Slovenskykras 1984

1984

SLOVENSKY KRAS ZBORNÍK MÚZEA SLOVENSKÉHO KRASU A O C H R A N Y PRÍRODY V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

XXII

1984 Vydalo Vydavateľ stvo Osveta, n. p., Martin pre Múzeum slovenského krasu a ochra­ ny prírody v Liptovskom Mikuláši

StOVSMSiŁ MfóaUk WiiiutlizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQ ŕiíiúfiť a i M i m k k m k l i p t o v s k ý w m A S

Prír.fiísio •zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

J J u Pôvod /da»,

—

•w mwiihj wmjih

R e d a k č n á

r a d a

PhDr. Juraj Bárta, CSc., Ing. Mikuláš Erdôs, doc. RNDr. Ján Gulička, CSc., RNDr. Jozef Klinda, RNDr. Jaroslava Loučková, CSc., akademik Emil Mazúr, doc. RNDr. Ján Otruba, CSc., RNDr. Anton Porubský, CSc., doc. RNDr. Michal Zaťko, CSc. Z o s t a v o v a t e ľ

a o d b o r n ý

r e d a k t o r

RNDr. Jozef Jakál, CSc. V ý k o n n ý

r e d a k t ď r

Alfonz Chovan A d r e s y a u t o r o v

š t ú d i í

RNDr. Ľubomír V. Prikryl, CSc., Hliny 406/B, 010 00 Žilina; Prof. dr. Z. K. Tinti­ lozov, Inštitút geografii A N GSSR, Zoi Ruchadze 1, 380 093 Tbilisi; RNDr. Stanislav Pavlarčík, Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptov­ ský Mikuláš; Ing. Michal Zacharov, ul. Výstavby 6, 040 00 Košice; Ing. Marcel Lalkovič, Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptovský Mikuláš A d r e s y r e c e n z e n t o v

š t ú d i í

1. š t ú d i a : PhDr. Juraj Zudel, CSc., Geografický ústav SAV, Obrancov mieru 49, 814 73 Bratislava; Ing. Marcel Lalkovič, Múzeum slovenského krasu a ochrany prí­ rody, Školská 4, 031 01 Liptovský Mikuláš; 2. š t ú d i a : RNDr. Pavol Mitter, CSc., Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Školská 4, 031 01 Liptovský Mikuláš; 3. š t ú d i a : RNDr. Pavol Mitter, CSc., pozri vyššie; 4. š t ú d i a : RNDr. Anton Po­ rubský, CSc., Geografický ústav SAV, Obrancov mieru 49, 814 73 Bratislava; 5. š t ú ­ d i a : Ing. Jozef Kaifer, Katedra meračstva a geofyziky VŠT Košice, Park Komen­ ského 19, 043 84 Košice Na obale jaskyňa Javorinka, Prvý vodopád. Foto Pavol Mitter © Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Liptovský Mikuláš 1984

ÚVOD Celý náš národ si s hrdosťou pripomína 40. výročie Slovenského národ­ ného povstania, jednu z rozhodujúcich udalostí novodobých dejín Sloven­ ska. K odkazu SNP sa hlásia aj speleológovia a jaskyniari amatéri, orga­ nizovaní v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Toto výročie si pripo­ mína aj náš zborník, na stránkach ktorého sú zaznamenané objaviteľské úspechy a vedecké poznatky získané štúdiom krasu a jaskýň v období výstavby socialistickej vlasti.

K významným pamätným miestam hrdinského boja našich statočných bojovníkov patria i mnohé slovenské jaskyne. Jaskyne v oblasti Nízkych Tatier, Strážovských vrchov, Veľkej Fatry, Slovenského raja, ale aj inde, sa stali dočasným útočišťom partizánov, slúžili ako skladištia zbraní a po­ travín. Mnohé jaskyne mali pre výhodnú polohu i obrannú funkciu.

Z nich bolo možné kontrolovať nepriateľa a často aj zabrániť fašistickým jednotkám v postupe do dolín našich hôr.

Jaskyniari sa pri práci často stretávajú s nálezmi, ktoré svedčia o ich používaní v SNP. Tieto dokumenty obohacujú zbierky Múzea SNP v Ban­ skej Bystrici alebo Múzea slovenského krasu a ochrany prírody v Liptov­ skom Mikuláši a pomáhajú dotvárať poznatky o histórii SNP. Niektoré novoobjavené jaskynné priestory sa pomenúvajú podľa Slovenského ná­ rodného povstania. Jeden z najkrajších a najrozsiahlejších priestorov no­ voobjaveného jaskynného systému — Stratenskej jaskyne — nesie názov Dóm SNP. Návštevníci Bystrianskej jaskyne vzdávajú hold Slovenskému národnému povstaniu pri pamätnej tabuli SNP v Zrútenom dóme.

Slovenské národné povstanie a oslobodenie Československa Sovietskou armádou sú udalosti svetového významu, s ktorými sú navždy spojené ďalšie osudy našej socialistickej vlasti a úspechy pri jej budovaní. Medzi základné premeny, ktoré sa odohrali u nás pod vplyvom tohto historic­ kého víťazstva, patria i premeny v oblasti kultúry a vedy, v rámci kto­ rých našla uplatnenie aj slovenská speleológia. To všetko nás zaväzuje k statočnej práci v prospech socialistickej spoločnosti.

Redakčná rada

S l o v e n s k ý kras X X I I — 1984

Š T Ú D I E

MATEJ BEL A JASKYNE NA SLOVENSKU (K 300. výročiu narodenia M. Bela) Ľ U B O M Í R

V I L I A M

P R I K R Y L

Ilemepbi B CjiOBaKHH 3HaJiH JIKMH ysce B apeBHHe B p e M H , HO H3­3a q y B C T B a Sojibiiioro CTpaxa He nocemajiH h X. B Haqajie 16­oro Bexa noceraji HeKOTopbie nemepbi ryManacT KDpaň BepHrep h ynoMHHaeT HX B epi­eM npoH3BeatHKn D e a d m i r a n d i s H u n g a r i a e a q u i s h y p o m n e m a t i o n c 1549 r. B 17­OM BeKe nncaji o H H X H. IlaTepcoH ľanu, a B 18­OM­ sene 3TO 6MJIH ň . By­ xojibi; CT., H. <ŕmnep, H. Byxojibi; MJI. H apyrae.

3acjiyrn B HccjieaoBaHHH cjioBanKnx nemep B 18­OM Bene HMeeT BbiaaromHňcH yqeHHbiň Ma­ Teô Beji. Yate B CBOCM npoH3BeaeHHH H u n g a r i a e antiquae et n o v a e Prodromus c 1723 r.

OH y n o M H H a e T H e K o r o p t i e T a H H y i o H b i x

C.

M H K O B H H W M ,

TenJiHiiax.

Eeji

nemepbi Koľopbiž

H n y Ô J í H K y e T K a p T y .ZleMeHOBCKOž jieflHHOH n e m e p b i ,

pa3pa6o­

TOJKe HBJíaeTCH

B

H 3 y q a j i

H

KOCTH

aBTopoM rpaBiopbi

JKHBOTHHX,

n e n j e p

H a ä n e H H b i e

B

I l a p e H H i i a n e m e p a x ,

CKJie­

KOTOpbie

c í H T a ­ i a a p a K O H O B b i M H . B l e x b i p e x 0 n y 6 j i H K 0 B a H H b i x T O M a x n p o H 3 B e a e H H H Notitia Hungariae historico geographica H3yqaji 1737 —1742 rr. Bejionncaji H 3 B e c T H b i e n e m e p b i c Epa­ THCjiaBCKOM, TypiaucKOM, 3BOJieHCKOM, JIHIITOBCKOM H F e M e p c K O M K O M H T a T a x . C n j i H i í K y i o zyxwvutsrqponmlk jieaa­ Hyro nponacTb n y T e i í t y ra3a B 6 J I H 3 H H a c e j i e H H H P b r ó a p e ( c e r o a H H U i H b i ä r o p o a Cjiaq) OH o n H C a j i B JIOHUOHCKOM HAYQHOM » Y P H A J I E Philosophical Transactions B 1744 R. B TO B p e M a

M. Beji ocymecTBHji B oSjiacTH nccJienoBaHHH h nonyjiíipH3amin cjioBaijKHx nemep 3Hain­ TeJibHoe MHOJKecTBO pa6oTbi ne TOJibKO KaK aBTop, HO H KaK npeKpacHbiiiyxwutsrponmljigecbaXTPO opraHH3aTop HayqHoň paôoTbi. OH aBjíaeTCH nepBbiM yqeHbiM, KOTopbiii onncaji n o í r a sce nenjepbi Ha TeppnTopHH CjiOBaKHH, y3BeCTHbie B 3TH BpeMH.

Hornaté Slovensko má vďaka veľkému obsahu karbonátických hornín — najmä vápencov — v geologickej stavbe vela menších i veľkých jaskýň.

V praveku mnohé z nich slúžili ako príbytok ľuďom. V neskoršej dobe sa však ľudia tmavých podzemných priestorov báli, a preto sa dlho ani učenci o ne veľmi nezaujímali. Jaskyne boli známe zväčša len pre ich viditeľné otvory. U nás máme takto zmienku o jaskyni v Demänovskej doline už z roku 1299.

Prvým vedcom, ktorý na Slovensku vošiel do jaskyne a ju aj opísal, bol humanistický vzdelanec Georg W e r n h e r ( | 1567), lekár zo Sliez­ ska, ktorý pôsobil na Spiši a v Šariši. Opísal jaskyňu v Novohrade, ktorú dnes už nemožno lokalizovať: Pri Fiľakovskom hrade, ktorý stojí v ceste tým, čo sa uberajú na seve­ rovýchod v Novohradskej stolici, je jaskyňa, v ktorej zhora kvapkajúca 5

voda ustavične tuhne. S údivom v nej môžeš vidieť stáť kamene zobra­ zujúce ľudské postavy, ktoré vytvorilo ono ustavičné kvapkanie vody.

Ich farba je biela. A nielenže samy sú biele, ale nutkajú maliarov, aby pri maľovaní používali ich bielu farbu.

Wernherov opis však neskôr — zväčša bez kritiky — preberali mnohí naši i zahraniční autori. 1 1 BOKESOVÁ­UHEROVÁ, M.: Dielo humanistického učenca Juraja Wernhera o liečivých prameňoch na Slovensku. Vlastivedný časopis, 14, Bratislava 1966', s.

40—41. — KOŠECKÝ, J.: Po stopách správ o jaskyniach v diele G. Wernhera. Slo­

6

V 17. storočí sa slovenskými jaskyňami zaoberal prešovský mestský lekár Johann P a t e r s o n H a i n (1615 — .1675). Opísal jaskyne v Pie­ ninách a v Demänovskej doline a všímal si predovšetkým kosti jaskyn­ ných medveďov. Považoval ich však ešte za kosti drakov. 2 Na začiatku 18. storočia skúmali slovenské jaskyne — najmä v Liptove a na Spiši — evanjelický farár v Kežmarku Georg B u c h h o l t z st.

(1643 ­ 1725),3 učiteľ v Boci Pavol R e b e r y (1693? ­ 1762),4 rektor latinskej školy v Paludzi Georg B u c h h o l t z ml. (1688 — 1737),5 rek­ tor evanjelického lýcea v Kežmarku Juraj B o h u š (1687 — 1722) 6 i kež­ marský mestský lekár Daniel F i s c h e r (1695 — 1742).7 Z cudzincov to bol zas najmä nemecký polyhistor, lekár a cestovateľ Franz Ernst B r u c k m a n n (1697 ­ 1753).8 Veľký kus práce v prieskume slovenských jaskýň — najmä ako orga­ nizátor a iniciátor — urobil vynikajúci slovenský polyhistor, geograf, his­ torik a filológ Matej B e l (1684 ­ 1749). Narodil sa v Očovej ako syn vensk ý kras, 12, Martin, Liptovský Mikuláš 1974, s. 232—233. — WERNHER, G.: De admirandis Hungariae aquis hypomnemation. Basel 1549. Latinské texty do slo­ venčiny pre tento príspevok prekladala Mária Knezová.

2 PATERSON HAIN, J.: De draconibus carpathicis. Miscellanea curios sive ephe­ meridium medico­physicarum germanicarum academiae naturae curiosorum (ďalej MCE). Decuriae I. Annus tertius. Observatio C X X X I X . Francofurt, Lipsia 1672, s. 257 — 259. — PATERSON HAIN, J.: De draconum carpathicorum cavernis. MCE. Decuriae I. A n n u s tertius. Observatio CXCIV. Francofurt, Lipsia 1672, s. 366 — 370.

— SZEGHY, I.: J. P. Hain (1615 — 1675). Pravda, 49, Bratislava 14. 1. 1968.

3 BUCHHOLTZ, G.: Das w e i t und breit erschollene Ziepser­Schnee­Gebiirg. Leut­ schau 1899. — POSEWITZ, T.: A Tátra régi kutatói. A Magyarországi Kárpategyesu­ let évkonyv, 40, Igló 1913i, s. 4, 12 — 14. — SZAFLARSKI, J.: Poznanie Tatr. Szkice z rozwoju w i e d z y o Tatrach do polowy X I X wieku. Warszawa 1972, s. 98 — 115.

4 JAMNICKÝ, J.: Slovenský jaskyniar z prvej polovice XVIII. storočia. Geogra­ fický časopis, 8, Bratislava 1956, s. 143 — 145.

5 BRTÁŇ, R.: P r v ý propagátor jaskýň na Slovensku I. Krásy Slovenska, 34, Bratislava, Martin 1957, s. 467 — 471. — BRTÁN, R.: Prvý propagátor jaskýň na Slovensku II. Krásy Slovenska, 35, Bratislava 1958, s. 8 — 12. — JAMNICKÝ, J.: c. čl., s. 143. — KORBAY, F.: Z dejín jaskyniarstva na Slovensku. Zemepisný zbor­ ník SAVU, 4, Bratislava 1952, s. 123. — OBERÚC, J.: Črty zo života a diela Mateja Bela. Doplnky k práci „Matej Bel pietista na Slovensku v XVIII. storočí." Bratislava 1940, s. 16, 31 — 35. — SZAFLARSKI, J.: c. d., s. 98.

6 BRTÁŇ, R.: c. čl. (I.), s. 470 — 471. — BOHUSCH, G.: Historisch­geographische Beschreibung des in Oberungarn beriihmtesten Zipser Landes. Kesmark 1919. — JAMNICKÝ, J.: c. čl., s. 143. — SZAFLARSKI. J.: c. d., s. 98.

7 BRTÁŇ, R.: c. čl. (I.), s. 470. — FISCHER, D.: Aquarum petrefactio. Academia Caesareo­Leopoldina Naturae Curiosorum Ephamerides Centuria IX—X. Observatio 82, 1722, s. 186 — 187.

8 B R Ú C K M A N N , F. E.: Centuria epistolarum itinerariarum. Wolffenbuttela 1742.

— HOUDEK, I.: Úvaha o kvaploch Dračej ľ adovej jaskyne z r. 1728. Krásy Slo­ venska, 33, Bratislava 1956, s. 384 — 388. — KORBAY, F.: Príspevok k dejinám výskumu demänovských jaskýň na Slovensku. Geografický časopis, 5, Bratislava 1953, s. 276 — 279. — PRIKRYL, L. V.: N e m e c k ý lekár písal listy zo Slovenska.

Technické noviny, 24, Bratislava 3. 2. 1976, s. 2. —'SZAFLARSKI, J.: c. d., s. 138 — 139, 274.

7

mäsiara. Na univerzite v Halle študoval teológiu a filozofiu. Vynikajúci zemepisci, ktorí pôsobili na tejto univerzite, alebo s dielami ktorých sa tu stretol — Hermann C o n r i n g (1606 — 1681), Samuel von P u f f e n d o r f (1632 ­ 1694), Gottfried Wilhelm von L e i b n i t z (1646 ­ 1716), Chris­ toph C e l l a r i u s (1638 ­ 1707), August Hermann F r a n c k e (1663 ­ — 1727) — vyvolali v ňom záujem a j o geografiu. V rokoch 1708 až 1714 bol konrektorom na evanjelickom lýceu v Banskej Bystrici. Potom bol až do roku 1719 rektorom evanjelického lýcea v Bratislave a napokon pôsobil ako nemecký evanjelický farár v Bratislave.

Ako vedca ho uznávali nielen v Uhorsku, ale v celej Európe. Už za života si vyslúžil honosné titulyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFE magnum decus Hungariae (veľká ozdoba Uhorska) a polyhistor consummatissimus et celeberrimus (najslávnejší a najdokonalejší vševed).

M. Bel mal veľkolepý plán na vypracovanie kolektívnej práce o Uhor­ sku — Hungaria antiqua et nova (Staré a nové Uhorsko). Mienil tu zhr­ núť všetky poznatky o krajine, a to z hľadiska historického i geografic­ kého. Za tým účelom si zorganizoval široký okruh spolupracovníkov.

V problematike jaskýň to boli predovšetkým G. Buchholtz ml., J. Bohuš a nepriamo i D. Fischer. J. Bohuš sa pri prieskume Spiša zaoberal aj jas­ kyňami a G. Buchholtz ml. sa veľmi intenzívne venoval výskumu Demä­ novských jaskýň i jaskýň v Jánskej doline, navštívil však aj niekoľko jaskýň mimo Liptova. Z Beníkovej jaskyne v Demänovskej doline poslal ukážky kvapľov D. Fischerovi, ktorý sa pokúsil o ich chemický rozbor.

Publikoval ho už v roku 1723: POZOROVANIE '82.

Pána p. Daniela Fischera Skamenelá voda V dračej jaskyni na Benedikovej skale v demänovských vrchoch sa nachádzajú vodné pramene, ktorá vymokajú zo skál a tvrdnú znova na skalnú hmotu v rozličných tvaroch, aj obdivuhodných, podľa rozličného stavu na povrch vymokajúcej vody, ktorá sa potom odparuje. Vážený pán Georgius B u c h h o l t z , veľkopaludzský rektor, mi poslal pred nie­ koľkými týždňami skalky, zrazené z vody. Z nich niektoré mali kužeľ s ostrým uhlom, niektoré drapľavé steny, iné boli opatrené plochami, iné boli okrúhle a dosahovali veľkosť hrachu, iné boli zasa zložené z viacerých väčších či menších guľôčok. Ich farba bola belostná, viac či menej plavá, alebo prechádzala z červenšej do belšej. Pri skúmaní tohoto zjavu som začal experimentovat a zbadal som, že táto skala poliata zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWV KM, © 9 sa začala rozkla­ dať, čo nasvedčuje V,©, že je presýtená vápnikom.zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSR Ďalej som badal, že Q , & ju čistí a tvorí kryštály; tie sú zložené z kryštálov (D, , ^ , © pri ich utváraní, keď sa pridá , dosiahnu sa jasnejšie kryštály 9

GESSMANN, G. W.: Gehaimsymbole der Alchýmie, Arznerkunde und Astroló­ gie des Mitterlalters. Berlin 1922, tab. XIV., XVIII., XXXVIII., LIII., LVI., LXIX., LXX., LXXV. — Význam uvedených alchymistických značiek:

8

a také priezračné, že to dokazuje prítomnosť Q v skalách, a čím je skala jasnejšia, tým obsahuje viac Q . V týchto skalách sú tieto zložky v , © a Q , ktoré navzájom spojené do pltezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONML V plávajú a pritom sa im tvorí v medzerách gumovitá hmota. Keď sa taká V vystaví na voľný vzduch, voda vypŕchne, lebo má prirodzenú vlastnosť: priestorné póry a maličké chlpaté a splietané častice, ktoré pri viatí vetra sa s ním tak ľahko spá­ jajú a spletajú, že s ním odletujú. Hodno spomenúť aj miesto v Dizertá­ cii vznešeného Martina Gottharda L e r s c h e n a o zrazených a narasta­ júcich skalách, § VI. strana 12. Hovorí, že sa medzi skalami niekedy tvoria gumovité hmoty, vystavené tlaku A stroskotajú nielen samy, ale aj iné gumovité časti, ktoré sa tade pohybujú, pohlcujú zrazenú masu a s ním sa napokon pevne nahromadia. Inak, pokiaľ ide o zaujímavé tva­ ry týchto skál, možno uviesť vznešeného Christiana V a t e r a : Phisiol.

Experiment. Pars specialis (P. Sp.), sekcia V., kapitola VI., otázka III., strana 410 a nasledujúce, kde sa o nich presne píše.10 Svoj projekt spomínanej kolektívnej práce o Uhorsku načrtol M. Bel v diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska), ktoré vyšlo roku 1723 v Norimbergu. Venoval sa v ňom aj jaskyniam. Uverejnil tu medirytinu mapy Demänovskej ľadovej jaskyne.

Podľa kresby G. B u c h h o l t z a ml. ju vyryl významný slovenský kar­ tograf Samuel M i k o v í n i (1686? — 1750). Mapa má názov Antra De­ minfalvensia admiranda in comitatu Liptoviensi (Obdivuhodné demänov­ ské jaskyne v Liptovskej stolici) a bola v mierke 1 : 358. Jaskyne sú na nej označené ako Menšia (Antrum Cserna Minus) a Väčšia Čierna (Petrae Cserna seu Nigrae Antrum). Menšia jaskyňa bola potom dlho neznáma a až roku 1909 ju znovu objavil Andrej Žuffa z Palúdzky. 11 M. Bel využil písomné správy o jaskyniach, ktoré dostal od G. Buch­ •^vi — alkoholzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (Spiritus), © — biela skalica (Vitriolum album), V — zem (Terra), Q — kuchynská sot (Sal commune), Q — síra (Sulphur), (j) — liadok (Nitrum commune), ^ — vinný kameň (Tartarus), V — voda (Aqua), A — vzduch (Aer). ,0 FISCHER, D.: c. d.

11 BELIUS PANNONIUS, M.: Hungariae .antiquae et novae prodromus, cum speci­ mine, quomodo in singulis operis partibus elaborandis, versari constituerit. Noi'im­ berga 1723. — DÉKÁNI, K.: Bél Mátyás fôldrajza. Marosvásárhely 1903. — KORBAY, F.: Z dejín jaskyniarstva na Slovensku. Zemepisný zborník SAVU, 4, Bratislava 1952, s. 123 — 126 (tu je uverejnený preklad textov, ktoré sú súčasťou Buchholtzo­ vej mapy). — PRIKRYL, Ľ. V.: Liptov na starých mapách. Liptov — vlastivedný zborník, 2, Martin 1972,; s. 125 — 126. — PRIKRYL, Ľ. V.: Príspevok k vývoju spe­ leológie na Slovensku. (Slovenské jaskyne na mapách). Z dejín vied a techniky na Slovensku, 8, Bratislava 1977, s. 90 — 91. — PURGINA, J.: Samuel Mikovíni 1700 — 1750. Život a dielo. Bratislava 1958, s. 24, mapa 1.

9

HVNGARIAE A N T I Q V A E E T N O V A E

PRODROMVS,

Obr. 2. T i t u l n ý list diela M. B e l a Prodromus PHC. 2. THTy.lbHblH JIHCTyxwutsrpo pa­ 6OTBI MaTes Bejia „Ilpo­ apoMyc"

Fig. 2. T i t l e p a g e of M. B e ľ s w o r k Prodro­ m u s

CVM

S P E C I M I N E ;

HrOMODQ I N S I N G V L I S O P E R Í Š P A R T I B V S ELABORANDIS, FBRSJRt CONSTITVERIŤ, AVCTOR M A T T m A S B E L I V S PANNONIVS.

nokimbergas, Sumtu, PETRl CONRADI MONATH, J!ltlOľOt.Al

*

I > »

M ­ O C C X X U I .

holtza ml. i od J. Bohuša. V spomínanej práci venoval na základe toho jednu z kapitol uhorským jaskyniam — De Antris et Specubus Hungariae (O uhorských jaskyniach a dierach). Z Demänovských jaskýň spomenul obe Čierne jaskyne (dnes Demänovská ľadová jaskyňa), obe Okná a Dve­ re. Zmienil sa aj o „podivných" kostiach, ktoré tam našli. Uviedol aj jas­ kyne v Jánskej doline i Silickú ľadnicu. Napokon uviedol, že v Turci, Ge­ meri a inde je viac jaskýň, ale ešte neboli preskúmané. 12 12

B E L I U S P A N N O N I U S , M.: c. d., s. 151. — B E N I C K Ý , V.: P r í s p e v o k k d e j i n á m D e m ä n o v s k e j ľ adovej j a s k y n e a k o b j a v e n i u j a s k y n e Mieru. S l o v e n s k ý kras, 1, Martin 1958, s. 29. — K O R B A Y , F.: c. či., s. 123 — 126 (tu je u v e r e j n e n ý p r e k l a d tohoto B e l o v h o textu).

10

ťbyfwut.

C A P V T VIII.

I 5 l

~

D e A n t r i s c t S p e c u b u s H u n g a r i ž e .

L

Synopfis.

Uňraris montibus , « yíGs, quae cxtus funt, tniraCulij, ad intima o mm vifccra pcrnofccnda, dďcendimui Ncquc cnim n.ontes con­ t m u vbique fblido , Tcd muhis partibus cauo, ľunt compofiti, vnde fieats cnafcutuur, ct vaíliffima aatra. Multa ea fum, varbque in ijoílra Hungaria, ncgjigcntius hucusque habita, faitem non omnibus ob­ fcrvata. V t adeo praxíare de rerum naturalíum curio6s mcritus Ct, ami« corum a) non nemo, ouod rogatu meo, antra o Ä t e r a ' a d i i t , miracuia eorura oblemauit, ct ad lego Mathematicai, quafaHckíBme , delmeaufc, Dablmus ergo, cx cius reccnfione , Äntra Draconum Dcmmfdluenfi*, Cfrrtts maius ct mínus, Okno vmimque; et Dvere cum prodigiuf» vffiht qux ilBnc ľunt extračia. Luculentiorcm commentarioncm hanc omnem reddent b). I C zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA O N E I , cum prodigíis fuis , seri IN!CRIT«m«dbe. Scqucnrut aotra Szent ­ lumenfu , prioribus confimilia í antrum jtern glaciale Szitic­ zrnfe, ta Comksttu Ternenfi. Sunt ct aiiar per Hungariam fpccus , apad Iburoczienfes, et Gamorienfes, fed a nemine, quod quidem fríam, cum eura pcrluííraCKj in quibua potentiai diuirae, exftantíffima deprchmdas vcfti­ g a . R C S C S E N R C A ; C ) Crede htfrt, quidamd Jitprs videí: Smt enim ii­ tíe §eem v*® , fmt mgentes receffm, m fpétä, jufienfis ime inde mm­ tibmfiuu, fmt Mxuft't m "mfmtvm bistm.

Obr.yxwutsrponmljigecbaXTPOMKJIHFCBA 3. U k á ž k a t e x t u o u h o r s k ý c h j a s k y n i a c h v diele P r o d r o m u s Pne. 3. 06pa3eií TeKCTa o BeHrepcKHx nemepax H3 paôoTti „npoÄpoMyc" Fig. 3. S p e c i m e n of t h e t e x t about H u n g a r i n a c a v e s f r o m the w o r k P r o d r o m u s

Samostatnú kapitolu M. Bel venoval opisu Spišskej stolice. Spomenul tu aj jaskyňu pri Haligovciach, v ktorej bolo veľa „dračích" kostí: Ďalej sú Haligovce (Haligótz), roztratené medzi príbytkami z kamenia a skál, ktoré obýva poľský ľud a medzi ním predovšetkým Chorvát Stan­ čič z Hradca. Majú obdivuhodné jaskyne, o ktorých sa predpokladá, že boli skrýšami dávnych drakov. Iste sú tu kosti, ktoré sme vyše spomenuli a ktoré ľud vyťahuje z neobyčajného množstva.13 Potom sa M. Bel zaoberal priamo týmito kosťami. S názorom, že ide o kosti drakov, priamo nesúhlasil, ale ho ani nevyvracal. Jednoznačne však predpokladal, že patrili mimoriadne veľkým a mocným zvieratám.

J. Bohuš sa pokúsil a j o zostavenie kompletnej kostry, ale bez úspechu: 13

B E L I U S P A N N O N I U S , M.: c. d., s. 116.

11

Verí sa, že draky obý­ vali jaskyne v Karpa­ toch

Neobyčajné kosti, roz­ trúsené po jaskyniach

Ich liečivý účinok

Okrem týchto zvierat, udomácnených aj v iných krajinách, navštevovali, podľa niektorých, aj dra­ ky karpatské jaskyne, čo možno predpokladať po­ dľa výskytu ich kostí. Karpatské horstvá sú totiž samou prírodou hocikde podkopané obrovskými dutinami a jaskyňami, ktoré sa tiahnú do diaľky.

V nich sa nachádzajú kosti v neobyčajnom množ­ stve a v takých tvaroch, v akých sa nemôžu pri­ rovnávať nijakým živočíchom, veď aj najväčší od­ borníci v anatómii sa zhodujú v názore a mnohí sú presvedčení, že sú to zvyšky drakov, ktoré tam zahynuli hladom alebo vekom buď v nedávnom čase, buď vyhynuli počas Noemovej potopy. Ja tu ani nechcem začať diskusiu o tom, či draky jest­ vujú v prírode, túto zložitú otázku sa chystám vy­ riešiť inde,h) avšak nepripúšťam pochybnosť o jed­ nom, že táto divá zver tu musela žiť, jej kosti tu vykopávajú, teraz v našich krajoch je neznáma, tak svojou veľkosťou, ako aj nezvyčajným zlože­ ním. Mám pred sebou premnohé také kosti^: ako lebky čudesného tvaru, ktoré sa nemôžu porovnať s nijakými kostrami štvornožcov, stavce chrbtice, rebrá nevídanej dĺžky, úlomky z panvových kostí, lýtkové kosti a iné. Veľa som sa namáhal a nešetril som peňazí, aby som sa pokúsil skombinovať celú kostru s pomocou tam prítomných priateľov a po­ tom si vyžiadať úsudok tých, čo majú skúsenosti v poznávaní kostí, ale celá námaha zlyhala sčasti preto, že jaskyne sú tu obťažné a vchody do nich sú plné nebezpečenstva, sčasti preto, že môj pria­ teľ,k) ktorého pomoc som využil, odišiel skôr zo sveta, než som bol ja plánoval dohotoviť opis tej­ to stolice. Medzitým také kosti používali na liečivé účely tí, čo ich vyťahovali z jaskýň, totiž vidieča­ nia, a to s takým úspechom, že skutočne tŕpli nad chorobami, ktorých pôvod si vysvetľovali z ne­ ľútostných pohybov zeme. Podoby sa zdali ako múmie, ktoré predstavila lekárom ľudská fantá­ zia. Ja by som tým kostiam nepripisoval iný ako obyčajný význam, lekárski odborníci to nazývajú absorpciou, a čo zväčšilo smrteľným ľuďom fan­ táziu, bola ich neobyčajnosť a veľkosť, na akú ne­ boli z každodenného stvku navyknutí.

Nepopie­ ram však ani to, že mohli dlhotrvajúcim uložením

12

v podzemí vstrebať niečo z výparov, čo má lie­ čivé účinky, veď sú daktoré kosti, taká lebka ale­ bo fragment panvy, ako sme povedali, obtiahnuté kamennou inkrustovanou škrupinkou, o ktorej ne­ bude nik pochybovať, že vznikla z vylúčených usa­ dením minerálov. h) V tej kapitole, kde budeme hovoriť o jaskyniach Uhorska. i) Ich obrazy podáme na patričnom mieste. k) To je slávny Juraj Bohuš z Banskej Bystrice, rektor ev. a. v. školy, velmi za­ slúžilý v slobodnom a královskom meste Kežmarku. 14

De Thtrmú

Sklemnfém.

j

Obr. 4. Rytina jaskyne Parenica od S. Mikovíniho v diele Prodromus

zyxwvutsrqponmlk

P n e . 4. TpaBiopa n e m e p t i IlapeHHiía (aBľ op C. MHKOBHHH) B KHure „npoapoMyc"

Fig. 4. Engraving of the cave Parenica by S. Mikovini in the work Prodromus 13

BELIUS PANNONIUS, M.: c. d., s. 116.

13

r

N O T I T I A

H V NN GO VAA R I A E E

HISTOR1CO G E O G R A P H I C A , DIVIS A IM PART KS Q V A T V O R , A R V M

PRÍMA,HVNGARlAMCJS­DANVBIAKAMi AĽTERA.TRANS. {MMVBA INAMt Ttxm. UVItuftCAJiAMi (VJÄ ' iTA, •nUXVtl«WCMi«Mi Vnmrjim XLVIIL Comitatibus Dejtgtiatam,

Obr. 5. Titulný list pr­ vého zväzku známeho diela M. Bela Notitia PliC. 5. TuTyjIbHMH JIHCT nepBOBO TOMa

HSBecTHoro

npoH3BeÄEHHH

M.

„Hurapa"

Eejia

Fig. 5. Title page of the first volume of M. B e ľ s famous work Notitia

E S f l O U f t

Rc^wuíf Situs, Ternmm , Momu, (lampas, Flmiiot. Um, \ fhmiM, Ctlt, Sollyne m(twnm, jNtlurjt mmter* tí pteJiti*; ImnU) tw­ timm tíntmm»4um» ««•«; ľtmmimtM D^M* t &"*•>*'<> . .<'<• 1, OfriJj. cr /'<.­« fx,fm.i»m mm t Sm&lmM M H I wnn Ír Urtmtm, Mi iW*f*r CftHifiKí, <Xfufiom. Mm»t Fidc ancinta, Adcurationc i'umma, I \ 1­ I. I (. A t. om. m'evsQva DKSIDIÍRATVM , T r W COMMVNE V T U .

S A C R A T I S S I M I S A V S P I C I I S

C A R O L I V I . C A E S A R I S , E T R E G I S INDVLGEKT1SSIM1, t t A 8 O K Ä V I T

M A T T H I A S »c C r 6

B E L

SAMVILiS Hti­OYlH.il Mw*. focutnrun, rtmitmnm, MrtkmbÁfWmäco­Gwmcrriai «mcm«rx.

T O M V S

P R I M V S .

tW>n|M*»

Napokon sa M. Bel vo svojom Prodrome zmienil o Silickej ľadnici a po­ znamenal, že takéto ľadové jaskyne sú známe aj na Spiši. Pravdepodobne mal na mysli ľadovú jaskyňu v Dreveníku pri Spišskom Podhradí. Ako osobitosť Silickej radnice uviedol to, že sa v nej ľad topí uprostred zim­ ných mrazov: Ľadové jaskyne v Turňanskej stolici pri dedine Silica (Szilicze) v akej­ si prepadnutej diere, podobne aj v Spišskej sú známe. Tu akoby sa prí­ rodný poriadok zmenil. Kým (vonku) letná horúčava ohrieva ľad a vydáva teplé vody, vtedy (v jaskyni) všetko tvrdne v mraze.15 13

BELIUS PANNONIUS, M.: c. d., s. 116.

14

n

V kapitole o minerálnych vodách sa zmienil M. Bel aj o strži s výve­ rom omamných plynov pri obci Rybáre, o ktorej bol písal už G. Wernher.

Opísal tam a j kúpele v Sklených Tepliciach. Dosť podrobne sa pritom zmienil o jaskyni s jazerom termálnej vody ­zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQP Specus sudatoria, Schwitz­ loch, Parenicza. Už vtedy používali toto jaskynné termálne jazero ako lie­ čivý kúpeľ. Tento opis ilustrovala aj medirytina S. M i k o v í n i h o.16 Syntetickú prácu o Uhorsku M. Bel skutočne aj napísal. Bolo to vyni­ kajúce dielo, ale, žiaľ, Belovi sa ho nepodarilo vydať tlačou celé. Vyšli z neho len štyri zväzky. Tri z nich boli venované slovenským stoliciam.

Roku 1735 vyšiel prvý zväzok, v ktorom bol opis Bratislavskej stolice.

Okrem iného tu M. Bel opísal a j jaskyne, ktoré v tom čase boli známe na území tejto stolice. Boli to dve jaskyne v doline Stupavky, povyše Pajštúnskeho hradu. Vyvieračku, jaskyňu pri nej, a j ďalšiu jaskyňu, ktorá je dnes známa ako Zbojnícka jaskyňa, sám navštívil. O Zbojníckej jasky­ ni predpokladal, že pokračuje až na druhú stranu Malých Karpát, k Juru pri Bratislave. Najnovšie výskumy skutočne takéto spojenie podzemných dutín potvrdili. 17 Pri vysvetľovaní tohoto predpokladu sa M. Bel odvolá­ val dokonca na starého rímskeho filozofa Lucia Annaea S e n e c u (r. 4 pred n. 1. ­ 65 n. 1.). Ďalej spomenul jaskyňu zvanú Mníchova diera (Mnichowa Diera) pri Smoleniciach a zmienil sa o menej známych jasky­ niach a dierach pri Pezinku: Jaskyne Stupavské

Vzhľad prvej a potok s pstruhmi: fcý,

Uvidíme tu zázraky zriedkavejšie než v ostat­ nom Uhorsku, utvorené prírodou. Máme tu spo­ menúť jednu­druhú jaskyňu, medzi ktorými sú Stupavské (Stomphensia), ktoré sa nachádzajú za hradom Pajštún (Borostyánkô) za ohybom doliny na východ, v stráni vrchu, z ktorého steká Stu­ pavka (rivus Stomphensis). Sú tu dve. Prvá má vstup dosť priestranný, ale ako je široký a vyso­ tak je neprístupný. Nuž, bolo sa treba plaziť ako korytnačka. Prví išli dedinčania, ktorí držali fakle, aby sa niekto nezrútil zo strminy. Len čo sme zostúpili asi dvadsať krokov, objavil sa po­ tok, tečúci rýchlym a hučiacim tokom, chýrny pre pstruhy, ktoré ochotne živí. Vyviera vstupom po ľavej strane, prejde krátkym korytom, znova sa ponorí, podíde pod skaly a vychodí po sto krokoch na slnce, aby sa zlial so Stupavkou. Dedinčania ho preplávali, my sme sa len pozerali, ale čím ďalej postupovali, tým väčšiu hĺbku nachádzali.

16

BELIUS PANNONIUS, M.: c. d., s. 126, 128, 130 — 133. " KULLMAN, E.: Záverečná správa o hydrologickom výskume na liste generál­ nej mapy Bratislava. Bratislava 1957. (Rukopis v Geofonde Bratislava).

15

Poloha druhej a jej za­ krivený priebeh

Smolenická jaskyňa:

Dutina bola vyzdobená i do dĺžky i do šírky a pl­ ná vody až po povrch. Keď premerali 27 krokov, vrátili sa, lebo im v tom prekazili vlny a zákruty. zyxwvu Druhá jaskyňa je sto šesťdesiat krokov vyše, v tej í s í e j doline, otvára sa dierou, ktorá vedie do sva­ hu vrchu asi práve toľko krokov od potoka. Aj táto má príkry prístup a čím ďalej sa vchádza, tým je užší a nerovnejší. Ba je taký vlhký, že klame nohu a spomaľuje chodcov. Keď sme sa preplazili viac­menej na sto krokov, zdala sa mi otvárať jaskyňa s takým úzkym vchodom, že s ťažkosťou prepustil so stúlenými údmi sa plaziacich jednot­ livcov. Nazval by si ho otvorom pece, úzkym, veľ­ mi zovretým, ale vnútri sa ukazuje pekárskej peci podobný priestor, vyhĺbený a tu a tam vybieha­ júci do užších zákrut. Odvážlivci postúpili až sem a vnikli aj hlbšie. Otvorila sa voľnejšia dutinu a ďalej idúcim sa už väčšie priestory zavreli. Dych­ tiví sme zastali; ale ako sme sa plazili ďalej, tak sa tie zákruty znova zužovali. Nuž, aby sme ne­ uviazli v nebezpečí, lebo sme nepoznali útroby, obrátili sme nohy tam, kade sme vstupovali. Sú mienky, ktoré si predstavujú diery do nekonečna, ktoré vedú až do zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPON Jura pri Bratislave (Szent­Gyôr­ gyensem). Kým sme sa zdržiavali vnútri, preju­ kovali vetry, dosť studené, dakedy aj silné. Vtedy sa natíska myšlienka o príčinách zemetrasenia, kto­ ré sa často vyskytuje v okolí Jura pri Bratislave.

Je možné, že vetry, škrtené v dutinách vnútri ze­ me, keď nenachodia ľahký výfuk, trhajú dutiny pod skalami, a tým zapríčiňujú vnútri pohyb, ktorým otriasajú zemský povrch. O tom už nediskutujeme, pretože tá vec môže mat veľa príčin, o ktorých vtipne beseduje, ako má vo zvyku. Seneca (f.) a našu mienku pripisuje Archealovi, ktorý hovorí: Vetry, vravím (g.) klesajú do dutín zeme, odtiaľ, keď sú už všetky priestory plné a vzduch do naj­ vyššej miery stlačený, ďalší čo prichádza tlačí prvší, naráža naň mnohými nárazmi, sprvoti tis­ ne, potom búri, vtedy len hľadá miesto, pohne všetky špáry a usiluje sa vylomiť svoje závery.

Tak sa stáva, že počas búrky vetrov, ktoré hľada­ jú únik, sa hýbe zem. Ďalej sotva načim zamlčať S m o l e n i c k ú j a s k y ň u (Szomolyanense an­ trum). Dolina za mestečkom 16

vbehne po necelej

Tiež pezinské; toho isté­ ho druhu:

Vtipná hra na tom mies­ te

štvrtine míle na západ medzi neschodné strmé bralá z oboch strán. Tu vidieť na východnej stra­ ne jaskyňu, ktorú domáci ľudia nazývajúzyxwvutsrqponmlkj Mní­ chovou dierou (Mnichowa Diera), čo je Jaskyňa mnícha (Monachi specum): možno voľakedy prija­ la za hostí mníchov alebo pútnikov. Je totiž vyso­ ká a na zastrčenom mieste, takže sa dá predpo­ kladať, že pri poplašných chýroch bola útočiskom ktorejkoľvek triede ľudí. Aj v chotári Pezinka zyxwvu (Bazingensi) sa nachádzajú jaskyne, ale nie také slávne, lebo nie sú ešte preskúmané.

Najznámejšia je tá, čo vidíme v blízkosti spomínaných žriedel zahĺbenú v rozoklanej a vystrčenej skale. Obze­ rali sme ju a čoskoro sme uvažovali, že je vyhĺbe­ ná nie tak prírodou, ako skôr rukou, je to robota vari za pomoci skalných trhlín, alebo ako si zasa nejední myslia, sú to diela zbojníkov alebo podľa mienky iných pustovníkov. Myslia, že ľudové me­ no Kňažúrske diery (Pfaffen­Lôchen) vyrástlo z týchto prameňov. Majú široký pažerák, podobný menšej predsieni. Odtiaľ sa vtesnia nebadaným prepadliskom a úzkym vyústením na spôsob stud­ ne, lenže krútivým a strmým ťahom. Ešte nebolo takého človeka, čo by zistil, ako ďaleko siahajú a ako hlboko prenikajú, či ako všelijako sú kri­ volaké. Inde sotva možno nájsť bezpečnejšiu skrý­ šu pre medvede. Spomenuli sme, že dá príležitosť žartovnej hre: Raz sem prišli nejakí vynikajúci a učení cestovatelia, ktorí mienili (h.) po Holand­ sku, Anglicku, Francúzsku a Taliansku pozdraviť tak mimochodom aj naše Uhorsko. Odporúčaných Viedenčanmi ich prijali za hostí Pezinčania, ako je vo zvyku. Medzitým, čo viedli títo hostia pria­ teľské kratochvíle, priviedli ich na zlepšenie ná­ lady k tým prameňom na uvítací obed. Medzi prí­ pravami stolovania spomenuli medzi rečou jasky­ ňu vzdialenú odtiaľ asi na sto krokov. Do nej po­ slal ktosi, nevedno kto bol strojcom nápadu, tajne sluhu s pokynom, aby prichádzajúcich sem hostí postrašil akoby medvedím mrmlaním. Po prvej zmienke hostí hneď popadla žiadosť vidieť dieru.

Išli k otvoru a viedli všakové reči: načo bola ona skrýša potrebná, kto ju vykopal a či bola obývaná?

Keď už nazerali zblízka, skrytý sluha začal mrm­ lať, bručať, ba aj škrípať. V triaške preľaknutí vy­ 17

StovMtké múzeum ochrany prírody • jaskyniarstva 031 01 Liptovský Mlkullft

Hodno je, aby bola pre­ razena chodbou

kríkli Do zbrane! a všetci, čo tam boli, a predo­ všetkým cestovatelia a ten sluha, akoby rozzúrený ľudským hlasom, tým viac reval, robil lomoz a pri­ krčený sa začal plaziť po strmine. Vtom hostia — jeden vytiahol dýku, druhý ju ani nezabezpečil, iný priam zahodil — sa dali na útek ozlomkrk po strmom svahu vrchu a ani sa skôr nezastavili, kým nepoznali, že celá scéna nebola vážna. A potom sa dali cestovatelia do rehotu na plné ústa, navzá­ jom sa vysmievali: ako sa rozutekali na nastro­ jené bručanie ti, čo precestovali bez pohromy mno­ hé krajiny, ale tu sa ukázali ako bez seba. Inak byzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDC Pezinčania podľa našej mienky vykonali osož­ keby urobili naprieč štôlňu, jaskyňu pre­ vec ,

...

. ,

_

'

,

,

borili a otvorili jej tajomstva. Je určite podozre­ nie, že bola brlohom zbojníkov, ktorí sa v pred­ chádzajúcich storočiach usalašili v týchto hor­ ských dolinách. Nič nie je pre zbojníkov lepšie, než obsadiť jaskyňu a tam nahromadiť korisť. Ver­ gilius (i.) napísal o Cacovi a jeho jaskyni: Už hneď pozri balvan visiaci zo skál, Ďaleko rozhádzaných ako ohromné pustatiny pohoria Domy stoja a diery utrpeli náramnú skazu.

Tu bola jaskyňa odstránená do prázdneho úzadia, Tvár poločloveka Caca zavíjala ako divá Neprístupná lúčom Slnca, zem stále zvlažovaná Nedávnym vraždením: ústa muža pribité na pyšné vráta Viseli bledé od beznádejnej skazy.

Ale o tom potom, teraz zámer diela nám pripo­ mína, aby sme ďalej pokračovali a obhliadáli roz­ ličné triedy obyvateľov a ich zariadenia.

f. Otázky o prírodezyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (Naturalium Quaestionum).

Kniha VI., kapitola V. a nasledu­ júce. g. Tamtiež, kapitola XII. h. Šetríme mená dobrých priatelov, ktorí budú toto čítať a patria medzi našich priaznivcov. Sú totiž v komnatách najvyšších kniežat, mužovia nevšednej dôstoj­ nosti. i. Aenidy, kniha VIII., verš 190, vydavatel Carolus R v a e u s, séria I. na použí­ vanie Najjasnejšieho Delphina, Haagského grófa, v roku 1723, 8. mája. 18 18 BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica, divisa in partes qua­ tuor, quarum prima, Hungariam Cis­Danubiam; altera, Trans­Danubiam; tertia,

18

tsu <tiuO

;

ic*

Druhý zväzokzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Notitií vyšiel roku 1736. Obsahoval dokončenie opisu Bratislavskej stolice a opisy stolíc Turčianskej, Zvolenskej a Liptovskej.

V opise Turca sa M. B e 1 zmienil o viacerých jaskyniach, ale najvý­ znamnejšou bola podľa neho jaskyňa1 Mažarná neďaleko Blatnického hra­ du. Pozastavil sa nad jej priestrannosťou a spomenul, že obyvatelia použí­ vajú mäkký sinter z jaskyne ako medikament pre dobytok. Pri Vrútkach spomenul jaskyňu Dúpna, zrejme v oblasti Dubnej skaly. Táto jaskyňa má údajne druhý vchod pri Rajci. Napokon M. Bel vyrátal ďalšie jaskyne v Turci — pri Blatnici, Necpaloch, Veľkom Jasene, Mošovciach, Turanoch, Jasenove a pri Kláštore pod Znievom. Navštevovali ich rozliční prospek­ tori, ktorí dúfali, že by sa tam mohli vyskytovať kovy: Jaskyne turčianske, Mažarná:

K histórii našich vrchov patria ako sprievodné znaky jaskyne. Prvotriedna z nich je Mažarná (Mazarnam), ako sme už vyše spomenuli. Nachá­ dza sa pod častejšie už opísaným vrchom Tlstá (Tlstá), na tej strane, ktorá sa pozerá k hradu Blatnica (Blatnicza). Vchod do nej je pohodlný, schodný a taký široký, že v daždivom počasí poj­ me dvesto kusov dobytka. Za vstupnou častou sú tri komory oddelené oveľa užšími vchodmi. Prvá z nich má ešte trochu svetla, ktoré preniká tým tesným prechodom. Celá hrozí tu a tam visiacimi skalnými cencúľmi a všade slzí skalnými kvapka­ mi. Odtiaľ sa otvára iná klenba, vydutá do takej výšky, že sa podobá nadpriemernému kostolu. Aj tu potí skalné kvapky na celej stene, tekutinu celkom ako mlieko, ktorá odtiaľ odobratá sa roz­ plynie, ale vynesená na slnko tuhne a ostane ako ľahká pena. Obyvatelia z nej robia vidiecku me­ dicínu, predovšetkým pre statok: o tom však na inom mieste. Duje tu bez prestania vietor z tre­ tej dutiny, (ktorá je temer neprístupná), časom vy­ búši s veľkým hurtom. Ľudovo sa povie: tu je sídlo vetrov; lebo sa oboria s takou mohutnosťou, že prevalia, čo je im v ceste, a tých, čo chcú krá­ čať ďalej, ženú späť. I keď vetry niekedy akosi ustúpia, ako aj teraz, nemožno do vnútorných priestorov preniknúť, a to alebo preto, že pre mno­ hé odnože, ktoré sa končia strminou, je všetko ne­ isté a plné nebezpečenstva zlomiť krk, alebo sa

Cis­Tibiscanam; quarta, Trans­Tibiscanam. T. 1. Vienna Austriae 1735, s. 40 — 42.

— DROPPA, A.: Prehlad preskúmaných jaskýň na Slovensku, Slovenský kras, 11, Martin, Liptovský Mikuláš 1973, s. 112.

19

Dupná:

Ostatné

hocikde ukáže jazerná hlbočina bez dna. Nestrie­ ka z nich nijaká voda, ale širokou krútňavou a po­ riadnym čľapotom sa prepadáva v hĺbke, takže miesto pôsobí ešte strašnejším dojmom. Aj vozyxwvutsrqponml Vrú­ tockých (Rutkayensibus) vrchoch, do ktorých sa zasekáva Strečňanská dolina (vallis Sztreczchenen­ sis), je jaskyňa, zvaná ľudovo Dupná (Dupná), a to taká dlhá, že znalci ciest vravia, že ktosi prešiel odtiaľ kedysi do Trenčianskej stolice a vyšiel na poli mestečka Rajec (Rajetz). Ba aj iné turčianske vrchy, ako blatnické (Blatniczenses), necpalské (Neczpalenses), veľkojasenské (Nagy Issenenses), mošovské (Mosouienses), turanské (Turanenses), jasenovské (Ieszenouienses), znievske (Znio­Váral­ lyienses), majú svoje jaskyne, do ktorých vchá­ dzajú zavše prospektori razit banské štôlne. Kto zo zvedavcav chce ich nasledovať pre divy príro­ dy, pre tých by sme mali dôvod, aby sme im bla­ hoželali, pretože môžeme dúfať, že odtiaľ môžu dostať na svetlo mnohé veci, aké inde sotva náj­ du.19

Pri opise Zvolenskej stolice sa M. Bel zmienil o jame pri obci Rybáre, poniže dnešných kúpeľov Sliač. Z jamy, ktorá obsahovala bahno, vychá­ dzali usmrcujúce plyny: Rybárska jama, vydáva­ júca smrtiace výpary:

Ostáva, aby sme niečo povedali o jame v Ry­ bároch (Ribariensi). Túto už dávno rozchýrili cu­ dzí spisovatelia ako neslávnu, lebo je osudná vtá­ kom a statku. Málo vedia o tom, pre aké príčiny a ako sa to stáva. Totiž pri tom mieste, ktoré pre­ slávilo kúpele, sa otvára diera; v tom istom okolí ako kúpele, ale nižšie položená a obrátená k juhu.

Ak nad ňou náhodou prelietajú vtáci alebo sa k nej priblíži statok, padajú omámené, lenže nie vždy, ani rovnako smrteľne a náhle, podľa toho, koľko vydá plynu, ktorý viac alebo menej zastavuje dych.20

V opise Liptovskej stolice venoval M. Bel veľa miesta Demänovským jaskyniam. Najprv sa v krátkosti zmienil o Demänovskej ľadovej jaskyni, ktorej dal meno Čierna (Cserna). Odvolával sa však len na jej mapu, ktorú 19

BEL, M.: Notitia. . . T. 2. Vienna Austriae k 736, s. 299.

BEL, M.: c. d., s. 396.

20

2 0

uverejnil vzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Prodrome. Podrobnejšie opisoval Beníkovu jaskyňu (Beniko­ wa) a poznamenal, že ju pre bohaté nálezy veľkých kostí nazývajú aj Dračou (Draconum). M. Bel tu uviedol, že kosti by mohli patriť volom či vtákom, ale ich tvar sa mu zdal čudný a hmotnosť veľká. Predpokladal však, že išlo o dravé zvery. Ďalej opísal jaskyňu Dvere (Dwere, Ianua) a napokon Veľké a Malé Okno (Okno), kde sa tiež nachádzali „dračie" kosti. Celý tento opis vypracoval M. Bel podľa správ G. B u c h h o l t z a ml. 21 V závere sa ešte zmienil o jaskyni pri obci Lisková, neďaleko Ružom­ berka, vo svahu vrchu Mních (Mnych). Bola podľa neho rozsiahla, ale ešte neprebádaná: Lisková (Liszkowá), Maďarom Liszkójalva, na úpätí vrchu Mních (Mnych), popri Váhu roztiahnutom, patriacom dedine Lisková, v prírod­ nej polohe . . . Tu vidieť jaskyňu, ktorej chodby nie sú ešte preskúmané, vedú ďaleko pod vrch Mních. Vyzerá ako kostol a akoby zastupoval svä­ tyňu.22 Štvrtý zväzok Belovho diela vyšiel roku 1742. Bol to posledný zvä­ zok tejto práce, ktorý vyšiel tlačou. Obsahuje opisy Nitrianskej, Novo­ hradskej, Hontianskej a Tekovskej stolice.

V opise Novohradu kritizoval M. Bel už spomínanú prácu G. Wernhera.

Bel vyhlásil, že pri Fiľakove a v celom fiľakovskom chotári, ba ani na širokom okolí niet nijakej jaskyne. Predpokladal však, že G. Wernher vo svojej práci nesprávne lokalizoval dávno známu jaskyňu pri Aggteleku: Obdivuhodné vody a omyl Wernhera o nich:

Co sa týka obdivuhodných vôd, máloktoré sme spomenúť z tých, čo tento hornatý kraj mohu môže poskytnúť. Lebo, čo spomína Wernher o jas­ kyni vo Fiľakove (Filekiensi), a po ňom Behamb a iní odpisovačí, nikde nenájdeš. Wernherove (k.) slová SÚ tieto: Pri hrade Fiľakovo, v Novohradskej sto­ lici, je jaskyňa, v ktorej tvrdnú kropaje stále slziace na sklepení. Tam by si videl i skaly stojace ako sochy ľudí zrazené z tohoto slzenia. Majú bielu farbu. A nie iba samy v sebe sú biele, ale rozomleté poskytujú maliarom užitočnú belostnú farbu. Dnes nieto ani stopy či po

skamenelej vode, či po jaskyni ani v celom kraji, ani vo fiľakovskom chotári. Iba ak uveríme, že sa jaskyňa prepadla a tieto hry prírody sa pochovali, alebo Wernhner vniesol zaiste do našej stolice ta­ ký výmysel a omylom sa udomácnil s menom Fi­

21 BEL, M.: c. d., s. 522—525. — KORBAY, F.: c. čl., s. 126—129 (tu je citovaný slovenský preklad zmieneného Belovho textu).

22 BEL, M.: c. d., s. 579. — LOVCSÁNY, G.: A Vág és vidéke. Budapest 1881, s. 66.

21

lakovozyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDC (Fileck) miesto Aggtelek (Agtelek), dediny to v Gemeri. Lebo tam naozaj vidno velikánsku jaskyňu, naplnenú mnohými divmi prírody. k. De admirandis Hungariae Aquis, in Scriptor. Rerum Hungaricarum, s. 601, 10.

Keďže M. Bel nevydal tlačou podobný opis Gemerskej stolice, je to jeho jediná publikovaná zmienka o jaskyni Baradla pri Aggteleku. 23 Roku 1744 uverejnil M. Bel zaujímavú správu speleologického cha­ rakteru v londýnskom časopise Philosophical Transactions.

V tomto článku opísal najprv Silickú ľadnicu (Antrum Szelicense), kto­ rá sa nachádza medzi obcami Silica a Borzová (Szelicze et Borsua). Opísal tvar a rozmery jaskyne a pozastavil sa nad tým, že a j za najtuhších mra­ zov je v jaskyni teplý vzduch, kým v lete je tam vzduch priam ľadový.

Všimol si aj to, že pri jarnom topení snehu steká z povaly jaskyne voda na steny a dno, kde zamŕza. Množstvo ľadu v jaskyni bolo podľa M. Bela také veľké, že 600 štvorzáprahových vozov by ho neodviezlo ani za nie­ koľko týždňov.

Jednou z príčin vzniku tohoto ľadu bol podľa neho na sever obrátený otvor jaskyne, ktorý bol široký 9 siah (17 m) a vysoký 18 siah (34 m). Cez tento otvor vniká podľa M. Bela dovnútra chladný vzduch severných vetrov a silne ochladzuje jaskyňu. Predovšetkým však tvrdil, že slnečné lúče pri pôsobení na zemský povrch vháňajú prirodzený zemský chlad do hĺbky, čo spôsobuje, že voda zamŕza, kým mráz na povrchu vraj zas priťahuje k sebe teplo, ktoré z rozličných príčin vzniká v zemských hlbinách. Tep­ lota v jaskyni je podľa neho v nepriamej úmere s vonkajšou teplotou.

Tvrdil dokonca i to, že vonkajšia zmena teploty sa prejaví v jaskyni v opačnom zmysle už o niekoľko hodín. Obyvatelia mu vraveli, že podľa topenia sa ľadu v jaskyni možno predpovedať počasie ako podľa baro­ metra. M. Bel si však všimol i to, že v rozličných častiach jaskyne nemá vzduch rovnakú teplotu. Predpokladal aj to, že horniny, ktoré tvoria steny jaskyne a ktoré podľa neho obsahujú soľ, sódu, liadok a skalicu, takisto prispievajú k premene vody na ľad.

V tomto článku písal M. Bel a j o vývere plynov pri obci Rybáre vo Zvo­ lenskej stolici. Spomenul, že o podobných jaskyniach písali už Grék S t r a b ó n o s (63? pred n. 1. — 19 n. 1.) a Riman Gaius Secundus P 1 i­ n i u s (23 — 79 n. 1.). Priamo o tomto jave písali už G. Wernher a známy jáchymovský lekár, montanista a metalurg Georgius A g r i c o 1 a, vlast­ ným menom Georg B a u e r (1494 — 1555). M. Bel navštívil tento prí­ rodný jav už roku 1708, ale potom prichádzal na túto lokalitu častejšie.

Spomenul aj svoje pokusy s kurčatami, ktoré potom pitval, ale zistil len to, že výpary obsahovali síru.24 23

BEL, M.: N o t i t i a . . . T. 4. Vienna Austriae 1742, s. 17.

B ELI O PANNONIO, M.: Dias Antrorum mirabilis Naturae, glacialis, alterius Halitus noxios eructantis, ad Regiam Societatem Scientiarum Londinensem. Philo­ 24

2 2

M. Bel urobil v prieskume jaskýň na Slovensku na svoju dobu mi­ moriadne veľký kus práce, najväčšou mierou však ako organizátor príro­ dovedeckých výskumov. Mnohé opisy jaskýň, ktoré publikoval, vypraco­ vali jeho spolupracovníci. M. Bel a j sám viaceré jaskyne navštívil. Mno­ hé opisy jaskýň, ktoré mu jeho spolupracovníci posielali, M. Bel ani ne­ použil a ani sa nezachovali v rukopise. Iba nepriamo sa o nich dozvedáme z iných prameňov. Veľa materiálu poslal M. Belovi napríklad G. Buch­ holtz ml. Bol to však práve M. Bel, ktorý ako prvý opísal takmer všetky známe jaskyne na území Slovenska.

Do redakcie zborníka došlo 16. apríla 198?

MATEJ BEL A N D C A V ES IN SLOVAKIA (To the 300th anniversary

of M. Beľ s

zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZW

birth)

S u m m a r y People k n e w quite a number of caves in Slovakia since time out of mind, but because of a fear of darkness, they hardly visited them. The first scholar w h o w a s interested in Slovák caves and visited some of them in the 16th century w a s the hu­ manist Georg Wernher. In the fóllowing century, Johann Paterson Hain w a s concer­ ned with our caves and at the beginning of the 18th century Georg Buchholtz, Sr., Pavol Rebery, Georg Buchholtz, Jr., Juraj Bohuš, Daniel Fischer and Franz Ernst Bruckmann paid attention to them.

Great credit for the survey of Slovák caves goes particularly to the eminent Slo­ vák polymath Matej Bel. He had organized a w i d e circle of collaborators who, among their multivarious tasks, also surveyed caves. For instance, as far back as 1723, D. Fischer published a study on the chemism of dripstones, and in the work Hungariae antiquae et novae prodromus from the same year, Bel devoted attention also to caves and published there a map of the Demänová Ice Cave prepared by G. Buchholtz, Jr., and engraved by S. Mikovini. B y Mikovini is also the engraving of the small cave Parenica at Sklené Teplice. Bel dealt in that work also with bones of the cave bear that w e r e found in several of the caves, though they were considered at the time to be „dragon bones".

In 1735—1742 four volumes of B e ľ s work Notitia Hungariae novae historico­geo­ grafica were published and in them, too, Bel devoted considerable space to caves, viz. in the „stolitsa" (district) of Bratislava, Turiec, Zvolen, Liptov and Gemer. He gave a fairly detailed description of some of the caves.

In 1744 Bel published a study on the Silica Ice Cave and on gas eruptions near

sophical Transactions of the London Royal Society, 41, London 1744, s. 41 — 56. — HUNFALVY. J.: A magyar birodalom természeti viszonyainak leírása. Kôt. 1. Pest 1863, s. 291. — PRIKRYL, Ľ. V.: Príspevok k dejinám výskumu radových jaskýň na Slovensku. Z dejín vied a techniky na Slovensku, 9, Bratislava 1979, s. 108 — 110.

— SKUTIL, J. — KLIMEŠ, F.: Belova londýnska zpráva o Silickej ľ adovej a Ry­ bárskej plynovej jaskyni z r. 1744. Geografický časopis, 9, Bratislava 1957, s. 240 — 246. (Tu je uverejnený slovenský preklad celého Belovho príspevku.)

23

the village Rybáre (today's Sliač) in the London journal Philosophical Transactions.

He endeavoured to explain the origin of ice in that cave.

Matej Bel did much to promote survey of Slovák caves and this primarily as a good organizer of scientific work. He visited personally some of the caves and w a s the first to describe practically all those that w e r e then known in Slovakia.

Slovenský kras X X I I — 1984

GEOMORFOLOGICKÉ ČRTY PODZEMNÉHO KRASU GRUZÍNSKA ZURAB KONŠTANTÍNOVI Č TINTILOZOV

The karst belt of Georgia belongs among classic regions of the Earth's alpine orogenic. The tremendous potency of karst rocks and favourable tectonic conditions have given rise to unusually complex cave systems. Over 800 caves have been discovered and surveyed during the past t w o decades. Many .basic questions of re­ gional and theoretical speleology have been elucidated, including conditions and factors involved in the formation of caves in mountainous regions. The chasm Snezhnaya and the cave Mchishta developing in the Bzybsk massif hold great pro­ spects for further discoveries.

Výskumy krasových javov Gruzínska sa stali systematickými iba od roku 1958, od vytvorenia laboratória krasológie a speleológie pri Ústave geografie Vachušti AV GSSR. Do týchto výskumov sa zapojilo a j geo­ morfologické oddelenie tohto ústavu, katedra geomorfológie Tbiliskej štát­ nej univerzity (TGU), Rada pre speleológiu pri predsedníctve AV GSSR, geografické katedry Abchazskej univerzity, Pedagogického inštitútu v Ku­ taisi a iné.

V posledných rokoch začal prejavovať mimoriadny záujem o problémy krasu a speleológie Gruzínska celý rad zväzových inštitúcií vedeckový­ skumného a školského smeru a taktiež turistiky. A to nie náhodou. Na základe perspektívy speleologických výskumov horská krasová oblasť Gru­ zínska nemá páru v ZSSR a zasluhuje si aj medzinárodný záujem.

Krasové pásmo Gruzínska je zaradené k jednému z klasických regió­ nov alpského orogénu Zeme. Toto pásmo zaujíma periférnu polohu na južných svahoch Veľkého Kaukazu a je rozčlenené prítokovými riečnymi dolinami (Bzyb, Kodori, Inguri, Rioni a iné) na počétné morfologicky sa­ mostatné masívy. Silné rozčlenenie a rozdrobenie tohto štruktúrno­morfo­ logického pásma určuje celý rad podstatných zákonitostí jeho speleolo­ gického a hydrogeologického vývoja.

Nachádzajúc sa v pásme orogénu, má horský kras Gruzínska mimo­ riadne zložité podmienky — tak geologického zloženia, ako aj reliéfu. Po­ stačí uviesť, že sú tu zastúpené a krasovatejú karbonátové horniny nielen 25

«Atr

/YOjOC/ffOffajr /?o/7oco

Obr. 1. Schéma rozšírenia krasu západného Gruzínska P H C . 1 .zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA CxeMa pacnpocTpaneHHH KapcTa B 3anaaHoň ľpyanu Fig. 1. Schéma of the karst extenion in Western Georgia

vrchnej jury, ako to pozorovať na Horskom Kryme, ale a j všetky hori­ zonty a podhorizonty kriedového systému, ako aj spodného paleogénu (ter­ ciéru), s celkovou mocnosťou viac ako 2500 m. Dosť často sa v profiloch striedajú nezreteľne vrstevnaté a masívne krasovatejúce polohy, pričom v hraniciach jednotlivých masívov (v konkrétnej tektonickej situácii) tie­ to horniny, v podloží ktorých sú piesočno­hlinité vulkanogénne usadeniny bajoku a bathu, klesajú príliš hlboko pod základné drenážne hladiny (mora, oceánu), čo je veľmi dôležité pre pohyb spodných vôd a vývoj krasových javov v hlbinných častiach litosféry. V Gruzínsku sa tvoria jaskyne aj v úlomkových usadeninách — vo vápencových konglomerátoch a v pies­ kovcoch meotu­pontu. Tak napríklad boli objavené a preskúmané tri ob­ lasti klastokrasových jaskýň — Duripšsko­otcharská, Džaľská a Odišská ( M a r u a š v i l i , T i n t i l o z o v , 1979).

Jedným slovom prítomnosť mohutných krasovatejúcich masívov je jed­ nou zo základných podmienok pre vznik jaskýň; čím je mohutnejšia moc­ nosť takých hornín, tým je menej rovnorodá z hľadiska litológie a vodo­ priepustnosti, a teda podmienky pre vytváranie jaskýň nie sú v nej rov­ naké.

Jednou z dôležitých speleologických čŕt krasovatejúcich masívov mo­ hutných mocností, za priaznivých tektonických a iných podmienok, je vznik mimoriadne zložitých jaskynných systémov, obvykle s nazhromaž­ dením značných dynamických zdrojov podzemných vôd. Je potrebné zdô­ razniť, že vznik veľkých krasových dutín je podmienený zvláštnosťami vzni­ ku a roztvorenosti tektonických puklín a porúch v masívoch krasovatejúcich hornín. V tom prípade sa možno oprieť o materiály získané v priebehu 26

výskumu krasových dutín na južnom svahu Veľkého Kaukazu počas bu­ dovania dopravných hydrotechnických stavieb, zo štruktúrnych vrtov a pod. Cenné údaje o typicky lokálnej povahe skrasovatenia boli napr. získané pri prerážke 15­kilometrového veľkoprof Ílového (9 X 9 m) derivač­ ného tunela Ingurskej hydroelektrárne vo vrchnokriedových vápencoch.

Tu raziči našli iba na troch miestach čo do veľkosti nepatrné krasové dutiny ( T i n t i l o z o v a i n í , 1973). Oveľa väčšie jaskyne boli obja­ vené pri stavbe derivačných tunelov s menšími prierezmi pre Tkibulskú a Rionsku hydroelektráreň ( D ž a n e l i d z e , 1940); pri prerážaní doprav­ ného tunela v Novoafonskej jaskyni, len vo vzdialenosti 601 m od vchodu, bola objavená veľká zaplavená dutina, ktorá sa ukázala ako súčasť novo­ • afonského jaskynného systému.

Lokálne rozšírenie skrasovatených puklín a jednotlivých dutín v karbo­ nátových horninách sa overuje aj pomocou prieskumných prác geofyzi­ kálnymi metódami a štruktúrnymi vrtmi nielen v Gruzínsku, ale aj za jeho hranicami. Údaje z hlbokých vrtov na Kolchidskej nížine umožňujú tvrdiť, že v hlbinách krasovatejúcich hornín zemskej kôry prebieha pohyb podzemných vôd prevažne v izolovaných tektonických kanáloch. V zá­ vislosti od geomorfologicko­geologickej situácie prejav ich činnosti možno očakávať v hocakých podmienkach a na rôznych hypsometrických úrov­ niach nad morskou hladinou, ba aj niže morskej eróznej bázy — na mor­ skom dne.

O charaktere puklinovatosti horských masívov možno uvažovať jednak na základe prevládajúcich typov pozdĺžnych prierezov dutín, jednak podľa ich morfologických čŕt. Tak napríklad v podmienkach platformného cha­ rakteru Dziruľského kryštalického masívu, v horizontálne uložených vrch­ nokriedových vrstevnatých vápencoch, prevažujú vrstvové pukliny a v sú­ lade s tým subhorizontálne jaskyne, ktoré v oblasti geosynklinálneho kra­ su (zvláštnosti pohybu podzemných vôd a vznik dutín) sú celkove podmienené poruchami disjunktívneho charakteru. Veľké sály vo všet­ kých skúmaných krasových dutinách (Novoafonská, Cchradžverská, Snež­ ná a iné) názorne demonštrujú cesty ich formovania, na úsekoch zvýšenej puklinovatosti a roztrieštenosti vápencových hornín.

K iným základným predpokladom rozvoja krasových javov treba pri­ rátať bohaté atmosferické zrážky (v priemere 1500—3000 mm) a ich roz­ rušujúcu a rozpúšťajúcu schopnosť.

Je potrebné zdôrazniť, že maximálna hĺbka skrasovatenia vo vápen­ covom pruhu Gruzínska dosahuje okolo 4000 m. V tomto smere je kras Gruzínska skutočne unikátny — a j v celosvetovom meradle.

Analýzy vody odobranej z vrtov veľkej hĺbky dosť často vykazujú slabú mineralizáciu (200—400 mg/l) a nízku teplotu (14—17 °C), čo je pria­ mym ukazovateľom aktívneho kolobehu vody vo veľkých hĺbkach. Treba spomenúť a j naj význačnej šie pramene uzavretého geotermického povodia v hraniciach Kolchidskej nížiny. Celý rad obrovských prameňov tejto ob­ lasti (Cchaltubské s dennou výdatnosťou 18—25 mil/1, Ochurej 12 mil/1, 27

Obr. 2. Bzybskij masív — skrasovatený povrch hrebeňa. Foto Z. K. Tintilozov Fig. 2. The Bzyb massif — karst surface of the crest. Photo Z. K. Tintilozov

PNE. 2. EzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 3H6CKHÍÍ MaccHB — noBepxHocTb rpeSHff, iKXUBepHceHHaH KapcTy. <J>OTO 3 . K. THHTHJK>30B

K valom 4,5 mil/1 a iné) sa formuje v kaťbonátových sedimentoch hornej jury a spodnej kriedy. Keďže sa tieto plynotlakové, vysokovýdatné ter­ málne vodonosné systémy nachádzajú v stave neustáleho pohybu a obno­ vy v styku s krasovými horninami, pravdepodobne zapĺňajú už vytvorené veľké krasové dutiny, ktoré sa v budúcnosti môžu ocitnúť vyššie ako hlavné základové hladiny, v sfére pôsobenia beztlakového prúdenia vody.

2 8

Celkove je pre krasové oblasti Gruzínska v pásme intenzívnych dislo­ kácií vysokohorského pásma (alpínsky región) typické: úplná absencia stálych povrchových vodných tokov a mimoriadne silné skrasovatenie vr­ cholových zarovnaných povrchov na báze všeobecne rozvinutých puklín zvetrávania, hojnosť snehových a ľadových studní a výrazné stopy po ľadovcovej a niválnej modelácii povrchových prvkov reliéfu (neúplne vy­ vinuté krasové jamy, rozmanité typy škrapov), sezónna nepravidelnosť krasovatenia, mohutný rozvoj hydrodynamických pásiem puklinových a krasových vôd a obrovská hĺbka pásma vertikálnej cirkulácie, selektívnosť hĺbkového skrasovatenia a zavodnenia, nezhodnosť povrchových a pod­ zemných povodí a absencia jednotnej hladiny krasových vôd, prevládanie izolovaných puklinovo­krasových prúdení vody, ktoré môžu mať vyvie­ račky v rôznych absolútnych výškach, zložité systémy najhlbších kraso­ vých dutín na Zemi a pod.

Vysokohorská oblasť krasu v Gruzínsku je zóna pohlcovania atmosfe­ rických zrážok a značných rýchlostí prúdenia podzemných vôd.

Pre krasové oblasti predhorí, ktoré sa nachádzajú v oblasti málo in­ tenzívnych neskorokenozoických tektonických pohybov, sú typické: po­ merne značná hustota subhorizontálnych zaplavených', niekedy mnoho­ etážových krasových dutín, veľká rozmanitosť genetických typov sedimen­ tov v podzemí, početné vyvierania vysokovýdatných krasových prame­ ňov, sezónna rovnomernosť procesu krasovatenia a pod.

Nízko položená časť krasového pásma je oblasťou početných výverov sústredených podzemných vôd.

V poslednom dvadsaťročí, ktoré minulo od začiatku systematických spe­ leologických výskumov v Gruzínsku, bolo na základe jednotného programu objavených a preskúmaných viac ako 800 krasových dutín s celkovou dĺžkou do 150 km (predbežné údaje), ktoré predstavujú zásadne celkom nové geografické objekty. Medzi nimi sa nachádza aj jedna z najväčších jaskýň čo do objemu (1,5 mil. m3) a čo do špecifického objemu (990,1 m3) v ZSSR, v súčasnej dobe sprístupnená, najviac navštevovaná na svete — N o v o a f o n s k á j a s k y ň a ; ďalej jedna z najhlbších priepastí na našej zemeguli ­ priepasť S n e ž n á j a (celková dĺžka preskúmaných chodieb predstavuje 13,5 km, dosiahnutá hĺbka 1300 m, objem 2 mil. m3), zaplavené mnohokilometrové Tobské a podriečišťové jaskyne na riekach Ckvara, Kelasuri, Amtkeli, Kudarojské, Cucchvatské mnohoetážové jas­ kynné systémy a iné.

Z najvýznamnejších úspechov speleologických výskumov je potrebné spomenúť: Na príklade vápencových masívov Gruzínska bol vypracovaný a z nové­ ho zorného uhla osvetlený celý rad uzlových, zásadných otázok z regio­ nálnej a teoretickej speleológie, vrátane podmienok a faktorov tvorby jaskýň horských oblastí — úloha litologických a chemických zvláštností krasových hornín, význam ich mocnosti a masívnosti, vrstevnatosti a pod­ mienok sklonu vrstiev, vplyv puklinovatosti a zapojeného lesného porastu, 29

úloha topografických sklonov, výškopisných podmienok' a podzemných vôd a iné. Bola preskúmaná intenzita krasových procesov vo vápencovom pásme, problémy hydrológie a hydrogeológie horského krasu Gruzínska.

Všetky tieto otázky boli podrobne objasnené v uverejnených monogra­ fických publikáciách L. I. M a r u a š v i l i h o (1973), S. J. K i p i a n i h o (1974), Z. K. T i n t i l o z o v a (1976), G. N. G i g i n e j š v i 1 i h o (1979), T. Z. K i k n a d z e h o (1979) a iných.

Významné výsledky sa dosiahli z hľadiska morfológie a morfogenézy horských krasových dutín; bola zistená jasná závislosť medzi tektonickým režimom a vznikom jaskýň v podmienkach platformnej aj geosynklinálnej oblasti v nízko položenej a j vysokohorskej zóne krasového pásma. Bola vypracovaná morfologická a genetická klasifikácia krasových dutín, pri zohľadnení úzkeho spojenia pohybu a úbytku puklinových a krasových vôd. Menovite boli vyčlenené: 1. dutiny v pásme aerácie, 2. jaskyne v zóne kolísania hladiny krasových vôd, 3. jaskyne v zóne stabilného, úplného nasýtenia, 4. dutiny hĺbkovej cirkulácie.

Treba zdôrazniť, že hydrodynamická zóna aerácie puklinovokrasových vôd je klasicky zvýraznená v hraniciach horských masívov Gruzínska, kde v súčasnej etape rozvoja studne a šachty vznikajú prevládajúcim snežno­ ­koróznym alebo korozívno­erozívnym účinkom roztopených snehových alebo dažďových vôd.

Je potrebné zdôrazniť, že súčasný stav výskumu väčšiny krasových du­ tín v oblasti pohlcovania je iba začiatkom štúdia zatiaľ neprístupných zatopených najhlbších priepastí.

Vody z pásma aerácie, ktoré dosiahli vnútri horských masívov pomerne stabilné stratigrafické nepriepustné podložia, rútia sa v podobe závesných riek. Také nepretržité fungujúce prúdenia vody a vďaka ich činnosti vy­ tvorené jaskyne sú charakteristické najmä pre niektoré hornaté oblasti (Arabika, Richva, Aschi a iné).

V pásme sezónneho kolísania hladiny krasových vôd mnohé z preskú­ maných veľkých krasových dutín sú spojené s eróznokoróznou činnosťou vôd, v súčasnosti nepretržite presakujúcich alebo ponárajúcich sa do otvo­ rených puklín z existujúcich podzemných riečíšť (jaskyne Tkibula­Dzev­ rula, Kelasurská, Ckvarská a iné).

Osobitne treba spomenúť zatiaľ pre výskum neprístupné a stále zavod­ nené dutiny v pásme kolísania hladiny krasových vôd, ktorých jestvova­ nie sa potvrdzuje nielen dobre regulovaným odtokom koncentrovaných vodných más, ale aj silnými sezónnymi výkyvmi ich hladín (Mčišta, Reč­ chi, Cačchura a iné).

Speleomorfologický význam uvedeného pásma spočíva v tom, že kon­ centrované prúdenia vody, okrem obrovskej eróznej činnosti, podporujú vznik hydrostatických tlakov a hydrodynamického tlaku v dutinách for­ mou stojacích alebo pohybujúcich sa tlakových prúdení vody, čo spôso­ 30

Obr. 3. Gejský vodopád.

Foto Z. K. Tintilozov Fig. 3. The Geg w a t e r ­ fall. P h o t o Z. K. Tintilo­ zov PNE. 3.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA reäcKHH BOÄOnaa.

OOTO 3. K. THHTHJI030B

buje intenzívny vzrast krasových dutín. Obrie a mimoriadne veľké kra­ sové pramene Gruzínska v miestach vyvierania vykazujú spravidla nepa­ trnú mineralizáciu (185—350 mg/l), čo je výsledkom dlhotrvajúcej eróznej činnosti vôd napájajúcich ich pukliny. Uvedené skutočnosti umožňujú tvrdiť, že ešte prv, pred vyvieraním na povrch, v povodiach týchto kon­ centrovaných podzemných prúdení vody erozívne procesy zreteľne pre­ vládajú nad koróziou.

Samostatnú, pôvodnú skupinu vytvárajú dutiny súčasnej generácie, kto­ ré vznikli účinkom zostupných, výstupných alebo zostupno­výstupných, prevažne tlakových (termálnych, studených) vodných systémov (freatické vody).

Mimoriadna pozornosť sa venovala zákonitostiam formovania etážovi­ tosti krasových dutín a možnostiam korelácie terasových a jaskynných úrovní hornatých oblastí. V súvislosti s touto otázkou sme urobili zo­ všeobecňujúci záver: v rýchlozdvíhajúcich sa hornatých vápencových ob­ lastiach hľadanie korelácie medzi úrovňou jaskýň a terás, povrchových 31

a podzemných riečíšť, vybudovaných na hypsometrickom princípe, nemá reálny základ.

L. I. M a r u a š v i l i (1970) zaviedol užívanie pojmu krasosféry 1 ako prerušovaného mnohovrstvového zemského obalu, vyvinutého v konti­ nentálnych, ako a j v oceánskych častiach litosféry (pozri tiež L. I. M a­ r u a š v i l i, Z. K. T i n t i l o z o v , 1981): klasifikoval a j typy kra­ sovej drenáže rozdielne kombinovanej s geosférami, urobil hodnotenie reálne možných horizontálnych a vertikálnych dutín, rôzne viazaných ku geosféram a stanovil speleomorfogenetické cykly troch chronologických radov — malý, stredný a veľký. .Formovanie krasových dutín je veľmi zložitý vedecký problém. Kde, kedy, za akých podmienok sa formujú krasové dutiny? Aké závery mož­ no urobiť, opierajúc sa o kaukazský speleologický materiál?

Ako sa konštatovalo — v rámci horských vápencových masívov Gru­ zínska — relatívna výška medzi oblasťami napájania a výverov podzem­ ných vôd dosahuje 3,5 — 4 tisíc metrov. To vytvára priaznivé podmienky pre prenikanie vodných prúdov hlboko pod úrovňou hlavných báz, kde sa tieto stávajú tlakovými. Treba zdôrazniť, že mnohé minerálne prame­ ne Gruzínska, vrátane termálnych (37 ­ 42 °C) a hypertermálnych (42 ­ — 100 °C), sa formujú vo veľkej hĺbke, v rámci artézskych úrovní.

Bzybský, Kodorskij, Mergeľskij, Rača­Lečchumskij a Cchaltubskij ar­ tézsky bazén puklinových a puklinovo­krasových vôd obsahujú mohutné, niekedy mnohoúrovňové tlakové horizonty v karbonátových horninádh.

Pozornosť zasluhujú značné prírodné zdroje podzemných vôd týchto ba­ zénov. Tak napríklad pre Bzybský artézsky bazén tieto zdroje predsta­ vujú 24,3 m3/s, pre Rača­Lečchumské 26, Mergeľské 20, Cchaltubské 15 m 3 /s a pod. (I. M. B u a č i d z e a iní, 1980). Treba zdôrazniť, že podzemné vody obiehajú po tektonických poruchách a puklinách v dobre priepustných krasových horninách, o čom svedčí nepatrná mineralizácia podzemných vôd. Nachádzajú sa v neustálom miešaní a pohybe v kon­ takte s krasovými horninami. Tieto plynotlakové, vysokovýdatné, teplé a horúce podzemné vody so značnými rozpustnými schopnosťami, ktoré sú vyvádzané na povrch vrtmi (súčasne jestvujú prirodzené vývery slad­ kých vôd), pravdepodobne zapĺňajú už vytvorené veľké krasové dutiny, ktoré sa v budúcnosti môžu ocitnúť nad hladinou bázy, v sfére vplyvu va­ dóznych zrážkových prúdení vody.

Vo freatických podmienkach spoločne s formami rozpúšťania zavodnené­ ho masívu (čo pravdepodobne prebieha pod vplyvom zmiešanej korózie) význačnú úlohu pri tvorbe krasu plnia hydrostatické tlaky a hydrodynamic­ ký tlak. Možno pripustiť posun hornín pod vplyvom hydrostatického tlaku a hydrodynamického tlaku vôd? Je známe, že sila erózie je závislá od 1

Štúdium krasosféry má značný teoretický a praktický význam, keďže je úzko späté s poznávaním a osvojovaním si litosféry a hydrosféry, využívajúc zdroje pod­ zemných sladkých vôd, ako aj nafty a zemného plynu.

32

tlaku vody, odolnosti hornín a od reliéfu terénu. Ukazuje sa, že po dosiah­ nutí tlakového gradientu kritickej hodnoty je taký posun celkom možný.

A aká je úloha tlaku nepohyblivých vôd na rozdiel od hydrodynamického tlaku pohyblivých vôd? V podmienkach, keď tlak nepohyblivých vôd do­ sahuje niekoľko desiatok, ba aj stovák atmosfér, je posun horniny nevy­ hnutný, tým viac, keď horniny vykazujú zvýšenú roztrieštenosť a pukli­ novatosť (stĺpec vody s výškou 1 km vyvinie hydrostatický tlak skoro 100 atm, pri trojkilometrovom zavodnení bude tlak vody predstavovať až 300 atm (I. M. D v o r o v , V. I. D v o r o v , 1976).

Nezvratné stopy mechanického a chemického pôsobenia tlakových vôd (obrúsené a vyhladené povrchy, škrapy vrátane tzv.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTS pápežských tiár a iné), sme pozorovali v mnohých krasových dutinách nielen u nás v Gruzínsku, ale aj ďaleko za jeho hranicami — v krasových jaskyniach Horského Kry­ mu, SFRJ, ČSSR, BĽR).

Zaujímavá je skutočnosť, že v súčasnosti mnohé krasové jaskyne v Gru­ zínsku sú buď úplne bezvodné, alebo sa v nich odvodňujú tak málo vý­ datné pramene, že v priebehu skoro celého roka sa ich erozívna a trans­ portná spôsobilosť nijako neprejavuje. Napokon dĺžka, šírka a výška mnohých nami skúmaných jaskýň je úplne neúmerná pretekajúcim vod­ ným tokom. Bije do očí tá okolnosť, že na súčasnom stupni vývoja u mno­ hých z nich sa pozoruje skôr modelovanie, zrúcanie a zaplňovanie, ako iné procesy. V spojitosti s tým, prirodzene, sa vynára otázka: kedy sa vlastne formovali?

Berúc do úvahy všetko týkajúce sa zaplnenia a evolúcie krasových du­ tín v horských masívoch, odôvodňujeme možnosť ich formovania pod úrov­ ňou hlavných báz za účasti a účinkom sústavy tlakových vôd.2 Nesúhlasiac s názormi a úvahami G. A. M a x i m o v i č a (1969) a L. I. M a r u a š v i l i h o (1970) o štadiálnej evolúcii krasových dutín, autor tejto práce (opierajúc sa o výsledky výskumu jaskýň Gruzínska) považuje za účelné pri vypracovaní takých schém upriamiť pozornosť na základné etapy vzniku jaskýň a hlavné morfologicko­hydrologické štádiá ich roz­ voja, zahŕňajúce geologickú dobu. Ťažko si predstaviť, že štadiálna evolúcia krasových dutín je podriadená presne stanovenej postupnosti, o ktorej píše G. A. M a x i m o v i č (1969).

Na druhej strane nie je možné popierať skutočnosť, že takzvané chodbo­ vo­vauclusné a chodbovo­riečne štádiá, trvajúce niekedy stá tisíce rokov, by podľa svojho významu a trvácnosti bolo možné prirovnať k pomerne krátkym fázam vzniku sintrových útvarov, závalov a akumulácie, ako to pripúšťa G. A. M a x i m o v i č (1969). Tie môžu niekoľko ráz vystriedať jedna druhú alebo existovať počas jedného štádia.

2 Na základe najnovších predstáv poschodia známej jaskyne K r a s n a j a p e š č e ­ r a Horského Krymu nevznikli v pásme aerácie, ako sa všeobecne ešte nedávno predpokladalo, ale v pásme nasýtenia pôsobením tlakového prúdenia podzemných tokov. Rovnakého pôvodu sú aj obrovské sadrovcové jaskyne v Podolsko­bukovin­ skej krasovej oblasti (pozri D u b l j a n s k i j , L o m a j e v , 1980).

33

Tab. 1. Spoločná schéma evolúcie horských krasových dutín Epocha

C h a r a k t e r i s t i k a hydrologická

geomorfologická

Typické procesy a javy v krasových dutinách

pomaly sa pohybujúce vody pod tlakom

postupný vznik kraso­ vých dutín rozpúšť a­ ním a rozrušovaním hornín

hydrostatický tlak, hydrodynamický tlak vody, tlaková korózia, zmiešaná koró­ zia, sťažený odnos produktov rozpúšťa­ nia horniny

Štádium

freatická

•

chodbovo­ vauclusné

prevažne tlakové vo­ dy s dočasným vzni­ kom vzduchových ko­ môr v dutinách

ďalší rast jaskynných chodieb za pomoci rozrušovania horniny

erózia (niekedy tlaková), korózia, záva­ ly; intenzívnejší odnos látok rozpúšťa­ nia a deštrukcie stien dutín

chodbovo­ riečne

prevažne volné toky so silne kolísajúcimi hladinami, nerovno­ merné zavodnenie du­ tín

aktívne vytváranie jaskynných chodieb pod spoločným účin­ kom korózie­erózie a dokončenie ich formo­ vania na konci štádia

aktívna erózia, striedanie fáz sintrov, závalov, akumulácia (riečna, jazerná)

periodicky­ vodné

občasné zavodnenie krasových dutín infil­ tračnými vodami

zahládzanie stien jas­ kynných chodieb pod vplyvom kondenzač­ ných vôd, zaplnenie jaskyne závalmi bal­ vanov a inými usade­ ninami

postupné slabnutie a zanikanie proce­ sov vzniku sintrov, intenzívne prejavy závalov a opadávanie

jaskyn­ zničenie jaskýň pôso­ bením kondenzačných vôd a účinkom von­ kajších dynamických činitelov

jasné stopy dlhodobého sucha, pokračo­ vanie zosuvov nadložia a stien jaskýň, vznik krasových okien, mostov, otvore­ ných údolí

vadózna

bezvodá (suchá)

odvodnenie ných chodieb

vzniku zrážok

Obr. 4. Novoafonská jaskyňa, stalagnáty v sále Suchumi. Repro M. Eliáš Fig. 4. Cave N o v a A f o n i a — (in the Elbrus mts), Stalagmites in the Suchumi hall.

Reproduction M. Eliáš P H C . 4 . HOBOAIJOHCKAHzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA nemepa, HATEQHBIE O 6 P A 3 0 B A H H H B 3ajie CyxyMK. Penpo M . Sjmain

A tak schéma evolúcie krasových dutín v horských masívoch, ktorú uprednostňujeme ( T i n t i l o z o v , 1976), vyzerá takto (pozri tabuľku): Jednou zo zvláštností speleologického vývoja vápencových oblastí hor­ ských masívov je skutočnosť, že v priebehu jedného erozívneho cyklu re­ gionálneho tektonického zdvihu pod zemou cirkulujúce vody vytvárajú skoro súčasné krasové dutiny na rôznych úrovniach, čo v takých prípa­ doch vylučuje postupnosť vzniku krasových dutín zhora nadol, ako sa to pozoruje napríklad pri formovaní riečnych a morských terás. Z toho vy­ plýva, že vo väčšine prípadov rytmus vzniku jaskýň je rýchlejší ako rytmus vzniku terás. A skutočne, len čo v podmienkach veľmi členitého horského reliéfu s napätou tektonikou hladina mora nebráni premiestne­ niu podzemných vôd v hlbokých vrstvách litosféry, môžeme odôvodnene predpokladať, že zvláštnosti evolúcie jaskynných poschodí sú závislé (viac ako na iných faktoroch) predovšetkým na tektonických podmienkach, na otvorenosti puklín a ich rozmiestnení v priestore, na charaktere pohlcova­ nia a vyvierania vôd.

35

Obr. 5. Jaskyňa Abrskil, kútik rebrovitých stalaktitov. Repro M. Eliáš Fig. 5. The cave Abrskil, a nook of ribbed stalactites. Reproduction M. Eliáš Pne. 5. I l e m e p a ASpcKuji, yrojioK peôpucTbix cTajiaKTHTOB. P e n p o M. S j m a u i

36

zyxwvutsrqponm

Je potrebné zdôrazniť, že dnešné sumárne údaje o množstve, hustote 'a kompaktnosti krasových dutín Gruzínska treba pokladať za veľmi ne patrné v porovnaní s tými potencionálnymi možnosťami, ktoré sú typické pre hlbinný kras Gruzínska.

Ide o to, že zatiaľ zostávajú nepreskúmané a neprebádané najperspek­ tívnejšie speleologické objekty krasu Gruzínska: povodia podzemných vôd Mčišty, Rečchi, Cačchura, Reprua, Civckala a iných. Pri vyvieraní v zóne nízko položeného krasu niekedy pod tlakom mohutné vývery týchto riek úplne zakrývajú vstupné otvory veľkých jaskýň, a tým vlastne vytvára­ jú významnú prekážku pre prenikanie do nich.

Jedným slovom, vývery vysokovýdatných prameňov — so sťaženým vyvieraním a silnými výkyvmi vo výdatnosti počas sezóny — sú spoľah­ livým znakom prítomnosti rozvetvených jaskynných systémov v ich povodí. V tomto smere treba osobitne vyzdvihnúť M č i š t u — perlu podzemného kráľovstva našej krajiny. A skutočne, ak sa niekde v ZSSR očakávajú v najbližšej budúcnosti podstatné geografické objavy, tak to možno povedať predovšetkým o podzemnom povodí Mčišta, z ktorého vyviera najväčšia krasová rieka v ZSSR (priemerný prietok po mnoho rokov 9,12 m 3 /s, za výdatných povodní z podzemia Mčišty vyráža rieka s prietokom 197 m3/s). Preniknúť do Mčišty je možné, čo treba uskutočniť v najbližšej dobe. Po starostlivom geografickom výskume v oblasti vy­ vierania podzemnej rieky treba preraziť vstupný tunel s nepatrným prie­ merom a dĺžkou. V celom rade preslávených* a sprístupnených jaskýň zá­ padnej Európy sa iba takým spôsobom podarilo preniknúť do predtým nesprístupnených, zatopených podzemných chodieb, čo umožnilo význam­ né speleologické objavy.

V S n e ž n e j (dosiahnutá hĺbka 1300 m) je reálna perspektíva do­ siahnuť hĺbku viac ako 1700 metrov. Treba zdôrazniť, že tak mohutný profil v kraso­hydrogeologickom systéme, otvorenom pre bezprostredné pozorovania, svetová prax nepozná.

Jaskynné systémy Mčišty a Snežnej vznikajú a vyvíjajú sa v masíve Bzybského vápencového chrbta, ktorého celková plocha predstavuje 560 km 2 . Pozoruhodná je aj skutočnosť, že na periférnych častiach tohto mohutného masívu sa takmer nevyskytujú významnejšie vaucluzské pra­ mene. Vzniká dojem, že celý odtok Bzybského vápencového chrbta od­ vodňuje rieka Mčišta. Vychádzajúc z tohto predpokladu veríme, že Mčiš­ ta a Snežnaja sú časti jedného a toho istého hydrogeologického systému (Mčištinský hydrogeologický systém), ktorý sa začína formou vstupnej šachty Snežnej (absolútna výška 1950 m) a končí sa mohutnými vývermi podzemnej rieky Mčišty (absolútna výška 70 m).

Snežnaja nie je jedinou z perspektívnych najhlbších dutín Západogru­ zínskeho krasu. Tu boli objavené a čiastočne preskúmané priepasti N a­ p r a (dosiahnutá hĺbka 970 m), Nocturno (530 m) a iné. V lete roku 1981 naši ukrajinskí kolegovia v masíve Arabika v Abcházii, v okolí Orte­ba­

37

Obr. 6. Priepasť Snežnaja Fig. 6. The Snezhnaya chasm PHC. 6 .zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHG IIponacTB CHEACHAH

laganského trogu, sa pustili do predtým neznámej priepasti a preskúmali ju do hlbky 485 m. V ďalšej časti priepasti speleológovia objavili obrov­ skú sálu s týmito parametrami: dĺžka 250 m, šírka 80 m a maximálna výška 230 m; podľa ústneho podania A. B. K 1 i m č u k a. Sála s takou výškou nie je známa v žiadnej jaskyni v ZSSR. Dôležité je, že priepasť pokračuje a v tomto smere očividne bude môcť súperiť so známou Snež­ nou v Bzybskom masíve.

Z celého radu veľmi perspektívnych podzemných krasových povodí, v hlbinách ktorých sa očakávajú objavy mnohokilometrových zložitých jaskynných systémov, možno menovať Rečchi (priemerný ročný prietok 3,71 m3/s, masív Ochačkue), Cačchura (3,0 m 3 /s, masív Aschi), Reprua (2,2 m3/s, masív Arabika) a iné.

Najbližšie speleologické výskumy krasového pásma Gruzínska sľubujú veľa zaujímavého — tak z čisto vedeckého hľadiska, ako aj v aspekte použitia.

Do redakcie zborníka došlo 11. januára 1983 i •• LITERATÚRA 1. BUAČIDZE, I. M.: Geotermické podmienky a termálne vody Gruzínska. Vyd. Sabčota Sakartvelo, Tbilisi 1980.

38

2. D U B L J Á N S K I J, V. N., LOMAJEV, A. A.: K r a s o v é j a s k y n e Ukrajiny. N á u k o v á d u m k a , K i j e v 1980.

3. DVOROV, I. M., DVOROV, V. I.: T e r m á l n e v o d y a ich využitie. Prosveščenije, M o s k v a 1976.

4. D Z A N E L I D Z E , A. I.: G e o l o g i c k é pozorovania v Okribe a priľ ahlých častiach Rači a L e č c h u m a . Tbilisi 1940.

5. G I G I N E J Š V I L I , G. N.: K r a s o v é v o d y Veľ kého K a u k a z u a základné p r o b l é m y hydrológie krasu. Mecniereba, Tbilisi 1979.

6. K I K N A D Z E , T. Z.: Geológia, hydrogeológia, aktivita v á p e n c o v é h o krasu. Mec­ niereba, Tbilisi 1979.

7. K I P I A N I , zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA S. J.: Kras Gruzínska I. Mecniereba, Tbilisi 1974.

8. M A R U A Š V I L I , L. I.: Krasosféra, jej rozmery a vzť ah k i n ý m geosféram. Sprá­ v y A N GSSR, zv. 57, č. 1, 1970a.

9. M A R U A Š V I L I , L. I.: Štádiá m a l é h o s p e l e o m o r f o g e n e t i c k é h o cyklu. Správy A N GSSR, zv. 59, č. 3, 1970b.

10. M A R U A Š V I L I , L. I.: Základy n á u k y o jaskyniach. Tbilisi 1973.

11. M A R U A Š V I L I , L. I., TINTILOZOV, Z. K.: K l a s t o k r a s o v é j a s k y n e Gruzínska.

I n : Prírodné zdroje Gruzínska a m e t ó d y ich prieskumu. Mecniereba, Tbilisi 1979.

12. M A R U A Š V I L I , L. I., TINTILOZOV, Z. K.: O problémoch štúdia krasosféry.

I n : Človek a príroda v g e o g r a f i c k e j vede. Mecniereba, Tbilisi 1981.

13. M A X I M O V I C , G. A.: O štádiách rozvoja horizontálnych krasových j a s k ý ň v k a r b o n á t o v ý c h nánosoch. Jaskyne, č. 7(8), P e r m 1969.

14. TINTILOZOV, Z. K.: N o v é o b j a v y v A n a k o p i j s k o m j a s k y n n o m systéme. Tézy referátu v e d e c k é h o z a s a d n u t i a Ú s t a v u g e o g r a f i e Vachušti, Tbilisi 1969.

15. TINTILOZOV, Z. K.: P o d m i e n k y rozvoja krasu pozdĺž trasy derivácie a oblasti e n e r g e t i c k é h o uzla I n g u r s k e j GES. J a s k y n e Gruzínska, č. 5, Tbilisi 1973.

16. TINTILOZOV, Z. K.: K r a s o v é j a s k y n e Gruzínska (morfologická analýza).

Mecniereba, Tbilisi 1976.

rEOMOP<J>OJIOríWECKHE qEPTfel nOfl3EMHOrO KAPCTA TPy3HH

P e 3 10 M e

yxwutsrponmljigecbaXTPOMKJIHFCBA IOÍKHOM CKjioHe B. K a B K a 3 a , B n p e a e j i a x T p y 3 H H ,

1. H a

HMeioTca HCKjiKrainejiLHo S j i a r o ­

npHHTHMe r e o J i o r i r a e c K H e , r n a p o r e o J i o r j r a e c K j i e , r e o M o p $ o a o r n q e c K H e , TeKTOHHiecKue n a p . y c j i o ­ BHÄ ÄJIA pa3BHTHH KapcTOBhix n o j i o c T e ô . Ba'­KHeňmHe H3 HHX: a ) n i H p o K o e p a c n o p c T p a H e H H e

5000 KM 2 ), MOH;HBIX KapôoHaľHwx, CHJIHO TpemHHOBHTHX

n o p o a ( B s p x H a n l o p a ­ H H a t H H ä n a j i e o r e H ) c oômeií MoniHocTbio ao 2500 M; 6 )

CHabHan p a a a p o Q j i e H H o c ľ b H r j i y S o K a a p a c u i e n e H i i o c T b

NABECTHHKOBOII n o j i o c b i

r p y 3 n n ,

o n p e a e j i a r o m i i e p s a cymeCTBeHHbix 3AKAH0MEPH0CTEŇ e e c n e J i e o j i o r H i e c K o r o H r n a p o r e o j i o r H q e c K O ­ r o pa3BHTHa ( a o c T a T o q H o c K a 3 a ľ b , <ITO MaKCHMaJibHas r j i y ô i r a a 3aKapcTOBaHHH n a TO>KHOM CKJIO­ He B. K a B K a 3 a c o c T a B a n e T OKOJIO 4000 M. B STOM OTHOineHHH KapcT ľ p y 3 H n yHHKaueH B MHpo­ BOM M a c u i T a S e ) .

B) oÓKJibHbie ( a o 2 5 0 0 — 3 0 0 0 MM) aTMoc$epHbie o c a a K H ( a o s c a e B b i e , Taabie CHeroBbie, KOH­ aeHCaiiHOHHbie), n o i T H paBHOMepHO p a c n p e a e a e H H b i e n o ce30HaM;

r) K p y r j i o r o a n i H o $yHKitHoenpyiomne MHoroincjieHHbie, BbicoKoaeSHTHbie BOKjirocKHe HCTOIHH­ KH B nepn$epniecKOH nojioce H3BecTHHKOBbix npearopHÔ; a ) HHTeHCHBHtie B o c x o a s m n e

TeKTOHHHecKne HBHaceHHa i u i H o i í e H ­ q e r B e p T H q H o r o

BpeMeHH H

r a y 6 o K a a apeBHocTb

nponeccoB KapcTooSpasoBaHHíi; 2. B uenoM aaa KapcTa Fpyaím B 30He HHTEHCHBHBIX aacaoKaiiHH BBicoKoropba xapaKTepHbi: nojmoe OTcyrcTBHe nocToaHHbix noBepxnocTHbix BOBOTOKOB H HCKjiioiiiTejtbHo CHjibHaa 3aKap­ CTOBaHHOCTb BepiHHHHbix BbipoBHeHHbix n j i o m a a e ä H a 6 a 3 e noBceMecTHO pa3BHTHbix TpeiHHH BM­

BeTpHBaHHH; oSmme cneatHO­aenaHbix KoaoaiieB n apKne cjieabi rjiHmiJiJibHoii n HHBajibHoii oSpaSoTKH noBepxHOCTHbix saeMeHTOB peabe$a; ce30HHaa nepaiiiioMepnocTb 3aKapcroBaHns;

39

MOIBHOe pa3BHTÍie rHÄpOUHHaMHieCKHX 30H TpelIÍHHHO­KapCTOBBIX BOa H KOJlOCaJIbHaa TJIyÔHHa 30HbI BGpTHKajIbHOH IJIipKyjIHIJHH; H36npaTeJIbHOCTb rJlySHHHOrO 3aKapCTOBaHHa H OÔBOJIHeHHH; HecoBnaaeHHe nosepxHocTHbix n noa3eMHbix BoaocSopoB n oTcyTCTBue eaHHHoro ypoBHa KapcTo­zyxwvutsr BHX Boa; rocnoacTBO H30jmpoBaHHbix TpemnHHO­KapcTOBbix BoaoTOKOB, pa3rpy»taiomHxcH Ha p a 3 ­ jraqHbix aôcojuoTHbix oTMeTKax; caoaíHbie ciicTeMbi rjiySoqaniiíHx Ha 3eMJie KapcTOBtix nojiocTen n T. a .

UJIH KapcTOBbix paňoi­oB n p e a r o p n ň , H a x o a a m n x c a B 30He MajioHHTeHCHBHbix n03ÄHeKanH030n­ TeKTOHHiecKHX aBHJKeHHH, xapaKTepHa cpaBHHTeabHo S o a b i n a a nJlOTHOCTb H rycTOTa cy6­ rc>pH30HTajibHbix oSBonHeHHbix, n H o r a a MHoroapyCHbix KapcTOBbix nojiocTeô, Sojibiuoe pa3Hoo6pa­ 3ne reHeTHqecKHx T H no B cyÔTeppaabHbix OTjioHteHnô, MHoroqHCJieHHbie Bbixoabi BbicoKoaeônľHbix KapCTOBblX HCTOIHHKOB, Ce30HHaH paBHOMepHOCTb npOIieCCOB 3aKapCTOBaHHH H T. a.

3. H a I. 1 9 8 2 r . KOJiHqecTBo nccjieaoBaHHbix KapcroBbix noJiocTen T p y 3 a n a o c T n r j i o 8 0 0 c cyMapHoaň aJiHHoň HO 150 KM (npeaBapHTeabHbie aaHHbie). B n x q n c a e oaHa H3 KpynHeňuiHx n o oSieMy ( 1 , 5 MJIH M 3 ) H yaeabHOMy o 6 t e M y ( ] > 9 9 0 M3 m) B C C C P , HbiHe caMaa no­ cemaeMca B MHpe H0B0acj>0HCKaa n e m e p a , o a a a H3 r j i y ô o q a ň m n x Ha H a u i e ä naaHeTe nponacTb CHescHaa (cyMMapHaa HJinHa HccjieaoBaHHbix xoaoB 13,5 KM, aocTHrnyTaa r j i y ô n H a 1 3 0 0 M), MHoroKHJioMeTpoBbie oÔBoaHeHHbie To6cKne H noapycaoBbie nemepbi p p . UKBapa, K e a a c y p n , AMTKejiH H a p .

4. H a ocHOBaHHH aBnateHna H paarpy3KH KapcTOBbix BoaoTOKOB, n o n p e K p a c n o coxpaHeHHbiM cJieaaM HanopHbix s o a , a TaK»e a p y m M H npn3HaKaMn, HeonpoBepjKHMo noaTBep>KaaeTca $peaTH­ qecKoe nponcxoHtaeHHe 3HaqnTejibHon q a c r n nccaeaoBaHHbix KapcTOBbix nojiocTeô r p y 3 n n , flpKne caeabi MexaHH<íecKoro n xnMnqecKoro B03aeňcTBHa HanopHbix Boa — OTUijiH<jK)BaHHbie h ncTep­ Tbie noBepxHocTn, naTaaoqHbie KappH, B TOM qncjie, T. H. ,,nancKne Tnapbi" n a p . — HaMn 3aMeqeHbi BO MHOTHX nojiocTax KaK y n a c B ľ p y a n n , TaK H aajieKo 3a ee npeaeJiaMn (B Kap­ CTOBHX H e m e p a x ľ o p H o r o KpbiMa, C $ P I O , M C C P , B H P ) . n p n paccMOTpeHH o 6 m n x cxeM SBO­ JHOIJHH KapcTOBbix nojiocTeň, BCJiea 3a fleiÍBHCOM­EpeTiioM, HaMn a e a a e T c a aKneHT Ha OCHO­ BaHHe 3 n o x n ((JipeaTnqecKaa, Baao3Haa, 6e3BoaHaa) H rjiaBHbie. M o p ^ o j i o r o ­ r n a p o a o r n q e c K n e CTaann nenjepoo6pa30BaHna. CKHX

5. n o nepcneKTHBaM cneJieojiornqecKHX HccjiejoBaiiHH KapcTOBaa nojioca io>KHoro CKJiOHa B. KaBKa3a He HMeeT ce6e aHaaoroB B C C C P n Bbi3biBaeT MeacayHapoaHbiň HHTepec, Heo6xoanMO OTMeTHTb, qTO noKa ocTaeTca Hepa3BeaanHbiMH H HenocjieaoBaHHbiMH caMbie nepcneKTHBHbie cne­ jieoo6i>eKTbi Kapcia ľ py3HH — ôacceŕrabi noa3eMHbix peK M^HOITM, P e q x n , H a q x y p a , HnBnKa­ Jia n a p . B 3TOM OTHOineHnn caeayeT oco5o BbiaeJíHTb M i n u i T y — HceMqyatiiHy noa3eMHoro napcTBa C C C P , a B CHeatHOM yMeeTca peajibHaa nepcneKTHBa c n y c r a T b c a Ha rjiyÔHHe ôojiet 1 7 0 0 ( ! ) MeTpoB. IlemepHbie CHCTeMbi MqníHTbi N CHOKHOH 3ajioaceHbi H SBOjnonHOHnpyíoT B n p e a e a a x B3BI6CKO­ r o H3BecTHaKOBoro xpeSTa, o S m a a n j i o m a a b KOToporo cocTasjiaeT 5 6 0 KM2. Co3aaeTca BneqaT­ jieHHe, qTO Becb CTOK H3 STOTO xpeÔTa apeHnpyeT M q n n i T a ( c p e a H e r o a o B o ň p a c x o a 9 , 5 M 3 /ceK, MaKCHMajibHbin — 197 M 3 ceK). H c x o a a H3 TaKoro a o n y m e H n a , MBI TBepao n p e a n o a a r a e M : M q n i n ­ Ta n CHeacHaa aB^aeTca qacTaMn o a n o n n TOH ace r n a p o r e o a o r n q e c K o ň cncTeMbi ( M q n u i r a H C K a a r n a p o r e o j i o r H q e c K a a c n c r e M a ) , KOTopaa HaqnHaeTca B BHae BxoaHoro K o ^ o a u a CHeatHoň ( a 6 c .

BbicoTa 1 9 5 0 M) H 3aBepmaeTca MomHbiMH BbixoaaMn noa3eMHoň peKn MqninTbi (a6c. BbicoTa 7 0 M).

B qncjie a p y r n x BecbMa nepcneKTnBHtix noa3eMHbix KapcroBbix SacceiiHOB, B H e a p a x KOTO­ p w x oJKnaaioTca oTKpbiTHe MHoroKHjioMeTpoBbix caoatHbix oÔBoaHeHHbix n e n j e p n b i x CHCTCM, MOHC­ HO Ha3BaTb: P e q x n ( c p e a « . r o a o B o ň p a c x o a 3 , 7 1 M 3 /ceK. MaccnB O x a q K y a ) , H a q x y p a ( 3 , 0 M3/ceK, MaccnB ACXH), P e n p y a ( 2 , 2 M3/ceK, MaccHB A p a 6 n K a ) a a p .

Slovenský kras X X I I — 1984

SPELEOLOGICKÝ VÝSKUM KRASOVÝCH JAVOV OBALOVEJ JEDNOTKY SEVERNEJ STRANY VYSOKÝCH TATIER S T A N I S L A V PAVLARCÍK

Dle Hiilleinheit der Tatraserie auf der nôrdlichen Seite der Hohen Tatra zeichnet sich durch die Entstehung eines bisher w e n i g bekannten oberirdischen und unter­ irdischen Karstes aus. Die Región ist ein reichgegliederter Hochgebirgskarst von monoklinaler Struktur mit einer komplizierten Tektoník. Dep Karst repräsentieren Karren, Karstmulden, Schluchten, hauptsächlich aber Hôhlen.

Der Autor und seine Mitarbeiter studierten die Karstphänomene in den hydro­ logisch selbständigen Massiven der Berge Javorinská Široká (2210 m) und Úplaz (1783 m), sie zeigen die charakteristische Hydrographie von Hochgebirgskarstmassi­ ven mit Ponoren und Karstquellen. Die Karstmassive bauen sich hauptsächlich aus Karbonatschichtungen auf, die aus der Epoche v o m unteren Trias bis zur mittleren Kreide stammen.

U V O D Krasový fenomén obalovej jednotky Vysokých Tatier je od roku 1972 stredobodom výskumu členov oblastnej skupiny Spišská Belá Slovenskej speleologickej spoločnosti, ktorí pri výskume krasu dosiahli v opisovanej oblasti pozoruhodné výsledky. Významným úspechom oblastnej skupiny bol objav jaskynného systému Javorinka v Javorovej doline koncom roku 1973. Farbiacimi skúškami sčasti objasnili aj zložitú krasovú hydrografiu a upresnili pracovné predpoklady o podzemnom odvodňovaní masívov Javorinskej Širokej (2210) a Uplazu (1783).

V Y M E D Z E N I E Ú Z E M I A A S T R U Č N Á G E O M O R F O L O ­ G I C K Á A H Y D R O G R A F I C K Á C H A R A K T E R I S T I K A Z hlavného hrebeňa vo východnej časti Vysokých Tatier vybiehajú početné rázsochy tvoriace rozvodné čiary medzi Bielovodskou, Širokou, Javorovou, Kolovou a Jabňacou dolinou. Z Javorového štítu vybieha mo­ hutný hrebeň a oblúkovité sa tiahne až k Javorinskej Širokej, kde sa hre­ beň delí na dve samostatné rázsochy.

41

Obr. 1. Stenové žliabkové škrapy na svahu skalného stupňa v Svišť ovej dolinke.

Foto S. Pavlarčík Abb. 1. Wandrinnenkarren auf dem Abhang einer Felsenstufe i m Tal Svišfová do­ linka. Foto S. Pavlarčík Tab. 1. Les rigoles en auge sur les versants de ľ étage rocheux dans la vallée Svišfo­ vá dolinka. Photo par S. Pavlarčík

Ľavá rázsocha prechádza na SZ sedlom Podzámky na Zámky (2021) a odtiaľ pokračuje ďalej severným smerom Chorvátskym štítom (1902), Zadncu kopou (1672) a Holicou (1682). Pravá rázsocha Javorinskej Ši­ rokej pokračuje na SV cez Svišťovky (2070) a Košiar (1870) na Baboš (1523), odkiaľ pokračuje k vyústeniu zo Širokej do Javorovej doliny. Zo Svišťoviek vybieha kratšia rázsocha oddeľujúca Svišťovú dolinku od Ši­ rokej doliny.

V SV časti hlavného hrebeňa vybieha z Kolového štítu (2418) výrazný hrebeň SZ smerom a prechádza Svinkou (2063), Kopou brán (2030), Zitou kopou (1941) na Úplaz (1783) a pokračuje až ku prielomovému vyústeniu doliny Zadné Meďodoly do Javorovej doliny. Z Jahňacieho štítu (2229) vybieha krátky hrebeň cez Jahnence (1863) a končí pri sútoku Kolového potoka s Meďodolským potokom.

Celkový geomorfologický ráz oblasti je podmienený litologickými vlast­ nosťami hornín a tektonickým vývojom územia. Pre hlavný hrebeň Vy­ sokých Tatier, budovaný granitoidnými horninami, je charakteristický 42

bralnatý a bralnato­hôľny reliéf a pre mezozoickú časť bralnato­hôlny reliéf. Doliny na severnej strane Vysokých Tatier majú glaciálny charak­ ter vytvorený modeláciou pleistocénnych ľadovcov so zachovanými moré­ novými akumuláciami najmä z posledného zaľadnenia (wurmu). V me­ zozoickej časti pohoria je rozšírený krasový fenomén s bohato zastúpený­ mi povrchovými a podzemnými krasovými formami. Geomorfologicky patrí oblasť k Vysokým Tatrám, najsevernejšiemu okrajovému jadrovému horstvu centrálnych Západných Karpát.

Vymedzenú oblasť v jej východnej časti odvodňuje horský potok Ja­ vorinka s prítokmi potokov doliny Zadné Meďodoly, z Kolovej, Jahňacej, Čiernej Javorovej, Suchej doliny, Malého Žabieho Javorového plesa a Ze­ lenej Javorovej doliny. V centrálnej časti sa k nim pripája Široký potok napájaný krasovými vývermi. Západnú časť odvodňuje Biela voda s nie­ koľkými bezmennými prítokmi pravobočných dolín.

P R E H Ľ A D

L I T E R A T Ú R Y

Popri bohatej staršej a súčasnej literatúre, zameranej na geologickú a geomorfologickú problematiku, má osobitné postavenie speleologická li­ teratúra.

Za najstaršiu správu o krasových javoch možno považovať akéhosi sprievodcu pokladov zo 17. storočia pod názvomzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTS Opísanie ciekawe gór Tatrów od poľského učenca Michala H r o s i e ň s k i e h o (Z. R a d w a ň ­ s k a ­ P a r y s k a — W. H. P a r y s k i , 1973). V sprievodcovi je zachy­ tený podrobný opis jaskyne Mokrá diera v Javorovej doline.

