Spravodaj SSS 1 1979 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

1979

SPRAVODAJ SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOCNOSTI

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spol očnosti liptovský Mikulá š

Cislo 1 1979

Vydalo Múzeum sloven ského krasu Liptovský Mikulá š

Redakčnä

rada:

PhDr. Juraj Barta CSc. PhMr. Stefan Roda RNDr. Dušan Kubíny CSc. Ing. Peter Stefanča Ing . Jän Slančík

Výkanný redaktor:

Ing. Mikuläš Erdos

Zodpovedný redoktor :

Alfonz Chovan, rlod lter MSK

Grafickä úprova:

Jän

Moč i!i ak

Predkladáme prvé tohtoročné čislo Spravodaja SSS. V úvodnej uverejňujeme správu o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1978. ktorú zostavil tajomník Ing. Jozef Hlaváč. V správe so hodnotí celková činnosť SSS. jej riadiacich zložiek oko oj činnosť j ednotlivých oblastných skupín a ich výsledky. dosiahnuté pri speleologickom prieskume. Aj druhý príspevok pripravil tajomník SSS Ing. Jozef Hlaváč . V príspevku so vracia k hodnoteniu odborného školenia členov SSS. ktoré sa uskutočnilo v novembri 1978 v Demänovskej doline. Skolenie zabezpečovalo MSK a OS liptovský Mikuláš o b910 ve nované problematike krasovej hydrológie pod heslom Vodo o kras. Koncom minulého roku bola v Prahe založená. po dlhodobých prípravách. organizácia dobrovorného jaskyniarstvo v českých zemiach - Ceská speleologická spo ločn osť. O priebehu rokovania. o novozvolenom vedení Spoločnosti o o jej programovej náplni pojednáva tretí príspevok. Dvojica rožňavských autorov Ing. ladislav Rajmon a PhMr. Stefan Roda predkladajú vtipnú úpravu banských akumulátorových lámp tok. aby sa mohli otvárať o nabíjať oj mimo špecializovaných banských lampární. Dalšie príspevky pojednávajú ' o · cestách do zahraničia. Skupino niekorkých jaskyniarov SSS bolo v lete 1978 na ceste po Francúzsku, oby sa prakticky oboznámilo s oblasťou Somoens v Savoyských Alpách o s prostredím priepasti Jea n Bernard (-1298 m). kom bolo naplánovaná zimná expedícia SSS. Cestou navštívili oj niektoré krasové oblasti vo Francúzsku, Svajčiarsku o Rakúsku. V minulom čísle Spravodaja SSS opísal náš stály pri ~ spievater RNDr. Zdenko Hochmuth túto cestu o prieskumné práce vo francúzskom vertikálnom systéme Dent de Crolles, v dnešnom čís l e nadväzuje no to ďalším príspevkom o prieskume v Rakúskych Alpách pod názvom Tennengebirge '78. časti

výsledkoch výpravy do krasových oblastí v juhozápadnom Ru munsku píše častý prieskumník krasu v Rumunsku, člen OS Č. 22 Cachtice, Martin Sluka . Pripoj il aj krátku správu a priebehu jaskyniarskeho zrazu Speosport '78. ktorý tradične usporadúvajú rumunskí jaskyniari každý rok. A na záver opäť uvádzame speleologické aktuality z celého sveta a prírastky speleologickej knižnice MSK v liptovskom Mikuláši za rok 1978. Redakcia

SPRAVA O CINNOSTI SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOCNOSTI ZA ROK 1978

Slovenská speleologická

spoločnosť

oko jednotné združenie do-

brovorných zóujemcov o profesionálnych p racovníkov všetkých speleologických disciplín vykonávalo oj v uplynulom roku 1978, v súlade s potrebami o požiadavkami MSK. praktický speleologický výskum o prieskum no území Slovensko. Spolupracovala pri ochrane, registrácii o dok umentácii krasových jovova v nepo-

slednom rode odborne usmerňovalo záujemcov o speleológiu. Cinnosť Spoločnosti so riadilo schváleným plónom próce no jednoročné

obdobie, ktorý vychádza z uznesenia III. Va lného zhro-

maždenia SSS.

Cinnosf Predsedn ícha SSS Predsedníctvo uskutočnilo v uplynulom roku paf riadnych zasadnutí o jedno rozš íre né zasadnutie o ve dúcich oblostných skupín. Februárové zosodnutie prerokovalo správu o činnosti zo rok 19n o s účasne schváli lo plán práce SSS no rok 1978. V priebehu roka okrem bežnej riadiacej činnosti sa Predsedníctvo zaoberalo oj zóvožnejšími úlohami. ktoré v ko n ečnom hod notení prispeli k ďalšiemu rozvoju jaskyniarstvo na Slovensku. Takto bol schvólený finančný rozpočet SSS no rok 1978, schvá lené smernice pre uživanie, prevódzku a údržbu motorových vozidiel v užívaní SSS, vyslovi l so súhlas s usporiadaním politicko-odborného školenia členov v Demänovskej doline, schválil sa edičný plán no rok 1979, v ktorom je zah rn uté oj zostavenie publikácie Praktická speleológia, odsúhlasilo so konečné vyúčtovanie finančných prostriedkov poskytnutýc'" no realizáciu expedície India Sri lanka 'noPredsedníctvo sa zaoberalo pasivitou oblastných skupín Brezno, Terchová, Bratislava, Jedrové Kostorany o Plavecké Podhradie s výzvou k ich väčšej aktivite, schválilo plán zah raničných ciest o domáci ch podujatí so zahraničnou účasťou no rok 1979 a zobralo na vedom ie zmenu ciera zahraničnej cesty do Fran5

cúzska našich speleaalpinistov do priepasti Jean Bernard . Pred. sedníctvo odvolalo z funkcie predsedu komisie pre študijné a ve decké styky so zahraničím Miloša Greisela a dočasne do funkcie menovalo Ing. Jozefa Hla váča. Decembrové zosodnutie prerokovalo návrh koncepcie činnosti SSS na 7. 5RP s výhradom do roku 2OCIO a stanovilo program osláv 30. výročia vzniku SSS. Cinnost odborných komisií Odborné komisie vykonávajú činnosť v súlade s potrebami o požiadavkami predsedníctva SSS, vstúpili do druhého roku svojej existencie. Vermi dobre a s úspešnými výsledkami práce sa prezentuje najmä komisia pre speleologi ckú dokumentáciu. Okrem toho, že uviedla do praxe pracovné územia všetkých oblastných skupín o jednotný technický denník, metodicky spracováva materiály k zavedeniu jednotného systému čís lovania jaskýň, návrh smerníc pre vyhotovenie meračskej dokumentácie a zásady pre tvorbu názvov jaskýň a ich častí. Komisia pre jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce vypracova la zoznom materiálu a výstroja, ktorého podstatná časť je zakúpená, resp. vyhotovená, čím sa vytvorili prvé reólne predpoklady na zriadenie Ja skyniarskej záchrannej služby. Za asistencie členov Horskej služby so v apríli uskutočnilo trojdňové školenie vytypovaných čle n ov záchranných družstiev v Demänovskej doline, ktoré ich predurčuje k výkonu záchrannej služby. Komisia pre pedagog ickú speleológiu o výchovu prepracovala návrh no zostavenie publikácie Praktická speleológia a túto zo· radili do edičného plánu SSJ. Metodicky spolupracovala na zostavení programu politicko-odborného školenia o vypracovala návrh programu oslóv 30. výročia vzniku SSS. Komisia pre ochranu vypracovalo odborno-metodické pokyny no .zabezpečenie ochrany prírodných výtvorov - jaskýň a vzor vykonávania revízie Ch PV-jaskýň . na zóklade ktorého v spolupráci s oblastnými skupinami boli vypracované prvé správy. Komisio pre aplikovaný speleologický výskum a prieskum so zaoberala problematikou od borného ru čiterstva v skupinách a metodicky usmerňovala aplikovaný prieskum, realizovaný v Brzotínskej vyvieračke v Sloven· skóm krose a v jaskyni pri litmanovej.

Cinnosf oblastných skupín SSS Praktický speleologický prieskum vykonávoju oblastné skupiny. o v roku 1978 dosiahli nasledovné výsledky: Oblastná skupina KOSICE-JASOV

Pracovné územie skupiny tvori časť Slovenského krosu o krasové územia severozápodne od Košíc. Prieskum lokality Teplica sa pre vysoký stav vody orientoval na odstránen ie nánosov, čím so um ožní prístup potápačov k vodným sifónom v budú cnosti. Pre potreby MSK so rea lizovalo zmapovanie p riestorov v oblasti Sifón ovej siene v Jasovskej jaskyni. Jaskyňu Kamenná pivnica vyčistili členovia mimo plánu a vo vermi krátkom čase túto aj uzatvorili. Súča s ne so skúmala možnosť oko dosiahnuť spojitosť medzi jaskyňami Jasovská o Kamenná pivnica. V súčinnosti s vysunutým pracoviskom MSK v Košicioch uskutočnili jaskyniari pri eskum krasových javov v okolí Kojšova, Murovanej o Cervenej skoly, Ružína a Sivca, kde dohromady objavili, vyhradali a zdokumentovali 29 krasových jovov. Pre potreby lG HP n. p. Zilina poskytli jaskyniari pomoc pri farbiocich pokusoch v priePJJstiach Malá Zom boj o Zvonica . V priebehu roka usporiadali pre študentov VST v Košiciach tri prednášky so speleologickou tematikou o o ochrane prírody, V rám ci skupiny urobili ni ekorko besied pre záujem cov o vstup do radov členov SSS. Oblastná skupina SPISSKA NOVA VES Jaskyniori sa ori entovali najmä na výskum, prieskum o . ochranu Strotenskej ja skyn e v Slovenskom raji. V aprili urobili farbiaci pokus aktívn eho toku v Dóme zlomisk s cierom štúdio hydrolo gických pomerov v jaskyni. Prieskumom objavili dalšie priestory, ktoré boli ihned' zomerané, V dôsledku poškodenia výzdoby so u s kutočnilo výmeno uzáveru do Stratenskej jaskyne. V ouguste so zúčastnilo 9 č l enov sk up1ny exkurzie do krasových oblastí Rumunsko s cierom získať nové poznatky o krose a tieto postupne uplatňovať v dolšej činnosti. V Koniarovej jaskyni bolo objavených o zdokumentovaných d'alších 140 m chodieb. Orientačný archeologický prieskum so uskutočnil v Bielej, Kláštornej, Ružovej a Partizánskej j askynI. Pre členov SZOPK bolo usporiadaná v Sp. Novej Vsi prednáška o geológii o geomorfolágii Slovenského

raja. Clenovia skupiny boli hlavnými organizátormi sem mara Použitie metód aplikovanej geofyziky v pri eskume krasu o speleológii usporiadaného pobočko u SVTS pri Uranovom priemysle, závod 9.

Oblastne skupina R02t\1AVA V zmysle plánu pracovali jaskyniari v prieskume krasových javov Slovenského krasu: vyv iera č ka Hu čiaca, Krásnohorská ja skyňa , vyvieračka Vízavat v Zádielskej doline, Hrušovská vyvi e ra čka a Povodňová vyvie ra čka v Hájskej dolin e. O sobitnú pozornosť si zaslúžia práce vykonané pri prieskume a sondáži vyvieračky Vízavat, kde bolo premi estnených niekorko tisic m3 suťového ma teriál u, čím sa zabudovaním 6 m dlhej štôlne vytvori li podmienky no ďalší prieskum. Naj väčší objav v či nnosti SSS v roku 1978 zaznamenali j askyniari Róbert Boroš a Tomáš Lázór. Dňa 10. 5. 1978 prenikli po odstránení sute jednou z puklín v blízkosti aktívneho toku Hru šovskej vyvi erač ky (Eveteš) do podzemných pri esto rov. N osledovným prieskumom bolo objavených 700 m chodieb, miestam i s bohatou sintrovou výzdobou o s excentrickým i kvap rami . Cien ovia sku piny usporiadali dve besedy a prednášku o speleológii pre študentov VST v Košiciach o SES v Rožňave s poč tom 250 účastníkov. Súčasne so podielali na práci predsedníctva. organizovan í expedície Jean Berna rd o vytváraní JZS .

