Sk manifesto web

MANIFEST

ELEKTRONICKÝCH ZRUČNOSTÍ Špeciálny predhovor napísal: Don Tapscott, autor Wikinomics

Svoje príspevky poskytli popredné osobnosti z oblasti štátnej moci, vzdelávania, politiky, výskumu a priemyslu

MANIFEST

ELEKTRONICKÝCH ZRUČNOSTÍ Špeciálny predhovor napísal: Don Tapscott, autor Wikinomics

Svoje príspevky poskytli popredné osobnosti z oblasti štátnej moci, vzdelávania, politiky, výskumu a priemyslu

PR EDSLOV Napriek súčasným ekonomickým a finančným turbulenciám, zrýchľuje sa prechod k digitálnej ekonomike založenej na znalostiach a poháňanej inováciami. Schopnosť európskych podnikov konkurovať a inovovať v čoraz väčšej miere závisí od strategického a efektívneho využívania nových informačných a komunikačných technológií. Táto nová priemyselná revolúcia prináša výhody pre vysoko zručných a šikovných IKT pracovníkov, zatiaľ čo tí, ktorí majú slabé a nedostatočné zručnosti, stávajú sa dokonca ešte zraniteľnejšími. Keďže vo svete sa objavujú silní konkurenti a trhy, priemysel v čoraz väčšej miere vyhľadáva talenty a zdroje na všetkých dostupných miestach. Elektronické zručnosti sú nesmierne dôležité pre konkurencieschopnosť Európy ako regiónu.

Kríza odhalila závažné slabiny v našich ekonomikách a na našich pracovných trhoch. V čase, keď miera nezamestnanosti prekračuje 10 %, nedokážeme pripraviť dostatok elektronicky zručných odborníkov. Na vysvetlenie, počet absolventov v odbore IKT neustále rástol do roku 2005, ale od tohto roku klesá a percento študentiek v tomto odbore zostáva na zúfalo nízkej úrovni. Obchodní lídri varujú, že pravdepodobne budeme musieť čeliť vážnemu nedostatku konkurencieschopnosti a inovácií, ktorý na dlhšiu dobu spomalí rast. Vo všetkých profesiách a všetkých sektoroch potrebujeme nielen IKT odborníkov, ale taktiež aj lídrov, manažérov a podnikateľov, ktorí disponujú elektronickými zručnosťami.

Pokiaľ ide o riešenie možných problémov, Európa si udržiava svoje dobré postavenie. Európska komisia navrhla dlhodobú stratégiu elektronických zručností a Digitálnu agendu, aby sme dokázali splniť podmienky potrebné na využitie potenciálu IKT. Urobili sme dobré pokroky, ale to nestačí. Musíme zrýchliť a zintenzívniť naše úsilie. Vzhľadom na to, že nezamestnanosť dosahuje rekordnú úroveň a predpovedajú sa neradostné ekonomické vyhliadky, Európska komisia v roku 2012 pripraví nové návrhy pre novú priemyselnú politiku podporujúcu rast.

Tento Manifest obsahuje mnoho dôležitých nápadov od kľúčových lídrov v oblasti riadenia štátu, vzdelávania, politiky, výskumu a priemyslu.

Odrážajú sa v ňom hlavné prvky výzvy, ktorej Európa čelí v oblasti elektronických zručností a poskytuje veľmi užitočné rady o tom, čo musíme urobiť.

Moja úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí sa podelili o svoju múdrosť, odborné znalosti a energiu a prispeli tak k vytvoreniu spoločnej vízie a akčného plánu. Tento Manifest je výzvou k činom pre nás všetkých.

Antonio Tajani

podpredseda Európskej komisie zodpovedný za priemysel a podnikanie PREDSLOV

3

PR EDHOVOR Vytvorenie digitálnej spôsobilosti v Európe Napísal Don Tapscott Európa sa ocitla na nesmierne dôležitej križovatke. Problémy týkajúce sa štátneho dlhu, nezamestnanosti mládeže, hospodárskych a sociálnych nepokojov, nedostatok inovácií, inštitucionálna paralýza a ďalšie problémy sú navzájom prepojené. Priemyselná ekonomika a mnoho jej inštitúcií nielen v Európe ale na celom svete začínajú padať. Vidíme jednotlivé odvetvia zmietajúce sa v kríze, vlády, ktoré nedokážu realizovať svoje plány, zlyhávanie základných prvkov v oblasti médií, napríklad novín, stagnujúce finančné služby a chorľavenie dopravných systémov a inštitúcií pre globálnu spoluprácu a riešenie problémov. Musíme prehodnotiť a prestavať mnohé organizácie a inštitúcie, ktoré nám desaťročia dobre slúžili, ale dnes sa ocitli na konci svojho životného cyklu.

Zároveň sa jasnejšie črtajú kontúry nových podnikov, odvetví a novej civilizácie. Spoločnosť má dnes najsilnejšiu platformu, akú kedy mala, na spájanie ľudí, zručností a znalostí potrebných na zaistenie rastu, sociálneho rozvoja a trvalo udržateľného sveta. Kvôli digitálnej revolúcii sú staré priemyselné modely hore nohami a ukazujú sa nové možnosti.

Internet sa rýchlo vyvíja na čoraz viac vplyvnejší prostriedok komunikácie a rozhodujúci hnací motor vytvorenia inovácií a blahobytu, ktorý spôsobuje radikálny pokles nákladov na spoluprácu a ako taký umožňuje zásadné zmeny v spôsobe, akým pripravujeme spôsobilosť spoločnosti inovovať, vytvárať tovar, služby a bohatstvo a dokonca vytvárať verejnú hodnotu. So zvyšujúcim sa tempom zmeny zrýchľujú sa aj jej následky.

Digitálna revolúcia nesie v sebe prísľub pretransformovania našich ekonomík a spoločnosti smerom k prosperite, sociálnemu rozvoju a stabilite. Podniky a komunity spolupracujú novými spôsobmi na dosiahnutí spoločných záujmov, vyvíjajú spoločné úsilie a snažia sa spoločne vyriešiť problémy. Ľudia na rôznych miestach spolupracujú ako ešte nikdy predtým v snahe obnoviť naše inštitúcie a udržať našu planétu, naše zdravie a našu existenciu. Skvelé nové iniciatívy, ktoré sa v plnom prúde realizujú v oblasti vzdelávania a vedy až po nové prístupy na zapájanie občanov a demokracie, obsahujú nové princípy 21. storočia, ktorými sú spolupráca, otvorenosť, zdieľanie, nezávislosť a integrita.

4

Manifest elektronických zručností

Je tu však vážny problém. V celej Európe je citeľná narastajúca priepasť digitálnej spôsobilosti, ktorá vznikla na základe požiadaviek na digitálnu transformáciu na jednej strane a zručnosťami, know-how a spôsobilosťou pracovnej sily na strane druhej. Ako je zdôrazňované v Manifeste elektronických zručností, napriek priemernej 22 % úrovni nezamestnanosti mladých ľudí v celej Európe, zamestnávatelia pravidelne tvrdia, že nedokážu naplniť voľné pozície, ktoré vyžadujú vedecké a technické zručnosti. Tento nedostatok sa postupne stane kritickejším. Nedávny celoeurópsky prieskum, ktorý uskutočnila Londýnska ekonomická škola (LSE) naznačuje, že u európskej mládeže je vážny nedostatok zručností, a to aj napriek populárnemu názoru, že sú „digitálnymi rodákmi“. LSE ďalej vyhlasuje, že v posledných rokoch u populácie stagnuje pokrok v získavaní elektronických zručností. Vysoko uznávaná Štúdia Livingstone - Hope, ktorú zverejnilo Spojené kráľovstvo, potvrdzuje toto stanovisko a dodáva, že vzdelávacie programy nielenže neodrážajú potreby priemyslu, ale ani im nerozumejú. Napríklad, školy poskytujú skôr základné zručnosti ako textový editor, než hlbšie a dôležitejšie a potrebnejšie znalosti širokej škály technologických nástrojov, počítačovej vedy a programovania.

Nedávne údaje, ktoré získal Eurostat a uverejnil v roku 2009 naznačujú, že v dvadsiatich siedmich členských štátoch Európskej únie, len 14,3 z 1000 ľudí vo veku 20 – 29 rokov študuje prírodovedné alebo technické predmety na začiatku terciárnej úrovne. Je tu paradox: mladí ľudia sú obzvlášť zanietenými IT užívateľmi, 16 – 24 roční používajú internet päť až sedemkrát v týždni. Napriek tomu, menej ako 30 % chlapcov a 15 % dievčat plánuje študovať predmety súvisiace s IT na terciárnej úrovni.

Nezáujem o prírodovedné a technické predmety začína v posledných ročníkoch primárneho a na začiatku sekundárneho vzdelávania. Vplýva to na následnú ponuku mladého talentu smerujúceho do terciárneho školstva v tomto odbore a následne na úroveň elektronických zručností, ktorými disponuje pracovná sila. Je potrebné určiť si ambiciózne ciele a uskutočniť zmeny v celom vzdelávacom systéme, aby sme dokázali naplniť potreby mladých ľudí v Európe, pozitívne ovplyvniť vnímanie a teda aj motiváciu a výsledky v prírodovedných a technických predmetoch v školskom živote a lepšie ich pripraviť na budúci profesionálny život.

PREDHOVOR

5

Priepasť digitálnej spôsobilosti je prozaickým problémom Ide tu o problém prozaických proporcií, pretože technologická gramotnosť, spôsobilosť a zručnosti sú nesmierne dôležité pre všetky odvetvia. Staré modely priemyselnej doby alebo inovácie, výroba, distribúcia a prakticky každá iná ekonomická aktivita sú hore nohami, čo spôsobila globalizácia a digitálna revolúcia. Ako už mnoho rokov uvádzam, obchodné spoločnosti, ktoré sa transformujú prostredníctvom technológií, sú inovatívnejšie, pretože zosieťovaným modelom talentu sa lepšie darí. Majú lepšie vzťahy so zákazníkmi, pretože sociálne médium vnáša zákazníkov do oblasti vymedzenej pre obchodnú sieť. Internet, mobilita a nárast takzvaných „veľkých dát“ a analytika údajov o ďalšej generácii umožňujú firmám zvýšiť svoj výkon a získať výhodu pred konkurenciou. Celkovým výsledkom je, že keďže pracovná sila nemá požadované digitálne znalosti a kompetencie, európske obchodné spoločnosti, vlády a ďalšie inštitúcie zaostávajú.

Je tu však aj ďalší problém – nezamestnanosť mládeže, ktorá podľa odhadov siaha až nad 22 % v Európe. Toto číslo za posledných 10 rokov neprestajne rastie. V Grécku a Španielsku sa nezamestnanosť mládeže vyšplhala až takmer na 50 %. Mnohí ľudia z toho vinia technológie, ale v tomto prípade je to nesprávne. Posledná vlna technológií súvisela s automatizáciou – jej typickým cieľom bolo znížiť náklady, najmä čo sa týkalo počtu pracovníkov. Ale dnes, keď digitálna revolúcia dospela, mocou technológií je rozšíriť, nielen zautomatizovať ľudské spôsobilosti. Počítače sa stali nástrojmi na komunikáciu a vytváranie informácií, znalostí a ľudskej inteligencie. V princípe už nie sú len nástrojmi na automatizáciu. Okrem toho, v globálnej tržnici sú nástrojmi na vybudovanie konkurujúcich spoločností a ekonomík, a preto aj nových pracovných miest.

Nové formy spolupráce by mohli spôsobiť nadbytočnosť niektorých pracovných miest alebo viesť spoločnosti ku transformácii a redukciii svojich pracovných síl. Je potrebné však silno zdôrazniť, že informačné technológie dokážu pomôcť posilniť začínajúce podniky tým, že podporia ich inovatívne spôsobilosti a že nové a mladé malé podniky sú zasa najspoľahlivejšími tvorcami pracovných miest. V roku 2007 nadácia Kauffman zo Spojených štátov pripravila štúdiu, ktorá sa stala medzníkom, keď odhalila, že tvorba pracovných miest prichádza v prvom rade od nových firiem, t.j. zo strany podnikania: osem miliónov z 12 miliónov nových pracovných miest vytvorili firmy, ktoré boli založené pred menej ako piatimi rokmi. Predstavitelia vlád sú na nesprávnej

6

Manifest elektronických zručností

adrese, ak za zdroj pracovných miest považujú najväčšie a najúspešnejšie korporácie krajiny. Naopak, internet umožňuje novú éru podnikania a nových podnikateľských zámerov. Malé obchodné spoločnosti môžu mať mnoho rovnakých spôsobilostí ako veľké spoločnosti a bez hlavných záväzkov, akými sú byrokracia, kultúrne dedičstvo, systémy a staré spôsoby práce – všetko to, čo môže zdržiavať inovácie. V prípade otvorených inovácií, kde talent nemusí byť vo vnútri korporácie, úžitok majú všetky organizácie a najväčšie výhody z toho majú malé spoločnosti.

Keďže viac malých firiem využíva internet na získavanie nových zdrojov, môžu získať neuveriteľný prístup na celosvetové trhy, z čoho sa predtým tešili len najväčšie korporácie.

IKT priemysel vždy poháňala podnikateľská iniciatíva. Iné odvetvia si v čoraz väčšej miere osvojujú tento model. Podnikateľské a inovačné zručnosti preto budú nevyhnutnými prvkami budúcich elektronických zručností. „Zručnosti a rozvoj pracovnej sily sú menou ekonomickej budúcnosti Európy,“ zdôrazňuje Jan Muehlfeit z Microsoftu, spolupredseda Európskej asociácie elektronických zručností.

Podnikanie vytvára pracovné miesta. Obchodné modely spolupráce a sieťovania umožňujú konkurenčné podnikanie. Tieto pravdy platia nielen pre IKT priemysel samotný, ale aj pre ekonomiku ako celok. Chýba tu však jeden prvok. Ak sa máme vyrovnať s problémom štrukturálnej nezamestnanosti, Európa potrebuje vládne politiky, ktoré vytvoria prostredie, aby sa to mohlo udiať. Príležitosti, ktoré ponúkajú technológie sú univerzálne a podnikatelia v Európe majú celosvetovú konkurenciu.

Podnikateľ v Indii alebo Číne môže takisto využívať globálny sourcing, medzinárodných odborníkov a prístup k zákazníkom, ak bude využívať rôzne nové online platformy. Pracovné miesta však neúmerne pôjdu tam, kde kultúra, inštitúcie a talent napomáhajú priniesť nové inovácie na trh. Pre Európu je nevyhnutné dostať sa do popredia najhodnotnejších elektronických zručností v tejto celosvetovej konkurencii a vybudovať pracovnú silu, vrátane podnikateľov a manažérov, ktorí majú do hĺbky premyslený technologický know-how a súčasťou ich DNA je kultúra digitálnej revolúcie.

Ak chcú vlády napomôcť podnikaniu a rastu pracovných miest musia investovať do vzdelávania, aby vytvorili vysoko elektronicky zručnú, pracovnú silu. Musia sa vyhýbať protekcionizmu, zaistiť, že celosvetové trhy sa nezatvoria pred podnikateľmi. Vlády dokážu podporovať výskum a vývoj prostredníctvom daňových a iných stimulov a vytvoriť jednoduchšie podmienky na to, aby začiatočníci získali prístup k rizikovému kapitálu a podpore

PREDHOVOR

7

v oblasti marketingu. Vedúci predstavitelia z každej strany by mohli viesť digitálny brainstorming a výzvy na angažovanie občanov do rozmýšľania o tom, ako podporovať podnikanie. Ak si Európa má vytvoriť a udržať pracovné miesta na novovznikajúcom celosvetovom trhu, vlády sa musia prestať spoliehať na tradičné veľké obchodné spoločnosti a stať sa víťazmi v podnikaní. Každá krajina v Európe potrebuje kampaň „Pracovné miesta cez e-podnikanie“, ktorú spustili viacstranné partnerstvá a zamerať sa na vybudovanie elektronických zručností a kapacity na podporu vytvorenia nových spoločností a ich rastu.

V Európe je však dnes viac než 300 miliónov ľudí, ktorí sa v digitálnej ekonomike ocitli v ústraní. Nadobudnutím elektronických zručností by sa mohla zvýšiť ponuka zručných pracovníkov, zlepšiť pracovné príležitosti a Európa by dostala tak veľmi potrebnú injekciu produktivity. Pracovníci musia neustále zlepšovať svoje nadobudnuté zručnosti, aby zaručili, že budú aj naďalej konkurencieschopní na problematickom trhu pracovných miest v 21. storočí. Mzdová hladina elektronicky zručných odborníkov je oveľa vyššia než mzdová hladina tých, ktorí majú nižšiu úroveň zručností. Je však potrebné použiť masívne manažérske stratégie a techniky, aby sme zaručili, že elektronické zručnosti sa využívajú naplno a uľahčujú účinnú inováciu založenú na IT a podporujú hospodárske oživenie a rast produktivity.

Know-how sa vyžaduje na niekoľkých kritických úrovniach: • Všetci zamestnanci potrebujú stupeň odbornosti, kompetencií a znalostí o nástrojoch dneška, keďže sa stávajú nesmierne dôležitými pre úspešné vykonávanie každej pracovnej funkcie.

• Samotní manažéri a výkonní riaditelia musia mať e-kompetencie.

Je to predpokladom k pochopeniu toho, ako nové médiá dokážu nasmerovať organizáciu k úspechu. V porovnaní s ostatnými časťami sveta, európski výkonní riaditelia sú pomalší v osvojovaní si osobného využívania počítačov. Namiesto toho, oni by mali viesť, keďže svojím vlastným správaním určujú kultúru korporácie.

Vzdelávanie výkonných riaditeľov a e-vodcovstvo sú kľúčom.

• Potrebujeme vypracovať podstatne hlbšiu expertízu profesionálnych technológov prostredníctvom samých seba – programátorov, analytikov, systémových inžinierov a architektov, potrebných pre podniky a vlády, aby riadili ich IKT prostredie.

• IKT sektor vyžaduje talent na novej úrovni – profesionálov, ktorí dokážu konkurovať na celosvetovom trhu. Európa potrebuje pracovnú

8

Manifest elektronických zručností

silu svetovej triedy, v ktorej nebudú chýbať sofistikovaní a najmodernejší technici, vynálezcovia a technológovia. Vzhľadom na výnimočný rast inovačných centier z Kremíkového údolia v Bangalúre, Pekingu a Soule, musí sa to uskutočniť rýchlo.

• Problém nedostatku talentu v IKT je len špičkou ľadovca STEM. Európa totiž potrebuje zlepšiť svoje celkové spôsobilosti v prírodovedných predmetoch, technologických a technických predmetoch a matematike.

Tým všetkým chceme povedať, že nie je dôležité len vzdelávanie v technickej oblasti, alebo že tu ide len „zručnosti“ definované tradičným spôsobom, potrebný je skôr vyrovnanejší prírodovedno/humanistický prístup vo vzdelávaní. Stále tu ostáva priestor pre slobodné umenia na univerzitách. Ak ste včera ukončili svoje vysokoškolské štúdium, boli ste pripravení na život, stačilo len trošku „držať krok s dobou“ vo vašom zvolenom odbore. Keď ukončíte vysokú školu dnes, ste pripravení dajme tomu na pätnásť minút svojho života. Ak ste ukončili technický odbor, polovica z toho, čo ste sa naučili môže byť zastaralá už počas štvrtého ročníka na univerzite. Samozrejme, stále potrebujete základné znalosti, nedá sa vygooglovať každá aktivita a konverzácia. Ale čo má väčšiu hodnotu, je vaša spôsobilosť celoživotne sa vzdelávať, rozmýšľať, bádať, hľadať informácie, analyzovať, syntetizovať, kontextualizovať a kriticky hodnotiť, použiť prieskum na riešenie problémov, spolupracovať a komunikovať. Toto je dôležité najmä pre študentov a zamestnávateľov, ktorí musia konkurovať v globálnej ekonomike. Trhy práce sú dnes globálne a vzhľadom na zosieťované obchodné modely, znalostní pracovníci čelia konkurencii v reálnom čase. Pracovníci a manažéri sa musia učiť, prispôsobovať a vykonávať svoju funkciu tak, ako nikdy predtým.

Takže, ak sa v tomto manifeste používa slovo „elektronické zručnosti“ netýka sa to len obmedzených schopností používať určité digitálne nástroje, ale skôr dôkladné znalosti a schopnosť učiť sa celý život o všetkých náležitých oblastiach digitálnej revolúcie, jej technológiách, aplikáciách, použití a príležitostiach na transformáciu.

Čo je potrebné urobiť?

Ak chce Európa využiť potenciál digitálnej revolúcie a držať krok s globálnou konkurenciou, musí transformovať zručnosti, znalosti a spôsobilosti svojej pracovnej sily. Ak bude priemysel, školstvo a vláda spolupracovať, majú šancu zaručiť dlhodobé fungovanie a úspech, ktoré prinesú pracovné miesta, konkurencieschopnosť a rast produktivity.

PREDHOVOR

9

Európski pracovníci potrebujú nástroje, aby sa mohli angažovať vo vlne inováciami riadených príležitostí, ktoré pramenia z digitálne riadených podnikov. Platí to pre všetky sektory v ekonomike. Musíme urobiť všetko preto, aby všetci pracovníci, nielen tí mladí, disponovali potrebnými elektronickými zručnosťami a zapájali sa do tohto veku zosieťovanej inteligencie. Vzdelávanie je dnes celoživotným procesom.

Je potrebné, aby všetci obyvatelia dokázali jednoducho využiť prístup k IKT školiacim príležitostiam a Európsky týždeň elektronických zručností zohráva dôležitú úlohu v tomto procese. Zameriava sa na ciele, ktoré načrtla Správa Európskej komisie z roku 2007 „Elektronické zručnosti pre 21. storočie“. Vyzýva k tomu, aby elektronické zručnosti boli integrované do primárneho a sekundárneho vzdelávania. Musíme zdokonaliť vyučovanie prírodovedných predmetov, najmä matematiky a fyziky. Mladí ľudia musia pochopiť, že elektronické zručnosti im ponúkajú väčšie pracovné možnosti.

Hranice medzi akademickou obcou a priemyslom sa aj naďalej budú strácať. Je to dobré, pretože to umožňuje bližšie prepojenie medzi požiadavkami priemyslu a výskumom. Pomáha to vyprodukovať IT odborníkov s dôležitými elektronickými zručnosťami. Vďaka tomu sa vytvára priestor na zvýšenú obchodnú hodnotu. A zároveň, Európa sa musí zamerať aj na problematiku lepšieho využívania existujúceho talentu. Elektronické zručnosti sú skvelým doplnkom profilu skúseného odborníka. Prieskum od IDC ukazuje, že 90 % všetkých pracovných miest bude do roku 2015 vyžadovať základné elektronické zručnosti.

Plný potenciál e-Vlády sa zhmotní len vtedy, ak európska populácia bude pripojená na internet a bude disponovať elektronickými zručnosťami.

Potrebujeme školenia v oblasti digitálnej gramotnosti pre skupiny, ktorým hrozí vylúčenie zo spoločnosti. Dokonca aj starší občania na dôchodku majú úžitok z toho, ak ovládajú viac elektronických zručností a ak ich ovládajú lepšie pri riadení svojho každodenného zdravia, finančných a osobných záležitostí.

Je tu naliehavá potreba venovať sa znepokojujúcemu trendu klesajúceho počtu žien pracujúcich v IKT. Tento trend brzdí hospodársky rast a je potrebné, aby všetky krajiny prijali opatrenia na napravenie rodovej nerovnováhy. Nedostatočné zastúpenie žien v IKT študijných odboroch a IKT povolaniach má za následok obrovský nedostatok talentu v IKT spoločnostiach a ekonomikách.

10

Manifest elektronických zručností

Ak sa chceme venovať problémom Európy v súvislosti s elektronickými zručnosťami, bude potrebné v značnej miere zlepšiť postupy používané pri manažmente, aby sme mohli využiť nesmierne príležitosti v oblasti podnikania a obchodu. Innovation Value Institute zistil, že IT oddelenia v mnohých spoločnostiach podávajú slabý výkon a manažment spoločnosti nemá vôľu financovať inovácie. Dôkazy svedčia o tom, že medzi popredné organizácie patria tie, ktoré dokážu inovovať tam, kde sa stretáva obchod a IKT. Presadzovaním európskych štandardov pre e-kompetentnosť a certifikácie sa zlepší profil IKT odbornosti a bude silnejšia výzva na získavanie elektronických zručností na vyššej úrovni. Určia sa tým znalosti, zručnosti a kompetencie potrebné vo verejnom aj súkromnom sektore.

Posilní sa tým úloha európskych univerzít dodávať IKT odborníkov a e-kompetentných manažérov v Európe. Bude potrebné rozvíjať zručnosti potrebné na dosiahnutie úspechu v IKT odvetví a dané zručnosti sa budú musieť prispôsobiť novým prúdom rastu.

V tomto manifeste je deklarované, že partneri a priaznivci stratégie Európskeho týždňa elektronických zručností sú pripravení chopiť sa svojej úlohy pri vytváraní európskeho inovačného partnerstva vo vzdelávaní.

Prvoradým je inovovanie IKT vzdelávania a rozvoj elektronických zručností.

Don Tapscott je najpredávanejším autorom, nedávno napísal prácu Macrowikinomics (spoluautorom je Anthony D Williams). V súčasnosti riadi skúmanie nových modelov pre globálne riešenie problémov a riadenie.

PREDHOVOR

11

12

Manifest elektronických zručností

OBSAH Predslov

3

Predhovor: Vytvorenie digitálnej spôsobilosti v Európe

4

Obsah

13

Všeobecný prehľad: Celkový obraz: Obnovené hľadanie dokonalosti a inovácií

14

1. Kapitola: Inovatívne vzdelávanie: Budúca pracovná sila Európy

24

2. Kapitola: Hľadanie a využitie talentu

35

3. Kapitola: Smerom k IT funkcii podporujúcej hodnoty

47

4. Kapitola: Uvoľnenie plného potenciálu žien

63

5. Kapitola: Vízia do budúcnosti

78

Životopisy autorov príspevkov

88

Bibliografické odkazy

102

OBSAH

13

VŠEOBECNÝ PR EHĽ AD: Celkový obraz: obnovené hľadanie dokonalosti a inovácií Napísal Dr. Bruno Lanvin Celá myšlienka Európy, ako „realistickej utópie“ momentálne čelí svojej prvej skutočnej rozhodujúcej skúške. Hoci súčasná kríza je nepochybne globálna, v rôznych častiach sveta nadobúda rôzne podoby a odchýlky. Po prvýkrát v modernej histórii kríza vypukla v období, keď hlavná produkujúca ekonomika nie je hlavnou konzumnou ekonomikou. Je to taktiež po prvýkrát v modernej histórii, keď medzinárodné konkurenčné výhody sa budujú na faktoroch, ktoré majú málo spoločného s prírodnými danosťami, geografiou a „trvalými technologickými výhodami“.

Nový pocit naliehavej potreby V takomto rýchlo sa meniacom prostredí je Európa pod tlakom určiť základy svojej budúcej prosperity. V poslednom desaťročí si Európa v tomto ohľade zvolila tieto strategické možnosti: medzi ne patria ambície vybudovať konkurencieschopnú a inkluzívnu ekonomiku a zaujať popredné postavenie v ochrane životného prostredia a v inováciách. Súčasná kríza spôsobuje, že tieto voľby stoja viac peňazí a súčasne zvyšuje ich hodnotu. Ak sa v Európe niečo zmenilo voči téme elektronických zručností, je to v zmysle ich naliehavej potreby: miera nezamestnanosti v Európe naďalej rastie, zatiaľ čo v Spojených štátoch a iných častiach sveta sa zdá, že už klesá (pozri nižšie uvedený diagram).

Miera nezamestnanosti EU-27, EA-17, USA a Japonsko, sezónne upravené, január 2000 - január 2012 EA-17

% 10

EU-27

USA

8 6

Japonsko

4 ‘00

’01

‘02

’03

‘04

’05

‘06

Zdroj: Eurostat 2012

14

Manifest elektronických zručností

’07

‘08

’09

‘10

’11

‘12

kalendárny rok

Skutočne naliehavá situácia však vyvstáva z vysokej miery nezamestnanosti európskej mládeže (je definovaná ako mládež vo veku 15 až 24 rokov). V januári 2012 súhrnné údaje (pozri nižšie uvedený diagram) poukazujú na 22,4 % mieru nezamestnanosti mládeže v EU-27 a 21,6 % v eurozóne. V januári 2011 to bolo 21,1 % a 20,6 %. Najnižšia miera nezamestnanosti mládeže bola zaznamenaná v Nemecku (7,8 %), Rakúsku (8,9 %) a Holandsku (9,0 %) a najvyššia miera nezamestnanosti mládeže bola na Slovensku (36,0 %), v Grécku (48,1 % v novembri) a Španielsku (49,9 %). Podobné údaje poukazujú na 8,3 % mieru nezamestnanosti v USA a 4,6 % v Japonsku.

Miera nezamestnanosti mládeže, EU-27 a EA-17, sezónne upravené, január 2000 – január 2012 EU-27

% 22

EA-17

20 18 16 14 ‘00

’01

‘02

’03

‘04

’05

‘06

’07

‘08

’09

‘10

’11

‘12

kalendárny rok

Zdroj: Eurostat 2012

K tomuto novému pocitu naliehavej potreby sa pripája narastajúci dojem, že nové výrobné techniky, nové spotrebiteľské vzory a nové správanie sú úrodnou pôdou pre vytvorenie „zotavenia na základe bohatej ponuky zamestnaní“ v Európe bez toho, aby sa Európa vzdala svojej ambície stať sa svetovým lídrom v produktivite, inováciách a inklúzii. Práve toto je moment, kedy sa informačné a komunikačné technológie (IKT) a elektronické zručnosti (e-skills) stávajú ústredným prvkom budúcej analýzy a politiky, ktoré vytvoria trvalo udržateľné zotavenie v Európe s bohatou ponukou zamestnaní.

Nová škála príležitostí Za posledných desať rokov svet prešiel od celkového počtu 12 miliárd e-mailov za deň k 247 miliardám, od 400 000 textových správ k 4,5 miliarde a od v priemere 2,7 hodín za týždeň strávených na internete k závratným 18 hodinám: v takomto svete je potrebné predefinovať a prispôsobiť individuálne, sociálne, odborné a riadiace zručnosti.

VŠEOBECNÝ PREHĽAD: CELKOVÝ OBRAZ

15

Nový rozvoj v oblasti informácií a sietí (vrátane napríklad Cloud computing, veľkých dát, sociálnych médií, mobilného internetu a konvergencie) spôsobil vznik dopytu po nových zručnostiach a nesmiernych príležitostí pre tých, ktorí ich ako prví vytvoria a osvoja si ich. Údaje o súčasných a predpokladaných úrovniach ponuky a dopytu po elektronických zručnostiach uvádzame na inom mieste v tejto práci.

Poukazujú na neustály deficit v Európe ako celku: najpozoruhodnejším paradoxom v oblasti zamestnanosti v Európe zostáva vysoká miera nezamestnanosti na jednej strane a podstatne nenaplnená ponuka práce vo „sfére elektronických zručností“ na strane druhej.

