Spravodaj sss 1979 1

SPRSVODSJ

SLOVENSOEJ SPELEOLOGICOEJ SPOLOÄŒNOSTI

SPRSVODSJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský M ikuláš

Č íslo 1 1979

Vydalo Múzeum slovenského krasu Liptovský M ikuláš

R ed akčn á r a d a :

PhDr. Juraj B árta CSc. PhM r. Š tefan R oda R N D r. D ušan Oubíny CSc. Ing. P eter Š tefan č a In g. Ján S lan čík

Výkonný re d a k to r:

Ing. M ik u lá š Erdôs

Zo dp ovedný red a kto r:

S lfo n z C hovan, ria d ite ľ M S O

G ra fic k á ú p ra v a :

Ján M o č ilia k

SLOVENSOÉ MÚZEOM OCHRSNY PRÍRODY S JSSOYNISRSTVS LIPTOV? v ^ W LSŽ _

P re d kla d á m e prvé to h to ro č n é číslo S p ra vo d a ja SSS. V úvodnej časti u ve re jň u je m e správu o čin n o s ti Slovenskej s p e le o lo g ic k e j sp o lo čn o sti za rok 1978, ktorú zostavil ta jo m n ík Ing. Jozef H la ­ váč. V správe sa h o d n o tí celková činn osť SSS, je j ria d ia c ic h z lo ­ žiek a ko a j činn osť je d n o tliv ý c h o blastných skupín a ich výsledky, d o s ia h n u té pri s p e le o lo g icko m prieskum e.

S j d ru hý príspevok p rip ra v il ta jo m n ík SSS Ing. Jozef H laváč.

V príspevku sa vra cia k h o d n o te n iu o d b o rn é h o ško le nia člen ov SSS, kto ré sa u sku to čn ilo v novem bri 1978 v D em änovskej d o lin e . Š ko len ie za be zpe čova lo MSK a O S Liptovský M ik u lá š a b o lo ve­ nované p ro b le m a tik e krasovej h y d ro ló g ie pod heslom V oda a kras.

Koncom m in u lé h o roku b o la v Prahe založená, po d lh o d o b ý c h p ríp ra vá ch , o rg a n iz á c ia d o b ro v o ľn é h o jaskyn iarstva v českých ze­ m iach — Č eská sp e le o lo g ic k á sp oločn osť. O p rie b e h u roko van ia, o novozvolenom ve de ní S p olo čno sti a o je j p ro g ra m o ve j n á p ln i p o je d n á va tre tí príspevok.

D v o jic a rožňavských a u to ro v Ing. Lad isla v R ajm an a PhM r. Š te­ fa n Roda p re d k la d a jú v tip n ú úpravu banských a kum ulá torových lá m p tak, a by sa m oh li o tvá ra ť a n a b íja ť a j m im o š p e c ia liz o v a ­ ných banských la m p á rn í. Ď a lš ie príspevky p o je d n á v a jú o cestách d o z a h ra n ič ia . S kupina nie koľkých ja skyn ia ro v SSS b o la v le te 1978 na ceste po F ra n ­ cúzsku, a b y sa p ra kticky o b o z n á m ila s o b la sťo u Sam oens v Savoyských S lp á c h a s prostredím p rie p a s ti Jean B ernard (-1 2 9 8 m), kam b o la n a p lá n o v a n á zim ná e xp e d ícia SSS. C estou n avštívili a j n ie k to ré krasové o b la s ti vo Francúzsku, Švajčiarsku a Rakúsku. V m in ulo m čísle S p ra vo d a ja SSS opísa l náš stály p ri­ s p ie v a te ľ R N Dr. Z d e n ko H och m u th tú to cestu a priesku m né p rá ­ ce vo francúzskom ve rtiká ln o m systéme D e n t de C ro lle s, v d ne š­ nom čísle n a d vä zu je na to ď a lším príspevkom o prieskum e v Ra­ kúskych S lp á c h pod názvom T e n n e n g e b irg e ’78.

3

O výsledkoch výpravy d o krasových o b la s tí v ju h o z á p a d n o m Ru­ m unsku píše častý p riesku m ník krasu v Rum unsku, člen O S č. 22 Č a ch tice , M a rtin Sluka. P rip o jil a j krátku správu o p rie b e h u ja skyn ia rske h o zrazu S p eo sp ort ’78, ktorý tra d ič n e u s p o ra d ú v a jú rum unskí ja s k y n ia ri každý rok.

S na záver o p ä ť uvádzam e sp e le o lo g ic k é a k tu a lity z ce lé h o sve­ ta a p ríra stky s p e le o lo g ic k e j kn ižn ice M SK v Liptovskom M ik u lá š i za rok 1978.

Redakcia

4

SPRÁVS O Č IN N O S T I SLOVENSOEJ SPELEOLOGICOEJ L O Č N O S T I ZS ROO 1978

SPO­

Slovenská sp e le o lo g ická sp oločn osť ako je d n o tn é združenie d o ­ b ro voľných zá ujem co v a p ro fe sio n á ln ych p ra covn íko v všetkých s p e le o lo g ických d is c ip lín vykonávala a j v u p lyn u lo m roku 1978, v sú la d e s p o tre b a m i a p o žia d a vka m i MSK, p ra ktický s p e le o lo g ic ­ ký výskum a prieskum na území Slovenska. S p o lu p ra c o v a la pri o chran e, re g is trá c ii a d o ku m e n tá c ii krasových ja v o v a v n e p o ­ slednom rad e o d b o rn e u sm erňovala zá ujem cov o s p e le o ló g iu . Č in n o sť S p o lo čn o sti sa ria d ila schváleným p lá n o m p rá ce na je d ­ n o ro č n é o b d o b ie , ktorý vychádza z uznesenia III. V a ln é h o zh ro ­ m aždenia SSS. Činnosť Predsedníctva SSS P redsedníctvo u sku to čn ilo v u p lyn u lo m roku p äť ria d n ych z a sa d ­ n u tí a je d n o rozšírené za sa d n u tie o ve dú cich o bla stn ých skupín.

F ebruárové z a s a d n u tie p re ro ko va lo správu o čin n o s ti za rok 1977 a súčasne sch v á lilo p lá n p rá ce SSS na rok 1978. V p rie b e h u roka okrem bežnej ria d ia c e j čin n o s ti sa P redsedníctvo z a o b e ra lo a j závažnejším i ú lo h a m i, kto ré v konečnom h o d n o te n í p risp e li k ď a lš ie m u rozvoju jaskyn iarstva na Slovensku. Takto bol schvá­ lený fin a n č n ý rozp oče t SSS na rok 1978, schválené sm ernice pre užívanie, prevádzku a údržbu m otorových vo zid iel v užívaní SSS, vyslovil sa súhlas s u sp o ria d a n ím p o litic k o -o d b o rn é h o ško le nia č le n o v v D em änovskej d o lin e , sch válil sa e d ičn ý p lá n na rok 1979, v ktorom je za h rn u té a j zostavenie p u b lik á c ie Praktická s p e le o ló g ia , o d s ú h la s ilo sa konečné vyú čtova nie fin a n č n ý c h p ro ­ stried kov poskytnutých na re a liz á c iu e xp e d ície In d ia Sri Lanka '77. P redsedníctvo sa z a o b e ra lo p a sivito u o bla stn ých skupín Brez­ no, Terchová, B ra tisla va , Jedľové K o sto ľa ny a Plavecké P o d h ra ­ d ie s výzvou k ich väčšej a ktivite , sch v á lilo p lá n za hran ičných ciest a d o m á cich p o d u ja tí so z a h ra n ičn o u účasťou na rok 1979 a z o b ra lo na ve do m ie zm enu c ie ľa za h ra n ič n e j cesty d o F ra n ­

5

cúzska našich s p e le o a lp in is to v do p rie p a s ti Jean B ernard. P red­ sedníctvo o d v o la lo z fu n k c ie predsedu kom isie pre š tu d ijn é a ve­ decké styky so za hran ičím M ilo ša G re is e la a d o ča sn e d o fu n k c ie m enovalo Ing. Jozefa H la vá ča . D ecem brové za s a d n u tie p re ro ­ kovalo návrh ko n ce p cie čin n o s ti SSS na 7. 5RP s výh ľa d o m d o roku 2000 a s ta n o vilo p ro g ra m osláv 30. výročia vzniku SSS. Činnosť odborných komisií O d b o rn é kom isie vykonávajú činn osť v sú la d e s p o tre b a m i a p o ­ žiad avka m i p redsedníctva SSS, vs tú p ili do d ru h é h o roku svojej existencie. V e ľm i d o b re a s úspešným i výsledkam i p rá c e sa p re ­ ze ntu je n ajm ä kom isia pre sp e le o lo g ickú d o k u m e n tá c iu . O krem to ho , že uvie dla d o praxe p ra covn é územ ia všetkých o blastných skupín a je d n o tn ý te ch n ický denník, m eto dicky spracováva m a te ­ riá ly k zavedeniu je d n o tn é h o systému číslo va n ia jaskýň, návrh sm erníc pre vyhotovenie m eračskej d o ku m e n tá c ie a zásady pre tvorbu názvov jaskýň a ich častí. K om isia pre jaskyn iarsku z á ­ ch ra n n ú službu a bezpečnosť p rá ce vyp ra cova la zoznam m a te ­ riá lu a výstroja, kto ré ho p o d s ta tn á časť je za kúp en á, resp. vy­ hotovená, čím sa vytvo rili prvé re á ln e p re d p o k la d y na z ria d e n ie Jaskyniarskej z á ch ra n n e j služby. Za a siste n cie č le n o v H orskej služby sa v a p ríli u sku to čn ilo tro jd ň o v é ško le nie vytypovaných člen ov záchranných družstiev v D em änovskej d o lin e , kto ré ich p re d u rč u je k výkonu zá ch ra n n e j služby.

Kom isia pre p e d a g o g ickú s p e le o ló g iu a výchovu p re p ra c o v a la návrh na zostavenie p u b lik á c ie P raktická s p e le o ló g ia a tú to z a ­ ra d ili do e d ičn é h o p lá n u SSJ. M e to d icky s p o lu p ra c o v a la na zo­ stavení p ro g ra m u p o litic k o -o d b o rn é h o ško le n ia a vyp ra cova la návrh p ro g ra m u osláv 30. výročia vzniku SSS. Kom isia pre o c h ra ­ nu vyp ra cova la o d b o rn o -m e to d ic k é pokyny na za bezpečenie o chran y príro dn ých výtvorov - jaskýň a vzor vyko ná van ia revízie C hP V -jaskýň, na zá kla d e kto ré ho v s p o lu p rá c i s o blastným i sku­ p in a m i b o li vyp ra cova né prvé správy. Kom isia pre a p lik o v a n ý sp e ­ le o lo g ický výskum a prieskum sa za o b e ra la p ro b le m a tik o u o d ­ b o rn é h o ručite ľstva v sku piná ch a m eto dicky u sm erňovala a p li­ kovaný prieskum , rea lizo van ý v Brzotínskej vyvieračke v S loven­ skom krase a v jaskyn i p ri L itm anovej.

6

Činnosť oblastných skupín SSS P raktický s p e le o lo g ický prieskum vykonávajú o b la s tn é skupiny a v roku 1978 d o s ia h li n asled ovn é výsledky: O b lastn á skupina O O ŠICE-JSSOV Pracovné územ ie skupiny tvo rí časť Slovenského krasu a krasové územ ia severozá pa dn e od Košíc. Prieskum lo k a lity T eplica^sa pre vysoký stav vody o rie n to va l na o d s trá n e n ie nánosov, čím sa um ožní p rístup p o tá p a č o v k vodným sifónom v b u d ú cn o sti. Pre p o tre b y MSK sa re a lizo va lo zm a p o va n ie p rie sto ro v v o b la s ti Sifó n o v e j siene v Jasovskej jaskyn i. Jaskyňu K am enná p ivn ica vy­ č is tili čle n o via m im o p lá n u a vo veľm i krátkom čase tú to a j uza­ tv o rili. Súčasne sa skúm ala m ožnosť ako d o s ia h n u ť s p o jito sť m edzi ja skyň a m i Jasovská a K am enná p ivn ica. V sú čin no sti s vy­ sunutým pracoviskom MSK v K ošiciach u sk u to č n ili ja sk y n ia ri prieskum krasových ja vo v v o ko lí Kojšova, M u ro v a n e j a Č ervenej skaly, Ružína a Šivca, kde d o h ro m a d y o b ja v ili, v y h lo d a li a zd ok u m e n to va li 29 krasových javov. Pre p otreb y IG H P n. p. Ž ilin a p oskytli ja s k y n ia ri pom oc p ri fa rb ia c ic h pokusoch v p rie p a s tia c h M a lá Ž o m b o j a Z vonica.

V p rie b e h u roka u s p o ria d a li pre štu de ntov VST v Košiciach^ tri pre dn ášky so s p e le o lo g ic k o u te m a tiko u a o o ch ra n e prírody. V rá m ­ ci skupiny u ro b ili n ie k o ľk o besied pre zá ujem co v o vstup do ra ­ d ov č le n o v SSS. O b lastn á skupina SPIŠSOÁ N O V Á VES Jaskyniari sa o rie n to v a li n a jm ä na výskum, prieskum a o ch ra n u S tra te nske j jaskyne v Slovenskom ra ji. V a p ríli u ro b ili fa rb ia c i pokus a ktívn eh o to ku v D óm e zlom ísk s c ie lo m š tú d ia h y d ro lo ­ gických p om erov v jaskyn i. Prieskum om o b ja v ili ď a lš ie priestory, kto ré b o li ih n e ď zam erané. V dôsled ku p oško d e n ia výzdoby sa u s k u to čn ila vým ena uzáveru d o S tra te nske j jaskyne. V a u g u ste sa z ú č a s tn ilo 9 čle n o v sku piny exkurzie do krasových o b la s tí R um un­ ska s cie ľo m získať nové poznatky o krase a tie to p o stu p n e u p la t­ ňovať v ď a lš e j čin n o s ti. V K o n ia ro ve j jaskyni b o lo objave ných a z d okum entovaných ď a lš íc h 140 m c h o d ie b . O rie n ta č n ý a rc h e o lo ­ g ický prieskum sa u sku to čn il v B ielej, K lá štorn ej, Ružovej a P ar­ tizá n ske j jaskyn i. Pre čle n o v SZOPK b o la u s p o ria d a n á v Sp. N ovej Vsi p re dn áška o g e o ló g ii a g e o m o rfo ló g ii Slovenského

7

ra ja . Č le n o via sku piny b o li hlavným i o rg a n iz á to rm i sem inára P oužitie m etód a p lik o v a n e j geofyziky v p rieskum e krasu a spele o ló g ii u s p o ria d a n é h o p o b o čko u SVTS p ri U rá no vo m priem ysle, závod 9.

O blastná skupina R O ŽŇ S V S V zmysle p lá n u p ra c o v a li ja s k y n ia ri v p riesku m e krasových javo v Slovenského kra su : vyvieračka H u č ia c a , K rásnohorská jaskyň a, vyvieračka V ízavat v Z á d ie lske j d o lin e , H rušovská vyvieračka a Povodňová vyvieračka v H á jske j d o lin e . O s o b itn ú pozornosť si zaslúžia p rá ce vykonané p ri priesku m e a sondáži vyvieračky V í­ zavat, kde b o lo prem iestnených n ie k o ľk o tisíc m3 suťového m a ­ te riá lu , čím sa za bu do van ím 6 m d lh e j štô ln e vytvorili p od m ie nky na ď a lš í prieskum . N a jvä čší o b ja v v čin n o s ti SSS v roku 1978 za zna m e na li ja s k y n ia ri R óbert Boroš a Tom áš Lázár. D ňa 10. 5.

