Spravodaj sss 1979 3

.•* M S K M ikuláš

SPRAVODAJ

SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský M ikuláš

Číslo 3 1979

Vydalo Múzeum slovenského k rasu Liptovský M ikuláš

R edak čn á rada:

PhDr. Juraj B árta CSc. PhMr. Š tefa n Roda RNDr. D ušan K ubíny CSc. Ing. P eter S te fa n č a Ing. Ján S lan čík

V ýkonný redaktor:

Ing. M ikuláš E rdôs

Z odpovedný redaktor:

A lfonz Chovan, r ia d ite l MSK

G rafická úprava:

Ján M očiliak

K nižnica M S K

jm ij

Predkladám e tre tie tohoročné číslo n á šh a Spravodaja SSS. Po­ dobne ako m inulé číslo, zam erali sm e aj toto m onotem atický na problem atiku dokum entácie k rasu a jaskýň. U verejňujem e zvyšné m ateriály z nedávnej konferencie Komisie pre speleolo­ gickú dokum entáciu pod názvom D okum entácia k rasu a jas­ kýň, k to rá sa konala v dňoch 2—3. 11. 1979 v hoteli E speranto v Pribyline.

Ako prvý článok je uverejnený slávnostný úvodný príhovor riaditeľa Správy slovenských jaskýň Ing. Antona Lucinkiewicza na konferencii. Po tom to úvodnom prejave n asledujú štyri referáty , k to ré odzneli n a konferencii, ale k toré sa z tech n ic­ kých p ríčin ned o stali do m inulého Spravodaja SSS. Ide o r e ­ fe rá t Jána Šťastného — D okum entácia vodou zatopených jas­ kynných priestorov. R eferát bol zaradený do sekcie pre m e­ todiku dokum entačnej práce. V rám ci sekcie pre číslovanie jaskýň p redniesol Dr. Bohumil Kučera z Českej speleologickej spoločnosti re fe rá t — N ávrh jednotnej evidencie krasových oblastí a jaskýň v CSR. R eferát Ing. M arcela Lalkoviča z Múzea slovenského k rasu — P rofesionalizácia speleologickej m erač­ skej činnosti na Slovensku a re fe rá t Ing. P etra Pateka — Vý­ počet a vyrovnanie sú radníc polygónových bodov pomocou sam očinného počítača — odzneli v rám ci sekcie pre m eračskú dokum entáciu.

Po týchto refe rá to ch sm e zarad ili Závery konferencie, kde ú častníci hodnotili obsah konferencie a vytýčili ďalšie etapy v dokum entácii k rasu a jaskýň na Slovensku v budúcnosti.

V rám ci konferenčných m ateriálov uverejňujem e aj zoznam a adresy všetkých účastníkov.

Komisia pre speleologickú dokum entáciu od svojho založenia intenzívne p racu je n a riešen í teo retick ý ch a prak tick ý ch otá­ zok dokum entácie k rasu a jaskýň. Ako prvý hotový m ateriál dokončila vypracovanie Zásad p re tvorbu názvov a názvoslovia jaskýň. M ateriály boli vypracované v Sekcii pre názvoslovie krasových javov pod vedením RNDr. Zdena H ochm utha a boli schválené predsedníctvom SSS. P redkladám e tento m ateriál v plnom znení spolu s dôvodovou správou.

Radakcia 3

Otvárací príhovor Ing. Antona Lucinkiewicza, riaditela SS) na konferencii Dokumentácia krasu a jaskýň dňa 2. 11. 1979 v Pribyľine

Vážení prítom ní!

Rok 1979 ako jeden z význačných m edzníkov v slovenskej speleológii je bohatý na podujatia, k toré verejnosti dokum entujú súčasnú úroveň, ako i odbornú vyspelosť jaskyniarstv a na Slo­ vensku.

V tom to roku sme sp rístu p n ili a do užívania v erejnosti odo­ vzdali a re á l Silickej ľadnice. Oslávili 50. výročie objavu jasky­ ne Driny a pripom enuli si tak záslužnú p rácu tých, vďaka k to ­ rým m ám e možnosť obdivovať a bližšie poznávať jeden zo skvostov našej prírody.

Rok 1979 je zároveň rokom , ktorým sa pom aly n ap ĺň a 10-ročná existencia SSJ — celoslovenskej organizácie spravujúcej jaskyne na Slovensku a obdobne i dnes už skoro 50-ročná h istória MSK v Liptovskom M ikuláši. Naviac, čo je vo sfére am atérskej speleológie na Slovensku obzvlášť význačné, je i rokom , v ktorom sm e oslávili 30-te výročie vzniku jednotnej organizácie dobrovoľných jaskyniarov.

Z titu lu tohoto pre nás všetkých tak význam ného výročia u sk u ­ točnil sa celý ra d podujatí a nebude od veci ak si ich aspoň rám covo pripom eniem e.

V m esiaci júli uskutočnil sa celoslovenský zraz jaskyniarov v krasovom území CHKO M uránska planina za ú časti 133 jas­ kyniarov. V m esiaci septem bri 11-členný expedičný tím dosia­ hol dno 1141 m hlbokej p riepasti Gouffre B erger vo F ra n ­ cúzsku, tretej najhlbšej p riepasti súčasného svetového re b ríč ­ ka. V tom istom m esiaci uskutočnilo sa IV. Valné zhrom ažde­ nie SSS, k torého slávnostný rám ec um ocnila predovšetkým skutočnosť, že sa na ňom dostalo úprim ného uznania a ocene­ nia všetkým tým, vďaka ktorým môže slovenská speleológia verejnosti predkladať čoraz význam nejšie výsledky svojej p rá ­ ce. Posledným z podujatí orientovaných do rám ca uvedeného výročia je dnes začínajúca konferencia „D okum entácia k rasu a jaskýň“, kto rú organizačne prip rav ila a zabezpečila Komisia pre speleologickú dokum entáciu SSS za spolupráce pobočky SVTS v Liptovskom Mikuláši.

Uvedené podujatie je význam né nielen tým, že chce p rezen to ­ vať doterajšie výsledky z tohoto tak n áročného odboru spele­ ologickej činnosti. V ýrazné je naviac aj tým, že po prvý raz 4

v celoštátnom m erítku a snáď i v h istórii speleológie sa sc h á ­ dzajú dobrovoľní jaskyniari, profesionálni pracovníci a p ra ­ covníci rôznych inštitúcií, aby sa oboznám ili s doterajším i poznatkam i z oblasti speleologickej dokum entácie, podelili so svojim i skúsenosťam i a zároveň nadviazali potrebné pracovné kontakty.

Treba si želať, aby v tom to duchu skutočne vyznelo dnešné podujatie, stalo sa ďalším m edzníkom slovenskej speleológie a zároveň aj im pulzom do ďalšej plodnej a užitočnej práce.

Verím, že vďaka organizátorom , ako i vám všetkým , k to rí ste tu prítom ní sa podarí dosiahnuť vytýčený cieľ.

O ficiálne preto otváram dnešné rokovanie a v tom to duchu vám želám m noho pracovných úspechov vo vašom rokovaní.

Ján Š ť a s t n ý : Dokumentácia vodou zatopených jaskynných priestorov V súčasnej dobe si p rakticky speleologický prieskum vyžadu­ je popri iných disciplínach p rácu speleológa-potápača, p reto ­ že na niek to rý ch lokalitách uviazol na vodou zatopených jas­ kynných priestoroch. Pre bežného jaskyniara-prieskum níka sa stali tieto p riesto ry nedostupné. Uvedená situácia si preto vy­ žiadala vytvorenie úzko špecializovonej speleopotápačskej sk u ­ piny, úlohou k torej je realizovanie spelologického prieskum u v p riesto ro ch dočasne, alebo trv alé zatopených vodou.

Speleologický prieskum takýchto priestorov, čiže speleologic­ ké potápačstvo je veľmi n áro čn á disciplína. Podstata speleopotáp an ia spočíva v prenikaní, zam eriavaní a v dokum entačnom spracovaní vodou zatopených jaskynných priestorov trv alé i dočasne. Speleopotápanie p a trí m edzi n ajn áro čn ejšie disciplí­ ny am atérsk eh o potápania. Speleopotápač vo väčšine prípadov m usí vynaložiť značnú fyzickú nám ahu, aby sa dostal do p rie s­ torov potápania. V lastné speleopotápanie je prevádzané v uza­ vretých, členitých úzkych neznám ych priestoroch, k toré sú chladné a pri n á v ra te potápača sťažené nulovou viditeľnosťou.

Psychicky zle pôsobí skutočnosť, že pre potápača nie je možné vynorenie sa ku hladine v krízových prípadoch, že je plne od­ kázaný na technickú výzbroj, k to rú m usí v danej krízovej si­ tuácii sám ovládať. V úzkych priesto ro ch pomoc, k to rú by mu m ohol poskytnúť jeho kolega, je v n iektorých m om entoch n e­ 5

možná. Jeho jediným vodítkom pri n á v ra te je istiace lano.

Už z tejto n a č rtn u te j problem atiky je zrejm é, že speleopotápačský prieskum môže vykonávať len skúsený potápač s n ie­ koľko ročnou praxou, ktorý je schopný sa vyrovnať s neoby­ čajne vysokým psychickým a fyzickým zaťažením . O rganizačné zabezpečenie každého speleopotápačského prieskum u si vyža­ duje osobitý prístup.

Ešte niekoľko slov o organizácii speleopotápačského p rie sk u ­ mu na Slovensku. Popri oblastných sk u p in ách zaoberajúcich sa praktickým speleologickým prieskum om , vznikla na Sloven­ sku v r. 1970 špecializovaná speleopotápačská sk upina Aquaspael so sídlom v Košiciach. Jej úlohou je, ako už bolo pove­ dané, realizovanie speleologického prieskum u v p riesto ro ch dočasne alebo trv alé zatopených vodou na tých krasových lo­ k alitách Slovenska, k to ré v rám ci speleologického prieskum u identifikujú oblastné skupiny. Takéto lokality v dôsledku ich zatopenia dočasným alebo trvalým spôsobom neum ožňujú ďal­ šiu prieskum nú činnosť oblastných skupín a sú brzdou v ich ďalšej prieskum nej práci.

Značné m nožstvo prípadov, kedy si p rak tick y speleologický prieskum vyžiadal aktívnu účasť speleopotápača, ako i okol­ nosť, že sa dosiahol ra d efektívnych výsledkov, si neskoršie vynútili u rčitú reo rg an izáciu speleopotápačského prieskum u na Slovensku. V súčasnej dobe otázka speleopotápačského prieskum u je zabezpečovaná z dvoch centier. D osiahla sa tak u rčitá operatívnosť v celkovej činnosti. Zároveň sa však vytvo­ ril i väčší p riesto r pre vým enu p rak tick ý ch skúseností v tejto všeobecne veľmi náročnej speleologickej činnosti.

O blastná skupina T renčín tým, že sú stre d ila vo svojich rad o ch i niekoľko členov zaoberajúcich sa speleopotápačským p rie ­ skumom , vykonala v oblasti stred n éh o a severného Slovenska m nožstvo prieskum ných akcií, kto rý ch cieľom bol prieskum sifónov a iných vodou zatopených priestorov. Na základe do­ siahnutých výsledkov a nadobudnutých skúseností je preto možné na tejto konferencii prezentovať problem atiku doku­ m entácie vodou zatopených jaskynných priestorov. Prezentovať však zatiaľ tak, ako je ch áp an á z nášho pohľadu, aby ju bolo n eskoršie m ožné objektivizovať v polohe odpovedajúcej zá­ sadám dokum entačnej p ráce v takom to náročnom speleolo­ gickom p rostredí.

6

1. Vlastná dokumentácia jaskynných priestorov Predovšetkým v celkovej činnosti speleopotápačského p riesk u ­ m u m usím e rozlišovať dve vzájom ne súvisiace činnosti. Na jednej stra n e je to otázka vlastného prieskum u vodou zato­ pených priestorov zam eraného na ich prienik. Na druhej s tra ­ ne je to však i otázka dokum entácie týchto priestorov, pretože len tak je m ožné poznanie vzájom ných súvislostí v dôsledku zatopenia vodou p riestorov n ep rístu p n ý ch s priestorm i, k toré na ne naväzujú. Medzi tým ito dvom a činnosťam i je vzájom ná súvislosť. Od celkového poznania vodou zatopeného p riesto ru závisí i otázka jeho dokum entácie a tým aj n e ra z otázka ďal­ ších m ožností v pokračujúcom speleologickom prieskum e.

Avšak v tom to prípade si m usím e uvedomiť, že akákoľvek do­ kum entácia sa realizuje pod vodou, čiže vo vodnom prostredí.

V takom to p ro stred í nebude m ožné pracovať pom ôckam i, ktoré sa hodia n a bežnú dokum entačnú činnosť v speleologickom p ro stred í. Často bude n u tn á i ich nevyhnutná úprava a celkový ich c h a ra k te r p ráce bude značne odlišný. Je pochopiteľné, že z tak éh o to titu lu budú i iné požiadavky kladené na výkon do­ k um entačnej p ráce v p rostredí, k toré je zatiaľ dom énou speleopotápača. , Vo vlastnej dokum entačnej činnosti vodou zatopeného jaskyn­ ného p ro stred ia m usím e tiež rozlíšiť dve sféry nášho pôsobe­ nia. Prvou sférou je problem atika vyhotovenia polohopisného n áčrtu , resp. p lán u zatopeného jaskynného p rie sto ru so všet­ kým i potrebným i náležitosťam i, k to ré sú dôležité v ďalšej prieskum nej činnosti. D ruhou sférou je problem atika fotodo­ kum entácie vodou zatopeného jaskynného priestoru, k to rá bližšie dokresľuje naše poznanie. V ďalšom sa môže neraz stať i dôležitou pom ôckou v prieskum nej práci speleopotápača, n a j­ m ä pri v iac k rát opakovaných prieskum ných akciách na tej istej lokalite.

Zatiaľ je veľmi ťažko hodnotiť úroveň práce pri zabezpečovaní činnosti v rám ci tak to nam i vym edzených dokum entačných sfér.

N apriek tom u n a základe n ašich d o terajších výsledkov a sk ú ­ seností je m ožné k problem atinke vyhotovenia polohopisného n áčrtu, resp. p lán u vodou zatopených jaskynných priestorov, povedať nasledovné: V súčasnej dobe rozoznávam e tri spôsoby p rístu p u k dokum en­ tovaniu vodou zatopených jaskynných priestorov. Všetky spô­ soby vychádzajú z m ateriálneho zabezpečenia potápačov, osob­ 7

ne] výstroje a ich počtu a celkového c h a ra k te ru vodou zato­ pených priestorov.

Prvý spôsob, ktorý je použiteľný pre všetky lokality a na ťažko dostupných lokalitách je vlastne spôsobom jediným tzv. obhliadkové zameranie. Jeho princíp vychádza z činnosti p o tá­ pača, ktorý je vyslaný na prienik. Potápač hľadá hlavný sm er priestorm i až na konečne prístu p n é m iesto. Smery sleduje p ri­ bližne podľa kom pasu. Zároveň sleduje c h a ra k te r priestorov a m axim álnu hĺbku zatopených priestorov podľa hĺbkom eru.

