m

zamerali: 6.4. 2007, 6.2. 2008 P. Pokrievka ml. P. Neuschel P. Plavec kreslil: P. Pokrievka ml.

Sonda na lúèke, úsmevy po vydarenej akcii. Foto: P. Pokrievka

v priemere vysoká 1m a široká do 0,5 m. Zaujímavé je, že tu nebolo dosiahnuté skalné dno a to od vzdialenosti 2m od meraèského bodu è.11 až na súèasný koniec jaskyne. Koniec jaskyne tvoria sedimenty v plnom profile. Ve¾kým problémom je tu transport materiálu, ktorý sa musí transportova až na povrch a to je z konca jaskyne viac než 50 metrov. Jaskyòa je bez prievanu, èo spôsobuje problémy pri dlhších pracovných akciách. Nieko¾kokrát sme do jaskyne zobrali aj potápaèské f¾aše, ktoré sme vypustili v úzkych, zle vetraných èastiach. V práci by sa dalo pokraèova , ale jaskyòu sme opustili a naše sily sa presunuli do Sondy na lúèke. Už dlhšie sme vedeli o nenápadnej depresii blízko lomu, ale akosi sa nám do toho nechcelo. Èi už preto, že sa nám

celkom darilo v Jazveèej jaskyni, alebo preto, že sme sa obávali, èi to vôbec niekam môže ís . Aj keï sme na základe virgulí zistili možné podzemné priestory, pre otvorenie sondy sme sa rozhodli až pri jednej z posledných akcii v Jazveèej jaskyni. Na tejto akcii sme sa vracali, tak trochu sklamaní z Jazveèej jaskyne a povedali sme si, že to teda skúsime. A tak sme sa ešte v ten istý deò (28.5.2005) vrátili s náradím a zaèali sme pracova na Sonde na lúèke. Po nieko¾kých pracovných akciách sme dosiahli håbku -2m, ale pre problémy s rútením stien sme museli sondu vydrevi . Po dokonèení výdrevy sme pokraèovali až do 28.7.2005, keï sme narazili na kompaktný masív v håbke -4m a práce sme boli nútení zastavi . Merania pod¾a virgulí nám ukazovali priestory v håbke okolo -7m, a tak sme si povedali,

že sa pokúsime túto håbku dosiahnu . Zorganizovali sme ve¾kú pracovnú akciu (29.-30.4.2006), na ktorej sme postupovali len za pomoci elektrickej zbíjaèky. Postupným prehlbovaním dna sme dosiahli za tri akcie håbku -6,3m. Práve v tejto håbke sa nám podarilo prerazi do prvého podzemného priestoru. Žia¾, objav sa nekonal a my sme sa dostali do závalu. Postupným rozoberaním závalu sa nám podarilo dosta do håbky -12,6 m, prièom dåžka priestorov dosiahla 56 m. Podzemné priestory sú silne poznaèené rútením, zväèša ide o vo¾né dutiny medzi blokmi hornín. Výnimku tvoria priestory okolo m.b. 18 -24, kde sa nachádza sedimentárna výplò tvorená jemným pieskom s obsahom granitoidného materiálu. Okrem sedimentárnej výplne tu boli nájdené aj úlomky sintrovej výplne, z èoho môžeme predpoklada , že ide o priestor pôvodnej dutiny, ktorá bola neskôr vyplnená závalom z povrchu. O ve¾kosti závalu svedèí depresia v svahu severne od vchodu do jaskyne. Dno jaskyne sa nachádza 3 m nad terajším suchým korytom Chrapového potoka. Jaskyòa sa pod¾a prúdenia vzduchu správa ako vrchný vchod. Najsilnejší prievan prúdi z úžiny pri m.b. 12. Celkovo bolo na lokalite odpracovaných 74 akcií. 12. 8. 2006 došlo k zasypaniu vstupnej šachty neznámymi vandalmi. Nezostávalo nám niè iné, len vstupnú èas nanovo vykopa . V prácach na lokalite sa intenzívne pokraèovalo do roku 2008. Práce na lokalite sme pozastavili z dôvodu nároèného transportu materiálu na povrch. Od novembra 2008 je vstup do jaskyne z dôvodu bezpeènosti zasypaný. V blízkej budúcnosti plánujeme vyhotovi betónový uzáver, aby práca jaskyniarov na tejto lokalite nevyšla nazmar. Bola by škoda necha zasypaný vchod a zabráni tak

ïalším odhodlaným jaskyniarom v snahe nájs cestu cez zával do ešte neobjaveného podzemia Dubnej skaly. Najväèšou motiváciou v prieskume podzemia Dubnej skaly sú bezpochyby rôzne historické zmienky o ve¾kej jaskyni v tomto malom krasovom území, ktoré by si zaslúžili zosumarizova ako samostatný èlánok. Dnes je tajomstvo tohto podzemia aspoò èiastoène poodhalené, o èo sa najviac zaslúžili zanietení prieskumníci. Od roku 1985 tu pôsobili hlavne: P. Pokrievka, J. Nereèa, Š. Nereèa, J. Šparec, V. Èarnecký, P. Holúbek, M. Brežný, J. Ondrašák, P. Veterník. Od roku 2003 pokraèovali v prieskume: P. Pokrievka, P. Pokrievka ml., P. Neuschel, M. Lejava, J. Šparec, P. Plavec, Jozef Pokrievka, M. Horòák, J. Šimera, J. Pokrievková a ïalší, ktorí aspoò príležitostne priložili ruku k dielu.

Sonda na lúèke, meraèské práce. Foto: P. Plavec

SPOMIENKY NA KRIVÁNSKU PRIEPAS A P. VETERNÍKA Peter Holúbek Pri listovaní v starých zápisníkoch som našiel stránky z prvého zostupu do Krivánskej priepasti pod Malým Fatranským Kriváòom, kde bol aj náš kamarát Peter Veterník. Ako spomienku na pekné chvíle s ním, oprášil som tieto spomienky. Po pár mesiacoch jaskyniarèenia s Edom Piovarèim sme s Petrom Veterníkom a Pa¾om Pokrievkom dostali chu zorganizova vlastnú výskumnú výpravu. Lákala nás Krivánska priepas , o ktorej kolovali medzi jaskyniarmi priam neuverite¾né legendy o jej håbke a nebezpeèenstvách tu èíhajúcich. V utajení sme 25. 7. 1985 vyrazili skoro ráno z Turèianskych K¾aèian na jej prieskum. Vchod do jaskyne, nachádzajúcej sa pod vrcholom Malého Fatranského Kriváòa (1671 m), z nás vtedy poznal iba Peter, ktorý tu už bol. Celú noc som nespal, strachujúc sa hrozivej priepasti, ktorá sa mi s konèiacou sa nocou zdala vo fantázii poriadne nebezpeèná, živiac sa zážitkami z nedávneho nieko¾kometrového pádu z Orlieho hniezda pod Stratencom. No nadránom som zdriemol, zaspal a takmer som sa nestretol s Pa¾om vo Vrútkach, ktorý už chcel odís do K¾aèian sám. Dlhé hodiny š¾apania s ažkými batohmi mi však predstavu o nebezpeènej bezodnej diere nezlepšili. No prvý dojem z priepasti bol ve¾mi dobrý. Úzka diera, žiadna šachta, kde treba lano. Nevediac, že v jaskyni bude poriadna zima, vošli sme pod zem pomerne sporo obleèení. Ja som mal ešte staré, nieko¾kokrát zalátané vietnamské montérky od Igora Adamka, bežné tepláky a flanelovú koše¾u so svetrom. Bez problémov sme zostúpili zopár desiatok metrov, v ïalšom postupe nás zastavil zával.

Pa¾o zaèal kopa , potom sme sa vystriedali. Kolmá stena sa zrazu stoèila ho horizontálneho stupòa, no diera vykopaná v závale zaèala by èím ïalej labilnejšia. Skaly sme prakticky prestali vy ahova , iba sme èakali, èo povie Pa¾o. Peter sa zaèal pomaly aha von, ja som sa rozhodol èaka na Pa¾a. Opretý o mokrú stenu, nasávajúc vlhèinu do chatrného obleèenia som urèite viac ako hodinu èakal bez pohybu. Keï Pa¾o usúdil, že práca už nedáva zmysel a je èas vyjs von, už som bol poriadne podchladený, hýba sa mi moc nechcelo, iba som oddane èakal, èo sa bude dia . No nakoniec som sa pomocou Pa¾a rozhýbal a vyšiel von. Až tu, v teple, na svetle som si uvedomil, že som prakticky celý mokrý. Až s odstupom èasu som si uvedomil, aké sme mali š astie, že sa nám niè nestalo. Veï takáto výstroj by nebola vhodná na prieskum azda ani teplej Domice, a nie drsnej puklinovej vysokohorskej priepasti, nachádzajúcej sa v nadmorskej výške viac ako 1600 metrov. Naš astie sme už nezostupovali dole do K¾aèian, ale P. Veterník nás zaviedol na neïalekú chatu Vendovku pod Meškalkou, kde sme strávili noc. Teplý èaj a strecha nad hlavou nám poriadne zlepšila náladu a dlho do noci sme tu v rozhovoroch trávili zážitky zo zostupu do podzemia. Je ve¾ká škoda, že sa z tohto výletu nezachovali žiadne fotografie.

