DOG extra ( júl - august 2015 ) by DOG extra

Shetlandský ovčiak maličký ale s veľkým srdcom

Letné búrky

nie len o psychike

Ako vybrať správnu?

Júl - August 2015

ty pre vš Agili etk ýc

Psie hračky

EXTRA : vaše príbehy pozor na kliešte typy na turistiku fotosúťaž

dogextracasopis.wix.com/dogextra Šéfredaktorka : Nicol Urbanová

tel. : 0907 762368 /nicolurbanova@gmail.com

Redaktori:

Martina Gajdošová Patrik Szőcs Tomáš Dančo Klára Tomčíková Jana Brossmannová Ľibica Stanovčáková Sára Gerátová

Grafická úprava : Nicol Urbanová Korektury : Zuzana Kudláková Inzercia : Nicol Urbanová nicolurbanova@gmail.com Príbehy/ fotografie / nápady: Sára Gerátová dogextra.casopis@gmail.com Autor projektu Klára Tomčíková / Nicol Uranová

Obsah: Editoriál

DOG

str.5

Encyklopédia/ Shetlandský ovčiak str. 6-9 Turistika/ Malá dedinka s veľkými pokladmi str. 10-12 Psí šport / Agility pre všetkých str. 13 Veterina / Psí úpal str. 14-15 Radíme / Pozor na letné búrky str. 16-17 Veterina / Kliešte, pozor na nich! str. 18-19 BARF - Kŕmenie psa prirodzenou stravou II. str. 20 Téma / Psie hračky. Ako vybrať správnu? str. 22-23 Fotokútik / Ako nastaviť fotoaparát pri fotení str. 24-25 EXTRA

EXTRA / So psom na dovolenku ? Na Slovensku aj do zahraničiastr. 26 -27 EXTRA / Cestujeme na dovolenku str. 28 -29 EXTRA / 5 dôvodou prečo spať so psom str. 30 EXTRA / Zaujalo nás str. 31 O VÁS

O vás / Vaše príbehy str. 32 Príbeh / Natural Horsemanship - Terry a Sandra str. 33 Fotosúťaž str. 34-35 KAM SA VYBRAŤ? ČO SA UDIALO?

Pozývame / Kalendár podujatí na júly a auguste str. 36-37 Reportáž /Kurz fotenia psov s Ondřejom Uhlířom str. 38-39 Udialo sa / SLOŠÁNEK str. 40-41 ČO VÁS ČAKÁ V ĎALŠOM ČÍSLE

str.42

Titulná foto : Pandy foto : Nicol Urbanová

DOG extra 2015

str. 22-23

str. 6-9

str. 26-27

str.18-19

str. 24-25 str. 10-12

Editoriál

“Nudný, smutný či beznádejný deň - toto všetko sa zrazu zmení, keď sa na teba vrhne malé chlpaté klbko, ktoré ti vyšteká, ako sa teší, že si konečne doma.” Milí čitatelia časopisu DOG extra ,

Som veľmi rada, že opäť listujete stranami nášho časopisu. V prvom rade by som chcela poďakovať, každému z vás, ktorý ste vyplnili spätnú väzbu, či poslali email a tak nám pomáhate sa stále zlepšovať. Posnažíme sa všetky vaše typy, podnety, postrehy a nápady na články dať do najbližších číslach. Čo ma však mrzí je to, že nám chodí málo vašich príbehov a fotiek do súťaže. V tomto čísle sme pre vás pripravili profil plemena Šeltie. Dozviete sa, že aj napriek tomu ,že tento psík je maličký, dokáže behať nie len agility, ale aj coursing, či dogfrisbee. Nakoľko je sezóna dovoleniek, môžete si prečítať články o tom, ako cestovať so psíkom, ako ho správne pripraviť na dovolenku, či ako ho chrániť pred úpalom. Tak isto sa dozviete ako pomôcť psie psychike počas letných búrok a v rubrike veterine, aké choroby prenášajú kliešte. Či už máte šteniatko alebo dospelého psíka, určite sa váš miláčik rád hrá, pre vás je tu článok o tom ako psíkovi vybrať správnu hračku. V tomto čísle sme pre vás pripravili aj ďalšie pokračovanie fotokútika, kde si tentokrát prečítate ako správne nastaviť foťák - nie len kompozícia je dôležitá, ale o tom viac v článku. V rubrike šport sme v tomto čísle pripravili úvod do agility a v rubrike BARF, ako správne skrmiť mäsko. Verím, že vám našim časopisom spríjemném či už cestovanie vo vlaku, na dovolenku alebo si ho prečítate len tak doma. Prajem vám príjemné čítanie Nicol Urbanová - šéfredaktorka

Encyklopédia / Shetlandský ovčiak

Shetlandský ovčiak pes s veľkým srdcom

Ako napovedá samotný názov plemena, kólia pochádza zo Škótska, krajiny pahorkatín a močiarov, ale aj pasienkov so stádami oviec, kde našla svoje pôvodné využitie. Krátkosrstá kólia je považovaná za pôvodnejší typ a dodnes si zachovala predpoklady pre plné pracovné využitie. Je temperamentnejšia, vyrovnanejšia a má o niečo tvrdšiu povahu ako dlhosrstá varieta, od ktorej sa v mnohých ohľadoch odlišuje. Krátkosrstá kólia je celkovo vitálnejšia a zdravšia, svojím hlbším štekotom, bystrím myslením a energickými reakciami pôsobí dojmom ostrejšieho strážneho psa, je krásna elegantná a v súčasnej dobe známa ako milujúci rodinný pes, aleúnavný turista, športovec H

:Šetladnský ovčiak, tiež známy ako šeltia vznikla v drsných kli matických podmienkach Shetlandských ostrovov, kde sa osvedčila ako skromný a pritom veľmi výkonný ovčiak. Plemeno sa začalo vyvíjať už v 17. storočí, v tej dobe sa však podobali skôr border kóliam ako dlhosrstým kóliam. Do svojej dnešnej podoby sa dostali až okolo roku 1940.

Tam sa predchodci plemena dostali pravedpodobne spolu s keltskými prisťahovalcami v období pri expanzii do Veľkej Británie v 9 stor. pred n. l. Pôvodne sú šeltie potomkami špicovitých a severských plemien, čiastočne majú podobný pôvod ako border kólie a dlhosrstá kólia už iba dodala konečný, elegantný vzhľad. Pri chove pôvodných psov boli používané i plemená ako Prince Charles Spaniel, Pomerian a . Koncom 19. storočia sa ostrovčania snažili obnoviť pôvodný typ prikrížením kólie. Práve preto je šeltia často porovnávaná s kóliou, hoci v skutočnosti je šeltia pôvodnejšie plemeno ako kólia. V 20. storočí sa šeltie dostali do Škótska, kde sa ich chov ustálil. V dnešnej dobe je šeltia veľmi obľúbená vo Veľkej Británii a Severnej Amerike, najväčšiu obľubu má však v Japonsku. T e m p e r a m e n t : Šeltia je Váš verný, energický a inteligentný tieň, ktorý s radosťou splní všetko, čo sa Vám zjaví na očiach. Voči rodine je maximálne oddaná, voči cudzím je však ostražitá. V žiadnom prípade by však nemala javiť známky plachosti, či nervozity. Priateľská býva aj voči

Encyklopédia / Shetlandský ovčiak iným zvieratám a deťom. Šeltia je jemná a veľmi citlivá, potrebuje teda jemný, avšak dôsledný výcvik. Pri správnom prístupe je to veľmi poslušný a mierumilovný pes. V dnešnej dobe sú šeltie využívané v rôznych psích športoch, sú to veľmi energické psy, ktoré musia mať dostatok pohybu a psychického zamestnania. Určtie sa šeltia nestratí ani v pasení, jej pôvodnej úlohe. Všetko svoje nadšenie samozre-

niektorým šeltie stačí prečesať raz za mesiac, iné každý týždeň. V priebehu výmeny srsti je samozrejme potrebné česať psa denne. Väčšiu pozornosť je treba venovať iba ušiam, za ktorými sa zvyknú tvoriť chuchvalce. Je vhodné pravidelne kontrolovať uši, oči, veľkosť pazúrov a prípadnú tvorbu zubného kameňa.

V jme musí dávať najavo výrazným štekotom. Plemeno je všeobecne aktívne až do vysokého veku. S t a r o s t l i v o s ť : I napriek zdaniu, srsť šeltie nie je nijak časovo náročná. Závisí to však aj od samotného jedinca,

Šeltia je malý, bohato osrstený pracovný pes so sladkým výrazom tváre a nevýrazným stopom. S tmavými (v prípade farby blue merle sú povolené i modré oči) hnedými očami madľovitého tvaru. Svalnatý a dobre klenutý krk umožňuje šeltii jej typické hrdé nosenie hlavy.

Husto osrstený chvost siaha minimálne po päty a nemal by byť nosený nad úrovňou chrb-

ta. Všetky časti tela tvoria harmonický celok pružný v pohybe a bez akéhokoľvek náznaku ťažkopádnosti či hrubosti. Malé uši, v 3/4 klopené sú nasadené pomerne blízko seba, v pokoji sú nesené zložené dozadu. Chrbát je rovný s pôvabným, no nie príliš výrazným prehnutím cez bedrá. . Osrstenie je dvojité, vonkajšia krycia srsť je dlhá, tvrdá a rovná. Podsada je múkká, krátka a hustá.elo psa, no nemala by zakrývať obrysy psa. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, srsť šeltie je nenáročná na údržbu. Farby srsti sú sobolia zlatá, trikolórna,

Encyklopédia / Shetlandský ovčiak Srsť by mala bohato pokrývať tblue merle, bi-black (čierno-biela) a bi-blue (to je v podstate blue merle bez pálenia). Výška psov v kohútiku je 37 cm, u sučiek je to 35,5 cm (povolená odchýlka

+/- 2,5cm). Váha sa pohybuje od 5 do zhruba 12kg. Šeltičky sa dožívajú priemerne 12-13 rokov. V y u ž i t i e : Ako som už spomínala, šeltičky sa v dnešnej dobe využívajú na rôzne psie športy. Kraľuje v agility, kde sa vyskytuje v kategóriach small i medium. Nájsť ju však môžeme aj na flyballe, frisbee či dogdancingu. Čoraz viac sa šeltie využívajú i v canisterapii a na pasenie. Šeltie sa vďaka svojmu štekotu doma

osvedčia aj ako strážne psy. Je možné ich tiež zazrieť dogtrekkingových akciách, alebo aj len tak v meste ako aktívneho spoločníka do života. Tieto skladné, mrštné psíky sa dajú nahovoriť skutočne na všetko . Dedičné choroby : U šeltií sa vyskytujú očné choroby ako napríklad CEA (anomália oka kólia), PRA (progresívna artrofia sietnice) a pod. Potom mávajú problém s dyspláziou lakťových a bedrových kĺbov, luxáciou pately, MDR1 defektom či VWD typu III. (Von Willebrandova choroba).