Dĺžku priestorov určuje značeným istiacim lanom . Po ukončení prieskum u ihneď vyhotovuje pamäťový n á č rt preskúm aných priestorov podľa približne nam eraných hodnôt. Celková akcia sa skladá z podporného a prieskum ného družstva. Podporné družstvo zabezpečuje tra n sp o rt potrebného m ateriálu do p rie s­ toru potápania. Prieskum né družstvo zabezpečuje všetky p rí­ pravné p ráce vlastného speleopotápačského prieskum u až po konečné vyhodnotenie výsledkov prieskum u. Počet členov v jednotlivých družstvách určuje c h a ra k te r lokality, ktorý tiež určuje možnosť fotodokum entácie vodou zatopených jaskyn­ ných priestorov.

Druhý spôsob, ktorý sa realizuje všade tam , kde to celkové podm ienky vodou zatopených jaskynných priestorov dovoľujú a pre ďalší p raktický speleologický prieskum je veľmi p o treb ­ ný Je tzv. orientačné zameranie. Princíp o rientačného zam e­ ran ia vychádza z činnosti dvoch potápačov pod vodou. Potá­ pači postupne pren ik ajú zatopeným priestorom a realizu jú m e­ ranie z bodu na bod, k toré si provizórnym spôsobom vyznačia.

M eranie realizujú za použitia kom pasu a hĺbkom eru s tým, že dĺžky sa m erajú značenou šnúrou. Všetky potrebné údaje, t. j. výška, šírka, dĺžka priestoru, ako aj m eran é azim uty sa zapi­ sujú na pracovné dosky hneď pod vodou. Zároveň sa zakresľu­ jú priečne a pozdĺžné rezy. Všetky n am erané a zak reslen é ú d a ­ je sa neskôr na povrchu spracovávajú v m ierke v podobe o rien ­ tačného plánu vodou zatopených jaskynných priestorov. Z áro­ veň sa vyhotovuje správa spolu s podrobným popisom p rie s­ torov.

Tretí spôsob vhodný všade tam , kde to celkové podm ienky vo­ dou zatopených priestorov dovoľujú a veľmi potrebný u ro zsa­ hom väčších priestorov trv alé zatopených vodou je tzv. presné zameranie. Tento spôsob je zároveň vhodný pre dokum entáciu takých priestorov, kde ani n eskorší speleologický prieskum n e ­ bude možný v budúcnosti suchou cestou, bez um elého zásahu človeka. V takom to prípade ani jeho dokum entácia nebude 8

možná iným spôsobom, než za aktívneho prispenia a podielu potápača. Ako už zo sam otného pom enovania vyplýva, pôjde o spôsob časovo náročný z hľadiska počtu a p ráce potápačov a náročný i z hľadiska celkového dokum entačného prístupu.

Vo svojej podstate vychádza z orientačného zam erania, avšak hlavný dôraz je pri ňom kladený práve na správne zachytenie všetkých tých údajov, na základe ktorých neskoršie dochádza k znázorneniu vodou zatopených jaskynných priestorov v p rí­ slušnej m ierke, ako i hľadaniu m ožnosti ďalšieho speleologic­ kého prieskum u.

Pokiaľ ide o d ruhú časť dokum entačnej činnosti vodou zatope­ ných jaskynných priestoroch, t. j. fotodokum entáciu, vykoná­ vať túto v týchto p riesto ro ch je ve l'mi ťažké a nákladné, ako bežné realizovanie fotodokum entácie v suchých jaskynných priestoroch.

Pokiaľ ide o zhodnotenie d o terajších výsledkov, tre b a povedať, že všetky dokum entačné p ráce v rám ci speleopotápačského c e n tra Trenčín, boli realizované na úrovni obhliadkového, resp. o rientačného zam erania. Otázku presného m erania vo vodou zatopených priestoroch, tre b a predovšetkým vidieť cez výzbroj a výstroj speleopotápačov a tá je zatiaľ pre takéto účely zväč­ ša nedostačujúca.

2. Doterajšie výsledky speleopotápačského prieskumu Na priloženej tabuľke je m ožné vidieť prehľad prác, ktoré v rám ci speleopotápačského prieskum u vykonala a rozsah do­ kum entačnej činnosti, k to rú vo vodou zatopených jaskynných p riesto ro ch realizovala oblastná skupina Trenčín.

Lokalita

Dátum

Druh d ok u m en tácie O bhliad- O rien tač­ F o to d o ­ k u m en ­ kové za­ né za­ tá c ia m eran ie m eran ie —

/

/

—

—

26. 8. 78

/

—

’/ —

1

Jaskyňa Pustá

9. 5. 70

/

2

Dem. jask yň a Slobody

8. 5. 78

3

Jask. Nad V yvieračk ou

4

Jaskyňa v Z áskočí

5

B rzotínska vyvieračk a

6 7

30. 9. 78

/

—

11. 11. 78

1

—

—

B restovsk á jask yňa

29. 4. 79

t.

i

/

O ravecká v yvieračk a

28. 7. 79

—

í

—

9

Z uvedenej tabuľky vyplýva, ze skupina sa nateraz: venuje zvládnutiu problem atiky obhliadkového zam erania ako i foto­ dokum entácii vodou zatopených jaskynných priestorov. V sučasnei dobe sa ako to z p rípadu B restovskej jaskyne v ý ^ y v a , zam eriava i na problem atiku o rientačného zam erania Aj ked nie je prvoradým cieľom inform ovať o k o n k rétn e dosiahnutých cieľoch a výsledkoch aspoň v stru čn ej form e spom eniem e nie V prípade jaskýň Pustá a D em änovská jaskyňa Slobody, sm e s Dokúsili o nájdenie ďalšieho m ožného spojenia obidvoch jas kýň Tento prípad je osobitý predovšetkým tým, ze v nezavisľých akciách sa organizoval speleopotápačský priesk um za účelom prien ik u z jaskyne Pustá do Dem änovskej jaskyne Slo­ body a naopak. Z jaskyne Slobody v sifóne Za Pekelným domom sme postúpili i preskúm ali sifón do dĺžky 59 m, kto réh o hĺb k a dosahuje 20 m Pre zúžené priestory a slabú viditeľnosť nas postup bol zastavený a boli n av rh n u té m ožnosti dals.eho poz'^ ask y m T P u stiT zo “ sifónu za T em t m. ( kadnäl? g k P°6oP“ V“ o “ sme objavili ďalšie pokračovanie n ecisťa do dlzky 60 m, kon p íľ p a to m T prieskum zatopených priestorov M ŕtveho jazera v našej najhlbšej jaskyni v Záskocn I tento p rip ad je osobitý a to predovšetkým tým, že išlo o prvy speleopotapacsky Drieskum, realizovaný v hĺbke —276 m, členm i SSS. Prieskum om jazera sme určili ďalšie pokračovanie p rak tick é o speleologického prieskum u, na tejto lokalite.

Už dlhšiu dobu sa venuje oblastná skupina prieskum u sifónov v Brestovskej jaskyni. Celkove v tejto krasovej lokalite, zorga nizovala štyri prieskum né speleopotápačské a k c ia ^ eskl™ e li sme päť sifónov, z ktorých n ajdlhší ma dlzku 125 m o hlbk 17 m. Je to zatiaľ n ajd lh ší p rienik uzavretých jaskynným p rie s­ torom uskutočnený členm i SSS. Doposiaľ bolo 950 m nových jaskynných priestorov na tejto lokalite. Pokusn sm e vykonali i film ovú dokum entáciu zatopených priestorov najdlhšieho sifónu.

Na prípade nam i popisovaných výsledkoch teda názorne vidí­ me že p rác a speleopotápača, ako i dokum entačná cinno st v ta ­ kom to p ro stred í je značne náročná. N áročná nielen na sam otný výkon týchto prác, ale i na p rípravu a n eraz i tra n s p o rt pot­ rebného výstroja, na m iesto kde končí činnosť klasického speleológa a začína p rác a potápačov, čo najlepšie dokum entuje p rípad jaskyne v Záskočí. Je to však práca, k to rá je v spele­

D

r u h ý m

10

ologickom p ro stred í potrebná všade tam , kde p ríroda v po­ dobe sifónov a vodných plôch nedovoľuje poodhaliť svoje ta ­ jom stvá. Naviac, ako to ukazujú m nohé prípady z praxe, práve vďaka speleopotápačom sm e n eraz zaznam enali nielen ďalšie objavy jaskynných priestorov, ale zároveň i spôsob a cestu do týchto priestorov, čím sa um ožnilo ďalšie pokračovanie spe­ leologického prieskum u.

Z tohoto aspektu m usím e teda pristupovať k otázke dokum en­ tácie vodou zatopených jaskynných priestorov. Aj keď je táto činnosť z m etodického hľadiska snáď ešte v m nohom n esp ráv ­ na, či nedostatočná, p redsa si už našla svoje m iesto a nezastupiteľnú úlohu v oblasti speleologickej dokum entácie.

Ako sa bude rozvíjať ďalej, to záleží predovšetkým od tých, kto rí sa u nás nielen na Slovensku touto činnosťou profesio­ nálne, alebo iba v čase svojho voľna zaoberajú. V nem alej m iere to však záleží aj od náležitej vým eny skúseností, ako aj od vybavenia a výstroje, s ktorou vstupuje do jaskynného p ro stred ia speleopotápač, aby pom ohol svojm u klasickém u ko­ legovi a kam arátovi.

Dr. Bohumil K u č e r a : Návrh jednotné evidence krasových o b l a s t í a j e s k y n í v ČSR K zavedení dokonalejší evidence a dokum entace jeskyní v ČSR je nu tn é zavést jednotný zpusob evidence jeskyní a p ropastí a tak é krasových oblastí. Tento systém je zaveden v rad e š tá ­ tu. K základním u rozčlenení územ í na krasové oblasti bývá užíváno ruzných hledisek, na pf. fyzickogeografických, typo­ lógie krasových oblastí či jiných hledisek daných zvyklostm i a praxi. V prípade ČSR se ukazuje jako nejvhodnéjší rozčle­ není podie typológie krasových oblastí (pŕizpúsobené). Každá krasová oblast se dále delí na krasové skupiny a uvnitf sk u ­ pín jsou čislovány jednotlivé dutiny.

Krasové oblasti Rozčlenení na krasové oblasti je navrhováno v zásade podie typologického členení krasových oblastí, k teré je upraveno tak, aby vyhovovalo dosavadním zvyklostem a speleologické praxi (na pf. poradí krasových oblastí a tp .j.

11

Protože je výskyt k rasu vázán jen na n é k te ré geologické jed­ notky, není vhodné b rá t geologický podklad či geologické č le­ není jako základ pro členení krasových oblastí. Ze stejného dôvodu je nevhodné i geom orfologické členení. Geom orfologie byla však použitá jako další hledisko pri stanovení krasových skupín (na pŕ. k ras S u detj. K rasových oblastí je navrženo 7.

Osma skupina je u rčen á pseudokrasu a k rasu české kŕídy z to ­ ho duvodu, že tento fenom en predstavuje špecifickou p ro b ­ lem atiku, om ezenou na u rčitou oblast. O blast č. 9. je určená pro ostatní pseudokras v ČSR. Krasové skupiny Každá krasová oblast se člení na skupiny, k te ré jsou ŕešeny podie dílčího rozčlenení p ríslušné oblasti. Členení na skupiny bývá na pŕ. ŕešeno podie p ríslu šn o sti k jednotlivým tokum , nebo m ohou být up latn en á hlediska geografické polohy, geolo­ gických pom erú ap. Jako p rík lad je m ožné uvést členení Čes­ kého krasu, k teré vyhotovil V. Homola v r. 1943 pro potreby Státního ústavu archeologického a pro och ran u prírody, č e s ­ ký k ras rozdelil na 21 skupín. Číslování začíná od čísla 10 a končí číslem 31. Skupiny 10—19 z a h rn u jí p ro sto r na pravém brehu Berounky, odvodňovány Berounkou a jejím i prítoky zprava. Skupiny 20—29 jsou na levém b reh u a z a h rn u jí území odvodňované Berounkou a jejím i prítoky zleva. Skupiny 30 a 31 jsou odvodňovány z levé resp. z pravé stran y do Vltavy.

Toto členení se vžilo a stalo se základem dosavadní evidence, pozdéji rozšírené F. Skŕivánkem pro o statní územ í Cech a části severní Moravy. Členení M oravského k rasu na skupiny vyplývá ze zpúsobu evi­ dence provedené jednotným zpúsobem v M oravském k rasu od r. 1970 (autori Audy, Audyová, M usil).

U všech krasových oblastí bude číslování skupiny začínat čís­ lem 10. S číslem krasové oblasti bude číslo skupiny tvoŕit trojčíslí, k teré bude od následujícího čísla jeskyne oddéleno pom lčkou.

Na pŕ. krasová oblast (M oravský k ras)

12

115

J

I. skupina (K ŕtinské a Josefovské údolí)

Čísla jeskyní a propastí Tato čísla m ají evidenční a lokalizační c h a ra k te r. O statní k ra ­ sové jevy se žatím do evidence nezavádéjí, pokud nejsou součástí jeskyné (napr. ponor, vývér, závrt bez jeskyné). Číslovaní jeskyní ve skupine začínä číslem —1—. Pred čísla do deseti se pŕedsouvá —0—, aby číselné označení jeskyné bylo aspoň dvouciferné.

V prípade M oravského k rasu je nutné provést výjim ku oproti číslovaní v jiných skupinách. Poslední jednotná reg istrace zde provedená (Audy a kol.) za vedia rozdelení k rasu do 9 skupín s prubéžným číslováním (víz ta b .j. Protože podie této podrob­ né evidence byly všechny jeskyné tak é označený (olejovou barvou, kovovým štítk em ), je nu tn é tento použitý zpňsob začlenit do jednotné evidence jeskyní ČSR. Pro velké m nožství jeskyní ve skupinách a prubéžné číslování budou také čísla jeskyní až čtyŕciferná.

Kom pletní označení jeskyné či p ropasti se bude tedy skládat z tro jcifern éh o čísla ( = krasová oblast, sk u p in a), k teré bude pom lčkou oddéleno od čísla dvoj- až čtyŕciferného ( = číslo je sk y n é ).

Príklady: B arrandova jeskyné dosavadní číslo

2310 skupina

nové číslo

2 2 3 — 10 oblast

Ochozská jeskyné oblast Jeskyné s více 117 — 1422 117 — 1422/1 117 — 1422/2 117 — 1422/3

číslo jeskyné

skupina

číslo jeskyné

117 — 1422 skupina

č. jeskyné

vchody jsou značený takto: Ochozská jeskyné — hlavní vchod Ochozská jeskyné (objevný vchod) Ochozská jeskyné — další vchod Ochzská jeskyné — další vchod

13

Drobné dutiny (velikosti, do níž by se jeskynáf sotva vešel, nebo ani nevešel, m enší puklinové prostory) zareg istro v at prozatím číslem nejbližším jeskyné na konci za lom ící čarou číslo dutiny s pfedsazenou nulou) k rozlíšení od jeskynných vcho­ du — víz výše.