Oblastne skupina SPISSKA BELA Skupino vykonáva praktický speleologický prieskum no úze mí TANAP-u vo Vysokých o Belian skych Tatrách. V ja skyni Javorinka sa urobili farbiace skúšky aktívneho toku, ktoré potvrdili spojitosť s vyvieračkami v Javorovej doline. V dlžke 430 m sa zameral polygónový ťah po povrchu, spájajúci vchody jaskýň Suchá dier0, Mokrá dier0, vyvieračiek a aktívneho ponoru ja skyn e Javorinka v Javorovej dol ine. N a loka lite Tristarska prieposť sa u skutočn il ďalší zostup, ktorým sa dosia hlo dno v hlbke -1 35 m s možnosťou pokračovania. V rám ci och ra ny urobi li č l e n ovi a revíziu CH PV Belanská j as k yňa. V jaskyni H liny doplnil i topog rafické mera nia , g eologickú, tektonickú o fotodokum entóciu . Na požiadanie O ~aS v Starej Lubovni sa uskutočni lo pod ra projektu šesť prieskumných okcií zomeran ých na komplexné sp ra covani e v Ostrých skolách pri Litman ovej. Pre študentov gymnózi a v Poprade zorgan izovali

jaskyniari prednášku a speleológii spojenú s premietaním diapo· zitívov. Obla stná skupina SAFARIKOVO Skupina pracovalo no území Stárňanského krosu . Tu uskutočni l i jaskyniari 31 pracovných akcii. Ciostočný úspech dosiahli na Io· kolite Puklina, kde objavili 30 m nových priestorov, čím zvýšili ná· dej no preniknutie k aktívn emu toku záujmového územia. No po· žiadanie predsed níctvo SSS so zúčastnilo 5 č l enov prieskum u Snežnej jamy v porsku. Úlohou akcie bolo prekonaf koncový si· fón priepasti, čo so pre nepriaznivé počasie nepoda rilo. Cien ovi a sa svojou aktivitou podi ela li no práci troch krúžkov mladých ja skynia rov, vytvorených pri ODPM v Rimavskej Sobote a Safá. rikove a závodu Riso v Rimavskej Sobote. Ich činnosf vychádzalo z pianu prace OS. Oblastná skupina TISOVEC Skupino patri medzi sporohlivo p racujúce o vytýčené ciele spolu s požiadavkami M SK plní pravidelne. Praktický prieskum -bol po objave z roku 1977 aj v tomto roku zameraný najmä no jaskyňu Teplica v Tisoveckom krase. Zameral so hlavný fah jaskyne v drž· ke 250 m s prenesen im no povrch o jeho vytýčen im pevnými bodmi. Sledoval so vodný reži m o urobilo so fotodokumentacia jaskyne. Osem akcií bolo venovaných pozorovaniu vôd v jaskyn i Mich· ňovó o jej blízkemu ponornému systému, pretože tieto komuni. kujú s jaskyňou Teplica . Ostatné akcie so uskutoč nili v Muránskom krose do jaskýň Bobočko spojených s prípravou no j ej uza· tvorenie o Vlčia dier0. Rovnako aktívne so členovia pod ielali no propagacii SSS prednáškovou, publikačnou o exkurznou činnos· fou pre verejnosf Ti sovca a okolia. Súčasne so uskutočni l o rozsiah lejšia úd ržba VTS SSJ v Suchých doloch. Oblastná skupina BREZNO Clenovia sk upiny uskutočnili prieskum jaskyne v Okosenom. Jej zameranie planujú no rok 1979. Pre účastníkov pionierskeho tábora v Mýte pod Oumbierom zorganizovali deväť prednášok o krose Slovensko spojených s exku rziami do krasových oblastí Chočských vrchov, Malej Fatry, Nízkych Tatier o Slovenského ru -

dohoria . Predsedníctvo so zaoberalo pasivitou č l enova vyzvalo ich k väčšej iniciatíve. Oblastná skupina výCHODNA Skupina do stanoveného termínu nepredložila správu o činnosti. Oblastná skupina lIPTOVSK'l MIKULAS Skupina d o stanoveného termínu nepredložilo správu o činnosti. Oblastná skupina lIPTOVSK'l TRNOVEC V zmysle plánu uskutočn ili ja skyniari pri eskum Medvedej jaskyne v Západných Tatrách, kde objavil i cl'a lšie priestory. Súča sne vypracova li dokumentáciu na uzatvorenie jaskyne v roku 1979. V rámci och rany znovu uzatvorili Bielu jask yňu, do ktorej so v zimnom období vlá mali nepovolaní návštevníci. V oblasti Ostré~o vrchu a dolinky Cervený skok urobili povrchový speleologický pri eskum, kde zaregistrovali nieko rko krasových javov. Pre miestnych občanov zorganizova li dve pred nášky o speleológii a expedičnej činnosti spojené s premi etaním diapozitívov o krátkych fil mov. Angažovanosť členov skupiny no poli kultúrnovýchovnej práce j e príkladná. Oblastná skupina DOLN'l KUBIN V ouguste sa uskutočnil zostup do priepasti v ma síve Sivého vrchu v Západných Tatrá ch. Priepast' 93 m hlboká bolo preskúmaná a zdokumentovaná s konštatovaním, že so n evy lu č u je mož· nost' jej cl'alšieho pokračovania . V Brestovskej jaskyni bolo obja vených cl'alších 60 m chodieb. Súčasne so zabezpeč ila revízia dodržiava nia ochranných pod mienok ja skyne pripravovanej na vyhláseni e CHPV. V závrte s ponorom pod Magurkou v Mal ej Fatre sa preskúmali priestory do hlbky -8 m. Zistilo so, že p onor má rozsiahlu zbernú obla st' povrchovej vody, č ím so stal nádejným krosovým jovom v cl'al šom prieskume. Oblastná skupino RU2:0MBEROK Clenovia pokračovali v prieskum e a dokumentácii jaskyne Občasná vyvieračka v Cervených vrchoch. Vzhrodom lc nepriazni vým

klimatickým podmienkam kedy bolo jaskyňa VOCSInOU zatopená, uskutočnil sa prieskum niektorých vertikálnych priestorov, znížil a upravi l sa vchod, zmapova l so terén nad j askynnými priesto r~ mi . Niektoré akcie boli venované prieskumu v okolí Prosieckej doliny v Chočských vrchoch, najmä jaskyni 0-4. PV-6; na pla~ šine Svorad objavili neznáme závrty. V rámci ochra ny opravil i poškodený uzáver do liskovskej ja skyne. Dvoja členovia so aktívne podieroli no prípravách o realizácii zah rani čnej cesty SSS do Francúzska Jean Bernard '78. Vedúci skupiny publikoval príspev~ ky v Spravodaji SSS o zborníku Slovenský kros. V letnom období bola zorganizovaná exkurzia pre po sl u c háčov PF v Prešove po plan inách v Slovenskom krase. Obla stná skupina SK'fCOV Skupina do stanoveného termínu nepredloži la sprá vu o či nno sti. Oblastná skupina ZVOLEN Pri eskum j askyne v Zásko čí v Nízkych Tatrách pokračoval v nojvyšších a nojnižších partiách. Rozšírením úzkeho meandru sa poda rilo dosiahnu! spojenie s jaskyňou No Predných . V spodnej časti sa prerazi lo 25 m dlhá chodba do Perlového dómu, ktorá tok otvori lo suchú cestu. Zo pomoci potápačov z Tren čína sa uskutočnil prieskum sifónu Mŕtve h o j azera v Perlovom dóme oko dalšie pokračovanie vodou zaplavených priestorov jaskyne, s konštatovaním ich neprieleznosti. Takto d osiahla denivelácia jaskyne v Záskočí 284 m. V ja skyn i Starý hrod bolo objovená nová vetva s meandrami a priepasťami, čím so dosiahlo spojenie medzi vchodom č. 1 o 3. Súčasne so upravil vchod do ja skyne, ktorý so zabezpeči l fixnými rebríkmi. Dlžka jaskyne so takto zväčši l o no 1200 m. Ni ektorí č l e novia so rozhod ným spôsobom podiela li na p ríprave o realizácii expedície Jean Bernard '78. V rámci tejto zohranič~ nej cesty bola zdolaná priepas! Gouffre Jea n Bernard -1298 m o systém Lam prechtsofen -962 m. Výsledky svojej či nnosti publikovali v tlači o pre verejnosť usporiadali šes! prednášok o spe~ leológii . Oblastná skupina HARMANEC Hlovnou pracovnou lokalitou je ponorová ja s kyňa no M ôcoch, 11

kde so svojpomocne vybudovanou lanovkou ťažil nónosový materiól s 25 m postupom. V rómci ochrany so uzatvorilo ja s ky ň a Dolnó Túfna. Počas zimného obdobio so zorganizovala niekor kodňová akcia, zameraná no ďalší prieskum nesprístupnených časti Harmaneckej ja skyne bez významnejšich objavov. V Hormaneckom krase boli objavené ďolšie dve jaskyne s dlžkou chodieb 25 o 65 m, ktoré budu zdokumentované v nasledujucom období. Ja skynia ri u skutočn ili revízi u CHPV Harman ecká jaskyňa pre potreby MSK. Skupina už tradične pokračova l a v uspešnej spolupráci s jaskyn ia rmi z Chtelnice, Brna a Cachtíc. Pre žiakov ZOS a domova mládeže v Banskej Bystrici usporiadali dobrovorníci niekorko besied na tému činnosť SSS a speleológia .

Oblastná skupina TERCHOVA Celé usilie jaskyniarov bolo zamerané no prieskum a čiastoč n e dokumentóciu jaskyne nad Vyvieračkou vo Vrátnej doline v Ma lej Fatre. Okrem povrchového prieskumu okolia jaskyne so uskutočnil v spolupráci s potópačmi z Trenčína prieskum vodou zaplavených priestorov. V druhom sifóne na razili na znížené priestory. ktoré sa nepodarilo prekonať. Akcia tak potvrdilo nutnosť realizovať ďalší prieskum s cierom obísť zopla vené časti jaskyne. Skupina aj naďalej trpí nedostatkom oktívnych členov.

Oblastná skupina DUBNICA n/VAHOM Skupina vykonáva činnosť no uzemí západnej časti Strážovských vrchov. Pri prieskume jaskýň Mojtínsko priepastnó, Na Rúboni, líš čie diery a jaskýň na loka litách Ostré vfšky, pod Pupačkou, Uhliská O Tunežice bolo dohromady objovených o zameraných 115 m nových chodieb. Významnejším objavom je jaskyňa líš čie diery s dlžkou 28 m, prieskumu ktorej bolo venované 10 akcii. Napriek tomu, že 50 nepodarilo splniť všetky plánované ulohy, dosiahlo skupino ďalšie uspechy v praktickom speleolog ickom prieskume.

Oblastná skupina TRENCIANSKE TEPLICE Skupina vykonáva ju ca činnosť v juhozápadnej časti Stróžovských vrchov pokračovala v prieskume zó vrtov na Krár ovci o aktívneho ponoru v katastri obce Sípkov. V masíve Zrazieho vrchu bolo objavená priepasťovitó jaskyňa s dlžkou 60 m. Na tejto lokalite 12

bolo odpracovaných najViac hodín, pretože sondovacie prá ce hlinených priestorov si vyžiadali značné úsilie.

