Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12
Herald
Amcho Avaz
t t
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 9:01 PM Page 1
www.heraldgoa.in
Konknnint Poilench Rongit Satollem
PTI
Gõy sorkar arthik sonkhottant
16 mhoineank 1500 kotti rinnam, Parrikar-ak somajik yevzonneo bhuztat? Amcbo AvAz Protinidhi
MHOTVACHEM
Gõy raj’jeak 61 hozar tton orovgotteachi goroz - PAGE 3
Futtbol khellantlo ‘legend’ Pele (holdduve ‘jersey’-in) Chelsea Pires New York hangasor Brestaradis futtball khella vixim lhan bhurgeank ‘training’ diunk ‘camp’ suru kelam tea vellar ‘cheers’ mhunttana ghetlolo fottu.
Kerela zolmololi Suja Lowenthal
Amerikek ‘Long Beach’ xarachi ‘Mayor’ zatoli? Washington 2 Agost (PTI): Kerela zolmololem Amerikechem nagrik Suja Joseph Lowenthal hannem jahir kelam ki tem yeta te ‘Long Beach’ hea Los Angeles hangasorlem ek vhodd xar zavn asa tachem ‘mayor’ zavpak apunn venchnnukek ubem ravtolem mhunn. Sod’deak Suja Lowenthal tea ‘City Council’-an ‘Vice- Mayor’ mhunn venchun ailolem asa.
Gõyantui ostoream modem bhed-bhav - PAGE 4
Mhalgoddo tiatrist
Luciano Dias ontorlo
- PAGE 5
- PAGE 7
2001 vorsant tichi ‘Board of Education in the Long Beach United School District’ (LBUSD) hantun nivoddnnuk zali ani tinnem LBUSD-chi odheokx mhunn 5 vorsam borem karya kelem. Khoreponnim tichea odheokxponnachea kallant ‘Long Beach District’ hea jil’leant xikxonnik mollar boreantlo boro jil’lo mhunn ‘Broad Foun-
2rea Panar Vach
Andhra Pradeshantlea Kongres khasdarancho rajinamo
Domingos Xavier Dias zaka tiatr machier Luciano Dias mhunn vollkhotale ho tiatr machievelo mahan kolakar 1 Agost 2013 hea disa hea sonvsarak ontorlo. 80 vorsam pirayecho Luciano Dias hannem fattlea 50 te 60 vorsank tiatr machier mhotvachem yogdan dilolem asa. Aleixinho de Candolim hacho tiatr ‘Ho Bavtto Dhormacho’ hantun 1960 vorsa tannem survat keli ani tea uprant to tiatr machier porzollot gelo. Tiatr machievele vhodd vhodd mhalgodde tiatrist zoxe porim Aleixinho de 2rea Panar Vach
Parrikar mud’dom korun xellmodday korta- NGO Amcho AvAz Protinidhi
Novi Dil’li 2 Agost (PTI): UPAHea khasdaramni fuddem chea sorkaran Andhra Pradeulovn sanglem ki tannim Lok shache kuddke korun Telangana Sobhechi sobhapoti Meira rochpacho zo nirnnoy ghetla taka Kumar hache lagim bhett kolagon Andhra Pradeshantle Konrunk magnni kelea kiteak ragres montri khasdar, amdar ani jinamo dilolea khasdaramni toxech rajki fuddari sarke dukhi aple khoxen rajinamo dila ani ragixtt zalole asa ani tea khatir mhunnon sobhapotik potazun poriant 7 Kongresichea toun (convince) diunk zai. khasdaramni rajinamo diun Lok Telengana raj'jea ghoddpak UPA-nt nirnnoy ghetla Andhra Pradesh-antle Sobha soddlea. Oxem dista tea mhunn rajiname dilole khasdar Kongres montri ani khasdar pormonnem anikui khasdar raji- tannem aplo rajinamo Rajya Sobha- hanchi kal boska zalea uprant, aiz namo diupache asat. cho ‘Secretary General’ Shamsher K sokallim rajinama diupachi yevzonn Jea khasdaramni atam poriant ra- Sheriff haka dila. vevharant ghatli. jinamo dila te oxe asa: - A Sai Rajinamo dilolea khasdaramni Andhra Pradesh-antlea Kongres Prathap (Rajampet motdarsongh), fuddem ulovn sanglem ki anik tin montri ani khasdaranchi boskent ji Anantha Venkatarami Reddy (Anan- Lok Sobheche khasdar - Sabbam chorchea zalea tachea voilean kollon tapur), CV Harsha Kumar (Amala- Hari (Anakapalli), Magunta Sriniva- ailam ki Hyderabad xarak lagon odik puram-SC), Vundavalli Arun Kumar sulu Reddy (Ongole) ani Rayapati uchambollay ailea mhunn. Tanchea (Rajahmundry), Lagadapati Ra- Sambasiva Rao (Guntur) – hannim mhonn’nnea pormonnem Hyderjagopal (Vijayawada) ani SPY Reddy aple rajiname ‘fax’ korun dhaddleat abad xaracher ak’khea Andhra (Nandyal). mhunn. Pradesh-acho hok aspak zai ani nhoi Hea sogllea khasdaramni ap-aplo Teach amdaramni fuddem san- fokot Telanganacho. rajinamo Lok Sobha-che ‘Secretary glem ki Andhra Pradeshantle KonEka batmidarak vinchar kelolo ki General’ TK Vishwanathan hache gres-che kendra sorkarache montri Hyderabad xar songhprodex (Union lagim dile. Rajya Sobhechea eka Kon- Kongres odheokx Sonia Gandhi-k Territory) kelear borem zatolem kai gres khasdaran aplo rajinamo dila faleam melltele ani tevui aple raji- mhunn, tea prosnank khoimcheach 2rea Panar Vach to KVP Ramachandra Rao zavn asa name ditole.
Ponnje: Gõycho Pradexik Arakaddo 2021 ‘denotify’ kortole, oxem mukhel montri Manohar Parrikar hannem Mars 2012 zalolea vidhan sobha odhivexonant axvason dilolem. Punn, hea arakaddeant bodol ghoddoun haddpa khatir sorkaran kosleoch halchaleo korunk nant. Urfattem mhonnlear, ho arakaddo loka khatir ugto korpak sorkar xellmoddayeo korta, oxem mot Gõychea somajik mollar vaurpi NGO hannim porgott kelam. Hea arakaddeacher adharun Razpalan kelolea bhaxonnachoi Parrikaran eke torecho opman kela. Pradexik arakaddo rod’dh korun uddoitole, oxem BJP-in gelea vidhan sobha venchnnukamni aplea jahirnameant spoxtt kelolem. Pradexik Arakaddo 2021 han-
SC-chea itihasik nikala virodhant:
Youth Congresschea odheokx podache ‘race’-in Valanka fuddem - PAGE 9
Bharatan ‘SAFF Under-16 Football’ spordha jikli - PAGE 11
Desantlea sogllea rajki pokxancho ekvott Matr Aam Aadmi bejear … Novi Dil’li: Don vorsam, vo tache von odhik kall bondkhonnichi kheast favo zalolea eka lokam protinidhik (public represatative) tabortob tachem protinidhiponn rod’dh korchem, tech porim bondkhonnint kheast bhogpi eka mon’xak venchnnukank ubho ravpak dinvchem nhoy, oso zo halinch ‘supreme court’-an ithihasik nikal dila, tea nikalak virodh korun Bharat desantle soglle rajki pokx ekvottit zaleat. Hea nikalak lagon ‘parliament’-ache xrexttitayek (superiority) bhirant uprasta, oso usko porgott kortana, ‘supreme court’ ani ‘ High court’ hantunt nitidaranchi nemnnuk kortat, te prokriyentui bodol korpachi magnni hea ekvottit zalolea rajki pokxamni kelea. ‘Parliament’-achem pavsallem odhivexonn Somara mhonnge Agost 5-ver thavn suru zata. He fattbhuimecher ‘parliamentary affairs’ montri Kamal Nath hannem ek sorv pokxanchi (all parties) boska ghoddoun haddloli. He bosken sorv unchli nitisobha sonsodechea kamkazant misoll zata mhonn, sogllea pokxamni khor usko porgott kelo. Tech porim arakxonna (reservation) vixim
Atam ‘Food Bill’-a kodde soglleanchem lokx… Agost 5 thavn suru zaupi sonsodechea pavsallem odhivexon (parliament monsoon session) Agost 30 meren choltolem. Hea pavsallea odhivexonant 44 videyokam (bills) sot’ter aslolo UPA sorkar manddtolo. UPA sorkarachi mhotvachi yevzonn aslolem Orov Surokxa (food bill) hem mhotvachem videyok zavn astolem. Itle mozgotim, Telanganak raj’jeacho dorzo divpachem kherit ‘bill’ heach odhivexonant manddchem oxi magnni virodhi Bharatiya Janata Pokxan kelea. Punn, hem ‘bill’ sonsodent manddche adim Andhra Pradesh-ache vidhan sobhent he vixincho ek tharav (resolution) pas zavop mhotvachem zavn asa. Tea uprant kaideant asloleo soglleo tortudeo purnn zalea uprant-uch sonsodent manddtole, oxem UPA sorkaran spoxtt kelam.