V rokoch 1711 — 1722 tatranské jaskyne skúmal Juraj B o h u š . Oko­ lo roku 1800 bola predmetom výskumu Christiana G e n e r i s c h a jas­ kyňa Mokrá diera. Výsledky bádania publikoval roku 1807 v knižke Reise in die Carpathen. Neskôr, roku 1827 túto jaskyňu skúmal Albrecht von S y d o w a roku 1830 zistené poznatky publikoval v práci Bemerkun­ gen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden, uber Krakau und Wieliczka nach den Central­Karpathen, ktorá vyšla v Berlíne.

Po dlhšej časovej prestávke robil výskum v jaskyniach Suchá a Mokrá diera v Javorovej doline a v jaskyni Kostolík v Širokej doline významný bádateľ S. R o t h (1882). Až oveľa neskôr sa o krasových javoch tejto oblasti stručne zmieňuje celý rad autorov (F. K o 1 á č e k, 1921; P. S t a­ c h o ­ M . J a n o š k a , 1921; V. H o l e č e k , 1923; F. V i t á s e k, 1931). Zaujímavý názor na genézu prelomového vyústenia doliny Zad­ né Meďodoly do Javorovej doliny (Bránka) vyjadril J. K s a n d r (1953), ktorý jeho vznik vysvetľuje prepadnutím stropu dlhej jaskyne. V ďalšom obsiahlejšom príspevku študuje J. K s a n d r (1956) vysokohorský kras Širokej doliny a pseudokrasové javy vysokotatranského kryštalinika.

Informatívne zmienky o krasovej hydrografii sa nachádzajú v geolo­ 43

gicky zameraných prácach (J. Z e l m a n , 1956; D. A n d r u s o v , 1959b; K. B o r za, 1959). V geomorfologickej práci J. K o š ť á l i k a (1958) sú uvedené v mape dve jaskyne, nachádzajúce sa vo vzdialenejšej doline Medzisteny v Belianskych Tatrách.

Veľmi cenné poznatky dosiahol tím poľských speleológov v masíve Javorinskej Širokej a v priľahlých Belianskych Tatrách, kde zistili a pre­ skúmali mnoho dovtedy neznámych jaskýň a priepastí (R. G r a d z i ň s k i — K. K o w a l s k i, 1956; K. K o w a 1 s k i, 1957, 1960).

Prehľadného charakteru sú práce J. R u b í n a — F. S k ŕ i v á n k a (1963) a A. D r o p p u (1973). Výsledky poľských speleológov z predchá­ dzajúcich výskumov skompletizoval a publikoval v tatranskom sprievod­ covi W. H. P a r y s k i (1972). O krasových javoch pojednáva aj M. L u k n i š (1973) vo svojej monografiizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLK Reliéf Vysokých Tatier a ich pred­ polia. Práca významnou mierou prispela k usmerneniu systematického výskumu krasových javov v severných dolinách Vysokých Tatier. Jeho vyvrcholením bol objav doteraz najväčšieho jaskynného systému v tejto časti Vysokých Tatier (J. J i r á s e k, 1973; S. P a v 1 a r č í k, 1974).

O krasovom fenoméne podrobnejšie pojednáva L. N o v o t n ý (1976), ktorý študuje geológiu a morfológiu jaskyne Javorinka. Výskyt pseudo­ krasovej jaskyne na Javorovom štíte opisuje J. V í t e k (1975). Krasovej problematike sú venované a j diplomové práce (M. J e z n ý, 1976; S. P a v l a r č í k , 1976). Výsledky systematického výskumu krasových ja­ vov sú uvedené v čiastkových a záverečných správach (P. M i t t e r — S. P a v l a r č í k , 1977; S. P a v l a r č í k , 1978, 1981).

G E O L O G I C K É P O M E R Y Na geologickej stavbe skúmanej oblasti sa podieľa kryštalinikum, mla­ dopaleozoický obal, mezozoikum a kvartérne sedimenty.

Kryštalinikum buduje predovšetkým vlastný masív Vysokých Tatier a vystupuje vo forme tektonických útržkov aj na mezozoiku obalovej série. Na zložení kryštalinika sa zúčastňujú metamorfity a magmatity.

Metamorfity reprezentujú kryštalické bridlice niekoľkých petrografic­ kých typov. V kryštalinickom masíve Vysokých Tatier sa nachádzajú v útržkoch v Javorovej doline biotitické ruly a amfibolity. V masíve Ja­ vorinskej Širokej vystupujú v šošovkách na hrebeni medzi Svišťovkami a Košiarom sivé jemnozrnné, silne biotitické ruly. Na severnom hrebeni Zámkov sa v malej šošovke vyskytujú biotiticko­muskovitické ruly, vy­ stupujúce aj na ich západnom svahu. Pod vrcholom Košiara a na západ­ nom svahu Javorinskej Širokej sa nachádzajú aj masívne amfibolity. Po­ pri týchto typoch, uvádzaných J. Z e l m a n o m (1956), sú zastúpené aj magmatity.

K magmatitom patria rôzne variácie granitoidných hornín. Viažu sa na neskoroorogénny až poorogénny intruzívny magmatizmus hlavnej intru­ 44

živnej fázy (O. F u s á n a kol., 1963), vekove zodpovedajúcej podľa J. K a n t o r a (1959) mladšiemu paleozoiku — karbónu. Granitoidné hor­ niny budujú jednak hlavný tatranský hrebeň, jednak vystupujú v kryšta­ lických jadrách Javorinskej Širokej, kde sa vo vrcholových častiach mor­ fologicky výrazne prejavujú.

Najrozšírenejšou horninou je svetlý biotitický kremenný diorit až gra­ nodiorit s prechodmi do biotitického až muskoviticko­biotitického grano­ dioritu. Tieto horniny budujú hlavný hrebeň. K ďalšiemu typu patrí autometamorfovaný granodiorit až granit, nachádzajúci sa na Svišťov­ kách v severnej časti Vysokých Tatier a v masíve Javorinskej Širokej vo vrásach Širokej a Giewontu. Posledným typom granitoidov sú granitoidy okrajového pásma, vyskytujúce sa v nadloží predchádzajúceho typu ako vrchné autometamorfované apliticko­pegmatitové pásmo. Granitoidy via­ cerých variantov tvoria jadro ležatej vrásy Javorinskej Širokej.

Mladopaleozoický obal je zastúpený rudimentárne a leží bezprostredne v nadloží vysokotatranského kryštalinika. Pokladá sa za perm, je repre­ zentovaný tzv. meďodolskými zlepencami zloženými z úlomkov granito­ idov a aplitov so sypkým žulovým tmelom. Malé šošovky meďodolských zlepencov sú na svahoch Jahňacieho štítu.

Mezozoikum obalovej jednotky charakterizuje vysokotatranská séria, v ktorej D. A n d r u s o v (1950, 1959) rozlišuje autochtónnu tomanovskú sériu s kryštalickým jadrom, alochtónne elementy vrásy Javorinskej Ši­ rokej (zodpovedajúcej vráse Červených vrchov) a ležatú vrásu Giewontu.

Faciálne a paleogeograficky zodpovedá vysokotatranská séria podľa M. M a h e ľ a a kol. (1967) vývoju Javorinskej Širokej a tomanovskému vý­ voju.

Najspodnejším stratigrafickým členom vysokotatranskej série sú spod­ notriasové sedimenty (seiss ­ kampil), transgresívne ležiace na meďodol­ ských zlepencoch alebo granitoidoch vysokotatranského kryštalinika. Spod­ nú časť súvrstvia tvoria svetlé kremenné pieskovce s lokálnymi bazálny­ mi polohami zlepencov a s vložkami ílovitých bridlíc. V nadloží kremen­ cov až kremenných pieskovcov vystupujú pestré ílovité bridlice s vložka­ mi pieskovcov. Na proti erózii málo odolných spodnotriasových členoch (pieskovce, bridlice) sú založené viaceré sedlá. Najvyššiu časť spodnotria­ sového súvrstvia tvoria bunkovité dolomity, dolomitické bridlice, dolo­ mity, bridlice a bituminózne vápence. Nad bridlicami a karbonátmi spod­ ného triasu leží strednotriasové súvrstvie s mohutným zastúpením kar­ bonátov.

Súvrstvie stredného triasu (anis — ladin) je zložené zo svetlých a tma­ vých (gutensteinských) vápencov, dolomitických vápencov, dolomitov, do­ lomitických brekcií a lokálnych krinoidových vápencov. Vyššie v nadloží stredného triasu ležia vrchnotriasové — keuperské (karn — norik) pestré ílovité bridlice, piesčité bridlice, ílovce a dolomity. Malá šošovka vrchno­ triasových hornín je známa zo žľabu na východnom svahu Javorovej do­ liny pod Košiarom, ich odkryvy sú aj v Spismichalovej doline.

45

Nad stredno až vrchnotriasovým súvrstvím transgresívne spočíva stred­ ná jura — dogger (bájok — kelovej) so súvrstvím rekryštalizovaných kri­ noidových, laminovaných a celistvých vápencov. Vyšším jurským členom je vrchná jura — malm (oxford — titón), zastúpená celistvými mikrolitic­ kými, pseudooolitickými a oolitickými vápencami. Vápence v Svišťovej dolinke obsahujú ojedinele šošovky hematitu. Najvrchnejšiu časť tvoria ešte pelmikritické, pelsparitické až mikritické vápence, ktoré ďalej do nadložia prechádzajú do spodnej kriedy (berias — apt). Jej vyššiu časť tvoria podobné vápence. Spodnokriedové súvrstvie končí svetlými orga­ nogénnymi až organodetritickými, silne rekryštalizovanými urgónskymi vápencami.

Charakterizovaný súbor stredno j urských až spodnokriedových vápen­ cov podrobne spracovaných K. B o r z o m (1970), podobne ako i podložné strednotriasové vápence, sa vyznačuje vysokou chemickou čistotou (obsah CaO od 50,82 — 55,31 %, nízky podiel ostatných prímesí), dôsledkom čoho sú vápence veľmi náchylné na skrasovatenie.

Najvyšším členom obalovej jednotky je stredná krieda (spodný — vrch­ ný alb), na stavbe ktorej sa podieľajú rekryštalizované glaukonitové vá­ pence, ležiace na urgónskych vápencoch. Vystupujú spolu v koryte Ja­ vorinky v okolí jaskyne Mokrá diera. Nadložie glaukonitových vápen­ cov uzatvára súvrstvie tmavých slienitých bridlíc a slieňovcov (K. B o r­ za, 1959).

Tomanovská séria obalovej jednotky je vcelku monoklinálne uklonená (40° — 70°) približne k severu. Na nej ležia komplikované štruktúry vrásy Javorinskej Širokej a Giewontu. Naklonené karbonátové súvrstvia vystu­ pujú ako súvislejšie skalné defilé, často rozčlenené tektonicky predispo­ novanými žľabmi. Medzi Kolovou a Javorovou dolinou sa osobitne vy­ níma kvesta Uplazu.

Kvartér je najmladším geologickým celkom. Sedimenty kvartéru sú za­ stúpené glaciálnymi (bočné, čelné a stredné morény wurmu), fluviálnymi (nízke riečne terasy) a svahovými (úsypy, murovo­úsypové kužele a strže) typmi, vystupujúcimi na dne a svahoch jednotlivých dolín (J. K o š ť á­ l i k , 1958; M. L u k n i š , 1973; I. V a š k o v s k ý , 1977).

S T R U Č N E O K R A S O V E J

H Y D R O G R A F I I

Ako sme sa už zmienili, obalovú jednotku medzi Jahňacou a Bielovod­ skou dolinou odvodňujú dva hlavné povrchové toky, na východe Javorin­ ka s niekoľkými významnými prítokmi a na západe Biela voda. Okrem stáleho krasového prítoku Širokého potoka sú všetky toky alochtónneho pôvodu a pramenia v kryštalinickej časti pohoria. Z povrchových tokov iba Kolový potok a Javorinka majú v mezozoickej časti ponorný charak­ ter. Mimoriadny význam má podzemné odvodňovanie masívu Uplazu a Javorinskej Širokej, drénovaných viacerými vyvieračkami po obidvoch 46

stranách Javorovej doliny, na dne Širokej doliny a na západnom svahu Bielovodskej doliny. Hydrologický význam ojedinelých krasových jazierok je zanedbateľný.

P O N O R Y Ponor y sú významné hydrologické formy, komunikujúce s podzemnými tokmi masívu Úplazu a Javorinskej Širokej. Sú známe najmä v Kolovej a Javorovej doline a v poslednom čase bol zistený i ponor v Širokej doline.

V Kolovej doline boli doteraz známe dva aktívne ponory v koryte Kolového potoka vo výške asi 1385 m. Ležia na ľavej strane potoka za­ rezaného v gutensteinských vápencoch a dolomitoch. V lete roku 1978 bol zistený nový ponor v prostriedku potoka, asi 20 m severnejšie od predchádzajúcich ponorov. Vznikol prepadnutím zaštrkovaného dna po­ toka. Farbiacimi skúškami fluoresceínom roku 1977 dokázala oblastná skupina v spolupráci s GTJDS a HMÚ v Bratislave spojitosť s Puklinovou vyvieračkou, jaskyňou Javorinka a výverovou jaskyňou Mokrá diera v Ja­ vorovej doline.

Najpočetnejšie výskyty ponorov sú v Javorovej doline. Z nich je naj­ významnejší Aktívny ponor na pravej strane koryta Javorinky. Leží vo výške okolo 1190 m a v letných mesiacoch odvádza časť vodného toku Javorinky. V zime sa v ňom stráca celá Javorinka. Ponor komunikuje s občasnou Puklinovou a Stratenou vyvieračkou a s výverom jaskyne Mokrá diera. Blízko ponoru sú po obidvoch stranách potoka ďalšie pono­ ry aktívneho a občasného charakteru. Ponory po ľavej strane koryta od­ vádzajú vody potoka do jaskyne Suchá diera.

Bezprostredný vzťah ku krasovej hydrografii Javorovej doliny má po­ nor v Širokej doline vo výške asi 1790 m. Ponor odvádza vody krátkeho povrchového toku (asi 20 1. s ­ 1 ), napájaného vyššie ležiacimi prameňmi v kremencoch. Skúškami s fluoresceínom roku 1978 dokázali jaskyniari z oblastnej skupiny súvislosť s vyvieračkou pri vyústení Spismichalovej doliny do Bielovodskej doliny. Ponorné vody komunikujú aj s vyvierač­ kami v strednej časti Širokej a Javorovej doliny. V blízkosti ponoru, nie­ koľko metrov vyššie, je na východnom svahu ďalší občasný ponor.

V Y V I E R A C K Y A K R A S O V É P R A M E N E Vyvieračky a krasové pramene odvádzajú infiltrované zrážkové a po­ norné vody povrchových tokov. Drénujú súvrstvia karbonátov vo forme sústredených výstupov krasových vôd na povrchu, s kolísajúcou výdat­ nosťou. Zriedkavé sú málo výdatné (dcl. výdatnosť), väčšinou puklinové krasové pramene.

47

Najviac vyvieračiek je v koryte Javorinky v Javorovej doline. Na ľavej strane potoka vo výške asi 1180 m je silný výver s výdatnosťou okolo 200 — 500 1. s ­ 1 , predstavujúci vlastne stály, avšak premenlivý výtok krasových vôd z puklinovo­riečnej jaskyne Mokrá diera. Povyše jaskyne je po pravej strane na dne potoka skrytý výstup podzemných vôd (pri­ bližne 20 1. s ­ 1 ), nazvaný Vyvieračka v koryte. Výver je viditeľný iba v zimných mesiacoch, keď je koryto Javorinky v tomto úseku úplne su­ ché. Dokázali sme jeho spojitosť s odtokovým sifónom Hrdlo v jaskyni Javorinka a s Aktívnym ponorom. Vyššie v potoku, asi vo výške 1190 m, pod vápencovou stenou pravej strany potoka je Stratená vyvieračka. Má charakter občasnej vyvieračky a je prístupná korózno­eróznym kanálom do dĺžky 22 m. Približne o 5 m vyššie, na tej istej strane, je periodická vyvieračka — Puklinová vyvieračka. Oproti Stratenej vyvieračke je na druhej strane potoka pod otvorom jaskyne Suchá diera malá vyvieračka s dcl. výdatnosťou. Odvodňuje zmienenú jaskyňu a pozorovať ju len pri nízkom stave vody potoka. Významná a nedocenená je vyvieračka sever­ nejšie od kóty 1288, v tesnej blízkosti potoka a turistického chodníka. Vy­ soko položenou vyvieračkou v Javorovej doline je občasná vyvieračka v stene východného svahu doliny, medzi Tesnou jaskyňou a jaskyňou pod Javorom. Má výdatnosť asi 40 1. s ­ 1 . Odvodňuje komplex dogger­ur­ gónskych vápencov s priľahlou Tesnou jaskyňou. V zime je bez prietoku.

V Širokej doline sú vyvieračky vo výške okolo 1175 m, miestne známe akozyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Vyviory. Ich výdatnosť uvádza M. L u k n i š (1973) na 25 1. s ­ 1 .

Niekoľko desiatok metrov vyššie, sa pri výdatnejších lejakoch objavuje priamo na ceste menšia občasná vyvieračka s výdatnosťou asi 3 1. s ­ 1 .

Vyvieračky v strednej časti Širokej doliny sú už v tektonicky porušenom mezozoiku krížňanského príkrovu, tesne za presunovou líniou.

Vysokohorskú oblasť Širokej doliny odvodňuje vyvieračka na západ­ nom svahu Bielovodskej doliny (spomínaná v súvislosti s ponormi), s vý­ datnosťou max. asi 80 1. s ­ 1 a vyvieračky Vyviory. Ponorné vody zo Širo­ kej doliny vyvierajú pravdepodobne vo vyvieračke pri kóte 1288 v Javo­ rovej doline.

K R A S O V É J A Z E R Á Jedinými krasovými jazerami (v tatranskej terminológii označované ako plesá) sú Tiché pleso a Malé Tiché pleso v hornej časti Širokej doliny.

Tiché pleso považuje J. K s a n d r (1956) za trvalo zatopenú krasovú jamu. Tiché pleso má elipsovitý pôdorys pretiahnutý SSV — JJZ sme­ rom, s dĺžkou takmer 30 m a šírkou 21 m. Jeho hĺbka sa pohybuje okolo 0,3 m. Ide skôr o zatopenú ľadovcovo­krasovú depresiu. Krasové jazierko Malé Tiché pleso leží na ľavej strane Širokej doliny vo výške 1750 m, severozápadnejšie od Tichého plesa. Je nepravidelného tvaru, dosahuje dĺžku 11,2 m, max. šírku 8,5 m a min. šírku asi 5 m. Má hĺbku vyše 2 m.

48

Malé Tiché pleso predstavuje podlhovastú zníženinu uprostred balvanitej akumulácie neskorowiirmskej morény prekrytej zboku firnovou morénou.

Obidve krasové jazierka sú stále, bez odtoku.

K R A S O V É F O R M Y Krasové formy sa nachádzajú prakticky vo všetkých dolinách na sever­ nej strane Vysokých Tatier. Možno ich zatriediť k povrchovým a pod­ zemným krasovým formám. Krasové územie typologicky predstavuje kras monoklinálnych chrbtov a vysokohorský kras (E. M a z ú r — J. J a­ k á 1, 1968).

Obr. 2. Puklinové škrapy na dne Širokej doliny. Foto S. Pavlarčík Abb. 2. Kluftkarren auf dem Boden des Tales Široká dolina. Foto S. Pavlarčík Tab. 2. Les rigoles en crevasse sur le fond de la vallée Široká dolina. Photo par S. Pavlarčík

P O V R C H O V É K R A S O V É F O R M Y Š k r a p y Škrapy patria k povrchovým mikroformám vyskytujúcim sa na ste­ nách alebo rôzne uklonených plochách vápencových odkryvov. Vznikajú 49

chemickým rozpúšťaním vápencov atmosferickou — dažďovou vodou a vo­ dou z topiaceho sa snehu za spolupôsobenia organických kyselín. Väčši­ nou bývajú odkryté, mnohokrát pokračujú pod pôdnou pokrývkou.

Skrapy sa vyskytujú na svahoch Úplazu medzi Kolovou a Javorovou dolinou. Viažu sa na gutensteinské a malm­neokómske vápence, zistili sme ich vo výškach asi 1585 — 1720 m. Geneticky predstavujú svahové a ste­ nové žliabkové škrapy. Podobné škrapy opísal v Červených vrchoch E. M a z ú r (1962). Žliabky sú oddelené ostrými alebo zaoblenými prepážka­ mi a sú pomerne plytké. Ich šírka sa pohybuje v rozmedzí 9 — 32 cm, dĺžka obyčajne cez 2 m. Žliabky sa orientujú v smere spádov vápenco­ vých plôch a sú rovné alebo mierne stočené. V spodných častiach sú škrapy zakryté pôdnou pokrývkou. Sporadické výskyty škrapov tohto ty­ pu sú i v blízkosti vchodu jaskyne Javorinka.

Svahové a stenové žliabkové a jarčekové škrapy sa najviac vyskytujú v Svišťovej dolinke vo výškach 1460 — 1870 m. Majú charakter rovných alebo mierne kľukatých rýh, širokých od niekoľko cm do 30 cm. Sú hlbo­ ké 1 — 34 cm, ich dĺžka sa najčastejšie pohybuje od 1 do 4 m. Nachádza­ jú sa v závere a po obidvoch stranách doliny. Na skalnom stupni, na dne doliny vo výške asi 1515 m dosahujú dĺžku až 11,3 m. Za ďalší variant škrapov považujeme kombináciu rúrovitého škrapu s dvoma studňovi­ tými škrapmi. Časté sú a j puklinové škrapy. Skrapy sa väčšinou vysky­ tujú na celistvých malm­neokómskych vápencoch, menej na gutenstein­ ských vápencoch.

Hojné výskyty škrapov boli zaznamenané i v Širokej doline, kde mies­ tami vytvárajú malé škrapové polia. Väčšinou sú tu svahové žliabkové a jarčekové škrapy. Typické sú puklinové škrapy hlboké niekoľko m.

K r a s o v é

j a m y

Krasové jamy sa vyskytujú v spojitosti s rovnejšími plochami. Sú za­ stúpené rôznymi typmi. Typických koróznych (disolučných) krasových jám je málo a obyčajne ide o lievikovité, príp. misovité typy s priemerom 3,7 ­ 20 m a hĺbkou 0,5 — 5 m. V nižších polohách sú reprodukované v morénových pokryvoch posledného alebo a j predposledného zaľadnenia.

Krasovú jamu tesne pod skalným prahom s Tichým plesom v Širokej doline možno pokladať za prepadovú krasovú jamu. Má lichobežníkový tvar s dĺžkou 15,5 m. Hĺbka poklesu od okolitých vápencových stien je asi 4 m. K poklesnutiu muselo dôjsť do voľnejšieho podzemného priesto­ ru, ktorý predpokladá aj J. K s a n d r (1956). Krasové jamy sa vysky­ tujú vo výškach od 1360 do 1900 m a najviac je ich v Širokej doline. Ku krasovým jamám počíta M. L u k n i š (1973) časté, pretiahnuté formy (s dĺžkou od niekoľkých m do 70 m) na dne trógu Širokej doliny, ktoré majú prechodný ráz od gravitačných ku mrazovým jazvám, rozšírených koróziou a mrazovým zvetrávaním a zosadávaním zvetralín do zväčšených puklín.

50

B o g a z Za bogaz považujeme nápadnú depresnú formu na dne Širokej doliny vo výške asi 1700 m. Šírka formy na začiatku je okolo 11 m, v strede 19 m. Zo severnej strany je otvorená a na južnej strane prechádza do silne skrasovateného a porušeného strmšieho svahu. Pretiahnutá depre­ sia S — J smeru je po obidvoch stranách obmedzená 5 — 10 m vysokými stenami zo strednotriasových gutensteinských vápencov a dolomitov. Bo­ gaz je dlhý 57 m.

P r e v i s y Jediný typický previs je na západnom svahu Javorovej doliny vo výške približne 1505 m, hneď nad lesným chodníkom asi 500 m SZ od Úplazu.

Previs vznikol mrazovým rozpadom silne popukaných strednotriasových dolomitov v podmienkach vysokohorskej klímy. V tesnom nadloží dolo­ mitov sivej farby sú kompaktnej šie, takmer neporušené svetloružové do­ lomity odolnejšie voči mechanickému zvetrávaniu. Previs má šírku asi 10,5 m, výšku v prednej časti okolo 2 m a vhlbenie (dĺžku) 4,8 m.

S t u p ň o v i t é s k r a s o v a t e n é

p l o š i n y

Mierne naklonené stupňovité skrasovatené plošiny vystupujú na dne Širokej doliny. Začínajú vo výške asi 1600 m a končia vlastne rovným prahom rovnobežne s Tichým plesom vo výške okolo 1750 m. Pôvodné rovnej šie dno doliny bolo v dôsledku tektonického rozlámania rozčlene­ né na niekoľko nízkych stupňov. Ich plochý povrch je silne skrasovatený a pokrytý puklinovými škrapmi.

P O D Z E M N É K R A S O V É F O R M Y P r i e p a s t i Priepasti sú zriedkavosťou. Za jedinú asi 20 m hlbokú priepasť v Javo­ rovej doline pokladáme vstupnú časť jaskyne Javorinka. Má stupňovitý priebeh (asi 2 — 3 m hlboké stupne) a predstavuje fosílny ponor Javo­ rinky.

Niekoľko významných priepastí je vo svahu glaciálneho kotla Svišťo­ vej dolinky. Preskúmali ich roku 1958 poľskí speleológovia (K. K o w a l ­ s k i, 1960) a v evidencii oblastnej skupiny sú označené ako A—1, A—2 a A—5. V ich blízkosti sme zistili menšiu priepasť, označenú A—4.

Priepasť A—1: Nachádza sa v hornej časti skalnatej steny vo výške 1820 m, viacej na ľavej strane doliny. Má približne obdĺžnikový tvar s rozmermi 3 — 5 X 9> 5 m­ Po okrajoch medzi stenou a obtopeným sne­ 51

Abb. 3. Pian der Schlucht A — 1 im Tal Svišfová dolinka Tab. 3. Le pian de ľ abime A — 1 dans la vallée Svišť ová dolinka

hom vidieť pokračovanie do hĺbky 10 m. Priepasť je vytvorená na styku sivých malm­neokómskych vápencov a svetlých strednotriasových dolo­ mitických vápencov.

Priepasť A—2: Leží asi 17 m JVV od priepasti A—1, približne v tej istej výške. Ústie má obdĺžnikový tvar 0,5 — 1 X 10 m. Priepasť kolmo pokračuje do hĺbky asi 10 m k zátke z firnového snehu, pod ktorou po­ kračuje ďalej. Stenu na JZ okraji priepasti pokrývajú žliabkové škrapy.

Asi 15 m preskúmaná hĺbka nie je definitívna. Je vytvorená na styku dvoch typov vápencov podobne ako A—1.

Priepasť A—4: Je situovaná vo svahu nižšie pod priepasťou A—1, asi vo výške 1780 m. Ide o zasutený úzky puklinovo­korózny priestor v guten­ steinských vápencoch, hlboký približne 3 m.

Priepasť A—5: Otvor má vo výške asi 1715 m vo svahu tesne nad dnom amfiteátra doliny. Perspektívna priepasť s firnovou výplňou má hĺbku 10 m. Je vytvorená na výraznej pukline v malm­neokómskych vápen­ coch, po ktorej postúpili roku 1981 účastníci jaskyniarskeho týždňa v Be­ lianskyeh Tatrách ďalej do masívu.

Geologicky komplikovaná horná časť záveru Svišťovej dolinky je po­ rušená gravitáciou (nápadné svahové poklesy), ktorej vplyvy sa preja­ vujú na vývoji najmä vyššie položených priepastí.

52

Obr. 4. Priepasť A — 1 v Svišť ovej dolinke. Fo­ to S. Pavlarčík Abb. 4. Die Schlucht A — 1 im Tal Svišť ová do­ linka. Foto S. Pavlarčík Tab. 4. Ľ a b i m e A—1 dans la vallée Svišť ová dolinka. Photo par S. Pavlarčík

J a s k y n e Najviac jaskýň je na úbočiach Javorovej doliny. V posledných rokoch boli okrem Javorovej doliny zistené a preskúmané menšie jaskyne v Ko­ lovej doline, Svišťovej dolinke a Spismichalovej doline.

J a s k y ň a p r i Ž ľ a b e : Leží vo výške okolo 1425 m pod nízkou stienkou, na okraji trávnatého žľabu, asi 800 m SV od vrcholu Košiara.

Jaskyňa má pomerne malé, plazivkové priestory erózneho charakteru, založené na' tektonických puklinách. Je vyvinutá v svetlých masívnych vápencoch doggeru až neokómu. V tých istých vápencoch sa nachádzajú aj ostatné jaskyne východnej skalnatej úboče Javorovej doliny pod Ko­ šiarom. Podľa typicky vyvinutých výmoľových tvarov usudzujeme, že jaskyňou pretekali vody pod tlakom a otvormi pri päte stienky vytekali 53

ako vyvieračky. Jaskyňa je dlhá 31 m. Na stene väčšieho prístupného otvoru je vyrytá symbolika, poukazujúca na prítomnosť pokladohľadačov.

J a s k y ň a v Ž ľ a b e : Jaskyňa sa nachádza JV od predchádzajúcej, vo výške asi 1438 m v skalnatom žľabe. Nízky poloblúkovitý otvor vy­ úsťuje do menšej sienky s ďalším tesným pokračovaním. Puklinovú ko­ rózno­eróznu jaskyňu čiastočne vypĺňa hlina a vápencové odrobeniny.

Skromnú výzdobu tvorí drobný bradavcovitý sinter a polámané brčká.

Jaskyňa je dlhá 29,5 m.

J a s k y ň a n a d J a v o r o m : Táto jaskyňa leží severnejšie od zvod­ neného žľabu, asi 280 m SV od kóty 1581. Alpinistický prístupná jaskyňa puklinového charakteru je dlhá 26 m. Bola lokalizovaná poľskými spe­ leológmi (K. K o w a 1 s k i, 1957).

T e s n á j a s k y ň a : Otvor jaskyne je umiestený asi 25 m južnejšie od výrazného zvodného žľabu, v strmej vápencovej stene na úbočí Košia­ ra. Prístup do jaskyne je dnes prirodzene zavalený. Puklinovou jaskyňou s úzkym kľukatým priebehom preteká malý potôčik, vytekajúci ako ob­ časná vyvieračka priamo nad spomenutým žľabom. Pre jaskyňu je prí­ značná erózna modelácia priestorov. Jej celková dĺžka je 121 m. Jaskyňa bola lokalizovaná a preskúmaná výpravou poľských speleológov roku 1955 (K. K o w a l s k i , 1957). Spomína ju i turistický sprievodca (W. H. P a­ r y s k i , 1972), v ktorom sú uvedené všetky jaskyne objavené počas poľ­ ských výprav.

J a s k y ň a M e d v e d i a d i e r a : Otvor jaskyne leží v nadmorskej výške približne 1415 m, tesne pred južným ukončením súvislej vápen­ covej steny východného svahu Košiara. Jaskyňa má dva prístupné otvo­ ry. Vyšší otvor tvorí akési skalné okno. Jaskyňa je vytvorená v tmavších dogger­neokómskych vápencoch na markantnej puklinovej zóne smeru V— — Z s veľmi strmým úklonom puklinových plôch na juh, pretínajúcich sa s ďalšou výraznou tektonickou puklinou. Za vchodom sú širšie priesto­ ry končiace v zadnej časti jaskyne nízkou balvanitou plazivkou so silným prievanom. Na vzniku jaskyne sa podieľala korózia a mrazové zvetráva­ nie. Jaskyňa s evidentným pokračovaním je dlhá 14 m. Bola lokalizovaná a preskúmaná prvýkrát roku 1955 (K. K o w a l s k i , 1957). V evidencii oblastnej skupiny bola uvedená pod názvom Jaskyňa za stupňom.

M e d v e d i a j a s k y ň a : Vchod jaskyne je vo výške asi 1417 m, pri­ bližne 10 m od predchádzajúcej jaskyne Medvedia diera, ale južnejším smerom. Aj táto jaskyňa má dva otvory. Druhý otvor, veľmi nízky a úzky, vyúsťuje do bočného žľabu. Predná vodorovná časť jaskyne je vytvorená v silne popukaných vápencoch a v ďalšom pokračovaní za strmo klesa­ júcim úsekom neprielezne končí. Jaskyňa je puklinovo­korózneho pôvo­ du s dĺžkou 26 m. Bola lokalizovaná roku 1955 a potom preskúmaná (K. K o w a l s k i , 1957).

S t r m á j a s k y ň a : Nachádza sa na konci pomerne ťažko prístupného žľabu medzi Tesnou jaskyňou a jaskyňou Medvedia diera. Väčší otvor prechádza puklinovite do komínového pokračovania spojeného s povr­ 54

Obr. 5. Podzemný vo­ dopád v jaskyni Mokrá diera. Foto S. Pavlarčík Abb. 5. Ein unterirdi­ scher Wasserfall in der Hôhle Mokrá diera. Fo­ to S. Pavlarčík Tab. 5. La chute d'eau souterraine dans la grot­ te Mokrá diera. Photo par S. Pavlarčík

f i • . ­

s

chom. Jaskyňa je asi 10 m dlhá a speleologický je bezvýznamná.

Z e l e n á j a s k y ň a : Leží asi vo výške 1475 m na ľavej strane trávnatého žľabu za Medveďou jaskyňou. Za nízkym a užším otvorom sú väčšie puklinovité časti jaskyne so zasuteným dnom. Spomedzi balva­ nov cítiť studený prievan. Predná časť jaskyne býva zaľadnená. Ľadové náteky sa počas roka dlho udržiavajú aj v zadnej časti. Puklinovo­koróz­ na jaskyňa s nádejným pokračovaním priestorov je dlhá 7,6 m. Jaskyňa bola objavená a preskúmaná roku 1955 (K. K o w a l s k i , 1957).

J a s k y ň a M o k r á d i e r a : Nachádza sa na ľavej strane koryta Ja­ vorinky vo výške okolo 1180 m. Predstavuje výverovú puklinovo­riečnu jaskyňu zo stále pretekajúcim podzemným tokom. Nevyrovnaný spád zvý­ razňujú kaskády s malým vodopádom v jej zadnej časti. Prístupná časť jaskyne, v dlžke vyše 100 m, končí hlbokým sifónom, ktorým prenikli speleopotápači z oblastnej skupiny SSS Trenčín o 150 m ďalej. Mokrá diera je vytvorená najmä v masívnych svetlých organodetritických vápen­ 55

Obr. 6. Erózne profily chodieb jaskyne Suchá diera. Foto S. Pavlarčík Abb. 6. Erosionsprofile der Gänge in der Hôhle Suchá diera. Foto S. Pavlarčík Tab. 6. Les profils d'é­ rosion dans les galeries de la grotte Suchá die­ ra. Photo par S. Pav­ larčík

coch urgónskej fácie. Lokálne sú zastúpené tmavosivé organogénne glau­ konitové vápence albu, ktoré vypĺňajú skrasovatené pukliny v urgónskych vápencoch. Je bez výzdoby. Našli sa v nej novoveké artefakty (fragmenty keramiky a ručne kované kladivo). Jaskyňa je známa od 17. storočia.

J a s k y ň a S u c h á d i e r a : Nachádza sa na tej istej strane potoka, asi vo výške 1190 m povyše Mokrej diery. Jaskyňa má niekoľko poruše­ ných otvorov a predstavuje rozvetvujúci sa, morfologicky členitý riečny systém, prevažne s nízkymi plazivkovými chodbami. Spodnou neprístup­ nou časťou preteká vodný tok. Pri vyšších zrážkach je občasne zaplavova­ ná. Chodby jaskyne ležia asi v úrovni hladiny Javorinky. Jaskyňa je vy­ tvorená v tmavých spodnokriedových vápencoch a je vyplnená nánosmi granitoidného štrku. Dĺžku jaskyne možno odhadnúť na 400 m. Je známa už z dávnej minulosti a do literatúry sa dostala koncom minulého storo­ čia (S. R o t h, 1882).

P o n o r o v á j a s k y ň a 1: Leží takmer vo výške 1200 m na pravom 56

Z a m e r a l i : SP a v l a r č í k p á sm o m a

azyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTS V . Pa v l a r č í k o v á , 16. 7. 1980 g e o l o g . k o m p a so m

Obr. 7. Plán Jaskyne v kosodrevine — Kolová dolina Abb. 7. Pian der Hôhle Jaskyňa v kosodrevine in Tal Kolová dolina Tab. 7. Le pian de la grotte Jaskyňa v kosodrevine — vallée Kolová dolina

brehu potoka Javorinky, pod zrútenou vápencovou stienkou. Priestory jaskyne majú jednoduchý lomený priebeh so šikmo klesajúcim dnom. Je upchatá naplaveným štrkom. Otvor jaskyne je približne na úrovni poto­ ka a pri vyšších vodných stavoch ňou preteká Javorinka. Je to erózna puklinová jaskyňa, vytvorená vo vápencoch vyššieho malmu­neokómu.

Má dĺžku asi 12 m. Po odstránení nánosov možno preniknúť do zóny si­ fonálneho prúdenia nižšie ležiaceho systému vyvieračiek.

57

Zamer al i : S. Pavl ar čík a M. Vdovj ak, 2. 7. 1977 pásmom a geol og. kompasom

Obr. 8. P l á n P r i e v a n o v e j j a s k y n e v Svišť ovej d o l i n k e Abb. 8. Pian der H ô h l e P r i e v a n o v á j a s k y ň a i m Tal Svišť ová dolinka Tab. 8. Le pian de la grotte P r i e v a n o v á j a s k y ň a dans la v a l l é e Svišť ová dolinka

P o n o r o v á j a s k y ň a 2: Leží povyše predchádzajúcej jaskyne na tej istej strane vo výške asi 1207 m. Úzke puklinové priestory sú rieč­ neho pôvodu a občasne ich preteká Javorinka. Jaskyňa je vytvorená v gutensteinských vápencoch. Priestory sú dlhé asi 25 m.

J a s k y ň a p r i c h o d n í k u : Nachádza sa na okraji svahu, na dne trógu Javorovej doliny vo výške okolo 1250 m, neďaleko kóty 1254.

Predstavuje puklinovo­trhlinový typ jaskyne, vytvorený gravitačným po­ sunutím porušeného dolomitového bloku. Má zaujímavú genézu. Je dlhá asi 15 m.

J a s k y ň a J a v o r i n k a : Je situovaná vo svahu trógu Javorovej do­ liny, v blízkosti Jaskyne pri chodníku. Predstavuje geneticky zložitý jas­ 58

Obr. 9. Plán Puklinovej jaskyne v Svišť ovej dolinke Abb. 9. Pian der Hôhle Puklinová jaskyňa i m Tal Svišť ová dolinka Tab. 9. Le pian de la grotte Puklinová jaskyňa dans la vallée Svišť ová dolinka

kynný systém s komplikovanou hydrológiou. Aktívnou časťou jaskyne pre­ teká stály vodný tok pochádzajúci z ponorov v Kolovej doline. Preukáza­ teľné vývery podzemných vôd sú v Javorovej doline. Nad aktívnou čas­ ťou so 4 topografickými poschodiami sú staršie fosílne chodby. Jaskyňa je klasickým príkladom rôznych eróznych tvarov podzemného toku, na­ rezávajúceho pestrý sled vápencov a dolomitov stredného­vrchného tria­ su, jury, spodnej kriedy a spodnotriasových (?) bridlíc vysokotatranskej série. Jaskyňa má skromnú sintrovú výzdobu, výplň dna tvorí granitoid­ ný štrk, hlina a tiež vápencové odrobeniny. Dĺžka doteraz zameraných priestorov je 2300 m. Jaskyňa bola objavená kolektívom zmienenej ob­ lastnej skupiny roku 1973.

J a s k y ň a p o d Ú p l a z o m : Nachádza sa vo výške okolo 1735 m západnejšie od Úplazu (1783). Pomerne veľké priestory sú puklinovo­ ­erózneho pôvodu. O pretekajúcom vodnom toku svedčia zvyšky štrkov.

V jaskyni sa našli zostatky hnedého medveďa. Ináč perspektívna jaskyňa má dĺžku približne 120 m. Jaskyňa bola lokalizovaná roku 1977 (P. M i t­ t e r — S . P a v l a r č í k , 1977).

M a l á j a s k y ň a : Bezvýznamná puklinová jaskyňa leží na západnom okraji kvesty Úplazu asi vo výške 1640 m JV od opísaného previsu.

Puklinovo­korózna jaskyňa vytvorená v malm­neokómskych vápencoch 59

PÔDORYS

A

Vc h o d

o

Zamer al i . ­ L. Koval čík , S. Pav l ar č í k a J. Pi c h n ár 3. 9. 1977, p ásm om a geol og. kom pasom

Obr. 10. Plán Spodnej jaskyne v Širokej doline Abb. 10. Pian der Hohle Spodná jaskyňa im Tal Široká dolina Tab. 10. Le pian de la grotte Spodná jaskyňa dans la vallée Široká dolina

s dĺžkou asi 5 m sa vyznačuje prítomnosťou korodovaných sintrových po­ vlakov. ' N á d e j n á j a s k y ň a : Leží v spodnej časti východného svahu Ko­ lovej doliny, asi vo výške 1490 m. Má charakter jednoduchej vrstevno­ ­eróznej chodby v gutensteinských vápencoch. Zvyšky žulového navetra­ ného štrku poukazujú na prietok azda ponárajúceho sa Kolového potoka.

Jaskyňa je asi 40 m dlhá.

J a s k y ň a v k o s o d r e v i n e : Zaujímavá jaskyňa s výskytom žu­ lového štrku. Nachádza sa vo výške okolo 1550 m v hornej časti zatráv­ neného žľabu nad Nádejnou jaskyňou. Krátka zanesená jaskyňa v guten­ steinských vápencoch vrstevnatého charakteru s naplaveným pieskom a žulovým štrkom, ktorý v zadnej priestrannejšej časti pokrýva biely mäkký sinter. Je erózneho pôvodu a má dĺžku asi 12 m.

J e s k y ň a J e n d o v a d i e r a : Leží vo výške asi 1630 m, vo vápen­ covej stene nad predošlou jaskyňou, v hornej časti žľabu. Je vytvorená už v malm­neokómskych vápencoch a je puklinovo­korózneho charakteru s klesajúcimi priestormi. Vyskytuje sa v nej predovšetkým mäkký sinter a fragmenty hrubých kryštalických stalagmitov. Možno je erózneho pô­ vodu. Jaskyňa je 30,5 m dlhá. Podľa nápisu na stene bola dávnejšie lokalizovaná neznámym horolezcom.

60

Obr. 11. Plán Vrchnej jaskyne v Širokej doline Abb. 11. Pian der Hôhle Vrchná jaskyňa im Tal Široká dolina Tab. 11. Le pian de la grotte Vrchná jaskyňa dans la vallée Široká dolina

N i ž n á S v i š ť o v á j a s k y ň a : Lokalizovali ju roku 1958 poľskí speleológovia (W. H. P a r y s k i, 1972). Leží na západnom svahu Sviš­ ťovej dolinky, asi vo výške 1485 m. Predstavuje strmú priepasťovitú, na konci snehom vyplnenú a zaľadnenú puklinovú jaskyňu, hlbokú asi 20 m.

Je známa miestnym obyvateľom. Predpokladáme jej identitu s Kovalo­ vou priepasťou, evidovanou oblastnou skupinou.

P r i e v a n o v á j a s k y ň a : Nachádza sa priamo na dne Svišťovej dolinky asi vo výške 1480 m. Malá, pomerne úzka puklinovo­korózna jaskyňa je dlhá 6,6 m a má pokračovanie, o čom svedčí silný prievan.

P u k l i n o v á j a s k y ň a : Nachádza sa v tej istej dolinke na jej východnom svahu, asi v strednej časti doliny vo výške okolo 1612 m.

Má puklinovo­korózny charakter. Silný prievan svedčí o jej ďalšom, značne zasutenom pokračovaní do masívu. Úzka, jednoduchá stúpajúca chodba až po neprielezné vyplnenie hrubou sutinou je dlhá 9 m. Všetky známe jaskyne v Svišťovej dolinke sú vytvorené v malm­neokómskych vápencoch.

J a s k y ň a K o s t o l í k : Leží v nadmorskej výške približne 1490 m na východnom svahu Širokej doliny, JV od kóty 1663. Je puklinovou, 61

PÔDORYS

Kr asová j ama

Zamer al i ; J Pavl ák a S. Pavl ar čík, 3. 8. 1977 pásmom a geol og. kompasom

Obr. 12. Plán jaskyne Tichá diera v Širokej doline Abb. 12. Pian der Hohle Tichá diera i m Tal Široká dolina Tab. 12. Le pian de la grotte Tichá diera dans la vallée Široká dolina

'­ /»/­1 /" ľ' J"

10

12

11

15

16

13

H

*

*

*

^

Spoločné vysvetlivky k plánom jaskýň: 1 — ohraničenie jaskyne, 2 — ukončenie jaskyne zanesením sedimentmi, 3 — po­ kračovanie jaskyne, 4 — spádnice, 5 — strmé balvanité stupne, 6 — skalnaté dno, 7 — označenie priečnych rezov, 8 — hlina, 9 — piesok, 10 — štrk, 11 — drobné až hrubé úlomky horniny, 12 — balvanité úlomky horniny, 13 — humus, 14 — mäkký sinter, 15 — sneh, firn,­ 16 — osteologické (zvieracie) zvyšky

62

prevažne rútivou jaskyňou vo vápencoch vrchného malmu. Čiastočne za­ ľadnená jaskyňa je dlhá 23 m. Je pre ňu charakteristická predná dómo­ vitá časť s veľmi porušeným stropom. Bola známa už v minulosti (S. R o t h, 1882).

S p o d n á j a s k y ň a : Nachádza sa na západnom svahu Širokej doli­ ny asi vo výške 1620 m, SZ od Svišťoviek (2070 m) na úpätí výraznej stienky. Je bezvýznamnou puklinovo­koróznou jaskyňou v gutenstein­ ských vápencoch, je 5 m dlhá.

V r c h n á j a s k y ň a : Je situovaná vyššie vo svahu nad Spodnou jaskyňou. Má podobný charakter. Je dlhá 6 m.

J a s k y ň a T i c h á d i e r a : Leží na dne hornej časti Širokej doliny vo výške okolo 1740 m, v blízkosti Tichého plesa. V popukaných stredno­ triasových dolomitoch sú vytvorené puklinové priestory jaskyne s firno­ vou výplňou dna. Jaskyňa je dlhá 6,6 m. Známa jaskyňa z obdobia poľ­ ských výprav (W. H. P a r y s k i , 1972). Oblastná skupina ju evidovala ako Snežnú jaskyňu. Perspektívna jaskyňa. Ľ a d o v á j a s k y ň a : Nachádza sa vo výške 1590 m pod výrazným hrebeňom, na pravej strane Spismichalovej doliny. Väčšia, prakticky vo­ dorovná puklinovo­korózna jaskyňa v malm­neokómskych vápencoch je dlhá asi 40 m. V pôdoryse má tvar písmena T. Na obidvoch stranách zad­ nej časti jaskyne sa po väčšiu časť roka udržuje ľad. Je perspektívna na výskyt nových priestorov. Jaskyňa je známa úzkemu okruhu miestnych obyvateľov a zo staršej literatúry. Vo výskumnej správe (K. K o w a 1 s k i, 1960) je uvedená pod týmto názvom. Inde (W. H. P a r y s k i , 1972) je pomenovaná ako Spismichalova jaskyňa.

Z á v r t o v á j a s k y ň a : Bola objavená roku 1981 účastníkmi exkur­ zie po vysokohorskom krase počas jaskyniarskeho týždňa v Belianskych Tatrách. Nachádza sa v hornej ľavej časti Spismichalovej doliny v sku­ pine brál, pod odbočujúcim chodníkom na Nižné Zámky. Predstavuje za­ valenú puklinovo­rútivú, strmo klesajúcu, asi 30 m dlhú jaskyňu. Nad jaskyňou je väčšia krasová jama.

Z Á V E R V príspevku podávame charakteristiku krasových foriem ako výsledok speleologického prieskumu z predošlých rokov. Niektoré ďalšie jaskyne, publikované v literatúre (W. H. P a r y s k i , 1972) — ide o Vyšnú Sviš­ ťovú jaskyňu v Svišťovej dolinke a Ľadovú jaskyňu Javorovú v Javoro­ vej doline — sme nezistili, preto ich ani neuvádzame. Platí to aj pre malú jaskyňu Zámkovu dieru na JZ svahu Nižných Zámkov, ktorej poloha je známa z uvedenej publikácie.

Krasové územie na severnej strane Vysokých Tatier, kde vystupuje na povrch obalová jednotka, je speleologický perspektívna. Možnosť prie­ niku je cez rútivú prepadovú krasovú jamu na dne trógu Širokej doliny, 63

HOLIČA

BABOS

A J.MOKRÁ DIEPA\ Ä J V J.SUCHA DVERA

ZADNÁ KOPÄTJF'^672 .

J PRI ŽĽABE V ' ^ Ł J. V Í Ĺ A B E •GR . \ ČO N. SVISŤOVA J . F ­N­ I I \ ' . „ „ „ V J­NAD JAVOROM J.KOSTOLIK I \ PRIEVAN OVA\ T E S N Á J • \ t ­ r í f * \ STRMÁJ^J

S F ­ T L . J. JAVORINK^ zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaYXWVUTSPONMLKJIHGFEDCBA CHODNĽKJJ R­ÍS­ ­

\

uu I

J

\

\ v o­a. \ /ZELENA^

;V

1870 J V R C H N Á O ­ KOŠIAR J _ N L \PUKLINOVA"J. A A ^ V

\

1902 I ^ J .

0

J. POD ÚPLAZOM JAHNACI ST.

.1941 / : Ž L T Á / K O P A

0

J.TICHA

NDOVA DIERA X °"Í629 V KOSODREVINE. ^NÁDEJNÁ J. ­ JAHNENCE

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPON "83/

<J

„ v n» v o

_/*V\­CHOK\VATSKY <UÍv; \ |ST. O 0 0 7AVRT0VA o

LADOVA

PRI

PONOROVÁ J. 1 PONOROVÁ J DIERA Á M ELDVEDIA J . N I_

<20.70 I " SVISTOAKY

í^yppleso^'^^ 2012 \ZAMKY JAVORINS.KA

"­^SIROKAzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA j

KOLOVÝ S'

ČIERNY ST.

• C Z :

10 o n r* 9 7 8 5 6 ozyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 2210 é" 141

/>

| 15

16

v »

17

V

18

_TL

19

12

e"

20

Obr. 13. Prehladná mapa krasových javov obalovej jednotky Vysokých Tatier Abb. 13. Ubersichtskarte der Karstphänomene in der Hulleinheit der Hohen Tatra Tab. 13. La čarte des phénoménes karstiques de la chemise rocheuse des Hautes Tatras Vysvetlivky: , „.,, , .

Q 1 ­ hlavné hrebene, 2 ­ bralá a steny, 3 ­ v ý š k o v é body, 4 ­ sedlá, 5 ­ potoky, 6 ­ jazera, 7 ­ statna hranica, 8 ­ riečne prielomy, suché úseky dolín, 9 — previsy, 10 — krasové jamy, 11 — bogazy, 12 — ponory, 13 — vyvieračky, 14 — pramene, 15 — stenové a svahové žliabkové škrapy. 16 — puklinové škrapy, 17 priepasti, 18 — jaskyne, 19 — ohraničenie vysokotatranskej série od krížňanského príkrovu, 20 — ohraničenie vysokotatranskej série od kryštalinika

kde je nápadné líniové usporiadanie niekoľkých krasových jám a gravi­ tačných, morfologicky veľmi výrazných depresií, indikujúcich S — J zlom, alebo cez mnohé zavalené a odrobeninami, štrkom a snehom upcha­ té krátke jaskyne a priepasti, na ktoré poukazujeme pri ich opise.

Vykonané indikačné farbiace skúšky v krasovom masíve Javorinskej Širokej potvrdzujú ďalšie aktívne hydrografické systémy analogické so systémom jaskyne Javorinka. Predpokladajú rozsiahlejšie jaskynné prie­ story vo veľkom výškovom rozpätí (približne 600 m), odvodňované vy­ vieračkami do okolitých dolín. Je otázkou času a vytrvalosti speleológov, kedy budú tieto krasové systémy potvrdené.

LITERATÚRA 1. ANDRUSOV, D.: Tektonická stavba masívu Širokej (Vysoké Tatry). In: Geolo­ gický zborník, I, 1, Bratislava 1950.

2. ANDRUSOV, D.: Prehľ ad stratigrafie a tektoniky druhohorného pásma masí­ vu Vysokých Tatier na území Slovenska. In: Geologický zborník, X, 1, Bratislava 1959a.

3. ANDRUSOV, D.: Geológia Československých Karpát II. Bratislava 1959b.

4. BORZA, K.: Geologicko­petrograíické pomery mezozoika Belanských Tatier a masívu Širokej. In: Geologický zborník, X, 1, Bratislava 1959.

5. BORZA, K.: Stratigrafické členenie vápencov obalovej série masívu Javorinskej Širokej. In: Geologické práce, Správy 53, Bratislava 1970.

6. BORZA, K. — MARTlNY, E.: V ý s k u m glaukonitového vápenca albu z Javoro­ vej doliny v Tatrách. In: Geologický zborník, XII, 1, Bratislava 1962.

7. BOGLI, A.: Kalklosung und Karrenbildung. Zeitschrift fíir Geomorfologie, 2, Gôttingen 1960.

8. DROPPA, A.: Prehľ ad preskúmaných jaskýň na Slovensku. In: Slovenský kras, 11, Martin 1973.

9. FUSÁN, O. a kol.: Vysvetlivky k prehľ adnej geologickej mape ČSSR 1 :200 000.

List Vysoké Tatry, Bratislava 1963.

10. GOREK, A.: Prehľ ad geologických a petrografických pomerov kryštalinika Vysokých Tatier. In: Geologický zborník, X, 1, Bratislava 1959.

11. GRADZIŇSKI, R. — KOWALSKI, K.: Výsledky objavných prác poľ ských jaskyniarov vo Vysokých Tatrách. Krásy Slovenska, 23, Martin 1956, č. 3.

12. HOLEČEK, V.: O Demänovské části Liptovského krasu. In: Liptovský kras, Bratislava — Liptovský Mikuláš 1923.

13. JEZNÝ, M.: Podzemné vody severnej časti Vysokých Tatier a možnosti ich vodárenského využitia. (Diplomová práca. Manuskript.) Archív Katedry inž. geoló­ gie a hydrológie PFUK, Bratislava 1976.

14. JIRASEK, J.: Nová jaskyňa v Belanských Tatrách. In: Spravodaj SSS, 4, Lip­ tovský Mikuláš 1973.

15. KANTOR, J.: Vek niektorých vysokotatranských granitoidov a kryštalických bridlíc podľa rádioaktívneho rozpadu K 40 . In: Geologický zborník, X, 1, Bratislava 1959.

16. KOLÁČEK, F.: Fyzikálni zemépis Karpatské části Československé republiky.

Praha 1921.

17. KOSTÁLIK, J.: Geomorfologické pomery doliny Javorinky vo Vysokých Tatrách. Geografický časopis, X, Bratislava 1958, č. 2.

18. KOWALSKI, K.: Práce polských speleologú na Slovensku. In: Československý kras, X, 3, Praha 1957.

65

19. KOWALSKI, K.: Činnost polských speleologú v roce 1958. In: Českosloven­ ský kras, 12, Praha 1960.

20. KSANDR, J.: Kolik bylo vo Vysokých Tatrách ledových dob a jaké byly ústupové fáze posledního zalednení. In: Ochrana prírody, VIII, 1, Praha 1953.

21. KSANDR, J.: Krasové zjevy v Tatrách. In: Ochrana prírody, XI, 1, Praha 1956.

22. LUKNIŠ, M.: Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia. Bratislava 1973.

23. MAHEĽ, M. a kol.: Regionálni geologie ČSSR. II, 1, Praha 1967.

24. MAZÚR, E.: Príspevok k f o r m á m vysokohorského krasu v Červených vrchoch.

Geografický časopis, 2, Bratislava 1962.

25. MAZÚR, E. — JAKÁL, J.: Typologické členenie krasových oblastí na Slo­ vensku. In: Slovenský kras, 7, Martin 1969.

26. MITTER, P. — PAVLARČÍK, S.: Geologický a geomorfologický v ý s k u m krasu Javorovej doliny (Vysoké Tatry). (Dielčia správa, Manuskript.) Archív MSK a OP, Liptovský Mikuláš 1977.

27. NOVOTNÝ, L.: Poznámky ku geológii a morfológii jaskyne Javorinka vo Vy­ sokých Tatrách. (Manuskript.) Archív OS SSS, Spišská N o v á Ves 1975.

28. PARYSKI, W. H.: Tatry Wysokie. Przewodnik taternicki, XV, Warszawa 1972.

29. PAVLARČÍK, S.: Nová jaskyňa vo Vysokých Tatrách. Krásy Slovenska, 51, Bratislava 1974, č. 5.

30. PAVLARČÍK, S.: Vplyv základných geologických štruktúr na vývoj krasu medzi Kolovou a Širokou dolinou vo Vysokých Tatrách. (Diplomová práca. Manu­ skript.) Archív Katedry geológie a paleontológie PFUK, Bratislava 1976.

31. PAVLARČÍK, S.: Geologický a geomorfologický v ý s k u m krasu v širšej oblasti Javorovej doliny vo Vysokých Tatrách. (Čiastková správa. Manuskript.) Archív MSK a OP, Liptovský Mikuláš 1981.

32. PAVLARČÍK, S.: Geologický a geomorfologický v ý s k u m krasu v širšej oblasti Javorovej doliny vo Vysokých Tatrách. (Záverečná správa. Manuskript.) Archív MSK a OP, Liptovský Mikuláš 1981.

33. R A D W A Ň S K A ­ P A R Y S K A , Z. — RADWAŇSKI, W. H.: Encyklopédia Tatrzaň­ ska. Warszawa 1973.

34. ROTH, S.: Die Hóhlen der Hohen Tatra und Umgebung. In: Jahrb. des Ung. Karpathen­Vereines, IX, Kežmarok 1882.

35. RUBÍN, J. — SKRIVÁNEK, F.: Československé jeskyné. Praha 1963.

36. STACHO, P. — JANOSKA, M.: Jaskyne na Slovensku. Krásy Slovenska, 1, Liptovský Mikuláš 1921, č. 9.

37. VASKOVSKÝ, I.: Kvartér Slovenska. Bratislava 1977.

38. VITÁSEK, F.: Fyzický zemépis Tater. In: Naše Tatry. Praha 1931.

39. VÍTEK, J.: Rozsedlinová jeskyné na Javorovém štíté ve Vysokých Tatrách. Československý kras, 26, Praha 1975. < 40. ZELMAN, J.: Geologicko­petrografické pomery Javorinskej Širokej. (Diplo­ mová práca. Manuskript.) Archív Katedry geológie a paleontológie PFUK, Brati­ slava 1956.

LES EFFETS KARSTIQUES D A N S LA CHEMISE ROCHEUSE DE LA PARTIE SEPTENTRIONALE DES HAUTES TATRAS R é s u m é Ľ e x i s t e n c e des effets karstiques superficiels et souterrains dans la partie septen­ trionale des Hautes Tatras — massifs du Javorinská Široká (2210) et du Úplaz (1783) — est liée aux complexes des calcaires et des dolomites de trias moyen ainsi qu'aux complexes des calcaires jurassiques et crétacés moyens de la chemise rocheuse dans la série des Hautes Tatras ayant le Karst classique de haute montagne.

66

Les complexes carboniféres de la chemise rocheuse sont divisés par les cours d'eau alochtones de Javorinka, de Biela Voda y compris leurs affluents et forment de profondes vallées couronnées de longues crétes. En ce qui concerne les cours d'eau superficiels, le caractére des eaux qui disparaissent n'ont que le ruisseau Ko­ lový potok et partiellement celui de Javorinka. Ce n'est que le ruisseau Široký po­ tok qui est autochtone. Le territoire karstique est tranché par les vallées Kolová, Javorová, Svišť ová, Široká, Bielovodská et Spismichalova dolina. Le karst de haute montagne a sa spéciosité dans les lacs karstiques glaciaires sans découlement Tiché pleso et Malé Tiché pleso dans la vallée Široká dolina. Singuliére y est également la perte qui se trouve ä 1790 m ou ľ o n trouve le contact des quartzites et des dolo­ mites.

Le karst de surface est représenté notamment par les rigoles, moins par les fosses karstiques. Ce n'est q u e ' sporadiquement que ľ o n y trouve le bogaz, le surplomb et les plate­formes karstiques. Cependant, les formes karstiques souterraines sont développées de maniere extraordinaire. Les caves existent notamment dans la par­ tie centrále de la vallée Javorová dolina. Le type génésiaque le plus nombreux des grottes est celui des crevasses corrosion­érosion et des crevasses corrodées. La ge­ nése de certaines grottes et notamment des abimes situés au bord du bassin gla­ ciaire de la vallée Svišť ová dolinka était influencée également par les mouvements de gravitation des pentes.

Des le début de son évolution jusqu'au néogéne le relief était formé principale­ ment par ľ érosion fluviale et, au pléistocéne, par ľ érosion glaciaire. L'évolution des formes karstiques superficielles et de certaines caves se poursuivait de maniere in­ tensive aprés le recul des glaciers dans la période wiirmienne, ensuite á ľ holocéne et se poursuit jusqu'ä nos jours. Plus compliqué était — au point de vue du temps — le développement du a ľ érosion des grottes situées en amont des vallées contem­ poraines.

La présence du gravier et des conglomérats dans la grotte au pied du Oplaz — vallée Javorová dolina — et les graviers désagrégés des grottes Nádejná jaskyňa et Jaskyňa v kosodrevine — vallée Kolová dolina — (de 100 ä 250 m au­dessus du lit du torrent Kolový potok), de merne que les formes érosives de ces grottes font voir que, jadis, les cours d'eau marginaux postglaciaires (englaciaires et subglaciaires) ont pu passer par ici verš les parties inférieures du massif d'Úplaz déjä dans la pé­ riode préwíirmienne. Et c'est également ä cette période que ľ o n peut dater m é m e les commencements de la formation de la grotte Javorinka.

Les plus anciens phénoménes des procédés karstiques sont représentés par les crevasses karstiques dans les calcaires de la grotte Mokrá diera. Cette grotte est remplie de calcaires organogénes de glauconite — période albienne inférieure et moyenne riches en faune d'ammonite.

Le contenu secondaire des grottes se compose de sédiments autochtones et alo­ chtones. Le premier type est représenté par les fragments du terrain houiller ä grains grossiers oú en forme des blocs de rocher situés á ľ entrée et au fond des grottes.

Moins fréquent est le supplément chimiogéne de calcite qui se trouve notamment en forme de perles dans la grotte Javorinka. Le second type des sédiments est formé par ľ argile alluvionnaire, par le sablon et par le gravier ä grains fins et grossiers, ce dernier se composant pour la plupart de matériau granitoide avec une faible représentation des gres quartzeux et des quartzites.

Les plus grandes grottes sont les suivants: Jaskyňa Javorinka (2300 m), Tesná jas­ kyňa (121 m), Suchá diera (700 m) et Mokrá diera (250 m). A u total il existe dans cette zóne 28 grottes connues et prospectées jusqu' ä présent.

67

Slovenský kras

X X I I

—

1 9 8 4

VÝSKUM GEOLOGICKO­ŠTRUKTURNYCH POMEROV A DEFORMÁCII V JASOVSKEJ JASKYNI MICHAL ZACHAROV

CTpyKTypHo­reoJiorHiecKue HccjieaoBaHHs, npoBeneHHwe B HCOBCKOH n e m e p e , HMCJIH i?ejibio oÔMCHHTb npHiHHbi pynTypaabHbix a e ^ o p M a i i H ô ÔETOUOBORO upenaemm BxoaHoro K o p n a o p a H MHoroqHCjieHHbie ae^opMaijHH HaTe^HLix yKpaineHHň nemepHbix noMemeHHÔ. B pe.3yjiBTaTe noa­ poÔHOro r e o j i o r n q e c R o r o KapTupOBaHHS HCOBCKOH CKaabi, noMOmeHHII B n e m e p e H ÔJinjKaiíuiHx oKpecTHocTeô 6MJIH BbiaeaeHbi TeK­roHHqecKHe, crpaTHrpa$nqecKHe n jíHTOJiorniecKHe eaHHHip>i H n x pacnpocTpaHeHne B npocTpaHCTBe. H a ocHOBamm aeTaabHoro n 3 y q e n H a ÔBIJIH onpeaejieHM crpaTHrpaij)HqecKHe xapaKTepHCTHKH H jiMTOjiorHqecKHÔ xapaKTep Kap6onaľOB, B Koropbix cijop­ MHpoBaaacb n e m e pH a a cncTeMa. BaatHbiM OSÍOKTOM HccaeaoBaHHii cTaJio reoMop$oJiorn«ieCKoe pa3BHrae HCOBCKOH cKajibi c yqeTOM HapyíneHHH ee CKJIOHOB B pe3yjibTaxe KpyrOBbix nepe­ MemeHHH. BHIJÍN BbiaejieHbi THnbi H 3OHM HapymeHna, caeaaHbi BbiBoabi n o ycHjieimio CTaftmih­ HOCTH nenjepHbix noMemeimii. TmaTejibHO 3aaoKyMeHTnpoBaaHCb HapyíneHHH BxoaHoro Kopnao­ p a H 6oaee 20 c a y q a e B HapyraeHHK HaTeiHbix yKpameHHH. IIpHqHHLi HapymeHHH 3aKJiioqaioTCH B P A 3 B H T O Ň CTENEHH SBOJIMUHH nemepHbix NOMEMEHHH, I T O KBJíneľCft aKTHBHbiM 3HHAMNQECKIIM reoaorHqecKHM HBjíeHHeM, HO raaBHoň N P H I H H O Ň ÍTBJIÍIIOTCH paôoTbi, npoBoanMbie c uejibio OT­ KpbiTna nemep aaa noceTHTeaeä.

Ú V O D Úlohou výskumov, realizovaných v rokoch 1979 — 1982 v Jasovskej jaskyni, bolo uskutočniť detailný geologicko­štruktúrny výskum s cieľom objasniť príčiny rupturálnych deformácií betónovej výstuže vstupnej chod­ by prevádzkového okruhu a taktiež mnohých deformácií výzdoby jaskyn­ ných priestorov.

Analýza deformácií vyžadovala objasniť geologickú pozíciu jaskyne, geologicko­litologické a najmä štruktúrne podmienky formovania sa jas­ kynných priestorov. Ciele výskumu vyžadovali bližšie skúmať nielen geo­ logické pomery v samej jaskyni, ale a j masív Jasovskej skaly, v ktorom je vytvorená. Pre riešenie daného problému bolo potrebné predovšetkým dokonale sa oboznámiť s geologickou stavbou a morfológiou širšieho oko­ lia jaskyne, najmä so vzťahom masívu Jasovskej skaly k okolitým geo­ logickým útvarom, pretože územie má veľmi zložité tektonické pomery.

Jasovská skala je v bezprostrednom styku s horninami mladšieho pale­ 69

ozoika, ktoré tu vystupujú v úzkej intenzívne tektonicky deformovanej zóne na styku dvoch základných štruktúr: tektonickej jednotky gemeri­ ka, antiklinálneho pásma Volovca a synklinória Slovenského krasu.

Jedine na základe vyhodnotenia vzťahov petrografie, stratigrafie a tek­ toniky Jasovskej skaly k okolitému územiu bolo možné dôjsť k správne­ mu záveru o tom, aké vplyvy spôsobujú porušenie stability karbonátové­ ho masívu a následné deformácie.

1. G E O M O R F O L O G I C K É S K A L Y

P O M E R Y

J A S O V S K E J

Jasovská skala je morfologicky výrazný terénny útvar ležiaci na se­ verovýchodnom okraji Jasovskej planiny. Mohutné bralo, rozdelené štyr­ mi poruchovými zónami na päť rôzne veľkých častí proti sebe poposúva­ ných, poklesnutých alebo vyzdvihnutých, sa vypína nad sútokom potoka Teplica a rieky Bodva, v bezprostrednej blízkosti južnej časti Jasova. Ma­ sív karbonátov tvoriacich Jasovskú skalu má tvar nepravidelnej kvapky, ktorá je predĺžená v smere SZ — JV. V pôdoryse je Jasovská skala 500 m dlhá a šírka sa mení od 60 m na severozápadnom konci skaly na 225 m v strede a 120 m na jej juhovýchodnom konci. Najvyššia časť je v nad­ morskej výške 349 m a výškový rozdiel medzi vrcholom skaly a aluviál­ nou nivou Bodvy je 93 m. Výška okrajovej časti vrchola skaly sa pohy­ buje od 345 do 349 m nadmorskej výšky.

1.1. LITOLOGICKO­STRATIGRAFICKÉ POMERY Zo severnej a severovýchodnej strany je Jasovská skala ohraničená strmými kolmými a previsnutými stenami, dosahujúcimi výšku 40 m.

Na ich úpätí sú nahromadené sutiny a bloky hornín, zrútených zo znač­ ne porušených stien systémom dislokácií V — Z, S — J, SV — JZ a SZ — — JV smeru. Táto časť skaly bola v minulosti, najmä v spodnej polovici, intenzívne modelovaná erozívnou činnosťou Bodvy. Svedčia o tom počet­ né erózne stopy v stene skaly a najmä jaskynné priestory, ktoré nesú jasné znaky riečneho pôvodu. Na vhodných miestach, kde boli horniny tektonicky porušené, sa Bodva zahĺbila dovnútra komplexu karbonátov a vytvorila rozsiahly jaskynný systém.

Takisto aj dva výrazné skalné stupne, ktoré vidieť najmä v oblasti pô­ vodného vchodu do jaskyne, sú veľmi pravdepodobne zvyškami riečnych terás Bodvy. Typické znaky a sedimenty terás sú zotreté dlhodobým in­ tenzívnym krasovým zvetrávaním, denudáciou a nahromadením sutín miestami značných hrúbok. Komplex karbonátov v tejto časti sa stráca v aluviálnych náplavoch Bodvy a Teplice, ktoré sú zastúpené náplavový­ mi hlinami a j ílmi a v ich podloží sa vyskytujú štrky a piesky.

70

Východná časť skaly má asi 30° — 45° svah, miestami hojne pokrytý suťou. Svah je narušený lomom, kde sa ťažil vápenec, a zosuvom v ne­ dávnej minulosti aktivovaným a dočasne stabilizovaným. K modelácii tejto časti iste prispela a j rieka Bodva, ktorá tu mala v minulosti nára­ zový breh. Aj táto časť skaly sa na báze svahu stráca v aluviálnych ná­ plavoch.

Západné a juhozápadné ohraničenie predstavujú zlomy S — J a SZ — JV smeru, ktoré oddeľujú karbonáty silického príkrovu od hornín mladšie­ ho paleozoika Spišsko­gemerského rudohoria. Horniny mladšieho paleozo­ ika bezprostredne súvisiace s Jasovskou skalou sú zastúpené rožňavsko­ ­železníckou skupinou permského veku. Túto skupinu, označovanú tiež ako spodný vrstevný komplex (P. R e i c h w a 1 d e r, 1973), tvoria horni­ ny medzevského litologického vývoja, zastúpené iba vrchnými členmi. Na báze sa vyskytuje súvrstvie tmavých bridlíc, pieskovcov, prachovcov s lo­ kálnymi nepravidelnými polohami zlepencov, ktoré plynulé prechádzajú do súvrstvia pestrých brekcií a zlepencov.

Zlom SZ — JV smeru je osobitne výrazný a oblasť tohoto zlomu, kde sú horniny dosť tektonicky porušené, bola v minulosti využitá pre opev­ ňovacie práce pri budovaní hradu na vrchole skaly. Samé pásmo zlomu, prirodzená depresia, bolo prehĺbené na hradnú priekopu a materiál z nej bol použitý na stavbu valu opevnenia, ktorý je dodnes veľmi dobre vi­ diteľný. Od vrcholovej časti skaly až k tejto zlomovej línii je svah mier­ ny a na jeho povrchu sa vyvinulo škrapové pole husto zarastené vege­ táciou.

Západné ohraničenie vytvára už spomínaný zlom S — J smeru a Ja­ sovská skala tu má strmé až kolmé steny. Od úpätia steny až k alúviu Teplice je rozsiahle suťové pole s množstvom vápencových blokov, zrú­ tených zo steny.

Komplex karbonátov tvoriacich Jasovskú skalu je zastúpený stredno­ triasovými dolomitmi a vápencami silického príkrovu. Jasovskú skalu tvoria uvedené typy hornín, zoradené v nižšie opísanom stratigrafickom slede (L. R o z l o ž n í k — M. Z a c h a r o v , 1982).

S t r e d n ý

t r i a s

1. svetlosivé lavicovité dolomity a sivé dolomity s polohou hnedočer­ vených dolomitov — spodný anis (bityn); 2. svetlé kalové a organodetritické vápence — steinalmské s polohami organogénnych vápencov s ramenonožcami a tmavosivých dolomitov — vrchný anis (pelson — spodný ilýr); 3. svetlé, ružové a červené hľuznaté vápence s hlavonožcami — schre­ yeralmské vápence — vrchný anis (vrchný ilýr); 4. tmavosivé, čierne kalové a organodetritické vápence — spodný ladin (f asan); 5. svetlé wettersteinské vápence — spodný ladin (fasan); 71

6. sivé, sivohnedé dolomity neistého stratigrafického postavenia — spod­ ný anis (bityn?), ladin?

Podrobný opis hornín, v ktorých je vytvorený jaskynný systém, uvedie­ me v ďalšom texte.

1.2. TEKTONICKÉ POMERY Jednou z hlavných metód, ktorú sme použili pri riešení danej proble­ matiky, bol štruktúrny výskum povrchových častí Jasovskej skaly. Na vytvorenie dnešného tvaru reliéfu Jasovskej skaly a stabilitu masívu mali rozhodujúci vplyv puklinové systémy, dislokácie a odlučnosť podľa vrstev­ ných plôch. Číselné hodnoty štruktúrnych dát v texte i grafických prílohách sa uvádzajú v stupňových hodnotách. Priestorovú orientáciu štruktúrnych prvkov sme merali a graficky aj písomne zaznamenali azimutom smeru sklonu a veľkosťou sklonu. Ich registrácia a vyhodnotenie sa uskutočnili obvyklými spôsobmi drobnotektonickej analýzy s použitím stereografic­ kej projekcie na spodnú pologuľu a postupovalo sa metódou úsekov.

1.2.1. D i s l o k á c i e

Geomorfologický vývoj Jasovskej skaly, jej rozčlenenie na päť zreteľ­ ných blokov ovplyvnili predovšetkým dislokácie a poruchové zóny. V sú­ činnosti s intenzívnym krasovým zvetrávaním tektonicky porušených kar­ bonátov v dislokáciách a poruchových zónach a rútením blokov hornín sa vytvoril súčasný charakteristický tvar Jasovskej skaly s kolmými až previsnutými stenami na S a SV strane.

Dislokácie a poruchové zóny karbonátového masívu sú indikované dr­ venými zónami, tektonickými zrkadlami a najmä sústavami paralelných plôch doprevádzajúcich poruchové zóny — prizlomová puklinovatosť až kliváž.

Na základe grafického a štatistického zhodnotenia nameraných štruk­ túrnych dát o dislokáciách a poruchových zónach Jasovskej skaly (obr. 1) možno vyčleniť štruktúry, ktoré sa podieľali na vytvorení dnešného re­ liéfu skaly a ktoré ovplyvňujú jej stabilitu a ďalší vývoj: 1. dislokácie a poruchové zóny V — Z smeru so sklonmi v rozpätí 60° až 85° prevažne k S, miestami k J. V určitých prípadoch sú kolmé; 2. dislokácie a poruchové zóny SV — JZ smeru so sklonmi v rozpätí 70° až 85° k SZ aj JV; 3. dislokácie a poruchové zóny S — J smeru so sklonmi v rozpätí 80° až 88° k V a Z a pomerne často kolmé; 4. dislokácie a poruchové zóny SZ — JV smeru so strmými sklonmi v rozpätí 60° až 85° k SV. Tento typ je veľmi zriedkavý.

Dislokácie a poruchové zóny 1. typu V — Z smeru sú najpočetnejšie 72

zastúpené v komplexe karbonátov Jasovskej skaly. Jednoznačne to vy­ plýva a j z uhlového histogramu smerov dislokácií a poruchových zón (obr. 1).

N

Obr. 1. Uhlový histogram smerov dislokácií a poruchových zón Jasovskej skaly

PHC. 1. YrjioBaa niCTorpaMMa HanpaBjíemui ancjioKa­ IÍHH n 30H H a p y m e H H H B HCOBCKOH c K a j i e

Fig. 1. Angular histogram of directions of dislocations and surface zones of the Jasov rock

Tieto štruktúry vo väčšine prípadov majú všetky tri vyššie spomínané príznaky a stupeň postihnutia karbonátového materiálu závisí od toho, a k ý typ tektonického procesu sa viac uplatnil. Poruchové pásma majú šírku od 0,5 do 5 m a pozorovateľnú smernú dlžku 100 až 150 m.

V kombinácii s ďalšími tromi spomínanými systémami spôsobujú odde­ ľovanie takmer zvislých blokov horniny od masívu a ich rútenie alebo pomalé kryhové zosúvanie doprevádzané creepom. Zúčastňujú sa na roz­ blokovaní horninových pruhov, spôsobujúc pokles alebo zdvih, prípadne posun. Významne sa podieľajú aj na formovaní jaskynných priestorov.

Možno sledovať ich prechod priamo z povrchu do podzemných priestorov, napríklad v oblasti pôvodného vchodu.

Dislokácie a poruchové zóny 2. a 3. typu sú približne rovnako zastúpe­ né a majú rovnaký charakter. S prihliadnutím k zlomom 1. typu sú priečne a vo väčšine prípadov ich dokázateľne porušujú. Sú tiež významnými činiteľmi, ktoré majú podiel na morfológii Jasovskej skaly a tvorbe jas­ kynného systému. V miestach križovania s V — Z smermi porúch sa na povrchu vytvárajú markantné depresie, deliace Jasovskú skalu na päť už spomínaných blokov. V podzemí sa zase v týchto miestach vytvorili naj­ 73

väčšie priestory — dómy. Morfogeneticky patria k poklesom, zdvihom a posunom.

Mimoriadne zreteľný je zlom ohraničujúci kras Jasovskej jaskyne od juhozápadu. Zlom je indikovaný morfologicky — výraznou depresiou v smere jeho priebehu, náhlou zmenou litologických a stratigrafických pomerov a v dobre odkrytých častiach, napokon aj drvenými, čiastočne rekryštalizovanými karbonátmi. Je SZ — JV smeru a má pravdepodobne strmý sklon asi 85° k SV alebo je takmer kolmý. Zlom predstavuje po­ klesnutie mezozoika Jasovskej skaly proti bloku hornín rožňavsko­želez­ níckej skupiny prinajmenšom v amplitúde 100 m (pravdepodobne však oveľa väčšej).

1.2.2. P u k l i n o v é s y s t é m y ílPwŕ^as Počas prác na Jasovskej skale sa pri registrácii drobnotektonických prvkov venovala veľká pozornosť puklinovým systémom. Vzhľadom na to, že puklinové systémy sú kvalitatívne i kvantitatívne identické s pukli­ novými systémami opisovanými v jaskyni, budeme ich charakterizovať v ďalšej časti článku spoločne.

1.2.3. V r s t e v n a t o s ť Plochy litofaciálnych zmien v súvrství — vrstevnatosť, vrstevná od­ lučnosť — sa v karbonátoch Jasovskej skaly vyskytujú pomerne v hojnom počte. Doskovitú odlučnosť majú tmavé ladinské vápence na vrchole ju­ hovýchodnej časti a lavicovitou až hrubolavicovitou odlučnosťou sa vy­ značujú svetlé steinalmské vápence, tvoriace prevažnú časť skaly.

Vrstevnatosť má prevažne SZZ — JVV smer s azimutálnym rozptylom 15° na obidve strany. Menej časté sú V — Z smery. Plochy vrstevnatosti sú rovné so sklonom priemerne 30° k JZZ alebo J. Celkové rozpätie sklo­ nu vrstevných plôch je 5° až 35°. Rozptyl smeru aj sklonu vrstevnatosti je zapríčinený intenzívnym tektonickým porušením Jasovskej skaly zlo­ movými systémami.

2. G E O L O G I C K É P O M E R Y J A S O V S K E J

J A S K Y N E

Krasový systém Jasovskej jaskyne s dĺžkou asi 2184 m (A. D r o p p a, 1965) je vyvinutý v markantne vystupujúcom skalnom brale tesne pri koryte rieky Bodvy. Rieka Bodva následkom inverzie reliéfu sa postupne zahlbovala do vápencového masívu brala Jasovskej skaly a zrejme bola hlavným činiteľom zúčastňujúcim sa na tvorbe jaskynných priestorov.

V súčasnosti aktívny tok v známych prístupných častiach jaskyne ne­ jestvuje. Vody, ktoré z času na čas zaplavujú najnižšie položené priesto­ 74

ry, sú infiltračného pôvodu. Ich hladina v priebehu roka značne kolíše.

Horniny, ktoré vystupujú v systéme jaskynných priestorov, sú výluč­ ne masívne karbonáty — vápence a dolomity silického príkrovu. Podľa doterajších poznatkov sú to strednotriasové spodnoaniské dolomity a vrchnoaniské vápence (V. H o m o l a , 1952, 1961; J. B y s t r i c k ý , 1964; L. R o z l o ž n í k — M . Z a c h a r o v , 1982).

2.1. LITOLOGICKO­STRATIGRAFICKÉ POMERY Z hornín, ktoré sa zúčastňujú na stavbe Jasovskej skaly, sú jaskynné priestory vytvorené v nasledujúcich typoch: S t r e d n ý t r i a s 1. svetlosivé lavicovité dolomity a sivé dolomity s polohou hnedočer­ vených dolomitov — spodný anis (bityn); 2. svetlé kalové a organodetritické vápence — steinalmské s polohami organogénnych vápencov s ramenonožcami a tmavosivých dolomitov — vrchný anis (pelson — spodný ilýr).

2.1.1. K o m p 1 e x d o l o m i t o v Komplex dolomitov geologicky preukázateľne vystupuje v podloží vá­ pencov a ich pravdepodobne podstieľa na celej ploche Jasovskej skaly.

Na povrch vystupujú len v severnej časti Jasovskej skaly. V polohe tých­ to dolomitov je vytvorená jaskyňa Kamenná pivnica, ktorá geneticky sú­ visí so systémom Jasovskej jaskyne, ale ich spojenie je dosiaľ neobjavené.

Vzdialenosť medzi priestormi oboch jaskýň je v súčasnosti asi 17 m.

Dolomity sú spodnoaniské (bityn), pretože dokázateľne vystupujú v pod­ loží steinalmských vápencov.

Makroskopický sú dolomity masívne, sivej, tmavosivej, inde hnedosi­ vej alebo až hnedočervenej farby. Ide o horninu prestúpenú miestami sieťou bielych kalcitových a chalcedónových žiliek. Ich hrúbka spravidla nedosahuje ani 1 mm. Žilky sú očividne viazané na miesta tektonického drvenia. Brekciovitý vývoj sa zvyšuje smerom k nadložiu.

Mikroskopicky sú dolomity horniny s mikrogranoblastickou štruktú­ rou s veľkosťou zŕn 0,02 až 0,04 mm. Miestami pozorovať náznaky re­ kryštalizácie a spomenuté žilky kalcitu, ba pod mikroskopom vidno aj vlásočné „žilky" chalcedónu, ktoré môžu byť aj ihlicami hubiek.

Chemicky ide o „čisté" dolomity s nepatrnou prímesou Ca, avšak v hne­ dočervených dolomitoch je značná prímes hematitu — až 2,4 %. Z ostat­ ných prímesí treba ešte spomenúť Mn a V. 75

2.1.2. S v e t l é s t e i n a l m s k é

v á p e n c e

Priestory systému Jasovskej jaskyne sú vyvinuté vo vápencoch stein­ almského typu — vrchný anis (pelson — spodný ilýr).

Väčšina priestorov sa vyvinula v svetlých kalových a organodetritic­ kých vápencoch okrem západnej časti systému v oblasti tzv. Sifónovej siene, Siene za sifónom, ktoré sú vyvinuté v dolomitoch (M. Z a c h a­ r o v , 1982). Dolomity sú sivé až tmavosivé, intenzívne tektonicky po­ stihnuté (brekciový vzhľad) a pravdepodobne vytvárajú polohu šošovko­ vitého tvaru v steinalmských vápencoch, ktoré sú v ich nadloží i pod­ loží. Táto poloha dolomitov nevychádza na povrch.

Steinalmské vápence sú svetlosivé, ružovkasté, svetložlté a biele typy.

Sú poväčšine jemnozrnné, kalového charakteru a smerom k nadložiu prechádzajú do detritickejších druhov, až kým tieto neprevládajú a ne­ nadobúdajú miestami charakter lumachelových vápencov. Vzhľadom na sklon vrstiev k juhu, prípadne k juhozápadu jaskynné chodby v juhozá­ padnej časti systému a na vyšších etážach čoraz väčšmi odkrývajú orga­ nodetritické typy, kým pri ustupujúcich častiach prevládajú typy kalové.

Mikroskopicky sú mikrozrnné, veľkosť zŕn sa pohybuje v rozmedzí 0,02 až 0,06 mm. Rekryštalizácia je nepatrná, prejavuje sa len v tvorbe žíl. Vo väčšine vzoriek pozorovať organický detritus a zhluky grafitic­ kého pigmentu 0,2 až 0,5 mm.

Chemicky, ako ukazujú rozbory, ide o veľmi čisté vápence s prímesou dolomitu 2,5 až 3,5 %, zriedka 8 %. Okrem dolomitu sú prítomné Fe, Mn, Al, V. Nositeľmi minerálov týchto kovov sú poväčšine farebné žilky, ktoré prezrádzajú infiltráciu zvetralín (typu terra rosa) povrchovými vo­ dami. Obsah Si má sčasti organogénny autochtónny pôvod (ihlice hubiek).

Prežilkovatenie je generálnou črtou svetlých vápencov. Ide o vlásočné žilky (0,3 až 3 mm hrubé) sieťovité, vyplnené bielym stredno­ až hrubo­ kryštalickým kalcitom, prípadne kalcitom sfarbeným v rôznych odtie­ ňoch žltej, žltohnedej, hnedej, ružovkastej a hnedočervenej farby. Po­ četné sú žily hrubé 2 až 3 cm, zriedka až 12 cm. Hrubšie žily vytvárajú miestami 3­ až 7­členné paralelné systémy, sledovateľné až do 1 m, ale väčšinou sú len krátkeho smerného dosahu. Pri pozornejšom sledovaní vytvárajú obrazy veľmi zložitých až chaoticky rozmiestnených foriem.

Je očividné, že vekove ide o viac generácií, keďže často sú hnedé žilky dislokované bielymi a pod.

Pre žily je charakteristické vystupujúce vyvetrá v anie na stenách jas­ kynných priestorov, čo spôsobujú prímesy hydroxidov Fe a Mn, ktoré sú podstatne ťažšie rozpustné ako kalcit. Z rovnakých príčin je ich povrch práškovitý, okrovitý.

Veľmi rozšírené sú tektonicky porušené vápence. Tieto sa zväčša vy­ skytujú v blízkosti porúch. Sú prestúpené jednak prizlomovou klivážou, jednak vytvárajú brekciovité štruktúry. Vápence pri poruchách strácajú 76

svoj pôvodný charakter, často sa vylúhujú a niektoré brekcie sú stme­ lené kalcitom.

Vysoká čistota vápencov a ich relatívne veľká porušenosť sa stali priaznivými činiteľmi pri intenzívnom skrasovatení Jasovskej skaly a vy­ tvorení jaskynného systému.

2.2. TEKTONICKÉ POMERY Analýza štruktúrnych prvkov v jaskyni tvorila hlavnú náplň výskumu a ako ukazujú výsledky štruktúrnej analýzy, medzi stavbou povrchu a pod­ zemia je značná zhoda.

Vážnou prekážkou pre štruktúrnu analýzu je nedostatok lineárnych prvkov (osí vrás), podobne ako tomu bolo na povrchu. Pre tento nedo­ statok sa nedá určiť hlavný štruktúrny smer a typizovať zlomy, pukliny. Údaje o vrstevnatosti sú taktiež iba sporadické a navyše naznačujú narušenie pôvodného uloženia kryhovými posunmi.

Pre formovanie jaskynnej sústavy, rovnako ako pre stabilitu jaskyn­ ných priestorov, majú rozhodujúci význam dislokácie, pukliny a vrstev­ né odlučné plochy.

2.2.1. D i s l o k á c i e Jednou z hlavných podmienok určujúcich vývoj jaskynných systémov a ich morfológiu sú tektonické pomery. Jaskynné priestory sa vytvárajú predovšetkým v miestach tektonicky porušených koróziou presakujúcich atmosferických vôd, aktívnym pôsobením ponorných tokov a taktiež rú­ tením. Tektonická porušenosť karbonátových komplexov je jedným z naj­ dôležitejších činiteľov určujúcich smer i charakter jaskynných prie­ storov. Jasovská jaskyňa je toho typickým príkladom. Jej geomorfolo­ gický vývoj, prevládajúci smer jaskynných chodieb a množstvo chodieb sú podmienené charakterom porušenia vápencov, smerom a sklonom dislo­ kácií a poruchových zón.

Dislokácie a poruchové zóny sa indikujú drvenými zónami, tektonický­ mi zrkadlami a sústavami paralelných plôch doprevádzajúcich poruchové zóny.

Po grafickom a štatistickom zhodnotení nameraných štruktúrnych dát o dislokáciách a poruchových zónach v priestoroch Jasovskej jaskyne (obr. 2) možno vyčleniť tieto základné štruktúry, ktoré sa podieľali na tvorbe jaskynných priestorov a ktoré ovplyvňujú aj jej stabilitu: I. dislokácie a poruchové zóny V — Z smeru so sklonmi v rozpätí 60° až 88° k J alebo S. V niektorých prípadoch sú kolmé. Ako ukazuje histo­ gram (obr. 2), tento systém je najhojnejší, jeho rozptyl je + 20° okolo V — Z smeru; II. dislokácie a poruchové zóny SV — JZ smeru so sklonmi v rozpätí 65° až 82 ° k JV a výnimočne 45° so sklonom k SZ; 77

N

o­

Obr. 2. Uhlový histogram smerov dislokácií a poruchových zón Jasovskej jaskyne

PHC. 2. yrJiOBas rncrorpaMMa HarrpaBjíeHHH ÄHCJioKa­ IIHH N 30H HapynieHHH HCOBCKOH nemepBi Fig. 2. Angular histogram of directions of dislocations and surface zones of the Jasov cave

Obr. 3. Uhlový histogram smerov jaskynných priestorov Jasovskej jaskyne Pne. 3. yrjioBaa rucTopraMMa HanpaBJíeHHH nemep­ HBIX NOMEMEHHH B HCOBCKOÍÍ nenjepe Fig. 3. Angular histogram of directions of ca­ v e spaces in the Jasov cave

78

III. dislokácie a poruchové zóny S — J smeru so sklonmi v rozpätí 70° až 85° k V aj Z; IV. dislokácie a poruchové zóny SZ — JV smeru so sklonmi 70° — 85° k SV aj JZ. Dislokácie a poruchové zóny I. typu V — Z smeru majú dominantné zastúpenie v priestoroch jaskyne. Jednoznačne to vyplýva aj z uhlového histogramu smerov dislokácií a poruchových zón. Tento typ porúch sa zvyčajne prejavuje všetkými tromi príznakmi — prizlomovou klivážou, tektonickými zrkadlami i drvenými zónami. Spomenuté štruktúry sa má­ lokedy vyskytujú samostatne, vždy sú zastúpené v určitom pomere a na­ vzájom späté. Poruchové pásma majú šírku od 0,5 do 4 m. Smerne sa v niektorých prípadoch (Netopierí dóm, oblasť starého vchodu) dali sledovať až 40 — 50 m. Karbonátový materiál poruchových zón je viac či menej prepracovaný podľa toho, ktorý typ tektonického procesu sa viac uplatnil, avšak vo väčšine prípadov šlo o kombináciu drvenia, roz­ šmykávania i transportu materiálu. Preto v niektorých zónach je mate­ riál drvený — brekciovitý, inde je vápenec rozomletý na hmotu piesčito­ ­ílovitej konzistencie.

Tieto zóny boli veľmi priaznivými miestami na vznik jaskynných prie­ storov, pretože V — Z smerom sa orientuje veľké množstvo jaskynných chodieb i dómov (obr. 3). Tento fakt jednoznačne vyplýva z uhlového histogramu smerov jaskynných priestorov.

Môžeme konštatovať, že poruchové smery V — Z boli určujúcou štruk­ túrou, ktorá sa podieľala na formovaní jaskynného systému.

Dislokácie a poruchové zóny II., III., IV. typu sú pomerne málo za­ stúpené. Ich prítomnosť sa indikuje väčšinou drvenými pásmami, prizlo­ movou klivážou a veľmi ojedinele tektonickými zrkadlami.

Napriek malému počtu majú spomenuté dislokácie a poruchové zóny dôležitú úlohu pri tvorbe jaskynného systému. Na miestach ich križova­ nia s dislokáciami a poruchovými zónami I. typu V — Z smeru vznikli veľké jaskynné priestory — dómy (Netopierí dóm, Jedáleň), alebo pod­ mieňujú veľmi prudké zmeny smerov jaskynných chodieb. Šírka poruchových zón je o niečo menšia, 30 cm až 3 m. Tektonická porušenosť materiálu javí určitú odchýlku. Horniny sú menej postihnuté, napr. menší počet plôch prizlomovej kliváže, ich menšia frekvencia, jed­ notlivé kusy brekciovitého rozpadu sú väčšie. Tento fakt by do určitej miery vysvetľoval, prečo sa tieto systémy v menšej miere podieľali na tvorbe jaskynného systému. Štruktúry V — Z smeru v oblasti Spišsko­gemerského rudohoria sú hlavnými štruktúrnymi smermi. Aj násunová plocha silického príkrovu v oblasti Jasova má V — Z smer. Sklon V — Z zlomových štruktúr Jasov­ skej jaskyne je však značne strmší ako je násunová plocha príkrovu a veľ­ mi často sú sklony opačné, na sever. Ďalšie štruktúry S — J, SV — JZ, prípadne SZ — JV smeru, sledované 7 jaskyni, majú tiež svoju obdobu na povrchu.

79

Obr. 4. V s t u p n á chodba J a s o v s k e j j a s k y n e — detail porušenia b e t ó n o v e j výstuže.

Foto M. Zacharov P H C . 4 .zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA BxoaHcrä Kopnaop HCOBCKOH nemepw — aerajib HapyíueHHH SeTOHHoro KpenjieHza. O O T O M . 3axapOB Fig. 4. Entrance gallery of t h e J a s o v c a v e — detail of disruption of concrete rein­ f o r c e m e n t . P h o t o M. Zacharov

D r o b n o ­ š t r u k t ú r n e p r v k y Účel uskutočňovanej štruktúrnej analýzy i samý vývoj jaskynných priestorov, podmienený štruktúrnymi kritériami, si vyžadoval rozdeliť priestory Jasovskej jaskyne na 7 okrskov, ktorých oblasť bola označená podľa meračských bodov (ďalej len M. B.) polygónovej siete jaskyne a ná­ zvov jaskynných priestorov v prevádzkovej mape (pozri prílohu).

80

Okrsok 1: zahrňuje priestory od M. B. č. 101 až 108 (priestory od vchodu do jaskyne až k Starému dómu).

Okrsok 2: zahrňuje priestory od M. B. č. 108 — 181 — 182, 109 (priestory Netopierového a Starého dómu a priľahlé chodby).

Okrsok 3: zahrňuje priestory od M. B. č. 155 — 160 — 163 (priestory Cin­ torína, Zikmundovej kaplnky).

Okrsok 4: zahrňuje priestory od M. B. č. 163 ­ 223 ­ 219 — 214 (priesto­ ry Veľkého dómu, Kováčskej vyhne a priľahlé chodby).

Okrsok 5: zahrňuje priestory od M. B. č. 214 ­ 212 ­ 206 ­ 203 ­ 163 (priestory Bieleho dómu, Medvedej siene, Hudobnej siene, Blu­ diska a priľahlých chodieb).

Okrsok 6: zahrňuje priestory od M. B. č. 109 ­ 110 ­ 155 ­ 114 ­ 115 ­ — 116 — 174 — 118 — 121 (priestory Jedálne, Husitskej siene a priľahlé chodby).

Okrsok 7: zahrňuje priestory od M. B. č. 124 — 129 (priestory v oblasti starého východu z jaskyne a Oblúkovej jaskyne).

Vyčlenené okrsky sa vyhodnocujú na základe nameraných drobnotek­ .onických údajov v jednotlivých úsekoch jaskynných priestorov.

2.2.2. V r s t e v n a t o s ť Plochy vrstevnatosti v jaskynných priestoroch sa nachádzali len spo­ radicky. Jednotlivé vrstvy vápencov majú lavicoví t ú odlučnosť dm až m rádu. Priestorová pozícia vrstevnatosti odpovedá vrstevnatosti na povrchu Jasovskej skaly. Určitý väčší rozptyl vrstevnatosti v intervale 168° — 248° (smer sklonu) oproti povrchu je pravdepodobne zapríčinený pohybom blokov hornín. Ich nestabilitu vyvoláva pohyb po dislokáciách a prepadá­ vanie stropov kavern. Sklon plôch vrstevnatosti je od 5° do 30°, podobne ako na povrchu. Vrstevnatosť je v niektorých častiach jaskyne dôležitým štruktúrnym prvkom podieľajúcim sa na tvorbe jaskyne. Plochy vrstev­ natosti sú výraznou diskontinuitou, podľa ktorých sa odtrhávajú bloky veľkých rozmerov (niekoľko m2) od stropu jaskyne. Typickým príkladom toho je rútený materiál v oblasti M. B. č. 107 v chodbe pred vyústením do Starého dómu. Lavice vápenca sú tu usekávané subvertikálnou klivážou V — Z smeru a vytvárajú schodovitý previs, z ktorého odpadávali vá­ pencové bloky. Ďalšími významnými plošnými prvkami sú plochy kvalitou i smerove totožné s vrstevnatosťou. Sklon týchto plôch je v intervale 10° až 35°, avšak v porovnaní s vrstevnatosťou je opačný. Smer sklonu týchto plôch je od 0° do 80°. Tieto plochy tiež význačne ovplyvňujú tvorbu jaskynných priestorov, pretože pozdĺž týchto plôch sa oddeľujú od stropu bloky, ktoré majú niekoľko m 2 s hrúbkou 1 — 2 m. Typickým príkladom je Jedáleň a blok vápenca zvaný Stôl, ktorý sa oddelil od stropu pozdĺž takejto plo­ chy.

81

2.2.3. P u k l i n o v é

s y s t é m y

Pri registrácii drobnotektonických prvkov sme venovali veľkú pozor­ nosť puklinovým systémom, ich priestorovej orientácii, početnosti a kva­ litatívnym vlastnostiam.

Na základe grafického a štatistického vyhodnotenia v Jasovskej jaskyni je možné vyčleniť tieto puklinové systémy: 1. systém V — Z smeru so strmými sklonmi k S a j J; 2. systém SZ — JV smeru so strmými sklonmi prevažne k JZ, lokálne k SV; 3. systém S — J so strmými sklonmi k Z aj V; 4. systém SV — JZ so strmými sklonmi k SZ aj JV. Puklinový systém V — Z smeru je najpočetnejšie zastúpený. Pozícia a početnosť dáva možnosť začleniť tieto pukliny k najdôležitejším pukli­ novým systémom, ktoré sa zúčastňovali na tvorbe jaskynného systému.

Zo štatistického spracovania vyplýva, že tento systém má V — Z smer s azimutálnou disperziou 20° na obidve strany a strmé sklony prevažne v rozpätí 70° až 80° na J a zhruba ten istý počet a j na S (lokálne kolmý).

Hustota puklín v jaskyni je prevažne cm rádu, lokálne dm rádu. Pre puklinový systém by vyplývala táto charakteristika: ide o subvertikálnu puklinovatosť až kliváž V — Z smeru cm rádu. Povrch puklín je rovný, drsný, miestami zvlnený. Rovné i zvlnené plochy lokálne nesú stopy transportu — ohladenia, ryhovanie.

Pukli nový systém SZ — JV smeru je druhým najpočetnejším v jaskyn­ ných priestoroch. Je to prestupujúci puklinový systém prevažne cm rádu, lokálne dm rádu. Má strmý sklon prevažne v rozpätí 70° až 80° väčšinou k JZ, menej k SV. Puklinový systém S — J smeru je málo početný. Jeho sklon je strmý, priemerne 70° až 80° k Z a j V. Frekvencia puklín je m, dm rádu, lokálne cm rádu. Povrch puklín je niekedy zvlnený a taktiež sa často vyskytujú ohladenia a ryhovanie.

Puklinový systém SV — JZ smeru je zriedkavý. Sklony puklín sú 60° až 80" na SZ aj JV (miestami kolmé). Frekvencia puklín je zvyčajne m rádu, ojedinele dm rádu.

Puklinový systém V — Z smeru a SZ — JV smeru spôsobuje podľa našich pozorovaní klencovitú odlučnosť vápencov. V kombinácii s pukli­ novými systémami S — J a SV — JZ smeru v konečnom dôsledku pod­ mieňujú zase rôzny stupeň zbrekciovatenia.

Vyčlenené puklinové systémy majú obdobu na povrchu a vyššie opí­ sané charakteristiky preto platia aj pre povrchovú časť Jasovskej skaly.

Podrobná analýza štruktúr dovolila porovnať štruktúrny plán jaskyne s povrchom Jasovskej skaly a so širším okolím. Zo štruktúrnej analýzy vyplýva jednotnosť štruktúrneho plánu jaskyne, Jasovskej skaly a širšie­ ho okolia. Bol preukázaný geometricko­symetrologický vzťah a z neho vyplývajúci aj genetický vzťah medzi tvorbou puklín a zlomov, ktorý 82

Obr. 5. Porušenie stalagnátu, typ­1, vo Veľ kom dóme. Foto M. Zacharov Pne. 5. HapymeHHe HaTeiHbix 0 5 P A 3 0 B A H H H , THII — 1, BzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXW BojibiiioM 3ajie.

OOTO M. 3axapOB

Fig. 5. Disruption of stalagmite, type 1, in the Big Dome. Photo M. Zacharov

83

nachádza svoj výraz v podobe poruchovo­puklinových zón či dislokácií s prizlomovou puklinovatosťou — klivážou. Zo štruktúrneho štúdia vyplý­ va, že jednotky tvoriace Jasovskú skalu a jej okolie (rožňavsko­železnícka skupina, meliatska skupina a silický príkrov) majú spoločnú subhorizon­ tálnu a izoklinálnu stavbu, typickú pre povrchový tektonický štýl. Stav­ ba je rozblokovaná podľa zlomov V — Z, SV — JZ a SZ — J V. Kým subhorizontálna izoklinálna príkrovová stavba vznikla v priebehu hlav­ ných alpínskych horotvorných pohybov, vedúcich k niekoľkonásobným príkrovovým nasunutiam, zatiaľ bloková stavba, podmienená prítomnos­ ťou strmých zlomov, je pravdepodobne viazaná už na mladé — terciérne pohyby, súvisiace s vyzdvihovaním jadra Spišsko­gemerského rudohoria a tvorbou rožňavského zlomu.

3. A N A L Ý Z A P O R U Š E N I A V S T U P N E J A J A S K Y N N E J V Ý Z D O B Y

C H O D B Y

Už z bežného pohľadu na porušené časti vstupnej chodby a jaskynnej výzdoby vyplýva, že nie všetky tieto porušenia majú spoločného meno­ vateľa, a preto pri analýze porušení treba zohľadniť viaceré možné príčiny a každú z nich je nevyhnutné starostlivo overovať.

V prvom rade si treba uvedomiť, že každá krasová oblasť, pokiaľ na ňu pôsobí atmosferická voda, je veľmi živý, dynamický geologický feno­ mén. Voda presakujúca spravidla po tektonických diskontinuitách, poru­ chových zónach spôsobuje vylúhovaním porušenie stability masívu. Vy­ lúhovanie veľkých jaskynných priestorov s pokročilým vývojom jaskyne narušenie stability len zväčšuje. Svedectvom aktívneho života krasu sú zrútené bloky do jaskynných priestorov, pováľaná jaskynná výzdoba, prepadávanie stropov, ale i dna (napr. podomletím) a pod. S týmito javmi sa v jaskyniach bežne stretávame, pričom možno pripustiť aj vplyv ze­ metrasení.

Každý jaskynný priestor je takto vo väčšom­menšom pohybe, kým je tam voda, či už podzemná alebo presakujúca. Tak je to aj v Jasovskej jaskyni. Ukazuje sa, že v Jasovskej jaskyni treba rozlišovať dva zásadne odlišné typy porušení: 1. deformácie betónovej výstuže vstupnej chodby, 2. deformácie sintrovej výzdoby jaskyne.

•

, Jáii jSSSfc.*' " " 3.1. DEFORMÁCIE BETÓNOVEJ VÝSTUŽE VSTUPNEJ CHODBY Porušenie betónovej výstuže vstupnej chodby sa prejavuje 1 až 5 mm otvorenými puklinami v strope a čiastočne na bokoch chodby (obr. 4). Puk­ liny majú zvlnený, nepravidelný priebeh, sú často zasintrované a ich smer 84

Obr. 6. Porušenie stalagnátu, typ­2, na pravej strane chodby pred Medveďou sieňou.

Foto M. Zacharov PMC. 6.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA HapyuieHHe HaTeiHbix oôpaaoBaBHH, N M — 2, Ha npaBOH CTopoHe K o p n u o p a n e p e a MEABEATBHM 3ajiOM. <E>OTO M. 3 a x a p o B

Fig. 6 Disruption of stalagmite, type 2, on the right side of the gallery in front of the Bear's Hall. Photo M. Zacharov 8 5

sme zisťovali odhadom. Odhadnutý generálny smer dvoch význačnejších puklín je 266° až 86°, 258° až 78°. Je zaujímavé, že tieto V ­ Z smery porušenia sú totožné s prevládajúcimi smermi dislokácií a poruchových zón v celej jaskyni.

Chodba s betónovou výstužou vyúsťuje za meračským bodom 104 do prirodzených jaskynných priestorov, kde sa na ľavej strane chodby vy­ skytuje dislokácia 356/75 (smer sklonu, sklon). Po ploche tejto dislokácie V — Z smeru „namazanej" hlinitoílovými horninami, pravdepodobne splavenými z povrchu, sa kĺzal skalný blok do chodby. Jeho pohyb pria­ mo ohrozoval stabilitu celej chodby, preto bol sanovaný tromi nosníkmi í profilu. Príčiny pohybu tohto bloku treba vidieť v sprístupňovacích prá­ cach. V jeho bezprostrednej blízkosti sa konali trhacie práce pri razení vstupnej chodby a tie museli narušiť prirodzenú stabilitu jaskynných priestorov o to viac, že nadložie vstupu predstavuje zosuvné pole.

Po zhodnotení prvej etapy terénnych výskumov sme vyslovili určitý predpoklad, že jedným z činiteľov, ktoré zapríčinili porušenie betónovej výstuže vstupnej chodby, bola aktivizácia zosuvu, ktorý sme predpokla­ dali v oblasti vstupnej chodby. Razenie vstupnej chodby, ktoré sa usku­ točňovalo v zosuvnom území, nevyhnutne muselo narušiť stabilitu zosu­ vu v tejto časti Jasovskej skaly. Detailnými mapovacími prácami v mier­ ke 1 : 1000 sa potvrdila existencia predpokladaného zosuvu v oblasti vstup­ nej časti, ako a j v ďalších častiach Jasovskej skaly.

Zosuvné územie, v ktorom je situovaná aj vstupná chodba, sa rozpre­ stiera na východnom okraji skaly. Tvarové pripomína parabolu, ktorej os má V — Z smer s vrcholom orientovaným k západu. Ohraničenie zosuvu z východnej strany predstavuje styk Jasovskej skaly s aluviálnymi ná­ plavmi Bodvy. Celková plocha zosuvného územia je asi 550 m2.

Najdôležitejšou podmienkou vzniku zosuvov sú priaznivé geologicko­ ­tektonické pomery príslušného územia. Krasové zvetrávanie komplexu karbonátov Jasovskej skaly a jeho rozpadávanie sa na bloky po vhodných mechanických diskontinuitách — puklinách, dislokáciách — bolo prvým predpokladom pre vznik zosuvu.

V karbonátovom komplexe Jasovskej skaly sa zväčšovali, rozširovali a vznikali nové mechanické diskontinuity vplyvom napätí, ktoré vznikli v dôsledku tvorenia krasových dutín, ako a j bočnou eróziou s odnosom materiálu spodnej časti Jasovskej skaly, pretože rieka Bodva v tejto časti mala v minulosti nárazový breh. Uvoľňovaním napätí a tendenciou do­ siahnuť pôvodný rovnovážny stav napätia nastáva dezintegrácia ma­ sívu na jednotlivé bloky. Dezintegrácia karbonátov masívu Jasovskej ska­ ly postihla aj krasové dutiny, ktorých vznik a vývoj bol vlastne jednou z príčin dezintegrácie. Dôsledkom dezintegrácie je deštrukcia časti jas­ kynných priestorov v Jasovskej jaskyni, ale treba podotknúť, že veľmi často je práve dezintegrácia podmienkou vzniku jaskýň a priepastí najmä na okrajoch svahov karbonátových komplexov. Rozrušený karbonátový

86

komplex podľa N e š v á r u (1974) má tri výškové zóny, ktoré je možné vyčleniť a j v predmetnom území Jasovskej skaly: 1. zóna neusporiadaného porušenia, 2. zóna usporiadaného porušenia, 3. zóna štruktúrne neporušená.

1. zóna tesne nad krasovými dutinami je charakterizovaná gravitač­ ným posunom jednotlivých blokov horniny, ktoré sa neusporiadane ukla­ dajú do krasových dutín. Medzerovitosť materiálu dosahuje 40 %. 2. zó­ na v nadloží 1. zóny je zónou početných otvorených puklín a bloky hor­ niny sa v nej síce posúvajú, ale relatívne málo, často rotujú a zakliňujú sa. Medzerovitosť dosahuje 10 %. 3. zóna je najvyššie položená a je cha­ rakteristická medzerovitosťou materiálu do 3 %, komplikovaným režimom napätosti, početnými puklinami a morfologicky výraznými, niekoľkomet­ rovými skalnými stupňami, založenými na predisponovaných zónach, dislokáciách. Všetky tri vyššie opísané zóny sú v podstate vyvinuté aj v oblasti svahovej deformácie — zosuvu Jasovskej skaly.

Horninový komplex rozvoľnený na bloky sa začal postupne zosúvať a rútiť neusporiadane do krasových dutín v oblasti 1. zóny, ktorej vrchná časť predstavuje výškové asi dno vstupnej chodby, čiže asi výšku aluviál­ nej nivy Bodvy. Celá ďalšia časť svahu, kde je vyvinutý zosuv asi do výšky 305 m n. m., je v podstate oblasťou 2. zóny. Svedčia o tom popo­ súvané, rotované a zaklinené bloky hornín jednak v jaskynných priesto­ roch, jednak v pravej stene lomu je táto zóna veľmi dobre odkrytá so všetkými typickými znakmi. Celý svah zosuvu, v súčasnom období do­ časne stabilizovaný, je pokrytý sutinou a hlinou s vyčnievajúcimi blokmi hornín, na ktorých je jasne vidieť, že sú oddelené od pôvodného masívu.

Pohyb niektorých blokov v tejto zóne mal charakter creepu, niektoré pomaly sadali, iné sa zase zrútili relatívne rýchlo.

Oblasť 3. zóny sa začína približne vo výške 305 m n. m., kde morfo­ lógia svahu nadobúda iný charakter. Svah je tvorený skalnými stupňami, čiastočne zasutenými a vysokými 0,5 až 2 m. Štruktúrne prvky, najmä vrstevnatosť, majú podobné i rovnaké hodnoty smeru sklonu i sklonu ako v zosuvom neporušených častiach skaly. Ich pozícia svedčí o ich stálej polohe vzhľadom na túto časť Jasovskej skaly. Ďalším znakom svedčiacim o tom, že ide o zónu štruktúrne neporušenú v zmysle N e š v á r u (1974), je výskyt identických puklinových systémov.

Aktivita zosuvu bola zrejme veľmi nepravidelná. Pohyb blokov vyúsťu­ júci do svahových deformácií, zosun bol podmienený sadaním, rútením blokov do krasových dutín, rotáciou, rútením, plazením blokov po svahu.

Vážnu úlohu pri aktivizácii zosuvu mal odnos väčšieho množstva ma­ teriálu z čela zosuvu na nárazovom brehu rieky Bodvy pri náhlych vod­ ných prívaloch, ale i počas neustálej erozívnej činnosti rieky. S tým sú­ visí a j nezanedbateľný dôsledok náhlej zmeny vodného režimu v jaskyn­ ných priestoroch.

87

Zdá sa najpravdepodobnejšie, že vytvorenie zosuvu v tejto oblasti bolo podmienené tým, že táto časť Jasovskej skaly je podstatne viac skraso­ vatená ako ostatné časti. Intenzívne skrasovatenie okrem intenzívneho tektonického porušenia, pripisujeme na vrub podzemnej erozívnej čin­ nosti Bodvy a predpokladáme podľa všetkých príznakov, že v tejto oblasti bol výver bývalého aktívneho riečiska Bodvy z jaskynných priestorov.

Priepustnosť vody dutinami je značná, mnohé v minulosti komuniko­ vali s povrchom a ich bezprostredná prítomnosť pod povrchom sa pre­ javuje prepadlinami. Intenzívne skrasovatenie je napríklad dobre vidi­ teľné v stenách lomu, kde sú otvorené 10 až 60 cm široké pukliny, sia­ hajúce od povrchu až po dno lomu, t. j. 10 až 15 m, a v nich sa miestami vytvorila sintrová výzdoba.

Značné skrasovatenie a prestúpenosť vápencov dutinami, vhodný sklon horninových vrstiev, intenzívne tektonické porušenie, sadanie, rútenie blokov hornín spojené s deštrukciou jaskynných priestorov, erozívna čin­ nosť Bodvy v podzemí a neskôr na povrchu, to všetko spolu podmienilo vznik svahovej deformácie — zosuvu.

Príčinou porušenia betónovej výstuže vstupnej chodby boli sprístup­ ňovacie práce v zosuvnom území, ktoré aktivizovali dočasne stabilizovaný zosuv. Razením chodby sa narušila stabilita blokov 2. zóny podľa N e ­ š v á r u (1974). Jednotlivé bloky, v snahe vytvoriť nový rovnovážny stav napätia, reagovali naň pohybmi, ktoré mali charakter sadania, za­ klinenia alebo creepu, čiže došlo k svahovej deformácii — zosuvu, ktorý však prebiehal pomerne dlhý čas, pravdepodobne niekoľko rokov. Tak­ tiež razenie chodby v smere pozdĺž poruchovej zóny, so značne poruše­ nou súdržnosťou horniny, pri vyústení chodby do prirodzených jaskyn­ ných priestorov podmienilo pohyb bloku smerom do chodby a ovplyvnilo stabilitu dočasne upokojeného zosuvu a jaskynných priestorov.

Určitú úlohu tu tiež bezpochyby mala bezprostredná blízkosť lomu, ktorý údajne v čase razenia vstupnej chodby bol občas v prevádzke. Ex­ plozívne otrasy mohli vážne narušiť stabilitu okolitého územia.

Skoda, že v minulosti nebol zaznamenaný čas vzniku deformácií. V sú­ časnosti a približne 8 rokov späť neboli zaznamenané pohyby, ako to do­ kumentujú neporušené sklíčka inštalované priamo na poruchách.

Súhrnne možno povedať, že príčinou deformácie betónovej výstuže vstupnej chodby bolo sprístupňovanie jaskyne razením chodby v zosuv­ nom území a razením chodby v smere pozdĺž poruchovej zóny. Dočasne stabilizovaný zosuv a výrazná poruchová zóna boli aktivizované nevhod­ ne navrhnutými a vykonanými sprístupňovacími prácami. Aktivizácia zo­ suvu i poruchovej zóny narušila pôvodný rovnovážny stav napätia a vy­ tvorenie nového rovnovážneho stavu napätia sa prejavilo rupturálnymi deformáciami betónovej výstuže.

Keďže celý proces veľmi pravdepodobne trval niekoľko rokov, defor­ mácie sa prejavili až po určitom čase po ukončení sprístupňovacích prác.

88

Tab. 1.

