Spravodaj sss 1984 1

íTÔvÉÚŠtó KM1™

| S L 0 ,J I S

relMDYl

* l A S W W S T O . >•

LIPTOVSKÝ M lK U ffi

—

P r ír .č islo ;

'

, *

I

!

äŕ

SPRAVODAJ SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKÉ) SPOLOČNOSTI

J

K jubileu dobrovoľných jaskyniarov zo Spišskej Novej Vsi

e

-1984

P ri n a jv ý zn am n ejších výro čiach sa zvy knerne p o obhliadat do m inulosti a aspoň sym ­ bolicky priblížiť atm o sféru , v k to rej ju b ila n t začínal.

Keď v ro k u 1969 vrcholilo úsilie o znovuoživenie jed notnej organizácie dobrovoľ­ n ých ja sk y n ia ro v n a Slovensku n a báze S lo v en skej speleologickej spoločnosti pri M úzeu slovenského k ra su v L iptovskom M ikuláši, nezostali bokom ani členovia speleologické­ ho k lubu p ri ZV ROH závodu IX. Jách y m o v sk kých dolov zo Spišskej Novej Vsi. Vedúci spe­ leologického k lu b u Ing. J á n Tulis sa z ú častn il n a jask y n iarsk o m týždni 5.— 11. jú la 1969 v B ystrej, k d e sa položili zák lad y b u d úceho úspešného účinkovania speleologického k lu ­ bu., k to rý po predchád zajú cej 5-ročnej č in n o sti p o k račuje dodnes v úspešne započatej práci ako o b lastn á sk u p in a SSS Spišská N o v á Ves. C elková činnosť dobrovoľných ja sk y n ia ro v zo Spišskej Novej Vsi v rám ci Slovenskej speleologickej spoločnosti vo veľm i Jcrátkom čase pred čila očakávania aj n ajo ptim istic­ kejších členov riad iaceh o orgánu. S y ste m a tic k ý p rístu p ku prieskum u, registrácii, evi­ dencii, d o k u m en tácii a ochran e krasových ja v o v zvýrazňoval životaschopnosť jask y n iaro v zo Spišskej Novej Vsi aj p ri zabezptečovaní akcií s celoslovenskou pôsobnosťou. N ena­ h rad iteľn é d ojm y, ale p red o v šetk ý m p o z n a tk y p re ďalšiu činnosť si odniesli členovia n a ­ šej organizácie z ja sk y n ia rsk y c h tý^ždňov u sk u to čn en ý ch v r. 1970 a 1977 p r i D obšinskej ľadovej jask y n i. N adšenie z čiastkového o b ja v u v M edvedej ja sk y n i počas ja sk y n ia r­ skeho tý žd ň a r. 1970 znásobilo pocity z n á sled n éh o veľkolepého o b jav u S tra té n sk e j ja s­ kyne, k to rú so zaslúženou a zd rav o u h rd o sťo u p red stav ili jas'kyniari zo Spišskej Novej Vsi účastn ík o m jask y n iarsk eh o tý žd ň a r. 19 77.

N ikom u, k to sa bližšie zau jím a o speleologické dianie n a Slovensku, n e tre b a čin­ nosť ja sk y n ia ro v zo Spišskej Novej Vsi bližšie kom entovať. Stačí odvolávka n a d en n ú tlač, rôzne časopisy, ale p red o v šetk ý m o d b o rn ú speleologickú lite ra tú ru , v k to rý ch je veľa sp rá v a odbornýah štú d ií n ap ísan ý ch členm i oblastnej sk u p in y SSS zo Spišskej Novej Vsi. O sobitne v ša k o ceňujem e podiel oblastnej sk u p in y n a system atickej tv o rb e zbierkového fo n d u M úzea slovenského k r a s u a ochrany p ríro d y a jej ochote p ri odovzdá­ v an í skúsen o stí v šetk ý m n ašim členom , a to ak tív n y m p rístu p o m k u plneniu všetkých zám erov a p ro graipových cieľov Slovenskej speleologickej spoločnosti.

O cenenia, k t o í f o b lastn á sk u p in a a jej jed n o tliv í členovia doteraz obdržali od S p rá ­ vy slovenských ja sk ý ň a Slovenskej speleologickej spoločnosti, sú len logickým v y ja d ­ ren ím v ď ak y za n ezištn ú p rácu v y n ak lad a n ú pre šírenie dobrého m en a slovenskej speleológie dom a aj v zahraničí.

P ovažujem si za v eľkú česť, že sa m ôžem aj to u to cestou podakovať jask y n iaro m zo Spišskej Novej Vsi za ich d o te ra jšiu ú sp e šn ú prácu a som presvedčený, že ako do­ teraz, aj v bud ú cn o sti ostan ú jed n ý m z p e v n ý c h pilierov Slovenskej speleologickej spo­ ločnosti. K u srd ečn ém u poď akovaniu p rip á ja m želanie pevného zd ravia a veľa ďalších p racovn ý ch a ja sk y n ia rsk y c h úspechov v še tk ý m členom oblastnej sk u p in y zo Spišskej Novej Vsi. ALFONZ CHOVAN predseda SSS

S P RAVODAJ

1/1984

Slovenskej speleologickej spoločnosti

XV. ročník

V e n o v a n é 20. výročiu z a l o ž e n i a o b l a s t n e j s k u p in y S p iš s k á N o v á Ves

A dresa redakcie: S lo v e n sk á sp e le o lo g ic k á sp o lo čn o sť Š k o lsk á 4, L ip to v s k ý M ik u lá š R edakčná rada: P h D r. J u r a j B á rta , CSc., In g . M ik u lá š E rd ô s, R N D r. Ľ u d o v ít G aál, P h M r. Š te fa n R o d a, In g . J á n S la n č ík , G u s tá v S tib rá n y i V ý k o n n ý r e d a k to r : In g . J o z e f H la v á č Z o d p o v e d n ý r e d a k to r : A lfo n z C h o v a n T e c h n ic k á re d a k c ia : B a rb o ra B u z á k o v á O B SA H : V lad im ír K O Š E L : 0 P rvé sp o m ien k y na Stratenskú ja sk y ň u ^ Ján T U L I S : # D vadsať rokov čin n o sti ob lastn ej sk u p in y S pišská N ová V es F ran tišek M I H Ä Ľ : % V ý sle d k y sp eleo lo g ick éh o p riesk u m u M iloš G R E I S E L : 0 S p om ien k y na m inulosť L adislav N O V O T N Ý: ^ P riesk u m , p ro b lém y a p ersp ek tív y

l'

3 /1 6 / /2 7 / 41 /5 2 /

% A lfon z C hovan: K ju b ileu d ob ro v o ľn ý ch ja sk yn iarov zo S p išsk ej N o v ej V si / I / £ L adislav N o v o tn ý : G eologick é a geom o rfo lo gick é črty pracovného ú zem ia o b la st­ nej sk u p in y S p išsk á N ová V es /6 / # M iro sla v K ošík: P rečo som sa stal ja sk y n ia rom ,2 4 / 0 Ján T ulis: M etodika p r ie sk u m u a v ý sk u m u S traten sk ej ja sk y n e 31 £ P avo l B alážik: J a sk y n ia rsk y krst /3 5 / Q Ľ udovít K u ch arič — A n d rej S tein er: A plikácia g eo fy z ik á ln y c h m etód pri r ie še n í sp eleologick ej p ro b lem atik y v p o d m ien ­ kach ob lastn ej sk u p in y S p išsk á N o v á V es /37 0 V ladim ír K o šel: S ú ča sn ý stav poznania fa u n y v jask yn iach S lo v en sk éh o raja 38 £ Juraj B árta: Č lovek v jas­ k yn iach S lo v en sk éh o raja /4 6 / £ M ichal K ozák: P o d iel ja sk yn iarov na och ran e S loven sk éh o raja 50 F A R E B N É F O T O G R A F IE N A O B Á L K E

1. strana

V stupná časť Rozprávkového dóm u v S tra te n sk e j jaskyni, najväčšieho jask y n n éh o p riesto ru v Československu, Slovenský raj Foto: L. N ovotný 2. strana

„Š p irála“ v S tratenskej jaskyni, Slovenský ra j 3. strana

„Č íň an “, olej, au to r M. M ihá!

4. strana

S intrová výplň S tratenskej jaskyne

.

F oto: J. Tulis R eprodukcia: M. Eliáš Foto: J. Tulis

Vo V ydavateľstve OSVETA n. p. M artin vydalo M úzeum slovenského k rasu a ochrany prírody, Liptovský M ikuláš v rám ci vnútroústavných inform ácií p re spolupracovníkov v n ák lad e 1000 kusov. V ytlačili T lačiarne SNP n. p., závod L iptovský M ikuláš.

RNDr.

Vladimír

Košel

Prvé spom ienky na Stratenskú jaskyňu .Bola n eskorá jeseň 28. novem bra 1972, keď som sa už po tre tí raz vybral n a vý­ chodnú strá ň H aniseja hľadať jask y ň u Psie diery. Po neúspešnom chodení v lese prišiel som k suchém u skalném u žľabu. V edel som, že P sie diery v tejto časti nebudú, ale kvôli všeobecném u prieskum u, aby som sa tu d ru ­ hý raz n eštveral, dal som sa po ňom nahor.

Po chvíli som prišiel na sta rú cestu vedúcu n a p lan in u H aniseja a skalný žľab sa k on­ čil asi 20 m etrov povyše skalným am fiteát­ rom. N ezdalo sa mi ta m nič zaujím avé, ale povedal som si, že keď som už tu, kvôli dô­ kladnosti obídem celý záver. V najvyššej čas­ ti za sutinovým násypom čakal m a veľký otvor a so zvedavosťou zišiel som dovnútra.

P redo m nou bola do šera zahalená celkom p riesto rn á h ala a čudoval som sa, že nikde som sa o tom to p riestore nedočítal, háci sa píše o oveľa m enších dierach v okolí. Po sutin o v isk u som zostúpil pod skalný stuj&eň a pokračoval do zadnej, tm avej časti haly. Tu sa strop dosť znižoval a po p rejd en í strm ej p latn e ocitol som sa v tm avej chodbe ved ú ­ cej m ierne nahor. P lný zvedavosti poberal som sa ďalej. Chodba sa postupne znižova­ la, po za h n u tí vľavo bolo p otrebné sa už aj prikrčiť a po k ratšo m plazení nasledovala m enšia kom ora, kde sa dalo aj postaviť, ale to bol zároveň aj koniec napredovaniu.

V hline p ri zem i bol už len k an á lik s p rie ­ m erom asi 25 cm, a tu som po prvý raz pocítil silný prievan. K aždý ja sk y n ia r vie, čo p riev an v jaskyni znam ená, a ja som ve­ del tiež, že ozajstná jask y ň a sa tu môže cste len začínať. Po posvietení do k an á la som odhadol, že jeho rozširovanie nebude m im o­ riad n e zložité. V zrušený vracal som sa ku vchodu,, rozhodnutý vrátiť sa sem čo n a j­ skôr a p rijať túto vzácnu a nevšednú ponu­ k u prírody. T ento deň bol pre m ňa nezvy­ čajne štedrý, pretože p ri zostupovaní cez les do T iesnín našiel som aj vchod do Psích dier.

Po n áv ra te dom ov som o udalosti s jask y ­ ňou porozprával svojm u synovcovi Jaro m írovi Volekovi, nadšeném u jaskyniarskem u

kutilovi, a ten hneď m oju ponuku n a p re ­ kopávanie p rijal. Ď alší deň, 30. novem bra, sme včasráno už k ráčali n abalení do Ties­ nín, nach y stan í pre isto tu n a dva dni ro ­ boty. Po prieskum e rú ro v itej odbočky v p ra ­ vo, p rerušenej asi 3 m hlbokou studňou, kde pokračovanie nebolo, pustili sme sa do p re ­ kopávania. Spočiatku to bolo ľahké a poho­ dlné, ale čím ďalej sme sa zahlbovali, n á­ m ah a neúm erne* v zrastala a postupovali sme ta k m er nebadateľné. N aviac ani ležať v p rie ­ vane celé hodiny nebolo nič príjem né. Šťas­ tím bolo, že v koncovej kom ore sm e hlin u s k am ením mohli ukladať hneď n abok a n e­ m useli sme ju vynášať cez plazivku za n a ­ šim i chrbtam i. P racovali sme n a striedačku celý deň ta k m er bez p restáv k y a ako p ri­ chádzal večer, bolo stále jasnejšie, že za kan ál sa dnes nedostanem e. Až večer sa nám podarilo tro ch a nazrieť za poslednú úžinu a m ohli sme konštatovať, že k an ál sa nád ejn e rozširuje. Zvedaví n a za jtrajšo k po­ náhľali sme sa n a posledný vlak do S tra te ­ nej a noc sm e stráv ili v chate n a D edinkách.

Po prekonanej drin e telá sme m ali ako do­ lám ané, n a jedlo sme ani nepom ysleli a m al som dojem , že za jtrajšo k je pre m ňa odpí­ saný a nebodaj si ešte n ejak é nachladnutije z p riev an u odležím. Do rá n a sme sa však akosi pozbierali, rozhýbali a stonajúci sme vystupovali k jaskyni. Naše pracovné tem ­ po dnes zjavne poľavilo a až n a poludnie sa m i ako ú tlejšiem u podarilo pretlačiť za výdatnej Jaro v ej pomoci za úžinu do no­ vých priestorov. D ostal som sa v lastn e n a dno m alej siene s rozm erm i asi 3 X 7 m. celej sfarbenej do jed n o tv árn ej hnede.

V tých chvíľach m i p rich ád zala n a myseľ čokoláda, čosi podobné ako v rozprávke o perníkovej chalúpke.

Po obvode siene spravil som prvý prieskum , ale ďalšie po­ k račovanie sa mi akosi nezdalo, pretože vy­ snívaná m oh u tn á a pohodlná chodba tu žiadna nebola; n a jednej stran e sa o tv árala nehlboká stu d ň a bez zjavného pokračovania a vedľa sa černel n ejak ý voľný priestor, ale v ceste bol tiež priepasťovitý zostup. Hoci 3

sm e m ali lano, s podobným i prekážkam i sme nepočítali. Veď ani v jednej jaskyni v Slo­ venskom ra ji sa nebolo treb a spúšťať n a la ­ ne. So zm iešaným i pocitm i dal som sa do rozširovania k an á la z vnútornej strany, aby sa sem mohol pretisnúť Ja ro i s n árad ím a lanom . Bolo jasné, že ďalšie pokračovanie nebude jednoduché, a nedalo sa vylúčiť, že

R N D r . V l a d i m í r K o š e l, f o t o L . N o v o t n ý

4

s našou prácou sme už n a konci. Ako p rv ú vybrali sme si n a p rieskum sym patickejšiu, asi 5 m hlbokú stu d ň u p rav id eln éh o tvaru.

Dalo sa aj zhora vidieť, že p o kračovanie tu nebude žiadne, ale nechceli sm e nič nechať n a náhodu, a ta k sa Ja ro spustil dole. P o­ tvrdilo sa to, čo sme videli aj zhora, a Ja ro sa chystal n a cestu hore. To, čo nasledova­ lo, dá sa nazvať len ako pokusy o vylezenie, pretože n a h lad k ej stene nebolo si kde za­ prieť nohy, a nezostávalo nič iné, len J a ra potiahnuť asi o 2 m vyššie. N apínal som sa z celej sily, lano n a h ra n e skaly až p ra sk a ­ lo, ale to sotva čo pomohlo. Bol som na konci so silam i a m yslel som si, že n ám po­ môže už len posila niekde zo S traten ej a že p riesk u m jask y n e je n a te ra z skončený. Už v štád iu rezignácie sa výstup p red sa len po­ d aril a p red nam i vyčerpaným i ostával po­ stup vo vedľajšej, možno ešte ťažšej odboč­ ke. K rá tk a chodba sa končila a ďalej bola priepasť neznám ej h ĺbky so šm ykľavým n á ­ stupom . M ohli sme si posvietiť len n a boky akejsi väčšej siene, k to rú by sm e s o d stu ­ pom času m ohli nazvať N ižnou sieňou, ale h ĺbk u dn a sm e sotva odhadli, ptetože to ostalo pod previsom . Ja ro jed n ak o p red p o ­ kladal, že 16 m lano n ám vystačí, preto dlho herozm ýšľal a posúval sa do m azľavé­ ho o k ra ja previsu. Asi po 7 m etroch pristál dole, h lásil väčší p riesto r s ďalším pokračo­ vaním a volal ma. J a som kvôli zabezpeče­ n iu n á v ra tu chcel ostať hore, ale keď som bol iíistený, že lano postačuje a dostanem e sa po ňom aj späť, s neistotou spustil som sa tiež. Ocitli sme sa n a blatistom dne väč­ šej siene ako predošle, ale rovnako sfarb e­ nej n a hnedo. V chudobnej výzdobe u p ú ­ ta la nás p rav á stena, bohato ro zbrázdená do eróznych rebier. V sm ere postu p u bola za-' sa nízka kvapľová záclona s kývavým k v ap ­ ľom, dlhým asi trištv rte m etra. Vo vrchnej časti bol odlom ený, ale ostal zacv ak n u tý m e­ dzi susedným i a dalo sa ním kývať ako pondusom n a hodinách. P ri ďalších cestách do jask y n e zvítal som sa s n ím pokývaním .

Neskôr, po rokoch, si kvapeľ niekto odnie­ sol. Za záclonou sieň p o kračovala ďalej a po niekoľkých m etroch sa o b jav ila typická riečna p riestra n n á chodba, n a dne síce bez štrku, ale s polám aným i sintrovým i p la tň a ­ mi. N a tenkom h lin ito m n átek u zanechávali sme p rvé ľudské stopy. Po p rekonaných ťaž­ kostiach b rán il som sa p red stav e o celých kilom etroch takýchto chodieb a o m nohých hodinách chôdze po nich. R ealita n ed ala na seba dlho čakať. Po dvoch odbočkách vľavo, asi 150 m od N ižnej siene, sa pohodlná chodba zrazu skončila a p red nam i bol mo­ h u tn ý čierny p riesto r bez dn a a bokov. S lab­

núce svetlá lam pášov nám nestačili n a to, aby sme si urobili p red stav u o veľkosti. Čo ako sme si obzerali m ožnosti postupu, veľký previs pod našim i noham i naznačoval, že v tom to sm ere sa naše napredovanie skon­ čilo. P obrali sm e sa skúsiť šťastie do oboch odbočiek. P rv á od objaveného dóm u bola sieň m enších rozm erov s bielym jazierkom na hlinitom dne. Nosím p re ňu už dlhé ro ­ ky meno K aplnka. Biely a šm ykľavý zasintrovaný kom ín sa ukázal nevyleziteľný a ďal­ šia p rízem ná odbočka so sedlovito vydutým hlinitým nánosom bola upchatá. M edzitým Jaro začal kutrať v ďalšej odbočke a kričal, aby som sa dal za ním. K lesajúca chodba up ro stred s osam elým kvapľom sa postupne znižovala až do plazivky a zdalo sa, že sa končí upchávkou. Šťastím bolo, že m edzi stropom a výplňou ostal ešte nejak ý p rie ­ stor a kyprý štrkový nános dal sa rukou odhrabať n a obe strany, a ta k šúchajúc sa po strope i dne sunuli sme sa dolu. Asi po 8 m etroch sa objavili klzké sintrové p la tn é a vo voľnejšej chodbe šm ýkali sme sa po zad­ koch dole. N asledovalo p ristá tie n a m äkkej hline. P okračovanie sa črtalo v priam om smere. Chodba sa zužovala i znižovala a n a­ pokon ta k m er zapchatá d víhala sa strm o n a ­ hor. Po rozh rab an í štrk u a hliny sa k an á­ lom dalo preplaziť a asi po 10 m ocitli sme sa v p riestra n n ej sieni či skôr dóme. V strede nás u p ú ta l súm erný sintrový ú tv a r podobný ještedskej rozhľadni. Po p re k u ta n í p rízem ­ ných častí pokračovanie sme nenašli, a l t bo­ li sm e presvedčení, že sme v dóme, ktorý sme videli zvrchu. P om enovali sme ho dóm V ojtecha Benického. Až ďalšie výpravy u k á­ zali, že sme sa zm ýlili a ide o dva sam o­ sta tn é dómy, zatiaľ bez súvisu. N a konci novoobjaveného dóm u sa dvíhali biele stu p ­ ň ovité a šm ykľavé sintrové platne, čo n a ­ značovalo pokračovanie v tom to sm ere. Tu sme ostali už len s jedným fungujúcim lam pášom a Ja ro n ap riek m ojim protestom a od h o v áraniu sa rozhodol po te jto risk a n t­ nej stene vyliezť. Hrozilo nám , že po zly­ h an í jediného svetla ostanem e v úplnej tm e so všetkým i dôsledkam i. Až n a ďalšie roz­ hodné d ohováranie a pre stupňujúce sa ťaž­ kosti p ri lezení bol ochotný sa vrátiť. N e­ skôr bola v tom to sm ere objavená k ratšia H orolezecká chodba, ale bez ďalšieho po­ kračovania. T ým to sa naše putovanie a ob­ javovanie v S traten sk ej jaskyni skončilo a n astú p ili sme n a spiatočnú cestu, pričom sme dĺžku nových priestorov p ribližne zm e­ rali. Bolo to okolo 350 m. Posledným i p re ­ kážkam i v ceste bolo vylezenie po lane a p rep ch anie sa cez prekopaný kanál. Náš oznam o novej jask y n i v Slovenskom raji

vzbudil skôr nedôveru a pochybnosti a v jask y n iarsk ej obci trv alo dlhšie, kým sa ujasnilo, ó čo ide. N ám už v podzem í bolo jasné, že dvojica n a p rieskum tak ejto ja s­ kyne nestačí a do práce sa bude musieť za­ pojiť celá skupina. N etušili sme však, aký rozruch i p racovnú ak tiv itu speleológov spô­ sobí objav S traten sk ej jaskyne.

J a r o m í r V o le k , f o t o : J . T u l is

5

VÝSKUM A PRIESKUM

RNDr.

Ladislav

Novotný

Geologické a geomorfologické črty pracovného územia oblastnej skupiny Spišská Nová Ves Z áujm ovým a praco v n ý m územ ím o blastnej sk u p in y SSS S pišská N ová Ves je krasov é územ ie Slovenského’ ra ja v je ­ ho celej rozlohe ako vym edzenej geom orfologickej jednotke. V p o d sta te ide o úze­ m ie p a tria c e do1 chránenej k ra jin n e j ob­ lasti, len n a západe v okolí V ern ára, Pus­ tého Poľa a sedla B esník už do jej o ch ran ­ ného pásm a. T u sa stý k a s východnou časťou n ízk o tatran sk éh o n áro d n é h o p ark u .

Na východe pracovné územ ie z a h rn u je m alé denudačné ostrovy k a rb o n á to v až po obec M arkušovce, p a tria c e k horskej sk u ­ pine Knoly. N a sev ere p reb ieh a h ran ica osou H ornád sk eh o podolia, V ikartovskou priek o p o u a od obce B y stré sa stáča n a ju h cez dolinu B y stréh o potoka, cez Úplaz a východnú časť K ráľovoholskýoh T a tie r do Šverm ova a odtiaľ n a sedlo Besník, kde sa n a p á ja n a Slovenský ra j (obr. 1).

Plocha celého p racovného ú zem ia je 366,5 k m 2. Z toho k a rb o n á ty severogem erického- m ezozoika v rám ci Slovenského ra ja m a jú plochu 151,5 k m 2. O strovy k a r­ b onátov východne od Slovenského ra ja tv o ria plochu cca 5,5 k m 2 a k a rb o n á ty série V eľkého B oku cca 9,8 k m 2. Plocha s vývinom k rasu n a k arb o n áto ch je ted a cca 166,8 k m 2.

Z hľadiska sp ráv n eh o p a trí väčšia časť územ ia d o o k resu S pišská N ová Ves, m en ­ šia do okresov Rožňava, P o p rad a B an­ sk á B ystrica.

PREHĽAD

VÝSKUMOV

P o drobný p reh ľad o h istó rii geolo­ gického v ý sk u m u v Slovenskom ra ji po­ dal M. M aheľ (1957). P rv é d etailn ejšie p o ­ z n a tk y prin iesli v ý sk u m y R. K e ttn e ra (1937), A. Csiska (1942) a R. Schônenberga (1948). L ito stratig rafick é a štru k tú rn o -tektonick é p o zn atk y M. M aheľa (1957) o m ezozoiku Slovenského ra ja a ich m ap o ­ 6

vé znázornenie boli a sú d o te ra z n a jv ä č ­ ším prínosom p re poznanie stavby. N a je ­ h o p rá c u n a d v ä z u je v ý sk u m k o lék tív u J. B ystrický — O. Je n d re já k o v á — J. P ap šová (1982) a sam ého J. B ystrického (1973, 1978, 1979). O statným i útv arm i, k to ré len okrajovo zasa h u jú do CHKO alebo sa do­ tý k a jú územ ia, sa zaoberali — p re d o v še t­ k ý m flyšom J. Ilavský a kol. (1956), p e r­ m om A. B iely (1956), M. M aheľ — A. B ie­ ly (1956), M. M aheľ — A. Biely (1956), S. B ajajiík (1963), P. A dám ek (1968), M. M aheľ — J. V ozár (1972) a L. N ovotný — F. Mih4ľ (1982).

G eom orfologickýnu pom erm i Slo­ venského ra ja p re d rokom 1945 sa zaobe­ ralo^’viacero autorov, k to rí rie šili m enšie p roblém y (vznik roklín, planín). O krem to ­ ho stredobodom záu jm u bol vždy o b je k t D obšinskej ľadovej ja sk y n e a periodické­ ho p ra m e ň a pod H av raň o u skalou. P r ­ v ý m autorom , k to rý sa zaoberal geom orf©logickým vývinom Slovenského ra ja ako celku, bol M. L ukniš (1945). S evernou čas­ ťou Slovenského ra ja sa zaoberal Ľ. Mičian (1962). E. M azúr a J. Ja k á l (1969) k ra s n a k a rb o n á to c h severogem erickej je d ­ n o tk y p rira d iili k úp ln ém u planinovém u k ra su bebravslkej je d n o tk y a série Veľké­ ho’ B oku k m álo ro z v in u té m u k ra su m on o klinálnych chrbtov. K ras k a rb o n á to v vý­ chodne od Slovenského r a ja p rira d ili k in ­ tenzívne ro zvinutém u k ra su h ra stí a kom ­ b inovaných vrásovo-zlom ových štru k tú r.

S ystem atický v ý skum povrchových a pod­ zem ných krasových ja v o v väčšinou popis­ n ého c h a ra k te ru u robil A. D roppa (1978, 1980). M noho ďalších p rá c sa opäť tý k a D obšinskej ľadovej jaskyne, n a jm ä p ri 100-ročnici jej objavu. V iacero p rá c sa tý k a predovšetkým podzem ného, ale aj po­ vrchového k ra su a otázok v ý v o ja ja sk y n - * n ý ch úrovní. Sú to pred o v šetk ý m práce L. N ovotný (1968) a Ľ. K ucharič — L. No-

kej jed n o tk y , k to rá tv o rí prev lád ajú cu časť plochy tý chto vrchov. Severogem erick á je d n o tk a je tom ášovským prešm yk o m rozdelená n a dve približne rovnako veľké časti. S everná je d n o tk a G lacu je k ju h u p re su n u tá n a je d n o tk u G eráv — M at­ k y Božej.

B ebravská je d n o tk a m á stra tig ra fický rozsah spodný až vrch n ý tria s s p re ­ v ahou dolom itov. Vzácne sa v y sk y tu je spodný lias. S everogem erická je d n o tk a m á stra tig ra fic k é rozpätie k arbón, p erm a h lavne m ezozoikum (trias, ru d im e n tá m e lias a krieda). V rám ci h ra n íc Slovenské-

vo-tný — A. S tein er — J. Tulis (1980). Ď alším i podzem ným i ja v m i sa zao b erali L. N ovotný — J. Tulis (1980) a ďalší au ­ to ri. G eom orfológiou a geológiou m alých územ í (ŠPR) sa zaoberal L. N ovotný (1975—83).

LITOSTRATIGRAFIA Slovenský ra j je b u d o v an ý dvom a základným i jed n o tk am i. M enšiu časť úze­ m ia n a záp ad e tv o rí b e b ra v sk á je d n o tk a (vern ársk y p ruh). N a východe je oddele­ n á m u rá n sk y m zlom om od severogem ericStratigrafické a fa ciá ln e Z o s ta v il

L .N o v o tn ý

n a z á k la d e

č l e n e n ie t r ia s u

a

údajov J. B y s tr ic k é h o , 1982

liasu v Slovenskom raji a

M .M ah eľa,

1957,

1969, 1982

* ú d a j a u to r a

Tab. 1

K reslila D.Greiselová

S l o v e n s k ý

Ch r o n o s tr a t ig ra fic k á s tu p n ic a

Červený Š tro s M o c n o sti M. M ah eľ

p o d ľa J . Bystrický e t al.