P. Pokrievka a P. Vanìk pri ústí Krivánskej priepasti v roku 2009. Foto: P. Holúbek

JEDNA NEVYJASNENÁ LOKALITA GADERSKEJ DOLINY Peter Holúbek Gaderská dolina so svojou dominantou Tlstou dáva rozsahom krasovatejúcich hornín nádej na objav neznámych podzemných priestorov. Avšak ani nieko¾kým generáciám jaskyniarov sa tu niè prevratné nepodarilo objavi . Z nedávnej minulosti je tu jedna nezodpovedaná speleologická otázka, na ktorú dodnes nevieme da odpoveï. V knihe Gader, perla Ve¾kej Fatry, autora Jána Dérera, ktorá vyšla vo vydavate¾stve Osveta v roku 1971, je obrázok ústia depresie s názvom Prepadlisko na Pieskoch. Aj napriek znaènému úsiliu sa nám túto lokalitu nepodarilo nájs . Z obrázku v knihe sa nedá toto zaujímavé miesto priamo v teréne identifikova a oblas Pieskov je pomerne ve¾ká oblas , ktorá sa nedá jednoducho systematicky preskúma . Situáciu komplikuje aj fakt, že sa tu nachádzajú dve dolinky s názvom Piesky a to Horné a Dolné, takže aj toto s ažuje h¾adanie. Znaèná èas tejto oblasti je budovaná rozpadavým dolomitom, a tak je ešte namieste aj otázka, èi vôbec toto miesto v Pieskoch existuje a èi sa autor knihy nepomýlil v jeho lokalizovaní. S touto otázkou som sa dakedy na konci 80. rokov minulého storoèia vypravil za pánom Dérerom na martinské sídlisko Sever. No, bohužia¾, už bolo neskoro, pán Dérer bol nieko¾ko rokov vo veènosti. Tak tento problém je ešte aj dnes otvorený a jeho zverejnením sa nádejáme, že zapálený nadšenec v budúcnosti možno túto lokalitu predsa len nájde a zhodnotí jej speleologické perspektívy.

Sken z knihy Gader perla Ve¾kej Fatry.

V bralách Gaderskej doliny. Foto: P. Holúbek

ZA SPELEOARCHEOLOGICKÝMI NÁLEZISKAMI TURCA Milan Horòák Turèianska kotlina sa svojimi archeologickými lokalitami radí k najbohatším regiónom Slovenska. Dokazujú to predovšetkým nálezy z hradísk a pohrebísk preskúmaných v posledných 50 tich rokoch. ¼udia, ktorí v minulosti obývali Turiec, naplno využívali jeho prírodné bohatstvá, charakter krajiny vhodný predovšetkým pre pastierstvo a takisto suroviny, ktoré im poskytovali okolité pohoria Malá a Ve¾ká Fatra. A práve pri prospektorstve èi love alebo tažení dreva v posledne menovaných, zaèali využíva aj jaskyne alebo skalné previsy. Tie im poskytovali v neposlednej rade bezpeènejší prístrešok ako tmavé lesy plné divej zveri. Druhým významným dôvodom bola prítomnos vody, ktorá sa v jaskyniach nachádza v malých jazierkach. Avšak to neznamená, že jaskyne boli trvalo osídlené. Treba si uvedomi , že jaskynné prostredie je svojím charakterom nepriaznivé pre ¾udský organizmus. Tma, chlad, prievan èi vlhko urèite nie sú vlastnosti, ktoré blahodárne vplývajú na ¾udský organizmus. Preto sa na jaskyne musíme díva ako na obèasné a kratkodobé obydlia. Využívali sa na prenocovanie pri love alebo pasení. Stopy po takejto èinnosti nachádzame skoro vo všetkých turèianskych jaskyniach s ve¾kým portálom, èi výraznými vstupnými prevismi - jaskyòa v ¼ubenej dolinke, Mažarná jaskyòa alebo Jaskyòa I. Textorisovej a iné. Z h¾adiska èasu, kedy boli osídlené, nám hovoria nálezy nájdené v nich. Dá sa poveda , že hlavná èas osídlenia patrí do 17.-19. storoèia. Dokazujú to napríklad nádoby, èi minca nájdená v Textorisovej jaskyni. V 20. storoèí bol tento typ jaskýò

využívaný hlavne v èase druhej svetovej vojny. Pod prevismi v masíve Drienku nad Mošovcami sa skrývali partizáni, èi ¾udia, ktorých prenasledoval vtedajší klerofašistický režim. V súvislosti využívania jaskýò poèas SNP považujem za potrebné spomenú nestora slovenskej archeológie Dr. J. Bártu, ktorý ich zmapoval a zdokumnetoval. Ak by sme tematicky nadviazali na posledných pár viet o využívaní jaskýò v èase nebezpeèenstva, môžeme plynulo prejs k tomuto typu kratkodobého osídlenia, pre ktoré máme dôkazy zo širšieho èasového úseku. Takým klasickým prípadom je nálezisko z obdobia s ahovania národov v jaskyni na Vyhni v Konskom dole. Bohatý nálezový fond keramických nálezov (misiek, ve¾kých zásobníc èi váz, atï.), predmety súvisiace s tkaním (prasleny) a výrobky z kostí a parohu (ihly, kostený hrebeò, atï.) hovoria o príbehu uteèencov, ktorí si zobrali zo sebou nielen predmety každodennej potreby (keramika), ale aj lukratívnejšie predmety (kostené výrobky). Jaskyòu preskúmal v dvadsiatych rokoch Dr. K. Silnický. K niektorým jaskynným náleziskám sa nedá jednoznaène vyjadri aké dôvody viedli k ich osídleniu. Skromný nálezový materiál, hlavne fragmenty keramiky, dokazuje skôr opä ich kratkodobejšie využívanie. Takto boli už v neskorej dobe bronzovej (10 - 8 st. pred n.l.) osídlené jaskyne Žiarna III, Mažarná, I. Textorisovej a Remová. Posledným typom prechodného osídlenia, nie však nevýznamným, je falšovate¾ská dielòa z 15. stor., ktorá sa nachádzala v jaskyni v suèianskej Skale. V nej bolo

nájdených väèšie množstvo strieborných a medených odrezkov - odpadu pri razení falošných mincí. Ve¾mi zaujímavým typom využívania jaskýò v minulosti je kultový alebo nadstavbový poh¾ad na jaskyne. Tie boli èasto chápané ako kontakt sveta živých s podzemným, teda zo svetom màtvych, resp. ako kontakt s Matkou Zeme. Preto boli jaskyne èastokrát využívané ako obetiská, veštiarne èi pohrebiská. V Turci poznáme len to posledné - jaskynné pohrebisko v Mažárnej jaskyni. Pavol Križko v 80 - tych rokoch 19. storoèia tu odkryl tri hroby z neskorej doby kamennej (2500 - 2200 pred n.l.). Malo ís o dvoch dospelých jedincov a jedno die a. Žia¾, dlhá doba, ktorá minula od nálezu, spôsobila, že nemáme k dispozícii viac informácií. Môžeme však konštatova , že v období neskorej doby kamennej ide o štandardný spôsob pochovávania, ako

dokazujú nálezy z relatívne blízkej Liskovskej jaskyne pri Ružomberku. Záverom by som ešte v krátkosti predstavil legislatívny aspekt skúmania jaskýò. Archeologický výskum nemôže prebieha svojvo¾ne. Na jeho prevedenie je potrebné rozhodnutie príslušného krajského pamiatkového úradu a súhlas vlastníka. Následne môže licencovaný archeológ vykona archeologický výskum, prièom sa musí drža platných metodických postupov. V prípade, že poèas speleologického výskumu príde k archeologickému nálezu, je nálezca povinný oznámi tento nález príslušnému KPÚ a zabezpeèi ochranu nálezu. A po vydaní príslušných povolení a archgeologickom výskume sa môže pokraèova v skúmaní jaskyne.

Kras v masíve Tlstej nad Konským dolom. Ilustraèné foto: P. Pokrievka ml..

