eSkills Manifesto Sk

MANIFEST

ELEKTRONICKÝCH ZRUČNOSTÍ

Svoje príspevky poskytli popredné osobnosti z oblasti štátnej moci, vzdelávania, politiky, výskumu a priemyslu

Tento Manifest pripravila European Schoolnet a DIGITALEUROPE ako súčasť kampane e-Zručnosti pre podporu zamestnanosti 2014 (eSkills for Jobs 2014).

Kampaň e-Zručnosti pre podporu zamestnanosti 2014 je iniciatívou Európskej komisie, ktorá je financovaná v rámci európskeho Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) a organizuje sa v spolupráci s európskou Veľkou koalíciou pre digitálne pracovné miesta.

Hlavné kontakty na Európsku komisiu sú: André Richier, hlavný referent, útvar „Kľúčové podporné technológie a digitálne hospodárstvo“, Generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel.

Alexander Riedl, zástupca riaditeľa, útvar „Vedomostná základňa“, Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie.

Publisher:

European Schoolnet (EUN Partnership AISBL) Rue de Trèves 61, Brusel, 1040, Belgicko

Dizajn, DTP a tlač:

Hofi Studio, Česká republika

Vydané:

október 2014

ISBN:

Táto kniha je publikovaná v súlade s podmienkami a požiadavkami licencie Attribution 3.0 Unported Creative Commons (http://creativecommons.org/licenses/by/3.0/).

PREDSTAVENIE Predslov Predstavenie

5

Celkový obraz

7

Kapitola 1 Digitálne pracovné miesta budúcnosti

15

Kapitola 2 IT funkcia podporujúca hodnoty

21

Kapitola 3 Dopad globalizácie

29

Kapitola 4 Výzva e-vodcovstva

35

Kapitola 5 Nové inovatívne vzdelávanie

41

Kapitola 6 Nový digitálny talent

49

Kapitola 7 Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta

56

Kapitola 8 Vízia budúcnosti

59

Životopisy autorov príspevkov

65

Bibliografické odkazy

70

3

4

Manifest elektronických zručností

PREDSTAVENIE Čoskoro nastane nový zvrat v európskej histórii. Tretia priemyselná revolúcia prebieha v plnom prúde a naše činy rozhodnú o pozícii Európy vo vznikajúcej novej ekonomike. Pridať sa k digitálnej dobe neznamená len osvojiť si najnovšie technológie, ale aj byť otvorený podstúpeniu rizík, prebudiť vieru v budúcnosť a podporovať podnikanie.

Potrebujeme obnoviť nadšenie pre pokrok, ktoré Európa kedysi predstavovala, presne to nadšenie, ktoré poháňalo Európu vtedy, keď vysielala lode okolo sveta a vymyslela moderný svet.

Taktiež musíme prehodnotiť vzdelávanie, počnúc tým, ako sa učíme až po to, ako zmýšľame, pracujeme a spolu nažívame.

Všetko to, čo bolo spomenuté, máme na dosah. Dokážeme to urobiť.

Európa je dnes nielen základnou zónou inovácií vo svete, ale aj najväčším zdrojom vedeckého publikovania. Tieto jedinečné výhody stojí za to využiť z nového pohľadu. Musíme prehodnotiť našu kultúru, ktorá sa stala príliš teoretickou, príliš zbrázdenou a príliš centralizovanou na to, aby dokázala zveriť kľúče od budúcnosti tým, ktorí venujú viac času premieňaniu nemožného na možné, ako iba zdokonaľovaniu svojho ďalšieho kroku.

Digitálny vek nám ponúka jedinečnú príležitosť. Ani zďaleka sa neobmedzuje len na jednu metódu, je predzvesťou úplne novej kultúry. Aby sme to lepšie pochopili, stačí si len všimnúť s akou ľahkosťou sa určití podnikatelia pohybujú od platobných systémov k pomocným raketám alebo elektrickým autám.

K tejto novej kultúre sa dá lepšie dostať prostredníctvom štúdia programovania a komplexných štruktúr. Toto, spolu s aktívnou a decentralizovanou spoluprácou medzi partnermi, prispeje k skutočne inovatívnym formám kreativity.

Gilles Babinet Francúzsky digitálny šampión

PREDSTAVENIE

5

6

Manifest elektronických zručností

CELKOVÝ OBRAZ Dokonalosť a inovácie sa stali nevyhnutnými Napísal Dr. Bruno Lanvin Samotná idea Európy, ako realistickej utópie momentálne čelí svojej prvej skutočnej rozhodujúcej skúške. Hoci súčasná kríza je nepochybne globálna, v rôznych častiach sveta nadobúda rôzne podoby a odchýlky. Po prvýkrát v modernej histórii kríza vypukla v období, keď hlavná produkujúca ekonomika nie je hlavnou konzumnou ekonomikou. Je to taktiež po prvýkrát v modernej histórii, keď medzinárodné konkurenčné výhody sa budujú na faktoroch, ktoré majú málo spoločného s prírodnými danosťami, geografiou a trvalými technologickými výhodami.

Nový pocit naliehavej potreby V takomto rýchlo sa meniacom prostredí je Európa pod tlakom určiť základy svojej budúcej prosperity. V poslednom desaťročí Európa urobila v tomto smere strategické rozhodnutia: vybudovanie konkurencieschopnej a inkluzívnej ekonomiky a zaujatie popredného miesta v ochrane životného prostredia a inováciách patrí medzi ne. Súčasná kríza spôsobuje, že tieto rozhodnutia stoja viac peňazí a súčasne zvyšuje ich hodnotu. V súčasnosti len málo údajov dokáže lepšie ilustrovať tento obnovený pocit naliehavej potreby než bezprecedentná vysoká miera nezamestnanosti európskej mládeže (definujeme ju ako mládež vo veku 15 až 24 rokov), blížiaca sa k 24 % na konci roka 2013 (pozri diagram dole).Podobné údaje poukazujú na mieru nezamestnanosti mládeže okolo 8 % v USA a 5 % v Japonsku.

CELKOVÝ OBRAZ

7

Miera nezamestnanosti mládeže, EÚ-28 a EA (Eurozóna)-17, sezónne upravené, Január 2000 - Júl 2013

Zdroj: Eurostat 2014

K tomuto novému pocitu naliehavej potreby sa pripája narastajúci dojem, že nové výrobné techniky, nové spotrebiteľské vzory a nové správanie sú úrodnou pôdou pre vytvorenie „zotavenia na základe bohatej ponuky zamestnaní“ v Európe bez toho, aby sa Európa vzdala svojej ambície stať sa svetovým lídrom v produktivite, inováciách a inklúzii. Práve toto je moment, kedy sa informačné a komunikačné technológie (IKT) a elektronické zručnosti (e-skills) stávajú ústredným prvkom budúcej analýzy a politiky, ktoré vytvoria trvalo udržateľné zotavenie v Európe s bohatou ponukou zamestnaní.

Nová škála príležitostí Rozvoj v oblasti informácií a sietí (vrátane napríklad Cloud computing, Big data, sociálnych médií, mobilného internetu a konvergencie) spôsobil vznik dopytu po nových zručnostiach a nesmiernych príležitostí pre tých, ktorí si ich ako prví vytvoria a osvoja. Údaje o súčasných a predpokladaných úrovniach ponuky a dopytu po elektronických zručnostiach uvádzame na inom mieste v tejto práci. Poukazujú na neustály deficit v Európe ako celku: najpozoruhodnejším paradoxom v oblasti zamestnanosti v Európe zostáva vysoká miera nezamestnanosti na jednej strane a podstatne nenaplnená ponuka práce vo „sfére elektronických zručností“ na strane druhej.

8

Manifest elektronických zručností

Toto je čas, keď výber najstrategickejšieho uhla na riešenie otázky elektronických zručností je taký významný ako nástroje a procesy, ktoré je potrebné si osvojiť na riešenie tohto problému. Keďže globálna konkurencieschopnosť je v čoraz väčšej miere poháňaná znalosťami a inováciami, je zrejmé, že Európa potrebuje stavať na týchto silných stránkach (akými sú IKT sektor a znalostná ekonomika), aby si vybudovala trvalo udržateľné porovnateľné výhody na medzinárodnej scéne. Problémom však zostáva prispôsobenie kvality a štruktúry pracovnej sily výzvam a príležitostiam, ktoré so sebou prináša nastupujúca globálna znalostná ekonomika, ak by sme sa tomuto problému nevenovali, mohlo by dôjsť k ohrozeniu budúcnosti ďalších snáh, ktoré sú vyvíjané s úmyslom vytvoriť budúcnosť Európy ako celosvetovej veľmoci a modelu „konkurencieschopnosti s inklúziou“. To je to, čo je základom problematiky „elektronických zručností pre 21. storočie“. Nič iné.

Nevyhnutné chýbajúce interné a externé prepojenie Medzi partnermi elektronických zručností došlo k širokej zhode v tom, že elektronické zručnosti sú rozhodujúce pre oživenie konkurencieschopnosti, produktivity a inovácií ako aj odbornosti a zamestnanosti pracovnej sily v Európe.

Je potrebné zaručiť, že znalosti, zručnosti, kompetencie a vynaliezavosť manažérov, IT odborníkov a používateľov budú vyhovovať najvyšším celosvetovým štandardom a že budú neustále aktualizované v procese efektívneho celoživotného vzdelávania.

Európa potrebuje nielen elektronicky zručných ľudí na vytvorenie infraštruktúry, ale aj elektronicky zručných ľudí, ktorí ju budú využívať. Elektronicky zručná spoločnosť je preto predchodcom znalostnej spoločnosti. Pri nedostatku adekvátnych elektronických zručností u populácie Európy, financie, ktoré boli investované a naplánované do infraštruktúry (napr. široké pásmo) nevytvoria plnú návratnosť investícií. Z uhla pohľadu priemyslu, je zrejmé, že neustály značný nedostatok IT pracovníkov vážne ohrozuje úspech európskej ekonomiky. Vplýva to na špičkové odvetvia a spomaľuje rýchlosť inovácií, čo zasa vplýva na zamestnanosť a produktivitu v súvisiacich odvetviach. Nedostatok IT odborníkov následne oslabuje schopnosť Európy konkurovať v celosvetovom meradle. Z vnútorného pohľadu, takéto nedostatky taktiež ohrozujú úspešné vytvorenie jednotného digitálneho trhu.

Elektronické zručnosti sú kľúčové pre európsku konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť Na základe rozsiahlych konzultácií a diskusií s partnermi a členskými štátmi v kontexte Európskeho fóra e-Skills, Európska komisia v roku 2007 schválila Správu „Elektronické zručnosti pre 21. storočie: Posilnenie konkurencieschopnosti, CELKOVÝ OBRAZ

9

rastu a zamestnanosti“, ktorá obsahuje dlhodobú stratégiu EÚ pre elektronické zručnosti. Túto stratégiu privítali členské štáty v Záveroch Rady pre konkurencieschopnosť z novembra 2007. Partneri taktiež privítali dlhodobý plán pre elektronické zručnosti. Priemysel v snahe prispieť k realizácii tejto stratégie zriadil Radu vedúcich predstaviteľov výrobného odvetvia pre elektronické zručnosti.

V štúdii, ktorá sa venuje tejto téme, sa zistilo, že národné IT stratégie majú tendenciu zameriavať sa na rozvíjanie základných používateľských IT zručností.

Rozvoj odborných IT zručností sa často považuje za súčasť stratégie nepretržitej odbornej prípravy. Zistilo sa v nej, že deväť krajín má stratégie zamerané na rozvíjanie e-business zručností. Dvadsaťšesť krajín malo stratégie určené pre elektronické zručnosti pre používateľov, zatiaľ čo jedenásť krajín (Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Malta, Španielsko, Portugalsko, Rumunsko, Veľká Británia a Turecko) malo stratégie špeciálne zamerané na rozvoj elektronických zručností pre odborníkov. Táto štúdia zistila celkovo štyridsaťpäť iniciatív, ktoré boli špeciálne zamerané na rozvoj odborných IT zručností.

Kvalitný pokrok nastal v realizácii stratégie EÚ pre elektronické zručnosti. Bol vypracovaný Európsky rámec elektronických kompetencií a spolu s niekoľkými viacstrannými partnerstvami na vysokej úrovni bol zriadený aj Európsky portál pre profesie v oblasti elektronických zručností. Odvtedy bolo vyhlásených mnoho aktivít. Patria tu aktivity týkajúce sa ponuky a dopytu (vrátane prípravy prognostických scenárov), ktorých cieľom je lepšie sa pripraviť na zmenu, ďalší rozvoj Európskeho rámca elektronických kompetencií a presadzovanie dôležitých finančných a daňových stimulov. V súlade s tým, celoeurópska kampaň e-Zručnosti pre podporu zamestnanosti sa stala hlavnou osvetovou kampaňou, ktorej cieľom je presadzovať elektronické zručnosti, podeliť sa o skúsenosti, podporovať spoluprácu a mobilizovať partnerov.

Keďže Európa stále zápasí s nájdením cesty von z krízy, vízie z roku 2007 získavajú novú hodnotu: Nezamestnanosť v oblasti IT zakaždým ďaleko zaostáva za celkovou mierou nezamestnanosti. To znamená, že stimulovanie rastu IT sektora (a elektronických zručností) si zaslúži byť považované za nástroj proticyklickej politiky na vytvorenie vyššie spomínaného zotavenia s bohatou ponukou pracovných miest.

S akými kartami hrá Európa v globálnom boji o talent Vychádzajúc z modelu pyramídy zručností INSEAD môžeme tvrdiť, že Európa sa potrebuje venovať novým výzvam na každej z troch úrovní danej pyramídy:

10

Manifest elektronických zručností

(1) Gramotnosť a základné zručnosti vrátane e-zručností, matematiky a prírodovedných predmetov (vrátane programovania); Pracovné zručnosti potrebné pre trh práce a nadobudnuté počas formálneho vzdelávania, ale čoraz viac aj „v zamestnaní“;

(3)

Talenty globálnej znalostnej ekonomiky (GZE), ktoré sú menej hmatateľné, ale sú potrebné pre vedenie tímov a predvídanie zmien a sú nesmierne dôležité pre inovácie.

1. st

upe ň

2. st

upe ň

3. st

u pe ň

(2)

Talenty globálnej znalostnej ekonomiky

Talenty GZE Pracovné zručnosti

Pracovné zručnosti

Gramotnosť a základné zručnosti (matematika, prírodovedné predmety, IT gramotnosť)

Gramotnosť a základné zručnosti

Európa investuje oveľa menej do vyššieho vzdelávania než Spojené štáty a Japonsko. Štúdia Economist Intelligence Unit (EIU) určila Spojené štáty, Singapur, Veľká Británia, Írsko a Južnú Kóreu za krajiny, ktoré podávajú najlepší výkon v rozvoji toho správneho IT talentu. EIU poukazuje na to, že kľúč k úspechu týchto krajín spočíva v razantne sa zvyšujúcej miere zapísaných študentov na štúdium na vysokých školách, vrátane prírodovedných a technických odborov. Tieto krajiny si taktiež vypestovali univerzity alebo technické školy svetovej triedy, ktoré umožnia technológom nadobudnúť nielen technické, ale aj obchodné a manažérske zručnosti.

Uskutočnenie a budovanie Digitálnej agendy pre Európu V roku 2010 Európska komisia schválila Digitálnu agendu pre Európu, v ktorej je naznačených sedem prioritných oblastí, v ktorých je potrebné konať: vytvoriť jednotný digitálny trh, väčšiu interoperabilitu, zväčšiť dôveryhodnosť CELKOVÝ OBRAZ

11

a bezpečnosť internetu, prístup k oveľa rýchlejšiemu internetu, viac investícií do výskumu a vývoja, zdokonaliť zručnosti digitálnej gramotnosti a inklúziu, použiť informačné a komunikačné technológie na riešenie problémov, ktorým čelí spoločnosť, akými sú napríklad klimatické zmeny a starnutie populácie.

Ako príklady výhod je možné uviesť jednoduchšie elektronické platby a fakturovanie, rýchle nasadenie telemedicíny a energeticky úsporné osvetlenie.

V oblasti e-zručností a digitálnej inklúzie Európska komisia bude: • presadzovať e-líderstvo a IKT profesionálnosť s cieľom rozšíriť zdroje európskeho talentu a zvýšiť kompetencie a mobilitu IKT odborníkov po celej Európe; • Podporovať rozvoj online nástrojov, pomocou ktorých bude možné určiť a spoznať kompetencie IKT odborníkov a používateľov, ktoré súvisia s Európskym rámcom elektronických kompetencií a EUROPASS; • Presadzovať väčšiu zapojenosť žien do IKT; • Snažiť sa urobiť z digitálnej gramotnosti prioritu pre smernicu Európskeho sociálneho fondu (2014 - 2020); • Navrhovať indikátory digitálnych kompetencií a mediálnej gramotnosti platné v celej EÚ.

Pomerne ľahko si môžeme všimnúť, ako sa dá vyššie opísaná typológia (pyramída zručností) čo najpriamejšie rozvrhnúť na každý jeden z týchto akčných bodov. Problémom bude urobiť to dôsledne vo všetkých európskych inštitúciách a národných vládach.

Nastal čas konať - inovovať, aby sme vynikali a vynikať, aby sme inovovali Za posledných pár rokov sa rôzni partneri (najmä z oblasti priemyslu) snažia vyjadriť svoje odporúčania, ktoré by mali viesť k okamžitým skutkom. Na základe nedávnych analýz a údajov sú nasledujúce zistenia mimoriadne dôležité: • Je potrebné vykonať dôkladnú štatistickú štúdiu o nedostatku IT zručností, aby sa presne určil deficit konkrétnych zručností. Mali by sa každoročne vypracovať štúdie Eurobarometer, ktoré by zmapovali predstavy zamestnávateľov s ohľadom na elektronické zručnosti potrebné počas nasledujúcich troch až piatich rokov.

• Je potrebné zaviesť stimuly pre učiteľov, aby zaktualizovali svoju vlastnú odbornú prípravu v oblasti IT a zmodernizovali svoje učebné metódy a tým 12

Manifest elektronických zručností

presadzovali digitálne vyučovanie a vzdelávanie. Mohli by sa zaviesť osvedčenia pre učiteľov, ktoré by potvrdzovali ich elektronické zručnosti.

• Európska komisia by mala pripraviť a finančne podporiť medziškolské matematické súťaže a súťaže v prírodovedných predmetoch v celej Európe a takýmto spôsobom oceniť vynikajúcich študentov.

Okrem toho je zrejmé, že otázka elektronických zručností bude mať nielen kvalitatívny, ale aj kvantitatívny rozmer. Európa potrebuje dostatok vysoko zručných IT odborníkov, ktorí spĺňajú požiadavky zamestnávateľov. Tradičný model „vzdelávaj sa a potom pracuj“ postupne stráca na svojom význame s narastajúcou volatilitou trhu. Zamestnávatelia a pedagógovia musia úzko spolupracovať, aby mohli poskytnúť pružnejší rámec na získanie zručností (t.j. naučiť sa ako sa učiť).

Stratégia elektronických zručností podporovaná EÚ nemôže byť iba krátkodobou témou. Je tu zreteľná otázka ponuky a dopytu týkajúca sa elektronických zručností, ktorá sa postupne stane vážnejšou. Zvýši sa dopyt po zručnostiach potrebných v tradičnej technologickej infraštruktúre a zručnostiach, ktoré potrebuje pracovná sila pracujúca na základe znalostí a spolupráce.

Všetky tieto odporúčania však prevyElektronické zručnosti sú šuje „imperatív globálnych inovácií“, ktorému Európa čelí. Elektronické rozhodujúcim prvkom zručnosti sú rozhodujúcim prvkom inovačného ekosystému. inovačného ekosystému; inak povedané, Európa sa potrebuje vybaviť ľuďmi s vynikajúcimi elektronickými zručnosťami, aby naďalej zastávala popredné miesto v celosvetovom zápase o inovácie. Európa potrebuje vyniknúť, aby mohla inovovať. Symetricky, Európa potrebuje zdokonaliť svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy, aby dokázala vytvoriť a upútať viac talentu, výskumníkov a vysoko zručných odborníkov a manažérov. V terciárnom vzdelávaní ako aj v celoživotnom a základnom vzdelávaní Európa potrebuje inovovať, aby mohla vynikať.

Odporúčanie – niet času na vyčkávanie Európa ako región potrebuje byť tvorivá, v širokej miere podporovať stratégie, ktoré reagujú na nedostatok elektronických zručností predstavujúce štrukturálny problém, na rozdiel od cyklického problému. Súčasná kríza akosi zahmlila túto debatu, keďže nižšie úrovne dopytu viedli k zavádzajúcim indikáciám, že deficit elektronických zručností sa pravdepodobne zmenšuje. To je však vo veľkej miere len ilúziou: ak európske firmy, vláda a akademická obec nebudú rýchlo reagovať, tento deficit sa stane prenikavo zreteľným, keď oživenie začne naberať rýchly spád. Tie európske ekonomiky, ktoré nevyužívajú krízu na posilnenie svojej schopnosti vyprodukovať viac elektronicky zručných pracovníkov a manažérov, sa ocitnú v ústraní pri zápase o celosvetovú konkurencieschopnosť založenú na znalostiach a inováciách.

CELKOVÝ OBRAZ

13

Celkový dopyt a ponuka zručností

Dopyt po trhových zručnostiach Scenar č. 2:

Prepracované vzdelávacie programy pre e-kompetencie

Ponuka trhových zručností

Nedostatok zručností

Scenar č. 1:

Neboli podniknuté žiadne kroky

Čas

Predkrízový stav

Kríza

Pokrízový stav

Zdroj: Lanvin, B. a Fonstad, N. (2010), „Posilnenie elektronických zručností pre inovácie v Európe“, INSEAD eLab, 2010.

S ohľadom na urgentný problém v Európe, ktorý v súčasnosti predstavuje nezamestnanosť mládeže, nevyhnutnosť podniknúť kroky nadobúda nový význam.

Zatiaľ sme spoznali len začiatok digitálnej revolúcie: jej budúcnosť by mala byť vo veľkej miere využitá na splnenie širokých cieľov Európy (inkluzívna konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný a inovatívny rast) a súčasne zostať pevne spätá s reagovaním na súčasné potreby a očakávania občanov Európy. Ponúka im schopnosť nadobudnúť elektronické zručnosti, čo je kľúčovou súčasťou tejto spletitej stavby.

14

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 1 Digitálne pracovné miesta budúcnosti Dopad IKT na zamestnanosť Dopad súčasnej vlny technológií na zamestnanosť je dôležitou, avšak ešte stále nevyriešenou otázkou. Je však pravdepodobné, že potrebné úpravy budú siahať do hĺbky, budú trvácne a nepríjemné. Dnes, bohužiaľ, ešte nevieme povedať, či dopad a priebeh tejto technologickej vlny bude odlišný od predchádzajúcich technologických revolúcií. Stručne povedané, bude konečný dopad týchto zmien na zamestnanosť a v konečnom dôsledku na sociálne, politické a ekonomické štruktúry pozitívny alebo negatívny? Tí, ktorí sa utešujú skutočnosťou, že poľnohospodárska a priemyselná revolúcia v minulosti nespôsobili dlhodobý nárast miery nezamestnanosti by radšej nemali zabúdať na strašný sociálny rozvrat, ktorý sprevádzal tieto premeny (tieto skutočnosti dokumentuje literárne dedičstvo Charlesa Dickensa). Nech je rozsah zmien alebo konečný výsledok týchto zmien akýkoľvek, vieme jedno: Pracovníci zajtrajška budú potrebovať zručnosti, ktoré im umožnia vytvoriť hospodárske hodnoty vo svete kde narastá počet pracovných miest, ktoré budú pravdepodobne nahradené automatizáciou, softvérom a robotmi. Niekoľko problémov komplikuje túto debatu.

