Redefinícia Pražského hradu
E l e n a
F i a l k o v á 2 0 1 7
Pražský hrad Obsah Anotácia projektu Vznik a odôvodnenie zadania Úvod 1 ÚVAHY O PRAŽSKOM HRADE 1.01 Zmiznutie Pražského hradu. Úvaha prvá 1.02 Autizmus Pražského areálu. Úvaha druhá 1.03 Turisti a NEtursti. Úvaha tretia 1.04 Dôležitosť prvého dotyku. Úvaha štvrtá Historický vývoj Vybrané Nerealizované projekty posledných 50 rokov Rok s Pražským hradom 2 URBANISTICKÉ TYPOLÓGIE SÍDEL HLAVY ŠTÁTU 2.01 Asociácia: Pupok sveta 2.02 Asociácia: zakázané miesto vedľa zakázaného mesta 2.03 Asociácia: Ostrov prázdna 2.04 Asociácia: Sediaci v parku promenády Champs-Élysées 2.05 Asociácia: Prívesok na náhrdelníku korálok Ringstrasse 2.06 Asociácia: klín v štrktúre 2.07 Asociácia: malá sivá myš vedľa slona 2.08 Asociácia: mestište v meste 3 MESTIŠTE V MESTE 2.01 Otázka vlastníctva 2.02 Program Hradu v kontexte mesta 2.03 Program hradu dnes 2.03 Redefinícia Pražkého hradu – Mestište v meste 2.03 Súčasná dostupnosť priestorov 4 TÉMA BEZPEČNOSTI A PRESTUPNOSTI 4.01 Areál Pražského hradu v kontexte mesta 4.02 Topografia miesta 4.03 Vzťah prístupnej a neprístupnej zelene 4.04 Sezónne prístupné časti areálu počas roka 4.05 Prestupnosť územia bez kontrol a platenia 4 . 0 6 Prestupnosť územím bez platenia, ale s kontrolou 4 . 0 7 Nová Prestupnosť územím bez kontroly a platenia 4.08 Cesty 4.09 Pohyb v areály dnes 4.10 Pomenovanie štrukturálnych celkov územia 4.10.01 Štrukturálne celky areálu v kontexte ciest 4.10.02 Naväzujúce štrukturálne celky na areál 4.11.03 Napojenie areálu na východe 4.10.04 Napojenie areálu na juhu 4.10.05 Napojenie areálu v smere východ-západ 4.10.06 Napojenie areálu skrze prašný most 4.10.07 Napojenie areálu skrze Jelení priekop 4.10.08 Koncept práce s územím 4.11 Nová prepustnosť 4.12 Body na hrane otvárajúce nové spojnice
5 INJEKTÁŽE 5.01 Injektáže podporujúce mestište v meste 5.02 Injektáže Detail 5.03 Súčasný stav a Búracie práce 5.04 Injektáže 5.05 fungovania prezidentského paláca 6 POHĽADY 6.01.1 Sekčné 6.01.2 Sekčné 6.01.3 Sekčné 6.01.4 Sekčné 6.01.5 Sekčné 6.02 6.03 6.04 6.05 6.06
vrata vrata vrata vrata vrata
– – – – –
Vstup vstup vstup vstup vstup
Matyášovou bránou do bytu TGM od záhrady na bašte od Prašného mostu z iii. nádvoria
Otvorená náruč 1. nádvoria Injektáž v Mockerových domoch k lávke Severná spojka Lávka – Spojnica dvoch brehov lávka Vstup od Opyše
7 ZÁKRESY 7.01 Zákres Hradčanské námestie 7.02 Zákres Matyášova brána 7.03 Zákres Portálu do tunelu medzi ii. a iii. Nádvorím 7.04 Zákres Severná spojka 7.05 Zákres Severnej spojky Vikářskou ulicou 7.06 Zákres zadného dvora reštaurácie Vikářka 7.07 Zákres Mockerove domy 7.07 Zákres vstup na Opyši 7.08 Zákres lávky cez Jelení priekop 7.09 celkový pohľad Prílohy Model 1:500 Miesta prvého dotyku – manuál
Pražský hrad Anotácia
Annotation
Vývoj Pražského hradu tvorí ústredný motív českých dejín už viac ako 1000 rokov. Dnes je najnavštevovanejším cieľom zahraničných návštevníkov Českej republiky. V roku 2016 sa z neho stal i najkontrolovanejší turistický objekt. Dôvodom môže byť tlak teroristických hrozieb vo svete, jeho atraktívnosť a samotný fakt, že je aktuálnym sídlom hlavy štátu, ktorý má moc s ním nakladať podľa svojej vôle. Zaoberám sa preto otázkou bezpečnej architektúry, prepustnosti a otvorenosti Hradného areálu, jeho vzťahu voči mestu. Vo svojej práci v kontexte súčasnosti premýšľam o funkčno-programovom využití areálu Pražského hradu ako symbolu demokracie v jeho náplni.
The development of Prague Castle has been a central theme of Czech history for over 1,000 years. Today is the most visited goal of foreign visitors to the Czech Republic. In 2016, he became one the most visited tourist object. The reason can be the pressure of terrorist threats in the world, its attractiveness and the very fact that it is the current seat of the head of the state, who has the power to handle it according to his will. I therefore deal with the question of the secure architecture, permeability and openness of the Castle Complex, its relationship to the city. In my work in the context of today I am thinking about the functional-program use of the Prague Castle complex as a symbol of democracy in its content.
Práca je koncipovaná ako úvahy asociujúce výzvy dnešnej doby vedúce k redefinícii Areálu Pražského hradu.
The work is conceived as a reflection of the challenges of the present day leading to the redefinition of the Prague Castle Complex.
Pražský hrad Vznik a odôvodnenie zadania Odôvodnenie
Fenomény PARADOXNÉ
„Tady, vedle dneška pŕeplněného starostami a nadějemi, lze obsáhnout zrakem i duchem celých tisíc let slávy i bolesti, křižujícich se dob, vlivů, přesvědčení. Lze tu vyčíst do kamenů vepsané drama malého národa, vysazeného na této križovatce evropských tlaků, všem pokušením a nebezpečím.“1 V. V. Štech
Keď sa Josefa Pleskota v roku 2002 opýtali, čím je preňho Pražský hrad, odpovedal: “ Pražský hrad je pre mňa ako architekta miestom na zemeguli, ku ktorému musím mať rovnako zodpovedný vzťah ako ku ktorémukoľvek inému miestu na našej planéte.”2 Výrok nás dráždi svojou dvojznačnosťou. Ponúka dvojakú optiku, paradoxné nazeranie. Miesto ako každé iné, no zároveň glorifikovaný Hrad národa českého.
