Dog extra máj 2015 by DOG extra

MNOŽIARNE

BARF kŕmenie psa

na Slovensku

Máj 2015

Krátkosrstá kólia spoločník aj športovec

psích triko vk

spoločná hra so psom

cingu n a d og

Dogfrisbee

prirodzenou stravou

EXTRA : najchytrejší plavci kone reportáž vaše príbehy pozývame

dogextracasopis.wix.com/dogextra Šéfredaktorka : Nicol Urbanová

tel. : 0907 762368 /nicolurbanova@gmail.com

Redaktori:

Martina Gajdošová Patrik Szőcs Tomáš Dančo Klára Tomčíková Jana Brossmannová Ľibica Stanovčáková Sára Gerátová

Grafická úprava : Nicol Urbanová Korektury : Zuzana Kudláková Inzercia : Nicol Urbanová nicolurbanova@gmail.com Príbehy/ fotografie / nápady: Sára Gerátová dogextra.casopis@gmail.com Autor projektu Klára Tomčíková / Nicol Uranová

Obsah: Editoriál

DOG

str.5

Encyklopédia/ Škótsky ovčiak krátkosrstý str. 6-11 Šport / Dogfrisbee - spoločná hra so psom str. 12-13 Turistika/ Za mystikou a históriou za hranice str. 14-15 Šport / So psom na bicykel? Dá sa to str. 16-18 Fotosúťaž / Naj jarná fotka str. 19 BARF - Kŕmenie psa prirodzenou stravou str. 20-21 Rozhovor / od psích trikov k dogdancingu str. 22-23 Téma / Množiarne na Slovensku str. 24-25 Fotokútik / Prečo je dvôležité fotiť psov? str. 26-27 EXTRA

EXTRA / Obratný lovci z ríše plavcov str. 28-29 EXTRA / Kone - nie je o skákaní str. 30-31 EXTRA / Koníčkom sa jej stali kone str. 32-33 O VÁS

O vás / Vaše príbehy str. 34 -36 O vás / Vaše psíky, mačičky a iní miláčikovia str. 37 KAM SA VYBRAŤ? ČO SA UDIALO?

Pozývame / Kalendár podujatí na Máj str. 38-39 Reportáž / Venčovačka v Košickom útulku str. 40-41 Udialo sa / Cassovia runnig cup str. 42-43 ČO VÁS ČAKÁ V ĎALŠOM ČÍSLE

DOG extra 2015

str.44

str. 20-21

str. 6-11

str. 12-13

str. 16-18

str. 24-25 str. 28-29

Editoriál

“Nudný, smutný či beznádejný deň - toto všetko sa zrazu zmení, keď sa na teba vrhne malé chlpaté klbko, ktoré ti vyšteká, ako sa teší, že si konečne doma.” Milí čitatelia časopisu DOG extra ,

Na úvod prvého čísla by som začala týmto milým citátom. “Pes je láska na celý život. “ vážte si svojho psa a chvíle s ním. Nie každý deň je nedeľa, aj keď nám občas čo to vyparátia, veď aj oni sú len živé tvory. Kto z Vás nikdy nespravil chybu? No nie? Práve teraz listujete prvé strany nášho nového slovenského časopisu DOG extra. S myšlienkou vzniku tohto časopisu sme sa s mojou kamarátkou Klárou už pohrávali dlho. Všetko to začalo po rozganizovaní nášho prvého spoločného projektu dogtrekkingu Tatranský štek, ktorým sme pomáhali psíkom v útulku v Liptovskom Mikuláši. A s touto myšlienkou pomôcť sme sa rozhodli spraviť aj tento časopis. Má vám pomôcť naučiť sa nové poznatky nie len zo sveta psov, ale rozšíriť vaše vedomosti aj z iných oblastí. Máme pre Vás pripravené články o psích športoch, či už je to agility, dogfrisbee či triky ,tie určite skúšal doma nie jeden z vás :) V každom čísle je pre vás pripravená aj fotosúťaž a pevne verím ,že sa do nej zapojíte. Aj Vy všetci sa môžete stať redaktormi nášho časopisu. Poteším sa každému vášmu článku o tom, ako Vám váš štvornohý kamarát zmenil život, no môžete nám do redakcie posielať aj fotografie vašich miláčikov s nejakým tým vtipným komentárom :) Ďalej by som rada aj touto cestou poďakovala každému jednému z Vás, ktorý sa podieľate na vzniku a chodu tohto časopisu - každému jednému redaktorovi. A hlavne Vám čitateľom, ktorý ste sa rozhodli si nás prečítať. Pevne verím, že Vás náš časopis vám bude prínosom a dozviete sa veľa nového, či upevníte to, čo už viete. Prajem vám príjemné čítanie Nicol Urbanová - šéfredaktorka

Škótsky ovčiak krátkosrstý spoločník aj športovec

Ako napovedá samotný názov plemena, kólia pochádza zo Škótska, krajiny pahorkatín a močiarov, ale aj pasienkov so stádami oviec, kde našla svoje pôvodné využitie. Krátkosrstá kólia je považovaná za pôvodnejší typ a dodnes si zachovala predpoklady pre plné pracovné využitie. Je temperamentnejšia, vyrovnanejšia a má o niečo tvrdšiu povahu ako dlhosrstá varieta, od ktorej sa v mnohých ohľadoch odlišuje. Krátkosrstá kólia je celkovo vitálnejšia a zdravšia, svojím hlbším štekotom, bystrím myslením a energickými reakciami pôsobí dojmom ostrejšieho strážneho psa, je krásna elegantná a v súčasnej dobe známa ako milujúci rodinný pes, aleúnavný turista, športovec

Presný pôvod nie je známi. Predpokladá sa, že sú potomkami populácie pastierskych psov prinesených Rimanmi do Škótska okolo 5. Storočia, kde sa ďalej krížili s pôvodnými domácimi psami. Pôvod názvu plemena sa tiež rôzni, buď bola pomenovaná podľa pôvodného sfarbenia psa tmavej farby („uhoľný“), alebo pochádza z názvu plemena oviec kedysi bežne chovaných v Škótsku

(„Colley“). Kólia krátkosrstá bola používaná na pasenie a hon oviec aj dobytka na trhy po prašných a zablatených cestách a všade tam, kde bola krátka srsť výhodou pri práci. Dokázateľné počiatky plemena siahajú do začiatku r.1800. Dávne krát-

kosrsté kólie sa vyskytovali najčastejšie v sfarbení blue merle. V tých časoch bola najdôležite-

jším meradlom výberu pracovná upotrebiteľnosť a prispôsobivosť psa daným podmienkam. Krátkosrsté, dlhosrsté a border kólie si boli v tých časoch veľmi podobné, odvtedy sa najviac zmenili dlhosrsté kólie, ktoré v neskorších časoch ovplyvnila obrovská popularita a s tým spojené zneužitie plemena mnohými chovateľmi k produkcii šteniat na kvantitu a to na

úkor zdravia a kvality plemena. Začiatkom 80 rokov minulého storočia sa začala premena plemena z pracovného farmárskeho psa na súčasnú kóliu krátkosrstú. Prvý štandard plemena bol zostavený a zverejnený v r. 1987, z menšími aktualizáciami je platný dodnes. Uznané sú tri farebné variácie: Zlatá, kde je prípustný akýkoľvek odtieň od svetlo zlatej až po mahagónovú s bielymi znakmi, tzv. farba zlatá sobolia. Trikolórna, kombinácia čiernej, bielej a trieslovej, kde by mala prevažovať farba čierna s trieslovými znakmi na hlave a končatinách . Blue merle, čo je striebristo modré sfarbenie s čiernymi škvrnami až

ju vidieť vo výstavných kruhoch vo väčšom počte, ale hlavne zo zahraničných chovov. V porovnaní so svojou dlhosrstou príbuznou sa zdá krátkosrstá kólia pre oko laika menej ušľachtilá, ale v skutočnosti je jej chov a šľachtenie náročnejšie, nakoľko krátka srsť neschová nijaké anatomické nedostatky a chyby. Harmonická stavba tela krátkosrstej kólie spája v sebe

dôstojnosť, pružnosť a krásu. Povaha, využitie, šport

mramorovaním a trieslovými znakmi na hlave a končatinách. Kólia krátkosrstá sa u nás ešte stále vyskytuje pomerne zriedka, aj keď v posledných rokoch

Kólia krátkosrstá miluje svojho pána, svoju rodinu a je ochotná pre nich urobiť čokoľvek. Vďaka svojej vyrovnanej povahe a charakterovým vlastnostiam je vhodná ako asistenčný, vodiaci, záchranársky pes a veľmi úspešne sa využíva aj pri canisterapii. Má výborný čuch, veľkosť a hmotnosť jej dovoľu-

Encyklopédia / Krátkosrstá kólia je ľahký pohyb v najrôznejších terénoch, čo umožňuje využívanie na záchranárske a vyhľadávacie práce. Samoz-

rejme, jej vrodený inštinkt ju predurčuje na pasenie a stráženie oviec aj keď v dnešnej dobe je na pasenie málo využívaná. Je však mnoho iných aktivít, kde môže svoju prirodzenú hravosť, obetavosť a inštinkt uplatniť. Všetky tieto prednosti ju robia ideálnym psom na moderné psie športy ako agility, coursing, fresbee, flyball, ale zvládne aj náročnejší výcvik poslušnosti športovej kynológie a iné. Avšak šťastná je na prechádzkach po okolí, pri behu za aportom, a všade, kde má možnosť vybehať sa a postretávať psích kamarátov, dosýta sa vyšantiť .

Encyklopédia / Krátkosrstá kólia V posledných rokoch sa čoraz viac uplatňuje na poli športovom, je častým účastníkom pretekov agility s vynikajúcimi výsledkami, dnes čoraz pop-

ulárnejšieho canicrossu (beh so psom), bikejoringu (cyklistika so psom), mushingu (zimný záprahový šport), ale ani športová kynológia jej nie je cudzia, úspešne skladá skúšky poslušnosti napr. obedience z pachových prác stopu a záchranárske skúšky, kde je aktívne využívaná. Najnovšie má doma aj v zahraničí niekoľko jedincov coursingovú licenciu a na súťažiach sa výborne umiestňujú. (Coursing je beh za umelou návnadou) Zdravie a starostlivosť

Kólia krátkosrstá je zdravé plemeno, nie je zaťažená dedičnými ochoreniami, napriek tomu sa u nich môžu vyskytnúť niektoré pre kólie typické ochorenia. Z tohto dôvodu sa u kólií robia preventívne vyšetrenia očí na anomálie oka (CEA), progresívnu atrofiu sietnice (PRA), precitlivenosť na Ivermectin a jeho deriváty (MDR1), RTG na dyspláziu bedrového kĺbu (DBK). Môžu mať dispozíciu k zápalu kože na nose tzv. Collie Nose (Nasal Solar Dermatitis). Srsť kólie krátkosrstej má samočisti-

na dennú údržbu srsti, absolútne nenáročná. Jej srsť nevyžaduje výnimočnú starostlivosť, stačí pretrieť navlhčeným uterákom

ktorý ju zbaví nečistoty, raz do roka okúpať. V čase výmeny srsti je vhodné ju častejšie česať, aby sa skôr zbavila odumretej srsti. Krátkosrstá kólia má krátku, hustú a tvrdú srsť s podsadou, na dotyk je však príjemná. Povaha

acu vlastnosť, z vychádzok sa málokedy vráti špinavá, preto je

držanie

Príjemná, nevtieravá povaha kólie dovoľuje majiteľom návštevu kaviarní či reštaurácií, ale mnohí s ňou chodia aj do práce. Kólia za každých okolností uprednostňuje pobyt v blízkosti svojho majiteľa, preto je najideálnejšie

držať ju v dome s možnosťou výbehu na záhradu, čo však nie je podmienkou. Rovnako dobre sa bude cítiť aj v byte, keď jej je poskytnutý dostatok pohybu a zamestnania, pri ktorom musí použiť aj svoje myslenie. Kólia krátkosrstá je zdravé a otužilé plemeno, môže byť držané aj

vonku, ale len za predpokladu, že má k dispozícii zateplenú búdu a v chladných zimných mesiacoch prístup do domu. Je však nevyhnutné zabezpečiť jej čo najčastejší kontakt z rodinou, vylúčením z nej by veľmi trpela a bez dostatočného kontaktu by sa z nej stal „nešťastný pes“, bez iskry a radosti zo života. Krátkosrstá kólia je veľmi vhodná pre ľudí aktívnych, športovo založených, pre rodiny ktoré uprednostňujú aktívny oddych, akým je napríklad turistika. Pokiaľ jej však poskytnete dosta-

tok pohybu, dlhšie prechádzky a dostatočný čas na vyšantenie sa so psími kamarátmi, bude spokojná aj v dome so záhradou, alebo aj v panelákovom byte. V prírode neuteká, neloví zver a nemá potrebu túlať sa, čo je neoceniteľnou výhodou ple-

mena. Krátkosrstá kólia nemá v povahe nervozitu, ani agresivitu, veľmi dobre vychádza z deťmi, inými psami a zvieratami. Nie je vhodná k ľuďom ktorí jej nedokážu zabezpečiť potrebný pohyb, vhodné podmienky, socializáciu a výchovu so vzťahom ku plemenu. Pre ľudí ktorí nemajú záujem o rozvoj jej schopností a osobnosti. Treba mať na zreteli, že psík nie je hračka, ale živý tvor so svojimi potrebami a zvyčajne prežije s nami10 až 14 rokov, stane sa partnerom a neoddeliteľným

členom rodiny na dlhé roky.