%0-

Oblastná skupino DOLN~ ORESANV Jaskyni ari pokračovali v prieskume už známych lokalít severovýchodnej časti Malých Karpát. Išlo najmä o jaskyňu Sová v masíve Javorníka o jaskyňu M esač n á, kde so sondovadmi prácami podari lo pred f žiť celkovú dfžku jaskýň. V zmysle plánu pracovali no čistení kvoprovej výzdoby od nežiadúcej vegetácie v sprístupnenej jaskyn i Driny. V rámci kultú rn ovýchovnej práce uskutočnili pre mládež % obce silvestrovský pochod krasovým územím, čím prispeli k popularizácii speleol ógie. Oblastná skupino BRATISLAVA Borinský kros v juhovýchodnej časti Malých Karpát je pracovným územím skupiny. Väčšino akcií bolo zameraná no výskum o prieskum Verkého závrtu . Zo pomoci geofyzikálnych prác so skúmalo predmetné územie o už predbežné výsledky ukazujú perspektívu tejto lokality, kd e sa sondovacimi prácami poštúpilo o 6 m do závrtu. Zo priaznivých podmienok o nízkeho stavu vodnej hladiny so u sk utočnil ďalší prieskum vyvieračky limbach, odstraňovaním naplavenín v najspodnejších priestoroch. V ponore Pod Dunajcom so podarilo preniknú! o ďalšieh 6 metrov do nových priestorov s kvaprovo u výzdobou. V kameňolome pri Medených Hámroch objavili členovia 15 m dlhú jaskyňu, prieskum ktorej však museli zastaviť pre lomové próce. Pre mládež organizovanú v turistických oddieloch Bratis lavy zorganizovali exkurziu spojenú s prednáškou a činnosti sk upin y v Barinskom krase. Obla stne. skupina UHROVEC Cien ovi a skupiny sa takmer výhradne zamera li no čistenie jasky ne Melkovó, kde odpracovali 856 hodín o vyviezli cez 30 m3 materiálu. Súčasn e inštalovali rebríky, upravili chodník o v rámci och rany jaskyňu zamrežova li. Dve akcie boli venované oj priesku mu jaskyne Brloch pri obci Nitrianske Sučany, V rá mci kultúrnovýchovnej pró ce bolo v OB v UhrovCi in šta lovaná výstava s jaskyniorskou tematikou, doplnenú výstavou jaskyniarskej výstroje o výzbroje, ktorú si prezrela na 400 občanov. Ja skyniori úzko spolupracujú s miestnym oddielom turi st iky o uskutočnili

niekorko spo ločn ýc h okcií po krosovom území Strážovských vrchov a Bielych Karpát. Oblastná skupina CACHTICE V zmysle plá nu pokračovali jaskynia ri v prácach na známych lo kalitá ch . V ja skyni landrovec objavili ďalších 75 m chodi eb puklinového cha rakteru. Niektoré úseky zabe z pečili osadením rebríkov. V zanesených závrtoch Jesenského duby o Stepnica sa dosiah li ďalšie postupy o 7, resp. 17 bm verti kálnych priestorov, kto ré boli súč a sne zabudované. V podstate ide o vermi namá ha vé so ndovacie prá ce naviac sťažené značnou hlbkou , no Stepni ci - 32 m. Skupino aktívne spoluprac uje so sku pinami z ob lastí Molých Karpát a OS Harman ec. Pre uveden é skupiny zorganizo va li spoločensko-pracovné súst redeni e v Cacht ickom kra se. Oblastná skupina BLATNICA Cien ovia skupi ny zamerali svoju či nnosť na prieskum a doku mentáciu ja skýň v Belianskej dolin e vo Verkej Fatre. Väčšino u ide o známe jaskyne: t ia ma Č. 1-3, Suchá 1 o 2. Dalším prie skumom boli toj mer v každej joskyni objavené nové priestory a tieto ihneď zamerané, o čom j e vyhotovená dokumentácio . V Ma lej Fa tre pri obci Vrícko so uskutočnilo zam eranie známej jaskyne Dutá sko la o dlike 50 m. V oblasti Gäderskej doliny sa urobila fotodoku mentácia jaský ň so zimnou radovou výzdobou, cha rakteristickou pre túto ob l asť. Oblastná skupina SLOVINKY V dolinách P oráčska, Bielo a N ad chato u uskutočnilo skupina osem akcií zameraných no povrchový spe leologický prieskum . Tento bol spojený so zemnými prácami na základe ktorých j e zaregistrovaných 5 nových krasových jovov. V blízkosti vyvie ra čky v Poráčskych MJynkách sa inštalovalo elektrická prípoj ka na nastávajúce č e rpanie jej úvodného sifónu. V rómci obce uskutočn il i členovia niekor ko brigádnických akci í. Obla stná skupina PIESfANY Obla stn á skupina bolo založená p redsed níctvom SSS v apríli roku 1978 v snahe zabezpečiť prieskum územia, ktoré v minulosti patrilo zrušenej oblastnej sku p ine Hl ohovec, no základe

zauJmu niekarkých občanov Pi ešťan. Aktivita členskej základne sa vra zala no priepastnú ja..ikyňu Havran, ktorá so nachádza pri Piešťanoch v južnej časti Považského Inovca. Po prehlbení túto uzatvorili o zab ezpečili tok proti náhodným návštevníkom. Na priek tomu, že Činnosť trpí n eskúsenosťou najmä vo vzťahu k spoločnému dielu, odviedli č l enovia mnoho namáhavej práce. V budúcnosti sa bude potrebné zamerať na organizáciu o zdokumentovanie krasových javov pracovného územia . Oblastná skupina JEOtOVe KOSTOtANY Cinnosť skupiny sa zameralo najmä no výkopové práce v Jazvínskej jaskyni v pohorí Tríbeč. Jaskyňa dosiahlo dlžku 32 m. V masíve Malej Ostrej objavili č l enov ia jaskyňu SO sintrovými nátekmi s dlžkou hlavného ťahu 40 m. Skupino bolo v priebehu roko

predsedníctvom SSS napomína nó k väčšej aktivite. Priamym dôsledkom riešenia situácie je výmeno vedúceho skupiny. Oblastná skupino RIMAVSKA SOBOTA Skupina vykonáva činn osť no území Dri enčanského kro su. V jas kyni Podbanište medzi I. o IL sifánom sa uskutočnilo meranie štrukturnych prvkov, geologický a mineralogický výskum sintrového materiálu. V krasovej vyvieračke Kadlub, súvisiacej s jaskyňou Podbanište so podarilo prekonať dva sifóny a objavilo so 20 m chodieb. V jaskyni pod Holým vrchom bolo zameraných l lO m chodieb o tri závrty, ktoré s jaskyňou komunikujú . Na základe terénneho prieskumu so vytypovala perspektívna oblosť. kde nad jedno u z krasových vyvieračiek bolo abjavenó ja skyň a s bohatou snehobielou sintrovou výzdobou o z doteraz na jväčš ím podzemným priestorom v Dri enčansko m krose. Ja skyňa dostalo názov Spaňopolská . Jaskyne Č. 11 a 17 boli zamerané. vyhotovilo sa dokumentácio. Dobré výsledky svojej práce prezentovali jaskyniari publikačnou o prednáškovou č inn osťou. Oblastná skupina CHTELNICA Hlavn ým pracoviskom v uplynul om obdobi bol zóvrt Č. 18 v Chtelnických Uhliskóch. Jeh o hlbka dosiahlo 26 m o pretože hrozilo zovalenie najmä horných častí závrtu, ti eto so zabezpečili ocelovým potrubím. Su časn e so vykona l oj povrchový prieskum južnej časti Dobrovodského krosu, kde so zaregistrovali novoobja-

vené krasové javy najmä v okolí Zbojníckej jaskyne. Pre komisiu na ochranu krosu uskutočnilo so revízia CHPV jaskyne Verká Pec. Pre spopularizovanie jaskyniarstva v sídle skupiny uskutoč nili členovia pre PO SZM besedy. Skupina zaznamenalo v poslednom období výraznejší vzostup úrovne práce, najmä pokiar ide o samotný praktický speleologický prieskum o vyhotovenie dokumentácie.

Oblastná skupina

PlAVECK~

PODHRADIE

Sku no uskutočnilo zo uplynulé obdobie 25 akcií zameraných najmä no sondovacie práce v jaskyniach Plaveckého krosu. Ide o jaskyne Ha vio reň, Pohanská, Plavecká o Deravá skola. Napriek úsiliu, vynaloženému všetkými členmi, nezaznamenali objav nových podzemných priestorov. Skupino zorganizovalo pracovné sústrede.nie jaskyniarov zo skupín pracujúcich v oblasti Malých Karpát. V rámci obce spolupracujú s MNV no rôznych brigádn:ckých podujatiach, čo so v konečnom dôsledku kladne odzrkodluje v práci dobrovorných jaskyniarov.

Oblastná skupina TRENCIN Skupino do stanoveného termínu nepredložila správu o činnosti.

Oblastná skupina AQUASPEL Skupino v uplynulom období v rámci kultúrnovýchovnej práce pokračovala v propagácii expedície Ind ia Sri lan ko '77. Publikovaných bolo 21 článkov v rôznych časopisoch, odznelo 5 prednášok so speleologickou tematikou, väčšinou pre mládež, o uskutočnili so 2 výstavy o práci skupiny v Brotislove. Rovnako so čle novia prezentovali v rozhlase o televízii. V zmysle plánu práce zaznamenávame stagnáciu v praktickom speleopotápačskom prieskume.

Dokumentačná práco oblo stných skupín mola v uplynulom období zvyšujúcu sa úroveň. Spôsobilo to najmä zavedenie predtloče technického denníko do praxe skupín, ole oj aktívnejší prístup a pochopenie zo strany výborov o č l enskej základne skupín. Okrem sporohlivo pracujúcich skupín Tisovec, Jasov, Safá-

ri kovo, Spišskó Nová Ves, Uhrovec, Cochtice, Zvolen, Rimavská Sobota, Ružomberok, Spišská Belá , liptovský Mikuláš, liptovský Trnovec, Dolný Kubín, Dubnica nNáhom o ďalš ic h sa k týmto výrazným spôsobom priradili skupiny Chtelnica o Blatnica. No druhej stran e už skôr spomínané skupiny Brezno, Terchová, Bro. tislovo. Jed rové Kostorony o Plovecké Podhradie po napomen utí pred sedn íctvom SSS k väčšej aktivite t ieto reagova li zvýšeným úsilím, čo so prejavilo nojmä v oblasti dokumenta č n ej prá ce. Po dvojroč nom s polo č nom úsilí so nám podarilo v zmysle plot· ných smern íc SSJ o predsedníctvo SSS zaviesť pevný poriadok v oblasti čer pani a finančných prostriedkov no materiá l, cestovné, poštovné o drobný nákup. Veríme, že obojstranné splnen ie úloh v stanovených termínoch medzi P SSS a obl astnými skupinami prispeje k ďalšiemu zyyšeniu úrovn e ná šh o spoloč n é ho dielo. V dňoch 2. -5. 11 . 1978 sa uskutoč nil o v Dem änovskej dol ine Lú čkach politicko-odborné školenie čle nov. Pod ujotio so zú ča st nilo 100 ja skyniarov z 23 obla stných skupín vrátane hostí z porsko a organizátorov. Skolenie zorganizova lo Predsedníctvo SSS zď účinnej spolupráce jaskyniarov z liptovského M iku láša . Odbornú náplň zabezpečili procovníci vedecko-výskumného oddelenia MSK. Skol eni e splnilo očakávanie a prispelo tok k aalšiemu kvalitatívnemu rastu č l enskej základne. Kultúrno-výchovná č i nnost . Jej poslaním j e šíriť a propagovať výsledky práce Spoločnosti vo vzťah u k verejnosti o napokon oj nabódať o vychováva! najmä mladú generáciu k ušrachtilým záujmom. Dobrovor ní jaskyniari zorgan izovo li desať besied s počto m účastn íkov 1230, 23 prednášok s počtom 1690 poslucháčov s tematikou kros, speleológia o zah raničné cesty. Oblastné skupiny Spišská Nová Ves, Zvolen, liptovský Mikuláš o Aqua spe l so podstatnou mi erou podielali no realizácii dvoch výstav inšta lovaných v MSK pod názvom Objavené o sprístupnené jaskyne po februári 1948 a Za hraničné expedície a štúd ijné cesty slovenských speleológov. ktoré celkove zhliadlo 12500 návštevníkov, Noši členovia prezentovali výsledky svoj ej práce v tl ači, rozhlase a televízii, čím ne· pochybne prispeli k dôstojnej reprezentáci i slovenskej speleológie. ktorá so tok stále vo väčšej miere dostáva do povedomia našich spoluobčanov. Výsled kom tohoto úsilia je i rast členskej základne, Zo uplynulý rok sme prijali 97 nových členova k 31 . 12.