V mojej diplomovej práce sa zaoberám Pražským hradom . Voľba zadania je osobnou voľbou každého študenta a pre mňa to bola i voľba spoločenská. Je to komplexné, mnohovrstevnaté, historicky zaťažena téma s množstvom epizód. Snahou je uchopiť aktuálny stav a nezriecť sa akademického uhla pohľadu, poukázať na jednotlivé fenomény, no nestratiť hlavnú tému, zostávať „nad“. Po pol roku strávenovom v Izraeli sa pre mňa téma demokracie v súčasnom svete migrácie, teroristických atackov, sprísnení bezpečnostných kontrol, stala v architektúre pomerne nečitateľnou. Krajiny východného bloku majú za sebou dostatočne veľký odstup od pádu komunistických režimov, pri bližšom sledovaní sa však ponúka otázka, kde a ako sa v architektúre nachádza demokratická odpoveď a ktoré sú nové vstvy architektúry ako nositeľa spoločenských hodnôt. Jedným z hlavných iniciačných momentov pri výbere tohto tématu bola momentálna situácia a potreba ju architektonicky pomenovať. Uzavretie hlavného vstupu od Hradčanského námestia a jeho negácia na výstup pre návštevníkov (nariadenie platí od 11. 8. 2016). Vojakmi a policajtami kontrolované vstupy a estetický vzhľad ich zázemia, ktorí tvoria záhradné drevené pergoly. Otázka bezpečnosti areálu v kontexte mesta, uzavretie časti Jeleního příkopu a tým odumretie časti areálu. Používanie verejného priestoru Pražského areálu a jeho prestupnosť. Spoplatnenie vstupu do inak verejného priestoru (Zlátá ulička). To sú symptómy, ktoré hovoria architektonicko-urbanistickým jazykom a majú za sebou politický obsah. Akcentujem preto na viacero zmien zavedených po odchode Václava Havla a snažím sa diferencovať v čom je môj projekt iný od projektu, ktorý sa písal po roku 1989. Väčšina vytýčených problémov sa ocitá na hrane politického a architektonického odboru. V práci sa pokúsim nastoliť otázky z pozície študenta architektúry.
1 ŠTECH, V. V. Ovzduší Prahy, Československo: Revue ministerstva informací, 1987, s. 13
Zameriavam sa na fenomény tvoriace identitu Pražského hradu. Najsilnejšie vnímam fenomény s prídavným menom paradoxné, ktoré v sebe skrývajú protichodné aspekty fungujúce ako jing a jang, ako dve opačné do seba zapadajúce časti, dva magnetické póly, ktoré by jednoduchým otočením mohli stratiť svoju komplementárnosť, medzi ktorými je napätie odporujúce a doplňujúce sa zároveň. Pražský hrad: Na jednej strane ikona všetkým na očiach, mnohokrát videná, všadeprítomná, na druhej strane chránený, kontrolovaný distrikt. Na jednej strane hrad patriaci všetkým občanom Českej republiky, na druhej strane areál plný zahraničných turistov. Na jednej strane symbol demokracie a sídlo prezidenta, na strane druhej historické pôsobisko monarchie. Na jednej strane areál v meste, na druhej strane monokultúra múzeí bez služieb pre ľudí, skanzen. A takto by sme mohli menovať ďalšie. Moja teoretická práca sa skladá zo štyroch úvah predkladajúcich problémy k riešeniu. Problémy asociované textami, tvoriace zadanie. Ide o príkladové akademické štúdie, v ktorých uvažujem v rovine abstraktnej, tak s možnosťou koncipovať fyzicky architektonické návrhy.
2 PLESKOT, J. Dotýkati se Hradu. časopis Architekt, 2002, s.4
Pražský hrad Demokracia bezpečná
Úvod Sídlo hlavy, sídlo srdca. Sídlo hlavy štátu v meste má určite vlyv na smerovanie záujmu a pohybu turistov, občanov i nepriateľov. Vo svete takto dokážeme porovnať jeho rôznu mieru otvorenosti, formu zriadenia, vzťah k mestskej štruktúre. Všetky tieto vlastnosti ovplyvňujú jeho zaobchádzanie s bezpečnosťou, otvorenosťou voči verejnosti, občinaskou vybavenosťou. Ako vyzerá sídlo panovníka v 21. storočí? Ako je úmerná moc panovníka k jeho architektonickému majetku? V prílohe č. 1 sú graficky znázornené princípy viacerých sídel hlavy štátu vo svete. V Číne prezident sídli v komplexe budov v záhrade priliehajúcej Zakázanému mestu v Beijingu v komusnistickej štvrti. V tejto štruktúre na ostrove uprostred jazera sa počas dňa odohráva niekoľko rituálov denne upozorňujúcich na dôležitosť prezidenta. Podobne japonský cisár obýva chránený ostrov uprostred Tokia, ktorý je na všetkých mapách nakreslený ako zelený prázdny ostrov, v ktorom nikto nikdy nebol. Obkľúčený, nedobytný, nevidený, no všetkým dobre známy. 3 Americký prezident, hlava prezidentskej republiky, sídli v Bielom dome. Dome. Nie paláci, zámku či hrade. Ako magnet, celý urbanizmus Washingtonu prstom ukazuje na jediný dom i skrze mriežku ortogonálnych ulíc. Je ovplyvňujúcim činiteľom meststkej štruktúry. V Španielku má kráľ oficiálny palác v meste určený na ceremónie a on sám obýva vilu na predmestí (viz príloha č.2) Ruský prezident neopúšťa stredovekú mestskú pevnosť Kremeľ. Historické hradište trojuholníkového pôdorysu uprostred Moskvy je stále nedobytným objektom s minimálnymi návštevami prezidentského paláca. Zaujímavé je sledovať štáty nám geograficky blízke, ktoré prežili podobný prerod transformácie z monarchického sídla na sídlo republiky. Ako oni zaobchádzali s architektúrou reprezentujúcu hlavu štátu? Napríklad maďarský príbeh prešiel zmenami a prezident opustil historické sídlo svojich predchodcov. V roku 1944 si vojna našla i Budapešť a v dôsledku toho došlo k bombardovaniu Budínskeho hradu. Rekonštrukcia prebehla v roku 1968, kedy bol palác opäť čiastočne otvorený verejnosti, so zámerom otvoriť ho návštevníkom a zriadiť v ňom národné múzeum. K presťahovaniu prezidenta došlo až v roku 1989, kedy maďarský prezident opúšťa niekdajšie sídlo uhorských kráľov a usídľuje sa v neďalekom Sándorskom paláci, ktorý sa stal jeho rezidenčným i administratívnym sídlom.4 Pomerne čitateľný sa zdá byť príbeh Francúzska. S prestávkou za vlády regenta Filipa II. Orleánskeho bol zámok Verssaile od roku 1682 až do Francúzskej revolúcie (1789) sídlom kráľovského dvora a vlády Francúzska. Po revolúcii ho Napoleon rekonštruoval, ale postupne sa z neho stalo múzeum. Taktiež Versaille, ktorý bol občasne imperiálnym sídlom, sa zmenil v galériejné expozície. Dnes je oficiálnym sídlom prezidenta Francúzskej republiky Elyzejský palác. Je to tak od roku 1848. Leží blízko legendárnej parížskej ulice Champs-Élysées, dobre dostupný v meste, no architektonicky nemonumentálny, nevládnuci.5
