Spravodaj sss 1981 3

SPRAVODAJ S L O V E N S K E J S P E L E O L O G I C K E J S P O L O Č N O S T IM ÚZEUM

3 1981

'ifm kKKASU rVW'rKm ra : M ikuláš

SPRAVODAJ Slovensk ej sp eleo lo g ick ej sp oločn osti Liptovský Mikuláš

Ročník XII. 1981 *

Číslo 3

Vydalo Múzeum sloven sk éh o krasu Liptovský Mikuláš

R ed ak čn á ra d a:

V ýkonný reda'ktor: Zodpovedný re d a k to r:

PhDr. Ju raj B árta, CSc. PhM r. Š te fan Roda RNDr. D ušan Kubíny, CSc. Ing. P eter Š te fan č a Ing. Ján S lan čík Ing. M ikuláš E rd o s A lfonz C hovan, ria d ite ľ MSK

J

■ý

eighth international congress of speleology

o f th e In te rn a tio n a l U n ion o f S p e le o lo g y sp o n so re d by the N a tion al S p e le o lo g ica l S o cie ty at W estern K e n tu cky U n iversity (ho st in s titu tio n ) J u ly 1 8 to 2 4 . 1981

8. m edzinárodný sp eleo lo gick ý kongres N ep o ch y b n e n a jv ý zn a m n ejším ja sk y n ia rsk y m p o d u ja tím v ro k u 1981 bol 8. m e d z in á ro d n ý sp eleo lo g ick ý k o n g re s. Z p o v e re n ia v aln éh o z h ro ­ m a ž d e n ia M ed z in á ro d n ej sp e le o lo g ic k e j ú n ie, b o la u sp o ria d a te ľo m k o n ­ g re su N á ro d n á sp e le o lo g ic k á spoločnosť S p o jen ý ch štá to v a m e ric k ý c h — N a tio n a l S p eleo lo g ical S ociety. N a p ríp ra v e a re a liz á c ii k o n g re s u sa p o ­ d ieľalo v ia c e ro v ý zn am n ý ch fe d e rá ln y c h in š titú c ií a o rg a n iz á c ií štá to v K entucky, M issouri, In d ia n a a W est V irginia. P a tro n á t n a d k o n g re so m p re v z a la W e ste rn K entucky U n iv erzita v B ow ling G reen. K ongres bol p rip ra v e n ý s p o u žitím p ro je k tu 6. m e d z in á ro d n é h o sp eleo lo g ick é h o k o n g re su , k to rý sa u s k u to č n il ro k u 1973 v O lom ouci.

S v eto v éh o s tr e tn u tia ja sk y p ia ro v sa z ú č a s tn ilo 1.160 osôb z 37 k r a ­ jín. Č esk o slo v en sk ú sp e le o ló g iu za stu p o v a lo 6 ria d n y c h člen o v a jed en ria d n y n e p ríto m n ý člen. S lo v en sk ú sp e le o ló g iu re p re z e n to v a l jediný z á stu p c a RNDr. A nton D roppa, CSc. P re d se d a l o d b o rn e j sek c ii p re d o k u m e n tá c iu k ra su .

P ro g ra m k o n g re su m al tr i časti: p re d k o n g re so v ú , h la v n ú a p o k o n g re so v ú . V d ň o c h 5 — 17. jú la 1981 sa u sk u to č n ila p re d k o n g re so v ú časť, k to rú tv o rili t r i e x k u rzie s te m a tik o u K ras s tre d n ý c h A palačov, H y d ro g e o ló g ia o b la s ti M am utej jask y n e a K ras Južnej In d ián y , päť sp e le o lo g ic k ý c h tá b o ro v vo F lin t R idge (K e n tu ck y ), Jac k so n v ille (F lo ­ rid a ) so s p e le o p o tá p a č sk o u p ro b le m a tik o u , G re e n b rie r V alley (W est V irg in ia ), H a u tsv ílle (S e v e rn á A lab am a) a v C rossville (Temmessee) a d v a sym póziá o p re v á d z k e jask ý ň (M uray, K en tu ck y ) a z á c h ra n á r­ sk e sy m p ó ziu m (B loom ington, In d ia n a ).

H lav n á k o n g re so v á časť sa u sk u to č n ila v d ň o ch 18 — 24. jú la v Bow­ lin g G reen a je h o blízkom okolí. K ongresové ro k o v a n ie s a re a liz o v a ­ lo v tý ch to o d b o rn ý c h s e k c iá c h : g eo ló g ia — m in e ra ló g ia — g eo c h ém ia a g eo fy zik a — d o k u m e n tá c ia k ra s u — k ra s o v á h y d ro ló g ia — k ra s o v á a p lik o v a n á h y d ro ló g ia — k ra s o v á m ik ro k lim a to ló g ia — v u lk a n o sp e le o ló g ia a p se u d o k ra s — s p e le o g e n é z a — a rk tic k ý k ra s C o stle g u ard — k ra s o v á se d im e n to ló g ia — k ra s o v á a rc h e o ló g ia a p a le o n to ló g ia — k r a ­ so v á o b e c n á b io ló g ia — ja s k y n n á v o d n á fa u n a — ja sk y n n á te r te s tr ic k á fa u n a S ev ern ej A m eriky — vývojová e k o ló g ia k ra s u — o c h r a n a a p re 3

MOZP'JM ?W.HS5Cŕ!í0 KRASU

v ád z k a jask ý ň — h is to ric k á sp ele o ló g ia — k ra s o v á k a r to g r a fia — k r a ­ sová d o k u m e n ta ristik a — s p e le o p o tá p a n ie — sp e le o a lp in iz m u s — te c h n ik a a v ý stro j — sp o lo č e n sk é vedy v k ra s e n a p r. v ý u k a a, vých o v a d o sp elý ch . C elkom b o lo v se k c iá c h p re d n e s e n ý c h 365 re fe rá to v vyso­ kej v ed e ck ej ú ro v n e a z n a m e n a jú ď alší vzo stu p ú ro v n e rô z n y c h v e d ­ n ý ch d isc ip lín sp eleo ló g ie. Z áujem sa p re s ú v a z tro p ic k ý c h a p o lá rn y c h o b lastí n a jm ä n a p ro b le m a tik u tv o rb y a o c h ra n y k ra so v e j k ra jin y s te n ­ d en c io u ra c io n á ln e využívať jej p ríro d n é z d ro je n a jm ä vodu a pôdy.

O krem už sp o m ín an éh o z á stu p c u slo v e n sk e j sp eleo ló g ie, p re d s e d a l sek c ii p re a p lik o v a n ú sp ele o ló g iu a h y d ro ló g iu doc. d r. V lad im ír P anoš, CSc. — p re d s e d a Č eskej sp e le o lo g ic k e j sp o lo čn o sti. V je d n o tliv ý c h se k c iá c h p re d n ie s lo osem es. a u to ro v deväť re fe rá to v , k to ré svojou v ed eck o u h o d n o to u d ô sto jn e re p re z e n to v a li n a š u vlasť.

V rá m c i h la v n é h o p ro g ra m u k o n g re su u s p o ria d a li o rg a n iz á to ri päť výstav, p ri k to rý c h boli o rg a n iz o v a n é p re d n á š k y a u to ro v ex p o n á to v a d isk u sie. Ú spech m ali n ajm ä v ýstavy o m apovej tv o rb e a sp eleo b io ló g ii.

P očas p rie b e h u h la v n e j č a s ti p ro g ra m u sa u sk u to č n ilo v ia c e ro k r á tk o ­ d o bých e x k u rzií a sp o lo č e n sk ý c h p o d u jatí. . , , V p o k o n g re so v ej č a sti 25. jú la — 4. a u g u sta boli o rg a n iz o v a n e ex p e­ d ície do k a n a d s k ý c h S k a listý c h h ô r, tr i ex k u rz ie a š ty ri sp e leo lo g ick é táb o ry . ... .

V p ro g ra m e 8. m e d z in á ro d n é h o sp e le o lo g ic k é h o k o n g re su b o li ro k o v a n ia p re d se d n íc tv a , o d b o rn ý c h k o m isií a v a ln é h o z h ro m a ž d e n ia M edzi­ n á ro d n e j sp eleo lo g ick e j únie, sp o je n é s voľbam i n o v éh o p re d s e d n íc tv a a v ed ú c ic h fu n k c io n á ro v k o m isií n a obdobie ro k o v 1981 — 1985. V alné zh ro m a žd en ie MSÚ p rija lo za n o v ý ch čjenov tie to k ra jin y : A lžírsko, Č insku ľudovú re p u b lik u , Ind o n éziu , P o rto rik o a T unisko. V s ú č a s n o sti m á ú n ia 43 č le n sk ý c h štá to v . P rija l s a n á v rh g e n e rá ln e h o s e k r e ta riá tu o zm en e č le n sk ý c h p o p latk o v podľa k a te g ó rií. K rajiny, v k to rý c h exis­ tu jú n á ro d n é sp e leo lo g ick é o rg a n iz á c ie n a d 500 člen o v , b u d ú v k lad ať m ax im áln u č ia s tk u 200 US dolárov. R iadni a p rid ru ž e n í č len o v ia MSÚ o b d rž ia o fic iá ln y ča so p is „B u lletin U IS“ b e z p la tn e . O rg a n iz á to ri m ed zi­ n á ro d n ý c h sp eleo lo g ick ý c h p o d u ja tí k o n a n ý c h pod h la v ič k o u M edzi­ n á ro d n e j sp eleo lo g ick e j ú n ie sú p o v in n í odviesť g e n e rá ln e m u s e k r e ta ­ riá tu ú n ie za k až d éh o ú č a s tn ík a 3 US d o lá ra . Aj n a ď a le j Sa b u d e vy­ dávať o ficiáln y odbo rn ý č a so p is MSÚ „ I n te rn a tio n a l S p eleo lo g y “ v s ta ­ ro stliv o sti T alian sk e j sp eleo lo g ick e j sp o lo č n o sti ed ičn ý m s tre d is k o m Un iv erz ity v B ologni.

V alné z h ro m a žd en ie MSÚ po p re d b e ž n o m s ú h la se c e n trá ly UNESCO sch v á lilo sk la d b u ä z a m e ra n ie o d b o rn ý c h kom isií te m a tic k y z o sk u p e ­ n ý ch do jed n o tliv ý c h o d d elen í. S ú časn e u rč ilo v ed e n ie k o m isií a od­ d elení.

— O ddelenie pre ochranu a využitie krasu P rez id e n t: Dr. F ra n c e H abe (Ju h o sláv ia) — K om isia p re o c h ra n u , v y u žitie a tu ris tik u v k ra s e P re z id e n t Dr. F ra n c e H abe (Ju h o sláv ia) — K om isia p re tu ris tic k é jask y n e P rez id e n t: p ro f R ussel H. G urnee (USA) — O ddelenie pre ved ecký výskum krasu P rezid en t: prof. Paolo F o rti (T a lia n sk o ) 4

— K om isia p re fy z ik á ln e a ch e m ic k é p ro c esy v k ra se P re z id e n t: p ro f. P aolo F o rti (T a lia n sk o ) — K om isia p re k ra s o v ú d e n u d á c iu P re z id e n t: p ro f. Jea n N icod (F ra n c ú z sk o ) — K om isia p re p a le o k ra s a s p e le o c h ro n o ló g iu P re z id e n t: Dr. R ussel S. H arm on (USA) — K om isia p re s p e le p te ra p iu P re z id e n t: Dr. W. S p a n n a g e l (NSR) — O ddelenie pre sp eleo lo g ick ý prieskum P rez id e n t: A n d rew E avis (V eľká B ritá n ia ) — K om isia p re s p e le o p o tá p a n ie P re z id e n t: Ing. F ra n tiš e k P išk u la (ČSSR) — K om isia p re sp e le o te e h n ik u a v ý stro j P rez id e n t: M ike C olishaw (V eľká B ritán ia) — K om isia p re s p e le o z á c h ra n u P re z id e n t: M ike M ered ith (F ra n c ú z sk o ) — O ddelenie pre krasovú dokum entáciu P rez id e n t: p ro f. C laude C h a b e rt (F ra n c ú z sk o ) — K om isia p re k ra s o v ú b ib lio g ra fiu (s p ra co v . s k u p in o u p re sp e le o -in fo rm á c ie ) P re z id e n t: p ro f. R eno Bernascom i (Š v a jč ia rsk o ) — K om isia p re k ra so v é m ap o v an ie P re z id e n t: Dr. N icasio V ina Bayés, CSc. (K uba) — K om isia p re k ra so v ý a tla s P re z id e n t: p ro f d r. F. P feffer (NSR) — K om isia p re h is to ric k ú sp eleo ló g iu (s p ra co v . sk u p in o u p re d o k u m en t, film ) P re z id e n t: p ro f. B ernarcl Géze (F ra n c ú z s k o ) — K om isia p re n a jv ä č šie jpskyne P re z id e n t: p ro f. C la u d é 'C h a b e rt (F ra n c ú z sk o ) — O ddelenie pre výchovu P rez id e n t: M au rice A u d é ta t (Š v a jč ia rsk o ) — K om isia p re v ý uku a výchovu v sp eleo ló g ii P rez id e n t: M au rice A u d é ta t (Š v a jč ia rsk o ) — O ddelenie organizačno — fin an čn é P rez id e n t: p ro f. R ane L. C url (USA) — K om isia k o n z u lta tív n a (š ta tú t, p rá v n e o tázk y ) P re z id e n t: Dr. F ra n z O edl (R ak ú sk o ) — K om isia fin a n č n á P re z id e n t: P rof. R ane L. C url (USA) U zn esen ie v a ln é h o z h ro m a ž d e n ia u v ádza, že sp rá v y o č in n o sti o d ­ b o rn ý c h k o m isií za ro k y 1977 — 1981 a p lá n y n a ro k y 1981 — 1985 b u d ú u v e re jn e n é sp o lu s a d re sa m i ic h p re z id e n to v v B u lletin e UIS. R ovnako bol sc h v á le n ý p lá n sym pózií a sch ô d zí o d b o rn ý c h kom isií v m e d z ik o n g reso v o m období 1981 — 1985.

Za z á v e r ro k o v a n í k o n g re su s a u sk u to č n ili voľby n o v éh o p re d s e d ­ n íc tv a MSÚ a sta n o v ilo s a m iesto k o n a n ia b u d ú c e h o k o n g re su . T ajným h la so v a n ím zv olili ú č a stn íc i v aln é h o z h ro m a ž d e n ia 1 1 -člen n é p re d s e d ­

n íctv o M ed zin áro d n ej sp e le o lo g ic k e j ú n ie n a ob d o b ie ro k o v 1981 — 1985 v to m to zložení: P rez id e n t: Dr. A dolfo E ra so R om ero [Š p a n ie lsk o ) V icep rezid en ti: Doc. dr. V ladim ír P an o š CSc. (ČSSR) P rof. dr. D erek T. F o rd (K a n ad a) G e n eráln y tajo m n ík : Dr. H u b e rt T rim m el (R ak ú sk o ) Č lenovia p re d se d n íc tv a : R ane L. Cur'l (USA) G é rard P ro p o s (F ra n c ú z sk o ) Dr. Jerzy Glaze k (P oľsko) Dr. C am ille M. Ek (B elgicko) Dr. R eno B ern a sco n i (Š v a jč ia rsk o ) Dr. F ra n c e H abe (Ju h o slá v ia ) O fu n k c iu p re z id e n ta MSÚ sa u c h á d z a l aj Doc. d r. V lad im ír P anoš CSc. Vo fu n k c ii v ic e p re z id e n ta bol p o v eren ý ro k o v a n ím s c e n trá lo u UNESCO. Ide o to, aby MSÚ bol v rá m c i m e d z in á ro d n ý c h n e v lá d n y c h o rg a n iz ácií, zd ru ž e n ý c h v UNESCO p rid e le n ý š ta tú t B. V p ra x i to z n a ­ m ená, že n a z á k la d e v ý sledkov č in n o sti ú n ie v p ro s p e c h ľudstva, bude UNESCO p oskytovať p rísp ev o k n a čin nosť g e n e rá ln e h o s e k r e ta r iá tu a p u b lik a č n ú činnosť. S ú časn e s a b u d e za o b era ť d o d rž ia v a n ím dohôd, u z a v re tý c h MSÚ s m ed zin á ro d n ý m i o rg a n iz á c ia m i UNESCO. D ruhý v ic e ­ p re z id e n t p ro f. dr. T. F o rd bol p o v e re n ý ria d e n ím o d b o rn ý c h kom isií.

O u sp o ria d a n í n a sle d u jú c e h o k o n g re s u s a u c h á d z a li d e le g á c ie A u strá ­ lie, B u lh arsk a, F ra n c ú z sk a a Š p an ielsk a. D elegáti B u lh a rsk a a F ra n ­ cú z sk a p re d h la so v a n ím svoju k a n d id a tú r u odvolali. V äčšin a h laso v m ed zi o stáv ajú c im i k a n d id á tm i ro z h o d la ô ' tom,_ že 9. m e d z in á ro d n ý sp eleo lo g ick ý k o n g re s s a u sk u to č n í ro k u 1985 v Š p an ielsk u . P red b e žn ý p ro je k t p re d lo ž e n ý šp an ie lsk y m d e le g á to m 'u v á d z a , že h la v n é k o n g re ­ sové ro k o v a n ia sa u s k u to č n ia v M adride pod z á š tito u š p a n ie lsk e j vlády a m a d rid sk e j u n iv erz ity . H lavnou tém o u k o n g re s u bu d e p ro b le m a tik a ra c io n á ln e h o v y u ž itia a o c h ra n y k ra su . E x k u rz n á časť k o n g re su z a h rň u je všetk y k ra so v é ú zem ia P y re n e jsk é h o p o lo o stro v a.