1978 má SSS 654 č l enov z toho 21 nezoradených o 633 organizovoných v OS. ' V zmysle plánu kultúrnych a zahroničných stykov SSJ uskutočnili oblastné skupiny Spišská Nová Ves a liptovský Mikuláš exkurzie do krasových oblostí Rumunska. V termíne 6. 12. 1978 - 10. 1. 1979 sa uskutočnilo zahraničná cesta vybraných speleoalpinistov do Francúzsko. Pätnás(členný tím splnil ciele vytýčené projektom. Dňa 15. 12. 1978 zdolali účastníci výpravy Fra ntišek Venger a Tomáš Lázár dno druhej najh lbšej priepasti súčasného svetového rebríčka 1298 m hlbokú Gouffre Jean Bernard. Okrem toho, že sa týmto skvelým výkonom vytvoril čs. hlbkový rekord a prinieslo sa množstvo cenného dokumentačného moteriálu, nadviazali sa priaterské styky s francúzskymi joskyniarmi, ktoré budú v mnohom užitočné pre obidve strany organizovoné v UIS. V rámci tejto cesty zdolali naši jaskyniari aj šiesty najhlbší verti káln y jaskynný systém Lamprechtsofen v Rakúskych Alpách s deniveláciou 962 m. Exkurzná č i nnas( má svoje zastúpenie i v rámci ostotných oblastných skupín. Ich vzájomné návštevy pracovno-spoločenského charokteru spojené s výmenou skúseností a poznávaním iného krasového územia majú svoje opodstatnenie. Príkladom môžu byť skupiny pôsobiace na území Malých Karpát a skupino Rimavská Sobota, ktoré organizu jú uvedené podujatia každoročne. Skupiny liptovský Mikuláš, Safárikovo, Harmanec, Jasova niektoré ďalšie. sa zúčastnili II. medzinárodného stretnutia jaskyniarov v Moravskom krose s cierom nadviazania kontaktov, ale najmä pre poznan ie Moravského krosu. MSK vydalo v rámci vnútroústavných informácií štyri číslo Spravodaja SSS. Predsedníctvo vo svojej kompetencii zriodilo dve nové oblastné sk upiny so sídlom v Skýcove o Piešťanoch, čím sa vytvorili predpoklady pre poznanie a zdokumentovanie krasových javov v doposior nedostatočne preskúmaných krosových oblostiach pohorí Tr íbeč, Vtáčnik a južnej časti Považského Inovca. Predsedníctvo na základe doporučenia výborov schválilo výmenu vedúcich v OS Spišská Belá, Harman ec, Cachtice a Jedrové Kostorany. Cinnos( SSS dotuje zo svojho rozpočtu SSl Náklady v roku 1978 dosiahli 178925 Kčs. Jednotlivé hlavné položky činia: materiál 23500,- DKP 82900,- cestovné 49500,- Kčs, tlač Spravodaja SSS 13700,- Kčs, nájomné 2300,- Kčs. Cerpanie plánovaných nákladov bolo uspokojivé. úlohy stonovené plá nom na rok 1978 boli splnené. Noša socio-

listická spoločnosť vytvóra priaznivé podmienky na sebarealizáciu širokých vrstiev obyvaterstva. SSS je jedna z tých organizá.cií, ktorá so snaží tieto ušrachtilé ciele vo sfére dobrovornej činnosti naplniť konkrétnou prácou. Veríme, že dosiahnuté výsledky pri spejú k dokonalejšiemu poznaniu prírodných hodnôt našej vlasti, ktoré v konečnom dôsledku slúžia nám všetkým. Preto nech sú uvedené výsledky, získané namáhavou prácou dobrovorných jaskyniarov zóväzkom do budúcnosti. Zostavil: Ing. Jozef Hlaváč, tajomník SSS

Ing . Jozef Hlavá č:

ODBORNe SKOLENIE CLENOV SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOCNOSTI

Demänovská dolina 1978 V rámci zvyšovania politicko-odbornej úrovne členskej záklodne SSS usporiadalo predsedníctvo SSS odborné školenie aj v roku 1978, lebo ich opodstatnenosť a správnos! sa plne potvrdilo . Funkciou organizátora poverilo oblastnú skupinu liptovský Mikuláš. Náplň školenia zabezpeČili pracovníci výsku mného oddelenia MSK v liptovskom Mikuláši, technickú čas! o sprievodcovskú službu po jaskyniach členovia oblastnej skupiny liptovský Mikuláš. Koordiná ciou podujatia bol poverený tajomník SSS Ing. Jozef Hla váč. Po mnohých tažkostiach so podarilo zabezpečit realizáciu od borného školenia v netradičnom termíne v dňoch 2.-5. 11. 1978 v Demänovskej doline. Zúčastnilo so ho 100 jaskyniarov vrátane organiz,Ótorov z 23 oblastných skupín: Košice-Jasov, Spišská Nová Ves, Spišská Belá, $afárikovo, Tisovec, Východná , Liptovský Mikuláš, Liptovský Trnovec, Dolný Kubín, Ružomberok, Skýcov, Harman ec, Dubnica n/Váhom, Dolné Orešany, Bratislava, Uhrovec, Cachtice, Slovinky, Pi ešťany, Jedrové Kostorany, Chtelnica, Plavecké Podhradie a Trenčín. Podujatia sa zúčastnili aj pozva ní hostia z Porska . Slávnostné otvorenie školenia so konalo dňa 2. 11 . 1978 v Demänovskej doline - lúčkach zo účasti predsedu SSS - A. Cho vana . jej tajomníka Ing. J. Hlaváča, rioditera SSJ Ing. lucinki ewicza o pracovn íko TANAP -u Ing. Mar enčáka . Úvodný príhovor predniesol a školen ie oficiálne otvori l A. Chovan. K prítomným prehovoril oj Ing. Marenčák o oboznámil ich s poslaním , úloha mi o ciermi novoutvoreného Národn ého parku Nízke Tatry, kto rý je rozlohou najväčší na území CSSR. Ulohou školenia bolo zoznámi! účastníkov s krosom Demänovskej doliny, uvies! do problematiky hydrológie, klimatológie o ochrany krasu teoreticky o prakti cky. V prvej prednáške, dopi ne-

nej výstovkou hornin. vytvoril p. g. Pavlarč í k priestor pre poznanie geologickej stavby Demänovskej doliny. so zvlá štnym zretefom no vývoj krasového fenom énu . Prednáška bol a koncipovaná v ši rších sú vi slosti ach tok. že poslu cháč mo l možn osť vytvo r iť si obraz o genéze Nízkych Tati er. Uved ené poznatky si úč a st n íc i overili priamo v teréne počas pešieho pochodu zo zrubovej zák lodne v Lúčkoch do jaskyne Mier s komentá rom p. g. Pavlarčíka. Program školenia po kra čoval prednáškou RNDr. J. Savrnocho s názvom Vodo o kro s. Jej ciefom bolo predovšetkým obo známiť s procesom rozpúš(onia krasových horn ín o s procesom tvorby krasových jo vov. V podstate išlo o úvod k programu druhého dňo. kedy prednášajúci v praktickej časti vysvetlil tech nické pod mien ky odberu vzoriek vôd. previedol niektoré ona lýzy, ich vyhodnotenie a najmä praktické využitie v samotnej speleológii. N o príklade ústavnej úlohy sledovan ia intenzity recentných geomorfologických procesov v krose Demänovskej o Ján skej doliny demonštroval RNDr. Savrnoch v modelovom územi postup práce. výberu miest o odberu vzoriek. ich analýzy. spracovávani a výsled kovo ich použitie v praxi. Stvrtkový večer zakončil vedÚCi OS liptovský M ikulá š F. Bernardovič informáciou o histórii prieskumn ej činn osti kro su Demänovskej doliny zameranú viac no starši u históriu . Druhý deň školen ia sa venoval už spomínan ým hydrochemickým rozborom vôd a nóvšteve ja skyne M ier. Účastníkov v jaskyni sprevádzali jej objavitelia S. SraloP. Droppa. P očas prehliadky hovorili o histórii objavu, význ ame o zvláštnostiach jaskyne. Trasa viedlo po pri estoroch. ktoré so plánujú no sprístupnenie. O zá meroch Správy slovenských jaskýň no sprístupn en ie ja skyne Mier hovoril riaditer Ing. Lu ci nkiewicz. Vo večer n ých hodiná ch sa u skutočn ilo prednáška o ochrane krosu. CIen predsedníctvo SSS o predsedo kom isie pre ochranu RNDr. M . liška hovorilo spô sobe. akým so bude vykonáva! táto dôležitá či nn osť v rámci SUPSOP-u, SSJ o SSS teda obla stných skupín . Cia stoč n e zhodnotil činn os! za uplynulé obdobie o hovoril najmä o úlohách, ktoré č akajú č l e nov Spoločnosti na poli ochrany krasových jovov v koordinácii s komisi ou pre ochranu. V sobotu 4. 11 . 1978 sa uskutočnilo návšteva D emän ovskej fodovej jaskyne spojená s odborným výkladom. F:. g. J. Halaš po predchádzajúcej teoretickej informá cii o klím e, mikroklíme. metódach výskum u mikroklímy jaskýň. najmä rod ových . sprevódza l účastníkov po jaskyni o v prírodných podmienkach predviedol praktické merania rôznymi prístrojmi. Objasni l spracovanie na -

meraných hodnôt o ich využitie v praxi, zo účinnej spolupráce s Ing. L Slívom, pracovníkom VVUÚ Radvanice. V rovnaký deň sa uskutočnila návšteva jaskyne Slobody so sprievodom členov oblastn ej skupiny liptovský Mikuláš. Trasa exkurzie viedlo ne · sprístupneným Mramomorovým riečiskom do Verkého dámu a odtiaľ po sprístupnených priestoroch jaskyne Slobody. Nopriek tomu, že jaskyňu pozná väčšino účastníkov. akcia so stretlo so širokým záujmom ~ Pra covník výskumného oddelenia p. g. H alaš v úvode programu posledného dňa školenia hovori l ocieroch o úlohách, ktorými so jednotliví odborní pracovníci oddelenia zaoberajú. Tajomn ík SSS Ing . Hlaváč násl ed ne pred niesol správu o činnosti Spoločnosti za uplynu lých desať mesiacov roku 1978. V stručnom hodnoteni spomenul všetky významnejšie akcie o úlohy s konšta· tovaním ich úspešného plnenia. Vo svojom príhovore sa dotýkal preds'eda SSS A. Chovan niektorých odborných a organizačných otázok SSS. Posl edný m bodom programu školenia boli informácie vedúcich OS. resp. ich zástupcovo činnosti oblastných skupín spojené s premietaním diapozitívov. Tokto sa prezentovali skupiny Chtelnica . liptovský Trnovec, Dolný Kubín, Spišská N ová Ves. Cachtice. Spiš ská Belá, Safárikovo. V zoverečnom prejave prehovoril k účastníkom školenia pred · seda A. Chovan. Kladne zhodnoti l poslanie a úrove ň poduja ti a s poďakovaním organizotorom zo úspešný pri ebeh a frekventan· tom za ' prejavený záujem o discip l inovanosť. No záver je treba poďakovať odborným pracovníkom výskum. ného oddelenia MSK, p. g. Halošovi, RNDr. Savrnochovi a p. g. Pavla rčíkovi zo realizáciu odbornej náplne školenia prednesenú prístupnou a hodnotnou formou. Zo úspešný priebeh predovšet. kým praktickej časti podujatia so zaslúži li členovia OS liptovský Mikuloš F. B e rnardovič, J. Vojs, A. Mišina, J. Knap a S. SroL Politicko· odborné školenia v tejto forme majú svoje opodstatnenia a budúcnosť. Zameranie sa na j ede n. dva úzko špecia lizované problémy v oblasti speleológie, získané teoretické zna losti okamžite prakticky odskúšané v teréne, maximálne využitie vymedzeného času, spoznávanie nového krasového územia, vzájomno informovanosť o výmeno skúseností. to všetko sú účinné formy akými so zvyšuje politicko-odborná úroveň člensk ej základne.

