SPRAVODAJ SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOCNOSTI
1 1981
I.
U'~Jn4
" .....
ob~Jky,
Pri""".l Velk' "ukov'. z . ........
J~~",j
dóm. Sl"",,"<ký k ra ..
o~ lk y:
D.. i o či. pri."".I• • inlrov~ vý;<dobo. v hlbke 110 m. SlovensJti kras. Foto: M . H ujdič •• reMv MSI<
SPRAVODAJ SlovenskeJ speleologickej spolot nosli Liplovský Mikullil
Ro č nik
XII .
1981 Cislo 1
Vydalo MÍlzeum slovenského krasu Liptovský Miku lál
VÝSKUM A
P RI ESKUlvl
RN Dr.
Ľu d oví t
Ga ä I :
Riasové stromatolity V jaskyni Pole Dúbravíc v Drienčianskom krase las kyňa Pole DObravie, ktorá sa na; hádza v južnej čast! Drien ča nskeho krasu, 1,3 km južne od obce Slizké, bola óbjavená len nedávno, 14. a ugusta 1980 v rámci III. pracovného , Os tredenia jaskyniarov v Drlenčan skom krase. Už pri prvýc h prieskumných prácach prekvapila sVOjOU pomerne priestrannou, 5,6 m vysokou sá lou, ktorá sa nachádza na kon ci strmo klesajúcich puklinovltých chodieb s cel kovou hlbkou 19,5 m. Zdobf JU bohatá kvaplavá výzdoba so s talagmltmt, stlpml a brčkamI. Sk utoč nou š pe cifi č nostou jask yn e je však unikátny v9skyt riasov9ch stro ma tolltav na zadnej stene tejto sá ly . Tenké vrstvičky - s tromato llt y sO selektivne vyvetrané na ploche približne 20 m 2• Ich vystupujúce čas ti Sú navyše zvýraznené povlakom jemného bahna, čo kontrastne oddeluje jednotlivé vrstvi č ky. SO uložené v sk lone 15 a ž 20 Co SÚ to vlastne riasové s tromatolit y a v č om s počiva Ich význam? G
•
Riasové slromatolity v jaskyni Pole Duvie. Foto: J . Gaal 4
Rlasové stromatollty sú u nás známe hlavne z trlasových wetterstelns kyCh lagunárnych vápencov_ Vznikli nahromadenlm rias'; tichých lagúnach vo velmi plytkom prostredI teplých trlasových šelfových mori, obyč ajne v zóne medzi prtllvom a odlivom, Sú tvorené prevažne silnými riasami (Cyanophyceae'), ale mnohokrát sa vyskytujú masovo aj riasy problematickej príslušnosti Thaumatoporella parvoveslcullfera ( RAINERI j. Postupným usadzovanlm vytvárali ten ké vrstv i čky, ktoré dnes zbadať easlo len pod mikroskopom, Len má lokedy Ich nájdeme na navetralom vápencovom povrchu, V tom prlpade, ked tieto vápence priamo súvisia so s ustrátom (netvoria "vorné škrapy"), vyvetrané vrstvičky sú dokladom o smere a sklone vrstiev vápencového masIvu, U wetterstelnských vápencov je to zvláš{ dôležité, lebo tieto bývajú obvykle maslvne, bez zreteTneJ vrstevnatosti, priame údaje zIsk ať o ich úložných pomeroch Je velmi obtiažne. Riasové stromatollty v jaskyni Pole Dúbravlc sú teda nielen iba unikátnym geologickým fenoménom, ale tým, že umoŽňujú ziska( informácie o tektonických pomeroch predmetnej oblasti, sú aj skvelým prlkladom využitia jaskýň v geologickom prieskume.
Ri nso vé stl'Omatolity \' jaskyni Pole Dubravic,
Foto: dr, r.. Gaá l
5
RNDr. Pavol Zen i š:
V niečom sú podobné
Milovnfkov prfrody, turistov, akUvnych jaskyniarov a všetkých tých, čo majú s jaskyňami niečo spoločné, fascinujú Jedine č né výtvory jaskýň, naj mä ich bohatá a pestrá výzdoba, reprezentovaná najmä kalcitom, menej čas to aragonitom, sádroveom, anhydrltom, ojedinele I dalš[ml minerálmi. Najrozmanitejšie útvary druhotnej výplne jaskýň dostávajú vedecké a lebo naopak i celkom prozai cké názvy, podmiene né rozletom fantázie "krst!telov". V tomto prispevku chcem upozorniť na určitú podobnosť jaskynnej výzdoby, ktorá sa tvorila a tvori len za účasti prírodných pochodov, so sekundárnymi produktami oxidačnej zóny v stárých opustených banských dielach. Všetky tie stalagmit y. stalaktity, stalagnáty, brčká, slntrové misy, kaskády, ružice atd. nemusia byť vždy Iba doménou a vysadou jaskýň . Taktiež dominuJúcim minerálom nemusf byť vždy, na rozdiel od Jaskýň, trIgonálna modWkácla CaC03. Staré bansij:é diela sú často Ideálnym miestom pre tvorbu rozličných druhotných minerálov, z ktorých niektoré a·gregáclou vytvárajú tvarovo rovnocenné ekvivalenty sintroveJ výzdoby jas· kýň (rôzne kôry, kvaple, kaskády, atd.). V niektorých prípadoch však môže íst tiež o mineralogické paralely, najmä v pr[pade kalcitu, aragonitu a opálu, ktoré sa v,yskytujú a100 v jaskyniach, tak aj v banských dielach .
.
Vznik sekundárnych mfnerálov v banských objektoch, hlavne sulftdlckýCh ložísk, je !Viazaný na .prenikanle vOd, ktoré boli v nadložných komplexoch mineralizované, prípatlne dochádzalo i v dôsledku oxidácie primárnych zložiek hornin, mInerálov priamo v banských dielach k obohacovaniu pomaly prenlkajúclch vôd, resp. roztokov, o určité zložky. Proces oxidácie sulfidov prebieha na rozdiel od vetrania horn[n overa rýchlejšie, lebo pri ňom vzniká vorná H2S01, kým pre vetranie hornin Je typická alkalická (zásaditá) reakcia. Z roztokov, prenlkajúclch do volných banských priestorov, v nových fyzikálno·chemlckých podmienkach, dochádza ku vylúčeniu, resp. kryštallzácU, rozličný ch minerálov. Z hladiska tvarovej podobnosti s jaskynnými materiálmi a rozšfrenla je nutné spomenúť rozlič né sírany (baryt, sadrovec, goslarit, epsomtt, melanterit, pisanit, chalkan tit, alunogén), uhličitany (kalcit, aragonit, malachit), kysUčniky (cha lcedón, opál). Takmer vždy býva prftomný limonit, zriedkaveJš[ je chryzakol, rýdza med a td . Najvýznamnejšie uplatnenie v starých banských dielach zo spom[naných minerálov má limonit - čo do rozšírenia, množstva pestrosti tvarov a farebnosti ho možno prirovnať ku sintrom jaskýň. 6
Z toho dôvodu možno ho označiť ako "železitý slnter". Bohaté zastúpenie má napr. v banských dielach po tažbe pyrItu a antimonitu na lokalite Pernek - Križnica. Impozantné sú tu najma brčká o dlžke až cez 1 m, rôzne stalaktit y obrastené kryštálikmi sádrovca a ihličkami epsomit u, kvaple s koncentl~lckýml vrstvičkami aragonitu a limonitu atd. Podobne je to aj na lokalite Pezinok. V opálovýCh baniach na DUbnfku, kde okrem limonitu sú hOjné aj rôzne strany a na mnohých ďalšieh miestach. Záverom je potrebné upozorniť, že vznik spomfnaných morfologických anal6gov Jaskynných slntrov, ktoré sú tvorené rôznymi minerálmi, je v banských dielach, na rozdiel od výzdoby jaskýň, podmienený zásahom človeku . Obmedzene môžu vznika! aj v prirodzených dutinách v oxidačneJ zóne hlavne sulfi'dických ložisk, geologickými pochodmi zvetrávania, bez vplyvu rudského čin Ite ra.
Obličkové
kôry aragonitu. Lokalita Pernek·Križnica. Sekundárna výplň na stenách banského diela. Zväč~enie: 2,5 x Foto: L. Osvald
7
SPR ÁVY
Ing. Jozef H l a v á
č
Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1980 Úvod Slovenska speleologická spoločnost vstúpila v roku 1980 do 31. roku svojeJ exIstencie. Predsednictvo, odborné komisie a oblastné skupiny reali zoval! zámery rozvoja činnosti organizácie, vytýčené do roku 1982 - IV. valným zhromaždenim SSS. K hlavným úlohám SSS patrila výmena člen ských preukazov, zriadenie Jaskyniarskej záchrannej služby, uskutočne nie Jaskyniarskeho týždňa, dalej praktický prieskum a kultúrno-výchovná i':lnnosf.
(Ienská záklodňa Clenská
základňa
zaznamenala výmenu
členských
preukazov, ktorú v
spolupráci s oblastnými skupinami zabezpečil tUvar SSS. Výmenou sa s le duje najmä skvalitnenie evidencie a admlntstratfvy pri vyrovnávani člen · ských prlspevkov. Nemalú úlohu zohrala aj nižšia estetická úroveň pô· vodného preukazu. V stanovenom termlne do konca roku 1980 bolo vystavených 485 členských preukazov. Ostáva vystavlt ešte 118 preukazov. Tento stav je spôsobený nedlsclpHnovanostou niektorých č l enov. Oblastné skupiny Terchová, Trenčianske TepHee a Slovinky vôbec nezaslal! požadované podkladové materiály. Po výmene preukazov evidujeme ku dňu 31. 12. 1980 - 601 členov, z toho 34 nezaradených a 567 organizovaných v 32 oblastných skupinách. V uplynulom obdobi ,prIJalo predsednlctvo 67 nových členov, 2 členovia zomreli. Pre dlhodobú stagnáciu činnosti zruši · lo predsednlctvo oblastnú skupinu Východná. Naopak, zriadil! sa dve no · vé skupiny so sfdlom v Prešove a Zlllne na dosial neobsadených krasových územiach pohori Braniska a Rajeckej doliny.
8
Cinnosť pred sedníctvo V súlade s plánom sa uskutočnilo Ipäť riadnych a jedno l'Ozš!rené zasadanie predsedn1ctva. Rokovania plnlU stanovené tematické úlohy. V týChto súvislostiach predsednlctvo schválilo plán odborných komisi[ a oblastných skupin, finančný rozpočet na rok 1980. Vyjadril sa súhlas a finan čne sa zabezpečilo usporiadanie strelmajstrovského kurzu. Predsednlctvo sc hválilo smernice na publikovanie v Spravodaji SSS, smernice na ziskavanie, použivante a odpis výstroja a technických pomôcok, doplnok ku stanovám o usmernenej hospodárskej činnosti, výmenu vedúceho oblastnej skupiny v Jedrových Kostoranoch, menovanie vedúceho v skupine
Chtelnica. Napriek značnému úsiliu sa nepodarilo zabezpečiť širšiu účasť na Európskej regionálnej speleologickej konferencii v Bulharsku. Predsednictvo neakceptovalo zásady spolupráce navrhované Speleologickou odbočkou SGS, zahraničnú cestu roku 1981 do Mexika a žiadost o vytvorenie novej oblastnej skupiny v pracovnom územi jestvujúcej skupiny Brezno. Zrušilo potápačské centrum skupiny Aquaspel v Bratislave. Predsednfctvo vyjadrilo súhlas a spolupracovalo na organizovani Jaskyniarskeho týždňa JANSKA DOLINA '80. Decembrové zasadnutie schválilo p ján práce predsednictva na rok 1981 a usporiadanie zahraničnej študiJIlej cesty do krasových oblasti fran cúzskych PyrenejL Aktivit u väčšiny čle no v predsednictva hodnotime kladne. Na priek tomu konštatujeme, že účasť na zasadnutiach vrátane náhrad níkov, ktor! boli vždy prizývanf je nižšia než v predchádzajúcom obdobi. Bola dosiahnutá 68 % účast. Predseda A. Chovan, členovia Jng. Hlaváč a Ing. Slančfk sa z účastnili všetkých zasadani, najnižšiu aktivitu vykazujú č l enovia dr. Liš· ka a dr. Kubíny.
