Dw 2015 udtaop

ÚDTAOP Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulta architektúry STU v Bratislave

portfólio prezentácia študentských prác pre

Designweek 2015 -- SEN --

SEN

Vízia, sen, percepcia – schopnosť pozrieť sa na staré sviežim, neštandardným pohľadom. Táto schopnosť generuje v procese ateliérovej tvorby architektonickej školy študentskú víziu – SEN. Prezentácia vybraných projektov možnej konverzie aktuálne opustených/nevyužívaných priemyselných objektov názorne sprítomňuje (zreálňuje) perspektívy modifikácie industriálneho dedičstva. Študentské percepcie spoločensky dehonestovaných exvýrobní a areálov brownfieldov sú špecifickým aktom ochrany vážne ohrozenej až zanikajúcej kultúrnej vrstvy často zachytenej a zvizualizovanej v horizonte zániku. Tieto nerealizované, ale graficky a priestorovo zhmotnené študentské vízie konverzií, v niektorých prípadoch dnes už neexistujúcich historických industriálnych diel, emotívne silne korešpondujú s výrazom surových, obnažených priestorov centrály festivalu – budovy bývalého Projektového ústavu školských stavieb. Študentská vízia je synonymom inšpiratívneho sna: síce nesplneného, ale nie nerealizovateľného. Živým príkladom splniteľnosti je Elektrárňa Piešťany, kde študentská vízia sa zhmotnila v plnej sile a kráse. Projekt a jeho autori si prešli dlhou cestou od prvenstva v študentskej architektonickej súťaži k zhmotneniu ich počiatočnej vízie – sna. Sen sa stal v tomto prípade realitou.

prezentované práce

výber diplomových prác spracovaných v téme industriálu na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok v posledných rokoch 2010 - 2014:

___________ Ing. arch. Peter Gašpar

Stará Likérka v Liptovskom Mikuláši, 2014

Ing. arch. Anna Gondová

Stará Likérka v Liptovskom Mikuláši, 2014

Ing. arch. Lívia Šišláková

Banská Hodruša, šachta Mayer, 2014

Ing. arch. Eva Belláková

Sklad č. 11 vo Svite cena prof. Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl za r. 2013

Ing. arch. Alexandra Masárová

Cvernovej továrne v Bratislave odmena Pro Huma za najlepšiu humanizáciu prostredia za r. 2012

Ing. arch. Ondrej Virág

Silo bývalého Ludwigovho mlyna v Bratislave odmena Pro Art za najlepšiu úroveň výrazových a výtvarných hodnôt architektonického návrhu za r. 2012

Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD.

Špania Dolina – Piesky, revitalizácia lokality priemyselného dedičstva cena prof. Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl za r. 2011

Ing. arch. Katarína Šimončičová, PhD.

Konverzia objektu Teplárne III v Bratislave odmena Pro Huma za najlepšiu humanizáciu prostredia za r. 2011

Ing. arch. Veronika Kvardová, PhD. konverzia objektu plynojemu, 2010 ___

Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD. - Ing. arch. Vladimír Hain, PhD. Ing. arch. Zuzana Zacharová - Ing. arch. Martin Paško Elektrárňa Piešťany 2008 (študentská architektonická súťaž), 2014 (realizácia)

____________

Ing. arch. Peter Gašpar prezentovaná práca (akad. r. 2013/2014): Liptovský Mikuláš, Stará Likérka - architektonická štúdia revitalizácie opusteného priemyselného areálu “Predmetom diplomovej práce je v súčasnosti nevyužívaný areál bývalého liehovaru, ktorý je súčasťou centrálnej mestskej zóny mesta Liptovský Mikuláš. Bohaté architektonicko-historické hodnoty, dominantná forma a výhodná poloha v rámci centrálnej mestskej zóny je nevyužitým potenciálom priemyselného dedičstva mesta.

Tento potenciál sa stal východiskom celého návrhu. Štúdia sa zaoberá úlohou optimálneho riešenia úpravy historických objektov, ich adaptácie na funkciu kultúrno-spoločenského využitia a zároveň na celkovú revitalizáciu areálu so zreteľom na architektonicko-historické a urbanistické hodnoty. Rešpektovanie a rozvoj týchto hodnôt v novom návrhu prináša obohatenie nielen samotnému areálu, ale celej mestskej štruktúre po architektonicko-urbanistickej a kultúrno-spoločenskej stránke.”

