Slovenskykras 1958 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

S BO RN í K

MÚZ EA

SLOVENSKÉHO

KRASU

)

Prvá strana obálky: Domica — plavba po Styxe. Foto Y. Benický Štvrtá strana obálky: Chočské pohorie — Prosiecky kaňon. Fôto V. Benický

SLOVENSKÝ ' KRAS S B 0 R N 1 K M Ú Z E A S L O V E N S K É H O

K R A S U

Y L I P T . M I K U L Á Š I

• k • í M t • \ í, t\l* TAW S f j

í,n«myv

t*!**. *

tio

• •* *-

O S V E T A M A R T I N

Redakčná

rada

DR. V O J T E C H B U D I N S K t - K R l C K A , DR. J U R A J B Á R T A , I N Z . S V Ä T O P L U K K Á M E N, D R. L A D I S L A V K O R B. E Ľ, J Ú L I U S L E N K O, DR. M I C H A L M A H E Ľ , D R. J Á N M I C H A L K O , D R. A N T O N D R O P P A, DR. J Á N O T R U B A , DR. A N T O N P O R U B S K Ý

Hlavný VOJTECH Výkonný

redaktor BENICKÝ redaktor

D R. Ľ U D O V Í T

IZÁK

SMOPaJ Lipt. Mikuláš ap 49505A03191

SLOVSfóÉÉ MtiZEBH o m m A JASKYNIARSTVA

tôíäíí&YÍ

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Mr.číslo: P ô v o d /dar, výmana/r

fá

i HOT

ÚVOD SONET Z OHNISŤA J a k p r á z d n e prestoly či piedestály tu č n e j e bralísk nesúmerný rad. J e Ohnište j a k sivý p u s t ý h r a d . Však pod ním k y p í život neustály. Kto p á n o m t u ? Had, zvitý do špirály? Ci j a s t r a b , modrých výšok v e r n ý b r a t ? Ci p a r o h a t ý jeleň, v o d c a stád? Alebo medveď , t u l á k v y t r v a l ý ? To ťažko riecť . Vtom hvizd sa ozve v g r ú n i . V s k r ý š p r c h á tvor, len hora h r á a šumí a p o z d r a v u j e toho, čo si stal i s Dunčom na bralisko vo výšave, ktoré j a k trOn tu stojí k jeho sláve, bo on je vládcom týchto hôr a skál. Július

Lenleo

Slovenský kras, slovenské jaskyne majú bohatú históriu. Pracuje sa v nich už vyše 250 rokov. Avšak ku kolektívnej organizovanej práci sa pri kročilo len v posledných rokoch. Slovenskí speleológovia sa združili do Jas kyniarskeho sboru bývalého KSTL, neskoršie do Slovenskej speleologickej spoločnosti a začali organizovane pracovat. Je to nadšené hnutie, z ktorého postupne vyrastá naša speleologická veda. Roku 1951 sa otvorilo Múzeum Slovenského krasu, r. 1954 sa zriadilo Speleologické oddelenie Zemepisného ústavu SAV a r. 1956 pri Povereníctve školstva a kultúry Poradný sbor pre jaskyne a krasové zjavy, ktoré sa majú starat o jaskyne ako národné hodnoty, národné krásy. ~ Speleologické snahy posilňoval predovšetkým časopis Krásy Slovenska. Najmä osobitné jaskyniarske čísla burcovali a oduševňovali jaskyniarskych pracovníkov do ďalšej práce. Geografický časopis SAV venoval krasu a jaskyniam r. 1955 celé dvoj číslo a z času načas uverejňuje i speleologické príspevky. Treba však íst ďalej. Sú na to všetky predpoklady. Bohatstvo krasových jaskýň nás k tomu zaväzuje. Sborník, ktorého prvý ročník Múzeum Slovenského krasu s kruhom svo jich priateľov vypravuje na cestu, je ďalším krokom v našom úsilí. Prosíme všetkých milovníkov jaskyniarstva a jaskyniarskeho muzejníctva, aby si všímali naše snahy, aby sa zaujímali o kras a jaskyne, ktoré sú špe cifickými znakmi slovenskej prírody, a boli na ne právom hrdí. Ako malý národ len tak ich budeme hodni. Redakcia

VÝSKUM ĽADOVEJ PRIEPASTI NA OHNIŠTI VOJTECH BENICKÝ

Pekná vec je mať kras a jaskyne, pýšiť sa ich krásou, no ešte krajšie je poznávať ich a získané poznatky si podeliť s inými...

Výskumné výpravy, ktoré sa dosial do oblasti Ohnišťa a Svätojánskej doliny usporiadali, sledovali práve tento cieľ. Túžba po poznaní a láska k vlasti podnecujú vždy k odvážnym a namá havým podujatiam. Tak nadchli a j nás preskúmať jednu z najmohutnejších

krasových priepastí Slovenska, do ktorej ľudská noha ešte nikdy nevkročila. *

Priepasť na Ohništi, presnejšie v Ohništi, leží na južnom okraji náhor nej planiny Ohnišťa, prudko sa zvažujúcej do Svätojánskej doliny (obr. 8). Kóta 1539 m n. m. tvorí jej severovýchodný okraj. Priepasť má dva otvory: horný, menší studňovitý, v prvom stupni terasy pod kótou (obr. 7 a) a druhý, väčší, bočný otvor pod terasou (obr. 13). Priepasť na Ohništi bola známa iste od nepamäti. Zvedavci v bázni a údive hádzali do nej kamene, ktoré s obrovským rachotom dopadávali do nezná mej hĺbky. Bola vždy predmetom fantastických dohadov, súvisiacich s pod zemím Svätojánskych jaskýň. Prvá zmienka o priepasti je od Pavla Reberyho z r. 1720—1721 v ruko pise „Historica descriptio montanoprivilegiati oppidi BoczaBanyensis" (Historický opis banského výsadného mestečka Banská Boca). O priepasti hovorí ako o jaskyni nevyskúmateľnej hĺbky a rozmerov, ktorá má otvor je dine z povrchu. Píše, že je veľmi strmá a že ani nazrieť do nej nie je bez pečné. Do odbornej literatúry sa uviedla až po jej preskúmaní. No, vo vedomí miestnych ľudí a v ľudových podaniach žila od pradávna. Rebery uvádza ešte ďalšie dve jaskyne, ktorých totožnosť sa nedá presne zistiť, ale ide pravdepodobne o priepasť v Havranej dolinke a o priepasť pri kolibe na Ohništi, ktoré súčasne preskúmal. O výskume priepasti začalo sa po prvý raz uvažovať a,ž po objave De mänovskej jaskyne Slobody. Objaviteľský krúžok z Lipt. Mikuláša na čele s A. Králom začal uvažovať o možnosti zostupu do priepasti v oceľovej klietke. Boli obavy, či oddrobovanie zvetraných stien nebude prekážať úspeš nému zostupu. Nedostatok finančných prostriedkov a malé skúsenosti tieto pokusy oddialili. Po získaní skúseností z výskumu viacerých priepastí Demänovského, Ju hoslovenského a Belanského krasu rozhodli sme sa preskúmať a j priepasť v Ohništi.

Po starostlivých prípravách, po zistení hĺbky priepasti olovnicou, ktorá klesla bez prekážky dolu do 80 m hĺbky, a po bezpečnostnej obhliadke prikročil som 11. augusta 1939 za pomoci priateľov a spolupracovníkov z Nového Smokovca a Lipt. Mikuláša a vojenského oddielu (obr. 15) k prie skumu priepasti. Po spustení 125 m povrazového, rebríka, ktorý sme upevnili na silné zá bradlie z brvien, opásal som si okolo drieku zaisťovacie lano, pripevnil mikro fón a slúchadlá poľného telefónu a bez akýchkoľvek ochranných opatrení začal som zostupovať. Keď som po niekoľkých metroch prvý raz pozrel do priepasti, bol som ohromený jej mohutnosťou a nádherou. Na dno som nemo hol ani dovidieť. Rúrovitý tvar priepasti zbrázdený zvislými škrapmi posky toval jedinečný pohľad. Znepokojili ma jedine uvoľnené úlomky na teraske, ktoré kolembajúci a krútiaci sa rebrík strhával. Musel som postupovať veľmi opatrne a očistiť stenu, ku ktorej rebrík priliehal, aby ma úlomky na ďalšej ceste neohrozovali. Potom som zostupoval rýchlejšie. Asi v 50 m hĺbke sa telefónne vede nie, ktoré som "ťahal za sebou, zaplietlo do rebríka a zaisťovacieho lana a nemohol som ísť ďalej. Telefónne vedenie nechcelo povoliť, hoci som sa za vesil naň celou váhou tela a nezostávalo mi nič iné, než vrátiť sa na povrch. Predtým som sa znovu rozhliadol a zistil, že podo mnou je ľadový kužeľ, ktorý klesá do hĺbky. Rýchlym výstupom trochu spotený objavil som sa o niekoľko minút opäť na povrchu. Aby sa v zostupe pokračovalo pokiaľ sa usuším, nastúpil na rebrík Ondriš Horák (obr. 5), ale už bez telefónu. Ukázalo sa, že priepasť dobre vodí zvuk a možno sa dobre dorozumieť. Horák zostúpil asi do hĺbky 65 m a zastavil sa na výbežku ľadovcového kužeľa. Tu našiel a j zvyšok nahroma deného rebríka a dal zprávu, aby som ho nasledoval. Rebrík sme potom uvolnili a postupovali opatrne po ľadovom svahu ďalej. Z ľadového svahu vyčnievali neokliesnené stromy, pred rokmi zhodené do priepasti, z ktorých sme museli vyslobodiť rebríky, a zostúpili sme okra jom kužeľa na jeho úpätie k hrdlu menšieho otvoru — ďalšej cesty do hĺbky. Tu sme sa mohli už pohodlnejšie postaviť na nohy a rozhliadnuť sa zo dna priepasti. Otvor zatarasovali kusy dreva, ľadu a skaly nahádzané zhora. Keď sme otvor uvoľnili, dostali sme sa po povrazovom rebríku do menšej ľadovej siene. Tu je ľadovec uložený pekne po vrstvách a vidieť v ňom malé úlomky vetiev a dreva (obr. 5). Zo siene pokračujú ešte dve ďalšie menšie sienky, do ktorých sa nam podarilo dostať, no ďalej sa tak zúžili, že sa nedalo nimi preniknúť. Do prie pasti za nami zostúpil ešte Rudolf Muller fotografovať. Drsné prostredie mu však veľmi prekážalo v práci. Na povrchu zaisťovacie práce viedli J. Kle páč, L. Janza a P. Droppa. Puklina v severnej stene priepasti naznačovala možnosť ďalšieho postupu. Avšak i tu balvany zatarasovali cestu. Tým sa prvý výskum priepasti na Ohništi skončil. sme boli celých deväť hodín. Okrem nas troch, co sme zostu V priepasti

pili až na dno, zaisťovalo nás na povrchu sedem účastníkov z Mikuláša a Tatier a dvanásť vojakov. Hĺbku priepasti sme odhadli podľa spustených povrazových rebríkov a zaisťovacích lán na 142 m. *

Druhý zostup do priepasti sa uskutočnil r. 1955. Organizovalo ho Mú zeum Slovenského krasu (Vojtech Benický) a zúčastnili sa na ňom pracov níci Zemepisného ústavu SAV (dr. A. Droppa), Zoologického ústavu UK (dr. Ján Gulička), Českého speleologického klubu v Brne (dr. Vladimír Panoš), Komisie Taternictwa Jaskiniowego Sekciji Alpinizmu Zarzadu Glównego PTTK (dr. Kazimierz Kowalski — obr. 1 —, Stanislaw Dzušinski, Andrzej Radomski, Ryszard Gradziňski a W. Szymczakowski), a členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti Ondrej Horák, Peter Droppa, Stanislav Šrol, dr. inž. Peter Halaša, básnik Július Lenko, Ján Brodniansky, Pavel Revaj, Vla dimír Dúbravec a Vladimír Krajčuška (obr. 16). Tentoraz išlo o komplexný vedecký výskum priepasti a odovzdanie skú seností z prvého zostupu mladším speleológom, ktorí ešte nemali príležitosť zúčastniť sa na výskume priepasti, a o spoluprácu bratských národov na úseku speleológie. Ďalej išlo o kontrolu ľadovca a o možnosť ďalšieho postupu vzdušnou izoláciou ľadovca pri prípadnej zmene jeho tvárnosti hlbšie do masívu Ohnišťa. Náväznosť priepasti s ponorným horizontom Štiavnice, prípadne so Sta nišovskou jaskyňou nebola doteraz vylúčená, čo ešte viac zvýšilo aktuálnosť a potrebu výskumu (obr. 11). Zraz pozvaných účastníkov bol 19. augusta 1955 v Lipt. Jáne u Horáka v Rekreačnom stredisku, odkiaľ sme vyrazili spoločne o 9 h. ráno. O dopravu výskumného výstroja sa už predtým postaral Ondriš Horák. Na furmanslcý voz sme si naložili len ostatný drobný výstroj a plecniaky a vydali sme sa najkratšou cestou Svätojánskou dolinou na Ohnište. V družných rozhovoroch, v sledovaní krasových zjavov Svätojánskej doliny, jej ponorného horizontu, vyvieračiek a jaskynných vchodov uberali sme sa k cieľu (obr. 12). Svätojánska dolina (obr. 10) patrí medzi najpozoruhodnejšie krasové do liny Slovenska. Budujú ju triasové vápence a dolomity, do ktorých sa Štiav nica hlboko zarezala. Kráčame hore Svätojánskou dolinou. Po ľavej strane vypína sa mohutný masív Ohnišťa s prekrásnymi obnaženými terasami. V naj vyššej terase zub času vyhlodal mohutné „Okno" (obr. 4), ktorým práve pre svitali slnečné lúče. Pri horárni pod Bystrou sa dolina rozvetvuje do dolinky Bystrej a Javorovej a vľavo do Štiavnickej. Obe zanikajú v ľadovcových kotloch pod Ďumbierom. Nad horárňou vápence ustupujú žule, rule a menia povrchovú tvárnosť. Kaňonovitý charakter údolia sa končí a otvára sa panoráma kryštalického jadra Nízkych Tatier — Ďumbiera (obr. 6). Krasový ráz Svätojánskej doliny veľmi pripomína Demänovskú dolinu. Rozloženie jej ponorov, vyvieračiek a jaskýň je úplne zhodné, čo je priro

dzené. Obe údolia sa vytvárali za tých istých podmienok a v tom istom ma teriáli, preto jej ponorný horizont môže tajiť ešte veľké prekvapenia. Pod Ohnišťom na rozhraní vápencov odbočujeme opäť vľavo na východ do sedla zvaného Prieslop, ktoré spojuje Svätojánsku dolinu so Svidovou a Malužin skou dolinou. To sme už vo výške 1135 m n. m. Na Prieslope si každý vzal z voza plecniak a niečo zo spoločného vý stroja a začal sa výstup juhovýchodným zráznym okrajom Ohnišťa. Ostatných 400 m výškového rozdielu sme hravo prekonali a šťastne sa dostali na ná hornú planinu k priepasti. Tu nás čakali prípravné práce, stavba stanov, prísun výstroja z hybského salaša na Ohništi a príprava na zostup, aby sa výskum na druhý deň mohol bez zdržiavania začať. Večer bolo družné posedenie pri vatre. Bol to neorganizovaný síce, ale skvelý táborák, v rámci ktorého odznelo vela poučných i veselých príhod zo života našej speleológie. Bolo to vraj — ako ktosi vtipne poznamenal — vlastne a j skvelé zasadnutie Slovenskej spe leologickej spoločnosti, ktorá sa už dávno nezišla. Y stanoch sa výborne nocuje. No chladná noc predsa urýchlila budíček a mnohí účastníci ešte pred brieždením začali kriesiť dohasínajúcu vatru. Práve padli prvé mrazy. Dobré poučenie, že druhá polovica augusta je pre výskum vo výške nad 1500 m n. m. už neistá a treba ho plánovať na júl alebo prvú polovicu augusta. Zostup do priepasti sa začal 20. augusta o 7,00 hod. Oceľové rebríky boli už spustené a zakotvené na zábradlí aj so zaisťovacím lanom a úlohy rozdelené. . V prvej skupine, ktorej úlohou bolo zamerať priepasť a zistit jej teplotne pomery a speleofaunu, bol dr. Droppa, Stano Šrol, dr. Kowalski a Peter Droppa. Dr. Gulička sa zostupu vzdal a ostal pracovať na povrchu, kým sa nezistí potreba i jeho zostupu. Speleofaunu v priepasti si všímal zoológ Ko walski. Meteorológ dr. Ján Otruba z Ústavu pre meteorológiu a klimatológiu UK pre iné naliehavé práce účasť odvolal. Prvý zostúpil Šrol, aby zaistil hladký zostup ostatných. Ja som sa zo zdravotných príčin zostupu vzdal, avšak v nevyhnutnom prípade by som bol zostúpil i ja. Šrol neodmietol túto čestnú úlohu, hoci, ako sa neskoršie priznal, nebol pripravený, že bude zostupovať p r v ý . . . Stalo sa tak vzhľadom na lepšie využitie a rozdelenie síl všetkých členov. Jeho zostup bol hladký, bez prekážok a komplikácií. Vyrovnal oceľový drôtený rebrík, ktorý bol skrútený, idúcky pozhadzoval nebezpečné skaly a zastal na okraji ľadového kužeľa. Tu sa uvolnil zo zaisťovacieho lana a dal znamenie, aby toto lano ťahali na povrch. Sám sa ukryl do výklenku, aby sa chránil pred prípadnými dopadmi uvoľnených oddrobenín skál. Za nim zostúpili: dr. Droppa, dr. Kowalski a Peter Droppa. Droppovci za pomoci dr. Panoša a dr. inž. Halašu na povrchu zameriavali priepasť, kvm dr. Kowalski so Šrolom vykonali jej podrobnú obhliadku. Zistilo sa, že za uplynulých 16 rokov sa pomery v priepasti značne zme nili Konfigurácia ľadovca, ktorý pri prvom výskume zatarasoval cestu do ďalších priestorov, je iná. Na povrchu ho pokryla nová vrstva ľadu; v spod nej časti ľad ustúpil a otvoril cestu ďalej. Y severnej pukline priepasti ľa

dovec ustúpil natoľko, že vznikla úzka hlboká roklina, ktorá otvárala cestu ďalej. Dr. Kowalskému sa roklinu podarilo pretraverzovať a ocitol sa pred ďalším stupňom novej priepasti, podľa odhadu hlbokej asi 60 m. Stáli sme pred problémom, ktorý sme nemohli hneď riešiť. Zostup do ďal ších 60—80 m sa nedal uskutočniť s výstrojom, ktorý sme mali. Zostup po povrazovom rebríku a práca na dne priepasti pri temperatúre 1 °C účastní kov celkom vyčerpali. Konštatovalo sa, že na zdolanie ďalšej časti priepasti treba zorganizovať novú, technicky lepšie pripravenú expedíciu. Medzitým zostúpil do priepasti ešte Horák, účastník prvého výskumu, čím sa výskum priepasti skončil. Výprava zistila, že pod mohutným ľadovým kužeľom, ktorý má kuba túru asi 800 až 1000 m 3 , je prístup do ďalších priestorov (obr. 17). Hlavný bod programu expedície bol splnený. Popoludní časť expedície, ktorá pracovala na povrchu, pripravila ďalší bod programu: prvozostup do Havranej priepasti, na SY okraji Ohnišťa, a jej prieskum. Havrania priepasť je málo známa. Možno ju síce dať do súvisu s druhou Reberyho jaskyňou, ktorú v zpráve uvádza, ale okrem Šrola (ktorého k nej priviedol bača Jariabek z hybského salaša) pri priepasti nik nebol. Našli sme ju po menšom hľadaní, v husto zalesnenej stráni. Upútali nás impozantné roz mery priepasti, — zrúteného to dómu, na okraj jednej rázsochy Ohnišťa, do ktorého sa zub času tak neúprosne zahryzol (obr. 14). Tí, čo zostali v tábore, išli po vodu (vzdialenú vyše hodiny) a hotovili drevo. V nedeľu 21. augusta, sme sa vydali k priepasti, vzdialenej vyše pol hodiny od táboriska. Spodný stupeň, hlboký vyše 20 m, sme prekonali drôteným rebríkom všetci (obr. 16). Išlo o prvozostup, ktorý si nedal nikto ujsť. Na dne priepasti sme sa stretli s ďalším ľadovcom skromných rozmerov, ktorý utesňuje severovýchodný okraj priepasti. Pokúšali sme sa o postup, po kračovanie i v smere horizontálnom, ale všetky cesty zatarasuje pooddrobo vaný materiál. Na dne priepasti sú nahádzané kusy dreva, malé ľadové jazierko a skupina ľadových stĺpov. O dosiahnutých výsledkoch sme vydali zprávu pre tlač. Konečne sme prikročili k transportu výstroja a materiálu späť na Prie slop. Bola to úmorná robota. Podvečer, došli sme do Lipt. Jána. Tu nás priateľ Horák pozval na občerstvenie a tu sme sa i rozlúčili s našimi poľ skými hosťami a všetci rozišli. Tretia expedícia do priepasti v Ohništi sa uskutočnila v dňoch 5 . 9 . augusta 1956 ako plánovaný výskum Múzea Slovenského krasu v Lipt. Mi kuláši. Komplexnosť výskumu zaisťovali ďalšie zainteresované vedecké ústavy a kruh speleológov priateľov Múzea Slovenského krasu, ktorí v družnej spolu práci a nadšení pristupovali k tejto vážnej a zodpovednej iilohe (obr. 18 a). Usilovali sme sa čo najviac využiť poznatky z predchádzajúcich expe dícií a rušivé momenty znížiť na najmenšiu mieru. Takýmto rušivým momen

tom oboch predchádzajúcich výprav bolo krátke časové rozpätie výskumu, ktoré potom účastníkov veľmi vyčerpalo a nedovoľovalo venovať sa problé mom, ktoré sa vpriebehu výskumu vynorili. Otázka mechanizácie zostupu bola ďalším vážnym problémom. Zostup po povrazovom rebríku účastníkov pri predchádzajúcich výpravách tak vyčer pával, že ich pracovná schopnosť sa značne znížila a na opätovný zostup a výstup sa nedalo vôbec pomýšľať. I tento problém sme odstránili rumpálom, ktorým bola vyzbrojená tretia expedícia. S prípravnými prácami sme začali už 15. júla. Zúčastnili sa na nich okrem zamestnancov Múzea a j dobrovoľní speleologickí pracovníci Slovenskej spe leologickej spoločnosti. Bol to najmä Stanislav Šrol, Ondriš Horák a iní nad šení priatelia Múzea Slovenského krasu a jaskýň. Išlo predovšetkým o zhromaždenie potrebného výstroja a jeho transport do výšky 1539 m n. m. Pri tomto nám veľmi vyšli v ústrety Lesostav, n. p., v Lipt. Hrádku, Rudné bane, n. p., v Dúbrave, Strojárne, n. p., na Piesku pri Podbrezovej, správa Belanskej jaskyne a Jaskyniarska skupina z Tisovca. Ony nám doplnili potrebnú výzbroj a výstroj. Výskum sa uskutočňoval z príležitosti 35. výročia objavenia Demänov skej jaskyne Slobody a 30. výročia objavenia jaskyne Domica. V predvečer výskumu, 4. augusta — v jubilejný deň objavenia pod zemného riečišťa jaskyne Slobody —, bol v Múzeu Slovenského krasu pred náškový večer, venovaný prehliadke desaťročnej práce slovenských speleoló gov a vytýčeniu úloh do budúcnosti. Zúčastnili sa na ňom a j všetci účastníci expedície. V nedeľu 5. augusta o 9,00 hod. ráno bol v Lipt. Jáne zraz účastníkov expedície. Odchod sa oneskoril, lebo zaistený povoz zlyhal a účastníci z Jána museli zaistiť narýchlo iný. Bolo už 10,00 hod., keď sme sa pohli. Vyprevádzal nás drobný dáždik, ktorý vyššie v doline prestal a po dlhšom daždivom ob dobí sa konečne začalo vyberať na pekný čas. Čarokrásnou Svätojánskou dolinou za dvoma poskakujúcimi povozmi kráčalo nás devätnásť: dr. Anton Droppa, Stanislav Šrol, dr. Ján Otruba, Peter Droppa, inž. Svätopluk Kámen, Pavol Revaj, dr. Vojtech Bukovinský, Oskár Hostovský, Josef Jirásek, dr. Ján Antoš, Július Volko, Richard Kovalčík, Anka Hlavienková, Ján Lukáč, Vladimír Krajčuška a dr. František Škŕivá nek, tajomník Krasovej sekcie Prírodovedeckého sboru Spoločnosti Národného múzea v Prahe ako hosť, a dvaja furmani, ktorí nám viezli výstroj. O 16,00 hod. sme sa šťastne dostali k priepasti. J e j horný otvor bol už pripravený na zostup. Stano Šrol s Lukačom postavili ponad priepasť lešenie a na dve brvná upevnili rumpál. Aj ostatný výstroj bol dopravený nad priepasť a uložený pod stanom. Účastníci sa poťom zložili na plošine poblíž priepasti do veľkého stano vého hangára, ktorý sme dotiahli so sebou a tu postavili. Rozložili sme vatru a chystali večeru. Po nej sme prikročili k preroko vaniu podrobností zostupu. Účastníkom, ktorí v priepasti ešte neboli, znovu sme pripomenuli, že do priepasti zostupuje každý dobrovoľne, na vlastné ne bezpečenstvo. Poistenie členov SSS proti úrazu na r. 1956 nebolo už obno vené.

Y hangári sa nocovalo veľmi pohodlne. Zostup do priepasti sa začal 6. o 8. hod. ráno. Účastníci sa spúšťali v dre venej sedačke (obr. 7 b) na 8 mm oceľovom lanku rumpálom horným otvo rom (obr. č. 7 a). Prvý išiel dr. Droppa, zaisťovaný ešte dvoma lanami. Bolo treba opäť očistiť priepasť od nebezpečných skál, ktoré sa s obrovským ra chotom rútili do hĺbky a nepríjemne pôsobili najmä na zostupujúceho. Za necelých 15 minút dostal sa dr. Droppa dolu. Za ním išiel Šrol, Peter Droppa, inž. Kámen, Hosťovský a Bukovinský, ktorí mali pripraviť a zabezpečiť zdo lanie druhého stupňa priepasti. Zakrátko žiadali pustiť do priepasti tri brvná na preklenutie rokliny ve dúcej k druhému stupňu priepasti, oceľové rebríky a zaisťovacie laná. Keď v priepasti nezistili podstatnejšie zmeny, pustili sa do príprav na ďalší zostup. Tieto prípravné práce a kontrolné meranie priepasti zamestnali účastníkov až do večera. Na tretí deň o 7. hod. sa začal transport účastníkov znova do priepasti podľa uvedeného poradia. Za nimi zostupoval dr. Otruba s Krajčuškom, ktorí súčasne merali teplotné pomery priepasti, jej teplotné rozvrstvenie. Už predošlý deň sa pri prípravách zistilo, že vlaňajší odhad druhého stupňa priepasti nebol správny. Spustený oceľový rebrík klesol len do 30 m hĺbky a ukazoval sa postup skôr horizontálnym smerom. Nad druhým stupňom priepasti i na povrchu zvyšoval sa záujem o po kračovanie priepasti, do ktorej zostupoval práve dr. Droppa. Veď išlo o to, či sa priepasť končí, či je zatarasená, alebo nadväzuje na predpokladanú jas kynnú sústavu Svätojánskej doliny. Dr. Droppa, zrejme trochu sklamaný, oznamuje z dna priepasti, že prie pasť sa končí, že pokračovanie priepasti je zanesené hlinitým nánosom a cesta týmto smerom ďalej je nemožná. Do veľkej jaskynnej sústavy Svätojánskej doliny treba teda hľadať nové cesty odinakiaľ. Posledná možnosť volnej cesty sa a j tu skončila a tak sa zdá, že bez namáhavých sondovacích prác to nepôjde. Toto rameno priepasti s normálnou temperatúrou kvapľovej jaskyne, teda už bez ľadu, je nepreniknuteľne zanesené. Dosiahnutá hĺbka priepasti je 125 m. Na dno priepasti potom ešte zostúpili inž. Kámen, Peter Droppa a Šrol. Nato priepasť opustili a oceľové rebríky z druhého stupňa vytiahli tak rýchlo a proti programu, že ani nepočkali na dr. Otrubu, ktorý mal vykonať výskum mikroklímy i tohto posledného úseku. Do priepasti medzitým zostúpili Skrivánek, Lukáč, Revaj, Hlavienková, Jirásek, Kovalčík; posledný zostúpil som do priepasti urobiť dokumentačné snímky. Všetko sa skončilo bez najmenšieho úrazu. Večer bola pri vatre veľká diskusia — vyhodnotenie. Hovorilo sa nielen o kladoch, ale i o nedostatkoch, ktorých sme sa ani pri tejto expedícii celkom nevyhli. Pokračovalo sa v debate ešte i v stane do noci. Účastníci sa zhodli na tom, že prácu na úseku speleológie u nás treba chytiť vážne do rúk a pre prácu dobrovoľných pracovníkov treba vytvoriť priaznivejšie podmienky. Veď práce na tomto úseku je veľa. Štvrtý deň sme venovali výskumu krasových zjavov východnej časti

Ohnišťa a Svídova, kde v oblasti Hradovej bola zaregistrovaná ďalšia priepasť. Piaty deň, 9. augusta, sme venovali transportu výstroja a batožiny a ceste späť do Lipt. J á n a a Lipt. Mikuláša. Pre transport sme volili najkratšiu cestu — južnú zráznu stenu Ohnišťa. Na šmykoch, zaisťovaných lanami, dostali sme všetok materiál šťastne dolu. Cestou sme sa zastavili v horárni pod Bystrou. Tu sme sa občerstvili zna menitým čajom a čiernou kávou, ktorá zostala ešte zo zásob. Našli sme tu pozdrav od dr. Bokesa, verného priateľa slovenskej speleológie, ktorý vyšiel za nami až sem. Výskum Ohnišťa sa tým skončil. Uskutočnil sa za spolupráce širokého kolektívu obetavých dobrovoľných pracovníkov, ktorým patrí úprimná vďaka. Múzeum Slovenského krasu Lipt. Mikuláš

Literatúra B e n i c k ý V.: V ý s k u m p r i e p a s t i na „Ohništi". K r á s y S l o v e n s k a , Turč. Sv. Martin, r. 18, 1939—1940, str. 43—47 . ^ B e n i c k ý V.: S v ä t o j á n s k a d o l i n a . K r á s y S l o v e n s k a , Turč. S v . Marti,n, r. 22, 1943— 1944 str. 134—142 ' B e n i c k ý V.: V ý s k u m p r i e p a s t i n a Ohništi. K r á s y S l o v e n s k a , r. 32, 1955, s t r . 477—478 B e n i c k ý V.: V ý s k u m p r i e p a s t i n a Ohništi. S l o b o d a , 2. 9. 1956, B r a t i s l a v a J a m n i c k ý J.: S l o v e n s k ý j a s k y n i a r z p r v e j p o l o v i c e X V I I I . storočia. G e o g r a f i c k ý č a s o p i s , r. 8, 1956, čís. 2—3, str. 143—145 L e n k o J.: P o d z e m n ý s v e t n a Ohništi. Život, 23. 9. 1955, B r a t i s l a v a R N D r . Paimoš VI.: Z a l e d n é n é propasti n a Ohništi v N í z k y c h T a t r á c h . L i d é a z e m e Praha, r. 5, 1956, str. 321—324

HCCJIEflOBAHHE J1EAHHOÍÍ IIPOIIACTH H A Oľ HMIIlTE B . LÍCHHUKW

CaMoe paHHee iincLMeiinoe ynoMHHaHHe o JIHAOBOH n p o n a c T H Ha OrHHmT eB HH3KHX T a T p a x OTHOCHTCH K 1720 r o ; i y . IIŽIBCJI P e ô e p n , p0«0M H3 BaiicKoii BOIIBI, B cBoen pyKormcH H i s t o r i c a d e s c r i p t i o m o n t a n o — p r i v i l e g i a t i o p p i B o c z a — B a n y e n s i s " roBopHT o n p o n'acTH h j i h n e m e p e , iiMeroniei OTBepcTH Ha n o B e p x H o c r n c rayCiniOH He noAAaromeHCB HCCJieAOBaHHIO. „ I l e p B o e HccneaoBaHHe n p o n a c T H MI>I npoBenH 1 0 . — 1 1 . 8 . 1939 r . , BTopoe — 1 9 . — Z l . 8 . 1955 r a Tpeľ be — 5 . 9 . 8 . 1 9 5 6 r . B o BpeMH n e p B o r o c n y c K a MM AOCTHrjiH rayÓHHU 110 M. H ycTaHOBHjiH, >IT0 Ha <uie n p o n a c T H HaxoAHTCH jieflHHK BUCOTOH B 3 0 M., a a K p u B a i o m n H j i a j i b H e i i n y i o A o p o r y , nocTeneHHO n o c x y n a i o m H H K noBepxHOCTH, TaK KaK oca;IKH, n p o HHKalOmMe ;(ByM}[ OTBCpCTMHMM B HpOHaCTb, npHMO 3aMep3aK)T. B o BpeMH BToporo c n y c K a 6I,TJIO ycTaHOBneHO, <rro noJiojKeHHe B n e n j e p e n o c j i e 1 TH JieT IHia'IIITC.ILHO U.'ÍMCHH.IOCL. B C C B WaCTH TpeiUHHI.I JieflHHK OTCTynHJI, BCJieACTBHe 4CI0 OTKpujiacbyxrpoaA Aopora KyxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLKIHCB BTopoä cTyneHil n p o n a c T H H K FLAJIMEŽMEŇ rjiyÔHHe. H s s a y c T a n o c ™ H HesocTaTOiHoro o6opy«oBaHHH yqacTHHKH HccneflOBaHaa npeKpaTHJiH 6ajibHemnyio PdC

° B o BepMH TpeThcro c n y c K a npeoAOJien 6HJI BTopoň r0pH30HT H 6braa AOCTHrayTa oGinasi

RAVCAHA n p o n a c T H 1 2 5 M.

IIocJieAHHe ABe Haymue aKciieíiHUMii 6 H J I H o p r u H H a o n a n u My3eeM C n o B a i p c o r o KapcTa B JIHHTOBCKOM M n K y j i a u i e c yqacTaeM H npH coTpyAHHiecTBe 3aHHTepecoBaHHMx HayiHi.ix HHCTHTyTOB,

cneJieojioroB.

'UICHOB C J I 0 B A « K 0 R 0

c n e j i e o j i o r H q e c K o r o

o S m e c T B a ,

M e m c K i i x

IIOJIBCKMX

KoHijiHrypanHH

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA KaK 6 H J I O ycTaHOBJíeHO, IIOCTOHHHO HÍMGHHCTCH H ero Ky-

jic ;IHHKA,

ô a T y p a BO BpeMH nocjiCAHoro c n y c i t a jjocTiirjia 8 0 0 — 1 0 0 0 M3. riponaCTb OpraHHHeCKH CBH3aHa C IIOHOpiIhlM rOpH30HTOM CB3TOHHCKOH nemepHOH CHCTeMbl.

My3eú

CjioeaVfKozo Kapcmv e JIunmoecKQM MuKyjiaiue

DIE ERFORSCHUNG DER EISSOHLUCHT AUF OHNIŠTE V. Benický Der älteste schriftliche Vermerk uber die Eisschlucht ( = ľadová priepasť) auf dem Kalkplateau Ohnište in der Niederen Tatra stammt vom Jahre 1720. Paul Rebery au s Banská Boca schreibt in seiner Handsehrift ,,Hiistorica descriptio montano-privilegiati oppi Bocza-Banyensis" uber eine Schlucht oder Hohle von unerforschbarer Tiefe und Ausmassen, welche au der Oberfläche eine Offnung hat. Die erste Erforschung der Hohle wurde den 10. und 11. August 1939 durchgefuhrt, die zweite den 19.—21. August 1955 und die dritte untemahmen wir in den Tagem 5 . - 9 . August 1956. Bei dem ersten Abstieg kameň wir bis in die Tiefe vom 110 m und •stellten fest, dass am Boden der Schlucht ein 30 m hoher Gletscher ist, welcher den weiteren Weg verspen-t und allmählich zur Oberfläche vordringt, da die Niederschläge, welche durch 2 Offnungen in die Schlucht fallen, direkt geMeren. Bei dem zweiten Abstieg wurde festgestellt, dass sich die Verhältnisse in der Schlucht während der vergangeneo 16 Jahre bedeutend geändert haben. Der Gletscher trat durch eine Spalte im NNO zuriick und ôffnete den Weg zu der zweiten Stufe der Schlucht, in eine weitere Tiefe. Wegen Erechôpfung und unzureichender Ausrustung der Teilnehmer wurde von einem weiteren Vordringen abgelassen. Beim dritten Abstieg gelang es auch den zweiten Horizont zu bezwingen und es wurde die Gesamttieife der Schlucht (125 m) erreicht. Die 2 letzten Expeditionen organisierte das Museum des Slowakischen Karstes (Múzeum Slovenského krasu) in Liptovský Mikuláš. Teilnehmer und Mitarbeiter waren die interessierten wissenschaftlichen Anistalten, Mitglieder der Slowakischen speläologischen Gesellsohaft, tschechische und polnische Speläologein. Man stellte dabei fest, dass sich die Konfiguration des Gletschers beständig ändert. Bei dem letzten Abstieg -erreichte seine Kubatur 800—1000 m3. Die Schlucht steht in organischem Zusammenhang mit dem unterirdischen Horizont des St. Johannes Hohlensystems ( = Svätojánská jaskynná sústava). ÚBERSETZT VON

Museum des Slowakischen Karstes

DLABÄCOVA

in Liptovský Mikuláš

GEOMORFOLOGICKÝ CHARAKTER PRIEPASTÍ NA OHNIŠTI Zemepisný ústav SAV ANTON DEOPPA,

Y strednej časti Liptovského krasu, na severnej strane Nízkych Tatier v masíve zvanom Ohnište sú studňovité priepasti typu avén. Geomorfolo gický výskum týchto zriedkavých krasových foriem som vykonal v súvislosti s výskumnými výpravami, ktoré organizovalo Múzeum Slovenského krasu v Lipt. Mikuláši v dňoch 19.—21. augusta 1955 a v dňoch 5.—9. augusta 1956. Priepasti sme zamerali závesným baníckym kompasom a absolútne výšky otvorov určili výškomerom od základnej kóty 1539 m. Výsledky tohto výskumu prináša táto predbežná práca. Geologické

pomery

Priestor Ohnišťa budujú tmavosivé, hodne zvrásnené guttensteinské vá pence stredného triasu. Ich podložie tvoria werfenské vrstvy (červené pies kovce a bridlice), markantne pozorovateľné vo Svidovom sedle. Werfenské vrstvy ležia na kryštalickom žulovom jadre, ktoré vyplňuje celú hornú časť údolia Štiavnice s dominujúcim Ďumbierom (2045 m). Nadložie guttensteinských vápencov tvoria svetlosivé triasové dolomity (ladin), vystupujúce ako izolované ostrovy na vrchole Ohnišťa (1508) a v spod ných úsekoch svahových doliniek Špatnej a Šuštiačke na pravej strane Štiav nice. Sú veľmi tektonicky podrvené, takže sa ľahko drobia v ostrohranný štrk. Z tektonickej stránky guttensteinské vápence s dolomitmi sú podľa Kett nera (2) súčasťou vrchného subtatranského príkrovu (chočského), ktorý bol nasunutý ponad tatridné pásmo od juhu. Pri týchto horotvorných pochodoch sa vrstvy vápencov i dolomitov polámali, popukali, ba i prevrátili, ako to ukazuje úklon vápencových vrstiev na južnom svahu Ohnišťa od 50°—90° na juh, kým na jeho vrchole je 30° na S. Priaznivé petrografické vlastnosti vápencov a najmä ich tektonická predispozícia urýchlila skrasovatenie. Povrchový ráz

Ohnište je časťou horskej rázsochy, vybiehajúcej z Králičky (1809 m) v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier priamo na sever cez Rovnú hoľu (1723 m), Kráľov stôl (1580 m), Okrúhly vrch (1342 m), Svidovské sedlo (1135 m) na kótu 1539, Ohnište (1508 m), Sleme (1460 m), Smrekovicu (1287 m) a kon čiacej sa Kameničnou nad Lipt. Jánom. Masív Ohnište má charakter plošiny mierne zvlnenej a sklonenej na SV. Zo všetkých strán ju ohraničujú zrázne bralá, spadajúce do hlbokých svahových údolí (obr. 8), takže prístup k nej

je veľmi ťažký a povozom nemožný. Najľahšie sa na ňu dostať z údolia Štiav nice cez Svidovské sedlo, odkiaľ vedie až na plošinu horský chodník. Chrbát vlastného Ohnišťa (1508 m) pokrývajú vysokohorské lúky, na ktorých sa v letnom období pasú stáda oviec. Holý vápenec vystupuje na povrch len v ojedinelých pásoch, v ktorých sa vytvorili obecné škrapy (obr. 3). Stredom plošiny sa tiahne miernym spádom na SY plytké údolie, porastené ihličnatými stromami, ktoré býva celý rok suché. V dolnej časti má zrázny údolný stu peň, pod ktorým sa objavuje slabší potôčik, vtekajúci sprava do potoka Mi chalovo. V hornom uzávere tohto suchého údolia sú dva závrty. Jeden leží južne od hybského salaša pri horskom chodníku vo výške 1443 m. Má elipso vitý tvar o rozmeroch 30X20 m, orientovaný v smere S — J. Dosahuje hĺbku do 6 m. Prudké svahy závrtu sú porastené trávou a ihličnatými stromami. Druhý závrt je na okraji lesa JZ od salaša vo výške 1445 m. Má misovitý tvar o priemere 16 m a hĺbke 2 m. Plošinový charakter masívu Ohnišťa ukazuje na pozostatok niekdajšej rozsiahlej plošiny, rozprestierajúcej sa po celej severnej strane Nízkych Tatier, ktorú v pleistocéne rozrezala silná erózia bočných potokov na priečne chrbty. Rovnako i suché údolie v strede plošiny má senilný tvar, pochádza júci pravdepodobne z konca treťohôr, odkedy spätná erózia pod vplyvom zníženia erozívnej bázy ešte nedosiahla jeho horný koniec. Hydrologické

pomery

Náhorná plošina Ohnišťa je úplne bez vody. Ani na jednom mieste plo šiny som nespozoroval náznaky nejakého povrchového koryta alebo pra mienka. Z toho vyplýva, že všetky atmosferické vody úplne miznú v roz siahlej spleti tektonických puklín a vrstvových škár vápencov. Podľa sklonu vápencových vrstiev na S a SV možno usudzovať, že z hydrologickej stránky oblasť Ohnišťa inklinuje do povodia Bocianky, a nie Štiavnice, čoho dôka zom sú i niekoľké menšie krasové pramene v údolí Michalovo. Vo vyššej po lohe sa objavuje len jeden krasový prameň o výdatnosti okolo 4 1/sec, ktorý vyviera na východnom svahu Sleme (1460 m) vo výške okolo 1380 m. Je to jediný zdroj pitnej vody pre tamojších pastierov a stáda dobytka. Priepasti f Typickým krasovým zjavom plošiny Ohnišťa sú priepasti typu avén. Najhlbšia z nich je Ľ a d o v á p r i e p a s ť , vytvorená v južnom okraji plo šiny pod kótou 1539. Má dva povrchové otvory. Horný otvor je pod kolmou vápencovou stenou vo výške 1529 m. Jeho povrchový kráter o priemere 6 m sa v hĺbke 2 m lievikovite zužuje na šírku o priemere 2,5 m. Spodný otvor leží o 14 nižšie, teda vo výške 1515 m, pod kolmou vápencovou stenou druhej terasy južného svahu masívu Ohnišťa. Má južnú expozíciu a dosahuje šírku 10 m a výšku 2,5 m (obr. 13). Na jeho strope ako i na stenách otvoru sa javí sklon vápencových vrstiev 30° na SSV. Po dĺžke 3 m ústi do podzem nej dutiny, ktorá sa tiahne od horného otvoru po sklone tektonickej pukliny

88° na ZJZ. Priepasť má valcovitý tvar, ktorý sa od horného otvoru náhle rozšíri a pred spodným otvorom dosahuje už v priemere 12 m. Steny prie pasti majú miestami zachovaný oválny tvar so žliabkovitými škrapmi, ktoré vytvorila erózia stekajúcej atmosferickej vody. Naopak, severná stena má oddrobovaním vytvorené stupňovité previsy. V hĺbke 50 m od horného otvoru sa na priklonenej stene objavuje lad, ktorý ďalej do hĺbky pokračuje ľado vým kužeľom (obr. 17). Úpätie ľadového kužeľa je v hĺbke 73 m od horného otvoru a vyplňuje celý prierez priepasti. Jedine pri puklinovom otvore v se vernej stene priepasti roztopený ľad vytvára úzky komín, ktorý umožňuje zostup do nižších priestorov. V hĺbke 9 m od úpätia ľadového kužeľa roz prestiera sa pod ľadom menšia sieň, tiahnúca sa po obvode dna priepasti. Stred dna vyplňuje mohutný ľadový kužeľ. Voľný priestor okolo vápenco vých stien bol zrejme vytvorený roztopením ľadu od teplejších vápencových stien, ktorých teplota bola nameraná + 1 °C. Dno voľného priestoru vypl ňujú oddrobené vápencové balvany so spadnutým a polozhnitým drevom. Rovnako na strope vyčnievajú z ľadu celé kmene stromov. V smere hlavnej pukliny na sever, ktorej šírka sa pohybuje od 30 do 80 cm, možno postúpiť do studňovitej jamy, hlbokej 10 m, ktorej dno vy plňujú oddrobené balvany. Za studňou v smere pukliny po oddrobených bal vanoch možno prejsť k otvoru druhej priepasti studňovitého charakteru. Tá je utvorená na hlavnej pukline. Má oválny prierez o šírke 2—4 m a dosa huje hĺbku 29 m. Dno druhej priepasti vypĺňajú zrútené balvany, utesnené hlinou, ktoré úplne zatarasujú ďalší postup. Na nich sme našli lebku kuny skalnej a niekoľko kostier netopiera jaskynného. Guľovité tvary vyzrážaného uhličitanu vápenatého na stenách tejto prie pasti a ich vodorovné ohraničenie v puklinovej chodbe, spájajúcej obidve priepasti, ukazujú, že priestory boli kedysi vyplnené vodou. Na týchto hroz novitých tvaroch vápenca sa objavujú na stenách v spodnej časti druhej prie pasti kvapľovité útvary podoby nástenných kvapľových vodopádov. Ľadová priepasť na Ohništi sa skladá z dvoch častí spojených úzkou puklinou, ktoré dosahujú cjelkovú hĺbku 125 m. Je to avenný typ priepasti, ktorej hlbka pravdepodobne pokračuje po úroveň Štiavnice, teda do hĺbky 450 m od kóty 1539. Ľadová priepasť je založená na tektonickej pukline v smere 348° o sklone 83° na ZJZ, ktorá prechádza i druhou spodnejšou časťou priepasti. Sklon vápencových vrstiev pri spodnom otvore sa javí 30° na SSV. Tieto dva hlavné činitele podmienili vznik a vytváranie prie pasti. Atmosferická voda presakovala po sklone tektonickej pukliny a ko róziou ju stále rozširovala. Po rozšírení pukliny sa začalo oddrobovanie vápencovej masy na priesečníku sklonu vrstiev a pukliny. Touto čin nosťou nadobudla priepasť priestrannejšie rozmery. Voda stále stekajúca po stenách priepasti zaoblila ostrohranné výbežky po oddrobovaní, ba na priklonenej stene vytvorila aj žliabkovité škrapy. V ďalšom štádiu vývoja po upchatí dna druhej časti priepasti bola vyplnená atmosferickou vodou až do výšky 29 m, na čo ukazuje horizontálny pás hroznovite vyzráža ného uhličitanu vápenatého na stenách puklinovej chodby. Zároveň dno prvej časti bolo vyplnené ľadom vplyvom zníženia jaskynnej teploty v zim nom období pod 0 °C. Priepasť sa stále zväčšuje, čoho dôkazom sú oddro bené balvany, zamrznuté v ľade. Ľadu v priepasti nepribúda. To, čo sa

PÔDORYS

Spodný olror VO

1529,3

LADOVA PRI EPASŤi

NA OHNI ŠTI

MI ERKA

S <o <Ni

Ľadový Obrysy

2 Slovenský kras

k užt ľ priepast i

vytvorí cez zimné mesiace, v letnom období sa zase roztopí. Od poslednej expedície r. 1939 možno posúdiť, že ladn skôr ubudlo než pribudlo. Pre pozorovanie budúcim expedíciám sme osadili do západnej steny peyny bod (na plánku označený č. 6), ktorého hĺbka po úpätie ľadového kužeľa je 0,6 m. Zaujímavý je nález lebky kuny skalnej na dne druhej časti priepasti. Je pravdepodobné, že toto zviera sa dostalo do priepasti pádom cez po vrchový otvor v čase, keď druhá časť priepasti bola vyplnená vodou, ktorá iu potom zniesla až na miesto terajšieho nálezu. H a v r a n i a priepasť je na SV svahu Ohnišťa (1508 m) vo svahovej do linke Havranej v údolí potoka Michalovo. Okolie priepasti pokrýva svrci nový porast, ktorý veľmi sťažuje jej viditeľnosť. Otvor priepasti má tvar elipsy o rozmeroch 1 0 X 1 8 m orientovanej dlhšou osou na východ. Jeho spodný okraj leží vo výške okolo 1372 m n. m (merané výškomerom od bodu 1539), teda asi 470 m nad údolím potoka Michalovo. Kolmé steny priepasti nedovoľujú voľný prístup ná jej dno. Za stúp ie možný len po lane, a to od najnižšieho okraja do hĺbky 20 m. I u dno priepasti vypĺňa vápencová sutina so zrútenými, polozhnitymi stromami, ktorá sa zvažuje na západ. Kolmé steny priepasti maju oválny tvar a mar kantne sa na nich vynímajú žliabkovité škrapy, vytvorene eroziou atmosle rickei vody Z najnižšieho miesta na dne priepasti pokračuje smerom na JZ Ľadová sieň. dosahujúca dĺžku 26 m, šírku okolo 13 m; jej výska ja pohy buje od 2 do 7 m. Je vytvorená na výraznej pukline smeru 220 o sklone 69° na JV Dno Ľadovej siene pokrývajú vápencové balvany a sutina, oddrobené zo stropu a zo stien. V jej najnižšom mieste pod východnou stenou ie ľadové jazierko elipsovitého tvaru o rozmeroch 8 X 3 m. ľ ah isto i p n západnej stene narástli na zrútených balvanoch ľadové stalagmity, dosahu júce výšku do 2 m. Sieň sa končí zasintrovanou puklinou. Vyznacnejsej kvap ľovei výzdoby niet. . . Menší podzemný priestor je i pod západnou stenou priepasti ktorý po krýva oddrobená sutina a nemá nijakú kvapľovú výzdobu. J e j dalsie pokra čovanie severným smerom je zatarasené zrútenými balvanmi. Havrania priepasť sa vytvorila na priesečníku sklonu vápencových vrstiev, ktorý je tu 10° na S a smeru tektonickej pukliny od SV na JZ o sklone 69° na JV. Ako prvé štádium tohto vývoja bolo vytvorenie jas kyne korozívnou činnosťou atmosferickej vody. Oddrobovaním sa vápenca Wch skál zo stien a najmä zo stropu bola veľmi oslabena az pod tlakom s v o j e j váhy sa zrútila, čím sa vytvorila terajšia priepasť. Keďže spodne čas i prľepasti sú dokonale utesnené, nevzniká citeľné prúdenie vzduchu a jas kyňa sa stáva statickou. Preto sa v zimnom období na dne priepasti nahro madí t u d e n ý vzduch, ktorýprechladí aj okolité vápencové steny Presaku júca krasová voda hneď mrzne v ľad a vytvára ľadové útvary (stalagmity;, VeTký^otvor^ priepasti dovoľuje prenikať sveteľným lúčoni temer do celej jaskyne, takže na stenách a dne priepasti môžu vegetovať rôzne druhy m

« Ä ť je typickou zrútenou priepasťou z pôvodnej jaskyne a dosahuie od najvyššieho povrchového miesta hĺbku 40 m V horskom výbežku zvanom Hradovica (1426 m), ktorý uzatvara juzny

HAVRANIA

PRIEPASŤ

NATONIH OHNIŠTI

i i

o ^

Zrúiené Ľadové

balvany út vary

a 10

j azero

1— 25m 1 zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWV

Zam eral

a spracoval 1955

Slovensk é m úzeum ochr e ny prírody yvtsrn a jaskyniarstva

031 01 Liptovský Mikuláft

PRIEPASTI

V HRADOVICI HRADOVÁ

^ PI VNI CA

K) O

Obrysy

esMasS* Obrysy

pt dorysa rezu

Povrchový S Oddrobenó

olvor sulina

okraj plošiny Ohnišťa, sú dve menšie priepasti: Pivnica a Hradová. Priepasť Pivnica leží na severnom svahu kóty 1494 na juhu od hybského salaša. Dosť malý povrchový otvor o rozmeroch 1,3 X 1 m je velmi ťažko zbadatelný v hustom stromovom poraste. Hneď za otvorom podzemná dutina klesá do hĺbky 6 m a ďalej pokračuje smerom na sever, kde sa po 11 m končí dvoma úzkymi puklinami. Dno dutiny pokrýva oddrobená vápencová sutina. Nad spodnou chodbou vo výške 3,5 m sa paralelne tiahne úzka puklinová chod bička v dĺžke 4,5 m. Dutina nemá kvapľovú výzdobu. Je vytvorená oddro bovaním na tektonickej pukline smeru J J V — SSZ. Priepasť Hradová je vo vrchole spomenutého výbežku vo výške 1325 m (asi vprostriedku medzi kótami 1426 a 1305). J e j povrchový otvor má tvar rozšírenej pukliny v smere od SZ na JV. Dosahuje dĺžku 7,2 m a šírku v strede 1,0 m. Je ťažko zbadatelný pre hustý porast čučoriedia a pre ne známeho návštevníka skrýva nebezpečenstvo. Kolmé vápencové steny spa dajú do hĺbky 5,3 m, kde dno dutiny vypĺňajú oddrobené balvany a sutina. Na dne sa podzemná dutina rozšíri až na 5,6 m. Steny nemajú kvapľovú výzdobu. Priepasť Hradová je založená na priesečníku dvoch tektonických puklín, na tektonickej pukline smeru 95°, ktorej sklon je 80° na J , a na pukline smeru 200° o sklone 78° na JV. Na priesečníku týchto dvoch tektonických puklín sa oddrobovali skaly, ktoré teraz pokrývajú dno podzemnej dutiny. Pre úplnosť týchto krasových foriem treba spomenúť a j Závrtovú prie pasť, nachodiacu sa na lúke asi 100 m východne od kóty Ohnište 1508. Je to typicky studňovitá priepasť, v ktorej povrchový okraj má tvar závrtu o priemere 6 m. V hĺbke 2 m sa zužuje na otvor o priemere 2 m, za ktorým sa tiahnú len kolmé steny. Y hĺbke 6 m je oddrobená sutina a balvany, ktoré zatarasujú ďalší postup. Priepasť je vytvorená oddrobovaním pozdĺž tekto nickej pukliny smeru JZ — SV s kolmým sklonom. Teraz je ohradená dre veným plotom, aby do nej nepadli pasúce sa ovce. Spomenuté a dosiaľ ešte mnohé neznáme komínové priepasti nasved čujú tomu, že na plošine Ohnišťa povrchové vody neodtekajú ronom po po vrchu do údolia, ale že presakujú spleťou tektonických puklín do masy vá pencov, kde chemickou činnosťou — rozpúšťaním — ich rozširujú. Oddro bovaním a rútením sa vápencových skál v týchto rozšírených puklinách sa postupom času vytvárajú komínové priepasti, ktoré sú podobné francúzskym avénam. Literatúra

Kettner R.: Predbežná zpráva o dosavadních geologických výzkumech v Nízkých Tatrách. Rozpravy II. tŕ. ČAV, Praha 1927, 34 :1—19. Kettner R.: Géologie du verša,nt nord de la Basse Tatra dane «a partie moyenne. Guide des excursions dans les Carpathes oocidentales. KSGťJ ČSR, Praha 1931, 13, A, B

rEOMOPcDOJIOriMECKMÍi XAPAKTEP JIHJJOBOfi IIPOJIACTH HA OrHMIHTE A.

flpoima

B (:pe;iHCÍi qacTH JIniiTOBCKOro KapcTa, Ha ceBepHOM CTopoHe II IM KU x TaTp B CjiOBaKHH,

B M3BCCTHHKOBOM MaCCHBe, Ha3bIBaeMOM OrHHUITe (1508 M.), HaXOflHTCH KapCTOBbie (flOpMLI, KaK na noBepxnocTH, TaK H B Hespax.

