Spravodaj SSS 4 1979 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

SPRAVODAJ SlOVENSKEJ SPElEOlOGICKEJ SPOlOCNOSTI

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti Liptovský Mikuláš

Cislo 4 1 979

Vydalo Muz.eum slovenského krasu liptovský Mikuláš

Redakčná

rada:

PhDr. Juraj Bárta. CSc. PhMr. Stefan Roda RNDr. Dušan Kubíny, CSc. Ing. Peter Stefančo In g. Ján Slončík

Výkonný redaktor:

Ing. Mikuláš E...dos

Zodpovedný redaktor:

Alfonz Chovan, rioditer MSK

Grofická uprava:

Ján

Močiliak

Predkladáme štvrté tohoročné číslo Spravodaja SSS. V úvod· nom príspevku tajomník SSS Ing. Jozef Hlaváč so vracia k hod · noteniu celoslovenského zrazu jaskyniarov, ktorý bol usporiadaný v júli 1979 no Muráňskej planine. Organizáciu zabezpečovalo MSK o OS Tisovec o bol venovaný prezentovaniu výsledkov práce tejto oblastnej skupiny. Náš stá ly spolupracovník p. g. Ľudovít Goál z OS Rimavská Sobota predkladá stručnú informáciu o nových objavoch zo posledné rok y v rajáne skupiny - Drien čanského krosu. V Drienovských kúperoch v Slovenskom krose bol usporiadaný koncom júla II I. Východoslovenský tábor ochrancov prírody TOP. O priebehu tohto podujatia a o exkurziách do jaskýň Jasovskej planiny píše len OS Jasov - Jozef Thuráczy. Dvojica autorov P. Pospíšilaj . Zámečník z OS Cachtice predkladajú popis o návod no vyhotovenie mrežového uzáveru vertikálnych otvorov jas kýň . Dômysel ný uzá ver vermi vtipne zabraňu je otvoreniu o poškodeniu nežiaduci mi návštevn íkm i. S predkladaným uzáverom majú v skupine dobré skúsenosti. K príspevku sú priložené oj výkresy o rozpis materiálu . No základe spracovania zahraničných materiálov predkladá vedúci OS $afárikava Matej Gaál novú zlaňovaciu kladku typu " Rock", ktorú sme videli prvýkrá t u amerických jaskyniarov no 6. medzin árodnom speleologickom kongrese v Olomou ci. Náš stály prispievoter o zlepšovater v speleolágii Martin Sluka z OS Cachtice sa hlási s novým nápadom - návodom k vodovzdornej impregnácii popiera , používaného vo vlhkom prostredí jaskýň. Papiere, upravené uvedeným spôsobom , vyskúšali o s úspechom použili v Cachticlcej joskyni a na expedíciách v Ru munsku . Dalšie príspevky sa už zaoberajú zahraničnými krasovými oblasťami a ich prieskumom. Cien OS Rožňva - Alexander Buzinkay stručne zhodnotil zo stup d o jaskynnéh o systému Bandiioch Kominiorski v porských Tatrách, ktorí absol vovali v rámci kondičnej prípravy no expedíci u do Francúzsko.

Jedným z úspešných zahraničných podujatí Ceskej speleologickej spoločnosti v roku 1979 bol zostup na dno vertiká lneho systému Gruberhornhôhle v Rakúsku. O priebehu zostupu píše účastník výpravy Radko Tásler, ktorý nás zároveň požiadalo uverejnenie tohto príspevku v Spravodaji SSS. V ďalšom príspevku dávo člen OS Spišská Nová Ves RNDr. ladislav Novotný praktické pokyny záujemcom, oko najlepšie o najvhodnejšie navštíviť svetoznámu Postojnskú jamu o Skocijanské jaskyne v Juhoslávii. Gustáv Stibrányi je už tiež našim tradičným prispievaterom. V neobyčajne zaujímavom o hodnotnom č lá nku oboznamuje so súčasným stavom hlbkových údajov vo svetových vertikálnych systémoch. Oficiálne hlbky sú doplnené novšími údajmi z posledných mesiacov, ktoré autor získaval sám, vlastnou iniciatívou . P'r ipojif aj posledné údaje o najhlbších jaskyniach Ceskoslovensko. A no záver oko obvykle predkladáme niektoré speleologické aktuality z celého sveto. Autor Milan Vdovjak, osmelený prvým pokusom, predkladá už druhú 'krížovku s jaskyniorskou tématikou. Redakcia

Ing. Jozef Hla vóč

Celoslovenský Iral jaskyniarov Tisovec 1979

V rámci osláv 30. výrocta vzniku Slovenskej speleologickej spoločnosti usporiadal so celoslovenský zraz jaskyniarov no Murán-

skej planine. Toto podujati e svojim poňatím sa značne líši lo od odborných školení, usporiadaných v posledných rokoch no zvyšo vanie odbo rne-politických vedo mostí č l enskej základne. Celoslovenský zraz jaskyniarov so niesol v duch u prezentovonia výs ledkov práce, aké dosiahli orga nizovaní dobrovor ní jaskynia ri pri prieskume, dokumentácii a ochrone krasových javov. Orgonizovaním zrazu bolo poverená oblastná skupina Tisovec a to právom, lebo členovia tejto OS so majú čí m prezentovať. V krosovom územ í Muránskej planiny registrujú na 100 jaskýň. Zraz so uskutočnil v Suchých doloch pri Tisovci v dňoch 5. -8. 7. 1979. Zúčastnilo sa ho 133 j oskyniarov z 28 oblastných skupín SSS. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili predseda SSS Alfonz Chovan, riaditer MSK. tajomník SSS Ing. Jozef H lováč, do lej pozvan í hostia . zástupca Ministerstva ku ltúry SSR p. g. Jozef Klinda. riaditer SSJ Ing. Anton lucinki ewicz, predstavitelia MsNV v Tisovci, Správy CHKO Murá ňska planina a lesnej správy Tisovec. Oficiálne otvorenie uskutočnil predseda SSS o s krátkymi príhovormi vystúpili aj menovaní hostia . V rám ci otvorenia obd ržal vedÚCi OS Ti sovec Ing. Svätopluk Kámen od funkcionórov čestné uznanie Rady MsNV v Tisovci za temer tridsaťročnú neúnavnú činnosť pri p ri eskume, dokumentácii a naj mä ochrane krasových javov Murá ňskej plan iny. Ulohou zrazu bolo čo naj lepšie obozná miť účastníkov s kra sovým fenoménom Muráňskej planiny. Tej to úlohe sa potom podro bil celý program zrazu . Po of iciálnom otvorení urobil Ing. S. Kámen prednášku o geologickej stavbe, vývoji krosu o histó rii prieskumu predmetného územia. Osobitne so venoval najznámej ším joskyniam plánovaným na prehliadku pri exk urziách . Jaskyniari postupne navštívil i jaskyňu M ichňová s najväčšou deniveláciou - 105 m o jaskyňu Kostol ík s charakteristickým i erozívnymi tvarmi. Samostatná poldňová akcio bolo venova ná návšteve jaskyne Tepli ca, objavená potápačmi roku 1977. Počas zrazu uskutočnili ja skyniari z Tisovca a potápači z Košíc spoločnú nočnú akciu, zameranú no prieskum hlavného sifón u ja skyne. Akcia mala ver-

ký úspech . Spoločným úsilím podplávali potápači Vladimír M o· nico, Ing . Tibor Sosvóri o Jón Stevko ďalších 80 m s dvoma ko mínmi do vorných priestorov, čím dlžka vodou zatopených priesto· rov dosiahlo vyše 200 m. Tým ito akciami so sleduje prieskum existujúcich priestorov medzi ponormi v Suchých doloch a jasky ňou. J askyňa