Skolen ie odha lilo aj momenty, ktorými možno p rácu zlepšiť. 2ia dúci je najmä užší kontakt frekventantov s prednášanou látkou.

V budúcnosti treba uvažovoť s písomnými podkladmi prednóša· nej látky tak. aby tieto plnili svoju funkciu dlhodobo v členskej základni skupín vzhradom k tomu, že školenia sa zúčastňujú .len niekorkí členovia. Iným problémom je, kto a dokedy bude schop· ný zabezpečiť podujatia na želaternej úrovni. Veríme, že i tieta nájdu svoju kladnú odpoved' s tým, aby sa nám práca i nad'olej darilo tok ako doteraz, ak nie lepšie.

Ing. Jozef H I a v á č

CESKA SPELEOLOGICKA SPOLOCNOSf ZALOZENA

V Prahe dňa 12. decembra 1978 sa uskutočni l o vo Voldštejnskom paláci zakladajúca konferencia Ceskej speleologickej spo l oč nosti. Ako sa hovorí v programovom preh lásení o správe o č in nosti prípravného výboru, sta lo sa tok po dlhor očnej snahe všetkých aktívnych záujemcov o kro s o jaskyne. Konferencie so zúčastnili aj pozvaní zástupcovia Slovenskej speleologickej spoloč nosti predsedo Alfonz Chovan o tajomník Ing. Jozef Hl aváč. Príprovný výbor Ceskej spel eo logi ckej spoločnost i zd ruž il 27 sekcH, krúžkov, klubov o sku pín s celkovým počtom temer 1000 čle nov. Delegáti prijali uznesenie zakladajú cej konferencie o nali no yedomie : - správu o činnosti prípravného výboru CSS schyálilj·; stanovy Ceskej speleologickej spoločnost i - programové prehlásenie ku založeniu spoločnost i - rámcový pión činnosti no obdobie 1978-1980 - rámcový rozpočet no obdobie 1978-1980 súhlasili·: aby riadny zjazd Spo l očnost i bol zvolaný v roku 1980 s ohra . dom no termin zosadnutia Va lného zhromaždenia Medzinórodnej speleologickej únie

Okrem pracovnej č a sti konferencie a širokej plodnej disku sie delegátov vystúpi li v prog rame so svojim i príhovormi oj zástupcovia iných organizácií, ako riaditef 6. odboru Ministerstva kult úry CSR s. ChvoJina a predsedo SSS Alfonz Chovan . Na zóver delegáti zakladajúcej konferencie zvolili výko nn é orgóny, radiace činnosť v období medzi zjazdami:

Ústredn; Yjbor:

Predsedo - Doc. Dr. Vladi mír Panoš, CSc. Podpred sedovia - Doc. Dr. Jaromír Demek, DrSc. Doc. Dr. Václav Král, CSc. Tajomn ík - p. g. Ja roslav Hromas Pokladník - p. m. Pavel Nosek Hospodár - p. g. Stanislav Ma yer Clenovia - RNDr. Josef Be neš, RNDr. Vojen l ožek, DrSc., Ru dolf Nejezchleb, p. g. František Skfivánek, Ing . Josef Sločí k

Ná hradníci : Václov

Hl aváček,

Jaroslav Vrátný, Dušan Hypr

Ústredná revixna komisia :

Josef Sebela, Ing. Zdenek Brezi na , RNDr. Bohumil Kučera. Zo stonov CSS vyp lýva, že jednou z úl oh je spolupráca so !iSS. No tomto základ e treba vytvoriť spoločnú orgonizačnú zložk u, kto rá by koord inovalo spoluprácu obidvoch spo l očností. Pre spol up rácu so Slove nskou spe leologickou spo l očno sťou bol určený čle n ústredného výboru p. g. F. Skiivánek z Prahy. Srdečne blahoprajeme jaskyniarom z Ceskej socia listickej republi ky ku založe niu Ceskej speleologickej sp oločnosti. Verime, že ďalšia spolupróca dobrovarných jaskyniarov oboch Spoločnost í so bude naďal ej úspešne rozv íjať no kvalitatívne vyššej úrovn i.

Ing. ladislav Raj man : PhMr. Stefan Rod a :

ODR2BA

BANSK~CH

LAMP TYPU 16623/ [

V posledných rokoch sa v speleologickom prieskume čora z menej používajú korbidové lompy v tra dič nom prevedeni. Začali so používať prenosné akumulátorové svietidlá typu 16623/ E. Zm enilo so zároveň aj náročnosť na man ip uláciu s týmito akumulátorový mi la mpami a to najmä problém častého dob íjan ia a úpravy elektrolytu . Techni ka dobíjania a manipulácie so svietidlami je totiž viaza ná na banské lampárne s kompletným vybavením. Ide najmä o problém otvá ron ia uzáveru veko, ktoré so zabezp eč uje pomocou elektro magnet ického zariadenia. Po otvoren í uzáveru so lampa dobíja , čo je zai stené v špeciá lnych zá suvných reg áloch , pomocou dvoch kontaktov no oboch stranách veka . N akorko údržba a dobíjanie svietidla nemožno v bežnom speleologickom užívaní popísaným spôsobom realizova ť, predkladá me naši m ja skyniarom v tomto krátkom čl ánku j ednoduchý, a však úči n ný spôsob otvá ran ia veka aku mu lá tora . Tento spôsob so nám plne osvedči l a s úspechom ho používome už niekorko rokov v OS Rožňava . Ide o nasledujúci postup o úprovu svietidlo: Na oboch straná ch uzáveru veko z um elej hmoty nav ŕta m e dve vodo rovné diery eJ 2,5 mm pod ra priloženéh o náčrtu. Z ocero vého d rôtu eJ 2 mm vyhotovíme pomôcku v podobe polelipsy, opäť pod ro náčrtu. Po zasunutí dvoch koncov pom ôcky do vyvŕ taných dier no magnetickom uzávere. stlačíme ho, až sa záver vyklopí dole. U voľni so tým veko puzdra akumulátora, články sa stali prístupným i. Potom už môže nasledovať nab íjani e akumulátora normálnym spôsobom. Potom. po opätovnom no sunutí veka, uzavri eme prikl open ím magnetického uzáveru a svietidlo je v pôvodnom stave. K samotn ému dobíjaniu upozorňuj eme, že ide o alkalické akumulátory, v ktorých elektrolyt tvorí roztok lúh u draselného (20 Ofo). H ladin u roztoku doplňame len dosti lovanou vod ou o to do výšky dosák. Hladi na elektrolytu v žiadnom prípad e nesmie dosiahnuť

spodnú hranu odplynovocej rúrky, lebo následkom splynovania pri dobíjaní by mohlo dôjs! k výronu elektrolytu. Nobíjanie do· poručujeme uskutočniť pri vyskrutkovaných zátkach akumulátora, intenzitou okolo 500 mA, po dobu 16 hodín. Keďže ide o sériu troch akumulátorov o napätí 3,6 V upozorňujeme, že pri použití okumulátorovej nabíjačky, bežne používanej v motorizme, o napätí 6 V, je nutné do série zapoji! regulovateTný odpor. . Nabí· janie a dobíjanie akumulá"tora však musí každopádne realizovať len osoba znalá a poučená.

uzáver veka s elektromagnetom

otvory I 2'5_ -$

-'"

'" Poloha

akumulátorová

navŕtaných

dier

15mm

2 mm

Pomôcka z ocelového drôtu

RNDr. Zdenko Hoc h m u th:

TENNENGEBIRGE '78 Vjprava 5pelealógov SSS

Raku 5kych Alpách

Podielať 50 na p rieskume najvýznomnejších kro50vých obla5tí sveto - to je iste ielaterným trendom každe ho speleológa . Tieto p red savzati a mola oj ma lá 8-č l e n ná výprQva č l enov SSS. ktorá pôsobilo v krasových oblastiach Aip (pozri Spravodaj SSS č. 4(78 - Cien ovia SSS v krasových oblastiach Aip) - o no záver so zostavilo v pohorí Tennengebirge v Rakusku. kde so zučastnila v dňoch 23.-25. 8. 1978 medzinárodneho speleologickéh o prieskumu kra sovej oblasti Kuchelbergu . Prieskumu so zučastnili rakúski. belgickí a anglickí jaskyn iari. Pohorie Tennengebirge v Solzburských Alpách predstavuie jedinú obrovskú planinu so za rovnaným. mierne zvlneným povrchom v nadma rskej výške 2OCIO- 2500 m. Okraje spadajú strmými zrázmi. často zvislými stenami vioc ako 100 m vysokými, do predhoria v nadmorskej výške 600-700 m. Na západnej strane je pohorie oddelene kaňonom Salzach (nadmorská výška okolo 500 m) od pohoria H agengebirge, podobného charakteru. Pretože pohorie je vermi t'ažko prístupne. speleologický prieskum. najmä v j eho centrá lnej časti. je ešte len v počiatočnom štád iu. V juhozápadných stenách bola už dávnejšie známa radová jaskyňa EisriesenweJt, sprístupnenó dnes verejnosti. Rozrahle. prevážne rozrahlé chodby jaskyne. dosahujú celkovú dlžku cez 40 km. Priesku my vertikálnych systémov sa začali len v posledných rokoch. Najvýznamnejšie úspechy tu dosiahli roku 1976 o 19n porskí jaskyniari. ktorí v systeme jaskýň Plateneckhoh le o Berghole dosiahli celkovej denivelácie 900 m. Oblast' Kuchelbergu. ležiaca na severných svahoch pohoria. sa sta la cierom našej akcie. Dňa 23. 8. '78 vyrážame do Sa lzburgu. sprevádzaní vedúcim tamojšej početn ej a známej jaskyniarskej skupiny W. Klappacherom . V mestečku Oolling odbočujem e z diarnice o dalej už ideme lesnými cestami s bolvanitým povrchom. pokiar sa dá . Potom už nasleduje len namáhavý peší transport materiálu. spočiatku

