Egreš magazín č. II by Zuzana Mitošinková

II. / 2013

EGREŠ – RODINNÝ MAGAZÍN

Jahodová zmrzlina

04- 09

Sophia

10 -17

Tipy na letné dni

18-19

Andrea Tachezy (interview)

20-23

Pippilotta

24-39

Krasňanský zelovoc

40-45

Hurá sobota!

46-47

Kozie mlieko

48-57

Lorena Arance, Malorka (interview)

58–69

Recepty - španielska tortilla

70-77

/ zázvorová citronáda Hlbokomorské rozprávky

78-81

Zmrzlinu pripravila Vlasta Sedláková (www. foodbar. sk) podľa receptu brazílskej kuchárky žijúcej v New Yorku a obľúbenej cookies food blogerky, Raizy Costy (www.delightdulce.com).

VANILKOVÝ ZÁKLAD

STRUČNÝ POSTUP:

1 šálka plnotučného mlieka

1. Najskôr si opláchneme jahody, zbavíme stonky a na plechu pokrytom papierom na pečenie pokvapkáme balzamikovým octom a posypeme kryštálovým cukrom. Dáme do rúry na 45 minút a medzi tým si začneme pripravovať vanilkový krém. 2. Mlieko vylejeme do hrnca a pridáme vanilkový lusk a varíme až kým nám to celé nezovrie. V inej miske vyšľaháme ručne žĺtka s cukrom. Kým túto zmes prilejeme k horúcemu mlieku, zamiešame v miske so žĺtkami 2 žufanky mlieka a až potom vylejeme zmes k mlieku. Za miešania varíme spolu, kým to nebude mať tú správnu konzistenciu (viď pozri video ) a nakoniec zlejeme cez sitko do nerezovej misky, dáme na chvíľu chladiť. 3. Počas toho, ako sa zrmzlinová zmes chladí, pomačkáme jahody s kukuričným sirupom, ktoré pridáme do zmrzlinovej vanilkovej zmesi a všetko spoločne vylejeme do zmrzlinovača (pozri video ), ktorý zmes vymieša do správnej konzistencie. Vylejeme do misy, zakryjeme fóliou a uložíme do mrazáku minimálne na 2 hodiny. 4. Zmrzlinu servírujeme pomocou naberačky na zmrzlinu, ozdobiť môžeme ešte čerstvými jahodami, alebo jahodovou polevou.

1 šálka smotany ½ vanilkového lusku 5 žĺtkov 100 g kryštálového, alebo trstinového cukru

JAHODOVÁ PRÍCHUŤ 1 kg čerstvých jahôd 1 lyžica balzamikového octu 2 lyžice kryštálového, alebo trstinového cukru 2 lyžice light kukuričného sirupu

Pre podrobný a presný postup výroby jahodovej zmrzliny odporúčame si pozrieť VIDEO kuchárky Raizy Costy, ktoré detailne opisuje správny návod na výrobu zmrzliny bez kryštálikov. http://www.youtube.com/watch?v=85e67siX5Ms

malý záhradkár

osvieženie z ekologickej fľašky

www.prijemneveci.sk 18

www.miszkomaszko.com

www.pikpoki.com

www.slowers.es

www.bicybezka.sk 19

Andrea Tachezy sa narodila, žije a pracuje ako ilustrátorka na voľnej nohe v Prahe. Má za sebou niekoľko samostaných výstav po celej Českej republike a ešte väčšie množstvo kolektívnych výstav, ako doma, tak i v zahraničí. Ilustruje prevažne detské knihy a školské učebnice, vyštudovala Akadémiu umenia, architektúry a dizajnu v Prahe.

/ Aká je Tvoja ilustrácia, vieš nám povedať niečo o technikách, ktoré používaš? // Snažím se, aby moje ilustrace byly hravé, aby obsahovaly jak vazbu na text, tak určitou míru volnosti, místo pro fantazii. Techniky používám různé, ale ať už pracuji na počítači, nebo klasicky, je základem mých ilustrací lineární kresba. Vyhovuje mi možnost střídat, nebo kombinovat klasickou polohu ilustrace (v mém případě je to kresba a koláž) s digitální . / Za niektoré ilustrované detské knihy si dostala aj ocenenia, čo Ťa priťahuje práve na ilustrovaní detských kníh? Ilustrovala si nejaké knihy aj pre dospelých? // Ilustrování dětských knih vyhovuje mému výtvarnému projevu, důležitý je pro mne celý proces práce od prvních, drobných skic až po finální kompozice. Z literatury pro dospělé jsem dělala pouze ilustrace na obálky. Obecně se z literatury pro dospělé ilustruje minimum knih a já sama dávám přednost těm bez ilustrací. Ráda nechávám pracovat vlastní představivost. Co je ale v mé práci určené dospělým, to je moje 20 volná tvorba-kresby a grafika.

