Prieskum2012

Praktické skúsenosti zo základného prieskumu v jaskyniach

Ing. Marián Jagerčík

2012

ZÁKLADNE NÁRADIE PRI OBJAVOVANÍ A PRIESKUME V JASKYNIACH Pri objavovaní a prieskume jaskýň môžeme využívať nespočetné množstvo metód a pomôcok na dosiahnutie aspoň nejakého cieľa. Medzi také najzákladnejšie patria čakan, lopata, kladivo sekáč, pajser, lano a v neposlednom rade rôzne druhý nádob najčastejšie však vedrá ale aj fúriky a dokonca niekde aj UDS-ky. Ich spôsob použitia by malo byť základnou požiadavkou a zručnosťou ktoréhokoľvek jaskyniara. Bez tohto náradia by sa veľa jaskýň vôbec neobjavilo a veľmi ťažký by bol aj ich ďalší prieskum. Okrem týchto základných manuálnych pomôcok existuje ešte nespočetné množstvo ďalších možnosti, ale o tom si popíšeme v ďalších častiach tejto brožúrky.

Modernejšie pomôcky pri prieskume jaskýň

DW005K2C Kombinované kladivo SDS-Plus 24 V Rysy, znaky Vypnutí otáčení umožňuje provádění lehkých sekacích prací v lehkém betonu a zdivu Motor DEWALT 57 mm opatřený dvojitou izolací, chlazený ventil torem s vyměnitelnými uhlíky Optimalizovaný elektropneumatický mechanismus kladiva poskytuje vysokou rychlost vrtání a delší dobu chodu baterie Příchytný systém pružně uložené baterie a vodící lišty zaručují rychlou výměnu a bezpečné uložení baterie Chod vpřed a vzad společně se spouštěcím spínačem s plynulou regulací otáček zaručuje snadné ovládání Možnost zastavení příklepu pro vrtání do dřeva, keramiky oceli Elektronická brzda motoru pro větší kontrolu a bezpečnost Modulová konstrukce zaručuje pohodlný a snadný servis Gumový povrch rukojeti snižuje povrchové vibrace a únavu obsluhy Bezpečnostní spojka eliminuje náhlé momentové reakce, které vznikají při zasekn tí nástroje

Specifikace Napájecí napětí Bat rie Výkon Otáčky naprázdno Energie úderu Úderů/min Max. průměr otvoru [dřevo] Max. průměr otvoru [kov] Max. průměr otvoru [beton] Hmotnost Délka Výška Držák nástrojů

24.0 V NiCd 2,0 Ah 460 W 0-1100 ot /min 2.0 J 0-4200 ú/min 30 mm 13 mm 20 mm 4.2 kg 348 m 215 mm SDS-Plus

Standard 1 hod nabíječka 2 bat rie Nastavitelná boční rukojeť 4 dílná sada vrtáků EXTREME 2™ SDS-Plus Rychloupínací sklíčidlo 13 mm Adaptér SDS-Plus Přenosný kufřík Ma ivo

Naše začiatky s modernejšou technikou

© E. Hipmanová 2003

Vyvŕtanie diery do vápenca skoro nemožné.

A) Použitie pri osadzovaní kotviacich nitov na upevnenie lanového rebríka s novou technikou

© E. Hipmanová 2005

Osadzovanie ťažkých nitov Vrták Ø 17 mm hĺbka diery 10 cm 4 až 5 ks na jednu 2 Ah batériu. Časová náročnosť asi 1 minúta na jednu dieru.

Osadzovanie rámu nad priepasťou Olovko

© E. Hipmanová 2004

Osadzovanie pomocou priemyselných kotiev Vrták Ø 12, 10 mm

© E. Hipmanová 2004

B) Použitie aj pri lezení priepastí a komínov Jazerná studňa 23 m

© E. Hipmanová 2005 2004

Vrták Ø 10 mm 12 dier o hĺbke 5 cm taktiež na jednu 2,0 Ah batériu.

C) Použitie aj na iné účely Možnosť použitia aj sekacej nadstavby pri rozbíjaní skál a pod.

© E. Hipmanová 2005

Jednoduchú obsluhu zvládnu aj dievčence

© E. Hipmanová 2003

DREVO V JASKYNIACH

Keď sme v 80 rokoch minulého storočia boli pozrieť jednu známu jaskyňu na Muránskej planine, kde hľadači pokladov asi v 30 rokoch v jaskyni Machnatá hľadali poklady, boli sme prekvapení v akom dobrom stave sa nachádzala výdreva, ktorú tam hľadači používali.

V našich jaskyniach si niektoré objavy a postupy bez dreva neviem ani predstaviť, dokonca ho používame častejšie ako iné špeciálne pomôcky.

V prvej časti okrem všeobecnej prípravy a spracovania dreveného materiálu sa budem venovať stručnému opisu zhotovovania výdrevy.

Príprava dreva na použitie v jaskyniach Zo skúsenosti najlepšie drevo na použitie v jaskyniach je smrekové, prípadne jedľové drevo, s iným zatiaľ skúsenosti nemáme. Výber stromov na výrobu žrdiek ,žrdí musí byť zodpovedný, stromy by mali byť suché nenapadnuté hnilobou ani zafarbením. Výber stromov v lesníckej terminológii sa robí tzv.. negatívnym výberom, t.j. stromy, ktoré sú odumreté a nejavia známky žiadnej vegetácie. Najlepšie asi tie, ktoré prestali vegetovať pred dvoma tromi rokmi a v podstate sú suché najlepšie stojaté stromy.

Stromy by mali mať priemer od 6 do 20 cm, hrubšie nedoporučujem hlavne z titulu bezpečnosti pri ich stínke. Pri tejto pracovnej činnosti si treba dávať veľký pozor hlavne na suché vrcholce, ktoré sa ľahko lámu a môžu nás nepríjemné zraniť. Pred samotným zrezaním stromu si

treba zistiť zakresaním sekerkou do kmeňa či tento je dostatočne kvalitný, aby sme ho zbytočne nezrezávali. Keď sme už strom zrezali dôležité je posúdiť jeho kvalitu aj na čele rezu či nejaví známky hniloby, alebo zafarbenia. Ak sa zafarbenie objaví môžeme kmeň ešte postupne približne metrovým krátením vyzdraviť a tak si pripraviť žŕdku čo najkvalitnejšiu. Po tejto činnosti nasleduje odkôrňovanie žrdiek do biela oberučným nožom.

Obielené žŕdky natrieme náterom proti hubám a plesniam a po zaschnutí ochranným náterom proti vode najlepšie „ekologickými náterovými látkami“. Týmto si zabezpečíme dlhotrvajúcu životnosť dreva aj v jaskynných podmienkach. Po zaschnutí môžeme tento materiál používať na prieskum jaskýň podľa fantázie bez obmedzenia. Môžete si zostrojiť kľudne 10 metrový rebrík, ktorý Vám výdrží aj tridsať rokov.

Náradie ktoré na prípravu žrdiek potrebujeme Foto: M. Jagerčík

Jeden z druhov náterových látok a náter žrdiek Foto: M. Jagerčík

Odkôrňovanie žrdiek do biela Foto: M. Jagerčík

Zhotovovanie výdrevy Opisovať zhotovenie výdrevy v jaskyni bude ďaleko ťažie ako jej vlastné zhotovenie.

Najlepšia škola zhotovenie výdrevy je samotná účasť na akcii , kde sa tieto práce budú realizovať.