lesom, neskôr pásmom kosodrevín, kde so objavujú škrapové polia o závrty, až k jaskyni Räth- Eishäh le. Vchod do tejto jaskyn e má charakter zrúteného závrtu, prieme ru až 50 m, o pod previsom, vla stne už vovnútri jaskyne j e vybudovaná chatka salzburských ja skyniarov, ktorá nám bude slúžiť nakrátko ako základňa. Dnu so stretávame s belgickými o angli ckým i jaskyniarmi, ktorí tu už dlhšiu dobu pra cujú. Zaoberajú so prieskumom jaskyne Scheeloch, ktorá v čase nášho príchodu mola už hlbku -700 m. Po krátkom odpočinku Z. Hoch muth a F. Venger so pridávajú k belgickej dvojici o odchádzajú s nimi do tejto jaskyne. Scheeloch je známou lokalitou až od roku 1926, významnejšie verti kálne pokračovanie sa však podarilo nájsť až roku 1975. Potom na sledu jú porské o belgi cké výpravy, ktoré tu dosahujú postupne hlbky okolo 600 m. Prieskum roku 1978 mal za úlohu pokúsiť sa dosiahnuť hranicu 1000 m. Spolu s Be lgičan mi zlaňujeme po úsekoch systému priepastí, z ktorých najhlbšia meria asi 120 m. Dosahujeme tok hlbku o si 300 m a odtiar sa vraciame na povrch. Oalšia skupina v zložení A. Buzinkay, G . Homola, spolu s Klappacherom a jedným Angličan om so vyberajú súč asne na prieskum doposiar málo známej lokality, vchod ktorej leží vo výške osi 1900 m. Objavená bola Salzburčanmi roku 19n a až počas našej akcie sa začal jej dôkladný prieskum. Od vchodu v neprehradnej siln e škrapovitej časti klesajú . chodby, spočiatku mierne, cez. dve zúženiny a vedú k priepasti. Ide o 80 m hlbokú priepasť. komplikovaného špirálovitého priebehu , ktorá sa musí prekonávať po častiach. Nasleduje úzky meandrovitý vodorovný úsek, potom zas zvislý stupeň, hlboký osi 20 m o po ďalšom meandrovitom úseku 30 m hlboká priepasť. V hlbke asi 150 m sa prieskum zastavil pre nedostatok materiálu, objavené časti sme zamerali. Ostatní členovia našej výpravy (P. Hipman, J. Slančík , Vítková a J. Ourčík) sa zaoberali povrchovým prieskumom vyššie položených častí Kuchelbergu a fotodokumentáciou jaskýň Rät-Eishohle a Wandauge. Nasledujúceho dňa 24. 8. 1978 znovu vyrážame k priepasti vo výške 1900 m. Z. Hoch mut, A. Buzinkay a G . Homola rýchlo d osohujú koniec prieskumu z predošlého dňa v hlbke 150 m. Nad ďalšiu priepasť, ktorá sa nachádza v rútivom teréne, upevň ujeme prinesené laná a postupne zlaňujeme dol e. Celková hlbka tejto priepasti je asi 80 m, sme nútení zlaňovať cez uzle uvia zaných lán. Na dne priepasti z chaoticky nakopenýéh blokov vedú vo-

dorovné chodby so 5introvou výzdobou. Tu so objovuje ďa l šie vertikólne pokračovanie, s hlbkou podra našich odhadovasRoň 40 m, no už nemóme dalších Ión. Stistreďujeme sa preto na zóval na konci vodorovnej chodby. Po jeho prekonaní objavujeme men ší u sieň, na dne v odbočke chodby počujeme tiecť potok. Sme v hlbke asi 220 m a na ďalší prieskum už zas nemóme dostatok materiÓlu. K veče ru sa vraciame na povrch a vynóšame z pri epasti všetok materiÓI. Vzhradom k ukončen iu termín u našej akcie, sme už ďa l ší zostup do priepasti nepodnikli. Optišťame krasové tizemie Kuchelberg a po rozltičke s jaskyniarmi v Salzburg u vraciame so domov do

CSSR. Prieskumné próce no Kuchelberg u však pokračovali oj po na šom odchode. Ako sme so neskôr dozvedeli, Belgičania dosiahli v Schneeloch u neobyčajného tispechu - denivelócie 1083 m, čím 50 tóto jaskyňa zoradilo na 4. miesto svetového rebríčka . Pri eskum priepasti vo výške 1900 m, ktorú sme pomenovali na Schacht International, so zostavi l pre nepriazeň počasia v hlbke

- 410 m. literattira: Atlantis 2/ 1978, Sa lzbu rg

INTERNATONAL SCHACHT TENNEtaBllI>E , RAKÚSKO

TOf"((,AAfIA W.KLAPPACH(R

lFH, SA12B1J(j SCHEMATICKÝ REZ

Martin S I u k o :

VYPRAVA JASKYNIAROV OS CACHTICE DO KRASOVýCH OBLASTI V JUHOZAPAONOM RUMUNSKU

V dňoch 29. 7. - 14.8. 1978 uskutočnili niekorkí čle novi a OS SSS č. 22 Ca chtice vydarenu výpravu do krasových oblastí pohoria Mu ntii Banatului v juhozapadnom Rumunsku . Ú častn íkov výpra vy tvorili: Božena Betušova, Michal Dvorský, Rudolf Jurak, Jan Sadloň, Martin Sluka a Jaroslav Zäldfay. Výprava sa uskutočn ila v spolu praci s rumunskou speleologickou skupinou CSA " Focu l Viu" z Bukurešti. Z rumunskej strany sa zučastnilo 18 jaskyn ia rov, prevažne študentov geológie a geografie. Úlohou výpravy bolo študium oblasti, ležiacej no juhu pohoria Muntii Banatului, 40 km na západ od známeho kuperného mesta Bail e Herculane. Studované uzemie je tvorené mezozoickým; vápencami a bridlicami. Zo speleologického hradisko su ver mi zaujímavé planiny C,poiana") Scocu a liciovacea. Tieto planiny po prvotnom skrasovateni boli opäť zatopené vodou, nás ledkom čoho je povrch týchto planín pokrytý vrstvou ílovitých a piesoč ných sedimentov, ktoré do značnej miery zadriuju vodu. To umožňuje, aby tieto planiny boli pretekané mn ožstvom krátkych vodných tokov. Tieto potoky teču spravi dla plytkými slepými udoIiami, nemaj u väčšiu dlžku ako 1 km a v závere vytváraju priepasťovité ponory. Vermi zaujímavý je aj kaňon rieky Miniš, ktorého svahy dosahuju prevýšenia niekorko sto metrov, v obla sti Virfu Rosu aŽ 400 m. V stenách kaňonu sa nachádza t iež vera jaskýň . V celej oblasti su vermi dobre vyvin uté všetky povrchové krasové javy - množstvo závrtov, rozsiahle šk rapové polia, kaňony, slepé apoloslepé udolia, ponory a vyvieračky. Z Ceskos lovenska sme odchad zali vlakom dňa 29. 7. 1978. Po prestupovoní v Bu dapešti, Arade a Timi šoa re sme so kone čne dostali do Baile Herculane. Tu nas čakali naši rumunskí kolegovia, ktorí mali už za sebou štrnósťdenné putovanie po kraso_ vých oblastiach južných predhorí Karpát. Po dvojdennom odpočink u v Ba ile Herculane presunuli sme sa autobusmi cez mestečko Bozovicj k chate - Cabana Cerbu v nadmorskej výške

450 m.

Dňa 2. 8. 1978 sme vybudova li základný tábor na planine liciovacea. 2 km južne od cabony. v nadmorskej výške 650 m. Už dve predchádzajúce výpravy bukureštskej skupiny Focul Vi u mali za cier prieskum kaňonu rieky Minis v oblasti východne od cabany a planiny liciovacea. V priebehu týchto výprav bolo preskúmaných a zmapovaných asi 25 krasových lokalit. z toho 7 priepasti. najhlbšia Aven cu apô s hlbkou -70 m. Akcie roku 19n so zúčastn ili od nás oj B. Belušová. M . Sl uka o J. Zôldfay. V rámci tohoročných priesk umných prá c preskumali sme a zdokumentovali 32 nových jaskýň a priepastí. z toho dve 65 m hlboke priepasti - Gura Murionului no rovnomenn ej planine a Aven cu sifon no planin e Scocu. kde so prvý krát podarilo dos i ahnuť hlad inu spodnej vody. Najväčš i význam však malo odkrytie jaskyne Pestero de la ca ptore. čiže Ja rovej ja skyne. dlhej 970 m s nádhern ou výzdobou a zachovalým nápisom z roku 1857. kedy ju navštívili tra ja baníci z Aniny. Vchod do jaskyne so nachádza 60 m nad mohutnou krosovou vyvie ra čkou. zachytenou pravdepodobne už v minulom storo či pre vodovod. Vyvieračka vytvorila zau j ímavu travertínovú kopu . 15 m vysokú s p riemerom 100-150 m. Na chódza so no pravom brehu rieky Minis op l oti 8.2 kilomet rovníka od Aniny. Vo svahu kopy sme zdokum entovali 4 jaskyne. Sú pomerne krátke. lebo dlžka najväčš ej j e 12 metrov. avšok majú zaujímavu výzdobu. tvorenú jednak primárnym travertínom. jednak sintrom o rekryštolizóciou. Na týchto lokalitách sme odobrali aj ni ekorko vzoriek. ktoré sme odovzdali do doku m ent ačného oddelenio MSK. V dňoch 12.-13. 8. 1978 dvoja rumunsk í kolegovia uskutočnili orientačný prieskum plan ín lupului. Pesterii a Stefuroaia. ktoré sa nachádzaju na juh od nami skúmanej oblasti v povodí rieky lapusni cu. l okalizoval i pritom na 25 nových otvorov ja skýň a pri epastí. ktoré sme však pre ned ostatok čas u už nemohli preskúma! . Pri es kum týchto loka lit by sme rodi u sk uto č nili počas ďal šej výp ravy v rok u 1979. opäť v spolupráci s naši mi rumun skými kolegam i.

Martin S I u k a :

SPEOSPORT 1978 - RUMUNSKO

V dň oc h 22.-26. 10. 1978 sa u s kutočnil v kúpernom m estečku Moneasa v západnom Rumunsku. 80 km severovýchodne od Aradu. už ďalší z tradičnýc h zrazov rumunských jaskyniarov Speosport 1978. Stretnutia sa zúčastnilo viac oko 300 domácich jaskyn ia rovaniekorko ú častníkov zo zahranič i a . Bol i to trojo maďarskí jaskyniari z Budapešti o za SSS - Ja roslav Zäldfay o Martin Sluka z OS SSS Cachtice. No programe zrazu boli referá ty o prednášky jednotlivých rumun ských jaskyniarskych skupín. doplnene premietaním diapozitívov. Medzi najzaujímavejšie patril referát skupiny Speodava z mesto dr. Petru Groza o jaskyni Ursilor. Jaskyňa so pres lávilo v krátkej dobe svojimi početnými kosternými pozostatkami jaskynného m edve ďa .

Rumun skí jaskyniari demonštrovali svoje úspechy oj no expozícii máp a. fotog rafií. Súčasťou výstav bolo oj výstavka propagač ných materiálov SSJ o SSS. ktoré poskytlo vedenie SSS. Táto výstaV0 vzbudilo verkú pozornosť o záujem medzi rumunsk ými jaskyniarmi. Poč a s zrazu so uskut oč nili oj tri exkurzie do krasových oblastí pohoria Codru-Moma. na ktorého juhozápadnom úpätí so Monea sa na chádza. Navštívili sme tri jaskyne o ta: Cimpen ea sa so 40 m vysokým vodopádom, d'aJej menšiu jaskyňu so zaujímavým pod zemným jozeram o výzdobou. Tretia z navštívených ja s k ýň bolo Pestera de Io moorá cu apá . dlhá osi 2.5 km s nádhernou aro gonitovou výzdobou . Z prednesených referátov vyplývalo, že rumun skí ja skyn iari ob j avili v uplynulom roku 1978 no 500 nových krasových lokalít, l toho tri jaskyne dlhši e viac ako 1000 m. No záver Speos portu '78 boli vyhodnotené najúspeš nejšie jo skyniarske skupiny. No p rvom mi este so umiestnilo skupino Focu l Vi u l Bukurešti . lO objav o ldo.kumentovanie 150 nových jask ýň a priepastí. Zástupcovia OS Cachtice obdriali la via c ro čnú 36

uspešnú spoluprócu s rumunskými jaskyniarmi pekný pamätný dar. $peosport '79 so bude konoť v okolí znómeho kúperného mesta Baile Herculane. S jeho usporiadaním bolo poverenó skupino Focul Viu z Bukurešti.