Toto je čas, keď výber najstrategickejšieho uhla na riešenie otázky elektronických zručností je taký významný ako nástroje a procesy, ktoré je potrebné si osvojiť na riešenie tohto problému. Keďže globálna konkurencieschopnosť je v čoraz väčšej miere poháňaná znalosťami a inováciami, je zrejmé, že Európa potrebuje stavať na týchto silných stránkach (akými sú IKT sektor a znalostná ekonomika), aby si vybudovala trvalo udržateľné porovnateľné výhody na medzinárodnej scéne. Problémom však zostáva prispôsobenie kvality a štruktúry pracovnej sily výzvam a príležitostiam, ktoré so sebou prináša nastupujúca globálna znalostná ekonomika, ak by sme sa tomuto problému nevenovali, mohlo by dôjsť k ohrozeniu budúcnosti ďalších snáh, ktoré sú vyvíjané s úmyslom vytvoriť budúcnosť Európy ako celosvetovej veľmoci a modelu „konkurencieschopnosti s inklúziou“. To je to, čo je základom problematiky elektronických zručností. Nič iné.

Nevyhnutné chýbajúce interné a externé prepojenie Medzi partnermi elektronických zručností došlo k širokej zhode v tom, že elektronické zručnosti sú rozhodujúce pre oživenie konkurencieschopnosti, produktivity a inovácií ako aj odbornosti a zamestnanosti pracovnej sily v Európe. Je potrebné zaručiť, že znalosti, zručnosti, kompetencie a inovatívnosť manažérov, IT odborníkov a používateľov budú vyhovovať najvyšším celosvetovým štandardom a že budú neustále aktualizované v procese efektívneho celoživotného vzdelávania.

Európa potrebuje nielen elektronicky zručných ľudí na vytvorenie infraštruktúry, ale aj elektronicky zručných ľudí, ktorí ju budú využívať.

Elektronicky zručná spoločnosť je preto predchodcom znalostnej spoločnosti. Pri nedostatku adekvátnych elektronických zručností u populácie Európy, financie, ktoré boli investované a naplánované

16

Manifest elektronických zručností

do infraštruktúry (napr. široké pásmo) nevytvoria plnú návratnosť investícií. Z uhla pohľadu priemyslu, je zrejmé, že neustály značný nedostatok IT pracovníkov vážne ohrozuje úspech európskej ekonomiky.

Vplýva to na špičkové odvetvia a spomaľuje rýchlosť inovácií, čo zasa vplýva na zamestnanosť a produktivitu v súvisiacich odvetviach. Nedostatok IT odborníkov následne oslabuje schopnosť Európy konkurovať v celosvetovom meradle. Z vnútorného pohľadu, takéto nedostatky taktiež ohrozujú úspešné vytvorenie jednotného digitálneho trhu.

Elektronické zručnosti predstavujú kľúčovú európsku konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť Na základe rozsiahlych konzultácií a diskusií s partnermi a členskými štátmi v kontexte Európskeho fóra e-Skills, Európska komisia v septembri 2007 schválila Správu „Elektronické zručnosti pre 21. storočie: posilnenie konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti“, ktorá obsahuje dlhodobú stratégiu EÚ pre elektronické zručnosti.

Túto stratégiu privítali členské štáty v Záveroch Rady pre konkurencieschopnosť z novembra 2007. Partneri taktiež privítali dlhodobý plán pre elektronické zručnosti. IKT priemysel v snahe prispieť k realizácii tejto stratégie zriadil Radu vedúcich predstaviteľov výrobného odvetvia pre elektronické zručnosti. V štúdii, ktorá sa venuje tejto téme, sa zistilo, že národné IT stratégie majú tendenciu zameriavať sa na rozvíjanie základných užívateľských IT zručností. Rozvoj odborných IT zručností sa často považuje za súčasť stratégie nepretržitej odbornej prípravy. Zistilo sa v nej, že deväť krajín má stratégie zamerané na rozvíjanie e-business zručností. Dvadsaťšesť krajín malo stratégie určené pre elektronické zručnosti pre užívateľov, zatiaľ čo jedenásť krajín (Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Malta, Španielsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Turecko) malo stratégie špeciálne zamerané na rozvoj elektronických zručností pre odborníkov.

Táto štúdia zistila celkovo štyridsaťpäť iniciatív, ktoré boli špeciálne zamerané na rozvoj odborných IT zručností.

Kvalitný pokrok nastal v realizácii stratégie EÚ pre elektronické zručnosti. Bol vypracovaný Európsky rámec elektronických kompetencií a spolu s niekoľkými viacstrannými partnerstvami na vysokej úrovni bol zriadený aj Európsky portál pre profesie v oblasti elektronických zručností. Odvtedy bolo vyhlásených mnoho aktivít. Patria tu aktivity týkajúce sa ponuky a dopytu (vrátane prípravy prognostických scenárov), ktorých cieľom je lepšie sa pripraviť na zmenu, ďalší rozvoj Európskeho

VŠEOBECNÝ PREHĽAD: CELKOVÝ OBRAZ

17

rámca elektronických kompetencií a presadzovanie dôležitých finančných a daňových stimulov. V súlade s tým, celoeurópsky Týždeň elektronických zručností sa stal hlavnou osvetovou kampaňou, ktorej cieľom je presadzovať elektronické zručnosti, podeliť sa o skúsenosti, podporovať spoluprácu a mobilizovať partnerov.

Keďže Európa sa ešte stále snaží nájsť cestu von z krízy, predpoklady z roku 2007 nadobúdajú novú hodnotu: zakaždým nezamestnanosť v oblasti IT zostala ďaleko pod úrovňou celkovej miery nezamestnanosti. To znamená, že stimulovanie rastu IT sektora (a elektronických zručností) si zaslúži byť považované za nástroj proticyklickej politiky na vytvorenie vyššie spomínaného zotavenia s bohatou ponukou pracovných miest.

Nové dimenzie v celosvetovom hľadaní talentov Celosvetové zaisťovanie zdrojov je hlavným trendom vplývajúcim na dopyt po elektronických zručnostiach. Pohľad do obchodných bilancií odhalí, že Európa dováža viac IT tovarov a vyváža viac IT služieb, zatiaľ čo vyváža drahšie IT produkty a služby, dováža lacnejšie tovary a služby. Preto je zrejmé, že Európa potrebuje vysoko elektronicky zručných odborníkov, ktorí dokážu prispieť k inováciám najmä v oblasti služieb.

Za posledné desaťročie sa Európe ani zďaleka nepodarilo pritiahnuť IT talent zo zahraničia. Outsourcing a offshoring nie sú pre budúcnosť spoľahlivým riešením nedostatku elektronických zručností v Európe.

Takéto metódy pri ich nadmernom využívaní ohrozujú kvalitu inovatívnych produktov a služieb. Navyše, sú tu jasné indikácie, že krajiny, ktoré doteraz dodávali IT odborníkov do Európy trpiacej ich nedostatkom, napríklad Čína a India, čoskoro budú samé čeliť nedostatku elektronických zručností. Okrem zaistenia adekvátnych odborných elektronických zručností v Európe bude taktiež dôležité nájsť spôsoby ako zlepšiť elektronické zručnosti súčasnej pracovnej sily.

V súčasnosti túto „globalizáciu trhov elektronických zručností“ zhoršuje narastajúca mobilita vysoko zručných jednotlivcov. Globálne informačné siete, teleprítomnosť, virtuálne tímy pracujúce naprieč geografickými hranicami a časovými zónami, vytvárajú nové pracovné prostredie, pre ktoré snaha pritiahnuť tie správne talenty sa stáva strategickým záujmom. „Preteky v zvyšovaní úrovní zručností a zlepšovaní teoretických poznatkov sú v plnom prúde: výdavky na vyššie vzdelávanie a výskum prudko narastajú na celom svete – najmä v novovznikajúcich krajinách.”

18

Manifest elektronických zručností

Čas pre naplánované činy V „pyramíde zručností“ INSEAD eLab je evidentné, že Európa potrebuje reagovať na nové výzvy na každej z jej troch úrovní (1) gramotnosť a základné zručnosti vrátane elektronických zručností, matematiky a prírodovedných predmetov; (2) pracovné zručnosti požadované trhom práce a získané prostredníctvom formálneho vzdelávania, ale taktiež aj v narastajúcej miere v zamestnaní; (3) talenty globálnej znalostnej ekonomiky (GZE), ktoré sú menej hmatateľné, ale sú potrebné pre vedenie tímov a predvídanie zmien a sú nesmierne dôležité pre inovácie. Hoci Európe sa darí lepšie než mnohým jej konkurentom, pokiaľ ide o základné a pracovné zručnosti, nevyniká však v žiadnej z troch úrovní (pozri nižšie).

1. st

upe ň

2. st

u pe ň

3. st u

peň

Talenty globálnej znalostnej ekonomiky: Tretí (najvyšší) stupeň obsahuje zručnosti na vyššej úrovni, ktoré sú však menej merateľné a sú potrebné na vedenie a riadenie multikultúrnych Talenty tímov, na pracovanie vo virtuálnych tímoch a na reagovanie na zmeny, na ich predvídanie a riadenie. Tieto zručnosti sú nesmierne dôležité GZE pre inovácie a reagovanie na nové výzvy a témy.

Pracovné zručnosti

Pracovné zručnosti: Druhý (stredný) stupeň sa vzťahuje na vedomosti a schopnosti, ktoré je potrebné nadobudnúť na získanie kvalifikácie pre určité zamestnania. Mnohé z týchto zručností sa dajú nadobudnúť prostredníctvom formálneho vzdelávania (napr. technické školy, právnické školy a univerzity). Väčšiu časť týchto zručností je však možné získať v zamestnaní.

Gramotnosť a základné zručnosti (matematika, prírodovedné predmety, IT gramotnosť)

Gramotnosť a základné zručnosti: Prvý (základný) stupeň v Pyramíde zručností obsahuje základné zručnosti a znalosti, ktoré jednotlivec potrebuje pre život v modernej spoločnosti. Patrí tu nielen tradičná gramotnosť (napr. písanie, čítanie a základné matematické zručnosti), ale vo zvyšujúcej sa miere aj IT gramotnosť.

Zdroj: Lanvin, B. a Fonstad, N. (2009), „Kto sa stará? Kto si trúfne? Zabezpečenie zručností pre inovatívnu a trvalo udržateľnú Európu“ ("Who Cares? Who Dares? Providing the skills for an innovative and sustainable Europe”) INSEAD eLab, marec 2009.

V roku 2009, INSEAD udelil Európe hodnotiaci stupeň B pre základné zručnosti, B mínus pre pracovné zručnosti a C pre talenty GZE. Odvtedy nedošlo k podstatným zmenám. Ale neexistuje žiaden dôvod, prečo by Európa mala zaostávať: napríklad Fínsko, Dánsko a Švédsko získali v celosvetovom meradle popredné miesta. Zatiaľ čo podstatnou súčasťou riešenia bude odborné zaškolenie v zamestnaní, kľúčom k riešeniu tejto situácie sú vzdelávacie systémy. Vzdelávacie systémy v Európe, od primárnej až po univerzitnú úroveň potrebujú systematickú transformáciu, na základe ktorej by mohli lepšie integrovať digitálnu gramotnosť do kurikula. Takáto transformácia bude vyžadovať úzku spoluprácu medzi školstvom a priemyslom, pochopenie potreby zásadných reforiem a podstatne viac investícií.

VŠEOBECNÝ PREHĽAD: CELKOVÝ OBRAZ

19

Európa investuje oveľa menej do vyššieho vzdelávania než Spojené štáty a Japonsko. Nedávna štúdia Economist Intelligence Unit (EIU) určila Spojené štáty, Singapur, Spojené kráľovstvo, Írsko a Južnú Kóreu za krajiny, ktoré podávajú najlepší výkon v rozvoji toho správneho IT talentu. EIU poukazuje na to, že kľúč k úspechu týchto krajín spočíva v razantne sa zvyšujúcej miere zapísaných študentov na štúdium na vysokých školách, vrátane prírodovedných a technických odborov. Tieto krajiny si taktiež vypestovali univerzity alebo technické školy svetovej triedy, ktoré umožnia technológom nadobudnúť nielen technické, ale aj obchodné a manažérske zručnosti.

Uskutočnenie Digitálnej agendy pre Európu V roku 2010 Európska komisia oficiálne schválila Digitálnu agendu pre Európu, ktorú pripravila viceprezidentka Neelie Kroes. Táto agenda naznačuje sedem prioritných oblastí, v ktorých je potrebné konať: vytvoriť jednotný digitálny trh, väčšiu interoperabilitu, zväčšiť dôveryhodnosť a bezpečnosť internetu, prístup k oveľa rýchlejšiemu internetu, viac investícií do výskumu a vývoja, zdokonaliť zručnosti digitálnej gramotnosti a inklúziu, použiť informačné a komunikačné technológie na riešenie problémov, ktorým čelí spoločnosť, akými sú klimatické zmeny a starnutie populácie. Ako príklady výhod je možné uviesť jednoduchšie elektronické platby a faktúrovanie, rýchle nasadenie telemedicíny a energeticky úsporné osvetlenie.

Európska komisia bude: • presadzovať e-líderstvo a IKT profesionálnosť s cieľom rozšíriť zdroje európskeho talentu a zvýšiť kompetencie a mobilitu IKT odborníkov po celej Európe, • podporovať rozvoj online nástrojov, pomocou ktorých bude možné určiť a spoznať kompetencie IKT odborníkov a používateľov, ktoré súvisia s Európskym rámcom elektronických kompetencií a EUROPASS, • presadzovať väčšiu zapojenosť žien do IKT pracovnej sily, • sa snažiť urobiť z digitálnej gramotnosti prioritu pre smernicu Európskeho sociálneho fondu (2014 - 2020), • navrhovať indikátory digitálnych kompetencií a mediálnej gramotnosti platné v celej EÚ.

20

Manifest elektronických zručností

Aby bolo možné uskutočniť tieto snahy, predpokladá sa, že členské štáty: • budú realizovať dlhodobé stratégie pre elektronické zručnosti a digitálnu gramotnosť, • vo svojich stratégiách vytvoria priestor pre e-learning, pre modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane vzdelávacích programov, hodnotenia výsledkov vzdelávania a profesijného rastu učiteľov a školiteľov.

Je pomerne jednoduché všimnúť si, ako sa dá vyššie opísaná typológia (pyramída zručností) čo najpriamejšie rozvrhnúť na každý jeden z týchto akčných bodov. Problémom bude urobiť to dôsledne vo všetkých európskych inštitúciách a národných vládach.

Inovujte, aby ste vynikli a vynikajte, aby ste inovovali Za posledných pár rokov, rôzni partneri (najmä z oblasti priemyslu) sa dosť snažia vyjadriť svoje odporúčania, ktoré by mali viesť k okamžitým činom. Niektoré odporúčania sú nižšie uvedené.

Na úrovni orgánov EÚ a členských štátov by mali byť vyhlásené osvetové kampane, ktoré by vznikli na základe verejných/súkromných partnerstiev a poukazovali by na pracovné príležitosti dostupné pre tých, ktorí študujú matematiku, prírodovedné predmety alebo techniku.

Takéto kampane by taktiež mali vyzdvihnúť nedostatok elektronických zručností, ktorému v súčasnosti čelí EÚ a dôsledky zväčšujúcej sa priepasti medzi ponukou a dopytom.

Všetky základné a stredné školy by mali do roku 2015 dostať vysokorýchlostné pripojenie na internet a všetci študenti by sa mali zaškoliť v tom, ako zodpovedne a bezpečne používať internet. Mali by sa zvýšiť mimoškolské aktivity, ako napríklad návštevy laboratórií, otvorené dni vo firmách a návštevy u výskumníkov.

Príležitosti pre pracovnú stáž, ktoré nasmerujú študentov k „predajným znalostiam“ by sa mali rozrásť v dvoch kľúčových momentoch: keď sa tínedžeri rozhodujú o tom, čo budú študovať po skončení strednej školy a na začiatku univerzitného štúdia, keď sa študenti rozhodujú o svojej pracovnej orientácii.

VŠEOBECNÝ PREHĽAD: CELKOVÝ OBRAZ

21

Medzitým by sa mali zvážiť nasledujúce body: • Mala by sa vykonať dôkladná štatistická štúdia o nedostatku IT zručností, aby sa presne určil deficit konkrétnych zručností. Mali by sa každoročne vypracovať štúdie Eurobarometer, ktoré by zmapovali predstavy zamestnávateľov s ohľadom na elektronické zručnosti potrebné počas nasledujúcich troch až piatich rokov.

• Mali by sa zaviesť stimuly pre učiteľov, aby zaktualizovali svoju vlastnú odbornú prípravu v oblasti IT a zmodernizovali svoje učebné metódy a tým presadzovali digitálne vyučovanie/vzdelávanie.

• Európska komisia by mala pripraviť a finančne podporiť medziškolské matematické súťaže a súťaže v prírodovedných predmetoch v celej Európe a takýmto spôsobom oceniť vynikajúcich študentov.

Okrem toho je zrejmé, že otázka elektronických zručností bude mať nielen kvalitatívny, ale aj kvantitatívny rozmer. Európa potrebuje dostatok vysoko zručných IT odborníkov, ktorí spĺňajú požiadavky zamestnávateľov.

Tradičný model „vzdelávaj sa a potom pracuj“ postupne stráca na svojom význame s narastajúcou volatilitou trhu. Zamestnávatelia a pedagógovia musia úzko spolupracovať, aby mohli poskytnúť pružnejší rámec na získanie zručností (t.j. učenie sa ako sa učiť).

Stratégia elektronických zručností podporovaná EÚ nemôže byť len krátkodobou témou. Je tu zreteľná otázka ponuky a dopytu týkajúca sa elektronických zručností, ktorá sa postupne stane vážnejšou. Zvýši sa dopyt po zručnostiach potrebných v tradičnej technologickej infraštruktúre a zručnostiach, ktoré potrebuje pracovná sila pracujúca na základe znalostí a spolupráce.

Všetky tieto odporúčania však prevyšuje „imperatív globálnych inovácií“, ktorému čelí Európa. Elektronické zručnosti sú rozhodujúcim prvkom inovačného ekosystému, inak povedané, Európa sa potrebuje vybaviť znamenitými ľuďmi, aby naďalej zastávala popredné miesto v celosvetovom zápase o inovácie. Európa potrebuje vyniknúť, aby mohla inovovať. Symetricky, Európa potrebuje zdokonaliť svoje systémy vzdelávania a odborného výcviku, aby dokázala vytvoriť a upútať viac talentu, výskumníkov a vysoko zručných odborníkov a manažérov.

V terciárnom vzdelávaní, ako aj v celoživotnom vzdelávaní a základnom vzdelávaní Európa potrebuje inovovať, aby mohla vynikať.

22

Manifest elektronických zručností

Niet času na vyčkávanie Európa ako región musí byť tvorivá, musí v širokej miere podporovať stratégie, ktoré reagujú na nedostatok elektronických zručností, ktoré predstavujú štrukturálny problém, na rozdiel od cyklického problému.

Súčasná kríza akosi zahmlila túto debatu, keďže nižšie úrovne dopytu viedli k zavádzajúcim indikáciám, že deficit elektronických zručností sa pravdepodobne zmenšuje. To je v prevažnej miere len ilúziou: ak európske firmy, vláda a akademická obec nebudú rýchlo reagovať, tento deficit sa stane prenikavo zreteľným, keď oživenie začne naberať rýchly spád. Tie európske ekonomiky, ktoré nevyužívajú krízu na posilnenie svojej schopnosti vyprodukovať viac elektronicky zručných pracovníkov a manažérov, sa ocitnú v ústraní pri zápase o celosvetovú konkurencieschopnosť založenú na znalostiach a inováciách.

Dopyt po trhových zručnostiach

Celkový dopyt a ponuka zručností

Ponuka trhových zručností Scenár č. 2 : Prepracované vzdelávacie programy pre e-kompetencie

Ponuka trhových zručností Scenár č. 1 :

Nedostatok zručností

Neboli podniknuté žiadne kroky

Čas

Predkrízový stav

Kríza

Pokrízový stav

Zdroj: Lanvin, B. a Fonstad, N. (2010), „Posilnenie elektronických zručností pre inovácie v Európe“ (“Strengthening e-Skills for Innovation in Europe”), INSEAD eLab, 2010.

S ohľadom na urgentný problém v Európe, ktorý v súčasnosti predstavuje nezamestnanosť mládeže, nevyhnutnosť podniknúť kroky nadobúda nový význam. Zatiaľ sme spoznali len začiatok digitálnej revolúcie: jej budúcnosť by mala byť vo veľkej miere využitá na splnenie širokých cieľov Európy (inkluzívna konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný a inovatívny rast) a súčasne zostane pevne spätá s reagovaním na súčasné potreby a očakávania občanov Európy.

Ponúka im schopnosť nadobudnúť elektronické zručnosti, čo je kľúčovou súčasťou tejto spletitej stavby.

VŠEOBECNÝ PREHĽAD: CELKOVÝ OBRAZ

23

1. Kapitola: Inovatívne vzdelávanie: budúca pracovná sila Európy Od publikovania prvého vydania Manifestu elektronických zručností v roku 2010, napriek skutočnosti, že hospodárska kríza mala významný dopad na úroveň zamestnanosti, najmä u mladých ľudí, jeden prvok sa sotva zmenil: nesúlad medzi zručnosťami nadobudnutými prostredníctvom vzdelávacieho systému v porovnaní s typom zručností, ktoré sa požadujú v zamestnaniach.

Ako sme uviedli v prvom vydaní tohto manifestu, akoby tu bol paradox: „Mladí ľudia sú obzvlášť aktívnymi užívateľmi IT, 16 – 24-roční používajú internet v rozmedzí päť až sedemkrát týždenne. Napriek tomu, menej ako 30 % chlapcov a 15 % dievčat plánuje študovať na terciárnej úrovni predmety súvisiace s IT.“ Strata záujmu o prírodovedné a technické predmety začína skoro (od druhého stupňa základnej školy a začiatku strednej školy), vplýva na následnú ponuku mladého talentu, ktorý pokračuje v terciárnom vzdelávaní v tejto oblasti a následne na úroveň elektronických zručností, ktorými disponuje pracovná sila. Je potrebné stanoviť si ambiciózne ciele a uskutočniť zmeny v celom vzdelávacom systéme, aby sme mohli splniť potreby mladých ľudí v Európe, pozitívne ovplyvniť ich vnímanie, a teda aj motiváciu a úspechy v prírodovedných a technických predmetoch, v akademickom živote a lepšie ich pripraviť na neskorší profesionálny život.

Deficit zručností študentov Európska politika má chvályhodné ciele, pokiaľ ide o snahu vybaviť mladých ľudí takými zručnosťami, ktoré budú potrebovať pre svet práce, aby sme „do roku 2020 dosiahli cieľovú mieru zamestnanosti vekovej skupiny 20 – 64-ročných mužov a žien v EÚ na úrovni 75 %.“ Iniciatíva „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorá bola uvedená v novembri 2010 má tieto špecifické ciele: • podporiť lepšie predvídanie budúceho dopytu po zručnostiach, • lepšie zosúladiť zručnosti a potreby pracovného trhu, • preklenúť rozdiely medzi svetom vzdelávania a práce.

24

Manifest elektronických zručností

Vzhľadom na to, že mladí ľudia, ktorí budú v roku 2020 vo veku dvadsať rokov sú dnes na začiatku strednej školy, znamená to, že vzdelávací systém by mal už dnes vybaviť deti a mládež digitálnymi kompetenciami a elektronickými zručnosťami, aby boli pripravení, keď v roku 2020 vstúpia na trh práce.

V súlade s týmto cieľom, Európske odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, publikované v roku 2006 preferuje dve oblasti technologických kompetencií: „základné kompetencie v oblasti vedy a technológií“ (vrátane teoretických poznatkov a využívania technologických nástrojov) ako aj „digitálne kompetencie“ na používanie IT nástrojov v práci, vo voľnom čase a na komunikačné účely. Údaje Eurostat, ktoré boli zozbierané pre „Digital Agenda Scoreboard“ naznačujú znepokojujúcu úroveň kompetencií mladých ľudí na používanie digitálnych nástrojov. Ešte stále je tu dlhodobo pôsobiaca skupina mladých ľudí, ktorí nepoužívajú internet pravidelne, sú to najmä tí, ktorí majú nízke formálne vzdelanie, v priemere 13 % mladých ľudí s nižším formálnym vzdelaním nepoužíva internet pravidelne, v niektorých krajinách ako napríklad Rumunsko je narastajúci trend, ktorý dosahuje úroveň až 50 %.

Len 25 % mladých ľudí v celej EÚ o sebe tvrdí, že ich základné internetové zručnosti sú na „vysokej“ úrovni, kde vysoká úroveň je definovaná ako byť schopný splniť päť zo šiestich úloh, vrátane: používať vyhľadávač pri hľadaní informácií, poslať e-mail s priloženými súbormi, odoslať odkazy do četovacích miestností, na diskusnú internetovú stránku alebo do ktoréhokoľvek internetového diskusného fóra, používať internet na telefonovanie, používať zdieľanie súborov prostredníctvom peer-topeer na výmenu filmov, hudby, atď., vytvoriť webovú stránku.

Vzhľadom na to, že táto „vysoká“ úroveň zručností neobsahuje najzákladnejšie IT profesionálne zručnosti, akými sú sociálne siete, údržba IT, sieťovanie alebo základy programovania, je to teoreticky katastrofálne pre súčasnú generáciu, ktorá keď vstúpi na trh práce zistí, že prevažná väčšina pracovných miest vyžaduje elektronické zručnosti.

Najmä Európsky monitor voľných pracovných miest naznačuje, že profesie v oblasti počítačovej vedy patria medzi najlepšie pracovné príležitosti pre vysoko kvalifikovaných mladých ľudí.

1. KAPITOLA: INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

25

Politika základných IKT kompetencií Napriek jasnému nedostatku kompetencií študentov v porovnaní s očakávaniami, z hľadiska stratégie sa vo vzdelávacom systéme v širokej miere podporujú IKT kompetencie. Typicky sa to rieši holistickým spôsobom na rôznych úrovniach vzdelávania: od kompetencií učiteľa po kompetencie študenta, elektronická bezpečnosť a IKT pre inklúziu tých, ktorí majú špeciálne potreby ako aj digitálna priepasť. Tieto stratégie sa taktiež zaoberajú zabezpečením infraštruktúry, chcú zaistiť, aby školy mali prístup k príslušným technológiám, akými napríklad sú interaktívne tabule, v niektorých prípadoch netbooky, ako aj tradičnejšie počítačové laboratóriá (pevné alebo mobilné). Digitálny obsah je taktiež prioritou vo väčšine európskych krajín, od odborných internetových komunít pre učiteľov a študentov, až po zabezpečenie elektronických učebníc alebo databaniek zdrojov.

Prehľad Európskej školskej siete 2011, národné štúdie z európskych členských štátov naznačujú mnoho významných stratégií a postupov národných ministerstiev školstva, ktoré podporujú rozvoj základných kompetencií v IKT a uznanie, že digitálna gramotnosť je základným prvkom moderného vnímania gramotnosti. Existuje množstvo rôznych prístupov na realizáciu výučby digitálnej gramotnosti a kompetencií na národnej úrovni, od samotného IKT učiva, typicky zameraného na používateľské IKT zručnosti až po zaradenie IKT do každého predmetu.

Niektoré krajiny (napr. Nemecko) a regióny začali využívať certifikáciu tretej strany, ktorá uzná platnosť základných IKT kompetencií, napríklad prostredníctvom Európskeho vodičského preukazu na počítače (ECDL).

Doteraz však, väčšina krajín nepovažuje digitálnu priepasť za kľúčový cieľ a školy sa v mnohom líšia, pokiaľ ide o to, ako reálne uskutočňujú centrálne riadené stratégie vlády. To môže určite vo veľkej miere vysvetliť príčiny vzniku nesúladu medzi cieľmi stratégie a následnými pozorovaniami úrovní zručností študentov.

Preto tu vzniká potreba vytrvať pri súčasných stratégiách, zaručiť, že IKT metódy a nástroje preniknú na správne miesta v školskom systéme, ale aj vo väčšej miere sa zamerať na presadzovanie IKT prístupov. Okrem toho, ďalšiu pozornosť je potrebné venovať aj otázkam digitálnej priepasti, aby bolo možné zaistiť, že všetci žiaci nadobudnú dobrú úroveň základných IKT kompetencií bez ohľadu na podmienky, v ktorých žijú. Hlavnou bariérou však zostáva otázka kompetencií učiteľa: nejestvujú žiadne spoločné európske štandardy pre kompetencie učiteľov IKT, pričom nie vždy je možné uplatniť celosvetové štandardy v európskom kontexte.

26

Manifest elektronických zručností

Ministerstvá školstva sa preto zaoberajú potrebou stanoviť svoje vlastné štandardy, ktoré by mali byť v súlade s Európskym rámcom elektronických kompetencií. Viacstranné iniciatívy, ako napríklad Future Classroom Lab, umožňujúce učiteľom experimentovať s inovatívnou pedagogikou za podpory technológií, sú základom pre to, aby učitelia nadobudli digitálne zručnosti.

Sú tieto ciele dostatočne ambiciózne?

Súčasné ciele načrtnuté v Európskom rámci kľúčových kompetencií, hoci môžu poslúžiť ako začiatok pre základnú digitálnu gramotnosť pre všetkých občanov, v nedostatočnej miere reflektujú špecifické kompetencie potrebné pre elektronické zručnosti v pracovnom živote. Skôr vystupujú ako súbor zručností na základnej úrovni, ktoré sú užitočné pre rôzne aktivity, ale nepripravujú adekvátne tých, ktorí by mohli pokračovať v odbornej príprave v oblasti IT na vyššej úrovni alebo venovať sa štúdiu počítačovej vedy. Táto problematika je typická pre všetky členské štáty EÚ. Štúdia Livingstone - Hope podotýka: „Odvetvia priemyslu trpia kvôli školskému systému, ktorý nerozumie ich potrebám. Umocňuje to školský vzdelávací program, ktorý sa zameriava na IKT skôr na úrovni administratívnych zručností než na náročnejšej úrovni počítačovej vedy a programovacích zručností, ktoré potrebujú špičkové odvetvia ako napríklad odvetvie videohier a vizuálnych efektov.

Mladí ľudia a ich učitelia zároveň potrebujú byť lepšie informovaní o pracovných možnostiach v týchto odvetviach a o potrebnej kvalifikácii, na základe ktorej sa tam môžu dostať. STEM predmety – prírodovedné predmety, technologické predmety, technické predmety a matematika – a výtvarná výchova sú kľúčom k úspechu.“ Štúdia ďalej vyjadruje odporúčanie, aby bola výpočtovej technike ako disciplíne pripísaná rovnaká dôležitosť ako iným prírodovedným predmetom, akými sú napríklad fyzika a matematika, ktoré sa učia študenti vo veku jedenásť rokov a viac ako súčasť všeobecného základného kurikula na stredných školách. Výsledkom tejto výzvy k činom je, že vláda Spojeného kráľovstva podnikla kroky a nahradila tradičné hodiny IKT (založené na prístupe digitálnych kompetencií) výpočtovou technikou zameriavajúcou sa na programovanie, webdizajn a vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia.