Pri zhotovovaní je potrebné si uvedomiť, kde sú steny jaskyne, prípadne stabilné veľké bloky, veľkosť a tlak závalu. Všetky tieto údaje si musíte uvedomiť a pri samotnej realizácii s nimi počítať a všetky ich využiť, aby sme dostatočné zabezpečili zával prípadne chodbu ďalšieho postupu a pritom nespotrebovali veľké množstvo dreva. Treba si uvedomiť, že takýto postup môže byť dlhý kľudne 5 m niekedy aj viac a preto výdreva musí byť zhotovená veľmi precízne a kvalitne aby , nedošlo k jej zrúteniu počas pohybu jaskyniarov v jej blízkosti alebo aj po nej.

Zloženie výdrevy Výdreva sa skladá z týchto základných prvkov: nosné prvky – žrde, žŕdky priemeru od 6cm do 20 cm dĺžky od 10 cm do max. dĺžky prenosu jaskyňou napr. Starý hrad 2,7 m, Večná robota do hĺbky 260m 2,7m nižšie 2m dĺžky. pomocné prvky – štiepanec rozpolená žŕdka po dĺžke, ploché kamene na výplň priestoru do výdrevy za štiepance. spojovacie prvky –klince, kramle, pozinkovaný drôt, reťaz .

Samotné zhotovovanie výdrevy Zhotovovanie výdrevy je najideálnejšie robiť v trojčlenom družstve. Samotná realizácia si vyžaduje určitú prax a skúsenosti s prácou s drevom. Miesto kde sme presvedčení ,že je potrebne zabezpečiť zával, prípadne zosuvovú plochu, je potrebné si rozšíriť priestor pravdepodobnej vlastnej montáže výdrevy. Výška, šírka a hĺbka sa prispôsobí podmienkam situácie, ktorú chceme riešiť a zabezpečovať. Metrom si zmeriame rozmery predpokladanej výdrevy tak, aby sme vyrezané prvky výdrevy mohli bezpečne uložiť na požadované miesto v stiesnených podmienkach.

Zabezpečenie nosných prvkov výdrevy proti posuvom môžeme pritom realizovať rôznymi spôsobmi a to: že ju tam násilne zatlačíme pomocou kladiva, prípadne zakliníme pomocným dreveným klinkom, pričom si treba uvedomiť aj členitosť stien a využiť rôzne priehlbinky prípadne odskoky a tiež, že drevo v jaskyni po nasiaknutí vodou zväčšuje objem a tým aj stabilitu a napätosť systému.

Po zhotovení tzv. nosnej výdrevy pokračujeme s montážou pomocných prvkov a to pripevnením štiepancov na nosné prvky pomocou spojovacích prvkov najčastejšie klincami, ktoré potom postupne zakladáme plochými skalami opretím o samotné štiepance. Za tieto skaly ukladáme ďalšie skaly kým úplne nevyplníme priestor za výdrevou. Táto činnosť je veľmi dôležitá nakoľko s ňou dosiahneme , aby tlak na výdrevu sa rozložil aj do ostatných časti závalu a tým menej pôsobil na samotnú výdrevu. V prípadoch následných výdrev tieto môžeme medzi sebou kotviť pozinkovaným drôtom , alebo reťazou aby, výdreva držala pokope.

Ukážka niektorých prác s výdrevou

Ferko pri príprave štiepancov pomocný prvok výdrevy Foto: E. Hipmanová

Peter pri zakladaní štiepanca za nosné prvky výdrevy Foto: E. Hipmanová

Meranie dĺžky štiepancov Foto: E. Hipmanová

A)

Zhotovovanie jednoduchých zabezpečovacích systémov výdrevy si vysvetlíme na pripojených fotografiách so stručným popisom jednotlivých prvkov a detailov Zabezpečenie stropu Pomocné prvky štiepance

Opretie o priehlbinku Pomocný drevený klinok

Nosné prvky žŕdky

Výdreva zabezpečuje strop proti padaniu skál a je taktiež využitá na uloženie ďalších skál z postupových prác Foto: M. Jagerčík.

Zabezpečenie strmého zasúvacieho svahu

Pomocné prvky

Detail opretia nosného prvku o šikmý strop

Ploché skaly

Nosné prvky

Detail zapretia nosného prvku vo tvare V o stenu Toto sú v podstate najednoduchšie varianty Výdreva zabezpečuje strmý zosuvový svah a slúži aj na uloženie materiálu z ďalších výkopových prác. Táto výdreva má už cez 20 rokov a je stále funkčná Foto: E. Hipmanová. riešenia výdrevy, ktoré môžete bežne v jaskyniach využiť a byť si celkom istý , že zával je zabezpečený.

B) Zhotovovanie zložitejších systémov zabezpečenie hlavne vstupných vchodov do jaskýň Týmto spôsobom zabezpečujeme hlavne vchody do jaskýň, ktoré treba v podstate klasický vykopať hlavne v sutiach a taktiež v jaskyniach keď narazíme na závalovú zónu, za ktorou predpokladáme ďalší postup jaskyňou. Zhotovenie tejto výdrevy si vyžaduje už určitú skúsenosť a zručnosť. Rozhodne doporučujem zvládnuť najprv tie jednoduchšie spôsoby zhotovovania výdrevy až potom sa púšťať do zložitejších riešení prípadne si zavolať skúseného majstra.

Niektoré ukážky aj s popisom Vás pri zhotovovaní môžu trochu naviesť ako sa to robí a ako vyzerá dokončená výdreva.

Základný pôdorys výdrevy s popisom Ploche skaly, opierať o štiepance Pomocné prvky Ø 6 až 15 cm vzdialenosť od 10 cm do 30 cm Nosné prvky Ø 10 až 20 cm

Zóna na vyplnenie skalami

Zóna zával u

Klasický kolmý zámok nosných prvkov výdrevy spojený klincami prípadne kramľami

Hrubá konštrukcia vstupnej výdrevy pripravenej na vyplnenie skalami Foto: M. Jagerčík

Príprava vonkajšieho trojuholnikového rámu na vchod do jaskyne, ďalšie postupy sú zrejme už z vyššie uvedených informácii pri zhotovovaný jednoduchej výdrevy Foto: E. Hipmanová

Dokončená výdreva z predchádzajúceho ilustračného obrázku Foto: M. Jagerčík

Osadený rám výdrevy vo vchode do jaskyne Večná robota Foto: E. Hipmanová

Aj takto môže skončiť výdreva Foto: E. Hipmanová

DREVENÉ REBRÍKY Februárová akcia v jaskyni Záskočie ma presvedčila o tom, že drevené rebríky v tejto jaskyni prieskumníkom veľmi pomáhali k pomerne ľahkému a najmä rýchlemu presunu na dno jaskyne, kde prieskum neustále pokračoval. Aj keď zopár rebríkov z tých cca 30-tich už po skoro 30 rokoch by ťažšiu váhu cez 100 kg asi nevydržalo , ostatné boli skoro v perfektnom stave a bezpečné. Dokonca sa tam nachádza aj jeden z najdlhších drevených rebríkov na Krakovej holi.

obrázok č.7.

Najdlhší drevený rebrík na Krakovej holi foto J. Stankovič Príprava dreva na výrobu rebríkov bola opísaná v Spravodaji č. 4/2006 a je taká istá ako v prípade výdrevy.