Niečo

našich

psoch

Všeobecný rámec plemena je známi a teraz niečo ku konkrétnym typom a jedincom ktorých poznám a ktorí tak isto akomy ľudia sa jeden od druhého líšia povahou a čiastočne aj vzhľadom. Sme malá chovateľská stanica a zatiaľ som odchovala tri vrhy. Z každého som si ponechala sučku, či už vo vlastníctve, alebo spoluvlastníctve ale každá z nich je iná, jedinečná.Naša najstaršia a prvá krátkosrstá kólia Myghty’s Spring Meadow Amber Rise – „Amber“ tohto roku dovŕšila 11r. Pochádza z prvého vrhu chovateľskej stanice Migty’s Spring Meadow a stala sa zak-

ladateľkou našej chovateľskej stanice Jantárová hviezda. Má v predkoch ešte dlhosrsté kólie, ale aj americkú bielu krátkosrstú kóliu. Jej povaha sa ešte veľmi ponáša na povahu dlhosrstých kólií. Srsť má otvorenejšiu a hustejšiu s výdatnou podsadou, je zlatej farby. Je strašne ukecaná, pri stretnutí vám povie aj to čo nevie a miluje všetkých ľudí. Andromeda Jantárová hviezda sa narodila v prvom vrhu našej chovateľskej stanice v marci r.2008. Andromeda v sebe snúbi povahu kraťánd, ale aj dlhosrstiek, od každého si vzala to najlepšie. Je odvážna, vytrvalá, ale aj rozumná a inteligentná, veľmi vnímavá a komunikatívna. Neohrozený strážca, ale vie byť aj jemná a empatická. Farbu srsti má zlatú-soboliu, s otvorenejšou srsťou a dobrou podsadou. Ľudí si vyberá podľa sympatií, nedá sa každému pohladiť. Bryš, pravým menom Loriseum Abreu, pochádza z Poľska, ale má fínskych predkov. Poznať to ako na povahe tak aj na vzhľade. Má typickú veľmi

krátku a tvrdú srsť s podsadou, krásnej až mahagónovej farby. Povahou je voči psom ostrejší, má obranársku povahu, ale je aj strašný mojko, potrebuje pohladenie a pochvalu. Najradšej by pri stretnutí každého človeka vybozkával. Jedno však majú spoločné, vášeň k aportovaniu a je jedno či je to lopta, nejaká hračka alebo len klátik, vtedy všetko okolo prestane existovať a ostane len aport... Naše odchovy sa presadili aj v zahraničí, Aries Jantárová hviezda z prvého vrhu, bol špeciálne

vyberaný na šport. Majitelia z Poľska chceli psíka na agility, kôli správnemu výberu neľutovali merať cestu ku nám viackrát. Mali jasnú predstavu v tom

čo chcú so psíkom v budúcnosti robiť. A veru v priebehu rokov Aries preukázal svoju šikovnosť a správny voľbu. Prepracoval sa do najvyššieho stupňa agility A3, za čo som im nesmierne vďačná. Našu chovateľskú stanicu zviditeľnil aj na poli športovom, ale

zároveň je aj šampiónom PL a chovným psom. Z prvého vrhu sa ďalej vo výstavných kruhoch úspešne ukázali aj Arae (CZ), Antares (SK) a Arctur Jantárová hviezda(CZ). Z druhého vrhu nás reprezentuje vo výstavných kruhoch Becrux (HU)

a Šampiónka aj Interšampiónka Bharani Jantárová hviezda (SK), ktorých majitelia sa im venujú aj po športovej stránke, záleží im na tom aby mali spokojných a vyrovnaných spoločníkov do pohody aj nepohody. Úlohu canisterapeuta v rodine plní Betria, ale aj Barnard Jantárová hviezda. Šteniatka z tretieho vrhu sa rozutekali aj do sveta a našu chovateľskú stanicu úspešne reprezentujú vo Švédsku, Nemecku aj Poľsku. Na Slovensku sa vo výstavných kruhoch ukázli Cassiopea a Cepheus Jantárová hviezda, čerství junioršampióni. Pevne verím že z našej chovateľskej stanice vzíde ešte zopár jedincov, ktorý nás budú reprezentovať či už na poli výstavnom a chovateľskom, alebo športovom a budú prínosom aj pre budúci chov. Ale aj takí ktorí len obohatia život svojim majiteľom, alebo poslúžia

ako canisterapeuti a prinesú radosť do života tým, ktorí to potrebujú najviac.V dnešnom uponáhľanom živote, plnom stresov je spolužitie človeka a psa považované za normálne a psov v našich domácnostiach pribúda. Nevedomky nám poskytujú relax a terapie o akých ani netušíme, veľa veselých chvíľ a jedinečných zážitkov o ktoré by sme boli bez našich psov ochudobnení. Júlia Suváková - CHS Jantárová hviezda – www.collies.sk Foto : Tomáš Dančo Peter Suvák

Šport / Dogfrisbee - spoločná hra so psom

Dogfrisbee spoločná hra so psom

Psie športy sú založené na spoločnej zábave so psom a dogfrisbee nie je výnimkou, práve naopak! Tento psí šport by pokojne mohol ísť príklad, keďže alfou a omegou je hra a zábava s Vašim štvornohým priateľom. Ako už samotný názov vypovedá, tak okrem Vás a Vášho psíka budete potrebovať aj tzv. frisbee, teda lietajúci tanier. Veľmi dôležité je na úvod povedať, že vôbec nie je jedno, aké používate frisbeečka. V súčasnosti existuje množstvo druhov, výrobcov a značiek, avšak nie všetky sú vhodné aj pre Vášho psa. Najznámejšou a najpreferovanejšou firmou, ktorá sa zaoberá výrobou diskov, je americká spoločnosť Hero Disc USA. Práve z tejto krajiny totiž šport pochádza. .

Kedy a ako vlastne vzniklo dogfrisbee?? V roku 1974 sa 19-ročný Alex Stein a jeho pes Ashley (plemeno Whippet) stali prvými, ktorí sa pokúsili

očariť tým, že pes chytá hodený Dodgers, kde práve hrali svoj disk vo vzduchu atraktívnymi zápas Los Angeles Dodgers skokmi. Keďže žiadne filmové a Cincinnati Reds. Ochranani televízne spoločnosti neka ho dokázala z plochy domali záujem o takýto program, stať až po 8 minútach, no jeho tak Alex dostal jeden šialený ukážka mala obrovský úspech. nápad. Rozhodol sa, že počas Po množstve ukážok, vystúpení a predstavení v prestávky zápasu televízii sa tento šport začal rýchlo šíriť nie len amerického futvrámci amerického kontinentu balu prelezie plot a pred všetkými divákmi začne hádzať disky Po množstve ukážok, vystúpení svojmu psovi. Prvýkrát to a predstavení v televízii sa tento spravil 5. augustra na štadióne šport začal rýchlo šíriť nielen

v rámci amerického kontinentu ale aj do Európy. V súčasnosti patria medzi európske „veľmoci“ Poľsko a Česká republika. Avšak ani krajiny ako Nemecko, Holandsko, Maďarsko či Slovensko nezaostávajú a šport naberá na popularite. V spomenutých štátoch sa koná množstvo medzinárodných súťaži, medzi ktoré patria aj kvalifikácie na MS do Ameriky, či majstrovstvá daných krajín. Najväčším podujatím v Európe sú Majstrovstvá Európy, ktoré sa každý rok konajú v inej krajiny a sú otvorené pre všetky tímy. Na Slovensku zastrešuje tento krásny šport Športový zväz Dogfrisbee Slovakia, ktorého členovia sa snažia o o jeho šírenie, či už prostredníctvom rôznych seminárov, ukážok a rôznych vystúpení v rámci kultúrnych podujatí.

Čo je teda podstatné v dogfrisbee?? Je dôležité mať rýchleho psa s vysokými skokmi?? Dogfrisbee je krásne v tom, že ho môže robiť rovnako malá šeltia ako aj stredne veľká bor-

tak je nesmierne dôležité ho der kólia, či veľký nemecký tento správny skok naučiť. Za ovčiak. Okrem choreografií nesprávny skok považujeme, ak sa psíkom prispôsobujú aj pes najprv dopadne na zadné lietajúce taniere. Vyrábajú prípadne len na predné packy. sa v rôznych veľkostiach a aj odolnostných variantoch, preto môže dogfrisbee Dogfrisbee je krásne v tom, že ho môže robiť vykonávať aj malý pes i rovnako malá šeltia ako aj stredne veľká border veľký so silným zákusom. kólia, či veľký nemecký ovčiak. Najdôležitejšie je však naučiť psíka správny výskok a následný dopad na zem. Správny skok by mal vyzerať tak, že pes odlepí všetky štyri

packy od zeme, počas letu sa skrúti do klbka v tvare písmena U a následne dopadne na zem všetkými štyrmi packami naraz. Keďže je to šport náročný na kĺby a fyzičku psa,

Dogfrisbee má veľkú výhodu, že ho viete trénovať sami na lúke bez potreby prekážok alebo dochádzania za trénerom. Stačí, ak si zakúpite disky a môžete vybehnúť na lúku, avšak je veľmi dôležité sa na začiatku poradiť s niekým skúsenejším, aby Vám povedal, ako správne začať a ako dbať na bezpečnosť svojho psa, pretože tá je v dogfrisbee prioritná. Treba si však uvedomiť, že stále ide o spoločnú zábavu so psom a najdôležitejšie je, aby ste z toho mali obaja radosť. Text : Patrik Szőcs Foto : Tomáš Legen Nicol Urbanová

Turistika / Za mystikou a históriou za hranice

Za mystikou a históriou za hranice

Ak by filmoví producenti chceli natočiť najdlhšiu telenovelu s tými najkrajšími hercami, dokonalými zápletkami plnými vzrušenia a emócií, stačilo by im natočiť dokument o slovenskej prírode. Slovensko je totiž tak krásna a rozmanitá krajina, že začať písať tipy na turistiku je veľmi náročné – človek nevie, kde má začať a obáva sa, že snáď ani nikdy neskončí .No nakoľko začiatky majú byť netradičné tak som si vybrala jedno zaujímavé a nie tak celkom slovenské miesto... Dnešná túra nás zavedie cez planiny slovenského krasu „Dolný vrch“ až na hranice s Maďarskom, kde pár kilometrov za hranicou leží goralská dedina. Gorali (t.j. prisťahovalci slovensko - poľského pôvodu) sa do prakticky mŕtvej dediny po morovej epidémií nasťahovali v 18. storočí. Toto osídlenie však vydržalo len do roku 1934, kedy boli jej obyvatelia vysťahovaní a dedina zanikla. Vtedajší zemepán Horthy chcel mať totiž presne na tom území poľovnícky revír. Odvtedy toto miesto dýcha magickou atmosférou

Túru začíname z dedinky Hrušov po zelenej značke. Po vstupe do lesa nachádzame aj pekné drevené tabuľky s popisom oblasti. Po chvíľke jemného stúpania lesom sa dostávame na štátnu hranicu „Starý les“, kde nájdete kamenný pamätník a od tohto miesta sa krajina

mení na lúky lemované krovinami a lesmi ... proste typické nádherné planiny. Je vždy také zaujímavé prekročiť pomyselné hranice štátu – človek to vníma, že sa hádam čosi zmenilo, ale pravda je taká, že krajina o hraniciach nevie a tak asi jedinou drobnou zmenou je, že v Maďarsku neudávajú turistické značky časy, ktoré potrebujete na dosiahnutie najbližšieho smerovníka, ale vzdialenosti sú udávané v kilometroch. Krajina pôsobí pokojným, mystickým dojmom, značka Vás vedie aj okolo tajomného močiara lemovaného starými skrútenými

stromami tvoriacimi akúsi predsieň do mystiky celej dedinky Dérenk, ktorá Vás privíta neskutočne pokojným dojmom. Pri vstupe do dediny Vás zaujmú červeno-biele značky, ktoré

označujú rodinu, ktorá na tomto mieste bývala a miesto, kam

bola vysídlená. Pôvodné domy dnes pripomínajú už len akési hrbolce či kopčeky zarastené trávou a sem - tam vykúkajúca stará tehla ... Pôvodná budova sa v celej dedinke zachovala len jedna. Je ňou stará škola – tá sa po rekonštrukcií stala voľne prístupným múzeom. Nádherná a čistá budova bez okien a dverí slúži ako expozícia histórie tejto dedinky. Túto budovu stráži duch tohto miesta a preto ostala nepoškodená a bez náznakov vandalizmu. Pri budove sa nachádza prekrásna drobná kaplnka s krížom a stará, chátrajúca budova, ktorá sa ako jediná zachovala v pôvodnej podobe. Stromy, ktoré už rastú v nej nám pripomínajú, že jediná sila, ktorá je večná, je príroda... Je ťažko opustiť toto magické miesto, ale dnes nás čaká ešte jedna zastávka - nemenej zaujímavá. Lúkami sa z dedinky Dérenk dostaneme na úhľadnú spevnenú cestu a tá nás zavedie miernym stúpaním lesmi až na krásny kopec, kde stál kedysi majestátny hrad vybudovaný v 13. storočí - Szádvár. Dnes nám jeho zašlú slávu pripomínajú len ruiny, ale aj keď je hrad zničený, zub času sa snažia opraviť „zubári“ – miestni nadšenci, ktorí každoročne hrad kosia, čistia od burín a opravujú múry. Vďaka nim toto miesto pôsobí naozaj

uhladeným dojmom. Výhľady z hradu sú pôsobivé - dovidieť na Košickú kotlinu romanticky objatú Slanskými vrchmi, južná strana nám spieva „dedinku v údolí“ – Szögliget, lemovanú pohorím Bükk s tenkou ihlou televízneho vysielača. Západný obzor tvoria planiny a zalesnené chrbty Aggteleckého krasu. Myslím, že hradní duchovia sa nepohnevajú, ak si na tomto mieste turisti rozložia aj ohník a troška si užijú atmosféru hradu. Hradné nádvorie zatiaľ poslúži psíkom na veselé naháňačky, ako tomu bolo vždy, keď sme toto miesto navštívili  Od hradu má turista na výber dve možnosti návratu - vrátiť sa pohodlne tou istou trasou do Hrušova, alebo zostúpiť do Szögligetu – dedinky pod hradným kopcom. Tam vedie pekná asfaltová cesta. Popri chôdzi miniete aj veľmi zaujímavú a obľúbenú turistickú ubytovňu Salamandra, kde je aj veľké parkovisko pre turistov, ktorí by chceli začať celý tento okruh hradom a dedinkou Dérenk z maďarskej

strany. Je to výhodnejšie v tom, že ohruh Szögliget – Dérenk – Szádvar – Szögliget je kratší, akoby ste šli z Hrušova. Počas trasy, či už zo slovenskej, alebo maďarskej strany natrafíte aj na pár upravených studničiek a prameňov, kde je možnosť doplniť vodu pre seba, aj psíky. Jednu vec musím dať zemepánovi Horthymu za pravdu – oblasť je naozaj bohatou na zver rôzneho druhu, preto psíky, ktoré radi behajú kontrolovať stavy divej zveri je lepšie mať počas tejto túry pod drobnohľadom. Verím, že Vás článok inšpiroval navštíviť túto zaujímavú oblasť a vďaka nemu sa do histórie tohto miesto zapíše aj ten Váš, osobitý príbeh. Viac tipov na rôzne výlety a túry po Slovensku nájdete aj v našom unikátnom projekte – www.yalessblue.com/kolia-dlhosrsta/tipy-na-vylety-so-psom. Mapy pre plánovanie trás a meranie vzdialeností nájdete na stránke www.freemap.sk. Text : Mgr. Jana Brossmannová, www.yalessblue.com Foto: Ing. Peter Suvák, www.bountyfoto.sk

