študenstký časopis by Denis Poledník

ŠTUDENTSKÝ ČASOPIS November 2014 1. ročník cena: 4,30 €

Rozhovor

OČAMI 7 ROČNÉHO CHLAPCA

“Už nikdy voj nu.” - Ján Pavol ii.

7 Bitky 2. svetovej vojne

10 Fotoreportáž z Osvienčimu

14 Pianista

16 Chlapec v pruhovanom pyžame

26 Očami 7 ročného chlapca

Editorial

dnešnej dobe internetu nie je ťažké vyhľadať si informácie o hocičom.

sú už zvyknutý zapnúť počítač a všetko majú ako na tanieri. číta knihy, noviny a časopisy.

Internet

Dnes

už málokto

nám prináša hlavne budúcnosť.

minulosť tu neostáva skoro žiadny priestor.

Ako

Ľudia No

George Santayana “Tí ktorý si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby si ju zopakovali.” Čím ďalej tím menej vedia budúce generácie o svojej minulosti, o chybách a tragédiách ktorými si ľudstvo prešlo. Podľa mňa sa nikdy nepoučíme z vlastných chýb. A história sa bude opakovať, alebo zoberieme svoju budúcnosť do vlastných rúk a my budeme tí ktorý zabránia jej návratu. Časopis nie je povedal

určený len pre nadšencov histórie ale aj pre ľudí ktorý sa chcú poučiť z chýb ktoré boli a sú našou súčasťou.

Prajem

p r í j e m n é č í ta n i e .

A l e x M o k r o š

Správy BITKA O SEVASTOPOĽ Žiar nad Hronom,tlačová agentúra Piatrik Sevastopoľ,polostrov Krym Ozbrojené stretnutie medzi vojskami Osi (Nemecko, Rumunsko) a ZSSR na východnom fronte počas druhej svetovej vojny.Odohrávala sa od 30. októbra 1941 do 4. júla 1942 v Sevastopole a jeho okolí. Toto mesto bolo hlavným prístavom sovietskej Čiernomorskej flotily. Významnou predohrou bitky boli boje o prístup na Krym. Prvý útok na Sevastopoľ uskutočnila Luftwaffe už 22. júna 1941, s cieľom torpédami a magnetickými mínami zablokovať sovietsku

Čiernomorskú flotilu v prístave. Ako na jednom z mála miest bola obrana pripravená a nemecký útok a nemecké lietadlá sa stretli so silnou protilietadlovou paľbou a sovietske námorníctvo neutrpelo žiadne závažné straty.Po prelomení sovietskej obrany sa nemeckým a rumunským vojskám podarilo pomerne rýchlo obsadiť vnútrozemie polostrova.

Sila ZSSR 106 000mužov,(ztoho 82 000vbojových jednotkách),606diel,38tankov,109lietadie verzus Útočná sila Nemecka a Rumunska 350 000mužov,(ztoho204 000vbojovýchjednotkách)670diel450 tankovaobrnenýchvozidiel 600 lietadiel . Nasledujúcich 250 dní trvajúce boje o obliehaný Sevastopoľ sa skončili porážkou sovietskych vojsk a veľkými stratami na oboch stranách. - JP -

Nemecké tankové jednotky pri postupe na Stalingrad.

DÔLEŽITÉ SPRÁVY STALINGRAD – Dnes, 21.Augusta 1942 o 6 hodine ráno bola vyhlásená pohotovosť v najväčšej pýche Sovietskeho Zväzu, v samotnom Stalingrade. Rozdelené nacistické sily na čele s generálom M.Von Weichsom a E.Von Mansteinom spolu so spojencami z Rumunska, Talianska a Maďarska začali ofenzívu v severnej časti mesta. Boľševická armáda hlási prvé straty. Zatiaľ nie je známe aký počet jednotiek bolo vyslaných z Moskvy, ale je isté, že ZSSR spraví všetko, aby mesto ubránil.

Slobodný Vysielač, 1942 - TM -

bitky 2. svetovej vojny Katastrofa na západe HAVAJ

americké námorné sily.

