Spravodaj sss 1981 2

SPRAVODAJ SLOVENSKEI SPELEOLOGICKÉ!

2

1981

Titulná strana obálky: Výskum jaskynných sedim entov v M alej D rienčanskej jaskyni.

2. strana obálky: Jasovská jaskyňa, Slovenský kras.

Foto: L adislav Benedek

Foto: Ing. Jozef Thuróczy

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský Mikuláš

Ročník XII. 1981 "Číslo 2

Vydalo Múzeum slovenského krasu Liptovský Mikuláš

R ed ak čn á ra d a :

PhDr. Jura] B árta, CSc. PhM r. Š te fan Roda RNDr. D ušan K ubíny, CSc. Ing. P e te r Š te fan č a Ing. Ján S lan čík

V ýkonný re d a k to r:

Ing. M ikuláš E rdôs

Z odpovedný re d a k to r:

A lfonz C hovan, ria d ite ľ MSK

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti roč. X II. - 1981 č. 2 Vydalo M úzeum slovenského krasu, Liptovský M ikuláš v rám ci vnútroústavných inform ácií pre spolupracovníkov v náklade 700 kusov T lač: T lačiarne SNP Liptovský M ikuláš.

TSNP-LM 355110-82

AKÝ BUDEŠ, SPRAVODAJ?

A k tiv ita členskej zák lad n e S lovenskej speleologickej spoločnosti v po­ sled n ý ch rokoch a v ý sled k y p rá ce n a v šetk ý ch úsekoch jej činnosti si v y žiad ali aj zv ý šenie ú ro v n e celkovej p re zen tač n ej činnosti. Pokiaľ ide o p re z e n tá c iu čin n o sti dobrovoľných ja sk y n ia ro v vo vzťahu k širokej v e­ re jn o sti, k o n šta tu je m e , že v súčasnosti zodpovedá p o treb á m i m ožnostiam .

M ôžem e to dokladovať širokou pred n ášk o v o u , p u b lik ačn o u a ex k u rzn o u činnosťou ale aj sp o lu p ráco u s rozhlasom , televíziou a film om . V posled­ nom období vzn ik lo viacero zau jím av ý c h film ov s jask y n ia rsk o u p ro b le­ m atik o u , či už n a k rú te n ý c h vo v lastn ej réžii alebo v sp o lu p ráci s F ilm o­ vo u tv o rb o u resp. S lovenskou televíziou. Z áslu h u n a tom m a jú n ajm ä o b lastn é sk u p in y Ž ilina, Zvolen, R im avská Sobota, R užom berok, P rešov.

S k u p in y Ž ilin a a P rešo v sa v sep tem b ri r. 1981 zú častn ili 4. m ed zin áro d ­ néh o ja sk y n ia rsk e h o film ového * fe stiv a lu v La C hapelle en V ercors vo F ran cú zsk u .

D obrá sp o lu p rác a je s Č eskoslovenským rozhlasom , k to rý zaraď u je n a j­ m ä a k tu á ln e ja sk y n ia rsk e in fo rh iácie do rô zn y ch sp ra v o d ajsk ý ch relácií.

V ro v n a k ý c h in ten ciác h sa členovia našej organizácie a n g a žu jú v oblasti p u b lik ačn ej činnosti, či už v o d b o rn ý ch p ublikáciách, p o p u lárn y c h časo­ pisoch, d en n e j alebo reg io n á ln ej tlači. P rík la d o v je m noho. Č asopisy K rá ­ sy S lovenska, L idé a zem é, Ž ivot, V ysoké T atry , N ové slovo, d en n ík y P rav d a , S m ená, P rá c a a m n o h é ďalšie. A u to rm i väčšiny p rísp ev k o v sú o d b o rn e fu n d o v a n í ja sk y n ia ri. T reb a zdôrazniť, že nás teší, keď sa vý sled ­ ky n ašej n am áh a v ej p rá ce d o stá v a jú do povedom ia p riaznivcov a spolu­ občanov.

Tí, k to rí d o siah li žiad a n ý stu p e ň náročnosti, m ôžu publikovať v zb o rn í­ k u M úzea slo v en ského k ra su a pom áhať ta k p ri n eu stálo m zvyšovaní jeho ú ro v n e. K n ižn ica M SK e x p e d u je zb o rn ík do 28 štá to v sv eta 5 k o n tin en to v .

P o d a k to rí n aši členovia p u b lik u jú s úspechom aj v za h ran ičn ý c h ja sk y ­ n ia rsk y c h b u lletin o c h a časopisoch.

P rečo to to v šetk o p íšem ? P re z ra d il to n apokon názov p rísp ev k u . Áno, ide o n áš S p rav o d aj. Ako som už n azn ačil v úvode, vývoj ja sk y n ia rstv a n eobišiel an i n aše in te rn é p eriodikum . P re k o n a l d etsk é choroby a zaujal p ev n é m iesto v živote jask y n iaro v . So v stu p o m do d ru h e j d esiatk y roč­ n ík o v d o stal n o v ú ú p ra v u . Z väčšil sa fo rm á t z A5 n a B5, m á š tv o rstra n n ú fa re b n ú obálku, p u b lik o v an ie čiernobielej fo to g rafie sa stalo súčasťou ta k ­ m e r každ éh o p rísp ev k u . R ed ak čn ém u sp ra co v an iu p rísp ev k o v a technickej red ak cii S p rav o d aj a značne pom ohlo zavedenie d ev iatich stály ch ru b rík , k to ré re g istru je m e od čísla 3/1980. N a p riek ú p rim n e j sn ah e všetkých, k to rí 3

okolo S p rav o d a ja p ra cu jú , n ez ab rá n ilo sa n ie k to rý m ch ybám fo rm áln eh o i g ram atick éh o c h a ra k te ru . Aj tú to p ro b lem a tik u riešim e od čísla 1/1981 tesn ejšo u spo luprácou s T lač ia rň am i SN P, závod L ip to v sk ý M ikuláš.

N astal čas, kedy tech n ick á ú ro v e ň p erio d ik a p re d stih la obsahovú. P o ­ chopiteľne, n echcem sa tý m dotknúť a u to ro v príspevkov. N aopak, m nohé z n ich sú v ý b orné. Za niekoľkým i odstavcam i je s k ry té m nožstvo p ráce o rg anizačnej, odbornej, fyzickej, a k ú v ed ia oceniť iba ja sk y n ia ri.

Ide m i o niečo iné. M nohým sa to b u d e zdať ab su rd n é, ale n áš S pravodaj trp í ch ro n ick ý m n ed o statk o m príspevkov. N ízky počet p rísp ev k o v spôso­ b u je: 1. obsahovú nevyváženosť je d n o tliv ý c h čísel 2. sklz vo v y d áv an í 3. znižovanie celkovej k v a lity za rad e n ím m enej v h o d n ý ch príspevkov.

K olegovia jask y n iari, ch á p te tieto ria d k y ako v ý zv u k u zv ý šen ém u ú si­ liu publikovať v ý sled k y svojej činnosti p re d n o stn e v našom S pravodaj i.

T ento b u d e p rá v e tak ý , ak ý m si ho urobím e. R ed ak čn á ra d a u v íta vaše ďalšie p o d n ety a n á v rh y .

K n ap ísan iu ú v o d n ík a tohoto obsahu m a p o d n ietili tr i pohľady.

1. štatistický Z a p o sled n é tri ro čn ík y 1978—1980 t. j. dvanásť čísel, bolo v S p rav o d a ji p u b lik o v an ý ch 93 sam o statn ý ch príspevkov. D ve tre tin y tý c h to p rí­ spevkov napísalo len 11 autorov!

2. jaskyniarsky H ovorm e o ro v n ak o m období, ro k y 1978—1980: úsp ech y čachtických ja sk y n ia ro v p ri p riesk u m e p la n in y a Č achtickej jask y n e, o b jav y 1 km d lh ý ch p riesto ro v za sifónom v B restovskej jask y n i, o b jav 700 m dlhej H rušovskej jask y n e, n iek o ľk o k rát p re k o n a n ý čs. h ĺb k o v ý re k o rd v ja s ­ k y n i S ta rý h rad , v n ajd lh šej ja sk y n i n a S lo v en sk u — S tra te n sk e j, sa k ažd ý m rokom ob jav u je, p resk ú m a, za m e ria 1500—2000 m chodieb, p rien ik y sifónm i v ja sk y n ia c h M okrá diera, K rásn o h o rsk á, O bčasná v y v ieračka, ale aj geofyzikálny p riesk u m B orinského k rasu , fa rb iaci po­ ku s m asív u Jav o rin sk e j Š irokej vo V ysokých T a trá c h a pod.

U vádzam fak tá, len ta k spam äti. R ozsahom m enšie objavy, v ý sk u m y , u d a ­ losti m i v to m m nožstve u n ik a jú . . . N a p riek to m u p rísp ev k y c h a ra k te ru stálej ru b rik y „V ýskum a p rie s k u m “, k to rá je d o m in an tn á, p e rm a n e n tn e ob sad zu je sk u p in a R im av sk á S obota (zaslúži si uznanie). S lovenská sp e­ leologická spoločnosť m á v šak v súčasnosti 32 o b lastn ý ch sk u p ín . . .

3. etický u R ozhovor: „P očúvaj tajo m n ík , ked y už v y jd e ďalší S p rav o d aj? „P riateľ, asi za dva m esiace.“ „D ajako V ám to dlho tr v á .“ R ozm ýšľam , veď te n chlap je sk ú sen ý ja sk y n ia r, vie to, m á s k olektívom do b ré vý sled ky. Z ro v n á m in u le som od neho čítal niečo v K rá sach S lo­ venska. P ý ta m sa ho. _ (i „ P riateľ, kedy si naposledy niečo n ap ísal do S p rav o d a ja ?

N espom enul si.

Jo ze f H laváč 4

VÝSKUM A PRIESKUM

RNDr. Ľudovít G a á 1 —: RNDr. Ján P r i s t a š :

Výskum kvartérnych sed im en tov jaskýň v zá p a d n ej časti D rienčanského krasu Z ačiatk o m a u g u sta r. 1981 sa u sk u to čn ila ď alšia akcia vo v ý sk u m e k v a r­ té rn y c h sed im en to v ja sk ý ň doliny p o to k a B lh (Balog) v západnej časti D rien čan sk éh o k rasu . A kcia bola z a m e ran á n a získanie paleontologického m a te riá lu v y h ĺb en ím stra tig ra fic k ý c h sond. N a základe zisten ý ch d ro b n ý ch u litn ík o v a stavovcov sa potom? p riro v n á v a jú je d n o tliv é ja sk y n n é ú ro v n e s rieč n y m i te ra sa m i to k u B lh. V ý sk u m n é p ráce boli o rganizované o blast­ n o u sk u p in o u SSS R im av sk á S eb o ta p ri sp o lu p ráci s G eologickým ústavom D ionýza Š tú ra a K a te d ro u geológie a paleontológie P F U K v B ratislave.

P rác e tak éh o c h a ra k te ru sú in d e p o m ern e rozšírené, avšak kvartérne. sed im en ty ja sk ý ň ju žn éh o S lovenska sú m enej p resk ú m an é. P rv é v ý ­ sk u m n é p rá ce n a územ í D rien čan sk éh o k ra su sa u sk u to čn ili v rám ci III. p raco v n éh o sú stre d e n ia ja sk y n ia ro v v a u g u ste ro k u 1980. Z M alej D rien čan sk ej ja sk y n e sa získali zvyšky d ro b n ý c h stavovcov, zuby j a s k y n n é h o m edveď a, črep in y z en e o litu a a rte fa k ty paleolitu. U kázalo sa, že západná časť D rien čan sk éh o k ra su je zvlášť vhod n o u oblasťou n a sledovanie a po­ ro v n a n ie k v a rté rn y c h procesov v k ra so v ý ch aj n ek raso v ý ch horn in ách .

P o to k Blh, k to rý tečie od sev e ru k ju h u , p re te k á ro zsiahlym územ ím , b u ­ d o v an ý m rô zn o ro d ý m i h o rn in am i. Tie n a exogénne v p ly v y počas k v a rté ru reag o v ali rôzne. V sev ern ej časti je to spo d n o triaso v ý p iesčito -b rid ličn a tý sú b o r (tzv. w e rfén sk e vrstvy), m edzi obcam i H rušovo a D rien čan y súbor stred n o tria so v ý c h sk ra so v a ten ý ch vápencov silického p rík ro v u a n a juhu, ju ž n e od D rien čan íly a šlíry spodného m iocénu. V období k v a rté ru , k to ré sa vyznačovalo strie d a n ím tep lý ch a p erig la ciáln y ch podm ienok, po zo ru ­ jem e strie d a n ie erózie a akum ulácie. V dôsledku toho sa vo vápencoch, k to ré sú odvod ň ované podzem nou cestou, v y tv o rila sú stav a jask y n n ý ch ú ro v n í a n a m io cén n y ch íloch (šlíroch) sy stém rieč n y ch terás. Jed n o tliv é ja sk y n n é ú ro v n e m ôžu zodpovedať výšk o v ý m horizontom terás, k to ré sú 5

S tratigrafickĂĄ sonda pred otvorom V elkej D rienÄ?anskej jaskyne.

Foto: L adislav Benedek

veľm i do b re v y v in u té v oblasti ju žn e od D rienčan. V oblasti D rien čan ského krasu , k de sa p re ja v u je zb ieh an ie (konvergencia) teraso v éh o sy sté­ m u, p o zo ru jem e re la tív n e m alú h ĺb k u za rez an ia povrchového toku. J a s ­ k y n n é ú ro v n e d á v a jú ta k m ožnosť identifiko vať i m enšie am p litú d y hĺb k o ­ vej erózie a tý m porovnať je d n o tliv é ú ro v n e ak u m u lač n ý ch terás.

V te ra sá c h sa k v a rté rn a fa u n a zachovala len v o jed in elý ch prípadoch.

Ich vek sa o b y čajn e zisťuje n a základe ich re la tív n e j vý šk y od m iestnej eróznej bázy, ako aj n a základe typológie a c h a ra k te ru pôd (paleopedológie). Ja sk y n e a kraso v é d u tin y v šak sp ra v id la za b rán ili odnosu k v a rté rn y ch sed im en to v a tý m aj fosílnej fa u n y . M atersk á h o rn in a, vápenec, p o sk y tla v h o d n ý m a te riá l i n a sta v b u sch rán o k ulitníkov. U litn ík y veľm i citlivo reag o v ali n a zm eny p o d n eb ia počas k v a rté ru , čím sa stali v ý b o r­ n ý m i in d ik á to rm i jed n o tliv ý c h v rstie v k v a rté ru . M ôžu byť n ep riam o do­ ložené te d a aj v ek y tera so v ý ch stupňov, t. j. ja sk y n e sa stá v a jú dobrou pom ôckou i p re m ap u jú ce h o k v a rté rn e h o geológa. V ýsledky získané z ja s ­ k ý ň D rien čan sk éh o k ra su b u d ú n ap r. v y u žité p ri zostavení geologickej m ap y R im av sk ej k o tlin y 1 : 50 000.