A/ Sprístupnenie meandrov pomocou drevených priečok Na jednoduchší pohyb meandrami sa nám veľmi osvedčili drevené priečky, ktoré narežeme na šírku v mieste meandra, kde ich chceme umiestniť. Dĺžka priečky by mala byť nepatrne väčšia ako je šírka meandra na vyhliadnutom mieste, aby sa mohli kladivom dobre ukotviť a pri zatĺkaní sa nerozštiepili. Jaskynná vlhkosť už zabezpečí stabilitu priečok. V niektorých prípadoch sa môžu priečky zaistiť aj dreveným klinkom. Drevené priečky majú priemer od 6 cm -do 12 cm, závisí aj od dĺžky priečok - čím dlhšia priečka tým väčší priemer. Maximálna dĺžka priečky by ale nemala presiahnuť 1 meter.

Drevené priečky

Obrázok č.1 foto J. Stankovič rozloženie priečok v meandri.

B/ Sprístupnenie menších stupňov pomocou drevených rebríkov Na sprístupňovanie menších stupňov do 5 m, používame najčastejšie drevené rebríky. Na prstoch jednej ruky by sa dali zrátať nahrčkané lanká ešte poľskej výroby namontované v jaskyniach na Krakovej holi. Kto ale raz skúsi ísť po elegantne sprístupnených častiach jaskyne po drevených rebríkoch, ten už takéto lanká nechce ani vidieť. V jaskyniach na Krakovej holi týchto rebríkov je skoro 90 a po zhruba dvadsiatich rokoch sme ich max. 10 vymenili . Väčšinou sa vymieňali tie kde nebolo použité zdravé drevo.

Základné časti rebríka: nosná časť: 2 ks žrde, žŕdky ø od 3 cm po 12 cm, dĺžka podľa sprístupňovaného stupňa, žŕdky na opretie rebríka, priečky na rebrík: ø3cm až 6 cm, šírka priečok od 35cm do 50cm, počet podľa dĺžky rebríka, umiestnenie každých 30 cm jedna priečka; hrubšie priečky sa môžu rozštiepiť a upraviť, upraviť je potrebné aj konce priečok zakresaním sekerkou na dĺžke cca10-15 cm do hrúbky 2-3cm,

spojovacie prvky – klince 80-ky ( na jednu priečku 4 ks), pozinkovaný drôt, spojovacie plechy, skrutky, klince 120 -150-ky.

Priečky

Spojovacie prvky

Nosné prvky

Obrázok č. 2 základné časti rebríka

Obrázok č.4 priečka na rebrík

Obrázok č. 3 úprava priečky rebríka Postup pri zhotovovaní rebríka V tejto časti opíšem zhotovovanie jednoduchých rebríkov, kombinovaných a spojovaných rebríkov.

Jednoduchý rebrík Zhotovenie takéhoto rebríka ak je pripravený materiál, je možné počas akcie a stačia na to dvaja ľudia a ešte sa môžu venovať aj prieskumnej činnosti. Predtým si však treba odmerať dĺžku sprístupňovaného stupňa a pripraviť si materiál potrebných rozmerov a počtu priečok ešte pred jaskyňou, aby sme nemuseli zbytočne nosiť drevo do jaskyne a potom von. Keď už máme žrde a priečky upravíme si miesto, na ktorom bude rebrík stáť v jaskyni, aby sa nemohol voľne pohybovať. Žŕdky oprieme o hranu stupňa a od spodu na ne začneme pribíjať priečky rebríka. Presah priečok od žrdiek by mal byť max 5 cm. Priečku pribijeme 2 klincami na každom konci klince umiestňujeme diagonálne. Priečky od seba umiestňujeme vo vzdialenosti 30 cm, ak to situácia nedovoľuje, môžu byť aj bližšie, dobré je však dodržať ich rovnakú vzdialenosť.

Nakoniec je potrebne rebrík na pevno ukotviť. Varianty ukotvenia sú rôzne, na obrázku č 5. je ukážka najjednoduchšieho ukotvenia pomocou pozinkovaného drôtu.

Obrázok č.5 detail jednoduchého ukotvenia pozinkovaným drôtom

Kombinované rebríky Kombinované rebríky najčastejšie používame v stupňoch, ktoré majú viac ako žŕdka, ktorá prejde úzkymi jaskynnými priestormi a je väčšinou dvojnásobnej hĺbky ako dĺžka žŕdky. Pri montáži takýchto rebríkov je nutné použiť pomocnú nosnú žŕdku (žŕdky), ktoré sa snažíme vhodne umiestniť a oprieť v priestore stupňa a to tak , aby sme mohli rebríky lepšie stabilizovať, môžeme využiť aj menší balkónik, ktorý nám ponúka reliéf jaskyne obrázok č.6.

Obrázok č.6 foto J. Stankovič

Spojované rebríky Spojované rebríky sa najčastejšie používali na prekonanie menších studní maximálne do 10 m. V jaskyni Záskočie je však jeden rebrík, ktorý má 12 m a slúži už 30 rokov-obrázok č.7.

Spojenie dvoch, prípadne až troch rebríkov sa robí pomocou duralových plechov (lepšie je to pomocou antikorových plechov) a imbusových skrutiek Ø 8 mm a dĺžky podľa hrúbky žrdiek obrázok č.8. Okrem tohto spojenia môžme urobiť spojenie aj zakresaním spojovaných žrdiek na min. dĺžke 50 cm a pribitím väčšími klincami (120,150) obrázok č. 9.

Spojovacie plechy šírka 8cm dĺžka 50 cm hrúbka 3 mm

Imbusové skrutky min. 4 ks Ø 8 mm

Obrázok č. 8 Detail spojenia dvoch rebríkov pomocou plechov

Zakresanie min. 50 cm obidve žŕdky

Obrázok č.9 Ďalší možný detail spojenia dvoch rebríkov zakresaním spojovaných žrdiek

Likvidácia rebríkov Keďže všetko má určitú dĺžku životnosti, tak je to aj u drevených rebríkoch, hlavne u tých kde použitý drevený materiál bol už napadnutý drevokaznými hubami obrázok č. 10 a napriek tomu sme ho v jaskyni namontovali. Potom nám nič iné nezostáva, len poškodený rebrík vymeniť a napadnutý drevený materiál vyniesť z jaskyne von a najlepšie ho spáliť. Nedoporučujem ponechávať napadnuté drevo v jaskyni, nakoľko výtrusy z drevokazných húb sa môžu dostať na ďalšie drevo a verte, že so vzdialenosťami a jaskynnými podmienkami nemajú veľké problémy.

Obrázok. Č.10 Likvidácia poškodeného rebríka Na záver vystrojovania jaskýň netradičnými spôsobmi by som sa chcel poďakovať tým, ktorí sa veľkou mierou pričinili o to, že pohyb v jaskyniach na Krakovej holi je pomerne jednoduchý a bezpečný . Pod vedením Petra Hipmana (1940 – 1999) a ďalších členov jaskyniarskej skupiny SPELEO DETVA sa takto sprístupnilo skoro 1500 m vertikálnych častí jaskýň na dĺžke cez 5 km.