AKTUALITY

Pozoruhodn; výskum odborníkov y Moravskom krase V uplynulom roku uskutočnili odborníci pozoruhodný experiment väčšieho rozsohu v M oravskom krase. No 30 profesionálnych pracovníkov Hydrometeorologického ústavu Brno o Ostrovo. Správy

CHKO Moravský kros. Geografického ústavu CSAV Brno, Spróvy jaskýň

Moravského krosu a

členov

Speleologického klubu Brno

ukončili v septembri rozsiahle pozorovanie vôd v Moravskom kro-

se najmä podzemných. Pri sledovaní použili ródiooktivnych prvkov, ktoré potom vyhodnocovali v odobratých vzorkóch z j ednotlivých profilov. Získa li tok celý rad zoujímavých údajov. Týka li so stonoven ia postupových dôb o minimálnych prietokov v úseku Holštejn - Biela vodo o v useku Ska lný mlyn - Punkva . Zôroveň sa zisťovali závislosti a vzôjomne väzby medzi jednotlivými profilmi a pr~dpoklodonými trasami. Výsledky so vyhodnocujú. ole už dnes so dá povedať, že podzemne sústavy krosových tokov v Moravskom krase vo väčšine pripadov sú prepojené a uvedený experiment nezvykleho rozsahu veTkou mierou pomohol k riešeniu dosior nevysvetlených otázok v tejto krasovej oblosti. 8. ukrajinský zjazd speleoturistoy Koncom minuleho roku so konal ôsmy zjazd ukrajin ských speleoturi stov, ktorý usporiadali nedaleko Ternopoli v Optimističeskoj o Kristolnoj peščeri. V rámci zjazdu usporiadali nový druh pretekov - športovú orientáciu pod zemou. Sútaže prebehli v dvoch formách orientácie - v technike speleoturistiky a v skalolezení. Zvíťazilo skupina Ternopolskeho oblastneho savietu pre turistiku a exku rzie.

Mumifikoya né pozo statky y j a skyni G rónska Pozoruhodné nólezy našli dvojo nóhodní lovci v jednej jaskyni v severných oblostiach Grónsko . Ide o nález 8 rudských tiel, ktoré tu v jaskynnom prostredí, tok oko to poznáme oj z iných jaskýň vo svete, boli mumifikované. Mumifikova né telá pochádzajú z 13. -14. stor. z obdobia tzv. thulskej kultúry o vyvolali pre svoju neobyčajnú zachovalosť verký ohlas medzi odborníkmi vo svete. Dobre so zachovali oj odevy lovcov. Odevy takéhoto typu dnes už v Grónsku nenosia, nosia ich však kanadskí Eskimáci. Jed iné vyobrazenie týchto odevov je no obraze z r. 1654, ktorý má Dánske Národné múzeum. Ide vlostne o nojstaršie nálezy odevu tohoto typu. Medzi telami so našlo oj malá múmia dieťaťa s obzvlášť dobre zochovalým odevom. Múmie sú v súčasnej dobe v Kodani, kde ich dánski vedci podrobne testujú. Po ukončení budú odevy o fotografie múmií vystavené v grónskom múzeu v Gotthaabe. Pôvodne chceli vystaviť oj múmie, avšak neskoršie bolo rozhodnuté, ie budú podra prastarých grónskych zvykov opäť zabalené do sobích kožu šín o pochované späť do tej istej jaskyne. Skalné rytiny y j a skyni no Jeniseji Neďaleko budovanej saja nošušenskej vodnej elektrárn e narazili budovatelia no skalné jaskynné rytiny. Oblosť leži blízko mesteč ko Abakan, v Chakasskej AO Ru skej SFSR v miestach, kde mohu tná sibírska ri eka Jenisej prechádza cez znóme pohorie Zá padný Sajan s vrcholmi okolo 3000 metrov. Tri jaskyne s rytinam i so nachádzajú v bielych ož ružových vópencoch. Výskum odborníkov zistil, ie sú staré najmenej 5 tisíc rokov. Obra zy predstavujú rud í o zvierató, je tu stádo bizónov, lode, rybári a lovci s lukmi v rukó ch. Budovatelia hydrocentrály mali pochopenie pre zá chranu týchto vzácnych nólezov v jaskyni, ktorá mó byť budúcou stavbou zaplavená. V spolupráCi s etnografickým múzeom v Abakon e pripravili projekt záchranných próc, pri ktorých vyrežú verké kam enné dosky s kresbami o premiestnia ich do múzea, ktoré má byť postavené pri hydroelektrárni.

Záhadné " modré jamy" sú krasového pô.,odu Týmto názvom so označujú geologické kuriozity, zvislé priepasfo-

vité otvory hlbky okolo 100 m, ktoré sa nachádzajú v mori tesne pod morskou hladinou v korálových pobrežiach Mexi ko o Ba· hamských ostrovov. Otvory majú niekedy priemer až 300 m o sú lemované korálovým prstencom. Steny otvorov sú väčšinou zvislé, len v dolných častiach, pokiar to potápačský prieskum mohol sie· dova!. sa mierne rozširujú. Posledné intenzívne prieskumy týchto modrých jám ukázali, že ide nesporne o krasové javy. Steny zvislých priepastí sú totiž zdo· bené labyrintom riadnych gravitačných kvaprov, ktoré majú mnohokrát dlžku až 12 m. Je dokázané, že tieto útvary oj prie· posti mohli vzniknúť len pôsobením sladkej vody, teda v dobe, keď hladina mora bola podstatne nižšie oko teraz, Po zaplavení jaskyne morskou vodou sa klenby stropu narušili. zrútili sa a tok vznikli "modré jo my". K zaplaveniu jaskýň došlo najpravd epo· dobnejšie no konci poslednej doby radovej (asi pred 12 tisíc rokmi). Podrobný prieskum dokázal oj zaujímavý priebeh tohoto zoplavenio. Tento proces neprebiehal plynule, ale v určitých in· tervaloch. Pod ro morfológie tvarov zistili, že stúpanie vody po· stupne v hlbkach 90, 50 o 20 m sa no určitý čos zostavilo. Nová turistická základňa na Urale V baškírskej ASSR Ruskej SFSR postúpili príprovné práce k vy. hláseniu novej chránenej oblasti s turistickou základňou do zá· verečnej fázy. Ide o oblosť v pohorí Južný Urol, ktorá bolo známo už oj v minulosti, výskytom mnohých krasových jovov. Najviac jaskýň sa vyskytuje v obla sti ri eky 8elaja. medzi Celjabinskom o Orenburgom. Počiatky prieskumu tejto oblasti sú sta ré len osi 20 rokov. Roku 1959 objavil geológ Rjum in neznáme kresby a vte· dy ešte nikto netušil. že ide o j edn u z najvýznamnejších a výzdo· bou rozhodne nojkrajšiu jask yňu no Urale. Nájdené kresby vy· tvárajú celé galérie o zobrazujú väčš inou kresby divokých koní, mamutov, nosorožcov. Výskumy ukázali, že tu žil praveký človek v paleolite. t. j. zhruba pred 30 tisic rokmi. Nemen ej je zaujímavá samotná jaskyňa Kutuk Sumgan, o ktorej sme už písali v Spravodoji SSS č. l n3. Vchod do jaskyne tvorí puklinovitá chodba vysoká ož 40 cm. Chodba ústi do rozsiah· Iych priestorov jaskyne. ktorú vytvorila podzemná riek0 Sumgan. Zatiar preskúmané priestory jaskyne vytvárajú niekorko poschodí o mohutné siene, ktoré sú bohato zdobené spomenutými kresbami. Od objavenia jaskyne dodnes pokračovali prieskumné práce v jaskyni. Prednedávnom objavili tu priepasti, ktoré vedú až na

aktívny tok podzemnej rieky Sumgan. No horných poschodiach je vermi bohatá o živá výzdob0. Snáď preto sa uvažavalo o sprístupnenie jaskyne pre turistickú verejnosť. Projekt uvažuje s ·vybudovaním celej chrá nenej turistickej zóny baškírskej, kde už je aj štátna rezervácia pre odchov divej včely "burzjanky". V projekte okolo jaskyne so ráta s vybudovaním turistickej základne, hotelov, zariadení, včítane pristávacej plochy pre vrturníky. V samotnej jaskyni vybudujú elektri cké osvetlenie, upravia sa chod by, chodníky o vyh liadkové galérie. Vietnamská ajskyňa Fongnija Ako je známe, značnú čast Vietnamu tvoria vópence, vhodné pre krasavatenie o sú tu znóme početné rozsiah le jaskynné systémy, ktoré boli využívané aj oko nemocnice počas americkej intervencie. Jednou z nich je jaskyňa Fongnija, čo v preklade značí Zuby vetra pri dedinke Suok-Tšhak v strednej časti Vietnamu. Jaskyňa mó dve úrovne. ktoré majú samostatné vchody. Horný otvor vedie do Nebeskej jaskyne a leží v nadmorskej výške 200 m. Dolná čast vedie do Vodnej jaskyne a nóvštevníci tu vchádzajú' na čI noch podzemnej rieky. Ostie vchodu má mohutné rozmery 10/20 m. Celú preh liadku jaskyne absolvujú návštevníci na č I noch. Jaskyňa má neobyčajne bohatú sintrovú výzdobu , ktorá je vermi dobre zachovalá. V jaskyni boli nójdené aj cenné archeologické nólezy, ako zvyšky kamenného Budhu a iných sôch. Ja skyňa Fongnija je nielen turistickou atrakciou, ale oj miestom archeologických výskumov. Nová

dlika

sovietskej

sadrovcovej

jaskyne

Optimističeskoja

peščera

Optimističeskoja peščera, o ktorej sme už písali v Spravodaji SSS č. 1/78 sa nachódza v Tarnopolskej oblasti Ukrajinskej SSR uprostred sadrovcového krasu .v Podolsko-bukovinskej zníženine v povodí Dnestra. V nepríliš hrubej vrstve sadrovca vytvori l sa sekundárne zložitý systém. doslova labyrint hustej siete úzkych chodieb. prepletajúci so sadrovcovým masívom. Objavil ju ešte roku 1965 Ivovský speleologický klub Kyklop. Do jaskyne prenikli zo dna závrtu v sprašovom pokryve neďaleko obce Korolovka. K zvlóštnostiam jaskyne patria aj svoj rózne sadrovcové kryštály rôznych farebných odtieňov.

V jaskyni sú značné možnosti no objovenie o mapovanie stále nových chodieb, dlžka jaskyne zá leží jedine no kapacite skupín, real izujúcich mapovacie práce, Nové výskumy a mapovacie práce stanovili súčasnú dUku jaskyne no 123,5 km. Touto dfžkou zorodila sa Optimističeskoja p ešče ra no prvé miesto v Európe, ihned' zo Mamuti ou jaskyňou v U SA, ktorá je dlhá 253 km . Prieskumníci Optimističeskej peščery, Ivovskí speleológovia však pokračujú v pri eskum e oj v mapovacic h práca ch rovnakou intenzitou o predpokladajú ďal šie objavy o prepojenia do susedných ja skynných systémov. Dlhodobý jaskynnj pobyt y NDR Ritterhôhle (Rytiersko jaskyňa) pri Eisenachu v kra sovej oblasti Durynského leso (Thuringer Wald) v NDR bolo doposiar známa len v dlžke 150 m, avšak preslávená. Známa povesť o jaskyni hovorí, že spevák- rytier Tannhäuser z Wagnerovej opery sa ocitol v podzemí s bohyňou Venu šo u práve v tejto jaskyni. Skupino nemeckých speleológov teraz t u strávil o v ja skyni 7 dní v rámci pokusovo dl hodobý pobyt človeka. V priebehu pobytu vykonali oj pri eskum v jaskyni o objavili pritom nie Tonnhäuserove stopy, ol e rozsi ahly la byrint dos iar nezná meho po k ra čovani a joskyne. Jaskynné miesto y horách Verkého Kaukazu Archeológovia odkryli v nedóvnej dobe rozsiah le jaskynné mesto v Cečenoingušskej ASSR v hornom toku rieky Gechy no severných svahoch Verkého Kaukazu. Nové nólezy a poznatky vyvró tili teóriu o primitívnosti a neohrabanosti dóvnovekých obyvaterov Kaukazu . Archeológovia preskumali v j a skynnom meste priestory, upravené proobyvotermi no dva- a ž triposchodové obyd lia. Vysokopoložené jo skyne boli ťažko prístupné a vied li do nich v stene vytesa né schody. Do niektorých ťažko prístupných častí j a skyne so vyst upovalo iba pom ocou špeciá lnych drevených schodníc. Okolo joskynného obydlia so nachádzali oj hospodárske stavby pre c hov dobytka. Podra všetkého toto skalné mesto v jaskyni obývali predkovia sučasných Cečencov , Ingušov o Vajchonov, ktorí tvoria národnostnu menšinu v Ruskej SFRS no sever od Kau kazu.