N a ju žn o m S lo vensku p re obdobie glaciálov sa ja sk y n n é sed im en ty ch a­ ra k te riz u jú p re v lá d an ím h ru b šieh o skeletového m ateriá lu , p ríp a d n e po­ zo statk a m i rieč n y ch štrkov, čo sa čiastočne p re ja v u je aj ich sv etlejšo u farb o u . T eplé obdobia in te rg la c iá lu a in te šta d iá lu sa v y zn a ču jú zase viac zv e tralý m i, h lin itý m i sed im en tam i a pôdam i ty p u te rr a fusca, k to ré m a jú o b y ča jn e tm a v šiu h n ed a stú , p ríp a d n e če rv e n k a v ú farb u .

S tratig rafick ý výskum v M alej D rienčanskej jaskyni. Z lav a: Z. Kovács, dr. Z. Schm idt, CSc, dr. J. Pristaš.

Foto: dr. Ľudovít G aál

7

V k v a rté ri všeobecne ro zlišu jem e dve c h ro n o stra tig ra fic k é odd elen ia — p leisto cén a holocén, v pleisto cén e celkovo 5 ľadových (donau, giinz, m in del, riss a w urrn) a 5 m edziľadových dôb. O bdobia glaciálov sa ď alej ro z­ čle ň u jú n a obdobia štad iálo v a in terštad iálo v . V jask y n ia c h sa pochopi­ teľn e n ezachovali v šetk y sed im en ty z tý c h to dôb. N a ju žn o m S lovensku v jask y n iac h sú o b y čajn e zachované sed im en ty holocénu, w u rm u p ríp a d ­ n e risu a len o jed in ele m indelu.

D o terajšie v ý sled k y v ý sk u m o v západnej časti D rien čan sk éh o k ra su u k á ­ zali, že 6 zn ám ych ja sk y n n ý c h otvorov, n ach ád zajú cich sa n a obidvoch stra n á c h k aň o n u B lh u a v iaceré kraso v é v ý p ln e v kam eňolom och, sú u sp o riad a n é p rib ližn e do tro ch úrovní, k to ré zodp o v ed ajú w u rm sk ý m , riským , p ríp a d n e i m in d elsk ý m terasám . P aleontologický sa d o tera z doložili ok rem holocénu sed im en ty nesk o réh o glaciálu w u rm u z M alej D rie n čan skej jask y n e. R N D r. Z oltánom S chm idtom CSc. (G eologický ú sta v D. Š tú ­ ra) a R N D r. P e tro m H olecom (K a ted ra geológie a paleontológie) boli získa­ n é a u rč e n é fra g m e n ty kostí jask y n n é h o m edveď a (p o d p ätn á kosť, stavce, zuby, h ryzák), úlom ky ľavej spodnej čeľuste veľkého pso v itéh o m äso­ žrav ca a fra g m e n t väčšieho cicavca, ako aj úlo m k y d ro b n ý c h stavovcov a u litn ík o v . D ve sondy boli Dr. S chm idto m a Dr. H olecom za pom oci ja sk y n iaro v zo sk u p in y R im av sk á S obota (B enedek L., G aál J., K illn e r R., K ováč Z.) v y h ĺb en é až n a sk aln ý podklad.

Vo V eľkej d rien čan sk ej ja sk y n i bola k o p an á ď alšia sonda Dr. V. Ložekom D rSc. (ČSAV P rah a ) a Dr. J. D arolom (K rajsk é stred isk o o ch ran y p ríro d y a k ra jin y , B an sk á B ystrica) za pétnoci K. Ď u rčík a a P. B abica z OS R im av ská Sobota. Po h ĺb k e 2,8 m v šak sonda n ad o siah la sk aln ý podklad. M ateriál sond z obidvoch ja s k ý ň 'je v sú časnosti v štá d iu sp ra ­ covania.

V b u d ú cn o sti sa p lá n u jú ď alšiie so n d y ” do o sta tn ý c h ja s k ý ň v doline B lh u a štú d iu m v ý p ln í staréh o , p ríp a d n e n a jsta ršie h o pleistocénu. V ý sk u m ­ n ý m i p rácam i k v a rté ru ja sk ý ň sa získa ucelen ý obraz o v ek u a p o d m ien ­ k ach sed im en tácie ja sk y n n ý c h u sad e n ín n ielen v D rienčanskom krase, ale b u d e to p rísp evkom aj k p o zn an iu k v a rté rn y c h zm ien ju žn éh o Slovenska.

SPRÁVY

Peter T h o m p s o n :

Jaskyniarske pirátstvo Pri listovaní v kanadskom časopise Caving International Magazíne č. 10/1981 prečítali sme úvodník P. Thompsona s názvom Jaskyniarske pirátstvo. Materiál nás natoľko zaujal svojou aktuálnosťou a problematikou, že sme sa ho rozhodli uverejniť.

Až do sv o jich ú v o d n ík o v v číslach 8. a 9. časopisu C aving In te rn a tio n a l, kde som sa zm ienil o p roblém e p rízrak o v alebo p irá ts tv a v jask y n iach , som si vôbec n eu v ed o m il rozsah to h to problém u. M ôžem e si to nazvať ako chcem e, ale v zásade ide o p ríp ad y , keď u rč itá ja sk y n ia rsk a sk u p in a alebo jed n o tliv e c p re h ľad áv a s n e p a trn ý m alebo n ija k ý m p la tn ý m p rá v n ý m o p o d statn en ím ja sk y ň u alebo k ra so v ú oblasť, n a sp rístu p n e n í k to rej v e ­ n o v ala in á ja sk y n ia rsk a sk u p in a celé roky. O tom to problém e, k to rý sa stáv a po m aly m ed zin á ro d n ý m javom , m i písali ja sk y n ia ri z USA, Veľkej B ritán ie, F ran c ú zsk a a R akúska. N iek to rí ja sk y n ia ri už n e k ra d n ú objavy in ej sk u p in y vo vedľajšom údolí, ale p re c e s tu jú stovky, n iek ed y tisíce k ilo m e tro v za svojim n ezák o n n ý m „p o slan ím “.

N iek to rí z m o jich dopisovateľov m i ro z p ráv a li o zau jím av ý c h nových objavoch, ale nak oniec dodali: N e u v e re jň u jte to, nechcem e, aby do našej novej ja sk y n e v n ik li p irá ti! V iete si predstaviť, ak é je to sk lam an ie p re v y d áv ateľa, keď m u sí zatajovať ta k é to in fo rm ácie? A m usí ta k urobiť, m usí súhlasiť so zachovaním tajo m stv a , ak sa v y s k y tu je sk u to čn á hrozba p irá tstv a . A pokiaľ e x istu je ten to problém , m usia sa č itatelia uspokojiť len so z a sta ra lý m i sp rá v am i a in form áciam i.

Co je to v la stn e p irá tstv o ? Z ložitým problém om sa u k az u je situácia, keď ja sk y ň u o b jav ia súčasne dve k o n k u re n č n é sk u p in y , alebo keď sa jed en z pô v o d n ý ch ob javiteľov ja s k y n e nep o h o d n e so svojim i spoločníkm i a pozve in ú sk u p in u , aby s n im i p re b á d a la jask y ň u . J a v šak hovorím o n a ­ o zajstn o m p irá tstv e , to je o situácii, k to rá n a sta n e vted y , keď sa sk u p in a d o p očuje o novom o bjave a ihneď bez p o zv ania alebo s veľm i h m listý m zd ô vodnením o rg a n iz u je sem v ý p ra v u .

9

P irá ti n a to m a jú n ep o ch y b n e svoj in ý názor! M ožno m a jú vo svojom okolí m álo ja sk ý ň n a p riesk u m , m ožno sa cítia ta k ý m i odborníkm i, že ich ta ­ le n ty sa m ôžu p rem rh ať len n a p riesk u m y väčšieho rozsahu, alebo m ožno chcú iba slávu. M otívov m ôže byť ešte veľa, ale m álo k ed y sa m ôžu ozna­ čiť za udržateľné.

J e akousi v ý sad o u o b jav iteľa novej jask y n e, zachovať tajo m stv o ob jav u — ak si to ta k želá, avšak tajo m stv o o b jav u sa n ed á zachovať nav ek y . In é rieše n ie je zv erejniť ob jav a požiadať o statn é sk u p in y , aby n en a v šte v o v ali ja sk y ň u sam i dovtedy, ký m sa neskončí výskum , m ap o v an ie a vedecké práce n a lokalite. In á a lte rn a tív a — m ôžu sa pozvať aj iné sk u p in y , aby im pom ohli a spoločne p re sk ú m a li jask y ň u . T áto posledná m ožnosť je veľ­ m i užitočná, n ajm ä ak ja s k y ň a je väčšieho ro z sah u a v ý sk u m n á sk u p in a m alá. Ja sk y n ia ri sú to tiž v istom zm ysle zodpovední zato, aby sa podelili so svojim i ob javm i s o statn ý m i. A by sa vyhlo n az n ače n ý m problém om , o konečnom p rie b e h u akcie by m ali spolupracovať všetci zain te reso v an í n a výskum e.

A k p irá tstv o o stan e v ja sk y n ia c h aj naď alej problém om , b u d e n a ja s k ý niaroch, aby našli p ro ti to m u riešenie. A je n a to niekoľko spôsobov.

N a jp rv by sa m ali vypracovať p ra v id lá jask y n ia rsk e j etik y , s k to ro u by sa zoznám ili ja sk y n ia ri všeobecne. (Táto otázka m ôže byť p re d m e to m d is­ ku sie n a n ad ch ád zajú co m M edzinárodnom kongrese). P ri v y sk y tn u tí p ro b ­ lém u je treb a , ak je to len m ožné, zatiaľ len k a m a rá tsk y varovať p iráto v .

A k sa to neosvedčí a n em á svoj účinok, m p§í sa započať v jask y n ia rsk y c h časopisoch k am p aň n a zam edzenie p irá tstv a . A k sa an i toto neosvedčí, m ali by byť jed n o tliv ci alebo celé k o lek tíy y p o ru šu jú c e p ra v id lá ja sk y ­ n iarsk ej etik y , zapísaní n a čiern ej listine, v y č ia rk n u tí z jask y n ia rsk y c h funkcií, k o n feren cií a m al by sa s nim i p re ru šiť písom ný styk. M ám po­ dozrenie, že je d n ý m z dôvodov p irá ts tv a v 'ja s k y n ia c h je u v e re jn e n ie m a­ teriá lo v v k lu b o v ý ch časopisoch, k to ré sa v y m ie ň a jú za in é časopisy. Ak sa p ríp a d n e zru ší ta k á to v ý m ena, m ožno k lesn e lák av o st p irá ts tv a v ja s k y ­ niach. V yššie u v ed e n ý m i o p atre n iam i by sm e sa m ali dostať n a kožu aj n ajo b áv a n ejším p iráto m . Ľ udská po v ah a je však tak á, že by som bol p re ­ k v ap en ý , keb y ten to pro b lém ú p ln e vym izol.

J e veľm i sm u tn é, že som m usel napísať ta k ý to úvodník. J a s k y n ia ri sú všade znám i svojim k am arátstv o m a p rístu p n o u povahou, k to rá nepozná m ed zin áro d n é hranice. N enech ajm e preto , aby niekoľko jed n o tliv co v k a ­ zili tú to p re d sta v u .

P re k lad : Eva P ijáková

10

Jozef G a á I — G ustáv S t i b r á n y i

Jaskyniari SSS na stretnutí s p e le o ló g o v v Bukovom pohorí v Maďarsku B ukové po h o rie (B úkk hegység) p a trí k n ajv äčším a n ajv ý zn a m n ejším k raso v ý m ú zem iam M aď arska, k d e tam o jší speleológovia ta k m e r každo­ ročne u sp o ra d ú v a jú ja sk y n ia rsk e s tre tn u tia a táb o ry s m edzinárodnou účasťou. T ohoročný zraz u sp o riad a la O b lastn á sk u p in a M aď arskej spoloč­ n o sti p re v ý sk u m k ra su a ja sk ý ň (M KBT) - H e rm a n n O ttó v M iskolci a to n a počesť 5. v ý ro čia trag ick ej sm rti ja sk y n ia ro v Ing. K áro ly a M észárosa a Im re L antosa.

T áb o r bol u m ie stn e n ý 18 km záp ad n e od M iskolca v p o h o rí B úkk, na lú k e B olhási ré t. S ú stre d e n ie trv a lo od 28. 4. do 3. 5. 1981 a m alo ch a­ ra k te r p raco v n éh o sú stre d e n ia ja sk y n ia ro v dom ácich, ďalej z Č eskoslo­ v en sk a (a to SSS ako aj CSS) ale aj z F rancúzska. E x k u rz ie a p riesk u m n é p ráce sa u sk u to čn ili n a lo k alitách — J á v o rk ú t II., K isk ó h áti zsom boly, L étrá si vizeg b arlan g , Szepesi „zsomboly, B orókás II., B olhási víznyelô b arlan g , Istv á n lá p a i zsom boly, Lilla b arla n g a A lab ástro m bahlang. T á­ b o ra sa zú častn ilo n a 230 osôb, z toho p rib ližn e 180 jask y n iaro v . N ašu S lo v en sk ú speleologickú spoločnbsť zastu p o v ali ja sk y n ia ri z OS — Spišská N ová Ves, R ožňava, Ž ilina, R im av sk á S obota a Dr. P avol M itte r z M SK v L ip to v sk o m M ikuláši.

-ť Z OS S pišská N ová Ves to boli ja sk y n ia ri S. Je n d rá l, S. M adarász, P. G ildein, R N D r. O. S te in e r a R N D r. Ľ. K ucharič, k to rí zliezli ja sk y n e B ol­ hási v ízn y elô (—130 m), Szepesi zsom boly (—165 m), Istv án láp a i zsom boly (—240 m) a Š te fa n M adarász aj L étrá si vizes b a rla n g (—85 m). O krem p re h lia d k y tý ch to ja sk ý ň v y k o n ali aj fo to g rafick ú d o k um entáciu.

OS R o žň av a za stu p o v ali G. S tib rá n y i a čakateľ L adislav Feču. D ňa 2.