Príklad: 223 — 10 B arrandova jeskyné v Českém k rasu 223 — 10/1 B arrandova jeskyné druhý vchod 223 — 10/01 drobná dutina v blízkosti B arrandovy jeskyné Na závér je tre b a dodat, že n áv rh je sestaven tak, aby dodržel vžité a užívané číslování v Českém krasu, nové provedenou reg istraci jeskyní v M oravském k rasu a dále, aby v systém u reg istrace byla jen čísla. Členení krasových oblastí a skupín Číslo a název krasové oblasti 1 M oravský k ras

2 Český k ras 14

Číslo a název krasové skupiny

Celé eviíipnrnp C11U11C rL/. skupiny

10 Pustý žleb 11 Suchý žleb 12 N áhorní rovina O strov­ ská, jeskyné v p ropasti M acocha 13 N áhorní rovina Vilémovická, H erbešská, Lažánecký žleb 14 území Rudického propadání Rudická n áh o rn í ro ­ vina 15 K ŕtinské a Josefovské údolí 16 Babice, Brezina 17 Údolí Ríčky, Hády, Stránská škála 18 Ném čice

117 118

10 Koukolová Hora, Rejškov 11 Zlatý kuň, Kotýs

210 211

110, 111 112 113 114 115 116

12 Damil, Koledník, Košov 13 pravý b reh Berounky u Tetína 14 levý b reh Berounky od kóty 269 po Kodskou ro k ­ li 15 Kodská rokle 16 C ísaŕská rokle 17 územ í pod vrchem Stŕevíc 18 vrch Kobyla a Plešivec 19 vrchy M ramor, Šam or a Vysoká škála 20 územ í Šanova kouta 21 údolí Kačáku 22 holocénní trav ertín y ve Sv. Janu pod Škálou 23 od ústí K ačáku k Srbsku 24 povodí Bubovického po­ toka, Am erika 25 od Srbska ke K arlštejnu 26 povodí B udňanského po­ toka 27 povodí K arlického potoka 28 Černošice, Tŕebotov, Roblín 29 povodí R adotínskeho po­ toka 30 údolí D alejského potoka a prítoku 31 vápence pravý b reh V lta­ vy 3 Kras Českomo­ ravské vrchovi­ ny a Stŕedočeské p ah o rk atin y

k ras u Chýnova k ra s u Ledče v povodí Sáza-

yy

k ras Železných hor k ras u Sedlčan, k ras u Mirotic k ra s u Čerčan k ra s u Strakoníc {Radomyšle)

212 213 214 215 216 217 218 219 220 221 222 223 224 225 226 227 228 229 230 231 310 311 312 313 314 315 15

4 Kras Šumavy a K rušných hor

k ras k ras k ras k ras k ra s k ra s

5 K ras Sudet

k ras Ještédu k ra s Krkonoš a K rkonošské­ ho podhúŕí územ í snéžnicko-javorinské území Branné krasové územ í vrbenské

6 Kras izolova­ ných ker na Mo­ rave

•

u v u u u v

Sušiče povodí Volyňky Českého Krumlova Hluboké Klatov K rušných h o rách

k ras k ras k ras k ras k ras k ra s

u Tišnova u V ratíkova u Javoríčka u Mladče u Žeruvek a Čelechovic u Grygova, Žeravie, Radvanic k ras u Sovince H ranický k ras

410 411 412 413 414

510 511 513 514 515 610 611 612 613 614 615 616 617

7 Kras bradlového pásm a 8 Pseudokras a k ras České kfídové panve 9 Pseudokras (ostatního území) Ing. M arcel L a 1 k o v i č : P r o f e s i o n a 1i z á c i a s p e l e o l o g i c k e j m e r a č s k e j č i n n o s t i na S l o v e n s k u V dôsledku sprístupňovania jaskýň širokej verejnosti začína sa v speleologickom p ro stred í presadzovať ďalšia z ľudských 16

aktivít a to m eračská činnosť. Jej existencia vyplývajúca zo spoločenských potrieb je celkove zam eraná na riešenie týchto odborných problém ov: 1. Predovšetkým je to identifikácia tvaru speleologického ob­ jektu t. j. jaskyne, priepasti, jaskynnej úrovne a pod. a jeho zobrazenie vo form e m apy alebo plánu.

2. Z riešen ia tvarovej identifikácie speleologického objektu vyplýva často m nožstvo dielčích otázok, k toré sú tak tiež p red ­ m etom m eračskej činnosti. M oment sp rístu p n en ia si neraz vy­ nucuje riešenie i takých úloh, ako je otázka najvhodnejšej spojnice dvoch jaskynných chodieb v podobe prerážky, otáz­ ka najvhodnejšieho vstupu do sprístupňovaného resp. už sp rí­ stupneného speleologického objektu, ďalej otázka priečnych rezov jaskynných chodieb resp. ich svetlosti z hľadiska vhod­ nosti prehliadkových trá s a pod.

3. V nem alej m iere však v speleologickom p ro stred í vystupuje do popredia i problem atika rôznych špeciálnych úloh, ktoré okrem toho, že v m nohom súvisia s využívaním jaskynného p ro stred ia verejnosťou sú neraz zam erané i do oblasti ďalšie­ ho poznania tohoto unikátneho p rírodného výtvoru. V súčas­ nej dobe je m ožné v tejto oblasti identifikovať úlohy, zam e­ ran é na problem atiku sledovania prírastk o v resp. úbytkov ľa­ du v ľadových jaskyniach, problem atiku sledovania stability staticky porušených častí jaskynných priestorov a pod.

Uvedená odborná problem atika má za následok kvalitatívne nový resp. iný prístup k činnosti, k to rá sa v speleologickej sfére často zah ŕň a pod term ín speleokartografia. V tom to p rí­ pade hľadisko založené na orientačnom poznaní speleologic­ kého objektu a jeho stv árn en í v grafickej form e ustupuje kva­ litatívne vyššej činnosti, k to rá vychádza zo zásad m eračských disciplín a ich aplikácie na podm ienky speleologického pro­ stredia. Znam ená to teda, že pre takýto druh m eračskej čin­ nosti už nepostačujú k rité ria, ba ani m etodické postupy ch a­ rak terizu jú ce bežnú dokum entačnú činnosť, založené na prvotnom poznaní celkových tvarových pom erov speleologic­ kého objektu. Za týchto okolností dochádza k postupném u p retv á ra n iu m eračskej činnosti do foriem vyznačujúcich sa profesionálnym prístupom a to nielen z hľadiska svojho ob­ sahu, ale i z hľadiska jej celkovej organizácie a finálneho vy­ jadrenia. Z toho dôvodu môžem e usudzovať, že fak to r profesionalizácie speleologickej m eračskej činnosti podm ieňuje n ie­ koľko okolností. a) Predovšetkým je to otázka spoločenskej potreby, k torá vy­ 17

plýva z m om entu sp rístu p n en ia speleologického p ro stred ia širokej verejnosti. Uvedená spoločenská potreb a sa prejavuje predovšetkým tým, že pokiaľ dochádza k sp rístupňovaniu sp e­ leologického prostredia, toto sa deje zväčša spôsobom, v k to ­ rom význam nú úlohu zohráva práve m eračská dokum entácia.

Táto slúži obyčajne ako podkladový m ate riá l pre tú to pro jek č­ nú činnosť, na základe ktorej dochádza k vlastném u sp rístu p ­ neniu speleologického prostredia. b) Tým, že m eračská dokum entácia zohráva význam nú úlohu v procese sprístupňovania speleologického p ro stre d ia iný výz­ nam a funkciu dostáva tá m eračská činnosť v dôsledku ktorej uvedená m eračská dokum entácia vzniká. Takým to spôsobom sa dostáva do popredia otázka kvalifikovaného prístu p u k sp e­ leologickej m eračskej činnosti, čo m á zase za následok, že sa vo sfére m eračskej činnosti v speleologickom p ro stred í začí­ najú presadzovať osoby, k torých odborná kvalifikácia plne zodpovedá takém uto d ru h u pracovnej činnosti. c) V nem alej m iere otázku profesionalizácie speleologickej m eračskej činnosti na Slovensku v 70. rokoch ovplyvňuje a to nie už iba z m om entu sprístupňovania speleologického p ro stre ­ dia, ale i v prípade jeho celkovej prevádzky existencia Bez­ pečnostného predpisu pre jaskyne, v ktorom sú k onkrétnou form ou zakotvené zásady m eračskej činnosti a z toho vyplý­ vajúcej dokum entácie sp rístupnených resp. sprístupňovaných jaskýň.

Okrem uvedených okolností otázku profesionalizácie speleolo­ gickej m eračskej činnosti v súčasne] ctoDe ovplyvňuje i otázka existencie celoslovenskej organizácie spravujúcej jaskyne na Slovensku a v nem alej m iere i u rčitá tra d ícia tejto činnosti p rakticky na Slovensku začínajúca objavom Dem änovskej jas­ kyne Slobody.

Otázka profesionálneho prístu p u v speleologickej m eračskej činnosti nie je teda záležitosťou, k to rá vznikala odrazu. Po­ kiaľ sa dotvorila do foriem v akých ju identifikujem e dnes prešla určitým vývojom. Ak by sme ho chceli čosave ohraničiť, tak ide o úsek, ktorý rep rezen tu je približne 60 rokov. V ta ­ kom to poním aní pôjde ted a o obdobie, k toré začína na Sloven­ sku objavom Dem änovskej jaskyne Slobody. Pokiaľ by sa však vyskytli nám ietky voči takém uto ohraničeniu, tre b a hneď po­ vedať, že i pred objavom Dem änovskej jaskyne Slobody dochá­ dza sporadicky k m eračském u záujm u o jaskyne. Nám však nejde o historizujúci prvok, ale o fak to r profesionalizácie podľa 18

nam i vym edzených kategórií, pretože chcem e charakterizovať už kvalitatívne odlišnú činnosť.

Vo vývoji profesionálnej speleologickej m eračskej činnosti môžem e rozlíšiť zhruba dve obdobia.

Prvé obdobie 1922—1969 ch a ra k te riz u je predovšetkým spelologická m eračská činnosť zäm eraná na problem atiku m apovania speleologického p ro stred ia a v tejto súvislosti i na riešenie k o n k rétn y ch problém ov vyplývajúcich z m om entu sp rístu p n e ­ nia, ako i prevádzky speleologického prostredia.

Druhé obdobie, k toré začína vznikom celoslovenskej organizá­ cie spravujúcej jaskyne na Slovensku v r. 1970 ch arak terizu je okrem riešenia konk rétn y ch problém ov vyplývajúcich z p re ­ vádzky speleologického p ro stred ia predovšetkým m eračská činnosť vyplývajúca z existencie Bezpečnostného predpisu pre jaskyne. V rozsahu sp rístupnených jaskýň a jaskýň p rip ad ajú ­ cich v úvahu na sp rístu p n en ie vzniká základná m eračská do­ kum entácia v podobe základnej m apy jaskyne znázorňujúcej existujúci súčasný fyzický stav jaskyne.

Prvé obdobie profesionálnej meračskej speleologickej činnosti Objavom Dem änovskej jaskyne Slobody v r. 1921 začína sa záu­ jem o jaskyne na Slovensku dostávať do kvalitatívne inej po­ lohy. Záujem o exploatáciu jaskýň zapríčiňuje, že sa v spele­ ologickom p ro stred í začína rozvíjať na naše pom ery prakticky dovtedy neznám a m eračská činnosť. Toto konštatovanie plne potvrdzujú a najlepšie dokum entujú vtedajšie výsledky m erač­ ských prác. Práve vďaka pochopeniu význam u m eračskej čin­ nosti v speleologickom p ro stred í sa napr. už vtedy podarilo vyriešiť niek to ré tech n ick é otázky súvisiace s prevádzkou De­ m änovskej jaskyne Slobody a Domice, na ktorých táto existuje prak tick y až dodnes. Ako sm e už povedali prvé obdobie ch a­ rak te riz u je predovšetkým činnosť zam eraná na problem atiku m apovania speleologického p rostredia. Táto kľúčová úloha speleologickej m eračskej činnosti p rešla a m ožno povedať, že i dodnes prechádza zložitým vývojom. Poznatky získané v p r­ vom období sú skutočne veľmi cenné a postupne pom áhali do­ tvárať správ n u predstavu o tejto špecifickej m eračskej čin­ nosti. Preto i tu z hľadiska p rístu p u možno rozlíšiť niekoľko vývojových etáp, k to ré na jednej stra n e sú odrazom hľadania, zbierania skúseností, ale nieraz i m ožností, k toré pre tento d ru h m eračskej činnosti poskytuje speleologické prostredie.

Už v októbri 1922 n a podnet Komisie pre zverejnenie Demä­ 19

novských jaskýň začala zam eriavacia sekcia V odohospodárske­ ho odboru vládneho re fe rá tu verejných prác v B ratislave pod vedením Ing. Adám ka a Ing. Belzu realizovať m eračské p ráce v Dem änovskej jaskyni Slobody. Účelom tým to prác bolo „ sta ­ novenie sm erov chodieb a výškových rozdielov vzhľadom k po­ vrchovém u terén u , ako i gen eráln e situačné z am eran ie“ (V. Adámek, 1923], pretože rozloha a sm er jaskýň, keďže boli n e ­ znám e stali sa jednou z „hlavných príčin, prečo sa úpravné práce pre sp rístu p n en ie odďaľovali“ (V. Adámek, 1923].

Je pochopiteľné, že táto m eračský prvá činnosť v náročnom jaskynnom p ro stred í sa nezaobišla bez m nožstva prekážok, k toré nielenže sťažovali p rácu m eračov, ale po p rv ý k rát sa ukázala i potreba nutnej úpravy m eračského inventára, ktorým sa celá činnosť realizovala. Za takýchto okolností p ráca p o k ra ­ čovala veľmi pom aly a obtiažne. N apriek tom u však už 13. ja ­ n u á ra 1923 bolo zam eranie hlavnej chodby a horného poscho­ dia ukončené. Výsledný e lab o rát t. j. situačný plán jaskyne je z m eračského hľadiska cenný predovšetkým tým, že p re d sta ­ vuje prvý dokum ent, ktorý vznikol v dôsledku práce profesio­ nálneho m erača-geodeta v nesprístupnenom speleologickom prostredí. Zároveň je cenný i tým, že na vtedajšiu dobu značne m erne vystihuje situácia a členitosť jaskyne, pretože väčšie p rie ­ story boli zam erané m etódou číselnej tachym etrie a v jed n o t­ livých m eraných priečnych profiloch bola výška jaskynného p riesto ru m eraná priam o alebo trigonom etricky. V tejto súvis­ losti nem ožno aspoň v k rátk o sti nespom enúť aj činnosť Ing. J. Zikm unda, zam eranú na prieskum né a sprístupňovacie p ráce a m apovanie Jasovskej jaskyne v rokoch 1923—24. Vďaka p ô­ sobeniu na Riaditeľstve štátn y ch d ráh v K ošiciach v roku 1923 navštívil Jasovskú jaskyňu, kde za niekoľko dní započal s m a­ povaním jaskyne. Už prvé výsledky jeho p ráce uľahčili dovtedy neskúseným spolupracovníkom prieskum jaskyne a pozdejšie poslúžili k pohodlnejšiem u sprístupňovaniu novoobjavených častí jaskyne (V. Holeček, 1969). Výsledkom jeho činnosti je okrem iného m apa Jasovskej jaskyne z r. 1923 v m erítku 1:300, k to rá popri práci zam eriavacej sekcie Ing. Adám ka a Ing. Bel­ zu, predstavuje jeden z prvých pohľadov na sféru m apovania speleologického p ro stred ia a vlastne tak i u zatv ára jej prvé vývojové štádium .

S m enom E duarda Palonczyho banského m erača z Ostravy je spojená ďalšia časť prác ch ara k te riz u jú c a profesionálny p rí­ stup v speleologickej m eračskej činnosti na Slovensku. Prob­ lémy, k toré sa vyhrotili okolo prevádzky Dem änovskej jasky­ 20

ne Slobody, jaskyne Domica a Belianskej jaskyne si vynútili hľadať účinné riešenie, k toré sa nezaobišlo bez kvalifikovaného m eračského prístupu.