Bobačka s priestormi, objavenými roku 1973 je naj dlhšou a súčasne najatraktívnejšou jaskyňou Muráňskej planiny (2 150 m). Organizátori zrazu zabezpečil i sprievod celou jasky . ňou až po koncový sifón tak, aby bolo možné sledovať prístup pri ,objavovaní priestorov jaskyne. Celodenná túra s držkou trasy vyše 20 km vied lo povrchovými krasovými javm i M u ráň skej planiny cez loka lity: sedlo Dielik a Javorina na Verkú lúk u, Maretkinú , Studňu s Ľadovou jomou, Kamennú bránu a rezervócie Verkó a Maló Stožka. Odborný výklad počas exkurzie zabezpečil i z hradiska geomorfologickej stavby územia RNDr. Pavol M itter a z hrad i ska speleolágie Ing . S. KÓm en. V záverečný deň predniesol tajomník SSS Ing. J. Hla vóč informócie o ďalších pripravovaných akcióch v rómci oslóv 30. výročia vzniku SSS a zoznámil účastníkov s hodnotením činnosti SSS od posledného politicko-odborného školenio v Demänovskej dolin e. Na zóver predseda SSS Alfonz Chovan stručne zhodnotil a u k ončil priebeh stretnutia j askyniarov. Realizáciou zrazu sa vytvori l 'priestor na poznanie má lo znómeho krasového územia, na stretnutie rudí, ktorí si počas zrazu vymieňali bohaté skúsenosti, získané pri prieskume, výskume. dokumentácii a ochrane krasových javov. Samotní účastníci svojim d i sciplinovaným prístupom a vystupovaním pri speli k zda rném u priebeh u zrazu . N ajväčšiu zásluhu na úspešnom priebehu však majú samotní organizótori , členovia OS Tisovec. Ver mi účinne im pomáhaJi jaskyniari zo skupin Rimavská Sobota a Safórikovo. Publicita zrazu sa zabezpeči l a v denníkoch a časopisoch. roz · hlase a televízii tak, aby sa zóslužnó a namáhavó práca dobro · vorných jaskyniarov pri poznávani krasových území spropagovalo no na j širšej bázi medzi našou ve rejnosťou. Ostáva nóm veriť, že i ďalšie akcie v rómci osláv 30. výročia vzn iku Slovenskej speleologickej spoločnosti budú rovnako úspešné. oko tento Cel oslovenský zraz jaskyn ia rov - Tisovec 1979.

Ľudovít

Gočl

Nové objavJ v Orie n č an skom kra se

V posledných troch rokoch došlo k dvom význomným objovom v Drienčanskom krose. Koncom roku 1976 objavili členovia OS Č. 28 Rimovská Sobota jaskyňu Pri Holom vrchu. ktorej doteraz zmapované priestory dosohujú dlžku 265 m o v auguste 1978 35 m dlhu Spaňoporsku jaskyňu s pomerne bohatou sintrovou výzdobou. Objovenie jaskyne Pri Hal om vrchu spadalo da obdobia povrchových prieskumných o mapovacich prác no území Orienčan ského krosu. cierom ktorých bolo zaregistrovať všetky krasové javy územia a vyčleniť pragnózne oblasti z hradisko vzniku a výskytu jaskýň. Práce bali ukončené koncom roku 19n správou o mapou povrchových krasových jovov v mierke 1 : 10000. Z hradiska vzniku jaskýň oko jedna z najnádejnejších dielčich oblastí územia 50 ukázali doposiar málo skúmané východné svahy Holého vrchu pri Drienčanoch . Vrchná časť kopca Je zložená z tufov andezitov. Povrchové vody, ktoré odtiarto stekajú no nižšie položený vápencový podklad. znášajú 50 sebou andezitové úlomky a prepadávajú do podzemia. kde pokračujú v rušivej činnosti. Pozornosť skupiny upútala trojica závrtov (okrajových krasových jám) no severovýchodnej časti Holého vrchu. z ktorých je aktívny len najmladší, ležiaci najvyššie no svahu. Vzhrodom no to, že najstarší závrt je silne zanesený hlinou a v naj mladšom voda ešte nerozšírila pukliny tak. aby 50 dalo dostať do vorných priestorov. v druhej polovici r. 1976 skupino začalo odk rývočské práce v strednom závrte. kde so čoskoro podarilo preniknúť do 22 m hlbokej studne. Neskoršie. dňa 30. 12. 1976 rozšírením úzkeho otvoru v dolnej časti studne 50 dosta li 5 č l e novia skupiny (K. Ourčík. J. Gaál. Ľ. Gaál. R. Pomichal o P. leniŠ) do horizontálnej jaskyne so stálym podzemným tokom. Vstupná studňa jaskyňu rozdefuje no dve časti: na juhovýchodnú a na severozápadnú vetvu. Miesto vyustenio studne a tiež odvádzocich puklín z aktívneho závrtu do horizontálnych podzemných chod ieb je dôležitým hydrografickým bodom jaskyne. Stretávajú sa tu prepadávajuce občasné povrchové toky so stálym podzemným tokom, ktorý pochádza priamo l úrovne krasovej vody. Nápadne so to odzrkadruje aj v tvare joskynných chodieb: chodby. ktoré od spomínaného bodu ležia proti smeru

podzemného toku, sú vermi nizke o úzke, no rozdiel od úseku ležiaceho po smere jaskynného potoka. Na ich formovaní sa už podielali aj občosné toky z východ ného svahu kopca, obsahujúce tvrdšie andezitové úlomky, ktoré kladne vplývajú na mechanickú eróznu činnosť vody. Z tcho jednoznačne vyplýva . že reá lna perspektiva ďalšieh objavov je na konci juhovýchodnej vetvy, po smere podzemného toku , kde plánuje skupino aj ďalšie prieskumné práce. D[žka doteraz preskúmaných priestorov so odhaduje na 350 m. z čoho bol v poslednom roku zmapovaný 265 m dlhý úsek . Mapa· vacie práce sťažujú nízke zavodnené priestory (hlavne severozápadnej vetvy) a vletných mesiacoch nedostatok kyslíka, čo spô' sobuje slabá cirku lácia vzduch u. Ja skynné chodby juh ovýchodnej vetvy sú pomerne priestranné. mi estami s mladou sintrovou výzdobou: krátkymi brkami. ojedinele stalogmitmi o stlpmi. Druhou významnou, avšak v minulosti málo skúmanou oblas(ou je najvýchodnejšia časť územia, zbernó ob l asť potoka Drienok pri Spoňom Poli. Silne krasovatenie tu prezrádzajú huste reťazce závrtov, smerujúce k vyvieračke Pod skalou. v úpätí vápen· covéha vrchu. Doposiar známe jaskyne tohto územia sú však krátke. Koncom augusta r. 1978 skupina začala rozširovať úzky otvor asi 6 m nad vyvieračkou Pod skolou a dňo 27. 8. 1979 Ľ. Gaál o V. lipčák prenikli do 35 m dlhej horizontálne inaktívnej jaskyne. J askyňa na malú držku prekvapuje pomerne ver kou priestra nnos(ou (jedno 11 m vysoká sólo) o v bočnej chodbe bohatou sintrovou výzdobou. Jaskyňa dostalo evid. č. 19. o podra najbližšej obce predbežný názov Spaňoporská. Objavením tejto ja skyne sa dokázala existencia väčších podzemných dutín s výskytom sintravej výzdoby v tejto oblasti Drienčanského krasu. Skupino dosiahlo úspechy oj v prieskume hlavnej lokality územia: sústavy jaskyňa Podbanište - vyvieračka Kadlub. Hladina sifónu vyvieračky Kadlub sa po n ieko r koročnej práci znížila takmer o 2 m a tok 9. 7. 1978 cez úzky otvor prenikol J. Gaál o K. Ourčik do 20 m dlhej horizontálnej chodby s 10 m vysokým šikmým kom inam na konci . Pokračovanie chodby však uzatvára ďal ši sifón. V poslednej dobe bol umožnený varný prístup k poslednému sifónu tým . že sa spoj il šikmý ~omín s povrchom, čo urahč il o priebeh ďalšieho prieskumu.

