Slovenskykras 1983

I < v •• . » ; • ľ zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

t

SLOVENSKÝ KRAS ZBORNÍK MÚZEA SLOVENSKÉHO KRASU A OCHRANY PRÍRODY V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

XXI

1983 V Y D A L O V Y D A V A T E Ľ S T V O O S V E T A , N . P . , M A R T I N P R E M Ú Z E U M S L O V E N S K É H O

K R A S U

A

O C H R A N Y

P R Í R O D Y

V

L I P T O V S K O M

M I K U L Á Š I

Sl OVBKSt í MÚZEOM OCHRANY

t t f ony

zyxwv

A JAS! T N I A Ä S m

SMOPaJ LiDt. Mikuláš

U W f l V S g fzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYV títffit U ^aoUoAU>3210

P r i J k h :

7 J T T

M v o d /[tu, d a r , v y m t m é f , j MOT R e d a k č n á

r a d a

i í b r )

5 (Z IM?,]

j

PhDr Juraj Bárta, CSc., Ing. Mikuláš Erdôs, doc. RNDr. Ján Gulička, CSc., RNDr. Jozef Klinda, RNDr. Jaroslava Loučková, CSc., akademik Emil Mazúr, doc. RNDr. Ján Otruba, CSc., RNDr. Anton Porubský, CSc., doc. RNDr. Michal Zafko, CSc. Z o s t a v o v a t e ľ a o d b o r n ý r e d a k t o r RNDr. Jozef Jakál, CSc. V ý k o n n ý r e d a k t o r Alfonz Chovan A d r e s y a u t o r o v

š t ú d i í

RNDr Pavol Mitter, CSc., Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptovský Mikuláš; RNDr. Anton Droppa, CSc.. Nábr. K. Petroviča 17, 031 01 Liptovský Mikuláš; doc. RNDr. Michal Zafko, CSc., Katedra fyzickej geografie PF UK Rajská 32/b, 811 08 Bratislava; RNDr. Viera Tereková, Múzeum slovenskeho krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptovský Mikuláš; RNDr. Jaroslav Ha­ laš Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptovsky Mi­ kuláš­ Ing. Marcel Lalkovič, Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4 031 01 Liptovský Mikuláš; doc. Ing. Jozef Hatala, CSc., Katedra dobývania ložísk, Banícka fakulta VST, Park Komenského 19, 043 84 Košice; RNDr. Zdenko Hochmuth, Mirka Nešpora 17/3, 080 00 Prešov; RNDr. Ľudovít Gaál, Geologický ústav D. Stura, Mlynská dolina 1, 809 40 Bratislava; RNDr. Vladimír Košel, Hornádska 24, 821 07 Bratislava A d r e s y

r e c e n z e n t o v

š t ú d i í

RNDr. Miloš Stankoviansky, CSc., Geografický ústav SAV, Obrancov mieru 49, 81104 Bratislava; doc. dr. Vladimír Panoš, CSc., Univerzita Palackého, Leninova 26 770 00 Olomouc­ RNDr. E: Simo, CSc., Ustav hydrológie a hydrauliky SAV, oddelenie hydro­ lógie Kocelova 15, 821 08 Bratislava; Ing. Stanislav Gazda, CSc., vedúci odboru laboratórneho výskumu, Geologický ústav D. Štúra, Mlynská dolina 1, 811 04 Bra­ tislava­ doc RNDr. Ján Otruba, CSc., Geofyzikálny ústav SAV, Patrónka, Dúbrav­ ská cesta, 841 05 Bratislava; prof. RNDr. František Zábranský, CSc., Katedra geolo­ gie a mineralógie, Banícka fakulta VST, Park Komenského 19, 043 83 Košice; doc.

Ing Peter Trančík, CSc., Katedra dobývania ložísk, Banícka fakulta VST, Park Ko­ menského 19, 043 83 Košice; RNDr. Pavol Mitter, CSc., Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptovský Mikuláš N a obale Čachtická jaskyňa ­ sintrová výzdoba v Bielom dóme Foto Pavol Mitter

© Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Liptovský Mikuláš 1983

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

ŠTÚDIE

GEOMORFOLOGICKÁ RAJONIZÁCIA KRASU MALÝCH KARPÁT P A V O L M I T T E R ,

A u Top npencTaBJíneT reoMopij>ojiorn>iecKyio perHOHaJiMaitmo Kapcra Majibix KapnaT n KpaTKo xapaKTtpn3yeT oraeJihHbie perHOHbi. OCHOBHOÍÍ eAHHHifeä HBJIHCTCH KapcTOBwň KOMiuieKC IIOHH­ MaHHtiH o3HopoaHoň eÄHHHiiek (reHeTnqecKoii, MopcjjojiorHqecKoiízyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRP HJIH rHaporeoMopfojiorHqec­ KOH), noTopaH noa BJIHHHHCM MopiforeHeTHqecKHx <J>aKTopoB yate, no Bceň BépoHTHocTH, pacnajiacb B HecKOjitKO caMOCTOHTeJiBHbix qacTeô. BwneJieHM 14 KapcTOBbix reoMop$oJiorHqecKHx eniiHHií, npnieM B KajKÄOM cjiyiae xapaKTepH30BaHbi H3BecTHbie ao CHX nop nemepbt. KapcT 06pa30BaH na HaueciHaKe Tpnaca, ropu, Ha Kap6o«aTHbix KOHrjlOMepaTax HeoreHa n BecbMa peano B aojio­ MHTaX.

1. Ú V O D

Stav preskúmania krasu na území SSR je rozličný. V súčasnom období popri dobre preskúmaných oblastiach, ako je Slovenský kras, Drienčan­ ský kras, niektoré oblasti krasu Malých Karpát a Nízkych Tatier, sú ob­ lasti, v ktorých o krasovom fenoméne vieme veľmi málo, alebo vôbec nič. Zložitá geologická stavba Karpát podmienila veľkú členitosť a rozptý­ lenosť krasu na území SSR. Jednotliví autori zamerali svoju pozornosť na rôzne veľké celky krasu alebo najvýznamnejšie krasové oblasti jed­ notlivých geomorfologických celkov. Doteraz nepoznáme presné rozlože­ nie krasových regiónov ani v jednom z geomorfologických celkov Západ­ ných Karpát. V súvislosti s regionálnym geomorfologickým členením úze­ mia Slovenska, ktoré vypracovali E. M a z ú r — M. L u k n i š (1978) a je pre územie SSR oficiálne, vznikla potreba rozčleniť na rovnakej úrov­ ni aj krasové územia. Riešenie problému je aktuálne z hľadiska plánova­ nia a hospodárskeho využitia zeme, z hľadiska ochrany prírody, životného prostredia a ochrany vodstva, pre dokumentačný archív Múzea sloven­ ského krasu a ochrany prírody a činnosť členov SSS. Predkladáme čle­ nenie Malých Karpát v zmysle uvedených zásad.

Malé Karpaty tvoria ucelenú horopisnú jednotku, morfologicky ostro odlíšenú od okolitých nížin na úpätiach strmých úbočí. Na severozápade 3

GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE K R A S O V Ý C H ÚZEMÍ M A L Ý C H K A R P Á T

PRIEVAĽf'

CHTELNCA

ROHOZI KUOHYflA Kras D e v í n s k y c h Karpát D e v í n s k y kras 1.1.1. Kras D e v í n a 1.1.2. Kras D e v í n s k e j K o h y l y 2.

Kras P e z i n s k ý c h Karpát 2.1.

Borinský kras 2.1.1. Kras P r e p a d l o ­ l i m b a š s k ý 2.1.2. Kras Borinský 2.2. . C a j l a n s k ý kras 2.3. K u c h y n s k o ­ o r e š a n s k ý kras 2.4. S m o l e n i c k ý kras 2.5. P l a v e c k ý kras 2.5.1. Kras P l a v e c k é h o predhoria 2.5.2. Kras Sološnicko­trstínsky Kras B r e z o v s k ý c h Karpát 3.

3.1. D o b r o v o d s k ý kras 3.1.1. Kras B r e z o v s k ý 3.1.2. Kras Dobrovodsko­prašnícky 3.1.3. Kras Chtelnický Kras Čachtických Karpát 4.

4.1. Čachtický kras 4.1.1. Kras P l e š i v c a 4.1.2. Kras N e d z o v s k ý 1. í 2 . 2 .

@ PEZINOK

BRATISLAVA

1.1.

horstvo prechádza do Myjavskej pahorkatiny úrovňou vrcholov (napr.

Bradlo 543 m), ktoré zodpovedajú denivelovanému pedimentu na západnej strane Malých Karpát. Pohorie vrcholí kótou Záruby (768 m) a najvyššie vrcholy na morfologicky odolných vápencoch a kremencoch tvoria vyvý­ šeniny s relatívnym prevýšením až 500 m. Malé Karpaty sú typické jad­ rové pohorie, v ktorom sa popri kryštalickom jadre v stavbe pohoria a v tvaroch terénu významne uplatňujú druhohorné karbonátové horniny obalových sérií a príkrovov. Kryštalické jadro je obnažené v južnej a v strednej časti — bratislavský a modranský granitový masív, na okraji ktorého sa ako obaly zachovali krasovatejúce triasové a jurské vápence.

Väčšie rozlohy tvoria krasovatejúce horniny v strednej a v severnej časti pohoria, kde kryštalické jadro nevystupuje na povrch, tvoria ho len dru­ hohorné a mladšie horniny, ako sú vápence a dolomity, brekciovité kar­ bonáty, karbonatické zlepence a pieskovce. Rozšírenie krasovatejúcich hornín v Malých Karpatoch a ich usporiadanie do územných celkov s vý­ raznou morfologickou charakteristikou, štruktúrno­geologickou a hydro­ logickou individualitou podmienilo vyčlenenie určitých krasových územ­ ných jednotiek. Krasové územie v Malých Karpatoch sme rozdelili do štyroch krasových oblastí a . 14 krasových celkov. Krasový celok chápeme ako homogénnu jednotku (genetickú, morfologickú alebo hydrologickú), ktorá sa činnosťou morfogenetických činiteľov už mohla rozpadnúť na viac individuálnych častí.

Krasovatejúce horniny v Malých Karpatoch sú triasové a jurské vá­ pence rozličných faciálnych typov a tektonických jednotiek. Krasové pro­ cesy však modelujú aj treť ohorné karbonatické vápence, zlepence a kvar­ térne travertíny. M. L u k n i š (1955) rozlíšil zvyšky troch zarovnaných povrchov v Malých Karpatoch. Krasové územia sú vo všetkých troch úrovniach. Tvoria sečné plošiny charakteru etchplénu alebo premodelo­ vaného pedimentu, alebo pretiahnuté členité chrbty, ostrovy a trosky krasovatejúcich hornín v rôznych morfologických pozíciách. V súlade s geomorfologickým členením pohoria E. M a z ú r — M. L u k n i š (1978) sme krasové územia Malých Karpát rozdelili na tieto individuálne jednotky.

K R A S MALÝCH K A R P Á T

1. Kras Devínskych Karpát 1.1 Devínsky kras 1.1.1. Kras Devína 1.1.2. Kras Devínskej Kobyly 2. Kras Pezinských Karpát 2.1. Borinský kras 2.1.1. Kras Prepadlo­limbašský 2.1.2. Kras Borinský 2.2. Cajlanský kras 5

2.3. Kuchynsko­orešanský kras 2.4. Smolenický kras 2.5. Plavecký kras 2.5.1. Kras Plaveckého predhoria 2.5.2. Kras Sološnicko­trstínsky 3. Kras Brezovských Karpát 3.1. Dobrovodský kras 3.1.1. Kras Brezovský 3.1.2 Kras Dobrovodsko­prašnícky 3.1.3. Kras Chtelnický 4. Kras Čachtických Karpát 4.1.1. Čachtický kras 4.1.1. Kras Plešivca 4.1.2. Kras Nedzovský Okrem stručnej charakteristiky jednotlivých regiónov sme prácu zame­ rali na zhodnotenie podzemného krasu a snažili sme sa získať informácie o všetkých jaskyniach, ktoré sú z oblasti Malých Karpát známe. Za lás­ kavé poskytnutie informácií o svojich terénoch ď akujeme dobrovoľným jaskyniarom a vedúcim OS SSS Ing. I. Cebecauerovi, P. Nemčekovi, Ing. I. Demovičovi, J. Lobodášovi, J. Pospíchalovi, A. Sládkovi a dr. M. Slu­ kovi, ktorí pomohli upresniť názvy a spolupracovali aj v teréne.

1. K R A S DEVÍNSKYCH K A R P Á T 1.1. DEVÍNSKY K R A S

Rozčlenené malé krasové územie je situované na západnom a severo­ západnom okraji bratislavského granitového masívu. Viaže sa prevažne na brekciovité vápence a dolomity a brekcie patriace obalovej malokar­ patskej sérii, devínskemu vývinu, pestrej litofaciálnej charakteristiky, od triasu až po kriedu. Vystupujú na obvode Devínskej Kobyly od Dúbrav­ ky popri Devínskej Novej Vsi až po Devín ako ostrovy, alebo súvislejšie pásy krasovatejúcich hornín. Kras Devínskych Karpát predstavuje u nás ojedinelý krasový fenomén. Okrem recentných, málo významných tvarov skrasovatenia sa tu zachovali pozostatky miocénnneho fosílneho krasu.

Sú to krasové pukliny vyplnené fosílnymi sintrami, abrázna jaskyňa sčasti vyplnená morskými sedimentmi, ktorá tvorí pozostatok modelácie neogénneho mora (M i š í k, 1976, 1980). Krasové javy vznikli aj v nad­ ložných litotaminových piesčitých vápencoch, kde vznikla Pieskovcová jaskyňa. Kras Devínskych Karpát spomínajú starší autori ( K u n s k ý , 1950, M a r ť a n o v i č, 1951), neskôr začlenili M a z ú r ­ J a k á l (1968) predmetné územie do krasu hrastí a vrásovo­zlomových kombinovaných štruktúr. Geologické metódy pri výskume krasu uplatnil M i š í k (1976, 1980), ktorý skúmal sekundárnu výplň krasových puklín.

6

1.1.1. K R A S DEVÍNA

Tvorí Devínska hradná skala, troska vápencov, dolomitických vápen­ cov a dolomitov, prevažne brekciovitých. Bralo prestupujú zlomové poru­ chy, ktoré sa navzájom križujú. Otvorené pukliny vypĺňa spraš, sintre ai našli sme a j badenské pieskovce. Pozdĺž zlomov a puklín presakuje voda, spolupôsobí chemické a mechanické zvetrávanie. Vzniklo tak nie­ koľko nevýrazných krasových útvarov, ako malé previsy, previsové jas­ kyne a puklinové jaskyne. Viac porúch s malými polygenetickými duti­ nami tvaru zvetrávajúcich earoxystov a jaskýň je na južnej strane brala s intenzívnou insoláciou. Niekoľko malých polokrasových dutín vzniklo aj na severnej celistvej šej stene brala.

Puklinová tunelová jaskyňa. Najvýraznejší podzemný útvar vznikol v hornej tretine hradnej skaly pod západnou časťou hradu. Otvorená trhlina prestupuje hradnú skalu v smere SZ — J V v dlžke 12 m, je 6—12 m vysoká, široká pri JV ukončení až 4 m, kde je čiastočne zamu­ rovaná. V pukline sme zistili drobné recentné bradavicové sintre, staré zvetrávajúce a korodované ploché nástenné sintre s prímesou eolického materiálu a nevýrazné drobnokoŕózne dutinky.

Malá jaskyňa pri amfiteátri. Na úpätí južnej steny, približne v strede okraja amfiteátra, je tesná puklinová jaskyňa dlhá asi 8 m. Mierne kle­ sajúca plazivka sa končí zúžením stien.

Severná jaskyňa. Na severnom úpätí hradného brala vznikla na zlome 313/77 — smer pukliny/veľkosť sklonu — jaskyňa 6 m dlhá, 4 m vysoká a max. 0,8 m široká. Priestor jaskyne sa dovnútra zužuje a vyznieva.

Previs pod západnou stenou. Na úpätí stredu západnej steny vznikol nevýrazný previs na mocnom zlome 148/80.

Skalná brána. Vznikla pri gravitačné odvalenom bloku, je 4 m vysoká a 3,5 m široká.

Brána pod Panenskou baštou. Vznikla na poruche zvetrávaním veľmi rozrušenej horniny. J e 4 m vysoká a 1,5 m široká, s poruchou SZ — JV smeru. Zaujímavé tvary korózie vznikli na spodno­triasových kremen­ coch, ktoré v y s t u p u j ú južne od hradnej skaly ako nízky štruktúrny chr­ bát. Kremence sú silne rozpukané; rozpadávajú sa. Na povrchu celistvej­ ších polôh vznikli malé korózne jamky. Pukliny miestami vypĺňa kremen­ ný sinter.

1.1.2. K R A S DEVÍNSKEJ KOBYLY

Radíme sem oblasť krasovatejúcich hornín na obvode Devínskej Ko­ byly a v okolí obce Devín patriacich vápencom obalovej série, čiastočne a j mladším piesčitým vápencom tortónu. Región je významný výskytom fosílneho krasu, ktorý reprezentujú staré jaskyne, neptunické dajky a sladkovodné vápence predbadenskej transgresie. M i š í k (1976, 1980) urobil podrobný rozbor výplne krasových puklín a zistil, že niektoré po­ 7

chádzajú z badenu, niektoré sú aj staršie. Vidno v nich stopy vŕtavých lastúrnikov, červov a hubiek z doby, keď boli obnažené na niekdajšom skalnom pobreží vrchnobadenského mora. Osobitne cenné je zistenie ci­ tovaného autora, že spodnú časť dajok vypĺňa žltkastá a červenkastá hli­ na, nad ktorou sú vrstvy badenských pieskovcov, čo svedčí o predbaden­ skom skrasovatení. Na niektorých miestach pozorujeme exhumáciu krasu.

Recentné tvary krasu predstavujú nevýrazné škrapy. Zaregistrovali sme tu dve zaujímavé jaskyne.

Abrázna jaskyňa (169 m n. m.). Významná lokalita fosílneho krasu je v stene opusteného lomu na južnom okraji Devínskej Novej Vsi, na úpätí Pieskovcového vrchu (Sandberg) vo výške 20 m nad úrovňou cesty do Devína. Jaskyňa tvorí šikmý previsový priestor, ktorý vznikol na mocnej poruche­zóne drvenej horniny 348/70. Jaskyňa je 6 m dlhá, strop má vo výške 4 m, okolo 2 m široká, dovnútra sa vykliňuje. Na tvarové bezvý­ znamnú jaskyňu upozornil M i š í k (1976) ako na fosílny krasový útvar miocénneho skrasovatenia. Na stenách jaskyne sú dierky, ktoré vyvŕtali morské živočíchy.

Pieskovcová jaskyňa (246 m n. m.). Na južnom okraji Pieskového vrchu pri chodníku vznikla v litotaminových piesčitých vápencoch malá jasky­ ňa. Kanálový tesný vchod oválneho tvaru vznikol na pukline 310/40, ktorá dala základ smeru vstupnej oválnej plazivky. Celková dĺžka tesnej hori­ zontálnej jaskyne je 18 m.

2. KRAS PEZINSKÝCH K A R P Á T 2.1. BORINSKÝ K R A S

Krasové územie na JZ strane Malých Karpát medzi Borinkou a Turec­ kým vrchom (538 m) je v literatúre známe ako Borinský kras, alebo Pajštúnsky kras. Dobre preskúmané územie v okolí Stupavskej doliny tvorí pás jurských vápencov a ostrovov týchto vápencov, patriacich oba­ lovej malokarpatskej sérii. Na vápencoch sa zachoval denivelovaný sečný povrch z mladších treťohôr. Kras sa viaže predovšetkým na sivé a tmavo­ sivé vápence s polohami dolomitov, na brekciovité vápence a zlepence.

Vápence sú prevažne zreteľne zvrstvené, ojedinele prestúpené bielymi žilkami kalcitu. Tvoria monoklinálnu morfoštruktúru sklonenú generálne na západ. V podloží je bezprostredný obal kryštalinika, nadložie tvoria „grestenské vrstvy". V severnej časti územia sa zistilo, že kryštalické bridlice sú v superpozícii na vápencoch. Priečne zlomy podmienili verti­ kálnu diferenciáciu krýh, čo sa odrazilo a j v tvaroch terénu. Poruchy SV ­ J Z a SZ ­ JV smeru sa uplatnili aj pri krasovatení a smery pod­ zemných krasových dutín ich sledujú ( L í š k a , 1978, K u b í n y, 1979).

Terén je značne pokrytý sypkými sedimentmi, ktoré presakujúca voda splavuje do podzemia. Napriek značnej členitosti a pokrytosti terénu má borinský kras hojné ­zastúpenie krasových javov. Známe sú škrapy rôz­ 8

nych typov, krasové jamy korózne, korózno­subsidenčné, rútivé, ponorné a okrajové. Významným prvkom krasovej hydrografie sú ponory povr­ chových vôd v Prepadlom, na Košariskách a v doline pod Dujničom.

Riečno­krasový fenomén zastupujú kaňonové doliny, suché doliny a po­ loslepá dolina medzi Somárom a Banským Čistom. V Borinskom krase K u b í n y i (1978) rozlíšil dva krasové hydrografické systémy, a to Pre­ padlo­limbašský na SV a Borinský na J V. Predelom je hrasť SV — J Z smeru, ktorá oddeľuje oba krasové regióny. L í š k a (1978) predpokladá pirátstvo podzemného toku. Oba regióny krasu pretína v smere severo­ južnom subsekventná dolina Stupavského potoka. Na jej bazén sa viaže prevažná väčšina známych krasových javov a krasovo­hydrografických osobitostí územia.

2.2.1. K R A S PREPADLO­LIMBASSKÝ

Bol vyčlenený na základe zistenia, že krasovú oblasť severnej časti Stupavskej doliny odvodňuje Limbašská vyvieračka (PI i n t o v i č, 1970, C e b e c a u e r , 1972). Krasové javy sa sústreď ujú v doline Prepadlé, kto­ rá býva zväčša suchá. Voda priteká z nekrasového územia Tureckého vr­ chu a tratí sa v ponoroch Veľké Prepadlé. Podzemím preteká na východ­ nú časť pohoria, kde vyviera v Račom potoku ako Limbašská vyvieračka.

Z tohto dôvodu ku Prepadlo­limbašskému regiónu radíme aj ostrov vá­ pencov v doline Račieho potoka, kde borinské vápence vystupujú spod nasunutého kryštalinika. Vznikla tu mocná krasová vyvieračka (max.

500 1. s ­1 ) a 20 m nižšie estavella ( C e b e c a u e r , 1972). Členovia OS SSS Bratislava zistili povyše vyvieračky niekoľko nenápadných ponorov.

2.1.2. K R A S BORINSKÝ

Tvorí južnú časť Borinského krasu okolo strednej kaňonovitej časti Stupavskej doliny Košariská — Medené Hámre. J e tu prevažná väčšina známych krasových javov; krasové jamy, ponory, ponorné jaskyne a kra­ sové vyvieračky. Ponory vznikli najmä na prechode dolín z kryštalinika na vápence a ústia do vertikálnych krasových dutín, ktoré čiastočne vy­ pĺňa detrit kryštalinika. Nachádzajú sa na Košariskách, na Okopanci a na dne doliny pod Dujničom. Kras odvodňuje vyvieračka Medené Hámre (123 — 340 1. s"1). V Borinskom krase bolo ku koncu roka 1981 zaregistro­ vaných 20 jaskýň. Sú to prevažne voľné časti riečnych ponorných alebo prietokových jaskýň. Niektoré jaskyne sú premodelované pukliny a vznik­ li vertikálnym presakovaním infiltračných alebo influačných vôd. Pre vznik jaskýň vytvárajú dobré podmienky alochtónne toky, ktoré prite­ kajú zo susedného kryštalinika. Nevýhodou je pokrytosť územia kvartér­ nymi sedimentmi, ktoré presakujúca voda splavuje do podzemia. Lokálne sú vápence v silnom stupni deštrukcie a v prevažnej väčšine jaskýň sú voľné bloky hroziace závalom, čo sť ažuje speleologický prieskum. Údaje, 9

Obr. 1. L i m b a š s k á v y v i e r a č k a Pne. 1. zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFE JIllMÔaxCKHH yxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB BBI XOr HCTOIHHKa Fig. 1. T h e L i m b á c h karst spring

10

ktoré uvádzame o jaskyniach, autor konzultoval s Ing. I. Cebecauerom, vedúcim OS Bratislava. V technických denníkoch členov skupiny sa uvá­ dzajú otvory na dne krasových jám v rôznych častiach Borinského krasu, ale bližšie nespresnené.

Jaskyňa J ­ l , P ­ l (456 m n. m.). Ponorná jaskyňa fosílneho ponoru vo Veľkom Prepadlom. Jaskyňa 205 m dlhá, 70 m hlboká, s vchodom asi 10 m západne od občasného jazera. Uvádza sa pod menom „Jaskyňa Veľ­ ké Prepadlé", „Ponor Lozornské", na konci poloslepej doliny.

Jaskyňa J ­ 2 , P ­ 2 (454 m n. m.). Ponorná jaskyňa aktívneho toku vo Veľkom Prepadlom; priepasťová jaskyňa 55 m hlboká.

Limbašská vyvieračka. Výverová puklinová jaskyňa 16 m dlhá tvorí vlastný priestor vyvieračky dostupný len pri poklese vody vo vyvieračke.

Riečna jaskyňa (301 m n. m.). Známa aj ako „Jaskyňa nad vyvierač­ kou" v Medených Hámroch. Je 20 m dlhá, puklinovo­riečna, s aktívnym tokom, bez sintrovej výplne. Z oboch strán je ohraničená vodnými si­ fónmi. Pri potápačskom prieskume 22. 12. 1981 zistili za horným sifónom ďalšie priestory.

Zbojnícka jaskyňa (327 m n. m.). Puklinovo­riečna jaskyňa 85 m dlhá, bez sintrovej výplne. Pri jaskyni je v bralnom úbočí Stupavského potoka niekoľko skalných dier. Nad jaskyňou je malý aktívny ponor.

Jaskyňa pod Okopancom (435 m n. m.). Priestranný vstupný otvor na ľavej strane doliny Stupavského potoka 35 m nad cestou patrí jaskyni pod Okopancom. Jaskyňa je 30 m dlhá, korózna, vznikla v sivom, detailne zvrstvenom vápenci. V jaskyni je zvetrávajúca sintrová výplň a v strope sú zreteľne evorzné vyhlbeniny. J e známa a j pod menom Notre Dame.

Jaskyňa Gitara (434 m n. m.). Puklinová jaskyňa 4,5 m dlhá, vchod do jaskyne 8 m od jaskyne pod Okopancom, bez sintrovej výplne. Me­ nom Gitara v minulosti označovali jaskyniari aj previs v úbočí naproti jaskyni Trojuholník, ktorý už pohltil lom.

Jaskyňa v závrte pod Okopancom. Ponorná jaskyňa doteraz asi 10 m hlboká s aktívnym ponorom krátkeho stráňového toku, ktorý zároveň vytvára slepú dolinu. Pracovisko OS Bratislava, kde N o s k o (1981) aplikoval pri výskume geofyzikálne metódy. Lokalita známa aj pod me­ nom Grosventre.

Jaskyňa Trojuholník (356 m n. m.). J e v Bielej skale 15 m nad cestou oproti lomu na ľavej strane doliny. Puklinová korózno­erózna jaskyňa vznikla v tmavosivých zvrstvených, miestami zbridličnatených vápencov jury. Jaskyňa je 30 m dlhá, sú v nej skromné sintrové nátery. Stropné koryto indikuje riečnu eróziu pri vytváraní jaskyne.

Prielezná jaskyňa (365 m n. m.). Tunelový 3,5 m dlhý priestor povyše jaskyne Trojuholník.

Jubilejná jaskyňa (405 m n. m.). Jaskyňa v doline pod Dujničom. Vchod je v záreze cesty medzi blokmi vápenca. Je 6 m dlhá, trhlinovo­korózna v tmavosivých zvrstvených vápencoch liasu. V jaskyni sú skromné sin­ 11

trové náteky v tvare zúbkových drapérií a čiastočne opracovaný klastický materiál kryštalinika.

Majkova jaskyňa (415 m n. m.). Priepasťová jaskyňa s horizontálnymi úsekmi v severnom úbočí Okopanca a so silne rozlámaným tmavosivým vápencom. Jaskyňa je asi 27 m hlboká, dĺžka zameraných častí je 68 m.

Iné pomenovanie je „Žabákova riť".

Jaskyňa Sedmička (384 m n. m.). Vchod pri ceste Borinka—Košariská.

Jaskyňa je 210 m dlhá, skromná sintrová výplň čiastočne zničená, N o s­ k o (1981), z pracoviska OS Bratislava, aplikoval geofyzikálny výskum a predpokladá jej kontinuitu s jaskyňou P—4 a s Veľkým závrtom pod Okopancom.

Novoobjavená jaskyňa známa aj ako „Súkromná". Pri ceste Košariská— Horvátka asi 120 m poniže Jubilejnej je asi 8 m dlhá puklinová jaskyňa.

Na stenách sú povlaky kalcitových kryštálikov.

Jaskyňa P—III známa a j ako „Vianočný ponor". Asi 70 m južne od jaskyne Sedmička v koryte Stupavského potoka. V dôsledku ochranného pásma vyvieračky Medené Hámre je zasypaná.

Jaskyňa P—IV pod Dujničom. Ponorná jaskyňa neďaleko Sedmičky uzavretá železnými vrátami. Pomerne rozsiahly jaskynný systém v silne rozlámanom vápenci. Jaskyňa so silným prievanom je pracovisko OS SSS Bratislava.

Jaskyňa P—V. Ponorná jaskyňa v koryte potoka pod Dujničom, v silne porušených sivých vápencoch. Počas jarných záplav je aktívnym ponorom potoka. Je asi 20 m hlboká; pre nebezpečenstvo závalu prieskumné práce prerušili.

Jaskyňa na Podrajte. Asi 100 m od vyústenia dolinky s Veľkým závr­ tom pod Okopancom na dne doliny. Pôvodne pracovisko prieskumnej sku­ piny Turista (Majko, Sládek, Turkota), udávaná dlžka 80 m, hĺbka 33 m, vchod zanesený sedimentmi Stupavského potoka, Priepasť na zlome pod Okopancom. Stará, zasypaná sonda v strži na severnom úbočí Okopanca. Pracovisko prieskumnej skupiny Turista.

Jaskyňa Puklina. Malá puklinová jaskyňa nad kanceláriou stupavského lomu.

2.2. CAJLANSKÝ K R A S

Malá krasová oblasť vznikla na zložito zvrásnených a popresúvaných sivých vápencoch a dolomitoch na S — SZ obvode Veľkej Ca j lanskej ho­ moly. Krasová oblasť na východnom úbočí Malých Karpát tvorí terén rozčlenený hlbokými dolinami stráňových tokov z chrbta južnej časti Malých Karpát, patriacich k modranskému granodioritovému masívu. Vá­ pence, dolomitické vápence až dolomity sú bez paleontologického dato­ vania, všeobecne sa však pripisujú malokarpatskej sérii (trias—lias); v zmysle M a h e ľ a (1981) jednej z obalových šupín jadra. Sú zvrstvené až masívne, prestúpené početnými puklinami. Odkry v y sú v lomoch, ale­ 12

bo v záreze cesty Baba — Pezinok. Krasovatejúce horniny tvoria lokálne štruktúrne vyvýšeniny, alebo prechádzajú do okolitého nekrasového te­ rénu bez výraznejších zmien v úbočiach zalesneného terénu. Okrem vzni­ ku všeobecných a puklinových škráp nedošlo k rozvoju povrchového kra­ su najmä pre veľkú členitosť terénu. V odkryvoch a lomoch vidnoi silnú rozpukanosť horniny a presunové plochy, čo sme zistili aj pri speleolo­ gickom prieskume. Pukliny sú rozšírené koróziou, niekedy zasutené a čas­ to vyhojené sekundárnou výplňou kalcitu. Sintre sú priesvitné, najčas­ tejšie medovo sfarbené s drobnokaskádovým povrchom, pokrývajúce aj steny otvorených trhlín. M i š í k (1980) zistil, že výplň puklín je mio­ cénneho veku. Pásmom vápencov pretekajú alochtónne toky, pričom časť vody presakuje do podzemia. J e tu teda dobrá pozícia pre vznik prietoko­ vých jaskýň. Jaskyňa pri ceste je hydrograficky aktívna, zistili sme pre­ tekanie vodného toku s veľmi rozkolísaným prietokom. V Cajlanskom krase sú doteraz známe dve jaskyne.

Jaskyňa v lome (343 m n. m.). Vchod je v severnej stene opusteného lomu. Šikmý podzemný priestor vznikol na poruchách 90/35, 300/30. Bo­ hatá sintrová výplň je prevažne zničená. Na dne je možnosť ďalšieho po­ kračovania.

Jaskyňa pri ceste (303 m n. m.). Jaskyňu na pravej strane cesty Pezi­ nok — Baba oproti veľkému lomu tvorí podzemný priestor, sieň s nie­ koľkými výbežkami. Nemá sintrovú výplň, hornina je silne rozrušená.

Jaskyňou preteká potôčik, v lete vytvára jazierko. Korózno­rútivá jasky­ ňa je dlhá 25 m. %

2.3. KUCHYNSKO­OREŠANSKÝ K R A S

Komplex krasovatejúcich hornín na severnej stene modranského gra­ nodioritového masívu, ktorý patrí k obalovej malokarpatskej sérii označil S t a n k o v i a n s k y (1974) ako Kuchynsko­orešanský kras. Štruktúra týchto karbonátových sedimentov sa tiahne v smere východ — západ, súbežne so severnejšou štruktúrou Plaveckého krasu. Výskyt krasovate­ júcich hornín tvorí pás široký 1—3 km a dlhý 24 km medzi Kuchyňou a Dolnými Orešanmi. Nesúvislé pásmo krasových hornín prestupujú vlož­ ky nekrasových sedimentov. Na východe susedí so Smolenickým krasom, na JZ s Borinským krasom a na severe s Plaveckým krasom. Hlavnou krasovatejúcou horninou sú sivé až tmavosivé vápence vysockej série.

Výskyt vápencov triasu a jury je malý a z hľadiska rozvoja krasu málo významný. Vápence tvoria monoklinálnu štruktúru naklonenú na S — SZ a rozčlenenú priečnymi zlomami a konzekventnými dolinami. Vápence tvoria vyvýšeniny tvaru kozích chrbtov — Prístodok (596 m), Vysoká (754 m), Biela skala (561 m), Jelenec (695 m). Na okrajoch sa zachovali zvyšky zarovnania ako plošné časti vrchov Krč, Biela skala, Mesačná, pozostatok starého planačného povrchu. Kuchynsko­orešanský kras je za­ lesnené a z hľadiska krasu málo preskúmané územie. Známe sú všeobec­ 13

né, puklinové, jarčekové a dierové škraby. Krasové javy sú známe zo severného úbočia Krča, z Bielej skaly, z Mesačnej a od horárne Holind.

Suché krasovatejúce doliny a kaňonové úseky prelomových dolín Parnej a prítokov reprezentujú riečny krasový fenomén. Významné je zastúpenie akumulačnej fázy krasového procesu, na povrchu Rohožníckej a Sološ­ níckej doliny sa usadili travertíny (L u k n i š, 1952, L í š k a , 1957, K o­ v a n d a , 1971, S t a n k o v i a n s k y , 1974). Podľa údajov P. Nemčeka, vedúceho OS SSS Dolné Orešany, ako a j staršej literatúry sú tu doteraz známe tieto jaskyne: Jaskyňa Husí stok. Horizontálna 9 m dlhá jaskyňa nad vyvierackou Husí stok v doline Parná. Zakončená je sutinovým závalom; zistený slabý prievan.

Jaskyňa Sová I. Horizontálna jaskyňa asi 40 m dlhá. , Jaskyňa Sová II. Puklinová jaskyňa pri dne doliny Parná, 9 m dlhá.

Jaskyňa Vápenice. Na severnom úpätí Vápenice, v bočnej doline oproti vyvieračke Husí stok. Malá puklinová jaskyňa so stenami ohladenými koróziou, vznikla v bunkových vápencoch bez sintrovej výplne.

Jaskyňa Priehyba. Vznikla v ľavom úbočí Parnej oproti jaskyni Sová I, je asi 25 m dlhá. . .

Priepasť Priehyba. Známa aj ako Priepasť č. 15. Priepasť pri ceste Maj­ dan ­ Dolná Parina, pri rázcestí do Solirov. Priepasť je schodná do hĺbky asi 25 m a sú v nej skromné náteky sintrov.

Závrtová priepasť. Priepasť v Parnej doline schodná pomedzi bloky do hĺbky asi 20 m.

Jaskyňa Konská hlava. Jaskyňa dlhá asi 8 m na vrchu Babiná pri les­ níckej chatke. V jaskyni je nevýrazná kvapľová výzdoba, pod jaskyňou vyvieračka.

Jaskyňa Mesačná I. Jaskyňa je 16 m dlhá, nachádza sa v ľavej z dvoch dolín spájajúcich sa severne od Mesačnej.

Jaskyňa Mesačná II. Erózna jaskyňa pri Hrajnohovej vyvieračke, si­ tuovaná východne od Jaskyne Mesačná I. 10 ­ 12 m dlhá.

Jaskyňa Mesačná III. Známa a j ako Partizánska v doline Parná pri asfaltovej ceste na Kolovrátok na jeho severnom úbočí, JV od jaskyne Mesačná I a II. Jaskyňa má 5 vchodov a doteraz zistenú dĺžku okolo 80 m.

Aktívne pracovisko OS SSS Dolné Orešany.

Jaskyňa Stará bohatá. Známa a j pod menom Jaskyňa Pec. Horizontál­ na puklinová jaskyňa asi 10 m dlhá, JV od domov rovnakého mena.

V jaskyni je skromná sintrová výzdoba.

Jaskyňa v Jelenci. Známa aj ako Jaskyňa č. 11. Situovaná na SV vý­ bežku skalného masívu Jelenec. Strmo sklonený podzemný priestor asi 12 m hlboký sa končí závalom.

Jaskyňa v doline Rohožníckeho potoka (510 m n. m.). Puklinovo­ko­ rózna jaskyňa 6 m dlhá.

Puklinová jaskyňa v Bielej skale. Vznikla v dolomitoch a je 12,5 m dlha.

14

Jaskyňa v Komperku, ktorú uvádza D r o p p a (1973), nie je členom OS Dolné Orešany známa.

2.4. P L A V E C K Ý K R A S

Ku Plaveckému krasu radíme krasové územie na severnom až SV okra­ ji Pezinských Karpát. Tiahne sa naprieč pohorím Malé Karpaty v sme­ re ZJS — VSV a zahŕňa územie v približnom trojuholníku Rohožník — Trstín — Prievaly. Stredom Plaveckého krasu sa tiahne Bukovská brázda, tektonická zníženina vyplnená centrálnym karpatským pleogénom, ktorej západná časť tvorila pravdepodobne v paleogéne tektonické pol'je. Bukov­ ská brázda rozdeľuje Plavecký kras na dve časti, a to kras Sološnicko­ ­trstínsky a Plaveckého predhoria. Plavecký kras tvorí monoklinálnu štruktúru vápencov a dolomitov chočskej, nepatrne a j krížňanskej jed­ notky, sklonenú na SZ — S, rozčlenenú tektonicky a so synklinálnym

Obr. 2. P l a v e c k ý kras, v popredí B u k o v s k á brázda. V pozadí zarovnaný p e d i m e n t a p r e l o m o v é doliny Sološnicko­trstínskeho krasu Pne. 2. IIJiaBeiiKHH KapcT, BnepeÄH EyKoBcKas 6opo3Äa. Ha 3aaneM nJiaHeyxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJ c p o B H e H H o e oT­ioJKeime h aojiHHbi CojioiiiHHiiKO­TpcTHHCKoro KapcTa Fig. 2. The P l a v e c k ý Karst w i t h the B u k o v f u r r o w in t h e foreground In t h e baek­ ground l e v e l l e d p e d i m e n t and canyon v a l l e y s of the Sološnicko­trstínsky karst

15

prehybom v Bukovskej brázde. Krasovatejúce horniny lokálne pokrýva plášť zvetralín. Odkryvy sú v strmých úbočiach, alebo v najvyšších po­ lohách chrbtov a plošín. Pre Plavecký kras sú charakteristické prelomové doliny s kaňonovými úsekmi. Plavecký kras je známe územie, uvádza sa v staršej literatúre ( H r o m á d k a , 1935, 1943, D o s e d l á , 1947) a ve­ n u j e sa m u a j mladšia generácia geomorfológov ( L í š k a , 1976, S t a n­ k o v i a n s k y , 1974), ktorý uvádzajú aj podrobnejší opis krasových ja­ vov.

2.4.1. KRAS PLAVECKÉHO PREDHORIA

Tvorí rozčlenené pásmo ostrovných vyvýšenín medzi Rohožníkom a Prie­ valmi na hrasťovej štruktúre Plaveckého predhoria, ktoré strmo vystupu­ je zo Záhorskej nížiny a na JV je ohraničené Bukovskou brázdou. Pásmo triasových vápencov rozčlenili prelomové doliny, vyplnené mocnou vrst­ vou kvartéru. Pôvodne zarovnaný pediment sa zachoval ako plošiny na vrchoch Vajarská (449 m), Pohanská (495 m), Ježovka (399 m). Na plošne menších vyvýšeninách ústupom úbočí vrcholové plošiny zanikli. Na od­ kryvoch vznikli škrapové polia; známych je niekoľko krasových jám a jaskýň.

2.4.2. SOLOŠNICKO­TRSTÍNSKY K R A S

Tvorí severnú časť Bielych hôr (M a z ú r ­ L u k n i š, 1978) a súčasne J ­ JV časť Plaveckého krasu južne od Bukovskej brázdy. Na východ­ nom a západnom okraji zasahuje panónsky pediment okrajového zarov­ nania Malých Karpát s kótami Baborská (564 m), Javorinka (562 m), Kršlenica (550 m). V strednej časti vápence tvoria kulisový štruktúrny chrbát až hrebeň SSV ­ J J Z smeru paralelne s južnejším Kuchynsko­ore­ šanským krasom. Vystupujú čelá monoklinálne na sever sklonených vá­ pencov Vápenná (748 m), Veterlín (724 m), Záruby (767 m), Havranica (717 m). Vo východnej časti sa krasové územie rozdeľuje na dva štruk­ túrne hrebene, a to Veterlín a hlavný masív Záruby ­ Havranica, ktorý vyznieva pri Trstine. Pri Sološnici, ako a j v okolí Smoleníc sa zachovali zvyšky poriečnej rovne. Ku Plaveckému krasu radíme aj masív Holý vrch (334 m) na ľavej strane Rakovej doliny, pretože s ním tvorí genetic­ kú jednotku. Skrasovatenie je zreteľné na výstupoch, odkryvoch v str­ mých úbočiach a na hrebeňoch. Prevládajú všeobecné pukľinové škrapy, vyskytujú sa aj žliabkové, válovcové a dierové škrapy, pričom sa uplat­ nila drobná tektonika (Havranica). V západnej časti sú na plochých po­ vrchoch krasové jamy, vo východnej časti sa vyskytujú celkom ojedinele.

Významne sa uplatňuje gravitačný rozpad podľa ťahových trhlín založe­ ných na drobných puklinách, alebo na vrstvových plochách. Vznikajú tak balvanité polia na Zárubách, na Havranici, na Cele a inde.

16

V Plaveckom krase sú známe prevažne puklinové jaskyne a fosílne riečne jaskyne.

Jaskyňa Deravá skala (460 m n. m.). Známa aj pomenovaním Dzeravá skala. Významná archeologická lokalita tvorí sieň 26 X 15 m; vrstevnato­ ­rútivá jaskyňa je bez kvapľovej výplne. Situovaná v Mokrej doline. V li­ teratúre sa uvádza a j ako Pálfyho jaskyňa.

Jaskyňa Tmavá skala (500 m n. m.). Situovaná východne od predošlej.

Vrstevnato­riečna jaskyňa 40 m dlhá, významná archeologická lokalita a nádejná z hľadiska ďalšieho pokračovania.

Plavecká jaskyňa (240 m n. m.). Vrstevnato­rútivá jaskyňa pod Pla­ veckým hradom s novými objavmi, 250 m dlhá. V jaskyni je sintrová výplň, uvádza sa v nej výskyt netopierov.

Jaskyňa Haviareň (720 m n. m.). Jaskyňa na severnom úbočí Vápennej, 114 m dlhá, známa aj ako „Hevírna".

Jaskyňa Malá skala (600 m n. m.). Puklinovo­korózna jaskyňa na JV úbočí Veterníka, 130 m dlhá, so zvetranou sintrovou výplňou.

Veternícka priepasť (680 m n. m.). Puklinovo­rútivá 35 m hlboká prie­ pasť na hrebeni Veterníka, bez sintrovej výplne.

Jaskyňa Havranica (620 m n. m.). Puklinová jaskyňa na východnom úbočí Havranice, 20 m dlhá, nepatrné sintrové náteky.

Jaskyňa č. 2 (asi 260 m n. m.). Asi 200 m západne od Plaveckej jasky­ ne, 38 m dlhá a 21 m hlboká.

Jaskyňa č. 3 (cca 270 m n. m.). Situovaná nad Plaveckou jaskyňou, 11m dlhá.

Jaskyňa č. 4. Jaskyňa asi 14 m dlhá, vznikla vo VSV bralnom úbočí Plaveckého hradu.

Suchá dolina 1. Jaskyňa nad Plaveckým Podhradím, 12 m dlhá bez sintrovej výplne.

Suchá dolina 2. Jaskyňa 38 m dlhá nad Plaveckým Podhradím, známa aj pod názvom Kabele.

Veľká priepasť. Priepasť pod vrcholom Vápennej z južnej strany, bez ďalších údajov.

Cervenica 1. Jaskyňa nad Plaveckým Podhradím, 10 m dlhá.

Cervenica 2. Jaskyňa nad Plaveckým Podhradím, 13 m dlhá.

Priepasť na Havranici. Je situovaná východne od jaskyne, na vrchole skál, asi 6 m dlhá. Vchod je zavalený skalným blokom, pod ktorým by mala byť väčšia sála.

Jaskyňa Hlaviny. Dlhá asi 8 m, horizontálna, erózna, s kvapľovou vý­ plňou.

Vodná priepasť pri Trstine (224 m n. m.). Puklinovo­korózna priepasťo­ vá jaskyňa, objavená v lome, 130 m dlhá, 38 m hlboká, na dne sú jazerá.

Uvádza sa a j pod menom Trstínska jaskyňa a Trstínsko­smolenická jas­ kyňa.

17

K n i ž n i c a

M ' F

|

2.5. SMOLENICKÝ K R A S

Malé krasové územie na východnom okraji, v strednej časti Malých Karpát, v okolí zámku Smolenice. Vďaka objavu a sprístupneniu jaskyne Driny je územie dávno v centre záujmu a dobre preskúmané ( D o s e d ­ l a , 1947, D r o p p a, 1951, D o š e k a kol., 1962, N o v o d o m e c , 1967).

Na juhozápade Smolenický kras prechádza do Kuchynsko­orešanského krasu, na severe susedí s Plaveckým krasom. Oba plošne oveľa rozsiah­ lejšie regióny, sú spolu so Smolenickým krasom niekedy označované aj ako „Kras Bielych hôr" ( S t a n k o v i a n s k y , 1974). Krasový fenomén Smolenického krasu sa viaže najmä na tmavosivé rohovcové a krinoido­ vé vápence jury vysockej série. Súvrstvie je monoklinálne sklonené na S — SZ a ponára sa pod štruktúru Plaveckého krasu. Smolenický kras tvorí zvyšok okrajového pedimentu, ktorý sa zachoval lokálne a j na v ý ­ chodnom okraji Malých Karpát. Sečný povrch rozčlenili a premodelovali stráňové toky, čím sa masív vápencov rozčlenil na niekoľko výrazných vyvýšenín oddelených prevažne suchými riečnymi dolinami. Jahodník, Driny, Cejtach, Molpír a Kalvária tvoria charakteristické vyvýšeniny, zvyšky pedimentu zasahujúce do kotlinky okolo Lošonca povyše poriečnej rovne. Na výskyt krasových javov je územie nie zvlášť bohaté.

Jaskyňa Driny (398 m n. m.). Jediná sprístupnená jaskyňa v Malých Karpatoch 650 m dlhá, puklinová s bohatou sintrovou výplňou.

Malá jaskyňa (398 m n. m.). Jaskyňa 38 m dlhá, vedľa vchodu do jas­ kyne Driny. Predná časť je upravená ako speleobar.

Diery v Zavesenej. Dve malé jaskyne na východnom úbočí Cejtachu, asi 400 m od jaskyne Driny. Vchody sú od seba vzdialené asi 30 m (D r o p ­ p a, 1951). Prvá 420 m n. m. ­ podzemná sieň 3 x 5 m, druhá 424 m n. m. — 8 m dlhá puklinová jaskyňa postupne vyznievajúca.

Mníchove diery. Tri krátke oválne otvory, 10 m pod vrcholovou ploši­ nou v južnom úbočí Molpíra.

Puklina pod orechom. Staré pracovisko J. Májku asi 200 m poniže Za­ vesenej.

Na niekoľkých miestach na obvode Drín a Cejtachu, kde pracoval J. Majko so spolupracovníkmi v rokoch 1950 ­ 1951, sú pukliny. Okrem objavov v jaskyni Driny však nijaký pozoruhodný úspech nezaznamenali a všetky pracoviská sú opustené.

3. KRAS BREZOVSKÝCH K A R P Á T 3.1. DOBROVODSKÝ K R A S

Tvorí morfologicky a geologicky samostatnú krasovú jednotku v rámci morfologickej jednotky Brezovské Karpaty. V geologickej literatúre sa spomínajú a j pod menom Jablonické Karpaty. Dobrovodský kras tvorí 18

antiklinoriálnu štruktúru SV — J Z smeru s výraznou tektonickou zníže­ ninou SV — J Z smeru v strede územia. Krasové horniny sú rozčlenené priečnymi zlomami, ktoré podmienili tvary súčasnej morfoštruktúry.

Hlavnou stavebnou jednotkou Dobrovodského krasu sú svetlosivé veter­ nické vápence Chočského príkrovu a nadložné dolomity vrchného triasu.

V krasovej morfológii sa významne uplatňujú neogénne zlepence. Dob­ rovodský kras tvorí premodelovaný sečný planinový povrch, z ktorého vystupujú štruktúrne vyvýšeniny, ako pozdĺžne chrbty Klenová, Vrátno, Slopy, možno pozostatok staršieho denudačného povrchu. Najvýraznejšie zarovnanie sa zachovalo na západnom okraji, ale je sledovateľné vo všet­ kých častiach pohoria. Tvorí pediment, ktorý z oboch strán lemuje po­ horie a lokálne a j celé prestupuje. Na slabo litifikovaných sedimentoch neogénu sa uplatnila selektívna erózia. Jaskyne sú známe po celom úze­ mí Dobrovodského krasu, viažu sa na vápence, ale niektoré vznikli aj v neogénnych zlepencoch.

Spolu s premodelovaným zarovnaným povrchom na vápencoch a do­ lomitoch sú charakteristické črty tohto krasového územia suché riečno­ ­krasové doliny a podzemné odvodňovanie. Podľa morfologických osobi­ tostí sme Dobrovodský kras rozdelili na tri časti.

3.1.1. K R A S B R E Z O V S K Ý

Zaberá severnú a západnú časť Dobrovodského krasu s premodelova­ ným povrchom vo výške 420 — 460 m n. m. s prvkami riečno­krasového až riečneho reliéfu. Z prevažne plochého terénu vystupujú vyvýšeniny Klenová (585 m) a Vrátno (576 m). Kras Brezovský ohraničuje z juhu zníženina na neogénnych zlepencoch, na severe zníženina na línii Jablo­ n k a — Brezová pod Bradlom. V SV časti prelomová dolina Holešky odde­ ľ uje časť masívu krasovatejúcich hornín. Kras Brezovský je bohatý na výskyt krasových jám, ktoré vznikli skrasovatením suchých pôvodne rieč­ nych dolín, alebo na tektonických poruchách. Známe sú Dobrovodské Uhliská, 2 km dlhá suchá skrasovatená dolina, na dne ktorej vzniklo asi 50 korózno­subsidenčných krasových jám. Veľká skupina krasových jám vznikla aj v suchej inverznej doline Chtelnické uhliská medzi Vrátnom a Klenovou. Priestranná korytovitá dolina s mocnou hlinito­sutinovou výplňou dna vyúsť uje nad prameň Vítek na začiatku Chtelnickej doliny.

Doteraz tu zaregistrovali 38 krasových korózno­subsidenčných jám.

V dvoch sondujú jaskyniari OS Chtelnica a prenikli do hĺbky 20 m (v Tri­ nástke) a vyše 30 m (v Osemnástke). Skupina piatich krasových jám je pri horárni Klenová s aktívnym pohlcovaním vody počas zvýšených zrá­ žok. Ako akumulačná fáza krasového procesu vznikli pri Hradišti pod Vrátnom mocné akumulácie travertínov. Travertíny sú v pokročilom štá­ diu deštrukcie.

19

Sfartnské múzaum ochrany prírody

t zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZ j askyniarst va

031 0 1 Li pt ovsky Mi k u l áš

Obr. 3. Vstupná časí Oplentovej jaskyne Pne. 3. BxoAHas iacTb OnJieHTOBOH nenjepbi Fig. 3. Entrance into the Oplentova cave

3.1.2. K R A S DOBROVODSKO­PRASNÍCKY

Radíme sem krasové územie medzi krasom Brezovským a Chtelnickým.

Viaže sa na neogénne zlepence rozličných fácií, ktoré v závislosti od mor­ fologickej pozície a ich chemizmu podľahli rôznemu stupňu skrasovate­ nia. Na odkryvoch vznikli výrazné škrapy, známe sú krasové jamy, jas­ kyne a prejavy krasovej hydrografie. Krasové prvky terénu sme zistili na Šindľovej v okolí Dobrej Vody, na Malých skalkách, v Štiepanom, na Malej Peci a na Veľkej Peci.

3.1.3. KRAS CHTELNICKÝ

Tvorí južnú časť Dobrovodského krasu. Vznikol na vápencoch a dolo­ mitoch "medzi Dechticami a Prašníkom. Krasové prvky terénu sa viažu najmä na ostrovy vápencov triasu v okolí Dechtíc a Chtelnice. Svetlosivé 20

Obr. 4. Škrapové pole na Chtelnickom bradle Pne. 4. IIlKpanoBoe ntwieaH Ha XTCJILHKIÍKOM ocraime Fig. 4. Field of lapies on the Chtelnica klippe

až sivé nezreteľne zvrstvené vápence tvoria štruktúrne vyvýšeniny typu nevýrazných kvest so sklonom vrstiev na východ až JV. Výstupy svetlo­ sivých vápencov sú skrasovatené a vznikli škrapové polia. Prevládajú škrapy puklinové a dierové. Znížené časti terénu pokrývajú stráňové ale­ bo naplavené sedimenty, z ktorých vápence v y s t u p u j ú ako skalnaté vyvý­ šeniny. Na vŕšku Dolný kopec kras na vápencoch susedí bezprostredne s krasom na transgresívnych zlepencoch neogénu.

Ani jedna zo známych jaskýň nevytvára rozsiahly labyrint, zvyčajne sa končia závalom, alebo neprelezitelnými puklinami. Najväčšia je Zboj­ nícka jaskyňa s riečnymi kanálovými chodbičkami zanesenými hlinou.

Zbojnícka jaskyňa. Vchod je na severnom okraji nízkeho vápencové­ ho pahorku SV od Šindľovej. Vstupná priepasť je 8 m hlboká, z jej dna vybiehajú plazivky zanesené hlinou s celkovou dĺžkou 250 m. Jaskyňa je aktívnym pracoviskom OS SSS Chtelnica.

Ponorná jaskyňa v Chrástí. Vchod na začiatku eróznej ryhy na dne širokej plytkej zníženiny asi 50 m južne od dvora JRD Chtelnica. Rúro­ vý zvislý otvor vznikol na puklinách 146/90 a 68/85, 4 m hlboký; celková dĺžka jaskyne je asi 8 m. J e to aktívny ponor a predpokladá sa súvislosť so susednou Zbojníckou jaskyňou vzdialenou asi 200 m na západ.

Jaskyne na Šindľovej tvorí jaskyňa a dva krátke previsy na severnom okraji Šindľovej. Najväčšia z nich je 5 m dlhá, horizontálna. Vznikla na úpätí skalnej steny, podobne ako dva ďalšie previsy na rozhraní nerov­ nako spevneného neogénneho súvrstvia.

Jaskyňa Slopy. Priepasťová puklinová jaskyňa vznikla na južnom za­ končení chrbta Slopy nad prameňom Mariáš. Podľa D r o p p u (1973) je jaskyňa 9 m hlboká a 14 m dlhá, podľa J. L o b o d á š a z OS Chtel­ nica je jaskyňa cca 30 m hlboká a asi 75 m dlhá. Vchod do jaskyne je na skrasovatenej trhline 228/75, šikmo pretínajúcej hrebienok.

Jaskyňa Široká ­ Dlhé rovné. Ponorná jaskyňa na dne suchej doliny, vo vrchole pohoria asi 200 m od horárne Široká. Ponor poloslepej doliny je aktívny pri búrkach a topení snehu. Jaskyňa je 20 m dlhá, zaplavova­ ná. Veľmi dávno známa jaskyňa, prieskum tu robili už pred vojnou.

Hlboký dol. Ponorná jaskyňa na dne veľ kej krasovej jamy západne od Vrátna, podľa údajov J. Pospíchala a J. Lobodáša z OS Chtelnica cca 20 m dlhá. v Osemnástka. Priepasťová jaskyňa 32 m hlboká v krasovej jame c. 18 na Chtelnických Uhliskách. Pracovisko OS Chtelnica má aj meno Tmavý kút.

Trinástka. Staré pracovisko OS v krasovej jame č. 13 na Chtelnických Uhliskách. Priepasťová jaskyňa 20 m hlboká, 42 m dlhá, od č. 18 vzdia­ lená asi 150 m JV. Jaskyňa Klenová (435 m n. m.). Jaskyňa nad cestou vo východnom úbočí Klenovej tvorí strmo sklonený priepasťový podzemný priestor 18 m hlboký a 30 m dlhý.

22

Obr. 5. „Kamenica" na Veľkej Peci Pne. 5. „KaMeHHiia" Ha Eojibuioii IleiH Fjg. 5. „Kamenica" at Velká Pec

Jaskyňa OplentovázyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (335 m n. m.). Známa jaskyňa nad osadou U Fajno­ rov v doline Holešky, 40 m nad dnom doliny vľavo. Puklinová jaskyňa 40 m dlhá, bez sintrovej výplne.

Jaskyňa Veľká Pec. Previsová jaskyňa pod vrcholom kóty Veľká Pec 15 m dlhá, archeologická lokalita.

Jaskyňa pod Výškou. Puklinová jaskyňa 18 m dlhá, asi 1,5 km SV od Dobrej Vody, bez sintrovej výplne.

Jaskyňa pod chtelnickým Bradlom. Malá previsová jaskyňa na západ­ nom okraji chtelnického Bradla, 2,5 m dlhá.

Z Dobrovodského krasu sa spomínajú ešte jaskyne Markov kút, pukli­ nová jaskyňa bez pokračovania, 18 m dlhá a Lalkova skala, puklina v stene oproti zámku, kde mal byť aj prievan, ale členovia OS Chtelnica lokality neidentifikovali.

4. KRAS ČACHTICKÝCH KARPÁT 4.1. ČACHTICKÝ KRAS

SV zakončenie Malých Karpát tvorí morfologická jednotka, ktorú M a­ z ú r — L u k n i š (1978) označili ako Čachtické Karpaty. Veľkú časť b u d u j ú krasovatejúce horniny tvoriace Čachtický kras. Územná jednotka 23

je ohraničená pozdĺžnymi zlomami. Na západe Čachtické Karpaty pre­ chádzajú do Myjavskej pahorkatiny, na východe klesajú do Podmalokar­ patskej pahorkatiny. Dolina Hrabútnica rozdeľuje územie na dve časti; skupina Plešivca na J Z a skupina Nedzi na SV od kaňonu. V geologic­ kej stavbe sa uplatňujú len zvrásnené a popresúvané vápence a dolomity chočského príkrovu, v ktorých H a n á č e k (1969) vyčlenil samostatný nedzovský vývin. V J V časti sa vápence ponárajú pod neogén. Najrozší­ renejšie sú masívne nedzovské vápence ladinu v skupine Nedzí a svetlo­ sivé dolomity noru v skupine Plešivca. Morfologické ohraničenie pohoria je jednoznačné, vápence však pokračujú na sever za Klamečnicu do po­ horia Bielych Karpát a tvoria aj podložie poriečnej nivy Váhu. Sečný povrch hlboko skrasovatených vápencov zodpovedá poriečnej rovni a le­ m u j e dolinu Váhu až po Trenčín. Je to zaujímavé územie pokrytého kra­ su. Územie Čachtického krasu je známe n a j m ä Čachtickou plošinou s dob­ re vyvinutým povrchovým krasom, škrapy, krasové jamy a Čachtická jaskyňa, najdlhšia jaskyňa Malých Karpát.

4.1.1. K R A S PLEŠIVCA

Patrí sem krasové územie Čachtických Karpát južne od kaňonu Hra­ bútnice, ktoré b u d u j ú predovšetkým dolomity, menej triasové vápence a karbonatické neogénne zlepence. Skupina Plešivca je v priečnom pro­ file asymetrická, od SZ podťatá zlomovou dolinou Jablonky, na JV sa zvažuje podstatne miernejšie. V severnej časti je' Kačiš (396 m) a hradný vrch so zvyškom zarovnania zodpovedajúcim strednej úrovni zarovnania Čachtickej plošiny. Vrcholí v južnej časti Plešivcom (484 m), nižší Praš­ ník (453 m), ktoré tvoria rozčlenený chrbát s hladkými stráňami a spora­ dicky vystupujúcimi dolomitovými vežami. Na výstupoch sme zistili vše­ obecné škrapy rozličných tvarov. Najvýraznejším znakom krasu skupiny Plešivca je podzemné odvodňovanie. Charakteristickým krasovým teré­ nom je najsevernejšia časť tejto skupiny Kačiš, budovaný sivými vápen­ cami. Tvarmi zodpovedá Čachtickej plošine a je v nej známych niekoľko malých jaskýň. Na odkryvoch vznikli škrapy.

4.1.2. KRAS NEDZOVSKÝ

Má dve odlišné časti ­ Nedze a Čachtickú plošinu. Nedze tvoria vrcho­ lovú časť masívu s kótou Na Salaškách (588 m) so zvyškami vrcholovej a stredohorskej rovne. Na odkryvoch sú škrapy, najčastejšie obyčajné; známych je aj niekoľko krasových jám. Terén nesie výrazné znaky kryo­ planácie.

Najvýraznejším prvkom krasového terénu Čachtických Karpát je Čach­ tická plošina. Tvorí sečnú krasovú plošinu na JV strane Nedzí, ktorá zasahuje popri kaňone Hrabútnice na západný okraj pohoria, na Holé vrchy. Povrch plošiny mierne klesá od Nedzí ku Čachtickej plošine, ktorú 24

od poriečnej nivy oddeľ ujú 100 ­ 120 m vysoké strmé úbočia (M i 11 e r, 1974). S t a n k o v i a n s k y (1979) identifikoval zvyšky zarovnania v sku­ pine Nedzí a Čachtickú plošinu ako premodelované zvyšky vrcholovej, stredohorskej a poriečnej rovne. Čachtická plošina tvorí charakteristic­ ké krasové územie s dobre vyvinutými škrapami (puklinové, dierové, kr­ čiažkové, vložené a svahové) a veľkými krasovými jamami. Veľmi cha­ rakteristické sú skrasovatené suché riečne doliny s líniami koróznych a korózno­subsidenčných krasových jám. Podzemný kras reprezentuje dobre známa Čachtická jaskyňa. Bohatá je opisná literatúra týkajúca sa najmä krasu Čachtickej plošiny (A. D r o p p a , 1961, V. D r o p p a, 1970, M i 11 e r, 1974, S t a n k o v i a n s k y , 1979, S 1 u k a, 1980).

Krasové územie Čachtických Karpát pokračuje ďalej na SV, jednak po pravej strane Váhu, kde miestami vystupujú vápence ako súčasť terás Váhu pokryté sprašou, jednak sa ponárajú pod nivu Váhu a tvoria po­ chovaný kras.

Podľa údajov, ktoré nám poskytol M. Sluka, člen OS SSS Cachtice, bolo na začiatku roka 1981 v Čachtickom krase známych 12 jaskýň. Čachtická jaskyňa. Známa aj pomenovaním Jaskyňa na Belákových lúkách. V poslednom období v jaskyni zaznamenali pozoruhodné objavy, takže jaskyňa dosahuje dĺžku okolo 3 km. Prenikli ďalším pokračovaním na konci jaskyne tesnou puklinovo­riečnou chodbou, ktorá sa končí asi po 300 m tesným sifónom trochu zaneseným autochtónnym štrkom. Prie­ van doteraz nezistili. Nové objavy zaznamenali predovšetkým v starom trakte jaskyne, niektoré chodby so zaujímavými tvarmi sintra. Novoobja­ vené časti m a j ú podobný charakter ako doteraz známe a nie sú vhodné na sprístupnenie.

Hladový prameň. Jaskyňa vznikla prieskumom v Hladovom prameni v doline Hrabútnice. Puklinový priestor je zvyčajne zaplavený vodou, dosahuje celkovú dĺžku 70 m a sčasti umele rozšírený. Niekoľko potá­ pačských prieskumov udáva protichodné informácie. Posledný uskutočnil J. Kucharovič a vylučuje možnosť ďalšieho pokračovania pod vodnou hladinou.

Agáčiny. Priepasťová jaskyňa v jednej z krasových jám v suchej skra­ sovatenej doline Agáčiny. Sondovaním otvorená priepasť tvorí systém zvislých skrasovatených puklín s celkovou dĺžkou okolo 50 m. Na dne je zúženie a keďže nebola možnosť uskladniť vykopaný materiál, v práci sa nepokračovalo.

Jaskyňa Čertova diera. Malá stráňová jaskyňa v ohybe Hrabútnice.

Otvor jaskyne je exponovaný na juh, dobre viditeľný z Holých vrchov a je približne v ich úrovni. Dĺžka jaskyne je 8 m, morfologický a archeo­ logický výskum vykonali B á r t a — M i t t e r , 1972.

Jaskyňa nad kameňolomom. Známa aj ako „Jaskyňa nad vápenkou".

Vchod je na dne krasovej jamy asi 100 m západne od nového lomu. Jas­ kyňa priepasťového typu je 45 m dlhá a 25 m hlboká.

25

Obr. 6. Sintrová v ý p l ň v Čachtickej jaskyni (Biely dóm) Pne.zyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA 6 .zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA CHHTpoBoe yKpameime B HaxľnijKOH neujepe ( ELCJIH­ yxwutsrqponmljifecbaZXT ZI OM ) Fig. 6. Sinter f i l l i n g in the Čachtice cave (the White Dome)

26

Sovia jaskyňa.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Asi 30 m dlhá stráňová jaskyňa v severnom výbežku Nedzí nad Bzincami.

Jaskyňa nad prameňom. Stráňová jaskyňa 12 m dlhá v najsevernejšom výbežku Nedzí asi 50 m nad prameňom v žľabe spadajúcom z Nedzí na JV. Partizánska jaskyňa. Stráňová asi 7 m dlhá jaskyňa, asi 180 m SV od poľovníckej chatky na Nedziach nad Bzincami.

Jaskyňa Slušná alebo Drieňová pri Hrušovom. Previsová jaskyňa s veľ­ kým portálom, 5 m dlhá, nálezy kostí.

Sonda v Štepnici. Umele vyčistený krasový komín na dne krasovej ja­ my. Sondovaním prenikli členovia OS Cachtice do hĺbky 40 m. V sutine našli množstvo úlomkov korodovaného sintra.

Sonda v krasovej jame pri Jesenského duboch. Sonda vo veľkej kraso­ vej jame, 15 m hlboká.

Ponor nad Cachticami sčasti zasypaný ponorný (alebo výverový) komín nad Cachticami. Sondovaním sme odkryli komín do hĺbky 5 m, ale Cach­ tičania ho zasýpajú smeťami.

V ústnom podaní sa spomína jaskyňa v tuneli, ktorú objavili pri stavbe železničného tunela, niekoľko malých jaskýň na Kačiši. Viacero krasových jám v Agáčinách má na dne štrbinové otvory do podzemia.

Z H R N U T I E

Kras Malých Karpát tvorí morfologicky aj vekove pestrý krasový fe­ nomén. Kras sa rozvinul na vápencoch rozličných typov v obalových sé­ riách a vo vyšších príkrovových jednotkách. Paleogeografický vývin určil tvary pohoria, ktorých jednotlivé vývinové fázy sa najlepšie zachovali na vápencoch. J e zrejmé, že kras Malých Karpát prekonal po súčasnosť viacero vývinových fáz. Dôkazy o úplnom krasovom cykle, vedúcom k vytvoreniu peneplénu sa nezachovali. Transgresia paleogénu s okruh­ liakmi vápencov a dolomitov na krasových horninách v Plaveckom krase, pobrežné fácie miocénnych zlepencov s karbonátovým tmeľom a štrkom, ako a j stopy abrázie tortónskeho mora na Devínskej Kobyle svedčia o in­ tenzívnej denudácii krasových území. M i š í k (1980) dokázal predtor­ tónske a tortónske skrasovatenie a je zrejme otázkou času a metód vý­ skumu, kedy sa zistia pozostatky fosílneho krasu ďalších predkvartérnych období. Pliocénne a pleistocénne skrasovatenie zreteľne indikujú reliktné plošiny v rôznych častiach pohoria, čiastočne deformované neotektonický­ mi pohybmi. L u k n i š (1955,1964), M a z ú r (1965) a S t a n k o v i a n ­ s k y (1978) rozlíšili spolu s mnohými ďalšími autormi tri zvyšky planač­ ných povrchov a 3 — 4 vývinové etapy územia, ktorým reziduálne po­ vrchy zarovnania zodpovedajú. Krasové horniny m a j ú najväčšiu rozlohu v Čachtickom krase, v Borinskom a v Dobrovodskom krase, v ostatných regiónoch je rozloha krasovatejúcich hornín z hľadiska rozvoja podzem­ ného krasu malá. Málo výdatné alochtónne alebo prevažne autochtónne toky, časté vertikálne pohyby neposkytujú dobré podmienky pre rozvoj 27

podzemného krasu. Závažným faktorom je hlinito­sutinový a sprašový pokryv vo všetkých krasových územiach. Presakujúca voda splavuje hlinu do podzemia a tá je takmer vo všetkých jaskyniach prekážkou praktické­ ho speleologického prieskumu. Kladným faktorom vývinu podzemného krasu je rozpukanosť vápencov, čo poskytuje dobré cesty infiltrácie po­ vrchových vôd do podzemia. Povrch krasových území v Malých Karpa­ toch je voči súčasnej eróznej báze vo vysutej polohe a dochádza k omla­ dzovaniu krasových terénov, na čo poukázal už L u k n i š (1946) v Čach­ tickom krase. Prejavuje sa to intenzívnym vývinom korózno­subsidenč­ ných krasových jám v pokrytých terénoch, krasovatením suchých riečnych dolín a rozvojom krasu vo vadóznej zóne. Freatická zóna sa zistila v SV časti územia, kde krasovatejúce horniny prechádzajú do podložia vážskej nivy. Silná rozpukanosť vápencov spôsobuje na povrchu vznik bal­ vanitých polí (Nedze, Havranica, Záruby, Klenová, Pohanská a ďalšie) vo vhodných podmienkach gravitačným rozpadom. Na odkrytých vápen­ coch sa uplatňuje drobná tektonika vývinom drobných puklinových škráp a drobných jamkových škráp na Drapľáku, na Havranici a na Klenovej.

Krasové územia sú charakteristické reziduálnymi plošinami rôzneho stup­ ňa premodelovania, rozčlenené suchými alebo prietokovými dolinami.

Inde zas prevládajú monoklinálne hrebene, rozčlenené prelomovými doli­ nami. Riečna sieť je konzekventná v západnej časti Plaveckého krasu, v Čachtickom krase, alebo subsekventná vo východnej časti Plaveckého krasu, v Kuchynsko­orešanskom krase a v Dobrovodskom krase.

Pri rovnakej geologickej stavbe rozvoj krasu závisí od morfologickej pozície krasového územia voči nekrasovým územiam v bezprostrednom susedstve a od paleogeografického vývinu územia. Skrasovateniu podľahli vápence, brekciovité vápence triasu a jury a karbonatické zlepence neogé­ nu. O dolomitoch len predpokladáme skrasovatenie, pretože rozsiahle plo­ chy dolomitov nemajú povrchové odvodňovanie, napríklad v Brezovskom krase, v skupine Plešivca, teda podzemné odvodňovanie musí prebiehať po skrasovatených líniách. Z hľadiska rozvoja krasu sme v Malých Kar­ patoch rozlíšili dva základné typy reliéfu.

A. KRASOVÝ RELIÉF

Vznikol na územiach, ktoré b u d u j ú horniny podliehajúce intenzívnemu krasovateniu. J e charakteristický hojným výskytom krasových jám a ďal­ ších krasových javov na povrchu a v podzemí. Odvodňovanie je okrem krátkych stráňových tokov iba podzemné. Kras reprezentujú na odkrytej hornine škrapy, krasové jamy korózne a korózno­subsidenčné v čiastočne pokrytom krase, polygenetické krasové zníženiny, suché krasové doliny, ponory a vyvieračky. Ide o kras, ktorý je rôzne pokrytý voľnými sedi­ mentmi. Podľa konfigurácie terénu, zastúpenia krasových javov a cel­ kových tvarov terénu možno krasové územia Malých Karpát rozdeliť n a :

28

a) K R A S REZIDUÁLNYCH PLOŠÍN

Vyvinuli sa krasové jamy, na odkryvoch škrapy, územie prestupujú suché doliny. Na plošnom povrchu sa miestami zachovali pokryvy spraše a hlín so sutinou. Terén s mocným pokryvom sypkých hornín s väčšou rozlohou je využiteľný z hľadiska poľnohospodárstva ako orná pôda ale­ bo pastviny. A j plochy so slabšie vyvinutým pôdnym krytom možno vy­ užívať ako pastviny na usmernené pasenie, pretože vegetácia na minerál­ ne bohatom substráte sa rýchle regeneruje. Funkcia lesa je ochranná a produkčná. b) K R A S OSTROVNÝCH VRCHOV, KULISOVITÝCH VYVÝŠENÍN, PRETIAHNU­ TÝCH ŠTRUKTÚRNYCH HREBEŇOV ALEBO CHRBTOV A STRMÝCH STRÁNI

Terén je charakteristický strmými úbočiami s častými odkryvmi a ne­ patrným pôdnym krytom. Na odkryvoch vznikli škrapy, v exponovaných polohách sa uplatnil kryogénny a gravitačný rozpad vápencov. Les má výlučne ochrannú funkciu, pre poľnohospodárstvo je terén nevyužiteľný.

Pekné skalné útvary a pestrá vegetácia je významná z estetického, kraji­ nárskeho, turistického a didaktického hľadiska. c) SPORADICKY ROZVINUTÝ K R A S N A NEOGÉNNYCH ZLEPENCOCH A PIESKOVCOCH

Vyvinuli sa najmä škrapy, miestami ešte výraznejšie ako na vápencoch.

Plochý terén je okrem strmých plôch poľnohospodársky využiteľný. Vý­ razné tvary zvetrávania m a j ú estetickú a krajinársku funkciu.

B. RIEČNY KRASOVÝ RELIÉF

Vznikol na dolomitoch alebo v terénoch s častým striedaním rozličných krasovatejúcich hornín. Výskyt krasových javov je sporadický, odvodňo­ vanie prevažne podzemné. Územie pripomína normálnu riečnu krajinu s riečnymi dolinami, ktoré sú však často bez povrchových tokov. Strmé plochy so slabo vyvinutým pôdnym krytom sú nevyužiteľné, miernejšie sklonený terén využíva poľnohospodárstvo ako sady a vinice a na usmer­ nenú pastvu. Les je ochranný, na plochom teréne a j produkčný. Dolomi­ tové skalné veže a bašty m a j ú estetickú a krajinársku hodnotu.

Do redakcie zborníka došlo: 1. 2. 1982 LITERATÚRA 1. BÁRTA, J.: Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV. In: Slovenský kras, IV, Martin 1963, s. 87 ­ 97.

2. BÁRTA, J.: Druhé desať ročie intenzívnej speleoarcheologickej činnosti Archeo­ logického ústavu SAV v Nitre. In: Slovenský kras, Martin 1973, s. 85 — 98.

29

3. BEŇOVSKÝ, J.: Odkrytie malokarpatského krasu. Krásy Slovenska, Martin 1951.

4. CEBECAUER, I.: Dva krasové fenomény Malých Karpát. Krásy Slovenska, 6, Bratislava 1972, s. 266­268.

5. DOSEK, O. a kol.: Malé Karpaty. Turistický sprievodca CSR, 34, Bratislava 1962.

6. DROPPA, A.: Smolenický kras v Malých Karpatoch. In: Zemepisný zborník, 3, Bratislava 1951.

7. DROPPA, A.: Čachtická jaskyňa. Krásy Slovenska, Bratislava 1961, s. 372­375.

8. DROPPA, A.: (in Došek a kol.): Kras a jaskyne Malých Karpát, Bratislava 1962.

9. DROPPA, Výskum vodnej priepasti pri Trstine. In: Slovenský kras, XIV, Martin 1967, s. A.: 163­165.

10. DROPPA, A.: Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. In: Slovenský kras, XI, Martin 1973, s. 11­157.

11. DROPPA, A.: Rajonizácia krasu severovýchodných výbežkov Malých Karpát v okolí Cachtíc v mierke 1 :25 000. Dipl. práca, archív autora 1970.

12. HANÁCEK, J.: Niekoľ ko nových poznatkov z nedzovskej série Čachtického pohoria. Geol. práce, Správy, 48, Bratislava 1969, s. 103­115.

13. HOLECEK, V.: Krasový terén v Brezovskom pohorí. Časopis učené spol. Sa­ faŕíkovy, 4, 1/352­358/, Bratislava 1930.

14. HROMÁDKA, J.: Zemepis okresu Bratislavského a Malackého (Bratislava) 1935.

15. CHOUTKA, J.: K zemepisno­prírodopisnej orientácii v Novom Meste nad Vá­ hom a okolí. 5. výročná správa Štefánikovho čs. št. reálneho gymnázia v Novom Meste nad Váhom za šk. rok 1923­1924. Nové Mesto nad Váhom 1924.

16. JAKÁL, J.: Kras Silickej planiny. Martin 1975, s. 152 + 8.

17. JAKÁL, J. ­ MITTER, P.: Klasifikácia krasového reliéfu SSR z hľ adiska v ý ­ stavby sídel, dopravy, poľ nohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a ces­ tovného ruchu. Záverečná správa, archív MSK Liptovský Mikuláš 1975, s. 102.

18. JASTRABlK, S.: Smolenická jaskyňa ­ Driny. K S SPSOP Bratislava 1969, s. 19.

88. KOLEKTÍV: Kras a jaskyne Malých Karpát. Tatran, Bratislava 1962, s. 188.

20. KUBÍNYI, D.: Struktúrno­tektonické črty Borinského krasu. In: Slovenský kras, XVI, Osveta, Martin 1978, s. 95­101.

21. KULMAN, E.: Vody západných svahov Malých Karpát a ich vplyv na režim a zásoby podzemných vôd Záhorskej nížiny. Geofond, Bratislava 1965.

22. KUNSKÝ, J.: Fyzický zemepis Československa, Praha 1968.

23. KUNSKÝ, J.: Kras a jaskyne. Praha 1950.

24. LÍŠKA, M.: Geomorfológia a kras západného úbočia Malých Karpát v okolí Plaveckého Štvrtka. "Dipl. práca, archív PF UK Bratislava 1967.

25. LÍŠKA, M.: Geomorfologické pomery Plaveckého krasu. In: Slovenský kras, XIV, Martin 1976, s. 31­60.

26. LÍŠKA, M.: Výskum Borinského krasu a jeho okolia. Záverečná správa t. ú. č. vi—3—8/5, Archív MSK, Liptovský Mikuláš 1978, 97 str.

27. LlSKA, M. ­ CEBECAUER, I.: Niekoľ ko poznámok ku krasovému fenoménu v okolí Borinky z hľ adiska ochrany, prírody. In: Zborník Cs. ochrany prírody, 17, Bratislava 1977, s. 265­281.

28. LUKNIS, M.: Poznámky ku geomorfológii Beckovskej brány a priľahlých/ úze­ mí. Práce ŠGU L5 Bratislava 1946.

29. LUKNIS, M.: Zpráva o geomorfologickom a kvartérno­geologickom výskume Malých Karpát (dolina Vydrice). Geograf, čs., VII, č. 3 ­ 4 , Bratislava 1955, s. 2 1 4 ­ ­ 2 2 5 .

30. LUKNIS, M.: Pozostatky starších povrchov zarovnávania a reliéfu v Karpa­ toch. Geograf, čas., 16, s. 3, Bratislava 1956, s. 289­298.

31. LUKNIS, M.: Reliéf. Slovensko, Bratislava 1972, s. 124­202.

32. MAHEĽ, M. a kol.: Geologická mapa Malých Karpát. GÚDS Bratislava 1972.

30

33. MAJKO, J.: Nové výskumy a objavy v jaskyni Driny v Malých Karpatoch.

Krásy Slovenska, 28, Martin 1951.

34. MARTANOVlC, R.: Prieskum krasovej oblasti Malých Karpát. In: Zemepisný zborník, 3, Bratislava 1951.

35. MAZÚR, E.: Major features of the West Carpathians in Slovakia as a result of young tectonic movements (in Geomorphological problems of Carpathians. Bra­ tislava 1965, s. 9 ­ 4 3 .

36. MAZÚR, E. — JAKÁL, J.: Typologické členenie krasových oblastí na Sloven­ sku. In: Slovenský kras, VII, Martin 1969.

37. MIŠÍK, M.: Geologické exkurzie po Slovensku. S P N Bratislava 1976, 276 s.

38. M l S l K , M.: Miocene sinter crusts (speleothems) and calcrete deposits from neptunian dykes, Malé Karpaty Mts., In: Geol. zborník — Geologica Carphatica, 31, 4, Bratislava 1980, s. 495­512.

39. MITTER, P.: Čachtický kras. In: Slovenský kras, XII, Martin 1974, s. 115— ­ 1 3 4 .

40. MITTER, P.: Geomorfológia Muránskej planiny a Svermovského hrdla. In: Slovenský kras, XIII, Martin 1975, s. 131­165.

41. NEMCEK, P.: Technické denníky z terénnych akcií. Archív MSK, Liptovský Mikuláš 1975­1981.

42. NOVODOMEC, R.: Geomorfologické pomery povodia Parnej. Geograf časopis, 19, 3, Bratislava 1967.

43. NOSKO, V.: Aplikácia geofyzikálnych metód pri vyhľ adávaní krasových dutín na lokalite Okopanec v Borinskom krase. Rukopis, Ústr. knižnica PF UK v Bratisla­ ve 1981.

44. PAVLARCÍK, S.: Geomorfologický výskum Borinského krasu. Správa, ruko­ pis, archív MSK 1978.

45. PLINTOVIC, D.: V podzemnom svete večnej tmy. Krásy Slovenska, 47, Bra­ tislava 1970, s. 84­86.

46. Pracovné denníky prieskumnej skupiny Turistu. Archív MSK, Liptovský Mi­ kuláš.

47. STANKOVIANSKY, M.: Príspevok k poznaniu krasu Bielych hôr v Malých Karpatoch. Geograf, čas., XXVI, č. 3: 241­257, Bratislava 1974.

48. STANKOVIANSKY, M.: Geomorfologické pomery Čachtických Karpát s oso­ bitným zretelom na Čachtický kras. In: Slovenský kras, XVII, Liptovský Mikuláš 1978, s. 59­76.

49. STANKOVIANSKY, M.: Geomorfologické pomery krasových území Malých Karpát. (V tlači.)

50. SLUKA, M.: Zoznam jaskýň a priepastí v pracovnej oblasti OS SSS Cachtice.

Archív autora, 1980.

51. SPALEK, V.: Pajštúnsky kras. Príroda, 32, 1, Brno 1939.

52. Technické denníky OS SSS pracujúcich v oblasti Malých Karpát. Archív MSK. 53. TURKOTA, J.: Využitie výsledkov výskumu Borinského krasu pri výchovno­ ­vyučovacom procese v zemepise. Univ. Comen., Fac. Paed. Tyrn., Geografia, VI, SPN, Bratislava 1978.

54. Vysvetlivky ku geologickej mape 1 :200 000, list Wien ­ Bratislava, GÚDS, Bratislava.

55. Vysvetlivky ku geologickej mape 1 :200 000, list Gottwaldov. GÚDŠ, Bratislava.

56. ZAŤKO, M.: Geomorfologické pomery v oblasti Dubová — Častá — Dolany v strednej časti Malých Karpát. Acta geol. geogr. UC, Bratislava 1969.

57. ZÁVODNÝ, J.: Správa z geomorfologického výskumu v Čachtickom pohorí Malých Karpát. Archív GÚ SAV Bratislava 1962.

31

GEOMORPHOLOGICAL REGIONAL DIVISION OF THE MALÉ KARPATY K A R S T S u m m a r y In conjunction with the new regional geomorphological division of the Slovák territory it became essential to carry out the regional geomorphological synthesis of the Karst territories for the future planning and utilization of soil in náture, environmental, and water protection. Division of the karst territories is of great importance to the archives of the Museum of the Slovák Karst and Náture Protec­ tion, as w e l l as to the members of the Slovák Speleological Association. Following the division of the Slovák territory by Mazúr and Lukniš, 1978, w e present the regional geomorphological division of the Malé Karpaty Karst, with 14 karst units which are further subdivided into smaller units. The basic type is the karst unit (e. g. 1. 1. The Devin Karst), w h i c h presents one homogenous unit (genetic, morpho­ logical. and hydrogeological). This unit could have disintegrated into several parts due to the activity of the morphogenetic factors. Each karst unit is provided w i t h a brief characteristics of the so­far known caves. Under the term „cave" w e under­ stand an underground space of natural, and only very seldom artificial origin, partly or completely surrounded by rocks, which is at least great enough for a man to find shelter in it for some time and where the length of the space is greater than the width or height of its entrance.

The Malé Karpaty Karst presents a variegated karst phenomenon from the viewpoint of its age and geomorphological properties. The karst had developed on limestone layers of different type in cover series and nappe units. The paleographical deve­ lopment affected the features of the mountain range and the features of the res­ pective developmental phases have been best preserved in the limestones. An evidence of a complete karst cycle has not been preserved. However, it is obvious that up to the present Malé Karpaty Karst had undergone several developmental stages. The paleogene sea sedimente w i t h limestone and dolomite rolled pebbles in the karst rocks of the Plavecký Karst, the coastal facies of miocene conglomerates with carbonate cement and gravel as w e l l as the signs of abrasion of the Torton Sea on the Devínska Kobyla hill are an evidence of the intensive denudation of the karst territories. The Pre­Torton and Torton karstification w a s proven by Mišík (1980), and it is only a matter of time and methods of investiga­ tion applied in finding the remnants of the fossil karst of the other Quaternary periods. Residues of three planation surfaces of the three or four devolopmental stages have been preserved in the Malé Karpaty w i t h corresponding residual le­ velling. The karst rocks are most extensive in the Cachtice Karst, the Borinský and the Dobrovodský Karsts. In all other territories the area of karst rocks is small, mainly the underground karst area. The allochtonous but mainly autochtonous f l o w s w i t h poor yield, the frequent vertical movements of the territory do not provide for good conditions for the underground karst development. A serious factor are the loam­and­rubble and the loess sheets almost in all karst territories.

The filtration water suspends the loam underground, and this loam impedes the speleological research.

A positive factor in the cave and karst development • is the limestone jointing because this provides for a good access for the underground infiltration of the surface waters. The surface of the Malé Karpaty Karst territory compared w i t h the current erosion bassement is in a protruded position, and this results in reju­ venation of the karst terrain, as pointed out by Lukniš (1946). This process of reju­ venation is seen in the intensive deepening of the corrosion­subsidence dolina's in the covered areas, karstification of the originally dry river valleys, and in the karst development in the Vadose zóne. The Phreatic zóne has been located in the north eastern part of the territory, where the karstified rocks are changed into the Váh

32

alluvial underlying beds. A n intensive jointing of limestones gives rise to bowlder morraines (Nedze, Havranica, Záruby, Klenová, Pohanská). The gravity disintegra­ tion takes plače under favourable conditions. The exposures are marked by minor tectonic activity, which affects the development of small joint lapies. The karst territories are characteristic by residual plateaus of various degree of modification, divided by dry or f l o w valleys. Other areas contain monoclinal ridges divided by the canyon valleys. The river network conlsists mostly of consequent or subsequent streams. Having identical geological structure, the karst development depends on the paleogeographical development of the territory, as well as on the morphological relation to the neighbouring non­karst territories. Limestones, the Triassic and Ju­ rassic brecciated limestones, and carbonatic neogene conglomerates are subjected to karstification. The dolomite karstification is only assumed, as the extensive do­ lomite areas are not provided w i t h surface discharge, i. e. the underground dis­ charge takes plače on the karstified lines. As regards the Malé Karpaty Karst development, w e distinguish the following basic relief types: A. The Karst Terrain This karst had developed in areas built from rocks exposed to an intensive karsti­ fication. Typical of this karst is the development of lapies on the uncovered rocks, and the dolinas. The covered terrain contains corrosion­and­subsidence karst pits, as w e l l as polygenetic karst lowerings, dry karstified valleys, ponors, and karst springs. This karst is locally covered w i t h loose sediments. The discharge of the area is exclusively provided by the underground streams, with the exception of the short hillside streams. The Malé Karpaty karst territories can be divided into the following groups according to the terrain configuration, the number of karst formations, and the overall shape of the terrain: a) Residual Plateau Karst Typical of this karst are karst pits w i t h lapies on exposures, and dry karstifying valleys. In places the fiat surfaces have preserved loess sheets and loam w i t h debris. This extensive terrain possesses a thick sheet of loose rocks and it can be utilized in agriculture as arable land or as pasture land. The main function of the forest is to provide for protection and reproduction. b) Inselberg Karst, Echelon Uplifts, Long Structural Ridges or Ridges and Steep Hillsides The terrain of this karst type contains steep hillsides with frequent exposures and a negligible earth cover. Lapies were formed on the exposures; karst pits almost never occur and cryogenic and gravitational disintegration of limestones occurred in the exposed areas. This terrain is not suitable for agriculture, and the only function of the forest is to provide for protection. The terrain with the nice stone formations and varied plantlife is an important source of tourism, and it is valuable namely from the aesthetic, landscape, and educational points of view. c) Karst of the Neogene Conglomerates and Sandstones had devoloped unevenly. It had developed in exposed areas only. The development of lapies here is even more conspicuous than with the limestones. The fiat terrain is usually covered w i t h a thick layer of waste and its landscape is similar to an ordinary river countryside. The conspicous weathering features fulfil primarily aesthetic and landscape functions.

33

B. River Karst Terrain This karst had developed on dolomites, or in terrains with frequent changing of various karstified rocks. Occurrence of the karst formations is only sporadic, ánd the discharge is provided primarily by underground streams. The territory's land­ scape is similar to the ordinary river counstryside w i t h river valleys, which often have no surface rivers. The steep areas w i t h poorly developed karst cannot bé utilized for any purpose. The gently slanted terrain is used in agriculture for or­ chards, vineyards, and controlled grazing. The main function of the woods is to provide protection, and in the fiat areas it is also utilized in agricultural produc­ tion. The dolomite stone towers and bastions are of an aesthetic and landscape values.

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

SPELEOLOGICKÝ VÝSKUM UHROVSKÉHO KRASU V STRÁŽOVSKÝCH VRCHOCH ANTON DROPPA

Les couches calcaires ­ dolomites (trias moyen et supérieur) du massif rocheux Rokoš (1010 m) dans la partie sud des collines Strážovské vrchy étaient le lieu du processus karstique. En ce qui concerne les symptômes karstiques superficiels il y existe les rigoles, les vallées séches, les fontaines karstiques et les sources jaillissan­ tes. Les cavités karstiques sont representes par plusieurs grottes courtes. En 1979 ľ auteur a élaboré la documentation sur 15 grottes ayant 5—40 m de long. Pour la plupart, les grottes ont leur sortie dans la partie supérieure de la montagne. Elles ont le caractére des vieilles grottes ayant tendence ä ľ écroulement. Elles n'ont ni stalagmites ni stalactites. La plus grande est celie de Vlčia diera prés Omastiná (40 m de long). Elle était peuplée au néolite, énéolite, au cours de la période halsta­ tienne, au Moyen Age et m § m e pendant ľ lnsurrection Nationale Slovaque (les nazis y ont tué trois hommes, originaires d'Omastiná).

Uhrovský kras zahrňuje krasové javy vo vápencovo­dolomitickom sú­ vrství v horskej skupine Rokoša (1010 m) v okolí Uhrovca v Strážovských vrchoch. Zo západu ho ohraničuje paleogénna Uhrovská kotlinka, z juhu paleogénna Bánovská kotlina, na východe Hornonitrianska kotlina a na severe horské sedlo Rázdelie (689 m). Krasové územie z južnej časti roz­ rezáva prelomová dolina Nitrice, ktorá oddelila južnejší vápencovo­dolo­ mitický masív Drieňovského vrchu (616 m) od severnejšej skupiny Rokoša.

Takto vymedzené krasové územie dosahuje plošnú rozlohu okolo 120 km 2 .

Z krasových javov sa tu zjavujú škrapy, krasové pramene a vyvieračky, suché doliny a najviac jaskyne. Výskum týchto krasových javov bol vy­ konaný v rámci jaskyniarskeho zrazu Speleologickej odbočky SGS pri SAV za pomoci dobrovoľnej jaskyniarskej skupiny SSS z Uhrovca v dňoch 17. — 22. 8. 1979. Všetkým patrí moja úprimná vďaka.

FYZICKO­GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Geologicky Uhrovský kras b u d u j ú svetlosivé dolomity stredného triasu s vložkami svetlosivých vápencov (vrchný trias) chočského príkrovu. Ich 35

podklad tvorí nepriepustné súvrstvie slieňovcov a slienitých vápencov (neokóm) zliechovskej série krížňanského príkrovu, odkryté len na vý­ chodných svahoch skupiny Rokoša. Nadložie krasových hornín tvorí ba­ zálny paleogén zastúpený zlepencami, pieskovcami a numulitovými vá­ pencami, ktoré miestami prikrýva pieskovcovo­ílovité súvrstvie (M a h e I, M., 1967). Plošne najrozšírenejšie sú svetlosivé dolomity prestúpené tek­ tonickými poruchami rôznych smerov, pozdĺž ktorých sa vytvorili zrázne až bralné steny (dolinka Čerešňová, Studničná, Rokoška). V nich sa v y ­ tvorili len kratšie jaskynky. Hoci vrchnotriasové vápence v y s t u p u j ú v po­ dobe menších ostrovov (denudačné zvyšky), sú vo vode rozpustnej šie a na­ chádza sa v nich väčšina jaskýň, založených tiež na tektonických poru­ chách.

Morfologicky predstavuje krasový terén veľmi členitý reliéf s relatív­ nymi výškami od 300 do 700 m. Zahŕňa hlavný hrebeň Rokoša (1010 m), vybiehajúci priamo z horskej skupiny Suchého vrchu (754 m) smerom na juh. Nad Nitrianskymi Sučanmi sa obracia na západ cez Holý vrch (688 m) a končí sa Jankovým vŕškom (533 m) nad Uhrovcom. Z hlavného hrebeňa Rokoša vybiehajú na obidve strany kratšie i dlhšie horské rázsochy, od­ delené zväčša suchými dolinami. Na východnej strane sú rázsochy kratšie, oddelené od Hornonitrianskej kotliny zlomom. Z dolín sú významnejšie Rokoška, Ješkovanská, Diviacka a Sučianska dolina, zarezané v dolnom úseku už do slienitých súvrství (neokóm) krížňanského príkrovu. Naproti tomu západné rázsochy sú dlhšie, založené na vrstvových plochách tamoj­ ších vápencov a dolomitov, sklonených na SZ. Do nich sú vrezané doliny, ako Zernová, Zengova so Studničnou a Čerešňovou a Striebornica. Južné svahy Rokoša rozrezávajú suché dolinky Válovce, Stredná a Hradištnica.

Klimaticky patrí územie Uhrovského krasu do oblasti mierne teplej Bz ( K o n č e k , M., 1964) s priemernou ročnou teplotou 8 až 8,5 °C. N a j ­ vyššiu priemernú teplotu dosahuje v júli, a to 17 až 18 °C, kým najnižšiu vo februári, ­ 3 až ­ 4 "C. Priemerné ročné zrážky tu dosahujú hodnoty 700 — 800 mm, s najnižšími zrážkami v zime od 125 do 150 m m a n a j ­ vyššími v lete od 250 do 300 mm.

Hydrograficky patrí Uhrovský kras svojimi východnými a južnými svahmi do povodia Nitrice, kým západnými do povodia potoka Radiša a ním do povodia Bebravy. Dolinky zarezané do vápencov a dolomitov sú väčšiu časť roka suché, pretože všetky zrážkové vody presakujú do vnútra hornín. Objavujú sa znova na povrchu v podobe krasových pra­ meňov a vyvieračiek. Z nich najväčšia je vyvieračka v obci Omastiná vo výške 340 m, vyvierajúca troma vývermi celkovej výdatnosti okolo 15 l/s. Teplota jej vody bola 19. 8. 1979 9,2 °C pri vonkajšej teplote 18 °C. Vody vyvierajú z eocénnych vápencov a odvodňujú celý západný svah Rokoša i s dolinkou Zernovou, ktorá býva po celý rok suchá. Povrchovú vodu si udrží len južnejšia Zengova dolina, živená slabšími krasovými prameňmi, ale do nej ústiace bočné dolinky Studničná a Čerešňová sú takisto bez vody. Len v ich spodnej časti pri ústí sa objavujú slabšie 36

pramene s výdatnosť ou okolo 1 l/s. Východne od obce Žitná vyviera kra­ sový prameň, zachytený do vodovodu pre obec Žitná. Južnejšou dolinkou Striebornica preteká voda po celý rok. J e živená krasovým prameňom vo výške 314 m východne od rekreačného strediska. J e j výdatnosť sa po­ hybuje od 2 do 4 l/s. Doliny južného svahu Rokoša, ako Válovce, Stredná a Hradištná sú takisto bez vody. Vyplňujú ich silné nánosy, tvorené vá­ pencovo­dolomitickým štrkom, ktoré stačia pohltiť všetky infiltrované atmosferické vody. Početné pramene vyvierajúce na rozhraní stredno­ triasových dolomitov a podložných nepriepustných slieňovcov (neokóm) krížňanského príkrovu sú aj na východnej strane Rokoša. Väčšina z nich je zachytená do miestnych vodovodov (Nitrianske Sučany, Diviaky nad Nitricou, Jaškova Ves).

Povrch Uhrovského krasu pokrýva pomerne silná vrstva zvetralín, kto­ ré poskytujú živnú pôdu pre b u j n ý rast listnatých lesov. Holý vápenec vystupuje len ojedinele na strmých bralách alebo v úzkych hrebeňoch a vrcholoch.

1 '..'>. á­ . ' . • .'­i

'"A • , . v , " , K R A S O V É J A V Y • : . VzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA í. ' ' • 2 ' ' , ..í' ' ' ­

b

Malá plošná rozloha a hrúbka vápencov aj ich izolovanosť spôsobili, že sa v horskej skupine Rokoša nevyvinuli všetky povrchové krasové javy a existujúce nemajú dokonalejšie formy. Z povrchových krasových ja­ vov sa vyskytujú, okrem už spomenutých krasových prameňov a vyvie­ račiek, len nedokonale vyvinuté škrapy a suché doliny. Chýbajú tu ty­ pické ponory a závrty. Skrapy sa vytvorili na eocénnych vápencoch vý­ chodne od Omastinej (obr. 1). Predstavujú jamky 20 >— 50 cm široké s hĺbkou .10 — 50 cm, oddelené silne zvetranými vápencovými výbežkami Jamky vypĺňajú pôdy typu rendzín, porastené trávnatou vegetáciou (obr.

2). Na holých vápencových plochách Košútovej skaly (840 m) sa vytvorili chemickou činnosťou dažďovej vody žliabkovité škrapy, sledujúce sklon vrstiev alebo sklon tektonických porúch. Sú však v embryonálnom štádiu vývoja. Zo suchých dolín, kde sa všetka povrchová voda tratí v povrcho­ vých nánosoch, treba spomenúť na severnej strane Holého vrchu Zernovú dolinu, Studničnú a Čerešňovú, na jeho južnej strane dolinku Strednú a Hradištnú. Z podzemných krasových javov sú zastúpené kratšie i dlhšie horizontálne jaskyne a jedna priepasťová jaskyňa Chotoma.

Jaskyňa V l č i a d i e r a vo Vlčom dole sa nachádza 2,2 km na sever od stredu obce Omastiná na východnom svahu suchej doliny vo výške 547 m, teda asi 32 m nad dolinou (obr. 3). Je vytvorená v paleogénnych váp­ nitých zlepencoch pozdĺž tektonickej poruchy smeru 305° so sklonom 72° na SV. Jaskyňa má širšiu Vstupnú sieň, ktorá prechádza do horizontálnej silne zanesenej chodby, končiacej sa nízkym a úzkym puklinovým kanálom.

Dosahuje tak celkovú dĺžku 40 m. Lepší priechod jaskyňou umožňuje umele prehĺbený kanál jej stredom v hlinitopiesčitom a štrkovom mate­ riáli, ktorý pochádza zo zlepencov. Steny jaskyne a povala javia stopy 37

Obr. 1. Exhumované škrapy v eocénnych vápencoch nad Omastinou. Foto. A. Droppa Image. 1. Les rigoles exhumés dans les calcaires d'éocéne en amont d'Omastiná , (photo par A. Droppa) Fig. 1. Re­exposed lapies of the Eocene limestones above Omastiná. Photo A. Droppa

38

Obr. 2. Skrapové pole v eocénnych vápencoch východne od Omastinej. Foto A. Droppa Image. 2. La zóne des rigoles dans les calcaires d'éocéne dans ľ Est d'Omastiná (photo par A. Droppa) Fig. 2. Field of lapies of the Eocene limestones east of Omastiná. Photo A. Droppa

39

Obr. 3. Vchod do jaskyne Vlčia diera pri Omastinej. Foto Š. Cukan Image. 3. Ľentrée ä la grotte Vlčia diera prés Omastiná (photo par S. Cukan) Fig. 3. Entrance into the Vlčia diera Cave at Omastiná. Photo S. Cukan

po oddrobovaní a nemajú kvapľové útvary. Teplota jaskyne bola 9. 7. 1974 pred vchodom 14,4 °C, vo Vstupnej sieni 12,6 °C a na konci jaskyne 9,6 °C. Keďže vzdušné prievany neboli pozorované, predstavuje jaskyňa zatiaľ typ statickej jaskyne. J e j vznik je výsledkom korozívno­rútivej činnosti, ktorú umožnila predtým spomenutá tektonická porucha.

Jaskyňa Vlčia diera je významná archeologická lokalita. Roku 1934 v nej robil archeologický výskum dr. V. Budinský­Krička, ktorý vyhoto­ vil aj jej prvý plán. V jaskyni bolo zistené osídlenie z neolitu, eneolitu, halštatu, zo stredoveku i zo SNP (B á r t a, J., 1973). Počas SNP sa v jas­ kyni ukrývali tri rodiny z Omastinej a troch mužov v nej Nemci zastrelili.

Geomorfologický výskum jaskyne a jej zameranie vykonal autor 9. 7. 1974 za pomoci S. Cukana, vedúceho jaskyniarskej skupiny z Uhrovca.

Jaskyňa Z e r n o v á leží v rovnomennej dolinke na západnom svahu 40

Košútovej skaly na SV od Omastinej. Jaskynný vchod sa otvára pod zráz­ nou skalnou stenou zvanou Dubná skala na pravej strane dolinky vo výške 620 m, teda asi 35 m nad dnom dolinky (obr. 4). J e vytvorená v si­ vých vápnitých dolomitoch stredného triasu pozdlž tektonickej poruchy 30° smeru, sklonenej 84° na JV. Dosahuje celkovú dĺžku 20 m, zakončenú úzkou neprieleznou puklinou. J e j dno má v pozdĺžnom reze prudko stúpa­ júci profil. Steny jaskyne i povala nesú stopy po rútení a miestami sú poliate bielym sintrom. J e typom korozívno­rútivej jaskyne, čoho dôka­ zom je ostrohranná sutina na jej dne. Počas SNP slúžila jaskyňa ako skladište potravín pre partizánov. Ľahko prístupný a priestranný otvor jaskyne je známy od nepamäti. Výskum a zameranie jaskyne vykonal autor 19. 8. 1979 v rámci jaskyniarskeho zrazu SO SGS za pomoci dobro­ voľných jaskyniarov z Uhrovca.

K o š ú t o v a jaskyňa sa nachádza pod hrebeňom na východnom svahu Košútovej skaly (840,2 m) asi 350 m južne od jej vrcholovej kóty. Prie­

Obr. 4. Puklinový vchod do jaskyne Zernová v Dubnej skale pri Omastinej. Foto S. Cukan Image. 4. Ľentrée ä la grotte Zernová jaskyňa ä Dubná skala prés Omastiná (photo par S. Cukan) Fig. 4. Joint entrance into the Zernová Cove at Dubná skala near Omastiná. Photo Š. Cukan

41

stranný otvor jaskyne 3 x 3 m leží pod zráznou skalnou stenou vo výške 795 m, teda asi 10 m pod hrebeňom. Jaskyňa je vytvorená v sivých váp­ nitých dolomitoch stredného triasu pozdĺž tektonickej poruchy 325° sme­ ru, sklonenej 6601 na JZ. Dosahuje celkovú dĺžku 13 m, šírku 2 — 3 m a výšku 2 m. J e j steny a povala nesú stopy po oddrobovaní, ktorého dô­ kazom je a j ostrohranná sutina na dne. Pravú stenu jaskyne (naklo­ nenú) pokrýva miestami zvetraný sinter. Jaskyňa je známa okolitému obyvateľstvu od nepamäti. Pahrebiská v jaskynnom vchode poukazujú, že jaskyňa poskytovala skrýšu pred nepohodou nielen v čase SNP, pri prechode frontu, ale ako úkryt sa využíva a j v prítomnosti. J e j výskum a zameranie vykonal autor 19. 8. 1979 v rámci jaskyniarskeho zrazu SO SGS za pomoci dobrovoľných jaskyniarov z Uhrovca.

Jaskyňa M l i e č n a s k a l a leží na západnej strane hrebeňa na JZ od predošlej jaskyne vo výške 588 m, teda asi 30 m pod hrebeňom. J e j nízky sotva 50 cm vysoký a 5 m široký vchod leží pod zráznym skal­ ným bralom. J e j podzemná dutina sa tiahne na SV do dĺžky 5 m, zakon­ čená zúženým kanálom. Dno jaskyne pokrýva ostrohranná sutina premie­ šaná s hlinou a lístím. Na stenách jaskyne sa vyzrážal mäkký biely kašo­ vitý sinter, podľa čoho dostala a j pomenovanie. Jaskyňu objavil S. Cukan z Uhrovca a za pomoci jaskyniarskej skupiny z Uhrovca sme jaskyňu aj zamerali 19. 8. 1979.

M e l k o v á j a s k y ň a (Jazvečia) sa nachádza západne od kóty Mel­ ková (585,8 m) na SZ strane hrebeňa vo výške 480 m, teda si 22 m pod hrebeňom. Je vytvorená v sivých vápencoch (vrchný trias), ktoré tu vy­ stupujú 26° sklonom na SZ (230°), pozdĺž dvoch paralelne sa tiahnúcich puklín 230° smeru so sklonom 48° na JV. Jaskyňa pozostáva z jednej umele prehĺbenej chodby 30 m dlhej, ktorá je zakončená studňovitým komínom umele vyčisteným do hĺbky 20 m. Dno jaskyne pokrýva ostro­ hranná sutina premiešaná s hlinou. Steny jaskyne nemajú kvapľovú vý­ zdobu a javia znaky po oddrobovaní. Len v puklinových výklenkoch sa zachovali kvapľové útvary snehobielej farby. V zadnej časti jaskyne v se­ dimentoch sa našli kosti jazveca i kosti hnedého medveď azyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZY (Ursus arctos).

Teplota jaskyne bola 9. 7. 1974 pred vchodom 14,2 "C a vzadu 10,6 °C. Jaskyňa predstavuje typ korozívno­rútivej jaskyne v pokročilom štádiu vývoja.

Jaskyňu Melkovú objavila dobrovoľná skupina jaskyniarov z Uhrovca pod vedením Š. Čukana roku 1970 a vykonáva v nej stále intenzívnu son­ dovaciu činnosť v snahe dostať sa do nižších jaskynných priestorov. Jas­ kyňu preskúmal autor a zameral 9. 7. 1974 za pomoci Š. Čukana. Č e r e š ň o v á jaskyňa sa nachádza v rovnomernej dolinke južne od Uhrovského Podhradia v pravom svahu dolinky vo výške 685 m, teda asi 35 m nad suchým dnom doliny. Jaskyňa sa tiahne pozdĺž tektonickej pukliny 40° smeru, sklonenej 65° na SZ. Pozostáva z jednej menšej sien­ ky, ktorá prechádza do prudko stúpajúcej puklinovej chodby, končiacej po dĺžke 11 m zúžením. Steny jaskynky javia stopy po oddrobovaní a sú 42

P O D O R V S

J A S K Y Ň A

P O Z D L Z N Y

V L Č I A DIERA

­

O M A S T I N Á

R E Z

KOSUTOVA

J A S K Y Ň A Z E R N O V Á _

P O Z D L Z N Y

J A S K Y Ň A

P Ô D O R Y S

R E Z

P O Z D L Z N Y

REZ

jitiiiUJKaauiji^g

Z A M E R A L I

D R . A . D R O P P A

C SC. S J S U H R O V E C

1 9 . 8 . 1 9 7 9

M L I E Č N A DIERA

J A S K Y Ň A V H O L O M VRCHU

P O D O R Y S

P O D O R Y S

P O Z D Ĺ Ž N Y

Z A M E R A L I

D R . A . D R O P P A

C S C . Š . Č U K A R F

2 2 . 8 . 7 9

43

R E Z

zyxwvutsrqponm

bez kvapľovej výzdoby. Predstavuje typ korozívno­rútivej jaskyne, vy­ tvorenej v sivých dolomitoch. J e j dokumentáciu za pomoci jaskyniarskej skupiny z Uhrovca vykonal autor 18. 8. 1979.

P r i e v a n o v á jaskyňa sa nachádza južne od predošlej, tiež v pra­ vom svahu dolinky vo výške 585 m asi 30 m nad dnom doliny. Predsta­ vuje puklinový komín, umele vyčistený do hĺbky 5 m, odkiaľ sa tiahne úzka chodbička pozdĺž pukliny 355° smeru, sklonenej 64° na V. Z nej tiahne silný prievan smerom von z jaskyne, čo poukazuje na spojenie s vyššie ležiacim povrchovým otvorom. J e typom korozívno­rútivej jas­ kynky, vytvorenej v sivých dolomitoch (stredný trias). J e j dokumentáciu vyhotovil autor 18. 8. 1979.

P u k l i n o v á jaskyňa leží nad Prievanovou pod zráznym bralom si­ vých dolomitov vo výške 615 m, teda alsi 137 m nad dnom dolinky. J e vytvorená pozdĺž kolmej tektonickej poruchy SZ smeru, kde v dĺžke 9,5 m ústi do n e j od J Z puklinová chodbička, nadväzujúca na paralelne sa tiah­ núcu chodbičku so vstupnou chodbou a ústi kolmo na povrch. Jaskyňa dosahuje celkovú dĺžku 28,5 m. J e j steny nesú stopy po neustálom oddro­ bovaní, ktorého dôkazom je a j ostrohranná dolomitová sutina na dne.

Jaskyňa nemá kvapľovú výzdobu. Predstavuje typ korozívno­rútivej jas­ kyne, založenej na križujúcich sa tektonických puklinách. J e j dokumen­ táciu vyhotovil autor 18. 8. 1979 za pomoci dobrovoľných jaskyniarov z Uhrovca a členov SO SGS. H r a d n á jaskyňa leží na východnom svahu dolomitového hrebeňa pod kótou 602 m južne od zrúcanín Uhrovského hradu. J e vytvorená v svetlo­ sivých cukrovitých dolomitoch stredného triasu pozdĺž tektonickej pukli­ ny 245° smeru sklonenej 54° na SZ. Povrchový otvor jaskyne leží pod zráznym bralom vo výške 556 m, teda asi 46 m pod kótou 602 m. Dosa­ huje celkovú dĺžku 10,8 m a je zakončená zúženým puklinovým komínom.

J e j dno pokrýva ostrohranná dolomitová sutina. Ľavú priklonenú stenu jaskyne pokrýva až 1 m hrubá vrstva vyzrážaného vápenca. Jaskynka predstavuje zvyšok veľmi starej rozsiahlejšej jaskyne denudovanej sva­ hovou modeláciou. J e typom korozívno­rútivej jaskyne založenej na tek­ tonickej poruche. J e j dokumentáciu vykonal autor 18. 8. 1979.

S t u d n i č n á jaskyňa (Partizánska) sa nachádza na pravej" strane rov­ nomennej dolinky pod zráznym bralom vo výške 505 m, teda asi 50 m nad dnom suchej doliny. Predstavuje menšiu sieň 3,3 m širokú, 5 m v y ­ sokú a 5,1 m dlhú. Nemá kvapľovú výzdobu. J e j dno pokrýva ostrohranná dolomitová sutina. Je typom korozívno­rútivej jaskynky. Počas SNP sa v nej ukrýval žilinský lekárnik rasovo prenasledovaný a j so zásobami liekov, ktoré poskytoval partizánom.

Jaskyňa J e d 1 i e sa nachádza v rovnomennej dolinke, ktorá je bočnou vetvou v Zengovej doline. J e j vchod leží pod zráznym dolomitovým bra­ lom na východnom svahu hrebeňa vo výške 825 m, teda asi 10 m pod hrebeňom. Jaskynka leží 4 m nad úpätím brala, a preto je možné dostať sa do nej len po rebríku alebo po priloženom brvne. Jaskynka predstavu­ 44

45Â

je sienku 3 — 4 m širokú, 4 m vysokú a 12 m dlhú, bez kvapľových útvarov. Je typom korozivno­rútivej jaskyne, založenej na tektonickej po­ ruche. Počas SNP sa v nej ukrývali partizáni.