Keďže „pôvodný spodný vchod Dem änovskej jaskyne Slobody používaný v rokoch 1924—29 ležal na súkrom ných pozemkoch, n ároky na podiel zo vstupného zo stran y ich m ajiteľa donútil Družstvo D em änovských jaskýň vybudovať vchod v relatívnej výške 50 m nad údolím na vlastných pozem koch“. ÍV. Benický, 1965). Úzky a nepohodlný vstup staro u Domicou, neschodné a zavod­ nené cesty Objavnou chodbou (A. Droppa, 1961) si zase vyžado­ vali zam erať objavené p riesto ry jaskyne a určiť pohodlnejší a bezpečnejší vchod do jaskyne Domica.

Celkové spustnutie Belianskej jaskyne po jej prevzatí KČST od m ajiteľa — m esta Spišská Belá si tak tiež vyžadovalo zam e­ ran ie jaskyne a vyhotovenie jej plánov s výškovými údajm i.

Na žiadosť vtedajších m ajiteľov uvedených jaskýň preto do­ chádza v rokoch 1928—34 práve pričinením E duarda Palonczyho k zam eraniu Dem änovskej jaskyne Slobody, jaskyne Do­ m ica a B elianskej jaskyne a zároveň i k riešeniu n ačrtn u tý ch problém ov.

Z pohľadu proľesionálneho prístu p u Význam m eračského pô­ sobenia E. Palonczyho v jaskyniach na Slovensku je možné preto zhrnúť v nasledovných bodoch: 1. Jeho pričinením došlo k zam eraniu a zm apovaniu tých jas­ kýň na Slovensku, k toré boli z hľadiska propagácie jeho p rí­ rodných k rás rozhodujúce.

2. Na podklade jeho zam erania doriešila sa otázka nového vstupu do Dem änovskej jaskyne Slobody, u rčil sa pohodlnejší vstup do jaskyne Domica priam o od cesty a uskutočnil sa pokus o zohľadnenie predných častí Belianskej jaskyne.

3. Z odborného m eračského hľadiska vyhotovená m apová do­ kum entácia uvedených jaskýň je cenným prínosom pre sféru m apovania jaskynných priestorov, pretože dovtedy, s výnimkou prác Ing. Adám ka a Ing. Belzca čiastočne a j Ing. J. Zikmunda, neexistovala žiadna iná práca, k to rá by bližším spôsobom ob­ jasňovala túto neľahkú strá n k u m eračskej činnosti v speleolo­ gickom p rostredí. Z odborného m eračského hľadiska p ráca E duarda Palonczyho zam eraná na realizovanie m apovej doku­ m entácie uvedených jaskýň je cenným prínosom pre sféru m a­ povania jaskynných priestorov. Svojim ch arak tero m rep re z en ­ tuje jeden z m ožných prístupov, ktorý v praxi v spojení s rie ­ šením iných úloh plne ukázal svoje opodstatnenie. Nakoľko 21

svojim obsahom odráža prak tick é skúsenosti a u to ra posúva nielen h ran icu poznania, ale i zároveň úroveň dovtedajších snáh o zobrazenie jaskynných priestorov. Môžeme ted a povedať, že svojim obsahom odráža ďalšie vývojové štádium tejto neľahkej m eračskej činnosti v speleologickom p rostredí.

4. Naviac spôsob p ráce a jej organizácie, dosiahnuté výsledky a celkové usporiadanie m eračského e lab o rátu sú cenným p rí­ nosom i pre speleologickú m eračskú činnosť realizovanú podľa súčasných požiadaviek, pretože svojim obsahom a m odernosťou v m nohom vyhovujú i dnešným k ritériám .

Z hľadiska dotvorenia správnej predstavy o celkovom c h a ra k ­ te re i zam eraní speleologickej m eračskej činnosti v prvom období jej profesionalizácie je potrebné spom enúť i obdobie rokov 1949—69.

V tom to období z m eračského hľadiska ako p odstatné môžeme identifikovať niek to ré práce, k toré nielenže odrážajú k v alita­ tívne iný prístup, ale zároveň poukazujú na n iek to ré ten d e n ­ cie integrujúceho c h a ra k te ru dostávajúce otázku m eračského prístu p u oproti m inulosti do úplne odlišnej polohy.

Otázka profesionálneho postupu v prvom období dosahuje svoj­ ho m axim a z hľadiska výsledného p roduktu v realizácii m e­ račskej dokum entácie H arm aneckej jaskyne v rokoch 1949—51.

V konečnom dôsledku je syntézou kolektívneho úsilia pracov­ níkov V ojenského zam episného ústavu v Banskej Bystrici a speleologických pracovníkov na čele s Ladislavom Jurákom z K ostiviarskej. Spojeným úsilím vzniká m eračský elaborát, ktorý svojim rozsahom nem á v h istórii speleologickej m erač­ skej činnosti obdobu. Svojim c h arak tero m vychádza zo zásad kom plexného prístu p u a ted a pam ätá i na okolie a prostredie, v ktorom sa H arm anecká jaskyňa nachádza.

Aspoň okrajovo stojí za úvahu spom enúť z čoho m eračský e la ­ b orát jaskyne pozostáva. Predovšetkým je to m apa jaskyne v m erítku 1:500, ktorej členitosť je znázornená veľmi podrobne pom ocou vrstevníc. Uvedenú m apu vhodne dopĺňajú v p ríslu š­ nom klade stroporysy a pôdorysy jaskyne v m erítk u 1:200, p re ­ hľad kladu m apových listov a polygónovej siete, m nožstvom veľmi rozsiahle pozdĺžne rezy a s dostatočnou husto tou m e­ ran é priečne profily 1:200.

Veľmi podrobným spôsobom je riešen á i otázka povrchovej si­ tuácie zah rň u jú ca oblasť prístupného chodníka od tera jše j cestnej kom unikácie až po vstupný a re á l jaskyne so znázorne­ ním konfigurácie teré n u nad jaskynným i priestorm i.

Cenné v tom to prípade, okrem vyššie uvedených výsledkov, je 22

naviac i to, že m eračská činnosť v oblasti H arm aneckej jasky­ ne vyúsťuje i do teo retických poznatkov, dotýkajúcich sa otázok stabilizácie, technológie m erania, ako i m apovania speleolo­ gického prostredia. Z ostatných p rác tohoto obdobia, sú po­ všim nutia hodné nasledovné záležitosti.

M eračské p rác e realizované v oblasti vstupného a re á lu jasky­ ne Domica (1967], ako i v oblasti budúceho a re á lu O chtinskej aragonitovej jaskyne (1967] v plnom rozsahu vychádzajú zo zásad povrchovej geodézie a odrážajú súčasnú úroveň THM v podm ienkach účelovej m apovej dokum entácie. Toto rozsa­ hom väčšie dielo tvorí p red stu p eň kom plexného prístupu vo vzťahu k neskoršiem u celkovém u zam eraniu jaskyne Domica v rokoch 1975—76.

N em enej význam nú kapitolu v oblasti speleologickej m eračskej činnosti tvorí m eračský elaborát, ktorý vznikol v r. 1969 za pričinenia kolektívu pracovníkov K atedry výroby stavieb Slo­ venskej vysokej školy stavebnej v Bratislave, v oblasti Demä­ novskej jaskyne Mieru. Aj v tom to prípade ide o kom plexný prístu p riešen ia podzem ných súvislostí voči povrchovej situ á­ cii. N edostatkom v tom to prípade je však to, že m eračská čin­ nosť v speleologickom p ro stred í sa predovšetkým zam eriava na polohové a výškové určenie siete m eračských bodov. Tým, že sa z iných podkladov p reb e rá vlastná speleologická situácia, výsledný elab o rát ani n eskôr n espĺňa tú funkciu, akú vzhľa­ dom na súčasné k ritériá, zvlášť v oblasti projekčnej činnosti, možno očakávať a v praktickej činnosti i požadovať. Za zm ien­ ku v tom to prípade stojí i to, že po p rv ý k rát v h istórii slo­ venskej speleológie bol výpočet jaskynnej siete m eračských bodov realizovaný pom ocou sam očinného počítača.

Poslednou prácou z tohoto obdobia je m eračská dokum entácia jaskyne Driny realizovaná Ing. Barcom a Ing. Cebecauerom v roku 1969. Uvedená práca, i keď v m etodike m erania zohľad­ ňuje potrebné zásady v oblasti karto g rafick éh o spracovania, ako i vlastného m apovania, rep rezen tu je viac-m enej sm er, kto­ rý v slovenských podm ienkach existuje na ro zh ran í skutočne profesionálneho p rístupu a bežného speleokartografického po­ hľadu.

Druhé obdobie profesionálnej speleologickej meračskej čin­ nosti Vznikom celoslovenskej organizácie správajúcej jaskyne na Slovensku dňom 1. 1. 1970 začala otázka profesionálneho p rí­ 23

stupu v speleologickej m eračskej činnosti nadobúdať nové di­ m enzie. Oproti predošlém u obdobiu išlo o kvalitatívne iný prístup, ktorý je možné charakterizovať v niekoľkých bodoch: 1. Po prv ý k rát v h istórii slovenského jaskyniarstva boli vy­ tvorené personálne podm ienky pre realizovanie speleologickej m eračskej činnosti na profesionálnom základe z hľadiska po­ trieb ich prevádzky v rozsahu sp rístupnených jaskýň na Slo­ vensku.

2. V roku 1975 vstúpil do platnosti B ezpečnostný p redpis pre jaskyne, ktorý o. i. zakotvil i potrebu vyhotovovania základnej m eračskej dokum entácie sp rístupnených jaskýň, jaskýň p ri­ chádzajúcich v úvahu na sprístupnenie, ako i otázku rôznych účelových máp.

3. Postupne sa dotvorili i podm ienky pre realizovanie spele­ ologickej m eračskej činnosti v k rase na báze lokalizácie k r a ­ sových javov vo vhodnom m apovom podklade.

4. Speleologická m eračská činnosť postupne n ašla svoje u p lat­ nenie i v oblasti výskum u a to riešením úloh vyžadujúcich vhodnú aplikáciu inžinierskej geodézie a fotogram etrie v spe­ leologickom prostredí.

Nebude teraz od veci ak si konkrétnejším spôsobom objasním e podstatu vyššie spom ínaného prístu p u tak, ako je to možné podľa d o terajších výsledkov v praxi identifikovať.

Hneď po vzniku SSj pristúpilo sa k system atickém u budovaniu m eračskej zložky, k to rá by bola schopná plniť potrebné úlohy na zodpovedajúcej úrovni. Len pre m alé porovnanie pri zrode SSJ m eračský in v en tár organizácie pozostával prak tick y iba z teodolitu Srb — Štýs, rok výroby 1925 s vernierovým odčíta­ ním a jedného nivelačného p rístro ja M eopta. Pre začiatok v ob­ lasti personálnej počítalo sa s obsadením jedného m iesta m e­ rač a s bansko-m eračskou vysokoškolskou kvalifikáciou.

N etreba hádam ani zdôrazňovať, že pre vlastný výkon spele­ ologickej m eračskej činnosti chýbali potrebné skúsenosti, ako aj znalosti na základe ktorých by bolo m ožné triezvo posúdiť čo je v podm ienkach speleologického p ro stred ia potrebné, r e ­ álne a realizovateľné.

Aká je však situácia v tejto oblasti dnes. M eračský in v en tár a prístrojová technika organizácie, aj keď neum ožňuje úplnú sebestačnosť pri plnení konk rétn y ch úloh speleologickej m e­ račskej činnosti, plne postačuje na riešenie úloh, k toré pre 24

organizáciu vyplývajú z titu lu existencie B ezpečnostného p red ­ pisu pre jaskyne, ako i ostatných potrieb prevádzky. Určité nedostatky p retrv áv ajú v oblasti vyhodnocovacích prác, ako i prác, k to ré súvisia s pripojením siete m eračských bodov na SJTSK. Avšak i pre tento d ru h m eračskej činnosti sa robia príslu šn é opatrenia, cieľom k torých je zabezpečiť potrebnú m ieru sebestačnosti v m edziach únosnosti a zodpovedajúceho ekonom ického využitia. V oblasti personálnej úlohy speleolo­ gickej m eračskej činnosti dnes zabezpečuje štvorčlenný ko­ lektív, v ktorom tra ja pracovníci rep rezen tu jú výkonných m e­ račov s potrebnou vysokoškolskou a stredoškolskou kvalifiká­ ciou. V oblasti m ateriáln ej stojí za povšim nutie ešte jeden m o­ m ent. D oterajšia speleologická m eračská prax ukázala i po­ treb u hľadania vlastnej cesty v oblasti použitia bežne dostup­ nej prístrojovej techniky, ako i ostatného inventára, najm ä pokiaľ ide o otázky, k toré súvisia s polygónovým m eraním v speleologickom p rostredí. V tom to sm ere postupne došlo k nutnej úprave m eračského in v en táru tak, aby m eračský pro ­ ces v speleologickom p ro stred í prebiehal čo najúčelnejšie i v in tenciách požadovanej presnosti a zároveň odrážal" i m ieru potreby spolu s vynaloženou nám ahou.

Uvedením Bezpečnostného predpisu pre jaskyne do praxe vy­ v stala potreba vyhotovovania základnej m eračskej dokum entá­ cie sp rístupnených jaskýň, ako i jaskýň plánovaných na sp rí­ stupnenie. Takým to spôsobom sa po p rv ý k rát v histórii zakotvuje zásada, podľa ktorej výsledný efekt m eračského sn a ­ ženia v speleologickom p ro stred í dostáva c h a ra k te r právneho dokum entu. Jeho význam najviac spočíva v tom, že dochádza k zachyteniu skutočného fyzického stavu speleologického p ro ­ stredia, čo má svoj význam i v oblasti celkovej dokum entácie speleologického p ro stred ia ako unikátneho prírodného výtvo­ ru.

25

V dôsledku toho v uplynulom období dochádza k postupném u realizovaniu speleologickej m eračskej činnosti za účelom vy­ hotovenia základnej m apy v týchto jaskyniach: Lokalita

Rok r e a liz á c ie

A u 1o r SSJ

1

S tan išovsk ô jask yňa

1971 — 72

2

D am čnovská la d o v á j.

1972

3

D om ica

1975 — 76

4

Jasovská jaskyňa

1975

5

D em čnov. jask. Slobody

1975 ■— 77'

SSJ GP-Spiš. N ová V es Kg a M BF VST SSJ Lipt. M ikuláš KG a M BF VŠT SSJ Lipt. M ikuláš

6

B elian sk a jask yňa

1976 — 78

SSJ

7

D em čnov. jask . M ieru

1979

8

G om basecká jaskyňa

1974

SSJ G eod ézia Ž ilina

Rozsah m eračských prác a tým aj rozsah základnej m apy u sprístupnených jaskýň zah ŕň a priestory prístu p n é verejnosti v existujúcich prehliadkovýh okruhoch ako i časť priľahlých priestorov. V prípade Stanišovskej jaskyne, plánovanej na sp rí­ stupnenie, ide o základnú m apu v rozsahu celej jaskyne a v prípade Dem änovskej jaskyne M ieru o základnú m apu v ro z­ sahu priestorov pripadajúcich v úvahu na sprístupnen ie.