5. 1981 zo stú p ili do Istv á n lá p a i zsom boly, kde p rešli novým i objavm i v záp ad n ej v e tv e a zostúpili do riečisk a podzem ného to k u m edzi p rv ý m a d ru h ý m sifónom . D ňa 3. 5. v sp riev o d e znám eho m aď arského ja sk y n ia ra László L ukácsa, zostúpili do za u jím av ej 150 m hlbokej priepasťovitej ja s ­ k y n e D iabáz b arlang.

Ja s k y n ia ri z OS Ž ilina - S. C hm ela, R. Š teffen o v á, B. P olášek, P. B ob u la a O. T rn k a sa zaoberali film o v an ím v jask y n iac h B olhási víznyelô, A lab á stro m b a rla n g a iných.

R N D r. P av o l M itte r zostúpil do Istv á n lá p a i zsom boly, kde štu d o v al g e­ n etick é vzťahy ja sk y n e a v y h o to v il fo to dokum entáciu.

OS R im av sk á S obota bola re p re z e n to v a n á členm i: P. Bíró, J. Dušek, K. Ď určík, R N D r. Ľ. G aál, R. K illner, R N D r. P. Z eniš a J. Gaál. P racovali v ja sk y n ia c h A lab ástro m b arla n g a B ilhási víznyelô.

11

A lab ástro m barlang, neď aleko od m iesta tábora, je k rá tk a , asi 55 m ľahko d o stu p n á šikm o k lesajú ca ja s k y ň a s dvom a vchodm i. V y n ik á rú rk o v itý m i d u tin k am i v strope, vznik k to rý c h m aď arskí speleológovia p rip is u jú ro z le p táv an iu váp en ca k o reň m i strom ov. Z ja sk y n e boli o d o b ra té vzorky m atersk ej h o rn in y , pôdy a m äk k éh o s in tra n a lab o ra tó rn e spracovanie. Ď alej bol u sk u to čn en ý zber ja sk y n n e j fa u n y , v ý sk u m sin tro v ý c h povlakov u ltrafia lo v ý m žiaren ím a boli v y h o to v en é d o k u m en tačn é sním ky n a čie r­ nobiely a fa re b n ý m ateriál.

D ru h á sk ú m an á lo k alita — B olhási vízn y eló b arlan g , s dĺžkou okolo 3 k m a h ĺb k o u p rib ližn e 130 m sa v súčasnosti zaraď u je m edzi n ajv ý zn a m n ejšie ja sk y n e p o h o ria B ukk. J e veľm i za u jím av á n a jm ä z hydrologického h ľa­ diska. S polu s pononm i J á v o rk ú t I. a IV., k to ré p o h lcu jú vody z v y v ieračk y Já v o rk ú t, p a trí do zb ern ej oblasti v y v iera čk y G arad n a. Do p rie ­ p asti B olhási v ízn y eló b a rlan g tečie voda z v y v iera čk y B olhás s v ý d a t­ nosťou okolo 20 lit/sec a leží asi 200 m ju ž n e od otvoru. C elý ja sk y n n ý sy stém je založený n a v ý ra zn ej p oruchovej zóne sm e ru S—J. G eologická situ ácia je p o m ern e kom plikovaná. V y v ieračk a je zásobovaná v y s tu p u jú ­ cim i vodam i n a ro z h ran í tm av ý ch b rid líc a stre d n o tria so v ý c h sv etlý ch vápencov. V tý ch to vápencoch je v y v in u tá p re v ažn á časť jask y n e, len m iestam i sú p ríto m n é tek to n ick y v k lin en é dolom ity. O tv áracie p rá ce tu započali m aď arskí ja sk y n ia ri okolo ro k u 1950. V súčasnej dobe je p re d vchodom do ja sk y n e v y b u d o v an á h rá d z a s m alou nádržou, z k to re j sa voda p re č e rp á v a do susedného zá v rtu . T ým je u m o žn en ý voľný zostup

Naši jaskyniari s m aď arským i kolegam i n a stre tn u tí v Bukovom pohorí.

Foto: dr. P avol M itter

12

do p riep a sti. J a s k y n ia ri z M iskolca n a p riesk u m e te jto lo k ality in ten zív n e p ra cu jú . V sú časnosti je z ja sk y n e za m e ran ý c h ta k m e r 10Q0 m. Do p rie ­ sk u m n ý ch p rá c sa zapojila aj OS R im avská Sobota. V h ĺb k e 80 m sm e za­ m erali 106 m d lh ý úsek, skúm ali sm e m iestam i b o h a tú sin tro v ú výzdobu u ltra fia lo v ý m žiarením , odobrali sm e vzorky h o rn in y a ja sk y n n e j výplne.

V y h otovili sm e p rito m aj fo to d o k u m en tác iu n a čiernobiely a fa re b n ý m a­ teriá l. V y konali sm e aj m e ra n ia te p lo ty vzduchu v jask y n i, k to rá činila 7,5 - 9 °C. V rám ci sú stre d e n ia sa konalo aj k lad en ie vencov p ri ja sk y n i M észáros K ároly, n a počesť trag ic k y za h y n u tý c h ja sk y n ia ro v v ro k u 1976. P ri sláv ­ n o stn o m a k te bolo aj v y zn a m e n an ie ja sk y n ia ro v za úspechy v p riesk u m e a v ý sk u m e jask ý ň po h o ria B ukk. M edzi n im i bola ocenená p lak eto u aj OS R im av sk á Sobota.

D ňa 2. 5. v ečer u sp o riad a li OS R im av sk á Sobota a Ž ilina spoločne p re ­ m ie ta n ie fa re b n ý c h 16 m m film ov o p riesk u m e a v ý sk u m e ja sk ý ň D rien čan sk éh o k ra su a o štú d ijn ý c h cestách členov SSS do B u lh arsk a a ZSSR. P o p ri v ý m en e sk ú sen o stí a názorov v ý ra zn e prispelo toto p o d u jatie sv o jim zd a rn ý m p rieb eh o m k p ropagácii dobrého m en a a vysokej ú ro v n e SSS ako aj k u p e v n e n iu o b o jstra n n e j sp o lu p ráce m edzi našim i a m aď ar­ sk ý m i speleológm i.

13

ORGANIZAČNÉ SPRÁVY

N o v é stan ový Slovenskej speleologickej spoločnosti Z asad an ie IV. valn éh o zhrom aždenia, k to ré sa uskutočnilo 15. se p te m ­ b ra 1979 v L iptovskom M ikuláši, prero k o v alo a schválilo v zm ysle stan o v § 5, bod 2c, n á v rh n a zm eny a d o p ln k y stan o v S lovenskej speleologickej spoločnosti. ♦c« S ch v álen ie n á v rh u v y p ly n u lo z p ru d k é h o rozvoja dobrovoľného ja s k y ­ n ia rs tv a n a Slovensku, zoh ľad ň u je vzn ik ,p a rtn e rsk e j organizácie Č eskej speleologickej spoločnosti, sled u je sk v alitn en ie ú ro v n e riad iacej činnosti p red sed n íctv a, po d ro b n ejšie rieši h o sp o d áren ie s fin an č n ý m i a m a te riá l­ n y m i p ro stried k a m i, za k o tv u je u stan o v en ie o v ý ch o v n ý ch a d iscip lin á r­ n y ch o p atren iach .

Po rozsiahlom k o n an í podľa zákona č. 71/1967 Zb. o sp rá v n o m konaní, vy d alo M in isterstv o v n ú tra S lovenskej socialistickej re p u b lik y ro z h o d n u ­ tie, k to rý m schvaľuje nové stan o v ý dobrovoľnej spoločenskej organizácie s názvom „S lovenská speleologická spoločnosť“. R o zh o d n u tie podpísal n á ­ m estn ík m in istra v n ú tra Ing. J á n G onda pod článkom V VS/1-26/1981 v B ratislav e d ň a 20. a u g u sta 1981.

S ch v álen ím tý ch to stan o v strá c a jú platnosť d o te ra jšie stan o v ý sch v ále­ n é ro zh o d n u tím M in iste rstv a v n ú tra SSR z 10. o k tó b ra 1974, č. V V S/1-700/ 1973.

O ficiálny a k t p re v z a tia stan o v sa u sk u to čn il v b udove M in iste rstv a v n ú tra v B ratislav e d ň a 13. o k tó b ra 1981, za ú ča sti n ám e stn ík a m in is tra v n ú tra Ing. J á n a G ondu, ria d ite fa civ iln o p ráv n eh o ú sek u JU D r. Š te fan a K usého, p o d p red sed u R N D r. Jo ze fa Ja k á la , ta jo m n ík a Ing. Jo zefa H la­ váča a a d m in istratív n o -h o sp o d ársk e j praco v n íčk y Ivici B enickej.

P re inform ovanosť členskej zák lad n e Spoločnosti v y d áv a m e nové s ta ­ nový organizácie ako se p a rá t tohoto čísla S pravodaja.

Jo zef H laváč 14

R e d a k č n é smernice 1. S p rav o d aj S lovenskej speleologickej spoločnosti, k to rý v y d áv a M úzeum slo v en sk éh o k ra su v L iptovskom M ikuláši v rám ci v n ú tro ú sta v n ý c h in fo rm ácií, u v e re jň u je p rísp ev k y z oblasti speleológie. P rísp ev k y sa u v e re jň u jú v tý ch to stály ch ru b rik á c h : V ý sk u m a p rie sk u m S p ráv y T ech n ik a a v ý stro j Č innosť o d b o rn ý ch kom isií Č innosť o b lastn ý ch sk u p ín O rg an izačn é sp rá v y S poločenské sp ráv y Z au jím av o sti zo speleológie P ríra s tk y speleologickej knižnice M SK 2. P re d n o stn e sa u v e re jň u jú p ráce členov S lovenskej speleologickej spo­ ločnosti; nečlenom sa práce u v e re jn ia , ak súvisia so speleologickou p ro b lem atik o u .

3. O za rad e n í p rísp ev k o v do S p rav o d a ja ro zh o d u je re d ak čn á rada. P rí­ sp ev k y sú recenzované.

4. R u k o p is tre b a odovzdať v orig in áli a jed n o m odpise. R edakcia p o k la­ dá p rija tý ru k o p is za d efin itív n y . A u to ri m ôžu dodatočné ú p ra v y u ro ­ biť len po dohode s re d ak čn o u radou.

5. R u k o p is m usí byť p ísan ý stro jo m norm alizovaného ty p u , n a s trá n ­ k ach fo rm á tu A4, n a s tra n e 30 riad k o v po 60 úderoch. Slová, k to ré m a jú byť v y tla č e n é k u rz ív o u p o d č ia rk n ite vlnovkou, slová, k to ré m a jú byť v y tlače n é riedene, p o d čiark n ite p re ru šo v an o u čiarou. Č asti práce, k to ré m a jú byť sád zan é p etito m , označte zvislou čiarou po bokoch te x tu a p rip o jte p o z n á m k u x p e tit.

6. O brázky, tab u ľk y a fotografie, p rieb e žn e číslované, tre b a pripojiť o sobitne a te x ty k nim uviesť n a osobitnom liste fo rm á tu A4. O brázky, m apy, g ra fy a pod. m usia byť v y h o to v en é tušom n a bielom k artó n e alebo pauzovacom p a p ie ri; fo to g rafie m usia byť k v alitn é, dostatočne k o n tra stn é n a lesklom p a p ie ri fo rm á tu 13x18 cm. U m iestn en ie ob ráz­ kov, tab u liek , m áp a fo to g rafií tre b a vyznačiť ceru zk o u n a o k raji te x tu .

7. P re tlač fa re b n e j obálky m ôžu a u to ri p o skytnúť k v a litn é fa re b n é d ia­ p o zitív y ro zm erov 6 x 6 cm.

8. O brázky, fo tografie, diapozitívy v raciam e au to ro m späť.

9. P rísp e v k y nie sú honorované.

10. C itácie lite ra tú ry v te x te tre b a napísať v zá tv o rk e (m eno a u to ra a ro k vydania).

11. Z oznam p o užitej lite ra tú ry u v á d z a jte v abecednom p o riad k u a píšte je d n o tn e : au to r, ro k v y d an ia práce, názov práce, časopisu, ročník, m iesto v y d an ia.

12. K o re k tú ry p rísp ev k o v zabezpečuje M úzeum slovenského krasu.

15

13. N a konci každej p rá ce tre b a uviesť ad resu au to ra.

14. U záv ierk a jed n o tliv ý c h čísiel p re odovzdanie ru k o p iso v je nasled o v n á: 31. 1. — 1. číslo, 30. 4. — 2. číslo, 31. 7. — 3. číslo, 31. 10. — 4. číslo.

15. P rísp ev k y p o sielajte n a ad resu : S lovenská speleologická spoločnosť, Školská 4, 031 01 L ipt. M ikuláš.

I. zjazd Českej sp ele o lo g ic k e j sp oločnosti V dňoch 18.—20. sep te m b ra 1981 sa v O lom ouci u sk u to čn il I. zjazd Č eskej speleologickej spoločnosti. Ú častníci zjazdu zhodnotili tro jro č n ú činnosť o rganizácie a v y tý čili rám cový p lá n činnosti n a obdobie rokov 1981—1985. Za n ašu organizáciu sa ro k o v an ia zú častn ili p re d sed a A lfonz C hovan a tajo m n ík Ing. Jo ze f H laváč. Z jazd sa o krem iného zao b eral aj spo lu p ráco u so S lovenskou speleologickou spoločnosťou. Č eská speleologická spoločnosť m á sedem k ra jsk ý c h výborov, k to ré ria ­ d ia 41 zá k lad n ý ch organizácií s počtom 1200 členov. O rganizačná š tru k tú ­ ra sa p o v ažu je za dobudovanú.

Z jazdové ro k o v an ie schválilo k a n d id á tk u ú stre d n é h o v ý b o ru v zložení: í* p red sed a: Doc. Dr. V lad im ír Panoš, CSc. členovia v ý b o ru : Doc. Dr. Ja ro m ír D em ek, DrSc. Dr. F ra n tiše k S k ŕiv án ek p. g. Ja ro sla v H rom as p. m at. P av el N osek p. g. S ta n isla v M ayer Jo sef W agner M iroslav K ubeš Dr. V ojen Ložek, DrSc. Ja ro sla v V rá tn ý Ing. Jo ze f S láčik Jo ze f H laváč

SLOVENSKÁ SPELEOLOGICKÁ SP O L O Č N O S Ť

STANOVY

I.