Jaskyňa v H o l o m v r c h u sa nachádza na jeho južnom svahu vo výške 555 m v západnej vetve Strednej doliny. Je vytvorená v sivých vá­ pencoch vrchného triasu (nór), ktoré tu vystupujú 321° sklonom na JZ (210°). Predstavuje menšiu sieň 3 m širokú, 1,8 ­ 2,2 m vysokú a 6,8 m dlhú. Je typom korozivno­rútivej jaskyne bez kvapľovej výzdoby. Je známa od nepamäti. Čerstvé ohniská na jej dne dokazujú, že slúži ako občasná skrýša ta­ mojším drevorubačom pred nepohodou. J e j dokumentáciu a zameranie vykonal autor 22. 8. 1979 za pomoci S. Cukana z Uhrovca.

Jaskyňa B r l o h pod Malým Rokošom sa nachádza v ľavom svahu Sučianskej doliny, na južnom svahu Malého Rokoša (952 m). Ku jaskyni vedie z doliny upravený lesný chodník až ku prameňu vo výške 601 m.

Nad ním sa objavujú zrázne vápencové bralá, pod ktorými sa otvára priestranný otvor jaskyne vo výške 659 m. Jaskyňa je vytvorená vo svet­ lých vápencoch (vrchný trias?), ktoré vystupujú 46° sklonom na Z. Otvor jaskyne je 11 m široký a 4,5 m vysoký a vypĺňajú ho (a takmer celú jas­ kyňu) zrútené lavice vápenca. Jaskyňa pozostáva z priestrannej chodby, zakončenej menšou sienkou a dosahuje tak celkovú dĺžku 40 m. Povala jaskyne i steny nesú stopy po oddrobovaní. Dôkazom oddrobovania sú aj zrútené skalné bloky na dne, poliate bielym sintrom. Z kvapľovej vý­ zdoby sa zachoval len kvapľový vodopád v /sienke na konci jaskyne s menším stalagnátom. Jaskyňa sa vytvorila koróziou atmosferickej vody pozdĺž vrstvových plôch. Ku jej zväčšeniu prispelo rútenie povaly pod vplyvom mrazového zvetrávania. Predstavuje teda typ korozivno­rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Je známa od nepamäti a hodne navšte­ vovaná, čoho dôkazom sú mnohé podpisy vo vstupnej časti jaskyne. J e j výskum a zameranie vykonal autor 20. 8. 1979 za pomoci S. Cukana z Uhrovca.

Jaskyňa B r ľ o h nad Nitricou sa nachádza na SZ svahu Drieňového vrchu (611,8 m), južne od novopomenovanej obce Nitrice. Jaskynný vchod leží nad vodojemom pod zráznym bralom vo výške 352 m, teda asi 30 m nad dnom suchej dolinky. Jaskyňa pozostáva z menšej siene a prudko stúpajúcej bočnej chodby, čím dosahuje celkovú dĺžku 15,8 m. Je vytvo­ rená v sivých dolomitoch (stredný trias) so sklonom vrstiev 68° na SZ (320°). Dno jaskyne pokrýva oddrobená dolomitová sutina premiešaná s hlinou a lístím. J e j steny a povala sú bez kvapľovej výzdoby a nesú znaky po oddrobovaní. Je typom korozivno­rútivej jaskyne, založenej v smere vrstvových plôch. Je známa od nepamäti. Počas SNP sa v nej ukrýval dva týždne ruský utečenec z nemeckého tábora, ktorému občania z Nitrice poskytovali živobytie. Potom náhle bez stopy zmizol. Čerstvé pahrebiská vo vstupnej sieni poukazujú na občasný úkryt okoloidúcich 46

P O D O R Y S

J A S K Y Ň A

B R L O H

P O D M A L Ý M

R O K O Š O M

í

0

Z A M E R A L I : D R . A . D R O P P A

zyxwvutsrqponml

6 m

C S C , Š . C U K A N

20.8.79

P R I E P A S Ť

C H O T O M A

J A S K Y Ň A BRLOH

R O Z V I N U T Ý R E Z A G

2

1 3 5 2 . 0 Z A M E R A L I : D R . A . D R O P P A

C S C , M . P O K O R N Y

2 2 . 8 . 1 9 7 9

47

t.

O 3 5 3 , 0 ?

I

flViA^

ľudí pred nepohodou. J e j dokumentáciu so zameraním jaskyne vykonal autor 22. 8. 1979 za pomoci S. Cukana z Uhrovca.

Priepasťová jaskyňa C h o t o m a sa nachádza na J V strane rovnomen­ nej kóty (432 m), južne od Dolných Veštenie v masíve Drieňového vrchu (616 m). J e j povrchový otvor leží v riedkom dubovom lese vo výške 397 m, vzdialený asi 240 m na J J V od vrcholovej kóty 431,6 m. Vstup do jaskyne tvorí komínový otvor na dne závrtu s rozmermi 6,8 x 8,6 m. J e vytvore­ ná vo svetlosivých vápencoch (vrchný trias?) pozdĺž dvoch paralelne sa tiahnúcich puklín. Do jaskyne sa vstupuje otvorom 50 x 60 cm za pomoci lana alebo rebríka do hĺbky 9 m do priestrannej siene so sutinovým ku­ žeľom. Z nej vedie chodba smerom na V, ústiaca po dĺžke 9 m do priečnej puklinovej chodby, tiahnúcej sa v smere SV ­ J Z v dĺžke 11 m. Zo spo­ jovacej chodby vedú kratšie odbočky na obidva smery. Dno jaskyne po­ krývajú oddrobené vápencové bloky a sutina. Steny i povala jaskyne sú bez kvapľových útvarov. J e typom korozívno­rútivej jaskyne, v ktorej prevláda mrazové zvetrávanie. Jaskyňa dosahuje hĺbku 20,8 m a dĺžku 47 m. Našli sa v nej kosti recentných stavovcov. Jaskyňu objavili a zliezli chlapci z obce Skačany, o čom svedčia a j rôzne podpisy na stenách prie­ pasti. Výskum a zameranie jaskynnej priepasti Chotoma vykonal autor 22. 8. 1979 za pomoci M. Pokorného zo Skačian a S. Cukana z Uhrovca.

ZÁVER

Uhrovský kras, budovaný súvislým vápencovo­dolomitickým súvrstvím stredného a vrchného triasu sa v teréne neprejavuje ako typické krasové územie. Jeho povrch rozrezávajú hlboké doliny na množstvo horských rázsoch i morfologicky samostatných vrcholov. Povrch krasových hornín pokrýva pomerne hrubá vrstva zvetralín, umožňujúca b u j n ý rast listna­ tých lesov. To všetko bráni vzniku a rozvoju krasových foriem väčšiej rozlohy a typickejších tvarov. Holý vápenec či dolomit vystupuje v ne­ patrných plochách, prevažne na miestach odkrytých svahovou modelá­ ciou (skalné bralá, zápole). Z povrchových krasových javov sa vyvinuli len ojedinele škrapy, krasové pramene s vyvieračkami a suché, miestami kaňonovité doliny. Na podzemné krasové formy je bohatší, ale zastúpený len kratšími jaskyňami bez významnejších kvapľových útvarov. Zatiaľ bolo zdokumentovaných 15 jaskýň, v dĺžke od 5 do 40 m. Väčšina jaskýň vystupuje vo vrcholových častiach horských rázsoch. Tým nadobúdajú charakter suchých, rútivých, geologicky starých jaskýň (pliocénny vek) bez predpokladu na ďalšie pokračovanie. Hoci Uhrovský kras zaberá celistvú pomerne veľkú plošnú rozlohu (120 km 2 ), vplyvom nepriaznivých geomorfologických pomerov ­ chýbajú tu povrchové toky alochtónneho pôvodu — nemá reálne predpoklady na vznik rozsiahlejších a hospodársky využiteľných jaskynných priestorov. Z jaskýň najväčšia, archeologicky i historicky najvýznamnejšia je jaskyňa Vlčia diera 40 m dlhá, ktorá má

48

aj predpoklady na ďalšie pokračovanie smerom na SZ. Z hľadiska kra­ sovej typológie predstavuje Uhrovský kras typ rázsochovitého krasu s nedokonale vyvinutými povrchovými i podzemnými krasovými for­ mami.

Do redakcie zborníka došlo: 27. 1. 1982

LITERATÚRA 1. BÁRTA, J.: Druhé desať ročie intenzívnej speleoarcheologickej činnosti AÚ SAV v Nitre (1962­1971). In: Slovenský kras, 11, Martin 1973, s. 85­98.

2. DROPPA, A.: Slatinský kras v Strážovskej hornatine. In: Československý kras, 22, Praha 1972, s. 73­89.

3. KULLMAN, E.: Krasové vody Slovenska a ich hydrogeologický výskum. Geolog. práce. Zprávy, 22, Bratislava 1962, s. 189­198.

4. MAHEĽ, M.: Geológia strednej časti Strážovskej hornatiny. Práce ŠGÚ, 14, Bratislava 1946.

5. MAHEĽ, M.: Tektonika územia medzi stredným tokom Váhu a hornou Nitrou.

Práce ŠGÚ, 18, Bratislava 1948.

6. MAHEĽ, M. a kol.: Regionálni geologie ČSSR, díl II. Západní Karpaty, sv. 1, Praha 1967.

7. MAZÚR, E.: Vysvetlivky k prehladnej geologickej mape ČSSR 1 : 200 000, list Žilina. Geomorfologické pomery, Bratislava, s. 220—231.

8. MAZÚR, E. — LUKNIŠ, E.: Regionálne geomorfologické členenie SSR. Geogr. časopis, 30, Bratislava 1978, s. 101­125.

SPELEOLOGICAL RESEARCH OF THE UHROVSKÝ KARST IN THE STRÁŽOVSKÉ HILLS S u m m a r y The Uhrovský karst contains limestone and dolomite formations in the Rokoš mountain group (1010 m) in the Uhrovec vicinity. The karst is located in the southern part of the Strážovské hills, with the total area of about 120 km 2 . It consists of light grey dolomites of the Middle Triassic w i t h intercalations of light coloured limesto­ nes (the Upper Triassic) of the Choč nappe. Morphologically it has a variegated relief dissected into a number of lateral ridges w i t h deep dry valleys. The surface of the karst rocks is covered w i t h waste which provides for abundance of reciduous fo­ rests. The uncovered limestone and dolomite are exposed in the form of rocky cliffs.

All this hampers the development of karst formations on a larger scale and in the more typical forms. Solitary lapies had developed from the surface formations east of Omastiná (the Eocene limestones),. and on top of Rokoš also karst springs and issues (at Omastiná and Žitná), and in places the canyon­like dry sloping valleys.

The underground karst phenomena include shorter caves without any significant dripstone decoration. In 1979 the author investigated and recorded 15 caves of the length from 5 to 40 m. The majority of caves are in the upper parts of the lateral ridges. They are dry, falling­in, geologically old caves (the Pliocene Age).

The largest, and from the archeologic and historical point of v i e w the most important cave is the Vlčia Diera Cave (The Wolf's Den), which is 40 m long. It was formed

49

from the paleogenic conglomerate north of Omastiná. The cave w a s inhabited in the Neolitic, Eneolitic, and Halstat Ages, also in the Middle Ages and during the Slovák National Uprising (three men from Omastiná w e r e shot here by the Ger­ mans). Also other caves provided hideplace during the Uprising, such as the caves Zernová, Studničná, Jedlie, Holý vrch, Brloh nad Nitricou and others. From the viewpoint of the karst typology the Uhrovský Karst is typical by its lateral ridges with shallow surface and underground karst formations.

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

VPLYV KRASOVÝCH HORNÍN NA REŽIM ODTOKU NA PRÍKLADE BLATNICKÉHO POTOKA VO VEĽKEJ FATRE MICHAL ZAŤKO

This paper analyzes the basic data of flow of the Blatnický stream for evaluation of the influence of the limestone rocks on the discharge regimen. The results of the analysis of the average annual, monthly, daily, and extreme flows verify the ba­ lancing effect of these rocks on the discharge and they point to the significance of the underground waters on the overall discharge of the investigated catchment area.

Medzi v ý z n a m n é hydrologické charakteristiky, ktoré m a j ú veľ ký p r a k ­ tický význam, patrí režim odtoku. Môžeme ho definovať ako časové a prie­ storové zmeny zásob vody v povodí, ktoré sa v korytách povrchových tokov p r e j a v u j ú zmenami vodných stavov, prietokov, splavenín, teploty a chemizmu vody. J e známe, že režim odtoku je výsledkom vplyvu a vzá­ jomného pôsobenia celého radu fyzicko­geografických činiteľov a že v po­ sledných desať ročiach stále viac n a ň vplýva človek so svojou hospodár­ skou činnosťou. V jednotlivých povodiach sa však ten­ktorý činiteľ môže prejaviť viac alebo m e n e j výrazne.

Režim odtoku, n a j m ä v malých povodiach, do značnej miery ovplyvňu­ jú horniny, a to svojou priepustnosť ou. Toky, v povodí ktorých zaberajú značnú plochu priepustné horniny, m a j ú vyrovnanejší odtok ako tie, pri ktorých p r e v a ž u j ú nepriepustné horniny, pokiaľ sú ostatné podmienky približne rovnaké. Vyrovnávajúci účinok na režim odtoku m a j ú zväčša a j krasové vápencové horniny.

Vplyv krasových hornín na režim odtoku sme skúmali na príklade Blatnického potoka po jeho sútok s Gaderským potokom vo Veľkej Fatre.

Povodie tohto potoka b u d u j ú dobre priepustné druhohorné vápencové hor­ niny. Od roku 1968 Hydrometeorologický ústav v Bratislave systematicky meria vodné stavy a vyhodnocuje prietoky, takže sú k dispozícii viac ako desať ročné ú d a j e o prietokoch. I keď hydrologický ide o obdobie pomerne krátke, získané poznatky p o s k y t u j ú cenné informácie a podklad k skú­ m a n i u uvedenej problematiky. Z hľadiska režimu odtoku Blatnického potoka sú dôležité a j iné činitele, napríklad t a k m e r 100 % zalesnenosť 51

Tab. 1. Priemerné mesačné prietoky — Q m 3 . s­ 1 a špecifické odtoky — q 1. s­ 1 . km2 X I

XII

I

II

III

IV

V

1969

Q

0,232 14,80

0,216 13,78

0,240 15,31

0,239 15,24

0,237 15,20

0,203 12,96

0,236 14,95

1970

Q

0,215 13,71

0,196 12,50

0,195 12,44

0,190 12,12

0,202 12,88

0,295 18,81

0,238 15,8

1971

Q

0,239 15,24

0,239 15,24

0,221 14,09

0,228 14,54

0,230 14,67

0,237 15,11

0,247 15,75

1972

Q

0,236 15,05

0,231 14,73

0,225 14,35

0,232 14,80

0,227 14,48

0,260 16,58

0,294 18,75

1973

Q

0,237 15,11

0,221 14,09

0,220 14,03

0,217 13,84

0,208 13,27

0,231 14,73

0,216 13,78

1974

Q q

0,165 10,52

0,152 9,69

0,158 10,08

0,174 11,10

0,170 10,84

0,162 10,33

0,163 10,40

1975

Q

0,325 20,73

0,381 24,30

0,393 25,06

0,331 21,11

0,354 22,58

0,404 25,77

0,350 22,32

Q

0,256 13,34

0,251 15,99

0,244 15,57

0,215 13,72

0,211 13,44

0,365 23,27

0,256 16,34

1976

q

q

q

q

q

q

q

1977

Q q

0,247 15,80

0,340 21,70

0,251 16,00

0,411 26,20

0,424 27,10

0,459 29,30

0,480 30,60

1978

q

Q

0,340 21,68

0,358 22,83

0,240 15,29

0,220 14,02

0,278 17,56

0,346 22,08

0,383 24,41

1969/78

Q

0,250 15,94

0,260 16,58

0,240 15,31

0,250 15,94

0,250 15,94

0,296 18,88

0,286 18,20

0,95

0,98

0,91

0,95

0,95

1,12

1,09

7,9

8,2

7,5

7,9

7,9

9,4

9,0

Qm Qa Mesačný odtok v %

q

•

•

povodia a súčasne priaznivá skladba lesa. Celkove však veľ mi v y r o v n a n ý odtok tohto potoka do veľ kej miery spôsobujú práve dobre priepustné vápencové horniny, ktoré p o d m i e ň u j ú vytváranie v ý z n a m n ý c h zásob pod­ zemnej vody. Svedčia o tom početné v ý d a t n é p r a m e n e v doline potoka.

PRIEMERNÝ DLHODOBÝ A ROČNÝ PRIETOK

Blatnický potok pramení pod Halamovou holou. Po sútok s G a d e r s k ý m potokom je 8 km dlhý a odvodňuje 15,68 km 2 . Jeho priemerný sklon je 43 %0. Usporiadanie a hustota riečnej siete odráža geologické zloženie po­ 52

Blatnického potoka Max.

Min.

0,221 14,09

0,440 27,93

0,125 7,97

0,211 13,46

0,220 14,03

0,470 29,98

0,180 11,48

0,264 16,84

0,239 15,24

0,245 15,63

1,360 86,73

0,210 13,38

0,283 18,05

0,255 16,26

0,262 16,71

0,255 16,25

0,600 38,26

0,220 14,03

0,197 12,56

0,167 10,65

0,163 10,39

0,161 10,27

0,204 13,02

0,390 24,87

0,160 10,20

0,174 11,10

0,171 10,91

0,216 13,78

0,180 11,48

0,393 25,06

0,190 12,12

1,580 100,76

0,140 8,92

0,399 25,45

0,390 24,87

0,362 23,09

0,325 20,73

0,296 18,88

0,359 22,90

1,050 66,98

0,260 16,58

0,263 16,79

0,259 16,51

0,233 14,89

0,282 17,99

0,276 17,56

0,259 16,53

0,670 42,73

0,170 10,84

0,329 24,10

0,344 21,90

0,363 23,20

0,344 22,00

0,312 19,90

0,363 23,14

1,040 66,26

0,180 11,48

0,332 21,16

0,350 22,32

0,287 18,33

0,349 22,24

0,327 20,87

0,317 20,25

1,190 75,89

0,220 14,03

0,270 17,20

0,268 17,10

0,264 16,84

0,258 16,77

0,267 17,00

0,263 16,79

1,580 100,76

0,125 7,97

1,02

1,01

1,00

0,98

1,01

1,00

6,0

0,47

8,6

8,5

8,3

8,2

8,5

8,3

VI

VII

VIII

IX

X

Priem.

0,220 14,03

0,222 14,15

0,211 13,46

0,205 13,07

0,190 12,12

0,227 14,48

0,227 14,48

0,227 14,48

0,213 13,58

0,246 15,69

0,250 15,94

0,293 18,69

0,285 18,18

0,274 17,47

0,211 13,46

t

vodia. I keď priemerná hustota riečnej siete v povodí Blatnického potoka je 0,8 km/km 2 , na značnej ploche povodia nepresahuje 0,1 km/km 2 .

Priemerný dlhodobý prietok Blatnického potoka je 0,263 m 3 . s ­ 1 , špe­ cifický odtok 16,79 1. s ­ 1 km 2 a koeficient odtoku 0,5. Sú to hodnoty, ktoré zodpovedajú fyzicko­geografickým podmienkam povodia. Priemer­ né ročné prietoky a im zodpovedajúce špecifické odtoky sa pohybujú od 0,190 m 3 , s" 1 , resp. 12,12 1. s " 1 km 2 roku 1974 do 0,363 m 3 . s" 1 , resp.

23,14 1. s ­ 1 km 2 roku 1977. Pre skúmanú problematiku je zaujímavá re­ latívna hodnota najnižšieho priemerného ročného prietoku 0,72 / \

ktorá poukazuje na významný podiel podzemných vôd na celkovom odto­ ku. Pri susednom Gaderskom potoku je táto hodnota 0,61. O vyrovnanosti odtoku v jednotlivých rokoch poskytuje dôležitú informáciu čiara prekro­ čenia priemerných ročných prietokov. Desaťročné obdobie je pre takéto vyhodnotenie krátke a výsledky nie sú dostatočne reprezentatívne, preto ich týmto spôsobom nehodnotíme. Priemerné ročné prietoky za obdobie 1969 ­ 1978 udáva tab. 1.

PRIEMERNÉ MESAČNÉ A DENNÉ PRIETOKY

Analýza týchto významných hydrologických hodnôt jednoznačne po­ ukazuje na vyrovnávajúci vplyv vápencových hornín na režim odtoku.

Je to zrejmé z tab. 1 i obr. 1, na ktorom sú pre porovnanie znázornené

xizyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA *II i N M iv v vi VII vín ix x Obr. 1. Čiara priemerných mesačných prieto­ kov Blatnického (1) a Gaderského potoka (2).

Qm — priemerný mesačný prietok, Qa — prie­ merný dlhodobý prietok Fig. 1. Line of the average monthly f l o w s of the Blatnický (1) and Gaderský (2) streams.

Qm ­ average monthly flow, Qa ­ average long­term flow Abb. 1. Die Linie der durchschnittlichen mo­ natlichen Durchfliisse der Bäche Blatnický po­ tok (1) und Gaderský potok (2). Qm ­ durch­ schnittlicher monatlicher DurchfluB, Qa ­ durchschnittlicher langzeitiger Durchflufi

54

Obr. 2. Čiary priemerných denných prietokov Blatnického potoka v najvodnatejšom (1977), priemernom (1972) a najmenej vodnatom roku (1974) Fig. 2. Lines of the average daily f l o w s of the Blatnický stream in the water­most bearing year 1977; in the average year 1972, and the water­least bearing year 1974 Abb. 2. Die Linien der durchschnittlichen täglichen Durchflusse des Bachs Blatnick ý potok im wasserreichsten Jahr (1977), durchschnittlichen Jahr (1972) und wasserärmsten Jahr (1974)

i mesačné prietoky Gaderského potoka. Rozdelením odtoku počas roka patrí Blatnický potok do stredohorskej oblasti (Š i m o, E. — Z a ť k o, M., 1980). Najvyšší priemerný mesačný prietok má v apríli, najnižší v januá­ ri. Priemerné prietoky jednotlivých mesiacov kolíšu okolo dlhodobého prie­ meru vo veľmi malom rozpätí. Z tab. 1 vidno, že podiel mesačných odto­ kov na priemernom ročnom odtoku za obdobie 1969 — 1978 sa pohybuje od 7,5 do 9,4 %. V najextrémnejšom roku uvedeného obdobia podiel me­ sačných prietokov na ročnom odtoku sa pohyboval od 6,6 do 17,2 % a v najvyrovnanejšom roku od 7,2 po 8,7 % .

Dôležitým ukazovateľom vyrovnanosti odtoku je rozkolísanosť denných prietokov, obr. 2. V malých povodiach ich variabilitu môže výrazne ov­ plyvniť práve priepustnosť, resp. nepriepustnosť hornín. Denné prietoky z hľadiska režimu malých prietokov a vyrovnanosti odtoku charakterizu­ je u nás O. Dub (D u b, O., 1957, D u b , O. ­ S t r a k a, V., 1972). Po­ ukazuje na to, že na zvyšovaní nízkych prietokov, a tým a j na vyrovná­ vaní odtoku sa významne prejavujú krasové horniny. Československé to­ ky s najvyrovnanejším odtokom, medzi ktoré zaraď uje i tie, v povodiach ktorých prevažujú priepustné horniny, m a j ú napríklad priemerný ročný prietok prekročený priemerne 149 dní ( D u b , O. — S t r a k a, V., 1972).

Analýza denných prietokov Blatnického potoka potvrdzuje vyrovná­ vajúci účinok vápencových hornín na režim odtoku. Vyplýva to i z čiar prekročenia priemerných denných prietokov — obr. 3, tab. 2. Vidieť} z nich, že priemerný ročný prietok je prekročený priemerne viac ako 130 dní, čo je charakteristické pre toky s vyrovnaným režimom odtoku. Čiary prekročenia priemerných denných prietokov poukazujú i na vý­ znamný podiel podzemných vôd na celkovom odtoku, čo sa odráža práve na jeho vyrovnanosti.

EXTRÉMNE PRIETOKY

Na hlbšiu analýzu maximálnych a minimálnych prietokov je sledova­ né obdobie pomerne krátke. Napriek tomu výskum týchto hodnôt posky­ Tab. 2. Hodnoty čiar prekročenia priemerných denných prietokov v najvodnatejšom roku (1977), v najmenej vodnatom roku (1974) a za obdobie 1969—1978 Prietok prekročený m­dní v roku 30

90

150

180

210

270

330

355

364

Qr prekročený dní

1977

0,500

0,412 0,372 0,344 0,328 0,300 0,256 0,212 0,164

154

1969—1978

0,404 0,300 0,256 0,244 0,228 0,212 0,172 0,140 0,124

136

1974

0,248 0,176 0,164 0,160 0,156

0,148 0,144 0,136 0,124

104

56

09

08

Obr. 3. Čiary prekročenia priemerných denných prietokov Blat­ nického potoka v najvodnatejšom roku (1977), v najmenej vodnom roku (1974) a za obdobie rokov 1969—1978 Fig. 3. Lines indicating exceeding of the average daily f l o w s of the Blatnický stream in the water­most bearing year 1977; the water­least bearing year 1974, aind in the periód 1969—4978 Abb. 3. Die Linie des Uberschreitens der durchschnittlichen täg­ lichen Durchflusse des Bachs Blatnický potok i m wasserreich­ sten Jahtf>X1977), im wasserärmsten Jahr (1974) und während der Jahre 1969­1978

57

Tab. 3. Extrémne prietoky (Qmax , Q min ) a špecifické odtoky (Qmax > Q min ) Blatnic­ kého potoka v rokoch 1969—1978 1970

1969 Q max mesiac Qmax ^ min mesiac

1972

1971

1974

1973

1975

1976

1977

1978

0,440 0,470 1,360 0,600 0,390 1,580 1,050 0,670 1,040 1,190 27,93 29,98 86,73 38,26 24,87 100,76 66,98 42,73 66,26 75,89 IX. VIII. VII. VIII. VIII. VIII. VII. VIII. X. VII. 0,125 0,180 0,210 0,220 7,97 11,48 13,38 14,03 XI. viac­ III. IV. krát

0,160 0,140 0,260 0,170 0,180 0,220 10,20 8,92 16,58 10,84 11,48 14,03 II. II. I. II. viac­ XII., krát I.

t u j e zaujímavé poznatky, ktoré jednoznačne potvrdzujú vyrovnanosť od­ toku Blatnického potoka. Prehľad o zistených extrémnych prietokoch v sledovanom období udáva tab. 3 a ich rozdelenie počas roku obr. 4.

m'.zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLKJHGFECBA >' 1,00

0,900 zyvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHEDCBA 0800

0,700 0,600

0,500 0,100

0,300 yxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB 0, 200

0,100

XI

XII

1

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

x

Obr. 4. Čiary základných mesačných prietokov Blatnického potoka: 1 — maximálne, 2 — priemer­ ne maximálne, 3 — priemerné, 4 — priemerne m i ­ nimálne, 5 — minimálne Fig. 4. Lines of the basic monthly f l o w s of the Blat­ nický stream: 1 — m a x i m u m , 2 — average m a x i ­ mum, 3 — average, 4 — average minimum, 5 — m i n i m u m Abb. 4. Die Linien der grundlegenden monatlichen Durchflusse des Bachs Blatnický potok: 1 — m a x i ­ mal, 2 — durchschnittlich maximal, 3 — durch­ schnittlich, 4 — durchschnittlich minimal, 5 — m i ­ nimal

58

Doteraz zaznamenaný najväčší prietok dosiahol 1,580 m 3 . s ­ 1 , čo zod­ povedá 100,76 1. s ­ 1 . km 2 . Maximálne prietoky sa najčastejšie vyskytli v lete, júl — august, čo zrejme súvisí s výdatnými dažd'ami búrkového rázu Výskyt minimálnych prietokov je doteraz nepravidelnejší. Zistený minimálny prietok je 0,125 m 3 . s " \ resp. 7,97 1. s " 1 . km 2 . Táto hodnota tiež svedčí o významnom podiele podzemných vôd na celkovom odtoku Blatnického potoka. Napríklad pri susednom Gaderskom potoku maximál­ ny prietok a špecifický odtok dosiahli 14,5 m 3 . s ~ \ resp. 264,5 1. s ­ 1 . km 2 a minimálny prietok 0,24 m 3 . s" 1 , resp. 4,54 1. s " 1 . km 2 . Pomer extrém­ nych hodnôt Gaderského potoka je 1 : 60, Blatnického len 1 : 12. Aj také­ to jednoduché porovnanie potvrdzuje podstatne menšiu rozkolísanosť od­ toku Blatnického potoka, na čom sa významne zúčastňujú práve vápen­ cové horniny jeho povodia.

Do redakcie zborníka došlo: 28. 2. 1982

LITERATÚRA 1. DUB, O.: Všeobecná hydrológia Slovenska. Bratislava 1954.

2 DUB, O.: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. Bratislava 1957.

3. DUB, O. ­ STRAKA, V.: Rajonizácia tokov podľa ich režimu malých prieto­ kov. Vodohospodársky časopis, roč. X X , 4, Bratislava 1972.

4. Hydrofond HMÚ: Údaje o prietokoch Blatnického potoka za roky 1969­1978.

Hydrometeorologický ústav Bratislava.

5. KOLEKTÍV: Hydrologické poméry ČSSR III. Praha 1970.

6. NETOPIL, R.: Prostorové zmény variability denních prútoku rek CSR. In: Sborník československé společnosti zemepisné, 4, zv. 78, 1973.

7. NETOPIL, R.: Podíl mésíčních odtokú na ročním prumérném odtoku rek na území CSR. Vodohospodársky časopis, roč. XXII, 3, Bratislava 1974.

8. SIMO, E. ­ ZATKO, M.: Mapa oblastí utvárania sa hlavných typov režimu •odtoku na území SSR. Atlas SSR. Bratislava 1980.

9. Z A Í K O , M.: Príspevok k teplote povrchových tokov niektorých pohorí Slo­ venska. Acta FRNUC, Geographica, 18. Bratislava 1980.

10. ZATKO, M.: Hydrogeografické pomery povodia Blatnického potoka vo Veľkej Fatre. Výskumné práce z ochrany prírody 3A, Bratislava 1980.

DER EINFLUfi DER KARSTGESTEINE AU F DAS ABFLUfiREGIME AM BEISPIEL DES BACHS BLATNICKÝ POTOK IN DER GROfiEN FATRA R e s u m e e Das Abflufiregime, besonders in den kleinen Stromläufen, wird in markantem Mafie vom Gestein, und zwar dessen Durchlässigkeit, bzw. Undurchlässigkeit beein­ flufit Ausgleichend wirkt grofitenteils auch Kalkstein auf das Abflufiregime em.

Man forschte anhand des Beispiels des Bachs Blatnický potok in der Grofien Fatra, dessen Lauf aus gut durchlässigem mesozoischen Kalkstein aufgebaut wird, den Einflufi dieses Gesteins auf das Abflufiregime.

Die Analyse der einzelnen grundlegenden Charakteristiken des Abflusses besta­ tigt eindeutig die angefuhrte Annahme. Die durchschnittlichen monatlichen Durch­

59

fliisse besitzen nur geringe Abweichungen. Der Anteil des monatlichen Abflusses bewegt sich gegeniiber dem durchschnittlichen jährlichen Abflufi von 7,5 % bis 9,4 % — T a b ­ 1» Abb. 1. Der ausgleichende Einflufl der Karstgesteine auf das Ab­ flufiregime wird auch von den täglichen Durchflussen bestätigt. Dies geht aus den Linien der Uberschreitung der durchschnittlichen täglichen Durchfliisse hervor — Tab. 2, Abb. 2. Man sieht, dafi der durchschnittliche jährliche Durchflufi im Durch­ schnitt mehr als 130 Táge uberschritten wird, was fiir Wasserläufe mit ausgegli­ chenem Abflufiregime charakteristisch ist. Die Ausgeglichenheit des Abflusses des Bachs Blatnický potok wird auch von der Analyse der extremen Durchfliisse bestä­ tigt ­ Tab. 3, Abb. 4.

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

TVORBA CHEMIZMU VOD MEZOZOIKA CHOCSKÝCH VRCHOV VIERA TEREKOVÁ

Das Problém des Chemismus und der Genese des Wassers stellt im studierten Gebiet hauptsächlich eine Frage der primären genetischen Faktoren als mineralo­ gisch­petrographischen Charakter der Gesteine dar, wobei alle Faktoren, die in ver­ schiedener Richtung den Verlauf der Mineralisierungsprozesse beeinflussen, in Be­ tracht gezogen werden. In der vorliegenden Arbeit wird jedoch den sekundären Faktoren, die den primären Chemismus beeinflussen, bzw. metamorphieren, und die bei den meisten Fällen die Indikatoren sekundärer Verunreinigung der unterir­ dischen Wässer darstellen, erhôhte Aufmerksamkeit gewidmet. ÚVOD

Sústavný rast spotreby pitnej a úžitkovej vody sústreď uje stále väčšiu pozornosť na výskum a prieskum puklinovo­krasových vôd v rozsiahlych regiónoch.

Podzemné vody mezozoika sa stávajú popri podzemných vodách kvar­ térnych sedimentov hlavným zdrojom vodárenský využiteľných podzem­ ných vôd. J e d n ý m takýmto hydrogeologickým regiónom sú i Chočské vrchy, kde IGHP, n. p., Žilina vykonával v období 1973 ­ 1981 hydro­ geologický prieskum. Cieľom tohto prieskumu bolo zhodnotiť a overiť zásoby podzemných vôd, ktoré by mali byť vodárenský využiteľné pre okres Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín.

V procese hydrogeologického prieskumu bola použitá celá rada geolo­ gických, hydrogeologických a hydrologických metód. Prvé práce boli za­ merané na hydrogeologické mapovanie, pričom sa vytipovali oblasti jed­ nak pre technické práce, kde sa vybudovali merné objekty pre pozoro­ vania a merania vodného režimu, jednak pre hydrogeologické vrty. Pri mapovaní sa venovala osobitná pozornosť výrazne skrasovateným úze­ miam.

Jednou z úloh v rámci tohto hydrogeologického prieskumu bolo zhod­ notenie a objasnenie genézy a chemizmu podzemných vôd, čo je aj cie­ 61

l'orn tejto práce. Na základe teoretických a praktických poznatkov, vý­ sledkov chemických meraní a analýz získaných v priebehu hydrogeolo­ gického prieskumu autorka podáva základnú charakteristiku kvality a ge­ nézy podzemných vôd.

STRUČNÁ GEOMORFOLOGICKÁ, KLIMATICKÁ, HYDROLOGICKÁ A GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Chočské vrchy patria do vysokotatranského oblúka pohorí. Zaberajú územie od prelomovej doliny Oravy na západe po dolinu Suchého potoka a Hutnianske sedlo na východe. Táto hranica je morfologická. Od juho­ západu ich ohraničuje oproti Veľkej Fatre prelomová dolina Váhu od Kraľovian po Ružomberok, oproti Liptovskej kotline prosiecky zlom. Od oblúka flyšových pohorí sú oddelené výraznou podchočskou brázdou, kto­ rá sa začína pri Párnici. Je vymodelovaná na súvrství menej odolného flyšu a oddeľuje Chočské vrchy od Skorušiny.

Oblasť Chočských vrchov predstavuje z hľadiska klimatických pomerov pestrú paletu jednotlivých typov a podtypov klimatických oblastí. Pre­ tože morfologická členitosť je pomerne veľká, sú citeľné klimatické roz­ diely a j na veľmi malých vzdialenostiach. Podľa Atlasu podnebia CSR (1958) patrí územie do oblasti chladnej, prevažne do okrsku mierne chlad­ ného (Ci).

Zrážkové pomery ovplyvňuje celková cirkulácia v strednej Európe, na ktoré sa viaže striedanie vzduchových hmôt. Zrážky v tejto oblasti odrá­ žajú tzv. západné situácie, pri ktorých sa k nám dostávajú vlhké vzdu­ chové hmoty od Atlantického oceánu. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace (júl), minimum na február. Celkové množstvo zrážok za rok je premenlivé. Dlhodobý ročný priemer zrážok (obdobie 1931 — 1960) je 750 — 800 mm. Prehľad zrážok počas skúmaného obdobia udáva tab. 1, ktorá predstavuje mesačné úhrny zrážok v mm.

Obdobie, počas ktorého boli sledované zrážkové pomery a chemizmus vôd, možno pokladať zhruba, vzhľadom na dlhodobý úhrn zrážok, za reprezentatívne.

Oblasť Chočských vrchov odvodňujú potoky, ktoré patria do povodia Váhu, len malú časť odvodňuje povodie Oravy. Hlavným zdrojom vod­ ných tokov sú podzemné vody karbonatických komplexov a tá časť po­ vodia, ktorú budujú málo priaznivé až nepriaznivé horniny kryštalinika, kriedové horniny krížňanskej jednotky, najmä v západnej časti pohoria, a pieskovcovo­ílovcové súvrstvie paleogénu, z ktorého je v období väč­ ších zrážok privádzaná podstatná časť povrchových vôd do karbonátov, najmä v doline Kvačianky a Prosečnianky. Základnou charakteristikou vodnatosti povrchových tokov je ich prietok, ktorý bol v skúmanom úze­ mí sledovaný na štyroch miestach vo východnej časti pohoria, kde kar­ bonáty dosahujú najväčšie rozšírenie (K u 11 m a n, E., Z a k o v i č, M., 1972).

62

­zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB

^mmm^ , — 4. ­ —'

Tab. 1. Mesačné úhrny zrážok v m m

x"

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

6 55 33

22 17 4

96 36 52

133 56 116

137 140 237

170 127 147

210 35 132

100 65 118

23 34 150

31 34 67

22 64 35

23 21 8

117 47 41

146 43 109

125 102 185

103 131 120

159 50 103

86 55 95

31 47 173

28 3 54

21 39 32

16 27 27

29 8 4

109 77 41

102 61 72

120 110 149

90 177 72

146 56 75

75 60 96

38 44 154

22 2 104

25 54 62

11 71 46

24 20 3

188 36 38

148 32 114

101 84 180

114 112 112

158 27 110

92 55 97

12 38 181

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

747 733 493 23

421 306 276 7

438 495 257 4

133 302 219 5

97 206 196 4

Stanica

Rok

XI.

XII.

I.

Huty

1972 1973 1974

24 26 63

60 2 58

17 30 43

Kvačany

1972 1973 1974

46 56 76

38 2 81

Lúčky

1972 1973 1974

34 63 65

Malatiná

1972 1973 1974

28 48 68

II.

Tab. 2. Priemerné mesačné prietoky v l/s za rok 1970 Tok

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

Suchá dolina Kvačianka Prosečnianka A n s k ý potok

66 502 195 5

44 262 109 4

76 916 228 10

697 1737 704 52

749 500 636 22

498 531 364 6

VII. 1198 2789 477 25

Špecifický odtok v l/s/km 2 z karbonatickej kryhy Veľ kého Choča za rok 1970

Špecifický odtok

1. XI.

XI.

XII.

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

13,7 0

11,3

12,2

13,2

12,5

19,4

22,3

21,4

22,2

21,7

21,8

17,1

15,2

31.X. Ročný priemer 14,5

17,5

Tab. 2 udáva hodnoty priemerných mesačných prietokov v sledovaných tokoch v l/s a špecifický odtok z karbonatickej kryhy Veľkého Choča, ktorý dokumentuje zrážkovo­odtokové pomery tejto kryhy, ako aj su­ sedných krýh (Sip, Radičina). (Údaje prevzaté z práce Kullman, E., Zako­ vič, M., 1972.)

Chočské vrchy patria medzi jadrové pohoria vnútorných Západných Karpát a sú jedným z mála pohorí bez kryštalického jadra. Na geologic­ kej stavbe má podiel mezozoikum, a to krížňanský a chočský príkrov, z mladších potektonických jednotiek sú v malej miere zastúpené paleo­ génne uloženiny, ktoré patria Liptovskej kotline a podhalskému flyšu.

Najmladšie uloženiny (nepočítajúc hliny, sutiny a i.) sú pleistocénne a ho­ locénne travertíny.

Krížňanský príkrov buduje najmä západnú časť pohoria a svojím stra­ tigrafickým rozsahom zaberá takmer celé mezozoikum. Hlavným pred­ staviteľom krížňanského príkrovu je mohutné súvrstie sivých vápencov a slieňov, v menšej miere sú zastúpené dolomity, ílovito­piesčité bridlice, kremence, organogénne vápence.

Chočský príkrov je v tektonickom nadloží krížňanského príkrovu. V zá­ padnej časti pohoria vystupuje iba vo forme tektonických trosiek, ležia­ cich na mladších členoch krížňanského príkrovu. Stratigrafický rozsah chočského príkrovu je úzky — stredný až vrchný trias. Prítomnosť reiflin­ ských vápencov poukazuje na bielovážsky vývin. Na báze príkrovu vy­ stupujú tmavosivé dolomity, spodné polohy tvoria brekciovité dolomity.

Vyšším členom sú gutensteinské vápence, ktoré patria až k vrchnému anisu. Strednotriasové súvrstvie ďalej tvoria dolomity, ktoré sú označo­ vané ako chočské. K ladinu sú zaradené reiflinské vápence hojné s ro­ hovcami. V nadloží stredného triasu sú vyvinuté lunzské vrstvy. Paleo­ génne uloženiny sa na stavbe zúčastňujú veľmi málo. Sú uložené n a j m ä v okrajových depresiách a ležia transgresívne a diskordantne na vyšších vrstvách mezozoika. Tvoria ich prevažne karbonatické zlepence, brekcie a pieskovce; uloženiny Liptovskej kotliny m a j ú flyšový charakter.

Smer tektonických štruktúr sa zhruba zhoduje s priebehom osi poho­ ria, t. j. V — Z. Smerom na sever sa masy chočského príkrovu ponárajú pod flyš. Na juhu sú uťaté prosieckym zlomom.

Z hydrogeologického hľadiska najvýznamnejším tektonickým faktorom je prosiecky zlom, ktorý prebieha rovnakým smerom ako os vlastného pohoria. Okrem tohto hlavného pozdĺžneho zlomu je na území mnoho » menších priečnych zlomov.

V rámci geologickej stavby územia si osobitnú pozornosť zasluhuje problematika skrasovatenia. Kras sa viaže výlučne na karbonáty choč­ ského príkrovu. Toto krasové územie sa nachádza vo východnej časti po­ horia, medzi dolinou potoka Sestrč a Suchou dolinou, s centrom v Pro­ sieckej doline.

64

ZÁKONITOSTI CHEMICKÉHO ZLOZENIA PODZEMNÝCH VÔD

Pri formovaní chemizmu podzemných vôd sa uplatňuje celý rad fak­ torov, ktoré z hľadiska ich funkcie možno rozdeliť na primárne a se­ kundárne. a) Mineralizačné procesy v systéme hornina — voda Hlavným primárnym genetickým faktorom je mineralogicko­petrogra­ fický charakter prostredia, s ktorým je voda v styku, a ktorý určuje f y ­ zikálno­chemické procesy prebiehajúce na fázovom rozhraní hornina ­ voda. Ďalšie primárne genetické faktory, ako teplota, tlak, koncentrácia C0 2 , resp. iné plyny, pH, oxidačno­redukčný potenciál, prítomnosť iných elektrolytov, charakter pôdneho pokryvu, rýchlosť prúdenia vody a iné, ovplyvňujú celkovú intenzitu a tým i výsledný kvantitatívny efekt tých­ to mineralizačných procesov.

Absolútna väčšina podzemných vôd v Chočských vrchoch má vadozny pôvod a z genetického hľadiska ich klasifikujeme ako vody atmosfero­ génne ( G a z d a , S., 1972). Prevažná väčšina týchto atmosferogénnych vôd patrí do skupiny tzv. petrogénnych vôd, t. j. vôd, ktorých chemicke zloženie je v úzkej korelácii s mineralogicko­petrografickým charakterom horninového prostredia, v ktorom sa formujú. V rámci týchto petrogén­ nych vôd autorka podľa uvedenej klasifikácie vymedzila niekoľko gene­ tických pod t ypov, ktoré sa v predmetnom území vyskytujú. Prevažujú vody karbonátogénne, ojedinele sa však vyskytujú a j vody sulfátogénne, silikátogénne a silikáto­sulfidogénne.

Karbonátogénne vody sú viazané na vápencovo­dolomitické komplexy mezozoika a bazálneho paleogénu. Hlavným procesom tvorby chemizmu týchto vôd je rozpúšťanie karbonátov za spolupôsobenia CO2. Mechaniz­ mus tohto v podstate hydrolytického procesu je opísaný vo viacerých prácach ( G a z d a , S., 1965, J o h n s t o n , J., 1949, G a r r e 1 s, R. M., 1960). Okrem hlavného mineralizačného procesu sa pri formovaní che­ mizmu u p l a t ň u j ú i ďalšie procesy, v obmedzenej miere oxidačné (oxidá­ cia autigénneho pyritu prítomného najmä v karbonátoch s podstatnej­ ším podielom organických látok, resp. v lunzských vrstvách), hydrolytic­ ký rozklad silikátových minerálov (autigénne živce, glaukonit, ílové mi­ nerály) a rozličných foriem SiOz (opál, chalcedón, kvarcín, vznikajúci po­ čas diagenézy, prípadne epigenézy), resp. akcesorických minerálov (stron­ cianit, celestín, siderit a i.).

Pôdny pokryv je okrem CO2 tiež zdrojom určitého množstva organic­ kých látok (humínové kyseliny), resp. iných vodohospodársky význam­ ných zložiek (NH4+ N 0 2 ­ NO3­, HPO4­2). V prevažnej väčšine prípadov neindikuje prítomnosť týchto tzv. chemických indikátorov sekundárneho znečistenia v mezozoiku hygienickú závadnosť daného prameňa, ale je 65

zákonitým odrazom mineralogicko­chemického charakteru jeho obeho­ vých ciest.

Pôdny pokry v je takisto dôležitým faktorom pri iónovýmenných pro­ cesoch. Intenzita výmenného procesu je daná typom pôdneho pokryvu, ktorý je v tejto oblasti humusovo­karbonátový. Tieto pôdy, tzv. rendziny, sú slabo kyslé až alkalické (pH 6,2 — 8,2), silne vápenaté, s vysokým ob­ sahom CaC0 3 (53 %), s výmennou kapacitou 28 — 66 mval/1000 g. b) Chemické zloženie zrážkových vôd a jeho metamorfóza Zrážková voda, ktorá je hlavným zdrojom napájania podzemných vôd sa prvotne znečisťuje už v atmosfére v dôsledku rozpúšťania pevných a plynných exhalátov.

Na skúmanom území sa priemerná mineralizácia zrážkových vôd (po­ dľa našich analýz) pohybuje okolo 25 mg/l, čo po prepočte na priemerné ročné zrážky (800 mm) reprezentuje celkový spád solí cca 40 — 50 t/km 2 / rok. Pri zohľadnení klimatických pomerov (v oblasti prevládajú SZ vetry, ktoré prinášajú množstvoolaXUTSOKIHFC SO2, CO2 a popolčeka až z Ostravska) môžeme predpokladať, že množstvo spadnutých solí bude ešte vyššie. Hlavným znečisťovateľom ovzdušia je energetický priemysel, ktorý vypúšť a ročne Tab. 3. Chemické analýzy zrážkových vôd Stanovenie

Označenie miesta odberu P r i b i s k o Z u b e r e c

pH N a + K + Ca+ 2 Mg+ 2 Fe+ 2 NH 4 + organické látky CI­ SO4 ­ 2 NO2­ PO4 ­ 3 H CO3 ­ F­ S i 0 2 volný C0 2 mineralizácia

6,1 1,4 0,8 4,81 0,49 0,03 0,28 1,76 1,06 4,52 2,5 0,02 12,2 0,04 st.

5,52 28,2

5,5 2,4 1,2 2,0 0,73 0,06 0,55 4,16 1,06 2,77 st. st.

12,2 0,00 st.

1,76 22,52

S u c h á dolina

L ú č k y

P r o s i e k

5,5 2,0 1,2 2,0 0,73 0,08 0,45 3,68 1,06 2,77 st.

0,00 12,2 0,00 st.

1,76 22,55

5,9 1,4 0,6 2,0 0,49 0,18 0,14 1,84 1,06 2,05 2,9 0,01 6,1 0,04 st.

4,4 17,0

6,05 3,2 1,2 3,6 0,48 0,09 0,32 1,92 1,06 10,28 2,5 st.

6,1 0,05 st.

6,16 28,46

Lipt.

K v a č a n y T r n o v e c

7,0 2,0 1,0 2,0 1,95 0,03 0,17 1,76 2,06 5,76 1,2 st.

12,2 0,02 st.

2,64 21,25

5,35 4,0 1,4 3,2 1,45 0,08 0,45 4,24 1,06 15,63 2,9 0,02 6,1 0,04 st.

7,04 36,39

Beše­ ň o v á

6,0 2,0 1,2 3,2 1,22 0,02 0,27 2,40 2,14 4,93 1,85 st.

12,2 0,03 st.

1,76 29,35

Poznámka: Hodnoty aniónov a katiónov, ako aj mineralizácie C0 2 sú uvedené v mg/l, vzorky boli analyzované roku 1975, 1976 v laboratóriu IGHP, n. p., Žilina a odobraté ako kumulatívne vzorky snehu v XI. 1975 a II. 1976.

66

Tab. 4. Prehľad stopových prvkov v zrážkovej vode (stanovené metódou AAS) Označenie miesta odberu

Stanovenie

Cr Cu Cd Zn Sr Pb

Pribisko

Lúčky

0,00 0,035 0,001 0,026 0,06 0,002

0,00 0,080 0,006 0,098 0,06 0,002

Liptovský Trnovec

Bešeňová

0,0013 0,00 0,00 0,016

0,0033 0,00 0,00 0,024

0,0034

0,0023

do atmosféry popri C0 2 i značné množstvá pevných a plynných exhalá­ tov (okrem iných a j Si0 2 , MgO, prach, HF, H 2 S, NOx , CS2,olaXUTSOKIHFC Cl2> F2) a roz­ ličné organické látky, vrátane ropných produktov. Na sledovanom území pôsobí ako výraznejší zdroj znečistenia chemický priemysel ­ celulózo­pa­ pierenský kombinát v Ružomberku, odkiaľ sa do ovzdušia dostáva veľké množstvo popolčeka, SO'2, Na 2 S0 4 , H 2 S (poradie je uvedené podľa veľ­ kosti zastúpenia). Ďalším nezanedbateľ ným producentom plynných exha­ látov sú Kovohuty Istebné.

V chemickom zložení zrážkovej vody prevládajú ióny Mg+ , Ca+ , N H 4 + , S O 4 ­ 2 .

Predstavu o celkovom chemizme zrážkových vôd si môžeme urobiť na základe analýzy zrážkových vôd (tab. 3, 4), ktoré boli odobraté n a j m ä kvôli zisteniu množstva stopových (alebo toxických) prvkov v zrážkovej vode, ako aj ich celkového chemizmu. Ide o kumulatívne odbery zrážok (snehu) z rôznych miest na území Chočských vrchov.

Okrem týchto kvantitatívne stanovených stopových prvkov bola semi­ kvantitatívnou spektrálnou analýzou zistená prítomnosť ďalších prvkov: As, Ni, Ti, Mn. Teda rad stopových prvkov, ktoré boli stanovené v pod­ zemných vodách, n e m a j ú len primárny pôvod (odraz mineralogicko­petro­ grafického charakteru horninového prostredia), ale určitá časť vôd má pôvod v sekundárnych faktoroch. Osobitne si treba všimnúť značný obsah organických látok v zrážkových vodách, nízku hodnotu pH, ale a j obsah Mg+ 2 , NH 4 +, S 0 4 ­ j a i. c) Zdroje znečisťovania a ich prejavy v chemickom zložení podzemných vôd Zrážková voda sa ďalej znečisťuje vstupom do litosféry, a to najmä prestupom cez kultúrny pôdny pokryv. Na skúmanom území (okres Lip­ tovský Mikuláš a Dolný Kubín) sa ročne spotrebovalo priemerne 9430 t minerálnych hnojív (priemer za rok 1970 — 1975). Na prvom mieste je 67

1. SCHEMATICKÁ HYDROCHEMICKÁ M A P A CHOCSKÝCH VRCHOV Zostavila V. Tereková s použitím hydrogeologickej m a p y autorov Kullman — Zakovič (1972)

Kryštalinikum hydrogeologický priaznivé mezozoikum (vápence a dolomity stredného a vrchného triasu) hydrogeologický menej priaznivé mezozoikum (prevažne slienité vápence jury) hydrogeologický nepriaznivé mezozoikum (keuper, lunzské vrstvy, slienité bridlice, slienité vápence, slieňovec neokomu) paleogén — bazálne karbonatické bridlice, ílovcovo­pieskovcové súvrstvie Genetický typ vôd obeh v čistých vápencoch obeh v čistých dolomitoch zmiešaný obeh v o vápencoch a dolomitoch

o

obeh vo vápencovo­dolomitickom komplexe mezozoika, ovplyvnený stykom so sad rovconosným keuprom obeh v kryštaliniku, resp. krátkodobý prestup podzemných vôd kryštalinika cez mezozoikum

O o O O

Mineralizácia v mg/l 1 číslo vzorky

100 — 200 mg/l 300 — 400 mg/l

200 — 300 mg/l

400 — 500 mg/l

> 500 mg/l

Charakteristika prameňov ^ g f

pramene pretekavé

nezachytené pramene

pramene vrstevné

zachytené pramene

pramene puklinové

O

pramene minerálne

pramene sutinové a druhotne sutinové

O

hydrogeologický vrt ponor

.

. 0,1 ­

1,0

.

» 1,0 — 5,0

• •

5,0 — 10,0 ­j­ Q prameňov v l/s

# •

nad 10,0

povrchový tok zlomy presunové línie odber vzorky z povrchového toku

spotreba fosforečných — 3980 t, na druhom mieste dusíkatých — 3800 t, na treťom mieste draselných — 1650 t hnojív. Ako zákonitý dôsledok tejto chemizácie je sústavné narastaniezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQ NO3 ­ , P O ­ r 3 v podzemných vo­ dách.

V menšej miere sa tu uplatňuje znečisťovanie podzemných vôd pesti­ cídmi, ktoré sa do vody dostávajú pri ochrane lesného porastu, menej poľnohospodárskych plodín.

Výraznejšie sa na tomto území uplatňuje a j rozptýlená fekálna a bak­ teriálna kontaminácia, podmienená pasením dobytka a oviec. Nadmerným spásaním a pošliapaním sa často poruší ochranná mačina a uvoľ ňuje sa pôda pre rýchlu eróziu.

Kvantitatívne analogickým zdrojom znečisťovania sú i odpady zo za­ riadení cestovného ruchu, ktorý sa najmä v posledných rokoch veľmi in­ tenzívne aj tu rozvíja.

Výrazne sa tieto činitele prejavujú v chemizme vôd povrchových tokov (zvýšené obsahy S 0 4 ­ 2 , N 0 3 _ , NH 4 + P0 4 ~ 3 ) s menším, resp. s väčším vplyvom a j na podzemné vody.

Povrchové toky m a j ú v priemere vyššiu mineralizáciu oproti podzem­ ným vodám, čo dokumentujú analýzy vôd z povrchových tokov (tab. 5).

Tab. 5. Chemizmus vôd z povrchových tokov Označe­ nie

M

pH

co2

l o 60 9o

442 387 439

7,05 7,0 7,4

1,62 5,3 3,5

2 N a + + K + Ca+ 2 + NH 4 + SO4­2 NO3­ Mg+

7,4 6,2 5,4

70,4 82,2 82,3

st. st.

0,11

41,2 36,6 52,67

3,5 6,0 4,0

HPO4­2 HCO3­ st.

0,14 0,02

286 244 269

Poznámka: Všetky hodnoty okrem pH sú uvedené v mg/l; lo — prítok potoka 2 a š ­ kov, 2o ­ prítok Leštinského potoka, 3o ­ prítok potoka Likavka.

Pri sledovaní kvality podzemnej vody treba venovať pozornosť všet­ kým uvedeným faktorom, ktoré v priaznivých hydrogeologických pod­ mienkach umožňujú prenikanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody.

Charakter hornín, ich hydrogeologické pomery, ako priepustnosť, rých­ losť prúdenia vody, vrátane uvedených sekundárnych faktorov určujú chemizmus podzemných vôd.

Z hľadiska hydrogeologických pomerov boli na skúmanom území vy­ medzené 2 typy režimu podzemných vôd (K u 11 m a n, E., Z a k o v i č, M., 1972): 1. Režim puklinový — v nekrasovateľných súvrstviach (dolomity, slie­ nité vápence); 2. režim puklinovo­krasový až krasový (vápence).

Na území prevládajú vody s režimom puklinovo­krasovým, ktorý sa vyznačuje plytkým a rýchlym obehom. Pre pomerne krátky styk vody 70

Ca (Mg)SO^ Ca (Mg)CI

2. A — Podzemné vody karbonatických komplexov B — Podzemné vody karbonatických komplexov ovplyvnené sadrovým keuprom Systemizačný graf chemizmu podzemných vôd mezozoika Chočských vrchov

szyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA horninovými minerálmi rozpúšťacie reakcie na fázovom rozhraní nema­ jú možnosť dospieť do štádia rovnováhy nasýtenia a sú charakterizované pomerne nízkou mineralizáciou. Na rozlíšenie horninového prostredia, v ktorom sa formuje chemizmus vôd, slúži charakterizačný koeficient Mg/Ca. Na základe uvedeného kritéria možno na území stanoviť 2 základ­ né typy obehov: 1. Obeh v čistých vápencoch, resp. s prevahou vápencov s hodnotou koeficientu Mg/Ca do 0,5; 2. obeh v čistých dolomitoch, resp. s prevahou dolomitov s hodnotou koeficientu Mg/Ca od 0,5.

Situácia prameňov a ostatných zdrojov je zakreslená na schematickej hydrogeochemickej mape, ktorej podklad tvoria hydrogeologické pomery 71

1000­

sah

700

600­ pr.

200

~300

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQ S

itô ~ mineralizdclazyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZ v ife mg/l

3. Závislosť mineralizácie od nadmorskej výšky v pod­ zemných vodách mezozoika

daného územia. Aby bola mapa prehľadná, nie sú v nej zakreslené všetky analyzované zdroje a pramene, ale len tie, ktoré sú hydrogeologický n a j ­ významnejšie a pre uvedené obehy najtypickejšie. Povrchové toky m a j ú číslo s indexom o. Ostatná dokumentácia bodov spolu s kompletnými chemickými analýzami (okrem analýz zrážkových vôd) je obsiahnutá v prá­ ci autorky z roku 1975.

Priemerná hodnota koeficientu Mg/Ca vôd, ktoré f o r m u j ú svoj che­ mizmus v čistých vápencoch, resp. s prevahou vápencov, je 0,37, pri vo­ dách, ktoré f o r m u j ú svoj chemizmus v čistých dolomitoch, resp. s pre­ vahou dolomitov, je 0,64. Priemerná hodnota všetkých mezozoických pod­ zemných vôd v sledovanom území je 0,48, a teda v priemere ide o vody typu kalciovo­magnéziovo­bikarbonátové, ktoré na území skutočne pre­ vládajú. Zo systemizačného klasifikačného diagramu vidno, že na území sú vody kalciovo­bikarbonátové a až kalciovo­magnéziovo­bikarbonátové (obr. 2).

72

Tab. 6. Štatistické zhodnotenie chemických analýz podzemných vôd Zložka

Počet dát

Mini­ mum

Maxi­ mum

Prie­ mer

Medián

Typ Smerodajná rozdelenia odchýlka

327,70 328,11 445,40 214,40 82 M v mg/l 55,30 56,25 89,30 31,30 83 Ca+ 2 v mg/l 2 16,00 16,11 25,30 4,90 83 Mg+ v mg/l 219,70 220,81 293,60 143,40 82 HCO3­ v mg/ 21,80 23,04 46,10 11,50 82 SO4­2 v mg/l 3,30 4,01 9,90 1,00 58 NO3­ v mg/l 86,16 85,68 92,40 76,87 83 A 2 V mval % zyvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHEDCBA 11,00 11,48 20,58 4,00 83 S2 v mval % 2,60 2,77 6,95 1,18 83 ^ v mval % 1,57 1,58 2,04 1,32 56 log K c —17,61 —17,67 —17,16 —18,18 56 log K d 0,46 0,48 0,91 0,12 83 Mg/Ca 7,05 7,5 6,6 7,1 56 pH

44,84 10,76 4,17 31,09 7,84 1,97 3,76 3,84 1,14 0,17 0,36 0,16

N N N N

N N N N N

Poznámka: Hodnoty log K c a log K d , ako aj pH sú počítané len z analýz, pri kto­ rých bola hodnota pH meraná priamo v teréne.

Hlavné charakteristiky uvedených typov vôd udáva tab. 6.

Podľ a hodnoty mineralizácie (M) charakterizujeme vody ako nízko m i ­ neralizované, čo je p r e puklinovo­krasové vody typické. Mineralizáciu p o d m i e ň u j e dĺžka kontaktu vody s horninovým prostredím. S hĺbkou obehu sa mineralizácia zvyšuje, čo znázorňuje obr. 3.

Túto zákonitosť možno sledovať na prameni č. 1 a 8. P r a m e n e vyvie­ r a j ú z karbonatického komplexu k r y h y Šípu. Casť zrážkových vôd infil­ trujúcich do tohto komplexu vyviera v p r a m e n i č. 1 v nadmorskej výške 725,7 m (M = 310 mg/l), časť p r e s t u p u j e hlbšie a vyviera v bariérovom prameni č. 8 v n a d m o r s k e j výške 565,0 m (M = 400,0 mg/l). Odbery oboch prameňov boli urobené v rovnakom čase.

Mineralizácia ď alej závisí od parciálneho tlaku CO2. Výpočet p C O i po­ tvrdil presýtenie vôd mezozoika vo vzť ahu k atmosfére a približne rovno­ vážne nasýtenie vo vzť ahu k CO2 v pôdnom vzduchu. Pri štatistickom hodnotení hodnoty mineralizácie v y k a z u j ú normálne rozdelenie hodnôt.

Analogický priebeh hodnôt v y k a z u j ú a j ostatné makrozložky (Ca+ 2 , Mg+ 2 , HCO3­), ktoré n e o v p l y v ň u j ú sekundárne faktory, ako a j geochemické ukazovatele A 2 , S 2 , SO4/M, Mg/Ca. Na v y j a d r e n i e rovnovážnych stavov podzemných vôd mezozoika autor­ ka analyzovala systémy: kalcit ­ voda, dolomit ­ voda, sadrovec (anhyd­ rit) ­ voda, ktoré v tomto prírodnom prostredí prevládajú. Rovnovážny stav nasýtenia u d á v a j ú hodnoty log K c = 1,99, log K d = ­ 1 6 , 7 , log K s = = 4,625. Hodnoty získala výpočtom analyzovaných vôd. Tie poukazujú na nedosýtenosť voči horninovému prostrediu ­ výrazná nedosýtenosť voči 73

( 2 f 'c ' ^ V presýtenie dolomitu

i a ,5 1 1

voči

presýtenie voči j kalcitu a dolomitu

1

1 1 1 1 1 1 1

nedosýtenie voči kalcitu a dolomitu 0

i ,(m)zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPON

Chemizmus podzemných vôd mezozoických sérií Chočských v r ­ * m ' chov vo vzť ahu k rovnovážnej rozpustnosti kalcitu a dolomitu

1 1 1 1 1 1 L

­'6.7

1 1 ••' 1. 1 1 . 1 1 '."•" i. 1 i 1 i 1 \ i

, 1

1

I presýtenie 1 kalcitu

2

1

3

voči c,

s

(op • C t" * top , HCOj * pH

presýtení* voči sadrovcu

• ''i — I

I presýtenie MOC/' J Aatcitu i aadrovcu

­ Vif tQlS

I

ntdasýtenie voči kata t u : sadrovcu

presýtenie voči Aatcitu

5. Chemizmus podzemných vôd mezozoických sérií Chočských vr­ chov vo vzť ahu k rovnovážnej top aCa"­top i HCO'j 'pH rozpustnosti kalcitu a sadrovca

74

(25'C, l Um)

6. Chemizmus podzemných vôd mezozoických sérií Chočských vr­ chov vo vzť ahu k rovnovážnej rozpustnosti dolomitu a sadrovca

i 0,2 S­

<3 ­<• 8"

­s

nedosýtcn/c voči Kalcitu : sO/rovcu J <i S lop fCa"'lop * HCO'3'fiH sadrovcu, resp. anhydritu, ale aj voči dolomitu a kalcitu (pozri tab. 6).

Nedosýtenosť spôsobuje pomerne plytký a rýchly obeh. S hĺbkou obehu nedosýtenosť najmä kalcitu klesá, čo možno sledovať znova na prame­ ňoch č. 1 a 8. prameň č. 1 log K c = 1,46, prameň č. 8 log K c = 1,53.

Prehľad stavu nasýtenia podzemných vôd mezozoika voči horninovému prostrediu udávajú a j rovnovážne korelačné diagramy (obr. 4, 5, 6), kde sú zaznačené len podzemné vody mezozoika, pri ktorých bola hodnota pH meraná priamo pri odbere. Vyššia nameraná laboratórna hodnota pH posúva analyzované vody k rovnovážnemu stavu, ojedinele k stavu pre­ sýtenia — predovšetkým voči kalcitu.

ZÁVER

Pri objasňovaní zákonitostí tvorby chemizmu podzemných vôd mezo­ zoika v Chočských vrchoch sa nemôžeme zamerať len na výskum pocho­ dov, ktoré prebiehajú v systéme hornina ­ voda ­ plyn, ale je potrebné v celom rozsahu poznať činitele (prevažne sekundárne), ktoré mineralizu­ jú zrážkovú vodu, ktorá je hlavným zdrojom podzemných vôd na tom­ to území.

V skúmanom regióne v absolútnej prevahe sú karbonatogénne vody, ktoré sú viazané na vápencovo­dolomitické komplexy mezozoika a ba­ 75

zálneho paleogénu. Hlavným procesom formovania chemizmu týchto vôd je rozpúšťanie karbonátov za spolupôsobenia C0 2 a jeho výsledkom sú vody kalciovo­bikarbonátové až kalciovo­magnéziovo­bikarbonátové, kde mineraíizácia dosahuje v priemere 328,11 mg/l.

Nižšie mineralizované vody sa nachádzajú len v najvýchodnejšej časti územia v niekoľkých prameňoch, kde je styk mezozoika s kryštalinikom (M = max. 150 mg/l) a kde dochádza k zmiešavaniu týchto vôd. Chemiz­ mus vôd kryštalinika udáva proces rozpúšťania silikátových hornín.

Odlišný chemizmus má a j voda z hydrogeologického vrtu CHK—1, kde je zvýšený obsah síranov, čo je dôsledkom dlhodobejšieho styku vody so sadrovcovonosným keuprom.

Otázka tvorby chemizmu však nie je len vecou primárnych genetic­ kých faktorov, ale stále viac sa uplatňujú na jeho tvorbe, resp. metamor­ fóze sekundárne faktory. Svedčí o tom rad prvkov, ktoré boli analyzova­ né v zrážkových vodách, pričom v niektorých prípadoch bola dokázaná prítomnosť týchto prvkov a j v podzemných vodách, ale ich primárna prí­ tomnosť bola vopred vylúčená.

Poznanie základných zákonitostí tvorby a kvality vôd, poznanie pôso­ biacich zdrojov znečisťovania, poznanie celkovej kapacity eliminačných a stabilizačných mechanizmov v prírodnom systéme daného územia umož­ nia objektívne riešiť nielen otázku genézy a chemizmu, ale a j ochrany podzemných vôd.

Do redakcie zborníka došlo: 29. 1. 1982

LITERATÚRA 1. ANDRUSOV, D.: Geológia Československých Karpát. SAV, Bratislava 1958.

2. FREAR, G. H., JOHNSTON, I.: The solubility of calcium carbonate (calcile) in water at 25 "C in present carbon dioxide at pressure varying from 0,0031 to 1,0 atmospheres. J. Am. Chem. Soc., 51, 1949.

3. GARRELS, R. M.: Minerál Equlibria at Low Temperatures and Pressure. Har­ per Brothers, N e w York 1960.

4. GAZDA, S.: Rozpúšfacia schopnosť vody a jej význam pre tvorbu chemizmu podzemných vôd a roztokov. Archív GÚDS, Bratislava 1965.

5. GAZDA, S.: Modifikácia Palmerového klasifikačného systému. Hydrogeologická ročenka 1970/71.

6. GAZDA, S.: Základný hydrogeochemický výskum Chočského pohoria. Čiastková správa, archív GÚDS, 1972.

7. GAZDA, S.: Chemizmus podzemných vôd Západných Karpát a jeho genetická klasifikácia. In: Zborník III. geologickej konferencie v Bratislave 1973.

8. GAZDA, S., MELIORIS, L., PORUBSKÝ, A.: Hydrogeológia a ochrana život­ ného prostredia. Mineralia Slovaca, 6/1974.

9. HARNED, N. S., DAVIS, R.: The ionization constans of carbonic acid in w a ­ ter and the solubility of carbon dioxide in water and aqueous salt solutions from 0° to 50 °C. Am. Chem. Soc. J., 65, 2030, 1943.

10. JlRELE, V.: Vliv kontaminace srážkových vod na kvalitu podzemní vody.

Manuskript ­ archív SG, Praha 68, 1972.

76

11. K U L L M A N N , E., ZAKOVIC, M.: Čiastková záverečná správa hydrogeologic­ kého v ý s k u m u C h o č s k é h o pohoria. A r c h í v G Ú D Š — Bratislava 1972.

12. P O H Á N K O V Á , V.: H y d r o g e o c h e m i c k é p o m e r y Chočských vrchov. Rigorózna práca. A r c h í v IGHP, Žilina 1975.

13. P E L I K Á N , V.: Ochrana p o d z e m n í c h v o d v okolí skládek odpadu. Archív, G e o ­ test B r n o 1976.

0 E P A 3 0 B A H H E XHMH3MA BOfl M E 3 0 3 0 B B XOqCKHX ľ OPAX P e 3 10 M e

B 06pa30BaHnn x n M H 3 M a n o i w e M H b i x BOB aaiiHoň T e p p H T o p H H npHHHMaioT y q a c T H e zyxvutsrqponmlkjihgfed pnn cj>aK­ KDpoB, KOToptie c TOHKH 3peHHa cBoeií i J y H K U H H c a e a y e T pa3aejinTb Ha nepBHqHbie H B T o p H H H b i e . noaaBjíHiomee SOJILIHHHCTBO noaseMHbix Boa B XOÍCKHX ropax H M e e T BaaoaHoe nponcxoHíae­ HHe H c reHeTHiecKoä ToqKH 3peHHH on H KjiaccmjjHiiHpoBaHbi KaK BOÄM aTMoe$eporeHHbie. B paM­ Kax 3Toň Kjiac€H<jiHKai;Hn na TeppHTopHH BbiaejieHO HecKOjibKo reHeTHiecKHx noaranoB, KOTOpbie 3aecb npeogjiaaaioT. Bnoane npeoôaaaaioT KapôoHaToreHHbie BOBM, cBH3aHHbie c H3BecTHHKOBo­ao­ JIOMHTHMMH KOMnaeKcaMH Me3030H H 6a3aJibHoro najieoreHa. XHMH3M STHX BOB BnoaHe cooTBeT­ CTByeT MHHepaaorHiecKo­TeTporpa^HHecKOMy xapaKTepy ropHbix nopoa, B KOTOPHX BOaa niipKy­ jmpyeT. raaBHblä HCTOqHHK 3THX noa3eMHbIX BOa — OCaaOHHbie BOabI, XIIMKSM. KOTOpblX 3aBHCHT OT BTopHHHbix $aKTopoB, onpeaeJiaiomHx 3arpH3HeHHe. CpeaH HHÄHKaTOpOB 3arpH3HeHHH B ocaaoq­ HOH Boae ycTaHOBaeHO Gojibmee coaepataHHe opraHHqecKHx BemecTB, NH 4 +,olaXUTSOKIHFC SO4­2, HH3uiae Be­ aHIHHbl pH H HeKOTOpbie pacceHHHbie 3jieMenTbi, KaK Zn, Cd, Pb, As, coaepacaHHe KOTOPHX B noa3eMHbix Boaax HH3mee, HJIH ace He ycraHOBJíeno Booôme, ITO aBJíneTCH pe3yjibTaT0M SJIHMH­ HalJHOHHOH H CaMOOqHCTHTeJIbHOH enOCOÔHOCTH npHpOaHOH CHCTeMBI. B OÔHJHX l e p T a x noa3eMHbie BOabi HccaeayeMoň TeppHTopHH cJieayeT c í H T a T b HH3K0MKiiepajin­ 3npoBaHHMMH (cpeaHee HHCJIO M = 328,11 Mr/1), KAJIBUHH (MarHesuň) — 6HKap6oHaTHoro xHMH3Ma, 3HaiHTeab«o HeaocLimeHHMMH n o oTHomeHHio K BCTpeqaeMbiM 3 a e c b r o p H b i M n o p o a a M .

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

NIEKTORÉ POZNATKY Z MERANIA TEPLOTY HORNINOVÉHO PLASTA V DOBŠINSKEJ ĽADOVEJ JASKYNI A DEMÄNOVSKEJ ĽADOVEJ JASKYNI J A R O S L A V

C T a ľ b H

n o C B H me H a

H3MepeHHio

noBjíHaiomHx Ha 06pa30BaHne, B

f l o6mHHCKoä

T e Mn e p a T y p b i

c o x p a He mi e ,

j i e ÄHHo i i n e me p e n

HJIH

fleMeHOBCKoň

NEHHH n o J i y i e u HL i e H 3 Me p e H H e M T e Mn e p a T y p t i m e p e

B 1 9 7 7 — 1 9 7 8

i í H0 HH0 e p e me H H e

r r . H a

a n n a p a T a

r p e x

H A L A S

n o p o o H o ä O6OJKMKH » e

Hc i e s HOB e Hn e

—

j i b a a

o j mo My

H

H 3

j i e a n Ho r o

c j > a KTo p o B y K p a me H H H

j i e a HHo ô n e me p e . A B T O P a a e T p e s y j i b Ta Tb i n n o p o a Ho i i

H3 Me p HT e j i b Hb i x

n y HKT a x . Or a b T j j c o n e p a t HT

HJIH CT>CMKH T e Mi i e p a T y p w

CBe­

OÓOJIOHKH B FLEMEHOBCKOÔ j i e j HHo ň T a K » e

n o p o a b i , Hc n c u i b 3 0 Ba HH0 r 0 B

ne­

KOHc T p y K­ f l oôui HHCKoň

zyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA BJIH o ô e c n e i e HHH H 3 Me p e H H H T e Mn e p a T y p t i H a p a 3 Hb i x y p o B H H x c KBa a t HHb i .

j i e i i HHOH n e me p e

Dobšinská ľadová jaskyňa a Demänovská ľadová jaskyňa ako osobitné prírodné výtvory boli a sú predmetom záujmu človeka, ktorý ich využí­ val a využíva na uspokojovanie svojich záujmov a potrieb (turistika, prie­ skum, výskum).

Tvorba, udržanie, resp. zánik ľadu v týchto jaskyniach závisí od tepel­ ného režimu, ktorý človek ovplyvňoval svojimi zväčša nevhodnými zá­ sahmi. Sprístupňovacími prácami upravil vchody a priestory jaskýň, prie­ skumnými prácami prenikol do nezaľadnených častí, čím umožnil zvýšenú výmenu vzduchových hmôt medzi zaľadneným priestorom jaskyne na jednej strane, vonkajšou atmosférou a nezaľadnenými priestormi jaskyne na d r u h e j strane. Činnosť dobrovoľných jaskyniarov v Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorí roku 1947 prenikli do kvapľových častí, spôsobila zmenu prúdenia vzdu­ chu. Z kvapľových častí začalo do zaľadneného priestoru jaskyne prúdiť väčšie množstvo teplého vzduchu, ktoré spôsobovalo roztápanie ľadu a ľa­ dovej výzdoby ( B l a h a , L., 1971). A j v Demänovskej ľadovej jaskyni dobrovoľní jaskyniari niektorými zásahmi pri prieskumných prácach na začiatku 50. rokov značne narušili režim jaskyne, čo spôsobilo skoro úplné roztopenie ľadu (B e n i c k ý, V., 1959, O t r u b a, J., 1959).

Na odstraňovaní následkov nevhodných zásahov vplývajúcich na zmeny režimu v Dobšinskej ľadovej jaskyni a Demänovskej ľadovej jaskyni ma­ jú hlavný podiel pracovníci Hydrometeorologického ústavu v Bratislave

79

a Ústavu pre meteorológiu a klimatológiu Univerzity Komenského v Bra­ tislave (O t r u b a, J., 1959, B l a h a , L., 1971).

Po záchranných prácach, keď sa režim jaskýň čiastočne upravil, záujem a starostlivosť o tieto jaskyne zo strany meteorológov trval i naďalej.

V jaskyniach sa začala pravidelne sledovať teplota vzduchu, kontrolne sa merali a pozorovali i ďalšie fyzikálne veličiny ovzdušia ­ relatívna vlhkosť, rýchlosť prúdenia vzduchu a teplota horninového plášťa ( O t r u ­ b a , J., 1959, 1971, P e t r o v i č , S. ­ S o l t í s , J., 1971, S o l t í s , J., 1971). Na základe výsledkov meraní a pozorovaní navrhovali ďalšie opat­ renia na zlepšenie tepelného režimu Dobšinskej ľadovej jaskyne a Demä­ novskej ľadovej jaskyne.

Z uvedeného vyplýva, že iba na základe dlhodobého sledovania a dô­ kladného poznania režimu ľadových jaskýň možno v prípade potreby robiť zásahy tak, aby sa nenarušil režim jaskyne a nezačal sa v dôsledku zvýšenia teploty roztápať ľad.

Po vzniku Správy slovenských jaskýň roku 1970 sa vytvorili podmien­ ky na zabezpečenie výskumu a starostlivosti o Dobšinskú a Demänov­ skú ľadovú jaskyňu, keď sa na základe odporúčania Medzinárodnej ve­ deckej konferencie usporiadanej pri príležitosti 100. výročia objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne do plánu hlavných úloh zaradili úlohy zame­ rané na výskum ľadových jaskýň. Jedným z problémov, ktoré sa v rám­ ci úloh riešili, bol i výskum zmien teploty horninového plášťa.

1. TEPLOTA HORNINOVÉHO PLÁŠŤA

Tepelný režim jaskynného prostredia ovplyvňuje teplota okolitých hor­ nín. Horninový plášť obklopujúci jaskynný priestor sa v studenom obdo­ bí ochladzuje vzduchom prúdiacim do jaskyne odovzdávajúc mu teplo.

V teplom období ochladzuje vzdušný prúd a vytvára priaznivé podmien­ ky na zachovanie ľadu.

Na významnú úlohu, ktorú v teplom ročnom období zohráva prechlade­ ný horninový plášť, poukazuje celý rad autorov zaoberajúcich sa prob­ lematikou ľadových jaskýň ( W o l d ŕ i c h , J., 1926, P e t r o v i č , S. ­

S o l t í s , J., 1971, Po po v, V., 1971, S o l t í s , J , 1971, R o d a, S. ­

R a j m a n , L. ­ E r d ô s , M., 1974, B ô g 1 i, A., 1978, H a 1 a š, J. ­ S 1 í­ v a , L., 1979, H a 1 a š, J., 1980).

1.1. MERANIE TEPLOTY HORNINOVÉHO PLÁŠŤA

Meranie teploty horninového plášťa v Dobšinskej a Demänovskej ľa­ dovej jaskyni bolo predmetom výskumu už dávnejšie ( D é n e s , G., 1971, O t r u b a, J., 1959).

Pretože kvapalinové dilatačné teplomery umožňovali sledovanie teplo­ ty horninového plášťa iba v jednej úrovni v jednom vrte, nahradili sme 80

ich pri výstavbe meracích sietí teploty horninového plášťa platinovými teplomernými odpormi Pt 100 CSN 25 8345, ktoré umožňujú sledovanie teploty v jednom vrte vo viacerých úrovniach.

Sledovanie teploty horninového plášťa ovplyvňuje dosiahnutá hĺbka vrtu. Vzhľadom na podmienky v Dobšinskej a Demänovskej ľadovej jas­ kyni (ťažko dostupné pre prísun vŕtacieho zariadenia a značné finančné náklady) podarilo sa zabezpečiť vrty maximálne do hĺbky 2 m.

Metodiku merania teploty horninového plášťa a rozmiestenie meracích stanovíšť v oboch sledovaných jaskyniach už poznáme ( H a l a š, J. — S 1 í v a, L., 1979).

Pri realizácii výstavby meracej siete teploty horninového plášťa v Dob­ šinskej ľadovej jaskyni sme vychádzali zo skúseností získaných v Demä­ novskej ľadovej jaskyni.

Problém spojený s umiesťovaním platinových teplomerných odporov vo vrte tak, aby mali dobrý kontakt s horninovým plášťom a zároveň boli zabezpečené proti mechanickému poškodeniu a pôsobeniu vlhkosti a ľadu, sa podarilo vyriešiť.

Kolektív pracovníkov v VVUTJ Ostrava­Radvanice a SSJ Liptovský Mikuláš (L. Slíva, O. Oboda, M. Gurth, J. Pasečný a J. Halaš) vyvinul meraciu sondu teploty horninového plášťa, ktorú možno použiť na me­ ranie vo viacerých úrovniach vodorovne, zvisle, šikmo a dohora orien­ tovaných vrtov.

1.2. MERACIA SONDA TEPLOTY HORNINOVÉHO PLÁŠŤA

Meracia sonda teploty horninového plášťa spĺňa požiadavku na prispô­ sobenie sa nepravidelným tvarom a rozmerom v priereze vrtu, ktoré spô­ sobujú miestne geologické podmienky, tektonika sledovaného horninového plášťa a spôsob vŕtania. Ďalšou požiadavkou na meraciu sondu bolo ľahké zabezpečenie snímačov teploty vo vrte na požadovanej úrovni bez použi­ tia ďalších montážnych prípravkov a zamedzenie negatívnych vplyvov spôsobených prúdením vzduchu.

Meracia sonda má stavebnicovú konštrukciu a jej podstatou je zaistenie dokonalého kontaktu telesa snímača (obr. 1) s horninou, odstránenie te­ pelného spojenia medzi jednotlivými snímačmi tým, že sa medzi ne vloží rúrka z tepelnoizolačného materiálu a rušivý vplyv prúdenia vzduchu vo vrte sa obmedzuje použitím tesniacich krúžkov z pružného tepelno­ izolačného materiálu. Sonda má zvýšenú prispôsobivosť vzhľadom na po­ žadované vzdialenosti vď aka použitej stavebnicovej konštrukcii s pre­ menlivou dĺžkou dištančných rúrok a zvýšenú prispôsobivosť rozmero­ vým a geometrickým nepravidelnostiam vrtu možno dosiahnuť použitím samosvorného kotvenia snímačov vo vrte, použitím klinov.

81

1.2.1. S N Í M A Č T E P L O T Y

Na obr Ä 1 vidno konštrukčné riešenie snímača teploty. Vlastný snímač teploty (platinový teplomerný odpor) 5 je umiestený v telese snímača 6 zhotoveného z materiálu s dobrou tepelnou vodivosťou. Teleso snímača 6 je na stenu vrtu pritlačené klinovou kotvou 1. Odistenie kotvy 1 sa robí prestrihnutím strižnej poistky závesu 7 a vytrhnutím struny 8. Použitím strižnej poistky závesu 7 a odisťovacej struny 8 sa dosiahne určitá vo­ pred určená hodnota prítlaku telesa snímača 6 ku stene v r t u a tým sa zaistí dobrý prestup tepla medzi horninou a telesom snímača. Tvarovým riešením klinu kotvy je umožnené použitie tohto spôsobu kotvenia i v prí­ pade nepravidelného tvaru a rozmerov vrtu.

Teleso snímača 6 je s ďalšími snímačmi pohyblivo spojené dištančnými rúrkami 2 pomocou čapov 4. Vnútorný priestor dištančných rúrok 2 a te­ lesa snímača 6 je využitý na umiestenie prípojného vedenia 3 ku vlast­ nému snímaču teploty 5.

Konštrukčné riešenie telesa snímača 6 zabezpečuje dostatočnú ochranu snímača 5 pred mechanickým poškodením a pôsobením vlhkosti zaliatím izolačnou hmotou.

V / / / / J / / / / / , V / i / / / / / / / / / 7 7 7 ,

Obr. 1. S n í m a č teploty h o r n i n o v é h o plášť a Pne. 1. AnnapaT xutrpomkjifeKH rj ikyxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHC

c t e MK H TeMnepaTypM nopoa Image 1. Ľ a p p a r e i l au m e s u r a g e de la t e m p é ­ rature dans la c h e m i s e rocheuse

82

Tab. 1. Demänovská ľ adová jaskyňa — teplota vzduchu (°C) Sledované obdobie Meracie stanovište

CO to

Teplotná veličina

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

1977

Vonku

t priem, t max. t min. ampl.

4,4 0,9 —1,8 6,3 14,2 10,6 16,1 15,1 3,5 10,6 3,5 —2,0 —2,0 12,0 6,5 31,3 16,8 24,5 30,5 31,3 23,8 26,0 7,5 12,5 13,0 5,0 3,2 —0,4 ! —2,4 —4,5 —13,6 —13,6 5,0 —9,5 —7,3 —2,0 —1,9 ­12,4 —12,5 zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLKJHGFECBA 26,4 i 19,2 16,5 i 20,1 44,9 27,0 36,3 20,3 32,4 26,5 22,0 17.4 20, 0

Kmeť ov dóm

t priem, t max. t min. ampl.

­0,6 —0,3 0,3 0,4 ­ 2 , 6 —2,0 2,9 2,4

t priem, t max. t min. ampl.

0, 0 0,3 0, 6 0,9 ­1,0 —0,3 1,6 1,2

Čierna galéria

I.

Vonku

Kmeť ov dóm

Čierna galéria

t priem, t max. t min. ampl.

II.

1,0

2,0

3,5

0,8

— 0 , 5

­ 1 , 0

­0,1

2,0 2,6

2.3 3,5 1,1 2.4

2,1 3,0 1,2 1,8 IX.

2,0 2,5 1,2 1,3

1,7

1,6

2,0

0,0

0,4

0,7 1,3 V.

1,6 2,3 1,0 1,3 VI.

1,1

1,5 VII.

VIII.

12,1

12,1

15,5

23,5 0,8 24,3

25,4 4,0 29,4

22,2

0,5 1,0 0,0 1,0

0,0 1,0

t priem, t max. t min. ampl.

­0,8 —1,2 0,0 0,3 ­2,0 —3,5 3,8 2,0

­ 0 !

0,3 ­0,7 3,7

0,1 0,5 ­0,5 1.0

0,1 0,5 ­0,5 1,0

0,2 0,8 ­0,5 1,3

0,3 1,0 ­0,2 1,2

t priem, t max. t min. ampl.

—0,3 0,5 0,7 ­1,0 —1,6 2,1 1,7

»,2 0,7 ­0,4 1,1

0,7 1.3 ­0,1 1.4

1,0 2,0 0,1 1,9

1,4

1,8 2,9 0,5 2,4

2 , 2

0,6 1,6

8,0 30,2

X.

9,9

7,6 4,0 ­ 4 , 4 —4,7 —1,2 17,7 13,0 8, 8 2,0 8,2 ­12,6 ­16,5 —8,5 —9,5 —3,5 21,2 14.6 25,3 16,7 22,5

0,0

0,5

2,5

0,5 1,2 0,0 1,2

0,9

III.

1,8

0,4 0,8 0,0 0,8

1,2

1,2

3,8

0,5 1,0 0,0 1,0

0,7

IV.

2,4

0,6 1,1 ­0,1 1,2

0,1 0,5 ­0,5 1,0

1,2

­ 1 , 4

0,0 1,2 ­2,6

0,5 0,3 1,0 0,7 0,7 ­0,3 —0,1 —0,2 1,2 0,8 1,0 0,2

0,6 ­1,0 1,6

0,0

7,9 22,0 0,8 —1 , 8 22,8 23,8

22,0

0,5 1,0

0,4 0,7

0,2 0,9

1,7

XI.

1,0

2,5

XII.

0,5 — 3 , 1 7,2 9,2 — 5 , 5 — 1 8 , 0 25.2 14.7

4,5 1978

2,1 25,4

­18,0 43,4

0, 6 — 0 , 4 — 0 , 2 0, 8 1,0 0, 0 —2 , 0 — 3 , 5 0,8 2,8 4,5

0,8

0,5 1,6

0,8

1,9

1,9

1,9

1, 6

2, 8

2, 8

2, 8

2,7

0,8

0,8

2.4

2,0

0, 2 ­1,0 — 1 , 6 1, 0 vncOD 2,6 4,5 2.5 1.8

2,9

L

Tab. 2. Demänovská ľ adová jaskyňa — teplota horninového plášť a (°C) Meracie stanovište

Vchod do Štrkového dómu

Kmeť ov dóm

Čierna galéria

Teplotná veličina t priem. t max. t min. ampl.

Sledované obdobie I.

II.

IV.

•

v .

VI.

2,0 3,5 0,5 3,0

1,1 1,6 0,7 0,9

4,5 9,1 2,1 7,0

3,7 4,5 3,4

2,3 2,5 2,1 0,4

2,3 2,4 2,2 0,2

3,1 3,6 2,5

t priem. t max. t min. ampl.

0,0 —0,1 0,0 0,5 0,6 0,3 —0,9 —0,3 —0,3 0,9 0,6 1,4

t priem. t max. t min. ampl.

0,4 1,1 ­ 0 , 2 1,3

1,1 0,0 1,1

t priem. t max. t min. ampl.

1,8 2,3 1,2 1,1

t priem. t max. t min. ampl.

2,3 2,6 1,6 1,0

t priem. t max. t min. ampl.

0,5 0,1 4,7 4,5 —3,0 —3,7 7,7 8,2

III.

1,5 5,2 0,3 4,9

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

1977

1,1

6,6 7,3 4,1 3,2

5,6 7,2 4,8 2,4

4,9 5,4 4,0 1,4

4,3 4,4 4,3 0,1

3,0 ­ 0 , 7 2,9 4,4 0,0 9,1 1,6 —1,4 ­ 3 , 7 2,8 1,4 12,8

1,1

3,8 4,2 3,5 0,7

4,5 5.0 4.1 0,9

5,4 5,7 5,1 0,6

5,5 5,7 5,4 0,3

5,3 5,4 5,2 0,2

5,3 5,4 4,9 0,5

0,5 0,7 0,4 0,3

0,6 0,8 0,6 0,2

0,6 0,7 0,6 0,1

0,8 0,9 0,4 0,3

0,7 0,9 0,6 0,3

0,6 0,7 0,5 0,2

0,6 0,7 0,6 0,1

0,6 0,4 0,0 0,8 0,1 0,9 0,5 —0,1 —0,9 0,3 0,2 1,8

0,1 0,2 0,0 0,2

0,3 0,4 0,2 0,2

0,5 0,7 0,3 0,4

0,5 0,6 0,5 0,1

0,4 0,6 0,3 0,3

0,5 0,6 0,4 0,2

0,6 0,7 0,5 0,2

0,7 0,8 0,6 0,2

0,6 0,8 0,4 0,4

0,4 0,5 0,6 1,1 0,2 —0,2 0,4 1,3

1,9 2,0 1,6 0,4

1,8 2,2 1,4 0,8

2,1 2,4 1,8 0,6

2,2 2,6 1,8 0,8

2,5 2,8 2,2 0,6

2,6 2,8 2,4 0,4

2,8 2,9 2,6 0,3

2,7 2,8 2,6 0,2

2,6 2,6 2,5 0,1

2,4 2,6 2,3 0,3

1,8 2,0 1,7 0,3

2,2 2,9 1,2 1,7

2,0 2,2 1,9 0,3

2,2 2,2 2,2 0,U

2,3 2,5 1,9 0,6

2,4 2,5 2,4 0,1

2,5 2,5 2,5 0,0

2,9 3,2 2,5 0,7

2,8 3,0 2,5 0,5

2,9 3,1 2,7 0,4

3,0 3,1 2,9 0,2

2,9 3,0 2,8 0,2

2,6 2,9 2,4 0,5

2,5 3,2 1,6 1,6

1,7 2,5 1,1 3,6

0,6

2,5 3,0 2,0 1,0

3,5 5,7 2,0 3,7

Hĺbka uloženia snímača

6 cm

190 cm

6 cm

145 cm

$

6 c m

150 cm

Pokračovanie tab. 2.

Meracie stanovište

Teplotná veličina

Sledované obdobie I.

II.

III.

IV.

V

­

VI.

VII.

VIII.

•

C» Ol Kmeť ov dóm

Čierna galéria

t priem. t max. t min. ampl.

­ 1 , 9 —0,8 —3,4 2,6

—3,2 1,1 —6,9 8,0

—0,9 0,1 —2,8 2,9

1,0 1,5 0,4 1,9

2,3 3,2 1,8 1,4

3,4 4,0 3,1 0,9

4,3 4,8 4,0 0,8

4,3 4,3 4,2 0,1

1,5 4,8 —6,9 11,7

t priem. t max. t min. ampl.

1,1 1,8 0,8 1,0

—0,3 1,0 —1,3 2,3

0,7 1,3 —0,3 1,6

1,8 2,1 1,5 0,6

2,3 2,9 1,9 1,0

3,5 4,0 2,9 1,1

4,2 4,5 3,8 0,7

4,3 4,5 4,0 0,5

2,4 4,5 ­ 1 , 3 5,8

t priem. t max. t min. ampl.

­ 0 , 7 ­ 0 , 2 ­ 1 , 5 1,3

—0,6 0,8 —2,5 3,3

­ o , i

0,0 —0,2 0,2

0,2 0,3 0,0 0,3

0,2 0,5 0,0 0,5

0,3 0,6 0,0 0,6

0,5 0,6 0,4 0,2

0,5 0,5 0,4 0,1

0,0 0,8 —2,5 3,3

t priem. t max. t min. ampl.

—0,2 0,3 —0,9 1,2

—0,2 0,5 —0,5 1,0

0,5 ­ 0 , 4 —0,5 0,1

0,2 0,3 0,1 0,2

0,1 0,4 0,0 0,4

0,2 0,4 —0,1 0,5

0,3 0,4 0,0 0,4

0,5 0,5 0,4 0,1

0,1 0,5 —0,9 1,4

in

t priem. t max. t min. ampl.

0,6 1,2 —0,1 1,3

0,4 0,8 ­ 0 , 4 1,2

0,8 1,1 0,5 0,6

0,6 1,8 1,4 0,4

1,8 1,9 1,8 0,1

2,1 2,3 1,8 0,5

2,5 2,8 2,3 0,5

2,7 2,7 2,7 0,0

1,6 2,8 ­ 0 , 4 3,2

UID 9

Vchod do Štrkového dómu

Hĺbka I.—VIII. uloženia (1978) snímača

t priem. t max. t min. ampl.

1,6 2,3 0,6 1,7

1,3 2,2 0,0 2,2

0,7 1,3 0,1 1,4

1,4 2,2 0,6 1,6

2,2 2,4 2,1 0,3

2,3 2,5 2,2 0,3

2,5 2,8 2,4 0,4

2,9 2,9 2,8 0,1

1,9 2,9 0,0 2,9

o o

S u

CO

c v o oí

g CD

S

c

in

Tieto meracie sondy sme použili na všetkých meracích stanovištiach teploty horninového plášťa v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Výstavbu me­ racej siete sme ukončili koncom roku 1980 a so sledovaním zmien teploty horninového plášťa sme začali až roku 1981, preto výsledky predložíme až po skončení úlohy.

2. DEMÄNOVSKÁ ĽADOVÁ J A S K Y Ň A ­ NIEKTORÉ VÝSLEDKY TEPLOTY HORNINOVÉHO PLÁŠŤA

MERANIA

Zmeny teploty horninového plášťa v Demänovskej ľadovej jaskyni sa začali sledovať roku 1977. Merania sa robili do augusta 1978, keď požiar pri jaskyni zničil prístrojové zariadenie. Pretože sa nepodarilo zabezpečiť náhradné prístrojové vybavenie na meranie teploty horninového plášťa, vyhodnotili sme výsledky meraní za sledované obdobie.

Vhodná morfológia jaskyne (K u n s k ý, J., 1942, 1950) umožňuje v zim­ nom období prúdenie chladného vzduchu z vonkajšej atmosféry do jas­ kyne, ktorý odoberá teplo horninám a vytvára vhodné podmienky na tvorbu ľadu. Cím je väčší rozdiel teploty horninového plášťa a vzduchu, tým viacej tepla prechádza. Prechod tepla z horninového plášťa do vzdu­ chu je príčinou ochladzovania horninového masívu obklopujúceho jasky­ ňu. Vzhľadom na malú tepelnú vodivosť hornín predstavuje ochladená vrstva veľkú prekážku prechodu tepla z okolitého horninového masívu k jaskynnému vzduchu, a tým priaznivo ovplyvňuje mikroklímu jaskyne.

2.1. MERACIE STANOVIŠTIA

Výber meracích stanovíšť teploty horninového plášťa ovplyvnila sku­ točnosť, že na začiatku dráhy chladného vzdušného prúdenia jaskyňou (v dôsledku najväčšieho teplotného rozdielu medzi horninovým plášťom a vzduchom) sa vytvára najväčšia hrúbka ochladenej vrstvy a so vzdia­ lenosťou od vchodu sa teplotný rozdiel zmenšuje vplyvom tepla odovzdá­ vaného vzduchu horninami. Ochladená vrstva sa postupne zväčšuje, z hor­ ninového masívu prechádza stále menej tepla a ohrievanie vzduchu je menšie. Chladný vzdušný prúd postupuje po jaskyni ďalej, zväčšuje ochladenú zónu až dovtedy, kým sa teplota horninového plášťa prakticky nevyrovná s teplotou vzduchu.

V tejto práci autor uvádza výsledky z merania zmien teploty hornino­ vého plášťa na troch meracích stanovištiach. Prvé meracie stanovište sa nachádza vo vzdialenosti 6 m od vchodu do jaskyne v Štrkovom dóme, ktorým v zimnom období prúdi chladný vzduch do jaskyne. Snímače tep­ loty sú umiestené v hĺbke 6 cm a 190 cm. Druhé meracie stanovište sa nachádza v Kmeťovom dóme vzdialené od vchodu 140 m so snímačmi umiestenými v hĺbke 6 cm a 145 cm. V Kmeťovom dóme je ľad počas celého roka. Tretie meracie stanovište je vo vzdialenosti 230 m od vchodu do jaskyne v Čiernej galérii so snímačmi v hĺbke 6 cm a 150 cm. Priestor 86

Čiernej galérie sa len po veľmi silných a dlhší čas trvajúcich mrazoch prechladí do takej miery, že sa tvorí ľad.

2.2. Z H O D N O T E N I E M E R A N Í TEPLOTY H O R N I N O V É H O P L Á Š Ť A

Hoci obdobie sledovania zmien teploty horninového plášťa v Demänov­ skej ľadovej jaskyni nebolo dlhé, i tak nám poskytuje celý rad cenných poznatkov.

Keďže teplota horninového plášťa priamo závisí od teploty jaskyňou prúdiaceho vzduchu, súčasne sa sledovala i teplota vzduchu. Výsledky priemerná teplota v z d u c h u priemerná teplota povrchu h o r n i n o v é h o plášť a — 6 c m p r i e m e r n á teplota h o r n i n o v é h o plášť a — 190 c m

1 9 7 7

1 9 7 8

Obr. 2. Teplota v o n k a j š i e h o v z d u c h u a teplota h o r n i n o v é h o plášť a v Štrkovom d ó m e Pne. 2. TeMnepaTypayxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB B He i n He r o B03ayxa N T e Mn e p a T y p a nopoaw B IACTK LUTPKOBH­JIOM I m a g e 2. La t e m p é r a t u r e de ľ a i r extérieur et la t e m p é r a t u r e de la c h e m i s e rocheu­ se ä Štrkový d ó m

87

— p r i e m e r n á t e p l o t a v z d u c h u p r i e m e r n á t e p l o t a p o v r c h u h o r n i n o v é h o

p l á š ť a ­ 6 c m

1 9 7 7

1 9 7 8

Obr. 3. Teplota v z d u c h u a teplota h o r n i n o v é h o plášť a v K m e ť o v o m d ó m e

yxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB

P H C . 3 . T e Mn e p a T y p a B o s a y x a H T e Mn e p a T y p a n o p o a f c i B q a c T H

K Me T e B ­ f l o M

Image 3. La t e m p é r a t u r e de ľ air et la c h e m i s e rocheuse ä Kmeť ov dóm

merania teploty vzduchu vo vonkajšej atmosfére, Kmeťovom dóme a v Čiernej galérii udáva tab. 1, spolu s tab. 2, v ktorej sú spracované me­ rania teploty horninového plášťa, poskytuje hodnoty priemernej mesačnej a priemernej ročnej teploty, absolútnych maximálnych a minimálnych teplôt, ako aj amplitúdy výkyvu teploty.

Zmeny priemernej mesačnej teploty vzduchu a priemernej mesačnej teploty horninového plášťa sú graficky znázornené na obr. 2, 3, 4.

Z uvedených tabuliek a grafov vidno, že v zimnom období úmerne vzdialenosti od vchodu sa amplitúda teplotných výkyvov zmenšuje. Zá­ roveň možno sledovať, že teplota horninového plášťa sa vo vzťahu k tep­ lote vzduchu mení vo väčšej hĺbke horninového plášťa menej ako pri povrchu a zároveň sa zmeny teploty horninového plášťa oproti zmenám vo vrchnej časti oneskorujú.

V letnom období sú závislosti medzi teplotou vonkajšieho vzduchu a teplotou vzduchu v jaskyni zložitejšie. Napríklad teplotu v Čiernej ga­ lérii ovplyvňuje teplý vzduch prúdiaci z nežaladnených častí, ktorý zväč­ šuje amplitúdu teplotných výkyvov oproti meraciemu stanovišťu v Kme­ ťovom dóme, ako a j teplo prestupujúce z horninového masívu. Menšie 88

p r i e m e r n á t e p l o t a v z d u c h u p r i e m e r n á t e p l o t a p o v r c h u h o r n i n o v é h o p l á š ť a ­ 6 c m p r i e m e r n á t e p l o t a h o r n i n o v é h o p l á š ť a * 150 c m

°C

Obr. 4. Teplota v z d u c h u a teplota h o r n i n o v é h o plášť a v Čiernej galérii PHC. 4. TeMnepaTypa uoaayxa H TeMnepaTypa noponbi B qacra HtepHa­rajiepHK I m a g e 4. La t e m p é r a t u r e de ľ a i r et la c h e m i s e rocheuse ä Čierna galéria

amplitúdy zmien teploty v Kmeťovom dóme v letnom období podmie­ ň u j e takisto trvalý výskyt ľadu. Z tabuliek a grafov však vidno, že ani v tomto trvalé zaľadnenom priestore Demänovskej ľadovej jaskyne teplo­ ta horninového plášťa nemá počas celého roka teplotu 0 °C alebo nižšiu, ale ju dosahuje iba v zimnom období. Vyplýva to tiež zo skutočnosti, že tento priestor je už značne vzdialený od vchodu a vzduch sa počas prekonávania tejto vzdialenosti ohrej e teplom horninového masívu.

A] keď sledované obdobie merania teploty horninového plášťa v De­ mänovskej ľadovej jaskyni bolo krátke, uvedené výsledky dávajú obraz o zmenách teploty v horninovom plášti, ktoré výrazne ovplyvňujú te­ pelný režim jaskyne a tým podmieňujú tvorbu alebo roztápanie ľadu.

D o redakcie zborníka došlo: 22. 2. 1982

L I T E R A T Ú R A 1. B E N I C K Ý , V.: P r í s p e v o k k d e j i n á m D e m ä n o v s k e j ľ adovej jaskyne a k obja­ v e n i u jaskyne Mieru. In: S l o v e n s k ý kras, I, Osveta, Martin 1959.

89

2. BLAHA, L.: Dobšinská ladová jaskyňa — 100 rokov od jej objavenia. In: Slo­ venský kras, IX, Osveta, Martin 1971.

3. BOGLI, A.: Karsthydrographie und physische Speläologie, Springer­Verlag, Ber­ lín 1978.

4. DÉNES, G.: Klimatické pozorovania v Dobšinskej ladovej jaskyni v prvých 50 rokoch po jej objavení. In: Slovenský kras, IX, Osveta, Martin 1971.

5. HALAS, J. — SLÍVA, L.: Príspevok k problému merania teploty v ľ adových jaskyniach. In: Slovenský kras, XVII, Osveta, Martin 1979.

6. HALAS, J.: Vplyv fyzikálnych veličín ovzdušia na genézu ľ adových útvarov v Dobšinskej a Demänovskej ľ adovej jaskyni. In: Slovenský kras, XVIII, Osveta, Martin 1980.

7. KUNSKÝ, J.: Kras, zvláštni otisk z Velkého ilustrovaného prírodopisu. Vyd. E. Grégra a syna, Praha 1942.

8. KUNSKÝ, J.: Kras a jeskyné. Vydala Cs. společnost zemepisná v Pŕírodové­ deckém nakladatelství, Praha 1950.

9. OTRÚB A, J.: Problém mikroklímy a znovuzaľ adnenia Demänovskej ľ adovej jaskyne. In: Slovenský kras, I, Osveta, Martin 1959.

10. OTRUBA, J.: Meteorologické podmienky a zaľ adnenie v Demänovskej ladovej jaskyni. In: Slovenský kras, IX, Osveta, Martin 1971.

11. PETROVIČ, S. ­ ŠOLTÍS, J.: Stručná mikroklimatická charakteristika Dob­ šinskej ladovej jaskyne. In: Slovenský kras, IX, Osveta, Martin 1971.

12. POPOV, V.: Ľadové útvary jaskyne „Ledenika" (Vračanská planina). In: Slo­ venský kras, IX, Osveta, Martin 1971.

13. ROD A , S. ­ RAJMAN, L, ­ ERDOS, M.: Výskum mikroklímy a dynamiky za­ ľ adnenia v Silickej ľadnici. In: Slovenský kras, XII, Osveta, Martin 1974.

14. SOLTIS, J.: Výsledky mikroklimatického prieskumu v Dobšinskej ladovej jas­ kyni. Problémy geografického výskumu. Zborník referátov z X. jubilejného zjazdu čs. geografov v Prešove v dňoch 2. ­ 5. 9. 1965. Vyd. SAV, Bratislava 1971.

15. WOLDRlCH, J.: O ledových jeskyních — zvlášté Dobšinské a jejich vzniku, zvláštni otisk z Prírody, 4, roč. X I X , nákl. autora, Brno 1926.

SUR CERTAINS RÉSULTATS DU MESURAGE DE LA TEMPÉRATURE D A N S LA CHEMISE ROCHEUSE DES GROTTES DE GLACE DE DOBŠINSKÁ ET DEMÄNOVSKÁ ĽADOVÁ J A S K Y Ň A R é s u m é Les grottes de glace représentaient et représentent — par leurs spécifités — le sujet de ľ intéret humain, cela non seulement au point de vue professionnel mais également au point de vue touristique.

Dans les deux grottes de glace (de Dobšinská et de Demänovská) les travaux des prospection et de ľ ouverture au public ont influencé également le régime des tem­ pératures dans ces grottes — ce régime étant le facteur décisif pour la formation, pour ľ existence et respectivement pour la disparition de l a . glace. Comme certains travaux, notamment ceux de prospection, ont causé des changements dans le régime des grottes, il a fallu entreprendre de grands efforts en faveur de leur protection.

Les conditions facilitant ľ amélioration des soins, en ce qui concerne les grottes de glace, et ľ élargissement de la prospection de ces grottes ont été crée par la création du Bureau des grottes slovaques. Suivant les recommendations de la Confé­ rence scientifique internationale, organisée ä ľ occasion du 100c anniversaire de la découverte de la Grotte de glace de Dobšinská on a incorporé dans le pian des täches principales les travaux de recherche dans les grottes de glace. A savoir, il n'est pas possible de réaliser les mesures nécéssaires dans les grottes de glace qui ne changeraient pas le régime et ne causeraient pas par ľ augmentation de la tempé­

90

rature la dissolution trop élevée de la glace sans existence des connaissances suffi­ santes du régime des grottes de glace. Ľ u n des problémes soumis ä la recherche est celui des changements de la tempé­ rature dans la chemise rocheuse. En hiver trés refroidie, la chemise rocheuse joue un rôle important en été, quand elle influence de maniére positive la température dans la grotte.

Lors du mesurage de la température dans la chemise rocheuse on n'a voulu se servir que d'un seul fongage pour obtenir les résultats de plusieurs profondeurs.

Cependant cela n'est pas possible par les thermométres liquides de dilatation. C'est pourquoi on s'est servi de résistances en platine enrégistrant la température.

Dans la grotte de glace de Demänovská les températures ont été mesurées ä ľ aide des résistances en platine non protégées que ľ on a f i x é e s dans la profondeur de 6 métres et au fond du fongage. Afin d'éliminer la possibilité de leur détériora­ tion et d'assurer un bon contact avec la chemise rocheuse, on a trouvé la solution de la sonde dont la construction est variable pour plusieurs types de mesurages: fongage horizontál, vertical, oblique. La sonde de mesurage s'adapte aux formes et aux irrégularités du fongage. Son foncionnement est facile ä connaitre dans les profon­ deurs choisies, cela sans emploi d'autres préparations de montage. Aussi, les in­ fluences négatives se minimalisent, en ce qui concerne la circulation de ľ air lors du fongage. Le bon contact entre le point d'exploration et la roche est assuré (Ima­ ge N" 1). Une telle sonde de mesurage était employée dans tous les endroits oú ľ on enterprit les travaux de mesurage dans la grotte de glace de Dobšinská.

Malgré la brieveté des mesurages réalisés dans la Grotte de glace de Demänovská ladová jaskyňa, ceux­ci ont donné toute une gamme de résultats appréciés. On en voit ľ interdépendance de la température de ľ air extérieur et de ľ air dans la grotte, la dépendance du changement de la température de ľ air et de la chemise rocheuse, ainsi que la dépendance des changements issus de ľ éloignement du point de m e s u ­ rage de ľ entrée ä la grotte.

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

PRÍSPEVOK K BLIŽŠIEMU POZNANIU STABILITNÝCH POMEROV SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ NA SLOVENSKU MARCEL LALKOVIC — JOZEF HATALA

Die vorliegende Arbeit analysiert auf nähere Art die bisher w e n i g behandelte Problematík der Stabilität von Hôhlenräumen. Anhand von vorgenommenen tech­ nischen Eingriffen umreifit sie einige Aspekte ihrer Lósung in der speläologischen Praxis. Die bisherigen Ergebnisse bestätigen eindeutig die Notwendigkeit des ein­ gehenderen Kennenlernens von Deformationsausdriicken als unumgängliche Voraus­ setzung der Lôsung von stabilen Verhältnissen in den Hôhlen. In der zweiten Hälfte der 70er Jahre liegt deshalb die formulierte Aufgabe vor, deren Lôsung die Heraus­ bildung eines genauen Bildes uber die Intensität der Deformationsausdriicke und gleichzeitig auch die Festlegung der Entwicklungszeit des Deformationsprozesses er­ môglichen soli.

Im Hôhlenmilieu unterscheiden wir verheilte und aktive Deformationsausdriicke.

Wir kônnen sie mit einigen Methoden verfolgen. Das ernsteste Problém der Lôsung von stabilen Verhältnissen in der Slowakei stellt die Hôhle Jasovská jaskyňa dar. Zu dieser Feststellung berechtigt uns der Charakter von Deformationsausdriicken und die bisher ausgefuhrten technischen Eingriffe und Maftnahmen. Der Umfang der Defor­ mationsausdriicke, die während einer visuellen fachlichen Besichtigung der Hóhlen­ räume gewonnen wurden, erzwangen ihr Verfolgen mittels Widerstandsaufnehmer.

In der Vorbereitungsphase lôste man die Frage der Beziehung des Massivs des Bergs Jasovská skala, in dem sich die Hohlenräume befinden, zu den umliegenden geologischen Gebilden. Das Einsetzen der Zahlenmefizentrale EMU 102 erweist sich im Rahmen ihres langzeitigen Verfolgens als aufierordentlich effektiv, denn die auto­ matische Registration der aufgenommenen Daten auf das Lochband erleichtert als Eintrittsmedium ihre zukunftige Verarbeitung.

ÚVOD

Mechanický a chemický vplyv podzemných vôd je primárnym fakto­ rom v procese vývoja jaskynného priestoru. Vytváranie akejkoľvek dutiny sprevádza narušenie základného rovnovážneho stavu napätia horninové­ ho masívu a vzniká nový tzv. sekundárny stav. Vznikajú miesta, kde sú hodnoty napätia menšie, ako bola pôvodná hodnota, ale a j miesta s vy­ sokou koncentráciou napätí. Veľkosť tejto koncentrácie je funkciou tvaru a veľkosti priestoru. Na miestach, kde veľkosť napätia dosiahne medzný 93

stav pevnosti horninového masívu, dochádza k porušeniu horniny, a tým aj k následnej redistribúcii napätí.

Záujem človeka o kultúrno­ekonomické, vedecké a iné využívanie jas­ kýň je často príčinou zásahov do ich prirodzeného vývoja. Najčastejšie ide o zásahy, ktoré súvisia so sprístupňovacími prácami a s využívaním jaskynných priestorov. Ako celok môžu kladne, ale neraz i veľmi nega­ tívne ovplyvňovať stabilitu jaskynných priestorov. Okrem toho pri voľbe prehliadkových trás sa často stretajú protichodné hľadiská atraktívnosti prehliadkového okruhu a jeho bezpečnosti. Sú známe prípady aj z našich jaskýň, že uprednostňovanie jedného hľadiska vyvoláva neskôr rad zá­ sahov do jaskynného priestoru, ktoré druhotne ovplyvňujú stabilitné pomery okolitého horninového masívu.

Súčasná úroveň vedeckého poznania zákonitostí napäť ovo­deformač­ ných zmien horninového masívu v okolí prírodných alebo človekom vy­ tvorených priestorov vytvára široké možnosti uváženého a technicky odôvodneného postupu pri zásahu človeka do jaskynného prostredia. Od rozsahu a úrovne poznania mechanizmu jeho vývoja bude závisieť správ­ nosť zásahov všade tam, kde sa otázka deformačných prejavov stane pod­ statným problémom, a to nielen vo sfére bezpečnosti prehliadkových trás.

To nám umožní reguláciu, resp. ovplyvnenie nežiadúcich tendencií vo vývoji jaskynných priestorov a tým a j ich zachovanie v dobrom stave pre budúce generácie tak, aby boli trvalým zdrojom kultúrno­osvetového vy­ užitia. Zároveň, aby a j budúcim generáciám poskytli aspoň to, čo dneš­ nému človeku umožnilo sústavné skúmanie a poznávanie špecifických stránok jaskynného prostredia.