1978 p re n ik li po o d strá n e n í sute je d n o u z puklín v blízkosti a k tív ­ neho toku H rušovskej vyvieračky (Eveteš) d o podzem ných p rie s to ­ rov. N asledovným prieskum om b o lo objave ných 700 m ch o d ie b , m iestam i s b o h a to u sintrovou výzdobou a s e xcentrickým i k v a p ­ ľa m i. Č le n o via skupiny u s p o ria d a li dve besedy a p re dn ášku o s p e le o ló g ii pre štu de ntov VST v K ošiciach a SEŠ v Rožňave s p o č ­ tom 250 účastníkov. Súčasne sa p o d ie la li na p rá c i pre dse dn íctva , o rg a n izo va n í e xp e d ície Jean Bernard a vytvá ra ní JZS. O blastná skupina SPIŠSOÁ BELÁ S ku pin a vykonáva p ra ktický sp e le o lo g ický prieskum na území TS N S P -u vo Vysokých a B elianskych T atrá ch. V ja skyn i Javorinka sa u ro b ili fa rb ia c e skúšky a ktívn eh o to ku, kto ré p o tv rd ili sp o jito s ť s vyvieračkam i v Javorovej d o lin e . V dĺžke 430 m sa zam eral p o ­ lygónový ťah po povrchu, s p á ja jú c i vchody jaskýň Suchá d ie ra , M okrá d ie ra , vyvieračiek a a ktívn eh o p o n o ru ja skyn e Javorinka v Javorovej d o lin e . N a lo k a lite Tristarska p rie p a s ť sa u sku to čn il ď a lš í zostup, ktorým sa d o s ia h lo d n o v h ĺb k e - 1 3 5 m s m ožnos­ ťou p o kra čo va n ia . V rám ci o ch ra n y u ro b ili č le n o via revíziu C H PV Belanská jaskyňa. V jaskyn i H lin y d o p ln ili to p o g ra fic k é m eran ia, g e o lo g ickú , te kto n ickú a fo to d o k u m e n tá c iu . N a p o ž ia d a n ie O P aS v S tarej Ľubovni sa u sku to čn ilo p o d ľa p ro je k tu šesť prieskum ných a k c ií zam eraných na ko m p le xn é s p ra co va n ie v O strých skalách pri L itm anovej. Pre štu de ntov gym názia v P o p ra d e z o rg a n izo va li

8

ja s k y n ia ri p re dn ášku o s p e le o ló g ii sp ojen ú s p re m ie tan ím d ia p o ­ zitívov.

O b lastn á skupina ŠSFÁRIOOVO S ku pin a p ra c o v a la na územ í S tárňa nské h o krasu. Tu u sku to čn ili ja s k y n ia ri 31 pracovných a kcií. Č ia sto čn ý úspech d o s ia h li na lo ­ k a lite P uklina, kde o b ja v ili 30 m nových p riestorov, čím zvýšili n á ­ d ej na p re n ik n u tie k aktívnem u to ku záujm ového územ ia. N a p o ­ ž ia d a n ie p re dse dn íctva SSS sa zú ča stn ilo 5 č le n o v prieskum u Snežnej ja m y v Poľsku. Ú lo h o u a kcie b o lo p re ko n a ť koncový s i­ fó n p rie p a s ti, čo sa pre n e p ria zn ivé p o ča sie n e p o d a rilo . Č le n o via sa svojou a k tiv ito u p o d ie la li na p rá ci tro ch krúžkov m ladých jaskyn ia ro v, vytvorených p ri O D P M v Rimavskej S obote a Š a fá ­ rikove a závodu Riso v Rim avskej Sobote. Ich činn osť vychádzala z p lá n u p rá ce OS. O b lastn á skupina TISO VEC S ku pin a p a trí m edzi s p o ľa h liv o p ra c u jú c e a vytýčené c ie le spolu s p o žia d a vka m i MSK p ln í p ra vid e ln e . Praktický p rie s k u m -b o l po o b ja v e z roku 1977 a j v to m to roku zam eraný n a jm ä na jaskyňu T e p lica v Tisoveckom krase. Z a m e ra l sa hlavný ťa h jaskyne v d ĺž ­ ke 250 m s prenesením na povrch a je h o vytýčením pevnými b o d ­ mi. S ledoval sa vodný režim a u ro b ila sa fo to d o k u m e n tá c ia ja s k y ­ ne. O sem a k c ií b o lo venovaných p ozo ro van iu vôd v jaskyni M ic h ňová a je j blízkem u p on o rn é m u systému, pretože tie to k o m u n i­ kujú s jaskyň ou T e p lica . O s ta tn é a kcie sa u sku to č n ili v M u rá n ­ skom krase do jaskýň B obačka spojených s p ríp ra vo u na je j uza­ tv o re n ie a V lčia d ie ra . R ovnako aktívne sa čle n o via p o d ie la li na p ro p a g á c ii SSS pre dn áško vou , p u b lik a č n o u a exkurznou č in n o s ­ ťo u pre ve re jn o sť Tisovca a o k o lia . Súčasne sa u s k u to č n ila roz­ s ia h le jš ia ú držba VTS SSJ v Suchých d o lo ch .

O b lastn á skupina BREZNO Č le n o via sku piny u sku to čn ili prieskum jaskyne v O ko sen om . Jej za m e ra n ie p lá n u jú na rok 1979. Pre účastn íko v p io n ie rs k e h o t á ­ b ora v M ýte pod Ď u m b ie ro m zo rg a n izo va li deväť p re dn ášo k o krase Slovenska spojených s e xkurziam i d o krasových o b la s tí C hočských vrchov, M a le j Fatry, Nízkych T a tie r a Slovenského ru-

9

d o h o ria . Predsedníctvo sa za o b e ra lo p a sivito u člen ov a vyzvalo ich k väčšej inicia tíve .

O b lastn á skupina V Ý C H O D N Á S kupina d o sta noveného te rm ín u n e p re d lo ž ila správu o č in n o s ti.

O b lastn á skupina LIPTOVSOÝ MIOULÁŠ S kupina do sta no ven é ho term ínu n e p re d lo ž ila správu o č in n o s ti.

O b lastn á skupina LIPTOVSOÝ TRNO VEC V zmysle p lá n u u s ku to čn ili ja s k y n ia ri prieskum M e d ve d e j jaskyne v Z á p a d n ých T atrách, kde o b ja v ili ď a lš ie priestory. Súčasne vy­ p ra c o va li d o ku m e n tá ciu na u zatvo re n ie jaskyn e v roku 1979.

V rám ci o ch ra n y znovu u za tvo rili Bielu jaskyňu, d o k to re j sa v zim nom o b d o b í v lá m a li n e p o vo la n í návštevníci. V o b la s ti O s tré ­ ho vrchu a d o lin k y Č ervený skok u ro b ili povrchový sp e le o lo g ic k ý prieskum , kde za re g istro va li n ie k o ľk o krasových javov. Pre m ie st­ nych o b ča n o v zo rg a n izo va li dve p rednášky o s p e le o ló g ii a e x p e ­ d ič n e j čin n o sti sp o je n é s p re m ie tan ím d ia p o z itív o v a krátkych f i l ­ mov. S ngažovanosť čle n o v skupiny na p o li ku ltú rn o vých o vn e j p rá ­ ce je p ríkla d n á .

O b lastn á skupina D O L N Ý OUBÍN V a u g u ste sa u sku to čn il zostup d o p rie p a s ti v m asíve Sivého v r­ chu v Z á p a d n ých T atrách. Priepasť 93 m h lb o k á b o la p re skú m a ­ ná a zd oku m e ntova ná s ko nšta to van ím , že sa n e vyluču je m ož­ nosť je j ď a lš ie h o p o kra čo va n ia . V Brestovskej jaskyn i b o lo o b ja ­ vených ď a lších 60 m ch o d ie b . S účasne sa za b e zp e čila revízia d o ­ d rž ia v a n ia ochran ných p o d m ie n o k ja skyn e p rip ra v o v a n e j na vy­ h lá s e n ie CHPV. V závrte s p on orom pod M a g u rk o u v M a le j Fatre sa p re skúm ali p riestory d o hĺbky - 8 m. Z is tilo sa, že p o n o r má rozsiah lu zbernú o b la sť povrcho vej vody, čím sa stal n á d e j­ ným krasovým javom v ď a lšo m prieskum e.

O b lastn á skupina R U ŽO M B ER O O Č le n o via p o kra čo v a li v priesku m e a d o k u m e n tá c ii jaskyne O b ­ časná vyvieračka v Č ervených vrchoch. V zh ľa d o m k nepriaznivým

10

klim a tickým p o d m ie n ka m kedy b o la ja skyň a väčšinou za top en á , u s k u to čn il sa prieskum n iektorých ve rtiká ln ych priestorov, znížil a u p ra v il sa vchod, zm ap ova l sa te ré n nad jaskynným i p rie s to r­ mi. N ie k to ré a k c ie b o li venované prieskum u v o k o lí Prosieckej d o lin y v C hočských vrchoch, n a jm ä jaskyn i 0 - 4 , P V -6 ; na p lo ­ šine Svorad o b ja v ili neznám e závrty. V rám ci o chran y o p ra v ili poško de ný uzáver d o Liskovskej jaskyne. D vaja č le n o via sa a k tív ­ ne p o d ie ľa li na p ríp ra vá ch a re a liz á c ii za h ra n ič n e j cesty SSS do Francúzska Jean B ernard ’78. V e dú ci skupiny p u b lik o v a l príspev­ ky v S p ra v o d a ji SSS a zborníku Slovenský kras. V letnom o b d o b í b o la zo rg an izova ná exkurzia pre p o slu ch á čo v PF v Prešove po p la n in á c h v Slovenskom krase.

O b lastná skupina SOÝCO V S ku pin a d o sta no ven é ho term ínu n e p re d lo ž ila správu o čin n o sti.

O b lastn á skupina ZVOLEN Prieskum jaskyne v Záskočí v Nízkych T atrách p o kra čo va l v n a j­ vyšších a n ajnižších p a rtiá c h . Rozšírením úzkeho m ea nd ru sa p o d a rilo d o s ia h n u ť s p o je n ie s jaskyň ou N a Predných. V sp od ne j časti sa p re ra z ila 25 m d lh á c h o d b a d o Perlového dóm u, ktorá ta k o tv o rila suchú cestu. Za pom oci p o tá p a č o v z T renčína sa u sku to čn il prieskum sifó nu M ŕtve h o ja ze ra v Perlovom d óm e ako ď a lš ie p o k ra čo va n ie vo do u zaplavených p rie sto ro v jaskyne, s ko nšta to van ím ich n e p rie le zn o sti. Takto d o s ia h la d e n iv e lá c ia jaskyn e v Z áskočí 284 m. V jaskyni Starý h ra d b o la o b ja v e n á nová vetva s m ea nd ra m i a p rie p a sťa m i, čím sa d o s ia h lo s p o je ­ n ie m edzi vchodom č. 1 a 3. S účasne sa u p ra v il vchod d o ja s k y ­ ne, ktorý sa zabe zpe čil fixn ým i reb ríkm i. D ĺžka jaskyne sa ta k to zväčšila na 1200 m.

N ie k to rí čle n o via sa rozhodným spôsobom p o d ie la li na príp rave a re a liz á c ii e xp e d ície Jean B ernard '78. V rám ci te jto z a h ra n ič ­ nej cesty b o la zd o la n á p rie p a sť G o u ffre Jean B ernard -1 2 9 8 m a systém L am prechtsofen - 9 6 2 m. Výsledky svojej čin n o s ti p u ­ b lik o v a li v tla č i a pre vere jn o sť u s p o ria d a li šesť p re dn ášo k o spele o ló g ii.

O b lastn á skupina H S R M S NEC H la vn o u p ra covn ou lo k a lito u je pon orová jaskyňa na M ôca ch,

11

kde sa svo jp om o cne vybud ova no u lan ovko u ťa ž il nánosový m a ­ te riá l s 25 m p ostupom . V rám ci o ch ra n y sa u z a tvo rila jaskyňa D o ln á Túfna. Počas zim ného o b d o b ia sa z o rg a n iz o v a la n ie k o ľ­ kodňová a kcia , zam e ra ná na ď a lš í prieskum n esprístupnených ča stí H a rm a n e cke j jaskyne bez význam nejších o bjavo v. V H a r­ m aneckom krase b o li o b ja ve n é ď a lš ie dve jaskyn e s dĺžkou c h o ­ d ie b 25 a 65 m, ktoré budú zd o ku m e ntova né v n a s le d u jú co m o b ­ d ob í. Jaskyniari u sku to čn ili revíziu C H PV H a rm a n e cká jaskyňa pre p otreb y MSK. S kupina už tra d ič n e p o kra čo v a la v úspešnej s p o ­ lu p rá c i s ja skyn ia rm i z C h te ln ice , Brna a Č ach tíc. Pre žiakov ZDŠ a dom ova m ládeže v Banskej Bystrici u s p o ria d a li d o b ro v o ľ­ níci n ie k o ľk o besied na tém u činn osť SSS a s p e le o ló g ia .

O b lastn á skupina TERCHOVÁ C elé ú silie ja sk y n ia ro v b o lo zam e ra né na prieskum a čia sto čn e d o ku m e n tá ciu ja skyn e nad V yvieračkou vo V rá tn e j d o lin e v M a ­ le j Fatre. O krem povrchového prieskum u o k o lia jaskyne sa usku­ to č n il v s p o lu p rá c i s p o tá p a čm i z T renčína prieskum vodou z a ­ plavených p riestorov. V d ruhom sifó ne n a ra z ili na znížené p rie s to ­ ry, kto ré sa n e p o d a rilo p re kon ať. S kcia ta k p o tv rd ila nutnosť rea lizo vať ď a lš í prieskum s cie ľo m obísť za p la ve n é časti jaskyne.

S kupina a j n a ď a le j trp í n ed osta tko m aktívnych členov.

O b lastn á skupina D U B N IC S n /V Á H O M S kupina vykonáva činn osť na území z á p a d n e j časti Strážovských vrchov. Pri prieskum e jaskýň M o jtín ska p rie p a s tn á , N a R úbani, Líščie d ie ry a jaskýň na lo k a litá c h O stré vŕšky, pod Pupačkou, U hliská a Tunežice b o lo d o h ro m a d y o bjave ných a zam eraných 115 m nových c h o d ie b . Význam nejším o bja vo m je ja skyň a Líščie d ie ry s dĺžkou 28 m, prieskum u kto re j b o lo venované 10 a kcií.

N a p rie k tom u, že sa n e p o d a rilo sp ln iť všetky p lá n o v a n é úlohy, d o s ia h la skupina ď a lš ie úspechy v p ra kticko m s p e le o lo g ic k o m prieskum e.

O blastná skupina TRENČISNSOE TEPLICE S kupina vyko ná vajúca činn osť v ju h o z á p a d n e j ča sti Strážovských vrchov p o kra čo va la v p rieskum e závrtov na K rá ľo vci a a ktívn eh o pon oru v ka ta stri o bce Šípkov. V masíve Z ra zie h o vrchu b o la o b ja ve n á p rie p a sťo vitá ja skyň a s dĺžkou 60 m. N a te jto lo k a lite

12

b o lo o dp ra co va n ých n a jv ia c hodín, pretože so nd ova cie p rá ce zah lin en ých p rie sto ro v si vyžiad ali značné úsilie.