REBRÍK

LANOVÝ S AL PRIEČKAMI

Základný materiál na zhotovenie rebríka A. Lano Oceľové lano ŠESTIPRAMENNÉ - STANDARD 6 x 19 = 114 drôtov (ČSN 02 4322, DIN 3060)

Průměr lana [mm ± 8 %]

Hmotnost [kg/m]

8,00

0,210

Jmenovitá únosnost lana v kN při jmenovité pevnosti drátu v MPa 1570

1770

35,14

39,61

6 x (1+6+12) + vložka

Obchod: LANA VAMBERK s.r.o. Smetanovo nábřeží 172517 54 Vamberk tel.: fax: ústředna: e-mail: lana@hrk.pvtnet.cz obchod@lana-vamberk.cz

+420 494 544 137 +420 494 544 121 +420 494 544 129

Cena 1 m lana cca od 20-30 Sk za m

Príprava lana 1. Odmerať potrebnú dĺžku lana na uvedenom mieste urobiť zacínovanie lana proti rozpleteniu na dĺžke 10 cm a lano rozrezať pílkou na železo alebo rozbrusovačkou opatrne tak, aby sa lano nerozpletalo.

2. Konce lán zacínovať v dĺžke min 5cm a upraviť zacínovania na 8 mm.

brusným papierom priemer

dl. 5 cm ø 8 mm

B. Priečka rebríka AL Plechy Address IMC Slovakia, s.r.o. Šebešťanová 255 017 01 Považská Bystrica Slovakia Telefon +421 42 437 8111 e-mail imc@imcslovakia.sk

Plechy

Koeficient

Rozmer

kg/m2

1,5 x 1000 x2000

4

2x1000x2000

5,4

Al 99,5%

AlMg1

AlMg3

AlMg4,5Mn

EN-1050A

EN-5050A

EN-5754

EN-5083

*

125 Sk /kg 125 Sk /kg

*

Priečka na rebrík do hĺbky 10 m

Ø 8,5

Priečka na rebrík do max. hĺbky 20 m

Príprava priečky Výrobu priečok zabezpečiť vlastnoručne alebo využiť skúsenosti najbližšieho strojárskeho učilištia a za mierny poplatok by Vám to mali urobiť .

Vŕtanie otvorov 2ks do priečky Ø 8mm

C. Rúrka medzi priečku do oceľového lana Address IMC Slovakia, s.r.o. Šebešťanová 255 017 01 Považská Bystrica Slovakia Telefon +421 42 437 8111 e-mail imc@imcslovakia.sk

Antikorová. rúrka 10x1mm materiál 1.4301/potravinarsky antikor/ v cene 245,30Sk/kg.

Príprava rúročiek 1. Narezať na sústruhu na dĺžku 17 mm pre rebrík do 10m, alebo 26 mm na priečku rebríka do 20 m.

2. Rozlisovať na Ø 8,5 mm pripraviť si prípravok na lisovanie buď na klasický lis alebo ručne kladivkom.

Montáž rebríka 1. Pripravené laná spoločne spojíme pomocným drôtikom a necháme potrebnú voľnú dĺžku na ukotvenie rebríka v jaskyni. Červenou nezmazateľnou fixkou poznačíme vo vzdialenosti 33cm uloženie priečok na celej dĺžke lana pričom dbáme, aby sa tieto laná medzi sebou neposúvali mohli by sme mať potom problémy so šikmosťou priečok.

2. Lano potom rozpojíme a začneme nasúvať priečky tak že otvorený profil priečky smeruje k výstupu po rebríku. Do U profilu vložíme rúročku k otvorom na priečke cez ktorý potom spoločne pretiahneme jeden koniec lana, tak isto postupujeme aj s druhým lanom.

3. Postupne ako nám priečky pribúdajú na lanách potom tieto rozmiestnime od opačného konca lana na už poznačené červené značky.

Nahromadené priečky

Rozloženie priečok na lanách po 33 cm od seba

4. Po rozmiestení priečok ,rúročky medzi priečkami zalisujeme kliešťami ,ktoré majú upravené konce dotyku pre lisovanie.

Lisovanie rúročiek a rozlisovaná rúročka

Lisovanie rúročiek a detail zakončenia lisovacích kliešti

Montáž rebríka v jaskyni Rozmery rebríka Na zhotovenie rebríka je potrebné pred jeho montážou zistiť rozmery priepasti, do ktorej chceme namontovať rebrík. Môžeme na to použiť tento manuál.

........m

........m

.........m

........m

Ľavá dĺžka lana........ m

........m

Práva dĺžka lana........ m

A.

Montážny materiál

Lanová svorka Din 1142 M10 17,85 Sk/ks

Lanový napinák Din 1480 M10 61,88 Sk /ks

Kotviace oko, krytka na skrutku M10 horné a dolné kotvenie

Ťažký nit prípadne lepiace kotvy M 10

B.

Montážne náradie

Na montáž rebríka v jaskyni je potrebné zo sebou zobrať minimálne toto náradie: Vŕtaciu súpravu na osadenie 4 kotviacich nitov Vidlicový kľúč podľa použitých matiek

C.

Vlastná montáž rebríka v jaskyni Montáž rebríka by mali zvládnuť dvaja trochu zdatní majstri minimálne za tri hodiny. Postup bude zrejmý z priloženej fotodokumentácie a stručného komentára

Spojenie lán svorkami na hornom konci rebríka

Spajnie lán na dolnom konci rebríka stačí jedná svorka

Spodná časť rebríka pripravená na napnutie pomocou napinákov

Vŕtanie dier na kotviace nity

Zameranie rebríka na osadenie nad kaňonom Zakladanie svorky na horný koniec lana doporučujem min. po 2 ks na každé lano na hornej strane

a takto vyzerá rebrík po 30 rokov namontovaný v jaskyni Záskočie v Marcovej priepasti

foto P. Hipman 1975 Len pre zaujímavosť v jaskyniach na Krakovej holi je momentálne takto namontovaných v Starom hrade 180m stabilných lanových rebríkov, vo Večnej robote 67 m, v Javorovej priepasti 170m a v Jaskyni Záskočie asi 42 m. Spolu je to približne 33 ks rebríkov od minimálnej dĺžky 5m až po najdlhší 45 m ,ktorý je v Studni radosti. Pred dvoma rokmi sme síce museli v SH urobiť výmenu 4 ks rebríkov vrátane toho najdlhšieho z dôvodu nepriaznivých podmienok - striekajúca voda a ďalšie objektívne príčiny. Predpokladaná životnosť sa pohybuje 20 rokov a viac v závislosti od použitého materiálu a umiestnenia v jaskyni. Pohyb po takto vystrojenej jaskyni sa stáva turistickou záležitosťou a do 400m hĺbky ste schopní zísť za jeden a pol hodiny. Na dlhodobý prieskum takýchto jaskýň je to asi najoptimálnejšie riešenie sprístupnenia.

Otázkou zostáva už len vytrvalosť zostať pracovať na danej lokalite dlhšie obdobie, t. j.

20 a viac rokov. Výroba a zostrojenie rebríka je v podstate rutinná záležitosť a vyžaduje si trochu praxe a skúseností. Posledný 10 m rebrík sme v bivaku zmontovali za 4 hodiny a v jaskyni namontovali za necelé tri hodiny. Predbežná cena materiálu vychádza na 800 až 1000Sk na 10m rebríka aj s pomocným materiálom.

Použité časti fotografií sú od pani E. Hipmanovej, P. Hipmana a M. Jagerčíka.