XapaKTepHHMH KapcTOBUMH $opMaMH nnocKoropi.ilzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUT OrHanixe asnaiOTCH K ojio«qe : o6pa3Hi.ie iiponacTH rana aseHio. H S H H X HaäÔoJiee rnyôoKaa JlHflOBa BOSHHKTO na IOJKHOH OKpanHe njiocKoropbH na B b i c o r e 1 5 3 3 M. V aee ÄBa noBepxnocTHbix oTBepcMa, HS KOTO P MX B e p x H e e naxo,<HTĽ na B b i c o x e 1 5 2 3 M. ua ; I ypoBneM M O P H ,yxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLK Meawy TOM K a K nnarnee

wsrponlifedbaXTOMKJH usromlihfeca rayoíme xvutsrponmlkjiecbaTSPOMLKJIHECBA

H a BHOOTE 1 5 5 M. H p o n a c T b IJHJIHHAPHTOCKOH $ o P M b , O n a P ^ T Z ^ V R ^ V Ô Z 0TB6DCTHH no HanpaBJíeHioo B rayÓHHy H H a ÄHe flocmraei 1 2 M. n r a p o T H . 13 7 3 M OT B e p x H e r o OTBepcTHH H a UNE nponacTH Haxo«HTCH JIEARAOK K O H y c , NOCIHRAIOMAH BblCOTbl n p H 0 J I H 3 H T e J I b H 0 1 3 M. ĽL0,(0 JlbflOM AHO Hp OHaCTH nOKpbtTO OCblHbK) H3BGCTH/lKa,

HDenHTCTByromaH aaJii.neiiuieMy nccJiOAOBaHHio.

]1 ÍTAOBA n p o n a c T b n a O R A ™ COCTOHT H yx TOCTEH, zyxvutsrponmlkjifedcbaZYVUTSRPO coe^ eHBUx: VSKOH r o p n yxrpoaA 30HTanbH0H TpemHHOHKOpHAOpOM, T í O T O p T»I C A O C T H T a TO T OÔmeH mVÔHHb. 116 M. HS HHX nepBaa TOCTB AOCTHraei RAYÔHHU 8 8 M . , MEJKFLY TOM KAK Bropaa 2 9 M. yvusponigfedcTOHC 0 6 e TOČTE Ha AHE 3

FLB

3AI P P 0M0)KAEHBI o c b r n b H , n F O T H O Ž , HO OAHAKO OHH y r j i y Ô J i a r o T c a A a j i b i n e H n o BCGH B e p o HTHOCTH AOXOAHT FÍO AOJIHHU p y i b a FFLTHABH^A, T . e . AO rayóiiHu npn6.TIN3HTC.Tn,HO 4 5 0 M . , CHHTAA OT BBICOTH 1 5 3 9 M. „ „ „ „ „

JlHAOBa nponacTb oôpasoBajiacb Ha Hcpece'icHiiH TeKTonn-iecKoii Tpemirau B HanpaB c YKJLOHOM 8 3 ° K 3 1 0 3 ,zutsrnmiecaTO c yKJlOHOM 3 FT e cb BHCTynaiomHx H3BCCTHHKOBI,IX c J i o e B NOKASUBAET^SO^K GGB^ ^ H a C B cKjiQHa 0 r H H m T H ( 1 5 0 8 M } B H e 5 o j I b l n oi AO.THHC HaauBaeMoi PaBpaHHa, B aojihhc pyTOH MHxajlOBO. E E n o B e p x H O C T H o e OTBEPCTME HMCCT (hopMy aminnca BCAHTOHOH 1 0 x 1 8 M. H HAXOAHTCH H a B u c o j e OKOJIO 1 3 7 2 M. HAA Y P ° B H E M MOPH O TyvtsrnmkjiheaVM ee AHA no HanpaBJíeHHK) K 1 0 3 THHVTCÍI JLAAOBBRA rpoTcc HCÓOJILUIHM JMAHHKO BblM 03ep0M H JI6A0BI.IMH CTaJiaTMHTaMH. „ n M l n l l , s , 1 , TaBDaHHa nponacTb aBJíaeTca T H H H I H O H nponacTbio, oôpasoBaBurenca B pesyjibTaTe npoBaJia HOTOJiKa nepBOHaTOJibHOŽ nemepu H aocTHraromeä OT HaHBbicraea TOTOH n0BepxH0

NEHHH 3 4 8 °

CTH r

KpoM™THx Asyx raaBHux nponacTež HaxoAaTca Ha nnocKoropbe, O r a r a n T e eme T P H MeHbuiax nponacTH. Bce nponacTH oopasonaHu ocbinbio H3BecTHHK0B0H Maccbi no CKnoHy TeKTOHHTOCKHX TpemHH. _zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZVUTSRQPON r* AT} ť

D E R

reozpa<fiunecKuu uncmumym CAB CnejieojioeuuecKoe omdejienue e JIunmoecKOM Munyjiaiue

G E O M O R P H O L O G I S O H E

C H A R A K T E R

P R I E P A S Ť A U F

D E R

E I S S C H L U C H T

Ľ A D O V Á

O H N I Š T E

A. Droppa

Im mittleren Teile des Karstgebietes Liptovský kras, an der nordlichen Abdachung der Niederen TatrayutsrponmljihgfedcbaTOMLKJIHGCB in der Slowakei,nii n einem Kalkmassiv, welches Ohnište gennant wsrnied wird, kann man sowohl oberirdische, wie unterirdische Karstformen beobachten. Besonders charakteristisch ftir dieses Plateau sind stufenartige Schluchtem vom Typus der Avenen, deren grôs s te die Eisschlucht Ľadová priepasť ist. Diese hat sich am sttdhchen Rande des Plateaus unter der Kote 1533 gebildet. Sie hat zwei Offnunge n gegen die Obe rflache , deren obere in 1523 m , die untere in 1515 m u. d. M. liegt. Die Schlucht hatvuronihedc die Form eines Zylinders, welcher sich von der oberen Offnung gegen die Tiefe zu erweitert und am Grunde die Breite von 12 m erreicht. In einer Tieíe von 73 m von derrongebMH oberen Offnung tsrhedb erhebt sich am Grunde der Schlucht ein rund 1 3 m hoher Eiskegel. Unter dem Eis ist der Boden der Schlucht durch abgebrôckelten Kalkstein versperrt, was der weiteren Forschung hinderlich ist. Die Schlucht Ľadová prie pas ť auf Ohnište besteht, aus zwei Teilen, welche durch einen horizontalen, engen Spaltengang getrennt sind und zusammen die Tiefe von 116 m erreichen, wobei die Tie fe des ersten Telies 88 m , diejenige des zweiten 29 m ausmacht. Beide Teile s ind am Grunde durch abgebrôckelten Schutt und Lehm verlegt, sie setzen sich jedoch weiter in die Tiefe fort und durften das Tal des Baehes Štiavnica erreichen, was von der Kote 1539 gemessen rund 450 m tief ist. , am Schnittpunkte einer tektonischen Spalte m it 348 Die Schlucht Ľadová istzyvutsrponmlkihfedcaSML

Streichrichtung und 83° Neigung gegen WSW — mit don unter 30° gege,n NNO abfallenden Kalkschichten entstanden. Yon den anderen Schuchten hat noch Havrania Priepasť Bedeutung, welohe am NO Hange des Kalkplateau's Ohnište (1508), in dem Hangtälchen Havrania, im Tale des Baehes Michalovo zu finden ist. Ihre Oberflächenoffnung hat die Form einer Ellipaa mit. den Aussmassen 10 X 18 und liegt in rund 1372 m Meereshohe. Von ihrem Boden erstreckt sich gegen SW die Halle Ľadová sieň mit einem kleineren Eissee und Eisstalagmiten. Havrania priepasť ist eine typische, durch Einsturz aus einer Hôhle entstandene Schlucht und erreicht, von der hôchsten Stelle der Oberfläche gemes.sen, die Tiefe von 40 m. Ausser den beiden hier beschriebenen finden sich auf dem Kalkplateau Ohnište noch weitere drei kleinere Schluchten. Alle sind durch Abbrôckelung der Kalkmasse längs der Neigung der tektonischen Spalten entstanden. CBERSETZT VON

v.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA DLABAčoVA Geographisches Inštitút der SAV, Speläologische Abteilung in Liptovský Mikuláš

TEPLOTNÉ POMERY V ĽADOVEJ PRIEPASTI NA OHNIŠTI JAN OTRUBA Ústav pre meteorológiu a klimatológiu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Tepelný režim v priepasti určujú viaceré činitele. Závisí hlavne od nad morskej výšky jej otvorov, od ich veľkosti a orientácie, od priestorového obsahu jednotlivých častí priepasti, resp. od plošného rozsahu stien priepasti a od množstva vytváraného ľadu v priepasti. Hoci priepasť s najvyššie položeným vchodom a najnižšie položeným uzavretým dnom vlastne predstavuje statickú ľadovú jaskyňu, teplotný režim priepasti nemá taký charakter ako v statických ľadových jaskyniach. To preto, že jej prvý stupeň s hĺbkou 74 až 79, resp. 88 m a druhý stupeň s re latívnou hĺbkou 29 m sú spojené pomerne (k priestorom obidvoch stupňov) veľmi tesnou puklinou, ktorá nemá potrebný spád a dovoľuje len obmedzenú výmenu tepla medzi obidvoma stupňami priepasti. Preto sa priestor druhého stupňa priepasti v zimnom období neprechladzuje dostatočne a je otázka, či sa v tomto priestore niekedy v priebehu roku tvorí ľad, kým na dne prvého stupňa je mnohoročná hrubá vrstva ľadu so štruktúrou jeho ročných prí rastkov. Medzi horným okrajom druhého stupňa a dnom prvého stupňa sa v čase merania zistil značný horizontálny gradient teploty vzduchu, v priemere asi 0,11 °C/1 m, ktorý predpokladá výmenu vzduchu medzi obidvoma priestormi. Veľkosť a zmeny tohto gradientu závisia prevažne od teploty vzduchu a jej zmien na dne prvého stupňa, lebo zmeny a kolísanie teploty vzduchu v prie store druhého stupňa sú oveľa menšie ako v priestore stupňa prvého. Gra dient bude najmenší v čase maxima teploty na dne prvého stupňa a najväčší v čase minima teploty tohto priestoru. Tak v priepasti chýba stagnácia vzduchu v teplom období roka, ktorá je v statických ľadových jaskyniach. No výmena vzduchu medzi stupňami priepasti je pomalá a obmedzená úzkou puklinou a jej orientáciou a ešte tesnejším otvorom v ľadovci na dne prvého stupňa, cez ktorý sa výmena uskutočňuje. Za meraní v priepasti výmenu vzduchu sme bežne nepozorovali. J e j existenciu potvrdzovali okrem uvede ného i kondenzačné zjavy (hmla) na okraji druhého stupňa a v dolnej časti stupňa prvého. Aj väčšie topenie sa ľadu na dne prvého stupňa zo strany pukliny vedúcej k druhému stupňu a hodnota teploty vzduchu (2,4 °C) na hornom okraji druhého stupňa sú dôkazom prenikania teplejšieho vzduchu od priestoru druhého stupňa k stupňu prvémft, resp. prenikania chladného vzduchu smerom od prvého stupňa k druhému. Za prieskumu priepasti v dňoch 6. a 7. augusta 1956 sme aspiračným psychrometrom merali teplotu vzduchu v priepasti až po horný okraj jej druhého stupňa. Zistili sme takéto výsledky v rozložení teploty vzduchu v priepasti (začiatok merania pri hornom otvore priepasti o 15 hod. 20 min. stredoeurópskeho času pri vonkajšej teplote vzduchu 14,5 °C): I

hĺbka v m

teplota v °C

14,5

14,2

hĺbka v m

teplota v °C

1,0

14,8

14,0

11,6

0,4

5,4

6,8

0,4

3,5

0,4

Asi 3 in od ľadovca na dne prvého stupňa (na začiatku prechodu od prvého k druhému stupňu) Asi 5 m od ľadovca na dne prvého stupňa (v prechodepukline medzi obidvoma stupňami) Asi 12 m „ „ . . . ' Na hornom okraji druhého stupňa (16 až 17 m od prvého stupňa)

cca 42,5

2,0

1,3

cca 78

cca 88

0,4

0,6

0,8 °C. 1,0 °C. 1,8 °C. , , , 2,4 °C.

Merať vertikálne zvrstvenie teploty vzduchu v priestore druhého stupňa z technických príčin nebolo možné. Teplotné pomery vo vrchnej časti prvého stupňa priepasti v podstatnej miere závisia od vonkajšej teploty vzduchu, čo dokazujú namerané hodnoty teploty vzduchu a jej hĺbkový spád v tejto časti priepasti. Výmena tepla s vonkajškom sa uskutočňuje cez horný otvor (hĺbka 0 m) a cez bočný otvor (hĺbka 14 m). Ako ukazuje uvedené vertikálne zvrstvenie teploty vzduchu, vonkajšie tepelné vplyvy siahajú do značnej hĺbky. Priama výmena tepla v hornej časti priepasti s vonkajšou atmosférou sa uskutočňuje pohybmi vzduchu medzi vrchným a bočným otvorom, pričom sa čiastočne dostávajú do pohybu i nižšie priľahlé vrstvy vzduchu v prie pasti. Ďalej sa tu uplatňuje v závislosti od smeru vetra vzhľadom na otvor priepasti odsávanie vzduchu najmä cez bočný otvor alebo turbulencia vzdu chu a s tým spojená výmena medzi vonkajškom a určitými časťami priepasti predovšetkým za silného vonkajšieho prúdenia vzduchu. Treba mať na zre teli, že celkove ide o veľmi veternú polohu so zreteľom na jej nadmorskú výšku a orografické pomery blízkeho i širšieho okolia. Výrazne sa uplatňujú pri miestnom terénnom zosilňovaní vetrov s južnou a západnou zložkou, ktoré sú v lokalitách otvorov prevládajúce čo do početnosti i sily. Popri obvyklom vtekaní studeného vzduchu do priepasti v zimnom ob dobí môže niekedy i v letnom období za silných vonkajších poklesov teploty vzduchu v noci vtekať studený vzduch do priepasti — v niektorých prípa doch až na dno prvého stupňa. Za takýchto situácií v dolnej časti prvého stupňa priepasti vyskytuje sa i určitý skreslený denný chod teploty vzduchu a hlavne výskyt takýchto zmien narúša ináč vyrovnaný sezónny chod tep

loty vzduchu v spodných vrstvách prvého stupňa priepasti za let. obdobia. Horná hranica ľadu na stenách priepasti je v hĺbke 42 až 50 m. Nie koľko metrov pod touto vrstvou bola zistená v hĺbkovom rozsahu 25 az 30 m až po dno (74 až 79 m) izotermia s teplotou 0,4 °C. V tenkej priľahlej vrstve nad ľadovým dnom je teplota vzduchu nižšia o 2 až 3 desatiny stupňa. Pod úzkym otvorom na ľadovom dne prvého stupňa — od horného otvoru 8 8 m _ y priestore, kde sa začína prechod k druhému stupňu, bola name raná hodnota 0,6 °C, teda vyššia ako teplota nad 9 1 4 m vyššie polože ným dnom Je to dôsledok spomínaného prenikania teplejšieho vzduchu od druhého stupňa do tohto priestoru. Od prvého stupňa cez puklinu smerom k druhému stupňu teplota vzduchu stúpa a na hornom okraji druhého stupňa dosahuje hodnotu 2,4 ° C. . Fyzikálne je oprávnený predpoklad, že v priestore druhého stupňa je opačné vertikálne zvrstvenie teploty vzduchu ako v priestore prvého stupňa, ale s podstatne menšou absolútnou hodnotou vertikálneho gradientu teploty ako v prvom stupni. Vzostup teploty s hĺbkou v tomto priestore je však vacsi, ako by bol hĺbkový vzostup teploty odpovedajúci geotermickému gradientu v danej oblasti. . . , Nedostatočné priestorové spojenie pre výmenu vzduchu medzi obidvoma stupňami priepasti vytvára osobitné podmienky pre chod teploty vzduchu v rozličných častiach priepasti. Týka sa to ročného a j denneho chodu tep loty vzduchu, pokiaľ sa v priepasti vyskytuje. Kým priestor prvého stupňa veľmi intenzívne reaguje na vonkajšie vplyvy, mikroklimatické reakcie na vonkajšie zmeny v druhom stupni sú oproti stupňu prvému veľmi stlmene a s určitým fázovým oneskorením vzhľadom k odpovedajúcim zmenám v prvom stupni. „ . ,. Periodicita tvorby a topenia sa ľadu v priestore prvého stupňa priepasti je obdobná ako v statických ľadových jaskyniach. Narastanie a topenie sa ľadu v priepasti má však špecifické zvláštnosti, vytvárané svojráznymi pod mienkami v priepasti: polohou priepasti, veľkosťou a orientáciou otvorov, množstvom zamŕzajúcej vody, pomerom obsahov priepasti a namrzaneho ľadU

V priepasti budú iste zaujímavé i ostatné význačné mikroklimatické cha rakteristiky, hlavne vlhkosť vzduchu, teplota steny a rýchlosť výmeny vzdu chu v jednotlivých častiach priepasti, ich priestorové rozloženie a časový chod Ich rozbor ako a j podrobnejší rozbor samých teplotných pomerov vzduchu a z i s t e n i e mikroklimatických zvláštností priepasti by vyžadovali dlhšie systematické merania. , Záverom vyslovujem úprimnú vďaku všetkým účastníkom za obetavú spoluprácu pri celkovom prieskume priepasti a predovšetkým tým, s ktorých ochotnou pomocou sa uskutočnilo meranie teploty vzduchu. Tento príspevok je výsledkom a j ich spolupráce. Aj Múzeu Slovenského krasu v Lipt. Miku láši patrí vď aka za organizovanie a finančné zaistenie prieskumu. Literatúra

Droppa A.: Výskum Demänovských jaskýň. Geografický časopis SAV, Bratislava 1955, č. 3—4, str. 133—163

P e t r o v i č š t,: Mikroklimatický p r i e s k u m ľ adovej j a s k y n e u Dobšinej. M e t e o r o l o g i c k é z p r á v y , P r a h a 1952, č. 4, str. 102—106 Saar R.: M e t e o r o l o g i s c h - p h y s i k a l i s c h e B e o b a c h t u n g e n in den D a c h s t e i n r i e s e n e i s h ô l l e n , Oberosterreich, W e t t e r und L eben 1955, H e f t 8—11, S. 213—219 S e n e š J.: G e o m o r f o l o g i c k ý a g e o l o g i c k ý v ý s k u m j a s k y n n e j priepasti B a r a z d a l á š na S i l i c k e j planine. G e o g r a f i c k ý č a s o p i s S A V , B r a t i s l a v a 1954, č. 1—2, str. 42—61 TEIIJIOBOH PEtfíHM J l f l f l O B O H IIPOIIACTH H A O r H H E I T E 0.

OTpyôa

XzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA OTH n p o n a c T t npeflCTaBJíaeT coôoíi np0CTpaHCTBeHH0 cTUTH'iecKyjo jie/ismyio r i c m c p y (c HaÉBHCme HAXOASINJHMCH BXOÄOM H HaÍHH3me Haxo/uriiiHMCH 3aKpbiTUM HHOM), 0;iHaK0 TenjioBoň pejKHM nponacTH coBceM He HMeeT TaKoro x a p a K T e p a , KaKOB SuBaeT B cTaTHiecKHx jieaaHMx n e n j e p a x . 9TO HBJíneTCH CJieflCTBHeM o r p a H H i e H H o r o oÓMeHa Tenjia MejKjjy n p o CTopaMii nepBoií H BTopoä CTyneHii nponacTH, cooAiinoinu.ix 0TH0CHTejibH0 y3Koií TpemiiHoii (npHHiiMaa BO BHHMaHHe n p o c T o p u o o c n x cTyneHeá) 6e3 iiaa.'ieHtainero cioioHa. B nponacTH OTcyTCTByeT JTOTUÍIÍI cTarHaijHH n o s / i y x a , K0T0pa;i HMeeT Mec.TO B CTaTiľiecKiix n c i n e p a x , XOTH oÔMeH B o s a y x a MCíK/jy o6eHMH cTyneHHMH B TGHCIIne Bcero ro,na, HO rjiaBHbiM oopaaoM neTOM, orpaHH'ieH. CymecTBOBaHiie oÔMeHa BO BpeMH H3MepeHHH MEAT^y iipoMiiM /(OKaau BaeT 3HaqHTejibHUH r p a a n e H T TeMnepaTypu B03«yxa (npn6.an3HTejii.HO 0 , 1 1 ° Ľ,/Im) MejKny npocTopaMH o OCH x CTyrícneH H TaitHte noBumeHHoe TaHHiie n b ^ a Ha jyie nepBoii CTyneHH CO CTOpOHbl BTOpOH CTyneHH. 6. H 7. 8. 1956 r . 6UJIO np0Be«eH0 H3MepeHHe TeMnepaTypu B03flyxa (acnnpaTopHBiM ncnxpoMeTpoM) Ha n e p B o ž CTyneHH H B n e p e x o a e MOJKAV OĎOHMH CTyneHHMH BII.IOTBUOMI ;IO Bepx Hero Kpan BTopoň CTyneHH (Haqano H3MepeHHH Ha BepxHeM Kpaio n e p B o ň CTyneHH B 15 i . 20 M. cpeflHeeBponeäcKoro BPEMEHH NPN BHeniHeň TeMnepaType 14,5° U,). B BepxHeä TOCTH n p o c T o p a n e p B o i CTyneHH n p n H3MepeHHH n o n y n a j i H ÔOUBEIOH BepTHKajibHbiä r p a j H e H T T e M n e p a T y p u B03flyxa, noKaai.iBaioinnií Ha HHTeHCHBHoe BHemMee BJiHHHHe T e M n e p a T y p u rnaBHUM oópa30M CKBO3B 60K0B0e OTBepcTHe n p o n a c r a (HnxoaH m e e c a npH6jiH3HTejibHO 14 M. n o a BepxHiiM OTBepcTHeM nponacTH). B HHJKHBM c n o e nepBoä CTyneHH, TOJIIHHHOH B 2 5 — 3 0 M., 6 u j i a yeTaHOBjíeHa H30TepMHH c TeMnepaTypoi B 0 , 4 ° OT n e p B o ň CTyneHH K B T o p o i TeMnepaTypa B03flyxa noBbimaeTCH c 0 , 6 Ha 2 , 4 ° U, (Ha p a c CTOHHHH npHÔjiH3HTejibHO 1 6 — 1 7 M.). G TOTOH 3peHHH (|)H3HKH npeflnoJiaraeTCH, TITO B npoTHBonojiowHOCTb nepBoii CTyneHH ByvusponigfedcTOHC npo c T o pe BTopoň CTyneHH cymecTByeT o6paTBoe BepTHKajibHoe cjioeHHe T e M n e p a T y p u B03flyxa, npaB.ua c ropa3flO MeHtniHM (B a6c0Jii0TH0H BejiHiHHe) BepTHKajiBHUM rpaAHeHTOM, TOM B n e p B o ž CTyneHH (0flHaK0 ôojibine TOM r e o MeTpHHeCKHH I pa/ÍHCHT). nepHOAHTOOcTb 0Ôpa30BaHHH H TaHHHH jibfla B n p o c T o p e n e p B o ň CTyneHH nponacTH HMeeT CBOH eneaHcjMiqecKHe 0C06eHH0CTH; HO o.ÍHAKO B OÓIHCM oHa HBjíneTCH aHaiioi iniHon nepHOjjHqHocTH B cTaTHHecKHx jie«HHux n e m e p a x . H a 0CH0BaHHH npOÄOJHKHTejibHux MiiKpoKJiHMaTHHecKHx H3MepeHHH B n p o c T o p a x nponacTH MOJKHO 6 U npoBecTH Gojiee noapoÔHUH aHajiH3 TeiuiOBOro peJKHMa B nponacTH. yutsrponmlj TOIHO TAK/ite MO>KHO OH npoBecTH H aHajiH3 H p y r n x Bi.i.aaiomiixcíi M H K p o K N » M a T H A o c K H x xapaKTepncTHK B nponacTH (HX np0CTpaHCTBeHH0e pacnojioateHHe H HX XOA BO BpeMeHH). TaKHM 0Ôpa30M MOJKHO ÔHJIOusromlihfeca 6 u ycTaHOBHTb H cnen;H(J>HTOCKO — MHKpoKJiHMaTHTOCKHe ocoôeHHOCTH nponacTH.

MemeopojioBunecKuu u KJiuMamojioeunecKUu uncmumym 0aKyjibmema ecmecmeeHHbix nayn ynueepcumema UM. KoMencKoeo e Epamucjiaee

D I E TEMPERATURVERHÄLTNISSE DER EISSCHLUOHT ĽADOVÁ AUF OHNIŠTE

PRIEPASŤ

J. Otruba Obwohl d i e S c h l u c h t räumlich e i n e s t a t i s c h e E i s h ô h l e darstellt (der E i n g a n g ist h ô c h s t e n , der a b g e s c h l o s e e n e B o d e n am t i e f s t e n g e l e g e n ) , hat da« W ä r m e r e g i m e S c h l u c h t im a l l g e m e i n e n nicht d e n Charakter der s t a t i s c h e n Eishôhlen. D e r Grund e i n b e g r e n z t e r W ä r m e a u s t a u s c h z w i s c h e n d e n R ä u m e n der ersten und z w e i t e n Stufe

am der ist der

Schlucht durch eine relaitiv (in bezug auf die Räume beider Stufen) enge, die beiden Stufen verbmdende Spalte (ohne das notige Gefällem). In der Schlucht fehlt die sommerliche Luftstagnation (welche in den statischen Hohlen besteht), wenn auch der Luftaustausch zwischen beiden Stufen während des ganzen Jahres und besonders im Sommer begrenzt iet. Die Existenz eines Austausches zur Zeit der Messung beweist unter anderem der beträchtliche Wärmegradient der Luft (ca 0,11 °C/1 m) zwischen den Räumen beider Stufen und auch das erhôhte Tauen des Eises am Boden der ersten Stufe an der der zweiten Stufe zugekehrten Seite. Den 6. und 7. August 1956 wurde (mit dem Aspirationspsychrometer) die Lufttemperatur gemessen und zwar auf der ersten Stufe und am Obergang zwischen beiden Stufen bi® zum oberen Rande der zweiten Stufe (Beginn der Messung am oberen Rande der ersten Stufe um 15 Uhr 20 min. mitteleuropäischer Zeit bei einer Aussentemperatur von 14,5 °C). Im oberen Teil des Raumes der ersten Stufe wurde ein grosser vertikaler Gradient der Lufttemperatur gemessen, welcher auf intensive äussere Wärmeeinfliisse hinweist, besonders durch die (ca 14 m unter der oberen Offnung liegende) seitliche Offnung der Schlucht. In der unteren, 25—30 m dicken Schichte der ersten Stufe wurde Isothermie mit der Temperatur 0,4 °C festgestellt. Von der ersten Stufe zur zweiten steigt die Lufttemperatur von 0,6 auf 2,4 °C (auf Entfernungen von ca 16—17 m). Physikalisch ist vorauszusetzen, dass im Raum der zweiten Stufe eine umgekehrte vertikále Schichtung der Lufttemperatur besteht, als im Raum der ersten Stufe, freilich mit viel kleinerem (in absolutem Werte) vertikalem Gradient, als in der ersten Stufe (der jedoch grosser ist, als der geometrische Gradient). Die Periodizität der Bildung und des Tauens des Eiees im Raume der ensten Stufe der Schlucht hat ihre spezifische,n Eigenschaften; im allgemeinen ist eie jedoch derjenigen der etat.ischen Eishôhlen analog. Auf Grund längdauernder systematischer mikroklimatischer Messungen in den Räumen der Schlucht liesse sich eine genauere Analyse ihres Wärmeregims durchfiihren, sowohl wie eine Analyse der tibrigen bedeutenden mikroklimatischen Erscheinungen in der Schlucht ihre räumliche Verbreitung und zeitliche Folge. So konnte man auch die charakteristischen mikroklimatischen Eigenheiten der Schlucht feststellen. Meteorologisches und klimatologisches Inštitút der Naturwissenschaftlichen Fakultät der Komensky-Universität in Bratislava

PRÍSPEVOK K DEJINÁM DEMÄNOVSKEJ ĽADOVEJ JASKYNE A K OBJAVENIU JASKYNE MIERU V. BENICKt

Demänovská ľadová jaskyňa je jednou z najstarších známych jaskýň v strednej Európe. Slovenský polyhistor a dejepisec Matej Bel, J u r a j Buch holtz ml. a Samuel Mikoviny ju preskúmali, zmapovali a uviedli do svetovej literatúry už r. 1719. História jej výskumov a objavov teda úzko súvisí s po čiatkami stredoeurópskej speleológie. Tisíce a tisíce podpisov (obr. 44) na stenách jaskyne a začadené kvap ľové útvary z XVIII. a XIX. storočia sú kusom histórie nášho jaskyniarstva so všetkými peknými a j smutnými dôsledkami. Na Demänovskú ľadovú jas kyňu po objavení Demänovských jaskýň Slobody r. 1921 sa skoro zabudlo. Malý záujem a málo úcty k tejto významnej jaskyni, ktorú od nepamäti vy hľadávali a navštevovali naši národovci i svetoví učenci, zatískali ju celkom do pozadia a zabudnutia. Takýto vývoj nebol na.prospech veci. Keď r. 1931 došlo k prvej roz tržke medzi Družstvom Demänovských jaskýň a KCST, ukázalo sa, že kdesi je chyba. Chyba v ideovej oblasti, neujasnenosti, čomu majú poklady nášho podzemia vlastne slúžiť. Na tento problém upozornil vtedy najmä Dušan Jur kovič, no nedostatočné porozumenie odradilo i jeho. K Demänovskej ľadovej jaskyni sme sa pri tom všetkom znova a znova vracali a uvažovali, ako jej pomôcť. Roku 1926 sme prenikli s A. Králom z Belovho dómu do vyšších po schodí, kde sme objavili viac nových siení a dómov v ešte neporušenej kráse. V r. 1944—1945 som jaskyňu zameral, vyhotovil jej pôdorysový plán a zistením smeru hlavnej osi podoprel svoj názor na pokračovanie a zaľad nenie jaskyne uverejnený v XVII. ročníku Krás Slovenska, str. 187—188, kde sa hovorí: „Za tzv. jazierkom som našiel typickú klenbu opusteného si fónu ako pokračovanie Hlavnej chodby, ktorú však rýchle tvoriaci sa sinter nepreniknuteľne zaniesol až po strop. Zaľadnenie jaskyne datuje sa pravde podobne od zanesenia sifónu." Nový záujem o Demänovskú ľadovú jaskyňu vzplanul po roku 1949, keď Slovenská speleologická spoločnosť a Demänovské jaskyne podnikli kroky na jej opätovné sprístupnenie a zverejnenie. Odvtedy sa v Demänovskej ľadovej jaskyni usilovne pracuje, skúma a pozoruje, aby jej bohatstvo, najmä ľadová výzdoba, mohlo byť sprístup nené a zachované pre budúce generácie. Zamestnanci Demänovských jaskýň Pavol Revaj, Peter Droppa, Sta nislav Šrol a Vlado Lenko, členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti, za čali sa potom zapodievať i prieskumom jaskyne. Na základe podrobného plánu, ktorý som im dal vo viacerých výtlačkoch, vo svojej horlivosti prekopali najprv otvor do tzv. Zuffovky. Musím konštatovať, že tým sa odchýlili od 29

plánu na sprístupnenie jaskyne, ktorý som vypracoval národnej správe De mänovských jaskýň pre investičnú úlohu. Nový otvor sa mal použiť za východ z jaskyne a priestory tzv. Zuffovky umele vychladzovať. (Neuvážený krok správy jaskýň.) Moje návrhy na sprístupnenie Demänovskej ľadovej jaskyne neboli pre správu jaskyne záväzné. Povereníctvo priemyslu a obchodu na ich podklade síce poskytlo finančné prostriedky, ale sa nestaralo, či sa uskutočňujú. Potom sa robili experimenty, ktoré dodnes robia veľké starosti. (Zníženie terasy vchodu o 4 m.) V záujme zaľadnenia jaskyne bol prekopaný otvor za Baštou, ktorým mal vtekať studený vzduch do jaskyne. Avšak chyba bola v tom, že studený vzduch pri vyššej vonkajšej teplote vytiekol otvorom Zuffovky priamo von. Paľko Revaj, Peter Droppa a Stanislav Šrol obrátili pozornosť a j na sifón za Jazierkom na konci Hlavnej chodby. Y sintrovom jazierku nebolo takmer vody a pustili sa do jeho prekopania. Po niekoľkých dňoch úmornej práce podarilo sa im 26. januára 1952 preraziť sintrom zanesený sifón a pre niknúť do ďalších nových dómov a siení Demänovskej ľadovej jaskyne ne vídaných rozmerov a nádhery (obr. 36). O svojom objave hovoria: „Po splnení úlohy znovuzaľadnenia jaskyne — prekopania nového vetra cieho otvoru za Baštou — vzali sme si za úlohu preskúmať ďalšie časti jas kyne. Sifón Hlavnej chodby, ktorý nás najviac zaujal, mal veľmi málo vody. Medzi hladinou jazierka a stropom bola asi 30 cm medzera, z ktorej vial silný prúd vzduchu dnu. Rozhodli sme sa preto, keď nám jeden pracovník tvrdil, že po prekopaní sa dostaneme na povrch pod Baštou v dolinke Beníková, vodu z Jazierka vypumpovať a sintrom zanesený sifón uvolniť. Po sedemdňovej namáhavej práci, kľačiac na kolenách vo vode, blate, zohnutí pod nízkym stropom sifónu, prekopali sme 25 m dlhý kanál, cez ktorý sme sa dostali do ďalších kvapľových priestorov, ktoré nás svojou mo hutnosťou ohromili (obr. 36). Po poldruhahodinovej rýchlej chôdzi velikán skymi dómami a širokými riečiskami dostali sme sa až niekde pod dolinku Vyvieranie, do priamej blízkosti Demänovskej jaskyne Slobody (obr. 25). Už prvý dóm, dóm Objaviteľov, je vari 40 m vysoký a má tak mohutné kvap ľové útvary, aké sme u nás dosial nevideli. Niektoré časti jaskyne predstihujú výzdobu jaskyne Slobody." Šťastní objavitelia sa po tejto objavnej výprave chceli deliť s úspechom so svojimi najbližšími. Priam poslali lístok: „Dostali sme sa do novej veľkej jaskyne. Zajtra o deviatej čakaj nás pod Ľadovou jaskyňou. Peter Droppa." Pre veľký záujem o nový objav plánovaná užšia prehliadka jaskyne sa však neuskutočnila. Druhá návšteva objavených priestorov sa uskutočnila až 28. januára 1952. Zúčastnili sa v nej zástupcovia všetkých pracovných zložiek Demänovskej doliny, Múzea Slovenského krasu a Slovenskej speleologickej spoločnosti, lebo tieto zložky objav najviac zaujímal. O deviatej sme vyrazili od Kamennej chaty. Za Paľkom Revajom, Petrom Droppom a Stanislavom Šrolom kráčame hore serpentínami kyprým snehom ku vchodu do starej Demänovskej ľadovej jaskyne. Y ich očiach pohráva plameň radosti a šťastia, v našich očakávanie a vďačnosť. Zostupujeme 220 schodmi do známeho Kmeťovho dómu (obr. 23) s tros

kami ľadových stĺpov (ktoré vplyvom vnikania teplého vzduchu do Zuf fovky padli) a cez Rázcestie (obr. 26, 23, 41), Halašov dóm (obr. 42), Čierny dóm k sifónu — cieľu našej cesty. Tu sa jaskyňa znižuje a prechádza v ne preniknuteľný sifón. Co vidíme?'V sintri umele vytesaný kanál, z ktorého dvaja chlapi stále čerpajú vodu a udržujú tak spojenie cez kanál. Zohýňame sa pod klesajúcu klenbu, tzv. sifónu, ktorý je riečneho pôvodu a ktorý práve tu Demänovku škrtil. Demänovka tok zmenila a tečie dnes údolím o niekoľko desiatok metrov nižšie. Kanál prekonávame to kolenačkv, to sa zase plazíme v blate a vo vode. Na transport môjho fotovýstroja sa prihlásil iba Stanko Šrol. Sotva sme sa dostali z nepríjemnej situácie, stojíme tvári v tvár veľkolepej kvapľo vej výzdobe, akú sme videli málokde. Všetci jasáme nad mohutnosťou a krá sou, všetci sa radujeme a tento prvý dóm pomenúvame dómom Objaviteľov. Nechceme veriť vlastným očiam, že kvapľový stĺp, stojaci uprostred, dosahuje so svojím náprotivkom — stalaktitom — vyše 20 m výšku. Je to pre všet 1 kých nezabudnuteľná chvíľa. Z pravej strany dómu sa rinie biely kvapľový vodopád, a kde len človek pozrie, všade bohatá kvapľová výzdoba: stĺpy, drapérie, pagody i ružovkasté sintrové jazierka. Jedna skupina vystupuje hore vodopádom a hlási, že je tam ďalší dóm, Ružový dóm ako v jaskyni Slobody. J e nás vari sedemnásť a treba zachovať rozvahu a disciplínu, treba ísť husím pochodom, aby sa rôzne sintrové a hlinené formy starého riečiska poškodili čo najmenej, hoci by každý radšej pobehúval sem a ta a objavo val, hladkal prečudesnú krásu, prečudesný svet. To je však len začiatok. Dóm prechádza ďalej v súvislé riečisko 15 až 35 m výšky a 10 až 30 m šírky, ktorým preteká už len malý potôčik. Mohut nosť priestorov zatláča kvapľovú výzdobu. Ďalšou výraznou partiou je Dóm s portálom. Kvapľový portál dosahuje vyše 20 m výšku. Menšie kvapľové skupiny, s ktorými sa v priestoroch stre távame, celkom sa strácajú. Vo výške za portálom vidieť cestu do ďalších častí, do ktorých ešte ľudská noha nevkročila. Dóm s kozubom (obr. 21), ako ktosi výraznú kvapľovú skupinu pri rovnáva, je ďalšou skupinou, ktorá upúta našu pozornosť. Detaily: jazierko s jaskynnými perlami (hráškami), stalagmit podobný veľkej perle (obr. 33), tmavoružové zakrpatené stalagmity, sklovité brká a iné útvary dokresľujú naše dojmy. Prešli sme asi 300—400 m tohto dómovitého riečiska a prichádzame k ďalšej pozoruhodnej veci — k sintrovému jazierku (obr. 32), plnému bielych sintrových ružíc, kaktusov. Vedľa neho je druhé so skvelými leknovými obru bami. Zjav mimoriadne vzácny. Kráčame riečiskom ďalej. Jeho dno je pokryté hlinitým nánosom, vymo delovaným do rôznych tvarov. Potôčik, ktorý sa ním vinie a ktorého žblnkot sotva počuť, v čase výdatných zrážok a jarných odmäkov zaplavuje celé široké dno riečiska (obr. 34). Vo vyššie položených starších nánosoch vidíme už sintrové polevy, egu tačné jamky so zárodkami budúcich stalagmitov, sintrové studničky s hráš kami, guľôčkami, malými vajíčkami neuveriteľnej pravidelnosti, farby a krásy. Na stropoch, na sklovitých brkách visia kvapky vody, ktoré sa vo svite karbidiek trbliecu ako diamanty.

Kráčame stále rýchlejším krokom, lebo naši sprievodcovia nás nepre stávajú uisťovať, že ešte nie sme ani na pol cesty, a treba sa ponáhľať. Hoci čas sa rýchle míňal, každý si v duchu myslel, nech to trvá len čím dlhšie, nech je tej krásy a nádhery čím viac. Dnešný človek ju potrebuje na osvie ženie, poučenie a zušľachtenie. Došli sme do dómu Trosiek. Neviem lepšie označiť chmúrny zrútený dóm, cez ktorý vedie ďalšia cesta, Dóm má veľké rozmery. Svetlo našich lámp nám nedovoľuje hneď sa orientovať a mať akúsi istotu, najmä našim neskúseným účastníkom, že nečíha nebezpečenstvo, že balvany napadané zo stropu sa nepohnú pod nami a nemôže sa nikomu nič stať. Veď ideme po miestach, kadiaľ okrem troch šťastlivcov ľudská noha ešte nekráčala. Kompas nám ukazuje, že hlavná os jaskyne sa nevychyľuje z hlavného smeru starej Ľadovej jaskyne. Ideme stále na juh a juhovýchod, bezpochyby k dolinke Vyvieranie a k jaskvni Slobody. Podľa prekonanej vzdialenosti minuli sme už jaskyňu Okno i Zbojnícku, ktoré sú vyššími poschodiami tejto jaskynnej sústavy. Nebolo už kedy pozrieť do horných poschodí, ktoré sa ukazovali na via cerých miestach a v ktorých ani naši objavitelia ešte neboli. Neboli sme vlastne na to ani pripravení. Pridržiavali sme sa stále hlavného smeru — rie čišťa Tu spod mladších hlinitých nánosov vyčnievali a j nánosy žulových okruhliakov, ktoré sem Demänovka kedysi naniesla. Bolo to pfredtym, ako si prerazila cestu na povrch cez Vyvieranie. Ako sme už spomenuli, dnes ne čišťom preteká len celkom malý potôčik, ponárajúci sa niekde v dolinke Vy vieranie. „ , V riečišti upútali našu pozornosť typické stropné a pobrežné X1 skrapy zriedkavých foriem. • Po trojhodinovom postupe, plnom prekvapení a udivu, dostali sme sa konečne k pramenišťu. Tu riečište uzaviera sifón — pramenište potôčika —, ktorý nás sprevádzal. Kým sme fotografovali, vtedajší správca jaskýň Ondrej Liska nam pri prameništi pripravil malé občerstvenie. Bola to veľmi milá chvíľa, ktorú sme využili na to, aby sme si k tomuto veľkému úspechu slovenskej speleológie navzájom blahoželali. , . , . Nakoniec sme poniektorí predsa ešte nazreli do horného poschodia, ktoré sa tu sľubne otváralo. , , Na spiatočnej ceste rozdelili sme sa na dve skupiny. Casť účastníkov sa vracia, druhá skupina zostáva so mnou fotografovať. Po ôsmej, zmočení a zablatení, však s obrovskou korisťou nezabudnu teľných nových poznatkov a dojmov sme sa vrátili neskoro večer domov. Objavitelia 2. februára 1952 po predbežnom orientačnom zameraní zistili na konci hlavnej osi jaskyne stopy blízkeho povrchu. Nočné motýle listy z javora, a keď sa Peter Droppa vtiahol do tesnej skary, zacítil i ťah čerstvého vzduchu a počul žblnkot vody. Na tom mieste potom prestrieľali v do mke Vyvieranie nový pohodlný vchod. Toho istého dňa nazreli a j do tzv. Galérie, jednej z najkrajších častí jaskyne. ,„o 19 februára po prvé prešli Galériou, t. j. prvým poschodím a 22. februara druhým poschodím s jazierkami rozprávkovej krásy a tzv. tretím poschodím

so zvyškami kostier jaskynného medveďa. Peter Droppa v tento deň zapísal do denníka: „Po bielom sintrovom vodopáde z Galérie prišli sme k prvému, modrému jazierku. Jeho brehy stále rastú do výšky a zvyšujú jeho hladinu. Ďalšie jazierko je „vatové" s dnom z jemných kryštálov ako vata a v hĺbke voda sfarbuje jazierko do svetlomodrá. Potom sme prešli ešte k trom zlatým jazierkam, z ktorých posledné, najkrajšie je do 30 m dlhé a má modrú vodu so zlatými leknami a ružicami." Posledný významnejší objav zaznamenáva hlásenie z 5. 4. 1952: „Keď sme boli v jaskyni zisťovať stúpajúce vody, vyšli sme pri Velkom kozube strmým sintrovým vodopádom a úzkou, 30 m dlhou puklinou sme sa pre tiahli do novej veľkej chodby. Časť chodby je nádherne vyzdobená. Je tu zlatomodré jazierko a veľké vatové jazierko s modrou vodou, aké sme dosial nikde nevideli. Ostatná časť chodby pozostáva z obrovských zrútených dó mov a priepastí. Táto asi 1 km dlhá chodba môže byť sprístupnená ako sa mostatná jaskyňa, lebo je tu možný východ na povrch." Po týchto prieskumoch rozloha jaskyne dosiahla dĺžku 5 km. Nevyrie šený je iba problém spojenia s jaskyňou Slobody. SSS zorganizovala do novoobjavených priestorov 14. februára 1952 ďalšiu výpravu; na nej sa okrem objaviteľov zúčastnili ďalší odborníci, ktorí novú jaskyňu vedecky preskúmali. Problém spojenia s jaskyňou Slobody sa tiež začal riešiť. Dňa 8. apríla 1952 sa výskumná skupina dynamitovými výbuchmi navzájom dorozumela. Koniec Suchej chodby leží najbližšie k objaveným priestorom. Uzaviera ju však 8 m hlboké jazero. Y priebehu ďalšieho prieskumu bolo vyčerpané, no spojenie sa nedosiahlo. Presným zmeraním jaskýň sa zistilo, že ich delí vyše 40 m hrubá stena. Kompaktný masív sa nedá obísť. Avšak ak si, to sprí stupnenie jaskyne bude vyžadovať, bude treba stenu umele preraziť. O druhej návšteve nových priestorov Demänovskej ľadovej jaskyne píšem trochu obšírnejšie, ako je to v tejto prehľadnej práci azda i vhodné. Reportáž bola však napísaná priam po návšteve, nuž škoda by bolo tento prvý opis jaskyne a dojmy z prehliadky nezachovať pre históriu. Prieskumná činnosť zamestnancov Demänovských jaskýň vyplývala z členstva v Slovenskej speleologickej spoločnosti, ktoré z hľadiska štátnej ochrany prírody oprávňovalo v jaskyniach skúmať a samostatne pracovať. Najaktívnejšími členmi Demänovskej skupiny boli práve Pavol Revaj, Sta nislav Šrol a Peter Droppa. O veľkom objavnom úspechu Demänovskej skupiny SSS — vyvrcholení úsilia minulých i súčasných generácií — nedozvedel sa však nik. Po objave Cestovný ruch, ktorý prevzal i správu Demänovských jaskýň, deklaroval výskumnú skupinu SSS za svoju. Objav jaskyne Mieru (tak ju pomenovali) stal sa pôvodcom profesiona lizmu v speleológii. CR zriadil pri Demänovských jaskyniach 4člennú vý skumnú skupinu, ktorej vedúcim sa stal Peter Droppa, a pri Domici 8 člennú výskumnú skupinu, ktorej vedúcim sa stal Ján Majko, a začalo sa pracovať vo veľkom. Tešili sme sa tomuto rozmachu, hoci nás mrzelo, že dobrovoľná speleológia ako záslužná národná práca tým utrpela. Nedalo sa však nič robiť. Povereníctvo obchodu rozhodlo jaskyne pričleniť k Riad.

3 Slovenský kras

cestovného ruchu (ktoré bolo práve v likvidácii) a zabezpečiť tak jeho bu dúcnosť. Nechceli sme prekážať tejto koncepcii, a preto činnosť na úseku prieskumných prác v rámci SSS bolo treba obmedziť na najmenšiu mieru. Demänovská a Domická prieskumná skupina CR sa od SSS odpútala a zapojila sa i z odbornej stránky na CR. Medzi SSS a výskumnými skupi nami udržiaval sa osobný priateľský styk, aký trval dovtedy. Demänovská skupina pokračovala v podrobnom prieskume labyrintu. Majko so svojou skupinou pokračoval v prieskume Malých Karpát, ktorý začala SSS. Nové objavy v r. 1952—1954 pracovníci Múzea Slovenskeho krasu a SSS zamerali, sfotografovali, spracovali a publikovali. CR zorganizoval v dňoch 4 . 5 . marca 1952 do jaskyne Mieru výpravu novinárov a prislúbil veľkolepé jaskyne sprístupniť. Žiaľ, dodnes sa to ne uskutočnilo. Literatúra

Bel Matej: Hungariae antiquae et novae Prodromus, Norimberg 1723, str. 151. Bel Matej: Notitia Hungariae novae hiistorico-geographica, Vienne 1735—1742, 2, str. 522—525 Benický Vojtech: Stará ladová Demänovská jaskyňa. Krásy Slovenska, Turč. Sv. Martin 1938, r. 17, str. 188-189 _ . . Benický Vojtech: Kto objavil horné časti starej Demänovskej jaskyne.'' Krásy Slovenska, Turč. Sv. Martin 1938, r. 17, str. 187—188 ^ , 0 „ 4 Benický Vojtech: Jaskyniarstvo a jeho úlohy. Krásy Slovenska, Turč. Sv. Martin 19B8

' Benický'vojtech: Jaskyne Liptovského krasu. Pamiatky a múzeá, Bratislava 1953,

19 Benický Vojtech: Nové objavy v Demänovej. Ciel, Žilina 30. 1. 1952 Benický Vojtech: Následky nedostatočnej ochrany jaskýň. Práca, Bratislava 1. U.