CEA – sa vykytuje v rôznych závažnostiach. V niektorých

prípadoch sú zmeny na sietnici len nepatrné a choroba prebieha nepozorovane. Môže sa však vytvoriť aj tzv. kolobom, ktorý

spôsobuje vyklenutie sietnice v oblasti disku zrakového nervu. Keď kolobóm zahŕňa veľkú časť sietnice, môže prísť k obmedzenej zrakovej schopnosti. Najhoršia forma CEA spôsobuje zmeny krvných ciev, krvácanie na sietnici. To môže viesť ku slepote psa. Najmiernejšia forma CEA sa dá diagnostikovať iba do cca 9 týždňov, potom je zakrytá ukladaním pigmentu. Dyspláza kĺbov – dedične podmienená vývojová anomália bedrových/lakťových kĺbov, charakterizovaná zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehnovej kosti,

čož spôsobuje artrózu, subluxáciu až luxáciu. Negatívne to dopadá na aktívnosť psa, závisí to však aj od stupňa dysplázie. Luxácia pately – ortopedická vada, pri ktorej vykakuje jabĺčko zo svojej normálnej polohy v

kladke. Môže sa jednať o luxáciu mediálnu (jabĺčko vyskakuje smerom dovnútra), či laterálnu (smerom von). Poznáme 4, resp. 5 stupňov luxácie pately. MDR1 defekt – Mutácia v psom géne MDR1 je spájaná s precitlivenosťou na určité lieky. Pri podaní rizikových liekov postihnutému psovi môže nastať neu-

rotoxická reakcia, ktorá môže v krajnom prípade viesť až k smrti. Von Willebrandova choroba typu III. – VWD je spôsobená nedostatkom plazmatického von Willebrand factoru (vWF). Deficit, alebo porucha funkcie tohto factoru spôsobuje krvácavý stav. Poznáme 5 druhov mutácii. Pri tretej, najzávažnejšej forme dochádza k veľmi silné, život ohrozujúcemu krvácaniu. Forma je typická tým, že v plazme vWF chýba úplne. Práve z aj dôvodu týchto ochorení je dôležité vyberať dôsledne budúcich rodičov a chovateľa Vášho šteniatka. Iné problémy plemena : Výška – niektoré šeltie zvyknú prerásť štandart až do výšky 45cm, iné zase do štandartu ani nedorastú a zastavia sa niekde pri výške cca 30cm. Chudozubosť – mnohým šeltiám chýba nejaký ten zub. Štandart toleruje chýbajúce

zuby, napríklad v krajine pôvodu, vo Veľkej Británii si na plnochruposti moc chovatelia nezakladajú. Najčastejšie chýba horný M3, dolný M2 zub, alebo P2. Menej často šeltiám chýbajú aj zuby P1, P3, či dokonca P4. Vady skusk – môžete sa stretnúť s podkusom, predkusom, s kliešťovým zhryzom či iným. Štandart však vyžaduje nožnicový zhryz. Postavenie uší – Hoci to pre niekoho znie ako banalita, štandart jasne určuje postavenie uší (viď. vyššie). U šeltií sa najčastejšie môžete stratnúť s postavenými ušami, menej často i s mäkkými ušami, ktoré padajú do strán, či ležia na hlave. Text : Lucia Koníková Foto : Nicol Urbanová

Turistika / Malá dedinka s veľkými pokladmi

Malá dedinka s veľkými pokladmi

Jedna z najmalebnejších oblastí na východnom Slovensku leží v lone Slovenského Rudohoria v blízkosti Slovenského raja. Reč je o dedinke Poráč. Táto malá rázovitá dedinka v sebe skrýva dlhú históriu starej horskej baníckej obce ... a celkom určite neskrýva svoju nádhernú prírodu, ktorá ju obklopuje. Priamo nad severnou stranou dedinky Poráč leží výnimočný kopec – „Vysoký vŕšok“, ktorý aj napriek tomu, že je v podstate „nevysoký“ (874 m n. m.), ponúka úchvatný výhľad na „pol Slovenska“, ako s obľubou vravia domáci. A veru, ďaleko od pravdy nie sú, pretože tento trávou porastený vŕšok s orientačnou plechovou ružicou, na ktorej sú vyznačené smery a mená hôr, posedom a informačnou tabuľou na vrchole ponúka úchvatný kruhový výhľad na Kráľovú hoľu, Slovenský raj, Vysoké Tatry, Levočské vrchy, Branisko, Čiernu horu, Spišský hrad či hrebeň planiny Galmus. Ak niekedy budete čo i len prechádzať dedinkou Poráč, zastavte sa a vychutnajte si západ slnka na tomto malebnom kopčeku. Ak zaparkujete v najvyššej časti dedinky, cesta hore Vám nepotrvá viac ako 15 minút. Avšak táto oblasť ponúka oveľa viac zaujímavého. Náučný chodník Vás z obce zavedie aj ku neďalekej jaskyni „Šarkanova diera“, ktorá sa nachádza ani nie pol hodinky chôdze od Vysokého vŕšku. Z veľkej časti

je voľne prístupná (neprístupná časť je predelená mrežou) a celkovo jej chodby siahajú do hĺbky až 177 m. Je významným náleziskom artefaktov neolitického človeka. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza 14 m dlhá jaskyňa „Chyža“, v ktorej sa našli najstaršie kosti domestifikovaného psa na území SR. Zaujímavé miesta ponúka aj opačná časť Poráču. Od juhu sa vypína ďalšie pohorie – Hnilecké vrchy, so svojim najvyšším

kopcom – krásnym výhľadovým „vrchom Bukovec“. Túra začína z rázcestia Poráč, ktoré Vás pri ceste autom privíta priamo hore na hrebeni kopca asi 2 km pred vstupom do dedinky. A túra môže začať. Krásna cestička vedie okolo lúk a lesov a ponúka krásne pohľady na okolité kopce. Asi po polhodinke chôdze sa dostanete do sedla „Pod holým vrchom“, kde môžete odbehnúť 10 minút hore kopcom a ocitnete sa na fantastickom kopčeku „Holý

vrch“ (1016 m n. m.), ktorý poskytuje kruhovitý výhľad. Opäť nevysoký kopček a toľká nádhera! Holý vrch ako aj okolité lesy a rozsiahle lúky sú plné lesných plodov, húb, čučoriedok, brusníc, lesných jahôd, černíc, malín a rôznych liečivých a chránených rastlín. Zakývať môžete protistojacemu bratovi - „Vysokému vŕšku“ na opačnej strane horizontu. No ale späť na rázcestie ... naša cesta pokračuje po modrej. Tu sa však musíte troška sústrediť a nenechať sa zmiasť spevnenou cestičkou, ktorá láka pokračovať po nej. Vy musíte troška nečakane prekročiť starý ostnatý plôtik, ktorý zrejme oddeľuje hranice pasienkov. A

to presne na mieste, kde cestu pretína elektrické vedenie. Stačí ak sa ho budete držať, na každom stĺpe sa na Vás bude

usmievať modrá značka a prevedie Vás cestičkou až na hrebeň. A dokonca ak nebude veľmi sucho, uvidíte na tom mieste vyvierať aj malý pramienok. „Coctail time“ pre naše psíky :) V čase našej návštevy nás zmiatlo, že cestička viedla doslova krížom cez lúku a vyzerala takmer nepoškvrnene. Nevyzeralo že by tadiaľto mohla viesť cesta. A predsa :) Takže sme sa počas našej návštevy po okolitých lúkach a cestičkách pomotali, neprávom si zanadávali na značkárov ... až kým sme poriadne neotvorili oči a nezbadali to dlho hľadané značenie :)

Nuž ale v takej krásnej prírode Vám ani nevadí motať sa dlho na tom istom mieste :) Aspoň si troška predĺžite výlet. Po krátkom a miernom stúpaní cez lúky popri vedení až na hrebeň, vás privíta roztomilá úzka lesná cestička cez ihličnany ... a ďalší starý ostnatý plot. Šikovné psíky podliezli, my sme preskočili. Ale šípili sme že ten plot tu nebude len tak. A veru, o chvíľu nám v ušiach zazneli zvonce ... nositeľom nebol ujo kostol, ale teta krava :) Narazili sme na stádo kravičiek pasúcich sa opodiaľ, sprevádzal ich pastier bedlivo

sledujúci naše kroky. Ale keďže turistická cestička viedla cez pasienky, nič okrem pozdravu nám venovať nemohol :) Pasienky opúšťame troška civilizovanejšie – cez starú kovovú bráničku, zaistenú tenkým drôtikom a potom nás od vrcholu Bukovca delí už len niekoľko sto metrov. Pred nami sa otvára nádherná panoráma vrchu Bukovec (1127 m n.m.). Plochý hrebeň je porastený pasienkovými spoločenstvami rastlín so vzácnou faunou a

kotliny, na Kráľovú Hoľu a za priaznivého počasia je možné vidieť celé Tatry. Na vrchole stojí vo vetre pár ihličnanov a nájde sa tu aj malé ohnisko, kde si môžete sadnúť, čosi opiecť a vychutnať si o troška viac tejto vzácnej atmosféry tejto prekrásnej oblasti. Poráč, malá dedinka, ktorá ponúka možnosti turistiky i na viac dní, Vás vždy rada privíta. A ešte jedna užitočná rada – ak Vás navigácia pošle smerom na Poráč cez dedinku Slovinky – neverte jej :) Neexistuje žiadna priama autom schodná cesta prepájajúca dve dedinky, aj napriek tomu, že niektoré mapy a navigácie si to myslia :) Osobne overené :) Text : Jana B rossmannová Foto : Veronika Marcinčinová

flórou a poskytuje pekný výhľad do Hnileckej doliny, Hornádskej

Šport / Agility pre všetkých, malých aj veľkých

Agility pre všetkých, malých aj veľkých

Agility je kynologický šport, pri ktorom pes za pomoci psovoda prekonáva prekážky na parkúre, v poradí určenom rozhodcom. Vyhráva tím bez trestných bodov a v najlepšom čase. Agility parkúr sa skladá z rôznych prekážok, je to napodobenina konského parkúru.