Šport / So psom na bicykel? Dá sa to

So psom na bicykel? Dá sa to

Milujete prechádzky so psom a zároveň bicyklovanie? Možno máte strach ,že sa vám vôdzka zapletie do kolies alebo váš štvornohý miláčik s vami neudrží krok. Existuje však veľa spôsobov ako prispôsobiť psa k bicyklovaniu a bicykel k psovi. Ak váš pes má skutočne poriadnu dávku energie a výdrž behať po vašom boku, bude pre neho bicykel to pravé orechové. Je to perfektný spôsob ako cvičiť so psom. Pravidelný pohyb prospieva nie len vašim domácim miláčikom ,ale aj vám. Psík by mal byť v najlepšom zdravotnom stave, preto pred začatím tejto aktivity n av š t í v t e svojho veterinára.

Vy b ave n i e bicykla a psa Ak je váš psík v poriadku, je potrebné si zaobstarať vybavenie pre psíka. Tento šport sa nezaobíde bez telového postroja ,či reflexného prvku. Dnes už v predajniach dostanete reflexné obojky, poprípade vesty pre zvieratá. Blikajúce svetlá by mali byť samozrejmosťou na každom bicykli ,poprípade dať aj svetielko na obojok psa alebo použiť obojok s ledkami. Určite nezabúdajte na pitný režim, ktorý treba dodržiavať za každého počasia. Ak psík nie je smädný, určite uvíta možnosť sa schladiť v blízkom potoku či lesnom pra-

meni. Ďalšou súčasťou vybavenia ,by mali byť malá lekárnička pre prípadné zranenia. Ak sa chystáte so svojím miláčikom na náročnejšie túry ,prípadne cesty zo štrkovým povrchom, je vhodné psíkovi zaobstarať psie topánočky, ktoré psíka ochránia na klzkom alebo horúcom betóne ,či zlom povrchu. Bicykel by mal

byť tiež v dobrom stave, hlave nezabúdajte skontrolovať brzdy! Ako na to? Ak ste s vaším psíkom ešte nikdy neskúšali jazdu na bicykli, je dosť možné ,že psík bude utekať pred vami ,alebo sa vám bude pliesť do kolies ,preto psíka učíme povely mimo bicykla ,aby bol pri jazde na

bicykli už zvyknutý na povely. Štýl učenia povelov je individuálny a každému vyhovuje niečo iné napr. slovné povely doprava a doľava. Povely si vyberajte tak ,aby si ich psík nemýlili s príkazmi ,ktoré už pozná. Postupom času sa psík naučí nové príkazy a bude schopní bežať s vami. Myslím taktiež aj na vonkajšie vplyvy ,ktoré by psíka mohli rozrušiť ako napríklad divá zver ,či traktory na poli. Za každou zákrutou môže byť niečo nečakané. Pri jazde na bicykli na výber dve možnosti : jazdu bez vôdzky a s vôdzkou, záleží to najmä od povahy psa. Ak máme psíka na vôdzke ,musíme si dávať pozor aby sa psík ne zamot a l do kolesa ( ideálne je si zaobstarať 2 -3 metrové vodítko). Človek by mal byť stále ostražitý, aby psík neodbehol a nestrhol bicykel do strany. Vhodnou pomôckou je tiež amortizér, ktorý pomáha pri prudkom rozbehu a chráni pri tom psa pred prudkým trhom vodítka. Vodítko pripevníme o bicykel, nie o jazdca! Pretože ak psík nebodaj strhne bicykel tak jazdec len spadne a nestrhne ho so sebou. Ak nemáme psíka na vôdzke, psík musí ovládať základnú poslušnosť a základné povely pri jazde na bicykli. Vhodné je ak beží tak aby sme ho videli (pred

vami alebo na pravej strane). Tréning je dôležití!

Šport / So psom na bicykel? Dá sa to

zo stavačov. Tieto psíky behanie a prírodu priam zbožňujú. A či ich sprevádzame na bicykli alebo pešo, je im úplne jedno. Klusanie popri koči a prechádzky popri Jadranskom mori. Na to bol vyšľachtení Dalmatín, ktorý s nami sadne na bicykel určite veľmi rád. Tak isto ako Dalmatín aj doga kedysi mávala službu pri koči. Bežať však dokázala oveľa viac pre jej impozantnosť ako aj pre jej radosť z vytrvalostného behu. Behom pri bicykli nepohrdne ani husky ,či malamut. Tieto ťažné psy však potrebujú pre beh popruh a radosť z bicyklovania nám môže skaziť tým ,že nás bude chcieť ťahať. bicykli ,po chvíli sa nám stratí za obzorom.

ustálili na dvoch trasách ktoré dôverne poznáme a jazdievame len doplnkovo popri klasických túrach. nesmelé vysadnutie na bicykel a rozbehnutie sa po ulici.Samozrejme ako pravý malamut zacítila mačku a leteli sme spolu do priekopy. Vtedy som zistil, že treba vymyslieť povely a nejaký systém.Na peších túrach používam lúskanie keď pes odbočí na stranu na ktorú ja lúsknem. Ako skúsenému cyklistovi mi to nerobilo problémy jazdiť bez rúk a lúskať kade-tade po poli . Po pár mesiacoch sme si zvykli a začal som ju púšťať na „voľno“ bez vôdzky. Na moje prekvapenie stíhala bežať pri bicykli a keďže nás už neobmedzovalo vodítko zrýchlili sme. Na jednom tréningu som si zobral aj GPS a maximálna rýchlosť bola až 38km/h.

Neočakávajte ,že pes bude od začiatku bežať dlhé vzdialenosti. Rovnako ako my ,aj naši štvornohý miláčikovia potrebujú nejaký ten čas, aby získali kondíciu. Postupne rýchlosť zvyšujte do klusu a behu. Zohľadnite taktiež vek a kondíciu psa ,zbytočne ho nepresiľujte. Ak vidíte ,že psík je unavený a lapá po dychu spomaľte a nechajte ho odpočinúť si. Psíka neustále chváľte a odmeňujte ho. Psík možno hneď nepochopí ,čo od neho chcete aj napriek tomu ,že to má v génoch ( napríklad ťažné psy – malamuty, husky..). Zvyknúť na psa pri bicykli si musíte aj vy. Pri jazde na Z praxe... bicykli možno budete mať menej námahy, ale vaše myslenie dostane „Ja s Aljašským malamutom poriadne zabrať. Musíme sa naučiť jazdím už niekoľko rokov. Zo pokračovanie na ďalšej strane. začiatku sme len chceli predĺžiť predvídať situáciu a myslenie psa. prechádzky ale nakoniec sme sa Trénovať by sme mali denne, ak si myslíte, že stačí raz za týždeň, ste na veľkom omyle. Psovi treba pripomínať povely, pretože ich zabúda a my zručnosť. Dávame pozor aby sme psíkovi nespôsobili žiaden úraz, neprešli mu kolesom po labke či chvoste. Psí „cyklisti“ Psia cyklistika sa dá praktizovať s každým psíkom ,bez ohľadu na veľkosť psa, avšak treba brať ohľad na fyzickú kondíciu psa. Miniatúrne psíky ako čivava či ratlík ,určite nie sú vhodné na dlhé behy, maximálne okolo paneláku. Najvytrvalejším „cyklistom“ v ríši psov je jednoznačne československý vlčiak. Tento pes dokáže bežať desiatky kilometrov s vami. Nezabúdajte však na tréning. Popri bicykli bude bežať do rozhrania napríklad írsky seter, maďarská vyžla ,či ktorýkoľvek

Šport / So psom na bicykel? Dá sa to potrebuje veľa pohybu, čiže jeho Na takéto bláznovstvá už naozaj potrebu nešlo uspokojiť bežnými treba dobrý bicykel a pevné nervy. prechádzkami. Nenapadlo ma nič O skúsenom psovi ani nehovori- lepšie ako oprášiť starý bicykel a ac.“ hovorí cyklista Matej Kvetko. behať s ním tak. Samozrejme, na „V prípade ,že ak máte len jedného začiatku to bolo veľmi amatérske a psa , existuje držiak na bicykel“ radí provizórne, predĺžená vôdzka, sebe Jiří Kábrt „ inak je vodítko umiest- opasok okolo pásu a išlo sa. Vtedy niť aj v vstavaných oblastiach bi- som ani netušil, že vlastne robím cykla. Určite je potrebné ovládať niečo čo sa volá bikejöring. To som povel k nohe. Chce to zvládnuť zistil až pri následnom pátraní na poslušnosť. Psíka držať v ruku internete, kedy som hľadal postroj považujem za hlúposť, pes sa môže na psa, ktorý som poznal zo psích zľaknúť a môže nastať veľký prob- záprahov. Základná výbava je teda lém. Ide o to ,že to chce mať naozaj postroj na psa, lano ktorým sa zvládnuté zviera. No a koleso? prepojí buď priamo bicykel alebo Sám som si v lese rozbil ústa. Pes človek, ktorý má na sebe špeciálny uvidel srnku , rýchlo som ubrzdil. postroj, niečo ako horolezecký posBola to najrýchlejšie reakcia. Pes troj. A samozrejme ďalšia dôležitá stál a ja som sa váľal v priekope. Je výbava je horský bicykel, povedal to naozaj individuálne. Záleží od by som aj z vlastnej skúsenosti, že veľkosti ,plemena, výdrže a hlavne na začiatok stačí hocijaký, ale najkondície.“ Niektorý jazdia s psí- dôležitejšou jeho časťou sa stávajú kom na bicykli rekreačne, iný sa brzdy. Potom stačí už len jazdiť a tomu venujú športovo ako Eduard trénovať povely. Filip sa učil rýchVinic „K bikejöringu som sa dos- lo, takže neboli skoro žiadne probtal prostredníctvom toho, že sme lémy a ani pády. Medzi základné si do rodiny poriadili nového psa, povely čo by sa mal pes naučiť je nemeckého krátkosrstého stavača. doprava, doľava, povel na začatie Postupom času sa ukazovalo že behu a dobrý je aj povel na zvoľn pes - Filip je veľmi hyperaktívny a enie tempa, ten nám robí problémy ešte aj doteraz, preto aj vyššie

spomínaná poznámka o kvalitných brzdách. K základnej výbave pri tomto druhu športu patrí ešte miska na vodu pre psa a taktiež dostatočne veľká fľaša na vodu. Najmä pri vyšších teplotách, pretože pes je veľmi závislý od teploty, tak že s rastúcou teplotou rapídne klesá jeho výkonnosť. S tým súvisí aj to, že bikejöring sa dá prevádzkovať len do cca 24 °C. Robenie takýchto pohybových aktivít pri vyšších teplotách je dokonca považované za týranie zvierat. V letných mesiacoch si teda výjazdy plánujem tak, že mám na trase viacero zdrojov vody, kde sa pes môže aj celý okúpať (robí to veľmi rád). Ďalšia dôležitá vec pri bikejöringu je nutnosť vyhýbať sa cestám s pevným podkladom (asfalt, betón), pretože pri jazdení na tomto povrchu by si pes za chvíľu zničil pohybové ústrojenstvo. To sa dá aj ľahko odpozorovať, že pri nutných presunoch po asfalte, pes vždy radšej uteká po krajnici ako po ceste. “

Text a foto : Nicol Urbanová

Výživa / BARF

BARF

kŕmenie psa prirodzenou stravou

Čo je to BARF?

Priaznivci prirodzenej stravy sa domnievajú, že surové mäso, kosti a orgány sú podstatne vhodnejšie pre kŕmenie psa ako komerčné krmivá. Výsledkom podávania vyváženej surovej stravy sú jedince so zdravšou srsťou, čistejším chrupom, zníženým množstvom stolice a celkovo lepším zdravotným stavom. Existuje mnoho dôvodov, prečo kŕmiť psa surovou stravou. Najčastejším argumentom je práve jeho pôvod. Pes patrí k mäsožravcom a k tomu je prispôsobená celá tráviaca sústava. Žalúdočné šťavy psa obsahujú desaťkrát viac kyseliny soľnej ako má človek. Črevo psa je v porovnaní s bylinožravcami podstatne kratšie a tak úplné strávenie mäsa a kostí spravidla nepresiahne 24 hodín. Kŕmenie surovým mäsom a kosťami je podstatne bližšie k potrave, ktorou sa dodnes živí jeho predok – vlk. Pes sa vyvíjal po mnoho miliónov rokov na prírodnej surovej strave, a tak logicky, je to pre neho ideálny zdroj živín. DDS FS

Nevýhody komerčných krmív

Vysoké teploty, ktoré sa využívajú pri výrobe komerčných krmív, znižujú množstvo živín, vitamínov, minerálov a enzýmov obsiahnutých v pôvodných potravinách. Mnohé štúdie preukázali, že stráviteľnosť aminokyselín sa mení v závislosti od tepelného spracovania.