6 la c ' B el°

M a,ka B° ž ia

r a j G eravy

R e m ia šk a

T e k to n ic k é č le n e n ie p odľa M .M aheľa, 1 9 6 9 ,1 9 8 2 s e v e r o g e m e r ic k é m e z o z o ik u m ( b e s n ic k ý p rík ro v ) J e d n o tk a

Gl a c u

] J e d n o tk a

ť fM le n z s k a

1982

M a tk y

B ožej a

G eráv

J u ž n á p ly tk o m o rsk a p la tfo rm a .

panva

( H o c h s c h w a b - F a c ie s ) p e s tre v á p e n c e a tm avé b ridlice 1 0 -2 0 m

K o ša risk o -T ri kopce N a jv y šší č ia stk o v ý p rík ro v c h o č s k é h o p rí k r o v u B e b ra v sk á J e d n o tk a (s é ria ) (v ern ársk y

p ru h )

p e s tré vápence ____________ 10 - 2 0 rr

RET -d a c h .v

SEVAT ALAUN

furm anský vápenec

LAK

lllll

TUVAL

i

J UL LONGO­

500 -

BARD

700 m ?

FASAN

300 500 m

fá c ia r

lllllllll tisovský

vápenec

vápenec

A

'>-Z Z -LUNamal □ u.

O CĽ Q.LU GreisSpal

00> b a c h

A| rohov.dol.

............. a|, M lAl Ia! Ia

w etterstein sk y

w e tte rs te in s k ý H schreyer. váp.f

I

MÍM

s te in a lm s k ý

30 -

dolomit

vápenec

40 m

dolom ity

dolom ity s T eutloporella h e r c u le a 1 5 0 0 -1 9 0 0 m T e u tlo p o re lla

a e q u a lis

II biele v á p e n c e

vápenec

n r g u t e n s t e i n s k é v r s tv y H

I I I . I I I 11 v Ľ i l i LiL..

200 m

až

lu n z s k é v rs tv y |A |

A A

PELSON

EGEJ

furmanský vápenec

pest^

' - m ú r z t a"( š'kB e jj:A A M iIi Teiqr br

vápence a dolom itické v á p e n c e

t is o v s k ý

ILYR

BITYN

- A f le n z s k y = ; vápenec —

;d o g tia n sk y = vápenec -

tm a v é v á p e n c e 100-1 2 0 m dolom ity a d o lom itické v á p e n c e 10 m

slie n ito - v á p e n c o v é sú v rs tv ie b r id lic n a to - p ie s k o v c o v é s ú v rs tv ie

až

150 m

7

ho ra ja , o krem m alých výnim iek, p re v lá ­ d a jú h o rn in y m ezozoika zväčša (okrem spodného triasu) tv o ren é vápencam i. V severnej čiastkovej jed n o tk e G lacu p re ­ v lád ajú vápence stred n éh o triasu , v ju ž ­ nej čiastkovej je d n o tk e G eráv — M atky Božej m ajú o krem vápencov značné za­ stú p en ie aj dolom ity stred n éh o a v rc h n é ­ ho' triasu . S tra tig ra fic k ú a h o rn in o v ú n á ­ plň jed n o tiek n eb u dem e ďalej rozvádzať; tab. č. 1 d áv a dostatočný p reh ľad o stra tigrafii, zastúpených typoch h o rn ín a ich m ocnosti, čo um ožňuje utvoriť si obraz o ich význam e. V stru čn o sti sa skôr zam e­ riam e n a rozšírenie n ajv ý zn am n ejších ty ­ pov k a rb o n áto v v územ í v sp o jito sti so schem atickou geologickou m apou (obr. 2).

Len v k rá tk o sti u v ediem e n á p lň p e r­ m u, bazálneho) paleogénu a k v a rté ru vzhľa­ dom n a ich význam z hľadiska vývinu krasu.

SEVEROGEM ERICKÁ JED N O TK A P erm Vo v rchnom p erm e je vyčlenené (L. N ovotný — F. Miháľ, 1982) ev ap o rito vé súv rstv ie zložené v p rev ah e z bridlíc a rôzne m ocných polôh sadrovcov, a n h y d ritov a bunko v itý ch vápencov. Do nadlo­ žia prechádza do< bridličnato-pieskovcového' sú v rstv ia spodného triasu . P reb ieh a pozdĺž južného o k ra ja mezozoika. Evapority tv o ria niekoľko m etro v , desiatok m etrov, výnim očne p rv é sto v k y m etro v m ocné polohy rôznej čistoty. V y stu p u jú n a pov rch n a p rík la d pozdĺž južných z rá ­ zov kraso v ý ch p lan ín Pele, Skala, G eravy.

Na tom to sú v rstv í sú v y tv o ren é výrazn é depresné fo rm y reliéfu, k to ré o stro k o n ­ tra s tu jú s b ra ln ý m reliéfo m n a k a rb o n á ­ toch mezožoika. V ýstupy bunkov itý ch v á ­ pencov vrch n éh o p e rm u sm e zistili aj v centre Slovenského ra ja (dolina Lesnica, T urník). Na síran o ch a bunkov itý ch k a r­ bonátoch sú v y v in u té povrchové (krasové jam y, škrapy) a v b an sk ý ch dielach aj podzem né k rasové fo rm y (N. H uta, G rétla).

S p o d n ý trias V severogem erickom m ezozoiku sú dve sú v rstv ia: spodné, p estré b rid ličn ato -pieskovcové sú v rstv ie a vrchné, slienito-vápencové súvrstvie. O bidve sú v rstv ia v y ­ stu p u jú spoločne v tro ch p ru h o ch : pozdĺž ju ž n é h o -a juhovýchodného sty k u s p e r­ mom, u p ro stre d v rchov v nadloží to m ášovského p rešm y k u — h lavne v jeho v ý ­

chodnej časti a konečne pozdĺž m u rá n sk e ­ ho zlom u n a západnom o k ra ji severogem erického m ezozoika. M alé v ý sk y ty sú zá­ padne od D obšinskej ľadovej ja sk y n e a v stra te n sk o m okne.

S tre d n ý trias S tred n o triaso v é k a rb o n á ty m a jú v plošnom rozšírení aj v celkovej m ocnosti p re v a h u nad vrchnotriasovým i. S tred n ý tria s sa začína gu ten stein sk ý m i v rstvam i.

Je to sú v rstv ie čiernych a tm avých, m ies­ tam i aj svetlejších vápencov á poloham i dolom itických vápencov a dolom itov. S trie ­ d an ie vápencov a dolom itov spôsobuje m orfologickú pestrosť. N a strm ý c h sv a ­ hoch (východné sv a h y p lan in y Glac) vytv á v a jú vápence stu p n e (kvesty) a dolo­ m ity odpočinky. Vo vrch n ej časti anisu m a jú p re v a h u steinalm ské vápence. J e na nich v y v in u tý často súvislý b ra ln ý reliéf a ro k lin y vo východnej a ju ž n e j1 časti Slo­ venského ra ja . N ajrozšírenejšie sú a n a j­ väčšie m ocnosti m a jú spodnoladinské, w e tte rste in sk é vápence (teutloporelové v á ­ pence — M. M aheľ, 1957). V y tv á ra jú pod­ sta tn ú časť plochy Slovenského' ra ja , h la v ­ n e ''v jed n o tk e Glacu. Sú v n ic h v y v in u té tiesňavy a ro k lin y v západnej a severnej čaáti CHKO a ok rem G e rá v sú n a nich vy v in u té v še tk y krasové planiny. W ettersteinský dolom it tv o rí telesá vo w e tte rstlin sk o m vápenci, ale pred o v šetk ý m sa­ m o statné nadložné súvrstvie. H rú b k a sú ­ v rstv ia je 500— 700 tn(?) a tieto m ocnosti dosahuje v južnej je d n o tk e G eráv — M at­ ky Božej, kde m á aj n ajväčšie plošné rozšírenie. V je d n o tk e G lacu je súv rstv ie v y v inuté len lokálne.

V oblasti T epličky n a d H ornádom , východne od Slovenského ra ja , sú zacho­ vané erozívne tro sk y dolom itov a v á p en ­ cov stre d n é h o tria su p a tria c e severogem erickej jednotke. V äčšina z 12 výsk y to v m á plochu m enšiu ako 1,5— 1 k m 2.

V rc h n ý trias V rchný tria s re p re z e n tu jú p re d o ­ všetkým tisovský a fu rm a n sk ý vápenec. V severnej jed n o tk e G lacu ch ý b ajú v dô­ sledku erozívneho- zrezu. Ich spoločná m oc­ nosť je cca 300 m , pričom fu rm a n sk ý v á ­ penec m á väčšie rozšírenie. O krem m en­ ších výskytov m a jú tisovský a fu rm an sk ý vápenec najv äčšie ro zšírenie n a G eravách, v p rie sto re H av ran ej sk aly až záp adne -a JZ od D obšinskej ľadovej jaskyne. O stafné lito stra tig ra fic k é ty p y k a rb o n á to v (tab.

1) sú plošne m álo zastúpené.

Jura S ed im en ty tohto ú tv a ru sa v jed mo'tke G eráv — M atk y Božej v y sk y tu jú len n a dvoch m iestach, a to n a planine G eravy a n a Lipovci.

K rieda H o rn in y k rie d y sa v y sk y tu jú len v širšom okolí D obšinskej ľadovej jask y n e pozdĺž tom ášovského prešm y k u . V dĺžke cca 4 k m sú znám e v ý sk y ty v rch n o k riedových, p e strý c h p o ly m ik tn ý ch zlepencov s poloham i pieskovcov a bridlíc. N edávno (J. B ystrický, 1978) boli p ri zlepencoch zistené aj tm av é slien ité vápence s m u nieram i, p a tria c e n a jsk ô r spodnej kriede.

N ajväčší význ am p re vývin k raso ­ vých jav o v m a jú g u ten stein sk é (Medve­ d ia jask y ň a) a w e tte rste in sk é vápence (S traten sk á jask y ň a, D obšinská ľadová jaskyňa) — tieto n a jm ä p re ich mocnosť a rozšírenie, m en ší význam m a jú tisovské a fu rm a n sk é vápence.

B ebravská je d n o tk a (v ern ársk y pruh) Podľa M. M aheľa (1982) je tu n a j­ výraznejšia genetick á a štru k tú rn a zvia­ zanosť chočského p rík ro v u so severogem erickou jed n o tk o u . Vo v e rn á rsk o m p ru h u je z astú p en ý k arb ó n , perm , tria s a spod­ n ý lias.

'• M ezozoiku m S podný tria s m á v p o d state ro v n a ­ k ý v ý vin ako v severogem erickej je d n o t­ ke. V stred n o m triase m a jú dolo m ity p re ­ v a h u n a d vápencam i. V e rn á rsk y p ru h b u ­ du je hlav n e m o h u tn ý (1500— 1900 m) k o m ­ plex sivých a bielosivých dolom itov. V nadloží vrch n o triaso v ý ch lunzských v rstiev je ďalší, až 800 m m ocný k o m p lex dolo­ m itov, bielych až bielosivých. D olom ity stre d n é h o a v rch n éh o tria su tv o ria k o stru bebravskej je d n o tk y v o v e rn á rsk o m p ru ­ hu. J e n a ' n ic h v y tv o re n ý o so b itn ý — dolom itový ty p b raln éh o reliéfu a krasových foriem . J u r a v y stu p u je len v d ro b n ý ch výskytoch JZ od H rab u šíc p ri m u rán sk ej línii.

M ezozoiku m série V eľkéh o B o ku H o rn in y série V eľkého B oku sú in ­ tenzívne p re v rá sn e n é a slab o epizonálne m etam orfované. M ezozoikum je tu zastú ­ pené stre d n o - a v rch n o triaso v ý m i dolo-

m itam i (cca 50 % plochy), lunzským i a k euperským i, väčšinou n ek arbonátovým i klastikam i, p e strý m i‘ vápen cam i a b rid li­ cam i ju ry a slieňam i a slien itý m i v á p en ­ cam i spodnej kriedy. Veľmi rýchle strie ­ danie úzkych pásem tý ch to p estrých h o r­ nín, zošupinovatenie a pod. n ie sú dob­ rý m predpokladom p re vý v in krasu.

Paleogén C e n trá ln o k a rp a tsk ý flyš v y stu p u je pozdĺž severného o k ra ja Slovenského r a ­ ja. J e tu tv o re n ý polym iiktným i zlepenca­ mi, ale často sa v y sk y tu jú aj m onom iktňé zlepence zložené v p re v a h e z okruhliakov vápencov. V nich sú zistené krasové ja v y (krasové jam y, T om ášovská jaskyňa). Z hľadiska vývinu reliéfu Slovenského' ra ­ ja sú zaujím avé v ý sk y ty zlepencov paleog énu v SZ časti planiny Glac, n a K láštorisk u (M. Lukniš, 1945) a n a d ru h e j s tra ­ ne v hlbokých dolinách (Lesnioa). Za po­ zornosť sto ja aj v ý sk y ty d eštruovaných paleogénnych h o rn ín (štrky) v M edvedej ja sk y n i a Čertovej jaskyni.

K va rtér O sobitnú pozornosť si zasluhujú karb o n áto v é sed im enty —- tra v e rtín y vy­ sk y tu jú c e sa p ri SZ hran ici Slovenského ra ja , v p riestore H ranovnického plesa. Vy­ tv á ra jú 1,8 k m d lh ý a m ax. 1 k m široký pruh. Sú v nich vy v in u té krasové ja v y (krasové jam y, ponory, vyvieračky).

NÁČRT BY

TEKTONICKEJ

STAV­

Severogem erická je d n o tk a — aspoň jej západná časť, je in te rp re to v a n á ako besnický príkrov, k to rý k JZ prechádza do m u rán sk eh o p rík ro v u M uránskej p la ­ niny. V e rn á rsk y p ru h — beb rav sk á je d ­ n o tk a sa považuje za najvyšší čiastkový p rík ro v chočského príkrovu. Ide o spojo­ vací člen m edzi severogem erickou a chočskou jednotkou. P ribližne n a rozh ran í p e r­ m u a tria su m ôžem e položiť h ran icu dvoch rozdielnych tek to n ick ý ch štýlov (M. M aheľ, 1957). M ladopaleozoické h o rn in y ^ sú zv rásnené do zovretých a n tik lin á l a šir­ ších synklinál, s jasnou severnou v ergenciou. V nadložných kom plexoch m ezozoika m a jú m alé i veľké v rá sy jed n o tn ú vergenciu k ju h u . T ento ev id en tn ý rozdiel v te k ­ tonickom štýle perm ského podložia a m e9

R e lié f e r ó z n y c h L . N o v o tn ý

b rá z d

na

ju ž n o m

o k r a ji S lo v e n s k é h o r a j a

zozoika m ôže byť spôsobený sp ä tn ý m n á sunom mezozoika.

VRÄSOVÉ ŠTRUKTÚRY •

V rásové štru k tú ry v h o rn in ách m e­ zozoika (spod. triasu ) m a jú d v o ja k ý ch a­ ra k te r. A n tik lin áln e štru k tú ry sú pred o ­ všetk ý m ú zk e a pom ern e strm é a sú v y ­ v in u té pozdĺž m u rán sk eh o zlomu, to m ášovského p rešm y k u a lo k áln e pozdĺž ju ž ­ ného a JV o k ra ja mezozoika. Pozdĺž ich priebeh u sa z podložia v y n á ra h lav n e spodný tria s (dolina Lesnice, stra te n sk é okno) až n a jv rc h n e jší perm . S ynklinálne š tru k tú ry sú o p ro ti tom u širšie s plochý­ m i krídlam i. N ajrozsiahlejšou je široká sy n k lin ála G lacu a sy n k lin ála G eráv. Na sy n klin áln y ch štru k tú ra c h sú v y v in u té v šetk y k rasové planiny. S trm ý b ra ln ý re ­ liéf svah o v týchto' p lan ín je podm ienený štru k tú rn e — sklonam i v rstie v k a rb o n á to v k S až SZ. K arb o n áto v é k o m plexy bebravskej jed n o tk y v p o d sta te š tru k tú rn e na väzu j ú n a sta v b u severogem erickej je d ­ notky.

10

( n e d i n k y ) . V la v o p la n in y S k a la a G e r a v y . F o to :

* ZLOMOVÉ ŠTRUK TÚRY R ozhodujúcim spôsobom p o ru šu jú h o rn in y zlom ové štru k tú ry , čo m á okrem ďalších fa k to ro v p o d sta tn ý v ý znam n a form ovanie reliéfu, pre lokalizáciu a tv o r­ bu krasových foriem . N em alú úlo h u tu h rá aj c h a ra k te r v ý p ln e tek to n ick ý ch zlo­ m ov. Zlom ové štru k tú ry m a jú v p re d ­ m etnom územ í veľm i široké genetické sp e k tru m a rô znu priesto ro v ú orientáciu.

U vediem e ich v poradí od n a jsta ršíc h zlo­ m ových štru k tú r, ta k ako sa n á m javia.

M lynská zóna (M. M aheľ, 1982) sev e ro v erg en tn ý ch prešm y k o v preb ieh a po­ zdĺž južného a JV o k ra ja mezozoika. Sú tu znám e povrchové kraso v é ja v y ovplyv­ n en é to uto te k to n ik o u (krasové jam y, v y ­ viera čky ). T áto te k to n ik a ovplyvňuje aj h o rn in y evaporitového sú v rstv ia v rc h n é ­ ho perm u, a tý m aj krasové procesy na evaporitoch.

T ektonické zóny p rík ro v o v ý ch plôch (m iernych sklonov) p re d sta v u jú široké te k ­ tonické zóny s intenzívnym tektonickýrň p rep raco v an ím aj okolitých hornín. J e to predovšetkým pásm o zlom ov pohorelskej

línie. Sú tu v y v in u té rozsiah le k v a rté rn e tra v e rtín y a k raso v é ja v y v okolí H ran o v nického plesa, k ra s okolia Ko-šelovej d ie­ ry a p ra m e n n ý c h úsekov H nilca. N a p ríkrovový sty k sa viažu aj v ý d a tn é vyvieračk y v D ankovej.

T ektonická zóna tom ášovského p rešm yku je sp rev ád zan á v iacerým i vyvieračkam i, jask y ň am i, ojedinele k rasovým i jam am i. N a tek to n ick o m zlom e tohto sys­ tém u je v y v in u tá ja sk y ň a Z latá d ie ra v priam očiarej dĺžke 537 m. R ovnakú o rien ­ táciu m á aj M edvedia jask y ň a. N a zóne p rešm y k u sú v y v in u té depresné fo rm y re ­ liéfu '(š tru k tú rn e svahové doliny, sed lá a dlhé doliny, n a p r. Lesnica).

T ektonické zóny JV — SZ sm eru so strm ý m i sk lo n m i k JV m ajú v p re v a ­ he prešm y k o v ý c h a ra k te r. N ajv ý zn am n ej­ ší je m u rá n sk y zlom, n a k to ro m je v y v i­ n u tá n a jd lh šia dolina Slovenského ra ja (Veľká B iela voda). Zlom ové p ásm a tejto orientácie sle d u jú n ie k to ré tiesň av y (Ma­ lý Sokol) a m n o h é ú sek y rie k y v k aň o n e H ornádu. V ýznam ne sa u p la tň u jú aj po­ zdĺž ju žn éh o a JV o k ra ja m ezozoika, kde sú tra so v a n é vy v ieračk am i, ale aj v m o r­ fológii re lié fu a ja sk ý ň (S traten sk á ja s­ k yňa, D obšinská ľadová ja sk y ň a a iriých).

Ako- n a jm la d šie sa ja v ia tek to n ick é zlom y SZ až SSZ orientácie, v p re v a h e so sklon m i k východu až SV (50°-t-80°).

P re v lá d a u n ich poklesový c h a ra k te r a v niek to rý ch p ríp ad o ch m ocná tek tp p ick á v ý plň zlom ov je dvoch generácií. Sú sp re ­ vádzané systém om v ý razn ý ch tek to n ic­ kých puk lín . T ento te k to n ic k ý systém do­ m in u je v JZ časti S lovenského ra ja , od olaniny S k ala až záp ad n e za O strú sk a ­ lu, v p ru h u širokom 4—5 km . Je sev er­ n ý m p o k račo v an ím štítnického zlom ového pásm a. V ýrazn e sa p re ja v u jú n ielen v m o r­ fológii reliéfu , ale aj v genéze a m orfo­ lógii S t r aten sk e j jaskyne, D obšinskej ľa­ dovej ja sk y n e a m no h ý ch ďalších. Ich v ý ­ znam v o sta tn e j časti m ezozoika je pod­ sta tn e m enší, aj keď m a rk a n tn ý (prielom H ornádu, T om ášovská jaskyňa).

VÝVOJ RELIÉFU , GEOM ORFOLÓGIA, KRA S A HYDROGEOLÓGIA Celý Slovenský ra j je m o rfo štru k tú m e sem ím asívne. m ie rn e v y k le n u tý blok v rám ci m o rfo štru k tú ry Slovenského ru d o h o ria (K olektív, 1980).

V eľká časť územ ia p a trí h o m a tin o vém u reliéfu , v stre d n e j a ju žn ej č a sti s reliéfom k raso v ý ch planín. N a dolom ito■'-’ých kom plexoch b eb rav sk ej ied n o tk v (vern ársk y p ru h ) p re v lá d a vrchovinový.

eróznodenudačný reliéf. P riesto r O ndrejisk a je už zarad en ý k vysočinovém u, podhôľnem u reliéfu.- .Na južnom o k ra ji m e­ zozoika je lokálne v y v in u tý reliéf eró-zn ych b rá z d (na spodnom tria se a evaporitovom súvrStví vrchného perm u — p rie ­ sto r priehrady).

Z m o rfo štru k tú rn e h o hľadiska sa n a väčšine územ ia vo vývine reliéfu vý­ razne u p la tň u je odraz litológié. Len na dolom itoch je te n to v p ly v slabší. E xogén­ n e procesy (okrem litologičkého vplyvu) v y tvorili v územ í rôzne ty p y eróznodenudačného reliéfu, z k to rý ch prev lád a fluv iálne rezan ý rázsochový reliéf h o m a tin o vý (oblasť ro k lín a ostatn ý ch dolín), v m enšej m iere vrchovinový (dolom ity v ern á rsk e h o pruhu). O blasti všetkých planín p a tria k planačném u krasovém u reliéfu krasových p lan ín (náhorných planín).

Podľa typologického členenia (E. M azúr — J. Jak ál, 1969) je k ra s Sloven­ ského ra ja , k o n k ré tn e n a h o rn in ách severogem erickej jednotky, zarad en ý k ú p ln é­ m u planinovém u k ra su sem im asívnych š tru k tú r. Z ápadná časť Slovenského ra ja b u do v an á v p re v a h e dolom itm i bebravskej je d n o tk y (vern ársk y p ru h ) je z arad en á k prechodném u, slabo ro zv in u tém u k ra su m onoklinálnych chrbtov. P lan in o v ý typ k ra su n a k arb o n áto ch severogem erickej je d n o tk y n ep o k rý v a v ša k celý rozsah te j­ to jednotky. P o to k y a rie k y hlav n e v SV a j Z časti Slov. ra ja narezali už pozdĺž an tik lin áln y ch š tru k tú r nekrasové podlo­ žie alebo dolom itové kom plexy s vývinom hlboko zarezaných fluviokras-ovýdh dolín tv a ru V. Je to- širšia -oblasť doliny Lesnice, záver dolín Veľkej Bielej vody a Tom ášovskej B elej. T ieto čiastkové oblasti m ôžem e p rirad iť k slabo ro zvinutém u k r a ­ su m onoklinálnych chrbtov.

K typickým krasovým plan in ám p a t­ rí Gl-ac, G eravy, Skala a Pele. O krem Geráv, k to rá je budovaná tisovským i a fu rm anským i váoencam i a je n ajro zsiah lej­ šia. sú ostatné rozložené n a w e tte rste in sk ých vápencoch. K čiastočne zachovalým p lan in ám p a trí M atka Božia. K olísky — Jabloň, H av ran ia sk ala — Linovec, O n­ drej isk-o — Duča. P la n in y sú od seba od­ delené hlboko zarezaným i V dolinam i v y ­ tv o ren ý m i autochtónnym i alebo alochtónnym i tokm i, k to ré po vrchnom pliocéne a v k v a rté ri IM. Lukniš. 19451 rozrezali jed n o tn ý pan ó n sk y zarovnaný povrch.

P retože os m esa a n tik lin á ln e b o v v pnutiä bloku p reb ieh a južným o k raicm územ ia, ten to povrch sa z výš-ky cca 1100 m n. -m. sk lá ň a postupne k severu do v ý šky 900 m.

11

Je d n ý m z p re ja v o v senilného k ra su sú v rchné horizonty m álo v ý d a tn ý c h vyvie­ račiek v sta rý c h dolinádh n a obvode p la ­ nín. Ich výdatnosť je v zlom koch litra až 1 _ 2 l/s, s v ý nim kou Z ejm arskej vyvieračk y (G eravy) s výdatnosťou 1—30 l/s.

Spodný horizont vyvieračiek v podstate n a dnešnej erozívnej ú rovni povrchových tokov p re d sta v u je h lav n ú úro v eň k raso ­ vých vôd. R ozľahlú sy n k lin áln u š tru k tú ­ ru p lan in y G lac odvodňuje len je d n a v ý ­ znam nejšia (5—60 l/s) v y v ieračk a Z latá diera. O statné n a obvode p lan in y d o sah u ­ jú len zlom ky litrov, alebo len do 2 l/s (Veľký a M alý Sokol). P red p o k lad á sa, že p rev ládajúce m nožstvo vôd z te jto zb er­ nej oblasti p re stu p u je v sm ere poklesu osi sy nklinály pod H o m á d sk u kotlinu. V ý­ znam ným činiteľom drenážovania a loka­ lizácie v ý tokov krasových vôd v Sloven­ skom ra ji sú tek tonické zlom y p re d o v še t­ ký m v južnej a J V časti. N a • zlomoch VSV a SV sm eru sa sú stre ď u jú v ý znam ­ né vývery pri. M edvedej hlave, v Č ertovej doline, B ielych Vodách, pod Skalou. N a priečnych zlom och SSZ až SZ sm ero v sú pram en e n a obvode plan ín Pele (Tiesnin y ),,D u č a (D obšinská ľadová jaskyňa) a iné. ''V ýtoky vyvieračiek spodného h o ri­ zo ntu sa p o h y b u jú v rozm edzí 1— 60 l/s. Č asť vyvieračiek spodného h o rizontu je b ariérového typu. N iektoré z nich vyvierajp, vyššie vo svahoch n a ro zh ran í k a r ­ bonátov a nekräsového podložia (Lesni­ ca). V pram eňoch severogem erickej je d ­ n o tk y vyviera cca 200 l/s podzem ných vôd,

I väčšina vrcholov a chrb to v m im o p lan ín si zachováva tú to ú roveň — sú ted a relik ­ tom po tom to zarovnanom povrchu. O krem toho prítom nosť re lik to v bazálnych paleogénnych zlepencov n a Glaci a K lášto risk u (M. L ukniš, 1945), ako i v n iek to rý ch h l­ bokých dolinách (Lesnica, H olubnica) n a ­ značuje, že m alá časť reliéfu môže byť za­ chovaná z obdobia paleogénu.

P red o v šetk ý m n a obvode p lan in y Glac, m enej n a ostatn ý ch , sú zachované plytké, senilné spodnopliocénne (M. L uk­ niš, 1945) doliny, k to ré rázne p rech ád za­ jú do m ladých roiklín a tiesňav. Zm ladzo­ vanie povrchového reliéfu a k ra su m á od­ raz aj v hĺbkovej erózii podzem ných k ra ­ sových tokov. T ento viacetapový (obr. 1) proces k lenbovitého v ýzdvihu h o rstv a a súvisiacej hĺbkovej erózie m á odraz vo vývine viacerých jask y n n ý ch úrovní, čo je dobre znám e v južnej a cen tráln ej čas­ ti úzetnia. V rchnopliocénnu ú ro v eň p re d ­ s ta v u je v podzem í IV. ja sk y n n á ú ro v eň (945 m n. m.) S traten sk ej jask y n e a D ob­ šinskej ľadovej ja sk y n e (pian ín a Duča) a n a povrchu zarovnané (podrezané) bočné hrebene v stra te n sk o m kaňone. Je tu v y ­ členených 6 úrovní, pričom n ajm lad šia p re d sta v u je ú roveň spodných vyvieračiek n a obvode planiny. V ýškové rozpätie je tu 122 m. V systém e M edvedia ja sk y ň a — Z latá diera (planina Glac) sú zistené 4 v ý ­ vinové úrovne. Z m ladzovanie relik to v se­ nilného reliéfu a k ra su n a povrchu a k ra ­ sových foriem v podzem í p reb ieh a veľm i nerovno m ern e do cen tra planín.

O b r . 1.

5,2

mil. rokov MI OCÉN | s a rm a t

|

fáza v r á s n e n ia

panón

0,01 PL dák

pont

j

a tic k á

0 CÉN r j runian

PLEISTOCÉN

v a la š sk á

ro d an sk á

s tre d p hmi o rssrvu ká u euui

HOLOCEN

priem , výšky v m n. m. eró z n y c h úrovní

b altick á

roveň

__

_ —. —

juh s tr e d . se v e r - =1150-1100h050-1000' 925 - 850

Medvedia 'ja s k y ň a '' ’í,% N hn-». 5 0 - 1 0 0 seni l né doliny ^ b v o d G e r á v ^ G la c u — v rc h . h o riz.v y v ierač ie k ^ 1lnil" l" li,|i|i T 100-150m S tr a te n s tó J a s I c H O o ^ ^ la d ^ ja s k ._____ IV. ja s k y n n á ú ro v eň

sp o d . h o riz. v y v ieračiek

12

_ P o rie č n a r o v e n _ _ ^ prielom och Hornádu,H nilca

g50

| 800 ? I

650

100-180 m

Z la tá d ie ra

plošiny k ra s, planín

JL

--1050-1000I 925-85018 7 5 -8 2 5

-> fŤ e ,N róz.báza^pov. i » e ró z .b á z a tokov Tri 11um11iTm'i ir11iiimi u minimu

i | ú se k y vodopádov) [ ú se k y senil. dol. | rokliny, tiesňavy, prielom y H o rn á d u , Hnilca

•850-780' Hnilec

I530-470 H ornád

čo je približne len 5 % z dlhodobého zrážkového p riem eru (950 mm).