Vo Vrútkach dòa 6.3.2011

Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) zimujúci v priestoroch jaskyne I. Textorisovej (masív Tlstej). Foto: A. Bendík

Atypickejší stalagnát, spojenie hrubého stalagmitu a tenkého brèka z jaskyne N? deje (mas?v Tlstej). Foto: A. Bend?k

KRAS V OKOLÍ SLOVENSKÉHO PRAVNA Andrej Bendík

Obr. 1. Schematický náèrt lokalizácie skúmaných krasových oblastí v okolí Slovenského Pravna. Autor: A. Bendík.

Obr.2. Typické škrapy v prvých štádiách vývoja vo vápencoch na Miliansku. Foto A. Bendík

Obr. 3. Silno skrasovatené ostrohranné vyvetrané vápence na hrebeni Dolných zvozov. Foto: A. Bendík

Obr. 4. Jedna zo skalných veží na Miliansku. Foto A. Bendík.

Obr. 5. Poloha jaskýò JnT-1–2, JnS-1 a skalného okna OnS-1 v oblasti Trhanovej a Sokola.

Obr. 6. Vstupné otvory jaskýò nad Trhanovou 1 a 2 (JnT-1 – v¾avo, JnT-2 – vpravo). Foto A. Bendík.

Obr. 7. Vstupný otvor jaskyne pod Sokolom (JnS-1). Foto A. Bendík.

Obr. 8. Plán jaskyne pod Sokolom (JnS-1). Zameral a kreslil: A. Bendík

Obr. 9. Skalné okno na Sokole (OnS-1). Foto: A. Bendík.

Obr. 10. Vstupný otvor jaskyne v Dolných zvozoch nad dolinou Sokol (JvDZ-1). Foto: A. Bendík..

Obr. 11. Poloha jaskyne JvDZ-1 v Dolných zvozoch nad dolinou Sokol.

Obr. 13. ¼adovcové kryštáliky rôznych tvarov v jaskyni JvDZ-1. Foto: A. Bendík.

Obr. 12. Plán jaskyne JvDZ-1. Zameral a kreslil: A. Bendík

Obr. 14. Poloha skalného okna OnM-1 a jaskýò JnM-1–4.

Obr. 16. Portál jaskyne na Miliansku 1 (JnM-1). Foto: A. Bendík

Obr. 15. Skalné okno na Miliansku (OnM-1). Foto: A. Bendík.

Obr. 17. Plán jaskyne JnM-1 (vchod, pôdorys). Zameral a kresil: A. Bendík

Obr. 19. Vstupný otvor jaskyne na Miliansku 2 (JnM-2). Foto: A. Bendík..

Obr. 18. Plán jaskyne JnM-1 (rezy jaskyòou). Zameral a kresil: A. Bendík

Obr. 20. Plán jaskyne JnM-2. Zameral a kresil: A. Bendík

Obr. 21. Vstupný otvor jaskyne na Miliansku 3 (JnM-3). Foto: A. Bendík.

Obr. 22. Plán jaskyne JnM-3. Zameral a kresil: A. Bendík

Obr. 23. Otvor jaskyne na Miliansku 4 v skalnej stene (JnM-4). Foto: A. Bendík.

Prierez koncentrickou stavbou sintru. Foto: A. Bendík

Typické biele bochníkovité - vemenovité tvary stalaktitov z Bielej jaskyne (masív Tlstej). Foto: A. Bendík

Sintrová pagoda - stalagnát z jaskyne Nádeje (masív Tlstej). Foto: A. Bendík

CHRONOLÓGIA VÝSKUMU BELIANSKEHO KRASU Peter Mrázik A. Poèiatoèný stav Prvý a dovtedy jediný výskum vykonal Dr. Anton Droppa v roku 1973. Odpublikoval ho v zborníku Slovenský kras 1975, roè.XIII. V tom èase boli „odjakživa“ známe tieto jaskyne / pomenovania sú od Dr. Droppu – prebrali sme ich /.: 1., - Žiarna jaskyòa è.1 – dåžka 67 m 2., - Žiarna jaskyòa è.2 – dåžka 57 m 3., - Žiarna jaskyòa è.3 – dåžka 25 m 4., - Jaskyòa v Malcove – dåžka 36 m 5., - Suchá jaskyòa è.1 – dåžka 100 m 6., - Suchá jaskyòa è.2 – dåžka 225 m / vtedy uvádzaná ako najväèšia jaskyòa severozápadnej èasti Ve¾kej Fatry / 7., - Suchá jaskyòa è.3 – dåžka 25 m 8., - Jaskyòa Èièiareò – dåžka 13 m Sumár – 8 jaskýò. Celková dåžka 548 m ¼udovít Varecha v jaskyni Suchá 1, 1984. Foto: P. Mrázik

Z tohto stavu štartovala v roku 1977 partia: Rastislav Duchaj, Marián Bukovský, Peter Mrázik, Milan Kapolka, Juraj Chochrun / len krátko /. Zaèiatkom 80-tych rokov: Juraj Vronka, Ivan Mažári, Jano Agricola, Milan Brandejský, ¼udo Varecha. Koncom 80-tych rokov prišli do skupiny bratia Vacekovci. B. Pokraèovanie výskumov 1., - Žiarna jaskyòa è.1. V roku 1977 Mrázik, Bukovský – objav 20 m priestorov nad jazerom / úzke chodbièky /. V roku 1978 – èerpanie jazera v SZ èasti jaskyne. Èerpanie úspešné, za jazerom nie je žiadne pokraèovanie. Zameranie jaskyne – dåžka 87

m. Toto je aj dnešný stav. 2., - Žiarna jaskyòa è.2. V roku 1981 významný objav – Mrázik, Bukovský objavili takmer všetko, èo je známe dodnes. Do konca roka 1981 sa dokopali drobnosti v zadnej èasti. Postupne zamerali P. Mrázik, M. Kapolka, R. Duchaj, J. Vronka, I. Mažári a kolektív. Ku koncu roka bola dåžka 230 m. Denivelácia 40 m. Pod¾a mòa je to aj dnešný stav. Jaskyòa je ve¾mi perspektívna. Posledná známa literatúra: Spravodaj 1-2/1985. 3., - Žiarna jaskyòa è.3. Stav je identický s tým, èo publikoval Droppa. Pod¾a mòa je jaskyòa perspektívna. Aj Droppa

Suchá jaskyòa è. 1 dåžka: cca 1700 m, denivelácia: cca 56m

zamerali: P. Mrázik, M. Bukovský I. Mažári, J. Vronka J. Kleskeò, M. Kapolka P. Holúbek, I. Oravec M. Roško, J. Agricola 1984-86 MIERKA 1:200 0 VCHOD

5 10 m

Spomienka na rok 1980, bivak pod previsom v Suchej doline s pražskou partiou. Horný rad, druhý z¾ava: L. Nejedlý (Doktor),R. Duchaj, Z. Duchaò, šiesty v poradí P. Ondrejièka (Korèi), horný rad uzatvára M. Brandejský. Dolný rad z¾ava: S. Tùma, J. Vronka, P. Mrázik, L. Brandejská, Foto: I. Mažári

píše, že predpokladá ïalšie pokraèovanie. Dåžka 25 m. Nikto tam doteraz niè nerobil! 4., - Jaskyòa v Malcove. Stav identický s Droppom. Jaskyòa neperspektívna. Ale! Dolinku Malcov treba riadne preskúma . V JV svahoch doliny je ve¾a dier, ktoré spåòajú definíciu „jaskyne“. Nepreskúmané! Nezdokumentované! Dåžka Malcova 36 m. 5., - Suchá jaskyòa è.1. Prvý ve¾mi vážny a zásadný objav v roku 1979 - Mrázik, Duchaj a Sipták. Objavená stúpajúca chodba zo Starej priepasti. Ïalej Nová priepas , Biela chodba, Nízka chodba a Centrálny dóm. Dosiahnutá dåžka jaskyne 300 m. Prelom rokov 1983 - 84 je asi najvýznamnejší. Podaril sa objav prakticky celej ostatnej èasti jaskyne, ktorou sa táto jaskyòa posunula medzi 20 najdlhších na Slovensku. Tu by som asi mal spomenú