Areál Starej Likérky v Liptovskom Mikuláši, stav - október 2013

Návrh adaptácie Starej Likérky, model

Ing. arch. Anna Gondová prezentovaná práca (akad. r. 2013/2014): Stará likérka v Liptovskom Mikuláši - návrh obnovy a adaptácie pre polyfunkčné účely “Téma obnovy a adaptácie Starej Likérky bola pre mňa dostatočnou výzvou tak z hľadiska rozsahu ako aj potenciálneho obsahu spracovania. Stará Likérka je zabudnutým industriálnym areálom v priamom centre Liptovského Mikuláša. Areál od svojho vzniku zažil veľké množstvo prestavieb, ale jeho pôvodná identita je stále pomerne dobre čitateľná aj v súčasnosti. Súčasťou môjho konceptu bolo navrátenie pôvodnej identity tak celému areálu ako aj jeho jednotlivým prvkom, v podobe každej z budov, z ktorých si každá zaslúžila osobitný prístup.”

Areál Starej Likérky v Liptovskom Mikuláši, stav - október 2013

Návrh adaptácie Starej Likérky, model

Ing. arch. Lívia Šišláková prezentovaná práca (akad. r. 2013/2014): Banská Hodruša, šachta Mayer - architektonická štúdia nového využitia “Cieľom zadania bolo navrhnúť architektonické úpravy objektov a priestorov areálu pre nové využitie informačného centra - miesta prvého kontaktu pre návštevníkov chráneného územia Unesco. Podstatou celého konceptu je otvorenie podzemia nad zem a opačne. Areál šachty Mayer je navrhovaný na funkčnú zmenu na expozičný a výstavný priestor s prezentovaním kultúrno-historických a technických hodnôt objektov areálu šachty Mayer. Novostavba je odkazom na banský život a tradíciu s využitím lokálneho materiálu ako hlavného výrazového prvku. Celý areál združuje informácie o celej lokalite Banskoštiavnického regiónu, prezentuje banský život, priemyselnú ťažbu, technické pamiatky a ich hodnoty in situ a má osvetový charakter.”

Šachta Mayer, Banská Hodruša, súčasný stav http://www.vlaky.net/upload/galeria/005293/164661.jpg

Návrh nového funkčného využitia šachty Mayer, model

Ing. arch. Eva Belláková prezentovaná práca (akad. r. 2012/2013): Svit. 7-podlažný sklad - architektonická štúdia adaptácie na Múzeum priemyselnej architektúry cena prof. Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl za r. 2013

“Objekt je od svojej výstavby v roku 1943 súčasťou priemyselného areálu mesta, ktorý funguje dodnes. Sklad vždy slúžil svojej prvotnej funkcii a okrem dvoch neskôr dobudovaných prístavieb, je jeho podoba takmer nezmenená.

Spolu s areálom, prezentuje obdobie expanzie spoločnosti Baťa na Slovensko. Ide o typovú stavbu, navrhnutú zlínskym projekčným ateliérom a nesie všetky znaky charakterizujúce vtedajší najprogresívnejší prístup k výstavbe priemyselných objektov. Prevádzkové a architektonické riešenie objektu je navrhnuté s ohľadom na prezentovanie vyvolaných adaptačných zásahov a zachovanie pamiatkových hodnôt budovy.

Cieľom adaptácie tohto priemyselného objektu má byť vyvolanie napätia a záujmu v kompozičnej a funkčnej harmónii s pôvodným priemyselným charakterom skladového objektu. Návrh prezentuje samotný objekt ako exponát v kontexte pôvodnej urbanistickej štruktúry mesta.”

Sklad č 11 vo Svite, súčasný stav

Návrh adaptácie Skladu č. 11 na Múzeum industriálnej architektúry, model

Ing. arch. Alexandra Masárová prezentovaná práca (akad. r. 2011/2012): Konverzia Cvernovej továrne v Bratislave odmena Pro Huma za najlepšiu humanizáciu prostredia za r. 2012

“Areál Cvernovej továrne bo založený na periférií mesta. Svojou produkciou a tým čo ponúkal ľudom, sa z neho časom stal jeden z najvýznamnejších závodov v celom Československu. Dnes, po vyše storočnej histórií sa vďaka rozrastaniu Bratislavy dostal do tesnej blízskosti historického centra. A tým aj do pozornosti, bohužiaľ developerov.