V b eb rav sk ej jed n o tk e sú v p re v a ­ he m álo v ý d atn é p ra m e n e puklinového typu, čo je p odm ienené p rev a h o u dolom i­ tov. Len SZ a záp ad n e od P u stéh o Poľa sú d v e v ý d atn é v y v ier áčky. Je d n o u z nich je v ý tok p o norného H nilca (1 ■km ) s v ý ­ datnosťou 65 l/s n a o k ra ji ostrova v á p e n ­ cov.

P ri záp adnom o k ra ji Slovenského ra ja sa tek to n ick y v y k liň u je séria V eľké­ ho Boku. ÍNa je j sty k u s k arb ó n o m v M lynnej doline je v ý v er 50 l/s a n a lokalite H ranovničké pleso v y stu p u je n ep rep ly n e-

B očné

k o ry tá

4. j a s k y n n e j

ú ro v n e

v

K ry š tá lo v e j

n á zem itá te rm a s teplotou 20,2 °C, m ineralizáciou 1200 m g/l a výdatnosťou 9 l/s.

T eplota podzem ných vôd mezozoických h o rn ín je 5,5—8,5 °C a zložením sú to k alcium -bikarbonátové alebo kalcium -m agnézium -bikarbonátové vody. K arbo­ n áty, predovšetkým vápence, m a jú dobrú až veľm i dobrú puklinovokrasovú p rie p u st­ nosť.

Len n a jsev ern ejší o k raj (prielom H ornádu) Slovenského ra ja p a trí do m ie r­ n e teplej oblasti. P rev lád ajú ca časť úze­ m ia je z arad en á do m iern e chladnej ob­ lasti (priem erná teplota v jú li 12— 16 °C) s vlh k o u klím ou (800— 1100 m m zrážok ročne).

c h o d b e S tra te n s k e j ja s k y n e .

F o to : L . N o v o tn y

13

Kráľova ©

hoľa

L IT E R A T Ú R A B Y S T R IC K Ý , J . — J E N D R E JÁ K O V Á , O . — P A P S O V Á , J . : h o r n a t i n y . M i n e r a l i a s l o v a c ä , 14, 1980, 4, s . 289—321.

D R O PPA , A .: J a s k y n e s . '63—78.

D R O P P A , A .: 51—65.

Jaskyne

se v e rn e j ju ž n e j

J A K Á L , J . : M o rfo ló g ia s . 27—33.

K O L E K T ÍV : A tla s v a , 1980.

a

č a sti

genéza

S lo v e n s k e j

č a sti

S lo v e n s k é h o r a j a .

S lo v e n s k é h o d o b š in s k e j

s o c ia lis tic k e j

P rís p e v o k

k

s tra tig ra fii

Č e s k o s lo v e n s k ý

r a j a . Č e s k o s lo v e n s k ý

ľad o v ej ja s k y n e .

re p u b lik y . SA V

k ra s,

k ra s,

S lo v e n s k ý

a

S lo v .

S tra te n s k e j

29, A c a d e m i a , P r a h a ,

30,

A c a d e m ia ,

k ra s,

ú ra d

tria s u

I X .,

g e o d é z ie

a

P ra h a ,

O s v e ta ,

1980,

M a rtin ,

k a rto g ra fie ,

1978, s.

1971,

B ra tis la ­

K U C H A R lC , Ľ . — N O V O T N Ý , L . — S T E I N E R , A . — T U L I S , J . : G e o l o g i c k o - g e o f y z i k á l n y p rie s k u m m e d z i S tr a te n s k o u ja s k y ň o u a D o b š in s k o u ľ a d o v o u ja s k y ň o u a n ie k to ré o tá z k y g e n e z y tý c h to ja s k ý ň .

S l o v e n s k ý k r a s , X V I I I ., O s v e t a , M a r t i n 1980, s . 29—57.

L U K N IS , M .: P r ís p e v o k k u g e o m o r f o ló g ii p o v r c h o v é h o P F S U v B r a t i s l a v e . Z v ä z o k X I I ., 1945, 38 s .

M AHEĽ,

M .:

M AHEĽ,

M .: P r í k r o v y

G e o ló g ia

S tra te n s k e j a

č le n ito s ť

h o rn a tin y . k ô ry

v

k ra su

Z tra te n s k e j

h o rn a tin y

( S lo v . r a j a ) . Z b o r n í k

G e o lo g i c k é p r á c e G tJ D Š — Z o š i t 48 a , B r a t i s l a v a 1957, 201 s .

Z ápadných

K a rp a to c h .

M in e ra lia

s lo v a c a ,

14,

1982, 1,

M A H E Ľ M — V O Z Á R , J . : G e o l o g i c k á a l i t o l o g i c k á c h a r a k t e r i s t i k a š t r u k t ú r n y c h v r t o v S M —1, ž a n y ) . R e g i ó n , g e o l . Z á p a d . K a r p á t 1, G Ú D S , B r a t i s l a v a 1972, 81 s .

M A Z Ú R , E . — J A K Á L , J . : T y p o lo g ic k é O s v e t a , M a r t i n 1969, s . 5—40.

č le n e n ie

M IC IA N , Ľ .: N ie k o ľ k o p o z n á m o k k p r ie lo m u G e o g r . č a s ., X I V , 1, B r a t i s l a v a 1962, s .

k raso v ý c h

H o rn á d u 57—65.

v

o b la s ti

na

S tra te n s k e j

N O V O T N Ý , L .: N ie k to r é p o z n a tk y o v ý v o ji p o d z e m n ý c h to k o v V l a s t . z b o r n í k S p i š 2, S p . N o v á V e s 1968, s . 307—310.

vo

S lo v e n s k u . h o rn a tin e

východnej

N O V O T N Ý , L . — M IH Á Ľ i, F . : S p r á v a o v ý s k u m n ý c h r ic k o m p e r m e . R u k o p is , G e o fo n d , B r a t is la v a

p r á c a c h n a lo ž is k u 1982, 296 s .

N O V O TN Ý , L. — 166.

S lo v e n s k ý

V ASKOVSKÝ,

— I.:

T U L IS , K v a rté r

J .:

T o m ášo v sk á

S lo v e n s k a .

G Ú D 6,

ja s k y ň a .

k ra s,

S lo v e n s k ý

č a sti

O s v e ta ,

S tra te n s k e j H u ta M a rtin

1—40.

k ra s,

a m o rfo ló g ii je h o

N ovoveská

X V I I I .,

s.

S M —2 ( S m i ­ V I I .,

o k o lia .

h o r n a tin y .

v se v ero g em e1980,

s.

157

B r a t i s l a v a 1977.

O b r . 2. S l o v e n s k ý r a j a j e h o o k o l i e S c h e m a tic k á g e o lo g ic k á m a p a p ra c o v n é h o d o k u m e n ta č n é h o ú z e ­ m i a o b l a s t n e j s k u p i n y S S S , S p i š s k á N o v á V e s . Z o s t a v i l L . N o v o t n y , 1983, s p o u ž i t í m p r e h ľ a d n e j g e o ­ l o g i c k e j m a p y Č S S R 1 : 200 000, l i s t V y s o k é T a t r y , a ú d a j o v ď a l š í c h a u t o r o v .

V v s v e tli v k y : 1 — tr a v e r t í n y , k v a r t é r . 2 — p ie s k o v c e , b r id lic e (fly š ). 3 — b a z á ln e z le p e n c e p o ly m i k t n é . 4 — b a z á l n e z l e p e n c e v p r e v a h e k a r b o n á t o v é . 2—4 — p a l e o g é n . 5 — z l e p e n c e , p i e s k o v c e , b r i d l i c e , v r c h n á k r ie d a . 6 — b rid lic e , v á p e n c e , s p o d n á ju r a . 7 — n e r o z č le n e n e k a r b o n á ty tr ia s u . 8 d o lo m ity .

9 p i e s k o v c e , b r i d l i c e ( lu n z ) . 10 d o l o m i t y . 11 - t i s o v s k é , f u r m a n s k e d o š t i a n s k e , a f ie n z s k e ^vápence.

12 — w e t t e r s t e i n s k é d o l o m i t y , 13 — g u t e n s t e i n s k é v r s t v y , s t e i n a l m s k e , s c h r e y e r a l m s k e , w e t t e r s t e i n s k e v a n e n c e 8 9, 11 — v r c h n ý t r i a s . 10, 12, 13 — s t r e d n ý t r i a s . 14 — p i e s k o v c e , b r i d l i c e , s l i e m t e v á p e n c e . 15 k r e m e n c e . 16 p a le o ry o lity . 1 4 -1 6 s p o d n ý t r i a s . 17 s e d i m e n t y s é r i e V e ľ k é h o B o k u , :m e z o z o i k u m .

18 b r i d l i c e ( e v a p o r i t y ) , p i e s k o v c e , z l e p e n c e , p a l e o r y o l i t y ( s e v e r o g e m e n c k y p e r m ) v u l k a m t y v c h o č .v k o m p erm e m e l a f ý r y , d i o r i t o v é p o r f y r i t y , 19 f y l i t y , b r i d l i c e , p i e s k o v c e , z l e p e n c e , k a r b ó n . 20 fy lity , t m a v é b r i d l i c e , t u f i t y , d i a b á z y , s e v e r o g e m e r i c k y k a r b o n a f y l i t - d i a b á z o v á s é r i a . 21 — g r a m t o i d y a ™ e t j m o r f i t y , k r y š t a l i n i k u m . 22 — p r í k r o v o v é l í n i e . 23 — p o h o r e l s k á l í n i a . 24 — m u r á n s k a l í n i a . 25 š o v s k ý p r e š m y k . 26 — r y b n í č k y p r e š m y k ( m l y n s k á z ó n a p r e š m y k o v ) . 27 — P l 0 ä i n y JSffl®5>vYc ^ _ K o n í a 28 — v ý z n a m n e j š i e j a s k y n e : 1 — T o m á š o v s k á , 2 — C e r t o y a , 3 — M e d v e d i a , 4 Z la tá d ie ra , 5 K r o v a , 6 — D o b š i n s k á ľ a d o v á , 7 — S t r a t e n s k á . 29 — h r a n i c e p r a c o v n é h o ú z e m i a O S . 30 — c e s t y .

31 — v o d n é to k y .

15

É si

M \ m

•

% é

* '1 t) ľ '

SPRÁVY

Ing

Dvadsať rokov činnosti oblastnej skupiny Spišská Nová Ves Slovenský ra j už odd áv n a lá k a l svo­ jim i podzem ným i k rásam i záujem cov ob­ javovať a skúm ať tieto krásy. Boli to však v po d state jedn o tliv ci či m enšie skupinky, čo sa zau jím ali O1 podzem ný svet Sloven­ ského ra ja . Tieto akcie boli v šak iba o je­ dinelé, náhodilé. Nebola to sy stem atická činnosť.

Až v r. 1964 (vo feb ru ári) sa zišla sk u p in k a nadšencov, pracov n ík o v geolo­ gického ú tv a ru v ted ajších Jáchym ovských dolov — geologický prieskum , závod IX, Spišská Nová Ves, k to rí sa rozhodli zalo­ žiť Speleologický k lu b p ri ZV ROH. K lub bol ved en ý ako záujm ový krúžok ROH. P rv ý v ý b or SK p raco v al v zložení: P. g. E. Š váb — p redseda Ing. J. G ríg er — jed n áte!

L. N ovotný — hospodár.

V jú li 1964 sa zišli členovia k lu b u so zástupcam i O dboru k u ltú ry ONV Sp. Nová Ves, O kresného vlastivedného m ú ­ zea a ZV ROH JD —G P IX. N a tom to s tre tn u tí bola d o h o d n u tá n á p lň p ráce k lu ­ bu a jeho m a te riá ln a podpora. O d v a ro ­ ky neskoršie však jed in ý m g a ra n to m p rá ­ ce k lu b u zostal ZV ROH JD —G P Sp. N. Ves. P o m etodickej strá n k e bol SK pričle­ n e n ý k S p ráv e CHKO Slovenský ra j.

I keď sm e vo svojej p ráci m ali m a ­ te riá ln u aj m o ráln u podporu, stá le sm e pociťovali p o treb u byť začlenení do o rg a­ nizácie, k to rá by oficiálne n a šu p rácu v Slovenskom ra ji legalizovala, u sm erň o v a­ la a kto rej b y sm e aj odovzdávali výsled­ k y svojej práce. T akýto sta v n a sta l až po obnovení činnosti Slovenskej speleologic­ kej spoločnosti. P reto sm e s n ad šen ím u v íta li možnosť stať sa členm i SSS. A ta k v au g uste 1969 počas skupinového ja sk y ­ n iarsk eh o týždňa sm e odhlasovali n áš vstup do SSS a zo Speleologického k lu b u bola vy tv o ren á oblastná sk u p in a SSS Spišská Nová Ves; 16

T ak ako sa kryštalizovalo1 n aše o r­ ganizačné začlenenie, po stu p n e sa ujasňo­ vala aj obsahová s trá n k a práce. P ra k tic k y žiadne skúsenosti a počiatočné ťažkosti bo­ li prek o n an é n esm iernym n ad šen ím a ohpťou do práce. V plnom rozsahu sm e si uve­ dom ovali, že len system atick á p ráca nám môže priniesť úspech.

Speleologický k lu b vo1 svojich za­ čiatkoch si vytýčil p riesk u m krasového územ ia Slovenského ra ja . Už tieto prvé p lá m j. práce pred p o k lad ali system atickú prácu, cieľavedom ú p rie sk u m n ú činnosť. t Z ákladným p redpokladom úspešnej jask y n iarsk ej p ráce je k v a litn ý kolektív.

A ten sa nerodí zo dňa n a deň. T rvalo niekpľko rokov, kým sa k o lektív OS vy­ pracoval z k v a lita tív n e j i k v a n tita tív n e j s trá n k y n a d n ešnú úroveň.

VÝVOO

Č LEU SEEtJ z m í l a d u SPlSSEČ, u o v £ VES

e

OS S SS

496** 4966 4 9 6 6 4 9 1 0 4912. 491*» 4916 4 9 1 6 4 9 6 0 49Bfc 4 9 6 5 4961 4969 491 4 4 9 1 5 4915 4911 4 9 1 9 4964 4 9 8 5

Obr. H.

(ff Z g ra fu n a obr. 1 vidieť, že n á ra st členstva s výn im k o u posledných ro k o v n e ­ bol plynulý. N ajväčší záu jem o členstvo v skupine sm e zaznam enali po význam ných objavoch v S tra te n sk e j jask y n i. Po k až­ dom n á ra ste v ša k nasled ov al pokles člen­ stva, prav d a, n ie n a p red ch ád zajú cu ú ro ­ veň. T akže celkove m ala sk u p in a čo do počtu členov stá le stú p a jú c u tendenciu.

S časom a sa Striedavým i úspechm i či neúspechm i strie d a li sa v sk u p in e aj ľudia. N áročná p ráca ich p rev erov ala zo všetkých strán o k . N iek to rí už po p rv ý ch návštevách ja sk y n e sa v iac do1 n ašich ra ­ dov n e v rá tili, iní dlhší čas nev y d ržali n a ­ sadené pracovné tem po a špecifickú ja s­ k y n ia rsk u prácu. Celkove sa za 20 ro k ov v práci OS v y stried alo ’ 75 ľudí, z čoho 53 % zostalo členm i a 47 % z rôznych dôvodov vystúpilo alebo bolo p re m alý zá­ ujem o ja sk y n ia rsk u p rá c u z rad o v SSS vylúčených.

D ĺžku členstva v OS v y ja d ru je ta ­ buľka 1. Z nej vidieť, že n ajv äčší počet tv o ria členovia, k to rí p ra c u jú v OS 9— 10 rokov.

Tab. 1. D ĺžka členstva v OS Dĺžka členstva (roky) 20 19 18 17 14 13 12 11 10 9 6 5 4 3 2 1

Počet členov, 3 2 1 1 2 2 1 1 6 8 1 4 1 5 1 1

*

P rv ý ro k m al Speleologický k lu b 10 členov, z toho 6 geológov a 5 vysokoškol­ sk y vzdelaných ľudí. T akéto zloženie čle­ no v k lu b u dávalo už v začiatkoch p re d ­ p oklady dobrej práce.

D nes m á sk u p in a veľm i rozm anité profesio n áln e zloženie. P re v lá d a jú geolo­ gické (7 členov), geofyzikálne (4) a zám oč­ nícke (5) profesie. Ď alej sú členm i OS 4

technici, d v aja vychovávatelia. Po jednom sú zastúpení: biológ, k uchár, učiteľ, n á kupoa, kreslič, elektrotechnik, aranžér, banský, elek trotechnický a chem ický inži­ nier. N echýbajú ani štu d e n ti (4) a dôchod­ covia (2).

10 členov m á vysokoškolské a 20 stredoškolské vzdelanie.

T akáto profesionálna úroveň člen­ stv a um ožnila aj um ožňuje robiť ja sk y ­ n ia rstv o n a vysokej profesionálnej úrovni.

Z dru h ej stra n y to kladie vysoké náro k y n a v ý b o r OS, aby tie to profesie boli čo n ajlepšie využité, aby čo najlepšie prispe­ li k vlastnej jask y n iarsk ej práci.

J a d ro OS tv o rili aj tv o ria zam est­ nanci U ránového prieskum u, závod IX, Sp. Nová Ves (bývalé (JD —GP). Ďalej v sk u ­ pine p ra c u jú zam estnanci Geofyziky, Geo­ logického prieskum u, K om unálnych slu­ žieb, B ytového podniku, SOU, RA J, ŠM, VK aŠ, C hem osvitu, školstva, poslucháči UK B ra tisla v a 'a VŠT Košice.

Z načná časť členov OS m á bydlis­ ko m im o Sp. Novej Vsi, a to v H rab u ši­ ciach, P oprade, vo Svite, v D obšinej, Ko­ šiciach a v B ratislave. T akáto zem episná roztrieštenosť si v y žad u je od v ý b o ru OS veľa organizačnej a adm in istratív n ej p r á ­ ce.

P rie m e rn ý vek členov OS 36 rokov je po m ern e vysoký. V budúcnosti bude p o trebné sk u p in u rozšíriť o m ladých p e r­ sp ektívnych členov.

Tab. 2. Vekové rozpätie členov OS Vekové rozpätie (roky)

Počet členov

<20 20—24 25—29 30—34 35—39 40—44 45—49 50—54 55—60

1 3 6 5 13 4 2 2 4

V štyridsaťčlennom k o lektíve jaskyn iaro v p racu je sedem žien.

H lavnou n áp lň o u práce členov OS bol priesk u m krasových jav o v v Sloven­ skom raji, ich registrácia, evidencia a odhrana.

Z ačalo sa s rekongnoskáciou kraso­ vého te ré n u a registráciou všetkých zná-

V ý ro č n é ro k o v a n ie

ja sk y n ia ro v

v

S p iš s k e j

N ovej

V si.

m ych krasových javov. P ovrchový p rie ­ sk u m bol v y k o n an ý v prielom e H ornádu, v doline Tom ášovskej Belej, v Suchej Be­ lej, n a p lan in e G lac a v okolí T urníka.

Speleologický p riesk u m v začiatkoch sa zam eriav al n a Č ertovu jask y ň u , Č erto­ v u dieru, V táčiu ja sk y ň u , a ich okolie.

H lavná pozornosť v p rv ý ch rokoch činnos­ ti bola venov an á M edvedej jask y n i, k ra ­ sovým ja m á m n a Glaci a jask y n i Z latá diera.

V Z latej d iere o k rem zam erania sm e sa p okúšali p rek o n an ím sifónu o ob­ ja v ďalších častí jaskyne.

N asledovala M edvedia jaskyňa. Tu sa vykonávala p ra v á ja sk y n ia rsk a práca — prek o p áv an ie zasintrenej chodby s n á ­ dejou objavenia ďalších priestorov. Sesť rokov trv alo razenie priesk u m n ej chodby v neľah k ý ch podm ienkach. V ýsledok te j­ to úm ornej p rá c e nebol p re ja sk y n ia ro v prim eran o u odm enou za vynaloženú p rá ­ cu, ale bol to im pulz do ďalšej práce. Zis­ tené bolo pokračovanie M edvedej jaskyne.

Tu sa p rv ý k rá t v našej sk u p in e po­ užili aj geofyzikálne m etódy.

Pretože sm e p red p o k lad ali v p o k ra ­ čovaní k rasových já m n a p lan in e Glac r8

. ■<" -v. , \

í* '., ~ *N

t

■ ■,

i

»’ * ; .V t

F o to : L . N o v o tn ý

ja sk y n n é p rie sto ry súvisiace s M edveďou jaskyňou, vykonali sm e n a p la n in e Glac geofyzikálne m erania. K rasové ja m y sm e v le te i v zim e pozorovali a n a základe týchto výsledkov sm e sa rozhodli dve k r a ­ sové ja m y otvoriť.

I keď sm e za h la v n é ťažisko svojej práce považovali M edvediu ja sk y ň u a krasové ja m y n a Veľkej poľane (Glac), v y ­ h ľadali sm e a presk ú m ali P artizán sk u , R užovú, K lá što rn ú ja sk y ň u a ja sk y ň u Pod Z elenou horou. N a uvedených lo k alitách nebol v y k o n an ý iba prieskum , ale m erali sa m ik ro k lim atick é pom ery, vyhotovovala sa speleom eračská a geologická d o kum en­ tácia.

V ďalšom období prišla n a ra d Tom ášovšká jaskyňa, k to rá bola v celom rozsahu p re sk ú m a n á a speleologický i geo­ logicky zhodnotená.

Speleologický p rie sk u m v okolí D ub­ nice a Holého kam eňa bol z am eran ý n a p rieskum a dokum entáciu Líščej priepasti, P ustej a K askádovej ja sk y n e a krasových já m n a h ra n ic i triasových a perm ských hornín. N a G eravách sa dlhodobo- v y k o n á­ valo pozorovanie kraso v ý ch jám , vy v ieračiek a ponorov a ich m apovanie.

fU

O b ia v S ie n e s lo v e n s k ý c h la s tn e j s k u p in y .

i a s k y n i a r o v 'V

M e d v e d e j ja s k y n i je v ý s le d k o m

V severn ej časti S lovenského ra ja bola v en ov an á pozornosť n ie k to rý m m enším jask y n ia m (Tunel, Lievik, D iera ja z ­ vecov, M ichalova diera, D iery n a Cingove, M okrá, M níchova).

P riesk u m sa ďalej zam eriav al n a tiesň av y V eľkého a M alého Sokola. Zo­ stalo iba p ri pokuse o o tv o ren ie v y v ieračk y vo V eľkom Sokole. V M alom Sokole boli p ráce zam eran é n a p ovrchový p rie ­ sk u m a n a K rá tk u a D lhú jask y ň u .

To je už obdobie, keď dochádza k objavu S tra te n sk e j jaskyne. Už p o p rv ý ch akciách v S tra te n sk e j ja sk y n i sm e p rišli k záveru, že ide o rozsiahlu jask y ň u , ak ú sm e v Slovenskom ra ji d o v ted y nepoznali.

P re to boli v p o d state v še tk y sily sk u p in y zam eran é n a p rá c u v te jto 1 jask y n i. A by sm e zvládli rozsah a náročnosť p riesk u m ­ ných, ale i dok u m en tačn ý ch prác, m usel sa v k rá tk o m čase ú p ln e preo rien tov ať aj spôsob našej práce. Bolo p o tre b n é získať značné m nožstvo1 lezeckých pom ôcok (ho­ rolezeckých lán, lanových re b rík o v a i.),

m n o h o ro č n éh o

ú s ilia č le n o v o b ­ F o to : L . N o v o tn y

naučiť sa ich bezpečne používať. N ový m u ­ sel byť aj p rístu p k p rieskum ným a do­ ku m en tačn ý m prácam . P ri rozsiahlych ob­ javoch v S tra te n sk e j ja sk y n i sm e m useli vypracovať novú m eto d ik u p re speleom eračsk ú dokum entáciu. V značnom rozsahu sa vykonávali geologické, hydrogeologické, m ikroklim atické, biologické a iné pozoro­ vania. Z ásadná zm ena bola aj y m etodike prieskum u. O sobitná pozornosť sa venova­ la bezpečnosti práce a odborném u ra stu členov.

N apriek značném u rozsahu p rá c v S traten sk ej ja sk y n i pokračovali sm e aj v povrchovom prieskum e a p riesk u m e a do­ kum entácii iných jaskýň. Povrchové po­ zorovania boli zam erané hlavn e n a d o h ­ n ú T iesniny, planinu Pele, Skala, G eravy, okolie S traten sk ej a D obšinskej ľadovej jaskyne, H lbokú dolku, H av ran iu skalu, Glac, B iely potok, Sokolovu dolinu, Suchú Belú. Sledovali sa p rieto k y a tep lo ty vyvieračiek. Skúm ali sm e jask y n e v doline T iesniny (Jaskyňa N ad košiarom , Zelená

Slovinské mifctum ochrany prírodylg a jaskyniarstva OŽI 01 L ip tovsk ý M ikuláš

jaskyňa, Psie diery, Vlčia jask y ň a. K om í­ ny, C hladná priepasť a i.). P riesk u m n a týchto lokalitách nie je skončený.

N edostatočnú pozornosť sm e veno­ v ali ja sk y n i N a skale, aj keď sa p ri jej zam eran í dosiahli lepšie výsledky, ako bo­ li predchádzajúce.

P ozoruhodné výsled k y sa podarilo dosiahnuť p ri p riesk u m e K oniarovej a S k ry tej jaskyne. V p riesk u m e tre b a aj tu pokračovať.

V H lbokej dolke bola p resk ú m an á H um usová ja sk y ň a a S uchá vyvieračka.

V areáli H av ranej sk aly sm e vyko­ n a li p riesk u m a dokum entáciu C hladnej jaskyne, podobne aj v n iek to rý ch ja sk y ­ n ia c h v k aň o ne Hnilca, v T u m ík u a v iných m iestach Slovenského ra ja .

Z presk ú m an ý ch jask ý ň bol v y pl­ ňovaný k a ta s te r krasov ý ch javov, n e sk o r­ šie evidenčný list k rasových jav o v a v p o ­ slednom období iden tifik ačn á k a rta . D up­ lik á ty tý c h to d o k u m en tov sa posielali do M úzea slovenského k rasu v L. M ikuláši.

T outo práco u sm e pom ohli M SK p ri do­ k um entačn ej činnosti ja sk ý ň Slovenska.

N em alá pozornosť bola v enovaná aj

P r ie s k u m n á a k c ia v S tr a te n s k e j ja s k y n i

20

o ch rane kraso v ý ch javov. Už v p láne p rá ­ ce SK n a rok 1965 sa n a sto ľu je problém o ch ran y M edvedej ja sk y n e ako v ý znam ­ n ej paleontologickej a speleologickej lo­ k ality.

A by m ohla sk u p in a zvládnuť n á ro č ­ n é úlohy priesk u m u a výsk u m u ja sk ý ň Slovenského ra ja , n a jm ä S tra te n sk e j ja s­ kyne, u sp o riad ali sm e p re svojich členov o dbornú v ý u čb u v o form e p re d n á šo k a p ra k tic k ý c h ukážok. P re d n á šk y boli zam e­ ra n é n a tie to tém y: G eológia a geom orfológia Slovenské­ ho ra ja , K ras, typológia k rasu, krasové fo r­ m y a ich vznik, A u tochtónna a alo chtónna výp lň jaskýň.

Vychovali' sm e si členov schopných vykonávať m eračskú d o k u m en táciu a zú ­ častňovať sa n a rôznych v ý skum ných úlo­ hách.

D vaja členovia absolvovali vo V y­ sokých T a trá c h horolezecký výcvik. Speleoalpinistický výcvik sa vykonával n a po­ v rc h u i v podzemí.

F o to : J . T u lis

Už od sam ého začiatk u činnosti sk u p in y sm e sa znažili zavádzať do našej p ráce nové m etódy, k to ré b y n á m p rácu t uľahčili, ale i pom ohli riešiť n áro čn é spe' teologické problém y. V p rv o m ra d e boli použité geofyzikálne m etó d y (elektro p rieskum , m ag n eto m etria a m etó d a VDV) p ri p riesk u m e k rasových já m n a p la n in e Glac a M edvedej ja sk y n e a m edzi D obšinskou ľadovou jask y ň o u a S tra te n sk o u ja sk y ­ ňou p ri riešení v y ra z e n ia um elého vcho­ du do S tra te n sk e j jask y n e. Z ískané po­ zn a tk y sine d o b re u p la tn ili aj p ri geologickorgeoffyzikálnom p riesk u m e sk rasov atenýoh h o rn ín v p rie sto re h o rn e j n ád rže prečerpáv acej vodnej e le k trá rn e Č ierny Váh.

V S tra te n sk e j ja sk y n i sedim entologickým v ý sk u m o m alochtónnej v ý p ln e a štúdiom geologických p rv k o v riešim e n ie ­ k to ré genetické o tázky jaskyne. N a v y ti­ povaných 10 stan o v ištiach sa sled u jú m i­ k ro klim atick é pom ery S tra te n sk e j ja sk y ­ ne. N iek o ľk o k rát sm e robili rozsiahle ak ­ cie p ri hydrologických pozorovaniach p od­ zem ných tokov v S tra te n sk e j ja sk y n i a súvisiacich vyvieračkách.