CA S T

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Názov,

sídlo

a pôsobnosť

Spoločnosti

1. N ázov o rg an izácie je S lovenská speleologická spoločnosť (ďalej len Spo­ ločnosť). Spoločnosť je je d n o tn ý m dobrovoľným v lastiv ed n ý m zd ru že­ n ím záu jem co v a p ro fesio n áln y ch p raco v n ík o v v šetk ý ch speleologic­ ký ch disciplín.

2. Spoločnosť m á p rá v n u su b je k tiv itu , m ôže vo svojom m ene nadobúdať p rá v a a zaväzovať sa.

3. S ídlom S poločnosti je L iptovský M ikuláš a oblasť pôsobnosti je územ ie S lovenskej socialistickej rep u b lik y .

§ 2 Poslanie

a hlavné

úlohy

S p o l o č-n o s t i

1. P o slan ím S poločnosti je n a jm ä : a) poznávať a objavovať kraso v é ja v y v S lovenskej socialistickej re ­ p u b lik e, sp olupracovať p ri ich ochrane, registrácii, v ý sk u m e a s p rí­ stu p ň o v an í, získavať a o d borne usm erňovať záujem cov o speleológiu, b) v ý sled k am i svojej p ráce pom áhať M úzeu slovenského k ra su (ďalej len M SK) v sú lad e s jehoj p lánom h lav n ý ch úloh, zhrom ažď ovať po­ z n a tk y zo v šetk ý ch speleologických odborov súvisiacich s k ra so v ý ­ m i oblasťam i Slovenskej.* socialistickej re p u b lik y p ri rešp ek to v an í p o k y n o v a zásad odbornej d o k u m en tácie a tie to popularizovať v e­ re jn ý m i p re d n ášk am i, p u b lik o v an ím a ď alším i form am i osvetovej práce, c) v y tv ára ť p re d p o k la d y p re o p tim á ln y rozvoj speleologickej vedy a jej spoločenského v y u ž itia v pro sp ech rozvoja ČSSR, d) u sp o rad ú v ať n áro d n é a m ed zin á ro d n é konferencie, sem ináre, p re d ­ nášky, d isk usie a iné v h o d n é akcie, e) vypisovať súťaže a udeľovať odm eny za vedeck o -v ý sk u m n ú , z b e ra­ teľskú, p red n ášk o v ú , v ý sta v n ú a p u b lik ačn ú činnosť, f) spolupracovať p ri p ln e n í svojich úlo h s p racoviskam i SAV, vyso­ k ý m i školam i, v ý sk u m n ý m i pracoviskam i, ce n trá ln y m i a re g io n á l­ n y m i m úzeam i, g) sp o lupracovať s Č eskou speleologickou spoločnosťou, 2. S v o ju činnosť v y v íja Spoločnosť v sú lad e s úlo h am i M SK, ako aj s o rg án m i štá tn e j o ch ran y p ríro d y v S lovenskej socialistickej republike.

3. Vo svojej čin n osti sa Spoločnosť ria d i Stanovam i a p ríslu šn ý m i p rá v ­ n y m i p red p ism i.

4. Spoločnosť sp o lu p ra c u je so za h ran ičn ý m i speleologickým i organizácia­ m i a p risp iev a k u m iero v ém u sp o lu n ažív an iu m edzi národm i.

3

II. Č A S Ť Čl e n s t v o ,

p r á v a a p o v in n o s t i

Čl e n o v

spo lo čno sti

§ 3 Členstvo 1. R iad n y m členom S poločnosti sa m ôže stať k aždý občan ČSSR starší ako 15 rokov, k to rý súhlasí s p o slaním a Stanovam i S poločnosti a za­ viaže sa, že b u d e a k tív n e pracovať v speleológii n a územ í S lovenskej so­ cialistickej re p u b lik y . Č lenstvo sa n ad o b ú d a p rija tím za člena a za­ p laten ím členského p rísp ev k u . O p rija tí ro z h o d u je n a základe písom nej p rih lášk y a odp o ru čen ia v ý b o ru ob lastn ej sk u p in y p re d sed n íctv o S po­ ločnosti.

2. Podľa stu p ň a k v alifik ácie sa členstvo delí: I. stu p e ň — ja s k y n ia r čakateľ — z a h rň u je v šetk ý ch záujem cov od 15 do 18 rokov a starších , k to rí p ra c u jú v organizovanej sk u p in e pod v ed en ím vedúceho s k v alifik ácio u III. stu p ň a. O soby od 15 do 18 rokov p o tre b u jú k člen stv u sú h las rodičov, alebo ich zák o n n ý ch zástupcov.

II. stu p e ň — v ý k o n n ý ja s k y n ia r — v y k o n áv a sam o statn e speleologické p rá ce p ri do d ržiav an í bezp ečn o stn ý ch o p a tre n í a re šp e k to ­ v an í zásad o ch ran y p ríro d y . Q vláda ja sk y n ia rsk e m inim um , k to ré m ožno získať účasťou ’n a jask y n ia rsk o m sú stred e n í, alebo inom d ru h u školenia.

III. stu p e ň — ja sk y n ia r šp ecialista — ovláda m eto d ik u bezpečnosti práce pod zem ou, p o sk y to v an ia p rv e j pom oci a v y k o n áv a n ie zá­ ch ra n n ý c h prác, pozná d o sah a násled k y p ri pou žív an í t r ­ h a v ín v jask y n iach , ovláda te c h n ik u p o h y b u pod zem ou, je schopný vykonávať sam o statn e k re sle n ú alebo fo to g rafick ú do kum entáciu, p ríp a d n e aj vypracovať sp rá v u p re p u b lik o ­ vanie. T ento stu p e ň je d o siah n u teľn ý po absolvovaní p rí­ slu šn ý ch kurzov.

3. N á v rh n a zarad e n ie do k v alifik ačn éh o stu p ň a p re d k la d á o b lastn á s k u ­ p in a a sch v aľuje predsedníctvo, alebo n ím u stan o v en á kom isia.

4. V o so b itn ý ch p ríp ad o ch m ôže v aln é zhro m ažd en ie schváliť za čestn ý ch členov osoby, k to ré sa v ý zn ačn ý m spôsobom zaslúžili o rozvoj speleológie.

5. Č len m á právo: a) voliť a byť volený do v šetk ý ch orgánov Spoločnosti a p raco v n ý ch skupín, b) podávať n á v rh y a hlasovať o n áv rh o ch n a schôdzach Spoločnosti, c) v k o o rd inácii s p lánom M SK vykonávať speleologickú činnosť a z titu lu tý ch to p rá c m ať práv o n a ú razo v é poistenie, d) podieľať sa n a p ln en í úlo h M SK a n a tie to úlo h y žiadať ú h ra d u p riam y c h n ák lad o v a m a te riá ln o -te c h n ic k é zabezpečenie, e) publikovať vý sled k y svojej činnosti v p u b lik áciách M SK, f) nosiť odznak S poločnosti a označenie o d b o rn ý ch speleologických p ro ­ fesií, 4

g) vypožičiavať si b ez p la tn e o d b o rn ú lite ra tú ru z knižnice M SK, h) n a b ez p la tn ý v stu p do expozície M SK a do sp rístu p n e n ý c h jask ý ň n a S lo v en sku po p re u k áza n í sa legitim áciou s v y p la te n ý m členským p rísp ev k o m za b ežný rok, i) z ú č astň o v at sa speleologických školení, zjazdov, sym pózií a e x k u r­ zií, j) odvolať sa p ro ti ro z h o d n u tia m orgánov až k v aln ém u zhrom aždeniu Spoločnosti, k) p re v la stn ú p o tre b u dostávať p re d n o stn e pub lik ácie v y d an é MSK, 1) po p re u k á z a n í sa členskou legitim áciou m á člen práv o k o n tro ly o ch ran y k raso v ý ch javov, archeologických a paleontologických n á ­ lezov v nich, p ri zisten í d ev astovania, n eo p ráv n en é h o am atérsk eh o v ý sk u m u a s tý m súvisiaceho poškodzovania, alebo n eo p ráv n en éh o zberu.

6. P o v in n o sti členov: a) dodržiavať stan o v ý Spoločnosti a vo svojej činnosti riadiť sa u zn ese­ n iam i v o len ý ch orgánov, b) p latiť člen ské p rísp ev k y , c) dodržiavať bezpečnostné p re d p isy a p o skytnúť pom oc sp o lu p raco v n í­ kom v p ríp a d e n eb ezpečenstva, d) plniť v y tý čen é úlo h y p ro g ra m u Spoločnosti p ri p o znávaní k rasových jav o v v S lovenskej socialistickej rep u b lik e, ochrane, reg istrácii, v ý ­ skum e, sp rístu p ň o v an í, získavaní ď alších členov Spoločnosti, odbor­ nom u sm erň o v an í, p o p u larizo v an í a pod., e) zh ro m ažd o v ať d o k u m en tač n é ú d a je o k raso v ý ch jav o ch podľa do­ k u m e n ta č n ý c h p ra v id ie l a 'z ís k a n é po d k lad y poskytovať M SK, f) ch rán iť k raso v é ú tv a ry , šíriť m y šlie n k y a zásady och ran y p ríro d y n a jm ä ja sk ý ň a k ra so v ý c h javov, g) p ri získ av an í archeologických, paleontologických a in ý ch z hľadiska v ed y p o zo ru h o d n ý ch pam iptok, riadiť sa p ríslu šn ý m i zák onným i u s ta ­ n o veniam i.

7. Č lenstvo zan ik á: a) ú m rtím člena, b) v y stú p e n ím o znám eným písom ne, c) vy lú čen ím . Č len Spoločnosti, k to rý v y stú p il, alebo bol vylúčený, je p o v in n ý vrátiť člen sk ú legitim áciu.

III.

CAST

POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV SPOLOČNOSTI § 4 Orgány 1.

Spoločnosti

O rg án y S poločnosti sú: a) v aln é zhro m aždenie, b) p red sed n íctv o, c) k o n tro ln á a re v íz n a kom isia, 5

d) od b o rn é kom isie, e) členská schôdza o blastnej skupiny, f) v ý b o r ob lastnej sk upiny. § 5 Valné

zhromaždenie

1. V aln é zh ro m aždenie je v rc h o ln ý m orgánom Spoločnosti. S chádza sa n ajm en e j raz za tri ro k y ; ak o to požiada aspoň je d n a tre tin a členov, zvolá sa m im o riad n e za sad n u tie v aln éh o zhrom aždenia.

2. Do pôsobnosti valn éh o zh ro m ažd en ia p a trí: a) p rero k ú v ať sp rá v y p re d sed n íctv a a voľné n á v rh y členov, b) voliť a odvolávať zo svojich členov pred sed u , 10 členov p re d se d ­ níctv a a dvoch n á h ra d n ík o v n a dobu tro ch rokov a členov k o n tro ln ej a rev ízn ej kom isie, c) schvaľovať: stan o v ý Spoločnosti, zm eny a do p ln k y stanov, n áp lň čin n o sti a sp rá v u n a p ríslu šn é vo leb n é obdobie, rozpočet Spoločnosti a zá v erečn ú re v íz n u sp ráv u , k o lek tív n e členstvo Spoločnosti v in ý ch organizáciách a spoločnostiach, stanovovať v ý šk u člen sk ý ch p rísp e v ­ kov, rozhodovať o odvolaniach členov s konečnou platnosťou.

3. V alné zhro m aždenie sa u zn áša nadpolovičnou v äčšinou hlasov p ríto m ­ ný ch delegátov.

§ 6

l '

Predsedníctvo 1. P red sed n íctv o m á 11 členov; sk lad á sa z jw e d se d u , dvoch podpredsedov, tajo m n ík a, p o k lad n ík a a 6 členov p re d sed n íctv a. Volí ho v aln é zh ro ­ m aždenie n a dobu tro ch rokov. Č innosti p re d sed n íctv a n a p o m á h a jú od­ b o rn é kom isie, k to ré si p re d sed n íctv o zriaď u je n a p re ro k o v an ie k o n ­ k ré tn y c h otázok. P re d se d u a členov o d b o rn ý ch kom isií v y m e n ú v a a odvoláva p redseda. P red se d n íc tv o m ôže n a svoje za sad n u tie prizývať podľa p o v ah y p re ro k ú v a n ý c h vecí aj ď alších odborníkov. Z ástu p ca M SK m á p ráv o zúčastňovať sa n a rok o v an í p re d se d n íc tv a Spoločnosti.

2. P red sed n íctv o riad i činnosť Spoločnosti m edzi v aln ý m i zh ro m a žd en ia­ mi, schádza sa aspoň š ty rik rá t do roka. Za sv o ju činnosť zodpovedá v aln ém u zh rom aždeniu.

3. Do pôsobnosti p re d sed n íctv a p a trí: a) zvolávať a p rip rav o v ať zasad n u tie v aln éh o zhrom aždenia, b) plniť u zn esen ia valn éh o zhrom aždenia, c) schvaľovať o rg anizačný poriadok Spoločnosti, d) zostavovať p lá n činnosti, rozpočet Spoločnosti a p red k lad ať ich na sch v álen ie v a ln ém u zhrom aždeniu, e) vypracovať sp rá v y o činnosti, ako i če rp an í rozpočtu a pred k lad ať ich v a ln ém u zh ro m ažd en iu n a schválenie, f) zriaď ovať kom isie, p re ro k ú v ať p lán y činnosti a usm erňovať ich čin­ nosť, g) riad iť a koordinovať sp o lu p rácu s M SK a m eto d ick y usm erňovať činnosť o b lastn ý ch skupín, 6

h) p o tvrdzovať v edúcich o b lastn ý ch sk u p ín a prijím ať členov Spoloč­ nosti, i) rozhodovať o v stu p e Spoločnosti do m ed zin áro d n ý ch speleologických o rganizácií v sú lad e s p la tn ý m i sm ern icam i po súhlase p ríslu šn ý ch štá tn y c h orgánov, j) in fo rm o v ať členov o uzn esen iach a činnosti S poločnosti v speleolo­ gickom S p rav o d ajco v i a in ý m v h o d n ý m spôsobom , k) v y d áv ať p o d ro b n é vyk o n áv acie sm ern ice stan o v a v ý k lad k Sta­ novám , 1) m enovať če stn ý c h členov Spoločnosti, m) určovať kľúč n a voľbu delegátov n a v aln é zhrom aždenie, n ajn esk ô r tri m esiace p re d jeho konaním , n) zostavovať ro čn ý p lá n a v ý ro č n ú sp rá v u o činnosti a pred k lad ať ich M SK v u rč e n ý c h term ín o ch , o) rozhodovať o n áv rh o ch n a vy lú čen ie členov n a základe v y ja d re n ia v ý b o ru o b lastnej sk upiny, p) v y p raco v ať sm ern ice n a získ av an ie a čerp an ie fin an č n ý ch p ro s trie d ­ kov z dotácií a výnosov z v lastn ej činnosti, r) zriaď ovať a zrušovať o b lastn é sk upiny.