S p o u žitím m a te riá lo v V lad im íra P an o ša s p ra c o v a l Jozef H laváč 6

VÝSKUM A PRIESKUM

Štefan B e 1 i č k a:

N o v á jaskyňa v Ponickom krase Ju h o v ý ch o d n e od B anskej B ystrice v P onickej v rc h o v in e sa n a c h á d z a obec P oniky. P rvé sp rá v y o osad e p o c h á d z a jú z 13. sto r., v r. 1400 do­ s ta la z n a č n é vý sady, z tý c h to čiais p o c h á d z a jú aj p rv é sp rá v y o b an íctv e. Ť ažilo s a tu v m e n še j m ie re zlato (p o sled n ý zá z n a m je z ro k u 1571) a s trie b ro m e d e n á ru d a . B an sk á k o m o ra sa sn a ž ila využiť i n á le z isk á olo­ va, n a k o n ie c v šak o sta li v p re v á d z k e le n ž e le z n o ru d n é b ane. Poniky boli jed n o u z m á la o b la stí u n ás, k d e sa v y sk y to v ala č íra meď. Do pove­ do m ia sa v šak n a jv ia c o P o n jk á ch d o s ta la sp rá v a zo 6. ja n u á ra 1678, k ed obec n a p a d li T u rci a o d v liek li 300 ľudí do z a ja tia .

Už je m en ej znám o, že v okolí obce sa n a c h á d z a aj k ra so v é územ ie, k to ré n azý v am e P onický k rä š. Aj v lite r a tú r e n á jd em e sp rá v y o to m to územ í a to od V. Lenču, k to rý h o d elil n a P onický, M ôlčanský a L eh o t­ ský k ra s . N esk ô r to to územ ie o p ísal M. S lavkay, z a o b e rá sa v šeo b ecn e k ra so v ý m územ ím , k d e p ra c o v a l p ri g eo lo g ick o m p rie sk u m e . O pisuje g eo lo g ick é po m ery, te k to n ik u , ch em izm u s k a rb o n á to v ý c h h o rn ín , h y ­ d ro lo g ic k é po m ery, p o v rch o v é k ra so v é javy a jask y n e o b jav en é p ri b a n sk ý c h p rá c a c h . N a z á k la d e o b jav en ia a ra g o n ic k e j jask y n e v štô ln i m asív u D rien o k, p o v ažu je to to územ ie „za p ro g n ó z n u oblasť v ý sk y tu ja sk ý ň s a ra g o n ito v o u v ý zd o b o u “. Jeho p re d p o k la d y , že „vo v áp e n co ch D rie n k u sú veľké ja sk y n n é p rie s to ry “ sa už č ia sto č n e sp ln ili o bjavením novej ja sk y n e d ň a 9. m ája 1981, tro jic o u ja sk y n ia ro v zo sk u p in y B anská B ystrica. N azv ali ju P o n ic k á jask y ň a.

O b lastn á sk u p in a B an sk á B y strica z a č a la n a územ í P o n ic k éh o k ra s u p raco v ať po z ru še n í sk u p in y v S lo v en sk ej Lupči, keď p re d se d n íc tv o SSS p rič le n ilo to to územ ie n aše j sk u p in e. Toto k ra so v é územ ie, h la v n e o k o lie a m asív D rienku, je p re ja s k y n ia ra šk o lsk ý m p rík la d o m k ra su , n a jm ä jeh o p o v rc h o v ý ch fo riem . N a p o m e rn e m alom p rie s to re (c ca 6 k m 2) sa n a c h á d z a jú k ra so v é jam y, šk ra p y , jask y n e, p o n o ry a v y v iera čky. K ras je v y tv o ren ý v stre d n o tria so v ý c h v á p e n c o c h a dolom itoch, k to ré p a tr ia do ch o č sk ej sé rie a sú siln e z v rá sn e n é . V rstvy z to h to o b ­ 7

d o b ia s ú p re s tú p e n é p o če tn ý m i p o ru c h a m i, n e sk ô r aj m lad ším i te k to ­ n ick ý m i pohybm i. N a jv rc h n e jšie sú p o lo žen é v áp e n ce, k to ré d o sa h u jú m ocnosť až 150 m.

In te n z ív n u p rie s k u m n ú činnosť v okolí D rie n k u sm e z a č a li v y k o n á ­ vať v ro k u 1979. Zo z a č ia tk u sm e s a z a m e ra li n a p o v rch o v ý p riesk u m , fo to d o k u m e n tá c iu a p re d b e ž n é v y ty p o v an ie n á d e jn ý c h lo k a lít. V m a ­ síve D rien k u je viac jaskýň, dosiaľ n ez aev id o v an ý c h . Jask y n e b o li u m elo ro z širo v a n é p ri b a n sk ý c h p rá c a c h , n a n ie k to rý c h m ie s ta c h sú v id iteľn é sto p y v ŕta n ia , n a sev e rn o m s v a h u je i te ra z m ožné pozorovať b a n íc k e k u ta c ie jam y.

KRKSOVÉ Ú Z O llt OttOUK DRIENKU CPODLN M .5 L K V W /M

"Vy

\iTI

po nor

v

O

-t fcm

P rvé p rie s k u m n é p rá c e z a č a li n a lo k a lite O ra v eck á v y v ie ra č k a . N a­ c h á d z a sa n a ju žn o m ú p ä tí D rienku, jej vý d atn o sť je veľm i p re m e n liv á , rý c h lo re a g u je n a z rá ž k y a zak aľu je sa. T ep lo ta d ň a 22. 11. 1981 b o la 9,4 "C p ri v o n k a jše j te p lo te 9,6 °C. V y v ieračk a je p rís tu p n á do 10 m, ď alší p o s tu p zam ed zu je sifó n . H lad in u v sifó n e sa n e p o d a rilo znížiť p re sk a ln ý p ra h p re d sifónom , i keď to k p re d jask y ň o u sm e zn ížili o 40 cm . Z tý ch to dôvodov sm e p o ž ia d a li sk u p in u T re n č ín o sp e le o p o tá p a č ský p riesk u m , k to rý sa u s k u to č n il 28. jú la 1979. P o tá p a č p re n ik o l do 8

d ĺžky 4 m, ď alej sifó n p o k ra č u je zú žen o u p u k lin o u 30 — 50 cm vysokou, širo k o u 150 cm, tú to sa sn a ž il p re k o n a ť so zloženým p rístro jo m , ale ď alej sa n e d o sta l. Dno sifó n u m á sk lo n 40° a už v k rá tk e j 4 m v zd ia­ le n o sti k le s á do 3 m hĺbky. V iditeľnosť vo vode b o la m ax im áln e 40 cm, vo d a je z n e č is te n á k ra v sk ý m tru so m , k to rý sa d o stá v a d o p o n o ro v zo s k lá d o k JRD P oniky. P ri a k c ii sm e u ro b ili o rie n ta č n é z a m e ra n ie jask y n e a s 'fó n u . O zn ečisťo v an í p o d ze m n ý c h vôd v okolí P oník sm e informosv ali čs. te le v íz iu a sp o lu p ra c o v a li p ri n a k rú c a n í ča sti re lá c ie „SOS z h ô r, lesov a lú k “. Ď alší p rie sk u m p o k ra č o v a l v ro k u 1980 v jed n ej z k ra so v ý c h jám , vý ch o d n e od D rienku. V te jto č a s ti s a n a c h á d z a n a jm a rk a n tn e jš ia lí­ n ia k ra so v ý c h jám , v te jto lín ii sm e p re d p o k la d a li podzem ný tok, sm e­ ru jú c i k v y v iera čk e. V ykopali sm e p o k u sn ú so n d u do h ĺb k y 6,5 m, ale n a p re d p o k la d a n ú k a v e rn u sm e n e n a ra z ili. V te jto k ra so v e j jam e sa re a liz o v a l g eo lo g ick ý v rt a z n e h o p rú d il v zim nom období silný p rie ­ van. Po n e ú sp e c h u sm e z a č a li p ra co v ať v p o n o re P 2, s e v e ro z á p a d n e od D rien k u . V oda doň v te k á len v čese dažďov a to p e n ia sn eh u , in áč sa tr a tí p re d p onorom , aleb o v p o n o re P 4. Po o d s trá n e n í n á n o su sm e p ri sk a ln e j s te n e o bjavili o tv o r a v y čistili ho do h ĺb k y 7 m . P rác u v po­ n o re sm e p re ru š ili 9. m á ja 1981, keď M. Štéc, M. B aniak a I. Š u ch áň za­ č a li p re k o p áv ať n á n o s v n a jv ä č šo m p o n o re P 1 v to m to k ra so v o m ú ze­ mí. Po d v o ch h o d in á c h sa p re k o p a li k p re le z ite ln é m u o tv o ru a e š te v te n d e ň sa o b ja v ite lia d o sta li do dĺžky 40 m. P otôčik, dlh ý a si 650 m, pri-

MMI

Ponor P-l, ktorým bol objavený vchod do Ponickej jaskyne.

Foto: Š te ía n Belička

9

Slovenské múzeum ochrany prírody

a jaskyniarstva 031 m 11~<.....................

N

A

PONICKK 3A5KYNK O R O G R *,FlC »cÝ C E L O K

T O V U C K K V eC M O V lH K

K fcK S O V E

POM\C*C-y

VJ5CC.T-UE. ••

MAPOVÝ LIST éíSUO:

CHODCAO&TMlTE-ČOV

XNM ECKLI -

M L '/ N N R I K , M . B ^ B ^ N K O V N , M - S T M. M K CK O ,

f= eE ie> v_u_

•-

\.

Íu C M ^ rš

n t '/ N K f t i K ,

^

g u s t

-i9 e -i

te k á z n e k ra s o v ý c h h o rn ín , p o n á ra sa pod sk a ln o u v ápencovou, siln e k o ro d o v a n o u sten o u , vysokou asi 8 m. T ep lo ta vody 50 m p re d p o n o ­ ro m b o la d ň a 22. 11. 1981 le n 5,2 °C, te p lo ta v zd u c h u 9,6 °C. P onor je u k o n č e n ím p o lo sle p é h o ú d o lia. S pojitosť to h to p o n o ru s O raveckou vyv ie ra č k o u je d o k á z a n á fa rb ia c o u sk ú šk o u . V y v ieračk a v o výške 457 m n. m. je od p o n o ru v z d ia le n á 1700 m , výškový ro z d ie l je 58 m.

Po o b jav e sa činnosť sk u p in y z a m e ra la n a p rie sk u m novej jask y n e.

V chod do jask y n e, k to rý je o rie n to v a n ý sev e rn e, za č ín a úzk o u 50 cm p laziv k o u a za ňou po p ia tic h m e tro c h n a sle d u je O bjavná chodba, vy­ so k á od 2 do 4,5 m a š írk y 0,6 až 2,5 m e tra . E rozívne d u tin y sú vy­ p ln e n é a llo c h tó n n y m m a te riá lo m , zv ä čša d ro b n ý m pieskom , a le m ožno p o zorovať i v alú n k y v eľk o sti 5 cm . N aju žšie m ie sta sm e ro z š írili až po p rv ý b lativ ý sifón. Vodu, k to rá tie k la do O bjavnej chodby, sm e v po­ n o re o d ra z ili do otvoru, le žia ceh o 2 m vyššie a tým sm e d o sia h li vy­ sc h n u tie p rv é h o sifó n u . N a a k c ii d ň a 23. m á ja sm e p re k o p a li ta k to o d ­ v o d n en ý p rv ý sifó n a úzkym i p u k lin a m i sm e sa d o sta li n a rieč isk o . Za p rie sto ro m , n az v an ý m B u b lin k a je n a p ra v e j s tra n e cho d b a, tú to v z a d ­ nej č a sti ro z širu je m e , ch cem e ju spojiť s ch o d b o u p re d sifó n o m a ta k obísť n a jo b ťa ž n e jšie m ie sta v jask y n i.

N a rie č isk u sa ja sk y ň a ro zd v o ju je, p ro ti to k u p o k ra č u je ú zk y m i n a k o n ci n e p re le z ite ľn ý m i p rie sto rm i. Sú veľm i z a h lin e n é , bez výzdoby. T á­ to časť ja sk y n e je novšia, v y tv o rila sa z rejm e až keď vo d a z väčšej č a sti p r e s ta la p re te k a ť O bjavnou ch odbo u. C hodba v sm ere to k u je ov áln e h o tv a ru 0 1,3 m. Tu z a č ín a sk ro m n á výzdoba v o fo rm e te n k ý c h b rč ie k , d ĺžk y m ax im áln e 10 cm a n á te k o v n a ste n á c h . Tok v ch o d b e m e a n d ru je , m á dosť v elk ý sp á d [c c a 4 % ), dno je p o k ry té v alú n m i b rid líc a k re m e n co v . T ep lo ta v ja sk y n i p ri prvom sifó n e b o la d ň a 22.

11. 1981 8,5 °C. P ri polygónovom b o d e 37 je n a ľavej s tra n e o d b o čk a s v äčším p rie sto ro m , ste n y áú p o k ry té fa re b n ý m i n á te k m i a záclonam i.

N a k o n c i o d b o čky je n e p re le z ite ln ý otvor. P ri polygónovom bode 41 n a p ra v e j s tra n e ja sk y n e je 10' m vysoký kom ín, p re sk ú m a li sm e ho po­ m ocou n a d s ta v e n ý c h re b rík o v — n e m á v šak p o k ra č o v a n ie . Jask y ň a za ­ tiaľ k o n čí sifónom , ja z ie rk o o 0 2,5 m je p ri o k ra ji 60 cm hlb o k é, voda z n e h o o d te k á n a sev e r, o tv o r v sifó n e je cca 1 + 1,5 m veľký, ta k ž e by bol m ožný sp e le o p o tá p a č sk ý p rie sk u m . T ep lo ta v ja z ie rk u b o la d ň a 22.

11. 1981 5,4 °C, te p lo ta v zd u c h u 6,5 °C p ri v o n k a jše j te p lo te 9,6 '■'C. V m e sia c i jú l — a u g u s t sm e ja sk y ň u za m e rali, celý polygónový ťah m e ria 250 m. S m er ja sk y n n ý c h p rie s to ro v p o k ra č u je z h ru b a zá p ad n ý m sm ero m , tu sa n a c h á d z a ra d k ra so v ý c h jám i ponorov, P 2 v k to ro m s k u p in a už p ra c o v a la . V n a jb ližšo m období č a k á sk u p in u n e ľ a h k á úlo h a p re k o n a ť d ru h ý sifón. Z ial už te ra z viem e, že je veľký výškový ro z ­ d iel od p o n o ru po> d ru h ý sifón, čo d á v a p re d p o k la d y , že Sifónov bude viac a to is to tn e sp o m a lí ď alší p rie sk u m lo k ality .

L ite ra tú ra : S lavky M.: P onický k ra s, S lovenský k ra s 1961-62

11

SPRÁVY

Ing. Jozef H l a v á č :

Jaskyniarsky týžd eň Belianske Tatry '81 N a jd ô lež ite jším p o litick o -v ý ch o v n ý m a sp o lo č e n sk ý m p o d u ja tím n a ­ šej o rg a n iz á c ie bol aj v ro k u 1981 tra d ič n ý ja sk y n ia rs k y týždeň. Jeho fo rm a sa po n iek o ľk ý c h p re d c h á d z a jú c ic h ro k o c h u s tá lila vo fo rm e p äťd ň o v éh o p o d u ja tia , z a m e ra n é h o n a p o litic k ú ang ažo v an o sť, zvyšo­ v an ie o d b o rn o sti a o b o zn ám en ie sa vždy, s iným k ra so v ý m tečen o m .

C h a ra k te ristic k ý m zn a k o m to h to ro č n é h o ja sk y n ia rsk e h o tý ž d ň a b o la účasť m lad ej, n a stu p u jú c e j ja sk y n ia rsk e j g e n e rá c ie .

V y ch ád zajú c z a n g a ž o v a n o sti o b la stn e j 's k u p in y S p išsk á Belá, k to rá si v zala za svoje oslavy 100. v ý ro č ia o b jav en ia B elian sk ej jask y n e, u s k u ­ to čn il s a ja s k y n ia rs k y tý ž d e ň v ich p ra c o v n o m územ í. P o d u ja tie sm e n azv ali ja s k y n ia rsk y tý ž d e ň BELIANSKE TATRY ’81. So sú h la so m Mi­ n is te rs tv a k u ltú ry SSR a S právy TANAP-u sa p o d u ja tie u sk u to č n ilo v d ň o ch 12. až 16 a u g u sta 1981 v k ra so v ý c h ú ze m ia ch V ysokých a Belia n sk y c h T atier, v sp o ra d ic k o m k ra s e P ien in a Ľ u b o v n ian sk ej v rc h o ­ viny. S ohľadom n a re a liz á c iu e x k u rz n ý c h t r á s v ŠPR T a tra n s k é h o n á ­ ro d n é h o p a rk u bol p o če t osôb n a p o d u ja tí lim ito v an ý . J a sk y n ia rs k e h o tý žd ň a sa zú č a stn ilo 106 ja sk y n ia ro v z 25 o b la stn ý c h sk u p ín h o stí Čes­ kej sp eleo lo g ick e j sp o lo čn o sti a o rg a n iz áto ro v .

S lá v n o stn é o tv o ren ie sa u sk u to č n ilo v p o d v e č e rn ý c h h o d in á c h d ň a 12. a u g u sta za p ríto m n o sti p re d s e d u S p o lo č n o sti A. C hovana, člen o v p re d s e d n íc tv a dr. Ja k á la CSc., dr. M itte ra CSc., Ing. H laváča, p re d se d u KaRK JUDr. V argu, z á stu p c o v ČSS, MsNV S p išsk á Belá, S právy TANAP-u.