Každá krajina má svoju hlavu štátu, či je to sultán, kráľ, cisár, knieža alebo prezident. V závislosti od štátneho zriadenia má táto hlava v rukách určitú mieru moci v oblasti rozhodovania o chode štátu. Občania toho štátu vedia ukázať na “ten” jeden dom, kde má táto hlava svoje pôsobisko, rezidenciu, sídlo. V Európe je rozmanitosť sídel hláv štátu pomerne malá, z prehľadu (viď. tabuľka v prílohe č.2) vyplýva, že väčšinový trend je typológia paláca alebo vily. V niektorých krajinách obýva kráľ alebo prezident ešte letné, zimné, či dokonca ako dánsky kráľ i jarné a jesenné sídlo. Výnimkou je niekoľko štátov, kde vieme architektonicky pomenovať sídlo ako hrad. Tak je napríklad v Luxembursku, Monaku, Lichtenštajnsku, kde je tradícia sídla-hradu
Demokracia bezpečná. 9.storočia. Štát prechádza v tak dlhom časovom úseku zmenami, čo tvorí potrebu zhmotniť aktuálnu definíciu štátneho zriadenia, začleniť do mozaiky súčasné premýšľanie o Pražskom hrade. Z toho vyplýva, že hrad nie je dostavaný, nikdy dostaveny nebol a nikdy dostavaný nebude. 5, Bol a dnes opäť je natoľko atraktívnym cieľom nielen pre turistov, možných teroristov a nepriateľov, že sa ako ako nové zadanie vynára otázka bezpečnosti. Za Plečnika to bola Masarykova demokracia zakladateľská, za Havla demokracia porevolučná. Čo zhmotní Hrad dnes? Demokracia bezpečná.
neprerušená a štáty sú konštitučnými monarchiami až dodnes. Z dnešného uhla pohľadu sa javí zaujímavý paradox, že český prezident má taktiež za sídlo hrad – Pražský, i keď je hlavou republiky. V roku 1918 tak rozhodol Masaryk, ktorý si Hrad zvolil za sídlo demokratického štátu a kritizoval voľbu Viedne a paláca Hofburg, pretože v architektúre 19. storočia vnímal “tvorivú neschopnosť”.6 Kancelárie českého prezidenta sú umiestnené v palácoch, Správa Pražského hradu je riadiaci orgán väčšiny územia hradného areálu a hradných záhrad, čo prezidentovi umožňuje správať sa ako “kráľovi” nad týmto architektonickým celkom. Až do marca 2016, kedy bola podpísaná mimosúdnou cestou zmluva o navrátení cirkevných reštitúcií patrilo Správe hradu viac ako 95% parciel v areáli Pražského hradu. Dnes je to približne 90%.7
Chceme sa cítiť slobodne a demokraticky. Preložené do jazyka mesta, chceme obývať ulice, navštevovať parky, objavovať zákutia dvorov, stretávať sa na námestiach, vstupovať do verejných budov. Chceme sa súčasne cítiť i bezpečne. 1. januára 2017 Ministerstvo vnútra Českej republiky zriadilo nový orgán. Centrum proti terorismu a hybridním hrozbám (CTHH). Ten sa však nezmieňuje o dopadoch, ktoré jeho opatrenia majú na chod mestkých častí, či architektúry. V záujme štátu je v prvom rade chrániť bezpečnost štátnych inštitúcií vrátane ich plnej funkčnost.10 Pod tlakom svetového diania terorizmu, pokladáme za naše právo, že nás štát bude chrániť, filtrovať nebezpečenstvo, kontrolovať ozbrojených. Vidieť armádneho vojaka alebo policajta pri vstupe do Pražského hradu pre nás signifikuje ochrannú funkciu, symbolizuje spravodlivosť. Na druhej strane nám oznamuje, že nebezpečenstvo môže byť nablízku, ovplyvňuje náš pohyb, náš vstup. Stojíme na hrane. Ako sa v architektúre prejaví nový druh bezpečnej demokracie? Kde končí sloboda a začína bezpečnosť? Je architektúra až na chvoste hodnôt spoločnosti, ktorá sa bojí? Potom sú bezpečnostné branky, vstupy, zákazy vjazdu otázkou architektúry 21.storočia.
„Jedinečná konstelace svého druhu na celém světe. Maximálně viditelné spojení těchto dvou sil výtvarnou formou z hlediska architektury a z hlediska výtvarného umění, protože nikde jinde nenajdeme tak výrazne modelovaný reliéf města s takto významnou dominantou, která dodnes tvoří osu vládnutí duchovného a světského.“8 Petr Malinský, 2002, časopis Architekt Pri sledovaní ostatných príbehov si uvedomíme, že niektoré vlastnosti Hradu sa v porovnaní s európskymi a svetovými sídlami hlavy štátu javia špecifické. Architektonicky špecifické. 1. Fenoménom nášho Pražského hradu je, že je viac mestište ako hradište9, nie je to pevnosť, nedobitná, ani bod -dom v mestkej štruktúre. Je to dnes areál s rozmanitými formami, naväzujúci na ulice, tvoriaci časť štruktúry mesta. 2. Architektonicky je mnohovrstevnatý stavebne i funkčne. Hradný vrch absorbuje mnohonásobne rozmanitejšie stavby, než akékoľvek sídlo hlavy štátu vo svete. Od merítka domu až po merítko katedrály. Vo funkčnom programe Hradu pojíma stavby cirkevné, štátne i súkromné a tým má potenciál zastúpiť vzorky občianskej spoločnosti. 3. Topografia Pražského hradu umocňuje jeho silu na panoramate, je architektonickou ikonou celého štátu. 4. Má historické korene ako sídlo panovníka od
3 BARTHES, R. Říše znaku. Praha: Fra 2013, s. 58. 4 PRAŽÁK, R. Stručná historie státu Maďarsko, Praha: Libri, 2005, s. 35 . 5 FERRO, M. Dějiny Francie, Praha: Nakl. Lidové noviny, 2011, s. 123 . 6 LUKEŠ, Z. a kol. Josip Plečnik – Architekt Pražského hradu. Praha: Správa Pražského hradu 1997, s. 43. 7 Znění dokumentu řešících restituční zákony /online/, 4. 3. 2016. Dostupné z https://www.hrad.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/aktualni-tiskove-zpravy/zneni-dokumentu-resicich-restitucni-naroky-12504 8 MALINSKÝ, P., Dotýkati se Hradu, časopis Architekt, 2002/3 . 9 VANČURA, Jaroslav. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976, s. 217.