Kým Cvernovka čaká na svoj vedrikt, bije sa o jej záchranu pár odborníkov, aktivistov a umelcov. A zatiaľ chátra.

Zámer developerov, všetko zbúrať v podstate iba prirodzene reaguje na momentálny stav. Areál pohltí obrovské množstvo financií len na prevádzku, a rôzne malé firmičky, či alternatívne ateliéry veľa zisku neprinesú.

Samozrejme o citovej väzbe k areálu zo strany developerov nemôže byť reč. Preto je hlavným zámerom mojej diplomovej práce ukázať, že potrebné kapacity, nevyhnutné pre už spomínaný zisk, sa dajú dosiahnúť aj bez radikálneho zásahu, akým je zbúranie takmer všetkých cenných objektov a tým úplné zničenie akejkoľvek väzby s minulosťou a geniom loci miesta.”

Cvernovka v Bratislave, súčasný stav

http://www.bratislavahotels.com/images/events/img_6297b.JPG

Nรกvrh konverzie Cvernovky v Bratislave, model

Ing. arch. Ondrej Virág prezentovaná práca (akad. r. 2011/2012): Silo bývalého Ludwigovho mlyna v Bratislave- architektonická štúdia nového využitia

odmena Pro Art za najlepšiu úroveň výrazových a výtvarných hodnôt architektonického návrhu za r. 2012

“Obilné silo pri Trnavskom mýte je pre ľudí viac známe pod názvom Ludwigov mlyn. V skutočnosti Ludwigov mlyn už neexistuje, ale práve silo a budova skladu C sú pozostatky tohto priemyselného areálu. V súčasnosti sú oba objekty prázdne a chátrajú. V tejto štúdii je vypracovaný návrh pre možné riešenie ich využitia. V sile by bolo možné vybúrať vnútorný priestor v tvare elipsoidu po celej dĺžke objektu. Tento priestor by fungoval ako dom smútku. Následne by sa na nevyužitom priestore pred silom postavila budova rezomatória, ktorá by do celého fungovania zapojila aj sklad C. Zázemie pre prevádzku rezomatória by bolo v úrovni prvého podlažia. Na druhom podlaží by bol priestor pre verejnosť (vstupná hala, dom smútku, kolumbárium a v sklade C- archív). K architektúre bola vypracovaná štúdia tvarov, z ktorej boli čerpané inšpirácie, či už materiálové, priehľadové alebo kompozičné.”

Ludwigov mlyn, súčasný stav

Ĺ tĂşdia konverzie Ludwigovho mlyna v Bratislave, model

Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD. prezentovaná práca (akad. r. 2010/2011): Špania Dolina – Piesky, revitalizácia lokality priemyselného dedičstva prostredníctvom zariadení cestovného ruchu cena prof. Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl za r. 2011

“Osada Piesky v súčasnosti je už len geografickým názvom. Samotná osada zanikla v priebehu 20. storočia: počas II. sv. vojny bola vypálená, po vojne jej obytná funkcia už nebola obnovená. Pokračovala ťažobná funkcia, ktorá skončila v polovici 90. rokov 20. storočia. Ako metodický prístup revitalizácie bol zvolený princíp reminiscencie hmotovo priestorovej skladby objektov zaniknutej baníckej osady Piesky. Z toho vyplynulo objemové obmedzenie nových objektov v pôdorysnom rozsahu zaniknutých objektov. Časopriestorová kontinuita navrhnutej zástavby sa dosahuje kontextuálnym použitím miestnych materiálov a odkazu tvaroslovia. Zmena funkcie z výrobnej na edukačnú je v konečnom dôsledku vyjadrená použitím materiálu v odľahčenej reverzibilnej forme.”