P ro g ra m bol te m a tic k y z a m e ra n ý n a k ra so v é javy v y so k o h o rsk é h o k ra su a k ra s u m o n o k lin á ln y c h c h rb á to v V ysokých a B elian sk y ch T atier. Časť p ro g ra m u b ola v en o v a n á s p o ra d ic k é m u k ra s u b ra d lo v é h o p ásm a P ien in a Ľ u b o vnianskej vrch o v in y . K u v ed en ý m té m a m p re d n ie s o l p. g S. P av larčík , v edúci o b la s tn e j sk u p in y S p išsk á B elá a s ú č a s n e n á č e l­ n ík ja sk y n ia rsk e h o tý žd ň a, sa m o sta n é p re d n á šk y . T ieto z a h rň o v a li ko m ­ p lex o tázo k p re d m e tn é h o ú zem ia od g eo ló g ie až po ro z š íre n ie k ra su , 12

n ajm ä jask ý ň a p rie p a s tí. Z ísk an é p o zn a tk y si potom ú č a s tn íc i k o n fro n ­ to v ali p riam o v te ré n e , čím m ali m ožnosť vytvoriť si kom plexný obraz o k ra so v o m územ í.

V sa m o sta tn e j b ese d e h o v o ril p ra c o v n ík S právy TANAP-u Ing. M. Š tu rceľ o p o slan í, ú lo h á c h a č in n o sti ich o rg a n iz ácie . B eseda sa n iesla v zn a m e n í rie š e n ia sp o lo čn ý ch p ro b lém o v a v zájo m n ej sp o lu p rá c e . V zá­ vere u v id eli ú č a s tn íc i film o živote a o c h ra n e fa u n y v TANAP-e.

C yklus p re d n á š o k a b esied d o p ln ili p o tá p a č i z T ren čín a, k to rí in fo r­ m o v ali o n a jn o v šíc h o b jav o ch vodou za to p e n ý c h jask y n n ý c h p rie s to ­ rov v ja sk y n ia c h B restovská, K rá sn o h o rsk á, M okrá d ie ra a O bčasná vyv iera čk a.

V ex k u rz n e j č a sti p ro g ra m u ab so lv o v ali v šetci ú č a s tn íc i n a js k ô r po­ v rc h o v ú e x k u rz iu z T a tra n sk e j k o tlin y d o lin am i S iedm ych p ra m e ň o v a P red n ý m i M eďodolm i n a K opské sed lo (1.749 m n. m .) Z adným i Med o d o lm i a Jav o rovou d o lin o u do obce Jav o rin a . V zhľadom n a p ek n é po­ časie to b o la u č e b n ic o v á g e o lo g ic k o -ja sk y n ia rs k a ex k u rzia.

T re tí d eň boli ú č a stn íc i ro z d e le n í do sk u p ín o p o čte 10-15 osôb a n a v ­ štív ili p o v rc h o v é a p o d ze m n é k ra so v é javy. K ras Jav o rin sk e j Š irokej so zau jím av ý m režim om p o d ze m n ý c h vôd, p rie p a s tí Svišťovej doliny, H la­ dovú p riep a sť v n e p rís tu p n e j č a sti B elian sk ej jask y n e, A lab a stro v ú jas­ k y ň u a ja sk y ň u Ľ adový sk le p v S uchej d o lin e v m asfve B ujačieho vrch u , ja sk y ň u T ristairska p rie p a sť v T ris ta rs k e j d o lin e v m asíve H av ran a, kde ú č a stn íc i ex k u rz ie o b jav ili o d h ad o m 300 m nových p rie sto ro v s re la tív ­ nym p re v ý šen ím — 80 m (v še tk o n a sv e d č u je tom u, že po z a m e ra n í sa s ta n e ja sk y ň a treť o u n a jh lb š o u v Č esk o slo v en sk u ), jask y ň u Ja v o rin k a — p o n o ry a v y v iera čk y jej o k o lia v Javorov ej d o lin e a p o n o ry a v y v ieračky Kolovej doliny. Š tv rtý d eň d o p o lu d n ia sa v še tc i z ú č a stn ili o sláv 100. vý ro čia o b ja­ v en ia B elian sk ej jask y n e, k to ré z a b ezp e čili p ra c o v n íc i M úzea slo v e n ­ sk éh o k ra su , člen o v ia OS S p išsk á Belá a p ra c o v n íc i jask y n e. V rá m c i

N ástup účastníkov p ri otv o ren í jask y n ia rsk e h o týždňa.

Foto: M iroslav Eliáš

osláv si viac n ež 400 n áv šte v n ík o v p re z re lo in te rie r jask y n e. V H udob­ nej sien i si v y počuli o rg an o v ý k o n c e rt. O d p o lu d n ia n a v štív ili k ra s P ie­ n in sk é h o n á ro d n é h o p a rk u (P rielo m D u n a jc a ), H a lig o v sk ý ch s k á l a Ja ra binský p rielo m . P ri s p ia to č n e j c e s te si ú č a stn íc i p re z re li v S pišskej Be­ lej v ý stav u 100. v ý ro č ia o b jav en ia B elian sk ej jask y n e, k to rú p rip ra v ili m iestn i o b e ta v í ja sk y n ia ri. Vo v e č e rn ý c h h o d in á c h sa u s k u to č n il tr a d ič ­ ný ja sk y n ia rsk y tá b o rá k .

V n ed eľu d o p o lu d n ia in fo rm o v al p re d s e d a A. C hovan a ta jo m n ík Ing. f. H laváč o n a jn o v šíc h u d a lo s tia c h v sp o lo čn o sti. N a sle d o v ali voľné in ­ fo rm á cie z á stu p c o v o b la stn ý c h sk u p ín o ich č in n o sti. Po ro z d e le n í ú č a s t­ n íck y ch listov p re d s e d a ja s k y n ia rs k y tý ž d e ň o fic iá ln e u k o n čil.

A tra k tív n e k ra so v é územ ie, b o h a tý p ro g ra m , p rip ra v e n o sť p o d u ja tia a jeho o rg a n iz a č n é z v lá d n u tie sp o lu s p riaz n iv ý m p o časím , p rip ra v ili ú č a stn ík o m ja s k y n ia rs k e h o tý ž d ň a h o d n o tn é zážitky, ro z š íre n ie v ed o ­ m ostí, a le aj vým enu sk ú sen o stí, s tre tn u tie s p riateľm i.

Z áslu h u n a v y d aren o m p o d u ja tí m a jú n a jm ä ja s k y n ia ri z o b la stn e j sk u p in y S p išsk á Belá, k to rí, ak o už je d obrým zvykom , n e s k la m a li a p rip ra v ili v šetk o p o tre b n é n a z v lá d n u tie p rija tý c h úloh.

R ovnako tre b a za p rá c u poď akovať i p ra c o v n ík o m M úzea slo v e n sk é ­ ho k ra s u v Lipt. M ikuláši a v šetk ý m jask y n iaro m , k to rí svojou účasťou a d iscip lin o v an o sťo u p risp e li k ú sp e šn é m u p rie b e h u ja sk y n ia rs k e h o tý žd ň a BELIANSKE TATRY ’81.

Organový k o n c e rt v B elianskej jaskyni.

14

Foto: M iroslav Eliáš

PhMr. Štefan R o d a:

VI. sympózium Komisie UIS pre sp eleoterapiu v roku 1980 v Taliansku K om isia UIS p re s p e le o te ra p iu u sp o ria d a k a ž d é dva ro k y svoje za­ sa d n u tia . O krem tý c h to sa aj v m ed zio b d o b í zv o láv ajú rô zn e ak c ie so šp e c iá ln y m z a m e ra n ím n a úzk u p ro b le m a tik u n ie k to re j jask y n e, k to rá sa vy u žív a p re s p e le o te ra p iu . T reb a p ripo m enúť, že id ea za lo ž e n ia ko­ m isie a n á v rh n a p e rio d ic k é u s p o ria d a n ie sym pózií p o ch á d za p rá v e zo S lo v en sk a. N a p rvom sym póziu, k to ré zvolalo v m áji ro k u 1968 V ýcho­ d o slo v e n sk é m ú zeum vy šla in ic ia tív a vo vzťahu k u g e n e rá ln e m u z a s a d ­ n u tiu UIS v rá m c i V. m e d z in á ro d n é h o k o n g re su r o k u 1969 v N5R. K o ngres n á v rh sc h v á lil a u sta n o v il te ra jš iu — K om isiu p re s p e le o te ra ­ piu. N ech cem e o pakovať už n ie k o ľk o k rá t o p ísa n ú h is tó riu kom isie, zm ien ­ k u si ale z a slu h u je sk utočnosť, že v ro k u 1976 sa k o n alo sy m p ó ziu m opäť u n á s n a S lo v ensku. V ted a jšia S p ráv a slo v e n sk ý c h jask ý ň a M úzeum slo v e n sk é h o k ra s u u s p o ria d a li jed n o z n ajv iac v y d a re n ý c h ro k o v a n í k o m isie. Toto sym pózium bolo n a H ornom H rá d k u p ri O ch tin sk ej a r a ­ g o n ito v ej jask y n i.

U sp o ria d a n ím VI. sym pózia •komisie bolo p o v eren é T aliansko, k d e Mi­ n iste rs tv o k u ltú ry SSR v y slalo š tv o rč le n n ú d eleg á ciu , s ú lo h o u r e p r e ­ zen to v ať slo v en sk ú sp eleo ló g ju . Č lenm i d e le g á c ie boli: Ing. A nton Lucin k iew ic z a k o v ed ú c i d eleg á cie. PhM r. Š te fan R oda ako je d n á te ! a Ing. L ad islav R ajm an ak o člen. M in isterstv o k u ltú ry z a stu p o v a l P. g. Jozef K linda.

D ejiskom sy m pózia sa sta lo k ú p eľn é m esteč k o M onsum ano T erm e, a to p riam o v o b je k te lie č e b n e j ja sk y n e G ro tta G iusti. Je to veľm i za u jím av á te rm á ln a jask y ň a, v k to re j te p lo ta v zd u ch u sa zvyšuje sm ero m d o v n ú tra z m in im a 27 °C n a m axim um 35 “C. R elatív n a vlhkosť v n ú to rn ý c h č a s tí d o sa h u je 100 % . P a cien ti p re o b le č e n í do ak ý c h si tu n ík a v d re v á k o c h zo stu p u jú do ja sk y n e p ria m o z lieč e b n é h o ú stav u . Podľa p re d p is u le k á ­ ra, p o d ro b ia sa tu po dobu 40 - 50 m in. p o tn ej k ú re . Po jej u k o n č e n í p r e ­ o b lie k a jú sa vo v e stib u le do su c h ý c h š ia t a výťahom sa rtýčhle p re s ú ­ v ajú do p ríje m n ý c h b u n iek , k ab ín , k d e si u rč itú dobu po ležia. V jask y n i sa lie č ia rô z n e kĺb o v é o n em o cn en ia, n eu ró zy a in é šp e c ific k é o n em oc­ n en ia.

V äčšia časť ja sk y n n ý c h ch o d ieb je s itu o v a n á pod sú č a sn o u eró zn o u bázou, p re to je z a p la v e n á vodou. V p rie b e h u sym pózia n ám p re m ie tli film o p o tá p a č sk o m v ý skum e te jto viac ak o 300 m d lh ej jask y n e. Bolo vi­ dieť, že po d te ra jš o u h la d in o u vody sú rô z n e ú tv a ry g ra v ita č n ý c h fo riem sin tro v . To zn a m e n á, že chodby v m in u lo sti n eb o li vždy v celom p ro file pod vodou.

U bytovali n á s v tý c h to veľm i zau jím av ý c h a ro m a n tic k ý c h b u ň k ác h , slú ž ia c ic h p re o d p o č in o k p a c ie n to v po lieče b n ej p ro c e d ú re . Aj n av zd o r 15

tom u, že sm e sa podľa v la s tn é h o v ý b eru m o h li ubytovať aj v h o te lo c h n e ď ale k ý ch sv eto zn á m y ch kúpeľov M o n teca tin i T erm e, boli sm e s n aším u b y to v an ím spokojní, veď bývali tu aj sa m o tn í u s p o ria d a te lia . Z ískali sm e ta k m ožnosť n a z re tia do „ k u c h y n e “ o rg a n iz á c ie , o k to re j m usím povedať, že bola d o k o n alá. Tiež sa n á m n a s k y tla m ožnosť užšej sp o lu ­ p rá c e p rá v e s to u časťou ú ča stn ík o v , k to rí re p re z e n to v a li n a š u sťéru záujm ov — ja sk y n ia rstv o . N ebudem opisovať sa m o tn é p re d n á š k y sy m p ó ­ zia, snáď len toľko, že p re d n á š k a Ing. L. R ajm an a a PhM r. Š. R odu o d ­ zn e la n a tém u — „K ysličník u h lič itý v jask y n n o m v zd u c h u a jeho vplyv na p o d m ien k y s p e le o te ra p ie “.

Veľký o h la s ú č a stn ík o v sym pózia vyvolal aj h o d n o tn ý re f e r á t z á s tu p ­ cov re z o rtu z d ra v o tn íc tv a SSR — MUDr. S. D lh o lu ck éh o CSc., a MUDr. J. Sváča. Pod ic h o d b o rn ý m dozorom sa sú č a sn e v y k o n á v a la aj sp eleo tera p ia v B y strian sk ej jask y n i. Ich p rá c a o b sa h o v a la o k re m k o m p le x n é ­ ho š ta tistic k é h o h o d n o te n ia d o te ra jše j liečby aj nové p o zn atk y , tý k a ­ júce sa m ed ic ín sk y c h asp e k to v . Aj č u lá d isk u sia po p re d n á š k e u k á z a la ich d o k o n alú p rip ra v e n o sť v te m a tik e .

Hneď n a d ru h ý d eň po n a šo m p ríc h o d e sm e za s p o lu p rá c e u s p o ria ­ dateľov, k to rí n ám p o sk y tli dve veľké ta b u le b u k asu , v y h o to v ili z fo to ­ g ra fií n a š ic h jask ý ň im p ro v izo v an ú vý stav k u . P reto že sm e v ý stav k u um ie stn ili p riam o vo v stu p n e j h a le liečeb n e, m a la veľký p o č e t ob d iv o v a­ teľov a záu jem cov n ie le n z ra d o v jask y n iaro v , a le aj zo s tra n y ria d n y c h p acien to v , k to rí d e n n e d o ch á d z a li do lieče b n e. S om ozrejm e ra d i sm e od­ p o v ed ali n a m nožstvo o tázok a vysvetľovali, k d e sa tá aleb o o n á jas­ k y ň a n a c h á d z a , a k á je veľká, k ed y b o la o b ja v e n á .. .

A ešte n ie k to ré p o z n a tk y z k u ltú rn o -s p o lo č e n sk e j ča sti p o d u ja tia .

N ezvyčajne d lh á doba trv a n ia sym pózia n e b o la v o len á n á h o d n e . U m ožnila ta k u s p o ria d a te ľo m p o sk y tn ú ť čo n a jv ia c k u ltú rn y c h zá žitk o v zo s a ­ m o tn ej F lo ren cie a jej p ria m e h o okolia. A rc h ite k to n ic k é p am iatk y , u m e ­ leck ý zá žito k U ffiziho g a lé rie a p a lá c Pitti, ak o aj p re k rá s n a p a n o rá m a m e sta z m ú ro v h ra d u z n a m e n a li p re k až d ém o z n á s v y v rc h o le n ie a n e ­ z a b u d n u te ľn ý zážitok. P rija tie u s ta ro s tu m e s ta F lo re n c ie a z a sa d a c e j sien i h isto ric k é h o p a lá c a „P alazo v e c c h io “, s tru b a č m i v dobových k ro ­ joch, n a še zá žitk y len stu p ň o v ali. N aše ex k u rzie, k to ré v ied li po blíz­ kom okolí, n eb o li ž h ľa d isk a k u ltú ry o n ič m e n e jc e n n é . V o k re s n o m m este P isto ia n á s v staro b y lo m c e n tre ta k is to p rija l m ešťa n o sta . S v eto zn á­ m e k ú p eľn é m esto M o n tecatin i T erm e a sam o tn ý a re á l kúpeľov n á s u c h v á ­ tili čulým ru c h o m a eleg a n cio u . A bsolvovali sm e aj ce lo d e n n ú ex k u rziu do E tru sk ý c h A penín, k d e sm e m ali m ožnosť p re zrieť si z a u jím av ú s p r í­ stu p n e n ú ja sk y ň u — G rota del V ento (V e te rn á ja s k y ň a ). V stup do ja sk y ­ ne je situ o v an ý vo výške 1320 m n. m. v pôvodnom v y so k o h o rsk o m p ro s tre d í. C hodby do ja sk y n e sú v y m o d elo v an é vo v e rtik á ln e z n a č n e člen ito m sy stém e p u k lín k to rím i voľne p re c h á d z a z rá ž k o v á voda. T ieto vody sp ô so b jli m e c h a n ic k ú d e š tru k c iu h o rn in y . H lad in a vody v sp o d n ý ch č a s tia c h ob čas v y stú p i n atoľko, že ja sk y ň a sa stá v a n e p rístu p n o u . Z rej­ me z to h o dôvodu v tý c h to č a stia c h ch ý b a s in tró n o v á výzdoba. N aopak vo v ý šších p a r tiá c h ch o d b y d o m in u je k rá s n a p rie sv itn á v e ľ k o k ry šta lic k á sin tro v á výplň, z a s tú p e n á sk o ro v šetk ý m i form am i.