1. KAPITOLA: INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

27

Od matematiky a fyziky k programovaniu Dôležitým problémom pri prechode od základných IT kompetencií na elektronické zručnosti sú výsledky v matematike a fyzike. Dobré matematické zručnosti – najmä porozumenie algebre a algoritmom sú nesmierne dôležité pre rozvoj ďalších programovacích a počítačových zručností. Prieskum od Microsoft Teaching and Learning poukazuje na to, že matematika je typicky jednou z oblastí, kde sa najmenej využívajú inovatívne metódy vo vyučovaní. Znalosti a zručnosti z fyziky sú podobne nevyhnutné pre programovanie a využitie počítačovej vedy. Pomerne slabé výsledky študentov v Európe a ich nízky záujem o tieto témy je závažným problémom pre nadobudnutie elektronických zručností na vyššej úrovni.

Prieskum Eurydice na tieto témy poukazuje najmä pre nedostatok stratégií na národnej úrovni v mnohých krajinách Európy, ktorými by bolo možné podporiť študentov so slabými výsledkami. Tie krajiny, ktoré dosiahli lepšie výsledky v prírodovedných predmetoch a matematike v programe PISA (Program medzinárodného hodnotenia žiakov) majú zvyčajne zavedené rozsiahle systémy, pomocou ktorých dokážu zaručiť adekvátnu pomoc tým, ktorí majú problémy s týmito témami, aby zlepšili svoje výsledky.

Okrem toho, Eurydice upozorňuje na časté podceňovanie špecifickej úlohy, ktorú IKT zohráva v matematike: „Vo väčšine krajín je predpísané využívať IKT v matematike. Počítače sa však len málokedy využívajú vo vyučovaní matematiky, a to aj napriek ich širokej dostupnosti. Tento rozpor poukazuje na neschopnosť zvýšiť dôležitosť matematiky využívaním jej prepojenia s technológiami, ktoré študenti dennodenne využívajú.“ Matematika a fyzika napokon trpia najmä nízkym záujmom dievčat.

Ukážky a modely používané v týchto predmetoch zvyčajne viac priťahujú chlapcov než ich spolužiačky. Toto často odrádza dievčatá od toho, aby si vo vyšších ročníkoch strednej školy vybrali matematiku a fyziku, čím vzniká prekážka, ktorá im bráni študovať počítačovú vedu na terciárnej úrovni a následne pracovať v IT odvetví.

Hlavným faktorom v tejto otázke je nedostatočné zameranie sa na rôznorodé záujmy študentov počas odbornej prípravy budúcich učiteľov. Eurydice zistil nasledovné: „Venovanie sa rôznorodosti – t.j. učenie rozmanitej škály študentov, zohľadňovanie odlišných záujmov u chlapcov a dievčat a vyhýbanie sa rodovým stereotypom pri práci so študentmi je kompetenciou, ktorej sa v týchto programoch venuje najmenšia pozornosť.“

28

Manifest elektronických zručností

Tieto zistenia poukazujú na potrebu zlepšiť kvalitu vyučovania a vzdelávania v matematike a fyzike prostredníctvom inovatívnych prístupov založených na moderných technológiách a venovať oveľa lepšiu pozornosť otázkam rodovej rovnosti.

Počítačová veda ako disciplína Možno povedať, že máme málo aktuálnych celoeurópskych informácií o postavení počítačovej vedy v kurikule. V súčasnosti jedna z krajín zapojených do projektu Insight v krátkosti informuje o tejto téme len na tých miestach, kde sa to týka stratégie širšieho využitia IKT vo vzdelávaní. Na základe týchto informácií od krajín je jasné, že počítačová veda, ak je vôbec zaradená do kurikula, je takmer vždy ako voliteľný predmet.

Vzácnou výnimkou v tomto smere je Švajčiarsko, kde sa počítačová veda v roku 2008 stala povinným predmetom a explicitne prezentuje technické vnímanie IKT ako dôležitý aspekt vo vzdelávaní vo vyšších ročníkoch stredných škôl. Ďalším zaujímavým povšimnutiahodným prípadom je Rakúsko, kde v národných cieľoch sa explicitne spomína IKT pre pracovné pozície ako aj „elektronické zručnosti“ nad rámec základných digitálnych kompetencií, vrátane „praktickej počítačovej vedy“. Informatika je samostatným predmetom od nižších ročníkov stredných škôl.

Nadobudnuté kompetencie sa preverujú prostredníctvom kvalifikácií tretej strany, ako napríklad ECDL, ale aj certifikátov preverujúcich základné technické zručnosti, ktoré udeľujú partneri z priemyslu, napríklad Cisco, Microsoft, SAP, Novell a Oracle. Tieto certifikáty sa udeľujú najmä špeciálnemu okruhu škôl, ktoré patria do „e-learningového klastera“.

Aj Cyprus zaradil vyučovanie počítačovej vedy do posledných troch ročníkov stredných škôl. V prvom z týchto ročníkov žiaci musia najprv povinne absolvovať úvod do tejto témy a v nasledujúcich posledných dvoch ročníkoch strednej školy si môžu vybrať štúdium modulov v počítačovej vede, aplikácie a siete (posledné menované podporuje Sieťová akadémia Cisco). Vybrané technické školy ponúkajú voliteľný trojročný študijný program technik počítačového inžinierstva, ktorý v plnom rozsahu pokrýva počítačovú vedu. Mnoho ďalších krajín má podobné technické možnosti, ktoré im umožňuje systém stredného odborného vzdelávania, avšak počet študentov v týchto voliteľných kurzoch je často nízky a trpia veľmi nízkym počtom prihlásených dievčat.

Je jasné, že tým, ktorí sa pohrúžia do štúdia tém počítačovej vedy, od algoritmov k programovaniu a sieťovaniu, sa dostáva užitočnejšia príprava

1. KAPITOLA: INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

29

na štúdium technických predmetov na terciárnej úrovni, či už sa vydajú teoretickou alebo profesionálnou cestou.

Sú tu príklady prístupov na nižšej úrovni, ktoré sa dajú použiť na zaradenie počítačovej vedy a technológií do vyučovania: Technologický inštitút v Massachussets (MIT) vyvinul “Scratch”, je to programovací jazyk pre malé deti. Používajú ho základné školy a školy na vyšších stupňoch v celej Európskej únii. Pokiaľ ide o ďalšie krajiny, Scratch komunity majú silné zázemie najmä v Spojenom kráľovstve a Portugalsku.

V Holandsku sa od roku 2004 realizuje spolupráca SURFNET/ Kennisnet, jej výsledkom je zavedenie rôznych IT nástrojov do škôl (napr. súťaže na spôsob hry). Ďalší zaujímavý prístup sa realizoval na báze voliteľnosti vo vyšších ročníkoch stredných odborných škôl, kde je možné použiť priemyselné certifikáty, napr. IC3, ECDL a Microsoft certifikáty na zvýšenie počtu kreditov potrebných na ukončenie štúdia.

Prieskum inovatívneho vyučovania a vzdelávania sponzorovaný programom Partneri vo vzdelávaní od Microsoftu sa zameriava na naliehavú požiadavku pripraviť mládež na 21. storočie. Mnohí sú presvedčení, že tento cieľ vyžaduje hlbokú transformáciu vzdelávacích príležitostí spolu s integráciou technológií do vyučovania a vzdelávania. Prieskum ITL sa zameriava na vyučovacie postupy, u ktorých sa prejavilo silné prepojenie na vzdelávacie výsledky v 21. storočí. Výsledky ukázali, že väčšina študentov je ešte stále skôr vo svojej tradičnej pozícii spotrebiteľov informácií než v pozícii riešiteľov problémov, inovátorov a výrobcov. Zatiaľ čo využívanie IKT vo vyučovaní sa stáva bežnejším, využívanie IKT študentmi na svoje vzdelávanie je v mnohých týchto školách stále výnimkou.

Taktiež nastal už čas pohnúť sa od „ostrovčekov dobrých postupov“ k viac zaužívanému prístupu vo vyučovaní a vzdelávaní v počítačovej vede. Vzdelávacie systémy v celej Európskej únii musia zvážiť potrebu posilniť počítačovú vedu a zahrnúť sofistikovanejšie IKT zručnosti do kurikula. Nie je potrebné čakať na stredné školy, aby sa venovali témam počítačovej vedy, existujú aj jednoduché metódy, ktoré sa dajú uplatniť počnúc žiakmi v najmladšom veku.

Rolové modely odrádzajú mladých ľudí od IT V období dospievania študentov veľmi dôležitú úlohu zohrávajú rolové modely akými sú učitelia, rodičia, profesijní poradcovia a rozhodne aj mediálne známe osobnosti, ktorí môžu povzbudivo vplývať na mladých

30

Manifest elektronických zručností

ľudí pri voľbe svojho povolania. Najmä študentky sa pri rozhodovaní o svojom budúcom povolaní a teda aj o type odboru, ktorý plánujú študovať na terciárnej úrovni, opierajú o staršie rolové modely.

Nižšie uvedený graf porovnáva názory študentiek, IT zamestnancov v Cisco a rodičov a učiteľov. Čo v sebe zahŕňa práca v oblasti internetového sieťovania 100 %

50 %

0%

vyvíjať softvér

stretávať sa so zákazníkmi

pomáhať iným ľuďom

zdokonaľovať svet

Percento pracovných miest v oblasti internetového sieťovania, ktoré podľa Cisco zahŕňajú danú aktivitu Študentky, ktoré si myslia, že práca v oblasti internetového sieťovania zahŕňa danú aktivitu Rodičia/učitelia, ktorí si myslia, že väčšina pracovných miest v oblasti internetového sieťovania zahŕňa danú aktivitu Zdroj: WHITE PAPER Women and ICT: Why are girls still not attracted to ICT studies and careers? European Schoolnet, 2009

Tento graf jasne dokazuje, že chápanie rodičov a učiteľov je nerealistické najmä vo vzťahu k IT profesiám: menej ako 35 % z nich je presvedčených, že práca v oblasti internetového sieťovania má pozitívny vplyv na svet vo všeobecnosti a prevažná väčšina si myslí, že IT zamestnanci sa vo svojej práci nestretávajú často s inými ľuďmi, napríklad zákazníkmi. Takto rodičia a učitelia odovzdajú nerealistickú informáciu mladým ľuďom, ktorí sa o povolaní rozhodujú na základe takýchto informácií. Preto je nesmierne potrebné pomôcť zlepšiť informácie o profesiách v oblasti IT, ktoré sa dostávajú k učiteľom a rodičom, ak chceme rozšíriť „studnicu“ mladých ľudí smerujúcich do tohto odvetvia.

Preklenutie medzery medzi vzdelávaním a zamestnanosťou Ďalším dôležitým problémom týkajúcim sa elektronických zručností je nájsť premostenie medzi vzdelávaním a zamestnanosťou. Reformu základného a stredného školstva často poháňa potreba spoločnosti dať deťom výbavu základných vedomostí, ktoré im neskôr v ich živote

1. KAPITOLA: INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

31

umožnia vystupovať v pozícii vzdelaných občanov. V mnohých krajinách je citeľný skepticizmus o tom, či je potrebné zaoberať sa potrebami priemyslu vo vzťahu s rozvojom zručností mladých ľudí pre ich zamestnanie a venovať im pozornosť. Podporuje to aj názor, že vzdelávací systém by mal byť čímsi viac než len cestou k budúcemu zamestnaniu.

Je nepopierateľný fakt, že mladí ľudia skutočne potrebujú nadobudnúť vedomosti samé pre seba a učiť sa širokú škálu predmetov, ktoré taktiež zlepšujú nielen kvalitu života, ale aj šancu zamestnať sa. Nižšie uvedený diagram vyjadruje názor priemyslu na prípravu talentu, ktorú považuje za nevyhnutnú na riešenie otázky nevyhovujúcich zručností.

Prehľad zručností podľa Livingstone-Hope pre odvetvie video hier a vizuálnych efektov: Ciele a príprava talentov

Zaručiť stabilný prísun vysoko kvalitného talentu zo škôl do priemyslu

Ciele

Zaručiť prístup k vysoko kvalitnému školeniu na zvýšenie zručností pracovnej sily

Poskytovatelia školení

Cieľový zdroj

Školy

Školy poskytujúce nadstavbové štúdium Univerzity

Priemysel

Zdroj: The Livingstone-Hope Skills Review of Video Games and Special Effects, 2011

Rovnováha sa však pravdepodobne až príliš vychýlila týmto smerom – mladí ľudia trpia následkami hospodárskej krízy – a následne musíme venovať viac pozornosti zručnostiam pre zamestnateľnosť. Krajiny, ktoré boli menej zasiahnuté krízou – napríklad Holandsko, Nemecko a Rakúsko, taktiež kladú najväčší dôraz na prepojenie medzi opatreniami týkajúcimi sa zamestnateľnosti mládeže, akými sú učňovstvo a angažovanosť zamestnávateľov na školskom vzdelávaní.

Potvrdzuje to nedávny výskum, ktorý uskutočnil Dr. Anthony Mann, pracujúci pre Education and Employers Taskforce v Spojenom kráľovstve, ktorý podotýka, že „analýza OECD dokazuje, že tie krajiny so vzdelávacími systémami, ktoré ponúkajú kombináciu vzdelávania

32

Manifest elektronických zručností

v triede a na pracovisku prepojenom s profesijným smerovaním (ako to je v systéme učňovstva na nemecký štýl) zvyčajne zaznamenávajú oveľa nižšiu mieru nezamestnanosti mládeže“.

V jeho správe sa ďalej hovorí: „Dôkazy z Británie ukazujú, že existujú štatisticky pozitívne vzťahy medzi množstvom kontaktov so zamestnávateľom (ako napríklad rozhovory o profesiách alebo prax), s ktorými sa mladí ľudia stretávajú v škole (vo veku štrnásť až devätnásť rokov) a ich sebadôverou (vo veku devätnásť až dvadsaťštyri rokov) pri ich vývoji smerom k dosiahnutiu najzákladnejších profesijných cieľov.“ IT a ďalší aktéri v oblasti priemyslu potrebujú užšie spolupracovať so vzdelávacími systémami, aby zaistili reálne a časté angažovanie sa zamestnávateľov a profesijné poradenstvo. Hlavné iniciatívy ako Týždeň elektronických zručností a InGenious sa snažia systematickým spôsobom premostiť túto priepasť v celej Európe.

Európsky týždeň elektronických zručností Európskej komisie spája partnerov, aby mohli spoločne zvyšovať informovanosť o IT profesiách a ponúkať odborníkom a malým a stredným podnikateľom odbornú prípravu a príležitosti na vzdelávanie. Táto federatívna aktivita vytvára vplyv, ktorý je viac než len súhrnom jej jednotlivých častí – a je potrebné dlhodobo ju udržať, aby sme dosiahli čo najlepší účinok.

Projekt inGenious vznikol ako reakcia na rozsiahlejší problém prírodovedných a technických predmetov, z 50 % ho financuje výskumný program Európskej komisie FP7 a z ďalších 50 % priemysel. „Projekt inGenious je spoločnou iniciatívou, ktorú odštartovala Európska školská sieť a Európsky okrúhly stôl priemyselníkov so zámerom posilniť záujem mladých Európanov o vzdelávanie v oblasti prírodovedných a technologických predmetov a profesie v oblasti vedy a techniky a takýmto spôsobom reagovať na nedostatok zručností v budúcnosti. Všetky aktivity, ktoré sa realizujú v rámci projektu inGenious zabezpečia, že iniciatívy založené na spolupráci medzi školstvom a priemyslom zlepšia predstavy mladých ľudí o STEM profesiách a podnietia ich k tomu, aby uvažovali o širokej škále zaujímavých príležitostí, ktoré STEM môžu priniesť do ich života.“

1. KAPITOLA: INOVATÍVNE VZDELÁVANIE

33

Odporúčania: Stručne povedané, aj napriek množstvu vykonanej práce máme pred sebou ešte dlhý kus cesty. Tieto úlohy považujeme za priority: • Zlepšiť praktickú implementáciu digitálnych kompetencií v celom vzdelávacom systéme. Zvýšiť úroveň kompetencií učiteľov v tejto oblasti zriadením Rámca elektronických kompetencií v súlade s akreditáciou učiteľov, aby sme zaručili, že študenti a školy budú mať plný úžitok z investovania do IKT infraštruktúry.

• Zaistiť nadobúdanie elektronických zručností od základných škôl až po stredné školy stavaním na digitálnych kompetenciách a dopracovať sa tak až k počítačovej vede. V školách je potrebné podporovať osvojenie si nielen základných digitálnych kompetencií, ale aj štúdium počítačovej vedy, ktoré vedie k dosiahnutiu vyššej úrovne elektronických zručností.

• Zlepšiť vyučovanie prírodovedných predmetov, najmä matematiky a fyziky venovaním zvýšenej pozornosti rodovej rovnosti a podpore slabších študentov, ako aj uplatňovaním modernejších metód.

• Venovať sa problému profesijných znalostí tak, že bude zaručené zapájanie sa zamestnávateľov do procesu výberu zamestnania – v týchto programoch osloviť hlavné rolové modely študentov, akými sú rodičia a učitelia ale aj študenti samotní.

• Zvýšiť počet viacstranných partnerstiev spájajúcich partnerov z priemyslu a školstva, aby sa spoločne venovali nielen problému profesií v oblasti počítačovej vedy, ale aj problému získavania zručností v tomto smere.

• Naďalej považovať elektronické zručnosti a ich podporné opatrenia za kľúčovú politickú prioritu, aby bolo možné zaručiť dlhodobé aktivity, ktoré môžu priniesť požadovanú zmenu vo vzdelávacom systéme.

34

Manifest elektronických zručností

2. Kapitola: Hľadanie a využitie talentu Na celom svete je nedostatok talentovaných ľudí. S postupom času sa tento nedostatok postupne stane kritickejším. V tejto situácii ide o dva hlavné problémy: Mnoho Európanov je odsunutých na okraj spoločnosti z dôvodu digitálnej ekonomiky – ak by sme im pomohli nadobudnúť elektronické zručnosti, mohla by sa zvýšiť ponuka kvalifikovaných pracovníkov. Európa by mohla urobiť pokrok v riešení tohto problému, keby uplatnila nejakú odvážnu celoeurópsku stratégiu. Medzi týchto ľudí patria: ženy, seniori, postihnutí ľudia a ľudia digitálne znevýhodnení (nemajúci prístup k internetu).

Schopnosti terajších kvalifikovaných pracovníkov sa nevyužívajú v plnom rozsahu. Mzdy elektronicky zručných odborníkov sú vysoké a špecifickosť firiem často vyžaduje preškolenie nových zamestnancov, aby sa mohli rýchlo integrovať. Je potrebné uplatniť manažérske stratégie a techniky, ktoré zaručia, že elektronické zručnosti sa naplno využívajú na zvýšenie európskej produktivity a napomôžu účinne inovovať pomocou IT.

Ako sa dostať k nepripojeným Opatrenia zameriavajúce sa na digitálne znevýhodnených pomôžu reagovať na tento deficit – školiace programy pre zvyčajne znevýhodnené skupiny majú preukázateľný účinok na schopnosť takýchto ľudí nájsť si novú prácu. Táto skupina je v Európe ešte stále významne zastúpená a v niektorých prípadoch títo ľudia sú dokonca radi, že nie sú pod nátlakom, ktorý prináša moderný život, a o ktorom si myslia, že ho spôsobuje technológia. Takýto pohľad na svet však môže byť prekážkou, ktorá im bráni zapájať sa do postupne viac digitálnej spoločnosti.

Digitálne zručnosti a angažovanosť predstavujú vstupnú bránu vedúcu k ekonomickému a sociálnemu rozvoju, ako aj vzdelávacím príležitostiam.

Je potrebné vyvíjať účinnejšie kroky, aby sme oslovili týchto digitálne znevýhodnených jednotlivcov a taktiež je nutné zlepšiť zručnosti širšej populácie, ktorej členovia sú „začlenení“, avšak nie sú dostatočne sebaistí a zdatní, aby využívali technológie vo svoj prospech v každodennom živote a v práci.

2. KAPITOLA: HĽADANIE A VYUŽITIE TALENTU

35

Europoslankyňa Edit Herczog vraví: „Nedostatok žien v oblasti vedy a výskumu je už určitú dobu známym faktom. Každou minútou rastie počet ľudí, ktorí sa vyjadrujú k tejto problematike a upozorňujú na potrebu okamžite konať. Keďže táto problematika je nesmierne naliehavá, vo veľkej miere sa prehliada ďalšia problematika, v určitom zmysle s ňou súvisiaca (alebo aj špecifickejšia). Málo pozornosti sa venuje a môžeme povedať, že až žiadna pozornosť sa nevenuje nedostatku žien v oblasti IT. Literatúra a výskum súvisiaci s EÚ, ktoré sa venujú tejto špecifickej téme sú veľmi obmedzené a nedostatočné. Ak sa nám nepodarí zaradiť do spoločnosti polovicu z 500 miliónov Európanov v ich vlastný prospech, potom budeme v širokej miere čeliť nerovnováhe z hľadiska veku ako aj sociálnej nespravodlivosti. My, ako tvorcovia politiky, musíme využiť všetky možnosti, aby sme sa tomu vyhli.“ Otázka stereotypu v súvislosti s IT ako domény mužov, predovšetkým mladých mužov, je problémom pre IT odvetvie. Výsledkom toho je nerovnováha v tomto odvetví, v širšej ekonomike a dokonca aj v spoločnosti. V tomto sektore sú príležitosti pre všetkých jedincov, ak disponujú elektronickými zručnosťami. Špecifický problém majú aj malí a strední podnikatelia v oblasti IT, pretože je tu nízka rozmanitosť jednotlivcov, ktorí vedú malé a stredné podniky v odvetví IT.

Dobré úmysly Ale mohlo by toto byť otázkou motivácie skôr než vyčlenenia zo spoločnosti? Je tu niekoľko podstatných rozporov medzi tým, čo vyjadrujú pracovníci z tohto odvetvia a tým, čo si myslia rolové modely – najmä rodičia a učitelia. Chybne sa domnievajú, že IT pracovníci pracujú osamote, v chabo osvetlenej kancelárii zapisujú do riadkov programové kódy, bez akejkoľvek šance na samostatnosť a tvorivosť. Toto negatívne ponímanie odovzdávajú mladým ľuďom a tým, ktorí majú málo príležitostí stretnúť sa so skutočnými zamestnancami v IT odvetví.

Politici a súkromný sektor sa musia spojiť, ak chcú čeliť tomuto problému. „Toto by sa dalo pekne prepojiť s prípravou stratégií zameraných na zapojenie starších generácií a taktiež aj vekových skupín, ale v tomto konkrétnom prípade, namiesto elektronických zručností je potrebný skôr entuziazmus a pozitívny postoj k technológiám a tomuto odvetviu,“ vraví europoslankyňa Edit Herczog.

Výskum taktiež poukazuje na to, že nedostatok pozitívnych rolových modelov v médiách a kultúre vo veľkej miere odrádza dievčatá od toho, aby

36

Manifest elektronických zručností

vážne uvažovali o IT profesiách. Programátori a IT odborníci vo filmoch a v televízii, či už ide o fiktívne alebo skutočné príbehy, sa málokedy od seba líšia. To umocňuje dojem, že IT ponúka „prácu pre chlapcov“ a že v tomto odvetví nie je miesto pre ženy a iné znevýhodnené skupiny.

Vo vzťahu k starším občanom Edit Herczog hovorí o digitálnych prisťahovalcoch: sú to ľudia, ktorí sa nenarodili do sveta ovládaného webom. Poukazuje na nasledovné: „IT sú zvyčajne predmetom prehnanej mystifikácie medzi dospelými a seniormi, digitálnymi prisťahovalcami. Naďalej by mali pokračovať programy a tvorivé dielne, ktoré by ich podporovali a pomohli by im pochopiť, že IT sú nástrojom, ktorý pomáha získavať a vymieňať informácie, nelíšia sa v mnohom od rádia a televízie. Hlavným rozdielom je to, že IT sú rýchlejšie a obsahovo bohatšie než čokoľvek predtým v histórii ľudstva.

IT ponúkajú príležitosti pre každú vekovú skupinu: od bežných vecí ako čítanie správ, vyhľadávanie receptu alebo rezervovanie lístkov do divadla až po udržiavanie kontaktu s tými, ktorých máme radi, zdieľanie fotografií alebo organizovanie rodinnej dovolenky v trvaní pár minút. Schopnosť využívať elektronické zručnosti na usporiadanie a hľadanie dokumentov, vrátane zdravotných záznamov a používanie IKT na vyhľadávanie zdravotnej pomoci alebo pohotovostnej služby, môže u človeka oslabiť pocit zraniteľnosti a pretransformovať sa na pocit dlhodobej nezávislosti.“ Je typické, že u starších ľudí môžeme nájsť odpor voči IT nástrojom, pretože sa domnievajú, že dokázali, a dokonca úspešne, žiť bez nich. Pre staršie generácie však určite môže byť prospešné disponovať viacerými elektronickými zručnosťami, či už v ich práci alebo osobnom živote.

Keďže pracovná sila v Európe rýchlo starne, elektronické zručnosti môžu výborne obohatiť profil skúseného odborníka a pritom zvýšiť dôležitosť jeho ďalších zručností na meniacom sa trhu práce.

K ďalším znevýhodneným skupinám v spoločnosti sa dá nájsť cesta prostredníctvom modelov neformálneho vzdelávania. Komunitné IT telecentrá sú v celej Európe skvelou cestou k získaniu digitálnej gramotnosti a vzdelávaniu dospelých zo znevýhodnených cieľových skupín. Začínajú so základnými digitálnymi zručnosťami zameranými na osobnostný rozvoj, aktívne občianstvo, sociálnu inklúziu a vzhľadom na narastajúcu hospodársku recesiu, pomáhajú pri hľadaní zamestnania.

Telecentrá sú zvyčajne zdarma, sú otvorené a určené pre miestnych ľudí, poskytujú informálne vzdelávanie a príležitosti na vytváranie sietí, čo je

2. KAPITOLA: HĽADANIE A VYUŽITIE TALENTU

37

veľmi atraktívne pre digitálne znevýhodnených. Dosah na tieto skupiny pomocou digitálnych technológií významne prispieva k tomu, aby sa tieto, zo spoločnosti vylúčené skupiny, vrátili späť do širšej spoločnosti.

Zamestnateľnosť je veľmi dôležitý pojem. Základné zručnosti potrebné pre uchádzanie sa o zamestnanie budú v čoraz väčšej miere zahŕňať elektronické zručnosti. Postupne s časom, ak sa nebudeme týmto zaoberať, narastajúca digitálna spodina bude neustále špatiť spoločnosť.

Telecentrá sú zvyčajne umiestnené vo verejných knižniciach, školách a komunitných centrách a často ich vedú dobrovoľníci alebo komunitné organizácie, sú verejne dostupné a pomáhajú ľuďom získať prístup k internetu a ďalším digitálnym technológiám, ktoré umožňujú dostať sa k informáciám, tvoriť, vzdelávať sa a komunikovať s inými. V celej Európe je dnes viac než 100 000 telecentier. Je však potrebné zosúladiť národné iniciatívy v celej Európe.

S týmto cieľom vzniklo Telecentre-Europe, ktoré koordinuje národné iniciatívy, pretože národy, ktoré zosúladili svoje snahy sú úspešnejšie pri využívaní zdrojov, ktoré im poskytujú ich vlády. Úlohou TelecentreEurope je aj vystupovať v pozícii sprostredkovateľa zdieľania informácií medzi národmi a takto umožňuje Európe ako celku reagovať na vznikajúce IT potreby Európy.

Otázky produktivity Ekonomická univerzita v Londýne sa zaoberala otázkou lepšieho využitia elektronicky zručného talentu a na základe svojho prieskumu naznačila mnoho problémov. Kvalifikovaní pracovníci v oblasti IT majú problém presadiť sa, pretože stoja veľa peňazí a kvôli špecifickosti mnohých firiem aj tak sa potrebujú po nástupe do zamestnania zaškoliť. Taktiež môže byť ťažké zaradiť ich do hierarchie vo firme, čím vznikajú organizačné problémy.

Ale dnes sa bez elektronických zručností nezaobíde žiadna firma a sú absolútnou nevyhnutnosťou na zaistenie účinného chodu firmy.

Ukazovatele naznačujú, že spoločnosti v Európe nie sú dostatočne schopné využiť elektronické zručnosti v prospech produktivity. Dôkazy sú často len nepriame, napríklad: mzdy pre elektronicky zručných zamestnancov nie sú také vysoké, ako by niekto mohol očakávať, ak zvážime všeobecne známe tvrdenia, že na trhu práce je nedostatok takýchto kandidátov.

38

Manifest elektronických zručností

Priame dôkazy svedčia o tom, že americké firmy pôsobiace v Európe dokážu účinnejšie dosiahnuť nárast produktivity prostredníctvom IT, než miestne spoločnosti bez ohľadu na to, či získavajú talent z miestneho okolia alebo zo zahraničia. Znamená to, že tento rozdiel spôsobujú organizačné a manažérske praktiky a schopnosti.

Medzi európskymi spoločnosťami sú taktiež jasné rozdiely. Veľké korporácie si uvedomujú potrebu elektronických zručností u nových zamestnancov, zatiaľ čo v malých a stredných podnikoch to neplatí, a to hoci aj napriek neochvejným dôkazom, že malé a stredné podniky môžu mať vo veľkej miere osoh z efektívneho využívania IT. Na druhej strane, súkromný sektor vyžaduje elektronické zručnosti.

Napriek tomu, vo všeobecnosti je možné zhodnúť sa v tom, že v Európe je nedostatočné množstvo elektronicky zručného talentu na to, aby boli splnené sociálno – ekonomické ciele Európskej únie. Obchodní lídri, vlády a analytici vysielajú varovné signály o tejto problematike.

V rozmedzí od 41 % do 56 % firiem vo všetkých sektoroch hlási, že sa pravidelne snažia obsadiť pracovné pozície pre IT odborníkov, ale naznačujú, že takéto miesta sa „ťažko obsadzujú“. Tento názor podporuje empirický výskum OECD a Európskeho fóra elektronických zručností.

Existujú dve odpovede, ktorými by sa dalo reagovať na tento deficit: skvalitniť odbornú prípravu (alebo posilniť pracovnú silu pomocou prisťahovalectva alebo uplatniť outsource) a zlepšiť využívanie vyškolených pracovníkov alebo takých pracovníkov, ktorých je ešte možné vyškoliť.

Stručne povedané, Európa sa v súčasnosti zameriava na rozširovanie radov talentov, ale oveľa viac je potrebné konať aj v súvislosti s využívaním tohto talentu.

Z triedy na pracovisko Technologické inovácie určujú, akú podobu bude mať práca v budúcnosti. Uvedomujeme si však vznikajúcu priepasť medzi tými, ktorí majú prístup, zručnosti a príležitosť byť úspešným na novom trhu práce a tými, ktorí to nemajú.

Súbor digitálnych zručností je nesmierne dôležitý pre európsku pripravenosť na povolanie a kariérny úspech v mnohých profesiách. Ak sa pozrieme tam, odkiaľ prichádza dopyt, čiastočnou odpoveďou môže byť významná úloha, ktorú technológia v súčasnosti zohráva vo vzťahu k malým a stredným

2. KAPITOLA: HĽADANIE A VYUŽITIE TALENTU

39

podnikom, ktoré predstavujú chrbtovú kosť ekonomiky. Podľa celosvetovej štúdie, ktorú viedol Vanson Bourne, 60 % malých a stredných podnikov považujú používanie počítačových technológií za rozhodujúci faktor, ktorý určuje, či ich firmy budú prekvitať alebo len živoriť. Okrem toho, 73 % malých a stredných podnikov je presvedčených, že technológie musia pomôcť ich zamestnancom kdekoľvek a kedykoľvek pracovať. Elektronické zručnosti pre novú ekonomiku sú preto prioritou pre vládu, priemysel a školstvo.