Tráviaca sústava psa je podstatne kratšia ako bylinožravcov žalúdočné šťavy majú pH menej ako 1. Tieto vlastnosti umožňujú psovi stráviť prirodzenú potravu do 24 hodín, na rozdiel od

komerčných granúl, ktoré pes trávi nezriedka niekoľko dní. Komerčné krmivá často využívajú na získanie bielkovinovej zložky predovšetkým rastliny (sóju, obilie), ktoré však nikdy neboli zastúpené v potrave psa v takom množstve. Nedostatok mäsa spôsobuje nedostatočnú stimuláciu pre vytváranie žalúdočných štiav a tak dochádza k nafukovaniu, premnožujú sa parazity a hrozí torzia žalúdka. Pre trávenie obilia sú potrebné enzýmy, ktoré vďaka tepelnému spracovaniu v tejto potrave chýbajú. Proces trávenia je preto náročný na slinné žľazy, ktoré sú tak preťažované. V granuliach často bývajú obsiahnuté zdraviu potenciálne škodlivé látky ako rôzne farbivá a konzervanty (BHA, BHT, propylgallát, sorban draselný). V závislosti na intenzite kŕmenia takýmto druhom potravy vznikajú rôzne alergie a zdravotné komplikácie. Často sú tieto látky na etikete označované ako: „Doplnkové látky povolené v EÚ“ BHA alebo butylhydroxyanisol (E 320) je konzervačná látka proti niektorým pelsniam a baktériám. Môže spôsobovať alergie a podľa niektorých štúdií môže byť príčinou rakovinového bujnenia v tráviacom trakte.

BHT alebo butylhydroxytoluen (E 321) je jedným z najpoužívanejších emulgátorov v potravinárstve. Zabraňuje oxidácii tukov a olejov. Môže mať toxické účinky na niektoré orgány ako pečeň, obličky, pľúca. Pokusmi bolo preukázané, že dlhodobé podávanie tejto látky vedie k vzniku rôznych abnormalít na psychickej úrovni a zvýšenie rizika nádorov. Propylgallát (E 310) je antioxidant, ktorý môže vyvolávať žalúdočné problémy a alergie.Sorban draselný spomaľuje rast plesní a je používaný ako konzervant. Obsah čistého mäsa obsiahnutého v komerčných krmivách je často veľmi nízky (4-8%) a dopĺňa sa tzv. vedľajšími živočíšnymi produktami. Môžu to byť uhynuté zvieratá, kosti, kože, odrezky mäsa pri výrobe potravín, zobáky a pod. Obdobne môžeme nájsť aj vedľajšie produkty rastlinného pôvodu. Vížive je len veľmi ťažké určiť. Čo však úplne zrejmé je, že má veľmi ďaleko od

prirodzenej potravy, ktorou sa psy a ich predkovia v prírode živili.

Prospešná pochúťka Kosti sú dôležitou súčasťou potravy psa. Dokonca sa spomínajú aj v jednej z mnohých interpretácii samotnej skratky BARF = Bones And Raw Food, čo v preklade znamená kosti a suová potrava. Niet sa čo čudovať. Ide predsa o vzácny zdroj vápnika a minerálov, ktoré sú pre život zvieraťa nevyhnutné. A nielen to. Obhrýzanie kostí prospieva prirodzenému čisteniu chrupu. Ďalej, ich prijímanie podnecuje k aktivite celý organizmus. A v neposlednom rade, okrem toho, že ide o skvelú pochúťku, kosť je pre psa aj hračkou, s ktorou sa vie dlhodobo zabaviť. Nepodávame varené Pri ich podávaní, rovnako ako pri ostatných druhoch potravy, ale nesmieme zabúdať na niekoľko zásad. Tou prvou a najdôležitejšou je, že kosti nikdy nepodávame varené.

pi, čo by mohlo p s o v i ublížiť. Ďalej je vhodné, aby kosti boli obalené aj kúskami mäsa. Pes tak má nielen maškrtu, ale zároveň s takouto kosťou “bojuje“, z čoho má samozrejme obrovskú radosť. Pri tejto hre sú v plnej aktivite jeho čeľuste a samozrejme aj tráviace ústrojenstvo, na rozdiel od konzumácie komerčných granúl a konzerv, pri ktorých organizmus doslova zlenivie. Text : Klára Tomčíková Foto : Nicol Urbanová

Prečo? Tepelnou úpravou totiž dochádza k zmene štruktúry, tvrdnú a stávajú sa krehkejšími. Uvarená kosť sa potom štie-

Rozhovor/ Od psích trikov k dogdancingu

Od psích trikov k dogdancingu

Nikola Detáriová a Blissa – mladá slovenská nádej Dogdancigu

Iba šestnásť ročná Nikola Detáriová sa začala venovať dogdancigu keď mala trinásť. Od vtedy sa vybudovala na medzi slovenskú špičku v tomto športe. Nikola nás tak 14.-16.novembra 2014 reprezentovaka na Majstrovstvách Európy v Nemecku.

Ako dlho sa venuješ Dogdancingu?

Dogdancingu som sa začala venovať, keď mala Blissa 2 mesiace. V decembri bude mať tri roky, takže dajme tomu že 2 a pol roka. Trénovať takéhoto psíka určite nie je ľahké. Prezraď nám ako často trénujete spolu s Blissou? Cvičíme takmer každý deň, výnimkou sú len dni, v ktoré sa veľmi nechce mne. Viac ako pol hodinu však netrénujeme, pre psíka totiž nie je ľahké koncentrovať sa v kuse na určité cviky a ako sa hovorí ,v najlepšom treba skončiť. Čo považuješ za svoj najväčší úspech v tomto športe?

Všetky úspechy sú pre mňa dôležité a znamenajú pre mňa veľa. Za najväčšie však asi považujem dve 1. miesta v Rakúsku na dogdancingov om preteku, štyri zložené skúšky dogdancigngu a teda Blissin titul Master of Dogdancing 1. Stupňa a tohoročnú kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy do Nemecka. Nedá mi nespomenúť aj to, že

vďaka našim kvalitám som dostala ponuku robiť trénerku dogdancingu za Psiu Školu Pozitiv. V kynológii existuje veľa iných športov ako napríklad agility či obedience venujete sa aj niečomu inému? Okrem dogdancingu sa venujeme aj agility a chceme začať aj s dogfris bee. Dogdancing však vždy budem považovať za pri oritný, je to šport ktorý si nás s Blissou našiel a už nepustil. Od malička

totiž chodím na tanečnú a milujem zvieratká. Aj preto je toto spojenie pre mňa niečo úžasné, milujem to a nikdy sa toho nechcem vzdať. Pri vystúpeniach sa vždy niečo deje, buchot ,krik ,či iné ruchy. Ako reaguje tvoj psík pred vystúpením? Nemá trému?

Zo začiatku som sa práve toho obávala, predsa psík má okolo seba veľa rušivých elementov, veľa ľudí, ich potlesk, na veľa akciách hlasno znejúca hudba a podobne. Ten môj s tým však našťastie zatiaľ nemal problém, nejaké náznaky trémy alebo niečo podobné som zatiaľ nezachytila a potlesku ľudí sa dokonca teší. Každé vystúpenie sa určite nezaobíde bez niečo zábavného či menej príjemného. Máš nejakú takúto príhodu aj ty? Žiaľ na túto otázku ma napadla len jedna príhoda, a to negatívna. Boli sme na preteku a myslela som toľko na seba a na to, aby som bola pokojná ja, že som Blisse zabudla dať napiť. Na tanečnom pľaci mi to však ,,vyhodila na oči“, absolútne odmietla spolupracovať, čo sa u nej dovtedy v živote

nestalo. Považujem to však za obrovskú skúsenosť a poučenie do budúcnosti. Aj napriek tejto nepríjemnej skúsenosti ,je určite veľa vystúpení ,ktoré boli super. Na ktoré spomínaš najradšej? Všetky vystúpenia sme si vždy

naplno užili. Úplne najradšej však spomínam na všetky tie, pri ktorých nás diváci ocenili veľkým potleskom, napríklad v Divadle Aréna v Ba. Je to neopísateľný pocit a zadosťučinenie. Pri príprave na súťaž je dôležitá hudba ,kostími, rekvizity či prvky zostavy. Podľa čoho vyberáš zostavu? Hudbu vyberám vždy nejakú živú a tanečnú, kostým a rekvizity vždy podľa tej danej choreografie, aké sa k nej hodia. Čo sa týka prvkov ,tie vyberám tak aby bavili divákov aj nás. Predstav nám tvoju svorku. Koľko máš psíkov a akému plemenu dávaš prednosť ? Mám dve borderky, páčia sa mi mnohé plemená ale mojou srdcovkou sú práve borderky. Viem

Rozhovor/ Od psích trikov k dogdancingu už totiž, ako úžasne sa s nimi dá pracovať a koľkú lásku a dôveru Každý šport má niečo ,na čo by dokážu dať majiteľovi. nemal človek zanedbať. Čo je také dôležité pri dogdancingu? Aké postavenie má medzi tvojimi borderkami Blissa? má nejaké Ako som už spomínala, trénovať v privilégia? podstate formou zábavy a motivovať hračkou alebo pamlskami, čo Je dominantná, niekedy tvrsa týka psíka. Čo sa týka psovoda, dohlavá, najradšej zo všetkého má povedala by som, že musí mať naťahovacie hračky, alebo vlastne dobrú fantáziu na vymýšľanie chovšetko čo sa hýbe a dá sa s tým reografií a samozrejme trpezlivosť hrať a rada rozdáva pusinky. na učenie cvikov a celkovú prácu so psíkom. Čo ťa priviedlo ku psom a kynológii? Myslíš ,že by tento šport bavil všetkých psíkov? S ockom máme farmu s koníkmi a pred tromi rokmi nám napadKaždý psík má svoju povahu ale lo, že by sme si mohli zaobstarať dobrými pamlskami alebo hračkanejakého pastierskeho psíka. mi sa dajú robiť zázraky. Rozhodli sme sa pre borderku, moja prvá fenka je teda pastierka. Ďakujeme za rozhovor a prajeme Pokusy o agility boli, ona však veľa ďalších úspechov. odmietla vybíjať svoju energiu na také niečo pre ňu zbytočné, Text a foto : Nicol Urbanová radšej si vždy počkala na moment, keď príde ku koníkom. Vedela som že chcem robiť psie športy a preto som sa vtedy rozhodla kúpiť si druhú borderku, keďže táto si svoju srdcovú záľubu už našla. Život so psom ti určite zmení život o 180°.Ako vyzerá tvoja každodenná rutina? Cez pracovné dni toho mám dosť , chodím totiž na klavír, spev, tanečnú, občas ak stíham ku koníkom a každý deň sa venujem samozrejme psom. Zabudla som spomenúť, že popritom všetkom chodím aj do Gymnázia. Počas víkendu sa snažím vždy odreagovať a venovať sa viac zvieratám, keďže cez týždeň až toľko času nie je.

Téma / Množiarne na Slovensku

Množiarne

kruté obchodovanie so psíkmi !

Inzeráty sú plné psíkov bez preukazu pôvodu, ale vieme čo kupujeme? Micro čivavy ,či ultra mini yorkšírsky teriér? Aj takého psíky môžete získať od psích tovární. Mnoho ľudí ani netuší koho podporuje a čo všetko ich čaká. Je to legálne! Úrady nezasahujú a organizácie na pomoc psíkom sú v tomto smere bezradné.

Jack Russel Teriér, Borderská Kólia či iné psíky sú aktuálne IN. Za túto „popularitu“ sú však niektoré psíky kruto týrané. Sučky ,ktoré sú často krát podvyživené ,dehydratované a s vypadanou srsťou majú len jednu úlohu: rodiť šteniatka ako na bežiacom páse aby sa ich „chovateľ“ mal ako v bavlnke. Ľudia totiž už dávno pochopili, že množiť psíky je veľmi dobrý biznis, no blaho psíkov je na poslednom mieste. Keď už sučka nemôže rodiť ,množitelia sa jej veľmi ľahko zbavia priviazaním fenky o strom v lese ,či k riečke. Tí ,ktorý majú slabí žalúdok, odnesú psíka pred útulok a tak sa zbavia povinnosti „čo so psíkom teraz“. Jej miesto nahradí nová sučka ,ktorá rodí „stopercentných“ čistokrvných psíkov. Množitelia so svojimi psíkmi nechodia k veterinárovi.

Z vyšetrení by bolo jasné ,že so psíkom nie je niečo v poriadku, či už by bol psík podvyživení, dehydratovaní alebo mala sučka stehy po rodení šteniatok. Psíkovia tak často krát majú dedičné alebo nevyliečiteľné choroby. Pri takomto chove sú psíky hluché ,slepé s poruchami srdiečka ,či zle vyvinutými kosťami. Zákon totiž neprikazuje registrovať chov. Chovy teda oficiálne nejestvujú a chovatelia nemusia spĺňať žiadne štandardy a nie je možná ani ich kontrola zo strany štátnych orgánov, Regionálnej potravinovej a veterinárnej správy. Ak sa chystáte zaobstarať psa od človeka ktorého nepoznáte ,dávajte si pozor. V zlom psychickom stave nemusí byť len matka ,ale aj šteniatka, ktoré sú držané spolu s matkou v malej tmavej klietke.