2rea Panar Vach
Regional Plan: 2021
Azun poriant 7 khasdaramni rajinamo dila ani anikui montri ani khasdar rajiname diupachi xokeotay
107 iskolancheo imaroti bhaddean ditole
Telengana raj’jea ghoddta
‘Mayor’ zavpachi tachi itsa puri korunk tachea add anik panch umedvar asa. Suja Lowenthal ek bori xikloli ostori zannem ‘Bachelors Degree in Economics’ UCLA hantuntlean ghetlea zalear ‘Masters in Business Administration’ hi podvi California ‘University’-ntlean melloilea. Tea xivay ‘Doctorate in Policy Planning and Development’ hi podvi USC hantuntlean mellovn ghetlea.
Ponnje: Gele vidhan sobheche venchnnukam vellar dilolim axvasonam xarti pavoupa khatir mukhel montri Manohar Parrikar hachea fuddarponna khala sorkaran chalik layloleo veg-veglleo yevzonneo sod’deak Gõy raj’jeachi tizori rikami korunk lagleat. Parrikar sot’ter ailoleak thavn gelea 16 mhoineachea kallant raj’jeo sorkarak 1500 kotti rupiyachim rinnam gheunchim poddleant. Yenneavoll vaddoupa khatir sorkaran soglle toreche proitn chalik laylole asle, torui sorkarachea khupxea mhotvachea khateantlim bilam vellar farik zainant mhonnpachem spoxtt zalam. Bholaiki, xikxonn ani bhouxik bankam khateantlea (PWD) kamkazacherui rikami zalole sorkarache tizorecho porinnam zavpak lagla. Mahiti mell’lea tea pormonnem, gelea 16 mhoineant sorkaran 1500 kotti rupiyanchim rinnam kaddleant. Yevzonneank lagon vaddlolo khorch bhorun kaddpa khatir yenneavoll vaddoupacher bhor divpacho proitn sorkar korta. Toruipunn jeo noveo-noveo yevzonneo chalik layleat, tanche khatir duddu ubho korta astana, sorkarak khupuch oddchonneank fuddo korcho poddta. Dayanand Somajik Surokxa, Griha Adhar, ttrokanchea dhoniyank arthik modot, Ladli Laxmi’ hea sarkhea yevzonneank sorkarak prot’tek mhoineak 60 kotti rupiya khorch korcho poddta mhon-
npachem ugddapem zalam Sorkarache tizorent duddu naslolean, Bholaike khateak dispottim lokak lagtat tim vokhdam gheun divpak khupuch oddchonnechem zalam. ‘Ambulance’-ank dizol ghalpache poixe mello naslolean, kaim petrol pompanchea dhoniyamni sorkari ‘ambulance’-ank dizol divpachem bond korun uddoilam. Dokxinn Gõyantlea eka bholaike kendrant khud dotoruch ‘ambulance’-ank dizol bhorunk poixe ditat, mhonnpachem eka ‘ambulance’ choloupi ddraivoran sanglem. ‘Ambulance’-amni dizol unnem aslolean, khup pavtti kaim sorkari ‘ambulances’ rosteancheruch bond poddpacheo ghoddneo vaddpak lagleat. Gõychem xikxonn khatem khud mukhel montri Parrikara kodde asonui seve meklle zalolea bozaramni xikovpeank ‘pension’ ani ‘providient fund’-ache poixe mell’lole nant. Khupxe nivrut (retd.) zalole xikovpi xikxonn khateache panvdde zhoroilole dison yetat. Hea vixim hea potrkaran xikxonn khatea kodde sompork kelo tedna hea nivrut xikovpeanche ‘service books’ sarkhe nant, oxem karann sangon hea xikovpeancho ‘providient fund’ addoun dovorla mhonnpachi mahiti mell’li. Punn khoreponnim sorkarache tizorent duddu naslolean, sorkar oxe torechim nibam sangta, oxem eka nivrut xikovpean hea potrkarak sanglem. Gelea odmas-potrant 1 hozar kotti rupiyanchi tortud kelolea PWD hea khateantlea kaim vibhagamni fattlea Kongres sorkarachea kallant zalolea bhroxt
nitisobhen dilolea aplea nikalacherui hea sogllea pokxamni khont porgott keli. Sumar 90 minttam chol’lole he boskent, sonsodeche ‘superiority’ xivay anikui khup vixoyancher cheorcha zali. He boskent sorv pokxanchea protinidhimni nitisobhechea veg-vegllea nikalancher aplo gombhir usko porgott kelo. Tech porim raxtttriya niti ayog bil sondodent 2rea Panar Vach
tuntleo gombhir chuko gram sabha ani NGO hannim dakhoun dileat mhonnpachem BJP-in venchnnukam vellar eka potroka udexim lokak dakhoun dilolem. Tech porim hea arakaddea udexim fattlea Kongres sorkaran ballgun dovorlolo aplo goir-hetu hea BJP-in hea potroka udexim loka samkar ‘expose’ kela, oxem-i BJP-in tea potrokant mhonnlolem. Tea uprant Parrikarachem sorkar sot’ter yetanch 6-ve vidhan sobhechem jem poilem odhivexon zalem, tea odhivexonant tea vellacho razpal Shankar Narayanan hannem bhaxonn kelolem. Aplem sorkar Pradexik Arakaddo 2021 ‘denotify’ kortolem ani soglleank visvasan gheun ek novo arakaddo toyar kortolem, oxem Shankar Narayanan hannem sorkarachem
Aam Aadmi ojapit
2rea Panar Vach
Itle mozgotim, ‘supreme court’-an nitichem formonn bhogpi lokam protinidhink opatr korche mhonn dilolea itihasik nikalak, desantlea sogllea rajki pokxachea fuddareamni virodh kelo mhonn, desantlea ‘aam aadmi’ lokamni ojeap porgott kelam. “Guneanv nastana, konnakuch nitichem formonn favo zaina. Bhroxttachari lokam protinidhi je bondkhonnichi kheast bhogtat, tankam opatr korunkuch zai. Ani, desant rajki mollar vaurpi prot’tek rajki pokxan hea ‘supreme court’-achea itihasik nikalak ‘salam’ marpak zai. Punn, durdoivan Bharat-antle sogllech rajki pokx, je desache bore udorgothi khatir sthapon kelole, te oslea nitisobhechea itihasik nikalacher aplo virodh kortat, hi ek khupuch khont korpa sarkhi gozal zavn asa. Oxe, toren virodh korpa fattlem khorem karann kitem? Hea prosnacho zabab desantlea prot’tek rajki pokxan desantle porjek divpachi goroz asa. ‘Supreme Court’-achea hea ut’tom ani itihasik nikalak virodh kortat tea rajki pokxamni desantle porjecher jea-jea zageancher onit zata thoim aplo ekvott dakhoilolo zalear khupuch borem zavpachem…” oxe torechi cheorcha chol’loli puray desant aikopak mellta.