Jozef Thuróczy III. Východosloyenský tábor ochrancov prírody y Drienoyský.ch kúperoch y Slovenskom krose - TOP

V dňoch 28. 7. - 4. 8. 1979 bol usporiadaný v porad í už tretí Východoslovenský tóbor ochra ncov prírody (TOP), ktorý so uskutočil v peknom prostredí Drienovských kuperov v Sl ovenskom krose. Organizátormi podujatia boji ÚV SZOPK, ONV odbor kultury Košice-vidiek o OV SZOPK v Moldave n! Bodv. Cierom tohoroč ného TOPu bolo oboznám iť ochrancov prírody so Slovenským krosom z hradisko fauny, flóry, podzemných o povrchových krasových javov, oko aj s históriou o revo lučnými tradíciomi okresu o v neposlednom rode vykonať kus užitočnej práce no poli ochrany prírody o krajiny v prospech nás všetkých. Tábora so zučostnilo no 90 ochrancov prírody z celého Slovensko. Prítomn í boli oj hostia z NDR o H olandska. Účastníci boli väčšinou študenti . žioci záklodných škôl, vysokoškolóci, pracovníci SAVo vysokých škôl. Pre záujemcov so naskytlo možnosť pracova ť v štyroch odborných sekciách. Pod vedením odborníkov mohli pracovať v sekcii botanickej, biologickej, geomorlologicko-speleologickej o zoologickej. Sekcie no vytypovaných lokalitách mapovali, zbierali vzorky, fotografovali o zaznomenóvali nové poznatky z terénu. Zároveň so pripravovali oj nové oblasti no vyhlósenie chróneného nálezisko. Popri tejto činnosti navštívili oj mnohé kultúrnohistorické zaujímavosti okresu. Z p rírodných zaujímavosti si prezreli aj Drienovsku j askyňu o znómu Jasovskú jaskyň u . Príjemné zážitky na účastníkov tábora zanechalo návštevo Drienovskej jaskyne, ktorú technicky zabezpečili členovia OS SSS č. 1 Košice-Jasov. Vchod do tejto jaskyne je situovaný na južnom úpätí Jasovskej planiny v pomerne mó lo znómom údolí Miglinco a si 300 m od Drienovských kúperov vo východnej časti Slovenského krosu. Táto j askyňa je charakteristická najmä tým. že celou svojou dJžkou 870 m preteká aktívny podzemný vodný tok a tiež je významnou archeologickou loka litou z bukovohorskou a pi linskou kultúrou . Pri návšteve Jasovskej jaskyne členovia OS vypracovali a predniesli odbornú prednóšku o vzniku. vývoji a histórii priesku mu jaskyne.

P'očas tohto týždňa odznelo aj niekorko odborných prednášok s tematikou ochrany prírody o ovzdušia, ochrany j askýň, doplnených množstvom farebných diopozitívov. Po prednáškach so obyčajne sedelo pri táboráku o dlho do noci debatova lo či spievalo. Sme vermi radi, že tohoročný TOP upriami l svoju pozornosť no nošu krosovu oblosť o zároveň, že záujem medzi širokým okruhom obyvater stva o och ranu prírody a životného prostredia sa dostáva na popredné miesto.

P. Pospíšil, J.

Zámečník

Mrežový uzáver na jaskyne s vertikál ne položeným vchodom

Jednou z dôležitých uloh jaskyniarov je oj och rano krasovYch jovov či už no povrchu alebo v podzemí. Mnohé podzemné priestory obsahujú peknú a cennu vYzdobu, ktoré musíme chrániť pred nepovolanými návštevníkmi. Za tým účelom uzatvárajú so oj jaskyne s vevrtikálne položeným vchodom, zabudovaním uzáverov rôznej konštrukcie. Jednu tokuto konštrukciu uzáveru sme vyhotovili a vyskušoli v OS Cachtice. MrežovY uzáver sme zvolil i pre zachovanie pôvodnej cirkulácie vzduchu, ako aj možnosti preletu netopierov do jaskyne a z jaskyne. Popis o fun kcio uzáveru : Uzáver je zabetónovaný vo vchode a skladá sa z ocerového "U" profilu O guratiny zv. Roxor. Po oboch stranách sú namontované dozické zádlabové zámky. Pri konštrukcii treba dbať no to, aby jazyky zámkov po vsunutí mre že do rámu a po uzamknutí mo li čo najmenšiu medzeru . Tým znížime možnosť páčenia no najmenšiu mieru . Mreža so zamyká vsunutím ruky cez niektoré oko. N ahmatáme otvor zámku , vsuniemie kruč a zomkneme jednu a potom druhú stranu. Aby kruče nespadli pri manipu lácii, uviažeme ich asi na 40 cm dlhý špagát, ktorý ako s l učku navleč i eme na ruku . U záver je vhodný pre vertikálne otvory menšieho priemeru. Má výhodu v tom, že zvonku so nedá k zómku dostať s úmyslom poškodiť ho a je malá možnosť zistiť. ako je mreža uzamknutä, keďže zvonka je vidieť ibo somatnú mrežu. Predložený uzáver joskyn e s vertikálnym otvorom máme zo -

budovaný na niektorých lokol itách našej OS už dva roky. Zatiar sa nám plne osvedčili. Hoci už sa na ňom objavilo dosť stôp po násilí, je pre nepovolaných stále nedobytný. Predkladáme preto jeho sch ému . Rozmery uzáveru sú udané len pre lepšie znázornenie. Definitívne rozmery konštrukcie treba upra viť pod ro skutočných rozmerov otvoru.