Miesto porušenia

Smer pohybu O

Amplitúda pohybu horizontálna (cm)

Veľkosť oddelenia vertikálna (cm)

D ó m netopierov

210 220 212 225 108 60

4 4 4 3,5 4 4,5

2 1,5 2,5 3 1 1,5

2,5 0,5 30 3 4 2,5

1 0,0

V e l k ý dóm

215 330 189 150 140 240

2,5 3 0,3

Chodba pred Medveďou sieňou

236 236 240 277 275 274 256

5 5 4 6 7 7 5

3,5 4 4 10 8 7 8

80 88

10 8

1 3

Biely dóm

3.2. DEFORMÁCIA SINTROVEJ VÝZDOBY Jedným z dôvodov uskutočňovania štruktúrnej analýzy v priestoroch jaskyne sú rupturálne deformácie sintrovej výzdoby. Pod pojmom sinter rozumieme obidve modifikácie CaC03 (kalcit, aragonit) rôzneho sfarbe­ nia a zrnitosti, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe jaskynnej výzdoby — sta­ laktitov, stalagmitov, stalagnátov, sintrových kôr a nátekov.

V rôznych častiach jaskyne boli určité časti výzdoby, a to výlučne sta­ lagnáty a sintrové kôry v ich blízkosti, porušené zlomom alebo viace­ rými zlomami a jednotlivé kusy boli proti pôvodnému stavu poposúvané.

Pri štúdiu deformácie sme merali tieto parametre: veľkosť (amplitúda) pohybu v horizontálnej rovine, veľkosť poklesu a smer pohybu oddele­ ných častí výzdoby (tab. 1). Smer pohybu — lineárny štruktúrny prvok — sa meral ako línia spájajúca stredové kanáliky výzdoby. Vychádzali sme pritom z predpokladu, že časti výzdoby spojené so stropom ostali na mies­ te a časti spojené s dnom prekonali určitý pohyb. V priebehu výskumu

89

deformácií sa ukázal tento predpoklad ako správny a jeho odôvodnenie opíšeme nižšie.

Pri tomto štúdiu sa zistilo, že väčšina lomových plôch je zasintrovaná povlakmi rôznej hrúbky (rádové mm) a na niektorých narástli brčká do dĺžky 3 až 4 cm. Povrch nezasintrovaných plôch je značne nerovný a v jednom prípade je materiál lomovej plochy drvený (Velký dóm).

Dosť častý bol prípad vyhojených lomov, ako a j prípady znovu v tom istom mieste obnovených lomov (oblasť Cintorína). Podľa týchto vyhoje­ ných a obnovených zlomov a pohybu v rôznom smere na jednom mieste možno usúdiť, že sa tu viacnásobne opakovali deformácie výzdoby.

Zlomové deformácie sintrovej výzdoby majú tieto základné typy: 1. časti výzdoby sú oddelené od seba medzerou niekoľko mm a sú oproti sebe posunuté (horizontálny posun, obr. 5); 2. časti výzdoby sú oddelené od seba medzerou niekoľko cm a poklesnutá časť je posunutá (šikmý posun, obr. 6); 3. časti porušenej výzdoby sú v tesnom kontakte a ich lomové plochy sa drvia a rozšmýkavajú (zdvih), prekotenie dolnej časti.

Lomové plochy porušenej výzdoby sa vyskytovali zvyčajne v mieste styku stalagnátov so stropom jaskyne a v jeho hornej polovici. Prípady porušenia v dolnej polovici stalagnátu boli veľmi zriedkavé.

Vyššie spomínané deformácie krasovej výzdoby s jej typickými pre­ javmi sa zaregistrovali v týchto častiach jaskyne: Netopierí dóm, Cinto­ rín, Veľký dóm, Biely dóm, Medvedia chodba a v častiach jaskyne mimo zmapovaných oblastí.

Na základe našich pozorovaní a zhodnotení charakteru deformácie je možné vyčleniť faktory spôsobujúce v konečnom dôsledku deformáciu sintrovej výzdoby v Jasovskej jaskyni. Porušená výzdoba je reprezento­ vaná výlučne stalagnátmi veľkosti niekoľko cm až m a sintrovými kôra­ mi rôznej hrúbky. Pokiaľ bola odkrytá a prístupná dolná časť stalagná­ tov, zistili sme, že sa vytvorili na hlinito­ílovitých sedimentoch, na sin­ trových kôrach, pod ktorými sa zase vyskytovali hlinito­ílovité sedimen­ ty, alebo na staršej pováľanej výzdobe. Len v ojedinelých prípadoch sme zistili v podloží výskyt vápenca.

Stalagnáty, ktoré dosahujú výšku až 8 m, majú vzhľadom na svoj priemer značnú hmotnosť. Zaťaženie vyvolané vlastnou hmotnosťou sta­ lagnátov pôsobí na relatívne malú základňu, ktorú reprezentuje plocha jeho prierezu. Po prekročení únosnosti sedimentov a sintrových kôr do­ chádza k porušeniu stability podložia stalagnátu, a tým a j k deformácii vyvolanej novým napäťovým stavom.

K porušeniu stability podložia stalagnátu môže dôjsť tiež zmenou me­ chanických vlastností sedimentov — zvýšením alebo znížením ich vlh­ kosti, prípadne rozrušovaním sintrov korozívnymi účinkami krasových vôd, čiže zase oslabením ich mechanických vlastností.

V miestach, kde je báza stalagnátu v dosahu podzemnej vody, sa pod­ ložné materiály rozrušujú mechanickými a chemickými účinkami kra­ 90

— ­ =

­

.

s [M

Obr. 7. Porušenie výzdoby počas sprístupňovaeích prác v chodbe do Medvedej sie­ ne. Vysvetlivky: 1 — vápenec, 2 — hlinito­ílovité sedimenty, 3 — sintrová kôra, 4 — hranice vápenca, sintrovej kôry, hlinito­ílovitých sedimentov: a­ overené, b­ pred­ pokladané, 7 — smer pohybu sintrovej výzdoby, 8 — betónový chodník Pne. 7. Hapymeime yicpamemmzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFED BO BpeMH paôoT no oTKp&rruio Äociyna B Kopnaope MeaBeattero 3ajia. IIoHCHeHHH: 1 — H3B6CTHHK, 2 — ľJiHHHCTEie ocanKH, 3 — cneKmaaca Kopa, 4 —

rpaHHija H3BecTH«Ka, cneKmeäca Kopti, rJiHHHCTbix ocajucoB: a — OTKptiTi.ie,zyxvutsrqponmlkjihgfe 6 — npea­

nojiaraeMbie, 7 — HanpaBjíeHHe nepeMemeHHa HaTeiHHx yKpameBHÍÍ, 8 — ôeTOHHwň TpoTyap

Fig. 7. Disruption of decoration due to mechanical work on access gallery to the Bears' Hall. Explanations: 1 — limestone, 2 — clay­loam sediments, 3 — sintre erust, 4 — limits of limestone, sintre erust, clay­loam sediments: a — verified, b — assumed, 7 — direction of motion of sintre decoration, 8 — concrete footpath

sovýcb vôd. V Jasovskej jaskyni dochádza počas roka k veľkému kolísa­ niu hladiny podzemných vôd. Toto kolísanie spôsobuje zmeny hydrosta­ tického vztlaku zvodnených hornín v jaskyni, ktoré sú podložím výzdoby alebo vypĺňajú krasové kaverny pod najnižšími sprístupnenými časťami.

V dôsledku náhlych znížení hladín podzemných vôd dochádza k vysý­ chaniu sedimentov, čiže k zmene ich mechanických vlastností, k zmen­ šeniu ich objemu a čiastočne a j k ich odnosu. Všetky spomínané zmeny môžu spôsobiť zmenu stability podložia stalagnátov. Podzemné vody svo­ jimi korozívnymi účinkami tiež rozrušujú vápence a sintre, ktoré sú v do­ sahu ich hladiny. Odnos hmoty zapríčinený rozpúšťaním vápencov a sin­ trov po určitom čase zníži ich únosnosť natoľko, že dôjde k ich deštrukcii, a tým a j na nich stojacich stalagnátov. Ako sme zistili na konkrétnych prípadoch v jaskyni (Veľký dóm), tento proces sa spolu s vyššie spome­ 91

nutým dokonca viacnásobne opakuje, pretože stalagnáty sa vytvorili na starej deštruovanej výzdobe.

K porušeniu stability podložia i samotných stalagnátov dochádza aj zásahom človeka pri sprístupňovacích prácach. Typickým príkladom je chodba pred Medveďou sieňou (obr. 7). Pri hĺbení zárezu pre chodník prevádzkového okruhu prekopali v strede jaskynnej chodby najprv sin­ trovú kôru 5 až 15 cm hrubú, na ktorej bola vytvorená výzdoba. Pod sintrovou kôrou sa nachádzali hlinito­ílovité sedimenty a v nich pokra­ čoval výkop s kolmými stenami do hĺbky 60 cm. Sintrové kôry sú po­ merne krehké a takýmto nešetrným zásahom popraskali až do dĺžky 1,5 m od kraja zárezu. Odkryté sedimenty boli vystavené novým klimatickým podmienkam a stratou vlhkosti — znížením svojho objemu stratili pod­ pernú funkciu. Kolmé steny sa začali zosúvať na betónový chodník. Od­ tiaľ bol tento materiál sústavne odnášaný, čiže popraskané sintrové kôry so stalagnátmi týmto plastickým tokom ílov neustále strácali materiál podložia. Týmto spôsobom vyvolaná nestabilita podložia výzdoby zaprí­ činila jej porušenie.

Aj inými sprístupňovacími prácami — budovaním betónových chodní­ kov, vyrovnávaním väčších plôch nasypávaním štrku — mohla sa naru­ šiť pôvodná, prírodou vytvorená stabilita jaskynných priestorov.

Súhrnne možno povedať, že spoločným znakom porušení výzdoby je pokles — posunový pokles, ktorý nie je možné spájať s kryhovými pohyb­ mi po dislokačných plochách, ale iba sadaním podložia stalagnátov v dô­ sledku vyschýnania, zmršťovania, vyplavenia ílov, čím tenká sintrová kôra stratila svoju nosnú schopnosť.

Z Á V E R Vykonaný prieskum priniesol množstvo údajov a poznatkov, ktoré by mali pomôcť objasniť príčiny vzniku deformácií v jaskynných priesto­ roch a poslúžiť i širším potrebám geológie a speleológie. Výskum ukázal, že príčiny porušenia vstupnej chodby a jaskynnej výzdoby nemajú spo­ ločného menovateľa, ak berieme do úvahy len vplyv geologických fak­ torov. Ale ak berieme do úvahy účinnosť človeka, potom máme spoločné­ ho menovateľa, ktorý spôsobil porušenie vstupnej chodby i výzdoby.

Nejde o bežné prípady porušenia najmä jaskynnej výzdoby zásahom človeka (vandalizmus), ale o sprístupňovacie práce s nepredvídanými účinkami, pretože sa realizovali bez potrebných znalostí o geologicko­štruk­ túrnych pomeroch jaskyne a masívu, v ktorom je jaskyňa vytvorená.

Z výskumu vyplýva potreba mimoriadne premysleného a citlivého po­ stupu nielen pri sprístupňovacích prácach a ďalších úpravách v jasky­ niach, ale i v povrchových častiach karbonátových masívov bezprostred­ ne súvisiacich s jaskyňami.

92

Takýto predvídavý postup ša však môže realizovať len na základe predchádzajúceho dôkladného a všestranného prieskumu jaskyne.

Do redakcie zborníka došlo 25. februára 1983 LITERATÚRA 1. BYSTRICKÝ, J.: Slovenský kras. Stratigrafia a dasycladaceae mezozoika Slo­ venského krasu. ÚÚG, Bratislava 1964.

2. DROPPA, A.: Geomorfologický a hydrogeologický výskum Jasovskej jaskyne.

In: Slovenský kras, 5, Martin 1965.

3. HOMOLA, V.: Správa o mapovaní mezozoika na sekcii Jasov (4566/1). Véstník ÚÚG, roč. 27, Praha 1952.

4. HOMOLA, V.: Geologické pomery Jasovské plošiny v Jihoslovenském krasu.

In: Sborník Véd. prací VSB v Ostravé, roč. 7, Ostrava 1961, č. 4—5.

5. NESVARA, J.: Deformace krasových masívu Západních Karpat. In: Sbor. geol. véd, Hydrogeologie, Inženýrská geologie, sv. 11, Praha 1974.

6. REICHWALDER, P.: Geologické pomery mladšieho paleozoika JV časti Spiš­ sko­gemerského rudohoria. In: Zborník geol. vied, rad ZK, zv. 18, GÚDS, Bratislava 1973.

7. ROZLOŽNÍK, L. — ZACHAROV, M.: Geologicko­štruktúrne pomery Jasovskej skaly a analýza recentných deformácií v Jasovskej jaskyni. (Záverečná správa).

KGaM BF — VŠT Košice pre ÚSOP, MSK Liptovský Mikuláš, Košice 1982.

8. ZACHAROV, M.: Geologicko­štruktúrne pomery Siení za sifónom v Jasovskej jaskyni. Spravodaj SSS, 3, Liptovský Mikuláš 1982.

SURVEY OF GEOLOGICAL A N D STRUCTURAL CONDITIONS A N D DEFORMA­ TIONS IN THE CAVE JASOVSKÁ J A S K Y Ň A S u m m a r y Numerous deformations considerably disrupting the sintre decoration of the Jasov Cave and damage to the concrete reinforcement of the entrance gallery causing the latter to be temporarily put out of use, prompted detailed geologico­structural sur­ veys to be carried out. An analysis of the deformations demanded to clarify not solely the cave's geological position, geologico­lithological but especially structural conditions of the formation of cave spaces, but also of the massif of the Jasov rock in w h i c h the cave has been formed. The geological study has shown that the carbo­ nates making up the Jasov rock and elements forming its environs (the Rožňava iron­bearing group, the Meliat group and further parts of the Silica lava sheet) have a common subhorizontal isoclinical structure typical of a surface tectonic style.

The structure is dislocated into blocks according to faults or fractures in an E—W. NE—SW and NW—SE direction. Detailed geological mappings of the Jasov rock and the cave spaces permitted to pinpoint the stratigraphic positions and to deter­ mine the lithologic náture of the carbonates in w h i c h the cave systém has develo­ ped. They have shown that the block of the Jasov rock separated from the re­ maining elements of the NW—SE fault is made up of carbonates of the middle Triassic Silica lava heet. Dolomites are developed in the subsoil of the cave systém (sp. anis — bityn). The cave systém as such is formed in light muddy and organo­ detrital — Steinalms layers (upper anis — pelson — lower ilyr). The ratio of orga­ nic detritus increases in the direction of the overlay. Chemically, the Steinalms li­ mestones show great purity w i t h a low ratio of dolomite. The high purity of the

93

limestones and their strong tectonic faulting proved a favourable factor for cave formation.

A structural analysis speaks for a uniform structural pian of the cave, the Jasov rock and the wider environs. A geometrie — symmetrologic relation and the ensuing genetic relation have been established between the formation of fissures and breaks which found its expression in the shape of disrupting — fissure zones, or disloca­ tions with cleavage properties. The analyses make clear a dominánt role of breaks — disruption zones in an E—W direction — in the localization of cave spaces; lateral, transverse systems are involved especially in the formation of domes at their points of intersection w i t h these E—W running breaks.

Another significant object of survey has been the geomorphological development of the Jasov rock, account being also made of the disruption of its slopes by f l o e slides. The slide­disrupted territory, w h e r e also the entrance gallery is situated, lies on the eastern edge of the rock.

Surveys carried out at the Jasov rock have shown that t w o essential types of disruption have to be distinguished: 1. Deformations of the concrete reinforcement of the entrance gallery 2. Deformations of the cave's sintre decoration.

The disruption of the concrete reinforcement of the gallery w a s due to mecha­ nical work in making the gallery accessible in the sliding territory, that reactivated the temporarily stabilized sliding. Driving of the gallery disrupted the stability of the blocks of zóne 2 according to N e š v a r a (1974). In an effort at setting up a n e w state of tension equilibrium, the various blocks reacted by motion of the náture of "settling down", w e d g i n g or ereeping, hence, sliding took plače that w e n t on for a relatively long time, probably for several years, The analysis of the causes of disruption utilized all the notions concerning the geological structure of the Jasov rock. The survey revealed that the causes of disruption of the gallery's stability and cave decoration have no common denominator, but involved at least three sources: 1. The entrance gallery w a s driven by explosives in a direction important to the faulting of the zóne. Moreover, the work being carried out among sliding limesto­ ne blocks disrupted the temporary stability of the zóne.

2. Part of the disruption to the decoration may also be aseribed to a disturbance of stability resulting from work in making the gallery accessible. The cuts for footpaths meant a lightening and a change of angle of the slopes, triggered a f l o w of loam under the sintred layers and the ensuing motion led to a disruption of sta­ bility of stalagmites.

3. A further group of disturbances, the most numerous one, of stalagmites is to be attributed to the effects of changes in the volume and hydrostatic pressure. The great majority of the stalagmites rest on a sintred erust w h i c h is under the strain of vertical pressures and this either a hydrostatic pressure due to the fluctuation of the level of subsoil water, or one caused by changes in the volume of subsoil clays through their taking in water or being dried. The survey stresses the need of a judicious and sensitive approach not only in making caves accessible, but also in dealing w i t h surface sections of carbonate massifs w i t h caves in them.

Slovenský kras XXII — 1984

K PRESNOSTI MERANIA DLZOK V SPELEOLOGICKOM PROSTREDÍ MARCEL LALKOVIČ

Measurement documentation in cave surveys comes under the Safety Decree for caves No 3000/1975, but claims on exactness of measurements also derive from further directives. Their common drawback is that they do not take into account the specific náture of cave environment. From the fact that both extreme and normál lengths are represented, it follows that some 40 percent of the work is car­ ried out in an environment that is very adverse to this activity. Consequently, the precision achieved does not correspond to the range of deviation admissible in this measurement. An analysis of measuring precision goes to show that an admissible range of deviation may also be justified in a cave environment, a fact that places the whole issue into a more realistic light than heretofore. By its character it gi­ ves a clue to the problém how the various provisions of various directives on measurement work may be applied also in the cave environment.

1. U V O D Z doterajšej meračskej praxe vyplýva, že veľkosť dĺžok pri polygóno­ vom meraní priamo závisí od charakteru speleologického prostredia. Tento poznatok vyplynul z jeho charakterizovania na podklade ich početného zastúpenia. Preto vo vzťahu k speleologickému prostrediu existuje niekoľ­ ko veľkostných kategórií meraných dĺžok. Extrémne dĺžky veľkosti do 10 m, normálne dĺžky pohybujúce sa v rozmedzí 10 — 40 m a dĺžky opti­ málne, presahujúce svojou veľkosťou 40 m (M. L a l k o v i č , 1980). Uve­ dené kategórie súhrnne vymedzujú rozsah, s akým sa stretávame pri dlž­ kovom meraní v jaskynnom prostredí.

Z charakteru speleologického prostredia ďalej vyplýva, že vo vzťahu k technológii merania a požadovanej presnosti problematickou ostáva sku­ pina extrémnych dĺžok. Súčasné rezervy konštatované v oblasti techniky a technológie merania normálnych a optimálnych dĺžok môžu viesť k zvý­ šeniu ich celkovej presnosti. Presnosť dĺžok extrémneho charakteru však zatiaľ nie je v súlade s kritériami, podľa ktorých sa ich meranie v oblasti polygonizácie riadi. Toto konštatovanie zapríčiňuje niekoľko faktorov.

95

Celková konfigurácia jaskynných priestorov, ich členitosť a časté pre­ kážky zapríčiňujú, že sa pri meraní zvyčajne uplatňujú nepriame spôso­ by merania dĺžok. Z nedocenenia či nepoznania niektorých zákonitostí vznikajú pri meraní v extrémnom prostredí chyby, ktoré v koneč­ nom dôsledku podstatne ovplyvňujú ich presnosť. Použitie niektorých metód naráža na ťažkosti, ktoré vedú k nepresnostiam a nepriaznivo ov­ plyvňujú výsledky merania. Kritérium technického merania dané vzťahom zyxwvutsrq As = + 0,8 . Vs navyše v nedostatočnej miere vystihuje podmienky, za akých sa meranie dĺžok realizuje v extrémnom prostredí.

2. P R E D P O K L A D Y P O V D L Z O K

V Ý S K Y T U

J E D N O T L I V Ý C H

TY­

Súčasné zastúpenie extrémnych a normálnych dĺžok pri polygónovom meraní v jaskynnom prostredí vyjadruje pomer 0,8 : 1. Tento údaj, aj keď je jeho stálosť do určitej miery diskutabilná, dokazuje, že existencia extrémnych dĺžok v jaskynnom prostredí nie je zanedbateľná. Vyplýva z neho, že cca 40 % meračských prác sa realizuje v prostredí, ktoré je pre meračskú činnosť krajne nepriaznivé. Naproti tomu, súdiac podľa existujúcich meračských predpisov, meračská prax s touto skutočnosťou zatiaľ nepočíta. Praktickým dôsledkom tohto stavu je t o / ž e súčasné kri­ tériá presnosti sa často v jaskynnom prostredí nedajú použiť. Pre posú­ denie presnosti niektorých meraní chýba zase dostatok údajov a istý teore­ tický základ.

S prihliadnutím na existenciu Bezpečnostného predpisu SBÚ pre jas­ kyne treba povedať, že v prípade sprístupnených jaskýň sa meračská čin­ nosť okrem málo výnimiek obmedzovala iba na oblasť prehliadkového Tab. 1. Percentuálne zastúpenie dĺžok •

Percentuálne zastúpenie dĺžok Lokalita

Belianska jaskyňa Čachtická jaskyňa Demänovská ľ adová jaskyňa Demänovská jaskyňí Slobody Domica Gombasecká jaskyňa Harmanecká jaskyňa Jasovská jaskyňa Stanišovská jaskyňa Stratenská jaskyňa Važecká jaskyňa Demänovská jaskyňa Mieru

96

extrémne

normálne

33,8 95,3 6,7 16,6 21,8 28,0 74,7 75,3 32,6 37,2 63,6 8,2

66,2 4,7 86,7 81,9 73,9 72,0 25,3 24,7 67,4 60,5 36,6 73,5

optimálne

—

6,6 1,7 4,3 — — — —

2,3 —

18,3

okruhu. Jej rozšírenie i na ďalšie priestory však vyplýva z požiadaviek predpisu. Okrem toho treba počítať aj s tým, že sa bude realizovať i v za­ tiaľ nesprístupnených jaskyniach. Tento trend okrem iných problémov zapríčiní a j výrazné zastúpenie extrémnych dĺžok. Za týchto predpokladov sa ich zastúpenie môže dostať približne na úroveň normálnych dĺžok, čím sa spomínaný nepriaznivý vplyv len prehĺbi.

V jaskynnom prostredí budú okrem toho i naďalej existovať prípady, keď sieť meračských bodov reprezentujú voľné polygónové ťahy, resp. súčasťou polygónových sietí budú voľné polygónové ťahy s výrazným za­ stúpením extrémnych dĺžok. Aj v prípade uzavretých ťahov treba po­ čítať s tým, že ich časť, ktorá prechádza extrémnym jaskynným prostre­ dím, bude charakterizovaná výskytom extrémnych dĺžok.

Otázka týchto dĺžok je preto významná z niekoľkých hľadísk. Približne rovnaký počet ich výskytu ako dĺžok normálnych si žiada dopracovať technológiu merania tak, aby čo najlepšie vyhovovala požiadavkám spe­ leologicko­meračskej praxe. Pristupuje k tomu i hľadisko presnosti me­ rania založené na analýze možností a reálností kritérií, podľa ktorých sa výsledky merania zvyčajne posudzujú. Problematika určovania polohy meračských bodov za predpokladu, že meranie jedného určujúceho prvku sa zakladá na princípe použitia niekoľkých metód s rôznym kritériom presnosti, je tiež veľmi významná. Od nej sa totiž odvíja tá časť merač­ ského pôsobenia, ktorej finálny produkt v podobe základnej meračskej dokumentácie tvorí mapa jaskynných priestorov.

Ani normálne dĺžky, ktorých výskyt je takmer zhodný s extrémnymi dĺžkami, by nemali unikať našej pozornosti. Konštatovanie, že a j tu exis­ tujú rezervy v technike merania, je pravdivé, ale plne neodzrkadľuje skutkový stav. Podľa ,bezpečnostného predpisu pre jaskyne pre presnosť a techniku merania platia síce primerane príslušné ustanovenia iných záväzných meračských predpisov, ale zatiaľ nie je jasné, kde je hranica tejto primeranosti a ako ju treba uplatňovať v reálnom jaskynnom pro­ stredí. Navyše hľadiská, ktoré sú pre nás významné pri extrémnych dĺž­ kach, budú často zhodné i v tomto prípade. Terajšie zastúpenie optimálnych dĺžok v procese meračskej činnosti dokazuje, že ani v budúcnosti nebudú tvoriť osobitne výraznú skupinu. Ich existencia viac­menej poukazuje na na náhodnosť výskytu. Za istých okolností vyplýva z psychológie merača a z transformácie meračských návykov do podmienok jaskynného pro­ stredia. V každom prípade tvoria skupinu, kde bez ohľadu na technológiu merania nebude vždy možné súhlasiť s korekciou platných kritérií, pre­ tože sa veľkosťou najväčšmi približujú k tomu, čo pozná bežná meračská prax.

97

3. A N A L Ý Z A P R E S N O S T I M E R A N I A ( M A L Ý C H ) D L Z O K

E X T R É M N Y C H

Najčastejšie používanou metódou v extrémnom speleologickom prostre­ dí bola metóda merania šikmej dĺžky tuhým meradlom, pričom sa re­ dukcia vykonávala pomocou meraného zvislého uhla. Rozdiely v uplat­ ňovaní metódy, pokiaľ existovali, vychádzali z presnosti merania šikmej dĺžky (cm, mm) alebo z presnosti merania zvislého uhla (teodolitmi 2.­5.

PS). Použitie inej metódy vylučoval charakter jaskynného prostredia.

Doterajšie výsledky ukázali, že veľkosť strednej chybyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYX m, značne ko­ líše a nie je v súlade s predpísanou dovolenou odchýlkou. Za prijateľné môžeme považovať iba výsledky dosiahnuté pri meraní v jaskyni Domica.

Ale tento prípad vzhľadom na malú členitosť a sklon jaskynných cho­ dieb nie je typický. Meračská prax však priniesla jeden základný pozna­ tok: za stály prvok v technológii merania môžeme považovať teodolity 5. PS (Zeiss Theo 080 a 120). Svojím konštrukčným vyhotovením plne vyhovujú charakteru jaskynného prostredia. Používanie teodolitov inej presnostnej skupiny narážalo na ťažkosti, ktoré neumožnili zvýšiť pres­ nosť merania zvislého uhla. Preto sa musí ťažisko ďalšej činnosti sústre­ diť na problematiku presnejšieho merania šikmej dĺžky.

3.1. M E R A N I E Š I K M E J D L Z K Y A J E J R E D U K C I A P O ­ M O C O U Z V I S L É H O U H L A

Posúdenie presnosti vychádza z poznania veľkosti strednej chyby me­ raného zvislého uhla m E . Teodolity 5. PS charakterizuje stredná chyba určenia smeru ± 20cc — 60cc (J. S u 11 i, 1968). Vodorovnú (redukovanú dĺžku s za predpokladu merania šikmej dĺžkyzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPON l a zvislého uhla e určíme výpočtom: s = l . cose

(1)

Podľa K. N e s e t a (1966) redukovanú dĺžku s určíme jednoduchšie zo vzťahu (2)

s = l—ds a z neho odvodíme i redukciu ds (obr. 1):

98

Obr. 1. S c h é m a určenia vodorovnej dĺžky s (po­ dlá K. Neseta) Fig. 1. S c h e m e of determination of horizontál length s (according to K. Neset) Abb. 1. S c h é m a der B e s t i m m u n g der horizonta­ len Länge s (nach K. Neset)

ds = 2.1.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA sin 2 ­J­ (3) Aj v jaskynnom prostredí sú časté zámery pri zvislom uhle, kto­ rý je väčší ako 10g. Preto je dôležité, aby sa redukcia vykonala správne a neznehodnotila meranie.

Strednú chybu redukcie mäl po odvodení z výrazu (3) určíme výpoč­ tom zo vzťahu: 1 / ( 2 . sin 2 — . m , 7 + (l. sine )2 (4) cc ' 2 p Rovnako veľký vplyv strednej chyby meranej šikmej dĺžky ± ml na výpočet redukcie ds, ako je vplyv strednej chyby meraného zvislého uhla ± me , vyplýva z rovnosti obidvoch členov pod odmocninou výrazu (4).

Potom stredná chyba meranej šikmej dĺžky m, je daná vzťahom: ism=±

m, =±

e l. cotg— •

m cc

e

(5)

Ak predpokladáme, že uhol e bude určený so strednou chybou m s — = ± 60cc (čo je v extrémnom prostredí reálne), pri vzdialenosti 10 m (horná hranica extrémnych dĺžok), musí sa šikmá dĺžka l do výpočtu opravy ds (pri rôznom zvislom uhle) dosadzovať so strednou chybou ml 99

(tab. 2). V takomto prípade jej vplyv na opravuzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQP ds bude rovnaký ako vplyv strednej chyby meraného zvislého uhla me (tab. 2).

Ak berieme do úvahy veľkosť dovolenej odchýlky technického mera­ nia (2,5 mm), potom z toho vyplýva, že sa stredná chyba opravy mds vo výsledku výraznejšie prejaví len pri vyšších hodnotách meraného zvislé­ ho uhla (408 _ 508). y takýchto prípadoch hornú hranicu extrémnych (malých) dĺžok charakterizuje jej vplyv v rozsahu jednej tretiny dovo­ lenej odchýlky.

Tab. 2. Veľkosť stredných chýb meranej šikmej dĺžkyzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQP m, odpovedajúca strednej chybe zvislého uhlatsnmifTOJD mŁzyxwvutsrponmlkjihgfedcbaYXWVUTSPONMLKJIHGFEDCBA = + 60 cc pri výpočte strednej chyby opravy mds

l

(m)

10 10

20

30

40

50

(mm)

12,0

6,0

3,9

2,9

2,3

TUds (mm)

0,2

0,4

0,6

0,8

0,9

m.i

Tab. 3. Velkosf strednej chyby meranej šikmej dĺžky m , a prípustného rozdielu Ad dvoch meraní dlžky vyplývajúca z platného kritéria technického merania ­ As = ± 0,8. y š

mi = A s—mds (mm)

Ad = ml . Y2 (mm)

10

20

30

40

50

2,3

2,1

1,9

1,7

1,6

3,3

3,0

2,7

2,4

2,3

Požadovanú presnosť merania šikmej dĺžky l odvodíme zo vzťahu, kto­ rý platí medzi dovolenou odchýlkou As a strednými chybami m7 a m d l .

As = m, + mds

( 6)

Stredná chyba meranej šikmej dĺžky m, v prípade technického merania pri rôznych hodnotách zvislého uhla e nesmie potom prekročiť hodnotu uvedenú v tabuľke 3.

V prípade, že by sme každú dĺžku merali iba dvakrát, čo nie je prípad v praxi ojedinelý, medzi strednou chybou m, a rozdielom dvoch meraní dĺžky Ad platí vzťah (V. K r u m p h a n z l — O. M i c h a l č á k , 1975): Ad = ml . {T

( 7)

100

Do akej miery to zlepšuje naše vyhliadky pri meraní názorne ukazuje tabuľka 3.

Z doterajších skúseností však vyplýva, že splnenie takejto požiadavky v extrémnom speleologickom prostredí nie je reálne. Malá svetlosť jas­ kynných priestorov, často nevýhodná poloha merača počas merania, ne­ dostatočné osvetlenie a mnoho iných faktorov spôsobuje, že sa zvyčajne nepodarí merať dĺžky s takouto presnosťou. Preto je žiadúce, aby sa pres­ nosť merania malých dĺžok v extrémnom prostredí posudzovala miernej­ šie. Spôsobom, ktorý zaručí, že nedôjde k znehodnocovaniu výsledkov merania a pritom bude výrazom možností, ktoré pre takúto činnosť po­ skytuje jaskynné prostredie. Podľa V. K r u m p h a n z l a a O. M i­ c h a l č á k a (1975) presnosť dĺžok meraných meradlami môžeme vyjad­ riť stredncu chybou m, , kde m, = A Vs + (x . s

(8)

Pričom A je koeficient náhodných chýb alebo stredná chyba jednotky dĺžky vyjadrená v mm/m. Pri meraní dĺžok v baniach 20 m oceľovým pásmom A = 0,1 —0,5 mm/l m. p je koeficient systematických chýb veľ­ kosti 0,02 ­ 0,04 mm/l m.

Pri posudzovaní presnosti dĺžok meraných meradlami v extrémnom jaskynnom prostredí budeme s prihliadnutím na jeho celkový charakter uvažovať s hornou hranicou koeficientov. Potom stredná chyba m, mera­ nej dlžky (veľkosti 10 m) nadobudne hodnotu + 2 mm. Pretože chyba väčšia ako trojnásobok priemernej strednej chyby má malú pravdepodob­ nosť výskytu (J. M a t o u š, 1981) a väčšie chyby sú hrubého charakteru, keď treba meranie opakovať, môžeme trojnásobok strednej chyby ml ur­ čiť ako dovolenú odchýlku: As = 3 . m, = ± 6 mm

(9)

Výraz (9) vyjadruje maximálnu prípustnú odchýlku pri určovaní vo­ dorovnej dlžky veľkosti 10 m v extrémnom jaskynnom prostredí. Vzhľa­ dom na platnosť vzťahu (6) a veľkosť strednej chyby redukcie mds (4) stredná chyba meranej šikmej dlžky m, pri rôznom zvislom uhle e ne­ smie prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke 4. Prípustný rozdiel dvoch me­ raní jednej dlžky určený zo vzťahu (7) potom nadobudne hodnoty uvede­ né v tabuľke 4.

Na tomto základe môžeme matematicky odvodiť aj vzťah pre výpočet prípustnej odchýlky pre presnosť merania malých dlžok v jaskynnom prostredí. Najväčšia prípustná odchýlka As pri meraní malých dlžok v jaskynnom prostredí by nemala prekročiť hodnotu danú vzťahom: As = ± 1,9 .V s, pričom s s l O m .

(10)

Ako vyplýva z tabuľky 4, v takomto prípade sa stredná chyba opravy mds 101

prejaví aj pri vyšších hodnotách meraného zvislého uhla (40® — 508) pod­ statne priaznivejšie (13—15 %).

Na záver predpokladajme, že by sa v niektorých prípadoch nepodarilo dodržať strednú chybu meraného zvislého uhla (± 60cc), ale vplyvom rôznych faktorov by presnosť merania charakterizovala stredná chyba zyxwvuts m B zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA == ± 100 cc .

Tab. 4. Veľkosť strednej chyby meranej šikmej dĺžkyzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQ m, a prípustného rozdielu dvoch meraní dĺžky Ad vyplývajúca z upraveného kritéria presnosti As = + 1,9. Vs e 8

mi = As—md, (mm)

Ad =

m , . V2 (mm)

10

20

30

40

50

5,8

5,6

5,4

5,2

5,1

8,2

7,8

7,6

7,3

7,1

Tab. 5. Veľkosť stredných chýb meranej šikmej dĺžky mi a opravy mds chybe zvislého uhla me = + 100 cc

pri strednej

10

20

30

40

60

(mm)

0,3

0,7

1,0

1,3

1,6

m, = A s ­ mds

5,7

5,3

5,0

4,7

4,4

Ł8

md,

(mm)

Z tabuľky 5 vyplýva, že zvýšená nepresnosť v meraní zvislého uhla ne­ priaznivo vplýva na presnosť merania šikmej dĺžky. V závislosti od veľ­ kosti meraného zvislého uhla e a úmerne so zvyšovaním strednej chyby opravy mds znižuje sa veľkosť strednej chyby meranej šikmej dĺžky m, Zvýšená nepresnosť zvislého uhla s spôsobuje, že pri jeho vyšších hod­ notách (40® — 508) stredná chyba opravy md, sa vo výsledku prejaví v roz­ sahu jednej štvrtiny dovolenej odchýlky As. Tento stav si nevyhnutne vyžaduje ďalšie sprísnenie kritérií pri meraní šikmej dĺžky.

3.2. M E R A N I E Š I K M E J D L 2 K Y A J E J R E D U K C I A P O ­ M O C O U P R E V Ý Š E N I A Spôsob, ktorý je výhodný pri malých sklonoch zámernej priamky (K. N e s e t , 1966), v speleologicko­meračskej praxi nenašiel doteraz uplat­ 102

nenie. Zásadnou nevýhodou jaskynného prostredia je skutočnosť, že malý sklon zámernej priamky býva v extrémnych podmienkach zriedkavým javom. Okrem toho sa na presný výpočet redukovanej dĺžky zvyčajne používajú hodnoty prevýšení získané geometrickou niveláciou. Uplatne­ nie geometrickej nivelácie v prípade extrémneho speleologického prostre­ dia nezaručuje však požadovanú presnosť určenia prevýšenia (+ 1 mm).

Zníženie presnosti v určení prevýšenia vedie k zvýšeniu vplyvu strednej chyby opravyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA mis (M. L a i k o v i č, 1982), ktorá neprimeraným spôso­ bom zaťažuje prípustnú odchýlku (až 60 %). Pri väčšom sklone zámer­ nej priamky požiadavka na presnosť merania šikmej dĺžky je v jaskyn­ nom prostredí takmer nerealizovateľná.

4. N O R M Á L N E D L Z K Y A P R E S N O S Ť I C H M E R A N I A Spoločným menovateľom všetkých doteraz použitých metód merania je konštatovanie, že v podstate zatiaľ ani jedna nevyhovuje požiadavkám presnosti stanovenej kritériom technického merania. Výnimku do istej miery tvorí meranie dĺžok paralaktickou diaľkomernou súpravou, ale aj tu hornú hranicu normálnych dĺžok charakterizuje prekročenie dovole­ nej odchýlky. Aby sa vyhovelo vžitým zásadám meračskej práce, v ta­ kýchto prípadoch treba meranie opakovať.

V špecifických podmienkach jaskynného prostredia je často takýto postup nehospodárny, niekedy nemožný a v mnohých prípadoch i neplní svoj účel. To potom vedie k záveru, že kritérium technického merania, stanovené príslušným meračským predpisom 1 , svojím charakterom ne­ vyhovuje podmienkam speleologicko­meračskej praxe. Nevhodnosť tohto kritéria v prípade extrémnych (malých) dĺžok sme v predošlej časti do­ kázali. Doterajšia prax a výsledky názorne dokazujú jeho nevhodnosť aj v kategórii normálnych dĺžok. Základný nedostatok pri uplatňovaní kri­ téria vyplýva z charakteru prostredia, v ktorom sa meračská činnosť realizuje. Pokiaľ konštatujeme, že ide o prostredie svojím charakterom diametrálne odlišné, musí existovať i odlišnosť v posudzovaní aspoň tých výsledkov meračskej činnosti, ktoré sú od charakteru tohoto prostredia priamo závislé. Súčasné poznatky o dĺžkovom meraní jednoznačne do­ kazujú, že k takejto činnosti rozhodne patrí i problematika merania dĺžok. Členitosť dna, rôzna svetlosť jaskynných priestorov, úklon chodieb, ne­ dostatočné osvetlenie, vysoká vlhkosť a pod. sú faktory, ktoré neovplyv­ ňujú len presnosť merania, ale i použitie tej­ktorej metódy. Pri posudzo­ vaní presnosti merania treba to mať neustále na zreteli. Hranica prime­ ranosti v uplatnení niektorých ustanovení existujúcich meračských pred­ pisov preto povedie cez reálne zhodnotenie možností, ktoré sú v jaskyn­ nom prostredí k dispozícii. Len na ich základe možno totiž stanoviť, čo 1

Dulné méŕický predpis Ú B Ú č. 5700/1962.

103

sa nielen musí, ale aj dá dodržať v takomto prostredí, čiže do akej miery je aplikovateľná primeranosť kritéria technického merania v podmien­ kach normálnych dlžok, resp. v jaskynnom prostredí vôbec.

4.1. P R I A M E M E T Ó D Y M E R A N I A D Ĺ Ž O K Prípady merania normálnych dlžok pásmom nie sú v praxi ojedinelé.

S prihliadnutím na charakter prostredia zvyčajne ide o meranie šikmých dlžok s rôznym sklonom spojnice koncových bodov. Istú príťažlivosť v po­ užití metódy treba vidieť v jej jednoduchosti a malej závislosti od cel­ kového vybavenia. Naproti tomu však býva zdrojom najväčších chýb.

Jaskynné prostredie oproti banskomeračskej praxi zvyčajne neumož­ ňuje riešiť stabilizáciou meračských bodov výlučne v strope jaskynných chodieb. Meranie dlžok sa preto nerobí len na olovniciach zavesených na meračských bodoch. Chyba charakterizujúca meranie šikmej dlžky je často súčtom chýb z nesprávneho priradenia pásma a nesprávnej signa­ lizácie koncových bodov. Okrem toho treba počítať i s vplyvom ďalších chýb, ktoré charakterizujú presnosť merania dlžok.2 Dodržanie podmie­ nok, ktoré vyplývajú z požiadaviek presnosti technického merania, je preto veľmi náročné a ťažko realizovateľné.

Za týchto okolností nebude asi možné súhlasiť s tým, aby sa v jaskyn­ nom prostredí merali pásmom dlžky väčšie, ako je dĺžka pásma. Prekro­ čenie tejto hranice by zákonite viedlo k rozšíreniu terajšieho potenciálu chýb. Pásmo dlžky 30 m môžeme ešte považovať za prijateľné, ale to bude zároveň hranica, ktorú by sme nemali prekročiť. Okrem spomína­ ného potenciálu chýb si musíme uvedomiť, že úsek väčší ako 30 m, naj­ mä u častí jaskýň verejnosti neprístupných, je niekedy príliš veľký na to, aby členitosť dna neovplyvňovala meranie.

Z tabuľky 6 vyplýva, že za predpokladu merania zvislého uhla so stred­ nou chybou m e = ± 60cc a pri dovolenej odchýlke As = ± 4,4 mm, odvo­ denej zo vzťahu As = ± 0,8 .V s, musíme pri rôznom zvislom uhle šikmú dĺžku veľkosti 30 m merať so strednou chybou m, , ktorá sa pohybuje v rozmedzí ± 1,6 — 3,8 mm. Rozdiel dvoch meraní sa za tých istých predpokladov pohybuje v rozmedzí ± 2,3 — 5,4 mm.

Stojí preto skutočne za úvahu, či je požiadavka takejto presnosti v prie­ mernom jaskynnom prostredí reálna a do akej miery bude adekvátna vy­ naloženej námahe. Z toho potom vyplýva, že uplatňovanie kritéria tech­ nického merania by si v praxi pri priamych metódach merania dlžky malo vyžiadať určitú diferenciáciu. Pri hlavných polygónových ťahoch, s prihliadnutím na charakter a stupeň dôležitosti meračskej činnosti, ho môžeme brať za východzí podklad. V takých prípadoch jeho zmiernenie 2

Bližšie pozri NESET, K.: Dulní méŕictví I. Méŕtení polohopisné. Praha 1966, s.

245—283.

104

Tab. 6. Velkosf stredných chýb meranej šikmej dĺžky (30 m) pri rôznom zvislom uhle a upravenom kritériu technického merania 30

l (m) 10

Ł8

20

30

40

50

(mm)

0,6

1,3

1,8

2,3

2,8

m t = As—m, s

(mm)

3,8

3,1

2,6

2,1

1,6

Ad = mi . Y2

(mm)

5,4

4,4

3,7

3,0

2,3

m

ds

3,8 4,3 4,8 5,3 6,0 izyxvutsrqponmlkjihfedcbaZWVUTSPOMLKJHCBA (50) (mm)

m

Ad

{50)

(mm)

8,5

7,5

6,8

6,1

5,4

i (100)

(mm)

8,2

7,5

7,0

6,5

6,0

(mm)

11,6

10,6

9,9

9,2

8,5

m

Ad

(ioo)

pri: As = ± 0,8 . V s

pri As zníženom 0 50 % As = + 1,2 . f s pri As zníženom 0 100 % As = ± 1,6 .1/ s

o 50 % vyplýva z reálnych možností jaskynného prostredia a do zyxwvutsrqponmlkjih určitej miery zlepší už aj naše vyhliadky pri meraní (tab. 6). Pre meranie dĺžok vedľajších polygónových a voľných, t. j. jednostranne orientovaných ťahov, resp. pri menej dôležitej meračskej činnosti možno odporučiť ďalšie zmiernenie tohto kritéria. Jeho dvojnásobok (As = ± 1,6 . Ys ) v takýchto prípadoch môže byť reálnym vyjadrením toho, čo považujeme za špeci­ fický prvok súčasnej speleologicko­meračskej praxe.

4.2. M E R A N I E D L Z O K O P T I C K Ý M I

D I A Ľ K O M E R M I

Efektívnosť používania optických diaľkomerov v jaskynnom prostredí vyplýva z niekoľkých dôvodov. Dĺžky, ktoré sú predmetom merania, sú svojím veľkostným rozsahom podstatne menšie, než aké pozná ostatná meračská prax. Proti priamym metódam zmenšuje sa i predpokladaný výskyt chýb, charakterizujúci dĺžkové meranie. Optický spôsob merania umožňuje pomerne ľahko prekonávať prekážky, ktoré vyplývajú z členi­ tosti jaskynného prostredia. Jednoduchá manipulácia a dobrá rýchlosť merania pri dosahovaní primeraných výsledkov tiež nie sú zanedbateľ­ ným argumentom.

Používanie základnicového redukčného tachymetra BRT 006 pri me­ raní dĺžok charakterizuje stredná relatívna chybazyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTS m, = ± 0,06 %. Z po­ rovnania strednej relatívnej chyby ms s dovolenou odchýlkou As technic­ 105

Tab. 7. Velkosf stredných chýb meraných dlžok a upravených prípustných od­ chýlok pri optickom meraní dlžok základnicovým redukčným tachymetrom BRT 006 10

l (m)

30

20

40

m, = 0,06 %

(mm)

6

A s = d= 0,8 . YŠ

(mm)

2,5

3,6

4,4

5,1

2,4

3,3

4,1

4,7

(mm)

5,1

7,2

8,8

10,1

(mm)

6,3

9,4

10,6

—

(mm)

2,5—10,5

4,8—12,8

8,4—14,7

—

ms As As = + 1,6. Vs" mxsCA —

mxi n

rozptyl m,;

18

12

24

Tab. 8. Veľkosť stredných chýb meraného paralaktického uhla vyplývajúca z upra­ venej prípustnej odchýlky kritéria technického merania 1 (m) A s = + 0,8 . V~š

(mm)

0 cc

mscc = _ ! ! ­ — . As s As= ± 1,2 . V s "

(mm)

10

20

30

40

50

60

2,5

3,6

4,4

5,1

5,7

6,2

15,9

5,7

3,1

2,0

1,5

1,1

3,8

5,4

6,6

7,6

8,5

9,3

24,2

8,6

4,7

3,0

2,2

1,6

•

F iŽ p cc

•

A s

kého merania vyplýva, že stredná relatívna chyba reprezentuje pri nor­ málnych dĺžkach troj­ až štvornásobok dovolenej odchýlky (tab. 7). Preto diaľkomery s premenlivou základnicou asi nebude možné používať pri meraní dĺžok hlavných polygónových ťahov. Zmiernenie kritéria technic­ kého merania o 50 % v takomto prípade otázku presnosti nerieši, preto­ že nedáva záruky, že sa podarí dodržať presnosť merania napr. zlepše­ ním jeho techniky.

Dovolená odchýlka určená z dvojnásobku kritéria technického mera­ nia však poukazuje na dobré možnosti pri meraní dlžok vedľajších a voľ­ ných polygónových ťahov. Priemerné stredné chyby mx , určené z jed­ 106

notlivých meraní, sa svojou veľkosťou v jednotlivých kategóriách dosť približujú veľkostiam dovolených odchýlok. Ioh dosť veľký rozptyl len potvrdzuje rezervy, ktoré doteraz konštatujeme pri tejto metóde v tech­ nike merania (tab. 7).

Používanie paralaktickej diaľkomernej súpravy dlhej 1 m zatiaľ cha­ rakterizuje prekročenie strednej chyby meraného paralaktického uhla v hornej časti normálnych dĺžok. Aj keď tento nedostatok do určitej miery vyplýva z doteraz; používanej techniky meraniá, ukazuje sa, že zmiernenie kritéria technického merania o 50 % bude i v tomto prípade účelné. Celkove to zlepší naše vyhliadky najmä pri väčších dĺžkach (opti­ málnych), ktorých existenciu tiež musíme mať na zreteli. Zároveň sa znač­ ne rozšíri škála použiteľnosti tejto metódy v speleologicko­meračskej praxi.

Na prospech tohoto riešenia hovorí i to, že používanie bežných paralak­ tických diaľkomerných súprav, vzhľadom na ich rozmery (2 m), bude iba málokedy reálne a j v podmienkach optimálneho jaskynného prostredia (tab. 8).

5. Z Á V E R Z rozboru presnosti doteraz používaných metód merania dĺžok vyplýva niekoľko dôležitých poznatkov, ktorých uplatnenie v ďalšej speleologic­ ko­meračskej praxi postaví problematiku merania dĺžok do reálnejšieho svetla, ako tomu bolo dosial. Svojím charakterom dávajú konkrétnu od­ poveď na to, akým spôsobom môžeme v jaskynnom prostredí aplikovať platnosť tých ustanovení existujúcich meračských predpisov, ktoré sa zaoberajú presnosťou merania. Na podmienky speleologicko­meračskej praxe môžeme tieto poznatky formulovať takto: — Kritérium technického merania As (mm) = + 0,8 . Vs, vyplývajúce z exis­ tenciezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Banskomeračského predpisu ÚBÚ, č. 5700/1962, nie je vo vše­ obecnosti aplikovateľné v meračskej praxi jaskynného prostredia.

— Presnosť merania extrémnych dĺžok (do 10 m) primeraným spôsobom charakterizuje prípustná odchýlka daná vzťahom A s ( m m ) = ± l , 9 . Vs, Svojím charakterom v dostatočnej miere pamätá na špecifickosť jas­ kynného prostredia a zároveň zohľadňuje možnosti, ktoré možno do­ siahnuť i v tomto prostredí.

— Prípustnú odchýlku charakterizujúcu presnosť merania normálnych dĺ­ žok môžeme odvodiť z kritéria technického merania. Vo vzťahu k vý­ "znamu a charakteru meračskej činnosti, resp. k použitej metóde me­ rania je však dôležitá jej diferenciácia.

Pri hlavných polygónových ťahoch prípustnú dovolenú odchýlku pri­ merane charakterizuje kritérium technického merania, zmiernené o 50 %. V takomto prípade prípustnú odchýlku môžeme určiť zo vzťahu: As(mm) ~ ± 1,2 .1(7" 107

Ostatné prípady merania normálnych dĺžok primerane charakterizuje dvojnásobok platného kritéria technického merania daný vzťahom: As(mm) = ± 1 , 6 . Vs7~ — Uvedenú diferenciáciu možno vhodne aplikovať aj v prípadoch me­ rania optimálnych dĺžok.

Do redakcie zborníka došlo 26. 2. 1983

LITERATÚRA 1. Bezpečnostný predpis SBÚ č. 3000/1975 pre jaskyne. Bratislava 1975.

2. Dulné méŕický predpis Ú B Ú č. 5700/1962 o dulné méŕické dokumentaci na hlubinných dolech. Praha 1962.

3. KRUMPHANZL, V. — MICHALCÁK, O.: Inženýrská geodézie II. Praha 1975.

4. LALKOVIČ, M.: Základné poznatky z oblasti merania dĺžok v speleologickom prostredí. In: Slovenský kras, 18, Martin 1980, s. 59 — 95.

5. LALKOVIC, M.: Rozbor presnosti merania niektorých dĺžok v speleologickom prostredí. (Doplnok písomnej práce z ašpirantského minima.) Rukopis, archív MSK a OP, Liptovský Mikuláš 1982, 14 s.

6. MATOUS, J.: Dúlní méŕictví. Praha 1981.

7. NESET, K.: Dúlní méŕictví I. Méŕení polohopisné. Praha 1966.

8. SÚTTI, J.: Geodézia. Bratislava 1968.

UBER DIE GENAUIGKEIT DER LÄNGENMESSUNG IN DER HOHLENWELT Z u s a m m e n f a s s u n g Die Genauigkeit der Längenmessung bei der Ausarbeitung von Vermessungsdo­ kumentationen der Hôhlen ist ein Erfordernis der bestehenden Vermessungsvor­ schriften. In den meisten Fällen entspricht die Genauigkeit jedoch den Kriterien, die die Vermessung im Bereich der Polygonisation regeln, nicht. Aus dem Verhältnis w i e die extrem kleinen und die normalen Längen in der Hôhlenwelt vorkommen, geht hervor, dafi etwa 40 % der Vermessungsarbeiten unter äufterst ungiinstigen Ver­ hältnissen realisiert werden. Mit solchen Verhältnissen rechnet die Praxis der Ver­ messungsvorschriften vorläufig noch nicht und deshalb sind die heute geltenden Genauigkeitskriterien in der Hôhlenwelt nicht anwendbar. Die bisherigen Messun­ gen beschränkten sich nur auf den Bereich der Besichtigungsgänge. Eine Aus­ dehnung dieser Gänge in weitere Teile der Hôhlen wird die Anzahl extrem kleiner Längen vermehren, aber gerade bei diesen Längen schwankt die Genauigkeit am meisten. Bei den normalen Längen ist es foisher noch nicht klar, w i e man die diesbeziiglichen Bestimmungen der verbindlichen Vermessungsvorschriften wird applizieren kônnen.

Bei kleinen Längen wurde in der Praxis meist die Methode des Messens der schrägen Länge mit einem steifen Meftzeug angewandt; die Reduktion erfolgte dann mit Hilfe des gemessenen senkrechten Winkels. Als stabiles Gerät in der Mefitech­ nologie kônnen wir die Theodolite 5. PS ansehen, weil sie konstruktionell den Be­ dingungen in der Hôhlenwelt am besten entsprechen. Bei der Beurteilung der Ge­ nauigkeit der Längenmessung gehen wir deshalb von der Kenntnis des mittleren

108

Fehlers des gemessenen senkrechten Winkels mg aus, die sich beim Theodolit 5. PS zwischen + 20 cc und 60 cc bewegt. Wenn wir von der A n n a h m e ausgehen, daft ein grofierer Fehler als das Dreifache des durchschnittlichen mittleren Fehlers w e n i g wahrscheinlich ist, konnen w i r dieses Dreifache als zulässige Abweichung festlegen und mathematisch die Beziehung fur die Berechnung der Abweichung ableiten. Der AusdruckzyxvutsrqponmlkjihfedcbaZWVUTSPOMLKJHCBA AsmdSA s^mm) = + 1,9 . Ys (wobei s s 10 m ist) charakterisiert dann die zulässi­ ge A b w e i c h u n g beim Messen kleiner Längen in der Hôhlenwelt.

Fur den Bereich der normalen Längen ist eine Uberschreitung der bisher gelten­ den zulässigen A b w e i c h u n g charakteristisch. Aus der Analyse der direkten Metho­ den geht hervor, dafi man in Hôhlen grofiere Längen, als die Länge des Mefibandes beträgt, niciit mit dem Mefiband messen sollte. Die Grofie der mittleren Fehler beweist, dafi die noch tragbare Länge in diesem Fall 30 m beträgt. Die A n w e n ­ dung des Kriteriums der technischen Messung (As ( m m ) = + 0,8 . Vs ) erfordert deshalb eine gewisse Differenzierung. Ähnlich m u í man auch beim Messen der Längen mit optischen Entíernungsmessern verfahren. Die Milderung des Kriteriums der technischen Messung um 50 % (A S(„m) = + 1,2 . Vs ) bezw. eine Milderung um 100 % (A s ( m m )= + 1,6 . Vs ) wiirde nicht nur den vorhandenen Môglichkeiten entsprechen, sondern auch die Spezifika der speläologischen Vermessungspraxis ausdrucken.

Slovenský kras X X I I — 1984

V E D E C K É

S P R Á V Y

DEMÄNOVSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA ­ NIEKTORÉ POZNATKY A VÝSLEDKY Z MERANIA TEPLOTY VZDUCHU ZA OBDOBIE 1970 ­ 1982 JAROSLAV H A L A S

Na území Slovenska je známych viacej jaskýň, v ktorých sa v zimnom období, vo väčšej alebo menšej časti jaskynného priestoru, vytvára ľad a ľadová výzdoba, ale iba v niektorých sa udrží počas celého roka (J. K u n s k ý , 1943; D. K u b í n y , 1971). V teplom období roka sa vytvo­ rený ľad vo väčšine jaskýň veľmi rýchlo topí, pretože nemajú na jeho udržanie vhodné podmienky a bezprostredne sa v nich prejavuje vplyv zmien vo vonkajšej atmosfére, resp. vplyv susedných teplejších častí jaskyne. Počas celého roka sa ľad udrží iba v tých jaskyniach, kde sa vývojom vytvorili vhodné morfologické, hydrologické a termické pod­ mienky (J. K u n s k ý , 1943; J. O t r u b a, 1958,1971).

Morfologické podmienky jaskyne musia byť také, aby v zimnom ob­ dobí umožňovali intenzívnu výmenu studených vzduchových hmôt me­ dzi vonkajším prostredím a jaskyňou. Studený vzdušný prúd postupu­ júci jaskyňou odoberá teplo horninovému masívu, vode, a tak vytvára vhodné podmienky na prechladenie jaskynného priestoru. Pri poklese teploty pod 0 °C sa začína vytvárať ľad. V teplom období roka musí tvar jaskyne spĺňať také podmienky, aby výmena vzduchových hmôt medzi zaľadnenými priestormi jaskyne a vonkajším prostredím, ako aj ostatnými nezaľadnenými priestormi jaskyne bola čo najmenšia, aby teplo prená­ šané teplým vzduchovým prúdom nespôsobilo priveľké ohriatie zaľad­ nených priestorov a nadmerné roztápanie ľadu.

Hydrologické podmienky jaskyne zohrávajú podstatnú úlohu pri tvor­ be, udržaní a roztápaní ľadu a ľadovej výzdoby. Množstvo vody preni­ kajúce do prechladených priestorov jaskyne musí byť také, aby sa vy­ tvorilo dostatočné množstvo ľadu, ale nesmie byť zase také veľké, aby spôsobilo nadmerné oteplenie jaskynného priestoru a roztápanie ľadu, alebo zabránilo tvorenie ľadu.

Morfologické a hydrologické podmienky jaskyne sú dôležité pre vznik, udržanie alebo zánik ľadu najmä preto, lebo pri zamŕzaní vody sa uvoľ­ ňuje značné množstvo tepla, reprezentované merným skupenským tep­ « 111

lom zamŕzania vody (334,944 kJ kg" 1 ). Merné teplo ďalších zložiek tvo­ riacich prostredie ľadových jaskýň a zúčastňujúcich sa na tvorbe a udr­ žaní ľadu uviedol autor v príspevku z roku 1980. Ľadové jaskyne ako zvláštne prírodné výtvory sa stali predmetom zvý­ šeného záujmu ľudí a najvýznamnejšie začali turisticky využívať. Ľudia zasahovali a zasahujú do ich prirodzeného režimu. Pri sprístupňovaní a prieskume ľadových jaskýň sú zásahy vo väčšine prípadov nepriaznivé, narušujú morfologický tvar, a tým aj klimatický a hydrologický režim.

1

Vo n k a j ši e

mer aci e

st a n o v i št e

2 Št r k o v ý d ó m

S Č i e r n a

ga l é r i a

3 V e ľ k ý d ó m

6 J á n o ší k o v st ô l

4 K m e ť o v d ó m

7 M e d v e d i a

c h o d b a

Obr. 1. Demänovská ľ adová jaskyňa — meracie stanovištia teploty vzduchu Tab. 1. La grotte de glace Demänovská ľ adová jaskyňa — postes de mesure des températures de ľ air

Jednou zo sprístupnených ľadových jaskýň na Slovensku je D e m ä ­ n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ň a . Vytvorila ju riečka Demänovka v stred­ notriasových vápencoch na tektonických zlomoch. Na križovatkách tek­ tonických zlomov sa v nej vytvorili rozsiahlejšie jaskynné priestory (Veľ­ ký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm, Dóm pagôd). Známe sú štyri jaskynné úrovne na viacerých miestach medzi sebou prepojené. Na povrch ústi jaskyňa viacerými otvormi, čo vytvára zložitú situáciu pre vznik a udr­ žanie ľadu a ľadovej výzdoby.

Trvalé zaľadnené sú priestory Veľkého dómu a Kmeťovho dómu. V Štr­ kovom dóme, Belovom dóme, Halašovom dóme a v Čiernej galérii sa ľad vytvorí a udrží iba určitú časť roka, ktorej dĺžka závisí od miery pre­ chladenia týchto priestorov v zimnom období a od množstva vytvoreného ľadu.

Po turistickom sprístupnení a pri prieskumnej a výskumnej činnosti 112

sa na klimatickom režime jaskyne, okrem prírodných vplyvov, výraznou mierou začala prejavovať i činnosť človeka. Prejavila sa najmä v zása­ hoch do jej morfológie pri budovaní prehliadkových trás pre návštevní­ kov, čo sa potom odrazilo v zmene podmienok výmeny vzduchových hmôt medzi vonkajším prostredím a jaskyňou a medzi zaľadnenými a ne­ zaľadnenými priestormi. Počas prevádzky a prác na údržbe jaskyne teplo uvoľnené osvetľovacími telesami, elektrickým vedením, elektrickými za­ riadeniami a teplo uvoľnené návštevníkmi negatívne ovplyvňuje tepelnú bilanciu jaskyne. Nepriaznivo sa na termickom režime Demänovskej ľa­ dovej jaskyne prejavila aj prieskumná činnosť jaskyniarov, ktorá na za­ čiatku 50. rokov spôsobila zmenu cirkulácie vzduchu, zvýšenie teploty a nadmerný úbytok ľadu (V. B e n i c k ý, 1958; J. O t r u b a, 1958).

Takéto zásahy s nepriaznivými následkami na tvorbu a udržanie ľadu a ľadovej výzdoby jaskyne boli podnetom pre odborníkov na začatie vý­ skumu, lebo iba na základe dokonalého poznania termického a cirkulač­ ného režimu jaskyne bolo možné urobiť opatrenia a zásahy, aby nedošlo ku zhoršeniu, ale naopak, aby sa vhodnými zásahmi podmienky na vy­ tváranie a udržanie ľadu zlepšili.

Kontrolné merania sa v jaskyni začali robiť roku 1953. Najväčší rozsah merania prebiehal v rokoch 1954 ­ 1956. Po tomto období sa až do de­ cembra 1969 konali iba obmedzené pravidelné a sporadické kontrolné merania. Po vytvorení vhodných podmienok v Múzeu slovenského krasu sa od tohoto obdobia začal v jaskyni robiť rozsiahlejší komplexný klima­ tický výskum. Podrobne o zabezpečovaní a priebehu meraní, výsledkoch výskumu do júna 1970 informujú práce J. O t r u b u (1958, 1971), ktorý mal veľký podiel na výskume jaskyne, meraniach, odbornej i praktickej spolupráci a pomoci pri začiatkoch zabezpečovania výskumu Múzeom slo­ venského krasu.

Od začiatku výskumných prác sa najväčšia pozornosť venovala sledo­ vaniu teploty vzduchu ako fyzikálnej veličiny, ktorá je limitujúcim fak­ torom pri vytváraní vhodných klimatických podmienok pre tvorbu a udr­ žanie ľadu. Pre tento účel sa vybudovali v priestore Veľkého dómu, Kme­ ťovho dómu, Čiernej galérie, Jánošíkovho stola, Medvedej chodby, v prie­ store Štrkového dómu (od roku 1978) a vo vonkajšom prostredí blízko vchodu do jaskyne meracie stanovištia teploty vzduchu, vybavené maxi­ málnym, minimálnym a staničným meteorologickým teplomerom. Okrem klasického merania teploty vzduchu meteorologickými teplomermi sa v jaskyni v spolupráci s VVUTJ Ostrava­Radvanice vybudovala meracia sieť teploty vzduchu s automatickou registráciou nameraných hodnôt.

Teplota sa merala týmto meracím zariadením od jeho uvedenia do pre­ vádzky roku 1975 do augusta 1978, keď požiar pri jaskyni zničil celé meracie zariadenie. Meracie stanovištia tejto meracej siete boli totožné s meracími stanovišťami vybavenými meteorologickými teplomermi (obr.

1). Teoretickými aspektmi metrológie teploty vzduchu v ľadových jas­ kyniach, meracou sieťou a prístrojovým vybavením sme sa už zaoberali 113

Tab. 1. Demänovská ladová jaskyňa — priemerné maximá teploty vzduchu [°C] Sledované obdobie Stanovište

Rok I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

Vonkajšia teplota

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

0,2 1,3 0,9 0,7 1,5 2,8 —0,1 1,9 0,6 —3,1 —3,9 —4,6 0,2

—2,2 2,3 3,8 1,3 4,4 2,2 1,2 3,3 2,3 2,6 1,7 1,8 ­ 0 , 1

3,4 3,2 8,9 1,8 9,2 6,5 0,6 8,3 4,3 6,2 14,8 6,5 5,3

8,6 12,2 10,1 7,9 12,0 10,9 6,3 11,5 10,3 19,2 15,0 12,4 10,8

16,2 19,2 13,8 19,8 15,4 16,8 11,6 20,8 13,8 25,0 14,5 20,9 19,6

18,3 13,0 22,5 22,2 15,3 20,8 20,1 25,4 21,4 23,8 20,9 21,3 24,5

20,4 21,8 26,5 19,4 20,4 22,0 19,9 26,3 20,3 20,3 21,4 27,7 22,5

18,6 23,4 25,5 26,9 26,0 17,9 21,9 22,5 20,5 22,2 21,3 27,5 23,7

20,4 12,9 14,2 17,0 18,7 19,3 10,8 19.3 22,0 21,5 18,5 20,1 24,0

12,5 11,6 10,6 11,1 5,5 16,2 14,0 13,7 22,0 13,2 11,5 19,9 18,4

Velký dóm

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

­ 2 , 2 —2,4 —0,5 —0,5 0.0 0,8 —0,8 —0,3 —0,3 ­ 2 , 4 ­ 1 , 5 —2,4 —0,9

—3,1 0,0 0,2 0,0 0,5 —0,3 —1,5 0,0 —1,0 —1,6 —1.2 —0,7 —1,2

—1,7 —0,9 0,7 —0,2 0,3 0,6 —1,4 0,4 0,2 —0,9 —0,4 —0,1 —0,8

­ 0 , 2 0,5 1,1 0,5 0,5 1,3 0,1 0,6 0,6 0,0 0,6 0,4 —0,2

0,4 0,9 1,1 1,0 1,1 1,7 0,5 1,2 0,9 1,2 0,9 0,9 0,6

0,5 1,1 1,3 1,1 1,1 1,8 2,0 1,2 1.2 1,1 1,1 1.0 0,7

1,5 1,3 2,0 1,7 1,9 2,2 2,0 1,5 1,5 1,6 1,4 1,3 1,1

1,5 1,4 2,4 1,8 1,8 2,2 2,0 2,2 1,8 1,6 1,7 1,5 1,2

2,0 1,5 1,5 1,6 2,2 1,9 2,0 2,1 2,0 1,7 1,9 1,6 1,2

2,6 1,7 1,8 1,7 1,9 2,0 2,1 2,0 1,7 1,7 2,4 1,5 1,3

XI

XII

rok

9,0 1,8 5,7 4,0 7,5 1,4 2.8 —0,9 1,8 4,1 8,7 3.1 10,2 —1,2 6,4 2,1 7,6 0,7 15,5 11,5 12,5 3,5 6.0 4,7 13,5 7,8

12,0 12,6 14,1 12.6 12,3 13,9 8,5 11,0 8,1 12,5 10,1 12,6 14,3

1,0 0,6 1,4 0,8 1.5 1,3 2,0 1,4 1,9 1,6 2,2 1,8 1,3

0,3 1,0 —0,1 —1,6 1,6 0,5 —1,1 0,1 —0,6 1,0 0,0 0,1 1,4

0,4 0,6 1,1 0,8 1,2 1,5 0,5 0,8 0,4 0,1 0,3 0,3 0,4

Pokračovanie tab. 1 Sledované obdobie Stanovište

Rok

T

II

III

IV

v

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

rok

Kmeť ov dóm

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—1,3 —1,4 0,0 0,3 0.7 0,5 —0,3 —0,1 0,0 —0,3 —0,5 —0,6 —0,3

—2,0 0,5 0,0 0,4 0,9 0,0 ­ 0 , 7 0,2 0,0 —0,8 —0,4 —0,3 ­ 0 , 4

­ 1 , 4 —0,6 0,5 0,1 1,3 0,3 —1,0 0,4 0,2 ­ 0 , 7 —0,1 0,0 —0,6

0,7 0,6 0,8 0,1 1,0 0,6 —0,1 0,5 0,5 —0,3 0,6 0,2 ­ 0 , 1

1,3 1,1 0,9 0,9 1.1 0,7 0,3 0,6 0,5 0,5 0,5 0,4 0,5

1,5 1,2 1,0 0,9 1,1 0,8 0,7 0,7 0,7 0,6 0,6 0,4 0,5

1,4 1,0 1,4 1,0 1,3 1,2 1,3 1,0 0,8 1,0 0,5 0,5 0,5

1,5 0,9 1,2 1,4 1,5 1,2 1,5 1,0 1,0 0,9 0,8 0,5 0,5

2,0 0,8 1,1 1,2 1,5 1,2 1,5 1,0 1,0 0,8 0,7 0,5 0,5

1,4 0,7 1,1 1,1 0,6 1,1 1,4 0,8 0,7 0,8 0,6 0,5 0,5

1,0 1,0 0,6 0,5 0,6 1,0 0,7 ­ 0 , 2 0,7 0,6 0,9 0,6 0,6 —0,2 0,7 1,1 1,0 0,2 0,5 1,0 0,4 0,2 0,5 0,3 0,4 0,5

0,8 0,6 0,8 0,7 1,1 0,8 0,3 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0,2

Čierna galéria

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

0,0 0,0 1,1 1,4 1,9 1,9 0,7 0,4 0,6 0,8 0,3 0,1 0,3

—0,3 1,1 1,5 1,6 1,6 1,1 0,3 0,7 0,3 0,3 0,4 0,3 0,1

0,6 1,2 1,7 1,4 1,6 1,3 0,0 1,0 0,6 0,8 0,4 0,5 0,4

1,4 2,4 2,2 1,7 1,8 1,7 0,5 1,3 1,1 0,7 0,9 1,1 0,9

1,6 2,4 2,4 1,9 2,4 2,1 1,0 1,9 1,6 1,5 1,5 1,6 1,4

1,8 2,4 2,5 2,1 2,4 2,1 1,9 2,1 2,0 2,0 1,9 1,9 1,9

2,4 2,6 2,7 2,3 2,6 2,3 2,6 2,5 2,7 2,6 2,3 2,4 2,2

3,1 2,9 3,1 2,7 2,2 2,4 2,8 3,1 2,8 2,7 2,6 2,8 2,2

3,3 2,9 3,0 2,7 2,5 2,3 2,7 2,8 2,8 2,7 2,5 2,5 2,2

3,1 1,9 3,0 2,2 2,6 2,7 2,7 2,5 2,8 2,5 2,5 2,5 2,0

2,7 1,7 2,6 2,0 2,1 2,4 2,1 2,4 2,3 2,0 2,2 2,2 2,0

1,9 2.1 2,3 2,0 2,2 2,0 1,4 1,5 1,4 1.6 1,4 1,4 1,5

1,8 1,4 1,9 1,2 1,9 1,3 0,8 1,2 1,0 1,6 1,0 1,2 2,0

Pokračovanie tab. 1 Stanovište

Sledované obdobie

Rok II

Jánošíkov stôl

Medvedia chodba

Štrkový dóm

III

IV

V

VI

1.5 2,4

1,5 2,4

VII

VIII

IX

X

XI

XII

rok

2,9

1,6

1,8

1.5

1.7 2,1 2,3 1,9

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

1,9 2.3 2,5 2,1 2,6 2.7 2,1 2,8 2,0 2,2 2,2 2,5 2.8 2,9 2,8 1.8 1.8 2,1 1,2 1,7 1,9 2.5 2,3 2,5 1,8 1.4 1,6 2.3 2,7 2.4 2.4 2,5 2.5 2,0 1.6 1.5 1,8 2.4 2.5 2.7 2.6 2,5 2.6 1,7 zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 0,9 0,6 0,9 1,3 2,5 2,5 2,6 2.5 2.5 1,0 1,0 1,3 1,5 1,7 2,0 2,5 2,9 2.7 2.6 1,0 0,7 1,0 1,4 1,9 1.7 2,8 2.5 3,2 3.0 1,4 0,9 1,1 1,1 2,1 2, 0 2,7 2.6 2,7 2.8 1,3 1,2 1,1 1,4 2,0 1,9 2,7 2.4 2,5 2.6 1,0 0,9 1,1 1,4 2,1 1.8 2,7 2.5 2,5 2,5 1,0 0,8 0,7 1,0 1,7 1.6 2,1 1.8 2,1 2.1

2,2 2,5 2,5 2,0

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

0,7 zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 0,4 0,8 1 , 2 1,6 2.3 2.4 1,7 2 , 2 2,3 0, 8 1,2 1,2 1,2 1,2 2,6 3,1 1,2 3,2 2.6 2,0 2.0 yxutrqponmljifedcbaZYXVUTSRPONMLKJIHFECBA 2 , 2 2 , 6 2,5 3.2 3,6 2,6 3,5 3,3 2,1 1 , 8 1,6 1,7 2,1 2,8 2,4 3.0 3,0 2,9 2,1 2,4 2,4 2,3 2,5 3,3 3,3 3.4 3,5 2,7 2,6 2,4 2,9 2.4 2.5 3.0 3.3 3.1 2,8 2.7 1,6 1,0 1,5 0,9 1,0 3,1 2.3 3,3 2,8 3.3 1 , 2 1,4 2,0 1.5 1,7 3,1 2.4 3.5 3.0 2,5 1,5 1,1 1,9 1,7 1,7 2,8 2.3 3,1 3,2 2.5 1,4 1,0 1,8 1,4 1.6 3,0 2.4 3.0 2.8 3.1 1,4 1,2 1,9 1,2 1,5 2,2 2.8 2.5 2.6 2,7 1,0 1 , 1 1,9 1,2 1,5 2,0 2,5 2,5 3.1 2,5 1,0 0,9 1,9 0,9 1,3 2.4 2,9 2.1 2.4 2,5

2,4 1,6 2,6 2.4 2,7 3,0 2.5 sCA2.2 2.8 2.7 2.5 2.0 2.4 1,6 2.6 2.0 2 , 2 1.8 2.5 2,4 2,5 1,7 2,5 1,9 2.5 2,4

1979 1980 1981 1982

0,3 0,5 1,6 1,7 1,9

­3,1 ­ 2 , 9 ­ 3 , 9 ­ 0 , 3

0,1

1.5 1.7

­1,8 ­1,0 ­0,8 ­0,4

0,9 1,2

1,0

1,9 2, 2

­0,2

1,0

0,4 0,3

1,1 1,1 1,8

0,1

2,5 1,3 1,4 2 , 4

2,8 2,5 2.0 2 , 4

3 , 2 3 , 3 2,8 2,6

4 , 8 3 , 8 3 , 7 3,0

4 , 8 3,7 3,9 3 , 2

3 , 2 4,0 4,5 4 , 3

2.7 1.8 2,3 2.5 2,3

2.6 2,0

4 , 2 2,5 2,5 3,2

2 , 1

1.3 2,1 2,0

1.4 1,7

1.6 2,0 1,6

1.5 2, 1

2,0 0,9 1.6 2,6

2 , 2

2,3 1.8 1,7 1.7 1,9 1.8 1.5 1.6

1.7 2,6 2. 8

2,4 2, 8

2,8

2,0 2,0

2,0 2 , 1

1,9

1,8

1,9

2 2 0.9 1,3 2,0

Tab. 1. Demänovská ladová jaskyňa — p riemerné maximá t eploty v zduchu [°C] Sledované obdobie Stanovište

Rok I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

rok

Vonkajšia teplota

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—3,9 —3,6 —4,1 —2,6 —1,8 —0,5 —4,4 —2,0 —4,4 —9.6 —7,0 —8,6 —8,4

—6,5 —2,0 0,6 —1,5 0,6 —3,6 —3,0 —2,0 —4,7 —4,0 —3,5 —2,4 ­ 3 , 1

—1,2 —3,1 3,8 —1,1 4,2 2,2 —3,8 3,5 —1,2 —0.2 0,0 1,8 —1,8

3,4 6,1 5,0 3,1 5,7 6,0 1,4 3,5 4,0 8,6 3,0 4,4 2,1

12,0 11,2 9,0 14,2 9,0 12,1 7,8 10,6 7,6 14,6 6,8 13,4 11,2

15,3 9,5 16,3 16,5 10,1 14,5 14.3 15,1 12,1 14,6 14,2 12,8 12,9

17,7 13,6 16,8 14,2 15,4 15,0 14,0 16,1 12,1 12,8 14,0 17,4 13,7

16,1 15,3 16,5 18,7 18,7 12,6 15,5 14,2 15,5 14,1 12,7 15,7 16,4

12,8 7,8 9,4 10,2 13,1 14,0 7,1 10,6 9,9 12,0 10,9 12,9 15,8

7,9 5,8 4,8 6,2 2,7 11,0 9,0 6,3 7,9 4,1 7,5 10,2 9,0

3,4 1,5 3,1 —1,5 1,0 1,0 5,2 0,9 0.5 6,0 —o,i —2,8 5,9

—2,0 1,0 —2,4 —4,3 —0,6 ­ 1 , 5 —5,2 —1,8 —3,1 —1,7 —1,2 —6,4 1,3

6,2 6,3 8,2 7,5 7,5 8,5 4,8 7,4 4,7 5,9 4,7 5,6 6,6

Velký dóm

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—3,4 —3,1 —2.0 —1,5 —0,8 0,0 —2,1 —1,4 —2.1 —4,1 —3,1 —4,2 —3,5

—4,3 —0,9 —0,5 —1,1 —0,1 —1.7 —2,4 —1,2 —2,8 —3,2 —2,4 —2,0 —3,3

—2,6 —3,0 0,2 —1,4 —0,2 —0,1 —2,5 —0,2 —0,3 —1,6 —1,2 —0,8 ­ 1 , 9

—0,6 —0,1 0,6 —0,1 0,1 0,5 —0,5 0,0 0,1 —0,8 0,0 0,1 —0,8

—0,1 0,2 0,7 0,5 0,6 1.1 0,0 0,7 0,4 0,6 0,4 0,4 0,2

0,0 0,3 0,9 0,6 0,7 1.1 1,1 0,8 0,7 0,7 0,6 0,6 0,3

0,5 0,7 1,6 0,9 1,3 1,4 1,3 1,0 1,0 1,1 1,0 0,8 0,6

0,5 0,7 1,4 1,1 1,4 1,5 1,6 1,5 1,2 1,3 1,1 1,0 0,8

0,7 0,7 1,1 1,1 1,5 1,4 1,4 1,6 1,4 1,4 1,4 1,2 0,8

1,0 0,9 1,3 1,0 1,3 1,4 1,4 1,6 1,3 0,7 1,6 1,1 0,9

0,8 —0,6 0,6 —0,5 0,8 0,2 1,2 0,8 1.1 0,9 0,0 —0,3 0,8

—0,8 0,3 —1,1 —2,7 0,5 —0,6 —2,2 —0,9 —1,8 0,4 —1,4 —2,5 0,7

—0,6 —0,2 0,5 0,0 0,7 0,7 —0,4 0,0 —0,6 —0,7 —0,6 —0,6 ­ 0 , 4

Pokračovanie tab. 2 Sledované obdobie Stanovište

Rok I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

XII

rok

Kmeť ov dóm

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—2,4 —2,9 —1,1 —0,9 —0,3 0,3 —0,8 —0,6 —0,8 —1,3 —1,2 —1,6 —1,3

—3,1 —0,8 —0,5 —0,7 0,2 —0,5 —1,1 —0,3 —1,2 ­ 2 , 0 —0,9 —1,0 —2,0

­ 2 , 2 —2,5 —0,1 —1,0 0,3 0,1 —1,6 0,0 ­ 0 , 1 —1,1 —0,6 —0,3 —1,1

—0,5 —0,5 0,1 —0,3 0,3 0,3 —0,4 0,1 0,1 —0,6 0,1 0,1 —0,6

­ 0 , 1 ­ 0 , 2 0,1 0,2 0,4 0,4 0,0 0,2 0,1 0,1 0,1 0,2 0,1

0,0 ­ 0 , 1 0,2 0,2 0,4 0,5 0,3 0,3 0,2 0,1 0,2 0,2 0,1

0,5 ­ o , i 0,5 0,3 0,6 0,7 0,6 0,5 0,3 0,4 0,2 0,2 0,4

0,0 ­ 0 , 1 0,3 0,6 0,7 0,7 0,7 0,6 0,5 0,4 0,4 0,3 0,4

0,2 ­ 0 , 1 0,3 0,5 0,8 0,7 0,6 0,5 0,5 0,4 0,3 0,3 0,4

0,0 ­ 0 , 2 0,2 0,4 0,3 0,7 0,6 0,4 0,4 0,4 0,3 0,3 0,4

—0,2 —0,6 0,2 0,0 0,4 0,7 0,3 0,5 0,6 0,5 ­ 0 , 1 0,0 0,5

—0,5 0,0 —0,4 ­ 1 , 2 0,3 0,0 —0,8 —0,1 —0,4 0,2 —0,5 —0,9 0,2

—0,6 —0.6 0,0 0,0 0,4 0,4 —0,3 0,0 ­ 0 , 2 ­ 0 , 4 ­ 0 , 4 —0,3 ­ 0 , 4

Čierna galéria

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—0,8 —0,9 0,2 0,1 0,7 1,2 0,2 0,0 0,0 0,0 —0,2 —0,4 ­ 0 , 4

—1,1 —0,1 0,5 0,2 0,8 0,5 —0,2 0,3 —0,3 —0,4 —0,1 —0,1 ­ 0 , 4

—0,5 —0,6 1,0 0,0 0,8 0,9 —0,5 0,7 0,2 0,3 0,1 0,1 0,0

0,1 0,4 1,3 0,5 1,0 1,1 0,2 0,9 0,7 0,4 0,6 0,6 0,4

—0,3 0,9 1,5 1,5 1,7 1,7 0,5 1,7 1,0 1,0 1,1 1,1 0,9

0,6 0,8 1,8 1,6 1,6 1,8 1,3 1,6 1,4 1,4 1,5 1,3 1,3

1,3 1,2 2,3 2,1 1,8 1,8 2,1 2,0 1,8 1,9 1,9 1,8 1,5

1,5 1,7 2,3 2,2 1,6 1,9 2,1 2,3 1,9 2,1 2,2 2,2 1,8

1,6 1,7 2,3 1,9 1,6 1,8 2,0 2,1 1,9 2,2 2,1 2,0 1,7

1,5 1,0 2,2 1,8 2,0 2,1 2,0 2,0 1,9 1,9 2,0 2,0 1,6

1,1 0,4 1,6 1,1 1,6 1,6 1,6 1,8 1,6 1,6 1,2 1,2 1,6

0,4 0,4 0,7 0,1 1,3 0,8 0,2 0,5 0,5 1,1 0,2 0,3 1,5

0,6 0,7 1,5 1,2 1,4 1,5 0,8 1,0 0,8 1,0 1,4 0,9 0,9

Pokračovanie tab. 1 Sledované obdobie Stanovište

Rok II

III

IV

VI

VII

VIII

IX

X

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

0,3 ­0,1 0,7

Medvedia chodba

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

0,2 0,6 1,4 1,3 1,5 2,1 1,0 0,9 1,1 1,0 1,0 0,6 0,4

­ 0 , 1 0,6 1,4 1,2 1,6 1,8 0,6 1,0 0,7 0,8 0,9 0,7 0,4

0,2 0,5 1,6 1,0 1,8 1,8 0,5 1,2 1,2 1,0 0,9 0,9 0,7

0,6 0,9 1,8 1,3 1,8 2,0 0,7 1,4 1,4 1,2 1,2 1,1 0,9

0,9 1,1 1,9 1,7 2,0 2,4 1,1 1,6 1,6 1,5 1,5 1,4 1,4

1,1 1,2 2,0 1,9 2,5 2,5 1,9 1,9 1,8 1,9 1,7 1,6 1,6

1,4 1,6 2,5 2,3 2,6 2,7 2,4 2,0 2,3 2,4 2,0 2,1 1,8

1,5 2,0 2,7 2,5 2,6 2,5 2,6 2,7 2,3 2,5 2,3 2,5 2,2

1,4 2,1 2,7 2,4 2,6 2,4 2,3 2,5 2,3 2,6 2,3 2,2 2,1

1,5 2,0 2,6 2,4 2,4 2,3 2,3 2,2 2,1 2,3 2,1 2,2 2,0

Štrkový dóm

1979 1980 1981 1982

—6,4 —4,6 —6,0 —5,7

­ 4 , 0 ­ 3 , 1 ­ 2 , 1 —3,6

­ 1 , 9 —0,9 —0,5 —2,9

—0,1 0,2 0,2 0,1

0,9 0,7 1,0 1,1

2,1 1,7 1,6 2,1

2,3 2,3 2,2 2,2

4,1 3,1 3,1 2,6

4,2 3,4 3,5 2,8

1,1 3,5 3,5 3,4

Jánošíkov stôl

—0,5 0,5 0,8

0,6 0,2 0,7 ­0,1 yrqnlifeWTPOMKJIHECA 1,6 1,2 1,4 1,4 1,0 0,7 1,0 0,0 1,4 1.3 1,6 1.7 1,6 1,5 1,3 2,3 2,0 2 , 2 1.7 2 , 2 0,8 0,8 1,7 0,9 0,8 2,0 1.4 1,9 1.3 2 , 0 1,2 1,1 1,7 1,3 1,1 2 , 2 1,7 2,1 1,9 2,2 1,2 1,7 2,0 1,5 1,2 2,3 2,2 2,2 2,2 2,2 1,1 zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 0,5 0,9 0,6 0,3 1,9 2,0 1,9 1.8 1.8 0,6 0,7 1,5 1,2 1,0 2,3 2,0 2,4 2.4 1,7 0,8 zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 0,3 1,4 1,1 0,7 2 , 2 2,0 2,3 2.5 1,6 0, 8 0,3 1,4 0,9 0,7 2 , 2 2,2 1,9 2,3 1.5 0,6 0,5 1,4 1,1 0,6 2,1 2,3 2,0 2,2 1.6 0,5 0,4 1,3 1,0 0,6 2, 1 2,2 1,9 2,1 1,5 0,4 0,4 1,3 0,8 0,5 2,0 1,8 1,9 2, 0 1.4

XI 0,6 1,1

2,1

1,4

2,0 2,2

1,9

2,2 1,6

1,7 1,7 1,7

XII

rok

1,0

0,8

1,0

1,3

0,6

1,9 1,6 1,0 1,3 1,2

1,3 1,0

1,0

1,7 1,4 1,7 1,9 1,2 1,4 1,3 1,3 1.3

2,0

0,8 2,0

1.4

1,5 1,8 2,4 2,0 2,4 2,2 2,0 2,2 1,6 2,1 1,8 1,8 2,1

1,3 1,8 1,9 1,4 2,3 1,6 1,2 1,6 1,4 2,0 1,2 1,0 2,0

1,0 1,6 2,1 1,8 2,2 2,3 1,5 1,6 1,5 1,6 1,5 1,4 1,5

1,2

1,8 —1,1 0,4 —1,7 —1,5 —0,4 1,8 ­ 4 , 0 0,0 2,2 0,3 1,2

Tab. 1. Demänovská ladová jaskyňa — priemerné maximá teploty vzduchu [°C] Sledované obdobie Stanovište

Rok I

Vonkajšia teplota

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

Veľký dóm

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

II

—8,5 —10,7 —8,0 —5,8 —8,4 —2,3 —5,9 —4,2 —4,7 —2,7 —3,7 —8,3 —8,1 —6,9 —5,4 —7,2 —8,5 —10,0 —15,9 —13,1 —10,3 —7,3 —12,5 —6,4 —17,8 —7,4 —4,8 —4,2 —3,2 —2,7 —1,9 —0,9 —3,5 —2,9 —3,8 —5,9 —4,8 —5,8 —5,2

—5,8 —1,8 —1,1 —2,1 —0,8 —3,2 —3,6 —2,6 —4,6 —6,1 —3,7 —3,5 —6,1

XI

XII

rok

—0,2 —0,2 0,3 2,3 0,5 6,0 6,1 0,2 —1,8 —5,7 5.0 2,7 0,3

—1,7 —6,9 —0,4 —5,3 ­ 1 , 8 —6,5 0,8 —3,5 —4,8 —5,2 —9,8 —8,0 —0,4

—6,2 —2,7 —5,7 —8,0 —3,3 —5,1 —8,7 —6,3 —5,8 —10,2 —5,5 —14,6 —6,0

2,3 —0,5 3,1 2,5 3,2 3,7 —0,2 —1,6 ­ 2 , 9 —4,1 —1,1 —0,3 ­ 1 , 1

—0,3 0,2 0,8 0,4 0,6 0,6 0,5 1,0 0,5 —0,3 1,0 0,5 0,5

—0,8 ­ 1 , 7 —0,1 ­ 1 . 6 0,0 —0,9 0,3 0,1 0,6 —0,5 —1,1 —2,0 0,1

—1,9 —0,2 —2,1 —4,0 —0,6 —1,8 —3,6 —2,5 —3,0 0,0 —3,0 —4,1 —0,3

—1,6 —1,0 —0,1 —0,8 0,0 —0,1 —1,4

VI

VII

VIII

IX

X

7,7 1,3 4,7 8.6 3,2 7,3 2,7 0,2 1,6 —1,6 0,4 6,9 —2,0

12,4 2,8 9,6 10,4 5,9 9,3 9,8 3,8 5,1 6,4 9,1 6,6 2,0

15,1 4,6 9,5 9,3 10,8 8,7 9,0 5,5 5,5 6,8 7,8 10,4 6,1

13,5 4,2 9,7 8,8 11,4 8,4 10,5 7,0 8,9 6,1 6,3 8,3 9,1

­ 2 , 4 2,0 4,8 4,5 8,5 9,2 4,2 4,1 0,8 4,1 4,5 6,1 6,9

—0,7 —0,4 0,4 0,1 —0,1 0,5 —0,8 0,0 —0,3 0,0 —0,2 0,0 —0,6

—0,6 —0,4 0,6 0,0 0,1 0,6 0,2 0,1 0,0 0,0 0,1 0,0 ­ 0 , 4

—0,5 0,0 1,2 0,1 0,5 0,5 0,5 0,4 0,4 0,3 0,4 0,1 0,0

—0,5 0,1 0,6 0,3 1,0 0,6 1,1 0,6 0,5 0.7 0.3 0,3 0,2

—0,5 0,0 0,7 0,5 1,0 1,0 0,6 0,9 0,5 1,0 0,8 0,5 0,4

III

IV

V

—5,8 —8,6 —1,2 —3,9 —0,1 —1,6 —7,7 —1,3 —5,5 —6,7 —4,3 —2,8 —8,7

­ 1 , 4 0,7 1,0 —1,3 0,0 1,5 —1,9 —3,6 —2,5 ­ 4 , 6 —2,2 —3,6 ­ 5 , 1

—3,6 —4,6 —0,3 —2,5 —1,0 —1,1 —3,6 —1,0 —1,3 —2,5 —2,5 —1,7 —3,3

—1,4 —0,7 0,1 —0,7 —0,6 —0,4 —1,1 —0,8 —0,5 —1,9 —0.9 —0,4 —1,5

—1,0

—1,6 —1,9 —1,6 —1,5 —1,5

Pokračovanie tab. 3 Sledované obdobie Stanovište

Rok I

II

III

IV

V

VI

VII

Kmeť ov dóm

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—4,1 —3,7 —2,3 —2,2 —1,1 —0,1 —1,4 —1,2 —1,5 —2,2 —1,8 —2,4 —2,5

—4,7 —2,4 —1,2 —1,9 —0,5 —1,0 —1,7 —0,9 —2,4 —3,7 —1,6 —1,7 ­ 2 , 2

—3,6 —4,6 —0,8 —2,1 —0,5 —0,2 —2,4 —0,5 —0,6 —1,7 —1,2 —0,8 ­ 1 , 7

—1,8 —2,0 —0,8 ­ 1 , 1 —0.5 0,0 —0,7 —0.4 —0,4 —1,0 —0,5 —0.1 —0,8

—1,5 —1,6 —0,8 —0,6 —0.1 0,1 —0,6 —0,2 —0,5 —0,4 —0,3 0,0 —0,2

­ 1 , 5 —1,5 —0,5 —0,6 —0,2 0,2 0,0 —0,1 —0,4 —0,4 —0,2 0,0 —0,1

—0,4 —1,5 —0,5 —0,6 0,0 0,3 0,1 —0,1 —0,2 —0,3 —0,1 0,0 0,0

Čierna galéria

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—1,7 —2,1 —0,7 —0,9 —0,2 0,3 —0.3 —0,4 —0,7 —0,6 —0.7 —0,8 —1,3

—2,0 —1,4 —0,2 —1,0 0,2 0,0 —0,8 0,0 —0,9 —1,2 —0,7 —0,6 —1,3

—1,7 —2,3 0,3 —1,2 0,0 0,4 —1,1 0,3 —0,3 —0,4 —0,3 —0,3 —0,6

­ 1 , 1 ­ 1 , 4 0,5 —0.7 0,3 0,5 —0,3 0,5 0,1 0,0 0.3 0,2 —0,1

—0,8 —0,7 0,6 0,9 0,7 1,2 —0,2 0,9 0,3 0,2 0.9 0,4 0,4

—0,6 —0,8 0,8 1,2 0,7 1,5 0,6 1,0 0,7 0,6 1,1 0,5 0,5

­ 0 , 1 ­ 0 , 5 1,7 1,4 0,9 1,3 1,4 1,3 0,7 1,0 1,5 1,2 0,7

XI

XII

rok

—1,5 —1,5 —0,7 —0,1 0,0 0,4 0.0 0,0 0,2 0,0 0,0 0,2 0,1

­ 1 , 8 —2,1 —0,7 —0,6 0,1 0,0 0.0 —0,1 0,2 0,0 —0,5 —0,5 0,1

—2,2 —0,7 —1,6 —2,2 0,0 ­ 0 , 4 —1,3 ­ 1 , 1 —0,8 0,0 —1,4 —1,8 0,0

­ 2 , 0 —2,0 —0,9 —0,9 —0,2 0,1 —0,8 —0,5 —0,7 —1,1 —0,8 —0,7 —0,7

0,0 —0,5 1,6 1,4 1,3 1,4 1,1 1,3 1,0 1,1 1,5 1,5 1,0

—0,7 —1,2 0,6 0,6 0,8 0,8 1,0 0,9 0,8 1,0 0,5 0,5 1,0

—1,1 —0,7 —0,1 —0,9 —0,3 0,7 0,5 —0,7 0,4 0,6 0,3 1,0 —0,4 0,2 0,5 —0,2 0,1 0,1 0,8 0,3 0,4 —0,7 —0,6 0,3 1,0 0,3

IX

X

­ 1 , 5 —1,5 —0,6 —0,1 0,1 0,3 0,2 0,1 0.0 0,0 0,1 0,1 0,1

—1,6 —1,5 —0,6 0,0 0,2 0,4 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,1 0,0

0,0 0,1 1,5 1,6 1,0 1,4 1,2 1.2 0,8 1,4 1,8 1,5 1,2

0,0 0,2 1,6 1,1 0,9 1,3 1,2 1,3 0,8 1,5 1,7 1,5 1,0

VIII

Pokračovanie tab. 1 Sledované obdobie stanovište C A

Kok I

II

III

IV

V

VI

VII

VIII

IX

X

XI

...

JanosiKov cf A 1 SLOi

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

—1,3 ­ 1 , 1 —0,3 0,1 0,4 1,3 0,3 0,2 0,6 0,3 —0,2 0,0 ­ 0 , 2

­ 1 , 4 —0,7 0,0 0,1 0,7 0,7 —0,1 0,4 ­ 0 , 1 —0,2 —0,5 —0,1 ­ 0 , 1

­ 1 , 3 ­ 1 , 3 0,6 0,1 0,6 0,8 —0,3 0,7 0,5 0,2 0,1 —0,1 0,2

—0,9 —0,7 0.9 0,5 0,8 1,0 0,2 0,9 0.8 0,7 0,6 0,4 0,5

—0,5 —0,4 0,9 1,1 1,1 1,6 0,4 1,1 1,0 0,6 1,0 0,6 0,9

—0,5 —0,5 0,9 0,7 1,3 1,8 0,9 1,3 1,2 0,7 1,3 0,7 1,1

0,0 ­ 0 , 3 1,3 0,8 1,5 1,8 1,3 1,5 1,6 1,0 1,5 1,3 1,7

0,0 0,1 1,4 1,0 1,2 1,7 1,1 1,9 1,9 1,5 1,9 1,8 1,7

0,0 0,3 1,7 1,3 1,9 1,7 1,0 2,0 1,8 1,6 1,8 1,7 1,8

0,0 0,4 1,6 1,6 1,8 1,8 1,1 1,9 1,5 1,4 . 1,5 1,6 2,0

IVltrU VcUlci chodba

1970 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982

­ 0 , 7 0,2 0,7 0,8 1,0 1,6 0,4 0,5 0,6 0,6 0,5 0,1 —0,3

­ 1 , 0 —0,4 0,7 0,7 1,2 1,2 0,2 0,7 0,3 0,5 0,4 0,2 —0,2

—0,8 ­ 0 , 1 1,1 0,5 1,2 1,2 0,1 0,9 0,6 0,5 0,4 0,3 0,3

—0,3 0,3 1,1 0,9 1,2 1,5 0,4 1,0 1,1 0,9 0,7 0.6 0,5

0,0 0,6 1,2 1,2 1,5 1,8 0,7 1,2 1,1 1,0 1,0 0,9 0,6

0,1 0,7 1,2 1,3 1,8 1,8 1,4 1,3 1,3 1,1 1,1 1,0 0,9

0,0 0,6 1,7 1,5 1,9 2,0 1,7 1,5 1,6 1,4 1,4 1,6 1,1

0,0 1,4 1,7 1,7 1,9 2,0 1,9 1,9 1,6 1,7 1,7 1,9 1,5

0,0 0,6 2,1 1,7 1,8 1,9 1,7 2,0 1,5 1,9 1,8 1,8 1,5

0,2 1,0 2,2 2,0 2,0 1,9 1,6 1,8 1,5 1,7 1,5 1,9 1,5

0,1 1,2 2,0 1,6 2,0 1,8 1,6 1,7 1,4 1,5 1,0 1,0 1,6

Štrkový dóm

1979 1980 1981 1982

­ 9 , 4 ­ 6 , 2 —8,1 —10,8

—7,9 —4,7 —4,8 —6,8

­ 3 , 7 ­ 2 , 3 —1,6 ­ 5 , 2

—2,0 —0,5 ­ 0 , 7 —1,5

—1,0 0,2 0,6 —0,3

1,4 1,1 1,3 1,7

2,0 1,9 1,7 1,7

3,5 2,5 2,3 2,2

3,7 3,0 3,0 2,5

­ 0 , 4 3,2 2,6 2,5

—2.5 —5,2 1,0 1,2

XII

rok

­ 0 , 4 —0,3 —0,5 0,0 —0,4 0,1 1,5 0,6 1,0 0,0 0,7 1,0 1,6 1,5 1,2 1,7 1,0 1,5 0,6 0,7 1,4 0,8 1,7 1,0 0,8 0,9 1,1 0,7 1,0 1,0 0,4 0,7 1,0 1,0 0,2 0,6 1,9 1,9 1,1 0,6 ­ 0 , 1 0,6 1,0 1,4 1,4 0,9 1,3 1,6 1,8 1,7 1,2 0,9 1,0 1,0 1,1 1,0 1,0 1,6 1,1 0,5 1,0 0,9 0,2 1,6 0,8 —3,2 ­ 4 , 0 —8,1 —0,4

­ 1 , 6 ­ 1 , 5 —1,2 —1,2

Tab. 2. La grotte de glace Demänovská ladová jaskyňa — températures de ľ air dans les années 1970—1982

(J. H a 1 a š — L. S 1 í v a, 1979), preto ich v tomto príspevku podrob­ nejšie nerozoberáme.

Z meraní teploty vzduchu v Demänovskej ľadovej jaskyni sme získali bohatý štatistický materiál, pri spracovávaní ktorého sme využili výpoč­ tovú techniku. Z viacerých štatistických charakteristík, ktoré sme získali spracovaním na počítači, do príspevku zaraďujeme hodnoty priemernej maximálnej, priemernej minimálnej a priemernej teploty vzduchu za me­ sačné a ročné obdobia (tab. 1, 2, 3) a grafické vyhodnotenie priemernej maximálnej, priemernej minimálnej a priemernej teploty vzduchu v jed­ notlivých mesiacoch (obr. 2).

Priemerné maximálne a priemerné minimálne teploty vzduchu uvá­ dzame preto, lebo lepšie vystihujú a dávajú lepší prehľad o časových a priestorových zmenách ako hodnoty absolútneho maxima a minima za sledované obdobie, lenže neinformujú o dĺžke ich trvania. I veľmi nízka teplota vonkajšieho prostredia, trvajúca krátke obdobie, sa pri prechla­ dení jaskyne prejaví najmä vo vzdialenejších priestoroch minimálne, pre­ tože prechladzovanie je závislé od množstva a tepelnej kapacity vzduchu, ktorý prenikne do jaskyne, a od tepelnej kapacity a tepelnej vodivosti hornín, sedimentov a vody. Preto sú na vytvorenie vhodných klimatic­ kých pomerov jaskyne z hľadiska prechladzovania najvýhodnejšie zimy s dlhotrvajúcimi nízkymi teplotami.

I keď sledované obdobie 1970—1982 z hľadiska dokonalého poznania klimatického režimu jaskyne a závislostí medzi zmenami teploty vo von­ kajšom prostredí a jaskyňou nie je veľmi dlhé, získané poznatky nám dávajú dobré podklady na posúdenie prechladzovania jaskyne a jej tep­ lotného režimu.

V sledovanom období boli pre tvorbu a udržanie ľadu najvýhodnejšie zimy 1969­1970, 1978­1979, 1980­1981 a 1981­1982, keď dlhodobé níz­ ke teploty vo vonkajšej atmosfére vytvorili vhodné podmienky na pre­ chladenie jaskyne. Počas týchto zím sa vytvorilo veľké množstvo ľadu, ktoré v teplom ročnom období predstavovalo zásobu chladu. Najmä v zim­ nom období 1981—1982 sa vytvorilo veľa ľadových stalagmitov, stalakti­ tov, ľadových stĺpov, zväčšili sa pokrovy podlahového ľadu, a tým jaskyňa dosiahla ľadovú výzdobu, ktorá počas posledných desaťročí nebola za­ znamenaná (J. H a 1 a š — P. M i t t e r , 1982).

Dostatočné prechladenie a vytvorenie veľkého množstva ľadu sa vý­ razne prejavovalo i v teplých ročných obdobiach predovšetkým v trvalé zaľadnenom Veľkom a Kmeťovom dóme, kde sa po zimnom období pre­ javil iba mierny vzostup teploty, ktorej hodnoty sa pohybovali iba málo nad bodom mrazu. Taktiež amplitúdy teplôt v týchto priestoroch boli menšie ako po miernych zimách, priemerná teplota vzduchu dosiahla hodnotu 0,3 °C i menšiu, preto sa v Kmeťovom dóme ľadové stalagmity a stĺpy udržali počas celého roka a podstatne menší bol aj úbytok pod­ lahového ľadu (obr. 3).

Veľmi nepriaznivo sa na celkovom stave a tepelnej bilancii jaskyne 124

Obr. 3. Demänovská ladová jaskyňa — Kmeť ov dóm 9. 12. 1982. Foto J. Halaš Tab. 3. La grotte de glace Demänovská ľ adová jaskyňa — salle Kmeť ov dóm, le 9/12. 1982. Photo J. Halaš

prejavili mierne zimy v období 1971—1977. V zimnom období teploty v jaskyni iba na krátky čas poklesli pod 0 °C, vytvorilo sa malé množ­ stvo podlahového ľadu a ľadové stalagmity, stalaktity a stĺpy dosiahli iba malé rozmery (obr. 4). Priestor jaskyne bol po takýchto miernych zimách prechladený nedostatočne a s príchodom teplých ročných období sa veľmi rýchlo zvýšila teplota, roztápal sa ľad a ľadová výzdoba až do tej miery, že sa z nej do začiatku zimy zachovali iba zvyšky najmohut­ nejších ľadových stĺpov (obr. 5).

Zmeny teploty sú závislé nielen od toho, do akej miery a na aké dlhé obdobie poklesli teploty v zime vo vonkajšej atmosfére, ale v jednotli­ vých jaskynných priestoroch aj od vzdialenosti, ktorú od Štrkového dómu musí k nim prekonať studený vzduch. Táto závislosť sa dá dobre sledo­ vať na grafickom vyhodnotení teploty vzduchu (obr. 2), kde sú grafy chodu teploty na jednotlivých meracích stanovištiach zoradené podľa vzdialenosti od vchodu do Štrkového dómu, ktorým v zimnom období prúdi studený vzduch do jaskyne. Z grafického vyhodnotenia taktiež vi­ dieť, že zmeny teploty v zimnom období sú podstatne väčšie a priamo závislé od zmien teploty vonkajšieho prostredia. V teplom ročnom obdo­ 125

O b r . 4. D e m ä n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ň a — K m e ť o v d ó m 16. 2. 1 9 7 6 . F o t o J . H a l a š T a b . 4. L a g r o t t e d e g l a c e D e m ä n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ň a — s a l l e K m e ť o v d ó m , 1 6 / 2 . 1 9 7 6 P h o t o J . H a l a š

l e

bí sa závislosť zmien teploty v jaskyni od zmien teploty vonkajšieho pro­ stredia prejavuje minimálne. J e to spôsobené zníženou výmenou vzduchu a na vzostupe teploty jaskynného prostredia sa podieľa najmä teplo pre­ stupujúce z horninového masívu, teplo uvoľnené kondenzáciou vodných pár a teplo vytvorené ľudskou činnosťou. Najväčšie sezónne amplitúdy teplôt môžeme pozorovať v tých rokoch, keď sa vyskytovali dlhotrvajúce zimy s nízkymi teplotami.

126

O b r . 5. D e m ä n o v s k á l a d o v á j a s k y ň a — K m e ť o v d ó m 2 2 . 10. 1 9 7 5 . F o t o J . H a l a š T a b . 5. L a g r o t t e d e g l a c e D e m ä n o v s k á l a d o v á j a s k y ň a — s a l l e K m e ť o v d ó m , l e 2 2 / 1 0 . 1 9 7 5 . P h o t o J . H a l a š

Podobnú závislosť môžeme sledovať i v zmenách dennej teploty. V tep­ lom období roka dochádza iba k veľmi malým denným zmenám. J e j zvý­ šenie je spôsobené teplom, ktoré v priestoroch jaskyne uvoľ ňujú osvet­ ľovacie telesá, elektrické zariadenia a v menšej miere teplom uvoľ neným návštevníkmi. V zimnom období dochádza k podstatne väčším výkyvom dennej teploty v závislosti od zmien teploty vo vonkajšej atmosfére.

Výsledky a poznatky získané výskumom klimatického režimu jaskyne 127

slúžia ako prvotný podklad na usmerňovanie prác pri údržbe a prevádzke jaskyne. Na základe získaných poznatkov sa v rokoch 1974—1976 vyko­ nala v jaskyni rekonštrukcia prehliadkového okruhu a sprístupnil sa Štrkový dóm. Všetky zásahy a úpravy sa robili tak, aby sa nenarušil klimatický režim jaskyne, ale sa zlepšil. Dôkazom toho, že práce a zásahy uskutočnené v Demänovskej ľadovej jaskyni boli správne, je stav jasky­ ne s bohatou ľadovou výzdobou, ako a j hodnoty teploty vzduchu v po­ sledných rokoch.

Do redakcie zborníka došlo 9. marca 1983

L I T E R A T Ú R A 1. B E N I C K Ý , V . : P r í s p e v o k k d e j i n á m D e m ä n o v s k e j l a d o v e j j a s k y n e a k o b j a v e ­ n i u j a s k y n e M i e r u . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 1, M a r t i n 1 9 5 8 .

2. H A L A S , J . : V p l y v f y z i k á l n y c h v e l i č í n o v z d u š i a n a g e n é z u r a d o v ý c h ú t v a r o v v D o b š i n s k e j a D e m ä n o v s k e j l a d o v e j j a s k y n i . S l o v e n s k ý k r a s , 18, M a r t i n 1 9 8 0 .

3. H A L A Š , J . — M I T T E R , P . : N a j k r a j š i a z a p o s l e d n ý c h d v a d s a ť r o k o v . K r á s y S l o v e n s k a 59, 1 9 8 2 , č. 9.

4. H A L A S , J . — S L l V A , L . : P r í s p e v o k k p r o b l é m u m e r a n i a t e p l o t y v ľ a d o v ý c h j a s k y n i a c h . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 17, M a r t i n 1 9 7 9 .

5. K U B Í N Y , D . : T e k t o g e n é z a k r a s o v ý c h ú t v a r o v v Z á p a d n ý c h K a r p a t o c h . T e k t o ­ g e n é z a l a d o v ý c h j a s k ý ň n a S l o v e n s k u . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 9, M a r t i n 1 9 7 1 .

6. K U N S K Ý , J . : L e d o v é j e s k y n é . S i r ý m s v é t e m , X X I , 1 9 4 3 , č. 2.

7. O T R Ú B A , J . : P r o b l é m m i k r o k l í m y a z n o v u z a l a d n e n i a D e m ä n o v s k e j ľ a d o v e j j a s k y n e . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 1, M a r t i n 1 9 5 8 .

8. O T R U B A , J . : M e t e o r o l o g i c k é p o d m i e n k y a z a l a d n e n i e v D e m ä n o v s k e j l a d o v e j j a s k y n i . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 9, M a r t i n 1 9 7 1 .

L A G R O T T E D E G L A C E D E M Ä N O V S K Á Ľ A D O V Á J A S K Y Ň A — C E R T A I N S R É S U L T A T S D U M E S U R A G E D E S T E M P É R A T U R E S D E Ľ A I R D A N S L A P E R I Ó ­ D E 1 9 7 0 — 1 9 8 2 R é s u m é L e t e r r i t o i r e d e l a S l o v a q u i e e s t c o n n u é g a l e m e n t p a r ľ e x i s t e n c e d e s g r o t t e s o u ľ o n t r o u v e p e n d a n t ľ h i v e r d a n s l e s p a r t i e s p l u s o u m o i n s g r a n d e s d e s g r o t t e s l a f o r m a t i o n d e l a g l a c e . C e p e n d a n t , c e l l e ­ c i n e r e s t e p a s p a r t o u t a u c o u r s d e t o u t e ľ a n n é e . L a g l a c e n e s e m a i n t i e n t q u e d a n s l e s g r o t t e s d o n t l e d é v e l o p p e m e n t a c r é é d e f a v o r a b l e s c o n d i t i o n s m o r p h o l o g i q u e s , h y d r o l o g i q u e s e t c l i m a t i q u e s .

L e s g r o t t e s d e g l a c e , e n t a n t q u e c r é a t i o n s n a t u r e l l e s s p é c i a l e s , i n t e r e s s e n t d e p l u s e n p l u s l e p u b l i c , c e l a n o n s e u l e m e n t a u p o i n t d e v u e p r o f e s s i o n n e l m a i s , n o t a m m e n t , a u p o i n t d e v u e t o u r i s t i q u e . N é a n m o i n s , ľ h o m m e p r o v o q u a i t l e s c h a n g e m e n t s n é f a s t e s d u r é g i m e n a t u r e l d e s g r o t t e s , s o i t p a r l e t o u r i s m e , s o i t p a r l a p r o s p e c t i o n n o n o p t i m a l e . P o u r l a p l u p a r t , i l s ' a g i s s a i t d e s a c t i o n s q u i o n t d é ­ t e r i o r é l a f o r m e m o r p h o l o g i q u e d e l a g r o t t e e t , p a r s u i t e d e c e l a , s o n r é g i m e c l i m a ­ t i q u e e t h y d r o l o g i q u e .

L a g r o t t e d e g l a c e D e m ä n o v s k á j a s k y ň a e s t ľ u n e d e s g r o t t e s d e g l a c e

s l o v a q u e s

o u v e r t e s a u p u b l i c . O n y t r o u v e l e s s a l l e s d e V e ľ k ý e t K m e ť o v d ó m , o ú l a g l a c e

128

r e s t e t o u j o u r s . E n h i v e r , l a g l a c e s e f o r m e d a n s l e s s a l l e s d e Š t r k o v ý , B e l o v ý e t H a l a š o v d ó m e t d a n s l a Č i e r n a g a l é r i a . E l l e n ' y r e s t e q u ' u n e p a r t i e d e ľ a n n é e s u i v a n t l e s t e m p é r a t u r e s q u i y r é g u e n t e t s e l o n l a q u a n t i t é d e l a g l a c e f o r m é e .

II f a u t d i r e q u e l e s a c t i v i t é s l i é e s a u x t r a v a u x d e p r o s p e c t i o n e t a u x p r é p a r a t i f s d e ľ o u v e r t u r e a u p u b l i c o n t c a u s é p l u s i e u r s e f f e t s n é g a t i f s e n c e q u i c o n c e r n e l a f o r m a t i o n e t l e m a i n t e n t d e l a g l a c e d a n s c e t t e g r o t t e . C ' e s t p o u r q u o i l e s s p é c i a ­ l i s t e s s e s o n t i n c i t é ä e n t r e p r e n d r e l e s t r a v a u x d e r e c h e r c h e s é r i e u x d a n s c e t t e g r o t t e . L e s m e s u r a g e s d e c o n t r ô l e y o n t c o m m e n c é e n 1 9 5 3 . L e s p l u s g r a n d s t r a ­ v a u x o n t e u l i e u d a n s l e s a n n é e s 1 9 5 4 — 1 9 5 6 . P l u s t a r d , j u s q u ' a u d é c e m b r e d e 1 9 6 9 o n n ' a f a i t q u e d e s m e s u r a g e s s p o r a d i q u e s p l u s o u m o i n s p é r i o d i q u e s . A p a r ­ t i r d e c e t t e é p o q u e , a p r é s c e q u ' o n a c r é é d e b o n n e s c o n d i t i o n s a u M u s é e d u K a r s t S l o v a q u e , l a g r o t t e e s t l e l i e u d e s t r a v a u x d e r e c h e r c h e c l i m a t o l o g i q u e s p l u s c o m ­ p l e x e s .

D e s l e d é b u t d e c e s t r a v a u x , ľ a t t e n t i o n c o n c e n t r é e e s t p r é t é e a u m e s u r a g e d e s t e m p é r a t u r e s d e ľ a i r e n t a n t q u e g r a n d e u r p h y s i q u e q u i e s t l e f a c t e u r d e l i m i t e p o u r l a c r é a t i o n d e s c o n d i t i o n s c l i m a t i q u e s f a v o r a b l e s ä l a f o r m a t i o n e t a u m a i n ­ t i e n t d e l a g l a c e . A c e b u t o n a i n s t a l l é l e s p o s t e s d e m e s u r e d e s t e m p é r a t u r e s d e ľ a i r d a n s l e s s a l l e s V e l k ý d ó m , K m e ť o v d ó m , Č i e r n a g a l é r i a , J á n o š í k o v s t ô l , M e d ­ v e d i a c h o d b a , Š t r k o v ý d ó m ( d e p u i s 1 9 7 8 ) e t a u ­ d e v a n t d e ľ e n t r é e ä l a g r o t t e .

S e s e r v a n t d e p l u s i e u r s d o n n é e s s t a t i s t i q u e s i s s u e s d u m e s u r a g e d e s t e m p é r a t u r e s d e ľ a i r ľ a u t e u r p r é s e n t e d a n s s a c o n t r i b u t i o n l e s v a l e u r s d e s t e m p é r a t u r e s m a x i ­ m u m m o y e n n e s , m i n i m u m m o y e n n e s e t m o y e n n e s s e l o n l e s m o i s e t s e l o n l e s p é ­ r i o d e s d e ľ a n n é e ( t a b . 1, 2, 3) a i n s i q u e l e g r a p h i q u e c o n t e n a n t l e s t e m p é r a t u r e s m e n s u e l l e s m a x i m u m m o y e n n e s , m i n i m u m m o y e n n e s e t m o y e n n e s ( g r . 2).