Cinnosť odborných komisií Deväť
odborných komisii ako poradné orgány vykonávajú činnosť v súlade s požiadavkami predsednIc tva a členskej základne. Komisia pre jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce ukončila dlhodobú pripravu a dňa 1. marca v rámci rozš[renla zasadnutia predsednictva sa oficiálne ustanovila JZS. Je to dôležitý moment v činnosti našej organizácie. Postavil sa tým základ pre prevenciu úrazovosti a záchranu osôb aj v nepristupných Jaskyniach. Zásluhu na súčasnom dobrom stave JZS má Jej náče l nik dr. P. Mitter . Komisia zorganizovala dve preškolenia č l enov JZS, na jar v emänovskeJ doline a na ·jeseň v nespristupnených častiach Bys· trianskej jaskyne. Komisia pre speleologickú dokumentáciu sa zaoberala spracovanim zásad a metodikou dokumentačnej činnosti. Predsednictvo schváUlo zásady pre prihlasovanIe objavu jaskyne, ktoré sú publikované v Spravodaji SSS č. 3/80. Komisia zhodnotila účinkovanie oblastných skupin Skýcova Pleštany, ako aj podmienky na vytvorenie nových skupin Prešova 2tl1na. Komisia pre štúdijné a vedecké styky so zahraničim organizovala účasť členov na Európsku regionálnu speleologickú konferenciu, ktorá sa usk uto č nil a v septembri v Sofii. Napriek značnému úsiliu sa nepodarilo zabez9
pečH finančné krytie. Napokon slovenskú speleológiu v Sofii reprezentovalo 9 zást upcov. Komisia urobila prvé prlpravy na štúdijnú. zahraničnú. cestu do krasových oblasU pyreneJl, ktorá sa us kutočni roku 1981. Súčas ne schválilo plán zahraničnýc h ciest na rok 1981. Predsednictvo rozhodlo o zmene názvu komisie pre speleologický výstroj na technlckít komis iu. Jej č l enovia pracovali na vývOJI nových pomôcok a materiálnom vy baveni. Pre MSK vypracovali technickú dokumentáciu a prototypy a"cetylénovej lampy a technickú dokume ntáciu s trmeňa Bogibbs a strmeňa Glbbs s odklopnou boč nico u . MSK za uvedené materiály zaplatilo 10.460.K čs. Technická komisia sa rozhodn ým spôsobom podleJala na vypracovaní smernIc na získavan ie, používanie a odpis výstroja a technic kých po môcok. Komisia pre pedagogickú speleológ iu a výchovu spolupracovala pri organIzovani Jaskyniarskeho týždňa. Predseda komisie dr. Jakál je vedúcim kolektivu autorov priručky Praktická speleológia, ktore j rukopis bol zadaný do tla če. Na poll prieskumu a výskumu metodicky pôsobi komisia pre aplikovaný prieskum a výskum. Prostrednfctvom odborných ru člte Jov zabezpečUJe č innost. Výbor komisie konštatuje, že 60 % z celkového po č tu oblastných skupin poclfuJe pôsobenie odborného ru čItela. Aplikovan ý prieskum v roku 1980 sa neuskuto č n il.
Vedúci predstavitelia EurópskeJ regionálnej speleologickej konferencie, Sofia '80 Fo to: p. g. J . Klinda
10
Komisia pre speleopotápanle usmerňuje činnost jaskynných potápačov v rámci Slovenska. Po zrušen! centra v Bratislave pracujú potápači organizovan! v skupinách Aquaspel - Košice a Trenčin. Plán akcii nebol naplnený úplne. Bližšie bude uvedené v komentároch skupIn. Nemôžeme byt ovšem spokojnl s metodickou prácou komisie ( usmernenie spOločných náročných akcii, vypracovanie bezpečnostných predpiSOV), ktorú určite na jviac pocitu jú samotni potápačI. Pre potreby extrémneho potápania boli zakúpené potápačské obleky firmy Scubapro s prislušenstvom. V dôsledku paSivity predsedu komisie pre ochranu dr. Lišku, táto v uplynulom obdob! nepracovala. ZačIatkom roku ustanovilo predsednfctvo komisiu pre speleoterapiu II speleomedicinu. Spoločnost má na tomto úseku činnosti už pevné zázemie a dosiahnuté výsledky sú dostatočne známe a uznávané aj v zahranič!. Predsedom komisie bol menovaný PhMr. S. Roda. Náp l ň činnosti komisie je publikovaná v Spravodaji SSS č. 2/80. V súčasnost! očakávame ďalšfch záujemcov z radov členov.
Linnosť oblastných skupin •
Ob l a~t n á
skupina KOŠICE - JASOV
Jaskyniari sa zamerali na dokumentáciu tt ochranu jaskýň. V Jasovskej jaskyni za spolupráce SSr mapovali Blativý dóm, Klenotnicu a Kamennú pivnicu. V krase SZ od Košic zámerali jaskyne Medvediu a Slveckú galériu. V rovnakom územi sa prekopali v Hadej jaskyni do pokračovania s cll žkou chodby 22 m. V rámCi ochrany krasových Javov uzatvorili vchody clo jaskýň Okno v Jasove a Drlenoveckej vyvieračky. V spolupráCI s n. p. IGHP 21lina usk u točnili sa farbtace skúšky v priepaSti pod Hajagošom, zatial s negatlvnym výsledkom . Skupina zorganizovala dve prednášky a vystavu o expedfcil Gouffre Berger '79 . •
Oblastná skupina SPISSKA No vA VES
Clenovia skupiny pah'la medzi najaktIvnejšlch v rámci organizácie. Hlav· ným stimulom ich angažovanosti je predovšetkým Stratenská jaskyňa, najväČŠia na Slovensku. Za hodnotiace obdobie objavili dalších 2.000 m nových priestorov, čIm jaskyňa dosiahla dlžku 15 km. Nbvé objavy registl'ujeme ako pok r ačovanie chodieb Krištálovej, RImsovej a Reprezentan· tav. Objavené chodby boli zmapované. Na planine Pel ca objavili dve menšie jaskyne pod názvom Nad cestou a V bra le. Priesku m pokračoval aj v jaskyniach CertoveJ, Koniarovej a Vývrtka. V rámci výskumu odobrali v Stratenskej jas kyni 51 ks vzoriek hornin a štrkov, ktoré v súčinnosti s geologickým prieskumom odborne spracovalI. Na u r čených stanovištiach sledovali mikrokUmu. Už tradične zorganizovali skupinový jaskyniarsky týždeň, na ktorom dosiahli dobré výsledky. Na svo jom pracovnom územi privitali jaskyniari exkurzie z Bulharska, Maďarska, členov Hors kej slulby Slovenský raj a SZOPK zo Spišskej Novej Vsi. Piati č l enovia skupiny sa zúčastn ili ERSK v Bu lha rsku. Vedúci sk upiny Ing. Tulis, členovia dl'. Kucha r ič, dr. Steininger, dr. Novotný a dr. Košel sú publikačne činni.
11
•
Oblasiná skupina Ro2fí1AVA
Jaskyniari sa podla plánu sústredili na systematický prieskum krasových javov východnej časti SllickeJ planiny. Sondovacie práce na 8 vytypova ných lokalitách priniesli nové poznatky. V Jaskyniach Besná diera (- 55 metrov), Suchá diera a Múriková, okrem čiastkových postupov zaznamenali aj archeologické nálezy. ktoré posúdil dr. Bárta. V sonde prepadliska MÚrikovej jaskyne objavili lebku muža z mladšej doby bronzovej 1. j. 5-6 tis. rokov. Druhým významným pracoviskom skupiny je Ponorná priepasť pri Sllickej Brezovej. Skupina nesplnila úlohu o uzatvoreni jaskyne na Kečovských lúkach. Cien skupiny Gustáv Stlbrányl sa podleral na vývoji no· vých lezeckých pomôcok, spoločne s Vladlm(rom Cerveným a Pavlom Martinove prevzali podla francúzskyCh skúsenosti a vylepšili tzv. šnúrkovú metódu lezenia po lane. Jaskyniari sa prezentujú bohatou prednáškovou, publlkačnou a exkurznou činnosťou. AkUvne sa podielajú na prá ci predsednfctva, odborných komislf a JZS. • Oblastná skupina SPISSKÄ BELA Clnnosť
skupiny sa viazala na SV časť Vysokých Tatiel' a Belianske Ta h'y. 1. j. na územi TANAPu. Jaskyniari zdola nim steny III. vodopádu objavili 318 m nových priestorov v jaskyni Javprlnka. V tejto jaskyni preko pali polosifón v 2. vývojovej úrovni a zamér-a li časť hlavného ťahu v d!žke 219 m. Mapovacie práce uskutočnili v Jaskyni pod Oplazom, Jaskyni pri chodnfku v Javorovej doline aKovalovej pfIepaStl v Svišťovej doline, čim celková dlžka zameraných jaskynných priestorov dosiahla 628 m. Na ujasnenie situácie krasových javov v strednej časti Javorovej dOliny bol za meraný polygónov9 ťah medzi akUvnym ponorom - pukllnovou vyvierač kou a Suchou dierou a jaskyňou Mokrá diera v dlžke 284 m. Uskutočnila sa dokumentácia previsov v Kolovej doline nad Nádejnou Jaskyňou v ma · síve Malého Muráňa v Javorovej doline. V spolupráCI so Správou TANAPu urobili jaskyniari úpravu turistického chodnika v doline Zadných Meďo dolov a zber odpadkov na Kopskom sedle v rámci akcie "Clsté hory". Už l'oku 1980 sa uskutočňovali pripravy na Jaskyniarsky týždeň roku 1981, l;;torého budú usporiadate rom. •
Oblastná skupina SAFÄRIKOVO
Cinnosť skupiny sa zamerala najmä na prieskum Clnčianskej jaskyne i.:. 2 v Stárňanskom krase. V spolupráci s OS Rimavská Sobota Jaskyňu zamerali a vyhotovili evidenčný list. Dlžka chodieb je 36 m. V Clnčlanskej jaskyni Č. 1 a 2 boli objavené archeologické a paleontologické nálezy, postúpené MSK. V GemerskoteplIckej jaskyni v Slovenskom krase sa nepodarilo prenlknúf cez druhý sifón. Zameral sa hlavn9 fah Jaskyne s dlžkou 370 m. Jaskyniari usporiadali tri prednášky, spolupracovali pri nakrúcaní filmu CST o činnost! Jaskyniarskeho krúžku, ktor9 vedú ODPM v Rimavskej Sobote. S jaskynlarskym krúžkom pri SKL pracovali na v9vojl nových technických za riadeni, potrebných ku prieskumu krasových javov.