Svet IT sa rýchlo mení. Tí, ktorí objavia a osvoja si zručnosti potrebné na preklenutie priepasti, ktorá vznikla v súvislosti so zručnosťami, zaistia si svoju budúcnosť a budúcnosť svojich spoločností. Tieto celosvetové trendy v technológii a inováciách sa musia odzrkadliť na poskytovaní vzdelávania prostredníctvom flexibilných vzdelávacích riešení pre školy a učiteľov, ktoré pomôžu zaangažovať a znovu angažovať mladých ľudí a partnerov celoživotného vzdelávania, aby nadobudli tie zručnosti, ktoré potrebuje nová ekonomika. Ak sa pozrieme na príklad prechodu ku Cloud computing, väčšina spoločností bude chcieť vzdelávať svojich IT odborníkov, aby nadobudli zamestnanecký potenciál a zručnosti ešte predtým, ako nastane zmena. Riaditelia oddelenia informačných technológií, ktorí chcú na základe IT zlepšiť postavenie spoločnosti, nevyhnutne musia byť na čele vzdelávania o Cloud zručnostiach – nielen kvôli sebe ale aj kvôli svojim zamestnancom. Charakter práce sa mení. Vývoj nových pracovných príležitostí súvisiacich s cloud technológiami a podrobný plán relevantných zručností sú bližšie opísané v štúdii o vzdelávaní od Microsoftu nazvanej „Cloud computing: Čo potrebujú vedieť IT odborníci“ (‘Cloud computing: What IT professionals need to know’). Vznikajúce Cloud prostredie ponúka ľuďom so schopnosťami a tými správnymi zručnosťami príležitosť založiť a rozvíjať svoju vlastnú firmu.

Získavanie zručností potrebných do budúcnosti a zmeny na trhu práce sú témou, ktorou sa zaoberá nedávna štúdia vypracovaná Ekonomickou univerzitou v Londýne pod názvom „Modelovanie Cloudu. Účinky zamestnanosti na dva vzorové sektory v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Taliansku a Spojených štátoch“. Táto štúdia odhalila, že Cloud computing spôsobí posun v manažérstve vo všetkých sektoroch priemyslu a že manažéri si budú musieť osvojiť profesionálny profil, ktorý je vo väčšej miere hybridom ekonomiky a technológií. Potenciál rastu súvisiaci s novými technológiami predpovedá, že napríklad v Spojenom kráľovstve sa bude od roku 2010 až do roku 2014 miera rastu v cloud zamestnaniach v sektore služieb poskytovaných majiteľom smartfónov pohybovať okolo 349 %. IT zručnosti sa stávajú bežnejšími na celom trhu práce a viditeľne s tým súvisia dôsledky na manažérstvo.

40

Manifest elektronických zručností

Udržiavať krok s týmito trendmi a nadobudnutie zručností 21. storočia je dnes dôležité najmä pre mladých ľudí v Európe, ktorí čelia skutočnému nedostatku príležitostí. S rekordnou mierou nezamestnanosti mládeže v Európe, bude nesmierne dôležitú úlohu zohrávať rozvoj nových zručností a akreditácia, vďaka ktorým mladí ľudia dokážu vyhovovať týmto novým požiadavkám trhu práce a využívať nové pracovné príležitosti. IKT odvetvie zohráva úlohu na všetkých úrovniach partnerskej spolupráce s ďalšími aktérmi, aby bolo možné zaručiť, že IT zručnosti na vysokej a nižšej úrovni vytvoria voľnú cestu k pracovným príležitostiam.

Iniciatíva Spojeného kráľovstva „Británia pracuje“ (‘Britain Works’) je ukážkou prispôsobiteľného verejného/súkromného partnerstva, ktorým sa dá reagovať na túto naliehavú požiadavku zvyšovania zručností. Prostredníctvom série týchto partnerstiev s mimovládnymi organizáciami (MVO), komunitnými vzdelávacími centrami a orgánmi verejnej moci má program „Británia pracuje“ za cieľ pomôcť polovici milióna ľudí nájsť si v rozpätí troch rokov prácu v tých oblastiach ekonomiky, ktoré ju dokážu priviesť k oživeniu. Tento program už pomohol 300 000 mladým ľuďom nájsť si prácu prostredníctvom zaškolenia v oblasti IT zručností a IT učňovstva v rôznych odvetviach od výrobného po služby a IT odvetvie samotné.

Slabý manažment Rozmach sebavzdelávania zamestnancov a ukazovatele rozsiahleho vnútropodnikového vzdelávania poukazujú na potrebu vzdelávania, ktoré presahuje bežný rámec vzdelávacích inštitúcií a školiacich stredísk.

Nedávny ekonometrický prieskum, ktorý uskutočnilo Centrum pre hospodársku výkonnosť pri Ekonomickej univerzite v Londýne, naznačil, že manažérske postupy sa podstatne líšia v závislosti od využívania IT, európske firmy podávali slabšie výkony v porovnaní s ich americkými konkurentmi, dokonca aj na tých istých trhoch.

Z prevažnej časti tieto firmy používajú rovnaké technológie a svoju pracovnú silu získavajú z tých istých zdrojov. Keďže tieto súhrnné štúdie používajú tabuľkové údaje od veľkého množstva firiem, korelácie, ktoré sú tu naznačené sú vo vysokej miere dôležité, ale tieto odlišnosti sú nejasne vysvetlené. Avšak, ďalší nedávny prieskum Ekonomickej univerzity v Londýne (London School of Economics LSE) venujúci sa manažérskym postupom v malých a veľkých firmách

2. KAPITOLA: HĽADANIE A VYUŽITIE TALENTU

41

v leteckom a kozmickom priemysle lepšie poukazuje na to, v ktorých manažérskych postupoch sú odlišnosti a umožňuje nám lepšie pochopiť ako sa riadi práca elektronicky zručných zamestnancov. Môžeme si napríklad všimnúť, že platy a ďalšie odmeny nielen zamestnancov s vysokou úrovňou ale aj tých so strednou úrovňou elektronických zručností, sú vyššie v USA a dá sa vytvoriť hypotéza, že typy úloh, ktoré títo zamestnanci musia bežne splniť, im umožňujú lepšie využívať tieto zručnosti. Tieto zistenia sú hodné zamyslenia.

Problémy, týkajúce sa elektronických zručností v Európe, sú nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne. Toto zistenie smeruje našu pozornosť priamo na doposiaľ neznámu trhlinu v hodnotovom reťazci v Európe.

Krajiny, ktorým sa najviac darí, majú oveľa menší podiel firiem so slabým manažmentom. V krajinách s najvyšším podielom firiem so slabým manažmentom prevláda všeobecný názor, že kvalita manažmentu nepatrí medzi popredné priority. Skvalitnenie manažérskych postupov bude mať rozsiahly dopad na zlepšenie výkonu.

U manažérov je pozoruhodné, ako si nedostatočne uvedomujú svoje vlastné manažérske kvality. Údaje odhalili, že manažéri sa nepokúšajú porovnávať svoje manažérske postupy s inými firmami, dokonca ani vo svojom vlastnom sektore. Zatiaľ čo je potrebné zvýšiť celkovú úroveň zručností v ekonomike, najmä v tých krajinách EÚ s nízkou úrovňou zručností, akými sú Spojené kráľovstvo, Grécko a Portugalsko, najpodstatnejší rozdiel spočíva v rozdielnych spôsoboch, akými sa IT využívajú. Výška platov a produktivita viac súvisia s množstvom úloh, na ktoré sa využíva počítač v práci, než so samotnou prítomnosťou počítačov na pracovisku alebo s úrovňou základných zručností zamestnancov.

Problém elektronických zručností v Európe je taktiež problémom elektronických zručností pre manažment. Preto by sme svoju pozornosť mali skôr presunúť od IT fakúlt na školy manažmentu.

Inovácie potrebujú manažment Túto problematiku týkajúcu sa manažmentu zhoršuje kultúrny dopad inovácií prenikajúcich do ekonomických procesov. Zatiaľ čo zručnosti sú stelesnené v jednotlivcoch, svoj význam nadobúdajú vo svojom použití na ekonomické úlohy. Vlastne, okrem bežných úloh súvisiacich so spracovávaním informácií o tovare, inovatívne aktivity sú častou a bežnou súčasťou využívania IT a zo strany organizácie vyžadujú flexibilitu v takej istej miere ako od jednotlivca.

42

Manifest elektronických zručností

Jedna vysoko uznávaná skupina analytikov ekonomiky a manažmentu IT sa vyjadrila takto: „Firmy jednoducho nezapínajú počítače a telekomunikačné vybavenie na to, aby získali kvalitu služby alebo racionálne zisky. Namiesto toho sa púšťajú do niekedy zdĺhavého a náročného procesu spoluvynachádzania. Predajcovia IT vymýšľajú technológie, oni nenaznačujú, ale iba umožňujú ich využitie. Užívatelia IT sa musia podieľať na vymýšľaní aplikácií. Spoluvynachádzanie podobne ako invencia, má nielen prvky procesu ale aj prvky produktu.

Na strane procesu spoluvynachádzania, účinné využívanie IT často súvisí so zmenou organizácií.“

Dokonalý súlad: najlepší talent najlepších firiem Najlepší talent vyhľadáva najlepšie organizácie. Jednotlivcov k získavaniu zručností stimulujú taktiež šance pracovať v takých typoch flexibilných organizácií, ktoré vedia tieto zručnosti oceniť. Tento vzťah medzi schopnosťami organizácií a pohnútkami jednotlivcov stojí za povrchnejšími javmi, ktoré sa dajú zmerať: počet kvalifikovaných ľudí, ktorí sú k dispozícii a metódy firiem na získavanie zamestnancov.

Toto naznačuje, že ľudia sa budú snažiť nielen získať zručnosti, ktoré sú vhodnejšie a na vyššej úrovni, ak majú rozumné vyhliadky na prácu v takej organizácii, ale aj firmy, ktoré dokážu lepšie využiť takéto zručnosti by mali byť schopné ponúknuť vyššie mzdy a lepšie stimuly pre inovatívnu prácu. Toto jasne pochádza z údajov získaných na základe komparatívneho porovnávania výšky platov.

Na trhu, ktorý postupne viac nadobúda celosvetový charakter, európsky talent disponujúci elektronickými zručnosťami sa bude snažiť dostať do organizácií, ktoré poskytujú najväčšie príležitosti. Existuje však skutočné nebezpečenstvo, že tieto príležitosti sa budú nachádzať mimo dosahu Európy. Preto, ak Európa vylepší svoje postupy na rozvoj elektronických zručností, stane sa skôr konečným exportérom elektronických zručností, než len regionálnym centrom pre vysokohodnotné inovácie, čo by bolo nešťastným výsledkom. Je to však realistické.

Od slov k činom IKT v súčasnosti virtuálne prenikajú do všetkých aspektov nášho života. IKT sú neoddeliteľne späté s našou túžbou po prosperujúcej a konkurencieschopnej ekonomike, po ochrane nášho životného prostredia a po demokratickejšej, otvorenejšej a viac inkluzívnej spoločnosti. Táto túžba sa však stane realitou iba vtedy, ak všetci občania sa

2. KAPITOLA: HĽADANIE A VYUŽITIE TALENTU

43

zmobilizujú a naberú sily, aby mohli plne participovať na novej digitálnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť, ako zvyčajne, nie je alternatívou.

Posilniť ľudí v dnešnom digitálnom svete znamená množstvo základných vecí. Posilnenie znamená, že my, ako používatelia a spotrebitelia, máme určité množstvo práv na nové online prostredie. Posilnenie taktiež znamená, že máme prístup k pružným a spoľahlivým drôtovým a bezdrôtovým širokopásmovým sieťam. Ale predovšetkým, posilnenie znamená elektronické zručnosti, inak povedané, kompetencie a schopnosti pre každého, aby mohol využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna doba.

Ak vezmeme do úvahy holistický prístup potrebný na uskutočnenie digitálneho posilnenia všetkých Európanov, je potrebné ustanoviť strategický plán, ktorý nám umožní pravidelne pozorovať jeho napredovanie. Následne, bolo by správne stanoviť konkrétne strategické ciele, vďaka ktorým by sme mohli neustále monitorovať a hodnotiť vhodnosť našich strategických aktivít zameraných na dosiahnutie vyššie spomínaných strategických cieľov. V tomto smere Digitálna agenda pre Európu navrhuje sériu cieľov digitálnej inklúzie, akými napríklad sú: do roku 2015 zvýšiť pravidelné používanie internetu zo 60 % na 75 % (a u postihnutých ľudí zo 60 % na 75 %) a do roku 2015 znížiť percento obyvateľov, ktorí nikdy nepoužili internet (na 15 %). Je potrebné, aby všetci dospelí mohli využívať školiace príležitosti v oblasti IKT. V tomto smere navrhovaným strategickým opatrením, ktoré by nám umožnilo dosiahnuť spomínané ciele, by bolo vytvoriť Akčný plán digitálnej gramotnosti a kompetencií. Táto iniciatíva by obsahovala školiace aktivity na rozvoj špecifickej digitálnej gramotnosti pre skupiny, ktorým hrozí vylúčenie zo spoločnosti, presadzovanie viacstranných partnerstiev a stimulovanie iniciatív súkromného sektora zameraných na poskytnutie školenia všetkým zamestnaným ľuďom. Tieto aktivity je potrebné integrovať holistickým spôsobom do iniciatív, ktoré sa realizujú v školskom sektore.

Potenciál Európy spočíva v zručnostiach jej populácie, jej pracovnej sily a jej organizácií. Bez všadeprítomnej infraštruktúry môžeme dosiahnuť len obmedzené používanie IKT a bez zručností dosiahneme len obmedzené ekonomické a sociálne hodnoty. Ak sa nebudeme týmto problémom zaoberať, nedostatok IKT zručností spôsobí stagnáciu, ktorá bude brániť EÚ v tom, aby bola konkurencieschopnou v celosvetovej ekonomike.

44

Manifest elektronických zručností

Pokiaľ ide o problematiku produktivity a investovania do talentu v oblasti technológií, tieto nasledujúce kroky považujeme za kľúčové: • Zamerať sa viac na manažment technológií a na šírenie informovanosti o dobrých základných manažérskych postupoch. Je potrebné, aby manažéri mali lepšie vzdelanie, a tak mohli dosiahnuť toto povedomie a systematicky uplatňovať svoje znalosti, vlády by mali podporovať firmy so slabým manažmentom v tom, aby získali lepšie zručnosti. To znamená dve veci: viac manažérov potrebuje vyššie vzdelanie a vzdelávanie o manažmente by malo obsahovať vyučovanie o charaktere technológií a o spôsoboch, akými ich elektronicky zruční zamestnanci môžu čo najlepšie využiť.

• Mali by sme podporovať zamestnancov so zručnosťami v tom, aby považovali samých seba za angažovaných do organizácie, aby sa stotožnili s jej cieľmi a dokázali sa podieľať na jej prevádzke. Príliš často sa stáva, že aktivity kvalifikovaných zamestnancov sú úzko obmedzené len na technické funkcie a nedostávajú príležitosť v širokej miere použiť svoje schopnosti inovatívnymi spôsobmi, čím by sa zvýšila produktivita.

• Zaručiť, aby elektronicky zruční jednotlivci mali v rovnakej miere zlepšené pracovné podmienky. Zaručiť zárobok a kompenzáciu, najmä odstrániť nepriaznivý rozdiel medzi tými so zručnosťami a tými, ktorí sú vyššie postavení, avšak majú menej zručností, odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia mladej pracujúcej generácii v tom, aby sa snažila zvýšiť úroveň svojich zručností. Zatiaľ čo firmy tvrdia, že nedochádza k uspokojeniu ich ponuky, je len málo dôkazov o tom, že dopyt v Európe spôsobuje nárast výšky platu u elektronicky zručných pracovníkov vo všeobecnosti.

• Zmeniť pracovné vyhliadky pre elektronicky zručných jednotlivcov: IKT je hlboko integrované do najúspešnejších organizácií.

Elektronicky zruční zamestnanci sú len málokedy schopní a ešte zriedkavejšie podporovaní v tom, aby sa uchádzali o najzaujímavejšie profesie v európskych firmách.

• Je potrebné, aby vlády zaručili, že ich využívanie elektronických zručností je príkladom pre ostatných, že ich e-vládne funkcie majú najvyššiu kvalitu, a že budú investovať do pokusov a modelov najlepších postupov, ktorými je možné ovplyvniť riadiace postupy v ekonomike v širšom zmysle.

2. KAPITOLA: HĽADANIE A VYUŽITIE TALENTU

45

• Zaručiť, že základné zručnosti majú porovnateľnú kvalitu na celom trhu práce, aby zamestnávatelia mohli lepšie vedieť, aké schopnosti uchádzači o zamestnanie majú. Zamestnanci budú mať taktiež osoh z jasnejšieho pochopenia toho, aké sú pracovné očakávania na základe zosúladených poverovacích listín a popisu práce.

• K rastu produktivity prostredníctvom elektronických zručností dochádza v dvoch základných podobách: prostredníctvom pružnosti rýchlo a lacno sa prispôsobiť novým postupom, a prostredníctvom inovácií. Agenda elektronických zručností by sa mala v budúcnosti zamerať na tieto schopnosti a vštepiť do školstva, vládnych služieb a verejných osvetových programov nadšenie pre tieto schopnosti.

Fakty a dôsledky sú jasné. Politici, priemysel, školstvo, odborníci na ľudské zdroje a vedúci pracovníci organizácií sú silne podporovaní v tom, aby venovali pozornosť týmto realizovateľným radám.

46

Manifest elektronických zručností

3. Kapitola: Smerom k IT funkcii podporujúcej hodnoty IT funkcia predstavuje nesmierne dôležité prepojenie medzi IT priemyslom a ďalšími odvetviami, ktorým slúži a je nevyhnutným zdrojom inovácií. IT funkcia vytvára prepojenie a splnomocňujúcu platformu v hodnotovom reťazci organizácií tým, že vystupuje ako základ aktivity obchodnej spoločnosti. Napomáha organizáciám spojiť ľudí, postupy a technológie, aby sa mohli zautomatizovať firemné postupy a vytvoriť riešenia, ktoré umožnia organizáciám a používateľom konať nielen efektívne ale aj inovatívne.

Koniec koncov, úlohou IT funkcie je premeniť IT investície do ľudí, postupov a technológií, do hodnoty obchodnej spoločnosti za pomoci digitálne gramotných užívateľov. Jedno euro použité na IT funkciu by malo priniesť výnos viac než jedno euro v obchodnej hodnote. Ale deje sa to? A vieme vôbec ako to zmerať?

Všeobecne povedané, IT funkcia sa snaží odpovedať na tieto otázky.

V mnohých organizáciách riaditelia oddelenia informačných technológií (Chief Information Officers - CIOs) nedokážu presne zmerať a vyjadriť obchodnú hodnotu získanú vďaka IT. Toto sa často opisuje ako paradox produktivity IT (IT Productivity Paradox), ktorý definoval Robert Solow, keď povedal: „Všade vidím počítače, okrem štatistík produktivity.“ Toto spôsobuje frustráciu u lídrov obchodných spoločností a vytvára nedôveru medzi správnou radou a IT funkciou. V niektorých prípadoch to vedie k IT funkcii, ktorá je preradená na pozíciu skôr operačného dodávateľa firmy než strategického partnera. Ak IT funkcia dokáže úspešne vyriešiť tento problém, potom je tu príležitosť presunúť ju z ústrania na to najvyššie miesto.

Okrem toho, že v organizáciách prevláda nízka mienka o IT, rovnako alarmujúce je časté negatívne vnímanie samotnej IT profesie. Komentátori priemyslu často lamentujú nad slabými príležitosťami profesijného rastu, povesťou čudáka, krátkozrakým pohľadom na technológie, narastajúcou komoditizáciou a poklesom strategického významu IT v rámci organizácií.

Na základe tohto scenára je ľahké pochopiť prečo v Európe máme

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

47

nepostačujúci počet študentov študujúcich IT. A jednako len, podľa Moorovho zákona, IT je dnes azda najviac pulzujúcim obchodným zdrojom dostupným pre priemysel a organizácie.

Následky zlej reputácie IT nielen v organizáciách, ale aj v spoločnosti, sú zjavné: nedostatočný počet adekvátne kvalifikovaných jednotlivcov prichádza a zostáva v profesii a následkom toho je, že obchodné spoločnosti v Európe sa snažia profitovať z inovatívnej kapacity IT. To má následne opačný účinok na konkurencieschopnosť Európy na celosvetovej úrovni.

Ide tu o začarovaný kruh. Neschopnosť IT preukázať obchodnú hodnotu brzdí ich strategický význam v organizáciách, a preto aj mieru investovania do IT. Čím nižší význam sa pripisuje IT, tým menej peňazí sa do nich investuje, a tým menej je tu pracovných príležitostí. To naopak vplýva na počet jednotlivcov, ktorí si želajú robiť profesiu v tejto oblasti, čo zásadne obmedzuje ponuku zručností, z ktorých spoločnosti čerpajú, aby dosiahli zvýšenú hodnotu.

Situácia však nie je len negatívna. Niektoré popredné európske spoločnosti úspešne zakomponovali IT do všetkých aspektov svojej spoločnosti. Táto kapitola predstaví niekoľko takýchto príkladov a taktiež sa zamyslíme nad súhrnom postupov a zručností potrebných k dosiahnutiu takéhoto úspechu.

V závere kapitoly vyjadríme odporúčania a kroky, ktoré by sme mali podniknúť, aby sa tento model rýchlejšie uplatnil v širšom európskom priestore.

Záleží na IT? Martin Curley, riaditeľ Intel Labs Europe a jeden z riaditeľov inštitútu Innovation Value Institute (IVI), si uvedomuje túto problematiku a vraví: „IT sa objavujú ako jedna z najdominantnejších síl, ktoré v súčasnosti menia obchodovanie a spoločnosť. V postupne narastajúcej miere vidíme konflikt, do ktorého sa dostáva Moorov zákon so všetkými typmi obchodných spoločností vytvárajúcimi obrovské podnikateľské a obchodné príležitosti, ale aj problémy.” Hoci technológie, riadiace sa Moorovým zákonom napredujú veľmi rýchlym tempom, zdá sa, že postupy používané na riadenie a uplatnenie IT podstatne zaostávajú.

Nasvedčujú tomu obavy, ktoré pravidelne vyjadrujú nielen mnohí hlavní výkonní riaditelia, ale aj často citované noviny snažiace sa odpovedať na otázku „Záleží na IT?“ Stále je tu jasná potreba lepšie komunikovať o prepojení medzi investíciami do IT a výsledkom obchodnej hodnoty.

48

Manifest elektronických zručností

Nadol smerujúca špirála Inštitút IVI (Innovation Value Institute) zistil, že v mnohých krajinách, IT oddelenia podávajú slabý výkon a manažment spoločnosti nie je ochotný investovať do inovácií. V takýchto organizáciách je zameranie sa na IT funkciu len čisto operačné a neuznáva sa tu potenciál, ktorý majú nové technológie. Napríklad, vo firmách tohto typu, za jediný cieľ zavedenia cloud computing sa považuje jeho schopnosť lepšie riadiť bežné IT operácie na rozdiel od jeho potenciálu, ktorý ako inovatívny pomocník má.

K vyriešeniu tejto situácie a zastaveniu strategického úpadku IT je potrebné, aby riaditelia oddelenia informačných technológií lepšie predstavili potenciálnu hodnotu IT. Ak chceme zrealizovať túto víziu, bude okrem toho potrebné zabezpečiť jednotlivcov, ktorí disponujú rôznymi príslušnými zručnosťami a znalosťami.

Riešenie problému nesprávneho vnímania IT Kľúčom k získaniu tých správnych ľudí je ponuka adekvátne kvalifikovaných jednotlivcov. V dnešnom priemyselnom svete je to však problém. Mladí ľudia sa niekedy nesprávne domnievajú, že IT pracovníci pracujú v IT spoločnostiach. Skutočnosť je však taká, že menej než 50 % všetkých IT pracovníkov je zamestnaných v IT priemysle. Väčšina je zamestnaná v rámci IT funkcie v organizáciách koncového spotrebiteľa. Ďalší si nesprávne myslia, že profesia v IT bude technicky orientovaná. Keď sa pozrieme na IT v širšom zmysle, postupne menej a menej ľudí je stopercentnými technológmi. Trendom je vytvárať zmes technologických a ďalších obchodných kompetencií.

Jednoducho povedané, „len technologické“ zameranie sa vytráca.

Dôkazy poukazujú na to, že popredné organizácie dokážu najlepšie inovovať tam, kde obchodovanie narazilo na IT. IT sú v podstate umožňovateľom a ich potenciál ako zdroj konkurenčnej výhody sa najlepšie realizuje tam, kde sa skôr kombinujú s obchodnými inováciami, než keď sú izolované. Aby sme napomohli takýmto inováciám, je tu narastajúca potreba jednotlivcov, ktorí kombinujú IT a obchodné zručnosti. V súčasnosti ponuka takýchto jednotlivcov nespĺňa požiadavky priemyslu a týmto sa strácajú príležitosti a konkurencieschopnosť. Má to dlhotrvajúci dopad na ekonomiku a rovnakou mierou dôležitosti aj na prosperitu spoločnosti.

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

49

Nedávne štúdie naznačujú pokles počtu študentov študujúcich IT. IT študenti sú len jedným potenciálnym zdrojom elektronicky zručných jednotlivcov. Odráža to obavy súvisiace s vnímaním IT u širšej verejnosti. Je potrebné obrátiť tento trend. Postavenie IT v popredných európskych organizáciách sa rýchlo vyvíja. Význam ne-technológov sa stáva čoraz dôležitejším. Okrem toho, keďže nové technológie, napríklad Cloud computing, napomáhajú demokratizácii IT, schopnosť jednotlivcov využiť IT v celej firme by mala v ďalších rokoch pevne rásť.

Napríklad, narastajúca náročnosť a ľahká používateľnosť platforiem ako služieb uľahčí vypracovanie inovatívnych IT riešení mimo tradičného IT priestoru. Ale to si vyžaduje adekvátne zručných jednotlivcov s príslušnou kombináciou IT a obchodných odborných znalostí.

Dôležitým nedostatkom, ktorý sa dá odstrániť, je nedostatok IT a IT vzdelávania v odbore manažment inovácií, ktorý by sa mal včleniť do MBA programov na popredných ekonomických školách.

Dôležitosť IT Michael Gorriz, prezident EuroCIO, Európskej asociácie riaditeľov oddelení informačných technológií a riaditeľ oddelenia informačných technológií v spoločnosti Daimler vysvetľuje: „V rámci väčších organizácií, IT ako aj informačný manažment zohrávajú postupne dôležitejšiu úlohu.

Túto realitu si asi nie tak dobre uvedomuje vonkajší svet. Veľké organizácie by mohli prestať fungovať, keby ich IT systémy zlyhali. Dlhodobejšie zlyhanie by nemenne viedlo k zlyhaniu obchodnej spoločnosti. Vo veľkých organizáciách by následky na investorov mali seizmický charakter.“ Michael Gorriz vykresľuje pozitívny obraz o tom, ako sa dajú IT využiť inovatívnym spôsobom v spoločnosti Daimler: „Daimler nie je v tomto smere v ničom odlišný. IT sú integrálnou súčasťou celej organizačnej štruktúry. IT sú zahrnuté do všetkých primárnych a sekundárnych obchodných procesov. Dokonca ešte predtým, ako sa použije prvý kúsok kovu, nový Mercedes-Benz už najazdil milióny testovacích kilometrov na počítači. Naše autá sú trojdimenzionálne navrhované, skonštruované a vyvíjané na počítači. Zahŕňa to crashtesty a testy odolnosti ako aj simulácie správania sa vodiča. Len cez tieto simulácie dokážeme predpovedať správanie nového modelu.“ To isté platí pre produkčnú linku Mercedes-Benz – všetko je namodelované v 3D. Následkom toho je, že neplánované zmeny v konštruovaní vozidiel sa stali zriedkavými. IT sú súčasťou expedície, recyklovania, manažmentu náhradných častí, obchodovania, marketingu, starostlivosti o zákazníka

50

Manifest elektronických zručností

a servisných služieb. V skutočnosti, IT poháňajú výkonnosť spoločnosti.

Viac a viac zákazníkov chce mať auto podľa vlastných predstáv a žiadajú odhad ceny a chcú si dohodnúť online testovacie jazdy.

A tak sú elektronické zručnosti nesmierne dôležité pre operačnú efektívnosť. Elektronické zručnosti budú v narastajúcej miere rozhodujúce pre inovácie, ak zvážime, že IT sa stávajú kľúčovým prvkom odlíšenia, pokiaľ ide o nové produkty a služby.

Podobne v spoločnosti Intel, informačné technológie sú nervovým systémom spoločnosti a vo väčšej miere svalmi, keďže automatizované IT systémy pomáhajú umožniť továrňam Intelu na celom svete vyrábať a dodávať viac než miliardu vysokokvalitných špičkových častí za rok. Tempo inovácií v spoločnostiach ako Intel, kde celé portfóliá produktu sú preinvestované takmer na ročnej báze, je v princípe možné prostredníctvom IT. Celosvetové tímy dizajnérov prepojené cez IT svojím podielom pomáhajú Intelu a spoločnostiam zo všetkých sektorov ekonomiky neustále inovovať.

Daimler ponúka ďalší dobrý príklad, kde IT vystupuje ako prvok umožňujúci inováciu spoločnosti. Vďaka car2go, predefinovali sme jednotlivú dopravu v mestských oblastiach. Po prvýkrát si zákazníci môžu prenajať autá typu „Smart Fortwo“ z ktoréhokoľvek miesta v meste, v ktorúkoľvek hodinu dňa a za zaujímavé cenové relácie za minútu.

Dostupné autá sa dajú lokalizovať cez mobilný telefón alebo internet, okamžite prenajať, dokonca aj len na jednosmernú cestu, alebo vopred rezervovať. Technológie mobilných telefónov dopĺňané o najmodernejšie IT umožňujú unikátny a jednoduchý postup prenajímania s obrovskou ľahkosťou. Inovatívne IT riešenia v tomto prípade riadia celú novú ideu mobility a sú výkonným korešpondujúcim obchodným prípadom.

IT organizácia v Inteli v spojení s Intel Corporate Affairs Group, vytvorila globálnu platformu na dodanie materiálu bohatého na médiá pre vyučovanie prírodovedných predmetov a matematiky pre deti na celom svete. IT organizácia nielen že vytvorila bohatú platformu (www.skool.com), ktorá slúži vo viac než dvadsiatich krajinách na celom svete vo viacerých jazykoch, ale taktiež vytvorili unikátny obchodný model založený na verejno-súkromnom partnerstve, aby zaručili trvalú udržateľnosť tejto platformy.

Disney v začiatkoch zaviedol IT v podobe digitálnych fotografií do zábavných parkov Disney, čomu firma zo začiatku odporovala.