M a l g r é l e f a i t q u e l a d u r é e d e s m e s u r a g e s ( 1 9 7 0 — 1 9 8 2 ) n ' e s t p a s e n c o r e s u f f i s a ­ m e n t l o n g u e a f i n d e p o u v o i r b i e n c o n n a i t r e l e r é g i m e c l i m a t i q u e d e l a g r o t t e e t l e s i n t e r d é p e n d a n c e s d e s t e m p é r a t u r e s e x t é r i e u r e s e t c e l i e š d a n s l a g r o t t e , l e s a c q u i s i s s u s d e c e s t r a v a u x r e p r é s e n t e n t d e b o n n e s b a s e s p o u r l e j u g e m e n t d u r é ­ g i m e d e t e m p é r a t u r e e t s e r v e n t d e p r e m i e r d o c u m e n t a i d a n t ľ o r i e n t a t i o n d e s t r a ­ v a u x v i s a n t ä ľ e n t r e t i e n e t ä ľ e x p l o i t a t i o n d e l a g r o t t e . Ľ é t a t a c t u e l d e l a g r o t t e y c o m p r i s l a r i c h e s s e d e l a g l a c e ä s o n i n t é r i e u r e t l e s v a l e u r s d e l a t e m p é r a t u r e d e ľ a i r m e s u r é e s a u c o u r s d e s d e r n i é r e s a n n é e s s e r v e n t d e p r e u v e q u e l e s t r a v a u x e t l e s i n t e r v e n t i o n s r é a l i s é s d a n s l a g r o t t e d e g l a c e D e ­ m ä n o v s k á ľ a d o v á j a s k y ň a é t a i e n t j u s t e s .

Slovenský kras XXII —i 1984

PRÍČINY A DÔSLEDKY ZNEČISŤOVANIA JAŠTERIČIEHO JAZERA V SLOVENSKOM KRASE V I E R A T E R E K O V Á

Slovenský kras podľa návrhu smerného vodohospodárskeho plánu je jedným z desiatich území, ktoré sa n a v r h u j ú za chránené vodohospodár­ ske oblasti.

Problematika znečisťovania a ochrany krasových vôd mezozoika je veľ­ mi zložitá, a tým a j metodicky a teoreticky veľmi náročná. J e j rozpra­ covanie v súčasnosti je iba čiastočné a pre zabezpečenie optimálnej ex­ ploatácie i ochrany týchto národohospodársky významných podzemných vôd vonkoncom nedostatočné.

S T R U Č N É P O M E R Y ­ G E O G R A F I C K É , K L I M A T I C ­ K É , H Y D R O L O G I C K É , G E O L O G I C K O ­ T E K T O N I C K É , A H Y D R O G E O L O G I C K É Jašteričie jazero je jedným z najväčších jazier Slovenského krasu, jeho územie patrí k našim najväčším krasovým územiam s takmer úplne vy­ vinutým krasovým fenoménom, typickým pre mierne klimatické oblasti.

Jazero sa nachádza v orografickej časti Slovenského krasu — na Silickej planine v nadmorskej výške 610 m n. m., SV od obce Silica, vzdialenej cca 3,5 km od jazera. Je označované ako okrajové krasové jazero a vznik­ lo na konci slepej úvaliny, na styku werfénu s gutensteinským vápencom. Územie Slovenského krasu, v ktorom sa Jašteričie jazero nachádza, patrí k miernemu klimatickému pásmu, ktoré má dostatok zrážok na proces krasovatenia. Podľa T a r a b k a možno plošiny Silickej planiny zaradiť k subtypu mierne kontinentálnej, mierne teplej a mierne vlhkej klímy horských plošín. Ide o planiny vo výške 400 až 700 m. Priemerné januá­ rové teploty sa pohybujú od —4 do —6 °C, júlové od 16 do 18 °C a ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt je 22 °C. Ročný úhrn zrážok

131

Tab. 1. Priemerné dlhodobé úhrny zrážok v m m (r. 1931—1960) M e s i a c e

S i l i c a

I

I I

I I I

I V

V

V I

3 7

3 8

3 8

4 4

8 5

1 0 1

V I I V I I I

8 4

7 4

I X

X

52

5 4

X I

6 3

X I I

r o k

5 0

7 2 5

je 650 až 800 mm. Maximum zrážok pripadá na jún, pričom sú rovno­ merne rozložené počas celého roka (tab. 1). Územie Silickej planiny odvodňujú systémy puklín a vertikálne ka­ nály do podzemia. Vlastná plošina je bez hydrografickej siete. Hlavným odvodňujúcim tokom je rieka Slaná, do ktorej privádzajú vodu podzem­ né toky (tok v Silickej ľadnici, Čierny potok v Gombaseckej jaskyni) a pramene vyvierajúce na úpätí planiny (Čierna vyvieračka, Biela vyvie­ račka, Pistrang, Slavec) odvádzajú vodu z planiny. Táto rieka predstavuje bázu skrasovatenia územia a tam, kde werfénske nepriepustné horniny vystupujú na úpätí planiny, je báza skrasovatenia situovaná vyššie.

Silická planina s priľahlými orografickými celkami predstavuje pestré geologické územie. Z väčšej časti je územie Silickej planiny budované triasovými sedimentmi, najmä vrchno­ a strednotriasovými vápencami.

V nadloží meliatskej série — stredný a vrchný trias (jura) — vystupuje silický príkrov, ktorý tam bol pravdepodobne presunutý zo severu na juh (M o c k , 1978) a je budovaný triasovými horninami. Vrstevný sled silického príkrovu začína miestami permskými uloženinami, častejšie však sedimentmi spodného triasu. Sú to predovšetkým pieskovce, bridlice, vo vyššej časti aj sliene a vápence. Dobre odkryté horniny najvyššej časti spodného triasu (kampilu) vystupujú pri Jašteričom jazere, sú tvorené slienitými bridlicami, pestrými bridlicami, pieskovcami, slienitými vápen­ cami a sú v styku so strednotriasovými gutensteinskými vápencami, Mies­ tami vápence prechádzajú v gutensteinské dolomity. Vyššie vystupujú na povrch svetlé wettersteinské vápence, ktoré tvoria najvyššiu časť skra­ sovateného povrchu planiny. J u r a sa zachovala v území len v denudač­

O b r . 1. H y d r o g e o l o g i c k á m a p a — š t r u k t ú r a V e ľ k e j s k a l y . V y s v e t l i v k y : 1 — s p o d n ý t r i a s — s l i e n i t é b r i d l i c e , p i e s k o v c e , s l i e n i t é v á p e n c e , 2 — s t r e d n o t r i a s o v é t m a v é v á p e n c e — a n i s , 3 — s t r e d n o t r i a s o v é d o l o m i t y — a n i s , 4 — s t r e d n o ­ a v r c h n o ­ t r i a s o v é d o l o m i t y . 5 — a l u v i á l n e n á p l a v y — k v a r t é r , 6 — s v a h o v é s u t e — k v a r t é r , 7 — p r a m e n e z a c h y t e n é , n e z a c h y t e n é , 8 — s m e r p r ú d e n i a p o d z e m n ý c h v ô d , 9 ­ p r i e p a s t i , 10 — j a z e r á , 11 — z l o m y A b b . 1. H y d r o g e o l o g i s c h e K a r t e — d i e S t r u k t u r d e r F o r m a t i o n V e ľ k á s k a l a . E r l ä u ­ t e r u n g e n : 1 — u n t e r e r T r i a s , M e r g e l s c h i e f e r , S a n d s t e i n , M e r g e l k a l k s t e i n , 2 ­ m i t ­ t e l t r i a s s i c h e r d u n k l e r K a l k s t e i n — a n i s o t r o p , 3 — m i t t e l t r i a s s i c h e r D o l o m i t — a n i s o ­ t r o p , 4 — m i t t e l ­ u n d o b e r t r i a s s i c h e r D o l o m i t , 5 — a l l u v i a l e A n s c h w e m m u n g e n — Q u a r t ä r , 6 — A b h a n g g e r o l l — Q u a r t ä r , 7 — e i n g e f a n g e n e u n d n i c h t e i n g e f a n g e n e Q u e l l e n , 8 — d i e R i c h t u n g d e s S t r o m e n s d e r u n t e r i r d i s c h e n W ä s s e r , 9 — S c h l u c h t e n , 10 — B e r g s e e n , 11 — B r ú c h e

132

i i ~ ~ r i i — i — — i — i r i — n ~ 1 • I I­

/

/

/

o

/ / /

/ o

/ o

O

o

M 1: 50 0 0 0 z o st r o j i l a : ymVJCA V T e r e k o v á

s p o u ž i t í m h g m a p y I G H Fzyxwvutsrqpon J. O r v a n a p r e k r e sl i l a : Ko v á č o v a

S I L I C A

J a z e r o p o d

J R D

ných reliktoch. Mladšie členy silického príkrovu sa dodnes nezachovali.

Silická planina pôvodne predstavovala jednotnú planinu, ktorá bola rozlámaná, o čom svedčí rovnaká dimenzia krasových jám, ako a j ich usporiadanie, ktoré sa viaže na tektonické línie smeru S — J a Z — V ( J a k á l , 1975).

Na hydrogeológiu študovaného územia mali podstatný vplyv litologické pomery, tektonický vývoj územia a následné skrasovatenie karbonátic­ kých hornín.

Karbonátické horniny, ktoré tvoria samostatnú hydrogeologickú štruk­ túru, možno charakterizovať úplne vyvinutým krasovým fenoménom.

Väčšina vôd štruktúry drenuje značné plochy územia práve jaskynnými systémami vo forme krasových vyvieračiek. Hydrogeologickú štruktúru predstavuje synklinála v karbonátických horninách mezozoika, ktorá po­ kračuje a j pod dolinou rieky Slanej. Horninové prostredie (silne skraso­ vatené vápence alebo sústredeným prúdom podzemných vôd premyté vá­ pencové sute) možno charakterizovať hodnotami prietočnosti rádové nad 1 . 1 0 ­ 2 ( O r v a n , 1981). Podzemné vody v hydrogeologickej štruktúre sa vytvárajú zo zrážok. Všetka zrážková voda, ktorá sa dostáva do karbo­ nátického masívu (okrem výparu), najskôr prúdi vertikálne, neskôr sa prúdenie mení na horizontálne. Zvláštnosťou je tzv. sifonálne prúdenie, charakteristické tým, že vody v skrasovatenom karbonátickom masíve sa dostávajú vertikálnym prúdením do väčších hĺbok, pod miestnu eróznu bázu, a potom pri styku s nepriepustnou výplňou údolia Slanej vystupujú na povrch vo forme výstupných prameňov (Čierna vyvieračka, Biela vy­ vieračka, Hradná, Pod Veľkou skalou, Pistrang — pozri obr. 1).

Hladina podzemných vôd nie je súvislá, voda často vyplňuje len dutiny, ktoré sa rozšírili až do jaskynných systémov. Kolísanie hladiny podzem­ ných krasových vôd závisí od zrážok, od nich sú závislé i výdatnosti prameňov, ktoré sa pohybujú od nulových hodnôt (pri občasných prame­ ňoch) až po niekoľko 100 l/s. Smery prúdenia podzemných vôd sú v štruk­ túre komplikované a v celej štruktúre ich nepoznáme. V južnej časti Silickej planiny sa smery prúdenia podzemných vôd sledovali jednak stopovacími farbiacimi skúškami, jednak ich možno tiež predpokladať podľa výsledkov chemických analýz vôd. Akumulované podzemné vody v južnej časti planiny (oblasť Jašteričieho jazera) sa pohybujú JZ sme­ rom, v smere osi: Silická ľadnica — Čierna — Biela vyvieračka. V tejto oblasti sa vyčlenili dve zberné oblasti podzemných vôd — severná a juž­ ná. Severná zberná oblasť je situovaná severne od obce Silica. Podzemné vody pretekajú v smere: Jašteričie jazero — Silická ľadnica — Biela vy­ vieračka. Južná zberná oblasť sa nachádza južne od obce Silica. Podzem­ né vody idú v smere osi: Silická ľadnica — Čierna vyvieračka. V Silickej ľadnici sa mieša určitá časť vôd z obidvoch zberných oblastí. Časť vôd zo severnej zbernej oblasti komunikuje s vodami z južnej zbernej oblasti a vyteká na povrch v Čiernej vyvieračke. Južná zberná oblasť však ne­

134

O b r . 2. P o h l a d n a J a š t e r i č i e j a z e r o . F o t o P . M i t t e r A b b . 2. A n s i c h t v o m B e r g s e e J a š t e r i č i e j a z e r o . F o t o P . M i t t e r

T a b . 2. C h e m i c k é a n a l ý z y z r á ž k o v ý c h v ô d z o s t a n i c e B r z o t í n Z l o ž k a

M i n e r a l i z á c i a p H C h S K ­ M n N a + + K + n h 4 + C a + 2

M g + 2

C l ­ + F"

so4­2

n o 2 ­ +

PO4­3 h c o 3 ­

no3­

+ co3­2

v o ľ n ý C 0 2

M i n i m u m

M a x i m u m

P r i e m e r

2 5 , 7 8 5,5 0,96 0,40 0,06 3,21 0 , 7 3 0,60 3,29 0,61 0 , 0 1 12,20 0 , 0 0

7 7 , 2 2 9,10 5 , 8 4 2,05 2,19 14,03 6,81 1,76 14,40 3,76 0,06 4 2 , 7 1 2 4 , 6 4

4 8 , 3 9 7,4 3,36 1,42 0 , 7 1 6,49 3,55 1,42 9 , 5 6 2,70 0 , 0 4 2 0 , 6 2 7,40

P o z n á m k a : h o d n o t y k o n c e n t r á c i í j e d n o t l i v ý c h z l o ž i e k s ú u v e d e n é v m g / l — o k r e m h o d n o t y p H , n = 10, a n a l ý z y v y k o n a l o l a b o r a t ó r i u m I G H P , n . p., Ž i l i n a .

135

dotuje Bielu vyvieračku. Takýto obeh vôd sa predpokladá na základe chemických analýz, ako a j na základe hydrogeologickej interpretácie.

C H E M I Z M U S V Ô D Pri hodnotení chemizmu vôd v záujmovej oblasti sme sa zamerali na: 1. chemizmus zrážkových vôd, 2. chemizmus vôd Jašteričieho jazera a okolitých studní, 3. chemizmus podzemných vôd vyvierajúcich v Čiernej a Bielej vyvie­ račke.

T a b . 3. S t o p o v é p r v k y v z r á ž k o v e j v o d e v m g / l S t o p o v ý p r v o k

C u Z n C d P b C r A s S e

M i n i m u m

M a x i m u m

P r i e m e r

0 , 0 0 0 0 , 0 2 5 0 , 0 0 0 0 , 0 0 1 0 , 0 0 1 0 , 0 0 2 0 , 0 0 2

0 . 0 0 4 0 , 5 2 8 0 , 0 0 4 0 , 0 1 3 0 , 0 0 7 0 , 0 0 9 0 , 0 0 3

0 . 0 0 2 0 , 2 1 6 0 , 0 0 2 0 , 0 0 7 5 0 , 0 0 4 0 , 0 0 5 0 , 0 0 2 5

P o z n á m k a : n = 8.

1. CHEMIZMUS ZRÁŽKOVÝCH VÔD Zrážková voda, ktorá je hlavným zdrojom napájania podzemných a po­ vrchových vôd v záujmovom území, sa prvotne mineralizuje už v atmo­ sfére dôsledkom rozpúšťania plynných a pevných exhalátov. Podľa vý­ sledkov chemických analýz charakterizujeme zrážkové vody, ktoré boli odobraté v záujmovom území (stanica Brzotín) počas roku 1982 v prie­ mere v mesačných intervaloch (okamžité a kumulatívne zrážky), ako nízko mineralizované: M = priemerne 48,39 mg/l. Typ chemizmu vôd je premenlivý, vyskytujú sa vody od prechodného typu bikarbonáto­sul­ fátového — A2—S2(S04), resp. sulfátového — S2(S04), až po zmiešaný typ s prevahou bikarbonátovej zložky (podľa Palmerovej klasifikácie uprave­ nej G a z d o m ) . Hodnota pH v zrážkovej vode má značný rozptyl: pH = 5,5—9,10. Hodnota pH v celoslovenskom priemere je nižšia. Zvý­ šená hodnota pH vody na území je dôsledkom interakcie zrážok s miest­ nym ovzduším ešte v atmosfére, ktorá je znečisťovaná vápenným a mag­ nezitovým prachom. Na tvorbe chemizmu sa prevažne zúčastňujú ióny Ca+2, Mg+ 2 , NH 4 +, Na+, K+, S0 4 " 2 , HC0 3 ~, Cl", N 0 3 ~ (poradie podľa percentuálneho zastúpenia). Prehľad celkového chemizmu zrážkovej vody vrátane stopových prvkov uvádzame v tabuľke 2, 3. Zdrojom stopových 136

prvkov v zrážkovej vode (As, Cd, Se, Pb, Zn) sú n a j m ä úlety z úpravne ŽB v Rožňave, v menšej miere SMZ v Jelšave a teplárne, ako a j v ý f u ­ kové plyny.

Zrážkové vody vstupujú do podzemného obehu v horninách jednak priamo — po prestupe cez pôdne pokryvné útvary, kde dochádza k meta­ morfóze ich chemizmu, a to najmä obohacovaním sa o C0 2 , jednak po­ vrchovým rónom po pokryvných útvaroch s odtokom do puklín, závrtov a priepastí, kde pri ďalšom prestupe sa taktiež metamorfujú.

Na metamorfózu najvýraznejšie vplývajú pedologické procesy, ktoré sú v sledovanom území ovplyvňované radom činiteľov: reliéfom terénu, ve­ getačným krytom, klímou, hospodárskym zásahom človeka. Najvýraznej­ šie sú však podmienené charakterom materskej horniny. K výraznej me­ tamorfóze zrážkovej vody dochádza v Jašteričom jazere najmä vplyvom poľnohospodárskej činnosti, ale a j ďalších uvedených činiteľov, čím sa pôvodný typ chemizmu mení na nevýrazný kalcium­bikarbonátový, resp. zmiešaný typ s prevahou kalcium­bikarbonátovej zložky.

2. CHEMIZMUS VÔD V JAŠTERIČOM JAZERE A PRIĽAHLÝCH STUD­ NIACH

Už sme spomenuli, že Jašteričie jazero je okrajové krasové jazero, kto­ ré vzniklo na styku werfénu s gutensteinským vápencom. Odtokové ka­ nály a ponory sú upchaté nepriepustnými werfénskymi sedimentmi, pre­ to voda zostáva v jazere natrvalo. Nad hladinou vody je v činnosti ponor (na SZ strane jazera), ktorý limituje maximálnu výšku hladiny vody v ja­ zere. Keď hladina dosiahne úroveň ponoru, voda odteká do podzemia, kde komunikuje s podzemnými karbonátovými vodami.

Voda v jazere je dotovaná len zrážkovými vodami, a to priamo alebo povrchovým rónom z okolitých strání. Chemizmus vody a jeho meta­ morfóza sú veľmi ovplyvnené poľnohospodárskou činnosťou. Povrchové dažďové vody stekajúce do jazera pretekajú územím, ktoré je intenzívne poľnohospodársky obrábané (veľká až nadmerná chemizácia, používanie organických prírodných hnojív, a j kvapalných, používanie pesticídov).

Z týchto zdrojov znečistenia sa do jazera dostávajú značné množstvá NO3­ NO2", ktoré sa vo veľmi redukčnom prostredí menia na NH 4 + a vplyvom nitrifikačných baktérií — druhzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFED Nitrobacter a Nitrosomonas v aeróbnom prostredí ­ opäť na N 0 2 ^ a N 0 3 ~ podľa rovnice ( B l a ž e j a kol., 1981): 2 NH 4 + + 3 0 2 = 4 H+ + 2 N 0 2 ­ + 2 H 2 0 2 N 0 2 ~ + 4 0 2 = 2 NO3­ Dôkazom je ich prítomnosť v okolitých studniach.

Proces nitrifikácie nie je však úplný, pretože je brzdený vyššou koncentráciou organických látok (maximálna koncentrácia 21,44 mg 0 2 /l), 137

T a b . 4. C h e m i c k é a n a l ý z y v ô d v z á u j m o v o m ú z e m í m i e s t o o d b e r u / d á t u m o d b e r u S t a n o v e n i e

M i n e r a l i z á c i a t e p l o t a v / v z [°C] p H C h S K — M n N a + K + n h 4 + C a + 2 M g + 2 C l ­ + F ­ s o 4 ­ 2 N 0 3 ­ + N C V

PO4­3 HCO3­ + CO3­2

p r i r o d z . O a °/o n a s .

J a š t . j.

J a š t . j.

s t u d ň a

s t u d ň a

S i l . l a d n .

Č i e r n a v .

B i e l a v .

j. p o d J R D

26. 5. 82

26. 10. 82

26. 5. 8 2

26. 10. 82

26. 10. 82

27. 10. 82

27. 10. 82

27. 5. 8 2

3 0 0 , 2 3 1 8 / 2 5 7,5 8,40 3 , 5 0 12,0 0 , 2 2 5 9 , 3 2 5 , 5 9 2 3 , 8 6 3 2 , 5 1 0 , 8 8 0 , 0 2 1 5 8 . 6 5 6 9 , 3 4

4 2 2 , 7 8 1 3 / 1 4 7,0 2 1 , 4 4 5,75 3 6 , 7 0 6 , 0 0 6 0 , 9 2 8,51 3 4 , 8 6 1 3 , 1 7 0 , 6 4 0 , 1 9 2 5 0 , 1 9 0 , 0 0

6 2 6 , 7 8 1 0 , 2 / 2 5 7,2 2 , 4 0 4 , 9 0 1,50 0,16 1 4 4 , 2 9 6 , 0 8 2 2 , 2 6 6 7 , 0 7 8 1 , 3 2 0 , 0 2 2 9 2 , 8 9 6 3 , 0 4

5 4 4 , 9 6 1 1 / 1 4 7,1 2 , 1 6 4 , 7 5 1,70 0 , 0 5 1 2 3 , 8 5 6 , 5 7 2 0 , 2 8 5 6 , 3 8 5 5 , 2 2 0 , 0 2 2 6 8 , 4 8 3 3 , 5 0

8 2 5 , 5 1 3 / 1 7,35 4 , 7 2 1 6 , 0 5 3 1 , 0 0 0 , 0 4 1 5 6 , 7 1 2 1 , 4 4 5 7 , 5 2 9 1 , 3 5 5 0 , 3 1 0 , 4 4 3 9 0 , 5 2 0 , 0 0

6 6 1 , 8 2 9 , 6 / 1 3 7,2 1,60 6,40 10,00 0 , 0 5 1 3 6 , 2 7 13,62 2 3 , 3 9 4 7 , 3 2 3 8 , 1 1 0 , 2 6 3 7 8 , 3 1 6 9 , 9 9

5 8 0 . 2 0 9 , 8 / 1 3 7,05 0,80 3,70 1,10 0 , 0 5 1 1 3 , 0 3 2 1 , 5 0 1 1 , 8 4 3 5 , 3 1 2 9 , 9 0 0 , 0 3 3 6 0 , 0 1 9 9 , 3 5

8 6 6 , 9 3 1 2 / 1 7 , 5 7,7 5 4 , 4 0 17,80 7 8 , 0 0 12,50 1 1 5 , 4 3 2 0 , 1 9 5 0 , 8 9 5 5 , 9 6 2 , 1 4 5,20 4 8 8 , 1 4 2 2 , 2 7

H o d n o t y j e d n o t l i v ý c h s t a n o v e n í s ú u v e d e n é v m g / l .

a preto je v týchto vodách a j naď alej amoniak prítomný v koncentrácii max. 6,00 mg/l (pozri tab. 4). Ďalej sa voda obohacuje o alkálie, n a j m ä o K+ a o PC>4­3. Značný obsah draslíka je dôsledkom ďalšieho negatív­ neho javu, ktorý vplýva na chemizmus vody v jazere. Je to fekálna a bak­ teriálna kontaminácia vôd, podmienená pasením dobytka a oviec. Jazero slúži aj ako jediný zdroj vody pre napájanie dobytka v okolí. Umelé studne a napájadlá, ktoré sa tu v súčasnosti budujú, môžu síce zabrániť ď alšej erózii a devastácii pôdy a jazera, ale na d r u h e j strane budú spô­ sobovať znižovanie hladiny vody v jazere, a tým zhoršovanie jej kvality.

Sústavné narastanie obsahu biogénnych prvkov, predovšetkým fosforu a dusíka vo vode n a j m ä v posledných rokoch, podmieňuje nežiadúcu ve­ getáciu vodných rastlín, vodného plevelu a vodných rias, a to všetko po­ tom spôsobuje stále sa zvyšujúcu eutrofizáciu vody v jazere. Pri eutro­ fizácii sa n a j p r v búrlivo rozmnožujú riasy, ktoré potom rýchlo odumie­ rajú, a pri ich rozklade baktériami sa vyčerpá z vody kyslík, čím sa vy­ tvoria anaeróbne podmienky. Takéto podmienky už neumožňujú život vyšších foriem živočíchov ­ voda je kalná, zapácha, obsahuje toxické produkty a vysokú koncentráciu amoniaku. Takýto stav je v súčasnosti v jazere pri priemernej hĺbke do vzdialenosti cca 5 m od brehu a pri nízkej hladine sa hranica posúva takmer do stredu jazera, napr v októbri 1982.

3. C H E M I Z M U S P O D Z E M N Ý C H V Ô D VYVIERAJÚ­ C I C H V Č I E R N E J A B I E L E J V Y V I E R A C K E Ako sme vyššie uviedli, zberná oblasť týchto vyvieračiek je až na plo­ šine Silickej planiny ­ severne a južne od obce Silica ­ teda v oblastiach, kde prebieha intenzívna poľ nohospodárska činnosť, čo má analogicky vplyv a j na tieto podzemné vody, keďže na území, ktoré je silno skraso­ vatené, kde je rýchlosť prúdenia vody veľká, je samočistiaca schopnosť vody minimálna, resp. nijaká. Prehľ ad chemizmu vôd z uvedených v y ­ vieračiek, ako a j zo Silickej ľadnice a z jazera pod JRD v Silici, uvádza­ me v tabuľ ke 4. Analýzy opäť vykonalo laboratórium IGHP, n. p., Žilina.

Hodnoty sa u d á v a j ú v mg/l, okrem hodnôt pH, teploty a prirodzeného 0 2 .

Obsah dusičnanov, ktoré sa do podzemných vôd dostávajú dôsledkom poľ nohospodárskej činnosti v okolí Jašteričieho jazera a priľ ahlých studní, sa ďalšími prestupmi cez horninové prostredie znižuje, ale ich koncen­ trácia v Bielej, resp. Čiernej vyvieračke je a j tak vysoká. Pokles kon­ centrácie dusičnanov je ú m e r n ý vzdialenosti od zdroja znečistenia: stud­ ň a 55,22 mg ON NO 3­/I, Silická ľadnica 50,31 mg N0 3 ~/1, Čierna vyvieračka 38,11 mg NO 3­/I, Biela vyvieračka 29,90 mg N0 3 ~/1.

Pri prestupe vody cez horninové prostredie zvyšuje sa vplyvom roz­ púšť ania karbonátov tiež obsah Ca+ 2 , Mg+ 2 , HCO3­ vo vode. Doplňovanie vody v Čiernej vyvieračke vodou z jazera pod J R D v Silici možno doku­ 139

mentovať prítomnosťou PC>4~3 vo zvýšenej koncentrácii. Prítomnosť tých­ to zložiek v jaskynných vodách má rad negatívnych dôsledkov, spôsobu­ jú napr. acidifikáciu ovzdušia, a tým urýchľ ujú proces deštrukcie jaskynnej výzdoby, prípadne spôsobujú ochladzovanie (prítomnosť NC >3~) zyxwvutsrqponmlkjihg klímy a pod.

N Á V R H O C H R A N Y J A Š T E R I Č I E H O J A Z E R A A P O D ­ Z E M N Ý C H V Ô D Aby sa zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu jazera a zamedzilo vysokej eutrofizácii povrchovej vody, je potrebné v území realizovať: — zmenu kultúry na ploche zberného územia z ornej pôdy na trvalý tráv­ ny porast alebo krmoviny, aby nedochádzalo k splavovaniu ornej pôdy, vyplavovaniu živín z pôdy a následnej vodnej erózii; — zo zberného územia cca 5 ha vylúčiť hnojenie dusíkatými hnojivami; — zo zberného územia úplne vylúčiť aplikáciu pesticídov; — zamedziť prístup hospodárskych zvierat a vylúčiť napájanie dobytka z jazera. Napájanie dobytka riešiť z umelých studní, resp. vodu privážať v cisternách z iného zdroja, podľa výšky hladiny vody v jazere.

Týmito návrhmi, resp. opatreniami by sa mala dostatočne zabezpečiť ochrana Jašteričieho jazera a ich sústavným dodržiavaním by sa jazero dostalo do pôvodného stavu.

Okrem znečisťovania z Jašteričieho jazera sa podzemné vody znečis­ ť ujú aj vodami z jazera pod JRD v Silici, ktoré je stokom z poľnohospo­ dárskeho dvora a obce Silica. Aj keď množstvo vody z tohto jazera, ktoré komunikuje s podzemnými vodami, je menšie, jej kvalita predsa ne­ priaznivo ovplyvňuje všetky indikátory sekundárneho znečistenia. Pred­ pokladané menšie množstvo vody je zapríčinené väčšou nepriepustnosť ou podložia a väčšou upchatosťou puklín, ako a j občasnými priesakmi, ktoré však majú trvalý vplyv na chemizmus podzemných vôd.

Zlepšenie kvality vody v jazere možno zabezpečiť vybudovaním vhod­ nej kanalizácie v obci a vyriešením likvidácie živočíšnych odpadov z JRD, ako aj vhodným vybudovaním skládky umelých hnojív a pesticídov.

Navrhnúť optimálnu ochranu podzemných vôd v oblasti prirodzenej akumulácie možno iba na základe hydrogeologického prieskumu, zamera­ ného na tento účel. Ochrana podzemných vôd musí vychádzať z podrob­ ného poznania procesu tvorby podzemnej vody v oblasti infiltrácie, prie­ toku a akumulácie a v oblasti odvodňovania.

Záujmová hydrogeologická štruktúra tvorí kombináciu plytkých a hl­ binných obehov. Možnosť kontaminácie podzemných vôd je v celom roz­ sahu infiltračnej oblasti.

Do redakcie zborníka došlo 22. februára 1983

140

LITERATÚRA B L A Ž E J , A . a k o l . : C h e m i c k é s t v o A l f a , B r a t i s l a v a 1 9 8 1 .

G A Z D A , S . : M o d i f i k á c i a r o č e n k a , I G H P , Ž i l i n a 1 9 7 1 .

a s p e k t y ž i v o t n é h o

P a l m e r o v h o

p r o s t r e d i a . S N T L ,

k l a s i f i k a č n é h o

s y s t é m u .

Vydavateľ­

H y d r o g e o l o g i c k á

G A Z D A , S . — K U L L M A N , E . : H y d r o g e o l o g i c k é a h y d r o c h e m i c k é p r o b l é m y o c h r a ­ n y p o d z e m n ý c h v ô d m e z o z o i c k ý c h h o r n í n . S V T S — p o b o č k a p r i V Ú V H , B r a t i s l a v a 1 9 7 7 .

J A K Á L , J . : K r a s S i l i c k e j p l a n i n y . V y d a v a t e ľ s t v o O s v e t a , M a r t i n 1 9 7 5 .

M O C K , R . : N o v é p o z n a t k y o j u ž n ý c h č a s t i a c h Z á p a d n ý c h K a r p á t . P a l e o g r a f i c k ý z b o r n í k — G Ú D Š , B r a t i s l a v a 1 9 7 8 .

O R V A N , J . : R o ž ň a v a — P l e š i v e c — h g . p r i e s k u m . A r c h í v I G H P , Ž i l i n a

1981.

D I E U R S A C H E N U N D F O L G E N D E R V E R S C H M U T Z U N G D E S B E R G S E E S J A Š T E R I Č I E J A Z E R O I M S L O W A K I S C H E N K A R S T Z u s a m m e n f a s s u n g I m H i n b l i c k a u f d i e e r h e b l i c h e A n i s o t r o p i e d e s G e b i e t e s i s t e i n E n t w u r f v o n S c h u t z m a f i n a h m e n f u r d i e K a r s t w ä s s e r u n d d i e g e s a m t e U m w e l t i n d i e s e r R e g i ó n e i n e s e h r k o m p l i z i e r t e A n g e l e g e n h e i t . D i e V e r s c h m u t z u n g d e s W a s s e r s u n d d e r U m g e b u n g d e s g e n a n n t e n B e r g s e e s h a t e i n e R e i h e n e g a t i v e r F o l g e n , z u d e n e n a u c h d i e V e r u n r e i n i g u n g d e r u n t e r i r d i s c h e n K a r s t w ä s s e r g e h o r t .

D i e u n t e r i r d i s c h e n W ä s s e r , d e r e n I n f i l t r a t i o n s b e r e i c h s i c h b i s a u f d i e O b e r f l ä c h e d e s P l a t e a u s d e r U m g e b u n g d e s B e r g s e e s J a š t e r i č i e j a z e r o e r s t r e c k t u n d d i e i n d e r R i c h t u n g S i l i c k á ľ a d n i c a — Č i e r n a v y v i e r a č k a — B i e l a v y v i e r a č k a f l i e f i e n , w e r d e n d u r c h d i e l a n d w i r t s c h a f t l i c h e T ä t i g k e i t s t a r k v e r s c h m u t z t . D i e I n d i k a t i o n e n d e r s e ­ k u n d ä r e n V e r s c h m u t z u n g e r r e i c h e n h i e r h o h e W e r t e : N H 4 + = 6 , 0 0 m g / l , N 0 3 ~ = 8 1 , 3 2 m g / l , P O 4 ­ 3 = 0 , 4 4 m g / l .

D i e H a u p t q u e l l e d e r u n t e r i r d i s c h e n W ä s s e r s i n d d i e N i e d e r s c h l a g s w ä s s e r , d i e i n d i e s e r R e g i ó n e i n e d u r c h n i t t l i c h e M i n e r a l i s i e r u n g v o n 4 8 , 3 9 m g / l a u f w e i s e n . B e i m D u r c h s i c k e r n d u r c h d i e K u l t u r b o d e n d e c k e w e r d e n s i e d u r c h w e i t e r e K o m p o n e n t e n m i n e r a l i s i e r t , d i e i n w a s s e r w i r t s c h a f t l i c h n u t z b a r e n u n t e r i r d i s c h e n W ä s s e r n u n e r ­ w i i n s c h t s i n d .

D i e s t e t e Z u n a h m e d e s G e h a l t e s a n b i o g e n e n E l e m e n t e n — b e s o n d e r s P u n d N i m W ä s s e r — h a t b e s o n d e r s i n d e n l e t z t e n J a h r e n e i n e u n e r w i i n s c h t e W a s s e r p f l a n ­ z e n v e g e t a t i o n h e r v o r g e r u f e n u n d v e r u r s a c h t e i n e s t e i g e n d e E u t r o p h i s a t i o n d e s W a s s e r s i m B e r g s e e J a š t e r i č i e j a z e r o .

Z u m S c h u t z d e r u n t e r i r d i s c h e n W ä s s e r i n d i e s e m t y p i s c h e n K a r s t g e b i e t i s t e s n o t w e n d i g , j e d e n u n e r w u n s c h t e n E i n g r i f f i n d i e s e m G e b i e t z u e l i m i n i e r e n , b e s o n ­ d e r s d i e b e i d e r L a n d ­ u n d F o r s t w i r t s c h a f t s o w i e b e i d e r H o l z n u t z u n g v e r u r s a c h t e n E i n g r i f f e , w e n n d i e s e A k t i v i t ä t e n e i n e S t o r u n g d e s G l e i c h g e w i c h t e s i m N a t u r s y s t e m z u r F o l g e h a b e n .

Slovenský kras XXII —i 1984

SUTINOVÉ BREKCIE KAMEŇANSKÉHO KRASU J Á N

Š A V R N O C H

Ú V O D Na viacerých krasových územiach Slovenska sa nachádzajú pomerne pevné brekcie tvorené úlomkami vápencov, zriedkavejšie dolomitov, pev­ ne stmelených vápenným tmelom. Najčastejšie sú v oblasti Slovenského krasu, avšak menšie lokality poznáme a j z iných oblastí. Prehľad o ich výskyte, literatúre, ako a j podmienkach vzniku podáva V. L o ž e k a Q. Z á r u b a (1965). Zmienky o nich sú a j v ďalšej práci L o ž e k a (1973). Úlohou tohto príspevku je doplniť poznatky o výsledky štúdia sutino­ vých brekcií z oblasti Kameňanského krasu, kde ich možno sledovať ako relikty v pokryvných sedimentoch v podobe väčších i menších balvanov.

Dnešný výskyt a uloženie nedovoľuje urobiť si predstavu o ich mocnosti a ploche, ktorú zaberali v období vzniku. Najviac ich nachádzame v okolí Česarova, pri kóte 442 a v okolí Prídelu, kde sa zachovali väčšie kusy o rozmeroch 50 X 50 cm. Výskyt brekcií v blízkosti vrcholkov budova­ ných pomerne čistými vápencami nasvedčuje, že tu mali najlepšie mož­ nosti a podmienky vzniku. Na iných miestach sa nachádzajú v menšom množstve.

P E T R O G R A F I C K Á C H A R A K T E R I S T I K A A C H E M I Z ­ M U S B R E K C I Í Sutinové brekcie sme študovali na základe makroskopických znakov, urobili a vyhodnotili sme elektrónové mikrofotografie niektorých vzoriek a materiál sme doplnili výsledkami niektorých mineralogických a chemic­ kých analýz.

Tieto horniny, vizuálne v teréne opisované ako brekcie, sú z fyzikálno­ chemického hľadiska vápencami, zriedkavejšie dolomitmi s brekciovitou štruktúrou. Najčastejšie ich nachádzame ako brekcie tvorené úlomkami steinalmských, prípadne guttensteinských vápencov, spojených červeným,

143

červenohnedým až svetloružovým tmelom. V závislosti od podložia sa úlom­ ky guttensteinských vápencov vyznačujú neobyčajnou variabilnosťou štruktúrnych typov. Ide o šmuhovité, bioturbačné, chumáčkovité, konvo­ lutné a iné textúry. Podobne aj vlastnosti úlomkov steinalmských vápen­ cov sú rovnaké ako vlastnosti podložnej horniny.

T a b . 1. V ý s l e d k y c h e m i c k ý c h a n a l ý z , k t o r é r o b i l G P S p i š s k á N o v á V e s , l a b o r a t ó r n e s t r e d i s k o T u r č i a n s k e T e p l i c e

% V z o r k a

S i O ,

F e , 0 3

C a O

M g O

s t r . ž í h .

a i 2 o 3

s ú č e t

V á p e n e c

0.77

0,28

5 3 , 9 7

1,01

4 3 , 4 8

0,30

9 9 , 8 0

T m e l

1,08

0,57

5 4 , 2 5

0,61

4 2 , 6 2

0,58

9 9 , 7 1

T a b . 2. M i n e r a l o g i c k é z l o ž e n i e v z o r i e k a i c h n e r o z p u s t n é h o z v y š k u

V Z ORKA

CEL KOVÁ

Lok al i t a

2

k ót a

3

Hu s i t sk á

442

t kr čma

T3

5

n • H • • •

Pr í d e l .

Dr i e ň o v á

HLAVNÁ

K

• • •

• • • •

t

n

4

c a cu >» >0 N E 13. tsnmifTOJD (Ú T) in _ D OJ >> OJ l/ > ^ >N

a> E <u t_ j*

Ł o o

o

Ce sar o v o

Z V YŠOK

j *:

o

1

N EROZ PU ST N Ý

ZL OŽKA

90

V E D Ľ A J ŠI A

ZLOŽKA

P O D RA D N É

M N O Ž ST V O

MI N ERÁ L

PRÍ T O MN Ý

­

100

5 ­

%

10%

POD 5 %

144

O

c Ô o

a E

c o

­C

O

O

o

o

O o

O o

o

o

O

O

T a b . 3. S p e k t r á l n e a n a l ý z y c e l k o v ý c h v z o r i e k

>o Q.

Lok al i t a

1

Ce sa r o v o

2

Kó t a

3

H u si t sk á

Ca Mg

Fe

Mn Si

X X • g • x • • X • •

0

442 krčma

4

Pr i ' d e l

0

5

Dr i e ň o v á

0

V.

0

Na

K

V

0

0

0

•

o

o

0

Al 0

B

Ba

Be Cd Cu •

Cr

•

0

o

o

o

•

0

0

0

•

0

Zn

P

0

10­ 100%

Q

X

10 ­ 1 1­

0,1

% %

o

0, 01­0, 1

•

0001­001%

%

Povrch úlomkov vápencov je korózne naleptaný, pričom korózia pred­ nostne využíva drobnotektonické pukliny. Úlomky dosahujú rôznu veľ­ kosť: od úplne malých až do veľkosti 6 cm v priemere, zriedkavo aj viac.

Tvar úlomkov treba posudzovať len podľa vzhľadu na čerstvom lome. Úlomky sú často ostrohranné až poloostrohranné, ovetrané, otupené až mierne zaoblené. Len zriedkavo nachádzame úlomky viac opracované.

Zaujímavejší je tmel spájajúci jednotlivé úlomky. V niektorých prípa­ doch ich nespája úplne (krustifikačný tmel), vnútri sú malé kaverny občas vyplnené nespevneným, často humusovým materiálom. Tmel má zreteľne páskovanú textúru s pásikmi hrubými 1 — 3 mm, niekedy i menej než 1 mm. Na vzorkách pochádzajúcich z okolia Husitskej krčmy sú niektoré pásiky hrubé až 10 mm. Pásiky sú niekedy tvorené voľným okom vidi­ teľnými ihlicami karbonátu, kolmo orientovanými k priebehu pásikov.

Hranice páskovania nie sú stále, a to i v rámci jedného pásika, ktorý má variabilnú mocnosť. Červená až hnedočervená pigmentácia sa strieda s bie­ lym, svetločervenohnedým až svetloružovým karbonátom. Pigmentácia je niekedy takmer rovnomerná a presycuje kryštalické agregáty bez ohľadu na priebeh pásikov. Vo všetkých prípadoch chýba piesčitá prímes. Zrni­ tosť horniny je jemná, občas stredná, pokiaľ sú lokálne vyvinuté plochy klencov.

Tmel rýchlejšie podlieha korózii, a tak úlomky vápencov tvoria na po­ vrchu brekcie vyvýšené miesta. Viditeľné sú aj rozdiely medzi jednotli­ vými vrstvami tmelu, čo sa prejavuje na povrchu v podobe malých rýh a výstupkov (prírodné lepty).

Pri porovnaní výsledkov chemických analýz úlomkov steinalmských vápencov a tmelu sú medzi nimi len malé rozdiely.

145

T a b . 4. S p e k t r á l n e a n a l ý z y n e r o z p u s t n é h o z v y š k u

Ca Mg Fe Mn Si

Lok al i t a 1

• •

Če sa r o v o

2

Kó t a

3

H u si t sk á Pr i 'd e l

5

Dr i e ň o v á

y/ A

•

x 0 •

P • • • Í% X • • i • x • 1 y

442

4

Al

kr čma

o

m

10

­ 100

%

10

­ 1

%

1

­ 0 1

%

0, 1

­ 001

%

0.01

­ 0 0 0 1 %

B

Ba Be Cd Cu

0

o

o

o

o

0

0

0

0

o

•

•

•

Cr

o

o

•

•

Na

K

XX 0

o

v

Zn

o

•

•

P

Ti

X 0

o

o

o

•

X

•

•

o

•

0

0

•

0

•

x

o

X

Aj z chemických analýz ďalších vzoriek vidno, že dominuje kalcit, ob­ sah MgO je vždy nižší ako 1,3 %. Zloženie tmelu brekcií teda zodpovedá kalcitom so stopami horečnatej fázy.

Z mineralogickej stránky tmel obsahuje kalcit, ktorý tvorí hlavnú zlož­ ku horniny, niektoré vzorky obsahujú tiež menšie množstvá kremeňa, ilitu a kysličníkov železa. Prakticky vo všetkých vzorkách sme zistili malé množstvo hematitu, zriedka limonitu, ktoré slúžia ako pigmentová farbiaca zložka. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2. V malých množstvách sme zistili a j ílové minerály a v niektorých vzorkách aj malú prímes opálu.

Nerozpustný zvyšok tvorí kremeň, ilit, hematit a limonit. Len v jed­ nom prípade bol dokázaný kaolinit. Obsah nerozpustného zvyšku sa po­ hybuje od 0,05 do 1,5 % (hm.). Vo všetkých prípadoch má nerozpustný zvyšok rovnaký charakter — je to veľmi jemnozrnný pigment.

V tabuľkách 3 a 4 sú uvedené výsledky spektrálnych analýz celkovej vzorky tmelu a nerozpustného zvyšku, ktoré robil VVUÚ Ostrava. Ziste­ né asociácie prvkov v celkových vzorkách a v nerozpustnom zvyšku sa medzi sebou líšia len veľmi málo.

Na základe výsledkov elektrónovej mikroskopie (zväčšenie 7000­krát) môžeme konštatovať, že na niektorých vzorkách je povrch tmelu brekcie pokrytý výrastkami hráškovitých, paličkovitých a kvapľovitých tvarov.

Vzorky obsahujú ílové minerály. Iné vzorky dokazujú pokračujúcu dolo­ mitizáciu, prebiehajúcu v hornine. Pribúda v nich dolomitových klencov a zŕn, ktoré sa zhromažď ujú do drobných agregátov a pruhov. S pokra­ čujúcou dolomitizáciou ich v hornine pribúda a pritom strácajú svoju idio­ morfiu. Klence sú veľké okolo 2 mikrometrov. Vzorka pochádzajúca z Drieňovej obsahuje v porovnaní s inými väčšie množstvo ílových mi­ 146

nerálov (kaolinit, ílové sľudy), ktoré spomaľ ujú rekryštalizáciu. Vzorka pochádzajúca z lokality Cesarovo zobrazuje na elektrónovej mikrofoto­ grafii inkrustované rastlinné telá.

V Z N I K

B R E K C I Í

Podľa nálezov môžeme konštatovať, že brekcie sa nachádzajú veľmi často na úpätí svahov budovaných pomerne čistými vápencami a nie sú zriedkavé ani v depresiách a rôznych zahlbeniach, nachádzajúcich sa vo vrcholových partiách týchto svahov. Krasovatenie v brekciách prebieha pomerne rýchlo, prejavuje sa rozpúšť aním tmelu, ktoré pokračuje rých­ lejšie ako korózia úlomkov. K tomuto procesu sa pridáva aj mechanické zvetrávanie prejavujúce sa n a j m ä na menej odolných vrstvách.

V. L o ž e k a Q. Z á r u b a (1965) uvádzajú, že presýtenie sintrom po­ stupovalo spoločne s hromadením sute na úpätiach svahov, resp. tu došlo k určitému oneskoreniu, ktoré sa prejavilo tak, že najvrchnejšie čerstvo usadené sute zostali nejaký čas voľné, kým v spodnejších častiach sa už usadzoval sinter (petrifikácia). Podľa nich ide o jav súvisiaci s celkovými podnebnými pomermi a pôdotvornými procesmi, ktoré prebiehali v po­

O b r . 1. S u t i n o v é b r e k c i e t v o r e n é ú l o m k a m i s t e i n ­ a l m s k é h o v á p e n c a . F o ­ t o J . Š a v r n o c h Pne. 1. OctinHhie ÓpeK'IHH, C03ÄaHHBie OÔJIOMKaMH mTeHHajiMCKoro n3BecTnsKa. O OTOzyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA a. IIIaBpHOX

147

O b r . 2. S u t i n o v é t v o r e n é

b r e k c i e

ú l o m k a m i

t e n s t e i n s k é h o

gut­

v á p e n c a .

F o t o J . Š a v r n o c h

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZY co3jiaHbie oSjiOMKaMHzyxwvutsrqponm

ryr­ P n e . 2 . OcbinHbie 6 p e K i n n ,

TeHiHTeHHCKOľO

H3BeCTIIHKa.

OOTO ň . IIIaBpHOX

merne teplom submediteránnom podnebí. Nejde však o pôdotvorný proces vznikajúci na mieste, ale vo vrcholových častiach svahov, odkiaľ sa do sutín dostávali roztoky veľmi obohatené CaCCh, ktoré sa postupne vyzrá­ žali vnútri sutín za mierneho prísunu jemnozeme. Sintre v sutine sú do istej miery obdobou vápenných krúst vznikajúcich v Ca horizontoch vy­ zretých pôd na vápencoch (V. L o ž e k — Q. Z á r u b a , 1965).

Tento názor potvrdzujú a j výsledky našich analýz dokazujúce vysoký obsah CaO v tmele, ktorý sa dá porovnať s obsahom CaO v sintrových nátekoch. Aj nálezy inkrustovaných rastlinných tiel na mikrofotografii naznačujú, že ide o proces prebiehajúci na povrchu krasu. Veľký podiel materiálu terra rossy svedčí o tom, že tento pôdny typ prevládal na skú­ manom území aj tam, kde sa už dnes nachádzajú len jeho zvyšky.

Priame určenie veku brekcií sme nemohli urobiť, preto preberáme ná­ zor V. L o ž e k a a Q. Z á r u b u (1965), ktorí na základe fosílií v iných krasových oblastiach Slovenska určili ich vek ako starý pleistocén. Klas­ tická zložka pochádza podľa nich z okrajových fáz teplých období, najskôr zo začiatku interglaciálu, prípadne i z koncovej fázy glaciálu. Stmelenie je o niečo mladšie, ale tiež interglaciálne a je istou obdobou silného pre­ vápnenia, ktoré je významné pre väčšinu svahových uloženín starého holocénu (V. L o ž e k —Q. Z á r u b a , 1965).

148

Tento názor p o t v r d z u j ú a j naše poznatky z oblasti Kameňanského k r a ­ su, kde pomerne často nachádzame úlomky tmelu, ktorý neobsahuje klas­ tickú prímes. To dokazuje, že takéto krusty sa mohli tvoriť a j bez prí­ sunu sutiny, napríklad v rôznych zahlbeniach nachádzajúcich sa vo vrcho­ lových partiách svahov. Podstatný bol prínos CaCCb v roztokoch.

Z Á V E R V Kameňanskom krase, podobne ako v iných krasových územiach Slo­ venska, sa nachádzajú brekcie tvorené úlomkami vápencov stmelených karbonátovým tmelom. Tmel má vysoký obsah kalcitu a obsahuje prímes materiáluzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA terra calcis.

V príspevku sme uviedli výsledky mineralogických a chemických ana­ lýz tmelu brekcií a opísali stupeň skrasovatenia. Z literatúry sme prevzali ú d a j e o veku brekcií i názory na ich vznik.

V h o d n ý m doplnkom štúdia brekcií sa javí elektrónová mikroskopia, n a j m ä čo sa týka prímesí ílových minerálov, rekryštalizácie, dolomitizá­ cie a obsahu rastlinných zvyškov.

Do redakcie zborníka došlo 16. f e b r u á r a 1983 L I T E R A T Ú R A L O Ž E K , V . : P r í r o d a v e č t v r t o h o r á c h . P r a h a 1973.

L O Ž E K , V. — Z Á R U B A , Q . : P l e i s t o c e n n í s u f o v é b r e k c i e v k r a s o v ý c h S l o v e n s k a . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , 16, P r a h a 1965.

o b l a s t e c h

EPEKTOH OCbinEň B KAMEHHHCKOM KAPCTE P e 3 IO M e Bo MHOI­HX KapCTOBMX 0Ôpa30BaHHHX CjlOBaKHH MOSCHO HaHXH OTHOCHTejIbHO npOqHbie ÔpeKIHII, 06pa3OBaHHbie oSjIOMKaMK H3BCCTHHKOB, pe>Ke HOJIOMHTOB, npOqHO CBH3aHHbie H3BeCTKOBbIM CBH­ 3HBaK>uiHM BemecTBOM. H a c T o a m a a p a S o r a pacumpHeT npeacraBJíeHHs o TaKHx 06pa30BaHHHx Ha ocHOBe pe3yjibTaTOB H3yieHHa 6 p e K ™ i í o c b m e ň B Majio H3BecTHoň oÔJiacTii KaMeHHHCKoro KapcTa.

BpeKiHH ocbineii oueHHBaioTCH Ha ocnoBe MaKpocKoiiHqecKHx npn3naKOB, ajieKrpoHHoií MHKpo­ $0T0rpai|IHH H ÄonojiHeHbizyxvutsrqponmlkjihfedcbaZWVUTSPOMLKJHCBA pe3yjiŁ.TaTaMH HeKoropbix MHHepajioriraecKHxzyxwvutsrponmlkjihgfedcbaYX H xHMHqecKHx aHajin­ 30®. OcHOBHoe BHHMaHHe yaejiaeTCK CBH3biBaioiiíeMy BemeCTBy SpeKqHÔ. CpaBHeHHe XHMH­ l e c K o r o anajiH3a ii3BecTHHKa u CBH3bmaiomero BemecTBa npHBoaHTCH B TaSjiime 1, B TaSjiHije 2 npHBoaHTca MHHepajiornqecKHH cocTaB CBH3biBaiomero BemecTBa S p e K i i m — o 6 m n i i oSpa3eii H HepacTBOpHMbiô ocTaTOK. Oľ Cioaa BbiTeKaeT, q r o rnaBHbiM KOMIIOHCHTOM CBH3biBaiomero Beme­ cTBa B ôpeKHHH HBJíaeTCH KaJibHHT, qaCTo npHCyTCTByeT KBapH, HJIHT OKHCJibi ;KeJie3a H p e a ­ KO cjiioabi. B HepacTBopKMOM ocxaTKe npHCyTCTByeT n p e a t a e Bcero IIJIHT, reMaTHT, peace KBapii, JIHMOHHT H KaojiHHHT. B TaSjiHiie 3 npiiBOHíiTCH pe3yjibTaTbi cneKTpajibHoro aHajiH3a o6n(iix 05pa3i(0B CBH3biBaiomero BEMECTBA B npoijeHTax, B Ta6jiHiie 4 pe3yjibTaTbi cneKTpajibHOro a H a j m ­ 3a HepacTBopHMoro ocTaTKa. Il3yqeHHe ajieKTpoHHbix MHKpo^>OTOrpa$nň noKa3ajio, q r o CBH3m­

149

Baiomee BemecTBo coaepacnT rjiBHHCTbie MHHepajibi, a e r o noBepxHoc­rb npeacTaBaeHa 06pa30Ba­zyxwvutsr h h j m h ropoinKoo6pa3Hoií, nojiKoo6pa3Hoií h KanJieo6pa3Hoä $opMbi. b BeinecTBe npoxoaHT n p o ­ n e c c a o j i O M n n i 3 a m i n , a HeKOTOpbie o6pa3ijbi coaep>KaT BKJiioieHHH h 3 pacTHTejibHbix Tea. b caMocroHTeJibHoä qacTH, nocBHineHHoii 06pa30BaHHK) SpeKiHŽ, KOHCTaTHpyeTCH, zyxvutsrqponmlkjihgf uto n o a o S ­ Hbie 6 p e n r a n |>OPMHPOIÍAJIHCL n a NOBEPXHOCTH KapcTa B OTHOCHTCMÍO TenaoM cyÔMeaHTepanHOM K^BMaTe nyTeM neTpn$HKaHHH. b ocbinH npoiíHKajiH pacTBopbi c BMCOKHM ooaepJKaHHeM C a C 0 3 , KOTOpbie 3aecb oTCTaHBa­ jiHCb npH nocTeneHHOM nocTynaeHnn MejiK03eMa. O­raiocHTeabHo qacľ o BorpeiaioTCH H OSJIOMKH H3 CBH3biBaiomero BenjeCTBa 6e3 THimqHbix npHMeceň, qro CBHaereJibCTByeT o B03MO>KHOCTH o6pa­ 30BaHHa BemecTBa 6e3 nocrynaeHna KOMnoHeirroB H3 ocbiim. CaMyio BajKnyio pojit u r p a a o no­ CTyiiJieHHe C a C 0 3 B pacTBop. KjiacTH'iecKHii KOMNONENT OTHOCHTCS K H a i a a y HHTeprjiannaaa HJIH K KOHeqHOH $ a 3 e raaijHaaa. CBa3biBaHne no EpeMeHH HecKOJibKo Mojioace, HO Bce xe HHTep­ rjiHiíHajibHO, aBaaeľ ca anpeaeaeHHbiM BHÄOM CHJibHoro HACUMEHNA n3BecTHHKOM, ITO xa­zyxwvutsr paKTepHO a a a ÔOJibimiHCTBa ocaaorabix 06pa30BaHHií apeBHero roaoneHa.

Slovenský kras XXII —i 1984

S P R Á V Y

VÝSLEDKY SPELEOPOTÁPACSKÉHO PRIESKUMU BRESTOVSKEJ JASKYNE Z D E N K O

H O C H M U T H

Vody Roháčskeho (Studeného) potoka, pritekajúce z kryštalického jad­ ra Tatier — Roháčov, pretínajú v priestore horárne Brestová vápencovo­ ­dolomitické súvrstvie severnej obalovej série Západných Tatier (D. A n ­ d r u s o v , 1959; A. G o r e k, 1956). Priaznivý chemizmus vôd, ich eróz­ na sila zvýraznená transportom žulového štrku spôsobila silné skrasova­ tenie a j v nie príliš vhodných dolomitických mezozoických súvrstviach.

Z krasových javov je najznámejšia Brestovská jaskyňa, známe sú ďalej ponory Roháčskeho potoka, potokov Volariská a Múčnica, závrty, vyvie­ račka a fragmenty podzemného toku v závrtoch i samej Brestovskej jas­ kyni, ktorých výskumom sa systematicky zaoberá oblastná skupina SSS v Dolnom Kubíne.

Vlastná Brestovská jaskyňa s podzemným aktívnym tokom bola známa v celkovej dĺžke 445 m; jej plán publikoval J. B r o d ň a n s k ý v prí­ spevkuzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Ponory Brestovskej jaskyne (1959). Keďže jaskynný systém za­ beral iba menšiu časť úseku medzi známym ponorom Roháčskeho poto­ ka a vyvieračkou, ktorých súvislosť sa predpokladala, smerovalo úsilie jaskyniarov prebádať celý systém. Prieskum ponorov Roháčskeho potoka, Múčnice i Volarísk nepriniesol žiadúce výsledky, postup z Brestovskej jaskyne proti toku hatil hlboký sifón. Na jeho prieskume si vyskúšalo sily viacero potápačských generácií. Napríklad v máji 1968 do vzdiale­ nosti 55 m prenikli potápači zo Žiliny (Ing. D e r k i č), v marci 1974 sa v sifóne potápali P. O š u s t s Aquaspelu Košice spolu so Švajčiarom A. S c h ä r e r o m, ktorí bez vynorenia uvádzajú diskutabilných 170 m dĺžky sifónu (J. B r o d ň a n s k ý , 1975).

Až speleopotápačom z oblastnej skupiny SSS Trenčín sa dňa 29. apríla 1979 podarilo 120 m dlhý sifón podplávať a objaviť nové priestory svojím rozsahom porovnateľné s dávnejšie známymi časťami jaskyne. Postupne prekonali 4 sifóny. Prvý z nich však dosiaľ predstavuje jedinú cestu do týchto priestorov. Objavitelia nových priestorov, potápači z oblastnej skupiny Trenčín J. K u c h á r o v i č, I n g . K y s e l i c a , J. P a v l o ­ 151

v i č, I n g. V. S l á č i k , L. S t e i n i n g e r, vyhotovili orientačný náčrt nových priestorov. Ukázalo sa však, že je potrebné novoobjavené priesto­ ry zamerať podstatne presnejšie, aby bolo možné napojenie na meranit pôvodne známych priestorov Brestovskej jaskyne. Jedine tak bude možné posúdiť, či by sa nedalo premietnutím takéhoto plánu na povrchovú si­ tuáciu vytypovať miesto možnej prerážky do nových priestorov z povrchu, najmä keď sa uvažuje o sprístupnení starých i nových častí jaskyne.

Cez prvý sifón bolo potrebné dopraviť meracie prístroje a pretože práce podľa odhadu mali značný rozsah, aj iné potreby na zabezpečenie čin­ nosti meračov za sifónom.

Poznatky z množstva predchádzajúcich akcií potvrdili, že efektívnosť akcií vzrastá s ich dĺžkou. Prepravenie suchých vecí, meračských prí­ strojov a pod. cez sifón dosial predstavovalo nevyriešený problém. Tým 152

sme sa začali intenzívne zaoberať a výsledkom bol vývoj 3 typov tzv. kontajnerov, schopných prepravy suchých predmetov cez sifón, ktoré vyvinuli oblastné skupiny Trenčín, Ružomberok a Dolný Kubín. V kon­ tajneroch bolo možné prenášať meracie prístroje, fotoprístroje, telefóny, potraviny, karbid, suché odevy a j bivakovací materiál. Na overovacej akcii dňa 2. mája 1981 prenikli Ing. V. S l á č i k a RNDr. Z. H o c h­ m u t h cez sifón s jedným kontajnerom. Z nových priestorov nadviazali telefonické spojenie s vedúcim akcie pred sifónom, po prezlečení sa z po­ tápačských odevov zamerali časť priestorov baníckym závesným kompa­ som. Navrhovaná koncepcia sa ukázala ako správna. Hlavná akcia sa konala v dňoch 12.­15. júla 1981. Členovia RNDr. Z. Hochmuth, J. Ku­ charovič, P. Marek a Ing. V. Sláčik prenikli cez sifón a dopravili v troch kontajneroch kompletný bivakový materiál a všetky pomôcky potrebné k úplnému zameraniu jaskyne. Pobyt troch členov (okrem Sláčika) za sifónom trval 4 dni. Počas neho sa podarilo úplne zamerať všetky známe novoobjavené časti, vykonať prieskum a fotodokumentáciu. Na jar roku 1984 sa podarilo zvláštnou metódou zamerať a j prvý sifón a spojiť tak všetky merania, aby sa prerazil vchod z povrchu, čo by bolo veľmi žela­ teľné vzhľadom na ďalší prieskum systému.

T O P O G R A F I A A M O R F O L Ó G I A P R I E S T O R O V

N O V O O B J A V E N Ý C H

Novoobjavené jaskynné priestory sme zamerali v celkovej dĺžke 605 m polygónových ťahov nezaplavených častí. Priestory m a j ú pomerne kom­ plikovaný pôdorysný priebeh. Z hľadiska vertikálneho vývoja ich možno rozdeliť na 2 genetické úrovne — recentné riečisko (tu patria i sifónovité úseky) a vyšší stupeň, ktorý sa nachádza 2—4 m nad súčasnou hladinou.

Pri opise sa budeme opierať o čísla polygónovej siete aj o niektoré názvy chodieb, ktoré sme vytvorili. (Pozri prílohu.) a) ČASTI PRETKANÉ AKTÍVNYM TOKOM Aktívne riečisko pôvodne známych priestorov končilo smerom proti to­ ku sifónom (1. sifón), podplávaním ktorého boli nové priestory objavené.

Plánik Ing. S a s v á r i h o, uverejnený v Krásach Slovenska (J. B r o d­ ň a n s k ý, 1975) zhruba vystihuje jeho priebeh, okrem dlžky. ktorá je podstatne kratšia. Sifón klesá VJV smerom strmo cca 40 m do hĺbky 17 m, zhruba po vrstvových plochách, ktorých výbežky tvoria ostré vy­ preparované kulisy po jeho stranách. Je značne rozľahlý, dno pokryté pieskom, na najnižšom mieste sa však zužuje na prierez len cca 1.5 X 0 7 m. Tu sa strmo stáča smerom na juh a mierne stúpa. Je založený na tak­ mer vertikálnej poruche so šírkou 1,5­2,5 m, výškou 4 ­ 5 m. Dno je stále pokryté jemným pieskom až kalom, prúdenie je slabé, čo spôsobuje 153

značný prierez chodby. Po cca 70 m takéhoto priebehu dosahuje vodnú hladinu; v tomto mieste je v zaplavenej chodbe zaklinený mohutný bal­ van rozmerov cca 5 X 3 X 4 m (bod č. 1).

Za sifónom nasleduje aktívne riečište, kde tečie vodný tok prakticky celou šírkou štrkovitého dna. Okrem meandrovitého úseku (pol. 2—4) si udržiava pôvodný smer 1. sifónu. Po 70 m sa prudko zužuje, voda je tam hlboká viac ako 3 m a klesá do 2. sifónu. Druhý sifón je tvorený len krát­ kym znížením stropu (dĺžka 5—7 m). Dá sa však obísť tesným okienkom vedúcim do priestoru na jeho druhej strane. Tu sa vodný tok zjavuje v podobe jazera s rozmermi 1 0 X 4 m v sieni, ktorá je orientovaná v smere SV — JZ. Do „jazera" priteká voda z 3. sifónu dlhého 22 m, ktorý tiež možno obísť vyššími suchými chodbami. Tretí sifón má úzke na SV vedúce odbočky, ktoré tiež vyúsť ujú v suchých častiach.

Tretí sifón smeruje zhruba na JV a povrchový tok za ním má tiež tento smer. Spočiatku vysoká puklinová chodba sa mení na nízku, zalo­ ženú na takmer vodorovných vrstvových plochách, na južnej strane sem vyúsť ujú suché odbočky. Po 30 m sa smer chodby stáča na východ, po cca 10 m celý tok mizne v krátkom sifóne (dĺžka 5 m), ktorý nie je očíslo­ vaný, pretože sa dá pohodlne obísť. Za ním sa aktívny tok znovu zjaví v mohutnej riečnej chodbe smeru S — J, vytvára tu meander, do ktorého priteká zo 4. sifónu dlhého 20 m, ktorý je veľmi plytký (1—2 m), no do šírky veľmi rozľahlý. Vedie smerom SV — J Z a dá sa tiež obísť dvoma paralelnými suchými chodbami.

Do 4. sifónu priteká aktívny tok z posledného prebádaného úseku rie­ čišťa. Je dlhý cca 40 m, s priemernou šírkou a výškou okolo 2 m, tiah­ ne sa v smere J J Z — SSV. Vyteká z 5. sifónu, ktorý je však neprielezne úzky. b) SUCHÉ CHODBY Okrem aktívneho riečiska obsahujú nové priestory Brestovskej jaskyne ďalšie vyššie suché jaskynné úrovne, vytvorené nepochybne tým tokom, ktorý dnes preteká aktívnym riečiskom. Svedčí o tom zhruba rovnaký tvar chodieb i charakter sedimentov, ktoré sú piesčitej až štrkovitej frak­ cie, žulový materiál s rozmermi až 20 cm. Priemerná výška dna týchto chodieb je 1—4 m nad aktívnym tokom. Podľa veľkosti prierezu týchto chodieb usudzujeme, že niektoré z nich tvorili hlavné riečisko, iné tes­ nejšie, akiste bočné vetvy. Takýto charakter má napr. chodba, ktorou sa dá obísť 3. sifón. Je veľmi rútivá, na niektorých miestach je dno takmer bez sedimentov, iba s ojedinelými okruhliakmi. Asi 2 m vysoká a 4—5 m široká je chodba medzi polygónmi 8 — 21. Dno týchto chodieb tvoria už čiastočne stmelené lavice drobnejších štrkov ( 0 1—3 cm). Voda zrejme preteká chodbou za extrémnych prietokov. Predná chodba (pol. 40—42)

154

predstavuje azda ešte vyššiu úroveň, jej dno je pokryté jemnými, kalo­ vými piesčitými hlinami.

Do úrovne 1—2 m nad aktívnym tokom patrí ešte chodba medzi pol.

34 — 38. J e široká 3—4 m, vysoká 1,5—2 m. J e j dno tvoria striedajúce sa lavice piesku a drobných štrkov a pri povodniach je zrejme tiež zapla­ vovaná.

Pozoruhodnú dlhú odbočku jaskyne tvorí Zadná chodba. Vedie smerom na JZ a medzi pol. 37 ­ 69 sa na úseku dlhom 50 m postupne zužuje a znižuje. J e j dno leží okolo 2 m, prípadne i viac nad aktívnym tokom, a preto zrejme nebýva často zaplavovaná. Pri pol. 69 sa napája na vy­ sokú puklinovú chodbu smeru SSZ ­ JJV. Smerom na J J V sa nám po­ darilo preniknúť plazivkou, ktorá zrejme často býva zaplavovaná, až do vzdialenosti 50 m, kde prúdi slabý prievan. Sedimenty sú jemne piesčité až bahnité. Chodba predstavuje občasné vedľajšie riečisko a považujeme ju za veľmi perspektívnu na ďalší prieskum.

Pozoruhodná je a j chodba, ktorá vedie od 4. sifónu približne na SV. Má kľ ukatý pôdorys a je pomerne tesná (priemerný prierez 1 X 1 m). Chod­ ba mierne stúpa, je suchá, až po 80 m sa objavuje slabý vodný tok (do 1 1. s" 1 ), ktorý priteká z úzkeho neprielezného sifónu na konci chodby.

V chodbe je mierny prievan, ktorý sa tratí v závale pred koncom chodby.

Celou chodbou zrejme občas preteká voda, o čom svedčia nánosy na ste­ nách a strope. Vzhľadom na jej priebeh sa však domnievame, že sa približuje k povrchu zhruba 70 m od ponoru Roháčskeho potoka.

Z Á V E R Prieskum a zameranie novoobjavených častí Brestovskej jaskyne pri­ niesli viac nových problémov a nevyriešili staré. Zistili sme, že nové priestory m a j ú charakter trocha odlišný od dávnejšie známych: je to n a j ­ mä menší výškový rozdiel medzi aktívnym riečišťom a vyšším suchým poschodím ( 1 ­ 4 m oproti 6 ­ 8 m). Navyše, novoobjavené chodby a najmä aktívny tok nesmerujú jednoznačne k hlavnému ponoru Roháčskeho po­ toka, ako sa pôvodne predpokladalo. Jediná (t. č. suchá) chodba smeru­ júca tým smerom sa zdá byť v systéme menej významná a smer 5. sifónu je úplne opačný, nevedie k ponoru Roháčskeho potoka.

Okrem spomínanej chodby smerujúcej k ponoru m a j ú chodby jaskyne generálny smer S — J, indikujúci rozsiahlejšie poruchové pásmo. Na tej­ to zóne je založený 1. sifón, riečište medzi 1. a 2. sifónom, Predná a Zad­ ná chodba, a j 5. sifón si udržuje tento smer. Poruchové pásmo sa pre­ j a v u j e na povrchu dolinou Volariská. Postupné strácanie sa jeho vôd súvisí azda s menšími prítokmi z neprielezných komínov, najmä v ob­ chádzke 3. sifónu. Priaznivý smer Zadnej chodby azda umožní po su­ chu obísť i 5. sifón. V budúcnosti bude treba venovať hydrológii systému väčšiu pozornosť, keďže sa ukazuje správna pôvodná myšlienka J. B r o d­

155

ň a n s k é h o (1959), že v jaskyni sa do jedného toku koncentrujú vody Roháčskeho potoka, Volarísk a pravdepodobne i Múčnice. Tieto problé­ my však bude možné riešiť až po prerazení povrchového vchodu do no­ vých priestorov. Veríme, že sa to v blízkej budúcnosti stane.

L I T E R A T Ú R A 1. A N D R U S O V , D . : P r e h ľ a d s t r a t i g r a f i e a t e k t o n i k y d r u h o h o r n é h o p á s m a m a s í ­ v u V y s o k ý c h T a t i e r n a ú z e m í S l o v e n s k a . I n : G e o l o g i c k ý z b o r n í k , X , 1, B r a t i s l a v a 1 9 5 9 .

2. B R O D Ň A N S K Ý , J . : P r i e s k u m B r e s t o v s k e j j a s k y n e a o k o l i a . K r á s y S l o v e n s k a , 1, 1 9 5 7 , s. 1 0 — 1 2 .

3. B R O D N A N S K Ý , J . : P o n o r y B r e s t o v s k e j j a s k y n e . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 2, M a r t i n 1 9 5 9 , s. 1 2 8 — 1 3 0 .

4. B R O D Ň A N S K Ý , J . : P o d z e m n é k r á s y O r a v y . K r á s y S l o v e n s k a , 6, 1 9 7 0 , s. 2 6 8 — — 2 6 9 .

5. G O R E K , A . : G e o l o g i c k á s t a v b a Z á p a d n ý c h T a t i e r . I n : G e o l o g i c k ý z b o r n í k , V I I , 1, B r a t i s l a v a 1 9 5 6 .

Slovenský kras XXII —i 1984

PONORNÁ PRIEPASŤ V SLOVENSKOM KRASE G U S T Á V S T I B R Á N Y I — Ľ U D O V Í T

H I S T Ó R I A

O B J A V E N I A

G A Á L

A Č I N N O S T I

V

J A S K Y N I

Telegram: Silica 6. 7. 1955.

Turista, podnikové riaditeľstvo Bratislava.

Hlásim objav otvoru 5. 7. o 16. hodine. Štvorčlenná expedícia postupuje do hĺbky 60 metrov. Pokračujeme ďalej. Málo nás je na zdolanie ťažké­ ho úkolu. Pozývame bystrianskych pracovníkov. Telegraficky žiadame vyslanie vedúceho s. Blahu a fotografistu.

Majko.

Takto objavili P o n o r n ú p r i e p a s ť na Mokrej lúke, kde v pono­ re začal podnik Turista sondovacie práce 27. mája 1955. Od 17. júna 1955 sa na pracovných akciách pravidelne zúčastňoval a j Ján M a j k o . Štyri dni po odoslaní telegramu o objave prišla posila z Bystrej, a to Jarmila V y t ŕ í s a l o v á a Oto G a j d o š í k. Spoločnými silami dosiahli hĺbku 115 m, kde ich zastavila úžina. Pri prácach na rozšírení úžiny prekvapila trojicu Majko, Vytŕísalová a Gajdošík 20. júla 1955 o 14. hodine prietrž mračien. Príval vody ich uväznil v jaskyni. Na povrch sa dostali premo­ čení až po 17. hodine. Ďalšími trhacími prácami prenikli úžinou a 27. jú­ la 1955 sa dostali na horizontálne riečisko v Dvojitej sieni, a tu ich za­ stavila úzka puklina. Na objavných prácach sa zúčastnili aj J u r a j G r u n­ n e r, Daniel F e k e t e, Dionýz H e r m e 1 y i a Július K o v á č . Jas­ kyňu zamerali, čo je zrejmé z presnosti udávaných hĺbok, mapu však ne­ zverejnili, možno ju ani nevyhotovili.

Krátko po objavení D v o j i t e j s i e n e lokalitu opustili, lebo sa vy­ skytli iné, atraktívnejšie pracoviská. Objavením významnejších jaskýň Ponorná priepasť upadla do zabudnutia. Jaskyniari si ju prestali všímať a ani so svojou značnou hĺbkou —130 m sa nedostala do rebríčka n a j ­ hlbších jaskýň ČSSR. Až v máji 1979 sme upriamili pozornosť na Ponornú priepasť a otvo­ rený problém tejto časti Silickej planiny. Začali sme so systematickou činnosťou v jaskyni. Podmienkou takejto činnosti bolo bezpečné sprístup­ 157

O b r . 1. M o k r á l ú k a n a S i l i c k e j p l a n i n e — v l a v o k r a s o v á j a m a P o n o r n á F o t o G . S t i b r á n y i

p r i e p a s ť .

nenie jej vertikálnych častí. Podarilo sa nám prekopať úzku puklinu na konci Dvojitej siene, prenikli sme do S ú t o k u a odtiaľ až k sifónu.

Jaskyňu sme aj zamerali. Roku 1980 sme nevyvíjali nijakú osobitnú čin­ nosť. Pracovali sme najmä v sifóne a na lepšom sprístupnení jaskyne. Na jar 1981 sme urobili farbiaci pokus, ktorý dokázal hydrologické spojenie s Gombaseckou jaskyňou. Trhacími prácami sme rozšírili puklinu medzi Dvojitou sieňou a Sútokom. Dovtedy sme do Sútoku mohli prenikať len plazením sa vo vode. Začali sme so stavbou betónovej hrádze na konci Dvojitej siene. Rok 1982 bol rokom náročných transportov materiálu po­ trebného na stavbu hrádze a na čerpanie. Dokončili sme 2 m vysokú hrádzu. Vznikla tak nádrž s kapacitou cca 5 m 3 . Inštalovali sme dve kríd­ lové čerpadlá. Jedno na odčerpávanie vody zo Sútoku za hrádzu a druhé na odčerpávanie sifónu. V období od m á j a 1979 do konca roku 1982 sa na prácach v jaskyni okrem autora aktívne podieľali: Vladimír Červený, Pavol Martinove, Ladislav Fecsu, Gabriel Slivka, Peter Spak, Peter Er­ délyi a Ladislav Zabó. Spolu sa v podzemí odpracovalo 936 hodín.

V budúcnosti nás čaká ešte náročnejšia úloha, a to vyčerpanie a vy­ čistenie sifónu od sedimentov. Túto prácu možno robiť len na jeseň alebo v zime, keď nehrozí nebezpečie náhlej záplavy.

158

P O L O H A A O P I S

J A S K Y N E

Ponorná priepasť sa nachádza na Silickej planine, dva km severozá­ padne od obce Silická Brezová na Mokrej lúke (Nyírsár, Brezoblatné lúky).

J e j otvor je na dne krasovej jamy nepravidelného tvaru s priemerom cca 25 m. Krasová jama Ponornej priepasti leží na stretnutí dvoch výrazných depresných línií. Depresnú líniu východozápadného smeru tvorí rad via­ cerých ponorov, ktoré Ján M a j k o (1970) očísloval 1 až 8 a vo svojich prácach opisuje ako ponory na Brezoblatných lúkách. Severné svahy týchto ponorov lemujú odkry v y tmavosivých, dosko v itých reiflingských vápencov. Južné svahy, a to n a j m ä pod kótou 563, sú tvorené zelenými argilitmi s t u f m i až tufitmi (J. B y s t r i c k ý , 1964), ktoré tu vystupujú na povrch a tvoria nepriepustnú vrstvu. Tieto nepriepustné horniny vy­ tvárajú vodozbernú oblasť pre ponory Mokrej lúky. Druhú depresnú líniu, smerujúcu na sever od Ponornej priepasti, tvorí súvislý rad krasových jám cez Mestské lúky až po severnú hranu planiny nad Gombaseckou jaskyňou. Pôdorys Ponornej priepasti pozri na prílohe.

Vstupná priepasť, hlboká 8 m, má puklinový charakter so strmo kle­ sajúcim dnom a vznikla na tektonickej pukline smeru 344° — 264°. Prie­ story ď alej pokračujú dvoma menšími kolmými stupňami 6 a 5 m až do hĺbky —37 m. Steny jaskyne tvoria sivé vápence s množstvom svetlosi­ vých rohovcov. Konkrécie svetlých odolných rohovcov sledujú vrstevna­ tosť horniny, ktorá má v týchto miestach sklon 60° na S. Sú vyprepa­ rované a vyčnievajú nad eróziou vyhladenými stenami jaskyne.

V hĺbke ­ 4 3 m sa jaskyňa ostro otáča na Z a mení charakter. Vody sa tu prepadávajú 10 m do nižších častí, ktoré sa nedajú preliezť. Strop tvoria svetlejšie, koróziou narušené vápence. Prevládajú oblé tvary stien.

A j rohovcové vložky sú menej odolné. Miestami sú a j nechtom naruši­ teľné.

Priestory medzi meračskými bodmi 18 až 21, zvané K ĺ z a č k a a B r á z d y , vznikli na vrstevných plochách a sledujú sklon horniny. Tie­ to priestory patria medzi morfologicky najkrajšie časti jaskyne. Do ob­ lúkovitej chodby rozmerov 1,8 X 1,2 m s rovným dnom sa vrezalo rie­ čisko široké 15 cm, no hlboké až 1 meter (rez B—B' prílohy, mapa jas­ kyne). Tu sa už opäť zjavuje voda, ktorá presakuje pri pravej stene prie­ storov. Klesajúce rovné dno je nižšie rozrušené žliabkovitými škrapmi hlbokými až 25 cm, pripomínajúcimi brázdy.

V malej sieni nad priepasťou jaskyňa opäť mení svoj charakter. Prie­ story sledujú puklinu smeru S ­ J o 80° uklonenú na V. Táto puklina je súčasťou tektonického poruchového pásma a je charakteristická pre celé pokračovanie jaskyne. Väčší priestor vznikol v hĺbke ­ 9 5 m pod priepasťou, ktorá má tiež puklinový charakter. Západná časť tejto siene, ktorú nezasahujú stekajúce vody, má peknú sintrovú výzdobu a je vypl­ nená ílom a drobnozrnnými sedimentmi. Šikmé dno siene pod priepasťou je pôsobením padajúcej vody v smere tektoniky hlboko rozoklané, mies­ 159

O b r . 2. O t v o r P o n o r n e j p r i e p a s t i . F o t o G . S t i b r á n y i

tami až do hĺbky 2 m. Tieto hlboké škrapy na dne priepasti sú v tmavo­ sivých vápencoch s množstvom bieleho kalcitového žilkovania a vytvá­ r a j ú bizarný obraz. Priestory pokračujú na S klesajúcou puklinou, ktorá 160

sa zužuje a v hĺbke —115 m padá 6 m hlbokou šikmou priepasťou do roz­ siahlejšej Dvojitej siene. Tu sa už nachádzajú relatívne svetlejšie vápen­ ce s menším sklonom vrstiev —30° i menej. Dvojitá sieň má rútivý cha­ rakter na spomenutom S — J tektonickom poruchovom pásme. Šikmé dno má vyplnené balvanmi a množstvom jaskynného ílu. Dvojitú sieň a Sú­ tok spája veľmi úzka zasintrovaná puklina. Priestor Sútoku vznikol kri­ žovaním hlavnej tektonickej poruchy jaskyne s puklinou smeru V — Z, uklonenej o 75° na J. Zo západnej strany tu priteká z puklinovej chodby stály vodný tok. Chodba sa len veľmi ťažko dá preliezť do vzdialenosti asi 10 m. Z východnej strany zhora priteká z rozrušenej horniny taktiež slabý prítok. Spolu s vodou Ponornej priepasti tečie odtokovou plaziv­ kou k sifónu malý potôčik, ktorý väčšinu roka nemá prietok väčší ako 0,5 l/s. Ďalšie pokračovanie jaskyne sa predpokladá severným smerom za si­ fónom. Toto pokračovanie je predurčené severojužnou tektonickou poru­ chou, ktorá sa prejavuje silnou rozrušenosťou až brekciovitosťou hornín v Sútoku a pri sifóne.

V morfológii priestorov Ponornej priepasti sa výrazne prejavujú štruk­ túrne prvky. Jaskyňa je jedným z typických prípadov v Slovenskom kra­ se, kde na vznik jaskynných priestorov zreteľne vplývajú tak zlomové, ako a j vrásové deformácie. Príkladom priestorov na tektonických zlomoch sú puklinové priestory v hĺbkach —12 až —35 m a do —75 m až na dno.

Vplyv vrstevnatosti horniny na vznik podzemných priestorov možno zre­ teľne pozorovať v C h o d b e n e t o p i e r o v a v hĺbkach medzi —50 až —65 m.

Jaskyňa je na jar a pri letných búrkach intenzívne preplachovaná vo­ dou, preto v nej prevládajú erozívne tvary, a to v takej miere, ktorá už nie je typická pre vertikálne jaskyne Slovenského krasu. Priestory do hĺbky —110 m m a j ú skôr charakter vysokohorských jaskýň.

Z klimatologického hľadiska ide o statickú jaskyňu. Teplota v jaskyni plynulé stúpa až po najnižšie miesto. Pre ilustráciu uvádzame teploty z 20. 2. 1983: T e p l o m e r č.

H ĺ b k a T e p l o t a

1.

2.

3.

4.

5.

6.

p o v r c h

18 m

3 6 m

6 5 m

1 0 5 m

1 2 0 m

0 ° C

1,6 ° C

5 ° C

8,8ymVJCA °C 9 , 2 ° C

9,5 ° C

Faunou jaskyne sa počas dvoch návštev zaoberal RNDr. Vladimír K o­ š e 1. Podľa predbežných údajov v podzemnom jarčeku sa hojne vysky­ t u j ú kr.ivákyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Niphargus sp. a v sedimentoch, najmä v umelej nádrži má­ loštetinaté červy (Oligochaeta). Zo suchozemskej fauny bol na dne oje­ dinele zistený chrobák Duvalius sp., pavúky Porrhomma sp. a dvojkrídlov­ 161

cezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Nematocera gen. sp. Z mikrofauny sú tu roztoče a chvostoskoky.

V priepasťovitej časti sa, taktiež len ojedinele, zistil Duvalius sp. a Ne­ matocera gen. sp. Fauna v obidvoch častiach jaskyne, predovšetkým su­ chozemská, je kvalitatívne i kvantitatívne chudobná, čo môže spôsobiť zaplavovanie dolnej časti a občasné preplachovanie priepasť ovitej časti povrchovými vodami.

H Y D R O L O G I C K É

P O M E R Y

Plešivsko­brezovská kryha, časť Silickej planiny, v ktorej sa nachádza Ponorná priepasť, pravdepodobne tvorí samostatnú hydrologickú sústavu.

Na severe medzi Gombasekom a Silicou je ohraničená násuvnou plochou medzi uvedenou a silicko­turnianskou kryhou. Východná hranica prebie­ ha od krasového jazera na JV konci Silice depresiou smerom na J medzi Vápencovým a Ardovským vrchom, ď alej na Z k ponoru Červená skala.

Južnú hranicu tvorí antiklinálna násuvná plocha, oddeľujúca kečovskú kryhu. Na Z je hranicou dolina rieky Slanej.

Okrem krasového jazera na JV od Silice, s jeho fosílnym ponorom P a p v e r m e (J. M a j k o , 1955) je známych viacero menších ponorov najmä na severnej a južnej hranici územia. Najväčší, takmer po celý rok aktívny ponor je Č e r v e n á s k a l a , ktorá má vodozbernú oblasť väčšiu ako 1,5 km 2 .

Známa je však len jediná významnejšia vyvieračka, a to vyvieračka Č i e r n e h o p o t o k a v Gombaseckej jaskyni. Je známy ešte menší prameň M a l á s t u d ň a (Kis kút) medzi Plešivcom a Vidovou s vý­ datnosťou cca 1 l/s. V tomto prípade však to môže byť zlomový prameň s hlbšou cirkuláciou, o čom svedčí konštantný výver v každom ročnom období a vyššia teplota, až 12 °C. J e predpoklad, že časť vody zo spome­ nutého územia odvodňujú vývery do alúvia, a to na juhozápadnej časti v oblasti Plešivca (J. S e n e š, 1950).

Jednu z troch známych vetiev Čierneho potoka tvorí podzemný tok na dne Archeologického dómu v Silickej ľadnici. Druhú tvoria vody ponoru Červená skala a tretiu vody Ponornej priepasti. Podzemný tok v Silickej ľadnici sa ponára v nadmorskej výške 410 m. Sifón Čierneho potoka v Gombaseckej jaskyni sa nachádza 245 m n. m. Vody zo Silickej ľad­ nice teda prekonávajú 165­metrový výškový rozdiel vo vzdušnej vzdia­ lenosti 2,5 km. Vody ponoru Červená skala prekonávajú zhruba rovnaký výškový rozdiel, no vzdušnú vzdialenosť len 2 km. V Ponornej priepasti sa koncový sifón nachádza 365 m n. m. Vody M r a m o r o v e j s t u d ­ n e v Gombaseckej jaskyni pravdepodobne vyvierajú z Ponornej prie­ pasti vo výške 240 m n. m. Pri vzdialenosti 2 km teda prekonávajú výš­ kový rozdiel 125 m.

Ak berieme do úvahy, že väčšina riečnych horizontálnych jaskýň v Slo­ venskom krase nemá spád riečiska väčší ako 1 % a ak to predpokladáme 162

a j pri pokračovaní Gombaseckej jaskyne za sifónmi a pripočítame 100 % dĺžku ku vzdušnej vzdialenosti na meandrovanie, dostaneme zaujímavé údaje. Vody zo Silickej ľadnice a vody ponoru Červená skala musia nie­ kde v podzemí padať kaskádami a vodopádmi so súhrnnou hĺbkou viac ako 100 m. V prípade vôd Ponornej priepasti je to cca 85 m.

A j keď sa už veľa pracovalo na tomto probléme, záhadu sa ešte nepo­ darilo vyriešiť. Veríme však, že aktivita mladých jaskyniarov a nové me­ tódy prieskumu pomôžu čoskoro objaviť tieto vodopády.

G E O L O G I C K É P O M E R Y J A S K Y N E A O K O L I A Ponorná priepasť je vyvinutá v samostatnej tektonickej štruktúre.

J. B y s t r i c k ý (1964) ju nazval plešivsko­brezovskou kryhou. Pozo­ stáva z južného ramena mohutnej synklinálnej štruktúry, uklonenej k se­ veru. Zo severovýchodnej strany je táto štruktúra obmedzená výraznou líniou, prebiehajúcou v depresii východne od Gombaseku, na ktorú je viazaná a j redukcia severného ramena spomínanej synklinály. Z juhu plešivsko­brezovskú kryhu ohraničuje taktiež tektonická línia — násun vrchnotriasových vápencov kečovskej štruktúry západne od Silickej Bre­ zovej.

Synklinálna stavba plešivsko­brezovskej tektonickej štruktúry, s úklo­ nom vápencových súborov na sever v uhle okolo 30°—60°, umožňuje pohyb krasových vôd k severu. Pri severozápadnom okraji planiny časť týchto krasových vôd sa pravdepodobne dostane skryto do alúvia Slanej, prípadne cirkuluje v hlbších častiach vápencového komplexu; ďalšia časť je však odvodňovaná Čiernou vyvieračkou v Gombaseku. Výrazné poru­ chové pásmo v severovýchodnom obmedzení synklinálnej štruktúry, s vý­ stupom spodnotriasových slienitých bridlíc severnejšej silicko­turnianskej kryhy (v zmysle J. B y s t r i c k é h o , 1964) pôsobí pravdepodobne ako bariéra postupujúcich krasových vôd k severu.

Okolie Ponornej priepasti je obzvlášť zaujímavé zo stratigrafického hľadiska. Od otvoru priepasti smerom na juh sa nachádza dobre odkrytý súvislý profil v strednotriasových vápencoch a dolomitoch, ktorý upútal pozornosť viacerých geológov (M. K u t h a n, 1959; J. B y s t r i c k ý , 1964; R. M o c k, 1980). Reiflingské vápence, v ktorých je vyvinutá a j opísaná jaskyňa, sú dominantou profilu a južne od otvoru obsahujú po­ lohu zelených argilitov s prímesou tufov a tufitov (M. K u t h a n, 1959; J. B y s t r i c k ý , 1964). Južnejšie sú vápence bohaté na rôzne tvary rohovcov. Na základe konodontových výskumov R. M o c k a (1980) bol v nich zistený pelsónsky vek. Reiflingské vápence rozšírené severne od jaskyne sú menej typické, ich farba je svetlejšia a rohovce obsahujú len ojedinele. R. M o c k (1980) z nich získal konodonty ilýrsko­ladinského veku.

V podloží reiflingských vápencov, smerom k juhu, sú rozšírené svetlo­ 163

J

s S l L I C K Á

P L A N I N A

O b r . 3. G e o l o g i c k ý r e z o k o l i a P o n o r n e j p r i e p a s t i . V y s t v e t l i v k y : 1 — a l ú v i u m r i e k y S l a n á , 2 — w e t t e r s t e i n s k é v á p e n c e , 3 — r e i f l i n g s k é v á p e n c e , 4 — p o l o h a z e l e n ý c h a r g i l i t o v , 5 — s t e i n a l m s k é v á p e n c e , 6 — g u t e n s t e i n s k é v á p e n c e a d o l o m i t y , 7 — s l i e n i t o ­ v á p e n c o v é s ú v r s t v i e s p o d n é h o t r i a s u , 8 — p i e s k o v c o v o ­ b r i d l i č n a t é s ú v r s t v i e s p o d n é h o t r i a s u , 9 — t i s o v s k é v á p e n ­ c e , 10 — n á s u n o v á p l o c h a , 11 — p r i e b e h p o d z e m n e j c h o d b y

sivé, často mierne ružovkasté masívne steinalmské vápence. J. B y s­ t r i c k ý (1964) v nich našiel riasy z čeľadezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPO Dasycladaceae. Podložie 80— ­­100 m mocného súboru steinalmských vápencov je tvorené tmavosivý­ mi gutensteinskými vápencami a dolomitmi. Na povrch vystupujú na začiatku poľnej cesty, vedúcej z hradskej Plešivec — Silická Brezová na Mokrú lúku. Južne od hradskej vystupujú gutensteinské dolomity a spod­ notriasové slienité bridlice, na ktoré sú z juhu nasunuté vápencové kom­ plexy kečovskej štruktúry.

Nadložie reiflingských vápencov severne od otvoru jaskyne tvoria svet­ losivé masívne wettersteinské vápence.

Sama priepasť tvorí vertikálny rez v strednej časti súvrstvia doskovi­ tých reiflingských vápencov s rohovcami. Vápence sú sivé, miestami s miernym prechodom do tmavších, v nižších častiach jaskyne i do svet­ lejších tónov. Sú spravidla zreteľne doskovité, s hrúbkou dosiek okolo 5—15 cm. Sú jemnozrnné, miestami pseudobrekciovité, často s výrazným prejavom bieleho kalcitového žilkovania. Dosky reiflingských vápencov sú generálne uklonené na sever v uhle 50° — 65°, v miernejších častiach 25° ­ 45°.

Tvrdé, erózii odolnejšie rohovce spravidla ostro vystupujú z korodo­ vaných stien jaskyne, v nerovnomernej hustote a distribúcii. Tvoria okrúhle i podlhovkasté konkrécie alebo vrstvičky, hrubé 1—5 cm a ulo­ žené konkordantne s vrstevnatosť ou. Ich farba je sivá až svetlosivá, často s koncentrickou vnútornou stavbou. V ojedinelých horizontoch (napr. v hĺbke —45 m) sú mäkšie, ľahšie podliehajú zvetrávaniu. Domnievame sa, že tieto typy obsahujú zvýšenú tufitickú prímes v blízkosti horizontu so zelenými argilitmi s tufmi. Predpokladáme, že vznikli následkom pod­ morských exhalácií v dobe sedimentácie reiflingských vápencov.

Na základe rozšírenia a úložných pomerov zelených argilitov na po­ vrchu sa dá predpokladať ich výskyt aj v jaskyni. Presne lokalizovať tieto horniny v jaskyni je však veľmi ťažko. Sú drobivé, ľahko vyvetrá­ vajú a ich úlomky sa nachádzajú v jaskynných sedimentoch takmer vša­ de. Drobné úlomky argilitov počas veľkých návalov vôd cez jaskyňu boli zrejme z pôvodnej polohy vyerodované a spláchnuté do nižších častí.

Táto poloha sa s najväčšou pravdepodobnosť ou dá predpokladať v hĺbke —45 až —55 m, kde sa objavuje šikmá, s vrstevnatosť ou konkordantná dislokácia smeru 230°—50° a so sklonom 50° na severozápad (oblasť tzv.

Klzačky). V dôsledku nánosov, ktorými je v súčasnosti vyplnená značná časť miestami až 30 cm širokej trhliny, pôvodná výplň dislokácie sa ťažko identifikuje. Predpokladáme, že táto dislokácia vznikla na argilitoch pre­ šmyknutím vápencových blokov a v dôsledku toho bola aj značná časť argilitov vyredukovaná.

Stratigrafické podložie reiflingských vápencov — steinalmské vápence v súčasnosti nedosahuje známe dno jaskyne.

Vzhľadom na stratigrafický i mikropaleontologický význam profilu juž­ ne od otvoru jaskyne sme pokladali za potrebné orientačne preskúmať 165

O b r .zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 4. K o n o d o n t o v á m i k r o f a u n a z P o n o r n e j priepasti. S C A N ­ f o t o M . Š e b o r , G T J D Š , B r a t i s l a v a . V y s v e t l i v k y : 1 — G o n d o l e l l a c f . e x c e l s a ( M o s h e r), v z o r k a P — 1 0 , z v ä č š .

1 0 0 X , 2 — G o n d o l e l l a s p . , v z o r k a P — 1 0 , z v ä č š . 9 0 X , 3 — G o n d o l e l l a s p . , v z . P — 1 0 , z v ä č š . 6 0 X , 4 — G o n d o l e l l a e x c e l s a ( M o s h e r ) , v z . P — 8 , z v ä č š . 6 0 X , 5 — G o n d o ­ l e l l a e x c e l s a ( M o s h e r ) , p o h l a d z d o l a , v z . P — 1 0 , z v ä č š . 1 0 0 X , 6 — P i o n i o d i n a ( C y p r i d o d e l l a ) v e n u s t a ( H u c k r i e d e ) , v z . P — 8 . z v ä č š . 7 0 X , 7 — G o n d o l e l l a c o n ­ s t r i c t a M o s h e r e t C l a r k , v z . P — 1 0 , z v ä č š . 1 4 0 X , 8 — G l a d i g o n d o l e l l a t e t h y ­ d i s ( H u c k r i e d e ) , v z . P — 8 , z v ä č š . 5 0 X , 9 — G o n d o l e l l a e x c e l s a ( M o s h e r ) , v z .

P — 8 , z v ä č š . 6 0 X ­

166

jaskyňu a j z mikropaleontologického hľadiska. Na konodontovú mikro­ faunu z celého profilu jaskyne bolo odobratých 6 vzoriek. Vzorky boli rozpustené v 10 % kyseline octovej a získaná konodontová mikro­ fauna študovaná pod binokulárnou lupou. Všetky vzorky obsahujú nie­ koľko úlomkov ozúbkovaných konodontov, v ďalších vzorkách sme však našli stratigraficky cennejšie platničkovité konodonty. Vzorka P—4 (za­ čiatok meandra, hĺbka —105 m) obsahujezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONM Gladigondolella sp. Cennejšia je vzorka P—8 (dolná časť Klzačky, hĺbka —55 m), sivý až tmavosivý dosko­ vitý vápenec s faunou Gondolella excelsa (M o s h e r), Gladigondolella te­ thidis (H u c k r i e d e), Hindeodella (Metaprioniodus) suevica (T a t g e), Prioniodina (Cypridodella) venusta (H u c k r i e d e). Vo vzorke P—10 (dno vstupnej studne, hĺbka —20 m), v sivom doskovitom vápenci s rohovca­ mi sa vyskytuje Gondolella excelsa (M o s h e r), Gondolella constricta (M o s h e r et C l a r k ) a Gondolella sp. Konodontová mikrofauna obi­ dvoch posledných vzoriek poukazuje na vrchný ilýr až spodný ladin (stredný trias). Znamená to, že jaskyňa je vyvinutá v strednej až vyššej časti súboru reiflingských vápencov.

L I T E R A T Ú R A B Y S T R I C K Ý , J . : S l o v e n s k ý k r a s . S t r a t i g r a f i a a D a s y c l a d a c e a e m e z o z o i k a S l o v e n ­ s k é h o k r a s u . Ú Ú G , B r a t i s l a v a 1 9 6 4 .

K U T H A N , M . : S t o p y v u l k a n i c k e j č i n n o s t i v s t r e d n o m t r i a s e S l o v e n s k é h o G e o l o g i c k é p r á c e , z o š . 56, B r a t i s l a v a 1 9 5 9 .

k r a s u .

M A J K O , J . : K d e s a z a č í n a a k a d e p o s t u p u j e s i l i c k o ­ g o m b a s e c k á j a s k y n n á v a . K r á s y S l o v e n s k a , 32, 1 9 5 5 , s. 2 7 3 — 2 7 8 .

sústa­

M A J K O , J . : S p r á v a o s l u ž o b n ý c h c e s t á c h J. M a j k a v m e s i a c i j ú l 1 9 5 5 . A r c h í v M S K , m a n u s c r i p t , 1 9 5 5 .

M A J K O , J . : Z o z n a m v ý s l e d k o v p r i e s k u m n ý c h a s o n d o v a c í c h j a s k y n i a r s k y c h p r á c — p r e h ľ a d j e d n o t l i v ý c h o b j a v o v v r o k o c h : 1 9 2 6 , 1 9 2 9 , 1 9 3 1 — 1 9 3 2 . 1 9 4 5 — 1 9 4 7 , 1 9 5 0 , 1 9 5 2 , 1 9 5 5 — 1 9 6 3 . A r c h í v M S K , m a n u s c r i p t , 1 9 7 0 .

M O C K , R . : T r i a s s i c o f t h e w e s t C a r p a t h i a n s . I n : S c h ô n l a u b , H . P . ( e d i t . ) : S e c o n d E u r o p e a n C o n o d o n t S y m p o s i u m . G u i d e b o o k . A b h . G e o l . B . — A . , 35, W i e n 1 9 8 0 .

S E N E S , J . : P r o b l é m y m o ž n o s t i s p e l e o l o g i e v J u h o s l o v e n s k o m k r a s e . K r á s y S l o ­ v e n s k a , 27, 1 9 5 0 , s. 1 3 4 — 1 4 1 .

Slovenský kras XXII —i 1984

HRUŠOVSKÄ JASKYŇA R Q B E R T B O R O Š — J Ú L I U S

S C U K A

Jaskyňu objavili dňa 10. mája 1978 Róbert B o r o š a Tomáš L á z a r, členovia oblastnej skupiny SSS v Rožňave. Objav uskutočnili prienikom cez senilný povodňový koridor vyvieračky Eveteš.

Vyvieračka E v e t e š je situovaná na východnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase, na hranici katastrov obcí Hrušov a Jablo­ nov v okrese Rožňava. V priestore vyvieračky vytvára Silická planina amfiteáter, cez ktorý vedie štátna cesta zo sedla Soroška, asi 75 m poniže východného vchodu tunela železničnej trate Plešivec — Košice. Vody vy­ vieračky sú sčasti zachytené pre kompresorovú stanicu tranzitného ply­ novodu v Jabloňové na priemyselné účely. Z uvedeného dôvodu bola vyvieračka v minulosti predmetom rozsiahleho hydrogeologického prie­ skumu (IGHP, n. p., závod Košice, 1968), pri ktorom z dlhodobých pozo­ rovaní výdatnosti bol zistený špecifický jav — periodické vyprázdňova­ nie. Okrem obvyklých zmien výdatnosti, ktorá je podmienená zrážkovou činnosťou, prejavuje vyvieračka a j pravidelné zmeny výdatnosti v krát­ kodobých intervaloch. Autor výskumnej práce vysvetľ uje tento jav na princípe násoskového efektu.

Záujem jaskyniarov o túto lokalitu vyvolal jednak vyššie uvedený hydrologický režim vyvieračky, jednak mohutné akumulácie travertínu v závere údolia pred vlastnou vyvieračkou. Travertín z tejto lokality sa ťažil už v minulom storočí.

H I S T Ó R I A

O B J A V U

Pri terénnej obhliadke v jarnom období vzbudil pozornosť jedného z objaviteľov — Róberta Boroša — aktívny povodňový výver vyvieračky v relatívnej výške cca 8 m nad stálym výverom. Jeho úsilie o preniknu­ tie v tejto časti vyvieračky bolo znemožnené vysokým stavom prívalo­ vých vôd. Vo vzdialenosti asi 5 m nad týmto miestom sa po odstránení 169

vrstvy zeminy ukázal v kompaktnej hornine nepatrný otvor, ktorý nie­ sol znaky erozívnej činnosti vody.

V spolupráci so spoluobjavitel'om Tomášom Lázarom rozšírili tento otvor a prenikli cez 30 m dlhú plazivku na aktívne riečisko. Pri prvom objavnom postupe preskúmali asi 200 m dlhú časť novoobjavenej jaskyne.

Vzhľadom na vysoký vodný stav a nedostatočnú technickú výstroj sa objavitelia rozhodli v prieskume jaskyne pokračovať až nasledujúci deň.

Za pomoci ďalších členov skupiny objavili potom aj ostatné časti jaskyne v celkovej dĺžke 780 m. Ďalšiemu postupu na aktívnom toku bráni uza­ vretý sifón a vo vyššie položených častiach jaskyne akumulácie hlinito­ ­ílovitých sedimentov.

O P I S

J A S K Y N E

Už vyššie uvedená vstupná plazivka ústi do d ó m u F u n d o v a n ý c h .

Pred vstupom do vlastného dómu prekonávame menšiu priepasť (s hĺb­ kou cca —4 m) na dne s jazerom výtokového sifónu vyvi'eračky Eveteš.

Do priestoru dómu prenikáme z východnej strany a dostávame sa na ak­ tívne riečisko podzemného toku. Vzhľadom na blízkosť povrchu má dóm Fundovaných rútivý charakter, dno tvoria balvany väčších rozmerov, v dôsledku čoho podzemný tok vytvára pereje a vodopády. V tomto dóme, s dĺžkou 25 m, priemernou šírkou 7 m a výškou 8 m, sa nenachádza vý­ znamnejšia sintrová výzdoba (obr. 1).

Zo severnej strany ústi do dómu Fundovaných prítoková chodba pod­ zemného toku, ktorá pre svoj členitý charakter dostala názov M e a n ­ d e r (obr. 2). Chodba dlhá cca 40 m sa oblúkovité stáča zo začiatočného severného smeru na západ. Chodba je založená na zvislých tektonických puklinách a jej morfologický charakter je typicky erozívny.

Po uvedených 40 m ústi zo severu vyššie položená R o ž ň a v s k á c h o d b a , ktorou však nepreteká aktívny tok, ten priteká zo západu z Mokrej chodby. Táto chodba, dlhá cca 80 m, je prítokovou chodbou podzemného toku s väčšou akumuláciou piesčito­ílovitých sedimentov, kto­ ré znižujú jej profil. Chodba končí prítokovým sifónom.

Zo spomínaného Meandra vystúpime do vyššie situovanej Rožňavskej chodby. Chodba dlhá cca 200 m sa zo začiatočného severného smeru stáča na západ a je paralelná s M o k r o u c h o d b o u . Zo začiatku užšia chodba eliptických tvarov sa v ďalšom priebehu vplyvom uklonených tektonických porúch člení do menších jaskynných siení. Dno tvoria pre­ važne piesčito­hlinité sedimenty a sekundárnu výzdobu reprezentujú pes­ tré formy sintrov. Táto chodba, spoločne s d ó m o m S l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o l o č n o s t i , ktorý na ňu nadväzuje, reprezen­ t u j e geneticky staršiu vývojovú úroveň, opustenú podzemným tokom v dô­ sledku zníženia pôvodnej eróznej bázy.

170

O b r . 2. H r u š o v s k á j a s k y ň a — M e a n d e r . F o t o

172

T . L á z a r

O b r . 3. H r u š o v s k á j a s k y ň a — d ó m O p t i m i z m u . F o t o

T . L á z a r

O b r . 4. H r u š o v s k á j a s k y ň a — d e t a i l e x c e n t r i c k e j s i n t r o v e j v ý z d o b y . F o t o T . L á z a r

173

O b r . 5. H r u š o v s k á j a s k y ň a — p ô d o r y s

(

273,332

Dóm SSS je dlhý 30 m a svojou gotickou klenbou, vysokou v priemere 15 m, je najvyšším priestorom jaskyne. Zatiaľ čo dno dómu tvoria sedi­ menty, pre sintrovú výzdobu sú charakteristické jednak mohutné stalag­ tity a záclony, jednak sa tu prvýkrát stretávame s veľkokryštalickými ex­ centrickými útvarmi. V závere dómu pokračuje jaskyňa nízkou klesajú­ cou chodbou, ktorá je po cca 20 m upchatá sedimentmi.

Tretí horizont Hrušovskej jaskyne je prístupný komínom z dómu SSS v relatívnej výške 13 m a má názov d ó m O p t i m i z m u . Tento dóm, miestami široký až 15 m a dlhý 25 m, tvorí dominantu Hrušovskej jas­ kyne. Charakteristická je genéza na subhorizontálnej pukline s plauza­ bilným vývojom riečnou eróziou (obr. 3). Dominujúcu sintrovú výzdobu tvoria excentrické veľkokryštalické útvary, ktoré spočívajú na vyho­ jených mikropuklinách s rozsiahlym rozšírením (obr. 4). Unikátny útvar, rovnocenný s poškodeným útvarom z jaskyne Domica s názvom Smútočná vŕba, je v tomto dóme z podlahy vyrastajúca excentrická veľkoforma.

Z opísanej najvyššej úrovne jaskyne sa znovu vrátime do Rožňavskej chodby a zostúpime ď alej asi do hĺbky 5 m k prítokovému sifónu aktív­ neho toku. Juhozápadným smerom, v smere prúdu aktívneho toku, prejde­ me asi 70 m dlhou chodbou nazvanou A v e M á r i a . Chodba síce kon­ čí sifónom, ale podzemný tok asi po 15 m neznámej ceste vyteká v sifóne Mokrej chodby.

Z Á V E R Opísali sme dosiaľ objavené časti Hrušovskej jaskyne. Na základe zna­ lostí geologickej a hydrogeologickej stavby príslušnej časti Silickej pla­ niny predpokladáme ďalšie rozvetvené pokračovanie jaskyne nielen sme­ rom severným, ale aj západným. Naše predpoklady potvrdzujú výsledky stopovacej skúšky realizovanej na Jablonovskej priepasti.

Slovenský kras XXII —i 1984

ĽADOVÁ JASKYŇA V BRADLOVOM PÁSME ĽUBOVNIANSKEJ VRCHOVINY V L A D I M Í R F U D A L Y — S T A N I S L A V

P A V L A R Č Í K

Ú V O D V rokoch 1978—1979 urobila oblastná skupina Slovenskej speleologic­ kej spoločnosti Spišská Belá v spolupráci s vedeckovýskumným oddele­ ním Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši na žiadosť Okres­ nej pamiatkovej správy v Starej Ľubovni speleologický prieskum Ľ a d o ­ v e j j a s k y n e v katastri obce Litmanová. Účelom prieskumu bolo zhodnotiť jaskyňu zo speleologickej stránky a z hľadiska jej možného pokračovania pre uvažované sprístupnenie jas­ kyne. Hlavnou náplňou aplikovaného speleologického prieskumu jaskyne boli sondovacie práce v puklinovom priestore v spodnej časti jaskyne.

Na prieskumných prácach sa zúčastnili V. Biziková, F Ferenčík, J. Fo­ dor, F. Kaňa, Ing. V. Klein, F. Krišanda, J. Kuba, J. Miko, Ľ. Pavlarčík, Ing. J. Plavec, Ľ. Plučinský, O. Siska, M. Vdovjak a autori príspevku.

S T R U Č N É G E O M O R F O L O G I C K É , H Y D R O G R A F I C K É A H Y D R O G E O L O G I C K É P O M E R Y Záujmová oblasť patrí podľa regionálneho geomorfologického členenia SSR (E. M a z ú r ­ M. L u k n i š, 1978) k Ľubovnianskej vrchovine.

Celkový geomorfologický ráz okolia Litmanovej je podmienený pestrou geologickou stavbou a erózno­denudačnou modeláciou terénu. Zložitý geo­ logický a geomorfologický vývoj oblasti predurčil vznik charakteristické­ ho reliéfu bradlového pásma.

Bradlové pásmo v tejto časti Ľubovnianskej vrchoviny vystupuje v asi 4 km širokom pruhu S Z ­ J V smeru a b u d u j ú ho rôzne typy jurských až spodnokriedových vápencov, vystupujúcich zo svojho mezozoického a pa­ leogénneho obalu. Vápence ako rigidnejšie členy bradlového pásma boli vypreparované selektívnou eróziou z mäkšieho, plastickej šieho prostredia tvoreného z ílovcov, piesčitých vápencov a pieskovcov bradlového obalu.

Rozdielne petrografické a mechanické vlastnosti hornín, vplyv tektoniky 177

a exogénnych pochodov sa potom prejavili pri vzniku tohto bradlového reliéfu.

Vypreparované vápence nápadne vystupujú až niekoľko desiatok met­ rov z okolitého hladko modelovaného reliéfu vo forme bradiel­tvrdošov, ktoré m a j ú tvar kratších ostrých hrebeňov, svahových stupňov, vežičiek, ihiel, kopovitých útvarov a pod. Na strmo uklonených vrstvách sa vy­ tvorili tzv. kozie chrbty. Bradlá, vypínajúce sa nad svoje okolie, sú geo­ logicky zaujímavé a krajinársky veľmi príťažlivé. Územie odvodňuje potok Litmanovka s prítokmi. Potoky zarezaním sa do mäkšieho podložia vytvorili relatívne širšie doliny, oddelené plošina­ tými chrbtami, ktoré (M. K 1 i m a s z e w s k i, 1937 a J. S z a f l a r s k i , 1937 in Z. R o t h, 1963) považujú za zvyšky vrcholovej denudačnej rovne.

Pri sútoku potoka Rozdiel s Litmanovkou vytvoril potok narezaním vá­ pencového tvrdoša krátku epigenetickú úžinu s vysokou kolmou stenou, vypínajúcou sa nad obcou Litmanová. Najvyšším bezprostredným vrcho­ lom oblasti je Eliášovka (1023 m).

Hydrogeologické pomery vo vzťahu k výskytu prameňov sú pomerne zložité. Najviac prameňov sa nachádza v karbonátových horninách v pás­ me bradiel, kde sú puklinové, vrstevné a sutinové pramene s nízkou a premenlivou výdatnosťou (výdatnosť rádové v dcl/s). Hydrogeologická situácia v paleogénnych sedimentoch vystupujúcich v blízkosti bradiel je jednoduchšia. Prameňov je tu menej a ich výdatnosť je takisto nízka.

P R E H Ľ A D

V Ý S K U M O V

Jaskyňa bola miestnym obyvateľom známa už dávnejšie pod názvom Ľadová jaskyňa alebo Ľadovňa podľa výskytu ľadu, ktorý sa v nej udr­ žiaval až do neskorého leta. Jaskyňa figuruje a j pod názvom Jaskyňa v Ostrých skalkách.

Prvýkrát sa s prieskumom Ľadovej jaskyne začalo roku 1931 po ob­ hliadke jaskyne M. Ž i h á l o m a notárom B a 1 1 o m z Jarabinej. Za skromnej finančnej podpory potom miestni občania V. Hlinka, J. Lajčiak a ďalší uskutočnili ešte v tom istom roku niekoľko akcií, aby prenikli hlbšie do podzemia (ústna informácia J. H l i n k u z Litmanovej, 1979).

Pri otváracích prácach použili a j trhaviny, no zrejme ďaleko pod povrch nepostúpili.

K ďalšiemu prieskumu došlo až takmer o štvrťstoročie neskôr (J. J i r á­ s e k , 1953). Vtedy lokalitu navštívili pracovníci Výskumu a ochrany jas­ kýň pri Cestovnom ruchu, n. p., A. Begala, J. Jirásek, J. Maro a V. Pleva spolu s občanmi Litmanovej P. Minčíkom, M. Nevickým, riaditeľom miest­ nej školy Rybovičom a jedným neznámym sprievodcom. Ako vyplýva z mesačného hlásenia J. Jiráska, pracovníci Cestovného ruchu odstrelom balvanov vo vchode jaskyne dosiahli „silný mrazivý prievan vystupujúci z neznámych hĺbkových priestorov". Do podzemia však pre zatarasený 178

vchod neprenikli. Niektorí pracovníci Cestovného ruchu jaskyňu údajne ešte niekoľkokrát navštívili a jaskynné priestory zastrelili náložou.

Roku 1967 jaskyňu orientačne preskúmala skupina jaskyniarskych nadšencov zo Spišskej Belej, ktorí v prieskume jaskyne a okolia pokra­ čovali už ako členovia SSS v rokoch 1973, 1975, 1978 a 1979. Výsledky výskumných prác dokumentujú technické (pracovné) denníky nachádza­ júce sa v archíve MSK a OP v Liptovskom Mikuláši a oblastnej skupiny SSS v Spišskej Belej.

Prieskum na lokalite zameraný na dokumentáciu jaskyne vykonávali a j J. K n a p (1974), P. M i t t e r (1975) a Z. H o c h m u t h (1977).

Stručne sa o jaskyni zmieňuje napr. E. B a l l o v á a V. A d a m e c (1980), R. R o u b a 1 a kol. (1965) a J. N e m č o k (1977).

Popri speleologickom záujme bola v oblasti venovaná značná pozor­ nosť najmä geologickému výskumu (V. U h l i g , 1890; Z. R o t h , 1963; D. A n d r u s o v a kol., 1959; E. S c h e i b n e r , 1962; K. B o r z a ­ E. M a r t í n y , 1964; J. S r n á n e k ­ J . S a l a j, 1965 a J. N e m ­ č o k , 1977).

G E O L O G I C K É

P O M E R Y

Geologická stavba okolia Litmanovej je mimoriadne zložitá a v nie­ ktorých prípadoch a j problematická, ako to vyplýva z mnohých publiko­ 179

vaných prác. Podľa interpretácie (J. N e m č o k, 1977) v širšom okolí Litmanovej vystupuje mezozoikum bradlového pásma so svojím mezo­ zoickým a paleogénnym bradlovým obalom, centrálnokarpatský paleogén a paleogén magurského príkrovu.

Mezozoikum bradlového pásma charakterizujú dva základné pienidné vývoje — czorstýnsky a pieninský vývoj. V czorstýnskom plytkovodnej­ šom vývoji sú zastúpené strednojurské (álen) tmavé íly, resp. ílovito­slie­ nité bridlice s častými pelokarbonátovými a pyritovými konkréciami a s bohatou pyritizovanou faunou amonitov, strednojurské (bajok­bat) bie­ le a červené, prevažne masívne krinoidové vápence, stredno­vrchnojurské (bat­kimeridž) svetloružové hľuznaté czorstýnske vápence a vrchnojurské­ ­spodnokriedové (titón­berias), svetlé rogoznícke organogénne vápence.