PLOŠINOVÉ SYSTÉMY V ďalšom prieskume pri objavovaní jaskynných systémoch pre pohodlnejší a rýchlejší pohyb jaskyňou sa nám okrem rebríkov osvedčili aj rôzne plošiny, ktoré najčastejšie zhotovujeme nad ústim do priepasti. V stručnosti by som chcel informovať o ich zhotovovaní a o rôznych možnostiach ich konštrukcie.

Plošiny najčastejšie zhotovujeme z pozinkovaného železného materiálu prípadne z materiálu ktorý je opatrený ochranným protikoróznym náterom, ktorý sa skladá z týchto prvkov: a) nosné b) kotviace c) výplňové

Nosné prvky Základným nosným prvkom pre konštrukciu plošiny je L profil minimálnych rozmerov 50 x 50 x 3 až 5 mm a rôznej dĺžky, ktorú si zadefinujeme od miesta na ktorom chceme plošinu zhotoviť.

Kotviace prvky Ďalším montážnym prvkom sú kotvy do betónu priemeru od 10 do 14 mm s minimálnou dĺžkou 10 cm s ktorými potom pripevňujeme nosnú konštrukciu do masívu nad priepasťou.

Vzdialenosť medzi jednotlivými kotvami v nosnej konštrukcii doporučujem 10 až 15 cm podľa možnosti upevnenia do masívu na montážnom mieste. Niekedy je potrebné zhotoviť aj podpornú konštrukciu ak tvar masívu nie je vhodný na „totálnu“ stabilizáciu konštrukcie. Okrem kotiev na stabilizáciu a vyrovnanie nosnej konštrukcie používame aj betón. Betón využívame vtedy ak na uloženie nosnej konštrukcie nie je v masíve vhodné miesto na jej upevnenie. Ako šalovací prvok okrem preglejky sa nám osvedčila aj PET fľaša prijateľných rozmerov, ktorú pred samotným betónovaním upravíte podľa potrieb montáže.

Vzorový príklad montáže kotvy

Výplňové prvky Medzi základný výplňový prvok používame pozinkovaný rošt, ktorý po rozmeraní na vloženie do nosnej konštrukcie pripevňujeme skrutkami M 10.

Klasický lisovaný rošt

Jednotlivé konštrukčné prvky plošiny si popíšeme na priloženom obrázku Kotviace prvky

výplň rošt

nosné prvky

betónový základ

Foto: E. Hipmanová

Montáž plošiny Ak chceme plošinu správne zhotoviť a namontovať musíme si v prvom rade ujasniť miesto uloženia. Keď toto miesto máme určené urobíme si stručný náčrt ako by taká plošina mala vyzerať a samozrejme zmerať jej základne parametre. Na základe týchto údajov si potom v zámočníckej dielni dáme zhotoviť jednotlivé prvky. Ďalšia montáž v jaskyni už závisí len na vašej zručnosti. V našich podmienkach sme schopní takú plošinu zhotoviť minimálne aj vo dvojici, ale najlepšie keď sme traja. Podľa podmienok na montáž plošiny v jaskyni určite budete musieť obetovať minimálne jeden deň. Ale potom sa Vám to všetko vráti v pohodlnejšom , rýchlejšom a hlavne bezpečnejšom zdolávaní jednotlivých priepasti.

Možnosti konštrukcie a umiestnenie rôznych plošín sú znázornené na priložených obrázkoch so stručným popisom.

Montáž plošiny nad priepasťou Olovko vo Večnej robote

foto: E. Hipmanová

Ďalšie možnosti konštrukcie a umiestnenie rôznych plošín sú znázornené na priložených obrázkoch so stručným popisom Trojuholníková plošinka V Slnečnom lúči nad 20m priepasťou

foto: L. Vlček

Plošina nad III. Priepasťou v Starom Hrade

foto: E. Hipmanová

Plošinová konštrukcia nad Riečnou priepasťou v Starom hrade

pokračovanie plošinky

foto: M. Jagerčík

HYDRAULICKÉ SYSTÉMY V JASKYNIACH Bez základných poznatkov hydrauliky a jej možnosti využitia v prieskume jaskýň by doteraz objavené priestory ešte stále čakali na nových objaviteľov. Niektoré objavy na základe týchto poznatkov sa nezmazateľne zapísali do histórie Slovenského jaskyniarstva. Okrem toho poznatky z hydrauliky môžeme využívať nielen priamo pri realizácii objavných pokusov, ale aj počas aktívneho prieskumu jaskýň.

Základné konštrukčné prvky, ktoré môžeme použiť v jaskyniach využívajúce zákonitosti hydrauliky A/ Hadice B/ Hrádze a bazény C/ Čerpadla Kombináciou týchto možností môžeme vytvárať pomerne jednoduché hydraulické systémy, ktoré sa následne v prieskume jaskýň dajú využívať hlavne pri: 1) 2) 3) 4) 5)

odvedení toku z miesta prieskumných prác čerpaní sifónov v smere toku čerpaní sifónov proti toku zriadení rôznych gravitačných a samotiažových vodovodov náhonoch pre malé vodné elektrárne

D/ Samostatnou kapitolou je princíp násosky ( gravitačného prúdenia), princíp ktorej sme použili a využívame pri viacerých spôsoboch prieskumu jaskýň.

Základné konštrukčné prvky Hadice Nazval by som ich základnými tepnami každého hydraulického systému. V prieskume jaskýň využívame rôzne druhy hadíc a to od základných na rozvod zavlažovacej vody, hasičských, vzduchových ..... až po potrubia z PVC. Dôležité je na aký účel ich chceme použiť, či v nich bude prevládať pretlaková zložka, alebo aj podtlaková. Pri podtlakových je treba používať hadice pevnejšej konštrukcie , aby sa hadica pri podtlaku nedeformovala. V poslednom čase využívame hadice, ktoré sú určené v drevopriemysle na odsávanie prachu a pilín nakoľko sú pomerne pevné a ľahké. Využívame ich momentálne na odvedenie vody z postupovej trasy jaskyňou a na odvedenie vody z „čelby“ pracoviska. Na odvedenie väčšieho množstva vody sa osvedčilo potrubie z PVC priemeru až 150mm.

Hrádze a bazény Hrádze a bazény nám slúžia na zachytenie hlavne pritekajúcej vody - nádrž, ale aj na prečerpania vody zo sifónov. Tam, kde nie sme schopní zhotoviť poriadnu nádrž za pomoci hrádze, pomôže nám aj nepriepustný bazén.

Konštrukcia hrádze je veľmi dôležitá, lebo pri jej pretrhnutí môže dôjsť pri prieskume jaskyne aj k zatopeniu prieskumníkov, (napr. Vengerove sifóny v jaskyni Záskočie). V našich jaskyniach sa osvedčili hlavne betónové hrádze pri malých prietokoch cca do 2 l/s obr. 1 a pri väčších prietokoch hrádze zhotovené z plechu a betónu – kombinovaná hrádza. Konštrukcia kombinovanej hrádze je zrejmá z obr.2.

Pri vlastnej výstavbe hrádze nám veľmi pomôže mazľavá hlina, pomocou ktorej si vytvoríme predhrádzku, aby sme vlastnú hrádzu zhotovovali v suchých podmienkach.

Konštrukcia bazénu sa realizuje hlavne podľa podmienok jeho umiestnenia v jaskyni.