4. P ri ro k o v an iach n a m ed zin áro d n ej ú ro v n i p red sed n íctv o volí zo svo­ jich členov zástupcov, k to rí spoločne so zástu p cam i Č eskej speleolo­ gickej spoločnosti po vzájom nej dohode z a stu p u jú československú speleológiu.

5. A by bolo p re d sed n íctv o u zn ášaniaschopné, je p o tre b n á účasť aspoň 6 členov. U zn áša sa nadpolovičnou väčšinou, p ri rovnosti hlasov roz­ h o d u je h las p red sed u . * § 7 Kontrolná

a revízna

komisia

1. Č lenov k o n tro ln ej a re v ízn ej kom isie v počte tro ch členov volí n a dobu 3 rokov v a ln é zhrom aždenie. K o n tro ln á a re v íz n a kom isia je za svoju činnosť zodpovedná v a ln ém u zhrom aždeniu.

2. K o n tro ln á a re v íz n a kom isia v y k o n áv a sú stav n e k o n tro ln ú a rev ízn u činnosť Spoločnosti n a zák lad e p la tn ý c h p red p iso v p re h o sp o d ársk u čin­ nosť org an izácie a rieši spory m edzi členm i Spoločnosti. Za svoju čin­ nosť zodpovedá v a ln é m u zhrom aždeniu.

3. K o n tro ln á a re v íz n a kom isia u k o n ču je činnosť po schválení v aln ý m zh ro m ažd en ím n a základe predloženej záverečnej rev ízn ej správy. § 8 Odborné

komisie

1. O d b o rn é kom isie sú p o ra d n ý m i a pom ocným i orgánm i p re d sed n íctv a S poločnosti n a rieše n ie otázok rô zn y ch speleologických disciplín.

2. K om isie p rip ra v u jú p re p re d sed n íctv o o d borné podklady n a zostavenie p lá n u činnosti, m etodicky u s m e rň u jú p ra co v n ú n á p lň o b lastn ý ch sk u ­ p ín podľa ich zam erania. P re d se d n íc tv u p re d k la d a jú sp rá v y o činnosti.

7

3. O d borné kom isie u sta n o v u je p re d sed n íctv o Spoločnosti.

4. Č innosť a p o stav en ie o d b o rn ý ch kom isií u rčí p re d sed n íctv o osobitným i p o k y n m i v o rganizačnom p o riad k u Spoločnosti. § 9 Oblastné

skupiny

1. O b lastné sk u p in y v z n ik a jú u stan o v u jú co u členskou schôdzou a sch v á­ len ím p re d sed n íctv a n a je d n o tliv ý c h k raso v ý ch územ iach SSR. 2. Č lenom ob lastnej sk u p in y m ôže byť len člen Spoločnosti.

3. O b lastn é sk u p in y sa vo svojej činnosti ria d ia plán o m práce, k to rý zo­ h ľa d ň u je i ú lo h y o b siah n u té v p lán e h lav n ý ch úloh M SK. 4. O b lastn é sk u p in y ho sp o d ária s m ajetk o m zv e ren ý m Spoločnosťou, do ich dočasného užívania. H ospodária tiež s m ajetk o m p o sk y tn u tý m M SK alebo in ý m i organizáciam i.

5. K zru šen iu o blastnej sk u p in y m ôže dôjsť v y ja d re n ím sú h lasu 2/3 v äčši­ n y členov oblastnej sk u p in y . Z ru še n ie oblastnej sk u p in y sa h lási p í­ som ne p re d sed n íctv u Spoločnosti a M SK. 6. P ri zru šen í o blastnej sk u p in y prev ezm e m a jeto k o rg án Spoločnosti, u rč en ý jej predsedníctvom .

§ 10 Členská

schôdza

i. oblastnej

skupiny

1. V rch o ln ý m orgánom o blastnej sk u p in y je jej členská schôdza, k to rá sa schádza podľa po treb y , n a jm e n e j však raz za rok.

2. Do pôsobnosti členskej schôdze p a trí: * a) p rero k o v ávať p lá n činnosti n a p ríslu šn é obdobie, b) p rero k o v ávať a schvaľovať sp rá v u o činnosti za p ríslu šn é obdobie, c) p rero k o v áv ať voľné n á v rh y členov, d) p rero k o v ávať n á v rh y n a v y lú čen ie z ra d o v členov, o k to ro m roz­ h o d u je predsed.níctvo Spoločnosti.

3) Č lenská schôdza o blastnej sk u p in y volí a odvoláva členov v ý b o ru a n a ­ v rh u je p re d sed n íctv u S poločnosti n a sch v álen ie vedúceho oblastnej sk u p in y . § H Výbor

oblastnej

skupiny

1. N a čele v ý b o ru je vedúci oblastnej sk upiny, k to réh o m e n u je n a n á ­ v rh členskej schôdze p re d sed n íctv o Spoločnosti. V ýbor zo svojich členov si volí ta jo m n ík a a hospodára.

2. V edúci o b lastnej sk u p in y z a stu p u je sk u p in u navonok, o rg a n iz u je a za­ bezp eču je speleologické akcie, zodpovedá za bezpečnosť práce, re šp e k ­ tu je požiad av ky jed n o tn ej d o k u m en tácie a podľa p o tre b y sa p rizý v a n a za sad n u tie p re d sed n íctv a Spoločnosti.

3. T ajo m n ík o b lastnej sk u p in y v edie p ísom nú ag en d u sk upiny.

4. H osp o d ár sk u p in y zabezpečuje m a te riá ln o -te c h n ic k é v y b av e n ie sk u p in y a zodpovedá za zv e ren ý m ajeto k . V edie fin an č n ú a h o sp o d ársk u agendu sk u p in y .

5. F u n k č n é obdobie v ý b o ru o blastnej sk u p in y je 3-ročné.

IV. C a

s ť

VNÚTROZVÄZOVÄ DISCIPLÍNA

§

12

Riešenie

sporov

A k v zn ik n e spor m edzi členm i Spoločnosti, alebo členm i a orgánom Spoločnosti, zavedie sa n a ich žiadosť zm ierovacie konanie. R iešenie spo­ ro v p a trí do pôsobnosti k o n tro ln ej a rev ízn ej kom isie; v prípade, že táto sp o r n ed orieši, p redloží sa vyšším orgánom . § 13 Výchovné

a disciplinárne

opatrenia

1. Za n e p ln e n ie členských povinností, po ru šo v an ie stan o v S poločnosti a n a rú ša n ie sp o lu n ažív a n ia v rám ci organizácie m ôže byť členovi ulo ­ žen é jed n o z tý c h to o p a tre n í: a) n ap o m en u tie * b) p o k a rh a n ie c) v y lú čen ie. , 2. N a p o m e n u tie a p o k a rh a n ie u k lad á svojim členom v ý b o r oblastnej sk u ­ p in y a o d bornej kom isie, b .v y lú č e n í ro zh o d u je n a základe n á v rh u v ý ­ b o ru o b lastn ej sk u p in y , alebo odbornej kom isie predsedníctvo.

3. Cien, k to ré m u sa uložilo v ý chovné alebo d iscip lin á rn e o p atren ie, m ôže sa odvolať písom nou fo rm o u do 15 dní. P ro ti n a p o m e n u tiu a p o k a rh a ­ n iu je m ožné sa odvolať n a člen sk ú schôdzu.

4. O p latn o sti v ý ch o v n ý ch a d iscip lin á rn y ch o p a tre n í ro zh o d u je n ad p o ­ lo v ičn á v äčšin a hlasov p ríto m n ý c h členov orgánu.

V. C A S T HOSPODÁRENIE SPOLOČNOSTI § 14 Finančné

a materiálne

zabezpečenie

1. F in a n čn é zab ezpečenie Spoločnosti tv o ria: a) p ríjm y z členských p rísp ev k o v b) su b v en cia M SK c) p ríjm y z v lastn ej činnosti d) p rísp ev k y p o dnikov a dary.

9

2. N a získ av an ie fin an č n ý ch p ríjm o v sú zložky a o d borné o rg án y S po­ ločnosti o p rá v n en é za podm ienok, stan o v en ý c h p ríslu šn ý m i p rá v n y m i p redpism i, sm ern icam i a v sú lad e s u stan o v en ia m i H ospodárskeho zá­ k o n n ík a § § 97 a 106, o bstarávať h o sp o d ársk u činnosť a to: a) v súvislosti s p ln en ím poslania S poločnosti b) p o sk y to v an ím p la te n ý c h služieb spoločenským , d ru ž ste v n ý m a š tá t­ ny m organizáciám , k to ré vzhľadom n a svoj špecifický c h a ra k te r v y ­ p lý v a jú z m etodiky a te ch n ik y p riesk u m n ej a inej činnosti Spoloč­ nosti.

3. P ri svojej činnosti a p ln en í úloh v y p lý v ajú cich z p lá n u M SK o b lastn é sk u p in y p o u žív ajú v ý stro j, m a te riá ln o -te c h n ic k é v y b av e n ie a pom ôcky, k to ré im k to m u to ú čelu zapožičiava M SK zo svojho in v e n tá ru .

4. Z ísk an ý m i fin an č n ý m i p ro strie d k a m i z p rísp ev k o v podnikov, d aro v a p ríjm o v z v lastn ej činnosti d isp o n u jú o b lastn é sk u p in y do výšky, k to rú n a p ríslu šn é obdobie stan o v í p re d sed n íctv o v zm ysle vyk o n áv acích sm erníc. O stáv ajú co u čiastkou d isp o n u je p re d sed n íctv o v rám ci celej S poločnosti v rozsahu úloh, k to ré zabezpečuje.

VI. C A S f PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 15 Zánik

S p o l o č p.o s t i

1. Spoločnosť zanikne, ak sa n a tom u z n e s ie ^ /S v äčšin a delegátov valného zhrom aždenia.

2. M ajeto k S poločnosti po zán ik u a v y k o n an í lik v id ácie p re jd e do v la st­ n íctv a štá tu v sp rá v e M SK. * 3. O uk o n čen í činnosti Spoločnosti sa m usí spísať zápisnica so záverečnou rev ízn o u sp ráv o u a p re v ed en ím m a je tk u Spoločnosti. § 16 Záverečné

ustanovenie

1. T ieto stan o v ý n ad o b ú d a jú účinnosť dňom ich sch v álen ia M in isterstv o m v n ú tra SSR. 2. D ňom sch v álenia tý c h to stan o v strá c a jú platnosť d o te ra jšie stanový, sch v álen é M in isterstv o m v n ú tra SSR, ro zh o d n u tím z 10. 10. 1974 č.

VVS/1-700/73.

3. S tan o v y p rijalo IV. v aln é zh rom aždenie S lovenskej speleologickej spoloč­ no sti 15. sep te m b ra 1979 v L iptovskom M ikuláši a schválilo M in iste r­ stvo v n ú tra SSR ro zh o d n u tím z 20. 8. 1981 č. V VS-1-26/1981.

10

SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

Ten úžasný Francúz!

Paul Courbon je jaskyniarskou osob­ nosťou vo Francúzsku. Jeho Atlas des grands gouffres (Atlas význam­ ných jaskýň sveta) pozná aj naša čitateťská verejnosť. Časopis Caving International Magazine uvádza zaují­ mavé interview.

C I : K edy ste sa začali venovat jaskyniarstvu a čo Vás prilákalo k to ­ m uto športu?

C ourbon: M al som pätnásť, keď som v ro k u 1951 p re sk ú m a l svoju p rv ú jask y ň u . Bolo to v B ram ab iau , k lasick ý trav e rz, k to rý v ro k u 1889 ako p rv ý p re k o n a l M artel. A le v ážne som začal skúm ať ja sk y n e v ro k u 1953.

P riťah o v alo m a d obro d ru žstv o a záhadnosť podzem ného sveta. P ri čítaní C astere to v ý ch k n íh začal som snívať o m n o h ý ch fascin u jú cich a n ebez­ p ečn ý ch d o b ro d ru žstv ách .

C I : Čo je podľa Vás Vaším najväčším prínosom pre jaskyniarstvo?

C ourbon: M yslím , že som otvoril jask y n iaro m oči, ab y sa pozreli, čo sa ro b í inde. K aždý to tiž p raco v al vo svojej m alej d iere a veril, že je n a j­ k ra jšia, n ajp ô so b iv ejšia, n ajh lb šia a n ajv äčšia n a svete!

K rasový kaňon Les G randes goulets, Vercors, Francúzsko.

18

Foto: G ustáv S tibrányi

H orolezci ved eli kde sú a aké sú n ajv y ššie vrcholy, najťažšie úseky, ale ja sk y n ia ri n ev ed eli nič. A m n o h í ja sk y n ia ri cítili p o tre b u dozvedieť sa viac o in ý ch jask y n iach . S am ozrejm e, p red o m n o u už začali zostavovať zoznam n ajv äčších a n ajh lb ších ja sk ý ň n ap r. J e a n Noir, Jac q u es C hoppy a H u b e rt T rim m el. T ieto zoznam y v šak boli neú p ln é, ned o stato čn e ove­ rené, bez m áp a potom alebo n ep u b lik o v an é alebo p u b lik o v an é v in te r­ n ý ch p u b lik áciách. M yslím , že som pom ohol tom u, aby sa inform ácie o tv o ren e zv erejň o v ali. V súčasnej dobe m ôžem e v m nohých prehľadoch nájsť sp rá v y zovšadiaľ.

S am ozrejm e, že som n ad v iazal n a bežné zv yklosti cestovania po svete a o d k rý v a n ia v zd ialen ý ch oblastí. Ale n iek to to m usel začať a bol som to ja.

C I : Považujete sa za speleológa alebo športového jaskyniara? Alebo sa

Vám nepáči takéto rozlišovanie?

C o u rb o n : J a s k y n ia rstv o n e z a h ŕň a v sebe iba športové alebo vedecké asp ek ­ ty, tre b a brať do ú v a h y aj m noho in ý ch m otívov: dob ro d ru žstv o n a pop o v rc h u i pod zem ou, foto g rafo v an ie, p re k v a p u jú c a atm o sféra atď. S tre ­ tol som sa aj s ta k ý m i jask y n iarm i, k to rý c h za u jím a iba d o b rý kolektív, k de m ôžu n ájsť p riate ľstv o a v zájo m n ú pom oc, k to ré n e n a ch ád z ajú n a ­ p rík la d vo sv o jej ro d in e alebo v zam estn an í. Iní m a jú ra d i c h u tn é jed lá a do b ré v ína, k to ré ocenia viac ako všetko o sta tn é po nepohodlí výskum u.