Obmedzenia v dostupných údajoch Formálnu analýzu dopadu technológií na rast a zamestnanosť sťažuje množstvo obmedzení v dostupných údajoch. Zdá sa, že chýba prepojenie medzi trendmi spomaľovania produktivity, ktoré pozorujeme na makroúrovni a rýchlejším tempom rastu, o ktorom informujú firmy na mikroúrovni. Je pravdepodobné, že oficiálne údaje presne nezachytávajú vstupy a výstupy technológií. Napríklad, IT výkonnosť sa tradične určuje na základe investovania do IT tovarov a služieb v rámci firmy, ale je veľmi pravdepodobné, že firmy dnes získavajú lepšiu IT výkonnosť prostredníctvom využívania externých cloudových služieb na objednávku, napríklad od Salesforce a Google Apps, pričom investujú menej než by bolo potrebné do rovnakého vnútropodnikového vybavenia.

Makroúdaje taktiež ukazujú „oddelenie“ produktivity od zamestnanosti a produktivity od mzdy (produktivita neustále rastie, zatiaľ čo rast platov a zamestnanosti stráca na svojej intenzite). To podporuje to, čo sa niekedy označuje ako „jednostranná technologická zmena“, kde technológia vytvára veľa blahobytu, ale len pre veľmi málo ľudí. Medzi príklady patrí Facebook, ktorý svojim tvorcom a malej skupine ľudí priniesol veľké bohatstvo, ale nevytvoril veľa pracovných miest. Ďalším príkladom je dopad softvérových balíčkov ako napríklad TurboTax, ktoré svojim tvorcom priniesli veľké bohatstvo, ale spôsobili, že mnoho daňových poradcov prišlo o prácu.

KAPITOLA 1 DIGITÁLNE PRACOVNÉ MIESTA BUDÚCNOSTI

15

Taktiež je pravdepodobné, že takéto účinky sa objavujú s oneskorením, keďže trvá určitý čas, kým sa technológie rozšíria a ich osvojenie sa prenesie do škály, ktorá kvantitatívne vyhodnotí ich dopad. Okrem toho, učenie a osvojenie si nových technologických procesov trvá nejaký čas a môže vyžadovať regulačné reformy a zlepšenie zručností, čo spôsobuje, že účinky sa objavia v údajoch až oneskorene.

Koniec koncov, klasifikácia nových technológií, zamestnaní, úloh a produktov môže byť taktiež komplikovaná, keďže technologické cykly sa menia častejšie než oficiálne systémy zberu údajov. Ak spolu zvážime všetky tieto aspekty, uvedomíme si pravdepodobnosť podstatného rozdielu medzi tým, čo skutočne pozorujeme v praxi a tým, čo sa javí byť zmerané v oficiálnych údajoch.

Rozdiely vo využívaní nových technológií v závislosti od času a geografie Technologické zmeny sa uskutočňujú nevídaným tempom, ale dochádza k podstatným rozdielom vo využívaní nových technológií v závislosti od času a geografie, na úrovni inštitúcie, firmy a jednotlivca. Sociálne a kultúrne rozdiely taktiež vedú k rozdielom v miere prijatia a osvojenia si technologických zmien.

Niektoré technológie, ktoré by mohli nahradiť pracovné miesta (napr. automatické pokladne v supermarketoch) nemajú rovnaký dopad, pretože neboli dostatočne spoločensky prijaté. Niektoré firmy sa taktiež zaviazali že nedopustia, aby technológie nahradili pracovníkov a preto sa snažia pre nich nájsť alternatívne výrobné úlohy v rámci organizácie.

Je však stále dôležitejšie rozlišovať medzi úlohami a pracovnými miestami.

Pracovné miesta sú súborom viacerých, rozdielnych čiastkových úloh. Čoraz viac úloh, ktoré sú súčasťou dokonca aj tých pracovných miest, ktoré vyžadujú najvyššie zručnosti, je prístupných automatizácii. Ak sa dajú jednotlivé kroky úlohy formalizovať a zapísať, je veľmi pravdepodobné, že táto úloha môže byť softvérom zautomatizovaná. Najvážnejšou a ešte stále nezodpovedanou otázkou zostáva to, aké percento úloh na každom pracovnom mieste v celom hospodárstve nakoniec podľahne automatizácii a koľko pracovnej sily bude ešte stále treba na vykonávanie zvyšných úloh.

Ak uvažujeme o vplyve technológií na zamestnanosť a vytláčanie zamestnancov z ich pracovných miest, bude dôležité hľadať komplementaritu medzi ľuďmi a strojmi, aby ľudia mohli robiť tie úlohy, ktoré pridávajú hodnotu čoraz viac zautomatizovanému pracovnému prostrediu. Mnoho „ne-rutinných úloh“ vyžaduje kreativitu, sociálnu komunikáciu, empatiu a zaobchádzanie s novými a neformalizovanými informáciami, a tieto pravdepodobne nepodľahnú automatizácii v dohľadnej budúcnosti.

16

Manifest elektronických zručností

Rozdiely v nahradení pracovných miest Niektoré pracovné miesta zanikajú a nové vznikajú. Tieto nové pracovné miesta však veľmi často vyžadujú úplne odlišné zručnosti, než tie, ktoré stačili pre pracovné miesta, ktoré zanikli. Ľudia, ktorí prišli o prácu, pretože ich pracovné miesto zaniklo, nemajú nevyhnutne tie zručnosti, ktoré sú potrebné pre novo vzniknuté pracovné miesta (napríklad, keď roboty nahradia manuálnych pracovníkov pri montážnej linke, niekto sa bude musieť starať o tie roboty a o softvér, ktorý ich riadi, ale je veľmi nepravdepodobné, že túto pozíciu by mohol zaujať niektorý z vytlačených pracovníkov, ktorí pracovali pri montážnej linke). Taktiež je potrebné naďalej sa venovať rovnováhe medzi vzniknutými a zaniknutými pracovnými miestami počas tejto premeny. Táto téma sa stala predmetom mnohých debát. Môže sa stať, že v počiatočnej fáze zanikne viac pracovných miest ako sa vytvorí. Sekundárnym efektom zrýchľujúceho sa ekonomického rastu za pomoci technológií, však môže byť vznik nových pracovných miest. V konečnom dôsledku to znamená, že potrebné úpravy budú pravdepodobne dlhodobé a nepríjemné a tomuto procesu sa bude musieť prispôsobiť veľký počet vytlačených pracovníkov.

Existujúce a správne definované demografické tlaky - vrátane starnúcej populácie a dosiahnutie dôchodkového veku u tzv. generácie „baby boomers“ - pravdepodobne vytvoria tieseň na trhu práce, a to najmä v najrozvinutejších krajinách.

Toto môže spôsobiť ďalšie nezhody a nesúlad medzi ponukou práce a dopytom po nej. Súčasne, firmy aj naďalej hlásia nedostatok zručných ľudí, ale toto vo všeobecnosti nie je potvrdené údajmi (napríklad, z celkového hľadiska je málo dôkazov o raste miezd na pracovných miestach, v ktorých sa vyžadujú zručnosti, po ktorých je veľký dopyt), alebo ich vlastnou skúsenosťou, keďže vo všeobecnosti nemôžu vyhlásiť, že nedostatok zručných ľudí im bránil dodržiavať zmluvy.

Je však jasné, že na určitých, vysoko špecializovaných pracovných miestach, ako napríklad dátoví vedci a zruční softvéroví inžinieri, platy výrazne rastú.

Kombinácia faktorov, ktoré tu popisujeme, bez snahy vyriešiť problém nedostatku zručností, môže pravdepodobne viesť k významným nezhodám na trhu práce, ktorý sa neustále vyvíja a zmena v dopyte po zručnostiach bude asi oveľa rýchlejšia než bola v minulosti.

Rýchlo sa vyvíjajú požiadavky po zručnostiach súvisiacich s technológiami IKT zručnosti, alebo elektronické zručnosti sú pojem, ktorý zahŕňa veľa rozličných typov a úrovní zručností, ktoré sa môžu veľmi rýchlo meniť, čo sa týka najmä vysoko špecializovaných technických zručností. Tradične zahŕňajú zručnosti pre ľudí podieľajúcich sa na budovaní hrubej infraštruktúry (od pracovníkov, ktorí ukladajú káble až napríklad po telekomunikačných a sieťových inžinierov), ale aj zručnosti jemnej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na používanie KAPITOLA 1 DIGITÁLNE PRACOVNÉ MIESTA BUDÚCNOSTI

17

IKT hardvéru, počnúc základnými zručnosťami IT gramotnosti, až po základné a pokročilé používateľské zručnosti.

Okrem toho je tu široké spektrum technických zručností, od základných (napr. sieťová administrácia, pomocní inžinieri a technici) až po veľmi pokročilé technické zručnosti ako systémoví inžinieri, systémoví programátori, architekti, vývojári, návrhári služieb na vysokej úrovni, návrhári užívateľskej skúsenosti a dátové vizualizácie, architekti a návrhári služieb, dátoví vedci a dátoví inžinieri. Ale okrem toho je tu narastajúca potreba po ľuďoch s kombináciou technických a obchodných - a ďalších jemných zručností - alebo zručností týkajúcich sa e-vodcovstva. Tieto skupiny zručností kombinujú obchodné zručnosti a ďalšie „jemné zručnosti“ s technickými zručnosťami / technologickým povedomím.

To zahŕňa napríklad technicky zdatných manažérov, ktorí chápu ako technológie dokážu zlepšiť a zmeniť obchod, chápu, že to môže vyžadovať veľké investície a obchodnú reštrukturalizáciu a majú vplyv, talent a odvahu na uskutočnenie rozhodnutí o transformácii. Po technickej stránke, týka sa to technických pracovníkov s jemnými zručnosťami na určenie a komunikovanie o tom, ako technológie dokážu vytvoriť obchodné príležitosti pre manažment.

Prekážky pôsobiace na digitálnych podnikateľov Digitálni podnikatelia sú taktiež čoraz dôležitejší pre rast a zamestnanosť, ale najmä v Európe narážajú na množstvo prekážok (Clayton a van Welsum, 2014). Medzi tieto prekážky patrí nedostatok flexibility a škály ako výsledok rozdrobenia trhu spôsobeného reguláciou (čo obmedzuje priestor pre experimentovanie, inovovanie a podstupovanie rizík) a problémy pri presadzovaní sa za národnými hranicami, problémy pri získavaní financií ako v začiatkoch tak aj pri expanzií (najmä pri inovatívnejších a preto v podstate riskantnejších iniciatívach); „neprípustnosť zlyhania“ (problémy pri začínaní odznova po prvom alebo dokonca po viacerých zlyhaniach; toto je prekážkou v tom, aby IKT bolo pre nich prínosom, keďže mnohé úspešné spoločnosti vytvorili takzvaní sérioví podnikatelia po rade neúspešných pokusov), nedostatok harmonizácie a neprimerane komplikované predpisy a daňový systém - a neistota týkajúca sa zmeny predpisov (pre firmy a najmä pre malé podniky je veľmi drahé držať krok so zmenami predpisov a udržiavať sa v súlade s nimi; pre malé podniky to môže byť dokonca nemožné); problémy pri nábore zamestnancov zo zahraničia a politické opatrenia, ktoré zdá sa sú neobjektívne voči veľkým a /alebo fungujúcim firmám.

Podnikatelia, ktorí sa snažia pôsobiť v priestore veľmi rýchlych technológií potrebujú účinné a jednoduché spôsoby obchodovania v dynamickom a ráznom obchodnom prostredí. Rýchla, vysokorýchlostná, spoľahlivá a finančne dostupná IKT infraštruktúra je taktiež nevyhnutným predpokladom a ak sú do praxe zavedené tie správne obchodné podmienky a predpisy, to umožní podnikateľom z ktoréhokoľvek miesta podieľať sa na globálnej ekonomike. Dá im to schopnosť zaistiť zdroje z ktoréhokoľvek miesta na svete, či už ide o konkrétne 18

Manifest elektronických zručností

typy talentu alebo poznatkov alebo získavanie obchodných podporných funkcií na objednávku, ale taktiež to otvára trhy pre ich vlastné produkty.

Niektoré zručnosti zostarnú rýchlo Kto je zodpovedný za prísun tých správnych zručností pre ekonomiku? Keďže technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo, aj určité zručnosti môžu veľmi rýchlo zostarnúť, niektoré napríklad každé 2-3 roky a čo sa týka konkrétnych špecifických zručností (napr. určité programovacie jazyky), tie dokonca ešte rýchlejšie. Má to významné dôsledky na zabezpečenie týchto zručností: ľudia nevedia s istotou povedať, ktoré svoje zručnosti by mali zdokonaliť a/alebo nie sú ochotní zdokonaľovať tie zručnosti, ktoré v krátkej dobe stratia svoju hodnotu/konkurencieschopnosť. Spoločnosti nechcú zaškoľovať ľudí, pretože mnohé zručnosti sú nahraditeľné a dajú sa jednoducho preniesť do iných spoločností a vzdelávacie systémy sú príliš pomalé na to, aby sa dokázali prispôsobiť takýmto meniacim sa potrebám zručností. Tu sa ponúka otázka, kto je zodpovedný za preškolenie ľudí v oblasti zručností a zabezpečenie toho, že pracovná sila bude vybavená tými správnymi zručnosťami.

Vyššie uvedené pozorovania v kombinácii s narastajúcim používaním „foriem alternatívnej práce“ (napr. práca na čiastočný úväzok a práca na voľnej nohe), poukazujú na to, že zodpovednosť za zlepšovanie zručností sa čoraz viac presúva na jednotlivca ako na firmu alebo vládu. Toto by bol riskantný záver, keďže sa zdá, že zamestnanci neinvestujú do toho, aby sa dokázali uplatniť na trhu (ľudia budú musieť zmeniť svoj spôsob zmýšľania, aby sa dokázali prispôsobiť budúcnosti, ktorá so sebou prináša neustále a časté zmeny: už sa nebude chodiť do školy, aby sme sa naučili zručnosti, ktoré využijeme po zvyšok svojho pracovného života, ale namiesto toho to bude budúcnosť s celoživotným vzdelávaním a zmenami, čo si vyžaduje veľa prispôsobivosti). Zároveň vzdelávací systém nezdokonaľuje tie zručnosti ľudí, ktoré sú prispôsobené rýchlo sa meniacemu svetu, v ktorom dominujú technológie. Politici možno zavedú opatrenia, ktoré sa môžu skutočne stať prekážkou pri prijímaní zamestnancov a nepodarí sa im odstrániť strnulosť trhu práce. A zdá sa, že firmy kladú väčší dôraz na správu aktív a (u väčších firiem) na krátkodobé požiadavky akcionárov a dopyt po zisku než na riadenie svojich ľudských aktív, povšimnutiahodnou výnimkou je pokus School 42, ktorý sa uskutočnil vo Francúzsku.

Odporúčania Týchto šesť faktorov spoločne vytvára spoločenské tlaky a môžu byť nesmierne rozvratné. Murray a van Welsum (2014) to označujú ako „Trojitú hrozbu informačných technológií“, kde rozvoj IKT prináša so sebou tri rozkladné sily: nerovnosť majetku, rozklad pracovnej sily a budúcnosti práce, a spoločenský a politický rozpad. Zdá sa, že je tu príliš veľa obáv z dopadu technológií na zamestnanosť a prevláda pocit, že následky by mohli byť pochmúrne a neodvratné. Zároveň KAPITOLA 1 DIGITÁLNE PRACOVNÉ MIESTA BUDÚCNOSTI

19

však neexistuje žiaden formálny (analytický) dôkaz, ktorý by mohol byť dôvodom pre tieto obavy a mohol by potvrdiť, že táto technologická vlna by sa mohla líšiť od cyklov v minulosti.

Je však jasné, že trh práce sa čoraz viac polarizuje a že narastajúci počet úloh, vrátane vysoko platených pracovných miest „pracovníkov využívajúcich svoje poznatky“, môže byť výrazne zasiahnutý automatizáciou a existujú určité dôkazy (napr. v USA), ktoré svedčia o tom, že najrýchlejšie napredujúce povolania sú zároveň povolania s najnižším platom, čo predstavuje problém predovšetkým pre konzumnú spoločnosť (ak ľudia nemajú čo míňať, nastane zastavenie rastu).

Ak vezmeme do úvahy viaceré sily, ktoré pôsobia a neistotu týkajúcu sa ich dlhodobých (čistých) účinkov, je ťažké vyjadriť iné odporúčania než tie, ktoré zdôrazňujú dôležitosť uvedomenia si, že bude dochádzať k transformáciám a že môžu byť nesmierne rozvratné. Automatizácia prostredníctvom softvéru a robotiky sa stane ešte dôležitejšou v našom každodennom živote a trik bude spočívať v tom, aby sme našli spôsob ako si ľudia budú skôr vážiť hodnotu automatizovaných systémov, ako by im mali konkurovať.

Dôležité budú asi interpersonálne úlohy, ktoré vyžadujú fyzické interakcie a/ alebo interakcie tvárou v tvár, najmä v súvislosti so zmenami životného štýlu a starnúcou populáciou. Je veľmi pravdepodobné, že ľudia budú v budúcnosti najviac túžiť po tom, aby boli flexibilní, prispôsobiví, schopní poradiť si s rýchlo meniacim sa prostredím.

Ľudia budú v budúcnosti najviac túžiť po tom, aby boli flexibilní, prispôsobiví, schopní poradiť si s rýchlo meniacim sa prostredím.

20

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 2 IT funkcia podporujúca hodnoty Na vodcovstve záleží Všade okolo seba vidíme dopad digitalizácie, to, ako sa informačné technológie (IT) používajú na transformáciu priemyslu a rozličných častí spoločnosti. S objavením sa Internetu vecí sa tempo zmien dokonca ešte viac zrýchľuje. A predsa, útvar, ktorý by mal byť oprávnený riadiť zmeny vo firme, oddelenie IT, sa niekedy zdá, že uviazlo v časovej diskontinuite.

Nakoniec, úlohou IT oddelenia je konvertovať investície do IT, v podobe ľudí, procesu a technológií na obchodnú hodnotu za pomoci elektronicky gramotných používateľov. Ale deje sa to takto? IT je azda najživším obchodným zdrojom dostupným organizáciám v súčasnosti, avšak niektoré postupy používané na riadenie a aplikovanie IT nedokážu uvoľniť jeho potenciál.

Výskum Inštitútu inovačných hodnôt, írskej organizácie, ktorú založila Národná univerzita v Maynooth a spoločnosť Intel s cieľom pomôcť transformovať IT manažment ukazuje, že IT oddelenia v mnohých spoločnostiach podávajú nedostatočný výkon a manažment spoločnosti nesúhlasí s investovaním do IT inovácií.

V takýchto organizáciách je zameranie IT oddelenia čisto pracovné a nevyužíva sa potenciál nových technológií. V spoločnostiach tohto typu jediným cieľom zavedenia cloud computing je napríklad využitie jeho schopnosti znížiť náklady a lepšie riadiť bežné IT operácie na rozdiel od jeho potenciálu sprístupňovať inovácie.

Začarovaný kruh sa nachádza aj v rámci IT profesie. Ľudia, ktorí hodnotia stav IT priemyslu nariekajú nad slabými príležitosťami kariérneho postupu v tejto profesii, neatraktívnym imidžom, krátkozrakým zameraním na technológie, narastajúcou komoditizáciou a ochabujúcim strategickým významom IT v rámci organizácie. Keďže nedostatočné počty primerane zručných jednotlivcov prichádzajú a zostávajú v tejto profesii, európske firmy sa urputne snažia zachytiť inovatívnu výkonnosť IT: Konkurencieschopnosť na globálnej úrovni je ohrozená. Ak chceme vyriešiť túto situáciu, CIO riaditelia musia lepšie dokázať aká je skutočná hodnota IT. Na to potrebujeme jednotlivcov s vhodnou kombináciou zručností a poznatkov, čo dnes nazývame vodcovstvom.

Zaoberanie sa nesprávnymi predstavami a kombinovanie IT a obchodných zručností Mladí ľudia sa niekedy nesprávne domnievajú, že IT pracovníci pracujú v IT spoločnostiach. Skutočnosť je však taká, že oveľa menej ako 50 % všetkých IT KAPITOLA 2 IT FUNKCIA PODPORUJÚCA HODNOTY

21

pracovníkov je zamestnaných v IT priemysle. Väčšina je zamestnaná v rámci IT funkcií v organizáciách koncového spotrebiteľa. Ďalší si nesprávne myslia, že profesia v IT bude technicky orientovaná. Keď sa však pozrieme na IT v širšom zmysle, postupne menej a menej ľudí je stopercentnými technológmi. Trendom je vytvárať zmes technologických a ďalších obchodných kompetencií. Úspešní IT odborníci sú tí, ktorí rovnako dobre ovládajú obchod ako aj technológie.

Dôkazy poukazujú na to, že popredné organizácie dokážu najlepšie inovovať tam, kde sa prelína obchodovanie s IT. IT sú v podstate umožňovateľom a ich potenciál ako zdroj konkurenčnej výhody sa najlepšie realizuje tam, kde sa kombinujú s obchodnými inováciami. Okrem toho, keďže nové technológie napomáhajú demokratizácii IT, schopnosť jednotlivcov využívať IT v celej firme by mala v ďalších rokoch pevne rásť. Napríklad, narastajúca náročnosť a ľahká používateľnosť platforiem ako služieb uľahčí vypracovanie inovatívnych IT riešení mimo tradičného IT priestoru. Ale to si vyžaduje adekvátne zručných jednotlivcov s príslušnou kombináciou IT a odborných obchodných znalostí. Dôležitým nedostatkom je nedostatok IT a vzdelávania v odbore manažment IT inovácií, ktoré by sa malo začleniť do MBA programov na popredných ekonomických školách.

IT sú v podstate umožňovateľom a ich potenciál ako zdroj konkurenčnej výhody sa najlepšie realizuje tam, kde sa kombinujú s obchodnými inováciami.

Dôležitosť IT Freddy Van den Wyngaert, riaditeľ oddelenia informačných technológií (CIO) v Agfa-Gevaert a prezident Európskej asociácie CIO (EuroCIO), tvrdí, že dokonca už v krátkej dobe budú mať obchodné spoločnosti vážne problémy, ak sa im nepodarí inovovať a prijať digitálnu transformáciu posilnením elektronických zručností a e-vodcovstva. Napríklad, dnes Agfa HealthCare, jedna z obchodných skupín spoločnosti, sa vyvíja zo spoločnosti orientovanej na produkt a zameranej na chemický film a rádiológiu, na spoločnosť zaoberajúcu sa IT softvérom a službami v mnohých sférach odvetvia zdravotnej starostlivosti.

Digitalizácia a IT sú nevyhnutne potrebné na získanie rovnováhy medzi kvalitou starostlivosti, pacientovou bezpečnosťou a efektívnosťou nákladov zdravotnej starostlivosti skupiny.

Michael Gorriz, riaditeľ oddelenia informačných technológií (CIO) v spoločnosti Daimler, vysvetľuje kľúčovú úlohu IT vo výrobe áut: „IT sú integrálnou súčasťou celej organizačnej štruktúry. Sú zahrnuté do všetkých primárnych a sekundárnych obchodných procesov. Dokonca ešte predtým, ako sa použije prvý kúsok kovu, nový Mercedes-Benz už najazdil milióny testovacích kilometrov na počítači. Naše autá sú trojdimenzionálne navrhované, skonštruované 22

Manifest elektronických zručností

a vyvíjané na počítači. Zahŕňa to crashtesty a testy odolnosti ako aj simulácie správania sa vodiča. Len cez tieto simulácie dokážeme predpovedať správanie nového modelu.“ IT predstavujú v spoločnosti Intel nervový systém spoločnosti a čoraz viac aj jej svaly. Automatizované IT systémy pomáhajú umožniť továrňam spoločnosti Intel na celom svete vyrábať a dodávať ročne viac než miliardu vysokokvalitných častí vyrobených na vysokej technologickej úrovni.