Je pochopiteľné, že takýto d ru h m eračskej činnosti v sp ele­ ologickom pro stred í p rin áša svoje úskalia a problém y. Ak aj existujú určité poznatky ch arak terizu jú ce úroveň m apovania speleologického p ro stred ia v prvom období profesionalizácie spelologickej m eračskej činnosti, tieto zväčša nepostačujú pre dnes takto chápanú m eračskú problem atiku. N apriek tom u sú cenným prínosom vo východiskových situáciách, v akých sa úroveň m apovania spelologického p ro stred ia začiatkom 70. ro ­ kov nachádzala. Za týchto okolností sú tieto poznatky neustále obohacované o nové skúsenosti, z ktorých značná časť n a c h á ­ dza svoj priesto r práve v príslušných častiach Bezpečnostného predpisu pre jaskyne pojednávajúcich o m eračskej dokum entá­ cii.

Plynulé zabezpečovanie prevádzky sp rístupnených jaskýň však p rináša so sebou i problém y, k torých riešenie sa nezaobíde bez kvalifikovaného m eračského prístupu. P roblem atika sta b i­ lity n iektorých častí jaskynných priestorov núti hľadať nové 26

m ožnosti v otázke prehliadkových okruhov. S tým do určitej m iery súvisí i otázka vstupných areálov sprístupnených jaskýň, pokiaľ ide o riešenie nového vstupu do jaskynného p rostredia z titu lu dnes už nevyhovujúceho existujúceho stavu. Za ta ­ kýchto okolností častou úlohou je riešenie najvhodnejšej spoj­ nice dvoch jaskynných chodieb alebo jaskyne s okolitým te ré ­ nom v oblasti vstupného a re á lu v podobe prerážky. Že ide o úlohu, k to rá si vyžaduje zodpovedný prístup, n a jle p ­ šie dokazuje prípad O chtinskej aragonitovej jaskyne, kde vstup­ né dielo tvorí úpadnica len preto, že nebol správne docenený význam a úloha m eračských prác v čase sprístupňovania tejto jaskyne.

Priložená tabuľka ukazuje, že riešenie uvedenej úlohy sa po­ sledných desať rokov nie je zriedkavosťou. Z d o terajších vý­ sledkov vyplýva, že i tento druh m eračskej činnosti v neraz náročnom spelologickom p ro stred í sa podarilo zvládnuť sk u ­ točne zodpovedne. Pre úplnosť tre b a poznam enať, že otázka prerážkových ťahov s veľkým počtom vrcholov bude asi dosť častý p rípad v praxi speleologického p ro stred ia a prinesie so sebou, vzhľadom na celú členitosť tohoto prostredia, ešte n e ­ m álo problém ov.

Lokalita

O čel prerážky

1

D ob šin sk á la d o v á jask.

zm en a p reh lia d k o v éh o okruhu

2

Jasovská jask yňa

r ie še n ie n ovéh o vstu pu

3

D om ica

výstavb a n ovéh o a reálu

4

B elian sk a jask yň a

zm en a p reh lia d k o v éh o okruhu

5+

K rásnohorsk á jask yňa

ra zen ie p riesk u m n éh o diela

6+

H arm an ecká jask yň a

r e a lizá c ia n ovéh o vstu pu

7+

D em čnovská jask. M ieru

sp rístu p n en ie jask yn e

-(- = p rerážk ový ťah bude r ea lizo v a n ý v n ajb ližšom období

Po splnení určitých predpokladov, ako je otázka vydávania celoštátneho m apového diela ZM ČSSR 1:10 000 a otázka súpi­ su krasových javov v rovine oblastných skupín SSS, ako aj do­ pracovanie potrebných otázok v oblasti reg istrá cie krasových javov v druhej polovici sedem desiatych rokov sa v rám ci povrchovýhh m eračských prác v k rase pristúpilo k riešeniu úlohy 27

„Lokalizácia krasových javov v m apovanom podklade ZM ČSSR 1:10 000“. Pre bližšie pochopenie tre b a uviesť, že ide o z a k re s­ ľovanie javov, čiže o doplňovanie obsahu týchto m áp o sp e­ leologické prvky geografickej situácie v rám ci jednotlivých krasových územ í Slovenska v duchu zásad platných pre tento d ruh m eračskej činnosti v rám ci povrchovej geodézie. Dote­ rajšie výsledky vzhľadom na personálne m ožnosti, ako i dobu riešenia, sú sľubné a po ich zhodnotení v závere päťročnice zaiste poskytnú dosť nám etov pre to, aby bolo m ožné do ďal­ šieho riešenia tejto náročnej úlohy zapojiť i ľudský potenciál, ktorým v súčanesj dobe disponuje SSS. Poslednou a nem enej dôležitou oblasťou charak terizu jú co u profesionálnou speleologickú m eračskú činnosť na Slovensku je oblasť výskum u zam eraná na ďalšie rozvíjanie speleologic­ kej m eračskej činnosti, ako i na riešenie úloh vyžadujúcich v speleologickom p ro stred í aplikáciu fotogram etrie, in žin ier­ skej geodézie a pod.

V tejto súvislosti treb a poznam enať, že jadro tejto činnosti je okrem iného zam erané na optim alizáciu m eračského procesu vo sfére polygonového m erania, k torého vlastný výkon je znač­ ne obtiažnejší než je tom u v prípade povrchovej geodézie a le ­ bo banskom eračskej praxe. Zároveň je však zam erané na rie ­ šenie niektorých otázok z oblasti stability jaskynných p rie sto ­ rov, ako aj otázok súvisiacich s problem atikou p rírastk o v resp. úbytkov ľadu v ľadových jaskyniach.

Z pohľadu takto chápanej profesionalizácie speleologickej m e­ račskej činnosti tre b a otvorene povedať, že nie je a v súčasnej dobe nem ôže byť iba záležitosťou úzkeho okruhu ľudí pôso­ biacich v celoslovenskej jaskyniarskej organizácii. Uvedené a veľmi stručným spôsobom n a č rtn u té úlohy si nu tn e vyžadujú spoluprácu viacerých odborníkov z rôznych o rg anizácií a táto sa v súčasnej dobe skutočne sľubne rozvíja (SVF VST Košice, GP Sp. N. Ves a pod.). Takým to spôsobom zm ysel a podstata profesionálneho chápania speleologickej m eračskej činnosti n a ­ dobúda širšie dim enzie a postupne sa stáva spoločensky zá­ važnejšou a odborne vyhranenejšou speleologickou disciplínou.

28

Profesionalizácia speleologickej meračskej činnosti a SSS V závere sa aspoň stručným spôsobom zm ienim e o tom, aký má dopad o tázka profesionalizácie speleologickej m eračskej čin­ nosti v rovine am atérskej speleológie reprezentovanej SSS. Predovšetkým tre b a hneď na začiatku povedať, že objavom De­ m änovskej jaskyne Slobody okrem záujm u o exploatáciu jaskýň začína sa postupom času výrazne presadzovať i záujem o p rie ­ skum nú činnosť za účelom poznania, ako i objavov ďalších jaskynných priestorov. Tento záujem okrem iného p rináša i po­ tre b a určitej spolupráce v oblasti speleologickej m eračskej činnosti, pretože iba ona jediná môže uľahčiť časté úskalia speleologického prieskum u a v podobe plánu jaskyne dať i kon­ k rétn u odpoveď na m nohé otázky vzťahujúce sa na vlastnú p rieskum nú činnosť.

Po vytvorení jaskyniarskeho zboru a jeho p retv o ren í v SSS speleologická prieskum ná činnosť na Slovensku dostáva nové dim enzie. Okrem rozsiahlej prieskum nej činnosti dochádza k význačným objavom a tento tre n d po obnovení SSS ešte n a ­ rastá . Snaha o poznanie vzájom ných súvislostí má za následok rozvíjanie speleologickej m eračskej činnosti i na am atérskom základe. Preto i v tejto rovine je m ožné postupne identifikovať prvky určitej profesionalizácie, k to rú v stručnej form e ch a­ rak te riz u jú predovšetkým tieto okolnosti: 1. S postupným rozvojom speleologickej m eračskej činnosti, v hlavnej m iere zam eranej na zobrazenie jaskynných p riesto ­ rov, dochádza k trendu, ktorý vo svojej podstate síce rešp e k ­ tuje zásady m eračských disciplín, avšak v rovine vlastného zobrazenia pripúšťa značnú generalizáciu jaskynného p riesto ­ ru. V procese vlastného m eran ia obm edzuje sa iba na získanie základných údajov ortogonálnou m etódou, zatiaľ čo o statná situ ácia ako i členitosť jaskynného p ro stred ia vyjadruje sa zväčša sym bolickým i a plošným i značkam i bez ich m eračsk é­ ho fixovania. Túto školu v hlavnej m iere rep re z en tu jú práce A. Droppu, čiastočne Svätopluka Kámena, ako i iných autorov.

2. Aj v p rak tick ej prieskum nej činnosti sa ukazuje potreba rie ­ šenia úloh, k toré sú syntézou p ráce speleológa prieskum níka i m erača a svojim obsahom sú prínosom pre ďalšiu prieskum ­ nú, ale i výskum nú činnosť. Práve vďaka takém uto spojeném u úsiliu môžem e dnes konštatovať existenciu nového vchodu do jaskyne Pustá realizovaného na základe presného zam erania v roku 1949, otázku spojenia Dem änovskej jaskyne Slobody s jaskyňou Pustá v ro k u 1951, ako i otázku riešenia vzájom ­ 29

ných súvislostí za použitia geofyzikálnych m etód m edzi Stratenskou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou a pod.

3. U m nohých jaskynných celkov sa ukazuje potreba profesio­ nálneho m eračského prístu p u všade tam , kde je žiaduce poznať vzájom né súvislosti pre rôzne vedecké účely a potreby ď alšie­ ho speleologického prieskum u. Toto konštatovanie dokum en­ tujú p ráce A. Droppu v oblasti Dem änovskej jaskyne zaobe­ rajúce sa kom plexným znázornením sústavy Dem änovských jaskýň, zam eranie hlavných polygónových ťahov S tratenskej jaskyne za spolupráce pracovníkov ČSUP v Novoveskej Huti ako i otázka zam erania okolia a jaskyne na M ôcach realizo ­ vaného za externej spolupráce v roku 1979 a pod.

4. Otázka profesionálneho prístu p u sa okrem vlastnej výkon­ nej speleologickej m eračskej činnosti prejavuje i vo form e výsledného produktu m eračského snaženia, t. j. plánu jaskyne.

V lastné zobrazovacie práce, ako i úroveň k a rto g rafick éh o sp ra ­ covania rozvíjajú a postupne dotvárajú i túto sféru vyskytu­ júcu sa v rovine am atérsk ej speleologickej činnosti. Práce tohoto c h a ra k te ru svojou povahou značne stie ra jú existujúce rozdiely v kartografickom vyjadrovaní a poním aní, k to ré existujú v rovine am atérsk ej i profesionálnej speleologickej m eračskej činnosti. Z karto g rafick éh o hľadiska plány Gombaseckej jaskyne, K rásnohorskej jaskyne, jaskyne Bobačka, Hrušovskej jaskyne, ako i n iektorých ďalších jaskýň, sú dôkazom kvalitatívne vyššej úrovne a dokum entujú tak i správne doce­ nenie a pochopenie význam u m eračskej činnosti aj v rovine am atérskej speleológie na Slovensku.

Záver Ako vidíme, otázka profesionalizácie speleologickej m eračskej činnosti je živý, stále sa vyvíjajúci proces, ktorý v oblasti spe­ leológie p riniesol tiež m noho pozitívneho. Tým, že slúži spo­ ločenským potrebám , m á za následok rozvíjanie ako i nevy­ h n u tn ú aplikáciu m eračských disciplín v speleologickom p ro ­ stred í a dotvára tak nielen stupeň súčasného poznania, ale i úroveň tej oblasti speleologickej dokum entácie, k to rá je v podobe konk rétn ej m apovej dokum entácie cenným pom ocní­ kom človeka v rám ci jeho celkového pôsobenia v krase.

Literatúra: 1. V. Adámek, 1923: Ako sme zam eriavali Dem änovské jasky30

r

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

ne, Liptovský k ras — jaskyne dem änovského údolia, Lip­ tovský M ikuláš V. Benický, 1965: Príspevok k dejinám sp rístu p n en ia Demä­ novských jaskýň, Slovenský k ras V. A. Droppa, 1959: B elanská jaskyňa a jej kras, Šport B rati­ slava Droppa, 1961: Domica — B aradla, Šport B ratislava Holeček, 1969: Pŕíspevek k h istó rii jeskyňáŕské p ráce v Ja­ sovské jeskyni, Slovenský k ra s VII. Krásy Slovenska, 1950, č. 5 — 8 roč. XXVII. Krásy Slovenska, 1951, č. 10, roč. XXVIII. E. Palonczy, 1932: Jak jsme m éŕili v Domici, Krásy Sloven­ ska, č. 2 — 3, roč. XI. E. Palonczy, 1934: Z alednéní Bielské jeskyné, Krásy Sloven­ ska, č. 4 — 6, roč. XIII.

Ing. Peter P a t e k : Výpočet a vyrovnanie súradníc polygóno­ vých bodov pomocon samočinného počítača M eračské p ráce p a tria m edzi najdôležitejšie dokum entačné činnosti prieskum u krasových lokalít. Ich výsledkom je m apa vykreslená podľa u rčitý ch dohodnutých zásad, znázorňujúca povrchové súvislosti alebo podzem né priestory. Práve m apou sa môže vytvoriť sp rávna priestorová predstava o vzájom nej náväznosti jednotlivých javov, k to rá zvlášť pri zložitých sys­ tém och, um ožňuje ďalší úspešný prieskum .

V am atérsk ej speleológii najčastejšie používané kom pasové m eranie sa bežne vyhodnocuje graficko-výpočtove, pričom je výsledok zaťažený nielen chybam i m erania ale i narastajú co u chybou z g rafického vykreslovania polygónového ťahu. O dstrá­ nenie tejto n a ra stajú c ej chyby je možné vykreslením ťahu na základe vopred vypočítaných sú radníc jednotlivých polygóno­ vých bodov v určitom súradnicovom systém e. Je to ovšem spo­ jené s vyššou presnosťou. V prípade uzavretého alebo votknutého polygónového ťahu sa prácnosť ešte znásobí potrebou vyrovnania voči zadaným pevným bodom. V tom to prípade p rá c ­ nosť m anuálneho výpočtového riešen ia presahuje m edze únos­ nosti výsledného efektu v bežnej speleologickej praxi. Z týchto dôvodov je vhodné spracovať výsledky m erania pom ocou sam očinného počítača a to hlavne pri potrebe vyrovnania sú ­ 31

radníc. To znam ená vyrovnať súradnice vzhľadom k ľubovoľ­ ném u daném u bodu a pre vopred zadané chyby, s ktorým i sa m erajú jednotlivé veličiny. Cieľom riešen ia je zostavenie výpočtového program u, ktorý p retran sfo rm u je n am erané veli­ činy; dĺžku, sklon a azim ut do pravouhlých, prípadne vyrovna­ ných súradníc pre obecné prípady aj kom plikovaných poly­ gónov.

1. Výpočet súradníc polygónového ťahu Podstata kom pasového m erania spočíva v určen í tro c h základ­ ných hodnôt každej stran y polygónu. Medzi dvomi bodm i sa m eria dĺžka L, sklon s ( = uhol voči horizontálnej rovine) a azim ut A. Na základe týchto tro c h nam eraných hodnôt je už možné zobraziť vo zvolených priem etoch stra n u polygónu m e­ dzi dvomi bodmi. Pre určenie sú radníc polygónových bodov bol zvolený pravouhlý súradnicový systém takto: os „x“ v sm ere ZÄPAD — VÝCHOD os „y“ v sm ere JUH — SEVER os „z“ zvislá s kladnou časťou nad rovinou x — y Pri tom to je tre b a spomenúť, že riešenie z m atem atickej s trá n ­ ky nie je závislé od súradnicového systém u a pre iný sú ra d n i­ cový systém ortogonálny sa výsledné hodnoty môžu prepočítať jednoduchou lineárnou transform áciou.