O b lastn á skupina D O L N É OREŠSNY Jaskyniari p o kra čo va li v prieskum e už znám ych lo k a lít severový­ ch o d n e j časti M alých K a rpá t. Išlo n a jm ä o jaskyňu Sová v masíve Javorníka a jaskyňu M esačná, kde sa sondovacím i p rá ca m i p o ­ d a rilo p re d ĺžiť celkovú dĺžku jaskýň. V zmysle p lá n u p ra co va li na č iste n í kva p ľo ve j výzdoby od n e žia d ú ce j ve g e tá cie v sp rís tu p n e ­ n ej jaskyn i D riny. V rám ci ku ltúrno výcho vne j práce u sku to č n ili pre m ládež z o bce silvestrovský p och o d krasovým územím, čím p ri­ sp eli k p o p u la riz á c ii s p e le o ló g ie .

O b lastná skupina BRSTISLSVS Borinský kras v ju h o v ý c h o d n e j časti M alých K a rp á t je pracovným územím skupiny. V äčšina a k c ií b o la zam eraná na výskum a prieskum V e ľké h o závrtu. Za pom oci geofyzikálnych p rá c sa skú­ m alo p re d m e tn é územ ie a už pre db ežn é výsledky ukazujú p e r­ spektívu te jto lo ka lity, kde sa sondovacím i p rá ca m i p o š tú p ilo o 6 m d o závrtu. Za priaznivých p o d m ie n o k a nízkeho stavu v o d ­ nej h la d in y sa u sku to čn il ď a lš í prieskum vyvieračky Lim bách, o d ­ straň ova n ím n a p la ve n ín v n a jsp o d n e jších p riestoroch . V pon ore Pod D u n a jco m sa p o d a rilo p re n ikn ú ť o ď a lších 6 m etrov do n o ­ vých p rie sto ro v s kva pľovo u výzdobou. V ka m e ňo lom e pri M e d e ­ ných H ám roch o b ja v ili člen ovia 15 m d lh ú jaskyňu, prieskum kto re j však m useli zastaviť pre lom ové p ráce. Pre m ládež o rg a ­ nizovanú v tu ristických o d d ie lo c h B ratislavy zo rg an izova li e xku r­ ziu s p ojen ú s p re dn áško u o čin n o sti skupiny v Borinskom krase.

O b lastná skupina U H R O V E C Č le n o via sku piny sa ta km e r výhradne za m e ra li na čis te n ie ja s k y ­ ne M elková, kde o d p ra c o v a li 856 hodín a vyviezli cez 30 m3 m a­ te riá lu . Súčasne in š ta lo v a li rebríky, u p ra v ili c h o d n ík a v rám ci o ch ra n y jaskyňu zam režovali. Dve a kcie b o li venované a j p rie s k u ­ mu jaskyne Brloch pri o bci N itria n s k e Sučany, V rám ci k u ltú r­ novýchovnej p rá ce b o la v O B v U hrovci in š ta lo v a n á výstava s ja skyn ia rsko u te m a tik o u , d o p ln e n ú výstavou ja skyn ia rske j vý­ stro je a výzbroje, ktorú si prezrelo na 400 občanov. Jaskyniari úzko s p o lu p ra c u jú s m iestnym o d d ie lo m tu ris tik y a u skuto čnili

13

n ie k o ľko spoločných a k c ií po krasovom územ í Strážovských vrchov a Bielych K a rpá t.

O blastná skupina Č SCHTICE V zmysle p lá n u p o kra čo va li ja s k y n ia ri v p rá ca ch na znám ych lo ­ k a litá c h . V jaskyni Landrovec o b ja v ili ď a lš íc h 75 m c h o d ie b p u k lin o vé h o ch a ra kte ru . N ie kto ré úseky za b e zp e čili osadením rebríkov. V zanesených závrtoch Jesenského d u b y a Š tep nica sa d o s ia h li ď a lš ie p ostupy o 7, resp. 17 bm ve rtiká ln ych priestorov, kto ré b o li súčasne za bu do van é. V p o d s ta te ide o veľm i n a m á ­ havé so nd ova cie p rá ce n a via c sťažené značnou h ĺb ko u , na Š te p ­ nici - 3 2 m. S ku pin a a ktívn e s p o lu p ra c u je so sk u p in a m i z o b la s tí M alých K a rp á t a O S H arm an ec. Pre uvedené sku piny z o rg a n iz o ­ v a li sp o lo če n sko -p ra co vn é sú stre de n ie v Č a c h tic k o m krase.

O blastná skupina BLSTNICS Č le n o via skupiny z a m e ra li svoju činn osť na prieskum a d o k u ­ m en táciu jaskýň v B elia n skej d o lin e vo V e ľk e j Fatre. V ä čšino u ide o znám e ja s k y n e : Ž ia rn a č. 1 -3 , Suchá 1 a 2. Ď alším p rie ­ skumom b o li ta jŕm er v každej ja skyn i o b ja v e n é nové p rie sto ry a tie to ih n e ď zam erané, o čom je vyhotovená d o k u m e n tá c ia . V M a ­ le j Fatre p ri o bci V rícko sa u sk u to č n ilo za m e ra n ie znám ej ja s k y ­ ne D utá skala o dĺžke 50 m. V o b la s ti G ä d e rs k e j d o lin y sa u ro ­ b ila fo to d o k u m e n tá c ia jaskýň so zim nou ľa d o v o u výzdobou, c h a rakteris'tickou pre tú to o blasť.

O blastná skupina SLOVINOY V d o lin á c h Poráčska, B iela a N a d c h a to u u s k u to č n ila sku pina osem a k c ií zam eraných na povrchový s p e le o lo g ic k ý prieskum .

Tento bol spojený so zemnými p rá ca m i na z á k la d e ktorých je zaregistrovaných 5 nových krasových javov. V blízkosti vyvieračky v Poráčskych M lyn kách sa in š ta lo v a la e le ktric k á p ríp o jk a na n a ­ stá va jú ce č e rp a n ie je j úvod né ho sifónu. V rám ci obce u sku to č n ili člen ovia n ie k o ľk o b rig á d n ických akcií.

O blastná skupina PIEŠŤSNY O b la s tn á sku pina b o la založená p redsedníctvom SSS v a p ríli roku 1978 v snahe za be zpe čiť prieskum územ ia, kto ré v m in u ­ losti p a trilo zrušenej o b la s tn e j sku p in e H lohovec, na zá kla d e

14

záujm u n ie koľkých o b ča n o v Piešťan. S k tiv ita čle n ske j zá kla dn e sa v ia za la na p rie p a s tn ú jaskyňu H avran , ktorá sa nach ad za p ri Piešťanoch v ju ž n e j časti Považského Inovca. Po p re h ĺb e n í tu to u z a tv o rili a za b e zp e čili ta k p ro ti n áhodným návštevníkom . N a ­ p rie k to m u , že činn osť trp í neskúsenosťou n a jm ä vo vzťahu k s p o ­ ločném u d ie lu , o d v ie d li čle n o via m noho n am á h a ve j p rá ce. V b u ­ d ú c n o sti sa b u d e p o tre b n é zam erať na o rg a n iz á c iu a zd oku ­ m en tova n ie krasových ja vo v p ra co vn é h o územ ia.

O b lastn á skupina JEDĽOVÉ OOSTOĽSNY Č in n o sť skupiny sa za m e ra la n a jm ä na výkopové p rá ce v Jazvínskej jaskyn i v p o h o rí Tríbeč. Jaskyňa d o s ia h la dĺžku 32 m. V m a ­ síve M a le j O s tre j o b ja v ili čle n o via jaskyňu so sintrovým i n ate kmi s dĺžkou h la vn é h o ťa h u 40 m. S kupina b o la v p rie b e h u r^ka p re dse dn íctvo m SSS n a p o m ín a n á k väčšej a k tiv ite . Priamym d o sledkom rie šen ia s itu á c ie je vým ena ve dú ceh o skupiny.

O b lastn á skupina RIMSVSOÁ SO BO TS S kupina vykonáva činn osť na území D rie nča nské ho ^kra su, V ja s ­ kyni P o d b a n ište m edzi I. a II. sifónom sa u s k u to č n ilo m eran ie štruktúrnych prvkov, g e o lo g ic k ý a m in e ra lo g ic k ý výskum s in tro vého m a te riá lu . V krasovej vyvieračke K a dlu b, súvisiacej s ja s k y ­ ňou P o d b a n ište sa p o d a rilo p re kon ať dva sifóny a o b ja v ilo sa 20 m c h o d ie b . V jaskyn i Pod H olým vrchom b o lo zam eraných 110 m c h o d ie b a tri závrty, kto ré s jaskyň ou ko m u n ik u jú . N a zá­ k la d e te ré n n e h o prieskum u sa vytypovala perspektívna o blasť, kde nad je d n o u z krasových vyvieračiek b o la o b ja v e n á jaskyňa s b o h a to u s n e h o b ie lo u sintro vou výzdobou a z doteraz^ najväčším podzem ným priestorom v D rie nča nsko m krase. Jaskyňa d o s ta la názov Š p a ň o p o lská . Jaskyne č. 11 a 17 b o li zam erané, vyhotovila sa d o ku m e n tá c ia . D o b ré výsledky svojej p rá ce pre zen to vali jaskyn ia ri p u b lik a č n o u a pre dn áško vou čin n o s to u .

O b lastn á skupina CHTELNICS H lavným pracoviskom v u p lyn u lo m o b d o b í b ol závrt č. 1 8 v C h te lnických U h liská ch . Jeho h ĺb ka d o s ia h la 26 m a pretože h ro zilo za va le n ie n a jm ä horných častí závrtu, tie to sa zabe zpe čili ocelovým p o tru b ím . Súčasne sa vykonal a j povrchový prieskum l u ž ­ n é ] ča sti D o b ro vo d ské h o krasu, kde sa za re g is tro v a li n o v o o b ja ­

15

vené krasové javy najm ä v okolí Zbojníckej jaskyne. Pre komisiu na ochranu krasu uskutočnila sa revízia CHPV jaskyne Veľká Pec. Pre spopularizovanie jaskyniarstva v sídle skupiny uskutoč­ nili členovia pre PO SZM besedy. Skupina zaznamenala v p o ­ slednom období výraznejší vzostup úrovne práce, najm ä pokiaľ ide o samotný praktický speleologický prieskum a vyhotovenie dokum entácie.

O b lastn á skupina PLSVECOÉ PO D H R S D IE S kupina u sku to čn ila za u p ly n u lé o b d o b ie 25 a k c ií zam eraných n a jm ä na sond ova cie p rá ce v ja skyn ia ch P laveckého krasu. Ide o jaskyne H a via re ň , Pohanská, Plavecká a D eravá ska la . N a ­ prie k ú siliu, vynaloženém u všetkými čle n m i, n e za zna m e na li o b ja v nových podzem ných p riestorov. S ku pin a zo rg a n iz o v a la p ra covn é sú stre de n ie ja skyn ia ro v zo skupín p ra c u jú c ic h v o b la s ti M alých K arpát. V rám ci obce s p o lu p ra c u jú s M N V na rôznych b rig á d n :ckých p o d u ja tia c h , čo sa v konečnom dôsled ku k la d n e odzrk c d lu je v p rá ci d o b ro vo ľn ých ja skyn ia ro v.

O bíastná skupina TRENČÍN

Skupina do stanoveného term ínu nepredložila správu o činnosti.

O b lastn á skupina SQUSSPEL S kupina v uplynu lom o b d o b í v rám ci ku ltú rn o vých o vn e j práce p o kra čo va la v p ro p a g á c ii e xp e d ície In d ia Sri Lanka '77. P u b lik o ­ vaných b o lo 21 člá n ko v v rôznych ča sop iso ch, o dzn elo 5 p re d ­ nášok so s p e le o lo g icko u te m a tiko u , väčšinou pre m ládež, a usku­ to č n ili sa 2 výstavy o p rá ci sku piny v B ra tisla ve. R ovnako sa č le ­ novia p re zen to vali v rozhlase a televízii. V zmysle p lá n u prá ce zaznam enávam e sta g n á ciu v p ra kticko m s p e le o p o tá p a čsko m prieskum e.

Dokumentačná práca oblastných skupín mala v uplynulom o b ­ dobí zvyšujúcu sa úroveň. Spôsobilo to najm ä zavedenie pred­ tlače technického denníka do praxe skupín, ale aj aktívnejší prístup g pochopenie zo strany výborov a členskej základne sku­ pín. Okrem spoľahlivo pracujúcich skupín Tisovec, Jasov, Šafá-

16

J '6/f rikovo, Spišská N ová Ves, U hrovec, Č a ch tice , Zvolen, Rimavská S obota, Ružom berok, Spišská Belá, Liptovský M iku lá š, Liptovský Trnovec, D o ln ý Kubín, D u b n ic a n /V á ho m a ď a lš íc h sa k tým to výrazným spôsobom p rira d ili sku piny C h te ln ic a a B la tn ica . Na d ru h e j stra n e už skôr sp om ína n é skupiny Brezno, Terchová, B ra ­ tis la v a , Jedľové K o sto ľa ny a Plavecké P o d h ra d ie po n a p o m e n u tí pre dse dn íctvo m SSS k väčšej a k tiv ite tie to re a g o v a li zvýšeným úsilím , čo sa p re ja v ilo n ajm ä v o b la s ti d o ku m e n ta č n e j práce.

Po d vo jro čn o m sp oločn om ú silí sa nám p o d a rilo v zmysle p la t­ ných sm erníc SSJ a p redsedníctva SSS zaviesť pevný p o ria d o k v o b la s ti č e rp a n ia fin a n čn ých p ro strie d ko v na m a te riá l, cestovné, poštovné a d ro b n ý náku p. Verím e, že o b o js tra n n é sp ln e n ie úloh v stanovených te rm ín o ch m edzi P SSS a o blastným i skupinam i p ris p e je k ď a lš ie m u zvýšeniu úrovne nášho sp o lo č n é h o d ie la .

V d ň o ch 2 .- 5 . 11. 1978 sa u sk u to č n ilo v D em änovskej d o lin e Lúčkach p o litic k o -o d b o rn é ško le nie členov. P o d u ja tia sa zú čast­ n ilo 100 ja sk y n ia ro v z 23 o blastných skupín v rá ta n e hostí z P o ľ­ ska a o rg a n izá to ro v. Š ko len ie z o rg a n izo va lo Predsedníctvo SSS zcf ú č in n e j s p o lu p rá c e ja s k y n ia ro v z Liptovského M ik u lá š a . O d ­ b ornú n á p lň za b e zp e čili p ra covn íci vedecko-výskum ného o d d e ­ le n ia MSK. Š ko len ie s p ln ilo o ča ká va n ie a p ris p e lo ta k k ď a lš ie ­ mu kva lita tívn e m u rastu členskej zá kla dn e.

Oultúrno-výchovná činnosť.