Pieninský hlbokovodný vývoj charakterizujú stredno­vrchnojurské (ke­ lovej­kimeridž) ružovkasté a zelené radiolarity a radiolariové vápence a vrchnojurské­spodnokriedové (titón­barém) kalpionelové a bezkalpione­ lové vápence s rohovcami.

Obidva pienidné vývoje sú zastúpené a j v samom okolí Ľadovej jasky­ ne v Ostrých skalkách. Nachádzajú sa tesne vedľa seba a vyznačujú sa malou mocnosťou, faciálnou variabilitou a značným tektonickým poru­ šením.

Mezozoický bradlový obal tvoria stredno­vrchnokriedové (alb­kampán) pestré sliene, piesčité vápence, škvrnité sliene a ílovce. Bradlový obal vystupuje v paleogénnom flyši rudimentárne spolu s rigidnými členmi bradlového pásma. Paleogénny bradlový obal charakterizujú šošovky spodnoeocénnych červených a sivozelených vápnitých ílovcov a paleocén­ ne­strednocénne súvrstvie piesčitých vápencov až piesčitých ílovcov (proč­ ské vrstvy) s polohami mikrokonglomerátov, konglomerátov a brekcií zlo­ žených z mezozoických valúnov.

Centrálnokarpatský paleogén lemuje J Z okraj bradlového pásma. Re­ prezentuje ho vrchnoeocénne súvrstvie zložené z ílovcovo­pieskovcových členov s vložkami pelokarbonátov, pieskovcovo­ílovcových členov a skl­ zových zlepencov. Paleogén magurského príkrovu predstavuje flyšový vývoj zastúpený čerchovskou tektonickou jednotkou. Vystupuje na SV okraji bradlového pásma a tvoria ho prevažne strednoeocénne hrubozrn­ né a hrubodoskovité pieskovce s ojedinelými vložkami piesčitých ílovcov.

Bradlové pásmo je z tektonického hľadiska najzložitejšou jednotkou.

Vystupuje vo forme šošoviek, blokov, príp. kier. Súvrstvia sú mierne uklonené až vztýčené. Na niektorých miestach pri Litmanovej sa ešte vyčleňuje prechodný pieninský a czorstýnsky vývoj, v ktorom sa rozli­ šuje niedzická a czertezická séria (J. S r n á n e k — J. S a l a j, 1965).

Bradlové pásmo postihla subhercýnska a laramská fáza alpínskeho vrás­ nenia, výsledkom ktorej bol vznik pienidnej tektonickej jednotky, ktorá bola v paleogéne súčasťou karpatskej flyšovej geosynklinály. Táto bola počas sávskeho vrásnenia v miocéne znovu zvrásnená a deformovaná.

Centrálnokarpatský paleogén, na rozdiel od bradlového pásma, preko­ 180

nal jednoduchší vývoj. Intenzívne je zvrásnený iba na styku s bradlovým pásmom, južným smerom prechádza do mohutnej vrásy s miernym juž­ ným úklonom monoklinálneho ramena.

Paleogén magurského príkrovu, reprezentovaného čiastkovou čerchov­ skou jednotkou, sa vyznačuje spätným násunom na bradlové pásmo po­ paleogénnymi tektonickými pochodmi.

L O K A L I Z Á C I A , O P I S , G E O L O G I C K Á N É Z A A V Ý P L Ň J A S K Y N E

P O Z Í C I A ,

GE­

Jaskyňa sa nachádza v SZ časti Ľubovnianskej vrchoviny, asi 1,3 km severozápadne od obce Litmanová v doline potoka Rozdiel, na ľavom úbočí Ostrých skaliek (miestne Mľanica) vo výške okolo 772 m n. m. Otvor je situovaný v ihličnatom poraste vo svahu pokrytom balvanitou sutinou.

Jaskyňa má dva otvory oddelené od seba veľkým vápencovým blokom.

Pravý otvor má tvar obdĺžnika s rozmermi 1,7 X 1,5 m a prechádza hneď do strmého puklinového priestoru širokého 0,5—1,2 m. V hĺbke 4,8 m pod povrchom už začína vodorovné dno jaskyne s krátkym výklenkom.

Pod skalným stupňom, na dne, pokračujú priestory nízkym otvorom do najspodnejšej časti jaskyne. Ľavý otvor s rozmermi 0,4 X 1,5 m smerom dovnútra prechádza šikmo do puklinového priestoru, do ktorého vyúsť uje pravý otvor. Za otvorom (vchodom) sa priestory členia na niekoľko úzkych chodbičiek. Priamo, smerom dovnútra pokračuje popri balvane chodba široká 1,5 m, s výškou okolo 1 m, postupne sa zužuje a nakoniec končí zasutením.

Tesne za vchodom, na ľavej strane jaskyne, prechádza šikmý puklino­ vý priestor malým stupienkom do úzkej, zasutenej puklinovej chodbičky.

J e j priestory sa spájajú úzkym, strmým priestorom so spodným ukon­ čením jaskyne. Medzi obidvoma chodbami smerom na JZ je tesne pri dne pokračovanie ďalšej úzkej, zasutenej a neprelieznej puklinovej chod­ bičky.

Od členitého priestoru jaskyňa pokračuje stupňovité dolu, kde sa na­ pája na priestory s krátkym výklenkom. Tesne pred ukončením jaskyne je po jej ľavej strane zasutené pokračovanie smerujúce na SZ do pukli­ novej chodbičky, nachádzajúcej sa v ľavej časti vchodu. Asi v polovici tohto strmého priestoru je úzka puklina so severným pokračovaním. Jas­ kyňa je 26,3 m dlhá s hĺbkou od povrchu 7,4 m. Ľadová jaskyňa je vytvorená v svetlohnedých až svetloružových hľuz­ natých vápencoch, s ojedinele prestupujúcimi žilkami (1—2 mm) a nepra­ videlnými sekréciami bieleho kryštalického kalcitu. Na povrchu vápenca sú hojné drobné kríčkovité a bodkované povlaky čiernej farby (dendrity) z vyzrážaných zlúčenín mangánu. Medzi hľúzami vápenca je častá ílovi­ tá prímes zelenej farby. Vo vápenci je hojné jemné tektonické ryhovanie.

Z diferenčne termickej analýzy vyplýva, že ide o veľmi čistý vápenec.

181

ZOSTAVIL V.FUDALY , 1979 >

O b r . 2. Ľ a d o v á j a s k y ň a p r i L i t m a n o v e j — p ô d o r y s , p r i e č n e a p o z d l ž n e r e z y . V y s v e t l i v k y : 1 — o h r a n i č e n i e j a s k y n e v á ­ p e n c o v o u s t e n o u , 2 — o h r a n i č e n i e p r i e s t o r o v p o d ú r o v ň o u j a s k y n e , 3 — s p á d n i c e , 4 — z v i s l ý s t u p e ň , 5 — v á p e n c o v ý b l o k , 6 — v á p e n c o v é ú l o m k y p o m i e š a n é s h l i n o u , 7 — p o l y g ó n o v ý b o d s p o r a d o v ý m č í s l o m , 8 — o z n a č e n i e p r i e č n y c h a p o z d ĺ ž n y c h r e z o v v p ô d o r y s e . Z a m e r a l i : V . F u d a l y , J . F o d o r , Ľ. P a v l a r č í k , S . P a v l a r č í k , Ľ . P l u č i n s k ý a O . S i s k a r o k u

Obsahuje 55,75 % CaO (strata žíhaním 43,98 %, strata vody 0,23 %). Vo vrchnej časti jaskyne nad otvorom sú hľuznaté vápence ružovej farby, ktoré prestupuje sekundárny kryštalický kalcit (hrúbka žiliek 0,1—9 mm).

Makroskopický obsahuje vápenec roztrúsené krinoidové články, neúplné odtlačky amonitov a inú bližšie neurčenú faunu. Analogicky možno vá­ pence priradiť k stredno­vrchnojurským hľ uznatým czorstýnskym vápen­ com.

Jaskynné priestory sú založené na tektonických puklinách prestupujú­ cich vápencový masív, ktoré ho v detailoch členia na jednotlivé bloky.

Vzájomným posunom vápencových blokov a oddialením puklinových plôch sa vytvorili pomerne úzke, prevažne puklinové priestory, ktoré boli neskôr sekundárne vyplnené vápencovými úlomkami a hlinou. Tektonic­ ké pukliny m a j ú prevažne SV — JZ až SSV — J J Z smer so sklonom 8° — 53° k JV až JVV, príp. k SZZ. Menej sú zastúpené pukliny smeru SZ ­ JV až SZZ ­ JVV so sklonom 58°­70° k SV až SVV alebo k JJZ. Úplne zriedkavé sú pukliny S — J smeru so sklonom 42° — 48° k Z a V — Z smeru so sklonom 55° k J. Na puklinách vnútri jaskyne nepozo­ rovať korózne účinky presakujúcich atmosferických vôd (dažďové a sne­ hové vody), podobne nepozorujeme ani korózno­erózne vplyvy blízkeho vodného toku, ktorý sa dnes nachádza asi o 70 m hlbšie pod jaskyňou.

Výplň jaskyne tvoria drobné až hrubé, nespevnené ostrohranné vápen­ cové úlomky, nachádzajúce sa n a j m ä vo vstupných partiách jaskyne, od­ kiaľ sa gravitáciou dostávajú do jej nižšie položených častí. Klastická vý­ plň vzniká mrazovým zvetrávaním vápencového masívu. Terajšie dno jaskyne v spodnej časti vypĺňa tmavohnedá a červenkastá vlhká hlina, pomiešaná s drobným vápencovým skeletom (veľkosť bežne 2—20 mm) a väčšími vápencovými úlomkami (priemerne 10—20 cm). V značnom množstve hlina obsahuje a j drobný rohovcový skelet (veľkosť najčastej­ šie 2—6 mm).

Zvláštny typ výplne jaskyne reprezentuje ľad jednak vo forme subli­ mačného ľadu — srieňu, jednak nátekového ľadu. Ľadová výplň je zastú­ pená podradné a má prechodný, sezónny charakter.

Sublimačný ľad — srieň vzniká v zimných mesiacoch na puklinách s intenzívnou cirkuláciou vzduchu pri prúdení vzduchu dovnútra jaskyne sublimáciou vlhkosti, obsiahnutej vo vzduchu. Sublimačný ľad tvorí okolo 3 cm hrubé jemnokryštalické povlaky bielej farby.

Nátekový ľad vzniká v zimných a jarných mesiacoch, keď sa hornino­ vý masív veľmi ochladí. Vplyvom teplotných zmien na povrchu dochádza k topeniu snehovej pokrývky. Voda z roztopeného snehu presakuje pukli­ nami do podchladenej jaskyne, kde postupne mrzne. Striedaním teplot­ ných rozdielov už začiatkom zimy vzniká ľad vo forme plošných nátekov, povlakov, brčiek a iných morfologických typov na stenách, na dne a na drevenej výstuži. Hrúbka podlahového ľadu dosahovala v posledných ro­ koch ] 0—20 cm. Podlahový ľad vytvára strednozrnné kryštalické, zaka­ lené agregáty.

183

T a b . 1. T a b u l k a t e p l ô t v z d u c h u v ° C D á t u m m e r a n i a

p. e. i .

2.

3.

4.

5.

M i e s t o m e r a n i a

P r e d j a s k y ň o u ( c c a 5 m ) V c h o d H o r n á č a s ť j a s k y n e D o l n á č a s ť j a s k y n e K o n i e c j a s k y n e

2. 12.

1 9 7 8

1. 7. 2 7 . 10. 28. 10. 17. 11. 19. 12.

1 9 7 9 1 9 7 9 1 9 7 9 1 9 7 9 1 9 7 9

— 4 , 2 — 4 , 2 — 3 , 6 — 3 , 6 — 1 , 6

+ 9 , 8 + 9 . 6 + 5 , 2 + 1.7

+ 1,4

+ 2 , 2 + 0 , 8 + 0 , 6 + 0 , 6 + 0 , 2

— 1 , 7

—1,4

— 0 , 3 + 0 , 4

+1,2

+ 6 , 3 + 2 , 1 + 2 , 0 + 2 , 0 + 1,9

— 2 , 4 ­ 1 , 2 — 2 , 2 — 2 , 6

—1,0

Mnohonásobným opakovaním topenia snehu, prenikaním vody do jas­ kyne, jej ochladením pod bod mrazu a kryštalizáciou sa ľad postupne akumuluje.

Začiatkom leta, keď sa teploty medzi horninovým masívom a vonkaj­ ším ovzduším výrazne vyrovnávajú, ľadová výplň sa intenzívne topí, degeneruje až nakoniec úplne vymizne, takže koncom leta a začiatkom jesene býva jej zastúpenie minimálne.

Proces tvorby ľadu sa s rôznou intenzitou každoročne opakuje. Re­ kryštalizácia naviateho firnového snehu bola pozorovaná od vchodu až po začiatok drevenej výdrevy a jeho hrúbka bola maximálne 30 cm.

Načrtnutý mechanizmus vzniku ľadovej výplne je asi zložitejší. Naše vysvetlenie vzniku ľadových foriem sa opiera viac­menej o príležitostné pozorovanie tvorby ľadu v jaskyni.

Jaskyňa má dynamický režim vzduchu, takže jej plytké podzemné priestory sú spojené s povrchom viacerými úzkymi puklinami. V letných mesiacoch pozorovať prúdenie vzduchu von z jaskyne a v zime naopak, do jaskyne. V prúdení vzduchu sa vyskytujú aj rozdiely, keď smer p r ú ­ denia v letných a zimných mesiacoch je opačný. Ako ukazuje priložená tabulka, teplotný režim jaskyne je veľmi ovplyvnený vonkajšou teplotou vzduchu, čo sa nakoniec prejaví na vzniku ľadu v jaskyni.

Z A V E R Z celkového charakteru sondážnych prác vykonaných speleologickým prieskumom v Ľadovej jaskyni a po zhodnotení starších prieskumných výsledkov je nereálny výskyt väčších podzemných priestorov. Jaskynné priestory, od polygónového bodu 5 až po polygónový bod 9, sú výsledkom intenzívnej sondážnej činnosti a boli vlastne vykopané. Pokračovať v ďal­ šom prieskume jaskyne je neúčelné.

Bradlové pásmo je pre vyhľadávanie jaskýň vhodných na sprístupne­ nie najmenej priaznivou štruktúrou. Hoci v subtype sporadického krasu bradlovej štruktúry typologicky vyčlenenom E. M a z ú r o m a J. J a ­ k á l o m (1969), sú litologicky priaznivé vápencové komplexy pre roz­ voj krasových procesov, krasové horniny predstavujú zväčša izolované 184

bradlá, obklopené nekrasovým mezozoickým a paleogénnym obalom. Po­ dobne je to a j v prípade Ľadovej jaskyne v Ostrých skalkách, kde sú veľmi nepriaznivé geologické pomery. Vápencové súvrstvia czorstýnske­ ho a pieninského vývoja sú tu dokonale premiešané a tektonicky roz­ segmentované. V súvrstviach prevažne malej mocnosti a plošného rozší­ renia pozorovať striedanie rôznych typov vápencov s nekrasovými horni­ nami. Preto výskyt väčších podzemných priestorov, ktoré by boli vhodné pre sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne, je z uvedených hľadísk ne­ reálny.

L I T E R A T Ú R A 1. A N D R U S O V , D . a k o l . : O t r a n s g r e s i á c h a r e g r e s i á c h k r i e d y v o v n ú t o r n o m b r a d l o v o m p á s m e . I n : G e o l o g i c k ý z b o r n í k , X , 2, B r a t i s l a v a 1 9 5 9 .

2. B A L L O V Á , E. — A D A M E C , V . : P i e n i n y , D u k l a , L a t o r i c a . T u r i s t i c k ý s p r i e v o d ­ c a , Š p o r t , B r a t i s l a v a 1 9 6 0 .

3. B O R Z A , K . — M A R T Í N Y , E . : P r í s p e v o k k p o z n a n i u m u r c h i s o n i o v ý c h v r s t i e v b r a d l o v é h o p á s m a Z á p a d n ý c h K a r p á t n a S l o v e n s k u . I n : G e o l o g i c k ý z b o r n í k , 15, 1, B r a t i s l a v a 1 9 6 4 .

4. F U D A L Y , V . — P A V L A R Č Í K , S . : Z i s f o v a c í s p e l e o l o g i c k ý p r i e s k u m k r a s o v e j j a s k y n e S Z o d o b c e L i t m a n o v á . ( Z á v e r e č n á s p r á v a , M a n u s k r i p t ) . A r c h í v M S K a O P , L i p t o v s k ý M i k u l á š 1 9 7 9 .

6. J I R Ä S E K , J . : M e s a č n é h l á s e n i e z a m e s i a c o k t ó b e r . V ý s k u m a o c h r a n a j a s k ý ň C e s t o v n é h o r u c h u , n . p . , s k u p i n a V . P l e v u — D o b š i n s k á ľ a d o v á j a s k y ň a (Manu­ s k r i p t ) . A r c h í v S S S , O S S p i š s k á B e l á 1 9 5 3 .

7. K N A P , J . : S p r á v a o j a s k y n i v L i t m a n o v e j . ( M a n u s k r i p t ) . A r c h í v M S K a O P , L i p t o v s k ý M i k u l á š 1 9 7 4 .

8. M A Z Ú R . E. — J A K Á L , J . : T y p o l o g i c k é č l e n e n i e k r a s o v ý c h o b l a s t í n a S l o v e n ­ s k u . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 7, M a r t i n 1 9 6 9 .

9. M A Z Ú R , E. — L U K N l S , M . : R e g i o n á l n e g e o m o r f o l o g i c k é č l e n e n i e S S R . G e o g r a ­ f i c k ý č a s o p i s , 3 0 , 1 9 7 8 , č. 2.

10. M I T T E R , P . : P r e d b e ž n á s p r á v a o v ý s k u m e b r a d l o v é h o p á s m a v o k o l í L i t m a n o ­ v e j v o k r e s e S t a r á Ľ u b o v ň a . ( M a n u s k r i p t ) . A r c h í v M S K a O P , L i p t o v s k ý M i k u l á š 1 9 7 5 .

11. N E M C O K , J . : V y s v e t l i v k y k u g e o l o g i c k e j m a p e 1 : 2 5 0 0 0 , l i s t V e l k ý L i p n í k . ( Č i a s t k o v á z á v e r e č n á s p r á v a . M a n u s k r i p t ) . G e o f o n d , B r a t i s l a v a 1 9 7 7 .

12. R O T H , Z. a k o l . : V y s v e t l i v k y k p r e h ľ a d n e j g e o l o g i c k e j m a p e Č S S R 1 : 2 0 0 0 0 0 , l i s t T r s t e n á — S p i š s k á S t a r á V e s . G e o f o n d , B r a t i s l a v a 1 9 6 3 .

13. R O U B A L , R . a k o l . : P i e n i n y — S p i š s k á M a g u r a . T u r i s t i c k ý s p r i e v o d c a 47, Š p o r t , B r a t i s l a v a 1 9 6 5 .

14. S C H E I B N E R , E . : G e o l o g i c k é p r á c e , z o š i t 15. S R N Ä N E K , J . — v é h o p á s m a v š i r š o m B r a t i s l a v a 1 9 6 5 .

Č S S R ,

N i e k t o r é n o v é p o z n a t k y z b r a d l o v é h o p á s m a n a S l o v e n s k u .

6 2 . G Ú D S , B r a t i s l a v a 1 9 6 2 .

S A L A J , J . : P o z n á m k y k u g e o l ó g i i p i e n i n s k é h o ú s e k u b r a d l o ­ o k o l í S t a r e j Ľ u b o v n e . G e o l o g i c k é p r á c e , s p r á v y 35, Ú Ú G ,

Slovenský kras XXII —i 1984

D O K U M E N T Á C I A ZOZNAM PRESKÚMANÝCH JASKÝŇ, PRIEPASTÍ A VYVIERACIEK PLEŠIVSKEJ PLANINY V SLOVENSKOM KRASE

M I K U L Á Š

E R D O S

Systematickou a cieľavedomou prácou Múzea slovenského krasu a ochra­ ny prírody sústredili sa najmä v posledných rokoch do fondu tohto mú­ zea mnohé poznatky a nové údaje o krasových oblastiach a javoch celé­ ho Slovenska. Značná časť týchto údajov sa viaže na územie Slovenského krasu, k jednotlivým planinám tejto našej najväčšej krasovej oblasti.

Riešenie dlhodobej úlohyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Dokumentácia a registrácia povrchových a pod­ povrchových krasových javov Slovenského krasu umožňuje postupne kompletizovať informácie o jednotlivých jeho planinách. Spracovaním zá­ verečnej správy Definitívny súpis krasových javov Plešivskej planiny koncom roku 1981 stala sa táto dobre spracovanou planinou, čo sa týka registrácie krasových javov, čo umožnilo zároveň zostaviť a predložiť tento prehľad priepastí, jaskýň a vyvieračiek.

Aj v minulosti zostavené stručné zoznamy jaskýň a priepastí zahrňo­ vali Plešivskú planinu. Ako príklad možno uviesť Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku (A. D r o p p a, 1973), ktorý uvádza na Plešivskej planine 22 lokalít. Ďalším príkladom je Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku v edícii Kartografických informácií vo vydaní Slovenského úradu geodézie a kartografie z roku 1979. Uvádza však len 5 jaskýň a 16 priepastí z Plešivskej planiny, ale a j tie s nepresnými a neúplnými ú d a j ­ mi. Predložený zoznam vychádza vo veľkej miere z výsledkov vlastných terénnych prieskumných prác a publikácií a uvádza doteraz známych 80 lokalít.

Na území Plešivskej planiny pôsobí v súčasnosti rožňavská oblastná skupina Slovenskej speleologickej spoločnosti. Tzv. evidenčné karty v du­ chu odporúčaní Komisie pre speleologickú dokumentáciu ešte z každej lokality nevyhotovili.

Ani dejiny prieskumu Plešivskej planiny neboli ešte podrobnejšie spra­ cované, preto sme museli vychádzať len zo získaných materiálov a infor­ mácií. Prvé správy koncom minulého storočia sa t ý k a j ú ojedinelých po­ kusov o zdolanie Z v o n i v e j d i e r y , potom v 30. rokoch nášho sto­ 187

i o z n a v sk e

^ B y s t r é

Ra k o v n i c a

Ši n g t a w a ^ , G e r l ^ s k á s k . 75:

B u j a k o v V ^ V / /

Kr u ž n á

Hu č i ac a vyv.

52'. ,

5 9 Ma c h o v á pr. čer t ova

Ku n o v á Tepl i ca

, .

Ost r é v r šk y 5

3 0

Du d á šo v a

Zv o n i v á d i e r a

Zo m b o r Ma l ý Ost r ý

Pod V. Ost r ý m

74

•

3

B

c o i ­

hor

3

Vl

J r E

•

6 i

50

• 65

, ľ u M

­ Br z o t í n

T

V . P^ ň a ž n i c a ^

V. Sa l a n k a

g^ ^ j f

Zák r u t o v á »

„

5

•4 4 / St ar á­

P Y"

13

•

• ® 12

7

P

/ ; Kr a v sk a \

47 Di e v č e n sk á / o

'

2SL , f i

D i v i a C ^ . * ^

Jel eni a pr. /

38

­ "• [ No v á ­

51®

­

3 ^ 3 0 Ve ľ k ý v r c h i 31 Mí n o v á pr . l uk ováj .

c h \ Du l o v o

5ia

« • 5 Last ov i č i a

Ma č a c i a d.

Pá sk o v á

/ '

V ^ /

• Zb o j n í c k a pr.

3 ?

Ä

X a \ S I o v Í S \ >

/

Kr l ^ a v č i a ^

• )/

* 2 2 Vý st r e l o v á p r ľ t ^ v ^ p V( É ľ í l o m / /

21 f l ašt er i či a pr

1

54"*34

32

^

V

*70

> A V 1

///

/ / / /

pr Dv e l ú č k y

N. Há mor/

S Pl e ši v e c

1983 ING. ERD Ó S

MS

O b r . 1. K r a s o v é j a v y n a P l e š i v s k e j p l a n i n e . V y h o t o v i l

M . E r d ô s

ročia nasledujú pokusy o opätovné zdolanie tejto priepasti vojakmi košickej a jelšavskej posádky a roku 1943 jej prieskum maď arským spe­ leológom H. K e s s l e r o m . Po druhej svetovej vojne sa začalo so sys­ tematickým prieskumom planiny. Po ojedinelých pokusoch sa na výsku­ me planiny podieľajú jaskyniari zo Štítnika, jaskyniari z Rožňavy, ktorí sa sústreď ujú najmä na otváranie vyvieračiek, a veľká organizovaná vý­ prava Múzea slovenského krasu. Veľký podiel na poznávaní krasového fenoménu Plešivskej planiny m a j ú mnohé výpravy pražských jaskynia­ rov a jaskyniarov z Berouna. Menované organizované výpravy sú zosta­ vené v chronologickom slede a označené veľkými písmenami, ktoré uvá­ dzame za stručným opisom lokality v zátvorke spolu s poradovým číslom literatúry a použitej publikácie: A — systematický prieskum planiny n a j m ä však Zvonivej diery jasky­ niarmi zo Štítnika pod vedením bratov K a m e n s k ý c h v 50. ro­ koch nášho storočia; B — systematický prieskum a otváranie vyvieračiek rožňavskými jasky­ niarmi pod vedením Viliama R o z l o ž n í k a v 60. rokoch; C — výprava Múzea slovenského krasu pod vedením Vojtecha B e n i c­ k é h o roku 1957, zaoberajúca sa otázkou riešenia problému Zvo­ nivej diery a jej okolia; D —ojedinelé prvé návštevy priepastí a ich dokumentačné spracovanie členmi Krasovej sekcie Spoločnosti Národného múzea v Prahe v ro­ koch 1954­1959; E — speleologická výprava Krasovej sekcie SNM Praha pod vedením RNDr. Bohumila K u č e r u do strednej časti Plešivskej planiny roku 1960; F — speleologická výprava Krasovej sekcie SNM Praha pod vedením Jaroslava H r o m a s a vo východnej a strednej časti Plešivskej pla­ niny roku 1962; G — speleologická výprava Krasovej sekcie SNM Praha pod vedením Ing. Mikuláša E r d ô s a (autora tejto správy) a dr. Vladimíra L y­ s e n k a do južnej časti planiny roku 1964; H ­ dtto roku 1965; J — speleologická výprava Krasovej sekcie SNM Praha pod vedením dr. Vladimíra L y s e n k a roku 1967; K — dtto roku 1968 — do južnej časti; L — výprava Speleologickej sekcie pri Berounskom múzeu pod vedením J. P l o t a roku 1972 v okolí Slaveckého salaša; M — systematický prieskum členov pražskej Speleologickej sekcie pod vedením J. P r o c h á z k u v rokoch 1975—1976.

Súbežne s pražskými jaskyniarmi pôsobili na Plešivskej planine a j do­ máci jaskyniari. J e to napr. prieskum priepasti Pod Veľkým Ostrým roku 1968 plešivskými jaskyniarmi, prieskumné práce na krasovej vyvieračke Miškov potok PP—75 v 50. rokoch rovnako plešivskými jaskyniarmi.

Značné úsilie sa vyvinulo aj na preniknutie do jaskynného systému 189

cez Hučiacu vyvieračku pri Kunovej Teplici (rožňavskou skupinou). Ple­ šivskú planinu súbežne navštevovali a j pracovníci vysunutého pracovis­ ka MSK v Košiciach, n a j m ä autor tejto správy, ktorý zozbieral pod­ statné časti spracovaných údajov. Z týchto podkladov roku 1978 zame­ ral a zakreslil Ing. S ý k o r a do topografických máp 1 : 10 000 zo zná­ mych lokalít 33 ústí priepastí.

Uvedený zoznam predstavuje stav lokalít ku koncu roku 1981. V zo­ zname uvádzame prehľad všetkých známych jaskýň, priepastí a ich dĺžky a hĺbky. Do zoznamu sme zahrnuli aj krasové pramene a vyvie­ račky, keďže sú to takmer vždy koncové body jaskynných systémov, pod­ zemných tokov a mnohé z nich sú už teraz známymi prietokovými jasky­ ňami.

Na planine sa dá rozoznať niekoľko relatívnych zoskupení krasových lokalít, a to n a j m ä podľa prístupových ciest k lokalitám. Sú to vystupu­ júce chodníky, lesné cesty, tzv. závozy z jednotlivých obcí v okolí. Ne­ bolo by správne názvy lokalít zostavovať ani v chronologickom slede, ani v abecednom poradí. Sú preto zostavené náhodne v duchu spomínaného relatívneho zoskupenia.

Za názvom v zátvorke uvádzame niekoľko údajov. Sú to predovšet­ kým iné názvy lokalít, či už staršie maď arské názvy, pod ktorými sú uvedené v staršej literatúre, alebo názvy pomocné, pracovné, nespisov­ né, pomenovanie pomocné podľa mena informátora atď. Za značkou P P ( = Plešivská planina) uvádzame registračné číslo, ktoré pokusne zavá­ dzame v MSK pre identifikáciu a registráciu krasových javov. Ďalej uvá­ dzame názov katastrálneho územia lokality. Nadmorská výška ústia je určená s rôznou mierou presnosti, lebo sa získala od rôznych autorov.

V prípade vlastných publikácií sú k dispozícii aj topografické údaje ústia lokalít, avšak tie nie je možné tu publikovať. Ďalej uvádzame dĺžku či hĺbku podzemného priestoru. Pod dĺžkou rozumieme skutočnú dĺžku všet­ kých ťahov v jaskyni, pod hĺbkou zvislý výškový rozdiel medzi najvyššie a najnižšie položeným miestom v jaskyni. U nezameraných, len predbež­ ne preskúmaných jaskýň či priepastí uvádzame túto skutočnosť.

Na konci zoznamu je pripojená podstatná použitá očíslovaná literatúra. Číslo literatúry uvádzame za stručným opisom lokality v zátvorke, spolu s písmenom označujúcim výpravu, ktorá lokalitu prvýkrát alebo najpod­ robnejšie preskúmala, či zdokumentovala.

Du d á šo v a d i er a

(Dudás lyuk, P P ­ 2 ) : k. ú. Plešivec, nadm. v. 664 m. Hĺbka ­ 9 m. Leží pri ceste k Zvonivej diere blízko východného okraja planiny, v skalnej sku­ pine plytkého závrtu. Studňovitý otvor je na výraznej pukline. V spodnej časti je malá sienka, kde sa nachádza odumretá a zničená sintrová vý­ zdoba. (E, 9, 13).

190

O b r . 2. S k a l n a t é ú s t i e p r i e p a s t i Z o m b o r . F o t o

M . E r d ô s

Vl č i a j am a

(Farkas lyuk, Ovčia, P P ­ 3 ) : k. ú. Plešivec. Hĺbka ­ 7 m. Dĺžka 21 m. Jed­ na z málo známych priepasť ovitých jaskýň východne od priepasti Zom­ bor. Leží v stene obrovského závrtu. Pretiahnutou puklinou sa dá zostúpiť na zasypanú galériu a odtiaľ do malej siene. Bola využitá počas druhej svetovej vojny. Výzdoba poškodená. Lokalita nebola zameraná, len pred­ bežne preskúmaná roku 1960. (E, 8, 9).

Pr i e p a sť

Zom b or

(PP—4): k. ú. Plešivec, nadm. v. 634 m. Hĺbka —54 m. Známa priepasť v strednej holej časti planiny, bližšie k východnému okraju. Leží pod okrajom hlbokého závrtu s veľkými skupinami škrapov. Vstupná stud­ ňovitá šachta vedie do hĺbky —36 m, odtiaľ pokračuje šikmý suťový kužeľ do hĺbky —43 m. V poslednej studňovitej časti je bohatá pizolitová výzdo­ ba, vo vyšších polohách veľmi zvetrané bochníkovité útvary. Priepasť bola už mnohokrát preskúmaná. (E, 7, 8, 9, 13).

191

O b r 3. Z v l á š t n e d u t é s i n t r o v é ú t v a r y h n e d o č e r v e n e j f a r b y n a d n e p r i e p a s t i Z o m b o r .

F o t o

M . E r d ô s

192

L a st o v i č i a p r i e p a sť

(Fecske lyuk, PP—5): k. ú. Plešivec, nadm. v. 627 m. Dĺžka 16 m. Hĺbka ­ 1 2 m. Táto priepasť ovitá j a s k y ň a p a t r í k u skupine menších lokalít a leží neď aleko priepasti Zombor. M o h u t n ý m obdĺžnikovým ústím sa dá zostú­ piť až na skalné dno. P o niekoľ kých metroch končí plazivkou. Na skal­ ných stenách niet n i j a k e j výzdoby. (C, E, 5, 7, 8, 9, 13).

Ma č a c i a d i e r a

(Macska lyuk, P P ­ 6 ) : k. ú. Plešivec, nadm. v. 612 m. Dlžka 9 m. Mala, avšak všeobecne z n á m a vodorovná j a s k y ň k a v s t r e d n e j časti planiny neď aleko priepasti Zombor. Úzky plazivkovitý v s t u p n ý otvor sa n a c h á ­ dza v stene strmého, n e o b y č a j n e skalistého závrtu. Vedie do vzdialenosti 9 m, kde končí zasutene. V j e d n o m mieste sa nachádza malé jazierko p i t n e j vody. (C, E, 7, 8, 9, 13).

Ve ľ k á

Sa l a n k a

(PP—11): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 644 m. Hĺbka ­ 3 8 m. Z a u j í m a v á prie­ pasť ovitá j a s k y ň a v s t r e d n e j časti planiny. Veľ mi ťažko sa hľ adá vzhľ a­ dom na m i m o r i a d n e zarastené okolie. Má veľké, členité skalisté ústie, založené na h l a v n e j línii s dĺžkou asi 24 m. Kolmé steny pukliny p a d a j ú do niekoľ kých studňovitých otvorov. V e d ú do puklinovitých chodieb, ktoré ležia nad sebou a s p á j a j ú sa v j e d e n zložitý systém dutín. Obrov­ ské z r ú t e n é b a l v a n y rozdeľ ujú priestor a v y t v á r a j ú menšie siene na rôz­ n y c h úrovniach. Nižšie je a j bohatšia výzdoba (menšie palicovité stalag­ mity, sintrové kaskády, povlaky, záclony). J a s k y ň a bola obývaná počas d r u h e j svetovej v o j n y . (F, 7, 8, 9, 23, 24, 26).

Ma l á

Sa l a n k a

(PP—12): k. ú. Plešivec. Hĺbka ­ 1 0 m. Malá priepasť ovitá depresia v tes­ n e j blízkosti Veľ kej Salanky. Dva úzke oválne otvory v e d ú do z a s y p a n e j časti ústia priepasti. Medzi zaklínenými b a l v a n m i sa dá zostúpiť hlbšie labyrintovite. P r e p a d á v a n i e k a m e ň a . Nemá n i j a k ú sintrovú výzdobu. Bo­ la predbežne p r e s k ú m a n á , ale nebola zmapovaná. P r e d ú s t í m je malý val po hľ adačoch pokladov. (H, 8, 9).

Z a sy p a n á

Sa l a n k a

(PP—13): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 646 m. Hĺbka ­ 4 m. P a t r í k málo zná­ m y m lokalitám blízko Veľ kej Salanky. Ú z k y m lichobežníkovitým otvorom sa dá zostúpiť hlbšie. T u medzi zaklínenými balvanmi je spletitá sieť plaziviek. Bloky sú bez výzdoby. (H, 8, 9).

Ma št a ľ n á

j a sk y ň a

(Istállókô bg., PP—1): k. ú. Slavec. Dĺžka 25 m. Nachádza sa v blízkosti n a j v y š š i e h o bodu Slaveckého závozu. Celú j a s k y ň u tvorí jeden m o h u t n ý previs v poruchovom p á s m e o k r a j o v é h o brala. Na konci sa zužuje; tu sa 193

nachádza o d u m r e t á sintrová výzdoba vo f o r m e nátekov. V j a s k y n i sa realizoval sondovaci archeologický v ý s k u m a bola zistená pilinská k u l ­ t ú r a ( B á r t a , 1955). (E, 2, 13).

Ro n č o v a

j a sk y n k a

(Pri Slaveckom závoze, PP—66): k. ú. Slavec. Dĺžka 6 m. Len pred n e ­ dávnom objavená svahová j a s k y ň a tesne pri v y ú s t e n í Slaveckého závo­ zu. Ide o n e p a t r n ý plazivkovitý chodník medzi veľ mi p o r u š e n ý m i skal­ n ý m i blokmi svahu. J a s k y n k a nebola zmapovaná. (M, 9).

V e ľ k á Pe ň a ž n i c a

(Szuz lyuk, Dombkosár, PP—7): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 667 m. H ĺ b k a —65 m. P a t r í k skupine početných lokalít v blízkosti Slaveckého salaša Dombkosár. M o h u t n é skalné ústie priepasti studňovite p a d á na vrchol suť ového kužeľ a v hĺbke —33 m. Skladá sa z niekoľ kých v e r t i k á l n y c h siení nad sebou. Má n e o b y č a j n e b o h a t ú sintrovú výzdobu (stalagnáty, e x ­ centrické útvary, zasutené suť ové sintre, kaskádovité útvary), preto je často navštevovaná. Bola viackrát p r e s k ú m a n á a j zmapovaná. (D, F, 8, 9, 23, 24, 25, 26).

Ma l á

Pe ň a ž n i c a

(PP—8): k. ú. Plešivec. Hĺbka —7,5 m. P a t r í k s k u p i n e početných lokalít v blízkosti Slaveckého salaša. J e bezvýznamná, n e p a t r n ý vchod vedie do úzkej s t u d n e s m a l ý m k o m í n o v i t ý m výbežkom v polovici. Lokalita bola len raz, r o k u 1962 zmapovaná a od t e j doby sa nenašla. N e m á ani sin­ trovú výzdobu. (F, 8, 9, 24, 26).

B a r t ó k o v a p r i e p a sť

(PP—9): k. ú. Plešivec. Hĺbka —18 m. P a t r í taktiež k s k u p i n e početných lokalít v blízkosti Slaveckého salaša a bola u m e l e o d k r y t á v auguste 1957 autorom tejto správy. Ústie priepasti leží v m a l e j s k a l n e j depresii a má rozmery sotva na prelezenie. P o t o m sa m i e r n e r o z š i r u j e a p o k r a č u j e studňovite. S t e n y sú holé. (G, 8, 9, 24, 26).

St r a č i a d i e r a

(Szarkatanya lyuk, Peňažnica, PP—10): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 667 m.

Hĺbka —21,5 m. P a t r í k skupine lokalít pri Slaveckom salaši a leží neď a­ leko Veľ kej Peňažnice. Leží pod h r a n o u s t r m é h o závrtu. V s t u p n ý ovál 1,2 X 1 m s p e k n e v y t o č e n ý m i stenami p a d á studňovite nadol, kde sa m i e r n e rozširuje. S t e n y sú p o k r y t é m o h u t n ý m i , avšak z v e t r a n ý m i sintro­ v ý m i povlakmi (kaskádovité útvary). Bola p r e h ĺ b e n á a j hľ adačmi p o k l a ­ dov koncom minulého a začiatkom nášho storočia. (F, 8, 9, 23, 24, 26).

Po d v y v r á t e n ý m

st r o m o m

(PP—37): k. ú. Plešivec, nadm. v. 682 m. Hĺbka —6,5 m. Malá b e z v ý z n a m ­ 194

ná lokalita, k t o r ú len pred n e d á v n o m objavili. Leží v susednom závrte od Veľ kej Peňažnice pri Slaveckom salaši. V s t u p u j e sa na m a l ú plošinku úzkou p u k l i n o u so z a k l í n e n ý m balvanom. Od h ĺ b k y —6,5 m sa puklina nedá preliezť . Priepasť n e m á sintrovú výzdobu. (L, M, 9, 18).

Kr a v sk á

p r i e p a sť

(PP—63): k. ú. Plešivec. Hĺbka —9,5 m. Malá známa priepasť pri Slavec­ kom salaši, n a ceste v e d ú c e j k cisterne. Ide o priepasť s v ý r a z n ý m obdĺž­ n i k o v ý m otvorom 6 X 2,5 m, ktorá vedie zatiaľ do h l b k y —9,50 m, kde je zasutené pokračovanie. (L, 9, 18).

P r a c o v n á p r i e p asť

(Pri Dombkosári, PP—64): k. ú. Plešivec. Hĺbka —5,5 m. Malá priepasť medzi Slaveckým salašom a O k r a j o v o u Peňažnicou, k t o r ú p r e s k ú m a l i a zmapovali jaskyniari z Berounského múzea r o k u 1972. Ide o m a l ý otvor medzi balvanmi. Na dne je však n á d e j na ď alšie pokračovanie. (L, 9, 18).

Pri P r a c o v n e j priepasti (PP—65): k. ú. Plešivec. Hĺbka —3 m. Leží v tesnej blízkosti predošlej priepasti na v ý c h o d n o m o k r a j i planiny. Taktiež je n á d e j n o u lokalitou, zatiaľ s m a l o u hĺbkou. (L, 9, 18).

Pr i e p a sť s k l a d o u

(Prešovské lúky, PP—50): k. ú. Plešivec. Hĺbka —9 m. Malá nehlboká p r i e ­ pasť s e v e r n e od Slaveckého salaša. Leží na o k r a j i tzv. Prešovských lúk a ť ažko sa hľ adá. Veľ mi ú z k y puklinovitý vchod so zaklíneným balvanom vedie do dvoch šikmých etáží, kde je p o m e r n e d o b r e zachovaná sintrová výzdoba. J e t u a j množstvo kostí lesných a domácich zvierat. (L, 9, 18).

Pr i e p a sť P o d

č e r e šň o u

(Prešovské lúky, PP—51): k. ú. Plešivec. Hĺbka —5,5 m. A j táto malá n e ­ hlboká priepasť leží s e v e r n e od Slaveckého salaša, blízko predošlej loka­ lity. Oválny lievik ústia v m a l e j skalnej depresii vedie úzkou a šikmou puklinou do m a l é h o priestoru, k t o r ý m á šikmé, zasutené dno. (L, 9, 18).

Ok r a j o v á

Pe ň a ž n i c a

(Nad Brzotínskou jaskyňou, Semova jama, PP—41): k. ú. Plešivec, nadm. v. 624 m. Hĺbka —6 m. Malá b e z v ý z n a m n á priepasť tesne na v ý c h o d n o m o k r a j i planiny, v polohe nad Brzotínskou jaskyňou. Ťažko sa hľadá, leží v h u s t o m kriakovitom poraste. Ústie m a l ý c h rozmerov leží v malom hli­ n e n o m závrte. Vedie do m a l e j sienky, ktorá m á šikmé dno. Nemá n i j a k ú sintrovú výzdobu. K priepasti sa viaže a j ľ udová povesť o poklade, čomu n a s v e d č u j e a j val pred ústím. {E, 9).

195

F a b i á n o v a D v o j i t á p r i e p a sť

(Nad Brzotínskou jaskyňou, PP—42): k. ú. Brzotín, nadm. v. 615 m. Hĺbka —17 m. P a t r í do s k u p i n y priepastí nad Brzotínskou j a s k y ň o u na v ý c h o d ­ nom okraji planiny. Všetky sa ť ažko h ľ a d a j ú . V s t r m o m skalistom zá­ vrte 0 25 m sú dve lokality. Mohutné, b a l v a n m i zasypané ústie priepasti, kade sa dá zostúpiť do dvoch menších siení. Ďalej úzky puklinovitý otvor v skalnej stene, ktorý vedie do s t u d ň o v i t e j priepasti. S t e n y sú zdobené živým p e s t r o f a r e b n ý m povlakom sintra. Zatiaľ nebola zmapovaná. (E, M, 9).

So v i a p r i e p a sť

(Nad Brzotínskou jaskyňou, Stará priepasť , Kohulákova priepasť , PP—56): k. ú. Brzotín, nadm. v. 618 m. Hĺbka —10 m. Nachádza sa neď aleko p r e ­ došlej priepasti pri v ý c h o d n o m o k r a j i planiny. Leží v stene veľ kého zá­ v r t u . Ústie priepasti je v previslých skalách a m á oválny t v a r 8 X 7 m.

Nižšie je zasutené ústie m o h u t n e j priepasti. Na d n e medzi s p a d n u t ý m i balvanmi sa dá zliezť hlbšie. Lokalita ešte nebola zmapovaná. (E, 9).

Zvoni vá

di er a

(Zvonica, Csóngč lyuk, PP—14): k. ú. Plešivec, nadm. v. 669 m. Hĺbka —100,5 m. Táto n a j z n á m e j š i a a najpôsobivejšia priepasť nielen Plešivskej planiny, ale celého Slovenského k r a s u sa nachádza v s t r e d n e j n e z a r a s t e ­ n e j časti planiny, ktorá má m i e s t n y názov M e s a č n á k r a j i n a vzhľ adom na m a r k a n t n é zoskupenie celej línie závrtov. Skalistý otvor priepasti má p r i e m e r 7,5 m a leží v m a l o m kriakovitom závrte s p r i e ­ m e r o m 28 m. Zvislá studňovitá časť p a d á kolmo do h ĺ b k y —45 m, kde je skalný most. Odtiaľ ústi hlavná šachta do obrovitého dómu, n a vrchol suť ového kužeľ a v hĺbke —84 m. Dno h l a v n é h o d ó m u je p o k r y t é veľ kými kvaplami, ktoré sú už o d u m r e t é . V m a l o m v ý b e ž k u s m e r o m J V je bohatá a živá sintrová výzdoba (kvapľ ové vodopády, pagodovité stalagmity, zá­ vesy a kaskády). V týchto miestach sa u s i l u j ú prieskumníci o ďalší prie­ skum. Z h l a v n é h o d ó m u smerom SZ s t r m o v y s t u p u j e svah, na k t o r o m sa nachádza celý les stalagmitov vyšších ako 10 m. J e d e n z nich, S t ĺ p h r ô z y , m á 26 m a bol dlho p o k l a d a n ý za jeden z najväčších v Európe.

Z á u j e m o zdolanie Zvonivej diery sa d a t u j e už od konca m i n u l é h o sto­ ročia. P r v ý k r á t bola p r e k o n a n á roku 1875 (F a b n í k), p o t o m r o k u 1882 ( P a c h e l a ) , 1925 ( D r e n k ó ­ p r v á mapa), 1936 (H a d a š), 1943 ( K e s s l e r — podrobný prieskum), 1950—1951 ( K a m e n s k ý — syste­ matický prieskum), 1957 (výprava MSK). V poslednej dobe je priepasť často navštevovaná speleoalpinistami. Roku 1978 f a r b e n í m v priepasti bola dokázaná spojitosť s Brzotínskou vyvieračkou (O r v a n, 1978). (A, C, 4, 5, 6, 8, 9, 17, 26). Če r t o v a j a m a

(Ordôg lyuk, PP—15): k. ú. Plešivec, nadm. v. 654 m. Hĺbka —10 m, dĺžka 196

t...

O b r . 4. N e n á p a d n é ú s t i e Z v o n i v e j d i e r y . F o t o

M . E r d o s

17 m. Čertova j a m a je malou priepasť ovitou j a s k y ň o u v stene skalného závrtu, asi 480 m z á p a d n e od Zvonice. P r i e s t r a n n ý otvor vedie do šikmej chodby, ktorá s t r m o klesá do m a l e j siene. T a k m e r nijaká výzdoba, zasu­ t e n é šikmé dno. (C, D, E, 5, 8, 9, 23, 24).

M a l á p r i e p a sť p r i Z v o n i c i

(PP—57): k. ú. Plešivec. Hĺbka —6 m. Malá n á d e j n á lokalita, ktorú našiel autor tejto s p r á v y v s e p t e m b r i 1981. Leží v stene skalistého závrtu zá­ p a d n ý m s m e r o m od Zvonivej diery. Skalistý otvor n e p a t r n ý c h rozmerov v h ĺ b k e —2,5 m je zasypaný, avšak k a m e n e p r e p a d á v a j ú oveľa hlbšie.

Lokalita ešte nebola zmapovaná. (9).

Ko sť o v á p r i Z v o n i c i

(Buvalovo pracovisko, P P ­ 5 8 ) : k. ú. Plešivec. Hĺbka ­ 3 0 m. Leží medzi š t v r t ý m a p i a t y m závrtom na západ od Zvonivej diery, neď aleko p r e d o ­ šlej lokality. Š i k m ý studňovitý otvor 0 1,5 m klesá v suti nižšie. Ďalšie zvislé pokračovanie priepasti je v súčasnej dobe zasypané, avšak j a s k y ­ niari Buvalovci z Plešivca pred 15 r o k m i dosiahli n a tejto lokalite h ĺ b k u ­ 3 0 m. Okolo priepasti je obrovské množstvo starostlivo u k l a d a n ý c h kostí d r o b n ý c h zvierat. Lokalita zatiaľ nebola ani p r e s k ú m a n á , ani zmapovaná.

(9).

197

Ma c h o v á

p r i e p a sť

(Pri škôlkach, P P ­ 5 9 ) : k. ú. Plešivec, n a d m . v. 662 m. Hĺbka ­ 2 3 , 5 m.

Leží pri lesných škôlkach na západ od Zvonivej diery, na z á p a d n o m o k r a ­ ji planiny. J e známa ú p l n e nedávno. Ústie priepasti má v ý r a z n e p u k l i n o ­ vitý c h a r a k t e r a má r o z m e r y 1,8 X 6 m. S t e n y sú zvislé a p o r a s t e n é m a ­ chom. Skladá sa len z j e d n e j šachty, n e m á sintrovú výzdobu, len d r o b n é pizolity. Priepasť zatiaľ nebola zmapovaná. (M, 9).

Pr i e p a sť P o d V e ľ k ý m

Ost r ý m

(Priepasť Plešivčanov, PP—16): k. ú. K u n o v a Teplica. Hĺbka —18 m. P r i e ­ pasť našli, p r e s k ú m a l i a zmapovali jaskyniari z Plešivca. J e j poloha sa však ťažko hľ adá, lebo ú d a j n e leží už vo s v a h u nad obcou K u n o v a Teplica.

P o m e r n e veľ ké ústie 5 X 3 m vedie na vrchol suť ového kužeľ a, odkiaľ sa dá zostúpiť do dvoch smerov. Za b a l v a n i s t ý m závalom sa n a c h á d z a j ú plazivkovité chodby a m e n š i e siene. V celej priepasti sa nachádza n e o b y ­ č a j n e bohatá, živá a nepoškodená výzdoba (kaskádovité n á t e k y a vodo­ pády). Na dne sa našla zasintrená kostra srnca. (9, 16).

M í n o v á p r i e p a sť

(horáreň Veľ ký Vrch ­ Barkai, P P ­ 3 0 ) : k. ú. Plešivec. Hĺbka ­ 3 8 m.

Leží v s t r e d n e j časti planiny, v p r v o m veľ kom závrte pod h o r á r ň o u Veľ ký Vrch (Barkai) pri turistickej magistrále. Úzke zarastené studňovité ústie leží v dolnej časti m o h u t n é h o skalistého závrtu, potom sa však fľ ašovite rozširuje a klesá dolu. Na d n e je m a l ý k a p l n k o v i t ý priestor. Sintrová výzdoba je sporadická, len v spodnej časti sú d r o b n é povlaky a d r u h o t n e v y h o j e n é pukliny. Na dne priepasti je n e o b y č a j n e veľ ké množstvo n a h á ­ dzanej munície, ktorá v h r u b e j v r s t v e ú p l n e p o k r ý v a dno. S ú z poslednej vojny, keď sa t u odohrali k r v a v é boje. (G, 8, 9, 12).

Bu k o v á

j am a

(PP—31): k. ú. Plešivec. Hĺbka —16 m. Táto nehlboká priepasť sa n a c h á ­ dza na západnom o k r a j i p l a n i n y vo svahu v ý r a z n é h o kopca D u b n í k (695,7 m), ale j e j s p r á v n a poloha ešte nie je v y j a s n e n á . Šikmý r ú r o v i t ý v s t u p n ý otvor ústi po 7 m do m e n š e j siene, kde je množstvo n a h á d z a n é ­ ho k a m e ň a a dreva. S i n t r o v e j výzdoby je t u minimálne, len slabé povlaky a hráškovitá výzdoba. (F, 9, 24).

Po r t á l o v i t á p r i e p a sť

(Sovia, Pri horárni, PP—61): k. ú. Plešivec. Hĺbka —21 m. Nachádza sa v tom istom závrte ako Mínová priepasť pri h o r á r n i Veľ ký Vrch (Barkai).

Ide o priepasť ovitú jaskyňu, ktorá má i m p o z a n t n ý skalný portál. Nad lo­ kalitou je m o h u t n á skalná puklina o šírke 8—10 m, ktorá sa ť ahá vysoko až n a o k r a j závrtu. Dole p o k r a č u j e puklina n a j m e n e j 18 m. T u je malá sieň medzi obrovskými n a p a d a n ý m i balvanmi. Dá sa ešte zliezť niekoľ ko metrov. Lokalita zatiaľ nebola zmapovaná. (9).

198

Oc h r a n á r sk a

j a sk y ň a

(PP—62): k. ú. Plešivec. Dĺžka 6 m. Malá j a s k y n k a pri o c h r a n á r s k o m chodníku z á p a d n ý m s m e r o m od h o r á r n e Veľ ký Vrch (Barkai). Ide o jas­ k y n k u s oválnym vchodom 120X80 cm, k t o r ý vedie do jediného plaziv­ kovitého priestoru. Lokalita je málo známa, zatiaľ nebola zmapovaná. (9).

Zák r u t ová

p r i e p a sť

(Pri Malej magistrále, K o m á ŕ í pr., Lys. 9, PP—49): k. ú. Plešivec. Hĺbka —5 m. Malá b e z v ý z n a m n á priepasť , ktorá však bola a je ešte stále príči­ nou častých dohadov pri určení s p r á v n e j polohy. Leží v t e s n e j blízkosti n o v e j lesnej cesty, ktorá odbočuje z h l a v n e j magistrály naprieč celou planinou. P e k n e modelovaný, s t u d ň o v i t ý skalistý vchod sa nachádza v hli­ n e n o m lieviku. J e vidieť až na dno. Nemá n i j a k ú výzdobu, má však ďalšie zasutené pokračovanie. (K, 9, 16).

J e l e n i a p r i e p a sť

(PP—17): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 506 m. Hĺbka —74,5 m. Priepasť sa n a ­ chádza v j u ž n e j časti p l a n i n y neď aleko Dulovej chat­y. Ústie priepasti leží pod h r a n o u veľ kého závrtu, v skupine skalnej depresie. M o h u t n ý studňovitý otvor klesá kolmo do h ĺ b k y —31 m. Z malého okna n a d n e v s t u p n e j šachty sa dá presunúť do r o z m e r n é h o d ó m u v hĺbke —45 m, kde sa nachádza b o h a t á sintrová výzdoba (záclony, stalagmity s d r o b n ý m i kalcitovými kryštálmi). Našlo sa t u veľ mi staré zasintrené n á r a d i e po predošlých bádateľ och. Zo d n a d ó m u vedie ú z k y k a n á l n e z v y k l ý m špi­ rálovitým t v a r o m do h ĺ b k y —74,5 m. A j t u sa nachádza pekná kvapľ ová výzdoba. (G, K, 9, 11, 12, 16, 26).

Dv o j i t á p r i J e l e n e j

(PP—18): k. ú. Plešivec. Hĺbka —9 m. Malý b e z v ý z n a m n ý otvor s dvoma vchodmi v t e s n e j blízkosti J e l e n e j priepasti, s ktorou je iste a j v gene­ tickej súvislosti. S t e n y sú bez akejkoľ vek výzdoby. P r e nízku teplotu v n e j ju v y u ž í v a j ú poľ ovníci ako chladničku. (G, 9, 12).

Pr i e se k o v á

(Zasypaná pri J e l e n e j priepasti, PP—55): k. ú. Plešivec. Nachádza sa blízko J e l e n e j priepasti v j u ž n e j časti planiny. Ide taktiež o zasypané ústie m o h u t n e j priepasti 0 10 m. P r e d lievikom je slabý náznak valu, čo svedčí o činnosti hľ adačov pokladov. Priepasť nebola ešte zameraná.

(9).

Tmavá

j am a

(Halešova lokalita, PP—38): k. ú. Plešivec. Leží v málo z n á m e j polohe neď aleko J e l e n e j priepasti, v j u ž n e j časti planiny. J e to vlastne zasypané ústie m o h u t n é h o otvoru priepasti. O k r ú h l y lievik so s t r m ý m i skalistými 199

svahmi je ukončený v hĺbke —8 m slabým závalom s n á d e j n ý m p o k r a ­ čovaním. Lokalita nebola ešte zmapovaná. (H, 9).

N o v á p r i e p a sť

(PP—39): k. ú. Plešivec. Hĺbka —7 m. Ide o lokalitu v tesnej blízkosti predošlej lokality T m a v á jama. N á d e j n á lokalita bola rozširovaná pri speleologickej v ý p r a v e r o k u 1965 a v t e d y bola dosiahnutá hĺbka —7 m.

Dnes je však ústie priepasti dočasne zavalené. (H, 9).

De p r e si a p r i T m a v e j

j am e

(PP—40): k. ú. Plešivec. Z a u j í m a v ý povrchový krasový jav. Ide o n á p a d n e r o v n ú plochu (50 X 25 m) medzi d v o m a obrovskými závrtmi. Plocha je lemovaná previslými skalnými stenami s výškou 6 m a s možnosť ou po­ kračovania v zasutených puklinách. V SV r o h u je zasypané ústie p r i e ­ pasti. Všetky tieto tri lokality (PP—38, 39, 40) ležia v málo z n á m e j časti planiny neď aleko J e l e n e j priepasti. Lokalita nebola zmapovaná. (H, 9).

J a št e r i č i a p r i e p a sť

(Gyík kosár, P P ­ 1 9 ) : k. ú. Plešivec, n a d m . v. 513 m. Hĺbka ­ 3 1 m. P r i e ­ pasť sa nachádza v j u ž n e j časti planiny neď aleko lúky Jašteričieho ko­ šiara, pri h o r n o m o k r a j i závrtu v n e o b y č a j n e h u s t o m kriakovitom poraste.

Veľ mi úzky tro j uholníkovitý otvor vedie do s t u d ň o v i t e j časti, ktorá sa hlbšie m i e r n e rozširuje a v spodnej časti opäť zúži. N e m á t a k m e r n i j a k ú výzdobu, len suché sintrové vodopády. Na dne je množstvo r e c e n t n ý c h kostí drobných zvierat. (G, 9, 12, 26).

Cs í k l y u k — p r i e p a sť o v i t á j a s k y ň a

(PP—24): k. ú. Plešivec, nadm. v. 517 m. Hĺbka ­ 2 6 m. Dĺžka 60 m. V ý ­ znamná lokalita v j u ž n e j časti planiny, avšak ťažko sa hľ adá v h u s t o m poraste. Skladá sa z dvoch častí, z priepasti a zo s t a r e j senilnej jaskyne.

M o h u t n ý m ústím sa dá zostúpiť a j šikmým suť ovým kužeľ om až n a dno priepasti. Ústi do j a s k y n n e j časti, ktorá sa delí na H l a v n ý dóm a dve závalové ukončenia. V jaskyni je množstvo blokov a balvanistej suti, na k t o r e j vyrástli menšie stalagmity, sintrové povlaky a menšie brčká. Na niektorých miestach v jaskyni sa u d r ž u j e po celý rok voda. Vo v s t u p n e j časti je množstvo r e c e n t n ý c h kostí s p a d n u t ý c h zvierat. (G, H, 6, 9, 12,

Fi a l o v á j a sk y ň a

(PP—25): k. ú. Plešivec. Dĺžka 20 m. Leží v t e s n e j blízkosti priepasti Csík lyuk vo svahu kóty F i a l o v ý k o p e c (579,6 m). Ide o z a u j í m a v ý úkaz veľ kého závalu v rozsiahlej j a s k y n n e j sústave. Medzi skalnými blok­ mi sú úzke plazivkovité chodby, dlhé 20 m. Medzi blokmi m i e r n e sin­ trové povlaky. (G, 9, 12).

2 0 0

O b r . 5. P r i e p a s ť o v i t ý v c h o d d o j a s k y n e C s í k l y u k . F o t o M . E r d ô s

Be z o v á j a sk y ň a

(Taňa pri Csík lyuk, PP—60): k. ú. Plešivec. P r e d n e d á v n o m identifiko vaná lokalita v j u ž n e j časti planiny. Lokalitu tvorí m o h u t n ý previs v šik 201

m ý c h v y s t u p u j ú c i c h v r s t v á c h vápenca, so šírkou 8 m a hĺbkou asi 4 m.

Suť ovité dno s hlinou v n ú t r i a j p r e d j a s k y ň o u je n á d e j n é p r e v ý s k y t archeologických nálezov. Lokalita zatiaľ nebola zmapovaná. (M, 9).

Pr i e p a sť D v e

l účky

(Fialový kopec, P P ­ 2 6 ) : k. ú. Plešivec, nadm. v. 556 m. Hĺbka ­ 2 1 m.

Nachádza sa v j u ž n e j časti p l a n i n y neď aleko Fialovej jaskyne. P r e t i a h n u ­ té p r i e s t r a n n é ústie vedie cez v s t u p n ú s t u d ň u na vrchol suť ového kužeľ a v hĺbke —13,5 m. Odtiaľ s t r m o klesá zasutené dno. Ďalšie pokračovanie sa zatiaľ nedá preliezť . J e d i n o u sintrovou výzdobou sú m a l é v o d o p á d y a menšie brčká v z á p a d n e j časti priepasti. Na dne je veľ a r e c e n t n ý c h kostí d r o b n ý c h zvierat. (G, 6, 9, 12, 26).

Z b o j n í c k a p r i e p a sť o v i t á

j a sk y ň a

(Zsivány lyuk, P P ­ 2 0 ) : k. ú. Plešivec, n a d m . v. 525 m. Hĺbka —26 m.

Dĺžka 29 m. Nachádza sa blízko J e l e n e j priepasti v j u ž n e j časti planiny.

J e jednou z m á l a priepasť ovitých j a s k ý ň planiny. V r o h u plytkého, ale skalistého závrtu sa nachádza veľ ký portál priepasti, k t o r ý strmo klesá až do hĺbky ­ 2 6 m, k a m sa dá a j zostúpiť . N e m á t a k m e r n i j a k ú výzdobu, len o d u m r e t é povlaky po stenách. P r e svoju polohu bola lokalita obýva­ ná počas d r u h e j svetovej v o j n y . (G, 6, 9, 12, 26).

Pr i e p a sť N a d n e z á v r t u

(PP—21): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 513 m. Hĺbka ­ 2 3 m. Leží v j u ž n e j časti planiny a nachádza sa blízko Zbojníckej priepasti. J e jednou z m á l a lokalít na planine, ktoré m a j ú svoj studňovitý vchod p r i a m o na d n e závrtu.

Zahlinené ústie je p o m e r n e veľ ké a vedie až na d n o priepasti v h ĺ b k e —23 m. S t e n y sú bez výzdoby, je t u však v ý r a z n é evorzné ryhovanie. Úzky k o m í n v h ĺ b k e ­ 1 4 m vedie až na povrch. A j v t e j t o priepasti p r a ­ covali bľ adači pokladov začiatkom storočia. (G, 6, 9, 12, 26).

V ý s t r e l o v á p r i e p a sť

(Lúka O j t o v á n y sár, chata Erika, P P ­ 2 2 ) : k. ú. Plešivec, n a d m . v. 534 m.

Hĺbka ­ 1 6 m. Nachádza sa v j u ž n e j časti planiny, p r i ceste od Zbojníckej priepasti k Vidoveckému závozu. Oválne ústie neveľ kých rozmerov sa hlbšie rozširuje tam, kde je rozdelené zaklíneným balvanom. Dno je su­ ťovité, šikmé a d á v a tušiť ď alšie pokračovanie priepasti. Sintrová výzdo­ ba je veľ mi sporadická, len v s p o d n e j časti sa v y s k y t u j e d r o b n ý sintrový povlak. Množstvo r e c e n t n ý c h kostí d r o b n ý c h zvierat. (G, 6, 9, 12, 26).

Po ľ o v n í c k a j a sk y ň a

(Vadász lyuk, P P ­ 2 3 ) : k. ú. Plešivec, nadm. v. 529 m. Nachádza sa v j u ž ­ n e j časti p l a n i n y blízko priepasti Na d n e závrtu. J e to vlastne len m a l ý skalný previs obrovského skalnatého závrtu. Oválny otvor v š i k m e j skal­ 2 0 2

n e j stene s t r m o klesá niekoľ ko m e t r o v nižšie, kde je zasutený. V y u ž í v a j ú ju poľ ovníci pri zlom počasí. (G, 9, 12).

N o v á p r i e p a sť p r i

Zb oj n í c k e j

( P P ­ 3 6 ) : k. ú. Plešivec. Hĺbka asi ­ 3 8 m. Veľ mi z a u j í m a v á lokalita, ktorá je p e k n ý m príkladom v ý v o j a priepastí v našich podmienkach. Ide o vcel­ k u n e n á p a d n ú m a l ú h l i n e n ú depresiu v stene väčšieho z á v r t u neď aleko Z b o j n í c k e j priepasti. J e j v ý v o j autor t e j t o s p r á v y s l e d u j e už od roku 1964. Na dne hlineného lievika sa objavil otvor v skale, ktorého hlbka sa z pôvodne 1,5 m neustále p r e h l b u j e . V s t u p n ý otvor sa zatiaľ nedá p r e ­ liezť, v h o d e n ý k a m e ň však padá odhadom do h ĺ b k y n a j m e n e j —38 m. N e ­ bola p r e s k ú m a n á a n i zmapovaná. (G, J, 9, 16).

N a d Vi d o v e c k ý m z áv o z o m I.

(Lys. 4, PP—32): k. ú. Slavec. H l b k a —9 m. Väčšia členitá priepasť ovitá depresia tesne pri v y ú s t e n í Vidoveckého závozu na planinu, vo svahu obrovského o k r a j o v é h o závrtu. Medzi veľ kými zaklínenými balvanmi sa dá zostúpiť až n a dno poruchy. P r e n i k á sem d e n n é svetlo; je machom zarastená. (H, 9, 16).

O si a p r i e p a sť

(Nad Vidoveckým závozom II., Lys. 5., P P ­ 3 3 ) : k. ú. Plešivec. Hlbka —13,5 m. Nachádza sa v J V časti p l a n i n y neď aleko cesty od Vidoveckého závozu k Z b o j n í c k e j priepasti a p a t r í k m e n e j z n á m y m priepastiam n a planine. V s t u p n ý otvor oválneho prierezu padá do h ĺ b k y —5 m, odkiaľ p o k r a č u j e šikmo do väčšieho priestoru. Dno s t r m o klesá k najnižšiemu miestu. J e t u málo sintrovej výzdoby, len menšie vodopády a kvapľ ové ú t v a r y . (H, 9, 16).

Pr i e p a sť

P r i c e st e

(Nad Vidoveckým závozom III., Lys. 6). Hlbka —13,5 m. Nachádza sa v J V časti p l a n i n y tesne pri ceste od Vidoveckého závozu k Zbojníckej priepasti. Ústie priepasti tesne pod h r a n o u d v o j z á v r t u tvorí m o h u t n á p u k l i n a v s k a l n e j stene. S m e r o m nadol sa z u ž u j e a prechádza do malého priestoru, kde je v y s y p a n ý komín. V y s k y t u j ú sa t u sporadicky staršie sintrové povlaky a menšie kvaple. P r e d vchodom je m o h u t n ý val po hľ a­ dačoch pokladov. (H, 9, 16).

Z a sy p a n á n a d V i d o v e c k ý m

závozom

(PP—54): k. ú. Plešivec. Leží v závrte susediacom s priepasť ou P r i ceste (PP—34), neď aleko v y ú s t e n i a Vidoveckého závozu na planinu. Ide o m o ­ h u t n é ústie priepasti 0 asi 12 m. Skalistý lievik je zavalený labilným závalom. Ešte nebola zameraná. (9).

D i v i a č i a p r i e p a sť

(Kančí prop., P P ­ 2 7 ) : k. ú. Plešivec, nadm. v. 597 m. Hlbka ­ 1 2 7 m. Táto 203

O b r . 6. S i n t r o v á v ý z d o b a D i v i a č e j p r i e p a s t i . F o t o

M . E r d ô s

zatiaľ n a j h l b š i a priepasť Plešivskej planiny sa nachádza pri v ý c h o d n o m okraji planiny blízko lomovej steny Gombaseckého k a m e ň o l o m u . J e j ústie sa ťažko hľ adá v hustom kriakovitom lese. Hlavné priestory priepasti boli objavené počas v ý p r a v y K r a s o v e j sekcie P r a h a roku 1964, keď sa a u ­ tor t e j t o správy prekopal zo dna v t e d y len 38­metrovej priepasti do no­ vých priestorov.

Vlastný v s t u p n ý oválny otvor priepasti vedie studňovite do h ĺ b k y 204

O b r . 7. S i n t r o v ý ú t v a r M e d ú z a v D i v i a č e j p r i e p a s t i . F o t o

M . E r d ô s

­ 2 4 m na vrchol suť ového kužeľa, ktorý klesá do h ĺ b k y ­ 3 8 m. Úzky o b j a v n ý koridor vedie do J a z e r n é h o dómu I s kaskádovitým jazerom a bo­ hatou živou sintrovou výzdobou. Odtiaľ sa dá zostúpiť 21 m hlbokou šachtou do D ó m u II — tzv. Diviačej, podľ a n á j d e n e j k o m p l e t n e zachova­ n e j z a s i n t r o v a n e j k o s t r y diviaka. N a c h á d z a j ú sa tu zvláštne hľ uznaté k v a p ­ le. Inou cestou sa dá zostúpiť do s t r o p n e j časti spletitej siete m o h u t n ý c h v e r t i k á l n y c h dómov ­ D ó m y III, IV, V, VI, VII, VIII a XI. Steny, zaklí­ 205

O b r . 8. P a n o r a m a t i c k ý

p o h ľ a d o d Z v o n i v e j d i e r y n a M e s a č n ú k r a j i n u . F o t o E r d ô s

M .

n e n é b a l v a n y a podlahu p o k r ý v a n e o b y č a j n e p e k n á sintrová výzdoba, čím sa z a r a ď u j e medzi n a j k r a j š i e v Československu. Po s t e n á c h sa n a c h á ­ d z a j ú bochníkovité útvary, kaskádovité sintre či medúzovité ú t v a r y , na stenách komínov je pizolitická výzdoba, ktorá miestami prechádza do ostrých kriakovitých útvarov. V d o l n e j časti priepasti p r e v l á d a silná ko­ rózia a odnášanie sintra na skalný podklad. Diviačia priepasť bola p o ­ d r o b n e p r e s k ú m a n á v rokoch 1964, 1965, 1968, z m a p o v a n á v rokoch 1964, 1965 a 1968 p r a ž s k ý m i jaskyniarmi. V poslednej dobe častými n á v š t e v a ­ m i priepasť veľ mi trpí. (G, H, J, K, 6, 9, 11, 12, 16, 26). Še sť st u d n í — d o l n á

(Hatos kút, PP—28): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 581 m. H ĺ b k a ­ 6 m. Malá bezvýznamná priepasť v blízkosti Diviačej priepasti leží t a k m e r na d n e väčšieho závrtu. Pod malou klenbovitou skalou z o s t u p u j e menšia sieň do hĺbky —6 m. Nemá sintrovú výzdobu. (H, 9, 16). Še sť st u d n í — st r e d n á

(Hatos kút, PP—29): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 599 m. Hĺbka ­ 5 m. N a c h á ­ dza sa trochu vyššie vo s v a h u nad predošlou priepasť ou Šesť s t u d n í — dolná, v skupine veľ kých škrapov. Oválny otvor v skalných blokoch v e ­ die hlbšie, podobne ako iné menšie zasypané otvory v najbližšom okolí.

J e bezvýznamná. (K, 9, 16).

206

Še sť st u d n í — h o r n á

(Hatos kút, Lys. 3, Kančí 3, P P ­ 4 6 ) : k. ú. Plešivec, n a d m . v. 602 m. Hlbka —13 m. Malá priepasť v blízkosti Diviačej priepasti. Leží vyššie nad p r e ­ došlou priepasť ou Šesť studní — stredná. Vchod a j celá priepasť sú založe­ né n a m o h u t n e j p r e t i a h n u t e j pukline, k t o r á previslými s t e n a m i p a d á hlbšie.

K s i n t r o v e j výzdobe patria len sporadické o d u m r e t é staré v r s t v y a h r á š ­ kovitá výzdoba. (K, 9, 16).

D i e v č e n s k á p r i e p a sť

(Lys. 8, PP—47): k. ú. Plešivec. Hlbka ­ 1 3 m. Malá priepasť v blízkosti Diviačej priepasti pod h r a n o u n e o b y č a j n e škrapovitého m o h u t n é h o zá­ v r t u . V členitej s k a l n e j skupine je ú z k y otvor, k t o r ý vedie do malého p o d z e m n é h o d ó m u . Ďalšie pokračovanie sa nedá preliezť . S i n t r o v e j v ý ­ zdoby je t u veľ mi málo, len povlaky a menšie záclony. (K, H, 9, 16).

K r k a v č i a p r i e p a sť

(Lys. 10, PP—48): k. ú. Plešivec. Hlbka ­ 6 0 m. P a t r í k z a u j í m a v ý m p r i e ­ pastiam blízko Diviačej priepasti na v ý c h o d n o m o k r a j i planiny. V n e n á ­ p a d n o m zahlinenom lieviku sa nachádza úzky dvojitý otvor v s t u p n e j šachty, k t o r ý vedie do h ĺ b k y —12 m. Odtiaľ p o k r a č u j ú n e o b v y k l ý m spô­ sobom, p a r a l e l n e d v e resp. od —20 m tri priepasti, k t o r é sa opäť spoja v h l b k e —54 m. Všetky priepasti doslova h ý r i a množstvom sintrovej v ý ­ zdoby; p r e v l á d a j ú č e r v e n o h n e d é pizolitové agregáty a nástrekové f o r m y .

Vchod do priepasti vykopali účastníci v ý p r a v y Speleologickej sekcie pri 207

Berounskom m ú z e u r o k u 1968 a bola a j z d o k u m e n t o v a n á a publikovaná.

(K, 9, 16). Ši n g l i a r o v a p r i e p a sť

(Jánošíkova priepasť , Zbojnícka priepasť , P P ­ 3 5 ) : k. ú. Honce. Hĺbka —72 m. Z a u j í m a v á hlboká priepasť je v ý z n a m n o u n a j s e v e r n e j š o u lokalitou planiny. Leží vo v y s u n u t o m cípe zv. Gerlašskej skaly m i e r n e pod h r a n o u planiny, vo s v a h u pri lesnom chodníku do obce Honce. Plazivkovitý vchod vedie do I. siene a odtiaľ po s t r m o m suť ovom d n e do II. siene a úzkou chodbou do III. siene. V j e j z á p a d n e j časti je h l a v n á šachta priepasti.

O 12 m nižšie je malá etáž (IV. sieň) s p e k n ý m i bochníkovitými ú t v a r m i .

Hlavná šachta ústi v h ĺ b k e —61 m do väčšej siene, kde sa nachádza j a ­ zero a veľ ký zával z obrovských n a p a d a n ý c h blokov, k t o r ý sa ešte n e p o ­ darilo prekonať . Medzi b a l v a n m i sa n a c h á d z a j ú len m e n š i e siene (VI. a VII. sieň). V celej priepasti je bohatá sintrová výzdoba. Pôvod priepasti nepoznáme; p r v ý k r á t j u p r e s k ú m a l i rožňavskí jaskyniari pod vedením V. R o z l o ž n í k a , k t o r ý vyhotovil a j j e d n o d u c h ý náčrt. (A, J, 9, 14, zyxwvu 16, 21).

G e r l a šsk á

j a sk y ň a

(Kocková jaskyňa, Pod Skalou, PP—67): k. ú. Honce. Nachádza sa pod Gerlašskou skalou v n a j s e v e r n e j š o m cípe planiny. P o r t á l j a s k y n k y je v skalnej stene v y s y p a n ý z a u j í m a v ý m kockovým spôsobom. V s t u p n ý otvor nie je veľký, spočiatku z o s t u p u j e šikmo a v zadnej časti p a d á s t r m ­ šie. Lokalita zatiaľ nebola a n i z a m e r a n á ani publikovaná. (9).

G e r l a šsk á Pa še r á c k a j a s k y ň a

(Podpovrchová, PP—68): k. ú. Honce. Nachádza sa podobne ako predošlá j a s k y n k a pod Gerlašskou skalou, v n a j s e v e r n e j š o m cípe planiny. Celú j a s k y n k u tvorí j e d n a šikmá v y s y p a n á puklina s v e ľ k ý m p o r t á l o v i t ý m otvorom. Nie sú vylúčené archeologické nálezy. Lokalita zatiaľ nebola z a m e r a n á a n i publikovaná. (9).

G e r l a šsk á Sv a h o v á j a s k y n k a

(PP—69): k. ú. Honce. Leží trochu nižšie od i a s k y n k y Gerlašská P a š e r á c ­ ka jaskynka, už vo svahu planiny pod n a j s e v e r n e j š í m cípom. Má oblúko­ vitý m a l ý vchod 2,5 X 1,5 m a vedie do m a l e j chodby dĺžky 6 m, kde končí závalom. N e m á sintrovú výzdobu. Lokalita zatiaľ nebola publiko­ vaná. (9).

B u j a k o v a p r i e p a sť

(Bačova priepasť , ponor, PP—43). Nachádza sa v n a j s e v e r n e j š o m cípe pla­ niny, v holej n e z a r a s t e n e j časti. J e to v l a s t n e dôležitý ponor, k t o r ý sa vytvoril v m o h u t n ý c h kockovite r o z p u k a n ý c h vápencových blokoch so škrapovitým charakterom. Veľ ký obdĺžnikový otvor 10 X 8 m p a d á kolmo dolu na skalný podklad. Nebola zatiaľ m a p o v a n á a n i publikovaná. (9).

2 0 8

St a r á B r z o t í n s k a j a s k y ň a

(Stará Gyepu, P P ­ 4 4 ) : k. ú. Brzotín, n a d m . v. 258 m. Dĺžka 120 m. Ide o prietokovú j a s k y ň u na v ý c h o d n o m úpätí planiny. J e vlastne bočným r a m e n o m N o v e j Brzotínskej j a s k y n e a pri zvýšených stavoch odvádza vodu, k t o r á sa nestačí odviesť neď alekou T r á v n o u vyvieračkou (Gyepu f.). Úzky koridor v šikmom svahu planiny vedie k oválnemu vchodu v skal­ n e j stene. Odtiaľ p o k r a č u j e rozsiahla j a s k y n n á prietoková chodba a sme­ r u j e k Novej Brzotínskej jaskyni. Prechod je však zatarasený m o h u t n ý m závalom z veľ kých blokov. V jaskyni je s t a r á veľ mi poškodená výzdoba.

(B, 9, 19, 20, 22, 24, 26).

N o v á Br z o t í n sk a j a sk y ň a

(Nová Gyepu, PP—45): k. ú. Brzotín. Dĺžka 500 m. Táto m o h u t n á p r i e t o ­ ková j a s k y n n á sústava sa nachádza n a v ý c h o d n o m úpätí planiny. Bola objavená r o k u 1954 r o ž ň a v s k ý m i j a s k y n i a r m i p r e r a z e n í m u m e l e j štôlne nad tzv. T r á v n o u vyvieračkou (Gyepu f.). P r e n i k l i tak do 500 m dlhej j a s k y n n e j sústavy, ktorou p r e t e k á silný podzemný tok. V p r i e b e h u svoj­ ho i m p o z a n t n é h o toku j a s k y ň o u v y t v á r a 7 veľ kých kaskádovitých jazier.

Na konci je ďalší postup u z a v r e t ý veľ mi n á r o č n ý m sifónom, z ktorých n i e k t o r é už boli p r e k o n a n é . Vody do sifónu p r i t e k a j ú zo Zvonivej diery, ako ukázali farbiace p o k u s y ( O r v a n , 1978). (B, 6, 9, 20, 22, 23, 24, 26).

H l b o k á st u d ň a

(Mély kút, p r a m e ň Brzotínskeho závozu, PP—79): k. ú. Brzotín, n a d m . v. asi 560 m, resp. dolná 345 m . Málo z n á m y krasový p r a m e ň v h o r n e j t r e ­ tine Brzotínskeho závozu vo v ý c h o d n e j časti planiny. V n a d m o r s k e j výške asi 560 m sa objavila voda, ktorá bola dlho využívaná n a n a p á j a n i e do­ b y t k a n a planine. Voda sa však stráca a o b j a v u j e sa hlbšie, p r a k t i c k y n a úpätí p l a n i n y ako Hlboká s t u d ň a (Mély kút). Lokalita je často v y n e c h á ­ v a n á zo súpisu k r a s o v ý c h vyvieračiek planiny. (B, 9, 20).

Vy v i e r a č k a v závode v Ku n o v e j

Tepl i ci

(PP—78): k. ú. K u n o v a Teplica, nadm. v. 263 m. Dĺžka 30 m. Nachádza sa n a z á p a d n o m ú p ä t í planiny, už za plotom dielní Slovenských magnezi­ tových závodov v K u n o v e j Teplici. Voda vyviera až 200 m od p e v n ý c h vápencových skál svahu. J e t u však m a l ý kopec z vápencového t u f u , v k t o r o m sa vytvorila prietoková j a s k y n k a končiaca sifónom. J a s k y ň a bola používaná počas d r u h e j svetovej v o j n y . (B, 9, 20). j y ^ . , _ _

Hu č i ac a

...

vyvi er ačka

(Zúgó., PP—52): k. ú. K u n o v a Teplica, nadm. v. 279 m. Dĺžka 120 m.

Silná krasová vyvieračka n a západnom úpätí p l a n i n y nad obcou K u n o v a Teplica. V ý z n a m n ý p r a m e ň z hľ adiska riešenia hydrologického režimu p l a ­ n i n y je k o n c o v ý m bodom veľ kej j a s k y n n e j sústavy. Rožňavskí jaskyniari t u intenzívne pracovali v rokoch 1966—1969 a prenikli po riečisku asi 209

120 m, k d e však narazili n a zával s polosifónmi, k t o r ý ešte neprekonali.

Nové priestory boli niekoľ kokrát z a m e r a n é . (B, 9, 20).

Ma l á j a sk y ň a n a d H u č i a c o u

vyvi er ačkou

(PP—53). Malá svahová jaskyňa, p r a v d e p o d o b n e s t a r ý v ý v e r nad H u ­ čiacou vyvieračkou v z á p a d n o m s v a h u planiny. J e j poloha sa však ešte nezistila. P o z n á m e j u len podľ a informácií m i e s t n y c h obyvateľ ov. Má v ý š k u 2 m a o b s a h u j e len slabé sintrové povlaky. Nebola ešte z a m e r a n á ani publikovaná. (9).

Ma l ý p r am eň v

Sl a v c i

(Pri cigánskej osade, PP—72): k. ú. Slavec, n a d m . v. 238 m. Malý krasový p r a m e ň n a úpätí planiny severne od obce Slavec, k t o r ý v y t e k á zo svaho­ vého kužeľa, intenzívne n a j m ä v l e t n ý c h mesiacoch. Z á s o b u j e vodou cis­ t e r n y pri Slaveckom salaši. (B, 9, 20).

P r a m e ň P r i c i n t o r í n e v Sl a v c i

(PP—73): k. ú. Slavec, n a d m . v. 276 m. P o d o b n e ako predošlý p r a m e ň leží pri obci Slavec vo s v a h u planiny. V okolí p r a m e ň a sa uskutočnili v r t n é práce r o k u 1978. Leží blízko lomu. (9).

V e ľ k á j a sk y ň a v Go m b a se c k o m

l ome

(PP—70): J e d n a z j a s k ý ň v areáli Gombaseckého lomu, ktorá d n e s už n e e x i s t u j e — bola zlikvidovaná p o s t u p u j ú c o u lomovou stenou. Nachádza sa n a „ n u l t e j " etáži lomu. V s t u p n á chodba ústila do siene, ktorá sa delila ď alej na niekoľ ko nad sebou položených chodieb v šikmom s v a h u p l a n i ­ ny. Dĺžka 100 m. (D, 9, 24).

J a sk y ň a Ľ u d m i l a v Go m b a se c k o m

l ome

(Lyuk, PP—71): k. ú. Slavec. Taktiež dnes už n e e x i s t u j ú c a j a s k y ň a v areáli Gombaseckého lomu, ktorá sa však preslávila n a j m ä svojimi archeolo­ gickými nálezmi (B á r t a, 1955). Našlo sa t u veľ ké množstvo nálezov z bukovohorskej k u l t ú r y z m l a d š e j doby k a m e n n e j ( k a m e n n é nástroje, keramika), ď alej sa zistilo osídlenie pilinskou k u l t ú r o u zo staršej doby železnej (keramika) a laténskou k u l t ú r o u z m l a d š e j doby železnej. Celé osídlenie sa nachádza vo veľ kej — H l a v n e j sieni jaskyne, k d e bolo m n o ž ­ stvo s p a d n u t ý c h balvanov. (D, 1, 9, 24).

Vy v i e r a č k a vo Vi d o v e j

(PP—74): k. ú. Slavec, n a d m . v. 240 m. Krasová vyvieračka, ktorá je najdôležitejším p r a m e ň o m j u ž n e j časti planiny. Nachádza sa p r i a m o v ob­ ci Vidová. J e v ý d a t n á a je z r e j m e kľ účovým bodom pri riešení h y d r o g r a ­ fického režimu j u ž n e j časti planiny. P r i farbiacich pokusoch r o k u 1981 bola dokázaná spojitosť s Jeleňou priepasť ou ( O r v a n , 1980). (B, 9, 20).

>

210

Vy v i e r a č k a Mi šk o v

pot ok

(Misuka f., PP—75): k. ú. Slavec, n a d m . v. 245 m. Malá krasová v y v i e r a č ­ ka, k t o r á p a t r í do odvodňovacieho s y s t é m u Vidovskej vyvieračky. Leží n a úpätí p l a n i n y n a d obcou Vidová, v t e s n e j blízkosti Gombaseckého lomu.

Vedie cez m e n š i u p r i e t o k o v ú jaskynku, k t o r ú v 50. rokoch rozširovali j a s k y n i a r i z Plešivca, a v š a k bezúspešne. (9, 20).

St u d e n á s t u d ň a

(Hideg kút, K o b u r g o v s k á st., P r i továrni, PP—76): k. ú. Plešivec, n a d m . v.

225 m. Táto malá krasová vyvieračka sa nachádza na J Z ú p ä t í planiny neď aleko závodu Kovosmalt Plešivec, blízko r o d i n n e j k r y p t y továrnika.

Voda sa o b j a v u j e v sutine, ďalší p r i e s k u m nie je r e á l n y . (B, 9, 20).

V e ľ k á st u d ň a v Pá sk o v e j

(Nagy kút, P P ­ 7 7 ) : k. ú. Pašková, n a d m . v. 235 m . Menší krasový p r a m e ň v J Z časti úpätia planiny, j u ž n e od obce Pašková. Nachádza sa taktiež ď aleko od skalného masívu, preto p r e ďalší postup nie je n á d e j n ý . (B, 9, 20). o b č a s n á v y v i e r a č k a n a d v á p e n k o u v Pl e ši v c i

(PP—80): k. ú. Plešivec, n a d m . v. 220 m. Malý b e z v ý z n a m n ý občasný p r a ­ m e ň n a ú p ä t í v j u ž n o m cípe planiny. Leží z á p a d n e od lomu bývalej v á ­ penky, pri plešivskej železničnej stanici. Ďalší p r i e s k u m v súčasnej dobe nie j e a k t u á l n y . (B, 9, 20).

L I T E R A T Ú R A 1. B Á R T A , J . : J a s k y ň a Ľ u d m i l a v S l o v e n s k o m k r a s e p r e d z á n i k o m . K r á s y v e n s k a , 29, 1 9 5 8 , č. 4 , s . 1 5 6 — 1 5 7 .

2. B Á R T A , J . : D e s a ť r o k o v s p e l e o a r c h e o l o g i c k e j č i n n o s t i A r c h e o l o g i c k é h o S A V . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 4 , M a r t i n 1 9 6 3 , s. 8 7 — 9 7 .

Slo­

ú s t a v u

3. B Á R T A , J . : D r u h é d e s a ť r o č i e i n t e n z í v n e j s p e l e o a r c h e o l o g i c k e j č i n n o s t i A r c h e o ­ l o g i c k é h o ú s t a v u S A V v N i t r e ( 1 9 6 2 — 1 9 7 1 ) . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 11, M a r t i n 1 9 7 3 , s.

8 5 — 9 8 .

4. B E N I C K Ý , V . : V ý s k u m Z v o n i v e j k r a s , 2, M a r t i n 1 9 5 9 , s . 5 — 1 3 .

d i e r y n a P l e š i v s k e j

p l a n i n e .

I n :

S l o v e n s k ý

5. D R O P P A , A . : G e o m o r f o l o g i c k é p o m e r y p r i e p a s t i Z v o n i v e j d i e r y a j e j o k o l i a .

I n : S l o v e n s k ý k r a s , 2, M a r t i n 1 9 5 9 , s. 1 8 — 2 4 .

6. D R O P P A , A . : P r e h ľ a d p r e s k ú m a n ý c h j a s k ý ň n a S l o v e n s k u . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 11, M a r t i n 1 9 7 3 , s . 1 1 1 — 1 5 7 .

7. E R D O S , M . : N i e k o ľ k o p o z n á m o k k l o k a l i z á c i i k r a s o v ý c h j a v o v P l e š i v e c k e j p l a n i n y . P r e d b e ž n á s p r á v a z 3 1 . 12. 1 9 7 1 , r u k o p i s , a r c h í v M S K , L i p t o v s k ý M i k u l á š 1 9 7 1 .

8. E R D O S , M . : S ú p i s k r a s o v ý c h l o k a l í t P l e š i v e c k e j p l a n i n y . S p r á v a z a r o k r u k o p i s , a r c h í v M S K , L i p t o v s k ý M i k u l á š 1 9 7 2 .

9. E R D O S , M . : D e f i n i t í v n y s ú p i s k r a s o v ý c h j a v o v P l e š i v e c k e j p l a n i n y . ž e n ý r u k o p i s , a r c h í v M S K , L i p t o v s k ý M i k u l á š 1 9 8 1 , 1 1 3 s.

211

1 9 7 2 ,

Rozmno­

10. E R D O S ,mPOHC m . — L Y S E N K O , V . : N a j k r a j š i a m e d z i s t o m e t r o v ý m i . K r á s y S l o v e n ­ s k a , 4 1 , 1 9 6 4 , č. 12, s. 4 6 8 — 4 7 1 .

11. E R D O S , M . — L Y S E N K O , V . : Z p r á v a o v ý s k u m u p r o p a s t í v j i ž n í č á s t i P l e ­ š i v e c k é p l a n i n y J i h o s l o v e n s k é h o k r a s u . R o z m n o ž e n ý r u k o p i s , a r c h í v M S K , L i p t o v ­ s k ý M i k u l á š 1964.

12. E R D O S , M . — L Y S E N K O , V . : V ý z k u m p r o p a s t í j i ž n í č á s t i P l e š i v e c k é p l a n i n y . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , 17, P r a h a 1 9 6 5 , s . 5 9 — 7 2 .

13. K U Č E R A , B . : J e s k y n é a p r o p a s t i v e s t r e d n í č á s t i P l e š i v e c k é p l a n i n y . s l o v e n s k ý k r a s , 14, P r a h a 1 9 6 2 — 1 9 6 3 , s. 1 0 1 — 1 1 2 .

Česko­

14. L Y S E N K O , V . : Z p r á v a o p r u z k u m u p r o p a s t í n a S i l i c k é p l a n i n e n a d G o m b a s ­ k e m , o p o t á p é č s k é m p r u z k u m u a p r u z k u m u o k o l í S i n g l i a r o v é j e s k y n é . R u k o p i s , a r ­ c h í v a u t o r a , K o š i c e 1 9 6 7 .

15. L Y S E N K O , V . : V ý z k u m P l e š i v e c k é p l a n i n y v J i h o s l o v e n s k é m k r a s u v 1 9 6 5 — 1 9 6 8 . R u k o p i s , a r c h í v a u t o r a , K o š i c e 1 9 6 8 .

l e t e c h

16. L Y S E N K O , V . : V ý z k u m P l e š i v e c k é p l a n i n y v e S l o v e n s k é m 1 9 6 5 — 6 8 . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , 21, P r a h a 1 9 6 9 , s . 9 7 — 1 0 9 .

l e t e c h

k r a s u

v

17. O R V A N , J . : H o d n o t e n i e s t o p o v a c í c h ( f a r b i a c i c h ) s k ú š o k p r i r i e š e n í n i e k t o r ý c h o t á z o k k r a s o v e j h y d r o g e o l ó g i e n a ú z e m í S l o v e n s k é h o k r a s u . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 18, M a r t i n 1 9 8 0 , s. 1 7 7 — 1 8 1 .

18. P L O T , J . : Z á v é r e č n á z p r á v a — P l e š i v e c k á p l a n i n a j a r o 1 9 7 2 — l é t o 1 9 7 2 .

S p e l e o l o g i c k á s e k c e p r i B e r o u n s k é m m u z e u , r u k o p i s , a r c h í v M S K , L i p t o v s k ý M i ­ k u l á š 1 9 7 2 .

19. R O Z L O Z N Í K , V . : N a g u m o v o m č l n e p o d P l e š i v s k o u p l a n i n o u . K r á s y s k a , 32, 1 9 5 5 , č. 2, s. 7 0 — 7 3 .

Sloven­

20. R O Z L O Z N Í K , V . : V y v i e r a č k y P l e š i v e c k e j p l a n i n y . K r á s y S l o v e n s k a , 32, 1 9 5 5 , s. 4 6 8 — 4 7 2 .

2 1 . R O Z L O Z N Í K , V . : V Š i n g l i a r o v e j j a s k y n i . K r á s y S l o v e n s k a , 34, 1 9 5 7 , s. 9 4 — 9 6 .

2 2 . R O Z L O Z N Í K , V . : B r z o t í n s k a j a s k y ň a . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 1, M a r t i n 1 9 5 8 , s.

1 1 0 — 1 1 3 .

2 3 . S K f i l V Á N E K , F . : V ý z k u m k r a s u P l e š i v e c k é p l a n i n y v J i h o s l o v e n s k é m ( Z á v é r e č n á z p r á v a ) . R o z m n o ž e n ý r u k o p i s , a r c h í v a u t o r a , K o š i c e 1 9 6 5 .

k r a s u .

24. S K R I V Á N E K , F . : V ý v o j k r a s u P l e š i v e c k é Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , 17, P r a h a 1 9 6 5 , s. 4 2 — 5 8 .

k r a s u .

25. S T Á R K A , V . : V ý s l e d k y 1 9 6 3 , s. 1 1 6 — 1 1 7 .

m a p o v á n í

p l a n i n y v J i h o s l o v e n s k é m

B r z o t í n s k é j e s k y n é .

K r á s y S l o v e n s k a ,

60,

26. Z o z n a m j a s k ý ň a p r i e p a s t í n a S l o v e n s k u . K a r t o g r a f i c k é i n f o r m á c i e . V y d a l S l o ­ v e n s k ý ú r a d g e o d é z i e a k a r t o g r a f i e , B r a t i s l a v a 1 9 7 9 , 5 0 s.

Slovenský kras XXII — 1984

S P E L E O L O G I C K Ý P R Ú Z K U M DOLNÉHO VRCHU D Á V I D H A V L Í Č E K — V L A D I M Í R V O J Í f t

Cílem této práce je podat informaci o stavu speleologického p r ú z k u m u Dolného v r c h u ve Slovenském krasu, se z a m é ŕ e n í m na období od r o k u 1973 a doplnení dŕíve p u b l i k o v a n ý c h materiálú.

G E O G R A F I C K É A G E O L O G I C K É

P O M É R Y

Dolný vrch tvorí jihovýchodní výbéžek Slovenského k r a s u a ohraniču­ je s v ý m s e v e r n í m s v a h e m v délce cca 17 k m Turnianskou kotlinu od své­ ho n e j v ý c h o d n é j š í h o výbéžku, pŕecházejícího ve skalnatý ostroh (Hegy ôrr) až po v ý r a z n é morfologické snížení u obce Silická Jablonica, k t e r ý m se n a p o j u j e n a Silickou planinu. Toto místo je považováno za nejzašší západní vymezení z k o u m a n é h o území.

Na severu je D o l n ý v r c h v T u r n i a n s k é kotline obtékán ŕíčkou Turňou, k t e r á se na jeho v ý c h o d n í m o k r a j i vlévá do Bodvy. Reka Bodva obtéká Dolný v r c h na s t r a n e jižní. Do téchto vodních tokú se d e j e odvod­ ňování z krasových vyvéraček na severním a jižním úbočí Dolného vrchu.

Vlastní p l a n i n a Dolného v r c h u d o s a h u j e místy šíre až 3,5 k m a je ve s m e r u V—Z proť ata československo­maď arskou štátni hranici. Ze severu je plocha p l a n i n y v ý r a z n é ohraničena s r á z n ý m s v a h e m s relativním p r e ­ v ý š e n í m k údolní nivé ŕíčky T u r n i od 200 m (východní a západní část) do 400 m (ve s t r e d n í části). P l a n i n a n e p r e d s t a v u j e morfologicky celistvou plochu (postrádá vétších výškových rozdílú), ale j ej í povrch člení nékolik výšin a depresí. Od deprese mezi B u k o v ý m v r c h e m (Bukkes tetô), kóta 499 a v r c h e m S t a r ý (Hegy ôreg) k. 450, ohraničujícím západní okraj, vzrustá n a d m o r s k á výška na 400 m . Nad tuto výšku v y s t u p u j e k.

443 a na m a ď a r s k é m území k. 483 M a g a s t e t ô (Vysoký vrcholek).

S m é r e m k východu v y s t u p u j e kopec V i t e n z l á p a t e t ô , k. 556, od néhož planina vzápétí stoupá na P a v l o v s k ý v r c h (Palútlej), kde v 615 m n. m. je nejvyšší bod Dolného vrchu.

213

Na maď arské s t r a n e stoupá planina na kótu 555 m n. m. — K o p a s z g a 1 y (Holý konár), dále N a g y K o p a s z g a l y (Veľký holý konár) a V e c s e m b ú k k (k. 553). Na slovenské s t r a n é je ďalší v ý z n a m n o u kó­ tou kopec 2 m a ň (Zsamany), k. 579 m n. m. a dále s m é r e m k východu k. 565, posléze k. 532 Bôdôsz tetó. S t r e d n í část p l a n i n y v prostoru Vi­ tenzlápa tetó, Pavlovský vrch, Z m a ň až po kótu 565 na slovenské s t r a n é a k. 555 (Kopasz galy), k. 553 (Vecsembukk) n a maď arské s t r a n é neklesá pod n a d m o r s k o u výškou 500 m. Zde je také n e j v é t š í šíre p l a n i n y ve s m é r u S ­ J (3,5 km).

Od kóty B ô d ô s z t e t ó (532) v ý š k a p l a n i n y klesá s m é r e m k výcho­ du ke k. 388 v k a t a s t r u obce Včeláre. Zde se šíre p l a n i n y z m e n š u j e na cca 300 m a Dolný v r c h dále k východu v y t v á ŕ í úzký s k a l n a t ý úsek 200—300 m široký s p r ú m é r n o u n a d m o r s k o u výškou 400 m. V tomto v ý ­ chodním prostoru u obce Včeláre, na s e v e r n í m svahu Dolného vrchu, je otevŕen velkolom, jehož činnost u m o ž ň u j e sledovat o d k r ý v a n é krasové d u t i n y a geologické profily, a tak detailné studovat geologické p o d m í n k y východní části území.

Oproti jednolitým s r á z n ý m s e v e r n í m s v a h ú m Dolného v r c h u je jeho jižní část v MLR v blízkosti obcí Szôgliget a Bódvászilas členená údolní­ mi zárezy. Pouze v úseku mezi obcí Bódvászilas a T o r n a n á d a s k a je jižní svah Dolného v r c h u s k a l n a t ý a tvoŕen s r á z n ý m i s v a h y bez souvislého porostu. V m n o h é m zde p ŕ i p o m í n á jižní s v a h y H o r n é h o v r c h u .

Dolný vrch p r e d s t a v u j e dílčí část Slovenského krasu, jehož geologicko­ ­tektonická stavba je v dúsledku n e p r í t o m n o s t i svrchních stratigrafických páter a chybéjícího k o m p l e x n í h o s t r u k t u r n é ­ t e k t o n i c k é h o v ý z k u m u s p o r ­ ná. Autori n a počátku století (V. U h 1 i g, 1907) p o v a ž u j í mezozoikum Slo­ venského krasu za s a m o s t a t n ý príkro v s jednoduchou tektonikou, p r e s u ­ n u t ý k severu na paleozoikum spišsko­gemerské až do p á s m a jádrových pohorí.

Následující názory Ize ve stručnosti charakterizovat j ako stále doko­ nalejší analysu deformací, k t e r é dotváŕejí území Slovenského k r a s u až do současné podoby. Ať už to jsou predstavy, že Slovenský k r a s je e m b r y o ­ nálni pŕíkrov s triasovým v á p e n c o v ý m podkladem o d l e p e n ý m od plastič­ téjšího sp o dnotr rasového podkladu (A. M a t e j k a — D. A n d r u s o v, 1931), či H. B ô c k h e m (1904) zjišténý s y s t é m paralelních antiklinál a synklinál V—Z s m é r u a r ú z n ý c h šíŕek. Nebo teórie m a l ý c h strižných p ŕ í k r o v ú na vzdálenost cca 2 k m (D. A n d r u s o v — J. Š u f, 1936; J. S u f, 1939; Z. R o t h, 1939). Následné p r ú z k u m n é práce p ŕ i n á š e j í dukazy pro a u t o c h t ó n n i pojetí s t a v b y (K. B a l o g h, 1948; K. B a 1 o g h — G. P a n t ó, 1953). Podlé téchto a u t o r ú j e mezozoikum Slovenského k r a s u a R u d a b á ň s k é h o pohorí (v MLR) vklínéno mezi dva p r u h y paleozoika na severu i jihu. P r o Slovenský k r a s a R u d a b á ň s k é pohorí autori v y č l e ň u j í mezi tŕemi zónami intenzivné n a m á h a n ý m i dvé zóny s r e l a t i v n é klidnou tektonikou. J a k o pŕevládající tektonická f o r m a se v téchto zónách jeví pŕíkŕejší, či m í r n é j i u k l o n é n é zešupinaténí. Mezi témito p o v r c h o v ý m i 214

zónami leží oblasti t v o r e n é rozlehlými n o r m á l n í m i nebo roztrženými v r á ­ sami. S t a v b u zde p o r u š u j í šupinové p ŕ e s m y k y , k t e r é však n e z a s t í r a j í p u ­ vodní tektonický tvar.

Podlé K. B a l o g h a — G. P a n t ó (1953) v y s t u p u j e celkové na úze­ mí Slovenského k r a s u bilaterálni stavba s krížením tektonických plôch v s y n k l m á l e Horného vrchu. Hlavní s m e r nejdúležitéjších s t r u k t u r n í c h l i n ú je V—Z s u r č i t ý m i v ý j i m k a m i , jako je sigmoidální ohyb T u r n i a n s k é antiklinály. Silnou redukei r a m e n a antiklinálních i synklinálních p r u h u často p o d m í ň u j í podélné poruchy. Ďo té doby bylo a u t o r y mínéno, že současná komplikovaná stavba Slo­ venského k r a s u vznikla b é h e m jediné h o r o t v o r n é fáze. V. H o m o 1 a (1951) rozlišuje stopy po n e j m é n é dvou horotvorných fázích, k t e r é se liší s m é r e m t l a k u i časové. Za starší fáze vznikla šupinovitá stavba triasu a k o m p l e x svétlých v á p e n c ú byl zvrásnén do s m e r u p r e v á ž n e 55° — 65°.

Vznik šupinovité stavby spadá p r a v d e p o d o b n é do strední kŕídy. Za mladší fáze laramické vznikla dnešní antiklinoria s p ŕ e v á ž n ý m s m é r e m 80° — 100°, diagonálni staršímu vrásnéní. P ŕ í č n é p o r u c h y m a j í s m e r y približné S—J a byly p r a v d é p o d o b n é založený již za laramického orogenu v souvislosti s r o z t r h á v á n í m krídel antiklinorií. V pozdéjších dobách se nékolikráte obnovovaly.

Vznik vrásových s t r u k t u r odlepením vápencového k o m p l e x u od plas­ tického podloží a jeho s u n u t í m k severu za současného vyvlečení j e d n o t ­ livých spodnotriasových souvrství pŕedpokládá J. B y s t r i c k ý (1964).

A m p l i t ú d a jednotlivých vrás musela b ý t m a l á a podélné tektonické plo­ chy m a j í c h a r a k t e r k e r n ý c h p ŕ e s m y k ú s vergencí k jihu. Mladší p o h y b y m a j í c h a r a k t e r k e r n ý c h poklesú a zdvihú podél složitého systému pŕíč­ ných zlomú, k t e r é zvýraznily p ŕ í č n é deprese r ú z n ý c h s t r u k t u r V—Z sme­ ru. Osy antiklinál a synklinál jsou t r a n s v e r z á l n é zvlnený. Časté je i fle­ x u r o v i t é zvlnení vrstev (M. M a h e 1, 1967).

Geologickými p o m e r y území, do néhož p a t r í Slovenský k r a s včetné Dol­ ného vrchu, se na základe nové získaných poznatkú zabývá pŕedevším R. M o c k (1978). P o v a ž u j e slabé m e t a m o r f o v a n o u meliatskou sérii za severní pokračování jihoalpsko­dinaridné v y v i n u t é h o triasu pohorí Bukk.

A n e m e t a m o r f o v a n é mezozoikum Slovenského krasu, typicky austroal­ pinsky vyvinuté, p o v a ž u j e za pŕíkrov, k t e r ý o z n a č u j e jako silický. Silic­ ký p ŕ í k r o v mohl b ý t na své místo n a s u n u t pouze od severu jako m o h u t ­ n ý j i h o v e r g e n t n í p ŕ í k r o v s koreňovou zónou v gemerské jizvé (margecian­ sko'­ľubenícká linie), p r v o r a d é tektonické linii, k t e r o u p o k r a č u j e alpsko­ ­ d i n á r s k á jizva v p r o s t o r u K a r p a t . Silický pŕíkrov leží v jasné tektonické superpozici n a r ú z n ý c h členech meliatské série, n é k d y i p ŕ í m o na paleo­ zoiku gemerid. Na m a ď a r s k é s t r a n e se m í s t y v k l i ň u j e mezi b u k k s k o ­ m e ­ liatský v y v i n u t ý trias tzv. p r e c h o d n á jednotka.

Omezení jednotlivých s t r u k t u r p o d é l n ý m i tektonickými liniemi ve s t r e d n í a v ý c h o d n í části Slovenského k r a s u vedlo ke stanovení čtyŕ s t r u k t ú r n í c h jednotek nižšího r á d u .

215

Území Dolného vrchu, tzv. synklinála Dolného vrchu, p a t r í k jednotce plešivecko­brezovské (E. M a z ú r — J . J a k á 1, 1971).

V geologické stavbé Dolného v r c h u se u p l a t ň u j í p ŕ e d e v š í m triasové karbonáty, k t e r é jsou nejrozšíŕenéjší h o r n i n o u území a současné i h l a v ­ ním nositelem krasovéní. Jsou to svétlé a šedé vápence pelsonu až ladinu, v y s t u p u j ící na povrch v horních částech severních svahu, ve svazích vy­ výšenín n e k r y t ý c h vegetací, na o k r a j í c h depresí, ale tvorí i skalní v ý ­ chozy ve sténách závrtú či skalní pŕedély mezi závrty.

V severním svahu vycházejí podložní nekrasové h o r n i n y spodního t r i a ­ su, a to, jak uvádí P. H r a d e c k ý a kol. (1974), v p r o s t o r u j i h o v ý ­ chodné a jižné od Silické Jablonice. Jsou to písčité a v á p n i t é w e r f e n s k é bridlice. V jejich nadloží se zde o b j e v u j í také dolomity a t m a v é g u t t e n ­ steinské vápence anisu. Byly zde rovnéž zjištény v ý r a z n é dislokace seve­ ro­jižního sméru. Obdobná situace je v prostoru M a l é h o a V e l k é ­ h o P a k 1 e n u, v ý r a z n ý c h p a h o r k ú v T u r n i a n s k é kotliné na úpätí Dol­ ného vrchu, a od nich dále n a východ. Zde na svazích Dolného v r c h u z j istili J. J a n á č e k (1940) dolomity a t m a v é guttensteinské vápence i červené a ružové vápence, k t e r é zaradil s t r a t i g r a f i c k y do liasu.

Na jižní maď arské strane nekrasové h o r n i n y v y s t u p u j í na úbočí Dol­ ného vrchu a v prostoru mezi obcí Bódvászilas a v r c h e m Szádvar o d d é ­ lují Dolný vrch od v r c h u D u s a (k. 449), na k t e r é m se rozprostírá v p r ú ­ m é r n é výšce 400 m n. m. vedlejší planina, n a z ý v a n á Szôgliget f e n n ­ s í k (Szôgliketská planina) s p r o p a s t í R e j t e k z s o m b o l y (Ukrytá).

Tato propast p r e d s t a v u j e k o m í n v y t v o r e n ý h y d r o t e r m á l n í m i vlivy, pro­ nikajícími z R u d a b á ň s k é h o pohorí.

Na m a ď a r s k é m území Dolného v r c h u byly rovnéž zastiženy h o r n i n y svrchnotriasové (nor, doložený v ý s k y t e m megalodontu) v okolí propastí G ô t e (Mločí), jak uvádí I. S á r v á r y (1971).

H I S T Ó R I E P R Ú Z K U M N Ý C H

P R A C Í

Clenové Speleologického klubu P r a h a p r o v á d é j í p r u z k u m n é práce n a Dolném vrchu od roku 1964 (V. V o j í ŕ, 1973). Do r o k u 1973 bylo u s k u ­ tečnéno 8 letních expedicí, 2 nékolikadenní pracovní e x k u r z e a 1 t ý d e n n í mapovací akce. Bylo zkoumáno 51 propastí a propadlin i započato se systematickým v y h l e d á v á n í m krasových j e v ú pri soubéžném lokalizač­ ním m a p o v á n í 1 : 2000. Clenové Speleologického k l u b u P r a h a v roce 1965 objevili a prozkoumali propast D u b o v ú , hlubokou 75 m (V. Vojíŕ), od­ kryli v ý k o p e m a prozkoumali jeskyni K o m á r o v (J. Jedlička, V. Vo­ jíŕ), dále prozkoumali jeskyni N a d P a k l a n o m , ke k t e r é je zavedl bača G. Rusňák. V roce 1966 uskutečnili čs. p r v o s e s t u p y do propasti H r a n i č n á (Határ) hluboké 28 m, D v o j i t á (Kettós) h l u b o k é 72 m,

216

O b r . 1. J í c e n p r o p a s t i D u b o v á o b j e v e n é v r o c e 1 9 6 5 . F o t o V . V o j í ŕ

P r i a t e ľ s k á (Barát) hluboké 55 m . V ý k o p e m byla objevena propast P e k n á (M. Pékný), dále o b j e v e n a j e s k y n é M a l á (P. Formánek) a jes­ k y n é T r a t i v o d n á (I. Hon, V. Vojíŕ). J e s k y n é Nad P a k l a n o m byla prolongována o prostor za skalním o k n e m v p r a v é boční — západní sténé dómu (V. Šesták). V roce 1967 byla objevena, pri prohledávání závrtu a po odstránení ztrouchnivélého paŕezu, propast P o l u d ň a j š i a (J. S m e j ­ kal) h l u b o k á 27 m. Rovnéž byla na pozvání m a ď a r s k ý c h speleologú navští­ v e n á část Dolného v r c h u v MLR a u s k u t e č n é n sestup do j e s k y n é M e ­ t e o r b a r 1 a n g. V lété r o k u 1971 byla o b j e v e n a M a r t i n o v a j e s k y ­ n é (M. Jarka). V roce 1972 bylo z a h á j e n o lokalizační mapování, byla lokalizována p r o p a s t P r i b a h n i s k u a propast M a l á s o v i a (Bag­ lyas I.) na d n é prolongována o 7 m dlouhou prostoru, kterou odtékala voda pri barvícím pokusu. Na podzim r o k u 1973 byla objevena j e s k y n é F o r i n t o v á, j e s k y n é V s k a l k e a j e s k y n é D i e r a (Havlíček, Vo­

217

O b r . 2. K r á p n í k o v á v ý z d o b a v e s p o d n í č a s t i p r o p a s t i P r i s a l a š i 2. F o t o V .

V o j í ŕ

jíŕ). Ostatní propasti, propadliny a j e s k y n é byly lokalizovány a z k o u m á ­ ny na základé m a ď a r s k é odborné literatúry, za pomoci bači G. R u s ň á k a a na základé podkladú Krasové sekce Společnosti Národního múzea z r o ­ k u 1963. Výsledky dosažené členy Speleologického k l u b u P r a h a a p r o v e ­ dené práce v dobé 1964—1973 byly s h r n u t y do p r v n í etapové z p r á v y o p r ú z k u m u Dolného v r c h u (V. V o j í ŕ , 1973), k t e r á byla současné zá­ verečnou zprávou p r ú z k u m n é h o úkolu pro IGHP, n. p., Žilina. Pracovní 218

O b r . 3. P r o p a s t B l a t i v á m á s v o u š a c h t u r o z d e l e n o u m a l ý m s k a l n í m m o s t e m .

V . V o j í ŕ

219

F o t o

výsledky členú K S SNM jsou obsaženy v jiné práci (P. H r a d e c k ý a kol., 1974).

Od r o k u 1973 bylo uskutečnéno členy Speleologického k l u b u P r a h a na Dolný vrch 7 letních expedicí a 5 vícedenních pracovních exkurzí, b é h e m kterých bylo pokračováno v lokalizačním m a p o v á n í a dokumentaci no­ vých krasových jevú, revizi starých lokalizačních ú d a j u i v sondovacích pracích. V tomto období navštívili členové k l u b u t r i k r á t propast V e ­ c s e m b u k k i z s o m b o l y (Vojíŕ, Pícha 1974, Urban, Zelenka, Vašák 1977, Havlíček, Novotný, Zižková, Šuba, Vašák, Beneš, U r b a n 1981), ale i r a d u dalších v ý z n a m n ý c h propastí m a ď a r s k é části Dolného v r c h u (napr.

B a g l y o k s z a k a d é k a a pod.). Dále byl navštíven j e s k y n n í systém M e t e o r B a r 1 a n g pri dvou e x k u r z í c h a rovnéž d v a k r á t vždy t ý d e n pobývala na maď arské s t r a n e Dolného v r c h u skupina členú klubu.

V roce 1974 se na československou i maď arskou část Dolného v r c h u konala letní expedice členú Krasové sekce „ T I S " vedená V. Lysenkem, jejíž pracovní výsledky byly s h r n u t y v samostatné zprávé (V. L y s e n ­ k o , 1974).

V lété r o k u 1981 byla objevena rozšírením štérbiny mezi skalními blo­ ky a v ý k o p e m velmi n a d é j n á propast B o d n á r o v a (Slabý, Kotoun, Steiner, Havlas, Jelínek), n a z v a n á po J o z e f u Bodnárovi, dlouholetém predsedovi MNV v H r h o v é a velkém pŕíteli i podpúrci speleologického p r ú z k u m u Dolného vrchu. Dále byla objevena v ý k o p e m propast M i 1 a ­ n o v a (Fiala) a propast K l u b o v á (Vojíŕ, Pícha, Slabý). S t e j n é jako v pŕedchozím roce probíhaly sondovací práce v jeskyni Nad Paklanom, k t e r á p a t r í k v ý z n a m n ý m j e s k y n í m čs. území Dolného vrchu.

Rovnéž byl proveden speleoalpinistický p r u s t u p p o s t r a n n í c h šachet a dovrchních k o m í n ú v propasti D u b o v é , p ŕ e m é ŕ e n a j e j í h l o u b k a a p r o ­ vedeno m é ŕ e n í obsahu CO2 v ovzduší.

V lété roku 1982 byla objevena C h v o s t o v á d i e r a (M. K o v a n ­ da), Z á p a d n á I I I . (V. Vojíŕ), Ž e r i a v (L. Kotoun), propast S 1 ­ n e č n á (Kotoun, Pícha, Veselý, Vojíŕ). Dále se podarilo v propasti Bod­ náŕové p r o n i k n o u t do d r u h é šachty cca 15 m h l u b o k é (Radosta, J. No­ votný, Slabý). V propasti Dubové, Dvojité a Bodnárové byl sledován ob­ sah ČO2.

Tento historický pŕehled byl sestaven na základé m a t e r i á l ú Speleolo­ gického klubu Praha, práce P. H r a d e c k ý a kol. (1974), V. L y s e n ­ k o (1974), Z. V a l e š (1974), a nelze j e j chápat jako ú p l n o u histórii p r ú z k u m u území.