OCEĽOVÁ MREŽA

A 1

- t.: ;~L

-1 4

'''

~~~,~

'.!:

ri ? -,,--:-

c '

r--~--~--

...

-'--_:_-";-

,-",

. .

_--~- --~--,----

1000

REZ A - A

•

REZ B-IÍ

I 12

- __ ,. :1 ,, __ l·", ,

-----

-2

RÁM MREŽE

6 6

,: -----

--~_r----

, ,

uč . 8 dl . 532 IP·1Ľ ks

Uč. 8

dl 1032 tk,

dl. 150

9 oc. + 40/5

pracno

, k,

Oc L 6JJ63/6

dl 1032

1 ks

dl 990 mm

De. l 1.5/1.5/5

---

200

d o"ko pre zome>< 10,,60

soo

iI lL ~4::t~ 6

PLECH

s.5mm

1l: . 1Pks

rozy;n štrka 155xSOOmm

Ohnúr o Yylr~ZOYor drožku pre zamak 10,,60 podro nakrpsu

~ '"

-, ,

100

CI M

JID

ohybu

rozvIn Šifko 126 mm PLECH

s' 2 rrwn zohn ú f no krabiCu pre zamok 160)(100,,30 )(2

gui 'Í V 14 [ROKO')

gu\.~Vll5

dl 980 mm

Pri zyoroyonl prihnúf k obvod. rámu

3 ks

GutrjV16

980

•

Gul;VII.

'80

pnhnu

~rl%8j~P2t' zomak

160

Ohnúl" Z pl('Chu

l 120 "5/5

SOO

olvr;/ P~PJ~oY..

L 45/45/5

990

MATERIÁL

ROZMER

PQČ .

kus.

dl 4&0 mm 8 ks

2ks

No. ko~o th

4 3 2 1

POZNÁMKA

POl.

tislo

Matej Gaól:

Nam zlaňavacia kladka typu "Rock-

V zah raničných jaskyniach ň o vocia kladka typu "Rack",

s uspechom sa pouzlva navó zlaktorý je pôvodným americkým potentom. U nós prvýkrót bolo predvedenó v Speleologickom tábore v Gombaseku v rámci 6. medzinárodného speleologického kong resu, ktorý sa konal v CSSR. Avšak niekorko rokov predtým ju už. začali paužívať americkí speleológovia. Z Ameriky potom pren iklo do Európy. Je vermi vhodná do zvl ášť hlbokých priepastí. Jej používanie so čoraz viac rozširuje aj medzi našimi jaskyniarmi. Aby si speleologické skupiny v rámci SSS mohli do svojej technickej vybavenosti zarad i ť aj tento typ zlaňovacej kladky, predkladáme jej popis. Samotná z la ňovacia kladka pozostóva vlastne z oceľového rá mika. Je z tyčoviny !zl 8 mm - 456 mm , materiál 11 523. No rámiku so nachádza 4 - 6 ks duralových alebo oceľových valčekov !zl 20 mm - 52 mm . Valčeky sa vorne pohybujú a su v .rámiku uložené na spôsob rebríka, z toho dôvodu je kladka napr. v Poľ sku známo ako "drabina~. Valčeky založíme no kratší koniec rámika tak, aby kož.dý nasledujúci valče k bol v opačnej polohe od predchádzajúceho. Pri šiestich valčekoch so 3 odkláňaju hore o 3 dole pri vodorovnej polohe rámika. Povrch va l čekov mu sí byť jemne opracovaný, aby trenie no lono bolo čo najjemnejšie. No oboch koncoch valčekov navŕtame otvory (jedno 0 8,5 mm a druhý 10 mm), z ktorých otvor 0 10 mm otvoríme pomocou frézy, č i píl ky. Ocerovú tyč ohneme podra výkresu a oko pre karabín ku zvarime. Na konci kratšieho rámika po nosunutí valčekov si zho tovíme poistku proti ich vypadnutiu. Polyomidové lono so vedie medzi valčekmi . R ých l osť zostupu so reguluje vzdialenosťami medzi valčekmi (zväčšuje, či zmenšuje sa lomenie lo no) o tiež oj množstvo použitých valčekov (zmenšuje či zväčšuje sa plocho treni a). Somotné zlaňova ni e u skutočníme odľahčením vorného konca lon a od seba, resp. jeho zodvihnutím. Prednosti zJaňovacej kladky typu .. RackM: regulácio rých losti zostupu je možnó aj p očas samotného zostupu no lone zapojením, resp. odpojením valčekov. pri zlaňovaní touto kladkou so môže použ ívať lano rôzneho

profilu. lebo va l čeky sú pasúvaterné a automaticky sa prispôsobujú profilu lana. p ripútan ie aj odpútanie je možné oj z napnutého lana . vzhradom na to, že valčeky so dotýkajú lono len malou plo chou (na rozdiel od zlaňovacej brzdy typu "Petzn, trenie na . j ed notlivé valčeky je malé, podobne oj no lono. o nedochá dza k poškodeniu lono teplom. v porovnani s kladkou typu Petzl. je táto kladka bezpečnejšia, pokiar ide o poronenie ruky popálenim olebo zocvoknutim . kladka je jednoduchšej konštrukcie o je rahka kontrolovater -

,á zodraté valčeky dlhým použivaním sú rohko vymeniterné, pri zostupe sa dajú použit j edno oj dve loná . Pri praktickom použiti osvedčilo so púzdro. ktoré so nasunie no brzd u o nedochádza tok k jej poškodzovaniu o zachytávaniu pri lezeni. Po preštudovaní domácej o zahraničnej literatúry sme vyhoto vili za pomoci techniko našej OS Safórikovo - Stefana Kinku zmenšený typ kladky, popis ktorého tu predkladáme. Použ itá literatúr0 : Die Hôhle 74/2 - Walter Klappocher Zpravodaj skupiny Cerberus 11 / 1 - Karel Kačmarík

- '. . .

, I

'. , , i I I

I I

I I I I I

'L- L

l~rO'!5

I I

• .' $ •;; o

I I

- <

11-.

"••..

'" ci'/ RACK

-- --

M a rti n Sl uka

Ná.od k yodovzdornej impregnácii popiera pre .Ihke prostredie • jaskyniach Ten, kto častejšie vykonáva speleologickú dokumentáciu, či mapuje v jaskyniach vie, že papier v podzemí. vo vlhkom prostredí jo skýň rých l ejšie nasáva vlhkosť . znehodnocuje so a rozpadóva, V našej OS Lachtice už d lh ší čos používame pri mapovan í podzemných priestorov milimetrový papier, ktorý sme špeciálne impregnoval i polystyrénom. Takto upravený papi er viac odolá vl h kosti a vode, je samozrejme mechani cky pevnejší, dá sa omývať a pri gumovaní sa povrch papiera neporušuje. N a takýto papier sa dá riadne písať obyčaj nou ceruzkou či guličkovým perom alebo fixom. Dnes vós chce me zoznám i ť s touto úpravou. Postup pri impregnovaní je vefmi jednodu chý. Vo vhodnom rozpúšťadle, akým j e acetón, toluén, chloroform alebo riedidlo no syntetické náterové hmoty, rozpustíme prim erané množstvo penového polysterénu (os i 5 gr na 100 ml rozpúšťad l a) . Potom jednotlivé listy papiera ponárame do tohto roztoku , prebytočný roztok otrieme a impregnovaný papier usušíme. Pri sušení môžeme využit prúd teplého vzduchu z fénu al ebo vysávača . Lím koncentrovanejší roztok použijeme, tým vrstva vzniknutej impregnácie bude hrubšia, ale príliš konc Stntrované roztoky už nedóvajú kvalitný, rovný povrch. Je lepšie vi ackrát opakavať im pregnáciu redším roztokom. Pri postupe treba dávať pozor, nakorko všetky použité rozpúšťadlá sú zdraviu škod lIvé. nebezp ečné horroviny o ich pary tvoria so vzd uchom výbušné zmesy. Preto musíme pracovať v dobre vetronej miestnosti bez prítomnosti otvoreného ohňa . Je samozrejmé, že týmto postupom môžeme impregn ovať nie len mil imetrový papier, ale oj každý iný podobný motefiól. Papiere, upravené uvedeným spôsobom sme vyskúšali pri mapovaní v Lochti ckej jaskyni o no tohoročnej expedíci i v Rumun sku. Plne so nám osvedčili, urahčujú speleologickú dokum entáciu, najmä vo vodných jaskyniach alebo v jaskyniac h s intenzívnym skapom.

Alexander Buzinkay: Zostup do jaskynneho systemu Band:r:ioch Kominiarski y porských Tatrách