Agility vzniklo v Anglicku a svoju priazeň si získalo po celom svete. Jedna z najjednoduchších prekážok je tunel. Základ parkúru sú skokové prekážky, veľmi zaujímavý pre divákov je slalom no parkúr obsahuje aj prekážky ako kladina, áčko, hojdačka, kruh, múr, skok ďaleký či látkový tunel. Ľudia robia agility rekreačne, ale aj

na profesionálnej úrovni. Na Slovensku máme mnoho agility klubov. Najviac klubov sa nachádza na západe, po nich nasleduje východ a stred Slovenska má klubov najmenej. V agility človek a pes tvoria jeden tím. Je to dynamický šport, ktorý môžu robiť malé či veľké psíky, s preukazom pôvodu alebo bez, deti či dospelý. Aby to bolo ale fér, psíky sa delia do 3 veľkostných kategórii.

Small – psy s výškou v kohútiku do 34,99 cm, Medium – 35 – 42,99 cm a Large – všetky psy nad 43 cm. Kategórie sa líšia výškou skokových prekážok a dĺžkou skoku do diaľky a kruhu. Ďalej sa psy delia do výkonnostných kategórií. Keď začíname sme v kategórii A1, ak si splníme skúšky pokračujeme v kategórii A2 a najvyššia kategória je kategória A3, kde pretekajú najskúsenejšie psy a po nazbieraní bodov môžu získať doživotný titul A3CH – A3 champion. Čo sa týka preukazu pôvodu, majstrovstvá sveta sú otvorené len pre psy s preukazom, pre ostatné psíky sú majstrovstvá Európy či šampionát krížencov a psov bez PP (tz. IMCA - INTERNATIONAL MIX & BREED CHAMPIONSHIP AGILITY). Na agility pretekoch psy súťažia bez vodítka a obojku či postroja, tz. Vyššia škola poslušnosti. Text : Martina Gajdošová Foto : Nicol Urbanová

Veterina / Psí úpal

Netreba podceňovať teplo

Prečo je toto nebezpečenstvo tak veľké? Naši miláčikovia totižto nemajú potné žľazy a tak celé ochladzovanie prebieha iba vyplazeným jazykom a zrýchleným dýchaním. Týmito jedinými spôsobmi sa odparuje voda z tela psíka a tým pádom sú to jedine spôsoby ochladzovania, ktoré má. Väčší pozor by si mali dávať majitelia malých plemien psov, šteniat, starších psov, psov s krátkym nosom alebo psy, ktoré majú problémy zo srdcom a

Čo sa deje v organi zme psíka prehriati? Prehriatie organizmu môže nastať dvoma spôsobmi. Úpal- je dôsledkom nadmernéhotepla, ktoré sa prestane odvádzať z tela. Úžeh - pôsobuje slnečné žiarenie, ktoré spolu s teplom poškodzuje mozgové bunky. Akosom úž spomí nala vyššie, pes sa ochladzuje vyparovaním vody a tak stráca tekutiny z tela. Pokiaľ teplota neklesá a strata vody sa prehlbuje dochádza k dehydratácii. Vďaka dehydratácii sa spomaľuje prívod kyslíka a glukózy do mozgu, tým sa spomaľuje odvádzanie splodín z tela. Pokiaľ nedôjde k rýchlej prvej pomoci cievy môžu byť už natoľko poškodené, že ani zásah veterinára nemusí byť úspešný. Čo robiť, aby sa nám psík neprehrial?

Nevhodná starostlivosť v letných mesiacoch.Ponechanie psíka v aute. Teploty sa môžu vyšplhať až na 60°C.V teplých dňoch sú nebez pečné aj pre chádzky po meste, pešia túra, žiadne psie športy. Ponechanie psíka v neve tranej miest nosti s veľkými oknami.

Hrozí vytvorenie skleníkového efektu.Problém môže nastať aj keď je psík umi estnený v pre pravke alebo taške na slnku alebo na výstavách

v zle vetraných halách. Správna starostlivosť v letných dňoch : Dostatok čerstvej pitnej vody. Pri pobyte vonku by mal mať psík možnosť schovať sa v tieni. Chladiť psa vodou, hlavne oblasť slabín. Prechádzky a cestovanie autom ponechať na ranné a večerné hodiny. Ak necháme psíka doma mal by sa pohybovať v tmavej a vetranej miestnosti. Ako sa prejavuje prehriatie? Psík sťažene alebo ťažko dýcha, má suchý ňufák, jasne červené ďasná, nechce sa pohybovať alebo sa nemôže pohnúť. Moje slintať, mať závraty, prejavovať nepokoj, nervozitu. Prestane reagovať na vonkajšie podnety a je apatický. Teplo tela sa zvyšuje a tak isto aj srdečný tep a dochádza ku kolapsu organizmu.

Prvá pomoc u prehriateho psa Najdôležitejšie je psa ochladiť. K tomu nám môžu poslúžiť mokré ručníky alebo olievanie vodou. Voda však nesmie byť príliš studená lebo by mohla dôjsť k šoku. Ďalší spôsob je namáčanie psa vo vode. To však musí byť pomalé a opatrné. Dôležité je aby sa pes napil. Pokiaľ nechce piť sám podáme mu vodu buď lyžičkou alebo injekčnou striekačkou. Dobré je priložiť na psa balík mrazenej zeleniny a urýchlene navštíviť veterinára. Pitný režim psa Pes by mal vypiť 30-60ml vody na kilogram živej váhy. Podpora pitného režimu u psov, ktoré málo Motivujte psa pochvalou alebo odmenou - keď psovi podávate vodu a napije sa,

pochválteho a odmeňte (misku s vodou umiestnime v okolí pelecha, jedla), Pridajte do vody príchute - existujú rôzne príchute, ktoré môžete do vody pridať a takto ho povzbudiť by sa napil. Uvarte psovi vývar - ak pes odmieta piť vodu, podajte mu kurací alebo hovädzí vývar. Postupne podiel vody zvyšujte. Text : Viktória Fábryová Foto : Nicol Urbanová

Radíme / Ako chrániť pred búrkou

Letné búrky. Ako pred nimi chrániť psa?

Všetci dobre vieme, že psíky počujú omnoho viac ako my, aj preto by sme na nich mali myslieť aj počas letných búrok. Strach z búrok je u psíkov do veľkej miery vrodenou a zdedenou reakciou. Už aj psi v minulosti sa búrok báli a pred hromami utekali. Strach je prirodzenou reakciou mozgu na nepríjemné a nebezpečné

sa či škrabú. Môžu sa správať aj deštruktívne, až agresívne, či sa im môže zrýchliť tep. Z vlastných skúseností viem, že nie je vylúčené ani behanie po dome. Prečo sa psíky vlastne boja?

Tým, že sa psík bojí búrok neznamená ,že je psychicky labilné – ba naopak, je to rozumný pes. Útek nie je jediná vec, ktorú psi počas búrky robia ( veľa psíkov sa pokúša utiecť aj z bytu, či domu) no taktiež sa aj schovávajú. Niektorý dokonca aj kňučia, trasú sa, slinia, správajú sa stereotypne – zívajú, lížu

Okrem toho, že tento strach z búrok je u psíkov prirodzený, existuje aj mnohé iné príčiny strachu. Ako som už v úvode spomínala, naši miláčikovia majú oveľa citlivejší sluch ako my. Zvuk ,ktorý pre nás nie je príjemní, je pre nich neznesiteľný. Ďalej to môže byť plemenná predispozícia – spoločenské plemená sú oveľa viac citlivejšie ako napríklad „ostrejšie“

psi – pracovné či poľovné. To ako veľmi sa náš psík bojí búrok môže mať na svedomí aj zlá socializácia či nesprávna výchova. A ďalšie príčiny Tak ako u ľudí, tak isto aj u psov, strach nie je len tak. Často býva dôsledkom nejakej traumatizujúcej udalosti, či skúsenosti. Psíky sú empatické, to že sa boja búrky, môžu vycítiť aj na nás. Ak sa my sami bojíme búrky - my ich ochrancovia, môžu sa báť aj naše psíky. Strach môže byť podmienní aj vekom alebo zdravotným stavom psa. Starý a chorí psík sa vyplaší rýchlepšie ako hravé šteniatko. So strachom sa-

motním sa môže spojiť aj generilázicia. Je to vlastne strach zo sprievodných javov - váš miláčik sa začne báť vetra, tmavých mrakov, bleskov fotoaparátu, vejúcih sa závesov, stmievania sa ... alebo oveľa viac. Je len na nás aby, sme spíkom pomohli.

Zrejme každý pes hľadá počas búrky miesto, kde by sa mohol ukryť, preto si všímajte, kam sa váš miláčik snaží ukryť. Miesto musí byť bezpečné z pohľadu psíka, nie z nášho hľadiska. Preto ak sa chce schovať p o

Ako teda pomôcť psíkom pri letných búrkach? Tak ako základné poveli, aj strach z búrku musíme našich miláčikov učiť od malička. Nezabúdame na poriadnu sociálizáciu, samozrejme veľa lásky,pozornosti a času. No aj napriek tomu , nezabránimme,aby spík nemal strach z búrky. “Psíka pri záchvate strachu z búrky neľutujeme,nemojkáme a neberieme do náručia. Správame sa prirodzene, každenne a pohodovo. Kde bude psíkovi najlepšie?

vodu, obľúbené hračky a pamlsky. Pred bleskami a hromami môžeme dať psíkovi do miestnosti lampu a rádio aby sme tak vytvorili svetelnú a zvukovú clonu. V žiadnom prípade nezatvárame psíka do prepravky! Odvádzanie poroznosti

posteľ, do vane alebo za skriňu nebráňte mu v tom. Ak si už psík vyberie miesto, kde sa cíti bezpečne dáme mu tam pelech,

Ide o to, že keď počuje už prvé hrmenie v diaľke, nedovoľte mu aby ho strach z búrky ovládol, pokúste sa ho strach zmierniť. Pozornosť odvádzame jeho obľúbenou hračkou alebo činnosťou , ktorú miluje, precvičovaným povelov, chválime a odmeňuejeme len dovtedy, kým to je prirodzené. Ak odmeňuejeme , keď už je búrka v plnom prúde, je naše konanenie neprirodzené a môže strach len prehlbiť. Odvádzanie pozornosti slúži však len na skrátenie strachu. Text : Sára Gerátová Foto : Tomáš Dančo,

Veterima/ Pozor na kliešte!