/ Patríš v podstate medzi staršiu generáciu českých ilustrátorov a od 80., či 90. rokov prešla ilustrácia určitým vývojom, zmenami, ako to cítiš Ty, zmenilo sa niečo aj na Tvojej tvorbe? Páči sa Ti súčasná mladá česká, možno i slovenská, alebo svetová ilustrácia? // Nevím, nakolik jsem sama schopná posoudit, zda a kolik se toho v mojí práci změnilo. Určité změna asi nastala v momentě, kdy jsem začala pracovat s počítačem. Chvíli mi trvalo, než jsem pro sebe našla optimální polohu po technické stránce. Samozřejmě sleduji současnou tvorbu jak naší, tak zahraniční. Tady patří můj velký dík internetu. Bez něj bych se nikdy nedozvěděla o mnoha úžasných ilustrátorech. Současná mladá ilustrace se mi líbí moc. Zdá se mi živější a uvolněnější s neuvěřitelně velkým množstvím výtvarných poloh. / V Tvojich obrázkoch sa často objavujú motívy zvierat, prírody, máš aj nejaké svoje domáce zvieratko? // Zvířata a příroda jsou moje velká láska. V dětství jsem měla celkem jasnou představu o své budoucíprofesi. Buď ilustrátorka nebo veterinářka. Mým

životem prošlo velké množství zvířat a v současnosti jsem majitelkou dvou psů a jednoho koně. / Vieme, že sa venuješ hračkám. Ako si sa k tomu dostala, aké sú to hračky, z čoho ich vyrábaš? // Už ani nevím, jak došlo k tomu, že jsem začala vyrábět hračky. Pravděpodobně z potřeby kontaktu s materiálem v době, kdy jsem hodně pracovala na počítači. Moje hračky jsou tvarově poměrně jednoduché, jde mi hlavně o materiál, barvu a výraz. V případě hraček jsem velký recyklátor, nerada a jen vyjímečně používám nové materíály. / Pracuješ iba ako výtvarník, alebo sa živíš ešte niečim iným? // V současné době pracuji jen jako výtvarník. Sedm let jsem působila jako odborná asistentka na Univerzitě v Hradci Králové. Jsem šťastný workoholik.

hobby, těžko se mi mluví o volném čase. Ale pokud zrovna nepracuju, najdete mne buď u koně, se psy, nebo s knihou. / Blíži sa leto, prázdniny, máš už nejaké dovolenkové plány? // Ano, mám. Trávit víc času venku než u pracovního stolu, vyklidit a přeorganizovat atelier a pokud možno odjet na chvíli k moři. / Je nejaké miesto kam sa túžiš pozrieť už veľmi dlho? Kam a prečo? // Moc ráda bych navštívila Skotsko, Irsko a severské země. Láká mne jejich příroda a architektura, jižní země mne naopak nechávají naprosto chladnou. / Čo pre Teba znamená „leto“?

/ A čo Tvoje hobby, záujmy vo voľnom čase? // Vzhledem k tomu, že moje práce je zároveň moje

// Dlouhé voňavé večery, rorýsy, vlaštovky, vůně a letní bouřky.