NIEKTORÉ ASPEKTY RIEŠENIA STABILITNYCH POMEROV V JASKYNIACH NA SLOVENSKU

Problematika stability jaskynných priestorov je zatiaľ málo frekvento­ vaná. Za obdobie, keď človek začal využívať jaskyne na rôzne kultúrno­ ­osvetové a iné účely, sa s ňou stretávame len veľmi okrajovo. Hoci v sú­ časnom období v jaskynnom prostredí identifikujeme existenciu značné­ ho množstva rozličných technických zásahov, často chýba teoretické a praktické odôvodnenie mnohokrát nesprávne voleného postupu ich reali­ zácie. Keď detailnejšie rozoberieme prípady doteraz sprístupnených jaskýň na Slovensku, zistíme, že pri voľbe prehliadkových trás v čase ich sprístupňovania sa tiež len veľmi málo prihliadalo na stabilitné po­ mery v ich najbližšom okolí. Túto skutočnosť najlepšie dokumentujú prí­ pady niektorých jaskýň zaznamenané potom, keď sa stali predmetom kul­ túrno­ekonomického využitia.

Súčasťou prehliadkovej trasy Dobšinskej ľadovej jaskyne v čase po jej sprístupnení bol a j umele presekaný tunel v ľade, ktorý spájal vstupnú časť jaskyne s Prízemím. Toto riešenie malo zlepšiť plynulosť prehliad­ kového okruhu, ale spôsobilo odkrytie rozsiahlej poruchovej zóny vyplne­ 94

Obr. 1. V a ž e c k á jaskyňa, v s t u p do Zbojníckej komory, l a v i c o v í t ý rozpad p o d c h y t e n ý v y b u d o v a n ý m b e t ó n o v ý m pilierom. Fotoarchív MSK, foto M. Eliáš, 1978 Abb. 1. Die H o h l e Važecká jaskyňa, der Eintritt in die R ä u b e r k a m m e r (Zbojnícka komora), der stegartige Zerfall w i r d v o n e i n e m gebauten B e t o n p f e i l e r aufgehalten.

Fotoarchiv MSK, Foto M. Eliáš, 1978 Pne.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 1. Ba>KeuKaa nemepa, BXOÄ B qacTb 36oÔHHE[Ka­KoMopa, CKaMbeoSpasHoe pa3pyuieHne ironxBaieHO nocrpoeHHLiM GCTOHHHM CTOJIÔOM, OoToapxHB MCK, $OTO M. SJIHHIU, 1978 r.

nej cudzorodým materiálom. J e j opätovné otvorenie roku 1974 nielenže vysvetlilo, prečo zase došlo k jej neskoršiemu zaľadneniu, ale v záujme bezpečnosti návštevníkov i podmienilo realizáciu určitých opatrení za­ meraných na jej stabilizovanie. Oblasť Zrúteného dómu Belianskej jas­ kyne musela byť taktiež vylúčená z prehliadkového okruhu. Dôvodom pre takéto opatrenie bol neustály proces odlamovania jednotlivých kusov a balvanov zo stropu a stien tohto priestoru. Neskoršie podchytenie la­ vicovitého rozpadu vo vchode do Zbojníckej komory vo Važeckej jaskyni taktiež názorne dokumentuje naše konštatovanie. Aj oblasť bývalej vstup­ nej chodby Jasovskej jaskyne jednoznačne dokazuje, čo bolo určujúcim faktorom v čase j e j sprístupňovania. Podobné prípady by sa zaiste dali vysledovať i v niektorých ďalších sprístupnených jaskyniach. Súhrnne sú dôkazom, že problematika stabilitných pomerov jaskýň si zo strany človeka zasluhuje väčšiu pozornosť, akú jej venoval doteraz. Zároveň 95

ako celok poukazujú, na čo všetko bude treba sústrediť pozornosť pri tých lokalitách, ktoré prichádzajú do úvahy na sprístupnenie.

Komplexnejší prístup pri riešení problematiky stability sprístupnených jaskýň umožnilo doriešenie organizačného usporiadania jaskyniarstva na Slovensku. V prvej polovici 70. rokov uskutočnila sa rekonštrukcia pre­ hliadkového okruhu Demänovskej radovej jaskyne, bol zlepšený prehliad­ kový okruh jaskyne Domica realizovaním prerážky v oblasti Suchej a Pa­ nenskej chodby. Vo Važeckej jaskyni sa zase vykonali potrebné sanačné opatrenia v Jazierkovej sieni. Rekonštrukčné práce sa uskutočnili a j v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Všetky zásahy sa realizovali na základe dôsledného odborného posúdenia technickými prostriedkami, ktoré za­ bezpečili účinnú a definitívnu stabilizáciu masívu s minimálnym naruše­ ním celkového vzhľadu. Vo väčšine prípadov sa použila metóda kotvenia a spevnenia horninového masívu cementovou injektážou. Rozsah a formu

Obr. 2. Dobšinská radová jaskyňa, stabilizácia h o r n i n o v é h o m a s í v u portálovej časti vstupu do jaskyne. Fotoarchív MSK, foto M. Eliáš, 1976 Abb. 2. D i e H ô h l e Dobšinská ľ adová jaskyňa, die Stabilisierung des G e s t e i n s m a s s i v s des Portalteils des Eingangs in die Hôhle. Fotoarchiv MSK, Foto M. Eliáš, 1976 P H C .

yxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB f l of i ni HHCKaH j i e a a Ha n n e me p a , c Ta 6 i i J i H3 a i í HH

2 .

n o p a a H o r o

Ma c c n B a

n o p T a j i b Ho ň

Bxoaa B nemepy. <t>oToapxHn MCK, <J>OTO M. S­imaiii, 1976 r.

96

q a c r a

realizovaných prác však do určitej miery podmienil zákon o organizácii a rozšírenom dozore štátnej banskej správy. Orgány štátnej banskej sprá­ vy začali vykonávať odborný dozor nad bezpečnosťou práce a prevádzky v organizáciách uskutočňujúcich práce na sprístupňovaní jaskýň a ich udržiavaní v bezpečnom stave.

Odborný dozor sa prakticky realizoval periodickými bansko­bezpečnost­ nými prehliadkami v období pred začatím hlavnej turistickej sezóny.

Z prehliadok vyplynuli konkrétne požiadavky, ktoré bolo treba vykonať v záujme bezpečnosti prehliadkových trás. V mnohých prípadoch závaž­ nosť problémov vyžadovala kvalifikovaný odborný prístup, a to nielen z hľadiska posúdenia konštatovaného stavu a stanovenia optimálneho spô­ sobu riešenia, ale a j pri praktickej realizácii. Akciám širšieho rozsahu preto predchádzalo odborné posúdenie, ktoré vymedzovalo nevyhnutnosť a rozsah sanačných prác, možnosti praktickej realizácie a ich účinnosť v jaskynnom prostredí. Z nich možno uviesť posúdenie prehliadkovej trasy Demänovskej ladovej jaskyne, rozsah a formu sanačných prác skalného previsu nad projektovaným vchodom a adaptáciu Štrkového dómu pre lokalizáciu východu z jaskyne v súvislosti s vykonávanou re­ konštrukciou. V Dobšinskej ľadovej jaskyni bola takýmto spôsobom po­ sudzovaná stabilita portálu vchodu do jaskyne, ako a j všetky kritické miesta prehliadkového okruhu. Podobne sa postupovalo aj v niektorých ďalších, rozsahom menších prípadoch. Všetky tieto posúdenia a na základe nich realizované práce vychádzali len z odbornej erudície, bez poznania údajov o intenzite a rozsahu deformačných zmien, ako nevyhnutných vstupných dát potrebných pre návrh na optimálne riešenie. Preto za urči­ tý poznatok v oblasti riešenia stabilitných pomerov jaskýň môžeme po­ kladať len to, že sa realizovaním navrhovaných opatrení zabezpečila účinná stabilizácia horninového masívu.

MERANIA DLHODOBÝCH DEFORMAČNÝCH ZMIEN V JASKYNIACH

Čiastočný poznatok do problematiky stabilitných pomerov sprístupne­ ných jaskýň prinieslo riešenie výskumnej úlohy zameranej na sledovanie deformačných prejavov v Demänovskej jaskyni Slobody, Belianskej jas­ kyni a Jasovskej jaskyni. V rokoch 1969 ­ 1972 uvedenú úlohu v spolu­ práci s VVUTJ Ostrava­Radvanice zabezpečoval SÚPSOP Bratislava.

Predmetom výskumu bolo sledovanie deformačných prejavov, ktorých výsledkom je vytváranie puklín a trhlín často oddeľujúcich celé bloky v jaskynných priestoroch. Sledovanie týchto relatívnych pohybov bolo zamerané na zistenie a objasnenie príčin ich vzniku, aby sa zabránilo deštrukčným prejavom väčšieho rozsahu v jednotlivých častiach jaskyn­ ných priestorov. Snímanie, resp. sledovanie deformačných prejavov sa realizovalo mechanickým príložným deformometrom (Demänovská jas­ kyňa Slobody, Jasovská jaskyňa) a pomocou elektromagnetických sníma­ čov s automatickou registráciou snímacích hodnôt (Belianska jaskyňa).

97

Do oblasti sledovania deformačných prejavov bola čiastočne zahrnutá i Važecká jaskyňa a Domica. Vzhľadom na neúplnosť získaných výsled­ kov nám pre otázku stabilitných pomerov jaskýň vyplynulo len niekoľko praktických záverov: — veľkosť a rýchlosť narastania sledovaných deformačných prejavov bola v každej jaskyni iná. Narastanie deformácií nebolo rovnomerné a v nie­ ktorých časových úsekoch bolo možné pozorovať i zmenšenie narasta­ nia deformácií; — výsledky meraní jednoznačne preukázali existenciu deformačných zmien a nevyhnutnosť ich ďalšieho dlhodobého systematického sledovania.

Z hľadiska veľkosti šlo o prejavy pohybujúce sa radové okolo 5 . 1 0 ­ 3 mm/rok.

Pre úplnosť treba dodať, že nasadenie snímačov s automatickou regis­ tráciou hodnôt sa ukázalo ako veľmi progresívne a plne zodpovedajúce podmienkam náročného jaskynného prostredia. Napriek jeho nasadeniu vo veľmi exponovanej časti jaskyne sa vplyvom rozličných okolností ne­ podarilo získať dostatočne reprezentatívny súbor potrebných údajov. Me­ rania na niektorých lokalitách boli neúplné a v prípade jaskyne Domica sa sledovanie deformačných prejavov vlastne iba začalo.

VÝSKUM POHYBU HORNINOVÝCH VRSTIEV V PORUŠENÝCH JASKYNNÝCH PRIESTOROV

ČASTIACH

Doterajšie, i keď kusé výsledky jednoznačne potvrdili, že za nevyhnut­ ný predpoklad riešenia stabilitných pomerov jaskýň treba pokladať otázku hlbšieho poznania doteraz existujúcich deformačných prejavov. Prakticky to v druhej polovici 70. rokov viedlo k formulovaniu úlohy, ktorej rieše­ nie malo zabezpečiť: — získanie presného obrazu o rozsahu a intenzite deformačných preja­ vov v tých miestach jaskynných priestorov, ktoré môžeme podľa vizuál­ neho odborného posúdenia pokladať za najkritickejšie vo vzťahu k si­ tuovaniu prehliadkových trás a vyžadujú riešenie; — dlhodobým pozorovaním na vybraných meracích staniciach stanovenie príčin a časového vývoja deformačného procesu jaskynných priestorov.

Získanie príslušného teoretického základu by malo umožniť vytvorenie takých kritérií, na základe ktorých realizácia akéhokoľvek zásahu človeka do jaskynného priestoru bude logicky odôvodnenou potrebou, n a j m ä z po­ hľadu diktovanej bezpečnosti prevádzky a vo vzťahu k zachovaniu rov­ novážneho stavu horninového masívu obklopujúceho jaskynné priestory.

Východiskovú situáciu pre takéto formulovanie požiadaviek do určitej miery podmienili výsledky z oblasti merania deformačných zmien v pre­ došlom období. Ich analýza ukázala, že základné princípy riešenia treba rozvíjať a j na iných zásadách. Splnenie vytýčených cieľov si preto vy­ žadovalo vytvorenie objektívneho obrazu o deformačných prejavoch, tak ako v jaskynnom prostredí v súčasnosti existujú, aby bolo možné stanoviť 98

prioritu a postupnosť ďalších prác. Z toho dôvodu sa riešenie úlohy v pr­ vom štádiu zameralo na komplexnú prehliadku všetkých sprístupnených jaskýň a dokumentáciu deformačných prejavov prostredníctvom vizuál­ neho odborného posúdenia v oblasti prehliadkových okruhov. Osobitná pozornosť sa pritom venovala posúdeniu tých priestorov a miest, ktoré možno pokladať za najkritickejšie z hľadiska zachovania stability priesto­ rovo­ucelených častí jaskýň.

Riešenie úlohy, ktorú zabezpečovalo Múzeum slovenského krasu ako pracovisko centrálnej organizácie jaskyniarstva na Slovensku, sa neza­ obišlo bez úzkej spolupráce so špecializovanými pracoviskami geologic­ kého a banského výskumu. Široký komplex otázok z pohľadu riešiteľ­ ského pracoviska neumožňoval dostatočnú mieru záberu. Materiálne i personálne požiadavky preto jednoznačne podmieňovali rozsah spolu­ práce a jej praktickú realizáciu s pracoviskami, ktoré svojím vybavením poskytovali pre ňu dostatočné zázemie. Rozvíjanie celkového riešenia úlohy na báze spolupráce s Baníckou fakultou VŠT v Košiciach a Vedec­ kovýskumným uhoľným ústavom v Ostrave­Radvaniciach sa ukázalo ako plne opodstatnené. Praktickým výsledkom tejto spolupráce je ukon­ čenie etapy, ktorá okrem toho, že poskytla názornú predstavu o rozsahu a intenzite deformačných prejavov, dotvorila ďalšie štádium riešenia úlohy do podoby, od ktorej možno odvíjať proces ich dlhodobého sledo­ vania.

ODBORNÉ VIZUÁLNE PREHLIADKY J A S K Ý Ň

Realizovaním vizuálneho odborného posúdenia prehliadkových okruhov sprístupnených jaskýň získali sme plastický obraz o súčasnom stave sta­ bility jaskynných priestorov a účinnosti doteraz vykonaných opatrení, ktoré mali za cieľ stabilizovať staticky labilné miesta, a tak zabezpečiť bezpečnosť prevádzky v príslušných prehliadkových okruhoch. Po vyko­ naní odborných prehliadok a na základe identifikácie deformačných pre­ javov v oblasti prehliadkových okruhov môžeme sprístupnené jaskyne na Slovensku zatriediť do troch skupín.

Prvú skupinu tvoria jaskyne, v ktorých vizuálne najmarkantnejšie pre­ javy deformácií si v súčasnom období vyžadujú najväčšiu pozornosť nie­ len vo vzťahu k navrhovaným technickým opatreniam a bezpečnosti pre­ hliadkových trás. Meranie konkrétnych veličín umožní exaktné poznanie procesu, ktorý v exponovaných miestach prebieha. Výsledkom čoho sú na­ mi identifikované prejavy jednotlivých deformácií. Do tejto skupiny mô­ žeme zaradiť Jasovskú, Beliansku a Demänovskú jaskyňu Slobody.

V Jasovskej jaskyni najexponovanejším miestom sa ukazuje bývalá vstupná chodba po celej svojej dĺžke a oblasť Medvedej chodby. V Be­ lianskej jaskyni značne exponovanou oblasťou je okolie Zbojníckej ko­ mory, ako i niekoľko ďalších miest bezprostredne nadväzujúcich na pre­ hliadkový okruh. Za kritickú možno pokladať aj vstupnú časť Demänovskej 99

jaskyne Slobody siahajúcu až do Hlbokého dómu. Z hľadiska celkových zámerov stabilizácie exponovaných miest v ďalšom období predpokladá­ me, že sa na túto oblasť sústredí dlhodobé a systematické sledovanie vý­ voja deformačného procesu.

Druhú skupinu tvoria jaskyne, v ktorých boli v minulosti vykonané určité technické opatrenia pre stabilizáciu kritických miest v bezprostred­ nom dosahu prehliadkových okruhov. Vhodne voleným technickým zá­ sahom sa stabilizovali poruchové zóny a zamedzil ďalší vývoj deformač­ ného procesu. Do tejto skupiny možno zaradiť Važeckú jaskyňu, Dobšin­ skú ľadovú jaskyňu a Demänovskú ľadovú jaskyňu. Vo Važeckej jaskyni bola stabilizovaná stropná časť Jazierkovej siene v oblasti poruchovej zó­ ny kotvením svorníkovou výstužou. Lavicovitý rozpad vo vstupnej časti jaskyne stabilizoval zabudovaný betónový pilier. Kotvením a spevňova­ cou injektážou bola stabilizovaná portálová časť Dobšinskej ladovej jas­ kyne. Rovnako kotvením bola podchytená a j poruchová zóna nad časťou prehliadkového okruhu, prerazenou ľadovým poľom. Osobitné sú práce rea­ lizované v súvislosti s rekonštrukciou Demänovskej ľadovej jaskyne a rozší­ rením prehliadkového okruhu. V rámci rekonštrukcie bola prehodnotená a j bezpečnosť a situovanie prehliadkového okruhu už pri rešpektovaní v ý ­ sledkov posúdenia štruktúrno­geologických pomerov a stability jaskyne ako celku. V tom prípade šlo o prvý a názorný príklad správne voleného prístupu z pohľadu vzájomnej závislosti situovania prehliadkového okru­ hu a stabilitných pomerov jaskyne. Vykonaním týchto opatrení v uvede­ ných jaskyniach odpadla potreba hlbšieho systematického sledovania de­ formačných prejavov. Ďalšie sledovanie bude zamerané len na periodickú vizuálnu odbornú prehliadku v niekoľkoročných intervaloch.

Do tretej skupiny patria ostatné sprístupnené jaskyne. Pri vizuálnych odborných prehliadkach boli zaznamenané určité prejavy zníženej stabi­ lity na rozličných miestach v oblasti prehliadkových okruhov, nie sú však takého druhu a n e m a j ú taký rozsah, ktorý by si vyžadoval okamžitý a účinný stabilizačný zásah. Ak sa v budúcnosti uskutočnia niektoré čiast­ kové pozorovania deformačných prejavov, tak iba na overenie stavu stability týchto miest. Odborné vizuálne prehliadky okrem toho, že podľa stupňa stability umožnili zatriedenie sprístupnených jaskýň do niekoľ­ kých skupín, zároveň bližšie objasnili i niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré mali priamy vplyv na stabilitu jaskynných priestorov.

Prehliadky ukázali, že voľba spôsobu sanácie rozsahom menších pre­ javov nestability je značne problematická. V ostatnom období veľmi obľú­ bený spôsob odstraňovania lokálnych prejavov nestability v jaskynnom prostredí, tzv. ramovanie (t. j. strhávanie na p r v ý pohľad uvoľnených častí) sa často robí neuvážene a v niektorých prípadoch i úplne zbytočne a so značným rizikom. Neuvážený zásah do horninového prostredia môže vyvolať ďalšie oveľa intenzívnejšie deštrukčné účinky, ktoré môžu viesť až k celkovému narušeniu rovnovážneho stavu horninového masívu.

Okrem toho tieto zásahy veľmi rušivo pôsobia na celkový vzhľad jaskyn­ 100

ného prostredia. Z uvedeného vyplýva, že takýto prostriedok by bolo mož­ né v budúcnosti odporučiť len vtedy, ak sa dôsledne uvážia všetky ná­ sledky takéhoto zásahu.

Poznatky z odbornej vizuálnej prehliadky poukazujú i na ďalší závaž­ ný problém, ktorý súvisí so sprístupňovaním jaskynných priestorov. Znač­ ne nevhodnou sa v niektorých prípadoch ukázala voľba optimálneho vstu­ pu z hľadiska situovania prehliadkového okruhu a minimalizácie inves­ tičného nákladu. Vo vzťahu k stabilite jaskynných priestorov za najopti­ málnejšie môžeme pokladať len stabilitné ustálené prirodzené vstupy do jaskynných priestorov. Pri ľadových jaskyniach takáto voľba zaručuje istotu nenarušenia ich mikroklimatického režimu. Každé iné riešenie by malo preto vychádzať z dôsledného prieskumu miesta plánovaného sprí­ stupnenia, t. j. vniknutia alebo napojenia sa na prehliadkový okruh a po­ súdenia budúcej stability. Nedocenenie týchto zásad môže spôsobovať dl­ hotrvajúce problémy so zabezpečovaním stability vstupných ciest. K to­ muto názoru nás vedie predovšetkým skutočnosť, že na základe vykonanej odbornej vizuálnej prehliadky sme podľa stupňa stability do prvej sku­ piny jaskýň zatriedili Jasovskú jaskyňu a Demänovskú jaskyňu Slobody, kde je práve stabilita vstupných častí jedným z najvážnejších problémov.

Samostatnú problematiku tvoria ľadové jaskyne, kde k ich vzniku, ale predovšetkým k intenzívnemu rozširovaniu trhlín dochádza vplyvom pe­ riodického zaľadňovania. Osobitne významne pôsobí tento činiteľ na tých miestach, kde v letnom období nastáva úbytok, resp. úplné vymiznutie ľadovej hmoty a v zimnom období jej opätovná regenerácia.

Negatívnym javom zo strany pôsobenia človeka je snaha o zintenzív­ nenie tvorby ľadovej výzdoby umelým zväčšovaním prítoku vôd a j na miesta, ktoré sa z hľadiska stability môžu pokladať za kritické (Demä­ novská ľadová jaskyňa).

KLASIFIKÁCIA ZISTENÝCH DEFORMAČNÝCH PREJAVOV

Na základe vizuálneho odborného posúdenia stability jaskynných prie­ storov zisťujeme, že vplyvom geologicko­tektonických pomerov a iných činiteľov dochádza k deformáciám, ktoré v minulosti a a j dnes spôsobujú ich lokálnu deštrukciu. Vo všeobecnosti ide o veľmi zložité javy, ktoré súvisia s vlastnosťami horninového masívu a s mechanizmom vzniku sa­ mého priestoru. Podrobnejšie výskumy geologických štruktúrnych prvkov krasových oblastí dokazujú, že jaskynný priestor sa vyvíja na výrazných tektonických líniách, čiže v horninovom prostredí s výrazným znížením parametrov pevnostnej charakteristiky. Táto skutočnosť je rozhodujúcim kritériom a j pri hodnotení stability jaskynného priestoru. Vo vývoji jas­ kynného priestoru môžeme vždy sledovať vznik nových plôch nespojitosti v dôsledku koncentrácie a redistribúcie napätí, ale zároveň a j vyhojova­ nie primárnych a sekundárne vzniknutých nespojitosti. Tieto procesy sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú a spolu s fyzikálno­mechanickým stavom 101

horninového masívu limitujú jeho stabilitu. V záujme komplexnosti preto uvádzame stručnú klasifikáciu zistených prejavov deformácií, ktoré v ko­ nečnom dôsledku bližšie dokresľ ujú predstavu o vývoji stabilitných po­ merov jaskynných priestorov.

A. VYHOJENÉ P R E J A V Y DEFORMÁCIÍ

Ide o prejavy, ktoré v minulosti spôsobovali viaceré činitele. Dnes ich pokladáme za relatívne ustálené, pretože v ďalšom vývoji jaskynného priestoru nastalo ich vy h ojenie sintrom, alebo stabilizovanie iným spô­ sobom. V týchto prípadoch možno rozlíšiť: Strihy a iné vyhojené deštrukcie sintrovej výzdoby — pravdepodobne vznikli pôsobením spodnej vody, častým zaplavovaním jaskynných prie­ storov a zmenou tlakového režimu vyvíjajúceho sa priestoru. Tieto prípa­ dy sú najčastejšie v Jasovskej jaskyni a jaskyni Domica. Najvýraznejšie

Obr. 3. Domica, Samsonove stlpy, strihy sintrovej výzdoby ako prejav v y h o j e n ý c h deformácií. Fotoarchív MSK, foto M. Eliáš, 1977 Abb. 3. Die Hohle Domica, die Samsonsäulen, Schnitte der Sinterverzierung als Ausdruck von verheilten Deformationen. Fotoarchiv MSK, Foto M. Eliáš, 1977 Pne. 3. FLOMíma, CaMCoaoBbi CTOJIÔH, KJIHB3>K C H HTpoBOFO yKpaineHHH KaK npoHBJíesme 3aJieieH­ Hhix ae^opMaHHH. OoToapxHB MCK, $oto M. SjiHarn, 1977 r.

102

Obr. 4. G o m b a s e c k á jas­ kyňa, Suchá chodba, po­ ruchová zóna v y p l n e n á :udzorodým, odlišne p e v ­ ným materiálom. Foto­ archív MSK, foto M. Eliáš, 1977 Abb. 4. Die H o h l e G o m ­ basecká jaskyňa, der ľ r o c k e n e Korridor (Su­ chá chodba), die S t o ­ rungszone w u r d e mi t zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA ,'remdem, unterschiedlich f e s t e n Material a u s g e ­ fullt. Fotoarchiv MSK, Foto M. Eliáš, 1977 PHC. 4. ľoMÔaceiiKaH neme­ pa, Cyxa­Xoa6a, 30Ha Ha­ pynieHHit 3anojmeHHa« HHO­ poaHMM, oTjiHqHoro conpo­ rHBaeHHH MaTepnaaoM. <í>o­ roapxHB MCK, $OTO M. 3jmam, 1977 r.

sa p r e j a v u j ú v oblasti Cintorína, Dómu netopierov i v niektorých ďalších častiach Jasovskej jaskyne. V jaskyni Domica ich možno pozorovať v oko­ lí Samsonových stĺpov, Hrnčiarne a v oblasti Tureckého cintorína.

Poruchové zóny vyplnené cudzorodým pevnostne značne odlišným ma­ teriálom — ide zvyčajne o zóny na styku tektonických línií prebiehajúcich v strope jaskynného priestoru, ktoré boli v minulosti vyplnené cudzoro­ dým materiálom a postupne spevnené sintrom. Niektoré takéto menej stabilné zóny boli spevnené alebo stabilizované technickým zásahom. Ty­ pickým príkladom je rozsiahla sekundárne vyplnená poruchová zóna v Gombaseckej jaskyni v oblasti Suchej chodby, ktorá v tomto období nevykazuje podstatné statické zmeny. A j vo vstupnej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne možno pozorovať rozsiahlu poruchovú oblasť, ktorá bola po jej sprístupnení roku 1974 stabilizovaná svorníkovou výstužou.

Trhliny a pukliny — tvoria najrozsiahlejšiu časť vyhojených prejavov deformácií. Stretávame sa s nimi skoro v každej jaskyni. Okrem drobných 103

lokálnych záležitostí predstavujú rozmermi aj značne veľké línie. Ich existencia na niektorých miestach súvisí pravdepodobne s poklesom hli­ nitoílového podložia, ale niekedy je aj dôsledkom zmeny napätia horni­ nového masívu. Mnohé z nich sú úplne alebo čiastočne spevnené sintrom.

V niektorých prípadoch môžeme v ich okolí pozorovať vytváranie sekun­ dárnej sintrovej výzdoby. Len pre ilustráciu uvedieme prípady z oblasti umelého tunela medzi Panenskou a Suchou chodbou v jaskyni Domica, kde ide o spevnené trhliny na sintrových nátekoch, resp. čiastočne vyho­ jené šikmo upadajúce pukliny v okolí Koncertnej siene jaskyne.

B. AKTÍVNE PREJAVY DEFORMÁCII

Súhrnne predstavujú prípady značného narušenia stability v okolí pre­ hliadkových okruhov, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu bezpečnosti náv­ števníkov. Preto sa na ne sústreď uje pozornosť pri realizácii technických zásahov a opatrení, v záujme zvyšovania bezpečnosti prehliadkových trás.

Aj v tomto prípade ide o celú škálu prejavov, ktoré pre lepšie pochopenie rozlíšime týmto spôsobom: Vytváranie prirodzenej samonosnej klenby — vplyvom nadmerného zaťaženia horninového masívu sa často narúšajú steny a strop jaskynného priestoru do tvaru samonosnej klenby, výsledkom čoho sú rozlične veľké odlupky, často i vo forme veľkých blokov. Môžeme ich pozorovať v býva­ lej vstupnej chodbe Jasovskej jaskyne, v Belianskej jaskyni v oblasti Hu­ dobnej siene, v Dobšinskej ľadovej jaskyni v oblasti Veľkej opony, v Kme­ ťovom dóme Demänovskej ľadovej jaskyne, Harmaneckej jaskyni a v ďal­ ších jaskyniach. Niektoré z nich by sme mohli zaradiť do skupiny vyho­ jených prejavov deformácií, pretože už na prvý pohľad sa dá konštatovať, že ide o oblasti staticky značne ustálené. Mnohé z nich však predstavujú prakticky najdôležitejšie partie, na ktoré bude treba sústrediť pozornosť výskumu zameraného na zistenie prebiehajúcich deformácií. Preto ich zaraď ujeme na prvé miesto v tejto klasifikácii.

Strihy a iné nevyhojené deštrukcie sintrovej výzdoby — sú to prejavy, ktoré pravdepodobne vznikajú vplyvom pôsobenia hydrogeologických či­ niteľov. Zmena tlakových pomerov spôsobuje prestrihnutie výzdoby, oby­ čajne v jej najslabšej časti, a neskorším odľahčením podložia i jej priesto­ rové posunutie. Tieto javy sú najčastejšie v okolí Medvedej chodby a čias­ točne i vo Veľkom dóme Jasovskej jaskyne.

Odtrhnutie sintrovej výzdoby — aj táto forma deformácie je pravdepo­ dobným dôsledkom pôsobenia hydrogeologických činiteľov. Vplyvom pô­ sobenia spodnej vody odľ ahčuje sa a sadá podložie, čo vedie k odtrhnutiu sintrovej výzdoby od stropu jaskynného priestoru. Prejavy týchto defor­ mácií môžeme pozorovať aj v oblasti Veľkého dómu a Medvedej chodby Jasovskej jaskyne. S tendenciou odľahčenia a sadania podložia súvisia pravdepodobne a j poklesy schodišťa v okolí Cintorína a rôzne odtrhy v oblasti Hudobnej siene Jasovskej jaskyne.

104

Obr. 5. J a s o v s k á jaskyňa, Veľ ký dóm, prestrihnutie sintrovej výzdoby, prejav aktív­ n y c h deformácií. Fotoarchív MSK, foto M. Eliáš, 1977 Abb. 5. D i e Hohle J a s o v s k á jaskyňa, der Grofie D o m (Veľ ký dóm), v e r s c h n i t t e n e Sinterverzierungen, Ausdruck aktiver D e f o r m a t i o n e n . Fotoarchiv MSK, Foto M. Eliáš, 1977 PHCzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA . 5. HeoBCKaH netnepa, BeJiKKH­floM. KjiHBaac cHHTpoBoro yKpameimji, npoHBJíeHHe äKTHBHbix nei|>opMauHÍi. í>oToapxHB MCK, $OTO M. Sjraara, 1977 r.

105

Gravitačný rozpad horninyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGF — v jaskynných priestoroch, ktorých strop tvorí tenkovrstevnaté alebo málo pevné prostredie, spôsobuje rozpad hor­ nín pôsobenie vlastnej tiaže. Niekedy ide o typický lavicovitý rozpad a o formu rôznych odlupkov. Existencia takýchto prejavov je známa zo vstupnej časti Važeckej jaskyne, Kmeťovho dómu Demänovskej ľadovej jaskyne a čiastočne i z Harmaneckej jaskyne.

Oddrobovanie hornín v oblasti tektonických línií — tento prejav defor­ mácií je typický pre ľadové jaskyne. Jeho výskyt pravdepodobne súvisí s celkovým mikroklimatickým režimom, pretože ho môžeme nájsť vo všetkých našich ľadových jaskyniach. V Dobšinskej ľadovej jaskyni nad prehliadkovým chodníkom vo Veľkej sieni, poruchovú oblasť reprezen­ t u j e dvojica vzájomne sa stretávajúcich tektonických línií. V Demänov­ skej ľadovej jaskyni sa podobná situácia vyskytovala v čase pred rekon­ štrukciou jaskyne nad prehliadkovým chodníkom na prechode z Kme­ ťovho do Veľkého dómu.

Iné prejavy deštrukcie — počas inventarizácie v niektorých našich jas­ kyniach boli identifikované a j iné prejavy deštrukcie. Zvyčajne ide o čer­ stvé poruchové zóny tvorené systémom rozličných trhlín. Domnievame sa, že tieto prejavy spôsobuje narušenie rovnováhy napäťového stavu hor­ ninového masívu, i keď príčiny tohto narušenia zatiaľ nevieme presnejšie definovať. Charakteristickým príkladom takýchto prejavov je oblasť Zboj­ níckej komory v Belianskej jaskyni. Trhliny na výzdobe a niektoré ďalšie deštrukcie môžeme dobre pozorovať nielen v jej bezprostrednom okolí, ale aj na iných miestach jaskyne. A j bývalá vstupná časť Jasovskej jas­ kyne sa vyznačuje značnou poruchovou zónou, v ktorej môžeme identi­ fikovať niekoľko výrazných a aktívnych trhlín.

PREHĽAD METÓD MERANIA DEFORMAČNÝCH PREJAVOV

Hlavným limitujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje voľbu prístrojovej techniky, sú vlastnosti jaskynného prostredia, ktoré charakterizuje pre­ dovšetkým vysoká relatívna vlhkosť. Táto skutočnosť vylučuje použitie väčšiny veľmi presných meracích systémov používaných v laboratóriách.

Vhodné sú meracie systémy používané na meranie deformačných p r e j a ­ vov v podzemných banských priestoroch, resp. v pozemnom staviteľstve prispôsobené podobným klimatickým podmienkam. Druhým faktorom je požadovaný čas merania. Merania, ktorými sa má zistiť veľkosť deformač­ ných prejavov v kritických miestach jaskynných priestorov, si orientačne vyžadujú 2 — 5­ročnú realizáciu. Správne posúdenie vývoja deformačné­ ho procesu vyžaduje zase dlhodobé pozorovanie 5 — 20 rokov. Relatívne dlhý čas merania kladie preto vysoké nároky na časovú stálosť charakte­ ristiky meracieho systému. Nie menej podstatná je a j požiadavka sní­ mania deformácií na neprístupných miestach jaskynných priestorov. Otáz­ ka presnosti merania je takisto jedným z faktorov. Vychádza z predpo­ kladaného rozsahu deformácií, účelu merania a dĺžky meracej základne.

106

Obr 6. B e l i a n s k a jaskyňa, Zbojnícka komora, trhliny na sintrovej výzdobe. Foto­ * archív MSK, foto M. Eliáš, 1977 Abb 6 D i e H ô h l e B e l i a n s k a jaskyňa, die R ä u b e r k a m m e r (Zbojnícka komora), Risse an der Sinterverzierung. Fotoarchiv MSK, Foto M. Elias, 1977 Pne. 6. ĽeJiaHCKaazyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA nemepa, 36oHHHiiKa­KoMOPa. TpemHHbi na crapoMM yKpameHHH. 3>oxo­ apxHB MCK, $OTO M. 3jinaiu, 1977 r.

Základom merania deformačných prejavov v porušených častiach jas­ kynných priestorov je meranie konvergencie a dilatácie. Pod konvergen­ ciou rozumieme zbližovanie dvoch bodov alebo častí vymedzených na protiľahlých stranách jaskynného priestoru. Zväčšovanie vzdialenosti me­ dzi bodom vymedzeným v hĺbke horninového masívu a povrchom jaskyn­ ného priestoru sa nazýva dilatácia. S prihliadnutím na podmienky jas­ kynných priestorov, stupeň deštrukcie jednotlivých častí, dostupnosť kri­ tických miest a relatívne dlhý čas merania môžeme rozlíšiť niekoľko me­ tód merania deformačných prejavov.

A M E R A N I E D E F O R M A Č N Ý C H P R E J A V O V POMOCOU M E C H A N I C K Ý C H Z A R I A D E N Í

Veľkosť konvergencie a dilatácie sa zisťuje mechanickým spôsobom. Roz­ lišujeme niekoľko spôsobov merania: Meranie konvergencie konvergenciou tyčou — spôsob je vhodný pre 107

prípad zbližovania bodov vymedzených na protiľahlých stranách jaskyn­ ného priestoru vo vzdialenosti 1 — 4 m. Pre meranie vyhovuje ktorýkoľ­ vek typ teleskopickej konvergenčnej tyče. Meracia stanica sa skladá z dvoch svorníkov zakotvených do horninového masívu na protiľahlých stranách jaskynného priestoru. Vlastné meranie pozostáva z určenia vzdialenosti snímacích hrotov svorníkov. Deformácia — konvergencia sa prejaví zmenou dĺžky meracej základne. Rozdiel dvoch po sebe nasle­ dujúcich meraní udáva veľkosť deformácie za časový interval.

Meranie dilatácie horninového plášťa — vyhovuje v prípadoch, keď po­ trebujeme určiť veľkosť deformačných zmien vo väčšej vzdialenosti od hraničnej plochy jaskynného priestoru. Meracia stanica pozostáva zo svorníkovej tyče s klinovou kotviacou hlavicou. Svorníková tyč s opor­ ným prstencom je kotvená vo vrte, na ústie ktorého je fixne nasunutá príruba. Vlastné meranie dilatácie pozostáva zo zisťovania zmien vzdiale­ ností medzi oporným prstencom a prírubou mikrometrickým odpichom.

Súčasné meranie konvergencie a dilatácie — na miestach s predpokla­ dom väčších deformačných zmien možno na tej istej meracej stanici sle­ dovať vývoj dilatácie i konvergencie hraničných plôch jaskynného priesto­ ru. Meracia stanica pozostáva z dvoch svorníkov. Namiesto krátkych sní­ macích svorníkov potrebných na meranie konvergencie budujeme dlhšie snímacie svorníky so zakončením na meranie dilatácie. Meranie pozo­ stáva z odpichu vzdialenosti, z koncov svorníkov vyčnievajúcich z vrtov pomocou konvergenčnej tyče a z odpichu dilatácie mikrometrom.

Meranie deformácií pomocou príložného deformometra — spôsob mera­ nia deformácií pozostáva z určovania vzdialenosti referenčných bodov prí­ ložným deformometrom. Vlastný deformometer je zhotovený z rovnej in­ varovej tyče vybavenej na jednom konci pevným kužeľovým hrotom.

Vahadlové kĺbové zariadenie na druhom konci tyče prenáša deformáciu na indikátor. Presnosť prístroja je + 0,001 mm. Meraciu stanicu repre­ zentujú dvojice referenčných a určujúcich bodov, ktoré sa volia s pri­ hliadnutím na tektoniku jaskynných priestorov a predpoklad deformač­ ných prejavov.

B. MERANIE DEFORMAČNÝCH PREJAVOV POMOCOU OPTICKO­MECHANICKÝCH ZARIADENÍ

Pri týchto zariadeniach sa hodnota meraných veličín zisťuje opticko­ mechanickým spôsobom.

Meranie deformácií terčovým meradlom TM—71 — spôsob merania vy­ chádza z princípu mechanického prenášania vzájomného relatívneho po­ hybu telies na kruhové terče, ktoré sú vybavené optickými mriežkami.

108

Zo vzájomnej interferencie mriežok sa vyhodnocuje posun a excentricita terčov. Meradlo zaznamenáva vektor posunu v rovine s citlivosťou 0,03 mm.

Osadzuje sa na trhlinu alebo priamo do nej za predpokladu, že jej šírka je minimálne 60 cm. Namerané údaje môžeme odčítať voľným okom, fo­ tografickým záznamom alebo bezšošovkovým záznamom — bleskom.

C. MERANIE DEFORMAČNÝCH PREJAVOV POMOCOU INDUKČNÝCH A ODPOROVÝCH SNÍMAČOV

Podstatou tejto skupiny metód je meranie deformácií na princípe zme­ ny intenzity indukcie elektromagnetickej energie alebo zmeny elektric­ kého odporu, pričom sa snímajú namerané veličiny elektrickým spôso­ bom. V ich prípade, aj keď pôjde o niekoľko spôsobov merania, vzájomne sa budú od seba líšiť iba typom použitého snímača.

Priame snímanie meraných veličín s použitím induktívnych alebo odpo­ rových snímačov s cieľom merať konvergenciu a dilatáciu jaskynných priestorov na príslušných meracích základniach, naráža na určité ťažkosti.

Pri väčšom počte meracích základní vyplývajú z časovej náročnosti sní­ mania potrebných údajov. Za predpokladu, že induktívne alebo odporové snímače budú použité na ťažko dostupných miestach, priamy spôsob sní­ mania meraných údajov je veľmi namáhavý. Snímanie nameraných úda­ jov sa preto zvyčajne robí formou automatickej registrácie. Používanie číslicových záznamových zariadení je výhodné pri väčšom počte meracích stanovísk. Takto získaná dierovacia páska sa môže priamo používať pri ďalšom spracúvaní a vyhodnocovaní pomocou počítača.

D. GEODETICKÉ A FOTOGRAMETRICKÉ METÓDY MERANIA DEFORMAČNÝCH PREJAVOV

Princíp uvedených metód vychádza z použiteľnosti geodetických a fo­ togrametrických prístrojov a zariadení na zistenie vzájomného posunu dvoch bodov a ich matematického priestorového vyjadrenia.

Meranie deformácií hydrostatickou niveláciou — hydrostatický spôsob určovania výšky dvoch bodov je výhodný v prípade zisťovania defor­ mačných prejavov vo vertikálnom smere. Vychádza z princípu merania výšky pomocou hadicovej vodováhy. Túto metódu výškového merania charakterizuje stredná hektometrová chyba + 0 , 1 — 0,2 mm.

Meranie deformácií metódou PN — ide o podobný systém zisťovania deformačných prejavov vo vertikálnom smere. Použitím kompenzátorových nivelačných prístrojov a invarových nivelačných lát s polcentimetrovým delením sa spoľahlivo určujú výškové zmeny veľkosti 0,2 mm.

Meranie deformácií extenzometrom — princíp metódy vychádza z po­ 109

užitia špeciálneho meračského prístroja, ktorý bol vyvinutý Inštitútom pre bezpečnosť dobývania v Lipsku. Meračskú základňu reprezentuje dvo­ jica bodov, t. j. oceľových kolíkov zakotvených v horninovom masíve.

Na jednom z nich je umiestené teleso extenzometra, z ktorého sa za po­ moci pružinového pera natiahne na protiľahlý bod šnúra z oceľového drôtu. Zmenu vzdialenosti týchto dvoch bodov odčítame na pohyblivej stupnici s presnosťou 0,1 mm. Uvedeným prístrojom môžeme vykonávať konvergenčné merania. Dokonalejším prístrojom môžeme vyhodnocovať aj priestorové zmeny, a to bodové ako zmenu súradníc bodu podľa vzťahov, ktoré zodpovedajú prípadu voľného polygónového ťahu.

Meranie deformácií metódou blízkej fotogrametrie — princíp metódy pozostáva zo snímania kritických miest jaskynných priestorov v pravidel­ ných intervaloch fototeodolitom, stereoskopickou komorou alebo iným fo­ togrametrickým zariadením. Vyhodnotenie snímok, a tým i deformačných prejavov, môžeme vykonať niekoľkými spôsobmi.

SLEDOVANIE DEFORMAČNÝCH PREJAVOV V JASOVSKEJ JASKYNI

Jasovská jaskyňa predstavuje v súčasnosti najvážnejší problém riešenia stability v sprístupnených jaskyniach na Slovensku. K takémuto konšta­ tovaniu nás okrem existencie rozličných deformačných prejavov, ktoré sú identifikovateľné v oblasti prehliadkového okruhu, oprávňuje i časté zatápanie jaskyne zrážkovými vodami. Charakter týchto prejavov a javy, s ktorými sa dnes v jaskyni stretávame, naznačujú, že deformačný proces podobne ako v minulosti i teraz prebieha veľmi intenzívne.

A. CHARAKTERISTIKA DEFORMAČNÝCH PREJAVOV

Priestory Jasovskej jaskyne sú vytvorené vo vápencovom masíve J a ­ sovská skala. Hlavné puklinové smery v jaskynných chodbách sú orien­ tované od západu na východ. Na nich sú založené všetky významnejšie priestory, ako Vstupná chodba, Starý dóm, Veľký dóm, Kováčskä vyhňa a pod. Druhý puklinový systém je kolmo na hlavný, t. j. smeruje od se­ veru na juh. Na stavbe jaskynných priestorov sa zúčastňuje menej ako prvý. Na križovatkách spomenutých puklinových systémov sa vytvorili rútením najväčšie priestory, ako Dóm netopierov a Bludisko ( D r o p p a , A., 1965). Rozsahom najväčšie deformačné prejavy boli zistené v hlavnom puklinovom smere. Súhrnne ide o prejavy aktívnych, ale i vyhojených deformácií, ktoré sú vizuálne identifikovateľné v týchto častiach jaskyne: Vstupná chodba — s deformačnými prejavmi sa stretávame prakticky v celej vstupnej časti jaskyne. Už vo vstupe do jaskyne môžeme pozoro­ vať rozsiahlu trhlinu, ktorá v pozdĺžnom smere prechádza jaskynným stropom; v strednej časti Vstupnej chodby je niekoľko priečnych porúch a v oblasti tektonických línií je zreteľné oddrobovanie horniny. Zreteľné 110

Me dve di a sie ň

Obr. zyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA 7. Miesta a k t í v n y c h a v y h o j e n ý c h p r e j a v o v d e f o r m á c i í v oblasti p r e h l i a d k o v é h o okruhu J a s o v s k e j jaskyne.

Abb. 7. S t e l l e n des a k t i v e n und v e r h e i l t e n A u s d r u c k s v o n D e f o r m a t i o n e n i m B e r e i c h des B e s i c h t i g u n g s k r e i s e s der H o h l e J a ­ s o v s k á jaskyňa Pne. 7 . MecTa A K T H B H U X HzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 3ajieqeHHbix ae<j>opMaiiHij B aocTynHbix OSMECTBEHHOCTH lacTax HCOBCKOÍÍ nemepw

je i vytváranie prirodzenej samonosnej klenby tlakovým pôsobením, čo sa prejavilo vytváraním odlupkov na pravej strane chodby. Vyústenie Vstup­ nej chodby do Starého dómu je takisto rozsiahla zosuvná oblasť.

Dóm netopierov — v zadnej časti tohto priestoru sú zreteľné strihy sin­ trovej výzdoby pravdepodobne zapríčinené častým zaplavovaním jaskyne a erozívnou činnosťou spodnej vody.

Cintorín — aj v tejto časti sa stretávame so strihmi sintrovej výzdoby, ale z ich celkového vzhľadu môžeme usúdiť, že ide o vyhojené deštrukcie, ktoré v minulosti vznikali častým zaplavovaním jaskynných priestorov.

V jeho okolí však zaznamenávame pokles schodišťa, čo zase svedčí o ak­ tívnych prejavoch deformácií.

Veľký dóm — v dôsledku dlhšie trvajúcich dažďov v októbri 1974, keď bola jaskyňa úplne zaplavená, nastal v chodbe pred Veľkým dómom po­ kles prehliadkového chodníka v dĺžke asi 20 m. V zadnej časti Veľkého dómu sú zase aktívne prejavy deformácií v podobe strihov sintrovej vý­ zdoby, resp. jej odtrhnutia od stropu jaskynného priestoru, čo môžeme sledovať na niekoľkých stalagnátoch. Na niektorých miestach je zreteľný i priestorový pohyb spodnej časti stalagnátu voči hornej časti.

V druhom puklinovom systéme sú deformačné prejavy vizuálne n a j ­ viditeľnejšie v oblasti Medvedej siene a Stalagmitového lesíka. Vstupnú časť Medvedej siene charakterizuje rozsiahla oblasť strihov stalagnátovej výzdoby s výrazným priestorovým posunutím. Prejavy odtrhnutia sin­ trovej výzdoby od stropu jaskynného priestoru ako následok odľahčenia podložia a prejavy vytvárania samonosnej klenby môžeme sledovať aj v oblasti Stalagmitového lesíka. Menšie prejavy aktívnych deformácií sú vizuálne pozorovateľné aj v oblasti Hudobnej siene.

B. TECHNICKÉ ZÄSAHY A OPATRENIA

Zo zistených deformačných prejavov vyplýva, že za najkritickejšie miesto prehliadkového okruhu môžeme pokladať vstupnú časť jaskyne.

J e j situovanie vo vzťahu k ostatným priestorom je také nevýhodné, že pri zachovaní pôvodného vstupu do jaskyne neumožňuje vedenie pre­ hliadkovej trasy v inom smere. Za prirodzené treba preto pokladať snahy o stabilizovanie deformačného procesu v tejto časti jaskyne. Existujú odvtedy, odkedy i jaskyne boli zahrnuté pod pôsobnosť orgánov Štátnej banskej správy.

Realizácia niektorých technických zásahov a opatrení mala podchytiť kritické miesta a do istej miery a j sledovať, resp. overiť intenzitu defor­ mačných prejavov. Podchytenie poruchovej oblasti strednej časti Vstupnej chodby osadením troch oceľových nosníkov roku 1972 stabilizovalo kri­ tické miesto v stropnej časti jaskynného priestoru. A j poruchovú zónu na mieste vyústenia Vstupnej chodby do Starého dómu čiastočne stabili­ zoval vybudovaný betónový pilier.

Roku 1974 sa začali sledovať deformačné prejavy, a to pozorovaním 112

Tab. 1. Intenzita deformačných prejavov vo vstupnej časti Jasovskej jaskyne v ob­ dobí rokov 1974 — 1977 Počet poškodených sklíčok v jednôt livých mesiacoch Rok

I.

II.

III.

IV.

v .

VI.

VII.

VIII.

IX.

x .

XI.

XII.

1974 1975

—

1976

1

1977

1

—

3

—

1

—

—

—

—

2 1

—

—

1

—

2

4

osadených kontrolných sklíčok. Sledovanie vzniku deformácií nadložia Vstupnej chodby motivovala snaha zabrániť prípadnému vzniku závalu a vytvorenie dostatočného obrazu o ich zákonitostiach. Oblasťou merania bola trhlina vo vstupnej časti do jaskyne, kde sa osadilo 12 kontrolných sklíčok. Kontrolné sklíčka boli neskôr osadené a j v niektorých ďalších častiach Vstupnej chodby. Pozorovania sa uskutočňovali v období od aprí­ la 1974 do novembra 1977.

Pozorovanie kontrolných sklíčok bolo z metodickej stránky spojené s vedením podrobných záznamov o hydrologických pomeroch jaskyne a zaznamenávaním údajov o počasí a teplote ovzdušia a jaskynných prie­ storov. Tieto záznamy, aj keď sú miestami neúplné, resp. nie sú vedené pravidelne, predsa len poskytujú určitý obraz o vývoji deformačného procesu vstupnej časti jaskyne. Poškodzovanie ostatných sklíčok nastá­ valo výlučne v jesenných a zimných mesiacoch. Vo väčšine prípadov boli jaskynné priestory následkom veľkých zrážok čiastočne alebo úplne za­ plavené vodou. Okrem prípadov poškodenia sklíčok roku 1977 boli zazna­ menané a j menšie zosuvy na konci Vstupnej chodby a vo vstupnej časti Medvedej siene.

Praktickým opatrením vo vzťahu k bezpečnosti návštevníkov bolo vy­ radenie Vstupnej chodby z prevádzky, čo viedlo k vybudovaniu nového vchodu do jaskyne, realizovaním prerážky z Oblúkovej jaskyne.

Snaha po opätovnom uvedení Vstupnej chodby do prevádzky roku 1981 si vyžiadala realizáciu ďalšieho technického zásahu. Osadenie oceľových nosníkov, aj keď stabilizovalo kritické miesto v strednej časti Vstupnej chodby, neodstránilo úplne riziko zvýšeného nebezpečia (pád narušenej časti horniny). Charakter zistených deformačných prejavov si okrem zria­ denia novej prístupovej cesty okolo krasového ostrovčeka vyžiadal aj in­ štalovanie dubových rozpiniek, pričom časť poruchovej oblasti bola pod­ chytená betónovým murivom a lepenými svorníkmi.

113

C. SLEDOVANIE DEFORMAČNÝCH PREJAVOV

Pre riešenie problému deformačných prejavov Jasovskej jaskyne bolo predovšetkým potrebné dokonale sa oboznámiť s jej širším okolím. J e veľmi dôležité poznať vzťah masívu Jasovskej skaly, v ktorej sú vytvore­ né priestory Jasovskej jaskyne, k okolitým geologickým útvarom, pretože územie má veľmi zložité tektonické pomery. Jasovská skala je v bezpro­ strednom styku s horninami mladšieho paleozoika, ktoré tu vystupujú v úzkej, intenzívne tektonicky deformovanej zóne, na styku dvoch zá­ kladných štruktúr tektonickej jednotky gemeríd, antiklinoriálneho pásma Volovca a synklinória Slovenského krasu. Jedine na základe vyhodnotenia vzťahov petrografie, stratigrafie a tektoniky Jasovskej skaly k okolitému územiu môžeme dôjsť k správnemu záveru o tom, aké vplyvy spôsobujú porušenie stability karbonátového masívu Jasovskej skaly ( R o z l o ž n í k , L., 1979).

Preto bolo uskutočnené geologické mapovanie širšieho okolia Jasovskej skaly. Geologický výskum roku 1979 mal za úlohu porovnať geologické pomery a tektoniku Jasovskej skaly so širším okolím. Ďalšie úsilie v ob­ lasti geologického prieskumu, ktoré v sledovanom území zabezpečovala Katedra geológie a mineralógie Baníckej fakulty VŠT v Košiciach, sme­ rovalo na zostavenie podrobnej geologickej mapy Jasovskej skaly. J e j zostavenie vychádzalo z potreby overenia, do akej miery sa na deformač­ ných prejavoch zúčastňujú svahové, kryhové zosuvy a tiež z dôkladnej tektonickej analýzy pomerov samej jaskyne. Analyzovanie príčin defor­ mačných prejavov umožní podrobná geologická mapa jaskynných priesto­ rov, ktorá registruje priebeh všetkých litologicky odlišných plôch a najmä veľmi podrobne všetky štruktúrne prvky. Na tieto výsledky nadviaže statická kinematická a dynamická analýza recentných deformácií v jas­ kynných priestoroch, ktorá vyústi do stanovovania príčin deformácií jas­ kynných priestorov.

Rozsah a charakter deformačných prejavov zistených počas vizuálnej odbornej prehliadky si vynútil ich sledovanie pomocou odporových sní­ mačov. Existencia poruchových oblastí (Vstupná chodba, Medvedia sieň) a časté zaplavovanie jaskyne zrážkovými vodami je do určitej miery li­ mitujúcim kritériom pre dlhodobé sledovanie časového vývoja deformač­ ného procesu. V takto formulovanej požiadavke môžeme právom očaká­ vať pomerne veľké množstvo nameraných údajov s nemalým počtom stanovísk. Použitie niektorej z ďalších metód je teoreticky možné, ale časovo veľmi náročné, nielen na techniku merania, ale i následného vy­ hodnocovania. Aby bolo možné zvládnuť potrebný rozsah meraní, proble­ matika sledovania deformačných prejavov sa začala rozvíjať na báze čísli­ covej meracej ústredne EMU 102, ktorá tým, že umožňuje automatickú registráciu snímaných údajov (zaznamenáva ich na dierovaciu pásku) uľ ahčuje ich budúce spracovanie a vyhodnotenie na počítači.

114

Prostredníctvom VVUÚ Ostrava­Radvaníce bol vypracovaný projekt merania deformačných prejavov na báze tenzometrických snímačov posu­ nutia. Podkladom na jeho vypracovanie bola podrobná komplexná foto­ dokumentácia hlavných poruchových línií vstupnej časti jaskyne. Prob­ lematika sledovania deformačných prejavov je rozpracovaná pre 14 me­ racích miest, ktoré komplexne pokrývajú nielen poruchové zóny prehliad­ kového okruhu, ale i niektoré ďalšie časti jaskyne. Odskúšaním funkčných a prevádzkových vlastností meracej číslicovej ústredne, vybudovaním ká­ belových vedení a rozvádzačov a doriešením konštrukcie odporových sní­ mačov ukončila sa prvá fáža výskumných prác. V budúcom období bude na ňu nadväzovať priame sledovanie doteraz vizuálne identifikovaných deformačných prejavov.

ZÁVER

Ako vidíme, problematika stabilitných pomerov sprístupnených jaskýň je jednou z dôležitých oblastí činnosti človeka. Okrem snahy o plynulosť a bezpečnosť existujúcich prehliadkových trás, usiluje sa a j o zachovanie týchto unikátov prírody pre budúce generácie. V tejto sfére ľudskej čin­ nosti identifikujeme nateraz niekoľko prístupov.

Realizácia rozličných technických zásahov má za cieľ zvýšiť bezpečnosť prehliadkových trás. V budúcnosti bude potrebné zvážiť ich skutočnú opodstatnenosť, a to nielen vo vzťahu k súčasnej bezpečnosti návštevníka.

Neuvážený zásah do horninového masívu môže niekedy vyvolať ďalšie deštrukčné účinky. Situácia v niektorých našich jaskyniach svedčí o tom, že sa na túto okolnosť vždy náležíte nepamätalo. Banskobezpečnostné prehliadky jaskýň, ktorých existenciu zaznamenávame od čias, keď sa aj jaskyne dostali pod pôsobnosť orgánov Štátnej banskej správy, sú takisto jedným z prejavov riešenia stabilitných pomerov. Praktická realizácia nie­ ktorých opatrení aj v tomto prípade presvedčivo dokazuje, kde sú rezer­ vy, na čo sa treba v budúcnosti zamerať. A j snaha o systematické sledo­ vanie deformačných prejavov je jednou z foriem ich riešenia. Z predo­ šlých skúseností vyplýva, že pre praktickú realizáciu opatrení treba poznať zákonitosti, ktoré vedú k prejavom, aké v súčasnosti identifikujeme v na­ šich jaskyniach.

Klasifikácia deformačných prejavov jaskynných priestorov vytvára prvú názornú predstavu o ich rozsahu a charaktere. Význam klasifikácie treba pochopiť predovšetkým v tom, že by mala byť pomocníkom práve pre tú oblasť ľudskej činnosti, prostredníctvom ktorej sa uskutočňujú rôzne tech­ nické zásahy, resp. stabilizujú kritické miesta. Len tak môžeme očakávať efektívne výsledky, nielen čo sa týka predpokladaného účinku, ale i vo vzťahu k celkovému narušeniu špecifického charakteru jaskynného pro­ stredia.

Do redakcie zborníka došlo: 5. 3. 1982

115

LITERATÚRA 1. BATTA, S.: Odborný posudok stability vybraných častí Dobšinskej ladovej jas­ kyne. Rukopis, Archív MSK, 1976, 6 s.

2. BERENČÍK, M.: Statický prepočet podpornej konštrukcie v o vstupných m i e s ­ tach Važeckej jaskyne. Rukopis, Archív MSK, 1968, 8 s.

3. BERTHOLD, E.: Die Verwendung von Extensometern fúr markscheiderische und gebirgsmechanische Deformationsmessungen. Dulní méŕíctví v socialistických ze­ mích, svazek 5, VŠB Ostrava 1972, s. 61­73.

4. BUCHOLTZ, A. ­ RÚGER, W.: Photogrammetrie. VEB Verlag fur Bauwesen, Berlin 1973.

5. CEBECAUER, I.: Správa o výsledkoch merania pohybu horninových vrstiev v Demänovskej jaskyni Slobody v rokoch 1968 ­ 1969. Rukopis, Archív MSK, 1969, 30 s.

6. CEBECAUER, I.: The measurement of long­term deformational changes in cave spaces. Proceedings of the 6th International Congress of Speleology VIII, Academia, Praha 1977, s. 29­32.

7. DROPPA, A.: Belianska jaskyňa. Šport Bratislava 1959.

8. DROPPA, A.: Dobšinská ľ adová jaskyňa. Šport Bratislava 1960.

9. DROPPA, A.: Geomorfologický a hydrologický výskum Jasovskej jaskyne. In: Slovenský kras, V, Osveta Martin 1965, s. 3 ­ 9 .

10. JACKO, S. — HATALA, J.: Posúdenie štruktúrnych geologických pomerov v úseku plánovanej rekonštrukcie Demänovskej ladovej jaskyne. Rukopis, Archív MSK, 1973, 14 s.

11. KRUMPHANZL, V. ­ MICHALCÁK, O.: Inženýrska geodézie II. Kartografie Praha 1975.

12. LALKOVlC, M.: Výskum pohybu horninových vrstiev v porušených častiach jaskynných priestorov, metodika riešenia úlohy, Archív MSK, 1977, 36 s.

13. LALKOVIČ, M.: Výskum pohybu horninových vrstiev v porušených častiach jaskynných priestorov, čiastková správa. Archív MSK, 1980, 25 s.

14. LAZAR, M. — OBODA, O.: Vývoj prístroju a zaŕízení pro stanovení m e c h a ­ nických vlastností hornin, závérečná zpráva. Archiv VVUU Ostrava­Radvanice 1967.

15. LAZAR, M. — OBODA, O.: Výzkum prístrojové techniky pro méŕení fyzikál­ no­mechanických vlastností hornin, etapa a), vývoj snímaču deformací a sil pro la­ boratórni a dulní méŕení s rúznými systémami záznamú, dílčí zpráva. Archiv V V U Ú Ostrava­Radvanice 1973.

16. LAZAR, M. a kolektív: Výzkum prístrojové techniky pro méŕení fyzikálno­me­ chanických vlastností hornin, závérečná správa. Archiv VVUÚ Ostrava­Radvanice 1975.

17. LUMTZER, E. ­ ZAHORANSKÝ, B. ­ ĎURMAN, O.: Posudok stability m a ­ sívu vstupnej časti do Jasovskej jaskyne. Rukopis, Archív MSK, 1981, 16 s.

18. MAKAROV, P.: Tenzometrija v mašinostrojeni. Mašinostrojenie Moskva 1975.

19. MARKOV, N.: Pogrešnosti ot temperaturnych deformacij pri linejnich izme­ reniach. Mašinostrojenie Moskva 1976.

20. ORVAN, J.: Príspevok k hydrogeologickým pomerom Jasovskej jaskyne. In: Slovenský kras, XV, Osveta, Martin 1977, s. 53­61.

21. ROZLOZNlK, J. ­ ZABRANSKÝ, F. ­ ZACHAROV, M. ­ FULlN, M.: Geo­ logické a tektonické pomery okolia Jasovskej skaly, čiastková správa. Archív MSK, 1979, 37 s.

22. SERDJUKOV, V. M.: Fotogrammetrija v promyšlennom i graždanskom stroitel­ stve. Nedra, Moskva 1977.

23. SlBEK, V.: Tlaky a deformace v málo pevných horninách. Rozpravy ČSAV, ročník, 75, sešit, 7, ČSAV Praha 1965, s. 22­33.

24. SLlVA, L.: Odborný posudek — technické možnosti méŕení posuvu hornino­ vých vrstev v rozrušených částech jeskyné. Rukopis, Archív MSK, 1977, 48 s.

116

25. SLÍVA, L.: Projekt m é ŕ e n í p o h y b ú h o r n i n o v ý c h vrstev v J a s o v s k é jeskyni.

Archív MSK, 1979.

26. T R A N Č l K , P. ­ H A T A L A , J.: G e o m e c h a n i k a . A l f a Bratislava 1979.

BKJIAZl B EOJIEE TOHHblE 3HAHHH yCJIOBHň CTAEHJIBHOCTH B CJIOBAKHH OEIIIECTBEHHOCTH IIEIIIEP

flOCTynHblX

P e 3 K) M e

rípoÔJieMaTKKa CTaÔHJibHOCTH nemepHbix npocTpaHCTB ao cnx nop peano BCTpeqaeTca. Bojiee aeTajibHbiň aHaJiH3zyvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHEDCBA B CjiOBaKHH aocTyimbix oSmecTBeHHOcrH nemep noaTBepacaaer, «olaXUTSOKIHFC ITO npnzyvutsrponmlk BH­ 6ope Tpacc ocMOTpa He oieHb yíHTMBana ycTOHiHBOCTb OKpyHtaromeií cpeabi. OicoHqaTeabHoe pe­ iueHMe opraHH3anHH ciieaeoaonra B yxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB Cj i OBaKHH co3aaJiozyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLK ycaoBHa K SoJiee KOMnjieKCHOMy penie­ HHio npoÔJieM, KOTopbie aaa o6jiacľn xoaa nemep BbiTeKajra H3XTOHB H XxutrpomkjifeKH of ímeň cTaSmibHOCTH. Ha npaKTHKe 3TO npoaBHJiocb noBbiineHHeM o6i>eMa pa 6oT HaMepeHHbi x Ha peuieHHe aaHHOÔ npoôae­ MaTHKH. MacuiTa6 H $opMa S T H X paSoT ao onpeaeaeHHoô CTeneHH oSycaoBaeHbi 3aKOHOM opra­ HH3aitHH H pacuiHpeHHOM Haa3ope rocyaapcTBeHHoro ropHoro ynpasaeHHa. KBajm<J>HUHpoBaHHbiH noaxoa B MHOI­ XH HX cjiyiaax Bbi3BaH H X oô^eMOM H BaacHocTbi o pemeHHbi x upoÔJieM. IIoaTOMy aeií­ CTBHHM uiHpoKoro MacinTaôa npeamecTBOBaao 3aKJH0ieHHe cneiínajmcTOB, Koľopoe Bbiaeaaao He­ H36e»HOCTb H oSteM 03aOpOBHTeabHbIX paÔOT, BO3M0JKH0CTH peaaH3ailHH. H HX 3<j>(J>eKTHBHOCTb B nemepHoň cpeae (HeMeHoscKaa jieaaHaa nemepa, floťiuiHHCKaa aeaaHaa nemepa, EeaaHCKaa nemepa H ap.). OaHaKo STH 3aKjiroieHHa cneniiaJiHcTOB H na HX ocHOBe ocymecTBJíeHHbie pa6o­ Tbi HcxoaHJiH h3 HayiHOH spyaHUHH, He 3Haa aaHHbix 06 HHTeHCHBHocTH HJIH xe MacurraôoB ae­ 4>0pMai í HOHHbI X H 3 M e H e H H H .

HacTHíHbie 3HaiiHa B npoÔJieMaTHKy ycaoBHH cTaÔHJibKOCTH npHHecjio peuieHHe HCCJieaoBaTeab­ CKOH 3aaaiH, nocBameHHoô oôcaeaoBaHHro aecj>opMaitHoHHbix aBaeHHjí ZleMeHOBCKOH nemepbi CBOôoabi, BeaaHCKOH h HCOBCKOH neiqep B 1969 — 1972 rr. HecMorpa Ha TO, ITO aaHHbie ne nojiHbi, aJia Bonpoca ycJioBHii CTa6HJibHOCTH nemep BbireKaeT HecKoabKO npaKTHiecKHX 3aKaioie­ H H H :

— o6i>eMUH H 6i.icTpoTa pocra je<j>opMauHOHHr,tx aBJíeHHH B KaataoH nemepe ouiHuHa, pocT ae­ i{>opMamiH He aBaaeTca paBHOMepHbiM, B HeKOTopbix OTpe3Kax BpeMeHH HaSaioaaeMO HX yMeHbiiieHHe; — p e 3 y J i b T a T M H 3 M e p e H H Í i yKa3aJiH H a cyntecTBOnanne ae$opMa«HOHHbix H3MeHeHHH H Heu3Ôe>K­ HOCTb HX aojiroBpeMeHHoro cHCTeMaTHHecKoro HccaeaoBaHHa. C y m e c T B y i o m H e ,

p e i u e H H H

u j e c T B y i o m H x

X O T B h

H e n o j i H b i e p e 3 y j i b T a T b i n o a T B e p a H a a ,

c T a Ô H j i b H O C T H

p e u i e H H e K o ľ o p o ň BOJIHCHO 6 M J I O o ô e c n e í H T b T o i H y i o K a p r a n y

UHOHHbix

a B J í e H H H B

a e $ o p M a i j H O H H o r o

KpHTHiecKHx MeCTax

n p o i i e c c a .

P e u i e H H e

3aaaqn

qecKoro

H r o p H o r o

H c c a e a o B a H H a .

o S m e c T B e H H O c ľ H

n e m e p

B

n e p B o i í

o S e c n e i a a

c

M y 3 e ô

HJIH

o c y m e c T B j í e n

» c e B p e M e H H o r o K a p c T a

K O M n J i e K C H u ň

ae$opMai(HOHHbix HBJíeHHii

y e p e a

ciHiaľb Hanôoaee KpHTHqecKHMH c

T O I K H

3peHHH

c o x p a H e H H a

cy­

3aaaia,

ae$opMa­ p a 3 B H T H 3

B r .

y q p e a t a e H H a M H

JInn­

reojioi'H­

OCMOTP

aocTyn­

n o c p e . i H M q e c T B O

B H 3 y a a b H o r o c y J K a e H H a c n e a n a a n c T O B . O c o ô o e B H H M a H H e y a e J i a a o c b o ô c y a t a e H H i o T e x K O T o p b i e MOSCHO

3HaHHax

$ o p M y j i H p o B a H a

c J i o s a n K o r o

cneiíHaaHaHpoBaHHbiMH

C T a a H H

H a o K y M e H T a u H H

n p e a n o c b i J i K o ň

r J i y g o K H x

o S ^ e M a H HHTCHCHBHOCTH

H y c T a H O B J í e H H e n p a i H H ,

TOBCKH­MHKyaara B T e C H O M c o T p y a H H i e c T B e

Hbix

I T O H e H 3 6 e » H o ô

Cjieayer y r a T b m a ľ b Bonpoc o Ô O J l e e a e < j > o p M a i X H Í í . Il09T0My BO Bľopoií noaoBHHe 70­HX roaoB

y c a O B H H

n p o C T p a H C T B ,

yc.'iOBHii

H O C T H n p o C T p a H C T B n e m e p H b i x K O M n a e n c o B . H a 0 C H 0 B e H a e H T H < | H K a n H H a e < J > o p M a i i H O H H b i x

cxa6njib­ a B J í e H H H

B CaoBaKHH aocTynHbie oSmecTBeHHOCTH nemepbi no CTeneHH cTaÔHjibHOCTH caeayeT pa3aeaHTb Ha TpH rpynnbi: IlepBaa npynna COCTOHT H3 nemep, B Koľopbix HBJíeiiHH pa3Hbix aefiopMaiiHH c BH3yaJibHOH T O U KH 3peHHa Hanôojiee Bbipa3HTeabHbi. K H H M caeayeT OTHecTH HeoBCKyio h EeJiaHCKyio neme­ pbi H fleMeHOBCKyro nemepy CBOÔOALI. C T O I K H 3peHHa o6mnx naanoB cTaÔHJiHsaiiHH aKcnoHHpo­ B a H H b i x MecT caeayeT npeanoaaraTb, T T O HMeuHO 3aecb cocpeaoTOiHTca ycH'jrae HaMepeHHoe Ha aoaroBpeMeHHoe H cHCTeMaraiecKoe nccaeaoBaHHe pa3BHTHa aei|>opMannoHHoro npoaecca.

117

Bľopyío rpynny cosaaiOT nemepbi,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH BzyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLKJHGFECB Koxopwx SbiJiH B npouuioM npHHHTbi HeKOTopbie TexHH­ qecKHe Mepbi H CTa6njiH3aUHeii 30H HapynieHHH npeKpaxmiCH aaJibHeHHiHH npoiiecc ae$opMaUHH. K HHM cJienyeT oTHecra Ba>KeiiKyio nemepy, flo6niHHCKyio jieaHHyio nemepy H fleMenoBCKyio jieaHHyio nemepy.

OcTaJibHbie nemept.i BXOÄHT B TpeTbio rpynny. líp,H BH3yaJibHbix ocMOTpax cneijHa JIHCTOB oTMe­ qeHbi onpeaejieHHbie HBJICHHH NOHHHCCHHOIÍ cxa6njibnocxn, HO OH H He KaacyTca TaKHMH, qTo6bi Hyaíaaancb B 3(jx}>eKTHBHOM H MOMeHTaJibHOM BMemaTeabCTBe. BH3yaJibHoŕi 3KcnepTH30Íí COCIOHHHH cxaÔHjibHocxH nemepHbix npocTpaHCTB oTMeieHo,xutrpomkjife it o noa b zyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA . I H H H H C M reojiorHqecKo­TeKTOHHiecKOH cnxyaqHH h apyrux sjieMeHTOB npnxoaHT K ae­ $opMaHHOHHbiM HBJICHHHM, Bbi3biBaK>mHM HX MecľHoe paspymeroie. STO BecbMa cJioacHbie HBjíe­ HHH, BWTeKaiOlUHe H3 CBOHCTB nOpOÄHOrO MaccHBa H MexaHH3Ma B03HHKH0BCHHH CaMOrO npo­ CTpaHCTBa. B nemepHoii cpeae BCTpeieHbi 3aae«eHHbie nponajieuHíi ae<j>opMaijHH. B npouuioM OHH B03HHKJIH noa B J I H H H H e M HeKOTOpblX 3JieMeHTOB. B H a C X O H U j e e BpeMH HX MOHCHO CIHTaTb nocTOHHHbiMH, TaK KaK B nponecce pa3BHTHH nemepHoro npooTpaHCTBa OHH 3aJieqenw CHHTPOM HJIH cTa6HJiH3HpoBaHbi no­apyroMy. AKTHBHbie HBJíeHHH ae$opMaHHÍí npeacTaBjíHioT cjiyian 3Ha­ UHTejibHoro HapynieHHH cTa6,HJibHocTH B03Jie Tpacc 0 C M 0 T p a . 3TO ue/ibift pHa HBJICHHÍÍ, KOTOPHF MO«HO oôcjieaoBaTb HecKoabKHMH MeToaaMH. OCHOBOH n3MepeHHH HBJICHHH ae$opMamiH B pa3py­ meHHbix qacTHx nemepHbix npocTpaHCTB HBJIHIOTCH H3MepeHHe KOHBepreHUHH, T. e. npH6jiH»ceHHe aByx nyHKTOB ycTaHOBJíeHHbix Ha npoxHBOnojio>KHbix CTopoaax nemepHoro npocTpaHOTBa H MJIS­ TanHH, T. e. yBeJiH^HBaHHe paccroHHHH Me»ay onpeaejieHHbiM nyHKTOM BrjiySn nopoaHoro Maccn­ Ba H noBepxHocTbio nemepHoro npocTpaHCTBa. Ba>KHeHmyio npoôjieMy pemeHHH ycjiOBHH CTaÔHJibHOCTH B HacTOHmee BpeMH npeacraBJíHeT co­ 6oň HeoBCKan nemepa. XapaKTep HBJICHHH ae^opMaaHH H BCxpenaeMbie B nemepe HBJICHHH yKa­ 3biBaíoT, ITO nponecc aefopMauHH KaK B npomjioM TaK B HacTOHmee BpeMH npoxoaHT BECBMA HHTeHCHBHO. Han6ojiee Bbipa3HTeJibHbie npoHBJíeHHH ae$opMaHHH oTMeqeHbi B rjiaBHOM HanpaB­ jieHHH meJiH (3anaa ­ BOCTOK). B o6me« STO npoHBJíeHHH aKTHBHbix H 3aJieieHHbix ae^opMa­ HHH. C BH3yaabHoň TOIKH 3peHHH OHH o<ieBnaHbi B iacTHx BcTynHa­Xoaôa, floM­IIexonbepoB, UH UHHTOPHH, BeJibKH­floM. Bo BTOPOM HanpaBJíeHHH meau (ceBep —ior) NPOHBJÍEHHH ae$opMaHHH naii6oJiee BHaHMbi B oÔJiacxH MeaBeabH CbeHb H CraJiarMHTOBH­JIecHK. Pe ajiH3auHH ao CHX nop ocymecTBjíeHHbix TexHHiecKHx BMeraaTeJibCTB H Mep HMeaa cBoeä uejibio noaaep>KaTb KpHTHiecKHe MecTa H ao onpeaeJieHHoä cTeneHH TaK»E oôcJieaoBaTb HHTEHCHBHOCTB ae^iopMaHHOHHbix npoHBaeHHH. PeuieHiie npoôaeMbi npoHBJíeHHH ae^opMauHÄ HCOBCKOÍÍ neme­ pbi BbiaBHHyjio HeoôxoaHMOcTb TmaTeJibHoro HccJieaoBaHHH ee oKpecTHoexeä. IIoaxoMy ocymecx­ BJieHa reoaornqecKaH cteMKa oKpecTuocxeŕi HCOBCKOÍÍ cKajibi. Hexa.xbHaa reoJiornqecKaH Kapxa HMeaa nejibio onpeaejíHTb, ao KaKoň CTeneHH npHHHMaioT B npoHBjíeHHHx ae$opMaunii yqacTHe onoji3HeBbie HBJICHHH. IIpo6jieMaTHKa HccJieaoBaHHH npoHBjíHiomHxcH ae$opManHä HaqaJia pa3BH­ BaTbCH Ha 0CH0Be cx.eMKH HcnoJib3yH HyMepHqecKHH H3MepHTeJibHbiň aeHTp 3MY 102. ABTOMa­ THUECKAH peracxpanHH cHHMaHHbix aaHHbix H HX 3ANHCBIBAHHE Ha nepfoJienTy yjiyquiHT HX aajibHeHinyio pa3pa6oTKy.

SLOVENSKÝ KRAS X X I — 1983

GEOLOGICKÉ, MORFOLOGICKÉ A BIOLOGICKÉ POZOROVANIA V J A S K Y NI SIMA G.E.S.M. A V J E J OKOLÍ (ANDALÚZIA) Z D E N K O H O C H M U T H — Ľ U D O V Í T G A Á L — V L A D I M Í R KOSEL

In a u t u m n 1981 t h e S l o v á k Speleological Association organized a study trip to the karst región of t h e Sierra de las N i e v e s de Tolox in the m o u n t a i n s incorporated into the Serrania de R o n d a m o u n t a i n range in Southern Spain. The m e m b e r s of the e x p e d i t i o n d e s c e n d e d into t h e 1077 m d e e p S i m a G.E.S.M. cave. H e r e the geological, morphological, climatological and biological investigations of t h e surface and under­ ground karst f o r m a t i o n s of the c a v e and its v i c i n i t y h a d been carried out. T h e re­ gión under observation had b e e n characterized as a s h a l l o w karst w i t h monoclinal ridges in w h i c h karstification is i m p e d e d by the less favourable lithological back­ ground (the Triassic l i m e s t o n e and dolomite c o m p l e x and the Jurassic chert l i m e ­ stones, t h e marí l i m e s t o n e s of t h e inner zóne of the B e t i c Cordillera), as w e l l as by t h e arid climate. T h e r e l a t i v e l y h i g h u p h e a v a l of the región and partly also the f a v o u r a b l e structural i n f l u e n c e of the parent rock created the 1077 m d e e p c a v e S i m a G.E.S.M. 1. Ú V O D

Účastníci v ý s k u m n e j cesty Slovenskej speleologickej spoločnosti navští­ vili v jeseni 1981 krasové územie v pohoriach Sierra de las Nieves a Sier­ ra de Tolox v Španielsku, kde uskutočnili výskum krasu a zostup do 1077 m hlbokej jaskyne Sima G.E.S.M.. Počas tejto cesty robili geologické, morfologické a biologické pozorovania.

Skúmané ú z e m i e ­ okolie Sima G.E.S.M. ­ sa orograficky zaraď uje do sústavy pohorí Betickej kordiléry, ktorá lemuje pobrežie Stredozemného mora a je súčasťou sústavy Alpsko­himalájskych pohorí. V rámci Betickej kordiléry sú vyčlenené samostatné horopisné celky, pohoria, z ktorých je najznámejšia Sierra Nevada, s najvyšším vrchom kontinentálneho Španielska ­ Mulhacénom (3478 m). Smerom na východ i západ sa tiahnú nižšie pohoria. Z nich je najzápadnejšie horské pásmo Serrania de Ronda, vysočina pri meste Ronda. Nami skúmaná krasová oblasť sa rozkladá vo vrcholových častiach vápencových pohorí Sierra de las Nieves a Sierra de Tolox, ktoré p r e d s t a v u j ú menšie horopisné celky v rámci Serrania de Ronda. Výskyt mocných komplexov skrasovatených hornín t u podmienil 119

Slovenské múzeum ochrany prírody yvts a Jask yni ar st va

031 0 1 Lipt ovský Mikuláš

\

Obr. 1. 1 — Sima de las Grajas, 2 — Sima de las Palomas, 3 — Cueva de Pte Capuchin, 4 — Sima G.E.S.M., 5 — Sima Honda. Autor Z. Hochmuth Fig. 1. 1 ­ Sima de las Grajas, 2 — Sima de las Palomas, 3 ­ Cueva de Pte Capuchin, 4 — Sima G.E.S.M., 5 ­ Sima Honda Image 1. 1 — Sima de las Grajas, 2 — Sima de las Palomas, 3 — Cueva de Pte Capuchin, 4 — Sima G.E.S.M., 5 — Si­ ma Honda

vznik hlbokých vertikálnych systémov, z ktorých Sima G.E.S.M. so svo­ jou 1077 m hĺbkou podnietil záujem Slovenskej speleologickej spoločnosti.

2. NÁČRT GEOLOGICKÝCH POMEROV SKÚMANEJ OBLASTI (Ľudovít Gaál)

Skúmanú oblasť b u d u j ú triasové karbonáty a liasové doskovité vápen­ ce komplexu Ballabona­Cucharón (sensu E n g e 1 e r, C. G. ­ Š i m o n , O. J., 1969) v pohorí Sierra de las Nieves a v severozápadnej časti Sierra de Tolox. Územie zo severozápadu ohraničuje násunová línia betického vnútorného pásma na subbetikum (vnútorná časť vonkajšieho pásma Be­ tickej kordiléry), ako aj mezozoické a terciérne karbonáty a slienité horni­ ny subbetika. Juhozápadne od pohoria Sierra de las Nieves sú rozšírené horniny komplexu Alpujarride, ktoré spolu s komplexom Malagid budujú juhozápadnú časť pohoria Serrania de Ronda (obr. 2). Skrasovatené vá­ pence skúmanej oblasti ohraničuje od juhu masív ultrabázických hornín typu peridotit, ktorý sa tiahne od pohoria Sierra Bermeja smerom na severovýchod. .

Komplex Ballabona­Cucharón, do ktorého sa skúmané územie zaraduje, je rozšírený takmer v celom území vnútorného pásma Betickej kordiléry v tektonickej superpozícii na najspodnejšom, relatívne najviac metamor­ fovanom komplexe Nevado­Filabrid. V oblasti medzi Rondou a Malagou zahŕňa predovšetkým rondaidy (sensu B l u m e n t h a l , 1933), ale a j šu­ piny a digitácie medzi rondaidmi a subbetikom ( E n g e l e r , C. G. — Š i m o n , O. J., 1969). V skúmanej oblasti vystupuje na povrch vo veľkej antiklinálnej štruktúre J Z ­ SV smeru. Následky jeho hlbšieho postave­ nia v rámci vnútorného pásma (v tektonickom podloží komplexov Alpu­ jarride a Malagid ­ napr. R o n d e e 1, H. E. ­ S i m o n, O. J., 1974) sa prejavujú predovšetkým slabou regionálnou metamorfózou, badateľnou tak na karbonátových horninách (rekryštalizácia), ako aj na bridliciach (ob­ sah sericitu).

Najspodnejším známym členom „rondaid" (sensu B l u m e n t h a l , 1933) je okolo 1000 m mocný karbonátový súbor triasu, ktorý pozvoľne prechádza do komplexu doskovitých vápencov spodnej jury ( K o c k e l , F., 1964, H o e p p e n e r , R. et al. 1964 a ďalší). Triasové karbonáty vy­ stupujú na povrch najmä na západných stráňach Sierra de las Nieves, ale zasahuje sem a j najväčšia časť jaskyne Sima G.E.S.M.. Skladajú sa predovšetkým zo sivých a tmavosivých, často bituminóznych doskovitých dolomitov a vápnitých dolomitov, miestami brekcií, ktoré sa striedajú s doskami tmavých, často dolomitizovaných vápencov.

V dôsledku slabej metamorfózy sú údaje o veku pomerne chudobné.

Riasy, ktoré sme našli v Sima G.E.S.M., nie sú presnejšie identifikovateľ­ né, podľa vyjadrenia dr. J. Bystrického patria pravdepodobne k Chara­ 121

A r d a l e s

Gr o z al e m a

0 0 0

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

o o zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA k o m p l e x Al p u j a r r i d o o o m l adši e pot ekt oni cké sedi m ent y, m o l a sa f l y šo i d n é

I

se d i m e n t y

k o m p l e x Ba l i a b o n a ­ Cu c h a r ó n t r i a s ­ k l a s t i c k o ­ s a l i n á r n y v ý v o j k o m p l e x

Ne v a d o ­ Fi l a b r i d

Pe n i b e t i k u m u l t r a b á z i c k é

h o r n i n y

k o m p l e x Ma l a g i d n á su n o v é p o l o h a št u d o v a n é h o

Línie

ú z e m i a

Obr. 2. Tektonický náčrt širšieho okolia skúmanej oblasti (podlá R. Hoeppenera et al. 1964, upravené). Autor Ľ. Gaál Fig. 2. Tectonic diagram of the investigated area (according to R. Hoeppener et al., 1964, modified) Image 2. Le croquis tectonique de la zóne prospectée (selon R. Hoeppener et al.

1964, rédigé)

122

ceám. Vzorka rozpustená na konodontovú mikrofaunu (S — 19/81, Sima G.E.S.M.) bola negatívna. Triasový vek signalizujú brachipódyzyxvutsrqponmlkjihgfedcb (Rhyncho­ nelly), nájdené M. B l u m e n t h a l o m v Sierra de las Nieves roku 1928, presnejšie vekové zaradenie súboru však chýba. Podľa S. Durra (in H o e p­ p e n e r , R. et. al., 1964) vo vrchnej časti tohto súvrstvia sa vyskytujú lavice obsahujúce megalodonty, ktoré poukazujú na norický vek.

Smerom do nadložia karbonáty prechádzajú do slienitých, do žlta zvet­ rávajúcich t e n k o d o s k o v i t ý c h v á p e n c o v . Podľa S. D u r r a (cit. lit.) v nich boli nájdené brachiopódy a koraly rétskeho veku.

Jurský vápencový súbor sa vyvinul pozvoľným prechodom z vrchno­ triasových karbonátov. Na báze vystupuje okolo 100 m mocné súvrstvie t m a v o s i v ý c h d o s k o v i t ý c h v á p e n c o v bez rohovcov. Budu­ je okolie vchodu Sima G.E.S.M. a najvyššie časti jaskyne. Ich vek nemá­ me priamo doložený, podľa S. Durra (cit. lit.) červenoškvrnité vápence, miestami sa vyskytujúce na báze tohto súvrstvia, obsahujú hetanské amo­ nity (najspodnejšia jura).

Opísané vápence smerom k nadložiu prechádzajú do tmavosivých silne r o h o v c o v ý c h v á p e n c o v , ktoré b u d u j ú prevažnú časť skúmaného územia (mimo jaskyne Sima G.E.S.M.). Hrúbka dosiek sa pohybuje od 2 do 10 cm, hrubšie sú len ojedinele. Obsah rohovcov je nepravidelný, sú rozšírené často v podobe viac alebo menej usporiadaných vrstvičiek a šošoviek, alebo vo forme nepravidelných útržkov, konkrécií, zastúpených v rozličnej miere. Mocnosť súvrstvia udáva S. D u r r (in H o e p p e­ n e r, R. et al., 1964) na 200 ­ 300 m, čo potvrdzujú aj naše pozorova­ nia. Údaje o veku sú pre slabú metamorfózu tiež chudobné. V literatúre sa spomína len nález amonita pri Puerto de los Pilones v pohorí Sierra de las Nieves (H o e p p e n e r, R. ­ K o c k e l , F., 1959), ktorému autori pripisujú sinemurský vek (spodná jura). Ďalšie nálezy zle zachovaných amonitov a beíemnitov sa vyskytli medzi Parautou a hlavnou cestou Ron­ da ­ San Pedro de Alcantara ( H o e p p e n e r , R. ­ K o c k e l , F., 1959).

Jurský veK nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že nami rozpustené kon­ trolné vzorky na konodontovú mikrofaunu zo severozápadného úpätia Tor­ recilly boli negatívne. Tmavé rohovcové vápence sú všeobecne veľmi vhod­ nou fáciou pre výskyt konodontov, konodonty však už koncom triasu vy­ hynuli.

Smerom do nadložia tmavé rohovcové vápence pozvoľne prechádzajú do zelenkastých c h l o r i t i c k ý c h s l a b o s l i e n i t ý c h b r i d l í c .

Stopy slabej metamorfózy sú badateľné a j na týchto bridliciach, n a j m ä pod mikroskopom, kde sa popri ílových mineráloch často objavujú aj šu­ pinky sericitu. Boli zistené 400 ­ 700 m na sever a SSZ od vrcholu Tor­ recilla.

Bridlice prechádzajú do tmavosivých tenkovrstevnatých až z b r i d 1 i č­ n a t e n ý c h r o h o v c o v ý c h v á p e n c o v so slienitou prímesou.

Z tohto súboru' sú budované severozápadné svahy vrchu Torrecilla (1919 123

Obr. 3. Tmavosivé doskovité rohovcové vápence západne od jaskyne Sima G.E.S.M. Foto Ľ. Gaál Fig. 3. Dark grey plate chert limestones west of the Sima G.E.S.M. cave. Photo Ľ. Gaál Image 3. Les calcaires gris foncés dans ľ ouest de la grotte Sima G.E.S.M. — photo par L. Gaál

m n. m.). Smerom k vrcholu Torrecilly (k stratigrafickému nadložiu) sa tmavé zbridličnatené vápence striedajú so svetlými bridličnatými slieni­ tými vápencami? z ktorých je budovaný i sám vrchol. Pod mikroskopom sú silne rekryštalizované, jemnokryštalické, s usmernenou textúrou. Okrem slienitej prímesi obsahujú aj drobné zrnká klastického kremeňa. Tým sa normálny sled vrstiev v širšom okolí jaskyne Sima G.E.S.M. končí.

Severne od vrchu Torrecilla nad zelenkastými chloriticko­slienitými bridlicami leží morfologicky ostro vystupujúca izolovaná k r y h a s v e t ­ l ý c h v á p e n c o v . Vápence sú rekryštalizované, značne skrasovatené, miestami porózne, rauwackovité, v nižšej časti brekciovité. Na mieste sty­ ku s bridlicami je viac menších prameňov, miestami a j s organogénnymi travertínmi. Pod mikroskopom sú vápence nepravidelne rekryštalizované, s chumáčikovitou štruktúrou, porózne, ojedinele so zrnkami kremeňa. Sú v jasne rozoznateľnom tektonickom styku s podložnými bridlicami, preto nám ich pôvod nie je celkom jasný. F. K o c k e l (1964) uvádza výskyt cukrovite rekryštalizovaných šošoviek, miestami brekcioVitých ostro vy­ 124

stupujúcich vápencov v severovýchodnom pokračovaní skúmaného úze­ mia, v oblasti severovýchodne od Yunquery, ktorú preskúmal. Píše ďalej (cit. lit.), že tieto vápence sú zväčša odlepené od koreňa a presunuté, autochtónne sú viazané na doskovité rohovcové vápence.

K v a r t é r n e s e d i m e n t y skúmaného územia sú značne reduko­ vané tak na povrchu, ako aj v podzemí. Následkom odstránenia časti ve­ getácie v minulosti, pravdepodobne ľudským zásahom a vypásaním, na­ stáva rýchly odnos pôdneho krytu a odkrytie starších alpínskych útvarov.

Relatívne rýchly odnos pôvodných aluviálnych a deluviálnych usadenín nemohli zabezpečiť pomerne úzke podzemné priestory, a tak sa v kotli­ nách, krasových depresiách zhromaždila niekoľko metrov mocná akumu­ lácia kvartérnych sedimentov (obr. 4). O ich krátkom transporte svedčí malá opracovanosť komponentov, ako aj ich totožné petrografické a mi­ nerálne zloženie s okolitými horninami. Autori analyzovali len jednu vzor­

Obr. 4. Výmole v hornej časti doliny pod Torecillou (1919). Foto Ľ Gaál Fig. 4. Erosions by water in the upper part of the valley below Torecilla (1919).

Photo IL. Gaál Image 4. Exemples d'érosion dans la partie supérieure de la vallée au pied de To­ recilla (1919) ­ photo par L. Gaál

125

ku, ale presnejšie závery by potrebovali p o d r o b n e j š í v ý s k u m . Podľ a J . A. P e r e z B e r r o c a l a , J. E. S a n c h e z P e r e z a (1979) sa v d e p r e ­ siách h o j n e v y s k y t u j e kryoklastický materiál, ktorého vznik sa nedá v y ­ svetliť súčasnými procesmi.

Mocné súbory dosiek j u r s k ý c h rohovcových vápencov, ale i podložných triasových k a r b o n á t o v sú uložené p r e v a ž n e v m i e r n y c h sklonoch, k ý m bridlice strmšie. Vápence s k ú m a n e j oblasti m a j ú všeobecne sklon 20 — 30°, strmšie sú len v okolí v ý s t u p u bridlíc severozápadne od Torrecilly, kde d o s a h u j ú sklon 40 ­ 60°. P o d o b n ý sklon s l e d u j ú a j bridlice. Blok s t r i a ­ sovými karbonátmi, cez ktorý prechádza j a s k y ň a Sima G.E.S.M., m á sklon p r i e m e r n e 40 — 45°.

Pri karbonátovom súbore prevláda tektonická bloková deformácia, v r á ­ sové š t r u k t ú r y m a j ú m a l ú a m p l i t ú d u a sú málo rozšírené.

Od j a s k y n e Sima G.E.S.M. k vrcholu Torrecilla sa úložné p o m e r y v á ­ pencov a bridlíc m e n i a len n e p a t r n e , v r s t v y s l e d u j ú smer SV — J Z so sklonom na J V. Situácia sa m e n í od j a s k y n e s m e r o m na západ, kde sú v r s t v y uložené v s m e r e z h r u b a V — Z so sklonom na sever. P r e d p o k l a d á ­ me, že medzi kótami 1834 a 1754, t. j. neď aleko od j a s k y n e Sima G.E.S.M. prebieha dislokačná línia, podľ a k t o r e j je od t e j t o zóny v ý c h o d n e ležiaci blok voči z á p a d n é m u m i e r n e poklesnutý i otočený. T ý m môžeme v y s v e t ­ liť, že k a r b o n á t o v ý súbor v r c h n é h o triasu, zistený v j a s k y n i Sima G.E.S.M. západne od vchodu n a povrch n e v y s t u p u j e , čo by sa dalo očakávať podľ a v r s t e v n é h o sledu. Na západ a severozápad od j a s k y n e sú rozšírené dosko­ vité rohovcové vápence.

3. MORFOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA KRASOVÉHO ÚZEMIA (Zdenko Hochmuth)

Morfologické celky Sierra de las Nieves a Sierra de Tolox, ktoré sme zahrnuli do širšej sledovanej oblasti, p r e d s t a v u j ú spolu súvisiace horské skupiny, ktoré sú ostro o h r a n i č e n é oproti i n ý m s k u p i n á m . Severnejšia Sierra de las Nieves sa d v í h a z depresie p r i R o n d e z výšok 500 — 600 m do výšok vyše 1700 m (Cerro Alto 1800 m, 1783 m, 1934 m). P o d o b n e južná časť Sierry de Tolox s k ó t a m i 1754, 1720, Torrecilla 1919 spadá strmo, morfologicky v ý r a z n ý m i , z r e j m e zlomovými svahmi do depresie sedla Col d e las Navas a doliny Rio V e r d e do výšok 1100 ­ 750 m . R e ­ latívny výškový zdvih pohoria d o s a h u j e 1000 m, čo je v ý z n a m n ý m o ­ m e n t pri rozvoji hlbokých systémov odvodňovania krasového k o m p l e x u pohoria.

Pozoruhodná je vrcholová časť oboch súvisiacich celkov. P r e d s t a v u j e n e p r a v i d e l n ú plochu rozmerov asi 3,5 x 4,5 km, ktorá vyčnieva nad v r s t e v ­ nicu 1600 m a je n a r u š e n á iba hlbokou dolinou s m e r u S — J, o d d e ľ u j ú ­ cou oba m e n o v a n é celky. S p o m í n a n é územie n e p r e d s t a v u j e t y p i c k ú k r a ­ 126

t o

I

^

„ z

­ o

f

y ľ ' 'iqid l s l a

° Tor r eci l l a

Obr. 5. Morfológia okolia Simy G.E.S.M. 1 ­ úvaliny s výmormi, 2 ­ hlboko zarezané V doliny, 3 ­ dná krasových de­ presii, 4 — tvrdoše, 5 — skalné steny, 6 — skalné okraje kvestových svahov, 7 — s k a l n é okraje príkrych trosiek, 8 — okraje krasových depresií, 9 — zrútené krasové jamy. Autor Z. Hochmuth Fíg. 5. Morphology of the Sima G.E.S.M. cave vicinity: 1 — valley sinks w i t h erosions by water, 2 — deeply dissected V­shaped valleys, 3 ­ bottoms of the karst depressions, 4 — monadnocks, 5 — rock walls, 6 ­ rock edges of the doline slopes, 7 ­ rock edges of the tectonic outliers, 8 ­ edges of the karst depressions, 9 ­ foundered karst pits Image 5. Morphologie des alentours de Sima G.E.S.M. 1 ­ les vallées avec les e x e m p l e s d'érosion, 2 ­ les ravins profonds en V, 3 — les fonds des dépressions karstiques, 4 ­ les endroits durcis, 5 ­ les parois rocheuses, 6 — les bords rocheux des pentes, 7 ­ les bords rocheux des falaises, 8 ­ les bords des dépressions karstiques, 9 ­ les fosses karstiques écroulées

sovú planinu, pretože sú tu p o m e r n e veľ ké v ý š k o v é rozdiely, m a x i m á l n e 150 — 200 m, ide v tomto p r í p a d e o podstatne plochejší reliéf, ako s t r m é svahy s p a d a j ú c e na všetky strany. Ako v ý r a z n é izolované k r y h y či t v r ­ doše t u v y s t u p u j ú Torrecilla 1919 m a Cerro Alto 1800 m, tiež kóty 1834 a 1754. Plochejší reliéf na tomto území sa stal v h o d n o u zbernou oblasť ou p r e hlboké v e r t i k á l n e systémy, z k t o r ý c h je v súčasnosti najlepšie p r e ­ s k ú m a n á Sima G.E.S.M., 1077 m hlboká.

3.1. STRUKTÚRNO­TEKTONICKÉ FORMY

Celkove len slabo zvrásnené a m i e r n e sklonené súvrstvia triasových a j u r s k ý c h k a r b o n á t o v spolu s v ý r a z n ý m i zlomami dali n i e k t o r ý m v y v ý ­ š e n ý m f o r m á m reliéfu s k ú m a n é h o územia c h a r a k t e r m o n o k l i n á l ­ n y c h c h r b t o v ­ kvest. T y p i c k ý m predstaviteľ om je p r e t i a h n u t ý chr­ bát Torrecilly. Severozápadný svah h r e b e ň a tvoria o d k r y t é vrstvové čelá liasových doskovitých vápencov s rohovcami, vyššie slienité v á p e n ­ ce, ktoré sú sklonené n a JZ. Takto p o t o m j u ž n ý a j u h o z á p a d n ý svah h r e ­ beňa tvoria v r s t e v n é plochy, sám svah je miernejší, čo umožnilo priazni­ vejší rozvoj krasovatenia. D o k u m e n t u j ú to súvislé škrapové polia na J Z svahu hrebeňa. C h a r a k t e r kvest m a j ú i vrcholové časti chrbtov pod kó­ t a m i 1834 a 1754 s v ý r a z n ý m b r a l n ý m reliéfom na v r s t v o v ý c h čelách, ktoré tvoria v ý r a z n é steny až 50 m vysoké.

Odlišné sú vrcholy Cerro Alto (1800 m) i SZ ležiace kóty 1703, kde š t r u k t ú r y odolnejších hornín, tvoriace vrcholové čiapky na m e n e j odol­ nom podloží liasových slienitých a rohovcových vápencov, sú uložené t a k m e r horizontálne a možno ich pokladať za t v r d o š e v y p r e p a r o v a n é selektívnou denudáciou.

Podobného c h a r a k t e r u je i morfologicky v ý r a z n á izolovaná k r y h a r a u ­ w a k o v ý c h vápencov ležiaca SZ od Torrecilly vo v ý r a z n e j depresii. Zistili sme, že je v tektonickom s t y k u s d i s k o r d a n t n e ležiacim podložím bridlič­ natých hornín, čo p o t v r d z u j e predpoklad o p r e s u n u t e j kryhe.

3.2. FORMY FLUVIÁLNEJ MODELÁCIE

A j pri relatívnom nedostatku zrážok sú v s k ú m a n o m území značne roz­ šírené f o r m y f l u v i á l n e j erózie i akumulácie. Cez hlboké doliny s p a d a j ú c e z vrcholovej časti horstiev na západ a j u h síce len periodicky p r e t e k á voda, no v období zrážok vodná erózia z r e j m e prispieva k ich ď alšiemu rozvoju, čo iste súvisí i s nedostatkom vegetácie. P o z o r u h o d n é je, že na svojich h o r n ý c h koncoch m a j ú pokračovanie v depresiách, ktoré zas často p o k r a č u j ú suchými dolinami. Takto je o p o d s t a t n e n á domnienka, že i reliéf vrcholovej časti pohoria, teraz čiastočne bez odtoku, mal inú f u n k c i u , existovalo t u povrchové odvodňovanie a iba po zdvihu sa začalo i n t e n ­ zívnejšie povrchové krasovatenie. V h o r n ý c h častiach pôvodných dolín vznikli bezodtokové oblasti v y t v o r e n í m krasových depresií.

128

Pozoruhodnou f o r m o u r e c e n t n e j f l u v i á l n e j erózie sú výmole, rozšírené v značne m o c n ý c h k v a r t é r n y c h sedimentoch dien suchých dolín i kraso­ vých depresií. Ako následok odstránenia vegetačného k r y t u zásahom člo­ veka a z r e j m e i p o k r a č u j ú c o u intenzívnou pastvou, ktorá bráni o p ä t o v n é ­ m u zalesneniu, dochádza v k v a r t é r n y c h dolinách k intenzívnej t v o r b e siete výmoľ ov, hlbokých od niekolko d m po 1 — 2 m. Veľ mi d o b r e sú v y v i n u t é v ý m o l e v z á p a d n e j časti depresie Hoyos del Pilar, neď aleko vchodu priepasti Sima Honda, ď alej v h o r n e j časti zdroj níc doliny v e d ú c e j na j u h spod Torrecilly. Zväčša je ešte zachovaný pôvodný povrch k v a r ­ t é r n e j akumulácie, s p e v n e n ý 1 — 2 cm h r u b o u vrstvou koreňových systé­ m o v tráv, na o k r a j o c h sa však oddeľ uje v malých k r y h á c h a o d p l a v u j ú ho prívalové vody a ron. Na d n á c h depresií v t e s n e j blízkosti výmoľ ov nastáva zas r e c e n t n á akumulácia týchto sedimentov (charakter týchto se­ d i m e n t o v sme už opísali).

3.3. POVRCHOVÉ KRASOVÉ JAVY

S p o m í n a n ý plochej ší reliéf vo vrcholovej časti Sierra Nieves a Sierra Tolox sa i pri z n á m o m nedostatku zrážok stal v h o d n ý m základom p r e povrchové krasovatenie. Š k r a p y

S ú rozšírené vo všetkých častiach územia, n o nie všade rovnako do­ konale v y v i n u t é . C h a r a k t e r holých škrapových polí, tzv. lapiazu, m a j ú len niektoré izolované k r y h y k o m p a k t n e j š í c h spodnoliasových vápencov v t e s n o m okolí j a s k y n e Sima G.E.S.M. Holé škrapové polia možno sledo­ vať a j na j u ž n ý c h a j u h o v ý c h o d n ý c h svahoch Torrecilly. Zliabkovité a jarčekovité š k r a p y t u r o z č l e ň u j ú pôvodný k o m p a k t n ý povrch skalného m a s í v u 5 — 10 cm širokými a 5 — 50 cm h l b o k ý m i zárezmi; ojedinele sa v y s k y t u j ú i s t u d ň o v i t é škrapy.

Nedokonalejšie sú v y v i n u t é š k r a p y na s u b s t r á t e liasových vápencov s rohovcami. V ý r a z n e sa n a ň o m u p l a t ň u j e vrstevnatosť horniny. N a j m ä na strmšie sklonených a skalných stenách je sieť žliabkovitých škráp u s m e r n e n ý c h v s m e r e spádnic porušená často p r i e č n y m systémom trhlín, založených na vrstevnatosti. Možno ich sledovať na s e v e r n e j s t r a n e po­ n o r u občasného t o k u Simy G.E.S.M. a neď aleko od vchodu do priepasti Sima Honda. Voľ né škrapy sa n a c h á d z a j ú miestami v k v a r t é r n y c h sedi­ m e n t o c h d i e n krasových depresií.

K r a s o v é d e p r e s i e Typické závrty, krasové jamy, sa v s k ú m a n o m území n e n a c h á d z a j ú .

V špecifických p o d m i e n k a c h sa vytvorili charakteristické t y p y krasových depresií.

V e ľ k é d e p r e s i e p r e d s t a v u j ú rozsiahlejšie oblasti bez tokov v čle­ nitom reliéfe vrcholových častí Sierra d e las Nieves a Sierra d e Tolox, s rozlohou od niekoľ ko ha po asi 0,5 km 2 . Najčastejšie p r e d s t a v u j ú p o k r a ­ čovania nižšie ležiacich dolín a z r e j m e vznikli p r e m e n o u ich h o r n ý c h 129

Obr. 6. Svahy krasovej depresie v pohorí Sierra de las Nieves; na škrapovom poli rastú duby, borievka zyxvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSPOMLKJIHGDCBA Juniperus phoenicea (v pozadí) a Bupleurum spinosum (v po­ predí). Foto G. Stibrányi Fig. 6. Slopes of the karst depressions in the Sierra de las Nieves Mountain range; the field of lapies is abundant in oaks, juniper (Juniperus phoenicea) in the back­ ground, an Bupleurum spinosum in the foreground. Photo G. Stibrányi Image 6. Les pentes de la dépression karstique dans la montagne Sierra de las Nie­ ves; dans les rigoles on voit croitre les chenes — au fond Juniperus phoenicea et au premier pian Bupleurum spinosum — photo par G. Stibrányi

častí. V depresiách je v y v i n u t á sieť suchých dolín. Tieto m a j ú zreteľ ne v y v i n u t é ploché dno pozostávajúce z k v a r t é r n y c h zvetralín, k t o r ý c h p r e ­ nášanie pokračuje. V najnižších miestach m a j ú depresie v y ú s t e n i e do podzemia; najlepšie je p r e s k ú m a n ý ' p o d z e m n ý systém Sima G.E.S.M. v n a j v ä č š e j z n á m e j depresii j u ž n e od kót 1834 a 1756.

Vo svahoch veľ kých depresií, ale i oddeľ ujúcich c h r b t o c h sú v y v i n u t é m a l é , p o d s t a t n e odlišné depresie. K l a s i f i k u j e m e ich ako z r ú t e n é závrty, t e d a depresie s p r i e m e r o m 5 — 50 m s viac alebo m e n e j zvislými stenami, ktoré už možno nazvať a j priepasť ami. M a j ú domáci názov Hoyos a j e d ­ n ý m z nich je i vchod do j a s k y n e Sima G.E.S.M. a depresie j u ž n e od t e j t o lokality.

130

Obr. 7. Dno v e l k e j krasovej depresie západne od kóty 1834, tvorené náplavami hlín.

Foto G. Stibrányi Fig. 7. Bottom of the great karst depression w e s t of el. 1834, created by loam allu­ vium. Photo G. Stibrányi Image 7. Le fond de la grande dépression karstique dans ľ ouest de la côte 1834, formée par ľ alluvion d'argile — photo par G. Stibrányi 3.4. EOLICKÉ FORMY

Vzhľ adom na celkove aridné pomery v s k ú m a n e j oblasti h r á p r i m o d e ­ lačných procesoch istú úlohu i vietor. P r i častých silných vetroch a n e ­ d o s t a t k u vegetácie p o z o r u j e m e intenzívne odvievanie j e m n e j p r a c h o v e j a piesčitej zložky z k v a r t é r n y c h sedimentov. V dôsledku toho potom sa na p o v r c h u h r o m a d í n a j m ä m a t e r i á l h r u b š e j f r a k c i e na spôsob mozaiky.

Z r e j m e t e n t o j a v si P e r e z B e r r o c a l , J . A. ­ S a n c h e z P e r e z, J . E., 1979 v y s v e t ľ u j ú čiastočne i kryogeneticky, čo tiež nemožno celkom vylúčiť .

4. VEGETAČNÉ POMERY A ŽIVOČÍŠSTVO KRASOVÉHO ÚZEMIA (Vladimír Koáel)

Z biogeografickej s t r á n k y sledované územie p a t r í do holoarktickej ríše a s t r e d o m o r s k e j oblasti. Fytogeograficky sa n a polostrove rozlišujú tri

131

provincie: atlanticko­európska, kde patria P y r e n e j e a C. Cantabrica (inak tiež veľká časť Európy), stredná časť územia patrí k iberskej provincii a najjužnejšie územie je súčasťou juhozápadnej stredomorskej provincie.

Pohorie Sierra de Tolox v prímorskej časti južného Španielska patrí do juhozápadnej stredomorskej vegetačnej provincie s prvkami, ktoré sú spoločné so severozápadnou A f r i k o u (Maroko). Ako celok je táto oblasť teplá a suchá, s p r i e m e r n ý m i júlovými teplotami 24 ­ 26 °C a j a n u á r o ­ v ý m i 12 °C. Množstvo zrážok tu kolíše od 300 m m v nízkych polohách až po 2000 m m v horách. V pohorí Sierra de Tolox sa množstvo zrážok p o h y b u j e v rozpätí 800 — 2000 m m . Napriek t ý m t o okolnostiam m á k r a ­ jina aridný charakter, k čomu prispievajú a j karbonátové horniny s k r a ­ sovými fenoménmi, ktoré u m o ž ň u j ú rýchle odvádzanie povrchových vôd do podzemia. P r i týchto podmienkach sa tu vyformovala typická xero­ t e r m n á vegetácia, ovplyvnená n a j m ä intenzívnou a nekontrolovanou past­ vou oviec a kôz. Selektívnym spásaním a zašliapávaním sú šť avnaté b y ­ liny a dreviny sústavne potláčané, zatiaľ čo jedovaté a ostnaté rastliny tu n e m a j ú n i j a k ú konkurenciu. Rozrušovaním pôdneho k r y t u sa zrých­ ľ uje odtok vody a odnos zeminy, a tak nastáva celková a trvalá devastá­ cia pohoria.

Z v ý t r u š n ý c h r a s t l í n sme podrobnejšie spracovali lišajníky (Lichenophyta), ktoré sú tu h o j n e zastúpené množstvom druhov. Zistili sme 12 foriem, z toho 7 bolo možné určiť do d r u h u (E. Lisická det.). Väč­ šina druhov rastie na vápenci, kde v y t v á r a tvrdé, kôrovité nárasty. Sú to d r u h yzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Lecanora balcana, Parmelia balcana, Parmelia pula, Candelariella vitelina, z rodov tu boli Catoplaca, Rhizocarpon, Aspicilis, Lecidea. Na or­ ganickom podklade, n a j m ä kôre dubov a jedlí sme zistili Cladonia sp., Parmelia saxatilis, Peltigera rufescens a Pseudevernia furfuracea.

Po­ sledný v y t v á r a dlhé, previsnuté, rozkonárené stielky a značne ním boli porastené jedle, čo im dodávalo starobylý výzor.

Z papraď orastov (Pteridophyta) v tienistých priehlbinách a puklinách rástla papraď Asplenium trichomanes.

Z kvitnúcich rastlín (V. Michalko, L. Mucina det.), ktoré neboli spásané pre svoju jedovatosť, bola tu hojne zastúpená čemerica Heleborus cf. foe­ tidus, roztrúsene rastúca v malých trsoch. Zriedkavejší bol lykovec Daph­ ne sp., rastúci na vlhkejších a tienistých miestach. V okolí prameňov roztrúsene rástol divozel Verbascum rotundifolium. Ďalšiu skupinu rastlín tvorili p i c h ľ a v é b y l i n y a k r o v i n y .

Z bylín to boli n a j m ä z čeľade astrovitých (Asteraceae) rastúce solitárne: nevädza Centaurea sulphurea, Scolymus hispanicus, krasovlas Carlina co­ rymbosa, pichliač Cirsium. Z tejto čeľade na chránených, vlhkejších mies­ tach rástla v trsoch žlto kvitnúca slamiha Helichrisum sp.

P r e pichľ avé kroviny rôznych čeľadí sú typické poduškovité, guľovité formy, ktoré vznikajú tým, že rastlina o b m e d z u j e rast do výšky a n a ­ h r a d z u j e ho mnohonásobným vetvením pri báze. V n ú t r o podušky v y ­ p ĺ ň a j ú opadnuté listy, kvety a plody. Podušky sú uzavreté formácie, lep­ 132

šie sa chránia pred v ý k y v m i teplôt a vyparovaním. Takéto porasty (obr.

6) tvorili viaceré čeľade; z mrkvovitých (Daucaceae) tu bol hojný d r u h zyxvutsrqp Bupleurum spinosum, z kapustovitých Ptilotrichum spinosum, z bôbovi­ tých (Viciaceae) Erinacea anthyllis a kozinec Astragalus granatensis. V y ­ soké a rozložité kroviny tvorili dráč Berberis sp., rastúci n a j m ä v okolí tábora.

Z i h l i č n a t ý c h d r e v í n sme t u zistili tri druhy. Na prvom mies­ te treba menovať borievku Juniperus phoenicum (obr. 6), ktorá je n a j h o j ­ nejšia a tvorila plošne najväčšie zapojené porasty. Hypsometricky zasa­ hovala najvyššie, až pod vrcholec Torrecilly. Zriedkavejšia bola borievka Juniperus oxycedrus rastúca solitárne, podobajúca sa n a š e j Juniperus com­ munis. Zo stromových ihličnín rastie tu len endemická jedľa Abies pinsa­ po. Niekoľko mladých stromov rastie na o k r a j i Simy G.E.S.M., väčšia sku­ pina starých exemplárov je vedľa prístupovej cesty na planinu.

Z l i s t n a t ý c h s t r o m o v t u rastie len d u b Quercus cf. pubescens obr. 6 a 7). Charakteristické je pre neho solitárne rozmiestenie rovno­ m e r n e po celom okolí. Všetky jedince, ktoré tu rástli, boli pomerne staré a c h ý b a j ú tu akékoľ vek mladšie stromy, zrejme ako dôsledok pastvy. Ta­ k ý m t o spôsobom pri dožívaní starých stromov môžu byť tieto porasty odsúdené n a zánik.

F a u n a P y r e n e j s k é h o poloátrova m á oproti ostatnej Európe mnohé osobitosti, oproti vegetácii je však jednotnejšia. Mnohé t u žijúce d r u h y sú spoločné s ostatnou časťou kontinentu, ale izoláciou a zvláštnou klí­ mou sa z nich vytvorili osobitné poddruhy.

Suchozemská f a u n a v okolí priepasti zodpovedá klíme a vegetácii.