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:54 PM Page 2
Ganv-ganvamni
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Gõyant dor mhoineank 18 tem 20 atmghat!
1lea Panar Thaun... Gõy sorkar arthik sonkhottant
Sot mandunk avgodd: Janer tem Julay meren 133 atmghatanchi nond Lhan bhurgeank gheun atmghat korpachi tisri ghoddnuk Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Lhanxea Gõyant prot’tek vorsa atmghat (suicide) korpachem promann khupuch vaddik laglam ani dor mhoineak 18 tem 20 atmghat zatat mhonnpachem dison ailam. Chalu vorsa Janer tem Julay meren ekunn 133 atmghatanchi nond Gõychea veg-vegllea pulis choukencher zalea ani fattlea vorsachi hi atmghatanchi ankddevari (statistics) polleli zalear, gelea vorsa puray Gõyant ekunn 225 atmghat nond zalole. Gõyant rosteancher zavpi obghati mornna fatta-fatt atam atmghatanchem promannui odhik vaddpak laglam mhonnpachem spoxtt zalam. Gõychea veg-vegllea pulis choukencher ani vortoman potrancher chhapun ailolea batmeancher adharun hi ankddevari toyar kelea. Gelea sat mhoineant je ekunn 133 atmghat ghoddleat, tantunt 11 atmghat dadlea mon’xanche asle. 39 atmghat ostoreamni kele ani atmghat kortana avoyamni aplea sangata bhurgeank ghetlolean,
tegam lhan bhurgenkui moronn ailem. Dr. Vaishali Kambli hinnem gelea Somara aplea dogam lhan cheddvank gheun Mandovi nodint uddki marun jiv sompoilo, hi sod’deak atmghatam modli egdomuch taji (fresh) ghoddni zavn asa. Gõyant atmghat korpi dadleanchem promann 68.42% zalear ostoreanchem promann 29.32% itlem asa, oxem he atmghatanche ankddevari udexim spoxtt zalam. Gelea Julay mhoineant ekunn 20 atmghatachim prokronnam ghoddlint ani lhan bhurgeank sangata gheun atmghat korpacheo tin ghoddneo nond zaleo. Gelea sat mhoineanchea
kallant, 10 tem 20 vorsam modlea pirayechea 15 zannamni atmghat kele. Hantunt 9 vidhearteancho (students) aspav asa. Mars 21 hea disa LoliemKankonn hangachea eka xikpi cheddvan atmghat kelolo. Dog zannamni vangdda ravon atmghat keloleo atmghatancheo 5 ghoddnuko Gõyant veg-vegllea zageancher fattlea sat mhoineanchea kallant nond zaleat, tantunt Janer 5 hea disa Govind ani Jyoti Naik him mull Bellary-Karnataka ganvchim ani kazari ason, tannim Sanvorde hangasor vikh piyeon atmghat kelo, zalear halinch Julay 22 hea disa Fonddem talukeant eke avoin ani dhuven sangata ravon atmghat kelo. Hea vellar hatant asloli hi atmghatanchi ankddevari sangta tea pormonnem, 0 te 9 vorsam modle pirayechim 3, 10 tem 15 piraye modle 15, 20 tem 35 vorsam piraye modlea 54, 36 tem 50 vorsam piraye modlea 39, 51 tem 70 vorsam piraye modlea 17 ani 70 poros odhik pirayechea 5 mon’xamni Gõyant veg-vegllea zageancher atmghat keleat
mhonnpachem sthanik pulis choukencher nond zalam. He atmghat keleat tantuntle 79 monis he Gõykar ason, 52 monis he Gõy bhaile asle. Hantunt 2 videxi nagrikamni atmghat kele mhonnpachem puliseche ankddevarint nond zalolem asa. Moddganv xarantlo namnecho ‘psychiatrist’ Dr. Rajendra Hegde hache kodde hea vaddtea atmghatancher cheorcha keli tedna tannem sanglem, Gõyant eka fatta-fatt ek korun atmghatanchem promann khupuch vaddpak laglam. Hi ek vhodd usko korpa sarkhi gozal zavn asa, ani he atmghat thamoupa khatir kosleo tori upay-yevzonneo ankpacheo khupuch goroz asa, oxem hea zannkar dotor Heggen mhonnlem. Anik ektto heach xarantlo zannkar Dr. Pundalik Kakode hannem sanglem, Gõyant vochot thoim udheogikoronn (industrialisation) vaddpak laglolean hangasor spordha vaddpak laglea ani heach karannank lagon he atmghat vaddpak lagleat, oxem mot Dr. Kakode hannem porgott kelem.
Ponnjent ‘Parking’-achem prokronn
Sorkari kochereo dusrea zagear vhorat: CCP Ponnje (AAB): ‘Corporation of the City of Panaji’-n (CCP), Ponnjechem ‘parking’-chem prosn soddoupak soglleo sorkari kochereo xarantlean bhair, mhunnlear Patto vo Porvorim vhorchea pasot raj’jea sorkarak sanglam ani toxench don ‘military garages’ aplea tabeant gheunchea pasot Kendriya rakhonn montri A K Antony-chem hostxep (intervention) magunk nirnnoy ghetla. “CCP-cheo don ‘military garages’ portun amchea tabeant diunk hanv rakhonn montreak boroitolo. To Congress-icho vangddi aslolean, to amkam adhar kortolo mhunn khatri asa. Tea suvatecho magir nagrikank ‘mulitiple level parking’-a khatir vapor korunk zata,” oxem, dor mhoinea zaupi somitichea boske uprant Surendra Furtado-n sanglem. “Xarant asloleo soglleo sorkari kochereo
xarachea bhair, mhunnlear khas korun Patto Plaza ani Porvorim vhorcheo mhunn raj’jea sorkarak vinoitole, oso ami ekmotan nichev (resolution) ghetla. Choddxeo kochereo xaran asat ani tankam dusrea zagear vhorot zalear, ‘parking’-acho prosn anink zanvchona ani
gordi 70 ttok’keamni unni zatoli,” oxem Furtado-n sanglem. Corporation-chea vangddeam modem ani virodhi pongddantlea vangddeam boraborui kholayen bhasabhas kelea uprant, somitin zolmachim ani mornnachim promannpotram diupache mol 10 rupia aslem tem 20 rupia korunk nirnnoy ghetla, zalear desachea bhair zolmololea bhurgeanchea nanvancheo chuki bodlunk 35 rupia asle, tem 250 rupia meren vaddoitole. “Taliegao panchayat ani CCP vangddeanchea adharan, ami Taleigao ek prokolp ube kortole. Portugal-chea ‘consultants’-am vangdda somporkan asat ani tevui amkam adhar diunk mania zaleat,” Taleigao panchayatichea kochreachea mud’dear uloitana Furtado-n sanglem.