OBLEČENIE PRE DETI Z BIO BAVLNY

Veselé oblečenie zo Škandinávie pre deti do 10 rokov nájdete už aj na Slovensku. Pippilotta je celkom nový slovenský online obchod, ktorého názov je inšpirovaný známou rozprávkou o Pipi Dlhej pančuche od švédeskej spisovateľky Astrid Lindgrenovej. Pippilotta vznikla po tom, keď sa dve mamy Alexandra Matis a Michaela Šimunová rozhodli priniesť aj do našich končín oblečenie zdravotne nezávadné, no zároveň plné živých farieb, ktoré by podčiarklo šibalstvo a hravosť detí. Obchodné centrá síce ponúkajú množstvo rôzneho detského oblečenia, ak však chcete niečo s pekným dizajnom, alebo z organickej bavlny pre alergické dieťa, výber sa veľmi zúži. Alexandra s Michaelou našli presne to, čo hľadajú aj všetci tí, ktorým záleží na zdraví ich ratolestí - nápadité, pestré a jedinečné detské oblečenie z bio bavlny. O svoj objav sa chcú podeliť a preto nájdete v Pippilotte iba kvalitné oblečenie z certifikovanej organickej bavlny. Momentálne sú to dve švédske značky, MAXOMORRA a DUNS Sweden, čoskoro pribudne tretia. Maxomorra funguje od roku 2008 a každoročne ponúka niekoľko rôznych detských kolekcií. Farebnosť oblečenia je už akýmsi puncom tejto značky a predáva sa v 23 krajinách. Maxomorra produkuje oblečenie iba z vysoko kvalitnej bio bavlny, ktorá je certifikovaná úniou GOTS (Global Organic Textile Standard) a zároveň dohliadajú na dodržiavanie princípov Fair Trade. Farby, ktoré používajú na farbenie oblečenia, sú bez toxínov. Zábavné vzory, hravý dizajn, sú vhodné pre chlapcov aj dievčatá, a predovšetkým pre alergické deti. DUNS Sweden vzniklo v roku 2007 vo švédskom Göteborgu a nájdete ich v 25 krajinách po celom svete. Oblečenie od DUNS Sweden sa vyznačuje sýtymi farbami a nápaditými vzormi, ktoré sú inšpirované prírodou. Takmer všetko oblečenie je univerzálne a vhodné pre chlapcov aj dievčatá. Na výrobu sa používajú rovnako iba tkaniny zo 100% bio bavlny a netoxické farbivá. Všetko podlieha GOTS (Global Organic Textile Standard) a Fair Trade štandardom, ktoré chránia integritu všetkých ľudí zapojených do výrobného procesu a zabezpečujú spravodlivé a ľudské pracovné podmienky.

„Veselé, spokojné deti a večne točiaca sa práčka“ www.pippilotta.sk 26

V bratislavskej mestskej časti Rača-Krasňany vyrástol medzi panelákmi a parkoviskami zelovoc. Nie však hocijaký, ide o komunitnú záhradu, do ktorej je zapojených 27 rodín z okolitých sídlisk.

Celý projekt komunitnej záhrady začal už v roku 2012 v spolupráci s rodinným centrom Ráčik, keď sa iniciátor a otec dvoch detí, Miroslav Dudlák, rozhodol efektívne využiť zanedbanú plochu na Hubeného ulici v bratislavských Krasňanoch tak, aby bola prínosná aj pre iné rodiny a ľudí. Na západe je forma komunitného pestovania (vnútrobloky) na mestských sídliskách celkom bežná. Skrášľuje to okolie, spája ľudí, vytvára vzťah k prírode a prispieva k efektívnemu využívaniu voľného času a mestských nepovšimnutých plôch. Komunitná záhrada má však ešte oveľa viac výhod. Predovšetkým si ľudia môžu dopestovať vlastnú, kvalitnú a zdravú zeleninu, ktorú majú na dosah ruky, a idú príkladom budúcim generáciam. Pre mestské deti je to jeden zo spôsobov, ako sa naučiť pracovať na záhrade a zistiť, že hrášok nerastie v supermarkete, alebo jahody na strome. V konečnom dôsledku môžu z týchto detí vyrásť uvedomelejší a k životnému prostrediu tolerantnejší občania. Najnovšie reformy Ministerstva školstva Slovenskej republiky zrušili na základných školách pestovateľské a technické práce, ktoré slúžili ako základ vzdelávania v oblasti manuálnej zručnosti. Komunitná záhrada je preto výborný spôsob ako po40 deťom opäť možnosť záhradkárčiť, pestovať skytnúť