10 Kolektiv autorů pod vedením Ministerstva zahraničních věcí ČR. Bezpečnostní strategie České republiky, 2015, Dostupné z https://www.vlada.cz/ assets/ppov/brs/dokumenty/bezpecnostni-strategie-2015.pdf
Úvahy o Pražskom hrade
Zlatá ulička je ulica, za ktorú sú turisti ochotní platiť. Občania ČR už menej. Stálo by za to mať ešte jednu.
Uzatvorenosť neznamená bezpečnosť. Otvorenosť neznamená demokraciu. Hrany vecí sú čitateľné v konkrétnych prostrediach.
Výška katedrály sv. Víta je 97m. Hĺbka Jeleního příkopu je v najhlbšom mieste 42 metrov. Katedrálu by tak šlo v prípade nebzpečenstva skryť dosť dobre tam.
Prvé nádvorie je náruč. Je to červený koberec, vstup vstupov, brána kráľa Mat y á š a . E x i t ? To s i r a d š e j p o s t a v í m e š t e j e d n u .
Hrad je kulisa nad Prahou. Obvodové steny a katedrála. Panorama v UNSECU. Je to symbol ktorý sa stáva prázdnym.
Nové miesta určené k bezpečnostným kontrolám sú novým zadaním. Nové stanovištia sú provizórne, návrat strážnych veží je retrospektívny.
1.01 Zmiznutie Pražského hradu
Z denníka: Ráno si z okna nášho ateliéra fotím do mobilu fotku Pražského hradu, na ktorej nie je. Stáva sa to v Prahe niekoľkokrát do roka, počas jesenných a zimných mesiacov. Ranná hmla je taká hustá, že z panorámy Hrad úplne zmizne. Často vtedy rozmýšľam, či tam ešte je, či bude zajtra. Malá strana a nad ňou nič. Oblaky prechádzajú v oblohu. Píše sa rok 1902 a pred očami obyvateľov sa zrúti zvonica na námestí svätého Marka v Benátkach. Symbol-znak zmizne z povrchu. Ostáva nič. Všetci Benátčania sú o niečo menej benátski. Dôležité v ten moment nie je kto a ako to urobil. Na obrazovkách v neustálej smyčke beží pád dvojičiek z 11. septembra 2001. Obrovská a monumentálna stavba sa pomerne ľahko vymazala z mapy New Yorku. Ostáva neistota ďalších a ďalších architektonických ikon. Spája sa dnes podobný pocit strachu a bezmocnosti i s pražským hradným komplexom? Otvorili sme tému bezpečnosti. Náhla strata štátneho symbolu prebúdza neistotu, ktorá dnes obklopuje vstupné brány. Pražský hrad je dnes najkontrolovanejšiou pamiatkou v Čechách. Štatistiky ukazujú, že viac ako 7,4 milióna ľudí v roku 2015 vstúpilo do hradného areálu.11 Môžeme sa pýtať, koho a čo chránime? Prezidenta, úradníkov, turistov? Dá sa tvrdiť, že ich pozície sú nahraditeľné. No s predstavou zmiznutia Pražského hradu sa vyrovnávame ťažko. Praha je pre svoju panorámu zapísaná v UNESCU a táto panoráma by bez siluety Hradu nemala takmer žiadnu pridanú ikonickú hodnotu. Chránime teda ľudí, politikov, úradníkov, ale spoločensky chránime najmä symboly. Architektonické symboly. “...Praha byla zapsána na Listinu světového dědictví, vysloveně je zdůrazněna mimořádná krása a dramatičnost pražského panoramatu. Čili ty panoramatické hodnoty jsou tam specifikovány jako jeden z důvodů, proč Praha na té listině je.”12 Josef Štulc Hrad je symbolom s premenlivými významami. Menili a menia sa. Často si i odporujú. Interpretácie sú často založené na prianiach a ilúziách. Predstava Hradu býva silnejšia než jeho prezidenti. Byť porovnateľný s ideou Hradu sa podarilo len Masarykovi. Ďalší, začínajúc Eduardom Benešom, preto radšej obývali občiansku vilku až za hradným príkopom. Symbolom českej štátnosti sa stal práve v dobe nesamostatnosti, vtedy keď bol sídlom len miestodržiacich, vyhnaného francúzskeho kráľa, a keď bol používaný ako vojenské skladisko či bol z väčšej časti pustý. Sídlo cudzej moci sa postupne stalo znakom samostatnosti a slobody. Až vnútorné prázdny nadobudol svoje stavebné obrysy a tie boli zase premenené v znaky a symboly. Stal sa tým, čo André Malraux nazýva Le musée imaginaire. Nepatrí ani Prahe, ani Bohemii, ani Európe. Prebýva v bezčasí
s pyramidami, Kapitolom, Tádž Mahálom a Eiffelovou vežou – intaktný, nehybný, večný. 13 To, že sa otázka bezpečnosti na Hrade rieši aktuálne v týchto dňoch, je reakcia na prítomnosť terorizmu v Európe. Za spúšťač Európska únia označila udalosti 11. septembra a zareagovala niekoľkými krokmi. EU ako spolok 25 štátov s viac ako 450 miliónmi obyvateľov, ktorí vytvárajú štvrtinu svetového hrubého národného produktu, má širokú škálu nástrojov a je zákonite globálnym aktérom. EBS (Európská bezpečnostná stratégia) uvádza, že existuje 5 kľúčových hrozieb pre európsku bezpečnosť. Terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zrútenie štátnej moci a organizovaný zločin. Žiadna z týchto hrozieb nie je čiste vojenská a ani žiadnej z nich sa nedá čeliť čiste vojenskými prostriedkami.14 Riešenie problematiky sa ponúka i v architektúre. História sa otázkou bezpečnosti na Pražskom hrade zaoberala od prvopočiatku. Strážne veže a hradby boli prvými architektonickými nástrojmi na kontrolovaný pohyb. K tomu sa viažu veľké opevňovacie práce spojené s postavením veží, brán i mostov, s vyhĺbením príkopov, poprípade zasypaním príkopov v neskoršej dobe.15 Hradčanský ostroh mal už od počiatku prirodzené podmienky dobre hájiteľného miesta. Hradby sa opierali v základe o prírodné podmienky. 