1903

Benický Vojtech: V Demänovskej ladovej jaskyni mizne lad. Príroda a spoločnosť,

Martin 1954, r. 3, str. 44 Droppa Anton: Speleologické práce na Slovensku. Nasa veda, Bratislava 1955, r. str 167 170 Droppa Peter a spol: Zprávy a pracovný denník. Archív Múzea Slovenského krasu v Lipt. Mikuláš i ITOnOJIHHTEJILHAH 3AMETKA K HCTOPHH AEM3HOBCKOÍ1 IIEmEPM H K OTKPblTIiK) nEnjEPLI MHPA B. BenimKH

JTE^HHOÍl

AeM3HOBCKaír nemepa - 3TO o,TO a H 3 HancTapnrax HSBepHHx MM pemep Cpe«Heii Esponbi. Cjiosamum yHiinepcantrnm yneHuii H H C T O P H K Matee Ben, IOpan B Y X R O N B U M ^ yme H CaMyeJiyvtsrnmkjiheaVM M H K O B H H H HCCJIEHONAJIN, K A P T O R P A ^ p o B a n a ee H BHCCJIM ee B M R E P A T Y P Yzyxwvutsrponml B 1719 r. B nemepe B 1953 R. 6 H J I H npono»eHH T P O I I H H K I I H 3aBe«eHo a JI o KT p n M e c K o c 6BIJIO 06HapyH<eH0 npOAOjiwcHiie fleM3H0BCK0ä jieffHHoň nemepn, npe«CTaBnaiomee co6oi KOMNNEKC B 5 KM. HOBBIX BCMKOJieimbix npocTopoB, c o e ; ( I I H H I O I N M X fleMOTOBCKyio neflHHyio nemepy c nemepoň Cnofiow. IloBBie n p o c T o p u i i O J i y ™ n a ^ a r a e uemepn Mnpa H CTAHOBÍITCH NOCTENEHHO /Í O C T y n H KÍ M U . ^ ^ ^ ^ ^ ^

O í ' B E I I F H H E . ^ R

e JIunmoecKOM MuKyjiaiue 34

BEITRAG ZUR GESCHICHTE DER DEMÄNOVAER EISCHOHLE UND DER ENTDECKUNG DER HOHLE DES FRIEDENS V. Benický Die Eishôhle Demänovská ladová jaskyňa ist eine der ältesten, in Mitteleuropa bekannten Hohlen. Der slowakische Polyhistoriker und Geschichtsschreiber Matej Bel ferner Georg Buchholtz jun. und Samuel Mikovíny durchforschten und kartierten die' Hohle und fúhrten eie bereits im Jahre 1719 in die Literatúr ein. Im Jahre 1953 wurden m der Hohle neue Fusswege angelegt und elektrische Beleuchtung eingefuhrt Im Jahre 1952 wurde die Fortsetzung der Eishôhle entdeckt. Sie besteht aus einem 5 Km breiten Komplex neuer grossartiger Räume, welche die Demänovská ladová jaskyňa mit der Hohle der Freiheit (Jaskyňa slobody) verbinden. Die neuen Räume wurden die Hohle de® Fnedens benannt und werden allmählich der Offentlichkeit zugänglich gemacht. Museum des Slowakischen Karstes in Liptovský Mikuláš

PROBLÉM MIKROKLÍMY A ZNOVUZAĽADNENIA DEMÄNOVSKEJ ĽADOVEJ JASKYNE JÁN OTRUBA ú s t a v pre meteorológiu a klimatológiu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Demänovská ľadová jaskyňa je najstaršou známou jaskyňou CSR. O tejto jaskyni je početná literatúra, ktorú napr. spomína J. Dosedla (L/2) alebo A Droppa (L/3). Niektoré pramene sa zaoberajú podrobnejšie i zaľadnenim jaskyne. V doterajších prácach nie je podaný podrobnejší rozbor jej mikrokli matických pomerov. „ . , V Benický a A. Droppa odhadujú, že zaľadnenie jaskyne sa začalo pred 400—500 rokmi V rokoch 1950—1952 umelými úpravami v jaskyni bol ne priaznivo porušený tepelný režim a v dôsledku toho skoro úplne zničená jej dlho vytváraná ľadová výzdoba. Zvyšky pôvodnej ľadovej výzdoby zostali prakticky len v Kmeťovom dóme, kde bola nahromadená najvacsia zasoba ľadU

J a s k y ň a v pôvodnom stave predstavuje statickú ľadovú jaskyňu. J e j celkove priaznivý tepelný režim bol škodlivo porušený hlavne prekopaním vonkajšieho otvoru do Zuffovho dómu v nadmorskej výške 799 m, da ej ne vhodnou úpravou hlavného vchodu do jaskyne v nadmorskej vyske po úprave 840—841 m, prekopaním objavného kanála medzi Demänovskou ľa dovou jaskyňou a jaskyňou Mieru a prekopaním otvoru pod Baštou. Pôvodne lievikovitý úzkv hlavný vchod — obr. I, (č. 31) — začal sa roku 1951 upravovať odkopaním zeminy, čím sa dosiahlo jeho znizenie asi o 4 m a rozšírenie asi na trojnásobok. Touto úpravou sa narušil jeho lievi kovitý tvar, výhodný pre natekanie chladného vzduchu do jaskyne. Vchod sa z veľkej časti zastavil kovovou mrežovanou bránou, ktorá bola r. 19h. zasklená. Brána zamedzila predtým obvyklé vtekanie studeneho vzduchu v zimnom období, kým v letnom období umožňovala prenikanie tepla do veľkej hĺbky v chodbe vedúcej od hlavného vchodu do Veľkého dornu^ Keď bol začiatkom roku 1952 prekopaný Objavný kanal medzi Demä novskou ľadovou jaskyňou a jaskyňou Mieru, vznikla výmena tepla prúdením vzduchu medzi obidvoma jaskyňami. _ Najhorší účinok na tepelný režim jaskyne spôsobil vonkajší otvor do Zuffovho dómu, prekopaný na jar 1950. Jeho účinkom a neskôr sčasti i účin kom Objavného kanála bola v jaskyni porušená letná stagnacia vzduchu a miesto nej nastalo prúdenie vzduchu zvyčajné v lete v dynamickych ľado vých jaskyniach. Vytekanie chladného vzduchu vonkajším otvorom Zuffovho dómu a Objavným kanálom vyvolalo nasávanie teplého vzduchu cez horne otvorv do jaskyne. Tak k letnému ohrievaniu vzduchu vedením tepla cez s t e n y jaskyne sa pripojilo ohrievanie prúdením tepla ^ jaskyne zvonku Hlavná správa Cestovného ruchu na Slovensku zvolala v maji 1953 od bornú komisiu, ktorá sa zaoberala zistením a odstránením príčin miznutia ľadu v jaskyni. Na tejto komisii zástupca Ústavu pre meteorologiu a klima 36

tológiu Univ. Komenského prof. dr. M. Konček a zástupca Hydrometeorolo gického ústavu v Bratislave dr. Št. Petrovič z hľadiska meteorologického konštatovali príčiny otepľovania jaskyne a rapídneho ubudania jej ľadovej výzdoby a hneď navrhli' niektoré opatrenia na reštaurovanie jaskyne. Nie ktoré opatrenia z hľadiska meteorologického boli navrhnuté neskôr na zá klade výsledkov kontrolných pozorovaní a meraní v jaskyni. Uskutočnilo a robí sa viac opatrení. Zasklenie hlavného vchodu sa od stránilo r. 1954. Cez teplé obdobie (asi od začiatku apríla do konca októbra) je mrežovaná brána vyplnená šedo natretými plechovými doskami, aby do jaskyne neprenikalo slnečné žiarenie. V chladnej časti roka (od konca ok tóbra do začiatku apríla) plechová výplň z brány je odložená, aby do jas kyne mohol týmto vchodom prúdiť studený vzduch. Otvor pod Baštou v nad morskej výške 848 m asi 200 m na juh od Hlavného vchodu (L/3) je otvo rený cez chladné obdobie a zatvorený cez teplé obdobie roka. Prekopaný otvor do Zuffovho dómu je teraz nepriedušne zamurovaný a vzduchotesne ho uzatvárajú trojité drevené dvere. Cez teplé obdobie je trvalé uzatvorený a v chladnej časti roka sa má otvárať a zatvárať podľa vonkajšej teploty vzduchu, niekedy i dvakrát v priebehu dňa. Keď je v jaskyni vyššia teplota vzduchu ako vonku, má byť otvorený, a keď je v jaskyni nižšia teplota ako vonku, má byť zatvorený. Tento postup má podporovať zimné prechladzo vanie jaskyne a nateraz sa pokladá za dočasné riešenie, no pri jeho zmecha nizovaní by sa mohol v budúcnosti trvalé používať. Vchod za chatou Sprie vodcov v nadmorskej výške 841—842 m 25—30 m na sever od hlavného vchodu (na obr. I, č. 32) je celý rok otvorený. V prvom štvrťroku 1954 bol asi 40—50 m na juh od Dómu Pagôd pred Závrtovým dómom postavený múr, opatrený dvojitými dverami a oddeľujúci chladné časti ľadovej jaskyne od ďalších južnejších, podstatne teplejších jaskynných priestorov. V jeseni 1954 bol okolo plošiny pred hlavným vchodom postavený 80 až 100 cm vysoký múrik a na ňom 220 až 250 cm vysoký drevený latkový plot s medzerami v pomere 3:1 (šírka dosiek 3 a šírka medzier 1). Ním sa má podporovať vte kanie studeného vzduchu do jaskyne hlavným vchodom cez zimné obdobie. Uvedené stavebné opatrenia urobila stavebná správa jaskýň. Vchody otvá rajú a zatvárajú sprievodcovia jaskýň. Od leta 1953 sa začali v jaskyni robiť kontrolné mikroklimatické pozo rovania a merania. Začiatkom leta 1953 zriadil Hydrometeorologický ústav v Bratislave v strede Kmeťovho dómu (na obr. I, lokalita [11]) meteorologickú staničku, vybavenú jedným staničným a jedným minimálnym liehovým teplomerom. Teplomery sú umiestené na bočnej stene vo výške asi 2 m nad ľadovým jaskynným podkladom a oddelené od vápencovej steny a zvrchu plechovou doskou so strieškou. Na tejto staničke s neveľkými medzerami sa robia dvakrát týždenne (medzi 9. a 10. hodinou predpoludním) odčítania okamžitej a minimálnej teploty vzduchu. Vedľa týchto teplomerov bol na jar 1955 osa dený do skalnej bočnej steny v hĺbke 60 cm teplomer na meranie teploty steny. Druhý teplomer bol osadený do bočnej steny do hĺbky 50 cm v Med vedej chodbe (lokalita [25] na obr. I). Na meranie teploty steny sa používajú zyxwvutsrpo ortuťové teplomery, ktoré sa používajú na hĺbkové meranie teploty pôdy. Ústav pre meteorológiu a klimatológiu Prírodovedeckej fakulty Univer 37

zity Komenského v Bratislave a od r. 1956 oddelenie klimatológie Zeme 1 pisného ústavu SAV v spolupráci s týmto ústavom vykonal viackrát niekoľ kodenné podrobnejšie merania teploty vzduchu v týchto vybraných priestoroch jáskyne (očíslovanie lokalít ako na obr. I.) za hlavným vchodom (1), pod vcho dom za chatou Sprievodcov (2), pod hlavným vchodom na rázcestí do Med vedej chodby a do Veľkého dómu (3), za úžinou na začiatku Veľkého dómu (4), na stene Veľkého dómu (5), vo Veľkom dóme pod vchodom za chatou Sprievodcov (6), v Zuffovom dóme pred začiatkom spojovacej chodby medzi Žuffovým a Kmeťovým dómom (7), koniec „slepej chodby" v Zuffovom dóme (8), v strede Žuffovho dómu (9), v Kmeťovom dóme pri konci spojovacej chodby zo Žuffovho do Kmeťovho dómu (10), v strede Kmeťovho dómu — na meteorologickej staničke (11), v Belovom dóme (12), v Halašovom dóme (13), v Čiernej galérii (14), pri „Jánošíkovom stole" (15), pred múrom (16), za múrom (17), za otvorom pod Baštou, asi 9 m od tohto otvoru (18), na poschodí pod Baštou 20—25 m od otvoru (19). Všetky uvedené lokality boli vybavené staničným ortuťovým teplome rom a maximálnym a minimálnym (liehovým) teplomerom. Staničný a ma ximálny teplomer boli zavesené na bočnej skalnej stene alebo na skalnom strope tak, že ich nádobky s ortuťou boli od steny vzdialené aspoň 10 cm a nad jaskynným podkladom vo výške 1 až 2 m. Minimálne teplomery boli umiestené na drôtenom podstavci nad jaskynným podkladom približne 5 cm. Odčítania údajov všetkých troch teplomerov sa robili denne v čase od 8. do 13. hodiny v dňoch 6. až 13. II. 1954, 15. až 25. I. 1955, 26. VII. až 4. VIII. 1955, 31. VII. až 6. VIII. 1956. Pri týchto meraniach sa okrem toho merala teplota vzduchu aspiračným psychometrom pri východe zo Žuffovho dómu (22), v priechode z Veľkého do Žuffovho dómu (21), za múrom asi 25 m (23) a v Medvedej chodbe (24). Vykonalo sa i viac občasných jednorazových kontrolných meraní teploty vzduchu aspiračným psychometrom vo význam ných priestoroch jaskyne. Počas troch uvedených dlhších meraní v r. 1955 a 1956 sa meralo vertikálne zvrstvenie teploty vzduchu v týchto priestoroch jaskyne: vo Veľkom dóme (26), v Zuffovom dóme (27) a vedľa (9), v Belovom dóme (28), v Halašovom dóme vedľa (13), na začiatku Čiernej galérie (29) a v dóme Pagôd (30). Teplota vzduchu vo výške sa merala maximálnym ortuťovým teplomerom, ťahaným do výšky vodíkovými balónmi. Tento postup merania je odôvodnený inverzným vertikálnym zvrstvením teploty vzduchu v jaskyni. Vlhkosť vzduchu sa sústavne nesledovala. Len 3. VIII. 1955 sa v niekto rých priestoroch jaskyne orientačne merala relatívna vlhkosť vzduchu aspi račným psychrometrom. Pri viacdenných meraniach v zimnom období v r. 1954 a 1955 sa meral smer a rýchlosť prúdenia vzduchu v dôležitých priestoroch jaskyne. Rýchlosť prúdení sa merala veľmi citlivým lopatkovým anemometrom. Mikroklimatické merania vo vrchných poschodiach jaskyne (okrem 2 lokalít pod Baštou) sa nerobili, lebo účel meraní to nevyžadoval. Jednorazové kontrolné merania teploty vzduchu robia pracovníci univer zitného meteorologického ústavu v Bratislave, Hydrometeorologického ústavu v Bratislave a oddelenia klimatológie Zemepisného ústavu SAV. Odčítavanie a

záznamy na meteorologickej staničke v Kmeťovom dóme robia sprievodco via jaskyne dva razy týždenne. Prístrojové vybavenie mikroklimatického prie skumu jaskyne zaisťoval univerzitný meteorologický ústav a Hydrometeorolo gický ústav v Bratislave. Finančnú a sčasti a j organizačnú stránku prieskumu mal na starosti n. p. Turista (predtým Hlavná správa Cest. ruchu na Sloven sku), speleologické oddelenie, a od r. 1956 SAV, ktorá týmto rokom prevzala mikroklimatickú kontrolu jaskyne. Účinnú pomoc a informácie pri prieskume poskytujú sprievodcovia jaskýň (hlavne P. Staroň) a technická správa jasky ne (M. Bartko). Informáciami a účasťou na začiatku prieskumu pomáhali a j niektorí pracovníci bývalej výskumnej skupiny v Demänovských jaskyniach (najmä St. Šrol a P. Revaj). Cenné informácie poskytlo i Múzeum Slovenského krasu v Lipt. Mikuláši. Výsledky mikroklimatického prieskumu v Demänovskej ľadovej jaskyni v r. 1953 až 1956 umožňujú rozbor jej niektorých význačných mikrokli matických charakteristík, rozhodujúcich pri otázke znovuzaľadnenia jaskyne. Pohyby vzduchu v jaskyni Pri zatvorenom otvore do Zuffovho dómu vznik pohybov vzduchu v horných otvoroch jaskyne predpokladá nižšiu vonkajšiu teplotu vzduchu, ako je teplota vzduchu v jaskyni, čo býva v zimnom období. Rýchlosť prú denia studeného vzduchu do jaskyne a unikania teplejšieho vzduchu závisí od veľkosti rozdielu medzi jaskynnou a vonkajšou teplotou vzduchu, od veľkosti príslušných otvorov, od ich relatívnej výšky oproti spodným pre chladzovaným priestorom, od veľkosti a sklonu priestorov za otvormi, od priestorového obsahu prechladzovaných priestorov i od smeru a rýchlosti vonkajšieho vetra. V období porušenia pôvodného tepelného režimu v jaskyni (v r. 1950— 1953) prebiehali v jaskyni také pohyby vzduchu ako v dynamickej ľadovej jaskyni hlavne v letnom období, čím sa pôvodná ladová výzdoba skoro úplne zničila, na čo sme už poukázali. V r. 1950—1953 bolo v zimnom období v jaskyni celkove prúdenie vzduchu málo odlišné od prúdenia vzduchu prebiehajúceho v jaskyni v zimnom období po nápravných opatreniach a pri praktizovanom prechladzovaní jaskyne. Na rozdiel od dnešného stavu stu dený vzduch prenikal Objavným kanálom až do jaskyne Mieru, čo teraz zamedzuje múr postavený pred Závrtovým dómom a čím sa trochu zvyšuje rýchlosť vzduchu prúdiaceho von otvorom pod Baštou. Po zasklení hlavného vchodu r. 1952 zamedzil sa prílev studeného vzduchu hlavným vchodom (v zime 1952/53), čím sa oproti dnešnému stavu prechladzovanie zase znížilo. V zimnom období za dnešného stavu, keď sú všetky štyri otvory do jaskyne (hlavný vchod, vchod za chatou Sprievodcov, otvor do Zuffovho dómu a otvor pod Baštou) otvorené a keď je teplota vonkajšieho vzduchu nižšia ako teplota vzduchu v jaskyni, prúdi vždy studený vzduch do jas kyne otvorom do Zuffovho dómu a spodnou časťou hlavného vchodu, kým teplejší vzduch uniká otvorom pod Baštou a pomalšie hornou časťou hlav

ného vchodu. Pritom prúdenie vzduchu cez vchod za chatou Sprievodcov čo do smeru a rýchlosti závisí i od množstva vnikajúceho studeného vzduchu do jaskyne cez otvor do Zuffovho dómu. V priebehu meraní v dňoch 4. až 13. II. 1954 pri nižšej vonkajšej teplote vzduchu ako v jaskyni vchodom za chatou Sprievodcov výrazne prúdil teplejší vzduch z jaskyne von a hlavným vchodom prúdil do jaskyne studený vzduch zvonku, vyjmúc najvyššie časti tohto vchodu, kadial unikal teplejší jaskynný vzduch von. Vzduch prúdiaci hlavným vchodom do jaskyne pre nikal z rázcestia z veľkej časti do Medvedej chodby, odtiaľ do Belovho dómu a do ďalších južnejších priestorov jaskyne. Podstatne menšia časť studeného vzduchu, prúdiaceho hlavným vchodom od rázcestia, prenikala úžinou do Veľkého dómu. Studený vzduch, prúdiaci cez otvor do Zuffovho dómu, zapĺňal priestory celého Zuffovho dómu a pri silných mrazoch vonku prúdií zo Zuffovho do Veľkého dómu priechodom medzi týmito priestormi a prenikal i do Kmeťovho dómu spojovacou chodbou medzi Kmeťovým a Zuffovým dómom (tab. 1). . V období 15. až 25. I. 1955, keď otvor do Zuffovho dómu bol viac ako dvakrát menší než predchádzajúcej zimy, bolo prúdenie vzduchu v severných priestoroch jaskyne podstatne zmenené oproti predchádzajúcej zime. Pri niž ších vonkajších teplotách vzduchu ako v jaskyni prúdil otvorom za chatou Sprievodcov dosť rýchle studený vzduch zvonku do jaskyne. Jeho prúd pre nikal do Veľkého dómu a odtiaľ jednak priamo do Kmeťovho dómu a jednak do Zuffovho dómu a odtiaľ sčasti zas spojovacou chodbou do Kmeťovho dómu Odtiaľ prúdil výrazne studený vzduch do Belovho dómu a odtiaľ ďalej do južnejších priestorov. V spodnej časti hlavného vchodu prúdil slabo stu dený vzduch zvonku do jaskyne a v hornej časti výraznejšie ako pred chádzajúcej zimy teplejší jaskynný vzduch von z jaskyne. Studený vzduch, prúdiaci hlavným vchodom, prúdil pomaly v spodnej časti Medvedej chodby smerom do Belovho dómu. Zúženou chodbou, ktorá vedie od rázcestia pod hlavným vchodom do Veľkého dómu, bolo občasné prúdenie von i dnu (akoby dýchanie), pričom dosť výrazne prevažovali pohyby vzduchu von (tab. 2). Ani pri veľmi nízkych vonkajších teplotách vzduchu v Čiernej galérii a ďalších južnejších priestoroch jaskyne neboli také pohyby vzduchu, ktoré by sa dali merať mechanickým anemometrom. No existenciu vzdušnej vý meny v týchto priestoroch dokazujú výsledky meraní teploty vzduchu. V tabuľke 1 a 2 sú uvedené najdôležitejšie výsledky vykonaných meraní prúdenia vzduchu v jaskyni. K týmto tabuľkám treba uviesť niektoré do plnky Pri meraní 4. II. 1954, keď v hlavnom vchode vo výške 1 m bolo prúdenie vzduchu dnu o rýchlosti 1.2 m/sec, bolo v tomto vchode súčasne vo výške 4 m tiež prúdenie dnu o rýchlosti 0,6 m/sec a teplota —11,8 C a v najvyššej časti vchodu prúdenie von. Vtedy v úžine pod rázcestím bolo prúdenie vzduchu dnu do Veľkého dómu o rýchlosti 0,4 m/sec a teplota —7 4 °C. Súčasne zo Zuffovho dómu cez priechod do Veľkého dómu prudil vzduch rýchlosťou 0,7 m/sec o teplote —2,1°. Merania ukázali (napr. 13. II. 1954), že pri zatvorenom otvore do Zuffovho dómu a pri vyššej teplote vonku ako v jaskynnom priestore za hlavným vchodom prúdil do jaskyne vzduch hlavným vchodom. Ide o nasávanie vyvolávané výstupom vzduchu cez otvor pod Baštou a z menšej časti výstupom vzduchu cez otvor za

Dátum

Hlavný vchod (31) vo výške 1 m

Vchod za chatou Spriev. (32) vo výške 1 m

Vchod za chat. (32) vo výške 40 cm pod stropom S

Na rázcestí (3) vo výške 1 m

^ Otvor do Otvor pod Belov dóm Lipt. Hrádok ŽuffovhoyxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLKIHCB d. Baštou (33) (teplota vzduchu) (22) vo výške 1 m vo výške 1 m vo výške 1 m

4. II. dnu 1,2 - 1 2 , 1 von 2,0 - 2 , 4 von 2,3 - 8 , 0 dnu 0,9 - 1 0 , 7 dnu 2,8 - 1 2 , 1 1954 5. II, 1954 6. II. 1954. 8. n . 1954 9. II. 1954 10. II. 1954 11. II. 1954

13. II. 1954

- 8 , 8 —11,8

—

-25,3

-7,9 -16,5

—

—25,1

-8,1 -15,8

3,8

—

—13,6

-1,4

-4,0

4,4

1,5

-8,1

-2,6

-5,1

1,6

—

0,2

-6,5

1,3

—

1,3

—

0,0

-6,5

1,3

—

»»

1,6

—

0,2

-7,5

2,2

—

0,3 —2,9

3,0

1,6

-20,3

- 1 , 1 —10,9

—

1,3

—

»»

0,2

-6,3

1,7

—

0,5 - 2 , 7

3,2

1,4

—14,0

-1,4

-4,8

0,2

—

0,3

—

bez pohybu

-2,5

—

0,0 - 2 , 0

2,4

1,8

-7,0

5,9

0,2

0,1

—

bez pohybu

-2,2

—

0,0 - 1 , 7

2,1

2,0

-3,1

3,9

0,9

-6,5

1,2

—

»»

0,8

-6,0

»»

1,3

—

»>

0,9

—8,0

»»

1,7

—

0,5

-6,4

»»

1,4

0,0

-2,0

0,1

-1,5

»»

-16,9

1,0 - 4 , 5

2,1

—

5»

—

12 II. 1954

2,5

2,3

—

Max

0,5 —11,3

1,3

von

Min

—

1,3 —12,0

—

>»

1,6 - 1 2 , 5

—

1,0 — 12,2

—

>»

0,4 - 3 , 1

0,3 - 3 , 0

Tabuľka 1. Prúdenie vzduchu v jaskyni v dňoch 4.—13. II. 1954. Označenie lokalít ako ,na obr. 1. a v úvode. V Belovom dóme K~»B značí smer prúdenia od Kmeťovho dómu do Belovho a Halašovho dómu. Prúdenie vzduchu bolo v dňoch 6. II.—13. II. 1954 merané v hlavnom vchode a teplota vzduchu asi 8 m za týmto vchodom. S — smer prúdenia, v — rýchlosť prúdenia v m/sec, t — teplota vzduchu v °C. Pri Lipt. Hrádku značí t denný priemer, Max — denné maximum a Min •— denné mininum vonkajšej teploty vzduchu (v búdke)

Vchod Hlavní vchod (32) (31) Dátum vo výšvo výške 1 m ke 4 m

Vchod za ch.

02)

Prechod

V úžine

Otvor do dómu (22) vo výške 1 m

vo v. 1 m

(3) pri zemi

| do Žuf. (22) výš. cca 60 cm

vo v. cca 60 cm

15. I. 1955

dnu 0,4

-5,5

17. I. 1955

bez poh, občas dnu

1,5

18. I. 1955

dnu 0,9 8 , 1

0,3

1,7 dnu 0,3

2,0

0,3 - 1 , 4

1,0

19. I. 1955

0,2 - 4 , 6

0,2

bez pohybu

-0,7

1,0 - 1 , 5

0,7

dnu i vo 1

—0,3

20. I. 1955

1,8 0,5 0wsrponlifedbaXTOMKJH ,1 - 7 , 8

0,8

dnu

2 1 . I.

bez pobez podnu 1,9 hybu hybu

0,0

bez poh. von

1,6

24. I. 1954

bez po-7,8 hybu

0,7

1,7 dnu 0,2 - 1 , 4

0,4

1,7

bez pohybu

1,1 —0,6

3,0 2,5

0,4 2,4

1,3

-0,6

3,1 2,5

0,3 2.4

1,6 —6,0

1,2 - 0 , 9

2, 8 2,5

0,4 2.5

7,6

1,2 1,0

1,1 2,7

0,2 2,5

1,2

1,2 2,7

0,1 2,4

-0,7

1,9 2,7

0,2 2.4

B 1,1 - 0 , 9

2,9 2,4

0,3 2.5

1,2 —1,1

1,7 2,7

0,1 2,5

1,1 -5,4

0,3

-6,6

1,3

0,6

0,1 - 4 , 0

25. I. dnu 0,2 1955

0,5 2,7

0,2

23. I. 1955

bez pohybu

1,0

-2,3

0,6 - 2 , 0 v > ž 0,3

-2,1 „

0,7 1,2

2,1 3,0

2.0

1,7

4,9 2,2

0,1

1,4

0,3

0,6 -0,3

0,8

0,9

0, 2 -4,6

-1,7

Poschodie pod Baštou (19) vo výške 1 m

1,4

0,6 -2,6

1,0 dnu 2,0

1955

0,5 V * Z 0,8

K > B

0,9

-2,5 von

0,5

22.

0,7

1,6 alebo

0,4 1 0 , 1

1955

dnu

- 1, 2

dnu 0,4 - 2 , 0

0,2

Otvor pod B* stou (18) vo výške 1 m

Belov dóm (33) vo výš. 1 m

z Velk. Na rázcestí yutsrponmljihgfedcbaTOMLKJIHGCB Žuf. (3) až (4)

0,5 dnu

1,2 - 5 , 4 K

0,7

1.1 - 5 , 5

0,9

Tabuľka 2 Prúdenie vzduchu v jaskyni v dňoch 15.-25. I. 1955. Označenie lokalit je ako na obr. l a v texte. Význam ostatného označenia ako pri tabuľke 1. Vo Veľkom dóme V — Z značí prúdenie z Veľkého do Zuffovho domu

chatou Sprievodcov. Prípad nasávania vzduchu otvoreným Zuffovým dómom

pri vyššej vonkajšej teplote ako v ŽuffovOm dóme sme nepozorovali. Možnosť existencie tohto pohybu cez Zuffov otvor je len pri malých rozdieloch medzi vyššou vonkajšou teplotou a trochu nižšou teplotou vzduchu v priestore Zuf fovho dómu, a prirodzene, pri výstupe vzduchu cez otvor pod Baštou. Naproti tomu nie je zriedkavý zjav nasávania vzduchu zvonku troma hornými otvormi pri vytekaní vzduchu z jaskyne cez Zuffov otvor i v zimnom období. Na základe rýchlosti a teploty prúdiaceho studeného vzduchu v rôznych priestoroch jaskyne možno posudzovať veľkosť a tempo ich prechladzovania, o čom budeme ešte hovoriť. Y letnom období za vyššej vonkajšej teploty vzduchu, keď je otvor do Zuffovho dómu a otvor pod Baštou zatvorený, je v jaskyni prakticky žiadúca stagnácia vzduchu, obvyklá v statických ľadových jaskyniach. V dňoch 26. VII. až 4. VIII. 1955 pri otváraní vchodu pod Baštou počas meraní prúdil týmto otvorom vzduch z jaskyne von, hoci jeho teplota bola nižšia ako teplota vonkajšieho vzduchu. Za predpokladu, že otvor pod Baštou je v južnej časti jaskyne jej najvyšším miestom, uvedený výstup vzduchu sa dá vy svetliť pretlakom vzduchu v priestoroch severnej a spodnej časti jaskyne, podmieneným horizontálnym gradientom teploty vzduchu, orientovaným v príslušných priestoroch jaskyne od juhu na sever. Priestorové rozloženie jaskyne a jej štyroch otvorov ako a j výsledky pozorovaní a meraní pohybov vzduchu v jaskyni umožňujú urobiť podrob nejšiu klasifikáciu prúdení vzduchu otvormi jaskyne. Prúdenie vzduchu v jaskyni za terajšieho stavu i predtým podmieňujú tieto významnejšie kombinácie otvorených alebo zatvorených štyroch otvorov:

Otvor

III

zatvorený

Hlavný vchod

otvorený otvorený otvorený

Vchod za chatou Sprievodcov

otvorený otvorený otvorený otvorený otvorený otvorený

Otvor do Žuffovho dómu

otvorený

zatvorený

zatvoreotvorený ný

zatvorený

Otvor pod Baštou

otvorený otvorený

zatvoreotvorený ný

zatvorený

Keď je hlavný vchod i zatvorený, je v jeho hornej časti (nad bránou) neveľký otvor stále otvorený. Označme si teplotu vonkajšieho vzduchu t v , teplotu vzduchu za otvorom pod Baštou t B , teplotu v spodnej vrstve za hlavným vchodom t H teplotu vzduchu pod vchodom za chatou Sprievodcov t s a teplotu v Zuffovom dóme (za otvorom) t D . Prípady v zimnom období označme (A) a v letnom ob dobí (B). Predpokladajme tieto rozdelenia teplôt:

A. V zimnom období: 1. t

< tD<tD,pritom t

2. t v = t D < t B , p r i t o m 3. t D < t

< t B , p r i t o m tD < tH < tB a t

4. t D < t v = t B , p r i t o m t D < t H < t B

tv<t

(A/l) (A/2) (A/3) (A/4) (A/5)

á tv

a tH <

5. t D < t B < t v , p r i t o m t D < t H < t B

B. V letnom období: 1. Ako (A/4) 2. Ako (A/5)

(B/l) (B/2)

Prípad (B/l) je veľmi zriedkavý. V letnom období nemožno úplne vy lúčiť ani prípady (A/l), (A/2) a (A/3), ale pravdepodobnosť ich výskytu pri skúmanej jaskyni je z hľadiska tepelnej výmeny v jaskyni zanedbateľná. Tabuľky 3 až 6 podávajú prehľad smeru a dynamického charakteru prú

Hlavný vchod

Vchod za cha- Otvor do Zuftou Sprievodfovho dómu cov

Otvor pod Baštou

Porovnanie teplôt tH , tS , ty

von: a) dnu: a) von: dnu: vtekanie a na- výstup a vytlá- t vtekanie a na- vytláčanie a V<«H<tS čanie sávanie výstup sávanie b) b) alebo von: ty < S, ^ t„ dnu: (v hornej časti) výstup a vytlá- vtekanie a na> sávanie čanie dnu:

vtekanie a nasávanie

—

III

dnu: . a) ako pri I., ako pri I, ale ale málo pravpomalšie depodobné von: b) ako pri I (v hornej časti) ako pri I, len rýchlejšie

(v hornej časti) vtekanie a na- nasávanie a vtekanie výstup a vytlá- sávanie čanie

von:

—

dnu:

—

tV<tS^tH

«V < lH < «S b) ty<ts^tH

von:

výstup a vytlá- ty < tg < tH čanie —

»V < «S < lH

von:

výstup a vytlá- ty < t s < tH čanie

Tabulka 3. Smer a dynamický charakter prúdenia vzduchu cez o t v o r y jaskyne v prípade rozdelenia teplôt A/l a pri rôznych kombináciách zatvorených a otvorených vchodov

(I—VI). «

de<nia vzduchu cez otvory jaskyne za rôznych teplotných pomerov [(A/l) až (A/5), (B/l), (B/2)] a pri rôznych uvedených kombináciách zatvorených a otvorených vchodov (I až VI). V prípade (A/3), keď teplotný rozdiel t v — t D > 0 je malý, môže byť prúdenie vzduchu cez otvory ako v prípade (A/2) podľa tabuľky 4. Kedy to nastáva, dalo by sa zistiť len meraním. V prípade (A/5), keď t D < t B < t v , sú možnosti prúdenia ako pri (A/4) podľa tabuľky 6, okrem otvoru pod Baštou, kde v prípade I a IV je len nasávanie. Cez letné obdobie sa prakticky vyskytujú len možnosti prúdenia ako v prípade (A/5), veľmi zriedka ako v prípade (A/4). Pritom v tomto období je aktuálny a potrebný prípad (A/5) — V alebo (A/5) — III. Jednotlivé prípady prúdenia vzduchu v jaskyni podľa tabuliek 3 až 6 sú nerovnako pravdepodobné čo do častosti výskytu. Rozdielne je ich ča sové trvanie a intenzita a pre prechladzovanie, resp. ohrievanie priestorov jaskyne majú rôzny význam. Podľa výsledkov pozorovaní a meraní prúdenia v jaskyni a podľa pre hľadu jeho vybraných možností v tabuľkách 3 až 6 vidíme, že výmena vzduchu medzi vonkajšou atmosférou a jaskyňou a výmena vzduchu medzi priestormi jaskyne je značne zložitá a časové veľmi premenlivá a závislá pritom hlavne od kolísania vonkajšej teploty vzduchu. Celkove v zimnom období má jaskyňa charakter statodynamický a v let nom období je to jaskyňa statická (pri zatvorenom otvore do Žuffovho dómu a otvore pod Baštou). Teplotné

pomery

Pri posudzovaní teplotných pomerov jaskyne treba mať na zreteli, že medzi pôvodným prechladzovaním jaskyne pred jej sprístupnením a dnešným prechladzovaním je veľký rozdiel. Aj pri pôsobení nepriaznivých zásahov v jaskyni bol od základu porušený predtým vyhovujúci tepelný režim jaskyne a dôsledky tejto poruchy sa budú prejavovať v teplotných pomeroch jaskyne i v budúcnosti viac rokov. Nástup a ukončenie zimného ochladzovania a letného otepľovania v jas kyni v jednotlivých rokoch závisí zrejme od vonkajšej teploty vzduchu. V zimnom období je horizontálne zvrstvenie teploty vzduchu v jaskyni veľmi neustálené a závislé od vonkajšej teploty vzduchu a od štádia pre chladenia priestorov jaskyne. Pri rovnakej vonkajšej teplote vzduchu býva v jaskyni rôzne horizontálne teplotné zvrstvenie podľa toho, nakoľko je jaskyňa v jednotlivých priestoroch už prechladená. Pritom zrejme najväčšie zmeny teploty sú v priestoroch priľahlých k otvorom, ktorými do jaskyne vniká studený vzduch, a najmenšie v južnej časti jaskyne, ohraničenej z juhu múrom pred Závrtovým dómom. Od vonkajšej teploty vzduchu nezávislý horizontálny teplotný gradient v jaskyni v letnom období v porovnaní s horizontálnym teplotným gradientom v zimnom období medzi jednotlivými priestormi dosahuje podstatne menšie hodnoty a má oveľa menšiu premenlivosť. Tak napr. rozdiel teploty vzduchu

Hlavný vchod

Vchod za chatou Sprievodcov

Otvor do Zuffovho dómu

dnu: a) dnu: vtekanie a na- nasávanie sávanie alebo von: b) von: (v hornej časti) výstup a vytl. vytláčanie a (menej pravdevýstup podobné) dnu:

vtekanie a nasávanie

III

a) ako pri I, ale dnu: ako pri I, ale pomalšie b) ako pri I, ale pomalšie pomalšie von: (v hornej časti) ako pri I, ale pomalšie

(v hornej časti) vtekanie a výstup a vytlá- nasávanie čanie

von:

dnu:

Porovnanie teplôt l H ' l s • tv a) t v < t s

von:

výstup a vytláčanie

tyCtjjíSts b)

»V < lH < lS

—

Otvor pod Baštou

a) v < «s < lH b) tv<tH^ts

l —

—

von:

dnu:

nasávanie

„

—

výstup a vytlá»v < t s < 'h čanie

—

»»

von:

vytláčanie a výstup

t»

Tabuľka 4. Smer a dynamický charakter prúdenia vzduchu cez otvory jaskyne v prípade rozdelenia teplôt A/2 a pri rôznych kombináciách zatvorených a otvorených vchodov (I-VI).

pri ,.Jánošíkovom stole" a v Kmeťovom dóme počas merania v období 15.— 25. í. 1955 dosahoval hodnotu 0,8—1,7 °C a v období 26. VII.—4. VIII. 1955 kolísala hodnota tohto rozdielu v medziach 0,3 až 0,6 °C. V dôsledku zimného prechladzovania a letného otepľovania vzduchu teplotný rozdiel medzi niektorými priestormi môže mať v letnom a v zimnom období opačné znamienko. Kolísanie teploty vzduchu v priebehu dňa vyskytuje sa vo všetkých priestoroch jaskyne v zimnom i v letnom období. Denná amplitúda teploty a jej kolísanie je v jednotlivých priestoroch rôzna a všeobecne väčšia v zim nom ako v letnom období. Cez zimné obdobie vonkajšie kolísanie teploty vzduchu a teda i dennú amplitúdu vonkajšej teploty sprevádzajú súčasné alebo o niečo oneskorené, podstatne menšie súhlasné výkyvy teploty jas kynného vzduchu. Pritom sa celkove tieto výkyvy zmenšujú so vzdialenosťou od otvorov, cez ktoré prúdi vonkajší vzduch. Ďalej denná amplitúda teploty klesá s rastúcim prechladením steny. Na veľkosť a kolísanie denného rozkyvu teploty má určitý vplyv i veľkosť príslušného priestoru.

Hlavný vchod dnu:

nasávanie

Vchod za chatou Sprievodcov dnu:

nasávanie

Otvor do Zuffovho dómu von:

vytekanie

a) dnu: vtekanie a nasávanie alebo b) von: výstup a vytláčanie von:

III

bez pohybu

bez ipohybu

ako u I

bez pohybu

Otvor pod Baštou

dnu:

nasávanie

—

ako u I —

výstup a vytláčanie

Porovnanie teplôt l H , ts , l v

'• H ^<

ts —< v

—

ako u I —

von:

dnu:

nasávanie

—

výstup a vytláčanie

Tabuľka 5. Smer a dynamický charakter prúdenia vzduchu cez otvory jaskyne v pripade rozdelenia teplôt A/3 (pri väčších rozdieloch t —t > 0 ) a za rôznych kombinácií zatvorených a otvorených vchodov (I—VI).

Denná amplitúda jaskynnej teploty vzduchu v letnom období je od vonkajšej teploty a jej kolísania úplne nezávislá, okrem najbližších priesto rov prilahlých k otvorom do jaskyne, kde sa účinok vonkajšej teploty do určitej miery prejavuje. Na ročnú amplitúdu teploty vzduchu v jaskyni poukážeme neskoršie. Spomínané zjavy v teplotných pomeroch jaskyne, ako a j iné zvláštnosti teplotného zvrstvenia vzduchu, o ktorých v rámci tohto príspevku nemožno uvažovať, potvrdzujú údaje tabuliek 7—9. Určitý obraz o teplotných pomeroch v rôznych priestoroch jaskyne po dávajú i jednorazové kontrolné merania teploty vzduchu, ktorých výsledky sú uvedené v tab. 10. Pravidelné odčítania teploty vzduchu dvakrát týždenne na meteorolo gickej staničke v Kmeťovom dóme sú z väčšej časti nespoľahlivé a prerušo vané; preto ich výsledky tu neuvádzame. Na základe výškových meraní teploty vzduchu vo vybraných priestoroch jaskyne (tab. 11—13) možno urobiť rozbor vertikálneho zvrstvenia teploty vzduchu v jaskyni. Výškové merania dokazujú, že v zimnom období sa prechladzujú i naj vyššie priestory jaskyne. Pravda, prechladzovanie horných jaskynných vrstiev vzduchu je pomalšie a celkove slabne s rastúcou výškou. Pritom vo verti kálnom smere najrýchlejšie sa prechladzujú zase priestory priľahlé k otvorom, cez ktoré do jaskyne preniká studený vzduch. Okrem chodieb, ktorými prúdi

Hlavný vchod dnu:

Vchod za chatou Sprievodcov dnu:

Otvor do Žuffovho dómu von:

vytekanie

nasávanie

ako pri I alebo bez pohybu

—

III

bez pohybu

—

ako pri I ako pri I (v hornej časti)

ako pri I

bez pohybu

ako pri IV alebo bez pohybu

ako pri II

dnu:

vytláčanie

—

dnu:

nasávanie alebo von: (málo pravdep.) vytláčanie

ako

PTÍ

ÍL

—

Porovnanie teplôt t H , t s , tv

nasávanie (má< lo pravdep.) th~ s alebo von: vytláčanie von:

Otvor pod Baštou

ÍL

Tabuľka 6. Smer a dynamický charakter prúdenia vzduchu cez otvory jaskyne v prípade rozdelenia teplôt A/4 a pri rôznych kombináciách zatvorených a otvorených vchodov (I—VI)

studený vzduch, reaguje na zmeny vonkajšej teploty vo vertikálnom smere najrýchlejšie Veľký dóm a niektoré časti Žuffovho dómu a najmenej naj južnejšie priestory jaskyne v okolí dómu Pagôd. Celkove horizontálny gradient teploty vzduchu medzi jednotlivými priestormi s výškou klesá. Tak napr. 21. I. 1955 v 1 m výške bol rozdiel teploty vzduchu medzi dómom Pagôd a Halašovým dómom 0,0° — (—0,4°) 0,4° a vo výške 12 m bol teplotný rozdiel 0,6°—0,4° = 0,2°. Horizontálne zvrstvenie teploty vzduchu vo vrstvách rôznych výšok závisí i od stavu prechladenia a v zimnom období i v tých istých výškach veľmi kolíše. V letnom období horizontálny gradient teploty vzduchu v odpovedajúcich výškach medzi jednotlivými priestormi má hodnotu stálu, alebo sa mení len málo. Hodnota vertikálneho gradientu teploty vzduchu v odpovedajúcich vrst vách rôznych priestorov jaskyne je rôzna. Ani stúpanie teploty s výškou rôznych vrstiev tej istej hrúbky a toho istého priestoru nie je rovnaké, okrem niektorých priestorov v období letnej stagnácie. Cez letné obdobie je verti kálny gradient teploty vo všetkých priestoroch menší ako v zime, čo je zrejme odôvodnené zimným prechladzovaním, ktoré je príčinou pribúdania teploty s výškou v celej jaskyni. Ročná amplitúda teploty vzduchu je vo všetkých výškach najväčsiä, v priestoroch priľahlých k otvorom, ktorými preniká do jaskyne studený

o zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZVUTSRQPONMLKJIHGEDCBA

7r Miesto

Lipt. Hrádok Za hl. vch. (1) Vchod za ch. (2) Na rázcestí (3) Za „úžinou" (4) Velký dóm (5) Veľký dóm (6) Zuffov dóm (7) Zuffov dóm (8) Zuffov dóm (9) Kmeťov dóm (10) Kmeťov dóm (11) Belov dóm (12) Halašov dóm (13) Čierna gal. (14) „Jánoš. stôl" (15) Pred múrom (16) Za múrom (17) Otv. pod Bašt. (18) Otv. pod Bašt. (19)

6. II. 1954 t —15,8 —12,0 —

—11,3 —6,0 —3,3 —3,5 —5,0 2,7 —6,5 —

-4,1 —4,5 —3.1 —2,5 —1,5 0,0 — —

A 17,0

.— • —

— . — . — . — . — . .— — . • —

• —

.— —

0,6 — — — — —

8, II. 1954 t -4,0 —6,5 -1,6 —6,5 —3,5 —2,5 —2,7 —3,9 2,2 —4.2 —2,4 —3,2 -3,1 —2,6 —2,0 —1.3 0,3 3,5 —

A 12,2 9,1 0,7 7,4

.— 3,7 2,1 2,6 0,1 3,7

2,8 1,5 0,7 0,3 2,7 0,9 —

9. II. 1954 t —5,1 —6,0 —1,5 —6,5 —2,8 —2,1 —2,5 —3,5 2,1 —3.8 —2,1 —2,9 —3,0 —2,5 —1,6 —1,0 0,0 3,5 1,5 0,6

A 5,5 2,6 0,8 1,9 2,1 1,2 1,1

. 1,4 .

0,7 0,6 0,5 0,5 2,5 1,0 2,1 2,2

10.11 1954 t —10,9 —8,0 —1,5 —7,5 —3,7 —2;4 —2,5 —3,7 2,1 —4.6 —2,0. —3,0 —2,9 —2,4 —1,6 —1,1 0,5 3,4 1.6 0,7

A 19,2 5,9 0,8 4,1 2,5 1,2 1,6 0,2 1,9 0,7 0,5 0,6 0,0 2,2 1,1 2,5 2,2

11. II 1954 t —4,8 —6,4 —1,5 —6,3 —3,2 —2,2 —2.4 —3,5 2,9 —3,5 —2,0 —2,8 —2,7 —2,2 —1,6 —1,0 0.5 3,3 1,4 0,5

A 12,6 4,5 0,7 2,1 1,0 1,2 0,4 1,6 0,8 0,6 0,5 0,2 2,6 1,0 2,1 2,2

12. II 1954 t 0,2 —2,0 —1,2 —2,5 —1,5 —1,6 —1,7 —2,4 3,0 —2.4 —1,5 —2,0 —2,0 —1.6 —1,0 —0,6 0,0 3,2 1,8 0,0

A 12,9 5,0 0,6 4,0 2,3 1,3 1,4 0,6 2,5 1.2 0,9 0,8 0,4 2,6 1,1 2,1 2,1

13. II 1954 t 0,9 —1.5 —0,7 —2,2 —1,1 —1,4 —1,4 —2,0 2,0 —2.0 —1,2 —1,9 —1,7 —1.5 —1,0 —0,6 0,4 3,4 2,0 1,0

A 7,0 2,8 1,0 2,5 1,7 0,6 1,4 0,6 1,5 0,8 1,1 0,5 0,0 2,2 1,1 2,5 2,2

Tabuľka 7. Teplota spodnej vrstvy vzduchu v rôznych priestoroch Demänovskej ľadovej jaskyne v dňoch 6.—13. II. 1954. Čísla v zátvorkách pri jednotlivých priestoroch značia očíslovanie lokalít podľa úvodu a podľa obr. I.;vutroniedaNLA t — teplota vzduchu pri odčítaní, A — amplitúda teploty vzduchu (v °C) za obdobie od posledného merania (za jeden, príp. dva dni). V Lipt. Hrádku t je denný priemer a A denná amplitúda vonkajšej teploty vzduchu (v °C)

Miesto

Ol o

Lipt. Hrádok (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9) (10) (11) J ( 12)

(13) (14) (15) (16) (17) (1 8 )

(19)

15. I. 1955

17. I. 1955

18. I. 1955

19. I. 1955

20. I. 1955

21. I. 1955

22. I. 1955

5,0 11, 1 14,3 10,8 12,7 6,1 6,7 -4,5 13,0 •6,2 •0,7 rongebMH 2,2 V, 0 3.8 -0,9 •3,0 3.3 5.1 1,2 6,8 -4,0 1,0 5.2 -3,5 4,7 -4,5 -6,5 2,7 -4,7 2.4 6,3 -3,6 6.5 -4,8 •0,4 4,1 -3,2 wsrniedaID 2.4 2,0 1,4 .2,5 3,0 1,6 2,7 -0,7 0,0 3,7 •2,0 -2,0 3,5 1,2 •2,6 1,7 -2,3 .1,2 2,0 0,5 1,9 -1,4 2.2 -1,5 1,4 -1,7 1,3 -4,4 -3,3 2,6 -3,5 1.3 3,2 -3,2 2,0 •0,8 3,0 •3,2 .2,2 -5,7 2,2 -4,1 3,2 -4,4 -3,2 1,9 -4,3 1,0 -0,7 4,4 2,9 .2,5 1,3 .1,2 1.5 - 1 , 1 -0,5 1 J xvutsrponmlkjiecbaTSPOMLKJIHECBA 1.4 0,8 1.6 -0,7 1,1 - 0,2 .0,2 2,3 2,2 0,6 0,3 2.3 2,0 1,2 2,1 0,6 2,0 0,7 2,0 1.3 yxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLKIHCB 0,9 .0,1 0,7 0,1 0,3 1,0 0,4 0,6 0,2 0,5 1,3 0,7 yxrpoaA 2, 8 0,8 -1,9 .0,8 0,5 -0,3 1,2 -1,3 1,2 -1,3 0ji2 1,6 0,1 2,0 -1,7 •1,6 1,0 1,2 1,1 -0,3 1,0 0,8 .1,2 0,6 0,4 -0,9 0,6 0,9 0,1 1,0 1,0 0,3 .0,3 0,0 0,5 0,2 0,5 -0,4 0,4 -0,3 0,5 -0,5 0,3 -0,5 0,0 0,3 0,0 0,7 0,2 0,8 -0,4 0,3 -0,4 0.9 0,0 0,5 0,3 1,2 0,1 0,2 0,4 0,0 0,3 0,0 0,3 0,0 0,2 0,5 0,5 0,9 0,4 0,4 1,5 1,4 0,9 1,2 1,0 1,2 0,6 1,2 0,9 1.3 0,9 0,8 1,4 3,5 3.4 0.3 0,4 0,4 3.4 1,4 3.4 1.3 0,1 3,4 3.4 3,3 2,7 2,7 2,4 3,0 2,6 2.5 2,6 2.5 2,7 2,0 2,1 2.5 2,2 2,5 2,4 3,1 3,1 2,8 2,7 2,5 2>8 2,4 2,7 2,4 4.4 1,2

8,2 15,6

8,5 3.0 2,8 2,4 0,5 1,4 1,9 1,4 0,4 0,4

0A 0,4

0,2 0,6 0,4 0,7 0,5 2,3 1,9

23. I. 1955

-7,0 11,7 • 1,0 1.7 1.8 -3,4 1,0 1,6 0,8 -2,0 1,2 -2,7 1,9 -3,3 1,2 -0,9 0,1 2,0 0,1 0,2 0^8 -1,3 •1,2 -0,7 0,6 -0,4 0,1 0,2 0,6 0,0 0,4 0,6 1.3 0," 3.6 2.3 2.7 1.4 2.4

25. I. 1955

24. I. 1955

-9,2 -3,0 -4,7

.2,0 -3,6 -4,2 -0,7 2,2

0,0 1,6 -1,4 -0,9 -0,5 -0,3 0,0 1.3 3,6 2.4 2.5

13,9 -5,4 -2,5 3,7 1,2 -4,8 1,9 - 1 , 0 •2,1 0,9 -3,4 0,9 -4,5 2.5 1,2 -0,7 2,8 0,3 0,1 0,9 0^4 -1,7

-1,2 zyvusrponmlkjhedcaZV

0,7 0,2 0,4

0,6 0,7 0,7

2.6

1,7

-1,1

-0,5 -0,3 0,0 1.3 3,5 2,7 2,5

T a b u ľ k a 8. T e p l o t a s p o d n e j v r s t v y v z d u c h u v r ô z n y c h p r i e s t o r o c h D e m ä n o v s k e j ľ a d o v e j j a s k y n e v dňoch 1 5 . 2 5 . I. 1955. Očíslo v a n i e p r i e s t o r o v je t a k é isté a k o v tab. 7. A j v ý z n a m symbolov t a A j e ten isty v tab. 7.