bylinky, zeleninu a ovocie. Projekt Krasňanský zelovoc vznikol aj vďaka podpore mesta Bratislava a nadácii SPP a EkoFondu a ich programu SPPoločne (Zlepšime spoločne Slovensko). Do programu sa zapája každoročne niekoľko projektov z celého Slovenska, za ktoré hlasuje verejnosť prostredníctvom internetu. Tí, ktorí získajú najviac hlasov, môžu dostať finančnú podporu na realizáciu svojich nápadov. Dnes nájdete na Hubeného ulici už prvú úrodu, buď na políčkach, alebo vo vreciach. Na pestovanie sa ľudia mohli prihlásiť na základe oznamov vyvesených na ihriskách a mnohí sa o tejto možnosti dozvedeli priamo v Rodinnom centre Ráčik. Cesta k vybudovaniu komunitnej záhrady, tak ako ju vidíme v súčasnej podobe, však nebola jednoduchá a ľahká. Najskôr sa muselo nanosiť niekoľko desiatok ton hliny, vybudovať systém zavlažovania a kompostér (špecialitou je švédsky kompostér zabudovaný pod zemou, vďaka ktorému bude mať zelovoc úrodu aj na jeseň). Ani reakcie niektorých susedov neboli vždy prívetivé. Tŕňom v oku bola spočiatku maringotka, ktorá slúži na uskladnenie náradia záhradkárov. Po zveľadení a kompletnej úprave môže v spolupráci s antikvariátom na Cyprichovej

ulici slúžiť aj ako letná čítareň, približuje ďalšie plány Miroslav Dudlák. Krasňanský zelovoc v najbližšom čase čaká inštalácia kamerového systému s napojením na políciu. Na začiatku júna došlo k nepríjemnému incidentu s chuligánmi, ktorí neváhali zaútočiť na bezbranné redkvičky, a preto si bohužiaľ zelovoc vyžiadal aj takúto investíciu. Pestovateľov to však neodradilo a pokračujú ďalej.

Do záhrady prichádzajú denne rodičia s deťmi, polievajú, kontrolujú priesadky, vymieňajú si rady. Zapájajú sa aj ľudia, ktorí nie sú nijako zaangažovaní v zelovoci, len sa chcú podeliť so svojimi pestovateľskými skúsenosťami, alebo pomôcť. Ľuďom z prostredia Krasňanského zelovocu je už teraz jasné, že zelovoc určite neostane iba pri pestovaní. O svoj nápad sa chcú podeliť a inšpirovať aj ďaľších nadšencov, ktorí chcú zmeniť k lepšiemu miesto, kde žijú.

Ilustrácia Kristína B. Hrončeková

Fotografie Katarína Križanovičová 47

KOZIE MLIEKO Mlieko patrí k základným potravinám a to nielen v jeho tekutej podobe, ale aj ako doplnok stravy vo forme jogurtov, syrov, tvarohov, kefírov a iných mliečnych výrobkov. Keď sa povie „mlieko“ alebo „jogurt“, prvá asociáca ľudí zväčša vedie ku kravskému mlieku. Kozie mlieko má ale pritom navrch. Je pravda, že má svoju špecifickú chuť a pach a nie každému to lahodí. Chuť a pach kozieho mlieka však veľmi závisí od toho, ako je koza chovaná a čo konzumuje. Vysoká kvalita krmiva a prirodzené prostredie kozy (pasienky, lúky, v prípade ohrady je dobré, ak má prístup k výbehu, kde sa môže voľne pásť) je pre kozie mlieko skutočne rozhodujúce. Koza je však všežravá a vo svojej pažravosti môže zjesť aj jedovaté rastliny alebo trávu s kliešťami, preto je nutné, aby na ňu chovateľ dával pozor a mlieko prešlo pred konzumáciou šetrnou pasterizáciou. Nie je teda ľahké získať dobré kozie mlieko. Aj preto je produkcia a bežný predaj kozieho mlieka oveľa zriedkavejší ako predaj kravského mlieka, vo veľkoobchode ho takmer nenájdete. Využíva sa predovšetkým pre domácu spotrebu, alebo priamy predaj. V našich podmienkach sa chová najčastejšie koza domáca. Môžu byť biele, hnedé, čierne, rohaté alebo nerohaté. Kedysi nebolo dvora - statku, ktorý by nechoval svoju kozu. Je známe, že v mnohých prípadoch prežila rodina ťažké obdobie aj práve vďaka koziemu mlieku.