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

51

Je ďalším príkladom toho, ako IT organizácia môže predbiehať dobu a pomôcť obchodnej spoločnosti nielen prežiť, ale prekvitať. Používanie digitálnej fotografie v zábavných parkoch ponúklo Disney príležitosť získať niekoľkonásobný výnos od návštevníkov parku a súčasne zvýšiť kvalitu zážitkov návštevníkov zábavných parkov Disney. Čítanie o takomto inovatívnom využívaní IT je podnetné a inšpirujúce.

Daimler, Intel a Disney však nie sú unikátmi vo využívaní IT vo svojich organizáciách, aby nadobudli obchodnú hodnotu a umožnili inovácie. Ďalšie popredné organizácie v Európe si osvojujú podobné stratégie.

Ale všetky tieto organizácie čelia tomu istému problému - ako sa vyrovnať s vážnym nedostatkom správne kvalifikovaných jednotlivcov.

Elektronické zručnosti v spoločnostiach koncového spotrebiteľa Ako vníma elektronické zručnosti organizácia , ktorá kladie taký dôraz na IT, ako napríklad Daimler? Michael Gorriz vysvetľuje: „Máme tri kategórie ľudí pracujúcich s IT. V prvom rade, máme to, čo sa zvyčajne nazýva IT odborníci, ktorí pracujú pre oddelenie IT. V prípade Daimlera, títo pracovníci tvoria 2 % pracovnej sily. V iných organizáciách vidíme vyššie údaje, až do výšky 10 % a viac vo finančných službách.

V druhom rade, je tu širšia skupina tých, ktorí vo veľkej miere používajú IT systémy. Sú to ľudia pracujúci napríklad v strojárstve, logistike, finančníctve a administratíve. Oni všetci využívajú IT ako nevyhnutnú súčasť svojho povolania. Poslednú skupinu tvoria všetci ostatní, ktorí používajú štandardné IT systémy ako intranet, e-mail, podporu procesov a informačné systémy. Potrebujú všeobecné elektronické zručnosti alebo špeciálne zaškolenie na systémy, ktoré používajú. Je jasné, že vo všetkých častiach organizácie je dnes potrebné mať zamestnancov, ktorí majú elektronické zručnosti na pokročilej úrovni.“ Pre IT odborníkov boli dohodnuté bežné definície elektronických zručností na základe viacstranných partnerstiev v celej Európe.

Momentálne sa pripravuje koncepcia magisterských programov. Ale ak chceme naďalej presadzovať tento model elektronických zručností, musí sa doň zapojiť a podporiť ho viac firiem a vzdelávacích inštitúcií.

Bohužiaľ, vo všetkých troch kategóriách je viditeľný nedostatok ľudí, presnejšie povedané, nedostatok ľudí s tými správnymi elektronickými zručnosťami. Mladí ľudia, samozrejme, dokážu hrať počítačové hry

52

Manifest elektronických zručností

alebo používať nástroje sociálnych sietí. Mnoho mladých ľudí však má problém, keď nastúpia do práce a musia pracovať so štandardným IT systémom.

Na tejto úrovni by obrovským krokom vpred bolo presadzovanie a využívanie certifikácie dosiahnutých úrovní, akým je napríklad model Európskeho vodičského preukazu na počítače (ECDL). Bolo by to výhodné pre študentov, organizácie a spoločnosť vo všeobecnosti, keby všetci ľudia získali tieto základné elektronické zručnosti. Okrem textového editora a práce s tabuľkami, mali by sme si predstaviť, že tu patria základné znalosti o využívaní obchodných informačných systémov. Pomohlo by to zlepšiť odbornosť aj mobilitu práce.

Môžeme si všimnúť množstvo problémov, ktoré súvisia s IT odborníkmi. Nielen, že máme nedostatok ľudí študujúcich informatiku, informačný manažment a súvisiace odbory (predpokladáme deficit vo výške 10 % – 15 % v závislosti od ekonomického scenára v roku 2015), ale okrem toho sme zaznamenali, že IT sa venuje veľmi málo pozornosti v ďalších predmetoch. Vo všetkých tradičných predmetoch sa vyžadujú znalosti z IT, aby bolo možné profesionálne pracovať, najmä tam, kde sa vyžadujú inovácie. Poukazuje to na nesúlad medzi tým, čo odovzdávajú vzdelávacie inštitúty a tým, čo potrebujú zamestnávatelia.

Hoci univerzity rôznymi spôsobmi pomáhajú rozvoju elektronických zručností, musíme sa uistiť, že vzdelávacie programy držia krok s rýchlo sa meniacim IT prostredím. Sociálne siete a Cloud computing sú tu ešte len krátku dobu, ale už podstatným spôsobom vplývajú na náš život. Musíme elektronické zručnosti zahrnúť do nášho plánu celoživotného vzdelávania.

Veľká organizácia ako Daimler má výhodu v tom, že priamo spolupracuje s univerzitami. Zriadenie školení alebo kurzov pre zamestnancov je jednou z ciest ako reagovať na problémy, ktorým Daimler čelí. Ale Daimler je presvedčený, že je potrebné urobiť ešte viac. „Potrebujeme, aby spoločnosť vybavila pracovníkov nevyhnutnými elektronickými zručnosťami, bez ohľadu na to, či budú „pokročilými používateľmi“ alebo IT odborníkmi,“ zdôrazňuje Michael Gorriz. „Toto nie je len požiadavka veľkej spoločnosti, ale predpoklad k tomu, aby sme sa pohli smerom k znalostnej spoločnosti.“ Je tu taktiež problematika výskumu informačných systémov. Väčšina výskumu informačných systémov v súčasnosti sa vedie na univerzitách.

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

53

Oddelenia pre výskum informačných systémov vychádzajú z pohľadu vedy o správaní. Hoci je tento výskum hodnotný, nie je postačujúci.

Dnes vzniká veda o dizajne ako výskumná paradigma, ktorá dokáže poskytnúť nové nástroje a artefakty, aby pomohla pôsobiacim obchodným výkonným riaditeľom a riaditeľom oddelenia IT systematickejšie riadiť a vytvárať hodnotu z IT. Inštitút IVI zakladá svoje hlavné výskumné aktivity na vede o dizajne a vytvára nástroje a školiace programy pre pôsobiacich IT riadiacich pracovníkov. Jedinečnou stránkou tejto výskumnej aktivity je, že k prevažnej časti výskumu prispievajú IT riadiaci pracovníci pôsobiaci v mnohých spoločnostiach, ktorí vkladajú svoje znalosti do vývoja profesie IT riadiacich pracovníkov. Tieto zhromaždené znalosti sú kodifikované a stručne zhrnuté do existujúceho rámca a archívu nazvaného Capability Maturity Framework (IT-CMF). Kvôli neustále pribúdajúcim príspevkom do tohto archívu znalostí, je možné z neho spontánne pripraviť vzdelávacie ponuky, ktoré poskytnú vzdelanie a zaškolenie držiac krok s neustále sa zrýchľujúcim tempom zmien v technológii.

Toto strácanie hraníc medzi školstvom a priemyslom je trendom, ktorý pravdepodobne bude ďalej pokračovať v nasledujúcich rokoch, pretože umožňuje bližšie prepojenie medzi požiadavkami priemyslu a výsledkami výskumu, s cieľom vybaviť IT odborníkov adekvátnymi elektronickými zručnosťami, ktoré zasa zabezpečia zvýšenú obchodnú hodnotu.

e-Kompetencie Okrem doposiaľ diskutovaného nedostatku zručností, neustále pribúdajú dôkazy o nedostatočnom prepojení medzi vzdelávacími ponukami a požiadavkami priemyslu. Navyše, nedostatočná vyzretosť IT profesií znamená, že na úrovni organizácie, nieto ešte na európskej úrovni, nejestvuje porovnateľnosť rôznych IT kompetencií a súvisiacich znalostí IT odborníkov. Táto situácia je neudržateľná. Pre spoločnosť narastajú riziká vyplývajúce z rozdielnych interpretácií IT kompetencií, keďže IT sa v neustále zvyšujúcej miere stávajú súčasťou všetkých stránok moderného života.

Strategickým krokom v riešení tejto situácie je zavedenie rámca, ktorý dôsledne definuje elektronické zručnosti v celej Európe. To umožní školám, inštitúciám terciárneho vzdelávania, zamestnávateľom, zamestnancom, školiacim firmám a pracovným agentúram zjednotenejšie fungovať. Využívanie takéhoto prístupu umožní organizáciám definovať pracovné pozície z pohľadu požadovaných IT kompetencií. Odborníci môžu definovať samých seba z hľadiska IT kompetencií, ktorými disponujú. Pedagógovia môžu

54

Manifest elektronických zručností

zabezpečiť transparentnosť v kompetenciách, ktoré ponúkajú ich príslušné kurzy, a tým uľahčiť plánovanie školení a profesijné plánovanie.

Prvé znenia Európskeho rámca elektronických zručností (e-CF) preukázali jeho potenciál vystupovať ako „Rosettská doska“ (kľúčový prvok) elektronických kompetencií v celej Európe. Rozhodujúcim výsledkom bude umožnenie mobility odborníkov na základe trvalého porozumenia vo všetkých organizáciách a krajinách. Ak chceme dosiahnuť využitie jeho plného potenciálu, všetci hlavní partneri – priemysel (aj IT priemysel aj organizácie využívajúce IT), vzdelávacie inštitúcie (verejné a súkromné) a vláda (európska, národná a miestna), musia si nevyhnutne osvojiť kľúčové opatrenia tohto rámca. Prioritnou úlohou v tejto oblasti je podniknúť ďalšie kroky. Je pravdepodobné, že bez takejto koherencie budú na úrovni organizácií ale aj na miestnej, národnej a európskej úrovni vznikať také modely, ktoré nebudú navzájom prepojené, čo bude následne brániť mobilite a profesijnému rastu pracovníkov v Európe.

Nedávny výskumný projekt GR pre priemysel a podnikanie pod názvom IKT odbornosť, ktorý viedol inštitút IVI a Rada pre európske profesijné informatické spoločnosti (CEPIS) podporil prijatie e-CF. Taktiež vyjadril odporúčanie prepojiť jednotlivé kompetencie s možnosťami organizácie, ktoré je rozpracované v ďalšej časti.

Inovácie a hodnota Hodnota a cena sú samozrejme dva odlišné pojmy. Ako Oscar Wilde vyjadril: „Cynik je človek, ktorý pozná cenu všetkého, ale nepozná hodnotu ničoho.“ Mnohým riaditeľom oddelenia IT sa v súvislosti s týmto citátom v mysli niekto vybaví. Vo vzťahu k IT sa záujem vo veľkej miere sústredí na cenu. Nesúvisí to s ekonomikou, keďže je to stály jav. Je potrebné presunúť záujem viac na hodnotu, aby sme začali naplno využívať obchodné výhody inovácií poháňaných IT. Problematika zabezpečenia inovácií, ktoré umožňujú IT nezávisí len na elektronických zručnostiach, je potrebné vyriešiť rozsiahlejšiu ťažkú otázku. Riešenie musí zahŕňať ľudí, postupy a technológie. To znamená, že riaditelia oddelenia IT a výkonní riaditelia spoločností sa musia pozrieť na širšie aspekty hodnotenia organizačného potenciálu IT, na rozdiel od uvažovania o počte výsledných kompetencií jednotlivého zamestnanca. Pochopenie zrelosti organizácie v tomto ohľade nám

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

55

umožní nazrieť na tie stratégie a taktiku, ktoré sa dajú uplatniť, aby sa zvýšila obchodná hodnota IT získaná z ľudského kapitálu organizácie, technického a operačného kapitálu.

Rámce vymedzujúce potenciál IKT sa dajú použiť na určenie deficitu organizačného potenciálu IT. Jeden možný výstupný údaj takéhoto hodnotiaceho procesu môže určiť potrebu rozvíjať kvalitnejšiu odbornosť konkrétnych kompetencií odborníka, ktorú je potrebné uspokojiť prostredníctvom cieleného školenia zamestnancov alebo prostredníctvom náborových či outsourcingových aktivít. Takýmto spôsobom rámce vymedzujúce potenciál IKT a IKT kompetencie sa môžu navzájom dokonale dopĺňať, aby pomohli organizáciám zvýšiť ich obchodnú hodnotu. Z tohto dôvodu je tu silný symbiotický vzťah medzi rámcami organizačného potenciálu, napríklad IT-CMF a jednotlivými rámcami elektronických zručností, napríklad e-CF.

Nové povinnosti IT funkcia sa ocitá v kritickej situácii. Konvergencia dôležitých priemyselných trendov, napríklad Cloud computing, demokratizácia IT a inovácie služieb, všetky vplývajú na úlohu riaditeľa oddelenia IT. Bude potrebné uskutočniť významnú zmenu, ak táto pozícia má zostať opodstatnenou v obchodných spoločnostiach zajtrajška.

Bez ohľadu na úroveň vyspelosti organizácie, ústredná úloha IT v organizáciách spočíva v tom, že pozornosť riaditeľov oddelení IT sa musí v prvom rade zamerať na položenie základov solídnej spolupráce a na efektívne poskytovanie služieb. Ak riaditeľ oddelenia IT nedokáže zabezpečiť trvalú úroveň služieb, nebude schopný posunúť sa nahor v hodnotovom reťazci. Avšak je pravdepodobné, že spôsob, akým riaditeľ oddelenia IT riadi základný operačný potenciál IT sa významne zmení, keď sa vydáme smerom k modelu Cloud služieb. Čoraz väčší dôraz bude kladený skôr na riadenie vzťahov s tretími stranami ako na interné riadenie zdrojov na zabezpečenie tejto služby. V skutočnosti, zdá sa byť pravdepodobné, že mnohé organizácie si osvoja hybridný Cloud model, naďalej budú vnútorne zaisťovať potenciál pre svoje najcitlivejšie postupy a aktivity a súčasne využívať ekosystém externých dodávateľov pre obchodné postupy založené na jednaní so zákazníkom. Riadenie tohto prechodu bude vyžadovať zmeny v zručnostiach, ktorými disponujú riaditelia oddelení IT aj IT odborníci pôsobiaci v IT funkcii.

56

Manifest elektronických zručností

Postupne s časom, keďže narastajúca úroveň zodpovednosti pre operačné IT je udelená externým dodávateľom, je pravdepodobné, že riaditelia oddelení IT budú vo väčšej miere sledovať aktivity IT, ktoré pridávajú na hodnote, využívajúc IT ako páku, pomocou ktorej sa inovácie ľahšie presadia v organizácii. Je však možné, že spôsob, akým tieto inovácie vznikajú, ako sa odovzdávajú a riadia, sa podstatne zmení. Napríklad, skôr než informačnými technológiami umožňované inovácie vznikajúce v prevažnej miere v rámci IT, práve narastajúca dômyselnosť a ľahkosť využívania riešení platformy slúžiacej ako služba zjednodušia navrhovanie a tvorenie riešení mimo IT funkcie. Ak chcú riaditelia oddelenia IT zaručiť konzistentnosť, kvalitu a koherenciu, ako aj vzájomnú súhru s IT systémami kľúčových obchodných spoločností, musia svojou prácou podporovať a viesť také riešenia, ktoré vznikajú v obchodnej oblasti. To si bude vyžadovať významne posunúť úlohu riaditeľa oddelenia IT. Odhaduje sa, že v súčasnosti na jedného IT odborníka pripadajú štyria koncoví užívatelia programov. Doposiaľ sa väčšina riaditeľov oddelenia zameriavala na kontrolovanie a limitovanie možných škôd týchto koncových užívateľov. S objavovaním sa potenciálnych možností nových platforiem sa musí vyvíjať úloha riaditeľa oddelenia IT, aby mohol zahrnúť a ťažiť z tejto potenciálnej ponuky zdrojov, pretože ich blízky vzťah k obchodovaniu a ich relatívny počet znamenajú, že predstavujú nesmiernu príležitosť pre nové zdroje inovácií. Je jasné, že si to bude vyžadovať posun v elektronických zručnostiach riaditeľov oddelenia IT, IT odborníkov a týchto „koncových užívateľov programov“. Najzreteľnejšia je však potreba „duálnych mysliteľov“, ktorí dokážu zlúčiť IT a obchodnú odbornosť a táto potreba bude pravdepodobne dramaticky narastať.

V tejto evolúcii odohrávajúcej sa na pracovisku, dôležitú úlohu zohrávajú poskytovatelia vzdelávania, ktorí majú zaručiť, že nastanú príslušné zmeny v spôsobe, akým sa vzdeláva nastávajúca generácia, ak chceme zabezpečiť adekvátnu ponuku vhodne kvalifikovaných jednotlivcov, ktorou uspokojíme tento narastajúci dopyt po nich. Problémom je to, ako sa vzdelávajú IT študenti, ale aj zabezpečenie adekvátnych IT zručností pre študentov iných odborov ako je IT. Bez takýchto zmien sa európskym podnikom, veľkým aj malým, nepodarí ťažiť z inovatívneho potenciálu takýchto technológií, čím sa zmenší schopnosť Európy konkurovať ako znalostno-intenzívna globálna ekonomika.

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

57

CIO je kľúčom Riaditeľ oddelenia IT, alebo aj CIO (Chief Information Officer), má ústrednú úlohu v uplatňovaní potrebných zmien v rámci organizácie, ktorá je však podnetným prostredím. Správna rada nie vždy vyjadruje potrebné uznanie IT za ich potenciálny prínos, čo je často spôsobené nedostatočným pochopením IT členmi správnej rady. Podobne, na výkonnej úrovni je často jediným záujmom skôr znížiť výdavky na IT, než podporovanie inovácií, ktoré umožňujú IT. Tento záujem často pramení z neschopnosti IT manažmentu vyjadriť hodnotu, ktorú IT zabezpečia. Zhoršuje to aj nedostatok adekvátnych obchodných zručností v IT tíme manažmentu.

V rámci správnej rady často dochádza k nepochopeniu možného prínosu IT, čoho príčinou je ich nedostatočné oboznámenie sa s IT. Na jednej strane, stoja pred problémom vzdelávať členov správnej rady, ktorí v mnohých prípadoch vedia len málo o IT, aby lepšie pochopili, akú hodnotu IT môžu mať pre ich spoločnosť. Riaditelia finančného oddelenia sa môžu naučiť, že samotné znižovanie výdavkov nie je riešením, s ktorým sa dá prísť do inovatívneho IT oddelenia. Na druhej strane, CIO budú o pár rokov stáť pred problémom (aj napriek enormnému nedostatku správne kvalifikovaných ľudí) ukázať pridanú hodnotu IT, aby mohli revitalizovať podnik.

Zdá sa, že CIO komunita chápe tento signál a začala realizovať iniciatívy zamerané na riešenie tejto situácie. V prvom prípade, inštitút IVI (spolu s mnohými hlavnými IT spoločnosťami a spoločnosťami využívajúcimi IT) vypracoval rámec a vzdelávací program, ktoré majú pomôcť IT manažmentu preukázať hodnotu, ktorú IT prinášajú. Viac než 500 výkonných riaditeľov oddelení IT na celom svete sa zúčastnilo tohto školenia a realizuje sa nový program „IT manažment pre odborníkov na hodnoty“. Paralelne, Európska asociácia CIO začala pripravovať svoj vlastný vzdelávací program, ktorý sa priamo zameriava na požiadavky na strane dopytu a naliehavo sa snaží obsadiť niektoré zo svojich voľných miest na množstvo kľúčových funkcií. Prvá skupina študentov sa už začala podieľať na týchto programoch a CIO komunite sa podarilo presvedčiť množstvo uznávaných európskych ekonomických škôl a technických univerzít, aby s nimi spolupracovali na tomto programe. Jedným z mnohých zaujímavých rozmerov tohto programu je, že študenti môžu participovať na tomto programe v ktorejkoľvek zúčastnenej vzdelávacej inštitúcii v rôznych krajinách, a pritom všetci študenti dostanú rovnaký certifikát. Bolo prijaté rozhodnutie, že tento

58

Manifest elektronických zručností

kurz bude prepojený s e-CF, čoho výsledkom by mohla byť asi prvá e-CF certifikovaná skúška v Európe.

Zatiaľ čo tieto iniciatívy odrážajú dôležité kroky v zlepšení IT manažmentu, nielen, že sa im asi nepodarí dostatočne pohnúť ručičkou na miske váh na to, aby sa podstatne zvýšil počet IT študentov, ale ani nedokážu pomôcť iným profesiám lepšie porozumieť IT. Sú potrebné ďalšie kroky, aby sme dospeli k uspokojivému riešeniu pre Európu.

Odporúčania Európska asociácia CIO a inštitút Innovation Value Institute odporúčajú nasledovné: Zvýšiť mieru uplatnenia Európskeho rámca elektronických kompetencií (e-CF). e-CF (a súvisiace výsledky projektov rolových profilov IKT) by sa mali presadzovať v celom IT priemysle a v priemysloch využívajúcich IT, ako aj v malých a stredných podnikoch a vládach. Čím širšia je miera uplatnenia e-CF, tým väčšia je potenciálna sila štandardizovaných kompetencií, rolových profilov a vzdelania, čím sa podporí prebiehajúca profesionalizácia IT. Súbežne s tým by malo prebiehať ďalšie zlepšenie rolových profilov IKT v spojení s hlavnými partnermi zamestnávajúcimi IT pracovníkov. Mali by sa aktualizovať pokyny k e-kurikulu a taktiež podporovať vzdelávacie inštitúty v celej Európe k vytvoreniu vzdelávacích a školiacich programov, ktoré sú prepojené s e-CF. Je dôležité zjednodušiť spoločnú vzdelávaciu platformu pre ľudí pracujúcich v IT. V súčasnosti je pre zamestnávateľov a podobne aj pre odborníkov ťažké porozumieť výsledkom rozličných kurzov, najmä ak sú z iných krajín. Pripojenie sa k e-CF by značne uľahčilo transparentnosť v tomto ohľade.

Zlepšiť IT vzdelávanie pre IT neodborníkov.

IT zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu prakticky v každej profesii a porozumenie IT systémom v ich príslušnej oblasti je prakticky nevyhnutné, aby sme ich mohli efektívne využívať. Vzdelávacie inštitúcie však v mnohých prípadoch neprispôsobujú svoje kurikulum požiadavkám priemyslu a je potrebné ďalej pracovať na tom, aby sme garantovali, že študenti sa budú učiť napríklad o tom, ako sa IT využívajú v profesiách, o ktoré majú záujem, aké systémy sú k dispozícii a ako oni môžu pomôcť IT funkcii, aby sa systémy zlepšili. IT sú v súčasnosti takou nepostrádateľnou súčasťou mnohých pozícií, že študenti sa

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

59

musia naučiť adekvátne IT zručnosti, aby sa mohli rýchlo začleniť do pracovného kolektívu. Prechod ku cloud computing pravdepodobne ešte viac posilní význam tohto trendu, keďže koncoví užívatelia programov si uvedomujú potenciálne možnosti nových technológií, ktoré sa objavujú (napr. cez platformy ako servisné prostredie).

Vytvoriť bližšie prepojenie medzi priemyslom a vzdelávacími inštitúciami. Priemysel a poskytovatelia vzdelávania potrebujú užšie spolupracovať.

Toto je oblasť, kde sa už podnikli významné kroky, ale je tu ešte stále veľa nedostatkov. Napríklad, inštitút IVI si osvojil otvorený inovačný prístup na vytvorenie neustále rastúceho archívu znalostí a integrovaného učiva, ktorého základom je neustále angažovanie sa viacerých spoločností, univerzít a vládnych agentúr na jeho tvorbe.

Podobne, Európska asociácia CIO, vrátane riaditeľov oddelení IT a účastníkov z ďalších odvetví, pripravuje vzdelávacie programy, ktorých cieľom je zaručiť, že študijné programy odrážajú potreby priemyslu. Je poľutovaniahodné, že tento postup sa podobným spôsobom neuplatňuje v širšej miere. Vynikajúce osobnosti v oblasti IT sú len zriedkavo prijímaní ako IT profesori na renomované univerzity alebo zaangažovaní do tvorby a úprav dôležitých študijných programov.

Je to v rozpore s inými profesiami, akými sú právo, medicína a technické odbory, kde odborníkov z danej oblasti pozývajú, aby sa ujali takejto úlohy. Ako už bolo povedané, tieto profesie by taktiež mohli mať úžitok z účasti významných IT odborníkov na ich študijných programoch, čím by sa zjednodušil rozvoj dôležitých IT zručností v kurikule.

Zlepšiť vzťahy a porozumenie medzi výkonným riadiacim tímom a IT funkciou. Mnohé organizácie trpia pre zlé vzťahy medzi IT funkciou a vyšším riadiacim tímom. To brzdí produktivitu a inovácie, ale taktiež môže vystupovať ako zdroj nebezpečenstva (napríklad, ak vyšší riadiaci tím vytvára precedens na základe schválenia svojich najnovších špičkových zariadení potrebných pre internú sieť). Súbor strategických vyhlásení a podobné iniciatívy zamerané na vyšších manažérov a realizované alebo podporované Európskou komisiou môžu napomôcť širšej informovanosti a porozumeniu dôležitosti IT pri získavaní hodnoty a inovácií. Potenciálna úloha IT sa výrazne zmenila, ale vyšší manažéri v niektorých organizáciách sa stále zameriavajú skôr na produktivitu IT a ich cenu, než na ich potenciál umožňovať inovácie.

Podpora Komisie v tejto oblasti by mohla pomôcť podporiť vyššie uznanie z radov vyšších partnerov, ktoré patrí významnejšej úlohe IT v európskych spoločnostiach. Tieto politické vyhlásenia sa môžu taktiež

60

Manifest elektronických zručností

venovať aj iným kľúčovým témam, akou je napríklad riadenie informácií, IT environmentálna strategická analýza a vzťahy medzi správnou radou a IT, a takto pomôcť upriamiť pozornosť vyšších obchodných manažérov na tieto témy, ktoré sa postupne stávajú dôležitejšími nielen pre IT spoločnosti, ale pre všetky spoločnosti.

Propagovať IT medzi mladými ľuďmi.

Klesá miera záujmu o IT vyučovanie na školách. Je to znepokojujúci trend, ktorý musíme zastaviť. Okrem toho je špeciálne potrebné zvýšiť informovanosť mládeže a vzdelávať ich o rastúcej úlohe IT vo všetkých odvetviach, nielen v IT priemysle. Nedávne aktivity, ktoré uskutočnila CIO komunita na školách viedli k zisteniu, že mládež má veľmi mylný názor o úlohe, ktorú zohrávajú IT. Bez presného uvedomenia si mnohých a rozmanitých profesijných príležitostí, ktoré ponúkajú IT, bude pravdepodobne klesať miera záujmu mladých ľudí o IT, čo predstavuje skutočnú hrozbu pre schopnosť Európy dlhodobo si udržať svoju konkurencieschopnosť. Aby nastali účinné zmeny na najdôležitejších úrovniach, naše snahy by sa mali zameriavať na stredné školy a prípadne aj na základné školy. Aktivity Európskeho týždňa elektronických zručností už zohrávajú podstatnú úlohu v zmene vnímania. Ďalšie koordinované kroky zo strany priemyslu, vlády a vzdelávacích inštitúcií by mohli pomôcť stavať na tejto práci a podporovať kľúčové ciele Digitálnej agendy pre Európu.

Vyššie uvedené odporúčania silno rezonujú s akčnými bodmi, ktoré vytýčil nedávny výskumný projekt uskutočnený inštitútom IVI a CEPIS, na základe požiadavky Európskej komisie, s cieľom vytvoriť európsky rámec pre IKT odbornosť. Zatiaľ čo sa tento projekt zameriaval výlučne len na IT odborníkov, hnacím faktorom pri vytváraní navrhovaného rámca bola dôležitosť rozvíjania elektronických zručností.

Z pohľadu IKT priemyslu, Európska komisia podnikla významné pozitívne kroky. Tieto iniciatívy sú silne podporované. IKT sektor uznáva dôležitosť pokračovania a neustáleho posilňovania týchto iniciatív, najmä vzhľadom na potenciálnu hodnotu, ktorú získa priemysel. Úloha spojiť a zmobilizovať priemysel, vládu a školstvo je dôležitým problémom, ktorému je potrebné sa venovať a práve to je miesto, kde príslušní partneri musia prevziať na seba zodpovednosť. Výskum predpokladá 10 % - 15 % nedostatok zručností u IT odborníkov v roku 2015 a narastajúce rozčarovanie mládeže vo vzťahu k IT.

3. KAPITOLA: SMEROM K IT FUNKCII PODPORUJÚCEJ HODNOTY

61

Spolu s narastajúcim nesúladom medzi vzdelávaním a praxou v oblasti IT a nedostatkom elektronických zručností v iných profesiách než sú IT profesie, je jasné, že rozsah tohto problému, ktorému Európa čelí, je obrovský. Vzhľadom na úlohu IT ako umožňovateľa obchodných inovácií je pochopiteľné, že v súvislosti s elektronickými zručnosťami potrebujeme uskutočniť kolaboratívne a koordinované opatrenia. Ak chceme zabrániť ďalším stratám európskej ekonomickej konkurencieschopnosti, všetci aktéri si musia vziať túto výzvu k srdcu a okamžite konať.

62

Manifest elektronických zručností

4. Kapitola: Uvoľnenie plného potenciálu žien „Zabudnite na Čínu, Indiu a na internet: ekonomický rast poháňajú ženy.”

The Economist, 15. apríl 2006 Podľa vysvetľujúceho memoranda Európskej únie o starnutí pracovnej sily, „od roku 2012 sa v Európe začne zmenšovať počet ľudí v pracovnom veku, zatiaľ čo populácia vo veku nad šesťdesiat rokov bude naďalej narastať asi približne o dva milióny ľudí ročne, podľa scenára, ktorý berie do úvahy pravdepodobný nárast počtu prisťahovalcov a rastúcu pôrodnosť“. Budeme potrebovať viac zamestnancov, ktorí disponujú viacerými zručnosťami, aby sme uspokojili potreby korporátneho sveta, keďže menší počet pracovnej sily bude musieť zaplniť ten istý počet pracovných miest a jediným logickým spôsobom ako to urobiť bude prostredníctvom efektívneho využívania IKT. Ale musíme si položiť dôležité otázky: Kde sú ženy? Aký výkon podávajú?

Aká bude ich budúca rola v IKT? Táto kapitola predstaví niektoré kľúčové fakty, pozrie sa za štatistické údaje a objasní, prečo teraz nastal čas nakloniť svet k rodovej rovnosti. V závere tejto kapitoly predstavíme niekoľko odporúčaní o najlepšej ceste vpred k zaisteniu, že ženy sa angažujú, a že ich prínos sa v plnej miere uznáva v digitálnej ekonomike.

Štatistiky, projekty a iniciatívy Štatistiky odhaľujú, že rodová priepasť začína na začiatku IKT vzdelávacieho systému. Priepasť sa zväčšuje vo vyšších stupňoch strednej školy a dokonca je viac vyhranená vo vyššom vzdelávaní. Táto priepasť pokračuje u odbornej pracovnej sily. Prvú komplexnú štúdiu zaoberajúcu sa záujmom mladých ľudí, ich postojmi, hodnotami a plánmi v súvislosti s vedou a technikou, uskutočnilo počas rokov 2003 – 2006 nórske Stredisko pre prírodovedné vzdelávanie na Univerzite v Oslo, v Nórsku. ROSE – The Relevance of Science Education (Dôležitosť prírodovedného vzdelávania) – zozbieralo údaje od viac než 40 000 pätnásťročných študentov v štyridsiatich krajinách.