Celkovo zničili 19 plavidiel, z toho 5 bojových lodí. Prekvapivým faktom Včera, 7.12.1941 japonské letecké sily zaútočili je, že sa Japoncom nepodarilo zničiť ani jednu na námornú základňu Spojených štátov americamerickú lietadlovú loď, ktoré v tom čase boli kých Pearl Harbor na Havaji. Straty na životoch prevažne v Atlantickom oceáne, alebo kotvili v zatiaľ nie sú známe, hovorí sa o čísle presahujúiných prístavoch. O 8:12 admirál Husband Kimcom 2 000. mel vyslal do Washingtonu správu o japonskom

Záchrana živých z americkej bojovej lode USS West Virginia.

Útok prišiel znenazdajky, o 7:55 zaútočili japon-

útoku, avšak na odpoveď už bolo neskoro. Druhá

ské lietadlá na americkú základňu z viacerých

vlna zaútočila o

smerov.

Útok

8:50,

zničila

188

amerických

bol smerovaný predovšetkým na

lietadiel, z toho až 155 na zemi, čo svedčí o totálnej nepripravenosti

Ameriky na tento útok.

Podľa dostupných informácií, Japonsko plánovalo aj tretiu vlnu, ktorá však napokon nebola vyslaná. Straty Japonska sú minimálne, jedná sa o 5 miniponoriek, niečo cez 20 lietadiel a niekoľko desiatok letcov (presné čísla nie sú známe). Ako

sa dalo predpokladať,

Spojené

štáty ame-

rické na svoju odpoveď nenechali dlho čakať.

Dnes, 8.12.1941 Kongres spojených štátov vyhlásil vojnu Japonsku, čím ukončil éru amerického izolacionizmu a urýchlil vojenskú mobilizáciu. Hovorí sa o vybudovaní dočasných táborov pre Japoncov žijúcich v Amerike, dokonca aj pre tých, ktorí sa tam narodili z dôvodu obáv zo špionáže. S najväčšou pravdepodobnosťou štáty Centrálnych mocností, ako spojenci Japonska vyhlásia vojnu Spojeným štátom americkým, čo by znamenalo, že aj Slovensko vyhlási vojnu Amerike. A

Japonsko žiadalo, aby Spojené štáty uvoľnili ich fondy a aby ukončili expanziu v Tichomorí. Hull s návrhom súhlasil s podmienkou, že sa Japonsko stiahne z Číny a Indočíny. 1.12.1941 však Japonsko tento návrh odmietlo. 6. decembra sa dokonca sám president Roosevelt obrátil na japonského cisára Hirohita ohľadom tejto otázky, avšak rozhovory už nepokračovali. A čo sa stalo o deň neskôr, to už všetci vieme. V

konečnom dôsledku sa táto bitka ráta ako

Japonci nezasadili taký silný úder ako plánovali, keďže veľká časť lodí nekotvila v tej dobe v prístave. Najsmutnejším faktom je, že japonské lietadlá boli spozorované radarom už o 7:05, čo je celých 50 minút pred útokom, ale zodpovedný poručík Kermit A. Tyler tieto lietadlá považoval za plánovaný prílet bombardérov B-17. zdrvujúce víťazstvo

Japonska,

avšak

Sťudenstký časopis, 1941

čo predchá-

dzalo

tejto

strašnej

uda-

losti?

Nece-

lý mesiac pred týmto

inciden-

tom

novozvo-

lený

predseda

japonskej vlády

Hideki vyslal

Todžo do Ame-

riky veľvyslanca na rokovania s americkým ministrom zahraničných vecí

Cordellom Hullom.

Potopenie bojovej lode USS California.

- JK -

Simo Hayha "Biela smrť" Stevensona,

Kollaa. V tejto oblati bojoval do 6.marca 1940, kedy utrpel ťažké zranenie po zásahu trieštivou strelou sovietskeho ostreľovača. Pred tím ako upadol do kómy, stihol nepriateľského ostreľovača zlikvidovať. Pred jeho zranením sa ho sovietské do oblasti okolo rieky

vojská pokúšali zlikvidovať nasadením viacerých ostreľovačov, či dokonca nasadením delostrelectva.