V roce 1982 bylo členy Speleologického k l u b u Praha, základní organi­ zace 1—06 České speleologické společnosti, na celém území Dolného v r c h u registrováno a do r ú z n é m í r y prozkoumáno a z d o k u m e n t o v á n o 104 p r o ­ pastí, propadlin a jeskyni, z toho na československém území 77 propastí, propadlin a jeskyni. P r i lokalizačním m a p o v á n í bylo p r o z k o u m á n o cel­ k e m 181 z á v r t ú r ú z n ý c h velikostí.

220

K R A S O V É J E V Y Z K O U M A N É H O

Ú Z E M l

Z povrchových krasových jevu jsou n a planiné rozšírený škrapy, tvo­ ŕící j a k jednotlivé skalky, t a k i souvislá škrapová pole (na odlesnéných jižní ch svazích MLR, na slovenském území místy i v lesním porostu, napr. SV od z á v r t u Gôdolyás nebo na severním svahu Pavlovského vrchu).

Velmi v ý r a z n ý m i a značné z a s t o u p e n ý m i jsou závrty. V plošném roz­ šírení spolu i se z n a č n ý m počtem propastí, staví Dolný vrch n a p r e d n í místo v ČSSR. S e t k á v á m e se zde jak s obrovskými mísovitými závrty (Brezový a Gôdolyás), tak i se z á v r t y o p r ú m é r u od 10 do 100 m a hloub­ kách 5—20 m. Mimo z á v r t ú mísovitých a nálevkovitých, jsou zde závrty lalokovité (ve smyslu J. K u n s k é h o rozlíšení závrtú), s t u p ň o v i t é a ze­ jící. V n é k t e r ý c h místech planiny dochází ke splývání z á v r t ú a vy tvárí se úvaly (popisuje t é ž i H r a d e c k ý a kol., 1974, napr. ve východní části planiny, jižné od kóty Bôdôsz). Na m n o h á místech p l a n i n y v y t v á ŕ í z á v r t y celé závrtové rady, o r i e n t o v a n é dle tektonických podmínek. Ďalšími v ý r a z n ý m i j e v y p l a n i n y jsou četné propastí a propadliny. P r o ­ pastí p r e d s t a v u j ! z á v r t y zející. J e j i c h hloubky se p o h y b u j í od nékolika m e t r ú až do —245,5 m (na čs. s t r a n é n e j h l u b š í O b r o v s k á p r i e p a s ť —100 m ; na m a ď a r s k é m území n e j h l u b š í Vecsembukki zsomboly —245,5 m, ale jsou zde i další hluboké propastí jako A l m á s i z s o m b o l y —103 m, č i B a g l y o k s z a k a d é k a o hloubce kolem —150 m). J a k o propadli­ ny na Dolném v r c h u o z n a č u j e m e p r o h l u b n é dvou hlavních typú. Jsou to j e d n a k m a l é deprese v místech, kde se n a povrch otvírá závrtový komín p o s t u p n ý m p r o k l e s á v á n í m p r e c h o d n é suť ové zátky, nebo p r o p a d n u t í m ko­ rozí a tektonikou n a r u š e n é h o stropu krasové dutiny. Sondou v takové propadliné lze otevŕít propast. D r u h ý m t y p e m jsou staré krasové d u t i n y zaplnené m a t e r i á l e m t r a n s p o r t o v a n ý m z povrchu. J e j i c h hloubky kolísají od 3 do 10 m, pri vétším p r ú m é r u .

Méné časté jsou horizontálni jeskyné. Na naši s t r a n é jsou to j e d n a k svahové j e s k y n é (Malá, Martinova, Forintová, V skalke), staré v ý v é r o v é j e s k y n é (Nad Paklanom, Komárov, Trativodná). Nebo to jsou j e s k y n n í d u t i n y ve skalkách z á v r t ú a velkých propadlin (Goliášova, Diera a pod.).

Ojedinéle p ŕ e d s t a v u j í ponorové j e s k y n é na p l a n i n é (Skŕivánkova). Na maď arské s t r a n é jsou častejší. Ve vyšších polohách vétšinou s c h a r a k t e ­ r e m propasť ovitých jeskyni, geneticky p o d m í n é n ý c h tektonikou (Kósa l y u k a barlang, Kigyós b a r l a n g a pod.). N e j v ý z n a m n é j š í maď arskou j e s k y n i je M e t e o r b a r l a n g . J e s k y n n í s y s t é m 145 m hluboký, s p o d z e m ­ n í m vodním t o k e m a obrovskou prostorou T i t á n o k c z a r n o k a , k t e ­ rá p a t r í k n e j v é t š í m p o d z e m n í m p r o s t o r á m v Maď arsku. V s t u p do toho­ to j e s k y n n í h o s y s t é m u j e t v o ŕ e n a k t i v n í m ponorem, ale samotná j e s k y n é vznikla silnou tektonickou činností a činnost p o n o r u prevzala až d r u ­ h o t n é (G. S z e n t e s, 1964).

Na slovenské s t r a n é se s e t k á v á m e s ponory mimo jeskyni Skŕivánko­

221

O b r . 4. K r á p n í k o v á v ý z d o b a v j e s k y n i K o m á r o v V . V o j í ŕ

n a s v a h u D o l n é h o

v r c h u .

F o t o

vou i v z á v r t u po levé s t r a n e cesty asi 150 m na sever od propadliny 41 (jeskyné Odtoková), ale i f o r m o u závrtových hltačú v s e d i m e n t á r n í c h dnech velkých závrtú (Brezový — Nyíres tôber).

222

V ý s k y t ponorú na n a š e m území je m a l ý nikoliv v dusledku nedosta­ tečné prozkoumanosti, ale protože tuto úlohu plní četné z á v r t y a z á v r ­ tové rady. V MLR se s p o n o r y s e t k á v á m e až v o k r a j o v ý c h částech p l a n i ­ ny, v místech s t y k u s n e k r a s o v ý m i horninami.

223

Mapovali • Čížek, Havlíčelc, Vojtíaok 1974 K r e s l i l ! Vojíf 1980 ­ 3 5 O b r . 6. S v i a t o č n á p r i e p a s ť — S l o v e n s k ý k r a s , D o l n ý v r c h

Protože na Dolném vrchu púsobily p r ú b é ž n é r ú z n é pracovní s k u p i n y často nezávisle na sobé, u v á d í m e v následující tabulce pŕehled n á m i zkou­ 224

m a n ý c h propastí a propadlin. A v obdobné tabulce pŕinášíme pŕehled z k o u m a n ý c h jeskyni. P r i p o j u j e m e rovnéž p l á n y téch propastí, propadlin a jeskyni, k t e r é v dosud publikovaných pracích nebyly obsaženy, nebo byly o b j e v e n y pozdéji, p r í p a d n é k d e bylo zjišténo, že dŕívéjší ú d a j e jsou chybné, či došlo ke z m é n á m . S m é r y pri m a p o v á n í byly m é ŕ e n y k o m p a ­ sem a délky p á s m e m .

Pr e p a d l i s k o 38 ( Pr o p a d l i n a 38)

Tato stupňovitá propadlina leží J Z od cesty vedoucí od propasti Obrov­ ská (Oriás) k propasti S t r e d o v á , ve vzdálenosti 50 m od této cesty.

J e o r i e n t o v á n a ve s m é r u S Z ­ J V , pŕičemž od SZ z oblého klesání p ŕ e ­ chází stény s t u p n é m do oválné propadliny, tvorené kolmými sténami a dosahující hloubky 7 m. Dno p o k r ý v á suť.

Celková h l o u b k a : 7 m.

Pr e p a d l i sk o 4 3 ( Pr o p a d l i n a 4 3 )

Leží ve východní sténé velkého stupňovitého závrtu, v jehož dolní části se nalézá propast č. 24 (B 1 a t i v á). Nad o k r a j e m tohoto závrtu, u kon­ ce cesty vedoucí od propastí M a l á s o v i a (Baglyas I.) a V e ľ k á s o­ v i a (Baglyas II.) leží O b r o v s k á p r i e p a s ť (Óriás).

Propadlina leží v 528 m n. m. a m á r o z m é r y 30 X 20 m, pŕičemž je podélné protažena ve s m é r u Z—V. V západní části zvolna klesá a v části východní je ohraničena skalními s t é n a m i 10 m vysokými. V severní skal­ ní sténé je v s t u p n í otvor do j. Goliášovy (č. 006).

Celková h l o u b k a : 10 m.

P r e p a d l i s k o 4 5 — St r m i n a ( K r p á l ) ( 45)

Po p r a v é s t r a n é hlavní hraniční cesty, když se naposledy približuje na 100 m ke štátni hranici a definitivné odklání k Hrhovu, leží ve vzdále­ nosti cca 30 m od cesty p r o p a d l i n a s kolmými sténami. Pouze sténa J Z klesá s t r m ý m svahem. Dno propadliny p o k r ý v á balvanitá suť a v á p e n ­ cové bloky. P r o p a d l i n a je 8 m hluboká, pri p r ú m é r u 5 X 1 0 m. P r i J V sténé byla učinená členy Speleologického klubu P r a h a sonda a p ŕ e m í s t é ­ no cca 3 m 3 m a t e r i á l u .

Celková h l o u b k a : 8 m.

Pr i e p a sť g e o f y z i k o v ( 49)

Leží s m é r e m 200° od propasti Sviatočná, ve vzdálenosti cca 230 m. Ústí je v y t v o ŕ e n o na krížení dislokací SZ—JV a SV—JZ sméru. Velikost v s t u p n í h o otvoru činí 2 X 1,7 m.

V s t u p n í šachta j e 12 m hluboká a ústí do dómovité prostory, ve k t e r é je na J V sténé sintrový vodopád. Dno se svažuje k J V pod asi 10 m v y ­ soký komín, kde je ve v y h l o u b e n é sonde nejnižší místo propasti 15,5 m pod povrchem. V blízkosti propasti leží jeskyné Diera, která je s propastí z r e j m é spojená.

Celková h l o u b k a : 15,5 m.

225

O b r . 7. J e l e n i a p r i e p a s ť — S l o v e n s k ý k r a s , D o l n ý v r c h

K i n g i n o p r e p a d l i sk o ( K i n g a L y u k ) ( 69)

Propadlina leží po p r a v é s t r a n e cesty vedoucí k o k r a j i planiny, ve vzdá­ lenosti cca 150 m od propasti S v i a t o č n á , ve s m é r u 80°.

P r e d s t a v u j e kruhovitou 5 m hlubokou p r o p a d l i n u s v y s t u p u j í c í m i skal­ ními stenami v hlinitých sténách.

Celková hloubka: 5 m.

226

J e l e n i a p r i e p a sť

( 70)

Lokalizace propasti je u v e d e n á v práci H r a d e c k é h o a kol. (1974).

Popis propasti i hloubka se odlišuje a proto u v á d í m e nový.

V jižním o k r a j i z á v r t u se otevírá k severu t r o j h r a n n ý otvor 1,5 X 1 X 2 m, k t e r ý ústí do u k l o n é n é dómovité prostory 3 X 5 m, protažené ve sme­ r u SV—JZ. V hloubce 2,5 m v J Z části se nalézá etáž 1,5 X 2 m, ze k t e r é vede SZ s m é r e m zužující se chodba p r a v d é p o d o b n é spojená s neprúleznou propástkou, jejíž jícen se otevírá na povrch asi 4 m od vchodu ve s m e r u SZ. Z etáže klesá ve s m é r u SV šachta až na dno dómu 7 X 2,5 m, kde je nejnižší místo propasti v 15 m pod t e r é n e m . Šachta je silné korodo­ v á n a a m í s t y s p e k n o u k r á p n í k o v o u výzdobou, k t e r á v hloubce asi 10 m v y t v á ŕ í m a l o u terasu. V celkové hloubce asi 7,5 m je n e p r ú l e z n é okno.

V SV sténé u dna dómu odbočuje k r á t k ý zasintrovaný komín. Dno je kryto balvanitou sutí.

Celková h l o u b k a : 15 m.

M y š i a d i e r a ( 71)

P r o p a s t leží v tesné blízkosti Kingina propadliska, na S od neho v zá­ p a d n í sténé m o h u t n é h o závrtu, posledního pri o k r a j i planiny. Ústí m á r o z m e r y 2,5 X 0,5 m. V s t u p n í šachta m á hloubku 4 m, odkud dále prostora v ú k l o n u klesá až do celkové h l o u b k y 7 m. Pod v s t u p n í šachtou je dno tvoŕeno balvanitou sutí, dále pŕecházející do hlinité suti.

Celková h l o u b k a : 7 m.

K l u b o v á p r i e p a sť (72)

Leží cca 60 m na sever od propasti Figová diera, ve s v a h u velkého závrtu, blízko k jeho h o r n í m u okraji.

P r o s t o r a p r e d s t a v u j e j e d n o d u c h ý s t r m é u k l o n é n ý komín, v y t v o r e n ý na poruše 91°/82° V, dlouhý 12 m, k t e r ý pŕechází v hloubce 10,5 m do malé síňky, p ŕ e d s t a v u j í c í n e j h l u b š í místo propasti. V síňce jsou p a t r n é sin­ trové n é t e k y a drobná r e c e n t n í stalaktitová výzdoba (brčka). P r o p a s t byla otevŕena v ý k o p e m 26. 7. 1981.

Celková h l o u b k a : 10,5 m.

F i g o v á d i e r a ( 73)

P r o p a s t se nalézá po p r a v é s t r a n é cesty vedoucí od propasti F a j k a (Pi­ pa) s m é r e m SV, asi 20 m od této cesty, pri vrcholku z á v r t u v tesné blíz­ kosti m é l k é propadliny. Od F a j k y je vzdálena 400 m SV smérem.

V s t u p n í část propasti je t v o r e n á 4,5 m hlubokou šachtou, pŕecházející do s t r m é u k l o n é n é prostory, s l e d u j ící dislokaci SSV—JJZ, svažující se s m é r e m k J J Z až k nejnižšímu m í s t u propasti v hloubce 8 m. P r o s t o r a je ve dvou místech p r e r u š e n á dislokacemi SZ—JV sméru, na k t e r ý c h jsou v y t v o ŕ e n y odbočky. V zadní části prostory je takto v y t v o r e n á tésná vze­ s t u p n á chodba se sténami p o k r y t ý m i s i n t r e m a d r o b n ý m i stalaktity. Za skalním s t u p n é m , oddélujícím v s t u p n í šachtu od u k l o n é n é prostory, je 227

•10

vytvorená d r u h á odbočka s v z h u r u stoupajícím komínem, nad níž j e na povrchu p a t r n á drobná deprese. V propasti je p o m e r n é četná fosilní k r á p ­ níková výzdoba.

Celková hloubka: 9 m.

H u b o v á p r i e p a sť

( 74)

Vstupní hlinitý otvor o p r ú m é r u 0,5 m se otevírá ve sténé z á v r t u cca 130 m n a SV od propasti F a j k a (Pipa) a asi 10 m od propasti Susedná, ležící ve s t e j n é m závrtu.

228

Celá propast j e v y t v o r e n á stupňovitou šachtou na vudčí dislokaci SZ—JV s m e r u a drobné hlinito­suť ovité etážky j i r o z č l e ň u j í do tŕí po sobé tesné následujících m a l ý c h šachtiček. S t é n y jsou p o k r y t y výzdobou z p e s t r ý c h sintrových polev a červenohnédé z b a r v e n ý m i n á t e k y . Místy j e drobná k r á p n í k o v á výzdoba.

Celková hloubka: 10 m.

M i l a n o v a p r i e p a sť

( 75)

Leží asi 500 m na S od propasti F a j k a (Pípa) a 10 m po p r a v é s t r a n e cesty vedoucí ve s t e j n é m s m e r u k s e v e r n í m u o k r a j i planiny.

Tvorí j i úzká šachta asi 5 m hluboká, dále u z a v ŕ e n á sutí. P r o p a s t byla u m e l e otevŕena v lété r o k u 1981 v místé malé a mélké deprese, podobné jako leží asi 50 m v SZ sméru.

Celková h l o u b k a : 5 m.

B o d n á r o v a p r i e p a sť

( 76)

Propast ústí na povrch úzkou u m e l e rozšírenou puklinou ve škrapové skalce na S sténé n e p r a v i d e l n é h o s t r m é h o závrtu, ve vzdálenosti cca 180 m SSZ od hraničního mezníku XII/41/10a. Ústí m á . r o z m e r 2 , 0 X 0 , 4 m, je však p r ú l e z n é j e n o m v j e d n o m místé.

Záhy pod ústím se prostora rozširuje do vertikálni šachty 20 m hluboké.

V j e j í J Z sténé je v 9 m pod t e r é n e m k a m e n i t á terasa, kolem k t e r é šach­ ta p o k r a č u j e až na etáž k r y t o u sutí. V SV části se etáž s v a ž u j e do úzkého komínku, o d k r y t é h o výkopem, hlubokého 4 m, k t e r ý ústí do další šachty.

Propast byla objevena 27. 7. 1981 a do d r u h é šachty se podarilo p r o n i k ­ n o u t velmi ú z k ý m m í s t e m v hloubce 22 m pod t e r é n e m až v lété 1982.

D r u h o u šachtu tvorí úzký komín, k t e r ý v hloubce 36 m pod t e r é n e m pŕechází v nepruleznou p o r u c h u 306776° JV. Celková hloubka: 36 m .

Z á p a d n á I . ( 77)

P r o p a s t m á otevŕený jícen na úpätí západní s t e n y z á v r t u p ŕ e c h á z e j í ­ cího k severu do hruškovitého t v a r u . Jícen leží t é m é ŕ v úrovni dna zá­ v r t u poblíž b a h n i š t é a soliska, ve vzdálenosti cca 260 m od hraničního mezníku XII/37 ve s m é r u SSV. (V tomto prostoru se m á nalézat Z á p a d n í propast popisovaná H r a d e c k ý m a kol. (1974), k t e r á je zcela odlišná vzhledem i hloubkou. J e j í lokalizace je z r e j m é chybná. Mimo propast Z á p a d n á I. zde jiná neleží, která by odpovídala popisem i polohou p r o ­ pasti Z á p a d n í dle Hradeckého.)

P r o p a s t Z á p a d n á I. j e dosti členitá. Na t v o r b é jícnu se podílely dislo­ kace 88775° J a 90780° J . Šikmé skalnaté ústí se zužuje v hrdlo 1,5 X 2,5 m, za k t e r ý m v s t u p n í šachta p o k r a č u j e do hloubky cca 10 m a pŕechází n a Z m a l ý m o k é n k e m 0,5 X 1 m do další šachty puklinového c h a r a k t e r u s h l a v n í m s m é r e m 108°, s m é r e m dolú se lahvovité rozšiŕující a v y t v á ŕ e ­ jící prostoru 6 X 7 m e t r u , ze k t e r é na Z s t r a n e p o k r a č u j e u dna dómu 230

PÚDORYS

MapovalizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUT t HynSt, Kovanda, Novotný 1982 K r e s l i l : Vojíŕ 1982 O b r . 10. P r o p a s t Z á p a d n á I — S l o v e n s k ý k r a s , D o l n ý v r c h

231

plazivka asi 2 m dlouhá a pŕecházející do prulezného dovrchního komínu, který se do výše rozdvojuje. P r e d rozšírením spodní šachty v dómovitou prostoru odbočuje ve strední části p o s t r a n n í stoupající chodba 4 m dlou­ há, lomící se doprava a p o k r a č u j ící ješté 4 m a v y t v á ŕ e j í c í postranní dómek. Z I. etáže odbočuje úzký k o m í n m í r n é se stáčející k východu v celkové délce asi 6 m.

Celková h l o u b k a : 24,5 m.

Z á p a d n á I I . ( 78)

P r o p a d l i n a se nalézá ve svahu po levé s t r a n é stoupající cesty k boro­ v é m u a m o d ŕ í n o v é m u porostu, ve vzdálenosti cca 400 m severné od h r a ­ ničního mezníku XII/37. Ústí cca 5 X 5 m e t r ú tvorí skalnaté stény v y s t u p u j ící z hlinitého svahu deprese. Hloubka propadliny je cca 2,5 m.

Celková hloubka: 2,5 m.

Sl n e č n á p r i e p a sť

( 81)

Leží ve východní části planiny, asi 5 m jižné od žluté značené cesty od Hrhovského závozu na Bôdósz, v p r a v o pred odbočkou k propastí J a s ­ trabia (8­as munkahely). Od této propastí leží cca 420 m SZ s m é r e m .

Jícen byl otevŕen v ý k o p e m v úpätí 2,5 m vysoké skalky severní stény dŕíve lokalizované propadliny 3 X 3 m, v poledne posledního dne letní expedice 1982.

P r o p a s t tvorí členitá šachta, m í s t y rozdvojená, pŕes 40 m hluboká, k t e r á pŕechází do dómovité prostory 6 X 4 m s k r á p n í k o v o u výzdobou a osteologickými nálezy. P o d r o b n ý p r ú z k u m b u d e dokončen pri akci v ro­ ce 1983.

Celková hloubka: cca 50 m.

Su s e d n á p r i e p a sť

( 82)

Leží ve s t e j n é m závrtu jako propast Hubová, t. j. 120 m ve s m e r u 60° od propastí F a j k a (Pipa).

Vstupní otvor má r o z m e r y 0,5 X m a byl u m é l e rozšíŕen. Šachta propastí je v hloubce 8 m rozdelená etáží na dvé šachty, k t e r é se opét ve 14 m spojují. Dno propastí 4,5 X 1,5 m klesá k západu až do celkové hloubky 20 m .

Celková hloubka: 20 m.

V y k o p a n á ( 83)

Propast leží 220 m od propastí Malá sovia (Baglyas I.) ve s m e r u 300°.

Z ústí 1,5 X 0,5 m pŕechází jednoduchou puklinovou šachtou do dómku 2 X 1 m, kde je i n e j h l u b š í místo 5,5 m pod povrchem.

Celková hloubka: 5,5 m.

232

S m / O b r . 11. S u s e d n á p r i e p a s ť — S l o v e n s k ý k r a s , D o l n ý v r c h

K o m í n (84)

Leží u severního o k r a j e planiny, s m é r e m 290°, ve vzdálenosti cca 140 m od propasti Stredová. P r e d s t a v u j e komín 5 m hluboký.

Celková h l o u b k a : 5 m .

233

P r i t r o c h l i p á c h zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (85)

Leží ve vzdálenosti cca 200 m od propasti F a j k a (Pipa), ve s m e r u 10° a 60 m východné od cesty s m é ŕ u j í c í k s e v e r n í m u o k r a j i planiny. Ústí propasti m á r o z m e r y 6 X 7 m a propast pozústává z 6 m h l u b o k é šachty, tvorené t ŕ e m i svislými skalními s t e n a m i a s t u p ň o v i t o u stenou n a SV, po k t e r é lze snadno dosáhnouti dna.

Celková h l o u b k a : 6 m.

Ch v o s t o v á d i e r a ( 86)

Nalézá se cca 400 m SZ od hraničního mezníku XII/37 ve s v a h u závrtu.

Rozšírením otvoru ve dnu malé propadliny na 0,5 X 0,6 m se «podaŕilo v n i k n o u t do u k l o n é n é krasové d u t i n y 4 m hluboké o p ú d o r y s u 4 X 3 m, ale v p ŕ e v á ž n é m p r ú b é h u pouze t v o r e n é puklinou 0,4 m širokou.

Celková hloubka: 4 m .

Z á p a d n á I I I . ( 87)

P r e d s t a v u j e propadlinu o r o z m e r u 3 X 3 m a hloubce 2,5 m, ležící 150 m JZ, v sousedním z á v r t u od z á v r t u s Chvostovou dierou, cca 220 m SV od hraničního mezníku XII/36.

Celková hloubka: 2,5 m. Ž e r i a v ( 88)

Od križovatky cest k loveckému domku, s t u d n i Kôves F e r t e s K ú t s hlavní h r a n i č n í cestou vedoucí na západ, leží asi ve vzdálenosti 140 m po této hlavní ceste (po j e j í levé s t r a n e cca 40 m daleko ve sténé závrtu) propadlina 5 X 7 m asi 4 m hluboká.

Celková hloubka: 4 m.

D á v i d o v a ( 007)

V roce 1981 byla v jižní části dómu v y h l o u b e n a sonda cca 2 X 2 m a o d k r y t komín dovrchního s m e r u s k r á p n í k o v o u výzdobou. Dno tvorí hlinitý sediment s k a m e n i t o u až balvanitou pŕímésí, po jehož odstránení prostora dále p o k r a č u j e do hloubky. J e d n á se o p r o p a s t do značné m í r y zaplnenou sedimenty.

Sk ŕ i v á n k o v a

( 012)

J e s k y n i tvorí t r o j ú h e l n í k o v á puklinová prostora 6 X 6 X 8 m, k t e r á je s povrchem spojená nízkou, t é m é ŕ vodorovnou puklinou, m í s t y s nejvétší výškou 0,5 m pri šíŕce 2—3 m. Hlavní prostora je silné sklonená k SZ. Strop prostory j e t é m é ŕ r o v n ý s výškou od 0,5 do 2 m. Dno p o k r ý v a j í velké k a m e n n é bloky. Od v s t u p u vede k n e j n i ž š í m u místu prostory výrazné m e a n d r o v i t é skalní k o r y t o až 1,5 m hluboké a p r ú m é r n é 0,5 m široké. Ve strední části prostory je pod skalním blokem úzká n e p r ú l e z n á

234

O b r . 12. J e s k y n é S k ŕ i v á n k o v a — S l o v e n s k ý k r a s , D o l n ý v r c h

chodba. V n e j h l u b š í m m í s t é j e t é m é ŕ svislá, m í r n é k východu uklonéná puklinovitá spojka 20 cm široká, která ústí do malé stále se dolú svažu­ jící prostory zakončené zavalenou plazivkou. J e s k y n é je bez k r á p n í k o v é výzdoby s v ý r a z n ý m i erozními t v a r y disponovanými tektonikou.

235

1

11

21

771 2

12

22

T

3

13

4

14 . t?: \

/ > . ľ

5

15 / . / ' v

i

či 3 . | i;

23

S í "

3

24

x

T i s 3

|

25

6

27

7 8

10 s p o l e c n é

v y s v e t l i v k y

1 — o b r y s s k a l n í s t é n y , 2 — o b r y s s k a l n í s t é n y p ŕ e c h á z í d o n e p r o z k o u m a n é č á s t i n e b o n e p r u l e z n é č á s t i , 3 — j í c e n p o d z e m n í š a c h t y d o n i ž š í c h p a r t i í , 4 — j í c e n p r o ­ p a s t i , v y ú s t é n í n a p o v r c h , 5 — o b r y s s k a l n í s t é n y v y š š í n e b o n i ž š í ú r o v n e v p ô d o ­ r y s u , n e b o p r o s t o r y p r e d n e b o z a p o d é l n ý m č i p ŕ í č n ý m ŕ e z e m , 6 — o b r y s s k a l n í s t é n y v y š š í n e b o n i ž š í ú r o v n é v p u d o r y s u , n e b o p r o s t o r y p r e d n e b o z a p o d é l n ý m č i p ŕ í č n ý m ŕ e z e m , 7 — o b r y s s k a l n í s t é n y v y š š í n e b o n i ž š í ú r o v n é v p ú d o r y s u , n e b o

236

J e s k y n é byla lokalizována ( H r a d e c k ý a kol., 1974) jako propast č. 49 — Skŕivánkova, ležící pri dné z á v r t u mezi h r a n i č n í m i mezníky XII/43/2 a XII/43/3.

Na s e v e r n í m a jižním úbočí Dolného v r c h u se s e t k á v á m e celkem s 19 k r a s o v ý m i v ý v é r y . Z toho na s e v e r n í m úbočí s 9 (SV 1 — SV 9) a na již­ ním úbočí v MLR s 10. Ze speleologického hlediska m a j í pro nás vétší v ý z n a m v ý v é r y SV 7, SV 6, SV 5, SV 4, SV 3, SV 2, neboť stopovacími zkouškami byla p r o k á z á n a spojitost téchto v ý v é r ú s n e j v ý z n a m n e j š í m i p r o p a s t m i p l a n i n y Dolného v r c h u (SV 7 s Obrovskou propasti, Malou soví, Fajkou, Almási; SV 6 s propasti Almási; SV 3 a SV 2 s propasti Vecsem­ bukki). Na m a ď a r s k é m území je spojitost propasti Vecsembukki s v ý v é ­ r e m J V 3 — Vecsem­f. (prútok za j a r n í h o tání až 16 000 l/min) i p o n o r e m Pócsakô. J V 2 Lótusz.­f. (Lotosová vyvéračka) v blízkosti obce Komjáti, na jižním úbočí východní části Dolného vrchu, p r e d s t a v u j e p r a m e ň s vlaž­ nou vodou (cca 20 °C) a společné s dalším p r a m e n e m vlažné vody v obci Szôgliget p a t r í k h y d r o t e r m á l n é o v l i v n é n ý m p r a m e n u m . P r ú t o k o v á množ­ ství v y v é r a č e k na československém i m a ď a r s k é m území z dŕívéjších let uvádí m a ď a r s k á l i t e r a t ú r a (I. S á r v á r y, 1971), pozdéjší sledování p r a ­ m e n ú provádí IGHP, n. p., Žilina.

Otázkami vzniku a v ý v o j e krasových jevu, z e j m é n a propasti, se zabývá A. K ó s a (1971), P. H r a d e c k ý a kol. (1974) i V. L y s e n k o (1974). K ŕešení téchto otázek p o v a ž u j e m e za n u t n é detailní s t u d i u m s t r u k t u r n é ­ t e k t o n i c k ý c h p o m é r ú území a vénování též vétší pozornosti h y d r o t e r m á l n í m v l i v ú m a m í ŕ e jejich p r o n i k á n í z R u d a b á ň s k é h o pohorí.

Také sledování periodických zvýšení obsahu CO2 v ovzduší n é k t e r ý c h propasti (Dubová až 6 % , Dvojitá až 4 % , dne 28. 7. 1982) je zapotŕebí vénovat pozornost, neboť je n e z a p r í č i ň u j ! rozkladné procesy či vliv lid­ ského činitele. Možnosti príležitostné vysoké koncentrace CO2 v ovzduší propasti m o h o u ovlivnit i bezpečnosť speleologu.

p r o s t o r y p r e d n e b o z a p o d é l n ý m č i p ŕ í č n ý m ŕ e z e m , 8 — s k a l n í d n o p ŕ e c h á z e j í c í z e s t é n y , n e b o s k a l n í p l o t n a v y s t u p u j í c í z e s t e n y , 9 — v y z n a č e n í d o v r c h n í h o k o m í n u v p ú d o r y s u , 10 — v y z n a č e n í s p á d u , 11 — j e d n o t l i v é ú s e k y k o l m ý c h s k a l e k v y s t u p u ­ j í c í c h z e s e d i m e n t u v p r o p a d l i n á c h , 12 — p o v r c h o v é s p á d o v é z n a č e n í v p r o p a d l i ­ n á c h a o k o l í j í c n ú p r o p a s t i , 1 3 — v y z n a č e n í p í s č i t o h l i n i t é h o d n a s e s u ť í , v ŕ e z e c h , 14 — p í s č i t o h l i n i t á s u ť v p ú d o r y s n é m z o b r a z e n í , 15 — p í s č i t o h l i n i t ý s e d i m e n t s o j e ­ d i n é l ý m i ú l o m k y , 16 — o j e d i n é l é s k a l n í b l o k y a b a l v a n y z a n e s e n é v m a p é , z a m é ŕ e ­ n é , 17 — o j e d i n é l é b a l v a n y a b a l v a n i t á s u ť , 18 — s t é n a t v o r e n á b a l v a n i t o u s u t í , 19 — k a m e n n á p l o t n a a b a l v a n i t á s u ť , 2 0 — s k a l n í s t é n a s k r á p n í k o v o u v ý z d o b o u , 2 1 — z n a č k a p r o v c h o d d o j e s k y n é , 2 2 — m a g n e t i c k ý s e v e r , 2 3 — v y z n a č e n í r e z u , 2 4 — b o d j í m ž p r o c h á z í o d l i š n é o r i e n t o v a n ý p r u m é t , m é ŕ i č s k ý b o d , 2 5 — o r i e n t a c e č á s t i r e z u v r o z v i n u t é m r e z u s v y z n a č e n í m s m é r u , 2 6 — o d v a l z p ŕ e m í s t é n é h o m a t e r i á l u p r i v ý ­ k o p u , 2 7 — v y z n a č e n í v ý k o p u s o n d y

237

S R O V N Á V A C Í

T A B U Ľ K A O Z N A Č E N Í P R O P A S T l A P R O P A D L I N

O z n a č e n í K r a s o v é s e k c e „ T I S "

O z n a č e n í S p e l e o l o g i c k é h o k l u b u P r a h a L o k . č í s l o

l o k . č í s l o

n á z e v

N A D O L N É M

n á z e v

V R C H U D o k u m e n t a c e v l i t e r a t ú r e loka­ m a p u p o p i s l i z a c i u v á d í u v á d í u v á d í

0 1 0 2 0 3 0 4 0 5 0 6 0 7 0 8 0 9 10 1 1 12 1 3 1 4 1 5 1 6 1 7 18 1 9 2 0

P R I S A L A Š I 1 ( S O P P 1, S A L A S 1) U s a l a š e 1 1 A , B A , B A , B M á r n i c e P R I S A L A Š I 2, M Á R N I C O V Á ( S O P P 2) L 10 L 2 A , B A , B A , B B A , B K o z í P R I S A L A S I 3 ( S O P P 3) AO 2 3 A , B A , B P r o p a d l i n a 4 P R E P A D L I S K O 4 ( P R O P A D L I N A 4 ) A , B A — A l m á s i z s o m b o l y C A , C A L M Á S I Z S O M B O L Y A , C D V O J I T Á ( K E T T O S ) 7 5 í .

A , B D v o j i t á 6 A , B A — P O T T Y ( F L E K ) A A J A S T R A B I A ( 8 ­ a s M U N K A H E L Y ) 7 5 * 8 J e s t ŕ á b í A , B A , B A , B F A J K A ( P I P A ) 9 V o h b í l e s n í c e s t y A , B A , B A , B K A M E N I T Á ( F E R T É S )) zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 5 T » 10 K r á p n í k o v á A , B A , B A , B 1 1 P r o p a s t 11 ( B a g l y a s I.) M A L Á S O V I A ( B A G L Y A S I., S O V Í I.) 7 * A , B A , B A , B V E Ľ K Á S O V I A ( B A G L Y A S I I . , S O V Í I I . ) ' ' Í 1 2 P r o p a s t 12 ( B a g l y a s I I . ) A , B A , B A , B 13. P R A C O V I S K O ( 1 3 ­ a s M U N K A H E L Y ) 1 3 P r o p a s t 1 3 A , B A , B A , B A , C A , B M O K R Á ( 1 4 ­ e s M U N K A H E L Y ) M o k r á ( 1 4 ­ e s m u n k a h e l y ) 14 A , B A R Ô K A L Y U K ( L I S C I A D I E R A ) A A P r o p a s t 16 16. P R A C O V I S K O ( 1 6 ­ o s M U N K A H E L Y ) 3416 A , B A , B A , B 17. P R A C O V I S K O ( 1 7 ­ e s M U N K A H E L Y ) ^ 31 1 7 M u n i č n í A , B A , B A , B B A , B K r a v í ( M a r h a , S o p p 4 ) P R I S A L A S I 4 ( S O P P 4 , S A L A S 4 ) 1 8 A , B S T U D Ň A ( K Ú T , S T U D Ň A ) S t u d ň a 19 A , B A , B A , B 2 0 P r o p a s t 2 0 S T R E D O V Á ( S T R E D O V Á ) A , B A , B A , B

2 1 2 2 2 3 2 4 2 5 2 6 2 7 2 8 2 9

B A G L Y O K S Z A K A D É K A ( p r i e p a s ť S o v ) F E N Y V É S ( S V E T L Á ) O B R O V S K Á P R I E P A S Ť ( Ó R I Á S ) B L A T I V Á ( B L Á T I V Á )

—

J É G ( Ľ A D ) L O F Ú L E ( K O Ň S K É U C H O ) P R I A T E Ľ S K Á ( B A R Á T ) H R A N I Č N Á ( H A T Á R ) 7 2 ­ 1 D U B O V Á ( T O L G Y E S I Z S . )

—

—

2 3 2 4

O b r o v s k á ( Ó r i á s ) B l á t i v á

—

?

2 7 2 8 2 9

S o v í H r a n i č n í ( H a t á r ) D u b o v á

A A A , B A , B A A A , B A , B A . B

hloub­ k a v m 1 6 3 6 , 5 9,5 6 1 0 3 7 2 9 3 6 , 8 5 6 3 7 2 5 3 0 1 6 , 5 4 9 , 6 2 6 , 5 1 1 1 5 , 5 1 0 , 5 2 6 1 8 1 5 0 —

B A , B

B A , B

A , B B A , B

A , B A , B A , B

1 0 0 1 9 2 1 2 9 5 5 2 8 7 5

Š t á t n i ú z e m í

Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R M L R Č S S R M L R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R M L R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R M L R M L R Č S S R Č S S R M L R M L R Č S S R Č S S R Č S S R

Označení Speleologického klubu Praha L o k . č í s l o

3 0 3 1 3 2 3 3 3 4 3 5 3 6 3 7 3 8 3 9 4 0 4 1 4 2 4 3 4 4 4 5 4 6 4 7 4 8 4 9 5 0 5 1 5 2 5 3 5 4 5 5 5 6 5 7

Označení Krasové sekce „TIS" l o k . č í s l o

n a z e v

Dokumentace v literatúre loka­ m a p u p o p i s l i z a c i u v á d í u v á d í u v á d í

P É K N Á ( S Z É P )zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 37Z 3 0 P e k n á A , B M É S Z É G E T É ( U R G E L Y U K A U V Á P E N K Y S Y S L l D Í R A )

Š t á t n i ú z e m í

8 2 5 , 5

Č S S R M L R

K I L Á T Ó ( V Y H Ľ A D K A ) A K O R T É ( H R U Š K A ) A 8 B A N Á N A Z S . ( B A N A N O V Á ) A 4 5 , 3 V E C S E M B Ú K K I Z S O M B O L Y V e c s e m b u k k A , C A , C A , C 2 4 5 , 5 P R E P A D L I S K O 3 6 ( P R O P A D L I N A 36 zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA )"7SZ 7 P r o p a d l i n a 7 A , B A , B A , B 7 P R E P A D L I S K O 3 7 ( P R O P A D L I N A 3 7 ) / l i V o s í 3 6 B B 4 P R E P A D L I S K O 3 8 ( P R O P A D L I N A 3 8 ) P r o p a d l i n a 21 21 A , B A 7 P O L U D Ň A J Š I A ( P O L E D N l P R O P A S T ) ""3 S 3 4 P o l e d n í A , B A , B 2 7 P R I B A H N I S K U ( C T Y R l C Í T K A ) Z V f P r o p a s t 4 8 4 8 A , B A A , B 1 2 , 6 P R E P A D L I S K O 4 1 ( P R O P A D L I N A 4 1 ) P r o p a d l i n a ( + ) 21 A A , B 4 A P R E P A D L I S K O 4 2 ( P R O P A D L I N A 4 2 ) P r o p a d l i n a 26 A , B A A , B 5 P R E P A D L I S K O 4 3 ( P R O P A D L I N A 4 3 ) P r o p a d l i n a 3 5 A , B A , B 1 0 P R E P A D L I S K O 4 4 ( P R O P A D L I N A 4 4 ) I V } P r o p a s t 2 5 — V e l i k á 2 5 A , B A A , B 1 0 P R E P A D L I S K O 4 5 S T R M I N A ( K R P Á L ) P r o p a d l i n a 4 5 4 5 A , B A , B 8 J A M A ( S L U C H T A ) P l ž í 5 A , B A , B A , B 9 S Z É K I Z S O M B O L Y A 5 0 7. N O V E M B R A A 1 5 G E O F Y Z I K O V ( G E O F Y Z I K U ) N e v é r n á 4 1 A , B B 1 5 , 5 P R E P A D L I S K O 50 ( P R O P A D L I N A 50) A A A 3 P R E P A D L I S K O 51 ( P R O P A D L I N A 51) 4 2 P r o p a d l i n a 4 2 A , B A , B A 5 P R E P A D L I S K O 5 2 ( P R O P A D L I N A 5 2 ) 15 P r o p a d l i n a 15 B B 6 S V I A T O Č N Á ( S V Á T E C N Í P R O P A S T ) " 3 3 S v á t e č n í p r o p a s t B B 2 8 U Z K Á ( Ú Z K A ) 3 5 0 4 3 U z k á B B B 1 9 P R E P A D L I S K O 5 5 ( P R O P A D L I N A 5 5 ) — P R E P A D L I S K O 5 6 ( P R O P A D L I N A 5 6 ) — J Ó B A R Á T ( D O B R Ý P R I A T E Ľ )

M L R M L R M L R M L R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R M L R M L R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R M L R M L R

A

A , B

hloub­ k a v m

~ I

Označení Speleologického klubu Praha L o k . č í s l o

5 8 5 9 6 0 6 1 6 2 6 3 6 4 6 5 6 6 6 7 6 8 6 9 7 0 7 1 7 2 7 3 7 4 7 5 7 6 7 7 7 8 7 9 8 0 8 1 8 2 8 3 8 4 8 5 8 6

n á z e v

O Z ( J E L E N I A ) T E K T O N Í K Z S O M B O L Y ( p r i e p . T e k t o n í k ) B Ú B Á N A T ( V E Ľ K Ý S M Ú T O K ) P R E P A D L I S K O P R I F E N Y V É S H I D E G L Y U K ( C H L A D N Á ) I S K O L A ( U S K O L K Y ) K I F L I ( R O H L Í K , R O Z E K ) L E P E S O É V E S ( R O Č N Á ) G O T E Z S O M B O L Y C I C K Á N Y Z S O M B O L Y ( R E J S C I P R . ) M A T Y L D A L Y U K ( M A T I L D I N A D I E R A )

Označení Krasové sekce „TIS" l o k . č í s l o

loka­ m a p u p o p i s l i z a c i u v á d í u v á d í u v á d í

hloub­ k a v m

—

3 8 8 0

—

—

4 8 1 5 , 5 2 5 , 2 5 , 1 1 1 , 3 18

— —

— — — —

K I N G I N O P R E P A D L I S K O ( K i n g a l y u k ) J E L E N I A ( J E L E N Í , O Z ) I Q 0 7 M Y S l A D I E R A ( M Y S Í D Í R A ) K L U B O V Á F I G O V Á D I E R A ( F Í K O V Á Ď O U R A ) Z Ž I H U B O V Á ( H O U B O V Á ) M I L A N O V A

4 4 3 7 50

B O D N Á R O V A Z Á P A D N Á I. ( Z Á P A D N Í I.) Z Á P A D N Á I I . ( Z Á P A D N Í I I . ) P R I E P A S Ť M E T E O R ( p r o p a s t M e t e o r ) M U S I A ( M U S Í ) S L N E Č N Á ( S L U N E C N Á )

—

S U S E D N Á ( S O U S E D N Í ) G<?5 V Y K O P A N Á K O M Í N P R I T R O C H L I P Á C H ( U T R Í L I P ) 7 1 3 C H V O S T O V Á D I E R A ( O C A S O V A D Í R A )

n á z e v

Dokumentace v literatúre

—

P r o p a d l i n a 4 4 J e l e n í M y š í d í r a

B B B

B B B

F í k o v á ď o u r a P r o p a s t 3 9

B B

B B

Z á p a d n í ? ( + + )

B

B

M e t e o r P r o p a s t č. 5 1

B B

P r o p a s t č. 4 0 V y k o p a n á K o m í n U t ŕ í l í p

B B B B

—

3 8 3 9 —

4 6 —

4 7 5 1

B

B B

—

4 0 2 2 3 1 3 2

B B B B

5 15 7 1 0 , 5 9 10 5 3 6 2 4 , 5 2,5 1 8 , 5 5 5 0 2 0 5 , 5 5 6 4

Š t á t n i ú z e m í

M L R M L R M L R M L R M L R M L R M L R M L R M L R M L R M L R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R

O z n a č e n í K r a s o v é s e k c e „ T I S "

O z n a č e n í S p e l e o l o g i c k é h o k l u b u P r a h a L o k . č í s l o

8 7 8 8

n á z e v

Z Á P A D N Á I I I . ( Z Á P A D N Í I I I . ) Ž E R I A V ( P R O P A D L I N A 8 8 )

l o k . . . . c i s l o

n a z e v

D o k u m e n t a c e v l i t e r a t ú r e loka­ m a p u p o p i s l i z a c i u v á d í u v á d í u v á d í

Š t á t n i ú z e m í

hloub­ k a v m

—

P o z n á m k y k t a b u l c e : ( + ) l o k a l i z a c e p r o p a d l i n y z n a č e n é K r a s o v o u s e k c í „ T I S " č í s l e m 2 1 o d p o v í d á l o k a l i z a c i 3 8 d l e S p e l e o l o g i c k é h o k l u b u P r a h a a j e j í p o p i s p r e p a d l i s k u 4 1 .

2,5 4

C S S R C S S R

p r e p a d l i s k a

( + + ) P r o p a s t Z á p a d n á I. s e n a l é z á v p r o s t o r u , k d e j e u v á d é n a „ Z á p a d n í — l o k . č. 4 6 " , a l e p o p i s j í c n u , v l a s t n í p r o p a s t i i h l o u b k o v ý ú d a j n e o d p o v í d a j í s k u t e č n o s t i . L o k a l i z a c e K S „ T I S " j e v t o m t o p ŕ í p a d é c h y b n á .

A = V O J Í Ŕ V . ( 1 9 7 3 ) : D o l n ý v r c h , I. e t a p o v á z p r á v a o s p e l e o l o g i c k é m p r ú z k u m u . S p e l e o l o g i c k ý k l u b P r a h a , P r a h a 1 9 7 3 .

B =

H R A D E C K Ý P . , H R O M A S J . , S T Á R K A V . , V A L E S Z. ( 1 9 7 4 ) : P r o p a s t i p l a n i n y D o l n ý v r c h v e S l o v e n s k é m k r a s u . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s 2 6 / 1 9 7 4 : 5 3 — 8 7 .

C = L Y S E N K O V . : ( 1 9 7 4 ) . D o l n ý v r c h V e c s e m b i i k k . 1 9 7 4 . ( Z á v é r e č n á z p r á v a ) . K r a s o v á s e k c e „ T I S " v P r a z e 1 9 7 4 .

P r a m e n y „ A , B , C " p l a t í i p r o t a b u l k u j e s k y n í D o l n é h o v r c h u .

S R O V N Á V A C Í T A B U Ľ K A O Z N A Č E N Í J E S K Y N Í D O L N É H O 0 0 1 0 0 2 0 0 3 0 0 4 0 0 5 0 0 6 0 0 7 0 0 8 0 0 9 0 1 0 0 1 1 0 1 2 0 1 3 0 1 4 0 1 5 0 1 6

V R C H U

N A D P A K L A N O M ( N A D P A K L A N E M ) I. N a d P a k l a n e m J. K O M Á R O V ( K O M Á R ! J.) J ^ C K o m á ŕ í I I .

M A L Á zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA llío T R A T I V O D N Á ( T R A T I V O D N l ) M A R T I N O V A 2MO — g o l i a s o v a 2 m D Á V I D O V A ( D A V I D O V Á S L Ú J ) 7Jtŕ I I I .

K o m o r a — F O R I N T O V Á — V S K A L K E ( V E S K A L C E ) Zt­1 — D I E R A ( D Í R A ) — M E T E O R B A R L A N G S K R I V Á N K O V A 4 9 P r o p a s t č. 4 9 — O D T O K O V Á P O D S K A L O U P o d s k a l o u J 11 N I C O V Á J 12 N i c o v á K O K O N K o k o n J 13

A , B A , B A , B A , B A A A A A A A A A , B A , B A A A A A B C C C C C C C

A A , B A A A A A , B A A A A B C C C

12 10,6 3,5 11 6 2 6 2,5 3 2 1000

Č S S R

Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R Č S S R M L R Č S S R 8 2,8 Č S S R Č S S R 4 Č S S R 10 Č S S R 10

LITERATÚRA A N D R U S O V , D . — S U F , J . : S t r a t i g r a f i e a t e k t o n i k a s e v e r n í h o o k r a j e S i l i c k é p l a ­ n i n y u D r n a v y n a S l o v e n s k u . B r a t i s l a v a , r o č . 10, P r a h a 1 9 3 6 .

B A L O G H , K . : B e i t r ä g e z u r G e o l o g i e d e s s u d w e s t l i c h e n T e i l e s d e s i n w e i t e r e n S i n n e g e n o m m e n e n S z i l í c e e r P l a t e a u s . R e l a t i o n e s a n n u a e i n s t i t u t i g e o l o g i c i p u b l i c i h u n g a r i c i 1 9 3 9 — 1 9 4 0 , p a r s I I , B u d a p e s t 1 9 4 8 .

B A L O G H , K . : B e i t r ä g e z u r G e o l o g i e d e s G o m o r — T o r n a e r K a r s t e s . R e l a t i o n e s a n n u a e i n s t i t u t i g e o l o g i c i p u b l i c i h u n g a r i c i , b ) : D i s p u t a t i o n e s , v o l . X , B u d a p e s t 1 9 4 8 .

B A L O G H , K . — P A N T Ô , G . : M e s o z o i k u m s e v e r n í h o M a ď a r s k a a p ŕ i l e h l ý c h č á s t i J i h o s l o v e n s k é h o k r a s u . I n : S b o r n í k Ú Ú G , 2 0 , P r a h a 1 9 5 3 , s . 6 1 3 — 6 6 0 .

B O C K H , H . : B e i t r ä g e z u r G e o l o g i e d e s K a l k p l a t e a u s v o n S z i l i c z e . J a h r e s b e r . d. k g l . U n g . g e o l . R e i c h s a n s t . f u r 1 9 0 4 , B u d a p e s t 1 9 0 7 .

B Y S T R I C K Ý , J . : S l o v e n s k ý k r a s . S t r a t i g r a í i a a D a s y c l a d a c e a e m e z o z o i k a S l o ­ v e n s k é h o k r a s u . G e o l . ú s t a v D . Š t ú r a , B r a t i s l a v a 1 9 6 4 , s. 1 — 2 0 4 .

H O M O L A , V . : S t r a t i g r a f i e a p a l e o g r a f i e J i h o s l o v e n s k é h o k r a s u . I n : S b o r n í k Ú Ú G , 18, P r a h a 1 9 5 1 , s . 1 5 3 — 2 0 0 .

H R A D E C K Ý , P . — H R O M A S , J . — S T Á R K A , V . — V A L E Š , Z . : P r o p a s t i p l a n i ­ n y D o l n ý v r c h v e S l o v e n s k é m k r a s u . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , 26, P r a h a 1 9 7 4 , s. 5 3 — 8 7 .

J A K Á L , J . : G e n e t i č e s k i e t i p y p e š č e r S l o v a k i i i i c h s v j a z s r e j i e f o m , l i t o l o g i e j i t e k ­ t o n i k o j . I n : S l o v e n s k ý k r a s , 11, M a r t i n 1 9 7 3 , s. 3 — 1 3 .

J A N A Č E K , J . : G e o l o g i c k á s t u d i e T u r ň a n s k é k o t l i n y . R o z p r a v y I I . t ŕ . Č e s k é a k a ­ d e m i e v é d . 5 0 / 1 9 , P r a h a 1 9 4 0 , s. 1 — 3 1 .

K Ó S A , A . . A z A l s ó h e g y i z s o m b o l y o k t e k t o n i k á j á n a k s t a t i s z t i k a i v i z s g á l a t a . K a r s z t é s b a r l a n g 1 9 6 7 . I . — I I . B u d a p e s t 1 9 6 7 , s. 3 7 — 3 9 .

K Ó S A , A . : S t a g e s i n t h e D e v e l o p m e n t o f P o t h o l e s o n t h e A l s ó h e g y P l a t e a u v a s z i l a s N o r t h H u n g a r y ) . K a r s z t é s b a r l a n g k u t a t á s . B u d a p e s t 1 9 7 1 , s. 6 9 — 7 8 .

(Bod­

L Y S E N K O , V . : D o l n ý v r c h — V e c s e m b u k k 1 9 7 4 ( Z á v é r e č n á z p r á v a ) . A r c h i v Č e s ­ k é s p e l e o l o g . s p o l e č n o s t i ( S Ú P P O P ) , P r a h a 1 9 7 4 .

M A H E Ľ , M . : R e g i o n á l n i g e o l o g i e Č S S R , d í l 2. Z á p a d n í K a r p a t y , 1 9 6 7 .

M A T E J K A , A . — A N D R U S O V , D . : A p e r c u d e l a g é o l o g i e s e d C a r p a t h e s o c c i d e n ­ t a l e s d e l a S l o v a q u i e c e n t r á l e e t d e s r e g i o n s a v o i s i n a n t e s . K n i h . S G Ú Č S R , s v .

1 3 / A , P r a h a 1 9 3 1 , s. 19.

M A Z Ú R , E. a k o l . : S l o v e n s k ý k r a s . R e g i o n á l n a f y z i c k o g e o g r a f i c k á a n a l ý z a . g r a f i c k é p r á c e , I I . / 1 9 7 1 , č. 1 — 2 , B r a t i s l a v a 1 9 7 1 .

Geo­

M E L L O , J . — M O C K , R . : N o v é p o z n a t k y o t r i a s e č s . č á s t i R u d a b á n s k é h o p o h o ­ r i a . G e o l . P r á c e , S p r á v y 68, G Ú D S , B r a t i s l a v a 1 9 7 7 , s. 7 — 2 0 .

M O C K , R . : N o v é p o z n a t k y o j u ž n ý c h č a s t i a c h Z á p a d n ý c h K a r p á t . M a t e r i á l y z o s e m i n á r a , , P a l e o g e o g r a f i c k ý v ý v o j Z á p a d n ý c h K a r p á t " ( z o s t a v i l V o z á r a k o l . ) .

G Ú D S , B r a t i s l a v a 1 9 7 8 , s. 3 2 1 — 3 3 5 .

R O T H , Z . : G e o l o g i e o k o l í S i l i c e u R o ž ň a v y . R o z p r a v y I I . t ŕ . Č e s k é a k a d e m i e , r o č .

X L I X , P r a h a 1 9 3 9 .

S Á R V Á R Y , I . : V í z n y o m j e l z é s a z A l s ó ­ h e g y z s o m b o l y a i b a n . K a r s z t é s b a r l a n g I . / 1 9 7 1 , B u d a p e s t 1 9 7 1 .

S Z E N T E S , G . : A B ó d v a s z i l a s k ô r n y é k i k a r s z t t e r u l e t g e n e t i k a i k é r d é s e i . K a r s z t é s b a r l a n g I . / 1 9 6 4 , B u d a p e s t 1 9 6 4 .

S Z E N T H E , I . : V í z f ô l d t a n i v i z s g á l a t o k a V e c s e m b u k k i z s o m b o l y b a n . K a r s z t é s b a r l a n g I I . / 1 9 7 1 , B u d a p e s t 1 9 7 1 .

S U F , J . : P r e d b e ž n á z p r á v a o g e o l o g i c k é m m a p o v á n í , p r o v e d e n é m r. 1 9 3 8 v o k o l í o b c í G e m e r s k é K o v á č o v é , L ú č k y a B o r k y n a S l o v e n s k u . H o r n i c k ý v é s t n í k , r. 21, P r a h a 1 9 3 9 .

U H L I G , V . : U b e r d i e T e k t o n í k d e r K a r p a t t e n . S i t z u n g s b e r . d e r K a i s e r e . A k a d . d e r W i s s . i n W i e n , M a t h . — n a t u r w . K L , B d . 1 1 6 , W i e n 1 9 0 7 .

243

V A L E Š , Z . : K r a s o v é j e v y č s . s t r a n y p l a n i n y D o l n ý v r c h v e S l o v e n s k é m k r a s u .

K r a s o v á s e k c e „ T I S " v P r a z e 1 9 7 4 . A r c h i v Č e s k é s p e l e o l o g i c k é s p o l e č n o s t i ( S Ú P P O P ) , P r a h a 1 9 7 4 .

V O J Í R , V . : D o l n ý v r c h , I. e t a p o v á z p r á v a o s p e l e o l o g i c k é m p r ú z k u m u . S p e l e o l o ­ g i c k ý k l u b P r a h a . A r c h i v Č e s k é s p e l e o l o g i c k é s p o l e č n o s t i ( S Ú P P O P ) , P r a h a 1 9 7 3 .

Slovenský kras XXII — 1984

TRETIE DESAŤROČIE S P E L E O A R C H E O L O G I C K E J ČINNOSTI A R C H E O L O G I C K É H O Ú S T A V U SAV V NITRE (1972­1982) J U R A J

B Á R T A

Speleoarcheológia (novšie a j antropospeleológia) ako jedna z n a j v ý ­ z n a m n e j š í c h častí speleológie, sledujúca spoločensko­historickú problema­ tiku v jaskyniach, m á v dnešnom chápaní široký záber pôsobnosti. Sledu­ je totiž m a t e r i á l n e dôkazy p o b y t u človeka v jaskyniach (ktoré historicky vyhodnocuje), pričom sa n e o b m e d z u j e len n a obdobie p r a v e k u a včasnej doby historickej (materiálna k u l t ú r a , prístrešky, ú p r a v a interiéru, kresby, antropologické poznatky, dôkazy náboženského kultu), ale z a u j í m a postoj a j k u datovaniu a vyhodnocovaniu novovekých pamiatok (nápisy, j a s ­ k y n n é názvy, povesti, novoveké kovania z dební, pozostatky svietidiel, e v e n t u á l n e novoveké zbrane a pod.), ktoré k o n f r o n t u j e s písanými histo­ rickými p r a m e ň m i . Tak sa p o s t u p n e rozšírili poznatky nielen o p o b y t e človeka v jaskyniach v p r a v e k u a stredoveku, ale a j v novoveku, keď v niektorých fázach vojnového ohrozenia našej otčiny a j j a s k y n e zohrali hoci len ojedinelú útočištnú funkciu, v ý r a z n e j š i u o k r e m stredovekého t a ­ t á r s k e h o v p á d u a j v čase novovekého sociálneho ú t l a k u ako ú k r y t y zbe­ hov, zbojníkov a iných tzv. asociálnych živlov (pytliakov a novodobých zbojníkov).

V súvislosti s r e f u g i á l n o u f u n k c i o u našich jaskýň v antropospeleologic­ k e j činnosti tretieho desať ročia sa získali poznatky o využití slovenských j a s k ý ň v čase prvej, ale n a j m ä d r u h e j svetovej vojny, čo prekvapivo pri­ spieva a j k u dokresleniu histórie domáceho antifašistického odboja. Už p r e d v y p u k n u t í m SNP, ale n a j m ä po jeho ú s t u p e do hôr a potom v čase blížiaceho sa f r o n t u , zohrali naše jaskyne veľ mi pozitívnu úlohu. T ý m p r o b l e m a t i k azyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Človek a jaskyne do istej m i e r y prevýšila obdobie praveku, keď že r e f u g i á l n a f u n k c i a slovenských j a s k ý ň v súvislosti s domácim od­ bojom poskytla p r e novodobých historikov b o h a t é a prekvapivo pestré p r a m e n e , nespracované ani v iných k r a j i n á c h s bohatšími krasovými úze­ miami. T ý m sa p r o b l e m a t i k a celkového osídľ ovania jaskýň, od sapien­ tačného s t u p ň a v ý v o j a človeka t a k m e r po prítomnosť , stáva zdrojom po­ znatkov a j pre n á r o d n é dejiny.

245

O b r . 2. P r u ž i n a — P r e d h o r i e , j a s k y ň a B a b i r a t k a . F o t o

J . B á r t a

Keď že p r v o r a d o u úlohou Archeologického ú s t a v u SAV v Nitre bola záchrana otvorených sídlisk ohrozených stavbami socializmu, speleoar­ cheologická činnosť sa uskutočňovala len v rámci časových rezerv a po­ lohopisný p r i e s k u m jaskýň súvisiacich s domácim odbojom sa vykonával p r e v a ž n e len cez víkendy, a to a j preto, že v tom čase boli skôr k dispo­ zícii miestni sprievodcovia alebo dobrovoľ ní jaskyniari, zväčša členovia SSS. P r e v a ž u j ú c i polohopisný a kvalifikačný prieskum, pod čím sa r o ­ 247

zumie odhad vhodnosti p r e osídlenie, poskytoval poznatky p r e celoslo­ venský súpis slovenských j a s k ý ň . P r i t o m sa sledovali poznatky súvisiace s j a s k y n n ý m folklórom, k u l t ú r n o u históriou, ale a j históriou domáceho protifašistického odboja.

Ohodnotenie sídliskovo n á d e j n ý c h jaskýň, ako a j v e r t i k á l n y c h jaskýň, v ktorých možno predpokladať p o z n a t k y o náboženskom kulte, b u d e v ý ­ chodiskom p r e ich zaradenie na systematický speleoarcheologický v ý s k u m .

Takýto v ý s k u m sa v treť om desať ročí speleoarcheologickej činnosti v y ­ konal za veľ mi sť ažených podmienok len v K o s t r o v e j jaskyni v Zádiel­ skej doline, v Jasovskej j a s k y n i a M e d v e d e j jaskyni pri Ružíne. Poloho­ pisné sledovanie archeologicky n á d e j n ý c h j a s k ý ň dokresľ uje celkový v ý ­ znam slovenských j a s k ý ň a prispieva k ich celkovému súpisu, ktorý sa pomaly dostáva do záverečnej fázy. Z toho p l y n ú c e a n a j m ä zisť ovacími sondami získané e l e m e n t á r n e poznatky o pobyte človeka v t e j ­ k t o r e j jas­ kyni pozitívne ovplyvnili reálnosť koncepcie nového syntetického využitia v expozíciizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Človek a jaskyne na Slovensku v Múzeu slovenského k r a s u v Liptovskom Mikuláši.

R e f e r e n t pre speleoarcheológiu zastupoval z á u j m y slovenskej speleo­ archeológie ako člen v Speleologickom p o r a d n o m zbore Ministerstva kul­ t ú r y SSR, do r o k u 1976 a j v predsedníctve Slovenskej speleologickej spo­ ločnosti pri MSK, ako a j v r e d a k č n e j r a d e zborníka Slovenský kras a v Spravodaji SSS. Na rozdiel od zaužívaného p r e d k l a d a n i a ročných s p r á v o speleologickej činnosti dobrovoľ ných speleológov alebo profesionálov už po tretí raz z h r ň u j e m e ď alšiu desať ročnú speleoarcheologickú činnosť v te­ réne, pričom n e u v á d z a m e poradenskú, redakčnú, organizačnú a publikač­ n ú činnosť, k t o r ú r e f e r e n t p r e speleoarcheológiu každoročne vykonával.

V rozpätí tretieho desať ročia (okrem a u t o r a tohto príspevku) sa zúčastnil na záchrannom v ý s k u m e J a s o v s k e j j a s k y n e roku 1978 a j Ladislav O 1 e x a, prom. hist. z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV a roku 1979 vykonal zber v jaskyniach na D r e v e n í k u a j F. J a v o r s k ý zo spišskonovoveského pracoviska Archeologického ú s t a v u SAV.

ROK 1972 D o ľ a n y, okr. T r n a v a : Malé K a r p a t y , j a s k y ň a sv. Leonarda v malom brekciovom ostrove, polohopisný prieskum, archeologicky n á d e j n á na stredoveké osídlenie, kultúrno­historický význam, f o t o g r a f o v a n á 19. 4.

S l o v e n s k á Ľ u p č a , okr. Banská Bystrica: Ponická vrchovina — Ponický kras, j a s k y ň a Driekyňa, osídlená v neskorej dobe bronzovej (HB), nález bratov Dobišovcov z r o k u 1956, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a ­ ná 25. 4.

P o n i k y, okr. Banská Bystrica: Ponická vrchovina — Ponický kras, priepasť Peklo v závrte planinového k r a s u Pôlč, podľ a ú s t n e j tradície 248

ú d a j n e ú k r y t falšovateľ ov mincí, ktorí do j a s k y n e vchádzali rebríkom u k r y t ý m potom vnútri, polohopisný p r i e s k u m 25. 4. Š u m i a c , okr. Banská Bystrica: Šumiacky kras, j a s k y ň a Dudlavá skala, osídlená v dobe r í m s k e j •(?), polohopisné spresnenie a získanie ú d a j o v z čias d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 26. 4.

S 1 o v i n k y, okr. Spišská Nová Ves: Hnilecké vrchy, j a s k y ň a Homolo­ šova diera, osídlená v eneolite a stredoveku, polohopisné spresnenie, fo­ t o g r a f o v a n á 26. 4.

P o r á č , okr. Spišská Nová Ves: Hnilecké vrchy, j a s k y ň a Suchá, archeo­ logicky nádejná, polohopisný p r i e s k u m 26. 4.

P o ľ a n o v c e , okr. Spišská Nová Ves: Branisko, j a s k y n n ý ponor Diab­ lova diera, sídliskovo nevhodná, kultúrno­historický význam, polohopisný p r i e s k u m 26. 4.

J a s e n o v, okr. H u m e n n é : H u m e n s k é vrchy, Krivoštianka, Medvedia diera, sídliskovo vhodná, avšak c h ý b a j ú sedimenty, polohopisný prieskum, v ý z n a m v SNP, f o t o g r a f o v a n á 27. 4.

J a s e n o v , okr. H u m e n n é : H u m e n s k é vrchy, Krivoštianka, Jasenovská h r a d n á jaskyňa, archeologicky nádejná, polohopisný prieskum, fotografo­ v a n á 27. 4.

J a s e n o v , okr. H u m e n n é : H u m e n s k é vrchy, Sokol, j a s k y ň a (previs) D ú p n a v k a r b o n á t i c k ý c h zlepencoch, archeologicky nádejná, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití na konci d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 27. 4.

B r e k o v, okr. H u m e n n é : H u m e n s k é vrchy, Krivoštianka, vertikálna j a s k y ň a Veľ ká A r t a j a m a , v minulosti s antropologickými nálezmi, polo­ hopisné spresnenie, f o t o g r a f o v a n á 27. 4.

B r e k o v , okr. H u m e n n é : H u m e n s k é vrchy, Krivoštianka, Malá A r t a j a ­ ma, polohopisné spresnenie, f o t o g r a f o v a n á 27. 4.

S m o l e n i c e , okr. T r n a v a : Malé K a r p a t y , Smolenická vrchovina, jas­ k y ň a Mníchova diera, p r e chýbanie sedimentov archeologicky negatívna, k u l t ú r n o ­ h i s t o r i c k ý význam, f o t o g r a f o v a n á 12. 6.

R á z t o č n o , okr. Prievidza: pohorie Žiar, Horeňovo, j a s k y ň a v H á j s k e j skale, osídlená v neolite, polohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á 21. 6.

U h r o v e c, okr. Topoľ čany: Strážovské vrchy, Nitrické vrchy, Jazvečia j a s k y ň a v Melkovej, polohopisný prieskum, osídlená v stredoveku, foto­ g r a f o v a n á 8. 7.

P r i e v i d z a , okr. dtto: pod Kopanicou, Hornonitrianska kotlina, J á n o ­ va či Jánošíkova jaskyňa, p s e u d o j a s k y n k a vo vulkanitoch, polohopisný prieskum, archeologicky negatívna p r e chýbanie sedimentov, 1. 8.

B r z o t í n , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, j a s k y ň a Čer­ v e n é h o mnícha, sídliskovo nevhodná, polohopisný prieskum, 21. 8.

S i l i c k á B r e z o v á , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, j a s k y ň a Ortováň na Osteni, i n š t r u k t á ž n y zisťovací v ý s k u m pre účastní­ kov j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a SSS, osídlená v neolite, v n e s k o r e j dobe b r o n ­ zovej a v n o v o v e k u (minca z roku 1530), f o t o g r a f o v a n á 23. 8.

249

P r a š n í k — osada U F a j n o r o v , okr. T r n a v a : Malé K a r p a t y , B r e ­ zovské K a r p a t y , Oplentová jaskyňa, sídliskovo nevhodná, polohopisný prieskum, fotografovaná 1. 9.

ROK 1973 K e č o v o, okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, j a s k y ň a Domi­ ca, komisionálna účasť na kontrolnom dni r e k o n š t r u k c i e p r e h l i a d k o v é h o o k r u h u j a s k y n e Domica z hľ adiska p r o b l e m a t i k y speleoarcheológie, 27. 3.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, Medvedia jas­ kyňa, horizontálno­vertikálna j a s k y ň a s paleontologickými a antropolo­ gickými nálezmi zo s e k u n d á r n e j polohy, archeologicky bezvýznamná, po­ lohopisný prieskum, f o t o g r a f o v a n á 25. 4.

S i l i c k á J a b 1 o n i c a, okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina.

Zbojnícka jaskyňa, osídlená v neolite, n e s k o r e j dobe bronzovej, v dobe slovanskej, kontrola a m a t é r s k y c h zásahov, f o t o g r a f o v a n á 25. 4.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, M a j k o v á j a s k y ­ ňa, sídliskovo nevhodná, v ý z n a m n á však z hľ adiska p o h r e b n é h o k u l t u nálezom pozostatkov ôsmych ľ udských indivíduí, p r e v e r o v a n i e starých nálezových okolností, 25. 4.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, Silická ľadnica, osídlená v paleolite (?), neolite, v neskorej dobe bronzovej, v laténe a stre­ doveku. Kontrola a m a t é r s k e h o porušovania sedimentov j a s k y n n é h o dna Archeologického dómu, zistenie čerstvých a m a t é r s k y c h zásahov (1/3 cel­ kovej plochy), f o t o g r a f o v a n á 25. 4.

M o l d a v a n a d B o d v o u , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská p l a ­ nina, Mníchova diera (Barat lyuk), polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, kultúrno­historický význam, f o t o g r a f o v a n á 26. 4.

M o l d a v a n a d B o d v o u , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, Skalná b r á n a (Tintafôrô), polohopisný prieskum, dôkaz h o s p o d á r ­ skeho využitia j a s k ý ň v minulosti, keď tu moldavskí obuvníci varievali lepidlo (pap­čiríz), 26. 4.

M o l d a v a n a d B o d v o u , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská p l a ­ nina, Moldavská jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky p r e zá­ plavy m e n e j vhodná, osídlená v neolite a v stredoveku, k u l t ú r n o ­ h i s t o ­ rický v ý z n a m p r e povesti o p r o t i t a t á r s k o m r e f ú g i u , f o t o g r a f o v a n á 26. 4.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť T u r ň a n a d Bodvou, okr. Košice: Slovenský kras, Zádielska planina, Žihľ avová diera (Csalány lyuk), polo­ hopisný prieskum, osídlená v neolite, v n e s k o r e j dobe bronzovej, dobe rímskej, stredoveku a na sklonku d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 26. 4.

Z á d i e l s k e D v o r n í k y , časť Zádiel. okr. Košice: Slovenský kras, 250

Zádielska planina, Zvonivá j a s k y ň a — Erňa, polohopisný prieskum, síd­ liskovo nevhodná, k u l t ú r n o ­ h i s t o r i c k ý význam, f o t o g r a f o v a n á 26. 4.

B r e t k a , okr. Rožňava: Rimavská kotlina, Licinská pahorkatina, jasky­ ne v Maši, v k a ň o n e r i e k y Muráň, polohopisné spresnenie, sídliskovo nádejná, j a s k y ň a III osídlená v n e s k o r e j dobe bronzovej, fotografovaná 27. 4.

B r e t k a , okr. Rožňava: Rimavská kotlina, Licinská pahorkatina, j a s k y ­ ňa Pesko, polohopisný prieskum, archeologicky n á d e j n á , r e f ú g i u m v čase d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 20. 6.

H r u š o v, okr. Rožňava: Slovenský kras, H o r n ý vrch, j a s k y ň a Horcs nad vinicami, polohopisný prieskum, archeologicky n á d e j n á , f o t o g r a f o v a n á 21. 6.

K r á s n o h o r s k é P o d h r a d i e , okr. Rožňava: Volovské vrchy, P i ­ pitka, Veľ ká a Malá pivnica (Nagy­Kiss puszta pincze), pod h r a d o m K r á s ­ na H ô r k a pri sebe ležiace archeologicky n á d e j n é jaskyne, fotografované zyxwvutsrq 2 1 . 6.

S l a v e c , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, Pstružia jasky­ ňa, polohopisné spresnenie, osídlená v neolite, n e s k o r e j dobe bronzovej a na sklonku d r u h e j svetovej vojny, fotografovaná, informácia o nepo­ m e n o v a n e j neď alekej sídliskovo rovnako v h o d n e j jaskyni, 22. 6.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Zádielska planina, Kostrová j a s k y ň a v Orlej bašte, systematický speleo­ archeologický v ý s k u m v spolupráci s K a t e d r o u antropológie P F U K v B r a ­ tislave, osídlená v neolite a n e s k o r e j dobe bronzovej, zameraná, fotogra­ fovaná 9 . ­ 3 1 . 7.

H r h o v, okr. Rožňava: Slovenský kras, H o r n ý vrch, j a s k y ň a v Bačko­ rovej skale (Bocskorkô lyuk), polohopisný prieskum, archeologicky n á d e j ­ ná, 14. 6.

B ô r k a , okr. Rožňava: Slovenský kras, H o r n ý vrch, priepasť Čertova diera, polohopisný prieskum, archeologicky nevhodná, kultúrno­historic­ ký význam, 14. 6.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, j a s k y ň a Slaninova diera (Szalonnas lyuk), polohopisné určenie, p r i e s k u m zberom, osídlená v n e s k o r e j dobe bronzovej, laténe a na sklonku d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 28. 7.

B ô r k a , okr. Rožňava: Slovenský kras, H o r n ý vrch, Z r n o v ý previs v Zádielskej tiesňave, polohopisné spresnenie a zisť ovanie nálezových okolností po zbere P h M r . G. Stibrányiho, osídlený v neolite, neskorej do­ be bronzovej, dobe r í m s k e j , v s t r e d o v e k u a novoveku, f o t o g r a f o v a n ý 29. 7.

P o v a ž s k á T e p l á , P o d m a n í n, okr. Považská Bystrica: Manínska vrchovina, Maníny, j a s k y ň a Dvojičky, polohopisný prieskum, archeolo­ gicky nevhodná, f o t o g r a f o v a n á 25. 8.

P o v a ž s k á T e p l á , okr. Považská Bystrica: Manínska vrchovina, Ma­ níny, j a s k y ň a H r u b á diera, polohopisné určenie, získavanie dôkazov o v y ­ užití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 25. 8.

251

O b r . 3. V r í c k o — j a s k y ň a v D u t e j s k a l e . F o t o J . B á r t a

P o v a ž s k á T e p l á , okr. Považská Bystrica: Manínska vrchovina, Ma­ níny, Kvapľ ová jaskyňa, polohopisné určenie, archeologicky nevhodná, 25. 8.

P o v a ž s k á T e p l á , okr. Považská Bystrica: Manínska vrchovina, Ma­ níny, jaskyňa Malá diera, polohopisné určenie, získavanie dôkazov o v y ­ užití v SNP, 25. 8.

ROK 1974 V r í c k o , okr. M a r t i n : Malá Fatra, Kyčery, j a s k y ň a v D u t e j skale, polo­ hopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 3. 6.

L i p t o v s k ý J á n , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v s k é vrchy, Veľ ký a Malý previs v Šuštiačke, polohopisný prieskum, získava­ nie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 4. 6.

L i p t o v s k ý J á n , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v ­ ské vrchy, j a s k y ň a v Šuštiačke, polohopisný prieskum, získavanie dôka­ zov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 4. 6.

L i p t o v s k ý J á n , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v s k é 252

O b r . 4. M u r á ň — j a s k y ň a P o d M a r e t k i n ý m . F o t o

253

J . B á r t a

vrchy, Židovská jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o v y ­ užití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 4. 5.

L i p t o v s k ý J á n , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, Demänovské vrchy, Jazvečia jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o v y ­ užití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 4. 5.

L i p t o v s k ý J á n , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v s k é vrchy, Partizánska j a s k y ň a v Šindliarke, polohopisný prieskum, získava­ nie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 4. 5.

L i p t o v s k ý J á n , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v s k é vrchy, Malá Stanišovská jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dô­ kazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 4. 5.

Z á v a ž n á P o r u b a , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v ­ ské vrchy, dva n e p o m e n o v a n é j a s k y n n é previsy v h r e b e ň o v o m brale Strunga, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, f o ­ tografovaná 5. 5.

Z á v a ž n á P o r u b a , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, D e m ä n o v ­ ské vrchy, j a s k y ň a Strunga, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 5. 5.

V a ž e c , okr. Liptovský Mikuláš: Kozie chrbty, Važecká jaskyňa, získa­ vanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 5. 5.

L i p o v c e, okr. Prešov: Bachureň, j a s k y ň a Zlá diera (Lipovská jaskyňa), polohopisné spresnenie, archeologicky problematická, získavanie dôkazov o využití n a sklonku d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 6. 6.

L i p o v c e , okr. P r e š o v : Bachureň, j a s k y ň a K o m í n v bralách Vrátnice, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o v y ­ užití na sklonku d r u h e j svetovej vojny, f o t o g r a f o v a n á 6. 6.

V a l k o v ň a , časť Z 1 a t n o, okr. Banská Bystrica: M u r á n s k a planina, j a s k y ň a Zlatnica, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 7. 6.

M u r á ň, okr. Rožňava, M u r á n s k a planina, Brestová (Hurbanovská) jas­ kyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, k u l t ú r n o ­ h i s t o r i c k ý v ý z n a m (nápisy), získavanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 7. 6.

M u r á ň , okr. Rožňava: M u r á n s k a planina, j a s k y ň a Pod Ferencovou, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á zyxwvu 8. 6.

M u r á ň , okr. Rožňava: M u r á n s k a planina, j a s k y ň a v J a v o r n í k o v e j do­ line, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, foto­ g r a f o v a n á 8. 6.

M u r á ň , okr. Rožňava: M u r á n s k a planina, j a s k y ň a na Dieliku, poloho­ pisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 8. 6.

M u r á ň , okr. Rožňava: M u r á n s k a planina, j a s k y ň a Pod M a r e t k i n ý m , polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, f o t o g r a f o v a n á 8. 6.

T i s o v e c ,

okr. Rimavská Sobota: Veporské vrchy, Fabová hoľa, Cer­

254

tova jaskyňa v Čertovej doline, polohopisné spresnenie, archeologicky nádejná, kultúrno­historický význam, fotografovaná 8. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, v doline Suty Sviečková jaskyňa, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 29. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, v doline Suty dva skalné previsy, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografované 29. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, v doline Široká skalný previs, získavanie dôkazov o využití v SNP, foto­ grafovaný 29. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Horná Túfna, polohopisné spresnenie, osídlená v paleolite, foto­ grafovaná 29. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Dolná Túfna, polohopisné spresnenie, kultúrno­historický význam, získavanie dôkazov o využití v SNP, 29. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Kamenné mlieko v Lastovičej doline, získavanie dôkazov o vy­ užití v SNP, fotografovaná 30. 6.

H a r m a n e c (Horný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Izbica, získavanie dôkazov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografovaná 30. 6.

B a n s k á B y s t r i c a , časť Jakub, okr. dtto: Starohorské vrchy, Ma­ túšova jaskyňa v Skale, získavanie dôkazov o využití na konci druhej sve­ tovej vojny, fotografovaná 30. 6.

B a n s k á B y s t r i c a , časť Jakub, okr. dtto: Starohorské vrchy, jasky­ ňa Pod skalou, získavanie dôkazov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografovaná 30. 6.

K r á s n a V e s , okr. Topoľčany: Strážovské vrchy, Slatinský kras, jas­ kyňa vo vrchu Lach, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, v mi­ nulosti údajne nález pravekých črepov, fotografovaná 9. 7.

H o r n é M o t e š i c e , okr. Trenčín: Strážovské vrchy, Baské predho­ rie, jaskyňa Netopieria diera pod Rematou, polohopisný prieskum, získa­ vanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 9. 7.

S l a t i n k a n a d B e b r a v o u , okr. Topoľčany: Strážovské vrchy, Sla­ tinský kras, Dúpna diera, inštruktážny revízny výskum pre účastníkov jaskyniarskeho týždňa SSS, osídlená v eneolite, neskorej dobe bronzovej, stredoveku a v novoveku, 10. 7.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Zádielska planina, Kostrová a Bobková jaskyňa v Orie j bašte, systema­ tický speleoarcheologický výskum v spolupráci s Katedrou antropológie PFUK v Bratislave, osídlená v neolite a neskorej dobe bronzovej, foto­ grafovaná 15.­30. 7.

255

B o r k a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Snežná diera, polo­ hopisné určenie, archeologicky nevhodná, fotografovaná 27. 8.

B ô r k a, okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Demänovská jasky­ ňa Mieru, polohopisné určenie, archeologicky nevhodná, kultúrno­historic­ ký význam, fotografovaná 27. 6.

B ô r k a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Marciho diera, po­ lohopisné určenie, archeologicky nevhodná, získavanie dôkazov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografovaná 27. 6.

B y s t r á , okr. Banská Bystrica: Horehronské podolie, Bystrianske pod­ horie, Bystrianska jaskyňa, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotogra­ fovaná 31. 7.

Z á v a ž n á P o r u b a , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, Demänov­ ské vrchy, jaskyňa Kamenné mlieko, polohopisné určenie, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 7. 8.

Z á v a ž n á P o r u b a , okr. Liptovský Mikuláš: Nízke Tatry, Demänov­ ské vrchy, previs vo východnej rázsoche Poludnice, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 7. 8.

S t a r é H o r y , časť H o r n ý J e l e n e c, okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Zvolen, skalný previs pod vrchom Hudec, polohopisný prieskum, archeologicky nádejný, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografova­ ný 30. 8.

S t a r é H o r y , časť H o r n ý J e l e n e c, okr. Banská Bystrica: Sta­ rohorské vrchy, jaskyňa v Babiakovej záhrade, polohopisné spresnenie, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 30. 8 S t a r é H o r y , časť R y b ô, okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Hôľna Fatra, skalný previs v Kriváni, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 30. 8.

S t a r é H o r y , časť R y b ô, okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Hôľna Fatra, skalný previs v Kriváni nad domom Cunderlíka­Kuvika, poloho­ pisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 30. 8.

S t a r é H o r y , časť R y b ô, okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Hôľna Fatra, skalný previs v Kohútovej, polohopisný prieskum, získavanie dô­ kazov o využití v SNP, fotografovaný 30. 8.

S t a r é H o r y , časť R y b ô, okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Hôľna Fatra, jaskyňa Parabrigádnikov, polohopisný prieskum, získavanie dôka­ zov o využití v SNP, fotografovaná 30. 8.

S t a r é H o r y , časť M ô c e, okr. Banská Bystrica: Starohorské vrchy, Zidova jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 31. 8.

S t a r é H o r y , časť M ô c e, okr. Banská Bystrica: Starohorské vrchy, Guľometná jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 31. 8.

P o d h r a d i e , okr. Topoľčany: Považský Inovec, Vysoký Inovec, jasky­ ňa v Závadskej bukovine (Viništia i Opálená skala), polohopisný prie­ 256

skum, archeologický prieskum zberom, osídlená v halštate, fotografovaná 17. 9.

R a d o š í n a , okr. Topoľčany: Považský Inovec, Inovecké predhorie, jas­ kyňa Čertova pec, účasť na komisii odboru obchodu a cestovného ruchu ONV v Topoľčanoch vo veci vlastivedného využitia jaskyne, 13. 11.

ROK 1975 R a d o š i n a , okr. Topoľčany: Považský Inovec, Inovecké predhorie, jas­ kyňa Čertova pec, účasť na komisii odboru obchodu a cestovného ruchu ONV v Topoľčanoch vo veci vlastivedného využitia jaskyne, 6. 6.

P l a v e c k é P o d h r a d i e , okr. Senica: Malé Karpaty, Plavecké pred­ horie, skalný previs č. II v dolinke Cervenica, inštruktážny zisťovací vý­ skum pre účastníkov jaskyniarskeho týždňa SSS; okrem paleontologic­ kých nálezov archeologicky negatívny, 18. 7.

B o j n i c e , okr. Prievidza: Hornonitrianska kotlina, traventínový pokrov na Hurbanovom námestí, štúdium sledu pleistocénnych traventínov pri kopaní základov pre výstavbu kina, zistenie dvoch vrstiev pleistocénnych uhlíkov zhodných s kultúrnymi vrstvami VIII — X v Hradnej traventíno­ vej kope, fotografovaný 12. 11.

R a d o š i n a , okr. Topoľčany: Považský Inovec, Inovecké predhorie, jas­ kyňa Čertova pec, účasť na komisii odboru obchodu a cestovného ruchu ONV v Topoľčanoch vo veci vlastivedného využitia jaskyne, 11. 12.

ROK 1976 C i f á r e , okr. Nitra: Hronská pahorkatina, vulkanická pseudokrasová jaskynka v Cifárskej skale, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografo­ vaná 2. 4.

H a r m a n e c (Dolný), okr. Banská Bystrica: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Krpcovo, polohopisný prieskum, inštruktážny zisťovací výskum pre účastníkov jaskyniarskeho týždňa SSS, okrem paleontologických ná­ lezov archeologicky negatívna, fotografovaná 12. 7.

M o't y č k y, okr. Banská Bystrica: Starohorské vrchy, travertínová jas­ kyňa pod kostolom, polohopisný prieskum, dôkaz pytliactva, 12. 7.

S t a r é H o r y , časť Dolný Jelenec, okr. Banská Bystrica: Starohorské vrchy, polohopisný prieskum o štúdiu Jeleneckej jaskyne v holocénnych traventínoch, 12. 7.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Zádielska planina, Kostrová jaskyňa v Orlej bašte, systematický speleo­ archeologický výskum Katedry antropológie PFUK v Bratislave, osídlená v neolite a neskorej dobe bronzovej, komisionálna obhliadka stavu vý­ skumu, 23. 7.

B ô r k a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Zádielska tiesňava, 257

Obr. 5. Hrhov — Oltárna jaskyňa. Foto J. Bárta

Lipová jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená v neolite a mladšej dobe bronzovej, fotografovaná 23. 7.

H r h o v , okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Ženská jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená zatiaľ v bližšie neurčenom praveku, zís­ kavanie dôkazov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografo­ vaná 24. 7.

H r h o v , okr. Rožňava: Slovenský kras, Hocný vrch, Veterná diera (Szell lyuk), polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, osídlená v bližšie neurčenom praveku, získavanie dôkazov o využití na konci druhej sve­ tovej vojny, fotografovaná 24. 7.

K e č c v o , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, jaskyňa Do­ mica, prejav a sprevádzanie účastníkov osláv 50. výročia objavenia jas­ kyne, 3. 10.

ROK 1977 K e č o v o, okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, jaskyňa Do­ mica, účasť na komisionálnej obhliadke interiéru po katastrofálnej záplave 10. 4., stanovenie metodického postupu očistenia časti osídlených v pra­ veku, 13. 5.

S i l i c k á J a b l o n i c a , okr. Rožňava: Silická planina, Zbojnícka jas­ 258

kyňa, osídlená v neolite, v mladšej dobe bronzovej, dobe slovanskej, ko­ misionálna obhliadka terénu po záplave rozvodnenej vyvieračky preteka­ júcej pod Sokolou skalou a stav po záchrannom výskume Banským mú­ zeom v Rožňave, fotografovaná 16. 6.

S t a r é H o r y , okr. Banská Bystrica: Starohorské vrchy, jaskyňa V Žľa­ be na Majerovej skale, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o vy­ užití v SNP, fotografovaná 25. 6.

T a t r a n s k á L o m n i c a , okr. Poprad: Vysoké Tatry, Veľká Sviš­ ťovka, Bielekova jaskyňa, polohopisný prieskum, kultúrno­historický vý­ znam, fotografovaná 16. 7.

J a b l o n o v n a d T u r ň o u , okr. Rožňava: Slovenský kras, Dolný vrch, jaskyňa nad Malým Paklanom, polohopisný prieskum, osídlená v ne­ skorej dobe bronzovej, fotografovaná 26. 8.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, Dorina jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená v ne­ skorej dobe bronzovej, fotografovaná 26. 8.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, Hájska dolina, sledovanie holocénnych travertínov v sú­ vise s tunajším osídlením v období neolitu a neskorej dobe bronzovej, fotografovaná 26. 8.

P r u ž i n a , časť P r e d h o r i e , okr. Považská Bystrica: Strážovské v r ­ chy, Zliechovská hornatina, jaskyňa Dúpna, polohopisné spresnenie, osíd­ lená v neolite, neskorej dobe bronzovej a v slovanskej, kultúrno­histo­ rický prieskum nápisov, fotografovaná 13. 10.

P r u ž i n a , časť P r e d h o r i e , okr. Považská Bystrica: Strážovské v r ­ chy, Zliechovská hornatina, jaskyňa Babirátka, polohopisný prieskum, ar­ cheologicky nádejná, fotografovaná 13. 10.

K o š e c k é P o d h r a d i e , okr. Považská Bystrica: Strážovské vrchy, Trenčianska vrchovina, Porubská brázda, jaskyňa v Panskej hore (Po­ ľane), polohopisný prieskum, archeologicky nevhodná, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 22. 10.

R a d o š i n a , okr. Topoľčany: Považský Inovec, Inovecké predhorie, jas­ kyňa Čertova pec, účasť na komisii odboru kultúry a odboru obchodu a cestovného ruchu ONV v Topoľčanoch vo veci vlastivedného využitia jaskyne, 21. 12.

ROK 1978 R a d o š i n a , okr. Topoľčany: Považský Inovec, Inovecké predhorie, jas­ kyňa Čertova pec, účasť na komisii odboru kultúry a odboru obchodu a cestovného ruchu ONV v Topoľčanoch vo veci vlastivedného využitia jaskyne, 3. 3.

L i p t o v s k á T e p l i č k a , okr. Poprad: Kozie chrbty, Dúbrava, jaskyňa Sindliarka pri Staníkovej horárni, polohopisný prieskum, sídliskovo ne­ vhodná, 8. 6.

259

v e r n á r, okr. Poprad: Slovenský raj, Diera v Tiesninách, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, Získavanie dôkazov o využití v SNP, fo­ tografovaná 9. 6.

O s r b 1 i e, okr. Banská Bystrica: Veporské vrchy, Cierťaž, Povstalecká jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, získavanie dôka­ zov o využití v SNP, fotografovaná 9. 6.

J a s o v , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, Jasovská a Oblú­ ková jaskyňa, účasť na komisionálnej obhliadke po prvej fáze archeologic­ kého revízneho výskumu L. Olexu s nálezmi z neolitu, eneolitu, neskorej doby bronzovej, halštatu, laténu a stredoveku, fotografovanie interiéru a exteriéru 15. 6.

L e t a n o v c e , okr. Spišská Nová Ves: Spišsko­gemerský kras, Slovenský raj, Biela jaskyňa v Kláštornej rokline, polohopisný prieskum, osídlená v eneolite, 29. 7.

L e t a n o v c e , okr. Spišská Nová Ves: Spišsko­gemerský kras, Slovenský raj, Kláštorná jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 29. 7.

L e t a n o v c e , okr. Spišská Nová Ves: Spišsko­gemerský kras, Slovenský raj, Ružová jaskyňa, polohopisné spresnenie, osídlená v stredoveku, získa­ vanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 29. 7.

S p i š s k é T o m á š o v e e, okr. Spišská Nová Ves: Spišsko­gemerský kras, Slovenský raj, Mliečna diera (Židovská jaskyňa), polohopisný prie­ skum, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o využití v SNP, foto­ grafovaná 29. 7.

L e t a n o v c e , okr. Spišská Nová Ves: Slovenský raj, Čertova diera, osíd­ lená v eneolite, halštate a v dobe rímskej, kontrola stavu amatérskych zá­ sahov, 30. 7.

Z e m i a n s k a Z á v a d a , okr. Považská Bystrica: Súľovské vrchy, Sú­ ľovské skaly, Veľká Temná jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená v do­ be rímskej, kultúrno­historický význam, stopy hľadačov pokladov, získa­ vanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 18. 8.

Z e m i a n s k a Z á v a d a , okr. Považská Bystrica: Súľovské vrchy, Sú­ ľovské skaly, Malá Temná jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená v do­ be rímskej, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 18. 8.

J a s o v , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, Jasovská jasky­ ňa, revízny výskum — odkryv pleistocénnych sedimentov v sonde L. Olexu, z hľadiska paleolitu negatívny výsledok, fotografovaná 11.—13. 10.

H r h o v, okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Oltárna jaskyňa (nesprávne Krankilova), polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, fo­ tografovaná 14. 10.

H r h o v, okr. Rožňava: Slovenský kras, Horný vrch, Povalová jaskyňa (Pados lyuk), polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, získavanie dôkazov o využití na sklonku druhej svetovej vojny, fotografovaná 14. 10.

V r ú t k y , okr. Martin: Malá Fatra, Lúčianska Fatra, Kyčery, jaskyňa 260

Oko v travertínovej Dubnej skale, polohopisný prieskum, archeologicky problematická, získavanie dôkazov o využití na sklonku druhej svetovej vojny, 7. 11.

Rok 1979 V v š n é R u ž b a c h y , časť Ružbachy­kúpele: Spišská Magura, Ružbaš­ ské predhorie, vyschnutý travertínový kráter Smrtná jama (Smerdžonka), polohopisné spresnenie, štúdium plynných exhalátov, fotografovaná 27. 4.

B z i n c e p o d J a v o r i n o u , časť Hrušové, okr. Trenčín: Malé Karpa­ ty, Čachtické Karpaty, Nedze, Drieňová jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená v neolite, fotografovaná 17. 5.

R á z t o č n o , okr. Prievidza: Žiar, Horeňovo, Partizánsky previs, polo­ hopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 25. 5.

B l a t n i c a , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, Slaninová jaskyňa v Drobkovej doline, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 26. 5.

B l a t n i c a , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, Plachtový previs, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 26. 5.

B l a t n i c a , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, Guľometný previs, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 26. 5.

B l a t n i c a , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, Strážny previs me­ dzi horárňou Skap a II. horárňou v Dedošovej doline, polohopisný prie­ skum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 26. 5.

S ú ľ o v , okr. Žilina: Súľovské vrchy, Súľovské skaly, jaskyňa v Suchom Jedľovníku, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 16. 4.

S ú ľ o v , okr. Žilina: Súľovské vrchy, Súľovské skaly, jaskyňa v Čiernom potoku, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, foto­ grafovaná 16. 6.

L e s n i c a , okr. Stará Ľubovňa: Pieniny, Malé Pieniny, jaskyňa na Rab­ štýne, pokus o jej polohopisný prieskum bez úspechu, 15. 7.

R u ž í n, okr. Košice: Čierna hora, Pokryvy, Sivecká partizánska jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 27. 7.

R u ž í n, okr. Košice: Čierna hora, Pokryvy, Pekná jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, fotografovaná 27. 7.

R u ž í n, okr. Košice: Čierna hora, Pokryvy, Veľká jaskyňa nad Suchým vodopádom, polohopisný prieskum, archeologicky problematická, fotogra­ fovaná 27. 7.

R u ž í n, okr. Košice: Čierna hora, Pokryvy, Medvedia jaskyňa, poloho­ pisný prieskum, osídlená v mezolite, fotografovaná 27. 7.

261

R u ž í n, okr. Košice: Čierna hora, Pokryvy, Hadia jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, fotografovaná 27. 7.

V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Čierna hora, Bujakovské hory, jaskyňa Na Folkmárskej holi, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 28. 7.

K o j š o v, okr. Spišská Nová Ves: Volovské vrchy, Kojšovská hoľa, jasky­ ňa Turnisková brána, polohopisný prieskum, osídlená v praveku, získava­ nie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 28. 7.

K o j š o v, okr. Spišská Nová Ves: Volovské vrchy, Kojšovská hoľa, jas­ kyňa v Červenej skale, polohopisný prieskum, archeologicky nevhodná, 28. 7.

K o j š o v, okr. Spišská Nová Ves: Volovské vrchy, Kojšovská hoľa, jasky­ ňa Chyža, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, fotografovaná 28. 7.

K o j š o v, okr. Spišská Nová Ves: Volovské vrchy, Kojšovská hoľa, P a r ­ tizánsky previs, polohopisný prieskum, archeologicky nevhodný, získava­ nie dôkazov o využití v SNP, fotografovaný 28. 7.

K o j š o v, okr. Spišská Nová Ves: Volovské vrchy, Kojšovská hoľa, Hor­ ná a Dolná Tonisová jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádej­ ná, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 28. 7.

P l e š i v e c , okr. Rožňava: Slovenský kras, Plešivská planina, Zbojnícka jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nevhodná, získavanie dôka­ zov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografovaná 29. 7.

P l e š i v e c , okr. Rožňava: Slovenský kras, Plešivská planina, jaskyňa Veľká Salanka, polohopisný prieskum, archeologicky nevhodná, získavanie dôkazov o využití na konci druhej svetovej vojny, fotografovaná 29. 7.

B l a t n i c a , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Havranová v Konskom dole, polohopisný prieskum, sídliskovo vhodná, získavanie dô­ kazov o využití v SNP, fotografovaná 7. 9.

B l a t n i c a , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, jaskyňa Za smre­ kom B 1 v Bielej skale, polohopisný prieskum, archeologicky málo nádej­ ná, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 8. 9.

S p i š s k é P o d h r a d i e , okr. Spišská Nová Ves: Hornádska kotlina, Podhradská kotlina, spojené travertínové kopy Dreveník, Ľadová jaskyňa, osídlená v eneolite a stredoveku, zber F. Javorského, 8. 10.

Z e h r a, okr. Spišská Nová Ves: Hornádska kotlina, Podhradská kotlina, spojené travertínové kopy Dreveník, Puklinová jaskyňa, osídlená v neolite a eneolite, zber F. Javorského, 8. 10.

Rok 1980 V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Čierna hora, Bujakovské hory, Partizánska jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 6. 7.

V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Čierna hora, Bujakovské 262

hory, Úkrytová jaskyňa, polohopisný prieskum, získavanie dôkazov o vy­ užití na konci druhej svetovej vojny, fotografovaná 6. 7.

V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Čierna hora, Bujakovské hory, Veľká jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky málo nádejná, fotografovaná 6. 7.

R u ž í n, okr. Košice: Čierna hora, Pokry vy, Medvedia jaskyňa v doline Malého Ružínka, zisťovací výskum z obdobia mezolitu, fotografovaná 7.­9. a 12.­13. 7.

V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Volovské vrchy, Kojšovská hoľa, jaskyňa na Folkmárskej skale, polohopisný prieskum, získavanie dô­ kazov o využití v SNP, fotografovaná 11.7.

V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Čierna hora, Bujakovské hory, Vozová jaskyňa (Gotická), polohopisný prieskum, získavanie dôka­ zov o využití v SNP, fotografovaná 14. 7.

V e ľ k ý F o l k m á r , okr. Spišská Nová Ves: Čierna hora, Bujakovské hory, Klenbová jaskyňa, zisťovací výskum, osídlená v eneolite, neskorej dobe bronzovej a stredoveku, fotografovaná 14. 7.

B e l u š a , časť Belušské Slatiny, okr. Považská Bystrica: Strážovské vr­ chy, Zliechovská hornatina, jaskyňa v Kavčiari, polohopisný prieskum, archeologicky nevhodná, získavanie dôkazov o využití v SNP a na sklonku druhej svetovej vojny, fotografovaná 8. 8.

P l e v n í k — D r i e ň o v é , okr. Považská Bystrica: Súľovské vrchy, Súľovské skaly, jaskyňa v Havranej skale, polohopisný prieskum, získa­ vanie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 9. 8.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, jaskyňa Besná diera, polohopisný prieskum, overovanie nálezových okolností, kultová funkcia v neskorej dobe bronzovej (?), antropologický nález, fotografovaná zyxwvutsrq 10. 10.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, Múriková jasky­ ňa, polohopisný prieskum a overovanie nálezových okolností antropolo­ gického nálezu a kamenného múrika, osídlená v neskorej dobe bronzovej, fotografovaná 10. 10.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, Silická kvapľová jaskyňa, polohopisné spresnenie, osídlená v neskorej dobe bronzovej, fo­ tografovaná 10. 10.

Rok 1981 Pre iné časové zaneprázdnenie a absenciu vyžiadaných expertíz sa v tomto roku neuskutočnila nijaká speleoarcheologická akcia, preto správa zahŕňa a j nasledujúci rok.

Rok 1982 M o š o v c e , okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, Partizánska jaskyňa v doline Káčer, polohopisný prieskum, archeologicky negatívna, získava­ nie dôkazov o využití v SNP, fotografovaná 22. 4.

263

M o š o v c e, okr. Martin: Veľká Fatra, Bralná Fatra, skalný previs Jáno­ šíkova jaskyňa, polohopisný prieskum, archeologicky nádejná, 22. 4.

2 e h r a , okr. Spišská Nová Ves: Hornádska kotlina, Podhradská kotlina, spojené travertínové kopy Dreveník, Židovská jaskyňa, polohopisný prie­ skum, archeologicky negatívna, získavanie dôkazov o využití v SNP, 4. 5.

B e h á r o v c e , okr. Spišská Nová Ves: Hornádska kotlina, Podhradská kotlina, travertínová kopa Sobotisko, sledovanie novších odkryvov traver­ tínu z hľadiska stredopaleolitických nálezov, výsledok negatívny, 4. 4.

S p i š s k é P o d h r a d i e , okr. Spišská Nová Ves: Hornádska kotlina, Podhradská kotlina, spojené travertínové kopy Dreveník, severná časť ka­ meňolomu, zisťovanie nálezových okolností pozostatkov nosorožca, prako­ ňa, jeleňa a ďalších fosílií, 4. 5.

S p i š s k é P o d h r a d i e , okr. Spišská Nová Ves: Hornádska kotlina, Podhradská kotlina, travertínová kopa Pažica, sledovanie dávnejších od­ kryvov travertínu z hľadiska staropaleolitických nálezov, výsledok nega­ tívny, 4. 5.

M ý t n e L u d a n y , okr. Levice: Podunajská pahorkatina, Hronská niva, travertínová kopa Vápnik, zisťovanie nálezových okolností pozostatkov nosorožca, 11. 5.

P l a v e c k é P o d h r a d i e , okr. Senica: Malé Karpaty, Plavecké pred­ horie, Plavecký kras, jaskyňa Pec (Iľl), polohopisný prieskum, osídlená v paleolite, eneolite, neskorej dobe bronzovej a v dobe slovanskej, foto­ grafovaná 26. 5.

J a s o v , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, Jasovská jasky­ ňa, vyhľadávanie najstarších letopočtov v interiéri, kultúrno­historický význam, fotografovanie bratríckeho nápisu, 11. 10.

J a s o v , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, jaskyňa Pivnica, polohopisný prieskum, poznatky o hospodárskom využívaní jaskýň, 11. 10.

D r i e n o v e c , okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, jaskyňa Slaninová diera (Szalonnas lyuk) v Miglinskej doline, polohopisný prie­ skum, osídlená v neolite a v neskorej dobe bronzovej, fotografovaná 12. 10.

T u r n i a n s k e P o d h r a d i e , časť Háj, okr. Košice: Slovenský kras, Jasovská planina, jaskyňa Slaninová diera (Szalonnas lyuk), polohopisné spresnenie, kontrola stratigrafie zisťovacej sondy PhMr. G. Stibrányiho, z ktorej pochádza paleolitický (?) kostený hrot, fotografovaná 12. 10.

S i l i c a , okr. Rožňava: Slovenský kras, Silická planina, Suchá jaskyňa, polohopisný prieskum, osídlená v neolite, neskorej dobe bronzovej, halštate a v novoveku, 13. 10.

V treťom desaťročnom prehľ ade speleoarcheologickej činnosti Archeolo­ gického ústavu SAV v Nitre je zaregistrovaných 140 jaskýň, ktoré neboli obhliadnuté v prvej a druhej etape speleoarcheologického prieskumu, ako aj tie, na ktorých polohopisné spresnenie dali impulz zbery a zisťovacie výskumy niektorých členov a funkcionárov skupín SSS (R. Boroš, Ing. M. Erdôs, M. Grúz, E. Kuttner, J. Sadloň, PhMr. G. Stibrányi, J. Sčuka, prom.

264

geol.). Z ostatných jaskýň sa opätovne dopĺňala fotodokumentácia n a j m ä pre expozíciuzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Človek a jaskyne v Múzeu slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, s dôrazom aj na jej záverečnú časť Jaskyne v domácom protifa­ šistickom odboji v čase druhej svetovej vojny za spolupráce miestnych obyvateľov, ale predovšetkým niektorých obetavých členov SSS (J. Ba­ biak, J. Boško, L. Belička, S. Cukan, D. Cunderlík, Ing. M. Erdôs, Z. Fo­ dor, Ing. S. Kámen, B. Kortman, prom. ped., L. Priesol, PhMr. G. Stibrá­ nyi, S. Šrol, J. Virag). Okrajovo sa vykonával a j prieskum travertíhov z hľadiska ich možného pravekého osídlenia, čím archeológia pomáha ur­ čovať ich absolútny vek.

Celkove možno konštatovať, že speleoarcheologická činnosť Archeologic­ kého ústavu SAV v Nitre v treťom desaťročí opätovne priniesla pozitívne výsledky. Okrem získania nových údajov pre rozšírenie počtu jaskýň osídlených v paleolite, zásadným poznatkom je prvý dôkaz pobytu mezo­ litických lovcov hnedých medveďov v našich jaskyniach, čo je prvý dôkaz toho druhu a j na území strednej Európy. Ďalej sa získali nové poznatky o kultovej funkcii niektorých našich jaskýň, definitívne spracovanie však čaká na antropologické vyhodnotenie. Rovnako pozitívne sú poznatky a väčší počet dokladov o najstarších fázach neolitického osídlenia jaskýň Ja­ sovskej planiny a ďalšie detaily o pravekom osídlení tohto regiónu. Spo­ menuté poznávanie slovenských jaskýň a získavanie nových polohopis­ ných údajov o osídlených a sídliskovo nádejných jaskyniach pre predpo­ kladaný budúci systematický výskum je opätovným východiskovým prí­ spevkom ku celkovému súpisu jaskýň na Slovensku.

Slovenský kras XXII — 1984

VÝZKUMNÁ EXPEDICE KAVKAZ '82 JOSEF WAGNER

Výzkumnou speleologickou expedici Kavkaz '82 uskutečnili společné speleologové Simferopolské speleologické sekce USSR a členové základní organizace České speleologické společnosti 7—01 ORCUS Bohumín na Bzybském hrebenú Západního Kavkazu ve dnech 24. 7. — 27. 8. 1982.

G e o g r a f i c k é z a r a z e n í z k o u m a n é

o b l a s t i

B z y b s k ý h r e b e ň je součástí Západního Kavkazu a táhne se podél severního pobreží Černého more. Od Hlavního kavkazského hrebenú jej oddéluje hluboko zarezané údolí, protékané ŕekou Bzyb. Bzybský hrebeň je dlouhý více jak 50 km a na svém východním konci pŕechází v Abcház­ ský hrebeň.

Nejvyšším vrcholem hrebenú je Ch i m s a (3156 m), ležící na východ­ ním okraji hrebenú. Svahy hory pokrývá více jak 3 km dlouhý ledovec, jehož existence je geografickou zajímavostí, neboť leží v subtropickém pásmu a v pásu silné sluneční radiace. Ledovec leží ve výšce 2600—2750 m. Zde se také stŕetává teplý morský vzduch se studenými horskými proudy, a proto jsou hora Chimsa i okolní vrcholy často zákryty mlhou. Čelní ledovcová moréna však končí ve výšce 2640 m, kde ledovec tvorí visutý ledopád nad skalní stenou, ze které stékají vodopády — prameny ŕeky Kelasuri.

Zkoumaná oblast ležela na západním okraji Bzybského hrebenú v okolí hory A b a c (2360 m). Na jihovýchodní strane byla ohraničena Bzyb­ ­gagrskou antiklinálou, na severní strané okrajem hrebenú a horou Chim­ sul a na jižní strané antiklinálou Kadachvara.

G e o l o g i c k é

p o m e r y

Zkrasovélé jižní sklony Velkého Kavkazu se táhnou od pobreží Černé­ ho more až k Černomoŕsko­kaspickému vodorozdélu. Kras je zde rozvinut 2 6 7

Obr. 1. Vertikálni rez propasti K ­ l Slávy Panť uchina

B K d , v karbonátových vrstvách flyšových formací svrchné kŕídového stáŕí (Ko­ lodjažnaja 1965). Prevládaj! čisté vápence abcházské facie (svrchní jura, spodní a vrchní kŕída), tvoŕící zvlnené struktury.

Vlastní Bzybský hrebeň je vytvoŕen na 3 kilometry mocných porfirito­ vých vrstvách a je tvoŕen svrchné jurskými a spodné kŕídovými vápenci.

Mocnost vápencu je 1000—2758 metru, což je prvním pŕedpokladem exis­ tence hlubokých vertikálních systémú. Tektonicky patrí masív k Abcház­ ské soustavé vápencú Gagra­džavské zóny, která je charakteristická silnou a složitou tektonickou narušeností. Hrebeňová část rajónu je známa vyso­ kou zkrasovélostí. V oblasti vodorozdélu je až 160 závrtu na 1 km 2 . Celko­ vá rozloha zkrasovélého povrchu Bzybského hrebenú je 542,5 km 2 — nej­ vétší na Kavkaze (T i n t i 1 o z o v, 1976). Z toho tvorí 150 km 2 holokarst.

268

Obr. 2. Závrtová pole JV od propastí Orcus na jižním okraji Bzyb­gagrské antikli­ nály. Foto J. Wagner

H y d r o g e o l o g i c k é

p o m é r y

Celý hrebeň je odvodňován radou podzemních systémú, vytvorených pŕevážné v oblasti antiklinál. Na hrebenú nejsou prakticky známy žádné vodní vývéry. Na dné velkých slepých závrtú se vytváŕejí jezera, napáje­ ná vodou z tajících snehových a firnových jazykú, které zde leží po celý rok. Poprvé sa aktivní tok podarilo zastihnout v propastí S n é ž n á a pro­ pastí K­l, kde vzniká z vodopádu, sbírajících se ve studnách systému.

U paty Bzybského hrebenú jsou však známy aktivní a velmi silné vývé­ ry. Samotné prameny ŕeky Bzyb vyvérají ze skalní pukliny na severním okraji u paty hrebene. Nejvýznamnéjším vývérem je prameň M č i š t a s prúmérným ročním tokem 10 m 3 /s. V aktivním období však dosahuje až 200 m 3 /s. Tento vývér leží v nadmorské výšce 85 metru. Rada dalších sil­ ných vývérú je známa v okolí mést Gagry a Gantiady, jako napríklad Džipchvinský vodopád.

Bzybský hrebeň je v porovnaní s dalšími oblastmi Kavkazu značné chu­ dý na vodní srážky, roční prúmér se pohybuje okolo 1900—2200 m. Z toho však nejvétší část je zaznamenána v zimním období.

269

Obr. 3. Jezírka na Bzybském hrebenú vznikající z tajících firnových jazyku. Foto J. Wagner

G e o m o r f o l o g i c k á c h a r a k t e r i s t i k a

r a j ó n u

Na Bzybském hrebenú se múžeme setkat se všemi formami vysokohor­ ského krasu. Vlastní povrch hrebenú je rozbrázdén radou pŕíčných antikli­ nál, pŕecházejících z travnatých údolí v holokras. Velká škrapová pole vznikají na úrovni lesních porostú. Nejčastéji jsou zde zastoupeny pukli­ nové škrapy, které na platech často souvisejí s vývoj em mezo­ a mikrofo­ rem. Pŕedstavují vétšinou rozsedliny s kolmými stenami až 12 m hluboké a 10 m široké ( G v o z d é c k i j , 1965) a pŕecházejí v puklinové propasti, vétšinou ucpané snéhovými či firnovými zátkami. Na šikmo uložených vápencových plotnách se vyvíjejí žlábkové škrapy a hluboko zarezané me­ andry. Husté rozvinutou povrchovou formou jsou závrtová pole. Rada zá­ vrtú všech genetických typú komunikuje s podzemními lokalitami. V ob­ lasti vodorozdélu a v synklinálách je až 160 závrtú na 1 km 2 . Závrty v této oblasti jsou charakteristické prúmérem 2—20 m a hloubkou 3—35 m.

Z podzemních forem prevládaj í vertikálni systémy, typické vstupy vel­ mi malých profilú. Vétšina propasťovitých systémú je vytvorená na hlav­ ních tektonických puklinách a souvisí se závrtovými radami.

Na povrchu hrebenú je známo také nékolik ponorových jeskyní, vznika­ jících ve svazích velkých závrtú na okrajích antiklinál. Na povrchu i 270

Pr o p a st Bi y b i k ý

ORCUS hŕ eben ­ K a v k u

Geol óg, k om p as Map . Wa gn c r

1982 a kol .

40 m

Obr. 4. Vertikálni rez propasti Orcus, objevené na Bzyb­gagrské antiklinále

v podzemí vystupují z vápencového masívu hojné vypreparované korály typuzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA tubulus a kornoutnice. Na hrebenú je známa rada hlubokých verti­ kálních jeskynních systémú. Nej významné j ší je propast S n é ž n á, obje­ vená v roce 1971 v prusmyku D z i n a ve výšce 1900 m n. m. Dnešní Hloubka je 1320 m (1981). Pod vrcholem Napra na Bzyb­gagrské antikli­ nále leží stejnojmenná propast, hluboká 970 m a pod vrcholem A b a c propast „ K ­ l " ­ Slávy Panťuchina, hluboká 650 m (1982).

P r u b é h

e x p e d i c e

Sedmičlenná výprava odcestovala z Bohumína 24. 7. 1982 dvéma vo­ zidly: terénním vozidlem Gaz a mikrobusem S 1203, které sa v prúbéhu expedice ukázalo j ako velmi slabé a poruchové. Expedice se kompletovala ve dnech 28.­29. 7. v Simferopolu na Krymském poloostrové. Odtud pak preprava pokračovala pŕes Novorossijsk a Soči do vesnice Bzyb, kde ve dnech 31. 7. — 1. 8. také dorazila 18­ti členná krymská skupina a 27 člen­ ná výprava z Permu. Pŕes velmi špatné deštivé počasí byl zahájen první transport materiálu na Bzybský hŕeben, do místa základního tábora. Výš­ kový rozdíl byl asi 2000 metrú.

271

V pŕíštích dnech se počasí zhoršilo a silné lijáky narušily transport.

Ten byl dokončen až 6. 8., kdy však již byly zahájený první práce na výzkumu rajónu a systému „ K ­ l " . Pri transportu vystoupil každý člen výpravy z údolí dvakrát a náklad činil 35­40 kg na osobu.

Základní tábor byl postaven v místé pusobení expedice Kavkaz '80, jihozápadné od hory Abac, nedaleko jediného vodního zdroje této části hrebenú, který tvoril nevelký prameň kondenzačních vod, vytékající mezi skalisky'(G. P a n ť u c h i n, 1979).

V ý z k u m n é a e x p l o r a č n í p r á c e v r a j ó n u Explorační práce navazovaly na činnost společné expedice v roce 1980, kdy byly narušený nékolika haváriemi v podzemí, zpúsobenými pády ka­ meňu. Vyhledávací práce byly zahájený v oblasti antiklinály Arabika, Ačmarda a Bzyb­gagrské antiklinály, kde pracovala bohumínská skupina.

Bzyb­gagrská antiklinála je výrazný zkrasovélý hrebeň, táhnoucí se pŕíčné k hlavnímu hrebenú. Nejvyšší hora N a p r a leží na severním okraji, kde pracovala již krasnojarská expedice. Výzkumné práce byly zaméŕeny na jižní část.

Pri úpätí antiklinály a v nékolika dalších kotlech byla otevréna rada závrtú bez pruniku do podzemí. Až na vrcholu hrebenú se mezi shlukem 272

»*­<«.

­v­•«»•

­

­ I S N H M i

Obr. 6. Žlábkové škrapy na karovém poli severné od hory Cibžarga. Foto J. Wagner

velkých balvanú podarilo prokopat do nevelkého dómu a dalšími prolon­ gačními pracemi pak proniknout k ústí propasti —80 m, na kterou navazo­ vala další šachta ­ 6 0 m. Celkové v této propasti, nazvané ORCUS, byla 273

Obr. 7. Hrotové škrapy vznikající v Permské propasti. Foto J. Wagner

dosažena hloubka —162 m a po její dokumentaci pak bohumínská skupina presunula púsobišté na vzdálený severní okraj hrebene pod vrchol C h i m­ s u l , kde bylo objeveno více jak 10 dalších propasťovitých lokalít.

Permské skupine, která provádéla výzkumné práce v okolí tábora, se 274

podarilo proniknout do nového systému P e r m s k é p r o p a s t i, kde byla dosažena hloubka —163 m.

Ve vzdáleném rajónu jižné od hory Chimsul pracovala poprvé osmi­ členná skupina, jejimž úkolem bylo provést prvni výzkumy této oblasti.

Skupine, která zde pusobila pét dní, se podarilo objevit tri vertikálni lo­ kality, z nichž v nejhlubší K­16, byla dosažena hloubka —170 m a systém pokračuje další vertikálou, k jejímuž zdolání však již skupina neméla la­ na.