V rámci kondičnej prípravy na expedíciu do Francúzska, cierom ktorej bolo zdolanie priepasti Gouffre Berger (-1 142 ml, rozhodli sme so v OS SSS Rožňava absolvovať zostup do druhého najh lbšieho jaskynného systému por ska - Bandziochu Kominiarskeho. Tento jaskynný systém sa nachádza v masíve Kominiarskeho vrchu v porských Tatrách, ktorý sa vypína nad záverom doliny Kosci eliska. Objavená bolo poznaňskými jaskyniarmi roku 1968 cez dolný otvo r. ktorý so nachádza v nadmorskej výške 1456 m. Ešte v tom istom roku dosiahl i najnižší bod systému , tzv. Staré dno. Vtedajšia hlbka bola 324 m (-254 + 70). V ďalšom období však prestali s objaviterskými prácam i. Výskumu jaskyne sa opäť ujali až v rok u 1976 krakovskí speleológovia. V priebehu troch rok ov so im podarilo odkryť horný otvor v nadmorskej výške 1683 m a objaviť ďalšie metre chodieb a vertikálnych úsekov. V roku 1977 dosiahli nové dna a tým získala jaskyňa novú, terajšiu h lbk u 570 m (-550 20). Celková- dlžka chodieb dosahuje v súčasnosti 8800 m. Trasa. ktorú sme absolvovali. vedie od horného otvoru až na najh lbší bod systému. prekonáva výškový rozdiel 550 m a je dlhá 1600 m. Zostup sme začínali dňo 6. 7. 1979 o 12,00 hod. v zložení Alexander Buzinkay, Tomáš Lázár. Miro Hujdič (všetci čle no vi a OS Rožňava). ďalej Ryszek Knopczyk. Jon Orlowski (č l enovia Krakowskwgo Klubu Taterni ctwa la ski ni owego). Hneď prvé metre sme prekonávali namáhavým plazením v mohutnom závale. ktorý vyúsťuje v prvé väčšie priestory (Sála 55). Pokračovanie sled uje fosi lnú chodbu . ktorá ďalej prechádza v Mliečny meander. Pre konaním tejto časti a zlanením komínov Kominárov so dostávame do Baziliky. Je to centrum jaskyne. tu sa stretávajú všetky vetvy a jej bočné chodby. Z Baziliky pokračujeme krátkymi preliezačkami až prichádzame nad jediné studne v našej zostupovej trase. Prvá studňa Jacko (38 m) a druhá tavá studňa (55 ml. V jaskyni prevažuje klasické lezenie IIL až IV. stupňo obťažnosti. ťaŽŠie úseky prekonávame pomocou fixných lán. Pod studňami nechávame všetok zbytočný materiál. ďalej pokračujeme už Jen na rah ko. Systémom pla tní so sklonom 5O-6QO so dostávame k miestu zv. Rezonátor.

Chodba sa tu zužuje do úzkej puk liny, prekonáva me ju s naj námahou, no nie všetci. Miro H ujdič zostáva, pre neho je privermi úzka. Dohodli sme so, že nás počká. Dalej sa v dlžke 270 m predierame tzv. Soleným meandrom. 'Priestory sú natorko úzke, že si mnohokrát myslíme, že neprejdeme. Na konci mean dra so napájame no strmo klesajúcu chodbu oválneho tvaru, prerušovanú malými skokmi. Táto chodba nás vedie až na dno, ku koncovému sifônu. Po štyroch hodinách od vstupu do jaskyne dosahujeme dno. Ihned so vraciame, pod studňami so spájame s Mirom o dolej už pokračujeme všetci spolu. Po 12-tich hodi nách pobytu pod zem ou vystupujeme o 24,00 hod. no povrch. Vonku prši a je hmla. LO ká me, kým začne svitať . väčšou

Rodko Tásler Expedícia Gruberhornhohle '79

V júli 1979 odcestovala malá skupina jaskyniarov zo ZO 5-02 Alberice - Leskej speleologickej spoločnosti do Rakúska . výpravu tvorili: J. Dubský, V. Krocík, P. Tásler o autor tohto člán ku. Našim cierom bolo zdolanie priepasti Gruberhornhohle v ra kúskQ,m pohori Hoher 0011. Obidva vchody do priepasti so nachádzajú na južnom svahu hory Oruberhorn v nadmorskej výške 1905 a 1855 m. výstup k nim z udolia je neobyčajne namáhavý a obťažný. Dňa 7. 7. 1979 sme započali s transportom materiá lu z údolia Bluntauta l k bivakovej chate Sakriestei, ktorá so nachádza už blízko vchodu da jaskyne. Transport materiálu trval 3 dni , až do 10. 7. 1979, kedy začíname sťah ovať materiál spodným vchodom do hlbky -220 m, do mi esto zv. Paradies. Až sem po toto miesto potrebujeme laná len k zaisteniu niektorých ťaŽŠích usekov. Další deň už zastupujeme bez batožiny do Pa radiesu a odtiar s materiálom začíname zostupovať hlbšie. Prvá šachta je hlboká 25 m a je úplne suchá , za ňou nasleduje niekor ko vermi úzkych preliezačiek, potom šachta hlboká 15 m, a dalšie šachty, hlboké 27 a 65 m. Tu sa už začína objavovať väč š ie množstvo vody. Dalšia, už 72 m hlboká šachta je asi v polovici prerušená balkônom. Rovnobežne s touto šachtou sa nachádza iná šachta - zvaná

Wa sserfalI kiuh. Touto šachtou padá do hlbky ohromne mnoistvo vody o vzduch je všade presýtený roztrieštenými vodnými kvapkami. Cesto ďalej vedie krátkou vodorovnou chodbou s množstvom bahna a potom 34 m hlbokou suchou šachtou. Táto šachta 'ústi úzkym oknom do mohutnej BO m hlbokej šachty. Asi v polovici vyúsťuje do tejto šachty mohutný vodopád. Tu so už nedá vyhnúť vodnej spŕške. Ostáva však už len niekorko krátkych stupnov o zostúpili sme do dómu - Oázy. Tento priestorný dám má roz· lohu 20 X 20 m O výšku 6 m O preteká nim potok. Je tu značný neporiadok po predošlých exped íciach, pretože dóm je vhodný na vybudovanie podzemn eho tábora. Aj my tu nechávame ma teriál v hlbke -600 m a vystupujeme späť na povrch . V piatok, dňo 13. 7. 1979 sme započali o 12. hod . zostup a už o 14 ,30 hod . sme v Oáze. Z Oázy pokračujeme labyrintom vodorovných chodieb k Porskej šachte. Soch tu tvoria dva stupne hlbky -17 o 85 m, ktore sú nesmierne úzke a posledný 15 m stu peň . Celou porskou šachtou preteká verke množstvo vody, ktore mizne no dne v úzkej pukline. Tu so nachádza terajšie najhlbšie miesto priepasti, v hlbke -784 m. No dne sme stáli o 17,00 hod. a prip evň uj eme no stenu hliníkovú taburku s nápisom na šej expedície, ktorá ako druhá v porodí zostúpilo no dno tejto prie~ili . Po krátkom odpočinku vystupujeme do Oázy, kde bivakujeme. Nasledujúci deň sme uskutočnili niektore meranio o fotografujeme. Od zámeru, pokúsit so v jednej z postranných šachiet o ďalši zostup, sme upustili, pre zvýšený vodný stav, ktorý po celú dobu našej expedície v priepasti zotrval. N eskoro popoludní začíname výstup a transportujeme materiál do Poradiesu. Další deň ťaháme materiál z jaskyne von, vystupu jeme do najvyššieho bodu jaskyne (+ 70 m), fotografujeme a zostupujeme do dosiar nepreskúmanej prievanovej šachty. ústie ktorej sa nachádza blízko vchodu do Gruberhornhôhle. Dva dni, výnimočne zo krásneho počasia, transportujeme ma teriál do údolia a dňo 19. 7. 1979 končíme celú okciu .

RN Dr. Ladislav N ovotný

Ako navštívil' Postojnskú jamu a Skocijanské jaskyne v Juhoslóvii