Gõychea 9 amdaramni aspotichi Aguada bondkhonnin ‘gangs’ vavurtat: Avhal mahiti Lokayukta-k diunk na Ponnje (AAB): ‘Addikitem-i ghatlear tankam
Ponnje (AAB): Gõy Vidhan sobhechea 9 vangddeamni, mhunnlear BJP-che panch, Congress-iche tin ani sthanik pokxantlo ek vangddi, aplea aspoti vixim mahiti dakholl korpachea xevottchea disa, mhunnlear Brestara disa ti Lokayukta mukhar dakholl korunk pavle na. Gõy Lokaukta Kaidea khala hi mahiti dakholl korop soktichem asa. Mukhel Montri Manohar Parrikar ani Virodhi pokxache fuddari Pratapsingh Rane-chea borabor, 40 amdaram modlea 31 zannamni hi mahiti dakholl kelea, oxem
Lokayuktachea kocherintlea eka odhikarean sanglem. BJP-che khell montri Ramesh Tawadkar mahiti dakholl korunk pavlo na. Toxench Vishnu Wagh, Pramod Sawnt, Carlos Almeida ani Anant Shet, hea BJP amdaramni aple aspotichi mahiti azun diunk na. Congress-ichea Atanasio Monserratte, Jennifer Monserratte ani Chandrakant Kavlekar-an apli arthik mahiti diloli na. Tea bhair Maharastrawadi Gomantak Party-che amdar Lavu Mamlatdar-an, ti dakholl korunk anink tin satolleancho vell magla. Zo konn dakholl korunk pavona tanchim nanvam mukhel montrea kodden pattounk yetolim. Hachea uprant poriant te mahiti dakholl korinant, zalear fuddle karvayechea pasot tim nanvam Rajpala lagim dhaddtole.
tional collector’ Deepak Desai-an kelolea ‘magesterial’ chovkoxechea avhala (report) udexim, Aguada bondkhonnint ‘gangs’ vavurtat, hachem somorthon kelam. Toxench soglle bhaxecheo ‘naka aslolea vostu’ gupchup bondkhonnim pavoitat, hemvui avhala pormonnem ukttapem zalam. Gelea mhoinean bondkhonnin ‘food poisoning’ zalolea karann, tatun ‘magesterial’ chovkoxi zaunchi mhunn sorkaran adex dilolo. Thoimsor aslolea Mahadev Gaonkar nanvachea opradheak moronn ailolem, zalear kaim zannank hospitalant bhorti kelolem. Ghoddnuk ghoddtoch rokddech kelolea chovkoxechea adharan, tanchem jevon toyar korunk vapurlolea udkan ‘veprio cholera bacteria’-
cho aspav aslolean tancher ‘food poisoning’ zalolem, hea vixim sid’dh zalam. Hea udkachea produxonnachea (contamination) vangdda upchar diupan kollav zalolean Gankar-ak moronn ailem, hemvui tea chovkoxe pormonnem ukttapem zalam. “Choddxea koideamni aplea nivedonan ani proxasonik kamdaramni heo vostu mellpachea vixim manun ghetlam,” mhunn Desai-an tachea avhalan dilam. He koidi, odhikareanchim nanvam sangonk toyar nasle, punn odhikareanchea hatan
zai tem mellonk xokeo aslem hem manun ghetlem, oxem avhalan fuddem kollit kelam. ‘Food poisoning’ mud’dom korunk ailolem vo na, hachea vixim chovkoxi korta tea vellar, bondkhonnin bhitor ‘gangs’ vavr choloitat, hacho sod Desai-an lailo. Hi gozal ekttea koidean Desai-chea mukhar manddloli oxem tea avhala pormonnem dilolem asa. Bondkhonnin bhitor sorpachea suvatencher IRB-che monis astana poriant, thoim kitem-i bhitor vhoronk mellta he gozalicher bhor diun sangon, bondkhonnin vikh bhitor vhorop samki sompi gozal asa oxem avhalan dilam. Hachea adim, jevnnachea produxonan virodhi ‘gang’-antlea vangddeancho aspav aslolea vixim dubav aslo.
Ponnje xarant obghat ghoddpachem vaddlem 6 mhoineank 216 obghat, tegank moronn, 16 gombhir zokhmi Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Aichea hea odhunik sonvsarant mon’xanche jinnecher khupuch bodol zala. Tech xaramni ravpi bhoutek lok ap-aple jivit-xoilent (life style) poryan bodol korun haddlole pollevpak melltat. Xaramni ravpi bhouvtek lokanchi arthik yenneavoll somadhan divpa sarkhi aslolean, ho astig lok ‘posh’ jivit jiyetat mhonnpachem nodrek poddta. He astig lok jiyetat tea tanchea ‘posh’ jivit-xoilek lagon, tanche kodde astat tim mottoram poryan unchlea molachim astat. Ani hacho porinnam mhonnlear, vaddik laglolea vahanachea sonkhek lagon rosteancher zavpi obghatanchem-i promann vaddpak lagta. Puray Gõyche roste soddle zalear, fokt Gõychem rajdhani (capital) Ponnje hea ekach xarant fattlea 6 mhoineanchea kallant ekunn 216 obghat ghoddle mhonnpachi mahiti Ponnje xarache mukhel pulis chouker nond zaloli asa. Hea obghatam udexim 16 zannank moronn ailem, zalear 16 zann gombhir zokhmi zalet, oxem hangachea sthanik pulisamni sanglem. Tech porim Ponnje xarant lhan-vhodd obghat ghoddot astat, punn tim prokronnam eka-meka bhitor boreponnan mittoilolean, tim pulis chouke meren pavonant. Ponnje xarant vahananchi sonkhea
2
Amcho Avaz
khupuch vaddlea. Ani hi vaddtea vahanachi sonkhea nodrek dhorli zalear, hangache roste tankam aspavn gheupak khupuch opurnn poddtat. Ponnje xarant prot’tek disa don rodanchim, chear rodanchim ani sov rodanchim mellon odmasan 75 hozar mottoram proves kortat. Him sogllim vahanam Patto hanga aslolea adlea pula velean bhitor sortat zalear, vetana mat her margam velean bhair sortat. Ponnje xarachi vahanachi ‘parking’ vevostha polleli zalear, mottor saikoleo ‘park’ korunk 5500 ani chear ro-
danchim vahanam thamboun dovorpak 220 m o t t o ra n k zago asa. Punn Ponnje xarant yeupi vahanam khatir ho z a g o khupuch unnem poddta. Ponnje xarant vahanam thamboun dovorpak goroz to z a g o naslolean, aplea monant marta tea porim ani khoinsorui mekllo zago polleun ani kaide moddun aplim vahanam ‘park’ kortat.Dispottim 290 odhik mottoranchea dhoniank Ponnjeche pulis talanv (chalan) ditat. Tech porim ‘no parking’, ‘no entry’ ani heram zageancher dispottim 30 tem 40 vahanank pulis kulopam (locks) martat. Ponnje xarant bhonvddekarank bhaddeak divpi ‘rent a bike’ hanchem promann khupuch vaddlolem asa. Osleo baddeacheo mottor saikoleo gheun bhonvpi bhonvd-
tacharachim karannam sangon khupxea kontradoranchim bilam addavn dovorlolim asat. PWD-intlea eka vibhaga kodde eka poros odhik motdar songh aslolean, sot’ter aslolea amdaranchea motdar songhatlim kamam korun poryan tim bilam addkollun asat, ani tim hea vorsa ‘Ganesh Chaturti’ meren meklli zatolim, oso bhorvanso dovrun kontrador ravleat. PWD kontradoranchim sogllim bilam zata title vegim farik korpachem axvason PWD motri Dhavalikar-an dilam, torui khateantle Izner, ‘accountants’ sangtat tea pormonnem, sorkar bexttoch bonddolam foddta, khoreponnim duddu farik korunk sorkarachi tizori khali asa. Khupxea kontradoramni PWD kocheri kodde vochpachench soddun dilam mhonnpachem dison ailam. Lusofonia khellam vixim sorkar vhoddleo boddayeo marta, torui Gõychea khellam khateant dispottea pagaracher aslolea kamdarank fattle chear mhoine thavn pagaruch mellonk na. Kaim kamdaramni hea vixim avaz utthoilea uprant khellam montri Ramesh Tawadkar hannem hea kamdarank dusrea vibhagachea ‘fund’-antle duddu kaddun don mhoineacho pagar dilo, oxem kollon ailam. Hea kamdarank fuddle chear
mhoine pagar melltolo vo na, hachi konnacheanuch khatri divnk ghoddchina. Gõyant minam khonneo bond poddlolean sorkarak vhodda promannan yenneavoll yeupachi bond zalea. Sorkaran veg-vegllea khateam udexim yenneavoll vaddoupache proitn choloileat, torui venchnnukam vellar dilolim axvasonam xarti pavoita mhonnosor sorkarak aple tizorentlo choddan chodd duddu bhair kaddchoch poddta. Sorkari tizorecher tann poddlolean, khupuch mhotvachea khateanchea gorjechea kamancher porinnam zala ani kaim mhotvachim khatim khupuch sovkasaiyen kama kelolim dison yetat. Hea sogllea gozalincho porinnam ‘aam aadmi’ lokak bhogcho poddta. Bholaike khateache sevecher graminn bhagantlo lok khupuch atthapun aslolo dison yeta, punn thoinchea lhan-lhan bholaike kendramni poryan goroz tea vokhdancho purvotto zaina mhonnpachem spoxtt zalam. Gõychea sorkaran kendr sorkara kodde ji ‘financial package’ magloli, ti mellpacho bhorvanso khupuch unno asa. Taka lagon hea disamni Parrikar sorkar khupuch arthik oddchonneank sampoddlolo asa, oxi cheorcha khud montri mondollant cholta.