PROPAST K ­ l Hlavním cílem výpravy byla propast K ­ l Slávy Panť uchina. Vchod do tohoto systému leží na svahu protáhlého závrtu asi 500 m severovýchodné od základního tábora. Vstup tvorí otvor mezi zaklínénými balvany, který pokračuje 300 m dlouhým systémem puklin, velmi úzkých meandru a „plazivek", ústících do první zvonovité se rozšiŕující vertikály, hluboké 105 m. O náročnosti meandru svédčí skutečnost, že transport jednoho va­ ku tímto úsekem trval asi 90 minút.

V tomto systému K ­ l byla v roce 1980 a 1981 dosažena hloubka ­ 5 5 0 m, avšak dna nebylo dosaženo. Na propast —105 m navazuje nad slepou šachtou systém dalších vertikál, z nichž vétšina je protékána silnými vodo­ pády, aktivními zvlášté po pŕedchozím deštivém období.

Propasti (­45, ­ 3 6 , ­ 2 6 , ­ 2 7 , ­ 3 1 , ­ 2 0 , ­ 5 2 , ­ 2 7 , ­ 1 8 , ­ 2 0 m) nava­ zují na sebe vétšinou krátkými úzkými meandry a ústí v hloubce —550 m, kde byl vybudován druhý podzemní tábor. Z tohoto bodu pokračuje sys­ tém dvémi vétvemi a dalšími vertikálami do hloubky —650 m, kde končí neprúleznými úžinami a hlinénými sifóny. V systému nejsou žádná vhod­ ná místa pro vybudování podzemní ch táború, neboť zde nejsou žádné horizontálni části a vétšina propasti je zalévána vodopády, ztéžujícími zdolávání.

Po vybudování telefonního spojení a výstavbe dvou podzemních tábo­ r ú v hloubce —225 m a —550 m, zahájila explorační práce v podzemí čtyŕ­ členná sovétská skupina, která v prubéhu péti dnu provedla podrobný prúzkum do hloubky —650 m. Pak byla vystŕídána bohumínskou skupi­ nou, která béhem dalších tŕí dnu zmapovala vertikálni části jeskynního systému.

Sestup i výstup byl provádén dvoulanovou technikou (sestup na klad­ kách systému Petzl a výstup na tŕmenech typu Gibs) se sebejišténím.

Problémem byl retransport vaku v propasti —105 m, kde vétšina z nich byla vynášena vystupuj ícími speleology.

Z á v é r

e x p e d i c e

Po dokončení prací v K ­ l byla také dokončená povrchová mapa rajónu a zahájen retransport materiálu do údolí ŕeky Bzybu. Expedice byla za­ 275

Slovenské múzeum ochrany prírody a a jaskyniarstva OSI 01 liptovský MIKuláS

končená 21. srpna a členové výpravy po návšteve jedné turisticky prístup­ né jeskyné Kavkazu — N o v o a f o n s k é , zahájili prepravu zpét do CSSR komplikovanou poruchou motoru mikrobusu, kde došlo ke zničení jednoho válce.

Zpáteční cesta vedia pŕes Suchumi, Tbilisi, Krížový prusmyk (2379 m n. m.), Ordžonikidze, Roštov, Kyjev a Lvov do Bohumína. Za Kyjevem dochází ke zničení druhého válce mikrobusu S 1203, a tak další trasu bylo vozidlo taženo terénním gazem.

LITERATÚRA GVOZDÉCKIJ, N. A.: Karst edice „Príroda mira", Moskva 1981.

TINTILOZOV, Z. K.: Karstovyje peščery Gruzii. Akademie náuk Gruzínské SSR, Tbilisi 1976.

Slovenský kras XXII — 1984

O R G A N I Z Á C I A

K 50. VÝROČIU OBJAVENIA HARMANECKEJ JASKYNE MÁRIA KARCOLOVÁ

Roku 1982 oslavovala významné jubileum jedna z dvanástich sprístup­ nených jaskýň na Slovensku — Harmanecká jaskyňa. 10. októbra 1982 sa zišli účastníci V. valného zhromaždenia Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti spolu s predstaviteľmi Ústredia štátnej ochrany prírody, zástupcami OV KSS v Banskej Bystrici a bývalými pracovníkmi jaskyne, aby si pri­ pomenuli, že od objavenia tejto jaskyne uplynulo päťdesiat rokov. Sláv­ nostnú atmosféru celého podujatia znásobila účasť objaviteľa Michala B a c ú r i k a, ktorý si pri prehliadke jaskyne zaspomínal na svoje obja­ viteľské krôčky, na veselé i menej veselé chvíľky spojené s objavom, sprístupňovaním i prevádzkou jaskyne. Pracovníci, ktorí prispeli k jej úspešnému rozvoju, prevzali čestné uznanie Ústredia štátnej ochrany prí­ rody.

Polstoročie uplynulo teda od chvíle, keď podzemné krásy tejto jaskyne uzrel človek prvý raz. Vnímavému pozorovateľovi stačí dobre sa poobze­ rať okolo seba skôr, než vstúpi do jaskyne, aby pochopil túžbu mladého, vtedy sotva 18­ročného Michala Bacúrika, obyvateľa Dolného Harmanca, násobenú láskou k prírode a obdivom k jej veľkoleposti. Každý, kto pre­ koná takmer polhodinový výstup po serpentínovom chodníku a zastane pred jaskyňou, spýta sa, prečo práve sem smerovali objaviteľove kroky, keď všade naokolo sa n ú k a j ú nespočetné možnosti na uspokojenie zveda­ vého bádateľa. Odpoveď je celkom jednoduchá.

Vstupný priestor do jaskyne bol obyvateľom blízkeho i vzdialeného okolia známy od nepamäti. Priliehavý názov I z b i c a dostal možno prá­ ve preto, že poskytoval úkryt pred nepriazňou počasia tým, ktorých sem priviedli pracovné povinnosti — drevorubačom, lesným robotníkom, ako a j tým, ktorí sem zablúdili pri potulkách krajom. Práve tento otvor posky­ toval dostatok priestoru mladíckej fantázii povzbudzovanej správami o úspešných objavoch v Demänovskej doline, ktorú Michal Bacúrik v tom čase osobne navštívil. Svoju úlohu zohrali a j skúsenosti získané pri návšte­ ve jaskýň nachádzajúcich sa na okolí ­ v Hornej a Dolnej Túfnej. Pod 2 7 7

vplyvom týchto správ i osobných zážitkov sa mladému Bacúrikovi čoraz naliehavejšie vtierala do mysle otázka, prečo by sa niečo podobné ne­ mohlo vyskytnúť a j v tomto kraji. Začiatkom roku 1932 si pri svojich výskumných výpravách všimol množstvo netopierov, vyletujúcich z otvo­ rov v skalných stenách Izbice. Pri pozornejšom skúmaní objavil malý otvor, z ktorého prúdil silný prievan.

Dnes môžeme konštatovať, že trochu náhoda, trochu objaviteľský in­ štinkt a zrejme veľká dávka vytrvalosti a pevnej vôle pomohli objaviť tento skvost prírody.

Po namáhavej, takmer dvojtýždňovej drine sa mu podarilo prekopať otvor a zväčšiť ho natoľko, aby mohol liezť ďalej. Tak 22. júna 1932 v skorých ranných hodinách prvýkrát zatajil dych v priestoroch jaskyne, ktorej rozlohu a zvláštnosti výzdoby v tej chvíli ani netušil. K ďalšej práci si prizval priateľov. To však už objav nemohol ostať utajený. O niekoľko mesiacov navštívil jaskyňu z poverenia starostu mesta Banskej Bystrice mestský notár spolu s fotografom. Ten urobil prvé fotografické zábery, ktoré vyvolali nadšenie verejnosti. Mestská rada nariadila rozšíriť úzky priechod a 25. júna 1933 jaskyňu navštívila jej delegácia. Zvláštnosti sin­ trovej výzdoby, predovšetkým povlaky mäkkého sintra na stenách, vyvo­ lali v predstaviteľoch mesta dojem, že „jaskyňa je príliš mladá a výzdoba sa ešte len vytvára". S týmto zdôvodnením jaskyňu uzavreli a zakázali do nej prístup.

Roku 1936 sa začalo s výstavbou železničnej trate Banská Bystrica — Diviaky. Existencia jaskyne bola už známa a nebolo možné zabrániť pre­ nikaniu zvedavcov do jej priestorov. Roku 1938 sa vď aka finančnej pod­ pore Štátnych lesov v Banskej Bystrici mohli v jaskyni obnoviť prieskum­ né práce. Objavy ďalších priestorov sú spojené s menom Ottu O n ­ d r o u š k a, ktorý tu zúročil skúsenosti získané pod vedením prof. Abso­ lona v Moravskom krase. V spolupráci s Vojtechom K o v a l č í k o m sa mu podarilo preniknúť do Veľkého dómu. Bokom neostal ani Michal Ba­ cúrik. Po návrate z vojenskej prezenčnej služby roku 1938 pokračoval v prieskume jaskyne spoločne s Františkom B a b j a k o m. Tento sľubný prieskum jaskyne zabrzdili vojnové udalosti. Počas SNP slúžila jaskyňa ako úkryt miestnym obyvateľom.

Oživený ruch okolo jaskyne zaznamenávame až po oslobodení. Podrob­ ný výskum dovtedy známych priestorov, ako a j prieskum ďalších častí sa začal roku 1946. Stretávame sa opäť s menami Ottu Ondrouška, Michala Bacúrika a Vojtecha Kovalčíka. K nim sa p r i p á j a j ú Pavol Bučan, J á n Beňo, Ladislav Sperka a ďalší. V závere roka navštívil jaskyňu Voj­ tech B e n i c k ý. Skupina pracovníkov Prírodovedeckého ústavu z Bra­ tislavy urobila v tomto období prvý podrobný faunistický prieskum. O rok neskôr navštívil jaskyňu a j prof. Absolon. Počas roka 1948 sa Viliam Lenčo venoval geologickému prieskumu jaskyne a jej okolia.

Dôkazom neustále stúpajúceho záujmu verejnosti o jaskyňu bolo vytvo­ renie jaskyniarskej komisie pri MNV v Banskej Bystrici roku 1946. J e j 278

úlohou bolo pripravovať a viesť spristupňovacie práce v jaskyni a zabez­ pečiť ich z finančnej i odbornej stránky. Popri intenzívnej prieskumníc­ kej činnosti nadobúdala stále väčšiu dôležitosť otázka jej sprístupnenia.

V tejto súvislosti roku 1949 jaskyňu s okolím zamerali pracovníci Vojen­ ského zemepisného ústavu z Prahy pod vedením G. B á r t ú a J. D l o u ­ h é h o. Na prelome rokov 1949—1950 opäť zameral jaskyňu i s okolím Ladislav J u r á k. Podstatne sa zlepšila i finančná situácia. Krajský ná­ rodný výbor v Banskej Bystrici so súhlasom Povereníctva školstva a osvety naplánoval na spristupňovacie práce v prvom období 2 milióny Kčs. Výskumných prác spojených so sprístupňovaním sa iniciatívne ujala po svojom vzniku Slovenská speleologická spoločnosť.

Spristupňovacie práce v jaskyni sú vždy spojené s množstvom ľudskej námahy, obetavosti a trpezlivosti. Avšak sprístupňovať jaskyňu v takých­ to podmienkach, v takom teréne, v akom sa nachádza Harmanecká jasky­ ňa, to vyžaduje aspoň zdvojnásobiť svoje sily. Predovšetkým bolo treba vybudovať prístupový chodník k jaskyni a potom vynášať na chrbtoch materiál, pracovné nástroje, pomôcky. Pretože to bola práca nielen na­ máhavá, ale a j finančne náročná (za vynesenie 1 kg materiálu sa v prvom období sprístupňovacích prác platili 3 Kčs), bolo potrebné uvažovať o vý­ hodnejšom spôsobe dopravy. Michal Bacúrik prišiel na nápad zostrojiť jednoduchú lanovku. Mimoriadne ťažkosti boli a j so zaobstarávaním ma­ teriálu. Vďaka obetavosti zainteresovaných ľudí sa postupne všetky ťaž­ kosti prekonali. Počas roka 1950 bola jaskyňa elektrifikovaná a pripravená prijať prvých návštevníkov. Jaskyňu slávnostne otvorili 3. septembra 1950. Harmanecká jaskyňa sa tak stala prvou jaskyňou sprístupnenou na Slovensku po oslobodení a je zároveň jedinou jaskyňou, ktorú sprístupňo­ vala Slovenská speleologická spoločnosť. J e j prvým správcom sa stal Mi­ chal Bacúrik. Ešte do konca roku 1950 navštívilo jaskyňu takmer 9500 návštevníkov a o rok neskôr už viac ako 30 000. Do konca roku 1982, teda za 32 rokov, navštívilo jaskyňu 811 500 našich i zahraničných návštevní­ kov.

Za ten istý čas mala jaskyňa viacerých majiteľov, resp. správcov. Po sprístupnení do roku 1952 spravoval jaskyňu Mestský národný výbor v Banskej Bystrici prostredníctvom Hostiteľských závodov mesta. Od roku 1952 do roku 1954 bola v správe Riaditeľstva cestovného ruchu a od ro­ ku 1954 v správe Turistu, n. p. K zásadným zmenám v riadení, ochrane a prevádzke našich jaskýň došlo roku 1965, keď problematika jaskýň pre­ šla z pôsobnosti Ministerstva vnútorného obchodu do pôsobnosti Povere­ níctva SNR pre školstvo a kultúru. Jaskyne začali spravovať krajsky ria­ dené múzeá. Harmaneckú jaskyňu spravovalo Múzeum slovenského krasu.

Roku 1970, po vytvorení prvej jednotnej jaskyniarskej organizácie — Správy slovenských jaskýň, stala sa j e j súčasťou. Môžeme konštatovať, že tento krok znamenal podstatné zlepšenie celkovej starostlivosti o jaskyne, keďže sa vytvorili priaznivejšie podmienky pre dôsledné riešenie otázok spojených so sprístupňovaním, údržbou a prevádzkou jaskýň. Od roku 279

1981 patrí jaskyňa Ústrediu štátnej ochrany prírody, ktoré zriadili ako ústrednú odbornú organizáciu štátnej ochrany prírody s úlohou zabezpe­ čovať rozvoj ochrany prírody, vrátane jaskyniarstva.

Z významnejších akcií týkajúcich sa údržby, opráv a prevádzky jasky­ ne spomenieme aspoň tie, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch: úpra­ va prístupového chodníka, vybudovanie provizórneho skladu a materiálo­ vej lanovky, oplotenie portálu nad jaskyňou, betónovanie chodníkov a celková úprava prehliadkovej trasy, oprava elektroinštalácie, vypracova­ nie štúdie rekonštrukcie vstupného areálu. Zameralo sa okolie jaskyne v súvislosti s prípravou výstavby nového vstupného areálu, ktorý by umocnil zážitok z návštevy jaskyne, čo iste nie je zanedbateľné, ak si uvedomíme, že jaskyňu navštívi každoročne viac ako 20 000 návštevníkov.

Päťdesiat rokov od objavenia jaskyne je nepatrným zlomkom v porov­ naní s vekmi, ktoré ju tvorili. Cieľom nášho príspevku nebolo komplexné spracovanie histórie Harmaneckej jaskyne. Je to len krátka zastávka a za­ myslenie sa pri významnom výročí, na okraj ktorého sma načrtli skutoč­ nosti, ktoré zasluhujú pozornosť a ku ktorým sa t r e t á v budúcnosti vra­ cať.

Slovenský kras XXII — 1984

SPRÁVA O ČINNOSTI SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI ZA ROK 1982 JOZEF HLAVÁČ

Ú V O D Činnosť organizácie sa niesla v znamení konania 5. valného zhromažde­ nia. Úsilie jaskyniarov sa zameriavalo na splnenie úloh prijatých pred­ chádzajúcim valným zhromaždením. V týchto intenciách dosiahla SSS významných úspechov.

5. v a l n é z h r o m a ž d e n i e

Podľa stanov Slovenskej speleologickej spoločnosti zvolalo predsed­ níctvo zasadnutie 5. valného zhromaždenia. Vrcholné rokovanie dobrovoľ­ ných jaskyniarov sa uskutočnilo v dňoch 8.—10. októbra 1982 na Donova­ loch. Súčasťou podujatia boli oslavy 50. výročia objavenia Harmaneckej jaskyne.

Na rokovaní sa zúčastnilo 96 delegátov a hostí. Valné zhromaždenie pre­ rokovalo a schválilo správu o činnosti, správu o hospodárení, správu kon­ trolnej a revíznej komisie za obdobie od 4. valného zhromaždenia, plán rozvoja činnosti na obdobie rokov 1982 — 1985. Čestné uznania SSS za významnú speleologickú činnosť a objavy prevzalo päť kolektívov a 19 jednotlivcov. Valné zhromaždenie prijalo uznesenie, ktoré ukladá všetkým členom a orgánom Spoločnosti podieľať sa na plnení úloh pri prieskume, výskume, dokumentácii a ochrane krasových javov, ako a j pri výchove členov a prezentácii jaskyniarstva. Okrem pracovného programu si účast­ níci pozreli výstavu víťazných fotografií Speleofotografia '82, vypočuli si niekoľko prednášok o zahraničných cestách našich speleológov a zúčast­ nili sa na oslavách už spomínaného 50. výročia objavenia Harmaneckej jaskyne. Jaskyňu navštívili v sprievode jej objaviteľa Michala Bacúrika.

V závere pracovného programu zvolilo valné zhromaždenie orgány SSS na budúce funkčné obdobie v tomto zložení: Predsedníctvo: predseda — Alfonz Chovan, členovia — Ing. Arpád Abonyi, Štefan Belička, Ing. Jozef Hlaváč, RNDr. Zdenko Hochmuth, 2 8 1

Obr. 1. Účastníci 5. valného zhromaždenia Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Foto M. Eliáš

RNDr. Jozef Jakál, CSc., Jozef Kucharovič, Ing. Marcel Lalkovič, RNDr. Pavol Mitter, CSc., PhMr. Štefan Roda, Ing. Ján Slančík, náhradníci — Ing. Ivan Demovič, Gustáv Stibrányi.

Kontrolná a revízna komisia: Ing. Mikuláš Erdôs, RNDr. Dušan Kubíny, CSc., JUDr. Peter Varga, náhradník: Ing. Peter Stefanča. Č L E N S K Á

Z Á K L A D Ň A

Spoločnosť v uplynulom období prijala do svojich radov 47 nových čle­ nov. Pri výmene členských preukazov vylúčilo predsedníctvo dovedna 94 členov, z toho 74 členov pre nezáujem o ďalšiu činnosť v organizácii a 20 pre úplnú pasivitu. Členstvo ukončilo 7 členov na vlastnú žiadosť a 5 členovia zomreli. Ku koncu roka evidujeme 685 členov, pričom 33 členov je nezaradených a 652 organizovaných v oblastných skupinách. Na časti pracovného územia skupiny Liptovský Mikuláš zriadilo predsedníctvo sa­ mostatnú oblastnú skupinu so sídlom v Demänovskej doline. V súčasnosti registrujeme v krasových územiach Slovenska 33 oblastných skupín.

282

Č I N N O S Ť

P R E D S E D N Í C T V A

Podľa plánu činnosti uskutočnilo predsedníctvo päť riadnych a jedno zasadnutie rozšírené o vedúcich oblastných skupín. Na rokovania boli po­ zývaní náhradníci predsedníctva, predseda KRK, zástupca MK SSR a riadi­ teľ ÚSOP. Po valnom zhromaždení menovalo predsedníctvo svojich členov do funkcií takto: podpredseda: RNDr. jGzef Jakál, CSc., Ing. Arpád Abonyi, tajomník: Ing. Jozef Hlaváč, pokladník: Ing. Marcel Lalkovič, hospodár: Štefan Belička.

Predsedníctvo sa okrem vlastnej riadiacej činnosti zaoberalo týmito zá­ važnejšími otázkami: — schválil sa plán na rok 1982 s finančným krytím jednotlivých úloh; — menoval sa organizačný výbor na prípravu a realizáciu 5. valného zhromaždenia; — predsedníctvo usmerňovalo prípravu a realizáciu jaskyniarskeho týždňa; — odporúčali sa zástupcovia SSS do komisií UIS prostredníctvom ČSKV; — zrušila sa komisia pre speleoterapiu pre nezáujem v členskej základni; — usporiadal sa prvý ročník výstavy jaskyniarskej fotografie Speleofoto­ grafia '82 a súčasne sa menovala súťažná porota; — zaoberalo sa problematikou zostavovania a vydávania Spravodaja SSS, čo napokon skončilo menovaním novej redakčnej rady; — schválil sa návrh na hospodárske smernice organizácie, postúpené nad­ riadenému orgánu na schválenie; — po valnom zhromaždení bolo menované zloženie odborných komisií; — spolupracovalo na organizovaní Medzinárodného speleologického ko­ lokvia ČSSR 1982 a — kontrolovala sa činnosť JZS. Č I N N O S Ť O D B O R N Ý C H

K O M I S I Í v

Pri predsedníctve na riešení špecifických otázok pracujú odborné ko­ misie: 1. Komisia pre Jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce priamo usmerňuje výkonnú zložku. Členovia JZS sa zúčastnili na dvoch spo­ ločných precvičeniach v jaskyniach Slovenského krasu. Jednotlivé zá­ chranné družstvá zorganizovali niekoľko samostatných cvičení. Komi­ sia pripravila učebné texty pre čakateľov JZS. Do výcviku boli zarade­ ní piati čakatelia. Členovia rožňavského družstva zasahovali v prípade ťažkého úrazu v Čertovej diere.

2. Technická komisia sa venovala vývoju acetylénovej lampy. Zorganizo­ vala výrobu transportných batohov a pracovných kombinéz. Komisia

283

sa venuje testovaniu horolezeckých lán používaných v rôznych spele­ ologických podmienkach, vlastnému vývoju a konštrukcii horáka s elektrickým zapaľovaním, výrobe termovložiek pod kombinézy.

3. Komisia pre speleologickú dokumentáciu spracovávala zásady pre kom­ plexnú dokumentáciu krasových javov, skúmala zahlásené speleologic­ ké objavy, zaoberala sa meračskou dokumentáciou. Spracovala návrh na rozšírenie pracovného územia skupiny Piešťany, vymedzila územie skupine Demänovská dolina. Výbor komisie pripravoval realizáciu 2. konferencie Dokumentácia krasu a jaskýň.

4. Komisii pre študijné a vedecké styky so zahraničím sa nepodarilo za­ bezpečiť vycestovanie národnej výpravy do francúzskych Pyrenejí. Členovia komisie udržovali kontakty s rôznymi speleologickými inštitú­ ciami v zahraničí a zabezpečovali sprievod zahraničných speleológov v krasových územiach Slovenska.

5. Členovia komisie pre aplikovaný speleologický výskum a prieskum spo­ radicky zabezpečovali výkon funkcie ručiteľa oblastnej skupiny. Apli­ kovaný prieskum a výskum vykonávali skupiny Rožňava, Spišská Belá a Rimavská Sobota.

6. Predsedníctvo zriadilo komisiu pre fyzikálne a chemické procesy v kra­ se.

Komisie pre ochranu krasu, výchovu a speleopotápanie nevykazovali činnosť podľa plánovaných úloh.

C I N N O S T O B L A S T N Ý C H

S K U P Í N zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYXWV

O b l a st n á s k u p i n a K o š i c e — J a s o v

Jaskýniari zamerali časti priestorov v jaskyni Gajdova štôlňa a v J a ­ sovskej jaskyni. V Sieni za sifónom v Jasovskej jaskyni urobili výskum geologicko­štruktúrnych pomerov. V Jasovskej planine v oblasti Železnej brány preskúmali a zdokumentovali 4 jaskyne. V Drienoveckej jaskyni sondovali v závaloch s čiastkovými postupmi. V rámci dokumentácie spracovali 2 jaskyne v oblasti Malého Ružinka a Bielej skaly.

Ob l a st n á s k u p i n a Sp i š s k á N o v á V e s

Jaskyniari pokračovali v prieskume, výskume a dokumentácii Straten­ skej jaskyne. Pri prieskume Chodby prekvapení a Kryštálovej chodby objavili 520 m nových priestorov, ktoré zdokumentovali. Jaskyňa dosiahla dĺžku 16 000 m. Vykonávali v nej mikroklimatické pozorovania. Značné úsilie venovali spracovávaniu identifikačných kariet krasových javov Slo­ venského raja. Pri príležitosti 10. výročia objavenia Stratenskej jaskyne usporiadali výstavu v MSK a OP a v Spišskej Novej Vsi. 284

O b l a st n á s k u p i n a Ro ž ň a v a

Úspechy potápačov v prekonávaní sifónov v Krásnohorskej jaskyni podnietili domácich jaskyniarov k aktivite. V známej pukline sa im poda­ rilo preniknúť do nepoznaných priestorov s unikátnou výzdobou, v dĺžke asi 120 m. Pri obci Kováčová na Hornom vrchu objavili jaskyniari prie­ pasť hlbokú 55 m s celkovou dĺžkou priestorov do 100 m. Priepasť pome­ novali Býčia. V Ponornej priepasti vykonali práce potrebné na čerpanie koncového sifónu. Spolupracovali pri potápačskom prieskume vyvieračky Skalistý potok. Niekoľko akcií venovali prieskumu Čertovej diery a kra­ sovým javom východnej časti Silickej planiny. Členovia sa podieľali na činnosti JZS. O b l a st n á s k u p i n a Sp i š s k á B e l á

Prieskumom chodby 8. marca objavili jaskyniari ďalších 100 m chodieb v jaskyni Javorinka vo Vysokých Tatrách. Z jaskyne vyhotovili topogra­ fickú a geomorfologickú mapu. V Tristarskej jaskyni prenikli o 50 m niž­ šie ako pri objavoch v rámci JT '81. Jaskyňu uzatvorili. V Belianskej jaskyni v Hladovej priepasti uskutočnili farbiaci pokus. V jaskyni Mokrá diera v Javorovej doline spolupracovali s potápačmi na prieskume kon­ cového sifónu. Vo viacerých jaskyniach Vysokých a Belianskych Tatier vykonávali výskum mäkkých sintrov na objasnenie ich genézy. Venovali sa i pseudokrasu Levočských vrchov. Zorganizovali gramokoncert v Be­ lianskej jaskyni.

O b l a st n á s k u p i n a Ša f á r i k o v o

Členovia skupiny realizovali prieskumné práce na lokalitách Starňanské­ ho krasu, priepasti Puklina a Cinčianska jaskyňa č. 2, kde dosiahli po­ stupy 10, resp. 12 m. Na planine Koniar zaregistrovali neznámu 6 m hl­ bokú priepasť. V Strelnickom krase objavili jaskyňu Studnička hlbokú 8 m.

O b l a st n á s k u p i n a T i so v e c

Členovia skupiny skúmali možnosti ďalších prienikov v jaskyniach Tep­ lica a Daxner. V závrte pri Jakubcovi v Suchých doloch dosiahli čiastkový postup, dno sondy zabezpečili pažením. Veľa času venovali spracováva­ niu podkladov na identifikačné karty. S Československou televíziou za­ bezpečili filmovú snímku o svojej práci.

O b l a st n á s k u p i n a B r e z n o

V jaskyni Mŕtvych netopierov (Kozie chrbty, Nízke Tatry), ktorá bola najvýznamnejším objavom roku 1981, objavili v uplynulom období 600 m 285

chodieb a zamerali 1068 m jaskynných priestorov. V súčasnosti má jasky­ ňa zameraných 1618 m priestorov s hĺbkou ­ 2 2 0 m. Za 16 mesiacov in­ tenzívnej činnosti breznianskych a banskobystrických jaskyniarov sa jas­ kyňa Mŕtvych netopierov zaradila na tretie miesto v tabuľke najhlbších čs. jaskýň. Najväčšiu zásluhu na činnosti má objaviteľ jaskyne Milan Stéc a vedúci skupiny Ferdinand Jirmer. Jaskyňa je okrem svojej zvlášt­ nej morfológie zaujímavá aj nálezmi neobvyklého množstva kostí rôznej horskej fauny a netopierov. Kvôli ochrane jaskyňu uzatvorili.

O b l a st n á s k u p i n a P r e š o v

V náročných podmienkach uzatvorili jaskyniari vchod do jaskyne Zlá diera. Pokračovali v prieskume jaskýň Diablova diera a Zlá diera v masí­ ve Braniska. Jaskyne súčasne dokumentovali. V Kopytovskej doline zare­ gistrovali dve nové jaskyne s celkovou dĺžkou 40 m. Zorganizovali 7 be­ sied so 400 účastníkmi a zahraničnú cestu do Rumunska.

O b l a st n á s k u p i n a l i p t o v s k ý

Tr novec

Členovia skúmali možnosť preniknúť do nových priestorov v známych jaskyniach Dúpnica, priepasť č. 1 v masíve Mnícha a vo vyvieračke Hôľ­ neho potoka. Rekognoskáciou pravej strany Suchej doliny zaregistrovali niekoľko menších jaskýň. Zorganizovali hodnotnú študijnú cestu do Ju­ hoslávie, kde navštívili významné jaskyne Dinárskeho a Chorvátskeho krasu.

Ob l a st n á s k u p i n a L i p t o v s k ý

Mi k u l á š

Jaskyniari vykonávali svoju činnosť najmä v krasových lokalitách se­ vernej časti Jánskej doliny v Nízkych Tatrách. S využitím priazni­ vých klimatických podmienok objavili v Novej Stanišovskej jasky­ ni 150 m nových priestorov. Uvedené objavy naznačujú ďalšie perspektívy tejto jaskyne. V Skopovej jaskyni sa nepodarilo preniknúť cez zával. Za­ registrovali tri krasové javy a v jednom z nich, v jaskyni na Brtkovici, intenzívne sondovali s čiastkovými postupmi. ) b l a st n á s k u p i n a D o l n ý

Ku b í n

Jaskyniari skúmali možnosti ďalších prienikov v Brestovskej jaskyni.

Pomáhali v činnosti potápačom pri zameriavaní 125 m sifónu. Začali so systematickým povrchovým prieskumom masívu Osobitej. Objavili jasky­ ňu pri Malej Lučivnej.

286

Oblastná skupina Ružomberok V jaskyni KR­11 otvorili ružomberskí jaskyniari južnú vetvu, kde zá­ valom prenikli do hĺbky ­ 2 0 m. Potápačská akcia v jaskyni Občasná vy­ vieračka potvrdila malú nádej na prekonanie 165 m dlhého sifónu. Po­ vrchovým prieskumom zaregistrovali krasovú jamu s označením KR­16.

Na lokalizáciu krasových javov zamerali 2000 m dlhý polygónový ťah spá­ jajúci lokality v masíve Kresanice. Ing. Patek a dr. Hochmuth sa podie­ ľali na vypracovaní metodiky mapovania vodou zatopených priestorov.

Uzatvorili horný vchod do Liskovskej jaskyne.

Oblastná skupina Skýcov Členovia skupiny pokračovali v prieskume rozpracovaných lokalít, naj­ mä jaskyne Predný brloh. V blízkosti tejto jaskyne otvorili novú sondu bez väčších úspechov.

Oblastná skupina Zvolen ^ Členovia pokračovali v prieskume najhlbšej čs. jaskyne Starý hrad na S strane Nízkych Tatier. V najhlbšom mieste vybudovali dve hrádze na odčerpanie jazera pred sifónom. Zanesený sifón neprekonali. Nad Stud­ ňou radosti prekonali občasný sifón a objavili 150 m chodieb. V závere roka vykopali sondu v Z stene Révajovho dómu a po 150 m prenikli do 40 m vysokého mohutného kaňonu. Jaskyniari predpokladajú, že v strmo klesajúcich chodbách dosiahli väčšiu hĺbku ako doteraz známe miesto ­ 3 4 3 m. Objavili 400 m priestorov, čím dĺžka jaskyne dosiahla 3072 m.

Oblastná skupina Banská Bystrica Na pracovnom zráze jaskyniarov objavili viac ako 300 m nových cho­ dieb v Ponickej jaskyni. Stalo sa tak po náročnom čerpaní sifónu v pro­ stredí s nízkym obsahom kyslíka v ovzduší. V Harmaneckom krase zare­ gistrovali novú jaskyňu s názvom Rakytov. Spracovali materiály a odo­ vzdali 11 identifikačných kariet jaskýň pracovného územia. Aktívne spo­ lupracovali na organizovaní 5. valného zhromaždenia a osláv 50. výročia objavenia Harmaneckej jaskyne.

Oblastná skupina Terchová Vo Vrátnej doline v Medvedej jaskyni 2 objavili jaskyniari 110 m no­ vých priestorov s kvapľovou výzdobou. V Kukurišovej jaskyni prenikli cez 27 m dlhý zanesený sifón a objavili riečne chodby prerušené závalom V masíve Prostej objavili 12 m dlhú riečnu jaskyňu s perspektívou jej

287

pokračovania. Niekoľko akcií venovali prieskumu Hradnej jaskyne (Streč­ no), Krivánskej priepasti, krasovej jame č. 8 vo Vrátnej s čiastkovými postupmi.

Oblastná skupina Dubnica nad Váhom V jaskyni na Rúbaní vyčerpali jaskyniari sifón a prenikli do nových priestorov v dĺžke 50 m. Čiastkové postupy dosiahli v Mojtínskej priepast­ nej jaskyni, v jaskyni Medzivŕšie a vo Svrčinovci. V krasovom území Strážovských vrchov — Ilavská roveň zaregistrovali dve nové jaskyne.

Značnú časť pracovného úsilia venovali dokumentácii krasových javov a jaskýň svojho územia. Dohromady objavili viac než 100 m nových jaskyn­ ných priestorov.

Oblastná skupina Dolné Orešany Jaskyniari vykonávali sondovacie práce v jaskyniach Mesačná a Jele­ nec, kde zaznamenali určité čiastkové výsledky.

Oblastná skupina Bratislava Vo Veľkom ponornom závrte dosiahli hĺbku 13 m. V Silnického jasky­ ni dokončili zameranie s dĺžkou 200 m a prevýšením 46 m. Ďalšie son­ dážne práce sa uskutočnili v jaskyniach Sedmička, Ponorná J—1 a P—2.

V Majkovej jaskyni vystužili členovia vstupnú šachtu a osadili uzáver.

V Riečnej jaskyni vykonal neorganizovaný potápač prienik cez dva sifó­ ny do vzdialenosti 28 m, kde uviazol v štrkových nánosoch. V Silnického jaskyni (P­4) objavili jaskyniari pokračovanie priestorov s dĺžkou 42 m.

Oblastná skupina Uhrovec Členovia skupiny naďalej pokračovali v prieskume jaskýň Melková a Vlčí dol. V jaskyni Melková dosiahli hĺbku ­ 2 2 m s tým, že komín sa zužuje na nepriechodnú puklinu. Vykonali čiastočne rekognoskáciu vý­ chodnej časti Rokošského krasu Strážovských vrchov.

Oblastná skupina Blatnica Aktivita blatnických jaskyniarov priniesla ďalší úspech. V neznámej niekoľko metrov dlhej jaskyni v závere Belianskej doliny prekopali ná­ nosy a vstúpili do priestorov, ktoré nasvedčujú, že jaskyňa je jednou z najvýznamnejších vo Veľkej Fatre. Jaskyňa s dĺžkou 250 m dostala ná­ zov Javorina. V dvoch etapách objavili 80 m chodieb v Ziarnej jaskyni 2.

Uvedené objavy čiastočne zamerali. Členovia skupiny sa rozhodnou mie­ rou zaslúžili o úspešný priebeh jaskyniarskeho týždňa v ich krasovom území.

288

Oblastná skupina Piešťany Po pridelení strednej časti krasového územia Považského Inovca skupi­ ne začali jaskyniari s rekognoskáciou terénu. Zaregistrovali viacero per­ spektívnych lokalít. Na jednej z nich, s pracovným názvom jaskyňa Pod vyrúbaním, objavili v náročných podmienkach 45 m chodieb. Jaskyňu uzatvorili. V jaskyni Havran dosiahli v hĺbke 50 m čiastkové postupy, i JUfeW.' Oblastná skupina Demänovská dolina Rozhodnutím predsedníctva bola 23. apríla 1982 zriadená oblastná sku­ pina so sídlom v Demänovskej doline. Hlavnou lokalitou bola jaskyňa Ko­ sienky v masíve Krakovej hole. Na vytypovanom mieste prerazením sin­ trovej platne objavili jaskyniari prvé horizontálne priestory tejto —97 m hlbokej jaskyne. Objavené chodby boli zamerané v dĺžke 80 m. Pavel Staroň a Ján Šmoll objavili neznámu jaskyňu na pravej strane Demänov­ skej doliny s názvom Štefanová 2. Farbiaci pokus novoobjaveného ponoru v Mošnickej doline overil súvislosť s Mošnickou vyvieračkou. O vyrieše­ nie dlhoročného problému spojenia jaskýň Vyvieranie — Demänovská jaskyňa Slobody sa pokúša člen skupiny Vladimír Žikeš. Potápačským spôsobom prekonal dva sifóny, objavil 40 m dlhý dóm, spolu prekonal vzdialenosť 100 m. Prieskum sa zastavil pred 3. sifónom.

Oblastná skupina Čachtiee V januári objavili členovia skupiny ďalšie pokračovanie systému Čach­ tickej jaskyne v dĺžke 200 m. Zamerali do 500 m chodieb. Čachtická jaskyňa má v súčasnosti dĺžku 3500 m. Sondážne práce pokračovali na lo­ kalitách Landrovec a Štepnica s čiastkovými postupmi. Na prieskum jas­ kynných priestorov použili rádiotest.

Oblastná skupina Rimavská Sobota Pri príležitosti 10. výročia vzniku skupiny usporiadali jaskyniari v priestoroch Gemerského múzea výstavu, ktorú navštívilo 1270 návštev­ níkov. Výstava veľmi dobrej úrovne prezentovala bohatú činnosť skupiny.

V jaskyni Podbanište postúpili o 62 m. Uskutočnili geologický, geomorfo­ logický a speleologický výskum krasu Troch peniažkov, Mutonu a krasu pri Jelšavskej Teplici. Zaoberali sa výskumom vápnomilnej vegetácie a fauny jaskýň Drienčanského krasu. V rámci dokumentácie vyhotovili 9 identifikačných kariet jaskýň a zamerali 127 m jaskynných priestorov.

Oblastná skupina Jedľové Kostoľany Jaskyniari pracovali v krasových lokalitách Malá Lehota a Píla. Vyko­ 289

návali tu ochranárske a sondovacie práce. Na lokalite Pila zaregistrovali neznámu jaskyňu. Vymenili uzáver na jaskyni Píla.

Oblastná skupina Chtelnica V Mesačnej jaskyni v Považskom Inovci prekonali jaskyniari zanesenú chodbu a objavili 82 m jaskynných priestorov. V súčasnosti dosahuje dĺž­ ku 152 m s prevýšením 37 m a stáva sa najvýznamnejšou jaskyňou uve­ deného horstva. Objavené priestory zamerali. Čiastkové postupy dosiahli na lokalitách — závrtoch č. 13 a 18 a v Zbojníckej jaskyni v strednej časti Malých Karpát.

Oblastná skupina Plavecké Podhradie Členovia skupiny pokračovali v prieskume rozpracovaných lokalít Pla­ vecká jaskyňa, jaskyňa Pec, závrt Pohanská a v jaskyni s pracovným ná­ zvom Kabele. V jaskyni Pec narazili na kultúrne vrstvy. Lokalitu navští­ vil dr. J. Bárta, vykonal odborný posudok a dočasne zastavil sondovacie práce.

Oblastná skupina Trenčín Skupina, špecializovaná na prieskum vodou zatopených jaskynných priestorov, realizovala viacero významných akcií najmä na rozpracova­ ných lokalitách. V Brestovskej jaskyni spracovali metodiku a osadili po­ lygónové body na zameranie 125 m dlhého sifónu. Sifón vyvieračky Brestovskej jaskyne prekonali do vzdialenosti 22 m. V krasovom jazere pri Radošinej vykonali obhliadkový prieskum, do jaskynných priestorov neprenikli. Náročné akcie vykonali potápači vo vysokohorskom krase do jaskýň Občasná vyvieračka a Mokrá diera. V sifóne jaskyne Mokrá diera prenikli do vzdialenosti 195 m bez dosiahnutia hladiny, čím dosiahli naj­ dlhší prienik vykonaný členmi SSS v našich krasových územiach. V jas­ kyni Skalistý potok prekonal Jozef Kucharovič dva sifóny a objavil 255 m chodieb. V Krásnohorskej jaskyni prenikli 2. sifónom a objavili asi 50 m dlhý dóm, ktorého strmé steny ich zastavili v ďalšom postupe.

Oblastná skupina Aquaspel — Košice Potápači z Košíc realizovali pracovné akcie na lokalitách Gajdova štôl­ ňa pri Jasove, v jaskyni Teplica v Tisovskom krase a v krasovom jazere pri Šafárikove. Čiastkové postupy dosiahli v jaskyni Teplica.

Komplexné výsledky činnosti oblastných skupín v praktickom speleo­ logickom prieskume, dokumentácii a ochrane krasových javov sú tieto: Roku 1982 bolo v krasových územiach SSR dohromady zaregistrovaných 290

32 neznámych jaskýň. Spolu s objavmi v známych jaskyniach dosahuje dĺžka objavených priestorov 4219 m. Jaskyniari zamerali a zdokumento­ vali 3689 m jaskynných priestorov. V rámci ochrany krasových javov uzatvorili vchody do 6 význačných jaskýň, tri poškodené uzávery vyme­ nili.

Dokumentačné stredisko Múzea slovenského krasu a ochrany prírody dostalo od oblastných skupín 388 technických denníkov, 73 identifikač­ ných kariet, 28 mapových plánov, niekoľko desiatok rôznych odborných správ, hlásení, fotografií, diapozitívov a negatívov.

K U L T t J R N O ­ V Ý C H O V N Ä A P U B L I K A Č N Á

Č I N N O S Ť

Členovia zorganizovali 80 prednášok a besied zameraných na výchovu a prezentáciu dobrovoľného jaskyniarstva na Slovensku. Naď alej sa roz­ víja spolupráca s masovokomunikačnými prostriedkami. Osobitne hodnot­ ná je spolupráca s Československou televíziou, ktorá odvysielala snímky o práci rožňavských, tisovských, košických a plaveckopodhradských jas­ kyniarov. Slavomír C h m e 1 a, člen OS Žilina, získal za filmový snímok S kamerou a halogénom čestné uznanie na 5. medzinárodnom speleologic­ kom filmovom festivale vo Francúzsku.

Väčšinu príspevkov v zborníku Slovenský kras XX publikovali naši členovia. Hodnotnými príspevkami sa uviedli dr. D. Kubíny, CSc., dr. Z. Hochmuth, trojica jaskyniarov zo Spišskej Novej Vsi — dr. Ľ. Kucharič, Ing. Tulis, dr. Steiner, ďalej dr. J. Klinda, PhMr. S. Roda, Ing. Ľ. R a j ­ man, dr. S. Pavlarčík, dr. J. Savrnoch.

Z iniciatívy predsedníctva SSS vydalo vydavateľstvo Osveta účelo­ vú publikáciuzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Praktická speleológia v náklade 2000 exemplárov. Publiká­ ciu zostavil kolektív popredných jaskyniarov pod vedením dr. J. Jakála, CSc. Poskytuje základné informácie o genéze krasu a príbuzných ved­ ných disciplínách, ktoré kras skúmajú, je zameraná na praktický prie­ skum, ochranu a rozšírenie krasu.

V rámci vnútroústavných informácií vydalo múzeum štyri čísla Spravodaja SSS, interného periodika našej organizácie, čísla 3, 4/1981 a 1, 2/1982. Činnosťou redakčnej rady Spravodaja sa zaoberalo predsed­ níctvo SSS a schválilo kádrové zmeny v redakčnej rade. Konštatujeme ďalšie skvalitnenie periodika n a j m ä v obsahovej náplni. Čísla 4/1981 a 2/1982 zostavili kolektívy oblastných skupín Zvolen a Rimavská Sobota. Členovia Spoločnosti publikovali výsledky svojej práce a j v iných pub­ likáciách, odborných a populárnych časopisoch a v dennej tlači.

E X K U R Z N Ä Č I N N O S Ť Najvýznamnejšou domácou udalosťou je tradičný jaskyniarsky týždeň.

Roku 1982 sa uskutočnil pod názvom G a d e r s k á d o l i n a '8 2 v dňoch 4 . ­ 8 . augusta s táborom v autocampingu pri Blatnici. Podujatia sa zú­ 291

častnilo 110 jaskyniarov z 27 oblastných skupín vrátane hostí CSS. Celo­ slovenská akcia bola zameraná na oboznámenie sa so súčasnými poznat­ kami z výskumu a praktického prieskumu rozčleneného krasu západnej časti Veľkej Fatry. V priebehu jaskyniarskeho týždňa si účastníci vypočuli 4 odborné prednášky, videli ukážku záchrany osôb predvedenú členmi JZS, navštívili významné krasové lokality Gaderskej, Blatnickej a Belian­ skej doliny. Jaskyniari z Blatnice zvládli úlohu hostiteľa na výbornú.

Osobitným momentom činnosti v našej organizácii sú pracovno­exkurzné akcie organizované medzi skupinami s konkrétnymi úlohami. Príkladov je veľa, spomenieme aspoň niektoré. Pracovný zraz jaskyniarov zo sku­ pín Banská Bystrica, Cachtice, Chtelnica, Trenčín, Skýcov a Brno v Po­ nickom krase priniesol objav v Ponickej jaskyni, spolupráca rožňavských, ružomberských, zvolenských, prešovských, blatnických a trnovských jas­ kyniarov prináša nové výsledky vo vývoji technických pomôcok. Jasky­ niari zo Spišskej Novej Vsi zorganizovali do Stratenskej jaskyne desiatky exkurzií; v poslednom čase sú to viac­menej pracovné akcie, z ktorých rezultujú nové objavy atď.

Naša organizácia sa rozhodnou mierou podieľala na organizovaní M e­ d z i n á r o d n é h o s p e l e o l o g i c k é h o k o l o k v i a Č S S R '8 2, ktoré sa uskutočnilo 29. 8. — 4. 9. 1982 v krasových územiach Slovenska za účinnej pomoci jaskyniarov z Liptovského Mikuláša, Rožňavy a Spiš­ skej Novej Vsi.

Slovenský kras XXII — 1984

JASKYNIARSKE TÝŽDNE SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI JOZEF HLAVÁČ

Roku 1949 vznikla Slovenská speleologická spoločnosť (SSS), organizá­ cia združujúca dobrovoľných záujemcov o speleológiu. Vznik jednotnej organizácie podmienila potreba vzájomnej konfrontácie činnosti pracov­ ných skupín a nutnosť získavať nové poznatky o krase a speleológii. Myš­ lienka realizovať spoločné podujatia členskej základne vyšla z radov miku­ lášskych jaskyniarov. Návrh Ondreja Horáka bol aplikáciou skúseností tatranskej horolezeckej a alpinistickej organizácie IAMES. Tak vznikla tradícia spoločných podujatí s názvom J a s k y n i a r s k y t ý ž d e ň .

História jaskyniarskych týždňov má tri výrazné obdobia. V prvom ob­ dobí sa uskutočnili tri jaskyniarske týždne v rokoch 1950—1952. Základ­ nou črtou týchto podujatí bol oboznamovací charakter s úsilím navštíviť čo najviac krasových lokalít. Pozývali sa všetci členovia organizácie, na jaskyniarskom týždni sa priemerne zúčastnilo 30 speleológov. V priebehu druhého roku 1951 sa vytvorila prvá pracovná skupina, ktorá napokon vykonala objav starým ponorom do Demänovskej jaskyne Slobody. Tretí jaskyniarsky týždeň sa uskutočnil na pozvanie Správy v Moravskom krase.

Rok 1953 bol začiatkom stagnácie SSS (vznik profesionálnych jasky­ niarskych skupín v rámci n. p. Turista, výskumom krasu sa mala zaobe­ rať SAV) a plánovaný štvrtý jaskyniarsky týždeň v muránsko­tisovskom krase sa neuskutočnil.

Druhé obdobie je charakteristické výrazným úsilím Múzea slovenského krasu (MSK) o zaktivizovanie najagilnejších jaskyniarov, členov SSS. Ria­ diteľ múzea a funkcionár SSS V o j t e c h B e n i c k ý organizoval expe­ dície do Veľkej ľadovej priepasti v Ohništi. Na akcie pozýval odborníkov s cieľom vykonať v rámci možností komplexný výskum tamojšieho kraso­ vého javu. Takto sa postupne uskutočnili už spomínané výpravy v rokoch 1955 a 1956 do Veľkej ľadovej priepasti v Ohništi, roku 1957 výskum Zvo­ nivej diery na Plešivskej planine, roku 1958 prieskum krasových javov v okolí Červenej skaly a Vernára, roku 1959 výskum krasových javov Čer­ 2 9 3

Obr. 1. Jaskyniarsky týždeň roku 1971 v Belianskyeh Tatrách. Výklad dr. Kubíny­ ho o geologickej stavbe Belianskyeh Tatier na lokalite Kardolina. Foto S. Pavlar­ čík

vených vrchov a priepasti Kresanica a roku 1960 speleologický výskum Zliechovskej hornatiny. Akcie v rokoch 1957—1960 boli prehlásené za jaskyniarske týždne SSS. Z ich číslovania a archívnych materiálov vyplý­ va, že druhú a tretiu expedíciu do Veľkej ľadovej priepasti v Ohništi považujeme za podujatia rovnakého charakteru. Druhé obdobie možno uzavrieť konštatovaním, že v rokoch 1955—1960 sa uskutočnilo šesť podu­ jatí v podobe jaskyniarskych týždňov. Zúčastnili sa na nich vedeckí pra­ covníci: dr. A. Droppa, dr. J. Otruba, ako a j agilní členovia SSS, speleo­ logickí pracovníci n. p. Turista, Ing. S. Kámen, S. Srol, O. Kňazovický, J. Jirásek, J. Majko, V. Rozložník, P. Droppa, dr. D. Kubíny, dr. V. Bu­ kovinský, A. Hlásna, M. Guzma, dr. A. Haninec a ďalší.

Na jaskyniarskych týždňoch sa dosiahli pozoruhodné výsledky vrátane speleologických objavov. Jaskyniarsky týždeň roku 1960 v Zliechovskej hornatine sledoval prvýkrát a j ciele prezentačné, keď autor správy V. Be­ nický napísal: „MSK v snahe vzbudiť záujem o speleológiu v írečitom ľude Strážovskej hornatiny uskutočnilo v rámci Jaskyniarskeho týždňa úspešný speleologický výskum . . . " Roku 1961 sa plánovaný jaskyniarsky týždeň na výskum Obrovskej 294

priepasti v Slovenskom krase neuskutočnil pre nedostatok finančných prostriedkov. Rok predtým vznikla Speleologická odbočka Slovenskej ze­ mepisnej spoločnosti, ktorej členmi sa stali i aktívni členovia SSS. Pod hlavičkou tejto organizácie sa v auguste 1963 uskutočnil jaskyniarsky týž­ deň za účinnej pomoci MSK, zampraný na výskum priepastí Červených vrchov v Západných Tatrách. Išlo o nadviazanie na pokračujúcu tradíciu, ale organizovaný bol Slovenskou zemepisnou spoločnosťou. Napriek tomu, že i na tomto podujatí sa zúčastnili členovia stagnujúcej SSS, nemožno ho zaradiť do počtu jaskyniarskych týždňov Spoločnosti.

V úsilí obnoviť činnosť pôvodnej SSS organizovalo MSK pod vedením riaditeľa Vladimíra Nemca v dňoch 27.­29. 10. 1967 pracovné stretnutie dobrovoľných jaskyniarov v Prosieckej doline. Bolo prvým impulzom na obnovenie činnosti organizácie. Na základe vzrastajúceho záujmu dobro­ voľných spolupracovníkov o spoluprácu s MSK na prieskume a výskume krasových území zorganizoval sa 20.­27. 7. 1968 jaskyniarsky týždeň v Brestovej za účasti 52 jaskyniarov. Od tohoto roku sledujeme nepretrži­ tú niť v organizovaní jaskyniarskych týždňov až po súčasnosť. Výnimku tvorí rok 1973, keď sa v ČSSR konal VI. medzinárodný speleologický kon­ gres a členovia Spoločnosti zabezpečovali pokongresové exkurzie a medzi­ národný tábor speleoalpinizmu a jaskyniarskej záchrannej služby.

V treť om období od roku 1968 do roku 1982 sa tak uskutočnilo 14 jasky­ niarskych týždňov. Po spomínanej Brestovej to boli Bystrá roku 1969, Dobšinská ľadová jaskyňa roku 1970, Belianske Tatry roku 1971, Sloven­ ský kras roku 1972, Slatinka nad Bebravou roku 1974, Borinský kras roku 1975, Jergaly (Harmanecký kras) roku 1976, Dobšinská ľadová jaskyňa (Slovenský t a j ) roku 1977, Demänovská dolina roku 1978, Tisovský kras (Suché doly) roku 1979, Jánska dolina (Nízke Tatry) roku 1980, Belianske Tatry (Sarpanec) roku 1981 a Gaderská dolina (Veľká Fatra) roku 1982.

Po obnovení činnosti SSS mali prvé jaskyniarske týždne pracovno­teore­ tický charakter. Významná zmena nastala roku 1971, keď pracovné akcie nahradili odborné exkurzie a teoretická výučba sa kontrolovala testami účastníkcv. Neskôr sa od skúšok upúšťa pre značný počet účastníkov. Ich počet od roku 1968 postupne stúpol a roku 1976 dosiahol 195 osôb, z toho 68 rodinných príslušníkov. Preto nasledujúci rok došlo k limitovaniu počtu účastníkov a vylúčeniu účasti rodinných príslušníkov. Toto opatre­ nie prijalo predsedníctvo na skvalitnenie úrovne a kvôli bezpečnosti. Od roku 1977 sa na jaskyniarskych týždňoch zúčastňuje priemerne 110 jasky­ niarov, t. j. 17 % členskej základne. Jaskyniarske týždne v rokoch 1977 a 1978 sa konali pod názvom O d b o r n o­p o 1 i t i c k é š k o l e n i e a roku 1979 pri príležitosti 30. výročia založenia SSS ako C e l o s l o v e n ­ s k ý z r a z j a s k y n i a r o v . Programová náplň sa pritom nemenila.

Niektoré jaskyniarske týždne okrem iných pozitívnych stránok priniesli zaujímavé výsledky pri prieskume krasových javov. V Brestovej podplá­ vali potápači hlavný sifón Brestovskej jaskyne do vzdialenosti viac než 100 m, roku 1970 objavili pracovníci sekcie nové priestory v Medvedej 295

jaskyni (Slovenský raj), roku 1979 objavili potápači z Košíc 80 m priesto­ rov v jaskyni Teplica, roku 1981 prenikli účastníci exkurzie do nezná­ mych priestorov v dĺžke 300 m v jaskyni Tristarská priepasť.

Na jaskyniarskych týždňoch sa z^fastňovali významné osobnosti Slo­ venskej speleologickej spoločnosti, ^edeckí pracovníci zaoberajúci sa problematikou krasu, kolegovia z ČSR a neskoršie členovia Českej spe­ leologickej spoločnosti, pracovníci nadriadených orgánov, zahraniční spe­ leológovia, napr.: prof. dr. V. Budinský­Krička, DrSc., V. Benický, prof. dr. M. Lukniš, DrSc., dr. A. Droppa, CSc., J. Majko, S. Srol, akademik M. Maheľ, J. Jirásek, dr. V. Bukovinský, PhMr. S. Roda, V. Rozložník, P. Revaj, O. Horák, A. Chovan, dr. J. Jakál, CSc., V. Nemec, dr. D. Ku­ bíny, CSc., Ing. J. Tulis, dr. J. Bárta, CSc., prof. L. Blaha, dr. P. Mitter, CSc., dr. M. Rybecký, Ing. Lucinkiewicz, dr. J. Klinda, dr. F. Skŕivánek, J. Rehák a ďalší. Nestorom týchto podujatí je Ing. Svätopluk Kámen z Ti­ sovca.

Na doterajších 23 jaskyniarskych týždňoch sa zúčastnilo 1707 osôb s trvaním 135 dní. Od roku 1968 majú všetky j a s k y n ^ r s k e týždne rovna­ ké zameranie. Sledujú tieto ciele: — poskytnúť účastníkom teoretické znalosti z rôznych speleovedných dis­ ciplín, — oboznámiť účastníkov teoreticky a prakticky so súčasným stavom pre­ skúmanosti jednotlivých krasových území, — z toho vyplývajúca návšteva významných krasových lokalít, — prezentácia činnosti SSS vo vzťahu k verejnosti, — výchovné a spoločenské poslanie, — vzájomná výmena skúseností.

Jaskyniarske týždne sa stali neodmysliteľnou súčasťou činnosti Slo­ venskej speleologickej spoločnosti. Ich pestrá a činorodá minulosť a istota dneška dávajú sľubnú perspektívu pre budúcnosť. Roku 1983 sa pripra­ voval 24. jaskyniarsky týždeň v Západných Tatrách a Chočských vrchoch, roku 1984 25. iaskyniarsky týždeň v Mojtínskom krase (Strážovské vr­ chy). l i t e r a t ú r a

1. Archívne materiály Vojtecha Benického. Archív MS K a OP Liptovský Mikuláš.

2. BÁRTA. J.: I. jaskyniarsky týždeň. Krásy Slovenska, 27, 1950, č. 5—8, s. 101— — 1 0 6 .

3. BENICKÝ, V.: Výskum Ľadovej priepasti na Ohništi. In: Slovenský kras, 1, Martin 1956. s. 5—13.

4. BENICKÝ, V.: Výskum Zvonivej diery na Plešivskej planine. In: Slovenský kras, 2, Martin 1959, s. 5—13.

5. BENICKÝ, V.: 7. jaskyniarsky týždeň. In: Slovenský kras, 2, Martin 1959, s.

161.

6. BENICKÝ, V.: Výskum krasových javov Červených vrchov. In: Slovenský kras, 3, Martin 1961, s. 57—66.

7. BENICKÝ, V.: Ako sme zakladali bývalú SSS. In: Slovenský kras, 7, Martin 1970, s. 140—141.

296

8. BOKES, F.: Výročné zhromaždenie SSS a III. jaskyniarsky týždeň. Krásy Slo­ venska, 29, 1952, č. 9—10, s. 235—236.

9. BUKOVINSKÝ, V.: II. jaskyniarsky týždeň. Krásy Slovenska, 28, 1951, č. 10, s. 222—226.

10. DROPPA, A.: Geomorfologický výskum priepastí v Červených vrchoch. In: Slovenský kras, 5, Martin 1965, s. 42—48.

11. ERDOS, M.: Jaskyniarsky týždeň SSS v Slovenskom krase. In: Slovenský kras, 12, Martin 1974, s. 282—285.

12. ERDOS, M. — KŇAZOVICKÝ, O.: Jaskyniarsky týždeň SSS 1971 v Belian­ skych Tatrách. In: Slovenský kras, 12, Martin 1974. s. 275—281.

13. HLAVÁČ, J.: Správa o odbornom školení členov SSS. Spravodaj SSS, č. 4/77, Liptovský Mikuláš 1977, s. 14—17.

14. HLAVÁČ, J.: Odborné školenie členov SSS. Spravodaj SSS, č. 1/79, Liptovský Mikuláš 1979, s. 20—23.

15. HLAVÁČ, J.: Celoslovenský zraz jaskyniarov — Tisovec 1979. Spravodaj SSS, č. 4/79, Liptovský Mikuláš 1979, s. 5—6.

16. HLAVÁČ, J.: Jaskyniarsky týždeň Jánska dolina '80. Spravodaj SSS, č. 3'1980, Liptovský Mikuláš 1980, s. 8—11.

17. HLAVÁČ, J.: Jaskyniarsky týždeň Belianske Tatry '81. Spravodaj SSS, č.

3/1981, Liptovský Mikuláš 1981, s. 12—14.

18. HLAVÁČ, J.: Jaskyniarsky týždeň Gaderská dolina '82. Spravodaj SSS, č.

3/1982, Liptovský Mikuláš 1982.

19. CHOVAN, A.: Správa o jaskyniarskom týždni v Brestovej. Exkurzia do Pro­ sieckej doliny. In: Slovenský kras, 7, Martin 1969, s. 149—154 a 155—159.

20. CHOVAN, A.: Jaskyniarsky týždeň SSS roku 1970 pri Dobšinskej ľ adovej jaskyni. Tn: Slovenský kras, 10, Martin 1972, s. 162—166.

21. JAKÁL, J. — CHOVAN, A.: Jaskyniarsky týždeň v Bystrej. In: Slovenský kras, 8, Martin 1970, s. 134—139.

22. LALKOVIČ, M.: Jaskyniarsky týždeň v Slatinke nad Bebravou. In: Slovenský kras, 14, Martin 1976, s. 209—211.

23. LALKOVIČ, M.: Správa o činnosti SSS za rok 1975. In: Slovenský kras, 15, Martin 1977, s. 153—167.

24. LALKOVIČ, M.: Jaskyniarsky týždeň SSS 1976 Jergaly. In: Slovenský kras, 16, Martin 1978, s. 227—232.

Slovenský kras XXII — 1984

MEDZINÁRODNÉ SPELEOLOGICKÉ KOLOKVIUM CSSR 1982 PAVOL MITTER

Počas Európskej regionálnej speleologickej konferencie v Sofii roku 1980 sa oficiálni zástupcovia speleologických organizácií socialistických štátov dohodli vytvoriť speleologické koordinačné centrum pre východnú Európu so sídlom v Sofii. Zároveň sa dohodli založiť tradíciu každoroč­ ného stretávania sa jaiskyniarov socialistických krajín, vždy v inej krajine, s cieľom vymieňať si poznatky a skúsenosti. Prvé stretnutie sa uskutočni­ lo roku 1981 v NDR. V zmysle uvedenej dohody Československo usporiadalo v dňoch 29. au­ gusta až 4. septembra Medzinárodné speleologické kolokvium CSSR 1982 ako druhé stretnutie speleológov socialistických krajín. Organizátormi ko­ lokvia boli Ministerstvo kultúry SSR, Ústredie štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši a Slovenská speleologická spoločnosť pod záštitou Československého speleologického koordinačného výboru. Prípravu podu­ jatia a jeho priebeh koordinoval P. M i 11 er. Z každej socialistickej krajiny sme pozvali dvoch jaskyniarov, ktorým sme hradili náklady spo­ jené s účasťou na kolokviu na základe vykonávacích plánov ku kultúr­ nym dohodám medzi jednotlivými štátmi a CSSR. Na kolokviu sme za­ registrovali 19 speleológov z piatich socialistických krajín (NDR, BĽR, PĽR, MĽR a CSSR). Spolu so speleológmi z CSSR bolo 27 účastníkov.

Išlo o prvé speleologické kolokvium u nás vôbec a zástupcovia CSS a SSS podali na ňom okrem iného súhrnnú informáciu o československom speleologickom dianí.

Hlavným cieľom Medzinárodného speleologického kolokvia bola pria­ ma výmena poznatkov a skúseností odborných pracovníkov — speleoló­ gov, konfrontácia názorov na riešenie otázok výskumu krasu, jeho ochra­ ny, dokumentácie, sprístupňovania a prevádzky jaskýň. Chceli sme účast­ níkom predstaviť a j zameranie a metodiku nášho výskumu krasu, orga­ nizáciu jaskyniarstva a niektoré typické krasové regióny SSR. Kolokvium prebiehalo podľa plánu v Liptovskom Mikuláši a v Rožňave. Okrem od­ bornej stránky malo a j spoločenské poslanie. Zúčastnených privítali pred­ 2 9 9

stavitelia okresov Liptovský Mikuláš a Rožňava, ktorí ich oboznámili so svojimi regiónmi a najmä s problematikou ochrany prírody v nich. Všetky body plánovaného programu sa splnili. Kolokvium prebehlo takto: — 29. 8. 1982: Príchod účastníkov a prezentácia v hoteli Liptov v Demä­ novskej doline, kde boli účastníci a j ubytovaní; — 30. 8. 1982: privítanie účastníkov predstaviteľmi Československého spe­ leologického koordinačného komitétu a slávnostné otvorenie kolokvia.

Oboznámenie účastníkov s organizáciou jaskyniarstva v ČSSR, ako a j so systémom ochrany prírody u nás. Účastníkov kolokvia potom prijali zástupcovia ONV v Liptovskom Mikuláši. Popoludní bola prednáška o jednotnom systéme dokumentácie krasu v MSK a OP s praktickými ukážkami tejto činnosti. V diskusii vystúpili zástupcovia NDR a MĽR s príspevkami o systéme dokumentácie vo svojich krajinách. Večer sa premietali filmy so speleologickou tematikou.

— 31. 8. 1982 — Prehliadka CHPV Demänovská ľadová jaskyňa, kde d r.

J. H a l a š okrem sprievodného slova vysvetlil a j spôsob výskumu mi­ kroklímy v jaskyni pomocou počítača. Potom sme prítomných obozná­ mili so sprístupňovaním Demänovskej jaskyne Mieru a s novým pre­ hliadkovým okruhom zahrňujúcim Ružovú galériu tejto jaskyne a časť Demänovskej jaskyne Slobody. Po obedňajšej prestávke bola prehliad­ ka CHPV Demänovská jaskyňa Slobody.

— 1.9. 1982: Počas presunu do Slovenského krasu bola zastávka vo Važci a prehliadka CHPV Važecká jaskyňa. Počas prehliadky CHPV Dobšin­ ská ľadová jaskyňa riešitelia výskumných úloh d r. J. H a l a š a I n g .

M. L a 1 k o v i č vysvetlili spôsoby riešenia úloh výskumu mikroklímy jaskyne a príčin zmien ľadových útvarov, ako a j pohybu ľadu v jaskyni. Ďalšia zastávka bola v Betliari, kde sa po prehliadke kaštieľa uskutoč­ nilo stretnutie s predstaviteľmi okresu Rožňava.

— 2. 9. 1982: Prehliadka CHPV Domica a vstupného areálu jaskyne. Obo­ známili sme hostí s veľmi aktuálnou problematikou ochrany jaskyne.

Popoludní bola prehliadka CHPV Ochtinská aragonitová jaskyňa, po­ čas ktorej P h M r. S. R o d a a I n g . L. R a j m a n oboznámili prí­ tomných s históriou jaskyne a jej výskumom, ako a j s problémami ochrany jaskyne. Ďalšiu časť programu sme venovali prehliadke CHPV Gombasecká jaskyňa a oboznámeniu sa s činnosťou Speleolaboratória pri Gombaseckej jaskyni. Tu účastníkov kolokvia informovali o vý­ skumnej a publikačnej činnosti laboratória i o výsledkoch pokusnej liečby chorôb horných dýchacích ciest v Gombaseckej jaskyni. Večer bolo priateľské stretnutie s členmi OS SSS Rožňava. M. H u j d i č premietol diapozitívy z činnosti skupiny. Krátka prednáška odznela aj na tému ochrany prírody v Moravskom krase.

— 3. 9. 1982: Hlavným bodom denného programu bola prehliadka CHPV Stratenská jaskyňa, ktorú znamenite zabezpečili členovia OS SSS Spiš­

300

Obr. 1. Diskusia o ochrane jaskyne Domica. Foto M. Eliáš

ská Nová Ves. I n g . J. T u 1 i s oboznámil účastníkov kolokvia s histó­ riou objavovania jaskyne a jej výskumom a počas prehliadky odpove­ dal na mnohé otázky, týkajúce sa genézy jaskyne, ako a j ďalších geolo­ gických problémov. Večer bolo vyhodnotenie kolokvia so slávnostnou večerou. Zástupcovia zúčastnených krajín podpísali protokol z medzi­ národného speleologického kolokvia ČSSR 1982, ktorý okrem hodnote­ nia kolokvia obsahuje a j návrhy pre ďalších organizátorov. Protokol sa rozoslal všetkým národným speleologickým centrám socialistických kra­ jín.

— 4. 9. 1982: Účastníci kolokvia sa zoznámili s netradičným sprístupne­ ním CHPV Silická ľadnica. Na záver členovia Jaskyniarskej záchrannej služby predviedli pekné ukážky záchrannej činnosti v jaskyni. Tým sa program kolokvia vyčerpal.

Hodnotenie ponecháme iným, ale každé podujatie podobného charak­ teru považujeme za veľmi užitočné. Diskusie boli neobyčajne plodné. Ne­ bola núdza o podnety a návrhy, týkajúce sa n a j m ä problematiky ochrany krasových vôd a krasovej krajiny vôbec. Veríme, že všetci účastníci získa­

301

li u nás veľa podnetov pre ďalšie skvalitnenie svojej činnosti v rôznych odboroch speleológie. Záverom všetci vyjadrili súhlas s návrhom, aby sa podobné stretnutie usporiadalo každoročne a roku 1983 by malo byť v ZSSR. Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí sa na príprave a uskutočnení ko­ lokvia podieľali, a tak prispeli k zdarnému priebehu celého podujatia.

Slovenský kras XXII — 1984

VIII. MEDZINÁRODNÁ SPELEOLOGICKÁ ŠKOLA V PĽR ­ 1983 JAROSLAV HALAŠ

V dňoch 7.—13. februára 1983 sa v Sudetskej oblasti v horskom stredis­ ku Mgdzigorze uskutočnila VIII. Medzinárodná speleologická škola, ktorú organizačne pripravila a zabezpečila Univerzita Sliezska a Univerzita Wroclavská. Program školy sa zameral na problematiku výskumu krasu a jaskýň z hľadiska rôznych vedných odborov, ako geológia, hydrológia, hydrogeochémia, biológia, klimatológia a i.

Okrem domácich odborníkov, ktorí sa zaoberajú výskumom krasu na škole, stretli sa tu speleológovia z Bulharska, Československa, Kuby, Ma­ ďarska a Sovietskeho zväzu, dovedna 65 účastníkov.

O výsledkoch výskumných prác v krase informovali účastníci školy for­ mou referátov, ktoré boli v jednotlivých dňoch zostavené do tematických skupín. Po prednesení referátu, resp. okruhu tematicky veľmi blízkych re­ ferátov nasledovala diskusia k prednesenej problematike.

7. februára 1983 VIII. Medzinárodnú speleologickú školu otvorili a účastníkov privítali prof. dr. hab. M. Pulina za Univerzitu Sliezsku a dr. J. Czerwiňski za Univerzitu Wroclavskú. Prítomných súčasne oboznámili s organizáciou a programom školy. Po otvorení nasledovala úvodná prednáška doc. Z. W ó j c i k a:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Štefan Zvoliňski 1900­1982.

Pracovný program školy sa začal seminárom na tému Vybrané problé­ my hydrológie krasových oblastí. Počas seminára, ktorého priebeh riadil doc. dr. hab. A. Róžkowski, odzneli referáty: 1. Z. W i 1 k, T. K a w a 1 e c, J. M o t y k a , K. Z u b e r : Vplyv kraso­ vých foriem na prejav hydrodynamického poľa v okolitých horninách.

2. E. M a d e r a (ČSSR): Výsledky hydrologických a klimatických pozo­ rovaní v masíve Kladského Snéžníka.

3. C z. R z e p a : Chemická denudácia v oblasti Gór Swigtokrizskich.

303

8. februára 1983

Druhý deň speleologickej školy sa začal prednáškou J. L i s z k o w s k é­ h ozyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Vplyv zvislých pohybov zemskej kôry na kinematiku krasových pro­ cesov. Po nej nasledoval seminár na tému ako predchádzajúci deň. Prvá skupina referátov sa zaoberala problematikou výskumu hydrológie a che­ mizmu vôd doliny Klešnica.

1. M. P u l i n a : Hydrologické problémy doliny Klešnica.

2. W. C i g ž k o w s k i : Pozorovanie prietokov podzemných vôd v doline Klešnica.

3. J. B i e r o ň s k i : Stanovenie podielu infiltračných vôd v systéme Medvedej jaskyne — chemická metóda.

4. W. K r a w c z y k : Obsah kremeňa vo vodách doliny Klešnica.

Po referátoch z oblasti doliny Klešnica odzneli ďalšie referáty zame­ rané na chemizmus vôd.

5. J. F a g u n d o (Kuba): Štúdia o problémoch chemickej denudácie v oblasti Organových hôr.

6. V. T e r e k o v á (ČSSR): Výskum hydrogeochemizmu Chočských vr­ chov.

7. J. B i e r o ň s k i , W. K u c i a : Zmeny pH roztoku počas experimentu rozpúšťania vápenca.

9. f e b r u á r a 1 9 8 3

Tretí deň bol na programe seminár venovaný problematike výskumu podzemného krasu a sedimentov vypĺňajúcich krasové formy. Priebeh seminára riadil dr. J. Glazek s týmito referátmi: 1. T. M a d e y s k a : Súčasný stav výskumov mladoštvrtohorných jaskyn­ ných sedimentov.

2. J. G l a z e k , A. S z y n k i e w i c z : Stanovenie veku sintrových ná­ tekov pomocou izotopov.

3. E. M a d é r a (ČSSR): Nové údaje o krasových javoch SZ Moravy a Kralického Snéžníka.

4. J. M i k u s z e w s k i : Apatitová mineralizácia v Medvedej jaskyni v Kletne.

5. A. K o s t r z e w s k i : Sympózium na tému vysokohorského krasu v Impérii (Taliansko 1982).

6. H. H e r c m a n : Genéza jaskyne Džura v Tatrách.

7. H. H e r c m a n : Z geológie jaskyne Magura v Tatrách.

8. J. G l a z e k , M. P u l i n a : Správa z I. speleologickej konferencie Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti (január 1983).

9. J. T o m a s z e w s k i : Úvahy o krase Malajského polostrova.

10. f e b r u á r a 1 9 8 3

Speleologická škola pokračovala seminárom na tému Aktuality 304

z oblasti

krasovo­speleologických výskumov,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH ktorý riadil doc. Z. Wójcik. Odzneli tieto referáty: 1 . A . S k a l s k i : Súčasná podzemná fauna Poľska a jej pôvod s detail­ ným prihliadnutím na prostredie podzemných vôd.

2. Z. R u b i n o w s k i , T. W r i i b l e w s k i : Jaskyne v devónskych do­ lomitoch Gór Swigtokrizskich.

3. J. H a 1 a š (CSSR): Demänovská ľadová jaskyňa — niektoré poznatky a výsledky z merania teploty vzduchu.

4. W. S i a r z e w s k i : Typy ľadových jaskýň v Tatrách a podmienky uchovania sa ľadu v nich.

5. T. H a s z l i n s k y , K. S z e k e l y (MĽR): Organizácia speleológie v Maďarsku.

6. M. G a d o r o s (MĽR): 25 rokov výskumov na krasovej lokalite Josva­ fô.

7. J. J a n k o w s k i , W. K r a w c z y k , J. L e s z k i e w i c z , M. P u­ 1 i n a: Správy o geomorfologických a hydrologických výskumoch v Bul­ harsku v rokoch 1981­1982.

8. M. P u l i n a , K. S p a s s o v (BĽR): 1. Bulharská speleologická škola — Karlukovo '82.

11. f e b r u á r a 1 9 8 3

Posledný deň seminárov speleologickej školy sa rozčlenil na dva zá­ kladné okruhy problémov. Prvý okruh tvoril seminár zameraný na prob­ lematiku ladovcového krasu s týmito referátmi: 1. J. T r o i c k i , E. Z i n g e r (ZSSR): Sovietske glaciologické výskumy na Spicbergoch a úvahy o ľadovcovom krase.

2. A. R ó ž k o w s k i : Pôvod ľadovcových vôd vo svetle trytových výsku­ mov.

3. M. P u l i n a : Efekty kry o chemický ch procesov v ľadovcoch a ich vplyv na vývoj ľadovcového krasu na Spicbergoch.

4. L. L i n d n e r, P. K l y s z: Povrchové krasové formy na južnom svahu Stupgryggen (Sôrkappland, Spicbergy).

5. M. S o b i k: Termokrasové žriedla p od Routfjellet na Spicbergoch.

6. M. Z. P u l i n o v á , L. K a r w o w s k i : Sférické formy na pieskov­ coch Gór Stolowych.

Druhý okruh problémov a aktualít z oblasti krasovo­speleologických výskumov bol náplňou ďalšieho seminára: 1. D. B í 1 k o v á (CSSR): Speleologická organizácia v Českej socialistic­ kej republike.

2. W. C i g ž k o w s k i : Vybrané problémy hydrogeológie krasových vôd Medvedej jaskyne v Kletne.

3. Z. Z w o l i ň s k i : Mapovanie jaskýň v Chocholovskej doline.

4. A. K o ž i k : Informácia o výsledkoch výskumu počas rokov 1981 a 1982 na plošine Devetaki v Bulharsku.

305

12. februára 1983

Do programu speleologickej školy bola zahrnutá exkurzia do doliny Klešnica, spojená s prehliadkou Medvedej jaskyne, ktorá sa nachádza v masíve Snežníka a bola objavená roku 1966. V súčasnosti sa v jaskyni dokončujú sprístupňovacie práce a v letnej turistickej sezóne by už mala byť prístupná pre verejnosť.

13. f e b r u á r a 1 9 8 3

Oficiálne ukončenie školy.

Do programu zaradili pracovné zasadnutie Fyzikálno­chemickej a hy­ drogeologickej komisie UIS, na ktorom sa hodnotila doterajšia činnosť speleologickej školy v Poľsku, stanovil sa termín a zameranie nasledujú­ cej, zástupca BĽR informoval o príprave a zameraní letnej speleologickej školy v Rodopách. Ďalšia komisia, ktorá pracovala v rámci programu spe­ leologickej školy, bola Komisia pre ochranu Medvedej jaskyne v Kletne.

Oficiálny program vhodne doplnili a rozšírili referáty niektorých účast­ níkov, spojené s premietaním diapozitívov. J. R e h á k oboznámil účast­ níkov s úspešnými odčerpávacími pokusmi v Bozkovských dolomitových jaskyniach, s úspešným preniknutím do ďalších priestorov a hovoril o vý­ skumnej a prieskumnej činnosti na ďalších krasových lokalitách podhoria Krkonoš, E. M a d é r a informoval o krasových javoch Kralického Snéž­ níka. M. P u 1 i n a a J. G l a z e k prispeli diapozitívmi a referátom o kra­ se Kuby, J. H a 1 a š diaseriálom o výskumnej činnosti pracovníkov Mú­ zea slovenského krasu a ochrany prírody v Dobšinskej ľadovej jaskyni.

A. K o ž i k priblížil účastníkom školy diapozitívmi atmosféru a prostre­ die v okolí výskumnej stanice na Antarktíde.

VIII. Medzinárodná speleologická škola priniesla veľa nových informá­ cií o výskume a prieskume krasu, umožnila stretnutie odborníkov zaobera­ júcich sa výskumom krasu, konfrontáciu dosiahnutých výsledkov a nad­ viazanie osobných kontaktov, čím prispela k ďalšiemu rozvoju speleológie.

Slovenský kras XXII — 1984

J U B I L E Á VÝZNAMNÉ ŽIVOTNÉ JUBILEUM UNIV. PROF. PhDr. VOJTECHA BUDINSKÉHO­KRlCKU, DrSc.

S veľkým obdivom, radosťou i vďakou celá slovenská obec archeológov spolu s členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti i ďalšími obdivova­ teľmi jubilanta víta nevšednú príležitosť úprimne zablahoželať k osemde­ siatym narodeninám prof. dr. Vojtecha Budinského­Kričku, DrSc., kto­ rých sa dožil 24. júla 1983. Tento neúnavný archeológ, spoluzakladateľ a prvý predseda organizácie dobrovoľných jaskyniarov na Slovensku, ro­ dák z Ružomberka, nestráca životnú aktivitu a naď alej spracúva svoje po­ četné výskumy na svojom doterajšom pracovisku — v Archeologickom stredisku SAV v Košiciach. Celoživotný pobyt v teréne na archeologic­ kých výskumoch ovplyvnilo azda a j to, že jubilant je fyzicky i duševne stále bystrý a aktívny a len rodný list mu pripomína osem desaťročí ži­ vota.

V čase budovania samostatného vysokého školstva na Slovensku, po vzniku Československej republiky, ale aj pri prvých krôčkoch samostat­ nej slovenskej vedy dostáva sa ku slovu archeológia, ktorej zástavu z pos­ tu priekopníka dvíha jubilant. Ako žiak prof. dr. Jana Eisnera, prvého štátneho konzervátora pre archeológiu na Slovensku, stáva sa jubilant ro­ ku 1931 prvým doktorom filozofie v odbore archeológie na Filozofickej fa­ kulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tu pôvodne robil štátne skúš­ ky na pedagogický smer, s kombináciou dejepis—zemepis. Popritom ab­ solvoval a j prednášky z národopisu, ktoré spolu s archeológiou prehĺbil ročným štúdiom na Jagelovskej univerzite v Krakove. No rozhodujúcim pre životnú dráhu archeológa bol na jubilanta osobný, takmer otcovský vplyv prof. dr. Jana Eisnera, ktorý sa zaslúžil a j o prvé povojnové odbor­ né výskumy v slovenských jaskyniach (Jasov 1924, 1925, Bojnice 1927).

Pod jeho vedením osvojil si V. Budinský­Krička nielen metódu terénneho výskumu, ale aj kritický prístup ku hodnoteniu archeologických mate­ riálov a tvorbu syntézy. Tým patrí ku zakladateľom slovenskej archeoló­ gie. Od absolutória na Filozofickej fakulte UK v Bratislave bol jubilant v rokoch 1929—1933 kustódom archeologického oddelenia Slovenského ná­ 307

Obr. 1. Univ. prof. PhDr. Vojtech Budinský­Krička, DrSc., preberá plaketu Správy slovenských jaskýň na valnom zhromaždení SSS roku 1979

rodného múzea v Martine a túto funkciu zastával i externe, keď sa v ro­ koch 1933—1939 stal vedeckým pracovníkom vtedajšieho Čs. štátneho ar­ cheologického ústavu v Prahe s pôsobnosťou na celom území Českoslo­ venska.

Do týchto čias spadá a j priekopnícka speleoarcheologická činnosť V. Bu­ dinského­Kričku, keď v ťažkých situáciách financovania archeologických výskumov v čase buržoáznej republiky podujal sa roku 1934 systematicky preskúmať jaskyňu Vlčia diera pri Omastinej, ktorá bola prvou jaskyňou skúmanou v nezvyčajnom geologickom prostredí zlepencov. V tomto pro­ stredí sa ťažšie sleduje geologická stratigrafia, najmä keď osvetľovacie pomôcky, ktoré mal vtedy jubilant k dispozícii, boli veľmi jednoduché.

O rok na to, opätovne v južnej časti Strážovských vrchov, v Dúpnej diere pri Slatinke nad Bebravou zorganizoval speleoarcheologický výskum. Tu v tzv. Kostnici sa našlo pohrebisko detí z eneolitu, ale padlo čiastočne za obeť nezodpovedným návštevníkom tejto pozoruhodnej, v poradí tretej kvapľovej jaskyne, v ktorej sa snúbi sídlisková i kultová problematika s pôvodne peknou kvapľovou, dnes už, žiaľ, devastovanou výzdobou. Žiaľ, neskoršie povinnosti jubilanta ako budovateľa Štátneho archeolo­ 308

gického ústavu v Martine i povinnosti muzeologické a po odchode J. Eisnera do Prahy a j povinnosti pedagogické na univerzite v Bratislave nedovolili mu okrem predbežných nálezových správ z výskumu Vlčej a Dúpnej diery, ako a j čiastkových zmienok v archeologických publikáciách i dennej tlači, monograficky vyhodnotiť pozoruhodné výsledky z týchto priekopníckych výskumov v ťažkom jaskynnom prostredí. Aj keď sa V. Budinský­Krička pre spomenuté pracovné zaťaženie nestihol neskôr za­ oberať ďalším speleoarcheologickým výskumom jaskýň, predsa jeho sr­ dečný vzťah k nim z postu bývalého geografa ovplyvnil tým, že spomedzi svojich žiakov vyhľadal a usmerňoval pokračovateľa v tejto neľahkej ar­ cheologickej špecializácii.

Nevšedný záujem o jaskyniarstvo a o všetko, čo s ním súvisí, vidno a j v nezištnej poradenskej pomoci jubilanta pri archeologickom kvalifikova­ ní amatérskych nálezov z Liskovskej jaskyne pre Liptovské múzeum v Ru­ žomberku a z neskorších podobných výskumov Slovenského krasu, z kto­ rých materiál získalo Slovenské národné múzeum v Martine. Ako riaditeľ Štátneho archeologického ústavu podporoval rekonštruovanie archeologic­ kých nádob, nájdených počas sprístupňovacích i iných prác v slovenských jaskyniach, a ich deponovanie v Múzeu slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, keď sa ono zaktivizovalo.

Netreba detailizovať známe skutočnosti z organizátorských podujatí v íažkých podmienkach na sklonku vojny, keď stál na čele odbornej zlož­ ky vtedajšieho Klubu slovenských turistov a lyžiarov, Jaskyniarskeho zboru, ktorý dal základ vedeckej dokumentácii a ochrane našich jaskýň.

Dlhoročné priateľstvo V. Budinského­Kričku s popredným slovenským jaskyniarom Vojtechom Benickým znamenalo ďalšiu organizátorskú akti­ vitu na poli slovenského jaskyniarstva, ktorá sa po oslobodení prejavila uskutočnením dvoch výstav fotografií slovenských jaskýň v Martine pri príležitosti osláv 25. výročia objavenia Demänovskej jaskyne Slobody a 20. výročia objavenia jaskyne Domice.

Jubilant podľa svojich časových možností za pobytu v Martine naď alej sledoval podmienky a možnosti rozvoja slovenskej speleológie, a tak a j po zániku Jaskyniarskeho zboru KSTL roku 1949 neostal bokom speleologic­ kého hnutia. Rád prišiel na zakladajúce zhromaždenie Slovenskej speleo­ logickej spoločnosti do Demänovskej doliny, ktoré organizačné zabezpečil V. Benický. Tu jubilant opäť prevzal funkciu jej prvého predsedu, po­ vzbudzujúc do všestrannej vlastivednej práce dobrovoľných jaskyniarov na Slovensku, predovšetkým v spolupráci s Múzeom slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši.

Hoci neskoršie okolnosti a nové pracovné zadelenie V. Budinského­ ­Kričku do Košíc znamenalo, že sa venoval predovšetkým archeológii vý­ chodného Slovenska, predsa naď alej sledoval búrlivý rozmach slovenské­ ho jaskymarstva a aspoň teoreticky vzácnymi podnetmi ako oponent či člen redakčnej rady zborníka Slovenský kras zúčastňoval sa na spoluprá­ ci s Múzeom slovenského krasu. Roku 1979 pri príležitosti tridsiateho vý­ 309

ročia založenia Slovenskej speleologickej spoločnosti Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši mu udelila pamätnú plaketu za zásluhy o založenie SSS. Aj keď podstatná časť záslužnej vedeckej činnosti prof. dr. V. Budin­ ského­Kričku, DrSc., spočíva vo vyhodnocovaní vlastných terénnych vý­ skumov otvorených sídlisk a pohrebísk na celom Slovensku, treba mu vzdať vďaku aj za tie, z hľadiska jeho celoživotnej vedeckej aktivity azda len okrajové speleoarcheologické výskumy, veď išlo o priekopnícke akcie bez metodických skúseností. No aj ostatná funkcionárska aktivita pri za­ čiatkoch organizovania dobrovoľných jaskyniarov zaslúži si naše uznanie a vďaku.

Jubilant má nevšedné zásluhy o rozvoj modernej slovenskej archeoló­ gie. Povojnová generácia slovenských archeológov mu vďačí za vstup do vedného odboru spoločenských vied, ktorému zasvätil svoj plodný život.

Všetci priatelia z radov archeológov i jaskyniarov, ako a j žiaci mu úprim­ ne blahoželajú a do ďalšieho života prajú dobré zdravie, spokojnosť a spl­ nenie všetkých pracovných plánov.

Ad multos annos!

Juraj Bárta

Slovenský kras XXII — 1984

DOMINIK ČUNDERLlK 75­ROCNÝ

Človek nezlomnej vôle, skromný a húževnatý. Tak nejako môžeme cha­ rakterizovať Dominika Čunderlíka, ktorý sa dňa 27. februára 1983 dožil vzácneho životného jubilea — svojich 75. narodenín. Jaskyniar, s ktorého menom sa spájajú začiatky speleologického prieskumu na Starých Horách a okolí.

Narodil sa v Dolnom Harmanci. U súkromníka v Brne sa vyučil za obuv­ níka. Z tohoto obdobia sa datujú jeho prvé, a j keď symbolické kontakty s jaskyňou. Po vyučení roku 1926 sa vrátil domov. Remeslo nechal re­ meslom a v ťažkých časoch pracoval, kde sa dalo. Stínal stromy, opravoval cesty a pod. Jeho skutočné jaskyniarske začiatky sa spájajú s osadou Môce. Povyše osady v doline, kde sa strácal potok pod masívnou skalnou stenou, začal kopať roku 1932. Možno pod dojmom spomienok z učenia v Brne alebo pod vplyvom chýru o poklade, či peknej jaskyni, ktorú tu hľadali obyvatelia Motyčiek. Dlho sa však na Môcach nezohrial, vykázali ho. Strach miestnych obyvateľov z predpokladaného úžitku bol veľký a žilo sa ťažko.

Neskôr sa uchytil pri tunelároch. Na trati Banská Bystrica — Diviaky sa prekopával popod vrchy. Ťažká drina, vlhkosť a predovšetkým každo­ denné kilometre na bicykli do práce vykonali svoje. Ochorel na reumu a keďže nevládal ako ostatní, prisúdili mu invalidné. Pre život to bolo málo, a tak sa roku 1939 uchytil na pošte ako doručovateľ. V lete i v zime roznášal listy do horských osád Rybô, Valentová, Prašnica, Horný a Dol­ ný Jelenec. To boli miesta, kde poznal každý kameň. Neraz ho lákali otvory v skalách strmých doliniek, ale na jaskyne vtedy nebolo času. Tu ho zastihlo povstanie. Ako poštár na Starých Horách prežil po ústupe povstalcov do hôr ťažké časy. Po vojne ho poslali liečiť sa, bol a j v kú­ peľoch, ale nič to nepomohlo. Takmer nevládny odišiel roku 1949 na in­ validný dôchodok.

Po kríze, ktorú svojou húževnatosťou prekonal, začal kopať pod Japeňom.

Tam sú jeho skutočné speleologické začiatky. Roku 1951 ho prijali za 311

člena Slovenskej speleologickej spoločnosti. Pracoval sám. Tri malé j a s k y n ­ ky Na košiari, Prostredné a Uhlisko sa m u stali domovom, kde po dobu troch rokov trávieval svoj čas. Odstraňovanie hlinitých nánosov a sute bolo jediným zmyslom jeho života. Nádej na rozsiahlejšiu j a s k y ň u n e ­ rozptýlili ani negatívne hodnotení'} iných. Bojoval so sebou i s nepriaz­ ňou prírody.

Možno pod dojmom odborného posúdenia jeho pracovísk, ktoré roku 1953 vykonal prof. Viliam Lenčo, vrátil sa do Môcovskej doliny. Ponory Bullovského potôčika ho natoľko upútali, že sa usiloval preniknúť nimi do podzemia spolu s k a m a r á t m i Danielom Babjakom, Antonom Chlad­ ným a Pavlom Pavlíkom. Prekopaním riečnych sedimentov v najnižšom ponore rGku 1955 sa nakoniec podarilo odkryť dovtedy neznámu Môcov­ skú jaskyňu s dĺžkou okolo 150­200 m. Práca bola veľmi nebezpečná a namáhavá. Koľko úsilia, húževnatosti i odriekania vyžadovala, to n a j ­ lepšie d o k u m e n t u j ú tieto riadky objaviteľ a ,, . . . práca spôsobom, a k ý m sa jej môžeme venovať, je veľmi zdĺhavá, preto ma moji kamaráti jeden za d r u h ý m opúšť ajú a preto dosť často sám prerážam karbidovým svetlom tú tichomíčiacu príšernú t m u " . Veľ akrát, väčšinou štvornožky, povynášal to­ ny materiálu, k ý m neprišla veľká voda a nezaplavila podzemné pracovis­ ko bahnom a kamením. Nedal sa a bojoval ď alej. Húževnatosť človeka po čase opäť zvíťazila nad prírodou. Po predchádzajúcich prieskumných ak­ ciách prenikli dňa 3. augusta 1974 a j členovia oblastnej skupiny SSS v Harmanci do priestorov Môcovskej jaskyne. Iniciálky Dominika Čun­ derlíka, objavené neskôr v jaskyni, stali sa dôkazom nielen jeho predošlej práce, ale i svedectvom p e v n e j vôle a vytrvalosti človeka. Po obnovení Slovenskej speleologickej spoločnosti sa roku 1974 a j on stal jej členom.

Naď alej sa aktívne v e n u j e praktickému speleologickému prieskumu v ob­ lasti Horného Jelenca a Môcovskej doliny. Nechýba na jaskyniarskych týždňoch a ostatných podujatiach. Dokonca ako člen oblastnej skupiny v Harmanci navštevuje i sprístupnené časti H a r m a n e c k e j jaskyne.

312

Je dlhoročným dobrovoľným pracovníkom štátnej ochrany prírody. Už krátko po objavení jaskyne v Dolnom Jelenci sa veľmi živo zaujímal o jej ochranu pred nepovolanými návštevníkmi. Plodná je i jeho spolupráca so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici. Cas, ktorý netrávil v jas­ kyni, premieňal na iné hodnoty. V jeho figúrkach je skrytá láska človeka k životu a okolitej prírode. Ťažko vtesnať do ocenení výsledky jeho dlhoročnej, a nielen jaskyniar­ skej činnosti. Dostalo sa mu ich niekoľko. Roku 1964 pri príležitosti 20. výročia SNP mu udelili Pamätnú medailu. Na znak uznania jeho speleolo­ gickej činnosti mu pri príležitosti 3. valného zhromaždenia SSS roku 1976 ako jednému z prvých udelili pamätnú plaketu SSJ. Cestné uznanie Rady ONV v Banskej Bystrici za dlhoročnú aktívnu činnosť obdržal pri život­ nom jubileu — 70. narodeninách.

Na prahu výročia, ktorého sa dožil, treba si želať, aby ho životný opti­ mizmus nikdy neopustil. Aby sme ho mohli naďalej stretávať s batohom, prilbou a kaťbidkou, ako kráča za tou svojou jaskyňou. Nech to, čo vy­ jadril kedysi slovami: „Teší ma, že som aj pri tej mojej chorobe a ne­ vládnosti dačo pre spoločnosť urobil", nie je len jeho vnútorným vyzna­ ním, ale i žiarivým príkladom pre nás všetkých.

Marcel Lalkovič

Slovenský kras XXII — 1984

KU ŠESŤDESIATKE PhDr. JURAJA BÁRTU, CSc.

PhDr. J u r a j Bárta, CSc., osobnosť známa nielen v odborných archeolo­ gických, ale i v speleologických kruhoch a v širokej základni amatér­ skych jaskyniarov, sa dožíva významného jubilea, šesťdesiatich rokov živo­ ta. Všetkých, ktorí ho poznáme, teší skutočnosť, že svojho jubilea sa do­ žíva v plnom zdraví a tvorivom pracovnom zanietení.

J u r a j Bárta sa narodil 13. apríla 1923 v Ružomberku. Prekrásne okolie a robotnícke prostredie, v ktorom vyrastal, formovali jeho vzťah k príro­ de a k Slovensku. Túžba poznať históriu svojej krajiny ho neskôr viedla na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval históriu a zemepis, neskôr aj archeológiu. Jeho záujem sa už počas štúdia sústredil na poznávanie začiatkov ľudstva a jeho prvotných sídlisk v jas­ kyniach. Táto problematika sa stala témou jeho dizertačnej prácezyxwvutsrqponmlkjihgf Praveké osídlenie slovenských jaskýň, ktorú obhájil roku 1952 a získal hodnosť doktora filozofie.

Jubilantova cesta k štúdiu na vysokej škole nebola však jednoduchá.

Poznačila ju doba, v ktorej prežíval svoju mladosť. Ako syn robotníckych rodičov nemal možnosť po maturite pokračovať v štúdiu. Preto odišiel na východné Slovensko, kde pôsobil ako výpomocný učiteľ. Učiteľská práca mu pomohla ešte viac sa zblížiť s pracujúcim ľudom a toto prostredie for­ movalo jeho pokrokové názory. Aj preto sa zapojil do protifašistického od­ boja vo Vranovskom okrese.

Vypuknutie Slovenského národného povstania ho zastihlo v rodnom Ružomberku, kde najprv pracoval v revolučnom národnom výbore. Ne­ skôr sa stal členom Propagačného a spravodajského odboru Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici. Tu pracoval ako osvetový a spravo­ dajský pracovník na liptovskom úseku povstaleckého územia. Za svoju obetavú činnosť bol vyznamenaný radom SNP II. triedy.

Vedecká dráha jubilanta, teraz vedeckého pracovníka Archeologického ústavu SAV v Nitre, sa začala po ukončení štúdia prácou v bývalom Štát­

315

nom archeologickom ústave v Martine. Podrobne hodnotiť jeho prácu na archeologickom poli prináleží iným časopisom. Nemôžeme však nespome­ núť aspoň jeho najvýznamnejšie úspechy. Jeho systematické výskumy ma­ jú rozhodujúci význam pre klasifikáciu a datovanie paleolitických kultúr najmä západného Slovenska. V základnom archeologickom prieskume, ktorý sa týka osídlenia Slovenska v staršej dobe kamennej, z vyše 300 lo­ kalít sám objavil tri štvrtiny. Jeho práca pri riešení problematiky stredo­ paleolitických industrií na príklade travertínov v Bojniciach má význam z celoeurópskeho hľadiska. Prvá obsiahlejšia monografická syntéza nášho paleolitu —zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej (1965) — vyšla z jeho pera. Zaslúžil sa o navrátenie Venuše z Moravian nad Váhom, dô­ kazu najstaršieho umenia u nás, ktorá bola dlhé roky nezvestná v zahra­ ničí.

Výskum najstaršieho osídlenia Slovenska, najmä osídlenia jaskýň, ne­ možno oddeliť od speleologického výskumu. Jaskyne sa stali miestom, ktoré ho vždy priťahovalo, a to nielen ako archeológa, ale aj ako speleoló­ ga a ochrancu prírody. Sám hovorí: ,,Predmetom môjho záujmu je všetko, čo súvisí s témou — človek v slovenských jaskyniach od paleolitu po SNP". J. Bártu môžeme označiť za priekopníka slovenskej speleoarcheoló­ gie a vedca, ktorý uviedol problematiku osídlenia našich jaskýň na medzi­ národné fórum. Z našich jaskýň okrem zisťovacích, revírnych a systema­ tických výskumov navštívil za vyše tri desaťročia svojej speleoarcheolo­ gickej činnosti takmer všetky sídliskovo vhodné jaskyne, ktoré archeolo­ gicky vyhodnotil a vytypoval pre ďalší výskum. Publikoval vyše 80 člán­ kov s jaskyniarskou problematikou a je autorom prvej metodiky speleo­ 316

archeológie na Slovensku. Pričinil sa aj o netradičné sledovanie kultúrno­ historickej problematiky v našich jaskyniach. J. Bárta nechýbal pri nija­ kom významnejšom podujatí slovenskej speleológie. Od rokov mladosti, ktoré ho ako profesionálneho archeológa zaviedli do jaskýň, sa tieto prí­ rodné skvosty stali jeho záľubou a ľudia okolo nich jeho spolupracovník­ mi. Ako dlhoročný člen Speleologického poradného zboru MK SSR, pred­ seda speleoarcheologickej komisie a člen názvoslovnej komisie prispel k rozvoju slovenskej speleológie. Jeho iniciatívna práca ako člena Re­ dakčnej rady zborníka Slovenský kras, ale aj ako erudovaného autora, prispela k jeho kvalitatívnemu rastu. Úzko spolupracoval s Múzeom slo­ venského krasu v Liptovskom Mikuláši ako člen vedeckej rady a bol spo­ luautorom scenára jeho povojnovej expozície.

Jubilant si od roku 1950 našiel dosť času a j n a spoluprácu so širokou zá­ kladňou amatérskych jaskyniarov. Zúčastňoval sa na práci Slovenskej speleologickej spoločnosti, v ktorej dlhšie obdobie vykonával funkciu pod­ predsedu (1969­1976). Funkciu podpredsedu vykonával aj v Speleologic­ kej odbočke pri Geografickej spoločnosti SAV. Významnou mierou sa ro­ ku 1969 pričinil o obnovenie činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti najmä organizátorskou prácou. Osobnú angažovanosť vyjadril početnými diskusnými príspevkami a článkami na stránkach dennej tlače a v popu­ lárnych i odborných časopisoch.

Slovenskí speleológovia vysoko oceňujú doterajšiu prácu jubilanta. Ve­ ria, že sa s ním budú a j naďalej stretávať na svojich podujatiach a v slo­ venských jaskyniach. Všetci mu želáme pevné zdravie, úspechy v práci a v osobnom živote.

Jozef Jakál

R E C E N Z I E

J. J A K Á L A KOL.: PRAKTICKÁ SPELEOL0GIA. Vydavateľ stvo Osveta, Martin 1982, 384 strán, 229 obr. (fotografie, mapy, grafy, diagramy, schémy), 17 tab.

Praktická speleológia vychádza v období zvýšeného záujmu odborníkov i amaté­ rov speleológov o prieskum a v ý s k u m jaskýň a krasu. Práca oboznamuje záujem­ cov so zákonitosť ami vývoja krasu na povrchu i v podzemí z hľ adiska rôznych vedných odborov (geológia, geomorfológia, hydrológia, hydrochémia, mikroklíma, biológia, archeológia a i.), ako aj s prístrojmi, prostriedkami, pomôckami a spôso­ bom práce pri prieskume a výskume krasu a jaskýň.

V prvej kapitole je prehľ adne zhodnotená história prieskumu a výskumu krasu a jaskýň na Slovensku od prvej písomnej zmienky o jaskyniach Demänovskej doli­ ny v listine ostrihomskej kapituly až po súčasnosť , predpoklady na vytvorenie Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši roku 1930, činnosť Slovenskej speleologickej spoločnosti a jej úspechy, vznik a úloha Správy slovenských jaskýň pri ďalšom rozvoji speleológie a napokon úloha slovenskej speleológie v rámci me­ dzinárodnej spolupráce.

Otázky foriem krasového reliéfu sú rozpracované v druhej kapitole. Objasňujú podmienky vzniku krasu, procesy krasovatenia a zvetrávania hornín, krasový pro­ ces vertikálny a horizontálny. V e l m i vhodná je v tejto kapitole tabuľ ka najrozšíre­ nejších hornín, ktoré podliehajú krasovateniu na území Slovenska. Dobre môže poslúžiť najmä pri praktickom speleologickom prieskume krasových území.

Jednotlivé formy na povrchu krasu a formy podzemného krasu, ich opis, morfo­ genéza a výskyt, jaskynná výplň sa podrobne opisujú v tretej kapitole.

V štvrtej kapitole sú spracované morfoštruktúrne typy krasu, ktoré sú obmedze­ né predovšetkým na karpatskú oblasť. V morfoštruktúrnych typoch krasu je vy­ členený rovinný kras, horský kras, kotlinový kras a kryptokras, ktoré sú aj po­ drobne opísané. Ďalej sú to osobitné krasové typy, z ktorých sa uvádzajú hlboký a plytký kras, fosílny a e x h u m o v a n ý kras, pseudokras a termokras. Samostatná stať je venovaná typom krasu Západných Karpát.

Piata kapitola sa zameriava na krasové vody. Obsahuje základné členenie vôd vyskytujúcich sa v krase, prehľ ad názorov na vývin krasovej hydrografie, základ­ né zóny krasových vôd a hodnotí ich význam pre tvorbu krasu. Ďalej sa v kapitole píše o základných metódach výskumu krasových vôd, spomína sa význam hydro­ chemických metód a spôsoby zisť ovania smeru a spojitosti podzemných vôd v krase.

Otázky speleoklímy a jej jednotlivé faktory sú rozpracované v šiestej kapitole; uvádza sa ich meranie, prístroje a prístrojová technika (teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu a barometrický tlak vzduchu) a me­

319

tódy výskumu speleoklímy. Vyčleňujú sa speleoklimatické typy jaskýň a krátko sa rozoberajú otázky chemizmu jaskynného vzduchu.

Problematikou biospeleológie sa zaoberá ďalšia kapitola. Hodnotia sa v nej život­ né podmienky jaskynného prostredia, rozpracováva klasifikácia jaskynných živočí­ chov. V prehľ ade jaskynných organizmov sa opisujú najčastejšie sa vyskytujúce rastliny v jaskynnom prostredí a podstatná časť podáva prehľ ad jaskynných živo­ číchov, ktorých opis je doplnený mnohými obrázkami a fotografiami. V tejto ka­ pitole sa môžeme oboznámiť aj s technikou zbierania jaskynných živočíchov a zá­ kladnými pomôckami potrebnými na ich zber. Ďalšia kapitola, nie zanedbateľ ného významu najmä pri speleologickom priesku­ me jaskýň, sa zaoberá otázkami speleoarcheológie, ktorá poskytuje veľ a informácií o predhistorickom osídlení Slovenska a využívaní jaskýň človekom až po súčasnosť .

Najväčší význam pri speleologickom prieskume má stať, ktorá sa zaoberá spôsobom spe'leoarcheologického výskumu, zákonom na ochranu archeologických pamiatok, záchrannou činnosť ou a postupom pri náleze archeologických pamiatok.

Praktickou činnosť ou speleológov pri speleologickom prieskume a výskume a praktickým využitím súčasných vedeckých poznatkov pri prieskume a výskume kra­ su sa zaoberá kapitola deviata, ktorá je doplnená o najdôležitejšie bezpečnostné predpisy pre prieskum jaskýň.

V desiatej kapitole sa môžeme oboznámiť s krasom ako špecifickým životným prostredím, možnosť ami jeho hospodárskeho, kultúrneho a vedeckého využitia i vy­ užitia jaskýň ako liečební chorôb dýchacích ciest.

Nasledujúce dve kapitoly spolu veľ mi úzko súvisia. V jednej sa píše o technic­ kom výstroji a pomôckach v speleológii a druhá sa zaoberá priamo ich použitím pri speleoalpinizme a pri prieskume a výskume veľ mi náročných jaskynných sústav.

Skoda, že v nich nie je zohľ adnená úroveň technického výstroja a pomôcok, ako aj úroveň speleoalpinizmu aspoň v rámci Slovenska, keď už nie, vzhľ adom na do­ stupnosť informácií, v svetovom meradle.

Významná je tiež trinásta kapitola, ktorá sa zaoberá otázkami záchranných prac v jaskyniach. Podrobnejšie sa však mohli rozpracovať otázky stanovenia diagnózy pri nehode v jaskyni i poskytovania prvej pomoci. Štrnásta kapitola sa zameriava na problematiku, ktorá najmä v poslednom období nadobúda stále väčší význam — na ochranu krasu.

Posledné dve kapitoly podávajú prehľ ad krasových oblastí a jaskýň v Českoslo­ vensku a vo svete.

Aj keď publikácia neobsahuje informácie o mapovaní a dokumentácii krasu a jaskýň (zostavovateľ uvádza, že budú predmetom samostatnej publikácie), predsta­ vuje u nás v súčasnosti najkomplexnejšie dielo zaoberajúce sa otázkami výskumu a ochranou prieskumu krasu, teoretickými a praktickými problémami speleológie, využitím a krasu a jaskýň. „ Jaroslav Halas SPELUNCA, N" 8 (OCTOBRE — DECEMBRE) 1982, Periodicum Fédération Fran­ faise de Spéléologie Informačný časopis Francúzskej speleologickej federácie, zameraný na problema­ tiku speleológie a činnosť federácie, oboznamuje nás s výsledkami v ý s k u m u a prie­ skumu, poskytuje informácie o najvýznamnejších úspechoch svetovej speleologie a podujatiach organizovaných federáciou.

Prvá časť časopisu je venovaná listom a jaskyniarskym drobničkám, z ktorých sú zaujímavé dve správy. .

J M Figuiére opisuje nehodu v jaskyni Grotte du Barrage. Pri prechode jasky­ ňou jedna z jaskyniarok spadla z výšky troch metrov. Pri páde utrpela úraz lebky s krvácaním, pričom upadla do bezvedomia. Po prebratí zranenej z bezvedomia a zistení rozsahu úrazu začali jaskyniari vlastnými silami záchrannú akciu bez

320

prizvania záchranného družstva, aby nestrácali čas čakaním. Vďaka rýchlej a bez­ pečne zvládnutej záchrannej akcii sa podarilo zachrániť postihnutej život. Príčinou takéhoto ť ažkého úrazu bola nevhodná prilba (stavbárska), ktorá sa pri páde po­ sunula, pretože bola upevnená iba jednoduchým podbradníkom. Z uvedeného prí­ padu vidieť , akú dôležitú úlohu pri činnosti v jaskyniach majú kvalitné a bezpeč­ né ochranné pomôcky, aká dôležitá je príprava a schopnosti jaskyniarov i správne zhodnotenie situácie a počínanie pri mimoriadnych udalostiach v podzemí. Ďalšia správa hovorí o krádeži jaskyniarskeho materiálu, ktorý bol majetkom federácie, zaobstaraným a používaným počas Francúzskej speleologickej školy. Ve­ denie školy je presvedčené, že krádež spáchali jaskyniari, ale pochybuje o tom, že by to boli jaskyniari Francúzskej speleologickej federácie. Ďalšou rubrikou časopisu sú zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Ozveny podzemia. V prvej časti sú krátke informá­ cie o činnosti francúzskych jaskyniarov jednotlivých oblastí Francúzska, najnovšie úspechy výskumu a prieskumu, informácie o jaskyniach doplnené fotografiami a schematickými plánmi jaskýň. Druhá časť tejto rubriky obsahuje podrobné informá­ cie zo zahraničných krasových oblastí.

Podstatná časť časopisu obsahuje príspevky, ktoré podrobnejšie oboznamujú s vý­ sledkami výskumu a prieskumu krasových lokalít a jaskýň.

O jednej z najnovších provensálskych priepastí Ľ a v e n Autran (—640 m) infor­ muje Speleo­club Darboun. Príspevok obsahuje podrobný opis priepasti, históriu prieskumných prác, priečny rez, fotografie a tabuľky. Tabuľka, označená ako dia­ gram príslušenstva, poskytuje podrobné informácie o druhu a množstve speleolo­ gického materiálu potrebného na prekonanie jednotlivých úsekov priepasti.

C. Pelletier, pracovník rehabilitačného ústavu, v príspevku Speleológia a rehabili­ tácia uverejňuje časť výsledkov z výskumných prác a experimentov. Opisuje, ako sa prejavil vplyv jaskynného prostredia na rehabilitáciu detí. Prieskum podzemia umožňuje autentické pozorovanie dieťaťa, vytvára podmienky na sebarealizáciu a pre nadobudnutie potrebného sebavedomia. Prax v oblasti rehabilitácie predstavuje speleológiu ako neobvyklý psychologicko­pedagogický prostriedok, ktorý sa snaží, takisto ako aj iné činnosti vo voľ nej prírode, využiť všetky možnosti prostredia.

Jaskyniarska skupina z Corréze v príspevku Le réseau de la Couze informuje o najnovších výskumných a prieskumných úspechoch dosiahnutých v jaskyni la Couze. Opisuje sa v ňom geologická a geografická situácia lokality, výsledky vý­ skumu, jaskyňa a poznatky z topografického zameriavania. Zo známych priestorov jaskyne majú zameraných takmer 9 km a vyhotovený plán v mierke 1:1000. Prí­ spevok je doplnený plánom geografickej situácie, geologickej situácie, plánom jasky­ ne, čiernobielymi fotografiami a prehľ adom literatúry.

J. J. Delannoy prispel poznatkami o málo známej krasovej oblasti plošiny Bi­ lauktaung Central v Thajsku. Okrem všeobecnej charakteristiky sa osobitne zaobe­ rá formami povrchového a podzemného tropického krasu. Poznatky doplňa plánmi geologickej situácie, mapkou rozšírenia krasových javov na planine, náčrtmi dvoch jaskýň a výsledkami hydrochemických pozorovaní.

Príspevok J. Chauvina z oblasti biospeleológie Význam kaluží v jaskynnej ekoló­ gii sa zaoberá v ý s k u m o m mikrofauny v jaskyniach Le gouffre du Creusin a La grotte d'Oyanbeltza. Na dne horizontálnych chodieb pokrytých vrstvou hliny sa vytvárajú kaluže, ktoré so svojím blízkym okolím často tvoria významné biotopy pre mikrofaunu bezstavovcov, ale pre jaskyniarov málo známu. Príspevok dopĺňajú náčrty jaskýň, v ktorých robil autor výskum, schéma kaluže s výskytom mikro­ fauny a obrázok živočícha Tomocerus minor z jaskyne Creusin.

O výsledku prieskumných prác počas expedície v jaskyni Le gouffre de la Mé­ gaperte v švajčiarskom horstve Windgällen informuje speleologická skupina de Alsace. V príspevku je geologická situácia, história prieskumu a opis jaskyne s priečnym rezom.

R. a B. Bousquet informujú o prieskume jaskýň Chourum de Soleil Boeuf (—220 m) a Chourum du Chautet (—340 m) v oblasti Dévoluy.

321

Záver časopisu obsahuje recenzie jaskyniarskej literatúry.

Súčasť ou tohoto čísla Speluncy je osobitná príloha, v ktorej Francúzska speleolo­ gická federácia informuje jaskyniarov o činnosti federácie a jej komisií, ochrane krasu, o priebehu XV. národného zrazu jaskyniarov v Toulouse a Medzinárodného festivalu speleologického f i l m u v La Chapelle­en­Vercors. Na tomto festivale spe­ leologického filmu, ktorý prebiehal od 30. augusta do 5. septembra 1982, sa f i l m o m Une ­qiméra et un halogéne predstavil i člen Slovenskej speleologickej spoločnosti Slavomír Chmela. Za f i l m dostal pochvalné uznanie.

Jaroslav Halaš ČESKOSLOVENSKÝ KRAS 32 (152 strán, 65 obr.), Academia, Praha 1982 Periodikum je rozdelené na štyri časti — články, správy, recenzie a organizačné správy. Ú v o d n ý m článkom je kolektívna práca o rádioaktivite v československých jaskyniach. Autori počas rádiometrického výskumu zisť ovali expozičný príkon mik­ rorôntgenometrom a expozičnou komorou. Preskúmali žiarenie v 23 jaskyniach a zistili až 15­násobný rozdiel priemerných i minútových expozičných príko­ nov medzi jaskyňami Dobšinská ľ adová jaskyňa (0,39 n.C.kg­'.h­ 1 ) a Važecká jasky­ ňa 4,88 n.C.kg­i.h­ 1 ). Priemerná hodnota na zemskom povrchu v ČSSR sa udáva na 2,6 n.C.kg­i.h­ 1 . Jaskyne sa vyznačujú mimoriadne nízkou rádioaktivitou, pretože len v piatich jaskyniach zistili priemernú hodnotu expozičného príkonu nad 2, čo autori vysvetľ ujú m a l ý m počtom prírodných rádionuklidov v horninách, ako aj nedostat­ kom prírodných prvkov kozmického žiarenia.

Opisu krasových javov na pravom brehu Vltavy a v Prokopskom údolí je veno­ vaný článok J. T ú m u. Autor opisuje takmer 40 lokalít, väčšinou skalných dier, puklín a malých jaskýň dokumentačnej hodnoty. Stratigrafický v ý s k u m sedimentov pod vŕškom Bašta je predmetom článku I. H o r á č k a a V. L o ž e k a . Metodicky spracovali profil od neskorého glaciálu po súčasnosť . Urobili rozbor fosílií fauny a malakofauny a urobili rekonštrukciu ekologických zmien počas kvartéru. Záverom navrhujú druhové zloženie stromov a krov, ktoré tu zanikli zásahmi človeka.

Typizáciu škrapov na pieskovcoch Českej kriedovej tabule vypracoval J. V í t e k.

Pri klasifikácii pseudokrasových foriem vychádza z klasifikácie krasových škrapov.

Na kriedových pieskovcoch rozlíšil žliabkové škrapy, meandrové škrapy, stenové (zvislé) škrapy, hrotovité škrapy, skalné misy (kamenice), jamkové škrapy, šľ apajo­ vé škrapy, skalné hríby alebo škrapové stoly.

Výsledky dlhodobého mikroklimatického výskumu v jaskyniach Moravského kra­ su podáva v ďalšom príspevku E. Q u i t. Charakteristiky ovzdušia doplnil dobre ilustrujúcimi grafmi. Ďalšie objavy v Amatérskej jaskyni publikuje J. P ŕ i b y 1, ktorý zároveň struč­ ne opisuje novoobjavené jaskynné priestory. Celkovú dĺžku jaskýň, viazanú na pod­ zemný tok Punkvy a jej prítokov ku koncu roka 1979, udáva na 30,3 km.

V. P i l o u s dosť obsiahle opisuje niekoľ ko pseudokrasových jaskýň a previsov v neovulkanitoch južného Slovenska. P. H i p m a n sumarizuje plodné roky 1978—• 1979, keď slovenskí jaskyniari dosiahli v zahraničí niekoľ ko pozoruhodných športo­ vých úspechov prestupom hlbokých jaskynných systémov v zahraničí. I. H o r á č e k publikuje svoj výskum kvartéru neďaleko Karlukova (BĽR), kde na základe fosílií zistil špecifičnosť fauny v období glaciálov.