Miesto

26. VII.—4. VIII. 1955 t

31. VII.—6. VIII. 1956 t

Lipt. Hrádok

12.9—16,9

8.5—16,1

10,4—18,0

9,5—18,6

(1)

8,2—9,0

0,9—2,7

7,9—10,0

1,0—2,1

(2)

1,5—1,8

0,6—1,1

(3)

1,8—2,2

0,9—1,9

1,0—1,8

(4)

1,3—1,7

1,2—1,4

1,0—1,1

(5)

0,2—0,5

0,7—1,0

0,5—0,8

0,7—1,3

(6)

0,5—0,7

0,7—0,9

0,7—1,0

1,1—1,5

(7)

—0,3—0,0

0,6—1,1

0,0—0,1

1,0—1,7

(8)

1,5-1,8

0,1—0.7

1,7 '

0,6—0,8

(9)

0,6—0,9

0,4—0,7

0,2—0,4

0.7—1,4

(10)

0,0-0,2

'0,3—0,7

0,0—0,2

0,8—1,7

(11)

0,2—0,4

1,0—1,4

0,1—0,5

0,6—0,9

(12)

1,1—1,4

0,6—0,9

0,8-0,9

0,6—0,9

(13)

1,0—1,3

1,1—1,6

0.8—1,0

0,1—0,5

(14)

1,0—1,2

0,7—1,1

0,9—1,0

0,3—0,8

(15)

1.4—1,5

0,5—0,6

1,2—1,4

0,4—0,5

(16)

2,1—2,2

0,5—OJ

2,0—2,1

1,3—1,6

—

(17) — . (18)

4,0

0,3—0,8

5,2—6,0

2,3—2,7

(19)

3,9—4,4

1,4—1,7

(21)

0,8-0,9

—

0,1—0,3

(22)

1,6—1,8

—

0,5—1,0

(23)

4,2—4,8

—

3,9—4,1

(24)

1,4—1,6

—

0,9—1,0

1,2—1,6

Tabuľka 9. Teploty v spodnej vrstve vzduchu v rôznych priestoroch jaskyne v dňoch VIL ~ 1 V " L 1 9 5 5 a v dňoch 31. VII. _ 6. VIII. 1956. VýznamvutroniedaNLA t a A je ako v tab 7 Označenie lokalít (1), (2) atď. je ako v úvode a na obr. I

Miesto

11.1. 1954 —9,2

Za hlav. vchodom Na rázcestí (3) Medv chodba (24)

16.1. 11. IV. 7. XII. 23. V. 25. II. 20. VI. 21. VI. 26. X. 27. X. 1954 1954 1954 1955 1956 1956 1956 1956 1956 5,5 —14,8

1,1

2,0

—7,7

—0,8

— —

Veľký dóm (25) Veľký dóm (6)

1,0

—

—2.2

—0,8

—

0,2 —

0,0 —

—

—12,8

—

—6,4

1.5 •—2,2 0,3 —3,8 —

—

VpTkv dóm ("21

Žuffov dóm (7)

Žuffov dóm (8)

Ol m

Žuffov dóm (9) Žuffov dóm (22) Kmeťov dóm (10) Belov d (12)—(28)

—1,8

—0,3

0,6

Ján stole" (15)

—

0,7 —

—1,4

—0,4

—2,8

—0,4

—0,2

—0,6

0,0

2.4

1,6

—

—3,1 —

—2,2

—

1,8

—

— 1 — 1,7

1.8

3,6

___

Pod Baštou (18)

0,1

1.8 i —0,6 4,0 —

• —

—

— — —

0,3

9,3

4,8

1,0

—

2,6

0,7

2,2

2,0

0.7

1,5 2,0

1,4

0,8

1,7 0,6

0,5

0,7 0,9 0.3 —0,2

—

0,3 0,4

0,4

0,3

0,4

0.6

0.2

0.1 2,2

0,2

0,3

—

2,2

—

0,4

0,7

0,6

—

1,0 —

0,1 0,8

0,3 1,0

18. 13. III. XII. 1957 1956

—

1,3 0,3

—

0,6

—

1.0

0.4

0,3

—

7,4 —

—3,8

—0,2 —

7,3 —

0,9 —11,8

—

_ Vch. za chát, (2)

—

Halašov dóm (13) Pri

— —

9,0

—

17. XII. 1956

0,6

—

—0.2

—

0.6

—0,6

1,4 0,4

—0.1

0,3

0,2

0,0

—

0,5 0.3 —1,0 —0,2 —1,3

—0,2

—0,6 —

0,3

1.3

1,9 —

—0,3 —

0,4

4,0

—0,4

0,1 0,1 0.0 —0,6 —0,1 —1.0

1,3

0.5

0,3 0,3

—0,1 0,0

0,7

1,4

1,5

0,3

1,0

0,9 1,0

1,7 1,8

0,7 0,8

0,6 —0.1

1,0 1,9

1,7 1,6 2,2

2,4

1.2

1.5

1,6

3,4

3,6

3,8

4,0 —

1,4

1,1 4,0 —

4.2 —

4,2 5,2

—

0.8

—

0,2

2.3 0,0

Tabuľka 10 Teplota vzduchu v °C V spodnej vrstve rôznych priestorov jaskyne pri jednorazových kontrolných meraniach. Očíslovanie lokalít je ako na obr. I

výška 4 m

Priestor

výška í m

vedia (9)

—0,1—0,5

0,0—0,2

(27)

—0,1—0,4

—0.1—0,4

výška 8 m

výška 11 m

—

0,1—0,6

—

—2,5—0,3

výška 12 m

—

—3,3—0,3

(28)

•—0,4—0,2

—0,3—0,4

0,2—1,0

—

0,6—1,3

vedľa (13)

—0,4—0,4

—0,2—0,4

—0,1—0,5

—

0,4—0,6

0,0—0,9

—

výška 23 m

—

—4,1—0,3

0,0—0,7

výška 20 m

—

—4,6—0,1

0,0—0,6

výška 18 m

—

(26)

(30)

výška 16 m

0,6—1,0

0,7—1,6 —

0,8—1,3

0.8—1,7 —

—

1,3-1,5

—

•

1,7—1,9

Tabuľka 11. Teplota vzduchu v °C v rôznych výškach vybraných priestorov jaskyne v dňoch 15.-25. I. 1955. Očíslovanie lokalít ako na obr. I

výška 12 m

výška 15 m

výška 19 m

výška 20 m

vvška 23 m

Priestor

výška i m

výška 5 m

výška 10 m

(27)

0,5—0,7

0,6—0,7

(26)

0,5—0,7

0,9—1,0

(28)

1,4—1,6

1,5—1,7

1,6—1,8

—

1,6—1,9

(29)

1,3—1,6

1,4—1,8

1.5—1,8

—

1,5—1,8

—

1,6—1,8

1,8—2,0

(30)

1,3—1,5

1,4—1,5

1,6—1,8

—

1,7—2,0

—

2,2—2,3

—

1,2—1,3

—

1,7—2,0

Tabuľka 42. Teplota vzduchu v °C v rôznych výškach vybraných priestorov jaskyne pri meraní v dňoch 26. VII. —3. VIII. 1955. Očíslovanie lokalít je ako na obr. I

výška 15 m

výška 12 m

výška 23 m

výška 20 m

výška 17 m

výška 1 m

výška 5 m

výška 10 m

(27)

0,4—0,6

0,5—0,8

(26)

0,3—0,5

0,6—1,0

0,8—1,2

(28)

0,7—1,0

1.0—1,3

1,2—1,3

—

1,2—1,6

(29)

0,8—1,1

1,1

1,1—1.2

—

1,1—1,2

—

1,2—1,4

—

(30)

1.2—1,4

1,5

1,7-1,8

—

1,9—2,0

—

2,3—2,4

2,4

Priestor

—

1,2—1,4

—

1,2—1,6

Tabuľka 13. Teplota vzduchu v °C v rôznych výškach vybraných priestorov jaskyne pri meraní v dňoch 31. VII.—4. VIII. 1956. Očíslovanie lokalít je ako na obr. I Ol

Medvedia chodba

18. XII. 1956

13. III. 1957

0,0

•1,8

•0,1

-0,1

-0,1-0,0

-0,1

—

-1,7

0,2

0,3

•3,1

0,1

0,3

0,1—0,5

0,3

0,2

—

-1,0

0,3

0,4

-5,8

-0,8

-0,9

0,3

0,9

0,3

—

1,8

1,9

1,8

•6,4

0,6

0,5

1,1-1,2

1,7

1,6

1,1

—

27. VII. 1955

28. VII. 1955

3. 2. 1. 30. 29. VII. VII. VIII. VIII. VIII. 1955 1955 1955 1955 1955

-0,2

•0,1

0,0

•0,1

-0,2

0,0

•0,1

0,0

Vzduch

0,1

0,3

0,2

0,4

0,2

0,4

0,2

Stena

-0,5

0,0

0,1

0,3

0,4

1,0

1,5

—

1,7

1.7

Vzduch

27. 26. X. X. 1956 1956

21. 20. VI. VI. 1956 1956

26. VII. 1955

Stena Kmeťov dóm

1. až 6. VIII. 1956

25. II. 1956

23. V. 1955

Tabuľka 14. Teplota steny a vzduchu v °C v Kmeťovom dóme (11) v hĺbke 60 cm a v Medvedej chodbe (25) v hlbke 50 cm

vzduch, a najmenšia v južných priestoroch v okolí dómu Pagôd. S výškou jej hodnota klesá, hoci nie rovnako v rôznych priestoroch. Od prúdenia a teploty studeného vzduchu, ktorý preniká v zimnom ob dobí do jaskyne, závisí i prechladzovanie stien jaskyne do určitej hĺbky. Pritom však tepelný režim v prechladzovanej vrstve steny má svoje špeci fické zvláštnosti; časový chod teploty steny v jej rôznych hĺbkach v jednotli vých priestoroch jaskyne má prvky spoločné i odlišné s chodom teploty vzduchu uzavretého týmito stenami. I keď prechladzovanie steny a jej teplota má rozhodujúci význam v tepelnom režime celej jaskyne z hľadiska jej zaľadňovania, nemožno tu konkrétnejšie rozoberať tepelný režim jaskynných stien pre nedostatok meraní. Veľký význam však majú i výsledky nie mno hých meraní teploty steny v Kmeťovom dóme (v hĺbke 60 cm) a v Medvedej chodbe (v hĺbke 50 cm). Sú uvedené a porovnané s teplotou vzduchu v tab. 14. V zimnom období býva teplota vrchnej, tenkej vrstvy steny vyššia ako teplota vzduchu len v prípadoch prechladzovania, keď cez priestor prúdi vzduch s nižšou teplotou, ako je teplota povrchu steny. Teda nie pri každom prechladzovaní jaskynného vzduchu prechladzuje sa súčasne i stena. Obdobie medzi ukončením zimného prechladzovania jaskyne a nástupom ochladzovania v nasledujúcom zimnom období charakterizuje nižšia teplota steny (do určitej hĺbky), ako je teplota vzduchu v príslušnom priestore. Celkove ochladzovanie steny a jej otepľovanie prebieha pomalšie ako ochladzovanie a ohrievanie vzduchu v príslušnom priestore v dôsledku výmeny vzduchu v zimnom období a v dôsledku tepelnej vodivosti steny. Rozdiely medzi teplotou steny a teplotou vzduchu sú väčšie v Medvedej chodbe ako v Kmeťovom dóme; i kolísanie teploty steny v Medvedej chodbe je väčšie ako v Kmeťovom dóme. Jedno i druhé súvisí s kolísaním teploty vzduchu v príslušnom priestore. Preto ročná amplitúda teploty steny je v odpovedajúcich hĺbkach väčšia v Medvedej chodbe ako v Kmeťovom dóme. Vlhkosť vzduchu v jaskyni sme nesledovali. Jednorazové orientačné me ranie vlhkosti vzduchu v niektorých priestoroch (vo výške 1 m) dalo tieto výsledky: Priestor Za otvorom do Zuffovho dómu Zuffov dóm pri priechode do Kmeťovho dómu Y priechode z Veľkého do Zuffovho dómu Kmeťov dóm na meteorolog. staničke Čierna galéria Za múrom Medvedia chodba

Rel. vlhkosť vzduchu v %

Tlak pár v mm Hg

97 97 95 98 97 98 97

5,06 4,65 4,65 4,56 5,06 6,11 4,%

V zimnom období za prenikania studeného vzduchu do jaskyne pokles teploty vzduchu v priestoroch jaskyne býva sprevádzaný súčasným poklesom relatívnej vlhkosti vzduchu, čo je dôsledok otepľovania studeného vzduchu po jeho preniknutí do jaskyne. Tak najnižšie relatívne vlhkosti vzduchu v jaskyni sa vyskytujú v období najnižších teplôt vzduchu. Tlak pár však bude zrejme vyšší v letnom ako v zimnom období. Znížená relatívna vlhkosť

vzduchu v zimnom období a súčasný pohyb vzduchu tvoria podmienky pre určité, vcelku malé ubúdanie ladu v priestoroch jaskyne. Tvorba a ubúdanie ľadu v jaskyni Ak uvážime, že narastanie ľadu v jaskyni závisí od potrebného a určitý čas trvajúceho prechladenia jaskyne a od dostatočného množstva vody, vi díme, že Demänovská ľadová jaskyňa nemá dosť vhodné podmienky pre zaľadnenie. Celkove strmý sklon a tvárnosť vonkajšieho povrchu nad priestor mi jaskyne tvoria neveľmi priaznivý podklad pre zachytávanie zrážok, či už pevných, alebo tekutých, ktorých voda preniká do priestorov jaskyne. Tak prítok vody do jaskyne je slabý a a j od neho závislé zaľadňovanie jaskyne. Preto celkové pribúdanie ľadu v jaskyni je proces pomalý a závislý aj od vonkajšieho zrážkového režimu. Tempo zaľadňovania súčasne závisí od inten zity a trvania priaznivého prechladenia so zápornými teplotami vzduchu v jaskyni. Nástup, ukončenie a tempo narastania ľadu v jednotlivých rokoch bude teda zrejme závisieť od začiatku a ukončenia zím a od ich tuhosti, kým teplotné pomery leta nemajú vplyv na tvorbu ľadovej výzdoby v jaskyni. Rôzne priestory jaskyne majú z hľadiska ich tepelného režimu a z hľa diska prenikania vody rôzne podmienky pre zaľadnenie. Nateraz^ má naj výhodnejšie podmienky Kmeťov dóm. Dobré prenikanie vody je v Zuffovom, v Halašovom dóme a v ďalších južnejších priestoroch, kde je pre zaľadnenie potrebné primerané prechladzovanie. Na otázku, či sa Demänovská ľadová jaskyňa znovu zaľadní, treba od povedať kladne. Treba však mať na zreteli niekoľko závažných okolností. V iivode sme poukázali na nepriaznivý tepelný režim v jaskyni v rokoch 1950,—1953, keď sa roztopila veľká zásoba ľadu a prenikavo sa oteplila celá jaskyňa. V tomto smere sa negatívne uplatnili do tohto obdobia spadajúce veľmi teplé leto r. 1950, teplá zima 1950/51 a teplé leto r. 1952. Dostatočná zásoba ľadu v ľadovej jaskyni znižuje letné otepľovanie v príslušnom priestore. Nedostatočná zásoba ľadu v Demänovskej ľadovej jaskyni sa bude nepriaznivo prejavovať v jej tepelnom režime viac rokov, prípadne niekoľko desaťročí, kým sa v nej postupne nezhromaždí dostatočné množstvo ľadu, potrebné pre ustálenú periodicitu narastania a ubúdania ľadu v jej priestoroch. Po nápravných opatreniach v jaskyni sa jej tepelný režim pozvoľna zlepšuje, ale žiadúci stav sa ešte nedosiahol. Za aký čas v priestoroch jaskyne bude dosiahnutý potrebný ustálený tepelný režim, nateraz ešte nemožno určiť. Žiadúce zlepšenie bude závisieť od prenikania vody a tvorby ľadu v príslušných priestoroch. Proces prechladzovania priestorov jaskyne a dosiahnutia vý hodného tepelného režimu by sa dal urýchliť umelým zaľadňovaním v nie ktorých priestoroch jaskyne prívodom vody zvonku, čo by sa realizovalo len ako dočasné výpomocné opatrenie. Približné výpočty ukazujú, že závažným a trvalé negatívnym činiteľom v tepelnom režime jaskyne bude otepľovanie jaskyne elektrickým osvetlením. Tak r. 1955 sa v jaskyni na osvetlenie počas návštev a pri rôznych prácach spotrebovalo okrúhle 31 900 kilowatthodín, čo predstavuje zhruba asi 55 %

tepelnej energie odňatej jaskyni za jedno zimné obdobie a vypočítanej hrubým odhadom na základe prúdenia vzduchu do jaskyne a z nej. Ťažko je však odhadnúť, koľko zo spotrebovanej elektrickej energie v jaskyni škodlivé pôsobí na ohrievanie priestorov jaskyne a prípadne na topenie jej ľadovej výzdoby. Y budúcnosti treba počítať celkove so značne menšou ročnou spotre bou elektrickej energie v jaskyni, lebo z uvedenej spotreby 31 900 kWh pripadlo na obdobie najväčších návštev v júni až auguste 4490 kWh a veľkú časť energie spotrebovalo osvetlenie pri generálnych opravách jaskyne. Teplo vydýchané návštevníkmi jaskyne za celý rok je veľmi malé a predstavuje zhruba 2°/oo zo strateného tepla za zimného prechladzovania. Záverom treba spomenúť, že tepelný režim jaskyne po opatreniach navrhnutých a realizovaných odborníkmi v jaskyni po dosiahnutí ustálenia sa zlepší oproti jej pôvodnému tepelnému režimu pred rokom 1950. V zimnom období otvorený vchod do Zuffovho dómu, otvorený vchod pod Baštou a múr pred Závrtovým dómom podmieňujú zreteľne rýchlejšie a celkove väčšie prechladzovanie jaskyne ako pred rokom 1950 pri dvoch otvoroch do jas kyne. Preto je fyzikálne oprávnený predpoklad, že postupom času trvalé zaľadnenie jaskyne sa rozšíri viac na juh, ako bolo pred rokom 1950.

Literatúra

Benický V.: Bludisko Demänovskej lad ovej jaskyne, pôdorys jaskyne v mierke 1:1500 podlá zamerania z r. 1944—45, rozmnožené v archíve Múzea Slovenského krasu Dosedla J.: Horní patra ledové jeskyné Demänovské. Sborník Čs. zem. společnosti, Praha 1949, č. 3—4, str. 171—178 Droppa A.: Výskum Demänovských jaskýň. Geografický časopis SAV, Bratislava 1955, č. 3—4, str. 133—163 Kettner R.: Všeobecná geologie III, vyd. OSAV, Praha 1954 Konček M.: Teplotné pomery Bratislavy, vyd. SAV, Bratislava 1956 Petrovič Št.: Mikroklimatický prieskum Ľadovej jaskyne u Dobšinej. Met. zprávy 1952, č. 4, str. 102—106 Saar R.: Meteorologisch^Physikalische Beobachtungen in den Daefasteinrieiseneishôhlen, Osterreich, Wetter und Leben, Wien 1955, H. 8—11, str. 213—219

MHKPOKJIHMAT ÄEMÍWOBOKOR JIEJIÍIHOÔ HEHIEPLI H HPOBJIEMA EE BTOPHqHOIX) OBJIEÊHHa H. OTpyôa B 1950—1952 rr. ÔMJIH B JIeM9HOBCKOit jie^HHoft nemepe (cTaľircecitaa a e ^ A H A A Hemepa) npoaaBeêHH BaatHBie HCftycTBeHHbie H3MeHemia B HeKOTopux ee npoCTpaHCTBax. 9TH iicKyc.TBeHHbie onepauHH HäcTÓJibKO H3MeHium TeiMOBOil peiKHM B nemepe, ITO B Heit nonn nomocTbio paeraaJiH aeaaHbie iôpMamiH, Boapacr KOTopwx oneHiiBaiOT B. Bemmitbi H A. ilponna Ha 400 — 500 aeT. CneuuajiHCTbi-MeTeopojiorH (ii3 MexeopoJionraecKoro H KaHMaTOJionnecKoro HHCTUTyra VHiiBepciiTeTa HM. KoMeHCKoro B BpaincjiaBe H rHjipoMeieopojiorHiecKoro HHCTHTVTa B Spame-naBe) npeajioHííMH B 1953 r. n B nocjiejtyioiiXHx Tpex roaax ooymecTBiiTb MeponpiraaTiia aM H3MeHeHiia HeôjiaronpnaTHO HapymeHHoro TenaoBoro peatHMa B nemepe iaK, ITOÔH B Heft MOLMI onaľb B03HHKHyxb JieâHue (JopManjm. C 1953 r. npoii3Bo.naTca B nemepe Toace KOHTpojibHbie MiuípoKJuíMaTOJioniqecKHe H3MepeHiia, c noMoiubio Koiopbix npocMstiiBaeTca TemioBoii peaciiM B nemepe. B craTbe oniicHBaeTca MeTOjuiKa np0H3B0aHMbix MHKpoKjmMaToaoriwecKiix H3MepeHHii B nemepe n aaexca aHara3 ee HaiiCojiee Baaaibix MiiKpoKJiiiMaTCUioriiiecKHx xapaKTepiicTiiK. TjiaBHbiM 0,n,pa30M aaeííTa cmemca iianpamieHHa n cKopocTii ABIIATEHIIA B03nyxa B nemepe, a xaicace ropiisoHTajibHoä

azyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA BepxHKcUtbHofi cTpaTH<j>HKainni TeMnepaTypu B TeieHM roaa B pa3HM npocTpaHcrsax nemepu. B sarawqeraH paaÔHpaeicayxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLKIHCB peayaBTai npejmpHHHTux MoponpiiHHTHťt n aHCKyTHpyereH Bonpoe HOBO

ro B03HUKH0BeHHfl aeaaHHX (JiopMauHÄ B nemepe. MeTeopoaorHHee.KHÄ H KjiHMaToaorHiecKHa HHCTUTyr YHHBEPCHTETA HM. KoMencKoro B BpaTHcnaBe

DAS PROBLÉM DES MIKROKLIMAS UND DER WIEDERVEREISUNG DER DEMÄNOVAER EISHOHLE J. Otruba In den Jahren 1950—1952 wurden in der Demänovaer Eishohle (statische Eishohle) einschneidende kumstlic'he Eingriffe in einigen Räumen durchgefiihrt. Diese Eingriffe haben den Wärmehaushalt in der Hôhle derart geändert, dass die ursprunghchen Eisablagerungen in ihr, deren Alter von V. Benický und A. Droppa auf 400—500 Jahre geschätzt wird, nahezu vôllig auftauten. Fachleute aus der Meteorologie (vom Inštitút fur Meteorologie und Klimatológie der Komenský-Universität in Bratislava und vom Hydrometeorologischen Inštitút in Bratislava) veranlassten im Jahre 1953 und in den folgenden drei Jahren Massnahmen zur Abänderung des ungunstig beemflussten Wärmehaushaltes in der Hôhle, um m der Hôhle eine erneute Vereisung herbeizufiihren. Seit dem Jahre 1953 werden in der Hôhle auch mikroklimatologische Kontrollmessungen durchgefiihrt, mit deren Hilfe der Wärmehaushalt der Hôhle iiberwacht wird. In diesem Artikel wird die Methodik der durchgefuhrten mikroklimatologischen Me3sungen in der Hôhle geschildert und es wird eine Analyse der wichtigsten mikroklimatokxnschen Yerhältnisse der Hôhle gegeben. Es wird namentlich die Richtung und G-eschwindigkeit der Luftbewegung in der Hôhle, sowie die horizontále und vertikále Temperaturschichtung im Laufe des Jahres in den verschiedenen Räumen der Hohle gewertet. , , „ Abschliessemd wird eine Úbersicht der Einwirkung der durchgefuhrten Massnahmen in der Hôhle gegeben und die Frage der neuerlichen Vereisung der Hôhle diskutiert. Inštitút fur Meteorologie und Klimatológie der Komenský-Universität in Bratislava

H R Á D O C K Á J A S K Y Ň AzyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZVUTSRQPONM OCHŤt'4MGOfJmV** t ) K CKMf^fír V. BENICKÝ

Do katastra slovenských jaskýň pribudla nová jaskyňa na Hornom Hrádku v Gemeri. Pretože náhľad na pomenovanie novej jaskyne nie je jednotný, používam názov Hrádocká jaskyňa. Miestne obyvateľstvo ju po menovalo Ochtinskou, avšak odborné práce a zprávy z dennej tlače, ktoré o jaskyni vyšli, uspokojujú sa so všeobecným názvom podľa jej charakteru .,Aragonitová". Hrádocká jaskyňa je prvou aragonitovou jaskyňou na území Slovenska a svojím významom sa zaraďuje medzi svetové lokality tohto druhu. Zasluhuje si preto našu pozornosť. Názov

jaskyne

Hrádocká jaskyňa leží na území obce Ochtiná (okres Rožňava) na roz hraní povodia Muráňa a Štítnika (ktoré sa v Bretke a Plešivci vlievajú do Slanej) a chotárov Ochtinej, Štítnika a Jelšavy na temene Hrádku (kóta 812 m n. m.). Každá zo zainteresovaných strán by rada mala vchod do jaskyne zo svojho územia. Nový vchod sa však môže raziť len z toho miesta, ktoré prevádzke najlepšie vyhovie. Hrádok je význačný horský masív tohto kopcovitého kraja. Je viditeľný z oboch dolín a v dejinách oboch dolín hral iste dôležitú úlohu. Na vrchole sa našli stopy pravekého osídlenia. Jeho názov je veľmi starý. Bude len logické, keď nová jaskyňa bude mať jeho meno. Názov „Aragonitová jaskyňa", nevyhovuje. Okrem toho patrí do sér.ie názvov Jasná dolina, Ľadová jaskyňa, Dračia jaskyňa, Bielska jaskyňa, Západné Tatry, Východné Tatry (miesto Demänovská dolina, Dobšinská ľadová jas kyňa, Demänovská ľadová jaskyňa, Belanská jaskyňa, Liptovské (hole) Tatry, Belanské Tatry atď.). V reťazi vŕškov, kopcov a vrchov stretáme sa s ďalšími svojráznymi názvami: Vetrník, Repisko, Magura, Komatka, Tatárska hora atď. Úprimne sa prihováram za revíziu názvu. Je našou povinnosťou chrániť zaužívané názvy, ktoré miestny ľud používa od stáročí. Aj nová jaskyňa nech ide do sveta pod svojráznym názvom a šíri slávu našej krásnej vlasti.

Objav

jaskyne

Na Hrádku sa už oddávna doluje ruda. Východoslovenský rudný prieskum začal na Hornom Hrádku r. 1953 ražbu niekoľkých nových štôlní. V tzv. Kapustaštôlni (pomenovaná podľa banského revírnika Jána Kapustu z Ochtinej) v čelbe 9. slednej chodby pracovali 6. 12. 1954 haviar M.

Cangár a pomocný haviar J. Prošek. Normálne navŕtali čelbu prekopu v cel kovom profile. Po vyvŕtaní dier pred skončením prvej zmeny urobili odstrel. Na druhý deň po ňom, t, j. 7. 12. 1954, ako zpráva Východoslovenského rud ného prieskumu, n. p., závod Jelšava uvádza, spomenutí baníci došli na pracovisko a v čelbe našli väčší otvor — dutinu. Na druhý deň po objavení, 8. 12. 1954, navštívil a prefáral jaskyňu závodný geológ inž. Róbert Ševčík. Zistil, že ide o objav významnej jaskyne s aragonitovou výzdobou, a zakázal vstup do nej. Zastavil a j ďalšie razenia prekopu na juh a pokračovanie v razení na opačnú stranu, na sever. Prekop na juh dal zadebniť proti vnik nutiu osôb. Novoobjavenú jaskyňu v celom rozsahu komisionálne prezreli 21. 12. 1954 zástupcovia Obvodného banského úradu v Košiciach dr. inž. Ivan a dr. inž. Sutoris, ktorí konštatovali, že priestory sú zanesené naplaveným okrom a a j bočné steny sú pokryté okrovitou horninou. V trhlinách sa vyvinuli . aragonitové kvety z krištálov, ktoré sú na niektorých miestach veľmi pekne vyvinuté a dosť veľkých rozmerov, čo robí jaskyňu zaujímavou a zo stránky geologickomineralogickej cennou. Je potrebné, aby kompetentní činitelia z ochrany prírody a výskumu jaskýň, resp. geológovia krasové dutiny pre skúmali a ich význam pre vedu i pre širšiu verejnosť zhodnotili (obr. 50, 51, 52, 62). Obvodný banský úrad nariadil správe závodu ďalšie potrebné opatrenia zaviazal sa upovedomiť štátnu ochranu prírody a zainteresované vedecké ústa vy. Treba konštatovať, že z hľadiska geologického jaskyňu hneď po objave spracovali inž. Ševčík a dr. J. Kántor, no výskum a zhodnotenie jaskyne z hľadiska štátnej ochrany prírody a osvetového využitia sa oneskorili a zanedbali. Ochrana jaskyne Bezpečnostné opatrenia zo strany Východoslovenského rudného priesku mu, n. p., závodu Jelšava neboli dostatočné. Dvere štôlne boli niekoľko ráz násilne porušené a výzdoba jaskyne poškodená. Nepovolaní ľudia podnikali do jaskyne nočné výpravy a vynášali z nej aragonitové kvety. Takýto stav trval až do 26. 10. 1956, keď boli v štôlni dobetónované železné vráta. Sprístupnenie

jaskyne

Po skončení prieskumných prác banské dielo „Kapustaštôlňu" Horný Hrádok rudný prieskum likvidoval a dňa 14. januára 1956 odovzdal Turisto vi, n. p., v Bratislave. J e j odovzdanie a prevzatie sa uskutočnilo na základe dohody medzi VSRP, GZB V Rožňave a Turistom. Banské pole je majetkom GŽB V Rožňave a povrch Lesostavu v Betliari. Prístup do jaskyne je cez Kapustaštôlňu vo vzdialenosti asi 350 m od povrchu. Do jaskyne treba preto preraziť nový vchod, lebo keď sa výdreva štôlne nebude udržiavať, prístup do jaskyne sa môže zavaliť. Na podnet Poradného sboru pre jaskyne a krasové zjavy pri PŠK jasky ňu v dňoch 17.—26. 10. 1956 zameral a určil jej nový vchod dr. A. Droppa,

v e d ú c i S p e l e o l o g i c k é h o o d d e l e n i a Z e m e p i s n é h o ú s t a v u S A V v Lipt, Mikuláši. B u d ú c i v c h o d d o j a s k y n e p ô j d e z l e s n e j c e s t y n a SZ s t r a n e H r á d k u , v z d i a l e n ý a s i 1 0 m i n . c e s t y od b ý v a l e j h o r á r n e n a H r á d k u . V z d i a l e n o s ť 1 4 5 m od povrchu sa prekoná štôlňou. V p o s l e d n o m č a s e T u r i s t a , n. p., robí v j a s k y n i s p e l e o l o g i c k ý p r i e s k u m a u v a ž u j e o j e j s p r í s t u p n e n í pre širšiu v e r e j n o s ť . J a s k y ň a leží n a a u t o b u s o v e j l i n k e Štítni k — J e l š a v a (asi 1 8 0 0 m od z a s t á v k y H r á d o k ) a m á v š e t k y p o d m i e n k y pre h o j n é n á v š t e v y .

Literatúra Ševčík R. — Kántor J.: Aragonitová jaskyňa na Hrádku pri Jelšave. Geologické práce, zprávy 7, Bratislava 1956, str. 161—171 Blaha L.: Aragonitová jaskyňa pri Hornom Hrádku. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 434—437 Droppa A.: Aragonitová jaskyňa v Hrádku pri Jelšave, rukopis. Archív Múzea Slovenského krasu č. 165/57 Piljan J.: Korešpondencia. Archív Múzea Slovenského krasu

TPAflOItKAH APAFOHHTHAH IIEHJEPA B.xvutsrponmlkjiecbaTSPOMLKJIHECBA EeiuinKM

B oôJiacTH ľopHoro ľpa«Ka npiizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDC OXTHHOH B CnoBaKHH B 1954 R. UPIL npoňiiBKe maxTHoä NITOJIBHH ÔMjia OTKpuTa aparoHHTHaa nemepa. npOCTOpU HOBOH IICinepi.1 FLOXO^HT FLO 2 5 0 M NJIOMAFLH H H306miyK>T 6oraToä JIOKO parjiicií aparoHHTHoro nneTa. ľpa^ouKaH nemepa — 3TO n e p n a a aparoHHTHaa nemepa Ha TeppiiTopim CjiOBaium H no CBoeMy sua'ieHHio npHHajyieJKHT K Hanôonee 3aMeiaTejibHbiM nenjepaM B Mape.

Myseú CjioeaiiKoeo e JlunmoecKOM

Kapcma UKyjiame

DIE ARAGONITHOíILE VON HRÁDOK V. Benický Am Horný Hrádok bei Oehtiná in der Slowakei wurde im Jahre 1954 beim Graben des Grubenstollens eine Aragonithohle entdeckt. Die Räume der neuen Hôhle erstrecken sich iiber eine Fläche von mehr als 250 m und sind reichlich mit Aragonitbltite ausgeschmuckt. Die Hôhle von Hrádok ist die erste Aragonithôhle auf dem Gebiete der Slowakei und gehôrt unter die weltberuhmten Lokalitäten dieaer Art. Mviseum des Slowakischen Karstes in Liptovský Mikuláš

DOKUMENTÁCIA KRASU A JASKÝŇ V. BENICKÝ — M. JURKOVICOVÁ

O kras a j a s k y n e j e v e l k ý z á u j e m z hľ adiska v e d e c k é h o i k u l t ú r n o o s v e t o v é h o . T e n t o záujem treba prehlbovať a z hľ adiska kultúrneho a o s v e t o v é h o v y u ž i t i a usmerňovať . N a to slúži d o k u m e n t á c i a , pod k t o r o u r o z u m i e m e m u z e á l n e zbierky, k a t a s t e r a bibliografiu. Pre d o k u m e n t á c i u a popularizáciu j a s k ý ň a k r a s o v ý c h z j a v o v bolo zriad e n é špeciálne k r a s o v é m ú z e u m v Lipt. Mikuláši. D o k u m e n t á c i a sa sústredila r o k u 1 9 4 9 v Múzeu S l o v e n s k é h o k r a s u pri S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j spoločnosti.

Zbierky /

P r v á k r a s o v á zbierka v z n i k l a v Múzeu S l o v e n s k é h o krasu. B o l a zverejn e n á r. 1951 a od toho času sa s ú s t a v n e d o p ĺ ň a zásluhou š t á t n e j s t a r o s t l i v o s t i o múzeá. K r a s o v á k o m i s i a b ý v . K C S T i n š t a l o v a l a v chate pri D o m i c i m e n š i u k r a s o v ú v ý s t a v k u , k t o r ú r. 1936 o d o v z d a l a s p r á v e j a s k ý ň . P r v á v ý s t a v k a s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň bola v SNM r. 1946. Usporiadal ju v spolupráci so SNM J a s k y n i a r s k y sbor b ý v . K S T L .

Kataster E v i d e n c i a s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň (krátko k a t a s t e r ) m á za cieľ podávať potrebné d á t a n a š i m j a s k y n i a r o m a prehľ adne zhŕňať v ý s l e d k y v ý s k u m o v . S prácou s a začalo r. 1947 pri J a s k y n i a r s k o m sbore. Boli v y d a n é e v i d e n č n é l i s t y a rozoslané v š e t k ý m členom. O d v t e d y k a t a s t e r s ú s t a v n e d o p ĺ ň a m e . Pri P o r a d n o m sbore P Š K pre j a s k y n e a k r a s o v é z j a v y utvorila sa r. 1957 d o k u m e n t a č n á komisia, k t o r á v y p r a c o v a l a n á v r h n a n o v ý , j e d n o t n ý evid e n č n ý list j a s k ý ň . E v i d e n c i a Múzea S l o v e n s k é h o k r a s u doteraz sústreď uje n e ú p l n é d á t a 2 5 6 s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň . S p r a c o v a n i e a doplnenie v š e t k ý c h d á t n a n o v é evid e n č n é l i s t y je d l h o d o b á p r á c a a je žiadúce, a b y sa do n e j zapojili zainteres o v a n í v e d e c k í pracovníci a dobrovoľ né s p e l e o l o g i c k é s k u p i n y . D o t e r a z o k r e m Múzea S l o v e n s k é h o k r a s u spolupracujú: Z e m e p i s n ý ú s t a v S A V , A r c h e o l o g i c k ý ú s t a v S A V , p r i e s k u m n é s k u p i n y Turistu, n. p., a dobrovoľ ní jaskyniari. K a t a s t e r sa v e d i e n a s p ô s o b f a s c i k l o v , v k t o r ý c h s ú u l o ž e n é o k r e m e v i d e n č n é h o listu v š e t k y d o k u m e n t a č n é prílohy. K a t a s t e r sa p o s t u p n e rozširuje n a ostatné k r a s o v é z j a v y , h l a v n e p o n o r y a v y v i e r a č k y , ale i n a z á v r t y , slepé údolia, o b r o v s k é hrnce, š k r a p o v é polia, k a ň o n y atď.

BIBLIOGRAFIA J a s k y n i a r s k y m časopisom sú K r á s y Slovenska. Slovenskí jaskyniari uverejňujú v nich od r. 1921 odborné a populárne č l á n k y a zprávy. V 3 3 doteraz v y š l ý c h ročníkoch sú zachytené v š e t k y dôležité jaskyniarske podujatia. Bibliografiu Krás S l o v e n s k a (prvých 20 ročníkov) spracoval pre S S S dr. P a v e l Halaša r. 1950. J e h o rukopis je v Krásach Slovenska. Jaskyniarske č l á n k y sa do r. 1918 uverejňovali v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v ročenkách Uhorského karpatského spolku. P r v ý c h 44 ročeniek (1874— 1917) speleologicko-bibliograficky spracoval pre S S S I v a n Bohuš r. 1951. Ani táto práca nebola uverejnená. S A V v y d á v a od r. 1949 Zemepisný sborník ( G e o g r a f i c k ý časopis), k t o r ý sústavne uverejňuje i speleologické práce a zpráv y . Č e s k ý s p e l e o l o g i c k ý klub v Brne v y d á v a od r. 1948 časopis Českoslov e n s k ý kras (od r. 1955 ho v y d á v a ČSAV), v ktorom v y š l o viac prác o slov e n s k o m krase a o jeho jaskyniach. N a jaskyniarske č l á n k y a zprávy od r. 1921 je bohatá i ostatná periodická a denná tlač. Sústreď ovalo a sledovalo ich najmä Družstvo D e m ä n o v s k ý c h jaskýň. J e h o v ý s t r i ž k o v ý archív obsahoval niekoľ ko veľ kých albumov. Tento t l a č o v ý archív sa údajne stratil. Bibliograficky • spracovaný nebol. V ý s t r i ž k y z periodickej a dennej tlače o s l o v e n s k ý c h jaskyniach sa zhromažď ovali aj v Domici a neskoršie v J a s k y n i a r s k o m sbore KSTL. V ý s t r i ž k o v ý archív sa zachoval a bude podkladom pre ďalšie bibliografické práce. V tejto súbornej bibliografickej práci uverejňujeme predbežne len zoznam literatúry k r a s o v e j a speleologickej. Má sa t ý m rozumieť : k ý m k o ľ v e k napísaná a v akejkoľ vek reči v y š l á odborná literatúra, vzť ahujúca s a na územie Slovenska, ďalej s l o v e n s k ý m autorom v akejkoľ vek reči napísaná a akýmkoľ vek územím zaoberajúca s a spel e o l o g i c k á literatúra. Pokiaľ bolo možné, spracovali sme knižné tituly, jaskyniarske články a zprávy. Sprievodcov, práce zemepisné, geologické, historické, archeologické atď. u v á d z a m e len v t e d y , ak sú v úžšom spojení s naším poslaním. Pri drobničkách a n o v i n á r s k y c h zprávach sme postupovali trochu inak. Spracovali sme len tie drobničky a novinárske zprávy, ktoré majú odbornú, resp. kronikársku hodnotu a ktorých autorov sa nám podarilo zistiť . Progag a č n é novinárske zprávy, ktorých je veľ a, z bibliografie sme vypustili. Pri spracovaní materiálu sme sa pridržiavali p o k y n o v našich knižničných inštitúcií, pokiaľ nám to rozsah dovoľ oval. Slovenská krasová a speleologická

literatúra

1946—1956 A n d r e á n s k y V.: Domica vydala filmárom svoju krásu a tajomstvo. Život, Bratislava 8. 6. 1956 A n d r u s o v Dim. — Sekyra: Velehorský kras Bélských Tater, recenzia. Geografický časopis, r. 7, 1955, str. 117—118 A n t o š Ján: Jaskyňa nad Výtokom pri Piešťanoch. Krásy Slovenska, Martin, r. 27. 1950, str. 195—196

A u g u s t a Josef: O mládéti jeskynního medvéda z jeskyne Domica. Práce ŠGÚ, Bratislava, zoš. 17, 1948, str. 29—34 O jaskynných medveďoch. Príroda a spoločnosť, Martin, r. 1954, str. 403—408 A u g u s t a — H o k r Zdenék: O zlomenine vretenní kosti jeskynního medveda z jeskyné Domica v Jihoslovenském krasu. Práce SGÚ, Bratislava 1948, str. 35—38, obr. 1 B a b o r J. F.: Limnaea noulitianna aut. na Slovensku. Československý kras, r. 1, 1948, str. 71 B a c ú r i k Michal: Ako bola objavená Izbiea. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 106 B a 1 i g a Miloš: Nová jaskyňa v Dolnom Jelenci. Smer, B. Bystrica 4. 12. 1954 B ár t a Juraj: I. jaskyniarsky týždeň. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 101—106 — Bojnice, okno do slovenského praveku. Slovensko, Martin, r. 16, 1951, str. 91—93 — Objavujeme bohatstvo. Výsledok archeologického výskumu v jaskyni Dzeravá skala. Borba, r. 4, 1950, 26. 5. 1950 — Malé Karpaty v praveku. Kras a jaskyne Malých Karpát, sprievodca. Slovakotour, Bratislava, 1952, str. 47—59 — Príspevok k názvosloviu slovenských jaskýň. Krásy Slovenska. Martin, r. 30, 1953, str. 187—190 — Jaskyňa v Stračej ceste pri Nitre. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 92—93, 3 obr., 1 mapa — Praveké osídlenie skalného previsu v čiernej dolinke pri Demänovej. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, príl. 4, str. 2—3, obr. 2 — Prvý nález psa domáceho z praveku. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, príl. 4, str, 4 — Jaskyňa Mažarná pri Blatnici v Turci. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 330— 334, 6 obr. — Poľskí jaskyniari na Slovensku. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 236—237, 1 obr. — Praveké osídlenie Juhoslovenského krasu. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 382—390, 7 obr., 1 kresba — Chvalovská jaskyňa a pilinské jaskynné pohrebiská v Juhoslovenskom krase. Slovenská archeológia, Bratislava, r. 3, 1955, str. 110—121, 1 mapa, 4 tab., 1 obr. — Jaskyňa Netopierska a Kaplnka v Nízkych Tatrách a ich rímske osídlenie s a n t r o pologickými nálezmi. Slovenská archeológia, Bratislava, r. 3, 1955, str. 286—301, 6 tab., 2 mapy — K otázke pravekého osídlenia Liskovskej jaskyne. Geografický časopis, Bratislava, r. 7, 1955, str. 185—193, 3 obr., 1 mapa — Jaskyňa očami bádateľov. Príroda a spoločnosť, Martin, r. 1955, str. 466—471 — Slovenské jaskyne z hľadiska dávneho osídlenia. Naša veda, Bratislava, r. 2, 1955, str. 351—356, 8 obr. — Neolitické osídlenie jaskýň pri Poráči na Slovensku. Archeologické rozhledy, Praha, r. 8, 1956, str. 633—639 — Praveké pohrebište a stredoveká peňazokazecká dielňa vo Chvalovskej jaskyni. Archeologické rozhledy, Praha, r. 8, 1956, str. 361—365 B ár t a Juraj — L o ž e k : K otázce stáŕí holocenních travertínových poloh v našich jeskyních. Československý kras, Brno, r. 5, 1952, str. 137—139 B e n i c k ý Vojtech: Zpráva Jaskyniarskeho sboru KSTL za rok 1945. Výročná zpráva KSTL za rok 1945, Lipt. Mikuláš, str. 22—23 — Zpráva o činnosti Jaskyniarskeho sboru KSTL za r. 1946. Výročná zpráva za rok 1946 KSTL Lipt Mikuláš, str. 18—20 — O znárodnenie našich jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 43—45, 3 obr. — Plány arch. Dušana Jurkoviča. Krásy Slovenska, Martin, r. 22, 1945, str. 151—152 a r. 23, 1946, str. 62—64 — Domica opäť naša. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 146—153, 2 obr. — Nové Demänovské jaskyne. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 212—215, 4 obr. — Máme jaskyniarsky sbor KSTL. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 12—14 — Jaskyniarsky sbor KSTL, zpráva o činnosti sboru. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 64 1946, str. 165

— Stručný prehľad našich jaskýň, Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 34—35, 3 obr. — Nové jaskyne v Slovenskom krase — Brezovská jaskyňa, Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 42—45, 3 obr. — Z Jaskyniarskeho eboru KSTL, zpráva o II. sjazde. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, etr. 135-139 — Zpráva Jaskyniarskeho síboru KSTL za rok 1947. Výročná zpráva KSTL za rok 1947, L. Mikuláš, str. 15—17 — In memoriam Dušana Jurkoviča. Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1948, str. 221—222 — Zpráva o činnosti Jaskyniarskeho sboru KSTL. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 217—222 — Malý kurz pre návštevníkov Demänovských jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, etr. 194—198, 10 obr. — Slovenská speleologická spoločnosť — III. pracovný sjazd. Československý kras, Brno, r. 2, 1949, str. 333 — Domica. Slovensko, Martin, r. 1949, str. 28—30 — Z činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 218—222, 4 obr. — Slovenské jaskyne. Úvod od Radima Kettnera. Nákl. MS, Martin, 1950, strán 216, 132 obr. — Z činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 98—101, 21 obr. — Sprievodca po Belanskej jaskyni. Zvl. odtl. Krás Slovenska, Martin, r. 28, 1951, strán 10, 1 mapa, 8 obr. Nákladom SSS — Navštívte Belanskú jaskyňu Sokola. Krásv Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 109— 114, 6 obr. — Objav jaskýň Silickej planiny pri Gombaseku. Krásy Slovenska, Martin, r. 1951, etr. 233—236, 3 obr. — Veľké úspechy slovenskej speleológie v Demänovskej doline. Československý kras, Brno, r. 5, 1952, str. 27—29 — Jaskyne Liptovského krasu. Pamiatky a múzeá, Bratislava, r. 1952, etr. 9—19 — Múzeum Slovenského krasu a jeho problematika. Múzeum, štud. a dokum. zprávy, Bratislava, r. 1, 1953, str. 28—33 — Z činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti. Geografický časopis, Bratislava, r. 5, 1953, str, 273—275 — Z dejín a práce Múzea Slovenského krasu. Múzeum, štud. a dokum. zprávy, Bratislava, r. 2, 1954, str. 15—27 — Múzeum Slovenského krasu v Lipt. Mikuláši. Pamiatky a múzeá, Bratislava, r. 5, 1956, str. 4 0 - 4 3 — Die Grotten von Demänová. Tschechoslowakei, Praha, r. 1954, č. 1, str. 22—25, 10 obr. Drobné zprávy pod zn. VB, cký: Jaskyniari opäť v usilovnej práci (ponor pri Červenej Skale). Národné noviny, Martin 18. 11. 1945 Žiadame korektúru hraníc v oblasti Slovenského krasu. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 29—31 Zpráva o činnosti Jaskyniarskeho sboru KSTL za rok 1944, Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 69—70 Filmovanie Demänovských jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 72 Rokovací poriadok Jaskyniarskeho sboru KSTL v Martine. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 114—119 Výstava jubilujúcich jaskýň v Martine. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 120 Odbory KSTL, pomáhajte pri výskume Slovenského krasu! Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 69 Z činnosti Jaskyniarskeho sboru KSTL, Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 202 Pekný úspech slovenských jaskyniarov (objav Brezovskej jaskyne), Sloboda, 19. 9. 1946 Výskumná výprava do Demänovských jaskýň, Pravda, Bratislava 24. 7. 1946 Na podzemnej hranici štátu. Ciel, Žilina 15. 12. 1948. Kvapľové jaskyne v Harmaneckej doline. Život, Bratislava 6. 2. 1949, reportáž s 5 obr.

5 Slovenský kras.

Demänovská dolina sa stáva chráneným územím. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, Z p ľ á v ľ o činnosti Jaskyniarskeho sboru KSTL za r. 1948, Krásy Slovenska, Martin, fcásy^ slovenská^^orgánom Jaskyniarskeho sboru KSTL. Krásy Slovenska, Martin, Múz 6 eum 4 Slovenlého krasu celoslovenským ústavom speleologickým. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 226 Odvážny zostup do Bezodnej ladnice. Praca, Bratislava 6 9. 1949 Jaskyne v Kozích chrbtoch pod Ďumbierom. Cieľ, Žilina 23. 9. 1949 Drancujú naše jaskyne. Ciel, Žilina 7. 10 1949 Taskvne Vyvieranie, nové objavy. Lud, Bratislava 6. 10. 194y K nový m k r ásam Demänovských jaskýň. Zostup do priepasti Pustej. Ciel, ZUma Výskum^Pekla v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Práca, Bratislava 17. 11. 1949 č o priniesol výskum Bezodnej ladnice. Práca, Bratislava, Vianoce 1949 Založili Slovenskú speleologickú spoločnosť. Krasy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, Ochrana jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 27 1950, str. 48 Ochrana nálezov a nálezísk. Krásy Slovenska Martin, 27 1950 str 95 Jaskyňa ízbica otvorená. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 113 Zvonivá priepasť na Plešivskej planine. K r á s y Slovenska Martin ^ 7 , 1950, str. 198 Dobšinská ľadová j a s k y ň a . Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 199 S o Í ľ o S a v y v Demľ novských jaskyniach (v jaskyni Pustej). Krásy Slovenska, Mark S ^ k " ! ^ sprievodca po Juhoslovenskom krase a Dobšinskej ľadoLadislavzyvusrponmlkjhedcaZVUSLKIHB vej jaskyni, recenzia. Krásy Slovenska, Mart.n, r. 27, 1950 str. 200 Bibliografia Krás Slovenska. Krásy Slovenska, Martin, r. 27 1950, str 200 I r i X e valné zhromaždenie Slovenskej speleologickej spoločnosti. Krasy Slovenska, Francúzsky^ list^Paralléle 50" o slovenských jaskyniach. Krásy Slovenska, Martin, Vzácny^paleolitfcký objav na Slovensku (Deravá skala). Cieľ Žilina 29. 3. 1950 V priepasti na Pustých. Život v obrazoch, Bratislava maj 1950 Nový vchod do Pustej priepasti. Slobodné slovo Bratislava 23^ 6 1950 Dobšinská ľ adová jaskyňa opäť otvorená. Lud, Bratislava 8. 8 1950 Revízny výskum Bojnickej jaskyne. Práca, Bratislava 13. 9. 1950 Nová jaskyňa na Dreveníku. Práca, Bratislava 14. 9. 1950 Výskum Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ľud, Bratislava 22. 10-1950 Nové objavy v jaskyni Driny. P r a v d a Bratislava 29 12. 1950 Dobšinská jaskyňa ohrozená? Krásy Slovenska, Marta r. 28, 1951, str. 8 6 - 8 7 Rok 1951 - jubilejným rokom nášho jaskyniarstva. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, - ľ ýskum

priepasti Zvonice na Plešivskej planine. Krásy

Slovenska, Martin, 28,

Výskum'iľ ajhlbšej priepasti v Juhoslovenskom krase (Barazdáláš). Krásy Slovenska, Í Ä n é ' ú Ä ^ D e m ä n o v s k ý c h jaskyniach. (Spojenie jaskyne Pustej s jaskyňou Slobody.) Pravda, Bratislava 13. 7 1951 25 rokov od objavenia Domice. Ľud, Bratislava 6. 10. 1951 Nové jaskyne Silickej planiny (Objav Gombaseckej jaskyne). Ľud, Bratislava 30. 11. Múzeum Slovenského krasu štátnym ústavom. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, N o v ľ o b j a v y v Demänovej. (Objav jaskyne Mieru.) Cieľ Žilina 30. 1. 1952 Nové jaskyne v Slovenskom raji (Medvedia jaskyňa). Československý kras, Brno, r. 5, 1952, "str. 223—224

Nová jaskyňa v Liptovských Tatrách. (Jaskyňa v Sypkých skalách.) Československá kras, Brno, r. 6, 1953, str. 73 Demänovská dolina — praveké sídlo lužického ľudu (abri — v Čiernej dolinke). Príroda a spoločnosť, Martin, aug. 1953, etr. 491 Naše prírodné múzeum (Demänovské jaskyne). Práca, Bratislava 20. 11. 1953 Následky nedostatočnej ochrany jaskýň (Demänovskej ľadovej jaskyne). Práca, Bratislava 1. 12. 1953 V Demänovskej ľadovej jaskyni mizne ľad. Príroda a spoločnosť, Martin, r. 3, 1954. str. 44 Ponorný horizont Svätojánskej doliny skrýva veľké jaskyne. Cieľ, Žilina 16. 10. 1953 Výskum priepasti na Ohništi. Ľud, Bratislava 26. 8. 1955 Tretia výskumná expedícia do priepasti na Ohništi. Rudé právo, Praha 5. 8. 1956 Prvozostup najvyššie položenej priepasti Kresanice. Smena, Bratislava 31. 8. 1956 Sviatok slovenských jaskyniarov. Život, Bratislava 1. 9. 1956, str. 4—5, 10 obr. B e n i c k ý — B u d i n s k ý — K r i č k a: Jaskyniarsky sbor KSTL. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 188 B e n i c k ý — č a p l o v i č : Domica, jaskyňa pravekých tajov, CR, Bratislava 1953, strán 76, 1 mapa, 42 obr. B e n i c k ý — L e n k o Július: Výlet do Demänovských jaskýň. Nákl. SNDK, Bratislava 1956, 67 strán, 33 obr., z toho 8 far. fot. B e ň o v s k ý Ján: Smolenické jaskyne Driny, družstvo 6 r. o., Práca Bratislava 5. 4. 1950 — Odkrytie Malokarpatského krasu. Krásy Slovenska, Martin, r- 28, 1951, str. 238—240 B l a h a Leonard: O Medvedej jaskyni. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, príl. č. 7, str. 1 — Expedícia do jaskynnej priepasti Barazdáláš. Krásy Slovenska, Martin, r. 30 1953, str. 170—173, 2 obr. — Jaskyňa v Dolnom Jelenci. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, etr. 324 — Jaskynný objav vo Svätojánskej doline. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str 82, príl. č. 11 — Pracovná náplň výskumu a ochrany jaskýň na Slovensku pri n. p. Turista v Bratislave. Turistika a cestovný ruch, Bratislava, r. 2, 1954, č. 2—3, str. 4 — Nová krásna jaskyňa v Dolnom Jelenci. Turistika a cestovný ruch Bratislava r 2 1954, 5. 18—19, str. 6. 1 obr. — Gombasecká jaskyňa sprístupnená. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str 316— 317, 1 obr. — Dobšinská ledová jeskyné, Veda a technika, Praha 2. 12. 1955 — Aragonitová jaskyňa pri Hornom Hrádku. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 434—437, 5 obr. — Slovensko — krajina tisícich jaskýň. Krásv Slovenska, Martin, r. 33 1956, str. 298— 299, 1 obr. — 30. výročie objavenia jaskyne Domica. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str 418— 424, 4 obr. — História jaskynných objavov v Malých Karpatoch. Krás a jaskyne Malých Karpát, Bratislava 1952, str. 151—170 — Nové jaskyne v Cachticiach. Ľud, Bratislava 22. 8. 1956 B l a h a L e o n a r d — S t á r k a V.: Juhoslovenský kras, sprievodca. Osveta, Martin 1956, 112 strán, 4 mapy, 31 obr. B l a h o R. — R a i s k u p : Jaskyniarsky krst. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 198—202, 1 mapa, 1 obr. — O jaskyniach a ľuďoch. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 116—119 B o h u š Ivan: Speleobibliografia Ročeniek Karpatského turistického spolku MKT —Knižnica Múzea Slovenského krasu v Lipt. Mikuláši B o h u š Ivan a kolektív: Belanská jaskyňa, sprievodca. Cestovný ruch, Bratislava 1953, 21 strán, 11 obr. B o k e s František: Tretí týždeň slovenských jaskyniarov v Mor. krase. Geografický časopis, Bratislava, r. 5, 1953, str. 91—98