Z T alian sk a sm e sa v ra c a li cez V iedeň, k d e n ám ra k ú s k i ja sk y n ia ri um ožnili n a z rie ť do k u lo á ro v v ed e ck ý ch p ra c o v ísk N á ro d n é h o p r ír o ­

d o v ed e ck éh o m úzea. P o zreli sm e si p re p a ra tó riu m n eto p iero v , d ep o z itá r ja sk y n n é h o hm yzu a n a p o k o n v y so k o h o d n o tn ú vý stav k u o vzniku živo ta n a Zemi. N a re v a n š sm e re fe ro v a li o n a š ic h v ý sled k o ch d o s ia h n u ­ tý ch v rá m c i č in n o sti S p e le o la b o ra tó ria p ri G om baseckej jask y n i.

Toľko o VI. sym póziu p re sp e le o te ra p iu . T eraz p á r slov o b u d ú c ic h p o d u ja tia c h . V d ň o ch 2. — 6. n o v e m b ra 1982 u s p o ria d a jú n a š i m a­ ď arsk í p ria te lia v p o ra d í už VII. m e d z in á ro d n é sym pózium o sp e le o te ra pii. D ejiskom ro k o v a n ia bu d e zn ám e k ú p eľn é m esto p ri B laten sk o m ja z e re — K eszth ely s e x k u rzio u do Z aujím avej ja z e rn e j ja sk y n e T apolca, k to rá sa n a c h á d z a p riam o pod o b jek to m o k re s n e j n em o cn ic e a v k to re j sa už n iek o ľk o ro k o v ú sp e š n e u s k u to č ň u je sp e le o te ra p ia .

A n a z á v e r ešte n iek o ľk o slo v k p ro b le m a tik e s p e le o te ra p ie u n á s n a S lo v en sk u . Ako sm e to o zn á m ili n a s trá n k a c h n á šh o S p ra v o d a ja SSS, p re d se d n íc tv o SSS v y tv o rilo o d b o rn ú k o m isiu p re sp e le o te ra p iu . S m utne k o n šta tu je m e , že n ik to z p o č e tn é h o č le n stv a sa do te jto ko m isie d o ­ te ra z n e p rih lá sil. Nuž, p o d o tý k am e znovu, že s p e le o te ra p ia p re n á s jask y n iaro v — v ý sk u m n ík o v n e z n a m e n á p ra k tic k ú liečb u p ac ie n to v (p o k iaľ to n ie je p ria m o le k á r ), a le z n a m e n á výskum fy z ik á ln y ch a c h e ­ m ick ý ch p ro c eso v v k ra se . 2 e by sa u n á s n e n a š li zá u je m ci a ta k ú to činnosť v ja sk y n ia c h ?

ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ

INŠTRUKTÁŽ OBLASTNÝCH SKUPÍN SSS Dňa 23. 5. 1981 u sku točnilo sa v Lipt. M ikuláši pracovné zasad­ n utie zástupcov jednotlivých oblastných skupín SSS. Na tom to zasadnutí boli prerokované n iektoré otázky z oblasti dokum en­ tačnej práce, ktoré sú predm etom čin nosti Kom isie pre sp eleo lo ­ gickú dokum entáciu. V ďalšom preto uvádzam e hlavné referáty, ktoré o d zn eli na tejto inštruktáži.

17

[ng. M arcel L a 1 k o v i č :

K problem atike d ok u m entačných rajónov a číslovania krasových javov na Slovensku 1. Úvod

O tázk a sy stem atik y d o k u m en to v ak o nositeľo v in fo rm á c ií o s ta v e sp e ­ leo lo g ick éh o p rie sk u m u a v ý skum u n a je d n o tliv ý c h k ra so v ý c h lo k á l tách n a rá ž a už od z a č ia tk u n a n iek o ľk o p ro b lém o v ý c h o tázo k .

P red o v še tk ý m je to p ro b le m a tik a sú v isia c a s id e n tifik á c io u je d n o tli­ vých k ra so v ý c h javov z p o h ľad u e x istu jú c ic h ale i s ú s ta v n e v z n ik a jú ­ c ich d o k u m en to v v p ro c e se p re b ie h a jú c e j sp e le o lo g ic k e j č in n o sti. T ento p ro b lém je o to zlo žitejší, že v c e lo slo v e n sk ý c h p o d m ie n k a c h sa d o te ­ ra z n e p o d a rilo vyriešiť n iekoľko z á s a d n ý c h otázok, n a p o d k la d e k to ­ rý c h by bolo m ožné p ristú p iť k z je d n o te n iu te j č a s ti sp e le o lo g ic k e j čin n o sti, k to rá vyúsťuje do tv o rb y n o siteľo v rô z n y c h in fo rm á c ií o k r a ­ sovom jave, či p re b ie h a jú c e j sp e le o lo g ic k e j č in n o sti.

D ruhým problém om , s k to rý m sa v te jto o b la sti stre tá v a m e , je o tá z ­ k a v zájo m n éh o p re p o je n ia d ie lč ic h systém ov, p ro s tre d n íc tv o m k to rý c h m ôže d o ch ád zať k p o stu p n é m u z je d n o c o v a n iu č in n o sti, k to rá n a c h á d z a svoj h lav n ý o b sah p rá v e v ro v in e in fo rm a č n é h o v y ja d re n ia .

2. Základné problém y v oblasti id en tifik ácie a lok a lizá cie krasových javov

Aby bolo m ožné dom ýšľať z p o h ľad u sy stém u d o k u m e n tá c ie o b sah o v ú s trá n k u p ro d u k to v sp e le o lo g ic k e j č in n o sti, t. j. d o k u m en to v v p ro c e se te jto č in n o sti v z n ik a jú c ic h (p lá n lo k ality , te c h n ic k ý d en n ík , fo to d o k u m e n ­ tá c ia ja sk y n n ý c h p rie s to ro v a pod. J je tre b a doriešiť p re d o v še tk ý m zá­ k la d n ú ro v in u , p ro stre d n íc tv o m k to re j sa in fo rm a č n á s trá n k a je d n o ­ tlivých^ d o k u m en to v ď alej ro zv íja. T úto z á k la d n ú ro v in u re p re z e n tu je p re d o v šetk ý m zoznam k ra s o v ý c h javov u s p o ria d a n ý tak , aby a d re sn o u to rm o u za b ezp e čo v al rý c h lu in d e n tifik á c iu a p rie s to ro v ú lo k a liz á c iu tak, aby n e d o c h á d z a lo k n e ž ia d ú c e j zám en e, či om ylom , k to rý c h d ô sle d ­ ky sa p re ja v ia p re d o v še tk ý m ak o n o s ite lia n e s p rá v n y c h in fo rm ác ií.

N a te n to zo zn am n a d v ä z u je s ú s ta v a d o k u m en to v , k to ré po to m svojim o b sah o m bližšie d o tv á ra jú o tá z k u in d e n tifik á c ie a p rie sto ro v e j lo k a li­ zácie jed n o tliv ý c h javov. S ú časn á s itu á c ia a le u k az u je , že v o b o ch tý c h ­ to o b la stia c h sm e zatiaľ le n n a z a č ia tk u . Z oznam y jask ý ň , je ich n ie ­ koľko, i keď ex istu jú , m a jú sp o lo č n é h o m en o v ateľa, je n ím n eú p ln o sť ú dajov, č a s tá n ep resn o sť, a le i n ek o m p lex n o sť z h ľa d isk a s ú č a sn é h o stav u sp eleo lo g ick é h o p riesk u m u .

Aj s ú sta v a dok u m en to v , o k to rú sa z p o h ľa d u zo zn am u ja sk ý ň m ôže­ me opierať, m á veľa n e d o statk o v . S pom eniem le n n ie k to ré : 18

Mapové d iela v ČSSR V ro v in e c e lo š tá tn e v y d áv a n éh o m ap o v éh o d ie la zatiaľ ch ý b a sú b o r m áp v h o d n ej m ierk y , k to rý by k o m p le tn e v y k rý v al k ra so v é ú ze m ia Slo­ v en sk a. Z á k la d n á m a p a ČSSR 1 : 50 000, k to rú v la s tn ia o b la stn é s k u ­ piny, je tu p o m ocným e la b o rá to m . M apy m e rítk a 1 : 25 000 n ie sú v še­ o b ecn e d o stu p n é a v y d áv a n ie ZM ČSSR 1 : 10 000 aj keď je z h ľa d isk a b u d ú c n o sti veľm i n á d e jn é , e š te v ý ra zn e v p ro s p e c h ta k to c h á p a n é h o s n a ­ že n ia n e p o k ro č ilo .

Z to h to dôvo d u je p o lo h a jed n o tliv ý c h k ra so v ý c h javov za k re sľo v a n á v m ap o v ý ch p o d k la d o c h o d v o d en ý c h z m áp rô z n y c h m ierok, k to ré vy­ k rý v a jú le n m a lú časť k ra so v ý c h územ í n a S lovensku.

E videnčný list Svojim ob sah o m , aj keď sú stre ď u je z n a č n é m nožstvo in fo rm ác ií, p rá v e p re sv o ju ce lk o v ú š tr u k tú r u n e p o k rý v a oblasť d o te ra z z n á m y c h k ra s o ­ v ý ch javov. Bývalý K a ta s te r k ra so v ý c h javov, z k to ré h o je fo rm a ev id en č­ n é h o listu o d v o d e n á , z á m e ry sv o jich a u to ro v n e s p ln il a p rá v e d n es je č a sto zd ro jo m rô z n y c h om ylov a s k re sle n í zh ro m ažď o v an ý ch údajov.

Mapová dokum entácia Z p o h ľad u p lán o v jask ý ň a p rie p a stí, k to ré v z n ik a jú v p ro c e se sp eleo lo ­ g ick éh o p riesk u m u , s itu á c ia n ie je z ro v n á n a jle p šia . Aj keď p rip u stím e , že z n a č n á časť te jto d o k u m e n tá c ie je p u b lik o v a n á v o d b o rn ý c h ča so p i­ so ch a n i v te jto ro v in e n ie sm e a n i zď alek a k o m p le tn í. Za p a ra d o x n é m ožno o zn ačiť aj ta k é situácľb, k ed y ex istu je ú p ln e ro z d ie ln a m apová d o k u m e n tá c ia z te j istej lo k a lity od rô z n y c h au to ro v . V eľké m nožstvo m ap o v ej d o k u m e n tá c ie v šak ch ý b a , vôdec n e e x istu je a ta k n e d o tv á ra n ie le n p re d s ta v u o p re d p o k la d a n ý c h lo k a litá c h , a le c e lú tú to oblasť z h ľa d isk a sle d o v a n ý c h z á m e ro v i z n a č n e sk re sľu je .

K to m u to by sm e m o h li p rirá ta ť aj o tá z k u fo to d o k u m e n tá c ie , ako a 5 in ý ch d o k u m en to v , k to ré bližšie p o m á h a jú d o tv ára ť n á m p re d sta v u o ex isten c ii, či lo k a liz á c ie te j-k to re j lo k ality . T ak to n a č rtn u tý c h p ro b lé ­ m ových o tá z o k p otom vyplýva. Pokiaľ ch cem e n a zo d p o v ed n ej ú ro v n i riešiť o tá z k u in d e n tifik á c ie a lo k a liz á c ie k ra so v ý ch javov a v podobe zo zn am u , k to rý by z a h ŕň a l sú č a sn e p o z n a tk y sp e le o lo g ic k é h o p rie s ­ k u m u n a S lo v en sku, k o n k ré tn y m spôsobom dotvoriť n a še s ú č a sn é p o zn a­ nie, m u sím e sv o je ú silie sú s tre d iť do rie š e n ia tý c h to z á k la d n ý c h p ro b ­ lém ov: a] Z p o h ľad u in fo rm a č n é h o o b sa h u e x istu jú cej d o k u m e n tá c ie m usím e dom ýšľať o tá z k u e x iste n c ie k ra so v ý c h javov v d ie lč íc h je d n o tk á c h , k to ré p ri z o h la d e n e n í v še tk ý c h p o tre b n ý c h k rité rií p re ic h v y tv o ren ie u m o žn ia sv o jim ro z sa h o m d o tv ára ť o tázk y sú v isia ce s id e n tifik á c io u a lo k a liz á c io u k ra so v ý c h lo k a lít. Keďže a le ch cem e vychádzať z in ­ fo rm a č n é h o v y ja d re n ia , tv o rb a tý c h to je d n o tie k by m a la odrážať p re d o v še tk ý m h ľa d isk o d o k u m e n ta č n é . b) O tázk u id e n tifik á c ie k ra so v ý c h javov d o tv ára ť n a z á s a d á c h je d n o t­ n o sti, t. j. c e n trá ln o s ti to h o -k to ré h o k ra so v é h o javu. Len ta k sa to ­ tiž zb av ím e e x istu jú c ic h om ylov či sú č a sn ý c h n e ja sn o stí.

19

c] L o k alizáciu k ra so v ý c h javov rozvíjať v p o lo h e n ie k o ľk ý c h systém ov z a ru č u jú c ic h k o m plexnosť ú d ajo v ta k , aby ich bolo v b u d ú c n o sti m ožné p o stu p n e sú stre d iť do m ap o v éh o d ie la ZM ČSSR 1 : 10 000, z k to ré h o by sa m a la odvíjať ď alšia ro v in a d o k u m e n tá c ie .

Toto sú z á k la d n é problém y, ex istu jú i ď alšie, av ša k tie to sú ak ý m si vých o d isk o m n a še j ď alšej č in n o sti ak chcem e zodpovedať ta k ča sto n a ­ n á š a n ú a v p o d s ta te veľm i je d n o d u c h ú o tázk u . Koľko jask ý ň , p rie p a s tí a in ý ch k ra so v ý c h javov v la stn e ex istu je n a S lo v en sk u ? I keď to znie veľm i zjed n o d u še n e, je to údaj, za k to rý m sa s k rý v a ú silie g e n e rá c ií m sk y n iaro v , ale zá ro v e ň i údaj, s k to rý m sa n a veľm i d o b re j ú ro v n i v y sp o ria d a la ra d a k ra jín v oveľa zlo žite jšíc h p o d m ie n k a c h , n ež ak é p re n a š u p rá c u ex istu jú v slo v e n sk ý c h p o m ero c h . K o n tin u ita d o k u m e n ­ tá c ie a k o celku, aj keď jej rie š e n ie v m n o h ý ch v ý ra zn e p o k ro č ilo , ešte s tá le č a k á n a svoje zák lad y , k to rý c h rie š e n ie v edie le n cez p rá v e n a č rtu tn é p roblém y.

3. D okum entačné rajóny a číslovan ie krasových javov Po v zn ik u K om isie p re sp eleo lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu a k o je d e n z k ľú ­ čových p ro b lém ov, k rie še n iu k to rý c h sa n a ú ro v n i k o m isie p ristú p ilo , b o la o tá z k a číslo v an ia k ra so v ý c h javov ako jed n é h o zo z á k la d n ý c h č lá n ­ kov, z a ru č u jú c ic h ic h je d n o z n a č n ú in d e n tifik á c iu . T ento p ro b lém , ako sa veľm i sk o ro u k ázalo , n a rá ž a l n a n iek o ľk o ú sk alí, p o d s ta ta k to rý c h sa do zn a č n e j m iery sk rý v a vo vyššie n a rie š e n ie u rč e n ý c h p ro b lém o c h .

P okúsim e sa ich stru č n e zhrnúť: O tázk a č íslo v a n ia v ce lo slo v e n sk ý c h po;d m ie n k a c h v y ch á d za zo s k u ­ to čn o sti, že e x iste n c ia k ra so v ý c h javov svojim p očtom p re s ia h la číslo 1000 a tie to sa n a c h á d z a jú p ra k tic k y vo v še tk ý c h k ra so v ý c h o b la stia c h S lo v en sk a. K rasové územ ia S lo v e n sk a n ie ’ je m ožné p re h lá siť za jed en h o m o g én n y celok, z k to ré h o by bolo m ožné odvodiť č ísla je d n o tliv ý c h lo k alít. O krem to h o tre b a p rip u stiť, že o k re m d n es zn á m e h o p o čtu k r a ­ sových lo k a lít u rč u je ex isten c iu i ď alšie, k to ré nie sú zn á m e le n p r e ­ to, že stav sp eleo lo g ick é h o p rie s k u m u ešte v šad e n e d o sia h o l ta k é h o stu p ň a, aby už bolo m ožné hovoriť o ú p ln e j p re sk ú m a n o sti.

Za ta k ý c h to ok o ln o stí, a to m u o d p o v ed á i h ľad isk o in fo rm a č n é , je p o tre b n é rie šiť o tá z k u číslo v an ia k ra so v ý c h lo k a lít a te d a i o tá z k y v la s t­ n ej id e n tifik á c ie v n iek o ľk ý ch ro v in ác h . Z n am e n á to, že tre b a riešiť o tá z k u n ie le n v la stn é h o číslo v an ia, čiže ú d aju , k to rý v sy stém e p ris ú ­ dim e k ra so v ej lo k alite , ale i otázk u , k to rá v u rč ite j ro v in e dom yslí sy ste m a tik u a p o d s ta tu č íslo v a n ia z h ľa d isk a c e lo slo v e n sk é h o systém u, keď že v to m to p ríp a d e ide o k ra so v é o b la sti rô z n e h o c h a ra k te r u a nie je d e n h o m o g én n y celok.

P o stu p n é d o tv o re n ie p ra c o v n ý c h ra jó n o v o b la s tn ý c h s k u p ín u m o žn i­ lo sp ra c o v a n ie p rv ej v a ria n ty rie še n ia , ak o i v y ja sn e n ie z á k la d n e j t e r ­ m inológie, s k to ro u tre b a v o b la s ti rie š e n ia p ro b lé m u praco v ať. V ytvo­ ril sa ta k slu šn ý z á k la d p re to, aby p ro b lém y o b sia h n u té v b o d o ch a, b a č ia sto č n e i c bolo m ožné rozvíjať v in te n c iá c h p o trie b a sú č a sn ý c h m o žností. Je p re to n am ieste, ak si bližšie o b jasn ím e zm ysel toho, čo ch á p em e po d te rm ín o m d o k u m e n ta č n ý ra jó n a a k ý ú čel sp lň a o tá z k a číslo v an ia k ra so v ý c h javov.