16 Najznámejšie veže boli Bílá věž s bránou, ktorá bola po dve storočia štátnym väzením. Patrí k najmohutnejším opevňovacím vežiam v Čechách. Mihulka z doby Soběslavovy z 12. storočia, ktorá slúžila v 16. storočí ako tajné zbrojné laboratórium a v dôsledku výbuchu pri experimentoch bola veľká jej časť zničená, Černá věž, bývala väzením purkrabského úradu a priamo pred ňou stálo popravište. Dnes už neexistujúca stará trubačská veža (viditelná ešte na panoráme Prahy z roku 1679) spojená s Hradom chodbou.17 Z toho vyplýva, že väčšina krajných bodov na obvode hradieb architektonicky jasne zhmotňovala snahu o kontrolu, bezpečnosť, vinu a nevinu. Hradné stráže sú dnes nostalgickou pripomienkou československých légií, ktoré vznikli štyri roky pred vznikom samostatného štátu. V súčasnej dobe informačného veku, keď sa Pražský hrad veľmi rýchlym tempom stáva skanzenom a program hradu je plný múzeí, galérií, výstavných priestorov a niekoľkých administratívnych a reprezentatívnych kancelárií sa ponúka otázka, ako Pražský hrad chrániť. Uvažujem, že ak by mal byť Hrad skutočne bezpečným miestom, v architektúre je odpoveďou použiť nástroje ochrany. Bunker? V roku 1948 z iniciatívy Klementa Gottwalda sa začína 11 poschodí pod úrovňou Hradu budovať kryt. Avšak nikdy nedokončený, aj keď sa o jeho sprovoznenie snaží o štvrť storočia i Gustáv Husák.18 Tajné chodby. Falošné steny. Kulisy, pasce, klamy. Akou zmenou by bolo ponechať Pražskému hradu len fasády? Vnútro by sa stalo nedobytnou pevnosťou, bunkrom s obrovskou kapacitou. Jeho silueta by bola priznanou kulisou a jeho interiér by opancierovanými stenami chránil turistov a politikov. Pristúpime na ideu zvyšovania nárokov bezpečnostných stra-
tégii a takto nasmerovanej budúcnosti Pražského hradu? Staneme sa pokračovateľmi Gottwalda a Husáka?
11 Správa Pražského hradu, Statistické šetření návštěvnosti na Pražském hradě, Praha, 2015 . 12 ŠTULC, V. (předseda ICOMOS – českého komitétu Mezinárodní rady památek a sídel při UNESCO) rozhovor pre radio.cz PRAHA, 3.7.2007, Dostupné z http://www.radio.cz/cz/rubrika/ocem/panorama-prahy-patri-mezichranene-hodnoty 13 VAŠÍČEK, Z., Editoriál, časopis Architekt, 2002. 14 BALABÁN, Miloš a kol., Bezpečné Česko v bezpečné Europe, Úřad vlády ČR,Praha 2007, s.10 . 15 VANČURA, Jaroslav. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976, s.221. 16 BORKOVSKÝ, I. Pražský hrad v dobe Přemyslovských knížat, Praha 1969. 17 VLČEK, Pavel. Umělecké památky Prahy 4. Praha: Academia, 2000, s.149. 18 ŠVEC, P. Pražský hrad: Katedrála, bunkr a zakletý hrad, MFD č. 28, 2.3.2.2013.
Úvaha prvá
Zmiznutie Pražského hradu
odfotené v ateliéri UMPRUM 01.10.2014
Úvaha prvá
1.02 Autizmus Pražského areálu
Z denníka: Hradný areál má otváracie a zatváracie časy, má kontrolované vstupy bezpečnostnými detektormi kovov, jeho ulice nie sú definované ako verejný priestor v štruktúre mesta, jeho nádvoria nerieši Inštitút plánovania mesta a jeho odbor pre Verejný priestor, v kostoloch areálu sa neslúži omša, ak je štátna návšteva dôležitejšia. To sú všetko faktory oddeľujúce tento priestor od fluida ciest,fyzických i mentálnych, na ktoré nadväzuje. Upozorňujú na neverejnosť priestorov v interiéri hradného komplexu. Je to predsa v názve “areál”, avšak niekedy pripomína geto, dištrikt. Peší chodec, dostáva informáciu o autizme tohto územia. Autizmus je v psychologickom slovníku definovaný ako sociálna izolácia, egocentrické myslenie, stiahnutie sa do seba. V Psychologickom slovníku podľa E. Bleulera a jeho definície z roku 1911 ide o poruchu vzťahu k realite, myslenie postihnutého je zamerané výhradne na osobné potreby, nedostatky v komunikácii, smeruje k sebadeštruktívnym prejavom.18 Podporovať odrezanosť Pražského areálu znamená vytvárať podľa definície autizmu i riziko sebazničujúce. Oddeliť ho od reality znamená vytvoriť na mape svet za hradbou, obkľúčené prázdno. Jedno z dvoch najmocnejších miest moderného sveta Tokyo je postavené okolo neprestupného prstenca stien, vôd, striech, stromov a jeho vlastný stred je len vyparenou predstavou, ktorá tam zotrváva nie preto, aby vyžarovala nejakú moc, ale aby každému mestskému pohybu dodala oporu svojej stredovej prázdnoty a nútila tak k večnému vychyľovaniu. Princíp rozvíjania imaginárnosti od stredu, hoc je prázdnym subjektom.18 Vnímam tu paralelu s hradným areálom, do ktorého nepotrebujeme vstupovať, byť jeho súčasťou, no dennodenne ho očami vzývame ako dominantu mesta, ako stred okolo ktorého sa točí svet Prahy. Miesto hradného vrchu bolo a je