Desantlea sogllea rajki pokxancho ekvott bhaxonn vachun dakhoitana, nomud kelolem. Tea bhaxonnachi ji pustika (booklet) kaddloli, tachea 18-vea panacher arakaddea vixim ul’lekh kelolo asa. Hem bhaxonn tea vellar vidhan sobhen pas kelolem. Mars 20, 2012 hea disa razpalan jem bhaxonnantlean sanglolem, tem aiz 16 mhoine soron gelet torui Parrikar-an tantlem kainch pallunk na. Tem pallpache nodrentleanui Parrikar-an koslinch panvlam ubharlolim dison yenant. Arakaddo azunui ugtto kiteak zaina? Pradexik Arakaddo 2021 ‘denotify’ korinastana durusteo keleat, to arakaddo Parrikar azun meren loka samkar dovrina. Taka lagon, raj’jeantle kaim ‘builders’ ani ‘architects’ he gozalicho faido ghetat tem pollevpak mellta. Julay tem Setembr 2012 meren ami ho arakaddo loka samkar ugtto dovortole, oxi govai Parrikaran gelea vorsa diloli. Tem tachem utor tannem azunui pall’lolem na. Tea uprant Gõyant minam khonneo bond poddloleacho prosn nir-
mann zalo. Taka lagon ho ‘mining’-acho vixoy chalu astana ami arakaddeacho vixoy ustun kaddun anikui vad korunk sodinant, oxem Parrikaran jahir kelem. Ami Julay 31, 2013 meren ho pradexik arakaddo loka meren ugtto kortole, tech porim soglle panchayati ani gram sobham samkar to manddtole, oxem tannem sanglolem. Punn atam Julay sompon gelo tannem to arakaddo azunui loka samkar manddlolo na. Palika vattharant Narar sobha zavnk nat… Raj’jeantlea kaim xaram khatir ODP (outer development plan) astat. Te pradexik arakaddeant samil korat, oxi NGO-nchi magnni asa. Panchayatincheo gram sabha zatat, taka lagon hea gram sabha samkar ami ho arakaddo dovortole, oxem sorkar sangta. Punn, Valpoi sangata anikui kaim nogorpalikam khatir ODP nant. Magir, tea ganvant Parrikar ho arakaddo konna samkar dovortolo? Oso soroll proxn somajik karyokorto Adv. Yatish Naik hannem kela.
Andhra Pradeshantlea Kongres khasdarancho rajinamo montrean vo khasdaran zabab diunk na. Eka khasdaran ulovn oxem sanglem ki UPA sorkaran rajki pokxanchem mot ghevn Telangana raj’jea rochunk favona, punn ‘Srikrishna Committee’ hannim zo riportt dila to ek ‘national report’ zavn asa ani tacheruch adharun nirnnoy ghev-
pak zai. Telengana vegllem raj’jea rochpacho zo UPA-n nirnnoy ghetla to 2014 vorsant zatole Lok Sobheche venchnnukek eka vordhan boreak zalear dusrea vordhan vaittak poddtolo mhunn rajki ponddit uloita
Amerikek ‘Long Beach’ xarachi ‘Mayor’ zatoli? dation’ hannem vakhann’ni keli. 2008 vorsa ti ‘Long Beach’ xarachi ‘Vice Mayor’ zali ani tichea fuddariponna khal sorkarachem ek protinidhimanddal (deligation) Bharotan ailem. Bharot ani Long Beach xara modem xikxonn ani dhondo vaddovpa khatir manddalacho hetu aslo. ‘Vice Mayor’ zalea uprant tinnem ‘Long Beach’ xarant zaitem boreponn kelam zoxe porim ‘parking’-acheo sovloti, lokamni ‘cycle’ cholovpachi sonvoy, ‘noise pollution’ unnem korop, nitoll varo ani nivoll udok piyonk mellop, ontoraxttriya mollar dhondo vaddovop ani Long Beach xarak okondd korop him tichim kaim mhotvachim karyam asa. “Probhavit karbar korop mhunttlear soglleank ekvottan ghevn karya korpachi
mhoji pod’dot soglleank avoddlea zaka lagon ‘City Council’-an ‘Vice-Mayor’ ’ koxi ani LBUSD-n odheokx koxi mhojem karya soglleank manovlam” Sujan aplo nirnnoy jahir kortana sanglem. “Amche mukhar jem avhan asa tem mhunttlear uktte pod’dotin soglleancho sohokar mellovn dhonde vaddovop ani boro pagament mellta tosleo nokreo nirmann korop” tinnem fuddem sanglem. ‘Long Beach’ xaracho ‘Mayor’ Bob Foster zaka porjen don pavtt ‘Mayor’ mhunn nivddun haddlo to tisre pavtt venchnnukek ubo ravpak sodina. Heach karannak lagon Suja Lowenthal hannem kelolea borea karyak lagon taka ‘Long Beach’ xarachi ‘mayor’ zavnk bori sondhi asa oxem zannkar uloita.
Mhalgoddo tiatrist Luciano Dias ontorlo Candolim, M. Boyer, Souza Ferrao, Young Menezes, Jephsis Hitler, Prem Kumar, J.P. Souzalin, Jacint Vaz, Master Vaz, Aristides Dias, adi nanvostea tiatristanchea borobor tannem tiatr machiek aplem yogdan dilam. To ek boro boroinnar aslo ani tannem tiatrui borovn machier haddlea. Tech porim suvadik talleacho aslolea karonnan tannem mhotvachim kantaram gavun Konknni kantaramkui yogdan dilam. Tannem kelolea borea vavra khatir taka zaitea sonskrutik sonvsthamni puroskar bhettovn tacho bhovman kela. Khoreponnim 2011-12 vorsacho ‘Goa State Cultural Award’ Gõycho sorkar
bhettoita to moladik puroskar hea vorsa taka favo zalolo. Ho puroskar taka faleam, Aitaradis, sorkaran ghoddoilolea eka khas dobajean bhettovpacho aslo, punn tachea durdoivan Gõychea sorkaracho ho ‘Goa State Cultural Award’ aplea hatamni gheunk Luciano Dias jivo urlo na. Luciano Dias hache kuddiche nimnne sonvskar aiz (Sonvar) 3 Agost 2013 sanjechea 3.30 vorar tache ganvche igorjent Raia, Salcete hangasor zatole. ‘Amcho Avaz’ Luciano Dias hachea otmeak sasnnik xanti melloum mhunn magta.