20

T erm ín o m d o k u m e n ta č n ý ra jó n chcem e p o stih n ú ť u rč itú ho m o g én u k ra so v ú oblasť, k to rú z h ru b a c h a ra k te riz u je niek o ľk o znakov, n ap r.: v ý skyt k ra so v ý c h javov, g eo lo g ick é, p e tro g ra fic k é , p ríp a d n e m o rfo lo g ic­ ké sú v islo sti, to p o g ra fic k é , h is to ric k é a iné d a n o sti a pod. T akto c h á ­ p a n á oblasť by m a la byť z á k la d o m p re ď alšie ro z v íja n ie d o k u m e n ta č ­ n ej č in n o sti a to n ie le n z p o h ľad u e x istu jú c ic h k ra so v ý c h javov, a le i z p o h ľad u c e lk u ak o ta k é h o . Z áro v eň by m a la tvoriť z á k la d n ú je d n o t­ ku v celom sy stém e d o k u m e n tá c ie z p o h ľad u p ro c e su š íre n ia in fo rm á ­ cií. P ro stre d n íc tv o m ta k e jto je d n o tk y by sa m ala v u rč ite j ro v in e o b ­ siah n u ť o tá z k a číslo v an ia k ra so v ý c h javov vo zvolenom sy stém e a tým i zaru čiť jed in eč n o sť k ra so v ý c h javov. V k o n te x te celku, t. j. v šetk ý ch k ra so v ý c h ú zem í S lo v e n sk a v zn ik n e ta k ro v in a je d n o tn é h o p o h ľa d u n a ex iste n c iu k ra so v ý c h javov, k to rú b u d e re p re z e n to v a ť čislo k ra so v é h o jav u v d o k u m e n ta č n o m ra jó n e , jeho názov, z á k re s v ZM ČSSR 1 : 10 000 a je d n o tn á s a d a d o k u m e n tá c ie bližšie o b ja sň u jú c a c h a r a k te r k ra so v é h o javu.

V to m to štá d iu je p re to p o tre b n é dom yslieť p re d o v šetk ý m tie otázky, k to ré m ajú um ožniť v y tv o ren ie ta k ý c h d o k u m e n ta č n ý c h rajó n o v , aby sa z a ru č ila ic h m a x im á ln a h o m ogénnosť z p o h ľad u sle d o v a n ý c h zám erov.

V d ru h e j ro v in e tre b a dom yslieť v šetk y otázky, k to ré sú v isia s id e n ti­ fik á c io u a to ak o z p o h ľa d u číslo v an ia, ta k i z p o h ľad u ich lo k alizo v a­ n ia tak , aby bolo p o stu p n e m ožné vý sled k y to h o to ú silia p re m ie tn u ť do m ap o v ý ch p o d k lad o v .

R iešen ie tý c h to p ro b lém o v je zá ro v e ň rie še n ím p ro b lém u , k to rý v k o ­ n eč n o m d ô sle d k u u z a tv á ra zoznam jask ý ň a p rie p a s tí n a z á k la d e vý­ sled k o v sp e le o lo g ic k é h o p rie sk u m u v z tia h n u tý k u rč ité m u obdobiu.

P reto v to m to štá d iu o tá z k u d o k u m e n ta č n ý c h ra jó n o v sp ájam e s otá z k o u id e n tifik á c ie k ra so v ý c h javov fo rm o u id e n tifik a č n ý c h k a rie t, k to ré až do u rč ite j m ie ry o d rá ž a jú p o d sta tu problém ov, k to ré sm e n a ­ č rtli v b o d o ch b a c. .* 4. Záver V z á v e re tre b a zdôrazniť, že p ro b lém ak o celok je oveľa hlbší, ak o to čo sm e sa p o k ú sili n a č rtn ú ť v to m to re fe rá te . T reb a počítať, že sa vy­ sk y tn ú aj in é n ázo ry . T ak tiež m u sí byť i to, že sm e v la stn e n a č rtli len časť p ro b lém u . O tázky, k to ré sa d o tý k a jú v la stn e j lo k a liz á c ie z p o h ľa­ du m a p o v ý ch p o d k lad o v , je d n o tn o s ti d o k u m e n tá c ie a pod. ešte len č a k a jú n a svoje rie še n ie , aj keď m ožno povedať, že sa v te jto sfé re z a tia l nič n eu ro b ilo . N a p ro ti tom u sa d o rie šili n ie k to ré d ielčie o b lasti (z á sa d y p re n ázvy a názv o slo v ie jaskýň, z á sad y p re re g is trá c iu sp e le ­ o lo g ic k é h o o b jav u ), n a k to rý c h už m ožno stav ať p ri rie še n í n a č rtá v a n ý ch p ro b lém o v . V k ažd o m p ríp a d e je v o b la s ti d o k u m e n tá c ie oveľa le p ­ šia situ á c ia , a k o v čase, keď sa v y tv á ra l k a ta s te r, či dom ýšľal zm ysel te jto č in n o sti vo s fé re sp e le o lo g ic k é h o p riesk u m u . E x isten cia širo k e j z á k la d n e d o b ro v o ľn ý ch ja sk y n ia ro v by m a la byť zá ru k o u , že tá to č in ­ nosť sa b u d e n ie le n ď alej rozvíjať, ale i zá ru k o u , že sa bude rozvíjať v d u c h u sú č a sn ý c h p o trieb , aby slú ž ila v šetk ý m n a jm ä vo sfé re ď al­ šieh o sp e le o lo g ic k é h o p riesk u m u .

RNDr. Zdeno H o c h m u t h :

S p ôsob spracovan ia identifikačnej karty 1. Úvod P riesk u m o m k ra s u S lovenska, n a jm ä za p o sle d n é obdobie od r. 1945 sa n a ­ h ro m a d ilo m n o žstv o p o zn a tk o v p ra k tic k ý c h , te o re tic k ý c h i re g io n á ln y c h .

E x isten cio u M úzea slo v e n sk é h o k ra s u sa p o tre b a je d n o tn e j ev id en c ie k r a ­ sových javov, n a jm ä jask ý ň a p rie p a s tí, a le i iných, p rá v e v to m to období stáv a zvlášť n a lie h a v o u . D o teraz e x istu je zn a č n e ro z trie š te n ý sy stém fix ácie p o zn a tk o v o k ra s e — sú to je d n a k p u b lik o v a n é v ý sled k y v ý sk u ­ mov, ča sto v šak n a rô z n e j o d b o rn e j i m e to d ic k e j výške, potom m a te ­ riá ly a rc h iv o v a n é v M úzeu slo v e n sk é h o k ra s u a ro z d ie ly v ich ú ro v n i sp ra c o v a n ia . Z n ačn á časť m a te riá lo v je n e ú p ln ý c h a d o k o n c a v ed o m o sti o z n a č n e j ča sti k ra so v ý c h javov sa p re n á š a jú do slo v a „ú stn y m p o d a n ím “.

S táv a sa, že d o ch á d za i k d u p lic itn é m u p rie sk u m u už d áv n o p re s k ú ­ m an ý ch , no n eev id o v a n ý ch a z a b u d n u tý c h lo k a lít, n a jm ä v sú v ise s p o ­ stu p n ý m o d ch o dom n a še j n a js ta rš e j sp e le o lo g ic k e j g e n e rá c ie , k to re j m n o h í člen o v ia si n eu v ed o m o v ali význam d o k u m e n ta č n e j čin n o sti.

V y p ín an ie MSK v y d an é h o K a ta stru k ra so v ý c h javov, i n e sk o ršie Evi­ d e n č n é h o listu k ra so v ý c h javov n e p re b ie h a lo uspokojivo, n a p o k o n n ie ­ k to ré ča sti E v id en č n éh o listu v y ža d u jú o d b o rn ý p rístu p , k to rý m n o h é z o b la stn ý c h sk u p ín , n a jm ä p re k to ré je list u rč en ý , nie sú sc h o p n é z a ­ bezpečiť. N a d ru h e j s tra n e n e p o sk y tu je ev id en č n ý list d o sta to k in fo r­ m ácií n a sp o ľah liv é a je d n o z n a č n é u rč e n ie lo k ality , jej n á jd e n ie v te ­ ré n e — identifikáciu.

K om isia p re sp e le o lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu p re to v y p ra c o v a la novú fo r­ m u re g is trá c ie k ra so v ý c h javov, n a jm ä jask ý ň a p rie p a s tí, k to re j r e a li­ zá cia by o b la stn ý m sk u p in á m n e m a la spôsobovať ťažkosti. Id e n tifik a č ­ n á k a r ta p re d s ta v u je ta k v sy stém e d o k u m e n tá c ie prvý, n a jje d n o d u c h ­ ší stu p eň , n a k to ro m je m ožné lo k a litu ked y k o ľv ek vyhľadať, re sp . o d ­ líšiť a k to rý už p o sk y tu je d o s ta to k z á k la d n ý c h in fo rm á c ií. D ôležitý je však jed n o tn ý spôsob v y p lň o v an ia p re d k la d a n ý c h k a rie t, za ú čelo m k to rý c h bo li s p ra c o v a n é p re d k la d a n é p o k y n y i z o rg a n iz o v a n á in š tru k ­ táž člen o v o b la stn ý c h sk u p ín .

2. V yplnenie textových častí Názov lokality a in é pom enovanie Uvedie sa názov lo k a lity v zm ysle p la tn ý c h Z ásad p re tv o rb u názvov ja sk ý ň a ic h č a s tí (S p ra v o d a j SSS č. 3/1979, s tr. 47-57), a k e x istu jú s ta rš ie názv y aleb o in é tiež p o u žív an é názvy, v šetk y sa v ypíšu pod se ­ ba. Do z á tv o rk y sa u v ed ie p ríp a d n é sy m b o lick é a lfa -n u m e ric k é o z n a ­ čenie. (V-3).

22

Číslo T ento ú d a j sa zatiaľ n e v y p ĺň a, d o d a to č n e sa vyp ln í až p o za v ed en í n o ­ vého sy stém u č íslo v a n ia jask ý ň n a S lovensku.

Drografický celok V ypíše sa n ázov z á k la d n é h o c e lk u v zm ysle g e o m o rfo lo g ic k éh o o z n a ­ č e n ia S lo v en sk a podľa M az ú ra-L u k n ič a (K rásy S lo v en sk a roč. 1980/ LVII, č. 1, s tr. 20-24) N apr. N ízke T atry, S lovenský k ra s , L iptovská k o t­ lin a ap. V sp o rn ý c h p ríp a d o c h , ak n a p r. lo k a lita leží p ria m o n a h r a ­ n ici o ro g ra fic k ý c h (h o ro p isn ý c h ) celkov, aleb o h ra n ic e nie sú je d n o ­ z n a č n e u rč e n é v te ré n e , k o lo n k u nevypĺňať.

Bližšie u rčenie m iesta R ozum iem e tu o d líšen ie m en šieh o c e lk u ako zá k la d n ý o rg a n ic k ý celok.

V m n o h ý ch p ríp a d o c h p ôjde o d o lin y (P ro siec k a, D em änovská d o lin a ), v in ý ch p ríp a d o c h sa použije o p isn é u rč e n ie — n a p r. se v e rn á časť Mu­ rá n s k e j p la n in y ap.

K atastrálne územ ie Pokiaľ je ja sk y ň a lo k a liz o v a n á z z á k la d n e j m ape ČSSR (1 : 50 000 T k to ré m ajú o b la stn é sk u p in y k dispozícii, je u rč e n ie k a ta s tr a p rís lu š ­ nej obce je d n o z n a č n é podľa fa re b n e j č ia ry (k a ta s te r obce P ro sie k ). V o p ačn o m p ríp a d e š e tre n ie tý c h to ú d ajo v zab ezp ečí MSK. Miestny názov

i

Pokiaľ ex istu je ešte p o d ro b n e jšie o zn a čen ie m iesta, k d e sa lo k a lita n a c h á d z a , n a p r. „Pod s k a ly “*,*„Piecky“, „ B la tn iv á “ — uv ed ie sa. V o s ta t­ ný ch p ríp a d o c h sa k o lo n k a n ev y p ĺň a.

Nadm orská výška U vedie sa po d ľa m etódy, re a liz o v a n e j o b la stn o u sk u p in o u a tá to n r tó d a sa o zn a čí sym bolom (a lfa -n u m e ric k ý m ) za n a d m o rsk o u výškou podľa to h to k lú ča: A) V ýška o d č íta n ia z mapy_ A 1 — z á k la d n á m a p a ČSSR (1 : 50 000) A 2 — to p o g ra fic k á m a p a (1 : 25 000) A 3 — m ap y 3. v o je n sk é h o to p o g ra fic k é h o m ap o v an ia, tzv „šp e c iá lk y “ 1 : 75 000 A 4 — zo š tá tn e j m ap y odv o d en ej (ŠMO 5) B) V ýška z iste n á m era n ím B 1 — p riam y m m e ra n ím b a ro m e tric k ý m výškom erom B 2 — k o m p asovým ťahom B 3 — n iv e lá c io u B 4 — trig o n o m e tric k y 23

Identifikačná" karta Kazov l o k a l i t y a in é pomenovania:

Č ie lo : O rograŕický ce lo k : B l i ž š i e u rč e n ie m ie sta :

K a ta s trá ln e územ ie:

M iestny názov:

Drulx krasového ja v u :

S tru č n á c h a r a k t e r i s t i k a / t o p o g r a f ia p r i e s t o ­ ro v ,ro zm ery , v ý p lň , s v e tlo s ť a p o d /:

Kadmorská výška:

D ĺž k a ,re sp .h ĺb k a /m /: Význam a in é c h a r a k te r la tlc ké ú d a je :

P opis a poloha vchodu v o či známym orientačným bodom a bezprostredném u o k o liu :

; * Hákres a rozmery v c h o d u /ú s tia /:

V yhotovil,dátum : 1—-------------------------------------- --------- ------

24

M iesto p is vchodu vo vzťahu k známym orientačným bodom:

O blastná skupina:

P lá n /n á č r t / l o k & l i t y t m ie r k a j

f o t o g r a f i a v chodu 9x6

*

Z áber a J a s k y ň a ,p rie p a s ti 9x6

A u to r , dátum v y h o to v e n ia záberovi

f o t o g r a f i a Š i r š i e h o o k o li a a v y zn a čen ím p o lo h y vchodu / ú s t i a / 9x12,9x15

.....

25

Druh krasového javu Uvedie sa typ m o rfo lo g ic k é h o k ra s o v é h o javu — jask yňa, priepasť, závrt. Pozor! Javy ako ponory, v yv iera čk y sa p o v až u jú za h y d ro lo g ic k é javy.

Dĺžka resp. hĺbka (m ) Udáva sa v m etro c h , v n a d p ise s a p o d č ia r k n u tím vyznačí, či ide o dĺžku alebo hĺbk u. U p rie p a s tn ý c h jask ý ň sa u d á v a dĺžka i h ĺb k a vo fo rm e zlom ku. Spôsob m e r a n ia sa vyznačí p ísm en o m podľa to h to kľúča: A] Z istené o d h ad o m B) Zistené m era n ím : u dĺžky sa odlíši B 1 — p ô d o ry s n á dĺžka B 2 — s k u to č n á dĺžka B 3 — d ĺžk a polygon. ťahu Význam a in é ch arak teristick é údaje Heslovite sa tu u ved ú (nie o p isn ou fo rm o u ) p ríp a d n é p o z o ru h o d n o s ti lokality.

Stručná charakteristika S k rá te n o u fo rm o u sa tu uvedie t o p o g ra f ia p rie s to ro v — c h a r a k t e r a súvislosti ch odieb a in ý c h p riesto ro v , C h a ra k te r d n a (balv any , s u ­ tina, h lin a ), p r í p a d n á ja s k y n n á výzdoba alebo vodstvo, ľad.

Popis a poloha vchodu voči znám ym orientačným bodom a bezprostred­ nému okoliu » Treb a tu odlíšiť dve s a m o s ta tn é stránky p olo hy vchodu. Je p o tre b n é s tru č n o u fo rm o u popísať n a jv h o d n e jš í spôsob p rís tu p u k lo­ k alite od zn á m y c h bodov (n a p r. z najbližšej obce, k riž o v a tk y ciest, t u ­ ris tic k é h o z n a č k o v a n é h o c h o d n ík a ) . Ďalej t r e b a p riam o vystihnúť po lo ­ hu vchodu, n ap r. pod s k a ln o u sten ou, vo svahu, n a c h r b á te ap. Popis polohy m á byť d o p ln k o m k u g ra fic k e j č a sti id e n tifik a č n e j k arty .

3. V yplnenie grafickej časti Nákres a rozm ery vchodu P riam o do id e n tifik a č n e j k a r ty zakresliť tu š o m hr. čiary 0,5 m m zvislý p rierez v cho dom jaskyne, u p rie p a s tí vod oro vný p rie r e z ú s tia k o m ín a as p o ň s 2 dĺžkovým i údajm i. N a jd lh ší ro z m e r n a p rie r e z e m á byť na o b rá zk u asi 7 cm. Je m ožné do id e n tifik a č n e j k a r ty n alep iť k ó p iu (xe­ roxovú, ozalitovú, to p o g ra f ic k ú ) n á k r e s u vchodu.