Sumarizáciu svojich dlhoročných výskumov umelých podzemných jaskýň a histo­ rického podzemia podáva F. S k ŕ i v á n e k. Umelé podzemné dutiny delí na grotty a saly terenny, umelé jaskyne v chrámoch a kostoloch, krypty, hradné podzemie, skalné obydlia a skrýše, mestské podzemie, katakomby a pevnostné chodby, histo­ rické banské diela, teda spolu na sedem skupín.

V druhej časti zborníka sú krátke správy. Z. T ú m a referuje o náleze aragonitu v jaskyni Na Turoldu pri Mikulove. Ďalšia správa je venovaná krasu drobných krasových ostrovov na Klatovsku pri obci Nehodia. Správu o pseudokrase na Špi­

322

zyxvuts

čáku napísal J. V í t e k ; krátku správu o kvartérnom profile na Pálave V. L o­ ž e k . Zaujímavý je príspevok J. R u b í n a o sprístupnených jaskyniach v Grécku.

Záver zborníka tvoria recenzie niekoľ kých domácich a zahraničných kníh a časo­ pisov.

Pavol Mitier

Slovanské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva 0 9 1 0 1 Li p t ov sk ý Mi k u l á š

Slovenský kras XXII — 1984

BIBLIOGRAFIA ZBORNÍKA SLOVENSKÝ KRAS, ROČNÍKY I ­ X X MARCEL LALKOVIČ

Zborník Slovenský kras začalo vydávať Múzeum slovenského krasu roku 1958. Jeho doterajších 20 ročníkov reprezentuje výsledky slovenskej spe­ leológie, ku ktorým sa dopracovala za uplynulé obdobie. Publikovanie vedeckých a odborných prác z oblasti speleológie, resp. reagovanie na všetky kultúrno­spoločenské udalosti, ktoré súviseli s krasom a jaskyňa­ mi, je to, čo zborník za uvedené obdobie charakterizovalo predovšetkým.

Zborník pôvodne vychádzal ako dvojročenka. Takto vyšli ročníky I— VIII, pričom prvý ročník vyšiel roku 1958 a druhý ako dvojročenka 1957 —1958 roku 1959. Od IX. ročníka (1971) vychádza už ako ročenka, čo sú­ visí s celkovým rozvojom našej speleológie začiatkom sedemdesiatych ro­ kov.

Skladba jednotlivých ročníkov je polytematická. Ročníky IX a XIX boli však monotematické; ročník IX bol venovaný 100. výročiu Dobšin­ skej ľadovej jaskyne a z obsahovej stránky priniesol súhrn referátov, kto­ ré odzneli počas vedeckej konferencie uskutočnenej pri príležitosti spomí­ naného výročia. Ročník XIX je venovaný 5 0. v ý r o č i u M ú z e a s l o ­ v e n s k é h o k r a s u v Liptovskom Mikuláši. Okrem histórie múzea predkladá verejnosti výsledky, ktoré múzeum dosiahlo v hlavných odbo­ roch svojej činnosti počas dovtedajšej existencie.

Jednotlivé príspevky zborníka pochádzajú od autorov z radov dobrovoľ­ ných jaskyniarov i profesionálnych speleológov u nás a čiastočne i v za­ hraničí. Uverejňovali sa v slovenskom i českom jazyku. V ročníku IX sa publikovali príspevky v jazyku ruskom, nemeckom a anglickom. Ročník XI bol vydaný pri príležitosti V I . m e d z i n á r o d n é h o s p e l e o l o ­ g i c k é h o k o n g r e s u , preto niektoré jeho príspevky vyšli v jazyku ruskom, nemeckom, anglickom a francúzskom. V ročníkoch I—III je sú­ časťou hlavných príspevkov sumarizácia výsledkov v dvoch svetových jazykoch. V ročníkoch IV—VI sa tento úzus už tak striktne nedodržiaval a od ročníka VII sa sumarizácia (resumé) uvádzalo len v jednom sveto­ vom jazyku. V ročníku XIX venovanom výročiu múzea všetky príspevky 3 2 5

majú resumé v dvoch svetových jazykoch. Od ročníka VIII m a j ú všetky štúdie a j cudzojazyčný abstrakt (anotáciu).

Príspevky v tejto bibliografii číslujeme priebežne — od ročníka I po koniec ročníka XX. Názvy príspevkov sa uvádzajú v jazyku slovenskom a české v českom. Názvy cudzojazyčných príspevkov uvádzame taktiež v jazyku slovenskom, pričom pôvodný jazyk je uvedený v zátvorke. Údaje o ilustráciách a ostatných náležitostiach diela uvádzame v ob­ vyklých skratkách: obr. — obrázok, tab. — tabuľka, lit. — literatúra, príl — príloha, mp. — mapa, bibl. — bibliografia. Proti bežným zvyklostiam dopĺňa ich aj skratka plánu jaskyne — pl. j., ale len pri slovenských loka­ litách. Domnievame sa, že v podmienkach speleologickej praxe je výra­ zom nášho špecifiká. Tento údaj je v príspevkoch veľmi častý a pri slo­ venských lokalitách neraz veľmi vyhľadávaný. Resumé uvádzame skrat­ kou príslušného jazyka (r­ruský, n­nemecký, a­anglický, f­francúzsky, s­slovenský). Osobitným údajom je literatúra, údaj o nej je v príspevkoch veľmi frekventovaný. Pre jeho zaradenie do bibliografie hovorí to, že ide o tzv. skryté bibliografie a v jednotlivých tematických okruhoch (vecný index) môžu byť dobrou pomôckou ich ďalším používateľom.

V nevyhnutných prípadoch boli názvy niektorých jaskýň upravené po­ dľa schválenéhozyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Zoznamu jaskýň a priepastí na Slovensku (STJGK, Karto­ grafické informácie 12, 1979). Bibliografické spracovanie 20 ročníkov zbor­ níka obsahuje okrem chronologického zoznamu vydaných ročníkov a prí­ spevkov i autorský, lokalitný a vecný index.

1. C H R O N O L O G I C K Ý Z O Z N A M V Y D A N Ý C H K O V A P R Í S P E V K O V

ROČNÍ­

SLOVENSKÝ KRAS, roč. I 1. BENICKÝ, V.: Výskum ľadovej priepasti na Ohništi, r., a., 5—13 2. DROPPA, A.: Geomorfologický charakter priepastí na Ohništi, 3 pl. j., r., n., 14­23 3. OTRUBA, J.: Teplotné pomery v Ľadovej priepasti na Ohništi, tab., r., n., 24­28 4. BENICKÝ, V.: Príspevok k dejinám Demänovskej ľadovej jaskyne a k objaveniu jaskyne Mieru, r., n., 29—35 5. OTRUBA, J.: Problémy mikroklímy a znovuzaladnenia Demänov­ skej ľadovej jaskyne, 16 tab., r., n., 36—58 6. BENICKÝ, V.: Hrádocká jaskyňa, r., n., 59­61 7. BENICKÝ, V., JURKOVIČOVÄ, M.: Dokumentácia krasu a jaskýň, (Slovenská krasová a speleologická literatúra 1946—1956), r., n., 62— 79 8. IZÄK, Ľ.: Krásy Slovenska a naše jaskyniarstvo (jaskyniarske čísla Krás Slovenska I . ­ X X X . ročník), r., n., 80­83 9. JANZA, L.: Ochrana jaskýň ako prírodných pamiatok, r., n., 84—87 326

10. BENICKÝ, V.: Zákon o štátnej ochrane prírody pre Slovensko, r., n., 88­92 11. JANZA, L.: Ako vzniklo pomenovanie Dračia jaskyňa, 93—94 Správy 12. BENICKÝ, V.: Z činnosti Múzea slovenského krasu, r., n., 95—98 13. KÄMEN, S.: Muránsky a Tisovský kras, obr., r., n., 99­105 14. DROPPA, A.: Krasové zjavy pri Motyčkách, 106—107 15. BENICKÝ, V.: Výsledky výskumov vo Svätojánskej doline, 108— 109 16. ROZLOŽNÍK, V.: Brzotínska jaskyňa, obr., p., j., 110­113 17. BRODNANSKÝ, J.: Brestovská jaskyňa, 114­115 18. BENICKÝ, V.: Medvedia jaskyňa, 116­117 Drobničky

19. Prehľad návštev Múzea slovenského krasu a Demänovských jaskýň, 118 20. Prehľad návštev Demänovskej ľadovej jaskyne, 118 21. BENICKÝ, V.: Prehľad návštev jaskyne Slobody, 119 22. BENICKÝ, V.: Na okraj 30. výročia objavenia Domice, 119 23. JURKOVICOVÄ, M.: II. Medzinárodný speleologický kongres, 119— zyxwvutsrq 120

24. KÄMEN, S.: Suché doly, Teplica a Periodická vyvieračka štátnou prírodnou rezerváciou, 120 Recenzie 25. BÄRTA, J.: Grotolaz, 121­422 26. BENICKÝ, V.: Časopis Československý kras, 122 27. BENICKÝ, V.: Anton Droppa — Demänovské jaskyne, 123 28. JURKOVICOVÄ, M.: Július Lenko ­ Vojtech Benický: Výlet do De­ mänovských jaskýň, 123 29. La Slovakio karsto, e., 124 SLOVENSKÝ KRAS, roč. II (1957­1958) 30. BENICKÝ, V.: Výskum Zvonivej diery na Plešivskej planine, 1 pl. j., bibl., r., n., 5—13 31. KUBÍNY, D.: Geológia Plešivskej planiny, obr., r., n., 14­17 32. DROPPA, A.: Geomorfologické pomery priepasti Zvonivej diery a jej okolia, pl. j., r., n., 18—24 33. OTRUBA, J.: Meteorologická charakteristika priepasti Zvonivá die­ ra, 2 obr., pl. j., 2 tab., r., n., 25—37 327

34. MICHALKO, J.: Poznámky k vegetácii Zvonivej diery a jej okolia, r., n., 38­42 35. BOHUS, I.: Speleobibliografia z ročeniek Uhorského karpatského spolku 1874­1917 (roč. I.­XLIV.), r., n., 4 3 ­ 5 4 36. JANÁCIK, P.: Príspevok ku krasovým zjavom Malej Fatry, 4 pl. j., r., n., 55­67 37. DROPPA, A.: Krasové zjavy pri Vernári, pl. j., r., n., 68—74 38. BÁRTA, J.: Travertínová jaskyňa Strecha na Dreveníku, pl. j., r., n., 75­80 39. BENICKÝ, V., JURKOVlCOVÁ, M.: Knižnica Múzea slovenského krasu, r., n., 81—92 40. BENICKÝ, V.: Príspevok k dejinám Demänovskej jaskyne Slobody, r., n., 93­102 41. BENICKÝ, V.: Z dejín Múzea slovenského krasu, obr., r., n., 103­106 42. KÁMEN, S.: Bogaz, obr., pl., r., n., 107­110 Sp r á v y

43. BENICKÝ, V.: Správa o činnosti Múzea slovenského krasu za r.

1958, 111­114 44. KÁMEN, S.: Pokus s farbením Teplice, obr., r., n., 115­120 45. BUKOVINSKÝ, V.: Výskumy v Malofatranskom krase, pl., 121­127 46. BRODŇANSKÝ, J.: Ponory Brestovskej jaskyne, obr., 128­130 47. DROPPA, A.: Študijná cesta po Dinárskom krase v Juhoslávii, 131— 143 48. KÁMEN, S.: Muránska jaskyňa Líščia diera, pl. j., 144—145 49. HUŠČAVA, A.: Správa z 13. storočia o jaskyniach v Demänovskej doline, 146 50. Treba sprístupniť Demänovskú jaskyňu Mieru (—ý), 147—148 51. JAKUCS, L.: II. Medzinárodný speleologický kongres, 149—150 52. KOWALSKI, K.: V najhlbšej jaskyni sveta, obr., 151­154 53. DROPPA, A.: Jaskyne Permskej oblasti, 155­156 54. JEZNÝ, P.: Speleologický výskum Jánskej doliny, 157 55. BENICKÝ, V.: Ochrana jaskýň, 158­160 56. BENICKÝ, V.: 7. jaskyniarsky týždeň, 161 57. KOVALČÍK, J.: Z činnosti speleologickej skupiny na Bystrej, 162 58. KŇAZOVICKÝ, O.: Z činnosti speleologickej skupiny v Spišskej Belej, 163­164 Drobničky 59.

60.

61.

62.

Naše rovy, (Buk, V. B.), 165 Zahraničné styky (V. B.), 165­166 Prehľad návštev slovenských jaskýň (V. B.), t a b , 166 V Lipt. Jáne navŕtali nové termálne pramene (—ý), 167 328

63.

64.

65.

66.

DROPPA, A.: Najväčšie jaskynné sústavy sveta, 167 Z činnosti Múzea slovenského krasu za r. 1957 (V. B.), 167 Slovenská speleologická spoločnosť (—ý), 167—168 Pochybné využitie jaskyne (V. B.), 168

Re c e n z i e

67. DROPPA, A.: Nikolaj Džambazov­Peščerite v Bulgarija, 169 68. HUBKA, K.: Norbert Casteret­Sondeurs d'abimes, 169­170 69. DROPPA, A.: Karta na peščerite v NR Bulgarija, 171 SLOVENSKÝ KRAS, roč. III (1959­1960) 70. KUBÍNY, D.: Krasové systémy v obalových sériách Liptovských a Nízkych Tatier, 4 obr., r., n., 3—20 71. DROPPA, A.: Vysokohorský kras Červených vrchov, 4 pl. j., r., n., 2 1 ­ 3 6 72. OTRUBA, J.: Výmena vzduchu a teplotné pomery v priepasti Kre­ sanica, obr., pl. j., 2 tab., r., n., 37—51 73. ŠMARDA, J.: Kvétena Červených vrchú v Liptovských Tatrách ve vztazích ke krasovému fenomenu, 52—56 74. BENICKÝ, V.: Výskum krasových javov Červených vrchov, 57—58 75. VACHOLD, J.: K pomerom hibernácie netopierov v jaskyniach De­ mänovského krasu, 3 tab., r., n., 59—67 76. KORBEL, L.: Príspevok k poznaniu chrobákov (Coleoptera) Juhoslo­ venského krasu, tab., r., n., 68—73 77. ZAJONC, I.: Dážďovky (Oligochaeta, Lumbricidae) jaskyne Domica, 3 tab., l i t , r., n., 7 4 ­ 8 1 78. KÄMEN, S.: Jaskyňa Dlhý vrch (Muránsky kras), pl. j., lit., r., n..

8 2 ­ 8 7 79. MAJERSKÝ, I.: Jaskyne ­ národné hodnoty, 88­94 80. JANÄČIK, P.: Priepasť na Stratenci v Malej Fatre, 2 pl. j., lit..

9 5 ­ 9 8 Sp r á v y

81. BENICKÝ, V.: Prof. Ján Volko­Starohorský 80­ročný, lit., 99­103 82. BENICKÝ, V.: Správa o činnosti Múzea slovenského krasu za rok 1959, 103­105 83. MARTINKA, J.: Historicko­geografický význam jaskýň, 106—109 84. KÁMEN, S.: Jaskyňa Zlatnica, pl. j., lit., 109­114 85. BUKOVINSKÝ, V.: Príspevok k otázke vzniku jaskynných prieva­ nov, 114­115 86. KRATOCHVÍLE, Z.: Krasové javy v Ludrovskej doline, obr. 1 1 5 ­ 119 329

87. KÁMEN, S.: Priepasť Veľká Stožka, pl. j., lit., 119­121 88. RABEK, J.: Ci „Triglavská Brezna" je naozaj najhlbšou jaskyňou sveta?, obr., 122­125 89. BENICKÝ, V.: Mojtínsky kras, perla Strážovskej hornatiny, 1 2 5 ­zyxwvutsrq 126

90. KEMÉNY, A.: Podzemné krasové formy planiny Koniar, obr., pl. j., lit., 126­130 91. TURNOVEC, I.: Nález sádrovca v jaskyni Erňa v Juhoslovenskom krase, lit., 130­131 92. STELCL, O.: Jeskyné ostrova Capri, obr., tab., 131—137 93. Čachtická jaskyňa preskúmaná a zameraná (P. J.), 137—138 94. Komplexný výskum Medvedej jaskyne v Stratenskej hornatine, (P. J.), 138­139 95. PANOS, V.: Problém vzniku a vývoje poljí a okrajových krasových nížin, 139­141 96. JANÁČIK, P.: Nové objavy v Brezovskej jaskyni, 141 97. DROPPA, A.: Najhlbšie priepasti sveta, tab., 142­145 98. BRODNANSKÝ, J.: Príspevok k poznaniu niektorých jaskýň v Choč­ skom pohorí, 2 pl. j., 146—150 99. DROPPA, A.: Rozloha Demänovských jaskýň, tab., 150—151 100. BUKOVINSKÝ, V.: Výskumy v Malofatranskom krase (Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline), 151—154 101. KÁMEN, S.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci, 154­155 102. SROL, S.: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Lipt. Mikuláši, 155­157 103. JANÁČIK, P.: Výsledky prieskumu v Bystrianskom jaskynnom systéme, pl. j., 157—159 104. HLÁSNA, A.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Brezne, 159 105. BENICKÝ, V., JURKOVlCOVÄ, M.: Knižnica Múzea slovenského krasu, prírastky zahraničnej literatúry za r. 1959—1960, 160—166 Drobničky 106. KÁMEN, S.: Za prof. Viliamom Lenčom, 167 107. JANÁČIK, P.: Spomienka na Adama Mišuru, spoluobjaviteľa Demä­ novskej jaskyne Slobody, 168 108. PANOS, V.: Dve významné speleologické výročia, 168—169 109. KRYL, J.: Spomienka na Gustáva Dufka, 169 110. Ján Majko 60­ročný (V. B.), 169 111. MUDr. Ľudovít Izák 60­ročný (V. B.), 169 112. JURKOVIČOVÁ, M.: III. Medzinárodný speleologický kongres bude sa konať r. 1961 v Rakúsku v dňoch 18.—28. septembra, 169—170 113. Ďalšia jaskyňa sprístupnená (P. J.), 170 114. Jaskyne liečia (P. J.), 170 115. Farbenie Prosiečanky (V. B.), 170 330

116. Prehľ ad návštev slovenských jaskýň r. 1959 (V. B.), 171 117. Založenie Speleologickej odbočky Slovenskej zemepisnej spoločnosti pri SAV (­ý), 171­172 118. TURNOVEC, I.: Nový ponor na Silickej planine, 172­173 119. Úspech slovenskej speleologickej fotografie (M. J.), 173 Re c e n z i e

120. JANÄČIK, P.: Anton Droppa ­ Demänovské jaskyne, 174­175 121. JANÁCIK, P.: Anton Droppa ­ Belanská jaskyňa, 175 122. JANÁCIK, P.: Československý kras, 175­176 123. JANÁCIK, P.: Kras v Československu 1959, 176­177 124. JANÁCIK, P.: Anton Droppa ­ Dobšinská ľadová jaskyňa, 177 SLOVENSKÝ KRAS, roč. IV (1961­1962) 125. JANÄČIK, P.: Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny, so zvláštnym zreteľom na Mojtínsku krasovú oblasť, 6 pl. j., tab., lit., n., 3 ­ 3 3 126. KÄMEN, S.: Príspevok k poznaniu hydrogeologických pomerov Mu­ ránskeho a Tisovského krasu, 2 obr., 4 tab., lit., n., a., 34—45 127. DROPPA, A.: Krasové javy v okolí Liptovskej Tepličky, obr., 3 pl. j., tab., lit., n , 4 6 ­ 5 6 128. SLAVKAY, M.: Ponický kras, 2 obr., lit., a., 57­69 129. KÄMEN, S.: Jaskyňa Machnatá, pl. j., n., 70­74 130. ZAJONC, I.: Príspevok k poznaniu fauny krasovej oblasti Strážov­ skej hornatiny, 2 obr., tab., lit., r., n., 75—85 Sp r á v y

131. MAJKO, J.: Správa o prieskume Babskej diery na Silickej planine, 8 6 ­ 8 7 132. BÄRTA, J.: Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologic­ kého ústavu SAV, obr., n., a., 87—97 133. SKRlVÄNEK, F.: Speleologická a obecné krasová periodika ve svete, 97­106 134. BUKOVINSKÝ, V.: Čo hovoria staré učebnice zemepisu o krasových javoch na území bývalej Trenčianskej župy, 106—107 135. SKRlVÄNEK, F.: III. Mezinárodní speleologický kongres v Rakou­ sku v r. 1961, 107­109 136. BENICKÝ, V.: Správa o činnosti Múzea slovenského krasu za roky 1961­1962, pl. j., 110­113 137. BENICKÝ, V.: Správa o činnosti SO SZS za roky 1961­1962, 113— 114 331

138. BRODŇANSKÝ, J.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom Ku­ bíne, 114­115 139. BUKOVINSKÝ, V.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline, 1 1 5 ­ 116 140. SROL, S.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Lipt. Mikuláši, pl. j., yxutrqpon 1 1 6 ­ 1 1 8

141.

142.

143.

144.

KÁMEN, S.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci, 119 KOVALCÍK, J.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Bystrej, 120 BENICKÝ, V.: Prehľad návštev Demänovských jaskýň v r. 1961— HALASA, P.: Speleobibliografia z časopisu Krásy Slovenska, 1921 — 1962, 120 1958 (roč. I ­ X X X V ) , 121­155

Re c e n z i e

145. JANÁČIK, P.: Demänovské jaskyne (40 rokov Demänovskej jaskyne Slobody), 156­157 146. BENICKÝ, V.: Oesterreichische Hochschulzeitung 1961, č. 3, 1 5 7 ­ 158 147. BENICKÝ, V.: Anton Droppa, Važecká jaskyňa, 158 SLOVENSKÝ KRAS, roč. V (1963­1964) 148. DROPPA, A.: Geomorfologický a hydrologický výskum Jasovskej jaskyne, lit., n., 3—9 149. JANÄClK, P., SCHMIDT, Z.: Medvedia jaskyňa v Stratenskej hor­ natine (Slovenský raj), 10 obr., 4 tab., lit., n., 10—36 150. KÁMEN, S.: Čertova jaskyňa (Tisovský kras), lit., 3 7 ­ 4 1 151. DROPPA, A.: Geomorfologický výskum priepastí v Červených vr­ choch, 2 pl. j., lit., a., 4 2 ­ 4 8 152. KORBEL, L.: K poznaniu bystruškovitých (Coleoptera, Carabidae) Slovenského krasu, 3 tab., 6 obr., lit., r., n., a., 49—57 153. BÁRTA, J.: Príspevok k pravekému osídleniu jaskýň domickej sú­ stavy, 2 obr., lit., a., f., 5 8 ­ 7 3 Sp r á v y

154. KÁMEN, S.: Jaskyne v Tesnej skale (Muránsky kras), obr., 3 pl. j., lit., 74­80 155. PRIKRYL, Ľ. V.: Pseudokrasové formy v okolí Súľova a Hričova, obr., 15 pl. j., lit., 81­96 156. DROPPA. A.: Jaskyňa Borová hora, pl. j., 9 6 ­ 9 8 157. VINCENC, Š.: Správa o speleologickom výskume okolia Sklabinské­ ho Podzámku vo Veľkej Fatre, 98­100 158. MAJERSKÝ, I.: Po mikulášskom rokovaní, 100­109 332

159. JANÁCIK, P., ŠROL, S.: Správa o výskume Liskovskej jaskyne, lit., 109­110 160. BENICKÝ, V.: Príspevok k dejinám sprístupnenia Demänovských jaskýň, 110­112 161. Prehľad návštev slovenských jaskýň (V. B.), tab., 112—113 162. DROPPA, A.: Najväčšie jaskynné sústavy sveta, 113­114 163. BRODNANSKÝ, J.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom R u ­ bíne, pl. j., 114­116 164. BUKOVINSKÝ, V.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline, 116— zyxwvutsrq 118

165. KÁMEN, S.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci, 119 166. SROL, S.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Lipt. Mikuláši, 1 1 9 ­ 1 2 1

167. JANÁCIK, P.: I. Medzinárodná speleologická konferencia v Brne, 121

168. JANÁCIK, P.: Zahraničné návštevy v Múzeu slovenského krasu v r. 1963­1964, 122 169. JANÁCIK, P., SROL, S.: Škopova jaskyňa, pl. j., 122­124 170. BENICKÝ, V., JURKOVICOVÁ, M.: Bibliografia slovenskej speleo­ logickej a krasovej literatúry za roky 1957—1963, 124—150 Re c e n z i e

171. PRIKRYL, Ľ. V.: Kunský, J., Reise in die Unterwelt, 151 172. PRIKRYL, Ľ. V.: Karszt ­ és barlangkutatás II—III, 151­153 173. PRIKRYL, Ľ. V.: Serban M., Viehman I., Coman C., Hôhlen Rumä­ niens, 153—154 174. STOLLMAN, A.: Karszt ­ és barlang, roč. 1963, 154 175. JANÁCIK, P.: Rubín, J., Skrivánek F., Československé jeskyne, 154 ­ 1 5 5 176. JANÁCIK, P.: Studies in Speleology, 155­156 SLOVENSKÝ KRAS, roč. VI (1965­1966) 177. JANÁCIK, P.: K šesťdesiatinám Vojtecha Benického, 3 ­ 6 178. KÁMEN, S.: Kras v okolí Drienčan, obr., 3 pl. j., lit., r., n., 7 ­ 1 6 179. JANÁCIK, P.: Správa o výskume krasu Haligovských skál (Pieniny) obr., 7 pl. j , l i t , n , f , 17­27 180. PORUBSKÝ, A.: Liptovskojánska žriedelná štruktúra a krasové vo­ dy (Vplyv krasových vôd na minerálne a termálne vody), tab , 28— 36 181. STOLLMAN, A.: Poznámky k výskytu netopierov (Chiroptera) na severozápadnom a strednom Slovensku, l i t , a , n , 37—40 182. SEDA, Z.: Poznámky k vegetaci propastí Silické planiny, t a b , lit, n , 4 1 ­ 4 8 333

183. SKŔIVÁNEK, F.: Kvádrový kras „Clare area" v západním írsku, lit., a., 4 9 ­ 5 3 184. JANÁCIK, P.: K zásadám a metodike spracovania katastru a mapy krasu Slovenska, obr., lit., n., f., 54—70 Sp r á v y

185. PRIKRYL, Ľ. V.: Priepastné jaskyne v Rajeckých Tepliciach, obr., 4 pl. j., lit., 71­76 186. SENES, J.: Správa o geologicko­morfologickom výskume toku De­ mänovky v jaskyni Vyvieranie, obr., 76­­83 187. JANÁCIK, P.: Správa o výskume a prieskumných sondovacích prá­ cach v Liskovskej jaskyni, pl. j., lit., r.,, f., 8 3 ­ 8 6 188. KÁMEN, S.: Farbiaci pokus na Mokrej poľane (Muránsky kras), obr., lit., 86­90 189. BRODŇANSKY, J.: Jaskyne v Tupej skale a v Cigánke, 2 pl. j., 90 ­ 9 1 190. BUKOVINSKÝ, V.: Príspevok k dejinám jaskyne Slobody, 9 2 ­ 9 7 191. PRIKRYL, Ľ. V.: Sú pri Zábiedove jaskyne? 9 7 ­ 9 9 192. BUKOVINSKÝ, V.: Pojem objavu v speleológii, n., 100­102 193. BENICKÝ, V.: Jozef Viktorín v Postojenskej jaskyni, 103­105 194. BENICKÝ, V., JURKOVlCOVÁ, M.: Bibliografia slovenskej speleo­ logickej a krasovej literatúry za roky 1930—1945, 105—126 195. BENICKÝ, V.: Správa o činnosti SO SZS pri SAV za roky 1 9 6 3 ­ 1965, 127­128 196. JANÁCIK, P.: Seminár o záchrane v jaskyniach, 128­129 197. BLAHA, L.: Návštevnosť a tržby jaskýň na Slovensku roku 1965 v porovnaní s rokom 1964, tab., 129—131 198. JIRMER, F.: Správa o priebehu sprístupňovacích prác v Bystrian­ skej jaskyni, 131—133 199. SPACEK, J.: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Trenč. Tepli­ ciach za roky 1962­1965, 133­135 200. BRODŇANSKÝ, J.: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Dol­ nom Kubíne za rok 1965, 135 201. SROL, S.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Liptovskom Mikuláši, 136 202. KÁMEN, S.: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci za roky 1965­1966, 136­137 203. CVACHO, I., PRIKRYL, Ľ. V.: Činnosť jaskyniarskej skupiny pri Považskom múzeu v Žiline za roky 1959—1965, 138—139 204. BUKOVINSKÝ, V.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline, 1 3 9 ­ 141 205. NEMČEK, P.: Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolných Orešanoch, 142 334

Nekrológy 206. BOHUS, I.: Zomrel Miloš Janoška (1884­1963), 143­144 207. BÁRTA, J.: Slovenskí jaskyniari za univ. prof. Dr. Josefom Skuti­ lom, 144­145 Recenzie 208. BÁRTA, J.: Vladimír Ferko, Na dne sveta, 146­147 209. PRIKRYL, Ľ. V.: Naše jame, VII, 1965, 147­148 210. PRIKRYL, Ľ. V.: Kárszt­és barlangkutatás IV, 1962, 148­149 211. PRIKRYL, Ľ. V.: Hubert Trimmel, Speläologisches Fachwôrterbuch, 1969, 149 212. PRIKRYL, Ľ. V.: International Journal of Speleology, Volume I, 1964, 149 213. PRIKRYL, Ľ. V.: Bulletin of the National Speleological Society, Vo­ lume 28, Number 1, 1966, 149­150 214. Poznámka redakčnej rady zborníka Slovenský kras, k diskusii okolo objavu jaskyne Slobody v Demänovskej doline, 151 .LOVENSKY KRAS, roč. VII (1967­1968) L­ľi­ä'.

215. MAZÚR, E., JAKÁL, J.: Typologické členenie krasových oblastí na Slovensku, 16 obr., tab., lit., n., 5—40 216. ZAŤKO, M.: Niektoré poznatky o režime výdatnosti krasových pra­ meňov na Slovensku, 29 obr., 3 tab., lit., a., 41—62 217. LICHARDUS, J.: Neolitické osídlenie Slovenského krasu vo svetle nových archeologických výskumov, 11 obr., lit., 63—79 Výskumné správy 218. PRIKRYL, Ľ. V.: Priepasť pod vrcholom Malého Fatranského Krivá­ ňa, 2 obr., lit., 8 1 ­ 8 4 219. BRODŇANSKY, J.: Kraľovianska Horná jaskyňa v Sokole, 3 obr., pl. j., 8 5 ­ 8 8 220. PRIKRYL, Ľ. V.: Niektoré krasové javy v okolí Lysice, obr., 89—91 221. JANÁClK, P.: Periodická vyvieračka Glgavý Jano v Demänovskej jaskyni Mieru, obr., 93—94 222. BRODŇANSKY, J.: Jaskyňa v Ostrej skale pri Vyšnom Kubíne, 2 obr., pl. j., 9 5 ­ 9 8 223. BRODŇANSKY, J.: Jaskyňa v Šípe pri Žaškove, pl. j., 99­100 224. PEKÁR, Z.: Výskum sifónu v Demänovskej jaskyni Vyvieranie, 4 obr., 101­104

335

H i st ó r i a

225. HOLECEK, V.: Pŕíspévek k histórii jeskyňáŕské práce v Jasovské jeskyni, 5 obr., 105—116 226. BLAHA, L.: Demänovská Dračia jaskyňa (A. von Sydow), 117­122 Or g a n i z á c i a — sp r á v y

227. KÁMEN, S.: Návrh pokynov pre používanie jednotných grafických a kartografických značiek v speleologických prácach na Slovensku, 5 tab., 123­131 228. JANÁCIK, P.: Náučné tematické cesty v chránených krasových úze­ miach na príklade Nízkotatranského národného parku SNP, 10 obr., t a b , lit., 133­145 229. BLAHA, L.: Návštevnosť slovenských jaskýň v rokoch 1966 a 1967, t a b , 147 230. CHOVAN, A.: Správa z jaskyniarskeho týždňa v Brestovej, 3 o b r , 149­154 A.: Exkurzia do Prosieckej doliny, 3 o b r , 155­159 231. CHOVAN, 232 BRODŇANSKÝ, J.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom Ku­ 5 o b rS.: , pl. j , 161­167 . lb9 233. bíne, KÁMEN, Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny v tisovci, 234. BUKOVINSKÝ, V.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline, 1 7 1 ­ 172 „ 235. NEMCEK, P.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolných Oresa­ noch, o b r , 173­174 236. HOCHMUTH, Z.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Ružomberku, 4 o b r , 175­178 Jubi l eá

237. Prof. Dr. Vojtech Budinský­Krička 65­ročný (V. B. ­ J. B.), 1 7 9 ­zyxwvuts 181

238 JANÁCIK, P.: Jozef Kovalčík 65­ročný, 181­182 239 JANÁCIK, P.: G. K. Zechenter (1824­1908), 182 240 JANÁCIK, P.: J. Buchholtz ml. (1688­1737), 182 Re c e n z i e

241. PRIKRYL, Ľ. V.: Trimmel H., Hôhlenkunde, 183­185 242. PRIKRYL, Ľ. V.: Colin J , Inventaire Spéléologique de la France, I, 185­186 243. PRIKRYL, Ľ. V.: Gréac'h, Y , Inventaire Spéléologique de la France 187 244. II, JANÁCIK, P.: Československý kras 19, 187­188 3 3 6

SLOVENSKÝ KRAS, roč. VIII (1970) 245. BENICKÝ, V.: 100 rokov Dobšinskej ľadovej jaskyne, 14 obr., 3 ­ 6 Št ú d i e

246. SCHMIDT, Z.: Výskyt a geografické rozšírenie medveďov (Ursinae) na území slovenských Karpát, 3 obr., lit., a., 7—20 247. HOMZA, Š., RAJMAN, L., ROD A, Š.: Vznik a vývoj krasového feno­ ménu Ochtinskej aragonitovej jaskyne, pl. j., 9 tab., 27 obr., 5 príl., lit., n., 21—68 248. SCHMIDT, Z., CHRAPAN, J.: Datovanie osteologického materiálu fo­ sílnych Ursidae metódou 14 C z Medvedej jaskyne v Slovenskom raji, 8 obr., lit., a., 69­82 249. K A MEN, S.: Jaskyňa Burda, 4 obr., pl. j., lit., n., 8 3 ­ 9 3 Sp r á v y a d o k u m e n t á c i a

250. SLAVKAY, M.: Aragonitová jaskyňa v Ponickom krase, 3 obr., lit., 9 5 ­ 9 9 251. KUBÍNY, D.: Geologické a speleologické pomery krasového územia v okolí Srnčej priepasti na Trangoške, pl. j., obr., 99—102 252. ZAJONC, I.: Výsledky zoologického prieskumu v Liskovskej jasky­ ni, lit., 102­105 253. KÁMEN, S.: Priepasť Zadná Tuťuríková, pl. j., 105­107 254. KÁMEN, S.: Macova jaskyňa, pl. j., 107­109 255. CEBECAUER, I.: Nové možnosti sledovania súvislosti podzemných tokov v krasových územiach, 110—111 256. BRODŇANSKÝ, J.: Krasová jama č. 1 s jaskyňou pri Brestovskej jaskyni, 111 257. JAKÁL, J.: Exkurzia do krasových území Juhoslávie, 111—114 O r g a n i z á c i a a s p r á v y o č i n n o st i j a s k y n i a r s k y c h

sk u p í n

258. TRNOVSKÝ, M.: Výňatky zo sympózia o dopravných systémoch v jaskyniach, 115—124 259. BÁRTA, J.: Slovenskí dobrovoľní jaskyniari opäť zjednotení v SSS, 124­130 260. BENICKÝ, V.: Správa o činnosti SO SZS pri SAV za roky 1965— 1969, 130­134 261. JAKÁL, J., CHOVAN, A.: Jaskyniarsky týždeň v Bystrej, 3 obr., 134­139 262. BENICKÝ, V.: Ako sme zakladali bývalú Slovenskú speleologickú spoločnosť, 140—141 263. TULIS, J.: Z činnosti Speleologického klubu pri ZV ROH Ceskoslo­ 337

venského uránového priemyslu, Geologický prieskum, závod IX v Spišskej Novej Vsi, 3 obr., 142—146 Jubileá a nekrológy 264. BÁRTA, J.: Prof. Leonard Blaha 55­ročný, 147­149 265. TARNÓCY, Ľ.: Za Pavlom Staroňom, 149 Recenzie 266.

BÁRTA, J.: Za svetlom karbidky, 151 267. JAKÁL, J.: Svätopluk Habič P , Kámen, Kraški svet med Idrijaco in Vipavo, 151—152 SLOVENSKÝ KRAS, roč. IX (1971) 268. TARNÓCY, Ľ.: Vedecká konferencia v Dedinkách z príležitosti 100. výročia objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, 3—4 269. BLAHA, L.: Dobšinská ľadová jaskyňa — 100 rokov od jej objavenia, slovenská verzia 5—10, ruská verzia 11—17, nemecká verzia 19—26 270. JAKÁL, J.: Morfológia a genéza Dobšinskej ľadovej jaskyne, 3 obr., l i t , slovenská verzia 27—33, nemecká verzia 35—40 271. PETROVIC, Š., SOLTÝS, J.: Stručná mikroklimatická charakteristika Dobšinskej ľadovej jaskyne, obr., 3 tab., lit., slovenská verzia 41—47, nemecká verzia 49—58 272. PULINA, M.: Typy ľadu v tatranských jaskyniach, 13 obr., lit., slo­ venská verzia 57—70, ruská verzia 71—74 273. BÓGLI, A.: Jaskyňa Hôlloch počas ľadových dôb pleistocénu, obr., nemecká verzia 75—77, slovenská verzia 79—80 274. TRIMMEL, H.: Ľad v rakúskych sprístupnených jaskyniach a ochra­ na týchto jaskýň, nemecká verzia 81—85, slovenská verzia 87—90 275. ABEL, G.: Ľadové jaskyne v Salzburských Alpách, nemecká verzia 91—93, slovenská verzia 95—97 276. GRESSEL, W.: Speleometeorológia a výskyt ľadu v oblasti Alp, ne­ mecká verzia 99—101, slovenská verzia 103—105 277. OEDL, F. R.: 50 rokov meteorológie ľadových jaskýň Eisriesenwelt, nemecká verzia 107—110, slovenská verzia 111—114 278. FODOR, I.: Údaje o mikroklíme ľadových jaskýň, 5 obr., 4 t a b , l i t , nemecká verzia 115—125, slovenská verzia 127—133 279. HABE, F.: Ľadové jaskyne v Slovinskom krase, 7 o b r , l i t , nemecká verzia 135—145, slovenská verzia 147—150 280. POPOV, V.: Ľadové útvary jaskyne „Ledenika" (Vračanská planina), 6 o b r , l i t , ruská verzia 151^158, slovenská verzia 159—162 281. DÉNES, G.: Klimatické pozorovania v Dobšinskej ľadovej jaskyni v prvých 50 rokoch po objavení, l i t , nemecká verzia 163—166, slo­ venská verzia 167—169 338

282. BOŽlCEVlC, Š.: Ľadové jaskyne v Chorvátsku, 3 obr., ruská verzia 171­176, slovenská verzia 177­179 283. GÁDOROS, M.: O rádioaktivite v jaskyniach, 3 obr., 5 tab., nemec­ ká verzia 181—186, slovenská verzia 187—191 284. OTRUBA, J.: Meteorologické podmienky a zaľadnenie v Demänov­ skej ľadovej jaskyni, 3 obr., 2 tab., lit., slovenská verzia 193—202, anglická verzia 203—211 285. MARIOT, P.: Možnosti posúdenia úlohy jaskýň v cestovnom ruchu Slovenska, obr., tab., slovenská verzia 213—217, nemecká verzia 219­224 286. HROMAS, J.: Ľadové a poľadové jaskyne v Českej socialistickej re­ publike a ich ochrana, slovenská verzia 225—229, nemecká verzia 231­236 287. KUBlNY, D.: Tektogenéza krasových útvarov v Západných Karpa­ toch, tektogenéza ľadových jaskýň na Slovensku, obr., slovenská ver­ zia 237­241, nemecká verzia 243­247 288. RODA, S., RAJMAN, Ľ.: Referát o výskume vertikálnych ľadových útvarov v Silickej ľadnici, 2 tab., slovenská verzia 249—252, nemec­ ká verzia 253­256 289. Odporúčania medzinárodnej vedeckej konferencie k problematike Dobšinskej ľadovej jaskyne, slovenská verzia 257—258, ruská verzia 259­260, nemecká verzia 261­262 290. Zoznam účastníkov vedeckej konferencie v Dedinkách pri 100. výro­ čí objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, 263—265 SLOVENSKÝ KRAS, roč. X (1972) Úvodné príspevky 291. JAKÁL, J., NEMEC, V.: Päťdesiat rokov jaskyne Slobody, 3 ­ 5 292. KNAZOVICKÝ, O.: Belanská jaskyňa jubiluje, 7 ­ 8 Št ú d i e

293. DROPPA, A.: Geomorfologické pomery Demänovskej doliny, 13 obr., 2 tab., lit., n., 2 príl., 9 ­ 4 6 294. CEBECAUER, 1., LlSKA, M.: Príspevok k poznaniu krasových fo­ riem spišských travertínov a ich kryhových zosuvov, 8 obr., pl. j., príl., lit., r., 4 7 ­ 6 1 295. RAJMAN, L., RODA, S.: Výskum príčin deštrukcie sintrového ma­ teriálu v jaskyni Domica, obr., 4 tab., lit., n., a., 63—71 296. BÁRTA, J.: Jaskyňa Čertova pec pri Radošine, 3 obr., pl. j., lit., n., 7 3 ­ 8 5 339

Sp r á v y , h i st ó r i a a d o k u m e n t á c i a

297. NESVARA, J.: O prúchodu zvétralin pŕes zkrasovatélé vápence, príl., 87­89 298. RAJMAN, L., RODA, Š.: Zmeny mikroklímy a ich následky v Och­ tinskej aragonitovej jaskyni, 3 tab., 90—93 299. DROPPA, A.: Historiografia Demänovských jaskýň, 94­101 300. KÁMEN, S.: Priepasť Pavelkovo, príl., pl. j., tab., lit., 102­106 301. KÁMEN, S.: Jaskyňa Baranová, pl. j., 107­108 302. PRIBYL, J.: Zostup do priepasti Barazdaláš v roku 1967, 3 obr., príl., pl. j., 109­113 303. HIPMAN, P.: Jeskyné Starý hrad, 2 obr., tab., príl., pl. j., 114­119 304. MITTER, P.: Jaskyňa v Lopušnom, obr., pl. j., lit., 120­124 305. MITTER, P.: Priepasť Javorina, pl. j., 125­128 306. BRODŇANSKÝ, J.: Priepasť v Sivom vrchu, 3 obr., pl. j., 129­135 307. STEFANCA, P.: Nová speleologická lokalita ­ Radzim, 136­138 308. NOVOTNÝ, J.: Jaskyňa pod Zelenou Horou, pl. j., lit., 139­140 309. MITTER, P.: Správa o služobnej ceste v Poľskej ľudovej republike od 7. do 17. 2. 1971, 141­143 O r g a n i z á c i a a s p r á v y o č i n n o st i j a s k y n i a r s k y c h

sk u p í n

310. HOMZA, S., JAKÁL, J.: Perspektívy rozvoja speleológie na Slo­ vensku, 145—154 311. CHOVAN, A.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1970, 2 obr., 155­161 312. CHOVAN, A.: Jaskyniarsky týždeň Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti roku 1970 pri Dobšinskej ľadovej jaskyni, 2 obr., 162—166 Jubi l eá a n e k r ol ógy

313. TARNÓCY, Ľ.: Vzácne jubileum (90 rokov Jána Volku­Starohorské­ ho), 167­169 314. BÁRTA, J.: Sedemdesiatka Jána Májku, 169­172 315? BÁRTA, J.: Šesťdesiatiny Jána Brodňanského, 172­173 316. TARNOCY, Ľ.: Peter Droppa 60­ročný, 173­174 317. JAKÁL, J.: Jedno príležitostné zhodnotenie, 174—176 318. JURKOVlC, M.: | Ing. Vladimír Holeček (1886­1971), 176­177 319. BRODŇANSKÝ, J.: Za Františkom Cejkom, 177­178 320. PORUBSKÝ, A.: Vojtech Benický ­ t 17­ 9. 1971, 178 321. RODA, S.: Zomrel zaslúžilý jaskyniar Ladislav Herényi, 179—180 340

Re c e n z i e

322. KÁMEN, S.: Speleologia, 1969, zv. IV, č. 2, 181 323. KÁMEN, S.: Speleologia, 1970, zv. V, č. 1 ­ 2 , 181­182 324. KÁMEN, S.: Sišák J , Geografia Rožňavskej kotliny, 182 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XI (1973) 325. JAKÁL, J.: Genetické typy slovenských jaskýň a ich vzťah k re­ liéfu, litológii a tektonike (rusky), 2 o b r , l i t , s , a , 3—13 326. BLAHA, L.: Ochrana jaskýň a iných krasových javov na Slovensku (nemecky), r , s , 15—22 327. ClNCURA, J.: Kôry zvetrávania na karbonatických horninách Zá­ padných Karpát a ich vzťah ku klíme a reliéfu (anglicky), 2 t a b , l i t , s , r , 2 3 ­ 3 9 328. ZATKO, M.: Niektoré poznatky o režime teploty vody krasových prameňov na území Slovenska (anglicky), 2 o b r , 3 t a b , l i t , s , r , 4 1 ­ 5 7 329. KRIPPEL, E.: Prehľad vegetácie krasových území Slovenska (ne­ mecky), 9 o b r , l i t , s , a , 59—72 330. GAISLER, J , HANÁK, V.: Pŕehled netopýrú slovenských jeskýň (francúzsky), o b r , t a b , l i t , č , r , 73—84 331. BÁRTA, J.: Druhé desaťročie intenzívnej speleoarcheologickej čin­ nosti Archeologického ústavu SAV v Nitre (1962—1971), 7 o b r , n , a , 8 5 ­ 9 8 332. ROD A, Š , RAJMAN, L.: Výskum a podmienky, speleoterapie na Slovensku (nemecky), 2 t a b , s , f , 99—109 333. DROPPA, A.: Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku, 18 o b r , l i t , r , n , 111­157 Správy 334. JAKÁL, J.: Organizácia speleologického výskumu na Slovensku (francúzsky), 159­162 335. CHOVAN, A.: Organizačné usporiadanie a činnosť dobrovoľných jaskyniarov na Slovensku (francúzsky), 162—164 Re c e n z i e

336. MITTER, P.: E. Mazúr a kol. Slovenský kras (Geografické práce, ročník 2, číslo 1 ­ 2 ) , 165­166 337. MITTER, P.: Ľ. Rajman, S. Roda, M. Klicko, Možnosti speleoklima­ tickej terapie v Gombaseckej jaskyni, 166—167

341

SLOVENSKÝ KRAS, roč. XII (1974) Štúdie 338. RAJMAN, L., ROD A, S.: Príspevok k výskumu genézy plastických sintrov z vybraných jaskýň v ČSSR, 4 pl. j., 3 tab., 18 obr., lit., r., 3 ­ 3 8 339. STELCL, O., VLCEK, V.: Výzkum nejvétšího jeskynního systému v CSR, 6 obr., mp., lit., a., 39­57 340. DROPPA, A.: Krasové javy v okolí Harmanca vo Veľkej Fatre, mp., 5 pl. j., 7 obr., 4 tab., lit., n., 59­95 341. TULIS, J.: Príspevok k problému rádioaktívneho žiarenia v karboná­ tových horninách, 10 tab., lit., 97—114 Sp r á v y , h i st ó r i a a d o k u m e n t á c i a

342. MITTER, P.: Čachtický kras, 6 obr., lit., a., 115­134 343. KUBÍNY, D.: Správa o geologických a speleologických pomeroch prepadového územia vo Valaskej pri Brezne, 5 obr., lit., a., 135—156 344. ROD A, S., RAJMAN, L., ERDOS, M.: Výskum mikroklímy a dyna­ miky zaľadnenia v Silickej ľadnici, 4 obr., 4 tab., lit., f., 157—174 345. BURKHARDT, R., GREGOR, V.: Vysokofrekvenční sdélovací tech­ nika ve speleologii a speleogeologii, 7 obr., lit., n., 175—193 346. CEBECAUER, I., LÍŠKA, M.: Princíp funkcie občasných a periodic­ kých prameňov, 10 obr., lit., 194—208 347. KOREŇ, M.: Krasové javy v povodí Belanky a Hybice, 5 obr., 2 pl. j., 2 tab., lit., 209­221 348. HOCHMUTH, Z.: Priepasti na Meškove vo Veľkej Fatre, 2 obr., 4 pl. j., 222­231 349. KOSECKÝ, J.: PO stopách správ o jaskyniach v diele G. Wernhera, 232­234 350. TARNÓCY, Ľ.: Z činnosti Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, 235­237 351. MITTER, P.: Správa o študijnej expedícii členov. SSS do krasových oblastí Bulharska roku 1972, 4 obr., 238­255 352. BÄRTA, J.: Študijná cesta v NSR z hľadiska paleolitického osídle­ nia jaskýň, 12 obr., 256­273 O r g a n i z á c i a a s p r á v y o č i n n o st i j a s k y n i a r s k y c h s k u p í n

353. ERDOS, M., KNAZOVICKÝ, O.: Jaskyniarsky týždeň SSS 1971 v Belianskych Tatrách, obr., 275­281 354. ERDOS, M.: Jaskyniarsky týždeň Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti v Slovenskom krase (19. 8. ­ 25. 8. 1972), 282­285 342

Jubileá a nekrológy 355. BLAHA, L.: PhDr. J u r a j Bárta, CSc., 50­ročný, 287­289 356. TARNÓCY, Ľ.: Spomienka na Aloisa Krála, 289­291 357. TARNÓCY, Ľ.: Za Jaroslavom Janákom, 291 Recenzie 358.

159.

360.

361.

MITTER, P.: Československý kras, roč. 21, 292 MITTER, P.: Československý kras, roč. 22, 292­293 MITTER, P.: Československý kras, roč. 23, 293­294 HALAS, J.: N. A. Gvozdeckij, Problémy štúdia krasu a prax, 294— 295 362. CEBECAUER, I.: J u r a j Bárta, Pravek Bojníc od staršej doby ka­ mennej po dobu slovanskú, 295—296 363. Speleologický slovník (zostavovateľ LeonardzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSR Blaha), 297—344 364. Redakčné smernice, 345—346 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XIII (1975) Štúdie 365. Sto rokov archeologického výskumu v jaskyniach na Slovensku, 18 obr., lit., a., 3—36 366. GULIČKA, J.: Fauna slovenských jaskýň, 12 obr., lit., n., 37­85 367. PLESNÍK, P.: Diferenciácia vegetácie v krasových oblastiach, lit., n., 87­106 368. DROPPA, A.: Krasové javy Belianskej doliny vo Veľkej Fatre, 6 obr., 5 pl. j., lit., r., 107­129 369. MITTER, P.: Geomorfológia Muránskej planiny a Svermovského hrdla, 11 obr., tab., príl., lit., a., 131­165 Správy, história a dokumentácia 370. RAJMAN, Ľ., ROD A, S.: Príspevok ku charakteristike meteorologic­ kého režimu v horizontálnych statických jaskyniach, 4 obr., lit., 167 ­ 1 7 2 371. PULPÁN, J., ZDÄRKOVA, E.: Využití Dobšinské ledové jeskyné pro uchování populací roztoče dravého — Cheyletus eruditus (Schrank), lit., a., 173­179 372. KOSEL, V.: Faunistický prieskum v priepasti Brázda (Barazdaláš) v Slovenskom krase, 181—185 373. KOŠEL, V.: Málonožky (Pauropoda) niektorých krasových oblastí Slovenska (Západné Karpaty), obr., lit., 187­189 343

374. KOŠEL, V.: O pôvode pijavíc konských v jaskynnom systéme Domi­ ca ­ Baradla, lit., 191­193 375. KOREŇ, M.: Krasové javy v okolí Východnej, obr., lit., 195­197 376. DROPPA, A.: Vysokohorské krasové oblasti Švajčiarska, 7 obr., lit., 199­211 377. JAKÁL, J.: VI. Medzinárodný speleologický kongres, 6 obr., 213­228 378. MITTER, P.: Medzinárodný speleologický tábor UIS, Slovenský kras 1973, 5 obr., 229­237 Z činnosti jaskyniarskych skupín 379. CHOVAN, A., LALKOVlC, M.: Správa o činnosti Slovenskej spe­ leologickej spoločnosti za roky 1971, 1972 a 1973, 4 obr., 239­260 Jubileá 380. JAKÁL, J.: Cien korešpondent SAV Emil Mazúr jubiluje, 261­262 Nekrológ 381. JANOTA, D.: Zomrel predseda Slovenského zväzu ochrancov príro­ dy, 263­264 Recenzie 382. DROPPA, A.: A. S. Cikišev, Peščery na teritórií SSSR, 1973, 265 383. MITTER, P.: A. G. Cikišev, Metódy izučenija karsta, 1973, 265­266 384. MITTER, P.: J. N. Jennings, Karst, 1971, 266­267 385. MITTER, P.: NSS NEWS, roč. 31, č. 1 ­ 1 2 , 267­268 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XIV. (1976) Št ú d i e

386. DROPPA, A.: Intenzita korózie krasových tokov v Demänovskej do­ line, 8 obr., 6 tab., lit., a., 3—30 387. LÍŠKA, M.: Geomorfologické pomery Plaveckého krasu, 10 obr., tab., lit., a., 31­59 388. HARMAN, M., DERCO, J.: K problematike mineralógie a genézy mäkkých sintrov zo slovenských jaskýň, 20 obr., lit., r., 61—81 389. RAJMAN, L., ROD A, Š.: Systém diaľkového merania vybraných fy­ zikálnych faktorov a chemických komponentov v jaskyniach, 17 obr., lit., a., 83­104 344

Vedecké správy 390. KOŠEL, V.: Fauna Medvedej jaskyne v Slovenskom raji (Západné Karpaty), 2 o b r , 3 t a b , lit, a , 105­113 391. MITTER, P.: Správa o výskume krasu Gaderskej doliny, 5 o b r , 11 pl. j , l i t , 115­137 392. JEDLIČKA, J.: Současné problémy méŕení a mapování speleologic­ kých útvaru, 4 o b r , l i t , 139­146 393. HOCHMUTH, Z.: Krasové javy v centrálnej časti Veľkej Fatry, o b r , 13 pl. j , 147­157 394. HOCHMUTH, Z , ZANVIT, P.: Jaskyne pri Beňatinej, o b r , pl. j , 159­161 395. DROPPA, A.: Výskum Vodnej priepasti pri Trstine, pl. j , 163­165 396. DROPPA, A.: Výskum jaskýň v doline Bocianky, o b r , 3 pl. j , l i t , 167­172 Správy 397. PANOŠ, V.: Mezinárodní speleologická únie, 173­176 398. SAVRNOCH, J.: Speleologická škola v Lčjdku­Zdroji (PĽR), 2 obr., 177­180 399. HIPMAN, P.: Expedice do krasových oblastí severní Itálie, 13 o b r , l i t , 181­197 400. LALKOVIČ, M.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti za rok 1974, 3 o b r , 199­208 401. LALKOVIČ, M.: Jaskyniarsky týždeň v Slatinke nad Bebravou, o b r , 209­211 Nekrológy 402. SASVÁRI, T , WALTZER, I.: Za Petrom Ošustom a Pavlom Kožu­ chom, 213­215 Recenzie 403. HALAŠ, J.: Zemlevedenie, zv. 10, 1974, 217­218 404. MITTER, P.: P. Courbon, Atlas des grandes gouffres du monde, 1973, 218­219 405. MITTER, P.: V. Ložek, Príroda ve čtvrtohorách, 1973, 219 406. MITTER, P.: The NSS News, roč. 31, č. 1 ­ 1 2 , 219­220 407. MITTER, P.: The NSS Bulletin, roč. 36, č. 1 ­ 4 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XV (1977)

345

Štúdie '408. DUBLJANSKIJ, V. N.: Kras sovietskych Karpát, 6 o b r , t a b , lit, r , 3 ­ 2 2 409. GULIČKA, J.: K otázke výskytu pravých troglobiontov v sloven­ ských jaskyniach, o b r , lit, f , 23—29 410. HANZEL, V.: Puklinovo­krasové vody severovýchodných svahov Nízkych Tatier a vplyv skrasovatenia na ich režim, 6 obr, 4 t a b , lit, a , 31­52 411. ORVAN, J.: Príspevok k hydrogeologickým pomerom Jasovskej jaskyne, príl, lit, r , 53—61 412. SLAČÍK, J.: Speleoluminiscence, 3 obr, lit, n , 63­79 Vedecké správy 413. KAŠPAR, M , PECEŇ, J , ŠUBA, J.: Vyhledávaní kaveren ve Slo­ venském krasu elektromagnetickými vlnami, 7 o b r , lit, n , 81—92 414. LALKOVIČ, M.: Charakteristika meračskej činnosti v speleologic­ kých podmienkach vo vzťahu k meračskej terminológii, lit, a , 9 3 ­ 104 415. MITTER, P.: Stručný prehľad názorov na hydrológiu krasových úze­ mí, 12 obr, lit, 105­127 416. HOCHMUTH, Z.: Jaskyne v Liskovskom kameňolome, 4 pl. j , 129— 134 Správy, história a dokumentácia 417. Päťdesiat rokov jaskyne Domica (redakčná rada), 135—140 418. LALKOVIČ, M.: Príspevok k 50. výročiu Bystrianskej jaskyne, 141­143 Organizácia 419. CHOVAN. A.: Správa o činosti Múzea slovenského krasu za obdobie 5. 5RP, 145­152 420. LALKOVIČ, M.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti za rok 1975, 2 o b r , 153­169 Recenzie 421. JAKÁL, J.: Š. J. Kipiani, Karst Gruzii, 1974, 171­172 422. ŠAVRNOCH, J.: M. Pulina, Denudacja chemiczna na obszarach kra­ su weglanowego, 1974, 172­173 423. MITTER, P.: NSS NEWS, roč. 33, 1975, 173­175 424. MITTER, P.: Jozef Jakál. Kras Silickej planiny, 1975, 175­176 346

SLOVENSKÝ KRAS, roč. XVI (1978) 425. LUCINKIEWICZ, A., CHOVAN, A.: Jaskyniarstvo na Slovensku v období výstavby socializmu, 3—5 Štúesie 426. PORUBSKÝ, A.: Vzťahy krasových vôd k tvorbe minerálnych a ter­ málnych vôd na Slovensku, lit., a., 7—16 427. JAKÁL, J.: Morfoštruktúrna analýza a jej využitie pri typológii kra­ su, 12 obr., lit., a., 1 7 ­ 3 8 428. DROPPA, A.: Intenzita korózie tokov v Jánskej doline, 8 obr., 10 tab., lit., n., 3 9 ­ 6 7 429. GULIČKA, J.: K otázke pôvodu troglobiontov a klasifikácie jaskyn­ ných spoločenstiev, 4 obr., lit., n., 69—93 Vedecké správy 430. KUBlNY, D.: Struktúrno­tektonické črty Borinského krasu, 2 obr., lit., 95­101 431. ŠAVRNOCH, J.: Hydrologické pomery povodia Demänovky, 4 obr., 4 tab., lit., 103­120 432. BÄRTA, J.: Zabudnutá jaskyňa Oko pri Vrútkach, 121­123 433. HOCHMUTH, Z.: Jaskyne Humenských vrchov, 2 obr., 4 pl. j., 1 2 5 ­ 136 434. ŠAVRNOCH, J.: Kras masívu Vercors, 3 obr., lit., 137­142 435. GAÄL, Ľ.: Vysokohorský kras v okolí Monte Caninu, 5 obr., lit., 143 ­ 1 5 3 Správy 436. HIPMAN, P.: Abisso Michele Gortani ­ cieľ expedície „Monte Canin 1976", 16 obr., tab., lit., 155­180 437. MITTER, P.: Správa o študijnej ceste členov Slovenskej speleologic­ kej spoločnosti do krasových oblastí Rumunska, 8 obr., 181—201 438. ŠAVRNOCH, J.: Exkurzia do krasových oblastí Rumunskej socia­ listickej republiky, obr., lit., 203­207 439. CHOVAN, A.: Správa o činnosti Múzea slovenského krasu za rok 1976, 209­215 440. HLAVÁČ, J.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1976, 217­221 441. PRlBYL, J.: Ustanovení oddélení pro výzkum krasu v Geografickém ústavu ČSAV v Brné, 223­225 442. LALKOVIČ, M.: Jaskyniarsky týždeň SSS ­ 1976 Jergaly, obr., 227 ­ 2 3 2 347

Jubileá 443. JAKÁL, J.: RNDr. Anton Porubský, CSc, 60­ročný, 233­234 444. ERDOS, M.: PhMr. Štefan Roda 50­ročný, 235­238 Recenzie 445. HALAS, J.: Československý kras, roč. 27, 1975, 239­241 446. JAKÁL, J.: Josip Roglič, Prilog Hrvatskoj Krškoj terminologiji, 241 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XVII (1979) Štúdie 447. JAKÁL, J.: Príspevok k problematike ochrany krasovej krajiny a jaskýň, 5 obr, lit, f , 3—22 448. BÁRTA, J.: Jaskyne ako pramene spoločensko­historických a antro­ pologických poznatkov v paleolite, 8 obr, lit, a , 23—40 449. HALAŠ, J , SLlVA, L.: Príspevok k problému merania teploty v ľa­ dových jaskyniach, 7 o b r , 3 t a b , lit, f , 41—57 450. STANKOVIANSKY, M.: Geomorfologické pomery Čachtických Kar­ pát s osobitným zreteľom na Čachtický kras, 5 o b r , p r í l , lit, a , 59­76 451. ORVAN, J.: Hydrogeologické pomery krasovej vyvieračky Buzgó v Bohúňove, 3 obr, príl, lit., r , 77—84 Vedecké správy 452. GAÁL, L.: Nové poznatky ku geológii, morfológii a speleológii Drien­ čanského krasu, 5 o b r , 2 m p , 4 pl. j , lit, n., 85—108 453. KLIMENT, J.: Floristické, fytocenologické a pôdne pomery Drien­ čanského krasu, 3 o b r , lit, n , 109—121 454. PAVLARCÍK, S , ŠAVRNOCH, J.: Jaskyne na vodnej nádrži Čierny Váh, 6 o b r , t a b , lit, 123­132 455. HOCHMUTH, Z.: Ľadová priepasť v Červených vrchoch, 2 obr, pl. j , lit, 133­137 456. LALKOVIČ, M.: Ako vznikalo Múzeum slovenského krasu v Liptov­ skom Mikuláši, 139­144 457. MITTER, P.: Kras na Šrí Lanke, 8 o b r , lit, 145­161 458. LÍŠKA, M.: Bandeamírske jazerá — Afgánsky národný park, 3 obr.. lit, 163­169 Dokumentácia, história a organizácia 459. MITTER, P.: II. speleopotápačská expedícia India — Šrí Lanka 77, 5 o b r , 171­183 348

460. JAKÁL, J.: VII. Medzinárodný speleologický kongres ­ Sheffield 1977, 185­187 461. PRIBYL, J.: Mezinárodní sympózium o profalematice životního pro­ stredí v Moravskem krasu, obr., 189—191 462. CHOVAN, A.: Správa o činnosti Múzea slovenského krasu za rok 1977, 193­201 463. HLAVÁČ, J.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1977, 3 obr., 203­214 Nekrológ 464. DROPPA, A.: In memoriam prof. J. Volku­Starohorského, 217­227 Recenzie 465. SAVRNOCH, J.: A. G. Cikišev, Geografičeskije uslovija razivitija karsta, 229­230 466. SAVRNOCH, J.: Kras i speleologia, 230­231 467. MITTER, P.: NSS NEWS, 1976, 231­232 468. MITTER, P.: THE NSS BULLETIN, č. 1 ­ 4 , 1976, 232­234 469. STANKOVIANSKY, M.: L. Jakucs, Morphogenetics of Karst regions, 234­235 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XVIII (1980) Štúdie 470. LALKOVlC, M., KARCOLOVÁ, M.: Príspevok k 30. výročiu vzniku SSS, 10 obr., n., 3 ­ 2 8 471. KUCHARIC, L., NOVOTNÝ, L., STEINER, A., TULIS, J.: Geologic­ ko­geofyzikálny prieskum medzi Stratenskou jaskyňou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou a niektoré otázky genézy týchto jaskýň, 12 obr., lit., a., 2 9 ­ 5 7 472. LALKOVlC, M.: Základné poznatky z oblasti merania dĺžok v spe­ leologickom prostredí, 15 obr., 9 tab., lit., n., 59—95 473. KUCHARIC, Ľ., STEINER, A.: Súhrn poznatkov a niektoré metodic­ ké odporúčania pri aplikácii geofyzikálnych metód v krase so zame­ raním na speleológiu, 5 obr., 3 tab., lit., r., 97—112 474. PELÍŠEK, J.: Fosilní a reliktní pudy v krasových oblastech Sloven­ ska, 8 obr., 7 tab., lit., n., 115­137 Vedecké správy 475. HALAŠ, J.: Vplyv fyzikálnych veličín ovzdušia na genézu ľadových 349

útvarov v Dobšinskej a Demänovskej ľadovej jaskyni, 2 obr., tab., lit., 139­145 476. HOCHMUTH, Z.: Občasná vyvieračka v Červených vrchoch, 4 obr., pl. j., lit., 147­155 477. NOVOTNÝ, L., TULIS, J.: Tomášovská jaskyňa, 7 obr., pl. j., lit., 157­166 478. NOVOTNÝ, L., TULIS, J.: Krasové javy v okolí Dubnice v Sloven­ skom raji, 2 obr., pl. j., 2 tab., lit., 167­172 479. TULIS, J.: Kaskádová jaskyňa, 2 obr., pl. j., lit., 173­176 480. ORVAN, J.: Hodnotenie stopovacích (farbiacich) skúšok pri riešení niektorých otázok krasovej hydrogeológie na území Slovenského krasu, 3 obr., 177­181 481. HORÁČEK, I.: Včeláre 3 ­ nové nálezište staropleistocenní fauny Slovenského krasu, 4 obr., tab., lit., a., 183—192 Sp r á v y , d o k u m e n t á c i a , h i st ó r i a a o r g a n i z á c i a

482. HIPMAN, P.: Expedícia Jean­Bernard 78 ­ výprava do druhej n a j ­ hlbšej priepasti sveta, 10 obr., tab., lit., 193—212 483. MITTER, P.: Niekoľko poznámok k ceste do Talianska a severnej Afriky roku 1978, 5 obr., lit., 213­224 484. STIBRÁNYI, G.: Kras planiny Astraka a priepasť Provatina, 4 obr., 225­229 485. ROD A, S., RAJMAN, L.: Z činnosti komisie UIS pre speleoterapiu a speleomedicínu — aktivita odborníkov z ČSSR, 231—235 486. CHOVAN, A.: Správa o činnosti Múzea slovenského krasu za rok 1978, 237­245 487. HLAVÁČ, J.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti za rok 1978, 247­257 Jub i l eá a n e k r ol ógy

488. OTRUBA, J.: Cien korešpondent ČSAV a SAV Mikuláš Konček 80­ročný, 259­262 489. PORUBSKÝ, A.: RNDr. Anton Droppa, CSc. ­ šesťdesiatnik, 263­264 490. JAKÁL, J.: RNDr. Dušan Kubíny, CSc., jubiluje, 267­269 491. RODA, S.: Ing. Arpád Abonyi 50­ročný, 27,1­273 492. KNAZOVICKÝ, O.: Za Jozefom Jiráskom, 275­276 Re c e n z i e

493. JAKÁL, J.: Z. K. Tintilozov, Karstovyje peščery Gruzii, 1976. 2 7 7 ­ 279 494. SAVRNOCH, J.: V. N. Dubljanskij, Karstovyje peščery a šachty Gornogo Kryma, 279 350

495. LALKOVIČ, M.: Signes speleologiques conventionneles speleological conventional signs signaturen f ú r hôhlenplane, UIS 1978, 279—280 496. HALAŠ, J.: Československý kras, roč. 29, 1977, 280­281 497. LALKOVIC, M.: Zoznam jaskýň a priepastí na Slovensku, SÚGK, zyxwvutsr 2 8 1 ­ 2 8 2

SLOVENSKÝ KRAS, roč. XIX (1981) 498. Predslov, r., n., f., a., 3 ­ 8 499. LALKOVIC, M.: Múzeum slovenského krasu v prehľade jeho 50­roč­ nej histórie, 10 obr., lit., r., a., 9—39 500. LALKOVIC, M.: Zbierky múzea a zbierkotvorná činnosť, 5 obr., 5 tab., lit., r., a., 4 1 ­ 6 3 501. KARCOLOVÁ, M., ORVISKÁ, K.: Charakteristika a formy kultúr­ no­výchovného pôsobenia múzea, 5 obr., 4 tab., lit., n., f., 65—80 502. CHOVAN, A.: Múzeum slovenského krasu — základňa dobrovoľného jaskyniarstva na Slovensku, 4 obr., lit., n., f., 81—100 503. CHOVAN, A.: Múzeum slovenského krasu a sprístupnené jaskyne, n., f., 101­107 504. CERVEŇOVÁ, V.: Z histórie vedeckovýskumnej činnosti Múzea slo­ venského krasu, 4 obr., lit., r., a., 109—120 505. LALKOVIC, M.: Podstata a charakter dokumentačnej činnosti mú­ zea, 2 tab., lit., r., f., 121­140 506. CHOVAN, A.: Zámery a ďalšie perspektívy Múzea slovenského kra­ su, r., f., 141­154 507. JAKÁL, J.: Význam a úlohy múzea v procese vedeckého, kultúrne­ ho a hospodárskeho rozvoja Slovenska, lit., n., a., 155—166 508. LALKOVIČ, M.: Organizačná štruktúra múzea a skladba pracovní­ kov, 7 tab., r., f., 167­176 SLOVENSKÝ KRAS, roč. XX (1982) 509 Jubilejný 20. ročník zborníka Slovenský kras (redakčná rada), 3—4 Št ú d i e

510. KUBÍNY, D.: Rajonizácia krasového územia pomocou geologického profilovania, 7 obr., lit., a., 5—18 511. HOCHMUTH, Z.: Súčasný stav výskumu jaskýň Červených vrchov, 6 obr., 35 pl. j., lit., n., 19­47 512. KULLMAN, E.: Možnosti využitia výsledkov hydraulického hodnote­ nia krasových prameňov v speleologickom výskume, 6 obr., tab., lit., f., 4 9 ­ 6 8 513. KUCHAROVIČ, Ľ., NOVOTNÝ, L., STEINER, A., TULIS, J.: Geolo­ gicko­geofyzikálny prieskum a krasové javy na hornej nádrži pre­ 351

čerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, 10 obr., 2 tab., lit., r., 69­98 Vedecké správy 514. KLINDA, J.: Ochrana krasových javov a území na Slovensku, 11 obr., tab., r., 99­120 515. LAMOŠ, D.: Problém znečisťovania a ochrany krasových vôd Západ­ ných Karpát, lit., a., 121­130 516. RAJMAN, L., ROD A, S.: Automatizácia elektrického merania ne­ elektrických veličín v jaskyniach, 9 obr., lit., n., 131—146 Správy, dokumentácia, história a organizácia 517. PAVLARCÍK, S., SAVRNOCH, J.: Jaskyňa HN­5 na vodnej nádrži Čierny Váh, 2 obr., pl. j., lit., 147­152 518. PESKO, M.: Výsledky prieskumu krasových javov v severnej časti Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra, 3 pl. j., lit., 153­162 519. PAVLARČlK, S.: Jaskyňa pod Vabcom, obr., pl. j., lit., 163­166 520. SLUKA, M.: Pestera de la Captare (Jaskyňa nad vodojemom), 3 obr., pl. j., lit., 167­173 521. RODA, S., RAJMAN, L.: Antropogénne negatívne vplyvy v krase a speleoterapia, 175—178 522. HLAVÁČ, J.: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za roky 1979­1980, 6 obr., 179­195 523. KLINDA, J.: Európska regionálna speleologická konferencia ­ Sofia 1980, 197­200 524. KLINDA, J.: VI. Medzinárodné sympózium o speleoterapii, 201—203 525. TULIS, J.: Exkurzia do krasových oblastí juhozápadného Bulharska, obr., 205­207 Jubileá, nekrológy 526. PORUBSKÝ, A.: Doc. RNDr. Ján Otruba, CSc., 60­ročný, 209­211 527. BÁRTA, J.: Za profesorom Leonardom Blahom, 213—214 528. KRIPPEL, E.: Zomrel doc. RNDr. Ján Futák, CSc., 215—216 529. TARNÓCY, Ľ.: Zomrel Mikuláš Huba, 217­218 Recenzie

530. CERVENOVÁ, V.: J. Urbánek a kol., Chránime prírodu a krajinu, 1979, 219 531. SAVRNOCH, J.: Československý kras, roč. 31, 1980, 219­220 532. SAVRNOCH, J.: M. Pulina, Zjawiska krasowe w Sudetach Polskich, zyxwvu 2 2 0 ­ 2 2 1

533. BÁRTA, J.: Emil Dzvoník, Slepá jaskyňa, 221­223 352

2. AUTORSKÝ INDEX A

ABEL, G.: 275 B

BÁRTA, J.: 25, 38, 132, 153, 207, 208, 237, 259, 264, 266, 296, 314, 315, 331, 352, 432, 448, 527, 533 BENICKÝ, V.: 1, 4, 6, 7, 10, 12, 15, 18, 21, 22, 26, 27, 30, 39, 40, 41, 43, 50, 55, 56, 59, 60, 61, 64, 66, 74, 81, 82, 89, 105, 110, 111, 115, 116, 136, 137, 143, 146, 147, 160, 161, 170, 193, 194, 195, 237, 245, 260, 262 BLÁHA, L.: 197, 226, 229, 269, 326, 355 BÓGLI, A.: 273 BOHUŠ, I.: 35, 206 BOŽICEVIC, S.: 282 BRODŇANSKÝ, J.: 17, 46, 98, 138, 163, 189, 200, 219, 222, 223, 232, 256, 306, 319 BUKOVINSKÝ, V.: 45, 59, 85, 100, 134, 139, 164, 190, 192, 204, 234 BURKHARDT, R.: 345 C, C CEBECAUER, I.: 255, 294, 346, 362 CVACHO, I.: 203 CERVENOVÁ, V.: 504, 530 CINČURA, J.: 237 D

DÉNES, G.: 281 DERCO, J.: 388 DROPPA, A.: 2, 14, 32, 37, 47, 53, 63, 67, 69, 71, 97, 99, 127, 148, 151, 156, 162, 293, 299, 333, 340, 368, 376, 382, 386, 395, 396, 428, 464 DUBLJANSKIJ, V. N.: 408 E ERDOS, M.: 344, 353, 354, 444 F FODOR, I.: 278 353

G

GAÁL, Ľ.: 435, 452 GÁDOROS, M.: 283 GAISLER, J.: 330 GREGOR, V.: 345 GRESSEL, W.: 276 GULIČKA, J.: 366, 409, 429 H

HABE, F.: 279 HALAS, J.: 361, 403, 445, 449, 475, 496 HALASA, P.: 144 HANÁK, V.: 330 HANZEL, V.: 410 HARMAN, M.: 388 HIPMAN, P.: 303, 399, 436, 482 HLÁSNA, A.: 104 HLAVÁČ, J.: 440, 463, 487, 522 HOCHMUTH, Z.: 236, 348, 393, 394, 416, 433, 455, 476, 511 HOLECEK, V.: 225 HOMZA, S.: 247, 310 HORÁCEK, I.: 481 HROMAS, J.: 286 HUBKA, K.: 68 HUSCAVA, A.: 49 CH

CHOVAN, A.: 230, 231, 261, 311, 312, 355, 379, 419, 425, 439, 462, 486, 502, 503, 506 CHRAPAN, J.: 248 I IZÁK, Ľ.: 8

JAKÁL, J.: 215, 257, 261, 267, 270, 291, 310, 317, 325, 334, 377, 380, 421, 427, 443, 446, 447, 460, 490, 493, 507 JAKUCS, L.: 51 JANÁČIK, P.: 36, 80, 93, 94, 96, 103, 107, 113, 114, 119, 120, 121, 122, 123, 124, 125, 145, 149, 159, 167, 168, 169, 175, 176, 177, 179, 184, 187, 196, 221, 228, 238, 239, 240, 244 354

JANOTA, D.: 381 JANZA, L.: 9, 11 JEDLIČKA, J.: 392 JEZNÝ, P.: 54 JIRMER, F.: 198 JURKOVlC, M.: 318

JURKOVICOVÁ, M.: 7, 23, 28, 39, 105, 112, 119, 170, 194 zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZY K

KÁMEN, S.: 13, 24, 42, 44, 48, 78, 84, 87, 101, 106, 126, 129, 141, 150, 154, 165, 178, 188, 202, 227, 233, 249, 253, 254, 300, 301, 322, 323, 324 KARCOLOVÁ, M.: 470, 501 KASPAR, M.: 413 KEMÉNY, A.: 90 KLIMENT, J.: 453 KLINDA, J.: 514, 523, 524 KŇAZOVCKY, O.: 58, 292, 353, 492 KORBEL, L.: 76, 152 KOREŇ, M.: 347, 375 KOSECKÝ, J.: 349 KOSEL, V.: 372, 373, 374, 390 KOVALCÍK, J.: 57, 142 KOWALSKI, K.: 52 KRATOCHVÍLE, Z.: 86 KRIPPEL, E.: 329, 528 KRYL, J.: 109 KUBlNY, D.: 31, 70, 251, 287, 343, 430, 510 KUCHARIC, Ľ.: 471, 473, 513 KULLMAN, E.: 512 L

LALKOVIČ, M.: 379, 400, 401, 414, 418, 420, 442, 456, 470, 472, 495, 497, 499, 500, 505, 508 LAMOŠ, D.: 515 LICHARDUS, J.: 217 LlSKA, M.: 294, 346, 387, 458 LUCINKIEWICZ, A.: 425

MAJERSKÝ, I.: 79, 158 MAJKO, J.: 131 MARIOT, P.: 285 355

MARTINKA, J.: 83 MAZÚR, E.: 215 MICHALKO, J.: 34 MITTER, P.: 304, 305, 309, 336, 337, 342, 351, 358, 359, 360, 369, 378, 383, 384, 385, 391, 404, 405, 406, 407, 415, 423, 424, 437, 457, 459, 467, 468, 483 N

NEMCEK, P.: 205, 235 NEMEC, V.: 291 NEŠVARA, J.: 297 NOVOTNÝ, J.: 308 NOVOTNÝ, L.: 471, 477, 478, 513 O OEDL, F. R.: 277 ORVAN, J.: 411, 451, 480 ORVISKÁ, K.: 501 OTRUBA, J.: 3, 5, 33, 72, 284, 488 P

PANOS, V.: 95, 108, 397 PAVLARCÍK, S.: 454, 517, 519 PECEŇ, J.: 413 PEKÁR, Z.: 224 PELÍŠEK, J.: 474 PESKO, M.: 518 PETROVlC, S.: 271 PLESNÍK, P.: 367 POPOV, V.: 280 PORUBSKÝ, A.: 180, 320, 426, 489, 526 PRIKRYL. Ľ. V.: 155, 171, 172, 173, 185, 191, 203, 209, 210, 211, 212, 213, 218, 220, 241, 242, 243 PRIBYL, J.: 302, 441, 461 PULINA, M.: 272 PULPÁN, J.: 371

RABEK, J.: 88 RAJMAN, L.: 247, 288, 295, 298, 332, 338, 344, 370, 389, 485, 516, 521 RODA, S.: 247, 288, 295, 298, 321, 332, 338, 344, 370, 389, 485, 491, 516, 521 ROZLOŽNlK, V.: 16 356

s, š SASVÁRI, T.: 402 SENEŠ, J.: 186 SCHMIDT, Z.: 149, 246, 248 SKRlVÁNEK, F.: 133, 135, 183 SLACÍK, J.: 412 SLAVKAY, M.: 128, 250 SLlVA, L.: 449 SLUKA, M.: 520 STANKOVIANSKY, M.: 450, 469 STEINER, A.: 471, 473, 513 STIBRÄNYI, G.: 484 ŠAVRNOCH, J.: 398, 422, 431, 434, 438, 454, 465, 466, 494, 517, 531, 532 SED A, Z.: 182 SMARDA, J.: 73 SOLTÝS, J.: 271 SPACEK, J.: 199 SROL, S.: 102, 140, 159, 166, 201 3TEFANČA, P.: 307 STELCL, O.: 92, 339 STOLLMAN, A.: 174, 181 SUBA, J.: 413 T

TARNOCY, L : 265, 268, 313, 316, 350, 356, 357, 529 TRIMMEL, H.: 274 TRNOVSKY, M.: 258 TULIS, J.: 263, 341, 471, 477, 478, 479, 513, 525 TURNOVEC, I.: 91, 118 V

VACHOLD, J.: 75 VINCENC, S.: 157 VLCEK, V.: 339 W WALTZER, I.: 402 xigZXP

Z, 2 ZAJONC, I.: 77, 130, 252 357

ZANVIT, P.: 394 ZATKO, M.: 216, 328 ZĎÁRKOVÄ, E.: 371 3. LOKALITNÝ INDEX

Abisso Michele Gortani 436 Alpy 276 Aragonitová jaskyňa 250 Astraka 484 B

Babská diera 131 Bandeamírske jazerá 458 Belanka 347 Belianska dolina 368 Belianska jaskyňa 121, 292 Belianske Tatry 353 Bocianka 396 Borinský kras 430 Borová hora 156 Brázda 302, 372 Brestová 230 Brestovská jaskyňa 17, 46, 256 Brezno 104, 343 Brezovská jaskyňa 96 Brno 167, 441 Brzotínska jaskyňa 16 Bulharsko 351, 525 Burda 249 Buzgó 451 Bystrá 57, 142, 261 Bystrianska jaskyňa 103, 198, 418

c, c Capri 92 Čachtická jaskyňa 93 Čachtický kras 324, 450 Čertova jaskyňa 150 Čertova pec 296 Červené vrchy 71, 73, 74, 151, 455, 476, 511 358

Čierny Váh 454, 513, 517 ČSR 286, 339

Demänovka 431 Demänovská dolina 49, 293, 386 Demänovská jaskyňa Mieru 4, 5, 221 Demänovská jaskyňa Slobody 21, 40, 107, 143, 190, 214, 291 Demänovská ľadová jaskyňa 4, 5, 11, 20, 226, 284, 475 Demänovské jaskyne 19, 27, 28, 99, 120, 143, 160, 299 Demänovský kras 75 Dinársky kras 47 Dlhý vrch 78 Dobšinská ľadová jaskyňa 124, 245, 268, 269, 270, 271, 281, 289, 290, 312, 371, 471, 475 Dolné Orešany 205, 235 Dolný Kubín 138, 163, 200, 232 Domica 22, 77, 153, 295, 417 Domická sústava 153, 374 Drienčanský kras 178, 452, 453 E

Eisriesenwelt 277 Erňa 91 F

Francúzsko 434 G

Gaderská dolina 391 Glgavý Jano 221 Gombasecká jaskyňa 337 Grécko 484 Gruzínsko 493 H

Haligovské skaly 179 Harmanec 340 Hôlloch 273 Horný K r y m 494 359

Hričov 155 Hybica 347

C H Chočské pohorie 98 Chorvátsko 282, 446 I India 459

Jánska dolina 15, 54, 428 jaskyňa Baranová 301 jaskyňa Oko 432 jaskyňa pod Vabcom 519 jaskyňa pod Zelenou horou 308 jaskyňa v Lopušnom 304 jaskyňa v Ostrej skale 222 jaskyňa v Šípe 223 jaskyne Humenských vrchov 433 jaskyne pri Beňatinej 394 jaskyne v Cigánke 189 jaskyne v ČSSR 338 jaskyne v Tesnej skale 154 jaskyne v Tupej skale 189 Jasovská jaskyňa 148, 225, 411 Jean Bernard 482 Jergaly 442 Juhoslávia 47, 257

Kaskádová jaskyňa 479 Koniar 90 Kraľovianska Horná jaskyňa 219 kras na Slovensku 215 kras Gruzínska 421 Kresanica 72

L, Ľ Ledenika 280 360

Liptovská Teplička 127 Liptovské Tatry 70, 73 Liptovský J á n 62, 180 Liptovský Mikuláš 102, 140, 158, 166, 201 Liskovská jaskyňa 159, 187, 252 Liskovský kameňolom 416 Líščia diera 48 Ludrovská dolina 86 Lysica 220 Ľadová priepasť na Ohništi 1, 2, 3

Macova jaskyňa 254 Machnatá 128 Malá Fatra 36, 45, 80, 100, 218, 518 Malofatranský kras 45, 100 Medvedia jaskyňa 18, 94, 149, 248, 390 Mojtínsky kras 89, 125 Mokrá poľana 188 Monte Canin 435, 436 Moravský kras 461 Motyčky 14 Muránska planina 368

Muránsky a Tisovský kras 13, 126, 150, 154, 189

Nitra 331 Nízke Tatry 70, 228, 410 NSR 352 O Občasná vyvieračka 476 Ohnište 1, 2, 3 Ochtinská aragonitová jaskyňa 6, 247, 298

Pavelkovo 300 Periodická vyvieračka 24 Permská oblasť 53 Pestera de la Captare 520 Pieniny 179 361

Plavecký kras 387 Plešivská planina 30, 31 PĽR 309, 398 Postoj enská jaskyňa 193 priepasť Javorina 305 priepasť na Meškove 348 priepasť na Stratenci 80 priepasť pod vrcholom Malého Fatranského Kriváňa 218 priepasť v Sivom vrchu 306 Prosiecka dolina 231 Prosiečanka 115 Provatina 484 R

Radzim 307 Rajecké Teplice 185 Rakúske jaskyne 274 Rakúsko 112, 135 Rumunsko 437, 438 Ružomberok 236 S, Š Salzburské Alpy 275 Severná Afrika 483 Sheffield 460 Silická ladnica 288, 344 Silická planina 118, 131, 182, 424 Sklabinský Podzámok 157 Slatinka nad Bebravou 401 Slovenské jaskyne 61, 116, 161, 197, 229, 325, 330, 365, 366, 388, 409 Slovenské Karpaty 246 Slovensko 181, 216, 227, 285, 310, 326, 328, 329, 332, 333, 334, 335, 425, 426, 474, 497, 507, 514 Slovenský kras 76, 91, 152, 217, 336, 354, 378, 413, 480, 481 Slovenský raj, 149, 478 Slovinský kras 279 Slepá jaskyňa 533 Sovietske Karpaty 408 Spišská Belá 58 Spišská Nová Ves 263 spišské travertíny 294 Srnčia priepasť 251 Starý hrad 303 362

Stratenská hornatina 94, 149 Stratenská jaskyňa 471 Strážovská hornatina 89, 125, 130 Strecha 38 Suché doly 24 Súľov 155

Skopova jaskyňa 169 Sri Lanka 457, 459 Švajčiarsko 376 Svermovské hrdlo 369

ízyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA ^ K , T

Taliansko 399, 483 Tatranské jaskyne 272 Teplica 24, 44 Tisovec 101, 141, 165, 202, 233 Tomášovská jaskyňa 477 Trangoška 251 Trenčianska župa 134 Trenčianske Teplice 199 Triglavská Brezna 88 Trstín 395 V

Valaská 343 Važecká jaskyňa 147 Včeláre 481 Veľká Fatra 157, 340, 348, 368, 393 Veľká Stožka 87 Vercors 434 Vernár 37 Vodná priepasť pri Trstine 395 Východná 375 Vyšný Kubín 222 Vyvieranie 186, 224 Z,

Ž

Zábiedov 191 Zadná Tuť uríková 253 Západné Írsko 183 Západné Karpaty 287, 327, 373, 390, 515 Zlatnica 84 363

Zvonivá diera 30, 32, 33, 34 Zaškov 223 Žilina 100, 139, 164, 203, 204, 234 4. VECNÝ INDEX Vý sk u m

a p r i e sk u m p o v r c h o v ý c h k r a so v ý c h j a v o v a j a sk ý ň

1, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 30, 36, 37, 38, 42, 45, 46, 48, 54, 71, 74, 78, 80, 84, 86, 87, 89, 90, 93, 94, 96, 98, 125, 127, 128, 129, 131, 148, 149, 150, 151, 154, 155, 156, 157, 159, 178, 179, 185, 187, 189, 191, 218, 219, 220, 222, 223, 224, 249, 250, 251, 253, 254, 256, 294, 300, 301, 303, 304, 305, 306, 307, 308, 339.

340, 347, 348, 368, 375, 391, 393, 394, 395, 396, 416, 433, 452, 454, 455, 476, 477, 478, 479, 511, 517, 518, 519 Ge o m o r f o l ó g i a , g e o m o r f o l o g i c k é p o m e r y k r a s u

2, 32, 36, 37, 71, 125, 127, 128, 148, 149, 150, 151, 270, 293, 294, 340, 342, 368, 369, 387, 450, 452 Ľ a d o v é j a sk y n e

1, 2, 3, 4, 5, 20, 124, 226, 268, 269, 270, 271, 272, 273, 274, 275, 276, 277, 278, 279, 280, 281, 282, 284, 286, 287, 288, 344, 371, 449, 455, 471, 475 Ge o l ó g i a , m i n e r a l ó g i a

31, 70, 91, 186, 251, 287, 297, 327, 343, 345, 388, 412, 430, 452, 471, 510, 513 Kl i m a t o l ó gi a

3, 5, 33, 72, 85, 271, 276, 277, 278, 281, 284, 298, 344, 370, 449, 475 H y d r o g e o l ó g i a a k r a so v á h y d r o l ó g i a

44, 46, 62, 115, 126, 148, 180, 188, 221, 224, 255, 328, 346, 386, 410, 411, 415, 426, 428, 431, 451, 480, 512, 515 Sp e l e o a r c h e o l ó g i a

38, 132, 153, 217, 296, 331, 362, 365, 448

364

História 4, 6, 11, 22, 40, 49, 83, 96, 135, 160, 190, 192, 193, 225, 226, 245, 259, 299, 349, 350, 432, 470, 499, 504 Krasová flóra 34, 73, 182, 329, 367, 453 Typológia a vývoj krasu 54, 95, 215, 325, 408, 421, 424, 427 Genetické problémy krasového fenoménu 91, 247, 283, 288, 295, 298, 338, 341, 388, 389, 412, 475, 516 Speleoterapia 114, 332, 485, 521, 524 Jaskynná fauna 75, 76, 77, 94, 130, 152, 181, 246, 248, 252, 330, 366, 371, 372, 373, 374, 390, 409, 429, 481 Geofyzika, geofyzikálny prieskum 283, 341, 413, 471, 473, 513 Ochrana krasu a jaskýň 9, 10, 24, 55, 66, 79, 158, 228, 326, 447, 458, 514, 515, 530 Pedológia 453, 474 Speleopotápanie 96, 224, 402, 459, 476

365

Sp e l e o k a r t o g r a f i a ,

dokument áci a

7, 39, 63, 97, 99, 105, 119, 133, 162, 184, 227, 333, 363, 392, 414, 472, 495, 497, 505 K r a s a j a sk y n e v

zahr ani čí

47, 52, 53, 88, 92, 97, 162, 183, 257, 272, 273, 274, 275, 279, 282, 351, 352, 376, 399, 408, 434, 435, 457, 458, 484, 520 Sp r í s t u p ň o v a n i e

j a sk ý ň

6, 50, 113, 198, 310, 503 N á v št e v n o sť j a sk ý ň , c e st o v n ý r u c h

19, 20, 21, 61, 116, 143, 161, 197, 229, 285 V ý r o č i a j a sk ý ň

22, 145, 245, 269, 291, 292, 417, 418 O r g a n i z á c i a j a sk y n i a r st v a

65, 117, 259, 310, 334, 335, 397, 425, 441, 508 M ú z e u m sl o v e n sk é h o k r a s u

12, 19, 39, 41, 43, 64, 82, 105, 136, 168, 230, 231, 350, 419, 439, 456, 462, 486, 498, 499, 500, 501, 502, 503, 504, 505, 506, 507, 508 Sl o v e n s k á sp e l e o l o g i c k á sp o l o č n o sť

65, 259, 261, 262, 311, 312, 335, 351, 353, 354, 379, 400, 401, 420, 437, 440, 442, 463, 470, 487, 502, 522 J a sk y n i a r sk e

sk u p i n y

57, 58, 100, 101, 102, 104, 138, 139, 140, 141, 142, 163, 164, 165, 166, 200, 201, 202, 203, 204, 205, 230, 232, 233, 234, 235, 236, 263 Sp e l e o l o g i c k á o d b o č k a

SZ S

117, 137, 195, 260

366

M e d z i n á r o d n á sp e l e o l o g i c k á ú n i a

23, 51, 112, 135, 377, 378, 397, 460, 485, 495, 524 K o n g r e s y , k o n f e r e n c i e , šk o l y , s y m p ó z i á

23, 51, 112, 135, 167, 196, 258, 268, 289, 290, 377, 378, 398, 460, 523 Ex k u r z i e , št u d i j n é c e st y , e x p e d í c i e

47, 231, 257, 302, 309, 351, 352, 398, 399, 436, 437, 438, 459, 482, 483, 525 Bi b l i o g r a f i a

7, 8, 35, 133, 144, 170, 194 Jubi l eá, výr oči a,

sp o m i e n k y

81, 108, 109, 110, 111, 177, 237, 238, 239, 240, 264, 313, 314, 315, 316, 317, 355, 380, 443, 444, 488, 489, 490, 491, 509, 526 Ne k r o l ó gy

106, 107, 206, 207, 265, 318, 319, 320, 321, 356, 357, 381, 402, 464, 492, 527, 528, 529 Re c e n z i e

25, 26, 27, 28, 29, 67, 68, 69, 120, 121, 122, 123, 124, 145, 146, 147, 171, 172, 173, 174, 175, 176, 208, 209, 210, 211, 212, 213, 241, 242, 243, 244, 266, 267, 322, 323, 324, 336, 337, 358, 359, 360, 361, 362, 382, 383, 384, 385, 403, 404, 405, 406, 407, 421, 422, 423, 424, 445, 446, 465, 466, 467, 468, 469, 493, 494, 495, 496, 497, 530, 531, 532, 533 Úv o d n í k y , p o k y n y r edakčnej

r ady

214, 245, 291, 292, 364, 425, 498, 509

OBSAH

Úvod

3

Š t ú d i e Ľubomír V. Prikryl: Matej Bel a jaskyne na Slovensku (K 300. výročiu na­ rodenia M. Bela) Zubár Konstantinovič Tintilozov: Geomorfologické črty podzemného krasu Gruzínska Stanislav Pavlarčík: Speleologický v ý s k u m krasových javov obalovej jednot­ ky severnej strany Vysokých Tatier Michal Zacharov: Výskum geologicko­štruktúrnych pomerov a deformácií v Jasovskej jaskyni Marcel Lalkovič: K presnosti merania dĺžok v speleologickom prostredí .

V e d e c k é

5

25 41 6 9

95

s p r á v y

Jaroslav Halaš: Demänovská ľ adová jaskyňa — niektoré poznatky a výsled­ ky z merania teploty vzduchu za obdobie 1970 — 1982 Viera Tereková: Príčiny a dôsledky znečisť ovania Jašteričieho jazera v Slo­ venskom krase Ján Savrnoch: Sutinové brekcie Kameňanského krasu

111 1 3 1

143

S p r á v y Zdenko Hochmuth: Výsledky speleopotápačského prieskumu Brestovskej jas­ kyne Gustáv Stibrányi — Ľudovít Gaál: Ponorná priepasť v Slovenskom krase .

Róbert Boroš — Július Sčuka: Hrušovská jaskyňa Vladimír Fudaly — Stanislav Pavlarčík: Ľadová jaskyňa v bradlovom pás­ me Ľubovnianskej vrchoviny

1 5 1

157 169 177

D o k u m e n t á c i a Mikuláš Erdôs: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Ple­ šivskej planiny v Slovenskom krase Dávid Havlíček — Vladimír Vojír: Speleologický pruzkum Dolného vrchu .

187 213

Juraj Bárta:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Tretie desať ročie speleoarcheologickej činnosti Archeologické­ ho ústavu S A V v Nitre (1972 — 1982) 245 Josef Wagner: Výzkumná expedice Kavkaz '82 267 O r g a n i z á c i a Mária Karcolová: K 50. výročiu objavenia Harmaneckej jaskyne . . .

Jozef Hlaváč: Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1982 Jozef Hlaváč: Jaskyniarske týždne Slovenskej speleologickej spoločnosti .

Pavol Mitter: Medzinárodné speleologické kolokvium ČSSR 1982 . . .

Jaroslav Halaš: VIII. Medzinárodná speleologická škola v PĽR — 1983 . .

277 2 8 1

293 299 303

J u b i l e á Juraj Bárta: Významné životné jubileum univ. prof. PhDr. Vojtecha Budin­ ského­Kričku, DrSc Marcel Lalkovič: Dominik Cunderlík 75­ročný Jozef Jakál: Ku šesť desiatke PhDr. Juraja Bártu, CSc

3 0 7

311 315

R e c e n z i e Jaroslav Halaš: Jozef Jakál a kol.: Praktická speleológia Jaroslav Hala's: Spelunca N° 8 (octobre — decembre) 1982 Pavol Mitter: Československý kras 32

319 320 322

B i b l i o g r a f i a Marcel

Lalkovič:

Bibliografia zborníka Slovenský kras, ročníky I — X X

325

C O F L E P } K A H H E

BBeneHHe

3

C T y a H H JIIOÔOMHP B .

IlpHKpHji: MaTeň EejizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB n nemepbi 0JIOBaKHH (K 300­jieTHio co aHa poatae­

HHH M. Bejia) 3 y p a 6 KoHCTaimiHOBím THHTHJI030B:

KapcTa TpysHH

reoMop<J>o;iorntiecKne xapaKTepucTHKH noa3eMHOľO

CraHHcjiaB IlaBJíapTOK: CnejieoJiorHiecKoe HCCjieaOBaHne KapcTOBbix SBjíeHHii BepxHHX cjioeB ceBepHbix OTporoB BMCOKHX T a x p M n x a j i 3axapoB: HccaeaoBairae CTpyKTypHO­reojioriraecKHx xapaKTepncľnK n Äe$opMaiiHH B HCOBCKOH n e m e p e M a p i i e j i JLAJIKOBHQ: 0 TO^HOCTH i i 3 M e p e H H s AJR»HBI B CNEAEOJIORHIECKOH c p e a e

5

25 41 6 9

.

.

.

9 5

HayHHbie cooSmeHus HpocjiaB ľ a j i a i n : fleManoBCKaa jieaaHaa n e n j e p a — HeKOTOpbie pe3yjibTaTbi HSMepeHHa TeMnepaTypbi B03ayxa B nepitou 1970 — 1 9 8 2 r r B e p a TepeKOBa: IIpHHHHbi a nocaeacTBHa 3arpa3HeHna flíHTepimero 03epa B CjiOBan­ KOM Kpace HH IIIaBp^ox: BpeKqHH ocbineň B KaMeHHHCKOM KapcTe

11) 131 143

C o o ô m e H H a 3aeHKO XoxMyx: Pe3yjibTaThi cnejieonoaBoaHoro nccjieaoBaHna B EPECTOBCKOH n e m e p e . ľ ycTaB IIlTHpSaHH — JIioaoBHT Taajib: TIoHopnaa nponacTb B C­iiOBaiiKOM Kpace . .

PoôepT Boporn — KDjmyc IHyKa: ľpyínoBCKaa n e m e p a

BjiaanMHp <J>yaajiH — CTanncjiaB IlaBJíapqHK: JleaoBaa nemepa B cKajiHcrOM noace JIio­ ÔOBHaHCKOÔ BepXOBHHbl

151 157 169 177

íloKyMeHTauna M n K y j i a m 3 p a e i n : 3 a n n c B 06 nccjieaoBaHKH nemep, nponacTeň n BOPOHOK IIjieuiHBCKoro naocKoropba B CjlOBauKOM Kpace 187 flaBna ľaBJínqeK — BjiaaHMHp Bonpac: CneaeojiornqecKHe nccaenoBaHHa r. flojibHH­Bpx 2 1 3

KDpaô B a p t a : Tpen>e aecHTHjieTHe cneJieoapxeojionmecKoií aeaTeabHOCTH Apxeojiorniec­ Koro HHCTHTyTa C A H zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA B Hm­pe ( 1 9 7 2 ­ 1 9 8 2 ) 245 ÍÍo3e$ BarHep: HocjienoBaTejibCKaa 3KcneaiiiiHH KaBKa3 '82 267

OpraHH3aiíHH M a p n a KapiioJioBa: K 50­jieTHio oľKpbiTzs rapManeirKoií neiijepti Ho3e$ TnaBai: O­raeT o paScxre CaoBaiíKoro cneJieoJiorimecKoro oSmecTBa 3a 1982 r. fIo3e$ TjiaBai: flsH nemep CjioBaiiKoro cnejieojiornqecKoro oônjeCTBa IlaBOji M a r r e p : MeJKaynapoaHbiň cnejieoJiorHiecKHä KOJiJioKBHyM ^ C C P 1982 .

HpocjiaB ľ ajiarn: V I I I MeacayHapoaHaH cnejieojionraecKaa uiKOjia B I I H P — 1983 r.

. .

277 281 293 299 303

l O p a ň EapTa: 3aMeqaTejibHbiii >KH3neHHbiií K>6naeií npo$. a ­ p a BoĎTexa EyaHHCKOro­Kpni­ Ka, aoKTopa nayK Mapiieji JIaJiKOBn<i: AOMHHHK HyaÄepjniK 75­jieTnnií roÔHjieň íío3e$ HKaji: IHecTHaecHTHJieTHe a ­ p a lOpaa BapTbi, KananaaTa HayK . . . .

307 311 315

.

IO 6 H n e H

P e i n e H 3 H H HpocjiaB Tajiarn: íío3ecj>zyxvutsrqponmlkjihgfedcbaZWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Rkziji H KOJÍ.: IIpaKTHieCKan cneJieojioruH 319 HpocJiaB Tamara: CneayHKa H ° 8 (oKTHÔpt — aeKaôpb) 1982 320 ľlaBoa M a n e p : ^exocjioBaiíKHÍi Kpac 32 322 B a S m o r p a j i H H Mapueji Jla^KOBHi: En6jmorpa$nH côopHHKa CjiOBaiiKiiň Kpac, BbinycKH I — X X .

.

325

INHALTSVERZEICHNIS

Einleitung

3

i

S t u d i e n Ľubomír V. Prikryl: Matthias Bel und die Hohlen in der Slowakei (Zum 300. Jahrestag der Geburt M. Bels) Zurab Konstantinovič Tintilozov: Die geomorphologischen Merkmale des un­ terirdischen Karstes Grusiniens Stanislav Pavlarčík: Die speläologische Forschung der Karsterscheinungen in der Hulleinheit auf der Nordseite der Hohen Tatra Michal Zacharov: Die Erforschung der geologisch­strukturellen Verhältnisse und Deformationen in der Hôhle Jasovská jaskyňa Marcel Lalkovič: Uber die Genauigkeit der Längenmessung in der Hôhlenwelt W i s s e n s c h a f t l i c h e

5 25 41 69 95

I n f o r m a t i o n e n

Jaroslav Halaš: Die Eishôhle von Demänová — Erkenntnisse und Ergebnisse der Lufttemperaturmessung im Zeitraum von 1970 bis 1982 . . . .

Viera Tereková: Die Ursachen und Folgen der Verschmutzung des Bergsees Jašteričie jazero im Slowakischen Karst Ján Savrnoch: Gerôllbrekzien im Karst von Kameňany

111 131 143

I n f o r m a t i o n e n Zdenko Hochmuth: Die Ergebnisse der Erforschung der Hohle Brestovská jaskyňa durch Speläotaucher Gustáv Stibrányi— Ľudovít Gaál: Die Ponorenschlucht im Slowakischen Karst Róbert Boroš — Július Sčuka: Die Hohle Hrušovská jaskyňa . . . .

Vladimír Fudaly — Stanislav Pavlarčík: Die Eishôhle in der Klippenzone des Berglandes Ľubovnianska vrchovina

151 157 169 177

D o k u m e n t a t i o n Mikuláš Erdos: Verzeichnis der erforschten Hohlen, Schluchten und Karst­ quellen auf dem Plateau von Plešivec im Slowakischen Karst .

187

Dávid Havlíček — Vladimír Vojiŕ:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH Die speläologische Erforschung der Pla­ teau Dolný vrch 213 Juraj Bárta: Das 3. Jahrzehnt der speläo­archäologischen Tätigkeit des Ar­ chäologischen Institutes der Slowakischen Akademie der Wissenschaften in Nitra (1972 — 1982) 245 Josef Wagner: Die Forschungsexpedition Kaukasus '82 267 O r g a n i s a t i o n Mária Karcolová: Zum 50. Jahrestag der Entdeckung der Hôhle in Harmanec Jozef Hlaváč: Tätigkeitsbericht der Slowakischen Speläologischen Gesell­ schaft fur das Jahr 1982 Jozef Hlaváč: Die Speläologischen Wochen der Slowakischen Speläologischen Gesellschaft Pavol Mitter: Das Internationale Speläologische Kolloquium in der ČSSR 1982 Jaroslav Halaš: Der VIII. Internationale Speläologische Lehrgang in der Volksrepublik Polen im J. 1983

277 281 293 299 303

J u b i 1 ä e n Juraj Bárta: Zum Jubiläum von Univ. Prof. PhDr. Vojtech Budinský­Krič­ ka, DrSc Marcel Lalkovič: Dominik Čunderlík 75 Jahre alt Jozef Jakál: Zum 60. Geburtstag von PhDr. Juraj Bárta, CSc

307 311 315

R e z e n s i o n e n Jaroslav Halaš: Jozef Jakál und Koll.: Praktische Speläologie .

Jaroslav Halaš: Spelunca N° 8 (octobre — decembre) 1982 Pavol Mitter: Československý kras 32 B i b l i o g r a p h i e

.

.

.

•

Marcel Lalkovič: Die Bibliographie des Sammelbandes Slovenský kras, Jahr­ gang I — X X

319 320 322 , 325

CONTENTS

Foreward S t u d i e s Ľubomír V. Prikryl: Matej Bel and Caves in Slovakia (To the 300th Anni­ versary of M. B e ľ s Birth) Zurab Konstantinovič Tintilozov: Geomorphological Traits of the Under­ ground Karst of Georgia Stanislav Pavlarčík: Speleological Research of Karst Phenomena of the En­ velope Unit of the Northern Side of the High Tatras Michal Zacharov: Survey of Geological and Structural Conditions and De­ formations in the Cave Jasovská Jaskyňa Marcel Lalkovič: On Precision of Measurments of Lengths in a Speleologi­ cal Environment S c i e n t i f i c

N e w s

Jaroslav Halaš: The Demänová Ice Cave — Some Notes and Results of Measurements of Atmospheric Temperature for the Periód 1970 — 1982 .

Viera Tereková: Causes and Consequences of Pollution of the Lake Jašte­ ričie Jazero in the Slovák Karst Ján Savrnoch: Detritus Breccia of the Kameňanský Karst R e p o r t s Zdenko Hochmuth: Results of a Speleo­Diving Survey of the Cave Brestov­ ská Jaskyňa Gustáv Stibrányi — Ľudovít Gaál: Submerged Chasm in the Slovák Karst .

Róbert Boroš — Július Ščuka: The cave Hrušovská Jaskyňa . . . .

Vladimír Fudaly — Stanislav Pavlarčík: Ice Caves in the Cliff Zóne of the Ľubovňa Highland

1 5 1

157 169

D o c u m e n t a t i o n Mikuláš Erdos: List of Surveyed Caves, Chasms and Points of Issue of Subterranean Waters on the Plešivec Tableland in the Slovák Karst .

187

Dávid Havlíček — Vladimír Vojíf:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHG A Speleological Survey of Dolný Vrch .

213 Juraj Bárta: The Third Decade of Speleo­archeological Activity of the Ar­ chaeological Inštitúte SAV at Nitra (1972 — 1982) 245 Josef Wagner: Survey Expedition Caucasus '82 267 O r g a n i z a t i o n Mária Karcolová: 50th Anniversay of the Discovery of the Cave Harmanec­ ká Jaskyňa Jozef Hlaváč: Report on the Activity of the Slovák Speleological Society for the Year 1982 Jozef Hlaváč: Speleological Meets of the Slovák Speleological Society .

Pavol Mitter: An International Speleological Colloqium ČSSR 1982 . .

Jaroslav Halaš: The VlIIth International Speleological School in the Polish People's Republic 1983

277 281 293 299 303

J u b i 1 e e s Juraj Bárta: A Significant Life Jubilee of Univ. Prof. Vojtech Budinský­ ­Krička, PhDr., DrSc Marcel Lalkovič: Dominik Čunderlík, 75 Years of Age Jozef Jakál: The Sixtieth Birthday of Juraj Bárta, PhDr., CSc B o o k

307 311 315

R e v i e w s

Jaroslav Halaš: Jozef Jakál et al.: Practical Speleology Jaroslav Halaš: Spelunca No 8 (October—December) 1982 Pavol Mitter: Československý kras 32

319 320 322

B i b l i o g r a p h y Marcel Lalkovič: I — X X

Bibliography of the Review Slovenský kras, Volumes 325

TABLE DES MATIÉRES

Editorial

3

E tzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA u d e s Ľubomír V. Prikryl: Matej Bel et les grottes en Slovaquie (á ľ occasion du centennairé de M. Bela) Zurab Konstantinovič Tintilozov: Les esquisses géomorphologiques du Karst souterrain de la Géorgie Stanislav Pavlarčík: La recherche spéleologique des effets karstiques dans la chemise rocheuse de la partie septentrionale des Hautes Tatras .

Michal Zacharov: La prospection des conditions géologico­structurales et des deformations dans la grotte Jasovská jaskyňa Marcel Lalkovič: Sur la précision de mesure des longuers au milieu spéléo­ logique C o m p t e s r e n d u s

25 41 69 95

s c i e n t i f i q u e

Jaroslav Halaš: La grotte de glace Demänovská ľ adová jaskyňa — certains résultats du mesurage des températures de ľ air dans la période 1970—1982 Viera Tereková: Les causes et les conséquences de la pollution du lac Jaš­ teričie jazero dans le Karst Slovaque Ján Šavrnoch: Les bréches d'éboulis du Karst Kameňanský kras . .

C o m p t e s

5

111 131 143

r e n d u s

Zdenko Hochmuth: Les résultats de la prospection spéléologique ä ľ aide des scaphandriers dans la grotte Brestovská jaskyňa Gustáv Stibrányi — Ľudovít Gaál: Ľ a b i m e submergée au Karst Slovaque .

Róbert Boroš — Július Sčuka: La grotte Hrušovská jaskyňa . . . .

Vladimír Fudaly — Stanislav Pavlarčík: La grotte de glace dans la zóne d'écueils des hauteurs Ľubovnianska vrchovina

151 157 169 177

D o c u m e n t a t i o n Mikuláš Erdos: La liste des grottes, des abimes et des eaux jaillissantes au plateau Plešivská planina dans le Karst Slovaque

187

Dávid Havlíček — Vladimír Vojíf:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH La prospection spéléologique de la col­ line Dolný vrch 213 Jura j Bárta: Le troisiéme decennat des activités spéléoarchéologiques de ľ lnstitut Archéologique de l'Académie Slovaque des Sciences ä Nitra (1972 — 1982) 245 Josef Wagner: L'expédition de recherche „Caucase 82" 267 O r g a n i s a t i o n Mária Karcolová: Sur le cinquantiéme anniversaire de la découverte de la grotte Harmanecká jaskyňa Jozef Hlaváč: Compte rendu des activités de la Société de Spéléologie Slo­ vaque en 1982 Jozef Hlaváč: Les semaines spéléologiques de la Société de Spéléologie Slo­ vaque Pavol Mitter: Le Colloque Spéléologique International ČSSR 1982 . . .

Jaroslav Halaš: VIII e Ecole Spéléologique Internationale en Pologne — 1983

277 281 293 299 303

J u b i 1 é s Juraj Bárta: Ľanniversaire important du prof. PhDr. Vojtech Budinský­ ­Krička, DrSc Marcel Lalkovič: Dominik Čunderlík — 75 ans Jozef Jakál: A ľ occasion de 60 ans du PhDr. Juraj Bárta, CSc. . .

307 311 315

R e v u e s Jaroslav Halaš: Jozef Jakál et al.: La spéléologie pratique Jaroslav Halaš: Spelunca No 8 (octobre — decembre) 1982 Pavol Mitter: Československý kras (Le Karst Tchécoslovaque), année 32 .

319 320 322

B i b l i o g r a p h i e Marcel Lalkovič: La bibliographie du recueil Slovenský kras (Le Karst Slo­ vaque), années I — X X

325

EDÍCIA VLASTIVEDNÉ ZBORNÍKY VEDÚCI EDÍCIE JOZEF KUBOVCÍK, CSc.

SLOVENSKÝ KRAS XXII Vydalo Vydavateľ stvo Osveta, n. p., Martin pre Múzeum slovenského krasu a ochra­ ny prírody v Liptovskom Mikuláši roku 1984 ako svoju 2647. publikáciu Obálku navrhol Ján Andel Texty resumé, abstraktov, texty pod obrázky a obsah preložili: PhDr. Jevgenij Timofejev (ruš.), Ján Lumtzer (nem.), Peter Tkáč (angl.), PhDr. Miloslav Trnka (franc.) Šéfredaktor vydavateľ stva Bohuslav Kortman. Zodpovedný redaktor Ján Mulík.

Technická redaktorka Katarína Hlavňová. Korektorka Ing. Mária Brť ková 301—03/9. Vydanie 1. Náklad 1000. Počet strán 384. AH 28,10 (textu 20,52; obrázkov 7,58). VH 28,64. Vytlačili Tlačiarne Slovenského národného povstania, n. p., Martin, závod Liptovský Mikuláš. SÚKK 1997/1. — 83 70 _ 105 — 84

Kčs 35,—

82.7

70 ­ 105 ­ 84 03/9 Kčs 3 5 ­

nov.

m^ t t

M i hla ®

? 5 , s e B i ? 0 0 3

L EGENDA:

ŠTRUKTÚRNA MAPA JASOVSKEJ JASKYNE

di sl okáci a,

poruchová zóna

vr st evnat osť

smer OKRSOK

OKRSOK č . 5 MEDVEDIA

5. 7

por ušeni a

bet ónovej

smer pohybu por ušenej

výst uže

výzdoby

SIEN

m er ačský

bod

BLUDISKO

HUDOBNÁ '5 SI EŇ _ _

VÝCHOD

Z

J ASKYNE

obr ysy j askynných a;

mer ane nemerane

OBL Ú KOV Á ­ J A SKYŇ A BIELY

priest orov

DOM HUSITSKÁ

SI EN

označeni e

hodnot y • izolínie

Pr e r á ž k a

počet

meraní

maximum pukt inovéhoyutsm systému v kont úrovom

KOVACSKA VYHNA

CINTORÍN 'VEĽKÝ

[ JEDÁLEŇ

DOM

OKRSOK č.

ST ARÝ

6

DOM

VCHOD OKRSOK Č

P M 105

di aar ame

DO J ASKYNE

OKRSOK č. 3 DOM

NETOPIEROV

OKRSOK č. 1

MAPA OKRSOK č.

Zost avi l = M. ZACHAROV

1982

J ASKYNNÝCH

PREKRESL I L A " E

PRIESTOROV

PAVELLOVÁ

PREKRESL ENÁ

PODĽA

MAPY

ZHOTOVENEJ

SSJ

V r. 1976

BRESTOVSKÁ JASKYŇA ­ ČASTI ZA 1. SIFÓNOM

ZAMERALI : Z. H0CHMUTH, J. KUCKAROVIČ , P. MAREK, V. SLÁČl K , 2 . 5 . , 12. ­15. 7. 1981.

RE Z Y :

70

&9

68

0 6Í c

66

65

64

63

PÔDORYS

^

&

40

bwmjih ô ^

58

50 m

A

í dV53JÍ iľ A" ,43 ^ ^44^

1<B 45

V J

^ /i ^

^g

^

56

|101

29

^

1. SIFÓN VYSVETLIVKY :

10

8 5

<!/ 47

á

ť ?

SI

bi

HO 46

6

30

^

/ (

Q a

VODNÝ TOK, RIEČISKO

15

32

33

3 ;

n

3 5

_^

35

38

39

40

ôcTOÚyxwutsrponmljigecbaXTPOMKJIHFCBA ^ ^ / ? č* JAZERO

í DNO CHODBY i BEZ SEDIMENTOV

n

ô

88 / f

90 89

íi

91

&

PIESOK., 0STR0HRANNA HUNA, IL i ^ / •> > < i SUTINA

92 93

a

94

Á

96

96

d

í i

RIEČNY . • .

ST• RK *

99 100 101

STUPEŇ