Je d n o u z osvedčených foriem jsráce S kupiny sa u k ázali týžd en n é p racovné sú ­ s tre d e n ia — ja sk y n ia rsk e týždne. V ro k u 1966 bol u sp o ria d a n ý p rv ý ja sk y n ja rsk y týždeň členov SK. O dvtedy sa stalo tr a ­ díciou uspo rad ú v ať tie to týždne. N eu sk u ­ točnili sa ib a v r. 1977 a 1978. T ie tô 's tre tn u tia m a li v ý lu čn e p raco v n ý c h a ra k te r. V m inulosti boli zam eran é n a p rácu v M ed­ vedej ja sk y n i a k raso v ý ch jam á c h n a G laci, od r. 1973 sú p ra k tic k y p ln e zam eran é n a S tra te n sk ú jask y ň u . S to u to osvedče­ no u form o u práce počítam e i v budúcnosti.

Od r. 1969 sa členovia našej sk u p i­ n y p ra v id e ln e zú č a stň u jú n a jask y n iarsk y ch týždňoch SSS. V m n o h ý ch p ríp ad o ch n e ­ boli ib a p asív n y m i účastn ík m i, ale a k tív ­ n e sa zap ájali do jed n o tliv ý ch akcií, či už ako vedúci n ie k to rý c h sekcií, pracovísk, alebo odb o rn ý m i p red n ášk am i, besedam i a vým enou skúseností.

V r. 1970 bol JT SSS n a územ í Slo­ venského^ ra ja . V ted y členovia sk u p in y iba čiastočne zabezpečovali p rie b e h stre tn u tia .

V r. 1977 sk u p in a organizovala n ov ú fo r­ m u JT — odborné školenie. P re d n á šk y z geológie a geofyziky s p ra k tic k ý m i u k áž­ kam i, ex k u rzie po p o v rch u a do S tra te n ­ skej jask y n e, ak o i z d a rn ý p rieb eh celé­ h o p o d u ja tia zaisťovali n aši členovia v p l­ nom rozsahu. A tre b a k onštatovať, že sa zhostili te jto ú lo h y veľm i dobre.

B ohatá bola činnosť sk u p in y aj v osvetovej práci.

P ri p ríležito sti 30. výročia SN P bo­ la usp o riad an á pu to v n á v ý stav a Ja sk y n e Slovenského ra ja v SNP. T áto v ý stav a bo­ la inštalovaná n a JT v Slatinke n a d B eb­ ravou, v závode U P Sp. N ová Ves a vo V lastivednom m úzeu v Sp. Novej Vsi. Vý­ stava bola spojená s besedam i a prem ie­ ta n ím diapozitívov. M ateriál z výstavy bol p o sk y tn u tý M SK v L. M ikuláši.

O jaskyniach, jaskyniaroch, pod­ zem ných k rá sa c h a ich ochrane sm e be­ sedovali so žiakm i a štu d en tm i základných a priem yselných škôl v Sp. Novej Vsi. U sporiadali sm e vyše dvadsať od­ borných, odborno-populárnych a p o p u lár­ n y ch prednášok n a JT , p re pracujúcich rôznych závodov, členov T J, SZO PK a i.

P re d n á šk y boli zam erané n a p rácu OS SSS Sp. Nová Ves a jej výsledky, použi­ tie geofyzikálnych m etód, geológiu a geom orfológiu Slovenského ra ja , n a jaskyne Slovenského ra ja (hlavne S tra te n sk ú ja s­ kyňu), krasové oblasti R um unska. B u lh a r­ ska, Juhoslávie, Š panielska, NDR a i.

P ri príležitosti jubilea S traten sk ej ja sk y n e bola u sp o riad an á v ý stav a 10 ro ­ k ov S traten sk ej jaskyne v Š tú d iu ’77 v Sp. Novej Vsi. V ýstava bola spojená s be­ sedou s m ladým i ľuďm i m esta, n a kto rej sa hovorilo o práci jaskyniarov, výsled­ koch práce OS a o S traten sk ej jaskyni.

V M SK v L. M ikuláši bola r. 1982 inštalovaná v ý stav a 10 rokov S traten sk ej jaskyne. Bola to dem onštrácia výsledkov p rieskum u a výskum u ja sk y n e a činnosti OS Sp. N ová Ves. P re záujem cov z rad o v SZOPK, HS, U ránového prieskum u, iných ja sk y n ia r­ skych sk u p ín a klubov z celej ČSSR sm e u sporiadali veľké m nožstvo ex kurzií do M edvedej, ale n a jm ä do S traten sk ej ja s­ kyne.

K ým n a VI. m edzinárodnom speleo­ logickom kongrese v r. 1973 sa zúčastnil jed en člen sk u p in y ako pasívny účastník, n a ďalších rôznych sem inároch, k o n fe re n ­ ciách a iných p o d u jatiach sa členovia OS zapojili veľm i ak tívne do ich diania.

R oku 1978 v sp o lupráci s pobočkou ČSVTS p ri UP. závod IX, Sp. N ová Ves zorganizovali členovia sk u p in y p rv ý celo­ štá tn y sem in ár M etódy aplikovanej geofy­ ziky v priesk u m e k ra su a v speleológii, n a ktorom aj predniesli k danej problem a­ tik e re fe rá t. S em in ár m á prav id eln é opa­ kovanie. N a I. konferencii D okum entácia k ra su a ja sk ý ň v P rib y lin e boli prednese­ n é tri re fe rá ty a n a II. konferencii Do­ 21

ku m en tácia k rá su a jask ý ň dva re fe rá ty .

Na geom orfologickej k o n feren cii v P ra ­ h e r. 1980 odznel jed en re fe rá t o výsled­ koch priesk u m u a v ý skum u v S traten sk ej jaskyni. V to m istom ro k u päť členov sk u ­ p in y sa zúčastnilo n a E urópskej reg io n ál­ nej speleologickej k onferencii v Sofii a v ystú p ili tu s tro m a referátm i. Š ty ria členovia sk u p in y sa zúčast­ nili s jed n ý m re fe rá to m n a II. sem in ári A plikácia geofyzikálnych m etód p ri p rie ­ skum e k rasu a v speleológii.

V M edzinárodnej jask y n iarsk ej ško­ le v NDR zastupoval SSS člen našej sk u ­ piny. Z ástupca sk u p in y sa zúčastnil Me­ dzinárodného speleologického kolokvia ČSSR ’82 a jed en člen sa podieľal n a za­ bezpečení p ro g ra m u toh to p o dujatia.

V ýsledky svojej práce, nové p oznat­ k y členovia OS p ublikovali v zborníku Slovenský kras, v G eologickom p ru zk u m e, vo V lastivednom zborníku Spíš, v S prav o d aji SSS, v S p rav o d aji CHKO Slo­

V r u m u n s k e j ja s k y n i C o m a rn ic .

22

v enský ra j, v pop u lárn y ch časopisoch Lidé + Zem é, K rásy S lovenska a i. (viac ako 40 príspevkov), ako1 i v dennej tlači (P ravda, P ráca, Sm ená, R udé p ráv o a i.) a v iných m asovokom unikačných p ro ­ stried k o ch : K lub m ladých ČST Košice, T elespektrum , S p rav o d ajsk ý film . O krem toho' aj v neperiodických publikáciách Spišská N ová Ves, Slovenský ra j, Česko­ slovenské jeskyné a propasti.

V Spišskej Novej Vsi a v S tra te ­ nej sú zriadené propagačné sk rin k y , v k to ­ rý c h oboznam ujem e širokú verejnosť s v ý ­ sledkam i ja sk y n ia rsk e j p ráce skupiny, ako i s podzem ným i k rá sa m i Slovenského r a ­ ja a iných k raso v ý ch územ í.

S cieľom spoznania povrchového a podzem ného k rasu , získania nových po­ zn a tk o v a skúseností a n a d v iazan ia spo­ lu p ráce s ja sk y n ia rm i iných k ra jín zúčast­ n ili sa členovia sk u p in y v iaedenných za­ h ran ičn ý ch ex k u rzií a štu d ijn ý ch ' ciest do B ulharska, R um unska, Juhoslávie, S pa-

F o t o : L. N o v o tn ý

nielska, M aď arska. C esty boli organizova­ n é SSS alebo OS. Počas tý c h to p o d u ja tí sm e nav štív ili v ý znam né k raso v é o blasti spom enu tý ch k ra jín , n ad v iazali osobné k o n ta k ty so z a h ran ičn ý m i jask y n iarm i. P re M SK v L. M ikuláši boli z tý ch to akcií v y ­ p racovan é p o drobné sp rá v y doplnené bo­ h a tý m g rafick ý m a foto g rafick ý m m a te riá ­ lom a tro jro zm ern ý m i exponátm i.

N enavštevovali sm e iba zah ran ičn é k rasové oblasti. Pod heslom Za k rásam i našich ja sk ý ň sm e si dali za cieľ n av ští­ viť naše v ý zn am n é i m enej význam né sp rístu p n e n é a n e sp rístu p n e n é jask y n e a kraso v é oblasti. M edzi p rv ý m i sm e n a ­ v štív ili ja sk y ň u M ieru, D em änovskú ľa­ dovú ja sk y ň u a ja sk y ň u Slobody. Potom nasledov ala Važecká, B elianska, D obšin­ sk á ľadová, G om basecká jask y ň a, Silieká ľadnica, O ch tin sk á aragonitová, Dom ica — B arad la, B y strian sk a jask y ň a, ja sk y ň a B obačka s M u rán sk y m krasom , ja sk y ň a v Záskočí, P oráčsky k ra s a i. V M orav­ skom k ra se sm e n av štív ili A m atérsk u ja s­ k y ň u , R udické pro p ad ání, n iek to ré z áv rty a zaujím av o sti povrchového kraisu.

D obre sa ro zbehla sp o lu p ráca s in ý ­ m i skup in am i. V ypom ohli sm e p ri zam e­ riav a n í ja sk y n e Jav o rin k a. Členovia OS Sp. B elá, B. B ystrica a T erchová sa zú­ častnili n a p rácach v S traten sk ej jaskyni.

Z iných sk u p ín (D ubnica, P rešo v )5 n á m zas pom ohli p ri v ý ro b e pom ôcok. Zo za­ h ran ičn ý ch ja sk y n ia ro v najintenzívSiejšie sú sty k y s členm i k lu b u A leko zo Sofie.

S tre tn u tia s ja sk y n ia rm i iných sk u ­ pín p o m á h a jú p ri p riesk u m n ý ch podzem ­ n ý c h prácach, ale p lo d n á a užitočná je i v ý m ena sk ú sen o stí a poznávanie k ra su a ľudí iných k rajín .

Z účastnili sm e sa n a S tre tn u tí speleológov v M oravskom krase, v Českom krase, n a p racovnom sú stre d e n í ja sk y n ia ­ ro v v D rienčanskom k rase a n a m ed zin á­ rodnom sú stre d e n í ja sk y n ia ro v v B uko­ vých h o rá c h v M aď arsku. N a týchto p o ­ d u ja tia c h v y stú p ili n aši členovia s p re d ­ náškam i' alebo sa a k tív n e zapojili do p rá ­ ce v terén e. V uv ed ených k raso v ý ch úze­ m iach n av štív ili aj m nohé sp rístu p n en é i n e sp rístu p n e n é jask y n e a priepasti. Ú spešní boli členovia našej sk u p i­ n y aj v súťaži Človek a p ríro d a, v dom á­ cich i zah ran ičn ý ch súťažiach ja sk y n ia r­ skej fotografie. Z týchto p o d u ja tí si d o ­ te ra z odniesli je d n u p rv ú , dve d ru h é a dve tre tie ceny, p iatu , siedm u a ôsm u ce­ nu a dve čestné uznania.

T ra ja členovia sk u p in y p racovali v najvyššo m orgáne, v p red sed n íctv e SSS a

v jeho revíznej kom isii. A ktívna je účasť i v odborných kom isiách p ri P SSS, kde p ra c u jú šty ria členovia.

Z uvedeného p reh ľad u vidieť, že p ráca OS SSS Sp. N ová Ves je veľm i roz­ siah la a bola prínosom p re celú SSS. T ú­ to skutočnosť ocenilo* aj predsedníctvo1 SSS, keď v r. 1976 udelilo OS Sp. Nová Ves čestné uznanie za objavné p rá c e v rokoch 1973— 1976. V r. 1979 dostala OS p a m ä tn ú p la k e tu S S J za objavenie S tra ­ tenskej jask y n e a r. 1982 čestné uznanie za cieľavedom ú vý sk u m n ú a p riesk u m n ú činnosť v S traten sk ej jaskyni.

Z jednotlivcov dostali RNDr. V. Košel a J. V olek diplom za o b ja v S tra ­ tenskej jask y n e v Slovenskom raji. Za dlhodobú ak tív n u činnosť v ja sk y n ia rstv e dostal čestné uznanie RNDr. L. N ovotný a Ing. J. Tulis.

P rierez vykonanou prácou za 20 ro­ kov ch ara k te riz u je obr. 8. a 9. P ravda, tu sú uv edené ib a odpracované d n i v teréne.

O krem toho si veľa času i práce vyžiada­ lo spracovanie dokum entácie, vyhotovenie a kreslenie dokum entácie ja sk ý ň , fotodo­ kum entácia, ad m in istra tív n a a organizač­ n á činnosť a pod. Na ta k ý to rozsah p rá c bolo po treb n é vynaložiť nem álo úsilia, ja s­ k y niarskeho um u, sebazaprenia, pevnej vôle chcieť niečo dokázať. Ib a ten,- k to okúsil, ako ch u tí ja sk y n ia rsk a práca, m ô­ že sp rá v n e oceniť tú to činnosť.

PCEHÍLa I ) ODPEACOVAUVOH Dtiľ ČLEUMI OS SSS SPIŠSKÁ -UOVÁ VES

dni hO O

m

196W- 1 9 6 6 196Ô 1 9 9 0 199fc 199>* 1996 1 9 9 8 1 9 6 0 1 9 8 * 1 9 6 5 1969 1969 1991 H9T3 1995 1 9 9 9 1 9 9 9 1981 198?)

rQ ^

’

O b r. B.

23

PBIEMEEWÝ

PO ČET

OEDVJÝM

ODPBACOVAUÝCH D klf

ČLEUOM Z A

BOB

dni

H 96^

-1966

4965

-1966 -1990 -I99Z

-Í99W -1996

-1996 -1960 - 1 9 8 i

-1969 -1969 -199-1 -1995 -1995 4999

-1999 -198-1 •198'b

r o *V

Obr.9.

OS SSS Sp. Nová Ves si vyb u d o v a­ la b o h atú trad íciu n a v y n ik ajú cich v ý ­ sledkoch svojej činnosti. Tieto* výsledky

Ing.

Miroslav

n ás v šak aj zaväzujú k ešte in te n zív n e j­ šej jask y n iarsk ej práci v n asledujúcich ro­ koch.

O dosiah n u té úspechy sa zaslúžili bývalí členovia: E. F elber, Ing. J. G ríger, P. M elichar, B. Popelková, V. S tanovský, M. V ojtáš, RNDr. Z em ančík, I. Z em ančíková. Zo súčasných členov P. Cížek, V. D aniel, K. D anielová, M. G reisel, F. Hovančík, RNDr. V. Košel, RN Dr. Ľ. K ucharič, F. M iháľ, S. M olitoris, J. N ovotný, H. N ovotná, RNDr. L. N ovotný, O. N ovotná.

S. Pacinda, J. P etriščák, A. Schuleková, RNDr. A. Steiner, Ing. J. Tulis a J. Volek.

Značnou m ierou prispeli aj členovia, k to rí p rišli m edzi n á s n e d áv n o : P. Balážik, J. Balčák, M. B ukovinský, M. Je n d rá l, Š.

Je n d rá l, Ing. M. Košík, Ing. R. K otras, M. P etriščáková a R. Šmelko. Ď akujem e všetk ý m členom , OS SSS Sp. N ová Ves, súčasným i bývalým , za v y ­ k onanú nezištnú, spoločensky vysoko p ro ­ spešnú prácu. Ž elám e im do ďalších ro ­ k ov m noho optim izm u, d o brých nápadov, ch u ti do p rá c e a úspechov v jask y n iarsk ej činnosti.

Košík

Prečofsom sa stal jaskyniarom A zd a ka žd ý z nás n ie k e d y za tú žil p o zn á v a ť nepoznané, objavovať neobjavené. Už v d etstve sm e často snívali o n o vých , n e zn á m y c h krajinách a svetoch. A práve ja s k y ­ niarom u m o žň u je ich záľuba, koníček, či sk ô r v e ľk ý en tu zia zm u s spoznávať a objavovať nové, m álo a n ie k e d y vôbec neprebádané oblasti — podzem né sv e ty plné krás, scho­ vávané a po celé v e k y sa rodiace z v o d y a kam eňa v útrobách Zem e.

P ochádzam z oblasti bohatej baníc­ kej tradície. V b lízko m o kolí bolo dosť starých o pustených banských diel. A k o šarvanci sm e sa p ri svojich hrách často dostali do ich b lízko sti a u ž v te d y nás lá­ kali ich tajom né otvory, sľubujúce ve ľk é chlapčenské dobrodružstvo. N eskôr sm e ich u ž cieľavedom e vyhľadávali. P onajprv so sviečka m i či baterka m i a neskoršie sm e v yh raba li k a rb id k y na povalách, s k to rý ­ m i fárali ešte naši dedovia. A ta kto vša ­ k o v a k v y stro je n í sm e preliezali prevažne priesku m n é, často spolovice zavalené štôl­ ne.

Slo ven ské rudohorie je bohaté na vápencové oblasti, takže i m y sm e sa pri svojich potulkách dostali k u k ra so vým ja ­ 24

vom . V äčšinou to boli m enšie „diery“ v b lízkom P oráčskom krase. V podstate sm e radi preliezali tajom né, n eznám e tm a vé priestory, tešili sm e sa z každého kú ska v ý zd o b y a bolo n á m fú k , či ide o um ele v y tv o re n ú b a nskú chodbu, alebo je to ja s­ kyňa, ktorá v zn ik la p riro d ze n ý m kraso­ v ý m procesom. M a m k y často nad nam i k rú tili hlavam i, keď sm e sa vracali do­ m o v i v časoch najväčšieho sucha. keď vyschla i tá posledná blatistá kaluž, celí zam azaní od hliny. V eru, neraz sa nám ušlo i poza uši.

A ako to u ž býva, zažili sm e i n e ­ je d n u zábavnú príhodu. Raz, bolo to k o n - ’ com zim y , šli sm e s p riateľom n a v štív iť neď alekú starú štôlňu. N a svahoch sa už

r

•

v e ľa sn eh u neudržalo, ale lesom sa ešte dalo dobre p re jsť n a bežkách. Pred v ch o ­ dom štôlne každoročne narastali v zim e i p e k n é ľadové stala g m ity. A n i te n to k rá t sm e sa nesklam ali. Ústie sta rej banskej chodby strážili sta tn í ľadoví panáci. Opat m e sm e ich poprekračovali, až sm e sa dostali cez m en ší zával d n u do podzem ia.

V š e tk y veci, i lyže, sm e si vza li so se­ bou, m ien ili sm e to tiž zd ržať sa d n u d lh ­ šie. P opreliezáli sm e h la vn ú chodbu i v š e tk y odbočky, zm era li sm e h ĺb k u za to ­ penej vetra cej ša ch ty a pom a ly sm e sa vracali n a povrch, keď tu zra zu začuje­ m e pred vch o d o m a kési hlasy. P ri vchode sa objavila sk u p in k a starších chlapcov.

N ebolo na to m nič zvlá štn e, pretože vchod bol v blízko m okolí pom ern e zn á m y, i keď m álokto sa pozrel d n u hlbšie, lebo kolo­ va li rôzne, síce n ičím nepodložené, no o to fa n ta stickejšie strašidelné príbehy. N o­ vá partia p red vch o d o m si tie ž nahlas do­ dávala odvahu, no n akoniec sa chlapci zm ohli len na h rd in ské reči a začali kopať a ničiť n á m ta k ú vzá cn u ľadovú výzdobu.

Bolo ich veľa a v ed eli sm e, že ich určite nepresvedčím e, a b y prestali s tý m to va n dalizm om . D ostali sm e nápad. V yu žili sm e skutočnosť, že nič n etu šia o našej p ríto m ­ nosti. Zachráptel a za m rm la l som h lb o k ý m hlasom, ka m a rá t do toho zareval a pobúchal d rú k o m po stenách chodby. 1 D utá ozvena p ekn e podfarbila tieto z v u k y a účinok sa dosta vil okam žite. S ťa b y s tih n u ­ tím čarovného p rú tik a sa p riestor pred vchodom vyp rá zd n il. Len zopár pováľa­ n ých ľadových paná ko v svedčilo o n e m i­ lej návšteve. K eď sm e so sm iechom v y šli von, zbadali sm e našich h rdinov až na d ru ­

hej strane údolia v protisvahu, ka m sta­ čilo za k r á tk y čas vyb eh n ú ť, hľadajúc zá­ chranu.

M ožno sm e ta kto nechtiac prispeli k ď alšiem u z hrôzostrašných príbehov, k to ­ r ý m i v okolí strašievali m alé deti. No je d ­ no je isté — títo n evíta n í n á vštevníci bu­ d ú m a ť dlho re šp e k t pred zíva jú cim prázd­ n y m otvorom do podzem ia.

S pribúdajúcim i ro k m i sm e sa roz­ pŕchli do rôznych učilíšť a škôl. Na spo­ ločné v ý p ra v y do ja sk ý ň ostávalo čoraz m enej príležitostí. Po p riem yslo vke som n astúpil na „ v ý šk u “ a ta m som sa stal členom turistického oddielu. Mal jed n u zvláštnosť. Bol zam eraný na krasovú tu ­ ristik u a viedol ho odborný asistent, k to ­ rý je v e ľk ý m m ilo v n ík o m i d o brým znal­ com ja sk ý ň a p ro b lem a tiky krasu vôbec.

R az som náhodne vypočul rozhovor n ovej poslucháčky s asistentkou ka ted ry telesnej v ých o vy. Poslucháčku zaujím alo, či ex istu je na škole tu ristic k ý oddiel a a k ú činnosť v y v íja . Dostalo sa je j asi ta­ ke jto odpovede: „A le áno, čosi ta ké tu fungovalo, no za k rá tk o sa to zvrhlo na lezenie do ja sk ý ň a priepastí“. M yslím , že názor onej a sisten ky dobre v y stih u je v e ľ­ kú neznalosť verejnosti, pokiaľ ide o nesprístupnené ja skyn e a ja skyn ia rstvo v ô ­ bec.

V rám ci činnosti spom ínaného O T som sa teda opäť dostal častejšie do ja s­ k ý ň a krasu. N a vštívili sm e m noho kra­ sových oblastí u nás. Počnúc Č eským kra­ som s klasickou oblasťou B arrandiénu, cez nekrasové (pseudokrasové) oblasti p ieskovcových ja sk ý ň . M o ravský kras — bohatý na krasové ja v y , až po m noho a

In g . M . K o šík v S tr a te n s k e j ja s k y n i.

F o to : V. K u la s

25

m noho ďalších krasových oblastí n a Slo­ ven sku . V žd y podľa p lá n u činnosti sm e si vytip o va li a tra ktívn e územ ie, spojili sm e sa s to u -kto ro u a k tív n o u speleologickou skupinou, operujúcou na danom ú ze m í a dobrovoľní ja sk y n ia ri nám zabezpečili fu n ­ d o va n ý odborný v ý k la d a bezpečný sprie­ vod povrchom i p o d zem ím ich rajónu.

T a kto som sa p rv ý k rá t dostal i do S tra te n sk e j ja skyn e. N a vštívil som p red­ tý m ozaj dosť rôzn ych ja sk ý ň n ielen u nás, ale i v zahraničí, no veľkoleposť i rozm anitosť v ý zd o b y a ohrom né p riestory S tra te n sk e j ja sk y n e ich prekonali.

Po v stu p n ý c h užších častiach, n a ­ m á havých n a jm ä pre o b jem nejších ľudí, je človek odm en en ý pohľadom na m ajes­ tá tn e m o h u tn é priesto ry p o d zem n ých dó­ m ov. D óm Z lo m ísk, Chodba B ielych k v a p ľopádov, v še tk o rom antické, ale zároveň v e ľm i v ý stižn é pom enovania. A j R ozpráv­ k o v ý dóm m á v ý stižn ý názov. Jeho s k u ­ točne ro zp rá vko vé ro zm ery ho radia na p rvé m iesto v Č SSR . Je to n ajväčší zn á ­ m y prirodzený p o d zem n ý p riestor u nás.

P oľahky by sa doň vošiel fu tb a lo v ý šta­ dión. D óm SN P , o b ja ven ý v dňoch v ý ro ­ čia S loven skéh o národného povstania, v y ­ niká prekrásnou snehobielou výzd o b o u vša k o v a k ý ch tvarov. Jazerná priepasť, K ryštálová chodba — v e ľk ý objav. Pri bežnej tv rd e j speleologickej práci sa ob­ čas usm eje na ja skyn ia ro v šťastie — po n iekoľko h o d in o vo m kopaní prichádza ob­ jav. N esm elý odhad pol kilo m etra bol pri ďalších podrobných akciách, pri bádaní a zam eriavaní n o v e j chodby p rekonaný. B ez ďalšieho kopania bolo p ostupne o b ja ve­

n ých asi 2,5 k m chodieb. I ďalšie s k v o sty tejto ja sk y n e m a jú svo ju históriu a zv lá št­ nosti. S k r ý v a jú ešte ďalšie prekvapenia, na kto rých je čo obdivovať po m noho ro­ kov.

N o o b javovaním sa práca dobrovoľ­ n ých ja skyn ia ro v nekončí. Začína sa ďal­ šia etapa, dalo by sa povedať, drobná m ravčia práca p ri za m eriavaní n o vých priestorov, p ri ich d o ku m e n to v a n í, či už g ra fickom alebo fotografickom . P ri zanášaní v ý sle d k o v z terénneho zá p isn íka na pauzovací papier.

Práca dobrovoľných ja sk y n ia ro v a bezprostredná ná všteva S tra te n sk e j ja s k y ­ ne na m ň a silne zapôsobili. Po skončení štú dia na v y so k e j škole som n a stú p il do práce v m ieste sídla oblastnej sk u p in y S pišská N ová Ves. P rijali m a za. čakateľa a n e sk ô r za riadneho člena te jto sku p in y.

T ý m sa m i splnil d á v n y sen — m ožnosť pracovať v ta k e j ja sk y n i, akou je Stratenská. S o m rád, že- som sa stal je d n ý m z nich, že m ô žem v y u žiť svo je sily a skro m n é p o zn a tk y p ri odhaľovaní ďalších ta jo v ja skýň .

A odpoveď na ú v o d n ú o tá zk u — prečot.som sa stal jaskyniarom ? Ľ ahká otázlca — ťažšia odpoveď. V ari preto, že e x istu jú ja skyn e. V každom ja skyn ia ro vi ostáva trocha tú žb y po chlapčenskom dobrodružstve. Ú plná odpoveď bude n ie­ kd e vpedzi riadkam i.

Lebo ja sk y n ia ro m a n ie le n n ím , sa človek n estáva v y p ísa n ím či p o tv rd e n ím prihlášky. Je to nekon ečn ý proces fo rm o ­ vania ľu d ske j osobnosti, zá v islý od lá sk y k prírode a tú žb y po je j poznaní.

plOVARCI 8*

P rv ý problém S tratenskej jaskyne 26

ČIN N O SŤ OBLASTNÝCH SKUPÍN

František

M ih á ľ

Výsledky speleologického prieskumu T vorivá p ráca za 20 rokov trv a n ia ja s­ kyniarskej skupiny v Spišskej Novej Vsi p rin iesla v ela nových poznatkov o podzem ­ ných i povrchových krasových javoch Slo-. venského raja.

Medzi prv é ja sk y n iarsk e pokusy p a tri­ la ja sk y ň a Z latá diera. Pom ocou drevených trám ov sa podarilo prem ostiť dve jazerá a postúpiť do zadných častí jaskyne až po vodný sifón. P okus o p rekonanie sifónu ne­ bol úspešný ani po znížení hlad in y v posled­ nom jazere. B ola však zam eran á a zdoku­ m entovaná celá p rístu p n á časť jaskyne.

N eúspešný pokus neodradil členov sku­ piny od ďalšej práce a so zanietením sa p u s­ tili do p rieskum u v M edvedej jaskyni. .Kvôli ochrane te jto ojedinelej paleontologickej lo­ k ality boli vo vstupnej časti nam ontované železné dvere. Po prieskum e jaskyne Sa za­ čala pom ocou trh a v ín raziť chodba v zasintren ej časti riečiska. P rá c a preb ieh aj^ vo v elm i ťažkých podm ienkach, pretože výfu­ kové plyny z prenosnej benzínovej vŕtačky, ktorou sa n av rtá v ali diery p re trhavinové nálože, zam orovali pracovné prostredie. P ri­ tom sa pracovalo väčšinou v nočných hodi­ nách m edzi sobotou a nedeľou. P ráce v r a ­ zení chodby trv ali šesť rokov. Bolo vyraze­ ných 25 m chodby, k to rá vyústila do kom í­ n a a z neho bola objavená časť nazvaná Sieň slovenských jaskyniarov. V priebehu ko p an ia boli n a povrchu vykonané geofyzi­ k álne m erania, kto ré p otv rd ili neznám e ja s­ k ynné p riestory v sm ere riečiska.