Pozor na kliešte!

Nebezpečné nie len pre psov! Výskyt infekcií prenášaných kliešťami vzrastá každým rokom a to hlavne vďaka globálnemu otepľovaňiu. Kedže sa náš kontinent stáva z roka na rok teplejším výskyt kliešťov vzrastá. Pred niekoľkými rokmi sme sa mohli s klieštami stretnúť iba v teplejších oblastiach Na Slovensku sa stretávame prevažne z kliešťami z rodu Ixodes a Dermacentor.

Tieto dva druhy prenášaju bakteriálne a parazitárne ochorenia. Z bekteriálnych je to napr. Mykoplazmóza, Anaplazmóza, Ehrlichióza, Borelióza. Z parazitárnych je to Babezióza. Tieto choroby sú nebezpečné rovnako pre mačky ako aj pre psov. Sezónna klieštov začína koncom marca a končí koncom októbra.Nato aby kliešť preniesol niektoré z ochorení, musí byť prisatý minimálne 24h. Môže sa stať, že kliešť prenesie viac ochorení naraz na svojho hostiteľa. Percento infikovaných klieštov je pomerne vysoké. Pri borelióze je to 70-80%. Čo však vôbec neznamená, že človek alebo zviera musia skutočne na boreliózu ochorieť. Veľmi záleží na imunitnom systéme človeka či zvieraťa. U mačiek boreliózu nepozorujeme kedže sú voči nej dostatočne odolné. Borelióza - je to bakteriálne ochorenie, spôsobené spirochétou (baktériou), ktoré prenášajú kliešte z rodu Ixodes.

Od prisatí sa kliešťa po prvé príznaky ochorenia uplynú väčšinou 2-3 týždne. Borelióza sa prejavuje prevažne len u psov, medzi príznaky infekcie patrí zvýšená teplota, nechutenstvo, krívanie, opuch a bolestivosť kĺbov. Občas sa môžu vyskytovať aj neurologické problémy, či problémy s obličkami až zlyhanie obličiek. Vo vážnejších prípadoch, najmä u plemien – labradorský a zlatý retriever, môže dochádzať ku glomerulonefritídam (poškodeniu obličiek). Babezióza – je to parazitárne ochorenie, ktoré prenášajú kliešte z rodu Dermacentor + Ixodes. Najčastejšie ide o tieto druhy Babésií – Babesia canis canis a Babesia gibsoni. Od prisatia sa kliešťa po prvé príznaky ochorenia môže uplynúť niekoľko dní až týždňov. U druhu Babesia gibsoni je dokázaný aj vzájomný prenos infekcie medzi psami pri pohryzení. Babesie napádajú

červené krvinky a spôsobujú ich rozpad, z toho pramenia všetky ďalšie klinické príznaky ochorenia, ako je zvýšená teplota nad 40°C, krv v moči (resp. moč psa má až farbu motorového oleja), apatia, nechutenstvo, sliznice psa (spojivky a ďasná) sú biele, niekedy žlté, psík je veľmi slabý. Takisto môže neskôr dochádzať k poškodeniu pečene a obličiek. Pri akútnom ochorení, ak nie je liečba nasadená dostatočne skoro, dochádza veľmi často k úhynu.

nuté a bolestivé kĺby.

Anaplazmóza – bakteriálne ochorenie, ktoré prenášajú kliešte z rodu Ixodes. Na území Slovenska je 0-10% kliešťov infikovaných spomínanou baktériou. Ochorenie sa prejaví najskôr týždeň po infekcii. Anaplazmy napádajú biele krvinky alebo krvné doštičky. Medzi príznaky infekcie anaplazmózou patrí hlavne horúčka, polyartritídy (postihnuté sú teda kĺby na viacerých končatinách, ktoré môžu byť bolestivé, opuchnuté, vyskytuje sa krívanie), môže byť aj znížené množstvo krvných doštičiek a tým pádom môže dochádzať ku krvácaniu z rôznych telesných otvorov (z konečníka, z nosa atď.) Ehrlichióza – bakteriálne ochorenie prenášané hlavne kliešťami z rodu Rhipicephalus a Dermacentor. Od napadnutia kliešťom po prvé príznaky ochorenia uplynie väčšinou minimálne týždeň. Ehrlichie napádajú hlavne biele krvinky. Ehrlichióza má veľmi rôznorodé príznaky, medzi ktoré patrí horúčka, nechutenstvo, strata hmotnosti, zväčšenie lymfatických uzlín, problémy s dýchaním, bledé sliznice, krvácanie, problémy s očami, postihnutie nervového systému, problémy so srdcom (arytmie), zväčšená pečeň a slezina, opuch-

Mykoplazmóza (hemoplazmóza) – predtým sa ochorenie volalo Hemobartonelóza. Môžu ho prenášať kliešte aj blchy. Vyskytuje sa častejšie u mačiek ako u psov. U mačiek je častý výskyt hlavne u tých, ktoré trpia tkzv. mačacou leukémiou alebo imunodeficienciou (vírusovými ochoreniami mačiek). U psov sa toto ochorenia vyskytuje pomerne zriedka. U mačiek je možný prenos aj z dospelých mačiek na mačiatká cez placentu. Mycoplasma haemocanis (u psov) a Mycoplazma haemofelis (u mačiek) napáda červené krvinky, ktoré poškodzuje a spôsobuje ich rozpad. Medzi hlavné príznaky ochorenia patrí horúčka, bledé sliznice, únava, nechutenstvo apatia. Ochorenia sa môžu objaviť ako v akútnej forme s vážnymi príznakmi, tak aj vo forme chronickej, čiže dané baktérie alebo paraziti sa nachádzajú v organizme zvieratka, ale problémy spôsobia až pri oslabení imunitného systému.Diagnostika ochorení nie je vždy jednoduchá. Ochorenia sa zisťujú vyšetrením krvi, kde u niektorých sa dá v krvnom nátere nájsť priamo baktéria alebo parazit, ktorá infekciu spôsobila. Liečba je prevažne antibiotická, používajú sa antibiotiká ako doxycyklín, azitromycín, enrofloxacín, klindamycín alebo u babeziózy spôsobenej niektorými druhmi babézií látka zvaná imidocarb.Po prekonaní klinických príznakov infekcie často parazit, či baktéria ostáva

Veterima/ Pozor na kliešte! v tele zvieratka a pri oslabení imunitného systému alebo pri novom napadnutí infikovaným kliešťom môže dôjsť opätovne k príznakom ochorenia. Proti babezióze alebo borelióze existuje aj vakcíny. Avšak neobsahujú všetky druhy babézií či borélií, s ktorými sa dá na Slovensku stretnúť a takisto nezabraňujú na 100% klinickému prejavu ochorenia, zato však vedia veľmi výrazne potlačiť prejavy ochorenia. Najdôležitejšou prevenciou je ochrana proti kliešťom, buď špeciálnymi obojkami, ktoré fungujú zvyčajne po dobu 5-8 mesiacov alebo spot on roztokmi, ktoré sa nakvapkajú na kožu zvieratka za krkom a fungujú cca 1 mesiac, takže je nutné používať ich opakovane počas sezóny kliešťov. Text : Viktoria Fabryova Foto : Nicol Urbanová

Druh : Ixodes ricimus (Klieš obyčajný)

Druh : Dermacentor.

Výživa / BARF

BARF

kŕmenie psa prirodzenou stravou

V predchádzajúcom čísle sme si vysvetlili čo to BARF vlastne je a aké sú jeho základné princípy. Dnes si povieme niečo o mäse-hlavnej zložke kŕmnej dávky pre psíka.

míny A a B, minerály a stopové prvky, ako sú železo, vápnik, horčík, sodík, draslík či

Mäso by malo tvoriť väčšinovú časť z jedálničkov, teda minimálne 5060%.Pre psíka ako pre mäsožravca je najväčším najdôležitejším zdrojom živín. Je plné bielkovín, ktoré sú dôležité pre stavbu a obnovu buniek v tele. Pod slovom mäso svalovinu aj vnútornosti, ktoré kŕmime v pomere 70% svaloviny a 30% vnútorností. Čo mäso obsahuje? Väčšinovou zložkou mäsa je voda. Tá tvorí 50-80%. Ďalej sú to 15-25% bielkovín a 2-50% tuku- v závislosti od druhu mäsa. Mäso obsahuje aj vita-

Bravčové mäso má nižší obsah bielkovín, patrí medzi “najtučnejšie druhy mias” (20-50%). U niektorých psíkov môže spôsobiť hnačky. Je vhodné pre psy v záťaži, v zimnom období pre psy žijúce vonku. Je tiež vhodné pre psíky, ktorým sa nedarí inak pribrať. Kuracie mäso obsahuje približne 20% bielkovín, má málo tuku. Je vhodné pri dietach, je veľmi dobre stráviteľné. Je vhodné aj pre šteňatá.

fosfor. Aké mäso teda skrmovať? Kŕmiť môžeme všetkými druhmi mäsa aké máme k dispozícií. Mäso by sme však mali mať z kontrolovaných chovov, kde sme si istí, že zviera nebolo niečím nakazené a mäso je zdravotne nezávadné. Najbežnejšie druhy mäsa

psy v záťaži či rekonvalescencii.