mená chlapov, ktorí sa na tomto objave podie¾ali - mám tým na mysli prekopávanie asi 15 metrového zahlineného úseku na dne Novej priepasti približne na 10 akciách Agricola,Bukovský, Brandejský, Duchaj, Kleskeò, Kasanický, Mažári, Mrázik , Ondrejièka, Vronka, Varecha... Ak som niekoho zabudol, nech mi odpustí! Ale ako si správne všimnete, zo súèasných opatrovate¾ov jaskyne sa tu nevyskytuje žiadny. A aby som náhodou nezomrel na skromnos , tak ešte dodám, že tú skutoène najvážnejšiu èas jaskyne vyhrabali presne o polnoci 19.2. 1984 Marián Bukovský a Peter Mrázik. Preto sa objavná chodba nazýva „Polnoèná chodba”. Boli sme vtedy s Mariánom sami dvaja a keï sme zistili, èo sme našli, tak sme si zo strachu stavali kamenných panákov – báli sme sa, aby sme nezablúdili. Nuž, bol to naozaj krásny pocit. Zameral Mrázik a

kolektív v roku 1986 – 1470 m. V roku 1994 domeral Holúbek 130 m, èo na hanbu doteraz nebolo pripojené. Takže dnešný stav je cca 1700 m. 6., - Suchá jaskyòa è.2 Žiadne vážne objavy, len v roku 1981 objav druhého vchodu spolu s príslušnými priestormi. Dnes je dåžka 285 m. jaskyòa je perspektívna, už tam mal by objav! 7., - Suchá jaskyòa è.3 Stav identický s Droppom. Dåžka je 25 m. 8., - Èièiareò Stav identický s Droppom. Dåžka je 13 m. C. Sumarizácia toho, èo nám zanechal Dr. Droppa Z pôvodných 548 m jaskýò sa celková dåžka prieskumom a objavmi ku cca koncu roku 1990 zväèšila na 2 016 m. Objavovali, zdokumentovali a zameriavali:

Perlová jaskyòa, 13.11. 1988. Foto: P. Mrázik

P. Mrázik, R. Duchaj, M. Kapolka, M. Bukovský, J. Agricola, J. Kleskeò, P. Kasanický, J. Vronka, I. Mažári, M. Brandejský, ¼. Varecha, P. Ondrejièka, I. Sipták. Z toho šiesti sú teraz èlenovia Jaskyniarskeho klubu SPELEO TURIEC! Ko¾ko má dnes v týchto jaskyniach OS Ve¾ká Fatra nových objavov alebo zameraných a zdokumentovaných priestorov?? D. Úplné nové objavy 1., - Medvedia jaskyòa /pôvodne jaskyòa D – 3/. Objavili ju 17.08.1980 Vláïa Holan, Stando Tùma a Juro Vronka. Dåžka vtedy 80 m. Objavmi sa doplnilo do roku 1984 na cca 180 m. 2., - jaskyòa Javorina. Objavili ju 11.12.1982 P. Mrázik a R. Duchaj bez akéhoko¾vek predchádzajúceho prieskumu èi sondovania, úplne od zaèiatku, t.j. od

¼ubka Agricolová v Perlovej jaskyni, 13.11. 1988. Foto: P. Mrázik.

vchodu. V Spravodaji è. 4/83 na str. 46 sa doèítate, že predsedníctvo SSS na svojom zasadnutí dòa 9.12.1983 v súlade s platnými smernicami schválilo osvedèenie o objave jaskyne Javorina R. Duchajovi a P. Mrázikovi, v ktorom sa oficiálne uznávajú ako jej objavitelia. Jaskyòu sme následne zamerali a vzájomným prepojením polygónovým ahom sme zistili súvislos s Medveïou jaskyòou, ktoré sme potvrdili akusticky a dokonca aj opticky. Chlapi si z Javoriny do Medvedej takmer mohli poda ruky /keby ich mali dvojmetrové/ a videli sa. Preto ich považujeme za jeden systém, aj keï fyzický prielez èloveka dodnes nie je možný. Stav pri objave taký ako dnes! Medvedia jaskyòa bola spojená s Javorinou v roku 1983. Spolu s Javorinou meria 450 m. 3., - Perlová jaskyòa /pôvodne

jaskyòa DO – 2/. Vchod do jaskyne objavili 10.05.1980 P. Mrázik, M. Bukovský a súèasný predseda SSS Bohuslav Kortman. Pokraèovanie 30.11.1986 P. Holúbek , M. Brandejský a I. Oravec. Následne ïalšie pokraèovanie Holúbek a kolektív. Z jeho iniciatívy je jaskyòa CHPV. Dåžka cca 300 m. E. Ïalšie objavy, ktoré stoja za reè 1., . DO – 1 /Došná dolina/. Objavené v roku 1980. Dåžka 30 m. 2., - DO – 3 /Došná dolina/. Objavené v roku 1980. Dåžka cca 10 m. Obidve objavili P. Mrázik, M. Bukovský a B. Kortman. 3., - D -1 a D – 2. Objavené v roku 1979. Spolu majú dåžku 55 m. 4., - D – 4 / Venušina jaskyòa /. Objavená v roku 1980 s dåžkou 25 m.

5., - S – 4 až S – 8 „Blbodiery“, ale niektoré relatívne perspektívne. Ich dåžka je spolu 50 m. 6., - Líšèia diera. Úplne nový objav v roku 1979. Zbynìk Duchaò a P. Mrázik. Dåžka 36 m. 7., - Pražská jaskyòa. Objavil Miller a kolektív v roku 1986. Dåžka 36 m. Spolu tieto objavy majú dåžku 242 m. Kompletný sumár ku koncu roka 1990 majú

Vstup do jaskyne Javorina, 12.12. 1982. Foto: P. Mrázik

jaskyne Belianskeho krasu spolu / 24 jaskýò / 3 002 m. na tomto stave pracovali Mrázik, Duchaj, Bukovský, Agricola, Brandejský, Varecha / všetko èlenovia JK ST /, Kapolka, Mažári, Vronka a ïalší. A èo objavilo a doplnilo nové vedenie OS Ve¾ká Fatra?? Posledný dodatok. Žiarna jaskyòa è.4. Pôvodne 6- metrová diera, dnes významné pracovisko Pokrievkovcov. Èo prinesie budúcnos ?

Jaskyòa Žiarna 4. Foto: P. Pokrievka ml.

Ĺ trochy v Gaderskej doline. Foto: Âź. Ballo

ŠTATISTIKA JASKÝÒ V TURCI NA KONCI ROKA 2010 Peter Holúbek V Turci, teda okresoch Martin a Turèianske Teplice, je v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši evidovaných 348 lokalít, ktoré spåòajú kritériá na zaradenie do zoznamu jaskýò, èo predstavuje 5,75 % jaskýò známych z celého územia Slovenska. Ich sumárna dåžke je 8371 metrov, èiže priemerná jaskyòa v Turci má dåžku 24 metrov. Praktickým a systematickým speleologickým prieskumom sa tu zaèalo iba v druhej polovici 20. storoèia, dovtedy sa v literatúre nachádzali iba útržkovité informácie. V nasledujúcich riadkoch ponúkame preh¾ad výskytu jaskýò v Turci ku koncu roku 2010 pod¾a platného geomorfologického èlenenia Slovenska a pod¾a katastrov jednotlivých obcí, v ktorých sa vyskytujú podzemné lokality. Jaskyne v okrese Martin V okrese Martin je evidovaných 327 jaskýò s celkovou dåžkou 8071 metrov. Nachádzajú sa v 11 geomorfologických celkoch, Ve¾ká Fatra, Bralná Fatra (191 lokalít, najdlhšia je Jaskyòa Izabely Textorisovej, dl. 188 metrov), Ve¾ká Fatra, Hô¾na Fatra (35 lokalít, najdlhšia je jaskyòa Moròa s dåžkou 250 metrov pri denivelácii 67 metrov, najhlbšou lokalitou Turca je tu evidovaná jaskyòa Štrochy s håbkou 72 metrov), Ve¾ká Fatra, Lysec (52 lokalít, najväèšia Suchá 1 s dåžkou cca 1700 metrov, èo je zároveò aj najdlhšou jaskyòou v Turci), Ve¾ká Fatra, Šípska Fatra (3 lokality, najdlhšia je Jaskyòa pod Kopou s dåžkou 30 metrov), Malá Fatra, Krivánska Fatra, Krivánske veterné hole (3 lokality, najdlhšia Malá jaskyòa má 6 metrov), Malá Fatra, Lúèanská Fatra, K¾ak (3 lokality,