Vzhľadom na aridný charakter k r a j i n y a nedostatok kvitnúcich rastlín neboli tu zistení, alebo len ojedinele, zástupcovia viacerých radov hmyzu.

Z lietajúceho hmyzu pre obdobie nášho pobytu boli charakteristické koníky (Orthoptera, Acridioidea). Bezkrídle f o r m y sa ojedinele vyskytli a j na vrchole Torrecilly (1919 m). Zriedkaví boli zástupcovia bzdôch (He­ teroptera). Ostatná f a u n a sa sústreď ovala do vlhkejších stanovíšť, n a j m ä pod kamene. Ojedinele sa vyskytli mnohonožky (Diplopoda), chrobáky če­ ľade Carabidae, Curculionidae a Staphylinidae a ucholaky Forficula auri­ cularia. Z pavúkov sme t u našli Zelotes longipes a Drassodes cf. villosus (F. Miller det.). V okolí stanov sme zistili prítomnosť koscov (Opilionidea).

Z p ô d n e j f a u n y dominovali tu tri skupiny článkonožcov — suchozem­ ské kôrovce — Isopoda, stonožky — Chilopoda a mravce (Formicoidea).

Našli sme t u sedem druhov stonožiek (L. Dobroruka det.): Lithobius rubriceps (4 ks, bežný d r u h v Španielsku a severnej Afrike), Lithobius inops (1 ks, známy zo Španielska a severnej Afriky), Lithobius deserti (4 ks, opísaný zo severnej A f r i k y roku 1908, v Špa­ nielsku n á j d e n ý až roku 1967, dosiaľ je o ňom málo údajov), Scolopendra canidens oraniensis (2 ks, bežný d r u h v západnom Stredo­ morí), 133

Obr! 9. Chondrina calpica v hojnom poč­ Obr. 8.zyxvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSPOMLKJIHGDCBA Otala lactea je svojou veľ kos­ te osídluje zvislé vápencové steny. Foto ťou i pestrosť ou najnápadnejším slimá­ V. Košel kom v Sierra de Tolox. Foto V. Košel Fig. 9. Chondrina calpica is a frequent Fig. 8. Otala lactea by its size and abun­ inhabitant of the vertical limestone dance of colours is among the most no­ walls. Photo V. Košel table snails in Sierra de Tolox. Photo Image 9. Chondrina calpica peuple abon­ V. Košel damment les parois calcaires — photo Image 8. Otala lactea est par sa gran­ par V. Košel deur et par son bariolage le limagon le plus voyant de Sierra de Tolox — photo par V. Košel

Theatops erythrocephalazyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDC

(2 ks, rozšírený v západnom Stredomorí), Geophilus carpophagus (4 ks, západoeurópsky a západomediterránny druh), Chaetechelyne corsica (1 ks, juhoeurópsky druh, nebol doteraz zo Špa­ nielska známy).

Aridnému charakteru k r a j i n y zodpovedá a j chudobná f a u n a u 1 i t n í­ k o v. Našlo sa tu 5 foriem, všetky na skalnom podklade (M. Lisický det.).

Z najväčšieho d r u h u Otala lactea (šírka 22 mm) sa našli len p r á z d n e schránky pod skalnými stienkami (obr. 8). Živé, ani juvenilné jedince sa nenašli. Najhojnejšie, ale len lokálne sa vyskytovali dva drobné d r u h y Chondrina calpica (obr. 9) a Pyramidula rupestris. Oba d r u h y sa v y s k y ­ tovali spoločne v štrbinách a puklinách n a zvislých stenách v okolí t á ­ boriska. Zatiaľ čo Chondrina calpica je juhoeurópsky druh, Pyramidula 134

rupestriszyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA m á širší areál a možno ho hodnotiť ako d r u h alpsko­mediter­ ránny. J e rozšírený od Maroka a Alžírska až po Kaukaz. Žije a j u nás a obýva v ý h r a d n e vápencový a dolomitický podklad. Z ďalších dvoch druhov sa našli len mladé jedince vcelku zriedkavo, na spodnej strane volných kameňov. Boli to d r u h y Iberus alonensis a Xeroplexa boissye, ktoré sú rozšírené na Pyrenejskom polostrove.

Zo s t a v o v c o v sme na povrchu pozorovali h o j n ý výskyt jašteríc Podarcis hispanica, ktoré sa pri slnečnom počasí zdržiavali na skalnom podklade a sú schopné liezť a j po zvislých stenách. Touto schopnosť ou sa podobá n á š m u d r u h u Podarcis muralis (jašterica múrová). Podarcis his­ panica je rozšírená v Maroku, Španielsku a južnom Francúzsku. Na j u h u sa v y s k y t u j e až do výšky 1800 m.

Niekoľko druhov živočíchov sme našli v p r a m e n i pod Torrecillou.

V blízkosti okolia Simy G.E.S.M. je to jediný zdroj vody (20 m i n ú t peši od tábora). Ide o tri slabé v ý v e r y spod vápencového brala na styku s brid­ licami. N a j v ý d a t n e j š í je najnižšie ležiaci prameň, ktorý je zachytený do sústavy betónových napájadiel. Teplota tohto p r a m e ň a bola 12,1 °C a je­ ho výdatnosť 0,017 1. s ­ 1 . Ostatné výtoky sú ešte slabšie a po vývere hneď v s a k u j ú do zeme, takže svojou vlhkosť ou o v p l y v ň u j ú len najbližšie okolie.

V betónových n a p á j a d l á c h sme našli iba l a r v y h m y z­u, ktoré sú len určitou časťou svojho života viazané na vodu. Nezistili sme živočíchy trvalé viazané na vodu, tzv. obligátne hydrobionty, zrejme preto, že tento zdroj vody je v ú p l n e j izolácii od ostatných povrchových vôd. Vo väčšom množstve sa t u vyskytli larvy komárov Culex sp.,* larvy pakomárov Chi­ ronomus sk. thumi, zriedkavejšie boli n a j á d y podeniek (Ephemeroptera) rodu Centroptilum sp.

Vo vlhkej pôde v okolí napájadiel, pod k a m e ň m i sa našlo viac kusov d á ž ď o v i e k Allobophora sp. a Dendrobaena sp.

5. MORFOLÓGIA A OPIS JASKYNE SIMA G.E.S.M. (Zdenko Hochmuth) •

V c h o d d o jaskyne p r e d s t a v u j e depresiu rozmerov 50 x 20 m, ktorá sa nachádza na južnom okraji veľ kej bezodtokovej oblasti južne od kót 1834 a 1756 (obr. 10). Depresia je charakteru zrútenej krasovej j a m y so skalnými stenami, n a j m ä na západnej strane. Vlastný vchod sa nachádza v jej najužšom mieste a tvorí ho priepasť 9 m hlboká. Priepasť vedie do sienky ( 3 x 3 m), z k t o r e j p o k r a č u j e chodbička smerom na juh. J e mimo­ riadne úzka, pozostáva z dvoch stupňov 1,5 a 3 m a dvoch zúženín na hranici prieleznosti. P r á v e tieto úžiny tvoria podľa oznámenia miestnych

* Culiseta

longiareolata

M a c q u a r t , 1838. (J. M i n a ŕ det.), juhoeurópsky druh.

135

Obr. 10. Vchod do jaskyne Sima G.E.S.M. na dne krasovej depresie. Foto M. Hujdič Fig. 10. Entrance into the Sima G.E.S.M. cave on the bottom of the karst depression.

Photo M. Hujdič Image 10. L'entrée ä la grotte Sima G.E.S.M. sur le fond de la dépression karsti­ que — photo par M. Hujdič

jaskyniarov kritické prierezy pri e x t r é m n y c h zrážkach, keď sa celá veľ ká depresia n a p l ň a vodou a v y t v á r a sa jazero, ktoré sa p o s t u p n e v y p r á z d ­ ň u j e odvodňovaním cez systém Sima G.E.S.M. Za d r u h o u zúženinou sa chodba otáča na JV, po 20 m n a s l e d u j e po­ sledný úzky úsek, k t o r ý v y ú s ť u j e do sienky ( 2 x 3 m ) , . p o k r a č u j ú c o u s m e ­ rom n a h o r komínom. Zo sienky vedie v e r t i k á l n e pokračovanie 13 m hlbo­ ké do väčšej sály rozmerov 10 x 5 m, tiež r ú t i v é h o c h a r a k t e r u , ale s h o j ­ n ý m i s i n t r o v ý m i n á t e k m i a kôrami. Ďalej p o k r a č u j e tektonicky predispo­ n o v a n á chodba, silne r ú t i v á a s r o z r u š e n ý m i s i n t r o v ý m i k ô r a m i s m e r o m na východ; asi po 40 m n a s l e d u j ú znova v e r t i k á l n e stupne.

J e to začiatok veľ kej priepasti G r a n P o z o , 1 1 5 m hlbokej. Priepasť m á v h o r n e j časti p r i e m e r 2 x 5 m, n a stenách sú h o j n é sintrové n á t e k y .

S m e r o m šikmo nadol sa rozširuje (nie je celkom zvislá) až n a p r i e m e r 10 x 20 m, p o k r a č u j e však i smerom dohora. Ako sme zistili d y m o v ý m i skúškami, v j e j h o r n e j časti e x i s t u j e spojenie s ú z k y m i p r i e s t o r m i p r i vchode. Vcelku je priepasť v y t v o r e n á n a p a r a l e l n ý c h p o r u c h á c h s m e r u 136

Obr. 11. Meandrujúca chodba s priepasť ou strednej hĺbky zä prvým bivakom (210 m).

Foto M. Hujdič Fig. 11. A winding corridor w i t h a médiu m deep abyss past the first bivouac (210 m).

Photo H . Hujdič Image 11. La galerie en forme de méandre avec un creux de profondeur moyenne (ä 210 m) ­ photo par M. Hujdič

137

SZ — JV, v čase dažď ov p r e t e k á cez ň u vodopád, inokedy je suchá. J e j dno tvorí jeden z najväčších priestorov jaskyne. J e p o k r y t é b a l v a n m i rozmerov až 2 x 2 m. P r i stenách, n a j m ä južných, sú d n o v é sintre. Dno priepasti je sklonené v smere dlhšej osi a p o k r a č u j e už t y p i c k y m e a n d r o ­ vitou chodbou smerom na východ.

Chodba m á dva m e n š i e zvislé asi 5 ­ m e t r o v é stupne, je silne zasintro­ vaná." Za d r u h ý m s t u p ň o m sa stáča t a k m e r n a sever a v y ú s ť u j e do ď alšieho väčšieho priestoru, k t o r ý s t ú p a s m e r o m n a h o r . J e to tzv. p r v ý bivak, pokračovanie smerom n a h o r je neprielezné. J e v ý r a z n e predispo­ n o v a n ý p o r u c h a m i k o l m ý m i n a pôvodný s m e r chodby. Za p r v ý m bivakom n a s l e d u j e ďalší v e r t i k á l n y s t u p e ň 15 m hlboký, v jeho h o r n e j časti sú pozoruhodné k r ú t ň a v o v é hrnce. Dno tvorí jazierko rozmerov 4 x 4 m. A j v suchom období je tu už badateľ ný slabý prítok. Od tohto miesta sa t i a h n ú klesajúce chodby generálne na sever. Z u ž u j ú c a sa chodba p r e c h á ­ dza bridličnatými pásmi, ktoré sú dobre viditeľ né v priečnom, značne čle­ nitom profile. Tesný otvor n a d m a l ý m jazierkom v y ú s ť u j e do chodby klesajúcej do siene s väčším jazerom rozmerov 4 x 4 m n a dne, l e m o v a ­ n ý m sintrovými vyzrážaninami. Puklinová chodba sa za t ý m t o m i e s t o m stáča na SZ a potom na sever a po ď alšom s t u p n i 7 m s jazierkom ústi do ď alšieho silne r ú t i v é h o priestoru.

H o r n á časť priestoru je založená n a tenkodoskovitých karbonátoch. P o s t u p n i hlbokom 10 m (aktívne p r e t e k a n ý ) vedie do väčšej siene t r o j u h o l ­ níkovitého tvaru, tzv. d r u h ý bivak. Dno siene síce tiež tvoria balvanité závaly, sú však silne zasintrované. P r i vodopáde n a spomínanom s t u p n i možno sledovať r e c e n t n ú t v o r b u sintrov.

Za d r u h ý m bivakom n a s l e d u j e séria zvislých úsekov. Sú to za sebou n a s l e d u j ú c e priepasti h ĺ b k y 7, 5 a 8 m, spravidla s jazierkom n a dne.

Posledná v y ú s ť u j e do ď alšieho r ú t i v é h o p r i e s t o r u rozmerov 10 x 3 m, na jeho severnom konci sa o t v á r a v ý z n a m n é v e r t i k á l n e pokračovanie. P r e d ­ s t a v u j e ho s t u d ň a 55 m hlboká, prakticky zvislá až do —45 m, potom p o k r a č u j e šikmo sklonenou stenou. S t u d ň a bola v čase p r e s t u p u suchá, na j e j dne sa o t v á r a bočné pokračovanie s y s t é m u do h l b k y —420 m, ktoré sme však nepreskúmali. Na bočných stenách s t u d n e sú pozoruhodné stalagmity s v o d n ý m i teráskami.

Hlavné pokračovanie sa nachádza v tesnom m e a n d r i asi 4 m n a d d n o m studne, z ktorého n a s l e d u j e ďalší stupeň, s t u d ň a hlboká 42 m . Spodná tretina t e j t o s t u d n e nie je celkom zvislá a z a s a h u j e sem p a d a j ú c a voda.

Dno s t u d n e tvoria obnažené t m a v é vápence s v y p r e p a r o v a n ý m i žilkami kalcitu. Ďalšie pokračovanie z dna 42­metrovej s t u d n e p o k r a č u j e d v o m a m e n ­ šími s t u p ň a m i h ĺ b k y 5 a 6 m, spočiatku úzka klesajúca r ú r o v i t á chodba v y ú s ť u j e do 18 m h l b o k e j priepasti. Priepasť je zvonovitá, nadol sa roz­ š i r u j e a dno tvorí jazero. Na stenách a na d n e sú badateľ né v y p r e p a r o v a n é kalcitové žilky.

Za priepasť ou n a s l e d u j e p r e v a ž n e vodorovný úsek v y s o k e j a ú z k e j 138

9

Obr. 12. Členitý priečny profil vzniká pri pretínaní súvrstvi s rozličným litologickým zložením. Foto Z. Hochmuth Fig. 12. Dissected diagonal profile created by cutting of formations of varied litho­ logical composition. Photo Z. Hochmuth Image 12. Un profil transversal créé par la coupure des couches ayant la composi­ tion litologique différente ­ photo par Z. Hochmuth

139

m e a n d r u j ú c e j chodby, asi 20 m dlhý, k t o r ý sa špirálovite skrúca od zá­ p a d n é h o s m e r u na východ. V bočnej odbočke je v y b u d o v a n ý tzv. tretí bivak (hĺbka ­ 4 0 0 m).

Na ukončení m e a n d r u j ú c e j chodby je ď alšie vertikálne pokračovanie.

35 m hlboká priepasť vedie do väčšieho priestoru s n á n o s m i piesku a štr­ ku. Od dna tejto priepasti sa c h a r a k t e r chodieb trocha mení. Ich priečny prierez je v ý r a z n e p r e d i s p o n o v a n ý v r s t e v n ý m i plochami, s t r o p a dno tvorí zväčša sklonená v r s t e v n á plocha. P o d z e m n ý tok tečie a s y m e t r i c k y po j e d n e j strane. G e n e r á l n y s m e r chodby je n a SV, s niekoľ kými m e n š í m i s t u p ň a m i (6, 7 a 10 m).

Dno 18 m hlbokej priepasti, zarezanej v t m a v ý c h b i t u m i n ó z n y c h v á ­ pencoch tvorí v ý r a z n á m e a n d r u j ú c a chodba, s t u p e ň 7 m a 8 m vedie do ďalšieho, trocha väčšieho priestoru.

J e to tzv. š t v r t ý bivak, kde i naša v ý p r a v a m a l a zriadenú p o d z e m n ú základňu. Priestor je založený n a p o r u c h e SV — J Z a n a j u h o z á p a d n o m konci s t ú p a nahor. Dno tvoria piesčité a štrkovité sedimenty, vo vodopáde a jazierkach (pod stupňom) prebieha tiež r e c e n t n á t v o r b a sintrov.

Pokračovanie j a s k y n e od štvrtého bivaku, k t o r ý leží v h l b k e 500 m, p r e d s t a v u j e p o m e r n e tesná charakteristická m e a n d r u j ú c a chodba, 0,5 — — 0,8 m široká a 4 — 6 m vysoká. P r i j e j prechode je p o t r e b n é prekonať stupne 5, 4 a 5 m, až po asi 80 m na východ a SV v y ú s t i do ď alšej série vertikálnych úsekov. Ďalšia s t u d ň a j e 72 m hlboká, no v podstate t u ide o dva tesne na seba nadväzujúce, dokonale oválne v y v i n u t é p r i e p a s t n é úseky 42 m a 30 m hlboké. Na ich d n e p o k r a č u j e s m e r o m n a J Z vysoká puklinová chodba c h a r a k t e r u m e a n d r a (šírka 1,5 — 2 m, po d n e tečie v záreze v o d n ý tok).

Asi po 30 m prechádza do ď alšieho stupňa, 38 m h l b o k e j studne, ktorá na dne prechádza do sieňovitého priestoru a zas p o k r a č u j e vertikálne. Ďalším pokračovaním je n a j h l b š i a s t u d ň a jaskyne, zvaná P a c o d e l a T o r r e . J e 158 m hlboká a z prierezu 3 x 4 m v h o r n e j časti sa rozširuje až asi n a 15 x 20 m v n a j š i r š e j , s t r e d n e j časti. P r e r u š u j e j u iba polica tesne pri v r c h u (—25 m), odtiaľ až do h ĺ b k y 138 m sa zvonovité rozširuje. Tu, 20 m nad dnom, je v ý r a z n á plošina bez akýchkoľ vek sedi­ mentov, k u d n u sa z u ž u j e a prechádza do v y s o k e j chodby 3 — 4 m širokej.

Cez s t u d ň u Paco de la Torre trvalé p r e t e k á vodopád. Ďalším pokračovaním j a s k y n e v h l b k e 810 m je m e a n d r o v i t á chodba M a n u e l M o r a l e s . Celkove je m e a n d e r asi 250 m dlhý, výškové značne členitý. Po dne, tvorenom piesčitými a štrkovitými nánosmi, tečie v o d n ý tok, spočiatku je t u m e a n d e r len 40 — 50 cm široký, i m e n e j , asi po 100 m sa trocha rozširuje. S m e r o m n a h o r o b s a h u j e niekoľ ko úrovní oddelených zasintrovanými a neprieleznými časť ami. J e h o n a j v y š š i e časti, asi 30 m n a d riečišť om, v y k a z u j ú p o z o r u h o d n ú hrachovcovú výzdobu. Asi po 150 m sa m e a n d e r zas z u ž u j e a len veľ mi t e s n ý m i obchôdzkami sa d a j ú obísť dva polsifóny (v h o r n e j časti sú kvaple). M e a n d e r p r e r u š u j ú iba dva s t u p n e 6 m hlboké.

140

P o 250 m v y ú s ť u j e m e a n d e r do série 8 s t u d n í m a l e j hlbky. (v poradí 12, 11, 8, 12, 11, 9, 10 m), sú to skôr s t u p n e v p r u d k o k l e s a j ú c e j chodbe c h a r a k t e r u m e a n d r a . Po t e j t o sérii v y ú s ť u j e m e a n d e r do pozoruhodného sieňovitého priestoru zvaného S a l l e d e s M e r v e i l l e s (Sieň zázra­ kov).

Sieň zázrakov je n a tektonickom rozhraní, tvoriacom základ ď alšej sé­ rie priepastí, ako i v r s t v o v ý c h plôch, k t o r é sú uložené subhorizontálne a tvoria plochý s t r o p siene. V sieni sa nachádza n a j v ý z n a m n e j š i a sintrová výzdoba. Z n a č n ú časť j e j dna tvoria podlahové sintre, na k t o r ý c h r a s t ú 0,5 — 1 m v y s o k é s t a l a g m i t y ; z visiacich foriem sú t u brčká ako na jedi­ n e j v ý z n a m n e j š e j lokalite a iné z h r u b n u t é f o r m y stalaktitov.

P r i a m o zo siene n a s l e d u j e séria priepastí: 22, 10 a 50 m, ktoré sú odde­ lené len k r á t k y m i v o d o r o v n ý m i r ú t i v ý m i policami. Posledná, 50­metrová s t u d ň a m á dno t v o r e n é p o k r a č u j ú c o u m e a n d r u j ú c o u chodbou, zvanou M e a n d e r T o l o x .

M e a n d e r m á p o d s t a t n e iný c h a r a k t e r ako p r e d c h á d z a j ú c e podobné úse­ ky. Vedie t a k m e r horizontálne, už v hĺbkach 990 — 1000 m tvorí jeho ctno štrk a piesok, po ktorom tečie v o d n ý tok. M e a n d e r je p o m e r n e široký 1,5 — 2 m, len zriedka užší, a m á skôr c h a r a k t e r chodby horizontálnej riečnej jaskyne. Asi po 400 m v y ú s ť u j e do poslednej hlbšej studne, hlbo­ k e j 38 m. Za ňou p o k r a č u j e už vyslovene riečna chodba, s k r ú t ň a v c o v ý m i h r n c a m i n a d n e i ú k a z m i erózie a korózie na stenách. J e značne členitá, všetky odbočky s m e neskúmali. Desať metrovým s t u p ň o m klesá k posled­ n é m u ú s e k u chodby, k t o r á sa v hlbke 1070 m rozširuje v záverečnú sieň.

Sieň m á r o z m e r y asi 20 x 25 m a j e j dno často tvoria vysoké kopce pies­ ku, na opačnom konci je jazero koncového sifónu.

V sifóne bola d o s i a h n u t á hĺbka 20 m, zúženiny bránia ď alej pokračovať .

6. STRATIGRAFICKO­LITOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA MATERSKEJ HORNINY JASKYNE (Ľudovít Gaál)

Podľ a našich informácií v j a s k y n i Sima G.E.S.M. doteraz podrobnejšie geologické pozorovania neboli robené. V E 1 t o p o l o c o (1981, s. 15 — — 16) je u d á v a n ý p r a v d e p o d o b n e liasový v e k m a t e r s k e j h o r n i n y j a s k y ­ ne, t e n t o ú d a j však nie je bližšie k o m e n t o v a n ý . P r i a m e ú d a j e o geológii j a s k y n e c h ý b a j ú taktiež u a u t o r o v P e r e z B e r r o c a l , J. A. — S a n ­ c h e z P e r e z , J . E. (1979). P r e t o pri posudzovaní stratigrafických a li­ tologických p o m e r o v j a s k y n e s m e sa opierali p r e d o v š e t k ý m o naše p o ­ zorovania.

Keď v y c h á d z a m e z výsledkov analýzy vzoriek a z celkovej geologic­ k e j situácie oblasti, p r e s k ú m a n e j n a m i a i n ý m i a u t o r m i (pozri kapitolu 2), zistíme, že j a s k y ň a Sima G.E.S.M. tvorí prierez h o r n i n a m i v s p o d n e j časti k o m p l e x u liasových doskovitých vápencov a v súbore t m a v ý c h k a r b o n á ­ tov triasu. Táto skutočnosť je zapríčinená p r e d o v š e t k ý m p o m e r n e m i e r ­ 141

n y m sklonom vrstiev oboch súvrství (20 — 45°) a n á h l y m klesaním jas­ k y n n ý c h priestorov, k t o r é d o s a h u j ú značnú h ĺ b k u (1077 m).

Okolie vchodu a n a j v r c h n e j š í úsek j a s k y n e (do h ĺ b k y približne 50 m) tvoria d o s k o v i t é s p o d n o l i a s o v é v á p e n c e . Vápence sú t m a ­ vosivé, p r e s t ú p e n é t e n k ý m i kalcitovými žilkami, rohovce n e o b s a h u j ú .

Mikroskopicky p r e d s t a v u j ú m i e r n e rekryštalizovaný m i k r i t (mudstone) s nepravidelne r o z t r ú s e n ý m i k a r b o n á t o v ý m i r o m b o é d r a m i . V m a t r i x e o k r e m tmavších škvŕn a peletov sú sporadicky a j d r o b n é k r e m e n n é zrnká.

Vápence sú však chemicky čisté, čo potvrdila a j d i f e r e n č n á termoanalýza.

Prítomnosť miestami sa v y s k y t u j ú c i c h červených škvŕn, k t o r é by sa mali podľa S. D ú r r a (in H o e p p e n e r et al., 1964) vyskytovať n a báze tohto súvrstvia, sa n á m v jaskyni nepodarilo potvrdiť .

V podloží tohto súboru, v hĺbke okolo 50 m (nad s t u d ň o u G r a n pozo, —115 m), je v y v i n u t ý niekoľ kometrový horizont tenkodoskovitých, do žlto­ h n e d á až špinavožlta zvetrávajúcich s l i e n i t ý c h v á p e n c o v . M i k r o ­ skopicky ide o h o m o g é n n y m i k r i t s usporiadanou t e x t ú r o u . Sporadicky o b s a h u j e drobné z r n k á k r e m e ň a (potvrdené aj' d i f e r e n č n o u termoanalýzou).

P r e d p o k l a d á m e , že tento horizont zodpovedá r é t s k y m vápencom c h a r a k ­ terizovaným S. D u r r o m (cit. lit.).

V podloží týchto vápencov sa začína súbor t m a v ý c h karbonátov, v k t o ­ r ý c h je v y v i n u t á podstatná časť j a s k y n e ; tvoria ho úseky od cca 60 m až k u dnu. J e to makroskopický i mikroskopicky veľ mi variabilný v á p e n ­ covo­dolomitický komplex, a to f a r b o u , zrnitosť ou, s t u p ň o m r e k r y š t a l i z á ­ cie a obsahom v á p n i t e j (resp. dolomitovej) zložky. Ide o striedanie t m a ­ v ý c h a sivých dosiek, v n e r o v n a k e j m i e r e v á p n i t ý c h dolomitov s doskami, p r í p a d n e l a m i n a m i tmavosivých alebo dolomitizovaných vápencov. Zistené boli tieto litotypy: a) Tmavosivé jemnokryštalické až kalové, ale a j s t r e d n o z r n n é doskovité bituminózne, miestami m i e r n e v á p n i t é dolomity, často s polohami, lami­ n a m i tmavosivých kryštalických vápencov. Dolomity sú v ý r a z n e dosko­ vité až tenkodoskovité, často zvrstvené. Tento t y p s r ô z n y m i z m e n a m i je veľ mi rozšírený v jaskyni, od s t u d n e G r a n pozo ,(—115 m) do h ĺ b k y 440 m, ale z r e j m e sa v y s k y t u j ú a j v h l b š e j časti jaskyne. Doskovitá, t e n ­ kodoskovitá, miestami až laminovaná š t r u k t ú r a t ý c h t o h o r n í n sa často p r e j a v u j e v ý r a z n e a tvorí úzke „bridličnaté" úseky („plaques de schiste"), n a p r . v hĺbke okolo 260 — 320 m, v meandri, M a n u e l Morales a pod.

S t u p e ň rekryštalizácie a zrnitosti nie je r o v n a k ý , t m a v ý s t r e d n o z r n n ý dolomit z h ĺ b k y 295 m n a rozdiel od v z o r k y Š — 15/81 je pod m i k r o s k o ­ pom silne rekryštalizovaný s t e x t ú r o u zrnitou n a všetky s m e r y , m i e s t a m i s prierezom väčších sparitom v y p l n e n ý c h d u t í n . Z h ĺ b k y 440 m p r e d ­ s t a v u j e zvrstvený dolomit, miestami so s t r i e d a n í m sa tmavších a svetlých vrstvičiek so slabou gradáciou. T m a v ý b i t u m i n ó z n y v á p n i t ý dolomit z h ĺ b ­ k y 240 m je pod mikroskopom h o m o g é n n y m i k r i t s m i e r n e u s m e r n e n o u t e x t ú r o u . Obsah bituminóznych látok vo vzorke bol p r e u k á z a n ý a j d i f e ­ renčnou termoanalýzou.

142

Obr. 13. Miesta odberu vzoriek z jaskyne Sima G.E.S.M. Autor Ľ.

Gaál Fig. 13. Sample points in the Sima G.E.S.M. cave Image 13. Les lieux de la prise des échantillons dans la grotte Si­ ma G.E.S.M.

S­11/81

MANUEL s" MORALES SIEŇ ZÁZRAKOV

5­20/81 materská hornina

Š­26 / 81

á

Š­16/81 úlomkovitá výplň Š­26781 sintrová výplň

MEANDER TOLOX ­1077

­S­12/81 5­25/81

143

Obr. 14. Menej rekryštalizovaný dolomitický vápenec s riasovou mikrofáciou z hĺbky 180 m. Zväčšené asi 16 X . Mikrofoto Ján Mello Fig. 14. Less recrystallized dolomite limestone with algal •microfacies from 180 m depth. Magnified 16 times. Microphoto by Ján Mello Image 14. Le calcaire dolomitique partiellement recrystalisé avec s a flóre (profon­ deur de 180 m, agrandi 16 fois) ­ microphoto par Ján Mello

b) Ďalší litotyp bol zistený z balvanov n a d n e s t u d n e G r a n pozo ( ­ 1 1 5 m) v hlbke 180 m. Ide o relatívne málo r e k r y š t a l i z o v a n ý sivý o r g a ­ n o g é n n y dolomitický vápenec. Má riasovú m i k r o f á c i u (obr. 14) s m i k r i ­ tovou alebo mikrosparitovou š t r u k t ú r o u s bioklastmi rias a so sparitom v y p l n e n ý c h dutiniek, k t o r é p a t r i a taktiež riasam. c) Tmavosivé, m i e r n e v á p n i t é dolomity s d r o b n o r y t m i c k o u s e d i m e n t á ­ ciou. V y z n a č u j ú sa striedaním tmavosivých a sivých vrstvičiek s t r o m a ­ tolitového c h a r a k t e r u . Vzorka zo štvrtého b i v a k u ( ­ 5 2 8 m) sa mikrosko­ picky javí ako dolomikrosparit so š t r u k t ú r o u biolitit. O b s a h u j e m i e r n e zvlnené, rôzne h u s t o usporiadané vrstvičky, k t o r é s ú n a seba u k l a d a n é v podobe stromatolitov. Sú rozšírené okolo h ĺ b k y 450 — 530 m, s m e r o m do nadložia p r e c h á d z a j ú do tmavosivých doskovitých dolomitov, v á p n i t ý c h dolomitov s v á p e n c o v ý m i laminami. d) Sivé s t r e d n o z r n n é dolomity a v á p n i t é dolomity. Boli zistené v spod­ n e j časti jaskyne a okolo h ĺ b k y 180 ­ 210 m . Vzorka S ­ 20/81 je pod mikroskopom silne rekryštalizovaná s t e x t ú r o u zrnitou n a v š e t k y s m e r y (dolosparit) s nepravidelnými, väčšími alebo m e n š í m i d u t i n k a m i v y p l n e ­ 144

n ý m i s p a r i t o m ; vzorka od koncového sifónu je m e n e j rekryštalizovaná, s tmavšími škvrnami, peletmi, bioklastmi rias a prierezom ulitníka.

O v e k u opísaného k a r b o n á t o v é h o súboru n e m á m e p r i a m e ú d a j e . Vzor­ ka rozpustená v kyseline octovej kvôli získaniu konodontovej m i k r o f a u n y bola negatívna. V l i t e r a t ú r e sa vek tohto s ú b o r u uvádza ako triasový, resp. vrchnotriasový ( B l u m e n t h a l , M. M., 1933, K o c k e 1, F., 1964, H o e p p e n e r , R. e ť a l . , 1964).

P o z n a t k y z a n a l ý z y vzoriek a z t e r é n n y c h pozorovaní v h o d n e podo­ p i e r a j ú a j výsledky p e t r o g r a f i c k é h o rozboru štrkov. K ý m v o dvoch vzor­ kách pochádzajúcich zo začiatočných častí jaskyne, resp. z p o v r c h u je obsah dolomitov n e p a t r n ý , v nižších častiach dolomitové úlomky dosa­ h u j ú 35,4 a 67,5 % . Ich obsah v štrkoch n á h l e stúpa už v h ĺ b k e 290 m.

7. VÝPLŇ JASKYNE (Ľudovít Gaál) 7.1. MECHANICKÁ V Ý P L Ň

H r u b o ú l o m k o v i t á v ý p l ň , bloky a balvany m a t e r s k e j horniny, ktoré tvoria časť a u t o c h t ó n n e j výplne, sú n a h r o m a d e n é n a j m ä na dnách väčších s t u d n í , k t o r é sú obvykle založené n a tektonicky exponovaných miestach, p o r u c h á c h (napr. dno s t u d n e G r a n pozo, —115 m). Na m n o h ý c h úsekoch vznikli p r e p a d a n í m s t r o p u t v o r e n é h o z dobre odlučných, koró­ ziou n a r u š e n ý c h dosiek dolomitov a v á p n i t ý c h dolomitov. Š t r k o v á a p i e s č i t á v ý p l ň je rozšírená prevažne v c h r á n e ­ n ý c h častiach j a s k y n e od prívalu vôd alebo na miestach so spomaleným p r ú d e n í m vody. Tvorí a l o c h t ó n n u časť výplne. Najväčšia a k u m u l á c i a piesčitej v ý p l n e je pri koncovom sifóne, kde v dôsledku n á h l e h o s p o m a ­ lenia p r ú d e n i a p o d z e m n e j vody (sifón) už z r e j m e i v minulosti dochá­ dzalo k n a h r o m a d e n i u v ý p l n e psamitickej veľkosti.

Zloženie š t r k o v e j v ý p l n e j a s k y n e p r i a m o závisí od m a t e r s k e j h o r n i n y a od h o r n í n n a p o v r c h u v z b e r n e j oblasti (obr. 15). Vo vrchnotriasovom k a r b o n á t o v o m súbore n á h l e stúpa podiel dolomitov a v á p n i t ý c h dolomi­ tov, k ý m podiel rohovcov z j u r s k ý c h vápencov, k t o r é sú proti erózii veľ mi odolné, ostáva r o v n a k o vysoký. Svetlé slienité bridlice môžu pochádzať z medzivrstvičiek triasového karbonátového, ale i jurského súboru. V y ­ soký podiel rohovcov a m a l ý podiel o s t a t n ý c h k o m p o n e n t o v vo vzorke p r i koncovom sifóne je do u r č i t e j m i e r y skresleným ú d a j o m , keď že sa celá vzorka skladá z úlomkov piesčitej veľ kosti (väčšie zrnká sú ojedi­ nelé), k t o r é už p r e k o n a l i relatívne dlhší t r a n s p o r t .

S t r k y vo v š e t k ý c h vzorkách sú vcelku málo opracované, s o s t r ý m i alebo len m i e r n e zaoblenými h r a n a m i . T ý k a sa to všetkých zistených h o r n i n o ­ v ý c h typov. Dobre zaoblené o k r u h l i a k y sa našli len v jednom prípade.

Vzorka z h ĺ b k y 528 m o b s a h u j e niekoľ ko úlomkov dobre opracovaných 145

žltohnedých slienitých vápencov. Tie môžu pochádzať len z horizontu p r a v d e p o d o b n e rétskych slienitých vápencov n a d s t u d ň o u G r a n pozo, z h ĺ b k y okolo 50 m. 480­metrový t r a n s p o r t m ä k k ý c h slienitých h o r n í n stačil n a opracovanie.

V psamitickej frakcii t a k m e r všetkých vzoriek jednoznačne p r e v l á d a j ú d r o b n é ú l o m k y t m a v ý c h a svetlých rohovcov, k t o r é p o c h á d z a j ú z j u r ­ ských doskovitých vápencov. N a j v i a c to r e p r e z e n t u j e vzorka od konco­ vého sifónu (hĺbka 1077 m).

Mineralogické zloženie psamitickej (prípadne aleuritickej) f r a k c i e vzo­ riek je okrem vzorky od koncového sifónu (1077 m) p o m e r n e j e d n o t v á r n e .

V ť ažkej frakcii podľ a P. Ženiša (Katedra geochémie a mineralógie P F U K Bratislava) vo všetkých vzorkách j a s k y n n e j v ý p l n e je veľ mi f r e k v e n t o v a ­ n ý limonitizovaný pyrit, limonit a m a g n e t i t . Málo sú z a s t ú p e n é amfiboly, granáty, ilmenity, h e m a t i t y a sľ udy. Vzorky z h ĺ b k y 50 m a 290 m o b s a h u j ú ojedinele a j zirkóny. Ľahká frakcia vzoriek sa skladá n a j m ä z uhličitanov, kremeňa, živcov a zo z v e t r a n ý c h sľ udových úlomkov.

Z a u j í m a v é je mineralogické zloženie vzorky z h ĺ b k y 1077 m od k o n ­ cového sifónu j a s k y n e (analyzoval P. Zeniš). P o p r i f r e k v e n t o v a n ý c h zr­ nách limonitizovaného pyritu, limonitu, amfibolu, m a g n e t i t u a vedľ ajšie­ ho zastúpenia limonitizovaného h e m a t i t u , muskovitu, ilmenitu a g r a n á t u sporadicky o b s a h u j e a j z r n k á apatitu, olivínu, zirkónu, anatasu, chloritu a biotitu. Problematický je epidot, t u r m a l í n , wad a titanit. J a s n e rozozna­ teľ né z r n k á olivínu môžu pochádzať len z bázických hornín, k t o r é sú v tesnej blízkosti s k ú m a n e j oblasti r e p r e z e n t o v a n é peridotitmi. Minerál olivín svedčí o ich blízkosti, ale mohol byť a j niekoľ kokrát p r e p l a v e n ý zo starších, vyššie postavených tektonických jednotiek.

Okrem vzorky od koncového sifónu p e t r o g r a f i c k é a mineralogické zlo­ ženie štrkov z h r u b a zodpovedá zloženiu h o r n í n v j a s k y n i a v blíjzkom okolí vchodu. P e s t r é m i n e r á l n e zloženie v z o r k y od koncového s i f ó n u nasvedčuje, že piesčitá a k u m u l á c i a pri koncovom sifóne bola n a h r o m a d e ­ n á dávnejšie ako o s t a t n é s e d i m e n t y jaskyne. H l a v n é m i n e r á l y vzorky (pyrit, limonit, magnetit, ľ ahká frakcia) môžu pochádzať z okolitých h o r ­ nín, ale niektoré sporadicky sa v y s k y t u j ú c e a problematické m i n e r á l y (olivín, turmalín, biotit, titanit) sú p r e k a r b o n á t y cudzie.

7.2. CHEMICKÁ V Ý P L Ň

V porovnaní s h l b o k ý m i j a s k y ň a m i vysokohorských oblastí Alp, v jas­ k y n i Sima G.E.S.M. sú sintrové ú t v a r y p o m e r n e značne rozšírené. Spô­ s o b u j ú to p r e d o v š e t k ý m teplé, m e d i t e r r á n n e klimatické p o d m i e n k y oblasti.

Hoci sa otvor nachádza v n a d m o r s k e j výške 1670 m, v podzemných p r i e s ­ toroch sa teplota p o h y b u j e okolo 8 — 10 °C, p r e t o p o m e r n e rýchlo u n i k á C 0 2 z roztoku, k t o r ý sa vyzráža ako CaC03. Tak už v m a l ý c h hĺbkach n á j d e m e sintrovú v ý z d o b u : nad 13­metrovou s t u d ň o u v h ĺ b k e 25 — 30 m, ale sintrové kôry, miestami a j stalaktity sú viac alebo m e n e j rozšírené 146

/ o

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

100 zyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA 9 0

80 70

o

60

a

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

50

IQĽ

AO 30

20

o

d

10

V

IZJ

O S ­ 1 1 / 81 ( O m )

S ­ 2 4 / 8 1 ( ­ 5 0 m )

Š ­ 1 8 / 8 1

( ­ 2 9 0 m )

100­ 90­

80­ 70­

60­ 50' 40.

3 0

S B

20 10

S

O S ­ 1 6 / 8 1 ( ­ 3 9 5 m )

S ­ 1 4 / 8 1

S ­ 2 5 / 8 1 ( ­ 1 0 7 7 m )

( ­ 5 2 8 m )

t mavé váp ence

dol omi t y, váp. dol omi t y

rohovce

sl i e n i t é br i dl i ce

7ZZ.

rnrir?

.

si n t r e

m

žl t é sl i eni t é vápence

svet l é vápence, dol omi t i zované váp ence

Obr. 15. P e t r o g r a f i c k ý rozbor štrkov z jaskyne S i m a G.E.S.M. Autor Ľ. Gaál Fig. 15. G r a v e l petrographic analysis f r o m the S i m a G.E.S.M. c a v e I m a g e 15. A n a l y s e pétrographique des graviers de la grotte S i m a G.E.S.M.

147

Obr. 16. Prierez sintro­ vými kôrami z hĺbky 40 m. Mierne zmenšené.

Foto Cecília Michalíko­ vá Fig. 16. Cross section of the sinter crusts in a 40 m depth. Slightly reduced. Photo Cecília Michalíková Image 16. La coupe fai­ te ä la profondeur de 40 m — un peu amoin­ dri — photo par Cecília Michalíková

v celej hlbke j a s k y n e (napr. pri d r u h o m b i v a k u v hĺbke 295 m, v Sieni zá­ zrakov v h ĺ b k e 911 m, v m e a n d r i Tolox). Časté sú sintrové vyzrážania p r i a m o z tečúcej vody na dnách p o d z e m n ý c h chodieb. N a j v i a c sa to p r e j a ­ v u j e , kde voda tečie n a naklonenom dne, ale o ľ a h k e j vyzrážateľ nosti CaCC>3 z roztoku svedčia a j sintrové k ô r y a h r a c h o v i t é ú t v a r y n a o k r a ­ joch s t o j a t ý c h vôd podzemných jazier. Z p o m a l y tečúcej vody sú v y z r á ­ žané sintre, n a p r . na d n e s t u d n e G r a n pozo v h ĺ b k e 180 m. Takto vznikli a j rovné, m i e r n e zvlnené alebo obličkovité sintrové k ô r y nad tou istou s t u d ň o u v hlbke okolo 50 m.

8. GENETICKÉ VZŤAHY JASKYNE (Zdenko Hochmuth — Ľudovít Gaál)

Keď si v š í m a m e geologické p o d m i e n k y v z n i k u jaskyne, možno k o n š t a ­ tovať, že litologické p o d m i e n k y k a r b o n á t o v é h o vrchnotriasového a liaso­ vého súboru, v k t o r ý c h je j a s k y ň a Sima G.E.S.M. v y t v o r e n á , nie sú n a j ­ 148

priaznivejšie. P r e v a h a v á p n i t ý c h dolomitov a dolomitov v jaskyni n e v y ­ tvára o p t i m á l n e p o d m i e n k y p r e rozvoj krasovatenia, čo sa p r e j a v u j e p r e ­ v l á d a j ú c i m i ú z k y m i priestormi. R e l a t í v n y ú s t u p chemickej erózie je však n a h r a d e n ý m e c h a n i c k ý m zvetrávaním. V jaskyni možno dobre sledovať v p l y v y š t r u k t ú r y (vrstevnatosť , tektonika) na j a s k y n n é priestory a p r á v e ony hrali dôležitú úlohu pri tvorbe p o d z e m n ý c h priestorov.

Z hľ adiska krasového zvetrávania dôležitým š t r u k t ú r n y m p r v k o m je v ý r a z n á vrstevnatosť m a t e r s k e j h o r n i n y . V r s t e v n é plochy p r e d s t a v u j ú určitú plochu diskontinuity, takže sú lepšie d o s t u p n é a g r e s í v n y m vodám.

Tým sú selektívne viac korodované a v z n i k a j ú veľ mi charakteristické „bridličnaté" úseky s o s t r ý m i v ý č n e l k a m i t e n k ý c h dolomitových alebo vápencových dosiek a lamín. P r e d s t a v u j ú jeden z najrozšírenejších pro­ filov j a s k y n e Sima G.E.S.M. (napr. úseky v h ĺ b k e 260 ­ 290 m, okolo 450 — 540 m, m e a n d e r Manuel Morales a pod.). Účinky korózie n a m e ­ dzivrstevných plochách spôsobili a j uvoľ nenie dosiek alebo celých blokov a ich prepadanie, čím p o m á h a l i m e c h a n i c k é m u rozširovaniu podzemných priestorov.

Môžeme sledovať a j závislosť p r i e b e h u j a s k y n n ý c h chodieb od s m e r u a sklonu vrstiev v ú s e k u od vchodu po s t u p n e Paco de la Torre (pôdorys nižších častí j a s k y n e dosial nebol v y h o t o v e n ý a c h ý b a j ú a j m e r a n i a úložných p o m e r o v od h ĺ b k y 528 m nižšie). N a j v r c h n e j š í úsek jaskyne, až k s t u d n i G r a n pozo, k t o r ý b u d u j ú spodnoliasové doskovité vápence, sle­ d u j e s m e r z h r u b a SZ — J V s klesaním priestorov n a JV. P o d o b n ý je s m e r sklonu doskovitých vápencov s p o d n é h o liasu ( n a m e r a n ý smer vrstiev pri vchode: 255° ­ 75°, p r i e m e r 5 meraní, sklon 20 ­ 25° n a JV). S m e r pod­ z e m n ý c h chodieb j a s k y n e sa však od h ĺ b k y približne 230 m n á h l e m e n í a n a d o b u d n e smer S — J s klesaním n a sever. P r e v a ž n e na sever sú sklo­ n e n é a j dosky triasových k a r b o n á t o v v sklone 40 — 45°. Na základe 7 m e ­ r a n í od štvrtého b i v a k u (hĺbka 528 m) k u s t u d n i G r a n pozo je ich generál­ n y s m e r medzi s m e r m i 65 — 245° a 310 — 130°.

Vznik j a s k y n e možno vysvetliť v širších súvislostiach s rozvojom po­ vrchového i p o d z e m n é h o krasovatenia spolu s v y s o k ý m r e l a t í v n y m zdvi­ hom pohoria, v p o m e r n e k r á t k e j dobe počas posledných fáz v r á s n e n i a bétickej kordiléry. Takto sa pôvodne m i e r n e modelovaný reliéf dostal do vyšších n a d m o r s k ý c h výšok s vyššími zrážkami, k t o r é však z r e j m e v ob­ dobiach pluviálov boli ešte vyššie ako dnes. S t ý m súvisí v ý v o j rozsiah­ lejších k r a s o v ý c h depresií a v ý z n a m n ý c h v e r t i k á l n y c h odvodňovacích sys­ témov, m e d z i k t o r é j a s k y ň a Sima G.E.S.M. patrí. P o z o r u h o d n ý je jedno­ d u c h ý s t r m o klesajúci priebeh chodieb až do hĺbky asi 900 m .

Tu, z r e j m e už neď aleko u r č i t e j bázy podzemných vôd, v z n i k a j ú viac alebo m e n e j horizontálne časti (Manuel Morales, M e a n d e r Tolox). N e v y ­ l u č u j e m e možnosť , že s p o m í n a n é dva m e a n d r e sú už p r e j a v m i etapovité­ ho zdvihu územia ( j a s k y n n é poschodia), spolu so záverečnou chodbou a si­ fónom, k t o r ý p r e d s t a v u j e d n e š n ú h l a d i n u k r a s o v e j vody. Vzhľ adom n a p r e d p o k l a d a n ú blízkosť tektonického podložia je to veľ mi pravdepodobné.

149

P o z o r u h o d n ý v ý s k y t bázických minerálov v materiáli pieskov z niž­ ších častí jaskyne b y mohol byť dôkazom o existencii rozsiahlejšieho po­ kračovania horizontálneho prítoku, do k t o r é h o p r e v a ž n e v e r t i k á l n y sys­ tém Sima G.E.S.M. ústi. Nasvedčoval by t o m u i zásadne odlišný c h a r a k ­ t e r chodieb najnižších častí. Spoľ ahlivé riešenie t e j t o otázky b y žiadalo detailnejší p r i e s k u m j a s k y n e vzhľ adom n a povrchovú geologickú situáciu a reliéf v blízkosti koncových častí sifónu, ako i v y j a s n e n i e v ý v e r u k r a ­ sových vôd jaskyne, k t o r ý dodnes nie je známy. Skutočnosť , že v j a s k y n i p r e v a ž u j ú priepasti m a l e j h ĺ b k y a v y s k y t u j ú sa dve priepasti m i m o r i a d n e hlboké, nie je dosiaľ uspokojivo vysvetlená.

9. TEPLOTNÉ POMERY V SIME G.E.S.M. (Vladimír Košel)

V priepasti sme vykonali m e r a n i e teploty v j e j h o r n e j polovici, a to od vchodu až po bivak 4, v h ĺ b k e približne 500 m. Teplota v z d u c h u sa merala v dňoch 30. 9. a 5. 10. 1981 ortuť ovým l a b o r a t ó r n y m teplomerom s delením po 0,5 °C. Pokiaľ to p o m e r y dovoľovali, spolu so vzduchom sa merala a j teplota vody. Ak sú vedľ a seba dva ú d a j e , d r u h ý pochádza z 5. 10. 1981.

Miesto Hĺbka v m 0 ( ­ 1 0 ) spodok k r a s o v e j jamy, nad p r ­ vým rebríkom ­ 18 pod v s t u p n o u šachtou, pod p r ­ vým rebríkom ­ 50 vrch priepasti 115 m ­ 1 9 0 spodok priepasti 115 m ­ 2 3 0 pod 15­metrovým s t u p ň o m ­ 280 d r u h ý bivak ­ 3 2 5 n a d 60­metrovým s t u p ň o m ­ 3 5 0 v 60­metrovom s t u p n i ­ 4 0 0 tretí bivak (pod 40­metrovým stupňom) ­ 4 2 0 v 35­metrovom s t u p n i ­ 5 0 0 štvrtý bivak

Vzduch °C

Voda °C

10,9 9,4 7 , 7 ­ 7 , 4 8 , 2 ­ 7 , 5 7,8 8 , 4 ­ 8 , 7 8,7 ­ 8,7 8,6 9,0 8,4 9,3

7 , 4 ­ 7 , 1 8,1 7,6 8 , 4 ­ 8 , 5 8 , 6 ­ 8 , 7

8,1 8,8

Ako vidno, údaje, či už ide o vzduch alebo vodu, sú značne variabilné, hoci sa m a x i m á l n e dbalo o k o n š t a n t n ý spôsob m e r a n i a a o čo n a j m e n š i e ovplyvnenie prítomnosť ou ľ udí a chyby pri odčítaní.

Najnižšia teplota v z d u c h u bola n a m e r a n á v dolnej polovici v s t u p n e j chodby (7,7 — 7,4 QC) a odtiaľ nižšie teploty spravidla presahovali 8 °C. Teplota 9,0 °C a vyššia, bola p r a v d e p o d o b n e spôsobená prítomnosť ou ľudí.

Pozorovateľ né je to n a j m ä vo š t v r t o m bivaku, kde sa m e r a l o r á n o po 150

nocľ ahu. Odhliadnuc od prvých dvoch údajov, stredná teplota vzduchu v h o r n e j polovici priepasti bola 8,3 °C. Viac p r e k v a p u j e rozličná teplota vody, od 7,1 do 8,8 °C. Tento jav možno vysvetliť tým, že v čase nášho pobytu tok vody v priepasti ustával a teplota s t a g n u j ú c e j vody sa vyrovnávala s teplotou vzduchu na danom mieste. V rámci jednotlivých stanovíšť teplota vody bola spravidla nižšia ako teplota vzduchu, maximálne sa rovnali. Rozdiel bol 0,1 až 0,5 °C. Podstatne väčšie rozdiely boli medzi jednotlivými stanovišť ami, a to 0,3 a 1,7 °C. Teplota vody sa smerom do hĺbky, a j keď nepravidelne, zvyšova­ la zo 7,1 na 8,8 °C. Stredná teplota vody podľa nameraných hodnôt je 8,1 °C, teda o 0,2 °C nižšia oproti vzduchu.

Podľa získaných údajov možno Simu G.E.S.M. zaradiť k mierne teplým jaskyniam.

10. F A U N A JASKYNE (Vladimír Košel)

Sima G.E.S.M. so svojím jednoduchým priebehom chodieb bez rozsiah­ lejších odbočiek f u n g u j e v podstate ako drenážny systém na odvádzanie povrchových vôd. V jarných mesiacoch a po výdatných zrážkach je prítok vody do podzemia taký silný, že voda nestačí odtekať a nad otvorom sa v y t v á r a jazero. Za takého stavu veľká časť jaskyne musí byť zaplavená.

P r i opakujúcich sa záplavách a nedostatku suchých refúgií jaskynná f a u ­ na tu n e m á priaznivé podmienky p r e svoj rozvoj, hoci pri iných podmien­ kach dala by sa tu čakať bohatá kavernikolná fauna, typická pre juho­ európsky kras. Fauna jaskyne sa po troch návštevách ukázala byť chu­ dobná kvalitatívne a j kvantitatívne. P r e s k ú m a n á bola časť jaskyne medzi vchodom a štvrtým bivakom v hĺbke 528 m v dňoch 30. 9. 1981, 5. 10.

1981 a v s t u p n á časť v dňoch 28. 9. a 3. 10. 1981. Po f a u n e sa pátralo vo všetkých bivakoch, kde bola najväčšia pravdepodobnosť výskytu, pre prí­ tomnosť veľ kého množstva organických odpadov (potraviny, tkaniny, ex­ krementy).

Z m i k r o f a u n y t u boli zistení zástupcovia dvoch s k u p í n : roztočezyxvutsrqponmlkjihgfe (Acari) a chvostoskoky (Collembola). Roztoče zo skupiny Mesostigmata sa vo veľ ­ kom množstve vyskytovali na exkrementoch, na d r u h e j strane prekvapivo vzácne boli zastúpené chvostoskoky, a to a j na nahromadenom organic­ kom materiáli.

V hlbších častiach priepastí tu boli z m a k r o f a u n y n á j d e n é len mnoho­ nožky (Diplopoda) a z h m y z u dvojkrídlovce (Diptera). Z Diplopod sa našli tri juvenilné kusy a to v hĺbkach 290, 250 a 50 m.

Z Dipter najhlbšie zasahovali predstavitelia čeľadí Mycetophilidae a Trichoceridae. V hĺbke ­ 2 8 0 m na exkrementoch boli vo veľkom množ­ stve n á j d e n é larvy a j imága Mycetophilidae, k ý m Trichoceridae boli za­ stúpené len ojedinele.

151

Bohatá stenová parietálna f a u n a jestvuje vo v s t u p n e j časti priepasti s prevládajúcimi horizontálnymi úsekmi. Spoločenstvo tejto f a u n y tvorili takmer výlučne muchy čeľadízyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB Sphaeroceridae a Heleomyzidae.

Zástupco­ via Sphaeroceridae sa vyskytovali n a kratšom úseku, od otvoru až za najužšie miesto chodby, teda v dlžke asi 50 m, ale ich množstvo možno označiť za masové. V nazbieranom materiáli sa zistili štyri d r u h y (J. Ro­ háček det.): Spelobia talparum 24 ks, Spelobia quaesita 2 ks, Leptocera fontinalis 1 ks, Copromyza glabrifrons 1 ks. Všetky d r u h y okrem Spelobia quaesita boli už z jaskýň hlásené. Zástupcovia čeľade Heleomyzidae za­ berali väčší úsek chodby, a to od vchodu až t a k m e r po vrch s t u d n e —155 m, teda dĺžku asi 180 m v hĺbke —50 m. V materiáli bolo sedem druhov (V. Martinek det.) a ich zastúpenie včetne pohlavia je takéto: ÓÓ 35 13 2 2

Scoliocentra caesia Acantholeria vockerothi Eccoptomera obscura Eccoptomera nigricornis Eccoptomera emarginata Eccoptomera microps Heleomyza captiosa

— —

1

99 64 6 3 —

2 1 —

Ľ 99 19 5 2 2 1 1

Acantholeria vockerothi bola opísaná zo Španielska ako nový d r u h roku 1969 a ostatné d r u h y sa v y s k y t u j ú a j v našich jaskyniach. Obe če­ ľade možno pokladať za hemitroglofilné.

V h o r n e j časti priepasti sme našli menší počet pavúkov rodu Troglo­ hyphantes sp. a Lepthyphantes cf. tenebricola (F. Miller det.).

ZÁVER

Geologické, morfologické, klimatologické a biologické pozorovania na v ý s k u m n e j ceste SSS robené v jaskyni Sima G.E.S.M. v krasovom povrchu okolia priniesli niekoľko poznatkov, ktoré môžeme zhrnúť do týchto bo­ dov.

1. Kras pohorí Sierra de las Nieves a Sierra de Tolox hodnotíme ako nedokonale vyvinutý kras monoklinálnych chrbtov. J e to spôsobené n a j ­ mä substrátom, kde značný podiel cudzích prímesí (rohovce, sliene, dolo­ mity) brzdí rozvoj krasovatenia. K tomu prispieva zrejme i menší zráž­ kový ú h r n a vyššia priemerná teplota oblasti, čo dodáva k r a j i n e aridný charakter so špecifickou flórou a faunou.

2. Podstatná časť jaskyne Sima G.E.S.M. je vyvinutá v triasovom (pravdepodobne vrchnotriasovom) súbore tmavosivých a sivých, výrazne doskovitých karbonátov (dolomity, vápnité dolomity, m e n e j vápence). V li­ teratúre doteraz udávané liasové vápence (E1 topo loco, 1981, 3/5) b u d u j ú len n e p a t r n ú — n a j v r c h n e j š i u časť jaskyne.

152

3. Sima G.E.S.M. svojím j e d n o d u c h ý m priebehom (minimom bočných chodieb) p r e d s t a v u j e typickú h o r s k ú jaskyňu. U t v á r a n i e j e j priestorov v š a k o v p l y v ň u j e m a t e r s k á hornina, ktorá je čiastočne n e v h o d n á p r e k r a ­ sovatenie. Relatívne slabšie účinky chemickej erózie sú čiastočne n a h r a ­ dené v h o d n o u š t r u k t ú r n o u predispozíciou m a t e r s k e j h o r n i n y (výrazná vrstevnatosť , poruchy), čo k l a d n e o v p l y v ň u j e mechanické rozširovanie p o d z e m n ý c h priestorov. Vysoký r e l a t í v n y zdvih pohoria podmienil vznik takých hlbokých systémov, a k ý m je Sima G.E.S.M. Výskumom j a s k y n n é h o prostredia Sima G.E.S.M. a krasového povrchu sme prispeli k rozšíreniu nielen morfologických a genetických poznatkov, ale nové geologické, biospeleologické a klimatologické poznatky o k r e m svojej d o k u m e n t a č n e j hodnoty sa b u d ú môcť využiť i pri ď alších v ý s k u ­ moch j a s k y n n é h o systému.

Do redakcie zborníka došlo: 22. 2. 1982

LITERATÚRA 1. BLUMENTHAL, M. M.: Geologie der Berge um Ronda (Andalusien). Ecl. geol.

Helv., 26, Basel 1933, s. 44­92.

2. BLUMENTHAL, M. M.: Die Grenzverhältnisse zwischen subbetischer und peni­ betischer Zóne i m Grenzgebiet der Provinzen Malaga, Cadiz und Sevilla, Ecl. geol.

Helv., 27, Basel 1934, s. 147­180.

3. D U R N A D DELGA, M.: Coup d'oeil sur les unités malaguides des Cordilleres bétiques (Espagne). C. R. Ac. Sc., 266, 1968, s. 190­193.

4. ENGELER, C. G. ­ ŠIMON, O. J.: Orogenetic evolution of the Betic Zóne (Betic Cordilleras, Spain), w i t h emphasis on the nappe structures. Geol. en Mijnb., 48, 1969, s. 295­305.

5. HOEPPENER, R. ­ KOCKEL, F.: Lias vor und in den Rondaiden (Sudspanien).

N. Jb. Geol. Paläpnt., Mn. 1959, Stuttgart.

6. HOEPPENER, R. et al.: Ein querschnitt durch die betischen Kordilleren bei Ronda (SW Spanien). Geol. en Mijnb., 43, S­Gravenhage 1964, s. 282­298.

7. KOCKEL, F.: Die Geologie des Gebietes zwischen Rio Guadalborce und dem Plateau von Ronda (Sudspanien). Geol. Jb., 81, Hannover 1964, s. 413­480.

8. KOLEKTÍV: E1 topo loco, 3/5, 1981.

9. PEREZ BERROCAL, J. A. ­ SANCHEZ PEREZ, J. E.: La Sima G.E.S.M. (Ma­ laga, Espagne). Spelunca 1/1979, s. 115­118.

10. RONDELL, H. E. ­ ŠIMON, O. J.: Betic Cordilleras. In: Spencer, A. M. edit.

Mesozoic ­ Cenozoic orogenetic Belts. Edinburg ­ London 1974.

LES OBSERVATIONS GÉOLOGIQUES, MORPHOLOGIQUES ET BIOLOGIQUES D A N S LA GROTTE SIMA G.E.S.M. ET D A N S SES ALENTOURS (ANDALUSIE) R é s u m é Les participants au voyage d'étude organisé par la Société de Spéléologie Slova­ que ont visité en automne 1981 la zóne karstique de la montagne Sierra de las Nieves et Sierra de Tolox dans le massif du Serrania de Ronda, Espagne du sud.

153

Ils ont visité la grotte Sima G.E.S.M. ayant 1077 m de profondeur. Dans cette grotte, de merne que sur la surface karstique, ils ont réalisé les observations géologiques, morphologiques, climatologiques et biologiques.

On peut earactériser la zóne karstique visitée dans les alentours de la grotte Sima G.E.S.M. comme le karst insuffisamment développé, en ce qui concerne ses crétes monoclinales. Les causes de ce phénoméne sont: précipitations trés faibles et nota­ mment, abondance en additions étrangéres dans les roches karstiques. Dans le com­ plexe des carbonates de trias il s'agit notamment des dolomites et des dolomites bitumineux, dans le complexe calcaire de lias et dans les couches plus hautes d'au­ tres minéraux (colline Torrecilla).

Les calcaires faiblement rugueux de lias dans les alentours de la grotte étaient a ľ origine des crétes monoclinales, dont la plus typique est la longue crete de Torre­ cilla (1919 m) qui a sur ses pentes du sud les terrains cohérents de rigoles. Ceux­ci sont d'habitude moins développés et on y voit nettement les couches rocheuses. Lä, oú les déclivités sont plus prononcées, se trouvent les rigoles en forme d'auges, orien­ tées le long de la pente.

En ce qui concerne les dépressions karstiques il y existe des vallées sans écou­ lement (ayant jusqu' ä 0,5 km 2 ) qui représentent le plus souvent la suite des vallées situées plus bas, les roches y étant isolées par le procédé karstique. Les lits de ces dépressions et vallées seches sont d'habitude couverts de plusieurs métres de sédi­ ments quaternaires oú ľ ont peut observer les formes de la récente érosion fluviale — les rigoles.

Le processus karstique plus intensif, la création des zones sans découlement, ainsi que la formation de la plupart des cavités dans la grotte Sima G.E.S.M. ont eu lieu aprés le soulevement de la montagne réalisé dans un temps relativement court pen­ dant les derniéres phases de la stratification alpine. Nous n'excluons pas la possibi­ lité que m é m e les méandres Manuel Morales et Tolox dans les parties inférieures de la grotte Sima G.E.S.M. sont les résultats du soulevement du territoire réalisé en étapes.

Compte tenu de la faible végétation et v u les vents trés fréquents, la surface des sédiments karstiques quaternaires est le lieu des déplacements des fractions fines et sableuses. On y voit s'accumuler le matériel plus gros en forme de mosa'ique.

Pármi les végétaux les plus simples existant dans le sol calcaire on a trouvé 8 formes de lichens dont 4 nous avons classé comme Lecanora balcana, Parmelia balcana, Parmelia pula et Candelariella vitelina. Sur le fond organique nous avons trouvé: Parmelia saxatilis, Peltigera rufescens, Pseudevernia furfuracea. Pármi les végétaux fleurissants se sont les arbustes et les herbes végéneuses et épineuses: Helebours sp., Centaurea sulphurea, Scolymus hispanicus, Carlina corymbosa, Bu­ pleurum spinosum, Ptilotrichum spinosum, Erinacea anthyllis et Astragalus grana­ tensis. Pármi les coniféres (Angiospermatophyta) se trouve le plus souvent Juniperus phoenicea, mons souvent Juniperus oxycedrus. En se qui concerne les arbres, on trouve localement Abies pinsapo. L'arbre caractéristique y est Quercus cf. pubescens, existant en forme de solitaires. Comme il n'y existe aucun contrôle de päturage des moutons et des chévres, on ne trouve pas des jeunes végétaux. Ainsi, en perspective, il est tout possible que ceux­ci n'existeront plus. Le pacage des herbes rend nu le sol ce qui accélére son érosition et dévastation.

Pour la faune extérieure sont caractéristiques les Ortoptera­Acridioidea, pour la faune dans la terre il s'agit des Isopoda, Formicoidea et Cholipoda (7 espéces). La communauté des animaux peuplant les parois rocheuses est représentée par Gastro­ poda Chondrina calpica et Pyramidula ruspestris. Trés fréquent est ici le lézard Podarcis hispanica. Dans les abreuvoirs en béton au pied du Torrecilla nous avons trouvé les larves Chironomidae, Culicidae et Ephemeroptera. Dans les alentours des abrevoirs on trouve les Lumbricidae.

Le cinquiéme chapitre décrit la grotte. Sima G.E.S.M. est une grotte de montagne typique. Sa structure est simple (le minimum des galeries latérales). Ses galeries,

154

souvent étroites, descendent de maniere abrupte. La grotte se compose de 49 puits (gouffres) dont le plus profond a 158 m. Les parties horizontales ne sont pas n o m . breuses et se concentrent dans le dessous de la grotte (méandres Manuel Morales, Tolox).

Par nos observations géologiques nous avons vérifié que sa plus prande partie est formée par le complexe des minces couches des dolomites gris et gris­foncés, sou­ vent bitumineux, des dolomites calcaires,yxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB m o i n s souvent des calcaires. Leur construc­ tion (plaques minces), par endroit presque laminée, crée dans la grotte les secteurs charactéristiques, „comme de ľ ardoise". Dans les parties centrales de la grotte on a trouvé m é m e les structures stromatolitiques des dolomites. A cause de recrystallí­ sation ceux­ci ne continnent les restes organiques que rarement. Les microfossiles ont été trouvés seulement dans les dolomites gris, dans les calcaires dolomitises du fond et dans les profondeurs de 180 ä 210 m (algues, coupe d'un gastropode). Ľ e c h a n ­ tillon soumis ä dissolution n' a pas prouvé la présence de microfaune. Nous les avons classés au trias sur la base des données comprises dans la littérature oil ľ on attribue au complexe dolimito­calcaire foncé ľ ére de trias (probablement le trias supérieur) ­ M. Blumenthal, 1933, R. Hoeppener et al., 1964, F. Kockel, 1964 et autres. Les calcaires de lias gris­foncés (existant pour la plupart sur la surface) ne descendent dans la grotte que dans les profondeurs de 50 ä 60 m.

La prépondérance des dolomites et des dolomites calcaires dans la grotte ne crée pas les conditions optimales pour ľ évolution du processus karstique, ce qui se m a ­ nifeste par ľ existence de beaucoup d'espaces étroits et par les secteurs „comme de ľ ardoise". La faiblesse relative de ľ érosion chimique est cependant remplacee par­ tiellement par la prédisposition structurale convenable de la roche­mére (stratifica­ tion marquée, perturbations tectoniques), ce qui influence de maniere positive 1 elar­ gissement mécanique des galeries (il s'agit le plus souvent de la chute des blocs suivant les panneaux de stratification). Ľorientation des galeries suít en princípe la direction et la déclivité des couches de la roche fondamentale (jusqu' a environ 230 m de profondeur le sud­est avec la déclivité verš le sud­ouest, de la verš plus bas dans les carbonates de trias c'est le nord­sud avec la déclivité verš le nord).

En ce qui concerne les sédiments dans la grotte, nous avons fait ľ analyse du cailloutis et des minéraux lourds. La composition du cailloutis contenu dans la grotte est en dépendance directe du caractére de la roche maternelle et des roches qui se trouvent sur la surface de la zóne collectrice. Dans ľ ensemble des carbonates de trias supérieur (échantillons au dessous de 180 m) le pourcentage des dolomites et des dolomites calcaires commence rapidement ä s' élever tandis que le pourcen­ tage des calcaires de Jura qui sont plus résistents contre ľ érosion reste presqu in­ changé Les graviers ne sont d'habitude que peu ébousinés. La composition minera­ logique de la fraction sabloneuse de ľ échantillon est, a ľ exception de celui du fond (1077 m) relativement uniforme. Les échantillons contiennent: pyrite limomse, li­ monite magnétite, ensuite amphiboles, grenats, ilmenite, hématite et micas, rare­ ment m é m e les zircones (analysés par P. Zeniš). Dans la fraction légére on a trouve beacoup de carbonates, de quartz et de spaths. Ľ échantillon pris dans le fond con­ tient sporadiquement m é m e les minéraux suivants: apatite, olivine, anatas, chlonte et biotite Les grains d'olivine doivent nécésairement provenir des roches fondemen­ tales qui se trouvent dans les alentours proches de la zóne étudiée et qui sont repre­ sentés par les péridotites. C'est ľ olivine qui témoigne de leur voisinage (s il n avait été emporté des roches plus anciennes, ä présent déjä dénudées).

Les sédiments poreux qui se trouvent sporadiquement dans toute la grotte sont les conséquences des conditions climatiques assez chaudes dans la región. Dans zyxwvutsrqpon la grotte nous avons trouvé les températures de ľ air et de ľ eau assez v a n e e s . Les températures les plus basses de ľ air existaient dans la moitié inférieure de la ga­ lerie d'entrée: 7,7 °C ­ 7,4 °C; plus bas, la température se tenait ď habitude au­ ­dessus de 8 °C. L a température de ľ eau était entre 7,1 °C et 8,8 °C.

155

La faune de la grotte, étudiée depuis ľ entrée jusqu' au 4 e bivaque (profondeur de 582 m), s'est montrée assez faible. C'est notamment la conséquence des inondations fréquentes et le manque de refuges secs. On a trouvé les représentants des Acari, Collembola, Araneida, Dipplopoda et Diptera. Dans la partie supérieure de la grotte on a trouvé beaucoup de Diptera Sphaeroceridae — 4 sortes et de Heleomyzidae — 7 sortes.

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

VEDECKÉ SPRÁVY

C H R Á N E N É ÚZEMIA, C H R Á N E N É P R Í R O D N É VÝTVORY A C H R Á N E N É P R Í R O D N É P A M I A T K Y SSR VIAZANÉ NA K R A S JOZEF KLINDA

Podľ a d o s t u p n ý c h d o k u m e n t o v bolo zistené, že n a základe zákona SNR č. 1/1955 Zb., SNR o š t á t n e j ochrane prírody (ď alej len zákon) ústredné, k r a j s k é alebo okresné orgány š t á t n e j s p r á v y vyhlásili z celkového počtu 447 k 1. 1. 1982 199 c h r á n e n ý c h území, c h r á n e n ý c h p r í r o d n ý c h výtvorov a c h r á n e n ý c h p r í r o d n ý c h pamiatok, t. j. c h r á n e n ý c h častí prírody viaza­ n ý c h na kras. V niektorých prípadoch ide o časti prírody vyhlásené pred p r i j a t í m u v e d e n é h o zákona, ale podľa § 21 ods. 2 sa opatrenia u r o b e n é v súvislosti s u s t a n o v e n i a m i tohto zákona p r e d jeho účinnosť ou p o k l a d a j ú za o p a t r e n i a podľ a tohto zákona. T ý k a sa to napríklad š t á t n e j p r í r o d n e j rezervácie (ď alej ŠPR) Dreveník pri Hotkovciach a ŠPR Jasovské j a s k y n e z roku 1925, S P R Lokalita tisu (Taxus baccata) v H a r m a n e c k e j doline z roku 1949 alebo S P R T u f o v á terasa (Jazierce) z roku 1952. Súčasne t r e b a podotknúť , že n e b e r i e m e do ú v a h y o p ä t o v n é niekoľ konásobné v y ­ hlasovanie toho istého územia či o b j e k t u pri nezrušení p r e d c h á d z a j ú c e h o p r e d p i s u .

Zo 199 s p o m í n a n ý c h c h r á n e n ý c h častí prírody sú podľ a kategorizácie ú p l n e alebo čiastočne viazané n a k r a s : 3 n á r o d n é p a r k y — N P (všetkých v SSR 3), 7 c h r á n e n ý c h k r a j i n n ý c h oblastí — C H K O (všetkých 12), 99 S P R (všetkých 243), 14 c h r á n e n ý c h nálezísk — CHN (všetkých 40), ani j e d n a c h r á n e n á š t u d i j n á plocha — C H S P (všetkých 10), ani j e d e n c h r á ­ n e n ý p a r k a z á h r a d a (všetkých 2), 75 c h r á n e n ý c h prírodných výtvorov ­ C H P V z toho 39 j a s k ý ň (všetkých 127 bez C H P V ­ stromov a skupín stromov) a 1 c h r á n e n á prírodná p a m i a t k a — C H P P (všetkých 9). Celkove ide o 10 veľ koplošných a 189 maloplošných c h r á n e n ý c h území, pričom k m a l o p l o š n ý m počítame a j c h r á n e n é p r í r o d n é v ý t v o r y a p a m i a t k y bez stromov a skupín stromov, teda bralá, jaskyne, vyvieračky a iné. P r i t o m sa 129 maloplošných c h r á n e n ý c h území nachádza vo veľ koplošných úze­ miach, p r í p a d n e v ich o c h r a n n ý c h pásmach a len 60 v o s t a t n e j krajine.

Podľ a a d m i n i s t r a t í v n e h o členenia sa na k r a s viaže: 1. V Západoslovenskom k r a j i 2 C H K O (z toho CHKO Biele K a r p a t y 157

Obr. 1. Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty: Chránený prírodný výtvor — Sku­ pina jaskýň (Prepadlé) vyhlásený v rozpore s § 10 zákona a pripravený na spresne nie ochrany. Foto J. Klinda

a j v Stredoslovenskom kraji) a 34 maloplošných c h r á n e n ý c h území (z to­ ho Š P R Rokoš a j v Stredoslovenskom kraji) — okres Trenčín 11, Topoľ ­ čany 7, Senica 5, T r n a v a 4, Nitra 3, Bratislava­vidiek 3, Levice 1.

2. V Stredoslovenskom k r a j i 1 N P Nízke T a t r y (časť a j vo Východo­ slovenskom kraji), 3 CHKO (z toho CHKO M u r á n s k a p l a n i n a a j vo V ý ­ chodoslovenskom kraji) a 101 maloplošných c h r á n e n ý c h území (z toho ŠPR Veľká Stožka a j vo Východoslovenskom kraji) — okres Liptovský Mikuláš 34, Žilina 16, Dolný K u b í n 15, Banská Bystrica 14, M a r t i n 7, Považská Bystrica 7, Prievidza 3, Rimavská Sobota 2, Čadca 2, Zvolen 1 (z toho 2 sú spoločné so susednými k r a j m i a 6 sa rozprestiera v dvoch okresoch).

3. Vo Východoslovenskom k r a j i 3 NP, 3 CHKO a 64 maloplošných c h r á n e n ý c h území — okres Rožňava 21, Spišská Nová Ves 14, Košice­vi­ diek 12, Poprad 9, Stará Ľubovňa 5, Prešov 1, H u m e n n é 1, Trebišov 1 (z toho 2 sú vo dvoch okresoch a Š P R Sokol v troch).

4. Na území Hlavného mesta SSR Bratislavy 2 maloplošné c h r á n e n é územia (IV. obvod) a z a s a h u j e sem C H K O Malé K a r p a t y .

158

Obr. 2. Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra: Gaderská dolina ­ súčasť novej Štátnej prírodnej rezervácie Tlstá. Foto J. Klinda

C h r á n e n é územia — maloplošné i veľ koplošné — viazané na k r a s sa teda n a c h á d z a j ú vo v š e t k ý c h k r a j o c h (na území h l a v n é h o mesta), v 25 okresoch a 2 obvodoch Bratislavy, pričom n a j v i a c maloplošných c h r á n e ­ n ý c h území viazaných na k r a s je v okresoch Liptovský Mikuláš a Rož­ ňava. Táto skutočnosť sa však spravidla neviaže na iné f a k t o r y ovplyv­ ň u j ú c e vyhlasovanie c h r á n e n ý c h území a vo vzť ahu k ich rozlohe je značne relatívna.

Podľ a regionálneho geomorfologického členenia SSR (Mazúr — L u k ­ niš) sa c h r á n e n é časti prírody viazané na kras n e v y s k y t u j ú len v 6 ob­ lastiach (Západné Beskydy, Poloniny, Nízke Beskydy, J u h o m o r a v s k á panva, Záhorská nížina a Východoslovenská nížina). Celkove maloplošné c h r á n e n é územia sa nachádzajú, resp. z a s a h u j ú do 11 geomorfologických oblastí a asi 35 geomorfologických celkov, z toho na T a t r y pripadá 1 NP, C H K O sa n a c h á d z a j ú vo Veľ kej F a t r e 1, v Spišsko­gemerskom, krase 2, v Malých K a r p a t o c h 1, v Slovenskom krase 1, v Malej F a t r e 1; maloplošných c h r á n e n ý c h území j e vo Veľ kej F a t r e 22, v Spiš­ sko­gemerskom krase 19, v Malých K a r p a t o c h 16, v Slovenskom krase T6, v Malej F a t r e 12 a T a t r á c h 11.

159

Obr. 3. Chránená krajinná oblasť Muránska planina: krajinná dominanta Cigánka — potencionálna štátna prírodná rezervácia. Foto J. Klinda

V ď alších prípadoch ide o m e n e j než 10 maloplošných c h r á n e n ý c h úze­ mí, napríklad Nízke T a t r y 9, Strážovské v r c h y a P o d t a t r a n s k á kotlina po 8, Súľ ovské v r c h y 7, Čierna hora, Považský Inovec, Biele K a r p a t y , K y ­ sucká vrchovina po 5 atď. Ako sa dalo predpokladať , najviac c h r á n e n ý c h častí prírody viazaných na kras je vo F a t r a n s k o ­ t a t r a n s k e j oblasti (113) a v Slovenskom rudohorí (45).

U v e d e n é údajé, a j keď sú u r č i t ý m ukazovateľ om, môžu byť značne skreslené, a to z týchto hľ adísk: 1. n e z o h ľ a d ň u j ú rozlohu jednotlivých c h r á n e n ý c h častí prírody viaza­ n ý c h n a kras (napríklad Š P R J a v o r i n a 11 589,28 ha a Š P R Vlčia skala 0,99 ha); 2. n e z o h ľ a d ň u j ú rozlohu k r a s u v jednotlivých c h r á n e n ý c h územiach viazaných a j na nekarbonatické s u b s t r á t y (napríklad Š P R Podbanské, ŠPR Šútovská dolina); 3. v m e n š e j m i e r e z a h r ň u j ú a j c h r á n e n é časti prírody viazané n a pseu­ dokras (napríklad S P R Súľ ovské skaly, C H P V J a s k y ň a V e l k á Pec); 4. n e b e r ú do ú v a h y m i e s t n e p r e k r ý v a n i e c h r á n e n ý c h území, 15 C H P V — j a s k ý ň sa nachádza v Š P R (napr. C H P V Alabastrová jaskyňa, C H P V Kryštálová jaskyňa), dokonca v C H P V (CHPV J a s k y ň a A k s a m i t k a v C H P V Haligovské skaly); 160

Obr. 4. PIENAP: hraničná bilaterálna Štátna prírodná rezervácia Pieniny ­ Prie­ lom Dunajca — jedno z najstarších chránených území Slovenska. Foto J. Klinda

161

Obr. 5. Chránený prírodný výtvor Beckovské hradné bralo a zároveň Národná kul­ túrna pamiatka Beckov. Foto J. Klinda

162

5. n e z o h ľ a d ň u j ú , že rozlohy niektorých c h r á n e n ý c h území sú neznáme, resp. približné (napr. Š P R Na kopci Lupka, C H P V Biela skala pri Jasove); 6. n e b e r ú do ú v a h y kvalitu prírodného prostredia, jeho zachovalosť a existenciu p r í r o d n ý c h hodnôt, ako a j účinnosť a prísnosť podmienok o c h r a n y (napríklad pri o c h r a n n ý c h p á s m a c h C H P V ­ j a s k ý ň s ú prís­ nejšie p o d m i e n k y ochrany, ako povedzme pri ŠPR Dreveník pri Hot­ kovciach);

Obr. 6. Chránený prírodný výtvor Silická ladnica. Foto M. Eliáš, 1981, fotoarchív MSK a OP

163

7. konečne n e z o h ľ a d ň u j ú starostlivosť o c h r á n e n é časti prírody ako najdôležitejšieho činiteľa, k t o r ý je ú p l n e závislý od ľudí.

Súčasne t r e b a konštatovať , že situáciu k o m p l i k u j e nedostupnosť n i e ­ k t o r ý c h d o k u m e n t o v z čias Rakúsko­Uhorska, p r í p a d n e buržoáznej CSR, ď alej c h y b n é a opakované vyhlasovanie c h r á n e n ý c h častí p r í r o d y bez zrušenia predchádzajúcich predpisov (napríklad v oblasti Jasova), v ý v o j legislatívy a m a p o v e j dokumentácie, zmeny usporiadania š t á t n e j správy, d o n e d á v n a problematické vedenie štátneho zoznamu o c h r a n y prírody, v o l ­ n é prispôsobovanie a rôzna interpretácia predpisov a podobne. P r e t o n e ­ možno ani celkový získaný s u m á r pokladať za celkom p r e s n ý a úplný.

Toto platí a j p r e súpis, k t o r ý j e prílohou tohto príspevku. N e v y l u č u j ú sa v ň o m z u v e d e n ý c h dôvodov m e n š i e n e p r e s n o s t i a pripúšť a sa jeho neúplnosť .

Prehľ ad neuvádza p o z n á m k y autora o rozpore vyhlasovania c h r á n e ­ ných častí prírody s § 10 zákona (ide o vyhlasovanie c h r á n e n ý c h častí prírody — krasových javov nižšími o r g á n m i š t á t n e j správy).

P r i publikovaní p r á v n e j n o r m y v Ú r a d n o m v e s t n í k u a tiež v Školských zvestiach sa c i t u j e len Ú r a d n ý vestník. Prehľ ad je zostavený spočiatku podľa veľ koplošných c h r á n e n ý c h území a ich o c h r a n n ý c h p á š e m (OP), ď alej podľa regionálneho geomorfologického členenia SSR. O k r e m d o k u ­ m e n t a č n é h o účelu m á slúžiť ako pomôcka pri zabezpečovaní starostlivosti o c h r á n e n é časti prírody viazané n a kras a na kontrolu dodržiavania pod­ mienok o c h r a n y jednotlivých c h r á n e n ý c h území u r č e n ý c h p r í s l u š n ý m ci­ t o v a n ý m p r á v n y m predpisom a vo všeobecnosti § 12 zákona.

Do redakcie zborníka došlo: 10. 1. 1982 VYSVETLIVKY K T A B U Ľ K Á M SNR = Slovenská národná rada SPÚ = Štátny pozemkový úrad v Prahe MSaNO = Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe K­SNR pre SaK = Komisia SNR pre školstvo a kultúru K­SNR pre K a l = Komisia SNR pre kultúru a informácie MSaK = Ministerstvo školstva a kultúry v Prahe MSaMKal = Ministerstvo školstva a Ministerstvo kultúry a informácií Praha MP ČSR = Ministerstvo poľ nohospodárstva ČSR v Prahe MK SSR = Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky PSVU = Povereníctvo školstva, vied a umení PSaO = Povereníctvo školstva a osvety PK = Povereníctvo kultúry R­ONV = Rada okresného národného výboru R ­ K N V = Rada krajského národného výboru K ­ O N V pre SaK = Komisia ONV pre školstvo a kultúru ÚSOP — Ústredie štátnej ochrany prírody Ostatné skratky sú vysvetlené v texte príspevku alebo prehľadu.

164

P. č.

A.

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo PA = poznámka autora zaužívaný názov)

Rozloha (ochranné pásmo)

Zákon SNR č. 11/1948 o T A N A P ­ e (Zb. SNR č. 2/1949); Nariadenie Zboru povereníkov SNR č. 5/1952 o T A N A P ­ e (Zb. č. 3/ /1952) PA: člení sa na úplné a čiastočné rezervácie; ostatok sú intravilány a polnohospodárske pozemky

asi 509,65 km 2 (700 km 2 )

Tatranský národný park (TANAP) PA: Správa sídli v Tatranskej Lomnici

Okres

Poprad

Geomorfo­. logický celok Tatry, Podtatran­ ská kotlina, Podtatr. brázda, Spišská Magura

•

j

1.

SPR Javorina

Vyhláška PK č. 19626/ asi /1954 — HSO z 25. 11. 11 589,28 1954 (Úr. v. č. 148/1954) ha

Poprad

Tatry

2.

CHPV Belianska jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9165/1979 — OP z 30. (SPR 11. 1979 (Zvesti MSaMK Javorina) SSR zoš. 12/1979, reg.

Zb. č. 5/1980)

Poprad

Tatry

3.

CHPV Alabastrová jaskyňa

Úprava MK SSR č.

3257/1981 — 32 z 30.

6. 1981 (Zvesti MS a MK SSR zoš. 7/1981, reg. Zb. č. 26/1981)

Poprad

Tatry

4.

SPR Podbanské

Vyhláška PK č. 19626/ /1954 — HSO z 25. 11.

1954 (Úr. v. č. 148/ /1954) PA: časť kras Červe­ ných vrchov

Poprad

Tatry

5.

SPR Osobitá PA: OP T A N A P

Úprava MK SSR č.

3574/1974 ­ OP z 27.

5. 1974 (Zvesti, zoš.

12/1974)

457,98 ha

Dolný Kubín

Tatry

(SPR Javorina)

8010,37 ha

6.

Uznesenie Rady ONV CHPV Mačie Dolný Kubín č. 43/ diery PA: OP T A N A P /1974 a rozhodnutie odboru kultúry ONV z 29. 4. 1974

45,63 ha

Dolný Kubín

Tatry

7.

Úprava MK SSR č.

SPR Juráňova 3573/1974­OP z 27. 5. dolina P A : OP T A N A P 1974 (Zvesti, zoš. 12/ /1974)

434,32 ha

Dolný Kubín

Tatry

i 165

Geomorfo­ logický celok

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo PA = poznámka autora zaužívaný názov)

Rozloha (ochranné pásmo)

8.

Úprava MK SSR č. ŠPR Sivý vrch P A : OP T A N A P 3576/1974—O P z 27. 5.

1974 (Zvesti, zoš. 12/ /1974)

112,67 ha

Dolný Kubín

Tatry

9.

Úprava MK SSR č.

SPR Úplazíky P A : OP T A N A P 3579/1974—OP z 27. 5.

1974 (Zvesti, zoš. 12/ /1974)

31,19 ha

Dolný Kubín

Tatry

10.

Úprava MK SSR č. ŠPR Mních P A : OP T A N A P 3243/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

74,75 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Tatry

11.

Úprava MK SSR č.

CHPV Brestov­ 9160/1979—OP z 30. 11. ská jaskyňa PA: OP T A N A P 1979 (Zvesti, zoš. 12/ /1979, reg. Zb. c. 5/ /1980)

Dolný Kubín

Tatry

P. e.

B.

Pieninský národ­ ný park (PIENAP) PA: spravuje S ­ T A N A P

(63,36 ha)

Okres

Nariadenie Predsed­ níctva SNR č. 5/1967 o zriadení PIENAP­u (Zb. č. 3/1967), Štatút č. 3070/1968 Komisia SNR pre K a l (Vest­ ník MŠ a MKAI z. 20/ /1968) Nariadenie Predsed­ níctva SNR č. 5/1967 o zriadení PIENAPU­ u (Zb. č. 3/1967)

21,25 km 2 (280 km 2 )

Poprad, Stará Ľubov­ ňa

Pieniny, Spišská Magura

362,47 ha

Poprad, Stará Ľubov­ ňa

Pieniny,

12.

ŠPR Pieniny ­ Prielom Dunajca

13.

CHPV Prielom Lesníckeho potoka — Kače

Nariadenie Predsed­ níctva SNR č. 5/1967 (Zb. č. 3/1967)

29,53 ha

Poprad, Stará Ľubov­ ňa

Pieniny,

14.

CHPV Haligovské skaly

Nariadenie Predsed­ níctva SNR č. 5/1967 (Zb. č. 3/1967)

80,79 ha

Stará Ľubov­ ňa

Pieniny

15.

CHPV Jaskyňa Aksamitka

Úprava MK SSR č.

9167/1979—OP z 30.

11. 1979 (Zvesti, zoš.

12/1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

Stará Ľubov­ ňa

Pieniny

16.

Nariadenie Predsed­ CHPV Jarabinský níctva SNR č. 5/1967 prielom (Zb. č. 3/1967) PA: OP PIENAP

Stará Ľubov­ ňa

Pieniny

166

(CHPV Haligovské skaly) 5,55 ha

1

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

17.

Nariadenie Predsed­ CH P V níctva SNR č. 5/1967 Travertínové (Zb. č. 3/1967) jazierko Kráter PA: OP PIENAP

C.

Národný park Nízke Tatry (NAPANT) Pa: zabral časť ochranného pás­ ma CHKO Slo­ venský raj; ÚSOP — Správa NP v Banskej Bystrici

Nariadenie vlády SSR č. 119/1978 (Zb. č. 27/ /1978), Štatút ­ v y ­ hláška MK SSR č. 120/ /1978 (Zb. č. 27/1978)

Okres

Geomorfo­ logický celok

0,0284 ha

Stará Ľubov­ ňa

Spišská Magura

810,95 km 2 (1239,9 km 2 )

Banská Bystri­ ca, Lip­ tovský Miku­ láš, Poprad

Nízke Tat­ ry, Podtat­ ranská kotlina, Kozie chrbty, Hornád­ ska kotli­ na, Staro­ horské vrchy, Horehron­ ské podo­ lie, Spiš­ sko­gemer­ ský kras

•

18.

SPR Demänov­ ská dolina

Oprava MK SSR č.

2771/1973 z 24. 4. 1973 (Zvesti, zoš. 6/1973)

836,88 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Nízke Tatry

19.

CHPV Demänov­ ské jaskyne

Úprava MK SSR č.

9277/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

Liptov­ (1517,05 ha ský Mi­ kuláš — časť SPR)

Nízke Tatry

20.

SPR Turková

Rozhodnutie Komisie SNR pre SaK č. 26 z 28. 6. 1965, úprava č. 7282/1965—osv./5 z 15. 7. 1965 (Vestník MSaK, zoš. 26/1965)

107 ha (30,95 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Kozie Chrbty

a s i Liptov­ 1581,4904 ský Mi­ ha — sčas­ kuláš ti prekryté

Nízke Tatry

Úprava MK SSR č.

2769/1973­OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ 1973)

2043,76 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Nízke Tatry

Úprava MK SSR č.

2770/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

852,26 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Nízke Tatry

21.

SPR Dolina Svätojánska (Jánska dolina) P A : sčasti pre­ krytá 22. a 23.

Rozhodnutie SPÚ z roku 1928 potvrdené Výnosom MSaNO č.

143547/1933—V z 31.

12.

1933 (Véstník MSaNO, zoš. 2/1934)

22.

SPR Ďumbier

23.

SPR Ohnište

167

P. e.

Kategória, názov Rozloha Právna úprava (starší alebo (ochranné PA = poznámka autora zaužívaný názov) pásmo)

24.

CHPV Stanišov­ ská jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9278/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

25.

CHPV Brankov­ s k ý vodopád

Uznesenie R­ONV Liptovský Mikuláš č.

106/1980 z 27. 6. 1980

26.

CHN Horné lazy Úprava MK SSR č.

3252/1981­32 z 30. 6.

P A : OP 1981 (Zvesti, zoš. 7/ N A P A N T /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

27.

CHN Mackov bok P A : OP N A P A N T

Úprava MK SSR č.

7448/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

28.

CHPV Bystrian­ ska jaskyňa P A : OP N A P A N T

Úprava MK SSR č.

9288/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

29.

ŠPR Meandre Hrona P A : vyvieračka v OP N A P A N T

Úprava MK SSR č.

798/1980­32 z 29. 2.

1980 (Zvesti, zoš. 4/ /1981, reg. Zb. č. 17/ /1980)

30.

ŠPR Mofetový prameň v kat. území Sliače (Sliačske traver­ tíny) P A : OP N A P A N T

31.

Okres

Geomorfo­ logický celok

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Nízke Tatry

27,71 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Nízke Tatry

34,29 ha

Banská Bystri­ ca

Horehron­ ské podo­ lie

3,75 ha

Banská Bystri­ ca

Zvolenská kotlina

Banská Bystri­ ca

Horehron­ ské podo­ lie

103,816 ha

Banská Bystri­ ca

Horehron­ ské podo­ lie

Vyhláška PŠVU č.

129035/1951—IV/3 z 11.

12. 1951 (Úr. v. II. vyhl. 162, č. 52/1951)

0,1450 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Podtatran­ ská kotli­ na

CHPV Balvan pri Maši (Ma­ ši ansky balvan) PA: OP N A P A N T

Rozhodnutie Komisie ŠaK ONV Liptovský Mikuláš č. 2 z 27. 1.

1965

0,0056 ha (asi 1,28 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Podtatran­ ská kotli­ na

32.

CHPV Važecká jaskyňa PA: OP N A P A N T

Úprava MK SSR č.

9290/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

(18,8 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Podtatran­ ská kotli­ na, Kozie chrbty

33.

CHPV Triasový ríf pri Liptov­ skej Osade PA: OP N A P A N T

Uznesenie R—ONV Liptovský Mikuláš č.

113 z 19. 6. 1974

3SÍ 0,1125 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

168

(219,23 ha — časf ŠPR)

(93,71 ha)

P. e.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

2 ha (1 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Nízke Tatry

(143,83 ha)

Banská Bystri­ ca

Starohor­ ské vrchy

34.

CHPV Ziar P A : OP N A P A N T

Uznesenie R ­ O N V Liptovský Mikuláš č.

47 z 28. 3. 1975

35.

CHPV Jelenská jaskyňa P A : OP N A P A N T

Úprava MK SSR č.

3255/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

D.

CHKO Sloven­ ský raj P A : ÚSOP ­ Správa CHKO v Spišskej Novej Vsi

Spišsko­ Rožňa­ Rozhodnutie K—SNR CLSÍ ­gemerský va, pre ŠaK č. 30/1964, 140,6172 Poprad, kras, Hor­ úprava č. 58906/1964­zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPON km 2 ­OSV./16 p u b l . č. Š a K (asi 196,15 Spišská nádska kotlina Nová 48441/1964­osv. ako km 2 ) Ves smer. 115 (Vest.

MŠaK, z. 34/1964, reg.

• Zb. č. 81/1964); Štatút R­Vs K N V uzn. č.

441/1965

36.

ŠPR Ostrá skala

Úprava MK SSR č.

7438/1976—OP z 30.10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

6,66 ha

Rožňa­ va

Spišsko­ ­gemerský kras

37.

ŠPR Stratená

Úprava MK SSR č.

7431/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

678,65 ha

Rožňa­ va

Spišsko­ ­ gemerský kras

38.

CHPV Dobšinská Úprava MK SSR č.

9162/1979­OP z 30. U . ľ adová jaskyňa 1979 (Zvesti, zoš. 12/ /1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

Rožňa­ va

Spišsko­ ­gemerský kras

39.

ŠPR Zejmarská roklina

Úprava MK SSR č.

3488/1980­32 z 31. 5.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 34/ /1980)

72,65 ha

Rožňa­ va, Spišská Nová Ves

Spišsko­ ­gemerský kras

40.

ŠPR Holý Kameň

Úprava MK SSR č.

7437/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

210,87 ha

Spišská Nová Ves

Spišsko­ ­gemerský kras

41.

ŠPR Kocúrová

Úprava MK SSR č.

3621/1974—OP z 27. 5.

1974 (Zvesti, zoš. 12/ /1974)

16,72 ha

Spišská Nová Ves

Spišsko­ ­gemerský kras

169

(360,21 ha — čast ŠPR)

p. č.

Kategória, názov Rozloha Právna úprava (starší alebo (ochranné P A = p o z n á m k a autora zaužívaný názov) pásmo)

42.

ŠPR K y s e l

Úprava MK SSR č.

7433/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

43.

CHPV Medvedia jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9285/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

44.

C H P V Jaskyňa Čertova diera

Úprava MK SSR č.

2663/1981­32 z 30. 4.

1981 (Zvesti, zoš. 6/ 1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

45.

ŠPR Prielom Hornádu

Úprava MK SSR č.

7435/1976—OP z 30.10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

46.

ŠPR Suchá Belá

47.

Okres

Geomorfo­ logický celok

Spišská N o v á Ves

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

Spišská N o v á Ves

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

Spišská N o v á Ves

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

290,49 ha

Spišská N o v á Ves

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

Úprava MK SSR č.

7436/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

153,52 ha

Spišská N o v á Ves

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

ŠPR Piecky

Úprava MK SSR č.

7434/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

244,93 ha

Spišská N o v á Ves

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

48.

ŠPR Sokol

Úprava MK SSR č.

7432/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

700,93 ha

Spišská N o v á Ves, Poprad, Rožňa­ v a

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

49.

ŠPR Mokrá P A : OP CHKO

Rozhodnutie K—SNR pre ŠaK č. 30/1966, úprava č. ŠaK 6527/ /1966—osv./12 z 10. 7.

1966 (Vest. MŠaK, z.

24/1966)

60,20 ha (100 m po obvode)

Poprad

Spišsko­ ­ g e m e r s k ý kras

50.

ŠPR Vernárska tiesnina P A : OP CHKO

Rozhodnutie K ­ S N R 39,69 ha Poprad Spišsko­ pre ŠaK č. 30/1966, (100 m po ­ g e m e r s k ý úprava č. ŠaK 6527/ obvode) kras /1966—zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFE OSV./16 z 10. 7.

1966 (Vest. MŠaK, z.

24/1966)

880,11 ha

(188,39 ha — časť ŠPR) (ŠPR Kysel)

•

170

Geomorfo­ logický celok

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov) Žilina, Dolný Kubín, Martin

Malá Fatra

442,51 ha

Žilina

Malá Fatra

734,74 ha

Žilina, Dolný Kubín

Malá Fatra

Žilina

Malá Fatra

412,87 ha

Žilina, Martin

Malá Fatra

Úprava MK SSR č.

5888/1980­32 z 29. 8.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 15/ /1981)

332,09 ha

Žilina

Malá Fatra

SPR Prípor

Úprava MK SSR č.

3487/1980­32 z 31. 5.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 34/ /1980)

272,27 ha

Žilina

Malá Fatra

57.

SPR Suchý

Úprava MK SSR č.

9144/1979—OP z 30. U .

1979 (Zvesti, zoš. 12/ /1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

429,42 ha

Žilina

Malá Fatra

58.

SPR Sútovská dolina

Úprava MK SSR č.

3240/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

526,65 ha

Martin, Dolný Kubín

Malá Fatra

59.

SPR Srámková

Úprava MK SSR č.

5879/1980­32 z 29. 8.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 15/ /1981)

243,65 ha

Dolný Kubín

Malá Fatra

CHKO Malá Fatra P A : ÚSOP ­ Správa CHKO v Gbelanoch

Opatrenie K ­ S N R pre asi 2 197,92 SaK č. 7/1967 publ. č. km 22 (Ústr. v. č. 11/ (asi /1967), Štatút R ­ S 265,3259 2 K N V uzn. pl. zas. č. km ) 23/1967

SPR Tiesňavy

Opatrenie K ­ S N R pre SaK č. 7/1967 publ. č.

22 (Ústr. v. č. 11/1967)

SPR Rozsutec

Opatrenie K ­ S N R pre SaK č. 7/1967 publ. č 22 (Ústr. v. č. U/1967)

CHPV Kryštálo­ vá jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9158/1979—OP z 30. U .

1979 (Zvesti, zoš. 12/ 1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

SPR Chleb (Pod Chlebom)

Úprava MK SSR č.

3241/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

SPR Velká Bránica

171

(SPR Rozsutec)

P. č.

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo zaužívaný názov) P A = poznámka autora

Rozloha (ochranné pásmo)

60.

CHN Velká Lučivná

Opatrenie K—SNR pre SaK č. 7/1967 publ. č.

22 (Ústr. vest. č. 11/ /1967)

45,54 ha

Dolný Kubín

Malá Fatra

61.

SPR Sokolec PA: OP CHKO

Úprava MK SSR č.

3484/1980­32 z 31. 5.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 34/ /1980)

199,24 ha

Dolný Kubín

Malá Fatra

62.

CHN Kozinská PA: OP CHKO

Úprava MK SSR č.

808/1980­32 z 29. 2.

1980 (Zvesti, zoš. 4/ /1981, reg. Zb. č. 17/ /1980)

16,0289 ha

Dolný Kubín

Kysucká vrchovina

63.

SPR Sip PA: OP CHKO

Úprava MK SSR č.

3483/1980­32 z 31. 5.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 34/ /1980)

301,52 ha

Dolný Kubín, Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

F.

CHKO Sloven­ ský kras PA: ÚSOP ­ Správa CHKO v Brzotíne

Vyhláška MK SSR č.

110/1973 (Zb. čiastka 30/1973)

clSÍ 361,65 km 2 (asi 383,343 km 2 )

Rožňa­ va, Košice­ vidiek

Slovenský kras, Vo­ lovské vrchy, Ko­ šická kot­ lina

64.

SPR Pod Strážnym hrebeňom

Rozhodnutie K—SNR 96,67 ha pre SaK č. 30/1966, (100 m po úprava č. SaK 6527/ obvode) /1966—osv./14 z 10. 7.

1966 (Vestník MSaK, zoš. 24/1966)

Rožňa­ va

Slovenský kras

65.

SPR Gerlachov­ ské skaly

Úprava MK SSR č.

3246/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvestí, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

21,73 ha

Rožňa­ va

Slovenský kras

66.

SPR Domické škrapy

Úprava MK SSR č.

2778/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

24,44 ha

Rožňa­ va

Slovenský kras

67.

CHPV Jaskyňa Domica

Úprava MK SSR č.

9279/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

Rožňa­ (624, 68 ha va — časť SPR)

Slovenský kras

•

172

Okres

Geomorfo­ logický celok

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

68.

SPR Kečovské škrapy

Úprava MK SSR č.

3244/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. 26/1981)

69.

CHPV Ardovská jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9284/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

70.

CHPV Jaskyňa Milada

Úprava MK SSR č.

9283/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

71.

CHPV Gomba­ secká jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9280/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

Okres

Geomorfo­ logický celok

Rožňa­ va

Slovenský kras

(48,28 ha)

Rožňa­ v a

Slovenský kras

(73,47 ha)

Rožňa­ va

Slovenský kras

(736,61 ha)

Rožňa­ va

Slovenský kras

6,6069 ha

•

11,69 ha

72.

SPR Sokolia skala

Úprava MK SSR č.

3245/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

73.

CHPV Krásno­ horská jas­ kyňa

Úprava MK SSR č.

9281/1972­OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

74.

SPR Hrušov (Hrušovská lesostep)

Úprava PK č. 4268/ 41,04 ha /1954­HSO zo 4. 3.

1954 (Úr. vest. č. 38/ /1954)

75.

CHN Turnian­ Rozhodnutie K­SNR pre •sky hradný vrch SAK č. 30/1964, úpra­ va č. 58906/1964—osv./ /27 pub. č. SAK 56604/ /1964­osv.

(Vestník MSaK zoš. 1/1965)

(200,43 ha)

13,79 ha

Rožňa­ va

Slovenský kras

Rožňa­ v a

Slovenský kras

Rožňa­ va

Slovenský kras

Košice­ ­vidiek

Slovenský kras

76.

SPR Zádielska dolina

Slovenský Rožňa­ Úprava PKzyxvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSPOMLKJIHGDCBA <S> 423/ 199 ha va, Ko­ kras /1954­HSO zo 4. 3. šice­vi­ 1954 (Úr. vest. č. diek 38/1954)

77.

CHPV Kostrová jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9164/1979­OP z 30.

U . 1979 (Zvesti, zoš.

12/1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

173

(SPR Zá­ dielska d.)

Košice­ vidiek

Slovenský kras

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

Rozhodnutie SPÚ č. asi 200 ha 81040/1925­II/4 z 29.

7. 1925 doplnené č.

111259/1926—II/4 z 5.

11.

1926 a rozh.

MPCSRxoc

Č.

172619/ / 1 9 3 6 ­ I X / 3 z 20. 10.

1936 s dopi. č. 167595/ /1938­IX/5 z 9. 2. 1938 v tom: Vyhláška PSVU Č. 32 ha ŠPR Teplica = 125217/1950—V/4 z 25.

SPR Jasov 11. 1950 (Úr. v. II./14 č. 5/1951) — Úprava ?

PK č. asi 2661/1954 z 20. 5. 1954 (Úr. v. č. 63/1954) CHPV Biela Uznesenie R­ONV Ko­ skala pri Jasove šice­vidiek č. 1221 z PA: za hranicou 1. 10. 1976 CHKO

Košice­ vidiek

Slovenský kras, Košická kotlina, Volovské vrchy

Košice­ vidiek

Košická kotlina

80.

CHPV Jasovská jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9286/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

Košice­ vidiek

Slovenský kras, Košická kotlina

81.

SPR Nad drie­ ňovskými kú­ peľmi

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 30/1966, úp.

SaK 6527/1966—osv./13 z 10. 7. 1966) (Vestník MSaK zoš.

24/1966)

Košice­ vidiek

Slovenský kras

82.

CHPV Ochtinská aragonitová jaskyňa PA: OP CHKO

Úprava MK SSR č.

9282/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti MS a MK SSR zoš. 2/1973)

Rožňa­ va

Revúcka vrchovina

G.

CHKO Velká Fatra P A : ÚSOP ­ Správa CHKO vo Vrútkach

Vyhláška MK SSR č.

8/1973 (Zb. č. 1/1974)

606,10 km 2 (posledné meranie 614,75 km 2 ) (205 km 2 ­ 221,82 km 2 )

Banská Bystri­ ca, Dol­ ný Ku­ bín, Liptov­ ský Mi­ kuláš, Martin

Velká Fatra, Starohor­ ské vrchy, Turčian­ ska kotli­ na

83.

ŠPR Rašelinové územie s kríkmi, uhličitými krá­ termi a poras­

Vyhláška PSVU č.

124251/1950—IV/1 z 5.

7. 1950 (Úr. v. II. vy h l. č. 189, č. 31/1950)

3,5365 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Fatra Velká

78.

79.

SPR Jasovské jaskyne

174

(52,8 ha v SPR Ja­ sovské jaskyne) 77,79 ha (100 m po obvode)

(73,29 ha)

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo P A = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

tom vzácnych rastlín v Stan­ kovanoch (Stan­ kovianske = Rojkovské raše­ linisko) 84.

CHPV Travertí­ nová kopa pri Stankovanoch

Rozhodnutie Komisie ŠaK ONV Liptovský Mikuláš č. 98 z 19. 11.

1971

0,0144 ha (0,2806 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Veľká Fatra

85.

ŠPR Korbelka

Úprava MK SSR č.

2774/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

86,16 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

86.

ŠPR Krkavá skala

Vyhláška P Š V U č.

22559/1952—V/5 z 26.

11. 1952 (Úr. v. č.

144/1952)

0,69 ha

Liptov­ ský­ Mi­ kuláš

Velká Fatra

87.

ŠPR Tufová te­ rasa (Jazierce)

Vyhláška PŠVU č.

22560/1952—V/5 z 26.

11. 1952 (Úr. v. č.

144/1952)

2,9 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

88.

ŠPR Dogerské skaly

Vyhláška PŠVU č.

22561/1952—V/5 z 26.

11. 1952 (Úr. v. č. 144/ /1952)

0,189 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

89.

ŠPR Vlčia skala

Vyhláška PŠVU č.

22562/1952—V/5 z 26.

11. 1952 (Úr. v. č. 144/ /1952)

0,99 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

90.

CHPV Travertí­ nové terasy — Bukovinka

Uznesenie R—ONV Liptovský Mikuláš č.

106/1980 z 27. 6. 1980

1,8 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

91.

ŠPR Rumbáre

Úprava MK SSR č.

2776/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

51,59 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

92.

ŠPR Kundračka

Úprava MK SSR č.

2773/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

115,79 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

93.

ŠPR Skalná Alpa

Rozhodnutie K ­ S N R pre ŠaK č. 30/1964, úprava č. 58906/1964­ osv./15 publ. č. ŠaK

67,46 ha (58,38 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

175

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné vstarší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

56004/1964—osv. (Vest­ ník MŠaK zoš. 1/1965) 94.

ŠPR Kornietová

Oprava MK SSR č.

2775/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

84,05 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

95.

ŠPR Čierny Kameň

Rozhodnutie K ­ S N R pre ŠaK č. 30/1964, úprava č. 58906/1964­ osv./lO pub. č. ŠaK 11937/1964­osv. (Vest­ ník MŠaK zoš. 1/ /1965)

34,40 ha (28,42 ha)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Velká Fatra

96.

ŠPR Borišov

Oprava MK SSR č.

3239/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 25 z 24. 9. 1981)

449,74 ha

Martin

Velká Fatra

97.

ŠPR Tlstá

Oprava MK SSR č.

3238/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

3066,04 ha

Martin

Velká Fatra

98.

CHPV Jaskyňa Mažarná

Oprava MK SSR č.

2662/1981­32 z 30. 4.

1981 (Zvesti, zoš. 6/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

Martin

Velká Fatra

99.

ŠPR Padva

Oprava MK SSR č.

1500/1972—OP z 6. 3.

1972 (Zvesti, zoš. 5/ /1972)

325,46 ha

Martin

Velká Fatra

20,04 ha

Banská Bystri­ ca

Velká Fatra

Banská Bystri­ ca

Velká Fatra

•

100.

101.

Vyhláška PŠVU č. ŠPR Lokalita tisu v Harmanec­ 185165/1949—VII/2 z 1.

12. 1949 (Or. v. č. 101/ kej doline (Har­ /1949 vyhl. č. 1088) manecká tisina) CHPV Jaskyne Horná Túfna a Dolná Túfna

Oprava MK SSR č.

3256/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

176

V":'.**"

(0,73 ha)

(30 ha)

P. č .

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo PA = poznámka autora zaužívaný názov)

Rozloha (ochranné pásmo)

Okres

Geomorfo­ logický celok

H.

CHKO Malé Karpaty P A : ÚSOP ­ Správa CHKO v Modre

Vyhláška MK SSR č.

64/1976 (Zb. č. 13/ /1976)

655,04 km 2 (450,63 km 2 )

Malé Brati­ Karpaty, slava Borská III. a nížina, IV., Myjavská Brati­ pahorka­ slava­ tina, Podu­ vidiek, Senica, najská pa­ Trnava, horkatina, Podunaj­ Tren­ ská rovi­ čín na, Považ­ ské podo­ lie

102.

SPR Devínska Kobyla

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 30/1964, up. č.

58906/1964—osv./3 publ. č. SaK 9314/ /1964­osv.

(Vestník MSaK zoš. 1/1965)

27,9748 ha

Brati­ slava IV. ob­ vod

Malé Karpaty

103.

CHN Devínska Kobyla ­ Sand­ berg

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 30/1964, úp. č.

58906/1964—osv./7 publ. č. SaK 9315/ /1964­osv.

(Vestník MSaK zoš. 1/1965)

25,6066 ha

Brati­ slava IV. ob­ vod

Malé Karpaty

104.

CHPV Skupina jaskýň (Prepad­ lé)

Uznesenie R ­ O N V 158,46 ha Bratislava­vidiek č.

149/R—1977 z 12. 7.

1977

Brati­ slava­ vidiek

Malé Karpaty

105.

CHPV Vyvierač­ ka (Borinská vy­ vieračka)

Uznesenie R ­ O N V Bratislava­vidiek č.

149/R—1977 z 12. 7.

1977

?

Brati­ slava­ vidiek

Malé Karpaty

106.

CHPV Občasná vyvieračka s estavellou (Limbašská vyvieračka)

Uznesenie R—ONV Bratislava­vidiek č.

149/R—1977 z 12. 7.

1977

9

Brati­ slava­ vidiek

Malé Karpaty

107.

SPR Roštún (Vápenná = Raštún)

Oprava PSaO č. 61399/ / 5 3 ­ V / 2 z 29. 5. 1953 (Or. v. č. 89/1953)

550 ha

Senica

Malé Karpaty

108.

SPR Pohanská

Úprava MK SSR č.

3480/1980­32 z 31. 5.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 34/ /1980)

128,93 ha

Senica

Malé Karpaty

177

r

P. e.

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo PA = poznámka autora zaužívaný názov)

109.

SPR Plavecká jaskyňa

Úprava MK SSR č.

7452/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

110.

CHPV Jaskyňa Tmavá skala

Úprava MK SSR č.

7451/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

m .

CHPV Jaskyňa Deravá skala

Úprava MK SSR č.

7450/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

112.

ŠPR Dolina Hlboče

Úprava MK SSR č.

3235/1981­32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

113.

CHPV Jaskyňa Driny

Úprava MK SSR č.

9291/1972—OP z 28. 12.

1972 (Zvesti, zoš. 2/ /1973)

114.

CHPV Jaskyňa Velká Pec P A : pseudokras

Úprava MK SSR č.

9156/1979­OP z 30. 11.

1979 (Zvesti, zoš. 12/ /1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

115.

ŠPR Plešivec

Úprava MK SSR č.

7442/1976—OP z 30. 10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

116.

ŠPR Čachtický hradný vrch

Rozhodnutie K ­ S N R pre ŠaK č. 30/1964, úp. č. 58906/1964—osv./ /6 publ. č. ŠaK 13621/ /1964­osv.

(Vestník MŠaK z. 1/1965)

117.

CHPV Čachtická jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9287/1972—OP z 28.

12. 1972 (Zvesti, zoš.

2/1973)

178

Rozloha (ochranné pásmo)

Okres

Geomorfo­ logický celok

Senica

Malé Karpaty

Senica

Malé Karpaty

Senica

Malé Karpaty

Trnava

Malé Karpaty

Trnava

Malé Karpaty

Trnava

Malé Karpaty

53 ha

Trenčín

Malé Karpaty

• i 13,7326 ha (27,1046 ha)

Trenčín

Malé Karpaty

Trenčín

Malé Karpaty

(20,62 ha v ŠPR)

(21,55 ha)

(11,06 ha)

123,07 ha

(238,27 ha)

(20,35 ha)

(266,75 ha)

Geomorfo­ logický celok

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo P A = poznámka autora zaužívaný názov)

Rozloha (ochranné pásmo)

I.

CHKO Muránska Vyhláška MK SSR č.

9/1976 (Zb. č. 3/1977) planina PA: ÚSOP — Správa CHKO v Revúcej

219,3089 km 2 (342,5 km 2 )

Rimav­ ská So­ bota, Rožňa­ va, Banská Bystri­ ca

Spišsko­ gemerský kras, Stolické vrchy, Veporské vrchy, Hore­ hronské podolie

118.