Desantlea sogllea rajki pokxancho ekvott sador korun tem pas korchem, oxi-i ek magnni he boskent zali. Hea vellar nitisobhen ‘reservations’ vixoyacher aplo nikal jahir kela, taka sorkaran zabab divcho, oxi ek nettan magnni sogllea pokxanchea fuddareamni he boske vellar keli. dekarank hangachea rosteanchi koslich mahiti nasta. Taka lagon he bhonvddekar teo mottor saikoleo bexistin choloitat. Tancher konnachench niyontronn nasta. Taka lagon khupxe obghat hea ‘rent a bike’ank lagon zatat. 2013 hea arthik vorsa 13, 597 ‘rent a bikes’ mottor saikolinchi nondnni zalea. Hea mottor saikolinchem kheritponn mhonnlear, dor vorsa hea ‘rent a bike’ hanche dhoni eke mottor saikoli fattlean 1 hozar rupiya ‘tax’ bhortat. Sorkarachi arthik yenneavoll vaddoupak heo mottor saikoleo khupuch adhar kortat hi gozal khori asli, torui rosteancher zaupi obghatank poryan heoch ‘rent a bike’ zababdar astat mhonnpachem dison ailam. Kaide moddun vahanam cholovn, moryadi bhair ani vegan cholovp, soreache noxer asop, ‘sign boards’-am kodde lokx divop na, oxeo sabar gozali asat, zaka lagon he rosteancher zavpi obghat Gõyant vochot
Oxe toren sorv pokxanchea fuddareamni ekvottan ravon nitisobhechea nikalancher aplo avaz uttoilolean, porot ek pavtt ‘parliament v/s judiciary’ oxe torechi sthiti sod’deak Bharat-ant nirmann zalea.
thoim vaddpak lagleat. Hea obghatancher niyontronn dovorpak vahatuk pulis khateant anikui pulis bhorti korpachi goroz asa. Vahatuk pulis khateant pulisam khatir anikui vahanam divpachi goroz asa. Gõyantlean pasar zavpi 263 kilo metram mhamargacher (highways) NH 17A, NHB, NH 4A hea margam velem obghatanchem promann odhik asa. Puray Gõyant vorsa pottim jitlei obghat ghoddtat, tantun 35.66% obghat mhamargancher zatat tech porim hea obghatam udexim moronk pavloleanchem promann 41.43% itlem mhamargancher zaupi obghatantlean zalolem asta, oxem vahatuk khatean kelolea eka sorvekxonnantlean (survey) spoxtt zalam.Vegan (full speed) mottoram choloup ani bezababdari hi mukhel karannam zavn asat ek obghat ghoddonk. ‘Traffic jam’ ani ‘road digging’ hakai lagon he obghat ghoddtat mhonnpachem nodrek ailam.
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 9:01 PM Page 3
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Ganv-ganvamni Amcho Avaz Gõy raj’jeak 61 hozar tton orov- Onvdum Kerala-chem nustem na Somdir uchamboll zaloleacho fottko gotteachi goroz Amcho AvAz BAtmidAr
Kendr sorkarak magnni, graminn lok sonkhea 4.5 lakh Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Gõychi graminn (rural) lok sonkhea 5.5 lakh nhoi, tor 4.5 lakh asa, oso davo (claim) korun Gõychea raj’jeo sorkaran kendr sorkara kodde vorsak 61 hozar tton orovgotteachi goroz asa, oxi magnni kelea. Hea viximchem ek odhikrut potr Gõychea Nagri Purvotto (civil supplies) khatean kendr sorkarak gelea Somara phattoilam. ‘Food security bill’ hachea pormonnem fokt graminn bhagantlea lokak bhovxik vitronn yevzonnentle tandull, gonv melltole. Xaramni ravpi lokak he yevzonnentlean bhair dovorleat. Haka lagon Gõychea sumar 9 lakh lokak fottko bostolo mhonnpachem ugddapem zalam. Gõycho sumar 9 lakh lok xarantlea bhagamni ravta. Zalear 5.5 lakh lok graminn bhagamni ravta oso odmas korun Kendr sorkaran orov-gotteacho ‘quota’ 80% velean 66 tton itlo kelolo. Gõy
raj’jeak vorsak 66 hozar tton tandull, gonv mellta. To atam fokt 30 tem 31 hozar tton melltolo, oxem potr raj’jeo sorkarak ailea uprant raj’jeo sorkaran tea potracho zabab kendr sorkarak dila. Gõyant xaramni ravpi lokachi sonkhea 9 lakh itli asa oso davo zo kendr sorkaran kelolo, to davo raj’jeo sorkaran bhair marlo. Raj’jeant 13 Nogorpalika vattharant ani ek Mhanogorpalika vattharant xaramni ravpi lokachi sonkhea fokt 4 lakh itli asa. Zalear graminn bhagamni ravpi lokachi lok sonkhea soglleam von chodd mhonnge 10.5 lakh itli asa, oxem Gõy sorkaran kendr sorkarak dhaddlolea potrant spoxtt kelam. Graminn bhagantli lok sonkhea soglleam von chodd aslolean Gõy
raj’jeak mellpi orov-gotteant kator mari nakat oxi vinonti raj’jeo sorkaran kendr sorkara kodde kelea. Orov-gotteache purvonnek kator laili zalear, vhodda promannan lokak tandull ani gonv mellche nant. Graminn bhagamni jiyetole lok sonkhe pormonnem, raj’jeak prot’tek vorsa 61 hozar tton orov-gotteachem vitronn korpachi vevostha korchi, oxi magnni raj’jeo sorkaran kelea.
Sod’dea Gõyant 3 lakh 60 hozar APL (above poverty line) ‘card holders’, 30 hozar BPL ‘card holders’ ani ‘Annapurna’ khala nond zalole asat. Punn novea orov surokxa kaidea khala Gõychea 2 lakh 38 hozar familink orov mellcho na mhonnpchem spoxtt zalam. Hea vixim karvay korpa khatir kendr sorkaran Gõy raj’jeak sov mhoineachi mud’dot dilea.
Moddganv: Hea vorsa pavsallo suru zaloleak thavn somdirant varem ani vadoll zavn somdir uchamoll zalolean, chalu vorsa Gõychea lokak nustem marpachea bondi kallant Kerala raj’jeant thavn yeupi nustem khavpak mellonk na. Gelea 10 vorsachea kallant poilech pavtt, Kerala thavn pavsalleant yevpi nustem Gõyant pavonk na. Sod’deak Gõyant Andhra Pradesh ani Tamil Nadu hea raj’jeantlean khupuch unnea promannan nustem yeta ani taka lagon bazarant vikhpi nusteachem mol mollbache tengxer pavlam. Hea vixim odhik mahiti mell’lea tea pormonnem, Gõyant pavsachea kallar nustem marpachem bond zalea uprant, vhodda promannan Kerala raj’jeant thoinchea doriyant marlolem nustem Gõyant vikhre khatir yeta. Punn hea vorsa pavsallo suru zatanch somdirant vadoll-modd zalem, ani ak’ko somdir uchamboll zalo. Haka lagon Kerala raj’jeant nustem marop puray toren bond asa. Jun mhoineache survatek thavnuch somdirant vadoll nirmann zalolem tem azunui thambonk na, oxem Moddganvchea nustea bazarant ‘retail’ pod’dotin nustem vikhpi Kanta Naik hannem sanglem. Gõyant nustem marpachea bondi kallant vadd kelolean, hea vorsa Jun
Paddekar mellonant? ‘GSHC’ adharak pavtolem Ponnje (AAB): Paddekarank (coconut pluckers) sodpak tras zatat? ‘Goa State Horticulture Corporation’-ak vochon mellat. Lokanchea magnneank lagon, ‘corporation’-an 10 paddekarank kamar dovorlea, zankam lokanchea adhara pasot tharavik mol farik kelea uprant mellpa sarke korunk yetole. Lokam koddlean zaiteo vinovnneo mell’lea uprant, ‘GHSC’-n halinch paddekarank kamar dovorleat. Tanchea vortomanpotram velea jahiratim vorvim zaite paromporik paddekar, hea kama khatir fuddem ailole. “Practical test-achea khatir zaite zann ailole, zachi amkam opekxa nasli,” oxem ‘GSHC general manager’ Larry Barreto-n sanglem. ‘GSHC’-che kocheri bhailea maddar yesesvitponnim choddlolea 43 orzdaram modlea 10 zannank venchlea. Tankam dor mhoineak 6,000 rupiya pagar ditole toxench tankam narl kaddunk dhad-
dta tea-tea disa anink 200 rupiya melltole. Tea bhair, ordea disachea vavra pasot tankam 5 narl melltole ani akh’kea disachea vavrak 10 narl melltole. Narl kaddpachem kam nam tea disa, bhajio choddoupachea ani denvoupachea kaman adhari mhunn vo her dusrea zagear vavr korunk ditole, oxem Barreto-n sanglem. Gelea kaim vorsanchea kallan, paddekaranchea unnavak lagon madd roupi zaitea zannank tras sonsche poddlea, ani kedna-kedna narl kaddinastana ravche poddlea. Eka disachea vavrak, paddekar sadharonnponnim 800 rupiya ghetat zo zaitea zannank mharog lagta. Hem kam korpachea, panch voranchea vavrak ‘GHSC’-n 600 rupia bosoilea. Zalear, panch madd meren paddunk – dor eka maddak 50 rupiya, ani sov maddanchea voir punn choddan-chodd 15 madd paddunk tanchem mol 300 rupiya astolem.