Nove jaskynne marby y Spanielsku V jaskyniach $panielska so opäť našli nástenné morby o to nedaleko juhošpanielskej obce Jimena de Io Frontero, severne od G ibro ltoru v pohori Serrania de Rondo. Ide o nové nálezy, pochádzajúce z 2. tisícročia pred našim letopočtom. Kresby zobrazujú okrem rudskych o zvieracich postáv oj dobre zachovalé kresby rôznych plavidiel. Odborníci pozorne skúmajú túto ďalšiu lokalitu s prejavom rudskej civili zácie no Iberskom polostrove. Ja s kyňa

Kizil Koba na Kryme pristupná verejnosti

Jednou z mnohych prírodnych zaujímavostí no Kryme je Kizil Koba. čiže Cervená j oskyňa . Nachádzo so no západnom svah u Dolgorukovského horského masívu 3.5 km k východu od obce Perevarnij v nadmorskej vyške okolo 500 m. Jaskyňa so nachádza v peknom horskom prostredí s porastom najrozmanitejších listnatych stromov o krov. K jaskyni vedie len úzko úžľabina, vyrytá horskou bystrinou Kizilkobinkou. Vyššie so objovujú červenkasté vápencové steny, po ktorých dostalo joskyňa oj pomenovanie. Prvé písomné správy o j askyni pochádzajú zo začiatku "19. stor., kedy predpokladali, že celková dlžka jaskyne je 2 km. N ové prieskumy z roku 1957 však odkryli ďalšie chodby o joskyňa bolo prebádaná do dJžky viac oko 10 km. Jaskyňa Kizi l Koba s okolím bolo vyh lásená zo chráneny prírod ny výtvor a sprístupnená verejnosti tok. oko sme o tom písali už v Spravodaji SSS č. Vďaka aktívnej činnosti speleológov je dnes jaskynny systém známy do dlžky viac oko 13 km . Ja skyňa mó vermi peknú sintrovú vyzdobu v pomerne dobre zochovolom stave. Chodbami so často objavuje podzemny potok o rozsi ahle podzemné jazeró. Krá sou jemnych nótekov obzvlášť vynikó Indicky sá l, ktorém u so však vyrovnó oj Akademicky sá l. Jedno z galérií mó pomenovanie po A. S. Gribojedovi, ktorý túto jaskyň u navštívil. Cervená jaskyňo má dva väčšie vchody. spojené v jaskyni vertikálnymi šachtami . Nóvšteva jaskyne Kizil-Koba na Krym e pôsobí dojmom nedotknutej krósy a očarí nóvštevníka svojou verkosťou.

4m.

M. E.

PRIRASTKY SPELEOLOGICKEJ KNIZNICE MSK ZA ROK 1978

C55R Acta Focultotis Rerum Noturolium UC -

Formotio et protectio

notu ra, Č. 3.

Acta UC - Geographica et geotogico, Č. 33 Č.

Casopis pro minerclogii o geolog ii, roč . 23/ 1978, Ceskoslovenský kros, roč . 29/ 1978 Ceský kras 111. Ceskoslovenskó ochrana prírody, č. 18 Geograficky čosopis. roč . XXX/1978. Č. 1-4 Geografické práce, roč. V/ 1978. Č . 1-2 Geografické práce - Spróvy 71

Č.

Acta Geographica UC - Geog raphica Physica. Archeologické rozhledy,

č.

1-6,

roč .

XXX/ 1978

1- 4

Geologický prúzkum. roč. )(X/1978, Č . 1-12 Geodetický o kartografi cký obzor, roč . XXIV/1978. Č. 1- 12 Geolog'ický zborník - Geologico - Carpathico, roč. XX IX/1978. č.1-2

Krósy Slovensko.

roč .

XV/ 1978.

Č.

1-12

Krasový zborník V.

Mineralia Slovaca, roč . 10/ 1978, Č . 1-6 Opera Corcontica - Krkonošské práce 13 Pomátky archeologické. roč. lXIX/ 1978. č . 1-2 Pomátkya Príroda 1978, č . 1- 10 Pamiotkyo prírodo 1978. č . 1-6 Problémy biológie kroji ny. Č. 20. 21 Rozprovy CSAV, roč . 89/1978, Č. 1-7 Rudy. roč. 26/ 1978, č . 1-12 Sborník geologických véd - Rado G - geologie. č. 31 Sborník geologických véd - Rodo P - paleontologie. Č. 2 1 Sbornik čs . společnosti zemepisné. roč . 83/ 1978, Č. 1- 4 Slovenská archeológia. roč . 26/ 1978, č . 1.2 Slovenský kros, roč. 16/1978

Speleologický vestník, č. 10. 11 Vestn ík UOG. roč . 53/ 1978. č. 1-6 Vod ohospodórsky časopis. roč. 26/ 1978, Č. 1-6 Zópadné Karpaty - séria - Min eralógi a V. Zópadné Karpaty - séria - Geológia, č, 3, 4 Zópadné Karpaty - sé ria - Hydrológia a inien. geológ ia Zópadné Karpa ty - séria - Pal eontológ ia, Č. 2-3 ANGLIA Č.

Bulletin BCRA - British Cave Research Association

1,2. 19, 20

BELGICKO

Subterra - Equipe Spé léo de Bruxelles a . s. b. I,

Č.

74-76

BULHARSKO

Priroda, roč . XXVII/1978, Č. 1- 6 Proble mi na geografiata, 1 978/č. 1-4 FRANCIA

Revue de geographie Alpine, Č. 1, 3, 4/ 1978 Supplément a Spelunca, Č . l n 8 Spelunca. Č . 1-4/ 1978 Spéléologie, Č . 98, 99/1978 SCV - Activés, č. 34/ 1975 HOLANDSKO

Speleo Nederland,

Č . 1,

2, 3, 6/1978

JUHOSLAVIA

Acta Musei Maceda ni ci, č. 3-5/ 1978 l oški Razgledi, 1978 G la snik prirodnačkoj muzeja, 1m Na še jame, č. 19/ 19n l etopis SAZU, 19n Fauna na Mocedonija IV. Fragmenta, č. 5-9/ 19n MADARSKO

Frógme nto - Mine ral ogico et pa leontologica , Geographica Medica Hungorica , č. 8/1978 Foldrajzi Kozlemények, Č. 1/1978 Janus Ponnoniu s Múze um , roč . XXII/19n

č.

8/19n

NDR Archív fur Noturschutz und lcndschoftsforschung,

č.

1-4/ 1978

N eue Museumskunde. č. 1-4/ 1978

Entomologische Abhandlungen,

č.

5/1977

Zoologische Abhandlungen. č. 35/ 1978

Alt Thuring en,

č.

15/ 1978

Jahrenschrift fur Mitteldeutsche Vorgeschichte, Bond 62/ 1978 Stol z, H.: Einfuhrung in die Vielelelektronentheorie der Kristolle Stein-Konservierung, Band 27/ 1977

NSR Beitrate zur Hôhl en und Korstkunde. Č. 15. 16. 17/ 1978 Natur und Heimat, č. 1- 4/ 1978 M itteilungen des Verbondes Deutscher Hählen und Korstfor-

scher.

Č.

1-4

Ma jnzer Naturviss, Archiv, 1977/78

Abhandlungen Be richte č. 1-3/1977. 1-2/1978 80gB, A.: Korsthydrographie und physische Späleologie - Súborné dielo A. Bogliho o krosovej hydrografii, Podrobne rozoberá mechanizmus krasovatenia, vonkajšie a vnútorné krasové javy, ich vznik a klasifikáciu. Kniha predstavuje súbor naj modernejších pohradov no kras

PotSKO Taternik , č. 1-4/ 1978 Kwartalnik geologiczny, č. 1-3/ 1978 Acto orcheologico Carpoth ica, roč. XVIII. Prace Muzeum Ziem i, č. 28, 29/1978 Rocznik Pol ski ego towarzystwo geolog., č. 1, 2/ 1978 Biuletyn peryglacjalny, č. 27/ 1978 RAKÚSKO Mitteilungen Wr Bergbau, g eologie, č. 39 Jahrbuch des Musea lverein Wels, č. 21/ 1977- 78 Hoh lenkundliche Mitteilungen, č. 1-12/1978 RUMUNSKO Ocroatiera Naturi, Č. 1 Revue Roumain e de Geológ ie. geophysique et geogrophie, č.

1/1978

SVAJCIARSKO $peleological Abstrocts -

Bull etin bibliog rap hique speleologj-

que TALIANSKO Stolottiti e Stalagmiti. č. 13/ 1975. Č. 14/ 1976 Notiziari d ej Ci rcolo Speleologico Romono. Č. 1/1978. L'oppenino, Č. 3-4/ 1978

Č.

1-2/ 1977

Quoderni del museo di speleologio V. Rivera. č. 1-6/ 1976 Bibl iografia speleologico Italiano . 1/1973, 2/1974, 3/1975. 4/ 1976

801letino del Gruppo Speleologico,

Č.

10/ 1978

ZSSR M etodičeski j e reko mendoci i po orgonizaciji

provedenije uče-

ných meroprijatij po speleotu r j):mu .

Zemlevedenie.

roč.

XII/1977

Zapiski l e ningradskogo Ordena Lenin a N oukovedenie -

Občestvennye neuki zo rubežom č. 1-12ne N ovaja inostron naja literatu ra Č . 1-12na

- Nova ja sovjetskoja lite rotura

USA Natural History,

č.

Č.

1-12!7~

1-10/ 1978

International Journal of Speleology, Č . 1/1977 The NSS - Bu lletin , Vol 40/1978. č. 1-4 N SS News, Vol 36/ 1978, č. 1-12

KANADA Cah ie rs de Geagraphie du Québec, č. 55/ 1978

VENEZUELA Bol etin de la Sociedad d e Espelalogia, č. 17/ 1978

AUSTRALIA Rekords of the South Australian Museum, č. 19-27/ 1978

JAPONSKO Bulletin of the Kanagawa Prefectural Museum, Natural Science, Č.

NOW

Z~LAND

N ew Zeland Speleolagical Bulletin Vol. S, č. 97-1 06/ 1976

OBSAH,

Redakcia : Úvod

Spróvo o

činnosti

Slovenskej speleologickej

spoločností

za rok 1978 Ing_ Jozef

Hlavóč :

Odborné školenie

členov

Slovenskej

speleologickej spoločnosti

Ing. Jozef ná

Hlavóč :

Ceská speleologická

20 spoločnosť

založe-

Ing. ladislav Rojmon - PhMr. Stefan Rodo : Údržba bonských lómp typu 16623/E

RNDr. Zdenko Hochmuth : Tennengebirge '76

Martin Sluka : Výprava jaskyniarov OS SSS Cocl,tice do krasových oblastí v Juhozápadnom Rumunsku

Martin Sluka : Speosport 1978 - Rumunsko

M. E. : Aktuality

2 . Petrová : Prírastky speleologickej knižnice MSK zo rok 1978

Obsah

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej 'spoločnosti Č. 1/1979 Vydalo Múzeu m slovenského krosu. liptovský Mikuláš v rámci vnútroústavných informócií pre spolupracovníkov v náklade 700 kusov Tlač : Tlačiarne SNP liptovský Mikulá š

TSNP-lM - 301490-79