Elektronické zručnosti v spoločnostiach koncového spotrebiteľa IT sú kľúčovým derivátorom vo vzťahu k novým produktom a službám. Ich potenciál je však ohrozený kritickým nedostatkom primerane zručných jednotlivcov. Všadeprítomná potreba IT zručností vo všetkých pracovných pozíciách znamená, že propagácia a používanie certifikácie na vstupnej úrovni, ako napríklad Európsky vodičský preukaz na počítače (ECDL) by boli výhodné pre študentov, organizácie a spoločnosť vo všeobecnosti. Čo sa týka IT odborníkov, nielen že máme nedostatok ľudí študujúcich informatiku, informačný manažment a súvisiace odbory, ale príliš malá pozornosť sa venuje IT v ostatných predmetoch. Potreba znalostí IT si našla cestu aj do všetkých tradičných profesií, aby bolo možné profesionálne pracovať, a predovšetkým tam, kde sa pracuje s inováciami. Kým univerzity rôznymi spôsobmi pomáhajú rozvoju elektronických zručností, musíme sa uistiť, že vzdelávacie programy držia krok s rýchlo sa meniacim IT prostredím. Sociálne siete, cloud computing, Veľké dáta, atď. sú tu ešte len krátku dobu, ale už podstatným spôsobom vplývajú na náš život. Do našich plánov týkajúcich sa celoživotného vzdelávania by sme mali zahrnúť elektronické zručnosti. „Potrebujeme, aby spoločnosť vybavila pracovníkov nevyhnutnými elektronickými zručnosťami a e-vodcovstvom, bez ohľadu na to, či sú „pokročilými používateľmi“, IT odborníkmi alebo lídrami v digitálnej transformácii,“ zdôrazňuje Michael Gorriz. „Toto nie je len požiadavka veľkej obchodnej spoločnosti, ale predpoklad k tomu, aby sme sa pohli smerom k znalostnej spoločnosti.“ Veda o dizajne nám dokáže poskytnúť nové nástroje, aby pomohla riaditeľom oddelenia IT a obchodným, či výkonným riaditeľom riadiť a vytvárať hodnotu z IT. Napríklad, inštitút IVI používa vedu o dizajne na vytvorenie nástrojov a školiacich programov pre pôsobiacich výkonných riaditeľov IT oddelení. Zhromaždené znalosti sú kodifikované a stručne zhrnuté do existujúceho rámca a archívu nazvaného IT Capability Maturity Framework (IT-CMF).

Z tohto archívu sa dajú spontánne pripraviť vzdelávacie ponuky, ktoré poskytnú vzdelanie a zaškolenie držiace krok s neustále sa zrýchľujúcim tempom zmien v technológii.

KAPITOLA 2 IT FUNKCIA PODPORUJÚCA HODNOTY

23

e-Kompetencie: vybudovanie pevného základu Nesúlad medzi vzdelávacími ponukami a požiadavkami priemyslu je neudržateľný. Nízka zrelosť IT profesie znamená, že nemožno porovnávať rozličné IT kompetencie a odborné znalosti IT odborníkov. Zavedenie rámca, ktorý nám pomôže dôsledne definovať elektronické zručnosti v celej Európe, umožní školám, inštitúciám terciárneho vzdelávania, zamestnávateľom, zamestnancom, školiacim firmám a pracovným agentúram fungovať jednotnejším spôsobom.

Využívanie takéhoto prístupu umožní organizáciám definovať pracovné pozície z pohľadu požadovaných IT kompetencií a odborníci Európsky rámec elektronicbudú môcť definovať samých seba z hľadiska IT kompekých zručností (e-CF) má tencií, ktorými disponujú. potenciál vystupovať ako Pedagógovia môžu zabezpečiť transparentnosť v kompeten„Rosettská doska“ (kľúčový ciách, ktoré ponúkajú ich príprvok) elektronických slušné kurzy. Európsky rámec elektronických zručností (ekompetencií v celej Európe.

CF) má potenciál vystupovať ako „Rosettská doska“ (kľúčový prvok) elektronických kompetencií v celej Európe. Rozhodujúcim výsledkom bude mobilita odborníkov na základe umožnenia trvalého porozumenia vo všetkých organizáciách a krajinách.

Ak chceme naplno využiť potenciál rámca e-CF, je nevyhnutné, aby si všetci hlavní partneri – priemysel, vzdelávacie inštitúcie a vlády - osvojili jeho kľúčové opatrenia. Je pravdepodobné, že bez takejto koherencie dôjde k zamedzeniu mobility a profesijného rastu pracovníkov v Európe.

Organizačný potenciál a rámce elektronických zručností Oscar Wilde napísal: „Cynik je človek, ktorý pozná cenu všetkého, ale nepozná hodnotu ničoho.“ Mnohým riaditeľom oddelenia IT sa v súvislosti s týmto citátom v mysli niekto vybaví, keďže vo vzťahu k IT sa záujem vo veľkej miere sústredí na cenu. Je potrebné stredobod záujmu presunúť z ceny bližšie k hodnote, aby sme začali naplno využívať obchodné výhody inovácií poháňaných IT. Riaditelia oddelenia IT a výkonní riaditelia spoločností sa musia pozrieť na širšie aspekty hodnotenia organizačného potenciálu IT - na ľudí, procesy a technológie - na rozdiel od uvažovania o počte výsledných kompetencií jednotlivého zamestnanca.

Vnímanie zrelosti organizácie nám umožní pochopiť, ktoré stratégie a taktiku môžeme uplatniť, ak chceme zvýšiť obchodnú hodnotu získanú z ľudského, 24

Manifest elektronických zručností

technického a operačného kapitálu. Rámce vymedzujúce IKT spôsobilosti sa dajú použiť na to, aby sme rozpoznali medzery v organizačných IT spôsobilostiach a jeden možný výstupný údaj takéhoto hodnotiaceho procesu môže identifikovať potrebu rozvíjať kvalitnejšiu odbornosť konkrétnych kompetencií odborníka. Je tu silný symbiotický vzťah medzi rámcami organizačného potenciálu, napríklad IT-CMF a jednotlivými rámcami elektronických zručností, napríklad e-CF.

Posun v úlohe riaditeľov oddelení IT. Zbližovanie dôležitých priemyselných trendov, akými sú napríklad cloud computing, demokratizácia IT a inovácie služieb vplýva na úlohu riaditeľa oddelenia IT. Spôsob, akým riaditeľ oddelenia IT riadi základný operačný potenciál IT (t.j. „keep the lights on“, čo znamená výdavky na IT, ktoré má spoločnosť v súvislosti s dennou prevádzkou firmy) sa pravdepodobne významne zmení, keďže sa neustále približujeme k modelu cloud služieb. Čoraz väčší dôraz sa bude klásť skôr na riadenie vzťahov s tretími stranami ako na interné riadenie zdrojov na zabezpečenie tejto služby. Mnohé organizácie si osvoja hybridný cloud model, naďalej budú vnútorne zaisťovať potenciál pre svoje najcitlivejšie postupy a aktivity a súčasne využívať ekosystém externých dodávateľov pre obchodné postupy založené na jednaní so zákazníkom. Riadenie tohto prechodu bude vyžadovať zmeny v zručnostiach, ktorými disponujú riaditelia oddelení IT ako aj IT odborníci.

Keďže narastajúca úroveň zodpovednosti pre operačné IT je udelená externým dodávateľom, je pravdepodobné, že riaditelia IT oddelení sa zamerajú na využívanie IT, aby sa napomohlo inováciám. Výskum od Accenture ukazuje, že návrat investícií z využívania IT na transformáciu obchodu je oveľa vyšší než na zaisťovanie interných výkonov v spoločnosti. Predpokladá sa však, že spôsob, akým tieto inovácie vznikajú, ako sa odovzdávajú a riadia, sa podstatne zmení. Napríklad, skôr ako informačnými technológiami umožňované inovácie vznikajúce v prevažnej miere v rámci IT, práve narastajúca dômyselnosť a ľahkosť využívania riešení platformy slúžiacej ako služba zjednodušia navrhovanie a tvorenie riešení mimo IT oddelenia.

Je potrebné si taktiež uvedomiť, že produkty sa čoraz viac digitalizujú alebo obsahujú IT komponenty, čo znamená, že riaditelia IT oddelení sa čoraz viac podieľajú na primárnych procesoch organizácií, ako na procesoch podporujúcich obchodovanie ako napríklad ERP (plánovanie podnikových zdroRiaditelia oddelení IT sa jov) alebo HR (ľudské zdroje).

Optimalizovanie obchodu a popostupne čoraz viac dostávajú skytovanie pomoci zákazníkom do prednej línie obchodnej spájaním interných IT systémov spoločnosti. so sociálnymi médiami a rozvíjanie externých prepojení so KAPITOLA 2 IT FUNKCIA PODPORUJÚCA HODNOTY

25

zákazníkmi alebo partnerskými organizáciami znamená, že riaditelia oddelení IT sa postupne čoraz viac dostávajú do prednej línie obchodnej spoločnosti.

Riaditelia oddelení IT musia podporovať a riadiť také riešenia, ktoré vznikajú pri obchodovaní. To si bude vyžadovať významný posun v ich úlohe.

Doposiaľ sa príliš veľa riaditeľov oddelení IT zameriava na kontrolovanie a limitovanie možných škôd u koncových užívateľov. Kľúčovým trendom v makro obchode je využitie sily koncových spotrebiteľov ako zdroja inovácií. Postupne ako sa vyvíja potenciál nových platforiem, musí sa vyvíjať aj úloha riaditeľa oddelenia IT aby mohol prijať a ťažiť z potenciálu, ktorý ponúkajú zdroje koncových spotrebiteľov. Ich blízky vzťah k obchodovaniu a relatívny počet znamenajú, že predstavujú nesmiernu príležitosť pre nové zdroje inovácií. Je jasné, že si to bude vyžadovať posun v elektronických zručnostiach riaditeľov IT oddelení, IT odborníkov a týchto „programátorov koncových spotrebiteľov“. Potreba „duálnych mysliteľov“ alebo „e-vodcov“, ktorí dokážu zlúčiť IT a obchodnú odbornosť, bude pravdepodobne dramaticky narastať.

Potreba „duálnych mysliteľov“ alebo „e-vodcov“, ktorí dokážu zlúčiť IT a obchodnú odbornosť, bude pravdepodobne dramaticky narastať.

Riaditelia IT oddelení musia rozvíjať dôležité obchodné zručnosti, aby ukázali hodnotu IT v revitalizácii firmy a poskytovatelia vzdelávania musia zabezpečiť, aby sa táto evolúcia odrazila v spôsobe, akým sa bude vzdelávať ďalšia generácia. Viac než 5 000 výkonných riaditeľov oddelení IT na celom svete absolvovalo školenie, ktoré pripravil inštitút IVI, zamerané na demonštrovanie IKT hodnoty a pripravuje sa nový magisterský program „IT manažment pre hodnotu“. Súbežne, Európska asociácia CIO pripravuje svoj vlastný vzdelávací program zameraný na e-vodcovstvo v súlade s rámcom e-CF, ktorý sa priamo zameriava na požiadavky na strane dopytu. Hoci sú tieto iniciatívy dôležitými krokmi v zlepšovaní IT manažmentu, je nepravdepodobné, že dokážu dostatočne pohnúť pomyselnými miskami váh. Sú potrebné ďalšie kroky, ak chceme dospieť k prijateľnému riešeniu.

Odporúčania Propagovať uplatňovanie Európskeho rámca elektronických kompetencií a profilov IKT pracovných miest, aby sa pomohlo pri štandardizácii kompetencií, profilov pracovných pozícií a vzdelania. Podporovať vzdelávacie inštitúty v celej Európe k vytvoreniu vzdelávacích a školiacich programov, ktoré sú prepojené s e-CF a súvisiacimi IKT-profilmi. V súčasnosti je pre zamestnávateľov a podobne aj pre odborníkov príliš ťažké porozumieť výsledkom rozličných kurzov, najmä ak sú z iných krajín. Zosúladenie vzdelávania s e-CF a IKTprofilmi by malo vo veľkej miere pomôcť regulovať poskytované vzdelávanie a skoncovať s chaosom vzdelávacích ponúk.

26

Manifest elektronických zručností

Zlepšiť IT vzdelávanie pre IT neodborníkov. IT sú v súčasnosti už tak nenahraditeľnou súčasťou mnohých pozícií, že je potrebné učiť študentov adekvátne IT zručnosti, aby sa mohli rýchlo začleniť do pracovného kolektívu. Nové technológie ako Veľké Dáta, Internet vecí, 3D, cloud nie sú technológie, o ktorých by mali vedieť iba IT pracovníci. Mali by o nich vedieť aj ďalší odborníci, pretože vplývajú na všetky časti obchodu, od predaja až po logistiku, od vlád až po malé a stredné podniky, zdravotnú starostlivosť, atď.

Vytvoriť bližšie prepojenie medzi priemyslom a vzdelávacími inštitúciami. Vynikajúce osobnosti v oblasti IT sú len zriedkavo prijímaní ako IT profesori na renomované univerzity alebo sú len málokedy zaangažovaní do tvorby a úprav dôležitých študijných programov. Je to v rozpore s inými profesiami, akými sú právo, medicína a technické odbory, kde odborníkov z danej oblasti pozývajú, aby sa ujali takejto úlohy. Mali by sa založiť Výbory pre vzdelávacie programy, v ktorých poprední odborníci spolu s univerzitnými profesormi budú spolu rozhodovať o novom kurikule e-vodcovstva.

Zlepšiť vzťahy medzi výkonným riadiacim tímom a IT oddelením. Vyšší manažéri v niektorých organizáciách sa stále zameriavajú skôr na produktivitu IT a ich cenu, než na ich potenciál umožňovať inovácie. Podpora Európskej komisie - prostredníctvom strategických vyhlásení - by mohla pomôcť v tom, aby vedúci partneri vyjadrili lepšie uznanie významnejšej úlohe IT v európskych spoločnostiach. Tieto strategické vyhlásenia sa môžu taktiež venovať aj kľúčovým témam, akými sú informačné alebo digitálne riadenie firmy, IT environmentálna strategická analýza a vzťahy medzi správnou radou a IT. Odporúča sa, aby členovia rady zastávajúci výkonné funkcie a tí členovia rady, ktorí nezastávajú výkonné funkcie snažili sa získať IT znalosti. Riaditelia oddelení IT a vrcholné IT manažérske funkcie by si mali svoje zručnosti doplniť o vedomosti týkajúce sa obchodovania, komunikačné zručnosti, metódy riadenia zmien, a tak títo „Vedúci“ môžu vo svojich organizáciách zohrávať požadovanú úlohu e-vodcovstva a úlohu pri obnove firmy.

Propagovať IT medzi mladými ľuďmi. Bez presného uvedomenia si mnohých a rozmanitých profesijných príležitostí, ktoré ponúkajú IT bude pravdepodobne klesať miera záujmu mladých ľudí o IT, čo predstavuje skutočnú hrozbu pre schopnosť Európy dlhodobo si udržať svoju konkurencieschopnosť. Mali by sme zamerať svoje snahy na stredné školy a prípadne aj na základné školy, pretože už tu sa robia prvé rozhodnutia o budúcom povolaní. Mnohí učitelia nemajú zručnosti ani vedomosti o tom, ako inšpirovať mladých ľudí k tomu, aby zvážili kariérne možnosti v IT. Mali by sme požiadať inšpirujúcich e-vodcov (riaditeľov IT oddelení, IT-podnikateľov), aby mladým ľuďom vyrozprávali svoje príbehy a inšpirovali ich. Návštevy popredných odvetví priemyslu môžu pomôcť otvoriť mladým ľuďom oči a uvidieť nové kariérne možnosti.

Kampaň e-Zručnosti pre podporu zamestnanosti už zohráva nesmierne dôležitú úlohu v zmene zmýšľania. Ďalšie koordinované kroky zo strany priemyslu, KAPITOLA 2 IT FUNKCIA PODPORUJÚCA HODNOTY

27

vlády a vybraných vzdelávacích inštitúcií by mohli pomôcť stavať na tejto práci a podporovať kľúčové ciele Digitálnej agendy pre Európu.

Presadzovať založenie národných pracovných skupín pre e-vodcovstvo.

V niektorých krajinách sa vyvíjajú národné snahy spojiť zástupcov školstva, IT priemyslu, komunít IT spotrebiteľov, vlád, aby vypracovali národné IT kampane, vyhlásili aktivity na školách, presadili nové druhy IT vzdelávania, atď.

Niektoré z týchto aktivít vedie národný digitálny šampión. Sme presvedčení, že takéto pracovné skupiny môžu zohrávať dôležitú úlohu v rozširovaní vyššie spomínaných posolstiev medzi širšie skupiny v spoločnosti.

Dozretie IT profesie. Okrem klasických profesií v IT, na vykonávanie kľúčových pozícií sa nevyžadujú žiadne certifikáty. Nikomu by nenapadlo nechať sa operovať lekárom, ktorý má iba skúsenosti. Tento nedostatok certifikátov na jednotlivé pozície ľudí, ktorí zastávajú kľúčové pozície, beží súbežne so skutočnosťou, že veľké medzinárodné organizácie a vládne inštitúcie úplne závisia na dobrom fungovaní a rizikovosti - bezpečnosti IT systémov. Zatiaľ čo nie všetky pozície vyžadujú odborné znalosti a certifikáty, niektoré kľúčové pozície (obchodní a/ alebo podnikoví architekti, bezpečnostní strážnici, atď.) by mali vyžadovať správnu kombináciu osvedčených teoretických a praktických vedomostí.

Európska komisia vo svojom programe elektronických zručností a e-vodcovstva podnikla významné pozitívne kroky. V celom IKT odvetví a organizáciách požadujúcich IT je týmto iniciatívam vyjadrená silná podpora. Pokračujúca spolupráca medzi niekoľkými najdôležitejšími generálnymi riaditeľstvami Európskej komisie pracujúcimi v tejto sfére (vrátane napríklad GR CONNECT - pre informačnú spoločnosť a médiá, GR pre podnikanie a priemysel, GR pre vzdelávanie a kultúru, GR pre výskum, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu) posilní navrhované politické riešenia a uľahčí ich osvojenie. IT teraz preniká do toľkých častí nášho hospodárstva a spoločnosti a v takej miere, že ani jedno GR si nemôže ponechať „vlastníctvo“ témy IT. Dohodnutie sa na zameraní a smerovaní v rámci Európskej komisie je najľahšou časťou tohto riešenia. Úloha zosúladiť a zmobilizovať priemysel, národné vlády a akademickú obec je zásadnou výzvou, ktorej musíme čeliť a práve tu je priestor na to, aby jednotliví partneri prevzali na seba túto zodpovednosť.

Vzhľadom na úlohu IT ako umožňovateľa obchodných inovácií je zrejmé, že v súvislosti s elektronickými zručnosťami potrebujeme uskutočniť kolaboratívne a koordinované opatrenia. Všetci aktéri si musia vziať túto výzvu k srdcu a okamžite konať, aby sme zabránili ďalšej strate európskej ekonomickej konkurencieschopnosti.

28

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 3 Dopad globalizácie Charakter celosvetového problému elektronických zručností V dnešnom globálnom obchodnom prostredí dostupnosť zručných IKT pracovníkov nedokáže uspokojiť silnejúci celosvetový dopyt. V nedávnej štúdii o elektronických zručnostiach (2014), 70 % opýtaných respondentov vníma vážny nedostatok elektronických zručností, ktorý bráni organizačnej výkonnosti a rastu, a tento problém súvisiaci s elektronickými zručnosťami je ešte väčší, keď si preštudujeme nové a objavujúce sa technologické trendy ako sú Veľké dáta, Internet vecí, sociálne nástroje a technológie, mobily a cloud computing.

Spomínaná štúdia naznačila, že v čase budúceho mierneho hospodárskeho rastu v celej Európe sa nedostatok elektronických zručností do roku 2015 pravdepodobne vyšplhá na úroveň 509 000 pracovných miest a do roku 2020 až na 1,2 milióna chýbajúcich pracovných miest z dôvodu nedostatku ľudí, ktorí by disponovali týmto talentom. V rámci Európy, na Veľkú Britániu, Nemecko a Taliansko pripadá 60 % voľných pracovných miest, ale podobný nedostatok elektronických zručností je vnímaný celosvetovo v USA, Kanade, Brazílii, Austrálii, Rusku, Južnej Afrike, Latinskej Amerike, Malajzii a Japonsku.

Mnohé národy sa už niekoľko rokov snažia vyriešiť problém nedostatku elektronických zručností. Centrálnou témou rezonujúcou v odbornej literatúre je to, do akej miery nezrelosť IKT profesie vystupuje ako kľúčový faktor prispievajúci k nedostatku elektronických zručností. Táto kapitola sa zaoberá povahou IKT profesie a ako na ňu vplýva narastajúca internacionalizácia IKT pozícií a funkcií. Rast globalizácie je kľúčovým faktorom tohto posuNeúspešný rozvoj tejto nu dôležitosti medzinárodného kontextu. To predstavuje náročprofesie zabrzdí rast a zvýši né úlohy a aj príležitosti pre IKT potenciálne riziká finančne profesiu, a kvôli všadeprítomnákladných a nebezpečných nosti IKT aj pre spoločnosti ako celok. Výskum (Sherry a kol., zlyhaní IKT. 2013; 2012 a 2014) poukazuje na to, že rozvíjanie a dozrievanie IT profesie jej umožní lepšie sa zaoberať problémami súvisiacimi s elektronickými zručnosťami a uľahčí IKT potenciálu riadiť rast a zlepšiť sociálne podmienky a kvalitu života. Naopak, neúspešný rozvoj tejto profesie zabrzdí rast a zvýši potenciálne riziká finančne nákladných a nebezpečných zlyhaní IKT.

KAPITOLA 3 DOPAD GLOBALIZÁCIE

29

IKT profesia Štúdia inštitútu Innovation Value Institute a Európskej asociácie informatických spoločností, CEPIS, na tému „Elektronické zručnosti a IKT odbornosť - Napomáhanie rozvoju IKT profesie v Európe“ (2012) určila štyri základné kamene pre IKT profesiu: • Súbory poznatkov (BoKs = Bodies of Knowledge): Definovanie vhodného súboru poznatkov pre profesiu môže poslúžiť ako základ na stanovenie štandardných a certifikačných procesov; • Kompetencie: pre organizácie je nesmierne dôležité pochopiť aké schopnosti a kompetencie sú nevyhnutne potrebné pre ľudí pracujúcich na rôznych pozíciách, aby mohli efektívne získavať a rozvíjať vhodných zamestnancov; • Vzdelávanie a odborná príprava; Formálna odborná kvalifikácia, certifikácie a neformálne a informálne vzdelávanie sú vzájomne sa podporujúce prvky profesijného rozvoja odborníka.

• Profesijná etika: Pre ktorúkoľvek profesiu je určujúce dodržiavanie profesionálneho etického správania.