morfologicky oddelené od časti mesta. Vypína sa na kopci geograficky lokalizovanom na východe od domu na Opyši až po západné brány na Hradčanskom námestí. Jeho podobu priliehavo vystihol vo svojom diele kronikár Kosmas: „Hora toho místa se zkrucuje na způsob delfína, mořského vepře, směrem až k řece“.20 Zo severu je územie chránené tzv. Jelením príkopom, resp. zhruba 30 metrov hlbokým údolím potoka Brusnice. Na juhu ostroh uzatvára kotlinu Malej Strany a jeho východný okraj zostupuje smerom ku Klárovu. Plynule a najmenej náročne je dosiahnuteľný vstup od Hradčanského námestia.21 To, že hrad bol po tisíc rokov hradišťom obkľúčeným múrmi, zmenil rok 1918. Masarykovo zadanie znelo “hrad demokratický”. To sa pretavilo do architektonického jazyka rozrušovaním monolitickej neprestupnosti hradu. Plečnik používal interiérové prvky v exteriéri a naopak (stĺp, vázu, obelisk umiestňuje v záhrade, nádvorí či sále).22 Architektúra vyjadrila demokraciu. Stala sa sídlom republiky. V Scenáři nového funkčního využití z roku 1990 boli vyjadrené ambiciózne ciele:” Doterajšie zákazy viedli k útlmu
života v okolí Hradu. Predpokladám, že súčasné politické zmeny vytvoria nové podmienky prirodzenej integrácie Hradu do štruktúry mesta. Hrad bude opäť inšpirátorom života vo svojom okolí.” 23 Z nášho rozhovoru s profesorom Masákom je zrejmé, že 25-ročné snahy o otvorenie hradu sú preňho minulosť. Dnes v roku 2016 spomína na “ružové časy”, kedy sa všetci snažili ísť Havlovým smerom a niekoľkými jasnými architektonickými gestami sa podarilo hrad začleniť ako časť mesta. Mohli byť tieto gestá radikálnejšie? Ako sa architektonicky vysporiadať s územím, ktoré potrebujeme z bezpečnostných dôvodov kontrolovať, z politických dôvodov mu zachovať reprezentatívnosť a zo spoločenských dôvodov ho zabezpečiť demokraticky funkčným programom? O jednom z liekov na privatizáciu územia hradného areálu hovorí Hana Arendtová. Tvrdí, že ku zrúteniu spoločného sveta dochádza práve pri zničení rozličných hľadísk nazerania na daný jav. V nich sa tá istá vec uprostred ľudskej plurality ukazuje a vďaka nej trvá ako niečo totožné. Spoločný symbol, Hrad, zmizne, ak je videný len jedného hľadiska, len jedným typom návštevníkov. Každý svet existuje len v mnohosti svojich perspektív. Bez toho, aby ktokoľvek stratil svoju vlastnú identitu, no pritom sa všetci zaoberajú tým istým.24 Toto tvrdenie podporuje i architektonická forma Pražského hradu. Sám sa javí ľuďom z rôznych strán inak veľký, rôzne majestátny, dokonca s nerovankým počtom veží. V podkapitolách Pohledy na Hradčany Jiří Vančura analyzuje jednotlivé polohy a ich závislosť na stanovišti pozorovateľa. Pohľad od Letohrádku, častý námet maliarov pripomína Pražský hrad ako stredoveké hradište. Pohľad od Chotkových sadov, orámovaný malý priesek medzi stromami cestou po serpentíne odhalí Hrad len ako obrázok na stene. Pohľad od terasy Veľkej Jízdarny, kde v záplave korún stromov vystupuje len veža sv. Víta. Pohľad od Strahova, kedy hrad pôsobí viac ako postranná kulisa než dominanta mesta.25 Pohľad z druhého brehu Vltavy, najznámejší, s vlajkovou loďou sv. Víta a jej vanúcimi horizontálnymi plachtami palácov. Može byť Hrad miestom stretávania odlišností? Ako tieto rozdiely premeniť v niečo podnetného a zabrániť tomu, aby vyústili v konflikt? Sennett na príklade Jeruzalema poukazuje na pokus, krásny no neúsešný, vytvoriť v mestskom priestore pred Damašskou bránou miesto stretávania židovských a palestínskych obyvateľov. 26 Je známe, že toto miesto je často sprevádzané stretami názorov. Riešením pre Pražský hrad je pre mňa priniesť do Pražskému hradu pluralitu možností, občiansku vybavenosť pre rôznorodé vrsty návštevníkov. Dnes je program hradu 50 % múzeí, 40% administratíva Správy Pražského hradu a 10 % služby a komečná sféra. Kladiem si otázku, čo by prinieslo život občianskej spoločnosti?
18 HARTL,P. – HARTLOVÁ, H. Psychologický slovník. Praha: Portál 2015 19 BARTHES, R. Říše znaku. Praha: Fra 2013, s. 58. 20 KOSMŮV LETOPIS ČESKÝ S POKRAČOVATELI. Cosmae Chronicon Boemorum cum Continua Toribus. FRB II, ed. J Emler. Praha 1874, s. 15. Dostupný český překlad: KOSMOVA KRONIKA ČESKÁ. Přeložil Hrdina, Karel – Bláhová, Marie – Fiala, Karel. Praha 1972, I, 9, s. 24. 21 VANČURA, J. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976. 22 LUKEŠ, Z. a kolektiv, Josip Plečnik – Architekt Pražského hradu. Praha: Správa Pražského hradu 1997, s. 43. 23 MASÁK, M. Scenář nového funkčního využití. SÚRPMO Praha 1990, s. 18. 24 Arendtová, H. Vita activa neboli O činném životě, Oikoymenh, 2009, s. 76. 25 VANČURA, J. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976. 26 Sennett, R. „Prostory demokracie“. In: Petr Kratochvíl (ed.), Architektura a veřejný prostor. Praha 2012.