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

63

Dôležitosť vzdelávania v prírodovedných predmetoch Turecko Grécko Portugalsko Španielsko Poľsko Česká republika Lotyšsko Estónsko Slovinsko Rakúsko Nemecko Írsko Škótsko S. Írsko Anglicko Fínsko Island Švédsko Dánsko Nórsko 0%

20%

40%

60%

80%

100%

Dievčatá, ktoré si chcú nájsť prácu v oblasti techniky.

Chlapci, ktorí si chcú nájsť prácu v oblasti techniky.

Zdroj: Projekt ROSE – Dôležitosť vzdelávania v prírodovedných predmetoch (The Relevance Of Science Education), 2010

Tento medzinárodný komparatívny prieskum odhalil, že vo väčšine európskych krajín by extrémne málo dievčat uvažovalo o profesii vedca.

V skutočnosti, veľmi málo dievčat v európskych krajinách sa zaujíma o získanie práce v oblasti technológií. Tento postoj potvrdzuje nízky pomer prihlásených dievčat na vysokoškolské štúdium. Dievčatám zodpovedá iba 10 % až 30 % študentov v IKT odboroch a menej než 20 % zamestnancov v IKT profesiách.

V prieskume o vede a technike sú podobné tendencie, pokiaľ ide o počet žien v Európe: percento žien v celej Európe, ktoré na vysokej škole vyštudovali počítačový odbor klesol z 25 % v roku 1998 na 22 % v roku 2006 – tieto údaje sa dajú len ťažko porovnať s Kanadou (27 %), USA (28 %) a Južnou Kóreou, kde 38 % absolventov vysokých škôl v odbore IT sú ženy. Tieto znepokojujúce trendy v Európe v súčasnosti pokračujú.

Akademické profesie žien naďalej výrazne charakterizuje silná vertikálna segregácia. Percento žien narastá z len 31 % všetkých študentov na prvej úrovni na 36 % PhD študentov a absolventov, ale potom znovu klesá na 33 % pri zamestnancoch na akademickom stupni C, 22 % na stupni B a len 11 % na stupni A (takzvaný „nožnicový diagram“).

64

Manifest elektronických zručností

100 %

Podiel mužov a žien v bežnej akademickej profesii v oblasti vedy a techniky, študenti a akademickí zamestnanci, EU-27, 2002/2006 Muži 2006

50 %

0%

Ženy 2006 ISCED 5A Študenti

ISCED 5A Absolventi univerzít

ISCED 6 Študenti

ISCED 6 Absolventi univerzít

Stupeň C

Stupeň B

Stupeň A

Zdroj: Štatistiky o vzdelávaní (Eurostat): WIS databáza (Prieskum GR) Definícia stupňov: A: Jediný najvyšší stupeň/pozícia, na ktorej sa zvyčajne vykonáva výskum.

B: Výskumníci pracujúci nie na vedúcich pozíciách alebo vrcholných pozíciách (A), ale skôr na vedúcich pozíciách ako čerství držitelia kvalifikácie PhD. C: Prvý stupeň/pozícia, na ktorú by bol zvyčajne prijatý čerstvý absolvent s kvalifikáciou PhD. ISCED 5A: Terciárne programy, ktoré zabezpečia dostatočnú kvalifikáciu potrebnú na vstup do moderných výskumných programov a profesií požadujúcich vysokú úroveň zručností.

ISCED 6: Terciárne programy, ktoré vedú k modernej výskumnej kvalifikácii (PhD).

SET oblasti vzdelávania = 400 prírodné vedy, matematika a programovanie + 500 technika, výroba a výstavba.

SET oblasti vedy = strojárstvo a technika + prírodné vedy.

Medzi päť európskych krajín, kde je najvyšší podiel žien medzi akademickými zamestnancami na stupni “A” patrí: Rumunsko, Lotyšsko, Bulharsko, Fínsko a Portugalsko. Naopak, Malta, Luxembursko, Cyprus, Írsko, Belgicko, Grécko a Holandsko mali najnižšie percentá.

Ich percentá sa pohybovali od 32 % v Rumunsku až po 2 % na Malte. Toto nedostatočné zastúpenie žien v IKT študijných odboroch a profesiách má za následok nesmierny deficit talentu v IKT spoločnostiach a ekonomikách.

Pokiaľ ide o geografickú konkurenciu medzi kontinentmi, najvyššie percentá žien vo vede a technike nachádzame v Severnej/Strednej Amerike, ďalej v Strednej/Východnej Európe, Južnej Amerike a Oceánii. Západná Európa zaostáva na piatom mieste.

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

65

Podiel žien a mužov vo vede a technike v roku 2008 Veda & Technika 2008

1 2 3 4 5 6 7 8

Celosvetovo Severná / Stredná Amerika Stredná / Východná Európa Južná Amerika Oceánia Západná Európa Stredný Východ Ázia Afrika

Ženy Počet 1.058.156 296.894 92.228 62.298 21.909 268.182 85.572 226.337 4.736

% 39,4 48,2 46,9 44,7 43,0 41,8 40,3 28,0 24,5

Muži Počet 1.625.546 318.714 104.391 77.082 29.003 373.963 126.983 580.850 14.560

Celkový počet % 60,6 51,8 53,1 55,3 57,0 58,2 59,7 72,0 75,5

2.683.702 615.608 196.619 139.380 50.912 642.145 212.555 807.187 19.296

Zdroj: NSF Indikátory pre vedu a techniku, 2008

Západná Európa má silnejšiu pozíciu, ak sa zameriame na počet inžinierov.

V súvislosti s percentom žien z celkovej pracovnej sily, Západná Európa sa radí na štvrté miesto za Strednú/Východnú Európu, Južnú Ameriku a Oceániu. Nedostatok žien, ktoré získali kvalifikáciu v súvislosti s IT priamo vplýva na podiel žien, ktoré sú dnes zamestnané ako IT odborníčky.

Hoci počet žien, ktoré získavajú kvalifikáciu súvisiacu s IT na úrovni sekundárneho vzdelávania je nízky, ako poukazujú pozorovania zo Spoločného kráľovstva, ženy neustále podávajú lepší výkon než ich mužskí kolegovia.

Preto je rozumné predpokladať, že keby ženy viac inklinovali k podieľaniu sa na IT profesiách, výrazne by sa zlepšila kvalita a veľkosť skupiny talentovaných, ktorá je k dispozícii IT zamestnávateľom.

Počas nedávnych rokov, Accenture uskutočnila sériu štúdií pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, v ktorých poukazuje na zvyšujúcu sa úlohu, ktorú IKT zohrávajú v úspešnom vedúcom postavení ženy ako aj na narastajúci význam vodcovstva žien v rámci spoločností.

Do každoročného online prieskumu sa zapojilo v priemere 4 000 žien na pozícii výkonná obchodná riaditeľka od stredných po veľké spoločnosti z približne dvadsiatich krajín. Táto štúdia odhalila, že ženy boli húževnatejšie a „v súčasnom svete ekonomickej neistoty a intenzívnej rivality, tie organizácie, ktoré dosadia húževnatosť do svojho sľubného vodcovstva, budú mať jasnú výhodu.“ Viac než osem z desiatich žien povedalo, že sú ochotné naučiť sa používať nové technológie, ako blogy, sociálne siete, ktoré sú prostriedkom k dosiahnutiu úspechu v budúcnosti. Viac než 76 % žien predpovedalo vysoký stupeň

66

Manifest elektronických zručností

dôležitosti investovania do týchto technológií. 66 % žien povedalo, že očakávali, že vzťahy riadené cez technológie sa v budúcnosti podstatne zmenia.

Pokiaľ ide o situáciu ženskej pracovnej sily v Európe (EU 27), spomedzi všetkých pracujúcich v IKT sektore, 31,6 % predstavujú ženy.

Podiel žien v IKT v EU-27, 2010 Najvyšší podiel

Najnižší podiel

Litva

45.1%

Rakúsko

30%

Bulharsko

43.9%

Írsko

30%

Lotyšsko

37.8%

Slovensko

29.3%

Rumunsko

36.2%

Švajčiarsko

29.1%

Chorvátsko

35.4%

Spojené kráľovstvo

28.5%

Cyprus

35.5%

Dánsko

28.2%

Nemecko

34.3%

Česká republika

26.5%

Poľsko

34.2%

Turecko

25.1%

Fínsko

34%

Island

24.6%

Grécko

33.7%

Holandsko

23.4%

Zdroj: Global Contact, Francúzsko, 2012, založené na OECD, EuroStat a IESF

Najvyšší podiel žien v IKT (> 35%) v EU 27 v roku 2010 bol v nasledujúcich krajinách: • Litva: 45,1 % • Bulharsko: 43,9 % • Lotyšsko: 37,8 % Najnižší podiel žien v IKT v EU 27 v roku 2010 bol v nasledujúcich krajinách: • Dánsko: 28, 3 % • Česká republika: 26, 5 % • Holandsko: 23, 4% Znepokojujúcim trendom pre politikov je fakt, že počet žien v IKT sa v Európe znížil (EU 27) z 32,7 % v roku 2008 na 31,6 % v roku 2010.

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

67

V niektorých členských štátoch EÚ, ako Luxembursko a Taliansko, došlo k nárastu žien pracujúcich v IKT o približne 5,2 % a 1,8 %, zatiaľ čo v iných krajinách ako Lotyšsko, Portugalsko a Dánsko počet žien v IKT podstatne klesol o približne 6,1 %, 5 % a 3,2 %. Bolo by potrebné dôkladnejšie sa zaoberať týmito vážnymi rozdielmi, aby sme pochopili dôvody, ktoré k tomu vedú. To by potom malo viesť k vytvoreniu informovaných návrhov a príslušných krokov, ktoré je potrebné uskutočniť na zminimalizovanie priepasti medzi tými najvyššími a najnižšími percentami.

Európsky prieskum profesionálnych e-kompetencií uskutočnil CEPIS medzi 2000 IT odborníkmi v dvadsiatich ôsmych krajinách širšej Európy v roku 2011 a tento prieskum potvrdil vyššie spomínané trendy a neadekvátne zastúpenie žien v IKT. Existujú len dve pozície, na ktorých sú ženy zastúpené na viac než 20 %: IT manažér kvality a auditor: 30 % a IT školiteľ: 41 %. Okrem toho, podiel IT odborníčok je nižší než 10 % na niekoľkých pozíciách: IT bezpečnostný manažér, manažér sietí a IT systémový inžinier.

CEPIS - Rada pre európske profesijné informatické spoločnosti Európa (priemer) IT školiteľ IT Manažér kvality & Kontrolór IT Manažér Vývojár softvéru IT Systémový architekt IT Bezpečnostný manažér Manažér siete IT Systémový technik 0%

50%

100%

Ženy odborníčky Muži odborníci Zdroj: Prieskum CEPIS o profesijných e-kompetenciách v Európe. Európska správa 2011

Čo sa týka odporúčaní do budúcnosti, CEPIS jasne formulovala potrebu „neodkladných opatrení na nápravu rodovej nevyváženosti vo všetkých krajinách a zvýšenie participácie žien na IKT profesiách. Mali by sme pokračovať v existujúcich iniciatívach zameriavajúcich sa na rolové modely a v školiacich programoch a rozširovať ich. Členské štáty by mali poskytnúť fiškálne stimuly spoločnostiam, ktoré prijali rodovú rovnosť za súčasť svojej organizačnej kultúry, postupov prijímacieho konania a programov profesijného rozvoja.“

68

Manifest elektronických zručností

Vo veci zvyšovania celkovej úrovne elektronických zručností v Európe, naše kroky sa musia riadiť vyššie uvedeným hodnotiacim procesom, ktorý potvrdzuje, že informálne učenie je pre ženy kľúčovým zdrojom pre získanie elektronických zručností, samoštúdium je na druhom mieste a formálne vzdelávacie inštitúcie sú na treťom. Muži uprednostňujú samoštúdium pred informálnym učením a formálnym vzdelávaním.

V nedávnom období verejní aj súkromní činitelia, akademickí pracovníci a MVO podnikli určité iniciatívy na podporu aktivít a projektov, ktoré motivujú dievčatá a ženy k tomu, aby zlepšovali a zvyšovali svoje zručnosti: Vysoko úspešný projekt Fraunhofer IAIS „Roberta – dievčatá objavujú roboty“ (‘Roberta – girls discover robots’) financovaný nemeckým federálnym Ministerstvom pre vzdelávanie a výskum (2002 - 2006) vytvoril v Nemecku v rokoch 2005 až 2008 dvadsaťtri Roberta centier.

Prostredníctvom iniciatívy „Roberta-Ide-do-EÚ“ (‘Roberta-GoesEU’), vzniklo v Rakúsku, Taliansku, Švédsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve 12 Regionálnych centier Roberta. Niekoľko sto učiteľov a približne 5000 detí sa vyškolilo v Nemecku a zapojilo sa asi 5000 dievčat z celej Európy. Kurzy Roberta často fungujú ako vstupný bod pre založenie robotických tímov, ktoré sa zúčastňujú súťaží v robotike, napríklad ako RoboCupJunior alebo the FIRST Lego League. Čo sa týka spätnej väzby, 94 % účastníčok kurzov Roberta povedalo, že sa im kurzy páčili, 88 % účastníčok by tento kurz odporúčalo svojim kamarátkam a 74 % by pokračovalo v ďalších kurzoch.

Fraunhofer IAIS a ECWT pracujú na hľadaní riešenia pre ďalší rozvoj a rozšírenie robotickej siete pre dievčatá v celej Európe.

Na národnej úrovni, v Spojenom kráľovstve najväčší dosah a najlepšie úspechy zaznamenáva projekt Počítačové kluby pre dievčatá (Computer Clubs for Girls (CC4G)), ktorý vnáša technológie do života prostredníctvom projektov zameraných na hudbu, módu a celebrity, čím inšpiruje dievčatá vo veku desať až štrnásť rokov k tomu, aby uvažovali o budúcnosti v súvislosti s IT. Najnovšia verzia obsahuje najmodernejšie online zdroje a vypracoval ju Aardman, ktorý sa preslávil tým, že vytvoril slávnu dvojicu Wallace a Gromit.

Od roku 2005 CC4G okúsilo viac než 135 000 dievčat z 3 800 škôl.

84 % sa vyjadrilo, že pravdepodobne budú uvažovať o ďalšom štúdiu IT alebo následne o profesii. Škola, ktorá získa sponzorský príspevok vo

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

69

výške 600 €, môže počas roka v mimovyučovacej dobe viesť online klub CC4G. Sponzori často podporujú miestne kluby, kam môžu niekedy zájsť a podporiť dievčatá v ich práci. Nie sú potrebné žiadne odborné IT znalosti a zapojiť sa môžu všetky typy organizácií.

Na európskej úrovni, Rada profesionálnych informačných spoločností (Council of Professional Informatics Societies - CEPIS) v spojení s Európskym týždňom elektronických zručností 2010 vyhlásila novú CEPIS Cenu pre ženy v IKT s cieľom podnietiť mladé ženy k tomu, aby sa rozhodli pre vzdelávanie a profesie v odbore IKT a zotrvali v nich. Toto ocenenie je založené na celoeurópskej súťaži o digitálnych kompetenciách pre ženy. V roku 2010 grant na vzdelávanie vo výške 1000 € získala štrnásťročná Anna Voríšková z Českej republiky za svoju webovú stránku (http://www.folmici.cz/) a blogový projekt. Druhé miesto získala Louisa Luciani zo Švédska, ktorá vytvorila počítačové krúžky a za to, že sa stala rolovým modelom angažovanosti žien v IKT. V roku 2012 prvú cenu získali Afroditi Gkertsi, Eirini Kokkinidou a Anastasia Zarafidou z Grécka za ‚Beat Robotics‘ a na druhom mieste sa umiestnila Šárka Vávrová, z Českej republiky s prácou ‚Timekeeper‘.

Je tu aj niekoľko inšpirujúcich príkladov pre znevýhodnené skupiny žien. Viac než polovicu prisťahovalcov do Európy predstavujú ženy. Štúdia „Ženy prisťahovalkyne, elektronické zručnosti a zamestnanosť v Európe“ (“Immigrant Women, e-Skills and Employability in Europe”), ktorú v roku 2009 uskutočnil TASCHA a financoval Microsoft, skúmala účinky školiacich programov zameraných na elektronické zručnosti, ktoré viedli MVO, na zamestnanosť a sociálnu inklúziu prisťahovalkýň v Maďarsku, Taliansku, Holandsku, Rumunsku a Španielsku. Tento prieskum sa uskutočnil ako súčasť iniciatívy Microsoftu Potenciál bez hraníc (Microsoft Unlimited Potential), ktorá je dlhodobým záväzkom investovania do rozvoja elektronických zručností v Európe prostredníctvom partnerstiev MVO a komunitných školiacich iniciatív s cieľom osloviť tých, ku ktorým sa technológie nedostali.

Táto štúdia sa zamerala na 530 prisťahovalkýň a zistila, ako je prístup k IT nesmierne dôležitým pre zlepšenie sociálneho a ekonomického postavenia a pre nájdenie si práce. Asi tretina prisťahovalkýň má základné počítačové a internetové zručnosti. 32 % má počítačové zručnosti na stredne pokročilej úrovni a 22 % má internetové zručnosti na stredne pokročilej úrovni. Trošku viac než 20 % žien uviedlo, že nemá vôbec žiadne elektronické zručnosti. V záveroch štúdie sa uvádza, že prisťahovalkyne čelia „zdvojenému znevýhodneniu“ na trhu práce,

70

Manifest elektronických zručností

prvýkrát ako ženy a druhýkrát ako migranti. Na prekonanie hlavných prekážok k zamestnanosti potrebujú: jazykovú prípravu, poznatky o záležitostiach súvisiacich so zamestnanosťou, pomoc pri rozširovaní svojich sociálnych sietí a školiace príležitosti. Ďalším dobrým príkladom je iniciatíva Ocenenie Zručnosti pre zamestnanosť 2011 (2011 Skills for Employability Award), ktorú pripravila Európska aliancia zručností pre zamestnanosť a jej partneri - Microsoft, Adecco Group a State Street. Okrem cien ’Youth Empowerment through Skills’ a ‘Active Ageing through IT Learning’, vznikla špeciálna cena ‘Empowering Women through Technology’, ktorej cieľom je odmeniť výnimočné a efektívne využívanie IKT školenia a rozvoja zručností mimovládnymi organizáciami s cieľom zvýšiť vyhliadky zamestnanosti a zlepšiť digitálnu a sociálnu inklúziu. Prvú cenu a 5 000 € získala organizácia Langas į ateitį z Litvy – ich program „Okná do Európy“ je ukážkou úspešného počítačového a informačného školenia pre dievčatá a ženy s prepojením na podnikanie a komunitu.

Langas į ateitį pod vedením riaditeľky Lorety Križinauskienė za posledných päť rokov vyškolila 45 000 žien.

Nastal ten správny čas nakloniť sa smerom k rodovej rovnosti Aby sme pochopili narastajúcu dôležitosť nových zručností v 21. storočí v porovnaní so zručnosťami, ktoré dominovali v 20. storočí, musíme pochopiť, že vo svete došlo k významnému posunu: posunuli sme sa od prevažne analógovej k plne digitálnej existencii.

Josephine Green je od roku 1997 hlavnou riaditeľkou oddelenia Trendy a stratégie vo Philips Design, chce od nás, aby sme premýšľali o premene technológie ako hnacej sily na technológiu ako umožnovateľa, inými slovami povedané, svet sa zmenil z pyramídy na palacinku. V 20. storočí bola ekonomika založená na hromadných trhoch, úsporách z rozsahu a hromadnej výrobe, ktoré podnecovali rast. Bola to éra techno-trhu, z najvyššej úrovne boli vydávané príkazy a riadená kontrola, mala štruktúru pyramídy. 21. storočie je o sociálnej inovácii.

Technológia dnes umožňuje ľuďom stať sa tvorcami svojho vlastného života a určiť si svoj vlastný životný štýl. World Wide Web dovoľuje ľuďom získať prístup k všetkým úrovniam inovácie. Nie je to o konzumácii čohokoľvek, je to o spoluexistencii. Náš svet definuje

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

71

interkultúrny manažment a komunikácia, ktoré sú pevne založené na odborných komunitách (Communities of Practice - CoP) a využívaní IKT. To všetko súvisí s ekosystémom, ktorý poháňa prispôsobená personalizácia.

Keďže „Net Generation“ (taktiež známa ako Generation Y, First Digitals alebo Millennials) začína vstupovať na manažérske pozície, mali by sme vziať do úvahy ich charakteristiky ako aj ich štýl učenia, ak chceme úspešne poraziť jav minimálnej angažovanosti žien. Je to generácia MP3 prehrávačov, okamžitých správ, online hier, zdieľania súborov cez peer-to-peer. Je to generácia, ktorá je silne presvedčená, že „kultúra sa dá naučiť“ a pokiaľ ide o ľudské zdroje, je viac na strane modelov orientovaných na ľudí, než na modely orientované na produkt.

Kľúčovými stránkami takýchto modelov sú motivačné teórie a postup v rámci organizácie.

Náš svet si dnes oveľa viac ako kedykoľvek predtým cení rozmanitosť, inkluzivitu a rovnosť pohlaví. Zatiaľ čo v priemyselnej dobe pôvodcami zmien boli muži, v dnešnom svete ženy môžu zohrávať kľúčovú úlohu v inováciách.

John Hagel III, jeden z predsedov Silicon Valley-based Deloitte Center pre Edge, ktorý vedie originálny výskum a vypracúva dôležité teórie pre nový korporátny rast, opakovane prehlasuje: „V digitálnej, znalostnej ekonomike, ľudský kapitál nahrádza prírodné zdroje a vystupuje ako základ rastu. V 21. storočí popredné postavenie budú mať tie obchodné spoločnosti a krajiny, ktoré dokážu najlepšie využiť inovácie a kreativitu svojich ľudí. Niet pochýb o tom, že ženy sú rastúcou silou v skupine talentovaných“.

Zavádzajú sa nové koncepcie ako „sociálna návratnosť investícií“ (Social Return of Investment) a sú potrebné nové typy zručností.

V „pyramídovom svete“ medzi požadované zručnosti patrí: manažment, plánovanie, zostavovanie rozpočtu, meranie, hodnotenie, organizovanie, štruktúrovanie a kontrolovanie. V „palacinkovom svete“ požadované zručnosti zahŕňajú: zavádzanie inovácií, kladenie otázok, reagovanie na výzvy, snívanie, predstavovanie, experimentovanie, učenie a podnikavosť.

Green Knowledge Society – strategická agenda IKT do roku 2015 pre budúcu znalostnú spoločnosť Európy, ktorú predstavila švédska vláda počas švédskeho predsedania EÚ v roku 2009 zdôrazňuje, že jednou z desiatich kľúčových požiadaviek do budúcnosti je sústrediť sa

72

Manifest elektronických zručností

na investovanie do politiky jemnej infraštruktúry pre Európu – investovať do sociálneho kapitálu.

Posunutie pozornosti je vo veľkej miere v súlade s vyjadrenými túžbami žien pracovať v oblastiach a profesiách, ktoré priamo prinášajú úžitok spoločnosti a/alebo jednotlivcom a prispeje k udržaniu žien v technike.

V súčasnosti sa v obchodnej sfére silno uznáva rozmanitosť. Prieskum z roku 2009 - McKinsey Women Matter Survey a výskum z roku 2010 - McKinsey Centered Leadership zistili, že kľúčové atribúty vodcovstva žien – intelektuálna stimulácia, inšpirácia, podieľanie sa na rozhodovaní a stanovenie očakávaní/odmeňovania, boli kľúčom, ktorý nás vyviedol z recesie a vedie k úspechu v dnešnej ekonomike poznačenej zložitou finančnou krízou.

Svetové ekonomické fórum poukazuje na to, že tie krajiny, v ktorých sa ukážkovo rovnomerne rozdeľujú zdroje medzi ženy a mužov, bez ohľadu na úroveň ich zdrojov, prosperujú lepšie než tie, ktoré tak nečinia.

Catalyst vo svojom prieskume v roku 2011 zistil 26 % rozdiel v návratnosti investovaného kapitálu medzi prvou štvrtinou spoločností, kde bolo 19 – 44 % žien vo vedúcich pozíciách a poslednou štvrtinou spoločností, kde ženy neboli zastúpené.

Dr Erkki Ormala, viceprezident Business Environment v Nokia Corporation a prezident DIGITALEUROPE na Konferencii elektronických zručností 2011, ktorá sa konala 13. decembra 2011 v Bruseli, v rámci témy Rast konkurencieschopnosti a pracovné miesta, poukázal na to, že „skutočným zdrojom inovácií je viac žien angažovaných do rozvoja technológií.“ Nokia stanovila tri ciele, ktoré súvisia so zvýšením angažovanosti žien: • viesť – talentovaných k tomu, aby viedli transformáciu v oblasti digitálneho trhu; • vybudovať organizačný potenciál – talentu so znalosťami, zručnosťami a skúsenosťami, aby sa Nokia odlišovala od svojich konkurentov; • zabezpečiť rozmanitú skúsenosť užívateľov – rodovú dvojjazyčnosť, ktorou sa na trh prinesú zaujímavé riešenia.

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

73

Sociálne médiá Ženy dnes dominujú v sociálnych médiách: v každej vekovej kategórii ženy počtom prevyšujú mužov, pokiaľ ide o ich využívanie technológií sociálneho sieťovania. Z hľadiska využívania času, ženy dominujú v priestore sociálnych sietí. Keby Facebook bol krajinou, bola by to tretia najväčšia krajina na svete. Najrýchlejšie rastúcim segmentom na Facebooku sú 55 – 65 ročné ženy. 57 % používateľov Facebooku a Twittera sú ženy. 86 % žien v USA má svoju stránku v sociálnych médiách a 72 % žien sa prihlasuje každý deň. 80 % žien, ktoré využívajú sociálne médiá sa stali fanúšikmi produktov a značiek.

Keď bola na Facebooku založená stránka EU Women v súvislosti s workshopom Ženy pre rýchly rast (Women for Smart Growth) v rámci Zhromaždenia k Digitálnej agende v júni 2011, za jeden mesiac bolo na ňu zaslaných viac než 14 500 príspevkov a získala deväťdesiatpäť „páči sa mi“. V tom istom čase LinkedIn vytvorila viac než stočlennú skupinu a pätnásť diskusií za jeden mesiac a na Twitteri @EUWomen zaujala 158 tweetov a deväťdesiatjeden stúpencov v rozmedzí jedného mesiaca od Zhromaždenia k Digitálnej agende.

Cedefop – Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania (The European Centre for the Development of Vocational Training) vo svojej strednodobej predpovedi do roku 2020 zdôrazňuje, že keďže zamestnanie sa postupne viac zameriava na znalosti a zručnosti, potrebujeme uvoľniť potenciál tých, ktorí sú neaktívni, najmä tých žien, ktorých kvalifikácia prevyšuje mužskú.

Všeobecne povedané, pomer účasti žien na trhu práce je nižší než u mužov. Ich podiel však narastá so zlepšujúcou sa úrovňou kvalifikácií, zatiaľ čo pomer účasti mužov klesá. U oboch pohlaví sa vyskytuje hierarchia na základe úrovne kvalifikácií. Miera rastu je však vo všeobecnosti vyššia u žien než u mužov, čo znamená, že ženy budú mať v budúcnosti pravdepodobne skôr (formálne vzdelanie) a vyššiu kvalifikáciu než muži, okrem strednej úrovne kvalifikácií, kde pomer nárastu je vyšší u mužov než u žien.

Na druhej strane, podiel pracovnej sily s nízkou úrovňou kvalifikácií sa premieta do úpadku v celej Európe. Tento úpadok bude ešte ostrejší pre ženy než pre mužov. Tieto všeobecné trendy možno pozorovať takmer vo všetkých krajinách.

74

Manifest elektronických zručností

Ďalšou zmenou v sektore, ktorá poukazuje na narastajúcu potrebu ženskej pracovnej sily, je pokračujúci trend smerom k zamestnaniam v službách, najmä trhové služby.

Obchodné a ďalšie služby majú v pláne dosiahnuť nárast na približne sedem miliónov pracovných miest. Podstatný nárast sa taktiež očakáva v distribúcii a doprave. Plánovaný mierny nárast zamestnanosti v netrhových službách pramení zo značnej tvorby pracovných miest v oblasti zdravotníctva a školstva, čo bude čiastočne vyvážené zníženým dopytom po práci vo verejnej administratíve kvôli očakávaným obmedzeniam rozpočtu.

Rodové inovácie Počas uplynulých rokov sa zlepšilo chápanie pridanej hodnoty rodovej dimenzie vo výskume. Je tu narastajúci počet výskumníkov obozretne používajúcich rod, aby sa stali zdrojom stimulácie nových znalostí a technológií.

Súčasný projekt ‘Gendered Innovations’, ktorý iniciovala Stanfordská univerzita, sa realizuje v spolupráci so skupinou odborníkov a venuje sa otázke „Inovácie prostredníctvom rodov“ (“Innovation through Gender”), ktorú vytýčila skupina odborníkov vybraných Európskou komisiou z dvadsiatich členských štátov EÚ pod vedením Technickej univerzity v Berlíne a Fraunhofer Gesellschaft. Tento projekt vypracúva metódy rodovej analýzy pre vedcov a inžinierov a poskytuje prípadové štúdie ako konkrétne ilustrácie toho, ako rodová analýza vedie k inováciám v troch cieľových oblastiach: veda, zdravie a medicína a technika.

Odporúčania Nastal čas na to, aby sme vytvorili priestor a venovali sa viacerým zdrojom zlepšujúcim rodovú dimenziu IKT v Európe. Úspešná realizácia Digitálnej agendy pre Európu a Stratégie Európa 2020 (Europe 2020 Strategy) bude vo veľkej miere závisieť na tom, či Európska komisia a partneri nájdu cesty a spôsoby ako prostredníctvom viacstrannej spolupráce integrovať kriticky obrovský počet žien v Európe do prístupu, navrhovania, výskumu, tvorby a využívania IKT v období 2011 – 2020.

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

75

Je potrebné, aby všetky IT profesie spolupracovali a tak mohli vytvoriť prísun talentovaných žien do priemyslu v budúcnosti, a pritom brať ohľad na celý životný cyklus. Súčasne taktiež potrebujeme zamerať sa na podporovanie žien, ktoré v priemysle už pracujú, aby v ňom zostali a dosiahli úspech.

Základy pre túto spoločnú prácu na európskej úrovni boli položené počas konferencie Ženy vo vede, inováciách a technológii v digitálnom veku (Women in Science, Innovation and Technology in The Digital Age), ktorú 7. – 8. marca 2011 v Budapešti zorganizovalo GR pre informačnú spoločnosť, maďarské predsedníctvo EÚ a ECWT, za účasti viceprezidentky Neelie Kroesovej, viceprezidentky Európskej komisie zodpovedajúcej za Digitálnu agendu. Počas tejto konferencie bola prijatá „Budapeštianska deklarácia Medzinárodného dňa žien pri príležitosti jeho stého výročia“.

Deklarácia Medzinárodného dňa žien je založená na Stanovisku ECWT k postaveniu sa na stranu Digitálnej agendy a konzultačnému procesu na internete, ktorý prebiehal od februára do konca júna 2011.