— Výročné zhromaždenie SSS a III. jaskyniarsky týždeň. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1952, str. 235—236 (drob.) B r o d ň a n s k ý Ján: „Kostrmanka" — strašidelná jaskyňa v Choci. Krasy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 152—154, 1 obr. _ Kralovianska jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, etr. 30-33, 1 mapa 3 obr. zyxwvutsrqp B r o d ň a n s k ý — C a p l o v i č : Jaskyňa v Malom Rozsutci. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, drobn., str. 197—198 B u č k o Štefan: Domica, jaskyňa pračloveka, vo fotografii od Jar. Macaka, recenzia, Geografický časopis, Bratislava, r. 4, 1952, stí. 141—142 — Vojtech Benický: Slovenské jaskyne, recenzia. Geografický časopis, Bratislava, r. 4, 1952, str. 143—145 ^ , ,, .. B u d i n s k ý - K r i č k a V . : Jaskyniarsky sbor KSTL, zpráva. Krasy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 188 „ _.. — Prívet na otvorení jaskyniarskej výetavy v Martine. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 168-169 „ , , „ _.. ol — Prívet na II. jaskyniarskom sjazde v Martine. Kraisy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 194—195 — Slovenské jaskyniarstvo, Príroda, Martin, r. 3, 1948, etr. 60—63, 8 obr — Úlohy slovenského jaskyniarstva (z prívetu na valnom zhromazdeni Sbfc>). Krasy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 97—98 B u d i n s k ý - K r i č k a — B e n i c k ý : Vid Benický — Budinský-Krieka B u k o v a n s k á M.: Tisovecký kras a jeho genese. Ochrana prírody, r. 11, 1956, str. 109, 115, 2 mapky B u k o v i n s k ý V.: Slovenské jaskyniarstvo na nových cestách. Krasy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 217—218 ^ , , — II jaskyniarsky týždeň. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 222—226 4 obr. — Výskumy v Rajeckom krase. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 252—253 — Výsledky výskumu jaskýň v Rajeckom krase. Cieľ, Žilina 22. 12. 1951 — Výskumy v Žilinskom krase. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 193—197, — Nové^jaľskyne pri Kralovanoch. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 192, 2 obr. — Kvety Malofatranekého krasu. Krásy Slovenska, Martin, r. 31. 1954, str. 92—93, 8 obr. — Jaskyne pri Zemianskej Závade. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 339-340, mapka vyvieračka (estavella) vo Vrátnej. Československý kras, Brno, r. 7, 1954, — 1Nepravá — Vrátna ftejomstvo jej hĺbok. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 111—112, 3 obr. C v a c h o Alojz: Nové krasové územie na Slovensku. Príroda, Martin, r. 5, 1950, SŁr 37 40 — Krasové zjavy v Bánovskom okrese. Výr. zpráva št. učit. akad., Bánovce ,n/B., C aa p l T v f č Pavol: Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 198 p l o v i č — B r oJaskyňa d ň a n s kv ýRoháčoch. : Vid Brodňanský — Caplovič C í ž e k Jííí: O topografii propasti u Silice. Československý kras, Brno, r. 7, 1954, str. 54—55 _ , D o s e d l a Jar.: Pfíspčvek k poznání krasu v Malých Karpatech. Sborník Cs. zemčp. spol., Praha, r. 1947, zv. 51—52, str. 88—91, 5 obr. - ,-p0 _ M Lukniš: Poznámky ku geomorfologii Beckovskej brány a priľahlých uzemi (Recenzia). Sborník Cs. spol. zemep.. Praha, r. 1947, č. 2, str. 72 _ Harmanecký kras. (ref.). Sborník Cs. zemep. spol., Praha, r. 1948, zv. 53, str. 1 1 2 - l l á — Hory, hrady, jeskyne. Krasové území v M. Karpatech. Zemepisný magazín, Praha, r. 4, 1949, str. 129—132 _ , „ , — Zajímavé puklinové jeskyné v Malých Karpatech. Sborník Cs. zemep. spol., Praha,

— Paleolitické ^stanice Ďzeravá skala a Tmavá skala v Malých Karpatech. Sborník Cs. zemep. spol., Praha, r. 1950, str. 34-50, zv. 55, 3 obr., 4 mapy, 1 kresba — Kvietok Ladislav: Turistický sprievodca po Juhoslovenskom krase a Dobšinskej

ľadovej jaskyni, recenzia, Sborník Čs spol. zemčp., Praha, zv. 56, r. 1950, str. 106 — Propasti v Československu, Lidé a Zeme, Praha, r. 2, 1953, str. 202—208, 6 obr., 1 tab. D r o p p a Anton: Nová jaskyňa v Liptovskom krase (Mošnická jaskyňa). Československý kras, Brno, r. 2, 1949, str. 43 (drobn.) —• Jaskyňa Čertova diera. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 150—153, 1 mapa — Stalagmitové jazierka. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 158—161 — Jaskyňa Vyvieranie v údolí Demänovky. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 170—182, 1 mapa — Mošnická jaskyňa v Nízkych Tatrách. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 182— 193, 1 obr., 1 plán —• Spojenie jaskyne Slobody s priepasťou v Pustej. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 226—232, 5 obr. — Nové časti jaskyne Slobody v Demänovskej doline*Zemepisný sborník, Bratislava, r. 4, 1952, str. 33—49, 1 mapa — Suchá jaskyňa v údolí Demänovky. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 4, 1952, str. 89—96, 1 mapa, 5 obr. — Smolenický kras v Malých Karpatoeh. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 5, 1953, str. 7—38, 2 mapy, 27 obr. — Demänovské jaskyne, sprievodca. Cestovný ruch, Bratislava 1953, strán 66, 35 obr. — Výskum Chladovej jaskyne v Liptovskom kráse. Geografický časopis, Bratislava, r. 6, 1954, str. 92 — Speleologické práce na Slovensku. Naša veda, Bratislava, r. 2, 1955, str. 167—170, 1 mapa, 10 obr. — Výskum Demänovských jaskýň. Geografický časopis, Bratislava, r. 7, 1955, ®tr. 133— 163, 1 mapa, 11 obr. — Kras na juhovýchodnej strane Malých Karpát, Kras a jaskyne Malých Karpát, Bratislava 1952, str. 63—138 —• Demänovská ľadová jaskyňa. Československý kras, Brno, r. 8, 1955—6, str. 92—110, 1 mapa, 4 obr. — Plavecká jaskyňa. Československý kras, Brno, r. 8—9, 1955—56, str. 120—123, 1 mapa, 3 obr. — Vývoj Demänovských jaskýň. Demänovské jaskyne, Martin 1954, str.yvutsrokiecaZYVTSRPONM 7—23 — Jasná, či Demänovská dolina. Kultúrny život, Bratislava 22. 5. 1954 D r o p p a A. — H a l a š a Ján: Demänovské jaskyne a výlety po okolí. Čedok, Praha 1953, strán 32 D r o p p a Peter: Suchá jaskyňa v Demänovskej doline. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946 (drobn.), str. 236 •— Nové objavy v Demänovej (jaskyňa Mieru). Ľud, Bratislava 29. 1. 1952 — Nové priestory v Demänovských jaskyniach. Ľud, Bratislava 23. 2. 1952 — Štvrtá expedícia do Pustých 28. — 31. 10. 1949. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 165—169 — Dobšinská ľadová jaskyňa v novom svetle. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, príl. č. 7, str. 4—5 D r o p p a — R e v a j — Š r o l : Nové objavy v Demänovskej doline. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, str. 134—136 — Nové objavy v Demänovských jaskyniach. Príroda a spoločnosť, Martin, r. 1, 1952, str. 220 (drobn.) D v o f á k Jaroslav: Výskum propasti ve Važeckém krasu na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 2, 1949, str. 326—327 — O významu stropních korýt. Československý kras, Brno, r. 7, 1954, str. 53—54 F á b r y Rudo: Krásy Demänovských jaskýň. Nový život, Bratislava 4. 4. 1952, 6 obr. F e j f a r Oldíich: Zpráva o výskumu Medvčdí jeskyné v Slovenském raji. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, príl. č. 7, str. 1—3 F e j f a r O. — K u k l a J. — S e k y r a J. — L o ž e k V. (Viď Ložekzyxwvutsrqponmlkjihgfedcb T- Sekyra — Kukla — Fejfar.) F e r s h m a n A. E.: Geochemija peščer. Priklad z Demänovských jaskýň. Priroda an SSSR, Moskva, g. 1, 1952, č. 3, str. 22—26

F i x e k G.: Jaskyňa Slopy v Malých Karpatoch. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 198 (drob,n.) F u t á k Ján: Botanický pohľad na Juhoslovenský kras. Príroda, Martin, r. 2, 1947, str. 116 G r a d z i n s k i R.: Nurkowanie w slowackich jaskiniach. Grotolaz, Kraków, grudzieň H a1956 j d ú c h — H a l a š a : Viď Halaša — Hajdúch H a j d ú c h Ján: Demänovské jaskyne (texty A. Droppa a Júl. Lenko). Osveta, Martin, 1954. strán 142, 116 obr. H a j ó s s y Marica: Barazdáláš. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 191 (drob,n.) — Barazdaláš, Cestovný ruch, Bratislava, r. 1, 1953, 6. 2, str. 2—3, 13 obr. — Živelná pohroma nad Domicou. Turistika a cestovný ruch, Bratislava, r. 2. 1954, č. 11. str. 3. * H a l a š a Ján: Podzemný raj. Dojmy fotoamatéra z Demänovských jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, etr. 216—220 — Ohnište. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 9&—101, 4 obr. — V Zamarovsk-om kameňolome pri Trenčíne. Krásy Slovenska, Martin, r. 26 — 1949, str. 223, obr. 1 H a l a š a Ján — H a j d ú c h Ján: Demänová. (Texty R. Tesnohlídka a Al. Lutonského.) Slovtour, L. Mikuláš, 1950, strán 72, 32 far. fot. H a l a š a Peter: Medvedia jaskyňa v Slovenskom raji. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, str. 194—198, 3 obr. H a v r á n e k Frant.: Važecká jaskyňa na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 1, 1948, str. 17—21 H a v r á n e k Frant.: Nový výskum Važeckej jaskyne. Československý kras, Brno, r. 1. 1948, str. 17—21 — Nový výskum Važeckej jaskyne. Československý kras, Brno, r. 2, 1949, str. 294—295 — Matej Bel, otec československej jaskyňovedy. Československý kras, Brno, r. 3, 1950, str. 51—84, 129—138 a 164—167, 1 obr. H e č k o František: Sézam, sézam, otvor sa! (Demänovská jaskyňa Slobody.) Matičné čítanie, Martin, č. 15, r. 1948, str. 122—130, obr. 10 H e n t z Zoltán: Dve epizódky zo Slovenského krasu. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, etr. 225 — Priepasť Zvonivá diera a jej jaskynná sústava. Geografický časopis, Bratislava, r. 5, 1953, str. 229—238, 1 mapa H l a v á č i k Ľ.: Periodický prameň pod Havranou skalou. Geografický časopis, Bratislava, r. 7, 1955, str. 114—115 H o m o 1 a Vladimír: Kečovská vyvieračka v Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 1, 1948, str. 71—72 (drobn.) — Hydrologická studie Drienovecké vyvieračkv v Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 4, 1951, str. 3—8, 1 prof. H o k r Zdenčk: PííspSvek k poznání jeskynních medvédú z jeskyné Domice u Plešivce na Slovensku. Vestník SGO, Praha, r. 21, 1946, str. 181—186, 2 obr. H r o ž František: Manineká úžina. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 203—205. 5 obr. H o r v á t Dezider: Osudy malých jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 251—252 H o u d e k Ivan: Úvaha o kvaploch Dračej ľadovej jaskyne z r. 1728. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str. 384—388, 3 obr. — Z minulosti slovenských jaskýň. Príroda a spoločnosť, Martin, r. 2, 1954, str. 215— 223, 12 obr. — Nízke Tatry včera a dnes, Bratislava 1953, str. 219 C h á b e r a Stan.: Smrduté jezírko v Jihoslovenském krasu. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1954, str. 353—354, 1 obr. I z á k Ludoviko: Vizito en la štoniginta mondo (popis útvarov v Demänovskej jaskyni a Domici). Esperantiato Slovako, Martin, r. 5, 1950, str. 161—167,78 hĺbkotlač, obrázkov

I z á k Ľudovít: Oslavy 25. ročného jubilea Demänovských jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 195—212 . t 1ŕa — Prívet na II. jaskyniarskom zjazde. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. Ib7—lb» I z á k — Benioký: Viď Benický — Izák J a l o v ý Josef: Z toulek slovenskými krasy. Kras doliny Prosiecke. Československý kras, Brno, r. 4, 1951, str. 195—197, 1 mapa „ _ Nekteré krasové zjevy ve Svatojánské doline na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 5, 1952, str. 109—112, 1 mapa — Závrty a ponory v horní části doliny Demänovské na Repiskach. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 160—165, 2 mapy J a m n i c k ý Ján: Slovenský jaskyniar z prvej polovice XVIII. _storocia Pavel Rebery, Geografický časopis SAV, Bratislava, r. 8, 1956, str. 143—145 J a n e k Miloslav: Pred 30 rokmi objavili Demänovskú jaskyňu. Lud, Bratislava 3. 7. 1951 J a n o š k a Miloš: Ešte z osláv jubilea Demänovských jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 61—64 — Veľkolepá jaskyňa v Liptove. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 143—144 Krásy Liptova, sprievodca, Lipt. Mikuláš 1946 J i r á s e k Jozef: Jaskinia Bielska. Grotolaz, Kraków, grudzieň 1956 K á m e n Svätopluk: Jaskyniarske výskumy v okolí Tisovca. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, str. 101—102 — Prieskum Jazernej jaskyne pri Tisovci. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 19o3, — Ako ^sme'merali priepasť Barazdáláš. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 184— 185, 1 obr. . _ „. , , v _ ,. — Jazerná jaskyňa a periodická vyvieračka pri Tisovci. Geograficky časopis, Bratislava, r. 5, 1953, str. 90—91 — Periodická vyvieračka a Jezerní jeskyňe u Tisovce. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 219—223, 1 obr. — Krasové územie v Tisovci. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 24—27, 1 mapa — Periodická vyvieračka pri Tisovci. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 19o4, str. 21—2-, príl č. 3 — Ochrana periodickej vyvieračky pri Tisovci. Ochrana prírody, Praha, x• 9, 1954, str. 176—178, 2 mapy — Jaskyňa Michňová. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 151—154, 2 obr. — Osud jaskyne Bobačky na Muránskej planine. Ochrana prírody, Praha, r. 10, 195o, str. 239—240, 1 mapa, 3 obr. — Tisovský kras a okolie. Geografický časopis, Bratislava, r. 7, 1955, str. 163—178, 5 máp, 4 obr. — Rezolúcia konzervátorov Banskobystrického kraja. Ochrana prírody, Praha, r. 11, 1956, st.r. 285 — Tepelné hodnotenie jaskýň. Ochrana prírody, Praha, r. 11, 1956, str. 303—306, 3 mapy, 5 grafov — Muránsky kras. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str. 394—396, 1 mapa, 2 obr. — Na dno propasti. (Ohnište.) Smer, B. Bystrica 25. 8. 1956 — Rimavskou a Muránskou dolinou. Osveta, Martin 1956, strán 146, 3 mapy, 10 obr. — Výskum jaskýň v Tisovci. Turistika a cestovný ruch, Bratislava, r. 2, 1954, č. 21—22, str. 6. . K á n t o r — Š e v č í k : Aragonitová jaskyňa na Hrádku pri Jelšave. Geologické práce, Zprávy č. 7, Bratislava 1956, str. 161—171, 1 mapa, 1 pôdorys, 1 kresba K a š p a r Jan: O raspredelenii cinká, svinca i medi v izvestnjakach i vodách peščery Domice v Slovenskom karste. Sborník venovaný akad. V. J. Vernadskemu, Izdateľstvo Akadémii náuk SSSR, Moskva, 1936, str. 267—271, 1 obr. K e t t n e r Radim: O netopýŕím guánu a guanových korosích v jeskvni Domica. Sborník SGÚ, zv. 15, 1948, Praha, str. 41—64, 2 plány, 23 obr. — Zpráva o geologických výzkumech v jeskyni Domica v létech 1948—1950. Včetnik tJÚG, r. 26, 1951, Praha str. 39—41

rj ^

Slovenské zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLK m ú z e u m ochrany zyvutsrponmlkihfe prírody

a jaskyniarstva

031 01 Liptovský M ikulá š

— Všeobecná geologie. Cást III. Vnejší sily geologické, povrch zemský. Kapit.: Zjevy krasové 197—298, Melantrich, Praha 1948 K o d y m Odolen: Ochrana vápencových zejména krasových oblastí. Ochrana prírody, Praha, r. 9, 1954, etr. 129—132 K o n č e k . Mikuláš: Naše ľadové jaskyne. Naša veda, Bratislava, r. 1955, str. 403—405, 3 obr. — Klíma Malých Karpát. Kras a jaskyne Malých Karpát, Bratislava, 1952, etr. 28—34 K o n e č n ý Vlad.: Silieká radnica volá po rýchlej náprave. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 65—66, príl. č. 9 K o r b a y Frant.: Príspevok k dejinám výskumu Demänovských jaskýň. Geografický časopis, Bratislava, r. 5, 1953, str. 275—279 — Prírodné múzeá. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 321—323, 2 obr. — Z dejín jaskyniarstva na Slovensku. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 1952, str. 123— 132, 1 mapa K o v a 1 č í k J os.: Bystrianska jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 28,1951, str. 253—256 K o v a l č í k R.: 75. výročie Belanskej jaskyne. Tatranské noviny, St. Smokovec 6. 9. 1956, 5 obr.. 29. 9. 1956, 10 obr. K o w a l s k i Kaz.: Jaskinia w Ohništem. Grotolaz, Kraków, nov. 1955, str. 21—25, 1 obr. K o r p e I Štefan: Z neznámych krás. Kaňon v okolí St. Ľubovne. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 203—206, 7 obr. K o v á č o v á Bož.: Čo chystajú Demänovské jaskyne do Päťročnice. Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1948, str. 21ä—214 K o v a r í k Jan: Jeskyné Šarkanova a Homološova diera v Spiš. gemer. Rudohorí. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 149—154, 3 mapy, 1 obr. — Pŕíspevek krasové hydrografii sev. podh. Muránské plošiny. Československý kras, Brno, r. 5, 1952, str. 205—207, 1 prof. K r i ž k a Alexander: Les grottes de Harmanec (Slovaquie). Paralléle 50, Paríž 26. 5. 1950 — Harmanecké jaskyne slávnostne otvorili. Smer, Banská Bystrica 10. 9. 1950 — Harmanecká jaskyňa Izbica, sprievodca. Tatran, Bratislava 1952, strán 46, 13 obr. K r u p á r Zoltán: Niekoľko poznámok o Juhoslovenskom krase. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 45—57, 3 mapy, 2 obr. K r u p á r Zoltán: Nové jaskyniarske nádeje v oblasti Borzovsko-kečovskej. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 12&—132 a 159—161, 2 mapy, 1 obr. K s a n d r Jííí: Krasové zjevy v Tatrách. Ochrana prírody, Praha, r. 1956, str. 7—15, 12 obr., 1 mapa, 6 kresieb — Bešeňovská lokalita. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, etr. 148—150, 3 obr., 1 kresba K u b á ň Tomáš: Kvačianskou dolinou. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 296— 302, 9 obr. K u b í n y Dušan: Geologicko-speleologický výskum Bystriansko-valaštianskeho jaskynného systému. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str. 263—265, 4 obr. K u k l a Jíŕí: Harmanecká jeskyné. Československý kras, Brno, r. 4, 1951, str. 97—108, 3 mapy, 1 kresba — O našich sádrovcových j osky nich jižne od Spišské N. Vsi. Československý kras, Brno, r. 5, 1952, str. 118—119 — Excentrické krápníky a nickamének v jeskyni Izbici. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 2—11, 3 tab., 2 obr. — Ružínske jeskyné na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 15—17, 1 tab. — Hraškova jeskyné v Kilenc-fa u Silice v Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 207—211, 2 mapy, 3 obr. K u k l a J. — S e k y r a — L o ž e k V. — F e j f a r O. Viď Lozek — Sekyra — Kukla — Fejfar K u n s k ý Josef: Zbojnická jeskyné. Sborník Čs. spol. zemép., Praha, r. 1948, str. 112 (drobn.) — Nové krápníkové patro pod Dobšinskou ledovou jeskyni. Sborník Čs. zemép. spol., Praha, r. 1948, str. 112 (drobn.)

— — — —

Ledová .jeskyné Demänovskí Zemepisný magazín, Praha, r. 4, 1949, 4 obr. — obálka Jeskynní perly. Sborník Cs. zemep. spol., Praha, zv. 54, 1949, str. 32—39, 20 obr. Kras a jeskyné, Praha 1950, str. 163, 167 fot., 41 kres. Geomorfologická exkurse do Nízkych Tater. Kartografický pfehled, Praha 1953, 7, str. 150—165 — K morfologii žulového jádra nízkotatranského. Rozpravy OSAV, Praha 1954, 64, str. 1—7 K v i e t o k Lad.: Nová kvapľová jaskyňa v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1948, str. 154—160, 2 mapy, 8 obr. K u s z i ň s k i M-: Komin Plevy (v Belanskej jaskyni) Grotolaz, Kraków, r. 1955, č. 1. — Poučné filmy o slovenských jaskyniach. Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1949, str. 91 — Dobšinská ľadová jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 209—214, 5 obr. — O Dobšinskej ľadovej jaskyni a v nej objavenej kvapľovej jaskyni. Československý kras, Brno, r. 2, 1949, str. 104—110, 2 mapy, 4 obr. — Krasová oblasť KSTL snemovala. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 227 — Juhoslovenský kras. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 128—132 — M. Lukniš: Príspevok ku geomorfológii povrchového krasu Stratenskej hornatiny. Recenzia. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 260 L e i s k y — L o ž e k : Juhoslovenský kras — perla Západných Karpát. Príroda, Martin, r. 4, 1948. L e n č o Viliam: Geologické pomery v okolí jaskyne Izbica. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 107—111, 2 mapy, 2 obr. — Tektonické pomery Hornoharmaneckej doliny a jaskyne Izbica. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 111—113, 1 mapa — Dejiny jaskyne Izbica. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 114—116 — Riečište Harmaneckej jaskyne Izbica a jej odvodnenie. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 244—249, 2 mapy, 1 obr. — Hydrologické pomery rezervácie jaskyne Izbica. Ochrana prírody, Praha, r. 8, 1953, 104—106, 1 mapa — Ponický, Môlčanský a Lehotský kras. Ochrana prírody, Praha, r. 11, 1956, str. 21—29, 6 máp, 8 obr. L e n k o Július: Výlet do Demänovských jaskýň. Ohník, Bratislava, r. 6, 1954, str. 3—4, 6 obr. — Sonet o Demänovke. Slovenské pohľady, Martin, r. 72, 1956, str. 192 — Sonet z Ohnišťa. Slovenské pohľady, Martin, r. 72, 1956, str. 193 L e n k o J. — B e n i c k ý V.: Viď Benický V. — Lenko Július L i n h a r t Jar.: Svätojánska dolina. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 213—217, 1 mapa, 4 obr. L o u č e k Dimitrij: Ďumbírský velehorsiký kras. Rozpravy ČSAV, Praha, r. 66, 1956, str. 45, 3 mapy, 16 obr. L o ž e k Vojen: Mäkkýše Juhoslovenského krasu. Prírodovedný sborník, Martin r. 3, 1948, str. 88—89 — Mäkkýše Muránskeho krasu. Prírodovedný sborník, Bratislava, r. 4, 1949, str. 119 — Plž Schistophallus orientalie Cl. v Muránském a Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 4, 1951, str. 219—223, 1 obr. — Mekkýši vrchu nad jeskyní Domicou a jejich význam pro poznání paleogeografie Jihoslovenského krasu. Československý kras. Brno, r. 7, 1954, str. 65 L o ž e k — B á r t a J.: Viď Bárta Juraj — Ložek Vojen L o ž e k — L e i s k y : Viď Leisky — Ložek L o ž e k — P r o š e k : O zmenách píírodních pomčrň Jihoslovenského krasu v nejmladší geologické minulosti. Ochrana prírody, Praha, r. 9, 1956, str. 33—43, 1 mapa, 12 obr. L o ž e k — S e k y r a : Zpráva o výzkumu jeskynních sedimentfl v r. 1955. Velká Jasovská jeskyné Dudlavá Skala a jeskyne pod Strateníkem. Zprávy o geologických výzkumech v r. 1955, ÚOG Praha, 1956, str. 103—106 L o ž e k V. — S e k y r a J. — K u k l a J. — F e j v á r O . : Výzkum Velké Jasovské jeskyné. Anthropo'zoikum, r. 6, 1956, str. 193—282 L u k n i š Michal: Tisovský kras na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 1, 1948, str. 85—93, 2 mapy

— Lad. Kvietok: Turistický sprievodca po Juhoslovenskom krase a po Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 2, 1950, str. 99, (recenzia) — Príspevok ku geomorfológii povrchového krasu Stratenskej hornatiny. Sborník prírodnoved. fakulty SU, Bratislava, zv. 12, 1945, 46 str., 1 mapa, 8 obr. — Zpráva o hydrografii a hospodárskom využití vyvieračiek krasových území. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 2, 1950, str. 78—81 — SSS ustanovená 10. 9. 1949 pri MSK v Lipt. Mikuláši. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 2, 1950, str. 92 ' . — Hydrografické pomery Malých Karpát. Kras a jaskyne Malých Karpat, Bratislava 1952, str. 35—36 , — Poznámky ku geomorfologii Beckovskej brány a prilahlých území. Prace štát. geolog. ústavu, zošit 15, Bratislava 1946, 32 a 5 str. L u t o n s k ý Alojz: Domica žaluje. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 132—13o, 2 obr. M a"c á k Jaroslav: Domica — jaskyňa pračloveka (vo fotografii). Úvod od Al. Lutonského, Slovtour, Lipt. Mikuláš, 1950, 80 obr., 10 kresieb. M a h e I Michal: Úlohy jaskyniarov na Slovensku. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, str. 234—235 — Geologická stavba Malých Karpát. Kras a jaskyne Malých Karpat, Bratislava 19o2, 21 — Atlas krasových oblastí a krasových zjavov Slovenska. 27 listov (špeciálok), Bratislava 1953 M a h e I Michal: Geologická stavba Pajštúnskeho krasu v Malých Karpatoch. Rukopis 1951. Knižnica Slovenského krasu M a c h Karel: Propast na Košieľkach v j. úbočí Krakovy hole. Československý kras, Brno, r. 7, 1954, str. 12—14, 1 obr. M a j k o Ján: Prvých päť rokov po objavení Domice. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 36—40 ~ _ O objavení Domice. Príroda, Martin, r. 2, 1947, str. 107—108 — Ťažké je byť jaskyniarom. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 40—42 — Nebezpečná príhoda v Malej ladnici. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 214— 217, 2 obr. — Ako bolo objavené spojenie medzi Čertovou dierou a Domicou. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 146—150 — Výskum Bezodnej radnice. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 141—144 — Ako boli objavené nové priestory jaskyne Driny. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 3, 1951, str. 195—198, 1 obr. — Ako bolo objavené podzemné riečište Silickej radnice. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 242—244, 1 obr. — Nové výskumy a objavy v jaskyni Driny v Malých Karpatoch. Krasy blovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 237—238, 2 obr. — O Barazdáláši jaskyniarsky. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 173—174, 1 obr. — Kde sa začína a kade postupuje silicko-gombasecká jaskynná sústava. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 273—278, 3 mapy, 1 obr. — Úmorná práca výskumníkov v Bystrej korunovaná úspechom. Turistika a cest. ruch, Bratislava, r. 3, 1955 , — Najnovší prieskum Smolenického a Dobrovodského krasu. Kras a jaskyne Malých Karpát, Bratislava 1952, str. 141—147 —• V starej Bystrickej jaskyni, Turistika a cestovný ruch, Bratislava, r. 1954, 2, č. 6—7, str. 5,yvutsrokiecaZYVTSRPONMLKJIHGECBA 2 obr. Ma j k o — S e v č í k : Jaskyňa na Kečovských lúkách. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952. str. 198—201 M a r t a n o v i č Rudolf: Prieskum krasovej oblasti Malých Karpát. Zemepisný sborník, Bratislava, r. 3, 1951, str. 5—6 M a z ú r Emil — K u n s k ý Josef: Kras a jeskyné. Recenzia. Zemepisný sborník, r. 3, 1951, str. 208—212 M i š í k Imrich: Návrh na ochranu periodického prameňa pri Tisovci na Slovensku. Ochrana prírody, Praha, r. 8, 1953, str. 54—55, 1 prof.

M i t i c k ý Ján: Jasovská jaskyňa je zas bohatšia, Turistika a cestovný ruch, Bratislava, r. 2, 1954, č. 21—22, str. 6. — Dobšinská ľadová jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 256—259 — Ako pracujú jasovskí jaskyniari. Turistika a cestovný ruch, Bratislava, r. 2, 1954, č. 18—19, str. 6. M r á z i k Fero: Tatranská horská služba v jaskynnej priepasti Barazdáláš. Krásv Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 185—187, 2 obr. M u s i 1 Rudolf: Jeskynní medved z jeskyné Axamitka. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 154—156, 1 obr. — Nové osteologické nálezy z jeskyne Axamitka. Anthropozoikum, Praha, r. 5, 1955, str. 47 N e m č e k Edmcmd: Dve Medvedie jaskyne v Slovenskom raji? Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, príl. č. 10, str. 76 — Občasný prameň v Slovenskom raji. Krásy Slovenska, r. 31, 1954, str. 347—352 N o v o t n ý A n i : Domica, prírodní skvost Gemera. Prúvodce po jeskyni. Čedok, Praha 1953, strán 22, 13 cubr. O n d r u š Fedor: Dobšinská ľadová jaskyňa, sprievodca. Čedok, Praha, 1953, strán 21 O n d r o u š e k Otta: Za tajemstvím podzemních hlubin Silické planinv. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 182—183, 1 obr. O z o r a y Gyôrgy: Barlangépítés Csehszlovákiában. Természet és társadalom, Budapešť 1955, č. 12, str. 759 P a c 1 J.: O periodickom prameni pri Furmanci pri Tisovci. Príroda, Martin, r. 4. 1948—9, str. 85—86, 2 kresby P a n o š Vladimír: ZalednSné propasti na Ohništi v Nízkých Tatrách. Lidé a zeme, Praha september 1956, str. 321—324, 4 obr. P a u k Fr.: O dislokační jeskyni v Súľovských skalách. Vestník SGÚ, Praha, r. 21, 1946, str. 255—261, 5 obr. P e 1 í š e k Josef: Geolog. stratigrafické pomery kvartéru v jeskyních Malých Karpat, Československý kras, Brno, r. 4, 1951, str. 267—271, 4 obr. P e t r á . n e k — P o u b a : Pokus o datování vývoje jeskyne Domice na základe studia tmavých zon v krápnících a sintru. Sborník ÚÚG, Praha, zv. 18, 1951, str. 245—272, 6 tab., 8 obr. P e t r o v i č Št.: Mikroklimatický prieskum ľadovej jaskyne. Meteorologické zprávy, Praha, r. 5, 1952, str. 102—106, 2 plán., 2 tab. — O teplotných podmienkach Dobšinskej ľadovej jaskyne. Príroda a spoločnosť, Martin, r. 1, 1952, str. 557—560 P o k o r n ý Mil.: Vznik a vývoj starších prostor jeskvň Demänovských. Časopis Mor. musea, Brno, r 37, 1952, str. 13—51, 1 tab. P o l á k Bedfich: Periodická vyvieračka. Ochrana prírody, Praha, r. 10, 1955, str. 181— 183, 3 tab. P o r u b s k ý Ant.: Krasová flóra. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, str. 213—217 3 obr. P o s p í š i 1 Jo>s.: Co vyprávela Lúčanka. Kvety, Praha 9. 9. 1954, str. 8—9, 8 obr. P o u b a — P e t r á n e k : Vid Petránek — Pouba P r o s o v á — S e k y r a : Zpráva o výskumu krasových zjevú v oblasti Staré Poľany pod Havranem (Belanské Tatry). Anthropozoikum, Praha, r. 1955, str. 97, 2 plány — Výskum Prepoštskej jaskyne v Bojniciach r. 1950, Archeologické rozhledy. Praha, r. 4, 1952, str. 3—9, 1 prof., 5 obr. — Výskum jeskyne Dzeravá skala v Malých Karpatech. Archeologické rozhledy, Praha, r. 3, 1951, str. 293—298, 2 tab., 1 prof., 3 obr. P r o š e k — L o ž e k: Vid Ložek — Prošek R a d o m s k i Andr.: W jaskiniach Slowacji. Grotolaz, Kraków nov. 1955 R a i s k u p J. Ch.: Zbojnícka jaskyňa v Demänovskej doline. Krásy Slovenska Martin, r. 25, 1948, str. 215—219, 2 plán., 2 obr. — Jaskynný komplex v Blatníku v Demänovskej doline. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 202—208 — Malá jaskyňa pod Baštou. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 161—164, 2 mapy — Veľká jaskyňa v Bašte. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 153—157, 2 mapy

— Zameriavanie a mapovanie jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 119— 128, 5 kresieb zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA R a i s k u p J. Ch. — B 1 a h o: Viď Blaho — Raiskup R a k Ján: Dr. Alexander Križka: Harmanecká jaskyňa Izbica. Recenzia. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 7, príl. 3 . R a k o v s k ý J.: Novoobjavená jaskyňa na Žibrici. 'Hlas Nitrianskeho kraja 18. 8. 19ob, Nitra R e v a j — D r o p p a — Š r o 1: Viď Droppa — Revaj — Šrol R o d a Štefan: Z výskumov v Gombaseckej jaskyni. Krásy Slovenska, Martin, r. 29, 1952, str. 181—182, 1 obr. . . . . . , . , R o t h Zdenek: Nekteré formy sintrové výzdoby v jeskyni Domici a jejich vznik, Sborník SGÚ, Praha 1948, str. 65—88, 8. obr. R o z 1 o ž n í k Y.: Ako pracujú členovia SSS. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 183—184, 2 obr. — Objavy a problémy jaskýň Čiernej vyvieračky v Slovenskom krase. Geografický časopis, Bratislava, r. 5, 1953, str. 84—87, 1 mapa, 2 obr. — Priepasti Plešivskej planiny. Geografický časopis, Bratislava, r. 7, 1955, str. 178— — Na gumovom člne pod Plešivskou planinou. Krásy Slo-venska, Martin, r 32, 1955, str. 70—73, 1 mapa, 3 obr. — Vyvieračky Plešivskej planiny. Krásy Slovenska, Martin, r. 32, 1955, str. 468—472, 4 obr. — Dva spôsoby výskumu jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str. 191—195, 5 obr.

— S plávacími oblekmi na podzemných vodách. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str. 350—354, 1 mapa, 3 kresby, 1 obr. R y s u I a Štefan: Važecká jaskyňa, nová prírodná klenotnica. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 81—82, príl. 11 S a h u l Martin: Šípková studňa. Krásy Slovenska, r. 30, 1953, str. 116—117 — HrkTavé jazero. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 139—141 _ — Ako je to s dobrovoľnými jaskyniarskymi pracovníkmi? Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 81—82, príl. 11 S á s i k Ctibor: Geolog.-paleontologický výskum Medvedej jaskyne v Slovenskom raji. Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, príl. č. 7, str. 1 — Pre záchranu krás Dračej Hadovej jaskyne v Demänovej. Krásy Slovenska, Martin, r. y30, č. 7. str. kras 3—4 Belských Tater. ČSAV, Praha 1954, strán 141 Sek r a 1953, Josef:príl. Velehoreký — Geomorfologie j. úpätí Královy hole (1943 m). Šumiacky kras. Sborník Os. spol. zemep., Praha, zv. 41, 1956, str. 193—209, 7 máp S e k y r a — L o ž e k — K u k l a — F e j f a r . Viď Ložek — Sekyra — Kukla — Fejfar S e k y r a — L o ž e k . Viď Ložek — Sekyra S e k y r a Jos. — P r o s o v á: Viď Prosová — Sekyra S e n e š Ján: Výskumné práce v Juhoslovenskom krase. Krásy Slovenska, Martin, r. 23, 1946, str. 128—132, 1 mapa . _ __ a._ 4 — Objavy Šomodskej jaskyne. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 211—Zlo _ — Problémy a možnosti speleológie v Juhoslovenskom krase. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 134—141, 4 plány — Výsledky geologického prieskumu jaskynnej priepasti Barazdáláš, Krásy Slovenska, Martin, r. 30, 1953, str. 174—181, 2 mapy, 12 obr. — Geomorfologický a geologický výskum jaskynnej priepasti Barazdáláš. Geografický časopis, Bratislava, r. 6, 1954, str. 42—62, 2 mapy, 3 obr. _ O niektorých výsledkoch výskumu Hačavskej jaskyne v Juhoslovenskom krase. Krásy Slovenska, Martin, r. 33, 1956, str. 234—235 . — Predbežný výskum vzniku a vývoja Jelenskej jaskyne. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 24—30, 3 mapy, 4 obr. — Výsledky speleologického výskumu Drieňovej jaskyne v Juhoslovenskom krase. Geografický časopis, Bratislava, r. 1956, str. 16—28, 1 mapa, 4 obr.

S e n e š Ján: A barlangkutatás eredményei Szlovákiában az elmúlt 10 év alatt. Karszt-és barlangkutatási tájékoztató, Budapešť 1956, marec—jún, 11—13 S i 1 n i c k ý: Zpráva o výskume Pajštúnskeho krasu. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, etr. 222 — Nález zbytkov kostry jaskynného medveďa v Pajštúnskom krase v Malých Karpatoch. Československý kras, Brno, r. 3, 1950, str. 211—214, 1 mapa, 1 kres. S k r i v á n e k Fr.: Pleistocenní fauna v nové objevených částech Demänovských jeskyn. Československý kras, Brno, r. 7, 1954, str. 138—139 —• O krasovém území u Červené Škály. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 335—337, 3 obr., 1 mapa S k r i v á n e k Fr. — S t á r k a : Hačavská jeskyné v Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 8—9, 1955—56, str. 115—120, 1 mapa, 1 obr. — Krasové zjevy Horního vrchu v Jihoslovenském krasu. Sborník Čs. spol. zemép., Praha, r. 60, 1955, str. 202—207, 8 obr. — Krasové zjevy atát. prírodní reservace Zádielska dolina. Ochrana prírody, Praha, r. 11, 1956, str. 289—295, 3 mapy, 5 obr. S k u t i l Josef: Zpracujme jesky.nní folklór! Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 248—251, 2 obr. — Pred 200 rokmi zomrel Matej Be'l. Krásy Slovenska, Martin, r. 26, 1949, str. 224 — O Laisove metodé výskumu jeskynních sedimentft. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 23—27 — Ješté k Matéjovi Belovi (1684—1749). Československý kras, Brno (zpráv.), r. 4, 1951, str. 198 — Nálezy medvedích os penis z Važecké jeskyné. Československý kras, Brno, r. 4, 1951, etr. 143 (drobn.) — Dva jeskynní paleolitické nálezy slovenské. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 115 (drobn.) — Na pamäť Komise pre zverejnenie Demänovských jaskýň z r. 1922. Československý kras, r. 6, 1953, str. 224—225, 1 obr. D k o v á Oľga: Dobšinská Iadová jaskyňa novoupravená. Krásy Slovenska, Martin, S ozyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA r. 31, 1954, str. 38—39, príl. č. 5 S t á r k a Vladimír: Lokalisace nékterých hlubokých propasti v Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 5, 1952, str. 219—222 — Juhoslovenský kras. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 86—91, 6 obr. — Propasti Bodolová a Šindliarska na Muránské plošiné. Československý kras, Brno, r. 7, 1954, str. 190—191 — Nekolik poznámek k lokalisaci propástek na s. části Silické planiny v Jihoslovenském krasu. Československý kras, Brno, r. 6, 1953, str. 214—216 — Nejhlubší propasti naši republiky. Lidé a zeme, Praha, r. 2, 1953, str. 190—191, 3 obr. S t á r k a V. — S k r i v á n e k F.: Viď Skrivánek Fr. — Stárka V. S t á r k a V. — B l a h a : Viď Blaha — Stárka Š e v č í k Róbert: Nová jaskyňa Aragonitová. Ľud, Bratislava 30. 1. 1955 Š e v č í k — K a n t o r : Viď Kantor — Ševčík Š i m k o Jožo: Belanské Tatry — Bielske Tatry. Velehorský kras Bélských Tater od Jos. Sekyru. Recenzia. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, príl. č. 12, str. 96 Š i m k o v i č Lad.: Pozoruhodné krasové zjavy Dobšinskej oblasti. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 194, 1 mapa Š p a č e k Ján: Krasové zjavy v okrese Bánovce n/B., Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1948, str. 241 (drobn.) Š p e r k a Ladislav: Ako bola objavená Harmanecká jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1948, str. 25—27, 4 mapy, 3 obr. •— Krasové zjavy v údolí Harmanca. Krásy Slovenska, Martin, r. 25, 1948, str. 106—109, 2 obr. — Zprávy o činnosti Jaskyniarskej skupiny JS-KSTL v B. Bystrici za rok 1947—49. Archív MSK, Lipt. Mikuláš — Harmanecká jaskyňa Izbica odovzdaná Hostiteľským závodom v B. Bystrici 29. 11. 1950. Archív MSK, Lipt. Mikuláš

77 /

Š r o 1 Stanislav: Výlet do podzemia Veľkého Gapľa. Krásy Slovenska, Martin, r. 28, 1951, str. 184—185 š r o l — R e v a j — D r o p p a : Vid Droppa — Revaj — Šrol g r o 1 — V o l k o Július: Jaskyňa v ponore Štiavnice pod Bystrou? Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 198 (drobn.) T o m č í k Peter: Krápniková jaskyňa v Lipovci, okr. Prešov. Československý kras, Brno, r. 3, 1950, str. 178 (drobn.) — Brekovská jaskyňa na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 3, 1950, str. 25—26 (drobn.) V e s e l o v s k ý J.: Prívet na slávnostnom otvorení Demänovskej ľadovej jaskyne 6. 4. 1952. Krásy Slovenska, r. 29, 1952, str. 106—107 V i n d i š Imrich: Jaskyňa Gombasek, sprievodca. ŠTN, Bratislava 1955, strán 31, 2 mapy, 13 obr. V i r s i k Anton: Prieskum Malých Karpát. Sprievodca Kras a jaskyne Malých Karpát, Slovakotour, Bratislava, str. 7—13 , V i t á s e k Frant.: O strukture, ritmičeskom roste i vozraste stalagmitov Demenovskich peščer v Slovakii. Izvestija AN SSSR, ser. geol. geogr., 1951, Moskva, 5. 1, str. 144—147 — Fysický zemepis, díl II. Pevnina. Stať: Tvary krasové, str. 358—402 Vysokoškolské rukoveti, Melantrich, Praha 1949, II. vydanie, r. 1954 V o l k o — S t a r o h o r s k ý : Jaskyne v Demänovskej doline. Príroda, Martin, r. 1, 1946, str. 131—132, 1 obr. — Ešte z osláv jubilea Demänovských jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 61—64, 1 obr. — Geologická poloha Liptovského krasu na Slovensku. Československý kras, Brno, r. 2, 1949, str. 15—17 V o l k o Július: O jaskyni v Sokolove. Krásy Slovenska, r. 29, 1952, Martin, str. 159—160 — Malužinská jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 54—56, 1 map. V o l k o Július — Š r o l St.: Viď Šrol Stanislav — Volko Július V y t í í s a l o v á : Bystrianska jaskyňa. Krásy Slovenska, Martin, r. 31, 1954, str. 340— 343, 6 obr. W i e s n e r Otto: Tajomná jaskyňa v Korenci. Krásy Slovenska, Martin, r. 27, 1950, str. 196—197 Z m o r a y Ivan: Prívet na II. sjazde KSTL. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1947, str. 196—197 — O výskumoch fauny našich jaskýň. Krásy Slovenska, Martin, r. 24, 1948, str. 181— 183,* 196—197, 3 obr. Slovenská národná rada: Zákon z 18. októbra 1955 o štátnej ochrane prírody. Zbierka zákonov SNR z 28. 10. 1955 5. 1/1955, str. 1—4 Literatúra Bertalan Károly: Karszt-és barlang-dokumentáció. Karszt és barlangkutatási tájékoztató, Budapešť marec — jún 1956, 17—20 Bohuš Ivan: Speleobibliografia z ročeniek Magyarországi Kárpátegyesúlet r. 1874— 1917. V rukopise v Múzeu Slovenského krasu, knižnica 'Horusitzky H.: A Magyarországi barlangok s az ezekre vonatkozó adatok irodalmi jegyzéke 1549—1913, Budapešť 1914 Kunský Josef: Kras a jeskyne, Praha 1950, 163 Skutil Josef: Belgický návrh desatinného tríd&ní medzinárodní speleologické bibliografie. československý kras, r. 7, 1954, 146—147 Mineralogieko-geologická bibliografie ČSR. Československá akademie ved, Praha, 1955 r i94g Slovenské knihy, Bibliografický katalóg ČSR, Matica slovenská v Martine, 1950— 1956 Články v slovenských časopisoch. Bibliografický katalóg ČSR Matica slovenská, Martin, 1955—1956

flOKyMEHTAI],Hfl

KAPCTA IIEmEP

B. BerníiíKiii — M. lOpicoBHqoDa

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA soKyMeHTaiiHeň MBI pa3yMeeM KOJUICKIIIIH My3eH, KATACTP H ĎHomiorpa^iiio. KoHueHTpanHfl AOKyMeiiTanim B My3ee CnoBannoro K a p c T a npon3onma B n p e f t e n a x

II O H

C n o B a n K o r o c ne jie o jio rnie c Ko ro oôme c TBa B 1 9 4 9 r.

C Tex nop Be«yTCH paGoTM no c6opy KOJIJICKUHH, no KaiacTpy nemep (aocTHrniero *racjia 256 nemep) H no 6uGjinorpa({»iii. IIpeflBapHTejibHO nyôJíHKyeM 6ii6jiHorpa$HK) cnoBanKoä KapcTOBOH H cneneojiornH»CKOŽ J Í H T E P A I Y P H 3a ROFLH 1946—1956.

Myaeú CjioeaifKoso napcma e JIunmoecKOM Munyjiaiue

DOKUMENTATION DER KARSTHČHLEN Y. Benický — M. Jurkovičová Die Dokumentation umfasst Sammlumgen, Kataster und Bibliographie. Eine zentralisierte Dokumentation wurde im Museum des Slowakischen Karstes im Jahre 1949, im Rahmen der Slowakischen speläologischen Gesellschaft, eingerichtet. Seitdem wird in den Sammlungen an einem Hôhlenkataster (welcher bereits 256 Hôhlen umfasst) und an der Bibliographie gearbeitet. Vorläufig veroffentlicht das Museum die Bibliographie der slowakischen speläologischen und Karst-Literatur fiir die Jahre 1946—1956. Museum des Slowakischen Karstes in Liptovský Mikuláš

KRÁSY SLOVENSKA A NAŠE JASKYNIARSTVO ĽITDO IZÁK

N a jar 1921 začal v Mikuláši v y c h á d z a ť časopis „ K r á s y S l o v e n s k a " , v e n o v a n ý turistike a n a j m ä heslu „ P o z n a j m e s v o j u otčinu". J e h o z a k l a d a t e ľom, r e d a k t o r o m a v y d a v a t e ľ o m bol Miloš J a n o š k a , k t o r ý s a pustil do b o j a proti s l o v e n s k e j ľ ahostajnosti so s r d c o m p l n ý m n a d š e n i a pre prírodné k r á s y a k o i l á s k y k ľ uďom — s v o j i m m a l ý m i v e ľ k ý m ž i a k o m — , s mysľ ou plnou r o j č i v ý c h p l á n o v a s p r á z d n y m u č i t e ľ s k ý m v r e c k o m . H o c i našiel hneď a i neskoršie stále n a c h á d z a l r o v n a k o z a p á l e n ý c h a o b e t a v ý c h s p o l u p r a c o v n í k o v , ktorí zozbierali aj nepatrné v e n o do k o l í s k y n o v é m u s p o l u b o j o v n í k o v i , jednak o ich idealizmus n e s t a č i l zaokrývať h m o t n ú e x i s t e n c i u časopisu, t a k ž e jeho v y d á v a n i e bolo stále ohrozené, b a neraz i prestal p r a v i d e l n e v y c h á d z a l V y davateľ a jeho spolupracovníci mali u s t a v i č n é starosti a ť ažkosti n i e l e n 0 zaistenie e x i s t e n c i e v l a s t n e j i s v o j e j rodiny, ale i svojho dieť ať a d u š e v n é h o . Veď v t e d y ešte neboli podpory, n a d p l a t k y , za r e d a k č n ú prácu, b a ani za č l á n k y sa neplatilo; v š e t k o — od písania ú v o d n í k o v , p r o p a g a č n ý c h č l á n k o v a o p i s o v túr po lepenie z n á m o k a e x p e d í c i u , bolo treba robiť zadarmo, amat é r s k y , čo z n a m e n a l o sčasti aj n a v l a s t n é f i n a n č n é riziko. V e ď až n e s k o r š i e , keď v y d á v a n i e prevzal K l u b čs. turistov, začali K r á s y uhrádzať s v o j m u r e d a k t o r o v i aspoň r e d a k č n é porto, lebo K l u b zaisť oval časopis len pre prípad deficitu, ináč v š e t k a starosť i trápenie bolo n a pleciach redaktora. A j e d n a k o títo n a d š e n c i v y k o n a l i n e s m i e r n e m n o h o a n a j v ý š c e n n é h o . S v e d č i a o t o m toľ ké r o č n í k y časopisu, stále s a zdokonaľ ujúceho. R o č n í k y , ktoré s a nezahadzujú, ale s t á v a j ú literatúrou a príručkami stále v y h ľ a d á vanými. Jaskyniam, jaskyniarskym výskumom, objavom a ochranárstvu venovali sa K r á s y hneď od z a č i a t k u p r á v e t a k n e z i š t n e a horlivé. V e ď v lete 1921 objavil A l o i s Král, m o r a v s k ý Cech a v t e d a j š í aj J a n o š k o v m i k u l á š s k y k o l e g a , o b j a v n ý v c h o d do „ N o v e j " j a s k y n e . J a n o š k a sa stál a k t í v n y m j a s k y n i a r o m . A hneď začal uverejňovať nielen opisy o b j a v n ý c h p o s t u p o v v D e m ä n o v skej, ale v e n o v a l pozornosť i o s t a t n ý m j a s k y n i a m a k r a s o v ý m oblastiam S l o v e n s k a . A j po jeho o d c h o d e K r á s y zostali v e r n é j a s k y n i a r s k y m snahám. N e c h s v e d č í o t o m nasledujúci prehľ ad, k t o r ý b u d e a z d a dobrou p o m ô c k o u 1 pre o d b o r n í k o v i pre turistov.

JASKYNIARSKE ČÍSLA KRÁS SLOVENSKA Roč. XI. 2—3, XII. 3—4, XIV. 8, XIX. 5, XXII. 6—7—8, XXVI. 9—10, XXVII. &_6—7—8, XXVIII. 9 - 1 0 . Prehlad s p e l e o l o g i c k ý c h článkov, noticiek i z práv podľ a j a s k ý ň , r e s p . k r a s o v ý c h o b l a s t í (od I. d o X X X . r o č n í k a ) . Aggtelek II. 109 not. Baradla XI. 86, XII. 58, XII. 131. Barazdáláš viď Kras juhoslovenský. Bánovce n/Bebravou XXV. 241 not. Belanská I. 185, IV. 96 not, VII. 181 not., XII. 144 not., 191 not., XIII. 92., 97 zaľadnenie, 102 dtto, XVI. 21 not., XIX. 118 not., XXII. 181 not., XXVI. 235, XXVII. 199 not. Borzová — Kečov viď Kras juhoslovenský. Bystrianska II. 167 not., 221, V. 143, 144 not., XII. 180, XIV. 234, XV. 44, XIX. 118 not., 119, XX. 37, XXII. 182 not., XXVIII. 253. XXIX. 189 not. Gebrat I. 264 not. Demänovské I. 145, 198, II. 133 not., 212 not., 254 not., III. 43 not., 125 not., 224, IV, 63 not., 71, 124 not., 160 not., V. 55 not., 106 not., 170 not., VI. 32 not., 33 n., 64 n., 118, 128, 145, 209 (v článku), 285 n., 48 (Ľadová), VII. 19 (báseň Vojfnflm), 21—22 (v nekrologu), 120 sfilmované, 127 n., 182 n., 254 v 51., 287 n., VIII. 10, IX. 255 not., X. 146, 248 not., XI. 290 (rec. Sprievodcu), XII. 144 not., XIII. 54, XIV. 39, 190 not., 190 n. a Baštou), 190 a XV. 124, 127 (v dáv. časoch). XVI. 106 objavenie, 107 kamenný zázrak, 109 farba a zvuk, 111 práce a invest., XVII. 111 hrášky a guľôčky, 187 not. objav, hor. častí, 188 not., (Stará ľadová), XIX. 97 jubileum 20 r., 100 výskumy, 111 obj. čar. chodby, 114, kto objavil, 118 not., 119 not,, XXI. 184 not., XXII. 125 jubil., XXII. 182 not., XXII. 72 not. filmovanie, 235 not. člnkovanie, 236 n. „Suchá", XXIV. 61, XXV. 213 (5-ročnica), XXVI. 95 (chránená), 202 Blatník, XVII. 153, 161, 165, 170, 199 not., XXVIII. 110 n., 191 n., 226, XXIX. 106 n., a 110 n. Dračia. Dobšinská I. 180, 190, II. 174 not., IV. 177. VII. 251 v článku, XIX. 119 n., XXV. 154 (kvapľová), XXVI. 208, XXVII. 194 oblasť, 199 n., XXVIII. 256. Domica V. 152, VI. 2, 119 not., XI. 24 not., 33 kult. bukovská, 39 praveké nálesište, 44 objavenie, 48 meranie, 54 sprístupňovanie, 63 stará-dnešná, 69 bez konkur., 80 V. noc, XII. 48 n., úprava, 65 meranie, 75 archeologická, 85, 95 nová budova, 181 po sezóne, XIV. 124, 125, 133, 129 Čertova diera, XV. 17, 113 jub., 20, vybud. múzea, XVI. 20 not., XVII. 72 not., 166 reportáž, 171 Stratili sme.... XXII. 147, kresby, 169 pozn. k objavu, XXIII. 46 not., XXIV. 36, 46 v článku, XXVI. 144 not, 235, XXVII. 146, 150, XXIX. 109 not. Dreveník XXVIII. 249. Driny, viď Smolenice. Ďumbier, viď Veľký Gapeľ. . Gemer, I. 227, XIV. 233. Gombasek, viď Silica. Harmanecké XXV. 25 a 106, XXVII. (Izbica) 106 objavenie, 107 geolog. pomery, 111 tekton. pomery, 113 otvorená, 114 dejiny, 198 not., XXVIII. 95 not., 143 n., 144 n., 244, XXIX. 239 not., filmovanie. Choč, viď Kostrmanka. Izbica, viď Harmanecké. Jaskyne I. 177 v jaskyni. 219 j. na Slovensku. II. 86 prechádzka pod zemou. IV. 29 n., nocľahárne, IV. 31 vstupné, VI. 272 význam. XII. 69. fotografovanie, XV. 115 Pozn. Bož. Nemcovej, XVI. 108 o pôvode. XXIII. 43 znárodnenie, 120 jub. výstava, XXIV. 34 Stručný prehľad, 181 a 215 fauna, 248 folklór, 280 prístupné, XXVI. 60 Predá sa, 194 Kurz pre návštevníkov, 91 filmy, XXVII. 23 sedimenty, 48 ochrana. XXVII. 116 J. a ľudia, 119 zameriavanie, mapovanie, 158 Stalagmitové jazierka, XXVIII. Osud malých j., XXIX. 108 not. J. do správy CR. Izbica, viď Harmanecké.