„Predkovia považovali kozie mlieko za nápoj krásy, zdravia a dlhovekosti.“

Niekoľko výhod kozieho mlieka - Neobsahuje laktózu - Je vhodné pre ľudí alergických na mlieko, vrátane detí - Tuk z kozieho mlieka je ľahko stráviteľný, prirodzene homogénny, nezaťažuje tráviaci trakt a nedochádza ani, ľudovo povedané, k „zvápenateniu ciev”, odborne artérioskleróze, ktorá predstavuje chronické degeneratívne ochorenie tepien. Strácajú svoju elastickosť a dochádza k ich stvrdnutiu a zhrubnutiu. - Zložením je veľmi podobné materskému mlieku a preto sa v prípade, že matka nemôže kojiť, odporúča ako alternatívna náhrada výživy (pozn. redakcie - je dobré poradiť sa ešte so svojim ošetrujúcim lekárom, keďže každé dieťa má iný genetický základ) - Ide o vzácny nápoj s významnými ozdravujúcimi účinkami na ľudský organizmus V porovnaní s kravským mliekom, je kozie mlieko o čosi bohatšie na živiny. Obsahuje viac vápnika, minerálov a vitamínov (minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka, fosforu a soli stopových prvkov: medi, zinku, titánu, mangánu, kobaltu a chrómu, vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E a kyselinu listovú).

Významne a priaznivo pôsobí kozie mlieko na: Nervovú sústavu / Tráviaci trakt / Ochorenia kože (ekzémy) / Kĺbové ochorenia (Parkinsonova choroba a Artritída) / Rôzne alergie / Astmu / Pečeň / Imunitný systém / Prevenciu nádorových ochorení

„Fotogragia je jediný spôsob, ako zvečniť môj malý svet“

„Malorka je zem mandlí, pomarančovníkov a citrónovníkov“

/ Dalo by sa povedať, že žiješ v raji, južanský ostrov, more a teplo, idylická dovolenková destinácia, nejeden človek zo strednej Európy by Ti závidel. Je život na Malorke skutočne taký pokojný, idylický a slnečný? // Myslím, že Malorka zjednocuje v sebe veľa predpokladov na to, aby sa dala považovať za rajský ostrov. Počas celého roka tu sú príjemné teploty a stretnete sa tu s rôznorodými typmi prostredia. Navyše sa tu dá žiť veľmi zdravým spôsobom života. Ostrov je plný cudzincov, ktorí sa rozhodli mať na Malorke aj prechodnú rezidenciu, nie len dovolenkový výlet. Daľší sa tu odhodlali ostať a úplne sa integrovať, akoby sa tu narodili a vnímajú ostrov ako svoj domov. Poznám ľudí, čo cestujú do svojich rodných krajín navštíviť príbuzných, no rýchlo si prajú vrátiť sa naspäť na ostrov a pokračovať v užívaní si zabehnutého životného štýlu tejto klímy, ktorý je pre mnohých jedným z najdôležitejších dôvodov vrátiť sa, zároveň s možnosťou môcť si vychutnávať kúpanie v mori, alebo výlety do hôr takmer v ktoromkoľvek ročnom období. / Vždy si bývala na Malorke, alebo si sa tam presťahovala? Čím je výnimočné toto miesto? Čo by sme určite nemali vynechať, ak by sme sa raz rozhodli navštíviť tento ostrov? // Narodila som sa na ostrove Malorka a žijem v malej obci Es Capdellà, ležiacej na juhozápade ostrova na úpätí pohoria Sierra de Tramuntana. Toto pohorie je jedným z najkrajších kútov ostrova. Nedávno bolo vymenované za svetové dedičstvo UNESCO. Jedna z vlastností Malorky, ktorú by som vyzdvihla, je tá, že aj keď sa jedná len o malý ostrov v Stredozemnom