Preukaz pôvodu

Tieto psíky často krát lákajú pre ich nízku cenu. Veľa ľudí s hovorí , že chce čistokrvného psíka , „ale načo mi je preukaz pôvodu? Keď ja na výstavy chodiť nechcem“. Prečo je vlastne preukaz pôvodu taký dôležitý? Je to takzvaní rodný list, kde sú uvedený predkovia vášho štvornohého miláčika, môžete si tak byť istý, že nekupujete mačku vo vreci ale plemeno s kvalitami ,ktoré musí spĺňať štandard plemena. Šteňatá ,ktoré svojím výzorom nepripomínajú rasu po ktorej túžite, môžu pochádzať od množiteľov. Preukaz taktiež obsahuje aj meno psa, názov chovateľskej stanice, pohlavie, druh srsti, číslo tetovanie atď. Existuje ešte veľa milovníkov psov ,ktorý si potrpia na správnom výbere rodičov šteniatok. Zatiaľ

čo množiteľ trávi čas tým, aby predal čo najviac šteniatok, chovatelia sa usilujú o to aby šteniatka boli zdravé , povahovo vyrovnané a mali výzor daného plemena. Pri odbere tieto psíky určite budú vakcinované, odčervené a správne socializované. Psíky od množiteľa nás bude milovať rovnako ako tieto zdravé šteniatka, no ich „chovateľ“ nám pribalil aj množstvo chorôb.

“Útulky už nemajú miesto pre psíkov”

„Mami kúp mi psíka“ aj takto začína cesta väčšiny štvornohých miláčikov. Väčšina rodičov si hľadá po inzerátoch toho pravého „stopercentného“ psíka. Dohodne sa s chovateľom ,že má o neho záujem a privedie si ho domov. Celá rodina sa to šteniatka teší až dovtedy ,kým nepríde prvé hryznutie ,či iný prejav agresie alebo náznak choroby. Tento psík mal vyzerať ako Borderka ,no nevyzerá tak a toto mal byť yorkšír? Takto to môže dopadnúť ,keď si vezmete šteniatko od množiteľa. V tých lepších prípadoch končia psíky v útulkoch. Do útulkov sa psíky dostávajú každý deň, no ľudia si radšej vezmú psíka bez preukazu pôvodu ako útulkáča zo zlým osudom, pričom aj psík od množiteľa môže mať rôzne psyc h i c k é poruchy. Útulky na celom území Slovenska hlásia plné stavy aj kvôli takýto ľuďom. Títo mali šťastie, ale čo ostatný?

Životy takýchto psíkov z množiarní často krát nemajú dobrý koniec, veľa krát sa stáva ,že majitelia ich utratia alebo dajú do útulku. No nie všetci do vzdajú, aj o tom svedčí príbeh Jany Mucherl : „Když jsme si kupovali první fenku, hned jsme se koukali po kavalírce bezPP. Mysleli jsme si, že je zbytečné dávat tolik peněz za papírového pejska, když ty papíry “nepoužijeme”. Na inzerát jsme si našli vymazlené štěně a rovnou si pro ni tedy jeli. Viděli jsme oba

rodiče a paní byla milá, fenku měla v domácím prostředí. O to více jsme byli překvapení, když nám pan veterinář sdělil, že je špatně očkovaná a odčervená. Málem nám tenkrát zemřela. Jak rostla, tak ji byly zjištěny dědičné vady kloubů a očí. Operace kloubů nás v budoucnu může vyjít i na několik desítek tisíc, přičemž náklady na speciální stravu už také převýšily cenu pejska s PP. Paní “chovatelka” (rozuměj množitelka) samozřejmě na pokusy o kontakt nereagovala. Fenku máme rádi, ale víme, že už nikdy takové pseudochovatele nepodpoříme. Pro druhou fenečku jsme si jeli do chovatelské stanice, je s PP, po vyšetřených rodičích a perfektně zdravá a odpovídající standardu kavalíra. A víme, že když budeme kupovat psa v budoucnu, tak jedině po vyšetřených rodičích, s rodným listem (průkazem původu) a s řádnou kupní smlouvou.“ Text : Sára Gerátová Foto : Nicol Urbanová

Fotokútik/ Prečo fotiť domácich miláčikov?

Prečo je fotografia domácich miláčikov dôležitá?

CChováte doma nejaké zviera? Ak čítate tento časopis, tak pravdepodobne áno. A ak čítate tento článok, máte aj pozitívny vzťah k fotografii, prípadne vás sem dostala zvedavosť. Prečo vlastne chováme zvieratá? Pretože žijeme v uponáhľanom svete, kde je viac dôležité, akí sme produktívni, koľko toho za to málo času stihneme, než to najpodstatnejšie – ľudský kontakt. A keďže sme ľudia, spoločenské tvory, zaobstaráme si zviera – psa, mačku, rybičky, prípadne plaza. Nie každý však chce zvieratá z nedostatku kontaktu, nájdeme aj zberateľov, vášnivých chovateľov. Potreba starať sa je však pravdepodobne najväčšia u majiteľov psov a mačiek, rozprávajme sa teda o nich. Dovoľte mi otázku. Dá sa na fotografiu zachytiť osobnosť zvieraťa? Najskôr si definujme, čo to osobnosť je. Osobnosť je jedinečné prejavovanie sa daného jedinca. O psoch a mačkách je známe, že rovnako ako ľudia, majú vlastnú osobnosť, vlastné vyjadrenie svojej podstaty, ktoré dávajú najavo svojím správaním. Platí to aj pri fotografii. Niektorí sa cítia fotogenicky a tak sa budú úmyselne pretŕčať pred objektívom, tváriť sa, že celá scéna patrí len im. Iní sa naopak budú otáčať iným smerom, len aby nemuseli byť vystavení tej hrôze, ktorú pre nich fotenie predstavuje. Nájdu sa dokonca aj jedinci s fóbiou z foťákov. To však nie je tá skutočná osobnosť. Skutočná osobnosť zvierat je najlepšie pozorovateľná v ich domácom a známom prostredí, kde sa cítia sebaisto, bezpečne. Ak to nie

je možné, treba počkať, kým si zviera zvykne na dané prostredie, opadne stres a uvoľní sa. Až potom začne presakovať na povrch ich skutočná nátura. Najlepšie výsledky sa dosahujú len s kľudnými zvieratkami, kde ich nič neruší a nemajú v prostredí stresujúce faktory. Prečo fotenie mobilmi funguje, ale nie je postačujúce? Ruku na srdce, poznáte dnes niekoho kto nemá mobil s foťákom, ktorý má aspoň 5 megapixelov? Už aj naši starí rodičia majú smartfóny, samozrejme všade sa nájdu výnimky a nájdeme aj v súčastnosti pár ľudí, ktorí také mobily nemajú. Štatistiky predaja mobilov však hovoria nekompromisne, ich počet drasticky stúpa. A čím viac je mobilov, tým viac je ľah-

ko dostupných foťákov a tým pádom, logicky, aj fotiek. Denne sa odfotia milióny takýchto fotiek. Avšak nie je fotka ako fotka. Je veľký rozdiel medzi mobilmi, kompaktami a zrkadlovkami. Väčšina ľudí povie, že to im stačí a nebudú fotky dávať na billboardy. Lenže takíto ľudia sa málokedy až nikdy nebudú vracať k fotkám, ktoré urobili a už vôbec ich nebudú tlačiť. Všetky ostanú na pamäťovej karte, v tom lepšom prípade na harddisku. Lepšom...či? Harddisky nie sú tak odolné, ako si veľa ľudí myslí, zažil som už niekoľko smrtí harrdiskov, lepšie možnosti sú CD/DVD, prípadne cloud, avšak stále platí horeuvedené – nevraciame sa k nim, ostanú uložené na svojom mieste a bude na nich padať digitálny prach. A

jedného dňa zmiznú. Môžu sa prepísať, zmazať, poškodiť, zabudnúť. A nikdy sa nevrátia späť. Naši rodičia, starí rodičia takúto možnosť dlho nemali, ich jediný spôsob boli filmové fotoaparáty, ktoré mali niečo málo cez 30 políčok. Cena filmov a vyvolávania fotiek bola vyššia, než je to dnes. Fotilo sa menej a dával sa dôraz na spomienky tak, aby sa nestratili a nezabudli. Samozrejme teraz nehovorím, aby sme zahodili mobily a naše fotky išli okamžite tlačiť, to nie... aspoň nie všetky. Ako som už spomínal, nič netrvá večne. Bohužiaľ, neplatí to len o fotkách a dátach, ale aj o našich milácikoch. A ich strata príde často

nečakane. Sú tu s na mi obmedzený čas, počas ktorého nám dávajú všetku svoju lásku, ktorú môžu. A robia to správne, pretože nám vytvárajú pekné spomienky, na ktoré nechceme zabudnúť. Preto si našich miláčikov fotíme a uchovávame tak tie spomienky živé, z celého ich života, z výletov, domácej pohody. Zamyslime sa však – vieme si predstaviť takúto fotku z mobilu na plátne a zavesenú v našej obývačke? Asi nie. Skôr by sme si ich vedeli predstaviť na malom formáte v albume. Oveľa krajšia fotografia by bola z kvalitnejšieho aparátu, zrkadlovky. Nie každý má zrkadlovku, ale predpokladám, že takmer každý pozná niekoho, kto takú zrkadlovku má, vzhľadom

Fotokútik/ Prečo fotiť domácich miláčikov? fotení kvalitným fotoaparátom, na ich súčasné ceny a kvalitu. aby bola vyjadrená ich pravá Preto oslovte svojho osobnosť a aby sme známeho aby sa na nich mohli nejakú takú ňdívať každý deň a mali fotku spravil , nebojte vždy lepší deň už len dívaním sa sa toho, ide predsa na taký obrázok. o spomienky Sám mám psa, bieleho Ďakujem za čas a prečítanie. ovčiaka. Rovnako sme mali V budúcom čísle si preberieme doma aj bígla. Avšak základné fotografické napriek tomu, že pojmy a ako nastavenia fotím a fotil som aj ju, menia vzhľad nie je ani jed na fotografie. zavesiteľná na stenu ako plno...možno keby Text a foto : som sa naučil fotiť Tomáš Dančo skôr, než mala zdravotné problémy. Môj prípad však nie je jediný. Vo svete sú stovky rodín, ktoré, aj keby chceli, nedokážu ukázať fotky svojich miláčikov, zavesiť ich na stenu a udržať spomienku na nich viac živú, než len v ich hlavách. Naše zvieratká sú našimi členmi rodiny, bohužiaľ so skráteným životom a často si to neuvedomujeme, až kým nie je neskoro a nemáme nič, až na naše vlastné spomienky. Neuchovávajme tieto fotky na pamäťových kartách a harddiskoch, nefoťme len mobilmi a kompaktmi a netlačme len malé fotky do zaprášených albumov, ktoré sa vyberajú raz za X rokov, aby sme aspoň trošku spomienky oživili. Žiadny z blízkej rodiny si nezaslúži byť takto zabudnutý. Patria na plátno, na stenu, vy-

EXTRA / Obratný lovci z ríše plavcov

Obratný lovci z ríše plavcov

V našom prvom čísle by sme vás chceli okrajovo oboznámiť s tučniakom ktorého môžete vidieť v nejednej zoo na Slovensku. No sú i druhy ktoré sa na Slovensku vyskytujú len zriedka. Jedným z týchto zriedkavých druhov je tučniak jednopásy ktorého je na Slovensku možné zahliadnuť jedine v košickej zoologickej záhrade.

Mnohý ho možno poznáte aj pod latinským názvom Spheniscus humboldti. Sú pomenované podľa nemeckého geografa Alexandra von Humboldta, ktorý sa považuje za jedného zo zakladateľov modernej geografie. Počet tohto jedinečného druhu tučniakov v prírode drasticky klesá. V roku 2010 sa o tento problém začali zaujímať ochranári zvierat. V auguste roku 2010 bola poskytnutá od Spojených štátov ame r i ckých ochrana týchto zvierat. Dnes sú tieto nelietavé vtáky zákonom chránené. Tučniaky ako také sú veľmi mierumilovné vtáky žijúce prevažne sa južnej pologuli. Zvyknú sa zdržiavať na pobrežiach kontinentov a ostrovov, ktoré obmývajú studené prúdy od Atlantídy na sever. Nežijú, ako sa veľa ľudí chybne domnieva, iba v studenom podnebí aké je na Antarktíde. Tri druhy žijú dokonca v tropických oblastiach. Jedným z nich je už zmienený tučniak jednopásy, zdržiavajúci sa v Peru a Čile. Tučniaky druhotne stratili schopnosť letu, vďaka zmenám, ktoré z nich urobi-

li výborných plavcov. Pretože nepotrebujú znižovať hmotnosť kvôli letu a naopak sa potrebujú potápať, nemajú preumatizované (dutiny v kostiach) k o s t i . Tieto im-

pozantné zvery majú na svojom zobáku tŕne, ktoré používajú na držanie svojej koristi. Ich nohy slúžia ako kormidlo vo vode čo im umožňuje rýchle pohyby pri love rýb pričom dosahujú rýchlosti až 40km/h. Z vody dokážu vyskočiť na rovné nohy. Pri chôdzi sú vzpriamení a nemotorný, pretože ich nohy sú podsunuté pod ich telom.