najdlhšia Jaskyòa v kameòolome má 195 metrov), Malá Fatra, Lúèanská Fatra, Kýèery (1 lokalita s názvom Sopotná má håbku 5 metrov), Malá Fatra, Lúèanská Fatra, Lúèanské veterné hole (10 lokalít, najdlhšia je jaskyòa Plazivá s dåžkou 60 metrov), Turèianska kotlina, Šútovské podhorie (3 lokality, najdlhšia je Priehradná jaskyòa I. s dåžkou 72 metrov pri denivelácii 13 metrov), Turèianska kotlina, Turèianske nivy (1 lokalita s dåžkou 15 a håbkou 10 metrov s názvom Jaskyòa nad Suèanmi), Žiar, Sokol (25 lokalít, najdlhšia je Jaskyòa na Znieve 12 s dåžkou 27 metrov). Jaskyne sú rozložené v šestnástich katastrálnych územiach, Belá-Dulice – 43 lokalít, Blatnica – 190 lokalít, Folkušová – 1 lokalita, Krpe¾any – 2 lokality, Kláštor pod Znievom – 25 lokalít, Lipovec – 1 lokalita, Necpaly – 30 lokalít, Nolèovo – 1 lokalita, Podhradie – 3 lokality, Sklabinský Podzámok – 10 lokalít, Suèany – 1 lokalita, Šútovo – 5 lokalít, Turèianske Jaseno – 1 lokalita, Valèa – 1 lokalita, Vrícko – 3 lokality, Vrútky – 10 lokalít Jaskyne v okrese Turèianske Teplice V okrese Turèianske Teplice je evidovaných 21 jaskýò s celkovou dåžkou 300 metrov. Nachádzajú sa v dvoch geomorfologických celkoch, Ve¾ká Fatra, Bralná Fatra (16 lokalít, z ktorých je najväèšia Ponorová jaskyòa Bartoška s dåžkou 143 metrov pri denivelácii 31 metrov) a v pohorí Žiar, Vyšehrad (5 lokalít, najdlhšia z nich je Jaskyòa v Sokole s dåžkou 38 metrov). Jaskyne sú rozložené v troch katastrálnych územiach, Èremošné – 4 lokality, Mošovce – 12 lokalít, Slovenské Pravno – 5 lokalít.

Jaskyòa Mažarná, poh¾ad na vchod z vnútra. Foto: P. Pokrievka ml.

Jaskyne Turca dlhšie ako 100 metrov Názov jaskyne

Katastrálne územie, orografický celok

Dåžka (m)

Suchá jaskyòa I

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

1700

Perlová jaskyòa

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

470

Javorina-Medvedia jaskyòa

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

450

Suchá jaskyòa 2

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

285

Moròa

Necpaly, Ve¾ká Fatra

250

Žiarna jaskyòa 2

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

230

Jaskyòa v Kameòolome

Vrícko, Malá Fatra

195

Jaskyòa Izabely Textorisovej

Blatnica, Ve¾ká Fatra

188

Jaskyòa nádeje

Blatnica, Ve¾ká Fatra

151

Biela skala 6

Necpaly, Ve¾ká Fatra

150

Mažarná

Blatnica, Ve¾ká Fatra

130

Jaskyne Turca hlbšie ako 20 metrov Názov jaskyne

Katastrálne územie, orografický celok

Håbka (m)

Štrochy

Blatnica, Ve¾ká Fatra

Moròa

Blatnica, Ve¾ká Fatra

Suchá jaskyòa I

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

Javorina-Medvedia jaskyòa

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

Žiarna jaskyòa 2

Belá-Dulice, Ve¾ká Fatra

Biela skala 6

Necpaly, Ve¾ká Fatra

Priepas pod Ostrou

Blatnica, Ve¾ká Fatra

Jaskyòa Izabely Textorisovej

Blatnica, Ve¾ká Fatra

Jaskyòa nad Uhliskami

Necpaly, Ve¾ká Fatra

Pre periodikum Jaskyniar 2010 spracovali z Národnej databázy jaskýò, ktorú spravuje Slov. múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši P. Holúbek a I. Hlaváèová

Poh他ad z jaskyne NKD-4. Foto: P. Pokrievka ml.

PohÂžad od vchodu z priepasti pod Ostrou do TurĂ¨ianskej kotliny. Foto: P. Pokrievka ml.

JASKYÒA SOPOTNÁ VO VALÈIANSKEJ DOLINE Pavol Pokrievka ml. Pri prácach v Sonde na lúèke na Dubnej skale nám obèas prišiel pomôc náš kamarát J. Šimera. Na jednej z akcií nám porozprával o údajnej jaskyni vo Valèianskej doline. Pod¾a jeho tvrdenia pozná jaskyòu blízko jeho chaty, ktorá je využívaná ako medvedí brloh v zimných mesiacoch. Keï som sa ho opýtal, aká je jaskyòa ve¾ká, povedal, že videl asi 3 m a ïalej pokraèovala chodba. Dnu sa nechcel pcha , lebo nemal svetlo. Keïže s nami Juri pár akcií v podzemí prežil, predpokladal som, že jeho opis bude dos blízky realite. Po preštudovaní geologickej mapy vysvitlo, že podmienky z h¾adiska geologickej stavby sú v tejto oblasti celkom perspektívne. 29.12.2006 organizujeme prvú povrchovú akciu a vydávame sa do Valèianskej doliny. Na zaèiatku Sopotnej dolinky sa stretávame s Jurom na jeho chate.

Jeho otec nám rozpráva o štôlni, ktorú si pamätá z detstva. Jej vchod bol odstrelený, kvôli nebezpeènej munícii. Vydávame sa k jaskyni, o ktorej nám rozprával Juro. Jaskyòa sa nachádza na pravej strane dolinky, približne 60 m nad dnom dolinky. Po príchode ku vchodu, zis ujeme, že jaskyòa konèí asi po 3 m. Ide o korozívno kryogénnu jaskyòu, bez náznaku pokraèovania. V jaskyni sú stopy po obývaní zvieratami. Vydávame sa teda smerom hore do dolinky. V závere dolinky vystupujeme na hrebeò, po ktorom sa vraciame smerom spa k chate. Ako zaèíname zostupova z hrebeòa, objavujeme v snehu nádejný výduch. Zostupujeme na chatu, kde nás èaká chutná kapustnica. Poobede ešte pokraèujeme v povrchovom prieskume, ale niè sa nám už nepodarí objavi .

Sopotná jaskyòa pamä ový náèrt kreslil: P. Pokrievka ml.

Sopotná jaskyòa, rez po svahu.

Vydrevený vchod do Sopotnej jaskyne. Foto: P. Pokrievka ml.

Na zaèiatku Sopotnej dolinky sa nachádza zachytená vyvieraèka, ktorú sa pokúsil otvori Jurov starký s kamarátom ešte pred jej zachytením. Niekedy v priebehu šes desiatych rokov sa pokúšali prekopa do vo¾ných priestorov, èo sa im nepodarilo. Neskôr bola vyvieraèka zachytená pre vodovod. Pod¾a údajov z archívu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra má výdatnos 60 až 80 l/s. Výduch sa nachádza okolo 70 výškových m nad vyvieraèkou. Do Valèianskej doliny sa vraciame až 15.7 2007. Zis ujeme, že z diery neïaleko výduchu, ktorú sme v zime pokladali za noru, vanie silný studený prievan. Rozhodneme sa zaèa výkopové práce na tomto mieste, ktoré však ukonèujeme po nieko¾kých akciách. Nepodarilo sa nám zachyti

pevnú stenu a prievan vychádzal len zo su oviska. Lokalitu pracovne nazývame Spodná sonda. Presúvame sa o 20-30 výškových metrov a otvárame novú sondu na mieste výduchu. Po odstránení humusovej vrstvy zaèal pomedzi skaly prúdi silný prievan. Èasom sme narazili na problém s ve¾kými balvanmi. Postavili sme trojnožku a za pomoci kladkostroja sme vytiahli ve¾ké skaly, ktoré bránili v postupe. V håbke 2,5 metra bola sonda nebezpeèná, hrozilo zrútenie stien. Z dôvodu bezpeènosti sme museli vybudova výdrevu. Materiál nám zabezpeèil Karol Lejava. Na vynášku materiálu sme zorganizovali noènú akciu. V håbke troch metroch sa nám podarilo dosta do vo¾ného priestoru puklinového charakteru. Ukázalo sa však, že prievan vychádzal z o-

paènej strany sondy a nie z vo¾ného priestoru. Po odstránení su oviska sme narazili na ve¾ký skalný blok, spoza ktorého vychádzal prievan. Tento blok sa stal zatia¾ neprekonanou prekážkou. Sopotná jaskyòa je vytvorená v strednotriasových ramsauských dolomitoch. Ide o puklinovú jaskyòu, ktorá vznikla zrejme gravitaèným posunom blokov hornín. Vzh¾adom na silné prúdenie vzduchu a blízkos silnej krasovej vyvieraèky je možná súvislos s rozsiahlejšími podzemnými priestormi. Celkovo jaskyòa dosahuje håbku 6,5 m, pri dåžke priestorov 11 m. Na základe pozorovania prievanov v Spodnej sonde a v Sopotnej jaskyni, predpokladáme prievanovú komunikáciu týchto dvoch lokalít. Prievan na obidvoch miestach dosahuje približne rovnakú intenzitu, prièom Sopotná jaskyòa sa správa ako vrchný vchod a Spodná sonda ako spodný. Celkovo bolo na

lokalite odpracovaných 23 pracovných akcií. Od roku 2008 sú práce na lokalite pozastavené. Na prácach na lokalite sa hlavne zúèastnili: M. Lejava, P. Neuschel, P. Plavec a autor èlánku.