mori, dajú sa tu nájsť rajské pláže, kde sa da kúpať a užívať si more a zároveň aj lesnaté hory, kam sa možno vybrať na dlhé túry a exkurzie v prirodzene prírodnom a pokojnom prostredí. Časť turistov, ktorí prichádzajú na ostrov, si zvykne spájať toto miesto so zábavou, nočným životom a plážou bez toho, aby sa pokúsili spoznať skutočnú esenciu ostrova - jeho vnútrozemie. Napriek tomu existuje aj iný typ turistu, ktorý opúšťa ostrov smutný a s túžbou sa naň vrátiť, keďže sa dal do spoznávania toho, čo na tomto ostrove považujem za jeho srdce. Medzi miesta, ktoré nemôžeme vynechať, patria dedinky - krásne dedinky s architektúrou ako kedysi dávno, s maličkými obchodíkmi, kaviarničkami a reštauráciami - taktiež pobrežie s úžasnými výhľadmi, zátokami a takmer panenskými plážami. Treba si dať aj prechádzku cez historiské centrum mesta (Palma de Mallorca), navštíviť jeho katedrálu, pozrieť si nejakú známu pamiatku, alebo jaskyňu. Kto by však rád spoznal ostrov do hĺbky, nemôže neochutnať jeho gastronómiu a typické a pre jazýček zvlášť lahodné jedlá. / Tvoje fotografie sú jemné a prirodzené, často sa v nich zobrazujú témy každodenného života, alebo jedla. Vieme o Tebe, že rada varíš a preto nás zaujíma, čo najradšej varíš a aké je Tvoje obľúbené jedlo. // Myslím, že by som označila moje fotografie za také, ktoré sa snažia čo najkrajším spôsobom zachytiť naše každodenné nedokonalosti. Ako plynuli roky, uvedomila som si, že je to v jednoduchosti veci, ktorá je súčasťou našej bežnej rutiny a v ktorej sa dajú nájsť tie najpamätnejšie a najčistejšie obrazy. A teda už nejaký čas si užívam dokumentovanie tejto časti môjho života, ktorá je pre moje sebavyjadrenie zásadná a dáva 61 ostatným predstavu, kto som a aká som.

Varenie je čosi, čo ma nadchýňa. Nie som profesionálna kuchárka, ale jednou z najzábavnejších a najviac pôžitok prinášajúcich vecí čo poznám, je zašiť sa v mojej kuchyni a vymýšľať jedlá. Milujem objavovať nové arómy a chute, a inokedy zas čo najlepšie napodobniť nejaký recept mojej mamy alebo babičky. Veľmi rada pozývam kamarátov a príbuzných na večeru pri sviečkach, s dobrým vínom a hudbou v pozadí. Pri stole sa bavíme a spoločne si vychutnávame všakovaké dobroty. To je nepochybne jedna z mojich najobľúbenejších činností. S nadšením však skúšam nové veci, nemám nejaké konkrétne preferencie v jedle. Mám radšej slané, a čím je recept jednoduchší, tým lepšie. Myslím ale, že to má hlavne súvislosť aj s ročným obdobím, v ktorom sa v daný moment nachádzam. V zime by som si asi vybrala tekvicové pyré, alebo zemiakovo-mäsový koláč. Na jar obľubujem šaláty (možno preto, že mi ich farby pripomínajú toto ročné obdobie). V lete by to bol známy „trampó mallorquín“, čo je určitý typ šalátu z paradajok, cibule a zelenej papriky, to všetko doplnené o „pa amb oli“, čo sú krajčeky tmavého chleba s rozotretou paradajkou, olivovým olejom a soľou. Vynikajúce! A na jeseň hocijaký druh syra s chrumkavým toastom a domácim figovým lekvárom.

/ Existuje jedlo, ktoré je typické iba pre Malorku? Alebo plodina, ktorá sa pestuje iba tam? // Malorka má viacero typických a veľmi chutných jedál. Sú zdravé a pozostávajú hlavne zo zeleniny. Jedným z nich je napríklad „sopas mallorquinas“ (lokálne druhy polievok), alebo aj rôzne druhy slaných koláčov, takzvaných „cocas“, napríklad „coca de trampo“ alebo coca so zeleninou a sleďmi. Tá posledná je jednou z mojich obľúbených. A takisto tu máme typické sladké jedlá, ako napr. „ensaimada“ (pečivo v tvare slimáka), ktorá môže byť len tak, alebo plnená s „cabello de ángel“ (po slovensky “anjelske vlasy“, čo je vlastne karamelizovaná tekvicová dreň - pozn. prekl.), s pudingom, s čokoládou. A na Veľkú Noc sú typické „los robiols“ (plnené pečené pirôžky). Malorka je zem mandlí, pomarančovníkov a citrónovníkov! / Rada cestuješ. Ktorá z doterajších navštívených krajín sa Ti páčila najviac a prečo? // Vždy som si myslela, že skončím žiť mimo Španielska, v nejakom štáte Európskej Únie. Niekde, kde je chladnejšie. Možnože si všetci želáme to, čo práve ne-