Yi-1 X i-1

32

Podľa obr. 1 potom pre priem et dlžky L do daného systém u sú radníc m edzi i-tým a i-1 vrcholom ťahu bude platiť: X; = Li cos Si sin A i yt = h cos Si cos Ai Zi = Li sin S i

(1) (2) 13 )

A tak súradnice i-tého vrcholu (bodu) budú:

i

(4)

y = 2 Lj cos S, cos A;

(5)

z,- = 2 L, sin S.-

(6)

L, = S L í

(7)

1

'

1 ' 1 Dĺžka polygónového ťahu po i-tý bod

,

Výpočet sú radníc tvorí prvú časť podprogram u a v prípade ot­ voreného polygónového ťahu ním aj výpočet končí.

2. Vyrovnanie votknutého polygónového ťahu Nech j-tý bod je totožný s n-tým bodom, k torého súradnice sú pevne zadané, t. j. m eranie došlo k pevne zadaném u bodu.

Vplyvom nevyhnuteľných chýb m erania nebude platiť pre sú ­ rad n ice j-tého a n-tého bodu rovnosť, ale na n — j stra n á ch vzniknú súradnicové odchýlky AX = AY = AZ =

X n — X; Yn — Y3 Z„ — Zj

(8)

(9) ( H )

Tieto súradnicové odchylky vznikli nepresnosťam i m erania m e­ dzi jednotlivým i bodmi polygónu od j-tého bodu po n-tý bod a ted a budú pozostávať zo súčtu odchyliek na n — j stra n á ch 33

Ax = ŠAXj j+1

(11)

n A y = 2 A yj j+i n

( 12)

A7 = S A Z í j+1

(13)

Stredná k v adratická chyba funkcie f = f (L, S, A) vzájom ne n e ­ závislých argum entov je

S-[(l£f-aŕ* ( Ä ) W S ) W

(14)

kde L = chyba pri m eraní dĺžky L A = chyba pri m eraní azim utu A S = chyba pri m eraní sklonu S Po výpočte p arciálnych derivácií v (14) pre vzťahy (1), (2) a (3) budú stre d n é kvad ratick é chyby p re jednotlivé priem ety i-tej stra n y polygónového ťahu pre x-ovú sú radnicu c)xj= J(cosSj sinAi A Ľ) +(l_jCos S; cos A,) + (l_;sin S,- sinAi As) pre y-ovú sú radnicu Syi=

'f

(cos Si sin A, Aľ)2+ (ľ, sin S-, cos Aj AS) + (ľí cos Si sin A.i AA

pre z-ovú súrad nicu Sz|=

(15)

(sinSjAL^2+ (LiCOsSjASj2 ^

(16)

(i 7 )

V yrovnávajúce p ríra stk y sú radníc vzniknú vynásobením s tre d ­ nej kvadratickej chyby n a i-tom bode korelačným súčinitelom 34

c i , c, a c z , takže potom vyrovnané hodnoty m edzisúradníc budú

Xjv

-

X j

~ c x l- . Xl

kde

AX

cv = j

j +1

y iv

-

Yi

kde

c y ^yi

c vy =

n j +1

L (18)

AY

y (19)

kde

Ziv = Zji ~ C '•'z 1 zi

c7 z = -

n

AZ

j+1

V yrovnané dĺžky jednotlivých strá n 2

2

Xiv

L iv =

Yiv

2

z iv

(20)

1 ( 21 )

K onečne pre vyrovnané súradnice bodov polygónového ťahu bude platiť: x iv =

Š

jtl

X'v

Yiv - 2

(22)

(23)

j +1 Z iv

S

j +1

Z iv

(24)

35

3. Popis výpočtového programu Výpočtový program bol zostavený v jazyku FORTRAN pre sys­ tém počítača EC-1021, ktorý je však pom nožinou jazyka FORT­ RAN IV. Realizovaný bol na počítači SIEMENS 4004/150 v ÚVT VŠ B ratislava a tiež na počítači EC-1021 p ri SVŠT B ratislava.

Podlá doteraz uskutočnených aplikácií si ani pre 300 bodový systém nevyžaduje použitie vonkajších pam äťových jednotiek a úplne vystačí s operačnou pam äťou uvedených počítačov.

Z ákladnú časť program u tvorí podprogram PLG. V jeho prvom bloku sa uskutoční výpočet sú rad n íc a v druhom bloku, ak je to požadované, i vyrovnanie sú radníc danej vetvy polygóno­ vého ťahu. V záverečnom bloku sa určí prevýšenie v danej vetve a jej celková rozvinutá dĺžka. Tabuľka zadaných údajov a vypočítaných súradníc tlačí taktiež PLG. Úlohou hlavného program u je vstup zadaných dát a postupné volania podprogram u PLG pre jednotlivé vetvenia polygóno­ vých ťahov a ich vzájom nou náväznosťou. Táto časť je vlastná každém u konkrétnem u jaskynném u systém u. Počet bodov votknutia zadaných zvonka p rakticky nie je obm edzený. V závere hlavný program vypočíta a vytlačí deniveláciu a rozvinutú dĺžku celého systém u.

Závery konferencie „Dokumentácia krasu a jaskýň“ 1. V dňoch 2 .- 3 . 11. 1979 Komisia pre speleologickú dokum en­ táciu v spolupráci s pobočkou ČSVTS p ri SSJ v Liptovskom M ikuláši uspporiadala konferenciu na tém u „D okum entácia k rasu a jaskýň“ K onferencia sa uskutočnila v hoteli Espe­ ran to v Pribyline.

2. K onferencie sa okrem členov SSS zúčastnili zástupcovia ČSS, Slovenskej k artografie, SGÚ B ratislava, GÚ ČSAV Brno, SÚPPOP Praha, zástupcovia MK SPZ, Geodézie a iných p rí­ buzných inštitúcií, v rátan e pracovníkov SSJ v celkovom poč­ te 66 účastníkov.

3. Priebeh konferencie ukázal, ako to z prednesených re fe ­ rátov i diskusie vyplynulo, že ide o veľmi široký okruh otázok, dôležitých pre činnosť človeka v krase a jaskyniach.

Preto je potrebné: a) Naďalej rozvíjať problem atiku speleologickej dokum en­ tácie za účelom jej celkového ujednotenia a odborného sk v a litn e n á , pretože táto okrem toho, že súvisí s čin36

nosťou speleológov, m á aj iný praktický význam. Naviac, v m nohom súvisí s riešením otázok základného a apliko­ vaného výskum u v krase, ako aj s niektorým i vedeckým i úloham i riešeným i v rám ci vedecko-technickej sp oluprá­ ce k rajín RVHP. b) považovať m nohé otázky súvisiace s problem atikou čís­ lovania jaskýň, názvoslovím , m eračskou dokum entáciou, m etodikou tejto práce a pod., za otvorené, aj keď sa p red ­ sa len dosiahla, čo dokum entoval i priebeh tejto konfe­ rencie, u rčitá zhoda v názoroch na prerokovávané prob­ lémy.

4. Ú častníci konferencie preto doporučujú:

,

a) naďalej rozvíjať otázky speleologickej dokum entácie prostredníctvom kom isie pre speleologickú dokum entá­ ciu SSS v jej jednotlivých sekciách za účelom celkového skvalitnenia tejto činnosti v rovine am atérskej speleológie, kto rú rep rezen tu je SSS. b) spolupracovať s ČSS prostredníctvom jej Komisie pre speleologickú dokum entáciu pri riešen í tých problém ov, k toré boli n a č rtn u té ako i identifikované touto konfe­ renciou. Zároveň doporučujú realizovať obdobnú spolu­ p rácu i na báze tých inštitúcií, k toré sa uvedenou prob­ lem atikou v ČSSR zaoberajú. c) nadviazať spoluprácu s M edzinárodnou kom isiou pre to­ pografiu a k arto g rafiu pri UIS a v tejto súvislosti m eno­ vať zástupcu SSS do tejto kom isie, d J poriadať obdobné podujatia i v budúcnosti a zam erať ich na riešenie konkrétnych otázok, ako i vým enu sk ú ­ seností z oblasti speleologickej dokum entácie s prizva­ ním príslušných špecialistov z príbuzných odborov.

V Pribyline, 3. 11. 1979 Ú častníci konferencie

Slovenské múzeum ochrany prírody % jaskyniarstva 031 01 L ip to v sk ý M ff& láš

Zoznam účastníkov konferenc „Dokumentácia krasu a jaskýň“

1. Ing. A rpád A b o n y i Belákova 1610 048 01 R o ž ň a v a O blastná skupina Rožňava 2. PhDr. Juraj B á r t a CSc. M ostná ul. G-I-28/30 949 01 N i t r a 3. Viliam B e d e č J. G. Tajovského 4 953 00 Zlaté Moravce O blastná skupina Jedľové Kostolany 4. Štefan B e 1 i č k a M ládežnícka 29 974 00 Banská Bystrica O blastná skupina H arm anec 5. Leonard B l a h a F ebruárového víťazstva 20 917 01 T r n a v a 6. Ivica B e n i c k á Múzeum slovenského k rasu Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 7. Dušan B o r o š k a ml.

032 22 Liptovský Trnovec č. 12 Liptovský M ikuláš O blastná skupina Lipt. Trnovec 8. V iera Č e r v e ň o v á M úzeum slovenského k rasu Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 9. Š tefan Č u k a n P artizánska 108 956 01 U h r o v e c O blastná skupina Uhrovac 10.

Viktor D a n i e l Engelsova 23 052 01 Spišská Nová Ves O blastná skupina Spišská Nová Ves

11. RNDr. Ján D a r o 1 a KSSPSOP N ám estie SNP 16 975 65 Banská Bystrica 12. M iroslav E l i á š M úzeum slovenského k rasu Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 13. Ing. M ikuláš E r d ô s Múzeum slovenského k rasu pracovisko Košice, Sverdlovova 63 040 00 K o š i c e 14. Ing. Július F a š i a n g Správa slovenských jaskýň ul. 1. m ája 38 031 80 Liptovský M ikuláš 15. Ing. Ján F a š k o Slnečná 3 048 01 R o ž ň a v a O blastná skupina Rožňava 16. V ladim ír F u d a 1 y ul. SNP 2 059 01 Spišská Belá O blastná skupina Spišská Belá 17. Jozef G a á 1 Svätoplukova 40 979 01 Rim avská Sobota O blastná skupina Rim avská Sobota 18. M agdaléna G a 11 i s o v á Múzeum slovenského k rasu Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 19. p. g. Jaroslav H a 1 a š Múzeum slovenského k rasu Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 20. Ľudovít G a á 1 Svätoplukova 40 979 01 Rim avská Sobota O blastná skupina Rim avská Sobota 21. Ing. V iera H a r v a n č í k o v á Slovenská k a rto g rafia n. p.

Pekná cesta 17 827 17 B r a t i s l a v a

22. Ing. Jozef H l a v á č Múzeum slovenského k rasu Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 23. RNDr. Zdenko H o c h m u t h sídl. 3, ul. M. N ešporu 17/111.

080 01 P r e š o v O blastná skupina Ružom berok 24. Ladislav J a n o í k a 906 36 Plavecké Podhradie 102 O blastná skupina Plavecké Podhradie 25. Dr. F ran tišek J u r i g a Slovenský banský úrad Prievozská cesta 26 896 20 B r a t i s l a v a 26. Ing. Svätopluk K á m e n Jesenského 843 980 61 T i s o v e c O blastná skupina Tisovec 27. Ing. Jozef K a i f e r K atedra m eračstva a geofyziky Stavebná fakulta VŠT, Park Kom enského 17 043 84 K o š i c e 28. M ária K a r c o l o v á Múzeum slovenského krasu, Školská 4 031 01 Liptovský M ikuláš 29. Ján K r a j č i N ábrežie D 1/1 031 01 Liptovský M ikuláš O blastná skupina Liptovský M ikuláš 30. O takar K ú d e 1 a H linická 10 827 00 B r a t i s l a v a O blastná skupina B ratislava 31. Peter K u 11 n e r M ičurinova 4 953 00 Zlaté Moravce O blastná skupina Skýcov 32. Jozef K n a p Slovenská speleologická spoločnosť Správa slovenských jaskýň Múzeum slovenského k rasu

031 01 Liptovský M ikuláš, Školská 4 O blastná skupina Liptovský M ikuláš 33. Zdenka K o l á r i k o v á Slovenská k a rto g rafia n. p.

827 17 Bratislava, Pekná cesta 17 34. Dr. Bohumil K u č e r a SÚPPOP 118 01 Praha, V aldštejnské nám . 1 35. Ing. M arcel L a 1 k o v i č Správa slovenských jaskýň Múzeum slovenského k rasu 031 01 Liptovský Mikuláš, Školská 4 36. Ing. Anton L u c i n k i e w i c z x Správa slovenských jaskýň 031 80 Liptovský M ikuláš, 1. m ája 38 37. M arta L u c i n k i e w i c z o v á Správa slovenských jaskýň Múzeum slovenského krasu 031 01 Liptovský Mikuláš, Školská 4 38. V ladislav M i k u 1 a Slovenská speleologická spoločnosť 031 01 Dolný Kubín, Bysterec A4/27 O blastná skupina Dolný Kubín 39. RNDr. Pavol M i 11 e r Slovenská speleologická spoločnosť 031 01 Liptovský M ikuláš, Školská 4 O blastná skupina Liptovský M ikuláš 40. Pavol N e m č e k 919 02 Dolné Orešany 318, okr. Trnava O blastná skupina Dolné Orešany 41. Pavel N o s e k Česká speleologická spoločnosť 118 01 P r a h a , V aldštenské nám . 1 42. RNDr. Ladislav N o v o t n ý Zápotovkého 2/18 052 01 Spišská Nová Ves O blastná skupina Spišská Nová Ves 43. Eva P a v e 11 o v á Múzeum slovenského krasu 031 01 Liptovský Mikuláš, Školská 4 44. p. g. Stanislav P a v 1 a r č í k Ľudových m ilícií 3/16

060 01 K e ž m a r o k O blastná skupina Spišská Belá 45. Ing. Peter P a t e k Urxova 11 034 01 R u ž o m b e r o k O blastná skupina Ružom berok 46. Rudolf P 1 a č e k Správa slovenských jaskýň 031 80 Liptovský Mikuláš, 1. m ája 38 47. V ladim ír P o s p í c h a 1 B elehradská 11 800 00 B r a t i s l a v a O blastná skupina Chtelnica 48. Emil P o t o č n í k Trieda Družby 22 979 01 Rim avská Sobota O blastná skupina Šafárikovo 49. RNDr. Jan P f i b y 1 CSc. Geografický ústav ČSAV Mendlovo nám . 1 662 82 B r n o 50. Petr R e j m a n Geofyzika n. p.