6 Slovenský kras.

JasovzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA III. 167 not, 137, IV. 39, 94 m., VI. 64 n., XII. 48 n., XV. 117, 121 „Zvonivá", XVII. 72 n., 83. _ viď Kras juhoslovenský. Korenec, XXVII. 196. Kostrmanka XXVIII. 152. Kras Liptovský I. 226., II. 113, XXII. 167 ponorné horizonty. Juhoslovenský XXII. 158 Kečov-Barazdáláš, XXIV. 45, XXVII. 128, 134, 128 a 159 Borzová — Kočov 198 not. Zvonivá, XXVIII. 260, XXIX. 190 not. a 198 Kečov a 259 Zvonica. , Slovenský III. 40 (ree.), 155 (v 51.), XI. 27 hydrografia, 99 veget. pomery, XII. 5d, XIII. 104, XIV. 180, XVII. 129 priepasti, XIX. 120 jazerá (rec.), XXIV. 42, nove jaskyne, XXVI. 229, 235 not. filmy, XXIX. 213 flóra. Liskovská priepasť III. 183, XXII. 156. Malé Karpaty I. 265 not., XXVII. 198 not. Slopy, XXVIII. 238. Malý Rozsut.ee XXVII. 197 not. Medvedia jaskyňa, viď Spiš. Mliečna diera VI. 220 (v článku). Mních III. 3. Mošnická jaskyňa XXVII. 152. Okno I. 192, VI. 283 (v rec.), XVII. 72 not. Pajštúnsky kras XXVI. 222. — Pezinok VII. 182 not. Piešťany XXVII. 195, Jask. n/Výtokom. Pohronie stredné XXII. 131. Prosiecka dolina XIX. 182. Pruzinská jaskyňa XXII. 144. Psie dieryzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA III. 85 not. Rajec XXII. 176, XXVII. 252. Roháče XXVII. 198. Silica I. 220, XI. 81, XII. 48 not, XIII. 224, XIV. 190 not. Silička, XV. 158 Klamná priepasť, XXII. 153 Gombasek, 164 (kvaplová), XXVII. 141 Bezodná ladmca, XXVIII. 233 objavy, 244 Ľadnica, XXIX. 181 Gombasek. Slatinka XXII. 149. Slov. raj, viď Medvedia. Smolenice XII. 95 not,, XXII. 181 not, XXVIII. n , 48, 236. Slov speleologická spoločnosť XXVII. 45 not, 98 Z činnosti, 224 not. I. valné shrom, XXVII. 199 not. Členovia v Podbrezovej, činnosť, XXVIII. 183 Práca členov, 217 súbor prác, 218 Z činnosti, XXIX. 235 n. Spiš I. 221, XXIX. 190 not. Medvedia, 195. Stanišovská II. 133 not, III. 98. . . . Svätojánska dolina II. 86 not, XXII. 134, XXVII. 198 not, V ponore Štiavnice XXIX. 159. J. v Sokolove. Somedská jaskyňa XXIV. 211. Tisovec XXIX. 101. Turiec I. 227. Važec II. 200, XVI. 208. Veľký fíapeľ XXVIII. 184. Zbojnícka XXV. 215. Zbojská XXVII. 199 ,not, Zuberec III. 44 ,not, CIIEJIEOJIOrMHECKHE nOIIblTKH H HÍYPHAJI „KRÁSY SLOVENSKA" (KPACOTbl CJIOBAKHH) JI. H3aK AMaTepcKHM CHOCO6OM H3flaBaeMi>m T y p n c w i e c K H Ä HJiJiKicTpiipoBaHHuií w y p H a j i »K p a c o T U C JI o B a K H H« c caMoro Hanajia cBoero cymecTBOBaHHH 8Heprmmo nofl«ep>KHBaji H n p o n a r a II ti p o B a a cTpeMJieHHH H peayjiBTaTH paôoTH cíiOBanKHX cnejieonoroB

yutsrponmljihgfedcbaTOMLKJIHGCB zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

— JIK CHTCJTCÍÍ. IíepBbiii pe^aKTop MHJIOIU H H O m K a 6LIH N caM HeHTejiLHHM enejieojioTOM H nofl CBOHM HMeHeM H3ÄaBan nante caMocTOHTejitHBie cnejieojiorniecKHe HOMepa c yôeJKfleHHeM, I T O cjioBai(Kiie nenjepu N cjiOBaijKiiM (jjojiLitjiop HBUHIOTCH cnjiLHeiimHMH

HamHMH apryMeHTaMH 3a rpanimeii.

DIE ZEITSOHRIFT „KRÁSY SLOVENSKA" UND DIE SLOWAKISCHE HOHLENFORSCHUNG Ľudovít Izák Die illustrierte turistische Umschau ..Krásy Slovenska", welche von Amateuren herausgegeben wurde, unterstiitzte und propagierte von Anfang an recht wirksam die Bestrebungen und Arbeitsergebnisse der freiwilligen slowakischen Hôhlenforscher. Ihr erster Redakteur, Miloš J a n o š k a, war selbst auch aktiver Hôhlenforscher und gab auch selbetändige, ausschliesslich der Hôhlenforschung gewidmete Nummern heraus in dem Bewustsein, dass die slowakischen Hôhlen und der elowakische Folklor unsere mächtigsten Argumente im Ausland sind.

6 *

OCHRANA JASKÝŇ AKO PRÍRODNÝCH PAMIATOK LOJZO JANZA

J a s k y n e s ú v z á c n e prírodné v ý t v o r y , p a m i a t k y , ktoré v z n i k l i z l o ž i t ý m i prírodnými p o c h o d m i v k r a s o v ý c h horninách. P a m i a t k a n a najstaršie osídlenie S l o v e n s k a z p r v e j p o l o v i c e p o s l e d n e j d o b y ľ adovej, tzv. w u r m u I, sú k o s t e n é a k a m e n n é nástroje z P r e p o š t s k e j j a s k y n e v Bojniciach. O j a s k y n e sa č l o v e k začal zaujímať od s v o j i c h r a n ý c h dejín, od s v o j h o vzniku. V j a s k y n i a c h hľ adali ú t u l o k , ochranu aj zvieratá, a k o to d o k a z u j ú z v y š k y kostier v y h y n u t ý c h zvierat, k t o r é sa našli v m n o h ý c h j a s k y n i a c h n a c e l o m svete. Človek veril, že j a s k y n e sú sídlami d o b r ý c h i z l ý c h d u c h o v , a m e k t o r e náboženské kulty odbavovali svoje ú k o n y výhradne v jaskyniach. Perzský k u l t Mithrov si ešte i v s t a r o v e k u s t a v a l s v ä t y n e n a spôsob j a s k ý ň a v pras t a r ý c h j a s k y n n ý c h kláštoroch i n d i c k ý c h i č í n s k y c h sú zariadené celé k o s t o l y . S t r e d o v e k hľ adel n a j a s k y n e často a k o n a brlohy d r a k o v , čertov, z l o d u c h o v a bosoriek. N o í u d s k á vzdelanosť a p o k r o k pomohli odhaliť t a j o m s t v á v z n i k u j a s k ý ň , ž i v o t a v nich a neskoršie i pozoruhodnosť a nádheru toho, čo príroda v nich v y t v o r i l a . Z hľ adiska v e d e c k é h o sa j a s k y n e opisovali a p o s u d z o v a l i v rámci g e o l ó g i e a zemepisu až do s k l o n k u XVIII. storočia. Z á k l a d k o s a m o s t a t n e n i u j a s k y ň o v e d y (speleológie) položil superintendent J o h a n n Friedrich Esper, k t o r ý r. 1774 v y d a l v N o r i m b e r k u „Ausfiihrliche N a c h r i c h t e n v o n n e u e n t d e c k t e n Zoolithen des M a r k g r a f e n t u m s B e y r e u t h " (Obšírne z p r á v y o n o v o o b j a v e n ý c h zoolitoch B e y r e u t s k é h o g r ó f s t v a . ) A v š a k a k o d u c h o v n ý , v z n i k j a s k ý ň pripísal z á s a d n e „potope s v e t a " , k t o r á z e m s k ú p ô d u trhala, v y m ý v a l a , rúcala. N o v e d e c k ý z á u j e m o j a s k y n e stúpal, n a c h á d z a l n o v ý c h b á d a t e ľ o v , s k ú m a t e ľ o v i hlásateľ ov a v X I X . storočí v y c h á d z a j ú v ý z n a m n é odborné práce takmer v o v š e t k ý c h k u l t ú r n y c h š t á t o c h E u r ó p y . Myšlienka o c h r a n y prírody p o c h á d z a od n e m e c k é h o p r í r o d o v e d c a , cestovateľ a A l e x a n d r a H u m b o l d t a , k t o r ý r. 1 8 1 9 začal kliesniť c e s t u p o j m u „mon u m e n t de la náture". J e h o p o j e m bol sprvu ú z k y , n o n e m e c k ý ochranár H u g o C o n w e n t z ho rozširuje n a ochranu prírody ž i v e j i n e ž i v e j , a to i v cel ý c h m e n š í c h územiach. N a p r i e k p e k n ý m m y š l i e n k a m a s n a h á m z hľ adiska vedeckého, estetického i etického myšlienka nenachádzala porozumenie, n a j m ä nie u v e d ú c i c h p o l i t i k o v a š t á t n i k o v , ktorí v n e j videli o b m e d z e n i e v ý s o s t n ý c h práv f e u d á l o v a s ú k r o m n ý c h práv k a p i t a l i s t o v i m e s t s k e j burzoázie. N o zasiate s e m e n o predsa len v z k l í č i l o a r. 1 8 8 2 A n g l i c k o v y d a l o z á k o n o ochrane s t a r ý c h p a m i a t o k , k t o r ý m sú chránené aj s k a l y , s k u p i n y a ú t v a r y skál. V e ľ k o v o j v o d s t v o H e s s e n s k é d o s p e l o p o t o m ďalej, keď r. 1902 v y d a l o

p o k r o k o v ý z á k o n n a špeciálnu ochranu ú t v a r o v p o v r c h u z e m s k é h o , k t o r ý c h u d r ž o v a n i e v y ž a d u j e v e r e j n ý záujem z hľ adiska historického, p r í r o d o v e d n é h o alebo pre ich prírodnú krásu 5i zvláštnosť . To bol z a č i a t o k možnosti ochrany j a s k ý ň a k o g e o l o g i c k ý c h zvláštností a prírodných p a m i a t o k . A k o p o s t u p o v a l a m y š l i e n k a j a s k y n i a r s t v a v b ý v a l o m U h o r s k u a neskoršie n a S l o v e n s k u ? V i e m e , že n a j s t a r š o u z n á m o u j a s k y ň o u v U h o r s k u bola D e m ä n o v s k á l a d o v á j a s k y ň a ( z v a n á i Čierna, príp. ináč), o k t o r e j sú písomné z p r á v y už z r. 1299 a k t o r á b o l a podrobne opísaná i z m a p o v a n á už r. 1719, t e d a ešte pred v z n i k o m s a m o s t a t n e j j a s k y ň o v e d y . Za druhú najstaršiu j a s k y ň u m u s í m e pokladať J a s o v s k ú , lebo s a s p o m í n a už v s ú v i s l o s t i s t a t á r s k y m v p á d o m , i keď bola sprístupnená iba r. 1843. S k ú m a n i e p o d z e m n ý c h priestorov pok r a č o v a l o pozvoľ na, bolo o b j a v e n ý c h v i a c e r o j a s k ý ň v h o r s t v á c h U h o r s k a a n a p o k o n v e ľ k o l e p á B a r a d l a - A g g t e l e k (1825), z a u j í m a v á D o b š i n s k á (1870) a B e l a n s k á j a s k y ň a v Tatr. K o t l i n e (1881). P o získaní s a m o s t a t n o s t i v ý s k u m y n á š h o p o d z e m i a p o k r a č o v a l i zásluhou n i e k t o r ý c h č e s k ý c h (Král) a s l o v e n s k ý c h ( J a n o š k a , B e n i c k ý , Majko a i.) n a d š e n c o v a t a k došlo k v ý z n a m n ý m o b j a v o m D e m ä n o v s k e j j a s k y n e S l o b o d y (1921), D o m i c e spojenej s A g g t e l e k o m (1926), jaskyne Driny na západnom Slovensku (1929),' Harmaneckej na s t r e d n o m (1932) a G o m b a s e c k e j n a j u ž n o m S l o v e n s k u (1951), okrem m n o h ý c h menších j a s k ý ň a p o d z e m n ý c h v ý t v o r o v . P o k ú s m e s a podchytiť v ý v i n o c h r a n y j a s k ý ň n i e l e n a k o g e o l o g i c k ý c h ú t v a r o v , ale i a k o p o d z e m n ý c h múzeí a prírodných p a m i a t o k v ô b e c . Z á k o n o d a r s t v o f e u d á l n e h o U h o r s k a bolo p r í s l o v e č n e p o m a l é a nepok r o k o v é . Materiálne z á u j m y v l á d n ú c i c h tried boli v ž d y n a d o v š e t k o . Archeol o g i c k é p a m i a t k y ( p r e d m e t y a p o k l a d y z v y k o p á v o k — mxíemlékek) si dali chrániť z á k o n o m z r. 1881 a š t a t ú t o m z r. 1 9 0 2 a 1904 h l a v n e preto, a b y k r á ľ o v s k ý erár a z e m e p á n neprišli o n á l e z y z podzemia, b a gróf F ô r s t e r ešte i r. 1911 n a v r h o v a l z á k o n n a ochranu p a m i a t o k — ale l e n hnuteľ ných! Pre ochranu prírody a prírodných p a m i a t o k bolo veľ mi málo porozumenia, a ak už k n e j a k e j regulácii m u s e l o dôjsť , mohlo sa t a k stať l e n podľ a lesného z á k o n a z r. 1879 a l e b o s p r á v n y m i opatreniami. P r v é chránené ú z e m i a (rezerv á c i e ) sa utvorili r. 1 8 9 5 — boli to l e s y n a území S l o v e n s k e j Ľ u p č e — a r. 1907 s k a l n ý ú t v a r S z a b ó o v a s k a l a v o k r e s e N o v á B a ň a . Z n á m y maď arský p r í r o d o v e d e c Oto H e r m a n objavil r. 1906 j a s k y ň u S z e l e t a pri obci Hámor v B o r š o d s k e j župe so v z á c n y m i p a m i a t k a m i p r a č l o v e k a z periódy stredného d i l ú v i a (solutrén), čo z v ý š i l o pozornosť k j a s k y n i a m a prírodným pamiatkam. Keď p o t o m (r. 1909) Karol K a á n v y d a l dielo „ T e r m é s z e t i e m l é k e k fenntart á s a " (Ochrana prírodných p a m i a t o k ) , Ministerstvo orby nariadilo súpis p a m i a t o k a prikročilo s a k v y p r a c o v a n i u z á k o n a , k t o r ý bol (1914) predl o ž e n ý n a p r e r o k o v a n i e , no z a p a d o l v o víre s v e t o v e j v o j n y . D e ň po v y h l á s e n í s a m o s t a t n o s t i CSR (29. 10. 1918) v y d a l r e v o l u č n ý N á r o d n ý v ý b o r čs. z á k o n č. 13 o ochrane u m e l e c k ý c h a h i s t o r i c k ý c h pamiatok, k t o r ý v š a k n a prírodné p a m i a t k y nebolo m o ž n é v ž d y aplikovať . Keď r. 1919 n a S l o v e n s k u zriadili V l á d n y komisariát n a ochranu p a m i a t o k n a čele s J u r k o v i č o m , v y p r a c o v a l i o s o b i t n ý š t a t ú t a k o doplnok starého zák o n a z r. 1881, v k t o r o m sa už p a m ä t a l o i n a ochranu prírodných pamiatok. V e c ochrany j a s k ý ň už nespustili zo zreteľ a a r. 1921 minister pre s p r á v u

S l o v e n s k a v y d a l nariadenie č. 3 1 / 2 1 , k t o r ý m p o d z e m n é j a s k y n e k v a p ľ o v é alebo ľ adové a v š e t k y iné pod z e m o u sa n a c h o d i a c e z n a m e n i t o s t i prírodné a p r a v e k é p a m i a t k y už o b j a v e n é alebo dosiaľ ešte n e z n á m e s ú p o d ochranou štátu. A j s a m o s p r á v n e c e l k y v y v í j a l i ú c t y h o d n ú činnosť : Župa L i p t o v s k á — zrejme pod d o j m o m v e ľ k o l e p ý c h o b j a v o v v D e m ä n o v e j — v y d a l a š t a t ú t č. 15 0 0 0 / 2 2 o „Ochrane prírodných p a m i a t o k Liptova", k t o r ý je d o k o n a l ý m m a l ý m , r e g i o n á l n y m o c h r a n á r s k y m z á k o n o m . A j z v o l e n s k ý ž u p a n nariaď uje súpis prírodných p a m i a t o k . Keď že v e d e c k ý i v š e o b e c n ý z á u j e m o j a s k y n e a k r a s o v é ú t v a r y v z r a s t a l a u z n á v a l a s a dôležitosť i vážnosť s p e l e o l ó g i e , minister pre S l o v e n s k o v y d a l nariadenie „Ochrana j a s k ý ň a p r a v e k ý c h sídlisk", k t o r ý m prísne chráni L i p t o v s k ý a J u h o s l o v e n s k ý kras, B e l a n s k é j a s k y n e , k r a s o v é ú t v a r y v pohorí Oravy, L i p t o v a , F a t r y , Muráňa a M a l ý c h Karpát (1923, čís. 7 7 3 9 prez.). Myšlienka j a s k ý ň a ich o c h r a n y sa s t a l a k r é d o m o r g á n u m i l o v n í k o v prírody, časopisu „ K r á s y S l o v e n s k a " , k t o r ý m á v t o m t o smere od r. 1921 n e o c e niteľ né zásluhy. V c e l o š t á t n o m meradle bol už r. 1 9 1 9 zriadený l e k t o r á t ochrany prírody n a K a r l o v e j univerzite v P r a h e a bolo p r e d l o ž e n ý c h v i a c n á v r h o v n a m o d e r n ý z á k o n n a ochranu prírodných p a m i a t o k , n o do druhej svetovej vojny zákon nevyšiel. A v š a k s l o v e n s k í p r a c o v n í c i neprestali pracovať ani za druhej s v e t o v e j v o j n y . N a d š e n ý ochranár prof. J. V o l k o - S t a r o h o r s k ý prednášal (1941) o ochrane prírodných p a m i a t o k n a m u z e o l o g i c k o m kurze v Martine, u p o z o r ň o v a l n a n e z o d p o v e d n é pridelenie o c h r a n y prírody S l o v a k o t o u r u a n a v r h o v a l obnoviť P a m i a t k o v ý úrad, v y m e n o v a ť k o n z e r v á t o r o v , zakladať ochranárske s p o l k y , časopis, zriaďovať rezervácie, k a t e d r u o c h r a n y prírodných p a m i a t o k atď. Celú m y š l i e n k u s p r a c o v a l a v y d a l k n i ž n e pod n á z v o m „Ochrana prírodných pamiatok". N e s k ô r (1943) v y š l a p u b l i k á c i a „Ochrana p a m i a t o k n á š h o ľ udu a prírody", v k t o r e j s a dr. J. N o v a c k ý zaoberá o c h r a n o u prírody n a S l o v e n s k u . Zdôrazňuje potrebu o c h r a n y prírodných p a m i a t o k , medzi k t o r ý m i n a p r v o m m i e s t e u v á d z a g e o l o g i c k é ú t v a r y , n a j m ä j a s k y n e . P r o b l é m y o c h r a n y prírody v y h l a s u j e za o t á z k u v š e ľ u d s k ú , založenú n a l á s k e k prírode. A j v t e d y bol v y p r a c o v a n ý n á v r h z á k o n a n a ochranu prírody, ale jeho s c h v á l e n i e s a neuskutočnilo. N o s i t e l i a j a s k y n i a r s k y c h m y š l i e n o k a snáh sa združili k a k t i v i t e v J a s k y n i a r s k o m sbore b ý v . K S T L , k t o r ý veľ mi ú č i n n e z a s a h o v a l do o c h r a n y j a s k ý ň až do r. 1949, keď b o l a z a l o ž e n á S l o v e n s k á s p e l e o l o g i c k á spoločnosť ako n e o h r o z e n ý k o l e k t í v ušľ achtilých snáh a č i n o v n a zveľ adenie a ochranu nášho j a s k y n n é h o b o h a t s t v a . T i e t o s n a h y účinne podporilo aj P o v e r e n í c t v o š k o l s t v a , v i e d a umení v ý n o s o m z 26. 10. 1949, keď zdôraznilo, že v š e t k y j a s k y n e n a S l o v e n s k u sú c h r á n e n ý m i p a m i a t k a m i a prírodnými múzeami, n e v y č e r p a t e ľ n ý m i zdrojmi v e d e c k é h o bádania. ' Úsilí, činov, snáh i m y š l i e n o k bolo veľ a, n o nebolo v ý s l o v n é h o legislat í v n e h o p o d k l a d u n a z á k o n i t ú ochranu. N e z o s t á v a l o iné, a k o podľ a p o t r e b y aplikovať § 125 trestného z á k o n a s p r á v n e h o čís. 8 8 / 1 9 5 0 Zb., k t o r ý u s t a n o v u j e ochranu p a m i a t o k , u m e l e c k ý c h diel a prírody, a b y sa v š e t k y tieto c e n n é h o d n o t y zachránili a v y u ž i l i v prospech pracujúcej spoločnosti. T v o r c a S S S R L e n i n už r. 1919 v y h l á s i l : „Ochrana prírody m á v ý z n a m pre celú republiku, prikladám jej n e s m i e r n u dôležitosť . T r e b a ju pokladať

za štátnu nevyhnutnosť a oceňovať ako v e c celoštátneho v ý z n a m u . " Prezident-budovatel Gottwald volá: „Aby sme povzniesli nášho človeka duchovne i m o r á l n e , c h c e m e m u sprístupniť v š e t k y v e ľ k é k u l t ú r n e p o k l a d y m i n u l o s t i . " T o t o v š e t k o mal pred očami zpravodajca, keď v rozprave o zákone na o c h r a n u prírody, k t o r ý S N R p r e r o k o v á v a l a , p r e s v e d č i v o v y h l á s i l : „ S l o v e n s k o je p r í r o d o v e d e c k y n a j p e s t r e j š í m ú z e m í m s t r e d n e j E u r ó p y ! J a s k y n e o k r e m k r á s n a p o v r c h u m a j ú h o d n o t u n i e l e n h o s p o d á r s k u , ale p r e v a ž u j e t u h o d n o t a a v ý e n a m po stránke kultúrno-poznávacej, politicko-osvetovej a najmä ved e c k e j , l e b o k a ž d á j a s k y ň a je o t v o r e n o u k n i h o u , k d e v e í m i zreteľ ne m o ž n o študovať historický v ý v o j našej zeme. Preto jaskyne nepokladáme len za o b j e k t y h o s p o d á r s k e h o v y u ž í v a n i a , ale d í v a m e s a n a n e a k o n a v z á c n e prírodné p a m i a t k y a neoceniteľ né prírodné múzeá, ktoré treba starostlivo chrániť ." A v ý s l e d k o m týchto krásnych myšlienok bol p o k r o k o v ý zákon S N R n a o c h r a n u p r í r o d y (číslo 1 / 1 9 5 5 Z b i e r k y z á k o n o v S l o v e n s k e j n á r o d n e j r a d y ( u v e r e j ň u j e m e h o v ú p l n o m znení n a str. 8 8 t o h t o s b o r n í k a ) , k t o r ý j a s k y n e ochraňuje ako prírodné v ý t v o r y , prírodné p a m i a t k y a staroslivosť o ne zveruje P o r a d n é m u s b o r u pri P o v e r e n í c t v e š k o l s t v a a k u l t ú r y . T ý m t o b o l o zav ŕ š e n é t a k é d l h é ú s i l i e o š t á t n u o c h r a n u n a š i c h j a s k ý ň a S l o v e n s k o s a zaradilo medzi najpokrokovejšie krajiny sveta.

Literatúra Fôrster Gy.: A mííemlékek védelme, Budapest 1906 Fôrster Gy.: Tôrvényjavaslat az ingó emlékek iránt, Budapest 1911 Hofman J.: Zákony a nariadenia na ochranu pamiatok na Slovensku Kenyeres J.: Természetvédelem, Budapest 1952 Novácky J., dr.: O ochrane prírody na Slovensku v sborníku Ochrana pamiatok nášho ludu a prírody, Martin 1943 Procházka J., dr.: Ochrana prírody a píírodních památek, Praha 1926 P r o š e k Fr.: Výzkum Prepoštské jeskyne v Bojnicích r. 1950. Archeologické rozhledy, Praha 1952 Veselý J., dr.: Ochrana prírody a krajiny, Praha 1952 Volko-Starohor&ký J.: Ochrana prírodných pamiatok, Mikuláš 1941 Volko-Starohorský J.: Speleológia, Mikuláš 1935

OXPAHA ÍIEnjEP — IIAMHTHHKOB n P H P O f l b l

yutsrponmljihgfedcbaTOM

JLzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJ HaH3a ABTop paccKa3biBaeT 06 ucTopmi o x p a n u npupoflH, o BHflejieHHH cnejieonorim KaK CaMOCTOHTeJILHOH HayKH H 06 OXpaHe Iiemop KaK npHpOflHUX IiaMHTHHKOB, npHpOAHLIX MyseeB C.IOBOKHH.

DER HÓHLENSCHUTZ IM RAHMEN DES SCHUTZES DER

NATURDENKMÄLER

L. JAN ZA

Verfasser behandelt die Geschichte des Naturschutzes, die Abtrennung der Hohlenkunde (Speläologie) als selbständige Wissenschaft und den Schutz der Hôhlen als Naturdenkmäler, Naturmuseen, in bezug auf die Slowaikei.

ZÁKON O ŠTÁTNEJ OCHRANE PRÍRODY PRE SLOVENSKO V. BENICKÝ

Z á k o n o š t á t n e j ochrane prírody, k t o r ý s m e č a k a l i v y š e 30 r o k o v , stal sa s k u t k o m . Stal sa silnou zbraňou o c h r a n y prírody a prírodných p a m i a t o k n a š e j k r á s n e j vlasti. Z á k o n o š t á t n e j ochrane prírody v y š i e l o tri štvrte r o k a prv a k o celoš t á t n y z á k o n o ochrane prírody a je medzi nimi l e n t e n rozdiel, že z á k o n S N R osobitne v y z d v i h u j e ochranu j a s k ý ň a k o n á r o d n ý c h h o d n ô t . K r a s a j a s k y n e u p ú t a v a j ú veľ a d o m á c i c h a z a h r a n i č n ý c h n á v š t e v n í k o v a je n a š o u s v ä t o u povinnosť ou chrániť si ich a zachovať v n e p o r u š e n o m stave budúcim generáciám. Zákon n á m túto možnosť d á v a . B o l o už načase, a b y n e s p r á v n e v ý k l a d y a n á r o d o h o s p o d á r s k o m v ý z n a m e j a s k ý ň ustúpili a j a s k y n e boli v z m y s l e zák o n a p o s t u p n e v y h l á s e n é za prírodné m ú z e á . Pre n a š e j a s k y n i a r s t v o , n a š u s p e l e o l ó g i u je z á k o n m a g n o u chartou. S l o v e n s k á n á r o d n á rada z á k o n o š t á t n e j ochrane prírody s c h v á l i l a 18. o k t ó b r a 1955 a v y š i e l v Zbierke z á k o n o v S N R pod č í s l o m 1, č i a s t k a 1, ročník 1955 28. o k t ó b r a 1955. U v e r e j ň u j e m e ho v p l n o m znení.

PRVÁ CASŤ § 1

kultúrnych, estetických a zdravotných potrieb nášho ludu, a tým prispievali k stálemu vzostupu jeho hmotnej i kultúrnej úrovne. (2) Ochrana prírody sa opiera o vedecký prieskum diania v prírode človekom nerušeného, ako aj ním ovplyvneného a vykonáva sa v úzkej spolupráci e vrcholnými vedeckými ustanovizňami.

Úvodnč ustanovenia (1) Prírodu ako životné prostredie pracujúcich, jej bohatstvo a estetický vzhľad krajiny naše ľudovodemokratické zriadenie chráni, aby tieto hodnoty trvalé slúžili na uspokojenie hospodárskych, všeobecne

DRUHÁ CASŤ napomáha zachovávať, obnovovať, zvyšovať a využívať prírodné bohatstvá našej vlasti. (2) Na splnenie úloh uvedených v odseku 1 poskytuje štát osobitnú ochranu významným územiam, prírodným výtvorom, prírodným pamiatkam i vzácnym druhom živočíchov, rastlín, nerastov a ska-

§ 2 Predmet, rozsah a vyhlásenie ochrany (1) Štát chráni podľa vedeckých poznatkov prírodu ako celok, jej významné časti a výtvory s ich prírodným prostredím, ako aj krajinu s jej typickými znakmi. Tým

menelín tým, že ich vyhlasuje za chránené a určuje spôsob a podmienky ich ochrany. (3) Štát poskytuje ochranu aj takému usporiadaniu v prírode, ktoré je síce výsledkom činnosti človeka v prírode na jej zveľadenie z hľadiska národohospodárskeho, vedeckého, kultúrnohistorického alebo zdravotného, porušením ktorého by však utrpel estetický ráz krajiny. §3 Zásah do prírodných pomerov, ktoré by podstatne mohli zmeniť prírodu ako celok alebo niektoré jej zložky, môže sa vykonať len v súčinnosti s Povereníctvom kultúry alebo s jeho orgánmi.

Predmet ochrany (1) Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú: a) územia, b) prírodné výtvory a prírodné pamiatky, c) určité druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, vyhlásené za chránené. (2) Ak pominuli dôvody pre ochranu prírodných zjavov uvedených v odseku 1, príslušný orgán podľa tohto zákona ochranu zruší. § 5 Chránené územia Chránenými územiami sú: a) národné parky, b) chránené krajiny a oblasti, c) štátne prírodné rezervácie, d) chránené náleziská, e) chránené parky a záhrady, f) chránené študijné plochy.

popritom môžu slúžiť vzdelaniu a osvieženiu ľudu, možno vyhlásiť za národné parky. (2) Zachované typické krajinné oblasti s rozptýlenými významnými prírodnými výtvormi možno vyhlásiť za chránené krajinné oblasti. (3) Menšie plochy pôvodnej alebo ľudskými zásahmi málo dotknutej prírody, dôležité prevažne z hľadísk vedeckých alebo výskumných, možno vyhlásiť za štátne prírodné rezerváeie §7 Chránené náleziská, chránené parky a záhrady a chránené študijné plochy (1) Územia menšej rozlohy so vzácnymi rastlinami alebo živočíchmi, alebo s inými prírodnými vzácnosťami možno vyhlásiť za chránené náleziská. (2) Parky a záhrady významné z hľadiska vedeckého, historického alebo umeleckého možno vyhlásiť za chránené. (3) Územia, na ktorých sa skúmajú vplyvy ľudských zásahov, možno vyhlásiť za chránené študijné plochy. § 8 Chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky (1) Za chránené prírodné výtvory možno vyhlásiť najmä krasové zjavy, skalné útvary, významné stromy a ich skupiny. (2) Za chránené prírodné pamiatky možno vyhlásiť prírodné výtvory, ktoré sú dokladom vývoja spoločnosti. (3) Prieskum, výskum, otváranie, sprístupňovanie, ako aj prevádzku krasových útvarov, najmä "kvapľových a ľadových jaskýň, ktoré patria medzi naše najvýznamnejšie prírodné výtvory ako národné hodnoty, usmerňuje z hľadiska ochrany prírody Povereníctvo kultúry.

§ 6

§9

Národné parky, chránené krajinné oblasti a štátne prírodné rezervácie

Chránené druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín

(1) Veľké plochy pôvodnej alebo ľudskými zásahmi málo dotknutej prírody, ktoré majú mimoriadny kultúrno-vedecký význam, sú dôležité z hľadiska klimatického, vodohospodárskeho a zdravotného a

Za chránené druhy organizmov a prírodnín možno vyhlásiť hlavne tie druhy živočíchov, rastlín, .nerastov a skamenelín, ktoré sa vyskytujú len vzácne alebo sú vo svojom jestvovaní ohrozené.

§ 10 Vyhlásenie ochrany (1) Národné parky zriaďuje a ich organizáciu a podmienky ochrany určí na návrh povereníka kultúry Sbor povereníkov nariadením. Podrobnosti upravia štatúty, ktoré vydá Povereníctvo kultúry po dohode so zúčastnenými povereníctvami a úradmi im naroveň postavenými ako i so Slovenskou akadémiou vied. (2) Ostatné chránené územia, krasové zjavy, chránené druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín a podmienky ich ochrany určí Povereníctvo kultúry po dohode so zúčastnenými povereníctvami a úradmi im naroveň postavenými. (3) Chránené prírodné výtvory — okrem

krasových zjavov — a chránené prírodné pamiatky a podmienky ich ochrany určuje odbor kultúry rady krajského národného výboru po dohode so zúčastnenými odbormi a po vyjadrení Povereníctva kultúry. § 11 Ochranné pásma Ak treba zabezpečiť chránené územia, prírodné výtvory a prírodné pamiatky pred rušivými vplyvmi okolia, vymedzí pre ne orgán, ktorý o ochrane rozhodol, ochranné pásmo a určí, ktorá ludská činnosť nie je v tomto pásme dovolená, alebo je v tomto pásme obmedzená. Pritom sa postupuje obdobne podlá ustanovení § 10.

TRETIA CASŤ Spôsob ochrany § 12 Ochrana chránených časti prírody (1) Zakazuje sa ničiť alebo poškodzovať chránené územia a chránené predmety, hlavne ničiť chránené živočíchy a rastliny alebo ich rušiť vo vývoji, meniť zachovaný stav chránených prírodných výtvorov, oddeľovať chránené rastliny od ich prostredia, chovať chránené živočíchy v zajatí a inak ohrozovať prirodzený vývoj alebo stav chránených výtvorov a prírodných pamiatok. (2) Povereníctvo kultúry môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku: pri národných parkoch len keď to neodporuje štatútu národného parku. § 13 Povinnosti vlastníka (používateľa) pozemku Vlastník (používateľ) pozemku, na ktorom bolo zriadené chránené územie alebo ochranné pásmo, alebo na ktorom sú chrá-

nené predmety (§ 6 až 9), je povinný trpieť obmedzenia určené podmienkami ochrany. Ak vznikne tým vlastníkovi (používateľovi) pozemku, ktorý nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, majetková ujma nie nepatrná, patrí mu náhrada. O náhrade sa príslušný orgán štátnej ochrany prírody dohodne s vlastníkom (používateľom) pozemku. Ak sa nedohodnú o náhrade a jej výške, rozhodne o nich ľudový súd. § 14 Evidencia (1) Chránené územia, chránené prírodné výtvory, chránené prírodné pamiatky, chránené druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín sa zapisujú do štátnych zoznamov ochrany prírody, ktoré vedú Povereníctvo kultúry a odbory kultúry rád krajských národných výborov. (2) Skutočnosť, že nehnuteľnosť je chráneným územím, chráneným prírodným, výtvorom alebo chránenou prírodnou pamiatkou, poznamená sa na návrh odboru kultúry rady krajského národného výboru príslušného podľa miesta nehnuteľnosti vo verejných knihách a v pozemkovom katastri a vyznačí sa v katastrálnych mapách.

ŠTVRTÁ ČASŤ Orgány štátnej ochrany prírody

§ 18

§ 15

Osobitné práva orgánov a konzervátorov štátnej ochrany prírody

(1) Štátnu ochranu prírody vykonáva Povereníctvo kultúry priamo alebo svojimi orgánmi a odbormi kultúry rád krajských národných výborov. (2) Pre veci jaskýň a krasových zjavov zriaďuje sa pri Povereníctve kultúry poradný sbor.

(1) Na konania o územnom pláne a výstavbe obcí, na vodoprávne konania, konania pri stavbách ciest, telekomunikácií, dopravných spojov, elektrických vedení, chát a podobne, ktoré sa svojím dosahom dotýkajú i záujmov ochrany prírody, treba prizvať aj príslušné orgány štátnej ochrany prírody a ich požiadavky vziať do úvahy. (2) Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, že budú porušené podmienky stanovené na ochranu prírody v chránenom území alebo na ochranu chránených prírodných výtvorov a prírodných pamiatok, chránených živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, konzervátor môže urobiť opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany. O týchto opatreniach musí do 15 dní rozhodnúť odbor kultúry rady krajského národného výboru, ináč strácajú platnosť.

§ 16 Ústav na ochranu prírody Povereník kultúry môže po dohode s povereníkom financií a povereníkom predsedom Slovenského plánovacieho úradu zriadiť- Ústav na ochranu prírody. § 17 Dobrovoľní pracovníci štátnej ochrany prírody Odbory kultúry rád krajských národných výborov poverujú v každom okrese dobrovoľných pracovníkov štátnej ochrany prírody funkciou konzervátora, pre menšie obvody funkciou zpravodajcu, ktorý je spolupracovníkom konzervátora štátnej ochrany prírody.

§ 19 Riadenie a dozor Riadenie a dozor vo veciach štátnej ochrany prírody vykonáva Povereníctvo kultúry.

PIATA CAST Záverečné ustanovenia

(2) Opatrenia urobené v zhode s ustanoveniami tohto zákona pred jeho účinnosťou sa považujú za opatrenia podľa tohto zákona.

§ 20 Povereníctvo kultúry po dohode so zúčastnenými poverenfctvami a úradmi im naroveň postavenými vydá vyhláškami v Úradnom vestníku bližšie predpisy na vykonanie tohto zákona.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia: vykoná ho povereník kultúry po dohode so zúčastnenými členmi Sboru povereníkov.

§ 21 (1) Doterajšie zákonné predpisy, pokiaľ upravujú otázky ochrany prírody upravené týmto zákonom, možno meniť podľa tohto zákona.

Široký v. r. Kubaôka v. r. Jeleň v. r. Klokoč v. r.

3 A K 0 H O r O C y j ľ A P C T B E H H O í t O X P A H E I I P H P O f l b l CJIOBAKHH B. BeHHKKH CnoBaaKHH HannoHajiLHLiií coBeT 18. 10. 1955. npHHHJi saKOH o rocy«apc,TBeHHOH oxpaHe npHpoflH, np0B03rnamai0mHH nemepH, 8TH 3aMeiaTejibHHe co3«aHHH npnpo«bi, HapOflHHM ÄOCTOHHHeM. „ n o BonpocaM oxpanw nemep H KapcxoBwx HBjíeHHH 6wn yipeHtfleH OCOOHH coBemaTent HHH opraH npn YnpaBJíeHHH ynojraoMOieHHoro no flCJiaM mKon N Kyni.Typu.

Myaeú Cji0eai{K0Z0 napcmoe e JIunmoecKOM MuKyjiauie

DAS GESETZ UBER DEN STAATLICHEN NATURSCHUTZ IN DER SLOWAKEI V.

BENICKÍ

Der Slowakische Nationalrat genehmigte den 18.10. 1955 dae Gesetz uber den staatli. chen Naturschutz, welches die Hohlen als Naturbildungen erster Ordnung, als Objekte nationalen Wertes proklamiert. Fur die Fragen des Hohlenschutzes und des Schutzes der Karsterscheinungen wurde an dem slowakischen Schulministerium Povereníctvo školstva a kultúry) ein eigener Beratungskorps zusammengestellt. Museum des Slowakischen Karstes in Liptovský Mikuláš

AKO VZNIKLO POMENOVANIE DRAČIA JASKYŇA LOJZO J A N Z A

P r i m i t í v n y č l o v e k mal s t r a c h a pociť oval hrôzu pred v e ľ k ý m i ž i v ý m i tvormi. Príroda m u n a to p o s k y t o v a l a dosť príležitostí o b r o v s k ý m i obojživelníkmi, plazmi a s t a v o v c a m i , proti k t o r ý m n e m a l d o s t a t o č n ý c h zbraní. T a k v z n i k l i báje i p o v e s t i o d r a k o c h (šarkanoch) a k o t v o r o c h strašidelných, odp o r n ý c h , k r v i l a č n ý c h , obludách s pazúrmi alebo krídlami, s v i a c e r ý m i hlavami a n o h a m i , s o z u b e n ý m i papuľ ami, chrliacimi oheň a pôsobiacimi s k a z u n a v š e t k o m v prírode. T a k a k o sa u d r ž o v a l v č l o v e k o v i strach a hrôza, žili tisícročia aj báje, m ý t y a p o v e s t i o drakoch, žili v ľ ude, prechádzali v skalop e v n é p r e s v e d č e n i e a n a p o k o n i v o v i e r u v tieto n e t v o r y . N o n e b o l to v ž d y l e n m ý t u s , s á g a , povesť . V i e r a v d r a k o v tak h l b o k o prešla do myslí ľ udí, že o nich nielen hovorili a písali, ale ich v e d e c k y opisovali a k o s k u t o č n e žijúce z v i e r a t á ! Š v a j č i a r s k y u č e n e c Conrad Gessner sa stal zakladateľ om modernej zoológ i e , keď r o k u 1558 napísal obsiahle dielo „História animalium", v k t o r o m má stať „ D e dracone" (O drakoch) a opisuje ich tak a k o o s t a t n é žijúce zvieratá! H o v o r í , že sú tri h l a v n é d r u h y : v p o d o b e o b r o v s k é h o plaza-hada, v podobe okrídleného plaza bez nôh a v p o d o b e h a d i e h o n e t v o r a s krídlami a ostrými pazúrmi n a d v o c h n o h á c h . P o d o b n e f r a n c ú z s k y g e o l ó g Pierre B e l o n v t o m i s t o m storočí tvrdil, že v i d e l l i e t a j ú c e h o draka. R o k u 1665 u č e n ý jezuita A t h a n a s Kircher v y d a l k n i h u o p o d z e m n o m s v e t e (Mundus subterraneus), v k t o r e j opisuje š t v o r n o h é h o okrídleného draka zabitého údajne r. 1345 n a o s t r o v e R h o d o s a d v o j n o h é h o veľ jaštera bez krídel, k t o r é h o ukoristili a v y preparovali v T a l i a n s k u . Ť a ž k o dokázať , či s a u v e d e n é dielo Conrada Gessnera, ktoré n e s k ô r v y š l o aj v n e m č i n e , d o s t a l o n i e k e d y n a S l o v e n s k o , no f a k t o m je, že c h ý r n y kronikár m e s t a L e v o č e Gašpar H a i n opísal hrôzu v e ľ k é h o zemetrasenia, ktoré 6. a u g u s t a 1662 postihlo n a š e V y s o k é T a t r y . V t o m t o z á z n a m e u v á d z a , že s ohromnou prietržou m r a č i e n priletel aj v e ľ k ý drak, k t o r ý sa usalašil pri Štrbe! R o k u 1672 v y d a l t l a č o u ú v a h u o drakoch a ich j a s k y n i a c h v Karp a t o c h (De draconibus Carpaticis et eorum c a v e r n i s ) . t D á v n o a široko-ď aleko sa v e d e l o , že v L i p t o v e v o v á p e n c o v ý c h pohoriach s ú diery, trhliny a j a s k y n e . V e ď v listine Ostrihomskej k a p i t u l y aj v zápisoch o m a j e t k u majstra A n d r e j a z P a l ú d z k y sa spomínajú už r. 1299. K ý div t e d a , že keď s a v neskorších storočiach začali ľ udia trúsiť po j a s k y n i a c h a n a c h á d z a l i v nich h r o m a d y v e ľ k ý c h kostí, v y h l á s i l i ich za z v y š k y podz e m n ý c h d r a k o v a j a s k y n e poctili e p i t e t o m „dračie". Chýr o dračích jaskyn i a c h rozletel sa n a j m ä zásluhou literatúry a z v y š k y kostier z j a s k ý ň putovali d o r ô z n y c h k r a j o v . J e d n a l e b k a z D e m ä n o v s k e j ľ adovej j a s k y n e údajne do

L e n i n g r a d s k é h o m ú z e a a rebrá boli d a r o v a n é s a s k é m u k u r f i r s t o v i A u g u s t o v í Silnému, k t o r ý bol v t e d y aj p o ľ s k ý m kráľ om. N a j z n á m e j š í m n á l e z i s k o m „dračích" kostí b o l a D e m ä n o v s k á l a d o v á jask y ň a , k t o r ú opísal a zameral J u r a j Buchholz ml. J e j plán v y h o t o v i l kartograf S a m u e l M i k o v i n y r. 1 7 1 9 a o päť r o k o v (9. 5. 1724) ju v y h ľ a d á v a c h ý r n y doktor filozofie a m e d i c í n y Frant. B r u c k m a n n , k t o r ý r. 1 7 3 9 píše o „Lipt o v s k ý c h dračích jaskyniach". Opisuje, že v j a s k y n i je t a k é m n o ž s t v o k o s t í , že b y ich bolo n a p l n ý n á k l a d n ý v o z . Odniesol d o m o v čeľusť , z u b y a c h r b t o v é s t a v c e a hovorí, že k o s t i s a nelíšia od n á l e z o v v j a s k y n i a c h j u h o n e m e c k ý c h , k d e ich p o k l a d a j ú za kosti n o s o r o ž c a . Píše, že B u c h h o l t z našiel tu c e l ú neporušenú k o s t r u tzv. d r a k a a poslal ju t e c h n i c k é m u m ú z e u v Drážď anoch, za čo dostal zlatú medailu s p o d o b i z ň o u kráľ a. Keď že v n i e k t o r ý c h j a s k y n i a c h sa našlo veľ a kostí, u v á d z a m i e n k u J o h . P e t e r s o n a H a y n a podľ a podaní pastierov, že drak, z o s t a r n u t ý a z b a v e n ý sily, c h c e ju nadobudnúť tak, že sa u k l a d á n a i n ý c h d r a k o v , ktorí p o t o m j e d e n po druhom h y n ú a po zhnití tiel o s t á v a h r o m a d a kostí. B r u c k m a n n v y h l a s u j e za „ m y l n ý predpoklad", že b y v t ý c h t o j a s k y n i a c h b ý v a l i draci a t a m s v o j e k o s t i skladali, n o pripúšť a, že b y mohlo ísť o h a d o v dračej veľ kosti a n a j m ä o s t a t n ý c h m e d v e ď o v . A k é k o s t i to t e d a boli a a k o sa dostali do j a s k ý ň ? Veľ ké n á l e z y kostí a z u b o v v r a k ú s k e j j a s k y n i Mixnitz (viac a k o 2 0 0 0 z u b o v ) , ďalej v j a s k y n i Igricz v S e d m o h r a d s k e j v y s o č i n e v pohorí Bihar (do 3 0 0 lebiek) a n a j n o v š i e i n á l e z y v M e d v e d e j j a s k y n i v S l o v e n s k o m raji (1952) dokázali, že v strednej E u r ó p e žil v p r a v e k u mimoriadne s t a t n ý s t a v o v e c , k t o r ý m bol j a s k y n n ý m e d v e ď (Ursus s p e l a e u s ) . Už jeho p o m e n o v a n i e prezrádza, že žil v j a s k y n i a c h , t a m sa množil a t a m i h y n u l . J e h o v e ľ k é k o s t i a z u b y n a c h á d z a l už p r a č l o v e k a p o u ž í v a l ich a k o primitívne nástroje alebo si z nich v y r á b a l ďalšie nástroje. D n e s už v i e m e , že draci boli iba v ý p l o d o m strachu, h r ô z y a fantázie primitívneho č l o v e k a . N á l e z y a i d e n t i f i k á c i a k o s t í dokázali, že u n á s n a j m ä n á j d e n é k o s t i j a s k y n n é h o m e d v e ď a z a v d a l i príčinu p o m e n o v a ť prírodné ú t v a r y (diery, j a s k y n e ) m e n o m „dračie".

ZPRÁVY Z ČINNOSTI MÚZEA SLOVENSKÉHO KRASU VOJTECH BENICKY

Múzeum Slovehského krasu vo svojom dnešnom poňatí je ústav mladý. Predchádzala ho, pravda, priekopnícka práca Kuratória a Slovenskej speleologickej spoločnosti, ako je všeobecne známe, no kolégium povereníka školstva a kultúry vyhlásilo múzeum za centrálny ústav pre dokumentáciu a popularizáciu slovenských jaskýň len pred troma rokmi. Dovtedy nemalo vlastný stánok; skromné zbierky sa sť ahovali z miesta na miesto, čo veľmi sť ažovalo a komplikovalo prácu a budúcnosť múzea (obr. 46). Po vyhlásení múzea za celoslovenský ústav podarilo sa nám vyriešiť aj trvalé a dôstojné umiestenie zbierok — otázku vhodnej budovy pre múzeum. Bol to starý okresný súd, do ktorého sme v decembri 1949 víť azne vtiahli. Rezort justície budovu postupne uvoľ ňoval, lebo preň už nevyhovovala, a odovzdal ju do operatívnej správy rezortu školstva a kultúry. Budovu, ktorá bola vo veľmi zlom stave, sme potom nákladom vyše 400 000 korún adaptovali pre muzeálne účely. Dúfame, že tohto roku sa nám podarí adaptáciu dokončiť . Zabezpečili sme tak ochranu a vhodné využitie jednej z najstarších budov Lipt. Mikuláša ešte na dlhé časy. Povereník školstva a kultúry v dekréte, ktorým sa múzeum zriaďovalo, hovorí, že týmto rozhodnutím sa nerieši len otázka múzea so zreteľom na zbernú.oblasť , ale vytvárajú sa i prijateľné podmienky pre riešenie problému jaskyniarstva na Slovensku. Ďalej, že v rámci múzea sa umožňuje vytvoriť orgán, ktorý by mal za úlohu predovšetkým koordinovať výskum v oblasti jaskyniarstva a vplývať na prevádzku jaskýň, čo je v súlade aj s niekoľ kými uzneseniami rady ONY. V intenciách tohto dekrétu i zákona SNR o štátnej ochrane prírody sa usilujeme, aby rezort školstva a kultúry mal na jaskyne rozhodujúci vplyv. To znamená, aby sa jaskyne sprístupňovali ako prírodné múzeá a vedecké ústavy, aby sa chránili pred čisto komerčnými záujmami jednotlivých rezortov, ktoré chcú mať jaskyne len ako zdroj príjmov. Na tomto úseku sa tuho bojuje, no dúfame, že postupne cieľ dosiahneme. Ide teda o vlastivedné poslanie jaskýň a o ich odbornú ochranu, keďže sme stále svedkami nedostatočnej ochrany jaskýň, ktoré v dôsledku toho z roka na rok viac a viac pustnú. S tým súvisí aj otázka jaskyniarskeho centra, pre ktoré má všetky predpoklady a podmienky Lipt. Mikuláš, no na druhej strane sú tu záujmy ľudí, ktorí pracujú na tomto úseku a bývajú v Bratislave. O týchto veciach sa bude čoskoro hovoriť a rozhodovať a tu treba, aby zodpovední činitelia boli na stráži. Tieto problémy bude riešiť najmä nový múzejný zákon, vykonávacie predpisy zákona na ochranu prírody, na ktorých sa práve pracuje, a reorganizovaný Československý sväz telesnej výchovy. O Demänovské jaskyne a dolinu — ako vidieť — je a bude v ž d y veľ ký záujem. Je to drahocenný poklad, nad ktorým treba držať stále pevnú ochrannú ruku v každom smere. Treba však konštatovať , že v posledných rokoch to tak nebolo. A to sa dokonale využilo a využíva. Demänovské jaskyne poskytujú živnú pôdu pre každý záujem, kým vrcholný záujem sa obchádza.