rikar-an sanglem. “Kaidea pormonnem 10 SICs-annchi nemnnuk korunk zata. Kexinche ‘backlog’ urlolea karonnan amkam doganchi goroz asa,” Parrikar-an sanglem. Poda khatir tinui umedvaranchea nemnnukechi
t h o i n c h e a nusteacher atthapun ravtale. Kerala thavn vhodda promannan nustem yetalem haka lagon, nuteachem mol poryan moryadi bhitor astalem. Punn hea vorsa pavsalleache survatekuch thavn Kerala-chea somdirant vadollmodd zalolean thoinchi ekui voddi nustem marunk doriyant vochonk na. Kerala thavn nustem haddunk Gõyant thavn Kerala phattoilole ttrok fattle dedd tem don mhoine Keralantuch addkollun poddlole asat. Pavsachea kallant Kerala thavn Gõyant yeupi nusteachi hi porompora fattlim 10 vorsam odhik chalu asli.Hea kallant 60 tem 80 tton Kerala-chea nusteacho vevhar Gõyant zatalo. Kednakedna Keralak thavn 100 tem 125 tton nustem Gõyant pavtalem. He pavtt thoincho doriya uchamboll aslolean thoinchea nusteacho matuipunn vevhar Gõyant zavnk na. Karnattaka raj’jeachea doriya kinare bhagamni Malpe mhonntat thoinsor Julay 15 thavn yontram naslolea voddeam udexim nustem martat. Punn thoinsorui doriya uchamboll aslolean, thoinchim-i paramporik voddim hea vorsa nustem marunk vochonk nant, oxem Kanta Naik hannem sanglem.
Ponnje markitt ghottallo
Leena Mehendale-chi Gõychi ‘CIC’ mhunn nemnnuk Ponnje (AAB): Nivrut ‘IAS officer’ ani Maharastra-chi adli ‘additional chief secretary’ Leena Mehendale Gõychi novi ‘Chief Information Commissioner’ (CIC) zatoli. Potrkar Sandesh Prabhudesai ani adlo vorixtt proxasonik ani Kendrirya Surokxa montraloyacho ‘quasi-judicial’ odhikari Stanley Coutinho, hankam ‘State Information Commissioners’ (SIC) mhunn nemleat. Eka vorsa lagimchea kalla pasot CIC ani SIC-che pod rikame asle. Mukhel montri Manohar Parrikar-achea fuddariponna khal aslolea, raj’jea sorkarachea eka somitin hache vixim nirnnoy ghetla. Don ‘SICs’-ank nempachea nirnnoya vixim somorthon korun, he pod zaitea kallak thavn rikame aslolea karonnan vhodda promannan nirmann zaloleo kexi suttaveo korunk tancho adhar melltolo, oxem Par-
1 thavn nustem marpacher bondi aili. Orxim dor vorsa Jun 15 thavn nustem marpacho bondi kall suru zata. Gõyant nustem marpak bondi laglea uprant vhodda promannan Keral raj’jeant thavn ustem yeta. Kerala raj’jeant ‘fishing trawlers’am udexim nustem marpak bondi asa, punn thoinche nustem marpi lok vhodd-vhodd yontram bosounk naslolim voddim (canoes) gheun nustem martat. Ek-eka voddeant 30 tton nustem dovorpak ‘capacity’ vo kopxi asta. Gõyant nustem marpachea bondi kallant mhonnge Jun 15 tem Agost 1 meren kallant vhodda promannan Kerala thavn nustem Gõyant vikhre khatir pavtalem. Taka lagon nustem bond aslolea kallant hea Keral thavn yeupi nusteacher Gõyche nustem vikhpi toxench khavpi
3
prokriya 15 disam bhitor puray zatoli, oxem Parrikaran sanglem. “CIC ani SICchea podachem ‘term’ panch vorsanchem, vo n e m l o l o odhikari 65 vorsam puray kori meren asta. 1950-n zolmololi Mehendale oddez vorsam pasot CIC pod sambhalltoli, Coutinho-k chear vorsam melltolim zalear Prabhudesaiak panch vorsanchem ak’khem ‘term’ melltolem,” oxem Parrikar-an ukttailem. Adlea kocherin mullaveo suvidheo poriant naslolea karonnan ‘State Information Commis-
sioner’-achi kocheri dusrea zagear vhorunk yetoli, mhunn tannen sanglem. “Adle Central Library-n sudharonnam haddpachem kam chalu asa, tachea uprant ‘mines’ ani ‘geology’ khatem ami thoim vhortole. ‘Mines’ ani ‘geology’ khateache, sod’deak aslole kocherichea suvater ‘State Information Commissioner’-achi kocheri haddtole,” oxem mukhel montrean fuddem ukttailem. Mehendale sod’deak ‘central administrative tribunal, Bombay bench’-achi vangddi asa ani tinnen Maharastrachea sabar zageancher ‘collector’ ani ‘commissioner’ mhunn vavr kela. Gõycho Coutinho ‘commerce’, ‘law’ ani ‘management graduate’ asa. Zalear, prosar madheoman 26 vorsancho onnbhov aslolea Prabhudesai-achem nanv karaykorte Dr Oscar Rebello-n suchoilolem.
Fuddari suttle, odhikari xirkole
Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Hangache Mhapalikechea (CCP) novea markittant CCP-ichea odhikareamnich nhoi, tor bizle khatean poryan guspagondholl kelolo asa mhonnpachem hea prokronnacher chovkoxi korpi jil’lo odhikari N.D Agarwal hannem aplea avhalantlean ugddapem kelam. Punn hea markittant aslolea dukonamni zo ghottallo zala, tantunt adle ani atanche nogor sevok hanche vixim kainch nomud kelolem na, punn fokt sorkari odhikareankuch guneanvkari tharaileat.Mhapalikechea markitt ghottalleachi chovkoxi korpa khatir sorkaran Dokxinn Gõycho jil’lo odhikari N. D Agarwal hachi nemnnuk Novembr 31, 2012 hea vorsa keloli. CCP-cho adlo mhapor (mayor) ani sod’deacho nogorsevok Tony Rodrigues hachem nanv hea avhalant asa. Dukonkarank tanchim dukonam monzur keleant mhonn jim potram kaddlolim, tancher proxason odhikarean sohi kelea uprant him potram CCP kamdaramni ‘despatch’ korpak zai aslim. Punn tantuntlim
kaim potram adlo ‘mayor’ Tony Rodrigues-an aplea kodde dovorlint, oxem hea avhalan nomud kelolem asa. Kaim adlea ani atanchea nogor sevokamni hea markitt ghottallea babtint khupuch guspagonholl ghatlolo asa, punn Agarwal hannem aplea avhalant fokt odhikareankuch zababdar dhorleat. Sogllea kagod-potrancher fokt odhikareancheoch sohi aslolean, hea kagod-potranchea adharan odmas kaddtana, Agarwal hannem CCP-icho adlo Aiyukt Melwyn Vaz, adlo ‘accounts’ odhikari J. S Colaco ani adlo proxason odhikari H. S. Signapurkar hancher bott dovorlam. Ponnje novea markittantlea khupxea dukonkaramni ekamekachea dukonantlean choriyam bizli ghetlea. Hea prokronnacher bizle khateantlea kamdaramni mud’dom korun apli nodor add kelea, vo hea dukonanchea ghottalleant hea bizle khateantlea kamdarancho aspav asa, oxem Agarwal hannem aplea avhalant nomud kelam. Ponnje markittantle khupxe dukonkar CCP-ik
kosloch mohsul (revenue) dinant. Te dukonkar bizlechim bilam poryan bhorinant. Sorkarachea ‘commercial tax’ khateak VAT poryan bhorinant, oxem hea avhalant mhonnlam. Markittant aslolea dukonkaramni fattle sabar mhoine aplea dukonachem bhaddem poryan CCP-ik dilolem na, ani na mhonn CCP-in tem bhaddem gheupache proitn poryan korunk nant, oxem N. D Agarwal hannem toyar kelolo avhal sangta. Itle mozgotim, N.D Agarwal hacho avhal fuddem sangta tea pormonnem, jedna to hea markitt ghottalleacher chovkoxi kortalo, tedna taka, adlo aiyukt Melwyn Vaz hannem favo tim ani somadhan korpa sarkhe zabab vicharlolea prosnank divnk nant. Apnnem thoinchea kaim dukonank monzur zaleant mhonnpachim potram phattoilolim, punn uprant teach disamni apli bodli zali. Apunn bodli zavn gelea uprant, thoim apli sohi ‘scan’ korun him mhojea nanavan sohi aslolim potram, konnem tori phattoilim, oxem Vaz-an N. D. Agarwal haka sanglem.