Häyhä

Mosin-Nagant M28 s obyčajným kovovým zameriavačom. Zo začiatku nemal na výber žiadnu inú, až vo februári 1940 používal pušku

Švédi darovali klasickú odstreľovaciu pušku Mause s ďalekohladom, ale Häyhä naďalej uprednostnoval M28, s ktoroul dokázal trafiť cieľ na 400 až 600 metrov. Výhodou jeho pušmu

ky bez ďalekohladu bolo že neodrážala svetlo

Narodil sa 17.decembra 1905 v malom mestečku Rautjärvi, ležiacom na Karelskej šiji blízko sovietskych hraníc. Od malička bol vášnivím lovcom vďaka čomu ho aj v roku 1925, keď nastúpil do vojenskej služby, pridelili k ostreľovačom. Fínsky ostreľovači v tej dobe patrili k celosvetovej elite. Roku 1939 bol ako samostatne pôsobiaci ostreľovač pridelený k 12. pešej divízií plukovníka

a nemusel zdvíhať hlavu tak vysoko ako v prí-

Mause. Mohol sa teda lepšie skryť. Vzhľadom k svojej drobnej postave Häyhä väčšinou pri streľbe neležal, ale skôr sedel, pri čom dobre využíval terénne nerovnosti. pade pušky

Do dnes je Simo Häyhä považovaný za najúspešnejšieho ostreľovača všetkých čias. Počas Zimnej vojny preukázateľne zlikvidoval 505 vojakov Červenej armády (podľa neoficiálnej fínskej štatistiky 542).

- AM -

Fotoreportáž z osvienčimu 21.10.2014 sa uskutočnila exkurzia do Osvienčimu, ktorej sa zúčastnili triedy tretieho a septima. Najskôr sme sa vydali do časti Auschwitz I, kde nás hneď privítal známy nápis..

ročníka

Následne sme sa presunuli medzi bloky a niektoré z nich sme si pozreli aj zvnútra. Chodby väčšiny z nich lemovali fotografie väzňov, na ktorých boli dátumy narodenia, príchodu do tábora a smrti, v miestnostiach sme zas mohli vidieť topánky a predmety každodennej potreby, ktoré si väzni priniesli so sebou v domnienke, že sa sťahujú do východnej Európy.

Neskôr sme si pozreli plynovú komoru s krematóriom, kde to až mrazilo.

Po prehliadke plynovej komory sme sa presunuli do časti Auschwitz II – Birkenau, kde sme si pozreli podmienky, v ktorých väzni žili a spali.

Budovu s „toaletami“ otvárali väzňom na 30 minút ráno a na 30 minút večer, čo samozrejme nebolo dosť času na to, aby si potrebu vykonali všetci.

Známy záber zo stanice, na ktorú privážali vo vagónoch na prepravu dobytka väzňov z celej Európy. Niektorí boli poslaní priamo do plynovej komory, iní boli poslaní do barakov, v ktorých často prežili len niekoľko dní. Po návšteve Birkenau sme sa vrátili do Auschvitz I, kde sme si pozreli expozíciu venovanú židom zo Slovenska a Česka, potom sa naša exkurzia skončila.

- MB -

Pianista Režisér Roman Polanski sa vo svojom filme Pianista z roku 2002 nechal inšpirovať predovšetkým autobiografiou pianistu Wladyslawa Szpilmana. Príbeh mapuje osud židovského mladíka od prvých nacistických zásahov v roku 1936, od pobytu vo varšavskom ghette a masívnych presunov do vyhladzovacích koncentračných táborov, až po oslobodenie Polska v roku 1945. Film sa stal mimoriadne úspešný a pozbieral mnoho cien , z nich za zmienku stojí Zlatá palma alebo cena filmového festivalu v Cannes. Najvýznamnejšie však boli tri ceny americkej filmovej akadémie, ktoré si odniesla réžia, scenár a predovšetkým Adrien Brody za skvelé stvárnenie hlavnej úlohy Wladyslawa Szpilmana. V Polsku v roku 1939 panuje veľmi vyostrená atmosféra. Sú vydávané stále nové a nové nariadenia obmedzujúce židov. Hlavý hrdina je nútený opustiť prácu v rozhlase a odsťahovať sa spoločne s rodinou do vymedzenej lokality obklopenej múrmi, neskôr známej ako Varšavské ghetto. Postupujúcim časom sa podmienky stále zhoršujú a začínajú transporty do koncentračných táborov, ktorým sa nevyhne ani Szpilmanova rodina. On sa na poslednú chvíľu zachráni a s pomocou priateľov sa dostane až za múr, kde až do konca vojny prežíva v opustenom byte. Hoci

bola téma druhej svetovej vojny filmovo

spracovaná už veľa krát, je toto dielo unikátne svojím dôkladným prepracovaním a auten-

tickosťou, ktorej pomohli aj režisérove osobné zážitky.