Nejestvuje jediná uznávaná definícia pre IKT odborníka, keďže rozličné krajiny a organizácie majú odlišné názory na túto tému. Definícia, ktorá sa v tomto kontexte používa pochádza z predchádzajúcej iniciatívy Európskej komisie. Podľa tejto definície, IKT odborníci: • Vo všeobecnosti chápu a neustále dopĺňajú svoje vedomosti o základnom súbore poznatkov; • Preukazujú stály záujem o profesijný rozvoj prostredníctvom príslušnej kombinácie odbornej kvalifikácie, certifikácie, pracovných skúseností, neformálneho a/alebo informálneho vzdelávania; • Dodržiavajú uznávaný etický kódex/správanie a/alebo vhodné regulačné postupy, a; • Svojou odbornou prácou tvoria hodnoty pre zainteresované strany.

Rozvíjanie IKT odbornosti len na národnej úrovni už nie je adekvátnou odpoveďou na rozsiahlosť a povahu problému elektronických zručností.

V porovnaní s týmito kľúčovými prvkami profesionalizmu môžeme vo všeobecnosti povedať, že IKT profesii sa doposiaľ nedarí rozvíjať alebo dospieť na vysokej úrovni. Toto je problémom na národnej úrovni. Ale prerastá 30

Manifest elektronických zručností

to do ešte kritickejšieho problému, keď to pochopíme v medzinárodnom kontexte. Zatiaľ čo IKT odborníci musia pracovať na miestnej úrovni, ich zručnosti musia byť pochopiteľné a prenosné kdekoľvek na svete. A preto, rozvíjanie IKT odbornosti len na národnej úrovni už nie je adekvátnou odpoveďou na rozsiahlosť a povahu problému elektronických zručností.

Medzinárodný rozmer IKT profesie Aký máme dôkaz o tom, že sa IKT čoraz viac stáva medzinárodnou profesiou?

V nedávnom prieskume (2014), ktorého sa zúčastnili partneri v rámci EÚ, viac než tri štvrtiny (77 %) respondentov je presvedčených, že IKT je celosvetová profesia a že snaženia na národnej úrovni sa musia zosúladiť v celosvetovom meradle, aby sa táto profesia mohla úspešne vyvinúť. Okrem toho, podstatná väčšina (80 %) respondentov si myslí, že všetci IKT odborníci by mali rovnako dobre ovládať základný súbor IKT poznatkov (kľúčový súbor poznatkov, ktoré IKT odborníci musia poznať).

V rámci Európskej politickej agendy elektronických zručností sa neustále zvyšuje dôležitosť tohto medzinárodného rozmeru. V marci 2014 Európska komisia zorganizovala v Bruseli medzinárodný workshop o elektronických zručnostiach, ktorého sa zúčastnili experti na IKT z celého sveta, vrátane Európy, USA, Kanady, Japonska, Ruska, Malajzie, Austrálie a Brazílie. Všetci prítomní sa výrazne zhodli na tom, že je veľmi potrebné posilniť dialóg a spolupracovať na medzinárodnej úrovni v snahe lepšie čeliť nedostatku elektronických zručností, získavať informácie o medzinárodných iniciatívach/dobrých príkladoch z praxe, aby sa IKT profesia lepšie vyvíjala. Ďalším postrehom z tohto workshopu sa venujeme v ďalšej časti tejto kapitoly.

Vyzretie IKT profesie ako odpoveď na globálne problémy elektronických zručností Rozvíjanie a vylepšovanie všetkých základných kameňov IKT profesie považujeme za kľúčové, ak máme zabezpečiť účinnú odpoveď na globálne problémy elektronických zručností. To sa musí uskutočniť takým spôsobom, ktorý umožňuje medzinárodný pohyb kvalifikovaných pracovníkov, pričom sa budú rešpektovať a uznávať kultúrne, ekonomické a jazykové rozdiely medzi krajinami a regiónmi. Narastajúci pokrok v komunikácii a globalizácia mnohých organizácií znamenajú, že pracovníci sa asi nebudú musieť fyzicky premiestňovať, aby poskytli svoje zručnosti. Prenosnosť práce a pracovníkov úzko súvisí s vyspelosťou tejto profesie v oblasti medzinárodne uznávaných štandardov odbornej kvalifikácie a kompetencií. Táto časť bližšie skúma všetky komponenty IKT profesie a diskutuje o súčasných iniciatívach, ktoré im pomôžu vyspieť na medzinárodnej úrovni.

KAPITOLA 3 DOPAD GLOBALIZÁCIE

31

Súbory poznatkov Súbory poznatkov poskytujú formalizovanú ontológiu poznatkov, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu dokonalosti v určitej profesii. Prispievajú k profesionalite tým, že poskytujú formalizovanú štruktúru poznatkov, ktorá sa dá neskôr vhodne použiť na vypracovanie vzdelávacieho programu, štandardov a certifikácie (Agresti, 2008; Denning a Frailey, 2011). V akejkoľvek oblasti predstavujú nesmierne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o ich vypracovanie a udržiavanie ich aktuálnosti a vecnosti. V rámci IKT tieto náročné úlohy narastajú vzhľadom na široký rozsah tejto profesie a rýchle tempo technologických zmien. Bolo pripravených podstatne veľa medzinárodných iniciatív na prípravu súboru poznatkov, ktoré sú dostatočne obmeniteľné a flexibilné na to, aby sa dali použiť v širokej škále kontextov, t.j. „Súbor poznatkov pre softvérové inžinierstvo“ (SWEBOK=Software Engineering Body of Knowledge, pozn. prekl.), ktorý vypracoval IEEE, Kurikulum počítačovej spoločnosti (Computer Society Curricula) od ACM, Sylaby schváleného rozsahu poznatkov IT odborníka (Chartered IT Professional Breadth of Knowledge Syllabus) od BCS, Základné zručnosti v IT (Foundational Skills in IT) od CIPs a NASSCOM. Ďalej, Ernst a Young a Cap Gemini v súčasnosti realizujú nový projekt z roku 2014 financovaný Európskou komisiou, ktorý sa zameriava na vypracovanie celoeurópskeho základného súboru poznatkov pre IKT.

Kompetenčné rámce Zručnosti a kompetencie potrebné pre vykonávanie určitých IKT profesijných rolí sa dajú formalizovať do kompetenčného rámca. Takéto rámce môžu poskytovať špecifickejší návod pre pedagógov a všetkých tých, ktorí sa zaoberajú definovaním IKT pracovných pozícií a náborom na ne. V medzinárodnom meradle existuje niekoľko takýchto rámcov a ako príklad môžeme uviesť „Rámec zručností pre informačný vek“ (SFIA), „Európsky rámec e-kompetencií“ (e-CF) a Spoločný rámec kariérnych zručností (IPA) v Japonsku. Medzi náročné úlohy pri príprave a používaní takýchto rámcov patrí udržiavanie ich aktuálnosti a ich príprava vo formáte, ktorý umožní pedagógom a pracovníkom z HR používať ich bez problémov. Austrálska počítačová spoločnosť prispela svojou úspešnou prácou k rozvoju vyučovania a vypracovaniu predlôh pre HR, ktoré napomôžu osvojiť si dané rámce. Partneri spomínaní v tomto výskumnom projekte sa zhodli v tom, že podobne ako súbory poznatkov, bolo by lepšie účinnejšie zmapovať existujúce rámce než snažiť sa vytvoriť univerzálny štandardný rámec.

Vzdelávanie a odborná príprava; Rozvíjanie IKT ako profesie vyžaduje vzdelávanie, ktoré zabezpečí široké a hĺbkové porozumenie kľúčových koncepcií, ako aj kontinuálne zaškoľovanie a rozvoj, aby IKT odborníci držali krok s najnovšími trendmi v rýchlo sa meniacom vednom odbore. Dochádza tu k rozporu medzi potrebou, aby vzdelávanie zabezpečilo základné pochopenie koncepcií, ktoré sa nemenia alebo menia sa len 32

Manifest elektronických zručností

málokedy, a vnímanou potrebou, aby priemysel mal pracovnú silu, ktorá drží krok s najnovšími technológiami. Napriek tomuto rozporu je dôležité poznamenať, že kým univerzitné tituly a odborné certifikácie sa uznávajú ako dôležité doklady o kvalifikácii, v krajinách existujú odlišnosti týkajúce sa miery, v akej sa uznáva a hodnotí neformálne/informálne vzdelávanie (Carcary a kol., 2012).

IKT odborníci sú zriedkavo IKT odborníci sú zriedkavo izolovaní počítačoví programátori, ako je to často izolovaní počítačoví programylne prezentované na zámátori, ako je to často mylne klade stereotypov. Väčšina z nich potrebuje úzko praprezentované na základe stereocovať s obchodom a/alebo typov. Väčšina z nich potrebuje sociálnymi a politickými imperatívmi svojich orgaúzko pracovať s obchodom a/ nizácií.

Zamestnávatelia alebo sociálnymi a politickými často informujú o tom, že absolventom IKT odborov imperatívmi svojich organizácií. chýbajú potrebné obchodné alebo sociálne zručnosti a že je potrebné ich doškoľovať predtým, ako môžu nastúpiť na svoje pracovné miesto. To samo osebe kladie náročnú otázku zaoberajúcu sa tým, kde by mala spočívať rovnováha zodpovednosti medzi štátnymi pracovníkmi školstva a zamestnávateľmi poskytujúcimi IKT vzdelávanie a odbornú prípravu.

Odporúčania zahŕňajú zlepšenie spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou, ktorá bude obsahovať využívanie školení a štruktúrovaných pracovných miest. Pri vypracovávaní vzdelávacích programov by sa mali taktiež používať kompetenčné rámce a súbory poznatkov všade tam, kde je to možné, aby pomohli zaistiť, že štúdium bude v súlade s potrebami priemyslu. Novým IKT trendom a rozvoju, napríklad Veľkým dátam, sa dá venovať prostredníctvom krátkych, presne zameraných „školiacich táborov“, a takto sa dá vyhnúť problémom, ktoré by súviseli so zmenou celého vzdelávacieho programu na terciárnej úrovni. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že flexibilné a presne namierené postupy, napríklad MOOCs (Massive Open Online Courses = online kurzy poskytované pre veľké cieľové skupiny študujúcich, pozn. prekl.) sa musia využívať na sebazdokonaľovanie v oblasti nových objavujúcich sa zručností, zatiaľ čo tradičnejšie cesty sa dajú používať pre základné zručnosti a porozumenie koncepcií. Zlepšenie kvality STEM vzdelávania (prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematika) na primárnej a sekundárnej úrovni sa taktiež považuje za kľúč k inšpirovaniu radu jednotlivcov, ktorí sa budú zaujímať o IKT ako o svoje budúce povolanie. Podnikateľské zručnosti a kreativita sa čoraz viac zaraďujú do IKT vzdelávania v rôznych medzinárodných kontextoch. Celé IKT vzdelávanie a odborný výcvik potrebujú zlepšiť svoju prístupnosť a príťažlivosť pre všetkých členov spoločnosti, keďže dnes sú ženy a menšinové skupiny zastúpené v malom počte.

KAPITOLA 3 DOPAD GLOBALIZÁCIE

33

Profesijná etika Etické štandardy a oficiálny etický kódex sú považované za základnú časť profesionalizmu v rámci tradičných profesií, napríklad, v oblasti práva a medicíny. Tí, ktorí rozvíjajú a riadia IKT v rámci organizácií majú obrovský vplyv umožňujúci im spôsobiť škodu, ak nesplnia svoju povinnosť zabezpečiť starostlivosť, alebo k tomu môže dôjsť na základe ich zlých úmyslov a ako takí, taktiež vyžadujú vysokú úroveň etického správania sa (Weckert a kol., 2013). Keďže IKT postupne čoraz viac prenikajú celou spoločnosťou, toto nebezpečenstvo narastá. Tieto faktory by mohli výrazne naznačovať, že sa musí posilniť a ďalej formalizovať úloha etiky v IKT profesionalizme, ale s tým súvisia problémy, Musí sa posilniť a ďalej keďže sa jedná o veľmi rozmanitú a globálnu profesiu. Keďže formalizovať úloha etiky IKT sú úzko prepojené s ďalv IKT profesionalizme. šími aspektmi obchodovania, môže sa niekedy predpokladať, že budú podporovať alebo uľahčovať neetické správanie, ktoré nepramení z IKT funkcie. Diskusia s kľúčovými medzinárodnými partnermi na nedávnom medzinárodnom workshope naznačila, že IKT práca na etike musí aj naďalej zostať dostatočne flexibilnou, aby mohla byť medzinárodne platná a musí byť vypracovaná vo formátoch použiteľných pre pedagógov a odborníkov.

Asociácie odborníkov robia zaujímavú prácu, keď sa snažia dosiahnuť, aby sa etické smernice dali odborníkmi lepšie prispôsobovať a používať. Napríklad, CEPIS, prispela svojou prácou tým, že použila príbehy a ďalšie nástroje na uľahčenie diskusie a rozvoj etického chápania (CEPIS, 2014). Austrálska počítačová spoločnosť vypracovala rozsiahle etické prípadové štúdie, aby ukázala dôležitosť etiky v rôznych odborných kontextoch IKT (ACS, 2014). Partneri spomínaní v tejto časti výskumu považujú certifikáciu, okrem veľmi rizikových kontextov, ako napríklad bezpečnosť, kritické zdravie IKT, za komplikovanú a potenciálne kontraproduktívnu.

Odporúčania Je potrebné dôkladne vypracovať všetky základné kamene IKT profesie takými spôsobmi, ktoré sa dajú uplatniť na medzinárodnej ako aj národnej úrovni. Je pravdou, že IKT odborníci postupne čoraz viac pracujú v celosvetových tímoch.

Zdokonalenie tejto profesie sa musí uskutočniť na základe dôkladnej diskusie a spolupráce, aby bolo zaručené, že sa budú rešpektovať kultúrne a jazykové záležitosti počas procesu napomáhania rozvoju medzinárodne uznávanej IKT profesie. To znamená poučiť sa z toho, „čo funguje“ v iných krajinách a koordinovať a mapovať štandardy a rámce, ktoré by sa mali medzinárodne uznávať.

34

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 4 Výzva e-vodcovstva Prehľad Zrýchľujúca výkonnosť informačno-komunikačných technológií, IKT, taktiež označovaných ako „e-“ (elektronické) alebo digitálne technológie, spôsobila výrazný posun v celosvetovom hospodárstve. To má za následok otvorenie nových trhov a zmenu spôsobu, akým organizácie tvoria svoje produkty a dodávajú služby. Inovácie pomáhajú poháňať tieto výsledky a podporné procesy (OECD 2010). Táto nová realita, najmä obchodné modely, spôsoby pracovania a tvorenia hodnôt, volá po nových formách organizácie a výrazne po podstatných úpravách v organizačnom vodcovstve. Ak si chceme udržať vedúcu pozíciu v dnešnej celosvetovej konkurencii, je nevyhnutné mať kompetencie na identifikovanie a využívanie rýchlo sa rozvíjajúcej ponuky inovačných príležitostí. Vo väčšine západných ekonomík sa uznáva narastajúci dopyt po tejto kvalite vodcovstva v IKT inováciách, čo sa čoraz viac označuje ako e-vodcovstvo (e.g. Avolio a kol., 2001).

V kontexte väčších európskych organizácií, e-vodcovstvo si vyžaduje nielen dôkladné porozumenie základných možností IKT a ich najnovších trendov, ale aj schopnosť čeliť organizačným problémom a viesť vysokokvalifikovaných zamestnancov k disciplíne aj mimo IKT. Takýto kompetentne vedený tím môže byť zárukou toho, že organizácia bude ťažiť z nových obchodných modelov a využije inovačné príležitosti, ktoré prinášajú technológie. Naopak, účinky slabého e-vodcovstva majú významný dopad a mali za následok výrazné zdržanie a neúnosné náklady pre organizácie vo verejnom aj súkromnom sektore.

Súčasný nedostatok elektronických zručností v Európe Hospodársky pokles v Európe, ktorý spustila finančná kríza v roku 2007, spôsobil nevídanú mieru nezamestnanosti, avšak počas tohto obdobia pribúdali dôkazy o tom, že ponuka určitých zručností súvisiacich s IKT - elektronických zručností - bola nedostatočná, čím sa ohrozil hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť na celom kontinente. Ak chceme vyriešiť problém nedostatku zručností, musíme sa zamerať na technológie a využívanie IKT v podnikaní.

V odbore technológií je počet absolventov štúdia informatiky každý rok viac-menej rovnaký, v rozsahu od 115 000 do 125 000. Od roku 2006 dochádza k poklesu a od roku 2010 sa počty zastavili na spodnej úrovni okolo 110 000 absolventov štúdia informatiky končiacich vyššie vzdelanie KAPITOLA 4 VÝZVA E-VODCOVSTVA

35

na vzdelávacích inštitúciách v členských štátoch Európskej únie (EÚ27). Účinok stagnácie alebo poklesu počtu ľudí vstupujúcich do radov IKT pracovnej sily v Európe je intenzívnejší kvôli narastajúcemu počtu odchádzajúcich, keďže IKT odborníci teraz začínajú odchádzať do dôchodku a opúšťajú rady zamestnancov.

Sú tu taktiež určité regionálne rozdiely, ako to môžeme vidieť na nižšie uvedených údajoch, od roku 2003 počet absolventov štúdia informatiky vo Veľkej Británii klesol o tretinu. Francúzsko predbehlo Veľkú Britániu a dnes prispieva 18 % do radov absolventov IKT odborov v Európe. Veľká Británia sa podieľa 17 % a Nemecko je tretie v poradí s podielom 15 % z celkového počtu absolventov informatiky v Európe, ktorí vstupujú na trh práce. Pred desiatimi rokmi Veľká Británia vyprodukovala takmer tretinu informatikov v Európe (30 %) a Nemecko len 7 % (Gareis a kol., 2014).

Vývoj počtu absolventov informatiky v členských štátoch EÚ v rokoch 2000 - 2012 Francúzsko Veľká Británia Nemecko Španielsko Poľsko Holandsko Česká republika Grécko Taliansko 19 ďalších členských štátov

Zdroj: Empirica, 2014

Kým nedostatok technologických zručností zostáva nevyriešeným problémom, hlavná oblasť neuspokojeného dopytu na tomto trhu je v kategóriách vyšších zručností, kde sa nachádzajú aj zručnosti e-vodcovstva. Odhad prezentovaný v nižšie uvedených údajoch ukazuje očakávaný nárast dopytu naprieč IKT pracovnými kategóriami, vychádzajúc zo skúsenosti a predpovedí IDC o hospodárskej aktivite a z prieskumu úradu Eurostat (Eurostat Labour Force Survey) o trendoch na trhu práce. Celkovo môžeme povedať, 36

Manifest elektronických zručností

že dopyt po elektronických zručnostiach bude pravdepodobne rásť najvýraznejšie v pracovných kategóriách súvisiacich s manažmentom a obchodnou analýzou. To nastoľuje náročné úlohy a príležitosti pre inštitúcie poskytujúce vyššie vzdelávanie.

44,2%

Manažment, obchodná architektúra a analýza

15,5% 8,5%

IKT odborníci profesionálna úroveň

15,9% 10,1% 3,7%

IKT odborníci -16,8% pomocná/technická úroveň -11,8%

-3,9% 9,3%

Celkovo

3,2% 1,8%

2020 2015 2012 v porovnaní s rokom 2011

Vývoj IKT pracovnej sily v Európe

Popredné skupiny v priemysle dlhú dobu s obavami pozorujú vývoj v týchto navzájom prepojených oblastiach - stagnujúcu ponuku absolventov informatiky a narastajúci dopyt po najlepších zručnostiach e-vodcovstva. Napríklad, Human Resource Workgroup v EuroCIO, Európskej organizácii riaditeľov oddelení informatiky, došla k záveru za rok 2009, že bolo potrebné vo veľkej miere zlepšiť vzdelávacie ponuky, aby došlo k uspokojeniu týchto narastajúcich potrieb. EuroCIO sa zaoberala touto problematikou a zapojila sa do inovatívnej spolupráce s poprednými obchodnými školami na príprave nových vzdelávacích programov pre e-vodcovstvo. Tieto vzdelávacie programy sa pripravujú s cieľom zlepšiť zručnosti a zdokonaliť rozhodovanie týkajúce sa inovácií na úrovni vedúcich a výkonných riaditeľov podnikov.

Reagujúc na nedostatočnosť trhu zručností, na ktorý poukazujú partneri, Európska komisia spustila sériu iniciatív určených na podporu plného rozsahu zručností súvisiacich s IKT. Tieto iniciatívy najprv reagovali na požiadavky po narastajúcom profesionalizme u IT odborníkov a vypracovali stratégie a nástroje na preklenutie priepasti medzi dopytom po elektronických zručnostiach a ich ponukou na tejto úrovni. V poslednej dobe je v centre záujmu nedostatok zručností v oblasti e-vodcovstva.

Zručnosti e-vodcovstva KAPITOLA 4 VÝZVA E-VODCOVSTVA

37

Ústrednou výzvou e-vodcovstva je zabezpečiť vo veľkej miere úspešné objavovanie, zhodnotenie a využívanie inovačných príležitostí súvisiacich s IKT. Zručnosti e-vodcovstva zahŕňajú súbor poznatkov a rad kompetencií, ktoré potrebuje jednotlivec v modernej ekonomike, aby mohol začať používať a riadiť inovácie využívajúc IKT. Názor na zručnosti e-vodcovstva je v súlade s dobre osvedčenou kategorizáciou elektronických zručností, konkrétne, tých, ktoré predstavili zástupcovia priemyslu vo svojej správe z Fóra o európskych elektronických zručnostiach v roku 2004.

Európska komisia sa rozhodla zamerať sa v prvom rade na potrebu vodcovstva vo veľkých podnikoch na vrcholných úrovniach riadenia. V tomto prípade sa rozhodovanie o inováciách založených na IKT orientuje viac menej na dobre definované portfóliá viacerých inovačných príležitostí (Peppard a Thorp 2013), a vydanie sa cestou za inováciami si vyžaduje zaangažovaných a vysoko kvalifikovaných vedúcich zamestnancov, z ktorých niektorí, nie však všetci dobre rozumejú IKT a ich potenciálu.

Základnou podmienkou pre efektívne vodcovstvo vysoko kvalifikovaných, multidisciplinárnych tímov nabitých inováciami je schopnosť oceniť prácu rozličných odborníkov. Dôsledné zhodnotenie obchodných príležitostí súvisiacich s IKT zohráva kľúčovú úlohu v rozhodovacom procese na vrcholných pozíciách v podniku. Vodca v takomto prostredí musí efektívne komunikovať s tímami a plne rozumieť nástrojom podporujúcim optimalizáciu rozhodovania. To si vyžaduje nielen hlbokosiahle vodcovské zručnosti na využívanie IKT, ale aj zrelé obchodné zručnosti a zručnosti na komunikovanie a organizovanie. Zručnosti e-vodcovstva takéhoto druhu sú len čiastočne obsiahnuté v študijných odboroch súvisiacich s informatikou a počítačovou vedou, zatiaľ čo dôkladné porozumenie podnikania a obchodného manažmentu sa vyžaduje až po riaditeľské pozície a vyššie.

Stavanie na vzdelávaní o e-vodcovstve Na základe iniciatívy Európskej komisie, v roku 2013 sa začalo pracovať na smerniciach na podporu rozšírenia poskytovania učebných osnov e-vodcovstva, so zameraním sa na väčšie podniky. Vzdelávacie programy založené na týchto učebných osnovách by mali zabezpečiť multidisciplinárne schopnosti na vysokej úrovni odbornosti, vhodné pre vodcovské roly, ktoré sa dnes objavujú vo väčších súkromných a verejných organizáciách v Európe.

Prvým krokom bolo určiť základnú čiaru vo vzdelávacích ponukách v Európe.