621 00 B r n o , Ječná 29 51. MUDr. Petr R o 11 Česká speleologická spoločnosť K otláŕská 2 611 37 B r n o 52. M artin S l u k a F raň a Kráľa 4 915 01 Nové Mesto n/Váhom O blastná skupina Čachtice 53. Ing. F ran tišek S o 11 á r Obvodný banský ú rad 050 02 Spišská Nová Ves, Levočská 1 54. M artin S t o l á r 54. Správa slovenských jaskýň 031 80 Liptovský Mikuláš, 1. m ája 38 55. Gustáv S t i b r á n y i 044 02 T urnianske Podhradie 328/10 O blastná skupina Rožňava 56. Ing. Juraj S ý k o r a Správa slovenských jaskýň

Múzeum slovenského k rasu pracovisko Košice Sverdlovova 63 040 00 K o š i c e 57. Ján S k r o v i n a Štúrova 16 977 01 B r e z n o O blastná skupina Brezno 58. Ján Š ť a s t n ý Šm idkeho 2629/44 911 00 T r e n č í n O blastná skupina T renčín 59. Dr. O takar Š t e 1 c 1 CSc. M oravský kras, Svitavská 11 678 24 B l a n s k o 60. Jozef T h u r ó c z y 044 23 J a s o v 132 O blastná skupina Košice-Jasov 61. Ing. Ján T u 1 i s Šarišská 31 052 01 Spišská Nová Ves O blastná skupina Spišská Nová Ves 62. Ing. M ichal V a l k u č á k Geodézia n. p., K onštantínova 6 080 38 P r e š o v 63. Jana V a ň k o v á O kresní m uzeum 266 01 B e r o u n 64. Milan V e 1 i č SNP 5/20 018 41 Nová D ubnica O blastná skupina Dubnica n/Váhom 65. V ladim ír V o l a j Správa slovenských jaskýň 031 80 Liptovský Mikuláš, ul. 1. m ája 38 66. RNDr. Jiŕí V o d i č k a Geografický ústav ČSAV Mendlovo nám . 1 662 82 B r n o 67. Ing. Dušan F i č o r Slovenský ú rad geodézie a k artografie Bezručova 7 800 00 B r a t i s l a v a

68. Vojtech W á g n e r J. Alexyho 3 01 P i e š ť a n y O blastná skupina Piešťany

Slovenská speleologická spoločnosť Komisia pre speleologickú dokum entáciu

Z Á S A D Y pre tvorbu názvov a názvoslovia jaskýň

1979 Liptovský M ikuláš

I. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A ROZSAH PÔSOBNOSTI 1. N eoddeliteľnou súčasťou dokum entačnej činnosti speleológa je i tvorba názvov a názvoslovia jaskýň (ustáľovanie, upresňovanie a zm eny názvov a staršieh o názvoslovia]. Pod „názvom “ rozum iem e individuálne pom enovanie konkrétnenej jaskyne. Pod „názvoslovím “ sú h rn názvov individuálnych a identifikovateľných častí jaskyne. Z anedbanie a živelný p rieb eh tejto činnosti viedol v m inulosti k častým n edoro­ zum eniam , synonym ite, nep resn o sti a pod.

2. Uvedené sm ernice sú preto spracované za účelom dosiahnu­ tia jednotného postupu pri tvorbe a upravovaní d oterajších názvov a názvoslovia vo sfére, v k torej bezprostred ne do­ chádza k ich tvorbe. Zároveň m ajú za cieľ ujednotiť proces ustáľovania konečnej podoby názvov a názvoslovia jaskýň a umožniť tak ich operatívne schvaľovanie kom petentným i orgánm i na územ í SSR. 3. Tvorba a upravovanie názvov a názvoslovia jaskýň sa vzťa­ huje na novoobjavené jaskyne a ich častí a doteraz, nepo­ m enované jaskyne a ich časti.

4. Zásady sú svojim rozsahom určené potrebám SSS. Zároveň ako m etodická pom ôcka m ôžu slúžiť všetkým , k to rí vo svo­ jej činnosti používajú doteraz neupravené, alebo iným spô­ sobom vytvorené výrazy v oblasti názvov a názvoslovia jas­ kýň.

5. Zásady sa zaoberajú jedine názvoslovím individuálnym , te ­ da názvom vlastným m enom príslušnej Lokality a jej častí a nie problem atikou typologického zarad en ia m edzi geom orfologické formy.

II. OBJEKTY NÁZVOSLOVIA 1. Pod objektam i názvoslovia rozum iem e všetky jaskyne a ich časti, tvary jaskynnej výplne a m orfologické tvary: a] novoobjavené, u k torých je potrebné vytvoriť názvy a názvoslovie z dôvodov orientačných, dokum entačných, h istorických a pod., alebo pre rôzne vedecké a iné účely. b] dávnejšie znám e, avšak ani z dôvodov orientačných, do­ kum entačných, historických alebo iných neboli doteraz predm etom tvorby názvov a názvoslovia. c] dávnejšie znám e, k torých názvy a názvoslovie je v roz­ 47

pore s tým ito zásadam i, alebo v súčasnosti nevyhovuje z rôznych dôvodov.

2. Za objekty názvoslovia v duchu „Z ásad“ nepovažujem e tie jaskyne a ich časti, tvary jaskynnej výplne a m orfologické tvary, ktorých názov a názvoslovie bolo na základe vykona­ nej revízie schválené príslušným orgánom na územ í SSR. 3. Vo vzťahu k tvorbe názvoslovia delím e objekty názvoslovia na: a) jaskyne (Domica, Májová priepasť, S traten sk á jaskyňa, Dúpna diera, B rázda), b) jaskynné priestory tvoriace m orfologicky, topograficky, alebo iným spôsobom odlíšený sam ostatný jaskynný celok (Za jazeram i-S tratenská jaskyňa, Liskovské chodby-Liskovská jaskyňa, Spodné poschodie-A rdovská jask y ň a), c) individuálne význam né m enšie časti jaskyne, k to ré sú pre svoje ch a ra k te ristic k é znaky priestorovo lahko odlíšiteľné a tým ohraničené (Sintrový dóm, Zelená chod­ ba, Ružová sieň, M ram orové riečisko, Šrolova priepasť), d) tvary jaskynnej výplne, k to rá zahŕňa: — sintrové tvary (Tulák, Pisanská veža, Biely kvapľopád, — ľadové útvary (Malá opona, N iagarský vodopád) — hydrologické javy, t. j. vodné toky, jazerá a pod. * (Styx, Lúčanka, Čarovné jazierko, 1. vodopád), — inú výplň, t. j. bavlny, závaly a pod (Jánošíkov stôl, Veľká b a rié ra ), e) rôzne m orfologické tvary, k toré vznikli v m aterskej hornine (Kam enné lono, Ľudská lebka).

III. ČLENENIE EXISTUJÚCEHO NÁZVOSLOVIA 01 Gramatické formy názvov jaskýň Doteraz existujúce názvy jaskýň sa delia na tieto g ram atické formy: 1. Prídavné m eno vo form e zhodného prív lastk u v spojení s ty­ pologickým názvom d ruhu podzem ného objektu. Zhodný p rí­ vlastok je pritom odvodený podľa: a) vrchu, doliny, alebo k a ta strá ln e h o územ ia (D rienovská jaskyňa, Liskovská jaskyňa, Stanišovská jaskyňa), b) c h arak teristick ý ch č rt jaskyne (V eterná diera, Biela jas­ kyňa, Kvapľová jaskyňa), c) m ena objaviteľa, význam nej osoby, udalosti alebo p re d ­ 48

2.

3.

4.

5.

6.

7.

m etu viažuceho sa na jaskyňu (M ajkova jaskyňa, Slančíkova jaskyňa, Jánošíkova jaskyňa, Zbojnícka diera, Mí­ nová priepasť, Rothova jaskyňa, Frontová priepasť).

Typologický názov d ruhu podzem ného objektu v spojení s nezhodným prívlastkom vo form e podstatného alebo p rí­ davného m ena s predložkovým spojením . Nezhodný p rí­ vlastok je odvodený podľa: a) typického názvu obce, doliny, vrchu (Jaskyňa pod Baništím, Jaskyňa v Záskočí) b) obecného predm etu alebo javu (Jaskyňa pod bukom ) Typologický názov d ruhu podzem ného objektu v spojení s nezhodným prívlastkom , vo form e prídavného alebo pod­ statn éh o m ena bez predložkového spojenia. Nezhodný p rí­ vlastok môže byť v 1. páde alebo 2. páde jednotného i m nož­ ného čísla a je odvodený podľa: a) ch a ra k te ristic k ý c h č rt jaskyne (Jaskyňa hučivá diera, Jaskyňa netopierov), b) význam ných osôb, javov a udalostí. Časté sú m etaforické názvy (Jaskyňa A ksam ítka, Priepasť peklo, Jaskyňa.S krý­ v ačka).

Sam ostatné názvy bez označenia d ruhu podzem ného objektu (Domica, Oriáš, M orňa).

Skupinové názvy používajúce sa pri pom enovaní väčšej sk u ­ piny jaskýň m enších rozm erov, alebo podobného c h a ra k te ru ležiacich vedľa seba (Jaskyňa v H rdoši č. 1, Štefanková jas­ kyňa č. 2). Slovné pom enovanie pritom vstupuje pred čísel­ ným označením a za h ŕň a prípady gram atických foriem uve­ dených v dobe 1—3.

Kombinované názvy zložené z rôznych kom binácií existujú­ cich gram atických foriem (Jaskyňa č. 3 vo vrchu Nový).

Pom nožné názvy ako označenie vyššieho rádu. Používajú sa na označenie väčšieho počtu jaskýň, pričom každá z nich má svoj vlastný individuálny názov (D em änovské jask yne).

02 Gramatické formy názvoslovia jaskýň

Doteraz existujúce názvoslovie jaskýň zah ŕň ajú ce objekty n á ­ zvoslovia podľa článku 01 bod 3, b — e sa delí na tieto g ram a­ tické form y: 1. Prídavné m eno vo form e zhodného p rívlastku v spojení s ty ­ pologickým názvom časti jaskyne. Zhodný prívlastok je p ri­ tom odvodený podľa: 49

2.

3.

4.

5.

6.

a) polohy, prípadne m iestneho názvu (H orná chodba, P ra­ vá priepasť), b) c h arak teristick ý ch č rt pom enovaného objektu (Guánový dóm, Zelené jazierko, Blatistá chodba), c. význam ných osôb a udalostí viažucich sa na daný p rie ­ stor. Časté sú m etaforické názvy (Objavený ponor, Pekelný dóm, Pisanská veža, Králová g a lé ria ).

Typologický názov častí jaskyne v spojení s nezhodným p rí­ vlastkom vo form e podstatného alebo prídavného m ena bez predložkového spojenia. Nezhodný prívlastok je pritom od­ vodený podľa: a) c h arak teristick ý ch č rt pom enovávaného p rie sto ru alebo objektu. (Dóm trosiek, Chodba netopierov) b) význam ných osôb, javov alebo udalostí. Časté sú i m e­ taforické názvy. (Dóm SNP, Sieň m údrosti, Dóm Leoša Janáčka, Sieň siedm ich plam eňov, Sieň Odvahy) Sam ostatné názvy bez typologického označenia. Časté sú i m etaforické názvy. (P aragraf, Plazivka, Katakomby, Rímske kúpele, K atedrála) Skupinové názvy používajúce sa na pom enovanie častí a le ­ bo útvarov podobného c h a ra k te ru pravidelne sa opakujú­ cich. (Sifón č. 1, Sifón č. 2) Pomnožné názvy. Slúžia na označenie m orfologicky, topo­ graficky, geneticky alebo iným spôsobom odlíšených sam o­ statných jaskynných celkov, alebo na pom enovanie zvlášt­ nych tvarov jaskynnej výplne a m orfologických tvarov. (Ru­ žové záclony, Vengerove sifóny, Plitvické jazierka, Spišské plesá, Likavské chodby) Kombinované názvy zložené z rôznych kom binácií existujú­ cich gram atických foriem . Ich výskyt je veľmi ojedinelý.

(H orné Likavské chodby)

IV. TVORBA A ÚPRAVA NÁZVOV A NÁZVOSLOVIA JASKÝŇ 01 Funkcia a účel 1. Názvy jaskýň a ich častí, tvarov jaskynnej výplne a m or­ fologických tvarov predstavujú slovné označenie vo form e vlastného podstatného m ena, plniac tak okrem nespornej historickej úlohy i funkciu adresy, pod ktorou sú objekty názvoslovia evidované a z hľadiska spoločenských potrieb aj identifikované.

2. Účelom tvorby resp. úpravy názvov jaskýň a názvoslovia 50

jaskýň je zabezpečiť, aby všetky objekty názvoslovia v du­ chu týchto „Z ásad“ vystupovali iba pod jedným názvom a zaru čila sa tak ich sp rávna identifikácia z hľadiska im od­ povedajúceho spoločenského využitia.

02 Rozsah tvorby a úpravy názvov a názvoslovia jaskýň 1. Pokiaľ dávnejšie znám e alebo novoobjavené jaskyne alebo ich časti, tvary jaskynnej výplne a m orfologické tvary n e­ m ajú doteraz vytvorené názvy a názvoslovie je potrebné ich vytvoriť za účelom evidencie a identifikácie z hľadiska m ožného spoločenského využitia.

2. Pokiaľ jaskyne alebo ich časti, tvary jaskynnej výplne a m or­ fologické tvary m ajú vytvorené názvy a názvoslovia avšak tieto svojim obsahom alebo form ou nezodpovedajú týmto „Z ásadám “, alebo nevyhovujú z iných dôvodov, je potrebné: a] prehodnotiť doteraz existujúce názvy a názvoslovia a vykonať ich úpravu. b) vytvoriť nové názvy a názvoslovie všade tam , kde nie je z rôznych dôvodov m ožné vykonať úpravu už existu­ júcich názvov a názvoslovia.

3. Pri tvorbe názvov a názvoslovia jaskýň podľa „Z ásad“ okrem evidencie a identifikácie objektov názvoslovia tre b a mať na zreteli aj ich spoločenský význam a m ožné využitie.

03 Názvy jaskýň 1. Tvorba a úprava názvov jaskýň vychádza z k rité rií „Z ásad“ na štandardizovanie názvoslovia k rasu a krasových javov na územ í SSR SÚGK B ratislava, 1976 a riadi sa tým ito p ra ­ vidlam i: a) Pokiaľ existuje originálny, ľudový názov objektu, treba ho rešpektovať a zachovať v pôvodnej podobe. (Košelova diera, Veľká A rtajam a) b] Pri existencii niekoľkých názvov toho istého objektu tr e ­ ba rešpektovať pôvodný názov, alebo názov najviac po­ užívaný.

2. Pri tvorbe alebo úprave názvov jaskýň podľa týchto „Zá­ s a d “ tre b a predovšetkým zohľadniť: a) lokalizáciu jaskyne (Jaskyňa v Záskočí, Priepasť na Kosien k ach ), 51

b) c h a ra k te ristic k é črty jaskyne (Biela jaskyňa, Jaskyňa m ŕtvych netopierov) 3. Podľa iných objektov, udalostí alebo osôb tre b a tvoriť alebo upravovať názvy jaskýň len vo zvlášť odôvodnených p ríp a ­ doch. Za odôvodnené prípady možno považovať: a] predm ety a objekty, k toré v prenesenom význam e c h a ­ rak te riz u jú pom enovaný objekt, alebo ho iným bližším spôsobom dokresľujú. (Zvonica, Jaskyňa Fajka, Jaskyňa Okno), b) význačné speleologické podujatia alebo udalosti, k toré nejakým spôsobom súvisia s pom enovávaným objektom (Kongresová jaskyňa, T atárska jaskyňa) c J význačné i nežijúce osoby, k torých činnosť nejakým spô­ sobom súvisela s pom enovávaným objektom alebo so speleológiou na Slovensku (Zikm undova jaskyňa, Rothova jaskyňa).