Zdôrazňuje dôležitosť uskutočnenia trvalo udržateľnej európskej viacstrannej infraštruktúry a podporovania Rodového akčného plánu k Digitálnej agende zo strany kľúčových európskych verejných a súkromných činiteľov, akademickej obce a MVO.

Body realizácie

Budapeštiansku deklaráciu potvrdilo Zhromaždenie k Digitálnej agende konajúce sa 16. –17. júna 2011 v Bruseli, na ktorom bolo zdôrazňované, že „jedným z pilierov Digitálnej agendy musí byť zlepšovanie elektronických zručností a integrácia talentovaných žien do všetkých aktivít elektronických zručností.“ - Včas investovať do mladých ľudí a predovšetkým do dievčat - Osvojiť si najlepšie postupy a rolové modely presadzujúce rovnosť pohlaví - Presadzovať rodovo citlivú Digitálnu agendu - Presadzovať ľudský kapitál a investovať do žien - Uplatňovať lepší manažment založený na ukazovateľoch rozmanitosti

IKT pre sociálne problémy

Zvyšovanie elektronických zručností

Výskum a inovácie

Veľmi rýchly internet

Dôvera a bezpečnosť

Interoperabilita a normy

Jednotný digitálny trh

Piliere Digitálnej agendy

Digitálna budúcnosť

Zdroj: Správa. Zhrnutie Digitálnej agendy. 2011 Tvorivá dielňa 22 žien za rýchly rast (Workshop 22 Women 4 Smart Growth)

76

Manifest elektronických zručností

Posledným krokom k účinnému uplatneniu Budapeštianskej deklarácie je získanie podpory pre túto deklaráciu počas plánovaného zasadnutia Európskeho parlamentu v jeseni 2012 a prijatie uznesenia, ktoré bude následne viesť k jeho integrácii do programu Európskej komisie HORIZON 2020 počas rokov 2014 – 2020.

Odporúčania Európskeho centra pre ženy a technológie obsahujú nasledujúce opatrenia: • Vytvoriť dlhodobý európsky akčný plán, do ktorého sa zapájajú a na ktorom sa podieľajú partneri, aby sme dosiahli presadenie žien a programu elektronických zručností. Integrálnou súčasťou tohto plánu musí byť benchmarking a ročné monitorovanie výsledkov.

• Rozšíriť Európsky adresár Ženy a IKT, ktorý v januári 2010 schválila Európska asociácia elektronických zručností, ktorý bude umožňovať prístup k téme ženy a elektronické zručnosti v Európe (národné stratégie, najlepšie príklady z praxe, výskum, od náboru k odmeňovaniu, od nadobúdania zručností k ich využívaniu, atď.).

• Predstaviť štúdiu o najlepších príkladoch z praxe o MVO poskytujúcich školenia v oblasti elektronických zručností v Európe.

• Zaistiť, aby viacstranné partnerstvá, ktoré vznikli s cieľom podporiť vzdelávanie a zapojenosť mládeže do prírodovedných predmetov, technologických predmetov, technických predmetov a matematiky venovali dostatočnú pozornosť rodovej otázke.

4. KAPITOLA: UVOĽNENIE PLNÉHO POTENCIÁLU ŽIEN

77

5. Kapitola: Vízia do budúcnosti Európa v roku 2012 naďalej zápasí s naliehavou potrebou rastu produktivity. Hoci akútne symptómy finančnej krízy v tomto momente už odzneli, hlavné ťažkosti ešte neustúpili. Kritickým príkladom toho je miera nezamestnanosti mládeže, ktorá počas posledných rokov neustále stúpa. Najvážnejšie údaje o nezamestnanosti mládeže sa týkajú mládeže vo veku do 25 rokov. Podľa najnovších údajov Eurostat, nezamestnanosť v Grécku sa vyšplhala na 47,2 % a v Španielsku dosiahla vrcholných 48,3 %. Tento znepokojujúci trend vplýva na mnoho dobre vzdelaných mladých Európanov. Tieto čísla sú taktiež následkom meniaceho sa pracovného a zamestnaneckého prostredia v Európe, zrýchľujúcej sa globálnej transformácie a čiastočne úpadku mnohých tradičných odvetví. Budú potrebné úsporné opatrenia a znižovanie nákladov vo verejnom, poloverejnom ako aj súkromnom sektore, ale v žiadnom prípade to nebude stačiť k tomu, aby sa vytvorila prosperujúca budúcnosť pre Európu. Rast bude potrebné vytvoriť prostredníctvom inovácií a podnikateľských iniciatív.

Zároveň, európske spoločnosti čelia niekoľkým zásadným dlhodobým problémom, ako napríklad prispôsobenie sa starnúcej spoločnosti a poskytovanie modernejšej a efektívnejšej zdravotnej starostlivosti.

Medzi ďalšie problémy patria mechanizmy na zlepšenie energetickej účinnosti a spotreby energie, zásoby vody, riadenie dopravy a znečisťovanie v rastúcich mestách.

Informačné a komunikačné technológie (IKT) sa v tomto zmysle správne považujú za hráča, ktorý dokáže zmeniť priebeh hry v prospech ekonomiky a spoločnosti. A tu sa naskytá otázka: Ako dokáže Európa napomáhať rozvoju tých správnych elektronických zručností v Európe, nielen na to, aby sa dali využívať IKT, ale taktiež na vytvorenie inovácií na základe IKT, nového rastu odvetví a trhov? „Rozvoj zručností a pracovnej sily sú menou ekonomickej budúcnosti Európy,“ zdôrazňuje Jan Muehlfeit z Microsoftu a jeden z predsedov Európskej asociácie elektronických zručností. „Tvorcovia politiky označili technologické inovácie z globálneho hľadiska za rozhodujúce na uvoľnenie ľudského potenciálu. Taktiež považujú nové technológie za kľúč k presadeniu národných priorít od zdravotnej starostlivosti a vzdelávania po energetickú nezávislosť a klimatické zmeny,“ správne konštatuje.

78

Manifest elektronických zručností

Pozrime sa najprv na inovácie samotné. Inovácie nie sú o vynachádzaní niečoho nového, ale o vytváraní novej hodnoty. Ako povedal Peter F. Drucker, otec moderného manažmentu, je to poskytnutie zdrojov s novými možnosťami na vytvorenie hodnoty (Inovácie a podnikanie, 1985).

Charakteristickou vlastnosťou IKT je ich neustále rastúca prepojiteľnosť, rapídna produkcia dát a narastajúca vzájomná závislosť ich technických prvkov – či už je to softvér, služby, dáta alebo zariadenia. IKT inovácie majú určité zvláštnosti, ktoré určujú dopyt po zručnostiach: Vysokorýchle: Žiaden iný priemysel nemá porovnateľne krátke inovačné cykly. Hoci IKT sektor je taktiež závislý od dlhodobého rozvoja, ako napríklad normy pre nové mobilné siete alebo základný výskum v oblasti pamäťových technológií alebo navrhovanie procesorov, IKT trh je vysokorýchlostný, najmä čo sa týka spotrebných produktov a služieb.

Nezávislé: IKT sú hlboko vzájomne prepojené. IKT inovácie sa zriedkavo uskutočňujú izolovane. Koncepcie ako platformové stratégie sú pre tento priemysel neodmysliteľné. Z tohto dôvodu dopyt po zručnostiach určuje nielen nový technický rozvoj, ale v silnej miere trhovú dynamiku. Zahŕňa to aj potrebu strategických zručností týkajúcich sa technológií.

Sociálne: IKT viedli k vzniku sociálnych javov, ako napríklad kolaboratívny rozvoj, sociálne médiá, crowdsourcing a mnohých iných. Tak, ako sú IKT vzájomne závislými technológiami, tak isto v narastajúcej miere menia sociálne interakcie, organizácie a pracovné postupy. A preto IKT taktiež viedli k vzniku dopytu po zručnostiach na križovatke IKT a spoločnosti, právneho prostredia a v rámci organizácií, najmä v súvislosti s návrhom systému služieb založeného na IKT, zapojenia používateľa alebo dodržiavania práva.

Skutočne celosvetové: IKT priemysel patrí medzi prvé skutočne globalizované odvetvia a súčasne podnecuje globalizáciu. Bývalý výkonný predseda IBM, Sam Palmisano, sa vo svojom článku Foreign Affairs z roku 2006 o IKT vyjadril, že je to „globálne integrovaný podnik“.

IKT dokázali vytvoriť v reálnom čase uskutočňujúcu sa globálnu kolaboráciu a služby umožňujúce výmenu informácií. Na oplátku, to taktiež umožnilo globálne zaisťovanie zdrojov talentovaných ľudí a rozdelenie úloh do celého sveta. To nás doviedlo do situácie, kde niektoré aspekty IKT sú miestne – najmä tie na križovatke so

5. KAPITOLA: VÍZIA DO BUDÚCNOSTI

79

spoločnosťou, používateľmi a organizáciami a niektoré sú čoraz viac zamerané a geograficky nezávislé. Napríklad: Služby, ktoré poskytuje Google viac než 100 krajinám sa dodávajú len z desiatich veľkých dátových centier založených na miestach na celom svete. To isté platí pre sústredenie IKT vývoja a výskumu. Pre Európu je nesmierne dôležité zostať v popredí najhodnotnejších IKT zručností v tejto celosvetovej súťaži.

Podnikateľské: IKT priemysel vždy poháňalo podnikateľské dianie.

Globálni hráči ako Facebook alebo Google boli nováčikmi pred menej ako desaťročím. IKT inovácie v čoraz väčšej miere podnecuje otvorená inovácia a postupy ako riadenie nových pobočiek a zahraničné podniky, ale aj rast na základe fúzie a akvizície, ktoré sú bežným javom v tomto odvetví. Ďalšie odvetvia si v narastajúcej miere osvojujú tento model.

Dobrý príklad, ktorý to dosvedčuje pochádza od európskych výrobcov áut.

Daimler a BMW poháňajú inovácie v službách mobility v zahraničných podnikoch a taktiež podporujú nedávno založené podniky.

Transformačné a rozvratné: Žiadna iná technológia nemala doposiaľ väčší dopad na priemysel a sektor služieb. Umožňuje vlny inovácií nielen s novými produktmi a službami, ale taktiež aj tým, že vytvorí nový nervový systém v rámci podniku, aby sa mohli transformovať postupy a organizačné modely. Tým, že poskytujú základy pre úplne nový model obchodnej spoločnosti, IKT majú potenciál odvetvia nielen rozvrátiť, ale ich aj pretvoriť.

Na základe týchto dôležitých faktorov, nie je správne nazerať na elektronické zručnosti z úzkeho, na technológiu orientovaného pohľadu. Napríklad, IBM to vyjadrila termínom SSME (Service Science Management & Engineering – Služby, Veda, Manažment a Inžinierstvo) a vyjadrila to tak, že manažment a technické a inžinierske zručnosti sú potrebné na navrhnutie budúcich systémov služieb založených na IKT. Ako integrujúca technológia, IKT potrebujú podporu ľudí, ktorí disponujú súborom integrovaných zručností.

Aby sme sa tým mohli zaoberať, je potrebné, aby všetci partneri vyvíjali sústredené úsilie. Vzdelanie je v samotnom srdci tohto riešenia. Je zrejmé, že nevyhnutná je akademická disciplína počítačovej vedy, ale ona dokáže len čiastočne reagovať na naznačené problémy. Taktiež musíme hlbšie a holisticky integrovať elektronické zručnosti a vzdelávanie založené na využívaní IKT do našich vzdelávacích systémov a celoživotné vzdelávanie, vrátane manažmentu a podnikateľských zručností

80

Manifest elektronických zručností

a kompetencií. Toto nie je jednorazový problém týkajúci sa vzdelávania, ale je to problém, ktorý sa týka ktoréhokoľvek odborníka zaoberajúceho sa IKT počas celého svojho profesionálneho života. Michael Gorriz, riaditeľ oddelenia IT v spoločnosti Daimler poznamenáva: „Možnosť nadobudnúť a ďalej rozvíjať tie správne elektronické zručnosti pre IKT odborníkov a taktiež pre pracovníkov zaoberajúcich sa štruktúrovanými úlohami, by sa mala stať bežným modelom v našej spoločnosti. To nie je požadované len v rámci väčších organizácií, to je potrebné na vybudovanie a rozvíjanie Európy, krok za krokom smerom k inovatívnej spoločnosti alebo k tomu, čo sa niekedy nazýva „znalostná spoločnosť“.

Dávajte si pozor Pádne ekonomické dôvody spolu so spoločenskými problémami vytvárajú nepopierateľnú požiadavku pre Európu zaoberať sa rozvojom elektronických zručností a úlohou IKT vo vzdelávaní. Vplývajúcim faktorom je problém ako pritiahnuť širšie skupiny študentov, najmä žien, na IKT štúdium a profesijnú cestu súvisiacu s IKT. Taktiež je ťažké presvedčiť prípadných študentov o širokom vplyve IKT a integrovaných zručnostiach, ktoré budú určovať budúcnosť IKT profesie, a to aj napriek skutočnosti, že väčšina mladých Európanov každodenne využíva IKT nástroje v mnohých oblastiach svojho života. To znamená, že Európa riskuje, keď nemá účinné metódy, ktorými dokáže generovať budúci európsky talent pre túto kľúčovú disciplínu a priemysel 21. storočia.

Môže tu ísť o viacero dôvodov. V prvom rade, učenie pomocou IKT nie je dostatočne integrované do kurikula na európskych primárnych a sekundárnych úrovniach vzdelania. Práve počas tejto fázy rozvoja sa koncipuje motivácia pre budúce štúdium a nadobúdajú sa prvé kompetencie. Možnosť využívať IKT vo vzdelávaní na primárnej a sekundárnej úrovni v oveľa širšom rozsahu a integrovať ho do kurikula zostáva naďalej vo veľkej miere nevyužitá. IKT by mohli pedagógom poskytnúť mnoho príležitostí na prípravu inovatívnych vzdelávacích modelov, konkrétne priblížením vzdelávacieho prostredia k reálnym svetovým problémom. Príkladom by mohlo byť využívanie reálnych údajov o environmentálnej oblasti alebo aktuálnych informácií z dopravy na hodinách geografie, možnosť stretnúť sa s historickými dokumentmi v digitálnych knižniciach na hodinách dejepisu alebo vykonanie dátovej analýzy založenej na širokej škále skutočných údajov na hodine matematiky.

5. KAPITOLA: VÍZIA DO BUDÚCNOSTI

81

Ďalším dôvodom je, že počítačová veda v systéme vyššieho vzdelávania v Európe je už tradične prísne matematicky a technicky pojatá. Štúdium v tejto oblasti vylučuje kritické elektronické zručnosti, vyššie spomínané kompetencie ako napríklad tie, ktoré súvisia so sociálnym rozmerom IKT, podnikavosť a inovatívnosť ako aj základné obchodné zručnosti.

Tieto zručnosti sa dajú vo všeobecnosti získať po absolvovaní vysokej školy, v profesionálnom živote. Niektoré univerzity si však uvedomujú tento problém. Napríklad Univerzita vo Warwick ponúka študentom možnosť absolvovať krátky program „Kľúčové zručnosti“.

Tento nedostatok elektronických zručností na európskych základných a stredných školách a na úrovni vyššieho vzdelávania je vo veľkej miere zodpovedný za nedostatok IKT kvalifikovaných odborníkov a vytvoril také prostredie IKT trhu práce, kde tradičné akademické diplomy majú obmedzený význam pre zamestnanosť. V skutočnosti, mnoho IKT odborníkov má akademické vzdelanie v iných oblastiach než počítačová veda. IKT zručnosti sa dokazujú pracovnými výsledkami, profesijnou cestou alebo jednoducho sa prehlasujú bez formálnych možností posúdiť a overiť ich.

Teraz nastal čas, aby sme to uskutočnili V tomto Manifeste lídri vo svojej oblasti navrhujú množstvo konkrétnych opatrení na zabezpečenie IKT odborníkov, čo následne pomôže omladiť a trvalo udržať nielen zdravý IKT sektor ale aj rozsiahlejšiu elektronicky zručnú pracovnú silu: Začnime na primárnom a sekundárnom vzdelávaní Získanie elektronických zručností v ranom období života, počnúc základnou školou až po začiatok akademickej kariéry študenta, dokáže jedinca premeniť. Študenti sa stávajú odborne zdatnejšími pri riadení a využívaní informácií. Toto kultivuje inovatívny postoj, ktorý bude postupne čoraz viac dôležitým prínosom pri vstupe do radov zamestnancov. Iniciatívy priemyslu a vysokých škôl na školách určené pre učiteľov a študentov, napríklad Imagine Cup od Microsoftu, World Ahead Program od Intelu alebo Science Fair od Google umocňujú podporu IKT priemyslu ako aj záujem zo strany žiakov a študentov. Ako príklad môžeme uviesť viac než 300 000 študentov zo 142 krajín, ktorí sa zapojili do súťaže Imagine Cup v rokoch 2009 – 2010. Určujúcim prvkom v takýchto iniciatívach je, aby študenti využívali tvorivosť a podnikateľského ducha pri zaoberaní sa problémami, ktoré sa dajú vyriešiť pomocou IKT. Ďalším krokom vo vývoji by bolo integrovanie

82

Manifest elektronických zručností

takýchto učebných prvkov do kurikula na podporu organizačných inovácií vo vzdelávacích inštitúciách (napr. skúmanie nových učebných prostredí a tém), čo by skutočne stimulovalo inovácie vo vzdelávaní za pomoci IKT. Zvýšiť príťažlivosť IKT profesií Príťažlivosť IKT ako základná oblasť odbornej aktivity a ako profesijná cesta je súčasťou opatrenia pretransformovať vzdelávanie. Do praxe je potrebné uviesť transparentnejšie mapovanie nesmiernych príležitostí a profesijného rastu v oblasti IKT, aby občania Európy pochopili zmysel pripravenosti začleniť elektronické zručnosti do svojej profesie.

Jedným takýmto opatrením bolo spustenie portálu European e-Skills Career Portal s cieľom uľahčiť priradenie tých správnych zručností k tým správnym pracovným pozíciám a okrem toho prekonať niektoré predsudky o IKT profesiách. V súvislosti s tým je potrebné uskutočniť zmenu v súvislosti s vnímaním IT a elektronických zručností u mládeže, žien a starnúcej pracovnej sily. Jednou špecifickou metódou by bolo zapojiť a vypestovať profil digitálnych ambasádorov v Európe ako aktívne rolové modely v IKT sektore, ako aj tých, ktorí pôsobia v súvisiacich komunitách, napríklad riaditeľov oddelení IT, digitálnych podnikateľov a popredných vedcov. Keby sme neuplatnili takéto stratégie, náš najlepší talent by sa stratil do iných sektorov alebo do iných regiónov sveta. Ak sa nebudeme venovať existujúcim stereotypom o IKT odborníkoch, budú brániť rastu IKT sektora služieb a brzdiť obchodné inovácie v takmer všetkých organizáciách. Musíme urobiť krok vpred k premýšľaniu o aktívnej úlohe, ktorú ženy zohrávajú v IKT. Dobrou ilustráciou toho je Kód najlepších príkladov žien v IKT (Code of Best Practices of Women in ICT), je to iniciatíva Neelie Kroes, viceprezidentky Európskej komisie a komisárky zodpovednej za Digitálnu agendu.

Ponúka prvý súbor praktických iniciatív na zlepšenie skúseností žien v IKT profesiách. Mnoho akademických partnerov a partnerov z IKT priemyslu sa podpísalo pod túto iniciatívu.

Zvýšiť a rozšíriť spoluprácu medzi akademickou obcou a IKT priemyslom Vo vysokorýchlostnom svete IKT, ktorý je vo veľkej miere determinovaný podnikateľskou a trhovou aktivitou, akademická obec musí udržiavať úzke prepojenie s priemyslom. Priemyslom podporované programy zapájajúce univerzity, ako napríklad Akademická iniciatíva IBM alebo Akademická aliancia od Microsoftu sú dôležitými nástrojmi v tomto kontexte. Prvým prvkom je poskytnúť akademickej obci produkty a služby zdarma alebo so zníženou cenou. Nový vývoj zahŕňa

5. KAPITOLA: VÍZIA DO BUDÚCNOSTI

83

poskytovanie kapacít dátového centra priemyslu a analytické prostredie na analýzu veľkých dát, ako to je v spoločnej iniciatíve IBM a Google pod názvom Cloud Computing University Initiative. V ďalšom rade, IKT priemysel sa angažoval do univerzitných výskumných centier, výmeny zamestnancov a nových foriem spolupráce. Príkladom toho je fínska Aalto University založená na základe spolupráce medzi Nokia Corporation a ďalšími partnermi z priemyslu, ponúkajúca združené Továrne dizajnu a služieb na podporu podnikateľskej aktivity študentov a ich angažovanie do inovatívnych projektov.

IKT priemysel sa taktiež angažuje v poradenstve pre akademickú obec k spôsobom zlepšenia a rozšírenia počítačových vied a súvisiaceho kurikula. Príkladom toho je iniciatíva IBM pod názvom Service Science, ktorá presadzuje kurikulá pre IKT inovácie komplexných systémov služieb, akými je zdravotníctvo alebo energetika. V poslednej dobe sa vedú debaty v kontexte Akademických dní IBM o tom, ako priniesť analytiku veľkých dát do akademického prostredia.

Okrem spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom v oblastiach ako veda a podnikanie, je tu taktiež potreba vytvoriť lepšiu spoluprácu medzi súkromnými IKT školiacimi organizáciami, priemyslom a akademickou obcou. Týka sa to skôr spomínanej témy certifikácie, ktorá by sa mala ponúkať ako doplnok akademického vzdelania. Väčšina zručností, ktoré sú predmetom certifikácie, sú také, ktoré súvisia s presnými požiadavkami trhu, napríklad zbehlosť v metódach vývoja softvéru, produktové školenie alebo špeciálne programovacie jazyky.

Certifikácia môže dopĺňať širšie akademické vzdelávanie, keď pomocou svojich špecifických prvkov umožňuje zamestnávateľovi posúdiť zrelosť odborníka pre danú IKT úlohu, technológiu alebo nástroj. Certifikácia, tak ako je tu opísaná, taktiež reaguje na problémy riadenia kvality a tie, ktoré sa týkajú vysokorýchlostného IKT trhu, na ktorom špecifické kvalifikácie majú obmedzenú životnosť.

Presadzovať európske štandardy pre certifikáciu Zlepšenie profilu IKT odbornosti prispieva novým stimulom a dynamickosťou k získaniu vyššej úrovne IKT kompetencií. Keď uvažujeme o investovaní učebných zručností do konkrétneho sektora, akreditácia je veľmi dôležitým kritériom, pretože podporuje mobilitu odborníkov a poskytuje základ pre vývoj atraktívnych kariérnych štruktúr. Vypracovanie Rámca elektronických kompetencií (eCF) jedinečným spôsobom poskytuje odporúčanie zo strany viacerých európskych partnerov na základe konsenzu pre kompetencie IKT

84

Manifest elektronických zručností

odborníka vo všetkých členských štátoch a všetkých sektoroch priemyslu. Tento rámec má potenciál stať sa dôležitým prínosom pre Európu. eCF poskytuje základnú, jasnú a spoľahlivú orientáciu pre spoločnosti, ktoré musia prijímať rozhodnutia o záležitostiach manažmentu talentu, ako napríklad nábor pracovníkov, plánovanie profesijnej cesty, školenie a hodnotenie zamestnancov. Definuje znalosti, zručnosti a kompetencie tak ako sú potrebné a uplatňované na IKT pracoviskách vo všetkých verejných a súkromných sektoroch.

Ambiciózna práca, ktorá viedla k uvedeniu návodu k Európskemu kurikulu elektronických kompetencií, ktoré pripravil INSEAD, v spojení s eCF uznáva IKT odborníkov prostredníctvom štandardizovaného kurikula. Toto posilňuje úlohu európskych univerzít dodávať Európe IKT odborníkov a elektronicky kompetentných manažérov. Toto je skutočne krok správnym smerom.

Pripojiť ponuku k dopytu Vlády, priemysel a podobne aj akademická obec by mali úzko spolupracovať, aby zaistili, že Európa má pokrokové elektronické zručnosti potrebné v novo vznikajúcich oblastiach, ako napríklad Cloud computing, Zelené IT, cyber bezpečnosť, interoperabilita a e-Zdravie.

Bude potrebné rozvinúť zručnosti potrebné pre úspech v IKT priemysle a budú musieť vyhovovať novým prúdom rastu. Dopad elektronických zručností na sektory ako zdravotníctvo zmenia a zlepšia spôsob, akým riešime niektoré najväčšie problémy spoločnosti.

Presadzovať partnerstvá pre inovácie v európskom IKT vzdelávaní a rozvoj elektronických zručností Ako sme mali možnosť vidieť, pred víziou elektronických zručností do budúcnosti ležia dôležité výzvy. Môžeme ich zosumarizovať nasledujúcim spôsobom: 1. Vytvoriť integrujúce elektronické zručnosti potrebné pre IKT profesie v budúcnosti; 2. Presadzovať úlohu IKT a učenia pomocou IKT v primárnom a sekundárnom vzdelávaní na dosiahnutie širšieho záujmu a motivácie o IKT profesie;

5. KAPITOLA: VÍZIA DO BUDÚCNOSTI

85

3. Pomocou akademickej obce rozšíriť a inovovať kurikulá pre počítačové vedy a príbuzné disciplíny, aby sme sa mohli pustiť do riešenia IKT problémov v budúcnosti. To znamená prekonať prevládajúce technické zameranie na IKT disciplínu; 4.

Vytvoriť nové modely partnerstva medzi priemyslom a akademickou obcou, najmä na posilnenie zapájania študentov do inovácií založených na IKT a podporu podnikateľského vzdelávania; 5.

Dopĺňať akademické vzdelanie o neformálne kvalifikácie udeľované priemyslom podľa štandardov prijatých v celej Európe a certifikačných schém.

Niekoľko európskych organizácií sa zaujíma o moderné IKT vzdelávanie a elektronické zručnosti z odlišných hľadísk. Patria tu nasledujúce organizácie, ale nielen tieto: Európsky inštitút technológií a inovácií (EIT) – IKT laboratóriá, Európska asociácia elektronických zručností (EeSA), Európska skupina pre vzdelávanie a priemysel (ELIG), Európska nadácia pre rozvoj manažmentu (EFMD), Európska školská sieť (EUN) a DIGITALEUROPE. Všetky tieto organizácie sa zameriavajú na niečo konkrétne, napríklad: štandardizované elektronické kompetencie a certifikáciu (EeSA), inovácie a vzdelávacie technológie na získanie elektronických zručností (ELIG), aspekty manažmentu a podnikania v elektronických zručnostiach (EFMD), školské programy o elektronických zručnostiach (EUN), vedeckú dokonalosť v IKT vzdelávaní (EIT) a celkové zastúpenie IKT priemyslu (DIGITALEUROPE). Každý z týchto stavebných prvkov prispieva k širším cieľom vysvetleným v tomto Manifeste a v širšom meradle poháňajú vpred Stratégiu elektronických zručností Európskej komisie na najnižšej úrovni.

Európa a členské štáty sú pripravené urobiť ďalšie kroky, musia však konať podľa odporúčaní, ktoré sme tu naznačili v hlavných rysoch. Je nesmierne potrebné vytvárať partnerstvá pre inovácie v európskom IKT vzdelávaní a elektronických zručnostiach. Vyžaduje sa rozsiahle a intenzívne investovanie všetkých partnerov, aby sme zaistili, že Európa dokáže plne profitovať zo zlepšenej konkurencieschopnosti, mohutnejšieho rastu a väčšieho počtu a lepších pracovných miest.

Aby sme dosiahli tento cieľ, opatrenia musia vychádzať zo stavebných

86

Manifest elektronických zručností

prvkov opísaných v tomto Manifeste. Teraz nastal čas zložiť kúsočky dohromady. Ďalším horizontom je Európa 2020.

V tomto Manifeste, my, partneri a priaznivci Európskej stratégie elektronických zručností, stojíme pripravení splniť svoju úlohu pri vytvorení Európskeho inovačného partnerstva vo vzdelávaní, na základe výzvy, ktorú vyslovila komisárka pre Digitálnu agendu - Neelie Kroes, v Berlíne v decembri 2011 počas konferencie Online Educa. Inovácie v IKT vzdelávaní a pre rozvoj elektronických zručností by sa mali stať primárnym cieľom do budúcnosti.

Konferencia, ktorá sa uskutočnila počas dánskeho predsedania 27. – 28. februára 2012, sa dostala azda najbližšie k dvom slovám, ktoré najlepšie zhrnujú vyššie uvedenú víziu: „Digitálne postoje“ alebo „Myslite digitálne“ je v skutočnosti to, čo je v tejto kritickej chvíli potrebné pre stimulovanie rastu a pracovných miest v Európe.

5. KAPITOLA: VÍZIA DO BUDÚCNOSTI

87

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV Pilar del Castillo Vera

Poslankyňa Európskeho parlamentu Pilar del Castillo je poslankyňou Európskeho parlamentu zastupujúcou Španielsko. Dr. del Castillo Vera, bývalá ministerka školstva, kultúry a športu v období 2000 – 2004, bola v roku 2004 po prvýkrát zvolená do Európskeho parlamentu.

Je členkou Partido Popular (ľudová strana), ktorá je zasa členom Európskej ľudovej strany (EPP).

Je koordinátorkou skupiny EPP vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), náhradníčkou do Výboru pre hospodárske a menové veci, členkou Delegácie pre vzťahy s Indickou republikou a náhradníčkou Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Chorvátsko.

Od júna 2009 je predsedníčkou správnej rady Európskej internetovej nadácie a členkou Transatlantickej politickej siete (TPN) a Európskeho energetického fóra (EEE). Pilar del Castillo je taktiež členkou Fóra Knowledge4Innovation (K4I) a predsedníčkou stálej Pracovnej skupiny pre energetiku pri Európskej sieti ideí.

88

Manifest elektronických zručností

Professor Martin Curley

Hlavný samostatný inžinier, Riaditeľ, Intel Labs Europe Intel Corporation Martin Curley je riaditeľom Intel Labs Europe a hlavným samostatným inžinierom v Intel Corporation. Intel Labs Europe je sieť organizácií dvadsiatich štyroch laboratórií Intel a viac než tisícky výskumníkov/vývojárov v Európe, jej poslaním je pomôcť rozvíjať výskum v spoločnosti Intel ako aj európsku konkurencieschopnosť a európsku spoločnosť. Ešte prednedávnom bol Martin globálnym riaditeľom IT inovácií v Intel Corporation. Predtým Martin zastával množstvo vrcholných pozícií pre IT manažment a automatizáciu pre Intel nielen v USA ale aj Európe a zastával pozície v oblasti manažmentu a výskumu v General Electric (Írsko) a Philips (Holandsko).

Martin je autorom a spoluautorom troch kníh o manažmente technológií pre hodnotu, inovácie a podnikanie. Martin je taktiež profesorom v odbore technologické a obchodné inovácie na Írskej národnej univerzite, Maynooth a je hosťujúcim profesorom na MIT Sloan. Je spoluzakladateľom/riaditeľom Innovation Value Institute, pomáha viesť jedinečné priemyselno-akademické inovačné konzorcium na podporu IT manažmentu a inovácií. Martin je v súčasnosti predsedom Open Innovation Strategy and Policy Group EÚ ako aj členom významného Výboru EÚ pre meranie inovácií.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

89

Eva Fabry

Riaditeľka Európskeho centra pre ženy a technológie (ECWT) Eva Fabry je jednou zo zakladateľov ECWT a v súčasnosti je jeho riaditeľkou. Taktiež je predsedníčkou siete Global Women and Technology (GWT) a manažérkou pre európske záležitosti v Regionálnom centre pre inovácie Papirbredden Innovasjon.