Nie som vedec. O bdobie p rv ý c h objavov sa skončilo a te ra z byť vedcom , to je obchod, k to rý si v y ž a d u je n ielen dlhodobé štúdium , ale aj čas a p ro ­ stried k y . S am ozrejm e, že sa, podobne ako iní jask y n iari, pokúšam pocho­ piť p o d zem n ý sv et. M yslím , ž e ,to je sk ô r speleologická k u ltú ra ako veda.

M ôžem e pom áhať vedcom s m apovaním a m eran ím , ale p reto že robím e m apy, m eria m e te p lo tu alebo p rieto k o v ú rýchlosť, ešte nie sm e vedci.

N e jak ý čas som bol vy slo v én e šp o rto v ý jask y n iar. M oja súťaživá po­ v a h a m a n ú tila robiť všetko lepšie ako o statn í a prekonávať sa. U robil som sólo P ie rre S a in t M a rtin ^ č ia s to č n e ab y som so postavil p ro ti nep o ­ ch o p en iu m n o h ý ch jask y n iaro v , k to rí p o v až u jú za blázna každého, kto ide zo šp o rtu n a p riesk u m sám . A le vykonávať ja sk y n ia rs k u činnosť iba p re šport, to n ie je d o stato čn ý dôvod n a u d rž an ie V ášho zá u jm u n a dlh ý čas a našťastie, ako som už povedal, ja sk y n ia rstv o m ôže p o skytnúť uspoko­ je n ie rô zn y ch foriem a ja som ich v še tk y okúsil. M usím priznať, že n e ­ m ám rá d k ra jn o sti, pokiaľ ide o šp o rto v ú a tech n ic k ú strá n k u ja sk y n ia r­ stva.

C I : Z n á m ym m im o Francúzska ste sa stali pravdepodobne po dvoch v y ­

daniach A tlas des grands gouffres du m onde, ktoré ste zostavovali. Sú v ý zn a m n ý m prínosom pre speleológiu, ale pýtam e sa, sú hodné toho úsi­ lia a obrovskej práce, ktoré ste im venovali?

C o u rb o n : N ajlep šo u odm enou bola p re m ň a sam o tn á práca, n erobil som to p re peniaze. P re p rv é vydania* som nem al vydavateľa, nebol som veľm i zn ám y a bolo to riziko, p reto že tlač je vo F ran c ú zsk u veľm i d rah á. Bol som šťastný, že som zarobil 3000 fran k o v . N em al som peniaze an i n a v y ­ tlačen ie d ru h é h o v y d an ia, ale našiel som si v ydavateľa. V ysoký n ák lad k n ih y m al ob m edzený p re d aj. A le aj ta k som zarobil peniaze. To však p re m ň a n ebol účel. B ola to veľm i m alá pláca za p rácu, k to rú som v y ­ k o n al — m yslím , že to bolo m enej ako je d e n fra n k za každú hodinu práce.

19

Pont en Royans, východisko n a krasovú p laninu Vercors, Francúzsko.

Foto: G ustáv S tib ran y i

20

Keď som sa rozhodol zostaviť A tlas, bol som ochotný urobiť všetko, a to bez n á ro k u n a odm enu. Bolo to fascinujúce, po celom svete zháňať n e u v e ­ re jn e n é in fo rm ácie a konečne po d esiatich alebo n iek ed y dv ad siatich lis­ toch, ký m sa p o d arilo nájsť au to ra, a dostať od neho h ľa d an ú m apu. V y­ h ľad áv al som v še tk y n e u v e re jn e n é a nezn ám e in fo rm ácie a bolo to viac fa rc in u jú c e ako v ý sk u m novej jaskyne.

C I: Máte v úm ysle vypracovať ďalšiu, obnovenú verziu Atlasu?

C o u rb o n : N ezam ýšľam p rip ra v iť nové v y d an ie A tlasu. V yžaduje to p ri­ veľa práce. K vôli p rv é m u v y d a n iu som n apísal asi 1000 listov — áno, tisíc — a p re štu d o v a l som veľké m nožstvo kníh. Keď dve inform ácie neboli zhodné, m u sel som kvôli k o n tro le nájsť tre tiu . T akisto som m usel p re ­ k resliť v še tk y m ap y a dokonca n iek o ľk o k rát ísť do ja sk ý ň — R éseau T rom be, A n tro del C orchia n ap r. — urobiť jed in ú m ožnú kontrolu!

V eril som , že p ri d ru h o m v y d a n í budem m ať oveľa m enej práce. Ale tí p o tv o rsk í ja sk y n ia ri o b ja v u jú stále viac a viac jask ý ň , h ľa d ajú stále viac a viac p re p o je n í a p red ĺžen í v sta rý c h jask y n iach , n e m a jú chvíľu p okoja! Za tý c h to 6 rokov, k to ré nasledo vali po p rv o m v y d an í A tlasu, o b jav ili toľko ja sk ý ň ako od začiatk u spelológie. A ta k som m al te m e r ta k ú istú p rácu.

A te ra z je to ešte horšie! P rv á 1000 m hlb o k á ja sk y ň a bola p re sk ú m a n á v ro k u 1956 (G ouffre B erger), d ru h á o 10 rokov n esk ô r (P ierre S ain t M artin ) a tre tia ď alších 10 rokov (G ouffre J e a n B ernard). V súčasnej dobe p režív am e ex p ló ziu — 9 n ových 1000 m h lbokých ja sk ý ň za posledné tri ro k y a o čak áv a sa, že 10 ď alších jask ý ň prek ro čí 1000 m v nasled u jú cich dvoch alebo tro ch rokoch . . . * Sam ozrejm e, že ak n e ja k ý jed n o tliv ec alebo organizácia bude chcieť pokračovať v m ojej p ráci a vypracovať nové vydanie, m ôžem pomôcť a p o sk y tn ú ť m nožstvo inform ácií. L enže ja som už p re sta l pracovať sám.

C I : Jaskyniarstvo je vo Francúzsku tem er národným športom. Trpia tým podľa Vás jaskyniarske skúsenosti? Alebo je dostatok jaskýň, takže ani veľký počet jaskyniarov nie je príliš zvláštny?

C ourbon: Vo F ran cú zsk ej speleologickej spoločnosti je n a 5000 ja s k y n ia ­ rov. M yslím , že o k rem toho chodí jask y n iarčiť asi 5000 ď alších ľudí, ale n ie veľm i vážne. M ám e asi 30 000 ja sk ý ň a v nich je d o stato k p rie sto ru p re každého. P o četn é n áro čn é a v zd ialen é ja sk y n e sú stále nepoškodené. Ale ja sk y n ia rsk e sk ú sen o sti v klasick ý ch jask y n iac h , ako sú n ap r. G ouffre B erg e r alebo v n en á ro čn ý c h ja sk y n ia c h blízko m iest, k am chodí po in ­ šp iráciu alebo kvôli tré n in g u m noho sk u to čn ý ch i p rílež ito stn ý ch ja sk y ­ niaro v , sú ohrozené.

C I : Počuli sme opisovať G ouffre Berger a Pierre Saint M artin ako obrov­

ské kopy odpadkov. Je to zveličovanie alebo sú európsky jaskyniari ľa­ hostajní voči čistote jaskýň?

C o u rb o n : Vo F ran c ú zsk u sa už asi desať rokov p o kúšam e zainteresovať ja sk y n ia ro v n a p ro b lém e zn ečistenia. J e to ale ťažké! N ew Y ork je veľm i šp in av ý a ak p o žiad ate n ap r. rob o tn ík a, aby neh ád zal p a p ie re n a zem, u rč ite sa V ám v y sm eje. P odobne an i F ran cú zi nie sú veľm i disciplinovaní, ale za čín ajú n ás chápať. V äčšina ja sk y n ia ro v začína udržiavať čistotu v jask y n iach .

21

Ľ udia ro m án sk y ch n áro d o v nie sú veľm i k o n zerv atív n i. V Š p an ielsk u a T alian sk u som videl nové ja sk y n e p re sk ú m a n é iba niekoľkým i ja s k y n iarm i a už znečistené. E šte si neu v ed o m ili naliehavosť to h to problém u.

P odobne ako v ý chodoeurópski jask y n iari.

P ro sím svojich anglických kolegov, aby m i p re p áčili m o ju prísnosť, ale som presv ed čen ý, že pochopia m ôj hnev. J a s k y ň a B erg e r je naozaj veľm i šp inavá. Z nečistili ju m nohí ja sk y n ia ri, ale n a jm ä A ngličania, k to rí za­ nech ali v ja sk y n i h ád a m to n y odpadkov — stan y , oblečenie, jedlo, d okon­ ca aj časopisy . . . J e to už 10 rokov, a p re to ž e v te d y te n to p ro b lém nebol ta k ý istý ako dnes, m ôžem e im to odpustiť. A le to h to ro k u sa to isté stalo v La G laciére, novej 900 m hlbokej jask y n i, blízko G o u ffre B erger. A n ­ glický tím opäť nechal v ja sk y n i neporiadok. Boli p ríliš u n av e n í, aby to odniesli? P o k ú šali sa o výkon, k to rý je n ad svoje sily? A lebo konali ako h lú p i tu risti, k to rí sa začnú správať nespôsobné a n ev y ch o v an é hneď , ako sa d o stan ú do cudzej k ra jin y ?

K de je b ritsk á disciplína, k to rú sm e p re d tý m ta k obdivovali? Áno, v E u ró p e sa ešte m u sí vynaložiť veľa ú silia v tom to sm ere. M yslím že ešte p re jd e veľa a veľa rokov, ký m do siah n em e ta k ú disciplínu, ak ú som videl v P u rificac io n u P e tra S p ro u sea a jeh o tím u.

C I : Podľa Vašej m ien ky sa objavy veľkých nových ja skyn n ých systém ov

uskutočňujú poplašným tem pom . Znepokojuje Vás, že budúce jedna alebo dve generácie jaskyniarov m ožno už nebudú môcť robiť v ý sk u m y veľkých systém ov?

C ourbon: To je filozofická otázka. N ielen čo sa tý k a jask ý ň , ale všetkého. Ž ijem e v zlatom veku, počas k to réh o egoistiqky a n e n á sy tn e jem e a p u sto ­ ším e v šetk y sv etové zdroje — ropy, železa, hlin ík a, u rá n u atď. T aké isté je to aj s jask y ň am i. V ro k u 2000 bu d e m ať človek u rč ite in é pro b lém y ako d o siah n u tie p rv e n stv a v jask y n iach . A id n ez n e p o k o ju jte sa, ešte stále, dokonca aj v zn ám ych jask y n iach , je dosť p ráce i objavov, k to ré n a seba čakajú.

C I : Zdá sa, že francúzski jaskyniari prirovnávajú prieskum studených a

v lh kých ja skýň ku krásnem u um eniu. A k é m etódy a nástroje používajú?

C ourbon: P oužívam e, ako každý, jed n o d u ch ú lan o v ú tech n ik u . A le rozdiel m edzi am erick o u a eu ró p sk o u tech n ik o u je vo v ý stro ji, v o ch ran n ý ch ob­ lekoch, lan ác h a vakoch n a tra n sp o rt m ateriálu .

P o užívam e veľa nitov, s k ru tie k s m aticou, n a v y stro je n ie ja sk ý ň la ­ nom , s cieľom vy h n ú ť sa vode. R ôznym i te c h n ik a m i sa v y h ý b am e tre n iu lan a o p ro ti skale. T ak sa stáv a lezenie so zdrh o v ad lo m rý ch lejším . E u ró p ­ ske lan á sú o h y b n ejšie ako povedzm e B lue W a te r a m ôžu sa uložiť do m alý ch vakov, k to ré sa nosia ľahšie cez p o četn é ú zk e časti alp sk ý ch jask ý ň . M ám e aj p rilb y s e lek tric k ý m a k arb id o v ý m svetlom . K a rb id k y sú väčšie — ty p, k to rý sa p rip ín a n a opasok a pom ocou g u m en ej hadice p rip e v ň u je k prilbe. N a p rilb e je ľahšie svietiť acetylénom . N osím e tep lé obleky, n ap r. R ex o th erm o v é obleky z h ru b é h o p re šív a n éh o m ateriá lu , n ap ln en éh o u m elý m vláknom , a n a tom ešte v o d otesný oblek.

Keď sú ja sk y n e hlboké, ale nie p ríliš dlhé, p o kúšam e sa v y h n ú ť biv ak o v a n iu — H ochlecken, T ru n k e n b o ld sch ach t, R éseau Ded, V allo des S oupirs atď. boli p re sk ú m a n é bez bivakov. V ý sk u m n é cesty v tý c h to 22

ja sk y n ia c h sú asi 15 až 30 km dlhé. To je u rč ite aj v ysvetlenie, prečo sú tie to ja sk y n e stále čisté.

C I : K toré dôležité jaskyniarske p ro jekty pod zem ou sú dnes vo Fran­

cúzsku?

C ourbon: V podzem í p lá n u je m e dostať sa za h ra n ic u h ĺb k y ja sk y n e Je a n B e rn a rd (1455 m), d o sia h n u tú vo fe b ru á ri 1981. B u d ú to po táp ačsk é ex p e­ dície. V ý sk u m y p o k ra č u jú v R éseau T rom be, kde sa očakáva dĺžka jask y n e až 100 km a v P. S. M., k d e sa očakáva dĺžka ja sk y n e 50 km . N ajväčší p o táp ač sk ý p ro je k t je p lá n o v an ý vo F o n ta in e de V aucluse, k d e parížsky sp eleo -k lu b očakáva, že dosiahne —160 m etro v a n á jd e p ra m e ň sifónu.

M im o F ran c ú zsk a m u sím e dokončiť v ý sk u m novej ja sk y n e BU-56 alebo S im a de B udoguia, kde tre b a dosiahnúť h ĺb k u 1195 m n a vrchole vodo­ pádu. O sta tn é p ro je k ty z a h ŕň a jú expedície n a N ovú G u in eu a do Cíny.

C I: A k é sú Vaše plány do budúcnosti? Plánujete v blízkej budúcnosti ne­ jaké expedície alebo veľké projekty?

C ourbon: Ib a p re d rokom som zm enil zam e stn an ie a jask y n ia rstv o tera z h rá v m ojom živote d ru h o tn ú úlohu. Od p riesk u m u S im a G. E. S. M. v sep te m b ri 1979 som p re sk ú m a l len m álo jask ý ň n a ju h u F rancúzska, v b lízk o sti T oulonu, kde bývam . M yslím , že som s tra til n ad šen ie p re veľ­ ké v ý sk u m y . M ožno sa za 2—3 roky v ráti.