Prievan v spodnej sonde. Foto: P. Pokrievka ml.

Jurova jaskyòa, ktorá býva údajne obývaná medveïom. Foto: J. Šimera

ZBOHOM BRATU! Je mi ve¾mi ažko, no tak ako sa naším životom prelína rados , èasto nás neèakane zasiahne aj boles . Chcem Vám oznami , že dòa 9. decembra 2010 po dlhej a ažkej chorobe nás opustil náš kamarát, priate¾, jaskyniar Peter Veterník vo veku 48 rokov. Bol jedným z nás, jaskyniar z oblastnej skupiny è.16 - Terchová. Tejto bádate¾skoturistickej zá¾ube prepadol už v detstve, keï ako vodca "horských vlkov" zaèal organizoval výlety za humná... Výpravy do prírody a k táborovému ohòu, neskôr aj na celé víkendy do chaty na K¾aèianskej Magure a odtia¾ po hrebeni Krivánskej Malej Fatry do pri¾ahlých lokalít. Práve on nám vnukol myšlienku na h¾adanie a objavovanie nového neznámeho sveta, sveta tak lákaveho pre mladú snívajúcu detskú dušièku... Dlhé hodiny nám dokázal rozpráva legendy a povesti o ukrytých pokladoch, zatarasených prístupových chodbách a rôznych hlavolamoch... Pomaly nás vtiahol do svojho sveta odvážnych a nebojácnych bádate¾ov, za èo som mu nesmierne vïaèný. Prežívali sme krásne èasy dobrodružných výprav za hranice reality do vysnívaného sveta zastretého rúškou tajomstva, so vzdialenou vôòou bohatstva a slávy... Myslím, že všetci sme tak

zaèínali. Postupom èasu, ako sa formovali naše telá, vytváral sa v nás aj vz ah k prírode èi k ostatným èlenom skupiny, na ktorých sme boli akosi bytostne závislí. Spätý s druhom èo držal opaèný koniec lana... Tak akosi sa predsa utužuje kolektív. A my sme boli ve¾mi dobrý kolektív. Pe o bol najvýraznejšou osobnos ou nášho malého kolektívu. Bol sice najstarší, ale nesnažil sa nad nikoho povyšova ani si zbytoène nevynucoval pozornos . Pamätám si, ako dokázal dlho sedie pohrúžený do svojich myšlienok, len plamienky v jeho oèiach prezrádzali statoèné rytierske skutky, ktoré sa odohrávali niekde v jeho vnútri. Sedel v šere blikajúcich svieèok a fajèil, pomalièky vyfukoval dym, akoby nechcel rozvlni vzduch v miestnosti. Bol håbavej povahy, no zábave sa rozhodne nevyhýbal, vždy sa nás snažil usmerni , aby sme sa nehašterili. I keï sme èasto ponocovali, vstával ako prvý, ve¾mi opatrne a potichu doniesol vodu, zakúril v peci a uvaril èaj. Vždy presne vedel, èo má robi . Bol najväèší ahúò partie, všetky túry a výpravy organizoval s povestnou presnos ou a zmyslom pre detail. Túto svoju povahovú èrtu prehåbil aj poèas štúdia na strojníckej priemyslovke.

Po jej ukonèení pracoval ako vývojár – konštruktér. Nebol to však otravný puntièkár, vždy rád pomohol a poradil, snažil sa by príkladom a vždy niesol naj ažší batoh. Rád skúšal našu silu a vytrvalos a vždy bol tým najsilnejším ohnivkom. Všetko robil s rozvahou a zmyslom pre zodpovednos , a tak viedol aj náš kolektív. Takto si ho pamätám ja a tento obraz zostane v mojej pamäti, obraz priate¾a, jedného z najlepších. Škoda len, že so mu to nikdy nepovedal, ale myslím, že na to prišiel skôr ako ja. Dúfam, že už našiel svoj vytúžený poklad a teraz sedí v hojdacom kresle v šere blikajúcich svieèok a pomaly vyfukuje dym, možno plánuje dalšiu expedíciu... No zatia¾ èaká, èaká na deò, kedy nám bude môc odovzda èas svojho pokladu, o ktorý si možno aj zahráme v kartách. Sedí a èaká s pokojom v duši, keï sa znovu zvítame tak, ako kedysi pred akciou. Poprosím tých, ktorí ho poznali, nech mu venujú minútku ticha. A nielen nás, hor-

ských vlkov, ale aj ve¾kú rodinu jaskyniarov, s ktorými zodral nejedny nohavice. Zbohom bratu, èes Tvojej pamiatke ! P.S.: Okolo prieskumu podzemných priestorov a jaskyniarstva zaèína pracova od roku 1979, hlavne v domácej lokalite Malej Fatry, kde ste ho mohli stretnú v Krivánskej priepasti, v okolí avích chrbtov, vo Vrátnej, Belej èi Streène a pri¾ahlých lokalitách, so zápalom sa zapája aj do pracovných aktivít v Stratenskej jaskyni. V roku 1986 vstupuje do OS Terchová, kde prispieva svojou aktívnou èinnos ou k zve¾aïovaniu dobrého mena èlenov tejto skupiny. Vo svojej obci aktívne vykonával nieko¾ko funkcií v dobrovo¾nom požiarnom zbore, odpracoval nespoèetné množstvo brigádnických hodín pri výstavbe a zve¾aïovaní lyžiarskeho vleku a chaty, kde dlhé roky robil aj prevádzkovate¾a. Pre periodikum Jaskyniar 2010 napísal R. Dedinský

Výzdoba v jaskyni Suchá 1. Ilustraèné foto: P. Mrázik

JUBILANTI V ROKU 2010 Možno je to len náhoda, ale v okrúhlom roku, keï vznikol JK Speleo Turiec, sa dožili významného a okrúhleho jubilea traja. To sa už teraz dá bez preháòania poveda , nestori jaskyniarstva v Turci, Peter Mrázik, Marián Bukovský a Milan Kapolka. Z toho dvaja sú èlenmi nášho novozaloženého jaskyniarskeho klubu. Nebudem sa moc rozpisova , lebo to hlavné o ich èinnosti a zásluhách už napísal èlovek viac povolanejší. Bol to Peter Holúbek v Spravodaji è.3/2010 v èlánku „Živá spomienka na Petra Mrázika a martinských jaskyniarov“. Myslím však, že si zaslúžia aspoò krátku zmienku a èestné miesto v tomto historicky prvom jaskyniarskom èasopise na území Turca. Pri zakladaní našej skupiny boli automaticky medzi prvými, ktorí nemohli a ani nechceli chýba . V minulosti boli pri väèšine významných

udalostí v turèianskom jaskyniarskom dianí. Som rád, že ani pri tejto poslednej udalosti nechýbali. Peter Mrázik je síce èlenom Speleoklubu Nicolaus, Marián Bukovský bol pri zakladaní èlenom OS Ve¾ká Fatra a Milan Kapolka bol a je stále momentálne mimo èlenstva v SSS. Keï však bolo treba podpori dianie pri dosiahnutí ïalšieho levelu v kvalite jaskyniarstva v Turci, srdce ich doviedlo presne tam, kde bolo ich miesto. Stali sa bez váhania našimi èlenmi. Preto im patrí poïakovanie za všetko dobré, èo pre jaskyniarstvo v Turci urobili a v mene celého Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec im prajem ve¾a zdravia a spokojnosti v ïalších rokoch života. Pre periodikum Jaskyniar 2010 napísal Jozef Haráni

M. Kapolka, M. Bukovský a P. Mrázik na jednej z prvých schôdzí JK Speleo Turiec, 11.3. 2010. Foto: J. Kleskeò

Celkový poh¾ad na prepadlisko Èremošné v závere s Ponornou jaskyòou. Foto: J. Haráni