Jedným z najprospešnejších druhov mäsa je hovedzina. Obsahuje až 23% bielkovín a len 3-6% tuku. Obsahuje veľa železa a vitamínu B. Je veľmi vhodné pre

Rybie mäso má priemerne 17% bielkovín, 2-25% tuku, je veľmi dobre stráviteľné, má veľké množstvo vitamínov a minerálov. Surové ryby môžeme skrmovať aj s kosťami, naopak aj pri rybacích kostiach tak, ako pri všetkých ostatných platí, že tepelne upravované sú nebezpečné a netreba ich psovi podávať. Pri skrmovaní rýb si musíme dávať pozor na thiamiázu. Čo to thiamiáza je si povieme v ďalšom čísle. Text a Foto : Klára Tomčíková

Téma / Psie hračky. Ako vybrať správnu?

Psie hračky

Ako vybrať správnu?

Už od malička je náš život sprevádzaný rôznymi hračkami. Od mäkkých hryzadiel cez stavebnice až po dnešné tablety, mobily a počítače. Niečím podobným si tiež prechádzajú psy. Čo znamenali hračky v minulosti? Keď sa povie hračka pre psa veľa ľudí si predstaví loptičku či plyšové zvieratko. Pozrieme sa ale o niekoľko desaťročí, storočí či dokonca tisícročí späť. Môžeme si všimnúť niekoľko závratných zmien. Zajace, srny, jelene, drobné hlodavce. Aj toto bolo v minulosti takzvané hračiek pre psov. Lov. Psím predchodcom, vlkom najprirodzenejší pud. V dnešnej dobe takmer v 90% u psov potlačený ľuďmi. Lov vlkov v minulosti je niečo ako hra psov s hračkami v dnešnej dobe.

Vynálezy dnešnej modernej doby má na túto časť zábavy veľký vplyv. Dnes sa väčšina firiem ale i samotný návrhári psích ako i iných hračiek snažia predovšetkým o bezpečnosť, kvalitu a bezchybnosť výrobku. Ľudia sa často pozastavujú nad vysokými cenami hračiek no najviac ovplyvňuje cenu materiál do ktorého sa oplatí investovať. Ďalším faktorom je bezpečnosť. Pri

A ako je to dnes? V dnešnej dobe je pre našich štvornohých priateľov vymyslené nespočetne veľa rôznych hračiek. A každému je pochuti niečo iné. Hračky pre psov dnes slúžia na spríjemnenie si spoločných chvíľ so psom ale i nadchnutie pre rôzne psie športy či dokonca pomoc v spoločnosti.

Bezpečnosť, kvalita a iné faktory? Psí život je hlboko spojený -s hračkami už od nepamäti.

gum e n ý m i hračkami ktoré môžu mať nevhodné účinky pre psov pri zlom materiály. Niektoré gumené hračky dokonca zapáchajú a pre psa to môže pôsobiť odpudzujúco. No pozrime sa aj na prie športy pri ktorých sa tiež používajú hračky. Asi najprirodzenejším pre šport s hračnou je frisbee. Zväčša sa začína pri mäkšom frisbee často z textilu (hlavne v prípade že sa začína u šteniatka). Neskôr z plastu či gumy. Pri niektorých plemenách sa neodporúčajú plastové frisbee. Hlavne pri väčších nadšencoch ktorí by si pri hre mohli poškodiť zuby či ďasná. Bezpečnosť je hlavná. Za kvalitu sa vždy oplatí priplatiť. Má intelekt psa vplyv na výber hračky?

hračkách vyrobených z plyšu sa najčastejšie použitá silná vyšívka i keď sa sem tak vyskytne zlepený plyš ktorý nie je až tak vhodný z hľadiska bezpečnosti i kvality hračky. Často sa stretávame i s

Dnešné hračky pre psov už dávno nie sú len o loptičkách a uzlíkoch. Zahŕňajú plyšové, pískacie zvieratká či dokonca hračky ktoré pri hraní čistia zuby. Nedávno sa na internete objavili i hračky zvané „interaktívne“. Tieto hračky sú na pohľad obyčajné no v ich vnútri sa skrýva pochúťka. Pre psa je to veľmi

zaujímavé hrať sa a pritom ešte dostávať pochúťky. No hračky nie sú vždy len o hraní. Použite hračky pri psom športe ako motivácia? Vezmime si napríklad také agility. Pri agility je potrebná čo najlepšia motivácia. Túto úlohu dosť často spĺňajú aj hračky, ktoré je nutné po čase z parkúru odbúrať. No rôznorodosť hračiek pri agility nie je nikdy dosť. Občas sa vyskytne i frisbee čím dochádza k zlučovaniu agility a dogfrisbee, čo cibrí oba športy naraz. V agility sa veľmi často stretávame s loptičkami ako motiváciu na parkúre. Čím sa zasa postávame k športu menom flyball. Hračky ako motivácia funguje u niektorých psov i pri učený rôznych povelov či dokonca zostavy pri dogdancingu. Aké dôležité sú hračky pre psov v spoločnosti? Polícia, záchranná služba, lavínová služba, požiarna služba. Aj pri týchto veciach sú zasa pravou rukou pre ľudí psy.

Od vyhľadania drog až po nájdenie ľudí v horiacich dooch sú psy nevyhnutnou súčasťou o ch r any

spoločnosti. Za týmto všetkým je veľa driny či už zo strany psovoda alebo psa. Podobrom výkone je potrebné tiež psa zaslúžene odmeniť. A zväčša sa jedná o jedlo ale i o zmienené hračky. Hračky však môžu slúžiť i pri samotnom výcviku týchto psov. Ako pomôcka pri výcviku obrany policajného psa, pri ktorom oblek útočníka nie je opäť nič iné ako hračka. Alebo tiež pri aportovaní ktoré je v niektorých situáciách veľmi dôležité. Napríklad pri prístupe k veciam ku ktorým sa človek tak jednoducho nedostane.

záver?

Niečo na

I keď majú hračky motivačné využitie je vždy lepšie uprednostniť zábavu pred povinnosťou a aj motiváciu preformulovať do hry ktorú psy tak milujú. Text : Sára Gerátová Foto : Nicol Urbanová Miroslava Ďurkovičová

Fotokútik/ Ako nastaviť fotoaparát pri fotení?

Ako nastaviť fotoaparát pri fotení?

Ak čítate článok aj tentokrát, ďakujem. V minulom čísle sme sa zaoberali skôr teóriou, dnes je načase prejsť do praktickej časti. Takže, ako vlastne menia nastavenia fotoaparátu výslednú fotografiu?Najskôr si zhrňme, čo všetko vieme na fotoaparáte nastaviť. dlhší čas, tým viac svetla na snímač dopadne a tým potrebnejší je statív pri fotení, čo je vhodné pri dlhých expozíciách v tme. Naopak, čím kratší je čas, tým viac nám scénu zmrazí, čo je vhodné pri fotení športov.

Clona 1.4

Priame nastavenia sú citlivosť na svetlo (ISO), clona a čas uzávierky. Ešte je tu aj ohnisková vzdialenosť (zoom). Tieto nastavenia menia výsledný obrázok najviac. Povedzme si teda bližšie, ako ktoré nastavenie scénu mení, spolu s názornými ukážkami. Začneme s clonou. Clona je fyzický objekt, ktorý sa nachádza priamo v objektíve, ktorých väčšina v súčasnosti je automatická, t.j. clonu nastavujeme otáčaním voliča na fotoaparáte. Staršie objektívy, väčšinou bez automatického zaostrovania, majú clonu nastaviteľnú priamo na objektíve. Clona nám označuje svetelnosť daného objektívu, t.j. koľko svetla je objektív schopný prepustiť na snímač, pričom ovplyvňuje aj hĺbku ostrosti (koľko toho na fotke vlastne bude ostrého). Označujeme to svetelnosť objektívu a samozrejme svetelnejšie objektívy sú aj oveľa drahšie a väčšie, keďže šošovky musia prepúšťať dostatok svetla. Objektív použitý pri fotkách – Canon EF 50mm f/1.4 USM

Čas 1/2000 (jedna dvetisícina sekundy – 0,0005 sekundy) Clona 5.6

Clona 16

Čas 1/20 (môžete vidieť, aký efekt má toto nastavenie na pohyb)

Ako iste vidíte, so zvyšujúcou sa clonou je všetko ostrejšie. Rovnako by bolo všetko aj tmavšie, keby są neznižoval čas, prípadne nezvyšovalo ISO. Ďalší aspekt používaný pri nastaveniach je čas uzávierky. Ten nám určuje, ako dlho nám bude svetlo dopadať na snímač. Čím Čas 2s

Opäť, pri pomalších časoch treba kompenzovať iné nastavenia fotoaparátu, prípadne používať neutrálne filtre, ktoré nám scénu stmavia.Nastavenie ISO, čiže citlivosť na svetlo nám umožňuje používať kratšie časy pri horších svetelných podmienkach, avšak za cenu vyššieho šumu na fotografii, ktorý bol na starších foťákoch výraznejší, pričom najvyššia možná citlivosť bola oveľa nižšia, než na súčasných. Ekvivalent pri filmových fotoaparátoch bolo ASA, ktoré označovalo citlivosť filmu na svetlo a na fotoaparáte sa nastavilo podľa tohto filmu. Bežné hodnoty sú do približne ISO 400, pri horších svetelných podmienkach 800 prípadne 1200 a núdzové riešenia pri väčšine prípadov sú ešte vyššie čísla, ktoré však málokedy vôbec využijeme.

Fotokútik/ Ako nastaviť fotoaparát pri fotení? Pri 18mm je možné vidieť naAko iste vidíte, na poslednej jširšie okolie a objekty sa javia fotografii je šumu veľmi veľa a ďalej od seba. Pri 50mm je vije takmer nemožné fotografiu dieť užší záber, pričom objekty použiť. Takúto citlivosť som však sú opticky mierne bližšie a pri nemusel použiť nikdy ani ja. 135mm je vidieť najužší záber a Posledným nastavením, ktoré objekty vyzerajú byť oveľa bližšie dnes preberieme je ohnisková pri sebe. Rovnako si môžete vzdialenosť, ktorá mení persvšimnúť, ako są mení hĺbka ospektívu. Môže za to uhol zábetrosti pri väčšej ohniskovej vzdiru a tiež vnímanie vzdialenosalenosti. ti. Ľudskému oku je najbližšie Domáca úloha – experimentujte ohnisko 50mm a to je jeden z a skúšajte rôzne nastavenia, predôvodov, prečo je tento objektív tože nikdy neviete aká fotka są jeden z najviac používaných a vám podarí :) najobľúbenejších na svete. V budúcom čísle si preberieme kompozíciu a jej základné pravObjektív použitý pri týchto fotidlá. kách – Canon EF-S 18-135mm f/3.5-5.6 IS STM Text a foto : Tomáš Dančo

18mm

ISO 100

50mm

ISO 6400

135mm

ISO 12800

EXTRA / Jazdenie - nie len o skákaní

Na dovolenku so psom? Na Slovensku aj do zahraničia

Určite nie jeden z vás v lete plánuje dovolenku. No a čo s našim štvornohým miláčikom? Vziať ho so sebou? Alebo ho nechať doma? Ak sa rozhodneme vziať nášho psíka so sebou, určite je potrebné si pred cestou na letnú dovolenku dobre zistiť všetky potrebné informácie, či už o ubytovaní so psom, ak sa chystáme na hory,

zíte tým ak sa popýtate o konkrétnej destinácii na fóre alebo nejakej psičkárskej skupine.