Ak navšt ívite Ju hosláviu o pocestujete do priestoru Istrijského pol ostrova. môžete navštívi! ni ektoré svetoznáme krasové feno mény v priebehu jedného dňo. Pre dopravu je najvhodnejšie použi! hustú sieť autobusových spojov. ktoré premávajú často. su presné a čisté . Cestovné poriadky Sú uvódzané takmer denne pre všetky druhy dopravy v oblostnom denníku Glos Istro. ale vždy sú uvedené len odchody (u vla kov oj návroty) z oblastného mesto Rijeky. Preto po dosiahnuti k onečnej stanice dopor u čuje me zistiť odchody autobusov pre ď a lšiu t ra su na prehrodných tabuliach no autobusovej stanici. Ak o priklad uvedieme návštevu jaskýň na trase: Rijeka - PO Sto j no - Divočo - Kozina - Rijeka. Odchod z Rijeky 9,00 hod., príchod do Postajny 10,45 hod., pešo k jaskyni 15 min .• prehliad ka Postojnskej jaskyne 1,5 hod. včítane obh liadky z podzemného vláčika. Vstupné dospeli 75 Din .. návrat do Postoj nej 15 min. Tu je možnosť nóvštevy krasového muzeo (In stitut zo raziskovanje krosa) no námestí, vstupné 2 Din . Odchod z Postoj ny 14, 15 hod. - príchod do Div ač i no že l ezn i čnú stani cu 14,45 hod .. odtiar 1 hod. pešo po hlavnej ceste Postojna - Kozina. do obce M avod un, kde je predaj vstupeniek a spr ievodca do Skocijanských jaskýň. Vstupné dospel i 40 Din .. prehliadka 1,5 hod .• trasa v pod zem í 3.2 km. Ná vrat do Divača o 18,00 hod .• odchod z Di vočo 18,15 hod. - p ríchod do Kozin y 18,45 hod., odti a r autobusom o 19.15 hod. o príchod do Rijeky 20,40 hod. V prípade potreby j e možné cestova! až do Puly (z Rijeky odchod 21,00 hod.) no j uh Istrijského polostrova . Autobusová traso Ri jeka - Postoj ná - Divača - Kozi na - Rij eka je dlhá 169 km o cestovné č in í okolo 100 Din . Vstupné do jaskýň je 115 D in. Cestovné železnicou j e o niečo lacnejšie. avšak pre nevyhovujucu sie ť sa dá použiť len v niektorých úsekoch.

LJUBLJANA

r-=-..!~

Postojn"

l}lvaca Pivka

Rupa Istrij s ky

poloostrov

Gustáv Stil::rányi Stručná história a novosti y najhlbšich jaskyniach sveta

Aj v uplynulom roku pokračovali speleológovia v prieskume niektorých hlbokých vertikálnych jaskynných systémov sveta . V nasledujúcej tabufke je uvedený ich súčasný r ebríček . Stovy hlbkových úd ajov sú vypracované k decembru 1979. Na prvom mieste je uvedený názov lokality v pôvodnom texte, ďalej súčasný hlbko vý údaj v metroch. Potom nasleduje bližšia lokalizácia o vzdialená lokolizácia (napr. pohorie, mas ív, mesto, oblosť - tiež v pôvodnom prepi se) a štát. K prvej desiatke loko lit je pripojený aj stručný popis histórie objavovania jaskyne, najmä v posledných rokach . No záver je uvedená tabufko najhlbších jaskýň Ceskosl ovenska.

1. RESEAU JEAN BERNARD - 1356 m SAMOENS - HAUTE SAVOlE - Francúzsko Jaskyňa bolo objavená a preskúmaná do hlbky - 100 m počas letného joskyniarskeho tábora Skupiny Vulca in v roku 1963. Prieskum pokračoval každý rok . Roku 1969 bol dosiahnutý sifón v hlbke -623 m. V januó ri 1975 sa objovila sóla Crepes v hlbke -938 m o v novembri so našlo spojenie s vyššie položenou jaskyňou B- 19, objavenou ešte roku 1968. Týmto spojením jaskyňo mola hlbku - 1208 m. V nasledujú com roku 1976 jaskyniari pre nikli cez zával ož k sifónu v hlbke -1298 m. Do tejto hlbky zostú pili aj slovenski jaskyniari , účastníci expedície SSS Jean Bernard '78 v decembri 1978, kedy bola táto jaskyňa druhou najhlbšou no svete. V auguste 1979 sa našlo spojenie medzi vyšS ie položenou jas kyňou, ktoró má 140 m hlbokú vstupnú priepasť o riečiskom podzemného potoka zv. EKcentriqu es. Tým sa Reseau Jean Ber nard dostalo no prvé miesto v tabufke najhlbších joskýň.

2. COMPLEXE DE LA PIERRE SAINT MARTIN -1332 m AREnE -

PYRENEES ATLANTIQUES. Fron cúzsko-$ponielsko

Bolo objavená roku 1951 cez 320 m hlbokú priepasť Puits Le -

24.

penieux v priesmyku St. Martin no francúzsko-šponielskych hraniciach. Svoj primót najhlbšej jaskyne sveto si udržiavalo od augusto 1966 do augusto 1979, postupným objavovaním vyššie položených vchodov: august 1966 Tete Sauvage 1882 m n. m., au gust 1975 Gouffre M . 3 1983 m n. m., august 1975 gouffre S. C. 3 2043 m n. m. Terajším piatym vchodom je 600 m dlhý umelý tunel EDF, ústiaci do jaskyne v hlbke -991 m do sóly Verna. Sólo Verna so povožuje za tretiu najväčšiu na svete s rozm ermi 230X l80 X 150 m s obsahom cca 3 0Cl0 000 m3• Prvými československými nóvštevníkmi jaskyn e boli v auguste 1979 členovia rožňavskej oblastnej skupiny SSS. Do jaskyne voš li tunelom EDF o vystúpili proti toku podzemnej rieky obrovskými sól ami Verna, Chevolier o Adelie.

3. A'Ienc B. 15 -1150 m MAClZO DE ESCUAIN - HUESCA $panielsko Zatiar mó lo znóma jaskyňa, v ktorej prvýkrót v roku 1978 do siahli hlbku -701 m. V lete 1979 v nej španielski jaskyniqri do siahli hlbku 1150 m. Jaskyňa pokračuje!

4. GOUFFRE BERGER -1148m PLATO SORNIN - VERCORS Francúzsko Objavi l ju v móji 1953 Jo Berger z Grenoblu. Už v septembri 1954 so sto la najhlbšou jaskyňou sveto s hlbkou -903 m. Postupne preh lbovaná: august 1955 -985 m, august 1956 - 1122m. Prvenstvo si udržalo ož do augusta 1966. V júli 1968 Speleo-Club de la Seine podplóvali 70 m dlhý Sifon 1 o 20 m dlhý Sifon 2 o dosiah li hlbku 1141 m. V októbri 1968 ponorením v Sifone 4 dosiahli hlbku 1148 m. V lete 1979 do nej úspešne zostúpilo aj expedícia SSS Gouffre Berger '79.

5. SCHNEELOCH -1111 m (-979 + 132) KUCHELBERG - TENNENGEBIRGE Rakúsko Prieskum jaskyne začali rakúski o belgickí jaskyniari roku 1975 s hlbkou -100 m. V 1977 raku pokračovali porskí jaskyniari z Var-

šavy (WAKS) do hlbky -280 m. V ďalšom prieskume pokračova l i už len Be l gičania, ktorí postupne prenikali do hlbky -1086 m v roku 1978 o poslednýkrát v lete 1979 potápanim v sifane no dne, kedy dosiahli hlbku - 1111 m. V auguste 1978 zostúpi li do hlbky -310 m aj jaskyniari SSS.

6. SIMA G . E. S. MALAGA

-1098 m SIERRA DE TO LOX - MALAGA $po nielsko Objavená bola v máji 1971 troma mužmi z G. E. S. Malaga pri prvom prechode zo Sierra de Tolox na Sierra de las Nieves. Postupne prehlbovaná: september 1973 -315 m, august 1974 -520 m, júl 1975 -940 m, september 1978 - 1077 m. V lete 1979 sa francúzski ja skyniari ponoriJj 2 1 m do sifónu na dne, čím ju preh lbil i na - 1098 m.

7. LAM PRECHTSOFE N

1024 m (-10 + 1014) LEOGANGER STEINBERGE - SALZBURG Rok,sko Ja skyňa je zvláštna tým, že je stúpajúca. Vstupuje sa do nej pri najnižšom bode a postupu je sa smerom hore proti podzemnej r iečke kaskádami a vodopádmi . Je .známo od nepamäti. Vetva Siidgong, stúpajúca do výšky 170 m j e sp rístupnená verejnosti. Roku 1959 bol prekonaný polosifan Bocksee a dosiahnutá výška + 282 m, ďalej: 1969 + 511 m, 1973 + 740 m. Dalšie objavy sú zásluhou porských jaskynia rov z Krakova : 1977 + 850 m, 1978 + 952 m o 1979 + 1014 m. Do výšky + 952 m vystúpil i: 1. 1. 1979 aj účastníci expedície SSS Jean Berna rd '78.