Súčasne s prácam i v M edvedej ja sk y ­ ni p reb ieh al priesk u m v krasových jam ách n a p lan ine Glac. O tvorené a vystužené boli dve z nich. Z pôvodnej h ĺbky tri m etre boli p reh ĺb ené je d n a do 13 m a d ru h á 5 m h ĺb ­ ky.

N a Č ertovej sihoti boli preskúm ané, zam erané a zdokum entované jaskyne Č erto­ va diera, Č ertova a V táčia jaskyňa. Jaskyne boli pom ocou m eračského polygónu vzájom ­ ne prepojené.

V areáli lom u pri Tom ášovciach bola o bjavená jask y ň a vo vápnitých paleogén-

nych pieskovcoch. Tom ášovská jask y ň a sa v celej dĺžke preskúm ala, zam erala a zdoku­ m entovala. O krem vyhotovenia p lán k u bola vykonaná geologická dokum entácia jaskyne spojená s analýzou h o rnín a ich petro g rafickým štúdiom . V ýsledky priesk u m u boli publikované v sam ostatnom príspevku v zborníku Slovenský kras.

V okolí kóty D ubnica a Holý kam eň sa našli, presk ú m ali a zdokum entovali Líš­ čia priepasť, P u stá jask y ň a a K askádová jaskyňa. Veľmi pekná je práv e naostatok m enovaná jaskyňa. Bola o bjavená p ri p ov r­ chovom prieskum e v Z svahu H olého K a­ m eňa. Jej celková dĺžka je 58 m. Je vyvinutá v bielosivých organogénnych vápencoch na pukline S—J s úklonom 50—60° n a západ. Š írka chodieb niekoľkonásobne prevyšuje výšku. V jask y n i je pek n á sin trov á výzdo-: ba s m nožstvom kaskádových jazierok. Líš­ čia priepasť je 35 m hlboká, v znikla n a te k ­ tonickej poruche SSV—JJZ sm eru. P ri p rie ­ skum e boli vykonané m ikroklim atické m e­ ra n ia v rôznych vertik áln y ch ú rovniach p rie­ pasti. Z n am eraných ú d ajov sa stanovila rýchlosť p rú d en ia a rela tív n a vlhkosť vzdu­ chu v priepasti. O krem toho bol v okolí kó­ ty D ubnica vykonaný povrchový p rieskum krasových já m viazaný n a tektonické línie SV—JZ sm eru.

P ri prieskum e severného o k ra ja Slo­ venského r a ja boli zam erané a preskúm ané viaceré m enšie jask y n e: Suchá, D iery na Čingove, M ichalová, Lievik, Tunel, M okrá, M níchova, P od Zelenou horou a B iela ja s­ kyňa. V M alom Sokole sme zam erali a zdo­ kum entovali D lhú jask y ň u až po záverečný vodný sifón. Cesta k záverečném u sifónu bo­ la zatarasen á m enším vodným sifónom, v ktorom sme prechodne znížili h lad in u vody.

S účasne bola p resk ú m an á aj susedná K rá t­ ka jaskyňa.

P okus o prek o n an ie vyvieračky vo Veľkom Sokole nebol zatiaľ úspešný, p rie ­ skum tejto lokality však nie je ešte skon­ čený.

27

L in o ry t a u to r a

M. M ih áľa; re p ro d u k c ia :

M. E liáš

V južnej časti pohoria bola presk ú m a­ ná, zam eraná a zdokum entovaná K oniarova jaskyňa. Jej doteraz n am eran á dĺžka je 327 m. N achádza sa v nadm orskej výške 1090 m n. m. Bola vytvorená podzem ným riečnym

tokom , o čom svedčia stropné a bočné ko­ ry tá a jask y n n é sedim enty. Ja sk y ň u pova­ žujem e za perspektívnu. Spolu s ňou bola zam eraná aj susedná S krytá jaskyňa, znám a ako paleontologická lokalita. N ašli sa v nej

zvyšky kostry jaskynného medveďa. Časť z nich bola odovzdaná na paleontologický vý­ skum. V ýsledkom prác z oboch jask ý ň je speleologický plán.

Z ďalších význam nejších jaskýň treb a spomenúť jask y ň u N a Skale, k to rá sa n ach á­ dza n a JZ svahu p laniny Skala. Z tejto zná­ mej jaskyne bola vyhotovená podrobná do­ k u m en tácia jaskynných priestorov a odber vzoriek p re sedim entologický výskum . Cel­ ková dĺžka jaskyne je 100 m.

V areáli H avranej skaly sme p resk ú ­ mali a zam erali C hladnú jaskyňu a dve m en­ šie jaskyne.

V m asíve Duče bola p reskúm aná a za­ m eraná jask y ň a N ad K ošiarom , Skalná die­ ra v Sam elovej dolke a P sie diery. Z po­ slednej lokality sme urobili fotozábery a zís­ kali tro jro zm ern ý m a teriál n a výstavu J a s ­ kyne Slovenského ra ja v SNP. Nemožno ne­ spomenúť jask y ň u N ad vyvieračkou v ro k ­ line Tiesniny, kde~boIľ vykonané sondovacie práce, ja sk y ň a bola zam eran á a pomocou m eračskéhp polygónu pripojená k vyvieračke. V sam otnej vyvieračke bol pri nízkom

stave vody podniknutý neúspešný pokus o jej prekonanie. P rav ideln e p ri akciách do S traten sk ej jaskyne -..sa zaznam enávala vý­ datnosť vyvieračky a tep lo ta vody.

S pom enuté jaskyne a priepasti p red ­ stav u jú činnosť skupiny od založenia až po rok 1973, keď sa naplno rozbehol prieskum v objavenej S traten sk ej jaskyni. Jej objave­ nie bolo logickým vyvrcholením system atic­ kej a cieľavedomej prieskum nej práce v k ra ­ sovom územ í Slovenského raja.

Za jedenásť rokov prieskum u S tra te n ­ skej jaskyne sme dosiahli te ra jšiu dĺžku 16,5 km. P riebežne s prieskum om bola vy­ hotovovaná speleom eračská dokum entácia jaskyne v m ierke 1 : 5000 JTSK. P re zvýše­ nie presnosti a kontrolu polygónu m eraného banským závesným kom pasom boli hlavné chodby jaskyne zam erané pomocou teodolitu. Celá p resk ú m an á dĺžka jaskyne je za­ m eraná. Rozsah týchto prác potvrdzuje fakt, že v jaskyni bolo zam eraných skoro 2000 bo­ dov meračského* polygónu.

V poslednom období sa vykonávala geologická dokum entácia jaskynných p riesto­

P o tro jd ň o v o m p o d z e m n o m tá b o r e n í a o b ja v e R o z p r á v k o v é h o c i n d a , V . D a n i e l , M . G r e i s e l , R N D r . Ľ . K u c h a r i č a P . C lž e k .

dóm u,

Z l a v a : R N D r.

L.

N o v o tn ý , Š. P a F o to : L . N o v o tn ý

rov. Z akreslili a nam erali sa povrchové zóny, puklinové systém y a vrstvové plochy. Z áro­ veň sa sledoval aj výskyt skam enelej fauny a flóry vo vápenncoch. Na sledovanie m a ter­ skej h o rniny a vybraných sin tro v bolo odo­ b raných a analyzovaných 40 vzoriek. Geolo­ gická dokum entácia je pred dokončením . V najbližšom období bude vyhodnotené aj dl­ hodobé system atické sledovanie m ikroklím y pomocou stabilných teplom erov rozm iestne­ ných v rôznych častiach jaskyne.

P ri prieskum nej činnosti sa odobralo 20 vzoriek jaskynných sedim entov. Ich po­ drobným štúdiom sa podarilo rozčleniť ja s­ kyňu n a dva odlišné riečne systémy, a to podzem ného toku rieky H nilec a podzem né­ ho toku potoka z Tiesnin. Podľa uloženia prírodných zachovaných štrkov v bočných korytách a m eandroch sa podarilo určiť sm er p rú d en ia vodných tokov v podzemí.

O rien tácia štrkových okruhliakov sa m erala n a 18 m iestach v rôznych častiach jaskyne.

Jaskyňou p rete k ajú len m alé vodné toky v k rátkych úsekoch. N ajspodnejšiu časť jaskyne p red stav u je systém prietokových ja ­ zierok a vodných sifónov, n apájaných v p re ­ važnej m iere zrážkovou vodou. T rik rá t po sebe sa vykonali farbiace pokusy v S tratene skej jaskyni vždy s rozsiahlym pozorovaním vyvieračiek z m asívu Duče. P o tvrdili p red ­ pokladaný súvis jedného toku z jaskyne s vyvieračkou pod D obšinskou ľadovou jasky­ ňou.

N a uľahčenie a urýchlenie priesk u m ­ ných p rác v S tratenskej jaskyni, ako aj pre jej sprístupnenie vznikla veľmi ak tu áln a m yšlienka razenia druhého vchodu. N ajvhod­ nejším m iestom je SZ ukončenie jaskyne, kde sa predpokladá spojenig S tratenskej ja s­ kyne s D obšinskou ľadovou jaskyňou. P re

30

j

i I

i

; |

vylúčenie podzem ných jask y n n ý ch p riesto­ rov v m iestach razen ia chodby druhého vchodu sa vykonal kom plexný geofyzikálny p riesk u m spojený s d robnotektonickým vý­ skum om uvedenej oblasti. V ýsledky boli z h r­ n u té v O dbornom posudku zistenia možnosti vyrazenia dru h éh o vchodu do S traten sk ej jaskyne. Posudok bol vypracovaný v 4 exem ­ plároch a odovzdaný S práve slovenských jask ý ň v I. štvrťroku 1977.

Súčasťou p riesk u m u jask y n n ý ch p rie ­ storov je veľké m nožstvo fotodokum entácie v podobe čiernobielych fotografií a fa re b ­ ných diapozitívov. Bola použitá n a vý stav n ú a p u blik ačn ú činnosť. P re M SKaOP v Lipt.

M ikuláši bol zo S traten sk ej jask y n e zozbie­ ran ý ch arak teristick ý tro jro zm ern ý m ateriál výzdoby.

P re p o treby evidencie jask ý ň v m úzeu bolo za obdobie trv a n ia skupiny zaslaných v prvej etap e 8 k atastro v krasových javov.

Neskoršie, po zavedení evidenčných listov bolo vyhotovených a odovzdaných 15 evidenčných listov jaskýň. V súčasnom období p reb ieh a nová evidencia pom ocou id e n tifi­ kačných k ariet. Do m úzea sme zatiaľ odo­ vzdali 17 iden tifik ačn ý ch kariet, p rito m vy­ še 20- ich je rozpracovaných. N a ten to cieľ sa vyhotovili fotografické sním ky a nákresy vcho;dov znám ych jaskýň.

Za 20 rokov činnosti OS bolo p resk ú ­ m aných 65 jask ý ň v celkovej dĺžke 21 692 m a zdokum entovaných 42 jask ý ň s celkovou dĺžkou 19 502 m.

V ykonaný rozsah p rác svedčí o in te n ­ zívnom speleologickom prieskum e. Územie Slovenského raja , bohaté n a krasové form y, poskytuje rozsiahle p ersp ek tív y speleologic­ kého priesk u m u oblastnej skupiny.

Ing. J á n T u l i s

Metodika prieskumu a výskumu Stratenskej jaskyne H lavným i fa k to rm i p o d m ieň u jú ci­ m i m eto d ik u p rie sk u m u S tra te n sk e j ja s­ kyne bol rozsah o b jav en ý ch p riestorov, ich členitosť a tem po, ak ý m boli časti ja s­ k yne objavované. T om uto bolo tre b a p o d ­ riadiť aj v šetk y p ráce v jaskyni.

- Už p rv é p riesk u m n é akcie v S tra ­ tenskej ja sk y n i ukázali, že s n ašim i do­ v ted ajším i skúsenosťam i nevystačím e. Ak chcem e uspieť, m usím e celú organizáciu našej p ráce prispôsobiť n ov ý m pod m ien ­ kam .

V prv o m ra d e bolo tre b a naučiť ľu ­ d í bezpečne ovládať rôzne lezecké pom ôc­ ky n a p re k o n áv an ie v e rtik á ln y c h úsekov jask y n e: horolezecké laná, lanové reb rík y , neskoršie zlanovacie kladky, v ý stu p n é s tr ­ m ene, gibbsy a pod. Za tý m to účelom d v a ­ ja členovia sk u p in y absolvovali vo Vyso­ kých T atrá c h horolezecký výcvik. O krem toho sm e m ali m edzi n ašim i členm i sk ú ­ seného horolezca. A by sm e m ohli výužiť horolezecké sk ú sen o sti v podzem í, bol o r­ ganizovaný p ra k tic k ý výcvik použíyania lezeckých pom ôcok v jask y n i. V ýcvik sa uskutočn il n a p o v rch u a v podzem í. P o­ stu p n e sm e si vychovali d o sta to č n ý 'p o č e t ja sk y n ia ro v schopných p rekonávať lezec­ ký n áro čn é v e rtik á ln e ú sek y jaskyne. P ra k ­ tický speleoalpinistický výcvik o rg an izu je­ m e každ ý rok.

P reto že ja sk y ň a je veľm i členitá, v e rtik á ln e ú sek y boli zabezpečované PA lanovým i reb rík m i. N a zaistenie každej speleologickej akcie bolo p o tre b n é tra n s­ portovať značné m nožstvo PA lanových reb rík o v a horolezeckých lán. S postupom p rieskum u p rib ú d a li v ja sk y n i aj v e rtik á l­ n e ú sek y zaisťované PA lanovým i re b rík ­ mi. Z dôvodu o c h ra n y ja sk y n e boli re b rí­ ky po každej akcii dem o n tov an é a v y n e ­ sené n a povrch. T akýto p ostup n esm iern e sťažoval ja sk y n ia rsk u prácu. Veľa času a síl sm e stra tili n a tra n sp o rt značného m nožstva lá n a reb rík o v do ja sk y n e a z ja sk y n e a n a ich m o n táž a dem ontáž.

M nohé p e rsp e k tív n e p riesk u m n é akcie m useli byť p re n ed o stato k h lav n e lán predčasne ukončené.

A by sm e si p rácu uľahčili a urýchlili priesk u m n é práce, n a in štalo v ali sm e vo v e rtik á ln y c h úsekoch p evné oceľové re b ­ rík y vy ro b en é z p rofilového železa L 40

mm. Sú to segm enty dlhé 2400 m m a m e­ dzi sebou sú spojované šty rm i sk ru tk a m i 0 10 m m . Počet spojených segm entov je m ožné ľubovoľne m eniť (podľa k o n k ré t­ nych podm ienok). R eb rík y sú ukotvené oceľovým i lanam i, k to ré však podliehajú značnej korózii, a p reto ich v poslednom čase n ah rad zu jem e horolezeckým i lanam i.

Dlhšie re b rík y sú p ro ti p re h ý b a n iu vy­ stužené oceľovými podperam i. Tým ito re b rík m i sú zaistené v šetk y v e rtik á ln e úseky n a prístupových, často používaných trasách. V súčasnosti je v jask y n i n am o n ­ to vaných 120 segm entov réb rík o v (240 m).

O krem toho p re uľahčenie pohybu po ja s­ kyni, ale i z bezpečnostných dôvodov bo­ li exponované a nebezpečné úseky zaiste­ n é lanovým i zábradliam i, vykopané zá­ rezy, schody a stu p y n a šikm om dne. Po­ dobne aj chodby m alých prierezov — plazivky boli p o p rekopávané n a profil, um ož­ ň u jú ci rýchlejší pohyb štvornožky. Po ta k to up rav en ý ch tra n z itn ý c h tra sá c h je pohyb značne rýchlejší, m enej nam áh av ý a je aj bezpečnejší, čo n á m p o dstatne uľahčuje a zrýchľuje prácu.

S postupom objavovania prib ú d ali kilo­ m e tre chodieb, a tý m sa aj jednotlivé p ra ­ coviská značne vzďaľovali od vchodu ja s­ kyne. V stupné časti (asi 300 m) chodieb sú n a pohyb a tra n sn o rt m a te riá lu veľm i n áročné p re svoju členitosť a m alé p rie ­ sto ry (plazivky). A by sm e sa vyh li časté­ m u p resu n u vstu p n ý m i časťami* jaskyne a uľahčili si p rá c u v jaskyni, od r. 1974 boli organizované viacdenné tá b o ry v pod­ zem í (najdlhší trv a l 5 dní).

P re vedenie m etodicky sorávn eho a úspešného speleologického priesk u m u je p o tre b n á včasná a p rim e ra n e k v a litn á m e­ račská dokum entácia presk ú m an ý ch ja s­ k y n n ý c h priestorov. T úto skutočnosť sm e si uvedom ovali už p ri prvých akciách v S tra te n sk e j jaskyni, a p re to sm e aj hneď začali ja sk y ň u zam eriavať. V zhľadom n a rozsah týchto prác a vvsoké tem po p rie ­ sk u m u zaistili sm e si dva banícke záves­ n é kom pasy s príslušenstvom , takže sm e n a zam eriavanie ja sk y n e podľa p o treby nasadzovali dve m eračské skupiny. Z r a ­ dov členov sk u p in y sm e vychovali k v ali­ fikovaných odborníkov n a m eračskú do­ k u m entáciu. V súčasnosti m ôžem e z čle­ 31

nov sk up in y zostaviť 3—4 päťčlenné m e­ račské družstvá.

Zo začiatku sm e m erali v podzem ných priestoroch S traten sk ej jask y n e iba poly­ gónový ťah. Ten sm e po akcii v k rá tk o m čase vyniesli do plánu, čo n ám um ožňo­ valo operatívne usm erňovať p riesk u m n é práce, nasadzovať n a nasled u jú cich ak ­ ciách ľudí na n ajdôležitejšie ú seky — n a hlavné sm ery. A len vď aka tak ém u to p rí­ stupu, keď sm e objavené chodby hneď zam erali, podarilo sa n á m sú stred en ím práce n a hlavných sm eroch v k rá tk o m ča­ se objaviť ta k ý rozsiahly jask y n n ý sys­ tém.

N eskoršie sm e však zistili, že s po­ lygónovým ťahom už ďalej nevystačím e, že nám zaostáva o statn á dokum entácia.

P reto sm e v r. 1975 spom alili tem po p rie­

V ečern á

32

id y la v

podzem nom

tá b o re

v S tra te n s k e j

sk u m u o sú stre d ili sm e sa n a speleom eračsk ú dokum entáciu (m apovanie o b ry ­ sov chodieb, pozdĺžne a priečne profily, v ý plň jaskyne). R oku 1976 bola ta k to skončená dokum entácia všetk ý ch dovtedy objavených priestorov. V ďalšom období sm e pokračovali v p rieskum e s tým , že ja sk y n n é p rie sto ry m usia byť hneď po ob­ jav en í zam erané. V ytvorili sm e 5-členné družstvá, k to ré súčasne so zam eriavaním v ja sk y n i n a m ilim etro v ý p a p ie r zakresľu­ jú pôdorys, pozdĺžny rez a p riečne rezy.

V podzem í sa vyhotoví tro ch u schem atizovaný p lán jask y n n ý ch p rie sto ro v (dĺžky sa obyčajne v y n á ša jú bez redukcie n a úklon) s v y kreslením jask y n n ej výplne.

N a povrchu sa potom vyhotoví čistokresba podľa p latn ý ch zásad. P ri zam e riav a ­ ní sa používajú dva zápisníky a body (pre

ja s k y n i.

F o t o : J . T u l is

S ta n o v ište

na

s le d o v a n ie

te p lo ty

v

ja s k y n i.

F o t o : J * T u l is

p ríp a d s tr a ty alebo zničenia zápisníkov) sa p re p isu jú do hárkov.

V zhľadom n a veľký rozsah k om paso­ v ých m eran í_ a p re zvýšenie ich preánosti bol po h lav n ý ch ťahoch ja sk y n e zam eran ý teodolitový polygón a ja sk y ň a p rip o jen á n a JST K . Jed n o tliv é kom pasové polygóny sú prip o jen é n a teodolitový polygón. Po­

kiaľ to podm ienky dovoľujú, polygón sa uzavrie a potom vyrovná. Aj n a p rie k te j­ to zásade zostáva dosť kom pasových poly­ gónov otvorených. D oterajšie skúsenosti u k azujú, že tak ý to spôsob m eran ia dáva dobré výsledky.

Vo veľkých priestoroch a vo vyso­ k ých chodbách sa n a m eran ie výšky po­ užívajú balóny n ap lnené vodíkom .

N a sledovanie m ikroklím y v ja sk y ­ n i je určených 9 stanovíšť a jed n o je p red vchodom . N a týchto stanovištiach sú in štalované po tri teplom ery: m inim ový, m axim ový a staničný. P riem ern e v m e­ sačných in tervaloch sa robí odpočet te p ­ lôt. S leduje sa aj rela tív n a vlhkosť ja s­ ky nného ovzdušia.

Vo dvoch jazerách v rôznych čas­ tiach jask y n e sú inštalované m eracie tyče n a sledovanie kolísania h lad in y vody. Od­ počty sa robia príležitostne a ú d aje sa za­ zn am en áv ajú do priložených zápisníkov.

N a štú d iu m genetických otázok boli sk ú m an é ja sk y n n é štrky. V ýkonal sa p etro g rafický rozbor okruhliakov, ich opracovanosť a orientácia. Získané ú d aje ešte čakajú na ďalšie spracovanie.

V súčasnosti sa vyko n áv a geologic­ ká dokum entácia jask y n e so zisťovaním lito stratig rafick ý ch , p etro g rafických a štru k tú rn y c h údajov.

V poslednom období sm e zaviedli sledovanie ra stu kvapľov. Ú spešné vedenie priesk u m u a rieše­ nie genetických otázok S traten sk ej ja sk y ­ ne si vyžaduje rozsiahlu a m n o h o stran n ú činnosť jask yniarov, kom plexný p rístu p k riešeniu týchto otázok a dôslednosť v práci.

N á ro č n o sť m e ra č s k ý c h p rá c v p la z iv k á c h ja s k y n e .

F o t o : J . T u l is

Z a i s t e n i e e x p o n o v a n ý c h ú* 5ekov p e v n ý m i o c e ľo v ý m i re b rík m i.

F o to : J . T u lis

33

Pavol Balážik

Jaskyniarsky krst P rv ý raz som sa s ja sk y n ia rm i stre ­ tol na U ránovom p rie sk u m e v S p išskej N ovej Vsi, kd e som po sko n čen í štúdia začal pracovať. M u sím sa p rizn a t, že som sa na nich pozeral ta k trochu ako n a ču­ dákov, čo sa pechoria pod zem o u v tm e a chlade, a k o b y n a p o vrch u nebolo d o st pekného a zaujím a véh o . Po n e ja k o m ča­ se, keď som sa s n im i bližšie zoznám il, začali m a n a hovárat, aby som to s n im i skúsil, že n eo ľu tu jem . Je to iné ako chodii po sp rístu p n en ých ja skyn ia ch , u kazovali m i rôzne fo to g ra fie atď. No čo, skú sim to , hovorím si nakoniec, v n esp rístu p n en ej ja sk y n i som ešte nebol a aspoň budem m a t čo ro zp rá va í ka m a rá to m pri pive.

A ta k jed n éh o zim n éh o januárového dňa ro k u 1979 som sa vy b ra l s n im i na d v o jd ň o vú akciu do S tra te n sk e j ja skyn e.

Mali sm e spať v ja sk y n i, čo m a veľrrd n e ­ lákalo. No po príchode do S tra te n e j sm e na m o je ve ľk é potešenie zohnali nocľah v obci rovno nad krčm ou. V te p le j izbe bolo p ríjem n e, krčm a blízko. H ovorím ostatným , že by sm e m ohli aj tu -ostať, ale oni len do ja sk y n e a do ja sk y n e . Čo m ám s v a m i robiť! P ôjdem tiež, aby ste nepovedali, že nie som kam arát. Zbalili sm e si celý v ý stro j a pobrali sa k ja s k y ­ ni cez čerstvo n apadaný sneh, k to rý m ies­ ta m i siahal až po pás. Po 15 m in ú ta ch ta ­ kéhoto pechorenia som m yslel, že k ja s k y ­ ni n ik d y n ed ô jd em a v duchu som zá v i­ del kam a rá to m dom a, ako si sedia p ri p i­ ve, alebo tep lo m čaji s ru m o m a n em usia sa trepa ť sn eh o m s ťa žk ý m batohom . Po hodine ú tra p sm e konečne došli k u vch o ­ du do ja sk y n e , kde sm e sa začali prezlie­ kať. S p o ten ý, u n a v e n ý a ešte m a čaká práca v ja sk y n i. — ta k to je to ja sk y n ia r­ stvo, čo m i opisovali?! N eviem , n eviem , či m a tu ešte n ie k e d y uvidia, čudáci. P otom sm e vošli do ja sk y n e , kd e o krem blata a m o k re j h lin y bolo teplejšie ako v o n k u . As­ poň to ! V p la zivká ch som m al trochu čud n ý pocit z ú zk e h o priestoru, no postu p n e sa začali ob javovať väčšie p riesto ry a d ó m y s pestrejšou a kra jšo u výzd o b o u , až sm e došli do R o zp rá vko véh o dóm u, k to rý m a p rekva p il veľko sťo u p riestoru a p ekn o u výzdobou.

Je za u jím a vé prechádzať sa m edzi kvapľam i, d o tý k a ť sa ich a kochať sa ich krásou zblízka. V te d y človek zabudne na ú tra p y cesty, na sneh a únavu, ako aj na kam arátov p ri pive. Na to m jaskyniarčení predsa len niečo bude, pom yslel som si.

Toho dňa sm e zam erali 300— 400 m n o vých chodieb a zažili m noho veselých príhod. Z ja sk y n e sm e v y šli až za tm y.

N iekto poznam enal, že by sm e m ali p ri­ dať do kro ku , aby sm e v krčm e stih li as­ poň jedno pivo. A ta k za vrzg o tu snehu a sv itu m esiaca sm e rezko kráčali krás­ nou zim n o u prírodou. Pivo sm e stihli a aj niečo na zahriatie. K eď sm e sa v teplej izbe najedli, ani n e v ie m . ako som zaspal.

Ráno o šiestej n ie k to do m ňa bú­ cha, že m á m v stá va ť — ide sa do jaskyne.

T a k zase z tep lej izb y do te j zim y , to je strašné, h u n d rem p ri vstá va n í a cítim , že

A j n a ta k ú to p r á c u so m s i z v y k o l.

F o to : J . T u lis

35

som n e ja k ý dolám aný z predošlej akcie.

A le nedá sa n ič robiť, m u sím to vyd rža ť, nech si o m n e nem yslia, že som slaboch.

A spoň že chod n ík k ja sk y n i m á m e prešliapaný.

Pri tejto d ru h ej n á všteve som si u ž pozornejšie vším a l celú ja s k y ň u a trochu sm elšie liezol do k a d eja kých dier a p u k ­ lín, kde m a poslali pozrieť, či ta m n epo­ kra čujú ďalšie priestory. P ostupne m a jaskyniarčenie začalo zaujím ať.

Je interesantné objavovať nepozna­ né priestory a s d o b rý m i ka m a rá tm i člo­ v e k zažije veľa rô znych príhod, zväčša h u ­ m orných.

Z ja sk y n e sm e v y šli zasa za tm y , narýchlo sm e sa zbalili a pobrali dom ov.

Pri návrate vo m n e doznievali zá žitk y z p odzem ia a u ž v te d y som v e d e l, že sa ta m určite vrátim .

R N D r. Ľudovít Kucharič - R N D r. Andrej Steiner i'

-.

_

Aplikácia geofyzikálnych m etód pri riečeni speleologickej problematiky v podm ienkách OS SSS Spišská Nová Ves

P rv é pokusy s využitím geofyzikálnych m etód pri riešení p redm etnej problem atiky zaznam enávam e r. 1966, keď v spolupráci s pracovníkm i Geofyziky, n. p., závod P ra h a bolo použité kom binované odporové profilo­ vanie, sym etrické profilovanie a term o m etria pri riešení m ožného spojenia západných čas­ tí M edvedej jaskyne s krasovým i jam am i na p lan in e Glac v Slovenskom raji. I keď m e­ ran ia boli vykonané v pom erne obm edze­ nom rozsahu, p red sa len naznačili určité možnosti geofyzikálnych metód, zvlášť v ta ­ kých prípadoch, keď ide o priaznivú dife­ renciu v skúm aných fyzikálnych p a ra m e t­ roch, podloženú vhodnou m orfológiou ja s­ kynného fenom énu a jeho nehlbokým ulo­ žením.