A ko som už povedal, stále je veľa p ráce a štúdií, k to ré tre b a urobiť v znám om krase. P re m ň a to je m alé k rasové územ ie oblasti P rovence, k de opäť n ach ád zam svoje korene.

C I : A nakoniec, ktoré jaskyniarske skúsenosti si najviac pamätáte?

C o u rb o n : Za 27 rokov jask y n ia rsk e h o v ý sk u m u som zažil veľa d o b ro d ru ž­ stiev. Za ten to d lh ý čas som V y sk ú šal veľa rô zn y ch m otívov a foriem ja sk y n ia rstv a . A le v každom živote p re b ie h a vývoj — po desiatich ro ­ koch nem ô žete pociťovať tú isťŕt radosť a vidieť všetko tý m i istý m i očami.

M oje sp o m ien k y n a tý c h to 27 rokov, to je je d e n p ríje m n ý celok a nie strie d a n ie rô zn y ch skúseností. U chovávam si b áječ n ú sp o m ien k u n a svoj sólo zo stu p do P ie rre S a in t M artin , n a svoj v ý sk u m veľkej šach ty v A p h anicé alebo v ý p ra v u G olondrinas. P a m ä tá m si svoje sk lam an ie vo veľkom ko m ín e v H ochleckene, keď som videl, že tu p re d tý ždňom boli p iráti.

A le v šetk y tieto veci spolu tv o ria je d n u veľkú skúsenosť a nie niekoľko skúseností.

P rek lad : Eva P ijáková

23

ZAUJÍMAVOSTI ZO SPELEOLÓG 1 E N o v é h ĺb k o v é údaje z jaskýň Juhoslávie Ju h o slo v an sk í ja sk y n ia ri bilancovali p re d n ed áv n o m svoje v ý sled k y za u p ly n u lé obdobie. F ran c M alečkar z Ú stav u p re v ý sk u m k ra su v P osto jn ej zostavil re b ríčk y n ajh lb ších jask ý ň Ju h o slá v ie a v ý č e t d o siah n u tý ch v ý ­ sledkov ju h o slo v an sk ý m i jask y n iarm i.

N ajhlbšie jaskyne Juhoslávie 1. B rezno p ri gam sovi glavici (Slovinsko, Ju lsk é A lpy) 2. P ološka ja m a (Slovinsko, Ju lsk é A lpy) 3. B rezno p ri Leški p lan in i (Slovinsko, Jelovica) 4. P o n o r n a B u n jev cu (C horvátsko, V elebit) 5. J a m a za K am en im v ra tim a (Chorvátskej,. Biokovo) 6. B rezno p resen ečen j (Slovinsko, D obravlja) 7. M ajsk a ja m a (Slovinsko, Ju ls k é A lpy) , 8. P riep asť n a S olunski glavi (M akedonie, S o lu n sk a glava) 9. V elika led enica v P a ra d a n i (Slovinsko, T rn o v sk i gozd) 10. Z an k a n a ja m a (C horvátsko, C ičarija) * T ab u ľk a zach y cuje stav k jú n u 1981.

—773 —704 —536 —534 —520 —472 —410 —400 —382 —361

m m m m m m m m m m

N ajvýznam nejšie úspechy juhoslovanských jaskyniarov v r. 1980—81 Vo fe b ru á ri 1981 pôsobila v n ajh lb šej ja sk y n i Ju h o slá v ie — B rezne p ri gam sovi glavici spoločná juhoslovansko-poľská expedícia, boli to členovia k lu b o v D Z R J L ju b lja n a, J K D im nice, K oper a W roclaw . T áto v ý zn a m n á ja sk y ň a sa n achádza p ri B ohinjskom ja z e re a n av štív ili ju aj ja s k y n ia ri SSS, ako sm e o tom písali v S p rav o d a ji SSS č. 3/76. J a s k y n ia ri sa p r e ­ k o pali do m ean d ru jú ceh o k an á la a dostali sa o 5 m nižšie. Č lenovia D Z R J L ju b lja n a realizovali výkopové p rá ce v ja sk y n i M ajska jam a, k to rá m ala pôvodne h ĺb k u len 4 m. J a sk y ň a sa nach ád za v m asíve P ršiv ec tiež blízko B ohinjskeho jazera. Už v ro k u 1979 sa p rek o p ali do hĺb k y —220 m. P riesk u m o m v u p ly n u lo m ro k u sa dostali do hĺb k y —410 m a to širo k ý m m e a n d ru jú c im kanálom . V šetko n asv e d ču je tom u, že ide o vyššie položený vchod do B rezna p ri gam sovi glavici, p re to je veľký záu jem o p o k račo v an ie p riesk u m n ý ch p rác n a te jto lokalite. Č lenovia rô znych speleologických klubov z C h o rv átsk a p re b ád ali v ok­ tó b ri 1980 priepasť Ja m a za K am enim v ra tim a v m asíve B iokovo n ad M akarsk o u . C elková h ĺb k a p rie p a sti je —520 m a sú v nej tri stu p n e po 64, 220 a 236 m.

Ja sk y n ia ri zo S kopje o bjavili a p re sk ú m a li blízko v rc h o lk u h o ry So24

lu n sk a g lav a až 400 m h lb o k ú priepasť. V stu p n á šach ta p rie p a sti m á h ĺb ­ k u 200 m a šik m ú za la d n en ú galériu.

S rb sk í ja sk y n ia ri p re sk ú m a li v o k tó b ri 1980 v m asíve h o ry K učaj p rie ­ pasť J a m a u D ubašnici s h ĺb k o u —320 m. V te jto p riep asti, k to rá je n a j­ h lb šia v S rb sk u , sú dva stu p n e — 80 a 180 m vysoké.

N ajvýznam nejšie akcie juhoslovanských jaskyniarov v r. 1980—81 v zahraničí Speleologická asociácia S lovinska zorganizovala v dňoch 20. 8. — 14. 9.

1980 v eľkú ex p ed íciu do niekoľkých hlb o k ý ch systém ov vo F rancúzsku.

Päť ja sk y n ia ro v p re stú p ilo za 40 hodín priepasť G o u ffre B erger. V p rie ­ p asti R eseau M irolda v sy stém e G. J e a n B ern a rd sa pokúšali o p re n ik n u ­ tie v tro ch sm eroch. D osiahli h ĺb k u 500 m a o bjavili 700 m nových chodieb.

Do sy stém u P ie rre S a in t M a rtin v stú p ili tu n elo m ED F a dosiahli dna. N a ď alšiu e x k u rz iu p rešli z p rie p a sti SC3 do dóm u La V ern á za 25 hodín. dr. J iŕí O tava

N o v é h ĺb k o v é údaje z jaskýň a priepastí S o v ie t s k e h o zväzu Známy sovietsky jaskyniar V. Kiselev z Moskvy zostavil nové hĺbkové údaje jaskýň a priepastí na území Sovietskeho zväzu. Ú daje zachycujú stav k 1. 3.

N ajhlbšie jaskyne v ZSSR 1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

í Snežná j a (Kavkaz, Bzybský chrbát) K ijevskaja (Kilsi) (Pam iro-A ltsj, plato Kyrk-Tau) Mežennovo (Kavkaz, Bzybský chrbát) P arjaščaja ptica (Kavkaz, masív Fišt) M ajskaja (Kavkaz) N apra J. Zubeni (Kavkaz, Bzybský chrbát) O sennaja-N azarovskaja (Kavkaz, chrbát Alek) Soldatskaja (Krym, Karabi) Zabludšich (Kavkaz, chrbát Alek) O kťabrskaja (Kavkaz, chrbát Alek) Suvenír (Kavkaz, Bzybský chrbát) N eždannaja (Kavkaz, chrbát Achcu) A chtiarskaja (Kavkaz, Arabika) K askadnaja (Krym, j-Petri) V. Panťuchina (Kavkaz, Bzbyský chrbát) R učejnaja (Kavkaz, chrbát Alek) Studeňtskaja (Kavkaz, Bzybský chrbát) Skolnaja (Kavkaz, chrbát Alek) Geografičeskaja (Kavkaz, chrbát Alek) Voroncovskaja (Kavkaz, chrbát Achcu)

—1280 m —950 m —540 m —515 m —510 m —500 m —500 m —500 m —470 m —450 m —430 m —420 m —410 m —400 m —400 m —345 m —340 m —320 m —310 m —300 m

*) *) *)

*)

*)

*) = údaj je len predbežný 25

Najdlhšie jaskynné systém y v ZSSR 1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

U. 12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

Optim ističeskaja (Podolija, U krajina) Ozernaja (Podolija, Ukrajina) Zoluška (Podolija, Ukrajina) K ristalnaja (Podolija, U krajina) Mlynky (Podolija, Ukrajina) K rasnaja (Krym, Dolgorukovskaja jajla) Voroncovskaja (Kavkaz, chrbát Achcu) Bolšaja Orešnaja (Sajany) Snežnaja (Kavkaz, Bzybský chrbát) Divja (Ural) Kap-K otau (Stredná Ázia) Sum gan-K utuk (Ural) V erteba (Podolija, Ukrajina) Vnešerskaja (Kizelovskaja) (Ural) G aurdakskaja (Stredná Ázia) Pobjedy (Ural) Prom ežutočnaja (K arljukskaja (Stredná Ázia, Turkestan) Konstitucionnaja (SZ európske časti) K ungurskaja (Ural) Chašin-Ojich (Karljukskaja) (Stredná Ázia) Badžejskaja (Sajany) Osennaja-Nazarovskaja (Kavkaz) Kan-i-gut (Stredná Ázia) ■-

*) = predbežný údaj , **) = sú údaje o tom, že dĺžka jaskyne dosahuje hodnotu 60 km

146 000 104 500 40 200 22 000 15 160 13 100 11 720 11 000 11 000 9 086 9 000 8 200 7 820 7 150 7 080 6 700 6 000 5 700 5 600 5 600 5 500 5 100 5 000

m m m **) m m m m m m m m *) m m m m m m *) m m m m m m

Dr. J iŕí O tava

Aktuality Nové hlbkové rekordy v jaskyniach D achsteinhohle a M am m uthôhle V ý skum k raso v ý ch oblastí v okolí S alzb u rg u v R ak ú sk u je obľúbeným cieľom m iestn y ch i za h ran ičn ý c h speleológov. Ide o reg ió n tzv. S tý rsk ej soľnej kom ory (S alzkam m ers) v ý chodne od D ach stein sk eh o pohoria. T u v tzv. M ŕtv o m pohorí (T oten G ebirge), v sev e rn ej sten e P la n k am íry , boli p red ned áv n o m p re sk ú m a n é ra k ú sk y m i ja sk y n ia rm i v e rtik á ln e d u tin y , k to ré v ed ú do obrovitej siene, t. č. najv äčšej v S tre d n e j E urópe. S ieň m á d ĺžku 320 m , šírk u 60 m a v ý šk u 50 m. N a lo k alite dosiahli re k o rd n ú h ĺb k u 757 m.

P resk ú m ali ďalej v te jto oblasti tzv. V odné šachty, k to ré sú už súčasťou znám ej ja sk y n e M am m uthôhle. Z ostup do tý c h to 1častí je n eo b y č ajn e n a ­ m áh av ý a trv á 26 hodín. N a p riek tom u od začiatk u ro k u sem sm erovali až 10 p riesk u m n ý ch družstiev, aby dosiahli nového h ĺbkového rek o rd u .

26

Boli tu v ý p ra v y aj z F rancúzska, V eľkej B ritá n ie a B ulharska. J e d n a fran cú z sk a v ý p ra v a po tro jro čn e j p ríp ra v e p re k o n ala za .veľmi ťažkých pod m ien o k p rie p a sti — tzv. B u rg u n d sk ú šac h tu a dosiahla novej re k o rd ­ nej h ĺb k y —827 m.

Staroveká lekáreň v gruzínskej jaskyni V g ru z ín sk y c h h o rá ch p ri znám om staro d áv n o m m este V ardzia objavili vedci p ri p riesk u m e sk aln éh o m esta v y tesan é h o do skál jask ý ň , za u jím a­ v ý nález. M edzi 5. a 6. podlažím o bjavili siene — n iek d ajší Dom liekov, čiže s ta ro d á v n u lek áreň . Do stien jed n ej z m iestn o stí sú v y te sa n é m alé o tv o ry p re uloženie liekov a in ý ch pom ôcok p ri liečení. V p riesto ro ch sk aln ej le k á rn e sa dochovali zvyšky a fra g m e n ty chem ikálií, keram ické, sk len en é a p o rcelánové n ádoby ako aj rôzne iné lek áren sk é p o treb y . V pod­ lah e sa našlo 14 dier, k to ré slúžili n a u ch ovanie su ro v ín p ri v ý ro b e lie­ kov. V sk aln o m m este sa našli aj zvyšky staré h o vodovodu a sklady na p o trav in y , k to ré m ali .slúžiť obyvateľom m esta v p ríp ad e vo jn y a živel­ n ý ch pohrôm .

S láv n e m esto V ardzia prežilo svoj najv äčší ro zk v et v 12. a 13. stor. za p an o v a n ia g ru zín sk eh o kráľa G eorgia III. a potom jeho dcéry, kráľovny T am ary.

V p riesto ro c h sta re j le k á rn e sa našli dokonca aj písom nosti z 11. stor., v k to rý c h sa už spom ína slovo „ a p o th e k a “. T ieto p rie sto ry b u d ú v k rá t­ kej dobe u p ra v e n é n a m ú z e u m ., Nová ľadová jaskyňa v juhoslovanskej Macedónii S k u p in a ja sk y n ia ro v zo Skďpje o b jav ila novú ľadovú jask y ň u , k to rá sa n ach ád za ju ž n e od Skop j e v pohorí J a k u p ic a p ri vrchole S olunska g lava v M acedónii. P riesk u m n íci p re n ik li až do h ĺb k y 450 m, k d e narazili n a zam ŕzajú ce jazero. V podzem ných p riesto ro c h je veľké m nožstvo ľa­ dovej m asy a výzdoby. Ď alšia tek to n ick á trh lin a n a d n e ja sk y n e sm eru je ú d a jn e až do h ĺb k y 750 m, čo b u d e cieľom ď alšieho p rie sk u m u m acedón­ sk y ch jask y n iaro v .