04 Názvoslovie jaskýň 1. Tvorba a úprava názvoslovia jaskýň sa riadi tým ito zása­ dami: a) Pokiaľ existuje sta rší názov a viaže sa k určitej tradícii, treb a ho rešpektovať a zachovať v pôvodnej nezm enenej "podobe. (Jánošíkov stôl, H usitská sieň) b) Pri existencii niekoľkých názvov toho istého objektu treb a zistiť, ktorý je pôvodný alebo najviac používaný a tento pre ďalšie potreby ustáliť.

2. Pri tvorbe alebo úprave názvoslovia jaskýň podľa týchto „Z ásad“ treb a predovšetkým zohľadniť: a) ch a ra k te ristic k é črty pom enovávaného objektu, alebo je­ ho čiastočnú lokalizáciu. (Rázcestie, V stupná chodba, Objavný ponor, D ruhá plavba, Štrková chodba, Veľký dóm, Riečisko, Zrútený dóm, H linená chodba, V stupná sieň) b) zvláštnosti archeologického, paleontologického, zoolo­ gického a iného c h arak teru , k to ré súvisia s pom enová­ vaným objektom . (Medvedia chodba, A rcheologický dóm, Kostnica, Dóm netopierov, Guánový dóm) c) typické prvky, ktoré v prenesenom význam e dokresľujú c h a ra k te r pom enovávaného objektu (Bryndzová kopa, Chobotnica, Pisanská veža, Slobie uši, Dukelský p am ät­ ník, Tabakové listy) d) prvky, ktoré dokresľujú udalosti súvisiace s pom enová52

vaným objektom . (H usitská sieň, Chodba utrpenia, Dóm m ystérií, Dóm objaviteľov, Objavná chodba) 3. Podľa iných objektov, udalostí alebo osôb tre b a tvoriť alebo upravovať názvoslovie jaskýň len vo zvlášť odôvodnených prípadoch. Za odôvodnené prípady možno považovať: a) všetky ostatné predm ety a objekty, k toré v prenesenom význam e ch a ra k te riz u jú pom enovávaný objekt, alebo ho bližším spôsobom dokresľujú. (Japonská čajovňa, Čer­ nošská chyža, Kováčska vyhňa) b) rôzne udalosti, k to ré nejakým spôsobom súvisia s pom enovávaným objektom . (Dóm SNP, Sieň SSS) c) význačné osoby, ktorých činnosť nejakým spôsobom sú­ visí s pom enovávaným objektom , alebo so speleológiou na Slovensku. (Králova galéria, Majkov dóm, Ruffínyho koridor) 4. Používanie iných m etaforických výrazov možno pripustiť len za okolností, že objekt názvoslovia nie je m ožné pom e­ novať ináč a s použitím m etaforického výrazu sa v p ren e ­ senom význam e docieli istá súvislosť s pom enovávaným ob­ jektom . (Z ázračné siene, Čarovné jazierko, Rozprávkový dóm, P anenská chodba, Pekelný dóm, K lenotnica) 05 Vymedzenie právomoci pri tvorbe a úprave názvov a názvoslovia jaskýň 1. Objaviteľ, ktorý môže byť jednotlivec alebo kolektív má p rednostné právo na pom enovanie jaskyne alebo jej časti, tvarov jaskynnej výplne a m orfologických tvarov v súlade s tým ito „Z ásadam i“.

2. Vytvorenie nového názvu alebo názvoslovia u novoobjave­ ných objektov g a ra n tu je v pracovnom území oblastnej sk u ­ piny jej vedúci.

3. Vedúci oblastnej skupiny, alebo ním poverená osoba v p ra ­ covnom územ í skupiny zároveň g a ra n tu je vytvorenie názvu, alebo názvoslovia objektov dávnejšie znám ych, doteraz n e ­ pom enovaných, resp. ich úpravu pokiaľ tieto nevyhovujú z rôznych dôvodov.

IV. ŠTANDARDIZÁCIA NÁZVOV A NÁZVOSLOVIA JASKÝŇ 01 Postup pri štandardizácii 1. Š tandardizácia názvov a názvoslovia jaskýň predstavuje činnosť, zam eranú na výber, úpravu alebo tvorbu tak ej po­ 53

2.

3.

4.

5.

6.

7.

54

doby názvu, názvoslovia, k to rá v zm ysle týchto „Z ásad“ najlepšie vyhovuje skutočnosti a slovenském u jazyku za účelom ich schválenia kom petentným orgánom na územ í SSR. N ávrh na vytvorenie názvu alebo názvoslovia jaskyne, resp. ich úpravu spolu s písom ným zdôvodnením a základným i lokalizačným i údajm i predloží člen SSS, alebo oblastná sk u ­ pina prostredníctvom svojho vedúceho Komisii pre speleolo­ gickú dokum entáciu.

Komisia pre speleologickú dokum entáciu z hľadiska vecnej a odbornej správnosti posúdi n ávrhy na vytvorenie názvu alebo názvoslovia jaskyne, resp. ich úpravu, pokiaľ ich n a v rh o ­ vateľom je člen SSS, alebo oblastná skupina. Zároveň po­ súdi i všetky ostatné n ávrhy na vytvorenie názvu jaskyne alebo jeho úpravu, k toré v zm ysle Zásad na štan d ard izo v a­ nie názvoslovia k rasu a krasových javov SÚGK B ratislava, 1976 predloží navrhovateľ Správe slovenských jaskýň v Lip­ tovskom M ikuláši. • Pokiaľ predložený n áv rh zodpovedá tým to „Z ásadám “ Ko­ m isia pre speleologickú dokum entáciu po preskúm aní jeho vecnej a odbornej správnosti odporučí: a) n á v rh na vytvorenie názvu jaskyne, resp. jeho úp ravu N ázvoslovnej kom isii Speleologického poradného zboru •pri MK SSR k ďalšiemu prerokovaniu za účelom koneč­ ného posúdenia a schválenia na úrovni Názvoslovnej ko­ m isie pri Slovenskom úrade geodézie a k a rto g rafie (NK SÚGK) b) n áv rh na vytvorenie názvoslovia jaskyne, resp. jeho úprava Názvoslovnej kom isii SPZ za účelom jeho koneč­ ného posúdenia a schválenia na jej úrovni.

Pokiaľ n áv rh na vytvorenie názvu alebo názvoslovia jasky­ ne, resp. jeho úpravu nezodpovedá tým to „Z ásadám “ Ko­ m isia pre speleologickú dokum entáciu v ráti tento, po posú­ dení jeho vecnej a odbornej správnosti navrhovateľovi na doplnenie alebo prepracovanie.

Pokiaľ otázku názvu alebo názvoslovia jaskyne neuzavrie NK SÚGK, resp. NK SPZ akýkoľvek n áv rh vytvorený podľa týchto „Z ásad“ je pracovného ch a ra k te ru .

Menej význam né podzem né priestory, jaskyne, jaskynné die­ ry, priepasti, ako aj ostatné objekty názvoslovia je m ožné ponechať bez názvu, názvoslovia, prípadne s číselným ozna­ čením podľa pokynov Komisie pre speleologickú dokum en­ táciu.

02 Schvaľovanie názvov a názvoslovia 1. Právo schvaľovať názvy, alebo názvoslovie jaskýň p rislúcha ústredným orgánom pre geodéziu a k a rto g rafiu a pre k u l­ tú ru v SSR v tom to rozsahu: a) názvy jaskýň — SÚGK v zm ysle O rganizačného a roko­ vacieho poriadku NK SÚGK č. 4-223/1970 čl. VII ods. 4 a M inisterstvo k u ltúry SSR. b) názvoslovie jaskýň — M inisterstvo k u ltúry p ro stre d ­ níctvom NK SPZ. V. ZVEREJŇOVANIE NÁZVOV 1. Po u stálení konečnej podoby názvu, resp. názvoslovia a jeho schválení sa zverejnenie vykoná: a j na úrovni SÚGK — prostredníctvom Spravodaja SÚGK, prípadne v edícii „K artografické in fo rm ácie“ b) na úrovni MK SSR — prostredníctvom Zvestí MK SSR c) na úrovni SSS — prostredníctvom Spravodaja SSS 2. Zverejňovanie názvov, resp. názvoslovia jaskýň m ožno vy­ konať i prostredníctvom periodických publikácií vydávaných organizáciam i rezo rtu k u ltú ry (Zborník Slovenský k ra s), ako i p o rstredníctvom populárnovedeckých časopisov vydá­ vaných rôznym i vydávateľstvam i (Krásy Slovenska) VI. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 1. Tieto „zásady“ sú záväzné pre členov Slovenskej speleolo­ gickej spoločnosti a za ich správ n u in te rp re tá c iu v praxi oblastných skupín zodpovedá príslušný vedúci oblastnej sk u ­ piny.

2. Podľa potreby budú v odôvodnených prípadoch doplňované alebo pozm eňované osobitným i dodatkam i Komisiou pre speleologickú dokum entáciu.

3. Zásady nadobúdajú účinnosť dňom ich schválenia P redsed­ níctvom Slovenskej speleologickej spoločnosti, t. j. dňom 30. 8. 1979.

Na základe p rác e Sekcie pre názvoslovie tieto „Zásady“ zosta­ vil výbor Komisie pre speleologickú dokum entáciu SSS v zlo­ žení: Ing. M. Erdôs, RNDr. Z. H ochm uth, Ing. M. Lalkovič, Ing. J. Sýkora a Ing. J. Tulis.

55

Dôvodová správa k Zásadám pre tvorbu názvov a názvoslovia jaskýň Jedným z problem atických a dosť často diskutovaných tem a­ tických okruhov speleologickej dokum entácie je otázka n á ­ zvov a názvoslovia jaskýň. V poslednom období v dôsledku činnosti Názvoslovnej kom isie SÚGK a Názvoslovnej kom isie SPZ vznikol zoznam jaskýň a p riepastí na Slovensku väčších ako 20 m a Názvoslovná kom isia SPZ započala s ustaľovaním názvoslovia sprístupnených jaskýň na Slovensku. Naviac boli vytvorené Zásady na štan dartizovanie názvoslovia k rasu a k ra ­ sových jávov na územ í SSR, k toré vypracoval SÚGK v spolu­ práci s MK SSR. V dôsledku tak ejto činnosti sa vytvorili dosť vhodné predpoklady na to, aby sa i otázka názvoslovia jaskýň začala riešiť tro ch u system atickejším spôsobom . Aj keď uvede­ né Zásady vyriešili otázku schvaľovania názvov a názvoslovia jaskýň, otázky tvorby názvov a hlavne tvorbu názvoslovia jas­ kýň postihli veľmi okrajové, prípadne n eriešili vôbec. Z uve­ deného dôvodu Komisia pre speleologickú dokum entáciu SSS po zrelej úvahe zarad ila do svojho program u činnosti i otázku názvoslovia. K tom u rozhodnutiu ju viedli nasledovné okol­ nosti: 1. Požiadavky zo stran y členov SSS form ulované ako potreba zaoberania sa tým to problém om , ktorý z ich pohľadu vy­ plýva z ich každodennej činnosti.

2. V ytváranie nelogických, m iestam i ab surdných názvov, resp. názvoslovia jaskýň zo stran y oblastných skupín, prípadne členov SSS (Jaskyňa N otre Dame, Jaskyňa K arola Juice).

3. Činnosťou NK SÚGK bol vytvorený p riesto r pre schvaľova­ nie názvov a názvoslovia jaskýň, avšak nebola dom yslená otázka vytvárania tohoto názvoslovia v tej sfére, kde sa speleologická činnosť realizuje a teda i uvedené názvoslovie vzniká.

V dôsledku toho v júli 1977 Sekcia pre názvoslovie KSD s p ra ­ covala základný o kruh problém ov z oblasti názvoslovia ja s ­ kýň, aby tieto m ohli byť riešené vo vzťahu k vyššie uvedeným bodom, odstránili doteraz existujúce problém y a celú činnosť usm ernili tak, aby kom petentné názvoslovné kom isie m ohli pružne riešiť ustaľovania a schvaľovania názvoslovia.

Na tom to základe Sekcia pre názvoslovie Komisie pre spele­ ologickú dokum entáciu v m esiaci m áji 1978 predložila n ávrh na tvorbu názvov jaskýň a ich častí a započalo sa s pripom ien­ kovaním tohoto m ateriálu. V prvej fáze bol celý m ateriál pri56

pom ienkovaný na úrovni Sekcie pre názvoslovie ako i zo s tra ­ ny členov Výboru kom isie. Po uzatvorení a vyhodnotení p ri­ pom ienok Výbor kom isie pre speleologickú dokum entáciu p re ­ rokoval a schválil obsahovú n áp lň zásad v m esiaci feb ru ári 1979. Na ďalších tro ch riadnych a m im oriadnych zasadnutiach Výboru bola postupne upresňovaná jazyková strá n k a m ate riá ­ lu, náležitosti súvisiace s činnosťou a pôsobnosťou NK SÚGK a NK SPZ. Zároveň sa upresňovala vzájom ná kom petencia ako i ostatné otázky súvisiace s tvorbou a schvaľovaním názvoslo­ via k rasu a krasových javov na územ í SSR, vypracovaných SÚGK a MK SSR. D efinitívna úprava Zásad bola odsúhlasená m im oriadnym zasadnutím Výboru dňa 26. 6. 1979.

V ytvorením Zásad pre tvorbu názvov a názvoslovia jaskýň sa vyplnila m edzera existujúca v oblasti názvoslovia ako jednej z aktivít speleologickej dokum entácie. Schválením uvedených Zásad sa o d strán i živelnosť pri vytváraní názvov a názvoslovia jaskýň zo stran y členov SSS, zvýši sa celková operatívnosť v procese jeho tvorby, ustaľovania a schvaľovania, čo hlavne, pokiaľ ide o názvoslovie jaskýň, um ožní zvýšiť i operatívnosť N ázvoslovnej kom isie SPZ. Za týchto okolností názvoslovie jas­ kýň začne plniť svoju funkciu a to nielen z hľadiska potrieb SSS ale i vo sfére dokum entácie, procese šíren ia inform ácií ako i v ostatných sférach, k to ré sú vo vzťahu ku speleologic­ kej dokum entácii predm etom ľudskej aktivity.

V Košiciach, 26. 6. 1979 Výbor Komisie pre speleologickú dokum entáciu

57

OBSAH:

Redakcia: Úvod .

.

.

.

..........................................................

O tvárací príhovor Ing. A ntona Lucinkiew icza n a k o n feren ­ cii k rasu ................................................................................

Ján Šťastný: D okum entácia vodou zatopených jaskynných p r i e s t o r o v ................................................................................

Dr. Bohum il Kučera: N ávrh jednotné evidence krasových oblastí a jeskyní v Č S R .....................................................

Ing. M arcel Lalkovič: Profesionalizácia speleologickej m e­ račskej činnosti na S lo v e n s k u ........................................ \ Ing. P eter Patek: Výpočet a vyrovnanie súradníc polygóno­ vých bodov pom ocou sam očinného počítača .

.

.

.

Závery konferencie „D okum entácia k rasu a jask ý ň “ .

.

.

Zoznam účastníkov konferencie „D okum entácia k rasu a ............................................................................... * . jaskýň Zásady pre tvorbu názvov a názvoslovia jaskýň .

O b s a h .....................................................................

.

.

.

S P R A V O D A J Slovenskej speleologickej spoločnosti č. 3/79 Vydalo M úzeum slovenského krasu, Liptovský M ikuláš v rám ci vnútroústavných inform ácií pre spolupracovníkov v ná k lade 700 kusov Tlač: T lačiarne SNP Liptovský M ikuláš — 314640-80