P re riešenie západného pokračovania M edvedej jaskyne boli r. 1969 použité tieto geofyzikálne m etódy: elektroprieskum m e­ tódou kom binovaného profilovania, spontán­ nej polarizácie a v ertik áln e elektrické .son­ dy. V ýsledky m eran í vykonaných v spolu­ práci s geofyzikálnym oddelením U ránového prieskum u, závod IX. Sp. Nová Ves, p o tv r­ dili správnosť postupu sondovacích prác v M edvedej jaskyni, ktorých výsledkom 4bolo objavenie Siene slovenských jaskyniartŕv v západnom pokračovaní jaskyne. Ď alšie práce zaznam enávam e až v sedem ­ desiatych rokoch, po objavení S tratenskej jaskyne, keď ich sk u p in a vď aka svojm u zlo­ ženiu bola schopná nielen vykonať, ale aj n a zodpovedajúcej úrovni interpretovať. Po rýchlych a rozsiahlych objavoch v S tra te n ­ skej jask yni r. 1974, keď bol dosiahnutý se­ verný svah m asívu D uča (podzem ným i p rie­ storm i) a geodeticky zam eraný, vyplynula p o treb a — so zreteľom na n am áhavý p rí­ stup objavným vchodom — pokúsiť sa detegovaf m iesto pre vyrazenie um elého vcho­ du do jaskyne, ktorý by m ohol slúžiť aj na jej sprístupnenie. Táto úloha bola riešená kom plexom geoelektrických m etód (vertikál­ ne odporové sondovanie, dipólové odporové profilovanie, m etóda veľmi dlhých vln) dopl­ nených m agnetom etriou. Hoci riešiteľský ko­ lek tív zvážil všetky fak to ry — geofyzikálne, geologické a speleologické, kto ré form uloval v O dbornom posudku pre možnosť vyrazenia I I . vchodu do S traten sk ej jaskyne, bolo ja s ­ né, že p re vyčerpávajúce riešenie ta k ejto zlo­ žitej úlohy je p otrebný väčší objem geofyzi­ kálnych prác. N avyše tesná blízkosť D obšin­ skej ľadovej jaskyne bola hlavným lim itu jú ­ cim fak to rom (nevyním ajúc finančný) p re vy­ konanie n av rh n u té h o riešenia.

V rokoch 1977 — 1979 sa sféra záujm ov riešiteľského kolektívu o b rátila n a riešenie zložitej situácie, vzniknutej pri výstavbe h o r­ nej nádrže prečerpávacej vodnej elek trárn e Čierny Váh. P red m etn á lo k alita bola založe­ ná v karbonátových horninách mezozoika, ktoré vď aka svojim úložným pom erom a dob­ rej tektonickej predispozíeii boli vystavené intenzívnem u krasovém u procesu. P ri výlomových p rácach sa zistilo niekoľko dutín, často s veľkosťou viac stoviek m 3, ktorých existencia nepriaznivo ovplyvnila priebeh te j­ to vládou sledovanej stavby, preto bolo n e­ vyh n u tn é vyhľadať m iesta s výskytom ďal­ ších dutín, k to ré by mohli v budúcnosti ne­ priaznivo ovplyvniť dynam ický režim podlo­ žia nádrže. N a riešenie tejto úlohy sa použil kom plex už vyskúšaných geoelektrických m e­ tód (sym etrické odporové profilovanie v troch rozostupoch, v ertik áln a elek trick á sondáž v m in iatú rn o m varian te), kto ré boli doplnené štru k tú rn o -tek to n ick ý m výskum om a sledova­ ním krasových javov. V prieb eh u troch ro­ kov bolo detailn e pokryté dno nádrže, oblasť privádzačov. ako aj steny nádrže. Pretože chod stavebných prác nesm el byť zastavený, terén n e práce boli v y k o n áv a n é. za plnej ale­ bo čiastočnej stavebnej činnosti. In terp reto ­ vané m iesta s možnosťou výskytu podzem ­ ných priestorov sa ihneď overovali vrtm i a v p ríp ade pozitívneho zistenia vyplnili betó­ nom. O správnosti výberu m etód i in te rp re ­ tácie získaných ú d ajov svedčí aj skutočnosť, že 90 °/o vrtov n a odporučených anom áliách bolo pozitívnych. I keď jednotlivé etapy boli rozv rh n u té do troch rokov, realizácia každej z nich trv a la veľmi k rátk y čas a bola p o d ria­ dená harm onogram u stavby. O veľkej zodpo­ vednosti a náročnosti tejto práce nief pochýb.

T eraz s odstupom času môžeme triezvo kon­ štatovať, že úlohu sme so cťou splnili a v rám ci obrovského kolektívu budovateľov tohoto diela prispeli tak tiež svojím podielom.

V ýsledky a poznatky z aplikácie geofy­ zikálnych metód pri uvedených akciách boli publikované v Geologickom prúzkum e a v zborníku Slovenský kras, ako aj prednesené n a odborných sem inároch a konferenciách.

Použitie geofyzikálnych m etód pri speleolo­ gickom prieskum e nie je sam ospasiteľné. Len pri správnom výbere kom plexu geofyzikál­ nych metód, vhodnej metodiky, pri správnej in terp retácii a v kom plexe s iným i vedným i disciplínam i, predovšetkým geologickým i a krasovým i, dosiahnem e výsledky, o k to ré sa môžeme oprieť p ri speleologickom p riesk u ­ me.

37

R N D r . V l a d i m í r Košel

Súčasný stav poznania fauny v jaskyniach Slovenského raja V ýskum fau n y v jask y n iach v Slo­ venskom ra ji n em á ani d áv n u ani sláv n u h istóriu v p orovnaní nap r. so speleológiou alebo archeologickým prieskum om .

Bolo to zrejm e spôsobené tým , že až do objavu M edvedej jask y n e v ro k u 1952 n e ­ bola tu znám a in á väčšia nezaľadnená ja s­ ky ň a a zo zoologického hľadiska nebolo toto územ ie atrak tív n e. V ýskum fau n y v jaskyniach sa rozbehol až po ro k u 1945, keď vzniká väčší počet prác, ale len n a zá­ klade príležitostných a jednorazových zbe­ rov. N ajviac poznatkov m ám e o n eto p ie­ roch prevažne z D obšinskej ľad. ja sk y n e a z D uče (napr. G aisler a H anák, 1972).

S krom nejšie p o zn atk y m ám e o bezstavovcoch. V roku 1949 poľský entom ológ J. S tách opísal z D obšinskej ľad. jask y n e no ­ v ý pod d ru h chvostoskoka H y p o g astru ra cra ssa e g ran u la ta dobsinensis. S te rb a (1955) p resk ú m al niekoľko ja sk ý ň ; v Z latej d iere a v Ružovej ja sk y n i zistil niekoľko d ru h o v vodných kôrovcov. Viac ja sk ý ň a dier n a v ­ štívil Schw arz (1956) za účelom zb eru m o­ týľov, ale s n eg atív n y m výsledkom . V ý­ znam ný bol výsk u m povrchovej fauny, n a j­ m ä tej, k to rá sa v y sk y tu je aj v podzemí.

T ak už v ro k u 1927 sa n a pov rch u našiel troglofilný ch ro b ák D uvalius bokori (H ur­ k a a P u lp án , 1978), k to réh o som n esk ô r objavil vo v iacerých jaskyniach. R ovnako G ulička (1975) v p rep ad lisk u D uča našiel troglofiln ú m nohonožku A llorhiscosom a sphinx.

In ten zív n y v ý sk u m fa u n y v ja sk y ­ niach vyk o n áv al a u to r v rokoch 1971 až 1977 a v m enšej m iere trv á do súčasnosti.

Bolo presk ú m an ý ch okolo 40 jask ý ň rôz­ nej dĺžky, pričom dôraz sa kládol n a ja s­ kyne s dĺžkou viac ako 50 m, k de bola už afotická a sten o term n á časť. Sú to tieto jask y n e: S traten sk á, M edvedia, Duča, Zla­ tá diera. K láštorná, C ertová, Psie diery, Vlčia, K oniarova, Ružová a v Skale. Z k ra tšíc h ja sk ý ň sa ukázali zau jím av é M ní­ chova a Suchá v yvieračka. Ja sk y n e boli navštevované v ia c k rá t v roku, fa u n a sa zbierala p revažne ručne, n iek d e boli in ­ štalované zem né pasce. Z ároveň sa m e ra ­ la teplo ta v stu p n ý ch p a rtií, v n iek to rý ch prípadoch v päťm etrových vzdialenostiach.

38

Dôraz sa kládol n a zistenie teploty vo v n ú torných, sten o term n ý ch častiach.

Z fa u n y bola sledovaná p red o v šet­ ký m suchozem ská m ak ro fau n a, a to článkonožce zo sk u p ín kôrovce — suchozem ­ ské rovnakonožce (Isopoda), z pavúkovcov p avúky, kosce a šťúriky, m nohonôžky, z hm yzu chrobáky, m otýle, potočníky a dvojkrídlovce. Z iných sk u p ín to boli ešte dáž­ ďovky a ulitníky, z vodných zástupcov m álo štetin até červy a z kôrovcov rôznonožce (A m phipoda). M ikrofauna, p red o ­ v šetkým roztoče a chvostoskoky, sa sle­ dovali len v n ie k to rý c h jaskyniach, napr. v S traten sk ej a M edvedej. N iektoré čiast­ kové výsledky boli už pu b lik o v an é (Košel 1973, 1975, 1976).

N a štú d iu m sezónnej dyn am ik y ste ­ novej fa u n y bola v y tip o v an á V lčia a K o­ n iaro v a jask y ň a, obe s horizo n táln y m p rie b e h 9m, podobnou n adm orskou výškou, v n ú to rn o u teplotou a s p rofilm i chodieb bez väčších v ý kyvov vo veľkosti. V ro ­ koch 1977 a 1978 sm e tieto jask y n e n a v ­ števovali zväčša v m esačných in terv alo ch a fa u n u (m otýle, potočníky a m uchy če­ ľade H eleom yzidae) sa sk úm ali v päťm et­ rových úsekoch. V jed n o tliv ý ch úsekoch sa sledoval v ý sk y t druhov, ich k v a n tita , a to so zreteľom n a te p lo tu vzduchu a c h a ra k ­ te r osvetlenia. V äčšia časť m a te riá lu je už v .sú časn o sti spracovaná.

PREHĽAD ZISTENÝCH DRUHOV M áloštetinovce (Oligochaeta) Podrobnejšie boli p resk ú m an é v pod­ zem nom potoku v Z latej diere, kde’ sa tu zistili d ru h y S tylodrilus heringianus, R hyacodrilus falciform is, T ubifex ignotus, T richodrilus cf. m oravicus, C ognetia sp h ag n e to ru m a C ernosvitoviela a tra ta . Sucho­ zem ské zástupce boli sk ú m a n é v D ierach n a Cingove, v Č ertovej jaskyni, M edvedej, Stratenskej', Z latej diere, v Psích dierach.

Z istil sa tu väčší počet d ru h o v z čeľade E nchytraeidae, n a p r. B uchholzia appendiculata, E n chytraeus cf. norvegicus, E.* buchholzi, E. lacteus, F rid ericia a u rita , F. galba, H enlaea perpusilla.

U litn ík y (gastropoda) Z vodných zástupcov bol v ja sk y ­ niach zisten ý len d ru h B y th in ella a u stria ca s veľkosťou sc h rá n k y 2—3 m m . T rvalé žije v auto ch tó n n o m podzem nom p o to k u v ja sk y n i Z latá d ie ra a n ašiel sa aj v ja ze ­ re v občasne p re te k a n e j chodbe vo v y vieračke v M alom Sokole. Zo suchozem ­ ských d ru h o v v priotv o ro v ý ch častiach jask ý ň sa p rav id eln ejšie v y sk y tu je O xychilus glaber. V D ierach n a Cingove (vý­ chodnej) trv a lé žije až n a konci vo vzd ia­ lenosti 20 m.

sa v týchto jask y n iach : Z latá diera, R u­ žová, S tra te n sk á a Psie diery.

Zo suchozem ských kôrovcov zo zoogeografického hľadiska dôležitý je d ru h M esoniscus graniger. Bielym zafarbením a neprítom nosťou očí podobá sa n a troglobionty. Často bol zistený aj n a povrchu pod zap ad n u tý m i kam eňm i. N ašiel sa v jask y n iach C ertová, M edvedia, Psie d iery a Suchá vyvieračka. V priotvorových čas­ tiach jask ý ň sa niekedy hojne vysk y tu je sivo sfa rb e n ý d ru h A rm adilidium versicolor. P ri m echanickom podráždení sa stáča do guľky.

P avúkovce (A rachnida)

N ifa rg u s ta tr a n s k ý (N ip h a rg u s ta tr e n s is ) je v ď a k a s v o j e j v e ľ k o s t i ( a ž 2,5 c m ) n a j z n á m e j š í m ž i v o č í ­ c h o m n a š ic h ja s k ý ň .

F o to : J . P o n e c

Z iž ia v k a k y n ia c h d ru h .

j a s k y n n á ( M e s o n is c u s g r a n i g e r ) j e v j a s ­ S lo v e n s k é h o ra ja v še o b e c n e z rie d k a v ý F o to : J. P o n e c

Š túriky. V našich jaskyniach sú to živočíchy všeobecne vzácne. V Slov. ra ji bol jed en kus c h y ten ý do zem nej pasce v K láštornej ja sk y n i asi 50 m od vchodu.

Vo väčšom počte sa našli v pasciach v nezaľadnenej časti v ja sk y n i Duča. Zatiaľ neboli určené.

Kosce. V hlbších častiach ja sk ý ň sa zistil len d ru h Ischyropsalis m enicata. Veľ­ kosťou tela, tm avým z a farb en ím a n a jm ä veľkým i cheliceram i je m im oriadne n á p a d ­ n ý hlavn e n a svetlom podklade. N ašiel sa len n a sten ách a zasahuje až do afotických častí, nie v šak ďalej ako 40 m od vchodu. Je znám y len v dierach a ja sk y ­ niach v južnej časti Slov. ra ja : jask y ň a K om ora, K oniarova, S krytá, Psie d ie ry a Vlčia.

P avúky. Väčší počet d ru h o v obýva priotvorové časti ja sk ý ň ; len výnim očne zasahujú do afotickej zóny najm ä v zim ­ nom období. T rvalé v hlbších častiach ja s­ ky n e žije len P o rrh o m m a cam pbelli ziste­ n á v M edvedej jask y n i a v jask y n i K ole­ no v Lesníci. P re existenciu tohto1d ru h u je p ravd epodobne p o tre b n á vyššia teplota vzduchu (aspoň okolo 7 °C).

H ojným dru h o m v otvoroch ta k m e r každej jask y n e a d ie ry je veľký, n áp ad n ý p av ú k M eta m enardi. Z riedkavo p ren ik á ďalej do chodieb, ale v M edvedej jaskyni až do 50. m etra. H ojným d ru h o m vo vchodoch je aj T egenaria silvestris, zried­ kavejšie sú C icirina cicur a Ciniflo fenestralis.

K ôrovce (C rustacea)

M nohonožky (Diplopoda)

N ajv ý zn am nejším zástupcom v o d ­ ných kôrovcov n a tom to územ í je k riv á k N ipharg u s ta tre n sis, v y sk y tu jú c i sa vo v y vieračkách, podzem ných potokoch, ale aj v celkom izolovaných sin tro v ý c h a h lin i­ tý ch jazierk ach , a to aj občasných. Zistil

T u m ožno m enovať len jediného zá­ stupcu, k to rý trv a lé žije v h lbších a afotidkých častiach jaskýň. Je to troglofilný d ru h A llorhiscosom a sphinx, v y sk y tu jú ci sa v jask y n iach s rôznou n adm orskou výškou a teplotou vzduchu. Z istený bol v ja sk y ­ 39

niach Č ertova, K oniarova, M edvedia, n ad Košiarom , Psie diery, S tra te n sk á a Vlčia.

H m y z (Insecta) Z veľkého počtu možno na tom to m ieste spom enúť len tie význam nejšie. V prvom rad e je to chrobák D uvalius bokori, k to rý je n a tom to územ í zastúpený poddruhom m achulkai s rozšírením až do R užínskeho krasu. Je trv alý m , i keď vzác­ nym obyvateľom n iek to rý ch jaskýň, ale žije aj n a povrchu, n a jm ä pod zap a d n u tý ­ mi, kam eňm i, kde je zrejm e hojneší. Je zná­ m y z jask y n e Č ertovej, M edvedej, M ní­ chovej a Psích dier.

Z povrchových chrobákov so sklo­ nom k troglofílii m ožno m enovať čierneho drobčíka Q uedius m esom elim us. Do afotických častí zasahuje len výnim očne. N a­ šiel sa v Č ertovej jask y n i, Duči, P a rtiz á n ­ skej a v D ierach n a Cingove.

V le tn ý c h m e s ia c o c h s a ja s k ý ň v y s k y tu jú d o s p e lé S te n o p h y la x p e rm is tu s .

na s te n á c h n ie k to rý c h p o to č n ík y , n a jm ä d r u h F o to : J . P o n e c

N ajn áp ad n ejším hm yzom v ja sk y ­ niach sú m otýle n a jm ä dvoch d ru h o v — piadivka T riphosa d u b ita ta a m ora Scoliopte ry x lib atrix . Z ried k av ejšia je babôčka pávooká a pŕhľavová, p ríp ad n e iné druhy.

Možno sa s nim i stre tn ú ť v priotvorových častiach väčšiu časť roka, s babôčkam i v zim nom období. Do vzdialenejších častí p re n ik á len T riphosa d u b ita ta a i to len v zim e; v M edvedej ja sk y n i až do 73. m e t­ ra.

V letných m esiacoch sa v niek to rý ch jask y n iach v y sk y tu jú potočníky — lie ta jú ­ ci hm yz nenáp ad n éh o žltohnedého sfa rb e ­ nia, veľkosti okolo 2 cm. Do afotickej zó­ ny p re n ik a jú len výnim očne. N a územ í Slovenského ra ja boli zistené po dva d ru ­ h y z ro d u S ten o p h y lax a dva z ro d u Micropterna. Vo väčšom počte sa v y sk y tu jú len v K om árovej a Vlčej jaskyni, k ý m v ostatných zriedkavejšie, alebo chýbajú.

Co do počtu d ru h o v i počtu kusov najviac sú zastúpené v ja sk y n iach dvojkrídlovce — D iptera. P re svoju útlosť i n e ­ nápadnosť obyčajne u n ik a jú pozornosti.

N ajznám ejšie z nich sú kom áre (Culex, Culiseta), ale sú to i ďalšie, m enej znám e če­ ľade, ako T richoceridae. M ycetophilidae, Sp h aeroceridae a H eleom yzidae. V Sloven­ skom ra ji bola za spolupráce s doc. V. M artinkom sp racovaná podrobne posledná čeľaď. T ieto m uchy sa v y sk y tu jú v ja sk y n iachipo' celý rok, od o tv o ru až k afotic­ kej zóne, v najväčšom počte v letnom ob­ dobí. iN ajbohatší m a te riá l pochádza z V l­ čej a K oniarovej jask y n e (okolo 20 d ru ­ hov). N iektoré d ru h y boli zistené p rv ý raz n a úžem í ČSSR. V článku neboli spo m en u té v šetky zistené d ru h y a sk u p in y ; niek to rý ch sme sa do tk li len okrajovo. Doposiaľ nebol sp raco v an ý celý n a z b ie ra n ý m ateriál, napr. ch ro b ák y ro d u C atops a Č holeva, potoční­ ky, n ie k to ré D iptera. N iéktoré sk u p in y n a jm ä z m ik ro fa u n y n a dôkladný zber len čak ajú (niektoré D iptera, roztoče a chvostoskoky). Celkove v ý skum fa u n y n a tom to územ í m á ešte značné rezervy, a tý m viac to p la tí o územ í Slovenska. N epočetný sta v odborných pracovníkov n e d áv a nád ej n a vyriešenie tejto úlohy v najbližších rokoch.

Z dá sa, že ešte veľa práce ostane p re b u ­ dúce generácie biológov.

L IT E R A T Ú R A G A I S L E R , J . , H A N Á K , V .: N e t o p ý ŕ i p o d z e m n í c h p r o s t o r u v Č e s k o s l o v e n s k u . Z á p a d o č e s k é m u z e u m v P l z ­ n i — S b o r n í k , P r í r o d a , 7, 1972, 46 p p + 4 m a p y .

G U L T C K A , J . : F a u n a s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň . S l o v e n s k ý k r a s , X I I I ., O s v e ta , M a r t i n 1975, s . 37—85.

H U R K A , K ., P U L P Á N , J . : R e v i s i o n d e r A r t e n - G r u p p e D u v a l i u s ( D u v a l i d i u s ) M i c r o p h t h a l m u s ( C o l., C a r a b i d a e ).

A c t a U n iv . C a r o l i n a e - B i o l o g i c a , 1978. s . 297—355.

K O Š E L . V .: N o v é p o z n a t k v o v í r n i k u B a l a t r o c a l v u s C l a p a r e d e , 1867 ( R o t a t o r i a ) z ú z e m i a S l o v e n s k a . B i o ­ ló g i a , 28, 8, 1973, s . 691—695.

K O Š E L . V .: A n e w s p e c i e s o f F r i d e r i c i a ( O l i g o c h a e t a , E n c h v t r a e i d a e ) w ith a s y m m e tr ic s p e r m a th e c a fro m S lo v a k ia ( W e s t e r n C a r p a t h i a n s ) . B io l ó g ia . 30, 5. 1975, s . 333—336.

K O Š E L . V .: F a u n a M e d v e d e j j a s k y n e v S l o v e n s k o m r a j i ( Z á p a d n é K a r p a t y ) . S l o v e n s k ý k r a s , X I V , O s v e ­ t a , M a r t i n 1976, s . 105—113.

S C H W A R Z , R .: M o tý li č e s k o s l o v e n s k ý c h j e s k y ň . A c ta M u s . S il. O o a v a , 5, S e r . A , 1956, s . 19—30. Š T É R B A , O .: V z á c n i a n o v ý k o r ý š i z n a š i c h k r a s o v ý c h v o d . B io l ó g ia , 11. 1956, s . 385—403.

S T Á C H , J . : T h e A p te ry g o ta n f a u n a o f P o la n d in re la tio n to th e w o r ld f a u n a o f th i s g r o u n o f in s e c ts (F a m . N e o g a s tr u id a e a n d B r a c h y s t o m e l lid a e ) . A c ta m o n o g r .M u s. h is t. n a t.

K r a k ó w , 1949, 341 p p ...

40

Miloš G r e i s e l

Spomienky na minulosť Iv a n Bajo v je d n e j svo jej sp o m ien ke na jaskyn ia rstvo napísal, že ka ždý horolezec skôr či n eskô r podľahne m o žn o sti sk ú siť svo je u m enie nie v zliezaní kopcov, ale v zliezaní h lb ín našej zem e. Po v y sk ú ša n í pocitov z druhého pólu horolezectva, po ich za fix o ­ vaní a p recítení buď ho to ch y tí nastálo, nie ke d y na istý čas, alebo zh n u se n ý záplavam i blata a plazenia v ň o m nem ôže v y d rža t ani pri p rv e j akcii. N ie k e d y na ja skyn ia rstvo zaneviera po v ý č itk á ch d rahej p olovičky, ktorá m u sí v še tk o šatstvo d á v a t zn o v u do poriad­ ku.

K e d y n astáva tá rozhodujúca ch ví­ ľa horolezca, k to rý sa p re v te lí do úlohy jaskyniará? N ie k e d y je to na zavolanie kam aráta, ako to bolo u m o jich priateľov Dana a Vlada, k to rí p o to m v y lie zli jed n u stenu a o bjavené chodby n ad ň ou nazvali na ich p očest C hodbam i reprezentantov.

M ôj názor na ro zh o d u jú ci k ro k p re ­ rodu horolezca n a ja skyn ia ra je ta kýto .

Sú tri štádiá horolezectva. Š tá d iu m prvé, keď horolezec nem á „vercajg“, ale v ý b o r­ ne lezie, štá d iu m druhé, keď m á „vercajg“, ale začína p ri lezení u va žo va ť a začína dá­ v a t pozor, štá d iu m tretie, m á v ý b o rn ý „vercajg“, m álo lezie, v y u ž ív a všettyo, čo sa naučil n a fu š k y a zháňa, čím by zase p rekvap il sv o ju rodinu. Ja som boj tiež z tejto sk u p in y , no m ali na m ň a '\> eľký v p ly v aj m o ji kolegovia zo zam estnania.

N e ľu tu je m vša k, že som strá v il m e d zi n i­ m i veľa p e k n ý c h chvíľ, chvíľ, keď človek nadáva, plazí sa v blate ako červík. Nosí ohrom né batohy do v n ú tra zem e cez ú zk e preliezačky, často batohy zavesené alebo uviazané na nohe, lebo ináč neprejdeš.

C hvíle radosti z objaveného priestoru, ako i chvíle sklam ania, keď po preko p a n í si­ fónu ja sk y ň a ďalej nepokračuje. K eď ho­ lý ja sk y n ia r pláva v ja zie rk u za ďalším priestorom črta jú cim sa v diaľke, keď bo­ sý behá po blatistej chodbe a vyrá b a šľa­ paje ty p u yetiho. K eď sa m a n želka čudu­ je, prečo je čistý, ale telo m á sam é blato, spodky a tre n írk y zablatené zv n ú tra , on nechce prezrd d it, že sa plazil holý a po to m si na zablatené telo obliekol v še tk o po­ trebné ša tstvo a spal v ja sk y n i ešte dva dni. N ik d y n e ľu tu je m , že som na to m to druhom póle horolezectva prežil pár ro­ kov. V š e tk y tieto sp o m ie n k y m á m zapísa­ né v m alom notese, k to rý m a neopúšťal ani pri je d n e j akcii, a zá ž itk y so m si písal na tvá ri m iesta, po b ezp rostrednom p reži­ tí n ie k to re j akcie. Z a listu jem v ň o m a pri­

blížim vá m niekto ré o ka m ih y dlhodobej p äťdňovej akcie v S tra te n sk e j jaskyni.

Jaskyňa bola objavená pred dvom a rokm i. S y ste m a tic k é chodenie po jednom d n i nás u ž prestalo baviť, lebo v žd y bolo p otrebné doniesť do ja sk y n e spústu m a te ­ riálu a ešte v le n istý deň ho vyn o siť von.

Po zrelej úvahe sm e sa rozhodli, že ten to krá t p ô jdem e aspoň na päť dní. V iktor, Laco a ja si vyberá m e z v y š k y dovolenky, lebo je jar, a deň-dva náhradného voľna, aby nám to stačilo. O dchádzam e naším gazom. P ozerám do útrob vozidla a m y š­ lienkam i som pri preliezačkách, ako to v še tk o ponosím e cez tie ú zk e priestory. Sú ta ké ú z k e , že batoh treba priviazať na no­ hu, r u k y v y strie ť pred seba a pom aly sa sú ka ť dopredu. Straší m a to celú cestu. V o­ zidlo nechávam e v S tra ten ej, nakladám e m ateriál na krošne a odchádzam e k ja sk y ­ ni. Už je tm a, keď stojím e pred vchodom do ja skyn e. U kladám e, roztrieď ujem e a zv ä zu je m e m ateriál do úhľadných balíkov v igelitových vreciach, aby prežil transport do základného tábora. Do tábora nám tre ­ ba prejsť po d iv o k ý c h ja sk y n n ý c h priesto­ roch. Č akajú nás tri preliezačky — prvá štvo rm etro vá hneď za vchodom , po p re j­ dení 300 m sedem m etrová, p otom tá n a j­ ťažšia, 40 m . Po poriadnej práci sa nám to po troch hodinách podarilo. S m e v tá­ bore šťastní, unavení, ale spokojní. V y b a ­ ľu jem e veci, prip ra vu jem e táborisko tak, aby sa tu m ohlo „vegetovať“ toľko dní, ako sm e si povedali.

V ik to r sa zrazu priznáva, že m á an­ gínu. Laco a ja na neho hľadím e ako v y ­ javení. Je blázon, prečo to nepovedal pred akciou, ako tu chce v yd rža ť s n a m i tých päť dní? D ávam e m u v š e tk y acylpyríny, d á v k u je m e ho m edom a citrónm i. Za ho­ d in u u ž s n ím nie je reč. Zalieza do spacáku, dúfa, ta k ako m y , že keď sa vyp o tí, bude ráno zn o vu fit.

41

P re c h o d z R o zp rá v k o v éh o do M e an d ro v éh o d ó m u .

F o t o : J . T u l is

V horolezectve je sieť na b ivakovanie norm álna v ko lm ých stenách. N echcem nosiť ťažké ležadlo, ta k dom a balím sieť, veď aj ta k je od ležadla zima. n a kríže.

Pri vyb a ľo va n í ostatní na m ňa zíza jú a rehocú sa. Z abíjam do bokov chodby v tá­ bore sk o b y , vešiam sieť kolm o na chodbu.

L íham si v spacáku do nej, konečne sa m i to podarí. To tu ešte nezažili, no ani ja nie. Bola to prebdená noc. S ilo n o vý pápe­ ro vý spacák sa šm ý k a po silonovej sieti. Ť a­ žisko sa chce dostať čo najnižšie, n o h y m i vy lie zá jú vyššie a vyššie, až čnejú nad sie­ ťou ako telegrafné stĺp y, sú celé o d krven é a je m i na ne strašná zim a. N aopak, hlava m i zalieza do spacáku, d u sím sa, ro zhadzu­ je m rukakni, tý m trh á m zips tak, že z neho ostávajú iba franforce. O krem toho v še t­ kého dostávam m o rsk ú chorobu. Ž alú d o k m á m ráno ako na vode, v še tk o sa m i d v í­ ha, hlava sa točí od neustáleho hojdania sa v te j p rekliá tej sieti. O krem toho n e ­ znášam pohľad ani na ro zk rú te n ý kolotoč pri cirku so vých atrakciách. H neď p rvá noc a spústa zá žitk o v , treba si v ša k n a v šetko zv y k n ú ť.