12
•
Oblastná skupina TISOVEC
Na začiatku roku sl č l enovia zapožičal! výstavu 30 rokov SSS vo fotogra fii. ktorú doplnili o výsledky svoJeJ činnosti za rovnaké obdobie. Výstava inštalovaná v KD v Tisovci, ktorú navšHv!lo na 600 občanov, bola vhodnou propagáciou jaskyniarstva. Po neúspešnom potápačskom prieniku sifónu v Jaskyni Teplica v TIsoveckom krase, sa sústredlll jaskyniari na otvorenie aktivneho ponoru Daxner. Za pomOci techniky prenikli ponorom a objavili 85 m nových chodieb, ktoré zameralI. Akcie menšieho rozsahu boli venované prácam v Jaskyni Bobačka, povrchovému prieskumu Velkej Stožky, lokalite Lopušné-Havranie a jaskyniam masivu Hradovej. Skupi na zabezpečila nlekofko exkurzii č len oveSS, pracovnikov Gemerského múzea a členov TOP-u. Na základe žiadosti zá ujemcov z Muráňa a Revúcej po dohode s výborom oblastnej skupiny, rozhod lo predsednictvo o účinkovani podskupiny, ktorá bude zebezpečovat prieskum v oblasti M uráň skeho krasu so skupinou Tisovec. •
Oblastná skupina BREZNO
hodnotiaceho obdobia predsednictvo neobd ržalo ani jeden technický dennik z Jaskyniarskej akcie. Správa o činnost! skupiny konštatuje nesplnenie naprostej väčšiny O.loh. Clenovia skupiny v poslednom obdobi prejavujú nezáujem o pravidelnú jaskyniarsku činnost. Ich pasivitou sa lJude zaobera! predsednktvo roku 1981. Počas
•
Oblastná skupina PREŠOV
Rozhodnut1m predsednictva zo dňa 27. júna 1980 bola zriadená oblastná skupina so sIdi om v Prešove. Jej pôsobnost je vymedzená na kras pohori Braniska, čiastočne Clernej hory a krasových ostrovov v okol! obci Vyšného Slavkova a LIpoviec. Vďaka inlclatfve Rudolfa Košča, vedúceho skUPiny a jej ručItela dr. Z. Hochmutha sa 6-č l enná zák l adňa rýchlo aklimatizovala. V prve j fá~ze 'Sa oboznámili s krasovými terénmi, známymi jaskyňami a začali vykonávat systematický prieskum jaskyne Dlablova diera v Lipovskom krase. Jaskyňu zamerali s dlžkou priestorov 300 m. V spolupráci s ružomberskou skupinou so podielali na vývoJI a výrObe' nových typov lezeckých pomôcok a Individuálneho čelového osvetlenia. •
Oblastná skupina LIPTOVSKf TRNOVEC
Pracovným územim skupiny Je kras Sivého vrchu v Západných Tatrách a najvýchodnejšia čast Chočských vrchov. V praktickom prieskume sa jaskyniari zamerali na objasnenie hydrológie pomerov Hôrneho potoka a vyvieračky pod Mniškom. Farbenim vôd sa dokazovala Ich súvislost. Dôkladný prieskum priestorov obJavených roku 1979 v Medvedej Jaskyni potvrdil, že tieto nemajú ďalšie pokračovanie. Akcie menšieho rozsahu boli venované prieskumu závrtu na lok alite Hlboké Košarisko, jaskyni Dúpnlca a Bielej jaskyni. Skupina zorgantzovala exkurziu do krasových oblasU a lpsk9ch štátov Rakúska a Talianska. 13
• Oblastná skupina DOLNÝ KUSIN Clnnosf skupiny sa viazala vý lu čne na prieskum Brestovskej jaskyne a jej ponorov. V hlavnom ponore Studeného potoka uskutočnlH jaskyniari son· dovacie práce s cielom preniknú! do súchých časti Brestovskej jaskyne. Pokus zmarila náhle zvýšená hladina potoka. Celoročné zaladnenie otvo· ru nad ponorom Studeného potoka znemožnilo pokusy o prienik do suchej chodby objavenej po t ápačmi roku 1979. Akcia potápačov z Trenč[na sa uskutočnila za ú če lom zamerať časf vodou zatopených priestorov. Na uzatvorenie Krarovanskej jaskyne bol a vy pracovaná výkresová dokumen· tácla. • Oblastná skupina RU20MBEROK Stvrtý sifón jaskyne Občas n e j vyvieračky v Cenvených vrchoch zastavil jej ďalši prieskum . Preto sa po dohode s potápačmt z Trenčina uskuto č nili dve náročné akcie. Ich výsledkom je sólo prienik sHónu potápačom J. Kucharovičom, ktorý bez vy plávania na hladinu prepláva l a orientačne zameral 165 m vodou zato pených priestorov. V rovnakom územI sondovali jaskyniari v ZáVI·toch KR 11 -13, ktoré sa nachádzajú pod vrcholom Kresanice. V závrte KR - ll sa podarilo preniknúf do hlbky 30 m s dlžkou chodieb 50 m. Rovnako nádejný je aj objav pokra čova nia jaskynných priestorov v priepaSti Vyšná Kresanica. Realizovala sa dokumentácia ďalšich jaskýň v oblasti Cervených vrchov, kde v súčasnosti regi strujeme 51 j askýň s celkovou dl žkou chodieb 1.520 m. Niekorko akcií bolo venovaných prieskumu a dokumentácII 2 jaskýň v oblasti hradu Liptov v Chočských vrchoch. Clenovia skupiny sa podle ra II na vývOJi a testovani lezeckých pomôcok a osvetlenia, publikovali prispevky v periodikách MSK.
• Oblastná skupfna SKÝCOV Cinnosť
skupiny bgla do značnej miery poznamen aná odchodom takmer polovice č l enov na základnú vojenskú službu. Z tohoto dôvodu sa s ústredUl jaskyniari na povrchový prieskum Clbajského krasu v pohori Tribeč . V jaskyni pod Predným brlohom narazili pri sondovacich prácach na kul tÚl'Ile vrstvy, posúden ie ktorý ch za bezpečil dr. Bárta. •
Oblastná skupina ZVOLEN
Oblastná skupina bola roku 1980 organizátorom jaskyniarskeho tý ždňa, v rámci ktorého za bezpečila náročnú exkuľ'Zi u do najhlbš ich čs. jaskýň v masive Krakovej hole a Ohnišfa. Pl'edsednlctvo vyjadrilo zvolenským , Jaskyniarom plné uznanie za prípravu a l'ealizáclu podUjatia. V praktickom prieskume dosiahli členovia skupiny ďa l ši významný úspech. Po prečer pani vody z koncového sifóna jaskyne Starý hrad do špeciálne zhoto venej gumovej nádl"Že prenikli do ďaľšlc h priestorov. Následným priesku· mom objavili 600 m chodieb smerujúcich k Jaskyni v Zás ko čf. Jaskyň a Starý hrad sa tak stala najhlbšou v CSSR s hlbkou - 322 m, pričom dlžka zameraných pri estorov vzrástla na 2.355 m, Prvý,krát .v 'histórii čs. jas-
14
Masív Krcsanice (2.128 ml , Cervené vrchy v Západných TalL'ách, predmet záujmu ružomberských jaskyniarov. Fo to : dr. Z . H ochmuth
15
kyn iarstva sa podarilo prekonať hranicu 300 m hlbk y. Clenoviu uzatvorili vchody do jaskýň Na Predných t horný vchod Jaskyne v Záskočl) a Starý h L'ad. Rozhodujúc im spôsobom sa podierali na vypracovani výk r esove j dokumentác ie technických pomôcok pre MSK prostrednictvom techniCke j komisie, ktorej predsedom Je Ing. Ján Slančlk, č len skupiny. Usporiad ali 12 prednášok o jaskyniarstve, výsledky svojej práce publikovali v tlač!.
•
Oblastná s kupina HARMAN EC
V Harmaneckom krase na I svahu mas ivu $tefánky pL'enikli mladí jaskynia r i skupiny cez aktlvny ponor zvaný Peklo do úzkych priestorov a ohja vi li 50 m chodieb. V Harmaneckej jaskyni uskutočnili dl hodobú pr ieskum · u'ú akciu, bez význa č nejšieho objavu. Po dohode so SS l uzatvo r ili boč n ý vchod Haŕ m aneckej jaskyne do Priestorov sprievodcov. Archelogické núlezy podnietili uzatvoriť aj Netoplersku jaskyi'<m . Pri pravný charakter ma li ' akcie do jaskýň Starohorského a Ponického krasu. Výbo L' skupi n y ZOI'ga n izoval pre 16 č l enova 2 čakatelov štúdljnú cestu do k r asových oblas !Í Bulharska. Recipročne navštivili harmaneckých jaskyniarov bulharsk! spe leo lôgovia 'la skupiny Stl'andža z Burgasu. Dobré výsledky pL'áce sku · p i ňy prezentovali jaskyniari prednáškovou a pub li kačnou činnosťou.
•
Obla stná s kupina TERCHOVA
Skupina začala s úspechom riešiť nedostatočný počet aktfvnych č l e n ov. Prejav il o sa to aj v samotnej činnosti. Clenoviu rea li zova li povrchový prieskum v ob lasti Jaskyne had vyvieračkou a Malého Rozsutca s cie rom vytypovať nové krasové lokality. Pok l'ačovall v prieskume Medvedej j tlS kyne, ktorá spO lu so skôr menovaným patri do Vrátňanského k rasu. V spol upráci s pracovní k mi MSK sa podierali na výskume k raSOVýC h javov Ma lej Fatry.
•
Oblastná skupina DUBNI CA NAD VAHOM
Pracovn ým rajônom skupiny je západná č asť Strážovských vrchov s Moj tínsk ym krasom. Odstránením nánosov v sifóne MOjtínskej jaskyne prenikli jasky n iari do nových priestorov s d!žkou 30 m. Povrchovým priesku · mam zaregistrova li 5 ménšich jaskýň, pričom najdlhšia z nich O dlžke 20 m sa nachádza v mas ive Velkej 'ľuchyne. Dohromady bolo objavených 70 m jaskynných priestorov. V januári inštalovali v KD ROH v Dubnici n/Vá hom výstavu o svoJeJ činnosti, ktorú navštívilo 746 osôb. Napriek znač n ej aktivite n esplnila skupina všetky vytýčené úlOhy.
•
Oblastná skupina TRE NCIANSK E TEPLICE
PI'edsednic tvo sa zaobera lo nizkou aktivitou členov skupiny. Následne zvol aná č l enská schôdza skupiny reagovala na výzvu s prfsru bom zvýšenel aktivity v budúcom obdobi. Jaskyniari uskutočnili niekorko menšlch ak cií za účelom prieskumu krasových lokalít pri obci Šťpkov a Do l ná P;>r uba.
IU
•
Oblastná skupina DOLN E: OREŠA NY
Clenovia pok r ačovali v prieskume Mesačnej jél skyne a j askyne Jel enec, kde sa s ú časne u skutoč nili so ndovacie práce. V okolI Jelen eckej Jaskyne urobili povr chový prieskum krasových javov. V pôsobnosti obce p,'opago' vali činnost organizácie' vo vývesnej skrinke. Clnnosť sk upiny je poznačen á odchodom viacerých aktrvnych členov na základnú vOjenskú sl užbu. •
Oblastná sk upina BRATISLAVA
Ús pešne sa skonč ili pokusy o preniknutie ponorom Pod Duj ničo m . Pr eko· nanim záva lu Jaskyniari Kúdel a, Diviš, Variú a FIladelfi objavili, zamerali il zdokumentovali 200 m chodieb s deniveláclou 40 m. Spodné časti Jaskyne sa vyznačujú bohatou výzdobou. Ciastkové sondovacie práce a dokumentáciu uskutočnili v jaskynia ch Velký závrt a Majkovej (nový názov jask yne). Objav jaskyne Pod DujničOm podnietil členov k intenz!vnejšieill U prieskumu jaskyne Sedmička, medzi ktorými je n ajmenšia vzdialenosť GI 1Il. Aj na tomto územi sa u s kutočnili geofyz ikálne merania s cielom identifi kovať podzemné krasové dutiny. I nerpretáclou n amel'aných hod· nôt bola dokázaná ich existencia . Výkopovými prácami v Jaskyni Sedmička bol a objavená 15 m chodba. Ci en sk upiny Vl adimir Nosko, študent PF UK v Bratisl ave je autorom správy AplikáCia geofyzikálnych metód pr i vyhradávanf podzemných dutfn , v ktorej komplexne hodnoti časf úze mia Borinského krasu Malých Karpát na základe praktických meraní. Clenovia usk u točn ili dve pr ed.nášky o či n nost! organizáC ie pre PUFUK a Onko logick ý ústav SAV . •
Oblastn á skupina UHROVEC
Jaskyniari po kra čovali v prieskume jaskyne Melková v Rokošskom krase s post upom 5 m do hlbky. Realizovali pl ánovaný povrchový prieskum najjužnejšej časti Strážovských vrchov bez význa Čnejších objavov. Portál jasky ne Vlč[ dol pripravili na za mrežovanie. Pre ok resný zraz turistov UI'O bi li besedu o jas kyniarstve v ok rese TopoJ Čany. •
Oblastná skupina CACHTICE
V Cachtickej jasky ni objavili dobrovolnicl ďalšich 160 m jask ynných priestorov, ktoré zamera li a zdok umentova li . Vertik álne priestory zabez pečili osaden[m rebrikov. Závrt Stepnlca prehl bil i na - 42 m vďaka úprave tažného za riadenia na dopravu suti n y. V jaskyni Landrovec objavtll a zamer ali ďalších 30 m . Práce tu rovnako sfažuje vynášanie suti ny na povrch. Pri ZOS v Bošáci za ložili krúžok ml adých j askyniarov. Skupin a úspešne spolupracuje so sk upinam i Chtelnica a H arma nec. Začína sa rozvijaf spolupráca s bl'l1ianskym i jaskyniarmi CSS . Vzhladom na početnú základ ňu, ale aj vysok(1 aktivitu , vy ka zuje skupi n a vyše t r (tisic odpracovaných hodin.
17
•
Oblastná skupIna BLATNICA
Po určitej stagnácII činnosti skupiny , na us kutočnila č lenská schôdza personálne
ktorú upozornilo predsednictvo, zmeny. Tajomnikom bol menovaný Peter Mrázik. Clenovia skupi ny sa výhradne venovali prieskumu a le najmä dokumentácii krasových javov Belianskej doliny v Z časti Velkej Fatry. Zamerali a vyhotovUi plány 9 jaskýň. Uvedené podklady s lúžili na vypracovanie súpiSU krasový ch javov Belianskej doHny . V Suchej jaskyni Č . 2 objavili druhý vchod a 40 m chodieb. Počas týždňového pracovného sústredenia, ktorého sa na pozvanie zúčast nili aj česk I speleológovia, objavili v spominanom územi 3 jaskyne, s celkovo u dtžkou 130 m za meraných chodieb. Pre pionierský tábor v Havranove urobili prednášku o jaskyniarstve spo JenťJ s ukážkami lezeckej techni ky. V rámci ochrany urobili prfpravu na uzatvorenie vchodu Suchej jaskyne č. 1. •
Oblastná skupina SLOVINKY
Clnnosť s kupiny sa v porovnani s predchádzajficim obdobim značne zaktivIzovala. V oblasti južnej čast! Slovinskej skaly uskutoč nili Jaskyniari systematický prieskum spoje ný s ' uvolnenim vchodov do objavených jask ý ň . Takto objavili 11 menšlch jaskýň s celk ovou dlžkou chodieb 150 m. Dymová skúška krasovej lok ality Poráčs ke Mlynky bola opäť neúspešná. Orienta č ný prieskum krasu doliny Banisko a masivu Hradisko nepriniesol zmeny v súpise krasových javov. Súčas ne sa urobili prlpravy na úplný prieskum Rysej jaskyne roku 1981. Výsledky činnos ti prezentujú dobrovolnicl v rámCi obce a závodu ZB v Slovlnklkh.
• Oblastná skupina PIESt ANY
Úsilie jaskyniarov sa s ús tredilo na prieskum jaskyne Havran. Pretože sondovacie práce v tejto prlepasťovlteJ paskynl sú stažené hlbkou, podujali sa na zhotovenie dokonalejšieho technic kého vybavenia, ktoré ul a h či vy(a hovanle s uťového materiálu. Na osadenie techni ckých zariadeni bol upravený vchod JaskynI! železobetónom a znovu uzatvorený . • Oblastná skupina ,EDEOV!: KOSTOĽANY
V priebehu rok a sa uskutoč nila zmena vo funkcII vedo.ceho skupIny. VIliama Bedeča nah radil Edmund Spa ňúr. Jaskyniari pracovali na dvoch lokalitách, v jaskyniach Horné Lúčno a Pila. V jaskyni Horné Lú čno do siahli výkopovými prácami hlbku 22 m. Jaskyňu PUa z bezpečnostných dôvodov uza tvorili . Pre mládež v Zlatých Moravciach a Jedrových Kosto lanoch usporiadali tri prednášky o Jaskyniarstve. Spolupracova li pri na táča ni filmu z jas kynného prostredia odvysielaného CST v relácii Mladými očamI.
•
Oblastn.i skupina RIMI!\VSKÄ SOBOTA
Prieskum sa orientoval na jaskyne Podbanlšte, Kadlub, Pri Holom vrchu. Za pomoci trhacfch prác boli objavené nové priestory za 2. sifónom v jaskyni Kadlub. Clenská zák l adňa skupiny diSpOnUje odbornfkml, ktorl vyko· 10
lHívajú výsk umnú č innos ť. RNDr. Ján Kliment predložil MSK správu o výskume vápnomilnej vegetá cie a flor istick ých pomerov v pracovnom I'ajóne skupiny. Korelácia jaskynných sedimentov Drlenčanskeho krasu s riečnymi terasami na zá klade mikropaleontologi ckých metód je dlhodobou úlohou skupiny. Roku 1980 urobili stratIgrafIckú sondu v Malej Drienča nskeJ jaskynI. Po výskume si ntrového materiálu s peleolumlnlscen č ným i metódami Jaskýň Drienčanskeho krasu bol UV lampou zistený opál v Spa ňopolskej Jask ynI. jaskyniari vypracoval! a odovzdali 8 evidenčných lis· lav. Za uplynulé obdobie zamerali 114 m jaskynných priestorov. ZOI'ganl zoval! v poradI III. pracovné súst redenie, ktorého sa zúčastnilo 68 jasky · nlarov zo 6 oblastných skupi n a troch skupín z MĽR . Sústred enie prinieslO mnoho ďalšieh poznatkov. Za všetky uvedieme archeOl ogické nálezy z Ma· lej DrienČanskej ja skyne, ktoré potvrdili pritomnosť pIl Inskej kultúry ako jej najstaršieho osidienia . Archeologické práce viedol dr. Zoltán Drlenko. Súčasne objavili 30 m Jaskyňu s názvom Pole Dúbravlc. Na o· chranu zamrežovali vchody do jaskýň Frontovej a Sp aňopo l skej. Rozsiah la pu b lika čná či nnost Rlmavskosobotskl jaskyniari pod vedenim Jozefa Gaá la dokázali za sedem rokov od vzniku samostatnej skupiny, urobiť z Drlenčanskeho krasu, najlepšie pr'eskúmané územ ie n.a Slovensku.
Vchody do jaskýň v Skalká ch. Rajecká dol ina. V jaskyniach s peleológovia z novovylVoreneJ skupiny Zilina.
vykonávaju prieskum Foto: S. Chmela
19
•
Obla stná skupina ZILINA
Na základe záujmu niekorkých priaznivcov zo Žiliny a z blfzkeho okolia, ktor! mal! prvé jaskynlarske skúsenosti vznik la rozhodnuUm predsed nlc tva zo dňa 27. 6. 1980 oblastná skupiná so sidlom v Žiline. Skupine patri doteraz neobsadené krasové územie Ra jeckej doli ny t. j. SV čast Strá žovských vrchov a l Z časf Malej Fatr y. Na úvod svoJeJ čin n osti sa č l eno via skupi ny súst redUi na zhotovenie súpisu krasových javov. Zhotovili dva krátke filmy s jaskynla l"skou temati kou. Na ziskanie skúsenosti usku t oč nili niekolko exkurzii do Iný ch krasových územI. •
Oblastná skupina CHTELNI CA
So ndova cie práce v Zboj nick ej jaskyni boli úspešné. Jaskyniari objavili 24 m chodieb. Práce na závrte Č. 18 Chtelnlcké Uhlis ká pokračovali za zložitých podmienok. Závrt dosiahol hlbku 28 m. Priprav ili uzatvorenie jaskyne Mačacla priepasť. V dôsledk u organlza č noadmlnlstratfvnych ťažkos tf skupina niektoré vytýčené úlohy nesplnila. Predsednlctvo menovalo po zosnulom Viliamovi Tahotnom vedúcim s kupiny Ing. Ivana De mov l či.l. •
Oblasiná skupina PLAVECKt PODHRADIE
l-Ilavnou úlohou roka bola objaviť pokra čovanie priestorov CHPV Plavec' kej Jaskyne. Vytrvalé úsilie Jaskyniarov bolo korunované už v marci, kedy prekopanim záva lu objavili 115 m chodieb. Oalšle akcie boli organizované v krasových lokalitách Pohanská a Pri križ!. Jaskyniari usporiadali 10. stretnutie jaskyniarov v Plaveckom krase, ktorého sa zúčas t nili zástupco via 5 skupín. V rámci zrazu inštalovali v Kultúrnom dome v Plaveckom Podhradf výstavu 10 rokov Jas kyniarstva v Plaveckom Podhradí, ktol'ú navštiv llo 417 osôb. •
Obla stná skupina TRENCtN
Skupina sa výhradne venovala organizovan iu pot[ipa čskýc h akc ií do jasBrestovej, Ol1časná vyvieračka, Mokrá diera, Stratenská a Hlboká . Úspešné boli prieniky najmä v Občasnej vyvieračke v Cervených vrchoch (165 m) bli žšie komentované v referáte OS Ružomberok , Brestovskej jasnl a Jas kyni Hlboká, kde prekonali 4 sifóny do dlžky 106 m. Akcie v Mokrej diere a Stratenskej jaskyni boli pre nevhodné podmienky prerušené. Jaskyniari usk u točnili dve prednéšky o speleopotápani pre mládež vokrese Trenčín a pre účastnikov Jaskyniarskeho tý ždňa v Jánskej doline. Bri gádnicky upravili sk ladové priestory na potá pačsk9 výs troJ a výzbro j pr idelené Správo u slovensk9ch Jas k ýň. kýň
•
Oblastné skupina AQUASPEL - KOSICE
Skupina sa v9hradne orientova la na potápačský prieskum jaskyne Gajdo' va štôlňa v Jasovskej planine. Značne komplikovaná. hydrologická situá cia a priestorová orientácia umožnili len čiastkové postupy v dlžke 30 m. Pre ďa l ši prieskum bola vybudovaná pracovná plošina. Vedúci skupiny Ing. Sasvári uskutočnil prednášku o speleologli pre č lenov SZOPK v Košic ia ch.
20
Uzáver jaskyne Star}' hrad, zhotovený r. 1980 oblastnou skupinou Zvolen. Foto: P. Hipman, archív MSK
21
•
Oblastná skupina LIPTOVSKÝ MIKULAS
Jaskyniari objavili v Demänovskej doline jaskyňu s názvom Pavú č la . Po zameranI dosahuje dlžku 182 m. Niekolko akcII za účelom ďalšieho prieskumu urobili do prtepast! Koslenky a jaskýň Marošova diera, Okno a Pustá. Plánovaný prieskum jaskyne Mier v spolupráci sO SSJ sa neuskuto č nil. Jaskyniari v Demänovskej doline prekonávajú výmenu generácU, čo čias to č ne ovplyvnilo ich činnost. Jaskyniari pôsobiaci v Jánskej doline nevy · konávali žiadnu činnost , nepredložili ani jeden technický dennik. Dosiahnuté výs ledky v praktickom speleologickom prieskume a výskume hovoria o aktivite väčšiny členskej základne. Roku 1980 bolo na územI Slovenska v pracovných rajónoch oblastných skupin dohromadyobjave · ných 4.718 m jaskynných priestorov. Clenovia zdokumentovali 5.751 m priestorov. Za týmito čislami sa skrývajú tislcky odpracovaných hodin v náro č ných terénoch, rôznych klimatických podmienkach. Stále väčšia pozornosť sa venuje ochrane krasových javov a to nielen pôsobenfm jaskyniarov v teréne, Ich kontrolnou činnosťou, ale aj konkrétnymi činmI. Ako vyplýva z čiastkových správ oblastných skupin, jaskyniari uzatvorili a tak zabezpečili proti nepovolaným navštevnfkom 9 významných jaskýň, 4 ďalšie uzávery sú v štádiu rozpracovania.
Kultúrnovýchovná a publikačná činnosť Na popularizáciu jaskyniarstva uskutočnili členovia 34 prednášok, zvä č' ša spojené s premietanim dlapozitfvov, usporIadali štyri výstavy miestneho významu a nakrútili resp. spolupracovali pri nakrúcan( piatich filmov z jaskynIarskeho prostredia. Uvedené podujatia bolt organizované a tematicky ladené ta.k, aby pútali najmä našu mládež. DobrovolnI Jaskynla· r! sa dlhoročnými výsledkami svoJeJ práce podielali na Inštalovani výsta vy 50. rokov Múzea slovenského krasu, ktorá Je dočasnou náhradou medzi zrušen[m starej a vytvorenIm novej expozicte. Piati Jaskyniari J. Gaál, M. Gaál, 1. Hollý, J. Pospichal a A. Straka absolvovali IO -dňový Internátny strelma'tstrovský kurz v Loučné nad D~snou, ktorý organizovala CSS. Stali sa tak držiteImi preukazov trhacich prác malého rozsahu v speleológiI. MSK vyskladnilo 4 čIsla Spravodaja SSS - Č. 3-4/79 a 1-2/80. Rovnaký počet bol zadaný do tlače. Sk lz vo vydávani z roku 1979 sa nepodarilo zllkvldovat. Dôvodom je aj zabezpečenie novej úpravy Spravodajcu od čisla 1/80. Vychádza vo zväčšenom formáte 8-4. Stvorstranová farebná obálka, zaradenie fotografii a stálych rubrfk sú prinosoijl kvality. Vedme. že kva · lita sa bude prejavovať aj v obsahovej stránke Spravodajcu, najmä zá sluhou jeho redakčnej rady. V rámci propagácie činnost! našich speleoalpinlstov vydala SSS bulletin
22
BOJ O podzemný Everest. Autorský kolektlv Peter Hipman , dr. Zdenko Hochmuth, Ing. Ján S l ančlk a Gustáv Stibrányl, chronologicky zostavil vývoJ a úspechy V oblasti speleoalpinlzmu, najmä vo vzťa hu k zahraničiu. Nemalú aktivitu vyvfjajú členovia na poli publika č nej č inno sti. Svojimi prfspevkami v Spravodajcovi, zbornfku Slovenský kras, Krásach Slovenska, ale aj v populárnych časopisoc h a dennej tlači prezentu jú výsledky práce našej organizácie. Úspešne hodnoHme spoluprácu s CST, ktorá odvysielala viacero relácii s Informáciou o práci našich Jaskyniarov.
Exkurzná činnosť Z priležitostí 50. výročia MSK a 10. výročia založenia SS J sa uskutočnil jaskyniarsk y tý ždeň z názvom JANSKA DOL INA 1980. V dňoch 23.-27. jÚla sa zišlo 116 jaskyniarov z 23 oblastných skupin v Jánskej doline na severnej strane Nlzkych Tatier v pracovnom územi oblastnej skupiny Zvolen, ktorá bola s polu s MSK spoluorganizátorom podujatia. Cierom jaskyniarskeho týždňa bolo zoznámiť účastnikov s horskýini jaskyňami krasu monoklinálnych chrbátov, s metódami ich prieskumu a so súčasnými poznatkami o ich genéze, mOI'fológli, hydrológii a ochrane. Odborné pred nášky za bezpe čili pracovnicl MSK p. g. Pavlarčlk, Ing. Cuker a podpred seda SSS dr. Jakál. O praktickom prieskume uvedeného typu jaskýň hovoril vedúci OS Zvolen a náčelnlk JT - P. Hipman. Účastnlci navštIvi!i dve najhlbšie jaskyne CSSR Starý hrad a Záskočl v masive Krakovej hole a Ľadovú a Havraniu priepas! v masive Ohnišfa. Odzneli tu prednášky o za hrani č ných cestách našich členov . Organizá tori pripravili súťaž jaskyniarskej zdatnosti, jej vltazi obdržal! vecné ceny. Jaskyniarsky týždeň v plnom rozsahu s plnil svoje poslanie. Za jeho úspešný priebeh treba poďa kovať jaskyniarom zo zvolenskej sku piny a pl'acovnlkom MSK v Liptovskom MikulášI. V septembri sa v Bulharsku uskutočnila Európska regioná lna speleologická konferencia. Predsednlctvu sa nepodarilo zabez pe čit účast širšej č l en skej zák ladne na tomto významnom podujatr. Tra ja zástupcovia - Ing. A. Lucinklewicz, A. Covhan a p. g. J. Klinda boli č l enmi oficiálnej de legá cie CSSR. Konferencie sa aktlvne zúčast nilo pät Jaskyniarov zo Spišskej Novej Vsi a dr. Mitter. Za našu organizáciu odznelo v Sofii 5 referátov a dve prednášky. V talianskej Montecatlni Terme sa uskutočnilo v októbri zasadanie komi sie MSÚ pre speleoterapiu. Na podujati sa zúčastnili člen komisie PhMr. S. Roda, Ing. Rajman, Ing. Luclnkiewlcz a p. g. KlInda . Za našu stranu odzneli na rokovanI dva odborné referáty, ktoré vyvolali znač ný ohlas a širokú diskusiu. Zfskané poznatky budú prakticky využlvané pr i plneni vedecko-výskumnej a zdravotne-rekreačnej činnosti. Jedinú oficiálnu zahrani č nú cestu us kuto č nila skupina Harmanec do kra sových oblasti Bulharska. Jaskyniari navštlvil i kras v okoU Burgasu, Dobrostanu, pohoria Strandža a múzeum Rodopského krasu v Cepeláre. O v"ýsledkoch zahraničnej 'c esty predložili samostatnú správu. 23
Spolupróca s Česk ou speleolog ickou spoločnosťou Po založeni ess v decembri 1978 stáva sa spolupráca s českými jaskyniarmi verml konkrétnou, obojstranne prospešnou. Ako vyplýva z obsahu tejto správy. deje sa tak na rôznych úrovniach. Clenovia predsedntctva sa zúčastnili plenárneho zasadnutia ovess, Jestvuje užitočná výmena informácii medzi výkonnými orgánmi oboch SpoločnostL Začina sa rozvijat spolupráca na úrovni odborných komisii . Prvé kontakty uskutočnili komisie pre dokumentácIu, speleopotápanle a technická komisia. V tejto činnosti vidíme najvä čšie rezervy ft súčasne velké možnosti. Užitočná je organizovaná spolupráca spojená s výmenou skúsenost[ oblastných sku-
pIn a základných organizácU. Ako priklad môžeme uviesť kontakty brnianskych jaskyniarov s jaskyniarmi z Harmanca, Cachtfc, Zvolena, Spišskej Novej Vsi, pražských jaskyniarov ,z blatnickýml a pod. Vo sfére exkurznej činnosti ostáva neujasnená otázka' neorganizovanej návštev nosti Slovenského krasu kolegami z CSR. Uvedenou problematikou sa bude zaoberať predsednfctlvo SSS a Ov CSS samostatným rokovan(m roku 1981.
Zóver Cinnosť
našej organizácie finančne zabezpečuje Správa slovenských jasNák lady roku 1980 dos iahli výŠku 245.750 Kčs. Hlavné položky tvor ia: predmety postupnej spotreby 108.086 K čs, cestovné 71.964 KČS, spotreba materiálu 35.600 Kčs, pOistné č leno v 18.000 Kčs, nájomné 7.400 KčS, kurzy 4.700 Kčs . K celkovým nák ladom treba prirátať náklady za materiál na vybavenie a vystrojenie č lenov JZS vo výške 72.000 K čs. kýň.
Snažili sme sa objektfvne i kriticky zhodnoUť našu celoročnú prácu. Dosiahnuté výsledky hovoria o skutočnom záujme objavovať, poznávať a chránlf naše jaskyne. Nemenej dôležitý je entuziazmus, s ktorým jaskyniar vo svojom osobnom vorne vyjde do prfrody, aby splnil poslanie čle na našej organizácie a súčasne našiel sebauspokojenie v jaskyniarskej prácI. nakujeme všetkým tým, ktod sa na spo l očnom diele podielali.
TECHNIKA A
VÝSTROJ RNDr. Zdenko Hoc h m u th :
Ing. Peter Pat ek:
Výsledky pevnostných skúšok speleoalpinistických pomôcok Od roku 1973,
keď
sa II nás
začlna
r ozvija! svoj pomocná
či
profesion álna
výroba speleoalpinistick ých pomôcok, otázka ich bezpečnosti hra la prvorudÍ! úlohu pri ich zavádza ni. Výsled ky oficiálny ch pevnos tný ef1 skúšok , t zv. certifi káty sa zdali byť samoZl'eJmou podmienkou pl'ed uveden(m pomôcky do praxe . Z tohto dôvodu i prvé pomôcky, n api'. samosvorný výstupový strme ň (H i pman 1975 ) boli tak ýmto sk úškam podrobené. Aj keď
sme vtedy neboli cel kom spokajol s dosiahnu tými pa rametrami, rozbehla Sú ich sé riová výl'Oba. Postupom čas u doš lo k zdokonaleniu , vynájdeniu il zavedeniu nOVýCh pomôcok, no žia r, už bez akýchkorvek zisten! ich pevnostných charakterisk. I ch spora hll vosť sa dokazovala len konštatovanim, že počas ich používan ia zati al nedošlo k nehode. vývoj vo svete, všeobecne smerujúC I k vyššej bezpe č no sti , okrem iného I zvyšovanim pevnost n ých charakterisk, (napr. laná nedávno dosahovali pevnosť 1000 kp, dn es už i cez 3000 kp) nás presvedčil, že je najvyšši ča s podrobiť použ íva né pomôcky skúš k ám il krit icky sa k ním v yjadriť. Preto sme v rokoch 1979 . 1980 vykonali v spolupr ácI so SV Sr v Bratisl ave sérI u statických skúšok pevnosti všetk ých pomôcok používaných na Slovensku, vyrobe!1ých presne pod la dokumentácie (z l aň ova c ie brzdy, výstupové strmene) za simulovan ých podmienok. Navyše sme podrobili sk úškam j edno t livé členy celého pevnos tn ého reťazca, spájajúceho osobu speleoa lplnistu s pevným bodom (popruhy, - ich spoje - spona - karabína z l aňovacla, výstupová, resp. Istiaca pomôcka - l ano nit skoba) . Pomôcky boli namáhan é na trhacom st ro ji poma l y rastúcom meranou silou až do úplného zničenia, vyradenia z funkcie al ebo roztrhnutia. V n asledujúcom pOpiSujeme p riebeh skúšok jednotlivých pomôcok i podmienok, za ktorých prebiehali, v zável'e doplnené taburkou a nákresmI.
Zlaňovac ia
brzda jednoduchá
vyrobe ná pod ra Spravodaja SSS ro č. 197 4 /č. 4 s. 15-16. Namáhanie bolo pr'evtidzané medzi spodným ú ch ytom (okom l il lanom, zaaretovaným na
25
brzde uzlom pred hornou k ladkou. K takému namáhani u môže v praxi dôjsť napr. pri nabehnult na lizol pri rých l om zjazde. Pri 600 kp za~a l o vťahovanie uzla medzi bo~nlce a Ich de formácia, pri 750 kp sa roztrhl a duša v lane a pokus boi ukon če ný. Zlaňov aci a
brzda dvo jitá
vyrobená pod ra dokumentácie oblastne j sk upiny Zvol en, publi k ovanej v Slovenskom krase ro č. 1978 s. 178. Namáh anie bolo prevedené asymet r ie · l~y medzi úchytn ým okom a lanom zavedeným Iba v jednej pOl ov iCI brZdy, zaa retované uzlom. PI'I 400 kp doš lo k zjavnému vyosenlu a defo r máCii, PI'1 820 kp sa roztrhlo lano . TI'valá deformácia stredovej platne, bočnic a vyradenia pOistiek z funkcie. Strm e ň
typu Gibbs (kont lr ukc la Hipma n)
vyrobený podla dokumentácie oblastnej skupiny Zvol en (publikovaný Sl ovenský kras roč. 1978 s. 178). Uchytenie symetric k é za oko západ k y a zaafetované lano. Pr i 100 kp dochádza k vych ýl eniu zo zvislej rovl n yana · tá ča ni u zá pad k y medzi bočnicamI. Pr i 450 kp náhle po klesla sila na 300 kp. Odklápacla bo č nica sa I'ozt l'hl a, zvyšok sa zdefor moval. Cap I západka ostali nepoškodené. SIrm e ň
typu Bogibbs (kont trukcla Stibrányl)
vy l'o ben ý pOd ra dokumentá cie, publikovanej v Zpravodaji jeskýň oddtlu ZbrOjovka Brno č. 4/77 s. 14. Zaťažený bol symetricky, úchyt na západke íl l ane. Od 25z kp deformácia a asymetrické nakláňanie, pri 450 kp sa západka úp lne preto č ila il lano prešmyk l o. Tr valá deformácia bočnice. Strm e ň
typu Gibbs (konl t r ukc la Hoc hmlllh)
vyrobený podla dokumentácie oblastnej skupiny Ružomberok. Pr i zataženf 1100 kp sa roztrh l o lano 10,9 mm v mieste pôsobenia západky bez zjavného poškodertla pomôcky. Vzorka lana Mamm ut sa roztrhla pri 850 kp tak, že sa na nej stiahOlopl et bez porušenia duše.
Zd(!formovaný gibbs s odklopnou po pevnostnej sku.~ke.
bočnIcou
Zničený
rám rozoberateIného gibbsu
po pevnostnej
skú~ke.
Foto: di". Z. Hochmuth
26
Strmeň
typu Jumar
Prvé exemplá re boli podrobené certifikačnej skúške, pri ktorých došlo pri sile 260 kp k deformácii rámu, pretočeniu západky il preklznutlu lana. Exempláre vyrobené neskôr (výrobné družstvo 2iara), červené, dosahujú pevnostl až 300 kp, novšie exempláre nedosahujú ani 150 kp. Tieto pomôc ky sme skúške nepodrobtli. Z ďa l šieh tzv . "členov pevnostného refazca" sme sa pri skúškach zamerali na popruhy použfvané pri výrobe krlžových viest. Bežne sa v našej praxi používajú dva druhy papruhov: automobilový - pevnosf pod ra firemných údajov 2 555 kp padákový - pevnosť podra firemných údaJov 1500 kp S kutočné hodnoty sa však od oficlälnych podla našich merani značne líšia. Tak napr. automobilový popruh uchytený podla obrazu sa úplne roztrhol pri 850 kp, padákový vydrža l hodnotu vyššiu ako 1 30a kp kedy už zlyhalo uchytenie, no popruh ostal nepoškodený. Avšak najviac znižuje pra ktickú pevnost popruhov spôsob Ich spájania, resp. ukovania v spone. Vyskúšali sme použlvané spoje:
Spoj nitovanf 5 nltml obuvníckymi a preplátovaný duralovým plechom (dokumentácia pozri Spravodaj SSS Č. 2/ 1975, s. 20-24). SpoJ pri zafaženl nad 320 kp p-;.eJavll praskanie popruhov, pri 500 kp došlo k vytrhnutiu popruhov z nitov 8 .pokles sily na 300 kp pri pokraČuJú com vytrhávaní sa. Spojiltf
padákový, originálny. Vydržal prekvapivo vera. Praskanie tkanív nastalo až pri 800 - 1000 kp, k úplnému zdeformovanlu oka a roztrhnutiu popruhu došlo pri 1330 kp, pričom sa roztrhli nite, ktorými bol SpOj šitý. Spoj Akrtidlovf podla konštrukcie oblastnej skupiny Ružomberok. Pri zafaženl 580 - 600 kp začlna vťahovanie popmhu i so š krtidlom do deformujúcej sa spony, pri 610 kp trhanie popruhu a pokles sily. Z
ďalšich súčasti
výstroje sme skúšal! ukotvovacie pomôcky.
Nitové oko duralové
(konštrukcia podla Spravodaja SSS Č. 4/1975, s. 8 ) vydrža lo silu väčšiu ako 2 200 kp (maximálny rozsah skúšobného stroja), pričom už došlo k jeho silnej deformácii. Skúšky pevnosti samotných skôb a nitov inštalovaných v hornine budú ešte predmetom našich ďalšich výskumov, nateraz sú tieto (ažko technicky realizovatelné, navyše sa výsledky budú značne Ušlt podla podmienok Inštalácie. 27
Vyskúšali sme ešte uchytenie lana v nitovom oku jediným uzlom (podra obrazu), spOjenie sa pretrhlo pri 650 kp, kedy sa úplne odtrhol uzol na hrane oka. Podobne pri 650 kp sa odtl'hol uzol aretujúci lano na kladke pri uvažovanom systéme "Cordelette". Samotné laná majú oficiálne údaje o pevnosti, takže sa o nich zvyčaj ne nepochybuje. Avšak nešetrné zaobchádzanie s lanom, blato, voda a iné nepriaznivé vplyvy spôsobujú., že pevnosť tejto rozhodujúcej súčasti výstroja tiež povážlivo klesá. Zistili sme, že naše bežné použivané laná priemeru 10,5 mm I polyamldoclch pokusov, tak že tu nemôže Ist o náhodné výsledky . Sta ršie, zjavne vé) majú pevnosť v rozmedzl 650 - 850 kp. Vykonali sme množstvo trhadch pokusov, takže tu nemôže isť o náhodné výsledky. Staršie, zjavne opotrebované laná, použfvané 5-6 rokov, mali pevnosť na dolnej hranici uvedeného (650 kp), úplne nové lano {zo skladuj malo statick ú pevnosť len 850 kp. Vzorka bližšie neur čenéh o priemerne opotrebovaného lana zn. Mammut 9,5 mm sa roztrhlo pri 890 kp.
Vzorky lán a popL'uhov po pevnos tných skuSkach: - čs. lano 10,5 mm roztrhnuté pri pevnostnej skúSke gibbsu. - franc. ilIno Mammouth (9 mm) po pevnostnej skúSke gibbsu - automobilový popruh - spoj Skr tidlový, nitový po pevnostnej skúške - padákový popruh - spoj mý po pevnostnej skúSke. Foto: dr. Z . Hochmuth
28
Záver Namerané hodnot y pevností použivan 5'ch pomôcok poskytujú znač né m nožs tvo informácii a materiálu na zamyslenie. Možno kon š tato vať, že pomôcky ur če né n a v5'stup po lane s pevnosťou okolo 450 kp sú vyhovu jú ce, o pomôckach s nižšou pevnosťou sa to už povedať nedá, pretože d vojnásobné z ať aženie a vzrast n amáhacej sily n a 200 k p je pri dynamickom lezeni celkom bežn5'. Ako istiace pomôcky s v5'nlmkou Glbbsu Ružomberok však tiež n evyhovu jú a ani by sa na tieto ú če ly nemali použivať, pretože i ch funkcia pri dynamickom ráze je nanajvýš probl ematická a t ým I celý systém l ezenia so samo isten fm pochybný. Zvýšenú pozornosť treba tiež venovať križovým vestám [seda č kám ) . Vynikajúce vlastnosti šit5'ch spojov sa potvrdil, no problémom ostáva ich seriózna výroba a kontrol a a včasná výmena. Slab5'm č l ánkom sa ukazujú byť n aše laná. Ich pevnosť sa sice môže zdať dos tato čná a vzhradom na pevnosť ostatných č lenov I'etažca "vyvážená", avšak t reba brat do úvahy, že Ide o č l á nok chúlostivý na poškodenie rozmerove n aj väčši, č im je pravdepodobnosť poškoden i a ešte väčšia. Otázka bezpečnosti pri l ezeni na Jednom l ane, v zah raniči už vyriešená existenciou podstat ne k valitnejšfch l án , ostáva u n ás zatlar otvorenou a zasluhoval a by sl zvl áštnu poza ma sť.
Pomócka zlaňovacia
I
brzda brzda
Gibbs Hipman
450
Bogibbs Stibrunyi
450
Gibbs Hochmuth
850
Strm eň Jumar 2iara
150 -
- automobilový popruh
I
(kp)
260 [30U]
850
padákový popruh
1300
spoj nitovaný
500
spoj Sitý
1330
spoj škrtidlovy
610
Nitove oko
2200
uchytenie lana uzlom
650
lano fs!. 10,5 mm
750 -
lano Mammuth [franc.)
ťahu
820
dvojitá
I
v
750
jednoduchá zlaňovacia
Pevnosť
I
850
850 2!)
LINNOSt ODBORNÝCH KOMISIÍ RNDr. Dulan K ub ' n y, CSc.:
Zásady činnosti jaskyniarov - prieskumníkov v ochranných pásmach vodných zdrojov určených k zásobovaniu obyvaterstva pitnou vodou Úvod
výklad vodného zákona a všetkých vyhlášok. týkajúcich sa hospodárenia s vodou nachádza sa v právnej úprave vodného hospodárstva SSR vyda-
ného Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SS R 1979 s platnosfou od 1. 4. 1979. Vodné zdroje sú chránené § 19. zák. Č. 138/1973 Zb. o vodách - vo ct n Ý z á k o n. Pásma hygienickej ochrany sa navrhujú v projektovej dokumentácii s tavieb podla vyhlášky FMTIR Č. 163/ 1973 a vyhlášky Č. 31/ 1976 Zb. a Č. 68/1978 Zb. Prieskumné práce Je povolené vykonávať len -na základe pisomný ch zaruk, že touto činnosťou nebude ovplyvnená ani akosť vody, ani hydrologické pomery. Prieskumnou č innosťou nesmú sa do vôd dostať najmä zlúčeniny fosforu a duslka ako aj všetky toxické látky Sb, As, Pb, Hg, Se, Cd, Bi, ale aj Ag, Al, Co, Cr, Fe, Mn, Ul, Si, Su, Ta, Th a U. Je treba dbať na to, aby sa do vôd nedostali infiltráciou z povrchu ani prieskumnou činnosťou v podzem[ produkty ropy (nafta, olej a iné kvapaliny l o čom pojednáva CSN 83 09 15. Skladovanie takýchto látok je v L a II. ochrannom pásme zakázané. Treba dbať, aby v krasovom územ[ neboli akumulované žiadne hnojivá a odkaly, alebo aby boli bezpečne odlzolované a max . raz za 3 mesiace odvezené. Ochranné pásma: I. ochranné pásmo: zriaďuje sa 200 - 300 m proti prúdu a 50 m po prúde. V tomto pásme nesmú existovať žiadne znečisťujúCe zdroje. Je zakázaná aká korvek výstavba objektov okrem vodárenských.
30
II. ochl'anné pásmo: stanovuje sa špecificky podla geologických štruktúr a morfológie terénov tak, aby nedošlo k zneč isteniu vod. Aj v tomto pásme Je za kázaná výstavba objektov okrem vodárenských. III. ochranné pásmo: zahrňuje celé povodie vodného zdroj a. V ochranných pásmach majú byt zriadené protIerózne medze, má byť doporučená výsadba stromov a krov, aby sa zvýšil odtok podpovrchových vôd a znižil sa povrchov Ý odtok. Vstup do pásiem ochra ny Vstup do ochranných pásiem I. je možný len so zvlášt nym povolením Od-
boru lesného a vodného hOspodárstva ONV. Vstup do ochraného pásma II. Je povolený s tým, že budú dodržané všetky zásady ochra ny pitných vôd. Rovnaké zásady platia aj pre III. ochranné pásmo.
ORGANIZAčNt SPRÁVY Gustáv S t i b rá n y l :
Signálny systém pre dorozumievanie v jaskyniach Hovorové dorozum ievanie v jaskyniach je vermi obmedzené, lebo ako všetci dobre poznáme, zrozumitelnosf hovorených signálov velmi závisl od tvarov a výplne jaskynných priestorov, od vzdialenosti dOrozumievania sa il od rôznych rušivých vplyvov a ko je padajúca voda, či hukot vzduchu na zúžený ch miesta ch so silným prievanom. Dorozumievanie v nepriaznivých podmienkach často zhoršuje ešte aj sk u· točnost, že sl Jaskyniari vopred nedohovoria signalizačné hes lá a znamenia. Neraz potom dochád za k rôznym nedorozumeniam, v jask yni sa ozýva hulákanie, ktoré väčšinou konči nadávkami a rôznymi prfvlastkamL Niektoré organizovanejšie skupiny sl už aj II nás dohovorili svoJe vlastné signaliza čné znamenie, ktoré sa však medzi sebou č a sto zásad ne lIšia. V. záujme zjednotif signalizáciu v jaskyniach predk ladáme signálny systém, ktorý s me prevzali z publikácie N. R. Montgomery: Single rope tech niques, 1977. Autor ho navrhol na zák lade poznatkov ziskaných od špič kových jas kyniarov zo speleologlcky najvyspelejšich štátov sveta. Treba doda!, že Montgomeryho signálny systém sa velmi rýchlo vži! a je pou· 31
zíva n ý takmer na ce lom svete, Svetová
jednotnosť
je vermi potrebná už
<lJ z dôvodu rôznych medzinárodných jaskyni 81'skych podujatí, ktorých j e čo r az viac, Na podobných podujatiach sa väčš in o u použiva signalizácia v reči anglickej, pl'eto jednotlivé signá ly uvádzame aj v angli čtine aj s fonetickou transkripciou:
Zvolanie
I
PiSfalkový si gnál
I
Význam
STOl'
Jeden krátky h vi zd
Slúži na zastavenie v~elkéh o poh ybu až po dalSie in.litrukcie - vhod ný najmii pri vyťa h ovaní a spúštaní,
n OKE
O\'a knítke hvizdy
Vyjad ruje, že nieto alebo niekto sa pohybuje hore, alebo pokyn. aby sa začalo d v íhaf [ťa ha! ) hOl'e [pri obsluhe navijákov vyfahovaní batohu a pod.}
UP [ap )
Tri kritike hVizdy
VOLU DO W N (daun)
Styri krátke hvizdy
I.•ANO VO LNf: ROP E FKtE lroup Cdl
Op.u::ný význam ako HORE,
Obyčajne
~ používa po ukončení vý stupu alebo zos tupu - je to pokyn pre ďal~ieho lezca , že môžc nastúpi! do l a-
o.. POMOC H ELI" P OZOlt UELOW Ibilou1
I
I
T iilh ly nepľeľusavaný h vizd
.
Dit v a sa len v krajnom pl'Ípade - zn amená, že je treba zača ! zachraňovaf.
Znamená. že n iečo padá - v tukom pripade väčSinou niet čas na použitie píSfalky ,
Namiesto zvolania POZOH sa bežne používajú ,'ô zne výrazy, Nemali by to vSak byť v)' ľazy také, ktoré by sa mohli JXlpJies( a by! rozumene, ako niektor)' z 1l,'edoSlýc h signálov
Za píš(al ku doporu č ujeme men šf typ s ostrým zv ukom v antlkorozivnom prevedeni. Verime, že jednotný systém signalizácie sa r ýchlo VŽIJe aj v našich jasky niach, čo priSpeje k zvýšeniu bezpečnosti praktic kého jasky niarstv a.
SPOLOČENSKÉ
SPR ÁVY
Ing. Svätopluk Kómen . šesťdesiatročný V terajšom obdobI il
neobyčajného
množstva domácich a le aj
Iic k ých I s akousi
ro zmachu slovenského jaskyniarstva
zahraničných
samozrejmos ťou
expedielI [n aJmä spe leoa lpinls-
nadväzujeme na zá kl ady , k to ré v pred -
chádzaJúcich dvoch de sať ro čiach vybudova la staršia generácia dobrovofn5'ch Jaskynia rov, organizovaná predovšetkým v Slovens kej speleologick eJ s poloč n osti. An i Upl'ostred dnešných podstatne kvaJltatfvne zmenenýc h podmi enok však neza búdame, v akých podmienk ach pr acovala a aký -
mi cestami musela preJs!, ký m vytvorila to Jad ro pozna tkov a organizátorských skúsenostf, ktorá dnes ona sama spolu s mlad ši ml č len mi SSS tv orivo rozvija. Markantne sl to uvedomujeme n ajmä pri životných jubileách prislušníkov star šej ge nerácie, teda aj pri šesť de sia'tln ác h I ng. Svll toplu · ka Kámena , ktor ých sa t ento regionálny dObrovoln ý Jaskyniar doživa v plnej sv iežosti a pracovnej aktivite. Jubilant sa n arodil 27. mája 1921 v Bratislave. Po· chádza z troj detnej želez· nl č lars kej rodiny. V obdo· bi druh ej svetovej vojny po čas gymnaziá lnych štú· dll zapoj il sa do študent· .. kého protifašistického odboj a, za čo bol po prezradeni ako maloletý pod· ml enečne Odsúdený. Pred · sa vša k mohol hoc s Istý· mi prekážkami zmaturo· vať a pokračovat aj v dal· šom štOdlu na Vysokej škole tec hnick ej v Bratl · sl ave, odbor stro jného II elektro Inžinierstva, kde bol po osloboden! aj asi· stent.