Úvaha druhá
1.03 Turisti a “NEturisti”
Z denníka: Je začiatok septembra. Stojíme v rade dlhom asi 80 ľudí, je nedeľa poobede, čakáme na vstup do Hradu. Turisti sa správajú organizovane, mnohí vôbec nevedia, že kontroly sú pre miestnych novinkou. Nekomentujú to. Nehovoria vulgárne o našom prezidentovi. Nie sú príliš nervózni. Čakajú v rade, aby sa dostali do vnútra historickej pamiatky, tak ako čakali pred pol rokom v Paríži na Eiffelovku a pred rokom v Jeruzaleme na Chrámovú horu. Bezpečnostná kontrola je pre nich zárukou síce malej, ale vnútornej spokojnosti, že ak by sa predsa len niečo stalo, nablízku sú vojaci. Či sú to vojaci izraelskej, palestínskej, alebo práve českej krvi, je v podstate jedno – turista má nárok na bezpečnosť. V našich postmoderných časoch sme všetci aspoň trochu turisti, kažý z nás zažíva prázdniny a dovolenky. Svet má slúžiť našim zberateľským dojmom. V Úvahách o postmoderní době je jeden zo štyroch typoch osobnosti vystihujúcich súčasný spôsob života “turista”. Turista požírá svět, aniž je jím sežrán; přisvojuje si jej, aniž je jím přisvojován. Nejaví zodpovednosť voči domorodcom – miestnym obyvateľom, voči prostrediu, ktoré navštevuje, chce vidieť autentické prostredie, no sám sa ho nezúčastňuje. Cíti sa slobodne, pretože má penieze a niekde vo svete svoj domov, kam sa môže vrátiť. Na jeho trase sú rozostavení pripravení domorodci (v našom prípade obyvatelia Prahy) v snahe vyhovieť mu. 27 Pozorujeme, že v meste, ktoré identifikujeme ako domov, túžime turistami nebyť. Pražský hrad chápeme ako symbol našej domoviny. No táto veta stráca na zmysluplnosti, ak ide len o definíciu, abstrakciu, s ktorou sa reálne nezžívame, ktorú nepotrebujeme, ktorá je plná zahraničných turistov. Nevídaný nárast turistiky v období Československa kládol zvýšené nároky na hlavný cieľ cudzích hosťov, na najvýznamnejšiu turistickú atrakciu – Pražský hrad, Hradčany. Na Hrade boli podľa možností sprístupnené priestory a miestnosti boli zoradené do niekoľkých návštevnických okruhov. Medzi rokmi 1960 a 1975 bola taktiež pri slávnostných príležitostiach daná návštevníkom Hradu možnosť navštíviť reprezentačné hradné miestnosti vrátane Kráľovskej záhrady. Záhrada na valech bola v letnom období od roku 1958 vo význačné dni otvorená návštevníkom a oživená nedeľnými koncertmi.28 Dnes vnímame ekonomickú a spoločenskú závislosť medzi turizmom a kultúrnymi pamiatkami. Podmienenosť vzájomného vzťahu medzi cestovným ruchom a kultúrou, v ktorom cestovný ruch vystupuje nielen ako súčasť kultúrneho systému, ale i ako nástroj stimulácie kultúrneho prostredia.29 Paradoxné však je, že Hrad bol ešte v 60. rokoch stále domovom “obyčajných” ľudí. Môžeme číselne doložiť, že od obdobia priemyslovej revolúcie dochádza k postupnému premieňaniu prevažne rezidenčného prostredia Hradčan na funkciu výrazne komerčnú. Trend komercializácie prebiehal veľmi pozvoľna už v priebehu socialismu a gradoval v 90. rokoch 20. storočia v nadväznosti na politické a ekonomické zmeny. Za
120 roko vývoja centra mesta došlo k zníženiu počtu obyvateľov o 85 tisíc.30 Príkladom je Zlatá ulička, ktorá dnes funguje ako platené múzeum. Znie to bizarne, pretože ak chcete vstúpiť do ulice, musíte si kúpiť lístok. Kedysi to bola živá ulička. 31 V domčeku čp. 22 býval v rokoch 1916-17 spisovateľ Franz Kafka, v domčeku č. 12 se schádzali spisovatelia a básnici – František Halas, Jaroslav Seifert alebo Vítězslav Nezval.32 Do roku 1953 domčeky od majiteľov odkúpila kancelária prezidenta republiky, nechala ich odborne opravit, restaurovat. Milým unikátom bol i Dom Československých detí, kde počas rokov 1960-63 došlo k prestavbe domu starého purkrabství. Ešte pred 30 rokmi sem chodili deti zo širokého okolia, aby sa zahrali Človeče nehnevaj sa, pozreli si divadelné predstavenie alebo navštívili prehliadku Hradu so sprievodcom svojho veku.33 Tento protichodný, a možno by to mohol byť i živý symbiotický vzťah života zahraničných turistov a českých domorodcov je minulosťou. Na Hrad, okrem zamestnancov Správy hradu, nemá zmysel zavítať, ak sa práve nechcete postaviť do radu a taktiež si turisticky osviežiť historické pohľadnice. Človek sa túži stať NEturistom, byť patriot, byť národne hrdý, byť súčasťou. Nie pozorovateľom, nie turistom. Hrad v programe nemá pre obyvateľov mesta čo ponúknuť. Uvažujem, že situáciu by sa dala vyriešiť ako v chránenej krajinnej oblasti. Ak chcete, aby sa návštevník pohyboval po krajine a pritom neohrozil život fauny a flóry, v niektorých častiach navrhnete značkovanú trasu. Keď je potrebné, aby vznikli v krajine trasy i pre cyklistov, alebo vozičkárov, navrhnete úplne iné trasovanie. Každá cesta má svoju rýchlosť, svoju majestátnosť, svoju prístupnosť. NEturisti sa v areáli správajú ako “tí druhí”. Majú svoje pruhy, svoje myšie diery, uličky, služby, krčmy, skratky. Manifestujúco, ale životodárne, navrhujem pridať v areáli Hradu novú vrstvu programu a nových ciest pre tých, ktorí sa necítia byť turistami. Injektovať areál na ďalších miestach a tak maximalizovať priechodnosť.
27 BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době. Praha: SLON 2006. 28 VANČURA, J. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976. 29 LENOVSKÝ, L. 2008. Cestovný ruch ako kulturologický fenomén. In: Kontexty kultúry a turizmu. Nitra: Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, roč. 1, 2008, č. 1, s. 17 – 22. 30 OUŘEDNÍČEK,M.-Jana TEMELOVÁ,J. SOCIOEKONOMICKÁ ANALÝZA ÚZEMÍ MČ P1, 2008 31 KARLŮ,V. Povídky ze Zlaté uličky. Praha: Politika, 1940. 32 VLČEK, P. Umělecké památky Prahy 4. Praha: Academia, 2000. 33 VANČURA, J. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976.