Pravdaže, na takýto stav sme sa my v múzeu nemohli dívať so založenými rukami. Tieto záujmy vnucovali Demänovskej doline charakter dediny, ktorá si našla — ako ktosi vtipne poznamenal — už i richtára. Rozumie sa, že výstavba potom nešla a neskoršie celkom prestala. Tieto záujmy nechceli rešpektovať základné požiadavky kultúrne, zdravotné, estetické, ba dokonca ani národohospodárske, takže napokon muselo zasiahnuť predsedníctvo SNR, že takto sa postupovať nedá. Ukázalo sa, že bez územného plánu nemožno budovať ani dedinu, tým menej prírodnú rezerváciu Demänovskej doliny. Celkom jasne sa ukázalo, že na jaskyne ako kultúrne hodnoty a krásy neberie sa nijaký zreteľ. Múzeum, resp. Slovenská speleologická spoločnosť na čele s dr. BudinskýmKričkom, predsedom, začala zasahovať . Zriadila sa komisia na čele s doc. inž. Svetlíkom, ktorá mala vyriešiť problém účelnej a estetickej výstavby doliny. Zadali sme Fotogrametrickému ústavu pre Slovensko vyhotovenie situačných a vrstevnicových plánov celého územia doliny nákladom vyše pol druha milióna korún a konečne, keď boli podklady hotové, prostredníctvom okresnej plánovacej komisie sme predložili požiadavku vyhotoviť územný plán Demänovskej doliny. Konečne sa zriadila názvoslovná komisia na čele s Júliusom Lenkom, ktorá sa potom pretvorila na okresný názvoslovný poradný sbor, ktorý účinne zasahoval najmä do problému tzv. Jasnej a tzv. jaskyne Dračej, správne Demänovskej ľadovej jaskyne. - V rámci spoločnosti a múzea bol zaktivizovaný speleologický výskum Demänovských jaskýň v záujme vyriešenia niektorých komunikačných problémov jaskýň a ďalších objavov, a to s veľ kým úspechom. Spomeňme si len na nešetrnú stavbu hradskej ku vchodu do jaskyne a hotela malebnými útesmi od Machnatého, na stavbu nového vchodu do Demänovskej ľadovej jaskyne s umelým klziskoin cez tzv. Žuffovku, ktorý dodnes ohrozuje ľ adovú výzdobu jaskyne, alebo na ostatné, síce menšie, ale nevhodné stavby a kameňolomy. Bolo treba energicky zasahovať , aby nebola porušená rovnováha estetických a biologických pomerov tejto jedinečnej scenérie. V rámci múzea a spoločnosti rozprúdil sa teda i úspešný výskum jaskýň. Výsledky týchto výskumov vyšli t. r. vo vydavateľ stve Slovenskej akadémie vied knižne a bude ich možno použiť ako podklad pre ďalšie sprístupnenie, ochranu a výskum Demänovských jaskýň. Demänovská dolina sa mala volať dolinou Jasnou. Bol to neuvážený plán. A neviem, aký má zmysel ešte i dnes rozširovať nálepky doliny Jasnej. Dobromyseľní ľudia sa nazdávali a azda ešte nazdávajú, že ide o nevinnú propagáciu našej doliny. No je zrejmé, že tu ide o záujmy, a môžeme povedať o ďalekosiahle komerčné záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami vedeckými a kultúrnymi a, pravda, i miestnymi. Územný plán Demänovskej doliny Stavoprojekt v Žiline pomaly dokončuje. Je v tom teda i kus našej práce, ktorá pomôže rozkrútiť kolesá veľ korysej výstavby a ochrany Demänovskej doliny. Pracujeme ďalej so Speleologickým oddelením Zemepisného ústavu Slovenskej akadémie vied na vytváraní podmienok pre založenie Speleologického ústavu, ktorý by zahrnoval výskum, dokumentáciu a prevádzku, t. j. ochranu jaskýň. Spolupracovali sme na zákone SNR o štátnej ochrane prírody. Zákon už vyšiel a je našou magnou chartou, ktorá nám nielen zabezpečuje ochranu jaskýň a krasových zjavov, ale priamo nás zaväzuje starať sa o ne ako o národné hodnoty, národné krásy. Konečne prestane neujasnenosť názorov na využitie jaskýň, ktorá zavinila

toľko kultúrnych škôd. V zmysle zákona bol už zriadený Poradný sbor pri Povereníctve školstva a kultúry pre veci jaskýň a krasových zjavov, ktorý sa sústavne schádza a rieši aktuálne veci z hľadiska ochrany prírody. Na úseku vedeckovýskumnej činnosti Múzeum Slovenského krasu vykonalo komplexný výskum ľadovej priepasti na Ohništi v Jánskej doline. Výskum sa srn spolupráce 17 speleológov, a to z Kruhu priateľov múzea uskutočnil za účastizyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZVUTSRQPONMLKJIHGEDCBA a pracovníkov vedeckých ústavov. Výsledky výskumu prinášame na inom mieste. Treba pripomenúť, že to bol prvý komplexný výskum takéhoto rozsahu v dejinách našej speleológie. Okrem toho zúčastnili sme sa na komplexnom výskume Hrádockej aragonitovej jaskyne pri Ochtinej v Gemeri, ktorý tiež uverejňujeme. Venovali sme sa i činnosti publikačnej. Roku 1956 v Slovenskom nakladateľstve detskej knihy vyšla popularizačná knižka „Výlet do Demänovských jaskýň" pre mládež (spoločná práca s básnikom Lenkom). Odborné články: Múzeum Slovenského krasu v 1. čísle Pamiatok a múzeí; Výskum Demänovských jaskýň v Geografickom časopise, č. 3—4; Zákon SNR o ochrane prírody a jaskýň v časopise Múzeum, č. 3; Sviatok slovenských jaskyniarov v Živote, č. 14 a viac kratších článkov a zpráv v dennej tlači. Na úseku vedeckej osvetovej práce, v ktorej je ťažisko činnosti každého múzea, sme: 1. preinštalovali zbierky (po adaptácii) obr. 45. 2. doplnili zbierky novými exponátmi a doplnkami.

Oddelenie Vznik a vývoj krasových zjavov sme doplnili dvoma veľkými výtvarnými dielami krasovej tematiky, geologickou plastickou mapou Demänovského % krasu, geologickou špirálou a ďalšími doplnkami. V oddelení Ochrana prírody sme vyinštalovali typických predstaviteľov flóry Demänovskej doliny. Expozíciu Dobšinskej ľadovej jaskyne sme doplnili dĺžkovým reliéfom jaskyne a plastickou mapou Stratenskej hornatiny, expozíciu Domice plastickou mapou Juhoslovenského krasu, expozíciu harmaneckej Izbice plastickou mapou Harmaneckého krasu a expozíciu Demänovských jaskýň plastickou mapou Demänovskej doliny podľa nového mapovania, ktoré stáli 30 000 korún, a veľkým reliéfom pozdĺžnehozyxwvutsrqponmlk Tézu Demänovskej jaskynnej sústavy a ďalšími menšími doplnkami. Podobne sme dopĺňali aj základné zbierky. V spolupráci s Domom osvety a Speleologického oddelenia Zemepisného ústavu SAV usporiadali sme štyri prednáškové večery. Jeden z nich sme venovali vyhodnoteniu speleologickej činnosti za uplynulých 10 rokov, a to z príležitosti 35. výročia objavenia Demänovskej jaskyne Slobody a 30. výročia objavenia Domice. Návštevnosť múzea a výkladov v zbierkach podstatne stúpla. Múzeum Slovenského krasu r. 1956 navštívilo 14 020 návštevníkov, t. j. viac návštevníkov, ako mali Demänovské jaskyne v prvých rokoch. Sústavnou propagáciou a činnosťou sa bude počet návštevníkov určite zvyšovať . Na tento cieľ sme vlani vydali 10 000 prospektov múzea a rozoslali všetkým školám a informačným strediskám v republike. Vypracovali sme návrhy na užšiu spoluprácu i s jaskyňami — spoločné vstupné do Demänovských jaskýň a múzea. Keď to bude realizované, bude to mať vplyv aj na návštevnosť múzea. Hromadným výpravám sme poskytli 221 výkladov, čo je veľmi vysokým plnením a vyplýva zo špeciálnej povahy múzea. Boli medzi nimi aj významné zahraničné návštevy, ako univ. prof. Valériu Puscariu, predseda združenia rumunských speleológov, dr. Kazimier Kowalski, predseda združenia poľských speleológov, dr. Bertalan z Budapešti a iní.

7 Slovenský kras

Múzeum buduje a sústreďuje vedeckú dokumentáciu, ktorá pozostáva z katastra jaskýň, dokumentačného archívu, archívu negatívov a knižnice. Okolo múzea sa zoskupujú dobrovoľní pracovníci, členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti, s ktorými sme v stálom pracovnom styku. Y rámci Múzea Slovenského krasu vytvárajú sa priaznivé podmienky aj pre uplatnenie vlastivedných zbierok, ktoré sme po niekoľkonásobnom prenášaní konečne umiestili do adaptovaných priestorov na prízemí. Tu sme ich roztnedili, evidovali a postupne ich budeme môcť aj inštalovať. Ako vidno v múzeu i s jaskyňami je veľ a vďačnej práce, ktorú nám môže i väčší národ oprávnene závidieť, no aj dosť rúk, ochotných nezištne pracovať za svoju vlasť z lásky a bez výhrad. . . To je program i cieľ nášho mladého jaskyniarskeho muzejnictva, nasej speleológie, v ktorej chceme v šľapajach Andreja Kmeťa, zakladateľa Slovenského národného múzea, pokračovať.

O J J E H T E J I F C H O C T H M Y 3 E H

CJIOBAIJKOrO KAPCTA B. BemmKU

M v s e ň CjioBauKoro Kapcra B J I H I I T O B C K O M MiiKyjiamc ÍIBÍIÍIOTCÍI rocyHapcTBeHHHM flOKyMeHTamiH H nonyjiHpHsauHH KapcTa H nemep. O H nepBOHaHanbHO n p n Hanjiewan CjioBauKOMy cnejieojionwecKOMy oCmccTBy, a B 1952 r. c r a j i rocynapcTBemitiM. CocTaBjíaeT KOjmeKiuni, c n e j i e o n o n r a e c K y i o ÓMÓJiiioTCKy H Be«eT p e r a c x p a n m o — HHCTHTVTOM

KaTacTp n e m e p . BticTaBKy Myacíi B 1956 r . i i o c e n i j i o 14 0 0 0 m m . M y s e ä B TOM >KC caMOM r o « y npoBeJi # K0MnjieKCH0e HccjieAOBamie caMOŽ rny60K0H n p o n a c T H JIHIITOBCKOIO K a p e r a JIH«OBOÍÍ nponacTH n a O r n m n T e . ^ ^ C M e a i f K o e o K a p c m a

e JIunmoecKOM MuKyjiaiue

ETWAS OBER DIE TÄTIGKEIT DES MUSEUMS DES SLOWAKISCHEN KARSTES Y. Benický Das Museum des Slowakischen Karstes ( = Múzeum Slovenského krasu) in Liptovský Mikuláš ist ein staatliches Inštitút fur Dokumentation und Popularisation des Karstes und der Hôhlen. Ursiprunglich gehôrte es der Slowakischen Speläologisehen Gesellschaft, im Jahre 1952 wurde es verstaatlicht. , ,, . , Das Museum bewahrt Sammlungen, eine speläologische Bibliothek und die hvidenz — Kataster — der Hiôhlen. Die Exposition des Museums im Jahre 1956 besuchten 14 020 Personen. In demselben Jahre fuhrte das Museum eine allgemeine Durchforechung der tiefsten Schlucht des Liptauer Karstes — der Eishohle Ľadová priepasť auf Ohnište — durch. Museum des Slowakischen Karstes in Liptovský Mikuláš

MURÁNSKY A TISOVSKÝ KRAS

INZ. SVÄTOPLUK KAMEŇ

K r a s o v é územie M u r á n s k e h o a T i s o v s k é h o k r a s u p o z o s t á v a v p o d s t a t e z d v o c h častí: z k o m p a k t n e j M u r á n s k e j p l a n i n y a k o k r a s o v e j d o s k y a z k r a s o v ý c h v ý bežkov, z a s a h u j ú c i c h n a z á p a d p o T i s o v e c a n a v ý c h o d p o Č e r v e n ú S k a l u . Se v e r n ú h r a n i c u t v o r í r i e k a H r o n od Č e r v e n e j S k a l y po B r e z n o a j u ž n ú š t á t n a h r a d s k á z Č e r v e n e j S k a l y cez M u r á n s k u H u t u , M u r á ň do T i s o v c a . M u r á n s k a p l a n i n a j e časť ou tzv. s p i š s k é h o p r í k r o v u , k t o r ý bol n a s u n u t ý od j u h u n a k r y š t a l i n i c k é podložie. S a m a d o s k a je zložená zo s v e t l ý c h t r i a s o v ý c h vá p e n c o v n a p o v r c h u ; p o d n i m i leží o b y č a j n e v r s t v a d o l o m i t u a p o d ním č i e r n y g u t t e n s t e i n s k ý v á p e n e c . K r y š t a l i n i k u m t v o r i a o r t o r u l y , sivé r u l y , f y l i t y , k v a r c i t y a p o d . N a m n o h ý c h m i e s t a c h p r e n i k á p o d k l a d w e r f e n u , r ô z n e s f a r b e n ý c h bridlíc a t ý m n a m n o h ý c h m i e s t a c h v z n i k á n e p r i e p u s t n é podložie. V r s t v a w e r f e n u v nie k t o r ý c h p r í p a d o c h p o d m i e n i l a v z n i k k r a s o v ý c h d u t í n , a k o v S u c h ý c h doloch a pod. D o l o m i t y sú len n a n i e k t o r ý c h m i e s t a c h s a m o s t a t n ý m i m a s í v m i a b ý v a j ú často d r v e n é , o s t r o h r a n n é a len v ý n i m o č n e s a v nich v y t v á r a j ú k r a s o v é z j a v y . S v e t l é t r i a s o v é v á p e n c e .y m i n u l o s t i tvorili k o m p a k t n ú v r s t v u a. len n e s k o r š i e ich r o z r u š i l a v o d n á erózia. D n e s t v o r i a n i e k o ľ k o s a m o s t a t n ý c h celkov s r ô z n y m s t u p ň o m s k r a s o v a t e n i a . E ŕ o z í v n a činnosť v o d y m a l a za n á s l e d o k rozdelenie bý v a l e j s ú v i s l e j d o s k y ' n a d n e š n ý s t a v . P o t o k y F u r m a n e c , S t r i e b o r n ý , H r d z a v ý a iné plošinu n a j u h u rozdelili a zarezali sa h l b o k ý m i údoliami často až n a podložie. N a s e v e r e to bol n a j m ä p o t o k H r o n o v e c a H a v r a n í k . K r a s o v ý p r i e s k u m t o h t o územia s a začal r. 1951 založením d o b r o v o ľ n e j jas k y n i a r s k e j s k u p i n y v T i s o v c i a robí sa z n i e k o ľ k o h ľ a d í s k . V š e t k y p o v r c h o v é a p o d z e m n é k r a s o v é z j a v y s a p o s t u p n e l o k a l i z u j ú , z a m e r i a v a j ú a v y h o d n o c u j ú i zo s t r á n k y f a u n y a f l ó r y . P o z o r n o s ť sa v e n u j e i o c h r a n e j a s k ý ň n a území š t á t n e j p r í r o d n e j r e z e r v á c i e i m i m o n e j . Od z a č i a t k u p r i e s k u m u s a n a území M u r á n s k e h o k r a s u lokalizovalo spolu 54 j a s k ý ň a m n o h o t y p i c k ý c h a z a u j í m a v ý c h k r a s o v ý c h ú t v a r o v . V k r á t k o s t i u v e d i e m n a j z a u j í m a v e j š i e k r a s o v é z j a v y a opíšem niekoľ ko j a s k ý ň .

Škrapové polia, závrty a kaňony. K o m p a k t n á M u r á n s k a p l a n i n a n e p o d ľ a h l a n a t o ľ k o s k r a s o v a t e n i u a k o j e j vý bežky, a p r e t o s a t u o b j a v u j ú o s t r o o h r a n i č e n é s k a l n é s t e n y , d o s a h u j ú c e č a s t o v ý š k u 500 m. Z á v r a t n é p o h ľ a d y do hlbín o k r a j a p l a n i n y s p e s t r u j e ešte n i e k o ľ k o s k a l n ý c h m o s t o v , k t o r é vznikli v d o l o m i t o c h v y p a d n u t í m v r s t i e v . T a k ý t o s k a l n ý m o s t je n a výbežkA V e ľ k e j S t o ž k y a d o s a h u j e v ý š k u 10 m, š í r k u 14 m, pričom s k a l n á stena, v k t o r e j j e v y b u d o v a n ý , j e h r u b á 10 m. Š k r a p o v é polia n a s a m e j p l a n i n e n e n a c h á d z a m e , zato sú h o j n é v o k r a j o v ý c h oblastiach, v S u c h ý c h doloch, okolo H r a d o v e j a Č e r v e n e j . E r o z í v n a činnosť v o d y v y t v o r i l a m o h u t n é ú d o l i a , a k o j e S u c h ý dol {medzi b r a l o m , n a k t o r o m je zrúca

nina hradu Muráň a okrajom planiny nazyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLK j u h u ) , _ ď a ^ H r d z a v á „dolina, na severe prielom potoka Hronovca medzi Malou a Veľ kolTStožkou a doliny Havranika a Rakovského potoka. , Kompaktná doska Muránskej planiny je najviac erodovaná smerom na západ, kde sa vytvorilo niekoľko skalných rázsoch a, hrebeňov. Tak na západ od Hrdza. veľfTóTiny Té' "to masív Vrbiarka, Ostrica, Šarkanica, „Yoniaca" muránska a tisovská a Šajba. N a SZ krasová doska prechádza nebadateľne do krystalimka. Zaujímavá ie tu najmä dolina Javorníková, ktorá vyúsť uje asi 1 km na západ od Muráň a kde sú dva aktívne ponory, množstvo vodopádov; medzi ktorými vyniká najmä 40 m vysoký vodopád v uzávere doliny. V dolomitických stenách tejto dolínyvtsrnmkjiheaVM V i e 15 jaskýň Druhou podobnou dolinou je Macova Holina nad vyvierackou prTToHnirTägSky Ďalej na západ vyúsť uje hlboká krasová dolina Martmcová, ktorá prechádza sedlom medzi Voniacou a Šajbou do doliny potoka Strieborná. Potok Furmanec si vyerodoval najmä spätnou eróziou hlboké koryto, lemované dnes sklalnými bralami Káštora - ľudové zv. Kochy Tu je tiež n i e k o ľ k o jaskynných otvorov. Sú v dosť veľ kej nadmorskej výške, okolo 800 m a, korešpondujú s otvormi na Hradovej. Dolina Furmanca prechádza az do úzkeho kanónu, zv. Čertova dolina s jaskyňou a vyvieračkami. Hodno sa zmieniť o podzemnom pirátstve potoka tečúceho z oblasti Suchých dolov ktorý by mal podľa geologickej stavby smerovať k povodiu Rimavy, ale podteká vrch Goštánovú a vlieva sa do Furmanca. Tento zjav bol opísaný v odbornej literatúre.

Vyvieračky Krasové vyvieračky Muránskeho a Tisovského krasu možno rozdeliť na trvalé, s celoročným prietokom vody, a na občasné, ktoré sú činné len po veľ kých dazďoch prípadne na vyvieračky periodické, kde je prietok viazaný na určitý casovy interval. Y Ťisovskom krase je zaujímavá Periodická vyvieračka, chránená v štátnej rezervácii, nakoľ ko tu ide o zjav, ktorý nemá u nás obdobu. Periodická vyvieračka leží asi 2,5 km SZ od Tisovca v doline potoka Furmanca, pri hradskej z Tisovca do Brezna. Zásobuje ju voda z podzemných jazier Jazernej jaskyne cez sifónovité kolená a dalšie podzemné nádrže. Zvláštnosť ou vyvieračky je ze okrem trvalého prietoku má ešte bočné pramene, ktoré sú činne periodicky V y v i e r a č k a má minimum a maximum, ktoré sa striedajú v p r e s r o ' c h intervaloch^V datnosť vyvieračky pri minime je asi 6 l/s a v max.me az desa násobok - 60 Vs. Dlho dobvm pozorovaním sa zistilo, že čas periódy je v určitých dňoch stály a trvá asi 35 min Opakovanie minima a maxima sa však viaže na v ý š k u spodnej hladiny vody a tým i na rýchlosť napĺňania podzemných nádrží. V suchom roku trvá napĺňanie podzemných nádrží až 65 min. a tu sa čas vystúpenia na maximum predĺži Naopak zase, pri veľ kých vodných prívaloch, pri pnetrzach mračien, za jarných záplav a pod. je vyvieračka mnoho dní aj týždňov zasýtená vodou a prepúšť a ju 1611

Ď ľ l š o ľ m o h u t n o u vyvierackou je Teplica so strednou výdatnosť ou l S l ô l/s Jej tok vytvárajú podzemné priestory 2,5 km dlhé, ktoré sa začínajú na tektonickom zľome pod jaskyňou Michňová v Suchých doloch. Podzemný tok je na povrchu vvznaČený radom závrtov. , , , Na obvode vrchu Hradová je niekoľ ko menších vyvieračiek, z ktorých vyniká naimä vyvieračka pri salaši JRD pod Hradovou a vyvieračky v kamenovitom údolí Cervenej Na hradskej z Tisovca do Muráňa, asi 2 km za horárňou Papeky,

100

je mohutná vyvieračka, ktorá tvorí jazierko a odvodňuje krasový kaňon Macovu dolinu. " "Kilometer pred Muráňom vyúsť uje Javorníková dolina e ponorným potokom, ktorý pravdepodobne smeruje na Muránsku Lehotu,./ V obci Muráň sú mohutné vyvieračky za novou budovou MNV, ktoré odvodňujú západný svah vrchu Cigánka a jaskyňu Lišaciä diera. Množstvo vody z vyvieračiek ešte dnes poháňa vodný mlyn. Y Hrdzavej doline je n i e k o h o nevýdatných vyvieračiek. Južný okraj planiny odvodňuje silná „hradná" vyvieračka, zächyreliSTre voaovod, ďalej Biela vyvieračka a vyvieračka z jaskyne Bobačka nad Muránskou Hutou. V sedle Javoriny nachádzame dve menšie vyvieračky a pred Červenou Skalou silné pramene a vyvieračky. Severná strana planiny je na vyvieračky menej bohatá. Je to spôsobené najmä tým, že krasová doska sa zvažuje k juhu a tým odvádza väčšie množstvo vôd týmto smerom. Severný okraj odvodňuje najmä vyvieračka a potok Havraník a potok Rakov, prameniaci z vyvieračky pod horárňou, zv. Studňa. Poslednou vyvieračkou na Z, resp. SZ okraji planiny je v dolinke Klátna, prameniaca vo výške 800 m n. m. Na Muránskej planine je niekoľ ko prameňov — nevýdatných a často sezónnych. Tak nájdeme vodu na Veľ kej lúke, pri horárni Studňa, pri chate Maretkina a na Vohanoch. Hoci planina má málo vody, neprejavuje sa tu stepný charakter porastu ako v Juhoslovenskom krase.

Priepasti Na Muránskej planine a jej výbežkoch je niekoľ ko priepastí, ako Bodolová, Vrbiarka, Šindliarka, priepasť na Šajbe, v Hradovej a na Veľ kej Stožke (Zadné hory — Kľ ak). Doteraz bola zameraná a zmapovaná len Bodolová a Vrbiarka, ostatné sú lokalizované a len orientačne zamerané. Za jaskynnú priepasť možno pokladať aj Michňovú, o ktorej píšem na inom mieste. Priepasť Bodolovú sme preskúmali v dňoch 2 4 . - 2 5 . 9. 1955 za účasti jaskyniarov z Muráňa — Prednej hory. Priepasť je na južnom okraji Muránskej planiny asi 2,5 km na východ od Veľ kej Lúky. Ústie priepasti je lievikovité v podobe nepravidelného trojuholníka rozmerov 7 X 8 X 6 . Celková jej hĺbka dosahuje 33 m. Prvý horizont je v hĺbke 27 m. Dno je zavalené mohutnými kladami, skalnou sutinou a všetko je spojené ľadom. Keďže priepasť nemá vetranie, zaľadňuje sa podľa známych pravidiel o nasávaní vzduchu. Tepelné pomery v deň zostupu: 30 m od priepasti o 11 hod. predpoludním + 9 , 1 °C, priamo nad priepasť ou len + 8 , 3 °C. V hĺbke 10 m + 5 , 8 °C, 15 m + 4 , 2 °C, 27 m + 3 , 1 °C a na dne + 2 , 2 C. Priepasť je v guttensteinskýc-h vápencoch. Priepasť Vrbiarka leží v masíve Vrbiarky v 1010 m n. m. v hustom mladom lese asi 300 m od cesty v smere SZZ od Muráňa, a to v dolomitoch. Má lievikovitý otvor s horným rozmerom 8 X 6 m a vlastným vstupným otvorom 2 X 3 m. Priepasť sme preskúmali 14. 10. 1956. Jej komínovitý otvor sa rozširuje smerom ku dnu do rozmeru 5 X 4 m a pozostáva z dvoch súbežných komínov, spojených pri dne. Celková hĺbka priepasti dosahuje 17,2 m. Jej dno je umele zahádzané kladami a skalami ako v Bodolovej. Priepasť nepreleziteľ nými otvormi pokračuje ďalej a je vybudovaná na pukline sledujúcej smer SZ — JV a skoln vrstiev je 60° k severu. Priepasť na Veľ kej Stožke (zvaná v Zadných horách) je na rubanisku asi 2,5 km SZ od chaty pod Mur. Kľ akom a 2 km Z od k ó t y 1391 (Mur. Kľ ak). Má obdĺžnikový otvor 3 X 1 m. Dosiaľ nebola zameraná.

101

$*ALNr HOST yvutsrokiec ÚZKOKOĽŽEL. G5 = ZÁVRTY ŠKRAPOVÉ POLE O

= PRIEPASŤ

»<5 • JASKYŇAPOR.Č, *

' vyvieračky

>~t PONORY «• POTOK » cesty " ŽELEZNICE ' SKALNÉ STENY ' HREBENE

MURÁNSKY

Tí SO V S KY

KRAS

Opis jaskýň Pracovníci jaskyniarskej skupiny v Tisovci od r. 1951 lokalizovali a čiastočne zamerali jaskyne v opisovanom území. Postupovali pritom od východu k západu a celkový počet jaskýň dosahuje 54. V tomto opise venujeme pozornosť len jaskyniam najvýznamnejším. Všetky jaskyne sú označené číslom a niekedy aj menom. Jaskyňa, Ladzianskeho leží vo výške 856 m n. m. v hrebeni zvanom Dlhý vrch, asi 2 km na východ od Červenej Skaly v Tesnej doline. Orientácia vchodu na juh. Je to veľmi rozsiahla jaskyňa, doteraz nie celkom preskúmaná. Je rozvetvená a jedna z chodieb je zaujímavá najmä tým, že jej výzdoba je z mäkkého sintru. Jednotlivé kvaple v podobe závesov a záclon sa dajú ľahko ohýbať. Doteraz známe časti dosahujú asi 500 m. Asi 250 m smerom na východ nájdeme dva veľké ponory, ktoré odvádzajú nekrasové vody Dlhej doliny. Ich vyvieračka je za hrebeňom Dlhého vrchu pod železničným mostom na trati Červená Skala — Švermovo. Jaskyňa Bobačka, 770 m n. m , vchod orientovaný na JV, leží nad obcou Muránska Huta po lesnej ceste od dreveného mosta v obci (stanica ČSAD) asi 350 m popri toku bystriny. V jaskyni je podzemný potok, vodopád a niekoľko sifónov. Dáva, veľké nádeje na vniknutie pod Muránsku planinu. Jaskyňa Lišacia diera, 530 m n. m , vchod orientovaný na JV, na vrchu Hraby, v predhorí Cigánky, pri bývalej ceste Márie Séchy, asi 1 km SZ od Muráňa, 100 m pod cestou. Vstupuje sa do nej nízkou chodbou, ktorá po 12 m priepasť ovite klesá. Tento úsek treba prekonávať na lane. Odtiaľ chodba prechádza asi 30° klesaním do Veľkej siene, ktorej výška je miestami 10—12 m, a popod hráškovite vyzdobenú stenu do nízkej chodby, ktorá sa končí po 100 m zahlineným sifónom. Táto jaskyňa súvisí pod hrebeňom spomenutého vrchu s druhým jaskynným otvorom. 'Jaskyňa Dielik, 570 m n. m , vchod orientovaný na JV. Túto jaskyňu nájdeme asi 300 m pod sedlom Dielik, na JV svahu Šajby. Skalnou sutinou zostúpime asi 10 m do pohodlnej chodby, ktorá sa najprv zatáča na Z a potom ostro na V. V jaskyni je celá okružná cesta, z ktorej odbočuje pekne vyerodovaná chodba, pokračujúca smerom SZ do masívu Šajby. Doteraz bolo zameraných vyše 200 m chodieb, ale zvyšujúca časť ťažko preleziteľnej chodby v dĺžke najmenej dvojnásobnej nebola doteraz spracovaná. V jaskyni je pekná výzdoba a menšie jazierka. Podľa predpokladov a po geologickom preskúmaní terénu sleduje táto jaskyňa smer po priepasť na Šajbe, ktorej vchod je na SZ stene vrchu Šajby vo výške asi 850 m. Ďalší prieskum najmä zo strany priepasti na Šajbe dokáže iste spojenie s jaskyňou na Dieliku. Jaskyňa Hradová č. 2. 740 m n. m , vchod na SV, v skalnej stene v bočnom žľabe je pekne vyzdobená jaskyňa, spojená puklinou s menším priestorom. Vstupná sieň vyúsťuje do chodby, ktorá sa po 6 m lomí na JZ a komínovite stúpa. Na konci, doteraz preskúmanom, končí sa malým jazierkom, kde je voda i v lete. Jaskyňa súvisí s celým systémom Hradovej, ktorý je dosiaľ neodkrytý.

Hradová jaskyňa č. 4, zvaná aj Pekárova, 760 m n. m. Je to rozsiahla jaskyňa

s mnohými odbočujúcimi chodbami. Celková dĺžka je vyše 150 m. Nájdeme v nej peknú výzdobu, jemné polevy na stenách, biele i farebné a sú predpoklady pre jej rozšírenie a spojenie s jaskyňou č. 3 a 6; súvisí sutinou s ďalšou jaskyňou č. 5. Jaskyňa Kostolík, 479 m n. m., vchod JZ, orientovaný na dne závrtu, je na JV od kóty 758 Červená v bohatom škrapovom poli. Škrapové polia sú najmä na návrší na severovýchod pri hlbokom kaňone a na dne početných závrtov. Táto jaskyňa sa sústavne pozoruje z tepelnej stránky a pozoruje sa aj život netopierov.* * O týchto jaskyniach píše iní. Kámen v Geografickom časopise VII, str. 163—178. 103

HÔZLU'1 S1 0 V & I K?* " I r o y s K Ý Mixi

Čertova jaskyňa,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 760 m n. m., vchod na JV, leží v bočnej dolinke S od horárne Pod dielom, pri hradskej z Tisovca do Brezna. Vo v e l k e j vstupnej sieni sa našli pozostatky zo stredoveku a časti ľudskej kostry z čias po prvej svetovej vojne. Na južnej stene vstupnej siene je nízka chodba, ktorou jaskyňa pokračuje. Sú tu dva hlavné smery — na západ a juhozápad. Západná chodba pokračuje asi 6'0 m a stáva sa nepreleziteľnou, kým druhá chodba pokračuje ponad priepasť do vyzdobenej siene, odkiaľ možno pokračovať veľmi úzkou chodbou asi 100 m. Celková dĺžka jaskyne je asi 200 m. S touto jaskyňou súvisí niekoľ ko bezvýznamných jaskynných otvorov v hlbokom kaňone, zvanom Čertova dolina, ktorý môžeme pozorovať priamo z vlaku pri ceste z Tisovca do stanice Zbojská. Jazerná jaskyňa, 483 m n. m., vchod obrátený na S, v záreze železnice, asi 2,5 km od Tisovca pri km 38,3. Veľmi zaujímavá jaskyňa, kde sa robí stále prieskum. Od vstupu po jazerá je vyše 100 m. Jaskyňa sa predbežne končí vodným uzáverom, kde sú tri hladiny jazier navzájom oddelené skalnou doskou — sifónom. Najväčšia hĺbka jazier je 30 m. V prieskume sa pokračuje a cez sifóny bude podniknutý útok pomocou plávacích oblekov. Prieskumom sa zistilo, že jazerá súvisia priamo s periodickou vyvieračkou, ktorá je od nich asi na 150 m o 7,78 cm nižšie (rozdiel hladiny jazier a vyvieračky). Odtok vody do vyvieračky sa prejavuje na hladine bublavým zvukom a hučaním. Prítok v o d y do jazier dosiaľ nie je známy, no je pravdepodobné, že sem inklinuje podzemný potok, ktorý sa tratí dvoma ponormi u Daxnera v Suchých doloch.*

Jaskyňa Netopierov,

589 m n. m., je na dne závrtu 2 km JV od vyvieračky

v Teplici. Vstup do jaskyne po lanovom rebríku do 12 m hlbokej priepasti, do ktorej padá i potok. V jaskyni žije v zime veľ ké množstvo netopierov.* Jaskyňa Michňová, 600 m n. m., leží v strede chránenej oblasti Suché doly. Komínovitá jaskynná priepasť dosahuje 85 m hĺbku. Leží na systéme podzemného toku Teplice, ktorý sa na povrchu prejavuje závrtmi a ďalšími jaskynnými vstupmi, ktoré sú všetky navzájom spojené. Najvýhodnejší by bol postup oproti vyvieračke v Teplici, ale keďže je zamurovaná a zachytená pre vodovod, treba ísť druhou, namáhavejšou cestou po vode. V Michňovej sa sústavne merajú teploty, skúma život netopierov a robia iné faunistické pozorovania.* Jaskyňa Na studni, 1180 m n. m., vchod J, hneď pri horárni. Obyvatelia horárne ju používajú za chladiareň; vedú do nej rebríky. Dosiaľ nie je preskúmaná. Smeruje na sever. Jaskyňa Predná hora, 796 m n. m., vchod z juhu, leží v skalnom južnom hrebeni Muránskej planiny. Dostaneme sa k nej chodníkom od horárne na rázcestí (10 min.). Vchod je zatarasený hrubou vrstvou hliny a nánosu; je to bývalý ponor mohutného toku. Práce v nej pokračujú. Nesúvisí so systémom Bobačky. Jaskyňa v Šarkanici, 1162 m n. m., vchod JV, je menšia, dosiaľ málo preskúmaná jaskyňa, známa obyvateľ stvu tým, že je v nej celý rok pitná voda. Pastierska jaskyňa, 610 m n. m., vchod JV. Je to menšia jaskyňa, na hranici vápencov a werfenských bridlíc v rezervácii v Suchých doloch. V minulosti, podľa ústneho podania, bola prístupná, dnes je jej vchod zasypaný. Prieskum ukázal, že komínovitý vstup bol zasypaný do hĺbky niekoľ kých metrov skalami pri čistení pašienok. Doteraz nebola vyčistená. Záverom krátkeho opisu doteraz známych krasových zjavov treba uviesť , že veľké množstvo jaskynných otvorov predpokladá aj určitý systém v ich označovaní a pomenovaní. Zásadne boli pomenované len väčšie jaskyne, ktoré majú aj speleologický význam. Ostatné jaskyne boli očíslované od východu na západ. Aj pomenované jaskyne majú číslo, avšak používa sa len pri zakladaní dokumentácie. Doteraz bolo zachytených a čiastočne z hľ adiska speleologického aj dokumentačné zachytených 54 jaskýň.

104

Tieto prieskumnícke práce robí dobrovoľ ná jaskyniarska skupina v Tisovci, ktorú som založil r. 1951. Sprvu sme ich platili z vlastných prostriedkov pracovníkov, neskoršie z podpory Slovenskej speleologickej spoločnosti v Lipt. Mikuláši, potom pracoviská prevzal býv. Cestovný ruch, n. p., a po ňom ako brigádnické pracovisko býv. Turista, n. p. Káder pracovníkov tvoria učitelia a žiaci Priemyselnej školy hutníckej v Tisovci. Opisované územie zaberá veľmi rozsiahlu plochu a jeho krasové zjavy nemožno v o voľnom čase naraz preskúmať a dokumentačné spracovať . Prieskum jaskýň sme dlhodobé rozplánovali a podľa plánu sa i postupuje. Široká oblasť krasu dáva na mnohých miestach predpoklady pre objavenie a sprístupnenie väčších jaskynných priestorov.

MyPAHCKHÍl M THCOBCKMÍl KAPCTBI C. KaMeH OnHCMBaeMaH KapcTOBan TeppHTopiin pacnonoHceHa B EHÍIB MOHUIOÍI H3BecTPHK0B0H flOCKH MWKÍIV ropoflOM THCOBCU Ha 3ana^e, cenoM HepBeiia cKana Ha BOCTOKe, orpaHHleHHoá c ceBepa no 6onBmeň iacTH p e n o n ľ p o H . H a Kre B BH^e BticiynoB nepexo/urr B KpHCTajUIHHeCKHH MaCCHB. ABTOp B CBOOÍi CTaTbe OJIHCBIBaCT nOASCMHbie H nOBepXHOCTHbie^HBJIOHMH: KapCTOBUe HOJIH, BOpOHKH, KaHBOHBI, KJI10HH, npOIiaCTH H nOHIOptl. Meatjiy KJiioiaMH BW^CJIHCTCÍI pe^Koe npnpoAHoe HBjíeHne n e p n o ^ n i c c K o r o KJiKraa, flaiomero BO BpeMH MHHHMyMa 6 ji/ceK., a BO BpeMH MaKCHMyMa RO 60 ji/ceK. BpeMH nepnofla 35 MHH. 3TO HBneHHe B3HTO HOJÍ; oxpaHy rocyflapcTBeiraoro npHpoflHoro 3anoBc;iHHKa. H3 nenjep ocoôeHHO 3acjiyjKHBaeT BHHMaHHH MnxHBOBa, H3epHa nemepa c 03ep0M rnyÔHHOH B 30 M., COEFLHHEHHHIM c nepnoflHqecKHM KJIIOHOM, nemepa BoôaTOa c no«3EMHUM BOflonaflOM H HaKOHeu aBTop oôpamaeT BHHMAHHE Ha 0praHH30BaHHyK> HM H npoBOflHMyK) n o s ero PYKOBOACTBOM paĎOTy r p y n n B i jioCpoBo:n>HBix cnejieonoroB B ropo;ie THCOBCU.

UMH HM. C. KaMen Tucoeeij

DER KARST VON MURÁN UND TISOVEC S. KAMEŇ

Das behandelte Karstgebiet erstreckt sich in Form einer mächtigen Kalktafel zwischen der Stadt Tisovec im Westen und der Ortschaft Červená Skala im Osteň und ist im Norden ungefähr durch den Fluss Hron begrenzt, im Siiden geht es mit Ausläufern in das Kristallinikum tiber. Der Aufsatz enthält eine Beschreibung unterirdischer und oberirdischer Karsterscheinungen: Karrenfelder, Doline®, Caňon's, Sprudel, Schluchten und Hohlen. Als wertvolle Naturerscheinung wird der Sprudel bei Tisovec hervorgehoben, welcber zur Zeit des Minimums 6 l/Sek und zur Zeit des Maximums bis 60 l/Sek liefert. Die Dauer der Perióde ist 35 Minuten. Dieses hervorragende Karstphänomen ist durch die Staatliche Naturreservation geschiitzt. Von den Hohlen wird besonders Michňová, Jazerná jaskyňa mit einem 30 m tiefen See, welcher mit dem periodischen Sprudel in Verbindung steht, die Hôhle Bobačka mit einem unterirdischen Wasserfall u. a. genannt. Zum Schluss erwähnt der Autor die Arbeit der freiwilligen Hôhlenforschergruppe in Tisovec, welche er gegriindet hat und mit Erfolg weiterfuhrt. Ing. S. Kámen Tisovec

105

KRASOVÉ Z J A V Y PRI MOTYČKÁCH

ANTON DKOPPA

Okolie obce Motyčiek na južnej strane Nízkych Tatier pri Donovaloch je budované druhohorným súvrstvím, z ktorého pre vznik krasových zjavov najväčší význam majú tmavošedé triasové vápence. N a krasové tvary najpozoruhodnejšia je Bulovská dolina, ktorá sa tiahne od osady Môce smerom na východ až po Baraniu hlavu (1098 m). Dolinku budujú v hornej časti žuly, na ktorých nižšie ležia werfenské červené pieskovce a kremence. Spodnú časť dolinky tvoria stredotriasové vápence s dolomotmi. Na severných svahoch Baranej hlavy (1098 m) vyviera potôčik, ktorého časť dnes zachytáva vodovod pre osadu Buly. Zvyšok vôd si razí cestu do Bulovskej doliny cez nánosy kremencov, pieskovcov a žúl. Len čo vnikne potôčik na vápence, stráca sa otvorenými' puklinami a vrstvovými škárami do podzemia. Z ponorov najmarkantnejší je najspodnejší pri otvore Môcovskej jaskyne, nachádzajúcej sa asi 500 m JV od osady Môce. Ponor je založený na vápencových vrstvách a sklone 40° na SZ. Zvyšok údolia po osadu Môce a odtiaľ až po osadu Jergaly býva celý rok úplne suchý a ani pri najväčších dažďových zrážkach ho voda nezaplavuje, keďže horné ponory stačia pohltiť všetku vodu potôčika. Podľ a sklonu vápencových vrstiev na SZ možno predpokladať , že vody ponorov sa objavujú na povrchu v krasovej vyvieračke v Jergaloch. Keďže relatívna výška najvyššieho ponoru od vyvieračky je okolo 98 m (merané výškomerom), ukazuje sa spád podzemného toku na vzdialenosť asi 1500 m okolo 66 °/oo. Vyvieračku v Jergaloch tvoria dva výtoky. Jeden od J V tvoria pravdepodobne ponorné v o d y z Bulovskej doliny, kým druhý výtok od SV ponorné vody z doliny Sliačanskej. Farbiace skúšky fluoresceínom iste potvrdia tento predpoklad. Na horských lúkách v okolí Donovál sa vyskytujú závrty krasového pôvodu. Prvú skupinu tvoria štyri závrty na lúke pod hotelom v Donovaloch o rozmeroch od 2 do 7 m v priemere. Všetky majú misovitý tvar. Podľ a zoradenia po spádnici možno ich pokladať za bývalé ponory povrchových tokov, ktoré hydrograficky gravitujú do povodia Korytnickej doliny. Druhú skupinu tvorí šesť závrtov na lúke medzi kótami 1031 a 989 na juh od obce Donovaly, ktoré sú misovitého tvaru a zoradené tiež po spádnici. Tie však inklinujú do povodia Sliačanského potôčika. Podklad druhej skupiny závrtov tvoria travertínové sedimenty, ktorých odkryvy markantne vystupujú na povrch v blízkosti závrtov. Ponory Bulovského potôčika upútali pozornosť dobrovoľ ného jaskyniarskeho pracovníka Dominika Cunderlíka zo Starých Hôr, ktorý sa už od r. 1952 snaží nimi preniknúť do predpokladaných jaskynných dutín. V najnižšom ponore sa mu podarilo prekopaním riečnych sedimentov odkryť dosiaľ neznámu Môcovskú jaskyňu do dĺžky okolo 150 m, v ktorej sa miestami našli kvapľ ové stalagmity a tenké biele stropové brká. Keďže stále prívaly ponorného potôčika mu zanášali prístup do jaskyne, otvoril si novú sondu pri hornom ponore a dostal sa do hĺbky 10 rn, kde počuť silné hučanie podzemnej vody a tiahne prievan smerom do jaskyne. Predpoklady na existenciu jaskýň sú v tejto oblasti veľmi sľubné. Tmavošedé

106

vápence sú pomerne Čisté a markantne vrstevnaté so sklonom 40° na SZ. Ponorný potôčik je alochtónneho pôvodu; vyviera v nekrasovom území a prináša veľ a tvrdého materiálu, ktorý mechanicky pracuje aj v podzemí, čím môže zväčšiť jaskynné dutiny. Pracovnú energiu podzemného potôčika zvyšuje i jeho pomerne veľ ký spád (okolo 66 %o). Preto treba len dúfať, že práca D. Cunderlíka, ktorý ju vykonáva s takou veľ kou chuťou, láskou a nadšením, nebude daromná a prinesie pozoruhodnejšie úspechy.

V Ý S L E D K Y VÝSKUMOV VO SVÄTOJÁNSKEJ

DOLINE

V. BENICKÝ

Prieskumná skupina Demänovských jaskýň, ktorú viedol — ako uvádzame na inom mieste — Peter Droppa, postupne sa rozpadla. Droppa opustil Turistu r. 1954 a Stanislava Šrola, Pavla Revaja a Jána Lesáka preradili r. 1955 do údržby. Proíesionálny prieskum v oblasti Demänovskej a Svätojánskej doliny takto zaBlk

° N e z a n i k l o však nadšenie. Droppa a Šrol sa vrátili k speleológii ako dobrovoľ níci Vidíme ich nedeľu čo nedeľu uháňať na bicykloch do Svätojánskej doliny. Z Demänovskej doliny, kde hlavné speleologické problémy sú už vyriešené, svoj záujem preniesli na Svätojánsku dolinu, doteraz speleologický ešte veľmi málo preskúmanú. K nim sa pripojujú ďalší: Ondrej Horák, Vlado Krajčuška, Dano Sabaka, Ján Lukáč, Karol Mach, Pavel Revaj a Ján Lesák a spojenými silami sa usiluju hlbšie poznať tajomné podzemie Jánskej doliny. Vyvieračka v Hlbokom a ponory Štiavnice pod Sokolom a pod Bystrou — to sú miesta, kde sa zastavujú, uvažujúc, ako ich spojiť. _ Geologické a tektonické pomery Svätojánskej doliny su zlozitejsie ako v doline Demänovskej a treba prekonať viac ťažších prekážok, aby sa rozriešili jej speleologické problémy* . , . . Len krok za krokom možno postupovať . Nestačí len kopať, ale treba merať a jestvujúce zlomky jaskýň načrtávať , zakresľovať na papier a dávať ich do suvisu. Jaskyňa v Hlbokom, ktorú sme s V. Košíkom zmerali r. 1946, zameriavajú znova a snažia sa postúpiť proti prúdu podzemného toku Štiavnice. Tu to ide veľ mi ťažko. Podzemný tok v Hlbokom je nepreniknuteľ ný, uzavretý sifónmi. Peter Droppa so Stanom Šrolom vo svojej zpráve o Hlbokom píšu: Dno iaskyne v Hlbokom je väčšinou zaiplavené vodou. Preskakujeme po skalnom ostrovčeku/nad ktorým je výzdoba pekných bielych stalaktitov, do základnej zablatenej pukliny, ktorá smeruje do neznámych priestorov za dvojitý sifón. Pracovali sme tu veľa ráz na rozšírení pukliny, ale bez výbušnín to ďalej nejde. Niet sa kde schovať pred výbuchom a cesta prístupným kanálom je ťažká. Do Jazernej siene treba prekopať novy, pohodlnejší jchod^ ^ p o k ú S a i i s m e sa dostať na podzemný tok Štiavnice ponormi. Hlavný ponor je pod Sokolom. Odrazili sme vodu a tak sme vošli do ponoru, ktorý sa zužuje v úzky kanál a po 30 m sa tak zúžil, že sme sa museli vra if. Druhý ponor pri sútoku Bystrej a Štiavnice sme tiež preliezli a prenikli p o p r u d e i proti nemu do veľkej vzdialenosti, ale na súvislé riečište sme sa ani tu nedostali. Našu pozornosť zaujal aj starý opustený ponor Bystrej asi 150 m nad horárňou, kde sme sa tiež pokúšali o ďalší postup. Ponor je zanesený riečnym nánosom. Začali sme prestrelovať i ponor pod Suštiačkou, ktorý je veľmi sľubný lebo počuť vodu padať do hĺbky, ale pre nedostatok streliva sme prácu museli prerušiť. Keď pokusy o postup ponormi a cez Hlbokô narážajú všade na veľ ké prekážky. začínajú si všímať viac východný svah doliny, staré ponory a sleduju v nich prievany Tak znova prenikajú do jaskyne Zlomísk, ktorej časť objavili este ako prieskumníci Turistu, n. p., objavujú jej ďalšie chodby a chcú sa dostať za sifón v Hlbokom.

108

Prístup do nových častí vedie úzkym kanálom, ktorý prudko klesá a kladie na lezca mimoriadne fyzické požiadavky. I tieto priestory uzaviera vodná nádrž — sifón. O jaskyni v zpráve píšu:

Dno tejto chodby zatápajú v jarných mesiacoch stúpajúce vody. Je pravdepodobné že popod tento sifón sa dostaneme ďalej, ak v zimných mesiacoch klesne voda. Vpravo nad jazierkom je puklina, ktorou veje prievan, ale pre nepevnosť stropov vybušniny tu nemožno použiť. Smer chodby ZV však nedáva veľkú nádejzyxwvutsrqponmlkjihgfedc d o s t a ť s a na podzemný tok Štiavnice. Jaskyňa má pôvod skôr v Škopovom, odkiaľ pnchadzali vody, ktoré ju vytvárali. Celková jej rozloha má vyše 400 m." Najsľ ubnejším pracoviskom jaskyniarskeho kolektívu je jaskyňa pod Starou Poľ anou. O jej objavení Peter Droppa píše: Dvaia naši jaskyniari v septembri 1955 v malej jaskyni pod Starou Poľanou začali prekonávať puklinu smerujúcu nadol. No nebola ľahká práca prekopať 60 m kanál v zanesenej chodbe. Prácu nám sťažoval silný prievan, zhášal karbidky a pri zapaľovaní nálože nás dusili plyny zo zápalnej šnúry, kým sme sa nedostal, na povrch. Súčasne s nami sa ponad naše hlavy predierali von i netopiere, ktoré vybadali nebezpečenstvo výbuchu Dňa 9. mája 1956 po deväťmesačnej práci vystreli sme sa v prvom dome s hlbokým jazierkom. O týždeň sme preplávali jazierko na gumovom cíne a dostali sme sa tak do dómu so stalagmitovým hájom a sintrovým jazierkom a postupne do ďalších. V prieskume budeme pokračovať, keď do Vysokého dómu prekopeme novy, pohodlnejší vchod. Táto jaskyňa je nádejným východiskom do ďalších priestorov. Objaviteľmi jaskyne pod Starou Poľ anou sú Peter Droppa a Stano Šrol. Pri objave pomáhali Karol Mach, Vlado Krajčuška, Ondrej Horák, Daňo Sabaka a Ján Lukáč.

109

BRZOTlNSKA

JASKYŇA

VILO ROZLOŽNÍK.

V jedno zimné nedeľné ráno vybrali sme sa so spolupracovníkom J. Kotrckom na Plešivskú planinu hľadať výrony teplého vzduchu z podzemia, ktoré v tuhej zime dobre vidno a ktoré prezrádzajú jaskynné dutiny. Krasová vyvieračka „Gyepii" medzi Brzotínom a Slavcom bola prvá (obr. 55). Prezreli sme si už dávno známu prietokovú jaskynku a samy pramene a už sme chceli pokračovať v ceste, no ako som sa díval na úbočie nad prameňmi, zbadal som vystupovať slabý stĺpec pary na hornom konci šutroviska tam, kde sa sutina hornou hranicou opiera o pevnú skalu. Vrstva inovate pokryla korene visiace zo skál. ktoré na tom mieste mali mokrý povlak. Čakan a gracu sme mali so sebou a tak sme hneď na mieste začali so sondovaním. Vedel som, že to znamená otvárať nový podzemný systém v Juhoslovenskom krase. Vyvieračka „Gyepii" pramení na východnom úpätí Plešivskej planiny v 258 m výške n. m., trochu had úrovňou rieky Slanej, spod skoro 400 m hrubého vápencového príkrovu (ráta sa hrúbka iba nad hladinou vôd). Na území vodozbernej oblasti na planine, patriacej k tomuto systému je viac hlbokých priepastí, ktoré hydrologický súvisia s týmto výverom: Zvonivá jama, priepasť Zombor, Salanka, Mačacia diera a Lastovičia priepasť . Po našom objave dôkladne sme si prezreli nielen blízke okolie vyvieračky, ale urobili sme aj prieskum povrchu. Vyvieračka pramení na úpätí sutinového kužeľa. Hlavný prúd je v šutrovisku roztrieštený na šesť ramien, ktoré vyvierajú ako spádové pramene na povrch. Keď je prítok v o d y väčší, ako dovoľ ujú medzery medzi balvanmi voľ ne pretekať, nadmerné množstvo vyteká prietokovou jaskyňou, ktorej otvor je asi 140 m na juh od prameňov v čelnom brale. Táto jaskyňa už mnohých výskumníkov „oklamala", lebo pri vstupe do nej ani nezbadať, že smer chodbičky sa hneď stáča doprava, celkom paralelne s úbočím, ba ešte viac, takže znova vyúsť uje do šutroviska tam, kde sa koróznou činnosť ou atmosferických vôd strop prvej, pri povrchu najbližšej sienky natoľko oslabil, že sa zrútil. Teraz je tam malé kruhovité pole závalu s dvoma výmoľ ovými ryhami, ktoré na povrchu dobre vidieť. Vedením kompasového ťahu od prameňov cez jaskynku až na jeho koniec a po zaznačení hodnôt bolo nám hneď jasné, aká je súvislosť jaskynky s prameňmi a kde je účelné začať pracovať . Nebyť tohto merania, i my by sme sa boli dopustili vážnej chyby. Takto sme sa mohli pustiť za prievanom a po dymovej skúške zapálením nafty a slamy na konci jaskynky, mali sme istotu, že začíname kopať správnym smerom. Po odkrytí slabej vrstvy zvetralín prichádzame na čoraz väčšie a väčšie kusy blokov povrchového pásma nakopených na seba. Lezúc pomedzi ne, dostali sme sa — vedení tak prievanom, ako i stále silnejšie počuteľ ným hukotom podzemného toku — do prirodzenej dutiny, prvej sienky v pevnej skale a zároveň aj k prvému jazierku v riečišti. Po prekonaní vodných prekážok pomocou ľahkých gumových člnov postupovali sme asi cez 50 m dlhú sieň a cez ďalšie jazerá do vnútra planiny. Dňa 22. marca 1954 svetlá našich karbidiek prvý raz vyrušili tmu vládnúcu

110

RAZENIE UMELÉHO VCHODU V BRZOTÍNSKEJ JASKYNI Priečny rez

Razenie • zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Smer 3 5 0 ' ÚWon

2 5 8 m n.