máme. Avšak postupom času sa tieto moje tendencie vyparili. Každopádne pre človeka, čo žije na ostrove, je ale cestovanie jediný možný spôsob, ako spoznať iné miesta. A mne cestovanie navracia energiu, ktorú občas zvykneme po ceste strácať. Jedno z miest, ktoré mi navždy ostane v srdci, je Írsko. Nikdy nezabudnem na tú cestu v roku 2011. Prenajali sme si auto a za sedem dní sme prebehli podstatnú časť ostrova. Znamenalo to pre mňa „predtým“ a „potom“. V tej dobe som prechádzala depresiou a táto mystická a starodávna zem vo mne nechala opäť rozkvitnúť to, čo som dávno brala ako stratené. Nikdy nezabudnem na každú jednu z tých dediniek, tých milých a srdečných ľudí, ich zvyky. Špeciálne si budem pamätať deň, keď sme sa išli pozrieť na impozantné útesy Cliff of Moher. V tej všetkej kráse zrazu začala hrať harfa a rozoznel sa spev ženy, ktorý ma úplne dostal. Určite sa tam vrátime. /Ktorú destináciu by si chcela navštíviť, máš nejaký cestovateľský sen? // Jedného dňa by som veľmi chcela navštíviť Toskánsko. Je to jedno z mojich vysnívanych miest. Prajem si stratiť sa tam v každej jednej dedinke,

užívať si ich výbornú kuchyňu a vína, dopriať si oddych, nechať dušu v tej zemi a užívať si jej svetlo. / Blíži sa leto, pre mnohých je to čas veľkých dobrodružstiev a absolútnej pohody. Ako vnímaš toto ročné obdobie Ty? // Osobne uprednostňujem chladnejšie ročné obdobia, ale toto ročné obdobie očakávam veľmi vyrovnaná. Leto na Malorke predstavuje pre mňa dni, ktoré sa nekončia. Vôňa mora a slimákov, večere na balkóne môjho domu pri svetle sviečok, dobrá hudba, smiech s kamarátmi, oslavy v mojej dedinke plné pozitívnej energie, prekrásne podvečery, návštevy, bosé behanie a tak ďalej. / Ako si sa dostala k tomu, že fotíš na klasický kinofilm? Čo to pre Teba znamená? // Pamätám si moju mamu, ako nás s mojimi súro-

dencami ako deti fotografovala analógovým aparátom, čo si kúpili spoločnými silami s jej sestrami. Bola dobrou fotografkou. Vďaka nej máme detstvo a mladosť dobre zdokumentované. Pre mňa to bolo až v roku 2005, keď som začala študovať fotografiu a prvý krát som vzala analógový fotoaparát a začala cvakať obrázky. Všetko pre mňa bolo nové. Najprv to bol čiernobiely film, potom som sa zamilovala do farebnej analógovej fotografie. Najviac som nadšená zo spôsobu, akým sa naň zachytáva realita. Tie farby sú tak živé, to zrnenie tak zvláštne a charakteristické, tá atmosféra a to zachytenie svetla. Analógová fotografia je pre mňa esenciou fotografie. A jediný spôsob, ako zvečniť môj malý svet. Je magická a potrebuje dávku trpezlivosti, no pomáha zdokonaľovať techniku, spoznávať a znovuobjavovať inými očami realitu, ktorú potom prežívame krajšie.

www.lorenaarance.es 69

Tortilla je typické španielske jedlo. Základ sú zemiaky a vajíčka. Pridávať môžeme však aj iné prísady - rôznu zeleninu, ryby, morské plody a pod. V tom momente však získava tortilla prívlastok „de“ (napr. tortilla de maiz - kukuričná tortilla), pretože tá originál tortilla je iba s vajíčkom a zemiakmi. Konzumovať sa môže za tepla, aj za studena, chutí výborne!