Jej p oslaním je šíriť a p ro p a g o v a ť výsledky p rá ce S polo čno sti vo vzťahu k ve re jn o sti a n a p o ko n a j n a b á d a ť a vychovávať n a j­ mä m la dú g e n e rá ciu k u šľa ch tilým záujm om . D o b ro v o ľn í jaskyn ia ri zo rg a n izo va li desať besied s počtom účastníkov 1230, 23 p re d n á šo k s p očtom 1690 p o slu ch á čo v s te m a tik o u kras, speleoló g ia a za h ra n ičn é cesty. O b la s tn é skupiny Spišská Nová Ves, Zvolen, Liptovský M ik u lá š a S q u a s p e l sa p o d s ta tn o u m ierou p o d ie la li na re a liz á c ii dvoch výstav inštalova ných v MSK pod názvom O b ja v e n é a sp rístup ne né jaskyne po fe b ru á ri 1948 a Z a ­ h ra n ič n é e xp e d ície a š tú d ijn é cesty slovenských speleológov, kto ré celkove z h lia d lo 12 500 návštevníkov. N aši č le n o via p rezen­ to v a li výsledky svojej p rá ce v tla č i, rozhlase a televízii, čím n e ­ p o ch yb n e p ris p e li k d ô s to jn e j re p re ze n tá cii slovenskej sp e le o ló gie, kto rá sa ta k stá le vo väčšej m iere dostáva do p ovedom ia našich sp o lu o b ča n o v. Výsledkom to h o to ú s ilia je i rast členskej zá kla d n e . Za u p lyn u lý rok sme p rija li 97 nových člen ov a k 31. 12.

17

Slovenské múzeum ochrany prírody • jaskyniarstva 031 01 Liptovský M ikuláš

1978 má SSS 654 čle n o v z to h o 21 n ezaradených a 633 o rg a n i­ zovaných v OS. V zmysle p lá n u ku ltúrnych a za h ra n ičn ých stykov SSJ u s k u to č n ili o b la s tn é sku piny Spišská N ová Ves a Liptovský M ik u lá š exkurzie do krasových o b la s tí Rum unska. V te rm ín e 6. 12. 1978 — 10. 1.

1979 sa u sku to čn ila za h ra n ič n á cesta vybraných s p e le o a lp in is to v d o Francúzska. P ätnásťčlenný tím s p ln il cie le vytýčené p ro je kto m .

D ňa 15. 12. 1978 z d o la li účastníci výpravy F ra n tišek V e n g e r a To­ máš Lázár d no d ru h e j n a jh lb š e j p rie p a s ti súčasného svetového rebríčka 1298 m hlb okú G o u ffre Jean B ernard. O krem to h o , že sa tým to skvelým výkonom vytvoril čs. hĺbkový rekord a p rin ie s lo sa množstvo ce nn éh o d o ku m e n ta čn é h o m a te riá lu , n a d v ia z a li sa p ria te ľs k é styky s francúzskym i ja skyn ia rm i, kto ré b u d ú v m n o ­ hom u žitočné pre o b id ve strany o rg a n izo va n é v UIS. V rám ci te jto cesty z d o la li naši ja s k y n ia ri a j šiesty n a jh lb š í ve rtik á ln y jaskynný systém Lam prechtsofen v Rakúskych S lp á c h s d e n iv e lá c io u 962 m.

Exkurzná činn osť má svoje za stú p e n ie i v rám ci o statných o b la s t­ ných skupín. Ich vzájom né návštevy p ra co vn o -s p o lo č e n s k é h o c h a ­ rakte ru sp o je n é s vým enou skúseností a poznávaním in é h o k ra ­ sového územ ia m ajú svoje o p o d s ta tn e n ie . P ríkladom môžu byť skupiny p ô so b ia ce na územ í M alých K a rp á t a sku p in a Rimavská S obota, kto ré o rg a n iz u jú uvedené p o d u ja tia ka ždo ro čne . S k u p i­ ny Liptovský M iku lá š, Š a fá riko vo, H arm an ec, Jasov a n ie k to ré ď a lšie , sa zú ča stn ili II. m e d zin á ro d n é h o s tre tn u tia ja s k y n ia ro v v M oravskom krase s cie ľo m n a d via za n ia ko nta kto v, a le n a jm ä pre p o zn a n ie M oravské ho krasu.

MSK vyd alo v rám ci vn útroú sta vných in fo rm á c ií štyri čísla S p ra v o d a ja SSS. Predsedníctvo vo svojej ko m p e te n c ii z ria d ilo dve nové o b la s tn é skupiny so sídlom v Skýcove a Piešťanoch, čím sa vytvo rili p re d p o k la d y pre p o zn a n ie a zd o ku m e n to va n ie krasových ja v o v v d o p o s ia ľ n ed o sta to čn e preskúm aných krasových o b la s ­ tia c h p o h o rí Tríbeč, V tá č n ik a ju ž n e j ča sti Považského Inovca.

Predsedníctvo na zá kla d e d o p o ru č e n ia výborov s c h v á lilo výmenu v edúcich v O S Spišská Belá, H arm an ec, Č a c h tic e a Jedľové K ostoľany. Č inn osť SSS d o tu je zo svojho rozpočtu SSJ. N á k la d y v roku 1978 d o s ia h li 178 925 Kčs. Je d n o tlivé h la vn é položky č in ia : m a te riá l 23 5 0 0 ,- DKP 82 9 0 0 ,- cestovné 49 500,— Kčs, tla č S p ra v o d a ja SSS 13 7 0 0 ,- Kčs, n á jo m n é 2 300,— Kčs. Č e rp a n ie p lá no van ých n á k la d o v b o lo u spokojivé. Ú loh y stanovené p lá n o m na rok 1978 b o li sp ln en é. N aša s o c ia ­

18

listická spoločnosť vytvára priaznivé podmienky na sebarealizá­ ciu širokých vrstiev obyvateľstva. SSS je jedna z tých organizácií, ktorá sa snaží tie to ušľachtilé ciele vo sfére dobrovoľnej činnosti naplniť konkrétnou prácou. Veríme, že dosiahnuté výsledky p ri­ spejú k dokonalejšiem u poznaniu prírodných hodnôt našej vlasti, ktoré v konečnom dôsledku slúžia nám všetkým. Preto nech sú uvedené výsledky, získané namáhavou prácou dobrovoľných jaskyniarov záväzkom do budúcnosti.

Zostavil: Ing. Jozef Hlaváč, tajom ník SSS

19

Ing. Jozef H la v á č : O D B O R N É ŠOOLENIE Č LEN O V SLOVENSOEJ SPELEOLOGICOEJ SPOLOČNOSTI

D em änovská d o lin a 1978 V rám ci zvyšovania p o litic k o -o d b o rn e j úrovne člen skej zá k la d n e SSS u s p o ria d a lo p re dse dn íctvo SSS o d b o rn é š k o le n ie a j v roku 1978, le b o ich o p o d sta tn e n o sť a správnosť sa p ln e p o tv rd ila .

Funkciou o rg a n iz á to ra p o ve rilo o b la stn ú sku pinu Liptovský M ik u ­ láš. N á p lň ško le nia za be zpe čili p ra covn íci výskum ného o d d e le ­ nia MSK v Liptovskom M iku lá ši, te ch n ickú časť a sprievodcovskú službu po ja skyn ia ch člen ovia o b la s tn e j skupiny Liptovský M ik u ­ láš. K o o rd in á cio u p o d u ja tia bol poverený ta jo m n ík SSS Ing. Jo­ zef H laváč.

Po m nohých ťažko stiach sa p o d a rilo za bezpečiť re a liz á c iu o d ­ b o rn é h o ško le nia v n e tra d ičn o m te rm ín e v d ňo ch 2 .- 5 . 11. 1978 v D em änovskej d o lin e . Z ú č a s tn ilo sa ho 100 ja s k y n ia ro v v rá ta n e o rg a n iz á to ro v z 23 o blastných sku p ín : Košice-Jasov, Spišská N o ­ vá Ves, Spišská Belá, Š a fá riko vo, Tisovec, V ých od n á, Liptovský M iku lá š, Liptovský Trnovec, D o ln ý Kubín, R užom berok, Skýcov, H arm an ec, D u b n ic a n /V á h o m , D o ln é O rešany, B ra tisla va, U h ro vec, Č ach tice , Slovinky, Piešťany, Jedľové K ostoľany, C h te ln ic a , Plavecké P o d h ra d ie a Trenčín. P o d u ja tia sa z ú č a s tn ili a j pozva ­ ní hostia z Poľska.

S lávnostné o tvo re n ie ško le nia sa k o n a lo d ňa 2. 11. 1978 v D e ­ m änovskej d o lin e — Lúčkach za účasti p redsedu SSS — S. C h o ­ vaná, je j ta jo m n ík a Ing. J. H lavá ča, ria d ite ľa SSJ Ing. L u cin kie w icza a pracovníka TS N S P -u Ing. M a re n čá ka . Ú vodný p ríh ovo r p re dn ieso l a ško le nie o fic iá ln e o tvo ril S. C hovan. K prítom ným p re h o vo ril a j Ing. M a re n čá k a o b o zn á m il ich s p oslaním , ú lo h a ­ mi a c ie ľm i novo utvo ren éh o N á ro d n é h o parku Nízke Tatry, k to ­ rý je rozlohou najväčší na územ í ČSSR. Ú lo h o u ško le nia b o lo zoznám iť ú častníkov s krasom D e m ä n o v­ skej d o lin y, uviesť do p ro b le m a tik y h yd ro ló g ie , k lim a to ló g ie a o ch ra n y krasu te o re ticky a p rakticky. V prvej prednáške, d o p ln e ­

20

n ej výstavkou hornín, vytvoril p. g. P avlarčík p rie s to r pre p o zn a n ie g e o lo g ic k e j stavby D em änovskej d o lin y, so zvláštnym zreteľom na vývoj krasového fe n o m é n u . P rednáška b o la ko n c ip o v a n á v š ir­ ších sú vislo stiach ta k, že p o s lu ch á č m al možnosť vytvoriť si obraz o genéze Nízkych T atier. U vedené poznatky si účastníci overili p ria m o v te ré n e počas pešieh o p o ch o d u zo zrubovej zá kla d n e v Lúčkach d o ja skyn e M ie r s ko m entárom p. g. Pavlarčíka.

Program ško le n ia p o kra čo va l pre dn áško u RNDr. J. Š avrnocha s názvom V o da a kras. Jej cie ľo m b o lo predovšetkým o bo zná m iť s procesom ro zp ú šťa n ia krasových hornín a s procesom tvo rb y krasových javov. V p o d s ta te išlo o úvod k p ro g ra m u d ru h é h o d ň a , kedy p re d n á š a jú c i v p ra k tic k e j ča sti vysvetlil te c h n ic k é p o d ­ m ienky o d b e ru vzoriek vôd, p re vie d o l n ie kto ré analýzy, ich vy­ h o d n o te n ie a n a jm ä p ra k tic k é využitie v sa m o tne j s p e le o ló g ii. N a p rík la d e ú stavn ej ú lo h y sle d o va n ia inten zity recentných g e o m o rfo lo g ic k ý c h procesov v krase D em änovskej a Jánskej d o lin y d e ­ m onštroval R N Dr. Savrnoch v m odelovom územ í postu p práce, výberu m iest a o d b e ru vzoriek, ich analýzy, sp ra co vá va n ia výsled­ kov a ich p o u ž itie v praxi. Štvrtkový večer za ko n čil vedúci O S Liptovský M ik u lá š F. B e rn a rd o vič in fo rm á c io u o h is tó rii p rie sku m n e j čin n o s ti krasu D em ä n o v­ skej d o lin y zam eranú v ia c na staršiu h istó riu .

D ru hý deň ško le n ia sa venoval už spom ínaným hydrochem ickým rozborom vôd a návšteve jaskyn e M ie r. Ú častníko v v jaskyni s p re vád zali je j o b ja v ite lia S. Šrol a P. D ro p p a . Počas p re h lia d k y h o v o rili o h is tó rii o b ja vu , význam e a zvláštno stiach jaskyne. Trasa v ie d la po p rie sto ro ch , kto ré sa p lá n u jú na sp rístup ne nie . O z á ­ m eroch Správy slovenských jaskýň na sp rístu p n e n ie jaskyne M ie r h o vo ril ria d ite ľ Ing. L ucinkiew icz. Vo večerných h o d in á c h sa u s k u to č n ila p re d n á ška o o c h ra n e krasu. C ien p redsedníctva SSS a pre dse da ko m isie pre o ch ra n u R N Dr. M . Liška hovo ril o s p ô ­ sobe, akým sa b u d e vykonávať tá to d ô le žitá činn osť v rám ci SU P SO P -u, SSJ a SSS te d a o bla stn ých skupín. Č ia s to č n e zh o d ­ n o til č in n o sť za u p ly n u lé o b d o b ie a h o vo ril n a jm ä o ú lo h á ch , k to ré č a k a jú čle n o v S p o lo čn o sti na p o li o ch ra n y krasových ja vo v v k o o rd in á c ii s ko m isiou pre o chran u.

V so bo tu 4. 11. 1978 sa u sku to čn ila návšteva D em änovskej ľ a ­ dove j ja skyn e sp o je n á s o db orným výkladom . P. g. J. H a la š po p re d c h á d z a jú c e j te o re tic k e j in fo rm á c ii o klím e, m ikroklím e, m e­ tó d a c h výskumu m ikro klím y jaskýň, n a jm ä ľadových, sprevádzal účastn íko v po jaskyn i a v p ríro dn ých p od m ie n k a c h p re d vie d o l p ra k tic k é m e ra n ia rôznymi p rístro jm i. O b ja s n il sp ra c o v a n ie n a ­

21

m eraných h o d n ô t a ich využitie v p raxi, za ú č in n e j s p o lu p rá c e s Ing. L. Slívom, p racovníkom V V U Ú R advanice. V rovnaký deň sa u sku to čn ila návšteva jaskyne S lo b o d y so sprievodom člen ov o b la s tn e j skupiny Liptovský M iku lá š. Trasa exkurzie v ie d la nesprístupneným M ram om orovým riečiskom d o V e ľk é h o dóm u a o d tia ľ po sprístupnených p rie sto ro ch ja skyn e S lobody. N a p rie k tom u, že jaskyňu pozná väčšina účastníkov, a k c ia sa s tre tla so širokým záujm om .

Pracovník výskum ného o d d e le n ia p. g. H a la š v úvode p ro g ra m u p o sle d n é h o d ňa ško le nia hovo ril o c ie ľo c h a ú lo h á c h , ktorým i sa je d n o tliv í o d b o rn í p ra covn íci o d d e le n ia z a o b e ra jú .

T ajo m n ík SSS Ing. H la vá č n á sle d n e p re d n ie so l správu o čin n o s ti S p olo čno sti za uplynu lých desať m esiacov roku 1978. V stručnom h o d n o te n í spom enul všetky význam nejšie a k c ie a ú lo h y s k o n š ta ­ tovaním ich úspešného p ln e n ia . Vo svojom p ríh ovo re sa d o týka l predseda SSS S. C hovan n iektorých o d b o rn ých a o rg an izačn ých otázok SSS. Posledným bodom p ro g ra m u ško le nia b o li in fo rm á c ie ve dú cich OS, resp. ich zástupcov o čin n o sti o bla stn ých skupín sp ojen é s p re m ie tan ím d ia po zitívo v. Takto sa p re ze n to va li skupiny C h te ln ica , Liptovský Trnovec, D o ln ý Kubín, Spišská N ová Ves, Č a c h tice, Spišská Belá, Š a fárikovo.