Lokalita Piesky v Ĺ panej Doline, stav - 2010

Revitalizácia lokality priemyselného dedičstva v Španej Doline, model

Ing. arch. Katarína Šimončičová, PhD. prezentovaná práca (akad. r. 2010/2011): Konverzia objektu Teplárne III v Bratislave pre kultúrno-spoločenskú funkciu odmena Pro Huma za najlepšiu humanizáciu prostredia za r. 2011

“Objekt Teplárne III je už roky súčasťou industriálnej časti, ktorá sa postupne začína premieňať a žiť mestským verejným životom. Bol postavený v roku 1924 spolu s cukrovarom. O štyri roky neskôr výroba prestala a zariadenie bolo demontované. Ďalej sa o ňom dozvedáme až v roku 1942, kedy bol prestavaný. A odvtedy fungoval ako tepláreň. V súčasnosti je opustený, ale stále je v dobrom stavebno-technickom stave, a preto je možné ho adaptovať na novú funkciu, absentujúcu v Bratislave, a to je interaktívne technické múzeum s polyfunkčným parterom. Budova má nepopierateľné pamiatkové hodnoty, či už urbanistické, ale aj architektonické. Radí sa medzi slovenskú špičkovú industriálnu architektúru a právom bola navrhnutá za kultúrnu pamiatku. Návrh ju robí atraktívnym pre domácich obyvateľov, ale aj zahraničných turistov. Návštevníci budú odchádzať plní nových zážitkov, vedomostí a inšpirácií a budú sa sem radi vracať znova a znova.”

Teplรกreล III v Bratislave, stav - 2010

Konverzia objektu Teplรกrne III v Bratislave, model

Ing. arch. Veronika Kvardová, PhD. prezentovaná práca (akad. r. 2009/2010): Ostrava - areál vysokých pecí, obnova a konverzia objektu plynojemu na polyfunkčné účely “Práca je zameraná na konverziu priemyselnej pamiatky plynojemu v areáli vysokých pecí vo Vítkoviciach, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2002. Cieľom práce bolo navrhnúť také funkčné využitie objektu, aby sa prezentovali a zachovali architektonické a technické hodnoty objektu. Práca vyhodnocovala viaceré možné riešenia pri vkladaní novej funkcie do technického objektu vzhľadom na jeho veľkosť a konštrukciu. Riešenie nového funkčného využitia pozostáva z dvoch častí, stálej a sezónnej funkcie. Celoročná prevádzka sa týka špeciálneho typu 3D kina umiesteného v strede objektu. Okolo vzniká priestor na sezónne funkčné využitie, ktoré predstavuje fontána s galériou a v zimnom období klzisko. Práca rieši aj problém prístavby k plynojemu, ktorá poskytuje potrebné zázemie pre vnútornú prevádzku, ako sú šatne, hygienické zariadenia, predaj lístkov a bufet.”

Objekt plynojemu v Ostrave, stav - 2010

Obnova a konverzia plynojemu v Ostrave, model

Ing. arch. Michal Ganobjak, PhD. - Ing. arch. Vladimír Hain, PhD. Ing. arch. Zuzana Zacharová - Ing. arch. Martin Paško prezentovaná práca (Ganobjak - Hain, akad. r. 2007/2008): Elektrárňa Piešťany doba výstavby: 04/2012 – 05/2014 ocenenia: Stavba roka 2013, Fénix - kultúrna pamiatka roka 2013, BEFFA 2014 - Building Efficiency Awards 2014, CE.ZA.AR 2014 - nominácia v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov ,...

“Národná kultúrna Pamiatka, vo vlastníctve Západoslovenskej energetiky, a. s. bola obnovená a adaptovaná podľa víťazného projektu študentskej architektonickej sútaže vypísanej v r. 2008. Vypracovali ho Michal Ganobjak a Vladimír Hain pod vedením Doc. Ing. Evy Královej, PhD. z Fakulty architektúry STU v Bratislave. Projekt realizoval tím architektonického štúdia ADOM . M Studio (Ing. arch. Martin Paško a Ing. arch. Zuzana Zacharová).

Realizácia prvej etapy sa uskutočnila v čase od mája 2012 do mája 2014.”

foto: Paťo Safko

Budova elektrárne v Piešťanoch, stav pred obnovou http://www.obnova.sk/sites/default/files/uzivatelia/vlcik-tlcik/e2.jpg

Elektrárňa Piešťany, model