Ráno je s V ik to ro m horšie ako vče­ ra. N ič nehovorí, m á v y so k ú teplotu, ťaž­ 42

ko ďýcha, p o tí sa a zrazu m u je zim a. O stá­ va ležať v tábore. Laco a ja idem e zam e­ rať A ra g o n ito vý dóm a urobiť podrobnú dokum entáciu. N achádzam e na strope i na dne sp ú stu hniezd aragonitu. O dchádzam e do R ozprávkového dóm u, zn o va podľa bo­ dov zam eriavam e polygón a hľadám e c h y ­ bu, kto rú sm e urobili p ri poslednom m e ­ raní. K onečne ju m ám e, bolo to zlé zapí­ sanie hod n o ty na kom pase.

Laco robí podrobnú d o k u m e n tá c iu a ja prehľadávam p riestory n a začiatku R oz­ p rá vko véh o d ó m u pod R ím sk y m i kúpeľm i.

N achádzam trhlinu, plazím sa ň o u asi 30 m, dostávam sa do chodby s p e k n e v y m y ­ tý m dnom . Id em po n e j asi 20 m a ocitám sa na o kra ji veľkéh o dóm u, jeh o dno je p o k ry té v e ľk ý m i balvanm i; ich spleť tv o ­ rí bludisko. D ostávam strach: n e stra tím sa v te jto spuste kam enia, n á jd em cestu k tej m alej chodbičke, ktorou som sa sem do­ stal, keď tie ka m en e sú na nerozoznanie?

Treba ved ieť odhadnúť svoje orientačné schopnosti. p sychickú silu, odvahu i „kon­ d ič k u “, v še tk o naraz. T a k ako v horole­ zectve pred v y stú p e n ím na vrchol p ri do­ b ýva n í v y so k ý c h veľhôr. Na vrchol zostá­ va 100— 200 v ý šk o v ý c h m etrov. S ily u b ú ­

dajú, m á m ich ešte toľko, a b y som sa v rá ­ til zd ra v ý dolu? V to m to sm ere o b d ivu jem dvoch ľudí — M iša Orolína a Ľ u d a Záhoranského, k to rí sa vrátili, keď sláva a v í­ ťazstvo bolo na dosah ru k y . Ž iv o t v ša k bol krajší. V raciam sa od skalného v ý šv ih u v y ­ sokého asi 8 m . Dal by sa preliezť, ale La­ co ani nevie, kd e som. Id em späť, volám ho a d o k u m e n tu je m e spoločne dóm , k to rý dostal pre krá sn y m ea n d er m en o M eandrov ý dóm.

Pocit ob ja vo va ť ešte n eo b ja ven é je nádherný, za p la vu je celé telo. Z achvacuje vás ošiaľ, čo je ďalej a ďalej. Je to vša k prirodzená tú žb a človeka pozrieť sa za ba­ riéru, k to rú ešte nepozná. V ie m sa v žiť do úlohy m o rep la vco v, k to rí objavovali ko n ­ tin e n ty . Je to určitá realizácia tvo rivých schopností, u m u a o d va h y človeka.

Z isťu jem e p repojenie m ed zi vrchnou časťou R ím sk y c h kú p e ľo v a M ea n d ro vým dóm om cez K ú p e ľn ú chodbu. Z nového d óm u v id ím e pokračovať ďalej v e ľk ú chod­ bu. S p o k o jn í sa vraciam e do tábora. V ik ­ tor tu leží v horúčke. R e fe ru je m e m u, čo sm e objavili, v d o m n ien ke, že ho to aspoň trocha rozveselí. P ojedol v š e tk y p rá šky, čo m al k dispozícii. Je m u biedne. V ôbec n e ­ reaguje na to, čo m u horovrím e. Srrtutný pohľad, p sy c h ic k ý ú tlm . V raví, že n á m je skô r na obtiaž, ako na pom oc, a preto bu­ de lepšie, keď ráno odíde dom ov. liíham si do m o jej p e k e ln e j postele. H ádžem v ša k k o tvu , k to rú p re d sta v u je v e ľk ý bálvah. Má slúžiť ako stabilizátor k m ito v m o je j siete. Úplne sa to osvedčuje. V m o m en te zaspá­ vam .

Ráno je s V ik to ro m trochu lepšie.

M usí ísť rýchlo v o n . aby to jeho organiz­ m u s vydržal. K onečne prehovoril za tieto d n i viac slov. Včera bol ú p ln e n em ý, apa­ tic k ý k v še tk é m u , čo sa okolo neho dialo.

N echáva v tábore v š e tk y veci a odchádza von.

T u je ten m o m en t, k to rý m a o d v te ­ d y sprevádza a u ž n ik d y b y som neurobil to, čo som u robil v te d y . M ožno to bol egoizm us, m ožno vid in a objavenia ďalšieho priestoru, m ožno lenivosť, m ožno viera, že v y jd e z te j p reklia tej ja sk y n e aj sám.

Dnes to u ž n e v ie m s určitosťou povedať, prečo ani Laco ani ja sm e s n ím neodišli.

Ostalo po ň o m v tábore pusto a prázdno. A n i je d e n ani d ru h ý o to m n eh o ­ vorím e. Prieči sa to v še tk e j logike a m o ­ rá ln ym zásadám . Obaja sm e skú sen í jask y n ia ri s n a jv y šším stu p ň o m jaskyniara.

N a dôvažo k p rie sk u m m ô žu robiť iba tra ­ ja jaskyn ia ri. M ožno, a b y sm e za k ry li sv o ­ ju chybu, p ú šťa m e sa bez slova do roboty.

D okum entácia R ozprávkového dóm u. Je to nádherná robota. Z akresliť do určitej m ier­ k y na m ilim e tro v ý papier v š e tk y stalagm i­ ty, sta la k tity , ja zierka a kam enné bloky.

Po v y tv o re n í ta k e jto m a p y z obrovského priestoru dostáva človek pocit dobre v y k o ­ n anej práce. S k ú ste niekto na plochu f u t­ balového štadióna ro zm iestn iť sto v k y roz­ ličného m ateriálu a zakresliť to p o to m na m ilim e tro v ý papier. M ravčia práca so znač­ kou v y so k e j kva lity.

V svedom í v ša k nie je v še tk o v po­ riadku, aj keď za u jím a vo sť práce ten to po­ cit preh lu šu je a dáva zabudnúť. V p o d ve­ d o m í sa m y šlie n k y zn o v u a zn o v u vraca­ jú k V iktorovi. V yšiel, nevyšiel, došiel do­ m ov? T a kto sm e aspoň obaja v y tre sta n í za svo ju chybu.

V ik to r zatiaľ ide pom aly ja sk y ň o u k východu. N evládze v y lie zť u ž hore reb­ rík o m v dóm e Z lom ísk, aj keď reb rík m á iba pár m etrov. Cez preliezačky začína stúpať te p lo ta .’ Stráca vedom ie a nevie, k e d y sa prebúdza. Poleží si a zn o v u sa ťa­ há ďalej. V ylieza konečne z ja skyn e, ide do doliny T iesniny, tu stráca vedom ie ešte dva razy, nevie, koľko ta m leží, ale je už skoro tm a, keď sa dostáva na stanicu do S tra ten ej. N a stanici zaspáva vyčerpaný.

Ide až ďalším vlakom . Z posledných síl do­ chádza k v la k u , chce v ylo žiť batoh do va ­ góna, no nejd e to. N em á síl položiť ho ani na stúpačky. H orúčka je stále vyššia a v y š ­ šia. N iekto m u pom áha nastúpiť. V Nálep­ k o ve v y stu p u je , nasadá do autobusu a od­ chádza dom ov, kde p rivolaný lekár ko n ­ šta tu je ťa žký zápal m andlí. Posiela po Pištu , aby na ďalší deň išiel za nam i a pom o­ hol ná m odniesť v zo rk y štrk u a d o k u m e n ­ tačné v zo rk y pre m ú ze u m v L ip to vsko m M ikuláši.

M y v ja sk y n i o tejto odysei n evie­ m e, no svedom ie nás hryzie i naďalej.

Je po pohode, ktorá nás sprevádza­ la p ri vstu p e do tý c h to priestorov. Ďalší d eň fo to g ra fu je m e v R o zp rá vko vo m dóm e a D óm e SN P. Z abúdam e na to, ale pod­ chvíľou sa to ozýva znova. Prečo ste ho nechali tak, prečo ste s ním, nešli von?! Čo a k leží n iekd e v ja sk y n i! S m e obaja bez fa rb y a nálady. M echanicky robím e, fo to g ra fu jem e, no nezaujím a nás pom aly nič, neviem e sa sústrediť ani pri odpálení bleskov. C elý deň trá vim e touto činnosťou.

V ečer vynášam e polygóny, kto ré sm e zm e ­ rali u ž včera a predvčerom . Naše tváre a telo sú p o k ry té žltou farbou jem n éh o bla­ ta. S m e p sych icky i fy z ic k y unavení. R oz­ h o dujem e sa, že ráno v še tk o zbalím e a pôjdem e dom ov.

43

F o to : L . N o v o tn ý

Ráno dojedám e z v y š k y p otravín, ba­ lím e veci a v to m počujem e kro k y . Prichá­ dza Pišta. Bol ako vyslobodenie nášho n e ­ čistého svedom ia. In fo rm u je nás o V ik to ­ rovi, prichádza n á m pom oci, konečne úľa­ va. Je to balzam na naše čierne duše. Piš­ ta v y tv á ra rekord príchodu zo S tra ten ej do základného tábora. Celú trasu bez m a ­ teriálu prešiel za je d n u hodinu. M ám e ešte trochu alkoholu, k to rý sm e nechávali na horšie časy. Po dobrých správach v y p ije ­ m e zvyšo k. S tá v a sa n á m to vša k osud­ n ý m . N asleduje strastiplná cesta naspäi.

O rganizm us značne oslabený d lhodobým p o b yto m v ja skyn i. S p ú sta m ateriálu, k to ­ rý treba transportovať von. Pre nás sú to hotové galeje. A lko h o l nam iesto p o v zb u ­

44

denia m á opačné účin ky. O tu p u je organiz­ m us, zv ä zu je r u k y i nohy. Z razu sm e slabí.

B a tohy sú čoraz ťažšie a ťažšie. K onečne je tu vchod do ja skyn e. O slepuje nás s v e t­ lo, sm e zn o v u na slniečku, zn o v u na p o v r­ chu našej p la n éty Zem e. Je jar, v tá č ik y spievajú, všade plno zelene, u ž to nie je len blato a kam enie, ale trávička, lú k y po­ siate sn ežien ka m i a šafránom . K to nie je ja skyniarom , určite ten to pocit nepozná.

A k é je to krásne, položiť ubolené telo do trá vy, ktorá dýcha jarou. K a žd ý trhá sne­ žie n k y pre tú sv o ju polovičku, ktorá po tieto d n i bola dom a sam a s d eťm i a pre naše zá ľu b y m á pochopenie. Č lovek si až teraz váži, v a kom svete žije, vo svete pl­ n om vtáčieho spevu a krá sn ej prírody.

OÔCEPST VOVACIA STANICA cA

-l/ť /Ň A N A -

zoDpovEONíy veouci.

P E TE R Ú Z E K

45

P h D r . Jura j B á r t a , CSc.

Človek v jaskyniach Slovenského raja Vodné to k y v n a jsta ršíc h fázach slo­ venského p rav e k u boli aj jed in ý m ko m u ­ n ikačným prechodom cez člen itý reliéf Z á­ padných K arp át. V starej dobe kam ennej (paleolite) bolo okolie dolného to k u H or­ n á d u pom erne frek v en to v an ý m p riesto ro m so sídliskam i p rv o tn ý ch lovcov, k to rí po­ stu p n e p re n ik a li aj do okolia stred n éh o to ­ ku, čo d o k u m en tu je aj zatiaľ n ed atov ateľné k u ltú rn e osídlenie V e ľ k e j r u ž í n s k e j j a s k y n e v m ladom paleolite, ale aj po p rv ý ra z n a Slovensku zistené m ezolitické osídlenie v M e d v e d e j jasky­ n i p ri R užíne (J. B á rta 1981). No v sídliskovo nie vždy n ajid eáln ejších jask y n iach Slovenského ra ja , k to ré sa v p rev ah e n a ­ chádzajú v tzv. riečnokrasovom reliéfe, dôkazy O' p re n ik n u tí paleolitických lovcov p ro ti p rú d u i po p rú de H o rn ád u zatiaľ chý­ bajú. P rito m susediaca, k o m unikačné ľah ­ ko priech o d n á H o rn ád sk a k o tlin a je zná­ m a viacerým i otvoreným i sídliskam i, p re ­ dovšetkým n a trav ertín o ch , k to ré aj opa­ kovane osídľoval už n e a n d e rtá lsk y pračlo v ek v období stred n éh o paleo litu n a k o n ­ ci stredn éh o pleistocénu (J. B á rta 1974), ale aj z ďalších i m ladopaleolitických n á ­ lezísk (J. B árta, 1983).

K o n k rétn e dôkazy o n ajstaršo m osídlení jask ý ň Slovenského ra ja už v geo­ logickom období holocénu pochádzajú zo sklonku m ladej doby k am en n ej (eneolitu), keď sa v tom to regióne v y v in ula svojská spišská eneolitická k u ltú rn a sk u p in a, k to ­ rá časovo n asled u je za b ádenskou k u ltú ­ rou, p re d tý m uvádzanou ako kanelov an á k u ltú ra (2 200 ro k ov pr. n. 1.). Je j p rv é pam iatky, v te d y ešte odborne nerozpozna­ né, o d kry l v n a jsta ršo m am atérsk o m v ý ­ skum e r. 1925 B. H ajts (1926) v ťažko do­ stu p n ej priechodnej jask y n i Č e r t o v a d i e r a n a Č ertovej sih o ti v k a ta stri Letanoviec. O krem črepov zdobených v p re ­ v ahe slam ovaným a pozdĺžnym vpichovým orn am en to m i črepov s n alepeným reliéfnym pásikom našiel k am en n ú čepeľ, zlom ok k am enného sek ero m latu a n a jm ä lichobežníkovú se k erk u z pásikovaného krem eňa, dokazujúcu v ý m enné sty k y Spiša s Poľskom tzv. P oprad sk o u cestou.

Aj v ý sk u m y J. B á rtu r. 1951 (1958) p otvrdili existenciu tejto' k u ltú ry v Č e r ­ t o v e j d i e r e a okrem toho aj v n a ­ 46

sledujúcej priechodnej ja sk y n i T u n e l (zvanej aj D u fart) n a Ih rík u v k a ta s tri Letanoviec (J. B á r t a , 1963). P opri po­ dobne zdobených črepoch našli sa aj čre­ py zdobené zvislým i žliabkam i (kanelam i).

Dôkazom v ý ro b y te x tilu je tu n a jší nález dvoch hlinených praslenov upotrebovaných p ri v retienkach. P raslen a podobné eneolitické črepy získal p ri ja sk y n ia rsk y c h p rá ­ cach r. 1981 aj Š. J e n d rá l z Bielej j a s k y n e v K láštornej ro kline, ta k tie ž v k a ta stri Letanoviec. Leží v p o d state n a p ro ­ tiľahlom sv a h u od ja sk y n e Tunel. Ďalšie H ajtso v e nálezy i v y k o p áv ­ k y ďalších am atéro v v Č e r t o v e j d i er e, ako aj nálezy zo1 spom enutého rev íz­ neho výsk u m u J. B á rtu (1958) po u k azu jú síce len n a základe m álo vý razn ý ch čre­ pov opäť zdobených slam ovým o rn a m e n ­ to m n a možnosť osídlenia te jto jask y n e aj v ►období sta re j doby bronzovej p ra v ­ depodobne z o k ru h u k o štianskej sk u p in y (1 709 rokov p r. n. 1.). Istejšie je však obývanie Č e r t o v e j d i e r y s k rá s ­ n y m výhľadom n a údolie H o rn ád u n a sk loňku sta re j doby železnej (500 ro k o v pr. n. 1.). O krem tu h o v a n ý c h črepov sved­ čí p re to tu n a jší nález krížovej ihlice tv a ­ ru T z bronzu, ale aj bronzový oštep p ravd epodobne z obdobia koncovej fázy lužickej k u ltú ry . N a Slovensku o jed in e­ lým nálezom je z te jto jask y n e bronzové kovanie tv a ru nesy m etrick éh o k ríža z konského p o stro ja ro v n akého veku. N e­ zodpovedné a m atérsk e zásahy n e re šp e k ­ tu jú c e sled nálezových v rstie v znem ožňu­ jú jednoznačné ro zh o d n u tie o v e k u n á le ­ zu dvoch bronzových spôn, aké zvykli používať K elti v m ladej dobe železnej.

Ich tu n a jšia prítom nosť súvisí n a jsk ô r s osídlením sta rše j fázy púchovskej k u ltú rv v 2. stor. pr. n. 1., k to rú tu aj n a zá­ klade dnes. žiaľ, nezvestných črepov p red p o k lad al nem ecký bádateľ E. B enin« er 11937). T u n á id e n á dnes n ezvestná že­ lezná reťaz a železné kladivo m ohli bv azda súvisieť aj s p re trv á v a n ím te jto k u l­ tu rv n a územ í Slovenského ra ja aj v ob­ dobí sta re j dobv rím skej v 2. stor. n. 1.

B. Ha ii som náj dené opálené detsk é kosti i p re v ŕta n é diviačie zuby a srdcovité m uš­ le n e d a jú sa ta k tie ž zaradiť, pričom n e ­ m ožno vylúčiť, že v p ríp a d e ľudských

J a s k y ň a p o d H a n is e jo m , S tr a te n á .

fcostí m ohlo b y ísť o dôkaz an tro p o fág ie v dobe h alštatsk ej či rím skej (J. B árta, 1955).

M ladšie p rav ek é črepy zo zisťovacieho v ý sk u m u v ja sk y n i T u n e l (J. B árta, ,1963) sú rovno časn é s lužickým osídlením Č e r t o v e j d i e r y , v k to ­ rej ro v n ak o ako v T uneli bolo aj stre d o ­ veké až novoveké osídlenie. A rc h ite k to ­ n ick y odborne n e p re sk ú m a n á M n í c h o ­ v a j a s k y ň a n a Z elenej h o re v k a ­ ta s tri H rab u šíc m ožno súvisí s pobytom p u sto v n ík a v stred ov ek u . V sta re j lite ra ­ tú re (S. M išík, 1908) uvád za sa tá to ja s­ k y ň a ako nálezisko leb k y pračloveka, n e ­ sk ô r u rčen ej ako leb k a g o rilk y o b jav e ­ n á m edzi ďalším i paleontologickým i n á ­ lezmi. P aleontologickým n áleziskom je aj v e rtik á ln a ja sk y ň a J a t k a (p rv t ie ž J u tka) n a G erav ách v k a ta s tri Sm ižian (S. M unnich, 1896, S. M išík, 1908), k to rá p re nálezy aj holocénnych k o stie r zaslúžila b y si pozornosť paleozoológov.

R u ž o v á d i e r a či ja sk y ň a pod K láštorisk o m v k a ta s tri L etanoviec n a d archeologicky n ev ý zn am n ý m i Z b o j n í c ­

F o to : a u to r

k y m i d i e r a m i v tiesňave Kyseľ fi­ g u ru je v lite ra tú re (B. H ajts, 1925, 1926) ako stred o v ek é nálezisko po b y tu alchy­ m istov, keďže sa tu p o p ri črepoch ú d a jn e našli aj hlinené lieviky a ,rú ry spolu s p yritovým i a m ark azito v ý m i rudam i, z k torých alchym isti dú fali vytaviť zlato.

M. Slivka r. 1969 v te jto ja sk y n i zistil len teh lo v in u a novoveké črepy dato v ateľné v rozpätí 15.— 17. stor. (M. Slivka, 1970). Celkove v šak tre b a s rezervou vziať aj údaj k ro n ik á ra k artuziánskeho k lá što ra n a K láštorisku, keď píše (C. W agner, 1774), že p rio ra to h to klášto ra Já n a zo S edm ohradska r. 1466 zbavili ú rad u , lebo sa p ríliš venoval alchým ii a h ľadaním „ q u in ta essencie“, t. j. látky, k to rá sa v do ty k u s akým koľvek kovom m enila n a zlato.

R u ž o v á j a s k y ň a , ale aj Č e r ­ t o v a d i e r a m ali by byť ta k ý m i m ies­ tam i, kde obyvatelia k lá što ra robili p o k u ­ sy prem eniť bezcenný kov n a zlato (M. P ajd u šák , 1924). S hľad an ím zlata ryžov aním jask y n n ý ch nánosov súvisí akiste už novoveká ko n štru k cia z brv ien a ko­ 47

ry ta so stu p ň a m i n a ryžovanie v jask y n i Z l a t á d i e r a v doline Tom ášovskej Belej v k a ta s tri Sm ižian. Zatiaľ archeo­ logickým i p ram eň m i neov eren ý je v ja s ­ kyniach G eráv ú daj S. M únnicha (1896 b), že husiti (správnejšie b ratríci) v y p u dení z H avranej doliny (kde podľa L. H uňu, 1971, v 15. stor. v y rá b ali zb ran e v m iestnych železiarňach) u tia h li sa do sk alných p u k ­ lín n a G eravách, kde vyčkali príchod po­ sily z Poľska.

A rcheologický výskum J. B á rtu r.

1951 vo V e ľ k e j jaskyni pod H a v r a ň o u s k a l o u p ri S tra te n e j d o ­ kázal len jej novoveké osídlenie z 18. stor., hoci v tu ristick ej lite ra tú re (Seznam p ŕírodních p am á té k n a Slovensku) spom ína sa ako obetné m iesto v pravek u . Zatiaľ bližšie neurčen é p rav ek é či stredoveké sídlisko zistil r. 1979 ja sk y n ia r R. K otras v previse p ri vyvieračke T u r n i k v k a ­ ta stri Sm ižian.

Ja sk y n e Slovenského ra ja podobne ako v 13. stor. p re d T a tá rm i poskytli ú to ­ čiská aj n a konci II. svetovej vojny, pred zlovôľou nem eckých fašistov. K oncom sep ­ tem b ra r. 1944 v ja sk y n i Diera vo V e r n á r s k e j t i e s ň a v e p ri H ranovnici m alo p re d su n u té p ostavenie družstvo 3. ro ty p rá p o ra Ruža. T áto ja sk y ň a m ala aj fu nkciu m uničného sklad u (J. B árta, 1979). O dbojovým cen tro m Slovenského ra ja počas SN P bolo aj K láštorisko. Po ú to k u fašistov n a tu n a jšiu tu ristic k ú cha­ tu a po jej zapálení príslušníci povstalec­ kej jed n o tk y K ak tu s zachránili sa p red m ínom etnou paľbou v R u ž o v e j jas­ k y n i , k to rá p re svo ju p o m ern ú vlhkosť nie je najv h o d n ejšia n a dlhší pobyt. P re ­ to sa prem iestn ili do archeologicky veľm i nád ejn ej Kláštornej jaskyne, tiež v k a ta s tri Letanoviec. U k rýv ali sa tu spolu s civilným i an tifašistam i a člen­ m i RONV zo Spišskej Novej Vsi (L. No­ v o tn ý — J. Tulis, 1974).

V k a ta stri Spišských Tom ášoviec v H lbokej doltke n achádza sa M l i e č n a d i e r a , k to rá od oslobodenia dostala sa do lite ra tú ry ako P a r t i z á n s k a (A. D roppa, 1971, 1977), hoci výstižnejšie by bolo ponechanie jej názvu M liečna alebo prem enov an ie n a Ž i d o v s k ú , lebo o r­ ganizovaní p artiz á n i v nej neboli. Je j in ­ te rié r s ležadlam i a ďalším i o ch ran n ý m i stav b am i ešte p re d SN P ú d a jn e u p rav ili p re rasové p ren asledovaných z okresu P o p rad a Spišská N ová Ves n ie k to rí ob­ čania zo Spišských Tomášoviec. Ich ^m e­ n á sa však d o teraz n epodarilo zistiť (L. N ovotný — J. Tulis, 1974). Ja sk y ň a H o tí­ 48

Í

k o v á d i e r a v západnej časti Spišskoštiavnickej doliny bola ú k ry to m väčšieho počtu ľudí v SNP, či p red príchodom fro n ­ tu. Aj v ja sk y n i v M a l o m S okole v k a ta stri Spišského Š tv rtk a bol v čase SN P ú k ry t civilov, m edzi k to rý m i bol aj rasové p renasledovaný le k á rn ik A. Schm ôr z H rabušíc (J. B árta, 1979). Aj v Stricherovej diere pod S tricherovou jaskyňou n a d potokom B iela voda v k a ta s tri H ra­ bušíc h o rá r J. M ajzel u k rý v a l do 20. 10.

1944 rasové prenasledovaného občana.

V ja sk y n i Sokolica severne od S tra ­ tenej boli zistené ležadlá pre 2—3 ľudí z obdobia 2. svetovej vojny. Ja sk y ň a Psie diery sa n achádza JZ od S tra te n e j v do­ line T iesniny (spom ínaná aj ako Zelená ja sk y ň a podľa m achom zarastenej skalnej steny, v k to rej sa nachádza vchod). Jej refu g iáln e využitie bolo spočiatku sk re s­ lené, keďže sa sk ô r uvádzala je d n a k ako ú k ry t obyvateľov S tra te n e j, je d n a k ako ev akuačný p rie sto r dobšinskej poľnej n e ­ mocnice (L. Šim kovič, 1950, J. B árta, 1969).

Skutočnosťou ostáva, že tá to ja sk y ň a m a ­ la tri ra z y refu g iá ln u funkciu. P o n a jp rv p ri ú te k u obyvateľov S tra te n e j 4. sep tem ­ b ra 1S44 p ri vpáde m otorizovanej je d n o t­ k y SS do údolia H nilca, ďalej v čase od 22. dO| 28. o k tóbra 1944 u k rý v a li sa v nej zvyšky čaty povstaleckej arm á d y pod v e­ lením č a tá ra M. L iptáka po rozpustení povstaleckej arm ád y n a C untave. Keď títo zistili, že S tra te n á a okolité obce sú ob­ sad ené N em cam i, uchýlili sa do Psích d ier s dvom a chorým i a nedostatočným m nožstvom p o trav ín . P ostupne v šak n a d ­ viazali k o n ta k t s dedinou cez p a stie ra a starších chlapov, k to rí s ťažkosťam i do­ n ášali im p o stupne aj civilné šaty. Ja sk y ­ ň u opustili až v čase, keď sa dozvedeli, že N emci v y m ieň ajú svoje je d n o tk y v S tra te n e j. T re tí ra z sa v P s í c h d i e ­ r a c h od 21. do 28. ja n u á ra 1945 u k rylo 35 ľudí (medzi nim i aj žena s m alým die­ ťaťom), n a jm ä m užov. M edzi n im i boli opäť aj n ié k to rí z L iptákovej čaty, p reto si v Psích dierach p rip ra v ili vo v n ú tri drev ené p rične a , železnú pec n a v aren ie s tra v y (L. N ovotný — J. Tulis, 1974).

P odobný p re d fro n to v ý ú k ry t civil­ ného obyvateľstva S tra te n e j v ja n u á ri 1945 m ala aj neď aleká, celkove suchá J a s k y ň a p o d H a n i s e j o m , v k to ­ rej bol r. 1951 usku to čn en ý aj archeolo­ gický v ý sk u m s n eg atív n y m výsledkom (J. B árta, 1963). Aj v te jto ja sk y n i sa u k rý ­ valo od 22. o k tó b ra 1944 asi šesť vojakov povstaleckej arm ád y z D obšinej po jej ro zpustení n a Č untave.

V c h o d d o j a s k y n e Z la tá d ie r a , L e ta n o v c e

F o to : a u to r

L IT E R A T Ú R A BARTA, J . : J a s k y n e N e to p i e r s k a a K a p ln k a v N íz k y c h T a tr á c h a ic h r ím s k e o s íd le n ie s a n tro p o lo g ic ­ k ý m i n á l e z m i . S lo v . a r c h e o l ó g i a , 3, 1955, s . 288—301.

B Á R T A , J . : P r a v e k é o s í d l e n i e j a s k y n e Č e r t o v a d ž u r a v S l o v e n s k o m r a j i . A r c h e o l o g i c k é r o z h l e d y , 10, 1958, s . 471—476.

B Á R T A , J . : D esať r o k o v s p e le o a rc h e o lo g ic k e j č in n o s ti a rc h e o lo g ic k é h o ú s ta v u SA V .

S lo v e n s k ý k ras IV , O s v e t a , M a r t i n 1963, s . 87—96.

B A R T A , J . : S lo v e n s k é ja s k y n e v S lo v e n s k o m n á r o d n o m p o v s ta n í a v d r u h e j s v e to v e j v o jn e . K r á s y S lo ­ v e n s k a , 46 , 8 , 1969, S. 2 8 2 — 287.

BÁRTA, J . : S í d l i s k á p r a č l o v e k a n a s l o v e n s k ý c h t r a v e r t í n o c h . I n : N o v é o b z o r y , 16, 1974, s . 133—175.

B Á R T A , J . : S lo v e n s k é ja s k y n e a n á š n á r o d n ý o d b o j v p r v e j a d r u h e j s v e to v e j v o j n e , r k p . , 1979.

B Á R T A , J . : N a js ta r š ie o s íd le n ie s lo v e n s k ý c h j a s k ý ň . K r á s y S l o v e n s k a , 58, 1, 1981, s . 38—39.

BÁRTA, J . : S p i š v s t a r e j d o b e k a m e n n e j . S p i š s k é h l a s y , 34, č. 26 z 29. 6. 1983.