V záverečnom p re ja ve p re h o vo ril k účastníkom š k o le n ia p re d ­ seda S. C hovan. K la dn e z h o d n o til p o sla n ie a úroveň p o d u ja tia s p o ď a ko va n ím o rg a n izá to ro m za úspešný p rie b e h a fre k v e n ta n ­ tom za -p re ja ve n ý záujem a d iscip lin o v a n o s ť.

N a záver je tre b a p o ď a k o v a ť o db orným p racovníkom výskum ­ ného o d d e le n ia MSK, p. g. H ala šovi, R N Dr. Šavrnochovi a p. g.

P avlarčíkovi za re a lizá ciu o d b o rn e j n á p ln e šk o le n ia prednesenú p rístu p n o u a h o d n o tn o u fo rm o u . Za úspešný p rie b e h p re d o vše t­ kým p ra k tic k e j časti p o d u ja tia sa zaslú žili čle n o v ia O S Liptovský M ik u lá š F. B ernardovič, J. Vajs, S. M išin a , J. K nap a S. Šrol.

P o litic k o -o d b o rn é ško le nia v te jto fo rm e m ajú svoje o p o d s ta t­ n e n ia a b ud úcn osť. Z a m e ra n ie sa na je d e n , dva úzko š p e c ia li­ zované p ro b lé m y v o b la s ti sp e le o ló g ie , získané te o re tic k é zn alosti okam žite p ra kticky odskúšané v teréne, m a x im á ln e využitie vy­ m edzeného času, spozn áva nie nového krasového územ ia, vzá­ jo m n á inform o van osť a vým ena skúseností, to všetko sú ú čin n é form y akým i sa zvyšuje p o litic k o -o d b o rn á úroveň člen skej z á k la d ­ ne. Š ko len ie o d h a lilo a j m om enty, ktorým i m ožno p rá cu zlepšiť. 2 ia d ú c i je n a jm ä užší k o n ta k t fre kve n ta n to v s p re d n á š a n o u látkou .

22

V b u d ú c n o s ti tre b a uvažovať s písom ným i p o d k la d m i p re d n á š a ­ n ej látky tak, a by tie to p ln ili svoju fu n k c iu d lh o d o b o v člen skej z á k la d n i skupín vzh ľa do m k tom u, že ško le nia sa zú častň ujú len n ie k o ľk í čle n o via . Iným p ro blé m o m je, kto a dokedy bud e sc h o p ­ ný za be zpe čiť p o d u ja tia na ž e la te ľn e j úrovni. Veríme, že i tie to n á jd u svoju kla d n ú o d p o ve ď s tým, a by sa nám p rá c a i n a ď a le j d a rila ta k ako d oteraz, ak n ie lepšie.

23

Ing. Jozef H l a v á č ČESOÁ SPELEOLOGICOÁ S P O L O Č N O S Ť Z S L 0 2 E N Á

V Prahe d na 12. d e ce m b ra 1978 sa u sku to čn ila vo V a ldšte jnsko m p a lá c i z a k la d a jú c a ko n fe re n cia Č eskej s p e le o lo g ic k e j s p o lo č ­ n osti. S ko sa h ovo rí v p ro gram o vom p re h lá se n í a správe o č in ­ nosti p ríp ra vn é h o výboru, sta lo sa ta k po d lh o ro č n e j sn ah e všet­ kých aktívnych zá ujem co v o kras a jaskyne. K o nferen cie sa zú­ č a s tn ili a j pozvaní zá stupcovia Slovenskej s p e le o lo g ic k e j s p o lo č ­ nosti p redseda S lfo n z C hovan a ta jo m n ík Ing. Jozef H laváč.

Prípravný výbor Č eskej s p e le o lo g ic k e j sp o lo čn o s ti združil 27 sek­ cií, krúžkov, klu b o v a skupín s celkovým p očtom te m e r 1000 č le ­ nov.

D e le g á ti p rija li uznesenie z a k la d a jú c e j k o n fe re n c ie a vzali na vedomie: — správu o čin n o sti p ríp ra vn é h o výboru ČSS schválili: — stanový Č eskej s p e le o lo g ic k e j sp oločn osti — p ro gram o vé p re h lá se n ie ku založeniu sp o lo čn o sti — rám cový p lá n čin n o sti na o b d o b ie 1 97 8-19 80 — rám cový rozpočet na o b d o b ie 1978—1980 súhlasili: — a by ria d n y zjazd S p olo čno sti bol zvolaný v roku 1980 s o h ľa ­ dom na te rm ín z a sa d n u tia V a ln é h o zh ro m a žde nia M e d z in á ro d ­ n ej s p e le o lo g ic k e j ú n ie

O krem p ra co vn e j časti k o n fe re n cie a širo kej p lo d n e j d isku sie d e le g á to v vystú p ili v p ro g ra m e so svojim i p ríh ovo rm i a j zá s tu p ­ covia iných o rg a n izá cií, a ko ria d ite ľ 6. o d b o ru M in iste rstva k u l­ tú ry ČSR s. C h va lin a a p re dse da SSS S lfo n z C hovan.

N a záver d e le g á ti z a k la d a jú c e j ko n fe re n c ie zvo lili výkonné o rg á ­ ny, ra d ia c e činn osť v o b d o b í m edzi z ja z d a m i:

24

Ústredný výbor: Predseda - D oc. Dr. V la d im ír Panoš, CSc. P o dp red sed ovia — D oc. D r. Ja ro m ír Demelc, DrSc. D oc. D r. V á cla v Král, CSc. T a jo m n ík — p. g. Ja ro sla v H rom as P o klad ník — p. m. Pavel N osek H o s p o d á r - p. g. S tan isla v M a ye r Č le n o via — R N Dr. Josef Beneš, R N D r. V ojen Ložek, DrSc., Ru­ d o lf N eje zchleb , p. g. F rantišek Skrivánek, Ing. Josef J S lá čik N á h ra d n íc i: V á cla v H laváček, Ja ro sla v Vrátný, D ušan H ypr Ústredná revízna komisia: Josef S ebela, Ing. Z de né k Brezina, RNDr. B ohum il Kučera.

Zo sta no v ČSS vyplýva, že je d n o u z úlo h je s p o lu p rá c a so SSS. N a to m to zá kla d e tre b a vytvoriť sp oločn ú o rg a n iz a č n ú zložku, ktorá by k o o rd in o v a la sp o lu p rá cu o b id vo ch sp oločn ostí. Pre s p o lu p rá ­ cu so Slovenskou s p e le o lo g ic k o u sp oločn osťo u b ol určený člen ú stre d n é h o výboru p. g. F. S krivánek z Prahy.

S rdečne b la h o p ra je m e ja skyn ia ro m z Č eskej s o c ia lis tic k e j re p u b ­ liky ku za lo žen iu Č eskej s p e le o lo g ic k e j sp o lo čn o sti. Verím e, že ď a lš ia s p o lu p rá c a d o b ro vo ľn ých ja sk y n ia ro v o bo ch S p olo čno stí sa b u d e n a ď a le j úspešne rozvíjať na k v a lita tív n e vyššej úrovni.

25

Ing. L a d isla v R a j m a n : PhM r. Š tefan R o d a : ÚDRŽBS BSNSOÝCH LÁMP TYPU 16623/E

V posledných rokoch sa v sp e le o lo g icko m priesku m e čo ra z m e­ nej používajú k a rb id o vé lam py v tra d ič n o m prevedení. Z a č a li sa používať prenosné a ku m u lá to ro vé svie tid lá typu 16623/E. Z m e ­ n ila sa zároveň a j náročn osť na m a n ip u lá c iu s tý m ito a k u m u ­ látorovým i la m p a m i a to n a jm ä p ro b lé m ča stéh o d o b íja n ia a úpravy e le ktrolytu .

T echnika d o b íja n ia a m a n ip u lá c ie so svie tid la m i je to tiž viazaná na banské la m p á rn e s kom pletným vybavením . Ide n a jm ä o p ro b ­ lém o tv á ra n ia uzáveru veka, kto ré sa za be zpe čuje p om oco u e le k ­ tro m a g n e tic k é h o z a ria d e n ia . Po o tvo re n í uzáveru sa la m p a d o ­ b íja , čo je zaistené v šp eciáln ych zásuvných reg á lo ch , p om ocou dvoch ko n ta kto v na o boch stran ách veka.

N a k o ľk o údržba a d o b íja n ie sv ie tid la nem ožno v bežnom sp e ­ le o lo g icko m užívaní popísaným spôsobom rea lizo vať, p re d k la d á ­ me našim ja skyn ia ro m v to m to krátkom člá n k u je d n o d u c h ý , avšak ú činný spôsob o tv á ra n ia veka a k u m u lá to ra . Tento spôsob sa nám p ln e osvedčil a s úspechom ho používam e už n ie k o ľk o rokov v O S Rožňava. Ide o n a s le d u jú c i p ostu p a úpravu s v ie tid la : N a o bo ch stran ách uzáveru veka z um e le j hm oty n avŕtam e dve vo do ro vné d ie ry 0 2,5 mm p o d ľa p rilo že n é h o n á črtu . Z o c e ľo ­ vého d rô tu 0 2 mm vyhotovím e pom ôcku v p o d o b e p ole lip sy, o p ä ť p o d ľa n áčrtu. Po za sun utí dvoch koncov p om ôcky d o vyvŕ­ taných d ie r na m ag ne tickom uzávere, stla čím e ho, až sa záver vyklopí d o le . U v o ľn í sa tým veko puzdra a k u m u lá to ra , člá n k y sa sta li prístupným i. Potom už môže n asled ova ť n a b íja n ie a k u m u ­ lá to ra norm álnym spôsobom . Potom, po o pä tovn o m n a su n u tí veka, uzavriem e p riklo p e n ím m a g n e tické h o uzáveru a s v ie tid lo je v pôvodnom stave.

K sam otném u d o b íja n iu u po zorňu jem e, že ide o a lk a lic k é a k u m u ­ látory, v ktorých e le k tro ly t tvo rí roztok lú h u d ra s e ln é h o (20 % ).

H la d in u roztoku d o p ĺň a m e len d o s tilo v a n o u vodou a to d o výšky dosák. H la d in a e le ktro lytu v žiad no m p ríp a d e nesm ie d o s ia h n u ť

26

spodnú h ra nu o d p lyn o va ce j rúrky, le b o následkom sp lyn ova nia p ri d o b íja n í by m oh lo d ô jsť k výronu e le ktro ly tu . N a b íja n ie d o p o ru ču je m e u sku to čn iť p ri vyskrutkovaných zátkach a k u m u lá to ra , in te n zito u o ko lo 500 mS, po d o b u 16 hodín. Keďže ide o sériu tro c h a k u m u lá to ro v o n a p ä tí 3,6 V u po zorňu jem e, že p ri pou žití a k u m u lá to ro v e j n ab íja čky, bežne p oužívanej v m otorizm e, o n a ­ p ä tí 6 V, je n utn é d o série z a p o jiť re g u lo va te ľn ý o d p o r. N a b í­ ja n ie a d o b íja n ie a k u m u lá to ra však musí ka ž d o p á d n e realizovať len o soba znalá a p ou čen á.

u záver veka s elektromag netom —|

/ / / / ' /

veko

lampy y

otvory

£ * 02,5 akumulátorová \ lam pa v \

Poloha navŕtaných dier

27

15 mm

^ -0

2 mm

Pomôcka z ocelového drôtu

28

RNDr. Zdenko H o c h m u t h T E N N E N G E B I R G E '7 8 Výprava speleológov SSS v Rakúskych Slpách

P o d ie la ť sa na p rieskum e n ajvýznam nejších krasových o b la s tí sveta — to je iste žela te ľn ým tren do m každého sp e le o ló g a . Tieto p re dsa vzatia m ala a j m alá 8 -č le n n á výprava člen ov SSS, ktorá p ô s o b ila v krasových o b la s tia c h Á lp (pozri S p ra v o d a j SSS č. 4 /7 8 - Č le n o via SSS v krasových o b la s tia c h Á lp ) - a na zá ­ ver sa za stavila v p o h o rí T e n n e n g e b irg e v Rakúsku, kde sa zú­ č a s tn ila v d ň o ch 2 3 .-2 5 . 8. 1978 m e d zin á ro d n é h o s p e le o lo g ic ­ kého prieskum u krasovej o b la s ti K u ch e lb e rg u . Prieskum u sa zú ­ č a s tn ili rakúski, b e lg ic k í a a n g lic k í ja s k y n ia ri.

P o ho rie T e n n e n g e b irg e v Salzburských S lp á c h p re d s ta v u je je d i­ nú obrovskú p la n in u so zarovnaným , m ierne zvlneným povrchom v n ad m o rske j výške 2000—2500 m. O k ra je s p a d a jú strm ým i zráz­ mi, často zvislými stenam i via c ako 100 m vysokými, d o p re d h o ria v n ad m o rske j výške 6 0 0 -7 0 0 m. N a z á p a d n e j stran e je p o h o rie o d d e le n é kaňonom Salzach (na dm orská výška o k o lo 500 m) od p o h o ria H a g e n g e b irg e , p o d o b n é h o ch a ra kte ru .

Pretože p o h o rie je veľm i ťažko p rístupné, sp e le o lo g ic k ý prieskum , n ajm ä v je h o c e n trá ln e j časti, je ešte len v p o č ia to č n o m štá diu .

V ju h o z á p a d n ý c h stenách b o la už d á vn e jšie znám a ľa d o v á ja s ­ kyňa Eisriesenw elt, sp rístup ne ná dnes ve re jn o sti. R ozľahlé, prevážne ro z ľa h lé ch o d b y jaskyne, d o sa h u jú celkovú dĺžku cez 40 km.

Prieskum y ve rtiká ln ych systémov sa za ča li len v posledných ro ­ koch. N a jvýzn a m n e jšie úspechy tu d o s ia h li roku 1976 a 1977 p oľskí ja s k y n ia ri, kto rí v systéme jaskýň P la te n e ckh ô h le a Bergh ô le d o s ia h li ce lko vej d e n iv e lá c ie 900 m. O b la s ť K u chelbergu, ležia ca na severných svahoch p o h o ria , sa sta la c ie ľo m našej akcie.

D ňa 23. 8. ’78 vyrážam e d o S alzburgu, sprevádzaní vedúcim t a ­ m ojšej p o č e tn e j a znám ej ja skyn ia rske j sku piny W . K la p p a c h e rom. V m estečku G o llin g o d b o č u je m e z d ia ľn ic e a ď a le j už id e ­ me lesným i cestam i s b alva n itým povrchom , p o k ia ľ sa dá. Potom už n a s le d u je len n am áh avý peší tra n s p o rt m a te riá lu , sp očiatku

29

lesom, neskôr pásm om kosodrevín, kde sa o b ja v u jú škrapové p o ­ lia a závrty, až k jaskyn i R ôth-E ishôhle. V ch od d o te jto jaskyne má c h a ra k te r zrúte né h o závrtu, p riem e ru až 50 m, a pod p re ­ visom, vlastne už vo vnú tri ja skyn e je vyb ud ova ná ch a tk a sa lzb u rských jaskyn iarov, kto rá nám b u d e slúžiť n a k rá tk o a ko z á k la d ň a .

D nu sa stretávam e s b elgickým i a a n g lickým i ja s k y n ia rm i, kto rí tu už d lh šiu d o b u p ra c u jú . Z a o b e ra jú sa prieskum om jaskyne S cheeloch, ktorá v čase nášho p rích o d u m ala už h ĺb ku —700 m.