Skutočnosť je tu ukázaná neskreslene, naturalisticky a niekedy až drasticky, čo len podčiarkuje celkovú atmosféru filmu. Od hrdinu v takejto situácii sú očakávané silné emocie, ale tie tu paradoxne dostali priestor len v prvej polovici. V druhej polovici dej začína stagnovať a nakoniec je zredukovaný len na sled záberov popisujúcich povstalecké boje a neľahký život hrdinu bojujúceho s hladom a chorobami. Aj dialogy značne viaznú, sú zjednodušené len na výkriky nemeckých vojakov

doplňovaných

stenaním zranených.

Táto časť pôsobí až príliš umeleckým dojmom. Spôsobuje, že divák sa začína trochu nudiť. Spád a napätie deja vráti až Szpilmanove dramatické stretnutie s nemeckým kapitánom Hosenfeldom. Napriek týmto drobným nedostatkom sa Pianistovi po filmárskej stránke nedá nič vytknúť. Prvým plus je výprava dotiahnutá do najmenších dobových detailov. úci výkon

Adriena

Druhým kladom je vynikajBrodyho v hlavnej úlohe.

Aj ked aj jemu by sa daj vytknúť prílišný chlad a neúčasť v niektorých scénach. Už z názvu je jasné, že dôležitú úlohu hrá aj hudba. Jemné tóny Chopinových symfonií sú prehlušované výbuchmi granátov. Pianista je príbeh smutného ľudského osudu na pozadí vojnového Poľska a každopádne stojí a pozretie. Určite to nie je len 150 premrhaných minút.

- MŠ -

e m a ž y p m o n a v o h u r p v c e p Chla Dej:

otec zistí príliš neskoro, čo sa s Brunom stalo

Bruno je osemročný chlapec, ktorý žije v rodine novopovýšeného nemeckého veliteľa koncentračného tábora. Príbeh začína oslavou otcovho povýšenia a následným sťahovaním sa na vidieckeho sídla neďaleko koncentračného tábora. Bruno je odtrhnutý od svojich kamarátov a cíti sa osamelý aj napriek tomu, že má dvanásťročnú sestru, ktorá však začína mať už iné záujmy. Kvôli svojej zvedavej a dobrodružnej povahe sa zatúla k plotu koncentračného tábora, kde stretne osamelého chlapca v „pruhovanom pyžame“. Na začiatku si myslel, že to je len akási farma a tak sa s rovnako starým Shmuelom rýchlo skamarátil. Pod vplyvom nacistického učiteľa, svojej staršej sestry a zo Shmuelovho rozprávania však zistí, že s „farmou“ nie je úplne všetko v poriadku, čo nahlodá aj jeho názor na svojho úžasného otca. Brunova matka medzitým zistí, čo sa deje so židmi v koncentračnom tábore a poháda sa s manželom. Po pohrebe manželovej matky sa rozhodne odsťahovať čo najďalej od krutostí páchaných v tábore. V deň odchodu sa však

Bruno

vytratí, aby pomohol

svojmu kamarátovi nájsť otca (ktorý už je pravdepodobne mŕtvi).

Prezlečie sa do „pruhovaného pyžama“ a podkope sa popod plot tábora. V dome zatiaľ nastane panika, všetci Bruna hľadajú a na koniec zistia, kam išiel. Kým sa však stihnú dostať do tábora, Bruno a Shmuel sa zamiešajú medzi väzňov, ktorých odvádzajú do plynovej komory. Paralelne potom bežia zábery chlapcov a Brunových rodičov, doslova prebieha „boj“ o Brunov život. Nakoniec však Brunov

a celá tragédia je doplnená klišéovitou búrkou, slzami a výkrikmi.