M iestopis vchodu vo vzťahu k znám ym orientačným bodom id e o n a k r e s le n ie p rib liž n é h o n á č r t k u bližšieho i v z d ia le n e jš ie h o o k o ­ lia lo kality s v y zn a čen ím jej s a m o tn e j za u žív an o u zn a č k o u ak o i( o rie n ­ ta č n ý c h bodov sp o m ín a n ý c h v k o lo n k e „Popis a p o lo h a v c h o d u “. Majú 26

tu byť tiež v y z n a č e n é p r í p a d n é s k a ln é steny, dolinky, vodn é toky, k o ­ m u n ik ácie, o k ra je le sa a pod., body u ľa h č u jú c e o rien táciu . M ierka n á ­ č r tk u z h r u b a 1 : 1000 až 1 : 5 000 m á byť g ra fic k y zn á z o rn e n á .

Na n á č r t k u m a jú byť tiež v y z n a čen é m iesta, z k to rý c h boli vy h o to ­ vené fo to g ra fie v ch o d u a širš ie h o okolia (po z ri ďalej) fo rm o u uhlovej výseče. Aj m iesto p is je m ožn é do id e n tifik a č n e j k a r ty nalepiť ako k ó ­ piu (xerox, o za lit).

Plán (n á črt) lokality N a kresliť aleb o nalepiť p rís lu š n e z m e n š e n ú kó piu p lá n u ja s k y n n ý ch p rie sto ro v s u v e d e n ím m ierky, p ríp a d n e m e ra č s k ý c h bodov. V p rípad e, že lo k a lita doposiaľ nie je z a m e ra n á , je t r e b a vykresliť n á č r t lokality s v y z n a čen ím p rib liž n é h o p ôdorysu, p o zd lžn é h o re zu i p rie č n ý c h rezov.

Fotografia vchodu F o to g ra fia v ch o d u m usí byť ro z m e ro v 9 x 6 cm, Čiernobiela, k o n tra s n á , v y h o to ven á n a tv rd o m fo to g ra fic k o m p a p ie r i (p o lo k a r tó n ) . Vchod je t r e b a fo to gra fovať tak, aby jeho n a jv ä č š í ro z m e r * bol n a foto g ra fii a s p o ň 3 — 4 cm. V p ríp ad e , že je p o stav en ý n a výšku, fo to g ra fiu je m ožn é n alep iť i p o o to č e n ú o 9CF, n o v tedy m u sí byť n a jeho ľavom o k r a ­ ji šípka, s m e r u jú c a v s k u to č n o s ti o d spo du n a h o r. Na o b r á z k u m á byť i p r e d m e t (m er. lata, k o m pas, p u z d ro od f o t o a p a r á t u a le b o osoba:) u m o žň u jú ci urobiť si p re d s ta v u o veľkosti vchodu.

Záber z jaskyne (p riep asti)

í Táto fo to g ra fia tvorí d o p ln k o v ú in fo rm á c iu a n a jej re a liz á c ii sa n etrv á.

Má za chycovať buď n e ja k ú -pozoruhodnosť z v n ú tra jask y n e (výzdoba, a rc h e o lo g ic k ý n á le z a pod.), ale n a p lá n e lo k ality (po zri vyššie) m usí byť m iesto fo to g ra fo v a n ia v y z n a č e n é výsečou. V p r íp a d e potreby, n a j­ m ä ak je ťažké realizovať o s t a t n é 2 fo to g ra fie alebo ich vh o d n e doplňa, je m o žné tu um iestniť p ohľad s m e ro m von z ja s k y n n é h o vchodu, k to rý s ú č a s n e za c h y c u je i t v a r p o r t á l u i okolie p re d jaskyňou.

Fotografia širšieh o okolia vchodu Id e á ln e s a tá t o fo to g ra fia u p la tn í n a jm ä v h o r n a tý c h ob lastiach . Tu je id e á ln e fo to gra fovať okolie v ch o d u z p ro tisv a h u doliny, zo v zd ialenosti 100 m až 1 k m a vch o d p r e s n e n a o b rá z k u vyznačiť štv o rc o m (o b d ĺž­ n ik o m ), z h r u b a veľkosti (po z m e n š e n í) fo to g ra fie vchodu. V p rípade, že id e o veľmi d ro b n ý detail, vyznačiť jeho p o lo h u k rú ž k o m p rie m e ru 5 mm, v s tr e d e k to r é h o sa lo k a lita (v c h o d ) n a c h á d z a . Sme si vedom í ťažkostí, k t o r é m ôžu vznikať v z a le s n e n o m te r é n e (m ožnosť fo to g ra fo ­ vania zo stro m u, príp. v lis tn a to m lese v období bez listovej pokrývky, s ig n a liz á c ia v ch o d u r o z p r e s t r e to u p la c h to u , o h ňom (v lese), dym om a pod.).

Ešte zložitejšia situ á c ia n a s t a n e v p lo c h šíc h č a s tia c h (n a p r. planiny S lo v e n sk éh o k r a s u ) . Tu o stáv a jedine možnosť fo to g ro fo v a n ia z k ra tš e j 27

vzd iale n o sti (30 — 100 m ) p ria m o cez p o ra s t. No i ta k ý to z á b e r sa p ovažuje za vhodn ý d o p ln o k p r e d c h á d z a jú c ic h inform ácií.

Autor, dátum vyhotovenia fotografií (fotografovan ia) Pokiaľ boli v šetk y 3, resp. 2 fo to g ra fie v y h o to v en é v 1 deň, je v y plnen ie k olonk y jasné, pokiaľ nie, je p o tre b n é odlíšiť z á b e ry p ísm enam i: A — fo to g ra fia vch odu B — zá b e r z jask y n e C — fo to g ra fia širš ie h o okolia N ap rík la d : A — Z. H o c h m u th 13. 5. 1980 B — P. P atek 20. 4. 1978 C — Z. H o c h m u th 22. 8. 1980 K arta m á byť v y p ln e n á strojom , s k u p in á m o d p o rú č a m e vyhotoviť ju trojm o, pričo m 1 ex e m p lá r si p re svoje úče ly p o n e c h á sk u p in a . V p rv om období sa b u d ú vypĺňať k a r ty iba u t ý c h lokalít, k to r é sú zn á m e ale in ­ fo rm á cie o n ic h sú veľmi sla b é ale b o žiadne. Z v la stn e j in iciatívy sk u p in y m a jú vypĺňať k a r ty i u tý c h lokalít, k to r é o b ja v ia p o č a s svojej ďalšej činnosti.

P e rs p e k tív n e sa však ta k ý m to s y s té m o n ť p r e p r a c u jú v šetk y d o te ra z ev id ované lokality. U p o z o rň u jem e n a to n a jm ä preto, že p ri p r á c a c h na v y p ĺň an í id e n tifik a č n ý c h k a r ie t u p o ž a d o v a n ý c h lo k a lít je si m ožné pripraviť m a te r iá l (n a jm ä fo to g ra fic k ý ) i n a o s ta tn é lokality.

Zisťovanie hĺbky pom ocou ozveny!

P ribližné vzorca

zisten ie

h ĺb k y

p rie p a s tí

je m ožné

pom o cou o zv e n y podľa

P = 35 + 25 (t — 3) P = h ĺb k a t = č a s m edzi s p u s te n ím k a m e ň a 20 — 30 dkg a zvukom , keď p očujem e dopad.

Vzorec m ožno použiť n a prib ližn é zisten ie hĺb k y m edzi 25 — 100 m.

Vzťah m edzi h ĺb k o u a ozvenou u k a z u je tabuľka: sek 2,5 3 3,5 4 4,5 5

28

m 25 35 50 60 75 85

Pavol

M i 11 e r

íng. M arcel L a 1 k o v i č :

N a okraj inštruktáže oblastných skupín SSS Z in iciatív y Komisie p re s p e le o lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu a M úzea slov en­ sk éh o k r a s u u s k u to č n ilo s a d ň a 23. 5. 1981 v Lipt. M ikuláši p ra c o v n é z a ­ s a d n u tie zá stu p c o v o b la s tn ý c h s k u p ín SSS. Išlo o p rv é z a s a d n u tie svojho d ru h u , n a k to ro m sa p re ro k o v a li n ie k to r é z á s a d n é otázky z oblasti d o ­ k u m e n ta č n e j p rá c e a to ako z p o h ľa d u b u d ú c ic h k o n c e p č n ý c h zám erov, ta k i p r a k tic k e j č in n o sti o b la stn ý c h skup ín.

Až z a s a d n u tím Komisie p re sp e le o lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu po III. V al­ n o m z h r o m a ž d e n í SSS z a p o čalo s a s rie š e n ím n a h r o m a d e n ý c h p ro b lé ­ mov, k to r é sa v o b lasti d o k u m e n ta č n e j p rá c e pociťovali. Dovtedy ako si ch ý b a l p r ie s to r n a to, aby bolo m ožné zamýšľať sa n ie le n n a d k o n c e p ­ čn ým i z á m e rm i a zm yslo m d o k u m e n ta č n e j p rá c e , ale i n a d k o n k r e ti z á ­ ciou jej fo rie m vo vzťahu k u p r e b ie h a jú c e m u p rie s k u m u či inej s p eleo lo ­ gickej činno sti.

• Problém y, k to r é n a s to lila 'K o m isia p re sp e le o lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu a p o tre b u ri e š e n ia k to r ý c h p ln e p o d p o rilo M úzeum slo v e n s k é h o k r a s u ukázali, že v o b la s ti d o k u m e n ta č n e j p r á c e je n e v y h n u tn é zjednodušiť úsilie v š e tk ý c h ja s k y n ia ro v bez ohľadu n a to, či p ra c u je n a p ro f e ­ sio n á ln e j resp . a m a t é r s k e j úrovni. Veď výsledky, k to r é s a ta k o u to s ú č in ­ nosťou d o siah n u , o k re m totiô, že o b o h a c u jú n a š e poznanie, v p o d sta te slúžia p o tr e b á m ja s k ý ň a z á ro v e ň v ý ra zn e d o k u m e n tu jú s ú č a s n ú ú ro v e ň jednej z ak tiv ít speleoló gie, k to ro u s a za p o s le d n é obdobie tá to disciplí­ n a tiež v ý ra z n e p re s a d z u je . Len t a k to s a d á očakávať, že za p o m e rn e k r á t k e obdobie s a p o d a r í n i e l e n k o n ce p čn e, ale i v k o n k ré tn e j podobe zvládn uť p o d s ta tu v s ú č in n o s ti dosť d isk u to v a n ý c h p ro b lém o v ý c h o tá­ zok d o k u m e n ta č n e j prá ce.

D o terajšie výsledky, k t o r é s a ta k ý m to s p o lo čn ý m úsilím dosiah li za obdobie p o s le d n ý c h rokov, sú sľubné. O krem toho, že n á s u tv rd z u jú v sp rá v n o sti n á š h o sp o lo č n é h o postup u, z á ro v e ň i u kazujú, koľko sa v m in u lo s ti v ob lasti d o k u m e n ta č n e j p r á c e zao stalo, p re to ž e až te ra z sa c e lá š k á la problém ov , k t o r ú m u sím e zvládnúť, re sp . s k to ro u sa v m i­ nu losti snáď i n a lepšej ú ro v n i v y s p o ria d a li v in ý c h k ra jin á c h .

In š tru k tá ž i, k to re j p r e d c h á d z a lo obdobie n á r o č n ý c h príp ra v , b ola za­ m e r a n á n a r ie š e n ie resp. o b ja sň o v an ie niek o ľk ý c h z á k la d n ý c h p ro b lé ­ mov. Možno povedať, že bola lo gickým d ô s le d k o m d o te ra jš e j čin n o s ti Komisie v o b la s ti č íslo v an ia k r a s o v ý c h javov z h ľa d is k a n a v r h o v a n é h o systém u, ak o i ú s ilia M úzea slov. k r a s u v oblasti revízie k ra s o v ý c h javov za ú če lo m v y p ra c o v a n ia podľa m o žn o stí č o n a jú p ln e jš ie h o zozn am u jask ý ň a p riep a stí, n a c h á d z a jú c ic h sa n a územ í Slovenska. V zájom ná 29

súvislosť u v e d e n ý c h pro b lém o v n a š la n a k o n ie c svoj o d r a z z po h ľa d u r ie š e n ia hneď v dvoch p o lo h ách . Prvou z n ic h je o tá z k a d o k u m e n ta č ­ n é h o rajó n u , akejsi ú ze m n e j jedn otk y, o d k to re j by sa m a l odvíjať n a ­ v rh ov an ý sy stém č íslo v an ia a z á ro v e ň i p o k r a č u jú c a re v íz ia či d o p lň o ­ vanie k ra s o v ý c h javov. N a p ro ti to m u d r u h o u p o lo h o u je n a v r h o v a n é fo rm o u id e n tifik a č n e j k arty , z á k la d n é h o d o k u m en tu , p ro s tre d n íc tv o m k to ré h o sa z a b ezp e ču je id e n tita k ra s o v é h o objektu, či z á ro v e ň u m o žň u je i p rira d e n ie čísla, resp. jeho očíslov anie v systém e, k to rý by sa v n a ­ šich p o d m ie n k a c h m al p o s tu p n e ustáliť.

K tým to dvom zá k la d n ý m o k ru h o m boli p re to d o p re d u sp ra c o v a n é p rís lu šn é p o d k lad o v é m ateriá ly , k to r é sa p re d n ie s li ú č a s tn ík o m In­ š tru k táže .

P od sta to u p rv é h o r e f e r á t u bolo p o p ri an a lý z e s ú č a s n é h o s ta v u v ob­ lasti m ap o v ý ch a in ý ch podklad ov, o b ja s n e n ie problém ov, k to r é v s ú ­ ča s n o s ti ex is tu jú v o b la s ti číslo v an ia ja s k ý ň a d o k u m e n ta č n ý c h rajónov.

Z árov eň s p o u k á z a n ím n a n e d o s ta tk y doposiaľ p o u ž ív a n ý c h systém ov, n a z n a č il sa i o k r u h p ro b lem a tík , k to r é je t r e b a v tejto o b la s ti riešiť v s p o lu p rá c i m ú zea a o b la s tn ý c h sk upín.

D ruhý r e f e r á t p o p ri ro z o b ra n í d o te ra jš íc h e v id e n č n o -id e n tifik a č n ý c h systém ov k o n k re tiz o v a l n á v r h id e n tifik a č n e j k a r t y k ra s o v ý c h javov. Bliž­ šie objasnil jej s p ra c o v á v a n ia a n a č r t o l jej celkové p e rs p e k tív y v do­ k u m e n ta č n e j p ra x i n a Slovensku.

N e v y h n u tn ý m doplnko m , k to rý d o k re sľo v al s ú č a s n ý stav v oblasti do­ k u m en tác ie , bol i p rís p e v o k z a o b e ra jú c i s a an a lý z o u p ra x e v o blasti n a te r a z p o u žív an ý c h e v id e n č n ý c h lis'tov z po h ľa d u údajov, k to ré bolo m ožné využiť p o č a s v y k o n á v a n e j revízie k ra s o v ý c h javov.

Z diskusie, k to r á sa t a k t o p r e d n e s e n ý m o k ru h o m i p r ip ra v o v a n ý m k o n ­ cepčn ým z á m e ro m ro z p rú d ila , vyp lyn ulo n iek oľk o p ra k ti c k ý c h zám erov: — T ak m e r všetci d is k u tu jú c i sa za o b e ra li p r a k ti c k o u s t r á n k o u veci t. j. p re d p o k la d a n ý m i p ro b lém a m i, k to r é je m o žné z a v á d z a n ím id e n ti­ fik a č n ý c h k a r á t do d o k u m e n ta č n e j p ra x e o ča kávať. Z p o v a h y d is k u ­ to v a n ý c h p ro b lém o v m ôžem e p re to usúdiť, že m y š lie n k a id e n tifi­ k a č n ý c h k a r á t n á jd e svoje u p la tn e n ie v d o k u m e ta č n e j p ra x i o p ro ti d o te ra z p oužív an é m u e v id e n č n é m u listu sa d o k u m e n ta č n á činnosť n ie ­ len zjedno dušuje, ale v m n o h o m i viac k o n k re tiz u je .

— Na z á k la d e d isku sie t r e b a p rip o m en ú ť a ú č a s tn íc i i n š tr u k tá ž e to v p o d s ta te i vyslovili, že s p ra c o v a n ie id e n tifik a č n ý c h k a r á t je v s ú ­ č a sn ej dobe je d in á cesta, p ro s tre d n íc tv o m k to re j je m ožn é p o m e rn e v k rá tk o m čase zaplniť p rá z d n e m ie sta natoľko, aby s a zoz n am jask ý ň a p rie p a s tí n a S lov ensku o d p o v ed a jú c i s k u to č n o s ti sta l r e a ­ litou.

— P rác e v ob lasti id e n tifik a č n ý c h k a r á t n e k o n č ia u p ly n u tím r o k u 1981.

P ráve n a p o d k la d e vý sledkov z ro k u 1981 b u de (a bolo) m ožn é ro z ­ pracovať ďalšie úlo h y tak, ab y sa p o s tu p n e fo rm o u id e n tifik a č n ý c h k a r á t p re p ra c o v a li v šetky zn á m e k ra s o v é lokality.

30

— Zvládnuť r o z s a h p rá c n a d o s ta to č n e j ú ro v n i b u d e m o žné iba vtedy, ak s a p o d a r í zabezpečiť vzá jo m n ú s p o lu p rá c u m ú zea a o b lastn ý ch s k u p ín tak, aby jej e f e k t bol čo n ajväčší. Z n a m e n á to, že i po linke m ú zea bu d e t r e b a vytvárať u rč ité zázem ie a p r e d p o k la d y p re túto činnosť a to ak o v m a te riá lo v e j ta k i v m e to d ick ej oblasti.