Ak chceme tráviť dovolenku so psom na Slovensku, nemusíme riešiť, čo so psom počas dovolenky. Väčšina destinácii a prírodných rezervácii ponúka aj možnosť ubytovania so psom. Poplatky za psa na Slovensku pohybujú od 1,50 do 5 eur za noc. Nič nepoka-

Na väčšine našich priehrad je dovolené aj plávať so psom, nikdy by sme nemali zabúdať, že niektorým ľuďom to môže vadiť a tak berte ohľad aj na druhých. Vyhnete sa tak poznámkam „držte si toho psa“ alebo „nevidíte, že sú tu deti“. Napríklad na Oravskej priehrade je zakázané kúpanie so psom. Porušenie predpisu je pokutované. A čo prírodné rezervácie a národné parky? V niektorých oblastiach je pohyb psov prísne zakázaný. Napríklad v TANAPe

je možný voľný pohyb psov. No na území, kde platí 3.stupeň ochrany, je možné vodiť psov len s ochranným košíkom a vodiacim remeňom. V chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany platí prísny zákaz vodenia psov. Sú to územia na území TANAPu a to niektoré doliny : Mengusovská, Slavkovská, Studené doliny, Furkotská, Mlynická, Velická dolina. Nezabúdajte, že až 90% územia Slovenska je poľovným revírom! Buďte v lesoch opatrní a v lesoch psa na voľno nepúšťajte. Po príchode na miesto pobytu si prejdite okolie aj so svojím psíkom, nechajte ho vybehať nech si

pries t o r označkuje. Psík sa tak bude cítiť istejšie. Nezabúdajte aj na petbox, kde by sa psík cítil „ako doma“ a bol by nás schopní počkaj ,aj keby sme si niekde odbehli. Z vlastných skúseností si beriem so sebou na dlhšie cesty aj náhradné vodítko, či náhubok. A čo cesta na dovolenku do zahraničia? Pred cestou do zahraničie si prezrite stránky ambasády danej krajiny, pozrite si aktuálne podmienky pre vstup do krajiny so psom. Povinné očkovania alebo podmienky vstupu s tzv. „bojovými plemenami“ Pre pobyt v zahraničí je

veľmi dôležitý pas spoločenského zvieraťa – Petpassport. V petpasse musí byť okrem záznamu o besnote ( nie staršie ako rok a nie mladšie ako mesiac) či psinke aj potvrdenie o ošetrení proti kliešťom a blchám. Psík musí byť pri ceste do zahraničia čipovaný ! Predtým nám stačilo tetovanie, no platnosť tohto zákona skončila v roku 2011, preto je nevyhnutné aj psíkov s tetovaním začipovať. Čip colník prečíta čítačkou, to kde je čip umiestení je zaznamení ako čiarový kód v petpasse, no väčšinou je umiestnení na ľavej strane, niekde medzi krkom a plecom psa. Pasy musia mať aj mačky, či fretky. Niektoré

Na týchto stránkach nájdete všetko potrebné o ubytovaní so psom! www.ubytovanienaslovensku.sk www.tulko.sk www.e-pes.sk www.ckrodo.sk www.ubytovanie.info www.slovenskedovolenky.sk www.ubytovanie-chorvatsko.sk www.najdovolenka.eu www.cklipa.sk www.tralandia.sk www.slovenskadovolenka.sk

krajiny okrem besnoty, psinka a ošetrenia proti kliešťom a blchám požadujú aj potvrdenie o vyšetrení krvi na prítomnosť protilátok proti besnote. Texti a foto : Nicol Urbanová

Ak cestujeme do zahraničia, nezabúdajte na tieto veci : - pas spoločenského zvieraťa Pet passport - čipovanie, tetovanie nestačí - vakcináciu proti besnote a iné povinné očkovania a vyšetrenia -pozrieť si podmienky vstupu do danej krajiny so psom

EXTRA / Cestujeme na dovolenku

Cestujeme na dovolenku. Ako pripraviť psa na cestu?

Nie jeden z nás si nevie predstaviť dovolenku bez psa. Je hneď niekoľko možností ako sa dostať na miesto pobytu. No takým najbežnejším je určite cesta autom. Aj nám je v prehriatom aute teplo, preto treba dodržiavať niekoľko zásad aby sa nám a našim miláčikom počas cesty nič nestalo. pripraviť na niekoľkohodinovú cestu autom. si všímajte reakcie vášho psa. Teší sa ? Je nervózny? Ak je psík nervózny, aj pri ceste autom platí, že psa neľutujeme – nedeje sa predsa nič zlé. Snaží sa kňučanie, či jeho nervózne pohyby ignorovať.

Nie každý psík miluje cestovanie autom. Niektorí z tým nemajú najmenší problém, niektorý cestujú pravidelne už od šteniatka, no je veľa psov, ktorý len pri pohľade na auto majú stres a strach. Určite je dobré pred dlhou cestou ísť s psíkom niekam na kratšiu vzdialenosť a psíka

Pri ceste autom si dajte pozor na prehriatie v aute ( o psom úpale si môžete prečítať na str. 14.-15.). Psa preto v žiadnom prípade nenechávajte v rozpálenom aute, ani pri pootvorenom okne, v aute je teplota oveľa väčšia. Pre psa môže mať takýto pobyt v aute fatálne následky. Preto nezabúdajme auto vetrať alebo auto klimatizovať. Klimatizáciu nastavte tak, aby maximálny rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou

teplotou bol 7 °C. Pred príchodom do cieľa postupne klimatizáciu znižujte, aby prechod z chladu do horúčavy nebol šokom pre organizmus psa. Ak klimatizáciu nemáme a vetráme, nezabúdajme, že aj psíky môžu dostať prievan. Robte pravidelné prestávky, aby sa psík mohol napiť, poprípade najesť. Ak mu dávate jesť, necestujte hneď, počkajte chvíľu aby psíkovi obsah žalúdka neskončil vedľa neho. Ak sa rozhodnete pre spoločné cestovanie autom, dbajte na bezpečnosť. Počas cesty psa pozorne sledujte a kontrolujte, aby ste v prípade potreby mohli včas zasiahnuť. A teraz si povieme niečo k ceste vlakom alebo autobusom. Také-

to cestovanie je zložitejšie, psíka musíme mať zvládnutého – autobus alebo vlak vám nezastaví keď si o to poviete. Musíte rátať aj s tým ,že vás do autobusu či vlaku nezoberú. Pár rád ako prežiť cestu vo vlaku : - malé zvieratá a psi môžete prepravovať v prepravke, bez toho aby ste museli platiť lístok - prepravka pre malé zvieratá musí byť umiestnená tak, aby nezavadzala - väčší pes musí mať náhubok a byť na vôdzke a musíte za neho zaplatiť cestovné, ktoré je rovnaké ako pre študentov - psa do 1.triedy vziať nemôžete ( výnimkou sú asistenčné psi) - ak sa rozhodnete cestovať v kupé, musia súhlasiť so psom všetci spolucestujúci do vlaku nesmieme brať choré zviera - lístok pre psa si viete kúpiť aj vo vlaku, no neobíde vás prirážka, ktorá sa pohybuje okolo 3 eur - psík musí vydržať

Nástrahy cestovania verejnou dopravou Ak náš psík nie je zvyknutý cestovať v autobuse alebo vlaku na dlhých trasách, mali by sme sa pripraviť na možné nástrahy, či rôzne nehody počas cesty. - ak sa napríklad pociká : máme so sebou po roku suchú, dostatočne savú handru a igelitovú tašku, do ktorej použitú handru uzavrieme. Veľmi výhodné sú vlhčené utierky a osviežovať vzduchu - ak sa pokaká : potebujeme to isté, no oveľa viac igelitiek -ak psíkovi príde zle od žalúdka : psíkovi dáme tabletku proti konetóze. Tabletka však nezaberá hneď, ale treba ju mať po ruke, rovnako aj plastovú fľašu s pitnou vodou - na ruky a slintajúcu psiu papuľu. Slintanie je častým prejavom nevoľnosti psov. Ak psík odmieta lieky bez toho aby zjedol nejaký pamlsok, máme po ruke aj ten. Ďalšie užitočné informácie pri ceste autom, vlakom a autobusom : - psíkovi pred cestou nič jesť nedávame - psa umiestnime v zadnej časti auta, v kufri alebo v prepravke - ak by mal pes veľký strach dáme mu lieky na ukľudnenie ( poradíme sa s veterinárom, nie každý liek pre ľudí je vhodný aj pre psa )

necikať (aj to druhé) počas celej cesty , preto pred cestou psíka poriadne vyvenčíme - veľkých psom prepravuje len ZSSK, Regiojet, Leoexpres či Pendoline prepravujú len malých psov v prepravke Ak cestujeme autobusom, nezabudnite že : - za psa na diaľkovej linke platíme polovičné cestovné ( ktoré

sa pohybuje cene študenta) - psa do autobusu pustia len z náhubkom , no z vlastných skúseností viem ,že niektorý vodiči sú tolerantný a dovolia cestovať psovi aj bez náhubku -preprava zvierat je v medzinárodnej autobusovej doprave zakázaná -v jednom autobuse môže cestovať len jeden pes na vôdzke - šofér vás môže odmietnuť a do autobusu vás so psom nevziať Text : Nicol Urbanová Foto : Nicol Urbanová Ivana Jurčišinová

Zaujalo nás

5 dôvodov, prečo je prospešné deliť sa o posteľ so psíkom

Veľa psíčkarov dovolí svojim miláčikom spať v posteli a snažia sa pritom nájsť dobrú výhovorku, prečo tak robia. Nie je to však nutné. Psy sú skvelí spoločníci a ich prítomnosť v posteli môže byť pre vás dokonca prospešná. Prečítajte si týchto 5 dôvodov, prečo je v poriadku dovoliť psovi spať v noci pri vás. 1. Psy vás zbavia úzkosti Psy sú známe tým, že dokážu ľudí zbavovať stresu a úzkosti. Dôkazom toho sú terapeutické psy, ktoré navštevujú ľudí s ťažkými poruchami úzkosti. Zbavujú ľudí strachu ísť von a pomáhajú im žiť svoj život naplno. Taktiež im v noci pomáhajú, aby boli pokojní a oddýchli si. Spanie so psom v posteli vás upokojí a pomôže vám lepšie spať.