Zhotovuje sa z odolnostne pevných pogumovaných materiálov. Môže byť samonosný, prípadne zavesený na lanovej konštrukcii.

obr. 1 betónová hrádza pre malé prietoky

obr. 2 kombinovaná hrádza pre väčšie prietoky

Čerpadlá Technické zariadenia, ktoré nám slúžia na premiestňovanie vody hlavne proti gravitácii, prípadne na napĺňanie hadíc pri použití násosiek. Rozdelil by som ich do dvoch skupín .

Prvá skupina sú ručné krídlové čerpadlá. V našej jaskyniarskej činnosti sa osvedčili hlavne ručné krídlové čerpadlá pri pohone ručnou pákou obr. 3. Tieto čerpadlá s rotačným pohybom

piestu sa vyrábajú v niekoľkých prevedeniach a veľkostiach, čo umožňuje ich využitie pre čerpanie takmer všetkých druhov kvapalín. Maximálna sacia výška je pre všetky veľkosti 7m a výtlak do 20m.

Obr. 3 ručné čerpadla

Druhou skupinou sú čerpadlá na elektrický, prípadne iný pohon ( benzín, plyn..), napr. kalové čerpadlo. Tento typ sme využili raz pri čerpaní vody z Koľeňakov v Poslednej možnosti, kde dodávku elektrickej energie zabezpečila malá vodná elektráreň.

Ukážky niektorých hydraulických systémoch, ktoré Peter Hipman (1940- 1999) so skupinou realizoval počas svojej jaskyniarskej činnosti v oblasti Krakovej Hole. Čerpanie sifónu proti toku do pogumovaného bazéna (Starý hrad Sifón 80) obr.4

Čerpanie sifónu proti toku pomocou hlinenej hrádze (Starý hrad Marcelová žumpa) obr. 5

Náhon na malú vodnú elektráreň (Starý hrad pod Riečnou priepasťou) obr.6

Odvedenie väčšieho toku vody z prác na postupovom pracovisku (Starý hrad Posledná možnosť) obr. 7

Odvedenie toku vody z postupovej trasy jaskyňou ( Starý hrad Sieň prieskumníkov a IV priepasť foto: Hipmanová)

Samostatnou kapitolou je princíp násosky, princíp ktorej sme použili a využívame pri viacerých spôsoboch prieskumu jaskýň Použitie jednoduchej násosky okrem v jaskyni Záskočie sme ju využili aj pri čerpaní vo Večnej robote sifón Kúpele. Spustenie tejto násosky sme urobili prozaickým spôsobom a to vytvorením podtlaku pomocou úst. Dĺžka hadice, ktorá mala priemer 10 mm bola okolo 4 metre dlhá s prevýšením stúpania chodby 50 cm. Násoska fungovala a sifón, do ktorého bol minimálny prítok sa za 4 hodiny vypustil. Pri dlhších systémoch sa odporúča na spustenie násosky využiť pomoc čerpadla. Ďalší princíp regulovanej násosky využívame v bivaku vo funkcii vodovodu. Pri jej spustení je potrebné na naplnenie ale využiť ručné čerpadlo obr. 8. Regulovaná násoska je taká, ktorá sa spúšťa pomocou ventila na výpuste a sacieho koša so spätnou klapkou na ústí, pritom je samozrejme stále naplnená vodou.

obr. č.8

Pri malých prietokoch vody kde je problém vyhotoviť klasickú násosku, nakoľko prítok vody je menší ako výkon násosky a napriek tomu by táto možnosť využitia prichádzala do úvahy, by som navrhoval zhotoviť automatickú násosku. V tomto prípade by bolo potrebné ale zabezpečiť trvalý zdroj energie na automatické ovládanie vypustiaceho ventilu na konci násosky a hladinových spínačov na ústí násosky, aby nedošlo k poklesu hladiny pod úroveň hadice násosky a tým k zavzdušneniu násosky.

PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI Z FARBIACICH POKUSOV V praktickej speleológii sa dočítate čo všetko je potrebné pri realizácii farbiacich pokusov v hydrologických jaskynných systémoch. Pre doplnenie niektorých praktických skúseností z vykonávania takýchto pokusov som sa rozhodol zhrnúť naše poznatky z danej problematiky.

Príprava pokusu Najdôležitejšia činnosť, pri ktorej je potrebné si uvedomiť poznatky o danej lokalite a to najmä: a) vzdušná vzdialenosť a prevýšenie predpokladaného vytečenia ofarbenej vody, ktorú musí absolvovať v krasovom , ale i nekrasovom území b) výdatnosť ponoru-prietok, prípadne podzemného jaskynného toku, c) predpokladaný časový úsek vytečenia ofarbenej vody vo vyvieračke, prípadne v podzemnom jaskynnom toku d) množstvo použitého farbiva v našom prípade floresceínu v litroch rozpusteného v liehu.

Realizácia pokusu Samotnú realizáciu pokusu je potrebné detailne pripraviť, aby sme nemuseli zbytočne opakovať pokus, ale pri dlhých a zložitých hydrologických systémoch sa tomuto asi nedá vyhnúť. Pre to, aby sme mali z pokusu úspech je potrebné zabezpečiť minimálne tieto podmienky. e) v prípade napojenia na vodné zdroje informovať majiteľov týchto zdrojov a na základe ich súhlasu realizovať pokus, f) zabezpečiť potrebný počet pozorovateľov, najlepšie jaskyniarov, lebo ofarbenie vody môžete sledovať aj v podzemnom jaskynnom toku, g) na identifikovanie farbiva vo vode si treba okrem dobrých očí pripraviť ešte tieto pomôcky: - čisté 0,25 litrové poháre s uzáverom na zachytávanie vody po stanovených časových úsekoch predpokladaného vytečenia ofarbenej vody - ultrafialové lampy hlavne pre pozorovanie ofarbenej vody v noci - lapače farbiva v našom prípade floresceínu v prípade veľkého nariedenia farbeného toku

FARBIACE POKUSY Farbenie vody v jaskyni Záskočie Jeden z prvých závažných úspešných pokusov bol realizovaný ešte v roku 1977. Pri pokuse bolo použité dostatočné množstvo floresceínu. Menším nedostatkom bolo neskoré zistenie vytečenia ofarbenej vody vo vyvieračke, keďže ofarbená voda z vyvieračky už tiekla niekoľko hodín a tak časový úsek vytečenia ofarbenej vody musel byť odhadnutý

Farbenie vody v jaskyni Starý hrad Tento pokus bol na základe poznatkov z prvého pokusu dokonalé pripravený a zabezpečený.

Pozorovali sa všetky predpokladané vyvieračky a hlavne vyvieračka v Medzibrodí. Voda sa objavila už po 14 hodinách. Pri tomto pokuse sme ale použili pomerne veľké množstvo floresceínu, určite by stačilo o polovicu menej.