— R ealizov an ím t a k to k o n c ip o v a n é h o zá m e ru , d o tv á ra sa p o stu p n e do­ k u m e n t a č n á s ú s ta v a v ob lasti k r a s o v ý c h javov n a Slovensku, od k to ­ rej bu d e p e r s p e k tív n e m o žn é odvíjať a k ú k o ľv ek s p o lo č e n sk ú či inú činnosť, k t o r á vo svojom k o n te x te využíva v ýsledky d o k u m e n ta č n e j p rá ce. Úlohy, k to r é sa p re ro k 1981 stanovili, nie sú m alé. T reba si uvedomiť, že asi š tv rtin a ja s k ý ň a p riep a stí, n a c h á d z a jú c ic h sa n a územ í S loven­ ska, n e m á k dispozícii t a k é údaje, p ro s tre d n íc tv o m k to r ý c h by bolo m ožné overiť ich totožnosť re sp . s k u to č n ú existenciu. N e tr e b a z d ô r a z ­ ňovať, že toto číslo v aru je . V a ruje p re d n ez o d p o v e d n ý m prístu p o m , na k o n to k to ré h o ide v ä č š in a d o te ra jš íc h n e p r e s n o s tí a t r e b a o tv o re n e po­ vedať, že i zm ätkov, a k nie výmyslov.

Toto v šetko si t r e b a uvedom iť n ie le n p ri p rá c i v ro k u 1981, ak tých 228 lo k a lít m á byť realito u , k t o r á p o h n e z m ie s ta pro blém u, čo m al byť d áv n o v yriešený. T re b a si to uvedom iť i v r o k o c h bud úcich, keď sa p ôjde viac do hĺbky, ale k edy isto p r ib u d n ú i n ové lokality. N a zdáv a m e sa, že t a k to to p o ch o p il n e je d e n ú č a s tn ík in štru k tá že , veď i d iskusia a h la v n e k o n z u ltá c ie v je d n o tliv ý c h r e g io n á ln y c h s k u p in á c h m n o h é m r nap o v e d ali. Ú častníci, ro z d e le n í do p ia tic h re g io n á ln y c h skupín, ro z ­ d isk u to v ali spo lu s k o n z u lta n to m p o d s ta tu d o k u m e n ta č n ý c h ra jó n o v vo svojich p ra c o v n ý c h územ iacji, čím sa o b ja s n ila i d r u h á s t r á n k a p r o ­ blém u.

P o ch o p en ie vzájo m nej spo jitosti m ed zi k ra so v ý m i javmi, jeho id e n ti­ fik ác io u a d o k u m e n ta č n ý m r a jó n o m je to, čo bolo t r e b a dosiahnuť, ak m á id e n tifik á c ia a n a ň u n a d v ä z u jú c a činnosť priniesť svoje o č a k á v a n é ovocie.

Snáď n a zá v e r m ôžem e povedať a p rie b e h in š tru k tá ž e to m u n a s v e d č o ­ val, že sa sled o v an ý z á m e r d o s iah o l i keď život vo svojej p ra k tic k e j po­ dobe zaiste p rin e sie m n o h o úskalí. P rie b e h in š tr u k tá ž e v šak tiež u k á ­ zal, že si u v e d o m u je m e čo n á s n a to m to ú s e k u o č a k á v a a že je jasné, p re č o to v šetko robím e. Toto by m o h la byť is tá d evíza do bu dú cnosti, aj keď t r e b a povedať, že po n e ja k e j d obe dôjde k ď alšiem u stre tn u tiu , n a k to ro m sa u ro b í a n a lý z a d o s ia h n u tý c h výsledkov a ta m sa úkáže, do ake j m iery sa ch c e m e popasovať s n eľ a h k ý m pro blém om .

I n š tru k tá ž e sa z ú č a s tn ilo celkov e 30 zá stu p c o v z tý c h to o b la s tn ý c h skup ín : S p išsk á Nová Ves, Rožňava, Š afárikovo, Tisovec, Prešov, Lipt.

Trnovec, Dolný Kubín, R užom berok, B an sk á Bystrica, Terchová, Dubnica n/V áhom , T re n č ia n s k e Teplice, B ratislava, Uhrovec, Čachtice, Blatnica, Piešťany, Žilina, R im avská Sobota a T renčín.

31

TECHNIKA A VÝSTROJ

Gustáv S t i b r á n y i :

Popruhové sed a čk y vyvinuté na Slovensku v roku 1981-typy: Brázda - Kresanica - Sima - Kombi V súvislosti s p ríp ra v a m i n a š tú d ijn ú c é š tu Sim a G. E. S. M. ’81 boli sm e n ú te n í zamyslieť sa n a d p o tre b o u novej, u n iv e rz á ln e jš e j a n a jm ä p o h o d ln ejšej p o p ru h o v e j sed ačk y. Dôvodoiii tejto p o tre b y je p ou žív anie jed n o lan o v e j tech n ik y , k t o r ú sm e s a ro z h o d li používať. Táto t e c h n i ­ ka p r e d p o k la d á o m no ho viac č a s u s trá v e n é h o visiac v s e d e v p o p r u h o ­ vej sed a čk e.

Z ák la d n o u p o žiad a v k o u p rito m bola m ožnosť z la ň o v a n ia bez použitia p rs n é h o p o p ru h u . Ďalej bolo n u tn é p rih lia d a ť tiež n a p o h o dlnosť pri zavesení v sede, ale aj n a p ohodlnosť p ri chôd zi a plazení. Taktiež n a v h o d n é u m ie s tn e n ie ťažiska, a k o aj m ožnosť d o b ré h o p r i p á j a n ia p o ­ m ôcok aj n a p o je n ia p rs n é h o p o p ru h u . No a v n e p o s le d n e j m ie re aj n a m ožnosť p rip o je n ia h liník ovej k a r b id k y bez p o užitia z v lá š tn e h o o p a s k u .

POPIS POPRUHOVÝCH SEDAČIEK Popruhová sedačka typu BRÁZDA vznikla v m áji 1981, ako prvý d o b re p oužiteľný pro to ty p . Je v y ro b e n á z p o p ru h u š írk y 28 mm, p rič o m s e d a c ia časť je p o d šitá d v o m a k u sm i p o p ru h o v ro z m e ro v 45x550 mm. S ed a č k u d rží p o h ro m a d e pevný k r u h p rie m e ru 80 m m z ocele 0 8 mm. O pasok je n ero zo b erateľn ý , je len nastav iteľn ý po m o cou spony, čo je z n á z o rn e n é v d e ta ile A. P osunové rieše n ie k ríž e n ia sa p o pruh ov , z n á z o rn e n é v d e ta ile B u m o ž ň u je lepšie rozloženie síl p ri zaťažení a tiež jej p o h o d ln e jš ie o b liek an ie a v y zliek a­ nie, je n e ro z o b e ra te ľn á . Má veľmi m a lú hm otnosť a je v ý borne b aliteľná.

32

typ SIMA

d etail A

zad n á stra n a je zhodná p re obidva typy.

typ BRÁZDA

i *>

d etail B

Popruhová sed ačk a typu KRESANICA vznik la v júli 1981, S k la d á sa z je d n é h o k u s a s e d ia c e h o p o p ru h u šírk y 45 mm, k to rý je n a p re d n e j s t r a n e v d v o ch bo d o ch p ev ne zošitý. Z tzv. áčka, k to ré je z p o p r u h u š írk y 25 m m a ro z o b e ra te ľ n é h o opasku, k torý je voľne p o su vný n a o bid vo ch s t r a n á c h s e d a č k y m usí byť in d iv id u á ln e v y m e ra n á . Tento typ s e d a č k y je ro z š íre n ý a pou žívaný u o b la s tn ý c h s k u p ín R užo m berok a Prešov.

Popruhová sed ačk a typu SIMA vznik la v júli 1981. Je v y ro b e n á z p o p r u h u š írk y 45 mm. Zhoduje sa v lastn e s ty p o m B rázda, av š a k n a m ie s to c e n tr á l n e h o k r u h u je použitá k a r a b í n a M aillon d e lta 10. R ozo berateľný op aso k je z o p n u tý sp onou p o d o b n e ak o n a k rížo vej veste — pozri S p rav o d a j SSS č. 2/75. Toto r ie š e n ie u m o žň u je p rip e v n e n ie hliník o v e j alebo lam in áto v ej k arb itk y.

Všetky k ríž e n ia p o p ru h o v sú p e v n e zošité, p re to je p o tre b n é k a ž d ú s e ­ d a č k u v ym erať in d iv id u á ln e . Táto s e d a č k a je ro z š ír e n á u ú ča s tn ík o v š tu d ijn e j cesty Sima G. E. S. M. ’81, k d e bola tiež p r v ý k r á t používaná.

Z ad n á časť typov S im a a B rázda je v š t y r o c h bo d o ch p ev ne sp o je n á s áčkom , k to ré je veľmi d ô ležité p r e d o b rú fu nkciu. Jedine h o rn ý bod á č k a t. j. k ríže n ie s o p a s k o m je voľne posuvné.

33

typ KRESANICA

tvp KOMBI

Až po n á v r a t e zo š tú d ijn e j cesty Sim a G. E. S. M. ’81 m ali sm e m ož­ nosť a čas ukončiť vývoj tý ch to p o p ru h o v ý c h s ed a čiek . Vznikol ta k typ KOMBI a to spojen ím výhod u v e d e n ý c h z á k la d n ý c h typov. KOMBI je v lastn e s e d a č k a ty pu Brázda, n a k to re j je n a m ie s to c e n tr á l n e h o k r u h u pou žitá k a r a b í n a M aillon d elta 10 a n a m ie s to n a s ta v ite ľ n é h o o p a s k u je použitý o p asok ro z o b e ra c í z ty p u Sima. Na o b o ch s t r a n á c h p rieč k y á č k a sú p rišité spony, do k t o r ý c h sú p r ip n u té h la v n é p o p ru h y . H lavné p o p ru h y sú tým to rie š e n ím n a s ta v ite ľ n é podľa potreby.

34

Popruhová sed ačk a typ KOMBI

E!

P ris tú p m e te r a z k p o d ro b n é m u p o ­ pisu s e d a č k y KOMBI. S e d a č k a KOM­ BI je síce k o m p lik o v a n e jšia a vý­ ro b n e n á ro č n e jš ia , av š a k om noho p o h o d ln e jš ia a k o sú doposiaľ p o u ­ žív ané sed a čk y . Vyhovuje aj n a j n á ­ ro č n e jš ím užívateľom . Jej veľkou vý­ h o d o u je, že u m o žň u je zostupovať sp o d n ý m ú c h y to m bez p oužitia . p r s ­ néh o p o p ru h u . Pri p ohy be v ja'átyni sa užívateľ cíti p o h o d ln e a nie ob­ m edzo vaný, ako to m u bolo pri v ä č š in e doposiaľ p o u ž ív a n ý c h s e d a ­ čiek.

P o suvn é rie š e n ie k ríž e n ia p o p ru h o v (p o z ri d e ta il A) u m o žň u je ro v n o ­ m e rn é ro z lo ž en ie za ťaženia do v š e t­ k ý c h p op ru h o v , čo veľmi vplýva na pohodlnosť. O cenia to n a jm ä u ž ív a ­ te lia s v äčšou hm otnosťou, k to rí v p rim itý v n y c h ty p o c h se d a č ie k oby ­ ča jn e veľmi trpia.

d etail A

K a ra b ín a M aillon d e lta 10 slúži ak o spo jov ací člá n o k p o p ru h o v a o p as­ ku a s ú č a s n e ak o c e n tr á l n y k otviaci p rv o k n a p rip n u tie zlaňo vacej brzdy, b re m e n a p ri zo stu p o v a n í aj vystu pov aní, p om ocnej slučky, aj na n a p o je n ie p r s n é h o p o p r u h u pri vystupovaní.

R o zo b erateln ý opaso k je z o p n u tý sponou, čo u m ožň uje p rip ev n e n ie h lin íkov ej či la m in á to v e j k a r b id k y alebo NIFE lampy. Opasok zopnutý k a r a b ín o u sa môže použiť aj s a m o s ta tn e bez sed ačk y.

35

R egu lač n é spon y p riš ité n a o b id v o c h k o n c o c h p rie č k y u m o ž ň u jú n a ­ sta v e n ie ľubovoľnej dlžky h la v n é h o p o p ru h u . Spôsob n a v le č e n ia h la v ­ ného p o p ru h u do re g u la č n e j sp o n y je zn á z o rn e n ý n a schém e.

POPRUH

ÁČKA

HLAVNÝ

REGULAČNÁ

POPRUH

SPONA

TZZZ.

POPRUH

PRI EČKY

POSUVNÉ

PUZDRO

Schém a n a v leč en ia h lav n éh o p o p ru h u do re g u lač n ej spony.

j

Zostava popruhovej sed ačk y typu KOMBI

36

POPIS JEDNOTLIVÝCH DIELCOV 1. H lavný popruh Na h la v n ý p o p r u h boli p ri výrobe p ro to ty p o v p ou žité dva d ru h y po p ru h o v . P olyam idový p ad á k o v ý p o p r u h 25x2 m m sivý, p ev nosti 15700 MPa a c h e m lono vý p o p r u h 28x1,5 mm, p evno sti 1200 MPa. Sivý p a d á ­ kový p o p r u h po n ie k o ľ k o n á s o b n o m n a m o č e n í p o s tu p n e tv rd n e a tým je m e n e j o dolný p ro ti od eru . Má v šak lep šie d rž anie. C hem lonový po­ p r u h n e s tv r d n e natoľko, p re to je po d d ajn ejší, n e o d ie r a sa ta k rých lo a s e d a č k a je v ý b o rn e baliteľná. Pri s k ú š a n í p ro to ty p o v sa ukázalo, že asi ro v n a k o d o b re vyho vu jú obidva druhy.

2. Ochranné puzdro Na m ieste, k d e sa h lav n ý p o p r u h lám e n a k a r a b í n e je n a v le č e n é 80 mm d lh é pu zdro. Na p ad á k o v ý p o p r u h je p oužitý 28 m m široký, dookola p le te n ý p o p ru h , ta k z v a n ý k n o t a n a c h e m lo no vý p o p r u h je použitý preplet hrubý, k to rý sa používa p ri v ý robe p adákov .

3. Dlhý diel opasku Je v y rob ený zo 43 m m š iro k é h o p a d á k o v é h o p o p ru h u . Jed en k o niec je z a s tr ih n u tý do h ro tu aleb o šikm o, aby s a lepšie n a v lie k a l do spony.

N a d r u h o m k onci je 100 m m k u s z a h n u tý a zošitý n a 50 m m ú se k u p o ­ dobne, ak o je to z n á z o rn e n é n a k r á tk o m diele o p ask u (p ozri výkr.J. O k ra je t a k t o v z n ik n u té h o o ka sú z a h n u té d o v n ú tra a p riš ité tiež po­ dob ne ak o je to z n á z o rn e n é n a obr. Pri v ýrobe voľte postup, p ri k to ro m p rv za šije te z a h n u té o k ra je ., o k a a až potom p re v e d ie te h lav ný šev opasku.

4. R egulačná spona Dva kusy r e g u la č n ý c h sp o n sú p riš ité n a k o n c e p rie č k y v tesn ej blíz­ k osti áčka. Sú v y ro b e n é z p le c h u z h liník ovej zliatiny, h rú b k y 3 mm.

N am iesto n a v r h n u tý c h r e g u la č n ý c h sp ô n m ôžete použiť s am o sv o rn é p o p ru h o v é spony. K valitné a n a t e n to úče l v h o d n é sa m o s v o rn é spony sú v šak ťažko d o s tu p n é a ic* sv o jp o m o cn á v ý ro ba je n á ro č n á .

3. Priečka Je z r o v n a k é h o m a te r iá lu ak o h lav n ý p o pru h.

B. Äčko Je z r o v n a k é h o m a t e r iá lu a k o h la v n ý p o p ru h . Konce á č k a sú kolm o p ri­ šité k h la v n é m u p o p ru h u tak, že sa n a c h á d z a jú m edzi h lav n ý m a pod ­ šitým po p ru h o m .

37

7. Podšitý popruh Je z p a d á k o v é h o p o p r u h u š írk y 43 m m. Konce m á šikm o z a s tr ih n u t é alebo zaoblené. Je poly am idov ou niťou n a b r a š n á r s k o m š ijaco m s tro ji v š ty ro c h p á so c h po d ĺž k e p rišitý k h la v n é m u p o p ru h u . Slúži n a zv ä č š e ­ nie s e d a cej plochy.

B. Posuvné puzdro Je ž 30 m m širo k é h o a 40 až 80 m m d lh é h o d o o k o la p le te n é h o p o p ru h u (k n ô t) . Slúži n a z a s u n u tie voľne v isiaceh o k o n c a h la v n é h o p o p r u h u za re g u la č n o u sponou. P o p ru h k n o t Je m o ž n o n a h r a d iť š iro k ý m p r ú ž ­ kom g um y (a k o sú t r a k y ) , z k t o r é h o je m ožn o ušiť p o s u v n é p u z d ro podľa potreby.

9. Karabína M aillon delta 10 Je fr a n c ú z s k y výrobo k a u n á s nie je n a trh u . Kým si ju zad ovážite, môže byť n a h r a d e n á p evn ým k r u h o m 0 80 m m z o cele 0 8 m m s antik o rozívn ou p o v rc h o v o u ú p ra v o u . P osuv né k ríž e n ie p o p ru h o v u m o ž ň u ­ je aj ta k t o d o s ta to č n e p o h o d ln é o b liek an ie a vy zliek a n ie se d a č k y bez n a r u š e n i a o p tim á ln e h o n a s ta v e n ia n a r e g u la č n ý c h sp o n á c h . Po z a o b ­ s t a r a n í k a r a b ín y M aillon d e lta 10 pevný k r u h ro z p ílite a m ôže byť aj opasok s a m o s ta tn e použitý. c« + 10. Krátky diel opasku J

Je vyrobený zo 43 m m š iro k é h o p a ­ dák o v é h o p o p ru h u . Je zošitý so sp on o u o p a s k u n a dĺžk e 50 m m ta k ako je to z n á z o rn e n é n a obraze. Pri š i ­ tí z a h n u tý c h v o n k a jš íc h o k ra jo v oka a h la v n ý c h švov voľte postup, k to rý je p o p ísan ý p ri dlho m diele opasku.