13*

tu mnohé tisícročia, pričom sa odzrkadľovali v krásnej zelenomodrej hladine podzemných jazier. Získali sme dôkaz, že naše predstavy boli správne a reálne. Cesta až po prvý sifón bola naozaj ťažká, namáhavá, ale i zaujímavá; v takom zmysle vyzneli aj naše prvé dojmy. Plazenie cez objavný vchod bolo také nebezpečné a vyčerpávajúce, že sme sa rozhodli urobiť nový, výdrevou riadne vystužený umelý vchod, ktorý bol vytýčený na základe merania podľa smeru a sklonu. Keď už doprava člnov a materiálu, ako i fáranie boli ľahšie, začali sme podrobnejší prieskum doteraz známych priestorov, ktoré majú okrem malých nesplavných úsekov jazerný charakter. Zmapovali sme prvú časť (až po I. sifón) so zachytením jaskyňotvorných diakláz a porúch, ktorých štúdium je veľmi zaujímavý. Pomocou špeciálnych plávacích oblekov a kyslíkového prístroja, ktoré nám zaobstaral býv. Turista, n. p , podarilo sa nám s J. Kubenkom podpiávať pre

112

kážku, zistiť presne jej tvar a 15. XI. 1955 objaviť druhý úsek v dižke 150 m, ktorý tvorí jednu hladinu s 9. jazerom, dosiaľ najdlhším. Tento úsek nie je ešte zameraný, no podľa odhadu smer toku sa stáča po južnej zákrute znova na západ. Toto jazerné riečište, zo začiatku asi 5 m široké, postupne sa znižuje, až sa konči malou sieňou a sifónom č. II. Pripravujeme odstrel I. sifónu, no najprv upravujeme ťažko schodné úseky, náložami streliva odstraňujeme veľ ké balvany, vysoké bariéry hlín a rozširujeme úzke priechody. Potom nás čakala najť ažšia úloha: účelne rozmiestiť v sifóne, pričom sme plávali vo vode, 13 kg balíky nálože. Robili sme to s najväčšou opatrnosťou. Po založení palníkov celá nálož sa elektricky odpáli (obr. 53). O týždeň si prezrieme miesto, kde bol predtým sifón, lebo skutočne len bol. S najväčším uspokojením zisť ujeme účinok odstrelu. V šírke 2,5 m je sifón symetrickým otvorom prestrelený. Onedlho začneme s výskumom II. úseku a riešením úlohy č. II — odstrelom sifónu II. Brzotínska jazerná jaskyňa je juvenilné, teda najmladšie a najspodnejšie poschodie dosiaľ neznámeho jaskynného systému. Vodné plochy jazier nasledujú na známom úseku za sebou a okrem posledných, majú voľ ný odtok. Preto ich hladina pri menšom zosilnení prítoku badateľ ne nestúpa, iba pri veľ kom prívale vôd za jarných záplav alebo búrok. V taký čas sa zistil 8—10 m výškový rozdiel medzi hladinami nad normál. Je teda zrejmé, že tam, kde prúdiaca voda niekedy vyplní riečište až po strop, nie je možný rast kvapľ ov. Jestvujúce útvary sú na niektorých miestach eróziou načaté, deformované a zanesené hlinou a bahnom. Na križovatkách puklín sú na niekoľ kých miestach až 25 m vysoké komíny. Mladá výzdoba v nich je veľmi pestro sfarbená, takže máme nádej, že v suchých poschodiach bude tak isto rôznofarebná a živá. Dosiaľ sa nič nevedelo o štruktúre Plešivskej planiny. Odkrytím sústavy vedúcej do jej hĺbok bude možno nazrieť do jej tektoniky, získať poznatky o smere a sklone vrstiev v hĺbke a o jej hydrológii. Bude to dôležité vodidlo pre speleologické práce v budúcnosti. Otvárka zdola, odstrel sifónov, použitie moderných pomôcok (ako plávacie obleky a kyslíkové prístroje) sa tu skúšajú, čo otvára celkom nové smery v slovenskom jaskyniarstve. Co sa týka voľ by postupu prác, z bezpečnostných príčin sme zamietli nárazový spôsob výskymu, keď sa obyčajne ide s heslom: „Nejako sa to len skončí". Zvolili sme si radšej dlhodobú prípravu s dobre premyslenými akciami. Dôkladne vybudovaný vchod, úprava ciest vedúcich k pracovisku (počítajúc na ev. rýchly a ľahký transport raneného), dávajú nám pocit morálnej istoty v práci, kde, smelo môžeme povedať , ide často o „vlastnú kožu". Teoretická príprava a znalosť základných pojmov orientácie, narábanie so strelivom, sledovanie v ý v o j a moderného výstroja v cudzine, nadšenie, dobrá vôľ a a optimizmus — to všetko zavážilo pri výskume vyvieračky. Tento pracovný postup môžem odporúčať aj iným skupinám. O úspech objavu Brzotínskej vyvieračky sa zaslúžili spolupracovníci František Szarka, Július Varga ml., Laco Sekeres, Ján Kubenko, Július Varga st., Ján Kotrčka, Laco Zagiba, František Kačala, Vojtech Zelina, pri výdreve Cicér Ambruš.

8 Slovenský krus

113

BRESTOVSKÁ

JASKYŇA

JÁN BRODNANSKY

Brestovská jaskyňa leží na severnej strane Liptovských hôľ v malebných vápencoch pod Roháčmi. Toto vápencové územie sa začína od západu Sivým vrchom a prechádza popod Pálenicu, Štít, cez Osobitú na sever s kaňonom Juránskej doliny a pokračuje ďalej do Poľska. Vchod do jaskyne je asi 250 m pred horárňou na pravej strane cesty zo Zuberca, v kopci Madajka. Jaskyňa je riečneho pôvodu. Vytvárali ju vody Štefkovského potoka, prichádzajúce zo žulového jadra Roháčov, ktoré pretekajú jaskyňou ešte aj dnes. Jaskyňa patrí do katastra obce Zuberec, okres Trstená a je oddávna známa. Na úpätí Madajky je viac závrtov, ale väčšina z nich je upchatá. Do jedného z nich sa r. 1952 prepadol istý Zuberčan s vozom a koňmi. Tiež súvisí s podzemným tokom. Keď ideme ďalej na západ, prídeme k mohutnej vyvieračke Štefkovského potoka (obr. 58). Pozdĺžny portál vyvieračky je otvorený a tvorí asi 18 m dlhú jaskynku s vodou hlbokou do 2 m. Postup je možný na člne menších rozmerov. Asi uprostred jaskynky je menšia chodba, ktorou prichádza voda cez hlboký sifón a asi po 60 m opúšťa podzemný tok a tečie potom ďalej do Zuberca. V jednom zo závrtov je aj vchod do Brestovskej jaskyne. Je to úzka škára vedia skalného previsu, ktorá klesá šikmo dolu. Keď zídeme dolu, prídeme do siene, ktorou preteká voda. Tu je v strope okrúhly otvor, ktorým sa dostaneme do ďalších priestorov. Vystupujeme po upravených drevách ako po rebríku na poschodie a ďalej na najvyšší bod tejto časti jaskyne. Tu dno opäť klesá a prechádza blativým terénom, asi 30 m dlhej chodby. Pokračovanie je rozrušené a cez otvory vidieť na riečište. Táto časť je už bez hliny a nánosy drobného žulového materiálu svedčia, že za výdatnejších dažďov chodbou preteká voda. Jej v ý š k a je 4—6 m, šírka 4 m. Touto chodbou prídeme na rázcestie, kde pristúpime k voľ ne tečúcemu podzemnému riečišť u Štefkovského potoka (obr. 61). Tu vidíme Gotickú bránu a v jej zadnej časti vyčnieva balvan ako hlava obrovskej ryby. Sadáme na čln a plavíme sa ďalej až za balvan, kde nachádzame pieskové nánosy a nízku riečnu chodbu, na konci ktorej tečie opäť potok. Po 12 m voda vchodí pod nízky strop a tvorí sifón. Sledujeme tok vody, ktorým sa dostaneme opäť pred Gotickú bránu. Za ňou sa riečište zatáča a dosahuje väčšie rozmery. Strop sa dvíha do v ý š k y 8—10 m. Ideme ďalej proti prúdu. Tu je šírka riečišť a už vyše 10 m a v ý š k a 3 m. Riečište je pokryté drobným žulovým štrkom a pieskom. N a konci bočného ramena sú pekné pstruhy, ktoré v jaskyni prezimujú. Ďalej pokračujeme v gumovom člne popod klenby gotického slohu ako na jazere tichom, ale hlbokom. Všade je ticho, aj my sme ticho, len kvapky vody, padajúce z klenby, a pohyby vesla prerušujú velebné ticho. Dlho sme sa však netešili krásnej plavbe, lebo po niekoľ kých desiatkach metrov strop sa náhle skláňa nad vodu. Cez stropné výmole vidíme ďalej vodnú hladinu, ale pokračovať týmto smerom sa nedá. Vraciame sa a vchádzame do bočnej chodby staršieho pôvodu, ktorú už voda opustila. Je v nej menšia kvapľ ová výzdoba červenkastej farby a sklovité hrká. Väčšie kvap-

114

ľové útvary si odniesli jej niekdajší návštevníci. Ďalšiu peknú kvapľ ovú výzdobu možno vidieť v komíne na rázcestí. Chodba je zanesená pieskom, ktorý miestami siaha až po strop. Dno sa na konci chodby znižuje k vode, ktorou sa na člne môžeme plaviť až k spomenutému sifónu. Dĺžka Suchej chodby je vyše 80 m. Ďalej proti prúdu sa ísť nedá pre sifón, ktorý je asi 1 m pod hladinou vody. Po jeho prekonaní iste by sa dalo postúpiť ďalej. Do Brestovskej jaskyne vtekajú dva potoky: Roháčsky a horský potok, tečúci dolinou medzi Štítom a Pálenicou, ktoré spoločne prechádzajú jaskyňou v dĺžke asi 800 m po vyvieračku Štefkovského potoka. Túto okolnosť sme si overili po treťom márnom pokuse vniknúť do jaskyne za povodne, pričom sme odrazili vodu Roháčskeho potoka, tečúceho do ponoru. Hladina podzemného potoka klesla natoľko, že sme zašli až na rázcestie. Pre stále veľ ký stav v o d y ďalej to nešlo. Ďalšou našou prácou v jaskyni bude pokus o preniknutie cez posledný sifón po odrazení v o d y oboch potokov, čím chceme docieliť najnižší stav vody v jaskyni. Zameraných prístupných chodieb jaskyne je 270 m a nezameraných asi 100 m, spolu teda asi 370 m. Celkový tok v Brestovskej jaskyni je okolo 800 m. V jaskyni by sa dala zariadiť plavba po zadržaní v o d y v nižšej časti jaskyne. Takto upravená mohla by slúžiť verejnosti. Návštevníci Roháčov by ju iste neobišli, i keď jej kvapľ ová výzdoba je nepatrná. Jaskyňu som zameral a preskúmal s priateľom Fr. Čejkom v spolupráci s A. Revajom, J. Hladišom a R. Otradovským z Dolného Kubína.

115

MEDVEDIA

JASKYŇA

VOJTECH BENICKY

Oblasť Slovenského raja, čiže Stratenskej hornatiny, je svojráznym k r a s o v ý m územím N a jeho teritóriu je okrem známej Dobšinskej ľ adovej jaskyne v i a c pozoruhodných menších jaskýň, vyvieračiek, ponorov, závrtov a kaňonov, ktoré su predmetom speleologického záujmu. O tomto území napísal súbornú pracú dr. M. LUk

Spišský kolektív č l e n o v Slovenskej s p e l e o l o g i c k e j spoločnosti: dr. inž. Ján Dinka Viktor Pleva, dr. inž. Peter Halaša, dr. Ladislav K v i e t o k za spolupráce a podpory Slovenskej speleologickej spoločnosti v Lipt. Mikuláši a Slovakotouru v Spišskej N o v e j Vsi zaktivizoval v r. 1951—1953 jeho s p e l e o l o g i c k ý prieskum. Roku 1951 v rámci SSS a Slovenského archeologického ústavu robil sa najprv speleologický prieskum Dreveníka a Poráča. N a Dreveníku prenikol Viktor P l e v a do tzv Puklinovej jaskyne a po tomto úspechu pokračoval v prieskume Poraca. Tieto práce pre nedostatok finančných prostriedkov sme boli nútení zastaviť . Nadšenie pre ďalší prieskum v š a k zostalo. . Spišský speleologický kolektív na odporučenie SSS zainteresoval o speleologický prieskum Slovenského raja r. 1952 Viktora Plevu. T e n nečakal dlho na úspech Po predchádzajúcich uvoľ ňovacích prácach podarilo sa mu 27. októbra 1952 preniknúť na okraji Glackej planiny Stratenskej hornatiny do n o v e j jaskyne. N o v o o b j a v e n á jaskyňa, ako sa zdá, je n a j v y š š í m poschodím Glackej jaskynnej sústavy, spadajúcej do povodia tzv. Zlatej diery v údolí T o m a š o v s k e j Belej. J e v o výške asi 900 m n. m. a má rozlohu okolo 300 m. Otvor jaskyne ma charakter portálu a je zďaleka viditeľ ný. Jaskyňa prebieha horizontálne a je veľ mi v h o d n á , , ,,,, n a sprístupnenie. , Qn x. Najpozoruhodnejšou jej časť ou je tzv. Palmova sien, 15 m široká a 30 dlha (obr. 57). Výzdobu siene tvoria vzácne drúčikovité stalagmity a sintrove jazierka žltkastej farby. . . . n i J a s k y ň a je riečneho pôvodu. Dno pokrývajú nánosy, v ktorých je veľ ke množstvo kostí jaskynného medveď a (Ursus spelaeus) a iných pravekých dravcov. Veľ a medvedích lebiek v y č n i e v a z riečneho nánosu a je u nás bezpochyby j e d n ý m z najväčších nálezísk kostí v y h y n u t ý c h stavovcov. , J a s k y ň u komisionálne prezreli 4. novembra 1952 zástupcovia zainteresovaných zložiek a ústavov (Múzea Slovenského krasu, Slovenskej speleologickej spoločnosti obvodného banského úradu a Cestovného ruchu) a konštatovali, že ide o objav jaskyne predovšetkým vedeckého významu, ktorú treba chrániť pred poškodením. Paleontologický a stratigrafický v ý s k u m v y k o n a l v dňoch 9.—15. decembra 1953 O Fejfara z Geologicko-paleontologického ústavu Karlovej univerzity. J a s k y ň u prevzal do správy krajský národný podnik Cestovného ruchu v Košiciach, sprístupnil ju a uzavrel. . Viktor P l e v a sa po tomto úspechu stal členom Demänovskej profesionálnej skupiny s úlohami pre S l o v e n s k ý raj. Odvtedy nemáme zpráv, čo sa v jaskyni robí a äko sa kontroluje jej ochrana.

116

Literatúra Vojtech Benický: Jaskyňa v Slovenskom raji. Edmund Nemček: Slovenský raj, sprievodca Slovakotouru. Tatran, Bratislava 1952, str. 73—74 Vojtech Benický: Nové jaskyne v Slovenskom raji. Československý kras, Brno 1952, r. 5, str. 223—224 01- Fejfar: Zpráva o výskumu Medvédí jeskyné ve Slovenském raji. Krásy Slovenska, r. 30. 1953, príl. 1—3 Peter Halaša: Medvedia jaskyňa v Slovenskom raji. Krásy Slovenska, r. 29, 1952, str. 194—198 Ctibor Sásik: Medvedia jaskyňa. Život, Bratislava 5. 2. 1954

117

DROBNICKY

P R E H Ľ A D N Á V Š T E V MÚZEA S L O V E N S K É H O A DEMÄNOVSKÝCH JASKÝŇ Zbierka Múzea Slovenského krasu bola pôvodne v budove ONV, v severozápadnej časti na prízemí. Depozitár zbierky Kuratórium prvý raz prezrelo 21. mája 1932 a pustilo sa s nadšením do jeho ďalšieho budovania. Od toho času je predmetom trvalého záujmu. V r. 1932—1936 sa o jeho návšte"ve neviedol záznam. Tvorili ju predovšetkým členovia Kuratória, najbližší spolupracovníci a priatelia múzea. Prvú evidenciu návštev zaviedol jeho správca prof. Ján Volko až r. 1937. Podľa tejto evidencie (knihy návštev) zbierku navštívilo:

KRASU

budovy Okresného súdu. Rok 1950 a 1951 bol obdobím príprav na sústredenie a inštalovanie nových zbierok špeciálneho krasového múzea, k otvoreniu ktorého došlo 22. júla 1951 z príležitosti druhého valného zhromaždenia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Od toho času zbierky MSK sú denne otvorené. Pokles návštevnosti r. 1955 vznikol uzavretím múzea pre adaptačné práce všetkých muzeálnych priestorov na poschodí.

8 osôb Návšteva roku 1950 . 440 „ 1951 . 7 737 1952 . Boku 1937 623 osôb yxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLKIHCB 6 596 „ 1953 . 228 » 1938 8 003 „ 1954 . 93 >» 1939 2 639 „ 1955 . 154 n 1940 14 020 „ 1956 . 222 »» 1941 73 1942 Expozícia je inštalovaná ako nerozlučný 228 » 1943 doplnok prehliadky jaskýň, predovšetkým 221 »> 1944 Demänovských, ktorých východiskom je 5 » 1945 Lipt. Mikuláš. Návštevníci múzea sa gru1946 180 pujú na 90 % z návštevníkov Demänov1947 38 ských jaskýň, a to jednotlivcov, hromad1948 21 ných a školských výprav. 1949 1175 V knihe návštevníkov nájdeme mená mnohých vynikajúcich vedeckých pracovZbierka v októbri 1939 dostala z budovy níkov z domova i zo zahraničia. ONV výpoveď a bola presťahovaná do

PREHĽAD NÁVŠTEV DEMÄNOVSKEJ ĽADOVEJ Demänovská ľadová jaskyňa je navštevovaná od nepamäti. Nachádzame v nej tisíce podpisov ,na stenách. Najstaršie z nich pochádzajú z 18. storočia. Roku 1953 boli v jaskyni vybudované nové, pohodlné chodníky a zavedené elek-

JASKYNE

trické svetlo. Odvtedy návštevnosť jaskyne stále stúpa, a to: r. 1953 . . . . 9 695 osôb 1954 . . . . 16 719 „ 1955 . . . . 22 479 „ 1956 . . . . 28 639 „

118

P R E H Ľ A D N Á V Š T E V J A S K Y N E SLOBODY

14 160 osôb 1940 . Demänovská jaskyňa Slobody bola otvo. . 6102 „ 1941 . rená 10. augusta 1924. Odvtedy ju navští8 021 „ 1942 . vilo 1 503 041 návštevníkov. 10 476 „ 1943 . Návštevnosť podlá jednotlivýchzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFED rokov 2 943 „ 1944 . javí sa takto: 1945 . . . 786 „ 38 502 „ 2 634 osôb 1946 . 1924 85 986 „ 1947 . 6 214 1925 111249 „ 1948 . 5 118 1926 142 408 „ 1949 . 8 812 1927 175 000 „ 1950 . 12 154 1928 172 808 „ 1951 . 16 316 1929 163 911 „ 1952 . 21 060 yvusponigfedcTOHC 1930 102 955 „ 1953 . 2 0 1 1 2 1931 153 934 „ 1954 . 21649 1932 132 306 „ 1955 . 20 329 1933 195 654 „ 1956 . 23 737 1934 26 259 1935 Z uvedeného počtu návštevníkov značné 31 826 1936 percento tvoria aj návštevy zahraničné. 30 808 1937 Na štatistickom prehlade týchto návštev27 235 1938 níkov sa pracuje.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZVUTSRQP V. Benický 7 906 1939 N A O K R A J 30. VÝROČIA O B J A V E N I A DOMICE Vlani uplynulo 30 rokov od objavenia Domice. Medzi milovníkmi jaskýň je vžitý pekný zvyk usporiadať z príležitosti každého decónia spomienkovú slávnosť, na ktorej sa zhodnocuje doterajšia práca v záujme slovenskej speleológie a načrtáva program do ďalšieho desaťročia. Spomienkové slávnosti sú vhodnou príležitosťou na stretnutie našich speleológov a výmenu speleologických skúseností, príležitosťou načerpať nové sily do ďalšej práce a spomenúť si na všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k spoločnému dielu. Roku 1946 z príležitosti druhého decénia speleologické snahy sme ocenili tým, že objaviteľom Domice sme vsadili pri vchode do jaskyne pamätnú tabuľu. Aj lanského roku pri príležitosti 30. výročia usporiadal Turista, ,n. p., spomien-

kovú slávnosť, na ktorej sa zúčastnili viacerí jaskyniarski pracovníci. Dostal som pozvanie i ja, no pre iné povinnosti som sa zúčastniť nemohol. Vyhodnocovací referát na slávnosti mal zástupca Turistu Leonard Blaha (pozri 11. číslo Krás Slovenska). Keďže referát čerpá historické údaje z článku „Sprístupňované práce v Domici", vyhlasujem, že článok „Sprístupňovacie práce v Domici", uverejnený v XI. ročníku Krás Slovenska, som nepísal ja. Napísal a uverejnil ho Alojz Lutonský bez môjho predbežného súhlasu. Mal by som i ďalšie poznámky a doplnky, no keďže pripravujeme o dejinách Domice samostatnú prácu, v nej osvetlím a doplním historické údaje, na ktoré sa v referáte pozabudlo. Vojtech

II. M E D Z I N Á R O D N Ý SPELEOLOGICKÝ Podľa rozhodnutia I. medzinárodného speleologického kongresu v dňoch 7.—12. 9. 1953 v Paríži, druhý kongres bude v Taliansku v dňoch 1.—8. 10. 1958 v BariLecce-Salerno.

Benický

KONGRES

Predsedom organizačného výboru je Michele Gortani, profesor geológie na univerzite v Bologni, predseda Talianskeho speleologického ústavu. Podpredsedovia: Roberto Almagia, pro-

119

fesor geografie na Filozofickej fakulte univerzity v Ríme; Raffaelo Battaglia, profesor antropológie ,na univerzite v Pádue; Umberto d'Ancona, profesor zoológie a porovnávacej anatómie na univerzite v Pádue; Guiseppe Nangeroni, profesor geografie na Katolíckej univerzite v Miláne, predseda Talianskej speleologickej spoločnosti. Hl. tajomník: Franco Anelli, profesor geografie a fyziky na univerzite v Bavi, riaditeľ jaskýň v Castellana a Org. sekcie Talianskeho speleologického ústavu. Na kongrese budú zasadať pracovné sekcie pre:

1. hydrológiu a krasovú morfológiu, 2. chémiu, podzemnú meteorológiu, geofyziku, 3. biológiu (faunu a flóru), 4. paleontológiu a štúdium pobytu človeka, 5. dokumentáciu a techniku. Má byť i schôdza pre jednotnú terminológiu, jednotné konvencionálne značky a kataster jaskýň. Na kongres pozvali aj zástupcov zo Slovenska. Mária

Jurkovičová

SUCHÉ DOLY, T E P L I C A A P E R I O D I C K Á V Y V I E R A Č K A Š T Á T N O U PRÍRODNOU REZERVÁCIOU Krasová oblasť Suché doly, Teplice a Periodická vyvieračka pri Tisovci bola r. 1952 po schválení radou MNV a zainteresovaných zložiek vyhlásená za prírodnú rezerváciu (Úradný vestník, č. 131/1953). Ochranné podmienky rezervácie sledujú najmä zachovanie krasových zjavov, škrapových polí, závrtov a jaskýň; zakazujú akékoľvek premiesťovanie zemín, otváranie lomov, budovanie stavieb narúšajúcich ráz krajiny, ochraňujú toky a ponory, zahr,nujú do svojej ochrany aj kvetenstvo a samostatne chránia prameň Periodickej vyvieračky. V oblasti rezervácie sú tri väčšie jaskyne: Michňová, Jazerná a jaskyňa Ne-

topierov, bohaté škrapové polia v Suchých doloch, ponory a vyvieračky. Okrem toho nachádzame v rezervácii niektoré druhy chránených a vzácnych rastlín, ako Waldsteinia terna ta — waldsteinia tro j početná, poniklec slovenský — Pulsatila slavica; lykovec vonný — Daphne curirum, sasanka lesná — Anemone sylvestrys, rosička okrúhlolistá — Drosera rotundifolia a mnoho iných. Herbár rezervácie obsahuje doteraz vyše 120 exemplárov rôznych kvetín. Zo stránky faunistickej treba spomenúť obyvateľov našich jaskýň — netopiere, ktoré sa tu vyskytujú v hojnom druhovom aj jedincovom množstve. Svätopluk Kámen

120

RECENZIE

GROTOLAZ Organizačná zanietenosť a obetavosť poľských jaskyniarov v spolkovej činnosti príkladne sa prejavuje i v podujatí vydávať pre svoje organizaôno-informatívne potreby vlastný časopis. Je ním Grotolaz, ktorý sa formátom a tlačovým typom podobá skriptám, s tým rozdielom, že fotografické obrázky sú naliepané v origináli. Recenzovaný zošit z novembra 1955, označený ako prvý, je v skutočnosti už sedemnásty. Pôvodná kronika Krakovského klubu jaskyniarov stáva sa týmto číslom všeobecným vestníkom krakovskej oddielovej sekcie jaskyniarskeho horolezectva, ktoré je organizované celopoľsky v rámci PTTK. M. Kuszyňski sa v prvom článku, ktorý má názov Komín Plevy, zaoberá prieskumom poľských jaskyniarov v marci 1955 v Belanskej jaskyni na Slovensku. Opisuje tu dojmy zo zostupu do neprebádaných priestorov. Poliaci prenikli ďalej v priestoroch, ktoré r. 1950 objavil slovenský jaskyniar V. Pleva. V článku sa odzrkadľujú hlboké dojmy, ktoré zanechali slovenské jaskyne svojou krásou i mohutnosťou. Osobitnú pozornosť našim jaskyniain venuje A. Radomski článkom W jaskiniach Slowacji, ktorý dokumentuje veľké uznanie technickému vybaveniu našich jaskýň, najmä osvetleniu. Najväčšiu pozornosť venuje Belanskej jaskyni, pričom autor kritickými poznámkami upozorňuje na potrebu jej zamerania ako podkladu pre ďalší prieskum. Chýbanie plánu zapríčinilo duplicitu prieskumu Poliakov, ktorí sa preťahovali ťažko prístupnými priestormi, pričom je i ľahší prístup inými smermi. Kto pozná neobyčajné ťažkosti pri fotografovaní jaskynných priestorov či už ako začiatočník alebo pokročilý, získa vhodné poučenie z článku Z. Piskorníka Fotografovanie v jaskyniach. Otázkou prekonávania jaskynných jazier a sifónov racionálnejším spôsobom, ako je odčerpávanie

vody, zapodieva sa P. Burchard v článku Nowe možliwošci nurkowania w jaskiniach. Dozvedáme sa tu o použití vhodného potápačského výstroja, odlišného od klasického výstroja morských potápačov. Ide v podstate o ľahký kyslíkový prístroj, umožňujúci na kratší čas samostatné potápanie. Terajší vedúci poľských jaskyniarov doc. dr. Kazimierz Kowalski zúčastnil sa na expedícii do slovenskej priepasti Ohnište v Nízkych Tatrách v auguste 1955, ktorú organizovalo Múzeum Slovenského krasu v Lipt. Mikuláši. Dojmy a poznatky z tejto druhej výpravy, ktorá dosiahla hĺbku 120 m, opisuje v článku Jaskinia w Ohništem. Organizácia poľského jaskyniarstva nie je záležitosť spontánneho nadšenia a improvizácie, ale uskutočňuje ea systematicky s regulárnym školením, čím sa podobá našim horolezeckým kurzom. "Výžive a skúsenostiam z kurzu pre pokročilých jaskyniarov je venovaný článok L. Dziegiela Aprowizacja kursu teteŕnictwa jaekiniowego dla zaawansowanyoh. V rubrike technických poznámok O. Czyžewski prináša plán a opis novej technickej pomôcky, nahradzujúcej pre jaskyniarov Prusíkov uzol. Nazval ju mechanická opica (malpa mechaniczna). O pozoruhodných úspechoch francúzskych speleológov pri dobýjaní 446 m hlbokého avena Henne Morte v centrálnych Pyrenejach dozvedáme sa v zahraničnej rubrike z článku R. Unruga Pietnasta rocznica rozpoczecia eksploracji Henne Morte. Informuje nás o technickom zabezpečení zostupu za použitia najmodernejšieho výstroja, akým je elektrifikácia, telefónne spojenie, vojenské rádiovysielačky a pomocné výťahy. Akcia trvala 132 hodín. Výprava z r. 1946 je dosial najväčšou akciou podzemného horolezectva. Dosiahnutý bol ňou svetový rekord v dĺžke jednorazového pobytu pod zemou, ktorý však bol o dva roky výskumom

121

jednotlivých fáz výskumu. Z nich zaujímavé je najmä prekonávanie sifónu pomocou potápačského skafandra. Oboznamujeme sa tu e bivuakovaním, zameriavaním, biologickým výskumom a ostatnou speleologickou činnosťou. Z pomôcok pri prieskume použili okrem normálneho horolezeckého výstroja duralové rebríky, duralový stožiar, nafukovacie člny, gumové šaty, nový typ svetiel, namontovaný na čele, telefón a špeciálnu stravu. V kronike sa dozvedáme aj o zájazde poľských jaskyniarov v marci 1955 na Slovensko s ubytovaním v Tatranskej Kotline. R. Gradziňski spomína tu exkurzie a prieskumy slovenských jaskýň, najmä jaskyne Belanskej, poznatky geologické, mikroklimatické a biologické. Hodnotí tu i nadviazanie styku so slovenskými jaskyniarmi a inštitúciami. Uvádza najmä záujem slovenských jaskyniarov o techniku a výstroj Poliakov. O jaskyniarskom kurze pre začiatočníkov referuje K. Grotowski. Z referátu P. Burcharda o druhom celopoľskom jaskyniarskom kurze pre pokročilých vidíme, ako systematicky napreduje výchova poľských jaskyniarov k vyšším métam a k európskej športovo-vedeckej úrovni. O druhom zájazde poľských jaskyniarov na Slovensko v doline Zadných Kopersadov v auguste 1955 referuje K. Kowalski. Opätovne skúmali jaskyne Belanských Tatier, z ktorých mnohé zamerali. Pri tejto akcii bola v Belanskej jaskyni nájdená dosial neznáma fauna Bathynella natans a Microdalyellia sp. Napokon prináša ešte prehľadnú zprávu o výskumoch r. 1955 a bibliografiu. Tým je obsah Grotolaza vyčerpaný.

avanom Caladair v Alpách prekonaný. Vrchol pobytu pod zemou dosiahli však americkí speleologóvia v Krištáľovej jaskyni pri Cave City v Kentucky, ktorí r. 1954 skúmali túto obrovskú jaskyňu 7 dní za účasti 70 speleológov, z ktorých bolo 11 žien. Na tejto akcii sa zúčastnili aj francúzski speleológovia. Informácie o tejto výprave publikuje L. Dziegiel. Účastníci výpravy boli rozdelení na skupiny prieskumnícke a transportné. Koordinácia akcií sa uskutočnila pomocou telefónu. Na prísun potrieb a potravín použili podlhovasté hliníkové vrecia, pripomínajúce torpéda. O spolupráci horolezcov pri .výskume jaskýň v Gruzínsku informuje článok O. Czyžewského. Pozoruhodnosťou gruzínskych jaskýň je veľký počet umelého pôvodu, prípadne kombinácia prírodných jaskýň dodatočne upravovaných a opevňovaných. Jednou z nich je aj jaskyňa Chwamli, v ktorej sa našli pozoruhodné historickoarcheologické pamiatky z obdobia, keď jaskyňa slúžila gruzínskym. kráľom za klenotnicu. Roku 1944 sa vytvorila speleologická komisia Horolezeckého klubu Gruzínska, ktorá preskúmala 44 jaskýň prírodných i umelých ako i podzemných stavieb, ktorých výskum priniesol veľa svetla do dejín Gruzínska. Ďalšie drobné príspevky zo zahraničia sa týkajú speleológie vo Venezuele, na N. Zélande a Kube. V speleologických poznámkach rádioaktivitou v jaskyniach sa zapodieva O. Czyžewski. Ďalej tu časopis prináša vzorec pre výpočet hĺbky studní a jaskynných priepasti na základe času dopadu predmetov na dno. V kronikárskej rubrike M. Kuczyňski opisuje štvrtú výpravu do Zimnej jaskyne v Tatrách, dlhej vyše 3000 m. Dozvedáme sa tu o histórii jej prieskumu a o opise

Uvedený svojrázny časopis pestrou obsahovou stránkou dosiahol splnenie požiadavky informátora o speleológii v Poľsku i v zahraničí.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZVUTSR Juraj Bárta

ČASOPIS Č E S K O S L O V E N S K Ý V nakladateľstve ČSAV v Prahe začal vychádzať nový časopis Československý kras. Vydáva ho Druhá sekcia geologickogeografická ČSAV a rediguje univ. prof. dr. Josef Kunský s redakčným kruhom. Obnovuje sa tak časopis, ktorý vydával Český speleologický klub v Brne. Prvé číslo prináša prácu Frant. Skíivánka o geomorfologickom a geologickom výskume priepasti Veterná diera v Juhoslovenskom krase, Mihai $erban o výsledkoch speleologických výskumov v pohorí Apuseni, R. Burkhardt — M. Fabík — M.

KRAS

Skoupý o Rudickom prepadaní ako súčasti problému podzemného toku Jedovnického potoka a prácu J. Michovskej a J. Sládka: Prehľad speleologických a krasových prác za rok 1954—1955. Časopis má rubriky: zprávy, literatúra, časopisy a výskum — organizácia. Časopis vyšiel vo formáte B5, je tlačený úsporným písmom a bude vychádzať štvrťročne v rozsahu 48 strán. Vítame prvé obsažné číslo a tešíme sa úprimne na ďalšie. VB

122

ANTON DROPPA:

Pred uzávierkou nášho Sborníka vyšla veľká monografia Demänovských jaskýň, výsledok to 5 ročných systematických •prác RNDr. Antona Droppu v teréne, ktoré vykonal v rámci výskumov najprv v Slovenskej speleologickej spoločnosti, potom v Múzeu Slovenského krasu. Monografické spracovanie týchto jaskýň podáva prehľadný obraz o ich vzniku, vývine a histórii. Podrobnejšie si všíma geomorfológiti jednotlivých jaskýň, študuje ich genézu a

ÄNOVSKÉ

JASKYNE

vývoj. Opisuje jaskynnú faunu, a flóru, mikroklímu každej jaskyne, ako aj povrchové tvary tohto prekrásneho krasového údolia. Práca je doplnená mapovou prílohou, súhrnom ruským a nemeckým a literatúrou. Vydala Slovenská akadémia vied, Bratislava. Strán 290, obr. 90, cena viaz. Kčs 60,70. VB

J Ú L I U S L E N K O — V O J T E C H B E N I C K Ý : V Ý L E T DO D E M Ä N O V S K Ý C H JASKÝŇ Je to prvá publikácia o jaskyniach pre deti, ktorá populárnou formou veršami Júliusa Lenku a názornými fotografiami Vojtecha Benického oboznamuje naše deti e podzemným svetom Demänovských jaskýň, jeho vznikom a krásou.

Knižka vyšla v Slovenskom nakladateľstve detskej knihy v r. 1956 a vytlačili ju Severoslovenské tlačiarne v Martine, strán 67, 33 čiernobielych a farebných yvutsrokiecaZY fotografií. M. Jurkovičová

123

LA SLOVAKIA

KARSTO

( A l m a n a k o d e l a M u z e o de S l o v a k i a K a r s t o en L i p t o v s k ý

Mikuláš,

ČSR)

K v a n k a m l a areo d e S l o v a k i o ( o r i e n t a p a r t o de Č e f i o s l o v a k a r e s p u b l i k o ) e s t a s r e l a t i v e m a l g r a n d a , t a m e n a b u n d a s e n g i l a t. n . k a r s t a j f e n o m e n o j (grandiozaj stalaktitaj grotoj, abismoj, skrapkampoj, kanjonoj, funelformaj e n b o r a j o j k . s.), d i s e e n l a k a l k o z a j m o n t a r o j . Iliaj e s p l o r a d o k a j d i s k o n i g a d o o k a z a s j a m d u m 2 5 0 jaroj k a j b a z i g a s é e f e sur a m a t o r a e n t u z i a s m o de u n u o p u l o j ; l a e s p l o r i s t o j n u r e n l a l a s t a j j a r d e k o j g r u p i g i s en o r g a n i z i t a j n labovkolektivojn. L a k l o p o d o j n d e l a s p e l e o l o g o j ( g r o t e s p l o r i s t o j ) f o r t e s u b t e n a d i s l a ilustrita r e v u o K r á s y S l o v e n s k a ( B e l a ] oj d e S l o v a k i o ) k a j l a M u z e o de S l o v a k i a K a r s t o , e n s u b t a t r a u r b e t o L i p t o v s k ý Mikuláš. Gia u n u a a l m a n a k o e n h a v a s a r t i k o l o j n pri n o v a j e s p l o r o j k a j s t u d o de k e l k a j g r o t o j . S e d n e t e m a s n u r pri s i m p l a j p r i s k r i b o j ; oni p o v a s t r o v i e n ili n o v a j n kriteriojn, ekzempl© el v i d p u n k t o j de g e o m o r f o l o g i o , t e m p e r a t u r o k a j m i k r o k l i m a t o . A1 l a p r o t e k t a d o d e l a g r o t o j k i e l n a t u r a j m u z e o j e s t a s d e d i ô i t a a p a r t a a r t i k o l o , k o m p l e t i g i t a per l a t e k s t o d e l a l e g o pri g r o t o j , p u b l i k i g i t a en oktobro 1955. Krome la almanako entenas kompletan bibliografion de éiuj en CSR a p e r i n t a j prigrotaj, al l a S l o v a k i a K a r s t o r i l a t a n t a j a r t i k o l o j , l a u l a n o m o j d e l a a u t o r o j , k a j l i s t o n de p r i g r o t a j a r t i k o l o j , a p e r i n t a j en 3 0 j a r k o l e k t o j de K r á s y S l o v e n s k a , g r u p i g i t a j n l a u l a u n u o p a j g r o t o j . Fotografajoj, skizoj, tabeloj kaj mapoj klarigas kaj pliricigas la interesajn k a j plejparte pionirajn malkovrajn studojn. L a p l e j g r a v a j a r t i k o l o j e s t a s s e k v a t a j d e pli d e t a l a j r e s u m o j e n l a r u s a kaj germana lingvoj.

Slovenské múzeum ochrany prfrodf 8 jaskyniarstva

081 01 Liptovsky Mikuláó

OBSAH

Úvod V ý s k u m Tadovej priepasti n a Ohništi, V. B e n i c k ý . . . . G e o m o r f o l o g i c k ý charakter priepasti n a Ohništi, A. D r o p p a . . T e p l o t n é p o m e r y v ľ adovej priepasti n a Ohništi, J. Otruba • P r í s p e v o k k dejinám D e m ä n o v s k e j ľ adovej j a s k y n e a k o b j a v e n i u j a s k y n e Mieru, V. B e n i c k ý P r o b l é m m i k r o k l í n y a z n o v u z a ľ a d n e n i a D e m ä n o v s k e j ľ adovej jask y n e , J. Otruba ' • • H r á d o c k á j a s k y ň a , V. B e n i c k ý D o k u m e n t á c i a k r a s u a j a s k ý ň , V. B e n i c k ý — M. J u r k o v i č o v á . . Bibliografia K r á s y S l o v e n s k a a n a š e j a s k y n i a r s t v o , Ľ u d o Izák . . . . Ochrana j a s k ý ň a k o prírodných p a m i a t o k , Lojzo J a n z a . . . Z á k o n o š t á t n e j ochrane prírody pre S l o v e n s k o , V. B e n i c k ý . . A k o v z n i k l o p o m e n o v a n i e D r a č i a j a s k y ň a , Lojzo J a n z a . . .

3 5 14 24 29 36 59 62 63 80 84 88 93

ZPRÁVY Z činnosti Múzea S l o v e n s k é h o krasu, V. B e n i c k ý . . Muránsky a T i s o v s k ý kras, S v ä t o p l u k K á m e n . . K r a s o v é z j a v y pri M o t y č k á c h , A. D r o p p a V ý s l e d k y v ý s k u m o v v o S v ä t o j á n s k e j doline, V. B e n i c k ý . B r z o t í n s k a j a s k y ň a , Vilo R o z l o ž n í k Brestovská jaskyňa, Ján Brodňanský M e d v e d i a j a s k y ň a , V. B e n i c k ý

. .

. . .

95 99 106 108 110 114 116

DROBNICKY Prehľ ad n á v š t e v Múzea S l o v e n s k é h o k r a s u a D e m ä n o v s k ý c h j a s k ý ň , V. B e n i c k ý 118—119 N a okraj 30. v ý r o č i a o b j a v e n i a D o m i c e , V. B e n i c k ý . . . . 119 II. m e d z i n á r o d n ý s p e l e o l o g i c k ý k o n g r e s , M. J u r k o v i č o v á . . . 119 S u c h é doly, T e p l i c a a P e r i o d i c k á v y v i e r a č k a š t á t n o u prírodnou rezerváciou, S v ä t o p l u k K á m e n 120 RECENZIE Grotolaz, J u r a j B á r t a Časopis Č e s k o s l o v e n s k ý kras, V B Anton Droppa: Demänovské jaskyne, VB Július Lenlco — V o j t e c h B e n i c k ý : V ý l e t do D e m ä n o v s k ý c h M. J u r k o v i č o v á La Slovakia karsto

121 122 123 jaskýň, 123 *24

CO^EPJKAHHE

BBeêirae B . BeHHHKH: MccneflOBaHHe n p o n a c m Ha OrHHmTe A . J í p o n n a : ľeoMop<|>o.iiorHHecKHH xapaKTep n p o n a c T e n Ha OjrHaniTe . H . OTpy6a: TennoBOH peHtHM ^HflOBOH nponacTH Ha OranniTe . . . . B . BeHHHKn: ôiiojiiíHTejitHaa 3aMeTKa K HCTOPHH ^GMSHOBCKOH jie^HHOH neinepti H K OTKPHTHIO n e m e p u M a p a H . C>Tpy6a: MHKpoKHHMaT fleMaHOBCKOH JieflHHoä neinepia B . B C H H H K H : TPAFLOHKAH A P A R O H H T O B A A n e m e p a B . BeHHHKH — M. lOpKOBHlOBa: ôKyMeHTaHHH KapcTa H n e m e p . . JI. H3aK: CjioBaijKHe cnejieojiorHHecKHe n o n a i K H H KpacoTH CnoBaKHH JI. flH3a: OxpaHa n e m e p — naMHTHHKOB n p n p o f l H . •

3 5 14 24 29 36 59 62 80 84

B . BeHHHKn: 3aKOH o r o c y f l a p T B e H H o ä o x p a H e n p n p o A H

B . BeHHHKn: O fleHTentHocTH M y 3 e a CnoBanKoro KapcTa C . KaMeH: MypaHCKHH H T H C O B C K H H KapcT B . PO3JIO5KHHK: Bp30THHCKaH nenjepa H . BpoflHHHCKH: ÉpecTOBCKaa n e m e p a B . BeHHHKH: Me^BeAna n e m e p a HKH: Pe3yjibTaTH HccneflOBaHHH B CB3TOHHCKOH flOJiHHe HKH: O 0 3 o p nocem;eHHH M y 3 e a CjiOBaHKoro KapcTa HKH: OÔ30p HOCemeHHH .IJeMSHOBCKOH n e m e p H CjIOÔOJJH H ,IIjeM9H0BCK0H

JIEŇHHOH N E M E P H

Pe3i0Me Ha

9cnepaHTO

110 114 116 118 118 118

124

INHALT

Einfiihrung Die E r f o r s c h u n g der S c h l u c h t auí Ohnište, V. B e n i c k ý . . . Der g e o m o r p h o l o g i s c h e Charakter der Schlucht auf Ohnište, A. D r o p p a Die T e m p e r a t u r v e r h ä l t n i s s e der Schlucht auf Ohnište, J. Otruba . . B e i t r a g zur G e s c h i c h t e der Eishôhle v o n D e m ä n o v s k á l a d o v á j a s k y ň a u n d zur E n t d e c k u n g der H o h l e des Friedens, V. B e n i c k ý . . D a s Mikroklíma der D e m ä n o v a e r Eishôhle, J. Otruba . . . D i e Hohle v o n H r á d o k , V. B e n i c k ý D o k u m e n t a t i o n des K a r s t e s u n d der Hôhlen, V . B e n i c k ý — M. Jurkovičová Die Zeitschrift „Krájsy S l o v e n s k a " u n d die H ô h l e n f o r s c h u n g , Ľ. I z á k Der H ô h l e n s c h u t z im R a h m e n des S c h u t z e s der N a t u r d e n k ä m l e r , L. J a n z a D a s Gesetz uber d e n S t a a t l i c h e n N a t u r s c h u t z , Y. B e n i c k ý . . W i e e n t s t a n d die B e n e n n u n g der D r a c h e n h ô h l e , L. J a n z a . . .

3 5 14 24 29 36 59 62 80 84 88 93

BERICHTE E t w a s uber die T ä t i g k e i t d e s Museums des S l o w a k i s c h e n V. B e n i c k ý D e r K a r s t v o n Muráň u n d T i s o v e c , S. K á m e n F o r s c h u n g s e r g e b n i s s e im St. J o h a n n e s - T a l , V. B e n i c k ý . D i e Brzotíner Hohle, V. R o z l o ž n í k Die B r e s t o v a e r Hôhle, J. B r o d ň a n s k ý D i e Bärenhôhle, V . B e n i c k ý

Karstes,

KURZE BERICHTE Úebersicht der B e s u c h e des Museums des S l o w a k i s c h e n K a r s t e s u n d er H ô h l e n v o n D e m ä n o v á , V. B e n i c k ý Zum 30. J a h r e s t a g der E n t d e c k u n g der H ô h l e D o m i c a , V. B e n i c k ý D e r II. internationale s p e l e o l o g i s c h e K o n g r e s S u c h é d o l y , T e p l i c a u. die Periodische Karstquelle als N a t u r s c h u t z g e biete, S. K a m e ň REZENSION Grotolaz, J. B á r t a Die Zeitschrift Č e s k o s l o v e n s k ý kras, V . B A n t o n D r o p p a : D e m ä n o v s k é j a s k y n e , V. B J ú l i u s L e n k o — V o j t e c h B e n i c k ý : V ý l e t do D e m ä n o v s k ý c h j a s k ý ň , M. J u r k o v i č o v á . . . La Slovakia karsto

95* 99 108 110 114 116

118 119 119 120

121 122 123 123 124

SLOVENSKÝ KRAS Sborník Múzea S l o v e n s k é h o krasu v L i p t o v s k o m Mikuláši Vydalo Múzeum Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši vo Vydavateľstve Osveta, n. p., v Martine, Redaktori V. Benický a dr. Ľ. Izák. Šéfredaktor dr. František Oktavec. Technická redaktorka Viera Ursínyová. Jazykový redaktor Pavol Libutka. 906/57-C/HSV — 50 %• Zadané 30. nov. 1957. Tlač v apríli 1958. Náklad 1100. Vydanie 1. 6,50 PlH. 14,45 AH. 14,93 VH. Papier 1 72 08 01, 70 X 100 cm, 70 g. Kníhtlačou z novej sadzby vytlačili Severoslovenské tlačiarne, n. p., Martin. Písmo garmond Buxenstein. X-201108 Cena Kčs 16,60 56/III-3

1. Výskum priepasti na Ohništi. Zostup do priepasti; na obrázku dr. K. Kowalski (foto V. Benický)

2. Rúrovitý tvar Ľadovej priepasti na Ohništi (foto A. Droppa)

3. Škrapy na lúčnatom vrchole Ohnišťa (1508 m n. m., foto J. Brodňanský)

pv-:'-:

II 4. Účastníci tretej výpravy do Ľadovej priepasti na Ohništi v Okne Ohnišťa (foto V. Benický)

5. Prvý raz na dne priepasti (foto V. Benický)

6. Ďumbier, 2045 m n. m. (vpravo Chopok, 2022 m n. m.), zberná oblasť vôd ponornej Štiavnice Pohľad z Ohnišťa (foto Y. Benický)

7a. Horný otvor Ľadovej priepasti na Ohništi (foto V. Benický)

7b. Zostup do priepasti v sedačke za Pomoci nimnála ífoto Y. Benickv i

11. Vyvieranie potoka Štiavnice z podzemných priestorov zvaných „Hlboké" (foto V. Benický)

12. Ponor Štiavnice nad horárňou pod Bystrou (foto V. Benický)

15. Účastníci prvej výskumnej výpravy do Ľadovej priepasti na Ohništi (foto V. Benický)

16. Účastníci druhej výskumnej výpravy do Ľadovej priepasti na Ohništi (foto V. Benický)

18a. Účastníci tretej výskumnej výpravy na dne Ľadovej priepasti na Ohništi (foto V. Benický)

18b. Na dne Havranej priepasti (foto V. Benický)

20. Pisanská ve*a v Jaskyni Mieru (foto V. Benický)

21. Kvapľový v ^ o p á d , - v a

22.'Pohľad na stav zaľadnenia Kmeťovho dómu r. 1952 v Demänovskej ľadovej jaskyni (foto V. Benický)

Klubom,

23. Zaľadnený Kmeťov (foto Y. Benický)

dóm

1944

24.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Ružová galéria v jaskyni Mieru (foto V. Benický)

25. Masív Okna, Uhlišťa a Demänovskej hory, ktorýmizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH sa tiahnú Demänovské jaskyne, jaskyňa Slobody

ly a jaskyňa Mieru (foto V. Benický)

28. Okraj Leknového jazierka v Čarovnej chodbe v jaskyni Slobody (foto Y. Renický)

29. Jaskynné perly v Guľôčkovej chodbe v jaskyni Mieru (foto V. Benický)

31. Dóm Trosiek v jaskyni Mieru (foto V. Benický)

30. Egutáciou vytvorené malé vázy v jaskyni Mieru (foto K. Mach"!

32. Sintrové jazierko v riečiéti jaskyne Mieru (foto Y. Benický)

34. Riečište v jaskyni Mieru (foto V. Benický)

33. Sintrové jazierko s perlou v jaskyni Mieru ŕfoto V. JRenický)

35. Živá kvapľová výzdoiba v Guľôčkovej chodbe jaskyne Mieru (foto V. Benický)

36. Objavný kanál jaskyne Mieru (foto V. Benický) 31

37. Pôvodný otvor Dem. ľadovej jaskyne (foto V. Benický)

45. Krasové zbierky Múzea Slovenského krasu (foto V. Benický)

48. Účastníci II. jaskyniarskeho týždňa SiSS v Prosieckej doline r. 1951 (foto K. Sochurek)

D E

R A C

50. 11 č

O N E

51. 1!

a r, k f

, <

J vofabultrmeftGľsrcum thutnhvfimjstiim,quodih'qusnJopro duou , í pnitf ľurrimr r r » c . p u é a pud G . r c o s 5ť P o c u s , U., ľ. A . n c ľ ^ mwvjifZYVUTSRPONMLKIHEBA v Ł i w

Imminkipndútsrmmm.

T p r i * * * * » 4 ' * . t*t*i**>*'*" '1

49. Ukážka tlače a obrázkov z knihy švajčiarskeho učenca Conrada Gessnera ..História animalium". Kniha má stať „De drakone" (O drakooh), vyšla r. 1587.

."iO. Hrádooká aragonitová jaskyňa. Na trhlinách sa vytvorili ve járovite, z jedného centra vychádzajúce tyčinky aragonitu (foto V. Benický)

51. Hrádocká aragonitová jaskyňa. Červikovité kryptokryštalické aragonitv, ktoré sú ukončené radiálne lúčovitými zhlukmi kryštálikov aragonitu (foto V. Benický)

52. Aragonitový kvet v evorznej rúre na strope v Hrádockej jas-zyxwvu kyni (foto V. Benický)

53. Prvý -sifón po odstrele v Brzotínskej jaiskvni (foto V. Rozložník)

55. Pri výtoku Brzotínskeho potoka z podzemných priestorov Brzotínskej jaskyne (foto V. Rozložník)

54. Velké jazero (Tésnohlídkovo) v jaskyni Slo56. Pokusy s kyslíkovým potápačským prístrojom ,Mebody po vypumpovaní (foto V. Benický) di-Nixe" (foto V. Rozložník) 1-vr.i. tiiiiI sf'i mu DUii]

ch prieík)

57. Stalagmitový lesík v Medvedej jaskyni (foto V. Benický)

(50. Kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) v Sypkých skalách (foto V. Benický)

58. Vyvieranie Štefkovského potoka z Brwtovskej jaskyne (foto J. Brodňanský)

61. Riečište v Brestovskej jaskyni (foto J. Brodňanský)

j. Sklovité hrká v Gombascckoj jaskyni dosahujú 3 in dĺžku (foto Y. Benický-)

62. Veľká sieň v Hrádockej aragonitovej jaskyni

TIP

63. Dóm indických padog v jaskyni Domici (foto V. Benický)

64. Na diamantovej plavbe (foto Y. Benický)

65. Palmový háj v jaskyni Domici (foto V. Benický)

66. Samsonov stĺp v jaskyni Domoci (foto V. Benickvi

Jaskynný komplex na t avnm hcehii Št iavnice vo Sxíälajánskej yxwvutsrponmlkjigfedcbaVUTSPOMLKIHCB ot o'ine

BLUDISKO DEMÄNOVSKEJ ĽADOVEJ Zameral: V o j t e c h B e n i c k ý v rokoch 1 9 4 4 — 4 5

JASKYNE

— — ~~ ., , 7~. T 77777 , , „ i , y lokalitách (1) až (24) sa merala teplota v spodnej Obr. I: SituaCný plán lokalít v Demänovskej ladovej jaskyni, kde sa od r. 1953 ľ e ľ l X v z d u c h u urobili v lokalitách (26) až (30) a vedia (9) a v r s t v e v z d u c h u Teplota steny sa meria v priestore (11) v hlbke 60 cm a v priestore (25) v hfoke 50zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Ł J N ™ ^ ľ jari 19M prekopaný k povrchu a vchod 2 je teraz natrvalo za(13). Pohyby vzduchu sa merali v miestach (3), (4), (21), 22\ (31) (32) ( 3 ^ K o n ^ c h ^ b y p n 1 okahte (22) je od jar. 1 50 P PJ, ^ & murovaný. Múr oddeľujúci ľadovú jaskyňu od južnejších teplých priestorov je od zaciatKu r. IÍM* P J

C e n a K č s 16,60 br 56/III-3

it ,

nov K

25.

TOQfil fúlír

?nn3: