Spravodaj sss 1972 3 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský Mikuláš

číslo 3 1972

Vydalo Múzeum slovenského krasu Liptovský Mikuláš

Redakčná rada:

Dr. Juraj Bárta CSc RNDr.Dušan Kubíny PhMr. Štefan Roda

Výkonný redaktor : Ing. Mikuláš Erdös Grafická úprava : Ján Močiliak

Správa o jaskyniarskom týždni SSS Slovenský kras 1972 Slovenská speleologická spoločnosť v spolupráci s Múzeom slovenského krasu a Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši usporiadala už tradičný Jaskyniarsky týždeň pre svojich členov a ich rodinných príslušníkov. Toto významné podujatie slovenského jaskyniarstva sa konalo v znamení 28. výročia SNP a pod patronátom miestnych orgánov a MsNV v Rož ňave. Poslaním JT boli otázky odborné aj spolo čenské. Zhromaždil dobrovoľných jaskyniarov z celého Slovenska. V rámci JT sa uskutočnil výcvik prihlásených členov, pričom prevládala výuka teoretická, doplnená praktickou demonštráciou poznatkov v krasovom teréne. V menšej miere sa uskutočnil aj výcvik pracovno – výchovného charakteru. Táborisko JT bolo zvolené v areáli pod Gombaseckou jaskyňou, ktoré leží na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase. Organizačné zabezpečeniae prípravných prác riadil Prípravný výbor v čele s náčelníkom – Štefanom Labanczom, riaditeľom Baníckeho múzea v Rožňave. Materiálno – technické práce zabezpečili pracovníci MSK a SSJ za výdatnej pomoci členov oblastnej skupiny v Rožňave. Na správnosť a účelnosť nášho stretnutia poukazuje aj rekordný počet účastníkov – 150 členov našej Spoločnosti a 39 rodinných príslušníkov. Prítomní boli jaskyniari z 20 oblastných skupín, menovite : Z Košíc, Spišskej Novej Vsi, Rožňavy, Spišskej Belej, Liciniec, Liptovského Mikuláša, Východnej, Dolného Kubína, Ružomberka, Slovenskej Ľupče,

Zvolena, Terchovej, Dubnice n/V, Tren čianských Teplíc, Bratislavy, Uhrovca, Čachtíc, Blatnice a Sloviniek. Prítomní boli aj niektorí jaskyniari z Piešťan, Prievidze a Rimavskej Soboty, kde sa rysujú reálne možnosti pre vytvorenie nových oblastných skupín. Preto na JT sa zú častnili len ako pozorovatelia pre získanie organiza čných skúseností. Účastníci boli podľa vlastného uváženia rozdelení do záujmových skupín – sekcií : 1.Základy praktického jaskyniarstva 2.Praktická speleológia 3.Speleo-alpinizmus 4.Geológia, geomorfológia, hydrológia krasu 5.Speleo-archeológia Do 1.sekcie sa začlenili začínajúci a mladší jaskyniari, ktorí dostali informácie pre základnú orientáciu v speleologickom prieskume. Do 2.sekcie sa prihlásili už skúsenejší jaskyniari – praktickej terénnej speleológie. V 3.sekcii obdržali prihlásení špecializovaný výcvik pre prieskum exponovaných jaskýň a priepastí. Do 4.sekcie sa začlenili speleológovia–odborníci. Ich školenie malo byť súčasťou príprav na medzinárodný speleologický kongres, ktorý bude usporiadaný v Československu roku 1973 a kde sa môžu uplatniť ako budúci sprievodcovia exkurzií na Slovensku. V rámci týchto sekcií zabezpečil prípravný výbor prednášateľov z radov popredných speleológov na Slovensku. V piatok a najmä v sobotu 19.8.1972 sa schádzali účastníci a budovali tábor. Boli podchytení do evidencie a zoznamovali sa s pripraveným programom a táborovým

poriadkom. V sobotu večer bola zhruba na mieste už väčšina prihlásených členov. V nedeľu 20.8.1972 sa konalo slávnostne otvorenie JT. Do tábora sa dostavila delegácia oficiálnych činiteľov z OV KSS, ONV a MsNV v Rožňave. V svojich príhovoroch pripomenuli slávnostne výro čie SNP, význam jaskýň v rámci rožňavského okresu aj celého Slovenska a vyzdvihli nové a ve ľké možnosti, ktoré nám poskytuje naše socialistické zriadenie. Za SSS prehovoril jej podpredseda Ing. Arpád Abonyi, ktorý zastupuje t. č. chorého predsedu RNDr. Dušana Kubínyho. V rámci tejto oficiálnej časti presunuli sa jaskyniari do Rožňavy, kde slávnostne položili veniec k pomníku padlých. Užšia delegácia potom položila vence aj na hroby zosnulých jaskyniarov Ladislava Herényiho a Viliama Rozložníka. Po týchto slávnostných aktoch sa uskutočnila prehliadka baníckeho múzea a Rožňave, kde si účastníci so záujmom pozreli nové, reinštalované exponáty, najmä unikátne zbierky limonitu a ukážky baníckej tradície rožňavského okresu. Popoludní sa uskutočnila prehliadka novej turistickej atrakcie – Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Po návrate z jaskyne si vypo čuli hodnotnú prednášku Dr.Jána Bystrického DrSc z geologického ústavu SAV. V úvodnej prednáške načrtol geologickú stavbu, vývoj a základnú problematiku výskumu a prieskumu Slovenského krasu. V pondelok 21.8.1972 sa uskutočnilo v jednotlivých sekciách zamestnanie pod ľa programu. Sekcia 1. absolvovala túru na Silickú planinu, kde odznela prednáška p.g.Ondreja Rozložníka o základoch vývoja krasu a krasová terminológia, ďalej o základných metódach prieskumu jaský ň.

Sekcia 2. ostala v tábore a v Gombaseckej jaskyni si vypočuli prednášku Ing. Ladislava Rajmana a PhMr. Štefana Rodu na tému : Vznik a vývoj morfologických útvarov sintrov. Popoludní predniesol Dr. Juraj Bárta CSc z Archeologického ústavu SAV v Nitre prednášku o základoch speleo-archeológie, ďalej o ochrane krasovej prírody. Sekcia 3. uskutočnila tematickú exkurziu do Silickej Ľadnice, kde prevádzali špeciálny praktický výcvik na tému : Lezenie, výstroj a technika. Sekcia 4. mala na programe celodennú túru do Zádielskej doliny a Ha čavy a odborným výkladom RNDr. Jozefa Jakála a Ing. Arpáda Abonyiho. Sekcia 5. bola špeciálne zameraná na otázky archeológie. Pod vedením Dr. Bártu CSc vykonali členovia tematickú exkurziu k jaskyni Červeného mnícha pri Brzotíne. Utorok 22.8.1972 sa niesol tiež v znamení intenzívnej pracovnej činnosti. Sekcia 1. ostala v tábore, kde odznela prednáška Jána Fašku a PhMr. Štefana Rodu na tému : Výstroj jaskyniara a jej použitie. Popoludní sa zúčastnili prednášky Ing. Mikuláša Erdösa na témy : Bezpečnosť pri prieskume, predpisy, záchrana v jaskyni a Ochrana krasovej prírody. Sekcia 2. navštívila známu Krásnohorskú jaskyňu /Buzgó/, ktorú objavili rožňavskí jaskyniari roku 1964. V priebehu návštevy si vypočuli členovia prednášky na tému : Zameriavanie jaskýň, fotografická a grafická dokumentácia, ďalej dokumentácia geologická, morfologická a klimatologická, ktoré predniesol Ing. Peter Štefan ča. Sekcia 3. sa zúčastnila taktiež exkurzie do Krásnohorskej jaskyne, kde predvádzali ukážkové lezenie v jaskyni, preliezanie, traverzovanie a komíny blízko Kvap ľa rožňavských jaskyniarov, kde sa ukazujú

reálne predpoklady k preniknutiu do ďalších, dosiaľ neznámych priestorov tohto systému. Sekcia 4. sa opäť zúčastnila exkurzie v južnej časti Silickej planiny pod odborným vedením RNDr. Jozefa Jakála. Sekcia 5. navštívila v Silickej Brezovej malú, ale po archeologickej stránke významnú jasky ňu Ortováň na Osteni. V stredu 23.8.1972 boli na programe posledné pracovné časti JT. Sekcia 1. navštívila Krásnohorskú jasky ňu, kde si vypočuli prednášku Ing. Petra Štefanču : Praktické cvičenie v teréne – základy čítania máp. Popoludní sa vrátili do tábora, kde bola prednáška Alfonza Chovana o organizácii a výskumu jaskýň na Slovensku, v ČSR, v UIS a o stanovách SSS. Sekcia 2. čiastočne vypomáhala pracovníkom krátkeho filmu z Bratislavy, pri nakrúcaní niektorých momentov z táborového života a v Gombaseckej jaskyni. Ešte v dopoludňajších hodinách sa uskutočnila prednáška PhMr. Štefana Rodu a Ing. Ladislava Rajmana o základoch hydrológie krasu. Popoludní absolvovali ešte krátku túru na Silickú planinu k Zbojníckej jaskyni. Sekcia 3. sa rozhodla navštívi ť Diviačiu priepasť na Plešiveckej planine. Návrat do tábora sa pretiahol pre náro čnosť preliezania tejto našej najkrajšej priepasti. Sekcia 4. vykonala exkurziu do Krásnohorskej jaskyne a po prehliadke sa vracala do tábora severnou časťou Silickej planiny. Popoludní sa konala diskusia o trasách kongresových exkurzií. Sekcia 5. sa vrátila opä ť do jaskyne Ortováň pri Silickej Brezovej, kde sa uskutočnil inštruktážny zisťovací speleoarcheologický výskum. Popoludní sa konalo okrem 4.sekcie kontrolné testovanie všetkých zúčastnených členov Spoločnosti za účelom získania prehľadu

o znalostiach členskej základne a ďalej zistenia oprávnenosti zavedenia novej koncepcie pri programovaní jaskyniarskych týždňov. Výsledky testov boli vyhodnotené a zapísané do táborových preukazov, ktoré tvorili tiež novinku tohoro čného JT. Štvrtok 25.8.1972 sa uskutočnila celodenná exkurzia do susedného Maďarska, do jaskynného systému Baradla. V jaskyni Domica dostali účastníci speleoarcheologický výklad. Po prekročení hraníc navštívili účastníci jaskyňu Aggtelek, kde si v koncertnej sieni vypočuli koncert. Odtiaľ sa vydali zdatnejší účastníci, ktorí sa rozhodli prejsť celou jaskyňou na tzv. Veľkú túru, ktorá vedie až do Jósvafö, v d ĺžke 7km podzemím. Po 4km neosvetlenej časti dorazili do partií osvetlených, kde sa k ním pripojili tí, ktorí veľkú túru neabsolvovali a do systému prišli bočným vchodom Červeného závrtu (Vörös-tó). Odtiaľ už spoločne navštívili Hvezdáreň, donedávna ešte najväčší kvapeľ Strednej Európy a potom Sie ň gigantov, ktorá mala byť ako vyvrcholenie celej túry. Po krátkom odpo činku a občerstvení v stredisku Josvafö sa vrátili účastníci do Aggteleku a odtia ľ do tábora v Gombaseku. Pri večernom táboráku sa dlho diskutovalo a preberali sa otázky a výsledky JT. Oficiálne rozlúčenie a vyhodnotenie sa previedlo v piatok ráno tesne pred zahájením likvidácie tábora. Funkciu vedúceho 1.sekcie vykonal Ján Faško z Plešivca, vedúcim 2.sekcie bol Ing.Peter Štefanča, sekcie 3. RNDr.Pavol Mitter, sekcie 4. RNDr.Jozef Jakál a sekcie 5. Dr.Juraj Bárta CSc. Počet zúčastnených členov na JT má stúpajúci charakter a dokazuje správnos ť novej tendencie pri programovaní koncepcie JT.

Celkový počet 189 osôb je dosia ľ najväčší počet účastníkov na JT. Organizácia, zásobovanie a vôbec riadenie tak ve ľkého počtu účastníkov robilo ťažkosti všetkým organizačným pracovníkom a štábu JT. Preto pre stravovanie ú častníkov musel už tradičný kuchár JT Štefan Ovári st. a Jaroslav Šroll použi ť dve poľné kuchyne. Ukazuje sa, že tak ve ľký počet účastníkov je už neúnosný, preto v budúcnosti sa bude musieť prikročiť k užšiemu kvalitatívnemu výberu členov. Súbežne s JT sa konalo pracovné sústredenie pri najhlbšej priepasti Československa – Barazdaláši. Zmiešaná komisia odborníkov z celého štátu skúmali možnosti zamerania hĺbky tejto priepasti. Vykonali nieko ľko zostupov do priepasti a osadili stabiliza čné body pre pozdejšie meranie na budúci rok. Úroveň tohoročného JT bola veľmi dobrá. Špatné počasie, ktoré JT už tradične sprevádzalo, spôsobilo nemalé ťažkosti aj pri organizácii, ktoré však ú častníci statočne prekonávali. Na záver treba poďakovať za pochopenie vedenia MSK, ktoré podstatnou mierou prispelo k usporiadaniu nášho zrazu a uvoľnilo svojich pracovníkov k organizácii celého priebehu JT. Úsilie organizátorov bolo mimoriadne, k čomu prispela aj pomoc členov rožňavskej oblastnej skupiny. Vzhľadom k medzinárodnému speleologickému kongresu, ktorý bude v septembri 1973 v Československu, na budúci rok nebude usporiadaný jaskyniarsky týžde ň SSS. Ing. Mikuláš Erdös

ČINNOSTI

SKUPÍN

Jaskyne Gaderskej a Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre Významnú časť masívu Veľkej Fatry, najmä jej západného úbočia budujú mezozoické súvrstvia veľkofatranskej série. Podstatnú časť tvoria síce dolomity, ale súbežne s nimi sa hojne vyskytujú aj vápence, prevažne svetlé. Potoky, ktoré premenia oblasti centrálneho chrbátu Veľkej Fatry /Krížna, Ploská, Ostredok/ na málo priepustnom súvrství kriedy, vytvorili v západnej časti Veľkej Fatry kaňonovité doliny a tiesňavy a nimi pretekajú do Turčianskej kotliny. Vznikli tak malebné prírodne scenérie, zaujímavé aj z hľadiska vzniku podzemných krasových javov. Taký charakter majú doliny Gaderská a Blatnická, kde sa sústreďuje záujem jaskyniarov z oblastnej skupiny SSS č.23 v Blatnici /okr. Martin/. Od Blatnice na sever po zrúcaniny Blatnického hradu tiahne sa nevysoký, ale dosť výrazný chrbát Plešovica. Je budovaný zo svetlých, miestami brekciovytých dolomitov a spadá krátkymi strmými úbo čiami do Turčianskej kotliny a do Gaderskej doliny. Tento masív ma zo speleogického hľadiska výhodnú polohu, napriek tomu sú známe v oboch úbočiach len krátke jaskyne, ktoré pravdepodobne vznikli procesmi stránkovej modelácie bez výrazných stôp modelácie tečúcou vodou. Tieto útvary sú zo

strany Gederskej doliny položené vyššie pod chrbátom a zo strany Turčianskej kotliny nižšie. V nižších polohách otvory jaský ň sú zakryté stráňovými sedimentami a je možné, že aj existujúce podzemné priestory vyplnil sedimentami potok Gederskej doliny. Preto doteraz sa tu väčšiu jaskyňu nepodarilo nájsť. V ďalšom uvádzame stručný popis niektorých krátkych jaský ň pod chrbátom Plešovice, ktoré zamerali a zdokumentovali členovia oblastnej skupiny v Blatnici pod vedením ručiteľa RNDr.Mittera z MSK. Jaskyňa Remová Naproti Konskému dolu vznikol výrazný skalný žľab až po chrbát Plešovice. V jeho najvyššej časti, pod 15 m vysokou skalnou stenou je výrazný portálový vchod do jaskyne Remová. Je to krátka stráňová jaskyňa, známa z literatúry archeologickými nálezmi. Vykopávky tu urobil profesor Silnický. Vtedy opísaný tvar jaskyne sa výrazne zmenil, pretože kopaním sa odstránil asi 2 m mocný sediment, čím vznikol nový, dovtedy neznámy vchod. Terajší vchod je pod 5-metrovým hranatým portálom, ktorý vznikol ako aj celá jasky ňa mechanickým zvetrávaním na križovaní výrazných zlomových línií a vrstevných plôch. Znížená krátka vstupná chodbi čka má mierny spád do vnútra jaskyne, kde vznikol vä čší priestor. Z neho vybiehajú na sever dve úzke oválne výbežky, ktoré však kon čia slepo. Na západ je rozsiahlejší výbežok so zníženým stropom. Zvrchu sem ústi 6 m vysoký komín, ktorý kanálovitým vchodom pokra čuje na povrch. Týmto najvyššie položeným kanálom sa vchádzalo pôvodne do jaskyne.

Ohraničenie jaskyne je celkove členité. V jaskyni nie je pozorovate ľná žiadna výzdoba, steny sú modelované intenzívnym mechanickým zvetrávaním najmä na zlomoch poruchových línii. Dno jaskyne buduje jemný piesčitý materiál horizontálne zvrstvený. Jednotlivé vrstvy sú farebne dos ť výrazne odlišné. V zadnej časti jaskyne je primiešaný hrubší materiál. Jaskyňu identifikoval J.Feriančik. Bola zameraná a zdokumentovaná d ňa 30.4.1972. Jaskyňa v Úžľabine Asi 50m južne od jaskyne Remová na Plešovici, 30m pod chrbátom (z Gadera) pod skupinou brál je malá stráňová jaskyňa, ktorá dostala pomenovanie Jasky ňa v Úžľabine. Je to najväčšia z viacerých jaskýň v úžľabine oproti Konskému dolu a vznikla pravdepodobne zvetrávaním brekciovitého dolomitu a padaním sutiny po úbočí. Jaskyňa má dve časti, spodnú a hornú. Spodnú časť tvorí nízky a tesný vyvetralý výbežok spod nepravidelného 5m širokého jaskynného portálu. Druhá časť je vo vyvýšenej polohe a za nízkym vchodom je väčší priestor (výška 3m, šírka 7m, d ĺžka 6m) končiaci slepým rozvetveným výbežkom. Členité dno je tvorené horninou a spadnutými balvanmi. Jaskyňa má trochu zvetralú drobnú sintrovú výzdobu. Z hľadiska ďalších objavov sú bezvýznamné. Jaskyňa bola zameraná a zdokumentovaná d ňa 30.4.1972.

Jaskyňa č.1 Jaskyňa vznikla v sivom nezrete ľne vrstevnom vápenci, na začiatku skalného rebra, ktorý oddeľuje amfiteáter dolinky Havranovú od konského dolu, neďaleko jeho začiatku. Dolina je kompaktná, prepustená neur čitými, ťažko merateľnými poruchami. Jaskyňa je krátka, ale dosť výrazná /dĺžka 9m, šírka 3,5m, výška 5,5m/. Sintrovú výzdobu reprezentujú malé výrastky hubovitého sintra na rôznych miestach jaskyne, najmä v zadnej časti. Morfologický sú zaujímavé pologuľovité krátke vyhĺbeniny na stenách a strope jaskyne. Dno je pokryté jemným drobným sutinovým sedimentom s humusovitou prímesou. Evidentné sú stopy mechanického zvetrávania, stopy prúdiacej vody sa nezachovali. Jaskyňa je suchá, priestranná s plochým rovným dnom. Severozápadne od jaskyne vznikol polokrasový útvar – abri – 13/4/2 m. Jaskyňa č.2 Táto malá puklinovitá jasky ňa je situovaná asi 30m nad jaskyňou č.1 a vznikla v tom istom skalnom hrebienku, ktorý odde ľuje Havranovú od ostatnej časti Konského dolu v jeho severnej časti. Jaskyňa vznikla mechanickým a čiastočne chemickým zvetrávaním na výraznej tektonickej ploche /17/271/. Nízky vchod jaskyne pokra čuje “plazivkou“, ktorá však konči slepo v horizontálnom smere. Väčšiu časť vytvára druhá vetva, ktorá strmo stúpa od vchodu smerom k východu. Strop jaskyne je vä čšinou pevný, v zadnej časti výrazne zvrstvený. Dno je

tvorené jemným a drobným sutinovým sedimentom (dolomitickou mú čkou), ktorý tu tvorí mocnú vrstvu, nápadne suchú. Najvýchodnejšia časť jaskyne má už pevné dno. Sintrová výzdoba je zastúpená ve ľmi skromne. Vo vstupnej časti jaskyne steny pokrývajú výrastky drobného sintra. V ostatných častiach jaskyne nachádzame miestami plošné náteky horského mlieka /nickamínek/. Na konci jaskyne presahujú sem korene stromov. Zaujímavosťou jaskyne vedľa hrubej vrstvy suchého dolomitického piesku je aj nápadná vysoká teplota oproti vonkajšiemu ovzdušiu. Počas merania sme zistili v jaskyni 4 netopiere. Obe časti jaskyne smerujú na povrch, preto z hľadiska ďalšieho prieskumu je bezvýznamná. Jaskyňa bola zameraná a zdokumentovaná d ňa 28.4.1972. Jaskyňa Dolná stĺpová Táto jaskyňa leží asi 1km z Gaderskej doliny neďaleko cesty na Tlstú – suchou dolinkou Vápenná. Nachádza sa pod nápadným elipsovitým otvorom. Samotný vchod je však obyčajne zakrytý nápadným lístím, preto je veľmi nenápadný a ťažko zistiteľný. Jaskyňa vznikla v svetlosivých nezrete ľne zvrstvených vápencoch. Tvorí ju jediná ve ľká sieň o rozmeroch 17/12/6 m, ktorá vznikla vo výraznej tektonickej línii. Vrstevnatos ť horniny sa nikde výrazne neprejavuje. Od vstupu dno mierne klesá a ďalej je vodorovná. Je vytvorená drobným zvetralým materiálom a hlinou. Sporadicky sa vyskytujú aj väčšie úlomky horniny. Východnú časť

jaskyne vytvára široký, strmo sklonený puklinový priestor. Jaskyňa je malá, ale významná tvarmi sintrovej výzdoby, ktorá sa sústredila na strop a do najvyššie položených častí jaskyne. Skupina malých kvap ľov vznikla na strope v nižšej časti vstupného kanála, na obvode najvyššie položených častí jaskyne sú väčšie kvaple. Sú to stalagmity, stalaktity a stalagnáty väčšinou bielej alebo sivobielej farby. Kvaple sú zaujímavo nepravidelne zhrubnuté a sformované. Skupina malých kvapľov sa nachádza aj v krátkom črevovitom výbežku v severnej časti jaskyne. Impozantná je skupina štyroch ve ľkých kvapľov približne v strede najvyššieho miesta stropu. Vyrastajú na plochu 4-5 m 2 a každý ma iný smer rastu. Najvyšší z nich je dlhý 1,8 m. Jaskyňa bola zameraná a zdokumentovaná d ňa 29.4.1972. Jaskyňa Horná stĺpová Táto malá jaskyňa sa nachádza v ľavej vetve suchej dolinky Vápenná /Gader/ asi 300 m nad Gaderskou dolinou. Touto dolinkou smeruje aj turistická zna čka na Tlstú /1.374 m.n.m./. Po 1,5 – 2 km sa dolinka rozvetvuje a k jaskyni Horná stĺpová sa odbočuje od značky vpravo. Vystupujeme strmou dolinkou až vidno na pravej strane dolinky v skalnej stene výrazný eliptický otvor. Odtia ľ je vyššie po ľavej strane položený vchod do jaskyne Horná stĺpová. Jaskyňa má dva vchody. Veľký, západný je dobre viditeľný a je prístupný do skalnej rímse. Menší je z južnej strany. Oba vchody

sú voľne prístupné. Celá jaskyňa je dlhá 22 m a a skladá sa y dvoch odlišných a od seba oddelených častí. Prvý väčšiu časť tvorí strmo sklonená, miestami až 5 m vysoká členitá sieň. Dno je väčšinou balvanité, len vyššie je vytvorené hladšie dno z nánosov a kde sa vytvoril aj podlahový sinter. Táto časť je spojená cez malý otvor s druhým, vyššie položeným priestorom. Ten je síce menší, ale pekne zdobený výzdobou z bielej kvapľoviny. Kvaple rôznorodé a mnohotvárne sú väčšinou excentrický vyrastené. Majú bielu farbu a hrudkovitý biely povrch. Dno vyššie položenej časti je spevnené sintrom, ktorý je na niektorých miestach prelomený, pod nim je jemný piesčitý materiál. Dnešné tvary jaskyne sú výsledkom mechanického zvetrávania a chemických účinkov presakujúcej povrchovej vody. Jaskyňa vznikla na jednej povrchovej línii v najspodnejšej zóne svetlosivých strednotriasových vápencov, ktoré budujú časť masívu Tlstej. Jaskyňa bola zameraná a zdokumentovaná d ňa 29.4.1972. Jaskyňa Havranová Tento 100 dlhý jaskynný labyrint vznikol v Havranovej pravostrannej dolinke Konského dolu, asi 280 – 300 m nad dnom Gaderskej doliny. Vrstevné čelá vápencov vystupujú nad podložnými dolomitmi a vytvárajú v celom západnom úbočí Tlstej výrazné bralnaté tvary reliéfu. Jaskyňa je situovaná približne v strede amfiteátru dolinky Havranovej, v tej istej výške ako jasky ňa č.1 a 2 v najspodnejšom z bralnatých radov.

Ústrednou časťou jaskyne je mohutná tunelová vstupná časť dlhá 40m, široká 14m a vysoká až 9m. Smerom dovnútra jaskyne sa znižuje na 2,5m. Steny a strop vstupnej časti sú drsne tvarované. Dno je prevažne hladké, tvorené drobnou sutinou a hlinou, vä čšie balvany sú jediné pod JV stenou. Jaskynne dno smerom do vnútra mierne stúpa. Z tejto časti jaskyne sú otvory do kratších bočných výbežkov. Pod západnou stenou je vchod do zaujímavého, takmer kruhovitého priestoru, priemeru 7-9m, strop je vysoký až 3m. Dno je takmer vodorovné, tvorené jemným ostrohranným drobným sutinovým materiálom. Pod jeho stenou (JV) je úzky, dosť nepohodlný vchod do bočnej časti jaskyne. Strop je vo výške 2m, dno je vyplnené drobnozrnným až strednozrnným sutinovým materiálom. Najdlhší výbežok smeruje zo zadnej časti východným smerom. Dno stúpa a pohodlná chodbi čka sa vetvi na dve časti. V pôvodnom smere pokra čuje asi 6m dlhý výbežok s nízkym stropom, kon čiaci slepo, smerom na východ odbo čuje strmo sklonená nízka a nepohodlná "plazivka" dlhá 20m. Jej dnešná časť je zbytkom pôvodne najrozsiahlejšieho priestoru, ktorý takmer úplne vyplnil sutinový kuže ľ. Voľný ostal len nízky priestor, zatarasené je aj ukončenie. Na povrchu sutinový materiál spevňuje podlahový sinter. Jasky ňa vznikla v svetlom vápenci nezreteľne zvrstvenom. Poruchové línie sú v niektorých miestach výrazné a uplatnili sa pri vzniku jaskynných priestorov, ale ani jedna časť jaskyne nemá typický puklinový charakter. Sedimenty reprezentujú zvetralý autóchtónny materiál jemno - až strednozrnný, vo vstupnej časti zmiešaných

lesným odpadom. Na niektorých miestach sutinu spevňuje podlahový sinter bez významnejších tvarov. Sintrovú výzdobu reprezentujú výrazné náteky drobného sintra a na strope náteky horského mlieka, miestami až suchého. Nápadne veľká je vstupná časť jaskyne, hladké dno, ako aj bočný výklenok pod západnou stenou. Je možné, že jasky ňa bude zaujímavá aj z hľadiska speleoarcheológie. Spracované podľa písomných materiálov oblastnej skupiny SSS č.23 v Blatnici a podľa dokumentácie RNDr. Mittera z MSK.

Z činnosti oblastnej skupiny SSS č.2 v Spišskej Novej Vsi Na začiatku roku pracovali členovia oblastnej skupiny SSS č.2 zo Spišskej Novej Vsi v oblasti kóty Holý kame ň, v miestach, kde sa vyskytujú najmä svetlošedé triasové vápence. Už pri predchádzajúcich pochôdzkach, pri ktorých bola zdokumentovaná priepasť Dubnica sa zistili niektoré povrchové krasové javy, preto javila sa táto oblasť pre ďalší prieskum perspektívou. Z týchto dôvodov sme sa zamerali na túto oblasť. Na hrebeni od kóty Dubnica, smerom ku kóte Holý kameň bola zistená malá jaskyňa o dĺžke 5 m, priemeru 70 cm s úklonom 30 °C na juhozápad. Pri kóte 936 m.n.m je ďalší otvor, ktorý je sprevádzaný po oboch stranách prepadovými ryhami a lievikmi. Tieto javy sú viazané na poruchu SV – SZ smeru. Malá jaskyňa má úklon 35 °C na SV a dĺžku 6m. Na východnej strane Holého kameňa sa nachádza tiež niekoľko menších otvorov, ktoré však z hľadiska ďalšieho prieskumu nemajú väčší význam a nebudú skupinou sledované. Na západnej strane Holého kameňa asi 100 m západne od kóty 1.085 m.n.m bola zistená jaskyňa, ktorá bola preskúmaná v dĺžke 8 m. Asi 200 m od menovanej kóty SSZ smerom bola zistená ďalšia jaskyňa. Obe jaskyne boli predmetom ďalšieho prieskumu. Okrem uvedených jaskýň boli zistené ďalšie otvory v strmých bralách, ktoré však pre

ďalší speleologický prieskum nie sú perspektívne. Jaskyňa Holý kameň Táto jaskyňa, ktorú zistila taktiež naša skupina, sa nachádza na západnom sklone Holého kameňa pod najvyššou skalnou stenou 450 m od kóty Holý kameň 1.104,5 m.n.m. Azimut je 223°. Nachádza sa v nadmorskej výške asi 1.010 m. Jaskyňa je vyvinutá v bielošedých, miestami až šedých orgánogenných vrchnotriasových vápencoch (nor-rét ?). Vápence sú masívne a sú často prestúpené mliečnobielymi kalcitovými žilkami. Taktiež sú bohaté na mikroorganizmy a makofaunu. Sú to predovšetkým korály, machovky, hojne brachiopody a iné. Vápence v oblasti Holého kameňa tvoria synklinálu, os ktorej je orientovaná v smere SV – JZ. Úklon vrstiev je 30° na SZ. Vstupná časť jaskyne je vyvinutá na tektonickej poruche so smerom sklonu 210 °, úklon 30°. Ostatná časť jaskyne na tektonickej poruche smeru sever – juh, úklon 60° na západ. V priečnom profile šírka chodieb niekoľkonásobne presahuje výšku a tvorí tak charakteristický tvar chodby. Podložná stena a dno jaskyne sú bohaté na sintrovú výzdobu. Z niektorých tvarov menujeme aspoň nátekove formy, formy guľovitého tvaru, vodopády, sintrové jazierka. Sinter je miestami hrubokryštalický, biely, niekedy so žltým odtieňom. V najvrchnejšej časti jaskyne je vyvinuté niekoľko stalaktitov o dĺžke 30 cm a v priemere 2 – 10 cm. Na nadložnej stene

sú hojné stopy po korozívnej činnosti podzemnej vody. Všetky prístupné časti jaskyne boli preskúmané a zdokumentované. Celková dĺžka jaskyne je zatiaľ 58 m. V jaskyni okrem portálu sme nezistili žiadne stopy po návštevách ľudí. Ide pravdepodobne o dosiaľ neznámu a nepopísanú jasky ňu.

Petr Hipman : Jaskyňa Benšová a Motýlia jakyňa V tejto stati podávam stručný popis dvoch jaskýň, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Liptovského Jána v Jánskej doline v oblasti Krasovej hole. Obidve lokality boli preskúmané v rámci činnosti oblastnej skupiny SSS č.14 Zvolen. Ide o jaskyňu Benšová, ktorá bola známa už dlhšiu dobu a Motýliu jaskyňu, ktorá bola prvykrát preskúmaná a spracovaná členmi našej skupiny. Jaskyňa Benšová Nachádza sa v oblasti Krakovej hole na SZ pod hrebeňom Na Predných. Nadmorská výška vchodu jaskyne je 1.370 m.n.m. Dvojitý vchod do jaskyne je vysoký len 1 m a nachádza sa pod malou skalou, ale pre neprehľadný terén sa ťažko hľadá. Celá jaskyňa je v podstate dvakrát zalomená chodba, ktorá sleduje zhruba smer V, len v zalomenej časti je smer J. Výška chodby je 2 m, miestami až 6 m. Šírka je 1-3 m a ma vodorovný alebo mierne klesajúci charakter. Len u vchodu je prudko klesajúce dno po suťovom kuželi. Okrem toho v približne polovice dĺžky je treba prekonať 4 m vysoký zával. Na konci jaskyne dno chodby opäť stúpa po suťovom kuželi k závalu a pokračuje pravdepodobne až a povrch. Jaskyňa prechádza naprieč hrebeňom a podľa predbežného merania je koncový bod jaskyne asi 20 m pod povrchom. Celková dĺžka jaskyne je 82 m. Chodby jaskyne sú vytvorené na medzivrstevných škárach po smere vrstevníc a je založená v prevažnej miere na poruche

smeru Z-V. Po korozívnom pôsobení atmosferických vôd došlo k ďalšiemu rozširovaniu chodieb eróziou neznámeho vodného toku, podobne ako v jaskyniach Starý hrad a Záskočie. O existencii vodného toku svedčia aj sedimenty u stropu vo výške 2-3 m nad dnešným dnom. Jaskyňa Benšová bola známa pravdepodobne už dlhšiu dobu medzi lesníkmi a na blízkom salaši na Predných. Jaskyňu uvádza A.Droppa v Krásach Slovenska roč. 1971/č.6, str. 263 v súpise jaskýň Jánskej doliny tiež pod názvom Benšová a St. Šrol v Slovenskom krase roč. III str. 156 pod názvom jaskyňa Na Prednom. Potreba spracovania tejto jaskyne vyvstala pri revízii v archíve MSK. Motýlia jaskyňa Táto jaskyňa sa nachádza taktiež v oblasti Krakovej hole na južnej strane skalného hrebeňa, ktorý z kóty Kopa smeruje na V. Nadmorská výška vchodu je 1.351 m.n.m. Napriek tomu, že jaskyňa má tri vchody, veľmi ťažko sa hľadá, lebo všetky sú skryté v skalnej stene južnej expozície. Výška jednotlivých vchodov je 0,5 – 1 m a šírka 0,6 – 2 m. Všetky tri vstupné otvory sa však spoja 5 m do vchodu a odtiaľ pokračuje už len jedna chodba, ktorá pokračuje asi 8 m vodorovne a odtiaľ pomerne prudko klesá až k hlinitému ukončeniu jaskyne. Výška chodieb je preleziteľná, miestami dosahuje výšky až 7m. Šírka chodby je 62 cm až 2,5 m. Celková dĺžka jaskyne je 42 m. Jaskyňa je pravdepodobne korozívneho pôvodu. Pri rýchlo postupujúcej denudácii sa zachovala len časť jaskyne. Jaskyňu objavil dňa 24.7.1971 pri povrchovom prieskume člen našej skupiny I. Štefanovský.

Aktuality Prieskum v Slovenskom Krase Osemčlenná skupina poľských jaskyniarov z Gliwíc navštívila začiatkom mája Slovenský kras. Spolu s niektorými členmi oblastnej skupiny SSS č.4 v Rožňave zostúpili okrem iného do priepasti Barazdaláš, kde strávili deň a noc. Preskúmali jednotlivé poschodia tejto hlbokej priepasti. Na rozlú čke pri táboraku pri Gombaseckej jaskyni vymenili si skúsenosti v technike zliezania priepastí. Poľskí jaskyniari pozvali svojich rožňavských kolegov na spoločný výskum do Poľských Tatier v jeseni tohto roku. Po ľskí jaskyniari sa zúčastnili aj na celoslovenskom zraze horolezcov v známej Zádielskej doline. Ďalšia skupina navštívila Slovenský kras a to počas veľkonočných prázdnin. Šestnásť členov pražskej skupiny Krasovej sekcie Zväzu pre ochranu prírody a krajiny zostúpili do tretej najhlbšej priepasti Československa – do Veľkej Bikfy v severnej časti Silickej planiny. Akcia sa konala v znamení kondičných príprav a vyskúšaní technických zariadení na pripravovanú expedíciu k známej 400 m hlbokej sopke Cotopaxi v Andách v Južnej Amerike. Pri zliezani tejto – 144m hlbokej priepasti jaskyniari opustili od tradi čného inštalovania vrátok a povrazových rebríkov. Kolmé úseky zlanovali a na výstupv celom priebehu použili novú techniku – maply. Skrátili tak dobu trvania podobnej akcie z optimálnych dvoch týždňov na jeden deň.

Ďalšie objavy v Moravskom krase K významným a veľkolepím objavom v Amatérskej jaskyni v Moravskom krase pribúdajú ďalšie objavy, Profesionárna jaskyniarska skupina Moravského krasu pod vedením Zd.Šerebla prenikla cez závrt č.4 v priestore Hedvábne severne od Macochy do novej priepasti a dosiahla podzemného toku Punkvy. Hĺbka novej priepasti je – 132m a tak vedľa Macochy (- 138m ) je druhou najhlbšou priepasťou Moravského krasu. Rozsiahle vodorové chodby však nemohli by ť preskúmané pre vysoký stav vody. Vo výskume sa bude pokračovať. Tento významný objav znamená ďalší krok k odhaleniu zatia ľ neznámych priestorov v blízkosti Macochy. Rekord v hĺbke bulharských priepastí Trojanský jaskyniarsky klub v Bulharsku úspešne ukončil výpravu do jakyne Rajčova dupka v oblasti Trojasnkého Balkánu. Po odstránení sutiny v úzkej štrbine bolo objavené nové pokračovanie do hlbiny. Bolo objavené podzemné koryto rieky, ktoré v hĺbke –198m sa spojilo s inou podzemnou riekou. Odtiaľ spoločne postupuje peknou vyzdobenou galériou do vä čšej hĺbky. Bulharskí jaskyniari dosiahli pri prieskume novú hĺbku –132m. Táto hĺbka prevyšuje dosiaľ najhlbšiu priepasť Bulharska – Kotelski lednik o 110m. Sprístupňujú uralskú ľadovú jaskyňu Neďaleko uralského mesta Kungury boli zahájene projekčné a stavebné práce pre sprístupnenie ľadovej jaskyne. Do jaskyne,

ktorá bola už predtým známa a navštevovaná sa vyrazí nový umelý tunel. Otvorí sa tak pre návštevníkov vyše 3km úsek tejto známej ľadovej jaskyne. Nové kosterné nálezy v Koněpruských jaskyniach Koněpruské jaskyne – najväčšia jaskyňa v Čechách sa preslávila svojimi kosternými nálezmi už aj v minulosti. Výskum pred 20. rokmi odhalil v najväčšom priestore jaskyne v Proškovom dóme lebku srstnatého nosorožca, kostru vlka, hyeny, bizóna a k najznámejším nálezom patrili zvyšky kostry a čeľusti človeka okolo 70 000 rokov starého – Homo sapiens – fossilis s kamennými nástrojmi. Minulého roku obnovili pracovníci geologického oddelenia Okresného múzea v Beroune tento výskum. Výrazne výsledky dosiahli v novoobjavenej časti pod severným komínom Proškova dómu. Už prvý predbežný povrchový výskum dna odhalil zuby a končatinové kosti a spodnú čeľusť jaskynného medveďa ako aj kosti zatiaľ neurčených zvierat. Vo výskume tejto hodnotnej lokality sa bude pokra čovať. Koncert na dne Macochy Neobvyklou novinkou prekvapili návštevníkov v Moravskom krase. Vedenie Moravského krasu po prvé usporiadalo slávnostný koncert priamo na dne osvetlenej priepasti Macocha. Vedľa koncertu dychovej hudby z Brna obzvlášť dobre vynikala štvorica pozaunistov, ktorí mali pre prednes vynikajúce akustické podmienky priepasti.

Turistické atrakcie v Aggteleku Za účelom zvýšenia návštevnosti jaskyne Aggtelek v Maďarsku, ktorá je ročne okolo 150 tisíc osôb, zahájili už aj v minulých rokoch naši susedia modernizáciu a výstavbu nových zariadení. Moderne vybavený hotel a upravený vstupný areál už aj v minulých rokoch slúžili verejnosti. V sú časnej dobe odovzdali do prevádzky novú budovu colnej a pasovej kontroly, aby sa jasky ňa dala pohodlne navštíviť od jaskyne Domica. Veľkým tempom pokračuje aj výstavba ciest na povrchu i v jaskyni a rekonštrukcia podzemných priestorov. K novinkám bude patriť fínska fauna, ktorá sa buduje v tzv. Chodbe netopierov. Poľskí jaskyniari do pohoria Atlas Skupina poľských jaskyniarov – horolezcov organizuje na tento rok speleologickú výpravu do pohoria Atlas v Alžíri. Cie ľom ich výpravy sú jaskyne a priepasti Atlasu, najmä však priepasť Anou Boussouil v horskom pásme Djurdjura. Táto priepas ť s hĺbkou – 539m je najhlbšou priepas ťou afrického kontinentu a je zároveň na 17. mieste v tabuľke svetových priepastí. Jaskyniari budú testovať a skúšať rôzne materiály a dopravné zariadenia poľskej výroby v ťažkých podmienkach Sahary pri ceste na málo známu a málo prechádzanú krasovú planinu v oblasti Južnej Sahary – Hoggar.

Prírastky speleologickej knižnice MSK marec – máj 1972 ČSSR Sborník Československé společnosti zeměpisné, č.1/1972 Věstník UUG, č.2,3/1972 Časopis pro mineralogii a geologii, č.1/1972 Krásy Slovesnka, č.4,5,6/1972 Ochrana prírody, č.10/1971, č.1,2/1972 Archeologické rozhledy, č.2,3,/1972 Slovesnká archeológia, XIX – 2/1971 Hruška, J. : Geologická informatika Geologická bibliografie Spravodaj Slovesnký raj, č.1,2,3/1971 Problémy geografického výskumu Pályi, Gy. : Výskum farebných stalaktitov a ich povrchov (II), niektoré krasovohydrologické aspekty vzniku zafarbení v jaskyniach – preklad Trimmel, H. : prirodzený rozpad horniny – preklad Bernasconi, R. : Štvrtý príspevok k štúdiu mondmilchu /nickamínek/ – preklad Geologické práce – Správy 57 Rada geologicko-geografická, č.7/1971 BULHARSKO Priroda, č.1,2/1972 FRANCÚZSKO Société spéleogique et préhistorique de Bordeaux, t.XX – XXI

GRÉCKO Bulletin trimestriel de la Société Spléleogique de Gréce, č.3,4/1971 JUHOSLÁVIA Bilten jamarsko sekci je “Železni čar“, č.10 Glasnik Prirodnačkoj muzeja v Beograde, č.24,25,26 Krš Jugoslavije, č.7/1971-1972 Fragmenta Balcanica, č.12-20/1970,č.1-17/1971 Acta Musei Macedonici Scientiarium Naturalium, č.2-5/1971 NDR Neue Museumskunde, č.2/1972 Zoologische Abhandlungen, Band 30/1969 Archiv fur Naturschutz und Landschafttorschung, č.3/1971 Mitteilungsblatt “Der Hohlenforscher“, Heft 2/1971, č.2/1972 NSR Natur und Heimat, č.1/1972 Natur und Museum, č.3,4,5/1972 Mitteilungen des Verbandes Deutscher Hohlen und Karstforscher, č.4/1972 POĽSKO Acta archaeologica carpatica, č. 2/169/70 Prace Muzeum Ziemi, č. 19 Bursztyn baltycki w piesmennictve polskim 1534-1967 Kwartalnik geologiczny, 1/972 Rocznik Polskiego towarystwa geologicznego, č.3,4,/1971

Kuczyňski, M : Czelusc Kotarba – Starkel / Holocene morphogenetic altitudinal Zones in the Carpathians Prace geograficzne, zeszyt 29/1971 Dynowska, I. : Typy rezimov w Polsce Jelonek , A. : Regiony demograficzne Polski. RAKÚSKO Die Höhle, č. 1/1972 Wissenschaftliche Beihefte zur Zeitschrift „Die Höhle, č. 12, 21/1969, č. 16/1971 Mitteilungen der Abteilung für Geologie, Paleantologie, und Bergbau, č. 32/1972 Trimmel H. : Internationale Bibliographie für Späeleologie, Jahr 1950 až 1954 Kyrle, G. : Die Höhlen der Onsel Capri RUMUNSKO Gascetcu, P. : Lucurile Spéleólogie, t.X/1972

din Romania

ŠVÉDSKO Grottan, č. 1,2/1972

ZSSR Peščeri, výpusk 8-9/1970 Zapiski Leningad.ordena Lenina, Tom LXI, LXII Uslovia obrazovania i zakono mernosti razmoščenia poleznych iskopajemych USA Bulletin of the NSS, č. 1,2,3,/1970, č.4/1971 Caves and Karst, č. 5,6/1971 NSS, č.7/1971, č. 1,2,3/1972 Natural History, č.1,2,3,4/1972

ORGANIZAČNÉ SPRÁVY Do pozornosti všetkým členom SSS ! S potešením konštatujeme, že jaskyniari v jednotlivých skupinách vyvíjajú čoraz väčšiu činnosť v teréne a hromadí sa dokumentačný materiál z jaskýň. V poslednej dobe však rastie záujem niektorých skupín navštevovať alebo pracovať v rajónoch iných oblastných skupín. Aby nedochádzalo k prípadným nedorumeniam medzi skupinami a aby sa predišlo nezdravej rivalite na tej istej lokalite, upozorňujeme vedúcich oblastných skupím, aby každý priesku,, ktorý chce skupina uskutočniť mimo územia vlastného záujmového rajónu nahlásili a prejednali dopredu s vedúcim tej skupiny, kam chcú ísť. Kópiu korešpodencie alebo alebo zápisnice je nutné da ť na vedomie do MSK. Ak sú takéto akcie čiste súkromného rázu, alebo výletu, nežiadajte od MSK preplatenie vzniklých nákladov. Upozor ňujeme všetkých členov SSS, že MSK bude hradi ť len výdavky tých akcií, ktoré boli v ro čnom pláne dopredu naplánované a odsúhlasené v MSK. Ostatné neplánované akcie nemôžu by ť ani odsúhlsené ani doporu čené a členovia na týchto akciách nie sú ani poistení. Táto zásada je nakoniec zakotvená aj v stanovách SSS. Prosíme vedúcich oblastných skupín, aby dodržali tieto zásady pri návšteve v cudzom rajóne a rešpektovali plánovanos ť akcií Redakcia

O expedícii do Bulharska 22-členná skupina jaskyniarov SSS navštívila v septembri t.r. krasové oblasti Bulharska. V rámci tejto expedície navštívila skupina štyri významné krasové oblasti ( Čepeláre, pohorie Rodopa, Trojan, Kotel), ďalej pohorie Stará planina a pobrežie Čierneho mora s malými abráznymi jasky ňami. Podrobnú správu z tejto zaujímavej cesty uvedieme po spracovaní materiálov pravdepodobne v Spravodaji SSS č.1/1973 Počas cesty dostalo sa skupine všade srdečného prijatia našich bulharských priateľov. Bulharskí jaskyniari prejavili živý záujem o spoluprácu s jaskyniarmi na Slovensku. So spoluprácou súhlasí a podporuje bulharský turistický zväz VTS, ktorý na rozdiel od nás riadi činnosť celej bulharskej speleológie. Spoluprácu vidíme v nadviazaní praktických kontaktov a konkrétnej spolupráce našich oblastných skupín so skupinami v jednotlivých krasových oblastiach Bulharska. Sprostredkovanie spolupráce pod ľa uzavretej dohody sa však musí dia ť cez centrálne inštitúcie (MSK – SSS na strane našej a BTS na strane bulharskej), ktoré by zároveň pomáhali aj pri riešení odborných otázok a usmerňovali prekonanie obojstranných problémov pri organizovaní terénnych akcií. Ku konkretizácii spolupráce a prvej výmene skupín vy mohlo dôjsť už na budúci rok. Preto žiadame oblastné skupiny, ktoré majú záujem o bližšiu spoluprácu s bulharskými skupinami jaskyniarov, aby svoj zámer oznámili do Liptovského Mikuláša a prejednali možnosti a formy spolupráce.

Obsah

Správa o jaskyniarskom týždni SSS Slovenský kras 1972.....................3 Jaskyne Gaderskej a Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre...................10 Z činnosti oblastnej skupiny SSS č.2 v Spišskej Novej Vsi...............25 Jaskyňa Benšová a Motýlia jasky ňa......28 Aktuality zo sveta..................................32 Prírastky speleologickej knižnice MSK za mesiace marec – máj 1972........36 Do pozornosti všetkým členom SSS ! ....39 O expedícií do Bulharska...............40 Obsah..................................41

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spolo čnosti Liptovský Mikuláš Č.3/72 Vydalo Múzeum slovenského krasu, Liptovský Mikuláš v rámci vnútroústavných informácií pre spolupracovníkov v náklade 600 kusov Tlač: Tlačiarne SNP, Liptovský Mikuláš Do elektronickej formy previedla štud. UPJŠ Kopnická