3. Psy to milujú Psy sa radi nechajú rozmaznávať. Netreba to preháňať, ale ak psovi dovolíte vliezť vám do postele, bude radosťou bez seba. Rovnako ako vy aj on sa bude cítiť bezpečnejšie a pohodlnejšie.

5. Psy sú liekom na depresiu

4. Psy sú teplé a mäkké

2. Psy vám dávajú pocit bezpečia Jedným z nahlavnejších dôvodov, prečo ľudia dovolia spať psom v posteli je ten, že sa cítia bezpečnejšie. Je jedno či je váš pes vycvičený na stráženie alebo vám len štekotom oznámi možné nebezpečenstvo. Všetko, čo potrebujete je pes, ktorý bude spať pri vás. Pocit bezpečia vám zlepší kvalitu spánku.

Perina aj vankúše sú síce fajn, ale nič vás v chladnú noc nezohreje lepšie, ako váš chlpatý miláčik. Veľa psíčkarov spí so psami práve z toho dôvodu, že ich v noci psy zohrievajú. Dokonca aj malý pes pritúlený ku vám vás môže dokonale zohriať a spríjemniť vám tak spánok.

Tak ako vás psy môžu zbaviť úzkosti, tak vás môžu zbaviť aj príznakov depresie. Psy vás bezpodmienečne milujú a už len ich prítomnosť vám pomôže cítiť sa lepšie. Je jedno či máte ťažkú depresiu alebo ste len smutný, keď si k sebe pritúlite svojho chlpáča, bude vám fajn a bude sa vám omnoho lepšie spať+ Zdroj : www.zveromil.sk

Nórsky fotograf a jeho úžasné dvojité fotografie divokej prírody Andreas Lie žije v lone nádhernej prírody Nórska čo zanechalo stopy aj na jeho tvorbe fotografa. Jeho fotografie odrážajú nádheru a divokosť prírody, ktorá nás obklopuje. Najnovšie si vymyslel spojenie zvierat, ktoré tu žijú a zakomponoval ich do dvojitého zobrazenia, v ktorom vyjadril spojenie medzi prírodou a divokými zvieratami žijúcimi v nej. Každá z fotografií je výrazom domoviny konkrétneho zvieraťa a okolia, v ktorom dané zviera žije. Pozrite sa s nami na úžasné fotografie, ktoré vznikli týmto spojením.

Tento psík vyzerá ako leňochod Sid z Doby ľadovej Zappa je bezzubý 15-ročný Taliansky chrtík. Jeho majitelia hovoria, že jazyk začal vyplazovať pred pár rokmi, keď prišiel o niekoľko zubov. Sami tvrdia, že ich psík vyzerá ako leňochod Sid z rozprávky Doba ľadová. Podľa nich je ich psík vďaka svojej zvláštnosti krásny a jedinečný. O Zappove fotky sa podelili s celým svetom. Pozrite si ich a sami posúdte či sa psík naozaj podobá na známeho leňochoda :)

VIDEO: Táto Border kólia Vás ohúri nadpriemernou inteligenciou O tom, že sú psy inteligentné stvorenia, Vás presviedčať nemusíme. Ani o tom, že sú inteligentnejšie ako možno niektorí ľudia, ktorých poznáme.Táto border kólia menom Chaser však predčí aj tých inteligentnejších z najinteligentnejších psov. 86-ročný doktor psychológie John Pilley, tréner a majiteľ Chasera, si z neho urobil pokusný objekt a zároveň aj najlepšieho priateľa. A hoci mal v pláne ho naučiť len pár povelov nakoniec z celého procesu vzišlo niečo nečakané a zaujímavé. Dozvieme sa, že deti a psy majú podobné vnímanie hlavne v procesoch učenia a porozumenia novým veciam okolo nich. Pozrite sa s nami ako sa Chaser učí rozumieť slovám. Odkaz na video : https://www.youtube.com/watch?v=wzYjcHw0aoc

O vás / Vaše príbehy a miláčikovia

Vaše príbehy

Veľká strata a neskôr šťastie

Kde bolo tam bolo žilo jedno dievča ktoré sa volalo Klára. V škole sa učí celkom na trojky. A toto dievča som ja. Prišla som domov a pod sedačkami bol jeden vysnený darček. Bolo to malé šteňa. Malá Border kólia. Dala som jej meno Isha. Malé múdre stvorenie plné energie a radosti. Mala som ju veľmi rada a verím že aj ona mňa. No ale jedného dňa som sa vybrala s jednou z mojich najlepších kamarátok von. Ako sme tak išli stalo sa nešťastie kedy môj psík ma opustil a vybral sa do nebies a mňa nechal samú ležať na ceste pri jej telíčku. No dnes sa delím o záhradu s novým psíkom. Snáď to Ishe nevadí. Tak aby som na ňu nezabudla vyrobila som pre ňu spomienkový výkres s jej fotografiou a menom. Nič mi Ishu nenahradí. Ale myslím si že je čas urobiť krok v pred a začať trochu myslieť aj na budúcnosť. Pretože život je tvrdý boj a toto nieje jediné nešťastie v živote. Stanú sa aj horšie veci. Ale jednu vec viem. Isha bola si jedinečný pes naozaj si bola super a mala som ťa naozaj rada. A stále mám. Bola si moja sestra. Naozaj mi bolo s tebou dobre a stále mám pocit že si somnou. Tvoja duša zostala somnou a ja ju stále cítim. Keď nastal osudný deň nevedela som či sa z toho dostanem. Keďže sa to stalo ráno som čakala že pribehneš a začneš sa na mna usmievať ako si to robila vždy. No ako som 15 minut čakala na schodoch nikto zamnou neprichádzal a nakoniec ani neprišiel. Plakala som aj potom keď somnou nikto nebol keď som bola sama. Urobila by som všetko preto aby si sa mohla vrátiť. Moja borderka Shelly Keď som bola malé šteniatko nemala som moc súrodencov. Bola som neposlušná a moja oblúbená činnosť bola hrabanie a vykopávanie stromčekov a kvetiniek. Keď si pre mňa prišla panička mala som asi 7 týždňov. Prišli pre mňa keď som bola pokarhaná a odutá som spinkala pri dverách. Moja panička bola velmi smutná a keď ma dali do škatulky velmi som sa bála. Vložili ma do auta a pohly sme sa. Išli sme asi pol hodinku na neznáme miesto. Prišli sme a oni ma vyložili na otvorenom velkom priestore kde som nedovidela ani na koniec takzvanej záhrady. Začala som spoznávať hračky ktoré smrdeli po inom psovy. Do večera chodili na mňa pozerať neznámi ludia a v rukách na mňa mierili vecami ktoré sa po zmačknutí zableskli. Keď začalo sa stmievať zavreli ma do miestnosti ktorí sa volal altánok a tam mi urobili pletivo aby som nevyvádzala. Keď už mi bolo dlho asi týždeň som plakala za mamičkou a oteckom a mojimi surodencami. Po čase som sa začala učiť povely a začali mi vypadavať prve zubky. Začala mi rasť srsť a rástla som do krásy. Dnes už mám rok a som šťastný aj keď trošku lenivý pes. Mam už zasebou prve háranie a na rok ma moja panička ktoru viem občas rozzuriť pripravuje na prvé šteniatka. Potom pôjdem vraj na kastráciu. Mám sa fajn a som rada že ma do rodiny prijali. :)

EXTRA/ Koníčkom sa jej stali kone

Terry a Sandra

cesta ku spoločnej dôvere

Kone miluje od malička a vždy keď mala možnosť sa povoziť na malom poníkovi, rodičom pílila uši a museli to s ňou absolvovať. Na koňoch ju fascinovala ich veľkosť, mohutnosť, sila, no zároveň ich oddanosť a vernosť človeku a jej vzorom je francúzska jazdkyňa Penelope Leprevosts koňom Mylord Carthago.