V Európe sa uskutočnil dôkladný výskum, ktorý pokrýval celú škálu príslušných programov. Tieto programy sú zvyčajne kombináciou dvoch základných súborov zručností pre e-vodcovstvo - pochopenie IT na pokročilej úrovni a metód obchodných inovácií. V celej Európe sa našlo viac než 1 000 postgraduálnych a magisterských programov, ktoré poskytovali túto kombináciu výsledkov vzdelávania. Prevažná väčšina týchto ponúk však vyžaduje denné štúdium 38

Manifest elektronických zručností

a zameriavajú sa na uchádzačov o prvé zamestnanie. Je to dobré na vybudovanie základnej čiary pre budúce e-vodcovstvo, ale nepostačuje to na to, aby to uspokojilo požiadavky na inovačné vodcovstvo v hospodárstve v tomto desaťročí.

Menej ako 50 programov z celej Európy má potenciál plne poskytovať zručnosti e-vodcovstva pre tých, ktorí už disponujú dôležitými skúsenosťami vo vodcovstve, čím sú plne kvalifikovaní na riadenie digitálnej transformácie vo svojich organizáciách.

V Európe sa našlo príliš málo programov, ktoré mali potenciál zabezpečiť európskym podnikom zručnosti e-vodcovstva v takom objeme, ako to požadujú priemyselní partneri a je potrebné podniknúť kroky k dosiahnutiu inovačných cieľov EÚ: európske organizácie poskytujúce školenia a vzdelávanie musia lepšie podporovať učebné osnovy e-vodcovstva.

Vytvorenie nástrojov na zabezpečenie vzdelávania o e-vodcovstve pre partnerov Zo vzdelávacích programov, ktoré založila asociácia EuroCIO boli vypracované smernice podporujúce rozsiahlejšie zabezpečenie vzdelávania na dosiahnutie zručností e-vodcovstva. Zámerom bolo odstupňovať existujúci intenzívny proces definovania programového obsahu na základe spolupráce medzi zamestnávateľmi a obchodnými školami. Ukázalo sa, že táto práca dokázala zabezpečiť úspešné programy e-vodcovstva, ktoré kombinovali požiadavky vyvstávajúce na strane manžérskych pracovných miest so zisteniami najnovšieho výskumu v príslušných oblastiach.

Na zhrnutie týchto smerníc bol vypracovaný formát, ktorý profiluje programy a ich základné učebné osnovy. Podstatou týchto profilov učebných osnov je súbor výstupov vzdelávania, ktoré pracovníci školstva a zamestnávatelia považujú za nevyhnutné na zabezpečenie rozhodovacích kompetencií o inováciách v IKT, najmä na C-úrovni. Práca s partnermi na tomto procese odhalila potrebu pripraviť množstvo rozličných profilov e-vodcovstva, s odbornými témami od podnikovej architektúry až po bezpečnosť a vedenie firmy. Každý takýto profil učebných osnov sa overí, keď sa zapoja nositelia poznatkov z priemyslu.

Prvé profily e-vodcovstva boli ratifikované výborom EuroCIO v polovici roka 2014. Mnohé univerzity a obchodné školy následne vykonali hodnotenie svojich programov v porovnaní s požiadavkami na e-vodcovstvo obsiahnutými v profiloch učebných osnov, aby posúdili realizovateľnosť tejto koncepcie.

Profily učebných osnov boli prijaté ako pomocný dialóg medzi školstvom a priemyslom o požadovaných výsledkoch vzdelávania a dajú sa použiť na zlepšenie programov a vzdelávacích skúseností inštitúcií poskytujúcich vyššie vzdelanie v mnohých európskych krajinách.

Túto prácu iniciatív e-vodcovstva Európskej komisie pre väčšie podniky dopĺňa KAPITOLA 4 VÝZVA E-VODCOVSTVA

39

práca venujúca sa malým a stredným podnikom a podnikateľom. V oboch prípadoch, partneri z priemyslu a akademická obec sa angažujú do objavovania príležitostí na posilnenie rozvoja zručností e-vodcovstva.

Najvyššou prioritou pre európske malé podniky a podnikateľov je minimalizácia pracovného zaťaženia pre účastníkov vzdelávania. Túto prioritu sa podarí splniť rôznorodými spôsobmi vyučovacích stratégií, ktoré kombinujú zaznamenaný obsah poskytovaný na diaľku s osobnými stretnutiami. Na jednej strane sa zachováva hodnota zosieťovania účastníkov, napr. formou krátkych letných pobytových fáz, a v plnej miere sú dosiahnuté vytýčené výsledky vzdelávania v oblasti e-vodcovstva, a na druhej strane sa najefektívnejšie využíva čas školiacich pracovníkov. Samostatné štúdium je skombinované s praxou, čo umožňuje dosiahnuť maximálnu mieru pokračujúceho aktívneho vodcovstva počas programu. Médiá určené pre sprostredkovanie MOOC (on-line kurzov) sa považujú za vhodné pre určité časti vzdelávania.

Budúce smerovanie Predpokladá sa, že v budúcnosti veľký počet vzdelávacích inštitúcií bude spolupracovať s priemyslom, aby pripravili škálu kurzov založených na učebných osnovách e-vodcovstva a súčasne prehodnotia a zlepšia svoje vyučovacie formáty. Rozšírenie ponuky sa dá dosiahnuť spoločnou prípravou a tým, ak budú vzdelávacie inštitúcie navzájom zdieľať zaznamenaný obsah, čím sa zmenší tlak na prípravu zdrojov, ktorý pociťujú najmä tie univerzity, ktoré chcú obohatiť svoje programy o technologický rozmer.

Keďže iniciatívy Európskej komisie zamerané na e-vodcovstvo postupne vyzrievajú, je potrebné presunúť riadenie na spoľahlivých kľúčových aktérov / partnerov, ktorí zaistia, že procesy riadenia budú čo najviac odľahčené. Prvým krokom bolo osvojiť si existujúce riadiace štruktúry, ktoré založila EuroCIO, a ktoré vytvorila pre svoj vlastný riadiaci vzdelávací program. Uskutočnil sa dialóg medzi ďalšími poprednými európskymi asociáciami a kľúčovými partnermi a v budúcnosti rozhodovanie na európskej úrovni sa pravdepodobne rozšíri v jednom rade s rozmanitosťou prejavených záujmov.

Kľúčovým odkazom je to, že vzdelávací ekosystém e-vodcovstva vyžaduje aktívnu spoluprácu viacerých partnerov, ak chceme dosiahnuť cieľ, ktorým je zlepšenie schopností, inovácií a hodnoty v Európe.

40

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 5 Nové inovatívne vzdelávanie Príprava na digitálnu budúcnosť: elektronické zručnosti vo vzdelávaní Zručnosti, ktoré rozvíjame prostredníctvom európskych vzdelávacích systémov nie vždy odzrkadľujú tie zručnosti, ktoré sú potrebné v stále viac digitálnom svete. A súčasne, vysoká miera používania IKT mladými ľuďmi sa nie vždy odzrkadlí na ich ochote študovať tento odbor: v Európe v poslednom desaťročí klesol počet študentov, ktorí sa prihlásia a ukončia štúdium matematiky, prírodných vied a technológií, ako to vyjadrujú percentá vo všetkých odboroch.

Výsledkom toho je „slabý prísun“ - upadávajúci záujem o štúdium prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) - čo začína už na konci primárneho vzdelávania, pokračuje až po terciárnu úroveň a končí v plytkej ponuke pracovnej sily.

Európa si v rámci tohto kontextu dala za cieľ dosiahnuť do roku 2020 75 % mieru zamestnanosti pre ženy a mužov vo veku 20-64 rokov. Iniciatíva „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorú spustili v novembri 2010 má za cieľ presadiť to, aby sme dokázali lepšie predpovedať aké zručnosti budú potrebné v budúcnosti; rozvíjať lepšie prepojenie medzi zručnosťami a trhom práce a premostiť priepasť medzi svetom vzdelávania a svetom práce.

Teoreticky, európske vzdelávacie systémy by mali už teraz zabezpečovať, aby naše deti a mladí ľudia disponovali výbavou digitálnych kompetencií a elektronických zručností potrebných pre trh práce v roku 2020. Avšak, podľa novo zostrojeného Indikátora digitálnych zručností založeného na Rámci digitálnych kompetencií, ktorý pripravila Európska komisia, 23 % populácie v EÚ nemá žiadne digitálne zručnosti (r. 2012); počnúc 6 % vo Švédsku až po 50 % v Rumunsku. Ak vezmeme do úvahy, že na to, aby jednotlivec mohol fungovať v digitálnej spoločnosti, potrebuje viac než len zručnosti na nízkej úrovni, tak potom takmer polovicu populácie v EÚ môžeme považovať za nedostatočne vybavenú digitálnymi zručnosťami (majúcu nízke alebo žiadne digitálne zručnosti). Táto situácia je potenciálne hrozivá pre súčasnú generáciu, ktorá keď vstúpi na trh práce, zistí, že prevažná väčšina pracovných miest vyžaduje elektronické zručnosti.

Vzdelávacia politika Napriek jasnému nedostatku kompetencií študentov v porovnaní s očakávaniami, z hľadiska stratégie sa vo vzdelávacom systéme v širokej miere podporujú základné IKT vedomosti. Typicky sa to rieši holistickým spôsobom na rôznych KAPITOLA 5 NOVÉ INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

41

úrovniach vzdelávania: kompetencie učiteľa, kompetencie študenta, e-bezpečnosť pre všetkých; IKT pre ľudí so špeciálnymi potrebami ako aj aktivity zamerané na tých, na ktorých vplýva digitálna priepasť. Stratégie sa taktiež zaoberajú zabezpečením infraštruktúry, chcú zaistiť, aby školy mali prístup k príslušným technológiám, akými napríklad sú interaktívne biele tabule, v niektorých prípadoch netbooky a tablety, ako aj tradičnejšie počítačové laboratóriá (pevné alebo mobilné). Digitálny obsah je taktiež prioritou vo väčšine európskych krajín, od odborných internetových komunít pre učiteľov a študentov, až po zabezpečenie elektronických učebníc alebo databaniek zdrojov.

Prehľad z roku 2013, ktorý European Schoolnet zostavila na základe správ z európskych členských štátov, poukazuje na to, že existuje mnoho stratégií a postupov, ktoré vypracovali národné ministerstvá školstva. Ony podporujú rozvoj základných kompetencií v IKT a uznávanie digitálnej gramotnosti ako základného prvku koncepcie modernej gramotnosti. Existuje množstvo rôznych prístupov na realizáciu vyučovania digitálnej gramotnosti a kompetencií na národnej úrovni, od samotných učebných osnov pre IKT, typicky zameraných na používateľské IKT zručnosti, až po zaradenie IKT do každého predmetu.

Niektoré krajiny (napr. Nemecko) a regióny začali využívať certifikáciu tretej strany, ktorá uzná platnosť základných IKT kompetencií, napríklad prostredníctvom Európskeho vodičského preukazu na počítače (ECDL). Pre väčšinu, však, odstránenie digitálnej priepasti nepatrí medzi kľúčové ciele a školy sa líšia v tom, ako skutočne realizujú stratégie riadenia zhora nadol. To vo veľkej miere vysvetľuje príčiny vzniku nesúladu medzi cieľmi stratégie a úrovňami zručností študentov.

Zatiaľ čo je potrebné udržiavať súčasné stratégie, aby sme zaručili, že IKT metódy a nástroje preniknú na správne miesta v školskom systéme, súčasne sa musí zlepšiť zameranie sa na presadzovanie IKT prístupov. Ďalšiu pozornosť je potrebné venovať aj otázkam digitálnej priepasti, aby bolo možné zaistiť, že všetci žiaci nadobudnú dobrú úroveň základných IKT kompetencií bez ohľadu na podmienky, v ktorých žijú.

Významnou prekážkou pri osvojovaní si elektronických zručností zostáva problém kompetencií učiteľov, pre ktoré nejestvuje žiaden spoločný európsky štandard. Celosvetové štandardy sa nedajú vždy uplatniť v európskom kontexte, a tak sa ministerstvá školstva zaoberajú potrebou stanoviť svoje vlastné štandardy, ktoré by mali byť v súlade s Európskym rámcom elektronických kompetencií (e-CF). Viacstranné iniciatívy umožňujúce učiteľom experimentovať s inovatívnou pedagogikou za podpory technológií, sú základom a jedným takýmto príkladom je projekt European Schoolnet nazvaný Trieda budúcnosti (Future Classroom Lab) v Bruseli: dvadsaťpäť technologických spoločností doposiaľ spolupracovalo s ministerstvami zapojenými do školskej siete, čo malo vplyv na viac než 13 000 učiteľov.

42

Manifest elektronických zručností

Zdvihnutie latky e-CF, hoci môže poslúžiť ako začiatok pre základnú digitálnu gramotnosť pre všetkých občanov, nepripravujú adekvátne tých, ktorí by mohli pokračovať v odbornej príprave v oblasti IT na vyššej úrovni alebo venovať sa štúdiu počítačovej vedy. Táto problematika je typická pre všetky členské štáty EÚ a je veľmi dobre vyjadrená v štúdii Livingstone-Hope z roku 2011: „Odvetvia priemyslu trpia kvôli školskému systému, ktorý nerozumie ich potrebám. Umocňuje to školský vzdelávací program, ktorý sa zameriava na IKT skôr na úrovni administratívnych zručností než na náročnejšej úrovni počítačovej vedy a programovacích zručností, ktoré potrebujú špičkové odvetvia ako napríklad odvetvie videohier a vizuálnych efektov. Mladí ľudia a ich učitelia zároveň potrebujú byť lepšie informovaní o pracovných možnostiach v týchto odvetviach a o potrebnej kvalifikácii, na základe ktorej sa tam môžu dostať. STEM predmety – prírodovedné predmety, technológie, inžinierstvo a matematika – a výtvarná výchova sú kľúčom k úspechu.“ Táto štúdia ďalej vyjadruje odporúčanie, aby výpočtovej technike ako disciplíne bola pripísaná rovnaká dôležitosť ako iným prírodovedným predmetom, akými sú napríklad fyzika a matematika, ktoré sa učia jedenásťroční a starší študenti ako súčasť všeobecného základného kurikula na stredných školách. Výsledkom tejto výzvy k činom je, že vláda Veľkej Británie podnikla kroky a nahradila tradičné hodiny IKT (založené na prístupe digitálnych kompetencií) výpočtovou technikou zameriavajúcou sa na programovanie, webdizajn a vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia.

Matematika a fyzika Dôležitým problémom pri prechode od základných IT kompetencií na elektronické zručnosti sú výsledky v matematike a fyzike. Dobré matematické zručnosti – najmä porozumenie algebre a algoritmom - sú nesmierne dôležité pre rozvoj ďalších programovacích a počítačových zručností. Prieskum od Microsoft Teaching and Learning poukazuje na to, že matematika je typicky jednou z oblastí, kde sa najmenej využívajú inovatívne metódy vo vyučovaní. Znalosti a zručnosti z fyziky sú podobne nevyhnutné pre programovanie a využitie počítačovej vedy. Pomerne slabé výsledky študentov v Európe a ich nízky záujem o tieto témy je závažným problémom pre nadobudnutie elektronických zručností na vyššej úrovni.

Prieskum Eurydice poukazuje na nedostatok stratégií na národnej úrovni v mnohých krajinách Európy, ktorými by bolo možné podporiť študentov so slabými výsledkami. Krajiny, ktoré dosiahli lepšie výsledky v prírodovedných predmetoch a matematike v programe OECD pod názvom Program medzinárodného hodnotenia žiakov (PISA) majú zvyčajne zavedené rozsiahle systémy, pomocou ktorých dokážu zaručiť adekvátnu pomoc tým, ktorí majú problémy KAPITOLA 5 NOVÉ INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

43

s matematikou a fyzikou, aby zlepšili svoje výsledky. Eurydice taktiež upozorňuje na to, že často sa podceňuje špecifická úloha IKT v matematike: „Vo väčšine krajín je predpísané využívať IKT v matematike. Počítače sa však len málokedy využívajú vo vyučovaní matematiky, a to aj napriek ich širokej dostupnosti. Tento rozpor poukazuje na neschopnosť zvýšiť dôležitosť matematiky využívaním jej prepojenia s technológiami, ktoré študenti dennodenne využívajú.“ Matematika a fyzika napokon trpia najmä nízkym záujmom dievčat. Ukážky a modely používané v týchto predmetoch zvyčajne viac priťahujú chlapcov než ich spolužiačky. Toto často odrádza dievčatá od toho, aby si vo vyšších ročníkoch strednej školy vybrali matematiku a fyziku, čo predstavuje prekážku pre štúdium počítačovej vedy na terciárnej úrovni a následné získanie povolania v IT odvetví. Hlavným faktorom v tejto otázke je nedostatočné zameranie sa na rôznorodé záujmy študentov počas odbornej prípravy budúcich učiteľov.

Eurydice zistil nasledovné: „Venovanie sa rôznorodosti – t.j. vyučovanie rozmanitej škály študentov, zohľadňovanie odlišných záujmov u chlapcov a dievčat a vyhýbanie sa rodovým stereotypom pri práci so študentmi je kompetenciou, ktorej sa v týchto programoch venuje najmenšia pozornosť.“ Tieto zistenia poukazujú na potrebu zlepšiť kvalitu vyučovania a vzdelávania v matematike a fyzike prostredníctvom inovatívnych prístupov založených na moderných technológiách a venovať oveľa lepšiu pozornosť otázkam rodovej rovnosti.

Počítačová veda ako disciplína Možno povedať, že máme málo aktuálnych celoeurópskych informácií o postavení počítačovej vedy vo vzdelávacích programoch. Na základe štúdií European Schoolnet o situácii v krajinách je jasné, že počítačová veda, ak je vôbec zaradená do vzdelávacieho programu, je takmer vždy voliteľným predmetom. Vzácnou výnimkou v tomto smere je Švajčiarsko, kde sa počítačová veda v roku 2008 stala povinným predmetom. Ďalším zaujímavým zaujímavým, povšimnutiahodným prípadom je Rakúsko, kde v národných cieľoch sa explicitne spomína IKT pre pracovné pozície ako aj „elektronické zručnosti“ nad rámec základných digitálnych kompetencií, vrátane „praktickej počítačovej vedy“. Informatika je samostatným predmetom od nižších ročníkov stredných škôl. Nadobudnuté kompetencie sa preverujú prostredníctvom kvalifikácií tretej strany, ako napríklad ECDL, ale aj certifikátov, ktoré udeľujú partneri z priemyslu ako Cisco, Microsoft, SAP, Novell a Oracle.

Aj Cyprus zaradil vyučovanie počítačovej vedy ako „povinný úvod“ v prvom ročníku vyššieho sekundárneho vzdelávania. V nasledujúcich dvoch ročníkoch 44

Manifest elektronických zručností

vyššieho sekundárneho vzdelávania žiaci si môžu vybrať štúdium modulov v počítačovej vede, aplikácie a siete (posledné menované podporuje Sieťová akadémia Cisco). Vybrané technické školy ponúkajú voliteľný trojročný študijný program technik počítačového inžinierstva, ktorý je v plnom rozsahu v súlade s počítačovou vedou.

Mnoho ďalších krajín má podobné technické možnosti, ktoré im umožňuje systém stredného odborného vzdelávania, avšak počet študentov, najmä študentiek, v týchto voliteľných kurzoch je často nízky. Málo krajín uvádza e-CF ako nástroj na zmapovanie IT kompetencií na spoločnom európskom štandarde. Je to škoda, keďže mapovanie pomocou e-CF by prinieslo lepší prehľad o situácii v celej EÚ.

Napriek relatívnemu nedostatku širších stratégií týkajúcich sa počítačovej vedy v európskych krajinách, predsa len existujú príklady prístupov na nižšej úrovni, ktoré sa dajú použiť na zaradenie počítačovej vedy a technológií do vyučovania: • „Scratch“, ktorý vyvinul Technologický inštitút v Massachussets (MIT), je programovací jazyk pre malé deti. Používajú ho školy od primárnej úrovne nahor v celej Európskej únii. Scratch komunity majú silné zázemie najmä vo Veľkej Británii a Portugalsku; • Projekt SURFnet/Kennisnet, financovaný holandským ministerstvom školstva, kultúry a vedy, vytvára inovatívne aplikácie a služby, ktoré umožňujú vzdelávacím inštitúciám optimálne využívať potenciál IKT. V holandských školách však IKT nie je povinným predmetom; • Prieskum Inovatívne vyučovanie a vzdelávanie (ITL), sponzorovaný z programu Microsoftu pod názvom Partneri vo vzdelávaní, sa zameriava na potrebu pripraviť mládež na 21. storočie. ITL sa zameriava na vyučovacie postupy, u ktorých sa prejavilo silné prepojenie na vzdelávacie výsledky v 21. storočí. Výsledky prezrádzajú, že väčšina študentov je ešte stále skôr vo svojej tradičnej pozícii „spotrebiteľov informácií“ než v pozícii „riešiteľov problémov, inovátorov a výrobcov“. Zatiaľ čo využívanie IKT vo vyučovaní sa stáva bežnejším, využívanie IKT študentmi na svoje vzdelávaTaktiež nastal čas pohnúť sa nie bolo v mnohých školách zapojených do prieskumu od „ostrovčekov dobrých stále výnimkou.

Taktiež nastal čas pohnúť sa od „ostrovčekov dobrých príkladov z praxe“ k viac zaužívanému prístupu vo vyučovaní a vzdelávaní v odbore počítačová veda.

príkladov z praxe“ k viac zaužívanému prístupu vo vyučovaní a vzdelávaní v odbore počítačová veda.

KAPITOLA 5 NOVÉ INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

45

Vzdelávacie systémy v celej Európskej únii musia zvážiť potrebu posilniť počítačovú vedu a zahrnúť sofistikovanejšie IKT zručnosti do vzdelávacích programov. Nie je potrebné čakať na školy na sekundárnej alebo vyššej sekundárnej úrovni, aby sa venovali témam počítačovej vedy - dajú sa uplatniť jednoduché metódy aj pri žiakoch v najmladšom veku.

Vzory môžu mať negatívny vplyv Vzory, akými sú učitelia, rodičia, profesijní poradcovia a mediálne známe osobnosti, vplývajú na mladých ľudí pri voľbe svojho povolania. Najmä študentky sú závislé na podpore starších vzorov pri voľbe svojho povolania.

Nižšie uvedený graf porovnáva názory študentiek, IT zamestnancov v Cisco a rodičov a učiteľov. Čo v sebe zahŕňa práca v oblasti internetového sieťovania 100 % 90 % 80 % 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 % 0%

vyvíjať softvér

stretávať sa so zákazníkmi

pomáhať iným ľuďom

zdokonaľovať svet

Percento pracovných miest v oblasti internetového sieťovania, ktoré podľa Cisco zahŕňajú každú aktivitu Študentky, ktoré si myslia, že práca v oblasti internetového sieťovania zahŕňa každú aktivitu Rodičia/učitelia, ktorí si myslia, že väčšina pracovných miest v oblasti internetového sieťovania zahŕňa každú aktivitu

To, ako rodičia a učitelia vnímajú IKT profesie sa zdá byť obzvlášť nerealistické: menej ako 35 % je presvedčených, že práca v oblasti IT sieťovania má pozitívny vplyv na svet vo všeobecnosti a prevažná väčšina si myslí, že IT zamestnanci vo svojej práci majú málo času na to, aby sa stretli s inými ľuďmi. Tento prieskum poukazuje na silnú pravdepodobnosť toho, že mladým ľuďom sa odovzdávajú nesprávne informácie o povolaní. Je nesmierne dôležité zlepšiť vnímanie IKT povolaní zo strany rodičov a učiteľov, ak chceme zväčšiť prísun mladých ľudí do tohto odboru.