Film anglického režiséra Marka Hermana čerpajúci z rovnomennej knihy írskeho spisovateľa Johna Boyeho zobrazuje krutosti, násilnosti a neprávosti režimu, ktorý sa snažili nastoliť nemecký vodcovia z pohľadu malého chlapca, ktorý naivne verí, že jeho otec, nacistický veliteľ koncentračného tábora, je dobrý človek a nikdy by nespravil nič zlé. Vo filme je úžasne zobrazená naivnosť a dobrosrdečnosť malého chlapca. Aj napriek niekoľkým zakolísaniam je jeho viera v otca a v to čo robí až do posledných okamihov neoblomná. Film výrazne útočí na citové vnímanie diváka a už niekoľko minút pred tragickým ukončením každý tuší, čo sa stane, avšak až do vhodenia Cyklónu B do plynovej komory je živená nádej, že sa chlapca jeho otcovi podarí zachrániť. Herecké obsadenie bolo z môjho pohľadu výborné, bola zastúpená detská nevinnosť v podaní Asaa Butterfielda ako malého Bruna aj ženská krása Very Farmigy ako jeho matky, nechýbalo presvedčivé zobrazenie „árijskej rasy“, keď si David Thewlis (známy najmä ako profesor Lupin z Harryho Pottera) zahral veliteľa koncentračného tábora a zároveň Brunovho otca v jednej osobe alebo Rupert Friend ako pomocný dôstojník vo veliteľovej rodine. Film na mňa pôsobil celý čas dosť pochmúrne a smutne a len v málokom by nevyvolal ľútosť k ľuďom, ktorý boli vraždení Nemcami v koncentračných táboroch počas 2.svetovej vojny.

- SŠ -

Valkýra Dlho očakávaný, napínavý film Valkýra rozpráva skutočný príbeh plukovníka Clausa von Stauffenberga (Tom Cruise), ktorý stál v čele rozsiahleho protinacistického spiknutia, ktorého hlavným cieľom mala byť likvidácia Adolfa Hitlera a odstavenie jeho najvernejších spolupracovníkov od moci. Plukovník Claus von Stauffenberg je loajálnym vojako, oddane slúžiacim svojej vlasti. Potom ako je zranený a odvelený z fronty, dôjde k vylodeniu spojeneckých jednotiek v Normandii a Stauffenberg sa stáva členom rozsiahleho spiknutia. Na strane nemeckého odboja, vyzbrojený rafinovanou stratégiou použiť Hitlerov vlastný núdzový plán pre stav ohrozenia – známy ako Operácia Valkýra – sa rozbieha akcia s cieľom zavraždiť vodcu a zvrhnúť jeho nacistickú vládu. S dokonalým plánom a s niekoľkými odhodlanými

dôstoj-

níkmi sa z von

S tauffenber ga, ktorý bol doteraz

len

jedným z mnohých,

stane

ten, ktorý musí

Hitlera

zlikvi-

dovať sám. pokusu

Do o pre-

vrat bolo zainteresovaných mnoho vysokých osobností ako napr. Ludwig Beck, Erich Höpner,

Erwin Rommel, Hans Speidel a Hellmuth Stieff. Stauffenberg chcel pri atentáte spolu s Hitlerm zlikvidovať tiež Heinricha Himmlera a Hermanna Göringa. Tento dôvod ho donútil v dvoch prípadoch (11. a 15. júla) ustúpiť od plánu. Konečný dátum bol stanovený na 20. Júla 1944, aj napriek tomu, že Himmler ani Göring neboi prítomní... Podľa

môjho názoru je to precízne zvládnu-

tý historický thriller, ktorý aj napriek veľkému

handicapu v podobne jasného konca vie navodiť pocit napätia lepšie než drvivá väčšina súčasnej konkurencie. Tom

Cruise síce mierne nestíha, čo má za následok istú

rozpačitosť

niektorých

scén

(hlavne scény s manželkou), ale bezchybné výkony ostatných hercov túto vadu krásne zachraňujú.

Úpl-

ne dokonalý film to zase nie je, ale

Valsympatickej-

aj tak mi je kýra

šia ako tri pätiny oscarových kandidátov.

- MT -

hitler, El lobo Historický film, životopis Adolfa Hitlera a udalosti pred druhou svetovou vojnou. Druhá

svetová vojna a udalosti pred druhou

svetovou vojnou. Toto všetko a ešte viac sa dozviete vo filme

Tento

Hitler,El Lobo.

Tento

film však nie je vhodný pre všetkých z

hľadiska vekovej kategórie, z hľadiska záujmov a názorov.

Avšak, tento film odporúčam všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť o Hitlerovom živo-

te viac alebo si len doplniť detailné informácie o udalostiach pred druhou svetovou vojnou a o

film zachytáva všetky dôležite udalosti

Adolfa Hitlera. Prevedie Vás rok po roku, od jeho narodenia, vykreslí jeho úspechy ale aj neúspechy v škole a v živote.