Miesto ofarbenia vody v Starom hrade a výtok vody vo vyvieračke v Medzibrodí

foto: Slančík

Ofarbená voda vytiekla aj v Hlbokom foto:

Slančík

Farbenie vodného zdroja v obci Heľpa Farbiaci pokus sme realizovali na požiadanie vodohospodárskeho podniku nakoľko vodný zdroj pre obec bol veľmi často znečisťovaný poľnohospodárskymi a lesnými prácami na území neznámych skrytých ponorov vo vodnom toku. Pri tomto pokuse boli informované všetky dotknuté zložky a taktiež občania obce. Na pokus sme použili pomerne malé množstvo floresceínu, nakoľko toto farbivo pri kontakte z chlórom vytvára škodlivé látky. Vytečenie ofarbenej vody sme ale taktiež zistili až po stanovenom časovom limite sledovania. Ofarbenú vodu zbadala až služba čo mala na starosti sledovať vyvieračku každú hodinu až do definitívneho ukončenia pokusu. Aj pri tak malom množstve použitého floresceínu a po vypustení celého vodosystému sa niektorí občania kúpali v jemne ofarbenej zelenej vode

Pokus v Občasnej vyvieračke v Čiernej dolinke Aj tento pokus bol úspešný, hoci časový limit bol stanovený na pomerne dlhý čas ofarbená voda ani po tomto limite však nevytiekla. A tak na rad prišli stávky o dve fľaše šampanského vína, keď jeden z členov pokusu sa stavil, že ofarbená voda vytiekla. Samozrejme stávka sa musí aj potvrdiť a tak najmladší člen skupiny musel ráno zbehnúť k vyvieračke a potvrdiť kto stávku vyhral. Po necelej hodine sme už vedeli, že ofarbená voda vytiekla tam kde sme to predpokladali.

Farbenie vody v Jaskyni slnečného lúča Tento pokus sme absolvovali ako posledný, ktorý bol úspešný, ale taktiež až po stanovenom časovom úseku predpokladaného vytečenia v podzemnom jaskynnom toku aj to len na základe skúsenosti a určitej intuície jaskyniarov. Ofarbenú vodu sme zistili až po dvojnásobnom časovom limite predpokladaného vytečenia ofarbenej vody.

Farbenie vody v Javorovej priepasti Ani dva pokusy farbenia vody v jaskyni Javorová priepasť nám nedali žiadnu odpoveď, kde vlastné voda z tohto systému vytiekla. Najpravdepodobnejšou príčinou týchto neúspešných pokusov bol pomerne malý prietok vody cca 2 l/s a veľká vzdialenosť od predpokladaných možných vytečení ofarbenej vody až cez 3,5 km.

farbenie v Kosienkach a miesto predpokladaného výtoku v Javorovej priepasti Na záver by som uviedol, že základom úspešného pokusu je potrebné si stanoviť minimálne základne parametre a od nich určiť ďalšie možnosti pokusu. Na pomoc som pripravil orientačnú tabuľku už realizovaného pokusu v jaskyni Kosienky a Javorová priepasť umiestnenú v grafike. Tabuľku do poručujem vyplniť podľa údajov z tabuľky č. 1 prípadne ďalších možných a nemožných výpočtov. Pre lepšiu orientáciu do poručujem výsledky spracovať aj do grafickej podoby viď ďalej

METÓDY PRIESKUMU POMOCOU FARBENIA VZDUCHU V JASKYNIACH Tak ako farbenie vody aj farbenie vzduchu dokáže jaskyniarovi povedať veľa, dokonca si myslím ,že ešte ďaleko viac ako farbenie vody, lebo tá ma len jeden smer pohybu a to ten gravitačný. Pri farbení vzduchu sme schopní určiť ďaleko viac, nielen spodné vchody do jaskýň ale aj horné vchody, prípadne určiť miesta v jaskyniach kde ofarbená vzduchová hmota vychádza, prípadne sa stráca.

Všetko je založené vlastne na princípe, že studený vzduch je ťažší ako teplý.

Myslím si ,že aj toto viedlo Petra Hipmana, vyskúšať mnoho metód pri zisťovaní pohybu vzduchových más jaskyňami. V stručnosti by som chcel jednoduchou formou vysvetliť základné princípy týchto metód.

Rozdelenie metód prieskumu vzduchových más (prievanu) Metódy, ktoré používame na zistenie pohybu vzduchových más v jaskyniach by som rozdelil na dve - zraková a čuchová, ktoré fungujú na základe zmyslových orgánov človeka.

Zraková metóda Túto v podstate základnú metódu pozná a používa skoro každý jaskyniar. Pri jej použití vychádzame zo základných poznatkov, že na farbenie vzduchu používame najčastejšie biely dym.

Farbenie cigaretou – považoval by som ju za jednu z najjednoduchších, ale v podstate aj za najnepresnejších metód, nakoľko dym z cigarety dosahuje určitú teplotu a pri jemných presunoch vzduchových más väčšinou stúpa do stropu jaskyne a tak postup ofarbeného vzduchu priestorom jaskyne nie je stopercetne istý. Smer postupu vzduchu je istý len v tých prípadoch, keď prievan je pomerne výrazný a v podstate ho zacítime aj na dlani. Na túto metódu sme v našich jaskyniach najčastejšie využívali dnes už nefajčiara Františka Vengera. Obrázok č.1 je zo skúšky prievanu do Javorovej priepasti keď ešte neexistovala.

Farbenie dymovou trubičkou – pomerne jednoduchá a presná metóda, nakoľko vzduchová farba vychádzajúca z tejto trubičky je rovnakej teploty ako jaskynný vzduch a možnosť zachytenia pohybu vzduchu je ďaleko presnejšia. V našich jaskyniach používame trubičky (kouřové trubičky) napojené na vzduchový balónik obr č. 2, alebo si môžete zakúpiť detekčné trubice na zisťovanie prúdenia vzduchu CH25301 na adrese Laboratórne potreby Devätinová 42, 821 06 Bratislava 214 tel./fax:02/4552 3801.

Farbenie dymovnicou alebo dymom z čečiny - jedná sa o jednu asi z najzložitejších metód na zistenie pohybu vzduchu v jaskyniach. Pri tomto spôsobe je už veľmi dôležitá aj bezpečnosť jaskyniarov nakoľko sa jedná o prácu s veľkým množstvom nebezpečných a zdraviu škodlivých plynov.

Túto metódu by som ešte rozdelil na dve pod metódy a to: Povrchová -metóda zisťovania prieniku dymu na povrch , pri ktorej jeden jaskyniar v jaskyni spustí zariadenie na výrobu dymu (vyvíjač dymu - dymovnica, pálenie čečiny a pod..) a ďalší striehnu na predpokladanom mieste na povrchu nad jaskyňou, kde by sa tento dym mal objaviť. Pohyb tohto dymu cez sutinu jaskyňou na povrch však rýchlo stráca na svojej intenzite a tak zistenie jeho farebnej zložky je dosť náročne a vyžaduje mať aj určite skúsenosti a okrem farebnej zložky je potrebné sledovať aj čuchovú zložku dymu. Tuto metódu jaskyniari využili pri objavovaní horné vchodu do jaskyne v Záskočí.

Jaskynná ––metóda zisťovania prieniku dymu v jaskyni pri ktorej sa jaskyniari nachádzajú v jaskyni. V podstate jedna z najnebezpečnejších metód, ktorá si vyžaduje už aj použitie dýchacích prístrojov a aj určitú spôsobilosť na použitie týchto zariadení. Princíp je v podstate jednoduchý a vychádzam len z poznatkov Petra Hipmana, ktorý túto metódu vyskúšal na vlastnej koži vo Večnej robote keď už skoro všetky ostatné vzduchové skúšky zlyhali. V tomto prípade jeden jaskyniar spustí vyvíjač dymu pred miestom kde predpokladáme pohyb vzduchových más a to v smere od neho, aby bol stále na čerstvom vzduchu. Druhý jaskyniar s dýchacím prístrojom sleduje kde sa vzduchová masa odvetráva čistým vzduchom. Tento čistý vzduch udáva ďalší postup prievanu jaskyňou.