Tučniaky majú pomerne uniformované sfarbenie. Je to dané životom vo vode, keď biely spodok tela nie je oproti lesknúcej sa hladine vidieť a umožňuje nepozorovateľné priblíženie ku koristi, zatiaľ čo tmavý chrbát napomáha rýchlejšiemu ohriatiu na slnku. V studených vodách i na mrazivých súšach sa im vytvorila hrubá vrstva podkožného tuku a veľmi husté perie po celom tele, navyše starostlivo premastené. Jednotlivé pierka sú veľmi krátke a pevné a pripomínajú skôr šupiny. Nové perie im narastá v podobe 2-3 týždňov (pri veľkých druhoch niekedy až 6 týždňov). Celú túto dobu tučniaky hľadajú potravu, pretože si ju nemôžu naloviť. Sú to spoločenské vtáky a v prírode zvyknú žiť vo veľkých kolóniách. Tučniaky hniezdia na ostrovoch, prevažne na skalnatých pobrežiach no i v jaskyniach či si dokonca hrabú diery v snehu a guáne. Tučniak je sám osebe špecifikovaný ako veľmi zodpovedný druh čo sa týka mláďat či hľadania potravy. Kŕmia, starajú sa a vychovávajú ďalšiu generáciu tohto

Vedeli ste že :

klanu. Mláďatá tučniakov sa rodia slepé a porastené prachovým perím. Spočiatku ho jeden rodiť stráži a druhý loví, neskôr mláďatá tvoria „škôlky“ a lovia obaja rodičia. O škôlky sa starajú buď nehniezdiaci jedinci, alebo tí, ktorý o svoju zložku prišli. Mláďatá sa vydávajú na more až keď majú kompletné operenie. Menšie druhy dospievajú v priemere 2-3 roku a tie veľké až v 5-7 roku života. Počet tučniakov v prírode neustále klesá. Či

už je to veľkoplošným a častým výlovom rýb čo má dopad i na mladšiu generáciu tučniakov alebo zmeny klímy spôsobené neprestajným zužovaním atmosféry (vzdušný obal zeme) Text : Sára Gerátová Foto : Nicol Urbanová

- Najväčší dru h tučniaka m ôže dosahovať vý šku 122 cm?. -tučniakov ž ije asi 18 dru hov? -pri love rýb dosiahnú rýchlosť až 4 0 km/h? Je schopný v ydržať aj tep lotu -62 °C? Tučniaky pa tria medzi n elietajúce vtáky, z ato sú vynik ajúci plavci? -Z vody dok ážu vyskočiť na rovné nohy? -Ich nepriate ľmi sú tulene a kosatky drav é ? - Tuniak oby čajný dosahu je dĺžku až 3 m a hmotnosť 5 00 kg?

EXTRA / Jazdenie - nie len o skákaní

Jazdenie – nie len o skákaní

V rade článkoch nie len o skákaní sa budeme zaoberať ako sa jazdectvo delí. Hlavné delenie disciplín je westernové (drezúru, rýchlostné disciplíny a pracovné disciplíny) a anglické jazdenie(parkúr, drezúra, military) a ďalšie. V tomto konkrétnom článku si povieme viac o westernovom jazdení.

Drezúra naša každodenná Westernovú drezúru delíme ďalej na odvetvia reining, trail, western pleasure a western horsemanship. Úlohou v reinigu je zajazdiť predpísanú úlohu, ktorá obsahuje sériu predpísaných cvikov. Úlohy sú predom dané podľa aktuálnych pravidiel asociácie. Najvetšou propagátorkou reiningu je National Reining Horse Association (NRHA), ktorá bola založená už v roku 1966. Spin je jedným z prvk-

ouv každej reiningovej úlohy. Pod pojmom spin sa rozumie otočka o 360° okolo nehybnej vnútornej zadnej nohy, pričom predné nohy sa plynule prekračujú. V každej úlohe sú predpísané spiny na ľavú i pravú stranu. Veľmi atraktívnim prvkom v reiningu je sliding stop. Kôň ide po rovnej čiare, buď stredom jazdiarne, alebo pozdĺž dlhej steny. V predpísanom mieste (určenom spravidla minutím príslušnej značky - kužeľu) prejde kôň z cvalu do zastavenia tak, že podsadí zadné nohy a skĺzne sa po nich, zatiaľ čo predné nohy doklusávajú až do zastavenia. Trail je disciplína, ktorá simuluje pohyb koňa v terénu plnom prírodných (brody, spadnúté stromy) alebo ľuďmi vytvorených prekážok bežných v teréne (bránky, mostíky). Úlohou jazdca je prejsť trasu vyznačenú na plániku. Na trase je najmenej šesť prekážok, ktoré musí kôň

predpísaným spôsobom prekonať. Medzi prekážkami sa kone pohybujú krokom, klusom a cvalom, podľa toho, ktorý chod je v danom úseku predpísaný. Medzi trailovými prekážkami musí byť povinne zaradená najmenej jedna prekážka, v ktorej má kôň cúvať. Prekážka býva vymedzená drevenými bariérami alebo bodovými značkami (kuželmi), alebo ich kombináciou. Hodnotí sa či sa kôň dotkol bariéry prípadne kužeľa, či naň šľapol, vyšľapnutie, za vyšliapnutie za bariéru sa dáva viac penalizačných (trestných) bodov. Veľkú úlohu hraje dobrý nájazd. Western pleasure v tejto disciplíne sa hodnotí pohodlnosť pohybu koňa. Na jazdiarni sa pohybuje pár koní v rade za sebou a idú tým istým chodom. Z veže sa ozývajú pokyny: „Krok! Klus! Cval!“, ktoré daný jazdci počúvnu. Hodnotí sa

uvoľnenosť koňa (nesenie hlavy, chvosta...) korektnosť sedu jazdca a ďalšie faktory. Posudzuje sa sed a vyspelosť jazdca. Táto súťaž pozostáva z dvoch častí. V prvej musí jazdec splniť predpísanú úlohu, v ktorej rozhodca má posúdiť jaz-

deckú zdatnosť súťažiaceho. Splnenie tejto úlohy predstavuje 80% hodnotenia. Chody (krok, klus, cval) sa posudzujú na rovných priamkach a kruhoch. Druhá časť Rail Work vo forme Western Pleasure je zväčša určená už len pre niektorých jazdcov. Posudzuje sa jazdcova schopnosť predviesť v súlade s koňom zostavu cvikov, ktoré rozhodca určil. V rýchlosti je sila Rýchlostné súťaže vo westerne sú barell race a pole bending. Barell race, preteká sa okolo troch sudov, ktoré sú rozostavané do tvaru trojuhoľníka a okolo každého musí spraviť dvojica plný kruh a čo najrýchlejšie dobehnúť do cieľa. Trestné sekundy (5 sec.) sa prirátavujú za zhodenie sudu alebo v prípade že jazdcovi spadne z hlavy klobúk či prilba. Pole bending úlohou je čo najrýchlejšie prejsť predpísanú trasu, ktorá je vymedzená radou šiestich tyčí vzdialených od seba 6,3 m. Po prejdení štartom ide jazdec pozdĺž

EXTRA / Jazdenie - nie len o skákaní

rady tyčí až k poslednej . Okolo nej sa otočí a pokračuje slalomom medzi tyčami späť, na konci rady sa opäť otočí a slalomom sa vracia na koniec jazdiarne. Po obídení poslednej tyče ide opäť rovno pozdĺž rady tyčí do cieľa. Ako bolo kedysi Pracovné disciplíny vychádzajú práve z prvotnej úlohy westernu ktorou nebolo nič iní ako práca s dobytkom. Roping v tejto disciplíne jazdec chytá teľa do lasa. Jazdec má povolené dva hody. Časový limit je 60 sekúnd. Platný hod je chytenie teľaťa za hlavu alebo rohy, chytenie teľaťa za nohy sa neklasifikuje. Kvôli bezpečnosti teliat sa v našich podmienkach teľa síce chytí, ale jazdec laso pustí, alebo na konci lana je špeciálna karabína, ktorá teľa automaticky uvoľní. Cutting oddeľovanie teľaťa od stáda. Testuje sa schopnosť koňa vojsť do stáda a oddeliť daný kus dobytka a vyviesť ho zo stáda. Team penning oddeľovanie dobytka trojčlenným tímom jazdcov. V

jazdiarni je 21 až 45 teliat označených farebnými obojkami alebo obojkami s číslami. Každú farbu alebo číslo majú tri teľatá. Teľatá sú sústre-

dené na opačnom konci jazdiarne, v pravom rohu jazdiarne je klietka. Tesne pred štartom rozhodca oznámi tímu farbu a jazdci sa snažia oddeliť stanovené teľatá do klietky. Tím môže oddeliť jedno, dve alebo tri teľatá. Tím, ktorý oddelí viac teliat, vyhráva, aj keby mal horší čas, v prípade rovnakého

počtu teliat rozhoduje čas. Časový limit je 60, 75 alebo 90 sekúnd, 30 sekúnd pred uplynutím časového limitu rozhodca jazdcov upozorní, že už majú iba 30 sekúnd do ukončenia disciplíny. Catlle panning oddeľovanie dobytka jedným jazdcom. Pravidlá sú také isté ako v team penningu, ale štartuje len jeden jazdec a oddeľuje iba jedno teľa. Rozhodca pred štartom jazdcovi oznámi farbu alebo číslo teľaťa a jazdec do klietky musí oddeliť stanovené teľa. Časový limit je 60 sekúnd. Obvykle sa súťaží dvojkolovo, jazdcovi sa počíta lepší čas. Samostatnou disciplínou je rodeo, ktoré si opíšeme v ďalšom článku. Text : Radovana Stratilová Foto : Lubka Lendvajova -Cekanova

EXTRA/ Koníčkom sa jej stali kone

Koníčkom sa jej stali kone Dominika Kačengová a Frankie Boy

Kone miluje od malička a vždy keď mala možnosť sa povoziť na malom poníkovi, rodičom pílila uši a museli to s ňou absolvovať. Na koňoch ju fascinovala ich veľkosť, mohutnosť, sila, no zároveň ich oddanosť a vernosť človeku a jej vzorom je francúzska jazdkyňa Penelope Leprevosts koňom Mylord Carthago.

„Snívala som o tom odmalička ako raz budem tiež len tak cválať v prírode ako som to videla v rozprávkach. Ku koňom ma priviedla moja kamarátka ktorá sa koňom venovala na jazdekom areály v Košiciach keď som mala 6 rokov. Paradox je že nikto v mojej rodine sa nikdy koňom nevenoval. Samozrejme rodičia ma podporili hneď na začiatku a podporujú ma dodnes.“ Jej začiatky patrili vyslovene iba parkúru a anglickému štýlu jazdenia, nakoľko v klube, v ktorom začínala sa venovali iba tomuto štýlu a disciplíne. „Časom, keď som už mala viac rokov, dostala svojho vlastného koňa, zmenila pôsobisko tak som sa stretla s viacerými skvelými ľuďmi ktorí mi ukázali, že jazdenie na koni nie je len nacválať a preskákať akokoľvek

prekážky až do cieľa.“ Začala sa veľmi zaujímať aj o drezúru, pri ktorej zistila ,že bez nej to nepôjde. „Drezúra je o poslušnosti koňa a parkúr o šikovnosti a sile. Ja som zvolila obe disciplíny a teraz mi jedna dopĺňa tu druhú.“ Nakoľko jazdectvo je veľmi finančne náročný šport, Dominuka sa snaží vždy niečo vyčítať z dobrých kníh, no nebráni sa ani radám od každého dobrého jazdca ktorého pozná. “ Nikdy som pravidelne celý rok netrénovala pod žiadnym vedením. Keď niečo neviem pýtam sa. Určite veľký zlom v mojom jazdení nastal keď som dostala môjho terajšieho koňa Frankie Boy-a. Kúpili sme

ho od pána MVDr. Jána Cigana a s ním som absolvovala niekoľko naozaj skvelých tréningov. Potom sme s Frankiem absolvovali dva roky po sebe zimnú prípravu s Jánom Ciganom ml. a to nás naozaj veľmi posunulo.Týmto sa chcem veľmi poďakovať za trpezlivosť týmto trom ľudom ktorí nám veľmi pomohli, bez nich by sme neboli tam kde sme teraz.“ Dominika taktiež absolvovala aj jednu drezúrnu prípravu s pánom Kundrákom z Prešova. Košická jazdkyňa zbiera ocenenia po súťažiach na celom Slovensku, no za každým úspechom je pre ňu jeden skvelo zajazdený parkúr či drezúra, ktorú je pre ňu úspechom. „Každý jeden skvelo zajazdený parkúr či drezúra pre mňa obrovským úspechom a všetko si rovnako veľmi cením. Ale

najväčší úspech ktorý máme je tohto ročné víťazstvo vo Východoslovenskom skokovom pohári, ktoré sme s Frankiem obhájili z minulého roka“ Netají ,že jej Frankie je poriadni nezbedník a keď nie je s ním ,vystrája voloviny „O tých príhodách by sa dala napísať kniha, ale najčastejšie sa stáva a najviac ma rozosmeje, že si sám vie otvoriť box a vie presne kam ma ísť aby ostatným koňom v maštali vyjedol tie najlepšie dobroty z pripravených vedierok.“ Veľa ľudí má pred týmito majestátnymi zvieratami obdiv, tak mi nedalo sa Dominiky opýtať ,či to tak bolo aj v jej prípade. „Myslím si ,že veľa ľudí ma rešpekt z toho, že kone sú veľké, mohutné a väčšinou si ich

spoja s niejakým filmom v televízii kde pôsobia neskrotne a divoko. Pritom to v skutočnosti nie je pravidlo a kone sú veľmi milujúce tvory. Osobne milujem každý druh zvieraťa a veľkosť mi naozaj nikdy nerobila problém. Aj keď

som mala len 6 rokov a začínala som na malých poníkoch, stále ma to veľmi ťahalo na tie veľké kone.“ Text a foto: Nicol Urbanová

O vás / Vaše príbehy

Ťapka – vysnívaný psík

Mojim veľkým snom, už od malička, bolo mať vlastného psíka. No aj keď som sa snažila rodičov presvedčiť o tom, že budem zodpovedná a o psíka sa postarám, obávali sa, že ma nadšenie zo psíka časom omrzí a psík ostane len „obohranou hračkou“. Čím som bola staršia, tým bola moja túžba po psíkovi väčšia. Všade kam som prišla bol môj zrak sústredený len na psov.