33
Po dosiahnu lf inžiniel'skeho diplomu a po vykonani zák ladnej vOjenskej sl užby pracoval ako technický úradnfk u viacerých firiem v BraUslave. Od rok u 1951 nastúpil ako pedagóg na Priemyselnú škol u hutnicku v Tisovci kde sa neskôr do jej zreorganlzovanla sta l aj jej riaditerom, Krasové okolie Tisovca v MUl'ánskom krase oživilo v ňom l ásku ku pr[rode a turistike, Postupne sa zamera l na prieskum kl'usovýCh javov najbližšieho okolia Tisovca a postupne zväčšova l akčný rádius poznávania kraso' vých územi. Po prichode do Tisovca sta l sa aj č l enom vtedy založenej Slovenskej speleologickej spo lo č no sti, neskôr aj č lenom jej výboru. Po jej zániku sta l sa č lenom výboru Spel eo logickej odbočky SZS, až do obnovenia Slovenskej speleologickej s poločnosti roku 1969, kedy správne postrehol prednosti te jto organizácie a aktfvne sa za pojil do zjednocovacieho úsilia dobroVOlných jaskyniarov na Slovensku. Dve decénia bol aj čle nom Speleologického poradného zboru pri Ministerstve kultúry SSR. Ing. Kámenovi vdaci Slovenská speleologická spoločnost za výchovu a oml adzovanie čle nskej zák la dne po celom Slovensku. Ako profesor s vyni kajúcimi pedagogickými vlohami podchytil tisovec ký ch hutnfckych priemyslovákov a vornom čase Ich všest ranne zasväcoval do širokej šká l y praktic k ej spel eol ógie. Oblastná skupina SSS č. 6 v Tisovci , ktorej je Ing. S. Kámen vedúcim, nadalej patri medzi najakUvnejšle zložky dobro · vo rných jaskyniarov na Slovensku. Jej členovia po maturite- často pokračo vali aj na svojich nov9ch praCOViskách v speleologickej či nnosti a hrdo sa hlásia ku svojmu učlte f ov l speleológie. Po reorganizáC II priemyslovej školy hutnfckeJ v Tisovci na Iný odbor, v ktorom sa Ing. Kámen nemohol ta'k odborne pedagogicky uplatn lf, aby mohol ostať v TIsovCI, ktor9 sa mu stal akoby druh9m rodiskom prešiel na výskumnícku funkci u samostatného referenta technického rozvoja do tunaJšich Podpoliansky ch sll'o Járne Ing. Kámen ako technik zaslúžil sa pl'lmel'ane dobe o I'ozll č né zlepšenia Jaskyniarskeho výstroja a má za sebou bohat9 rad objavova najmä záslužnú všestrannú dokumentačnú čl n · nosf krasOVýCh javov Muránskej planiny, ako aj dalšlch krasovýCh územi Slovenského rudohoria. Ako dobove vysoko v9konný Jaskyniar zúčast nil sa aj mnoh9ch zostupov ých expedieli do významnejšich domácich krasov9ch priepasti, z nich treba predovšetkým spomenl1ť zostup a zameranie priepasti Brázda v r . 1953. Po štvrťstoročnej prieskumnickej aktivite podarilo sa pod jeho vedenfm v spolupráCI s potápa č ml Aquaspelu z Košic otvorH tisoveck ým jaskyniarom r. 1977 aj SpOjenie podzemnej Te· pllce so systémom v Such9ch doloch, pričom prieskum tejto lokaltty pokračuje. Ing. Kámen zasvl1tll aj svoje dovolenky poznávani u zahranič n ých krasových oblasti, s ktorými oboznamoval na prednáškach aj širšiu slovenskú verejnost. Ako oddaný prlatel prirody je Ing. Kámen aj okresným konzervátol'om pre ochranu prírody. najmä krasových Jayov. Úzko spol upracuje s novozaloženou Chránenou krajinnou oblasťou Muránskej planiny. Je aktlvnym turistickým funkcionárom, čo sa pozltivne prejavilo aA v autorstve turistického sprievodcu .. Rimavskou a Muránskou dolinou . KrasoveJ tematike mr stranách Slovenského, Ceskoslovenského krasu, Krás
34
Slovenska, Ochrane pr1rody, Geologickom časopise, Za krásami domova a ďa l šfch časopisoch a dennlkoch venoval vyše 100 článkov : Popularlzacli jaskyniarstva najmä medzi mladežou Je zameraná jeho knlžna publikácia "Za svetlom karbldky ". Vrcholnou akciou Inž. Kamena počas 3D - ro č ného vedenia tisoveckej jaskynla~kej s kupiny SSS bolo aj neoby čajne úspešné zorganizovanie Jaskyniarskeho týždňa SSS v r. 1979 v oblasti Su· chých dolov, za čo sa mu dostalo aj ocenenie Rady MsNV v TisovcI. Aj Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši s vďakou ocenila dlhoro č nú systematickú prácu na poll slovenského jaskyniarstva tým, že mu v r. 1979 udelila bronzovú plaketu. Ing. Kámen vstúpil začiatkom r . 1980 do povedomia Tisovčanov aj zorganizovanim a Inštaláciou pútavej výstavy pod názvom ,,30 rokov dobrovolnej jaskyniarskej skupiny v Tisovci", Správa slovenských jaskýň, ako aj pracovn[cl Múzea slovenského krasu I celá obec dobrovolných jaskynial'ov na Slovensku z priležitostl tohto výro č ia úprimne želajú jubilantovi vera zdravia a ďalšich osobných I pracovných ús pechov a vyjadruje mu hlbokú vďaku za všetko, č o na poli SVO jho jaskyniarskeho regiónu vykonal. Juraj Bárta
Zomrel Mikuláš Huba Krátko pred dožItIm 90-ky zomrel vo svojom rodisku vo Veličnej dňa 6. februára 1981 jeden z nadšený ch propagátorov jaskýň a jaskyniarstva na Slovensku - Mlkulaš Huba. Dejiny jaskyne Domica sl tažko možno predstavU bez jednOho z najstarostlIvejšfch jej opatrovatelov 'Mlkuláša Hubu. Hned po objaven! sa jej ujal a to velmi obetavo. Ako najvyšš! predstavitel vtedajšej štátnej moci v tom kraji, mal možnost! v prospech Domice vykonat vela a tieto možnosti aj využival a to možno povedať - s nadšenlm. Vzal sl na starost náro č né úlohy, ako vyriešenie otázky majitera, výkupu pozemkov a zadováženia finančných prostriedkov na spr(stupnenle jaskyne. Vynikajúca bo la jeho spolupráca s "otcom Domice" Jaroslavom Jantikom, keď spolu orga nizovali prevzatie Domice do správy KSTL, propagovali Jaskyňu rozlič nými publikáclaml. Huba vynikol aj ako fotograf, jeho albumy, ktoré sa už nachádzajú v archive MSK, svedčia o velmi dobrej kvalite ztiberov a na tie časy obdivuhodnej technike. Však tomu obetoval nejednu noc namá havej práce. Ale spomfnal na to vždy s potešenim, zdôrazňujúc, že to bol pre neho sviatok, ked mohol navšt[vlf svoJu "gemerskll krásavicu". S dojaHm sl pospominal na časy strávené pri Domici aj vtedy, keď ju navštIvil naposledy, prI 50-tom výroči Jej objavenia. S rdečne sa tam zvftal 5 Jankom Majkom a povedal, že Je nesmierne rád, že mohol ešte prlst na miesta, kde strávil najkrajšie roky svojej mladosti. Ti, čo sa zaoberajú a budú zaoberat dejinami Domice a vôbec dejinami slovenského jaskynla.rstva -zaiste vďačne zavše spomenú aj meno Jedného z tých, č o sa pričinili najúčinnejšie - Mikuláša Hubu. Cudovft Tarnócy 35
ZAUJÍMAVOSTI ZO SPELEOLÓGIE
Jaskyne sveta hlbšie ako - 500 m Podfa aktuálnej zahl' Uničnej speleologick ej literatúry pr in iesol pravidelný časopis talianskeh o klubu z Imperii "Bullettlno del gruppo speleologico imp rese c. a. i. č. 15", zaujím avý prehlad j askýň hlbšich ako päťsto metrov v cel osvetovom merítku. Poradie hlbok ýCh jaskýň je zostavené k 31. 12. 1980. Za uvedených podmienok existuje na svete 144 takýchto jaskýň. V porov nani s príspevkom G. Stibrán yiho, Spravodaj SSS Č. 4/ 1979, nastali poča s jedného roka niektoré zmeny aj v poradi tých najh l bšlch jaskýň. Poradie zmiešali naj mä posled né obj avy v jaskyniach SnežIl8 ja l ZSSR l il Sistema
Iluaulla (Mexiko l. Pre ilustráci u uvádzame desať najh lbšich jaskýň, tabu rk u poč tu pod la politickej mapy a ich geografické č l enenie na kontinenty. 1. Reseau Jea n Bernard Sa moens, Hante Savoie 2. Complexe de la pierre Saint Marlin Are tte, Py réneés Atlantiques 3. Snežnaja . Boršo j Ka vka z, Gr uzínska SSR 4. SistelT:l8 Huautla (S. Augustin - Li Nita) Oaxaca, Hua utla de Jimenez 5. Sima Ukuerdi Budoguia, Navarra 6. Avena 8-15 (Sistema Badalona) Escuain , Huesca 7. Gouffre Berger Vercors, Eingins 8. Schneeloch Tennengeblrge, Salzbu rg 9. Sima G. E. S. de Malaga Sierra de TOlox, Tolox ]0. Lamprechtsofen Leoganger Sleinbel'ge, Sa lzburg 30
jaskýň
Fran cúzsko - - 1.455 Fl'ancúzsko Spanielsko ZSSR -
1.280
Me:x ik o
-
1.221
Spanielsko
-
1.195
Španielsko
-
1.150
1.332
Franc úzsko - - 1.148 Rakúsko Spanielsko Rakllsko
- 1.111 ( - 979+132) - 1.098 - 1.024 ( - 10+1014)
(lenenie hlbokých jaskýň podla štátov FrancIlzsko
Taliansko Spanie!sko Rakúsko Mexiko $ vajčlarsko
ZSSR Juhoslávia Polska Kanada Irán Libanon Maroko Nórsko
31 31 25 22 14 5 5 - (4 Ázia, l Európa]
4 2 1 1 1 1 1 144
(lenenie hlbokých jaskýň podla kontinentov Európa Amerika
Azla Afrika
122 15 6 1 Ing. Jozef
Hlavá č
37
o bs ah: STALE RUBRIKY
3
Úvod VYSKUM A PRIESK UM RNDr. Ľudovít Gaál: Rlasové stromatolity v jaskyni Pole Dúbrav!c . . . . v Drienčanskom krase. RNDr. Pavol 2:enlš: V niečom sú podobné .
4 6
SPRÁVY Ing. Jozef ločnost!
Hlaváč:
Správa o za rok 1980
činnosti
Slovenskej speleologickej spo8
TECHNIKA A VÝSTROJ RNDr. Zdenko Hochmuth: - Ing. Peter Patek: Výsledky pevnostných skúšok speleoalplnlstlckých pomôcok
25
CINNOSt ODBORNýCH KOMISII RNDr. Dušan Kubiny. CSc.: Zásady čin n osti Jaskyniarov-prleskumoíkov v ochranných pásmach vodných zdrojov určených k zásobovaniu obyvatelstva pitnou vodou
30
ORGANIZACNe SPRAVY Gustáv Stibrányi: Signá lny systém pre dorozumievanie v jaskyn iach
31
S POWCENSKe SP RA VY RNDr. Juraj Bárta, CSc.: Ing. Svätopluk Kámen Ľudovit
šesťdesiatročný
Tarnóczy: Zomrel Mikuláš Huba
33 35
ZAUJJMAVOST! ZO S PELEOLQGlE Ing. Jozef Obsah
Hlaváč:
Jaskyne sveta hlbšie ako -
500 m
36 39
SPRAVODAJ
Slovenskej speleologickej spoločnosti roč. XII. - 1981 Č. 1 Vydalo Múzeum slovenského krasu, Liptovský Mikuláš v rámcj vnútroústavných Informácii pre spolu' pracovnikov v náklade 700 kusov Tlač: tlačiarne SNP Liptovský MIkuláš
1
" ,a"" ...... k y' Pr*Chod
J. sky~o~ Lamp,..,h'>of~ n . L«>lwn~.,
Ste' nbe'Ae . Ra~,j , ' o. f oto: P. " ip""," • • ,oMv MSK
I.• "ana oblilky : ?.ootup do p,;..."." , n,h.d •• SI,,,"on,ký h ... ťo to :
M . ltuJd lf.• ",hlv MS K