Jaskyňa s term álnou vodou pri Ašchabáde N eď aleko od h lav n éh o m esta T u rk m én sk ej SSR — A šchabádu — sa n a ­ ch ádza zn ám a ja s k y ň a B ach ard en . Leží totiž p ri m este B ach ard en 100 km SZ od A šchabadu, jej vchod sa nach ád za n a ú p ä tí h o ry K opet Dag, v tesnej blízkosti irá n sk y c h hraníc. J a sk y n n é p rie sto ry sa v y tv o rili v hĺb k e asi 50 m. Sú to veľké podzem né siene v y p ln e n é vodou, k to ré v y tv á ra jú tak to veľké p o d zem né jazerá. N ajväčší z nich je K on A ta = O tec jask y n e, kde te p lo ta vody je 37,5 °C. Ide p re to o vzácny v ý sk y t ja sk y n e s te rm á ln o u vodou. Od n e p a m ä ti v y u žív ajú vodu v ja sk y n i n a liečebné účely a p rip i­ su jú je j zázračn ú moc. Z toho dôvodu sú p rístu p o v é p rie sto ry u p ra v e n é p re n áv štev u .

27

Nová hlboká priepasť afrického kontinentu S k u p in a ja sk y n ia ro v o b jav ila a p re sk ú m a la novú h lb o k ú priepasť v A l­ žíri, k to rá sa n achádza v pohorí D ju rd ju ra asi 100 km JV V od A lžíru s n ajv y šším v rcholom B o u ira 2308 m. N achádza sa n a územ í N árodného p a rk u v n ad m o rsk ej v ý šk e 1400 m. J a s k y n ia ri dosiahli v p rie p a sti h ĺb k u 800 m, čím sa stala tá to lo k alita n ajh lb šo u priepasťou celého africk éh o k o n tin en tu .

Nová jaskyňa v stredoázijskej K irgízii P red n ed áv n o m o bjavili kirgizskí p riesk u m n íci novú ja s k y ň u v K ir­ gizskej SSR. Id e o n o v ú ja s k y ň u v c h rb te pohorí A t Baši. P re svoju bo­ h a tú výzd o b u je práv o m p o k lad an á tá to neveľká ja sk y ň a za je d n u z n a j­ k ra jších v S tred n ej Ázii.

Jaskyniari ORCUS z Bohum ína do rakúskych a talianskych priepastí K oncom au g u sta t. r. odcestovala z B o h u m ín a 7-členná sk u p in a m la­ dý ch ja sk y n ia ro v zo ZO CSS — ORCUS n a š tú d ijn ú cestu do k ra so v ý ch oblastí R ak ú sk a a T alianska. Cieľom tro jtý žd ň o v ej v ý p ra v y , k to rá m á názov M onte C anin 1981, je spoločný p riesk u m p o h o ria T otes G ebirge a T en n e r G eb irge s ra k ú sk y m i ja sk y n ia riíti a p riesk u m 585 m hlbokej p rie p a sti M arino V ianello v T aliansku. P riep asť sa n ach ád za v pohorí M onte C anin v m asíve F riu li. ’ Výstava o prírodných krásach M uránskej planiny V sep tem b ri t. r. bola o tv o ren á v p riesto ro c h S tred o slo v en sk éh o m úzea v B anskej B y strici nová za u jím av á v ý sta v a o CHKO M u rá n sk a p lan in a.

V ý stav a bola spraco v an á praco v n ík m i P ríro d o v ed eck éh o od d elen ia to h to m úzea a p re d s ta v u je vý sled k y tro jro čn é h o v ý sk u m u v te jto oblasti. V ý­ stav a je veľm i poučná, te x ty sú d o p ln en é b o h ato u fotodokum entáciou, vzo rk am i h o rn ín a ukážk am i kvapľovej výzdoby jask ý ň T isoveckého a M u rán sk eh o krasu.

Nová jaskyňa na sovietskej Ukrajine U k ra jin sk í ja sk y n ia ri odk ry li v povodí riek y Z b ru č v C hm elnickej ob­ lasti neď aleko T ernopoľu rozsiahly ja sk y n n ý sy stém v dĺžke niekoľkých km . L ab y rin to v ité p rie sto ry m a jú ú d a jn e p e k n ú výzdobu, p re to bolo ro z­ h o d n u té sp rístu p n iť ja s k y ň u v n ajb ližšej dobe tu ristic k e j v erejn o sti. O te j­ to o b lasti sm e už písali v S p rav o d a ji SSS č. 1/78 v súvislosti s v y tv o re n ím D n estro v sk éh o n áro d n éh o p ark u .

28

Objav Včerajšej priepasti v Moravskom krase Z ačiatk o m s e p te m b ra t. r. odk ry li pracovníci S p ráv y CHKO M oravský k ra s v sp o lu p ráci so speleológm i novú priepasť. Ide o o b jav v tzv. S rnčej jask y n i, k to rá sa nach ád za v tesn ej blízkosti p rie p a sti M acocha. J a sk y n ia ri obnovili p rie sk u m n é p ráce v te jto ja sk y n i a m ali šťastnú voľbu, lebo po o d strán e n í necelého m e tra h lin en ej u p ch á v k y n a d n e jask y n e, o b jav ila sa čistá suť. Po o d strán e n í p o m ern e m alého m nožstva kam eňov p odarilo sa p riesk u m n ík o m p re n ik n ú ť do n ových v e rtik á ln y c h častí, k to ré sa v y z n a č u jú p ek n ý m i eróznym i tv arm i. Z istilo sa ďalej, že tá to priepasť h rá v ý zn a m n ú ú lo h u p ri v y tv á ra n í a odvodňovaní C hodby tro siek v P u n k ev n ej jask y n i. Speleológovia b u d ú pokračovať v p riesk u m e a veria, že ď alšie v ý sled k y pom ôžu odhaliť doposiaľ s k ry té ta jo m stv á te jto sv eto zn á­ m ej jask y n e.

P aleolitické osídlenie v indickej jaskyni P re d n ed áv n o m o d k ry li n a územ í západoindického zväzového štá tu M ah á rá š tra v p o h o rí A džuba n o v ú ja sk y ň u so vzácnym i archeologickým i n á ­ lezm i. T ieto p o ch ád zajú z obdobia asi 40 tisíc rokov p re d našim letopočtom a stali sa ta k n a jsta rším svedectvom o p ríto m n o sti človeka v jask y n iac h vôbec. V te jto ja sk y n i u sk u to čn ia v k rá tk e j dobe rozsiahle archeologické v y k o p áv k y .

Nová aragonitová jaskyňa v K irgizskej SSR

i

O n o v ý ch k irg izsk ý ch ja sk y n ia c h sm e už písali v S p rav o d a ji SSS č. 4/77 a č. 4/79. K tý m to objavom p ristú p ila te ra z nová ja sk y ň a — C il-U stur, čo k irg isk y v p re k la d e zn am en á „40 stĺp o v “. T áto nová ja sk y ň a m á neo b y ­ ča jn e b o h a tú arg ag o n ito v ú výzdobu. V p o četn ý ch lab y rin to v itý c h sieňach sa n ach ád za arag o n ito v á výzdoba, veľké g alérie so zv láštn y m i stalag m itm i a sta la k titm i, k to rý c h try s k a jú gejzíry te rm á ln e j vody.

S vojou b o h ato u výzdobou p a trí tá to nová arag o n ito v á ja sk y ň a m edzi n a jk ra jšie n a svete.

Spom ienka na význačného českého kvartérneho bádateľa J. Petrboka K oncom m á ja t. r. si spom enuli p ražsk í ja sk y n ia ri 100. vý ro čia n a ro ­ d en ia J. P etrb o k a, vý zn ačn éh o českého b ád ateľa v Č eskom krase. Jeh o p a m ä tn á doska bola o d h alen á v znám om , n a sk am en elin y bo h ato m lom e K o byla u K o n é p ru sk ý ch ja sk ý ň v Č eskom krase. V rám ci osláv k tom uto v ý ro čiu , sa k o n ala aj p raco v n á k o n fe ren c ia n a K a rlšte jn e , k to rá bola za­ m e ra n á n a nové geologické a speleologické v ý sk u m y v Č eskom krase.

N a tie to n ad v iazalo aj III. m ed zin á ro d n é s tre tn u tie speleológov v Českom k rase, k to ré h o sa zúčastnilo n a 200 jask y n iaro v , p re v ážn e zo ZO CSS spolu so zástu p cam i speleológov zo Slovenska, Poľska, M aď arska, R u m u n ­ ska, F ran cú zsk a, R akúska, NDR a B u lh arsk a.

29

Výprava poľských jaskyniarov do Arktídy Č lenovia ja sk y n ia rsk e j sk u p in y v do o b lastí v ečného ľadu v A rk tíd e. d o sial n e p re b á d a n é ľadové jask y n e, va je p rv o u svojho d ru h u a p o trv á 3

C zestochow ej zorganizovali v ý p ra v u Cieľom expedície m a jú byť tam ojšie, k to ré b u d ú o dborne skúm ať. V ý p ra ­ m esiace.

V ýstava Jaskyniarsky plagát v MSK P raco v n íci M úzea slovenského k ra su v L iptovskom M ikuláši p rip ra v ili z arch ív n y ch m ateriá lo v p o zo ru h o d n ú v ý sta v u o p lag áto ch s ja s k y n ia r­ skou tem atik o u . P e strá šk ála p lag áto v zo b razu je n á m e ty z ja sk ý ň a v y ­ u žív a v h o d n o u form ou aj p ro p ag áciu jask ý ň . V ý stav a bola in štalo v an á vo v ý stav n ý ch p riesto ro c h M úzea slovenského krasu.

Jaskynný kláštor Gegard v Arm énskej SSR Je d n o u z n a jsta ršíc h h isto rick ý ch p am iato k v A rm én sk ej SSR je z n á ­ m y ja sk y n n ý k lá što r G egard, k to rá pochádza z X II. — X III. stor. J a s k y n ­ n ý k o m p lex sa nach ád za blízko pev n o sti a ch rám u G orni v pok račo v an í A vonskou úžľabinou.

Do sk aln ej sten y sú v y te sa n é a ro z šíre n é .p u k lin o v ité cely, k to ré slúžili ako p ríb y tk y aj praco v n e rá d o v ý ch m níchov. N a n ád v o rí K ato g ik e je vo­ d ovodná fo n tá n a a je tu p o stav en ý z rú žo v ý ch tu fo v ý ch blokov aj chrám .

C h rám aj m n íšske cely po stáro čia zachovali d okonalý a ro z v in u tý a rc h i­ te k to n ic k ý štýl. P re tieto v lastn o sti sú p rístu p n é v e re jn o sti a u p ra v u jú sa ďalšie m n íšsk e cely k p re h liad k e. V ch rám e je doposiaľ zachovaný p r a ­ p ôvodný ob rad obetovania, p ri k to ro m ú častn íci v e ša jú n a k ria k y p e stro ­ fa re b n é stu žk y a odovzdávajú d a ry n a obetovanie. J a s k y n n ý k lá što r aj zachované občasné ob rad y sa tešia veľkej n á v šte v n o sti tu ristic k e j v e r e j­ nosti.

Liečenie astm atických detí v jaskyniach Moravského krasu P re d dvom i rokm i sa u sk u to čn ila v S loupsko-šošúvskych jask y n iac h v M oravskom k ra se p rv á e x p e rim e n tá ln a liečba d etí p o stih n u tý c h b ro n ­ chiáln o u astm ou. L iečbe sa pod o d b o rn ý m dozorom s veľkým úspechom podrobilo 63 d etí vo v e k u od 4 do 16 rokov. D eti chodili d en n e dve h o ­ d in y si odpočinúť a v ľahších p ríp ad o c h aj cvičiť do jask y n e. T eraz sa však zistilo, že zo zd rav o tn éh o hľad isk a k n ajlep ším ja sk y n ia m p a trí A m a­ térsk a, p reto že sa v y zn a ču je vysokou čistotou m ikroklím y. Po v y b u ­ dovaní dvoch b etó n o v ý ch plošín, zavedení elek trick éh o o sv etlen ia a zlepše­ n ia p rístu p o v ý ch m ožností boli v lete t. r. započaté v A m atérsk ej jask y n i p ra v id e ln é liečebné pobyty. Až do jesen e chceli tu usk u to čn iť 6 liečebných tu rn u so v p re d eti z o k resu B lansko a M ost. O pakovanej sp eleo te ráp ii sa podrobí k ažd ý ú ča stn ík tu rn u s u ešte p ä ť k rá t v bu d ú cich rokoch.

Redakcia 30

A u to r k a rik a tú r: Iv a n S ucháň, člen o b lastn ej sk u p in y B an sk á B y strica

JASKYNIARSKY HUMOR

• '''" t o o í -

u i D V/) X R A T

saW 8oA

VO VVŠNVCH H P I G O C H

J

y

31

Ú vodník Ing. Jo zef H laváč: A ký budeš, S p r a v o d a j? ...................................................

VÝSKU M A PR IE SK U M R N D r. Ľ u d o v ít G aál — R N D r. J á n P rista š : V ýskum k v a rté rn y c h se­ d im en to v ja sk ý ň v západnej časti D rien čan sk éh o k r a s u ......................

SPR Á V Y P e te r T h om pson: Ja s k y n ia rsk e p i r á t s t v o ........................................................

Jo zef G aál — G u stáv S tib rá n y i: J a s k y n ia ri SSS n a s tre tn u tí speleológov v B ukovom pohorí v M a ď a r s k u . . . .

O R G A N IZA Č N É SPR Á V Y Ing. Jo zef H laváč: N ové stan o v ý S lovenskej speleologickej spoločnosti .

R edakcia: R ed akčné s m e r n i c e Ing. Jo zef H laváč: I. zjazd Č eskej speleologickej

. spoločnosti .

. .

.

. .

.

.

.

SPO LO Č EN SK É SPR Á V Y T en ú žasn ý F ran cú z (C aving In te rn a tio n a l M agazin) . . . .

Z A U JÍM A V O STI ZO SPEL E O L Ó G IE , Dr. J iŕ í O tava: N ové hĺbkové ú d a je z ja s k ý ň J u h o s lá v ie ............................

D r. J iŕí O tav a: N ové ú d a je o ja sk y n ia c h v Z S S R .......................................

R e d a k c ia : A k t u a l i t y ................................................................................................

Ja sk y n ia rsk y h u m o r .........................................................................

O b s a h .....................................................................................................................

P rílo h a: S tan o vy S lovenskej speleologickej spoločnosti

)

3. strana obálky: Jask y ň a D iabáz bárlang, pohorie Biikk, M aď arsko, ktorú navštívili naši jask y n iari r. 1981.

Foto: G ustáv S tibrányi 4. strana obálky: D lhoročný obetavý ja sk y n iar S tanislav Srol pri vchode do Ľadovej priepasti v m asíve Ohnišťa Nízke Tatry. ’ Foto: M iroslav Eliáš