46

Manifest elektronických zručností

Preklenutie priepasti medzi vzdelávaním a zamestnanosťou Ďalším dôležitým problémom týkajúcim sa elektronických zručností je hranica medzi vzdelávaním a zamestnanosťou. Reformu základného a stredného školstva často poháňa vnímaná potreba dať deťom výbavu základných vedomostí, ktoré im neskôr v ich živote umožnia vystupovať v pozícii vzdelaných občanov.

V mnohých krajinách je citeľný skepticizmus o tom, či je potrebné zaoberať sa potrebami priemyslu pri rozvíjaní zručností mladých ľudí pre ich budúcnosť.

Podporuje to aj názor, že vzdelávací systém by mal byť čímsi viac než len cestou k budúcemu zamestnaniu.

Je nepopierateľný fakt, že mladí ľudia skutočne potrebujú nadobudnúť vedomosti kvôli nim samým a učiť sa predmety, ktoré zlepšujú nielen kvalitu života, ale aj šancu zamestnať sa. Rovnováha sa však pravdepodobne až príliš vychýlila týmto smerom: mladí ľudia trpia najmä následkami hospodárskej krízy. Krajiny, ktoré boli menej zasiahnuté krízou – napríklad Holandsko, Nemecko a Rakúsko, taktiež kladú najväčší dôraz na opatrenia týkajúce sa zamestnateľnosti mládeže, akými sú učňovstvo a angažovanosť zamestnávateľov na školskom vzdelávaní.

Dr. Anthony Mann, pracujúci pre Education and Employers Taskforce vo Veľkej Británii podotýka, že „analýza OECD dokazuje, že tie krajiny, ktorých vzdelávacie systémy ponúkajú kombináciu vzdelávania v triede s praxou na pracovisku súvisiacom s profesijným smerovaním študentov (ako to je v systéme učňovstva na nemecký štýl), zvyčajne zaznamenávajú oveľa nižšiu mieru nezamestnanosti mládeže“. V jeho štúdii sa ďalej vraví, že „dôkazy z Británie ukazujú, že existujú štatisticky pozitívne vzťahy medzi množstvom kontaktov so zamestnávateľom (ako napríklad rozhovory o profesiách alebo pracovných skúsenostiach), s ktorými sa mladý človek stretáva v škole (vo veku štrnásť až devätnásť rokov) a ich sebadôverou (vo veku devätnásť až dvadsaťštyri rokov) pri ich vývoji smerom k dosiahnutiu najzákladnejších profesijných cieľov.“ Kampaň Európskej komisie e-Zručnosti pre podporu zamestnanosti 2014 dobre ilustruje spoluprácu viacerých partnerov v tejto oblasti. Spája stovky partnerov z rôznych sektorov, aby spoločne zvýšili informovanosť o IT povolaniach a mohli ponúknuť mladým ľuďom, nezamestnaným príležitosti na odborné zaškolenie a vzdelávanie a zamestnancom možnosť nadobudnúť nové zručnosti. Táto spoločná aktivita má dopad, ktorý je viac než len súčtom častí, ktoré by sa mali dlhodobo udržiavať, aby sme dosiahli čo najlepší možný dopad.

Reakciou na širšiu problematiku vedy a techniky je projekt „inGenious“, ktorý je z 50 % financovaný z výskumného programu Európskej komisie FP7 a z ďalších 50 % priemyslom. Táto spoločná iniciatíva, ktorú vyhlásila sieť European Schoolnet a Európsky okrúhly stôl priemyselníkov, má za cieľ posilniť záujem mladých Európanov o vzdelávanie a povolania v oblasti vedy a techniky. Všetky kroky, ktoré boli podniknuté v rámci projektu inGenious podporujú spoluprácu KAPITOLA 5 NOVÉ INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

47

medzi školami a priemyslom, aby sa zlepšila predstava o povolaniach v STEM odboroch medzi mladými ľuďmi a aby sa podnietil širší záujem o príležitosti, ktoré štúdium STEM predmetov môže priniesť.

Odporúčania Nasledujúce témy sú považované za prioritu: • Zvýšiť úroveň digitálnych kompetencií učiteľov v EÚ. Zaviesť akreditáciu učiteľov v súlade s e-CF, aby bolo zaručené, že žiaci z celej EÚ majú čo najväčší úžitok z investícií do IKT infraštruktúry.

• Vybudovať digitálne kompetencie zospodu nahor. Zaručiť, aby sa elektronické zručnosti podporovali počas primárneho a sekundárneho vzdelávania a na vyšších stupňoch sústrediť sa na vyššiu úroveň elektronických zručností okrem digitálnych kompetencií.

• Podporovať vyučovanie prírodovedných predmetov, najmä matematiky a fyziky. Zvýšiť mieru záujmu o rozmanitosť; poskytnúť podporu problémovým študentom a zaviesť inovatívne metódy. Podporovať angažovanosť zamestnávateľov do programov kariérneho poradenstva, ktoré sa taktiež zameriavajú na rozhodujúce vzory, akými sú rodičia a učitelia.

• Zvýšiť počet viacstranných partnerstiev spájajúcich partnerov z priemyslu a školstva, aby sa spoločne venovali problému profesií a taktiež aj problému získavania zručností.

• Naďalej považovať elektronické zručnosti a ich podporné opatrenia za kľúčovú politickú prioritu, aby bolo možné zaručiť dlhodobé aktivity a zmenu vo vzdelávacom systéme.

48

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 6 Nový digitálny talent Hľadanie a využitie talentu Na celom svete je citeľný stály nedostatok ľudí s digitálnymi zručnosťami, pretože IKT sa rozvíjajú rýchlym tempom a vzdelávacie systémy sa zvyknú transformovať pomalšie. Keďže všadeprítomnosť IKT narastá v našich každodenných životoch, ich nedostatok bude vážnejší. Táto kapitola sa zaoberá dvomi dôležitými problémami v tejto situácii: • Schopnosti terajších kvalifikovaných pracovníkov sa nevyužívajú v plnom rozsahu. Je potrebné, aby manažérske stratégie zaručili, že elektronické zručnosti sa budú naplno využívať a bude sa napomáhať efektívnym inováciám založeným na IT. • Milióny Európanov sa ocitajú na okraji spoločnosti v súvislosti s digitálnou ekonomikou: ženy, seniori, postihnutí ľudia a ľudia digitálne a sociálne vylúčení zo spoločnosti. Ak by sme im pomohli nadobudnúť elektronické zručnosti, mohla by sa zvýšiť ponuka kvalifikovaných pracovníkov.

Zdá sa, že školiace programy pre digitálne znevýhodnených sú úspešné, avšak, sú potrebné silnejšie, rozsiahlejšie kroky. Napriek tomu, že mladí zvyknú byť považovaní za „digitálnych rodákov“, jeden zo štyroch mladých Európanov má nedostatočný prístup k technológiám doma aj v škole, vyplýva z výskumu, ktorý pre Európsku komisiu uskutočnila European Schoolnet a Univerzita v Liege v roku 2013. Taktiež je potrebné podniknúť kroky na zlepšenie zručností väčšieho počtu obyvateľov, ktorí aj keď sú „začlenení“ do spoločnosti, sú nedostatočne zbehlí a pokročilí na to, aby mohli využívať technológie vo svoj prospech v bežnom živote a vo svojej práci.

Zaoberanie sa rozmanitosťou V celej Európe a v celom IKT sektore je naďalej citeľné znepokojenie nad nízkou rozmanitosťou zamestnancov, a kritické je to najmä v sektore malých a stredných podnikov založených na IT. Neustále pretrváva predstava mladého, pracovníka, ktorý osamote píše riadky kódu programu v chabo osvetlenej kancelárii, bez príležitostí na samostatnú a kreatívnu prácu, a často sa takto vykresľuje práve vplyvnými vzormi pre mládež. Avšak, silné stránky rôznorodých tímov sú dobre zdokumentované a kolaboratívna povaha väčšiny práce v IKT odvetví je správne pochopená, aspoň v tomto sektore. Výskum, ktorý uskutočnila European Schoolnet pre Cisco v roku 2009, ukazuje významné rozpory medzi tým, ako pracovníci opisujú svoje IKT pracovné miesta a tým, ako KAPITOLA 6 NOVÝ DIGITÁLNY TALENT

49

„Nedostatok žien vo vedeckých a výskumných odboroch je už určitý čas známym faktom… Ak polovica z 500 miliónov Európanov nebude začlenených do spoločnosti a nebude mať z toho úžitok, potom tu budeme mať nielen rodovú a vekovú nerovnováhu, ale aj sociálnu nespravodlivosť v širokej miere. My, ako politici, musíme urobiť všetky opatrenia, aby sme si s tým poradili.“ Edit Herczog, bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu. ich vykresľujú vzory - najmä rodičia a učitelia. Nedostatok pozitívnych vzorov v médiách a kultúre vo všeobecnosti odrádza ľudí od toho, aby vážne uvažovali o IKT povolaniach. Najmä ženy sú veľkou skupinou, na ktorú vplýva táto problematika, keďže IKT povolania sú aj naďalej vnímané ako doména mužov. „Nedostatok žien vo vedeckých a výskumných odboroch je už určitý čas známym faktom… Ak polovica z 500 miliónov Európanov nebude začlenených do spoločnosti a nebude mať z toho úžitok, potom tu budeme mať nielen rodovú a vekovú nerovnováhu, ale aj sociálnu nespravodlivosť v širokej miere. My, ako politici, musíme urobiť všetky opatrenia, aby sme si s tým poradili.“ Edit Herczog, bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu.

Politici a IKT partneri sa musia spojiť, aby vyriešili túto ťažkú úlohu súvisiacu s vnímaním IKT povolaní. Odrádza to potenciálny nový talent, bráni to inováciám v rozvoji IKT a ich používaní a vedie to k nerovnováhe, ktorá vplýva na širšiu ekonomiku a spoločnosť. Vo vzťahu k starším občanom Edit Herczog hovorí o „digitálnych prisťahovalcoch“; sú to ľudia, ktorí sa nenarodili do sveta ovládaného webom. Vyzýva k demystifikácii IKT a podotýka: „Naďalej by mali pokračovať programy a tvorivé dielne, ktoré by ich (starších občanov) podporovali a pomohli by im pochopiť, že (IKT) sú nástrojom, ktorý pomáha získavať a vymieňať informácie, nelíšia sa v mnohom od rádia a televízie… (Služby založené na IKT) pomáhajú znížiť pocit zraniteľnosti a zmeniť ho na dlhodobú nezávislosť.“ Keďže pracovná sila v Európe rýchlo starne, elektronické zručnosti dokážu výborne doplniť profil skúseného odborníka, umocniť dôležitosť jeho ďalších zručností na meniacom sa trhu práce. K ďalším znevýhodneným skupinám v spoločnosti sa dá nájsť cesta prostredníctvom modelov neformálneho vzdelávania. Komunitné IT telecentrá sú skvelou platformou k zlepšovaniu digitálnej gramotnosti a vzdelávaniu znevýhodnených skupín v celej Európe. Zvyčajne sa nachádzajú vo verejných knižniciach, školách a komunitných centrách a často 50

Manifest elektronických zručností

ich prevádzkujú dobrovoľnícke alebo komunitné organizácie. Telecentrá sú zvyčajne zdarma, sú otvorené a určené pre miestnych občanov. Poskytujú prístup k technológiám, informálnemu vzdelávaniu a príležitosti na vytváranie sietí, čo je veľmi atraktívne pre digitálne znevýhodnených. Ich návštevníci sa často začínajú učiť základné digitálne zručnosti vplývajúce na ich osobnostný rozvoj, aktívne občianstvo a sociálnu inklúziu a dostávajú sa bližšie k zamestnanosti, ktorá je kritickým prvkom tohto modelu.

Výskum MIREIA odhadoval, že v EÚ existuje takmer 250 000 organizácií e-inklúzie, alebo v priemere jedna organizácia e-inklúzie na každých 2 000 občanov.

Národné iniciatívy však potrebujú synchronizáciu. S týmto zámerom vznikla nezisková asociácia Telecentre-Europe. Telecentre-Europe taktiež zohráva aj úlohu sprostredkovateľa, ktorý podporuje zdieľanie informácií medzi národmi, a takto umožňuje Európe ako celku reagovať na rozvíjajúce sa IKT potreby.

Využívanie elektronických zručností vplýva na úspech Od 41 % do 56 % firiem vo všetkých sektoroch hlási, že sa pravidelne snažia obsadiť pracovné pozície pre IT odborníkov, ale naznačujú, že takéto miesta sa „obsadzujú ťažko“. Tento názor podporuje empirický výskum OECD a Európskeho fóra elektronických zručností. Preto je nevyhnutné rozumne využívať existujúcich talentovaných jednotlivcov, ktorí disponujú elektronickými zručnosťami.

Využívanie IKT pracovníkov môže byť drahé, po nástupe do zamestnania často je potrebné ich zaškolenie kvôli špecifickosti mnohých IKT spoločností. Okrem toho, ukazovatele odhaľujú, že európske spoločnosti sú asi menej schopné využívať elektronické zručnosti na produktivitu než organizácie v USA. Podobne sa zdá, že americkým firmám pôsobiacim v Európe sa darí účinnejšie dosiahnuť zvýšenie produktivity prostredníctvom IKT než miestnym spoločnostiam.

Vysvetlením by mohli byť rozdiely v organizačných a riadiacich postupoch a schopnostiach. Taktiež sú tu odlišnosti medzi európskymi spoločnosťami.

Veľké spoločnosti si dobre uvedomujú ako veľmi sú potrebné elektronické zručnosti u nových zamestnancov, zatiaľ čo to platí menej pre malé a stredné podniky, napriek silným dôkazom, že malé a stredné podniky môžu vo veľkej miere ťažiť z efektívneho využívania IT. Podľa celosvetovej štúdie, ktorú viedol Vanson Bourne, 60 % malých a stredných podnikov považuje používanie počítačových technológií za rozhodujúci faktor, ktorý určuje, či ich firmy budú prekvitať alebo len živoriť. Na druhej strane, verejný sektor vyžaduje elektronické zručnosti kvôli narastajúcej miere využívania digitálnych mechanizmov, napríklad v e-vláde a e-zdraví.

S nedostatkom zručností sa dá vysporiadať dvomi spôsobmi: najprv skvalitniť odbornú prípravu, podporovať príchod pracovnej sily z iných krajín alebo KAPITOLA 6 NOVÝ DIGITÁLNY TALENT

51

outsourcing v druhom rade zlepšiť využívanie vyškolených pracovníkov alebo takých pracovníkov, ktorých je ešte možné vyškoliť. Európa sa v súčasnosti zameriava na rozširovanie radov talentovaných ľudí, ale oveľa viac je potrebné urobiť aj v súvislosti s využívaním existujúceho talentu.

Z triedy na pracovisko Technologické inovácie formujú budúcnosť práce a tak sa celosvetové trendy v technológiách a inováciách musia odzrkadliť aj na poskytovaní vzdelávania.

Učitelia potrebujú flexibilné vzdelávacie riešenia na to, aby mohli zapájať a tiež znovu-zapájať mladých ľudí a študentov programov celoživotného vzdelávania, ale taktiež potrebujú aj nevyhnutnú infraštruktúru v školách. Podľa štúdií EÚ, riaditelia škôl a učitelia v Európe poukazujú na to, že nedostatok počítačov v školách je najväčšou prekážkou inovatívneho IKT vzdelávania a jeden z dvoch učiteľov by sa chcel lepšie zaškoliť v IKT pedagogike.

Tento fakt dobre ilustruje evolúcia cloud technológií. Podľa IDC, cloud sektor ako celok dosahuje tempo rastu viac než 27 % - avšak 56 % európskych firiem nedokáže nájsť zamestnancov, aby sa mohli zapojiť do cloud projektov.

Len zopár inovatívnych škôl začína vo vzdelávaní využívať služby založené na cloud-e, a stále zriedkavá je vyššia úroveň elektronických zručností v univerzitných študijných odboroch okrem odboru počítačová veda. Tí, ktorí majú tie pravé skúsenosti s cloud-om umožnia svojim firmám rásť. Riaditelia oddelení informačných technológií preto musia stáť v prednej línii zaškoľovania v cloud zručnostiach. Vývoj nových pracovných príležitostí súvisiacich s cloud je bližšie opísaný v štúdii o vzdelávaní od Microsoftu nazvanej „Cloud computing: Čo potrebujú vedieť IT odborníci“ (Cloud computing: What IT professionals need to know).

Vplyv technológií na organizáciu a zručnosti je témou, ktorá sa ťahá naprieč štúdiou „Modelovanie cloudu“, ktorú vypracovala Ekonomická univerzita v Londýne: Účinky zamestnanosti na dva vzorové sektory vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku a Spojených štátoch. Táto štúdia odhalila, že cloud computing spôsobí posun v manažérstve vo všetkých sektoroch priemyslu, a že manažéri si budú musieť osvojiť profesionálny profil, ktorý je vo väčšej miere hybridom ekonomiky a technológií, aby mohli byť úspešní. IT zručnosti sa stávajú bežnejšími na celom trhu práce a viditeľne s tým súvisia dôsledky na manažérstvo.

S rekordnou mierou nezamestnanosti mládeže v Európe, bude získanie zručností a akreditácií 21. storočia nesmierne dôležité, ak mladí ľudia majú využiť nové pracovné príležitosti. IKT odvetvie musí zohrávať úlohu pri budovaní a rozvíjaní schopností potrebných na všetkých úrovniach a na základe partnerskej spolupráce s ďalšími aktérmi zaručiť, že IKT zručnosti, v kombinácii s ďalším dôležitými zručnosťami súvisiacimi so zamestnanosťou, akými sú spolupráca a efektívna komunikácia, vytvoria voľnú cestu k pracovným príležitostiam.

52

Manifest elektronických zručností

Problém elektronických zručností Európy je taktiež problémom manažmentu Zistenia Centra pre hospodársku výkonnosť pri Ekonomickej univerzite v Londýne, naznačujú, že manažérske postupy sa podstatne líšia v závislosti od využívania IT, európske firmy podávali slabšie výkony v porovnaní s ich americkými konkurentmi, dokonca aj na tých istých trhoch, používajúc tie isté technológie a robiac nábor zamestnancov z tých istých zdrojov. Toto zistenie sa opiera o ďalší výskum, ktorý uskutočnila Ekonomická univerzita v Londýne, ktorá skúmala postupy manažmentu v malých a veľkých firmách v rámci leteckého priemyslu. Platy a ďalšie odmeny sa zdali byť vyššie v USA nielen u zamestnancov s vysokou úrovňou ale aj tých so strednou úrovňou elektronických zručností a typy úloh, ktoré títo zamestnanci musia bežne splniť, im umožňujú lepšie využívať tieto zručnosti.

Kvalita manažmentu taktiež vplýva na inovácie. Jedna vysoko uznávaná skupina analytikov ekonomiky a manažmentu IT sa vyjadrila takto: „Firmy jednoducho nezapínajú počítače a telekomunikačné vybavenie na to, aby získali kvalitu služby alebo racionálne zisky. Namiesto toho sa púšťajú do niekedy zdĺhavého a náročného procesu spoluobjavovania. Predajcovia IT vymýšľajú technológie; oni nenavrhujú ich využitie, ale iba ho umožňujú. Používatelia IT sa musia podieľať na vymýšľaní aplikácií. Spoluobjavovanie podobne ako všetko objavovanie, má nielen prvky procesu ale aj prvky produktu. Na strane procesu spoluobjavovania, účinné využívanie IT často súvisí so zmenou organizácií.“ Tento postreh sústredí pozornosť na doposiaľ nedostatočne prebádaný zlom v hodnotovom reťazci elektronických zručností v Európe. Problém elektronických zručností Európy je taktiež problémom manažmentu – a čoraz viac problémom celej škály obchodných zručností, akými sú financie, marketing a administrácia, ktoré vyžadujú efektívne elektronické zručnosti na to, aby bolo možné využívať nástroje e-obchodovania a zaoberať sa obchodnými cieľmi. Náš stredobod záujmu by sa preto mal posunúť od IT fakulty smerom k školám manažmentu a politici by urobili dobre, keby sa nad tým zamysleli, a tým sa vyhli chybnému prerozdeleniu zdrojov.

Talent priťahuje talent - Európa maj sa na pozore Talentovaní ľudia majú tendenciu hľadať si prácu vo vysoko výkonných organizáciách. Výskum zaoberajúci sa porovnaním platovej hladiny ukazuje, že ľudia nadobudnú primeranejšiu a vyššiu úroveň zručností, ak majú reálnu šancu získať zamestnanie vo vysokovýkonných organizáciách. A keďže takéto organizácie dokážu lepšie využiť zručnosti, môžu ponúknuť vyššie platy a lepšie stimuly za inovatívnu prácu.

Na trhu, ktorý postupne viac nadobúda celosvetový charakter, sa európsky talent disponujúci elektronickými zručnosťami bude snažiť dostať do tých KAPITOLA 6 NOVÝ DIGITÁLNY TALENT

53

organizácií, ktoré poskytujú najlepšie príležitosti. Existuje však skutočné nebezpečenstvo, že tieto príležitosti sa budú nachádzať mimo dosahu Európy. Keďže Európa vylepšuje svoje postupy na rozvoj elektronických zručností, riskuje tým, že sa stane skôr konečným exportérom elektronických zručností, než len regionálnym centrom pre vysokohodnotné inovácie; a to by bolo nešťastným výsledkom. Nemôžeme ho však vylúčiť.

Odporúčania Potenciál Európy spočíva v kompetenciách jej občanov. Bez všadeprítomnej infraštruktúry - najmä v inštitúciách poskytujúcich vzdelávanie a odbornú prípravu - IKT sa dnes môžu využívať len v obmedzenej miere a bez zručností dosiahneme len obmedzené ekonomické a sociálne hodnoty. Nevyhnutným predpokladom je lepší prístup k zariadeniam a internetu, ako aj lepšie vyškolení pedagógovia. Ak sa nebudeme týmto problémom zaoberať, nedostatok IKT zručností spôsobí stagnáciu, ktorá bude brániť EÚ v tom, aby bola konkurencieschopnou v celosvetovej ekonomike.

Digitálna agenda pre Európu navrhuje sériu cieľov digitálnej inklúzie, akým napríklad je do roku 2015 zvýšiť pravidelné používanie internetu zo 60 % na 75 % (a u postihnutých ľudí zo 41 % na 60 %) a do roku 2015 znížiť percento obyvateľov, ktorí nikdy nepoužili internet (na 15 %). K dosiahnutiu týchto cieľov je potrebný Akčný plán digitálnej gramotnosti a kompetencií. Takýto plán by mohol zahŕňať špecifické školiace aktivity zamerané na digitálnu gramotnosť pre skupiny ohrozené sociálnou exklúziou, presadzovať viacstranné partnerstvá a vytvoriť stimuly pre iniciatívy súkromného sektora, ktoré poskytujú odbornú prípravu všetkým zamestnaným ľuďom. Tento plán by sa taktiež mal holisticky integrovať s iniciatívami, ktoré sa realizujú v sektore vzdelávania.

Pokiaľ ide o problematiku produktivity a investovania do existujúceho talentu v oblasti technológií, tieto nasledujúce kroky považujeme za kľúčové: • Zamerať sa viac na manažment technológií a na šírenie informovanosti o dobrých manažérskych postupoch. Je potrebné, aby manažéri mali kvalitnejšie vyššie vzdelanie, v rámci ktorého sa dozvedia ako čo najlepšie investovať IKT zdroje, zatiaľ čo vlády by mali podporovať firmy so slabým manažmentom v tom, aby získali lepšie zručnosti.; • Zamestnanci s elektronickými zručnosťami by mali byť podporovaní v tom, aby zohrávali aktívnu úlohu v obchodnej stratégii. Príliš často sa stáva, že aktivity kvalifikovaných zamestnancov sú úzko obmedzené len na technické funkcie a nedostávajú príležitosť použiť svoje schopnosti inovatívnymi, produktivitu zlepšujúcimi spôsobmi.