Náš príbeh sa začal keď som sa jedného dňa vybrala na návštevu k mojim krstným rodičom. Po privítaní s mojimi bratrancami a sesternicou mi hneď oznámili, že o niekoľko domov ďalej sa narodili šteniatka jednej fene. Hneď ako moja sesternica dopovedala túto vetu, rozbehla som sa k dverám a chcela som sa o tom presvedčiť. Už z poza brány bolo počuť jemné kňučanie. Z malej pivnice vybehla staručká fenka trpasličieho pinča. Zazvonili sme. Z domu vyšiel pán, ktorý nám hneď povedal že ak chceme vidieť šteniatka, môžeme sa ísť pozrieť. V rohu podriemkavali tri malé šteniatka. V tom okamihu ma očarilo čierne šteniatko s bielym fliačikom za krkom. Spalo v strede medzi dvoma hnedými guľôčkami. Od vtedy bola návšteva šteňat moja každodenná rutina. Šteniatka rástli ako z vody. Venovali sme im všetok voľný čas. Keďže m a m i n a šteňat bola viac menej „tuláčka“, aj cez všetku našu s na hu, bolo ťažké udržiavať šteňatá bez kliešťov. Šteniatka boli krížené a to bol jeden z hlavných dôvodov prečo o nich nikto nemal záujem. Keď sme jedného dňa chceli od šteňat odísť, pozastavil nás ujo, ktorému patrili šteniatka.

Opýtal sa nás či náhodou nemáme o šteniatka záujem. Nesmelým hlasom som sa zmienila o čiernom šteniatku. Z môjho záujmu mal veľkú radosť. Hneď sme predišli k téme odberu šteňaťa. Uvažovala som nad dvomi až tromi mesiacmi života psíka, hneď kedy budem môcť odísť od mami.

Keď sme ich prišli znova navštíviť, ujo sa nám zdôveril s ich ťažkou finančnou situáciou. Jeho otec to už nezvládal, a chcel šteňatá odovzdať útulku. V tej chvíli som na mamin zákaz ani nepomyslela, a hneď som si psíka brala domov. Chcela som ušetriť život aspoň jednému. Domov som

“Mojim veľkým snom, už od malička, bolo mať vlastného psíka. “ šteniatko doniesla polomŕtve! Keď som si uvedomila že šteňaťu ide o život, hneď som sa mu snažila pomôcť. S dvanástimi kliešťami v koži, ružovými labkami a pyštekom, bojovalo o život s časom. Povyberala som mu kliešte. Niekoľko hodín nechcelo vôbec reagovať. No srdiečko mu stále bilo aj keď dych malo nepravidelný. Bola som pri nej až do úplného večera. So slzami v očiach som už stratila všetku nádej na prežitie toho nevinného tvora. Zrazu som niečo započula. Hneď som sa pozrela na šteniatko. Zakňučalo a pohlo labkou. Schytila som ju do náruče a šteniatko začalo opäť pravidelne dýchať a vnímať okolie. Dokonca začalo aj piť mlieko zo striekačky.

Prvá noc bola strašná. Nebola zvyknutá spať v jednej miestnosti sama. Myslela som že to sa po prvej noci zmení. No keď som si uvedomila, že je sama ešte aj keď som v škole, chcela som psíka z pocitu vrátiť späť. S psíkom so prišila naspäť k ujovi, ktorému som vysvetlila ako kňučí za matkou a súrodencami, pochopil ma. Zo slušnosti som mu poďakovala, a uistila ho, že akonáhle bude psík schopný opustiť mamu, vezmem si ho. Po príchode domov sa ma mama pýtala, či som tiež v noci počula nejaké zvuky. Samozrejme že som to poprela. Srdce mi búchalo od strachu že ma mama prekukne. Keď som opäť prišla navštíviť sesternicu, hneď sme sa vybrali k šteniatkam. Hlavou mi behali rôzne myšlienk y . Obávala som sa, že mi už ujo nebude dôverovať, a i cez môj záujem mi šteniatko nedá. Keďže som sa tejto situácie obávala, v poslednej minúte som návštevu prehodnotila a sesternici som vysvetlila moje pocity. Pochopila ma, a rozhodli sme sa vrátiť k nej domov. Pri každom príchode k sesternici som mala rovnaký, čudný pocit. O niekoľko týždňov som sa konečne osmelila opäť zazvoniť. Nik neotváral. Bola som trpezlivá ale bolo mi trápne po tom všetkom čo sa stalo stále otravovať. Psíky si veselo behali po dvore. Keď sme sa o niekoľko týždňov

prechádzali okolo ich domu so sester- položil v noci predo dvere v košíku čo nicou, psíky sme už nevideli. Mysleli šteňatá zakryté dekou. Vzala si ich a sme si, že sú asi len vo vnútri. O nie- odvtedy ich ponúka ľudom. Neváhakoľko dní sme uja stretli na ulici a hneď la som a zobrala som si vtedy už sme sa mu prihovorili. Vyzvedali sme tricolor šteniatko domov. Pani si ako sa majú šteniatka. Len odvrátil bola istá že šteniatko je pes. No ja pohľad a povedal že sa ponáhľa do- som vedela že je to fenka keďže mov. Šteniatka sme už viac v dvore som ju poznala už dlhšie. Hneď nevideli. K môjmu vyvolenému šteni- po príchode domov som psíatku som sa ka pomenovala prestala vi- „Ťapka“ - Bolo niečim iné, „Ťapka“. To meno azať a načissa mi už dlhší čas niečím zaujímavé. to som prepáčilo. Bolo niečim stala veriť, že bude ešte niekedy so mnou. iné, niečím zaujímavé. Rozmýšľala som a menách ako Nela, Tina, O niekoľko týždňov som si cez inter- no skoro každý druhý psík sa tak net dohodla s jedným pánom odber volal. Chcela som aby bola výni- n o v é s o m malého žltučkého šteniatka. Kríženca močná. A aby ju meno vystihovalo. naučila Ťapku, boli z toho nadšený. zlatého retrívra s bielym fliačikom na Bol to môj splnený sen. Neskôr brat čele. Skoro ráno som s kamarátkou Keď som si všetko dobre spočítala postavil drevenú búdu na ktorú si prišla na železničnú stanicu do vyšlo mi, že Ťapka má okolo 2 mesi- Ťapka veľmi rýchlo zvykla. Jedného susednej dediny. Ubehli acov. A presne v tento termín som si dňa mama prišla z práce a na stole dve hodiny a pán so ju chcela viať. Proste to tak muselo som uvidela niečo čomu som nemohla šteniatkom stále byť. Bolo nám predurčené byť spolu. uveriť. Misky, obojok, vôdzka, tri hrenikde. Zo sklabene a niekoľko pochúťok pre psa. mania som Prvý deň s ňou bol úžasný. Stále sme V tom momente som pochopila že kamarát- sa hrali. Keď sme podvečer prišli “Na jednom závode agility sme ku pre- prišli domov zatvorila som Ťapku si dokonca vybehali striebro.” hovor- do záhradného domčeka. Ráno ila na som sa dozvedela, že ideme na p r e - kúpalisko. Mala som hrozné výčitky rodičia ju oficiálne prijali do rodiny. svedomia nechávať ju zatvorenú celý deň samú. Bolo to predsa len dvojme- A tak to už bežalo. Spolu sme prežívasačné šteniatko. Kúpanie som si ani li každý deň. Neskôr sme sa začali neužila. Stále som premýšľala ako sa venovať aj športom ako napríklad asi má. Po príchod domov som hneď agility či dogdance. Dokonca som bežala k nej. Otvorila som dvere a keď rodičov prehovorila aj na niekoľko chádz- som videla tú radosť v jej očiach že ma akcií so psami. Na jednom závode ku. Ob- opäť vidí, bola som šťastná. A takto sa agility sme si dokonca vybehali striechádzali míňal deň za dňom. Pokiaľ neprišiel bro. V pretekaní chceme pokračovať. sme práve deň kedy začalo byť rodičom podoz- Stále je veľa vecí ktoré treba zlepšiť. malý obchod rivé kde trávim celé dni a čo stále skučí so súčiastkami na našom dvore. Na druhý deň sa ma Už teraz sa teším na náš ďalší krok do dielne a čo som začali vypytovať. Nezostávalo mi nič v dlhej ceste spoločného života. nezbadala. Na dverách iné ako im povedať pravdu. Povedali bol vyvesený nápis „Daru- mi nech idem okamžite psíka odniesť Sára Gerátová jem šteniatka.“. Hneď sme vbehli do preč. Zo zúfalstva a strachu som vzala Foto : archív Sáry Gerátovej obchodu a spytovali sme sa na šteniat- psíka a núkala ho po domov mnohým ka. Predavačka nám šteniatka ukázala ľudom. Vedela som že ak sa budem na fotkách v mobile. Ponúkla nám, snažiť psíka si určite niekto vezme. Ale že nás odvezie k nej domov aby sme ja som nechcela. Keď som sa vrátila si šteniatka prezreli. Súhlasili sme a domov rodičia chceli vedieť ako to že nasadli sme do auta. Hneď keď som som sa vrátila s ňou. Vysvetlila som im šteňatá uvidela vedela som, že náš že som sa snažila. Aj keď to nebola celosud sa zasa raz preťal. Opäť som na- kom pravda. O nápade ponúkať psíka trafila na teraz už dve šteniatka (tretie ľuďom som viac od rodičov nepočula. bolo už rozdané) ktoré som si obľúbila u uja. Pani mi vysvetlila že jej niekto Vždy keď som prišla k rodičom ukázať

O vás / Vaše príbehy a miláčikovia

Vaše príbehy

Stres, hluk, veľký dav aneb naša prvá agility súťaž

Bolo to 23.5.2014. Bola som v strese, celý deň som myslela ako to zajtra dopadne. Balila som sa od rána, zaspala som až okolo 23:00. Súťaž na ďalší deň začínala o 9:00 v Dolnej Strede. Mala som kopec času no nie ja musím vstať o 4:00 a behať po byte čo si ešte zbalím. Je 7:30 a volajú mi že sú už pred vchodom a ja celá rozjašená sa obúvam, budím psa a dávam do prepravky. Dačo pred deviatou sme dorazili na “miesto činu”. A sme zaregistrované, už nemôžme cúvnuť späť. Ešte chvíľku to trvalo tak sme sa šli prejsť. Prišli sme a obkukala som si trať. Nestihla som si namotivovať psa a už počujem “Pripraví sa Monika Grofčíková a za ňou tá a tá”. Celá spotená, zimomravá a rozklepaná som išla na štart. Ani sme nezačali a milostivá mala na prvej prekážke chybu, podliezla ju. No nič ideme ďalej. Dobehli sme a čas 1,07min. a jedna chyba. Katastrofálne! Prebehli všetci a potom zase. “Pripraví sa Monika Grofčíková”. Druhý beh bol 1,11min. ale čisto :) ... Tak si vravím “No pekne sme to dokašlali. Ale je to moja chyba lebo som viedla ako pako.” Počítajú sa body no ja stále dúfam. Stále dúfam že aspoň to tretie bude. Vymenúvajú šteniatka, začiatočníkov a potom mi pokročilí. “3. miesto bla bla bla” No okey tak idem sa zbaliť, snaha bola. Len čo som dobehla k veciam, “2. miesto Monika Grofčíková” Kukám jak puk, nemôžem tomu uveriť! Ja a druhé miesto? “Je tu Monika Grofčíková?” Tak som rýchlo dobehla, cestou som sa dva razy strepala. Celá happy som sa tam vychvalovala že sme porazili Jack russelov. Ja s Yorkom sme porazili JRT a ešte s takým časom! Celú cestu v aute som potom prespala. Prišla som domov, kokarda celý čas pripnutá na psovi, tak pochváliť sa treba. Mama to mala na háku, brat ma šiel zožrať od zúrivosti. Okúpala som seba a psa a šlo sa zase spať. Potom som sa zobudila s pocitom že ja tomu neverím, mi a druhé miesto? A tak skončil môj stresový deň. :)

Monika Grofčíková

Ako sme sa dostali k Dogdancingu Už ako maličká som mala rada psíkov . Kým som bývala v byte mohla som mať iba hračkarského alebo u babky ale vždy som túžila mať svojho o ktorého sa budem starať sama a s ktorým by som mohla tráviť celé dni . Ak sa rodičia rozhodli že budeme bývať v dome konečne som si mohla splniť sen. Zaobstarali sme si maličkého čierneho Patterdale terriéra Maxa . Nebol až taký veľmi dobrý tanečník tak sme sa venovali iba Dogfrisbee šlo mu to ale venovali sme sa tomu iba neoficiálne.Po čase sa nám ukázalo že Maxi trpel epilepsiou už dlhší čas bolo mi z toho strašne . Bohužiaľ sa pobral na druhý svet aj keď sino bojoval nepodarilo sa mu vyhrať. Na vysvedčenie mi rodičia sľúbili psíka tak mi moje srdce zahojila Bíglica Lady s ktorou sme sa dali na dogdancing a po čase aj na agility. Len vďaka Alene Smolíkovej sa tomu venujeme keď som to videla v televízii hneď som vedela že to bude to pravé čomu sa chcem venovať . Sestra chcela psíka tak isto no tak do našej svorky pribudla aj mala Cavalierka Sia . A do tretice sme si zaobstarali aj Zlatú Retríverku Nelu.Ktorú sme nemali od malička len sme ju zobrali k nám lebo ujo sa sťahoval a nemali ju kde dať tak sme ju prichýlili a doteraz je nám s ňou super . Sučky sme začali trénovať od malička každý deň aspoň 2 -3 hodinky. Najprv sme sa bály každej súťaže a nie na hneď to vyzeralo najlepšie psíky mali strach tiež bolo to vidieť . Cvičili sme ďalej chodili po vystúpeniach začali bodovať aj na vážnejších súťažiach a teraz keď majú nastúpiť do auta a odtancovať niečo pred ľuďmi už iba z chvostíkom hore . A dokonca sa k Sii a Lady pridáva už aj Nela a to pred tím nevedela ani podať labku !