SPR Malá Stožka Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 26/1965, úp. č. 7282/1965—osv. /19 z 15. 7. 1965 (Vest­ ník MSaK zoš. 26/ /1965)

59,61 ha (123,54 ha)

Rožňa­ va

Spišsko­ gemerský kras

119.

SPR Velká Stožka

209,55 ha (240,51 ha)

Banská Bystri­ ca, Rožňa­ va

Spišsko­ gemerský kras

120.

Rozhodnutie K—SNR CHN Ľadová jama na Muráni pre SaK č. 26/1965, úp. č. 7282/1965—osv./12 z 15. 7. 1965 (Vestník MSAK zoš. 26/1965)

0,2460 ha

Rožňa­ v a

Spišsko­ gemerský kras

121.

SPR Suché doly, Teplica a Perio­ dická vyvieračka v k. ú. Tisovec

Úprava PSaO č. 52174/ /1953 ­ V/5 z 10. 2.

1953 (Úr. v. č. 31/ /1953)

257,4601 ha

Rimav­ ská So­ bota

Spišsko­ gemerský kras

122.

CHN Mašianske skalky PA: OP CHKO

Úprava MK SSR č.

5887/1980—32 z 29. 8.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 15/ 1981)

16,93 ha

Banská Bystri­ ca

Veporské vrchy

123.

CHN Zlatnian­ ske skalky PA: OP CHKO

Úprava MK SSR č.

2658/1981—32 z 30. 4.

1981 (Zvesti, zoš. 6/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

30,67 ha

Banská Bystri­ ca

Hore­ hronské podolie

CHKO Biele Karpaty PA: ÚSOP — Správa CHKO v Nemšovej

Vyhláška MK SSR č.

111/1979 (Zb. č. 22/ /1979)

628,08 km 2

Senica, Trenčín Považ­ ská Bystri­ ca

Biele Karpaty, Javorníky, Považské podolie, Myjavská pahorka­ tina

P. č.

J.

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 26/1965, úp.

7282/1965—osv./6 z 15.

7. 1965 (Vestník MSaK zoš. 26/1965)

179

Okres

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo zaužívaný názov) PA = poznámka autora

Rozloha (ochranné pásmo)

124.

CHPV Ostrá hôrka

Rozhodnutie Komisie SaK ONV Trenčín č.

1539 — Skol. z 30. U .

1965

3,92 ha

Trenčín

Považské podolie

125.

CHPV Krasín v Dolnej Súči

Rozhodnutie R—ONV Trenčín č. 4 z 15. 1.

1971

26,4215 ha

Trenčín

Biele Karpaty

126.

CHPV Skalice

Vyhláška Komisie SaK ONV Považská Bystrica č. 43 z 30. 9.

1969

1,0646 ha

Považ­ ská Bystri­ ca

Biele Karpaty

127.

CHPV Lednické bradlo

Vyhláška Komisie SaK ONV Považská Bystrica č. 43 z 30. 9.

1969

20,60 ha

Považ­ ská Bystri­ ca

Biele Karpaty

128.

CHPV Bradlo v Červenom Kameni

Vyhláška Komisie SaK ONV Považská Bystrica č. 43 z 30. 9.

1969

35,72 ha

Považ­ ská Bystri­ ca

Biele Karpaty

129.

CHPV Vršatecké Asi uznesenie Komi­ bradlá sie SaK ONV Považ­ ská Bystrica č. 13 z 3. 3. 1970

100,28 ha

Považ­ ská Bystri­ ca

Biele Karpaty

130.

ŠPR Humenec

Úprava PSaO č. 34331/ /1953—V/5 zo 7. 5.

1953 (Úr. v. č. 69/ /1953)

76 ha

Košice­ vidiek

Čierna hora

131.

ŠPR Bokšov

Úprava PK č. 5258/ / 1 9 5 4 ­ H S O z 24. 4.

1954 (Úr. v. č. 52/ /1954)

74,58 ha

Košice­ vidiek

Čierna hora

P. č.

•

Okres

Geomorfo­ logický celok

132.

SPR Sivec (Sivec)

Opatrenie PK č. 19687/ / 1 9 5 4 ­ H S O z 13. 12.

1954 (Úr. v. č. 163/ /1954)

105 ha

Košice­ vidiek

Čierna hora

133.

SPR Vozárska

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 30/1966, úp. č. SaK 6527/1966— osv./17 z 10. 7. 1966 (Vestník MSaK, zoš.

24/1966)

76,63 ha (100 m po obvode)

Košice­ vidiek

Čierna hora

134.

CHPV Verká ružínska jaskyňa PA: vchod v SPR Sivec

Úprava MK SSR č.

9163/1979—OP z 30.

U . 1979 (Zvesti, zoš.

12/1979, reg. Zb. č.

5/1980)

Košice­ (SPR Sivec vidiek a SPR Vo­ zárska)

Čierna hora

180

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

Spišská Nová Ves

Volovské vrchy

(28,12 ha)

Spišská Nová Ves

Volovské vrchy

(29,05 ha)

Rimav­ ská So­ bota

Revúcka vrchovina

390,50 ha

135.

ŠPR Červené skaly

Úprava MK SSR č.

2654/1981—32 z 30. 4.

1981 (Zvesti, zoš. 6/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

136.

CHPV Jaskyňa Šarkanova diera

Úprava MK SSR č.

9166/1979—OP z 30.

11. 1979 (Zvesti, zoš.

12/1979, reg. Zb. čiast­ ka 5/1980)

137.

CHPV Drien­ čanská jaskyňa

Úprava MK SSR č.

9161/1979—OP z 30.

11. 1979 (Zvesti, zoš.

12/1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

138.

CHPV Jaskyňa Čertova pec

Úprava MK SSR č.

3254/1981—32 z 30. 6.

1981 (Zvesti, zoš. 7/ /1981, reg. Zb. č. 26/ /1981)

(11,44 ha)

Topoľ­ čany

Považský Inovec

139.

ŠPR Tematínske vrchy

Úprava MK SSR č.

7441/1976—OP z 30.

10. 1976 (Zvesti, zoš.

10/1977)

59,67 ha (7,6 ha)

Trenčín

Považský Inovec

140.

CHN Sedlisko — Úprava MK SSR č.

3627/1974—OP z 27. 5. poniklecová 1974 (Zvesti, zoš. 12/ lúčka /1974)

4,1848 ha (3,8594 ha)

Trnava

Považský Inovec

141.

CHN Holé brehy

Úprava MK SSR č.

7447/1976—OP z 30.10.

1976 (Zvesti, zoš. 10/ /1977)

5,44 ha (24,11 ha)

Topoľ­ čany

Považský Inovec

142.

CHPV Beckovské Rozhodnutie Komisie ŠaK ONV Trenčín č. hradné bralo 40 z 31. 10. 1963

1,5 ha (asi 0,305 ha)

Trenčín

Považský Inovec

143.

CHPV Jaskyňa Dúpna diera

Topoľ­ čany

Strážovské vrchy

144.

ŠPR Smradlavý vrch

30,7747 ha

Topoľ­ čany

Strážovské vrchy

145.

CHN Jedlie

1,42 ha

Topoľ­ čany

Strážovské vrchy

Úprava MK SSR č.

9157/1979—OP z 30.11.

1979 (Zvesti, zoš. 12/ /1979, reg. Zb. č. 5/ /1980) Opatrenie PK č. 5890/ /1954­HSO zo 4. 3.

1955 (Úr. v. č. 35/ /1955) Úprava MK SSR č.

3628/1974—OP z 27. 5.

1974 (Zvesti, zoš. 12/ /1974)

181

(16,58 ha)

P. e.

Rpzloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora zaužívaný názov) pásmo)

Okres

Geomorfo­ logický celok

146.

SPR Velký vrch Rozhodnutie K—SNR pre K a l č. 6/1967, úp.

(Bralie) č. 3744/1967—osv. z 18.

11. 1967 (Vestník MS a M Kal zoš. 3/1968)

47,6132 ha

Topoľ­ čany,

Strážovské vrchy

147.

ŠPR Omšenská Baba

Rozhodnutie K—SNR pre Kal č. 6/1967, úp. č. 3744 1967—osv. z 18.

11. 1967 (Vestník MŠ a MKal zoš. 3/1968)

36,1169 ha

Trenčín

Strážovské vrchy

148.

ŠPR Zihlavník — Baske

Rozhodnutie K—SNR pre K a l č. 6/1967, úp. č. 3744/1967—osv. z 18.

11. 1967 (Vestník MŠ a MKal zoš. 3/1968)

130,18 ha

Trenčín

Strážovské vrchy

149.

SPR Rokoš

Úprava MK SSR č.

3623/1974—OP z 27. 5.

1974 (Zvesti, zoš. 12/ /1974)

460,41 ha

Topoľ­ čany, Prie­ vidza

Strážovské vrchy

150.

SPR Strážov

Úprava MK SSR č.

2653/1981—32 z 30. 4.

1981 (Zvesti, zoš. 6/ /1981, reg. Zb. č. 25/ /1981)

480,01 ha

Považ­ Strážovské ská Bys­ vrchy trica, Žilina

151.

SPR Na kopci Lupka v kat. území Drážovce a Nitra

Vyhláška PŠVU č.

12455/1952—V/5 z 27.

3. 1952 (Úr. v. č. 35/ /1952)

26,08 ha

Nitra

Tríbeč

152.

ŠPR Pod západ­ ným svahom Zobora „Jaskyňa sv. Svorada" v k. ú. Drážov­ ce

Vyhláška PŠVU č.

12457/1952—V/5 z 27.

3. 1952 (Ú. v. č. 35/ /1952)

21,9737 ha

Nitra

Tríbeč

153.

SPR Zibrica

Úprava PK č. 1589/ /1954—HSO z 26. 2.

1954 (Úr. v. č. 38/ /1954)

24,5 ha

Nitra

Tríbeč

154.

CHPV Prepošt­ ská jaskyňa (jaskyňa pra­ človeka)

Úprava MK SSR č.

2661/1981—32 z 30. 4.

1981 (Zvesti MŠaMK SSR zoš. 6/1981, reg.

Zb. č. 25/1981)

(0,5246 ha)

Prie­ vidza

Hornonit­ rianska kotlina

155.

CHPV Harma­ necká jaskyňa (Izbica)

Úprava MK SSR č.

9289/1972—OP z 28. 12.

12. 1972 (Zvesti, zoš.

2/1973)

Banská Bystri­ ca

Veľká Fatra

182

(272,73 ha)

P. e.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo P A = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

156.

SPR Klak

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 30/1966 úp. č. SaK 6527/1966—osv./ /6 z 10. 7. 1966 (Vest.

MSaK zoš. 24/1966)

85,71 ha (100 m po obvode)

Žilina, Martin

Malá Fatra

157.

CHPP Vyšehrad

Uznesenie R—ONV Prievidza č. 212—VII z 5. 12. 1975 .

64,02 ha

Prievi­ dza

Žiar

158.

SPR Súľ ovské skaly

Úprava MK SSR č.

2772/1973—OP z 24. 4.

1973 (Zvesti, zoš. 6/ /1973)

543,23 ha (281,77 ha)

Žilina

Súľ ovské vrchy

159.

CHPV Jaskyňa Šarkania diera PA: pseudokras

Úprava MK SSR č.

9159/1979—OP z 30.

11. 1979 (Zvesti, zoš.

12/1979, reg. Zb. č.

5/1980)

Žilina

Súľ ovské vrchy

160.

SPR Manínska úžina (tiesňava)

Rozhodnutie K—SNR pre K a l č. 6/1967, úp. č. 3744/1967—osv. z 18. 11. 1967 (Vestník MS a MKal . zoš. 3/ /1968)

117,63 ha (70,49 ha)

Považ­ ská Bystri­ trica

Súľ ovské vrchy

161.

CHPV Kostolec­ ká súteska

Uznesenie Komisie SaK ONV Považská Bystrica č. 13/1970

37,34 ha (33,97 ha)

Považ­ ská Bystri­ ca

Súľ ovské vrchy

162.

CHPV Slnečné skaly

Uznesenie Komisie SaK ONV Žilina č.

21 z 25. 5. 1965

107,6 ha

Žilina

Súľ ovské vrchy

163.

CHPV Poluv­ sianska skalná ihla

Uznesenie Komisie SaK ONV Žilina č.

21 z 25. 5. 1965

asi 0,2 ha (1,9466 ha)

Žilina

Súľ ovské vrchy

164.

Komisie CHPV Hričovská Uznesenie SaK ONV Žilina č. skalná ihla 21 z 25. 5. 1965 (Končitá)

asi 0,2 ha (3,14 ha)

Žilina

Súľ ovské vrchy

165.

SPR Kvačianska dolina

Rozhodnutie Komisie 467,30 ha SNR pre K a l č. 6/ (205,6 ha) /1967, úprava č. 3744/ /1967—osv. z 18. 11.

1967 (Vest. MS a MKal z. 3/1968)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Chočské vrchy

166.

SPR Prosiecka dolina

Rozhodnutie K—SNR pre K a l č. 6/1967, úp. č. 3744/1967—osv. z 18.

375,95 ha

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Chočské vrchy

183

(SPR Sú­ ľ ovské skaly)

•

P. č.

Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov)

Okres

Geomorfo­ logický celok

11. 1967 (Vestník MS a MKal zoš. 3/1968) 167.

Uznesenie R—ONV CHPV Traver­ tíny na Lúčkach Liptovský Mikuláš č.

47/1975

3,7694 ha (3,5608 ha)

168.

CHPV Liskovská Oprava MK SSR č.

7453/1976—OP z 30. jaskyňa 10. 1976 (Zvesti, zoš.

10/1977)

(18,07 ha)

169.

Vyhláška PSVU č.

SPR Travertí­ 129034/1951—IV/3 z 11. nové pole v k. ú. Bešeňová (Be­ 12. 1951 (Or. v. II, č. šeňovské traver­ 52/1951) tíny)

170.

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Chočské vrchy, Podtatran­ ská kotlina

Liptov­ s k ý Mi­ kuláš

Podtatran­ ská kotlina

3,1810 ha

Liptov­ s k ý Mi­ kuláš

Podtatran­ ská kotlina

Oznesenie Komisie CHPV Skalná päsť (Jánošíkova SaK ONV Liptovský Mikuláš č. 31 z 15. 4. päsť) 1971

0,0015 ha (250 m po obvode)

Liptov­ ský Mi­ kuláš

Podtatran­ ská kotlina

171.

R—ONV CHPV Gánovské Uznesenie Poprad č. 382 z 22. 12. travertíny I. 1972

2,1494 ha

Poprad

Podtatran­ ská kotlina

172.

SPR Dreveník pri Hotkovciach

60,905 ha

Spišská Nová Ves

Hornádska kotlina

173.

SPR Sivá Brada Úprava MK SSR č.

9146/1979—OP z 30. U .

1979 (Zvesti, zoš. 12/ • /1979, reg. Zb. č. 5/ /1980)

19,5472 ha

Spišská Nová Ves

Hornádska kotlina

174.

SPR Kamenná Baba

Rozhodnutie K—SNR pre SaK č. 30/1964, úp. č. 58906/1964—osv./ /18 publ. č. SaK 11934/ / 1 9 6 4 ­ o s v .

(Vestník MSaK, zoš. 1/1965)

127,59 ha

Prešov

Branisko

175.

SPR Plavno

Vyhláška PSVU č.

125319/1950—V/4 z 15.

1. 1951 (Úr. v. II, č.

5/1951)

31,45 ha

Banská Bystri­ ca

Zvolenská kotlina

176.

CHN Kozlinec

Rozhodnutie K—SNR pre Kal č. 6/1967, úp. č. 3744/1967—osv. z 18. U . 1967 (Vestník

25,62 ha

Banská Bystri­ ca

Zvolenská kotlina

Rozhodnutie 60585/25—II/4 1925 doplnené /29—II/3 z 3.

SPÚ č. z 27. 5. č. 78824/ 3. 1930

184

P. č.

. Rozloha Kategória, názov Právna úprava (ochranné (starší alebo PA = poznámka autora pásmo) zaužívaný názov) MS a MKal /1968)

zoš.

Okres

Geomorfo­ logický celok

3/

177.

CHPV Mičinské travertíny

Rozhodnutie odb. kul­ túry ONV Banska Bys­ trica č. 123/79—Ko z 15. 3. 1979 na základe uznesenia R—ONV č.

42/79—R—ONV/1979

4,56 ha

Banská Bystri­ ca

Zvolenská kotlina

178.

SPR Kašvár

Úprava MK SSR č.

801/1980—32 z 29. 2.

1980 (Zvesti, zoš. 4/ /1981, reg. Zb. č. 17/ /1980)

55,4 ha

Trebi­ šov

Zemplín­ ske vrchy

179.

CHN Hájnica

Rozhodnutie K—SNR pre Kal č. 6/1967, úp. č. 3744/1967—osv. z 18.

11. 1967 (Vestník MS a MKal zoš. 3/1968)

2,2283 ha

Trenčín

Považské podolie

•

180.

CHPV Haluzická Rozhodnutie Komisie SaK ONV Trenčín č. súteska 40 z 31. 10. 1963

3,5 ha

Trenčín

Považské podolie

181.

SPR Brodnianka Úprava MK SSR č.

1560/1972—OP zo 6. 3.

1972 (Zvesti, zoš. 5/ /1972)

25,94 ha (33,3 ha)

Žilina

Kysucká vrchovina

182.

SPR Rochovica

Úprava MK SSR č.

1558/1972—OP zo 6. 3.

1972 (Zvesti, zoš. 5/ /1972)

31,58 ha (3,2 ha)

2ilina

Kysucká vrchovina

183.

CHPV Kysucká brána

Uznesenie R—ONV Čadca č. 86 z 20. 4.

1973

asi 0,612 ha

Čadca

Kysucká vrchovina

184.

CHPV Veľ ké Ostré

Uznesenie R—ONV Čadca č. 86 z 20. 4.

1973

asi 0,04 ha

Čadca

Kysucká vrchovina

185.

CHPV Hradné bralo

Uznesenie R—ONV Dolný Kubín č. 43/ /1974 a rozhodnutie odboru kultúry ONV z 29. 4. 1974

3,62 ha

Dolný Kubín

Oravská vrchovina

186.

CHPV Bielska skala

Uznesenie R—ONV Dolný Kubín č. 43 z 8.

3. 1974 a rozhodnutie odb. kultúry ONV z 29. 4. 1974

33,3 ha

Dolný Kubín

Oravská vrchovina

185

p. č.

Kategória, názov Právna úprava (starší alebo PA = poznámka autora zaužívaný názov)

Rozloha (ochranné pásmo)

Okres

Geomorfo­ logický celok

187.

SPR Humenský Sokol

Úprava MK SSR č.

5883/1980—32 z 29. 8.

1980 (Zvesti, zoš. 10/ /1980, reg. Zb. č. 15/ /1981)

241,5 ha

Humen­ né

Vihorlatské vrchy

188.

CHPV Tufová Výmer KNV v Nitre kopa (Santovská č. 761/1958 kopa)

asi 0,014 ha

Levice

Podunaj­ ská pahor­ katina

189.

CHPV Dudinské travertíny

0,564 ha (asi 25 ha)

Zvolen

Podunaj­ ská pahor­ katina

Uznesenie Komisie SaK ONV Zvolen č.

24 zo 14. 4. 1964

S L O V E N S K Ý K R A S X X I — 1983

J A S K Y Ň A P R I H O L O M V R C H U ĽUDOVÍT GAÁL — PAVEL ZENlS

1. ÚVOD

O b j a v e n i e j a s k y n e pri Holom v r c h u v Drienčanskom krase patrí medzi v ý z n a m n é úspechy Oblastnej skupiny S S S Rimavská Sobota. Roku 1976 bola na území Drienčanského k r a s u robená registrácia krasových javov a intenzívny povrchový p r i e s k u m z a m e r a n ý n a j m ä na okolie andezito­ v ý c h kopcov a v y v ý š e n í n . Tieto oblasti ­ styčné pásma andezitových vulkanoklastík a triasových vápencov ­ sú bohaté na o k r a j o v é krasové jamy, často s p o d z e m n ý m pokračovaním. Ako p e r s p e k t í v n e lokality sa v y t y p o v a l i n a j m ä krasové j a m y v okolí Holého v r c h u pri Drienčanoch.

V j e d n e j z nich začali členovia OS Rimavská Sobota n a jeseň roku 1976 odkrývacie práce. P o s t u p n ý m rozširovaním malého otvoru na d n e zá­ v r t u sa 17. 10. 1976 dostali štyria členovia skupiny (J. Dušek, K. Ďurčík, J. Gaál, Ľ. Gaál) do v s t u p n e j 20 m hlbokej studne. P r i ď alšom p r i e n i k u 30 12 1976 bola o b j a v e n á prevažná časť horizontálnych úsekov (J. Gaal, Ľ. Gaál, R. Pomichal, P. Zeniš). Roku 1977 sa rozširovali úzke p a r t i e studne, aby sa zlepšil prístup. V t o m t o a n a s l e d u j ú c o m roku sa zamerala a zmapovala p o d s t a t n á časť j a s k y n e (P. Babie, Ľ. Gaál, Z. Kovács). P r e ­ k o p a n í m suchého sifónu roku 1979 K. Ďurčík objavil ď alších 50 m cho­ dieb, k t o r é sa zamerali roku 1980. Práce orientované n a j m ä na d o k u m e n ­ táciu, geologický, mineralogický a biologický v ý s k u m sa realizovali n a j m ä v zime r o k u 1979 a 1980.

2. GEOLOGICKO­GEOMORFOLOGICKÉ POMERY OKOLIA

Otvor j a s k y n e sa nachádza vo v ý c h o d n o m svahu Holého v r c h u (kóta 439,0), na d n e s t r e d n e j z trojice o k r a j o v ý c h krasových jám, 3 k m SSV od D r i e n č a n (obr. 1). Oblasť sa nachádza v katastrálnom území obce D r i e n č a n y v okrese R i m a v s k á Sobota. J a s k y ň a je priestorovo spätá s v á ­ pencami, k t o r é miestami p o k r ý v a j ú mladšie nekrasové horniny. Ide 187

o s t r e d n ú časť D r i e n č a n s k é h o k r a s u , k t o r ý s a m o r f o l o g i c k y z a r a ď u j e k R e v ú c k e j v r c h o v i n e v j u ž n e j č a s t i S l o v e n s k é h o r u d o h o r i a . V y c h á d z a j ú c z t o p o g r a f i c k e j m a p y m i e r k y 1 : 10 000, v ý š k a v c h o d u j e 3 4 4 m n. m .

V r c h n o t r i a s o v é v á p e n c e t u v y s t u p u j ú v o v i a c e r ý c h v ý v o j o c h . V o k o l í s e v e r n e j p o l o v i c e H o l é h o v r c h u s ú r o z š í r e n é s v e t l o s i v é l a g u n á r n e w e t t e r ­ s t e i n s k é s p o d n o k a r n i c k é v á p e n c e (v n i c h j e v y v i n u t á aj j a s k y ň a ) , v d o ­ l i n e B l h u n a j m ä b i o h e r m n é a f o r r í f o v é w e t t e r s t e i n s k é v á p e n c e a pri D r i e n ­ č a n o c h t m a v o s i v é i h n e d o s i v é r e i f l i n s k é , p r a v d e p o d o b n e t i e ž s p o d n o k a r ­ n i c k é v á p e n c e (Ľ. G a á 1, 1982). V o b l a s t i H o l é h o v r c h u s ú t r i a s o v é v á ­ p e n c e p o k r y t é s p o d n o m i o c é n n y m i ( e g e r ) o r g a n o d e t r i t i c k ý m i v á p e n c a m i , v á p n i t ý m i p i e s k o v c a m i , ď a l e j š l í r m i a í l m i a n a k o n i e c s ú b o r o m v r c h n o ­ m i o c é n n y c h ( b a d e n — s a r m a t ) a n d e z i t o v ý c h v u l k a n o k l a s t í k , k t o r ý c h v p l y v j e n a j v i a c b a d a t e ľ n ý v o v ý v o j i j a s k y n e .

P r i b l i ž n e 70 — 110 m n a d ú r o v ň o u h l a v n e j e r ó z n e j b á z y r e g i ó n u — p o t o k a B l h ( B a l o g ) m a j ú v á p e n c e p o m e r n e z a r o v n a n ý p o v r c h , k t o r ý z o d ­ p o v e d á p o r i e č n e j p r a v d e p o d o b n e v r c h n o p l i o c é n n e j ú r o v n i (H o c h m u t h, Z., 1975). N a v ý c h o d n o m s v a h u H o l é h o v r c h u s a v t e j t o ú r o v n i n a c h á d z a aj o t v o r j a s k y n e , P r i H o l o m v r c h u (cca 110 m n a d ú r o v ň o u B l h u ) . K e ď ž e t u c h ý b a l a k t í v n y p o v r c h o v ý tok, e x h u m á c i a v á p e n c o v p r e b i e h a l a o v e ľ a p o m a l š i e a k o n a z á p a d n ý c h s v a h o c h , k t o r é s ú p r i a m o o d v o d ň o v a n é r i e č ­ k o u B l h . V e ľ k ú časť v á p e n c o v v ý c h o d n é h o s v a h u p r e t o z a k r ý v a j ú š l í r y a v u l k a n o k l a s t i k á a n d e z i t o v a i c h z v e t r a l i n y . E x h u m á c i a v á p e n c o v p r e ­ b i e h a aj v s ú č a s n o s t i , n a j m ä o b č a s n ý m i p o v r c h o v ý m i t o k m i . M n o h é z n i c h , ak n a r a z i a n a v á p e n c o v ý s u b s t r á t , p r e p a d á v a j ú s a d o p o d z e m i a a v y t v á ­ r a j ú j a s k y n e (napr. J a s k y ň a pri R i d z o ň o v c o c h , K o z i a j a s k y ň a a o p i s o v a ­ n á j a s k y ň a p r i H o l o m v r c h u ) . V z n i k á t a k m n o ž s t v o o k r a j o v ý c h k r a s o v ý c h j á m s k r a t š í m i a l e b o d l h š í m i p r i v á d z a c í m i k o r y t a m i , k t o r ý c h časť j e m n o ­ h o k r á t v y v i n u t á u ž v n e k r a s o v ý c h h o r n i n á c h (G a á 1, Ľ., 1979). Z ú r o v n e z a r o v n a n é h o p o v r c h u o s t r o v y s t u p u j e d o m i n a n t a H o l é h o v r c h u , k t o r ý b u d u j ú a n d e z i t o v é t u f y a a g l o m e r á t y n a j v y š š í c h č a s t í v u l k a n o k l a s t i c k é h o s ú b o r u t e j t o o b l a s t i . P o d ľ a Z. H o c h m u t h a ( 1 9 7 5 ) v r c h o l o v á časť k o p ­ ca p r e d s t a v u j e p r a v d e p o d o b n e z v y š o k p a n ó n s k e j s t r e d o h o r s k e j r o v n e .

3. MORFOLÓGIA JASKYNNÝCH PRIESTOROV V s t u p n á s t u d ň a j a s k y n e ú s t i n a p o v r c h o v á l n y m o t v o r o m s r o z m e r m i 0,6zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA x 0,8 m ( u m e l e r o z š í r e n ý ) . P o 2 2 ­ m e t r o v o m ú s e k u s v e r t i k á l n e č l e n i t ý m i s t u p ň o v i t ý m i p a r t i a m i s m a x . p r o f i l o m 2,5 x 0,6 m a s n i e k o ľ k ý m i z ú ž e ­ n i n a m i (0,5 x 0,4 m), v c e l o m r o z s a h u s o s t r ý m i k o r o z í v n y m i r e b r a m i a v ý č n e l k a m i , p r e c h á d z a s t u d ň a d o h o r i z o n t á l n e h o s y s t é m u s m i e r n e k l e ­ s a j ú c i m d n o m . R e l a t í v n e p r e v ý š e n i e k o n c o v ý c h m e r a č s k ý c h b o d o v h o r i ­ z o n t á l n y c h c h o d i e b j e 15,2 m , c e l é h o s y s t é m u 3 3 , 5 m . C e l k o v á d ĺ ž k a z a ­ m e r a n ý c h c h o d i e b d o s a h u j e 3 1 9 m . T a k m e r c e z c e l ú j a s k y ň u p r e t e k á s t á l y t o k , k t o r ý m i e s t a m i z a b e r á c e l ú š í r k u ( m a x . d o 2 m ) c h o d i e b . V ý š k o v é

188

g g | 2

g § S

[ g f e

|HŤŤ|lO • • «

B

1 4

Obr. 1. Geologická situácia okolia jaskyne Pri Holom vrchu. 1 — alúvium riek (kvartér), 2 — andezitové vulkanoklastiká (vrchný miocén), 3 — hlinito­kameni­ té deluviálne sedimenty s úlomkami andezitov (kvar­ tér), 4 — organodetritické vápence, zlepence, pieskov­ ce (spodný miocén), 5 — íly, šlíry (spodný miocén), 6 — halštatské vápence (norik), 7 — lagunárne wetter­ steinské vápence (karn), 8 — rífové a forrífové wet­ tersteinské vápence (karn), 9 — reiflinské vápence (ladin — karn), 10 — piesčito­bridličnaté súvrstvie (spodný trias), 11 — zlomy, 12 — jaskyne, 13 — okra­ jové krasové jamy, 14 — pramene r o z d i e l y m i e s t a m i p r e k o n á v a n e v y s o k ý m i v o d o p á d m i . J a s k y n n é p r i e s t o r y o p ú š ť a p r i m e r a č s k o m b o d e 25.

V s t u p n o u s t u d ň o u j e j a s k y ň a r o z d e l e n á n a s e v e r o z á p a d n ú (proti s m e r u p o d z e m n é h o t o k u ) a v ý c h o d n ú (v s m e r e t o k u ) v e t v u . P r v ý ú s e k s e v e r o z á ­ p a d n e j v e t v y t v o r í 2 — 5 m v y s o k á p u k l i n o v i t á c h o d b a , m i e s t a m i s k v a p ­ ľ o v ý m i n á t e k m i . P o d v a d s i a t i c h m e t r o c h s a n á h l e s t á č a d o ľ a v a a o d b o ­ č u j e o d t e k t o n i c k e j l í n i e , č o m á z a n á s l e d o k z n i ž o v a n i e s t r o p u n a 1 m .

T e n t o ú s e k j e z d o b e n ý t e n k ý m i b r č k a m i a m a l ý m i s t a l a g m i t m i .

P o 6 m ú z k e j z a v o d n e n e j c h o d b y j a s k y ň a n a d o b ú d a opäť s e v e r o z á p a d n ý s m e r . Ď a l e j s a v š a k p o d z e m n é p r i e s t o r y m i e r n e r o z š i r u j ú , p o t o k z a b e r á p o l o v i č n ú š í r k u c h o d b y , a l e s t r o p s t á l e n e p r e v y š u j e v ý š k u 1,7 m . P r e

189

t e n t o ú s e k s ú c h a r a k t e r i s t i c k é t e k t o n i c k ý m i p o r u c h a m i m á l o o v p l y v n e n é e r o z í v n e t v a r y , k t o r é p o d m i e ň u j ú c e l k o v ý m o n o t ó n n y r á z c h o d b y . L e n m i e s t a m i s a v y s k y t u j ú s i n t r o v é s t ĺ p y , s t a l a k t i t y . S t r o p s a p o s t u p n e z n i ­ ž u j e , v y š š i e p r i e s t o r y sa n a c h á d z a j ú l e n o j e d i n e l e ( k o m í n v o k o l í m e r a č ­ s k é h o b o d u 34, t e k t o n i c k á p o r u c h a pri b o d e 4 0 a 41). Ď a l š í p r i e s k u m j a s ­ k y n e v t o m t o s m e r e z n a č n e s ť a ž u j ú n í z k e z a v o d n e n é ú s e k y , n a j m ä m e d z i m e r a č s k ý m i b o d m i 3 4 a 39, a k o aj z a b o d o m 42.

P o d s t a t n e p r i e s t r a n n e j š i a a k o s e v e r o z á p a d n á v e t v a j e v ý c h o d n á v e t v a j a s k y n e . S p ô s o b i l i t o p r e d o v š e t k ý m o b č a s n é p o v r c h o v é v o d y , p r i t e k a j ú c e d o t ý c h t o p r i e s t o r o v , a l e m o ž n o i v ä č š i a š t r u k t ú r n a p r e d i s p o z í c i a . Š í r k a c h o d b y s a p o h y b u j e p r e v a ž n e v r o z m e d z í 1 — 4 m , v ý š k a 0,3 — 6 m .

O d d n a v s t u p n e j s t u d n e z a č í n a s a 4 m v y s o k o u c h o d b o u , k t o r ú p r e t í n a n i e k o ľ k o p r i e č n y c h t e k t o n i c k ý c h p o r ú c h . P o n i e k o ľ k ý c h m e t r o c h s a c h o d ­ b a v p l y v o m p a r a l e l n ý c h p o r ú c h n á h l e s t á č a n a j u h o v ý c h o d . P o p r e l e z e n í 4 m d l h é h o p u k l i n o v i t é h o , v y š š i e p o l o ž e n é h o ú s e k u n a s l e d u j e n í z k a z a ­ v o d n e n á c h o d b a , k t o r á v š a k p o 15 m v y ú s ť u j e d o p r i e s t r a n n e j š e j s i e n e s k o m í n o v ý m v ý b e ž k o m . N a c h á d z a j ú sa t u d r o b n é , m a x i m á l n e 10 c m v y ­ s o k é k u ž e ľ o v i t é f o r m y , p o d o b n é z e m n ý m p y r a m í d a m ; v z n i k l i v p l y v o m k v a p k a j ú c e j v o d y n a h l i n i t ý s e d i m e n t , n a k t o r o m b o l i r o z t r ú s e n é o d o l n é ú l o m k y m a t e r s k e j h o r n i n y a m a l é o k r u h l i a k y a n d e z i t o v . T á t o s i e ň j e v ý c h o d i s k o m d o p r i e s t r a n n e j š i e h o , v ý r a z n e m e a n d r o v i t é h o ú s e k u , k t o r ý n a v i a c e r ý c h m i e s t a c h z d o b i a s t a l a k t i t y a s t a l a g m i t y . P r e j a v u j e s a t u i n t e n z í v n e z a r e z á v a n i e s a p o d z e m n é h o t o k u d o t a k m e r o b n a ž e n é h o v á ­ p e n c o v é h o p o d k l a d u . N a o b i d v o c h s t r a n á c h c h o d b y s a d a j ú č a s t o p o z o ­ rovať s t o p y p o f o s í l n y c h k o r y t á c h j a s k y n n é h o p o t o k a . V s u c h š í c h o b d o ­ b i a c h s a d n e š n ý t o k p r i m e r a č s k o m b o d e 19 s t r á c a a k b o d u 2 3 t e č i e p o n i ž š i e p o l o ž e n ý c h n e z n á m y c h p u k l i n á c h . P o d z e m n á c h o d b a j e t u n a j p r i e ­ s t r a n n e j š i a , n a d n e s k a s k á d o v i t ý m i s t u p i e n k a m i a r o z r u š e n ý m i s i n t r o v ý ­ m i h r á d z a m i .

S t r o p s a z n o v a z n i ž u j e až p r i m e r a č s k o m b o d e 2 4 a p o 7 m s a p o t o k s t r á c a v ú z k e j , r ú r o v i t e j , s t r m o k l e s a j ú c e j c h o d b e , k t o r e j ď alší p r i e b e h j e n e z n á m y .

J a s k y ň a t u p o k r a č u j e v s e v e r o v ý c h o d n o m s m e r e k r a j n e n í z k o u , a l e s u ­ c h o u c h o d b o u , t z v . S u c h ý m s i f ó n o m . P o 6 m s a s t r o p z v y š u j e n a 1,7 m a k ľ u k a t o u c h o d b o u s r ô z n y m i z ú ž e n i n a m i v e d i e k z á v a l u , z a k t o r ý m j e 5 m v y s o k ý k o m í n . J e h o p o m e r n e p r i e s t r a n n é d n o t v o r i a v á p e n c o v é b a l ­ v a n y a s u t i n y . C e z z á v a l s a d o s t a n e m e k p o s l e d n ý m z n á m y m ú s e k o m j a s k y n e , k t o r é s ú r e p r e z e n t o v a n é ú z k y m i a n í z k y m i c h o d b a m i ; 5 m d l h o u c h o d b o u z a z á v a l o m s a d o s t a n e m e k s t r m o k l e s a j ú c e j ú ž i n e . P r i m e r a č ­ s k o m b o d e 5 3 s a u ž o b j a v u j e h l a d i n a k r a s o v e j v o d y v o f o r m e t e k u t é h o b a h n a a o 6 m ď a l e j v o f o r m e h l a d i n y k o n c o v é h o s i f ó n u . P r i e s t o r y t o h t o ú s e k u s ú v e ľ m i n í z k e ( o k o l o 0,5 m ) , č o s ť a ž u j e ď alší p r i e s k u m .

Obr. 2 je na prílohe.

190

4. GENETICKÉ VZŤAHY JASKYNE A k o s m e u ž s p o m e n u l i , j a s k y ň a j e v y v i n u t á v s v e t l o s i v ý c h m a s í v n y c h w e t t e r s t e i n s k ý c h v á p e n c o c h l a g u n á r n e j f á c i e s p o d n é h o k á r n u ( v r c h n ý trias). M i k r o s k o p i c k y i d e o b i o p e l s p a r i t a b i o i n t r a s p a r i t s b i o k l a s t m i rias, o j e d i n e l e g a s t r o p ó d .

P r i v z n i k u a v ý v o j i j a s k y n e z o h r á v a l i p r i o r i t n ú ú l o h u t i e t o f a k t o r y : a) e r ó z i a a u t o c h t ó n n e h o t o k u , b) e r ó z i a o b č a s n ý c h p o v r c h o v ý c h t o k o v , c) t e k t o n i c k á p o r u š e n o s ť m a t e r s k e j h o r n i n y .

C e z j a s k y ň u p r e t e k á s t á l y a u t o c h t ó n n y p o d z e m n ý t o k , k t o r ý o d v o d ň u j e h l a d i n u k r a s o v e j v o d y z o b l a s t i S V s v a h u H o l é h o v r c h u . S m e r u j e n a j u ­ h o v ý c h o d a n a p o v r c h s a d o s t á v a p r a v d e p o d o b n e v d o l i n k e 1,2 k m v ý ­ c h o d n e o d H o l é h o v r c h u , k t o r á s l ú ž i a k o l o k á l n a e r ó z n a b á z a t o k u . S ú ­ s t r e d e n ý v ý v e r t u v š a k c h ý b a , v ý s t u p h l a d i n y k r a s o v e j v o d y v z á v i s l o s t i o d r o č n é h o o b d o b i a z n a č n e k o l í š e , s č í m s ú v i s í aj p r e m e n l i v á v ý d a t n o s ť m a l é h o p r a m e ň a v d o l i n e s n á z v o m „ L e n d o J á n a " . O p o m e r n e m a l ý c h z á s o b á c h k r a s o v ý c h v ô d v t e j t o o b l a s t i s v e d č í i o r i e n t a č n ý ú d a j o p r i e t o ­ k u p o d z e m n é h o p o t o k a j a s k y n e (3,3 l / s , n a m e r a n ý 14. 2. 1981 T h o m s o n o ­ v ý m p r i e t o k o m e r o m ) . Ú č i n o k e r ó z i e j e p r e t o pri a u t o c h t ó n n o m t o k u m a l ý , č o m o ž n o v i d i e ť v s e v e r o z á p a d n e j v e t v e j a s k y n e s n í z k y m i ú s e k m i c h o ­ d i e b (0,5 ­ 1,0 m ) . T i e t o č a s t i m á l o o v p l y v ň u j ú o b č a s n é t o k y z p o v r c h u .

S i l a e r ó z i e sa z n á s o b u j e v p l y v o m o b č a s n ý c h a l o c h t ó n n y c h t o k o v , k t o r é t r a n s p o r t u j ú z n a č n é m n o ž s t v o ú l o m k o v n e k r a s o v ý c h h o r ­ n í n n a v á p e n c o v ý s u b s t r á t . D o j a s k y n e s a d o s t á v a j ú c e z n a j v y š š i e p o l o ­ ž e n ý z á v r t s l ú ž i a c i a k o p o n o r . Z a h l a v n ú d r e n á ž n u s ú s t a v u s a d n e s p o ­ k l a d á p r e d p o k l a d a n á p u k l i n a p r i m e r a č s k o m b o d e 29. V m i n u l o s t i p o ­ v r c h o v é v o d y o d v á d z a l s t r e d n ý z á v r t c e z d n e š n ú v s t u p n ú s t u d ň u . M o ž n o p r e d p o k l a d a ť , ž e t r e t í , n a j s t a r š í z á v r t , k t o r ý j e s i t u o v a n ý n a j n i ž š i e v s v a ­ h u , p l n i l p o d o b n ú f u n k c i u .

Z a s t ú p e n i e l i t o l o g i c k ý c h t y p o v v š t r k o v e j v ý p l n i j a s k y n e r e p r e z e n t u j e o b r . 3. V a n a l y z o v a n ý c h o r i e n t a č n ý c h v z o r k á c h z o b i d v o c h v e t i e v s a z i s t i l v y s o k ý o b s a h a n d e z i t o v ý c h ú l o m k o v , k t o r é v o v ý c h o d n e j v e t v e d o s a h u j ú 6 3 , 3 % . P o m e r n e v y s o k ý j e o b s a h aj m a l ý c h k r e m e n n ý c h o k r u h l i a k o v (25,2 % a 2 3 , 2 % ) , k t o r é p o c h á d z a j ú z o z a r o v n a n é h o p o v r c h u p o r i e č n e j r o v n e .

V z n i k v ä č š í c h p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v p o d m i e ň u j e t e k t o n i c k á p r e d i s p o z í c i a . V j a s k y n i s a n a j v ý r a z n e j š i e p r e j a v u j ú v e r t i k á l n e z l o m y , p r í p . d i s l o k á c i e S Z — J V s m e r u , n a k t o r ý c h s ú n a p r . v y v i n u t é ú s e k y m e d z i m e r a č s k ý m i b o d m i 3 3 ­ 30, 28 ­ 8, 9 ­ 15, 17 ­ 18 a ď a l ­ š i e . V e r t i k á l n e p o r u c h y s m e r u 200° — 20° z v ä č š a l e n k r i ž u j ú c h o d b y v y ­ v i n u t é n a h l a v n ý c h p o r u c h á c h a s p ô s o b u j ú i c h m o r f o l o g i c k ú č l e n i t o s ť ( r ô z n e v ý b e ž k y a v ý k l e n k y ) . Z r i e d k a v é s ú d i a g o n á l n e p o r u c h y , n a n a j ­ v ý r a z n e j š e j , s m e r u 195° ­ 15° s ú k l o n o m 25° n a V J V , j e v y v i n u t á p r i e ­

191

Obr. 3. Petrografický rozbor štrkov z jaskyne pri Holom vrchu. 1 — andezity a limonity, 2 — kremeň, 3 — vápence, 4 — sintre, 5 — brid­ lice, 6 — ílovce a organodetritické vápence s t r a n n á c h o d b a ( m e d z i m e r a č s k ý m i b o d m i 2 3 — 24). V s t u p n á s t u d ň a j e z a l o ž e n á t a k t i e ž n a v ý r a z n e j p o r u c h e s m e r u p r i b l i ž n e V — Z. Z a s t ú p e n i e p o d z e m n ý c h c h o d i e b k o r ó z n e h o p ô v o d u j e p o d r a d n é . P a t r i a s e m n a j m ä k o r ó z n e k o m í n y a č i a s t o č n e i s t u d n e .

V y c h á d z a j ú c z c h a r a k t e r u j a s k y n n ý c h c h o d i e b , k v a p ľ o v e j v ý z d o b y a p o ­ l o h y p o n o r o v n a p o v r c h u , k t o r é l e ž i a t e s n e p o d m l a d š í m i p o k r y v n ý m i ú t v a r m i , m o ž n o u s u d z o v a ť o r e l a t í v n e m l a d o m v e k u j a s k y n e . J a s k y ň a v z n i k l a až p o e x h u m á c i i v á p e n c o v s p o d m l a d š í c h n e o g é n n y c h h o r n í n .

V p r o f i l e c h o d i e b m o ž n o s l e d o v a ť n i e k o ľ k o ú r o v n í b o č n e j e r ó z i e , k t o r á — p r a v d e p o d o b n e s p o j e n á s d e p o n o v a n í m s e d i m e n t o v — p r e v l á d a l a n a d h ĺ b ­ k o v o u e r ó z i o u , p r i č o m i š l o o p e r i o d i c k ý p r o c e s (obr. 4). R e l i k t y j a s k y n ­ n ý c h s e d i m e n t o v s a n a c h á d z a j ú až t a k m e r v s t r o p n ý c h č a s t i a c h c h o d i e b .

V s ú č a s n o s t i p o k r a č u j e i n t e n z í v n e z a r e z á v a n i e s a p o d z e m n é h o t o k u d o p o d l o ž i a , s p o j e n é s v y n á š a n í m s e d i m e n t o v a d e š t r u k c i o u p o d l a h o v ý c h s i n t r o v , č o v i d i e ť n a j m ä m e d z i m e r a č s k ý m i b o d m i 17 — 25, k d e p o t o k e r o d u j e p r i a m o s k a l n ý p o d k l a d .

5. VÝPLŇ JASKYNE S e k u n d á r n u v ý p l ň j a s k y n e m o ž n o r o z d e l i ť p o d ľ a p ô v o d u v h r u b ý c h r y s o c h n a d v e v ä č š i e s k u p i n y : a) a u t o c h t ó n n u , b) p a r a a u t o c h t ó n n u a a l o c h t ó n n u .

A u t o c h t ó n n u v ý p l ň r e p r e z e n t u j ú r ô z n e m o r f o l o g i c k é a m o r f o ­ g e n e t i c k é f o r m y s i n t r o v e j v ý p l n e , k t o r é z m i n e r a l o g i c k é h o h ľ a d i s k a z o d ­ p o v e d a j ú k a l c i t u .

192

Obr. 4. Charakteristický profil severozápadnej vetvy jaskyne s výraz­ nými stopami bočnej erózie. Foto Ľ. Gaál

K t e j t o s k u p i n e , k e ď ž e v z n i k á p r i a m o v p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o c h , m o ž ­ n o z a r a d i ť i o d p a d o v é s e d i m e n t y ( m a t e r s k e j h o r n i n y , s i n t r o v ) a p r í p . i r e ­ l i k t n é n e r o z p u s t n é z l o ž k y k a r b o n a t i c k ý c h h o r n í n , a l e t i e m a j ú z k v a n t i ­ t a t í v n e h o h ľ a d i s k a n e p a t r n ý v ý z n a m .

S i n t r o v á v ý p l ň j a s k y n e j e v o v š e o b e c n o s t i s v i e ž a a m l a d á , p r e v a ž n e s v e t l ý c h t ó n o v ( s n e h o b i e l a a ž žltá, z r i e d k a v e j š i e t m a v š í c h f a r i e b ) . R e p r e ­ z e n t u j ú j u r o z l i č n é f o r m y s t a l a k t i t o v . D o m i n a n t n é p o s t a v e n i e m a j ú j e m ­ n é , n i e k e d y t a k m e r p r i e h ľ a d n é b r č k á o d j u v e n i l n ý c h až p o d o b r e v y v i ­ n u t é t v a r y d o 0,5 m d ĺ ž k y (obr. 5). M e n e j č a s t é s ú r ô z n e z h r u b n u t é t y p y s t a l a k t i t o v , g u ľ o v i t é , z á c l o n o v i t é a e x c e n t r i c k é k v a p ľ o v é ú t v a r y . Z a u j í ­ m a v é s ú t u d r o b n é v ý r a s t k o v é t v a r y n a s t e n á c h c h o d i e b a n a s t a l a k t i t o c h , k t o r ý m s a u p c h a l p r í v o d n ý k a n á l i k , č í m s a v y t v o r i l i p o d m i e n k y p r e r a s t t ý c h t o e x c e n t r i c k ý c h f o r i e m v p l y v o m h y d r o s t a t i c k é h o t l a k u r o z t o k o v .

Z o r i e n t a č n e j c h e m i c k e j a n a l ý z y a n i e k o ľ k ý c h r o n t g e n o l o g i c k ý c h a n a l ý z r ô z n y c h t y p o v s i n t r o v v y p l y n u l o , ž e s ú t o č i s t é C a ­ k a r b o n á t y z o d p o v e d a ­

193

Obr. 5. Transport materiálu v severozápadnej časti. Foto Ladislav

Benedek

j ú c e k a l c i t u ( S i 0 2 ­ 0,08, F e O ­ 0,56, C a O ­ 5 5 , 1 5 , M g O ­ 0,24, M n O ­ 0,080, CO2 — 4 3 , 9 0 v á h . % ) . D e t a i l n e j š i e c h a r a k t e r i z o v a ť i n h o m o g e n i t u s i n t r o v e j v ý p l n e j a s k y n e m o ž n o m e t ó d o u r t g ­ m i k r o a n a l ý z y . N a „ č i s t ý c h " b i e l y c h s t a l a k t i t o c h b o l i z i s t e n é k v a l i t a t í v n o u p l o š n o u m i k r o a n a l ý z o u i n ­ k l ú z i e F e — (Ti) m i n e r á l u ( k y s l i č n í k Fe), p r a v d e p o d o b n e í l o v é h o , a n i e ­ k t o r á f o r m a SÍO2 ( p r a v d e p o d o b n e k r e m e ň ) . Ď a l š o u r o z š í r e n o u s k u p i n o u m o r f o g e n e t i c k ý c h t y p o v s i n t r o v s ú s t a l a g ­ m i t o v é ú t v a r yzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA ä r ô z n e k a l c i t o v é k ô r y . N a r o z l i č n ý c h m i e s t a c h m o ž n o v i ­ d i e ť c e l ú š k á l u e t a p o v í t o s t i v ý v o j a s t a l a g m i t o v — o d p r í p r a v y p o d k l a d u d e š t r u k č n o u č i n n o s ť o u , c e z v z n i k s t a l a g m i t o v é h o k o r e ň a , až p o v y t v o r e ­ n i e v y v i n u t ý c h j e d i n c o v . Z v ä č š a s ú n e v e ľ k é , m a x i m á l n e o k o l o 20 — 3 0 c m , o j e d i n e l e i 5 0 c m v y s o k é .

Z r i e d k a v e j š i e s ú s t a l a g n á t y . N a j v ä č š í j e v y š e 1 m v y s o k ý a a s i 10 c m h r u b ý . N i e k t o r é s ú v p l y v o m o d n o s u p o d l o ž n ý c h s e d i m e n t o v n a k l o n e n é .

P r i m e r a č s k o m b o d e 17, k d e j e n a j p e s t r e j š i a a n a j b o h a t š i a v ý z d o b a , s ú n a s t a l a g n á t o c h e f e k t n é n a j m ä r í m s o v é l e m y .

V k o r y t e p o t o k a s ú n a m n o h ý c h m i e s t a c h v y v i n u t é s i n t r o v é h r á d z e , s ú v š a k d o h ĺ b k y s a z a r e z á v a j ú c i m t o k o m v s p o d n ý c h č a s t i a c h č a s t o p e r ­ f o r o v a n é a p o s t u p n e r o z r u š o v a n é . D o s a h u j ú r o z m e r y o k o l o 1 m , z o r a d e n é s t u p ň o v i t é n a d s e b o u . H r ú b k a s i n t r o v s a p o h y b u j e m a x i m á l n e o k o l o 0,6 m .

194

G e n e t i c k y z a u j í m a v ý t y p s i n t r a b o l n á j d e n ý v k o r y t e p o t o k a p r i m e ­ r a č s k o m b o d e 22. O d o d p r s k u j ú c e j v o d y p o d z e m n é h o t o k u v „ z á v e t r í " n e v y s o k é h o v o d o p á d u s a v y t v o r i l i z o l o v a n ý , n e p r i r a s t e n ý a g r e g á t s k a l e ­ n o é d r o v k a l c i t u b é ž o v e j až o k r o v o h n e d e j f a r b y . J e d n o s t r a n n ý p r í n o s s t a ­ v e b n ý c h l á t o k r o z s t r e k o v a n ý c h v o d o u s p ô s o b i l r a s t k r í č k o v i t ý c h t v a r o v (obr. 6). J e d i n c e k a l c i t u d o s a h u j ú d ĺ ž k u m a x i m á l n e o k o l o 0,5 c m . M o r f o ­ l o g i c k ý a o p t i c k ý v ý s k u m d o p l n i l a r o n t g e n o m e t r i c k á a n a l ý z a , k t o r á p o t v r ­ d i l a , ž e i d e o k a l c i t .

V o b l a s t i m e r a č s k ý c h b o d o v 2 1 ­ 2 4 p o k r ý v a s t r o p n é č a s t i c h o d i e b p o ­ m e r n e s ú v i s l ý , n i e k o ľ k o m m h r u b ý p o v l a k m ä k k é h o s i n t r a v r ô z n y c h š t á d i á c h k o n z i s t e n c i e ­ o d k a š o v i t ý c h až p o t v r d n ú c e k ô r k y b i e l y c h a ž k r é m o v ý c h t ó n o v . R ô n t g e n o m e t r i c k o u a t e r m i c k o u a n a l ý z o u b o l i d e n t i f i ­ k o v a n ý a k o k a l c i t .

K p a r a a u t o c h t ó n n y m z l o ž k á m s e d i m e n t o v m o ž n o priradiť k l a s t i k á v á p e n c o v z n e s e n é d o j a s k y n e z b l í z k e h o k r a s o v é h o p o v r c h u .

A l o c h t ó n n y m a t e r i á l j a s k y n n ý c h u l o ž e n í n p o c h á d z a z n e k r a ­ s o v ý c h t y p o v , k t o r é s ú t u v p o d s t a t n e j m i e r e z a s t ú p e n é ú l o m k a m i a n d e ­ z i t o v , k r e m e ň a , l i m o n i t u , í l o v c a m i n e o g é n u atď. (pozri o b r . 3). J e m n o ­ z r n n e j š i e f r a k c i e ( p i e s č i t é ) t v o r i a p o p r i b e ž n ý c h m i n e r á l o c h ( k r e m e ň , u h l i č i t a n y , ž i v c e , s ľ u d y ) n a j m ä n e r o z l o ž e n é m i n e r á l y v u l k a n o k l a s t í k a n ­

Obr. 6. Kríčkovitý, rastom usmernený agregát kalcitu. Zväčšené 2X. Foto L. Osvald

195

d e z i t o v , ktoré dokladá n a s l e d o v n á asociácia ť ažkých m i n e r á l o v : m a g n e ­ tit, h e m a t i t , p y r o x é n y , a m f i b o l y , i l m e n i t , zirkón, rútil, l i m o n i t i z o v a n ý pyrit, korund, g r a n á t y , z r i e d k a v e j š í j e epidot, apatit, t u r m a l í n , m o n a z i t atď. H l i n i t é a í l o v i t é s e d i m e n t y j a s k y n e takisto b u d u j ú m a t e r i á l y n e o ­ g é n n y c h s e d i m e n t o v a s e k u n d á r n y c h p r o d u k t o v v u l k a n i t o v . Zistili sa t u aj í l o v é m i n e r á l y (pozri kap. 6). N a j j e m n e j š i e z r n i t o s t n é f r a k c i e boli k o n ­ t a m i n o v a n é i m a t e r i á l o m z terra rossa, k t o r é m u sa tiež p r i s u d z u j e alo­ c h t ó n n y pôvod.

P ô v o d ani zrnitosť s e d i m e n t o v j a s k y n e sa v c e l k u n e d a j ú diferencovať , v z á j o m n e sa m i e š a j ú , a to j e d n o t l i v é l i t o l o g i c k é m i n e r á l n e z l o ž k y i v e ľ ­ k o s t n é frakcie.

6. MIKROKLIMATICKÉ A BIOLOGICKÉ POMERY V j a s k y n i j e p o č a s c e l é h o roka t a k m e r stála t e p l o t a v z d u c h u + 9,0 °C (meraná J o z e f o m G a á l o m 3. 2. 1979, 29. 11. 1980, 14. 2. 1981 m e d z i m e ­ r a č s k ý m i b o d m i 8, 9, a pri bode č. 25 o r t u ť o v ý m t e p l o m e r o m ) . Iba raz bola n a m e r a n á t e p l o t a 9,1 °C (10. 5. 1980). V s t u p n á s t u d ň a v y k á z a l a v o v e r t i k á l n o m rozpätí pri m e r a n í teplôt 19. 2. 1981 t i e t o r o z d i e l y : v o n k a j š i a t e p l o t a : —1,5 °C v c h o d : ­ 0 , 5zyxvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSPOMLKJIHGDCBA °C m e r a č s k ý bod 4: + 7 , 5 °C m e r a č s k ý bod 6: + 9 , 0 °C m e r a č s k ý bod 8: + 9 , 0 °C. T e p l o t a v o d y p o d z e m n é h o t o k u m e r a n á 14. 2. 1981 bola + 9 , 8 "C. V j a s k y n i v o b d o b i a c h s u c h a ( n a j m ä p o č a s l e t n ý c h m e s i a c o v ) j e p o m a l á cirkulácia v z d u c h u . O b m e d z e n ý p r í s t u p k y s l í k a d o p o d z e m n ý c h p r i e s t o ­ rov z n a č n e sť ažuje d ý c h a n i e , a t ý m i p r i e s k u m n é a v ý s k u m n é práce. P r í ­ č i n u t o h t o j a v u m o ž n o v y s v e t l i ť t ý m , ž e v ä č š i n a d r o b n ý c h litokláz m a ­ terskej h o r n i n y nad j a s k y ň o u j e u p c h a t á í l o v i t ý m i m i n e r á l m i , ktoré p o ­ c h á d z a j ú z m l a d š í c h p o k r y v n ý c h ú t v a r o v — n e o g é n n y c h s e d i m e n t o v a p r o d u k t o v z v e t r á v a n i a v u l k a n o k l a s t i c k é h o súboru. Í l o v é m i n e r á l y s ú t u z a s t ú p e n é i l i t o m a p r a v d e p o d o b n e h a l l o y s i t o m a k a o l i n i t o m , ktoré boli z i s t e n é v p o d o b e ú t r ž k o v v j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o c h a o r i e n t a č n e i d e n t i ­ f i k o v a n é r ô n t g e n o m e t r i c k ý m i a t e r m i c k ý m i a n a l ý z a m i .

N a ž i v o č í c h y j e j a s k y ň a p o m e r n e c h u d o b n á . V y s k y t u j e sa iba n i e k o ľ k o t r o g l o x é n n y c h d r u h o v , k t o r é sa do j a s k y n e dostali p r a v d e p o d o b n e o b ­ č a s n ý m i t o k m i z p o v r c h u . N a s t e n e v s t u p n é h o k o m í n a boli r o k u 1976 R i c h a r d o m P o m i c h a l o m z i s t e n é a u r č e n é d r u h y : Heleomyza cap­ tiosa, Abax ater, Gordius sp. a v i a c e x e m p l á r o v Oligochét.

V s e v e r o z á p a d n e j v e t v e pred m e r a č s k ý m b o d o m 32 boli na s t r o p e n á j ­ d e n é u l i t y s p l a v e n ý c h u l i t n í k o v , k t o r é Z o l t á n S c h m i d t určil ako Cochlictopa lubricella (PORRO), Vallonia pulchella (MtiLL.), Chondrula tridens (MtÍLL.) a Vertigo sp. P r e d s t a v u j ú r e c e n t n é t e p l o m i l n é s p o l o č e n ­ s t v o s u c h ý c h s l n e č n ý c h o b l a s t í ( x e r o t e r m n ý c h b i o t o p o v k r a s o v ý c h stepí).

196

ZÁVER J a s k y ň a pri H o l o m v r c h u s a s v o j o u d ĺ ž k o u (319 m ) z a r a ď u j e m e d z i n a j ­ d l h š i e j a s k y n e D r i e n č a n s k é h o k r a s u . V p o s l e d n ý c h r o k o c h to b o l j e d e n z n a j v ý z n a m n e j š í c h o b j a v o v v p r a c o v n o m ú z e m í o b l a s t n e j s k u p i n y S S S R i m a v s k á S o b o t a . P r i e s k u m n é a v ý s k u m n é p r á c e p r i n i e s l i t i e t o h l a v n é p o z n a t k y : 1. J a s k y ň a j e z l o m o v o ­ r i e č n e h o p ô v o d u , p r e t e k á c e z ň u a u t o c h t ó n n y s t á l y p o d z e m n ý t o k .

2. V o v ý v o j i j a s k y n e h r a l i v ý z n a m n ú ú l o h u p o p r i e r ó z n e j č i n n o s t i a u ­ t o c h t ó n n e h o p o t o k a a j o b č a s n é a l o c h t ó n n e t o k y p o c h á d z a j ú c e z n e k r a ­ s o v ý c h v u l k a n i c k ý c h h o r n í n .

3. P o d ľ a p ô v o d u r o z l i š u j e m e v o v ý p l n i j a s k y n e a u t o c h t ó n n e ( s i n t r e , o p a d o v é s e d i m e n t y ) , p a r a a u t o c h t ó n n e ( m a t e r i á l k r a s o v ý c h h o r n í n z b l í z ­ k e h o o k o l i a ) a a l o c h t ó n n e ( k l a s t i k á n e k r a s o v ý c h h o r n í n ) z l o ž k y .

4. V y c h á d z a j ú c z t ý c h t o p o z n a t k o v a z c e l k o v e j k o n f i g u r á c i e t e r é n u , e x i s t e n c i u ď a l š í c h p r i e s t o r o v p r e d p o k l a d á m e p r e d o v š e t k ý m v p o k r a č o v a n í v ý c h o d n e j v e t v y (v s m e r e p o d z e m n é h o t o k u ) .

Z á v e r o m ď a k u j e m e v m e n e o b l a s t n e j s k u p i n y R i m a v s k á S o b o t a R N D r .

Z o l t á n o v i S c h m i d t o v i , C S c . ( G Ú D Š B r a t i s l a v a ) z a u r č e n i e u l i t n í k o v a I n g .

P e t r o v i P a t e k o v i , C S c . ( S V Š T B r a t i s l a v a ) z a v ý p o č e t s ú r a d n í c m a p y j a s ­ k y n e n a e l e k t r o n i c k o m p o č í t a č i .

Do redakcie zborníka došlo: 30. 1. 1982 LITERATÚRA 1. GAÁL, Ľ.: Nové poznatky ku geológii, morfológii a speleológii Drienčanského krasu. In: Slovenský kras, 17, Martin 1979, s. 85­107.

2. GAÁL, Ľ.: Stratigrafia a faciálne vzťahy triasových vápencov silického príkrovu v Drienčanskom krase. Geol. práce, Správy, 77, Bratislava 1982.

3. HOCHMUTH, Z.: Drienčanský kras v Slovenskom rudohorí. Geogr. časopis, 27, 3, Bratislava 1975, s. 282­289.

SPRÁVY, DOKUMENTÁCIA, HISTÓRIA A ORGANIZÁCIA

D O B R O V O D S K O ­ P R A Š N Í C K Y Z L E P E N C O V Ý K R A S PAVOL MITTER

P o p r i t y p i c k ý c h k r a s o v a t e j ú c i c h h o r n i n á c h , a k ý m i s ú t r i a s o v é a j u r s k é v á p e n c e , v y s k y t u j ú s a v M a l ý c h K a r p a t o c h n e o g é n n e z l e p e n c e , p i e s k o v c e a b r e k c i e z l o ž e n é z k a r b o n á t o v ý c h ú l o m k o v a t m e l e n é k a l c i t o m . V y v i n u l s a n a n i c h z a u j í m a v ý k r a s , n a j m ä n a n i e k t o r ý c h l o k a l i t á c h m e d z i D o b r o u V o d o u a P r a š n í k o m . Z v o l i l i s m e p o m e n o v a n i e D o b r o v o d s k o ­ p r a š n í c k y k r a s a k o s ú č a s ť v y š š e j j e d n o t k y — D o b r o v o d s k ý k r a s . N a v ý s k y t k r a s o ­ v ý c h j a v o v v Š t i e p a n o m a n a Š i n d ľ o v e j u p o z o r n i l i č l e n o v i a O S S S S C h t e l n i c a p o č a s n a š e j r a j o n i z á c i e k r a s u M a l ý c h K a r p á t , k t o r í aj s p o l u ­ p r a c o v a l i p r i t e r é n n o m v ý s k u m e . Z i s t i l i s m e , ž e k r a s u v e d e n ý c h a ď a l ­ š í c h l o k a l í t v z n i k o l n a n e o g é n n y c h k a r b o n á t o v ý c h z l e p e n c o c h a p i e s k o v ­ c o c h s p o d n é h o b u r d i g a l u . N e o g é n t v o r í v M a l ý c h K a r p a t o c h p e s t r ú s e ­ d i m e n t á c i u , k t o r ú l o k á l n e r e p r e z e n t u j e k a r b o n á t o v á f á c i a e g e n b u r g u . N a v h o d n ý c h o d k r y v o c h , z v ä č š a v o v y v ý š e n e j p o l o h e n a o b n a ž e n e j h o r n i n e s a p r e j a v u j e v ý r a z n á k r a s o v á m o d e l á c i a p o v r c h u . Z l e p e n c e , p i e s k o v c e a b r e k c i e t v o r i a o k r u h l i a k y a ú l o m k y v á p e n c o v a d o l o m i t o v . V z n i k l i v p l y t k e j f á c i i o k r a j o v é h o m o r a , k t o r é s a p o s t u p n e p r e h l b o v a l o . J e d n a z o s e d i m e n t a č n ý c h p a n v í b o l a d o b r o v o d s k o ­ r o z b e ž s k á d e p r e s i a . R i e k y n a ­ p l a v o v a l i v á p e n c o v é a d o l o m i t o v é o k r u h l i a k y , š t r k a p i e s o k , k t o r é n e s k ô r s p e v n i l k a l c i t o v ý t m e l . O k r u h l i a k y s ú p r e v a ž n e d o b r e o p r a c o v a n é , z l e ­ p e n c e n e z r e t e ľ n e až h r u b o h l a v i c o v i t e z v r s t v e n é ( B u d a y , T., 1962).

P o l y m y k t n é z l e p e n c e a b r e k c i e s ú m o r f o l o g i c k y o d o l n e j š i e a k o k a r ­ p a t s k á f o r m á c i a h e l v é t u v i c h s u s e d s t v e . O b j a v u j ú s a p o o b v o d e z n í ž e ­ n i n y a v t e r é n e t v o r i a v i d i t e ľ n é v y v ý š e n i n y — n a p r . Š i n d ľ o v á , B r a d l o p r i C h t e l n i c i , V e ľ k á P e c (438 m ) a M a l á P e c (396 m ) ­ z v y č a j n e v s u s e d s t v e v á p e n c o v a d o l o m i t o v s t r e d n é h o t r i a s u , k t o r é t v o r i a i c h p o d l o ž i e . Z l e p e n ­ c e a b r e k c i e s ú n e r o v n o m e r n e s p e v n e n é , s e l e k t í v n e z v e t r á v a j ú a v z n i k a j ú t a k p e s t r é p o v r c h o v é t v a r y . V e x p o n o v a n ý c h p o l o h á c h s p ô s o b u j e g r a v i ­ t á c i a i c h r o z p a d , p r i č o m v z n i k a j ú s u t i n o v é až b a l v a n o v é p o l i a , n a p r í k l a d n a v ý c h o d n o m o k r a j i Š i n d ľ o v e j , n a z á p a d n o m o k r a j i c h t e l n i c k é h o B r a d ­ l a a n a V e ľ k e j P e c i . Z v e t r á v a n í m n a z l o m o c h a s e l e k t í v n e n a s l a b š i e

199

s p e v n e n ý c h p o l o h á c h v z n i k l i s k a l n é o k n á n a M a l e j P e c i ( L í š k a , M., 1974) a n a v ý c h o d n o m o k r a j i Š i n d ľ o v e j . N e r o v n o m e r n ý m z v e t r á v a n í m n a v r s t v o v ý c h p l o c h á c h v z n i k l i s k a l n é h r í b y v Š t i e p a n o m . V ý r a z n e j e v y p r e p a r o v a n á k v e s t a M a l é s k a l k y pri D o b r o v o d s k ý c h l ú k á c h , k d e s ú h r u b o h l a v i c o v i t é až m a s í v n e z l e p e n c e 25° s k l o n e n é n a j u h o v ý c h o d a g r a ­ v i t a č n é sa r o z p a d a j ú c e n a v e ľ k é k v á d r o v é b l o k y . S ú t u z r e t e ľ n é k o n k á v n e v y h l b e n i n y v z n i k a j ú c e pri s e l e k t í v n o m r o z r u š o v a n í .

P r e k v a p u j ú c o m n o h o t v a r é s ú š k r a p y . V z n i k l i n a o d k r y v o c h k a r b o n á ­ t o v ý c h p i e s k o v c o v a z l e p e n c o v n a v h o d n e e x p o n o v a n ý c h p o l o h á c h na C h t e l n i c k o m B r a d l e , n a M a l e j P e c i , n a V e ľ k e j P e c i , v Š t i e p a n o m a n a n í z k o m p l o c h o m c h r b t e H o r n ý k o p e c pri d v o r e J R D C h t e l n i c a . P r e v l á d a ­ j ú r o z l i č n é p r e m o d e l o v a n é j a m k o v é š k r a p y . V z n i k l i z v ä č š a n a m á l o s k l o ­ n e n ý c h a l e b o n a m e n e j s p e v n e n ý c h m e d z i v r s t v o v ý c h p l o c h á c h , k d e sa k o m b i n u j ú so s i l n ý m s k r a s o v a t e n í m š p o n g i o v i t ý c h p e r f o r á c i í ( V e ľ k á P e c , M a l á Pec). Š k r a p y s ú o v á l n e , o k r ú h l e , a l e b o n e p r a v i d e l n é . Z n i e k t o r ý c h sa v y v i n u l i „ k a m e n i c e " . Veľ kosť š k r á p j e d o 12 c m , n i e k d e aj v i a c , a t v a ­ r o m p r i p o m í n a j ú a e r o x y s t y . N a e o l i c k ú m o d e l á c i u u p o z o r n i l M. L í š k a (1974), n a j m ä v s ú v i s l o s t i s j a s k y ň o u V e ľ k á P e c . N a v h o d n ý c h p o l o h á c h v z n i k l i h l b o k é d i e r o v é š k r a p y . P r e m o d e l o v a n í m p u k l í n n a c h t e l n i c k o m B r a d l e v z n i k l i p u k l i n o v é a d i e r o v é š k r a p y 20 — 30 c m h l b o k é . S k r a s o ­ v a t e n i e t u v š a k z a s a h u j e až d o 3 m h ĺ b k y . N a p l o c h o m p o v r c h u r e z i d u á l ­ n e j p l o š i n y c h t e l n i c k é h o B r a d l a sa z a c h o v a l o š k r a p o v é p o l e p r e v a ž n e p u k ­ l i n o v ý c h , ale aj j a m k o v ý c h a d i e r o v ý c h škráp. P e k n é š k r a p y s m e zistili n a p l o c h o m c h r b t e H o r n ý k o p e c . N e o b y č a j n e v e ľ k é v á l o v c o v é š k r a p y s ú v Š t i e p a n o m n a t a k m e r k o l m ý c h p l o c h á c h s t a r é h o a h l b o k é h o s k r a s o ­ v a t e n i a . Š í r k a v á l o v c o v j e 20 — 30 c m a z a p a d a j ú do p ô d y , z k t o r e j v y ­ s t u p u j ú 0,5 — 1 m v y s o k é o d k r y v y s k r a s o v a t e n ý c h h r u b o z r n n ý c h p i e s ­ k o v c o v až z l e p e n c o v . S k r a p y v Š t i e p a n o m p o k l a d á m e za p o z o s t a t o k p r e d ­ k v a r t é r n e h o krasu, z k t o r é h o sa z a c h o v a l i z v y š k y v e ľ k ý c h d i e r o v ý c h , p u k l i n o v ý c h a v á l o v c o v ý c h škráp.

K r a s o v é j a m y ( z á v r t y ) s m e zistili n a s e v e r n o m ú b o č í Š i n d ľ o v e j S S Z o d D e c h t í c a n a D l h e j l ú k e . Časť k r a s o v ý c h j á m j e h y d r o g r a f i c k y a k t í v n a .

V č a s e z v ý š e n é h o p o v r c h o v é h o o d t o k u p o h l c u j ú p o v r c h o v ú v o d u , čo s v e d ­ čí o a k t í v n o m p r o c e s e k r a s o v a t e n i a v m a s í v e n e o g é n n y c h z l e p e n c o v a p i e s ­ k o v c o v . N a v ý c h o d n o m ú b o č í Š i n d ľ o v e j asi 14 m n a d d o l i n o u j e p l o c h á z n í ž e n i n a s t r o m a k r a s o v ý m i j a m a m i (15zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPO x 5 x 0,9 m). J u ž n á j a m a m á n a d n e š t r b i n o v ý o t v o r , k t o r ý m p r e s a k u j e v o d a d o p o d z e m i a . A s i 40 m j u ž ­ n e j š i e v z n i k l a ď alšia k r a s o v á j a m a s r o z l o h o u 6 x 8 x 1 m . P l o c h é d n o v y p ĺ ň a j ú ú l o m k y z l e p e n c a . N a j v ý r a z n e j š i a j e k r a s o v á j a m a s i t u o v a n á 30 m n a d d n o m d o l i n y . K o t l o v i t á k r a s o v á j a m a t v o r í u k o n č e n i e o k o l o 60 m d l h e j s t r á ň o v e j d o l i n k y . P o n o r n á k r a s o v á j a m a j e a s y m e t r i c k á , h l b o k á v y š e 3 m . N a j e j d n e s o n d o v a l i č l e n o v i a O S S S S C h t e l n i c a d o h ĺ b k y 2,5 m . B o l a m o ž n o s ť ď a l š i e h o s o n d o v a n i a , a l e v práci n e p o k r a č o v a l i .

D v e v e ľ k é k r a s o v é j a m y s ú n a n a j n i ž š o m m i e s t e D l h e j l ú k y n a v ý c h o d ­ n o m ú p ä t í K l e n o v e j . N a v z á j o m s ú v i s i a a t v o r i a p o n o r p o v r c h o v ý c h v ô d ,

200

Obr. 1. Dierové a puklinové škrapy na Malej Peci. Foto P. Mitter

201

Obr. 2. Chtelnické Bradlo. Foto P. Mitter k t o r é z p o v r c h u D l h e j l ú k y o b č a s p r i t e k a j ú . V ä č š i a j a m a m á r o z m e r 6 x 15 x 2,5 m , v e d ľ a j e m e n š i a j a m a . N a d n e m e d z i b a l v a n m i h r u b o z r n ­ n ý c h p i e s k o v c o v až z l e p e n c o v s ú š t r b i n o v é o t v o r y a o b e k r a s o v é j a m y s ú n i m i n a v z á j o m s p o j e n é . S p o j e n i e d o k á z a l i č l e n o v i a O S S S S C h t e l n i c a , k e ď p r e š l i ú z k y m p u k l i n o v ý m p r i e s t o r o m . V o d a , k t o r á s a t u p o n á r a , v y ­ v i e r a n a d n e s u c h e j d o l i n y v Š t i e p a n o m v d v o c h o b č a s n ý c h v y v i e r a č ­ k á c h . V o b o c h s o n d o v a l i j a s k y n i a r i z C h t e l n i c e , a l e c e z s u t i n u d o p o d z e ­ m i a n e p r e n i k l i . N e u r č i t é , p r a v d e p o d o b n e u m e l é j a m y s ú n a v ý c h o d n o m o k r a j i V e ľ k e j P e c e p o v y š e l e s n e j c e s t y . N i e k t o r é z n i c h b y m o h l i b y ť aj k r a s o v é j a m y .

V k a r b o n á t o v ý c h z l e p e n c o c h a b r e k c i á c h s m e z a r e g i s t r o v a l i aj n i e k o ľ ­ k o m a l ý c h j a s k ý ň a p r e v i s o v .

Jaskyňa na Šindľovej. M a l á s t r á ň o v á j a s k y ň a v z n i k l a n a s e v e r n o m o k r a j i p l o c h é h o c h r b t a Š i n d ľ o v á , k d e n a o d o l n ý c h z l e p e n c o c h v z n i k l a b r a l n á o b r u b a . B a l v a n o v é p o l e , k t o r é v z n i k l o g r a v i t a č n ý m r o z p a d o m n a v ý c h o d n o m o k r a j i Š i n d ľ o v e j , s m e u ž s p o m í n a l i . M e d z i b a l v a n m i j e .nie­ k o ľ k o d i e r a n o r . N a s e v e r n o m o k r a j i Š i n d ľ o v e j a s i 20 m n a d d o l i n o u , 15 m j u ž n e o d s k a l n é h o o k n a t r o j u h o l n í k o v é h o t v a r u (šírka 2 m , v ý š k a 1 m ) v z n i k l a s e l e k t í v n y m z v e t r á v a n í m n a v r s t e v n o m r o z h r a n í n e r o v n a k o s p e v n e n ý c h s e d i m e n t o v n e o g é n u s t r á ň o v á j a s k y ň a . N a d l o ž i e a s t r o p j a s ­

202

k y n e t v o r i a d o b r e s p e v n e n é z l e p e n c e s p o l o h a m i b r e k c i í , p o d n i m i s ú s l a b š i e s p e v n e n é s i v é a ž s v e t l o h n e d é p i e s k o v c e . P i e s k o v c e z v e t r á v a j ú r ý c h l e j š i e , p r e t o v t ý c h t o m i e s t a c h v z n i k l a j a s k y ň a a s e v e r n e o d n e j d v a m a l é p r e v i s y . J a s k y ň a z a s a h u j e d o m a s í v u 3,8 m , s t r o p j e m i e r n e s k l o ­ n e n ý n a v r s t v o v o m r o z h r a n í . D n o j e r o v n é , d o j a s k y n e z a s a h u j e m a l ý s u t i n o v ý k u ž e ľ , v p r e d u j e v y p r e p a r o v a n ý m a l ý p i l i e r i k . J a s k y ň a n e m á p o k r a č o v a n i e a n i i n é m o r f o l o g i c k é z a u j í m a v o s t i , m á v š a k d o k u m e n t a č n ú h o d n o t u .

Jaskyňa pod c h t e l n i c k ý m B r a d l o m . P o l y g e n e t i c k ý p o d z e m n ý p r i e s t o r v z n i k o l n a J Z s t r a n e s k a l n e j s t e n y , k t o r á s p a d á 10 ­ 12 m z r e z i d u á l n e j v r c h o l o v e j p l o š i n y . J a s k y ň a v z n i k l a č i a s t o č n e k r a s o v a t e n í m , č i a s t o č n e z v e t r á v a n í m h r u b o z r n n ý c h p i e s k o v c o v n a p u k l i n á c h 6 3 / 7 0 , 6 6 / 1 3 0 , k t o r é u r č i l i aj s m e r y s l e p o u k o n č e n ý c h v ý b e ž k o v s m a l ý m i k r a s o v ý m i k o m í n m i .

V c h o d o r i e n t o v a n ý n a J Z j e 3 m š i r o k ý , d v a v ý b e ž k y z a s a h u j ú d o v z d i a ­ l e n o s t i 3,5 m . V j u ž n e j š o m v ý b e ž k u s ú s i v o b i e l e s f é r i c k é n á t e k y s i n t r a , k t o r é p o m a l y z v e t r á v a j ú . I c h e x i s t e n c i a s v e d č í o a k t í v n o m p r o c e s e k r a ­ s o v a t e n i a . P r e d j a s k y ň o u j e v a l z o s u t i n y , k t o r á sa u v o ľ n i l a z v e t r á v a n í m z o s t e n y n a d j a s k y ň o u . V j a s k y n i s ú a u t o c h t ó n n e s e d i m e n t y ( s u t i n a a s i n ­ tre) s o s p r a š o u . I d e o m a l ú p r e v i s o v ú s t r á ň o v ú j a s k y ň u , k t o r á n e m á p o ­ k r a č o v a n i e a l e n s k r o m n ú s i n t r o v ú v ý p l ň . M á v š a k d o k u m e n t a č n ú h o d ­ n o t u .

N a c h t e l n i c k o m B r a d l e s m e z i s t i l i e š t e d v a z a u j í m a v é ú t v a r y p o d z e m ­ n é h o k r a s u . N a v r c h o l o v e j p l o š i n e j e v z á p a d n e j č a s t i (345 m n. m . ) z l o m 0

.

1

2

3 m

1 : 1 0 0

B

B

Obr. 3. Jaskyňa na Šindľovej (242 m n. m.) Malé Karpaty, Dobrovodský kras, k. ú. Dobrá Voda. Spracoval P. Mitter

203

0

2

3m

yvtsrnkiaYTSRJGDA

1:10 0

u

N

Obr. 4. Jaskyňa pod Chtelnickým Bradlom (332 m n. m.) Malé Karpaty, Dobrovodský kras, k. ú. Chtel­ nica. Spracoval P. Mitter

V S V — Z J Z s m e r u r o z š í r e n ý k o r ó z i o u . V z n i k o l t a k p o d z e m n ý p u k l i n o v ý p r i e s t o r 2,5 m h l b o k ý , 2 m d l h ý a 0,5 m š i r o k ý . D n o j e z a s y p a n é s u t i n o u . Ď a l š í z a u j í m a v ý ú t v a r j e k r a s o v ý k o m í n , k t o r ý v z n i k o l s k r a s o v a t e n í m j e d n e j z p o č e t n ý c h c a m b e r i n g o v ý c h t r h l í n n a j u ž n o m o k r a j i B r a d l a . O v á l ­ n y z v i s l ý k o m í n m á p r i e m e r 1 m , j e 2,8 m h l b o k ý z v r c h u s k a l n e j s t i e n k y až 4 m . S t e n y s ú z v i s l é , s č a s t i p o k r y t é z v e t r á v a j ú c i m s i n t r o m . D n o j e z a s y p a n é s u t i n o u , k o m í n p o k r a č u j e d o l u d o n e z n á m e j h ĺ b k y . K r a s o v ý ú t v a r j e z r e j m e z v y š o k s t a r é h o s k r a s o v a t e n i a v p o k r o č i l o m š t á d i u d e š t r u k ­ c i e . y ,

v

|

Jaskyňa V e ľ k á Pec. J e d n a z n a j z n á m e j š í c h j a s k ý ň M a l ý c h K a r p á t t v o r í v e ľ k ý p r e v i s o v ý p r i e s t o r p o d s e v e r n ý m o k r a j o m k ó t y V e ľ k á P e c . U r č u ­ j ú c i m p r o c e s o m v z n i k u j a s k y n e b o l o z v e t r á v a n i e k a r b o n á t o v ý c h z l e p e n c o v a b r e k c i í , m e n e j k r a s o v ý p r o c e s . M . L í š k a ( 1 9 7 4 ) p r i p i s u j e v e ľ k ý v ý ­ z n a m p r i j e j v z n i k u e o l i c k e j e r ó z i i . J a s k y ň a t v o r í p r a v i d e l n ý p a r a b o l i c k ý p r e v i s o v ý p r i e s t o r z a s a h u j ú c i d o m a s í v u 15 m , 5 m v y s o k ý a 12 m š i r o k ý (P o s p í c h a 1, J., 1979). J a s k y ň a , l e p š i e p r e v i s o v á j a s k y ň a v z n i k l a v s t r e d ­ n o z r n n o m z l e p e n c i s o z r n a m i d o b r e a ž s l a b o o p r a c o v a n ý m i p r i e m e r u d o 5 c m , o j e d i n e l e aj n a d 10 c m . V n i e k t o r ý c h m i e s t a c h v i d n o v s t e n e p o l o h y b r e k c i o v ý c h ú l o m k o v s i v é h o v á p e n c a . L a v i c o v i t é až n e z r e t e ľ n é z v r s t v e n i e m á s k l o n 30° n a s e v e r . N a s t e n á c h s ú k o r ó z n e v o š t i n o v é a a e r o x y s t o v é

204

Obr. 5. Vchod do jaskyne pod Výškou. Foto P. Mitter

205

Obr. 6. Jaskyňa pod Výškou Malé Karpaty, Dobrovodský kras, k. ú. Dobrá Voda. Zamerali 5. 10. 1981 ZBK P. Mitter, J. Lobodáš, J. Pospíchal v y h l b e n i n y o k r ú h l e h o a e l i p t i c k é h o t v a r u . N a S V o k r a j i j e n e p r a v i d e l n ý v ý b e ž o k a m a l é s k a l n é o k n o s v o š t i n o v ý m i a v r s t v o v ý m i š k r a p a m i . D n o j a s k y n e j e r o v n é s n i e k o ľ k ý m i v e ľ k ý m i ú l o m k a m i z l e p e n c a . P r e d j a s k y ­ ň o u j e s u ť o v i s k o , k t o r é v z n i k l o r o z p a d o m z l e p e n c o v v r c h o l o v e j č a s t i k ó t y V e ľ k á P e c . J a s k y ň a j e z n á m a a k o a r c h e o l o g i c k á l o k a l i t a .

Jaskyňa Pod V ý š k o u . Z a u j í m a v ý m k r a s o v ý m ú t v a r o m j e j a s k y ň a n e ­ ď a l e k o o p u s t e n é h o p i e s k o v é h o l o m u S V od D o b r e j V o d y . V c h o d d o j a s ­ k y n e j e p o d s k a l n o u o b r u b o u s u c h e j s t r á ň o v e j d o l i n k y s p a d a j ú c e j s p o d D o b r o v o d s k ý c h u h l í s k , o r i e n t o v a n ý n a S V . Za ú z k y m v c h o d o m m e d z i v e ľ k ý m i b l o k m i z l e p e n c o v sa p o d z e m n ý p r i e s t o r z v a ž u j e d o l u d o m a l e j s i e n e , k t o r á j e n a j v ä č š í m p r i e s t o r o m j a s k y n e . V z n i k l a n a p u k l i n e 5 0 / 1 5 0 , n a k t o r e j aj s i e ň v p ô v o d n o m s m e r e v y z n i e v a n i e k o ľ k ý m i t e s n ý m i v ý ­

206

b e ž k a m i . Ď a l š í ť ah j a s k y n e s a o t á č a v p r a v o , k d e v n a j n i ž š o m b o d e s i e n e č l e n o v i a O S C h t e l n i c a p r e k o p a l i c e z h l i n i t ý s u t i n o v ý n á n o s t e s n ý k a n á ­ l o v ý p r i e c h o d d o ď a l š e j č a s t i j a s k y n e . P r i s o n d o v a n í v y b r a l i z j a s k y n e s i l n e s k r a s o v a t e n é b l o k y v á p e n c a . N o v o o b j a v e n ú časť j a s k y n e t v o r í m a l á č l e n i t á k a v e r n a s m n o h ý m i r ú r o v i t ý m i v ý b e ž k a m i a p e r f o r á c i a m i ( o k o l o b o d u 3), v o v e ľ m i s i l n e s k r a s o v a t e n e j h o r n i n e . V š e t k y v ý b e ž k y s a v š a k k o n č i a s l e p o . V j a s k y n i s ú n á t e k y s i n t r o v v t v a r e b a l d a c h ý n o v a p l o š n é n á s t e n n é n á t e k y n a d b o d o m 2. S ú z v e t r a n é a l e b o o d l o m e n é . N a d n e j a s k y ­ n e j e h l i n a , ú l o m k y z l e p e n c a a v á p e n c a . V p r i e s t o r e o k o l o b o d u 3 j e h o r ­ n i n a s i l n e s k r a s o v a t e n á , n i e k t o r é p o l o h y s ú m á l o s p e v n e n é , v y s k y t u j e sa aj n e s p e v n e n ý p i e s o k . N i e k t o r é d u t i n y a v ý k l e n k y p o k r ý v a j ú z v e t r á v a ­ j ú c e k r y š t á l y k a l c i t u a s i n t r o m s p e v n e n ý p i e s o k . J a s k y ň u p r i D o b r e j V o d e p o k l a d á m e z a c e n n ý k r a s o v ý f e n o m é n . V z n i k l a n a r o z h r a n í t r i a s o v ý c h v á p e n c o v a n e o g é n n y c h z l e p e n c o v s p o l o h a m i p i e s k o v c a a v o ľ n é h o p i e s k u , k t o r ý v š a k m ô ž e byť aj r e s e d i m e n t o v a n ý . V n ú t o r n á časť j a s k y n e j e n a j ­ s t a r š i a , m o ž n o d r u h o t n e v y p r á z d n e n á , p ô v o d n ý p i e s o k sa m i e s t a m i z a c h o ­ v a l . Z v e t r á v a j ú c e p o v l a k y k r y š t á l o v k a l c i t u i n d i k u j ú s t a r é s k r a s o v a t e n i a .

N i e j e j a s n é , či j a s k y ň a m a l a f u n k c i u p o n o r u a l e b o v y v i e r a č k y v s ú v i s ­ l o s t i s v y v i e r a č k o u pri D o b r e j V o d e . T v a r y v s t u p n e j č a s t i j a s k y n e p o ­ u k a z u j ú n a s k r a s o v a t e n i e v o s f é r e i n f i l t r á c i e p o v r c h o v ý c h v ô d . Z l o ž i t e j š i a j e v n ú t o r n á časť , k d e s ú aj z n a k y f r e a t i c k é h o k r a s o v a t e n i a .

V p r í s p e v k u s m e c h c e l i u p o z o r n i ť n a k r a s o v ú m o d e l á c i u k a r b o n á t o v ý c h z l e p e n c o v , p i e s k o v c o v a b r e k c i í n e o g é n u v r e g i ó n e D o b r o v o d s k é h o k r a s u .

Z i s t e n é s k u t o č n o s t i p o u k a z u j ú n a a k t í v n y p r o c e s k r a s o v a t e n i a t ý c h t o h o r ­ n í n n a p o v r c h u i v p o d z e m í , s č í m t r e b a rátať n i e l e n v r á m c i ú v a h o k r a ­ se, a l e aj p r i p l á n o v a n í v y u ž i t i a p ô d y . K r a s o v é a š t r u k t ú r n e t v a r y t e r é n u s ú c e n n é z h ľ a d i s k a k u l t ú r n o h i s t o r i c k é h o , k r a j i n á r s k e h o a p o p r i C H P V j a s k y n i V e ľ k á P e c z a s l u h u j e o c h r a n u aj c h t e l n i c k é B r a d l o , M a l é s k a l k y a M a l á P e c . N a š u s p r á v u n e p o k l a d á m e z a v y č e r p á v a j ú c u . Ď a l š í p o d r o b n ý p r i e s k u m S V č a s t i ú z e m i a , k d e j e r o z l o h a k a r b o n á t o v ý c h s e d i m e n t o v n e o g é n u n a j v ä č š i a , i s t e p r i n e s i e p o z n a t k y o n o v ý c h k r a s o v ý c h p r v k o c h t e r é n u . Z h ľ a d i s k a e x i s t e n c i e k r a s o v ý c h j a v o v s ú n á j d e n é aj ď a l š i e l o ­ k a l i t y v M a l ý c h K a r p a t o c h , k d e k a r b o n á t o v é p i e s k o v c e , z l e p e n c e a b r e k ­ c i e v y s t u p u j ú n a p o v r c h v e x p o n o v a n ý c h p o l o h á c h .

LITERATÚRA 1. BUDAY, T.: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1 :200 000 Wien ­ Bratislava. GÚDS, Bratislava 1962.

2. BUDAY, T. — CICHA, J.: Nové názory na stratigrafiu spodného a vrchného miocénu Dolnomoravského úvalu a Považia. Geol. práce, zoš. 43, Bratislava 1956.

3. KORÁB, T.: Geologické pomery okolia Dobrej Vody. Geofond, Bratislava 1958.

4. LÍŠKA, M.: Jaskyňa Velká Pec. In: Krásy Slovenska, LI, 11: 509, Bratislava 1974.

5. POSPlCHAL, J.: Technický denník, 11, OS SSS Chtelnica 27. 5. 1979. Archív MSK, Liptovský Mikuláš 1979.

P R E J A V Y R E C E N T N Ý C H P O H Y B O V V M E D V E D E J J A S K Y N I V M A L E J F A T R E STANISLAV PAVLARCÍK ­ MATÚŠ PESKO

ÚVOD P r i r i e š e n í v ý s k u m n e j ú l o h y M ú z e a s l o v e n s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í ­ r o d y „ P r i e s k u m a d o k u m e n t á c i a k r a s o v ý c h j a v o v v C H K O M a l á F a t r a " s m e p r i r e v í z n o m p r i e s k u m e M e d v e d e j j a s k y n e v o V r á t n e j d o l i n e z i s t i l i p o s u n č a s t i j a s k y n n e j c h o d b y , z a l o ž e n ý n a p r i e s e č n í k u v ý r a z n ý c h z l o m o ­ v ý c h d i s l o k á c i í , k t o r ý m o h o l byť s p ô s o b e n ý m l a d ý m i — r e c e n t n ý m i t e k t o ­ n i c k ý m i p o h y b m i .

P r e j a v y m l a d ý c h t e k t o n i c k ý c h p o h y b o v v j a s k y n i a c h Z á p a d n ý c h K a r ­ p á t s ú z n á m e z v i a c e r ý c h l o k a l í t . D e t a i l n e j š i e i c h o p i s u j e W ó j c i k, Z. — Z w o l i ň s k i , S. (1959) v j a s k y n i a c h M a g u r s k e j , K a l a c k i e j , G o r y c k o w e j , M i e t u s i e j a M r o ž n e j n a p o ľ s k e j s t r a n e T a t i e r . U n á s t i e t o p r e j a v y o p í s a l S e n e š, J. ( 1 9 6 8 ) z J a s k y n e V y v i e r a n i e v D e m ä n o v s k e j d o l i n e . A u t o r v y s v e t ľ u j e v z n i k j u v e n i l n ý c h r i e č i s k a s i f ó n o v v j a s k y n i a k o d ô s l e d o k p o s t g l a c i á l n y c h t e k t o n i c k ý c h p o h y b o v . P r e j a v y t e k t o n i c k e j m o b i l i t y s ú e v i d o v a n é v m n o h ý c h ď a l š í c h s l o v e n s k ý c h j a s k y n i a c h , a k o n a p r . v J a s o v ­ s k e j j a s k y n i , D e m ä n o v s k e j j a s k y n i S l o b o d y , v B o r i n s k o m k r a s e a n a i n ý c h m i e s t a c h [I. C e b e c a u e r ( ú s t n a i n f o r m á c i a , 1981)].

GEOLOGICKÉ POMERY OKOLIA JASKYNE O b l a s ť V r á t n e j d o l i n y b u d u j ú p r e d o v š e t k ý m k a r b o n á t y o b a l o v e j s é r i e v m a l o f a t r a n s k o m v ý v o j i , s v y s t u p u j ú c i m g r a n i t o i d n ý m t e k t o n i c k ý m o k ­ n o m a m e z o z o i k o m k r í ž ň a n s k é h o p r í k r o v u [H a š k o, J. — P o 1 á k, M .

(1979)].

O b a l o v á s é r i a l e ž í b e z p r o s t r e d n e n a g r a n i t o i d n o m j a d r e M a l e j F a t r y a v y z n a č u j e s a p l y n u l ý m v r s t e v n ý m s l e d o m o d s p o d n é h o t r i a s u a ž d o s t r e d n e j k r i e d y ( a l b u ) , s j e d i n ý m s t r a t i g r a f i c k ý m p r e r u š e n í m v o v r c h n o m t r i a s e .

N a b á z e o b a l o v e j s é r i e v y s t u p u j ú s p o d n o t r i a s o v é d e t r i t i c k é s e d i m e n t y

209

Obr. 1. Situačná mapa krasových javov Vrátnej doliny v Malej Patre. Zostavili au­ tori. 1 — Medvedia jaskyňa, 2 — Jaskyňa nad vyvieračkou, 3 — Vrátňanská vyvie­ račka, 4 — Ponor (estavella), 5 — Abri, 6 — Skalné okno v Deravej skale, 7 — Prie­ pasť v Kraviarskom — p i e s k o v c e ; k r e m e n n é p i e s k o v c e a z l e p e n c e s v l o ž k a m i b r i d l í c ( s e i s s ) a p e s t r é í l o v i t o ­ p i e s č i t é b r i d l i c e s p o l o h a m i k r e m e n n ý c h p i e s k o v c o v ( s e i s s — k a m p i l ? ) .

N a d s p o d n ý m t r i a s o m l e ž í v á p e n c o v o ­ d o l o m i t o v é s ú v r s t v i e s t r e d n é h o t r i a s u z l o ž e n é z t m a v ý c h v r s t e v n a t ý c h g u t e n s t e i n s k ý c h v á p e n c o v (anis) a s v e t l o s i v ý c h d o l o m i t o v ( l a d i n — k a r n ? ) . T r i a s o v á s e d i m e n t á c i a s a k o n č í v r c h n o t r i a s o v ý m s ú v r s t v í m k a r p a t s k é h o k e u p r u , k t o r ý t v o r i a k r e m e n n é p i e s k o v c e a z l e p e n c e s v l o ž k a m i b r i d l í c (norik).

J u r u r e p r e z e n t u j ú n a j m ä l i a s o v é s e d i m e n t y v o f á c i i p i e s č i t o ­ k r i n o i d o ­ v ý c h v á p e n c o v s v l o ž k a m i b r i d l í c , r o h o v c o v a š k v r n i t ý c h s l i e n i t ý c h v á ­ p e n c o v ( h e t a n ž — p l i e n s b a c h ) . S t r e d n á j u r a — d o g g e r j e z a s t ú p e n á i b a ú t r ž k o v i t é a n a d ň o u v y s t u p u j e p l o š n e r o z s i a h l e j š i e s ú v r s t v i e v r c h n e j j u r y až s p o d n e j k r i e d y , z l o ž e n e j z o s i v ý c h . s l i e n i t ý c h v á p e n c o v s r o h o v c o v ý m i h ľ ú z a m i a s v l o ž k a m i b r i d l í c ( t i t ó n — n e o k ó m ) . K r i e d o v é s ú v r s t v i e sa k o n č í č i e r n y m i s l i e n i t ý m i v á p e n c a m i a p i e s č i t ý m i r o h o v c o v ý m i v á p e n ­

210

c a m i s p o l o h a m i b r i d l í c (apt), n a d k t o r ý m i e š t e l e ž i a p i e s č i t é v á p e n c e , v á p n i t é p i e s k o v c e a b r i d l i c e (alb).

K r í ž ň a n s k ý p r í k r o v v y s t u p u j e n a o b a l o v e j s é r i i s e v e r n e j š i e a p o d ľ a M a h e ľ a, M . a k o l . ( 1 9 6 7 ) p r í k r o v o v ú j e d n o t k u r e p r e z e n t u j e z l i e c h o v s k á s é r i a , z a s t ú p e n á n a j m ä j u r s k ý m i a ž s p o d n o k r i e d o v ý m i v á p e n c a m i .

S i l n e p o r u š e n é k a r b o n á t y o b a l o v e j s é r i e v y s t u p u j ú c e n a s e v e r n o m s v a ­ h u V e ľ k é h o K r i v á ň a ( 1 7 0 8 ) l e ž i a n a n e p r i e p u s t n o m s p o d n o t r i a s o v o m p o d ­ l o ž í , s k t o r ý m s a m o n o k l i n á l n e n a k l á ň a j ú z h r u b a n a s e v e r , n i e k e d y i n a j u h o z á p a d . C e l k o v ý s k l o n s ú v r s t v i a b ý v a 4 — 60°.

K a r b o n á t y v o b l a s t i V r á t n e j d o l i n y v y t v á r a j ú s a m o s t a t n ý h y d r o g e o l o ­ g i c k ý k o m p l e x s o z a u j í m a v ý m k r a s o v ý m r e ž i m o m p o d z e m n ý c h v ô d .

S a m a j a s k y ň a j e v y t v o r e n á v t m a v o s i v ý c h , v ý r a z n e v r s t e v n a t ý c h h r u ­ b o d o s k o v i t ý c h g u t e n s t e i n s k ý c h v á p e n c o c h , v y s t u p u j ú c i c h v ú z k o m p á s e n a d V r á t n o u d o l i n o u s p o m e r n e m i e r n y m s k l o n o m (23°) n a j u h o z á p a d .

G u t e n s t e i n s k é v á p e n c e s ú i n t e n z í v n e t e k t o n i c k y p o r u š e n é .

Obr. 2. Posun erózneho profilu chodby v Med­ vedej jaskyni. Foto S. Pavlarčík

211

POLOHA, MORFOLÓGIA, TEKTONIKA A GENÉZA JASKYNE M e d v e d i a j a s k y ň a l e ž í n a ú p ä t í s e v e r n é h o s v a h u V e ľ k é h o K r i v á ň a , j u h o z á p a d n e o d d o l n e j s t a n i c e s e d a č k o v é h o v ý ť a h u V r á t n a — S n i l o v s k é s e d l o .

M a l ý t r o j u h o l n í k o v ý o t v o r j a s k y n e ( š í r k a v c h o d u 0,9 m a v ý š k a 0,7 m), s a n a c h á d z a v n e v e ľ k o m v á p e n c o v o m o d k r y v e v o v ý š k e ; 7 8 0 m n. m . , v t e s n e j b l í z k o s t i l e s n é h o c h o d n í č k a . J a s k y ň a b o l a p r e s k ú m a n á a z a m e r a ­ n á r o k u 1 9 7 0 p o č a s j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a S p e l e o l o g i c k e j o d b o č k y S l o ­ v e n s k e j g e o g r a f i c k e j s p o l o č n o s t i p r i S A V [ D r o p p a, A . — B u k o v i n ­ s k ý , V . (1972)].

Z a o t v o r o m š i k m é , s u t i n o u z a n e s e n é d n o p r e c h á d z a d o v o d o r o v n é h o , m i e r n e k ľ u k a t é h o p o k r a č o v a n i a j a s k y n e až k u p o l y g ó n o v é m u b o d u 6, o d ­ kiaľ s a c h o d b a v ý r a z n e l o m í d o ľ a v a a s t r m o k l e s á o b n a ž e n ý m s k a l n ý m d n o m ď a l e j . H n e ď n a t o s a o p ä ť s t á č a d o p r a v a , s k l o n d n a s a v y r o v n á v a a p o n i e k o ľ k ý c h m e t r o c h z a n í z k y m s t u p ň o m sa p r í s t u p n é j a s k y n n é p r i e s ­ t o r y k o n č i a v ú z k e j k o r o d o v a n e j p u k l i n e .

J a s k y ň a m á m a l é r o z m e r y . C h o d b a h l a v n é h o ť a h u j a s k y n e j e 0,5 — 0,8 m š i r o k á a 0,5 — 1,4 m v y s o k á . D o c h o d b y v y ú s ť u j ú m e n š i e , v e ľ m i t e s n é b o č n é p u k l i n o v é c h o d b i č k y . M e d v e d i a j a s k y ň a j e 32 m d l h á .

K ľ u k a t ý p r i e b e h j a s k y n e s l e d u j e o d v c h o d u v ý r a z n ú t e k t o n i c k ú p o r u ­ c h u S S V — J J Z s m e r u s o s k l o n o m 72° n a J V V , k t o r á v ď a l š o m z v l n e n o m p r i e b e h u m e n í s v o j s m e r n a J, a l e s o p a č n ý m s k l o n o m t e k t o n i c k ý c h p l ô c h 6 0 — 87° n a Z. P o t o m u ž j a s k y n n á c h o d b a s l e d u j e r o v n ú p u k l i n u S V — J Z s m e r u s o s k l o n o m 74° n a S Z , k t o r á s a p r e t í n a p r i p o l y g ó n o v o m b o d e 6 s d v o m a v ý r a z n ý m i p u k l i n a m i S Z — J V s m e r u s o s k l o n o m p l ô c h 63° n a S V a 54° n a J Z , n a k t o r ý c h j e z a l o ž e n ý p o s u n e r ó z n e h o p r o f i l u c h o d b y v ú s e k u j a s k y n e m e d z i p o l y g ó n o v ý m i b o d m i 6 a 7.

P o s u n p r o f i l u c h o d b y m á v o v e r t i k á l n o m s m e r e c h a r a k t e r p o k l e s u .

V h o r n e j č a s t i p r o f i l u ( r e z u ) b o l n a m e r a n ý p o k l e s 7,5 c m , v s p o d n e j č a s t i 8 c m . Ú d a j e s a v z ť a h u j ú n a v z d i a l e n o s t i v y s u n u t ý c h o k r a j o v p r o f i l u p o s k l o n e p o r u c h y . P o z d ĺ ž t e k t o n i c k e j p o r u c h y s o s k l o n o m p l o c h y 54° n a S Z p o h y b y s p ô s o b i l i aj h o r i z o n t á l n y p o s u n t e j t o č a s t i j a s k y n e . R o z d i e l m e d z i o s t r ý m i h r a n a m i p o s u n u t ý c h b l o k o v j e 6 c m .

Z a d n á časť c h o d b y s l e d u j e t a k i s t o p r i e s e č n í k p u k l i n o v ý c h p l ô c h , k d e s a p r e t í n a p u k l i n a V — Z s m e r u s o s k l o n o m 82° n a J, s p u k l i n o u S S V — J J Z s m e r u s o s k l o n o m 50° n a S S Z . M o r f o l o g i c k ý p r i e b e h j a s k y n e m i m o r i a d n e p r e s n e k o p í r u j e t e k t o n i k u .

T e k t o n i c k é p o r u c h y s a p r e t í n a j ú v j a s k y n i s v r s t e v n ý m i p l o c h a m i d o s k o ­ v i t ý c h g u t e n s t e i n s k ý c h v á p e n c o v s o s k l o n o m n a J J Z , k t o r é s ú d o b r e o d ­ k r y t é v o v s t u p n e j č a s t i j a s k y n e . V ý r a z n e s a p r e j a v u j ú aj t e k t o n i c k é p u k ­ l i n y o r i e n t o v a n é z h r u b a k o l m o n a s m e r j a s k y n e . N a n i c h s ú z a l o ž e n é b o č n é p r í t o k o v é c h o d b i č k y a k o m í n y . Č a s t o o v p l y v ň u j ú aj p ô d o r y s j a s ­ k y n e .

D r o b n o š t r u k t ú r n e p o m e r y s ú v c e l k u z l o ž i t é , a k o v i d n o z t e k t o n i c k e j

212

Obr. 3. Tektonická mapa Medvedej jaskyne. Podlá vlastných meraní zostavili autori

m a p y j a s k y n e . T e k t o n i k a a m e d z i v r s t e v n é p l o c h y ( š p á r y ) h r a l i v ý z n a m ­ n ú ú l o h u p r i p r e n i k a n í p o v r c h o v ý c h v ô d d o r o z p u k a n é h o v á p e n c o v é h o m a s í v u v z a č i a t o č n o m š t á d i u v ý v o j a j a s k y n e .

D r o p p a , A . — B u k o v i n s k ý , V . ( 1 9 7 2 ) p r e d p o k l a d a j ú , ž e j a s k y ň u v y t v o r i l p o t o k p o n á r a j ú c i s a v o v c h o d e j a s k y n e . J e h o p o v r c h o v ý v ý v e r b o l v b l í z k o s t i v y v i e r a č k y v n e ď a l e k e j d o l i n k e P o d j a m a m i .

M o d e l á c i a c h o d b y s v e d č í o e r ó z n o m v p l y v e v o d n é h o t o k u . P r e z r á d z a j ú t o r ô z n e t v a r y , a k o z a o b l e n é r e b r á a n a j m ä p l y t k é p r i e h l b i n k y n a s t e n á c h a s t r o p e j a s k y n e , o z n a č o v a n é a k o v í r o v é j a m k y ( f l u t e s ) , p o z o r o v a n é v ú s e ­ k u c h o d b y m e d z i p o l y g ó n o v ý m b o d o m 3 a ž 7, k d e s ú m i e s t a m i p o v l e č e n é s i n t r o v ý m n á t e k o m . V í r o v é j a m k y v z n i k a j ú p r i t u r b u l e n t n o m p r i e t o k u v o d y z a s p o l u p ô s o b e n i a r o z p ú š ť a c e j č i n n o s t i v o d n é h o t o k u . P o d ľ a i c h p r i e s t o r o v é h o u s p o r i a d a n i a b y s a d a l i p r e s n e r e k o n š t r u o v a ť p a l e o h y d r o ­ g r a f i c k é p o m e r y j a s k y n e [R u d n i c k i, J. (1960)].

N a t e r a j š o m v ý v o j i j a s k y n e m a j ú p o d i e l k o r ó z n e p r o c e s y . P r e s a k u j ú c e a g r e s í v n e z r á ž k o v é v o d y ( d a ž ď o v é a s n e h o v é ) p o s t u p n e r o z š i r u j ú s p o l u s o s p l a c h o v a n ý m t v r d š í m m a t e r i á l o m ( a b r á z n e ú č i n k y ) j a s k y n n é p r i e s t o r y .

V n e p o s l e d n e j m i e r e s a v o v s t u p n ý c h č a s t i a c h j a s k y n e u p l a t ň u j ú aj p r o ­ c e s y m r a z o v é h o z v e t r á v a n i a , k t o r é m a j ú n a j a s k y ň u d e š t r u k t í v n y v p l y v .

ZÁVER V i n f o r m a t í v n o m p r í s p e v k u p o u k a z u j e m e n a e x i s t e n c i u a k t í v n y c h p o ­ h y b o v v M e d v e d e j j a s k y n i — n a d o s i a l n e o p í s a n e j l o k a l i t e — k t o r é b y si z a s l ú ž i l i p o d r o b n e j š i e s l e d o v a n i e . D n e š n á s i t u á c i a d o k a z u j e , ž e k p o h y b o m v j a s k y n i d o š l o až p o t o m , k e ď c e z ň u p r e s t a l p r e t e k a ť p o t o k . D ô k a z o m j e r o z t v o r e n á z l o m o v á t e k t o n i c k á p o r u c h a , n a k t o r e j v s p o d n e j č a s t i e r ó z ­ n e h o p r o f i l u p o z o r u j e m e r o z o s t ú p e n i e d i s l o k a č n ý c h p l ô c h o 5—7 c m b e z p r í z n a k o v k o r ó z n o ­ e r ó z n e h o o p r a c o v a n i a . D i s l o k a č n é p l o c h y s ú h l a d k é , t e k t o n i c k y n e r y h o v a n é , s v e ľ m i m a l o u a m p l i t ú d o u z v l n e n i a . D i s l o k á c i a n i e j e v y p l n e n á n a p l a v e n o u h l i n o u a l e b o k l a s t i c k o u v ý p l ň o u . P l o c h y s ú č i a s t o č n e j e m n e z a s i n t r o v a n é .

D o m n i e v a m e sa, ž e p o s u n j a s k y n n e j c h o d b y n e b o l j e d n o r a z o v ý , a l e ž e i d e o p o m a l é p o k l e s á v a n i e o k r a j o v e j č a s t i v á p e n c o v é h o m a s í v u v z ó n e o d ľ a h č e n i a s v a h u d o l i n y , s p ô s o b e n é n a r u š e n í m s t a b i l i t y m a s í v u v p l y v o m s v a h o v ý c h d e f o r m a č n ý c h p r o c e s o v , k t o r é s a v ý z n a m n e z ú č a s t ň u j ú n a m o ­ d e l á c i i k r a s o v é h o r e l i é f u k r i v á n s k e j č a s t i M a l e j F a t r y . S v a h o v é d e f o r m á c i e v z m i e n e n e j o b l a s t i p o d r o b n e s p r a c o v a l B a 1 i a k, F . — P a š e k, J. — N e m č o k, A . (1981).

LITERATÚRA 1. BALIAK, F. ­ PASEK, J. ­ NEMCOK, A.: Svahové deformácie v krivánskej Malej Fatre. SPR Rozsutec. Osveta Martin 1981, s. 126­142.

2. DROPPA, A. ­ BUKOVINSKÝ, V.: Jaskyniarsky týždeň v Malej Fatre. In: Vlastivedný zborník Považia, XI, Osveta Martin 1972, s. 309­316.

214

3. HASKO, j . ­ POLÁK, M.: Vysvetlivky ku geologickej mape Kysuckých vrchov a krivánskej Malej Fatry v mierke 1 :50 000. GÚD5, Bratislava 1979, s. 146.

4. JANÁČIK, P.: Príspevok ku krasovým zjavom Malej Fatry. In: Slovenský kras, II. Osveta Martin 1959, s. 55­67.

5. MAHEĽ, M. a kol.: Regionálni geologie CSR. Díl II, sv. 1, Academia Praha 1967, s. 496.

6. PRIKRYL, Ľ.: Krasové formy v okrese Žilina. In: Vlastivedný zborník Považia, X, Osveta Martin 1970, s. 143­178.

7. RUDNICKI, J.: Geneza zaglebieň wirowych w šwietle badaň eksperymental­ nych. Speleologia, tom II, nr. 1. Warszawa 1960, s. 17—30.

8. SENES, J.: Správa o geologicko­morfologickom výskume toku Demänovky v jas­ kyni „Vyvieranie". In: Slovenský kras, VI, Obzor, Martin 1968, s. 76­83.

9. WOJCIK, Z. ­ ZWOLIŇSKI, S.: Mlode przesuniecia tektoniczne w jaskyniach tatrzafiskich. Acta Geologica Polonica, vol. IX, Warszawa 1959, s. 319­342.

V Ý S K Y T A R A G O N I T U V J A S K Y N I H N ­ 5 N A H O R N E J N Ä D R Z l Č I E R N Y V Á H STANISLAV PAVLARCÍK

P r i d o k u m e n t á c i i J a s k y n e H N ­ 5 n a h o r n e j n á d r ž i p r e č e r p á v a c e j v o d n e j e l e k t r á r n e Č i e r n y V á h ( N í z k e T a t r y ) s m e r o k u 1 9 7 9 e v i d o v a l i n i e k o ľ k o s i n t r o v ý c h n á t e k o v v d ó m o v i t o m p r i e s t o r e v s e v e r o v ý c h o d n e j č a s t i j a s ­ k y n e ( K n a p, J. — P a v l a r č í k , S . ­ S a v r n o c h , J., 1979).

S i n t r o v é n á t e k y b o l i v j a s k y n i p ô v o d n e dosť b o h a t o z a s t ú p e n é . T v o r i l i i c h h r u b é s t a l a g m i t y p o k r ý v a j ú c e d n o n a p o m e r n e m a l e j p l o c h e n a k o n c i j a s k y n e , n i e k o ľ k o k r á t k y c h b r č i e k , m r k v o v i t ý c h s t a l a k t i t o v , d r a p é r i í a s i n ­ t r o v ý c h k ô r s o s f é r o l i t i c k ý m i v ý r a s t k a m i . O r o z m a n i t o s t i s i n t r o v ý c h t v a ­ r o v s v e d č i l i u ž l e n z v y š k y v ý z d o b y , k t o r á b o l a v y l á m a n á a o d n e s e n á p o ­ č a s r a z e n i a v ý k o p u k o n t r o l n e j c h o d b y v o d n e j n á d r ž e . N i e k o ľ k o v z o r i e k s i n t r o v ý c h n á t e k o v s m e o d o b r a l i n a d o k u m e n t a č n é ú č e l y M ú z e a s l o v e n ­ s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í r o d y a n a r ô n t g e n o d i f r a k č n ú a s p e k t r á l n u a n a ­ l ý z u , k t o r ú n á m u r o b i l o L a b o r a t ó r n e s t r e d i s k o G e o l o g i c k é h o p r i e s k u m u , n. p., v S p i š s k e j N o v e j V s i . Z á r o v e ň n a t o m t o m i e s t e v y j a d r u j e m e p o ď a ­ k o v a n i e z a u r o b e n i e a v y h o d n o t e n i e a n a l ý z I n g . M . H r i c o v e j , R N p r . V .