54

Manifest elektronických zručností

• Zaručiť, aby elektronicky zruční jednotlivci mali v rovnakej miere zlepšené pracovné podmienky. Mladších zamestnancov najviac odrádza plat a odmeny za prácu, a najmä nepriaznivý rozdiel medzi tými zamestnancami, ktorí disponujú zručnosťami a tými, ktorí majú viac odpracovaných rokov ale menej zručností. Zatiaľ čo firmy tvrdia, že čelia nedostatku zamestnancov, je len málo dôkazov o zvýšenej platovej hladine u elektronicky zručných pracovníkov v Európe vo všeobecnosti.

• Zmeniť kariérne vyhliadky pre elektronicky zručných jednotlivcov. IKT je hlboko integrované do najúspešnejších organizácií. Elektronicky zruční zamestnanci sú však len málokedy schopní a ešte zriedkavejšie podporovaní v tom, aby sa uchádzali o najzaujímavejšie profesie v európskych firmách; • Je potrebné, aby vlády zaručili, že ich využívanie elektronických zručností je príkladom; že ich e-vládne funkcie majú najvyššiu kvalitu, a že investujú do experimentovania a modelov najlepších postupov; • Zaručiť, že základné zručnosti majú porovnateľnú kvalitu na celom trhu práce, aby zamestnávatelia mohli lepšie rozpoznať talent. Aj zamestnanci budú mať osoh z jasnejšieho pochopenia toho, aké sú pracovné očakávania na základe zosúladených poverovacích listín a popisu práce.

Rast produktivity prostredníctvom elektronických zručností prichádza v dvoch základných podobách: prostredníctvom pružnosti rýchlo a lacno sa prispôsobiť novým postupom, a prostredníctvom inovácií. Európska komisia a členské štáty by mali vštepiť do školstva, vládnych služieb a verejných osvetových programov nadšenie pre tieto schopnosti. Fakty i dôsledky sú jasné. Je potrebné intenzívne vplývať na politikov, priemysel, akademickú obec, odborníkov na ľudské zdroje a vedúcich pracovníkov organizácií, aby venovali pozornosť týmto skutočnostiam.

KAPITOLA 6 NOVÝ DIGITÁLNY TALENT

55

KAPITOLA 7 Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta Spojme sily a pracujme spolu Európa čelí paradoxnej situácii, keď 25 miliónov ľudí je momentálne bez práce, zatiaľ čo v určitých krajinách, firmy prežívajú ťažké obdobie v snahe nájsť kvalifikovaných odborníkov v oblasti digitálnych technológií. V niektorých krajinách viac než polovica mladých ľudí, ktorí chcú pracovať, je nezamestnaná. A súčasne, ak nepodnikneme kroky, do roku 2020 by mohlo vzniknúť 900 000 neobsadených pozícií v oblasti informačno-komunikačných technológií (IKT). Je to neprijateľné. Ak máme urobiť závery z týchto štatistík, budeme musieť preskúmať ako digitálne technológie menia európsku spoločnosť, ekonomiku a trh práce a čo to znamená pre našu pracovnú silu.

Digitálna ekonomika ponúka Európanom skvelé pracovné príležitosti, ale len vtedy, ak majú tie správne zručnosti. Vo sfére pracovnej sily si môžeme všimnúť jeden významný posun - a tým je polarizácia nízko a vysoko zručných pracovníkov. Hospodárska kríza mala najhorší dopad na Európanov s nízkou kvalifikáciou; stretávajú sa s čoraz väčšími problémami pri hľadaní práce, čelia nižšej stabilite pracovného miesta a dokonca aj v najmenej náročných povolaniach nemôžu konkurovať pracovníkom so zručnosťami na strednej úrovni.

Naopak, vysoko-zruční pracovníci budú vo veľkej miere ťažiť z meniaceho sa trhu práce. Európa nie je jediná krajina, ktorá sa ocitla v tejto situácii; tento trend dnes vidíme na celom svete, napríklad v USA alebo Kanade ale aj v niekoľkých ázijských krajinách.

Na rozdiel od ostatných častí hospodárstva, IKT odvetvie vytvára nové pracovné miesta. V roku 2012 sa vytvorilo viac než 100 000 nových IKT pracovných miest, zatiaľ čo celková zamestnanosť klesla. Vo všetkých odvetviach je vysoký dopyt po digitálnych zručnostiach, nielen v IKT sektore. Spoločnosti podnikajúce vo finančných službách, energetike, automobilovom priemysle, maloobchode, výrobe, kreatívnych službách a v mnohých ďalších oblastiach hľadajú IKT odborníkov. Vlastne, každý sektor hospodárstva sa spolieha na digitálne nástroje a ľudí schopných ich navrhovať, používať a efektívne ich udržiavať. Všetky tieto sektory potrebujú odborníkov na cloud computing, ochranu súkromia a bezpečnosť, podnikovú architektúru, vývoj mobilných aplikácií, analytiku veľkých dát alebo digitálny marketing, a to je len zopár príkladov. Mnohé z týchto pracovných miest sú najlepšie platené v Európe.

56

Manifest elektronických zručností

Postrehy z Veľkej koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií Vzhľadom na túto situáciu je jasné, že potrebujeme viac investovať do odbornej prípravy v rámci IKT, prepracovať naše vzdelávacie systémy a propagovať profesie v oblasti digitálnych technológií, a to najmä medzi ženami. Digitálne technológie môžu zohrávať významnú úlohu pri vytváraní rastu a hodnôt v Európe len vtedy, ak budeme mať pracovné sily disponujúce zručnosťami. To si vyžaduje aj krátkodobé aj dlhodobé riešenia. Z tohto dôvodu Európska komisia v roku 2013 spustila Veľkú koalíciu pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií (Koalíciu) ako viacstranné partnerstvo s cieľom vyriešiť nedostatok digitálnych zručností v Európe a niekoľko stotisíc neobsadených voľných pracovných miest v oblasti IKT. Skúsenosti s touto iniciatívou nám doposiaľ poskytli zopár užitočných postrehov.

Prvý postreh je, že vybudovanie pracovnej sily vyhovujúcej digitálnemu veku si vyžaduje, aby všetci partneri úzko spolupracovali: spoločnosti a vlády, školy a univerzity. Musíme zlepšiť informovanosť o zaujímavých príležitostiach, ktoré existujú v oblasti digitálnych technológií, v malých a väčších organizáciách. Potrebujeme upraviť učebné osnovy a poskytnúť viac príležitosti odbornej prípravy zo strany firiem. To nie je triviálne a vyžaduje si to rozhodné kroky, zdroje a víziu, ktorú zdieľajú všetci partneri. Túto víziu vyjadruje päť všeobecných cieľov: (1) Všetci Európania potrebujú základné IKT vzdelanie začlenené do ich všeobecného vzdelávania. Potrebujeme ponúkať viac zoradených stupňov a učebných osnov na odborných školách a univerzitách, aby študenti mohli získať zručnosti a uspieť na trhu práce. Zahŕňa to programovacie zručnosti.

(2) Mladí ľudia, najmä ženy, potrebujú pochopiť, že digitálne technológie sú zaujímavou voľbou povolania a že digitálne zručnosti sú nevyhnutné pre ich profesijný úspech. Potrebujeme IKT zbaviť mýtu, že je to profesia pre čudákov.

(3) Školiace balíčky musia byť lepšie pripravené v spolupráci so zamestnávateľmi, IKT spoločnosťami a tradičnými sektormi, aby zručnosti, ktoré sa ľudia naučia, boli tými zručnosťami, ktoré firmy skutočne potrebujú.

(4) Po skončení odborného výcviku ľudia potrebujú dostať porovnateľné certifikácie, aby zamestnávatelia mohli uznať, oceniť a rozvíjať ich zručnosti.

(5) Ľudia musia byť tam, kde sú IKT pracovné miesta. Vyžaduje si to lepšiu mobilitu zamestnancov v EÚ alebo nové prístupy na prenesenie práce tam, kde sú ľudia.

KAPITOLA 7 VEĽKÁ KOALÍCIA PRE DIGITÁLNE PRACOVNÉ MIESTA

57

Druhým postrehom z Koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií je, že všetci podporovatelia nebudú len diskutovať, ale sami podniknú kroky: Bolo vyjadrených päťdesiatpäť prísľubov, vrátane tých zo strany veľkých obchodných spoločností, ale taktiež zo strany menších spoločností, poskytovateľov vzdelávania a mimovládnych organizácií. Títo podporovatelia sľubujú, že budú ponúkať školenia, stáže a pracovné miesta; alebo organizovať podujatia a návštevy škôl, aby mohli informovať mladých ľudí o IKT povolaniach. Taktiež chceme osloviť výkonných riaditeľov a politických lídrov, aby prisľúbili výraznú podporu Koalícii, rozšíreniu radov členov o ďalšie IKT spoločnosti a spoločnosti využívajúce IKT. Chceme vytvoriť silnejšie spoluvlastníctvo Koalície partnermi a nadviazať na príležitosti financovania prostredníctvom programu Záruka pre mladých ľudí, Európskeho sociálneho fondu a Erazmus+.

Tretím postrehom je fakt, že problémy sa líšia v závislosti od krajín, a preto národné a miestne iniciatívy musia dopĺňať aktivity na európskej úrovni v duchu pravej subsidiarity. EÚ by mala konať len v tých oblastiach, kde zabezpečuje európsku pridanú hodnotu. Národné a miestne iniciatívy môžu zohľadňovať špecifické potreby na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzniklo už viac než 10 národných a miestnych koalícií a niekoľko ďalších začne v nasledujúcich mesiacoch.

Svet sa digitalizuje a platí to aj pre trh práce. Digitálne zručnosti určitý čas naďalej zostanú vysokou prioritou politického programu. Zručnosti ako programovanie sú novou gramotnosťou. Je jedno, či chcete byť inžinierom, dizajnérom, učiteľom, ošetrovateľkou alebo podnikateľom na webe, budete potrebovať digitálne zručnosti. Všetci z nás, či sme verejní činitelia, spoločnosti, pedagógovia a jednotlivci, sme kolektívne zodpovední za to, aby sme zaistili, že pracovná sila Európy má tie správne digitálne zručnosti. Tie správne zručnosti, aby sme zostali priekopníkmi digitálnych technológií a mohli umožniť našim deťom zaujať pracovné miesta budúcnosti.

58

Manifest elektronických zručností

KAPITOLA 8 Vízia budúcnosti Hýbeme sa vpred a zvyšujeme naše úsilie Európa v roku 2014 naďalej zápasí s naliehavou potrebou rastu produktivity.

Akútne symptómy finančnej krízy už možno odzneli, ale hlavné ťažkosti ešte nie sú vyliečené. Úsporné opatrenia a znižovanie nákladov samé osebe nedokážu naštartovať prosperitu. Zásadné dlhodobé problémy akými sú starnúca populácia, nerovnomerné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, neefektívne využívanie energie a vysoké znečistenie stavajú IKT do pozície rozhodujúceho hráča.

Európa musí napomáhať rozvoju tých správnych zručností prostredníctvom inovácií a podnikateľských iniciatív. „Rozvoj zručností a pracovnej sily sú menou ekonomickej budúcnosti Európy,“ vraví Jan Muehlfeit, predseda Microsoft Europe a jeden z predsedov Európskej asociácie elektronických zručností. Peter Drucker, otec moderného manažmentu vraví o inováciách, že sú „spôsobom, ako dodať zdrojom novú schopnosť vytvárať hodnotu.“ IKT inovácie majú určité zvláštnosti, ktoré určujú dopyt po zručnostiach: • Vysokorýchle: Napriek závislosti na dlhodobejšom vývoji, akými sú napríklad normy pre mobilné siete alebo zásadný výskum v pamäťových technológiách, žiadne iné odvetvie nemá porovnateľné krátke cykly inovácie.

Zručnosti s tým súvisiace majú preto obmedzenú životnosť; • Nezávislé: IKT inovácie sa zriedkavo uskutočňujú izolovane. Koncepcie ako platformové stratégie sú pre tento priemysel neodmysliteľné. Z tohto dôvodu technický pokrok a trhová dynamika určujú požadované zručnosti, vrátane stratégií; • Sociálne: IKT vedú k vzniku sociálnych javov, ako napríklad hromadná spolupráca, sociálne médiá a crowdsourcing. Dávajú novú podobu sociálnej interakcii a pracovným procesom. Takto IKT riadi dopyt po zručnostiach v sociálnej a právnej oblasti a v oblasti manažmentu; • Skutočne celosvetové: keďže sa sídlo pôsobenia vďaka nim stalo nemateriálnym, IKT vytvorili jedno z prvých skutočne celosvetových a globalizujúcich odvetví. Niektoré aspekty sú miestne - najmä tie, ktoré sa pretínajú so spoločnosťou, používateľmi a organizáciami - ostatné sú postupne viac koncentrované. Napríklad, služby, ktoré poskytuje Google viac než 100 krajinám sa dodávajú len z dvanástich veľkých dátových centier založených na miestach na celom svete;

KAPITOLA 8 VÍZIA BUDÚCNOSTI

59

• Podnikateľské: IKT inovácie v čoraz väčšej miere podnecuje otvorená inovácia a postupy ako riadenie nových pobočiek a zahraničné podniky, ako aj rast na základe fúzií a akvizícií. Globálni hráči ako Facebook alebo Google boli nováčikmi pred menej ako desaťročím; • Transformačné a rozvratné: IKT umožňujú vlny inovácií nielen s novými produktmi a službami, ale taktiež aj tým, že vytvárajú nový nervový systém v rámci podniku, aby sa mohli transformovať postupy a organizačné modely. Tým, že poskytujú základy pre úplne nový model obchodnej spoločnosti, IKT majú potenciál odvetvia nielen rozvrátiť, ale ich aj pretvoriť.

Vzhľadom na tieto dôležité faktory, nie je správne nazerať na elektronické zručnosti z úzkeho, na technológiu orientovaného pohľadu. Ľudia s integrovanou výbavou zručností musia podporovať IKT. Vzdelávanie je jadrom riešenia.

Vzdelávanie pomocou IKT a elektronické zručnosti musíme hlbšie a celkovo integrovať do našich vzdelávacích systémov a celoživotného vzdelávania, vrátane manažérskych a podnikateľských zručností a kompetencií.

Michael Gorriz, riaditeľ oddelenia informatiky v spoločnosti Daimler, poznamenal: „Možnosť nadobudnúť a ďalej rozvíjať tie správne elektronické zručnosti pre IKT odborníkov a taktiež pre pracovníkov zaoberajúcich sa štruktúrovanými úlohami, by sa mala stať bežným modelom v našej spoločnosti. To nie je požadované len v rámci väčších organizácií, to je potrebné na vybudovanie a rozvíjanie Európy, krok za krokom smerom k inovatívnej spoločnosti alebo k tomu, čo sa niekedy nazýva „znalostná spoločnosť“.“

Dávajte si pozor Európa je ohrozená. Účinné metódy, ktorými Európa dokáže generovať budúci európsky talent v IKT - túto kľúčovú disciplínu a priemysel 21. storočia - sú nedostatočné.

V prvom rade, možnosť využívať IKT vo vzdelávaní na primárnej a sekundárnej úrovni vzdelávania v oveľa širšom rozsahu zostáva naďalej vo veľkej miere nevyužitá. Práve počas tejto fázy rozvoja sa koncipuje motivácia pre budúce štúdium a nadobúdajú sa prvé kompetencie. IKT poskytujú pedagógom mnoho príležitostí na prípravu inovatívneho vzdelávania, konkrétne priblížením vzdelávacieho prostredia k reálnemu svetu. Príkladom by mohlo byť využívanie reálnych údajov o environmentálnej oblasti alebo aktuálnych informácií z dopravy na hodinách geografie, možnosť stretnúť sa s historickými dokumentmi v digitálnych knižniciach alebo vykonanie dátovej analýzy založenej na širokej škále skutočných údajov na hodine matematiky.

60

Manifest elektronických zručností

Štúdium v oblasti IKT v súčasnosti vylučuje kritické kompetencie elektronických zručností, ako napríklad tie, ktoré súvisia so sociálnym rozmerom IKT, podnikavosť a inovatívnosť ako aj základné obchodné zručnosti. Tieto zručnosti sa dajú vo všeobecnosti získať po absolvovaní vysokej školy, v profesionálnom živote. Niektoré univerzity si uvedomujú tento problém. Napríklad, Univerzita vo Warwick, vo Veľkej Británii ponúka študentom možnosť absolvovať krátky program „Kľúčové zručnosti“.

Tento nedostatok elektronických zručností na európskych základných a stredných školách a na úrovni vyššieho vzdelávania spôsobil, že vzniklo na IKT trhu práce prostredie, kde tradičné akademické diplomy majú obmedzený význam pre zamestnanosť. V skutočnosti, mnoho IKT odborníkov má akademické vzdelanie v iných oblastiach než počítačová veda. IKT zručnosti sa dokazujú pracovnými výsledkami, profesijnou cestou alebo jednoducho sa prehlasujú bez formálnych možností posúdiť a overiť ich.

Teraz nastal čas, aby sme to uskutočnili V tomto Manifeste lídri vo svojej oblasti navrhujú množstvo konkrétnych opatrení na zabezpečenie IKT odborníkov, čo následne pomôže omladiť a trvalo udržať nielen zdravý IKT sektor ale aj rozsiahlejšiu elektronicky zručnú pracovnú silu.

Začnime na primárnom a sekundárnom vzdelávaní Získanie elektronických zručností v ranom období života, počnúc základnou školou až po začiatok akademickej kariéry študenta, kultivuje inovatívny postoj, ktorý bude dôležitým prínosom pri vstupe do radov pracovnej sily. Iniciatívy priemyslu na školách a vysokých školách pre učiteľov a študentov, napríklad Imagine Cup od Microsoftu, World Ahead Program od Intelu alebo Science Fair od Google umocňujú podporu IKT priemyslu ako aj záujem zo strany žiakov a študentov. 1,75 milióna študentov z viac než 190 krajín sa zapojilo do súťaže Imagine Cup od jej vzniku.

Určujúcim prvkom v takýchto iniciatívach je, aby študenti využívali tvorivosť a podnikateľského ducha pri zaoberaní sa problémami, ktoré sa dajú vyriešiť pomocou IKT. Ďalším krokom vo vývoji by bolo integrovanie takýchto učebných prvkov do učebných osnov na podporu organizačných inovácií vo vzdelávacích inštitúciách (napr. skúmanie nových učebných prostredí a tém), čo by skutočne stimulovalo inovácie vo vzdelávaní za pomoci IKT.

KAPITOLA 8 VÍZIA BUDÚCNOSTI

61

Zvýšiť príťažlivosť IKT profesií Príťažlivosť IKT ako profesie je súčasťou opatrenia pretransformovať vzdelávanie. Do praxe je potrebné zaviesť transparentnejšie mapovanie nesmiernych príležitostí a profesijného rastu v oblasti IKT, aby občania Európy začlenili elektronické zručnosti do svojej profesie. Napríklad, portál European e-Skills Career Portal uľahčuje priradenie tých správnych zručností k tým správnym pracovným pozíciám a okrem toho pomáha prekonávať niektoré predsudky o IKT profesiách.

V súvislosti s tým je potrebné uskutočniť výraznú zmenu vo vnímaní IT u mládeže, žien a starnúcej pracovnej sily. Jednou špecifickou metódou by bolo zapojiť a vypestovať profil digitálnych ambasádorov v Európe ako aktívne rolové modely v IKT sektore, ako aj tých, ktorí pôsobia v súvisiacich komunitách, napríklad riaditeľov oddelení IT, digitálnych podnikateľov a popredných vedcov.

Ak sa nebudeme venovať existujúcim stereotypom o IKT odborníkoch, bude brzdený rast sektora IKT služieb a dôjde k zamedzeniu obchodných inovácií v takmer všetkých organizáciách.

Kroky vpred berú na zreteľ aktívnu úlohu, ktorú ženy môžu zohrávať v IKT. Dobrou ilustráciou toho je Kódex najlepších príkladov z praxe žien v IKT (Code of Best Practice of Women in ICT), je to iniciatíva Neelie Kroes, viceprezidentky Európskej komisie. Ponúka prvý súbor praktických iniciatív na zlepšenie skúseností žien v IKT profesiách. Mnoho akademických partnerov a partnerov z IKT priemyslu sa podpísalo pod túto iniciatívu.

Zvýšiť a rozšíriť spoluprácu medzi akademickou obcou a IKT priemyslom Vo vysokorýchlostnom svete IKT, ktorý je vo veľkej miere determinovaný podnikateľskou a trhovou aktivitou, akademická obec musí udržiavať úzke prepojenie s priemyslom. Priemyslom podporované programy zapájajúce univerzity, ako napríklad Akademická iniciatíva IBM alebo Akademická aliancia od Microsoftu sú dôležitými nástrojmi. Prvým prvkom je poskytnúť akademickej obci produkty a služby zdarma alebo so zníženou cenou. Nový vývoj zahŕňa poskytovanie kapacít dátového centra priemyslu a analytické prostredie na analýzu veľkých dát, ako to je v spoločnej iniciatíve IBM a Google pod názvom Cloud Computing University Initiative.

V ďalšom rade, IKT priemysel sa angažoval do univerzitných výskumných centier, výmeny zamestnancov a nových foriem spolupráce. Príkladom toho je fínska Aalto University založená na základe spolupráce medzi Nokia Corporation a ďalšími partnermi z priemyslu, ponúkajúca združené Továrne dizajnu a služieb na podporu podnikateľskej aktivity študentov a ich angažovanie do inovatívnych projektov.

62

Manifest elektronických zručností

IKT priemysel sa taktiež angažuje v poradenstve pre akademickú obec k spôsobom zlepšenia a rozšírenia počítačových vied a súvisiacich učebných osnov.

Príkladom toho je iniciatíva IBM pod názvom Service Science, ktorá presadzuje učebné osnovy pre IKT inovácie komplexných systémov služieb, akými sú zdravotníctvo alebo energetika.

Je tu priestor na zlepšenú spoluprácu medzi súkromnými organizáciami poskytujúcimi školenia v oblasti IKT, priemyslom a akademickou obcou. Týka sa to témy certifikácie, ktorá by sa mala ponúkať ako doplnok akademického vzdelania. Zručnosti, ktoré sú predmetom certifikácie, väčšinou súvisia s presnými požiadavkami trhu, napríklad zbehlosť v metódach vývoja softvéru, produktové školenie alebo špeciálne programovacie jazyky. Certifikácia môže dopĺňať širšie akademické vzdelávanie, keď pomocou svojich špecifických prvkov umožňuje zamestnávateľovi posúdiť zrelosť odborníka pre danú IKT úlohu, technológiu alebo nástroj. Certifikácia, tak ako je tu opísaná, taktiež reaguje na problémy riadenia kvality a na tie, ktoré sa týkajú vysokorýchlostného IKT trhu, na ktorom špecifické kvalifikácie majú obmedzenú životnosť.

Presadzovať európske štandardy pre certifikáciu Zlepšenie profilu IKT odbornosti prispieva novým stimulom a dynamickosťou k získaniu vyššej úrovne IKT kompetencií. Keď uvažujeme o investovaní učebných zručností do konkrétneho sektora, akreditácia je veľmi dôležitým kritériom, pretože podporuje mobilitu odborníkov a poskytuje základ pre vývoj atraktívnych kariérnych štruktúr.