Čuchová metóda Metóda je založená na princípe využitia nášho ďalšieho zmyslového orgánu- čuchu. Doteraz najspoľahlivejšia látka na detekciu čuchom je tzv. merkaptán ( etylmerkaptan –etylthiol). Tento plyn sa okrem iného používal aj ako odorant do plynových palív na jeho detekciu pri úniku z potrubia prípadne plynových zariadení, momentálne sa ale používa THT (tetrahydrotiofen) v dusíku. Výpary z týchto plynov sú veľmi dobre prenášané vzduchovými masami aj v jaskyni, hoci pri kontakte so závalmi sa určite z nich trocha defiltruje, ale pri použití správneho množstva jeho identifikácia je stopercentná. Potrebné je už len dodržať určité bezpečnostné zásady, ktoré získate z karty bezpečnostných údajov, ktorú je vám povinný každý dodávateľ pri kúpe tohto plynu poskytnúť.

Okrem toho v jaskyni po určitom čase (vyvetraní ) sa žiadne známky tohto plynu neidentifikovali, vyvetrania bolo pomerné rýchle.

Pre použitie tejto metódy bude asi najlepšie vychádzať z údajov, ktoré sme získali pri pokusoch na Krakovej Holi viď tabuľka č.1.

Jaskyňa v Záskočí na Predných dolný vchod

0,2

Večná robota vchod

Starý hrad -koncový Zával Slnečný lúč Veterný sifón

Starý hrad vchod č.1

Večná robota bod 70 M

0,5

703

121

4 hod

letný pokus

1330

-do 41hod bez stôp -od 41hod do 382 171hod nekontrolovaný - nad 171 spozorovaný

280

133

6,5 hod

304

204

7 hod

179

44

3 hod

0,2

Čiarková sieň Povrchový terén(Mrazivá diera)

poznámka

Jaskyňa v Záskočí - na Predných horný vchod

čas prechodu ofarbeného vzduchu jaskyňou

miesto registrácie ofarbeného vzduchu

pohybu ofarbeného vzduchu jaskyňou prevýšenie m m

miesto ofarbenia vzduchu

množstvo merkaptanu približná l vzdialenosť

Údaje z farbiacich pokusov vzduchu

0,2

letný pokus

zimný pokus zimný pokus letný pokus

Okrem merkaptanu sme v jaskyni použili ešte aj koncentrát voňavky „twenty one“, ktorá ale svojím zložením neprenikla ani do 5 metrov a stále nám svojou vôňou pripomína miesto nad Puklinou

strachu , kde sme sa ju snažili použiť a namiesto svojho nedostatku nám dodá aspoň trocha odvahy na ďalší postup jaskyňou.

Pri tejto metóde si je potrebné uvedomiť, že sa dá použiť v dvoch smeroch a to v závislosti od vonkajšej teploty vzduchu a teploty vzduchu jaskyne (letný a zimný režim - viď schéma). Tento základný princíp nám potom umožňuje zisťovať v jaskyniach aj miesta, z ktorých ofarbený (ovoňaný, zapáchajúci) vzduch vychádza. V podstate nám potom táto metóda vylučuje jednu z najnebezpečnejších metód a to zrakovú metódu jaskynnú, ale len v prípade ak máme známe ďalšie komunikujúce vchody.

Na základe tohto stručného rozboru by som čuchovú metódu rozdelil podľa účelu jej využitia na: Metódu zisťovania nových vchodov- Táto metóda je pomerne jednoduchá a v podstate si vyžaduje len jedného jaskyniara, ktorý „zafarbí“ vzduch v jaskyni na najvzdialenejšom mieste jaskyne ak sa vzduchové masy pohybujú v smere do neznámych miest jaskyne. Do skončenia pokusu by nemal byť v kontakte s ostatnými členmi skúšky, aby vôňou, ktorou je napustený nesplietol ostatných. Ďalší členovia pokusu sa potom v teréne na povrchu pohybujú v miestach predpokladaného výskytu zafarbeného vzduchu pričom využívajú svoj čuchový orgán. Takto sa Janovi Slančíkovi podarilo zistiť spodný vchod do Slnečného lúča (Mrazivá diera). Taktiež si treba uvedomiť, že pri tejto metóde môžeme využiť letné aj zimné prúdenie vzduchu. Záleží, ktorý vchod chceme identifikovať či spodný pri letnom prúdení, alebo horný pri zimnom prúdení.

Metódu zisťovania nových postupov v jaskyni - princíp tejto metódy je založený na tom , že ofarbenie vykonáme v jednej jaskyni a postup objavovania robíme tam, kde sme tento ofarbený vzduch zaregistrovali v druhej jaskyni. Týchto miest môže byť v jaskyni, ale viacej. Samozrejme, že farbenie robíme v smere prúdenia vzduchu jaskyňou. V podstate pri tejto metóde môžeme využívať letný aj zimný režim prúdenia vzduchu jaskyňami.

Pri využití tejto metódy je potrebne zorganizovať už všetkých schopných jaskyniarov, lebo sa jedná o pomerne náročnejší projekt - viď schémy. Jedného jaskyniara určite potrebujete na ofarbenie vzduchu na jednom konci jaskyne a ostatných musíte rozdeliť v druhej jaskyni na kontrolu zisťovania miest, z ktorých ofarbený ( zapáchajúci ) vzduch môže vychádzať. Jaskyniari, ktorí budú poverení touto úlohou nemôžu prísť do kontaktu z používaným farbiacim plynom, aby neovplyvnili priebeh pokusu. Všetko musí byť časovo zladené a zistené poznatky a časy sa musia zaznamenať, aby ste sa pri vyhodnotení mohli rozhodnúť, kde a v ktorej časti jaskyne pokračovať ďalej.

Vo Večnej robote, keď sme hľadali ďalšie pokračovanie, sme na ofarbený vzduch narazili na dvoch miestach a to v koncovom závale vo vetve M ktorá končila v hĺbke 224 m a v Čiarkovej sieni, ktorá bola o vyše 80 m vyššie. Nakoniec sme sa rozhodli pokračovať v Čiarkovej sieni, nakoľko prístup k tomuto pracovisku bol oveľa bezpečnejší ako vo vetve M, hoci v tejto vetve sme sa aj tak veľmi nebezpečnému úrazu nevyhli.

horný vchod

horný vchod

Letný režim

Zimný režim

teplota vzduchu von je väčšia ako v jaskyni

teplota vzduchu von je väčšia ako v jaskyni

dolný vchod

dolný vchod

prúdenie vzduchu

prúdenie vzduchu

studený vzduch teplý vzduch ofarbený vzduch farbiace stanovište kontrolné stanovištia

Okrem teoretických vedomostí je potrebne vedieť ešte ako aplikovať merkaptan pri týchto pokusoch. Na prvý pokus sme použili vzlínanú textilnú látku, ktorú sme zavesili do prievanu a namočili do merkaptanu. Tlak prievanu potom zabezpečil jeho odparovanie. Posledné pokusy sme už realizovali väčšinou pomocou jednoduchého aerosólového rozprašovača a to samozrejme smerom do prievanu. Merkaptan uskladňujeme v sklenených fľašiach s jemne zabrúsenou sklenenou kónickou zátkou a ešte zabalenou v „ troch“ igelitových taškách.

foto: J.Slančík ml.

Foto. Ján Slančík

ml.