R u š o v e j , I n g . P . P e k a r č í k o v i (rtg a n a l ý z y ) a K . J e l í n k o v i ( s p e k t r á l n e a n a ­ l ý z y ) .

V ä č š i n a s i n t r o v ý c h n á t e k o v j e z l o ž e n á z n a j r o z š í r e n e j š e j m o d i f i k á c i e u h l i č i t a n u v á p e n a t é h o ­ k a l c i t u , k t o r ý j e p o m e r n e ľ a h k o m a k r o s k o p i c k ý r o z l í š i t e ľ n ý . R ô n t g e n o d i f r a k č n o u a n a l ý z o u b o l v o v y b r a n e j v z o r k e s i n ­ t r o v é h o s f é r o l i t u i d e n t i f i k o v a n ý k a l c i t . V o v z o r k e s m e p o d ľ a j e j v z h ľ a d u p r e d p o k l a d a l i a r a g o n i t .

V e ľ m i v z á c n e s a n a c h á d z a v j a s k y n i a r a g o n i t , p o z o r o v a n ý n a s t a l a k t i ­ t i c k o m n á t e k u a k r á t k o m b r č k u . A r a g o n i t b o l p o t v r d e n ý aj r ô n t g e n o ­ d i f r a k č n o u a n a l ý z o u .

S i n t r o v é s f é r o l i t y t v o r i a p o l g u l o v i t é ú t v a r y s o k r o v o s f a r b e n ý m d r s ­ n ý m d r o b n o k r y š t a l i c k ý m ( l i š t o v i t ý m ) p o v r c h o m . P o l g u l o v i t é ú t v a r y s ú n i e k e d y u k o n č e n é o s t r ý m z a k r i v e n ý m a z a h r o t e n ý m v ý r a s t k o m . S f é r o l i t y m a j ú p r i e m e r o d 2 ­ 3 m m a ž d o 2 5 m m a n a s i n t r o v o m n á t e k u v y s t u p u j ú

217

0 1

odtokový

1 i

2 i

3 cm i

Obr. 1. Stalaktitický ná­ tek:zyvutsrponmlkjihedcaZYX a — pozdĺžny rez sintrovým nátekom, b — priečny rez nátekom, 1 — kalcitický dolomit (nadložná hornina), 2 — aragonit, 3 — kalcit

kanálik

b u ď a k o s a m o s t a t n é t v a r y ( v ä č š i e f o r m y ) , a l e b o s ú h u s t e j š i e n a r a s t e n é v e d ľ a s e b a ( d r o b n e j š i e f o r m y ) .

S f é r o l i t i c k é ú t v a r y p o z o s t á v a j ú z i h l i č k o v i t é h o a g r e g á t n e h o k a l c i t u b i e l e j a ž s i v o b i e l e j f a r b y a m a t n é h o , p r í p . s k l e n é h o l e s k u n a š t i e p n y c h k r y š t á l o v ý c h p l ô š k a c h . N i e k e d y m o ž n o p o z o r o v a ť v e ľ m i j e m n ú l a m i n á c i u ( h r ú b k a l a m í n s a p o h y b u j e o d n i e k o ľ k ý c h d e s a t í n m m d o 1 m m ) a g r e g á t u .

I h l i č k o v i t é k r y š t á l y s ú k o l m o o r i e n t o v a n é n a p r i e b e h l a m i n á c i e s i n t r o v é ­ h o n á t e k u . A k o s m e p o u k á z a l i , i d e j e d n o z n a č n e o kalcit, ( v z o r k a 3 / 8 0 ) .

V e ľ m i c h a r a k t e r i s t i c k ý s i n t e r s o b s a h o m a r a g o n i t u p r e d s t a v u j e ú z k y s t a l a k t i t i c k ý n á t e k z a k o n č e n ý d u t ý m b o č n ý m k a n á l i k o m . P ô v o d n ý o d t o ­ k o v ý k a n á l i k b o l k r y š t a l i z á c i o u u h l i č i t a n u v á p e n a t é h o v n e s k o r š o m š t á ­ d i u v ý v o j a s i n t r o v é h o n á t e k u z a n e s e n ý a u p c h a t ý . N a n á t e k u s a p o t o m v y t v o r i l b o č n ý k a n á l i k s p r i e m e r o m ú s t i a o t v o r u 4 m m .

I d e n t i f i k o v a n ý a r a g o n i t v y t v á r a v o v r c h n e j a o k r a j o v e j č a s t i s i n t r o v é h o n á t e k u ( v z o r k a 6 — s / 8 1 ) v e ľ m i j e m n e i h l i č k o v i t ý a g r e g á t m l i e č n o b i e l e j f a r b y a t y p i c k é h o h o d v á b n e h o l e s k u . O p r o t i o k o l i t é m u k r y š t a l i c k é m u k a l ­ c i t u ( v z o r k a 5 — s / 8 1 ) a r a g o n i t t v o r í v ý r a z n e p o z o r o v a t e ľ n ú h r a n i c u . N a p r i r o d z e n o m l o m e v i d n o aj j e m n ú l a m i n á c i u a r a g o n i t u . A r a g o n i t j e p r í ­ t o m n ý i v o v o ľ n e j d u t i n e o d t o k o v é h o k a n á l i k a , k d e t v o r í k r á t k e , n a j v i a c 3 ­ m i l i m e t r o v é m i k r o s k o p i c k é i h l i č k y ( p l s t n a t ý a g r e g á t ) , š i k m o s k l o n e n é d o d u t i n y .

K a l c i t t v o r í p o d s t a t n ú časť n á t e k u . J e j e m n o z r n n ý , s i v o b i e l y , p r i e s v i t ­ n ý , s k l e n é h o l e s k u . N a l o m e m o ž n o m i e s t a m i p o z o r o v a ť i h l i č k o v i t ý h a b i t u s k r y š t á l o v p r e t i a h n u t ý c h v s m e r e o s i c.

A r a g o n i t s m e p o z o r o v a l i aj n a t e n k o s t e n n o m b r č k u ( d ĺ ž k a 16,5 cm), k d e t i e ž t v o r í h o r n ú časť n á t e k u a p r i a m o n a r a s t á n a b r e k c i o v i t é k a l c i t i c k é d o ­

218

l o m i t y , t v o r i a c e s t r o p a s t e n y j a s k y n e . V o v o l n e j d u t i n e b r č k a a r a g o m t v y t v á r a h u s t o u s p o r i a d a n é p l s t n a t é k r y š t á l i k y b i e l e j f a r b y . N a j v y š š i u casť b r č k a t v o r í m ä k k á p r á š k o v á s u b s t a n c i a b i e l e j f a r b y ( v z o r k a 7/80), o b k l o ­ p e n á s o t v a 1 m m h r u b ý m k a l c i t o v ý m p l á š ť o m . S t e n y a c e l ú s p o d n ú časť b r č k a t v o r í t y p i c k ý k a l c i t . K r y š t a l i z á c i u a r a g o n i t u v c e n t r á l n o m k a n a l i k u b r č k a o p í s a l i n e d á v n o T ú m a, S . ­ S ý k o r a, S., 1980.

R ô n t g e n o d i f r a k č n e i d e n t i f i k o v a n ý a r a g o n i t v o v z o r k á c h 7 / 8 0 a 6 ­ s / 8 1 s a p r e d p o k l a d a l u ž p o d ľ a m a k r o s k o p i c k e j c h a r a k t e r i s t i k y s i n t r o v ý c h n a ­ t e k o v V ý s l e d k y r ô n t g e n o d i f r a k č n ý c h a n a l ý z s i n t r o v ý c h n á t e k o v u v a d z a j u t a b u ľ k yzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 1,2 a 3. A n a l ý z y b o l i v y h o t o v e n é n a p r í s t r o j i M i k r o m e t a 2, ž i a ­ r e n i e C u k « , f i l t e r N i , š t r b i n y 5' a 10', r ý c h l o s ť o t á č a n i a r a m e n a g o m o m e t r a 2° m i n ­ 1 b u d i a c e n a p ä t i e 3 0 k V , i n t e n z i t a p r ú d u 10 m A , oblasť m e r a n ý c h u h l o v 2 0 4 — 60°, m e t ó d a a n a l ý z y p o d ľ a B r a g g ­ B r e n t a n a . A n a l ý z y v y ­ h o d n o t e n é p o r o v n a n í m n a m e r a n ý c h a t a b u ľ k o v ý c h h o d n o t p o d ľ a V . I. M i c h e j e v a ( R e n t g e n o m e t r i č e s k i j o p r e d i t e ľ m i n e r á l o v , M o s k v a 1 9 5 7 ) .

Tab. 1. Rontgenodifrakčná analýza — identifikácia kalcitu vzorka 3/80 Poradové číslo 1.

2 .

3.

4.

5.

6.

7.

I ,

d t

3,849 2 3,833 16 3,029 10 3,013 10 2,824 0,5 2,490 2,476 1 zyvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHEDCBA 2,277 2,273 2 2,088 2,084 2 1,912 1,902 3 1,869 1,870 2 zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLKJHGFECBA 1,601 1,599 2 vzorka 5 — s/81

6.

2 2

8 .

2

3,833 3,013 2,831 2,481 2,273 2,084 1,901 1,866

0,5 1

1,599

1.

2.

3.

4.

5.

7.

9.

10.

0,5 10 0,5 1 3

2

3,849 3,029

5

2,490 2,277 2,088 1,912 1,869 1,626

10 6

7 8 9 2

1,620

6

Vysvetlivky k tab. 1 ­ 3 I m ­ nameraná relatívna intenzita difrakčného zosilnenia d m ­ nameraná medzirovinná vzdialenosť v Ä I I ­ relatívna intenzita difrakčného zosilnenia uvedená v tabuľkách d t ­ medzirovinná vzdialenosť v Ä uvedená v tabuľkách

219

1,601

O r i e n t a č n e b o l s l e d o v a n ý aj c h e m i z m u s s i n t r o v ý c h n á t e k o v . V o v z o r k e 6 — s / 8 1 bol z i s t e n ý s p e k t r á l n e v y s o k ý o b s a h s t r o n c i a , k t o r é j e p o d ľ a K r á l i k a , F. — S k r i v á n k a, F., 1 9 6 4 u r č u j ú c o u p r í m e s o u p r e v z n i k a r a g o n i t u . I c h t v r d e n i e s a o p i e r a o z i s t e n é s t á l e o b s a h y s t r o n c i a v a r a g o ­ n i t o c h z ú z e m i a n a š e j r e p u b l i k y . N a p r o t i t o m u a r a g o n i t v o v z o r k e 7 / 8 0 Tab. 2. Rôntgenodifrakčná analýza — identifikácia aragonitu vzorka 7/80 Poradové číslo 1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

I ,

dt

5 zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLKJHGFECBA 3,391 9 3,391 2 3,273 9 3,270 2 2,698 8 2,696 3 2,484 7 2,478 1 2,411 3 2,365 7 2,368 4 2,344 5 2,327 1 2,191 7 2,107 5 2,100 10 1,979 10 1,971 2 zyvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHEDCBA 1,880 8 1,879 2 1,817 8 1,811 1 1,742 9 1,738 1 1,728 5 1,722 0,5 1,619 0,5 1,558 1,555 Tab. 3. Rontgenodifrakčná analýza — identifikácia aragonitu vzorka 6 — s/81

Poradové číslo 1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

10 3 .

2

9

2

4 6 1 3 7 1 2 6 10 0,5 6 3 1 0,5 0,5

3,391 3,269 3,058 3,017 2,736 2,707 2,484 2,411 2,367 2,341 2,273 2,191 2,103 1,974 1,907 1,879 1,811 1,739 1,726 1,558

220

It

d t

10 7 1 1 1 9 7

3,40 3,29 3,05 3,05 2,88 2,70 2,49 2,36

4

6

2,19 2,10 1,98

' 9 6 7

1,88 1,82

10

1,74 1,56

Tab. 4. Spektrálne analýzy sintrov a nadložnej horniny Ozna­ čenie vzor­ ky

Zistené obsahy prvkov 100—1%

1,0—0,1%

0,1—0,01 %

0,01—0,001 %

problém.

3/80

Ca Mg

Fe A! Si Na

P Cu Ti Ba Mn Sr

Bi Zr Cr Pb Zn

7/80

Ca Mg

A1 Na Si

Fe P Ba Mn Sr Cu

Cr Pb Zn

5— s/81

Ca Mg

A1 Si Cu Ba Sr Fe .

Na

Ag Mn

6— s/81

Ca Mg

Sr

Ba

A1 Ni Mn Cu Si Fe Na

Ag

28— s/81

Ca Mg K Si

Fe

Na A1 Mn

Ti Ba Ga Zn Cu Ni Pb Sr Zr

Ag Y Bi Yb Co Li Cr

o b s a h u j e v e ľ m i n í z k y o b s a h s t r o n c i a , r á d o v é 0,01 ­ 0 , 0 0 1 % . Z a u j í m a v é j e p o r o v n a n i e o b s a h o v s t r o n c i a v n á t e k o c h s n a d l o ž n ý m k a l c i t i c k ý m d o ­ l o m i t o m , v k t o r o m j e n á p a d n á v y s o k á f l u k t u á c i a s t r o n c i a ( v z o r k a 28 — s / 8 1 ) .

G e n é z u a r a g o n i t u v J a s k y n i H N ­ 5 si m o ž n o v y s v e t l i ť k r y š t a l i z á c i o u z p r e s a k u j ú c i c h s t u d e n ý c h r o z t o k o v s v y s o k ý m o b s a h o m u h l i č i t a n u v á p e ­ n a t é h o , k t o r é m a j ú s v o j p ô v o d v a t m o s f e r i c k ý c h z r á ž k a c h . P r e c h o d o m c e z n i e p r í l i š m o c n é n a d l o ž i e h o r n i n o v é h o m a s í v u j a s k y n e ( h r ú b k a p ô v o d n é h o n a d l o ž i a p r e d z m e n š e n í m ť a ž b o u a s i 15 m ) , z l o ž e n é z j e m n o z r n n ý c h k a l c i ­ t i c k ý c h d o l o m i t o v s p o d n e j j u r y , d o l o m i t o v o ­ v á p e n c o v é h o k o m p l e x u č i e r ­ n o v á ž s k e j s é r i e c h o č s k é h o p r í k r o v u ( N e v i c k ý , V., 1 9 7 2 a K u c h á r i č, Ľ. a kol., 1978), s a r o z t o k y o b o h a c o v a l i o p r v k y , k t o r é m a l i v p l y v n a k r y š ­ t a l i z á c i u a r a g o n i t u . J e t o i z o m o r f n á p r í m e s M g , Sr, B a a ď a l š í c h p r v k o v .

S p e k t r á l n y r o z b o r b o l s t a n o v e n ý n a s p e k t r o g r a f e P G S — 2 , s t r i e d a v ý p r ú d , g e n e r á t o r A B R — 3 , e x p o z í c i a 61 s, š t r b i n a 0 , 0 0 8 m m , e l e k t r ó d y K a b ­

221

lo T o p o ľ č a n y , m e d z i z o b r a z o v a c i a c l o n a 5, s p e k t r á l n e d o s k y W U — 2 , v ý v o j ­ k a R o d i n a l , z r n i t o s ť 1 : 2 0 / 6 m i n .

V ý s k y t a r a g o n i t u v J a s k y n i H N — 5 ( v ý š k a j a s k y n e o k o l o 1 1 3 5 m n . m . ) p o u k a z u j e n a j e h o n í z k o t e r m á l n y p ô v o d . V p l y v c i r k u l á c i e v y š š i e t e m p e ­ r o v a n ý c h m i n e r á l n y c h — h y d r o t e r m á l n y c h r o z t o k o v v j a s k y n i t r e b a ú p l n e v y l ú č i ť . V č a s e o d b e r u v z o r i e k ( f e b r u á r ) b o l i n á t e k y v l h k é , s l a b o z a v l a ­ ž o v a n é z p r i e s a k o v v o d y z p o v r c h u . P r i a m e p o z o r o v a n i e v y t v á r a n i a s i n ­ t r o v ý c h n á t e k o v j e u ž n e m o ž n é , p r e t o ž e j a s k y ň a b o l a k r á t k o p o j e j o d ­ k r y t í z a l i a t a c e m e n t o v o u z m e s o u a d n e s s a n a c h á d z a p o d h l a d i n o u h o r n e j n á d r ž e v o d n e j e l e k t r á r n e .

Z o z í s k a n ý c h s i n t r o v ý c h n á t e k o v , k t o r é s m e m a l i k d i s p o z í c i i , n e m o ž n o urobiť r o z s i a h l e j š i e z á v e r y . K o n š t a t u j e m e v š a k , ž e v š i r š e j o b l a s t i s ú ď a l ­ š i e j a s k y n e s a r a g o n i t o v ý m i n á t e k m i , k t o r é b y m o h l i p o s k y t n ú ť v h o d n ý m a t e r i á l a p r i s p i e ť k o b j a s n e n i u i c h g e n é z y v d n e š n ý c h k l i m a t i c k ý c h p o d m i e n k a c h .

LITERATÚRA 1. KNAP, J. ­ PAVLARČIK, S. ­ ŠAVRNOCH, J.: Správa o speleologickom prie­ skume krasovej dutiny HN—5 na hornej nádrži PVE Čierny Váh. Manuskript. Ar­ chív MSK, Liptovský Mikuláš 1979.

2. KRÁLIK, F. — SKfUVÁNEK, F.: Aragonit v československých jeskyních. In: Československý kras, roč. 15. NČSAV, Praha 1964.

3. KUCHARIČ, Ľ a kol.: Geologicko­geofyzikálny prieskum na hornej nádrži PVE Čierny Váh. Záverečná správa II. Manuskript. Archív IVES, závod 04, Liptovský Hrádok 1978.

4. NEVICKÝ, V.: PVE Čierny Váh ­ horná nádrž. Inž. geol. prieskum. Podrobný prieskum. Manuskript. Archív IVES, závod 04, Liptovský Hrádok 1972.

5. TÚMA, S. ­ SÝKORA, J.: Nový nález aragonitu v Moravském krasu. In: Čes­ koslovenský kras, roč. 30, NČSAV, Praha 1972.

J A S K Y Ň A Z A K A N C Ľ O M P O D S L E M E N O M PAVOL MITTER

P r a v é ú b o č i e J á n s k e j d o l i n y tvorí č l e n i t ý b r a l n ý t e r é n so s t r m ý m i b o č n ý m i d o l i n a m i S p ä t n á , S u š t i a č k a a s m e n e j v ý r a z n ý m i s t r á ň o v ý m i d o ­ l i n k a m i . R o z r e z á v a j ú m o c n é v r á s y Ohnišť a a o b n a ž u j ú p e s t r ý v r s t v o v ý sled c h o č s k é h o p r í k r o v u hronica. V m o h u t n e j l e ž a t e j v r á s e Ohnišť a a jej digitácií s ú u z a v r e t é g u t e n s t e i n s k é v á p e n c e , d o l o m i t y a l u n z s k é v r s t v y .

J e d n o t l i v é č l e n y s ú n e r o v n a k o rozšírené na p o v r c h u a l o k á l n e r e d u k o v a ­ né. S e l e k t í v n e z v e t r á v a n i e na p e s t r o m v r s t v o v o m s l e d e v y t v o r i l o na o d o l ­ n ý c h v á p e n c o c h v úbočí š t r u k t ú r n e s t u p n e , ktoré sa striedajú s h l a d š í m i p l o c h a m i (na d o l o m i t o c h a l u n z s k ý c h vrstvách), p o k r y t ý m i p r e v a ž n e voľ ­ n o u s u t i n o u s n e v y v i n u t ý m i p ô d a m i . R o z l i č n e s i t u o v a n é v r s t v y v á p e n c o v t v o r i a k v e s t y a b r a l n é s t e n y , n a j m ä v h o r n e j časti úbočia s p a d a j ú c e h o zo S l e m ä a Ohnišť a. S k r a s o v a t e n i e m a s í v u p o z n á m e l e n ú t r ž k o v i t é z n i e ­ k o ľ k ý c h d á v n o z n á m y c h j a s k ý ň a priepastí p r e v a ž n e m a l ý c h d i m e n z i í .

J a s k y n e v z n i k l i v t m a v o s i v ý c h g u t e n s t e i n s k ý c h v á p e n c o c h , k t o r é d o b r e p o d l i e h a j ú rozpúšť aniu. M e n š i e p u k l i n o v é alebo p r e v i s o v é j a s k y n e v z n i k l i aj v d o l o m i t o c h . V t m a v o s i v ý c h d o s k o v i t o až h r u b o z v r s t v e n ý c h v á p e n ­ c o c h s t r e d n é h o t r i a s u v z n i k l a 200 m n a d s ú č a s n ý m d n o m d o l i n y aj z a u j í ­ m a v á j a s k y ň a za K a n c ľ o m .

J a s k y ň a za K a n c ľ o m p o d S l e m e ň o m ( p o m e n o v a n i e u v á d z a S. Srol) je j e d n o u z n a j p r i e s t r a n n e j š í c h j a s k ý ň J á n s k e j d o l i n y . V c h o d o b r á t e n ý n a Z S Z t v o r í t r o j u h o l n í k o v ý o t v o r 11 x 7 m, za k t o r ý m j a s k y ň a pokračuje v e ľ k ý m t u n e l o v ý m p r i e s t o r o m p r i a m o na JV. V c e l e j d ĺ ž k e h l a v n e j c h o d ­ by, ako aj v b o č n ý c h c h o d b á c h si z a c h o v á v a t r o j u h o l n í k o v ý p r o f i l c h o ­ dieb. H l a v n á c h o d b a j a s k y n e v z n i k l a na rozhraní l a v i c o v i t é h o a d o s k o v i ­ t é h o s ú v r s t v i a s k l o n e n é h o 70° na S S V . Šírka c h o d b y sa pri d n e m i e r n e zužuje, s t r o p je p o m e r n e č l e n i t ý a zapadá d o v ý p l n e d n a pri b o d e 7. S ú ­ b e ž n e s h l a v n o u c h o d b o u s m e r u j e b o č n á c h o d b a a v i a ž e sa na l í n i u r o v ­ n a k é h o s m e r u ako h l a v n á chodba. Má v š a k v ý r a z n e p u k l i n o v ý charakter a v y z n i e v a n í m p u k l i n y v o b o c h s m e r o c h sa aj končí.

S t e n y j a s k y n e s ú d e t a i l n e t v a r o v a n é z v e t r á v a n í m , ktoré sa u p l a t ň u j e 2 2 3

Slovenskí múzeum ochrany prírody

ajaskyniarstva

0 ) 1 01 Liptovský Ml k u l á i

Obr. 1. Stredná priestorová čast jaskyne n a v r s t v o v ý c h p l o c h á c h , m e n e j n a z l o m o v e j a d r o b n e j t e k t o n i k e . N a n i e ­ k o ľ k ý c h z l o m o c h s a v ý r a z n e z v ä č š i l i j a s k y n n é c h o d b y . S t e n y j a s k y n e pri d n e u s t u p u j ú , a t a k o h r a n i č e n i e c h o d i e b n i e j e v o v š e t k ý c h p r í p a d o c h j e d n o z n a č n é .

V ý p l ň d n a t v o r i a m e c h a n i c k é s e d i m e n t y , o s t r o h r a n n á s u t i n a p r e v a ž n e d o v e ľ k o s t i h l a v y , o j e d i n e l e aj v ä č š i e k u s y , a k o n a p r . p o d S V s t e n o u b o č ­ n e j c h o d b y . D n o j a s k y n e j e o k r e m b o č n e j c h o d b y , k d e s a n a b a l v a n i s t e j s u t i n e z v y š u j e , t a k m e r v o d o r o v n é . P r e d v c h o d o m j e 0,5 m v y s o k ý v a l z o s u t i n y p a d a j ú c e j p r i z v e t r á v a n í p o r t á l u j a s k y n e . V m i e s t e , k d e s o n d o v a l S. S r o l , s ú o b n a ž e n é o k r u h l i a k y , z r e j m e o p r a c o v a n é t e č ú c o u v o d o u ( b o d č. 7). S u t i n a t v o r í n a d n e m o c n ý s e d i m e n t , k t o r ý m i e s t a m i p r e s a h u j e 2 m .

V o v s t u p n e j č a s t i j a s k y n e j e s u t i n a v y t r i e d e n á v t v a r e p o l y g o n á l n y c h p l ô c h .

C h e m i c k é s e d i m e n t y r e p r e z e n t u j ú tri d r u h y s i n t r o v .zyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTS S y p k ý sinter t v o r í s ú č a s ť m o c n e j v ý p l n e d n a . P r i v h o d n ý c h k l i m a t i c k ý c h p o d m i e n k a c h s a h r o m a d í o k o l o s t i e n . N a j v i a c h o j e o k o l o s t i e n v s t u p n e j č a s t i a o k o l o b o d u 8. P r e j a s k y ň u j e c h a r a k t e r i s t i c k ý m ä k k ý sinter. T v o r í p l o š n é asi 10 c m h r u b é s e d i m e n t y v s t r o p n e j p u k l i n e , aj s f é r i c k é , g u ľ o v i t é , a l e b o n e p r a v i d e l n e t v a r o v a n é g r a v i t a č n é ú t v a r y . V z n i k a j ú v s t r o p e c h o d i e b n a h l a v n e j p l o c h e n e s p o j i t o s t i , k d e p r e s a k u j e n a j v i a c v o d y . B o h a t á n a m ä k k ý s i n t e r j e b o č n á c h o d b a ( b o d y 10 — 12). J e j s t e n y p o k r ý v a m o c n ý p o v l a k

225

Obr. 2. Sintrový sféro­ lit a sintrový pokryv stien pri bode 10

m ä k k é h o s i n t r a ; v s t r o p e v z n i k l o n i e k o ľ k o k y j o v i t ý c h k v a p ľ o v z m ä k k é ­ h o s i n t r a . M ä k k ý s i n t e r t v o r í aj v ý p l ň d n a v S Z č a s t i b o č n e j c h o d b y .

T r e ť o u m o d i f i k á c i o u j ezyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA sinter n o r m á l n e j konzistencie. T v o r í n e p r a v i d e l n é p o v l a k y s t i e n , n e p r a v i d e l n e z h r u b n u t é k v a p l e . D v a m o c n é k v a p ľ o v é s t ĺ p y ( b o d y 6, 10), n á t e k y n a s t e n á c h a s t r o p e v z a k o n č e n í h l a v n e j c h o d b y , a k o aj v J V z a k o n č e n í b o č n e j c h o d b y a s t e n y b o č n é h o v ý k l e n k u p r i b o d e 8 t v o r í b i e l y a ž s i v o b i e l y p e v n ý s i n t e r . P o v r c h j e m a t n ý , d r s n ý ; j e t o c h a ­ r a k t e r i s t i c k ý s i n t e r „ v e l k o f a t r a n s k é h o t y p u " v z n i k a j ú c i v p o d m i e n k a c h , k d e o v z d u š i e j a s k y n e v o ľ n e k o m u n i k u j e s v o n k a j š í m o v z d u š í m .

J a s k y ň a j e j e d n o e t á ž o v á , h o r i z o n t á l n a , v o ľ n e k o m u n i k u j e s v o n k a j š í m o v z d u š í m . C i t e ľ n ý p r i e v a n s m e n e z a r e g i s t r o v a l i . H y d r o l o g i c k ý j e j a s k y ň a n e a k t í v n a , v s o n d e pri b o d e 7 b o l a p ô v o d n e v o d a , t e r a z j e u ž s u c h á . V l e t ­ n ý c h m e s i a c o c h s a v j a s k y n i u k r ý v a z v e r . J a s k y ň a j e v ý z n a m n á r o z ­ s i a h l y m p o d z e m n ý m p r i e s t o r o m , s i n t r o v o u v ý p l ň o u a s e d i m e n t m i d n a .

N a š l i s a t u k o s t i s t a v o v c o v .

C e l k o v á d ĺ ž k a j a s k y n e j e 140 m b e z p r e v ý š e n i a , p l o c h a 8 0 0 m 2 , o b j e m p r i e s t o r o v j a s k y n e 1 2 0 0 m 3 , s t r e d n á š í r k a c h o d i e b 5,5 m .

V Ý S K Y T A R O Z Š Í R E N I E C I C A V C O V ( M A M M A L I A ) V S P R O H N I Š T E VIERA CERVEŇOVÁ

V r o k o c h 1 9 8 0 — 1 9 8 1 v r á m c i i n v e n t a r i z a č n é h o v ý s k u m u Š t á t n e j p r í ­ r o d n e j r e z e r v á c i e O h n i š t e r o b i l a a u t o r k a v ý s k u m c i c a v c o v t e j t o r e z e r v á ­ c i e . Š t á t n a p r í r o d n á r e z e r v á c i a b o l a v y h l á s e n á Ú p r a v o u M K S S R č. 2 7 7 0 / / 1 9 7 3 ­ O P z 24. 4. 1 9 7 3 a z a b e r á p l o c h u 8 5 2 , 2 6 h a . N a c h á d z a s a v s t r e d n e j č a s t i L i p t o v s k é h o k r a s u n a s e v e r n e j s t r a n e N í z k y c h T a t i e r , n a r o z h r a n í J á n s k e j d o l i n y s d o l i n o u B o c i a n k y . C h r á n e n é ú z e m i e j e c h a r a k t e r i s t i c k é v ý s k y t o m v á p e n c o v ý c h s p o l o č e n s t i e v o d s t r e d n ý c h až p o n a j v y š š i e p o l o ­ h y , j e t a k t i e ž c e n n ý m o b j e k t o m p r e k o m p l e x n é v ý s k u m y f a u n y i f l ó r y .

PRÍRODNÉ POMERY M a s í v O h n i š ť a m á c h a r a k t e r m i e r n e z v l n e n e j , n a s e v e r o v ý c h o d s k l o ­ n e n e j p l o š i n y . Z o v š e t k ý c h s t r á n j u o h r a n i č u j ú z r á z n e b r a l á , s p a d a j ú c e d o h l b o k ý c h s v a h o v ý c h ú d o l í . C h r b á t v l a s t n é h o O h n i š ť a p o k r ý v a j ú v y ­ s o k o h o r s k é l ú k y , n a k t o r ý c h s a v l e t n o m o b d o b í p a s ú o v c e .

G e o l o g i c k ý p o d k l a d ( v á p e n c e , d o l o m i t i c k é v á p e n c e a d o l o m i t y ) v y ­ t v á r a r e l i é f n u p e s t r o s ť s p o č e t n ý m i b r a l a m i , s t e n a m i , v e ž a m i , p r i e p a s ť a m i , o t v o r e n ý m i t r h l i n a m i , j a s k y n n ý m i c h o d b a m i , s k a l n ý m i m o s t a m i a r o k l i ­ n a m i . P r i e s t o r O h n i š ť a b u d u j ú t m a v o s i v é h o d n e z v r á s n e n é g u t e n s t e i n s k é v á p e n c e s t r e d n é h o t r i a s u . I c h p o d l o ž i e t v o r i a w e r f é n s k e v r s t v y ( č e r v e n é p i e s k o v c e a b r i d l i c e ) . N a d l o ž i e g u t e n s t e i n s k ý c h v á p e n c o v t v o r i a s v e t l o s i ­ v é t r i a s o v é d o l o m i t y (ladin), v y s t u p u j ú c e a k o i z o l o v a n é o s t r o v y n a v r c h o ­ l e O h n i š ť a a v s p o d n ý c h ú s e k o c h s v a h o v ý c h d o l i n i e k S p ä t n e j a S u š t i a č k e n a p r a v e j s t r a n e Š t i a v n i c e . H o l ý v á p e n e c v y s t u p u j e n a p o v r c h l e n v o j e ­ d i n e l ý c h p á s o c h , v k t o r ý c h s a v y t v o r i l i o b e c n é š k r a p y .

P r i e m e r n é r o č n é z r á ž k y s a p o h y b u j ú o d 9 0 0 d o 1 0 2 3 m m . N á h o r n á p l o š i n a O h n i š ť a j e v š a k ú p l n e b e z v o d y , v š e t k y a t m o s f e r i c k é z r á ž k y m i z ­ n ú v r o z s i a h l e j s p l e t i t e k t o n i c k ý c h p u k l í n a v r s t v o v ý c h š k á r v á p e n c o v .

V o v y š š e j p o l o h e s a o b j a v u j e l e n j e d e n k r a s o v ý p r a m e ň , k t o r ý v y v i e r a

227

na v ý c h o d n o m s v a h u S l e m ä v o v ý š k e 1380 m. J e to j e d i n ý zdroj p i t n e j v o d y p r e n á v š t e v n í k o v S P R .

R o z d i e l v n a d m o r s k e j v ý š k e (až 600 m), z n a č n á e n e r g i a r e l i é f u , a k o a j m o z a i k a e x p o z í c i e n a v á p e n c o v o m podloží p o d m i e ň u j ú pestrosť v e g e t á c i e a širokú š k á l u b i o t o p o v ž i v o č í c h o v . S t r i e d a j ú sa t u p l o c h y z a p o j e n é h o lesa s r i e d k y m s u t i n o v ý m l e s o m , s k a l n ý m i s p o l o č e n s t v a m i a p r a v ý m i s u ­ t i n a m i v r o z l i č n ý c h m i k r o k l i m a t i c k ý c h p o d m i e n k a c h . L e s n é p o r a s t y , č a s ­ to n e p r í s t u p n é , m a j ú m i e s t n y p r a l e s o v i t ý charakter. N a j z a c h o v a l e j šie s p o ­ l o č e n s t v á r a s t l í n p r e d s t a v u j e bralnatá časť Ohnišť a. M a s í v Ohnišť a je stanovišť om m n o h ý c h v z á c n y c h rastlín, a k o p r v o s i e n k a h o l ázyxvutsrponmlkjihgfe

(Primula auricula), astra a l p í n s k a (Aster alpinus), horec C l u s i o v (Gentiana clusii), k l i n č e k l e s k l ý (Dianthus nitidus). H r e b e ň o v é s k a l y s ú s t a n o v i š ť o m p l e s n i v ­ ca a l p í n s k e h o (Leontopodium alpinum).

P r a l e s o v i t ý c h a r a k t e r l e s o v , n e ­ p r í s t u p n é t e r é n y s m n o ž s t v o m ú k r y t o v , s t r i e d a n i e r a s t l i n n ý c h s p o l o č e n ­ s t i e v n a m a l e j p l o c h e p o d m i e ň u j ú p e s t r ú p a l e t u ž i v o č í c h o v , m e d z i k t o ­ r ý m i sa v y s k y t u j e i n i e k o ľ k o v z á c n y c h d r u h o v . S t r m é b r a l n a t é s t e n y s ú z k y m i t e r á s k a m i a v ý k l e n k a m i s ú stanovišť om a hniezdišť om b e l o r í t k y o b y č a j n e j (Delichon urbica). Zo v z á c n e h o h m y z u sa t u v l e t n o m období v y s k y t u j e j a s o ň č e r v e n o o k ý (Parnassius apollo).

Obr. 1. Pohľad na masív Ohnišťa z juhu. Foto J. Krajci, archív MSK

228

hranica

SPR

109­číslo oddelenia

b ­ n á z o v porastu

Ä ­ s k a l n é výtvory

Obr. 2. Štátna prírodná rezervácia Ohnište — lesnícka porastová mapa ROZŠÍRENIE CICAVCOV T e r é n n y m v ý s k u m o m , p o c h ô d z k a m i , p o z o r o v a n í m s t ô p , n ô r i s a m o t n e j z v e r i p o m o c o u ď a l e k o h ľ a d u z í s k a l a a u t o r k a ú d a j e o r o z š í r e n í j e d n o t l i v ý c h d r u h o v z v e r i . I c h v ý s k y t a r o z š í r e n i e z a z n a č o v a l a d o l e s n í c k e j p o r a s t o v e j m a p y Š P R O h n i š t e , m i e r k a 1 : 10 000. O k r e m p r i a m e h o p o z o r o v a n i a u s k u ­ t o č n i l a a j o d c h y t d r o b n ý c h c i c a v c o v d o o b y č a j n ý c h s k l á p a c í c h p a s c í ( o d ­ c h y t t r v a l š t y r i n o c i a b o l o s p o l u n a s t a v e n ý c h 110 p a s c í n a r ô z n y c h l o ­ k a l i t á c h ) . A k o n á v n a d u p o u ž i l a o s m a ž e n ý k n ô t n a t r e t ý l e k v á r o m . T a k t o a u t o r k a z í s k a l a š t r n á s ť e x e m p l á r o v m i k r o m a m á l i í š t y r o c h d r u h o v .

Z í s k a n é ú d a j e o v ý s k y t e a r o z š í r e n í j e d n o t l i v ý c h d r u h o v c i c a v c o v v l e s ­ n ý c h p o r a s t o c h Š P R O h n i š t e , a k o a j p o č t y u l o v e n ý c h m i k r o m a m á l i í s ú p r e h ľ a d n e s p r a c o v a n é v n a s l e d u j ú c i c h t a b u ľ k á c h .

N a j r o z š í r e n e j š í z k o p y t n í k o v j e j e l e ň o b y č a j n ý . V r e z e r v á c i i i c h ž i j e o k o l o 50 k u s o v . Z d r ž u j ú s a n a j m ä n a P o ľ a n á c h a p r i ľ a h l ý c h l e s o c h , n o p r i c h á d z a j ú i n a s k a l n é ú t e s y . N a p r o t i t o m u s r n e c h ô r n y s a n a ú z e m í r e z e r v á c i e v y s k y t u j e m á l o , l e n a s i 8 — 10 k u s o v . S v i ň a d i v á s a z d r ž i a v a n a j m ä v o v ý c h o d n e j č a s t i r e z e r v á c i e a n a P o ľ a n á c h , a s i 8 k u s o v . S t á l y d o m o v m á v r e z e r v á c i i m e d v e ď h n e d ý . V s ú č a s n o s t i v n e j ž i j e a s i 6 m e d ­ v e ď o v . Z d r ž i a v a j ú s a n a j m ä v o b l a s t i s k a l n ý c h ú t e s o v , k t o r é p o s k y t u j ú

229

Tab. 1. Rozšírenie a výskyt cicavcov v porastoch ŠPR Druh

Čísla porastov

Medveď hnedý (Ursus arctos) Vlk obyčajný (Canis lupus) Rys ostrovid (Lynx lynx) Líška obyčajná (Vulpes vulpes) Sviňa divá (Sus scrofa) Jeleň obyčajný (Cervus elaphus) Srnec hôrny (Capreolus capreolus) Kuna lesná (Martes martes) Kuna skalná (Martes foina) Lasica obyčajná (Mustela nivalis) Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris)

353c, e, 351b, 109a, c, 112a, c, 108a, b, c, d, 105c, d, 109a, b, c, 109c, 108d, 354a, 357b, 358b, 355a, b, d, 356b, c, 113a, b, c, 357f, 354a, d, 352c, 354d, 353a, b, f, 352b, 113a, d, 354, 353, 356, 355, 357, 112, 113, 111, 109b, 108a, c, 357e, 352b, 353a, b, c, d, 354a, b, d, 356d, 357d, e, H l a , b, c, 112a, c, d, 113a, b, c, d, 108a, c, 109a, b, 107a, 105a, d, 351a, b, c, d, 352a, 353f, g, 353d, 354a, 356a, b, d, 357e, 109b, 351a, b, 352a, b, 352b, 353d, 354a, d, 356c, d, 357e, 112c, 113a, 111a, b, c, 108a, c, 351a, b, c, d,

Tab. 2. Počty ulovených jedincov jednotlivých druhov mikromamálií Druh Apodemus flavicollis Apodemus sylvaticus Clethrionomys glareolus Sorex araneus

19. 8. 1981 21. 9. 1981 1 ­ ­

1 ­

22. 9. 1981 4. 11. 1981 4

1 2

­

­ 1 2

2

S p o l u

6 ­ ­

2

2 4

ú t o č i š t e a j r y s o v i o s t r o v i d o v i (4 k u s y ) . V p o s l e d n ý c h r o k o c h s a v r e z e r ­ v á c i i o b j a v i l a i m e n š i a s v o r k a v l k a o b y č a j n é h o . H o j n e r o z š í r e n é s ú o b a d r u h y k ú n a l í š k a o b y č a j n á , v m a l o m m n o ž s t v e s a v y s k y t u j e l a s i c a o b y ­ č a j n á a v e v e r i c a o b y č a j n á .

V ý s k u m m i k r o m a m á l i í b o l r o b e n ý l e n o r i e n t a č n e . O d c h y t r o b i l a a u t o r ­ k a v p o r a s t o c h 3 5 4 b , c, 351c, b, p r i s k a l n o m v ý t v o r e O k n o , 109c, a n a P r e d n e j P o ľ a n e .

K o n c e n t r á c i u z v e r i v r e z e r v á c i i p o d m i e ň u j e d o s t a t o k v h o d n ý c h ú k r y ­ t o v , d o s t a t o k p a š e a m á l o r u š e n é p r o s t r e d i e v n e p r í s t u p n ý c h p r a l e s o v i ­ t ý c h t e r é n o c h . V z i m n o m o b d o b í s a z v e r k o n c e n t r u j e n a s v a h o c h s j u ž ­ n o u e x p o z í c i o u p o d m a s í v o m O h n i š ť a .

230

Obr. 3. Hrdziak hôrny (Clethrionomys glareo­ lus). Foto M. Eliáš

zyxvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSPOMLKJIHGDCBA

• : ľ • 0 1 2 cm

v

ZÁVER Š t á t n a p r í r o d n á r e z e r v á c i a O h n i š t e p r e d s t a v u j e v z á c n y p r í r o d n ý k o m ­ p l e x g e o m o r f o l o g i c k ý c h ú t v a r o v , p e s t r e j v á p e n c o v e j v e g e t á c i e , l e s n ý c h p r a l e s o v i t ý c h s p o l o č e n s t i e v s o z r i e d k a v ý m i d r u h m i r a s t l í n a ž i v o č í c h o v . Ú z e m i e m á v y s o k ú z o o l o g i c k ú h o d n o t u , č o d o k a z u j e v ý s k y t r y s a o s t r o v i ­ d a , m e d v e ď a h n e d é h o a v o s t a t n ý c h r o k o c h i v l k a o b y č a j n é h o . Z v e r n a ­ c h á d z a v r e z e r v á c i i p r i a z n i v é p o d m i e n k y p r e s v o j v ý v o j . P o s k y t u j ú j e j i c h m á l o n a v š t e v o v a n é č a s t i p r a l e s o v i t e j r e z e r v á c i e a ť ažko p r í s t u p n é s k a l n é ú t e s y , k t o r é t u r i s t i m á l o n a v š t e v u j ú .

LITERATÚRA 1. BENICKÝ, V.: Výskum priepasti na Ohništi. Krásy Slovenska, 2, 1940, s. 43.

2. BENICKÝ, V.: Výskum ľadovej priepasti na Ohništi. In: Slovenský kras, I, Mar­ tin 1958, s. 5­13.

3. CISÁR, V.: Diplomová práca. VŠLD Zvolen 1979.

4. DROPPA, A.: Geomorfologický charakter priepasti na Ohništi. In: Slovenský kras, I, Martin 1958, s. 14­23.

5. DROPPA, A.: Krasové javy Jánskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier.

In: Československý kras, 21, 1969, s. 73­95.

6. HELL, P. a kol.: Poľ ovníctvo I. Bratislava 1962.

7. MITTER, P.: Metodika inventarizačného výskumu krasových území. Záverečná správa, MSK, Liptovský Mikuláš 1979.

8. PONEC, J. ­ MIHÁLIK, Š.: Prírodné rezervácie na Slovensku. Osveta Martin 1977.

9. SÚPPOP a SÚPSOP: Metodika inventarizačního pruzkumu státních pŕírodních rezervací a chránéných nalezišť, 1973.

V Ý S L E D K Y A O R G A N I Z Á C I A S P E L E O L O G I C K O ­ M E R A C S K E J S L U Ž B Y V P O D M I E N K A C H C E N T R Á L N E J O R G A N I Z Á C I E J A S K Y N I A R S T V A N A S L O V E N S K U MARCEL LALKOVIC

ÚVOD D n e s , k e ď ú l o h y n a ú s e k u j a s k y n i a r s t v a p r e v z a l a d o s v o j e j p ô s o b n o s t i ď a l š i a o r g a n i z á c i a , t r e b a s a p o s t u p n e z a m ý š ľ a ť n a d v ý s l e d k a m i , k t o r é d o s i a h l o j a s k y n i a r s t v o n a S l o v e n s k u p o d v e d e n í m S p r á v y s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň , k t o r á k o m p l e x n e z a b e z p e č o v a l a j e h o p o t r e b y o d I. j a n u á r a 1 9 7 0 d o 30. j ú n a 1981. J e d n o u z č i n n o s t í , k t o r é t á t o o r g a n i z á c i a p o č a s s v o j e j v y š e 1 1 ­ r o č n e j e x i s t e n c i e v y k o n á v a l a , j e i s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k á s l u ž b a v s p r í s t u p n e n ý c h j a s k y n i a c h a v j a s k y n i a c h , pri k t o r ý c h sa p o č í t a l o s o s p r í s t u p n e n í m . Č i n n o s ť s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y p r e š l a d y n a m i c k ý m v ý v o j o m a d o r i e š e n i e o r g a n i z a č n é h o u s p o r i a d a n i a a r i a d e n i a j a s k y n i a r s t v a n a S l o ­ v e n s k u k 1. 1. 1 9 7 0 p r i n i e s l o i n i e k o ľ k o v ý z n a m n ý c h m o m e n t o v . P r v ý k r á t s a v s l o v e n s k ý c h p o d m i e n k a c h n a s t o l i l a p o ž i a d a v k a k v a l i f i k o v a n é h o p r í ­ s t u p u p r i m e r a č s k e j č i n n o s t i v š p e c i f i c k o m s p e l e o l o g i c k o m p r o s t r e d í . M o ž ­ nosť j e d n o t n é h o p ô s o b e n i a v p o d m i e n k a c h c e l o s l o v e n s k e j o r g a n i z á c i e , v y ­ t v á r a n i e p o t r e b n ý c h p e r s o n á l n y c h p r e d p o k l a d o v i p o s t u p n é b u d o v a n i e p r í s t r o j o v e j z á k l a d n e s ú v ý z n a m n ý m i m o m e n t m i n i e l e n z h ľ a d i s k a v ý ­ s l e d k o v t a k e j t o č i n n o s t i . I c h v ý z n a m t r e b a v i d i e ť i v t o m , d o a k e j m i e r y sa u v e d e n á č i n n o s ť v s p e l e o l o g i c k o m p r o s t r e d í p r e s a d i l a a k o j e d n a z ľ u d ­ s k ý c h a k t i v í t , p r o s t r e d n í c t v o m k t o r e j s a r o z v í j a l a p r e h l b o v a l p o z n á v a c í p r o c e s t a k , a b y s l ú ž i l p r a k t i c k ý m p o t r e b á m .

V ý v o j m e r a č s k e j č i n n o s t i a k o h o m ô ž e m e z a u p l y n u l é o b d o b i e i d e n t i ­ f i k o v a ť , p o d m i e ň o v a l o n i e k o ľ k o v o n k a j š í c h f a k t o r o v . J e j z a m e r a n i e b o l o v z a č i a t o č n o m o b d o b í k o n c i p o v a n é a s p e k t m i s p e l e o l o g i c k é h o v ý s k u m u , k t o r é h o v ý s l e d k y m a l i slúžiť p r e v á d z k o v ý m p o t r e b á m s p e l e o l o g i c k e j p r a x e .

U v e d e n é h ľ a d i s k o , k t o r é v o s v o j e j p o d s t a t e v y c h á d z a z o z á k l a d n é h o p o ­ s l a n i a o r g a n i z á c i e , a k o b o l o z a k o t v e n é v p r í s l u š n ý c h p r á v n y c h d o k u m e n ­ t o c h , n a d o b u d l o č a s o m aj i n é d i m e n z i e . P o t r e b a o b e c n e j š i e h o p r í s t u p u n a š l a s v o j o d r a z i v d o k u m e n t a č n o m v y j a d r e n í . M e r a č s k á č i n n o s ť z a r a ­

233

d e n á d o k o n t e x t u s p e l e o l o g i c k e j d o k u m e n t á c i e d o t v á r a l a p o z n á v a c í p r o c e s j e d n e j z o s f é r s p e l e o l ó g i e a t a k é t o h ľ a d i s k o u m o ž n i l o r o z v í j a n i e m e r a č ­ s k e j č i n n o s t i v š i r š o m z á b e r e a s t á v a l o s a v m n o h o m u n i v e r z á l n e j š í m .

P o s t u p n e , a k o s a v p l y v o m r o z l i č n ý c h o k o l n o s t í m e n i l c h a r a k t e r o r g a ­ n i z á c i e , p r e v á d z k a j a s k ý ň s a s t á v a l a k ľ ú č o v o u z á l e ž i t o s ť o u , d o k u m e n ­ t a č n ý p r í s t u p b o l č o r a z v i a c z a t l á č a n ý d o p o z a d i a . D o u r č i t e j m i e r y t o m u p o m á h a l a o d r o k u 1 9 7 5 i e x i s t e n c i a B e z p e č n o s t n é h o p r e d p i s u p r e j a s k y n e .

P r e s p e l e o l o g i c k ú m e r a č s k ú s l u ž b u j e v š a k t e n t o p r e d p i s p o z i t í v n y t ý m , ž e sa p o p r v ý k r á t p r á v n e z a k o t v u j ú z á s a d y m e r a č s k e j č i n n o s t i v s p e l e o l o ­ g i c k o m p r o s t r e d í , aj k e ď l e n v o b l a s t i p r e v á d z k y a s p r í s t u p ň o v a n i a .

SPELEOLOGICKO­MERACSKÁ SLUŽBA PRED ORGANIZAČNÝM USPORIADANÍM A RIADENÍM JASKYNIARSTVA NA SLOVENSKU V o b d o b í r o k o v 1966 — 1 9 6 9 b o l i j a s k y n e n a S l o v e n s k u v z m y s l e u z n e ­ s e n i a P r e d s e d n í c t v a S N R z 24. 6. 1 9 6 5 p o s t u p n e z a č l e n e n é d o o p e r a t í v n e j s p r á v y k r a j s k ý c h m ú z e í . A j k e ď i š l o z h ľ a d i s k a r i a d e n i a či p r o f i l u v p o d ­ s t a t e o z h o d n é i n š t i t ú c i e , ú r o v e ň i c h p r í s t u p u k r i e š e n i u ú l o h v o b l a s t i p r i e s k u m u , o c h r a n y , p r e v á d z k y a s p r í s t u p ň o v a n i a j a s k ý ň b o l a r o z l i č n á .

Z a t i a ľ č o M ú z e u m s l o v e n s k é h o k r a s u p o p r i v y t v á r a n í z n a č n é h o p r i e s t o r u p r e p r o b l é m y p r e v á d z k y j a s k ý ň v y u ž í v a l o i s v o j e p o s t a v e n i e v ú s t r e d n e j e v i d e n c i i a d o k u m e n t á c i i k r a s o v ý c h j a v o v , s i t u á c i a n a v ý c h o d n o m a z á ­ p a d n o m S l o v e n s k u b o l a iná. P r i V ý c h o d o s l o v e n s k o m m ú z e u v K o š i c i a c h b o l a v y t v o r e n á S p e l e o l o g i c k á s e k c i a , p r o s t r e d n í c t v o m k t o r e j m ú z e u m z a ­ b e z p e č o v a l o ú l o h y n a ú s e k u j a s k y n i a r s t v a . Z á p a d o s l o v e n s k é m ú z e u m v T r n a v e d o s t a l o d o s v o j e j p ô s o b n o s t i j a s k y ň u D r i n y a ž o d 1. 1. 1968, a m a l o u ľ a h č e n ú ú l o h u t ý m , ž e t o b o l a j e d i n á j a s k y ň a v o b l a s t i k r a j a , k t o r á b o l a p r e d m e t o m k u l t ú r n o ­ o s v e t o v é h o v y u ž i t i a . V ý c h o d o s l o v e n s k é m ú z e u m v K o š i c i a c h a M ú z e u m s l o v e n s k é h o k r a s u v L i p t o v s k o m M i k u ­ l á š i z a b e z p e č o v a l o o k r e m j a s k ý ň s p r í s t u p n e n ý c h v e r e j n o s t i i s p r í s t u p ň o ­ v a c i e p r á c e v O c h t i n s k e j a r a g o n i t o v e j j a s k y n i , r e s p . D e m ä n o v s k e j j a s k y ­ n i M i e r u . S p r á v c o m B y s t r i a n s k e j j a s k y n e p o j e j s p r í s t u p n e n í r o k u 1968 s a s t a l M i e s t n y n á r o d n ý v ý b o r v o V a l a s k e j .

Z p o h ľ a d u s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y t r e b a k o n š t a t o v a ť , ž e a n i j e d n a z u v e d e n ý c h i n š t i t ú c i í n e d i s p o n o v a l a p r a c o v i s k o m , k t o r é b y r i e š i l o o t á z k y m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e j a s k ý ň a z t o h o v y p l ý v a j ú c e ú l o h y . P o ­ kiaľ s a n a s t o ľ o v a l i ú l o h y v o b l a s t i m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e , a t i e s ú v i s e l i s č i n n o s ť o u v o b l a s t i s p r í s t u p ň o v a n i a j a s k ý ň , r e s p . i c h p r e v á d z k y , boli z a b e z p e č o v a n é v ý l u č n e d o d á v a t e ľ s k ý m s p ô s o b o m . T a k z a b e z p e č i l o Z á p a ­ d o s l o v e n s k é m ú z e u m v T r n a v e z a m e r a n i e j a s k y n e D r i n y a v y h o t o v e n i e p l á n u j a s k y n e k v ô l i r e k o n š t r u k č n ý m p r á c a m v j a s k y n i , a b y s a z l e p š i l p r e h l i a d k o v ý o k r u h .

P o d o b n e p o s t u p o v a l o aj V ý c h o d o s l o v e n s k é m ú z e u m v K o š i c i a c h , k t o r é d o d á v a t e ľ s k y z a b e z p e č o v a l o z a m e r a n i e v s t u p n é h o a r e á l u j a s k y n e D o m i c a p r i r i e š e n í p r o b l é m u o d v á d z a n i a z r á ž k o v ý c h v ô d z b e z p r o s t r e d n é h o o k o ­ 2 3 4

Tab. 1. Prevádzka jaskýň pred vznikom centrálnej organizácie jaskyniarstva Jasovská jaskyňa Gombasecká jaskyňa Východoslovenský kraj

Speleologická sekcia Východoslovenského múzea v Košiciach

Domica Dobšinská ladová jaskyňa Belianska jaskyňa Ochtinská aragonitová jaskyňa Važecká jaskyňa

Stredoslovenský kraj

Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši

Harmanecká jaskyňa Demänovská ladová jaskyňa Demänovská jaskyňa Slobody Demänovská jaskyňa Mieru

MNV Valaská Západoslovenský kraj

Západoslovenské múzeum Trnava

Bystrianska jaskyňa Driny

*

l i a j a s k y n e a n i e k t o r é m e r a č s k é p r á c e p r i s p r í s t u p ň o v a n í O c h t i n s k e j a r a ­ g o n i t o v e j j a s k y n e .

N a p r o t i t o m u o d l i š n á b o l a s i t u á c i a v M ú z e u s l o v e n s k é h o k r a s u v L i p ­ t o v s k o m M i k u l á š i . Z p e r s o n á l n y c h d ô v o d o v a v z h ľ a d o m n a s v o j e p o s t a v e ­ n i e s a m ú z e u m o b m e d z i l o n a o b e c n e j š i u d o k u m e n t a č n o ­ m e r a č s k ú č i n n o s ť .

T o t o k o n š t a t o v a n i e n a j l e p š i e d o k a z u j e č i n n o s ť m ú z e a z a m e r a n á n a l o k a ­ l i z á c i u n i e k t o r ý c h k r a s o v ý c h j a v o v J á n s k e j , r e s p . P r o s i e c k e j d o l i n y , či m e r a č s k é p r á c e v B r e s t o v s k e j j a s k y n i a j e j o k o l í .

SPELEOLOGICKÁ MERAČSKÁ SLUŽBA A CENTRÁLNA ORGANIZÁCIA JASKYNIARSTVA V y t v o r e n í m c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e s l o v e n s k é h o j a s k y n i a r s t v a sa p o p r v ý k r á t v j e h o d o t e r a j š e j h i s t ó r i i n a s t o l i l a o t á z k a k o m p l e x n é h o p r í s t u ­ p u v r o z l i č n ý c h o b l a s t i a c h s p e l e o l o g i c k e j č i n n o s t i . A j o b l a s ť s p e l e o l o g i c ­ k e j m e r a č s k e j s l u ž b y j e j e d n o u z č i n n o s t í , n a k t o r é sa u v e d e n é k o n š t a ­ t o v a n i e v z ť a h u j e . P r i t o m p o ž i a d a v k a m e r a č s k e j č i n n o s t i v j a s k y n n o m p r o s t r e d í m a l a n i e k o ľ k o o b j e k t í v n y c h d ô v o d o v . P o d m i e n i l a j u e x i s t e n c i a o r g a n i z á c i e , k t o r á s a p o p r v ý k r á t v h i s t ó r i i m a l a z a o b e r a ť p r e v á d z k o u a s p r í s t u p ň o v a n í m j a s k ý ň , p r i e s k u m o m , v ý s k u m o m a d o k u m e n t á c i o u k r a ­ s o v ý c h j a v o v n a ú z e m í S l o v e n s k a . T a k ý t o z á b e r b o l p o d s t a t n e o d l i š n ý o d t o h o , č o a s p o ň v č i a s t o č n e j f o r m e m ô ž e m e i d e n t i f i k o v a ť v o b d o b í , k e ď s t a r o s t l i v o s ť o j a s k y n e p r e b e r a l r e z o r t k u l t ú r y . S ú h r n n e m a l o ísť o č i n ­ nosť , k t o r á b y k o m p l e x n e r i e š i l a p o ž i a d a v k y o r g a n i z á c i e v t ý c h o b l a s t i a c h j e j p ô s o b n o s t i , k d e d o p o p r e d i a z á u j m u v y s t u p o v a l a z n a l o s ť t o p o g r a f i e

235

j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v a k o n e v y h n u t n ý p r e d p o k l a d ď alšej práce. J e p o ­ c h o p i t e ľ n é , ž e m u s e l a byť b u d o v a n á n a i n ý c h z á k l a d o c h a p r i n c í p o c h , k t o r é p r e d s a l e n boli p r e oblasť j a s k y n i a r s t v a n o v ý m , resp. v s p e l e o l o ­ g i c k e j p r a x i d o t e r a z m á l o u p l a t ň o v a n ý m p r v k o m .

Z a č i a t o k s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y v c e l o s l o v e n s k ý c h p o d m i e n ­ k a c h n e b o l n a j l e p š í . A k aj e x i s t o v a l a určitá p r e d s t a v a , a k o chápať , resp. a k ý v ý z n a m p r i s u d z o v a ť t a k t o š p e c i f i c k y z a m e r a n e j č i n n o s t i , p r e d s a pre jej r e a l i z á c i u c h ý b a l o v e ľ a p o d s t a t n é h o . P r e t o i j e j k o n c e p c i a v y c h á d z a l a l e n z toho, čo m a l o byť z á k l a d o m p r e ď alší r o z v o j s l o v e n s k é h o j a s k y n i a r ­ stva. V y p r a c o v a n í m a s c h v á l e n í m k o n c e p c i e r o z v o j a j a s k y n i a r s t v a d o ro­ k u 1985 s t a n o v i l i sa z á k l a d n é kritériá č i n n o s t i o r g a n i z á c i e a n a t ý c h t o z á k l a d o c h sa p o s t u p n e r o z v í j a l a i oblasť s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y .

P r e s p e l e o l o g i c k ú m e r a č s k ú s l u ž b u sa v y m e d z i l o n i e k o ľ k o o k r u h o v č i n ­ nosti. T ý k a l i sa p r e d o v š e t k ý m t e j č i n n o s t i o r g a n i z á c i e , ktorá s ú v i s e l a s p r e v á d z k o u j a s k ý ň , i c h ú d r ž b o u a s p r í s t u p ň o v a n í m .

Z á k l a d n ý o k r u h t v o r i l o z a m e r i a v a n i e a z o b r a z o v a n i e t v a r o v é v e ľ m i č l e ­ n i t é h o prostredia. P r e d p o k l a d a l o sa, ž e v ý s l e d n ý p r o d u k t , t. j. m a p a , resp. p l á n j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v , z n á z o r n í s k u t k o v ý s t a v a b u d e v y u ž í v a n ý a k o p o d k l a d o v ý m a t e r i á l v oblasti p r o j e k č n e j p r í p r a v y . D o k u m e n t o v a n í m s t a ­ v u p r e d z á s a h o m d o j a s k y n n é h o p r o s t r e d i a d o s t á v a l o sa d o p o p r e d i a aj d o k u m e n t a č n é hľ adisko. A v š a k z o b r a z e n i e t o p o g r a f i c k ý c h p o m e r o v p r e ­ d o v š e t k ý m v o b l a s t i s p e l e o l o g i c k é h o v ý s k u m u v y t v á r a l o základ, o d k t o ­ r é h o popri g e n é z e j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v , či i d e n t i f i k á c i i s i n t r o v ý c h f o ­ r i e m m o h l o sa odvíjať p o z n á v a n i e g e o l o g i c k o ­ t e k t o n i c k ý c h p o m e r o v a ď al­ ších f a k t o r o v , k t o r é s ú h r n n e v y t v á r a j ú d o k o n a l ú p r e d s t a v u o o b j e k t e v č a s e p r e d j e h o s p r í s t u p n e n í m v e r e j n o s t i .

P o d s t a t a ď a l š i e h o o k r u h u s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y sa v i a z a l a v ý l u č n e na oblasť r e k o n š t r u k č n ý c h prác. R ô z n e t e c h n i c k é z á s a h y d o j a s ­ k y n n é h o p r o s t r e d i a , d i k t o v a n é n i e k e d y p o ž i a d a v k a m i b e z p e č n o s t i a l e b o s n a h o u o p l y n u l o s ť p r e h l i a d k o v ý c h trás, c e l k o m j e d n o z n a č n e n a s t o ľ u j ú p o t r e b u m e r a č s k e j č i n n o s t i . O b e c n e totiž n a ň u n a d v ä z u j e p r o j e k č n á prí­ p r a v a a č a s t o od" n e j z á v i s í aj s á m p r i e b e h r o z l i č n ý c h r e k o n š t r u k č n ý c h prác.

Z hľ adiska k o n c e p c i e p r e d p o k l a d a l a sa p o t r e b a u r č i t ý c h m e r a č s k ý c h p r á c aj v o v s t u p n ý c h a r e á l o c h j a s k ý ň , resp. n a n i e k t o r ý c h k r a s o v ý c h ú z e ­ m i a c h . A j oblasť d o k u m e n t á c i e k r a s o v ý c h j a v o v n a s t o ľ o v a l a n i e k t o r é p o ž i a d a v k y n a m e r a č s k ú činnosť v j a s k y n n o m p r o s t r e d í . Z u v e d e n é h o p o t o m v y p l ý v a , ž e o k r u h y , v k t o r ý c h s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k á s l u ž b a n a ­ c h á d z a l a s v o j e o p o d s t a t n e n i e v p o d m i e n k a c h c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s ­ k y n i a r s t v a na S l o v e n s k u n e b o l i ani m a l é , ani j e d n o d u c h é .

P o ž i a d a v k a h ľ a d a n i a v l a s t n e j c e s t y sa p r e t o stala a k t u á l n o u . V o b l a s t i t e c h n i k y či t e c h n o l ó g i e m e r a n i a , m e t o d i k y z o b r a z o v a n i a a pod. pre m e ­ r a č s k ú činnosť v j a s k y n n o m prostredí n e e x i s t o v a l o v p o d s t a t e nič, z č o h o b y b o l o m o ž n é v y c h á d z a ť , a l e b o o d č o h o b y sa d a l j e j p r a k t i c k ý v ý k o n o d v o d z o v a ť . U v e d e n é k o n š t a t o v a n i e sa n e v z ť a h u j e l e n n a v y t v o r e n i e m a p y

236

Obr. 1. Čachtická jasky­ ňa, meračské práce v rú­ rovej chodbe pred Prie­ pasfovým dómom (Ing. M. Laikovi č). Foto Z. Hochmuth, 1972, fotoar­ chĺv MSK

či p l á n u j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v . D o i s t e j m i e r y s a d o t ý k a aj o t á z k y n e ­ v y h n u t n é h o p r í s t r o j o v é h o v y b a v e n i a a p r e d o v š e t k ý m p r a k t i c k ý c h s k ú s e ­ n o s t í v o v z ť a h u k z á k l a d n ý m p r i n c í p o m a z m y s l u m e r a č s k é h o p ô s o b e n i a v j a s k y n n o m p r o s t r e d í .

Z a t a k é h o t o s t a v u p r i c h á d z a l a d o ú v a h y i b a j e d i n á a l t e r n a t í v a , a t o a p l i k á c i a p r a x e m e r a č s k ý c h d i s c i p l í n , k t o r á z a r u č o v a l a z o d p o v e d n ý p r í ­ s t u p p r i r i e š e n í p r o b l é m o v , v y m e d z e n ý c h v j e d n o t l i v ý c h o k r u h o c h . S p r á v ­ n o s ť t o h t o p o s t u p u n a k o n i e c p l n e p o d p o r i l a e x i s t e n c i a B e z p e č n o s t n é h o p r e d p i s u p r e j a s k y n e .

A p l i k á c i a n i e k t o r ý c h m e r a č s k ý c h p o s t u p o v b o l a s í c e r e á l n a , a l e p r á v e š p e c i f i c k o s ť j a s k y n n é h o p r o s t r e d i a č a s t o p o d m i e ň o v a l a j e j r o z s a h . T a m , k d e n e b o l o m o ž n é z o s ú l a d i ť p r í s t r o j o v ú t e c h n i k u s m o ž n o s ť a m i j a s k y n ­ n é h o p r o s t r e d i a a p l a t n ý m i k r i t é r i a m i , s t á v a l o s a h ľ a d a n i e m e r a č s k ý n o ­ v ý c h c i e s t p r i r o d z e n ý m j a v o m . P o p r i i n ý c h ú l o h á c h s a p r e t o r o z v í j a l a i č i n n o s ť z a m e r a n á n a o p t i m a l i z o v a n i e m e r a č s k é h o p r o c e s u . S p e l e o l o g i c k á

237

m e r a č s k á s l u ž b a p r e d s t a v o v a l a j e d e n z d y n a m i c k ý c h ú s e k o v p r á c e c e n ­ t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y n i a r s t v a . J e j v ý v o j v š a k n e p r e b i e h a l p r i a m o č i a r o , p r e t o ž e z á v i s e l o d m n o h ý c h o k o l n o s t í .

K o n c e p c i a k o m p l e x n é h o v ý s k u m u k r a s o v ý c h l o k a l í t , k t o r é b y b o l i v h o d n é n a s p r í s t u p n e n i e , u ž o d s v o j i c h z a č i a t k o v n a r á ž a l a n a ť a ž k o s t i .

U ž p r v ú l o k a l i t u — S t a n i š o v s k ú j a s k y ň u — s a v o b l a s t i p r o j e k č n ý c h p r á c n e p o d a r i l o s p r a c o v a ť . U k á z a l o sa, ž e ď a l š i a e t a p a n a d v ä z u j ú c i c h p r á c n a ­ razí n a m n o h é n e p r e d v í d a n é ť a ž k o s t i . T e n t o f a k t p o d m i e ň o v a l č i n n o s ť o r g a n i z á c i e n i e l e n v o b l a s t i s p r í s t u p ň o v a n i a , a l e aj n a ú s e k u s p e l e o l o g i c ­ k e j m e r a č s k e j s l u ž b y . P r e j a v i l o s a t o n a j m ä z v y š o v a n í m p o ž i a d a v i e k n a m e r a č s k ú č i n n o s ť v o b l a s t i r e k o n š t r u k č n ý c h p r á c . P e r s p e k t í v y v ý l u č n e j o r i e n t á c i e n a p r e v á d z k u j a s k ý ň s k r ý v a l i u r č i t é r i z i k o . P r e h l b o v a n i e j e j f u n k c i e n a ú s e k u s p e l e o l o g i c k e j d o k u m e n t á c i e b o l o p r e t o l o g i c k ý m d ô ­ s l e d k o m ď a l š i e h o v ý v o j a .

P r á v e v t e j t o o b l a s t i sa u k á z a l o , a k é p o t r e b n é j e s p o j e n i e j e d n o t l i v ý c h č a s t í d o k u m e n t a č n e j p r á c e , a b y j e j v ý s l e d n ý e f e k t b o l č o n a j l e p š í . V k o n ­ t e x t e s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y s a t a k aj p r e s p e l e o l o g i c k ú d o k u ­ m e n t á c i u v y t v o r i l p r i e s t o r , k d e k o m p l e x n ý p r í s t u p p r i n i e s o l p o z i t í v n e v ý s l e d k y . U v e d e n é k o n š t a t o v a n i e n a j l e p š i e d o k u m e n t u j ú s k ú s e n o s t i s l o ­ k a l i z á c i o u a r e g i s t r á c i o u k r a s o v ý c h j a v o v — č i n n o s t i , k t o r ú t r e b a p o k l a d a ť za j e d n u z o z á k l a d n ý c h ú l o h d o k u m e n t a č n é h o s t r e d i s k a k r a s u a j a s k ý ň n a S l o v e n s k u .

BEZPEČNOSTNÝ PREDPIS PRE JASKYNE

.

Z á k o n S N R č. 4 2 r o z š í r i l r o k u 1 9 7 2 p ô s o b n o s ť š t á t n e j b a n s k e j s p r á v y aj n a j a s k y n e . J e j o r g á n y z a č a l i v y k o n á v a ť „ o d b o r n ý d o z o r n a d b e z p e č n o s ­ ť ou p r á c e a p r e v á d z k y , a k o aj n a d d o d r ž i a v a n í m u r č e n ý c h p r a c o v n ý c h p o d m i e n o k v o r g a n i z á c i á c h , p o k i a ľ u s k u t o č ň u j ú p r á c e n a s p r í s t u p ň o v a n í p r í r o d n ý c h j a s k ý ň a p r á c e p r i i c h u d r ž i a v a n í v b e z p e č n o m s t a v e " . 1 T e n t o z á k o n v n a s l e d u j ú c o m o b d o b í p o d s t a t n e o v p l y v n i l č i n n o s ť o r g a n i z á c i e .

P o d o h o d e s k o m p e t e n t n ý m i o r g á n m i S l o v e n s k ý b a n s k ý ú r a d u v i e d o l d o p r a x e „ p r e d p i s o b e z p e č n o s t i a o c h r a n e z d r a v i a pri p r á c i a o b e z p e č n o s t i p r e v á d z k y p r i s p r í s t u p ň o v a n í p r í r o d n ý c h j a s k ý ň a i c h u d r ž i a v a n í v b e z ­ p e č n o m s t a v e " . 2 P r e d p i s p r á v n e z a k o t v i l aj z á s a d y m e r a č s k e j č i n n o s t i v j a s k y n i a c h . 3 Z á r o v e ň u l o ž i l p o v i n n o s ť v e d e n i a m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e , p r e o d b o r n é r i a d e n i e m e r a č s k e j č i n n o s t i a ú p l n o s ť m e r a č s k e j d o k u m e n t á ­ c i e u r č i l f u n k c i u h l a v n é h o m e r a č a a j e j s p ô s o b i l o s ť p o d m i e n i l s k ú š k o u p r e d k o m i s i o u S l o v e n s k é h o b a n s k é h o ú r a d u . P r e d p i s k o n k r e t i z o v a l r o z ­ s a h m e r a č s k e j č i n n o s t i t a k t o : 1 Zákon SNR č. 42 z 5. júla 1972 o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy, § 3.

2 Úprava SBÚ z 1. júla 1975 č. 3000/1975 — Bezpečnostný predpis pre jaskyne.

3 Meračská dokumentácia jaskýň, štrnásty diel — Bezpečnostný predpis SBÚ č.

3000/1975 pre jaskyne.

238

Obr. 2. Belianska jasky­ ňa, podrobné meranie (Ing. J. Sýkora, M. Sto­ lár). Foto M. Eliáš, 1978, fotoarchív MSK

— v y h o t o v o v a n i e a p r a v i d e l n é d o p ĺ ň a n i e m a p o v e j d o k u m e n t á c i e n a ú r o v n i z á k l a d n e j m a p y j a s k y n e , r e s p . z á k l a d n e j m a p y p r e s p r í s t u p n e n i e j a s k y n e , — v y h o t o v o v a n i e a p r a v i d e l n é d o p ĺ ň a n i e m a p y p o v r c h o v e j s i t u á c i e , p r o ­ f i l o v a r e z o v a ú č e l o v ý c h m á p .

Z á k l a d n á m a p a j a s k y n e a m a p a p o v r c h o v e j s i t u á c i e j e p r e p r e v á d z k u j a s k y n e d ô l e ž i t ý m t e c h n i c k ý m a p r á v n y m d o k l a d o m . P r e t o p r e d p i s p o ­ d r o b n e f o r m u l o v a l r o z s a h j e j v y h o t o v o v a n i a , o b s a h o v ú n á p l ň a s p ô s o b d o p l ň o v a n i a . O t á z k u g e o d e t i c k ý c h z á k l a d o v m a p o v e j d o k u m e n t á c i e j a s ­ k ý ň , m e t o d i k y m e r a n i a , z o b r a z o v a c í c h p r á c a p o d . v š a k p l n e p o d r i a d i l p l a t n ý m p r e d p i s o m a n o r m á m . N a z á k l a d e p r e d p i s u a r o z s a h u ú l o h v o b ­ l a s t i m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e m u s e l o s a z v ý š i ť aj p e r s o n á l n e o b s a d e n i e .

N a p o d m i e n k y o r g a n i z á c i e b o l r o k u 1976 v y p r a c o v a n ý h a r m o n o g r a m m e ­ r a č s k e j d o k u m e n t á c i e . U ž pri j e h o z o s t a v o v a n í sa u k á z a l o , ž e m e r a č s k á

239

d o k u m e n t á c i a r e p r e z e n t u j e ú s e k , k t o r ý b o l v m i n u l o s t i n e d o c e n e n ý . N e ­ d o s t a t o č n e k v a l i f i k o v a n ý p r í s t u p n a p r i e k p o m e r n e r o z s i a h l e j m a p o v e j d o ­ k u m e n t á c i i s p r í s t u p n e n ý c h j a s k ý ň s p ô s o b i l , ž e p o d m i e n k a m p r e d p i s u v y h o v o v a l o l e n v e ľ m i m á l o s t a r š í c h m á p . P r e t o s a d o h a r m o n o g r a m u m e ­ r a č s k e j d o k u m e n t á c i e m u s e l a z a h r n ú ť p r a k t i c k y c e l á o b l a s ť s p r í s t u p n e ­ n ý c h j a s k ý ň , o k r e m t ý c h , k d e s a d o k u m e n t á c i a u r o b i l a u ž v č a s e p ô s o b e ­ n i a n o v e j o r g a n i z á c i e . P r e r o z s a h ú l o h s a v p r v o m o b d o b í n e r á t a l o s v y ­ h o t o v o v a n í m rrieračskej d o k u m e n t á c i e t a m , k d e u ž j e s t v u j ú c a d o k u m e n ­ t á c i a a s p o ň č i a s t o č n e v y h o v o v a l a p r í s l u š n ý m u s t a n o v e n i a m p r e d p i s u .

S l o v e n s k ý b a n s k ý ú r a d h a r m o n o g r a m m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e s c h v á ­ lil až r o k u 1981. T o t o o n e s k o r e n i e n e o v p l y v n i l o v y h o t o v o v a n i e m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e v p r e d c h á d z a j ú c i c h r o k o c h . P r e n i e k t o r é ď a l š i e m e r a č s k é p r á c e s a v š a k p o s u n u l i t e r m í n y v t ý c h j a s k y n i a c h , k t o r é e š t e n e m a l i v č a ­ s e s c h v a ľ o v a n i a h a r m o n o g r a m u c e n t r á l n y m o r g á n o m š t á t n e j b a n s k e j s p r á ­ v y n a S l o v e n s k u v y h o t o v e n ú m e r a č s k ú d o k u m e n t á c i u .

VÝSLEDKY A ORGANIZÁCIA SPELEOLOGICKEJ MERAČSKEJ SLUŽBY V ý s l e d k y p r á c e s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y s ú h r n n e o d r á ž u j ú j e j c e l k o v é p ô s o b e n i e . S p r i h l i a d n u t í m n a p o d m i e n k y , v a k ý c h s a t á t o s l u ž ­ b a p o s t u p n e d o t v á r a l a , s ú d o i s t e j m i e r y aj n á z o r n ý m p r í k l a d o m s k u t o č ­ n o s t í , k t o r é j e j v ý k o n p o d m i e ň o v a l i v č a s e e x i s t e n c i e c e n t r á l n e j o r g a n i ­ z á c i e j a s k y n i a r s t v a .

K v a l i t a t í v n e o d l i š n ý p o h ľ a d n a m e r a č s k ú d o k u m e n t á c i u j a s k ý ň p r e ­ h ĺ b i l s f é r u m e r a č s k e j č i n n o s t i v š p e c i f i c k o m j a s k y n n o m p r o s t r e d í a o b o ­ h a t i l j u o n o v é p o z n a t k y . T o t o k o n š t a t o v a n i e s a n e t ý k a l e n v ý s l e d n é h o p r o d u k t u — m a p y j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v , t. j. j e j c e l k o v é h o u s p o r i a d a n i a a f u n k c i e , k t o r á j e j p a t r í . V t e j t o o b l a s t i — a t o j e f a k t dosť v ý z n a m n ý — p r e h ĺ b i l o p o d s t a t n é z b l í ž e n i e e x i s t u j ú c i c h s t a n o v í s k d o t e r a j š i u o r i e n t á c i u s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k e j č i n n o s t i .

M e r a č s k á č i n n o s ť s p r e s n e v y m e d z e n ý m i p r a v i d l a m i a k r i t é r i a m i d o ­ s t a l a s a n a ú r o v e ň s y s t é m u a v o v ä č š e j m i e r e s l ú ž i l a p r a k t i c k ý m p o t r e ­ b á m . S p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k á s l u ž b a n a d v i a z a l a t a k s v o j i m i v ý s l e d k a m i n a p r e d o š l é t r a d í c i e , k t o r é v s l o v e n s k ý c h p o d m i e n k a c h j e s t v u j ú o d v t e d y , o d k e d y s a j a s k y n e s t a l i p r e d m e t o m k u l t ú r n e h o a e k o n o m i c k é h o v y u ž i t i a . 4 Z á r o v e ň s a p r e h ĺ b i l a aj t e o r e t i c k á o b l a s ť m e r a č s k é h o p ô s o b e n i a . Z d o ­ k o n a ľ o v a n í m t e c h n i k y a t e c h n o l ó g i e m e r a n i a s a s t a l m e r a č s k ý p r o c e s i v p o d m i e n k a c h š p e c i f i c k é h o j a s k y n n é h o p r o s t r e d i a f u n k č n e p r e p r a c o v a ­ é Na žiadosť bývalých majiteľ ov jaskýň v rokoch 1928—1934 a pričinením banské­ ho merača Eduarda Paloncyho z Ostravy boli zamerané priestory Demänovskej jas­ kyne Slobody, Domice a Belianskej jaskyne. Podobnú tendenciu môžeme identifiko­ vať aj krátko po objavení Demänovskej jaskyne Slobody. Na podnet Komisie pre zverejnenie Demänovských jaskýň začala zameriavacia sekcia Vodohospodárskeho odboru vládneho referátu verejných prác v Bratislave pod vedením Ing. Adámka a Ing. Belzu vykonávať meračské práce v Demänovskej jaskyni Slobody.

240

n e j š í m a p l y n u l e j š í m . D o s i a h n u t é v ý s l e d k y v i e d l i k u r č i t ý m t e o r e t i c k ý m z o v š e o b e c n e n i a m a i c h p l a t n o s ť v j a s k y n n o m p r o s t r e d í b o l a o b j e k t í v n e d o k á z a n á .

V ý s l e d k y s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k e j s l u ž b y u r č i t ý m s p ô s o b o m o v p l y v ň o ­ v a l i aj o b l a s ť s p e l e o l o g i c k é h o p r i e s k u m u . T u n a š l i s v o j e u p l a t n e n i e t a k é p r v k y m e r a č s k e j č i n n o s t i , p r o s t r e d n í c t v o m k t o r ý c h m a p o v a n i e j a s k y n ­ n é h o p r o s t r e d i a u m o ž n i l o u n i v e r z á l n e j š í p r í s t u p v j e h o k o n e č n o m v y ­ j a d r e n í , t. j. v p l á n e j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v .

Z a o b d o b i e e x i s t e n c i e c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y n i a r s t v a n a S l o v e n ­ s k u d o k u m e n t u j ú č i n n o s ť s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k e j s l u ž b y v ý s l e d k y p r á c e v t ý c h t o z á k l a d n ý c h o b l a s t i a c h : MERAČSKÁ DOKUMENTÁCIA JASKÝŇ P r i s p r í s t u p n e n ý c h j a s k y n i a c h sa t á t o č i n n o s ť z v y č a j n e o r i e n t o v a l a n a p r e h l i a d k o v ý o k r u h a n a n a ň n a d v ä z u j ú c e p r i e s t o r y ( B e l i a n s k a j a s k y ň a , D o m i c a , J a s o v s k á j a s k y ň a , G o m b a s e c k á j a s k y ň a , D o b š i n s k á ľ a d o v á j a s ­ k y ň a ) . N i e k e d y s a z a m e r i a v a l i aj ď a l š i e p r i e s t o r y , a l e l e n v r o z s a h u i c h b u d ú c e h o s p r í s t u p n e n i a ( D e m ä n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ň a , D e m ä n o v s k á j a s k y ­ ň a S l o b o d y ) . P r e d p o k l a d a n é s p r í s t u p n e n i e S t a n i š o v s k e j j a s k y n e si v y ž i a ­ d a l o j e j c e l k o v é z a m e r a n i e . V D e m ä n o v s k e j j a s k y n i M i e r u b o l i z a m e r a n é l e n t i e p r i e s t o r y , k t o r é n a d v ä z o v a l i n a časť p r i e s t o r o v D e m ä n o v s k e j j a s ­ k y n e S l o b o d y a p r e d p o k l a d a l o s a i c h s p r í s t u p n e n i e . Š p e c i f i c k ý m p r í p a ­ d o m b o l a Č a c h t i c k á j a s k y ň a . M e r a č s k é p r á c e u r č o v a l a n a j m ä s n a h a o p o ­ z n a n i e s ú č a s n ý c h s p e l e o l o g i c k ý c h p o m e r o v . P r e t o b o l a p r e d m e t o m m e r a ­ n i a o k r e m p r i e s t o r o v j a s k y n e aj Č a c h t i c k á p l a n i n a a n i e k t o r é k r a s o v é j a v y v j e j n a j b l i ž š o m o k o l í . V o b l a s t i v s t u p n ý c h a r e á l o v n a j č a s t e j š i e b o l i z a m e r a n é l e n t i e č a s t i , k t o r é p r i a m o s ú v i s e l i s p r e v á d z k o u j a s k y n e ( D e ­ m ä n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ň a , B e l i a n s k a j a s k y ň a , G o m b a s e c k á j a s k y ň a , D o b ­ š i n s k á ľ a d o v á j a s k y ň a ) . V n i e k t o r ý c h p r í p a d o c h b o l a z a m e r a n á c e l á o b ­ lasť , v k t o r e j s a j a s k y ň a n a c h á d z a l a . P r i m o ž n o m s p r í s t u p n e n í i š l o o p o ­ z n a n i e v z á j o m n ý c h s ú v i s l o s t í s p o v r c h o m ( S t a n i š o v s k á j a s k y ň a ) , a l e b o i n é o k o l n o s t i ( J a s o v s k á j a s k y ň a , D o m i c a ) .

J a s k y n n é p r o s t r e d i e č a s t o k l á d l o z v ý š e n é p o ž i a d a v k y n a t e c h n i k u m e ­ r a n i a . N a j l e p š i e t o m ô ž e m e p o z o r o v a ť n a p o l y g ó n o v o m m e r a n í . U k á z a l o sa, ž e m n o h é z o z n á m y c h m e r a č s k ý c h p o s t u p o v sa v p o d m i e n k a c h j a s ­ k y n n é h o p r o s t r e d i a n e d a j ú r e a l i z o v a ť , a l e b o n e p r i n á š a j ú ž e l a t e ľ n é v ý ­ s l e d k y . P r i m e r a n í d ĺ ž o k t o v i e d l o k t a k m e r v ý l u č n é m u p o u ž í v a n i u o p ­ t i c k ý c h d i a ľ k o m e r o v , č o b o l o p o z n a č e n é u r č i t ý m v ý v o j o m , r e s p . h ľ a d a n í m o p t i m á l n y c h r i e š e n í . P e v n ý m i m e r a d l a m i sa m e r a l i d ĺ ž k y l e n v e x t r é m ­ n o m s p e l e o l o g i c k o m p r o s t r e d í (L a 1 k o v i č, M., 1980). A j m e r a n i e u h l o v u k á z a l o , ž e s a v ž d y n e v y s t a č í s b e ž n ý m i m e r a č s k ý m i p r í s t r o j m i . P o u ž í ­ v a l i s a t e o d o l i t y r ô z n y c h p r e s n o s t n ý c h s k u p í n (S u 1 1 i, J., 1968) a s v e t ­ losť j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v si v y n ú t i l a ú p r a v u b e ž n e p o u ž í v a n ý c h n o s ­ n ý c h p o m ô c o k .

241

Obr. 3. Demänovská jaskyňa Slobody, meranie dĺžok autoredukčným tachymetrom BRT 006 (G. Kanderová, Ing. M. Lalkovič). Foto M. Eliáš, fotoarchív MSK, 1979

P o d r o b n é m e r a n i e s i v y ž i a d a l o d ô s l e d n ú a p l i k á c i u g e o d e t i c k e j p r a x e , č o v i e d l o k d e t a i l n e j š i e m u d o t v á r a n i u t o p o g r a f i e j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v .

T e n t o p r í s t u p (v d o t e r a j š e j s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j p r a x i n e t r a d i č n ý ) sa p o u ž i l p r e d o v š e t k ý m p r i t v o r b e z n a č k o v é h o k ľ ú č a , k t o r ý p r e d o v š e t k ý m p a m ä t a l n a t o p o g r a f i c k ú s t r á n k u c e l é h o p r o b l é m u a n a l e p š i u č i t a t e ľ n o s ť v y h o t o v o v a n ý c h m á p j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v .

P o u ž í v a n i e c e l o š t á t n e p l a t n ý c h g e o d e t i c k ý c h z á k l a d o v v o b l a s t i m e r a č ­ s k e j d o k u m e n t á c i e j a s k ý ň s i č a s t o v y ž a d o v a l o n e t r a d i č n é r i e š e n i a . N a š l i t u d o k o n a l é u p l a t n e n i e v š e t k y p r o g r e s í v n e p r v k y , k t o r é p o z n á s ú č a s n á g e o d e t i c k á p r a x , b a p o u ž i l a s a i t e c h n o l ó g i a p r i p o j o v a n i a , v e ľ m i n á r o č n á n a p r e s n o s ť . N a i l u s t r á c i u n a j l e p š i e p o s l ú ž i p r í p a d D e m ä n o v s k e j j a s k y n e M i e r u , k t o r e j p r i p o j e n i e n a s ú r a d n i c o v ý s y s t é m s a r o b i l o z k o n c o v é h o b o d u m e r a č s k e j s i e t e D e m ä n o v s k e j j a s k y n e S l o b o d y . P r i k o m p l i k o v a n o s t i p r i p o j e n i a D e m ä n o v s k e j j a s k y n e S l o b o d y a r o z s a h u s i e t e m e r a č s k ý c h b o ­ d o v ľ a h k o p o c h o p í m e , z a a k ý c h p o d m i e n o k sa p r i p o j e n i e D e m ä n o v s k e j j a s k y n e M i e r u r e a l i z o v a l o .

T a k á t o č i n n o s ť sa n e z a o b i š l a b e z p r í s l u š n e j o d b o r n e j a m e t o d i c k e j s p o ­ l u p r á c e . B o l a p o t r e b n á n a j m ä v z a č i a t o č n o m o b d o b í , k e ď p o p r i i n ý c h n e d o s t a t k o c h c h ý b a l i d o s t a t o k p r a k t i c k ý c h s k ú s e n o s t í . Z v l á d n u t i e t ý c h ­

242

priepastný otvor medzi úrovňami

1 polygonovy bod

o 26

polygonový bod 2 s meranou výškou

komín premietnutý o « zyxvutsrponmlkjihgfedcbaZWVUTSPOMLKJIHGDCBA ( +7,3 '} 16 v pôdoryse 115,27

bod kompasového fahu

4

bod podrobného merania nestabilizovaný

5 hranica stála (známa)

15

® 15

273­1

—

.

17

znížený priestor s priemernou výSkou

18

terénny stupeň s malým sklonom

19

terénny stupeň so splývajúcimi hranami

O

\

n c

6 hranica približná

20 osamelý balvan

©

hranica nezreteľná, 7 premietnutá v pôdoryse

21 stalagmity

°e>o 0©

8 svetlá výška 9 obrys jaskynnej chodby

22 stalagnáť

•2,3 —

23 piesok

priepasť so známym 10 ukončením

24 štrk

<8> * *. * »v • * 4 A

11

priepasť s neznámym ukončením

25 sonda o známej hĺbke

12

komín spájajúci dve úrovne

26 spínač

_ r f i

j p*L

27 zábradlie

—­­

O

28

pokračovanie chodby 13 v udanej výške

Yt jama

teleso elektrického osvetlenia

D-v

<3

Obr. 4. Časť značkového kľúča používaného v oblasti meračskej dokumentácie jaskýň Poznámka: Pri značke 2 a 4 sa výškový údaj značí modrou farbou, značka 8 — vyznačuje sa červenou farbou, značka 16 ­ údaj o výške komína sa vyznačuje čer­ venou farbou, značka 21 a 22 — vnútorná plocha sa vyznačuje žltou farbou.

243

to p o ž i a d a v i e k v i e d l o k s p o l u p r á c i s K a t e d r o u m e r a č s t v a a g e o f y z i k y V y ­ s o k e j š k o l y t e c h n i c k e j v K o š i c i a c h , k d e p r e r i e š e n i e u v e d e n ý c h p r o b l é m o v b o l i n i e l e n o d b o r n é , a l e i m a t e r i á l n e a p e r s o n á l n e p r e d p o k l a d y . S p o l u p r á ­ c a s k a t e d r o u p r i n i e s l a p o z i t í v n e v ý s l e d k y . N a b á z e t e j t o o d b o r n e j s p o l u ­ Tab. 2. Výsledky práce speleologicko­meračskej služby na úseku meračskej doku­ mentácie jaskýň Lokalita 1. Belianska jaskyňa

Druh meračskej činnosti Zameranie vstupného areálu Základná mapa jaskyne Pripojenie vstupného areálu na S—JTSK

2. Čachtická jaskyňa

Základná mapa na sprístupnenie jaskyne Mapa povrchovej situácie

Čas realizácie 1976 1978 1970 — 1973

3. Demänovská jaskyňa Mieru

Základná mapa na sprístupnenie jaskyne

1978 — 1979

4. Demänovská jaskyňa Slobody

Základná mapa jaskyne

1973 — 1977

5. Demänovská ladová jaskyňa

Základná mapa jaskyne

6. Dobšinská ladová jaskyňa

Zameranie vstupného areálu

1974

Mapa povrchovej situácie

1976

Základná mapa jaskyne

1981

7. Domica

Zameranie vstupného areálu Zameranie vstupného areálu

Základná mapa jaskyne Mapa povrchovej situácie Zameranie vstupného areálu

8. Gombasecká jaskyňa 9. Harmanecká jaskyňa 10. Jasovská jaskyňa 11. Krásnohorská jaskyňa 12. Ochtinská aragonitová jaskyňa 13. Stanišovská jaskyňa

Základná mapa jaskyne Zameranie vstupného areálu

1977 1972

1975 — 1976 1977 1974

Pripojenie vstupného areálu na S—JTSK

1980

Zameranie vstupného areálu

1979

Základná mapa jaskyne

1975 — 1976

Mapa povrchovej situácie

1980 — 1981

Zameranie vstupného areálu

1979

Pripojenie vstupného areálu na S—JTSK

1980

Základná mapa na sprístupnenie jaskyne Mapa povrchovej situácie

1970 — 1972

Zameranie vstupného areálu

1977

14. Stratenská jaskyňa

Situácia vstupu do jaskyne

1976

15. Važecká jaskyňa

Pripojenie vstupného areálu na S—JTSK

1979

244

p r á c e p o c e l ý č a s p r e b i e h a l v ý v o j v š e t k ý c h z a r i a d e n í , k t o r é si v y ž i a d a l a s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k á p r a x . V ý z n a m n á b o l a i p o m o c pri p o s k y t o v a n í z á k l a d n é h o p r í s t r o j o v é h o v y b a v e n i a v č a s e , k e ď s a l e n v y t v á r a l a m a t e ­ r i á l n o ­ t e c h n i c k á z á k l a d ň a . A j p r i a m a ú č a s ť k a t e d r y n a r i e š e n í n i e k t o r ý c h m e r a č s k ý z l o ž i t ý c h a n a l i e h a v ý c h p r o b l é m o v p o z i t í v n e o v p l y v ň o v a l a č i n ­ nosť n a ú s e k u s p e l e o l o g i c k o ­ m e r a č s k e j s l u ž b y .

V n i e k t o r ý c h p r í p a d o c h si r o z s a h ú l o h a i c h c h a r a k t e r v y n u c o v a l i aj i n é f o r m y r i e š e n i a . Z a m e r a n i e n i e k t o r ý c h j a s k ý ň d o d á v a t e ľ s k ý m s p ô s o ­ b o m v š a k u k á z a l o , ž e m e r a č s k á č i n n o s ť v j a s k y n n o m p r o s t r e d í n i e j e l e n v e c o u p r a k t i c k ý c h s k ú s e n o s t í , a l e aj v ý r a z o m s p r á v n e v o l e n é h o p r í s t u p u , a b y j e j v ý s l e d n ý e f e k t b o l č o n a j l e p š í . P r e t o , a k s a aj p o d a r i l o p r e k l e n ú ť p r o b l é m y , k t o r é v z n i k a l i z r o z s a h u ú l o h v o b l a s t i m e r a č s k e j d o k u m e n t á ­ cie, n e d o s i a h l o s a t ý m t o z á m e r o m v ž d y to, č o p r á v e p r e ň u v y p l ý v a l o z e x i s t e n c i e B e z p e č n o s t n é h o p r e d p i s u p r e j a s k y n e .

INZlNIERSKO­TECHNICKÉ PRÁCE M e r a č s k ú č i n n o s ť n a ú s e k u i n ž i n i e r s k o ­ t e c h n i c k ý c h p r á c s i v y n ú t i l o r i e š e n i e n i e k t o r ý c h p r e v á d z k o v ý c h p r o b l é m o v . T a k ú t o č i n n o s ť m ô ž e m e r o z d e l i ť d o n i e k o ľ k ý c h o k r u h o v . P r v ý z n i c h n e p o c h y b n e t v o r í p r o b l e ­ m a t i k a p r e r á ž o k . Ú s i l i e o p l y n u l o s ť p r e h l i a d k o v ý c h t r á s , n i e k e d y d i k t o ­ v a n é aj a s p e k t m i b e z p e č n o s t i p r e v á d z k y s p ô s o b i l o , ž e s a v j a s k y n n o m p r o s t r e d í p o m a l y u d o m á c n i l t e n t o š p e c i f i c k ý d r u h m e r a č s k e j č i n n o s t i .

Z m e r a č s k é h o h ľ a d i s k a t r e b a k o n š t a t o v a ť , ž e o k r e m p r e r á ž k o v ý c h ť a h o v j e j s ú č a s ť o u s a s t a l i aj v y t y č o v a c i e p r á c e v č a s e r e a l i z o v a n i a j e d n o t l i v ý c h p r e r á ž o k ( D o m i c a , D o b š i n s k á ľ a d o v á j a s k y ň a , B e l i a n s k a j a s k y ň a , D e m ä ­ n o v s k á j a s k y ň a S l o b o d y ) . P o č a s e x i s t e n c i e c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y ­ n i a r s t v a s a v y s k y t o v a l i i p r í p a d y , k e ď s a f o r m o u p r e r á ž k y r i e š i l n o y ý v s t u p d o j a s k y n e z p r e v á d z k o v ý c h , r e s p . i n ý c h d ô v o d o v ( J a s o v s k á j a s ­ k y ň a , D o m i c a , K r á s n o h o r s k á j a s k y ň a ) .

D o d r u h é h o o k r u h u z a r a ď u j e m e m e r a č s k ú č i n n o s ť n a ú s e k u o p r á v a ú d r ž b y . S ú h r n n e j u r e p r e z e n t u j e š i r o k á š k á l a r ô z n y c h č i n n o s t í , c h a ­ r a k t e r k t o r ý c h v y p l ý v a l p r e d o v š e t k ý m z r o z s a h u v y k o n á v a n ý c h p r á c .

J e j s p o l o č n ý m z n a k o m j e f a k t , ž e s a r e a l i z o v a l a v š a d e t a m , k d e si j u p r e v á d z k o v é p r o b l é m y o r g a n i z á c i e m o m e n t á l n e v y ž a d o v a l i ( D r i n y , O c h ­ t i n s k á a r a g o n i t o v á j a s k y ň a , V a ž e c k á j a s k y ň a , D e m ä n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ­ ňa). Z p r a k t i c k ý c h d ô v o d o v p o d t e n t o d r u h m e r a č s k ý c h p r á c z a h ŕ ň a m e aj n i e k t o r ú ď a l š i u č i n n o s ť r e a l i z o v a n ú v j a s k y n n o m p r o s t r e d í , a l e b o v o b ­ l a s t i v s t u p n ý c h a r e á l o v ( D o m i c a , D e m ä n o v s k á j a s k y ň a S l o b o d y ) .

DOKUMENTÁCIA KRASOVÝCH JAVOV M e r a č s k á č i n n o s ť r o z v í j a n á n a z á k l a d o c h d o k u m e n t a č n é h o s t r e d i s k a p r e k r a s a j a s k y n e n a S l o v e n s k u t v o r í n i e k o ľ k o s a m o s t a t n ý c h o k r u h o v . I c h e x i s t e n c i u p o d m i e n i l s t a v s p r a c o v a n i a d o k u m e n t á c i e k r a s o v ý c h j a v o v , d o ­

245

k u m e n t a č n á č i n n o s ť d o b r o v o ľ n ý c h p r a c o v n í k o v — č l e n o v S S S a r i e š e n i e k o n c e p č n ý c h o t á z o k , n a z á k l a d e k t o r ý c h s a r o z v í j a l a t á t o o b l a s ť d o k u ­ m e n t á c i e . D o p r v é h o o k r u h u , aj k e ď s v o j í m r o z s a h o m n e n a d o b u d o l c h a ­ r a k t e r s y s t e m a t i c k e j č i n n o s t i , m ô ž e m e z a r a d i ť : — s p r a c o v á v a n i e m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e k r a s o v ý c h j a v o v a k o s ú č a s ť s p e l e o l o g i c k é h o p r i e s k u m u r o z v í j a n é h o n a b á z e v l a s t n ý c h p r a c o v n í k o v ( J e l e n i a j a s k y ň a , j a s k y ň a v L o p u š n o m ) , — m e r a č s k ú č i n n o s ť v o b l a s t i t ý c h k r a s o v ý c h j a v o v , k t o r ý c h d o k u m e n ­ Tab. 3. Výsledky práce speleologicko­meračskej služby na úseku inžiniersko­technic­ kých prác Lokalita Belianska jaskyňa Demänovská jaskyňa Slobody

Demänovská ľadová jaskyňa

Dobšinská ladová jaskyňa

Domica •

Driny Jasovská jaskyňa

Krásnohorská jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa Važecká jaskyňa

Druh meračskej činnosti

Čas realizácie

Zameranie prerážkového ťahu a vytýče­ nie prerážky Meranie priečnych profilov v oblasti Mramorového riečiska Vytýčenie prerážky v oblasti Suchej chodby — spojenie s Demänovskou jas­ kyňou Mieru Určenie prevýšenia medzi chatou Odboj a vchodom do jaskyne Zameranie situácie a určenie prevýše­ nia vodovodu Čierna dolinka — Demä­ novská Tadová jaskyňa Zameranie prerážkového ťahu v oblasti vstupných priestorov — vytýčenie pre­ rážky Zameranie prístupovej komunikácie — časť Vytýčenie prerážky — Panenská chodba — Suchá chodba

1976

Zameranie situácie v oblasti Pralesa

1980

Zameranie prerážkového ťahu a vytýče­ nie prerážky v oblasti vstupu do jaskyne

1976 1980 1970 1974 1973 1974 1972

1980 — 1981

Zameranie prístupovej komunikácie

1973

Zameranie situácie v oblasti Husitskej siene — východu z jaskyne Zameranie prerážkového ťahu a vytý­ čenie prerážky v oblasti Oblúkovej jas­ kyne Zameranie prerážkového ťahu v oblasti vstupu do jaskyne Vytýčenie prerážky v oblasti vstupu do jaskyne Určenie nadmorskej výšky vchodu do jaskyne Určenie hrúbky nadložia v Jazierkovej sieni

1977

246

1978 1977 1980 1973 1974

Tab. 4. yýsledky práce speleologicko­meračskej služby na úseku dokumentácie kra­ sových javov Lokalita Muránska planina Malá Fatra Borinský kras

PVE Čierny Váh Plešivská planina Horný vrch

Druh meračskej činnosti Vyhotovenie meračskej dokumentácie jaskyne v Lopušnom, Jelenej jaskyne a priepasti v Gypse Vyhotovenie meračskej dokumentácie jaskyne Nad vyvieračkou Vyhotovenie meračskej dokumentácie jaskýň: Trojuholník, Riečna jaskyňa, Sedmička, jaskyňa Jubilejná, Gitara, Prielezná jaskyňa a jaskyňa pod Oko­ pancom Lokalizácia krasových javov v základ­ nej mape ČSSR 1 : 10 000 Vyhotovenie meračskej dokumentácie krasových dutín HN—4 a HN—5 Lokalizácia krasových javov v základ­ nej mape ČSSR 1 :10 000 Lokalizácia krasových javov v základ­ nej mape ČSSR 1 :10 000

Čas realizácie 1970 1972

1976

1977, 1979 1978 1980 — 1981

t a č n é p o d c h y t e n i e b o l o z r ô z n y c h d ô v o d o v a k t u á l n e ( n i e k t o r é j a s k y n e B o r i n s k é h o k r a s u , k r a s o v é d u t i n y v h o r n e j n á d r ž i P V E Č i e r n y V á h ) .

Z a p r e p r a c o v a n e j š í t r e b a p o k l a d a ť o k r u h m e r a č s k e j č i n n o s t i v o v z ť a h u k l o k a l i z á c i i k r a s o v ý c h j a v o v . P r i p r á c i n a s y s t é m e a ď a l š o m r o z v í j a n í d o k u m e n t a č n e j p r á c e v z n i k l a p o t r e b a d o p l ň o v a ť m a p y v h o d n ý c h m i e r o k o p r v k y k r a s o v e j s i t u á c i e . M y š l i e n k a l o k a l i z á c i e k r a s o v ý c h j a v o v v z á ­ k l a d n e j m a p e Č S S R 1 : 10 0 0 0 s a u k á z a l a n i e l e n p r o g r e s í v n o u , a l e z t i t u l u d o k u m e n t a č n é h o s t r e d i s k a i n e v y h n u t n o u . P o v y j a s n e n í z á k l a d n ý c h k o n ­ c e p č n ý c h o t á z o k a v y p r a c o v a n í m e t o d i k y v y t v o r i l s a p r i e s t o r p r e j e j r o z ­ v í j a n i e t a m , k d e e x i s t e n c i a m a p o v ý c h p o d k l a d o v z a r u č o v a l a p o m e r n e r ý c h l e v ý s l e d k y ( B o r i n s k ý kras, P l e š i v s k á p l a n i n a , H o r n ý v r c h ) . S ú b e ž n e s t o u t o č i n n o s ť o u s a r o z v í j a l a aj r e g i s t r á c i a k r a s o v ý c h j a v o v , t. j. e t a p a , k t o r á p o d m i e ň u j e l o k a l i z a č n ú č i n n o s ť v j e d n o t l i v ý c h k r a s o v ý c h ú z e m i a c h .

PRAKTICKÝ SPELEOLOGICKÝ PRIESKUM R o z v í j a n i e s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y v p o d m i e n k a c h o r g a n i z á ­ c i e d o i s t e j m i e r y o v p l y v ň o v a l o a j č i n n o s ť d o b r o v o ľ n ý c h p r a c o v n í k o v — č l e n o v S S S ; m e r a č s k á č i n n o s ť s a p o s t u p n e d i f e r e n c o v a l a . U r č i t é v ý s l e d k y p r á c e m ô ž e m e k o n š t a t o v a ť n a ú r o v n i p r i a m e j s p o l u p r á c e a v r o v i n e d o b ­ r o v o ľ n ý c h p r a c o v n í k o v , a l e n a v y š š e j k v a l i t a t í v n e j ú r o v n i a k o d o t e r a z .

V y t v o r e n í m v h o d n ý c h p o d m i e n o k s a n a t o m t o ú s e k u z a b e z p e č o v a l a p r e ­ d o v š e t k ý m m e r a č s k á d o k u m e n t á c i a n i e k t o r ý c h n o v o o b j a v e n ý c h j a s k ý ň ( S t r a t e n s k á j a s k y ň a , H r u š o v s k á j a s k y ň a a pod.). M e r a č s k á č i n n o s ť d o b r o ­ v o ľ n ý c h p r a c o v n í k o v p o m á h a l a i p r i r i e š e n í n i e k t o r ý c h a k t u á l n y c h p r o b ­ l é m o v ( D o b š i n s k á ľ a d o v á j a s k y ň a , Č a c h t i c k á p l a n i n a ) . D o s i a h n u t é v ý s l e d ­

247

Tab. 5. Výsledky práce speleologicko­meračskej služby na úseku praktického speleo­ logického prieskumu Oblastná skupina

(Druh meračskej činnosti

Cas realizácie

Bobačka

Vyhotovenie meračskej do­ kumentácie jaskyne

1976

Aquaspael Košice

Hrušovská jaskyňa

Vyhotovenie meračskej do­ kumentácie jaskyne

1978

Rožňava

Jasovská jaskyňa

Zameranie priestorov za si­ fónom

1978

Košice — Jasov

Lokalita

Môcovská jaskyňa

Zameranie širšieho vstupu do jaskyne

okolia

Výškové pripojenie do jaskyne

vstupu

1979 — 1980 Harmanec 1979

Stratenská jaskyňa

Zameranie hlavného poly­ gónového ťahu jaskyne

1975

Jaskyne Drien­ čanského krasu

Vyhotovenie meračskej do­ kumentácie jaskýň

1975 — 1980

Brázda

Určenie hĺbky priepasti

1973

Spišská Nová Ves Rimavská Sobota SSS Liptovský Mikuláš v spolu­ práci s VVUÚ Ostrava­Radva­ nice

k y a s k ú s e n o s t i o v p l y v ň o v a l i aj m e r a č s k ú č i n n o s ť n i e k t o r ý c h o b l a s t n ý c h s k u p í n S S S . V k o n k r é t n e j p o d o b e s a t o p r e j a v i l o v y š š o u ú r o v ň o u v y h o ­ t o v o v a n i a a s p r a c ú v a n i a p l á n o v j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v . Z v ý š i l a s a i c h f u n k č n o s ť , č i t a t e ľ n o s ť a z l e p š i l a s a c e l k o v á ú p r a v a ( R i m a v s k á S o b o t a ) .

P o č a s e x i s t e n c i e c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y n i a r s t v a m ô ž e m e v r á m c i o b l a s t n ý c h s k u p í n i d e n t i f i k o v a ť e š t e j e d e n p r v o k — ú s i l i e o d o k o n a l é z a ­ c h y t e n i e t o p o g r a f i c k ý c h o s o b i t o s t í j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v . P r e s a d z o v a n i e m e r a č s k e j č i n n o s t i n a z á s a d á c h k v a l i f i k o v a n é h o p r í s t u p u s p ô s o b u j e , ž e t a k t o s p r a c ú v a n á m e r a č s k á d o k u m e n t á c i a p o s k y t u j e aj u r č i t é m o ž n o s t i v o b l a s t i j e j b u d ú c e h o v y u ž i t i a ( S t r a t e n s k á j a s k y ň a , B o b a č k a ) . Š i r o k ý z á b e r č i n n o s t i s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y p o d m i e n i l aj j e j c e l k o v ú o r g a n i z á c i u . Z a r a d e n i e d o k o n t e x t u s p e l e o l o g i c k é h o v ý s k u m u n e ­ m o h l o b y ť t r v a l é . P o d o r i e š e n í n i e k t o r ý c h p e r s o n á l n y c h o t á z o k n a p r e l o ­ m e r o k o v 1 9 7 2 — 1 9 7 3 s a p r e s u n u l a s p e l e o l o g i c k á m e r a č s k á s l u ž b a n a ú s e k d o k u m e n t á c i e . T u s a č a s o m d i f e r e n c o v a l a s k u p i n a , k t o r á j e j č i n n o s ť z a b e z p e č o v a l a v s p o j e n í s r i e š e n í m ú l o h n a ú s e k u d o k u m e n t á c i e k r a s o ­ v ý c h j a v o v . T a k á t o o r i e n t á c i a m a l a s v o j e v ý h o d y p r e d o v š e t k ý m v t o m , ž e u m o ž n i l a d o t v o r i ť k o m p l e x n ý p o h ľ a d n a c e l ú o b l a s ť k r a s o v ý c h j a v o v v r á t a n e ú l o h , k t o r é v z n i k l i v o b l a s t i m e r a č s k e j d o k u m e n t á c i e . U v e d e n á f o r m a p r e t r v á v a l a p r a k t i c k y p o c e l ý č a s c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y ­

248

n i a r s t v a . T e n d e n c i a v y t v o r e n i a s a m o s t a t n é h o o d d e l e n i a z a b e z p e č u j ú c e h o ú l o h y s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y s a p r e j a v i l a až v z á v e r e e x i s t e n c i e c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y n i a r s t v a . S n a h y , k t o r é s a n e s k ô r r e a l i z o v a l i n a j m ä v ď a k a e x i s t e n c i i b e z p e č n o s t n é h o p r e d p i s u , v š a k z á k o n i t e n e m o h l i d o t v o r i ť j e j e x i s t e n c i u t a k , a k o s a p o s t u p n e p r e s a d z o v a l a a v p o d m i e n ­ k a c h o r g a n i z á c i e i p r e s a d i l a v j e d n o t l i v ý c h t e m a t i c k ý c h o k r u h o c h .

PRÍSTROJOVÉ VYBAVENIE A PERSONÁLNY STAV S p o l u s p r e d s t a v o u o f u n k c i i s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y d o t v á r a l a s a i p r e d s t a v a o p o t r e b n o m r o z s a h u p r í s t r o j o v é h o v y b a v e n i a a o s t a t n é h o m e r a č s k é h o i n v e n t á r a . B u d o v a n i e m a t e r i á l n o ­ t e c h n i c k e j z á k l a d n e v š a k č a s t o n a r á ž a l o n a p r o b l é m y , k t o r é n e v y p l ý v a l i l e n z ť a ž k o s t í p r i z í s k a v a n í n i e k t o r ý c h p r í s t r o j o v . Š t a n d a r d n é v y b a v e n i e z v y č a j n e n e s t a č i l o p r e č i n ­ n o s ť v š p e c i f i c k o m j a s k y n n o m p r o s t r e d í . P o t r e b a d o p l ň u j ú c e h o p r í s l u ­ š e n s t v a , p r í d a v n ý c h z a r i a d e n í a r ô z n y c h ú p r a v b o l a p r e t o č a s t ý m s p r i e ­ v o d n ý m z n a k o m j e j c e l k o v é h o v y t v á r a n i a . S n a h a o k o n š t r u k c i u n i e k t o ­ r ý c h n o v ý c h z a r i a d e n í ( v y c h á d z a j ú c i c h z c h a r a k t e r u a p o t r i e b s p e l e o l o ­ g i c k é h o p r o s t r e d i a ) t i e ž o d z r k a d ľ u j e u r č i t é ú s i l i e n a ú s e k u t e j t o č i n n o s t i , p r i č o m v y t v á r a n i e p o t r e b n e j p r í s t r o j o v e j z á k l a d n e b o l o s p o j e n é s r i e š e ­ n í m n i e k o ľ k ý c h z á k l a d n ý c h p r o b l é m o v : — v o b l a s t i p o l y g ó n o v é h o m e r a n i a š l o o v y t v o r e n i e p r í s t r o j o v é h o p a r ­ k u , p r o s t r e d n í c t v o m k t o r é h o b o l o m o ž n é o b s i a h n u ť c e l ú p r o b l e m a t i k u t e j ­ t o č i n n o s t i v s p e l e o l o g i c k o m p r o s t r e d í . P r a k t i c k y t o v i e d l o k o p t i m a l i z o ­ Tab. 6. Základné prístrojové vybavenie speleologicko­meračskej služby

Uhlomerné prístroje a dialkomery

Theo 010/A ­ GEOmat VEB C. Zeiss NDR Theo 120 — GEOmat VEB C. Zeiss NDR Theo 080 — GEOmat VEB C. Zeiss NDR Wild T2 Švajčiarsko TeCl MOM Maďarsko Základnicový redukčný tachymeter BRT 006, VEB C. Zeiss NDR Dahlta MO/A—GEOmat, VEB C. Zeiss NDR Paralaktická dialkomerná súprava — Bala, VEB C. Zeiss NDR

Nivelačné prístroje

Kompenzátorový nivelačný prístroj Ni—025 VEB, C. Zeiss NDR Kompenzátorový nivelačný prístroj Ni—050 VEB C. Zeiss NDR Kompenzátorový nivelačný prístroj KONI—007 VEB C. Zeiss NDR

Vynášacie pomôcky

Rámový koordinátograf R. A. Rost Rakúsko Malý koordinátograf „Cemus" R. A. Rost Rakúsko Polárny koordinátograf R. A. Rost Rakúsko Polkruhový tachymetrický transportér Meopta

249

Tab. 7. Stav pracovníkov na úseku speleologicko­meračskej služby 1970 VŠ

1

ÚSO

—

1971 ­­ 1975

1976 ­­ 1979

VS

ÚSO

VS

ÚSO

VS

ÚSO

1

2

2

2

2

1

1980 — 1981

v a n i u t e c h n o l ó g i e u h l o v é h o a d l ž k o v é h o m e r a n i a n i e l e n z h ľ a d i s k a p o t r e b ­ n ý c h p r í s t r o j o v , a l e aj o s t a t n ý c h p o m ô c o k u m o ž ň u j ú c i c h r e a l i z á c i u t a k e j ­ to č i n n o s t i v z m y s l e p o ž a d o v a n ý c h k r i t é r i í , — v o b l a s t i v ý š k o v é h o m e r a n i a s a ú s i l i e o r i e n t o v a l o n a z í s k a n i e n i e ­ k t o r ý c h d r u h o v n i v e l a č n ý c h p r í s t r o j o v , k t o r é b y p r e d o v š e t k ý m z a r u č i l i s p o ľ a h l i v ý v ý k o n aj v j a s k y n n o m p r o s t r e d í , — v o b l a s t i z o b r a z o v a c í c h p r á c i š l o o r o z v í j a n i e p r í s t r o j o v e j z á k l a d n e , n a b á z e k t o r e j m o ž n o r e a l i z o v a ť k o n š t r u k č n é p r á c e p r i v y h o t o v o v a n í m a p o v ý c h l i s t o v a k a r t o g r a f i c k é z o b r a z o v a n i e p o l o h o p i s u a v ý š k o p i s u a j e ­ h o v y h o d n o t e n i e , — v o b l a s t i č í s e l n é h o s p r a c o v a n i a ú d a j o v s a ú s i l i e o r i e n t o v a l o n a r a ­ c i o n a l i z á c i u s ú r a d n i c o v ý c h v ý p o č t o v a v ý s l e d k o v č í s e l n e j t a c h y m e t r i e p o ­ u ž í v a n í m e l e k t r ó n k o v ý c h k a l k u l a č i e k a m i n i k a l k u l a č i e k .