Poh¾ad z vchodu Ponornej jaskyne nad Èremošným. Foto: J. Haráni

STANOVY JASKYNIARSKEHO KLUBU SPELEO TURIEC Znenie schválené na 1.èlenskej schôdzi dòa 11.3.2010. v Martine I.ÈAS Všeobecné ustanovenia ÈLÁNOK 1 - Názov, sídlo, pôsobnos 1. Názov organizácie je: Jaskyniarsky klub SPELEO TURIEC (ïalej len ST). ST je dobrovo¾ným obèianskym združením, ktorého predmetom èinnosti je záujem o kras a speleológiu ako i nekrasové podzemie. Pôsobí predovšetkým v oblasti Turca. Èinnos ST môže prebieha aj na ostatnom území Slovenskej republiky a v zahranièí, prièom ST rešpektuje pracovné záujmy ostatných oblastných speleologických skupín a klubov. 2. Sídlo ST : Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky 3. ST sa riadi platnými predpismi a zákonmi Slovenskej republiky. 4. ST používa vlastné symboly: a./ logo b./ zástavu ST používa prevzaté symboly c./ symboly SSS ÈLÁNOK 2 – Poslanie 1. Poslaním ST je najmä: a./ poznáva , objavova , registrova , dokumentova a chráni krasové javy, rôznymi formami ich približova verejnosti, získava a vzdeláva záujemcov o speleológiu b./ usporadúva semináre, prednášky, diskusie a iné vhodné osvetové akcie c./ pri svojej èinnosti spolupracova s vedeckými a pracoviskami a školami spolupracova so Správou slovenských jaskýò, Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Slovenským národným múzeom v Martine d./ spolupracova so speleologickými organizáciami a inštitúciami doma i v zahranièí, e./ prostredníctvom poverených zástupcov zastupova a háji záujmy svojich èlenov v organizáciách, ktorých je èlenom. 2. Svojou èinnos ou sa ST aktívne podie¾a na ochrane prírody a životného prostredia. 3. Vo svojej èinnosti sa ST riadi stanovami a príslušnými právnymi predpismi.

II. ÈAS Èlenstvo, práva a povinnosti ÈLÁNOK 3 - Èlenstvo 1. Èlenom ST sa môže sta každý záujemca o speleológiu starší ako 15 rokov, ktorý sa bude aktívne podie¾a na èinnosti a dodržiava stanovy ST.

2. Osoba mladšia ako 18 rokov sa môže sta èlenom ST len s písomným súhlasom zákonného zástupcu a s jeho osobnou zodpovednos ou za èinnos takéhoto èlena. 3. Èlenom ST sa môže sta osoba, ktorá súhlasí so stanovami a poslaním ST. Èlen je prijímaný na výroènej schôdzi prièom s prijatím musí súhlasi nadpolovièná väèšina prítomných èlenov ST. Èlenstvo vzniká dòom prijatia a splnením èlánku 3 bod 5b . 4. Èlen má právo: a./ voli b./ by volený do orgánov ST c./ vykonáva speleologickú èinnos , aktívne sa zúèastòova diania v ST d./ iniciatívne sa vyjadrova k problematike sprístupòovania jaskýò e./ svojimi podnetmi prispieva ku skvalitòovaniu základných dokumentov ST 5. Povinnos ou èlena je: a./ dodržiava stanovy ST. Vo svojej èinnosti sa riadi pokynmi a uzneseniami volených orgánov, b./ plati èlenské príspevky, najneskôr do výroènej èlenskej schôdze, c./ dodržiava zásady bezpeènosti pri speleologickej èinnosti a v prípade nebezpeèenstva poskytnú pod¾a svojich schopností a možností pomoc pri ohrození života, zdravia a materiálnych hodnôt d./ chráni krasové útvary, šíri myšlienky a zásady ochrany krasu, jaskýò a prírody vôbec e./ dokumentova svoju speleologickú èinnos 6. Èakate¾ má právo: a./ voli b./ vykonáva speleologickú èinnos , aktívne sa zúèastòova na dianí v ST 7. Èlenstvo v ST zaniká: a./ úmrtím b./ vystúpením oznámením písomne c./ vylúèením nadpoloviènou väèšinou èlenov a písomným oznámením d./ vyškrtnutím - pri opakovanom nezaplatení èlenského príspevku. Èlen, ktorý nezaplatí 2 roky po sebe èlenský príspevok, stráca nárok na èlenstvo e./ zrušením klubu

III. ÈAS Postavenie a pôsobnos orgánov Jaskyniarskeho klubu SPELEO TURIEC ÈLÁNOK 4 - Orgány ST 1. Orgány ST: a./ predseda b./ výroèná èlenská schôdza (ïalej len VÈS) c./ èlenská schôdza (ïalej len ÈS)

d./ výbor klubu e./ revízor ÈLÁNOK 5 - Predseda ST 1. Predseda klubu ako štatutárny zástupca zastupuje klub vo všetkých obvyklých záležitostiach 2. Predsedu klubu volí a odvoláva tajným hlasovaním výbor ST. Predseda je volený z pä èlenného výboru ST. 3. Predseda klubu zvoláva a vedie schôdze, zodpovedá za plnenie ich rozhodnutí . ÈLÁNOK 6 - Výroèná èlenská schôdza 1. VÈS je vrcholným orgánom Jaskyniarskeho klubu SPELEO TURIEC. 2. VÈS sa schádza pod¾a potreby, no najmenej raz za rok. Zvoláva ju predseda klubu, výbor ST, alebo ak o to požiada nadpolovièná väèšina jej èlenov. Schôdzu vedie predseda ST, v prípade jeho neprítomnosti tajomník. 3. VÈS je uznášaniaschopná, keï je prítomných najmenej 2/3 riadnych èlenov ST. 4. Do pôsobnosti VÈS patrí: a./ prerokováva správy predsedu, výboru a vo¾ne návrhy èlenov, b./ voli a odvoláva výbor c./ voli a odvoláva revízora d./ schva¾ova : stanovy ST, zmeny a doplnky stanov, výroènú správu za príslušný rok, kolektívne èlenstvo v SSS a v iných spoloènostiach, organizáciách, e./ kontrolova èinnos výboru a uklada úlohy, f./ prijíma nových èlenov, g./ rozhodnú o dåžke èakate¾skej lehoty každého uchádzaèa h./ rozhodova o cie¾och a postupoch ST i./ ude¾ova ocenenia a odmeny j./ menova èestných èlenov ST k./ schva¾ova plán èinnosti a rozpoèet ST l./ schva¾ova rozpoèet a správu o hospodárení m./ schva¾ova výroènú správu o èinnosti ST n./ rozhodova o založení, zlúèení a zániku združenia ÈLÁNOK 7 – Èlenská schôdza 1. a./ prijíma èakate¾ov ST, b./ rieši aktuálne problémy klubu c./ prejednáva èinnos klubu a rozhoduje o jeho aktuálnom zameraní medzi VÈS 2. ÈS je uznášaniaschopná, ak je prítomných minimálne 50% registrovaných èlenov ST Èakatelia nemajú hlasovacie právo. ÈLÁNOK 8 - Výbor Jaskyniarskeho klubu SPELEO TURIEC 1. Výbor je výkonným a riadiacim orgánom, ktorý v období medzi VÈS riadi èinnos v ST.

Výbor sa skladá z predsedu, tajomníka, pokladníka a dvoch èlenov. Èlenov výboru volí tajným hlasovaním VÈS. 2. Výbor sa schádza pod¾a potreby, najmenej raz za štvr rok. Za svoju èinnos sa zodpovedá èlenom ST. 3. Do pôsobnosti výboru patrí: a./ zabezpeèova vybavenie všetkých legislatívnych záležitostí potrebných ku èinnosti klubu. b./ riadi èinnos ST, pod¾a rozhodnutí ÈS a VÈS c./ menova druhého štatutára klubu d./ zodpoveda za uskutoènenie školenia èlenov Jaskyniarskeho klubu ST k výkladu zásad bezpeènosti pri speleologickej èinnosti e./ rešpektova požiadavky jednotnej speleologickej dokumentácie, vytvori a prevádz kova vlastnú internetovú stránku f./ vychováva èlenov ST g./ zúèastòova sa na zasadnutiach podobne zameraných organizácií, h./ zvoláva ÈS a VÈS i./ výbor ST zabezpeèuje materiálno-technické vybavenie, vedie finanènú a hospodársku agendu a zodpovedá za majetok ST j./ prvé funkèné obdobie výboru ST sa urèuje na dobu 2 roky od zakladajúcej schôdze Ïalšie funkèné obdobie urèí VÈS. k./ reprezentova Jaskyniarsky klub SPELEO TURIEC l./ nadväzova kontakty a rozširova kontakty s ostatnými klubmi a oblastnými speleolo gickými skupinami na Slovensku aj v zahranièí m./ informova èlenskú základòu a rieši aktuálne úlohy a problémy ST n./ predklada správy o hospodárení ÈLÁNOK 9 - Pokladník ST 1. Zodpovedá za hospodárenie a financie ST a nakladá s nimi pod¾a rozhodnutia výboru. 2. Svoju èinnos podrobne dokladuje a podáva písomnú výroènú správu èlenom ST. ÈLÁNOK 10 - Revízor ST 1. Kontroluje èinnos a hospodárenie ST pod¾a týchto stanov. 2. Za svoju èinnos sa zodpovedá èlenom ST. 3. Revízora menujú èlenovia ST na VÈS. 4. Kontroluje hospodárenie združenia, upozoròuje orgány na nedostatky a navrhuje opatrenia na ich odstránenie. 5. Revízor má právo zúèastni sa na schôdzi výboru ST. Je povinný výsledky kontroly oznámi VÈS. 6. Revízor má právo v naliehavých prípadoch zvola mimoriadnu èlenskú schôdzu ST.