B E N I N G E R , E . : D ie g e r m a n i s c h e n B o d e n f u n d e i n d e r S l o w a k e i , R e i c h e n b e r g u n d L e ip z i g , 1937.

D R O P P A , A .: V ý s k u m k r a s o v ý c h j a v o v S l o v e n s k é h o r a j a . S p r a v o d a j C H K O S l o v e n s k ý r a j , 4, 1971, s.

14—20.

D R O P P A , A .: J a s k y n e s e v e r n e j č a s t i S l o v e n s k é h o r a j a . Č e s k o s l o v e n s k ý k r a s , 29, A c a d e m i a , P r a h a 1977, s . 63—78.

H A J T S , B . : D ie F e r i a l — A r b e i t s a u s f l u g e d e s I g l o d e s . K . V . T u r i s t i k , A l p i n i s m u s , W i n t e r s p o r t , 6, 1925, s . 28.

H A JT S , B . : D a s P a r a d i e s d e r S l o w a k e i . IV . V o r g e s c h i c h t l i c h e F u n d o rte in d e r O b e r e n H e r n a d e n g e . T u ­ r i s t i k , A l p i n i s m u s , W i n t e r s p o r t , 6, 1925, s . 165.

H A J T S , B .: D a s P a r a d i e s d e r S l o w a k e i . V . N e u e H ô h l e n f o r s c h u n g e n a u f d e r T e u f e l s i n s e l . T u r i s t i k , A l p i ­ n i s m u s , W i n t e r s p o r t , 6, 1925, s t r . 65.

H A J T S , B . : B e i t r ä g e z u r U r — u n d V o r g e s e h i e h t e i n d e r Z i p s . T u r i s t i k , A l p i n i s m u s , W i n t e r s p o r t , 7, 1925, s . 14.

H U N A , L . : K r a j i n a v ú d o l í h o r n é h o t o k u H n i l c a , S p r a v o d a j C H K O S l o v e n s k ý r a j , 4, 1971, s . 5—9.

M lS Í K , S .: R e č d r ž a n á p r i o t v o r e n í b u d o v y m u s e a v T u r č . S v . M a r t i n e d ň a 5. a u g u s t a . Č a s o p is M S S , 1 1 ,'4 , 1908, s . 51.

M tlN N I C H , S . : A S z e p e s s é g ô s k o r a . A S z e p e s m e g y e í T ô r t é n e l m i T á r s u l a t m i l l é n i u m i k i a d v á n y a i . I . k ô t e t 3, L ô c s e , 1896a, s . 191—195.

M U N N I C H , S . : I g ló v á r o s t ô r t é n e t e , L ó c s e , 1896 b , s . 196.

N O V O T N Ý , L . — T U L IS , J .: J a s k y n e S lo v e n s k é h o r a j a v S lo v e n s k o m n á r o d n o m p o v s ta n í, r k p . M SK , L .

M i k u l á š 1974, 4 s . ____ P A J D U Š Á K , M .: K l á š t o r i s k o . D e j i n y k l á š t o r a k a r t u z i á n s k e h o n a S k a l e ú t o č i š ť a . L e v o č a , 1924.

S L I V K A , M .: K l á š t o r i s k o v S l o v e n s k o m r a j i a l e b o S k a l a ú t o č i š ť a . N o v é o b z o r y , 12, 1970, s . 261—279.

S I M K O V I C , L .: P o z o r u h o d n é k r a s o v é z j a v y D o b š i n s k e j o b l a s t i . K r á s y S l o v e n s k a , 27, 1950, s .

194.

W A G N E R , C . : A n a l e c t a S c e p u s i i s a c r i e t p r o f a n i , p a r s I I , V i e n n a e 1774, s . 69—79.

49

Ing. M i c h a l K o z á k

Podiel jaskyniarov na ochrane Slovenského raja Ú zem ie Slovenského raja svojim i p rí­ rodným i hodnotam i sa zaraďuje m edzi najzach ovalejšie územ ia n ielen v našej repub­ like, ale v celej strednej Európe. Členitosť územ ia so zvyškam i náhorných plošín, v á ­ pencových chrbtov, m nožstvom hlbokých tiesň av i širších dolín spôsobila, že pre p ô­ vodné obyvateľstvo bolo ťažko prístupné.

Tým sa zachovali na viacerých m iestach pôvodné rastlinné a živočíšn e spoločenstvá.

Striedanie rôznych geom orťologických útvarov, neopakovateľné krajinné scenérie, úzke rokliny s vodopádm i stali sa už pred sto rokm i objektom záujm u rodiacej sa tu ­ ristiky. P riekopníkov poznávania krás a p rí­ rodných zvláštn ostí lákali nedostupné tie s­ ňavy v severnej časti územ ia. Na plošinách a chrbtoch boli to krasové jam y a ďalšie útvary, ako ponory, vyvieračk y a jaskyne.

Tak sa stal v južnej časti vyhľadávaný Ob­ časný pram eň pod H avraňou skalou a n a j­ m ä D obšinská ľadová jaskyňa. Jej o b ja v e­ ním a sprístupnením m ožno datovať p o čia t­ ky cestovného ruchu v Slovenskom raji.

V šetky tieto prírodné fenom ény dali podnet na ochranu tohto územ ia. N apriek m nohým snahám prírodovedcov a m ilovn ík ov S lo v en ­ ského raja už v období prvej Č eskosloven­ skej republiky sa tak stalo až v terajšom socialistick om zriadení.

Slovenský raj sa stal roku 1964 prvou chránenou krajinnou oblasťou "na Slovensku.

Tým sa začala nová etapa poznávania, v y ­ užívan ia a ochrany prírodných hodnôt ú ze­ m ia. H ospodárska činnosť sa m usela podria­ diť záujm om ochrany prírody, turistika a cestovný ruch, v tom období už siln e rozvi­ nuté, začali hľadať n ové cesty, aby územ ie čo najm enej utrpelo n egatívn ym i vplyvm i tejto činnosti. Z riadením Správy chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj roku 1966 dal sa základ aj pre koordináciu odbornej vedeckovýskum nej činnosti. Táto organizá­ cia s m alým počtom profesionálnych ochran­ cov prírody nem ohla zabezpečiť rozsiahlu ochranársku činnosť takpovediac v p ion ier­ skych podm ienkach. Preto veľkú úlohu tu zohrala a zohráva dobrovoľná ochrana p rí­ rody. Hneď po vyh lásen í chránenej krajin ­ nej oblasti (CHKO) S lovenský raj bol pri odbore školstva a kultúry ONV v Spišskej N ovej V si vytvorený Zbor dobrovoľných strážcov chránenej oblasti. Združoval m ilo v ­ 50

ník ov prírody, turistov, člen ov H orskej slu ž­ by, lesn ík o v a m nohých ď alších o b d iv o v a te­ ľov S lovenského raja, ktorých záujm om bo­ lo n ielen Sloven sk ý raj objavovať a sp rí­ stupňovať, a le aj chrániť. T ento zbor potom prevzala Správa CHKO S lovenský raj ako svoj pom ocný dobrovoľný štáb.

A tu sa začína aj ochranárska činnosť jaskyn iarov. Spišská N ová V es a D obšiná ako m está s bohatou baníckou tradíciou m a ­ li v radoch sv o jich obyvateľov vždy niekoľ­ ko nadšencov, ktorí sa zau jím ali o podzem ­ né priestory n ielen z hľadiska vyhľadávania n erastných surovín, ale aj obdivovateľov podzem ných krás. B u dovaním U ránového prieskum u v Spišskej N ovej V si sa okruh takýchto pracovn íkov značne rozšíril. O bja­ v en ie M edvedej jask yn e a prieskum ďalších jaskýň znásob ovali ú silie dobrovoľných jaskyniar^v. P oznávajúc hodnoty podzem ných priestorov začali cítiť potrebu chrániť toto bohatstvo. Tak sa stalo, že hneď v za čia t­ koch čin nosti Správy CHKO boli n a d v ia za ­ né vzájom né kontakty. Začali sa hľadať sp o­ ločn é form y a cesty na ochranu n ielen pod­ zem ných priestorov, ale aj p ovrchových k ra­ sových útvarov. Veď prvé chránené prírod­ né výtvory boli v y h lá sen é na základe geom orfologických zv láštn ostí a hodnôt. Jaskyniari hneď pochopili potrebu k om p lexn ej ochrany územ ia, a preto sa pripojili k dob­ rovoľným ochrancom . M edzi p rvým i to boli Jozef N ovotný, L adislav N ovotný, Ján T ú­ liš, M ichal Jendrál, za nim i prišli M iloš G reisel, V iktor D aniel, Štefan Jendrál a ďal­ ší. V začiatkoch svojej organizovan ej činnosti prek onávali m nohé ťažkosti, a tak neraz sa stalo, že Správa CHKO im vypom áhala či už pracovným i pom ôckam i, technickým v y ­ bavením , terénn ym vozid lom ap. Oni sa za­ se odplácali svedom itou prácou, podávaním rôznych inform ácií a upozorňovaním na p rí­ rodné hodnoty, ktoré si zaslu h ovali osobitnú ochranu.

V roku 1977 bola pri Správe CHKO Slovenský raj založená základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a kra­ jiny (SZOPK ). Pre dobrovoľných ochrancov sa n askytla ďalšia príležitosť na sy stem a tic­ kú, z odbornej stránky k v a lita tív n ejšiu čin ­ nosť. Do radov tejto dobrovoľnej sp oločen ­ skej organizácie v stú p ili ďalší jaskyniari.

Boli to Štefan Garan, Edgar B aradlai, P e ­ ter G ildein, Miro K ošík, Ľudo K ucharič, Štefan M adarás, M iroslav P itoňak, Oľga Turócziová, Ján Madarás.

Od založenia S loven sk ej sp eleologick ej spoločnosti, oblastn ej skupiny v S p išsk ej N o ­ vej Y si sa rozvinu la in ten zív n a spolupráca so Správou CHKO Sloven sk ý raj. K aždoroč­ ne sa vzájom n e prekonzultovali zám ery a potreby ochrany prírody na úseku neživej prírody, ktoré potom jask yniari zahrnuli do svojich plán ov práce. Takto bola vykonaná inventarizácia jaskýň v S lovensk om raji, po­ súdenie skalného zosuvu v P rielom e H orná­ du, prieskum O bčasného pram eňa a ďalších krasových javov. Keďže Správa CHKO n e ­ má geológa, m nohé odborné ú lohy pom áha­ jú plniť odborníci z radov jaskyniarov.

N a základe osobitných dohôd jed n o tli­ v í člen ovia SSS pracovali na inv en ta riza č­ nom ochranárskom p rieskum e štátnych p rí­ rodných rezervácií O strá skala, Kocúrová, P rielom Hornádu, Mokrá, V ernárska tiesň a ­ va. N a týchto prácach sa zú častň oval najm ä L adislav N ovotný.

O dborné znalosti viacerých člen ov bo­ li vyu žité pri sp racovaní Ú zem ného p riem e­ tu ochrany prírody a m onografie CHKO

B e to n á ž ja s k y n e .

rám u

d v e ri

na

u z a tv o r e n ie

S tra te n s k e j

F o to : L . N o v o tn ý

Slovenský raj (L adislav N ovotný, Ján T ú­ liš). T aktiež viaceré príspevky spracované pre spravodajcu CHKO Slovenský raj obo­ hatili odborné vedom osti m nohých čitateľov tohto časopisu.

Treba oceniť in icia tív u viacerých č le ­ nov pri odborných exkurziách a školeniach dobrovoľných ochrancov, kde sv o jim i teore­ tickým i vedom osťam i a poznaním S lo v en ­ ského raja napom áhali zvyšovať ich odbor­ nú spôsobilosť.

O bjavením Stratenskej jaskyne sa č in ­ nosť jaskyniarov dostala do povedom ia š i­ rokej verejn osti. Z výšil sa záujem o ich prá­ cu. M nohí dobrovoľní ochrancovia ob d ivova­ li ich odvahu a vytrvalosť, keď o svojej čin ­ n osti v jask yn i h ovorili na prednáškach a besedách. V iacerí sa p resved čili o náročnosti tejto práce pri exkurzii do jaskyne.

Jaskyniari ako členovia SZOPK sa p o­ dieľajú veľm i in icia tív n e na čin nosti tejto organizácie. D ozorné a kontrolné služby, k to­ ré sú im určené najm ä v dňoch pracovného voľna, vykonávajú zodpovedne a s p rofesio­ nálnou rutinou. V tejto práci zvlášť v y n i­ kajú Štefan Jendrál, M adarásovci, Peter G il­ dein, M artin Pitoňák, M ichal Jendrál, Ed­ gar Baradlai. Ich h lásenia n ielen v oblasti porušovania zásad ochrany prírody n á v štev ­ níkm i Slovensk éh o raja, ale aj pozorovania výskytu rastlín a pohybu živočích ov sú veľ­ m i cenným i inform áciam i pre správu CHKO. S tali sa však i prípady, že svojou h o rliv o s­ ťou a dôslednosťou sa viacerí d ostali do k on ­ flik tu s n ávštevn ík m i. Je zrejm é, že ja sk y ­ niari žijú pre prírodu a jej ochrana n ie je im ľahostajná.

V nasledujúcom období čaká i ja sk y ­ niarov v S lovensk om raji ďalšia dôležitá práca.

P ripravuje sa p rekategorizovanie chránenej oblasti za N árodný park S lo v en ­ ský raj. Tým sa zvýšia nároky na zab ezpe­ čen ie ochrany. S k valitn en ie ochrany územ ia m ôže sa zabezpečiť len na základe dôklad­ ného poznania prírodných hodnôt. P redo­ v šetk ým treba pokračovať v prieskum e S tra­ ten skej jaskyne a zabezpečiť jej ochranu.

Pokračovať vo vyhľadávaní a prieskum e kra­ sových útvarov. Skúmať záv islo sti zachova­ nia chránených a ohrozených druhov rastlín a živočích ov v krasovom územ í. N eobídem e sa bez ďalšej spolupráce pri inv en ta riza č­ nom výskum e štátnych prírodných rezervá­ cií. V praktickej ochrane bude potrebné z in ­ tenzívniť ochranu n erastov a skam enelín.

Vykonať prieskum na viacerých turistických chodníkoch a navrhnúť nové, bezpečné tra­ sy, najm ä v tiesň avách a P rielom e H orná­ du. Práce je dosť i na ďalšie roky. r

51

P redpokladom dobrej a úspešnej spo­ lupráce m edzi štátnou ochranou prírody a ď alším i organizáciam i je mať spoločný cieľ.

Tým to cieľom je aj ochrana a zachovanie prírodných hodnôt Sloven ského raja. N a d o ­ siahnu tí tohto cieľa sa v podstatnej m iere

zúčastňujú i jaskyniari. Treba im zaželať, aby v tom to ú silí nepoľavili a v ďalšej d va­ dsiatke rokov vy ch o v a li dobrých a za n iete­ ných p rieskum níkov a ochrancov p odzem ­ ných priestorov i povrchových k rasových fo ­ riem Slovenského raja.

R N D r . Ladislav N o v o t n ý

Prieskum - problémy a perspektívy M usím e p red o v šetk ý m spom enúť v ýsledky p redchádzajúcich generácií n e ­ organizovaných jasikyniarov v Slovenskom ra ji — o b jav D obšinskej ľadovej jask y n e p red 114 ro k m i a M edvedej jask y n e spred 32 rokov. O bjav p red ov šetk ý m D obšinskej ľadovej jask y n e bol veľkolepý a podľa všetkého' iste nie , n áhodný. Je n ám zn á­ me, že jej objaviteľ E. R u ffin y už p red jej objavom (1870) navštevoval blízke ja s­ kyne, n ap r. Vlčiu jask y ň u , k d e zanechal svoj podpis v ro k u 1864 (1867?). N eznám i záujem ci zanechali zatiaľ nevy sv etliteľn ú s k ra tk u CAC z ro k u 1816 p re d vchodom do jask y n e T unel (Ihrík) a p ri K om íne (Kyseľ — K láštorisko), tu aj s vysek an ý m krížom . Ešte sta ršie sú leto p o čty 1706 a 1777 so sk ra tk o u J (Jahre) v Z latej die­ re. Teda jask y n e a ich ta j úplné neznám o lákalo už dávno.

P o d statn ý o b ra t v priesk u m e zn a­ m ená n á stu p organizovanej činnosti (ob­ ja v M edvedej jask y n e, 1952), ale p red o ­ v šetkým po ro k u 1964 a zvlášť od obno­ venia činnosti SSS (1969). V začiatkoch (1964) sa záu jem sú stre d il n a poznávanie, prieskum a d o k u m en táciu znám ych ja s­ kýň. Spom eniem e tu systém Čertovej ja s ­ kyne, Z latú d ie ru a M edvediu jask y ň u .

Súčasne prebiehalo in ten zív ne zoznam o­ vanie sa s povrchovým k raso m v doli­ nách, ro k lin ách a p lan in ách a ich b ralných svahoch. Súčasne p rebiehalo zazna­ m enávanie k rasových jav o v — k raso v ý ch jám , Vyvieračiek a jaskýň. N asledovali p r­ vé pokusy o tv áran ia kraso v ý ch já m n a Glaci a vyvieračiek, aj keď bez b ad a te ľ­ ných úspechov. Pokračovalo Sa d o k u m en ­ táciou znám ych aj nových ja sk ý ň m enšie­ ho rozsahu. V šetko to skladalo m ozaiku omylov, poznania a jask y n iarsk y ch sk ú ­ seností.

O bjav S tratén sk ej jask y n e ro k u 1972 bol k v a n tita tív n y m i k v alita tív n y m 52

prelom om v ja sk y n ia rsk e j činnosti. P re d ­ chádzajúce skúsenosti sa zúročili p ri p rie ­ skum e tohoto neobyčajne zložitého ja s­ kynného systém u. To odčerpalo sily i ta k p o m erne početnej sk u p in y natoľko, že p riesk u m u o statn ej časti územ ia sa veno­ vala d ru h o ra d á ' pozornosť. V súvislosti s p oznávaním systém u S tra te n sk e j jask y n e v y v stá v a jú m nohé problém y jeho ďalšie­ ho prieskum u. N osným sa javí-zisťovanie ďalšieho pokračovania jask y n n ý ch chodi b v jednotlivých úrovniach, Čo je podľa skrom ného odh ad u problém om rokov, ak nie tie sia to k rokov. Č rtá sa tu aj prep o ­ jen ie s ďalším i jask y ň am i do doliny Ties­ nim G eneticky súvisiaci systém oddele­ n ých jask ý ň D obšinská ľadová ja sk y ň a —■ S tra te n sk á ja sk y ň a — Psie d ie ry dosahu­ je dĺžku 18 183 m, z toho S tra te n sk á ja s ­ k y ň a 16 500 m (1983). S tý m súvisia aspoň dva ďalšie n ajzávažnejšie problém y. Je to o tážka v y ú stenia chodieb h lavn ej, štv rtej jask y n n ej úro v n e n a povrch, n a svahoch p la n in y D uča v n ad m o rsk ej výške asi 945 m. A k p rie sto ry D obšinskej ľadovej ja s ­ k yne boli vstupom ponorného H nilca do systém u S tra te n sk e j ja sk y n e v pliocéne, p otom jeho výverové chodby je po treb n é očakávať n a svahoch D uče v doline H nil­ ca, v k ra jn o m p ríp a d e n a sv a h u spodnej časti doliny T iesniny. D oterajšie pokusy na povrchu n ep rin iesli úspech n a p rie k to­ m u, že v yhľadávanie prebiehalo aj v m ies­ tach, kde z podzem ia je najbližšie k po­ v rchu. 'D ru h ý m veľkým problém om je k ra jn e n ev y ro v n an á bilancia podzem ných tokov v S traten sk ej ja sk y n i a súvisiacich vyvieračiek pod D obšinskou ľadovou ja s ­ kyňou. V období vyrovnaného zrážkového režim u v še tk y vodné to k y znám e v S tra tenskej ja sk y n i m a jú sú h rn n ú výdatnosť 6—8 l/s, k ý m vyvieračk y pod D obšinskou ľadovou jask y ň o u m a jú výdatnosť 30— 35 l/s. Je isté, že v S traten sk ej ja sk y n i zďa­

leka nie je znám y rozsah spodných ú ro v ­ ní,' v k to rý c h sa a k tív n e to k y p red o v šet­ kým v y sk y tu jú . N ap riek to m u m usím e konštatovať, že S tra te n sk á ja sk y ň a sa ako celok jav í veľm i ch u dobná n a vodné to ­ k y a in filtru jú c u vodu z m asívu Duče, čo sa m ôže dať bez problém ov do sú v isu s jeho m alou m ocnosťou a rozlohou. Na m ieste je otázk a zd ro ja (25 l/s) a e x iste n ­ cie neznám ych podzem ných kom unikácií m im o S tra te n sk e j jaskyne, p rav d ep o d o b ­ ne väčšieho ro zsah u ako d o teraz znám e priestory. T akýto sy stém je m ožné oča­ kávať p rav dep o d o b n e v JZ pok račo v an í m asív u Duče — k Q n d rejisk u , JZ od S tra ­ tenskej jask y n e, k d e ch ý b ajú akékoľvek povrchové to k y a odvodňovanie je tu pod­ zem ím do v y v ieračiek pod D obšinskou ľa­ dovou jask y ň o u alebo n a ju h k D ankovej.

R iešenie aspoň tý ch to zák lad n ý ch otázok sa u k azu je byť problém om n an ajv ý š za­ ujím av ý m p re ďalšie generácie.

Na celom územ í Slovenského ra ja , nev y n ím ajú c m alé erózne o strovy v á p e n ­ cov v okolí T epličky a n a západe v ý b e­ žok série V eľkého B oku, je celá ra d a v ý ­ skum ných a p riesk u m n ý ch úloh, k to ré ča­ k a jú n a jask y n iarov . Je to registrácia, id en tifikácia, d o k u m en tácia a p riesk u m už znám ych, ale nepodch y ten ý ch k raso ­ vých jav o v a zisťovanie nových jav o v v n ád e jn ý c h lo kalitách. M nohé časti územ ia sú znám e len okrajovo, alebo neboli v ô ­ bec skúm ané. _« Z genetických p o zn atk ov vývinu reliéfu S lovenského ra ja a v ý v in u n a j­ rozsiahlejších ja sk ý ň vyplýva, že tre b a venovať pozornosť p red o v šetk ý m p rie sk u ­ m u výškovej úrovne, v k to re j p reb ieh a vrchnoplipcénna úroveň. Je j odrazom v podzem í b y m ali byť ro zsiahlejšie ja sk y n ­ n é horizonty. N a p o v rch u je tá to ú rov eň znateľná v doline H nilca n a d S tra te n o u zaro v n an ím m edzim eandrových -vrcholcov (950 m n. m.) a po obvode p la n ín ju veľ­ m i približn e vyzn aču je podnožie brál, k to ­ ré le m u jú p la n in y po v rch n o m obvode.

Na sev ern o m o k ra ji Slovenského ra ja k le­ sá poriečna ro v eň n a h la d in u asi 650— 675 m n. m. Isté odchýlky v jej výške sú n á ­ sledok m ladších tek to n ick ý ch pochodov.

Podobné, ale m enšie úspechy je m ožné očakávať n a výškovej ú ro v n i zvyškov se­ nilných dolín n a v rch n o m obvode planín.

Na ju h u je to vo výške 1000— 1050 m (Duča, H a v ra n ia skala, G eravy) a v stre d e územ ia 850— 925 m (Glac). Pokiaľ do tý c h ­ to ú ro v n í nezasiahol om ladzovací k raso v ý proces, m ôžu byť p re d p o k la d a n é p rie sto ­ r y značne zanesené sedim entm i. N ajm lad ­

šie vývinové štádium ja sk ý ň n a terajšej erozívnej ú rovni re p re z en tu jú v prieč­ nych profiloch ú z k e ,-a le aj dlhšie ja sk y ­ ne (Z latá diera, D lhá ja sk y ň a v M alom Sokole) s p riam očiarym alebo kom pliko­ v an ý m priebehom väčšinou jednej chod­ by, čiastočne (sifóny) alebo úplne zaplave­ né, bez výzdoby. Na povrchu sú indiko­ v an é vyvieračkam i. Nemožno tu očakávať rozsiahlejšie a p rístu p n é priestory.

Z hľadiska litologického a režim u krasových vôd n a plochách budovaných dolom itm i je k ra s v y v in u tý sporadicky.

N ap riek podrobném u priesk u m u n a m a­ lých plochách (ŠPR) boli zaznam enaná len nevýznam né kraso v é form y (malé vyvieračk y a jaskyne). Sem p a trí prevažná časť územ ia vern ársk eh o p ru h u a plocha dolom itov m edzi Glacom a G eravam i.

P rv o ra d ú pozornosť tre b a sústrediť n a plochy tv o ren é stre d n o - a v rc h n o tria sovým i vápencam i. P redovšetkým v stre d notriasových (gutenstinské, w ettersteinské) sú n a jv ia c rozvinuté krasové form y. Oso­ b itn ý význam p re p ra k tic k ý p rieskum m a jú tie pásm a vápencov, k to ré sú in te n ­ zívne tek to n ick y predisponované m ladou (popaleogénnou) zlom ovou tektonikou.

M ladé zlomy, ich nespevn ená výp lň a sprievodné systém y pu k lín sú cestou in ­ tenzívneho p re n ik a n ia vôd do podzem ia a rozvoja erozívnych a korozívnych proce­ sov. P o zn atk y u k azu jú , že podzem né toky predovšetkým využívajú tek tonicky osla­ bené pásm a, čo je vidieť zo sm erných p riebehov chodieb, k to ré „ p re sk a k u jú “ na ten zlom ový systém , k to rý v danom úse­ k u viac p o ru šu je vápence. E videntným p ríkladom sú chodby h lavn ej, štv rtej ú rovne S tra te n sk e j jaskyne, kde dom inujú m ladé zlom y SV a SZ sm erov. Ako sm e už poukázali v n á č rte tektonickej stavby, je to pred o v šetk ý m územ ie od planiny Skala až západne za O strú skalu, kde v šírke 4—5 k m preb ieh a sú stava zlom ov SSZ sm erov cez celú JZ časť mezozoika.

D ru horadým , ale m a rk a n tn ý m je systém zlom ov SV sm erov. O bidva ty p y sa v ý ra z ­ n e p re ja v u jú v geologickej stavbe, v m o r­ fológii reliéfu a ja sk ý ň a v lokalizácii v y vieračiek.

Málo pozornosti (okrem doliny Tiesniny) sa venovalo lokalizácii a pozorova­ n iu vyvieračiek, ich režim u a štúdiu po­ vrchových a krasových povodí. V m no­ hých častiach n a vápencoch a dolom itoch n a p rie k vý v in u hlbokých dolín je čias­ točná alebo ú p ln á absencia povrchových to k o v (Tri kopce, Jav o rin a, K opa, Srnčie skaly, R em iaška, D uča — O ndrej isko, 53

atď.). Z rážky sú drénované do okolitých vývieračiek s doteraz neznám ym i k ra so ­ vým i rozvodiam i. Z genézy vývinu k rasu v pohorí a z analógie vyplýva, že lokali­ zácia a sledovanie režim u význam nejších vývieračiek m ôže v senilných ú ro v n iach nad vyvieračikam i viesť k objavom nových jaskýň. Z p ríklad ov uveďm e aspoň sys­ tém S tra te n sk e j jask y n e — v y v ieračk y pod D obšinskou ľadovou jaskyňou, Vlčia jask y ň a — vyvieračk a R ybníček, M edve­ dia ja sk y ň a — v y v ieračk a Z latá d ie ra a pod.

V Slovenskom ra ji neboli dosial objavené výraznejšie priepasti. N ajhlbšia Líščia priepasť, situ o v an á n a tektonickom zlome, m á h ĺb k u len 35 m s možnosťou pokračovania (prievan). N ajväčšie výško­ vé rozpätie (189,7 m) je zistené v S tra te n ­ skej jaskyni, pričom horizo n táln e chodby sú p repo jen é 20—30 priepasťam i. P rev ý ­ šenia v reliéfe d o sah u jú m ax. 400—450 m, v p riem ere 250— 300 m. Je p re to m ož­

D ruhý problém S tratenskej jaskyne

né teo retick y očakávať, že p rie p a sti tu m ôžu dosahovať h ĺb k u 200—300 m , p re ­ dovšetkým v zlom ových zónach južného a JV o k ra ja Slovenského ra ja .

Z paleogénnych h o rn ín flyša p ri­ ch ádzajú do ú v a h y len h o rn in y bazálne­ ho sú vrstvia, v k to ro m v y stu p u jú i m oc­ n e jšie v rstv y vápencových zlepencov a pieskovcov so spo rad ick y v y v in u tý m k r a ­ som (krasové jam y, T om ášovská jaskyňa), k to rý sa už z časti n achádza v H orn ád skom podolí.

V evaporitovom sú v rstv í vrchného p erm u pozdĺž južného a JV o k ra ja m ezozoika sú znám e povrchové krasové jav y a lokálne v banských prácach aj podzem ­ n é dutiny, zväčša zaplnené rezíduom po sk raso v aten í sadrovcov a vodou. V zhľa­ dom n a m alú čistotu sadrovcov, m alé m ocnosti, nevhodné úložné pom ery, plastic itu a ich v ý sk y t väčšinou v depresných pásm ach reliéfu nie je tu p red p o k lad v ý ­ sk y tu rozsiahlejšieho podzem ného krasu.