T a k ý m t o s p ô s o b o m sa p o d a r i l o d o s t a ť m a t e r i á l n o ­ t e c h n i c k ú z á k l a d ň u n a ú r o v e ň , k t o r á — o k r e m m a l é h o o k r u h u p r á c u m o ž ň o v a l a r e a l i z o v a ť p r a k ­ t i c k y v š e t k o , č o v y p l ý v a l o z f u n k c i e s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y v p o d ­ m i e n k a c h o r g a n i z á c i e . N e p o k r y t o u o s t a l a i b a časť p r i p o j o v a c í c h p r á c v t ý c h o b l a s t i a c h v s t u p n ý c h a r e á l o v j a s k ý ň , k d e s i s t a v t r i g o n o m e t r i c k e j s i e t e v y ž a d o v a l p o u ž í v a n i e f y z i k á l n y c h d i a ľ k o m e r o v . Z e k o n o m i c k ý c h a i n ý c h d ô v o d o v s a t á t o oblasť m a t e r i á l n o ­ t e c h n i c k e j z á k l a d n e v č a s e e x i s t e n c i e c e n t r á l n e j o r g a n i z á c i e j a s k y n i a r s t v a n e r o z v í j a l a .

P o p r i v y t v á r a n í m a t e r i á l n o ­ t e c h n i c k e j z á k l a d n e s a p a m ä t a l o aj n a p e r ­ s o n á l n e o b s a d e n i e s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j s l u ž b y . N a z a č i a t k u b o l o s y s ­ t e m i z o v a n é j e d n o m i e s t o p r e p r a c o v n í k a s p r í s l u š n o u o d b o r n o u k v a l i f i ­ k á c i o u . U ž v z á v e r e r o k u 1 9 7 1 j u p o s i l n i l i d v a j a s t r e d n o ­ t e c h n i c k í p r a ­ c o v n í c i . U v e d e n i e B e z p e č n o s t n é h o p r e d p i s u p r e j a s k y n e d o p r a x e r o k u 1976 k á d r o v é d o t v o r i l o p r o c e s s m e r u j ú c i k f u n g o v a n i u j e j m e c h a n i z m u n a ú r o v n i t e r é n n y c h a v y h o d n o c o v a c í c h prác, t a k a k o b o l a d o t v o r e n á v k o n ­ t e x t e s p e l e o l o g i c k e j d o k u m e n t á c i e i j e j c e l k o v á o r g a n i z á c i a .

ZÁVER S p e l e o l o g i c k á m e r a č s k á s l u ž b a a k o j e d n a z č i n n o s t í c e n t r á l n e j o r g a n i ­ z á c i e j a s k y n i a r s t v a n a S l o v e n s k u p o č a s j e j e x i s t e n c i e p r e d s t a v o v a l a ž i v ý

250

a n e u s t á l e s a v y v í j a j ú c i o r g a n i z m u s . V o s v o j i c h z a č i a t k o c h n a d v ä z o v a l a n a d o v t e d a j š i e s k ú s e n o s t i a p o s t u p n e p r e c h á d z a l a n a ú r o v e ň s y s t e m a t i c k e j č i n n o s t i , p o ž i a d a v k u k t o r e j si v y n ú t i l a e x i s t e n c i a z á k o n a o o r g a n i z á c i i a r o z š í r e n í š t á t n e j b a n s k e j s p r á v y . O k r e m t o h o , ž e r o z š i r o v a l a c e l k o v é z n a l o s t i , p o m á h a l a z á r o v e ň d o t v á r a ť i p r e d s t a v u o j a s k y n n o m p r o s t r e d í a j e h o t o p o g r a f i c k ý c h o s o b i t o s t i a c h . T r e b a si l e n zaželať , a b y t e n t o t r e n d i v n o v ý c h p o d m i e n k a c h p r e s l o v e n s k é j a s k y n i a r s t v o p r i n i e s o l i v b u d ú c ­ n o s t i m n o h o p o z i t í v n y c h v ý s l e d k o v .

LITERATÚRA 1. LALKOVIC, M.: Základné poznatky z oblasti merania dlžok v speleologickom prostredí. In: Slovenský kras, XVIII, Martin 1980, s. 59­95.

2. SÚTTI, J.: Geodézia. Alfa Bratislava 1968.

3. LALKOVIC, M.: Profesionalizácia speleologickej meračskej činnosti na Sloven­ sku. Spravodaj SSS, 3, 1979, s. 16­31.

Š T U D I J N Á C E S T A D O K R A S O V Ý C H O B L A S T I P Y R E N E J S K É H O P O L O S T R O V A „ S I M A G . E . S . M . 8 1 " ZDENKO HOCHMUTH — GUSTÁV STIBRÁNYI

V d ň o c h 15. 9. — 22. 10. 1981 sa u s k u t o č n i l a š t u d i j n á c e s t a S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č n o s t i d o k r a s o v ý c h o b l a s t í P y r e n e j s k é h o p o l o s t r o v a „ S i m a G . E . S . M . 81". H l a v n o u ú l o h o u š t u d i j n e j c e s t y , v ­ k t o r e j b o l i z a ­ s t ú p e n í v e d e c k í a o d b o r n í p r a c o v n í c i , b o l v ý s k u m p o d z e m n é h o a p o v r ­ c h o v é h o k r a s u v p o h o r í S e r r a n i a d e R o n d a v j u ž n o m Š p a n i e l s k u , s o z a ­ m e r a n í m n a v ý z n a m n ý v e r t i k á l n y s y s t é m 1077 m h l b o k e j j a s k y n e S i m a G . E . S . M . , a d o s i a h n u t i e j e j d n a . V e d ľ a j š í m c i e ľ o m b o l v ý s k u m k r a s u v s e v e r n o m Š p a n i e l s k u , v K a n t á b e r s k o m p o h o r í a e x k u r z i e d o v y b r a n ý c h k r a s o v ý c h o b l a s t í F r a n c ú z s k a — V e r c o r s a P y r e n e j í .

PRÍPRAVA NA ŠTUDIJNÚ CESTU N a z a s a d n u t í k o m i s i e p r e š t u d i j n é a v e d e c k é s t y k y s o z a h r a n i č í m , k t o r é s a k o n a l o 7. 11. 1 9 8 0 v L i p t o v s k o m M i k u l á š i , s a u z n i e s l o z o r g a n i z o v a ť r o k u 1 9 8 1 š t u d i j n ú c e s t u d o P y r e n e j í . N a z a s a d n u t í b o l n a v r h n u t ý aj a n k e t o ­ v ý s y s t é m v ý b e r u ú č a s t n í k o v . P o s c h v á l e n í p r e d s e d n í c t v o m S S S 5. 12.

1 9 8 0 z a č a l o 15 ú č a s t n í k o v v ý p r a v y v y b r a t ý c h a n k e t o u s p r í p r a v a m i n a c e s t u . O r g a n i z o v a n í m š t u d i j n e j c e s t y b o l p o v e r e n ý 3 ­ č l e n n ý b ý b o r : I n g .

J o z e f H l a v á č , v e d ú c i , R N D r . Z d e n k o H o c h m u t h , v e d ú c i o d b o r n e j č a s t i , G u s t á v S t i b r á n y i , v e d ú c i š p o r t o v e j č a s t i . V ý b o r k o o r d i n o v a l p r í p r a v y a n a d v i a z a l s p o j e n i e s o z a h r a n i č n ý m i p a r t n e r m i — s p o l o č n o s ť o u A R S I P v o b l a s t i j a s k y n e P i e r r e S t . M a r t i n a S p e l e o l o g i c k o u f e d e r á c i o u A n d a l ú ­ z i e v G r a n a d e — s c i e ľ o m získať p o v o l e n i e v s t u p u d o j a s k y n e S i m a G . E . S . M .

V r á m c i p r í p r a v s a u s k u t o č n i l i 4 k o n t r o l n é a k c i e , 8. — 10. 5. 1981 v p r i e p a s t i a c h V e ľ k á B i k f a a V e ľ k á Z o m b o j , 19. ­ 21. 6. 1981 v p r i e p a s t i B r á z d a , 10. — 12. 7. 1 9 8 1 v p r i e p a s t i K r e s a n i c a v Č e r v e n ý c h v r c h o c h a 27. 7. ­ 1. 8. 1 9 8 1 n a P V E Č i e r n y V á h . P o č a s k o n t r o l n ý c h a k c i í s a r i e š i l n a j m ä p r e c h o d n a n o v ú j e d n o l a n o v ú l e z e c k ú t e c h n i k u , b o l i v y r i e š e n é m a ­ t e r i á l o v é , o r g a n i z a č n é a d o p r a v n é p r o b l é m y . K e ď ž e sa n e p o d a r i l o z a b e z ­

253

p e č i ť v y c e s t o v a n i e p r e v š e t k ý c h č l e n o v , a k o n a p o k o n v i d n o i z o z n á m e ­ n i a A R S I P ­ u o r e z e r v á c i i p r e c h o d u j a s k y ň o u P i e r r e S t . M a r t i n n a r o k 1982, r o z h o d l i s m e s a u s k u t o č n i ť š t u d i j n ú c e s t u s h l a v n ý m c i e ľ o m z o s t u ­ p u d o j a s k y n e S i m a G . E . S . M . a š t ú d i o m j a s k y n e a k r a s u v o k o l í .

PRIEBEH ŠTUDIJNEJ CESTY D ň a 16. 9. 1 9 8 1 p r e k r o č i l o č e s k o s l o v e n s k ú š t á t n u h r a n i c u v P o m e z í n a d O h ŕ í n a v o z i d l e A v i a — 3 0 d e v ä ť č l e n o v S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č ­ n o s t i : Š t e f a n B e l i č k a , R ó b e r t B o r o š , A l e x a n d e r B u z i n k a y , R N D r . Ľ u d o v í t G a á l , R N D r . Z d e n k o H o c h m u t h , M i r o s l a v H u j d i č , R N D r . V l a d i m í r K o š e l , G u s t á v S t i b r á n y i , I n g . J o z e f T h u r ó c z y . T r a s a c e s t y v z h ľ a d o m n a v z d i a l e n ú c i e ľ o v ú oblasť b o l a t a k á t o : 16. 9. 1 9 8 1 ­ P o m e z í n a d O h ŕ í ­ S o p h i e n b e r g ( N S R ) 17. 9. 1 9 8 1 — S o p h i e n b e r g — N u r n b e r g — P o n t d u R h i n ( p r i e c h o d d o F r a n ­ c ú z s k a ) , S é l e s t a t 18. 9 . 1 9 8 1 ­ S é l e s t a t ­ C o l m a r ­ B e l f o r t ­ B e s a n c o n ­ L y o n ­ L a C h a ­

pelle en Vercors 19. 9. 1 9 8 1 — L a C h a p e l l e e n V e r c o r s — G r e n o b l e — P o n t e n R o y a n s 20. 9. 1981 — P o n t e n R o y a n s — A v i g n o n — N i m é s — S é t e 2 1 . 9 . 1 9 8 1 — S é t e — B é z i e r s — Š p a n i e l s k y h r a n i č n ý p r i e c h o d — B a r c e l o n a 22. 9 . 1 9 8 1 — B a r c e l o n a — V a l e n c i a — C a n d i a — D e n i a 23. 9. 1 9 8 1 ­ D e n i a ­ A l i c a n t e ­ E l c h e ­ M u r c i a ­ M o j á c a r 24. 9. 1981 — M o j á c a r — A l m e r i a — M o t r i l — G r a n a d a V G r a n a d e s m e s a d o s t a l i d o k o n t a k t u s h o s t i t e ľ s k o u o r g a n i z á c i o u — S p e l e o l o g i c k o u f e d e r á c i o u A n d a l ú z i e . S p o l o č n e s m e v y s t ú p i l i n a M u l h a ­ c é n , n a j v y š š í v r c h Š p a n i e l s k a ( 3 4 8 2 m ) a p r e s u n u l i s a d o k r a s o v e j o b l a s t i S e r r a n i a d e R o n d a . D ň a 27. 9. 1 9 8 1 n a š e v o z i d l o s t á l o v n a d m o r s k e j v ý š k e 1 9 7 0 m a n a s l e d u j ú c e h o d ň a s a z a č a l o n a š e p ô s o b e n i e v o b l a s t i S i e r r a d e l a s N i e v e s , S i e r r a d e T o l o x a S i m a G . E . S . M .

Z o s t u p n a d n o j a s k y n e S i m a G . E . S . M . b o l h l a v n ý p r o g r a m , p o d ľ a n e h o b o l o t r e b a p r i s p ô s o b i ť o s t a t n é a k c i e . P r e t o s m e v p r i e b e h u 28. 9. 1981 v y b u d o v a l i t á b o r v k r a s o v e j d e p r e s i i p r i a m o p r i v c h o d e , p r e s u n u l i m a ­ t e r i á l o d v o z i d l a (3 k m ) a v e č e r z a č a l i o p e r á c i e v j a s k y n i .

S k u p i n a S t i b r á n y i , H u j d i č a K o š e l v s t ú p i l a v e č e r o 1 8 , 1 5 h o d i n e d o j a s k y n e a n a t i a h l a l a n á d o v s t u p n e j č a s t i j a s k y n e i d o t z v . V e ľ k e j s t u d n e ( G r a n P o z o ) 115 m h l b o k e j .

N a s l e d u j ú c e h o d ň a s k u p i n a H o c h m u t h , T h u r ó c z y , B o r o š , K o š e l a G a á l z o s t ú p i l a d o j a s k y n e a p o s t u p n e p r i p r a v o v a l a ď a l š i e v e r t i k á l n e ú s e k y , o 2 1 , 3 0 h o d i n e s a o d p o j i l R. B o r o š a v r á t i l sa n a p o v r c h . O s t a t n í d o s i a h l i 30. 9. 1 9 8 1 o 1,30 h o d i n e t z v . š t v r t ý b i v a k v h ĺ b k e 5 0 0 m a z a l o ž i l i p o d ­ z e m n ý t á b o r , v k t o r o m p r e n o c o v a l i . O s t a t n í č l e n o v i a sa zatiaľ n a p o v r c h u z a o b e r a l i p r i e s k u m o m l o k a l í t a f o t o g r a f o v a n í m .

254

D ň a 30. 9. 1981 s k u p i n a v z l o ž e n í S t i b r á n y i , H u j d i č , B u z i n k a y a B e l i č ­ k a v s t ú p i l a d o j a s k y n e o 11,30 h o d i n e , s ú č a s n e sa p r v á s k u p i n a p o h l a z b i v a k u n a p o v r c h . P r i v ý s t u p e s m i n i m á l n y m m n o ž s t v o m m a t e r i á l u f o ­ t o g r a f o v a l i a k o n a l i o d b o r n é p o z o r o v a n i a . S k u p i n y sa k r i ž o v a l i v j a s k y n i v p r i e s t o r e t r e t i e h o b i v a k u v h ĺ b k e 400 m . P r v á s k u p i n a d o s i a h l a p o v r c h p o p o l n o c i 1. 10. 1981, d r u h á s k u p i n a b i v a k v h ĺ b k e 500 m o 16,15 h o d i n e a p o k r a č o v a l a k u d n u , p r i p r a v u j ú c ď alšie v e r t i k á l n e ú s e k y . P o s t u p s k u ­ p i n y s a z n a č n e s p o m a ľ o v a l n e v y h n u t n o u i n š t a l á c i o u lán, d n o j a s k y n e v h ĺ b k e 1077 m d o s i a h l i 1. 10. 1981 o 1,30 h o d i n e S t i b r á n y i , H u j d i č a B u ­ z i n k a y , B e l i č k a sa v r á t i l d o b i v a k u z h ĺ b k y 600 m .

D ň a 1. 10. 1981 o 3,00 h o d i n e sa s k u p i n a S t i b r á n y i , B u z i n k a y a H u j d i č p o h l a z d n a s m e r o m k b i v a k u , k t o r ý d o s i a h l i až o 14,00 h o d i n e a uložili sa n a s p á n o k . Zatiaľ p r v á s k u p i n a na p o v r c h u robila o d b o r n ý v ý s k u m a z b i e r a l a p r í r o d n i n y , v y s t ú p i l a n a T o r r e c i l l u (1919 m ) a f o t o g r a f o v a l a . ­ D ň a 2. 10. 1981 o 9,30 h o d i n e s k u p i n a H o c h m u t h , B o r o š , T h u r ó c z y a G a á l ( K o š e l o s t a l n a p o v r c h u ) z n o v a v s t ú p i l a d o j a s k y n e . B i v a k d o s i a h l i o 12,15 h o d i n e , t u sa stretli s d r u ž s t v o m , k t o r é sa p r á v e p r e b u d i l o a p o ­ t o m o 15,30 h o d i n e o d i š l o n a s p i a t o č n ú c e s t u , n a p o v r c h . P r v é d r u ž s t v o p o z a l o ž e n ý c h l a n á c h n a p r e d o v a l o k u d n u , k t o r é d o s i a h l o o 17,00 h o d i n e .

P r i s p i a t o č n e j c e s t e p o z b i e r a l i laná, b i v a k d o s i a h l i 3. 10. 1981 o 1,30 h o ­ d i n e . D r u h á s k u p i n a d o s i a h l a p o v r c h o 1,15 h o d i n e .

255

Obr. 1. Účastníci študijnej cesty Sima G.E.S.M. (zľava R. Boroš, V. Košel, M. Huj­ dič, S. Belička, G. Stibrányi; dolu Ing. J. Thuróczy, dr. Z. Hochmuth, G. G. Gonza­ les, dr. Ľ. Gaál, A. Buzinkay). Foto G. Stibrányi

D ň a 3. 10. 1 9 8 1 s k u p i n a H o c h m u t h , B o r o š , G a á l a T h u r ó c z y p o s p á n k u d e m o n t o v a l a t á b o r a s o v š e t k ý m m a t e r i á l o m z a č í n a l a v y s t u p o v a ť , m a t e ­ riál v y n i e s l a a s i d o h ĺ b k y 3 7 0 m , o d t i a ľ v y s t ú p i l a l e n s č a s ť o u m a t e r i á l u n a p o v r c h 4. 10. 1981 o 0 0 , 4 5 h o d i n e .

D ň a 4. 10. 1 9 8 1 o b i d v e d r u ž s t v á n a p o v r c h u r e g e n e r o v a l i s v o j e s i l y a v e n o v a l i s a t e r é n n y m o d b o r n ý m p r á c a m , f o t o g r a f o v a n i u a z b e r u v z o r i e k , a k o i n a k r ú c a n i u f i l m u .

D ň a 5. 10. 1981 v s t ú p i l a d o j a s k y n e s k u p i n a S t i b r á n y i , B o r o š , B u z i n ­ k a y , K o š e l a T h u r ó c z y , v r á t i l a s a d o h ĺ b k y 3 7 0 m a v y n i e s l a n a p o v r c h o s t a t n ý m a t e r i á l , s k u p i n a H o c h m u t h , G a á l a H u j d i č v o v s t u p n ý c h č a s ­ t i a c h f i l m o v a l a , f o t o g r a f o v a l a a k o n a l a o d b o r n é p o z o r o v a n i e . O b i d v e s k u ­ p i n y p o t o m s p o l o č n e p r e t r a n s p o r t o v a l i m a t e r i á l c e z v s t u p n é ú ž i n y a p o ­ s l e d n ý č l e n v y š i e l n a p o v r c h o 2 3 , 0 0 h o d i n e .

D ň a 6. 10. 1 9 8 1 s m e d e f i n i t í v n e l i k v i d o v a l i t á b o r p r i v c h o d e a o p u s t i l i k r a s o v ú o b l a s ť S e r r a n i e d e R o n d a . Ď a l š í p r o g r a m š t u d i j n e j c e s t y , p r e u r č i t ú č a s o v ú r e z e r v u , k t o r á v z n i k l a v ď a k a ú s p e š n é m u p r i e b e h u z o s t u p u , s m e p r i s p ô s o b i l i p o n e v y h n u t n o m o d p o č i n k u a r e g e n e r á c i i p r o g r a m u v s e v e r n o m Š p a n i e l s k u , v K a n t á b e r s k o m p o h o r í .

2 5 6

D ň a 7. 10. 1 9 8 1 c e l ý d e ň s m e v e n o v a l i ú d r ž b e a č i s t e n i u m a t e r i á l u a v o z i d l a pri m o r i n e ď a l e k o E s t e p o n y 8. 10. 1 9 8 1 — E s t e p o n a — A l g e c i r a s , e x k u r z i a d o C e u t y — T a r i f a 9. 10. 1 9 8 1 — T a r i f a — S e v i l l a — C o r d o b a — M a n z a n a r e s 10. 10. 1 9 8 1 ­ M a n z a n a r e s ­ T o l e d o ­ M a d r i d ­ B u r g o s 11. 10. 1981 — B u r g o s — T o r r e l a v e g a , n á v š t e v a m ú z e a pri j a s k y n i A l t a ­ m i r a — L i e n c e r e s 12. 10. 1 9 8 1 ­ L i e n c e r e s ­ S a n t a n d e r V S a n t a n d e r i s m e n a d v i a z a l i s p o j e n i e s m i e s t n y m i s p e l e o l ó g m i , k t o r í s ú z d r u ž e n í v o F e d e r a c i o n n o r o e s t e d e e s p e l e o l o g i a . O d n i c h s m e z í s k a l i p o d r o b n e j š i e p o d k l a d y a p o v o l e n i e n a v s t u p d o j a s k y n n é h o s y s t é m u C u e t o — C o v e n t o s a v ú d o l í A r r e d o n d o , a s i 4 0 k m J V o d S a n t a n d e r u . D o v e č e r a s m e s a p r e s u n u l i d o o b c e A r r e d o n d o a o d t i a ľ d o v ý c h o d i s k a k j a s ­ k y n i C o u e t o — C o v e n t o s a , o b c e S o c u e v a . P o č a s i e v š a k b o l o v e ľ m i n e p r i a z ­ n i v é . O d v e č e r a 12. 10. 1 9 8 1 n e p r e t r ž i t e p r š a l o , aj c e l ý d e ň 13. 10. 1 9 8 1 a k e ď ž e s a p o č a s i e n e z l e p š i l o , s k u p i n a i b a f o t o g r a f o v a l a a p o d n i k l a o d b o r ­ n ú e x k u r z i u d o s p o d n e j j a s k y n e s y s t é m u C o v e n t o s y . R o z v o d n e n é r i e č i s k o v y l ú č i l o m o ž n o s ť a b s o l v o v a ť „ t r a v e r z " o d h o r n é h o v c h o d u t o h t o 8 1 5 m h l b o k é h o s y s t é m u . D ň a 14. 10. 1 9 8 1 s m e o d i š l i z k r a s o v e j o b l a s t i a v t e n i s t ý d e ň p r e k r o č i l i n a p r e c h o d e H e n d a y a f r a n c ú z s k e h r a n i c e .

Obr. 2. Sintrové jazerá v jaskyni Coventosa. Foto M. Hujdič 2 5 7

N a s l e d u j ú c i d e ň 15. 10. 1 9 8 1 s m e s a p r e s u n u l i d o P y r e n e j í s c i e ľ o m n a v š t í v i ť o r g a n i z á c i u A R S I P a k r a s o v ú o b l a s ť P i e r r e S t . M a r t i n . D ň a 16. 10. 1981 s m e p r e š l i d o S t . E n t g r a c e , z n o v a v y b a l i l i m a t e r i á l a k e ď ž e s m e z í s k a l i p o v o l e n i e n a k r á t k u e x k u r z i u d o j a s k y n e P i e r r e S t . M a r t i n , v y u ž i l i s m e t ú t o m o ž n o s ť a t u n e l o m E D F v o š l i v š e t c i d o s i e n e V e r n á .

V t e n d e ň s m e a b s o l v o v a l i t z v . p r e c h o d v e ľ k ý m i s i e ň a m i ( C h e v a l i e r , A d e ­ lie, M e t r o , C a s t e r e t a ž p r i e p a s ť L e p i n e u x a späť ). R á n o 17. 10. 1 9 8 1 s m e d e f i n i t í v n e z b a l i l i m a t e r i á l a o d i š l i d o m o v p o t r a s e : 17. 10. 1981 ­ A t h e r e y ­ C a r c a s s o n e 18. 10. 1981 — C a r c a s s o n e — M o n t p e l i e r — L y o n — M u l h o u s e , 19. 10. 1 9 8 1 ­ M u l h o u s e ­ P o n t d u R h i n ( p r e c h o d d o N S R ) ­ F i i r s t e n ­ h o h l e 20. 10. 1 9 8 1 — F u r s t e n h ô h l e — N u r n b e r g — S c h i r n d i n g — P o m e z í n a d O h ŕ í ( č e s k o s l o v e n s k ý h r a n i č n ý p r i e c h o d ) — P r a h a 21. 10. 1981 ­ P r a h a ­ B r a t i s l a v a ­ Z v o l e n 22. 10. 1981 — Z v o l e n — L u č e n e c — R i m a v s k á S o b o t a — R o ž ň a v a — P r e š o v T u r ň a n a d B o d v o u ZÁVER Š t u d i j n á c e s t a S i m a G . E . S . M . b o l a l o g i c k ý m p o k r a č o v a n í m v i a c e r ý c h z a h r a n i č n ý c h c i e s t č l e n o v S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č n o s t i d o n a j ­ h l b š í c h j a s k y n n ý c h s y s t é m o v s v e t a . R o z d i e l o p r o t i p r e d c h á d z a j ú c i m c e s ­ t á m b o l v o v ä č š o m p o č t e v e d e c k ý c h o d b o r n ý c h p r a c o v n í k o v , č o d a l o p o ­ t o m v ý p r a v e , o p r o t i p r e d c h á d z a j ú c i m š p o r t o v ý m , i n ý ráz. Z d o k o n a l e n á l e z e c k á t e c h n i k a sa p l n e o s v e d č i l a a u m o ž n i l a v e ľ k é m u p o č t u č l e n o v d o s i a h n u ť d n o j a s k y n e , p r i č o m z o s t u p sa k o n a l t a k ý m s p ô s o b o m , p r i kto­ r o m b o l o dosť č a s u n a v y k o n á v a n i e o d b o r n ý c h a d o k u m e n t a č n ý c h p r á c .

P o p r i v ý z n a m n o m š p o r t o v o m ú s p e c h u , z d o k o n a l e n í l e z e c k e j t e c h n i k y a s t ý m s ú v i s i a c i m s k v a l i t n e n í m m a t e r i á l o v e j z á k l a d n e , v ý p r a v a p r i n i e s l a m n o ž s t v o d o k u m e n t a č n é h o a o d b o r n é h o m a t e r i á l u , k t o r ý d o p l n í z b i e r k y M ú z e a s l o v e n s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í r o d y o m a t e r i á l y z t e j t o p r e n á s t a k v z d i a l e n e j o b l a s t i , o d b o r n é v ý s k u m y , k t o r é b u d ú p u b l i k o v a n é v o d ­ b o r n e j l i t e r a t ú r e , p r i s p e j ú k p o z n a n i u k r a s u s t r e d o m o r s k e j o b l a s t i a p o ­ m ô ž u o b j a s n i ť n i e k t o r é p r o b l é m y . V e r í m e , ž e n a s t ú p e n ý t r e n d z v y š o v a n i a k v a l i t y z a h r a n i č n ý c h c i e s t b u d e p o k r a č o v a ť .

E X P E D I C E C A T Y R D A G 81 JOSEF WAGNER

N a p o z v á n í č l e n ú S i m f e r o p o l s k é h o s p e l e o l o g i c k é h o k l u b u a K r y m s k é s p e l e o l o g i c k é s e k c e s e v m é s í c i ŕ í j n u v r o c e 1981 u s k u t e č n i l a s p o l e č n á e x ­ p e d i c e č l e n ú z á k l a d n í o r g a n i z a c e C S S 7 ­ 0 1 O R C U S B o h u m í n a k r y m ­ s k ý c h s p e l e o l o g ú . H l a v n í n á p l n í v ý z k u m n é h o p r o g r a m u b y l y p r v n í d o ­ k u m e n t a č n í a e x p l o r a č n í p r á c e v j e s k y n i E m i n e — B o j i r — C h a s a r — N i ž n ý j. V ý p r a v a n a v a z o v a l a n a s p o l e č n é u s k u t e č n é n é v ý z k u m n é v ý p r a v y v r o c e 1 9 7 9 a 1 9 8 0 v K r y m s k é m k r a s u a n a K a v k a z e , k d e b y l a t a k é p r o ­ v e d e n a h l a v n í p r í p r a v a n a e x p e d i c i Č a t y r — D a g 81.

KRYMSKÝ KRAS K r y m s k ý k r a s t v o r í r a d a k r a s o v ý c h p l a n i n ­ p l a t ó , k t e r é d é l í k r a s o v é ú z e m í K r y m u n a d v é o b l a s t i a s e d m n á c t k r a s o v ý c h r a j ó n u ( D u b 1 j a n ­ s k i j, 1977). K r y m s k ý k r a s j e v y t v o ŕ e n v p o h o r í t á h n o u c í m s e p o d é l p o b r e ž í Č e r n é h o m o r e . D n e š n í p o d o b u k r a s u p o d m í n i l y g e o l o g i c k é a k l i ­ m a t i c k é p r o c e s y v o b d o b í s t ŕ e d n í h o a s t a r š í h o p l i o c é n u , k d y s e h l a v n í h r e b e ň K r y m s k ý c h h o r , k t e r ý b y l v t é d o b é n e p a t r n é v y v ý š e n , z a č í n á v y z d v i h o v a t , P r i t o m t o p r o c e s u z a č í n á v e l m i i n t e n z í v n é p u s o b i t e r o z í v n í č i n n o s t p o v r c h o v ý c h v o d . V é t š i n a a t m o s f é r i c k ý c h s r á ž e k n e p r o n i k a l a m a ­ s í v e m , a l e v y t v á ŕ e l a p r a m e n y a p o t o k y , k t e r é p r o ŕ e z á v a l y p l a t ó h l u b o k ý m i r ý h a m i a r o k l e m i . P o v r c h o v é j e v y ( z á v r t y , p o n o r y ) v t o m t o s t a d i u n e ­ e x i s t o v a l y . P o z d é j i s e ŕ í č n í síť r o z p a d á a v e l k á č á s t k r a s o v ý c h v o d p r o ­ c h á z í p o d z e m í , k d e p o k r a č u j e e r o z í v n í č i n n o s t a n a p l a t ó s e p o s t u p n é f o r m u j e s o u č a s n ý p o v r c h o v ý r e l i é f . D n e s t v o r í K r y m s k ý k r a s n é k o l i k p l a t ó o d s e b e o d d e l e n ý c h h l u b o k o z a r e z a n ý m i ú d o l í m i , k t e r ý m i p r o t é k a j í p o t o k y . M e z i n e j z n á m é j š í p l a n i n y p a t r í D e m e r d ž i , K a r a b i , D o l g o r u k o v ­ s k o j e p l a t ó , A j ­ P e t r i a Č a t y r ­ D a g , k t e r ý j e n e j z a u j í m a v é j š í a n e j b o ­ h a t š í v k r a s o v é o b l a s t i c e l é h o p o l o o s t r o v a .

J e s k y n é a p r o p a s t i K r y m s k é h o k r a s u b y l y l i d e m z n á m y o d n e p a m é t i a p ŕ i t a h o v a l y p o z o r n o s t p ú v o d n í c h o b y v a t e l K r y m u . S t á l e d a l š í d ú k a z y 2 5 9

O o s í d l e n í č l o v é k e m p ŕ i n á š e j í n o v é a r c h e o l o g i c k é v ý z k u m y . T a k n a p r í ­ k l a d n é k t e r é části j e s k y n é K i z y l — K o b a ( Č e r v e n á j e s k y n é ) s l o u ž i l y v d o ­ b é ž e l e z n é k o b ŕ a d n í m s l a v n o s t e m a p o z d é j i i j a k o s k l a d y o b i l n ý c h a v i n ­ n ý c h p r o d u k t u . T a k é č e t n é j e s k y n é n a C a t y r — D a g u b y l y v m i n u l o s t i o b ý v á n y . V j e s k y n i B i m — B a š ( T i s í c i h l a v á j e s k y n é ) b y l o o b j e v e n o m n o ž ­ s t v í l i d s k ý c h k o s t e r j a k o s v é d e c t v í z l o č i n u d i v o k ý c h ""nájezdníku, k t e ŕ í n a h n a l i s t o v k y d o m o r o d ý c h T a t a r ú d o j e s k y n é a p a k j e o h n é m a k o u ŕ e m z a h u b i l i . S á m C a t y r — D a g s v o u m o n u m e n t á l n o s t í p ŕ i t a h o v a l p o z o r n o s t o b y v a t e l a stal s e i p o s v á t n ý m m í s t e m s t a r ý c h R e k u , k t e ŕ í si n a j e h o v r ­ c h o l k u v y s t a v é l i c h r á m , z v a n ý P a n a g i a a j e d n o u v r o c e s e s e m p ŕ i c h á z e l i m o d l i t k e s v ý m b o h ú m .

CATYR — DAG K r a s o v ý r a j ó n C a t y r — D a g u m á r o z l o h u 4 3 k m 2 a l e ž í n a h r a n i c i C a t y r ­ d a g s k é h o h o r s k é h o m a s í v u . J e z d e z n á m o 136 j e s k y n i a p r o p a s t í , c o ž j e n e j v é t š í z k r a s o v é l o s t n a K r y m u (3,2 n a 1 k m 2 ) . V é t š í č á s t t v o r í n e h l u ­ b o k é (od 20 d o 2 5 ­ t i m e t r u ) p r o p a s t i . J s o u z d e p o z o r o v á n y t a k é j e s k y n é r ú z n é h o t y p u , p o n o r o v é p r o p a s t i , č a s t o s e s p o j u j í c í v k r a s o v é v o d o s b é r n é s y s t é m y . J e s k y n é i v é t š í s y s t é m y p a t r í d o t y p u k o r o z í v n é ­ e r o z í v n í c h (D u b 1 j a n s k i j, 1977) a j e j i c h r o z l o ž e n í o d p o v í d á p ú v o d n í h y d r o g r a ­ f i c k é síti. J e s k y n é a p r o p a s t i d o l n í h o p l a t ó C a t y r — D a g u j s o u p ŕ e d s t a v o ­ v á n y j e d n a k p o n o r o v ý m i s y s t é m y (napr. E m i n e — B o j i r — Chasar), a k t í v ­ n í m i p r u t o k o v ý m i j e s k y n é m i n e b o v ý v é r o v ý m i s y s t é m y ( A j a n s k á j e s ­ k y n é ) .

C a t y r — D a g t v o r í v l a s t n é d v é plató. H o r n í , v n a d m o r s k é v ý š c e 1500 m e t r ú ( v r c h o l A n g a r — B u r u n 1543 m n. m . ) a D o l n í p l a t ó , l e ž í c í v p r ú ­ m é r n é v ý š c e 1000 m e t r ú n. m .

G e o l o g i c k á s t a v b a j e s l o ž i t á . D é l í s e n a d v é s t r u k t u r n í v r s t v y . V r c h n í , s l o ž e n o u z v á p e n c ú , v z n i k l ý c h z u s a z e n i n n a d n é t e p l ý c h m o r í v o b d o b í s v r c h n í j u r y . J e j i c h m o c n o s t j e asi 1000 m e t r ú a l e ž í n a s t a r š í c h t r i a s o ­ v ý c h a s p o d n é j u r s k ý c h v r s t v á c h t a v r i č s k é s é r i e p í s k o v c ú a s l e p e n c ú . T y t o v r s t v y v á p e n c ú b y l y v d ú s l e d k u h o r o t v o r n ý c h p o c h o d u r o z b i t ý n a b l o k y , k t e r é d á l e b y l y v y s t a v e n y z v é t r á v á n í a k r a s o v é n í ( D u b l j a n s k i j , 1976).

T o t o v š e d a l o C a t y r — D a g u s o u č a s n ý m o r f o l o g i c k ý t v a r .

N e j i n t e n z í v n é j š í k r a s o v é n í j e p o z o r o v á n o n a D o l n í m p l a t ó . N)a H o r ­ n í m p l a t ó b y l y n a l e z e n ý p o u z e tri n e v e l k é j e s k y n é , z n i c h ž n e j v é t š í j e k o r o z í v n é ­ g r a v i t a č n í p r o p a s t ( D u b l j a n s k i j , 1977) T r e š č i n n a j a , h l u ­ b o k á 80 m e t r ú . D o l n í p l a t ó j e r o z d é l e n o n a n é k o l i k v o d o s b é r n ý c h sítí.

V j e h o h o r n í č á s t i s e r o z k l á d á k r a s o v ý v o d o s b é r n ý s y s t é m V j a l o v a , k t e ­ r ý s p o j u j e č t y ŕ i j e s k y n n í s y s t é m y — U č u n ž u , V j a l o v a j e s k y n é , A z i m u t o v á j e s k y n é a O b v a l n a j a j e s k y n é .

V e s t r e d n í č á s t i e r o z í v n í h o s y s t é m u D o l n í h o p l a t ó j e r a d a z n á m ý c h j e s k y n i . P a r t y z á n s k á ( d l o u h á 2 3 0 m), B i m — B a š ( d l o u h á 110 m), G u g e r ­

2 6 0

P e r e v a l n o j e zyxwvutsrq " O

<>­turist. základný

4

ČATYR­ DAG

=1

k m

d ž i n (60 m ) a S u u k ( d l o u h á 2 1 0 m a h l u b o k á 4 3 m). G e n e t i c k y j e s t é m i t o j e s k y n é m i s p o j e n á p o n o r o v á p r o p a s t T a h k o n é m , h l u b o k á 2 1 3 m e t r ú , a p r o p a s t B e z e d n á , h l u b o k á 195 m e t r ú , k t e r á v z n i k l a p r o p a d n u t í m d n a n e ­ v e l k é h o z á v r t u n a d s t r o p e m j e s k y n é .

V d o l n í č á s t i e r o z í v n í h o s y s t é m u j e n e j z n á m é j š í j e s k y n n í s y s t é m Č a t y r 2 6 1

Obr. i. Sintrová jezírka v 500 metrú dlouhé chodbé sintrových jezer. Foto J. Wagner

— D a g u , d n e s v í c e j a k 2 4 0 0 m e t r ú d l o u h á a 125 m e t r ú h l u b o k á j e s k y n é E m i n e — B o j i r — C h a s a r , k t e r á b y l a h l a v n í m c í l e m v ý p r a v y .

EMINE — BOJIR — CHASAR J e s k y n é l e ž í n a s e v e r n í m s v a h u D o l n í h o p l a t ó . V s t u p t v o r í d v a c e t i ­ m e t r o v á ŕ í c e n á p r o p a s t , k t e r á p ŕ e c h á z í v e s t u p ň o v i t é k l e s a j í c í r o z s á h l ý d ó m . Z e v s t u p n í h o d ó m u ú s t í n e p a t r n é o k n o , n a c h á z e j í c í s e a s i 15 m e t r ú n a d d n e m , d o d ŕ í v e j i ž z n á m ý c h č á s t í . T é m é ŕ v š e c h n y g a l e r i e v y t v o r e n é v r ú z n ý c h ú r o v n í c h s m é ŕ u j í k b l í z k é m u e r o z í v n í m u z á r e z u d o l i n y B i j u k — 2 6 2

J a n k o j (a n i k o l i v k v ý v é r u A j a n ) a d o c e n t r a m a s í v u v e s m e r u j i h o z á p a d .

S t e j n o u o r i e n t a c i m a j í i m n o h é d a l š í l o k a l i t y m a s i v u , u k t e r ý c h v š a k p o ­ d o b n é j a k o u s y s t é m u E m i n e ­ B o j i r ­ C h a s a r n e n a c h á z í m e p a l e o g e o ­ g r a f i c k é v y s v é t l e n í .

C e l ý s y s t é m v z n i k l j a k o v ý s l e d e k p o h l c e n í p o v r c h o v é h o t o k u . Z á n i k e m n é k t e r ý c h n a p á j e c í c h z d r o j n i e b y l p o r u š e n s t e j n o m é r n ý o d t o k p o d z e m ­ n í c h v o d a d o c h á z í k a k u m u l a c i s u t í a z v é t r a l i n o v ý c h u l o ž e n i n a t í m r o z ­ d é l e n í j e s k y n é n a r a d u i z o l o v a n ý c h g a l é r i í . V c e l é m s y s t é m u j e m n o ž s t v í u t r ž e n ý c h a p r a s k l ý c h s t a l a g m i t u a s t a l a k t i t ú a c e l é p o v a l e n é k o l o n y v e l ­ k ý c h r o z m é r ú ( p r u m é r 5 ­ 6 m e t r ú , v ý š k a 6 ­ 2 0 m e t r ú ) , k t e r é j s o u č a s t o p o k r y t y š t é r k o ­ h l i n é n ý m i n á n o s y . J e d n á s e z d e o v ý s l e d e k z e m é ­ t ŕ e s e n í , k t e r é n é k o l i k r á t e p o s t i h l o K r y m s k ý p o l o o s t r o v a m é l o m n o h d y v l i v n a z m e n y h y d r o l o g i c k ý c h r e ž i m ú . T y t o j e v y j s o u p o z o r o v á n y i v d a l ­ š í c h j e s k y n í c h K r y m s k é h o k r a s u .

C í l e m v ý p r a v y v š a k b y l a j i n á č á s t s y s t é m u . „ N i ž n í " č á s t , d o k t e r é s e v r o c e 1 9 7 0 p o d a r i l o p r o n i k n o u t s i m f e r o p o l s k ý m s p e l e o l o g ú m p o r o z š í r e n í j e d n é z n e p a t r n ý c h p u k l i n v e v s t u p n í g a l é r i i j e s k y n é . T a t o „ N i ž n í " č á s t v š a k b y l a o t e v ŕ e n a p o u z e n é k o l i k d n í . P o z j i š t é n í , ž e v n o v é o b j e v e n ý c h č á s t e c h j e v z á c n á a b o h a t á h e l i k t i t o v á a k r y š t á l o v á v ý z d o b a , b y l v s t u p n í o t v o r u z a v ŕ e n b e t o n o v o u z á t k o u .

EMINE — BOJIR — CHASAR — NlZNYJ Ú k o l e m v ý p r a v y b y l o z n o v u o t e v ŕ í t v s t u p d o n o v ý c h č á s t í s y s t é m u a p r o v é s t p o d r o b n o u m a p o v o u , g e o m o r f o l o g i c k o u , h y d r o l o g i c k o u a f o t o g r a ­ f i c k o u d o k u m e n t a c i a p r o l o n g a č n í m i p r a c e m i s e p o k u s i t p r o n i k n o u t d o d a l š í c h č á s t í .

P r o t o ž e p r ú n i k d o n o v ý c h č á s t í j e z n a č n é k o m p l i k o v a n ý , b y l z á k l a d n í t á b o r v y b u d o v á n v p o d z e m í . P ŕ e d p o k l á d a n á d é l k a p o b y t u v j e s k y n i b y l a 7 d n í .

Z e v s t u p n í g a l e r i e p o k r a č u j e v y s e k a n ý o t v o r ú z k o u c h o d b o u a k r á t k ý m m e a n d r e m k ú s t í d e s e t i m e t r o v é p r o p a s t i , k t e r é t v o r í o k n o o p r u m é r u 4 0 c m . S y s t é m d á l e p o k r a č u j e š a c h t o u h l u b o k o u 12 m e t r ú d o n e v e l k é g a l e r i e . N a n i n a v a z u j e s e d m i m e t r o v ý ú s e k z v a n ý M o l n i j a , v e l m i ú z k ý a ú s t í c í p ŕ í m o d o p r o p a s t i , h l u b o k é 4 0 m e t r ú . M o l n i j a j e v l a s t n é t r i k r á t o 180° z a l o m e n ý m e a n d r v e l m i n á r o č n ý n a z d o l á n í a t r a n s p o r t m a t e r i á l u .

O n á r o č n o s t i z d o l á n í M o l n i j e h o v o r í i to, ž e p r i t r a n s p o r t u m u s e l y b ý t t é ­ m é ŕ v š e c h n y v a k y r o z e b r á n y . P o u z e p r e p r a v a m a t e r i á l u p ŕ e s t e n t o ú s e k t r v a l a 5 h o d i n . P r ú n i k s e n e p o d a r i l d v é m a k r y m s k ý m s p e l e o l o g ú m a d v é ­ m a č l e n ú m n a š i v ý p r a v y t r v a l o z d o l á n í M o l n i j e 4 8 h o d i n !

P r o p a s t p o d M o l n i j í ú s t í p ŕ í m o d o r o z s á h l é h o d ó m u , k d e b y l v y b u d o ­ v á n p o d z e m n í t á b o r . J i ž v t o m t o d ó m é a p ŕ i l e h l ý c h g a l e r i í c h b y l a v e l m i b o h a t á a h u s t á s e k u n d á r n i v ý z d o b a z a h r n u j í c í č e t n é k r y š t á l o v é f o r m y k a l c i t u a h e l i k t i t y . K o l o n y k r á p n í k ú a n á t e k o v ý c h f o r e m b y l y t a k h u s t é , ž e p r o d a l š í p r o n i k á n í v n i c h m u s e l y b ý t p r o r a ž e n y o t v o r y .

2 6 3

Obr. 2. Dlouhé trsy kryštálu kalcitu na sta­ laktitech v dómu Dva­ cetiletí simferopolské sekce. Foto J. Wagner

A s i 100 m e t r u d l o u h á g a l e r i e p o k r a č o v a l a n a s t e j n é ú r o v n i r o z m é r ­ n ý m K r y š t á l o v ý m d ó m e m , o p é t s v e l m i b o h a t ý m i t r s y m o n o k r y s t a l u k a l c i t u n e o b v y k l é d é l k y , k t e r é p o k r ý v a j í p r a k t i c k y v š e c h n y n á t e k o v é f o r ­ m y . V n e j n í ž e p o l o ž e n é m m í s t é d ó m u ú s t í p a t n á s t i m e t r o v á z v o n o v i t é s e r o z š i r u j ící p r o p a s t , p ŕ e c h á z e j í c í v p r o t á h l ý d ó m P o n o r u , k d e j e d n o p o ­ k r y t o s i l n o u v r s t v o u h l i n e n ý c h s e d i m e n t u , p o z u s t a t c í c h p o p u s o b e n í n é ­ k o l i k a p o n o r u . Za n e p a t r n ý m o k n e m p o d s t r o p e m d ó m u p o k r a č u j e s y s t é m n é k o l i k s e t m e t r ú d l o u h o u g a l é r i í S i n t r o v ý c h j e z e r , o p é t v y p l n e n o u h u s ­ t ý m i k r á p n i k o v ý m i f o r m a m i a t r s y k r y s t a l ú . D l o u h á r o z š i ŕ u j í c í s e g a l e r i e ú s t í d o n e j v é t š í h o d ó m u s y s t é m u N o k t u r n o , d l o u h é h o 8 0 m a v y s o k é h o 3 0 m e t r ú . Z d e j s o u k r y š t á l o v é f o r m y n e j b o h a t š í . D l o u h é j e h l i c o v é k r y š ­ t á l y k a l c i t u p o k r ý v a j í v š e — s t é n y i p o č v u . Z N p k t u r n a v y b í h a j í d v e g a ­ l e r i e : G a l e r i e S v o b o d y a M l é č n á c h o d b a , d l o u h á 5 0 0 m e t r ú , k o n č í c í v s á l e Č e r v e n ý c h m á k ú , d l o u h é m v í c e j a k 100 m e t r ú . V n á t e k o v é s t é n é v e v ý š c e a s i 2 0 m e t r ú b y l o o b j e v e n o m a l é s k a l n í o k n o v e d o u c í d o d a l š í g a l e r i e , z a k o n č e n é d ó m e m D v a c e t i l e t í s i m f e r o p o l s k é s e k c e s p e l e o l o g ú , b o h a t ý m n a h e l i k t i t y . C e l k o v á d é l k a n o v é č á s t i s y s t é m u j e a s i 1 2 0 0 m .

2 6 4

Obr. 3. Kryštálové for­ my v dómé Slobody.

Foto J. Wagner

PRCFBÉH EXPEDICE E x p e d i c e , k t e r á č í t a l a 9 o s o b , s e v y p r a v i l a z B o h u m í n a 2 9 . záŕí d v é m a v o z i d l y m i k r o b u s e m S 1 2 0 3 a t e r é n n í m v o z i d l e m G a z M 4 6 1 . T r a s a B o h u ­ m í n ­ V y š n é N e m e c k é ­ L v o v ­ K i j e v ­ C h a r k o v — Z á p o r o ž í ­ S i m f e ­ r o p o l m e n i a a s i 3 0 0 0 k m . V S i m f e r o p o l u v e s t r e d i s k u K r y m s k é s p e l e o l o ­ g i c k é s e k c e s e v ý p r a v a s p o j i l a s e s o v é t s k ý m i p a r t n e r y a d á l e n a Č a t y r ­ D a g p o k r a č o v a l o p o u z e t e r é n n i v o z i d l o g a z . O s t a t n í č l e n o v é v ý p r a v y s e p r e p r a v i l i t r o l e j b u s e m p o t r a s e S i m f e r o p o l ­ J a l t a d o s t a n i c e P e r e v a l ­ n o j e , o d k u d v e d e t u r i s t i c k á c e s t a n a D o l n í p l a t ó Č a t y r ­ D a g u . N a s e v e r ­ n í m o k r a j i p l a t ó b y l r o z b i t p o v r c h o v ý t á b o r a p o o t e v ŕ e n í b e t o n o v é z á t k y b y l 6. ŕ í j n a z a h á j e n t r a n s p o r t m a t e r i á l u p r o p o d z e m n í t á b o r a i n s t a l a c e t e l e f o n n í h o s p o j e n í s p o v r c h e m . V l a s t n í v ý z k u m n á č i n n o s t b y l a z a h á j e n a 7. ŕ í j n a a u k o n č e n á 12. ŕ í j n a l i k v i d a c í p o d z e m n í h o t á b o r a a o p é t n ý m u z a v ŕ e n í m v s t u p u . B é h e m p o b y t u v p o d z e m í , k d e p r a c o v a l o c e l k e m 14 o s o b , b y l a p r o v e d e n a p o d r o b n á m a p o v á d o k u m e n t a c e , g e o m o r f o l o g i c k é a h y d r o l o g i c k é z p r a c o v á n í s y s t é m u a p o d r o b n á f o t o d o k u m e n t a c e . P r o l o n g a č ­ 2 6 5

Obr. 4. Krápníková výzdoba s kryštalickými formami v sálu Dvacetiletí simferopol­ ské sekce. Foto J. Wagner n i m i p r a c e m i s e p o d a r i l o p r o n i k n o u t d o n é k o l i k a m e n š í c h d ó m u a v ý z n a m ­ n ý m o b j e v e m b y l p r ú n i k d o 3 0 0 m e t r ú d l o u h é g a l e r i e ú s t í c í p o d s t r o p e m v y s o k é s t e n y d ó m u K r y š t á l u .

E x p e d i c e s e s t o u p i l a z p l a t ó Č a t y r — D a g 13. ŕ í j n a a p o d v o u d e n n í m o d p o č i n k u a p o v r c h o v ý c h e x k u r s í c h d o o k o l í B a c h č i s a r a j e a n a B a j d a r ­ 2 6 6

s k i j e v o r o t a s e v y d a l a n a p l a t ó A j ­ P e t r i . J e to p r o t á h l ý k r a s o v ý h r e b e ň l e m u j í c í p o b r e ž í C e r n é h o m o r e a v y p í n a j í c í s e n a d p r í m o r s k ý m s t ŕ e d i s ­ k e m J a l t a . J e z d e z n á m a c e l á r a d a v é t š i n o u v e r t i k á l n í c h p o d z e m n í c h l o ­ k a l í t . N e j z n á m é j š í z n i c h j e p r o p a s t K a s k a d n a j a , d r u h á n e j h l u b š í j e s k y ­ n é K r y m u , j e j í ž d n o l e ž í v h l o u b c e 4 0 6 m e t r u . T a t o j e s k y n é b y l a již p o ­ d r u h é c í l e m n a š i v ý p r a v y . Ú k o l e m s e s t u p u b y l n á c v i k s p o l e č n ý c h s p e l e o ­ a l p i n i s t i c k ý c h t e c h n i k p r o p ŕ í š t í s p o l e č n é e x p e d i č n í v ý p r a v y n a K a v k a z e .

C e l ý s y s t é m p r o p a s t í z a č í n á v s t u p n í s t u d ň o u h l u b o k o u 110 m e t r ú a p a k p o k r a č u j e d a l š í m i š a c h t a m i 12 a 50 m e t r ú . P o k r á t k é m , ú z k é m m e a n d r u n á s l e d u j e š a c h t a 76 m e t r ú a p o ní s y s t é m n é k o l i k a ú z k ý c h asi d v a c e t i ­ m e t r o v ý c h p r o p a s t í . D n o t v o r í s v a ž u j í c í s e g a l e r i e u k o n č e n á h l i n e n ý m s i f o n e m . Z d o l á n í b y l o p r o v e d e n o p o s t u p n é t ŕ e m i č e s k o ­ s o v é t s k ý m i d r u ž ­ s t v y v e v e l m i k r á t k é m č a s e . P o s l e d n í z d o l a n á j e s k y n é b y l a G e o f y z i c k á p r o p a s t h l u b o k á 6 0 m e t r ú .

P r o t o ž e pri v ý j e z d u n a A j — P e t r i d o š l o k p o r u š e p r e v o d o v k y v o z i d l a g a z , b y l 20. ŕ í j e n p o s l e d n í d e n v ý p r a v y , v é n o v á n o p r a v á m . N a c e s t u z p é t s e v y p r a v i l a e x p e d i c e 21. ŕ í j n a a p o s t e j n é t r a s e p ŕ i j e l a d o B o h u m í n a 24. ŕ í j n a .

LITERATÚRA 1. DUBLJANSKIJ, V. N.: Peščery Kryma, Simferopol 1977.

2. DUBLJANSKIJ, V. N.: Karstovyje peščery i šachty Gornogo Kryma. Akadémia náuk SSSR, Leningrad 1977.

3. DUBLJANSKIJ, V. N. ­ LOMAJEV, A. A.: Karstovyje peščery Ukrajiny, 1980, s. 27­55.

4. GVOZDECKIJ, N. A.: Priroda mira. Karst, Moskva 1981, s. 38­42.

N Á R O D N Ý P A R K P L I T V I C K É J A Z E R Á JOZEF KLINDA

V ä č š i n a n á v š t e v n í k o v J u h o s l á v i e s m e r u j ú c i c h k J a d r a n s k é m u m o r u v e ­ d o m e a l e b o n e v e d o m e v s t u p u j e n a ú z e m i e r o z l o h o u n a j v ä č š e j h o r s k e j s ú s t a v y t e j t o s o c i a l i s t i c k e j r e p u b l i k y — D i n a r í d . T á t o r e ť a z o v á h o r s k á s ú s t a v a s a p á s m o v i t e ť ahá o d t a l i a n s k y c h h r a n í c p o a l b á n s k e h r a n i c e , o d Á l p p o S k a d a r s k é j a z e r o , v d ĺ ž k e a s i 7 0 0 k m . T v o r í m i e s t a m i a ž 2 5 0 k m š i r o k ú h r a d b u , p a r a l e l n ú s m o r s k ý m t e k t o n i c k ý m p o b r e ž í m s m n o ž s t v o m o s t r o v o v , k t o r á j e p o m e r n e o s t r o u k l i m a t i c k o u h r a n i c o u m e d z i s u b t r o p i c ­ k ý m s t r e d o m o r í m a k o n t i n e n t á l n y m v n ú t r o z e m í m , z n á m u n a j v y š š í m i z r á ž ­ k a m i v E u r ó p e ( B o k a K o t o r s k á asi 4 5 0 0 m m r o č n e ) . D o b r e j u p o z n a j ú n a j m ä v o d i č i p r i c h á d z a j ú c i k J a d r a n u b u ď o d T i t o g r a d u c e z L o v č e n , a l e ­ b o R u m i j u , o d S a r a j e v a c e z I v a n s e d l o d o l i n o u N e r e t v y , o d B a n j e j L u k y c e z V a g a n s k é s e d l o či B i o k o v o n a d M a k a r s k o u , a l e b o c e z V e l e b i t s e d l a m i M a l i A l a n , S t a r a V r a t a či V r á t n i k . S v o j í m r e l i é f o m j e n e z a b u d n u t e ľ n á aj p r e m i l o v n í k o v k r a s u . N i e t a z d a k r a s o v ý c h f o r i e m a j a v o v , k t o r é b y s a v D i n a r i d o c h n e n a š l i . K r a s j e v š a d e — o d s t r m ý c h r o z o k l a n ý c h h r e ­ b e ň o v R i l i č a p o z a r o v n a n é p l a n i n y v p o v o d í r i e k y K r k y , o d k a ň o n u P a k ­ l e n i c a p o š i r o k é L i v a n j s k o p o l j e, o d j á m a ú v a l o v K a r l o v a c k é h o k r a s u p o š k r a p o v é p o l i a V i l a j e či K a p e l y a h u m y P o p o v h o p o l j a , o d s l e p ý c h d o l í n P i v k y a p r i e p a s t í Č i č a r i j e p o j a s k y n e K r a ň s k a s o z n á m o u P o s t o j n o u j a s k y ň o u , a l e b o p o m o r s k ú M o d r u s p i l j u n a o s t r o v e B i š e v o , o d p o n o r o v M o s t a r s k é h o b l a t a či p o d z e m n é h o t o k u r i e k y T r e b i š n j i c e (94 k m ) p o v y ­ v i e r a č k u O m b l y a l e b o U n y , o d k r a s o v ý c h B a č i n s k ý c h j a z i e r c e z I m o t s k o m o d r o j a z e r o p o z e l e n k a v é n a j v ä č š i e V r a n s k o j e z e r o , o d o s a m e l é h o v o d o ­ p á d u V e ľ k á G u b a v i c a (48 m ) c e z k a s k á d y r i e k y K r k y ( S l a p o v í K r k y ) p o s ú s t a v u p l i t v i c k ý c h j a z i e r a v o d o p á d o v c h r á n e n ú u ž o d r o k u 1928.

V o s t a t n o m p r í p a d e , n a k t o r ý s a z a m e r á m e v t o m t o p r í s p e v k u , i d e o N á r o d n ý p a r k P l i t v i c k é j a z e r á ( N a c i o n a l n i p a r k P l i t v i č k a j e z e r a ) r o z ­ p r e s t i e r a j ú c i s a v S t r e d n o m p á s m e D i n a r í d , n a s v a h o c h p o h o r í M a l á K a p e l a ( S e l i š k i v r h 1 2 8 0 m n. m . ) a P l j e š i v i c a ( O z e b l i n 1657 m n. m . ) .

J e h o z á p a d n ú h r a n i c u t v o r í r o z v o d n i c a , k t o r á s a t i a h n e o d v r c h u K o s a 2 6 9

(1017 m n. m . ) nad H o m o l j a č s k ý m p o l j o m n a P a l e ž , P a n o š (1206 m), c h r ­ bát K r i v á draga. Ď a l e j cez d o l i n u B á b i n p o t o k a p o k r a č u j e h r a n i c a n a V i s i n b a b u — C r e m u š n j a k (1190 m), L e s k o v u s t r a n u V e ľ k é h o J a v o r n í k a p o kras O s r e d a k u o h r a n i č e n ý v r c h m i S t u b i c a , V e l i k á Titra a Crna kosa.

K v ý r a z n ý m r e l i é f n y m t v a r o m p o h o r i a M a l a K a p e l a n a ú z e m í N P patrí P r o s č a n s k i v r h n a d P r o s č a n s k ý m j a z e r o m a s e v e r n e j š i e c h r b á t P r e k a k o s a n a d d o l i n o u S a r t u k — P l i t v i c a . V ý c h o d n ú časť n á r o d n é h o p a r k u z a b e r a j ú v ý b e ž k y P l j e š i v i c e — Oštri M i h a l j e v a c (1048 m n. m.) a n a j m ä z a l e s n e n ý M e d v e d j a k nad p r a v ý m b r e h o m j a z e r a K o z j a k .

Od J a d r a n s k é h o m o r a sa k N P p r i c h á d z a s e d l a m i cez V e l e b i t od S e n j a , K a r l o b a g u a l e b o J e s e n i c e , z v n ú t r o z e m i a o d Z á h r e b u cez K a r l o v a c , p r í ­ p a d n e o d P r i j e d o r u c e z B i h a č . C e n t r á l n u časť N P t v o r í 16 m e n š í c h a v ä č ­ ších k r a s o v ý c h jazier na r i e k e K o r a n a u m i e s t e n ý c h s t u p ň o v i t é n a d s e b o u v n a d m o r s k e j v ý š k e o d 503 do 639 m , t e d a v rozpätí 136 m . J a z e r á v z n i k ­ li z a d r ž a n í m v o d y za t r a v e r t í n o v ý m i h r á d z a m i n a p l o c h e asi 191 ha. O s t a t ­ n ú p l o c h u N P (zo 192 k m 2 ) z a b e r a j ú n a j m ä l e s y (asi 13 320 ha).

P l i t v i c k é jazerá (pozri n a m a p e H) sa č l e n i a n a H o r n é (Gornja) a D o l n é ( D o n j a jezera). H o r n é sa v y t v o r i l i v p l y t š e j d o l i n e p r e v a ž n e n a d o l o m i ­ toch, D o l n é n a v á p e n c o c h v k a ň o n e so s t r m ý m i s t e n a m i . I c h r o z h r a n i e v n a d m o r s k e j v ý š k e 534 m t v o r í n a j v ä č š i e j a z e r o K o z j a k (82 ha), d o s a h u ­ j ú c e h ĺ b k u až 46 m . D r u h ý m n a j v ä č š í m j e n a j v y š š i e p o l o ž e n é P r o s č a n s k é jazero (1) v n a d m o r s k e j v ý š k e 639 m (68 ha, h ĺ b k a 37 m), d o k t o r é h o ústi r i e k a Marica ­ s ú t o k B i j e l e j a C r n e j r i j e k y , t o k o v p r a m e n i a c i c h n a ú z e m í N P . K o m p l e x j a z i e r p o k r a č u j e v d ĺ ž k e 7,2 k m ( v ý š k o v ý r o z d i e l 156 m) od ú s t i a M a t i c e p o r i e k u K o r á n u , k t o r á v z n i k á s ú t o k o m v ô d z j a ­ zier a p o t o k a P l i t v i c e .

K H o r n ý m j a z e r á m ( o k r e m s p o m í n a n ý c h ) patrí v s m e r e t o k u p o v o d o ­ p á d o c h L a b u d o v a c j a z e r o C i g i n o v a c (2) h l b o k é 37 m a O k r u g l j a k (3), ď alej B a t i n o v a c (4), V e l i k o (5) a M a l o j e z e r o (6), Vir (8). N a s l e d u j e G a ­ l o v a c (7) a m e n š i e M i l i n o (9) a za ď alšou s ú s t a v o u v o d o p á d o v a k a s k á d z v a n ý c h G a l o v a č k i b u k (obr. 1) v ä č š i e G r a d i s k o (10) a m e n š i e B u r g e t (11). I c h v o d y p a d a j ú v o d o p á d m i K o z j a č k i s l a p o v í d o j a z e r a K o z j a k (12), k t o r é n a p á j a aj r i e č k a R j e č i c a . K D o l n ý m p l y t š í m j a z e r á m patrí od j a z e r a K o z j a k v o d o p á d m i M i l a n o v a č k i sľ apovi o d d e l e n é j a z e r o M i l a n o v a c (hĺbka 18 m ) — 13. Z a n í m p o S l a p e M i l k e T r n i n e n a s l e d u j e j a z e r o G a v a n o v a c (14), v o d y k t o r é h o c e z V e l i k e K a s k a d e p a d a j ú d o j a z e r a K a l u d e r o v a c (15).

P o s l e d n ý m j a z e r o m j e N o v a k o v i č a B r o d (16) k o n č i a c e m o h u t n ý m i v o d o ­ p á d m i S a s t a v c i (20 m). Z ľ avej s t r a n y s e m p r i t e k a j ú v o d y n a j v y š š i e h o v o d o p á d u S l a p P l i t v i c e (76 m ) t v o r i a c e h o ú s t i e p o t o k a P l i t v i c e . T u v z n i k á rieka K o r a n a p r e t e k a j ú c a ď alej v á p e n c o v ý m k a ň o n o m s m e r o m n a s e v e r , k d e sa v l i e v a pri K a r l o v a c i do K u p y — p r í t o k u S á v y .

V o d a jazier, v o d o p á d o v a t o k o v m á v y s o k ý o b s a h u h l i č i t a n u v á p e n a ­ t é h o a h o r e č n a t é h o , k t o r ý sa p ô s o b e n í m n i e k t o r ý c h d r u h o v rias a m a c h o v (napr.zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Fontinalis antipyretica) u s a d z u j e n a t e r a s á c h i n a d n e jazier, k d e i n k r u s t u j e p r e d m e t y , s k t o r ý m i p r i c h á d z a d o s t y k u . T a k ý m t o p r o c e s o m 270

Obr. 1. Vodopády Galovački buk v Národnom parku Plitvické jazerá. Foto J. Klinda

271

v z n i k á p r e v a ž n e aj t r a v e r t í n , v y t v á r a j ú c i b a r i é r y m e d z i j a z e r a m i , m i e s ­ t a m i s f o r m o v a n ý d o p r e v i s o v s v ý k l e n k a m i a d u t i n a m i . T e p l o t a v ô d d o ­ s a h u j e v l e t e 24 °C, v z i m e , n a j m ä v j a n u á r i , s ú j a z e r á z a m r z n u t é a v o d o p á ­ d y sa m e n i a n a ľ a d o p á d y . S n e h v o k o l í j a z i e r sa u d r ž u j e od n o v e m b r a d o k o n c a m a r c a . P r i e m e r n ý r o č n ý ú h r n z r á ž o k n a ú z e m í n á r o d n é h o p a r ­ k u podľ a ú d a j o v p o s k y t n u t ý c h S p r á v o u N P j e 1487 m m . P r i e m e r n á r o č ­ n á t e p l o t a d o s a h u j e 8,7 °C, j a n u á r o v á —2 °C a j ú n o v á 19,3 q C. H l a d i n u j a z i e r čerí p r e v a ž n e s e v e r o v ý c h o d n ý s t u d e n ý v i e t o r bora a l e b o j u ž n ý t e p l ý j u g o .

Z f o r i e m k r a s o v é h o r e l i é f u o k r e m brál v z b u d z u j e z á u j e m n á v š t e v n í k o v aj 6 t r a v e r t í n o v ý c h j a s k ý ň a 14 j a s k ý ň v i a z a n ý c h n a v á p e n c e . M e d z i n a j ­ z n á m e j š i e patrí M r a č n j a č a , V e l i k á P e č i n a , V i l a J e z e r k i n j a , n o n a j m ä S u p l j a r a a G o l u b n j a č a , v k t o r ý c h sa n a t á č a l i z á v e r e č n é e x t e r i é r y s f i l ­ m o v a n é h o r o m á n u K a r i a M a y a P o k l a d n a S t r i e b o r n o m j a z e r e . O b i d v e s ú s p r í s t u p n e n é v e r e j n o s t i . K ý m S u p l j a r a p r e d s t a v u j e l e n v e ľ k ý portál k o n č i a c i k o m í n o m , cez k t o r ý p o s c h o d í k o c h m o ž n o v y s t ú p i ť n a ú r o v e ň c e s t y d o Z á h r e b u , G o l u b n j a č a m á v z á v e r e p o r t á l u aj m e n š i e p o d z e m n é p r i e s t o r y s p r í s t u p n e n é v e r e j n o s t i p r e h l i a d k o v ý m o k r u h o m pri u m e l o m o s v e t l e n í . J e j k v a p ľ o v á v ý z d o b a j e p o m e r n e c h u d o b n á , z n a č n e o b m e d z e ­ n á l e n n a s i n t r o v é n á t e k y . O to p ú t a v e j š í j e v l a s t n ý o b r o v s k ý p o r t á l t e j t o j a s k y n e r o z d e l e n ý s k a l n o u s t e n o u n a d v e v e ľ k é o k n á , z k t o r ý c h j e p e k n ý v ý h ľ a d n a d o l i n u r i e k y K o r á n y .

V o k o l í j a z i e r p r e v l á d a j ú č i a s t o č n e p r a l e s o v i t é b u k o v é l e s y s jedľ ou, s m r e k o m , j a v o r o m h o r s k ý m , h r a b o m , j a s e ň o m a n a v á p e n c o v ý c h s k a ­ l á c h aj s r e l i k t n o u b o r o v i c o u a t i s o m . K l e s n ý m s p o l o č e n s t v á m sa p r i d r u ­ ž u j ú z a c h o v a l é b i o c e n ó z y b r e h o v a v ô d j a z i e r a v o d n ý c h t o k o v b o h a t ý c h n a i c h t i o f a u n u r e p r e z e n t o v a n ú n a j m ä l o s o s o v i t ý m i r y b a m i . V ý z n a m n é s ú aj x e r o t e r m n é s p o l o č e n s t v á v á p e n c o v ý c h skál a r a š e l i n n é s p o l o č e n s t v á , n a j m ä v d o l i n e r i e č k y M a t i c e . Zo ž i v o č í c h o v sa v N P v y s k y t u j ú m e d v e ď h n e d ý , v l k o b y č a j n ý , s v i ň a d i v á , j e l e ň o b y č a j n ý , v y d r a riečna, k u n a l e s n á , j a z v e c o b y č a j n ý , líška o b y č a j n á a p o d o b n e . Z a v i f a u n y p r e v a ž u j ú d r u h y z čeľ adí — k a č i c o v i t é , j a s t r a b o v i t é , s o k o l o v i t é , s l u k o v i t é , b a ž a n t o v i ­ té, h o l u b o v i t é , s o v o v i t é , ď a t l o v i t é , k r k a v c o v i t é , s ý k o r k o v i t é , d r o z d o v i t é , p e n i c o v i t é , t r a s o c h v o s t o v i t é a p i n k o v i t é . P l a z y a o b o j ž i v e l n í k y s ú z a s t ú ­ p e n é b e ž n ý m i d r u h m i . H m y z j e n a j b o h a t š o u z l o ž k o u f a u n y . Ú z e m i e N P sa z h ľ a d i s k a o c h r a n y p r í r o d y č l e n í n a z á k l a d n ú p r í s n e c h r á n e n ú z ó n u (B) t v o r i a c u j e h o c e n t r á l n u časť a o k o l i t ú o c h r a n n ú z ó n u (A) s m i e r n e j š í m i p o d m i e n k a m i o c h r a n y . O k r e m t o h o sa v ň o m n a c h á ­ d z a j ú : j e d n a p r a l e s o v á r e z e r v á c i a v o b l a s t i V e ľ k é h o J a v o r n í k a (C), 5 š p e ­ c i á l n y c h l e s n ý c h r e z e r v á c i í (D), 1 š p e c i á l n a f a u n i s t i c k á r e z e r v á c i a (E) v o b ­ l a s t i Crni v r h — P r o š č a n s k i v r h s v ý s k y t o m m e d v e ď o v a 1 š p e c i á l n a f l o ­ ristická r e z e r v á c i a (F) n a o d l e s n e n ý c h j u ž n ý c h s v a h o c h v r c h u K i k (1085 m n. m.). V o k r a j o v ý c h č a s t i a c h N P j e v y č l e n e n ý c h 5 r e k r e a č n o t u r i s t i c ­ k ý c h t z v . a d m i n i s t r a t í v n y c h z ó n (G) s c h a t o v o u , resp. c h a l u p o v o u z á s t a v ­ b o u a s l u ž b a m i . I d e o B o r j e ­ V r e l o , P r i j e b o j , B á b i n P o t o k , K u s e l j a n a j ­ 272

Obr. 2. Vstupné okno jaskyne Golubnjača. Foto J. Klinda

273

Obr. 3. Vyhlad na dolinu rieky Korány z druhého portálového okna jaskyne Go­ lubnjača. Foto J. Klinda

274

v ä č š i u S e l i š t e — S m o l j a n a c . V ý c h o d i s k o v ý m b o d o m pre n á v š t e v n í k o v P l í t ­ v i c k ý c h j a z i e r j e o s a d a V e l i k á P o l j a n a n a c e s t e T i t o v a K o r e n i c a — Z á h r e b , n a d j a z e r o m K o z j a k , s h o t e l m i , s p r á v n y m i b u d o v a m i a z á c h y t n ý m i p a r ­ k o v i s k a m i . K ď a l š í m patrí o s a d a P l i t v i č k i L j e s k o v a c n a j u h u a o s a d a P l i t v i c a n a s e v e r e . V ý s t a v b a j e v s ú č a s n o s t i n a ú z e m í N P z a k á z a n á . O b y ­ v a t e ľ o v z n e h o p o s t u p n e v y s ť a h o v á v a j ú a o s t á v a j ú t u l e n z a m e s t n a n c i j e h o z a r i a d e n í . D o p r a v u pri j a z e r á c h od S l a p u M i l k e T r n i n e po h o r n ý L a b u d o v a c z a b e z p e č u j ú š p e c i á l n e a u t o k a r o v é s ú p r a v y a p o j a z e r e K o z j a k v e ľ k é č l n y . D o a r e á l u j a z i e r s a p r i c h á d z a š t y r m i v s t u p m i ( P l i t v i c e — S a s ­ tavci, M i l a n o v a č k i s l a p o v í , V e l i k á P o l j a n a a L a b u d o v a c ) , pri k t o r ý c h si t r e b a zakúpiť v s t u p e n k u , a l e s ú z á r o v e ň i n f o r m a č n ý m i s t r e d i s k a m i s p r e ­ d a j o m s u v e n í r o v a o b č e r s t v e n i a . V s t u p e n k y , k t o r é s ú z á r o v e ň o r i e n t a č n ý ­ m i m a p k a m i , ú z k o n a d v ä z u j ú s v o j o u l e g e n d o u n a z n a č k y i n f o r m a č n ý c h tabúľ a p r o g r a m o v ý c h trás v N P o b m e d z e n ý c h n a p r í k l a d l e n n a p í s m e n á v e ľ k e j a m a l e j a b e c e d y . B e ž n ý n á v š t e v n í k , k t o r ý sa d o s t a n e d o a r e á l u j a z i e r b e z v s t u p e n k y , tak d o z n a č n e j m i e r y stráca o r i e n t á c i u , čas i m o ž ­ nosť v y u ž i ť s l u ž b y d o p r a v y , r i s k u j e , ž e n e u v i d í n a j k r a j š i e p a r t i e N P a s ú ­ č a s n e m u h r o z í p r i c h y t e n i e . S p o j e n i e e k o n o m i k y s u d r ž i a v a n í m p o d m i e ­ n o k o c h r a n y sa o d z r k a d ľ u j e v z a c h o v á v a n í p r í r o d n ý c h h o d n ô t i n a d o b r o m u d r ž i a v a n í z a r i a d e n í , ciest, tabúľ , d r e v e n ý c h c h o d n í k o v n a d v o d o u , v k v a ­ l i t e p r o p a g a č n ý c h m a t e r i á l o v i v s t a v e z a m e s t n a n c o v . N á v š t e v n í c i s ú S p r á v o u N P (podľ a p r í r o d n ý c h p o d m i e n o k ) v e d e n í tak, a b y n e m o h l i v z á ­ s a d e spôsobiť d e v a s t á c i u p r í r o d n é h o p r o s t r e d i a a n a č e r p a l i z n e h o m n o ž ­ s t v o p o z n a t k o v a e s t e t i c k ý c h z á ž i t k o v .

S P R Á V A O Č I N N O S T I S L O V E N S K E J S P E L E O L O G I C K E J S P O L O Č N O S T I Z A R O K 1 9 8 1 JOZEF HLAVÁČ

R o k 1 9 8 1 b o l r o z h o d u j ú c i m p r e p l n e n i e ú l o h p r i j a t ý c h 4. v a l n ý m z h r o ­ m a ž d e n í m S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č n o s t i . N a d o s i a h n u t ý c h v ý s l e d ­ k o c h s a p o d ľ a s v o j h o z a m e r a n i a z ú č a s t ň o v a l i v š e t k y j e j o r g á n y . U ž t r e t í r o k z a s e b o u o b j a v u j ú j a s k y n i a r i t a k m e r 5 0 0 0 m j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v , č í m n a p ĺ ň a j ú z á k l a d n é p o s l a n i e o r g a n i z á c i e . S v e d č í t o o d o b r e j o r g a n i z á c i i p r á c e i v y s o k e j a k t i v i t e č l e n s k e j z á k l a d n e . V u p l y n u l o m o b d o b í s a k o n a l V I I I . m e d z i n á r o d n ý s p e l e o l o g i c k ý k o n g r e s , j e h o v ý s l e d k y a z á v e r y s ú z á ­ v ä z n é aj p r e s l o v e n s k ú s p e l e o l ó g i u . ČLENSKÁ ZÁKLADŇA S p e l e o l o g i c k é o d d e l e n i e M ú z e a s l o v e n s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í r o d y z a b e z p e č i l o v ý m e n u č l e n s k ý c h p r e u k a z o v p r e v š e t k ý c h č l e n o v S p o l o č ­ n o s t i . Č l e n s k á z á k l a d ň a v z r á s t l a o 6 0 n o v ý c h z á u j e m c o v a k u k o n c u r o k a s m e r e g i s t r o v a l i 6 6 1 č l e n o v . V 3 2 o b l a s t n ý c h s k u p i n á c h j e o r g a n i z o v a n ý c h 6 1 9 č l e n o v , 4 2 č l e n o v j e n e z a r a d e n ý c h . P r e d s e d n í c t v o s c h v á l i l o z m e n u n á z v u o b l a s t n e j s k u p i n y H a r m a n e c n a B a n s k á B y s t r i c a . U s k u t o č n i l a s a z m e n a v o f u n k c i i v e d ú c e h o o b l a s t n e j s k u p i n y v S k ý c o v e , P i e š ť a n o c h a B a n s k e j B y s t r i c i . ČINNOSŤ PREDSEDNÍCTVA V s ú l a d e s p l á n o m v y k o n á v a l r i a d i a c u p r á c u v ý k o n n ý o r g á n . Z o h ľ a d ­ ň o v a l p o t r e b y a p o ž i a d a v k y č l e n s k e j z á k l a d n e . U s k u t o č n i l o s a päť r i a d ­ n y c h z a s a d a n í p r e d s e d n í c t v a a j e d n o r o z š í r e n é o v e d ú c i c h o b l a s t n ý c h s k u p í n . N a r o k o v a n i a b o l i p r i z ý v a n í n á h r a d n í c i , p r e d s e d a k o n t r o l n e j a r e ­ v í z n e j k o m i s i e , v ý k o n n ý r e d a k t o r S p r a v o d a j a S S S , a k o aj z á s t u p c o v i a M i n i s t e r s t v a k u l t ú r y S S R a Ú s t r e d i a š t á t n e j o c h r a n y p r í r o d y . N a u v o ľ ­ n e n é m i e s t o v p r e d s e d n í c t v e p o dr. M . L i š k o v i , k t o r ý s a f u n k c i e v z d a l p í s o m n e , b o l k o o p t o v a n ý n á h r a d n í k .

2 7 7

P r e d s e d n í c t v o r i e š i l o o t á z k y s ú v i s i a c e s o r g a n i z o v a n í m v ý s k u m u , p r i e ­ s k u m u , d o k u m e n t á c i e a o c h r a n y k r a s o v ý c h j a v o v o b l a s t n ý m i s k u p i n a m i .

R i e š i l o z á s a d n é p r o b l é m y v č i n n o s t i o b l a s t n ý c h s k u p í n , s ú h l a s i l o s u s p o ­ r i a d a n í m j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a , v y d a l o p o k y n y n a i n v e n t a r i z á c i u h o s p o ­ d á r s k y c h p r o s t r i e d k o v , s c h v á l i l o p r o j e k t š t u d i j n e j z a h r a n i č n e j c e s t y n a P y r e n e j s k ý p o l o s t r o v , z o s t a v e n i e m o n o t e m a t i c k ý c h č í s e l S p r a v o d a j a , p r i ­ p r a v i l o n á v r h n a u s p o r i a d a n i e M e d z i n á r o d n e j s p e l e o l o g i c k e j š k o l y v Č S S R , k t o r ý p o s t ú p i l o Č e s k o s l o v e n s k é m u s p e l e o l o g i c k é m u k o o r d i n a č n é m u v ý b o ­ ru, m e n o v a l o p r í p r a v n ý v ý b o r n a o r g a n i z o v a n i e 5. v a l n é h o z h r o m a ž d e n i a . ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ V ý n i m o č n é p o s t a v e n i e m e d z i d e v i a t i m i o d b o r n ý m i k o m i s i a m i , k t o r é ú č i n k u j ú a k o p o r a d n é o r g á n y , m á k o m i s i a p r e J a s k y n i a r s k u z á c h r a n n ú s l u ž b u a b e z p e č n o s ť p r á c e (ď alej J Z S ) , k t o r á p r i a m o u s m e r ň u j e č i n n o s ť J a s k y n i a r s k e j z á c h r a n n e j s l u ž b y . D o r i e š i l a s a o t á z k a p o h o t o v o s t n ý c h s k l a ­ d o v v L i p t o v s k o m M i k u l á š i a R o ž ň a v e . Č l e n o v i a J Z S d o s t a l i p r e u k a z y a o d z n a k y a n a z v ý š e n i e a k c i e s c h o p n o s t i š p e c i á l n y m a t e r i á l a p o m ô c k y n a k ú p e n é v z a h r a n i č í . U s k u t o č n i l i s a d v e p r e c v i č e n i a s o s i m u l o v a n o u z á c h r a n o u o s ô b v G o m b a s e c k e j a L i s k o v s k e j j a s k y n i . S ú č a s ť o u c v i č e n í b o l a i z d r a v o t n á p r í p r a v a .

V ý b o r k o m i s i e p r e s p e l e o l o g i c k ú d o k u m e n t á c i u m a l päť z a s a d n u t í . P r e ­ r o k o v a l n i e k t o r é ď a l š i e k o n c e p č n é o t á z k y v o b l a s t i d o k u m e n t á c i e k r a s o ­ v ý c h j a v o v . K o m i s i a v y p r a c o v a l a z á s a d y p r e d o k u m e n t a č n ú č i n n o s ť s p e ­ l e o l o g i c k ý c h p o d u j a t í v z a h r a n i č í , p r e h o d n o t i l a č i n n o s ť n o v o z r i a d e n ý c h o b l a s t n ý c h s k u p í n P r e š o v a Ž i l i n a p o u p l y n u t í j e d n o r o č n e j l e h o t y , s k ú ­ m a l a s p r á v n o s ť p r i h l á s e n ý c h s p e l e o l o g i c k ý c h o b j a v o v . P r e z á s t u p c o v o b ­ l a s t n ý c h s k u p í n u s p o r i a d a l a k o m i s i a i n š t r u k t á ž . Cieľ a k c i e s p o č í v a l v o b ­ j a s n e n í p o s t u p u p r i r e v í z i i k r a s o v ý c h j a v o v , v ý s l e d k o m k t o r e j b u d e z o ­ z n a m j a s k ý ň a p r i e p a s t í n a S l o v e n s k u . Ú č a s t n í k o m o d o v z d a l i i d e n t i f i k a č ­ n é k a r t y s o z o z n a m o m k r a s o v ý c h j a v o v , k t o r é t r e b a i d e n t i f i k o v a ť .

K o m i s i a p r e š t u d i j n é a v e d e c k é s t y k y s o z a h r a n i č í m v y p r a c o v a l a p r o ­ j e k t a o r g a n i z o v a l a š t u d i j n ú z a h r a n i č n ú c e s t u d o k r a s o v ý c h o b l a s t í Š p a ­ n i e l s k a a F r a n c ú z s k a . V t e j t o s ú v i s l o s t i n a d v i a z a l a k o n t a k t y s v i a c e r ý m i o r g a n i z á c i a m i a i n š t i t ú c i a m i v o b o c h k r a j i n á c h .

T e c h n i c k á k o m i s i a z h o t o v i l a p r e M S K a O P t e c h n i c k ú d o k u m e n t á c i u d v o j i t e j z l a n o v a c e j k l a d k y , t r a n s p o r t n ý c h b a t o h o v a ľ a h k é h o p r e n o s n é h o t e l e f ó n u , b e z p r o t o t y p o v .

K o m i s i a p r e s p e l e o l o g i c k ú v ý c h o v u s p o l u p r a c o v a l a n a s t a n o v e n í p r o ­ g r a m u j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a . V y p r a c o v a l a p l á n p r e d n á š k o v e j č i n n o s t i s c e n t r a m i v B r a t i s l a v e , L i p t o v s k o m M i k u l á š i a R o ž ň a v e . P r e d s e d a k o m i ­ s i e a s ú č a s n e v e d ú c i k o l e k t í v u a u t o r o v p u b l i k á c i e P r a k t i c k á s p e l e o l ó g i a dr. J. J a k á l , CSc., s a r o z h o d n o u m i e r o u z a s l ú ž i l o j e j v y s k l a d n e n i e r o k u 1 9 8 2 .

2 7 8

K o m i s i a p r e a p l i k o v a n ý s p e l e o l o g i c k ý v ý s k u m a p r i e s k u m m e t o d i c k y p ô s o b í n a č i n n o s ť o b l a s t n ý c h s k u p í n p r o s t r e d n í c t v o m o d b o r n ý c h r u č i t e ­ ľ ov. A p l i k o v a n ý p r i e s k u m r e a l i z o v a l i č l e n o v i a S p o l o č n o s t i pri k o l o r o ­ m e t r i c k ý c h p o k u s o c h n a S i l i c k e j p l a n i n e , n a s t a v b e P V E Č i e r n y V á h , v O c h t i n s k e j a r a g o n i t o v e j j a s k y n i a p r i s k ú m a n í h i s t o r i c k ý c h p o d z e m ­ n ý c h p r i e s t o r o v B r a t i s l a v y . ČINNOSŤ OBLASTNÝCH SKUPÍN

Oblastná skupina Košice — Jasov V J a s o v s k e j j a s k y n i p r e k o p a l i č l e n o v i a s k u p i n y z a n e s e n ý s i f ó n a o b ­ j a v i l i 3 0 m c h o d i e b . V j a s k y n i O k n o u s k u t o č n i l i m e r a c i e p r á c e . P o č a s r e ­ k o g n o s k á c i e k r a s o v é h o t e r é n u S Z o d K o š í c o b j a v i l i 8 m e n š í c h j a s k ý ň v ú d o l i a c h M a l ý a V e ľ k ý R u ž í n o k a p o d S p á l e n ý m v r c h o m . R o v n a k ý z á ­ m e r s a i m p o d a r i l v z á v e r e S u g o v s k e j d o l i n y , k d e z m a p o v a l i 5 n o v ý c h j a s k ý ň . P o m á h a l i p o t á p a č o m z K o š í c , k t o r í p o d p l á v a l i 3. s i f ó n j a s k y n e G a j d o v a š t ô l ň a a p o s t ú p i l i o 2 5 m d o m a s í v u . S I G H P s p o l u p r a c o v a l i n a k o l o r o m e t r i c k o m p o k u s e J e l e n e j p r i e p a s t i n a P l e š i v s k e j p l a n i n e .

Oblastná skupina Spišská Nová Ves J a s k y n i a r i o b j a v i l i v S t r a t e n s k e j j a s k y n i ď a l š í c h 5 8 0 m c h o d i e b . S t r a ­ t e n s k á j a s k y ň a v S l o v e n s k o m raji m á v s ú č a s n o s t i z a m e r a n ý c h 15 5 0 0 m a n a ď a l e j si u d r ž u j e p r i m á t n a j d l h š e j j a s k y n e n a S l o v e n s k u . V r á m c i s e d i m e n t o l o g i c k é h o v ý s k u m u S t r a t e n s k e j j a s k y n e m e r a l a s a n a 18 s t a n o ­ v i š t i a c h o r i e n t á c i a r i e č n y c h š t r k o v . L o k a l i z o v a l o s a 7 j a s k ý ň S l o v e n s k é h o r a j a s c i e ľ o m v y h o t o v i ť i d e n t i f i k a č n é k a r t y . M e d v e d i u a S t r a t e n s k ú j a s ­ k y ň u n a v š t í v i l o v i a c n e ž 100 j a s k y n i a r o v z i n ý c h o b l a s t n ý c h s k u p í n a p r i a z n i v c o v j a s k y n i a r s t v a . Č l e n o v i a s k u p i n y z a b e z p e č i l i p o b y t d r u ž o b ­ n ý c h b u l h a r s k ý c h j a s k y n i a r o v n a S l o v e n s k u .

Oblastná skupina Rožňava J a s k y n i a r i p o d ľ a p l á n u p o k r a č o v a l i v p r i e s k u m e v ý c h o d n e j č a s t i S i l i c ­ k e j p l a n i n y . V j e d n o m z t y p i c k ý c h z á v r t o v t o h t o ú z e m i a v y h ĺ b i l i 7 m s o n d u a p r e n i k l i d o p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v . O b j a v i l i 63 m h l b o k ú p r i e ­ pasť , k t o r á m á p r a v d e p o d o b n e ď a l š i e p o k r a č o v a n i e . N a r o z p r a c o v a n e j l o ­ k a l i t e P o n o r n á p r i e p a s ť v y k o n a l i p r í p r a v n é p r á c e n a p r e k o n a n i e s i f ó n u .

F a r b e n í m v ô d v j a s k y n i d o k á z a l i s ú v i s l o s ť s G o m b a s e c k o u j a s k y ň o u . Ď a l š o u ú s p e š n o u a k c i o u b o l j e d n o r a z o v ý p o t á p a č s k ý p o k u s v K r á s n o h o r ­ s k e j j a s k y n i . T a k m e r d v e d e s i a t k y r o k o v s a p o k ú š a l i p o t á p a č i o p o d p l á ­ v a n i e k o n c o v é h o s i f ó n u j a s k y n e . P o d a r i l o s a t o t r e n č i a n s k y m p o t á p a č o m , k e ď p o p r e k o n a n í 115 m v z d i a l e n o s t i v y p l á v a l J o z e f K u c h a r o v i č n a v o ľ n ú h l a d i n u . J e t o j e d e n z v ý z n a m n ý c h p o k u s o v , k e ď s a p o d a r i l o v o b l a s t i S i l i c k e j p l a n i n y p r e k o n a ť s i f ó n v ý v e r o v e j j a s k y n e . Č l e n o v i a s a a k t í v n e z ú č a s t ň u j ú n a p r á c i p r e d s e d n í c t v a , o d b o r n ý c h k o m i s i í a J Z S .

2 7 9

Obr. 1. Zasadanie predsedníctva Slovenskej speleologickej spoločnosti v Bystrej 11. 12. 1981. Foto Miroslav Eliáš

Oblastná skupina Spišská Belá Č l e n o v i a s k u p i n y ú s p e š n e z v l á d l i ú l o h u o r g a n i z á t o r a j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a B e l i a n s k e T a t r y '81. M a l i p o d i e l aj n a o s l a v á c h 100. v ý r o č i a o b ­ j a v e n i a B e l i a n s k e j j a s k y n e . S e k c i a , k t o r á n a v š t í v i l a v r á m c i j a s k y n i a r s k e ­ h o t ý ž d ň a T r i s t a r s k ú p r i e p a s ť , o b j a v i l a j e j p o k r a č o v a n i e s d ĺ ž k o u p r i e ­ s t o r o v 3 0 0 m . V j a s k y n i J a v o r i n k a v y k o n a l i v s p o l u p r á c i s v ý s k u m n ý m o d d e l e n í m M S K a O P g e o l o g i c k o ­ g e o m o r f o l o g i c k ú d o k u m e n t á c i u d r u h e j v ý v o j o v e j ú r o v n e j a s k y n e . S t r e n č i a n s k y m i p o t á p a č m i z o r g a n i z o v a l i a k c i e d o j a s k y n e M o k r á d i e r a v J a v o r o v e j d o l i n e , k t o r í p o d p l á v a l i j e j s i f ó n d o v z d i a l e n o s t i 150 m b e z v y n o r e n i a sa n a h l a d i n u . V o v y t i p o v a n ý c h j a s k y ­ n i a c h B e l i a n s k y c h T a t i e r s k ú m a l i m ä k k é s i n t r e . U s p o r i a d a l i h o d n o t n ú v ý s t a v u o B e l i a n s k e j j a s k y n i .

Oblastná skupina Šafárikovo V S t á r ň a n s k o m k r a s e p o k r a č o v a l i j a s k y n i a r i v p r i e s k u m e a z a m e r i a ­ v a n í j a s k ý ň P u k l i n a a C i n č i a n s k a 2. D o s i a h l i č i a s t k o v é , n i e k o ľ k o m e t r o v é p o s t u p y . P o k u s s f a r b e n í m p o n o r u S u c h é k o r y t o n e p r i n i e s o l o č a k á v a n é v ý s l e d k y . Z a m e r a l i G e m e r s k o t e p l i c k ú j a s k y ň u v p l a n i n e K o n i a r . P r e M S K a O P v y h o t o v i l i i d e n t i f i k a č n é k a r t y j a s k ý ň S k a l i c k á , P i o n i e r s k a , V e t e r ­ n í k , P u k l i n a a G e m e r s k o t e p l i c k á .

2 8 0

Oblastná skupina Tisovec V j a s k y n i T e p l i c a s p o l u p r a c o v a l i s p o t á p a č m i z K o š í c , ktorí p r e s k ú m a l i ď alších 120 m p r i e s t o r o v z a t o p e n ý c h v o d o u . T i e s ú o r i e n t a č n e z a m e r a n é .

N a o c h r a n u n a j v ý z n a m n e j š i e h o k r a s o v é h o j a v u p r a c o v n é h o ú z e m i a v y ­ m e n i l i p o š k o d e n ý u z á v e r j a s k y n e B o b a č k a .

Oblastná skupina Brezno N e p o c h y b n e j e v p r a k t i c k o m p r i e s k u m e n a j v ý z n a m n e j š o u udalosť ou roka o b j a v v o v y s o k o h o r s k o m Ď u m b i e r s k o m k r a s e v N í z k y c h Tatrách.

D v a j a m l a d í j a s k y n i a r i M i l a n S t é c , J u r a j P e ť k o a čakateľ Igor S c h ó b e r p r e n i k l i 27. 9. 1981 z á v a l o m v z n á m e j 60 m d l h e j j a s k y n i M ŕ t v y c h n e ­ t o p i e r o v v m a s í v e K o z í c h c h r b t o v a o b j a v i l i n o v é p r i e s t o r y , r i e č n e c h o d ­ b y , m e a n d r e , d ó m y a p r i e p a s t i s d ĺ ž k o u v i a c n e ž 1000 m. Dosiaľ sa p o ­ d a r i l o zamerať 450 m j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v . V c h o d j a s k y n e leží v o v ý š k e 1626 m n. m . , r e g i s t r u j ú v n e j tri v ý v o j o v é ú r o v n e . Činnosť s k u p i n y sa v ý r a z n e z l e p š i l a n a j m ä z á s l u h o u m l a d ý c h č l e n o v . M l a d í j a s k y n i a r i z a ­ z n a m e n a l i aj ď alšie č i a s t k o v é ú s p e c h y . V B y s t r i a n s k e j p r i e p a s t i o b j a v i l i b o č n ú v e t v u s d ĺ ž k o u c h o d b y 60 m, nad o b c o u V a l a s k á n a l o k a l i t e P o t ô č k y v n i k l i s o n d o u do 60 m d l h e j j a s k y n e , pri o b c i D o l n á L e h o t a s l e d o v a l i r e ­ ž i m v y v i e r a č k y . N a o c h r a n u B y s t r i a n s k e j j a s k y n e u z a t v o r i l i v c h o d d o B y s t r i a n s k e j p r i e p a s t i .

Oblastná skupina Prešov V d r u h o m r o k u e x i s t e n c i e s k u p i n y urobili j a s k y n i a r i k o m p l e x n ý p o v r ­ c h o v ý p r i e s k u m k r a s o v é h o ú z e m i a B r a n i s k a v o b l a s t i L i p o v c e — V y š n ý S l a v k o v . O b j a v i l i t u 7 m e n š í c h j a s k ý ň s c e l k o v o u d ĺ ž k o u 100 m . S ú č a s n e u s k u t o č n i l i i c h d o k u m e n t á c i u . V o v y v i e r a č k e 1 v j u ž n e j časti B r a n i s k a o b j a v i l i ď a l š í c h 50 m c h o d i e b . V e d ú c i s k u p i n y R u d o l f K o š č sa a k t í v n e z ú č a s t ň o v a l n a v ý v o j i a v ý r o b e s p e l e o l o g i c k ý c h p o m ô c o k .

Oblastná skupina Liptovský Mikuláš Pri p o v r c h o v o m p r i e s k u m e M o š n i c k e j d o l i n y n a s e v e r n e j s t r a n e N í z ­ k y c h T a t i e r o b j a v i l i j a s k y n i a r i h o r i z o n t á l n u j a s k y ň u , k t o r á d o s t a l a n á z o v A u g u s t o v á . J a s k y ň a p o z a m e r a n í d o s a h u j e d ĺ ž k u 110 m s p e r s p e k t í v o u ď a l š í c h o b j a v o v . V j a s k y n i P a v ú č i a v D e m ä n o v s k e j d o l i n e o b j a v e n e j r o k u 1980 v y k o p a l i 7 m s o n d u . V z á v e r e roka u s k u t o č n i l i 4 ­ d ň o v ú a k c i u d o P u s t e j j a s k y n e — p o t á p a č s k ý p r i e s k u m s i f ó n o v t o k u D e m ä n o v k y v A c h á ­ t o v o m d ó m e . P o k u s y o p r e n i k n u t i e sa u s k u t o č n i l i v o b o c h s m e r o c h v o v z d i a l e n o s t i 4 0 a 60 m .

Oblastná skupina Liptovský Trnovec V k r a s e S i v é h o v r c h u v Z á p a d n ý c h T a t r á c h v y k o n a l i č l e n o v i a s k u p i n y r e k o g n o s k á c i u v r c h o l o v e j časti m a s í v u M n í c h a s k ú m a l i p r i e p a s t i 1 — 3.

V M e d v e d e j j a s k y n i z a m e r a l i p r i e s t o r y o b j a v e n é r o k u 1979 a d o č a s n e s k o n č i l i j e j p r i e s k u m . A k c i e m e n š i e h o r o z s a h u u s k u t o č n i l i v j a s k y n i a c h 281

D ú p n i c a , v y v i e r a č k e H ô ľ n e h o p o t o k a a p r i e p a s t i K o š i a r e c , v b l í z k o s t i k t o ­ rej o b j a v i l i ď alšiu priepasť s h ĺ b k o u —25 m .

Oblastná skupina Dolný Kubín I Í S O P L i p t o v s k ý M i k u l á š v o s v o j e j k o n c e p c i i n a 7. 5 R P p l á n u j e s p r í ­ stupniť B r e s t o v s k ú j a s k y ň u . Z i n t e n z í v n i l i sa p r e t o v j a s k y n i p r i e s k u m n é a g e o d e t i c k é práce, n a j m ä v s p o l u p r á c i s p o t á p a č m i z T r e n č í n a . P r i e s k u m P o n o r n e j j a s k y n e a p o n o r u S t u d e n é h o p o t o k a , k t o r é k o m u n i k u j ú s B r e s ­ t o v s k o u j a s k y ň o u , n e p r i n i e s o l o č a k á v a n é v ý s l e d k y . N a d h o r á r ň o u v B r e s ­ t o v e j i d e n t i f i k o v a l i j a s k y n i a r i 8 z á v r t o v , p r i č o m d o j e d n é h o z n i c h v n i k l i d o v z d i a l e n o s t i 12 m . V j a s k y n i a c h pri Ž ľ a b o c h a v J a z v i n á c h v m a s í v e C h o č a u s k u t o č n i l i r e v í z n y p r i e s k u m .

Oblastná skupina Ružomberok ' R o z s i a h l o u p r i e s k u m n o u a k c i o u sa o p a k o v a l p o t á p a č s k ý p o k u s o p r i e ­ n i k 4. s i f ó n u j a s k y n e O b č a s n á v y v i e r a č k a v Č e r v e n ý c h v r c h o c h . P o k u s n e p r i n i e s o l n o v é o b j a v y . S o n d á ž n e p r á c e v p r i e p a s t i V y š n á K r e s a n i c a a v z á v r t e KR—11 p r i n i e s l i v p o d z e m í č i a s t k o v é p o s t u p y . J a s k y n i a r i u r o ­ bili p o v r c h o v ý p r i e s k u m k r a s o v ý c h j a v o v v o b l a s t i S i p r u ň a v o V e ľ k e j Fatre. V e d ú c i s k u p i n y dr. Z. H o c h m u t h sa z n a č n o u m i e r o u z ú č a s t n i l n a d o k u m e n t á c i i p r i e s t o r o v za s i f ó n o m v B r e s t o v s k e j j a s k y n i , a k o aj pri o r ­ g a n i z o v a n í a realizácii š t u d i j n e j z a h r a n i č n e j c e s t y S S S r o k u 1981 d o Š p a ­ n i e l s k a . S ú č a s n e sa a k t í v n e podieľ al n a v ý v o j i l e z e c k ý c h p o m ô c o k a k a r ­ b i d o v é h o o s v e t l e n i a .

Oblastná skupina Skýcov P o č i a s t o č n e j s t a g n á c i i č i n n o s t i r o k u 1980 j a s k y n i a r i zo S k ý c o v a o b j a ­ v i l i v j a s k y n i P r e d n ý b r l o h v C i b a j s k o m k r a s e — p o h o r i e T r í b e č n o v é p r i e s t o r y s d l ž k o u 30 m . P r i s o n d o v a c í c h p r á c a c h opäť n a r a z i l i n a k u l ­ t ú r n e v r s t v y , k t o r é p o s ú d i a o d b o r n í c i .

Oblastná skupina Zvolen Z v o l e n s k í j a s k y n i a r i s ú s t r e d i l i v š e t k o ú s i l i e n a p r i e s k u m a d o k u m e n ­ t á c i u n a j h l b š e j č e s k o s l o v e n s k e j j a s k y n e S t a r ý hrad v N í z k y c h Tatrách.

P r e r a z e n í m s t r o p u S i f ó n u '80 v h l b k e —272 m z a b e z p e č i l i v o ľ n ý v s t u p d o n o v o o b j a v e n ý c h p r i e s t o r o v z r o k u 1980. N á s l e d n ý m p r i e s k u m o m a z a m e ­ r a n í m p r i e s t o r o v v z r á s t l a h ĺ b k a j a s k y n e n a —343 m a d ĺ ž k a n a 2760 m .

O s a d e n í m f i x n ý c h d u r a l o v ý c h r e b r í k o v d o p r i e p a s t í , t u r i s t i c k y s p r í s t u p ­ n i l i z o s t u p o v ú t r a s u j a s k y n e do h ĺ b k y —180 m . P r i hľ adaní p r e d p o k l a d a ­ n é h o n a j v y š š i e h o v c h o d u d o j a s k y n n é h o s y s t é m u S t a r ý h r a d v y h ĺ b i l i s o n d u aj v P o ľ o v n í c k e j j a s k y n i s n a d m o r s k o u v ý š k o u 1607 m .

Oblastná skupina Banská Bystrica N a žiadosť č l e n s k e j s c h ô d z e s k u p i n y H a r m a n e c s c h v á l i l o p r e d s e d n í c ­ t v o z m e n u n á z v u n a o b l a s t n á s k u p i n a B a n s k á B y s t r i c a . C i e ľ a v e d o m á prá­ 282

ca j a s k y n i a r o v p r i n i e s l a p r v ý v ý z n a m n e j š í ú s p e c h v p r i e s k u m e k r a s o v ý c h j a v o v . D ň a 9. j ú n a 1981 trojica j a s k y n i a r o v M i l a n S t é c , M i r o s l a v B a b j a k a I v a n S u c h á ň p o o d s t r á n e n í n á n o s o v v p o n o r e v P o n i c k o m k r a s e o b j a ­ v i l i r i e č n u j a s k y ň u , k t o r e j v o d y k o m u n i k u j ú s O r a v e c k o u v y v i e r a č k o u J a s k y ň u n a z v a l i P o n i c k á . K o n č í sa s i f ó n o m a p o z a m e r a n í m á d ĺ ž k u 250 m .

V ý d a t n é z r á ž k y s p ô s o b i l i p r í v a l v ô d d o M ô c o v s k e j j a s k y n e v S t a r o h o r ­ s k o m k r a s e a o t v o r i l i v c h o d d o 50 m d l h e j n e z n á m e j c h o d b y . Pri p r i e ­ s k u m e j a s k y n e K r p c o v o zistili p a l e o n t o l o g i c k é n á l e z y , k t o r é o d o v z d a l i n a ďalší v ý s k u m . V K r p c o v s k ý c h s k a l á c h o b j a v i l i m e n š i u j a s k y ň u , k t o r á d o ­ stala n á z o v K o m o r a .

Oblastná skupina Terchová A k t i v i t a č l e n s k e j z á k l a d n e p o k r a č o v a l a aj t o h t o roku. V o V r á t n e j d o l i ­ n e o b j a v i l Š t e f a n M u c h a j a s k y ň u v b l í z k o s t i J a s k y n e n a d V y v i e r a č k o u .

D o s t a l a n á z o v M e d v e d i a 2 a m á d ĺ ž k u 40 m . V M a l o k r i v á n s k e j p r i e p a s t i d o s i a h l i j a s k y n i a r i h ĺ b k u 53 m . P o d h r a d o m S t r e č n o l o k a l i z o v a l i n i e k o ľ k o m e n š í c h j a s k ý ň , p r i č o m v H r a d n e j j a s k y n i začali s o n d o v a c i e práce.

•

Oblastná skupina Dubnica nad Váhom M o j t í n s k a j a s k y ň a j e d l h o r o č n ý m p r o b l é m o m j a s k y n i a r o v . V u p l y n u l o m o b d o b í o t v o r i l i k o n c o v ý s i f ó n j a s k y n e , p r e n i k l i n í m a o b j a v i l i ď a l š í c h 25 m j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v . P o d m a s í v o m D i a m a m i v z á p a d n e j časti S t r á ž o v s k ý c h v r c h o v o b j a v i l i 40 m d l h ú j a s k y ň u a z d o k u m e n t o v a l i ju.

P r i r e k o g n o s k á c i i v r c h u S o k o l i e o b j a v i l i 2 m e n š i e j a s k y n e . P r i e s k u m v y ­ k o n á v a l i aj v j a s k y n i a c h K o m í n a M e d z i v r š i e .

Oblastná skupina Trenčianske Teplice Č l e n o v i a s k u p i n y p o k r a č o v a l i v p r i e s k u m e k r a s o v ý c h l o k a l í t pri o b c i S í p k o v . V j a s k y n i P o d J e l e ň o m v m a s í v e D e d o v c a n a d T r e n č i a n s k y m i T e p l i c a m i d o s i a h l i p r i e s k u m o m l e n č i a s t k o v é p o s t u p y .

Oblastná skupina Dolné Orešany P r a c o v n é a k c i e r e a l i z o v a l i j a s k y n i a r i n a r o z p r a c o v a n ý c h l o k a l i t á c h , v j a s k y n i a c h M e s a č n á , J e l e n e c a z á v r t o c h v i c h b l í z k o m okolí. P r i e s k u m n e p r i n i e s o l n o v é p o z n a t k y o k r a s e s e v e r o v ý c h o d n e j časti M a l ý c h K a r p á t .

Oblastná skupina Bratislava S y s t e m a t i c k á p r á c a p r i n á š a b r a t i s l a v s k ý m j a s k y n i a r o m ď alšie o b j a v y .

T r a j a č l e n o v i a ­ T o m á š Ď u r k a , V l a d i m í r N o s k o a M a r t i n V a n é k ­ r o z ­ š i r o v a n í m p u k l í n v j e d n o m z p o n o r o v pod D u j n i č o m v B o r i n s k o m k r a s e o b j a v i l i j a s k y ň u s d ĺ ž k o u v i a c n e ž 50 m . D o s t a l a p r a c o v n é o z n a č e n i e P ­ 5 . N a j v i a c p r a c o v a l i pri h ĺ b e n í s o n d y v o V e ľ k o m závrte, k d e p o s t ú p i l i d o h ĺ b k y o 7 m e t r o v . P r i e s k u m n é p r á c e v y k o n a l i aj v j a s k y n i a c h P ­ 4 , P—2, S e d m i č k a a v R i e č n e j j a s k y n i . V ý m e n o u k v a l i t n e j š i e h o u z á v e r u v j a s k y n i S e d m i č k a c h c ú z a m e d z i ť j e j d e v a s t á c i i . J a s k y n i a r i s p o l u so š t u ­ 2 8 3

d e n t m i p o k r a č o v a l i v g e o f y z i k á l n o m p r i e s k u m e p r i e s t o r o v m e d z i j a s k y ­ ň a m i P—4 a S e d m i č k a . V ý s l e d k y a i n t e r p r e t á c i a m e r a n í p o t v r d z u j ú p r a v ­ d e p o d o b n o s ť v ý s k y t u j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v .

Oblastná skupina Uhrovec J a s k y n i a r i p o k r a č o v a l i v p r i e s k u m e j a s k ý ň M e l k o v á a V l č i a d i e r a v R o ­ k o š s k o m k r a s e v ý c h o d n e j časti S t r á ž o v s k ý c h v r c h o v . P o d ľ a p l á n u u z a ­ tvorili v c h o d d o j a s k y n e V l č i a diera. P r á c a b o l a z n a č n e sť ažená, portál v c h o d u m á š í r k u 7,5 m. Z p r í l e ž i t o s t i 10. v ý r o č i a z a l o ž e n i a s k u p i n y u s k u ­ točnili e x k u r z i u d o j a s k ý ň s e v e r n é h o M a ď a r s k a a S l o v e n s k é h o krasu.

Oblastná skupina Čachtice S y s t e m a t i c k ý p r i e s k u m Č a c h t i c k e j j a s k y n e p r i n i e s o l n o v é p o z n a t k y a o b j a v y . V p r i e b e h u roka o b j a v i l i č l e n o v i a s k u p i n y 8 0 9 m n o v ý c h p r i e s t o ­ rov, p r i č o m Ž l t ý d ó m m á j e d n u z n a j b o h a t š í c h v ý z d o b c e l e j j a s k y n e . Z a ­ m e r a l i a z d o k u m e n t o v a l i 1573 m p r i e s t o r o v Č a c h t i c k e j j a s k y n e . P r á c e p o k r a č o v a l i na p r e h l b o v a n í z á v r t u Š t e p n i c a a v j a s k y n i L a n d r o v e c . I n i ­ c i a t í v n e z o r g a n i z o v a l i s t r e t n u t i e 90 j a s k y n i a r o v v Č a c h t i c k o m krase.

Oblastná skupina Blatnica V n a j s e v e r n e j š e j časti p o h o r i a Ziar v m a s í v e S o k o l a z a r e g i s t r o v a l i b l a t ­ nickí j a s k y n i a r i 4 m e n š i e j a s k y n e s c e l k o v o u d ĺ ž k o u 75 m . O s t a t n ú p r i e ­ s k u m n ú činnosť v e n o v a l i B e l i a n s k e j d o l i n e v o V e ľ k e j Fatre. V Z i a r n e j j a s k y n i 2 o b j a v i l i p o k r a č o v a n i e s d ĺ ž k o u p r i e s t o r o v v y š e 100 m . V S u c h e j j a s k y n i 1 a 2 z a m e r a l i p o l y g ó n y , k t o r é n a p o j i l i m e r a n í m n a p o v r c h u . S u ­ c h ú j a s k y ň u 1 u z a t v o r i l i podľ a p l á n u . P e r s o n á l n e z m e n y v o v ý b o r e s k u ­ p i n y r o k u 1980 z a k t i v i z o v a l i č l e n o v .

Oblastná skupina Piešťany P r a k t i c k ý p r i e s k u m v y k o n á v a l i č l e n o v i a v p r i e p a s t n e j j a s k y n i H a v r a n .

I n t e n z í v n o u p r á c o u za p o m o c i t e c h n i c k é h o z a r i a d e n i a d o s i a h l i až h ĺ b k u 50 m, k d e sa i m ' o t v á r a m o ž n o s ť p o k r a č o v a ť h o r i z o n t á l n y m s m e r o m . V ý b o r s k u p i n y p r e d l o ž i l p r e d s e d n í c t v u n á v r h n a p r i d e l e n i e časti ú z e m i a o b l a s t ­ n e j s k u p i n y C h t e l n i c a k u s k u p i n e P i e š ť a n y .

Oblastná skupina Rimavská Sobota Z n í ž e n í m h l a d i n y v y v i e r a j ú c e h o p o t o k a z j a s k y n e K a d l u b p o m o c o u t r h a c í c h prác a s ú č a s n ý m č e r p a n í m v o d y o d k r y l i sa ď alšie p r i e s t o r y za 3. s i f ó n o m v d ĺ ž k e 12 m . S p e l e o l o g i c k ý p r i e s k u m sa u s k u t o č n i l v j a s k y ­ n i a c h P e k e l n á d i e r a a N a d v y v i e r a č k o u , k t o r é s ú č a s n e z d o k u m e n t o v a l i . Č l e n o v i a r o z p r a c o v a l i ú l o h u o g e o l o g i c k o m a m o r f o l o g i c k o m v ý s k u m e ú z e ­ m i a v o k o l í L i p o v c a , S á s y a S k e r e š o v a s c i e ľ o m v y h o t o v i ť m a p u v r á t a n e r o z š í r e n i a k r a s o v ý c h j a v o v . P o k r a č o v a l i v r e g i o n á l n o m v ý s k u m e f o s í l n y c h p ô d j a s k ý ň a p o v r c h u a v o v ý s k u m e v á p n o m i l n e j v e g e t á c i e . Za s p o l u p r á ­ c e s o d b o r n í k m i z G Ú D S a K a t e d r y g e o l ó g i e a p a l e o n t o l ó g i e P F U K B r a ­ 284

Obr. 2. Budovanie pre­ padu pre limnigraf v jas­ kyni Javorinka vo Vy­ sokých Tatrách. Foto Pavol Mitter

t.islava v y k o p a l i s o n d y v M a l e j a V e ľ k e j d r i e n č a n s k e j j a s k y n i . Z í s k a n ý m a t e r i á l s a s p r a c ú v a s c i e ľ o m k o l e r á c i e j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o v D r i e n ­ č a n s k é h o k r a s u s r i e č n y m i t e r a s a m i t o k u B l h .