IV. ÈAS Disciplinárny poriadok ÈLÁNOK 11 - Výchovné a disciplinárne opatrenia 1. Za poškodenie záujmov, dobrého mena ST, za porušenie horeuvedených stanov, nesplnenie èlenských povinností a za narúšanie spolunažívania v rámci združenia môže by èlenovi uložené jedno z týchto opatrení: a./ napomenutie b./ podmieneèné vylúèenie c./ vylúèenie 2. Napomenutie èlenovi ukladá výbor ST. 3. Vylúèenie a podmieneèné vylúèenia ukladá èlenovi ÈS. Aktu vylúèenia èlena musí predchádza predošlé písomné napomenutie. 4. Uloženie opatrení musí by schválené nadpoloviènou väèšinou èlenov ST a oznáme né písomnou formou. 5. Proti uvedeným opatreniam sa možno do 15 dní písomne odvola výboru ST, ktorý opatrenie uložil. ÈLÁNOK 12 - Ocenenia. 1. Èlenovi ST možno udeli nasledovné ocenenia: a./ písomné uznanie výboru za vykonanú prácu b./ ocenenie za objav „Dekrét o objave“. Ocenenie ude¾uje výbor ST c./ vecný, alebo peòažný dar - ude¾uje VÈS na návrh výboru ST d./ èestné èlenstvo – ude¾uje VÈS na návrh výboru ST

V. ÈAS Hospodárenie Jaskyniarskeho klubu SPELEO TURIEC. ÈLÁNOK 13 - Zásady hospodárenia 1. ST hospodári pod¾a schváleného rozpoètu a interného predpisu o pohybe finanèných prostriedkov klubu.. 2. Rozpoèet ST sa schva¾uje na VÈS. 3. Za hospodárenie Jaskyniarskeho klubu ST zodpovedá výbor ST, ktorý podáva písomnú správu na VÈS. ÈLÁNOK 14 - Finanèné zabezpeèenie 1. Finanèné zabezpeèenie ST tvoria: a./ Èlenské príspevky b./ Zápisné do SPELEO TURIEC vo výške minimálne 10 EUR za riadneho èlena, 5 EUR za študenta a dôchodcu. Maximálna hranica zápisného je dobrovo¾ná a nie je urèená. c./ Príjmy z verejnoprospešnej a osvetovej èinnosti, príjmy z odbornej speleologickej

èinnosti, príjmy z reklám a z predaja vlastných publikácii a iných propagaèných materiá lov. d./ Príjmy z 2% dane od fyzických osôb na základe platnej registrácie vo Vestníku, e./ Dotácie, dary od fyzických osôb, sponzorské príspevky, dotácie a granty od právnic kých osôb. 2. Získavanie finanèných prostriedkov pre ST sa riadi platnými právnymi predpismi a zákonmi Slovenskej republiky.

VI. ÈAS Závereèné ustanovenia ÈLÁNOK 15 - Závereèné ustanovenia 1. ST môže pre svoju èinnos vydáva ïalšie organizaèné predpisy, smernice a zásady. 2. Zmeny a doplnky týchto stanov môže vykona len VÈS alebo mimoriadna èlenská schôdza ST. 3. Tieto stanovy boli prerokované a schválené dòa 11.3.2010 na 1.ÈS. 4. Tieto stanovy nadobúdajú platnos dòom ich schválenia 1.ÈS a úèinnos dòom zaregistrovania na MV SR. ÈLÁNOK 16 - Zánik obèianskeho združenia Jaskyniarsky klub SPELEO TURIEC. 1. ST zanikne, ak sa na tom uznesie trojštvrtinová väèšina všetkých èlenov ST, ktorí súèasne urèia aj osobu likvidátora (likvidaènú komisiu). 2. Likvidátor najskôr vyrovná všetky poh¾adávky a záväzky a s likvidaèným zostatkom naloží pod¾a rozhodnutia výboru ST. 3. Zánik ST sa oznámi do 15 dní po ukonèení likvidácie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a výboru Slovenskej speleologickej spoloènosti. 4. O ukonèení èinnosti ST sa spíše zápisnica so závereènou revíznou správou. V Martine, 11.3.2010,

predseda klubu Jozef Haráni

Poh¾ad z Ostrej na Zadnú Ostrú. Foto: P. Pokrievka ml.

tlaèíme zdravo

GRAFICKÝ DESIGN REKLAMNÉ PREDMETY FIREMNÉ TLAÈOVINY KALENDÁRE, DIÁRE, PF VE¼KOPLOŠNÁ TLAÈ

ŽILINA MARTIN

BRATISLAVA NITRA POVAŽSKÁ BYSTRICA

% 3 0 la .6 tí d .2 o 01 1

z¾ dnorázo -1 ava vá p 5

· ŠPORTOVÁ OBUV A OBLEÈENIE · · TURISTIKA · HOROLEZECTVO · JASKYNIARSTVO · · SKIALPINIZMUS · TELEMARK SK ·

stavebná èinnos · domy · rekonštrukcie · stavebné práce

n a z a e i a t k u j e n á p a d . . .

STAMA plus, s.r.o. Dielenská kružná 48 038 61 Vrútky mobil: 0905 641 325 tel.: 043/428 53 93

www.stamaplus.sk

a.sk www.uhavran

VENICA ŠTÝLOVÁ DRE E JASENO K S N A I È R U T -

súkromí drevenici a v ej n in od r v ý tovanie ené pre rodinn Príjemné uby iesto ako stvor M . ry at ch F ý j el ke sp na úpätí Ve¾ ychom pre do pre deti a odd ou av áb z o s nd víke

Telefón: 325 +421 905 641 no 88 se Turèianske Ja

SUMMARY Regional speleological yearbook Jaskyniar 2010 is sequel to the very first 2007 preedition. Only the place has changed. It now represent the region of Turiec and presents first results of newly founded cave club Speleo Turiec in the first place. The yearbok offers mostly articles from members from this group. Editor-in-Chief Jozef Haráni informs the public of renewal of Jaskyniar in the editorial. Following article form the same author, as the head of JK Speleo Turiec, is the annual report for year 2010 including list of current club members. President of Slovak Speleogical Societz Bohuslav Kortman presents positive attitude towards re-issuing of annual yearbook. Peter Mrázik on the other side gives us background describing the foundation of OS Blatnica and debunks the truth behind it. Pavol Pokrievka Sr. summarizes exploratory activities of Speleoclub Malá Fatra since its

Masív Chlebu od Turca. Ilustraèné foto: J. Haráni

foundation until the end of year 2010. Peter Holúbek discusses modern history of Katova skala which associated with the operation of the first pioneers in Turiec. Paleontologist Andrej Bendík explains history of cave bear in caves of Ve¾ká Fatra. In the next atarticle Peter Holúbek brings back memories of moments spent with late Pater Vetrník at exploring chasm Krivánska during 1980ties. Pavol Pokrievka Jr. presents results of exploration activities in cavess of Dubna Skala. Ján Obuch describes the incidence and owl ordinary way of life in Turiec caves. Peter Holúbek again describes the incidence of karst sites in valley Gederska in one article, its location is still mystery. Milan Horòák presents a brief description focusing on speleology of Turèianska basin. Article krast surrounding Slovenské Pravno with description of each site is the work of Andrej Bendík. Peter Mrázik returns in his memories to Beliansky karst and chronologicaly describes his research until the end of the 1980ties. Peter Holúbek briefly describes the cave statistics in Martin and Turèianske Teplice counties. In the last article Pavol Pokrievka Jr. writes about perspectives of cave Sopotná in Valèianska valley. Sections of jubilees and commemoration follows. We congratulate to fresh fifty jubilees Peter Marázik, Marian Bukovský and Milan Kapolka. Commemoration is dedicated to Peter Veterník, deceased at the end of 2010. Yearbook is concluded by statute of Speleo Caving Club Turiec. Compiled by Jozef Haráni Translated by Mgr. Michal Kašper