Po krátkom o d p o č in k u Z. H och m u th a F. V e ng e r sa p rid á v a jú k b e lg ic k e j d v o jic i a o d ch á d za jú s nim i d o te jto jaskyne. S chee­ loch je znám ou lo k a lito u až od roku 1926, význam nejšie v e rti­ k á ln e p o kra čo va n ie sa však p o d a rilo n á jsť až roku 1975. Potom n a s le d u jú poľské a b e lg ic k é výpravy, kto ré tu d o s a h u jú p o s tu p ­ ne hĺbky o ko lo 600 m. Prieskum roku 1978 m al za ú lo h u pokúsiť sa d o sia h n u ť h ra n icu 1000 m.

S polu s B e lg iča n m i zla ň u je m e po úsekoch systému p rie p a stí, z ktorých n a jh lb š ia m eria asi 120 m. D o sa h u je m e ta k h ĺb ku asi 300 m a o d tia ľ sa vra cia m e na povrch. Ď a lš ia sku pina v zložení S. Buzinkay, G . H o m o la , sp olu s K la p p a cherom a jedným S n g lič a n o m sa vyb erajú súčasne na prieskum d o p o s ia ľ m álo znám ej lo ka lity, vchod kto re j leží vo výške asi 1900 m. O b ja v e n á b o la S a lzbu rča nm i roku 1977 a až počas n a ­ šej a kcie sa začal je j d ô k la d n ý prieskum . O d vchodu v n e p re ­ h ľa d n e j silne škra p o vite j časti klesa jú chodby, s p o č ia tk u m ie r­ ne, cez. dve zúženiny a vedú k p rie p a s ti. Ide o 80 m h lb o kú p rie ­ pasť, ko m p liko va n é h o š p irá lo v ité h o p rie b e h u , kto rá sa musí p re ­ ko ná vať po ča stia ch . N a s le d u je úzky m ea n d ro vitý vodorovný úsek, potom zas zvislý stupeň, h lb oký asi 20 m a po ď a lš o m mea n d ro vito m úseku 30 m h lb o ká p rie p a sť. V h ĺb ke asi 150 m sa prieskum zastavil pre n e d o sta to k m a te riá lu , o b ja v e n é ča sti sme zam erali.

O s ta tn í čle n o via našej výpravy (P. H ip m a n , J. S lančík, Vítková a J. Ď určík) sa za o b e ra li povrchovým prieskum om vyššie p o lo ž e ­ ných ča stí K u ch e lb e rg u a fo to d o k u m e n tá c io u jaskýň R ôt-E ishôhle a W andauge.

N a s le d u jú c e h o d ňa 24. 8. 1978 znovu vyrážam e k p rie p a s ti vo výške 1900 m. Z. H och m u t, S. Buzinkay a G . H o m o la rýchlo d o ­ sa h u jú ko n ie c prieskum u z p re d o šlé h o d ňa v h ĺb k e 150 m. N ad ď a lš iu p riep a sť, kto rá sa n ach ád za v rútivom teréne, u pe vňu je m e prine se né la n á a p o stu p n e zla ň u je m e d o le . C elková h ĺb k a te jto p rie p a s ti je asi 80 m, sme n ú te n í zla ň o va ť cez uzle uviazaných lán . N a d ne p rie p a s ti z ch a o ticky nako pe ných b lo k o v vedú v o ­

30

d oro vn é ch o d b y so sintro vou výzdobou. Tu sa o b ja v u je ď a lš ie v e rtik á ln e p o kra čo va n ie , s h ĺb ko u p o d ľa našich o d h a d o v aspoň 40 m, no už nem ám e ď a lš íc h lán . S ú stre ď u je m e sa p re to na zá ­ val na konci vo d o ro vn e j ch od by. Po je h o p re k o n a n í o b ja v u je m e m enšiu sieň, na d ne v o d b o čke ch o d b y p o ču je m e tie c ť potok.

Sme v h ĺb ke asi 220 m a na ď a lš í prieskum už zas nem ám e d o ­ sta to k m a te riá lu . K večeru sa vra cia m e na povrch a vynášam e z p rie p a s ti všetok m a te riá l.

V zh ľa d o m k u ko n če n iu te rm ín u našej akcie, sme už ď a lš í zostup do p rie p a s ti n e p o d n ik li. O p ú šťa m e krasové územ ie K u che lbe rg a po rozlúčke s ja skyn ia rm i v S a lzbu rg u vra cia m e sa dom ov do ČSSR. Prieskum né p rá ce na K u ch e lb e rg u však p o kra č o v a li a j po n a ­ šom o dch o d e . S ko sme sa neskôr dozvedeli, B e lg ič a n ia d o s ia h li v S chne e lo chu n e o b yča jn é h o úspechu - d e n iv e lá c ie 1083 m, čím sa tá to ja skyň a z a ra d ila na 4. m iesto svetového rebríčka.

Prieskum p rie p a s ti vo výške 1900 m, ktorú sme p om en ova li na S ch ach t In te rn a tio n a l, sa zastavil pre nep ria zeň p o ča sia v h ĺb ke —410 m.

L ite ra tú ra : S tla n tis 2/1978, S alzburg

31

KB

k ra s o v é

ú z e m ie

OUCH LB ERG

RfiTH EISHÔHLE

vARPHIDIA

- /

RÔTH

/T E N N E N G E B IR G E / PODĹS W .K LS P R S C H E R ,1978

INTERNSTIOI SCHSCHT

100

200 m

VCHOD =-1860 mn m ;

-5 0 m PRIEFSST

IN TER N S TIO N S L

SCHSCHT

TENNENGEBIRGE , RSKÚSKO

-100 m

TOPOGRSFIS

W.KLSPPSCHER LFH ,S S LZB U R G

SCHEMSTICKÝ -150 m

-2 0 0 m

-2 5 0 m

-3 0 0 m

-3 5 0

REZ

M a rtin S l u k a : VÝPRSVS JSSOÝŇ IS R O V O S Č S CH TIC E D O ORSSOVÝCH OBLSSTÍ V J U H O Z Á P S D N O M R U M U N S O U

V d ňo ch 29. 7. - 14. 8. 1978 u sk u to č n ili n ie k o ľk í čle n o v ia O S SSS č. 22 Č a c h tic e vydarenú výpravu d o krasových o b la s tí p o h o ria M u n tii B a n a tu lu i v ju h o z á p a d n o m Rum unsku. Ú častníko v výpravy tv o r ili: Božena Betušová, M ic h a l Dvorský, R ud olf Jurák, Ján S a dloň , M a rtin Sluka a Ja ro sla v Z ô ld fa y. V ýprava sa u sk u to č n ila v s p o lu p rá c i s rum unskou s p e le o lo g icko u sku pino u CSS „F o c u l V iu " z Bukurešti. Z rum unskej strany sa zú ča s tn ilo 18 ja skyn ia ro v, prevažne štu de ntov g e o ló g ie a g e o g ra fie . Ú lo h o u výpravy b o lo štú diu m o b la sti, ležia cej na ju h u p o h o ria M u n tii B a n a tu lu i, 40 km na zá pa d od znám eho k ú p e ľn é h o m esta B a ile H e rcu la n e . Š tud ova né územ ie je tvo re né m ezozoickým i v á ­ pencam i a b rid lic a m i. Zo s p e le o lo g ic k é h o h ľa d is k a sú v e lm i z a ­ u jím a vé p la n in y ( „ p o ia n a '1) Scocu a L icio vace a. T ieto p la n in y po prvotnom skrasovatení b o li o p ä ť za top en é vodou, následkom čo ho je povrch tých to p la n ín pokrytý vrstvou ílovitých a p ie s o č ­ ných sedim entov, kto ré d o zn ačn ej m iery zadržujú vodu. To um ož­ ň u je , a by tie to p la n in y b o li p re te ka n é m nožstvom krátkych v o d ­ ných tokov. Tieto p otoky tečú sp ra vid la plytkým i slepým i ú d o lia ­ mi, n em ajú väčšiu dĺžku ako 1 km a v závere vytvá ra jú p rie p a s ťo v ité ponory. V e ľm i zaujím avý je a j ka ňo n rieky M in iš, kto ré ho svahy d o sa h u jú prevýšenia n ie k o ľk o sto m etrov, v o b la s ti V irfu Rosu až 400 m. V stenách ka ň o n u sa n a ch á d za tiež ve ľa jaskýň.

V ce le j o b la s ti sú veľm i d o b re vyvinuté všetky povrchové krasové ja vy - množstvo závrtov, rozsiah le škrapové p o lia , kaňony, slepé a p o lo sle p é ú d o lia , p on ory a vyvieračky.

Z Č eskoslovenska sme o d c h á d z a li vlakom d ň a 29. 7. 1978. ^Po p re stu p o va n í v B u da p ešti, S ra d e a T im išo are sme sa konečne d o s ta li d o B a ile H e rcu la n e . Tu nás č a k a li naši rum unskí k o le ­ govia, kto rí m ali už za sebou štrn á sťd e n n é p u to v a n ie po k ra s o ­ vých o b la s tia c h južných p re d h o rí K a rpá t. Po d v o jd e n n o m o d p o ­ činku v B a ile H e rc u la n e p re su n u li sme sa a u to b u s m i cez m es­ te č ko Bozovici k c h a te - C a b a n a C erbu v n ad m o rske j výške

34

450 m. D ňa 2. 8. 1978 sme vyb u d o va li zá kla d n ý tá b o r na p la ­ n in e L iciovacea, 2 km ju žn e od ca ba ny, v n ad m o rske j výške 650 m.

Už dve p re d c h á d z a jú c e výpravy bukureštskej sku piny Focul Viu m ali za ciel prieskum ka ň o n u rieky M in is v o b la s ti východne od c a b a n y a p la n in y L icio vace a. V p rie b e h u tých to výprav b o lo p re ­ skúm aných a zm apovaných asi 25 krasových lo k a lít, z to h o 7 p rie p a stí, n a jh lb š ia Sven cu a p a s h ĺb ko u - 7 0 m. S k c ie roku 1977 sa zú č a s tn ili od nás a j B. Belušová, M . S luka a J. Z ô ld fa y.

V rám ci to h o ro čn ých prieskum ných p rá c p re skú m a li sme a zd o ­ k u m e n to va li 32 nových jaskýň a p rie p a stí, z to h o dve 65 m h lb o ­ ké p rie p a s ti — G u ra M u rio n u lu i na rovn om en ne j p la n in e a Sven cu sifón na p la n in e Scocu, kde sa prvý k rá t p o d a rilo d o s ia h n u ť h la d in u sp o d n e j vody. N a jvä čší význam však m alo o d krytie ja s k y ­ ne Pestera de la c a p ta re , čiže Jarovej jaskyne, d lh e j 970 m s n á d ­ herno u výzdobou a zachovalým n áp iso m z roku 1857, kedy ju navštívili tra ja b a n íci z S n iny. V chod d o jaskyne sa nach ád za 60 m n ad m oh u tn o u krasovou vyvieračkou, zachytenou p ra v d e ­ p o d o b n e už v m in u lo m sto ro čí p re vodovod. Vyvieračka vytvorila za ujím avú trave rtín ovú kopu, 15 m vysokú s priem e ro m 1.00-150 m. N a ch á d za sa na pravom b re hu rieky M in is o p ro ti 8,2 k ilo m etrovníka od S n iny. Vo svahu kopy sme zd o ku m e n to va li 4 ja s ­ kyne. Sú p om erne krátke, le b o dĺžka n ajväčše j je 12 m etrov, avšak m ajú zaujím avú výzdobu, tvorenú je d n a k prim árnym tr a ­ vertínom , je d n a k sintrom a rekryšta lizá cio u. N a tých to lo k a litá c h sme o d o b ra li a j n ie k o ľk o vzoriek, kto ré sme o d o vzd a li do d o k u ­ m e n ta čn é h o o d d e le n ia MSK. V d ň o ch 1 2 .-1 3 . 8. 1978 d va ja rum unskí ko le g o via u s ku to č n ili o rie n ta čn ý prieskum p la n ín L u p u lu i, Pesterii a S te fu ro a ia , ktoré sa n a ch á d za jú na ju h od nam i skúm anej o b la s ti v p ovo d í rieky Lapusnicu. L o ka lizo va li p rito m na 25 nových o tvorov jaskýň a p rie p a stí, kto ré sme však pre n e d o sta to k času už n e m o h li p re ­ skúm ať. Prieskum tých to lo k a lít by sme ra d i u s k u to čn ili počas d a lš e j výpravy v roku 1979, o p ä ť v s p o lu p rá c i s našim i ru m u n ­ ským i ko le g a m i.

35

M a rtin

Sluka : SPEOSPORT 1978 - R U M U N S O O

V d ňo ch 2 2 .-2 6 . 10. 1978 sa u sku to čn il v k ú p e ľn o m m estečku M on ea sa v zá pa dn om Rum unsku, 80 km severovýchodne od S ra d u , už ď a lš í z tra d ič n ý c h zrazov rum unských ja s k y n ia ro v S p eo sp ort 1978. S tre tn u tia sa zú ča stn ilo via c ako 300 d o m á c ic h ja s k y n ia ro v a n ie k o ľk o ú častníkov zo z a h ra n ič ia . B oli to tra ja m a ď a rskí ja s k y n ia ri z B u da p ešti a za SSS — Ja ro sla v Z ô ld fa y a M a rtin Sluka z O S SSS Č a ch tice .

N a p ro g ra m e zrazu b o li re fe rá ty a pre dn ášky je d n o tliv ý c h ru m u n ­ ských jaskyniarskych skupín, d o p ln e n é p re m ie ta n ím d ia p o zitívo v.

M edzi n a jza u jím a ve jšie p a tril re fe rá t sku piny S p eodava z m esta dr. Petru G roza o jaskyn i U rsilo r. Jaskyňa sa p re s lá v ila v krá tk e j d o b e svojim i početným i kosterným i p ozo statkam i ja skyn n é h o m edveď a.

Rum unskí ja s k y n ia ri d e m o n štro va li svoje úspechy a j na expozícii m áp a. fo to g ra fií. Súčasťou výstav b o la a j výstavka p ro p a g a č ­ ných m a te riá lo v SSJ a SSS, kto ré poskytlo ve de nie SSS. Táto vý­ stava vzb u d ila veľkú pozornosť a záujem m edzi rum unským i ja s k yn ia rm i.

Počas zrazu sa u sku to čn ili a j tri exkurzie d o krasových o b la s tí p o ­ h o ria C o d ru -M o m a , na kto ré h o ju h o z á p a d n o m ú p ä tí sa M on ea sa n ach ád za. N avštívili sme tri jaskyne a to : C im p e n e a sa so 40 m vysokým vo d o p á d o m , ď a le j m enšiu jaskyňu so zaujím avým p o d ­ zemným jazerom a výzdobou. T retia z navštívených jaskýň bola Pestera de la m oará cu a pá , d lh á asi 2,5 km s n á d h e rn o u a r a ­ g o n ito vo u výzdobou.

Z prednesených re fe rá to v vyplývalo, že rum unskí ja s k y n ia ri o b ­ ja v ili v u p lyn u lo m roku 1978 na 500 nových krasových lo k a lít, z to h o tri jaskyne d lh šie via c ako 1000 m.