Pri koňoch sa pohybujem už od malička, pretože moja mamka jazdí a má svojho koňa. Stále ma brávala so sebou a neskôr ma začala učiť jazdiť. Na koňoch mi už od začiatku učarovalo to, že sa stále ma vedia niečím prekvapiť, to že chápu povelom, ktoré ani ja niekedy nechápem. Mám aj svoju vlastnú kobylku Sandru, ktorej je 15 rokov a je neznámeho plemena, no zrejme niečo z huculom a belgikom. Meria 134 cm a pracujeme spolu už deväť rovov, ale v mojom vlastníctve je 4 roky. Prvých päť rokov sme spolu pracovali na vzájomnej dôvere a mojim cieľom bola jazda bez oťaží, čo sa mi so

Sandou darí a môžem si vyraziť na vychádzku len tak bez ničoho, čo bolo vždy mojím veľkým snom. Sany je veľmi nedôverčivá, takže trvalo mi veľmi dlho, než mi začala dôveverovať a veľmi silným zážitkom bolo, keď si na povel prvý krát ľahla, vzhľadom k jej nedôvere to bol pre mňa obrovský úspech a teraz už mi robí len radosť. So Sandy nerobím viac menej žiaden šport, pretože aj keď ideme na preteky, sú to zakaždým westernové hobby preteky, čiže nič oficiálneho. Venujem sa s ňou hlavne prirodzenej komunikácii

a cirkusovým kúskom. Baví ma to, ale snažím sa skúšať všetko, aby som objavila čo baví práve ju. So Sandrou máme spolu veľa zážitkov. Takým jedným bolo, keď som si ju priviezla do novej stajne a hneď v ten deň som ju chcela vziať do kruhovky. Všade naokolo boli nové kone, pachy, zvuky a prostredie. Jedno kolečko si obehla nervózne, ale bolo vidieť, že sa chce ísť zoznámiť s koňmi a

nie behať kolečka. Pri vchode boli dve kladiny nad sebou ako vchod, ľahla si a podplazila sa ku koňom. V tej chvíli som nemohla ani protestovať, pretože som dostala veľký záchvat smiechu a v úžase som to pozorovala. Potom to už nikdy neurobila, i keď som mala v pláne ju takto naučiť ľahnúť. Najradšej však spomínam na memoriál generála Custera 2014. Je to akcia, ktorú každoročne organizuje herec Václav Vydra. Ide o rekonštrukciu indiánskych vojen. Je tu kopec koní a ľudí. Robíme menévre a potom súťaže, či nakoniec prechádzku. Stretla som sa tam s priateľmi a užila som si to naplno, takže túto akciu môžem vrelo odporúčať Text : Teraz Lukešová Foto : Helena Tomková, Zuzana Buráňová

Dentálne pamlsky od nás získavajä Kira a Mía :) Gratulujeme Víťazovi sa ozveme spiatočne na email :) Nezúfajte a posielajte fotky do našej júnovej súťaže na tému naj fotografia z pretekov :)

a a a Rit Andre

Kira a Mía

Lilly

Dolly

Blacky

e Indigo a Menelluin Gabriela

Shell y

Energizer Nebeský sen

Fotky vašich miláčikov a vaše príbehy posielajte na : dogextra.casopis@gmail.com

Čo nás čaká? Kam sa vybrať? Čo sa udialo?

Čo nás čaká v júly a auguste? DOGFRISBEE

AGILITY 13.-15.7.2015 a 16.-18.7.2015 Agility intenzívka s Eliškou Panáčovou Rajecké teplice 13. - 17 .7.2015 a 19. - 23 .8.2015 Letné tábory Planinka Planinka 18.-19.7.2015 Dogfest 2015 - AGILITY Šaľa 1.-.2.8.2015 Summer Race Rose Speedlight Pezinok 12.-16.8.2015 Letný tábor Agility a Táborové dvojskúšky 2015 Lazany 15.-16.8.2015 Slovakia Open 2015 Galanta 22.8.2015 4. ročník Východňarských agility pretekov Jaklovce

18.-19,7.2015 Five Nations Cup Croatia Zagreb,Chorvátsko 18.-19,7.2015 DogFrisbee Visegrad cup 2015 Šaľa 31.7.-2.8.2015 3. preteky polského pohára Soport, Poľsko

15.8.-16.8.2015 Postupové skúšky Dogdancingu Košice 12. a 17.5. Seminár dogdancingu pre začiatočníkov Horné Saliby 13. a 20. 5 Postupové skúšky Dogdancingu Újezd nad Lesy 14.5.2015 WDS Itálie FIERA MILANO RHO

14.8.-16.8.2015 ME USDDN Qualifier Nemecko a 4. preteky nemeckého pohára Hackenbroich,Nemecko

17.5. Postupové skúšky Dogdancingu Prostějov

22.8.2015 Five Nations Cup Finále Dobrovce, Slovinsko

24.5. Seminár dogdancingu pre začiatočníkov Liptov

28.8.-30.8.2015 FFFF Pohořany, Česká republika

30.5. Postupové skúšky Dogdancingu Mojžíř

DOGDANCING

31.5. Postupové skúšky Dogdancingu Lužnice

18.7.-19.7.2015 Dogfest 2015 - Dogdance Freestyle Show Šaľa

Fotografický workshop s Ondřejom Uhlířom

Druhý májoví víkend sa niesom v zmanení fotografie. V Košiciach sa konam prvý fotografický wokrshop zameraná na fotografovanie psov. Z Česka k nám zavítal fotograf Onďrej Uhlíř.. V sobotu ráno sme začali fotenie psov v dedinke neďaleko Košíc, Perín-Chým. Páčil sa mi osobtný prístup ku každému z nás. Doobednajšie fotenie nás aj napriek z l é m u svetlu

40 38

neodradilo a snažili sme sa toho naučiť čo najviac. Po obede v miestnej reštaurícii sme sa vybrali fotiť na tamojšie rybníky, kde sme využili pekné svetlo a vznikali nám pekné fotky. K večeru sme šli fotiť pri západe slnka na sena. A nesmiem zabudnúť na naše úžasné modelky - dlhorstú kóliu All I want is You Yaless Blue a borderky Dascha Jolly Dog

Moravia a Roxy., ktoré s nami vtrávili celú sobotu. a aj napriek horúčave to s nami vydržali celý deň.

Nedeľnú časť fotografického workshopu sme strávili v Košických kasárňach pri programe Adobe Lightroom. Myslím ,že nie jeden z nás sa naučili mnoho nového aj napriek tomu, že ten prog r a m používame, od golb á l ny c h až po externé úravy, či nové funkcie, ktoré nám neboli známe. Celý víkend sme trávili v spoločnosti veľmi milých ľudí s ktorými sme mali celý čas sa o čom porozprávať a vzájomne si radili aj pri fotení. Pár slov na záver od lektora Ondřeja Uhlířa :

“Na víkendových kurzech focení mám rád hlavně to, že se sejdou lidé, kteří opravdu mají o fotografování zájem a chtějí se zlepšit. Toto platilo i pro kurz v Košicích a musím říct, že z účastníků jsem měl velkou radost. Každého zajímalo něco jiného a všechny dohromady zase naopak to samé. Super víkend s fajn lidma a parádníma psomodelkama. Myslím, že se nám povedlo nafotit pěkné snímky a věřím, že mně se povedlo každého z účastníků pošťouchnout zase o kus dál v jeho fotocestě :) Díky.” Text a foto : Nicol Urbanová

Fotografie úžastníkov workshopu

Judita Tóthová Nicol Urbanová

Anton Novotný

Katarína Fatulová

39 42

Udialo sa /Slošánek

Slošanek

Tohtoročný prvomájový predĺžený víkend každý strávil podľa vlastného uváženiaa priorít. Nadšenci kynologického športu agility sa 1.-2. mája 2015 stretli v jazdeckom areáli UVLF v Košiciach na Popradskej ulici. Psie centrum Pozitiv tam zorganizovalo druhý ročník agility pretekov – Slovenský šampionát nepapierakov a krížencov

Oba dni šampionátu prebiehali v súťaživej, priateľskej atmosfére. Pekné, behavé ale aj technické parkúry postavené mladou rozhodkyňou Katkou Kolarovovou boli výzvou pre tých, ktorí sú na začiatku pretekárskej kariéry ako aj pre skúsených pretekárov. Veľkorysý priestor otvorenej haly dal možnosť ukázať, čo v každom tíme (pes a psovod) je. Náladu nepokazilo ani menej priaznivé počasie. Pod zakrytou strechou sa behalo

výborne i keď trochu kvapiek na účastníkov predsa len dopadlo. A to pri rannom pravidelnom zavlažovaní piesočnatého povrchu areálu. Mnohí pretekári mali možnosť prvýkrát si vyskúšať iný povrch ako trávnatý. Piesok zmiešaný so špeciálnou textíliou bol pre skoky psov výborný a to aj z hľadiska zdravotnej záťaže a šetrenia kĺbov a svalov. Každý deň šampionátu sa behali tri rôzne parkúry, z toho dva boli tzv. otvorené behy (Open Agility, Open Jumping) – určené všetkým tímom bez ohľadu na ich výkonnostnú skupinu. Tretí parkúr bol skúškový, tzn. že každá výkonnostná kategória mala postavený iný parkúr. Ľahšiu skúšku absolvovali začiatočníci - pretekári kategórie A1, stredne náročnú skúšku

kategória A2 a najťažšiu skúšku pretekári kategórie A3. V sobotu bolo finále šampionátu. Do finále sa prebojovali iba najúspešnejšie tímy z oboch dní pretekov. Zároveň tieto tímy museli spĺňať dôležitú podmienku – psíci nemali oficiálny rodokmeň. Posledný beh pretekov bol určený prioritne týmto finalistom. Zabehnúť si ho mohol každý tím ale vyhodnotené boli iba tímy bez rodokmeňa. Vyhodnotenie slovenského šampionátu patrilo záveru sobotňajšieho dňa. V

Udialo sa / Cassovia runnig cupí

každej výškovej kategórii small, medium, large dostali víťazi pekné, vecné ceny a poháre ako pamiatku na SLOŠANEK 2015. Ani tí, ktorí nedokončili parkúr nemuseli byť smutní. Mali šancu v rámci tomboly si odniesť nejakú maličkosť. Obratnosť psíkov si vyslúžila obdiv a uznanie aj od divákov, ktorí so zaujatím sledo-

vali dianie v otvorenej hale a viacerí prvýkrát videli akí dokážu byť psíci šikovní. Kto prišiel, nemusel ľutovať. Príjemné prostredie areálu, pekné parkúry, veľmi dobrá organizácia. Po ukončení oficiálnych pretekov v sobotu dostali možnosť zasúťažiť si aj úplní začiatočníci so svojimi psími parťákmi. Organizátori z

Psieho centra POZITV pozývajú všetkých na ďalší ročník agility pretekov SLOŠANEK 2016 a tešia sa na vás. Text : Eva Matušovičová Foto : Judita Tóthová www.max-flare.eu

V ďalšom čísle Editoriál DOG

Border kólia- portrét plemena Agility pre všetkých II. Dogfrisbee - spoločná hra so psom II. Coursing Dogtrekking EXTRA

Svet psích odmien Fotosúťaž O VÁS Vaše príbehy Vaši miláčikovia

KAM SA VYBRAŤ? ČO SA UDIALO?

Kalendár podujatí na jún Dogfest Seminár Obedience a Trikov s Patrycjou Kowalczyk ČO VÁS ČAKÁ V ĎALŠOM ČÍSLE A mnoho ďalšieho