Oblastná skupina Žilina Č l e n o v i a p o k r a č o v a l i v p r i e s k u m e a n a j m ä d o k u m e n t á c i i j a s k ý ň R a ­ j e c k e j d o l i n y . Č i a s t k o v é p o s t u p y d o s i a h l i v j a s k y n i v S k a l k á c h . D o k o n č i l i f a r e b n ý f i l m o v l a s t n e j d o k u m e n t a č n e j p r á c i v j a s k y n i a c h . C i e n s k u p i n y S l a v o C h m e l a sa z ú č a s t n i l n a 4. m e d z i n á r o d n o m f i l m o v o m f e s t i v a l e s p e ­ l e o l o g i c k ý c h f i l m o v v o F r a n c ú z s k u .

Oblastná skupina Trenčín Č l e n o v i a s k u p i n y u s k u t o č n i l i v h i s t ó r i i j a s k y n n é h o p o t á p a n i a n a S l o ­ v e n s k u v ý z n a m n ú a k c i u . Š t v o r i c a p o t á p a č o v J o z e f K u c h a r o v i č , P a v o l M a ­ rek, dr. Z d e n k o H o c h m u t h a I n g . V o j t e c h S l á č i k p o d p l á v a l i 125 m d l h ý 2 8 5

s i f ó n v B r e s t o v s k e j j a s k y n i , k d e v p r i e s t o r o c h z a n í m s t r á v i l i 7 2 h o d í n .

C i e ľ o m p o b y t u b o l o z a m e r a ť 9 5 0 m p r i e s t o r o v p r í s t u p n ý c h l e n c e z s i f ó n , v y h o t o v i ť f o t o d o k u m e n t á c i u a p o k ú s i ť sa o l o k a l i z o v a n i e d r u h é h o v c h o d u .

A k o s a u ž k o m e n t o v a l o , v ý z n a m n ý o b j a v d o s i a h l i p o t á p a č i p r i e n i k o m 115 m d l h é h o s i f ó n u M a r i k i n h o j a z e r a v K r á s n o h o r s k e j j a s k y n i s v y p l á ­ v a n í m n a v o ľ n ú h l a d i n u , u s k u t o č n i l i p r i e n i k y s i f ó n m i v j a s k y n i a c h M o k ­ rá d i e r a v o V y s o k ý c h T a t r á c h d o d l ž k y 140 m a v P u s t e j j a s k y n i v D e ­ m ä n o v s k e j d o l i n e d o 100 m d ĺ ž k y .

KULTÚRNO­VÝCHOVNÁ A PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ V r á m c i p ô s o b n o s t i u s k u t o č n i l i č l e n o v i a S p o l o č n o s t i 75 p r e d n á š o k a b e ­ s i e d z a m e r a n ý c h n a p r e z e n t á c i u v ý s l e d k o v d o b r o v o ľ n é h o j a s k y n i a r s t v a n a S l o v e n s k u . V ä č š i n u z n i c h d o p l n i l i p r e m i e t a n í m d i a p o z i t í v o v a f i l m o v .

U v e d e n é p o d u j a t i a s ú o r g a n i z o v a n é n a j m ä n a v ý c h o v u m l á d e ž e , n a z l e p ­ š e n i e i c h v z ť a h u k p r í r o d e . K p r i e s k u m n e j č i n n o s t i n a k r ú t i l i n i e k o ľ k o f i l ­ m o v v o v l a s t n e j réžii. P ú t a v é s ú f i l m y L. S t e i n i n g e r a o p o t á p a č s k o m p r i e ­ s k u m e B r e s t o v s k e j j a s k y n e a dr. Z. H o c h m u t h a o p ô s o b e n í n a š i c h j a s k y ­ n i a r o v v Š p a n i e l s k u . Č e s k o s l o v e n s k ý r o z h l a s i t e l e v í z i a v y s i e l a l i n i e k o ľ k o r e l á c i í o p r á c i n a š i c h č l e n o v .

M ú z e u m s l o v e n s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í r o d y v y s k l a d n i l o 4 č í s l a S p r a ­ v o d a j a S S S , a t o 3 — 4 / 8 0 a 1 — 2 / 8 1 . D e c e m b r o v é z a s a d a n i e p r e d s e d n í c ­ t v a r o z h o d l o n a z á k l a d e z á u j m u o b l a s t n ý c h s k u p í n R i m a v s k á S o b o t a a Z v o l e n , u v o ľ n i ť i m p r i e s t o r n a v y d a n i e m o n o t e m a t i c k ý c h č í s e l . O d č í s l a 3 / 1 9 8 0 r e g i s t r u j e m e z a v e d e n i e s t á l y c h r u b r í k , k t o r é u p r a v u j ú v n ú ­ t o r n ú š t r u k t ú r u . Č í s l o 2 / 1 9 8 1 p r i n á š a ú v o d n í k , k t o r ý c h c e m e z a c h o v á v a ť , s c i e ľ o m v e n o v a ť j e h o o b s a h u r č i t e j p r o b l e m a t i k e , n á z o r o m , p o s t r e h o m .

R o v n a k é č í s l o p r i n á š a n o v é z n e n i e r e d a k č n ý c h s m e r n í c S p r a v o d a j a t a k , a b y u ľ a h č i l i a u t o r o m i c h p r á c u p r i z o s t a v o v a n í p r í s p e v k o v . D v o j i c a a u ­ t o r o v dr. Z d e n k o H o c h m u t h a G u s t á v S t i b r á n y i z o s t a v i l i b u l l e t i n : V ý v o j s p e l e o a l p i n i s t i c k e j t e c h n i k y n a S l o v e n s k u . U v á d z a v ý v o j a p r e h ľ a d t e c h ­ n i c k ý c h p o m ô c o k n a v ý s t u p a z o s t u p p o l a n e o d o b n o v e n i a č i n n o s t i n a š e j o r g a n i z á c i e , a k o aj v ý v o j n i t o v a c í c h p o m ô c o k a i n d i v i d u á l n e h o k a r b i d o v é ­ h o o s v e t l e n i a . Z n a č n ú a k t i v i t u v y v í j a j ú č l e n o v i a n a p o l i p u b l i k a č n e j č i n ­ n o s t i . P r í s p e v k a m i v i n t e r n ý c h p e r i o d i k á c h — S p r a v o d a j i S S S , Z b o r n í k u S l o v e n s k ý k r a s , o d b o r n ý c h , p o p u l á r n y c h a z a h r a n i č n ý c h č a s o p i s o c h i v d e n ­ n e j t l a č i p r e z e n t u j ú v ý s l e d k y č i n n o s t i o r g a n i z á c i e . ŠTUDIJNÁ A EXKURZNÁ ČINNOSŤ DOMA I V ZAHRANIČÍ Z p r í l e ž i t o s t i 100. v ý r o č i a o b j a v e n i a B e l i a n s k e j j a s k y n e u s k u t o č n i l sa v d ň o c h 12. — 16. a u g u s t a 1 9 8 1 j a s k y n i a r s k y t ý ž d e ň B e l i a n s k e T a t r y '81.

Z á k l a d ň o u j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a b o l a u t o c a m p i n g S a r p a n e c p r i T a t r a n ­ s k e j K o t l i n e . N a p o d u j a t í s a z ú č a s t n i l o 106 j a s k y n i a r o v z 25 o b l a s t n ý c h 2 8 6

Obr. 3. Pred zostupom do jaskyne Tristarska priepast v rámci jaskyniarskeho týž­ dňa Belianske Tatry '81. Foto Jozef Hlaváč

287

s k u p í n v r á t a n e h o s t í Č e s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č n o s t i a o r g a n i z á t o r o v .

P r o g r a m b o l z a m e r a n ý n a p o z n á v a n i e k r a s o v ý c h j a v o v v y s o k o h o r s k é h o k r a s u a k r a s u m o n o k l i n á l n y c h c h r b t o v V y s o k ý c h a B e l i a n s k y c h T a t i e r . Časť p r o g r a m u b o l a v e n o v a n á s p o r a d i c k é m u k r a s u b r a d l o v é h o p á s m a P i e ­ n i n a Ľ u b o v n i a n s k e j v r c h o v i n e . K u v e d e n ý m t é m a m p r e d n i e s o l v ý k l a d S t a n i s l a v P a v l a r č í k . O r g a n i z á t o r i p r i p r a v i l i b e s e d u s p r a c o v n í k o m S p r á v y T A N A P ­ u , p o t á p a č i z T r e n č í n a i n f o r m o v a l i o s v o j e j č i n n o s t i v j a s k y n i a c h n a S l o v e n s k u . Ú č a s t n í c i n a v š t í v i l i n a j z a u j í m a v e j š i e j a s k y n e a p r i e p a s t i m e n o v a n ý c h ú z e m í . J e d e n á s ť č l e n n á s e k c i a , k t o r á z o s t ú p i l a d o j a s k y n e T r i s t a r s k á p r i e ­ pasť , o b j a v i l a j e j p o k r a č o v a n i e . O r i e n t a č n ý m z a m e r a n í m sa z i s t i l o , ž e o b ­ j a v i l i 3 0 0 m j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v s r e l a t í v n y m p r e v ý š e n í m —80 m .

V r á m c i j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a s a u s k u t o č n i l i o s l a v y 100. v ý r o č i a o b j a v e ­ n i a B e l i a n s k e j j a s k y n e , n a k t o r ý c h s a z ú č a s t n i l o 4 0 0 n á v š t e v n í k o v .

P o n i e k o ľ k o m e s a č n ý c h p r í p r a v á c h a b s o l v o v a l o d e v ä ť v y b r a n ý c h č l e n o v n a š e j o r g a n i z á c i e v d ň o c h 15. 9. — 22. 10. 1 9 8 1 š t u d i j n ú z a h r a n i č n ú c e s t u d o k r a s o v ý c h o b l a s t í P y r e n e j s k é h o p o l o s t r o v a . P ô v o d n ý z á m e r , u r č e n ý p r o j e k t o m , n a v š t í v i ť oblasť j a s k y n n é h o s y s t é m u P i e r r e S a i n t M a r t i n v P y ­ r e n e j a c h s a n e u s k u t o č n i l , p r e t o ž e f r a n c ú z s k e o r g á n y v y d a l i p o v o l e n i e až n a r o k 1982. R e a l i z o v a l s a p r e t o d r u h ý h l a v n ý cieľ — p ô s o b e n i e v p o h o r í S e r r a n i a d e R o n d a n a j u h u Š p a n i e l s k a , k d e s a n a c h á d z a v ý z n a m n ý v e r t i ­ k á l n y s y s t é m —1077 m h l b o k e j j a s k y n e S i m a G . E . S . M . U s k u t o č n i l o s a t o so s ú h l a s o m a n a p o z v a n i e A n d a l ú z s k e j s p e l e o l o g i c k e j f e d e r á c i e . M ú z e u m z í s k a l o t ý m t o p o d u j a t í m c e n n ý d v o j r o z m e r n ý a t r o j r o z m e r n ý d o k u m e n ­ t a č n ý m a t e r i á l , a k o aj o d b o r n é s p r á v y , k t o r é z n a m e n a j ú v ý r a z n ý o b r a t k u k o m p l e x n é m u p o z n á v a n i u i n ý c h t y p o v k r a s o v é h o f e n o m é n u v z a h r a ­ n i č í .

V č a s e o d 18. d o 24. 7. 1 9 8 1 s a u s k u t o č n i l V I I I . m e d z i n á r o d n ý s p e l e o l o ­ g i c k ý k o n g r e s v B o w l i n g G r e e n v S p o j e n ý c h š t á t o c h a m e r i c k ý c h . V r á m ­ ci r o k o v a n í p r e b e h l a v o ľ b a n o v é h o p r e d s e d n í c t v a M e d z i n á r o d n e j s p e ­ l e o l o g i c k e j ú n i e , z l o ž e n i e i o b s a d e n i e f u n k c i í v o d b o r n ý c h k o m i s i á c h . D o c . dr. V l a d i m í r P a n o š , C S c . , p r e d s e d a Č S S , b o l z v o l e n ý d o f u n k c i e v i c e p r e ­ z i d e n t a ú n i e . N a k o n g r e s e b o l i z Č S S R š i e s t i ú č a s t n í c i . N a š u o r g a n i z á c i u z a s t u p o v a l R N D r . A n t o n D r o p p a , C S c . , k t o r ý p r e d n i e s o l o d b o r n ý r e f e r á t o v ý s k u m e d e n u d á c i e k r a s u . F r a n c ú z s k a s p e l e o l o g i c k á s p o l o č n o s ť z o r g a ­ n i z o v a l a v d ň o c h 2. — 6. 9. 1 9 8 1 4. m e d z i n á r o d n ý s p e l e o l o g i c k ý f i l m o v ý f e s t i v a l v La C h a p e l l e e n V e r c o r s , n a k t o r o m sa s v o j o u t v o r b o u z ú č a s t n i l i o b l a s t n é s k u p i n y Ž i l i n a a R u ž o m b e r o k .

ZÁVER V ý s l e d k y d o s i a h n u t é v p r a k t i c k o m s p e l e o l o g i c k o m p r i e s k u m e , v ý s k u m e , d o k u m e n t á c i i a o c h r a n e k r a s o v ý c h j a v o v h o v o r i a o a k t i v i t e v ä č š i n y č l e n ­ s k e j z á k l a d n e . R o k u 1981 b o l o n a ú z e m í S l o v e n s k a o b j a v e n ý c h 38 j a s ­

2 8 8

k ý ň . S p o l u s o b j a v m i v z n á m y c h j a s k y n i a c h d o s a h u j e d ĺ ž k a n o v ý c h j a s ­ k y n n ý c h p r i e s t o r o v 4 9 1 5 m, z a m e r a n ý c h a z d o k u m e n t o v a n ý c h 5218 m , n a o c h r a n u boli u z a t v o r e n é v c h o d y d o š t y r o c h j a s k ý ň a j e d e n p o š k o d e n ý u z á v e r bol v y m e n e n ý .

V I I I . M E D Z I N Á R O D N Ý S P E L E O L O G I C K Ý K O N G R E S V U S A ANTON DROPPA

V d ň o c h 18. — 24. j ú l a 1 9 8 1 s a k o n a l v B o w l i n g G r e e n , K e n t u c k y — U S A ô s m y m e d z i n á r o d n ý s p e l e o l o g i c k ý k o n g r e s p o d p a t r o n á t o m 17 r o z ­ l i č n ý c h n á r o d n ý c h ú s t a v o v , o r g á n o v a o r g a n i z á c i í . N a k o n g r e s e s a z ú č a s t ­ n i l o 1 1 0 0 ú č a s t n í k o v z 36 š t á t o v c e l é h o s v e t a . N a j p o č e t n e j š i e b o l i z a s t ú p e n í ú č a s t n í c i z U S A ( 3 0 5 p l n o p r á v n y c h č l e n o v ) , p o t o m z F r a n c ú z s k a (83), z K a ­ n a d y (48), N S R (35), V e ľ k e j B r i t á n i e (27), R a k ú s k a (23), T a l i a n s k a (22) atď . Z o s o c i a l i s t i c k ý c h š t á t o v s a z ú č a s t n i l i d e l e g á t i z J u h o s l á v i e (16), M a ­ ď a r s k a (17), Č S S R (3 r i a d n i a 3 s p r e v á d z a j ú c i ) , z P o ľ s k a (3), R u m u n s k a (1) a B u l h a r s k a (1). S o v i e t s k a d e l e g á c i a s a n e z ú č a s t n i l a p r e p r e d c h á d z a j ú ­ c u p r o v o k á c i u U S A pri v ý m e n e v e d e c k ý c h p r a c o v n í k o v s o S o v i e t s k y m z v ä z o m . Č e s k o s l o v e n s k o z a s t u p o v a l i n a k o n g r e s e t í t o ú č a s t n í c i : d o c . R N D r .

V . P a n o š , C S c . , v o f u n k c i i č l e n a p r e d s e d n í c t v a M e d z i n á r o d n e j s p e l e o l o ­ g i c k e j ú n i e z P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y P U v O l o m o u c i , R N D r . A . D r o p p a , C S c . , z L i p t o v s k é h o M i k u l á š a ( v ý d a v k y si h r a d i l s á m ) , z v o l e n ý z a p r e d ­ s e d u k o n g r e s o v e j s e k c i e p r e d e n u d á c i u k r a s u a I n g . F. P i š k u l a a k o h l a ­ s u j ú c i d e l e g á t a p r e d s e d a k o m i s i e p r e s p e l e o p o t á p a n i e p o t á p a č s k e j s k u ­ p i n y (Ľ. C e r n í k , J. N e m c o v á a M. P i š k u l a ) .

K o n g r e s o t v o r i l p r e z i d e n t V I I I . m e d z i n á r o d n é h o s p e l e o l o g i c k é h o k o n ­ g r e s u M s . R . G u r n e e 18. 7. 1 9 8 1 o d p o l u d n i a v B a l r o o m G a r r e t t C o n f e r e n ­ c e C e n t e r A u d i t ó r i u m — W e s t e r n U n i v e r z i t y K e n t u c k y za z v u k o v d y c h o ­ v e j k a p e l y . Ú č a s t n í k o v k o n g r e s u p o t o m p o z d r a v i l i z á s t u p c o v i a j e d n o t l i ­ v ý c h p a t r o n á t n y c h o r g a n i z á c i í , a k o aj z á s t u p c a š t á t u K e n t u c k y a m e s t a B o w l i n g G r e e n . V e č e r o d z n e l a p l e n á r n a p r e d n á š k a A . N . P a l m e r a : K r a s S p o j e n ý c h š t á t o v , d o p l n e n á p r e m i e t a n í m f a r e b n ý c h d i a p o z i t í v o v . V ď a l ­ š í c h d ň o c h p r e b i e h a l i k o n g r e s o v é r o k o v a n i a v p r i e s t o r o c h u n i v e r z i t y v t ý c h t o s e k c i á c h : g e o l o g i c k á , g e o m o r f o l o g i c k á , d e n u d a č n á . h y d r o l o g i c k á , p r e o c h r a n u j a s k ý ň , p s e u d o k r a s o v á , s p e l e o g e n e t i c k á , b i o l o g i c k á , m i n e r a l o ­ g i c k á , s e d i m e n t o l o g i c k á , m i k r o k l i m a t i c k á , g e o c h e m i c k á , a r c h e o l o g i c k o ­ p a ­ l e o n t o l o g i c k á , s p e l e o c h r o n o l o g i c k á , s p e l e o p o t á p a č s k á , h i s t o r i c k á , p r e s p e ­ l e o t e c h n i k u a v ý s t r o j , v ý v o j o v ú e k o l ó g i u , m a p o v a n i e j a s k ý ň , d o k u m e n t á ­ 291

c i u a s p e l e o v ý c h o v u . S ú č a s n e s a k o n a l i aj d v e s y m p ó z i á : 1. V ý v o j a z o o ­ g e o g r a f i a S e v e r n e j A m e r i k y ( p o z e m s k á a j a s k y n n á f a u n a ) , 2. K r a s a j a s ­ k y n e v h o r s k e j s k u p i n e C a s t l e g u a r d , S k a l n a t é h o r y — K a n a d a . S ú č a s n e zasadali aj j e d n o t l i v é k o m i s i e ( s p o l u 12). V s e k c i á c h a k o m i s i á c h o d z n e l o 321 r e f e r á t o v . N a j v i a c b o l a z a s t ú p e n á g e o m o r f o l o g i c k á s e k c i a (42 r e f e ­ rátov), p o t o m h y d r o l o g i c k á (33), s p e l e o g e n e t i c k á (24), s p e l e o b i o l o g i c k á (23), o c h r a n a j a s k ý ň (16) atď. Č e s k o s l o v e n s k í a u t o r i zaslali n a k o n g r e s 9 r e ­ f e r á t o v . V š e t k y boli p r i j a t é , a l e 2 z n i c h p r e n e s k o r é z a s l a n i e t e x t o v n e ­ boli v y t l á č e n é v P r o c e e d i n g s . V š e t k y boli p r e d n e s e n é buď o s o b n e a u t o r ­ m i , a l e b o i n ý m i č l e n m i n a š e j s k u p i n y . O s o b n e p r e d n i e s l i s v o j r e f e r á t : A. D r o p p a ( Q u e l q u e s r e m a r q u e s s u r l e s r e c h e r c h e s s u r ľ é r o s i o n k a r s t i q u e ) , V. P a n o š ( T h e K a r s t L a n d ­ U s e M a p p i n g ) a V. P a n o š — A. N ú n e z J i m e ­ n e z (Karst P r o b l e m s i n t h e C u b a n E c o n o m y ) . Z a n e p r í t o m n ý c h a u t o r o v boli p r e d n e s e n é r e f e r á t y P. B o s á k a ( T h e D e v e l o p m e n t of t h e L o w e r C r e ­ t a c e o u s Karst, T h e L o w e r C r e t a c e o u s K a r s t i n t h e M o r a v i a n Karst), P. B o s á k a — I. H o r á č k a ( T h e I n v e s t i g a t i o n of Old K a r s t P h e n o m e n a of t h e B o h e m i a n M a s s i f i n C z e c h o s l o v a k i a ) , J. B o r u r a — A . J a n č a ŕ í k a ( M a t h e ­ m a t i c S i m u l a t i o n of B a r i c A i r f l o w ) , A. J a n č a ŕ í k a ( M a t h e m a t i c S i m u l a t i o n of „ T h e r m i c " A i f l o w i n C o m p l i c a t e D y n a m i c C a v e s ) a J. W a g n e r a ( E n t ­ w i c k l u n g u n d T y p o l o g i e v o n P s e u d o k a r s t — U n t e r g r u n d f o r m e n d e r A u s s e n f l y s c h k r e i s e i n d e n W e s t K a r p a t e n ) . V e ľ k ú p o z o r n o s ť a d i s k u s i u v y v o l a l r e f e r á t V i c t o r a R. B a k e r a z g e o l o g i c k é h o o d d . A u s t i n s k e j u n i v e r ­ z i t y v T e x a s e : P s e u d o k r a s n a M a r s e , v k t o r o m n a p o d k l a d e 60 000 o b r á z ­ k o v z t e j t o p l a n é t y o p í s a l v z n i k k a n á l o v , s u f ó z n e t v a r y a t e r m o k r a s . K a ­ n á l e n a M a r s e v z n i k l i podľ a a u t o r a v d á v n o m v e k u pri t e p l e j š e j k l í m e a h u s t e j š e j a t m o s f é r e , n e ž j e t a m v p r í t o m n o s t i .

V p r i e b e h u k o n g r e s u sa k o n a l i aj 3 p r a c o v n é s c h ô d z e p r e d s e d n í c t v a M e d z i n á r o d n e j s p e l e o l o g i c k e j ú n i e , 1 s p o l o č n á p o r a d a s p r e d s e d m i o d ­ b o r n ý c h k o m i s i í a 2 v a l n é z h r o m a ž d e n i a . V o d p o l u d ň a j š í c h h o d i n á c h boli u s p o r i a d a n é e x k u r z i e do h i s t o r i c k ý c h p a m ä t i h o d n o s t í ( H o b s o n H o u ­ se, r o d n ý d o m A . L i n c o l n a v H o d g e n v i l l e ) , n á v š t e v y t o v á r n í a f a r i e m v o k o l í B o w l i n g G r e e n ( F r e d M a d i s o n F a r m ) a o b c h o d n ý c h štvrtí ( S h o p ­ p i n g at G r e e n w o o d Mail). V o v e č e r n ý c h h o d i n á c h sa r e a l i z o v a l i s t r e t n u t i a a r e c e p c i e (v j a s k y n i L o s t R i v e r C a v e , e x k u r z i e d o M a m u t e j j a s k y n e 361 k m d l h e j v N á r o d n o m p a r k u M a m m o t h C a v e , d o j a s k y n e C r y s t a l O n y x C a v e a M a m m o t h O n y x Cave), a k o aj s p o l o č e n s k á z á b a v a ( B a r b e c u e and B a r n D a n c e ) , t i e ž p r e m i e t a n i e s p e l e o l o g i c k ý c h f i l m o v a d i a p o z i t í v o v z rôz­ n y c h j a s k ý ň s v e t a . V p r i e s t o r o c h k o n g r e s o v e j b u d o v y boli u s p o r i a d a n é v ý s t a v y s p e l e o l o g i c k ý c h f o t o g r a f i í , d i a f i l m o v , j a s k y n n ý c h p l á n o v a máp, j a s k y n i a r s k e h o v ý s t r o j a a s p e l e o l o g i c k e j s v e t o v e j l i t e r a t ú r y s m o ž n o s ť o u k ú p y a p r e d a j a .

V p r e d p o s l e d n ý d e ň k o n g r e s u (23. 7. 1981) n a p l e n á r n o m zasadnutí M e d z i n á r o d n e j s p e l e o l o g i c k e j ú n i e (UIS) boli p o d a n é a s c h v á l e n é s p r á v y j e d n o t l i v ý c h s e k c i í a k o m i s i í . Za n o v ý c h č l e n o v U I S boli p r i j a t é t i e t o

292

š t á t y : A l ž í r s k o , Č í n s k a ľ u d o v á r e p u b l i k a , I n d o n é z i a , N ó r s k o , P o r t o r i k o a T u n i s k o , č í m sa z v ä č š i l a č l e n s k á z á k l a d ň a U I S n a 4 3 š t á t o v . S ú t o : A l ž í r ­ sko, A u s t r á l i a , B e l g i a , B o l í v i a , Brazília, B u l h a r s k o , Č í n s k a ľ u d o v á r e p u b ­ lika, Č S S R , D á n s k o , D o m i n i k á n s k a r e p u b l i k a , F r a n c ú z s k o , G r é c k o , H o ­ l a n d s k o , I n d o n é z i a , Írsko, Izrael, J a p o n s k o , J u ž n á K ó r e a , J u h o s l á v i a , K a ­ nada, K u b a , L i b a n o n , L u x e m b u r s k o , Maď arsko, M e x i k o , N a m í b i a , N S R , N ó r s k o , N o v ý Z é l a n d , Poľ sko, P o r t o r i k o , P o r t u g a l s k o , R a k ú s k o , R u m u n ­ sko, Š p a n i e l s k o , Š v é d s k o , Š v a j č i a r s k o , T a l i a n s k o , T u n i s k o , T u r e c k o , U S A , V e n e z u e l a a Z S S R . R e o r g a n i z o v a n é a s c h v á l e n é boli aj k o m i s i e v t o m t o z l o ž e n í : 1. S k u p i n a p r e o c h r a n u a v y u ž i t i e k r a s u ( p r e d s e d a dr. F r a n c e H a b e í— J u h o s l á v i a ) — K o m i s i a p r e o c h r a n u a v y u ž i t i e t u r i z m u v k r a s e ( p r e d s e d a dr. F r a n c e H a b e — J u h o s l á v i a ) — K o m i s i a p r e s p r í s t u p n e n é j a s k y n e ( p r e d s e d a p r o f . R u s s e l H. G u r n e e ­ U S A ) •

2. S k u p i n a pre v e d e c k ý v ý s k u m k r a s u P r e z i d e n t : prof. dr. D. T. F o r d ( K a n a d a ) — K o m i s i a p r e f y z i k á l n e a c h e m i c k é p r o c e s y v k r a s e ( p r e d s e d a p r o f .

P. F o r t i ­ T a l i a n s k o ) — K o m i s i a pre k r a s o v ú d e n u d á c i u ( p r e d s e d a prof. J. N i c o d — F r a n ­ c ú z s k o ) — K o m i s i a pre p a l e o k r a s a s p e l e o c h r o n o l ó g i u ( p r e d s e d a dr. R. S. H a r ­ m o n ­ U S A ) — K o m i s i a p r e s p e l e o t e r a p i u ( p r e d s e d a dr. W. S p a n n a g e l — N S R ) 3. S k u p i n a p r e s p e l e o l o g i c k ý p r i e s k u m ( p r e d s e d a A. E a v i s — V e ľ k á B r i ­ t á n i a ) — K o m i s i a pre s p e l e o z á c h r a n u a b e z p e č n o s ť ( p r e d s e d a J. M e r e d i t h — V e ľ k á B r i t á n i a ) — K o m i s i a p r e s p e l e o p o t á p a n i e ( p r e d s e d a Ing. F. P i š k u l a — Č S S R ) — K o m i s i a pre s p e l e o t e c h n i k u a v ý s t r o j ( p r e d s e d a M. C o l i s h a w — V e ľ ­ k á B r i t á n i a ) 4. S k u p i n a p r e k a r s t o l o g i c k ú d o k u m e n t á c i u ( p r e d s e d a prof. C. C h a b e r t — F r a n c ú z s k o ) — K o m i s i a p r e k a r s t o l o g i c k ú b i b l i o g r a f i u ( p r e d s e d a p r o f . R. B e r n a s c o ­ ni — Š v a j č i a r s k o ) — K o m i s i a p r e k a r s t o l o g i c k é m a p o v a n i e ( p r e d s e d a dr. N. V i n a — K u b a ) — K o m i s i a p r e k a r s t o l o g i c k ý a t l a s ( p r e d s e d a prof. F. P f e f f e r — N S R ) — K o m i s i a p r e h i s t o r i c k ú s p e l e o l ó g i u ( p r e d s e d a p r o f . B. G e z e — F r a n ­ c ú z s k o ) — K o m i s i a p r e n a j v ä č š i e j a s k y n e a n a j h l b š i e p r i e p a s t i ( p r e d s e d a prof.

C. C h a b e r t — F r a n c ú z s k o )

2 9 3

5. S k u p i n a p r e v ý c h o v u v s p e l e o l ó g i i ( p r e d s e d a M. A u d e t a t — Š v a j č i a r ­ s k o ) 6. S k u p i n a p r e o r g a n i z á c i u a f i n a n c o v a n i e ( p r e d s e d a p r o f . R. L. C u r l — U S A ) — K o m i s i a k o n z u l t a t í v n a — š t a t ú t , p r á v n e o t á z k y ( p r e d s e d a dr. F. O e d e l — R a k ú s k o ) — K o m i s i a f i n a n č n á ( p r e d s e d a p r o f . R. L. C u r l — U S A ) P r e d s e d n í c t v o U I S : P r e z i d e n t : V i c e p r e z i d e n t i : G e n e r á l n y s e k r e t á r : Č l e n o v i a p r e d s e d n í c t v a :

d r . A d o l f o E r a s e R o m e r o ( Š p a n i e l s k o ) d o c . dr. V l a d i m í r P a n o š , C S c . ( Č S S R ) p r o f . dr. D e r e k T. F o r d ( K a n a d a ) dr. H u b e r t T r i m m e l ( R a k ú s k o ) R a n e L. C u r l ( U S A ) G é r a r d P r o p o s ( F r a n c ú z s k o ) dr. J e r z y G l a z e k ( P o ľ s k o ) dr. C a m i l l e M. E k ( B e l g i c k o ) dr. R e n o B e r n a s c o n i ( Š v a j č i a r s k o ) dr. F r a n c e H a b e ( J u h o s l á v i a )

Z d v o c h k a n d i d á t o v n a u s p o r i a d a n i e b u d ú c e h o I X . m e d z i n á r o d n é h o s p e ­ l e o l o g i c k é h o k o n g r e s u p r e v a ž n ý p o č e t h l a s o v d o s t a l o Š p a n i e l s k o — 20,

Obr. 1. Mohutný kvap­ ľový vodopád v Cum­ berlandských jaskyniach v Tennessee v USA. Foto A. Droppa 2 9 4

Obr. 2. Účastníci exkurzie E ­ 4 pred vchodom do jaskyne Wyandotte Cave v Indiane (USA). Foto A. Droppa k ý m A u s t r á l i a l e n 11 h l a s o v . P o s l e d n ý d e ň k o n g r e s u 24. 7. 1 9 8 1 b o l v e ­ n o v a n ý š p e c i á l n e j e x k u r z i i d o C u m b e r l a n d s k ý c h j a s k ý ň ( d l ž k a 4 5 k m ) p r i m e s t e M c M i n n v i l l e ­ T e n n e s s e e s g a l a p r o g r a m o m a b a n k e t o m .

N e v y h n u t n o u s ú č a s ť o u k o n g r e s u b o l i e x k u r z i e p r e d k o n g r e s o m i p o ň o m a s p e l e o l o g i c k é t á b o r y a s y m p ó z i á . E x k u r z i a E ­ l p r e d k o n g r e s o m z a h r ň o v a l a p r e h l i a d k u k r a s u c e n t r á l n e h o A p p a l a č s k é h o p o h o r i a . E x k u r z i a E—2 o b o z n a m o v a l a ú č a s t n í k o v s h y d r o l ó g i o u k r a s u v s t r e d n e j č a s t i K e n ­ t u c k y a E ­ 4 k r a s o v ý m i j a v m i a j a s k y ň a m i j u ž n e j I n d i a n y . P o č a s t e j t o e x k u r z i e , n a k t o r e j s a z ú č a s t n i l aj a u t o r , si p r e h l i a d l i k r a s o v é t e r é n y j u ž n e o d m e s t a I n d i a n o p o l i s , b u d o v a n é k a r b ó n s k y m i v á p e n c a m i . I c h s t r a ­ t i g r a f i u i s t u p e ň k r a s o v a t e n i a b o l o m o ž n o p o z o r o v a ť v p o č e t n ý c h k a m e ­ ň o l o m o c h . V y ť a ž e n é v á p e n c e p o u ž í v a j ú n i e l e n a k o s t a v e b n ý a d e k o r a č n ý k a m e ň , a l e aj n a v ý r o b u š t r k u a p i e s k u r ô z n e j v e ľ k o s t i , b a aj n a s o c h á r ­ s k e p r á c e . P r i m e s t e M i t c h e l l si p r e h l i a d l i n á r o d n ý p a r k S p r i n g M i l í S t a t e P a r k s p a m ä t n o u i z b o u a s t r o n a u t a J. G r i s s o m a , r o d á k a z I n d i a n y , a j e h o k a b í n u G e m i n i , a k o aj r i e č n u j a s k y ň u D o n a l d s o n C a v e S y s t é m (3 k m ) s p r í s t u p n e n ú p o d z e m n o u p l a v b o u . Z p o č e t n ý c h j a s k ý ň š t á t u I n d i a n a n a v ­ š t í v i l i l e n t i e n a j v ý z n a m n e j š i e , a k o B l u e S p r i n g C a v e r n s (32 k m d l h á ) s p o d z e m n o u p l a v b o u n a J Z o d m e s t a B e d f o r d , ď a l e j M a r e n g o C a v e l (1,2 k m d l h á ) p r i r o v n o m e n n o m m e s t e a j a s k y ň u W y a n d o t e C a v e (9 k m d l h á ) z á p a d n e o d m e s t a C o r y d o n . *

2 9 5

P r e d k o n g r e s o v ý s p e l e o l o g i c k ý t á b o r C—1 sa v e n o v a l v ý s k u m u g e o l ó ­ gie, h y d r o l ó g i e a b i o l ó g i e j a s k y n e F l i n t M a m m o t h C a v e , s p e l e o l o g i c k ý tábor C—2 p o n á r a n i u sa v j a s k y n i a c h n a F l o r i d e , s p e l e o l o g i c k ý t á b o r C—3 v ý s k u m u j a s k ý ň s e v e r n e j V i r g í n i e a s p e l e o l o g i c k ý tábor C—4 v ý s k u ­ m u j a s k ý ň s e v e r n e j A l a b a m y .

S p e l e o l o g i c k ý t á b o r C—5 sa u s k u t o č n i l v N á r o d n o m p a r k u C u m b e r l a n d M o u n t a i n S t a t e P a r k v m e s t e C r o s s v i l l e , T e n n e s s e e . J e h o p r o g r a m bol z a m e r a n ý n a p r e h l i a d k u o k o l i t ý c h j a s k ý ň s a s p e k t o m n a i c h v e d e c k é a h o s p o d á r s k e v y u ž i t i e a bol s p o j e n ý s m e d z i n á r o d n ý m s y m p ó z i o m S—1 pre o c h r a n u j a s k ý ň . M e d z i n á r o d n é s y m p ó z i u m pre z á c h r a n u v j a s k y n i a c h S—2 sa k o n a l o v p r i e s t o r o c h u n i v e r z i t y v B l o o m i n g t o n e , I n d i a n a .

P o k o n g r e s o v é e x k u r z i e boli 3, z k t o r ý c h E—11 z a h r ň o v a l a p r e h l i a d k u c e n t r á l n e j časti k r a s u A p p a l a č s k ý c h v r c h o v ( t o t o ž n á s e x k u r z i o u E—1).

E x k u r z i a E—12 v i e d l a p o c e n t r á l n e j časti k r a s o v é h o ú z e m i a a j a s k ý ň v š t á t e T e n n e s s e e . E x k u r z i a E—13, n a k t o r e j sa t i e ž z ú č a s t n i l autor, z a ­ h r ň o v a l a p r e h l i a d k u k r a s o v ý c h j a v o v v o v ý c h o d n e j časti š t á t u T e n n e s s e e s j a s k y ň o u S t r a t e n é j a z e r o ( T h e Lost S e a ) pri m e s t e S w e e t w a t e r ( j u ž n e o d K n o x v i l l e ) s p o d z e m n o u p l a v b o u po n a j v ä č š o m p o d z e m n o m j a z e r e s v e t a . J a z e r o j e 244 m d l h é , 67 m š i r o k é s n a j v ä č š o u h ĺ b k o u 18 m a v ý š ­ k o u p o v a l y nad h l a d i n o u jazera o k o l o 10 m . V j a z e r e u m e l e c h o v a j ú d ú ­ h o v é p s t r u h y , k t o r é s ú v e ľ m i k r o t k é a p l á v a j ú p o p r i č l n o c h . V N á r o d n o m p a r k u Fall C r e e k F a l l s pri m e s t e P i k e v i l l e n á m u č a r i l o n á d h e r n é jazero, k t o r é h o v y t e k a j ú c e v o d y v y t v á r a j ú 78 m v y s o k ý v o d o p á d .

E x k u r z i a ď alej v i e d l a zo š t á t u T e n n e s s e e cez K e n t u c k y , I l l i n o i s d o š t á t u M i s s o u r i , k d e s m e si p r e h l i a d l i P e r r y v i l l s k ý k r a s j u ž n e od St. Louis, b u d o v a n ý s t r e d n o o r d o v i c k ý m i v á p e n c a m i a d o l o m i t m i . Z j a s k ý ň ' j e t u n a j d l h š i a dosiaľ n e s p r í s t u p n e n á M o o r e C a v e S y s t e m (23 k m d l h á ) s g y p ­ s o v ý m i k r y š t á l m i na s t e n á c h , k t o r ý c h v i d l i c e m a j ú až 7 c m d ĺ ž k u . V N á ­ r o d n o m p a r k u E l e p h a n t R o c k s S t a t e P a r k s e v e r o z á p a d n e o d m e s t a I r o n ­ t o n n á s u d i v i l i o b r o v s k é z a o b l e n é b a l v a n y z p r e k a m b r i c k e j ž u l y , k t o r ý c h terajší t v a r j e p r o d u k t o m c h e m i c k é h o a f y z i k á l n e h o z v e t r á v a n i a . V po­ v o d í r i e k y M e r a m e c R i v e r s m e si p r e z r e l i j a s k y n e M e r a m e c C a v e r n s (42 k m d l h é ) pri m e s t e S t a n t o n , j a s k y ň u O n o n d a g a C a v e pri m e s t e L e a s b u r g , k t o r á j e s p o j e n á s j a s k y ň a m i M i s s o u r i C a v e r n s a v y v i e r a č k o u M e r a m e c S p r i n g (4 m 3 v ý d a t n o s ť za s).

•V p o v o d í r i e k y C u r r e n t s m e n a v š t í v i l i j a s k y n e R o u n d S p r i n g C a v e r n a v y v i e r a č k u A l l e y S p r i n g s (3,8 m 3 /s), ď alej v y v i e r a č k u G r e e r S p r i n g (8,2 m 3 / s ) a pri m e s t e T h a y e r p r e b o r e n ú j a s k y ň u G r a n d G u l f (1,6 k m d l h á ) s p r í r o d n ý m s k a l n ý m m o s t o m . V A r k a n s a s e s m e si prezreli v y v i e ­ r a č k u M a m m o t h S p r i n g s pri r o v n o m e n n o m m e s t e č k u s v ý d a t n o s ť o u 8,9 m 3 / s a j u ž n e j š i e v O z a r s k o m n á r o d n o m l e s e pri m e s t e S y l a m o r e v e ľ k o l e p é j a s k y n e B l a n c h a r d S p r i n g s C a v e r n s (9,7 k m dlhé).

N a s p i a t o č n e j c e s t e d o S p r i n g f i e l d u n a š a e x k u r z i a v i e d l a popri v y v i e ­ r a č k e N o r f o r k D a m s v o d n o u p r i e h r a d o u d o O z a r s k é h o p o d z e m n é h o la­ 296

Obr. 3. Ľaliové jazierko v jaskyni Onondaga Cave­Missouri (USA). Fotoarchív A. Droppa b o r a t ó r i a v M e d v e d e j j a s k y n i ( B e a r C a v e , 3 k m d l h á ) , p r i m e s t e P r o t e m v ý c h o d n e o d B r a n s o n ­ M i s s o u r i .

P o k o n g r e s o v é s p e l e o l o g i c k é t á b o r y ( c a m p i n g y ) b o l i 4, a t o C—11 v e n o ­ v a l s a p r i e s k u m u C a r l s b a d s k ý c h j a s k ý ň s p o j e n ý s j a s k y ň o l e z e c t v o m v p o ­ h o r í Q u a d a l u p e , t á b o r C ­ 1 2 s k ú m a l a r c h e o l ó g i u , b i o l ó g i u , h y d r o l ó g i u a g e o l ó g i u j a s k y n e F l i n t ­ M a m m o t h S y s t e m s v K e n t u c k y , t á b o r C—13 r o b i l p r i e s k u m j a s k ý ň v P e r r y v i l l s k o m k r a s e v M i s s o u r i , a t o j a s k y n e B e r o m e M o o r e C a v e (23 k m d l h á ) , C r e v i c e C a v e (44 k m d l h á ) a M y s t e r y C a v e (26 k m d l h á ) . S p e l e o l o g i c k ý t á b o r C ­ 1 5 p r e s k ú m a l j a s k y n e s e v e r n e j A l a ­ b a m y ( t o t o ž n ý s p r o g r a m o m C—4).

P o č a s k a ž d e j e x k u r z i e a v t á b o r e sa h o d n e d i s k u t o v a l o o g e o m o r f o l o ­ g i c k ý c h p r o c e s o c h d o t y č n ý c h l o k a l í t , o i c h h y d r o l ó g i i , s e d i m e n t á c i i a v ý ­ v o j i r e l i é f u . P r i p r e h l i a d k e s p r í s t u p n e n ý c h j a s k ý ň s a d i s k u s i e z a m e r i a ­ v a l i n a o t á z k y s p ô s o b u s p r í s t u p n e n i a , o c h r a n y , h o s p o d á r s k e h o a i n é h o v y u ž i t i a j a s k ý ň ( k o n c e r t y , s o b á š e , p o c h o v á v a n i e v j a s k y n i a c h ) .

N a p o k o n t r e b a p o v e d a ť , ž e V I I I . m e d z i n á r o d n ý s p e l e o l o g i c k ý k o n g r e s ú s p e š n e z v l á d o l s v o j u ú l o h u . S t r e t l i s a n a ň o m p o p r e d n í o d b o r n í c i z c e ­ l é h o s v e t a , k t o r í s a z a o b e r a j ú v ý s k u m o m k r a s u a j a s k ý ň z h ľ a d i s k a m n o ­ h ý c h v e d n ý c h d i s c i p l í n a v y m e n i l i si s v o j e n á z o r y . M n o h é r e f e r á t y m a l i v y s o k ú v e d e c k ú ú r o v e ň a p r i n i e s l i n o v é p o z n a t k y v s p e l e o l ó g i i . O r g a n i z á ­ t o r o m m o ž n o j e d i n e v y t k n ú ť , ž e p r i e x k u r z i á c h n e b o l d o d r ž a n ý č a s o v ý p r o g r a m , a p r e t o n i e k t o r é b o d y p r o g r a m u m u s e l i v y p a d n ú ť .

2 9 7

D E S A Ť R O K O V Č I N N O S T I O B L A S T N E J S K U P I N Y S S S R I M A V S K Á S O B O T A .jäŕíIfcLaJi''

JOZEF GAÁL ­ ĽUDOVÍT GAÁL

U p l y n u l o u ž d e s a ť r o k o v o d j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a v G o m b a s e k u , k e ď s k u p i n a s i e d m i c h j a s k y n i a r s k y c h n a d š e n c o v z R i m a v s k e j S o b o t y b o l a o f i c i á l n e p r i j a t á d o S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č n o s t i : V t e d y t o n e z n a ­ m e n a l o l e n o d o v z d a n i e d l h o o č a k á v a n é h o j a s k y n i a r s k e h o p r e u k a z u , a l e p r e d o v š e t k ý m s k o n č e n i e b e z c i e ľ n y c h l e z e n í , k o p a n í a z a č a t i e o r g a n i z o ­ v a n é h o s p e l e o l o g i c k é h o p r i e s k u m u .

Z a č i a t o č n é k r o k y p r i n i e s l i s o s e b o u aj ť a ž k o s t i . C h ý b a l i s k ú s e n o s t i n a j ­ m ä s d o k u m e n t á c i o u j a s k ý ň . N e o c e n i t e ľ n ú p o m o c pri ú v o d n ý c h j a s k y ­ n i a r s k y c h p r á c a c h p o s k y t o l I n g . S v ä t o p l u k K á m e n , v e d ú c i O b l a s t n e j s k u ­ p i n y T i s o v e c , v k t o r e j č l e n o v i a s k u p i n y p r a c o v a l i d o r o k u 1974. V t e d y s a s k u p i n a o s a m o s t a t n i l a , j e j v e d ú c i m sa s t a l J o z e f G a á l . P r a c o v n é ú z e m i e t v o r i l i s k r a s o v a t e n é v á p e n c o v é v ý s t u p y v j u ž n e j č a s t i S p i š s k o ­ g e m e r s k é ­ h o r u d o h o r i a , z á p a d n e o d S l o v e n s k é h o k r a s u . B o l a to s p e l e o l o g i c k ý m á l o p r e s k ú m a n á k r a j i n a , p r e t o a n i n a p r v é v ý s l e d k y s k u p i n y s a n e č a k a l o d l h o : e š t e r o k u 1 9 7 2 b o l a o b j a v e n á F r o n t o v á j a s k y ň a a v r o k o c h 1 9 7 3 — 1 9 7 4 n o v é p r i e s t o r y j a s k y n e P o d b a n i š t e v d ĺ ž k e 3 5 0 m .

Z a č a l sa p r i e s k u m n a j v ä č š i e h o a n a j v ý z n a m n e j š i e h o ú z e m i a z k r a s o ­ v ý c h r e g i ó n o v p r a c o v n e j s k u p i n y — D r i e n č a n s k é h o k r a s u m e d z i o b c a m i D r i e n č a n y a C h v a l o v á . V t o m č a s e b o l o v ň o m z n á m y c h l e n 5 j a s k ý ň ( M a l á a V e ľ k á d r i e n č a n s k á , P r i M a r u š k i n o m j a r k u , C h v a l o v s k á j a s k y ň a a j a s k y ň a v D r i e n k u ) . A j n a p r i e k n e v e ľ k e j p l o š n e j r o z l o h e ú z e m i a j e t u v e ľ a m o ž n o s t í v ý s k y t u p o d z e m n ý c h d u t í n , n o ď a l š i e o b j a v y a v ý s l e d k y d o s i a h n e s k u p i n a u ž l e n c i e ľ a v e d o m ý m a d o b r e o r g a n i z o v a n ý m p r i e s k u ­ m o m . O b j a v e n é a z a r e g i s t r o v a n é j a s k y n e m a j ú s k u t o č n ú h o d n o t u l e n v t e d y , k e ď s ú d ô k l a d n e z d o k u m e n t o v a n é , z a m e r a n é , z h o d n o t e n é i c h v ý ­ z n a m n é v l a s t n o s t i , j a v y a n a z á k l a d e t o h o z a b e z p e č e n á aj i c h o c h r a n a .

V t o m s m e r e s m e si v y t ý č i l i ď a l š i e ú l o h y a t a k é p o k y n y s m e d o s t a l i aj o d s k ú s e n é h o j a s k y n i a r a I n g . K á m e n a , k t o r ý i n a ď a l e j o s t a l r u č i t e ľ o m s k u p i n y . Žiaľ , v š e t c i č l e n o v i a si t o n e u v e d o m i l i , h ľ a d a l i i n é z á m e r y v j a s k y n i a r s t v e a z o s k u p i n y o d i š l i a l e b o s a p r i d r u ž i l i k i n e j s k u p i n e .

2 9 9

Z á ž i t k a m i plná, m n o h o t v á r n a j a s k y n i a r s k a práca, e s t e t i c k é a v e d e c ­ k é h o d n o t y j a s k ý ň v š a k p r i l á k a l i ď alších p r i a z n i v c o v , n a j m ä š t u d e n t o v — t e r a z už a b s o l v e n t o v P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y U K . Č o s k o r o sa v y t v o r i l v e ľ m i d o b r ý , v ť a ž k ý c h p o d m i e n k a c h s t m e l e n ý 1 1 ­ č l e n n ý k o l e k t í v , s p o ­ ľ a h l i v ý aj v z l o ž i t ý c h j a s k y n i a r s k y c h s i t u á c i á c h , k t o r ý p r a c u j e d o d n e s .

S n a ž i l i s m e sa, a b y k a ž d ý č l e n k o l e k t í v u p r a c o v a l v u r č i t e j s p e l e o l o g i c ­ k e j o d b o r n o s t i , v k t o r e j č a s o m d o s i a h o l s a m o s t a t n o s ť a zručnosť .

R a s t ú c a ú r o v e ň o d b o r n é h o v ý s k u m u k r a s o v ý c h j a v o v a s n a h a d o s i a h ­ nuť s t á l e l e p š i u d o k u m e n t á c i u j a s k ý ň n á s n ú t i l i v y t v o r i ť p o d r o b n é a u n i ­ v e r z á l n e z a m e r a n é s p e l e o l o g i c k é m a p o v é p o d k l a d y . S k u p i n a v š a k v t o m s m e r e n e d i s p o n o v a l a v h o d n ý m i o d b o r n ý m i k á d r a m i . P r o b l é m p o m o h o l v y r i e š i ť Ing. M a r c e l L a l k o v i č , v e d ú c i d o k u m e n t a č n é h o o d d e l e n i a M ú z e a s l o v e n s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í r o d y . D l h o t r v a j ú c i m i k o n z u l t á c i a m i s a d o c i e l i l o , ž e d o k o n c a roka 1981 s m e n a p r a c o v n o m ú z e m í s k u p i n y z a m e ­ rali a v y p r a c o v a l i m a p y 31 v ä č š í c h a l e b o m e n š í c h j a s k ý ň so s ú h r n n o u d l ž k o u z a m e r a n ý c h c h o d i e b 1241,7 m . N a j v ä č š i e z n i c h — j a s k y ň a P o d b a ­ n i š t e a P r i H o l o m v r c h u — d o s a h u j ú 381 m a 319 m .

Za h l a v n ú l o k a l i t u p r a c o v n é h o ú z e m i a s k u p i n y , k t o r é s i a h a o d D r i e n ­ č a n až k L u b e n í k u , b o l a v y t y p o v a n á j a s k y ň a P o d b a n i š t e . J e j p o d z e m n ý s ú v i s s v y v i e r a č k o u K a d l u b b o l d o k á z a n ý f a r b i a c o u s k ú š k o u . S t á l y m z n i ­ ž o v a n í m k o r y t a t o k u v y v i e r a č k y a o d k r ý v a č s k ý m i p r á c a m i , r e a l i z o v a n ý m i p r a k t i c k y od z a l o ž e n i a s k u p i n y , sa r o k u 1978 p o d a r i l o K. Ď u r č í k o v i a J. G a á l o v i p r e n i k n ú ť c e z z n í ž e n ú h l a d i n u s i f ó n u v y v i e r a č k y a objaviť 20 m c h o d i e b . Ď a l š í m i o d k r ý v a č s k ý m i a č e r p a c í m i p r á c a m i boli o d k r y t é n o v é p r i e s t o r y , k t o r ý c h z a m e r a n á časť d n e s d o s a h u j e 53,7 m . J e t o v š a k n e ­ p a t r n á časť p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v s ú s t a v y P o d b a n i š t e — K a d l u b , k t o ­ r ý c h o d h a l e n i e e š t e t r p e z l i v o č a k á n a j a s k y n i a r o v s k u p i n y .

V ď alších o b l a s t i a c h D r i e n č a n s k é h o k r a s u b o l i p r i t o m v y t y p o v a n é m i e s ­ ta i n t e n z í v n e s k r a s o v a t e n ý c h zón, p r e d o v š e t k ý m s t y č n é p á s m a k r a s o v ý c h h o r n í nzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA s v y š š i e p o l o ž e n ý m i v u l k a n o k l a s t i k a m i a n d e z i t o v , k t o r é sa r o k u 1975 — 1976 z m a p o v a l i v m i e r k e 1 : 10 000. N a v ý c h o d n o m s v a h u H o l é h o v r c h u s k u p i n a začala aj o d k r ý v a č s k é p r á c e a k o n c o m r o k u 1976 o b j a v i l a v y š e 300 m d l h ú j a s k y ň u P r i H o l o m v r c h u , m i e s t a m i aj s k v a p ľ o v o u v ý ­ z d o b o u .

O d k r ý v a č s k é práce, k t o r ý m p r e d c h á d z a l i i n t e n z í v n e p o v r c h o v é p o z o r o ­ v a n i a a r e g i s t r á c i e k r a s o v ý c h j a v o v , p r i n i e s l i v ý s l e d k y aj v o v ý c h o d n e j časti D r i e n č a n s k é h o krasu. R o k u 1978 b o l a o b j a v e n á 41 m d l h á , p r i e ­ s t r a n n á S p a ň o p o ľ s k á j a s k y ň a s k v a p ľ o v o u v ý z d o b o u .

S k u p i n a , k t o r á j e p o m e r n e r o z t r ú s e n á (3 č l e n o v i a s ú z B r a t i s l a v y ) a malá, s t á l e n á r o č n e j š i e p r o b l é m y o d k r ý v a č s k ý c h prác m o h l a riešiť l e n p o m a l y . P r e t o sa r o z h o d l a o r g a n i z o v a ť p r a c o v n é s ú s t r e d e n i a s účasť ou i n ý c h , p r í p a d n e i z a h r a n i č n ý c h s k u p í n . P r v é d v e p o d u j a t i a v r o k o c h 1975 a 1977 p r i n i e s l i l e n č i a s t o č n é v ý s l e d k y , ú s p e š n e j š i e v š a k b o l o t r e t i e s ú ­ s t r e d e n i e r o k u 1980. O k r e m o d k r y t ý c h p r i e s t o r o v v j a s k y n i K a d l u b , C e n ­ k a v á a N a d v y v i e r a č k o u , b o l a o b j a v e n á 31 m d l h á p r i e p a s ť o v i t á j a s k y ň a 300

P o l e D ú b r a v í c so z a u j í m a v ý m g e o l o g i c k ý m f e n o m é n o m : v y v e t r a n ý m i ria­ s o v ý m i s t r o m a t o l i t m i . V M a l e j d r i e n č a n s k e j j a s k y n i a v H l a v i n e boli n á j ­ d e n é aj a r c h e o l o g i c k é a p a l e o n t o l o g i c k é n á l e z y .

V e d e c k ý m v ý s k u m o m sa z a o b e r á s k u p i n a o d r o k u 1976. V D r i e n č a n ­ s k o m k r a s e a v o k o l í S á s y boli s k o n č e n é o r i e n t a č n é g e o l o g i c k é a m o r f o ­ l o g i c k é p o z o r o v a n i a , s p o j e n é s v y h o t o v e n í m g e o l o g i c k ý c h m á p , resp. m á p k r a s o v ý c h j a v o v . T i e t o v ý s k u m y p o m á h a j ú p r i v y t ý č e n í p e r s p e k t í v n y c h z ó n z h ľ a d i s k a v ý s k y t u p o d z e m n ý c h d u t í n , a k o aj v o v y h ľ a d á v a n í j a s k ý ň .

R N D r . P a v e l Z e n i š sa z a o b e r á š t ú d i o m v ý p l n e j a s k ý ň . Ú l o m k o v i t ú v ý ­ p l ň s l e d u j e aj š l i c h o v a n í m p r i a m o v j a s k y n i , a l e b o o d b e r o m v z o r i e k n a l a b o r a t ó r n e v y p l a v o v a n i e , a b y sa z í s k a l i ť ažké m i n e r á l y . T i e p o m á h a j ú pri p o s u d z o v a n í n i e k t o r ý c h g e n e t i c k ý c h p r o b l é m o v j a s k ý ň a k o aj o k o l i a .

S i n t r o v ú v ý p l ň s k ú m a r o z l i č n ý m i , v s ú č a s n o s t i n a j m ä l u m i n i s c e n č n ý m i m e t ó d a m i . M e d z i n a j v ä č š i e ú s p e c h y v t o m t o s m e r e sa z a r a ď u j e z i s t e n i e o p á l o v e j m i n e r a l i z á c i e v k a l c i t o v e j v ý p l n i S p a ň o p o ľ s k e j j a s k y n e .

F a u n u j a s k ý ň a v y v i e r a č i e k ú z e m i a s k u p i n y s k ú m a R N D r . R i c h a r d P o m i c h a l . D o t e r a z b o l a o p í s a n á f a u n a z 11 j a s k ý ň , z k t o r ý c h j e n a j v ý ­ z n a m n e j š í v ý s k y tzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZYVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Mesoniscus graniger F R I V . z j a s k y n e P o d b a n i š t e a P o l e D ú b r a v í c , a k o a j Niphargus sp. a Synurella sp. ( u r č e n ý doc. G u l i č k o m ) z j a s k y n e P o d b a n i š t e . Ď a l š o u ú l o h o u s k u p i n y j e k o r e l á c i a j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o v D r i e n č a n ­ s k é h o k r a s u s r i e č n y m i t e r a s a m i B l h u . V s p o l u p r á c i s o d b o r n í k m i G e o l o ­ g i c k é h o ú s t a v u D. Š t ú r a (dr. Z o l t á n S c h m i d t , CSc., a dr. J á n P r i s t a š ) a K a ­ t e d r y g e o l ó g i e a p a l e o n t o l ó g i e P F U K (dr. P e t e r H o l e c , CSc.) boli v y k o p a ­ n é s t r a t i g r a f i c k é s o n d y v M a l e j d r i e n č a n s k e j a F r o n t o v e j j a s k y n i , z k t o ­ r ý c h sa z í s k a l i s c h r á n k y d r o b n ý c h u l i t n í k o v a k o s t i s t a v o v c o v .

V á p n o m i l n ú v e g e t á c i u k r a s o v ý c h oblastí, č i a s t o č n e i f l ó r u j a s k ý ň s l e ­ d u j e R N D r . J á n K l i m e n t . Z p r a c o v n é h o ú z e m i a s k u p i n y boli o p í s a n é n á ­ l e z y v i a c e r ý c h d r u h o v c h r á n e n ý c h r a s t l í n a v z á c n y c h p o r a s t o v .

S k u p i n a p r o s t r e d n í c t v o m K a r o l a D u r č í k a s l e d u j e aj s ú č a s n ý r ý c h l y v ý ­ v o j t e c h n i c k ý c h p o m ô c o k . U s i l u j e sa, a b y v ä č š i n a č l e n o v b o l a v y b a v e n á m o d e r n ý m i t e c h n i c k ý m i , n a j m ä l e z e c k ý m i p o m ô c k a m i , k t o r é u m o ž ň u j ú b e z p e č n ý p o h y b v h o r i z o n t á l n y c h a v e r t i k á l n y c h j a s k y n i a c h .

V e d e c k ý m i a o d b o r n ý m i p o z o r o v a n i a m i c h c e m e docieliť čo n a j k o m p l e x ­ n e j š i u d o k u m e n t á c i u k r a s o v ý c h r e g i ó n o v p r a c o v n é h o ú z e m i a s k u p i n y . V y ­ u ž í v a m e to napr. v o v y m e d z e n í a n a v r h o v a n í n o v ý c h c h r á n e n ý c h o b j e k ­ t o v . P o d r o b n ý m g e o l o g i c k ý m , m o r f o l o g i c k ý m , z o o l o g i c k ý m a b o t a n i c k ý m v ý s k u m o m z í s k a n é v e d o m o s t i o j e d n o t l i v ý c h o r g a n i c k ý c h a a n o r g a n i c k ý c h z l o ž k á c h k r a s o v ý c h r e g i ó n o v n á m u m o ž ň u j ú v y m e d z i ť c e l k y , k t o r é si z a s l u h u j ú z v ý š e n ú starostlivosť a o c h r a n u . V s ú č a s n o s t i sa p r a c u j e n a p r o ­ j e k t e v i a c e r ý c h m a l o p l o š n ý c h c h r á n e n ý c h ú z e m í v p r a c o v n o m r a j ó n e s k u ­ p i n y . V n e v y h n u t n ý c h p r í p a d o c h s m e si z v o l i l i r ý c h l y a ú č i n n ý s p ô s o b o c h r a n y j a s k ý ň — z a m r e ž o v a n i e v c h o d u . D o t e r a z s ú z a m r e ž o v a n é š t y r i v c h o d y d o j a s k ý ň ( P o d b a n i š t e , K a d l u b , F r o n t o v á a S p a ň o p o ľ s k á j a s k y ň a ) . Č l e n o v i a s k u p i n y t a k m e r k a ž d ý rok o r g a n i z u j ú a l e b o sa z ú č a s t ň u j ú 301

n a š t u d i j n ý c h c e s t á c h do d o m á c i c h a z a h r a n i č n ý c h k r a s o v ý c h o b l a s t í . D l ­ h o r o č n á a ú s p e š n á j e napr. s p o l u p r á c a s j a s k y n i a r m i z M i š k o l c a (MĽR).

R o k u 1977 b o l a z o r g a n i z o v a n á š t u d i j n á c e s t a d o p o h o r i a P i l i s v M Ľ R , r o k u 1978 d o k r a s o v ý c h o b l a s t í R u m u n s k a a r o k u 1979 d o B u l h a r s k a . S p o ­ l u s i n ý m i o b l a s t n ý m i s k u p i n a m i S S S sa n i e k t o r í č l e n o v i a z ú č a s t n i l i n a š t u d i j n ý c h c e s t á c h d o P o ľ s k a (1974, S n e ž n á j a m a ) , T a l i a n s k a (1976, p r i e ­ pasť M i c h e l e G o r t a n i , d o s i a h n u t á h ĺ b k a —920 m), F r a n c ú z s k a (1978, p r i e ­ pasť D e n t d e Crolles, d o s i a h n u t á h ĺ b k a ­ 6 0 3 m), Z S S R (1980, O p t i m i s t i ­ č e s k a j a ) a Š p a n i e l s k a (1981, S i m a G.E.S.M., d o s i a h n u t á h ĺ b k a ­ 1 0 7 7 m).

D e s a ť r o č n é j u b i l e u m n e z n a m e n á k o n i e c s p e l e o l o g i c k e j č i n n o s t i O b l a s t ­ n e j s k u p i n y R i m a v s k á S o b o t a . S k ô r j e to m e d z n í k o m z i s t e n i a n o v ý c h p r i e s k u m n ý c h a v e d e c k o v ý s k u m n ý c h m o ž n o s t í , v y t ý č e n i a n o v ý c h p r a c o v ­ n ý c h úloh. Č a k á n á s e š t e v e ľ a p r á c e n i e l e n n a l o k a l i t e P o d b a n i š t e — K a d ­ lub, ale i pri r i e š e n í z a u j í m a v ý c h a š p e c i f i c k ý c h p r i e s k u m n ý c h a v e d e c k o ­ v ý s k u m n ý c h p r o b l é m o v k r a s o v ý c h o s t r o v o v z á p a d n e o d S l o v e n s k é h o krasu. To, ž e i d e m e s p r á v n o u c e s t o u , p o t v r d i l o n a j v y š š i e j a s k y n i a r s k e v y ­ z n a m e n a n i e , u d e l e n é s k u p i n e r o k u 1979 S p r á v o u s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň a ď alšie u z n a n i a o k r e s n ý c h o r g á n o v . Za d o t e r a j š i e ú s p e c h y m ô ž e m e v ď a ­ čiť n i e l e n d o b r é m u k o l e k t í v u , a l e aj p o d p o r e r ô z n y c h i n š t i t ú c i í , p r e d o ­ v š e t k ý m M ú z e u s l o v e n s k é h o k r a s u a o c h r a n y p r í r o d y v L i p t o v s k o m M i ­ kuláši, O k r e s n é m u n á r o d n é m u v ý b o r u a G e m e r s k é m u m ú z e u v R i m a v s k e j S o b o t e .

5. M E D Z I N Á R O D N É S T R E T N U T I E J A S K Y N I A R O V V K R A S O V E J O B L A S T I B U K K N A P A M I A T K U K . M E S Z Á R O S A A I. L Á N T O S A PAVOL MITTER

P o s l e d n ý a p r í l o v ý t ý ž d e ň a v p r v ý c h m á j o v ý c h d ň o c h 1 9 8 1 s a u s k u t o č n i ­ l o v k r a s o v e j o b l a s t i p o h o r i a B i i k k z á p a d n e o d M i š k o l c a 5. s t r e t n u t i e j a s k y ­ n i a r o v n a p a m i a t k u K . M e s z á r o s a a I. L á n t o s a , k t o r í z a h y n u l i pri s p e l e o ­ l o g i c k o m p r i e s k u m e j a s k y n e B ó r o k á s r o k u 1976. S t r e t n u t i e z o r g a n i z o v a ­ l a s k u p i n a H e r m a n O t t o , n a j a k t í v n e j š i a s p e l e o l o g i c k á s k u p i n a v M i š k o l c i s v e d ú c i m L. P ó c s i m . V s t a n o v o m t á b o r e n a p o l a n e B o l h á s í ­ v í z n y e l o a s i 9 k m o d M i š k o l c a s m e r o m n a J á v o r ­ k ú t s a z i š l o 2 1 8 j a s k y n i a r o v z c e l é h o M a ď a r s k a , a l e aj z Č S S R a F r a n c ú z s k a . H l a v n ý m p o s l a n í m t á b o r a b o l o o b o z n á m e n i e s a s j a s k y ň a m i k r a s o v e j p l a n i n y B u k k . P o č a s c e l é h o t ý ž d ň a s k u p i n y j a s k y n i a r o v s t r i e d a v o n a v š t e v o v a l i j a s k y n e v o k o l í t á b o r a , d o b r e d o s t u p n é k o v o v ý m i r e b r í k m i ( p e v n ý m i a l e b o l a n k o v ý m i ) a h o j n e n a v š t e ­ v o v a n é . V p o h o r í B i i k k j e z a r e g i s t r o v a n ý c h o k o l o 5 0 0 j a s k ý ň . N a j v ä č š i a j e I s t v á n L á p a (—240 m , d l h á 3,5 k m * ) , z o z n á m e j š í c h S z e p e s i ( 1 7 0 m , d l h á 1 3 0 0 m ) , B o l h á s i ­ v í z n y e l o (—135 m , c c a 1 k m d l h á ) , k t o r é n a v š t í v i l aj a u t o r p r í s p e v k u . J a s k y n e m a j ú c h a r a k t e r ú z k y c h s t u p ň o v i t é r o z č l e n e n ý c h p r i e p a s t í s p o t ô č i k m i n a d n e v r o z l i č n ý c h ú r o v n i a c h , č o j e t y p i c k é p r e m l a d ý k r a s . V n i e k t o r ý c h j a s k y n i a c h j e p e k n á s i n t r o v á v ý p l ň , č a s t é s ú v ý m o l o v é f o r m y e v o r z i e .

S ú č a s ť o u p r o g r a m u b o l a p i e t n a s p o m i e n k a n a K . M e s z á r o s a a I. L á n ­ t o s a s u d e ľ o v a n í m p a m ä t n ý c h p l a k i e t . O r g a n i z á t o r i u d e l i l i p a m ä t n ú p l a ­ k e t u aj O S S S S R i m a v s k á S o b o t a a k o o c e n e n i e d l h o d o b e j s p o l u p r á c e j a s k y n i a r o v o b o c h k r a j í n .

'• P o č a s t á b o r a r o b i l i j a s k y n i a r i z R i m a v s k e j S o b o t y v ý s k u m j a s k y n e B o l ­ h á s i ­ v í z n y e l o s p o d r o b n o u d o k u m e n t á c i o u a z t e j i s t e j j a s k y n e č l e n o v i a O S S S S Ž i l i n a n a t o č i l i k r á t k y f i l m .

* V čase tlačenia zborníka už podstatne dlhšia.

3 0 3

A k t i v i t a n a š i c h j a s k y n i a r o v , č l e n o v O S S S S R i m a v s k á S o b o t a , S p i š s k á N o v á V e s , Žilina, R o ž ň a v a a L i p t o v s k ý M i k u l á š b o l a p o t e š i t e ľ n á . Ú č a s t ­ níci z á r o v e ň d o k u m e n t o v a l i o d b o r n ú i š p o r t o v ú ú r o v e ň n á š h o j a s k y n i a r ­ stva. J e p o t r e b n é p o d o b n é s t r e t n u t i a p o d p o r o v a ť .

V M i š k o l c i b o l a o t v o r e n á v ý s t a v a so s p e l e o l o g i c k o u t e m a t i k o u . N a p a ­ n e l o c h boli v y s t a v e n é f o t o g r a f i e z j a s k ý ň , n a j m ä j a s k y n i a r o v z M i š k o l c a .

T r o j r o z m e r n é e x p o n á t y t v o r i l i m i n e r á l y , h o r n i n y a s i n t r e . P o z o r n o s ť sa s ú s t r e d i l a n a t e c h n i c k ú v ý s t r o j , k d e boli v y s t a v e n é aj v ý r o b k y , k t o r é n a ­ v r h l i a s k o n š t r u o v a l i n a š i j a s k y n i a r i , a k o k a r b i d k y , s t r m e n e a b o g g i b s y .

RECENZIE

N. A. G v o z d e c k i j : KARST (Mos­ kva, Izd. Mys I, s. 214, 1981) Kniha známeho sovietskeho autora je venovaná opisu krasu rozličných oblastí sveta podlá jednotlivých kontinentov.

V tom zmysle je aj pionierskym die­ lom. Má sedem kapitol a dve prílohy — intenzita chemickej denudácie v kar­ bonátovom krase zväčša podlá pozoro­ vaní M. Pulinu a tabuľ ka najhlbších a najdlhších jaskýň sveta, v čase v y j d e ­ nia knihy už nie aktuálna. Úvodnú kapitolu autor venuje vše­ obecným otázkam náuky o krase, čím chce uviesť do problematiky krasu nie­ len špecialistov, ako to v predslove uvádza. Charakterizuje rozličné typy krasu, pojmy používané v krasovej geo­ morfológii a uvádza stručný prehľad krasových javov. Upozorňuje na štruk­ túrne škrapy vznikajúce selektívnym krasovatením rozpustných karbonátových hornín. Popri škále škráp založenej na klasifikácii A. Bogliho, uvádza dva zá­ kladné genetické typy škráp — puklino­ vé a žliabkové. Stručne charakterizuje aj povrchové a podzemné krasové javy.

Informatívne cennejšie sú ďalšie ka­ pitoly, ktoré autor venuje opisu kraso­ vých oblastí v rôznych častiach sveta (kras európskej časti ZSSR a Kaukazu, kras ázijskej časti ZSSR, kras ostatnej Európy, kras ostatnej Ázie, kras Afriky, Austrálie a Oceánie, kras Ameriky). Po­ chopiteľ ne, najbohatšie sú informácie

o krasových oblastiach ZSSR, kde autor mnoho pracoval a o krase európskych regiónov, pretože autor mnohé osobne preskúmal. Jednotlivé oblasti krasu ZSSR charakterizuje stručne, podáva ra­ jonizáciu a celkove ich hodnotí. Exotic­ ké sú pre nás rozsiahle oblasti sadrov­ cového a soľ ného krasu na severe eu­ rópskej časti ZSSR a na Sibíri. Podrob­ ne sú opísané krasové oblasti Európy podľa morfologických celkov. Krasové celky SSR sú opísané na základe osob­ ných skúseností autora. V ďalších kapi­ tolách sú zhrnuté poznatky o krasových oblastiach ostatných kontinentov. Ako je to v sovietskej literatúre tradičné, na konci je zaradený obsiahly výber zo so­ vietskej aj zahraničnej literatúry.

Na záložke je prehľ adná mapa sveta s vyznačením karbonátového krasu, soľ­ ného krasu, sadrovcového krasu a tro­ pického bradikrasu (bradikarsta) v že­ lezitých kremencoch.

PAVOL MITTER V. I. D u b i j á n s k i j ­ V. V. I ľ j u ­ c h i n: PUTESESTVIJA POD ZEMĽEJ (190 s., Moskva 1981) Druhé vydanie knižočky dvojice so­ vietskych autorov s množstvom nových údajov značilo prakticky napísanie novej knihy. Je obrazom zmien, ktoré sa v speleológii či už športovej alebo od­ bornej od konca šesť desiatych rokov (1. vydanie) stali.

305

Úvodná časť je venovaná všeobecným otázkam speleológie (čo je speleológia, sovietska speleológia a jej úlohy, spele­ ologická rajonizácia ZSSR). V Soviet­ skom zväze sa náuka o krase delí na dve časti — speleológiu a karstovedenie, zdôrazňuje sa význam speleológie z hľ a­ diska hydrológie, nerastných surovín a turistiky. V stručnom prehľ ade autori uvádzajú rajóny krasu v ZSSR (12 spe­ leologických krajín ­ strán a 26 speleo­ logických oblastí). Množstvom a dĺžkou jaskýň vyniká ukrajinské Podolie so sadrovcami, vápencové oblasti Krymu a Kaukazu. Začiatkom roku 1980 bolo v ZSSR známych 4526 jaskýň s celko­ vou dĺžkou 627,6 km. Preskúmané sú pritom len oblasti európskej časti (Ural, Krym, Podolie, Povolžie), čiastočne Kau­ kaz a niekoľ ko oblastí na Sibíri, kým obrovské priestory ázijskej časti sú tak­ mer úplne neznáme.

dzajú aj zásady topografie jaskynných priestorov a určenie ich morfometric­ kých charakteristík (lineárne, plošné, ob­ jemové). Čitateľ nájde v knihe návod na spôsob výskumu geológie povrchu a pod­ zemia, meteorologických charakteristík, morfológie, hydrológie a i.

Dielo pokladáme za cenný príspevok do krasovej literatúry, aké dlho čakáme aj u nás. Zároveň v ňom vidno trend, ktorým sa speleológia v ZSSR uberá.

Množstvom informácií, návodov, vhod­ ným formátom a cenovou dostupnosť ou je knižočka lákavá pre každého jasky­ niara.

PAVOL MITTER

Druhá časť je venovaná praktickej speleológii. Rozoberá faktory ovplyvňu­ júce človeka v jaskyni. Progresívna je časí venovaná tepelnej bilancii ľ udského tela pri rozličných klimatických a hyd­ rologických okolnostiach počas činnosti v jaskyni. Opísané sú klasické a novšie technické pomôcky, osvetlenie, pomôcky pre transport, zásady vertikálnej techni­ ky ap.

Tretia časť je venovaná výchove jas­ kyniarov. Vysoké sú nároky na fyzickú zdatnosť adeptov jaskyniarstva. Šiesty stupeň (Predtáborový II) vyžaduje ab­ solvovať 6 km cezpoľ ný beh za 25 mi­ nút, 60 m rebrík za 10 minút, 30 zhybov na rukách, 18 drepov na jednej nohe a 13 m šplh na lane; to je opis jednej tréningovej jednotky.

Najviac priestoru je venované výsku­ mu. Vo vertikálnom priereze krasového masívu rozlišujú autori 6 hydrografic­ kých zón. Podzemné priestory napríklad členia na niekoľ ko typov. „Studňa" (ko­ lodec) je do hĺbky 20 m, zvislý priestor hlbší ako 20 m je „šachta", priepasť (šachta). Ak má vstupný otvor veľ ký priemer, je „priepasť", ak m á šachta ho­ rizontálne a vertikálne časti, potom je „vertikálna jaskyňa". Rozlišujú tri typy jaskýň podľa genézy: korózno­gravitač­ né, niválno­korózne, korózno­erózne, ďa­ lej ich členia na podtypy. Autori uvá­

O najnovších poznatkoch z výskumu a prieskumu krasu Rumunskej socialis­ tickej republiky nás informuje ďalší ročník zborníka speleologických prác Speleologického inštitútu Emila Raco­ vitzu v Bukurešti.

Vynikajúcemu vedcovi, pozoruhodnej osobnosti vedy a kultúry Rumunska, profesorovi Constantinovi Motasovi (1891­1980), ktorý bol niekoľ ko desať ­ ročí predstaviteľ om rumunskej zoologic­ kej školy, je venovaný úvodný príspevok Traiana Orghidana. Vedecké dielo C. Mo­ tasa charakterizuje ako originálne s roz­ manitosť ou odborných prístupov, zjedno­ tené neúnavnou aktivitou veľ kého pro­ pagátora najmodernejších poznatkov. Vy­ soko hodnotí jeho prínos na poli medzi­ národnej spolupráce a kultúrneho živo­ ta Rumunska.

Sté výročie narodenia francúzskeho vedca, profesora René Jeannela (1879— 1965) je spoločným námetom skupiny príspevkov. Prvým príspevkom je otvá­ rací prejav Radu Codreanu na slávnost­ nom zasadnutí Akadémie Rumunskej so­ cialistickej republiky 18. októbra 1979 v Bukurešti. Spomína na desať ročné (1920— 1930) pôsobenie R. Jeannela na Univer­ zite v Kluži­Napoca, kde žil s celou svo­ jou rodinou a zobral na seba úlohu zá­ stupcu riaditeľ a Inštitútu speleológie, za­ loženého ako prvého na svete, i úlohu

Spéologie: T R A V A U X DE Ľ I N S T I ­ TUT DE SPÉOLOGIE EMILE RACO­ VITZA, zv. XIX, Bukurešt 1980, 284 s., 72 obr., 12 foto, 29 tab.

306

profesora všeobecnej biológie. Hodnotí jeho vedeckú prácu, ďalšiu spoluprácu s Inštitútom speleológie po definitívnom návrate do Francúzska a prínos pre fran­ cúzsko­rumunskú vedeckú spoluprácu.

Traian Orghidan vo svojom príspevku René Jeannel, vie et personnalité pred­ stavuje osobnosť a život profesora R. Jeannela. Predstavuje ho ako vynikajú­ ceho vedca — biológa, priateľa a spolu­ pracovníka E. Racovitzu pri výskume jaskynnej fauny.

Príspevok M. Fontaina je zameraný na pôsobenie R. Jeannela v Múséum natio­ nal d'histoire naturelle v Paríži. Hodno­ tí jeho úlohu pri vedeckej spolupráci s Rumunskom v entomológii, ako jedné­ ho zo zakladateľ ov biospeleológie, ako biogeografa, muzeológa a svedomitého správcu.

C. D. Deboutteville vo svojom príspev­ ku predkladá niekoľ ko úvah o diele R. Jeannela, najmä o jeho prínose v od­ bore entomológie a v bunkovej teórii.

Entomologickými prácami sa zaoberá i G. Racovijä v ďalšom príspevku.

O účasti R. Jeannela na rekonštrukcii paleogeografie kontinentálnej fauny ho­ vorí príspevok I. Tabacaru. Predkladá prehľad teórie tektoniky krýh a prác zameraných na riešenie tejto problema­ tiky z hľ adiska biogeografického, vývoja kontinentálnej fauny a diferenciácie lí­ nií živočíchov. Príspevok dopĺňajú n á ­ črty vzniku pevnín, rozčlenenie Gond­ vany a mapka regiónu Stredozemného mora v treť ohorách. Uvádza, že príno­ som pre biospeleológiu je najmä práca Fosílne živočíchy jaskýň. Účinkovanie R. Jeannela na Univer­ zite v Kluži a jeho prínos pre biospe­ leológiu je rozpracovaný v príspevku V. Pu?cariu. Ďalšia skupina príspevkov je zamera­ ná na najnovšie poznatky z výskumu jaskynnej fauny v jaskyniach Rumun­ ska.

Veľ mi zaujímavý je príspevok autorov M. Serbana, M. Alba, L. Neagu a G. Ra­ coviju, v ktorom aplikujú číselné metó­ dy v systematike Harpacticoides. Pred­ kladajú pokus systematizácie taxono­ mických informácií poskytovaných stav­ bou prvého páru plávacích nôh niekto­ rých Harpacticoides, aby sa dala použiť

na ich klasifikáciu. Príspevok dopĺňajú tabuľky, matematické spracovanie úda­ jov a zo získaných podkladov zostrojené dendrogramy podľa jednotlivých druhov Harpacticoides.

M. Dumitrescu predkladá druhú časť príspevku s výsledkami výskumu zá­ stupcov rodu Nesticus. Autorka zhodno­ tila 7 endemických druhov, vyskytujú­ cich sa v rumunských jaskyniach v po­ horí Monts Apuseni. Osobitne charakte­ rizuje samce a samice; údaje získané výskumom spracovala do tabuliek, prí­ spevok doplnila obrázkami, biogeografic­ kým rozšírením druhov rodu Nesticus v Karpatoch a mapkou rozšírenia v ob­ lasti Bihor. Napokon opisuje pôvod a fy­ logenézu karpatských druhov rodu Nes­ ticus. j Podobne je spracovaný i ďalší príspe­ vok M. Dumitrescu a M. Georgescu. Pre­ zentuje výsledky získané štúdiom nie­ koľ kých druhov rodu Centromerus, m e ­ dzi ktorými sú opísané dva nové druhy Centromerus dacicus a Centromerus gen­ tilis objavené v rumunských jaskyniach. Ďalšie tri príspevky sú výsledkom vý­ skumu počas spoločných kubánsko­ru­ munských expedícií na Kube uskutočne­ ných v rokoch 1969, 1970 a 1973. T. Or­ ghidan a M. Gruia opisujú v dvoch prí­ spevkoch nové druhy Hydrachnelles a V. Iavorschi opisuje dva nové druhy patriace do čeľ ade Macrochelidae.

I. Tabacaru píše vo svojom príspevku o novinke Trichopolydesmus (Banatodes­ mus) jeanneli objavenej v dvoch jasky­ niach Banátu. Tento nový druh bol po­ menovaný po profesorovi R. Jeannelovi pri príležitosti 100. výročia narodenia.

S výsledkami trojročného výskumu mechanických procesov rozkladu pod­ stielky bukových lesov (opadané lístie, kôra, konáre a zvyšky rastlín) na kra­ sovom území severnej časti pohoria Monts Mehedinfi spôsobených faunou, nás oboznamujú autori V. Decu, W. Herdlicka a M. Georgescu.

Dve nové spoločenstvá Micromammi­ fer objavené v miocénnych sedimentoch v okolí Comänesti sú výsledkom paleon­ tologických výskumov M. Feru, C. Ra­ dulescu a P. Samsona. Príspevok dopl­ nili dvoma stratigrafickými profilmi.

Micromammifery z obdobia pliocénu

307

zyxvutsrponm

sú aj predmetom príspevku od E. Ter­ zea. Ďalšia skupina príspevkov sa zaoberá anorganickou zložkou krasu. Autor T. Constantinescu spracoval kras masívu Piatra Craiului. Zameral sa na špeciál­ ne aspekty vzniku a vývoja krasu, do ktorých zahrnul štruktúru, morfológiu a klimatické podmienky. Tektonickú čin­ nosť opísal ako určujúci faktor všetkých osobitostí krasu. Príspevok doplňajú mapky, profily, tabulky a fotografie.

G. Diaconu v príspevku Pestera Clo­ §ani uvádza niektoré súčasné závery o chemizme vôd infiltrujúcich do jaskyne, ktorá je známa povlakmi kryštálov na dne sintrových mís a depresií vyplne­ ných vodou, a jeho vzť ahu k teplote vo­ dy a vzduchu. Výsledky meraní teploty a chemizmu (pH, Ca 2 +, Mg 2 +, H C 0 3 ­ Cl—) spracoval do tabulky a zhodnotil v texte. Zaujímavý je experiment, kto­ rým sledujú rýchlosť kryštalizácie v stag­ nujúcej a pomaly prúdiacej vode.

Slnečné žiarenie na krasovom území v severnej časti pohoria Monts Mehe­ din{i za obdobie máj — október 1979 je predmetom príspevku E. Decu, O. Dia­ conu, L. Andriescu, N. Suciu a A. Decu.

S novou metódou sledovania podzem­ nej cirkulácie vôd v krase, stanovením rýchlosti a smeru pohybu v panve Cer­ na, kde boli ako indikátor použité rádio­ izotopy, oboznamuje I. Povarä.

Príspevok N. Turcanu a C. Lascu sa zaoberá podobnou problematikou. Je za­ meraný na sledovanie smeru a rýchlosti pohybu vôd v puklinách rúl pri zakla­ daní priehrady Iovan v doline Cerna metódou farbiacich skúšok. Na farbenie bol použitý fluoresceín, rodamín a dvoj­ chróman draselný.

Hydrologickú situáciu skupiny kraso­ vých prameňov Sapte Izvoare Reci, kto­ ré sa nachádzajú na tektonickej línii do­ liny Cerna s prihliadnutím na prietok, teplotu, chemizmus a pôvod vôd, opisu­ jú C. Lascu a I. Povarä. Príspevok do­ pĺňa geologická mapa a profil územia.

Riešenie problému morfogenetických typov a rozdelenia krasových jám, ako aj ich územné zoskupenie v pohorí Monts Apuseni, je predmetom práce P. Cocea­ na.

I. Viehmann, E. Cristea, M. Serban,

O. Cuc a S. Ghitea uvádzajú vo svojom príspevku históriu výskumov v kraso­ vom komplexe Cetätile Ponorului v po­ horí Monts Apuseni. Opis hydrografickej siete, morfológie krasových dolín a hlav­ ných jaskynných chodieb doplňajú plá­ ny jaskyne.

V poslednom príspevku A. Mateus po­ rovnáva zrod, vývoj a terajší stav pod­ zemnej fauny v jaskyniach Portugalska s jaskynnou faunou Rumunska.

JAROSLAV HALAS Russell and Jeanne G u r n e e : GUR­ NEE GUIDE TO AMERICAN CAVES, s. 252, vydal Zephyrus Press, Inc., Tea­ neck, N. J. 1980.

Autor tejto publikácie Russel H. Gur­ nee, známy americký speleológ a pred­ seda Národnej speleologickej spoločnos­ ti (NSS) v USA zostavil a opísal so svo­ jou manželkou Jeanne Gurnee 200 sprí­ stupnených jaskýň zo všetkých štátov USA, čo predstavuje len desatinu z asi 2000 dovtedy evidovaných a známych jaskýň.

Toto dielo je vlastne prepracovaný a doplnený sprievodca, ktorý autor uverej­ nil spolu so svojím spolupracovníkom H. N. Sloaneom roku 1966 pod názvom Visiting American Caves.

Možno ho rozdeliť na dve časti: v š e ­ obecnú a regionálnu. Všeobecná časť ob­ sahuje 6 kapitol. Po stručnom úvode a opise prírodných jaskýň i návode, ako použiť sprievodcu, nasleduje obšírnejšia kapitola o jaskynných typoch. Autori ro­ zoznávajú tieto jaskynné typy: vápen­ cové, pieskovcové, jazerné, sadrovcové, lávové, balvanové, historicky významné, ľ adové a umelé. Každý typ jaskyne do­ kumentuje inštruktívna fotografia. V ka­ pitole o jaskynných útvaroch (s. 15—29) autori opisujú stalaktity, stalagmity, he­ liktity, kvapľ ové obruby na brehoch ja­ zierok (rimstone pools), skameneliny, sadrové kvety, selenitové ihly, antodito­ v é kvety, kvapľ ové štíty, sieť ové výtvo­ ry (Boxwork), jaskynné perly, pukanco­ vé (hroznové) a ľ aliové tvary (Lily pads), tvary psích zubov (Bogtooth spar), kašovité tvary (Moon milk), zrútené blo­ ky a jaskynnú výplň. Aj tieto jaskynné formy dokumentujú vhodné fotografie.

308 . ' K

Ďalej nasleduje mapa USA s vyznače­ n í m všetkých sprístupnených jaskýň.

Gros knihy tvorí druhá časť s abeced­ n ý m zoznamom jednotlivých štátov Unie s opisom sprístupnených jaskýň (s. 34— 238). Najviac sprístupnených jaskýň má štát Missouri (20), potom Ohio, Arkan­ sas a Tennessee (po 12), Pennsylvánia (11), Indiana, Kalifornia, Južná Dakota (po 9), Kentucky, Virgínia (po 8) atď.

Niektoré štáty nemajú nijakú sprístup­ nenú jaskyňu, a to: Aljaška, Connecti­ cut, Delaware, Georgia, Kansas, Louisia­ na, Massachusetts, Mississipi, Nebraska, N e w Jersey, Severná Dakota, Rhode Island, South Carolina, Vermont, Wyoming. Me­ dzi sprístupnenými jaskyňami sú aj u­ melé jaskyne (spolu 14). Prevažná väč­ šina sprístupnených jaskýň je vytvorená vo vápencoch alebo dolomitoch. Sú však jaskyne aj v sadrovci, ako Alabaster Ca­ verns State Park pri meste Freedom v Oklahome, alebo v o vyvrelých horni­ nách — v láve, a to: Lava Beds Natio­ nal Monument (2,4 km dlhá) pri meste Tulelake — Kalifornia a jaskyňa Lava River Caves State Park (1,6 km dlhá) pri meste Revere Bend — Oregon. Spo­ mínajú sa však aj ľ adové jaskyne, a to Crystal Ice Cave, vytvorená v láve ne­ ďaleko mesta American Falls — Idaho, jaskyňa Shoshone Indián Ice Caves v y ­ tvorená v láve (8 km dlhá) pri meste Shoshone — Idaho, jaskyňa Big Ice Ca­ ve pri meste Red Lodge — Montana, jas­ kyňa The Desert Ice Box, vytvorená v lá­ ve na JZ od mesta Grants — N e w Mexi­ co a jaskyňa Ice Cave vytvorená v láve pri meste Vancouver — Washington. Pre­ važná väčšina jaskýň je sprístupnená pre chodcov. Len v jednej jaskyni vozia návštevníkov v otvorených autách (jeep­ pulling), a to Fantastic Caverns v dlž­ ke 1,6 km pri meste Spriengfield — Mis­ souri, kde túto formu sprístupnenia umožňujú veľ ké podzemné priestory.

Niektoré jaskyne sú okrem chodníka sprístupnené aj podzemnou plavbou, a to Bluespring Caverns pri meste Bedford — Indiana, jaskyňa Donalson's Cave v Spring Milí State Park pri meste Mit­ chell — Indiana, jaskyňa The Sinks (v dĺžke 400 m) pri meste Salem — Mis­ souri, jaskyňa Howe Caverns (400 m člnom) pri meste Cobleskill — N e w

York a jaskyňa Lost Sea s najväčším podzemným jazerom pri meste Sweet­ water v štáte Tennessee.

Knihu uzatvára stručný slovníček spe­ leologických výrazov a abecedný zoznam všetkých sprístupnených jaskýň USA. Publikácia je tlačená na kvalitnom pa­ pieri s výraznými čiernobielymi fotogra­ fiami väčšiny jaskýň. Škoda, že v nej chýbajú plány aspoň najvýznamnejších jaskýň. Môže však poslúžiť všetkým mi­ lovníkom prírody a jaskyniarom na po­ znanie histórie a charakteristiky jaskýň U S A a ich porovnanie s našimi. Význam­ ne doplňa regionálnu speleologickú li­ teratúru sveta.

ANTON DROPPA

AMERICAN CAVING ACCIDENTSzyxvutsrponmlkjih I9lé ­ 1 9 7 9 (NSS NEWS, May 1981 (Part 2) Vol. 39, Number 5, Huntsville, Alabama, s. 82) V krajinách s vyspelou speleológiou venujú veľ kú pozornosť bezpečnosti prá­ ce v jaskyniach, výstroju a technike, ako aj záchrane v jaskyniach. Májové číslo N S S NEWS 1981 redigoval S. Knut­ son a celé je venované štatistickému pre­ hľadu nehôd a nešť astí v amerických jaskyniach. Zhrnul informácie z rôznych prameňov o 111 nehodách a nešť astiach v amerických jaskyniach. Opisuje oso­ bitne každý prípad a analyzuje príčiny.

Za uvedené obdobie pri 84 nešť astiach zahynulo 144 osôb. Najviac vo vekových kategóriách 16­20 rokov (43) a 2 6 ­ 3 0 (26). Najviac úrazov bolo v sobotu (53), ani jeden úraz nebol v utorok. Z postih­ nutých bolo 124 mužov a 19 žien. Pri páde zahynulo 47 osôb (precenenie síl 19, zlyhanie ukotvenia 7, nedostatočný výstroj 8 a nedostatočná technika 7). Pri potápaní a záplavách zahynulo utope­ ním 29 osôb. V 31 prípadoch bol príči­ nou nešť astia nesprávny úsudok. Publi­ kovanie podobných materiálov pokladá­ me sa veľ mi užitočné. Analýza príčin ne­ hôd môže poskytnúť pre jaskyniarov cenné informácie o tom, čoho sa treba pri pohybe v jaskyni vyvarovať . Uve­ dením iniciálok mien postihnutých ne­ utrpí ani ich osobná prestíž, pretože ostávajú neznámymi.

PAVOL MITTER

309

Slovinské múzeum ochrany prírody yvts a Jaskyni ar st va

0S1 01 Liptovsky MiKuiái

O B S A H

Š t ú d i e Pavol Mitter: Geomorfologická rajonizácia krasu Malých Karpát . . .

Anton Droppa: Speleologický výskum Uhrovského krasu v Strážovských vr­ choch Michal Zatko: Vplyv krasových hornín na režim odtoku na príklade Blatnic­ kého potoka vo Veľkej Fatre Viera Tereková: Tvorba chemizmu vôd mezozoika Chočských vrchov .

Jaroslav Halaš: Niektoré poznatky z merania teploty horninového plášťa v Dobšinskej ladovej jaskyni a Demänovskej ľadovej jaskyni . . .

Marcel Lalkovič — Jozef Hatala: Príspevok k bližšiemu poznaniu stabilitných pomerov sprístupnených jaskýň na Slovensku Zdenko Hochmuth — Ľudovít Gaál — Vladimír Košel: Geologické, morfologic­ ké a biologické pozorovania v jaskyni Sima G.E.S.M. a v jej okolí (Andalúzia) V e d e c k é

d o k u m e n t á c i a ,

35 51 61 79 93 119

s p r á v y

Jozef Klinda: Chránené územia, chránené prírodné výtvory a chránené prí­ rodné pamiatky SSR viazané na kras Ľudovít Gaál — Pavel Ženiš: Jaskyňa pri Holom vrchu S p r á v y ,

3

h i s t ó r i a

a

157 187

o r g a n i z á c i a

Pavol Mitter: Dobrovodsko­prašnícky zlepencový kras Stanislav Pavlarčík — Matúš Peško: Prejavy recentných pohybov v Medve­ dej jaskyni v Malej Fatre Stanislav Pavlarčík: Výskyt aragonitu v jaskyni H N ­ 5 na hornej nádrži Čier­ ny Váh Pavol Mitter: Jaskyňa za Kancľom pod Slemeňom Viera Červeňová: Výskyt a rozšírenie cicavcov (Mammalia) v Štátnej prí­ rodnej rezervácii Ohnište Marcel Lalkovič: Výsledky a organizácia speleologicko­meračskej služby v podmienkach centrálnej organizácie jaskyniarstva na Slovensku Zdenko Hochmuth — Gustáv Stibrányi: Študijná cesta do krasových oblastí Pyrenejského polostrova „Sima G.E.S.M. 81" Josef Wagner: Expedice Catyr Dag '81

199 209 217 223 227 233 253 259

Jozef KlinčLa:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Národný park Plitvické jazerá 269 Jozef Hlaváč: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1981 277 Anton Droppa: VIII. medzinárodný speleologický kongres v USA .

291 Jozef Gaál — Ľudovít Gaál: Desať rokov činnosti Oblastnej skupiny SSS Ri­ mavská Sobota 299 Pavol Mitter: 5. medzinárodné stretnutie, jaskyniarov v krasovej oblasti Biikk na pamiatku K. Meszárosa a I. Lántosa 303 R e c e n z i e Pavol Mitter: N. A. Gvozdeckij: Karst Pavol Mitter: V. I. Dubľ janskij — V. V. IIjuchin: Putešestvija pod zemlej .

Jaroslav Halaš: Spéologie: Travaux de ľ lnstitut de Spéologie Emile Raco­ vitza Anton Droppa: Russel and Jeanne Gurnee: Gurnee Guide to American Caves Pavol Mitter: American caving accidents 1976 — 1979

305 305 306 308 309

C O F L E P ) K A H I E

C T a T b H

riaBOji Mairep: ľeoMopijiojiorH'iecKoe paňoHHpoBaHHe KapcTa B Majiwx KapnaTax . .

3 flponna: CnejieojiorniecKHezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGF HCCJienoBaiiHH YrpoBcKoro KapcTa B GrpaHCOBCKux ropax 3 5 Mwxaji 3aTbKo: BjniHHiie KapcTOBbix nopoa Ha pe>KiiM cTOKa HCCJieaya pyqeň EjiaTHHua B ropHOM MaccKBe BeJibKa OaTpa 5 1 Bbepa TepeKOBa: 06pa3OBamie xnMH3Ma Boa Me3030a B X O I C K H X ropax . . . .

61 HpocjiaB Xajiarn: HeKOTOpbieyxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB a a HHb i e H3MepeHHH T e Mn e p a T y p b i nouepxHOcTH ropnož no­ poaw B H O 6 U I H H C K O H jieaaHoň nemepe H JLEMEHOBCKOH jieaHHoň nemepe . . . .

79 Mapueji JLAJIKOBH^ — Ť Í O 3 E $ XaTajia: BKjiaa B Sojiee Tombie 3HaHHji YCAOBHŇ cTa6HJib­ HOCTH aocTynHwx B C A O B A K H H OÔMECTBEHHOCTH nemep 93 3aeHK0 XoxMyT — J I K M O B U T Taaji — BjiaaHMHp Korne/i: TeoJiorHqecKHe, Mop^ojiorn­ lecKue H SNOJIORHMECKME HAÔJIIOAEHHH B nemepe CuMa T . 3 . C . M . H B ee oKpecTHOCTax (ÄHaaay3HH) H®

A H T O H

H a y í H b i e c o o f i n e H H H ŕk>3e<í> KjiHHaa: CBH3aHHbie c KapcTOM oxpaHHeMbie TeppHTopnH, oxpaHHeMbie npnpoabi H oxpaHHeMbie npnpoaHbie naMHTHHKH CCP JIioaoBHT ľ aaji — IlaBeji JKeHHin: Ileiiiepa npH­ľoJiOM­Bepxy C o o Ô m e H H H ,

a O K y M e H T a i í H H ,

HBJICHHH

157 187

H C T O p H H H O p r a H H 3 a l l H S

IlaBOji Mmrrep: 3o6poBoacKO­npamHHnKnň KOHrzyvutsrponmlkjihedcaZYXVUTSRPONMLKJ JIO MepaTHti ii KapcT 199 IlaBJíapiHK — MaTyin IleuiKo: IIpoHBjíeHHH peueHTHbix aBHHceHHH B Mea­ Beaeá nemepe ropHorozyvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHEDCBA MaccHBa Majia OaTpa 209 CTaHHCJiaB IlaBjíap'iHK: HajiHqne aparoHHTa B nemepe H N ­ 5 Ha TeppHTopHH Boaoxpa­ HHjiHma ^bepHH­Bar 217 Flanoji MnTTep: IlemepazyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYVTSRPONMLKJHGFECBA 3a­KaHnjiéM­noa­CjieM6HéM 223 Bbepa ^epBeHeBa: H a j m i n e H pacnpocTpaHeHHe MJieKonHTaiomHx (Mammalia) B ľocy­ aapcTBeHHOM aanoBeaHMKe OrHHUiTe 227 Mapneji JlajiKOBHq: Pe3yjibTaTw n opraHH3aijHH cnejieoaorHiecKO­H3MepHTeJibHoň cjiyatôbi B ycjiOBHHx NEHTPAJIBHOH opraHH3aniiH cnejieojiornu B CAOBAKHH 233 3aeHKO XoxMyT — ľycTaB HlTn6paHn: HayqHaa KOMaHanpoBKa B KapcTOBbie oÔJiacTH IlHpeHeäcKoro noJiyocTpoBa CuMa F.3.C.M. 81 253 Íloce<j> Baraep: SKcneannHH HaTbip­flar 81 259

CTAHHCJXAB

fln3e$zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA KjiHHna: rocyaapcTBeHHbiň 3anoBeanHK IIjíHTBHHKHe o3epa ílo3e$ ľjiaBai: OľieT CaoBaiiKoro cnejieojiorHqecKoro oSmecTBa 1981 r. . . . .

A H T O H /Iponna: V I I I MeJKayHapoaHbiií cneJieojioinqecKHH KOHrpecc B C I I I A . . . fío3e$ Faaji — JIKJJIOBKT ľ a a a : .ZlecaTb jieT c HaiaJia aeHTeJiwiocTH OÔjiacTHoií rpynnbi CaoBanKoroyxwutsrqponmljifecbaZXTOMLKJIHCB c n e J i e o a o r Hi e c Ko r o oômecTBa FlaBOji MHTTep: 5­oň Me J Ka y Ha p o a Hb i i i M H T H H T cnejieojioroB B Ka p c T OB OH o ÔJ i a c r n B y KK, nocBflmeHHbiä naMHTH K. Mecapoma H H. JlaHTonia

269 277 291 299 303

P e i i e H 3 H H N a BOJI

MHTTep: H . A . ľB03aem<HH: KapcT IlaBOji MHTTep: B. H. HySaaHCKHH — B. B. HJIIOXHH: IlyTemecTBHH noa 3eMjieŕi . flpocjiaB Xajiarn: Spéologie: Travaux de ľ lnstitut de Spéologie Emile Racovitza A H T O H flponna: Russel and Jeanne Gurnee: Gurnee Guide to American Caves IlaBoa MHTTep: American caving accidents 1976—1979

3 0 5

. . .

305 306 3 0 8

309

I N H A L T S V E R Z E I C H N I S

S t u d i e n Pavol Mitter: Die geomorphologische Rayonisierung des Karstes der Kleinen Karpaten Anton Droppa: Eine speläologische Forschung des Uhrovecer Karstes in den Bergen Strážovské vrchy Michal Zatko: Der Einflufi der Karstgesteine auf das Abflufiregime am Bei­ spiel des Bachs Blatnický potok in der Grofien Fatra Viera Tereková: Die Bildung des Wasserchemismus des Mesozoikums in den Bergen Chočské vrchy Jaroslav Halaš: Einige Erkenntnisse aus der Temperaturmessung des Gestein­ mantels in den Hôhlen Dobšinská ladová jaskyňa und Demänovská ľado­ vá jaskyňa Marcel Lalkovič — Jozef Hatala: Ein Beitrag zum näheren Kennenlernen der Stabilitätsverhältnisse der zugänglichen Hohlen in der Slowakei .

Zdenko Hochmuth — Ľudovít Gaál — Vladimír Košel: Geologische, morpho­ logische und biologische Beobachtungen in der Hôhle Sima G.E.S.M. und ihrer Umgebung (Andalusien) W i s s e n s c h a f 11 i c h e

D o k u m e n t a t i o n ,

35 51 61 79 93 119

B e r i c h t e

Jozef Klinda: Geschiitzte Gebiete, geschutzte Naturgebilde und geschiitzte Na­ turdenkmäler der SSR, die sich an den Karst binden Ľudovít Gaál — Pavel Zeniš: Die Hôhle pri Holom vrchu B e r i c h t e ,

3

G e s c h i c h t e

u n d

157 187

O r g a n i s a t i o n

Pavol Mitter: Der Triimmergesteinkarst von Dobrovodsko—Prašnícky .

Stanislav Pavlarčík — Matúš Peško: Ausdrucke der rezenten Bewegungen in der Hôhle Medvedia jaskyňa in der Kleinen Fatra Stanislav Pavlarčík: Das Aragonitvorkommen in der Hôhle HN—5 im Wasser­ reservoir Čierny Váh Pavol Mitter: Die Hôhle za Kanclom unter dem Berg Slemeň . . . .

Viera Cerveňová: Das Vorkommen und die Verbreitung von Säugetieren (Mammalia) in der Staatlichen Naturschutzreservation Ohnište . . .

Marcel Lalkovič: Die Ergebnisse und Organisation des speläologischen Mes­

199 209 217 223 227

sungsdienstes unter den Bedingungen der zentralen Organisation der Hoh­ lenforscher in der Slowakei Zdenko Hochmuth — Gustáv Stibrányi: Der Studienweg in die Karstgebiete der Pyrenäenhalbinsel Sima G.E.S.M. 81 Josef Wagner: Die Expedition Tschatyr Dag 81 Jozef Klinda: Der Nationalpark Plitvicer Seen Jozef Hlaváč: Ein Bericht uber die Tätigkeit der Slowakischen Spaläologische Gesellschaft im Jahre 1981 Anton Droppa: Der VIII. internationale speläologische Kongrefi in der USA .

Jozef Gaál — Ľudovít Gaál: Zehn Jahre Tätigkeit der Bereichsgruppe der Slowakischen speläologischen Gesellschaft Pavol Mitter: Das 5. internationale Treffen der Hohlenforscher im Karstgebiet von Biick im Gedenken an K. Meszáros und I. Lántos

233 253 259 269 277 291 299 303

R e z e n s i o n e n Pavol Mitter: N. A. Gvozdeckij: Karst Pavol Mitter: W. I. Dublianski ­ W. W. Iljuchin: Puteschestvija pod semlej .

Jaroslav Halaš: Spéologie: Travaux de ľ lnstitut de Spéologie Emile Raco­ vitza Anton Droppa: Russel and Jeanne Gurnee: Gurnee Guide to American Caves Pavol Mitter: American caving accidents 1976 — 1979

305 305 306 308 309

C O N T E N T S

S t u d i e s Pavol Mitter: Geomorphological Regional Division of the Malé Karpaty Karst Anton Droppa: Speleological Research of the Hungarian Karst in the Strá­ žovské Hills Michal Zatko: Influence of the Karst Rocks on the Discharge Regime Based on the Blatnický Stream in the Greater Fatra Viera Tereková: Creation of the Mesozoic Water Chemistry of the Chočské Hills Jaroslav Halaš: On some Results from the Temperature Measuring of the Rock Mantle in the Dobšinská Ice Cave and the Demänovská Ice Cave .

Marcel Lalkovič: — Jozef Hatala: Study Pursuing Better Knowledge of the Stability Conditions in the Slovák Public Caves Zdenko Hochmuth — Ľudovít Gaál — Vladimír Košel: Geological, Morpholo­ gical, and Biological Investigation of the Sima G.E.S.M. Cave and its Vi­ cinity (Andalusia) S c i e n t i f i c

D o c u m e n t a t i o n ,

35 51 61 79 93 119

R e p o r t s

Jozef Klinda: Protected Territories, Protected Formations, and Protected Na­ tural Phenomena of the Slovák Socialist Republic in the Karst . . . Ľudovít Gaál — Pavel Zeniš: The Cave at the Holý Vrch R e p o r t s ,

3

H i s t o r y ,

a n d

157 187

O r g a n i s a t i o n

Pavol Mitter: The Dobrovodsko­Prašnícky Conglomerate Karst . . . .

Stanislav Pavlarčík — Matúš Peško: Indications of the Recent Movements in the Medvedia Cave (The Bear Cave) in the Smaller Fatra . . . .

Stanislav Pavlarčík: Occurrence of Aragonite in the HN—5 Cave on the Black Váh Water Reservoir Pavol Mitter: The Cave „za Kanclom" below Slemeň Viera Červeňová: Occurrence and Distribution of Mammals in the Ohnište State Protected Reserve Marcel Lalkovič: The Results and Organizing of the Speleological Survey Ser­ vice under the Conditions of Centrally Organized Speleology in Slovakia

199 209 217 223 227 233

i

J

Zdenko Hochmuth — Gustáv Stibrányi:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJ Study Trip Sima G.E.S.M. '81 to the Karst Areas of the Pyrenei Peninsula 253 Josef Wagner: The Chatyr Dag '81 Expedition 259 Jozef Klinda: The Plitvice Lakes National Park 269 Jozef Hlaváč: Report on the Activities of the Slovák Speleological Associa­ tion in 1981 277 Anton Droppa: The VlIIth International Speleological Congress in the U.S.A 291 Jozef Gaál — Zudovít Gaál: Ten Years of Activity of the Regional Group of the Slovák Speleological Association 299 Pavol Mitter: The Vth International Conference of Speleologists in the Btikk Karst Región in Honour of K. Meszáros and I. Lántos 303 R e v i e w s Pavol Mitter: N. A. Gvozdeckij: Karst Pavol Mitter: V. I. Dubljanskij, V. V. Iljuchin: Putešestvija pod zemlej (Underground Travels) Jaroslav Halaš: Spéologie: Travaux de ľ lnstitut de Spéologie Emile Ra­ covitza Anton Droppa: Russel and Jeanne Gurnee: Gurnee Guide to American Caves Pavol Mitter: American Caving Accidents 1976­1979

305 305 306 308 309

T A B L E D E S M A T I E R E S

E t u d e s Pavol Mitter: Le rayonnement géomorphologique du Karst des Petites Carpa­ tes (Malé Karpaty) Anton Droppa: La prospection spéléologique du Karst Uhrovský kras dans les collines Strážovské vrchy Michal Zatko: Ľinfluence des roches karstiques sur le régime de ľ écoulement des eaux — exemple du torrent Blatnický potok dans la montagne Velká Fatra Viera Tereková: La création du régime chimique des eaux mezzozoiques des collines Chočské vrchy Jaroslav Halaš: Sur certains résultats du mesurage de la température dans la chemise rocheuse des Grottes de glace de Dobšinská et Demänovská ľa­ dová jaskyňa Marcel Lalkovič — Jozef Hatala: Sur la meilleure connaissance de la stabilité des conditions des grottes slovaques ouvertes au public Zdenko Hochmuth ­ Ľudovít Gaál — Vladimír Košel: Les observations géo­ logiques, morphologiques et biologiques dans la grotte SIMA G.E.S.M. et dans ses alentours (Andalusie) I n f o r m a t i o n s

35 51 61 79 93 119

s c i e n t i f i q u e s

Jozef Klinda: Les zones, les créations naturelles et les monuments naturels protégés de Slovaquie, liés au karst Ľudovít Gaál ­ Pavol Zeniš: La grotte pri Holom vrchu C o m m u n i c a t i o n s ,

3

D o c u m e n t a t i o n ,

H i s t o i r e

e t

157 187

O r g a n i s a t i o n

Pavol Mitter: Le karst de bréche Dobrovodsko­prašnícky Stanislav Pavlarčík — Matúš Peško: Les manifestations des mouvements ré­ cents dans la grotte Medvedia jaskyňa dans la montagne Malá Fatra .

Stanislav Pavlarčík: La présence de ľ aragonite dans la grotte HN—5 sur le bassin d'eau du barrage Čierny Váh Pavol Mitter: La grotte za Kancľom au pied du Slemeň Viera Červeňová: Ľexistence et ľ extension des mammiféres (Mammalia) dans la Réserve naturelle nationale Ohnište

199 209 217 223 227

Marcel Lalkovič:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Les résultats et ľ organisation du service de mesurages spé­ léologiques dans les conditions de ľ organisation centrálisée de la spéléolo­ gie slovaque 233 Zdenko Hochmuth — Gustáv Stibrányi: Le voyage d'études 1981 dans les zo­ nes karstiques de la péninsule Ibérique — Sima G.E.S.M 253 Josef Wagner: Ľ e x p é d i t i o n Tchatyr Dag 81 259 Jozef Klinda: Le pare national des lacs Plitvické jazerá 269 Jozef Hlaváč: Compte rendu sur les activités de l a ' Société Spéléologique Slovaque en 1981 277 Anton Droppa: Le VIII e Congres Spéléologique International aux Etats Unis 291 Jozef Caál — Ľudovít Gaál: Sur les dix années des activités du Groupe ré­ gional de la Société Spéléologique Slovaque 299 Pavol Mitter: La 5 é m e réunion internationale des spéléologues dans la zóne karstique de Biikk en commémoration de K. Meszáros et J. Lántos .

303 C o m p t e s

r e n d u s

Pavol Mitter: N. A. Gvozdeckij: Karst Pavol Mitter: V. I. Dubljanskij — V. V. Iljuchin: Putešestvije pod zemlej .

Jaroslav Halaš: Spéologie: Travaux de ľ lnstitut de Spéologie Emile Ra­ covitza Anton Droppa: Russel and Jeanne Gurnee: Gurnee Guide to American Caves Pavol Mitter: American caving accidents 1976 — 1979 1 HfíMb*^^­,.

305 305 306 308 309

E d í c i a V l a s t i v e d n é z b o r n í k y V e d ú c i

J o z e f

K u b o v č í k

SLOVENSKÝ KRAS XXI Vydalo Vydavateľ stvo Osveta, n. p., Martin pre Múzeum slovenského krasu a ochra­ ny prírody "v Liptovskom Mikuláši roku 1983 ako svoju 2529. publikáciu Obálku navrhol Ján Andel Texty abstraktov, resumé a obsahu preložili: Edita Gromová (ruš.), Silvia Lacúcho­ vá (nem.), PhDr. Mária Jansová (angl.), PhDr. Miloslav Trnka (franc.) Šéfredaktor vydavateľ stva Bohuslav Kortman. Zodpovedná redaktorka Oľga Laučo­ ková. Jazyková redaktorka Zora Straube. Technická redaktorka Jana Markovičová.

Korektor Viktor Telehánič 301 ­ 03/9. Vydanie 1. Náklad 1000. Počet strán 320 + 36 strán čiernobiela príloha.

AH 25,90 (textu 17,44; obrázkov 8,46). VH 26,37. Vytlačili Tlačiarne Slovenského ná­ rodného povstania, n. p., Martin, závod Liptovský Mikuláš. STJKK 1866/1. ­ 82 70 ­ 099 ­ 83

Kčs 3 2 , ­

82.7

70 ­ 0 9 9 ­ 8 3 0 3 / 9 K č s 3 2 , ­

t k'?

loqf*

25. se^ 2003

i

I 7rplaapríla

2007 ^ f l ' j ú n .