Hitlerovom súkromí.

v živote

Recenzia/film -Hitler,El Lobo, Španielsko 2005, 84 minút -Réžia: N/A -Hrajú: Film zobrazuje časovú priamku a sled udalostí pred tým ako sa Hitler dostal do politiky, ako pôsobil v politike a tiež sa dozviete o začiatku druhej svetovej vojny, ktorá vypukla bra

1939.

1. septem-

Vo filme sú tiež zobrazení všetci ľudia s ktorými Adolf Hitler úzko spolupracoval a čo všetko ovládal. Skutočné dobové zábery, Hitlerove postavenie v spoločnosti a medzi ľudmi, vystupovanie na verejnosti a to ako si dokázal udržať obrovskú masu ľudí na svojej strane zachytáva tento film dokonale.

- AB -

Očami 7 ročnécho chlapca Ján Mesiarik (76) prežil svoje detstvo v obci Kľak so svojimi rodičmi a piatimi súrodencami. Ako človeka, ktorý prežil 2. svetovú vojnu sme ho požiadali o menší rozhovor na zaujímavé témy ohľadom vojny. Ako sa žilo na Slovensku po roku 1939? Po 14.Marci 1939, keď bol vyhlásený prvý Slovenský štát sa Slovákom zlepšili pracovné podmienky, lesní robotníci mali viac práce, rapídne klesla nezamestnanosť a začal sa rozvíjať drevársky priemysel. V

Žarnovici sa vybudovala dôležitá betónová cesta smerom na Novú Baňu.

úradov, škôl sa postupne dostávala

venská inteligencia.

Slo-

Môj otec vždy spomínal v dobrom na tieto časy, napriek tomu, že v Európe zúrila vojna.

„Vojna je peklo.“

deň,

Odkiaľ ste čerpali informácie o priebehu vojny?

šťastný

Keďže v tej dobe nebola televízia, inter-

jediným újsť, keďže

Edelweiss vypálili Kľak. Nám bolo našťastie dopriate ako sme podplatili na-

net a ani dokonca rádio v takých obci-

verbovaných

ach ako u nás, nevedeli sme toho veľa.

Občas

nás informovali partizáni o postupe Sovietskych vojsk a situácii v okolí, to bolo všetko.

keď

Nie som

si istý, ale zdá sa mi, že náš pán farár mal staré rádio.

Ako vyzeral partizánsky odboj v obci Kľak? Keď sa Sovietska armáda blížila k našim hraniciam, Slováci si začali uvedomovať, že je čas konať a 29.Augusta 1944 vyhlásili SNP. Začali sa tvoriť partizánske jednotky, ktoré mali najlepšie podmienky pre svoju činnosť v podhorských dedinách.

U nás bolo niekoľko partizánov. Museli sme sa s ními deliť o potraviny a ubytovanie. Neboli tu len naši partizáni, ale aj Francúzi či Rusi. Partizánsky odboj však nemal len svetlé stránky ako boj proti nemeckým jednotkám, ale mal aj negatíva. Využívali blízke nemecké dediny (Veľké Pole, Píla) na rabovanie alebo sa správali nedôstojne k obyvateľom, no myslím si, že na to niektorý neboli dobre po psychickej stránke, veď zabiť človeka nebolo pre každého jednoduché, aj keď to bol nepriateľ.

oby-

vateľov nemeckých dedín, ktorý im pomáhali

Kľak obkľúćiť. Druhý krát nám piati nemci stojaci asi 30 metrov od nás hľadeli rovno do očí. Boli sme schovaný v bunkri a to ich možno odradilo priblížiť sa k nám, pretože nevedeli, či sa tam niekto neschováva so zbraňou.

Napokon odišli a nechali nás tak. Posledný krát boli dvaja nemci u nás doma. Pamätám si ako jeden z nich povedal: „ Was ist Das?“ . Moja mama ich ponúkla osúchmi. Odpovedali: „Gut“. Boli to iba prieskumníci, takže sa nezdržali dlho a nemali našťastie už asi chuť strielať.

Po chvíli odišli. Boli to poslední nemci v našej obci.