Úvaha tretia
1.04 Dôležitosť prvého dotyku
Z denníka: Možno mi až tak neprekáža samotná kontrola. Možno mi až tak neprekáža to vymyslené dusno a strach. Ako architekt sa však najťažšie vysporiadavam s dočasnými drevenými prístreškami pred bránami hradu a presklenými parazitmi na historických domoch, z ktorých ma niekto pozoruje. Keď som v Jeruzaleme pri vstupe na najvýznamnejšie miesto nechápala, čakajúc v rade na Chrámovú horu, prečo vystupujeme po drevenom mostíku visiacom vo vzduchu, odpovedali mi miestni, že Izrael nechce, aby sa dôstojne vstupovalo na Palestínske územie. Je to zámer, aby vstup pôsobil provizórne už desiatky rokov. V niečom mi to pripomína dnešnú situáciu u nás v Prahe, no pýtam sa, kto je tu nepriateľ? Všetky bezpečnostné kontroly sa odohrávajú pri vstupe do areálu Pražského hradu, čo je z pohľadu architektúry dôležitý moment. Vstup ako archetyp prvého dotyku. Vstup ako brána, príchod, otvorenie, podanie si ruky návštevníka a architektúry. Ako keď nás vo škôlke učia: “pekne pozdrav”. Dôležitosť prvého dojmu. Dôsledkom a ďalšou hrozbou novozavedených kontrol pre hradný komplex je zmanipulovaný a kontrolovaný pohyb, ktorý núti používať iné vstupy a výstupy,aké sa zdajú architektonicky logické a historicky zaužívané vo verejnom priestore. Spôsobuje to degradáciu urbanistického komplexu. Už historicky mal Hrad vstupov viacero a každý bol špecifický svojimi architektonickými vlastnosťami, druhom používania, scénou, s ktorou pracoval. Najreprezentatívnejší bol vstup cez Matyášovu bránu, ktorá bola pri tereziánskej úprave integrovaná do novoupraveného priečneho krídla. Výraznú zmenu pre západné predpolie priniesol koniec stredoveku.Vzrast významu západného vchodu do Hradu bol v priamej úmere k poklesu dôležitosti vstupu od juhu, ktorý následne zanikol.34 Severná vonkajšia brána (zaniknutá) sa nachádzala za Jelením príkopom zhruba v miestach, kde sa dnes začína bočné krídlo hradnej jazdiarne. Existovala i severná vnútorná brána, skrytá dnes za Pacassiho neskorobarokovým portálom. Pokiaľ by sa obnovili pôvodné proporcie brány, pomer svetlého otvoru by mal byť 2:1 (tento pomer charakterizuje väčšinu renesančných portálov, i napr. Matyášovu brána, ktorá bola pri prestavbe zoštíhlená). Východná brána pri Černé věži pochádza z čias Václava I.. Ďalšia brána sa nachádzala medzi bastionmi sv. Ludmily a sv. Jiří. Bola to Písecká brána, ktorá dnes vyzerá ako solitérna stavba, i keď do zač. 20. stor. na ňu nadväzovali pomerne vysoké hlinené valy.35 20. storočie podnietilo používanie ďalších menej formálnych vstupov. Plečnikova rekonštrukcia Južných záhrad umožnila obísť hrad bez samotného vstupu cez hradby. Začal sa používať vstup od Letohrádku cez bránku, ktorá sa na severnej strane pozdĺžne mení vo viac než 500-metrový neprestupný múr. V roku 2016 sa prestal používať vstup od Klárova. Je uzatvorený celoročne, odumrela tak časť areálu. O oživenie časti sa pokúsil v roku 2002 architekt J. Pleskot. Hlavným ini-
ciátorom tejto myšlienky bol prezident Václav Havel. Zaujímavé je, že v minulosti sa vstupné body vyznačovali svojimi vnútornými architektonickými zákonitosťami, ako boli pomery otvorov, princípy víťazných oblúkov, brány ako gesto. Samotný akt príchodu mal svoju vážnosť potvrdením hmoty – brány, otvoru. Vnímam, že hodnota, ktorú by dôstojný príchod do areálu Pražského hradu mohol mať sa nevylučuje s hodnotami demokracie a potrebou bezpečnosti. Je to novopoložené zadanie. Typickým príkladom je I. nádvorie, architektonicky označované ako náruč 36, objatie, dve ponúkajúce sa ruky. V dnešnom stave je to však územie za bránkou pod taktovkou politickej moci, dokonca s nápisom EXIT. Brána z čias Márie Terézie oddeľuje toto územie od Hradčanského námestia dnes už zbytočne. Prílišný patos nezodpovedá sídlu demokratickej hlavy, prívetivému reprezentantovi štátu. Keď otvorím bránu a nechám ju otvorenú, dá sa ešte zavrieť. Čo by sa stalo,keby tam žiadna nebola... Zabraňuje demonštráciám, verejným stretnutiam, červeným kartám, komunikácii s hlavou štátu. Nemá byť práve toto územie tou náručou, v ktorej má právo svoj hlas vysloviť každý z občanov? Symbolicky by odstránenie brány znamenalo gesto prijatia prezidenta voči ľudu. Bola by to vrstva doby. Ako majú vyzerať miesta vstupu a aká prestupnosť tohto územia zodpovedá požiadavkám bezpečnosti 21.storočia?
34 BURIAN, J. -HARTMANN, A.-NEUBERT, K. Pražský hrad. Praha: ARTIA 1975. 35 VLČEK, P. Umělecké památky Prahy 4. Praha: Academia, 2000. 36 VANČURA, J. Hradčany, Pražský hrad. Praha: SNTL 1976.
Úvaha štvrtá
Historický vývoj 8. STOROČIE
9. STOROČIE
11. STOROČIE
12. STOROČIE
15. STOROČIE
17. STOROČIE
zdroj: VLČEK P., Umělecké památky Prahy 4. - Pražský hrad a Hradčany, Academia 2000
Vybrané Nerealizované projekty posledných 50 rokov
zdroj Archiv IPR
Architektonická studie severného priečelia hradu, autori: K.Firbas, F.Kašička,B.Pirout, 1971
Matašovský, prestavba Mockerových domov
zdroj archiv PH
autori Kuča, Nováček, Ulman
zdroj Archiv PH
1975,Státní ústav pro rekonstrukci památkových měst a objektu v Praze – Ing.arch.Sokol, Vyhlídka na Prahu ze Sibelovy ulice
zdroj Archiv IPR
Vybrané Nerealizované projekty posledných 50 rokov
Generální plán riešenia Pražského hradu, 1971
zdroj Archiv IPR
Studie západného predpolia Pražského hradu, SÚRPMO 1975
Koncept riešenia severného predpolia, SÚRPMO, 1971
zdroj Archiv IPR
Koncept riešenia severného predpolia, SÚRPMO, 1971
zdroj Archiv IPR
zdroj Archiv IPR
Rok s Pražským hradom
Dňa 1.7.2011 sa zaviedlo spoplatnenie Zlatej uličky najmenej za 250 kč.
Júl 2015, memorandum o vrátení dvoch objektov z areálu Pražského hradu katolíckej cirkvi podpísali prezident ČR Miloš Zeman a český prímas, pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka.
Červený koberec pri návšteve čínskeho prezidenta
Marec 2016, o návšteve sa informuje i v samotnej Čine.
Nočný videomappingu. Premietanie protičínských hesiel nebolo podľa policie protiprávní.
Zavedenie bezpečnostných kontrol, august 2017
Zavedenie bezpečnostných kontrol, august 2017
17.10.2016,návšteva Dalajlámy sa uskutočnila chrbtom k Hradu.
Pavel Blecha a Richard Vyškovsky sú autori vystrihovánek Pražský Hrad, ktorý vyšel v Albatrosu celkem 3×, poprvé v r. 1975, pak 1983 a nakonec 1988. Dodnes sa dá zakúpiť v reedícii.
V ranných hodinách na Hrade takmer každý deň prebieha svadobné fotenie. 3.4.2017
30.3.2017, kinosál s unikátnymi popolníkmi na školskej exkurzii
Budky naberajú väčšie rozmery, marec 2017
Demonštrácia Proč? Proto!, 10.5.2017
Začiatok letnej sezóny, apríl 2017
Menu pri večeri čínskeho prezidenta zverejnené na twitri mluvčího prezidenta ČR,28.3.2016