Od roku 2000 sa Eva intenzívne zaujíma o vybudovanie medzinárodnej siete Švédskej národnej federácie pre Informačné centrá pre ženy (v rokoch 2000 - 2007 bola členkou rady) a v rokoch 2006 - 2007 pracovala pre asociáciu WINNET Europe.

Eva je od roku 2005 členkou riadiaceho výboru Medzinárodnej komisie pre Ženy a IKT (ITF) a je uznávanou predsedníčkou komunity odborníkov pri Globálnej aliancii OSN pre IKT a rozvoj (GAID).

Eva zohrávala kľúčovú úlohu pri založení Európskeho centra pre ženy a technológie (ECWT) a v júli 2008 bola zvolená za jeho riaditeľku.

Eva je taktiež projektovou manažérkou európskeho adresára pre Ženy a IKT, ktorý uviedla Európska komisia v októbri 2009.

90

Manifest elektronických zručností

Dr. Michael Gorriz

Riaditeľ oddelenia informačných technológií a vedúci oddelenia manažmentu informačných technológií, Daimler AG Dr. Michael Gorriz sa v januári 2008 ujal funkcie riaditeľa oddelenia informačných technológií (CIO) a vedúceho oddelenia manažmentu informačných technológií (ITM) v spoločnosti Daimler AG. Má na starosti stratégiu, plánovanie a rozvoj všetkých IT systémov ako aj činnosť všetkých dátových centier a komunikačných sietí v Daimler AG. Dr. Gorriz zodpovedá za ľudské zdroje a je priamym podriadeným Wilfrieda Portha, člena predstavenstva spoločnosti Daimler.

Dr. Michael Gorriz začal svoju kariéru v nemeckej leteckej a kozmickej spoločnosti Messerschmitt-Bölkow-Blohm GmbH, neskôr známej ako DASA, sesterská spoločnosť Daimler-Benz, ktorá nedávno vytvorila fúziu EADS. Dr. Gorriz začiatkom roka 2000 prešiel do oblasti IT manažmentu v spoločnosti Daimler na pozíciu viceprezidenta IT obchodných systémov, kde bol následne v roku 2005 povýšený na funkciu CIO pre Mercedes-Benz Cars and Vans.

Dr. Gorriz v tejto funkcii riadil celosvetové IT systémy v rámci divízie Mercedes-Benz Cars and Vans v spoločnosti Daimler AG. V roku 2009 nemecké časopisy CIO a Computerwoche menovali Dr. Michaela Gorizza za „CIO roka” v kategórii veľké podniky.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

91

Peter Hagedoorn

Generálny tajomník, EuroCIO Peter Hagedoorn približne 20 rokov pracuje v IT odvetví.

V roku 2000 sa stal riaditeľom oddelenia pre informačné technológie (CIO) a viceprezidentom v Hagermeyer (holandská nadnárodná obchodná spoločnosť) a následne riaditeľom oddelenia pre informačné technológie a hlavným viceprezidentom pre Océ NV. V roku 2004 Peter spolu s niekoľkými holandskými CIO založil Platformu holandských CIO a päť rokov bol prezidentom tejto organizácie. V tomto období bol taktiež členom poradnej rady EuroCio. V roku 2005 mu ako prejav uznania za jeho výnimočný prínos bola udelená cena CIO roka.

Od roku 2008 je Peter poradcom niekoľkých verejných a súkromných organizácií, s čím súviseli pozície ako vrchný riaditeľ poradenstva v oblasti manažmentu 3Align a spolupredseda výkonného výboru Európskej asociácie elektronických zručností.

Peter Hagedoorn bol v novembri 2011 vymenovaný Radou za prvého generálneho tajomníka Európskej asociácie CIO (následnícka organizácia EuroCio).

92

Manifest elektronických zručností

Edit Herczog

Poslankyňa Európskeho parlamentu V roku 1989 sa Edit stala členkou Maďarskej socialistickej strany. Od roku 1998 do roku 2004 bola členkou Maďarského národného zhromaždenia. Edit je od roku 2007 členkou predsedníctva Maďarskej socialistickej strany.

Edit Herczog bola v roku 2004 zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu a následne sa stala platným členom Medzinárodného výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a náhradnou členkou Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kontrolu rozpočtu. Edit je v súčasnosti platnou členkou Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a náhradnou členkou Výboru pre kontrolu rozpočtu. Taktiež je pokladníčkou Skupiny pokrokovej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente.

Edit je okrem toho členkou predsedníctva Európskeho fóra pre energetiku, Európskej internetovej nadácie, Kangaroo Group, Fóra pre budúcnosť nukleárnej energie a Transatlantickej politickej siete.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

93

John Higgins, CBE

Generálny riaditeľ DIGITALEUROPE John Higgins bol v novembri 2011 vymenovaný za generálneho riaditeľa DIGITALEUROPE, asociácie pre odvetvie digitálnych technológií v Európe, predtým deväť rokov viedol jej členskú asociáciu Intellect v Spojenom kráľovstve.

John pracuje v oblasti IT viac než 20 rokov. V roku 1995 bol vymenovaný za CEO v internetovej spoločnosti Rocket Networks so sídlom v Kalifornii, ktorá zriadila prvé online nahrávacie štúdiá na svete. V roku 1998 sa vrátil do Spojeného kráľovstva a stal sa generálnym riaditeľom Computing Services and Software Association, jednej zo spoločností, ktoré predchádzali Intellect.

John je členom riadiaceho orgánu Univerzity vo Warwicku a predsedom jej kontrolnej komisie. Taktiež je predsedom výboru pre globálne strategické opatrenia Svetovej asociácie IT služieb, WITSA, a členom rady elektronických zručností a rady pre sektor digitálnych zručností Spojeného kráľovstva. Boli mu udelené dve osobné ceny za výnimočný prínos, prvú cenu získal v roku 2004 za sektor asociácií a potom za IT priemysel v roku 2008. Kráľovná ho v roku 2005 vymenovala za Veliteľa britskej ríše (CBE) za jeho služby pre IT priemysel Spojeného kráľovstva.

94

Manifest elektronických zručností

Alexa Joyce

Manažérka pre rozvoj obchodu European Schoolnet Alexa Joyce je manažérkou pre rozvoj obchodu v Európskej školskej sieti, ktorá predstavuje sieť ministerstiev školstva z 30 európskych krajín. Jej úlohou je vytvárať nové dôležité partnerstvá a viesť významnú R&D iniciatívu v oblasti STEM vzdelávania nazvanú inGenious (www.ingenious-science.eu).

Alexa 13 rokov pracuje v oblasti vzdelávania a špeciálne sa zameriava na vzdelávanie v oblasti prírodovedných predmetov, technológií, technických predmetov a matematiky, taktiež sa zaujíma o úlohu technológií pri podporovaní školských reforiem v procese vyučovania a vzdelávania. Taktiež je výkonnou poradkyňou pre program HewlettPackard STEM+ Catalyst a je členkou výkonného výboru Európskej asociácie elektronických zručností. Editovala a bola autorkou významných strategických dokumentov, napríklad Manifestu elektronických zručností a Bielej knihy Cisco o Ženách a IKT. Zameriava sa hlavne na výskumné projekty európskeho vzdelávania, ale taktiež bola konzultantkou OECD, IUPAC a UNESCO (Paríž, Francúzsko, Bangkok, Thajsko) pre otázky celosvetového vzdelávania ako aj vzdelávania v ázijsko-tichomorskom regióne.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

95

Werner Korte Riaditeľ, Empirica

Werner B. Korte sa delí o riaditeľstvo v spoločnosti Empirica (www.empirica.com) so Simonom Robinsonom a má na starosti riadenie mnohých najväčších výskumných a rozvojových projektov súvisiacich s elektronickými zručnosťami a hodnotiacimi stratégiami, novými formami práce, informačnou spoločnosťou, štatistickými ukazovateľmi na benchmarkovanie elektronických zručností a iných oblastí.

V poslednej dobe viedol tieto dôležité projekty - „IKT zručnosti“, štúdia na tému „Monitorovanie ponuky elektronických zručností a dopytu po nich v Európe“ (v období 2009 – 2010) a štúdia eSkills 21, ktorá sa venuje téme „Hodnotenie realizácie Správy o elektronických zručnostiach pre 21. storočie” pre GR pre podnikanie a priemysel (2010).

Werner taktiež dokončil štúdie na tému „Profily krajín z hľadiska elektronických zručností“ a „Štatistika zručností“ pre Cisco Systems a začiatkom roka 2012 zaujal pozíciu projektového koordinátora pre štúdie GR pre podnikanie a priemysel na tému „Vízia elektronických zručností, scenáre nasmerovania a predvídania“ a „Značky kvality pre výučbu podporujúcu elektronické zručnosti“.

96

Manifest elektronických zručností

Dr. Bruno Lanvin

Výkonný riaditeľ, INSEAD eLab Dr. Bruno Lanvin je bývalým vedúcim pracovníkom Svetovej banky a Organizácie spojených národov a v súčasnosti je výkonným riaditeľom INSEAD eLab. Jeho práca sa zameriava na konkurencieschopnosť, inovácie, zručnosti a vládnu reformu.

Dlhú dobu sa angažuje v Svetovom hospodárskom fóre (od roku 2001 sa zapája najmä do prípravy a každoročného vyhotovenia Indexu sieťovej pripravenosti a Správy o globálnych informačných technológiách).

Zastáva poprednú pozíciu v INSEAD v oblasti práce na inováciách (príprava Modelu inovačnej pripravenosti (Innovation Readiness Model - IRM), upravovaní Globálneho inovačného indexu (GII), vytváraní zručností pre inovácie, od roku 2009 pracuje pre Európsku komisiu a participuje na Európskych ekonomických summitoch).

Počas svojho dvadsaťročného pôsobenia v OSN zastával rôzne vedúce pozície, vrátane vedúceho kancelárie generálneho riaditeľa OSN v New Yorku, vedúceho oddelenia pre strategické plánovanie a neskôr v UNCTAD/SITE ako vedúci oddelenia pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov. Dr. Lanvin často vystupuje ako popredný rečník na zasadnutiach na vysokej úrovni, počas ktorých radí celosvetovým korporáciám a vládam o strategických záležitostiach.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

97

Andrea Parola

Generálny manažér Európskej asociácie elektronických zručností (EeSA) Andrea Parola je konzultantom pôsobiacim v Bruseli. V súčasnosti je generálnym manažérom Európskej asociácie elektronických zručností (EeSA), viacstrannej platformy so sídlom v Bruseli.

EeSA predstavuje referenčnú platformu na rozvoj IKT zručností a kompetencií pre profesionálov, odborníkov a občanov pracujúcich vo všetkých sektoroch a v každej oblasti spoločnosti, ktorej cieľom je vybudovať inkluzívnejšiu, viac konkurencieschopnú a inovatívnu Európu. EeSA presadzuje výmenu nápadov, zvyšovanie informovanosti a dobré príklady z praxe v Európe a podporuje prípravu nástrojov a metodologických postupov pre nadobudnutie elektronických zručností. Andrea taktiež zastáva pozíciu vrchného riaditeľa v spoločnosti EU Strategy sprl založenej v roku 2009, ktorá sa zaoberá verejnými záležitosťami a presadzovaním verejných záujmov.

98

Manifest elektronických zručností

Dr. Richard Straub

Generálny tajomník, European Learning Industry Group Dr. Richard Straub počas tridsiatich dvoch rokov strávených v spoločnosti IBM zastával dôležité výkonné funkcie na medzinárodnej úrovni, napríklad ako zástupca generálneho riaditeľa pre PC Europe a globálny manažér znalostí. Od roku 2006 odštartoval novú kariéru, keď začal na čiastočný úväzok pracovať pre neziskové organizácie ako výkonný riaditeľ a ako sociálny podnikateľ.

V súčasnosti je členom výkonného výboru Európskej nadácie pre rozvoj manažmentu (EFMD) a Skupiny európskeho odvetvia vzdelávania (ELIG). Okrem toho si ponechal strategickú poradnú úlohu pre IBM Global Education Industry.

Richard v pozícii sociálneho podnikateľa v roku 2008 založil Peter Drucker Society of Austria a v roku 2010 Peter Drucker Society Europe.

Je prezidentom oboch spoločností. Peter Drucker Society za svoje poslanie považuje stať sa urýchľujúcim prvkom zdokonaľovania manažmentu, ktorý zohráva veľmi dôležitú úlohu v modernej spoločnosti. Drucker Society organizuje vo Viedni každoročné podujatie Global Peter Drucker Forum, ktorého štvrtý ročník sa bude konať v novembri 2012.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

99

Don Tapscott Don je jednou z popredných osobností zaoberajúcich sa inováciami, médiami a ekonomickým a sociálnym vplyvom technológií a okrem toho radí obchodným a vládnym predstaviteľom na celom svete. Je autorom a spoluatorom 14 kníh, ktoré sa čítajú na celom svete, vrátane bestsellera Paradigm Shift z roku 1992. Jeho hit The Digital Economy z roku 1995 zmenil pohľad ľudí na celom svete na transformačnú povahu internetu a o dva roky neskôr zaviedol pojmy Net Generation a „digital divide“ (digitálna priepasť) v práci Growing Up Digital. Vo svojej práci Digital Capital z roku 2000 po prvýkrát zaviedol termín „business web“ a BusinessWeek ho označil za „dokonalého osvietenca“. V USA bola jeho práca Wikinomics: How Mass Collaboration Changes Everything najpredávanejšou knihou o manažmente v roku 2007. Táto kniha bola preložená do viac než 25 jazykov.

The Economist označil jeho najnovšiu prácu Macrowikinomics: Rebooting Business and the World za „schumpeterovský príbeh kreatívnej deštrukcie“ a the Huffington Post povedal, že táto kniha je „ničím iným než strategickým plánom ako napraviť pokazený svet“.

Počas 30 rokov Dan zaviedol mnoho prelomových koncepcií, ktoré sa stali súčasťou súčasného myslenia.

V roku 2011 Dona znovu nominovali na zoznam Thinkers50 Definitive List, na ktorom sa nachádza 50 vrcholných mysliteľov sveta, kde obsadil deviate miesto. Taktiež sa umiestnil na druhom mieste pri udeľovaní cien Popredný svetový mysliteľ o globalizácii (World‘s Leading Thinker on Globalization) a jeho kniha Macrowikinomics získala druhé miesto pri oceňovaní Najlepšia kniha o obchodovaní za posledné dva roky.

Je členom Svetového hospodárskeho fóra a pomocným profesorom v odbore manažment na Rotmanovej škole manažmentu na Univerzite v Toronte. Je ťažké predstaviť si niekoho, koho práca by viac siahala do hĺbky, kto by bol plodnejším a vplyvnejším vo vysvetľovaní digitálnej revolúcie a jej dopadu na tento svet.

100 Manifest elektronických zručností

John Vassallo

Viceprezident záležitostí EÚ, pridružený hlavný právnik právneho oddelenia, Microsoft Europe John Vassallo vedie oddelenie obchodných záležitostí EÚ v spoločnosti Microsoft a regulačný tím v Bruseli.

Jeho pozícia vznikla s cieľom pomôcť rozvinúť dialóg spoločnosti s politikou EÚ a regulačnou komunitou.

John Vassallo je bývalým predsedom organizácie AmCham EU, ktorá reprezentuje 140 spoločností amerického pôvodu v európskych inštitúciách a vládach EÚ v Bruseli. John bol od roku 1993 do roku 1997 veľvyslancom Malty pre Európsku úniu, NATO a Belgicko, kde pracoval na vyjednávaní plánovania vstupu jeho krajiny do EÚ a NATO. Potom sa stal hlavným právnikom právneho oddelenia v General Electric a riaditeľom kancelárie pre európske záležitosti so sídlom v Bruseli. Túto pozíciu zastával až do roku 2008, keď sa pridal k Microsoftu.

ŽIVOTOPISY AUTOROV PRÍSPEVKOV

101

BIBLIOGR AFICKÉ ODKA ZY Accenture. (2008). One step ahead of 2011. A new horizon for working women. Získané z webovej stránky Accenture: http://www.accenture. com/SiteCollectionDocuments/Local_Germany/PDF/2008_ ANewHorizonforWorkingWomen.pdf Accenture. (2010). Women Leaders and Resilience – Perspectives from the C-Suite. Získané z webovej stránky Accenture: http://www.accenture. com/SiteCollectionDocuments/PDF/Accenture_Womens_Research_ Women_Leaders_and_Resilience3.pdf Ala-Mutka, K., Punieand, Y., & Redecker, C. (2008). Digital Competence for Lifelong Learning. Policy brief. Európska komisia. JRC Technical Notes ( JRC48708). Získané z webovej stránky JRC: http://ftp.jrc.es/EURdoc/JRC48708.TN.pdf Andersson, T., Curley, M., & Formica, P. (2010). Knowledge driven entrepreneurship. The key to social and economic transformation.

(Innovation, Technology, and Knowledge Management). New York: Springer.

BERR, BCS, e-Skills UK, & Intellect. (2008). Women in IT Scorecard.

A definitive up to date evidence base for data and commentary on women in IT employment and education. Získané z webovej stránky Národné archívy UK: http://webarchive.nationalarchives.gov. uk/20100421065100/e-skills.com/research-and-policy/2535 Britain Works Program: http://www.microsoft.com/uk/britainworks/ britainworks.aspx Cattaneo, G., Husing, T., Kolding, Korte, W.B., & M., Lifonti, R. (2009). Monitoring e-Skills demand and supply in Europe. Current situation, scenarios, and future development forecasts until 2015.

Získané 30. marca 2012 z webovej stránky Monitor elektronických zručností: http://www.eskills-monitor.eu/documents/e-Skills%20 Monitor2010_brochure.pdf Cedefop. Skill supply and demand in Europe. Medium Term forecast up to 2020. Získané z webovej stránky Cedefop: http://www.cedefop. europa.eu/EN/Files/3052_en.pdf

102 Manifest elektronických zručností

Dánsky úrad pre podnikanie a Európska komisia (2012). European High Level Conference: A Single Digital Market by 2015 A driver for economic growth and jobs. Získané z webovej stránky dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. V zápisniciach si pozrite návrh od bývalého predsedu vlády Fínska, Eska Aho, v ktorom navrhuje prerozdeliť európske štrukturálne fondy na vzdelávanie v oblasti IKT: http://eu2012.dk/en/Meetings/Conferences/ Feb/A-Single-Digital-Market-by-2015 Devillard, S., Desvaux, G., & Baumgartner, P. (2007). Women Matter.

Gender diversity, a corporate performance driver. McKinsey & Company. Získané z webovej stránky McKinsey & Company DIGITALEUROPE: http://www.digitaleurope.org/ Dolton, P., & Pelkonen, P. (2008) The wage effects of computer use.

Journal of Industrial Relations, 46 (4), 587-630.

EU Women: https://www.facebook.com/euwomen http://linkd.in/euwomen; @EUWomen Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru.

(2007). Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky rámec. Oficiálny žurnál, L 394. Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/publ/pdf/ ll-learning/keycomp_en.pdf Európska komisia, generálne riaditeľstvo pre výskum. (2009).

She figures 2009, Statistics and Indicators on Gender Equality in Science. Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/ pdf_06/she_figures_2009_en.pdf Európska komisia. Demography Report 2008: Meeting Social Needs in an Ageing Society. Brussels: SEC (2008) 2911. Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/social/ BlobServlet?docId=709&langId=en Európska komisia. Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu. (2012). European Vacancy Monitor. (Číslo č.5/ Január 2012). Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7314&langId=en

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

103

Európska komisia. Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu. (2011). Employment and Social Developments in Europe 2011. Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7294&langId=en Európska komisia. Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu. Nové zručnosti pre iniciatívu Nové pracovné miesta. Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa. eu/social/main.jsp?catId=568 Európsky týždeň elektronických zručností: http://eskills-week. ec.europa.eu European Foundation for Management Development (EFMD): http://efmd.org/ European Institute of Innovation & Technology (EIT). EIT ICT Labs Knowledge and Innovation Communities (KICs): http://eit.ictlabs.eu/ European Learning Industry Group (ELIG): http://elig.org/ Európsky parlament a Rada. (2004). Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ec z 15. decembra 2004 o jednotnom komunitnom rámci pre transparentnosť kvalifikácií a kompetencií (Europass). Oficiálny žurnál, L 390/6 Európsky parlament a Rada. (2006). Odporúčanie 2006/962/EK, Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. Oficiálny žurnál, L 394.

Získané z webovej stránky EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu/ LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32006H0962:EN:NOT European Schoolnet (EUN): http://www.eun.org Eurostat (2012). Miery nezamestnanosti EU-27, EA-17, USA a Japonsko, sezónne upravené, január 2000 – január 2012. Získané z webovej stránky Eurostat: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index. php?title=File:Unemployment_rates_EU-27,_EA-17,_US_and_Japan,_ seasonally_adjusted,_January_2000_-_January_2012.PNG&fi%20 letimestamp=20120301094746

104 Manifest elektronických zručností

Eurostat. (2012). Miery nezamestnanosti mládeže, EU-27 a EA-17, sezónne upravené, január 2000 – január 2012.

Získané z webovej stránky Eurostat s bibliografickými odkazmi: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index. php?title=File:Youth_unemployment_rates,_EU-27_and_EA-17,_ seasonally_adjusted,_January_2000_-_January_2012.PNG&fi%20 letimestamp=20120301094915 FDM Group. (2011). Dedicated to Women in IT. Získané z webovej stránky FDM Group. http://www.fdmgroup.com/ us-about_us-women_in_it Forge, S., Blackman, C., Bohlin, E., & Cave, M. (2009). A Green Knowledge Society. An ICT policy agenda to 2015 for Europe’s future knowledge society. SCF Associates Ltd. Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/ i2010/docs/i2010_high_level_group/green_knowledge_society.pdf Green, J. (2007). Democratizing the Future. Towards a new era of creativity and growth. Philips Design. Získané z webovej stránky Philips Design: http://www.design.philips.com/philips/shared/assets/ Downloadablefile/democratizing-the-future-14324.pdf Hagel, J., Brown, J. S., & Davidson, L.. (2009). Measuring the Forces of Long Term Change: The 2009 Shift Index, Deloitte Center for the Edge.

Získané z Deloitte website: http://www.deloitte.com/view/en_EC/ ec/ca2c68c3dc794210VgnVCM200000bb42f00aRCRD.htm Hasebrink, U., Görzig, A., Haddon, L., Kalmus, V., Livingstone, S., & members of the EU Kids Online network. (2011). Modelové situácie rizík a bezpečnosti na internete. Hĺbková analýza z Online prieskumu detí v 25 európskych krajinách EÚ vo veku 9 – 16 rokov a ich rodičov.

Program Európskej komisie Bezpečnejší internet. Získané z webovej stránky Ekonomickej univerzity v Londýne: http://www2.lse.ac.uk/media@lse/ research/EUKidsOnline/D5%20Patterns%20of%20risk.pdf Hausmann, R., Tyson, L. D. & Zahidi, S. (2011). Global Gender Gap report 2011. World Economic Forum (WEF ). Správa Insight. Získané z webovej stránky WEF: http://www3.weforum.org/docs/WEF_ GenderGap_Report_2011.pdf

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

105

i2010. High Level Group. (2009) Benchmarking Digital Europe. 20112015 a conceptual framework. i2010 Information Space. Innovation & investment in R&D. Inclusion (issue no: 27, October, 2009), 16-19.

Získané z webovej stránky Európskej komisie: http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/ benchmarking/benchmarking_digital_europe_2011-2015.pdf ITL Research. Innovative Teaching and Learning: http://www.itlresearch.com/ Kolding, M., Robinson, C., & Ahorlu, M. (2009) Post Crisis: e-Skills are needed to Drive Europe’s Innovation Society. ICD White Paper. Získané z webovej stránky Európskej komisie 30. marca 2012: http://ec.europa. eu/enterprise/sectors/ict/files/idc_wp_november_2009_en.pdf Lanvin, B. & Fonstad, N. (2009). Who cares? Who dares? Providing the skills for an innovative and sustainable Europe. Získané z webovej stránky INSEAD 30. marca 2012: http://www.insead.edu/elab Lanvin, B. & Fonstad, N. (2010). Strengthening e-Skills for Innovation in Europe. Získané z webovej stránky INSEAD 30. marca 2012: http://www.insead.edu/elab Le Monde. (2005). L’Europe est la dernière utopie réaliste (Európa je posledná realistická utópia), (Rozhovor s Mario Vargas Llosa), Paríž, 2005.

Livingstone, I., & Hope, A. (2011) Next Gen. Transforming the UK into the world’s leading talent hub for the video games and visual effects industries. Získané z webovej stránky Nesta 30. marca 2012: http://www.nesta.org.uk/library/documents/NextGenv32.pdf Livingstone, S., & WanMedia, Y. (2011). Literacy and the Communications Act. What has been achieved and what should be done. LSE Media Policy Project: Media policy brief 2. Získané z webovej stránky LSE: http://eprints.lse.ac.uk/38613/1/LSEMPPBrief2.pdf http://blogs.lse.ac.uk/mediapolicyproject/2011/06/13/ media-literacy/ Mann, A. (2012). It’s who you meet: why employer contacts at school make a difference to the employment prospects of young adults. Získané z webovej stránky Pracovnej skupiny zamestnávateľov a pracovníkov v oblasti vzdelávania: http://www.educationandemployers.org/ media/15052/its_who_you_meet_final_report.pdf

106 Manifest elektronických zručností

McKinsey & Company. (2008). Women Matter. Female leadership, a competitive edge for the future. Získané z webovej stránky McKinsey & Company Molinsky, A., Davenport, D., Iyer, B. & Davidson, C. (2012). Three skills every 21st century manager needs. Harvard Business Review, 90 (1/2), pages 139-143.

Nef consulting. Social Return On Investment (SROI ). Získané z webovej stránky Základ novej ekonomiky: http://neweconomics.org/ projects/social-return-investment Renkin, T. (2012). The global race for excellence and skilled labour.

Current Issues.Technology and innovation. Získané 30. marca 2012 z webovej stránky Deutsche Bank/DB Research: http:// www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_EN-PROD/ PROD0000000000285883.pdf?kid=dbr.inter_ghpen.headline ROSE – The Relevance of Science Education. Získané z webovej stránky Univerzity v Oslo: http://www.uv.uio.no/ils/english/research/ projects/rose/ Schiebinger, L. & Schraudner, M. (2011). Interdisciplinary Approaches to Achieving Gendered Innovations in Science, Medicine and Engineering. Interdisciplinary Science Reviews, 36 (2), 154-67.

Získané z webovej stránky Stanfordskej Univerzity: http://genderedinnovations.stanford.edu/ISR_07_Schiebinger.pdf The Budapest IWD Centenary Declaration 2011, na podporu Akčného plánu rodovej rovnosti pre Digitálnu agendu. Spoločná konferencia generálneho riaditeľstva pre informačnú spoločnosť a médiá, Európska komisia, a maďarského predsedníctva EÚ „Ženy vo vede, inováciách a technológiách v digitálnej dobe“. Získané z http://www.asszisztencia. hu/ntit/index.php?menu=9 The Economist Intelligence Unit 2008. (2008). How technology sectors grow - Benchmarking IT industry competitiveness 2008. Referát, September 2008

BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

107

Tento Manifest pripravila Európska školská sieť a DIGITALEUROPE ako súčasť Európskeho týždňa elektronických zručností.

Európsky týždeň elektronických zručností je iniciatívou Európskej komisie a je financovaný z jej Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), ktorého cieľom je podporovať konkurencieschopnosť európskych podnikov.

Vydavateľ

Európska školská sieť (EUN Partnership AISBL), Rue de Trèves 61, Brusel, 1040, Belgicko Zodpovední redaktori Caroline Bergaud, Natalia Kurop, Alexa Joyce a Colleen Wood Dizajn, DTP a tlač

Josworld, Belgicko a Hofi Studio, Česká republika Koordinácia prekladov Danosh Nasrollahi

108 Manifest elektronických zručností

Autori príspevkov Pilar del Castillo Vera Martin Curley Eva Fabry Michael Gorriz Peter Hagedoorn Edit Herczog John Higgins CBE Alexa Joyce Werner Korte Bruno Lanvin Andrea Parola Richard Straub Don Tapscott John Vassallo ISBN 9789490477301 - EAN: 9789490477301 Počet výtlačkov 14 000

Vydané v júni 2012. Názory vyjadrené v tejto publikácii patria autorom a nemusia byť v súlade s názorom Európskej školskej siete, DIGITALEUROPE, Európskej asociácie elektronických zručností alebo Európskej komisie. Táto kniha je publikovaná v súlade s podmienkami a požiadavkami licencie Attribution 3.0 Unported Creative Commons (http://creativecommons.org/licenses/by/3.0/).

109

MANIFEST ELEKTRONICKÝCH ZRUČNOSTÍ Nielen v Európe, ale na celom svete, priemyselná ekonomika a mnohé jej inštitúcie začínajú zlyhávať. Ale zároveň sa črtajú kontúry nových podnikov, odvetví priemyslu a novej civilizácie. Z tohto dôvodu sa Európa ocitá na dôležitej križovatke, čelí zväčšujúcej sa priepasti digitálnych spôsobilostí, kde na jednej strane sa nachádza potreba digitálnej transformácie a na druhej strane sú zručnosti, know-how a spôsobilosti pracovnej sily. Európa ak chce využiť možnosti, ktoré so sebou prináša digitálna revolúcia a udržať krok s celosvetovou konkurenciou, nutne potrebuje vybudovať elektronicky zručnú pracovnú silu. Ak priemysel, školstvo a štátna moc budú spolupracovať, dokážu zaručiť dlhodobé opatrenia a úspech, ktoré prinesú pracovné miesta, konkurencieschopnosť a rast.

Tento Manifest je programom, pomocou ktorého sa nám podarí to dosiahnuť. Je založený na širokej škále názorov a je základným dokumentom pre tých, ktorí sa podieľajú na získavaní, rozvíjaní a udržiavaní elektronicky zručných talentovaných ľudí v 21. storočí.

„Nedostatok digitálnej spôsobilosti je veľký problém. Trhy práce majú v súčasnosti celosvetový charakter a dané sieťované obchodné modely a znalostní pracovníci čelia konkurencii v reálnom čase. Pracovníci a manažéri sa musia učiť, adaptovať sa a podávať taký výkon, ako nikdy predtým.“ Don Tapscott

Don Tapscott je jedným z popredných osobností zaoberajúcich sa inováciami, médiami a ekonomickým a sociálnym vplyvom technológií a poskytuje rady lídrom z oblasti obchodu a štátnej moci z celého sveta.

Don je najpredávanejším autorom 14 kníh o technológiách v podnikaní a spoločnosti, nedávno napísal (spolu s Anthonym D. Williamsom) prácu Macrowikinomics, ktorú týždenník The Economist označil ako „schumpeteriánsky príbeh tvorivej deštrukcie“ a o ktorej the Huffington Post povedal, že táto kniha „nebola ničím iným ako strategickým plánom, ktorým sa dá opraviť pokazený svet“. Don v súčasnosti riadi výskum nových modelov pre riešenie a riadenie globálnych problémov.