Aký je váš názor na 2.svetovú vojnu? Vojna je peklo. Nikomu neprajem to prežiť. Dodnes ďakujeme bohu a nášmu pánovi farárovi, že nás zachránil pred najhorším. Je to hrozné, že kvôli pár ľudom a politickej moci sa dokáže toľko ľudí pozabíjať. Ľudstvo musí byť v strehu, aby sa niečo také už nikdy nezopakovalo.

Stretli ste sa niekedy s nemeckými vojakmi? Stretol, a dokonca trikrát. Prvý krát v ten ne- TM -

e jn o v j e v o t e v s . 2 o a r d n a x e Al O rozhovor sme poprosili Alexandru Beňadikovú, 17 ročnú študentku gymnázia v Žiari nad Hronom, ktorá sa zúčastnila exkurzie v Osvienčime v Poľsku. Z exkurzie si odniesla mnoho nových informácií ako to prebiehalo v koncentračných táboroch za času nemeckej nadvlády počas 2.svetovej vojny.

Začíname trošku od začiatku. Prečo si sa rozhodla, že chceš podstúpiť takúto exkurziu? Keďže som študentkou gymnázia v Žiari nad Hronom, takéto exkurzie sú na našej škole bež-

né.

Ale

máme na výber, takže sa môžeme slo-

bodne rozhodnúť či pôjdeme alebo nie. neviem prečo som šla. ale

Sama

Nemám rada veľmi dejiny

2.svetová vojna je pre mňa niečím zaujímavá

a určite som chcela vidieť podmienky väznených

a tiež spôsoby ako sa s nimi zaobchádzalo.

chodilo, ako sa k nim chovali vojaci...

Ako viem cestovali ste veľkú vzdialenosť. Ako ste si užili cestu?

Ktorá vec, čo ste sa dozvedeli bola pre vás najkrutejšia?

som z toho mimo.

Do teraz

Tak to máte pravdu cesta bola dosť dlhá. Trvala približne 5 hodín tam a 5 naspäť. Kvôli čomu sme museli aj skôr vyraziť. Skorým odchodom som nebola nadšená, ale nič iné mi neostávalo ako si privstať (smiech). Cestu som poväčšine

Tých bolo veľa. Ale najviac ma zarazilo to, že mali spojené záchody. Niekoľko dier v betóne asi aj 20. Muselo to byť pre tých ľudí nepríjemné. Ďalej nemali ani stravu poriadnu už za dva mesiace pochudli aj vyše 15 kíl.

prespala ale samozrejme nechýbalo počúvanie

Odniesli ste si niečo z tohto „výletu“?

dobrej hudby.

Keď ste konečne dorazili čo ste si všimli ako prvé? Ako prvé som konečne vystúpila z autobusu a ponaťahovala som sa. Poobzerala som sa a nevidela som nič zvláštne budovy múzea neboli ničím zvláštne. Staré tehlové domy. Jediné čo rozlíšilo, že to nie sú také obyčajné domy bol ostnatý plot.

Ani za ostnatým plotom ste neuvideli nič

Určite áno. Som viac spokojná so svojim životom. Viac si vážim maličkosti a som rada, že žijem v dobe akej žijem .

zvláštne?

Veru že áno! Neverila som vlastným očiam. Videla som tam nejaké havrany alebo holuby. Niečo zmutované. Pripadalo mi to také strašidelné ako z hororu. Myslím, že sa v tom čase živili aj ľudským mäsom ale nemám to overené je to len môj názor.

Ako prebiehala celkovo celá exkurzia? Celá

exkurzia sa mi páčila.

sprievodkyňu.

Mali

sme príjemnú

Síce bola polka ale dobre hovorila v slovenčine. Povodila nás po celom areáli a porozprávala nám veľa príbehov ako to tam

Alexandra,

ďakujem za rozhovor, a želám ti

veľa úspechu v škole a v budúcnosti!

- LK -

November 2014 číslo 1

Oficiálny školský časopos Gymnázia Milána Rúfusa v Žiari nad Hronom Periodicita vydávania: Štvrťročne Šéfredaktor: Alex Mokroš Redakčná rada: Alexandra Beňadiková; Maroš Betko; Jakub Kapusta; Lýdia Kemiačová; Tadeáš

Mesiarik; Alex Mokroš; Jakub Piatrik; Samuel Šouc; Monika Šurková; Matúš Tesák Grafická úprava: Denis Poledník Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu článkov.