Tímea Triščová

Vaši miláčikovia

Naša pravidelná rubrika bude každý mesiac obsahovať fotografie vašich miláčikov. A fotografie z aktuálnej prebiehajúcej súťaže ( strana 19 ) a výsledky z predchádzajúcej.

t Alba S

ivočiny rážca d

Icei

Bonnie

Skubi

Cherry

Chillo

Char lie

Energizer Nebeský sen

Fotky vašich miláčikov a vaše príbehy posielajte na : dogextra.casopis@gmail.com 37

Čo nás čaká? Kam sa vybrať? Čo sa udialo?

Čo nás čaká v máji? PSÍČKARSKE PODUJATIA AGILITY

16.05. Veřovský pohár Trojsoušky Veřovice

DOGDANCING

24.05. Rebers Cup 2015 Rožnov pod Radhoštěm 03.05. JK ANIMALS agi CUP 2015 Sedlec

01.05. Jasní hodonínská tlapka IV + V. ročník MR ČSP Hodonín

31.05. Druhá Novomestská výstava orieškov a príkov bez PP Zelená voda DOGFRISBEE

02.05. Neoficiálne preteky AGILITY Košice - Myslava

9.5. Hungarian Open - Majstrovstvá Maďarska Budapešť 12. a 17.5. Seminár dogdancingu pre začiatočníkov Horné Saliby

2.-3.5 Slošánek Košice - Myslava

13. a 20. 5 Postupové skúšky Dogdancingu Újezd nad Lesy

03.05. Hornosušské dvojskoušky Horní suchá

3.5. Postupové skúšky Dogdancingu Palkovice

09.05. Majstrovstvá slovenskej republiky detí a mládeže v agility 2015 Kamenný mlyn

1.-.3.5 USDDN Qualifier Portugal Portugalsko

09.05. Agility víkend se Sabínou Sťastvnou Mladá Boleslav

16. – 17.5. Prvý pretek Nemeckého pohára Kaufbeuren, Germany

16.05. Najdecký dvojskok Lednice

23. – 24.5 Fitmin DiscDog fun Weekend

16.05. Agility závod Pardubický psí festival Dostihové závodiště Pardubice

23.-24.5. Five Nations Cup Hungary Taszár, Hungary

16.05. Kvalifikačný pretek v BVK o postup MSR oblasť stred Lučenec

30. – 31.5. Prvé preteky Poľského pohára Wrocław, Poland

14.5.2015 WDS Itálie FIERA MILANO RHO 17.5. Postupové skúšky Dogdancingu Prostějov 24.5. Seminár dogdancingu pre začiatočníkov Liptov 30.5. Postupové skúšky Dogdancingu Mojžíř 31.5. Postupové skúšky Dogdancingu Lužnice

Litoměřice OBEDIENCE

16.05. Zkoušky obedience Heřmanův Městec 30.-31.5,CACT, 8.MČR obedience Mladá Boleslav

VÝSTAVY 1.5.5015 Klubová výstava retrieverov Kamenný Mlyn 2. - 3.5. Mezinárodní výstava psů Praha Praha 02-03.05.2015 CACIB show Łódź 23.- 24.5. Mezinárodní výstava psů

8.-10.5. CACT, FMBB Písek 9.-10.5. Závod o Fénixovo pírko ZKO Frýdlant n.Ostravicí 16.05. Skúšky obedience rámci 4.kola pretekov Ligy Obedience Košice

Venčovačka v Košickom útulku Už po štvrtý krát sa partia mladých ale aj starých ľudí vybrala do Košického útulku na spoločnú jarnú venčovačku - Kešerské labky 4. Aako je možné robiť geocaching so psom? Dozviete sa práve v tomto článku.

Geocacheri sú podivný tvorovia. Lezú po skalách, túlajú sa v lesoch, chodia po mestách - a všade hľadjú malé krabičky plné prekvapenia a v ruke majú podivné prístroje. Pre nájdetenie kešky potrebuejte dve technické v y moženosti - GPS a inernet. Na intertnete nájdete mapu s miestami, kde sú krabičky schované a pomocou GPS krabičky hľadáte. Často v nich nájdete aj pokral! Nejedná sa o nič drahé v keši je možné nájsť trebars hračky, cudzie mince - SWG (Slovak wood geocoin) a logbook do ktorého napíšete svoju návštevu. A keď prídete domov môžete svoju návštevu zapísať podrobnejšie na internete (zalogovať sa ) a tre-

bars sa kochať svojimi štatistikamy o počte nájdených krabičiek. Ako vznikla a čo obnáša akcia Kešerské labky? Kešeri po celom svete usp oriaduvajú rôzne akcie (eventy) pri všemožných príležitostia. My š l i e n k a u s p or i a d ať takúto akciu vznikla v hlave Aďky. “Nápad na rozganizovanie akcie, ktorá by spojila geocaching a pomoc psov v útulku som dostala hneď, keď som sa geocachingu začala venovať. Psíkom sa dá pomáhať hociako a ja som v roku 2012 zorganizovala Kešerské labky ako prvý geocacherský event zameraný na pomoc psíkom bez domova v Košickom kraji.” Na internetovej stránke geocachingu, akejsi pozvánke uvádzajú hostitelia eventu základ-

né informácie o tom ,na čo je akcia zameraná, čo sa bude robiť, pre koho je vhodná a podobne. “Uviedla som tam, že event je vhodný pre kešerov i nekešerov, rodinu, poslušné deti i domácich miláčikov a že cieľom je pomôcť útulkáčom venčením.” dodáva Aďka. Štvrtý ročník určite nebol posledný! A tak sa 18. apríla 2015 konal v poradí štvrtý ročník podujatia Kešerské labky, na ktorom prišlo viac ako štyridsať ľudí. Takmer každý priniesol nejaký darček - či to boli konzervy s mäsom, psie salámy, granule a podobne. “Doniesť piškóty je samozrejmosť - keď psíkovia počujú šušťanie sáčku, hneď sa stanete stredo-

bodom ich pozornosti.” s úsmevom vysvetľuje Aďka. “Pracovníci útulku nám povedali, že najviac pomôžeme, keď budeme trošku dlhšie venčiť psov i z kotercov alebo šteňacieho výbehu a tak sa aj stalo.” Napríklad jeden z hosťou, ktorému priatelia hovorili Johny. venčil kríženca ovčiaka viac ako tri hodiny a bolo vidieť, že si to pes ozaj užil. Johny jo tiež pustil na voľno na oplotenom cvičisku, kde mu hádzal loptičku.” Radosť zo šťastného psíka doslova sala. Tento pes totiž väčšinu času v koterci, pritom pohyb miluje! Kešeri ale aj ľudia, ktorý pri tejto príležitosti prišli len tak do útulku, vyvenčili niekoľko psov, ktorí síce žijú v oplotenom výbehu, ale nemajú sociálne skúsenosti - šteniatka staršie ako 6 mesiacov. “Tieto šteniatka nie sú oboznámené z obojkom, vodítkom, chôdzou na vodítku s človekom, nepoznajú povely a celkovo jú medzi ľudmi veľmi neisté, čo dokazujú štekaním a často i strachom. Šteniatka väčšinou nezažili, čo je to pocit domova a od narodenia sú bezdomovci. Majú sa ešte čo učiť” vysvetlila Aďka. Aspoň niektoré z nich sa pozreli vonku a tým os-

tatným návštevníci aspoň vylepšili návštevníci náladu koláčikmi, Text a foto : Nicol Urbanová ktoré upiekla mladá dáma Zuzka. Po koláčikoch sa doslova zaprášilo, museli byť ozaj chutné. Asi nie je divu, je už po skončení bolo je jasné : “ Na budúci ročník sa budú tešiť všetci zúčastení. Tak ako dvojnohý, tak hlavne tí štvornohý. “

Udialo sa / Cassovia runnig cup

Cassovia runnig cup

Vo Furčianskom lesoparkue si po zimnej prestávke , si priaznivci behu so psomcanicrossu mohli prísť na svoje. Preteku sa konal sa canicross ( beh so psom). Zuzúčastnilo sa 40 pretekárov v troch kategóriachkategóriách mužskeji, ženy ženskej a detskeji.Čo je vlastne podstata canicrossu?

Canicross je beh so psom, pri ktorom sú pes a psovod vzájomne spojení vodítkom s amortizérom. Podstatou je Zzdolať vymedzenú trať (tá naša merala 3,5 km) za čo najkratsší čas. Na Furči už pred začiatkom preteku vládla dobrá nálada. Psíky a a ich psovodi z celého okolia Košíc, ale aj z Popradu , či iných kútov Slovenska sa na Furči začali schádzať už od skorého rána, aby stihli registráciu. Svojou prítomnosťou pretek obohatil aj

majster sveta v skijorgingu Michal Ivančo a dvojnásobný majster sveta v musheringu Jaroslav Bánoci. . Mužská kategória bola bohato obsadená a latka bola vysoko nasadená.Trasa viedla kraásnyým lesným prrostredím Furčianskeho lesoparku. Všetci z s nadšením čakali na štarte, kým sa dostanú na rad. Netrvalo dlho a po štarte prvého pretekára už nebolo vidno ani toho posledného. Pretekári si to mierili na trať neúprosným tempom, každý chcel byť prvý. Ako

prvý muž dobehol do cieľa Michal Ivančo so psíkom Aresom, s o čosi horším časom za nimi dobeholli

do cieľa Filip Rybár a tretie miesto obsadil Michal Ivančco s fenkou Beou. Veľké uznanieý obdiv patrí práve Michalovi Ivančovi, ktorý štartoval dvakrá a dvakrát sa mu podarilo s výborným časom obsadiť stupne víťazov. a naozaj odbehnuúť trať dvakrát po sebe takou rýchlosťou je naozaj obdivuhodné. Ani ženy sa nedali zahanbiť a bojovali statočne. Ako prvá dobehla Ľubka Stanovčáková so svojim psíikom Brownikom, hneď za ňou Dáša Lučivjanská a tretie miesto si

vybahala vybehala Gabriela Nagyová. Kategóriu detí viedla Stella Schmid, druhý bol Tomáško Hockicko a tretia Lujzinka Hockicková. Pretek obohatila aj možnosť vys-

kúšať si kolobežku v záprahu so svojim psiíkom . Mnohým už v, ŕta v hlave, kde tento “zázrak” kúpiť a tak spestriť čo si myslím, že mnohým už vŕta v hlavách kde sa dá kúpiť a ako tešia sa, ako obohatia tréning svojmu psíkovi .Nechýbalo ani už tradičné pohostenie. Celé podujatie sa konalo pod záštitou Slovenského klubu kólií a šeltií

a sponzoring si pod krídla zobrala firma ROYAL CANIN za čo veľmi pekne ďakujeme. Myslím, že akcia bola hodnotená veľmi pozitívne, o čom svedčia aj komentáre účastníkov. Jana Brosmanová ohodnotila akciu takto: “Celý organizačný team, odviedli ste skvelú praácu !!! Akcia na TOP úrovni, ako je už u u Vás zvykom ! Len tak ďalej !!! Skvelá atmosféra, bohaté ceny, výborný program a trať značená na jednotku s hviezdičkou !!! Tešíme sa na ďalľší ročníik !”Dvojnásobný majster sveta v musheringu Jaroslav Bánoci mal na pretek takýto

názor: “Tiež by som rád poďakoval organizátorom, bolo super veľmi príjemná atmosféra. Dúfam , že sa čoskoro uvidí me na spoločnom tréningu.” Zuzana Sleziaková zase vyjadrila svoje dojmy takto: “Aj my s Adelkou sa chceme poďakovať

za skvelú atmosféru! super Super naplánované štarty, pekná trať a hlavne dobre značená, nedalo sa odbocčiť zle asamozrejme fajnotky aj odznak potešil, teším sa na ďalšie akcie!” Okrem času stráveného

Cassovia Running RUNNING Cannicupu venovať Autistickému centru RUBIKON a druhú polovicu v podobe zakúpeného mäska a iných fajnotiek opusteným psíkom Myslím, že nebudem preháňať, keď poviem, že celá akcia dopadla viac než výborne. Veľká vďaka patrí ešte raz sponzorom a všetkým účastníkom, ktorí prispeli k fantastickej atmosfére preteku. Tešíme sa

športom so psíkmi mala celá akcia ešte aj ďalší rozmer. Celá táto akcia mala 2 zámery. Keďže pomoci nikdy nie je dosť a a radosť z účasti na úžasnej myšlienke je nákazlivá, rozhodli sme sa aj takto podporiť opäť na ďalší pretekVidíme sanabnášho kamaráta Bela Spišáka, udúce priatelia. ktorý v týchto dňoch beží naprieč Text : Gabiela Hockickova Slovenskom a Českom, aby sa 1. mája zúčastnil Foto : Dávid Vajányi ražského maratónu a a zároveň tak pomohol Autistickému centru RUBIKON. Pretože Belo je človek s veľkým srdcom, kde sa nájde veľa lásky pre ľudí aj zvieratá, rozhodli sme sa polovicu výťažku nášho

V ďalšom čísle Editoriál DOG

Šeltia - portrét plemena Agility pre všetkých II. Dogfrisbee - spoločná hra so psom II. Coursing Ako vybrať hračku pre psa Fotosúťaž EXTRA

Tiger - mačkovitá šelma Vlci - predchodcovia psov Jazdenie - nie len o skákaní II. O VÁS

Vaše príbehy Vaši miláčikovia KAM SA VYBRAŤ? ČO SA UDIALO?

Kalendár podujatí na jún Kurz fotenia psov s Ondřejom Ulířom ČO VÁS ČAKÁ V ĎALŠOM ČÍSLE A mnoho ďalšieho