,

11. Spona opasku Je p rišitá n a k r á tk o m diele opasku.

Je v y ro b e n á z p le c h u z hlin ík o v ý c h zliatin, h rú b k y 4 mm.

Výrobné údaje Sú v I. II. III. 38

tr o c h veľkostiach: veľkosť — odev č . 44, 47 veľkosť — odev č . 50 až 53 veľkosť — odev č . 56 až 59

K rátky diel o p ask u so sponou opasku.

c

d

r>'

15,

I. II. III.

a 1120 1320 1520

b 500 550 600

ai 1360 1600 1840

c 215 245 275

d 120 140 160

40

25

e 145 155 165

ei 265 275 285

ai , ei = ro z v in u tá dlžk a f = Vá d lžky á č k a

I. 900 1000

II. 1050 1150

C elková d ĺž k a p o p ru h u á č k a

I. 640

II. 660

K rá tk y diel o p a s k u K rátky diel o p a s k u

110 320

Dlhý diel o p a sk u Dlhý diel o p a s k u — rozv. dĺžk a

rozv. d lž k a

III. 1200 1300

|

III. 680

39

Spona opasku

Zraziť h r a n y R 0,5 CSN 42 7305.02

P lech 4x39x57

42 4201.6

R egulačná spona p re p o p ru h 28 x 1,5 mm

R egulačná spona p re p o p ru h 25 x 2 mm

40 Zraziť h r a n y R 0,5 I

P lech 3x32x38

|

ČSN 42 7305.02

42 4201.6

ČSN 42 7305.02

42 4201.6

Zraziť h ra n y R 0,5 P lech 3x28x40

40

1

V šetky k o n c e p o p ru h o v je n u t n é d o k o n ale zataviť, n a jle p š ie n a d liehovým aleb o plyn ov ým p lam eň om . Na jedno z a ta v e n ie t r e b a p rip o ­ čítať k u d a n e j dĺžke 3 až 5 mm, podľa h rú b k y p o p ^ ih u . Šitie je tr e b a previesť v ýlučne p o ly am id o v o u niťou. Švy n a v ý ro b n ý c h v ý k re s o c h (bez n á p is u ) , z n á z o rn e n é te n k o u p re ru š o v a n o u čia ro u a švy n a o p a s k u sa d o p o ru č u jú previesť ru č n e . Konce nití s tro jo v ý c h švov je n u tn é d o k o ­ n a le zakončiť a zataviť.

Poznámka: Pri p rv o m použití sa Vám s e d a č k a b ud e zdať veľká a p re č n ie v a jú c i k oniec h la v n é h o p o p ru h u p ríliš dlhý. N e s k r a c u jte ho! Pri dĺžkov ých úd a jo c h je p o č íta n é so zrážan liv o sťo u m a te riá lu . Až po asi p ä tn á s to m po­ užití a p r a n í si n a s ta v te o p tim á ln u d ĺžku a p re č n ie v a jú c i k o n ie c h la v ­ n é h o p o p r u h u o d re žte n a d ĺžku cca 150 mm.

Miroslav H u j d i č: Gustáv Š t i b r a n ý i:

Batoh typ 81 P r e d k la d á m e Vám popis a n áv o d k v ýrobe b a to h u typ 81. Pre p o tr e ­ by š tú d ijn e j cesty S lo ven skej sp eleo lo g ick e j sp olo čn o sti Sirna G. E. S. M. 81 bolo v y ro b e n ý c h p o k u s n e 12 k s ta k ý c h to batohov. Ako zá k la d n ý m a ­ te riá l b o la po u žitá po ly am id o v á t k a n i n a o p a t r e n á o b o jstra n n ý m polyu re tá n o v ý m nán o so m . Ide o výro bo k G um otextu Breclav.

Z ák la d n ý plášť b a to h u p o zo stáv a zo š tv o rc a 820x820 mm. Na h o r ­ nej h r a n e je do v n ú to rn e j s t r a n y z a h n u tý 50 m m širo k ý záhyb, k to rý je na o bid voch o k ra jo c h do ok o la obšitý. Do to h to zá h y b u je v p ra v id e ln ý c h v z d ia le n o s tia c h z a n ito v a n ý c h 8 ks ôk p re š k r t i a c u slučk u. Dno b a to h a tvorí s a m o s ta tn ý obdĺžnik ro z m e ro v 220x260 m m so za ob leným i ro hm i r = 70 mm. Plášť aj dno sú zošité n a v n ú to rn e j s t r a n e tak, ab y šeV bol c h r á n e n ý p ro ti oderu. Pri z á k la d n ý c h r o z m e ro c h je p o č íta n é aj s p re č n ie v a n ím 10 m m m a te r iá lu n a šve. B atoh je o p a tre n ý dvom a kusm i 850 m m d lh ý c h p o p ru h o v šírk y 45 mm. Ku p lášťu sú p o p ru h y p rin ito v an é p á s o m kože, ro z m e ro v 70x150 mm. Pás kože n aviac je ešte po obvo­ de obšitý. V šetky nity sú z v n ú to rn e j s t r a n y p od lo žen é ko žen ým i podlož­ k a m i p r ie m e r u 20 mm. Š k rtia c a s lu č k a je z p oly am id o v éh o la n a 0 7 mm a je p r e d ĺž e n á o 850 mm. Toto p re d ĺž e n ie sa v ý ho dne využíva pri t r a n ­ s p o rte jaskyň ou.

Popísan ý b a to h ty p u ’81 bol s k ú š a n ý a zatiaľ s a d o b re osvedčil.

820

KOZA

NI T 325

150

NIT

260

i

Individuálne karbidové svietid lo Z diskusie r o z š ír e n é h o z a s a d a n ia p re d s e d n íc tv a SSS v y p ly n u la ú lo h a p re te c h n ic k ú kom isiu, zvolať o sob itn ú sch ô d z u n a u k o n č e n ie vývoja a zab ezp e čen ie m alo sério v e j výroby in d iv id u á ln e h o k a r b id o v é h o svie­ tidla. K o nštatov alo sa, že v s ú č a s n o s ti jestvuje o k re m k a rb id o v é h o svie­ tid la v yv inu téh o o b lastn o u s k u p in o u Zvolen (k to ré je s p o lah liv é ale vý­ ro b n e a f in a n č n e z n a č n e n á r o č n é ) šesť p ro to ty p o v k a r b id ie k v y vin utý ch a v y ro b e n ý c h v s k u p in á c h R užom berok, Prešov, Lipt. T rno vec a Blatnica.

V äčšina z n ic h je o d s k ú š a n á v p r a k tic k o m použití. Ich pre d n o sťo u je je d n o d u c h é te c h n ic k é riešenie, nízk a v ý ro b n á c e n a a u n ie k to rý c h typov n a jm ä m ožnosť výroby v m a lý c h sé riá c h . O čakávam e, že in ic ia tí­ vu člen sk e j z á k la d n e sp rá v n e p o d ch y tí t e c h n ic k á ko m isia a vyrieši tak vleklý p ro b lé m n e d o s ta tk u k a rb id o v ý c h svetiel, k to r é a k o h o vorí je d e n z a u to ro v p re ž ív a jú v p o d m ie n k a c h S lovenskej speleo lo g ick e j s p o lo č ­ nosti svoju re n e s a n c iu .

Jozef H laváč

42

I

ZAUJÍMAVOSTI zo

SPELEOLÓGIE

Zaujímavosti a novinky z prieskumu jaskýň a priepastí v o sv ete MULU 80 B ritská exp e d íc ia MULU 80 p o k ra č o v a la v p rie s k u m e k ra s o v é h o územ ia Mulu n a S a ra w a k u . V ja s k y n i Lobang N asib B agus objavili obrovský p o d z e m n ý p rie s to r „Dóm S a r a w a k “ — d lhý až 800 m, široký 300 m a výšky 70 m, m á objem 12 mil. m 3. Pre zro v n a n ie Sála V e rn á v Piere S aint M artin m á objem 4 mil. m 3. Počas v ý pravy objavili 70 k m ja s k y n ­ n ý c h ch o d ieb o p rie m e rn e j veľkosti 15 x 15 m. D oteraz je z celkovej ro z lo h y ú zem ia 30 x 5 k m p re s k ú m a n ý c h len je d n a tretin a .

CI — č. 11 fean Bernard — 1.455 m V d ň o c h 24.-28. 2. 1981 d o siah lj v ja s k y n i Jean B e rn a rd h ĺb k u — 1.455 m. P o tá p a č s k ú v ý p ra v u z o rg an izo v al P. Rias a F. G uillaum e a m a la 30 členov V u lcain u a ď alších ja sk y n ia ro v z F ra n c ú z s k a spolu s dvom a B elgičanm i. Za 1. sifónom , d lh ý m 45 m ( — 6 m ], k to rý p re k o n a li v ro k u 1980 p o tá p a č i P. Penez a S. Vergier, p re s k ú m a li 230 m blativej, úzkej a p o m e rn e strm e j chodby. Na d ne 8 m s tu p ň a je ďalší sifón ( h ĺb k a — 1.415 m ], k to rý m á d ĺžku 40 m ( — 8 m ) a v s tr e d e veľmi úzky. N a sle d u ­ je 85 m d lh á ú zk a chodba, k t o r á k o n č í p ri treťo m sifóne v h ĺb k e — 1.455 m.

CI — č. 11 Gouffre Mirolda — 1.100 m Ďalšia f r a n c ú z s k a ja s k y ň a p r e s a h u je h ĺb k u 1 km! Vchod je vo výške 1.880 m v m asíve Criou. S jask y ň o u súvisia aj p rie p a s ti vo výške 2.300 m, čo d áv a p re d p o k la d y , že ja s k y ň a d o s ia h n e h ĺb k u n a jm e n e j 1.500.

CI — č. 11 S p ra c o v a l RNDr. Pavol M itter CSc., podľa z a h r a n ič n ý c h m a te r iá lo v a podľa pub lik ácie: G. M a rb a c h — J. L. Rocourt: T e c h n iq u es de la S peleologie Alpine.

43

ORGANIZAČNÉ SPRÁVY

faskyniarsky týždeň P red se d n íc tv o Slovenskej sp eleolog ick ej s p o lo čn o sti po d o h o d e s vý­ borom o b lastn ej s k u p in y B latn ica ro z h o d lo o u s p o r ia d a n í ja s k y n i a r s k e ­ ho tý ž d ň a ro k u 1982 v k ra s o v o m územ í c e n tr á ln e j a z á p a d n e j časti Veľkej F atry. S tred isk o m p o d u ja tia b u de G ä d e rs k á dolina. P r e d p o k la ­ dan ý p o č e t ú č a s tn ík o v 110. T erm ín 4.-8. a u g u s t 1982. Cieľom b u d e obo­ známiť ja s k y n iaro v so sú č a s n ý m i p o z n a tk a m i o k r a s e h r a s tí a k o m b in o ­ v a n ý c h v rá so vo-zlom ový ch š t r u k t ú r z á p a d n e j časti Veľkej F atry.

E x k u rz n é tr a s y po ved ú do jask ý ň B elianskej, G äd erskej, Dedošovej, V ápennej a B latnickej doliny.

5. valné zhrom aždenie Podľa stan o v Slovenskej sp eleo lo g ick e j s p o lo čn o sti zvoláva p r e d s e d n í c ­ tvo n a ro k 1982 z a s a d n u tie 5. v a ln é h o z h ro m o ž d en ia. Jeho ro k o v a n ie bude ho dnotiť n a š u činnosť za u p ly n u lé t r o j r o č n é obdobie, vytýči nové úlohy do ro k u 1985, zvoli n ové o r g á n y Spoločnosti.

V alné z h ro m a ž d e n ie sa u s k u to č n í z p rílež ito sti 50. v ý ro č ia o b ja v e ­ n ia H a rm a n e c k e j jaskyne, k t o r ú zatiaľ aKo je d in ú ja s k y ň u n a S lovensku s p rís tu p n ili v e re jn o s ti členo via n a še j org a n iz ácie . P o d u ja tie sa u s k u ­ to čn í v d ň o c h 8.-10. o k tó b ra 1982 v r e k r e a č n o m z a ria d e n í C estný ch stavieb n a Donovaloch, o k re s B an sk á B ystrica. P rích o d ú č a s tn ík o v je p lá n o v a n ý n a p ia to k o d p olud nia, p ra c o v n é ro k o v a n ie bu d e v sobotu, v n edeľu s a ú č a s tn íc i p r e s u n ú n a oslavy k u H a rm a n e c k e j jaskyni.

N a voľbu deleg á to v stanovilo^ p re d s e d n íc tv a kľúč 1:10. P re d p o k la d á sa účasť 100 d eleg á to v a hostí. Č lenovia o b la s tn ý c h s k u p ín o b d rž ia ďal­ šie in fo rm ác ie in te rn ý m i pokynm i.

Zmena vo vedení oblastnej skupiny P re d se d n íc tv o Spo ločn osti sch válilo n á v r h č le n sk e j schô d z e o b lastn ej sku p in y Aquaspel-Košice n a z m en u vo fu n k c ii v e d ú c e h o skupiny. Odvo­ láv a z fu n k c ie Ing. Tibora Sasvárilm , k to ré m u s ú č a s n e vyslovuje poď a­ k ov anie za d lh o ro č n ú činnosť. Do fu n k c ie m e n u je Ing. Aleša Turzáka, 2 6 -ro čného ja s k y n ia ra -p o tá p a č a .

Zm en a a d re s y v e d ú c eh o o b lastn ej skupiny: Ing. Aleš Turzák, K alinov ská 7, 040 00 Košice Jozef H laváč

44

EXTRÉMNY PRIESKUM TAKMER NA HRAMC1 ĽUDSKÝCH MOŽNOSTI

Jaskyniarsky humor A utor k a r ik a tú r : E d u a r d Piovarči č le n o b lastne] sku p in y T ercho vá

M 3 /)M .rŕV N £ 3 jí/A S f£ /L £ 0 £ č > č /C t< # -' S X IM W W / t 'A -S H O V jr/S S č t/

45

H L S K O i/^ ftfK O X P

Zoznam fareb n ý ch diapozitívov n a obálku Titulná strana obálky: Z laté jazero v D em änovskej jask y n i M ieru, N ízke T atry Foto: Stan islav Šrol 2. strana obálky: Ú častníci jask y n ia rsk e h o týžd ň a B elianske T atry ’81 n a Kopskom sedle.

Foto: M iroslav Eliáš 3. strana obálky: Vchod do jaskyn e S tará Poľana, Jánska dolina, N ízke T atry.

Foto: S tanislav Šrol

4. strana obálky: O rganový k o n c e rt v B elianskej jaskyni, B elianske T atry.

Foto: M iroslav Eliáš

OBSAH > »

ÚVODNÍK Ing. Jozef Hlaváč: 8. m e d z in á ro d n ý s p eleo lo gický k o n g re s . . .

3

VÝSKUM A PRIESKUM Š te fan Belička: Nová ja sk y ň a v P onicko m k r a s e ............

7

SPRÁVY Ing. Jozef Hlaváč: Ja s k y n ia r s k y tý ž d e ň — B elianske T atry ’81 PhMr. Š te fan Roda: VI. sy m p ózium Komisie UIS p re s p e leo te rapiu v r o k u 1980 v T a l i a n s k u ................................................... ..... , ,

12 15

ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ I n š tr u k tá ž o b la s tn ý c h s k u p ín S S S ........................................................

Ing. M arcel Lalkovič: K p r o b le m a tik e d o k u m e n ta č n ý c h rajó n o v a číslo v an ia k ra s o v ý c h javov n a S l o v e n s k u • RNDr. Z denko H o c h m u th : Spôsob s p ra c o v a n ia id e n tifik a č n e j k a rty Ing. M arcel Lalkovič: Na o k ra j I n š tru k tá ž e o b la s tn ý c h s k u p ín SSS

17 18 22 29

TECHNIKA A VÝSTROJ G ustáv Stibrányi: P o p ru h o v é se d a č k y vyvin uté n a Slovensku v r o k u 1981 ty p y B ráz d a — K re san ica — Sim a — Kombi . .

M iroslav H ujdič — G ustáv Stibrányi: Batoh typ 81 . . . .

•

32 41

ZAUJÍMAVOSTI ZO SPELEOLÓGIE RNDr. Pavol Mitter, CSc.: Zau jím avosti a n o v in k y z p rie sk u m u jask ý ň a p rie p a s tí vo s v e t e .................................................. , , , ,

43

ORGANIZAČNÉ SPRÁVY Ing. Jozef Hlaváč: J a sk y n ia rs k y týždeň, 5. valn é zhro m a žd en ie , Zm en a vo v ed e n í o b la s tn e j s k u p i n y ....................................................... , E d u a r d Piovarči: J a s k y n ia rs k y h u m o r ..................................

OBSAH

44 45

47

SPRAVODAJ Slovenskej speleo lo g ick ej spoločnosti roč. XII. — 1981 č. 3 Vydalo: M úzeum slovenského k rasu Lipt. M ikuláš v rám ci v n ú tro ú stav n ý ch in fo rm ácií pre spolupracovníkov v n á k la d e 750 kusov.

Tlač: T lačiarne SNP Liptovský M ikuláš. i

, \