8. HOCHLECKEN - GROSSHOLE -1022 m (-920. + '02 m) HOCHLECKOGEL - HOLLENGEBIRGE Rok,sko J oskyňa je známo od roku 1923. Vstupné časti sú sp rístupnené verejnosti od chaty Hächleuken (1573 m n. m.). Roku 1963 boli objavené osi 1700 m dlhé stúpajúce chodby do výšky + 102 m. V novembri 1973 viedeňskí o sa lzbu rskí jaskyniari pren ikli do systému klesajúcich chodieb, ktoré končili obrovskou podzemnou studňou Stierwascherschacht, hlbky - 351 m. Vo februári 1973

prenikli systémom priepasti pod verkou studňou do hfbky -753 m. o vo februári 1978 bol d osi ahnutý sifón v hlbke -920 lTI .

9. RESAU FELIX TROMBE

-1013 m CQUME DI QUARNEDE Francúzsko

HERRAN -

HA UTE GARQNE -

Tento 55 km dlhý jaskynný komplex vznikol postupným objavo vaním genetic ky súvisiaci ch spojení medzi jednotlivými menšími jaskyňami. Systém Felix Trombe mó toho času 15 vchodov. Naj známejšie z nich sú: Orotte d e Pene Blonqu e, objavená roku 1908 Mortelom . V rokoch 1941 až 1947 sa realizoval prieskum cez vchod Hen ne - Morte. Roku 1963 bolo objavené spojenie vyššie položeným vchodom Trou du Vent . Celková hlbka vtedy činila -645 m. Po stupným objavovaním spojenia vchodu l' lf s ďal ší mi priestormi a ž po sifón na dne, bolo ja s kyňa roku 1972 hlboká - 882 m. Spojenie s terajším, najvyššie položeným vchodom Puits de Io Coquill e bolo objavené v roku 1977. Hydrologické ,s poj enie s vod nou jaskyňou Oouei l di H er bolo dokázané už roku 1971 a bol to j eden z najväč šíc h potópačských problémov Fron cúzska až do leta 1979, kedy so podarilo podp lávať 400 m dlhý sifán o týmto napoj i ť d o obrovskéh o ja skynného kompl exu oj vodnú ja s kyňu Oou eil di H er. Vchad om l' lf zostúpil i roku 1976 jaskyniari skupiny Ceský kras d o hlbky osi 200 m.

10. RESEAU DES AIGUILLES - 980 m DEVOlUY - HAUTE AlPES Fran cú zsko Otvor jaskyne ukázal pastier 1. Tourresovi roku 1964. Jaskyňa bol o hlboká - 97 m. Hl bka -530 m bolo dosiahnutá roku 1967 a v ďal šo m roku hlbka -620 m. Väčšia expedícia roku 1969 dosiahla sifón , tera jšie dno v hlbke -682 m. Až roku 1972 boli objavené rozsi ahle stúpajúce chodby s menšími pr ie pasťami hlbky 10 ož 40 m o objavený horný vchod Chourum du Rama .

11 . SISTEMA GARMA CIEGA - SUMIDERO DE CALLAGUA

-970 m SOBA - SANTANDER Spanielsko

'ZT

12. KIEVSKAJA (KILSij -964 m

PAMIR ALAl - UZBEKISTAN ZSSR 13. ANTRO DEL CORCHIA -950 m (-871. + 79 m)

l EVIGlIANI - lUCCA Taliansko 14. GOUFFRE DU CAM BOU DE L1ARD - 933 m ACCOUS - PYRENE:ES ATLANTIQUES Francúzsko 15. GROTTA DI MONTE CUCCO -922 m COSTACClARO - PERUG IA Taliansko

16. ABISSO MICHELE GORTANI - 920 m MONTE CANIN - UDINE Ta liansko

17. FEUERTALSYSTEM (KACHERLSCHACHT) - 913 m TOl ES GEBIRGE Rak usko 18. GOUFFRE TOUYA DE LIET -906 m ACCOUS - PYRENEES ATlANTIQUES Francúzsko 19. SISTEMA PURIFICACION -900 m

TAMAUlIPAS Mexico 20. BERGER - PLATTENECKHOHLENSYSTEM - 895 m (-B77, + ' 8) TEN NENGEBIRGE - SALZBURG Rokú,ko Najhlbšie jaskyne Ceskoslovenska

,. J askyňa v Zóskočí 2. Storý Hrad

Nízke Tatry Nízke Tolry

284

277

3. Systém Amatérskej o Punkevskej jaskyne (Macocha) Brázd0 (Bara zdoláš) Belianska jaskyňa

Moravský kros

Hranická priepasť Systém Demänovskej o Pustej jaskyne 8 . Rudické propodání 9. Maló 2:omboj 10. Bystriansky zóvrt

Hranický kros

4. 5. '6. 7.

11. 12. 13. 14. 15. 16.

Nízke Tairy

Moravský kras Slovenský kros Nízke Tatry Sl ovenský kros

Meiselúv závrt Ponornó priepasť

Moravský kras Slovenský kros

Ohnište

Nízke Tatry

Diviačia priepasť

Slovenský kros

Dómsky zóvrt

Moravský kros Slovenský kras Slovenský kros

18. Veterná diera 19. Horbešská jaskyne 20. Jeskyne Arnoidka

Belianske Tatry

Ve rká Bikfo

17. Certava dier0

Slovenský kras

Moravsky kros Ceský kras

191,7 179,8 160 158

m m m m

152 151 142 141 141 137 132 129 127 126,3 125 122,5 120 · 113

m m m m m m m m m m m m m m

v priepasti bolo sondami zistenó hlbko -244.5 m. V speleologickej praxi so však uznóva len hfbka, ktorú dOSiahol človek

Aktuality

Rozsiahle mongolské ja skynné kresby V uplynulom roku vedecká expedícia, zložená z mongol ských a sovietskych vedcov intenzívne skúmalo dosiar neznámu mohutnú j askyňu Ceng ri oguj , ktorá sa nachádza v j uhozá padnej čast i Mongolska v Mongolskom Altaji v oblasti Manchanského somonu blízko jazera Cha-us-nur. Jaskyňa bolo objavená len náhodou pastiermi v dlžke 130 m. N ajviac vša k jaskyňu preslávilo obrovské množstvo j askynných kresieb. Pre ich štúd ium a zách ra· nu organizovali rozsiahle expedície. ktoré sa museli predierať (ažkým kamenistým terénom v údolí horskej rieky Choit -Cenker pod pohorím Gonti k. Do si ahnuté výsledky stáli za vynaloženú námahu . Chodby jaskyne. vybudované v žltých vápencoch majú výšku až 15 m. No žlté steny, vyh lodané evorznou činnosťou podzemnej rieky, kreslil praveký človek svoje kresby nápadne červe nou hlinkou. Ide najmä o p rel ínanie sa zvieracích kont úr. dopi. nené podivnými geo metrickými znakm i, význam ktorých so ešte doposiar nepodarilo ro zlúštiť . Postavy zvierat zdobia aj ostatné čast i jaskyne. ba aj stropy. Z nich vynikajú kresby nosorožca, slona, bizóna, ťavy o podivných vtákov. podobajúcich so vzhrado m na pštrosa. Medzi kresbami so vyskytujú oj štylizované kresby ihličnatých stromov. Podrôbný prieskum týchto pra vekých kre sieb v jaskyni so ešte neskončil. Ostáva ešte preskúmať aj hlinité sedimenty dno jaskyne. V blízkosti jaskyne našlo expedíci a praveké sídlisko s bohatými nálezmi kamenných o kostennýc h materiÓlov. Aj ked započatá expedícia sa ešte neskončilo, dá so povedať. že jaskynné kresby v Cengri ag uj su dôležitým člónk o m v poznan í najstaršej minulosti tejto časti Ázie a jej vyznam v dejinách pravkého umen ia je neoceniterný. O pravekých kresbách v mongolskej jaskyni v povodí rieky Ch u lut sme už p ísa li v Spravod aji SSS 2/ 78. Pokusné li eč eni e

II'

sl oupsko- šošúvs kej ja skyni " Moravskom kra -

se Po celom rode pok usov s liečením ochorení horných dýchacích ciest v čs. j askyniach, realizovali experimentálne l iečenie oj v Moravskom krase. Známo sloupsko·šošúvska jaskyňa poskytla