NA PAPRIKOVÚ TORTILLU POTREBUJEME: 1 kg mladých zemiakov 1 červenú papriku 1 zelenú papriku 2 malé cibule 6 domácich vajíčok morskú soľ, mleté čierne korenie, mletú sladkú papriku, olivový olej na varenie, čerstvé bylinky na ozdobenie

POSTUP PRÍPRAVY: 1. Zemiaky zbavíme šupy a nakrájame ich na drobné kúsky, rovnako cibuľu. Dôležité je mať dobrú panvicu (mala by byť teflónová, aby sa zelenina nepripekala a dostatočne plochá). Spoločne s paprikami a cibuľou fritujeme zemiaky v olivovom oleji (tak, aby boli ponorené) na stredne silnom až silnom ohni, ochutíme soľou. Dávame pozor, aby sa zelenina nesmažila (ak je zeleniny príliš veľa, môžeme to rozdeliť na 2 časti). 2. Keď je zeleninová zmes dostatočne mäkká, preložíme ju na kuchynský papier, aby sa odsal olej. Potom ju presypeme do misy, do ktorej sme si predtým rozbili vajíčka a zamiešame. Podľa chuti pridáme ešte štipku soli, mleté korenie a sladkú papriku a všetko vrátime späť na panvicu (predošlý olej však vylejeme do misky a dáme nový - 5 ČL). 3. Veľmi doležité je udržiavať tvar „okrúhleho koláča“. Docielime to pomocou plochej varešky, masu utľapkávame, okraje ňou zasúvame a upravujeme. Panvicou treba pritom neustále pohybovať tak, aby sa nám na ňu tortilla nelepila. Asi najťažší úkon z prípravy tortilly je otáčanie. Pri malých tortillách je to jednoduché, pri veľkých o niečo ťažšie, lebo hrozí riziko, že sa môžu rozpadnúť. Potrebujeme preto dostatočne veľký a plytký tanier (aby zakryl celú tortillu, najlepšie aj celú panvicu), silnú a pevnú ruku. Treba vedieť takisto odhadnúť správny moment, kedy máme tortillu zospodu pekne zlatistú. Vtedy ju preklopíme z panvice na tanier a druhou neopečenou stranou opäť vrátime do panvice. Každú stranu opekáme cca. 3-5 minút. Výsledná tortilla by mala byť pevná zvonku, no stále ešte šťavnatá zvnútra. 73

NA 1 LITER LIMONÁDY POTREBUJEME: 70 g očisteného zázvoru 2 citróny 4 lyžice medu

POSTUP PRÍPRAVY: Na strúhadle si najemno nastrúhame zázvor a zmiešame ho s 1 litrom studenej vody v sklenenej fľaši. Pridáme šťavu z jeden a pol citróna a med. Všetko poriadne trasieme a prelievame vo fľaši zo strany na stranu, až kým sa med úplne nerozspustí. Dáme na 20 minút do mrazničky, alebo na 1 hodinu, až 2 do chladničky. Podávame s kockami ľadu a čerstvým citrónom nakrájaným na polmesiačiky.

Tip na prázdninové čítanie! Napísala Monika Kompaníková (laureátka Anasoft litera 2010), ilustrovala Veronika Holecová (študentka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a budúca držiteľka mnohých ocenení), grafická úprava a dizajn Martina Rozinajová (autorka Nových učebníc), vydalo Artforum 2013 (www.artforum.sk).

“Predstav si vodný svet pod morskou hladinou. A úplne dole, morské dno. Na morskom dne sa rozprestierajú nedozierne, pieskovými dunami pokryté pláne, husté lúky zvlnené teplými prúdmi, vrchy obrastené koralmi a sasankami, podmorské sopky chrliace vriacu vodu. Skaly, vraky potopených lodí, stratené mestá, sopky a hlboké priekopy. A na dne tej najhlbšej priekopy, tam, kde sa už nedostane slnečný lúč, potápač, ponorka a dokonca ani japonské lovkyne perál - tal tam už nie je vôbec nič. Je tam len tma a zima. Brrrr. Len si to predstav. I keď - nie je to celkom tak. Aj v tej najtemnejšej a najstudenšej temnote sa dá nájsť život. Na dne tej najhlbšej priekopy totiž žije jedna ryba. Ryba Biba.”

Dagmar Korčáková (prekladateľka španielčiny) Katarína Križanovičová (fotografka) Kristína B. Hrončeková (výtvarníčka) Michal Korčák (korektor textov) Vlasta Sedláková (šéfkuchárka foodbar.sk)