Na záver S peosportu ’78 b o li vyh o d n o te n é n a jú s p e š n e jš ie ja s k y ­ n iarske skupiny. N a prvom m ieste sa u m ie s tn ila sku p in a Focul Viu z Bukurešti, za o b ja v a zd oku m e ntova nie 150 nových jaskýň a p rie p a stí. Z á stu p co via O S Č a c h tic e o b d rž a li za via cro čn ú

36

úspešnú d a r.

sp o lu p rá c u

s rum unským i ja skyn ia rm i

pekný p am ätn ý

S p eo sp ort '1 9 sa b u d e ko n a ť v o ko lí znám eho k ú p e ľn é h o mesta B a ile H e rcu la n e . S je h o u sp o ria d a n ím b o la poverená skupina Focul Viu z Bukurešti.

37

SOTUSLITY

Pozoruhodný výskum odborníkov v Moravskom krase V u plynu lom roku u sku to čn ili o d b o rn íc i p o zo ru h o d n ý e x p e rim e n t vä čšie ho rozsahu v M oravskom krase. N a 30 p ro fe s io n á ln y c h p ra ­ covníkov H yd ro m e te o ro lo g ické h o ústavu Brno a O s tra va , Správy C H K O M oravský kras, G e o g ra fic k é h o ústavu ČSSV Brno, Správy jaskýň M oravského krasu a čle n o v S p e le o lo g ic k é h o k lu b u Brno u k o n č ili v se pte m b ri rozsiah le p ozo ro van ie vôd v M oravskom k ra ­ se n ajm ä podzem ných. Pri sle d o va n í p o u žili rá d io a ktívn ych p rv ­ kov, kto ré potom vyh o d n o co va li v o d o b ra tých vzorkách z je d ­ n otlivých p ro filo v. Z ískali ta k celý rad zaujím avých ú d a jo v. Týkali sa sta no ven ia postupových d ô b a m in im á ln ych p rie to ko v v úseku H o lš te jn — Biela voda a v úseku Skalný mlyn — Punkva. Z ároveň sa zisťovali závislosti a vzá jo m n é väzby m edzi je d n o tliv ý m i p ro fil­ mi a p re d p o k la d a n ý m i tra sa m i. Výsledky sa vy h o d n o cu jú , a le už dnes sa dá povedať, že podzem né sústavy krasových to k o v v M o ­ ravskom krase vo vä čšin e p ríp a d o v sú p re p o je n é a uvedený ex­ p e rim e n t nezvyklého rozsahu veľkou m ierou p om oh ol k riešeniu d o s ia ľ nevysvetlených o tázok v te jto krasovej o b la s ti.

8. ukrajinský zjazd speleoturistov Koncom m in u lé h o roku sa ko n a l ôsmy zjazd u kra jin ských s p e le o ­ tu risto v, ktorý u s p o ria d a li n e ď a le k o T e rn o p o li v O p tim is tič e s k o j a K ris ta ln o j peščeri. V rám ci zjazdu u s p o ria d a li nový d ru h p re ­ tekov — športovú o rie n tá c iu pod zem ou. Súťaže p re b e h li v dvoch fo rm á ch o rie n tá c ie — v te c h n ik e sp e le o tu ristiky a v skalolezení.

Z víťazila sku pina T ern op olskéh o o b la s tn é h o sovietu p re tu ris tik u a exkurzie.

38

M um ifikované pozostatky v jaskyni Grónska P o zoruhodné nálezy našli d v a ja n á h o d n í lovci v je d n e j jaskyn i v severných o b la s tia c h G rón ska. Ide o n ález 8 ľudských tie l, k to ­ ré tu v jaskyn no m p ro stred í, ta k ako to poznám e a j z iných jaskýň vo svete, b o li m um ifikova né . M u m ifik o v a n é te lá p o c h á d z a jú z 13.

—14. stor. z o b d o b ia tzv. th u ls k e j ku ltú ry a vyvolali pre svoju n e ­ o b y č a jn ú zachovalosť veľký o hlas m edzi o d b o rn ík m i vo svete.

D o b re sa za ch o va li a j odevy lovcov. O d evy ta k é h o to typu dnes už v G rón sku nenosia, nosia ich však ka n a d skí Eskim áci. Je diné vyo braze nie tých to odevov je na o braze z r. 1654, ktorý má D á n ­ ske N á ro d n é m úzeum . Ide vlastne o n a js ta rš ie nálezy odevu to h o to typu. M edzi te la m i sa n ašla a j m alá m úm ia d ie ťa ťa s obzvlášť d o b re zachovalým odevom .

M ú m ie sú v súčasnej d o b e v K o da n i, kde ich dánski vedci p o ­ d ro b n e te stu jú . Po u kon čen í b ud ú odevy a fo to g ra fie m úm ií vy­ stavené v grónskom m úzeu v G o tth a a b e . Pôvodne ch celi vystaviť a j m úm ie, avšak neskoršie b o lo rozh od nu té , že budú p o d ľa p ra ­ starých grónskych zvykov o p ä ť z a b a le n é do sobích kožušín a p o ­ ch ova né späť d o te j istej jaskyne.

Skalné rytiny v jaskyni na Jeniseji N e ď a le k o b u d o va n e j sajano šuše n skej vo d n e j e le k trá rn e n a ra z ili b u d o v a te lia na ska ln é jaskyn né rytiny. O b la s ť leží blízko m esteč­ ka S b a ka n , v C ha kasske j S O Ruskej SFSR v m iestach, kde m o­ h utn á sibírska rieka Jenisej p re chá dza cez znám e p o h o rie Z á ­ p a d n ý S a jan s vrch o lm i o ko lo 3000 m etrov.

Tri jaskyn e s rytin a m i sa n a ch á d z a jú v b ielych až ružových v á ­ p en coch . Výskum o d b o rn íko v zistil, že sú staré n a jm e n e j 5 tisíc rokov. O b ra zy p re d sta vu jú ľu d í a zvieratá, je tu stá d o bizónov, lod e, rybá ri a lovci s lukm i v rukách. B u d o va te lia h yd ro ce n trá ly m ali p o c h o p e n ie pre zá ch ra n u tých to vzácnych nálezov v ja s k y ­ ni, kto rá má byť b u d ú co u stavbou za plave ná . V s p o lu p rá c i s e t­ n og ra fickým m úzeom v S b a k a n e p rip ra v ili p ro je k t zá chranných prác, p ri ktorých vyrežú ve ľké ka m enné dosky s kresbam i a p re ­ m ie stn ia ich d o m úzea, kto ré má byť postavené p ri h y d ro e le k trá rni.

Z áh a d n é „m odré jam y“ sú krasového pôvodu Týmto názvom sa o zn a ču jú g e o lo g ic k é ku riozity, zvislé p rie p a s ťo -

39

v ité otvory hĺb ky o ko lo 100 m, kto ré sa n a ch á d z a jú v m ori tesne pod m orskou h la d in o u v ko rálových p o b re žia c h M exika a B a ­ ham ských ostrovov. O tvo ry m ajú n ie ked y p rie m e r až 300 m a sú lem ované korálovým prstencom . Steny otvorov sú väčšinou zvislé, len v d olných ča stia ch , p o k ia ľ to p o tá p a čský prieskum m ohol s le ­ dovať, sa m ierne rozširujú.

Posledné intenzívne prieskum y tých to m odrých já m u káza li, že ide nesporne o krasové javy. Steny zvislých p rie p a s tí sú to tiž z d o ­ bené la b yrin to m ria d n ych g ra vita čn ých kvapľov, kto ré m ajú m n o h o krá t dĺžku až 12 m. Je doká zan é, že tie to útvary a j p rie ­ pasti m ohli vzniknúť len pôsobením sla d k e j vody, te d a v d ob e, keď h la d in a m ora b o la p o d s ta tn e nižšie a ko teraz. Po za p la ve n í ja skyn e m orskou vodou sa klen by stro p u n a ru š ili, z rú tili sa a ta k vznikli „m o d ré ja m y ". K za p la ve n iu jaskýň d o š lo n a jp ra v d e p o ­ d o b n e jš ie na ko nci p o sle d n e j d o b y ľa d o v e j (asi pred 12 tis íc rokm i). P odrobný prieskum d o ká za l a j zaujím avý p rie b e h to h o to z a p la ve n ia . Tento proces n e p re b ie h a l p lyn u lé , a le v určitých in ­ te rv a lo ch . P odľa m o rfo ló g ie tva ro v zistili, že s tú p a n ie vody p o ­ stu pn e v h ĺb ka ch 90, 50 a 20 m sa na u rčitý čas zastavilo.

Nová turistická základňa na U rale V baškírskej SSSR Ruskej SFSR p o s tú p ili p ríp ra vn é p rá c e k vy­ h lá se n iu novej ch rá n e n e j o b la s ti s tu ris tic k o u z á k la d ň o u d o zá ­ verečnej fázy. Ide o o b la sť v p o h o rí Južný U ra l, kto rá b o la znám a už a j v m in u lo sti, výskytom m nohých krasových javov. N a jv ia c jaskýň sa vyskytuje v o b la s ti rieky B e la ja , m edzi Č e lja b in s k o m a O re n b u rg o m . Počiatky p rieskum u te jto o b la s ti sú sta ré len asi 20 rokov. Roku 1959 o b ja v il g e o ló g R jum in neznám e kresby a v te ­ dy ešte n ikto netu šil, že id e o je d n u z n ajvýznam nejších a výzdo­ bou rozhodne n a jk ra jš iu jaskyňu na U ra le . N á jd e n é kresby vy­ tv á ra jú ce lé g a lé rie a zo brazu jú väčšinou kresby divokých koní, m am utov, nosorožcov. Výskumy u káza li, že tu žil praveký človek v p a le o lite , t. j. zhruba pred 30 tis íc rokm i.

N em en e j je za ujím avá sam otná jaskyňa K utuk S um gan, o k to re j sme už p ísali v S p ra vo d a ji SSS č. 1/73. V chod d o ja skyn e tv o rí p u k lin o v itá c h o d b a vysoká až 40 cm. C h o d b a ústi d o ro zsia h ­ lych p rie sto ro v jaskyne, ktorú vytvo rila podzem ná rieka S um gan.

Z a tia ľ pre skúm an é p riestory ja skyn e vytvá ra jú n ie k o ľk o p o sch o d í a m oh utn é siene, kto ré sú b o h a to zd ob en é spom enutým i k re s b a ­ mi. O d o b ja v e n ia jaskyne d od ne s p o kra čo va li p riesku m né p rá ce v jaskyn i. P rednedávnom o b ja v ili tu p rie p a s ti, k to ré vedú až na

40 \

aktívny to k pod zem ne j rieky S um gan. N a horných p o sc h o d ia c h je veľm i b o h a tá a živá výzdoba. S n á ď p re to sa uvažovalo o s p rí­ s tu p n e n ie ja skyn e pre tu ris tic k ú verejnosť. P rojekt uvažuje s vy­ bud ova ním ce le j ch rá n e n e j tu ris tic k e j zóny baškírskej, kde už je a j štá tn a rezervácia pre o d ch o v d ive j včely „b u rz ja n k y ". V p ro ­ je k te o ko lo jaskyn e sa rá ta s vybudovaním tu ris tic k e j zá kla dn e, hotelov, za ria d e n í, včíta n e p ristá va ce j p lo chy pre vrtuľníky. V s a ­ m o tn e j jaskyn i vyb u d u jú e le ktrické osvetlenie, u p ra v ia sa c h o d ­ by, c h o d n íky a vyh lia d ko vé g a lé rie .

Vietnam ská ajskyňa Fongnija S ko je znám e, značnú časť V ie tn a m u tvo ria vápence, vh o d n é pre k ra s o va te n ie a sú tu znám e p o če tn é rozsiah le jaskyn n é systémy, kto ré b o li využívané a j a ko n em ocn ice počas a m e ric ke j in te rv e n ­ cie.

Jednou z nich je ja skyň a F o n g n ija , čo v p re k la d e značí Zuby vetra p ri d e d in k e Suok-Tšhak v stre d n e j ča sti V ie tn a m u . Jaskyňa má dve úrovne, kto ré m ajú sa m o statné vchody. H orný o tvo r ve­ d ie d o N eb eske j jaskyn e a leží v n ad m o rske j výške 200 m. D o ln á časť vedie d o V o d n e j jaskyne a návštevníci tu v c h á d z a jú ' na č l­ noch pod zem ne j rieky. Ú stie vchodu má m oh utn é rozm ery 10/20 m. C elú p re h lia d k u jaskyne a b so lvu jú návštevníci na č l­ noch. Jaskyňa má n e o b yča jn e b o h a tú sintrovú výzdobu, kto rá je veľm i d o b re za ch o va lá . V ja skyn i b o li n á jd e n é a j ce nn é a rc h e ­ o lo g ic k é nálezy, a ko zvyšky ka m e nn éh o B udhu a iných sôch.

Jaskyňa F o n g n ija je n ie len tu ris tic k o u a tra k c io u , a le a j m iestom a rc h e o lo g ických výskumov.

Nová dĺžka peščera

sovietskej

sadrovcovej

jaskyne

Optim ističeskaja

O p tim is tič e s k a ja peščera, o kto re j sme už p ísa li v S p ra v o d a ji SSS č. 1/78 sa n a ch á d za v T a rn o p o lske j o b la s ti U k ra jin s k e j SSR u pro stre d sadrovcového krasu v P o do lsko-bu ko vin skej zníženine v povo dí D nestra. V n e p ríliš h ru b e j vrstve sadrovca vytvoril sa se ku n d á rn e zložitý systém, doslova la b y rin t huste j siete úzkych c h o d ie b , p re p le ta jú c i sa sadrovcovým masívom. O b ja v il ju ešte roku 1965 Ivovský s p e le o lo g ický klu b Kyklop. D o jaskyne p re n ik li zo z° v rtu v sprašovom pokryve n e ď a le k o o bce Korolovka.

K zvláštno stiam jaskyn e p a tria a j svojrázne sadrovcové kryštály rôznych fa re b n ých o dtie ňo v.

41

V jaskyni sú značné m ožnosti na o b ja v e n ie a m a p o v a n ie stále nových ch o d ie b , dĺžka jaskyne záleží je d in e na k a p a c ite skupín, re a liz u jú c ic h m a p o va cie práce. Nové výskumy a m ap ova cie p rá ­ ce s ta n o vili súčasnú dĺžku jaskyne na 123,5 km. Touto dĺžkou z a ra d ila sa O p tim is tič e s k a ja peščera na prvé m iesto v Európe, ih n e ď za M a m u tio u jaskyň ou v USS, kto rá je d lh á 253 km.

Prieskum níci O p tim is tič e s k e j peščery, Ivovskí s p e le o ló g o v ia však p o k ra ču jú v p rieskum e a j v m apovacích p rá ca ch rovnakou in te n ­ zitou a p re d p o k la d a jú ď a lš ie o bjavy a p re p o je n ia d o susedných jaskynných systémov.

Dlhodobý jaskynný pobyt v NDR R itte rh óh le (Rytierska ja skyň a ) p ri Eisenachu v krasovej o b la s ti D urynského lesa (T h u rin g e r W a ld ) v N D R b o la d o p o s ia l znám a len v dĺžke 150 m, avšak pre slá ve ná . Z ná m a povesť o jaskyni hovorí, že sp e vá k-rytie r T a n nh ä use r z W a g n e ro v e j opery sa o c ito l v podzem í s bohyňou Venušou práve v te jto jaskyn i. S kupina n e ­ meckých sp e le o ló g o v te ra z tu strá vila v jaskyni 7 d n í v rám ci p o ­ kusov o d lh o d o b ý p ob yt človeka. V p rie b e h u pob ytu vyko na li a j prieskum v jaskyni a o b ja v ili p rito m n ie T an nhäuserove stopy, a le rozsiahly la b y rin t d o s ia ľ neznám eho p o k ra č o v a n ia jaskyne.