svoje priestory k experimentu pracovníkom a lergologického oddelenio OU N Z v Blansku. V dňoch 2. - 2 1. 7. 1979 v najväčšej sieni jaskyne, vo Ver kom dóme, 120 m pod povrchom odpočívalo 20 detskych pacientov postihnutych ochorením harnych dychoclch ciest. Experiment prebiehal pod vedením MUDr. Drahoslo va ~íčného CSc., ktorému asistova lo pri transporte a komunikácií detí 10 zdravotnych sestier. N a speleoterapii so vystriedalo celkom 63 detí vo veku od 4 do 16 rokov. Deti s ťaŽŠím priebehom ochorenia strávili v podzemí 2 hod iny denne, ostatné deti v krátkodobých pobytoch v jaskyn i strieda li so v d vojdennych interva loch. kedy vykonávali dychacie cvičenia. Pra,eký č lo,ek , naj'yššie položenej ja skyn i Gruzínska Gruzínski archeológovia v spolupráci s francúzskymi kolega mi už niekorko rokov procujú spoločne pri archeologickom výskume Verkého Koukazu. Objavili a preskumali síd lisko paleolitického č l oveko v Conskej jaskyni, ktorá sa nachádza v nadmorskej vyške až 2 100 m. Vedci zistili, že tu žil človek neandertálskeho typu. Je to naj vyššie miesto v Európe, kde so usídli l pa leol itický človek . Pazoruhadne dokonolé sú jeho kamen né nóstroje .. ktoré so našli v joskyni. V spolupráci gruzínskych a francúzskych a rcheológov pri výskume Kaukazu sa bude pokračova! . Obja, moravských ja skyniaro, , oblasti Holštejna Ja skynia ri holštejnskej speleologickej skupiny patria medzi najaktívnejšie pracovné kolektívy brnianskeho Speleologického klubu . Skupina pracuje v oblasti Holštejna v severnej čosli Mo ravského krosu . V posledných troch rokoch zamera li svoje usilie no otvoren ie zóvrtu č. 60 v blízkosti Holštejnskej jaskyne. Ešte minulého roku prenikl i do systému horizontálnych chod bičiek a z neho do systému priepastí, o čom sme pisoli oj v Sprovodoji SSS č. 2/78. Od tej doby pokračovali v prieskumn ej činnosti. Po vyhlbeni šochty odkryli otvor pri epasti, ktorou prenikli pred ne · dávno m do hfbky -97 metrov. Dno priepasti tvori podzemné ja zero so stajatou vodou, hlbky až 4 metrov. Ukozuje so. že ide len o bočnu priepasť hlavnej šachty, ktoru holštejnskí jaskyniari chcú v buducnasti tiež objaviť. Cinnosf a výsledky holštejnských jaskyniarov vy.znamnou mierou napomóhajú pri štúdiu O vysvetrovaní podzemných tokov Bílej vody, ktoró je hlavným zdrojom podzemnej rieky Punkvy.

Nova jaskyňa v sovietskej Kirgirii Pred nedávnom bolo objaven á jaskyňa, presahujuca d[žku 1,5 km vo vysokoho rskom prostredí pohoria fan -Sanu v sovietskej Kirgízii . J askyňa so vytvorila hydrotermálnymi pochodmi. Termál na voda tu vyhlodala zložité labyrintovité priestory. ktoré sú v sú časnej d obe predmetom ráujmu speleológov. V Kirgizskej SSR j e známych doposiaľ no 300 jaskýň , ako napr. radová ja skyňa v n .eď alekom, severn e ležia com predhorí Terskej Alotou pri jazere Issyk-kul o hlavnom meste Alma -Ata. Rozsiahl e pri estory tejto jaskyne s neobyčajne pôsobivou rodovou výzdobou sú sprístupnené turistickej verejnost i. V ni ektorých jaskynia ch so na šli stopy po býva lých obyva teľ oc h. Ich pra covné nástroje a kresby no skalách su odborníkmi podrobn e skúmané. V krasovej oblasti Kirgizskej SSR sa však preslóvilo predsa len najviac priepasť Kilsi no náhornej pl oš ine Kyrk -Tou, ktorá bo lo preskúmaná do viac ako kilometrovej hlbky. Jaskynné kresby aj v Austrálii V horskej časti oblasti Oueenslande, ktorý leží v severovýchod . nej čast i Austrálie, boli nájdené dosiaľ neznáme jaskynné marby, zatiar v počte 397 vyobrazení. Predstavujú takmer výlučne figurálne morby. Lokality s jaskynnými kresbami v tomto okolí usilovne skúmajú odborníci. Vek týchto malieb odhadujú no 10 tisíc rokov: Ni e je vylúčené , že budú nájdené ďalšie kresby. Nirke Tatry vyhlásené ro Národný park V máji 1979 došli k významnému rozhodnutiu štátnych orgánov vo vzťa hu k och rane prírody a zachovania krasových oblastí Slovensko. Na zasadnutí v Táloch bolo vyhlásené uzemie Nízkych Tatier zo Národný park, ako štvrtý v poradi v Ceskoslovensku. N ový Národný park je svojou rozlohou n a j väčší v CSSR, lebo spo lu s ochranným pásmom presahuje výmer 200 tisíc hektárov. No tomto územi budú chránené j edi n ečné súbory geologických výtvorov, flóry a fauny. Nórodný park Nízke Tatry j e mimoriadne bohatý oj no výskyt niekorko desiatok druhov zókonom chránených ra stlín. Darí so tu aj živočíchom - medveďom, rysom, svišťom a skalným orlom .

Nizke Tairy SÚ oj vyzn omnou čs. kro sovou oblasťou, vyskytuj e no 120 joskyň o inych krasových jovov. Vyhlósenie tohto Nó rodneho parku je význo mnym krokom k zóchrane O zachova niu ď a lšej čas t i bohotej pri rody Slovensko. 50 tl!

M. E.

Jaskyniarska krížovka

1 2 3 4 5 6

7 8 9 10 11

c O E

F G H VODOROVNE; A B _

C O E F G H

Začiatok

tajničky

nehovori pravdu - nojväčšia pušť no svete otrok _ korólovi ostrov prstencoveho tvoru - šikovnosť, zručnosť čosť povozu do (latinsky) _ chemickó znočko radónu ~tót v USA s hlavným mestom COLUMBIA - jedna zo SPZ Bratislovy španielske mužske meno - ~rd', hrubá polica - uzemie typické jaskyňam i , zóvrtmi o škropmi obyvoter juhoózijskeho štólu _ slóle existuje (obrótene) - okrem iného - podmieňovocio spojka básnický zópor _ primót _ obyvater severnej čosli Afriky - islondskó sopko nopodobninc - hornina, skolo

ZVISLE ;

2 3 4

.5 6 7 8 9 10 11

2. časí tajničky potrebo k výrobe piva _ inidolky mien 21 . 10. a 17. 1. _ abrnený transporter polostrov v Kanode i tot na pobreží Arobského mora predloiko skratka jedootky tloku výsodo lomietnut io - citoslovce kvopkonio nojvyššio .0r10 _ 3. č o s f toj n i č k y _ stol'OegypskY boh Slnko 001101 (česky) - príslovka spôsobu SPZ Svedsko. Madarsko o Uruguayo súhlas (anglicky) - oboja (nó rečovo) útvor stor.$ich prvohôr zlato (španiel sky) _ solmizočnó slobiko _ starorimsky pozdrav Ukončen ie

ta jni čky

M ilan Vdovjok

Ing. Jozef 1979

Hlaváč :

Celoslovenský zroz joskyniarov Tisovec

tudovít Gaá l : Nové objavy v Drienčanskom krase

Jozef Thuróczy: III. Východoslovenský tóbor ochrancov prírody v Drienovských kúperoch v Slovenskom krase

P. Pospíši l - J. Zámečník: Mrežový uzóver na jaskyne s vertikálne položeným vchodom

Matej Gaá l : Nová zlaňovacia kladka typu "Rack~

Martin Sluka: Návod k vodovzdornej impregnácii papiera pre vlhké prostredie v jaskyniach

Alexander Buzinkoy: Zostup do jaskynného systému Bandíioch Kominiarski v porských Tatrách

Radko Tásler : Expedícia Gruberhornhähle '79

RNDr. Lodislav N ovotný : Ako navštíviť Postojnskú jamu a Skocijanské jaskyne v Juhoslávii

Gustáv Stibrányi: Stručná história a novosti v najhlbších jaskyniach sveta

M . E. : 'Aktuality

Jaskyniarska krížovka (M. Vdovjak)

Obsah

SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti č.4/79

VydoJo Múzeum slovenského krasu. liptovský Mikuláš, v rómci vnútroústavných informácií pre spolupracovníkov v náklade 700 kusov Tla č: Tločiarne

SNP Liptovský Mikuláš