Vypracovanie Rámca elektronických kompetencií (e-CF) jedinečným spôsobom poskytuje odporúčanie zo strany viacerých európskych partnerov na základe konsenzu pre kompetencie IKT odborníka vo všetkých členských štátoch a všetkých sektoroch priemyslu. Tento rámec má potenciál stať sa dôležitým prínosom pre Európu. Ambiciózna práca, ktorá viedla k uvedeniu návodu k Európskemu kurikulu elektronických kompetencií, ktoré pripravil INSEAD, v spojení s e-CF uznáva IKT odborníkov prostredníctvom štandardizovaného kurikula. Toto posilňuje úlohu európskych univerzít dodávať IKT odborníkov a elektronicky kompetentných manažérov v Európe. Toto je skutočne krok správnym smerom.

Partnerstvá pre inovácie v európskom IKT vzdelávaní a rozvoj elektronických zručností Vlády, priemysel a akademická obec by mali úzko spolupracovať, aby zaistili, že Európa má pokrokové elektronické zručnosti potrebné v novo vznikajúcich oblastiach, ako napríklad cloud computing, Zelené IT, kybernetickú bezpečnosť, interoperabilita a e-Zdravie. Bude potrebné rozvinúť zručnosti potrebné pre úspech v IKT priemysle a tieto zručnosti budú musieť vyhovovať novým KAPITOLA 8 VÍZIA BUDÚCNOSTI

63

prúdom rastu. Dopad elektronických zručností na sektory ako zdravotníctvo zmení a zlepší spôsob, akým riešime niektoré najväčšie problémy spoločnosti.

Medzi európske organizácie, ktoré sa intenzívne venujú presadzovaniu IKT vzdelávania a elektronických zručností patria okrem iných tieto organizácie: Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) – IKT laboratóriá; Európska asociácia elektronických zručností (EeSA); Európska skupina pre vzdelávanie a priemysel (ELIG); Európska nadácia pre rozvoj manažmentu (EFMD); European Schoolnet (EUN); DIGITALEUROPE atď. Každý z nich prispieva k všeobecným cieľom vytýčeným v tomto manifeste a v širšom zmysle pomáha od základnej úrovne realizovať stratégiu Európskej komisie zameranú na elektronické zručnosti.

Európa a členské štáty sú pripravené urobiť ďalšie kroky, musia však konať podľa odporúčaní, ktoré sme tu naznačili v hlavných rysoch. Vyžaduje sa rozsiahle a intenzívne investovanie všetkých partnerov, aby sme zaistili, že Európa dokáže plne profitovať zo zlepšenej konkurencieschopnosti, mohutnejšieho rastu a lepších pracovných miest.

Výzvy by sme mohli takto zosumarizovať: • Vytvoriť integrujúce elektronické zručnosti potrebné pre IKT profesie v budúcnosti.

• Presadzovať úlohu IKT a vzdelávania v primárnom a sekundárnom vzdelávaní na dosiahnutie širšieho záujmu a motivácie o IKT profesie.

• Pomocou akademickej obce rozšíriť a inovovať kurikulá pre počítačové vedy a príbuzné disciplíny, aby sme sa mohli pustiť do riešenia IKT problémov v budúcnosti. To znamená prekonať prevládajúce technické zameranie na IKT disciplínu.

• Vytvoriť nové modely partnerstva medzi priemyslom a akademickou obcou, najmä na posilnenie zapájania sa študentov do inovácií založených na IKT a vzdelávania o podnikaní.

• Dopĺňať akademické vzdelanie o neformálne kvalifikácie udeľované priemyslom podľa štandardov prijatých v celej Európe a certifikačných schém.

64

Manifest elektronických zručností

Životopisy autorov príspevkov Gilles Babinet Francúzsky digitálny šampión Ako francúzsky digitálny šampión, Gilles Babinet pracuje na presadzovaní inovácií vo vzdelávaní. Je predsedom CaptainDash a bývalým predsedom Conseil National du Numerique.

Profesor Martin Curley Viceprezident a riaditeľ, Intel Labs Europe, Intel Corporation Ako hlavný samostatný inžinier a viceprezident Intel labs, o svoju zodpovednosť sa delí s viac než 4 000 výskumnými a vývojovými pracovníkmi v Európe. Vo svojom povolaní sa venuje hlavnému medzinárodnému IT manažmentu, pozíciám v automatizácii a výskume pre Intel, General Electric a Phillips. Martin je spoluzakladateľom inštitútu Innovation Value Institute v Írsku a v súčasnosti je spolupredsedom Open Innovation Strategy and Policy Group EÚ. Taktiež na úrovni EÚ zastáva poradné funkcie v oblasti IKT a inovačných opatrení.

Dr. Michael Gorriz Riaditeľ oddelenia informatiky a vedúci IT manažmentu, Daimler AG Michael zastáva funkciu riaditeľa oddelenia informačných technológií v spoločnosti Daimler od roku 2008, ktorej sa ujal po dlhom a rôznorodom pôsobení v oblasti IKT v tejto spoločnosti a v leteckom priemysle. Je zodpovedný za stratégiu, plánovanie a rozvoj všetkých IT systémov ako aj činnosť všetkých dátových centier a komunikačných sietí. Medzi jeho predošlé pozície patrí funkcia viceprezidenta pre IT vodcovstvo v rôznych obchodných oddeleniach spoločnosti Daimler a v oblasti celosvetových systémov. V roku 2009 nemecké časopisy CIO a Computerwoche menovali Michaela za „CIO roka“ v kategórii veľké podniky.

Peter Hagedoorn Generálny tajomník, Európskej asociácie CIO Peter je generálnym tajomníkom, Európskej asociácie CIO (predtým EuroCIO) od roku 2011. V roku 2004 založil holandskú CIO platformu.

Petrove viac než dvadsaťročné pracovné skúsenosti v IKT sektore zahŕňajú funkciu riaditeľa oddelenia informačných technológií (CIO) a viceprezidenta v holandských nadnárodných spoločnostiach Hagemeyer a OcéNV, ako aj poradenské funkcie vo verejnom a súkromnom sektore na európskej úrovni. ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

65

Birgit Hanny Generálna viceriaditeľka, ASIIN Birgit zastáva funkcie v hlavnom manažmente a poradenstve v akreditačnej agentúre ASIIN. Venuje sa vypracovaniu a zlepšovaniu kritérií a procedurálnych princípov pre zaistenie externej kvality vo vyššom vzdelávaní a poskytuje poradenské a hodnotiace služby pre organizácie zaoberajúce sa vzdelávaním a výskumom. Brigit bola predtým hlavnou poradkyňou pre KPMG (BearingPoint) v oblasti financií a verejného sektora.

Dr Lex Hendriks Konzultant pre obchodné znalosti, EXIN S viac než 25-ročnými pracovnými skúsenosťami v IT, manažmente IT služieb a v oblasti zaškoľovania a certifikácie, Lex prispel k certifikačnému programu ITIL a bol jedným z architektov programu IT Service Management od spoločnosti EXIN. Lex sa taktiež podieľal na niekoľkých projektoch súvisiacich s elektronickými zručnosťami, vrátane projektu e-Skills Quality Label, ktorý pripravila Európska komisia a viedla spoločnosť Empirica.

Lex publikoval niekoľko prednášok o počítačom asistovanom výskume v matematickej logike a teórii dizajnu.

Edit Herczog Bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu (MEP) a riaditeľka European Internet Foundation Edit strávila posledných desať rokov v Európskom parlamente ako popredná europoslankyňa venujúca sa oblasti konkurencieschopnosti a prosperity.

Ako členka Výboru pre priemysel a rozpočet bojovala za najlepšie využitie európskeho imania. Medzi jej najvyššie priority patrí rozvoj kapacity ľudských zdrojov, maximálne rozšírenie radov našich talentovaných ľudí a digitálna zmena. Ako vyslankyňa elektronických zručností a riaditeľka European Internet Foundation, propaguje potrebu podporovať aj mladých aj starších ľudí v tom, aby v plnej miere využili digitálne príležitosti. Edit pracovala v súkromnom sektore v oblasti špeciálnych chemikálií.

John Higgins CBE, generálny riaditeľ DIGITALEUROPE Johnova kariéra v IT začala s prácou na systémovej analýze, keď zastával poradenskú funkciu v spoločnosti Ernst & Young, ešte predtým, ako sa pridal k spoločnosti založenej v Kalifornii pod názvom dot.com, Rocket Networks, kde zastával pozíciu výkonného riaditeľa spoločnosti. V roku 2011 bol John zvolený za generálneho riaditeľa DIGITALEUROPE, podobné pozície zastával predtým vo Veľkej Británii. Je členom riadiaceho orgánu Univerzity vo Warwick a predsedal komisiám pre Konfederáciu 66

Manifest elektronických zručností

britského priemyslu a Svetovej asociácii IT služieb. John je členom Royal Society of Arts a v roku 2005 bol vymenovaný za veliteľa britskej ríše (CBE) za jeho služby pre IT priemysel Veľkej Británie.

Tobias Hüsing Hlavný výskumný poradca, empirica Tobiasova práca zahŕňa výskum a poradenstvo v oblasti stratégií e-vodcovstva a elektronických zručností a trhu práce, ako aj v oblasti výskumu, inovácií a stratégií transferu vedomostí. Momentálne koordinuje štúdiu o „Zručnostiach e-vodcovstva pre malé a stredné podniky“ pre Európsku komisiu. Tobias vedie v spoločnosti empirica tím zaoberajúci sa prognostikou dopytu a ponuky elektronických zručností, ktorý analyzuje pozorovania zamerané na priemysel a trh práce a dodávateľský systém vzdelávania a školení v oblasti elektronických zručností a e-vodcovstva.

Dr. Bruno Lanvin Výkonný riaditeľ, INSEAD eLab Ako výkonný riaditeľ INSEAD eLab, Bruno zastáva v spoločnosti INSEAD popredné úlohy v práci zameranej na inovácie (Innovation Readiness Model; Global Innovation Index). Taktiež sa dlhodobo zapája do Svetového hospodárskeho fóra prostredníctvom svojej práce zaoberajúcej sa témou Networking Readiness Index a Global Information Technology Report. Brunova práca zahŕňa vedúce výkonné funkcie v Svetovej banke a v Organizácii spojených národov, kde zastáva funkciu vedúceho kabinetu generálneho riaditeľa; Riaditeľ pre strategické plánovanie a vedúci oddelenia pre konkurencieschopnosť malých a stredných obchodných spoločností.

Simon Robinson Riaditeľ spoločnosti empirica Simon riadi poradenské a výskumné tímy v spoločnosti empirica, zameriavajúc sa na inovácie; riadenie výskumu; transfer vedomostí; inovácie v oblasti zdravia a sociálnej starostlivosti a hodnotenie verejných intervencií, vrátane hlavných iniciatív EÚ o šetrení energie. V oblasti elektronických zručností inicioval prístup, ktorý sa uplatnil v ‘European Guidelines and Quality Labels for e-Leadership Curricula’ pre generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel a teraz koordinuje práce na European Guidelines and Quality Labels for New Curricula.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

67

Profesor Sharm Manwani Výkonný profesor IT vodcovstva, Henley Business School, Univerzita v Reading Sharm vyučuje a venuje sa výskumu v oblasti obchodu a IT integrácie týkajúcej sa stratégií, architektúry a programov zmien. Pre Deutsche Telekom vytvoril a vedie uznávaný program Masters in Enterprise Information Management. Sharm zastával európske pozície riaditeľa oddelenia informatiky v spoločnostiach Diageo a Electrolux. Je porotcom v hlavných súťažiach IT priemyslu a prednášal na mnohých akademických a odborných konferenciách. Jeho kniha o IT spôsobila zmeny v obchodovaní: Úspešný manažment podporuje odbornú kvalifikáciu v BCS. Dr. Clare Thornley, Členka výskumu, Innovation Value Institute (IVI) V oblasti výskumu sa Clare zaujíma o: vyhľadávanie informácií; nové spôsoby merania vplyvu výskumu na zahrnutie jeho vplyvu na politiku a prax; manažment informácií na zlepšenie výkonu; informačná etika a filozofia informácií. Od septembra 2013 je členkou výskumu v inštitúte IVI a bola členkou tímu projektu: „Elektronické zručnosti: medzinárodný rozmer a dopad globalizácie“. Clare má taktiež bohaté skúsenosti s vyučovaním a poskytovaním školení a vyučovala vyhľadávanie informácií a výskumnú politiku na vysokých školách vo Veľkej Británii a Írsku.

Clare v jej práci na manifeste podporovali jej spolupracovníci z oddelenia výskumu v IVI, Dr. Marian Carcary a Dr. Eileen Doherty.

Freddy Van den Wyngaert Riaditeľ oddelenia informatiky v Agfa-Gevaert Group Freddy má viac než 30-ročnú skúsenosť s prácou v IT nielen v Európe ale aj v USA. Je viceprezidentom a riaditeľom oddelenia informatiky v Global Shared Services v „Agfa ICS“ (Informačné a komunikačné služby) a taktiež zastáva funkciu predsedu výboru Európskej asociácie CIO (EuroCIO).

Predtým, ako začal pracovať pre Agfa-Gevaert, Freddy zastával rôzne manažérske pozície v IT a obchode pre ExxonMobil Chemical. Freddy je členom výboru ADM, obchodnej/IT siete v Belgicku a predsedom výboru CIOforum pre belgický obchod.

68

Manifest elektronických zručností

Dr. Desirée van Welsum Vedúca konzultantka IKT stratégií, Svetová banka Desirée van Welsum je vedúcou ekonómkou a konzultantkou stratégií v Svetovej banke, kde sa špecializuje na dopad informačno-komunikačných technológií na hospodárstvo. Má viac než 10-ročné pracovné skúsenosti v aplikovanom hospodárskom výskume a politickej analýze súkromných a verejných sektorov v ekonómii, predtým pracovala pre OECD, OSN (UNCTAD a ITU), The Conference Board, a pre National Institute of Economic and Social Research (NIESR) vo Veľkej Británii. Taktiež pracovala ako konzultantka pre RAND Corporation, INSEAD a pre Európsku komisiu. Publikovala veľa prác v oblasti účinky IT, vrátane účinkov na rast a produktivitu, inovácie, zamestnanosť a zručnosti, obchodovanie v službách a offshoring a outsourcing.

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

69

RECENZENTI Emma Bluck, riaditeľka, Gold Spark Consulting and Consultant, European Schoolnet Patrice Chazerand, riaditeľka Digital Economy and Trade Groups, DIGITALEUROPE Alexa Joyce, riaditeľka Policy, Teaching and Learning, Microsoft Marianne Kolding, viceprezidentka European Services Research Group v IDC Jonathan Murray, riaditeľ, DIGITALEUROPE Andrea Parola, generálny riaditeľ Európskej asociácie elektronických zručností Christel Vacelet, komunikačný manažér, European Schoolnet

70

Manifest elektronických zručností

Bibliografické odkazy Ala-Mutka, K., Punie, Y., & Redecker, C. (2008). “Digital Competence for Lifelong Learning”. Policy brief. Európska komisia.

JRC Technical Notes ( JRC48708).

Andersson, T., Curley, M., & Formica, P. (2010). “Knowledge driven entrepreneurship. The key to Social and economic transformation”. Springer.

ACS (2014). Australian Computer Society Code of Professional Conduct Case Studies Agresti, W. (2008). “An IT body of knowledge: The key to an emerging profession”, IEEE IT Professional, Nov.-Dec. 2008, str. 18-22.

Avolio, B.J., Kahai, S. a Dodge, G.E. 2001. “e-Leadership: Implications for Theory, Research, and Practice”. Leadership Quarterly, 11(4): 615-668.

Bilbao, B., Dutta S. a Lanvin, B. (2014) - “The Rewards and Challenges of Big Data”, Global Information Technology Report, Cornell-INSEAD-World Economic Forum.

Bresnahan, T., Brynjolfsson, E., a Hitt, L. (2002) “Information Technology, Workplace Organization, and the Demand for Skilled Labor: Firm-Level Evidence”. Quarterly Journal of Ekonomics, zv. 117, str. 339-376 Carcary, M., Sherry, M., McLaughlin, S. a O’Brien, C. (2012). “Career development for ICT professionals: driving transparency in educational attainment”.

Cattaneo, G., Husing, T., Kolding, Korte, W.B., & M., Lifonti, R. (2009).

“Monitoring e-Skills demand and supply in Europe. Current situation, scenarios, and future development forecasts until 2015”.

Cedefop. “Skill supply and demand in Europe. Medium Term forecast up to 2020”.

CEN (2008). CWA 15893-1:2008. Európsky rámec elektronických kompetencií - 1. časť: Rámec. CEN ICT Skills Workshop.

CEN (2012). CWA 16458. European ICT Professional Profiles. CEN ICT Skills Workshop.

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

71

Clayton, T. a Welsum, D. (2014), “Closing the Digital Entrepreneurship Gap in Europe: Enabling Businesses to Spur Growth”, The Conference Board, Executive Action Report 425, 2014.

Dánsky úrad pre podnikanie a Európska komisia (2012).

European High Level Conference: “A Single Digital Market by 2015 – A driver for economic growth and jobs”.

Denning, P.J. a Frailey, D.J. (2011). “The profession of IT. Who are we now?”

Communications of the ACM. 54(6), 2011, str. 25-27.

Devillard, S., Desvaux, G., & Baumgartner, P. (2007). “Women Matter. Gender Diversity a corporate performance drive.” McKinsey & Company.

DIGITALEUROPE Dolton, P., & Pelkonen, P. (2008). “The wage effects of computer use. Journal of Industrial Relations”, 46 (4), 587-630.

Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru (2007). “ Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky rámec”. Oficiálny žurnál, L 394.

Európska komisia (2008). Demografická štúdia. “Meeting Social: Needs in an Ageing Society”.

Európska komisia (2011). “Employment and Social Developments in Europe.”

Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu.

Európska komisia (2014). “Measuring Digital Skills across the EU: EU wide indicators of Digital Competence”.

EuroCIO (2012). European CIO Association Executive Education Programme.

Európska komisia (2014). “e-Skills: The International Dimension and the Impact of Globalisation”. IVI, CEPIS, IDC a Empirica.

European e-Skills for Jobs (Elektronické zručnosti pre zamestnanosť v Európe) European e-Skills Forum (2004). “e-Skills for Europe: Towards 2010 and Beyond”. Synthesis Report.

European Foundation for Management Development European Institute of Innovation & Technology 72

Manifest elektronických zručností

European Learning Industry Group Európsky parlament, & Rada (2004). Rozhodnutie č. 2241/2004/ec Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom komunitnom rámci pre transparentnosť kvalifikácií a kompetencií (Europass). Oficiálny žurnál, L 390/6 Európsky parlament, & Rada (2006). Odporúčanie 2006/962/EK, Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie“.

Oficiálny žurnál, L 394.

European Schoolnet European Schoolnet (2013) Insight Country Reports European Schoolnet a University of Liege (2013). “Survey of Schools: ICT in Education. Benchmarking access, use and attitudes totechnology”.

Eurostat (2014) Miera nezamestnanosti EÚ-27, EA-17, USA a Japonsko, sezónne upravené, Január 2000 – 2012 Eurostat (2014) Miera nezamestnanosti mládeže, EÚ-27 a EA-17, sezónne upravené, Január 2000 –2012 Eurostat (2013). Štatistiky o terciárnom vzdelávaní.

Fonstad, N.O, a Lanvin B. (2010). “European e-Competence Curricula Development Guidelines” - Záverečná správa.

Forge, S., Blackman, C., Bohlin, E., & Cave, M. (2009). “A Green Knowledge Society. An ICT policy agenda to 2015 for Europe’s future knowledge society”.

SCF Associates Ltd. Gareis, K., Hüsing, T., Bludova, I. Schulz, C., Korte, W.B. (2014) “e-Skills: Monitoring and Benchmarking Policies and Partnerships in Europe”.

Green, J. (2007). “Democratizing the Future. Towards a new era of creativity and growth”. Philips Design.

Hagel, J., Brown, J. S., & Davidson, L. (2009). “Measuring the Forces of Long Term Change: The 2009 Shift Index”.

Hasebrink, U., Görzig, A., Haddon, L., Kalmus, V., Livingstone, S., & members of the EU Kids Online network. (2011). “Patterns of risk and safety online.

Hĺbková analýza z prieskumu EÚ Kids Online Survey 9- až 16-ročné deti a ich rodičia v 25 európskych krajinách.” European Commission Safer Internet Programme.

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

73

Hüsing et al. (2012). “e-Leadership: e-Skills for Competitiveness and Innovation Vision, Roadmap and Foresight Scenarios”. Final Report of the study “Vision, Roadmap and Foresight Scenarios for Europe 2012-2020”.

IDC (2009), “Post Crisis: e-Skills are needed to Drive Europe’s Innovation Society”, White paper.

IVI a CEPIS (2012). “e-Skills and ICT Professionalism – Fostering the ICT Profession in Europe”. i2010. High Level Group (2009) “Benchmarking Digital Europe. 2011-2015 a conceptual framework”. i2010 Information Space.

ITL Research Kolding, M., Robinson, C., & Ahorlu, M. ( (2009). “Post Crisis: e-Skills are needed to Drive Europe’s Innovation Society”. ICD White Paper.

Lanvin, B. a Evans, P. (2013), Global Talent Competitiveness Index Report, INSEAD-HCLI-Adecco, November 2013.

Lanvin, B. a Fonstad, N. (2009), “Who cares? Who dares? Providing the skills for an innovative and sustainable Europe”, INSEAD. Lanvin, B. a Fonstad, N. (2010), “Strengtheninge-Skills for Innovation in Europe”, INSEAD eLab, 2010.

Le Monde (2005). “L’Europe est la dernière utopie réaliste” (Európa je posledná realistická utópia), (Rozhovor s Mario Vargas Llosa).

Livingstone, I., & Hope, A. (2011) “Next Gen. Transforming the UK into the world’s leading talent hub for the video games and visual effects industries”.

Livingstone, S., & WanMedia, Y. (2011). “Literacy and the Communications Act. What has been achieved and what should be done”. LSE Media Policy Project.

Mann, A. (2012). “It’s who you meet: why employer contacts at school make a difference to the employment prospects of young adults”.

Molinsky, A., Davenport, D., Iyer, B. a Davidson, C. (2012) “Three skills every 21st century manager needs”. Harvard Business Review, pages 139-143 (HBR Reprint R1201N).

Murray, J. a Welsum, D. (2014), “Information Technology’s Triple Threat”.

Nef consulting. Social Return On Investment (SROI).

Nordberg, D. (2008). “Designing business curricula: building relevance into higher education”, International Journal of Management Education, 7(1): 81-86.

OECD 2010. “The OECD Innovation Strategy. Getting a Head Start on Tomorrow”.

Peppard, J. a Thorp, J. (2013). “What Every CEO Should Know and Do about IT”, available from Joe.Peppard@esmt.org Renkin, T. (2012). “The global race for excellence and skilled labour”, Deutsche Bank/DB Research, Current Issues/Technology and Innovation, 5 March 2012, Frankfurt am Main ROSE (2012). “The Relevance of Science Education”.

Sherry, M., Carcary, M., McLaughlin, S. a O’Brien, C. (2013). “Actions towards maturing the ICT profession within Europe”. International Journal of Human Capital and Information Technology Professionals. 4 (1), 46-61.

The Economist (2008), “How Technology sectors grow - Benchmarking IT industry competitiveness”.

Toohey, S. (1999). “Designing Courses for Higher Education”. Buckingham: Society for Research into Higher Education and the Open University Press.

Weckert, J. a Lucas, R. (2013). “Professionalism in the Information and Communication Technology Industry”. ANU Press, Canberra.

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

75