Jaskynné miesto v horách Veľkého Oaukazu S rc h e o ló g o v ia o dkryli v n e d á vn e j d o b e rozsiah le jaskyn né m esto v Č e če no ing ušske j SSSR v hornom to ku rieky G e chy na sever­ ných svahoch V e ľké h o Kaukazu. N ové nálezy a poznatky vyvrá­ tili te ó riu o p rim itívn o sti a n e o h ra b a n o s ti dávnovekých o byva te ľo v Kaukazu.

S rc h e o ló g o v ia p re skúm ali v jaskynnom m este priestory, u pravené p ra o b yva te ľm i na d va - až trip o sch o d o vé o b y d lia . V ysokopoložené jaskyne b o li ťažko p rístu p n é a v ie d li d o n ich v stene vytesané schody. D o niektorých ťažko p rístupných ča stí jaskyn e sa vystu­ p o va lo ib a p om ocou šp e ciá ln ych drevených schodníc. O k o lo jaskyn né ho o b y d lia sa n a c h á d z a li a j hosp od árske stavby pre chov d ob ytka. P odľa všetkého to to ska ln é m esto v jaskyn i obývali p re dko via súčasných Č ečencov, Ingušov a V a jc h a n o v , k to rí tv o ria n á ro d n o stn ú m enšinu v Ruskej SFRS na sever od Kaukazu.

42

Nové jaskynné maľby v Španielsku V ja skyn ia ch Š p a n ie lska sa o p ä ť našli n áste nn é m a ľb y a to n e ­ ď a le k o ju h o š p a n ie ls k e j o bce Jim ena de la Frontera, severne od G ib ra ltá ru v p o h o rí S e rra nia de R onda. Ide o nové nálezy, p o ­ c h á d z a jú c e z 2. tis íc ro č ia pred našim le to p o čto m . Kresby zo­ b ra zu jú okrem ľudských a zvieracích postáv a j d o b re zachovalé kresby rôznych p la v id ie l. O d b o rn íc i pozorne skúm ajú tú to ď a lš iu lo k a litu s p re ja vo m ľu d s k e j civ iliz á c ie na Iberskom polostrove.

Jaskyňa Oizil Ooba na Oryme prístupná verejnosti Jednou^ z m nohých p ríro dn ých za ujím avo stí na Kryme je Kizil Koba, čiže Č ervená jaskyň a. N ach ád za sa na zá pa dn om svahu D o lg o ru ko vské h o horského masívu 3,5 km k východu od obce P e re va ľn ij v n ad m o rske j výške o ko lo 500 m. Jaskyňa sa nachádza v peknom horskom p ro stre d í s porastom n a jro z m a n ite jšíc h lis tn a ­ tých strom ov a krov. K ja skyn i ve die len úzka ú ž ľa b in a , vyrytá horskou bystrin ou K izilko b in ko u . Vyššie sa o b ja v u jú červenkasté vápencové steny, po ktorých d o sta la jaskyňa a j p om enovanie.

Prvé písom né správy o ja skyn i p o ch á d za jú zo za čia tku 19. stor., kedy p re d p o k la d a li, že celková dĺžka jaskyne je 2 km. Nové p rieskum y z roku 1957 však o dkryli ď a lš ie ch o d b y a jaskyňa b ola p re b á d a n á d o dlžky via c ako 10 km. Jaskyňa Kizil Koba s okolím b o la vyhlásená za ch rá n e n ý p ríro d n ý výtvor a sp rístup ne ná ve­ re jn o sti ta k, ako sme o tom p ísali už v S p ra v o d a ji SSS č. 4/72.

V ď a k a a ktívn ej čin n o sti s p e le o ló g o v je dnes jaskynný systém znám y do dĺžky via c ako 13 km. Jaskyňa má veľm i peknú s in tro vú výzdobu v p om erne d o b re zachovalom stave. C h o d b a m i sa často o b ja v u je podzem ný p o to k a rozsiah le podzem né ja z e rá .

Krásou jem ných n áte kov obzvlášť vyniká In dický sál, ktorém u sa však vyrovná a j S ka d e m ický sál. Jedna z g a lé rií má p o m e n o v a ­ nie po S. S. G rib o je d o v i, ktorý tú to jaskyňu navštívil. Č ervená ja skyň a má dva väčšie vchody, sp ojen é v jaskyn i v e rti­ ká ln ym i ša chta m i. Návšteva jaskyne K izil-K o b a na Kryme pôsobí d o jm o m n e d o tk n u te j krásy a o č a rí návštevníka svojou veľkosťou.

M . E.

43

p r ír a s t k y s p e l e o l o g i c k e j k n i ž n i c e m s k

ZA ROK 1978

ČSSR S cta F a cu lta tis Rerum N a tu ra liu m U C - F orm a tio e t p ro te c tio n a tu ra , č. 3.

S cta U C - G e o g ra p h ic a et g e o lo g ic a , č. 33 S cta G e o g ra p h ic a U C - G e o g ra p h ic a Physica, č. 16 S rc h e o lo g ic k é rozhledy, č. 1 -6 , roč. XXX/1978 Č asopis pro m in e ra ló g ii a g e o lo g ii, roč. 23/1978, č. 1—4 Č eskoslovenský kras, roč. 29/1978 Český kras III. Č eskoslovenská o ch ra n a prírody, č. 18 G e o g ra fic k ý časopis, roč. XXX/1978, č. 1—4 G e o g ra fic k é práce, roč. V/1978, č. 1—2 G e o g ra fic k é p rá ce — Správy 71 G e o lo g ic k ý pruzkum , roč. XX/1978, č. 1 -1 2 G e o d e tický a k a rto g ra fic k ý obzor, roč. XXIV/1978, č. 1—12 G e o lo g ic k ý zborník — G e o lo g ic a — C a rp a th ic a , roč. XXIX/1978, č. 1 - 2 Krásy Slovenska, roč. XV/1978, č. 1 -1 2 Krasový zborník V. M in e ra lia Slovaca, roč. 10/1978, č. 1—6 O p e ra C o rc o n tic a - Krkonošské p rá ce 13 Pam átky a rc h e o lo g ické , roč. LXIX/1978, č. 1—2 Pam átky a P ríroda 1978, č. 1 -1 0 Pam iatky a p ríro d a 1978, č. 1—6 Problém y b io ló g ie krajiny, č. 20, 21 Rozpravy ČSSV, roč. 89/1978, č. 1—7 Rudy, roč. 26/1978, č. 1 -1 2 S borník g e o lo g ických véd — R ada G — g e o lo g ie , č. 31 S borník g e o lo g ických véd — R ada P — p a le o n to ló g ie , č. 21 S borník čs. sp olečn osti zem episné, roč. 83/1978, č. 1—4 Slovenská a rc h e o ló g ia , roč. 26/1978, č. 1, 2 Slovenský kras, roč. 16/1978

44

S p e le o lo g ický vestník, č. 10, 11 V estník U Ú G , roč. 53/1978, č. 1 - 6 V o d o h o sp o d á rsky časopis, roč. 26/1978, č. 1 - 6 Z á p a d n é K a rp a ty - séria - M in e ra ló g ia V. Z á p a d n é K a rp a ty - séria - G e o ló g ia , č. 3, 4 Z á p a d n é K a rp a ty — séria — H y d ro ló g ia a inžen. g e o ló g ia Z á p a d n é K a rp a ty — séria - P a le o n to ló g ia , č. 2—3 S N G L IS B u lle tin BCRS — B ritish C ave Research S sso cia tio n č. 1 ,2 , 19, 20 BELGICOO

Subterra -

Equipe Spéléo de Bruxelles a. s. b. I, č. 7 4 - 7 6

BULHSRSOO P ríroda, roč. XXVII/1978, č. 1 - 6 P roblem i na g e o g ra fia ta , 1978/č. 1 - 4 FRSNCIS Revue d e g e o g ra p h ie S lp in e , č. 1 ,3 , 4/1978 S u p p lé m e n t a S p elu nca , č. 1/78 S p e lu n ca , č. 1 -4 /1 9 7 8 S p é lé o lo g ie , č. 98, 99/1978 SCV - Sctivés, č. 34/1975 HOLSNDSOO S peleo N e d e rla n d , č. 1 ,2 , 3, 6/1978 JUH O SLÁVIS S c ta M usei M a c e d a n ic i, č. 3 —5/1978 Loški R azgledi, 1978 G la s n ik p riro d n a č k o j m uzeja, 1977 N aše ja m e , č. 19/1977 Letopis SSZU, 1977

Fauna na M acedonija IV. F ra g m e nta , č. 5 -9 /1 9 7 7

M SĎ S R SO O

Frágmenta — M ineralogica et paleontologica, č. 8/1977 G eographica M edica H ungarica, č. 8/1978 Fôldrajzi Kôzlemények, č. 1/1978 Janus Pannonius Múzeum, roč. X X II/1977

45

N DR S rchív fú r N atu rsch u tz und L an dsch a ftsfo rsch u n g , č. 1—4/1978 N eue M useum skunde, č. 1—4/1978 E n to m o log isch e S b h a n d lu n g e n , č. 5/1977 Z o o lo g isch e S b h a n d lu n g e n , č. 35/1978 S lt Thu rin ge n, č. 15/1978 Ja h re n sch rift fú r M itte ld e u ts c h e V o rg e sch ich te , Band 62/1978 Stolz, H .: E in fuh run g in d ie V ie le le le k tro n e n th e o rie d e r K ris ta lle S tein-K o n servie run g, Band 27/1977 NSR B e itra te zur H o h le n und K arstkunde, č. 15, 16, 17/1978 N á tu r und H eim at, č. 1—4/1978 M itte ilu n g e n des V e rba nd es D e u tsch e r H o h le n und K a rstfo rscher, č. 1—4 M a in ze r N aturviss, Srchív, 1977/78 S b h a n d lu n g e n B e rich te č. 1 -3 /1 9 7 7 , 1 -2 /1 9 7 8 B ogli, S .: K a rsth y d ro g ra p h ie und physische S p ä le o lo g ie — Sú­ b orné d ie la S. B o g lih o a krasovej h y d ro g ra fii. P o dro bn e ro ­ zoberá m echanizm us kraso vate n ia , vo n k a jš ie a v n ú to rn é k ra ­ sové javy, ich vznik a k la s ifik á c iu . K niha p re d s ta vu je sú b o r n a j­ m odernejších p o h ľa d o v na kras POĽSOO T aternik, č. 1—4/1978 K w a rta ln ik g eologiczny, č. 1 -3 /1 9 7 8 S cta a rc h e o lo g ic a C a rp a th ic a , roč. XVIII. Prace M uzeum Z iem i, č. 28, 29/1978 Rocznik Polskiego tow arzystw a g e o lo g ., č. 1, 2/1978 Biuletyn p e ry g la c ja ln y , č. 27/1978 RSOÚSOO M itte ilu n g e n fú r B ergbau, g e o lo g ie , č. 39 J ahrbuch des M use alve re in W els, č. 21/1977—78 H o h le n k u n d lic h e M itte ilu n g e n , č. 1 -1 2 /1 9 7 8 RUMUNSOO O c ro a tie ra N a tu ri, č. 1 Revue R oum aine de G e o ló g ie , č. 1/1978

46

g e o p h ysiq u e

et

g e o g ra p h ie ,

ŠVSJČISRSOO S p e le o lo g ic a l S b stra cts q ue

B u lle tin

b ib lio g ra p h iq u e

s p e le o lo g i-

TSLISNSOO S ta la ttiti e S ta la g m iti, č. 13/1975, č. 14/1976 N o tiz ia ri d el C irc o lo S p e le o lo g ic o Rom ano, č. 1/1978, č. 1—2/1977 Ľ a p p e n in o , č. 3—4/1978 Q u a d e rn i del m useo d i s p e le o lo g ia V. Rivera, č. 1 -6 /1 9 7 6 B ib lio g ra fia s p e le o lo g ic a Ita lia n a , 1/1973, 2/1974, 3/1975, 4 /1976 B o lle tin o del G ru p p o S p e le o lo g ico , č. 10/1978 ZSSR M e to d ič e s k ije re ko m e n d a cii po o rg a n iz a c iji i p ro v e d e n ije u če ­ ných m e ro p rija tij po sp eleo tu rizm u Z em leve de nie , roč. X I1/1977 Z a p iski L e n in g ra d sko g o O rd e n a Lenina N a u k o v e d e n ie — O b čestven nye n au ki za rubežom č. 1—12/78 — N o va ja in o s tra n n a ja lite ra tú ra č. 1—12/78 - N o va ja so vje tska ja lite ra tú ra č. 1—12/78 USS N a tu ra l H istory, č. 1—10/1978 In te rn a tio n a l Jo u rn a l o f S peleology, č. 1/1977 The NSS - B u lle tin , Vol 40/1978. č. 1 - 4 NSS News. Vol 36/1978, č. 1 -1 2 OSNSDS C ah iers de G e o g ra p h ie du Q u é b e c, č. 55/1978 VENEZUELS B o letin de la S o cie d a d de E sp e lo lo g ia , č. 17/1978 SUSTRÁLIS Rekords o f th e South S u s tra lia n M useum , č. 1 9 -2 7 /1 9 7 8 JSPO N SO O B u lle tin o f th e K a n a g a w a P re fectural M useum , N a tu ra l Science, č. 10 N O V Ý ZÉLSND N ew Z é la n d S p e le o lo g ic a l B u lle tin V ol. 5, č. 97—106/1976

47

O B S S H : R e d a kcia : Úvod S práva o čin n o s ti za rok 1978

.............................................................................

Slovenskej

Ing. Jozef H la v á č : O d b o rn é s p e le o lo g ic k e j sp o lo čn o sti

s p e le o lo g ic k e j

3

sp oločn osti

ško le n ie čle n o v Slovenskej ......................................................... 20

Inq. Jozef H la v á č : Česká sp e le o lo g ic k á sp o lo čn o sť z a lo že ­ ná ........................................................................................................ 24 Ing. L ad isla v R ajm an - PhM r. Š tefan R o d a : Ú držba b a n ­ ských lá m p typu 1 6 6 2 3 / E ..................................................... 26 RN Dr. Z de nko H o c h m u th : T e n n e n g e b irg e 7 8

29

M a rtin S lu k a : Výprava ja s k y n ia ro v O S SSS Č a c h tic e krasových o b la s tí v Ju ho záp ad no m Rumunsku .

M a rtin S lu k a : S p eo sp ort 1978 -

Rum unsko .

.

.

do .

.

34 36

M . E.: S k t u a l i t y .............................................................................38 2 . P etrová: Prírastky s p e le o lo g ic k e j kn ižn ice M SK za rok 1978 O b s a h ............................................................................................ 48

SPRSVODSJ Slovenskej s p e le o lo g ic k e j sp oločn osti č. 1/1979 V y d a lo M úzeum slovenského krasu, Liptovský M ik u lá š v rám ci vnútroústavných in fo rm á c ií pre sp o lu p ra co v n ík o v v n á k la d e 700 kusov T la č : T la č ia rn e SNP Liptovský M ik u lá š TSNP-LM - 301490-79