Amkam Mopa Naka
44 lakh sq.mt zominn ami vanchoili: Xetkareanchem sangnnem Sorkari nokreo mellpache axen thoddeamni zomnneo vogddaileo Amcho AvAz Protinidhi
Ponnje: Mopa vimatoll bandun haddpachi zhoim yevzonn asa, thoim Pednne talukeantlea Varkhand, Chandel ani Kasarvarne hea ganvchi ekunn 44 lakh chovkonn metram zominn ami sorkara kodde khoddegantt zhuz divn azun meren vanchoun dovorloli asa. Kaim lokamni sorkari nokreo sambhallpache axen zalear kaim zannamni duddvanche axen sovay molan apli zominn vogddailea, oxem Mopa vimantollak lagon oddchonnenk sampoddlolea xetkareanche songhottnecho sochiv Sandeep Kambli hannem sanglem. Sandeep Kambli hi mahiti potrkarank dita
astana, tachea sangata xetkar songhottnecho odheokx Hanumant Aroskar toxench Narayan Salganvkar ani her vangddi hajir asle. Kambli hannem fuddem sanglem, “Ami
2009 vorsa thavn amkam Mopa naka, amkam amchim xetam zai, oxem sangon sorkara kodde zhuz divn aileat. Atam auchituch Mopa vimantollak tenko divn Pednne talukeant ek pongodd toyar zala. Hea pongdda fattlean rajki mon’xancho hat asa. Ut’tor Gõy ani Dokxinn Gõy hanche modem vibhagnni zanvchi mhonn he kaim rajki monis aple khoddegantt proitn kortat ani tantlea tantunt Ut’tor Gõychea hea pongddak duddu moddtat,” oxem Kamblin fuddem mhonnllem. Kambli hannem fuddem sanglem, jea zagear Mopa vimantoll yeta, tea vattharantli kaim chovkonn metram zominn sorkari odhikaream kodde asa. Hea sorkari kamdaramni sorkarak bhiyeon apli zominn sorkarak vikhlea. Kaim lokachim nanvam
tankam teo zomnneo sorkarak 25 “Hanv Varkhand ganvcho ganvkar zavn asa. Amchea purvozamni Mopa rupiya eka vimantoll bandpak sodtat tea vattharant ap-apleo zomnneo sugur chovkonn metrak korun dovorloleo. Heo zomnneo apnnem tabeant ghetlea mhonoxea molan vikhpak npachem sorkar jem khottem sangta, tem nitisobhent tanchem sangn- laileat. Zorui aplem nem bhair poddtolem. Karann hea zomnnichim sogllim kagod-potram nanv gharant boslole kodden amche kodde asat. Sorkara kodde fokt zomnniche ‘awars’ asat. Ami munddkar mhonn ganvkareamni sorkara kodde zhuz divn Kasarvarnnent 13 lakh, Chandel-ant 8 lakh ani Varkhand-ant 23 lakh chovkonn metram zominn van- nomud zata, ani ti zominn vikhlear choun dovorlea. ‘People for Mopa International Airport’ haka tenko divpi lokamni kitleoi boddayeo marleo pasun zalear, ami Mopa ganvche duddu melltat, he axen kaim lokamni xetkar hea vimantolla virodhant ani amchim xetam rakhpak zhuz di-it hem kortub adravtole. ‘Western Ghats’ hea sonvsarik daiz mhonn jahir zalam tantunt harlem. Punn Mopa vatthar aspavlolo asa. Ami hem sonvsarik daiz (world heritage) soglloch lok dudrakhun dovortole ani amchea hatantlean vochpak dinvche nant dvam khatir apleo zomnneo vikhinant 1-14 ‘forms’-ancher naslolim. Hea oslea hem Mopa xetkareanche songhottnen lokachim nanvam sorkari odhikareamni dakhoun dilem, oxem Sandeep Kamblin forsan hea ‘forms’-ancher nond keleant ani potrkaram samkar spoxtt kelem.
Sandeep Kambli mhontta…
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:55 PM Page 4
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Ostori
Amcho Avaz
4
Gõyantuy ostoream modem bhed-bhav Ponnje(AAP): Gõyant ostoream mollar pott’tiddken vaurpi Bailancho Saad ani her ostoream khatir vaurpi songhottnamni Gõychea ostoreank gombhirtayen sotavpi prosancher addavo (summary) ghetlo tedna, sogllech vatten progotichea tengxer aslolea Gõyantui ostoream vixim bhed-bhav zatat mhonnpachi mahiti ugddapi zali. Bailancho Saad ani ‘National Alliance of Women’ hannim, ‘Convention of Elimination of All Form of Discrimination Against Women’ hem xibir ghoddun haddlolem. Hea xibira (seminar) uprant potrkaram kodde uloytana Bailancho Saad he songhottnechi odheokx Dr. Sabina Martins hannem hi mahiti dili. Ostoreancher zavpi veg-vegllea ot’teachar vaddpak lagleat ani he ot’teachar vaddpak veg-vegllim karannam asat mhonnpachem hea xibira vellar jahir kelolea avhalant (report) spoxtt kelam. Aiz hea odhunik kallar ostoreank aple odhikar melloun gheupa khatir
soglle kodde zhuzchem poddta, oxem Dr. Sabinan sanglem. Veginuch ho avhal UNO kodde sador kortole, oxe Dr. Sabinan sanglem. Ho avhal UNO kodde sador kelea up-
rant to magir tanche vidhan sobhent manddtole ani tanche koddlean goroz teo upay-yevzonneo ankhpant yetoleo, oxem Dr. Sabina Martins mhonnta. Prot’tek 4 vorsamni kendr sorkar raj’jeo patllir desantlea vegvegllea raj’jeantlea ostoreanche poristhiticher avhal toyar korta. Punn khupxea zageancher ostoream vixim khori sthiti tea-tea avhalamni nomud keloli nasta. Haka lagon United Nations hannim ‘Convention of Elimination of All Form of Discrimination Against Women’ nanvachi ek somiti sthapon kelea ani hi somiti ostoreank arthik ani somajik odhikar mellovn divpa sombhondan kam korta. Ostoream modem zavpi bhed-bhav pois zanvcho, tech porim ostoream khatir toyar kelolea kaide ani nem pallche hea khatir hi UN-an sthapon keloli somiti kam korta, oxem Sabina Martins hannem sanglem. Bharat sorkaran desantlea sogllea raj’jeank he UN-an sthapon
kelole somiti vixim kollovp soktichem zavn asa. Punn, durdoivachi gozal mhonnlear, he UN-an sthapon kelole somitichi mahiti khupxea raj’jeank na. Prot’tek raj’jeamni ostoream khatir vaurpi songhottnank he UN somitichi mahiti thoinchea sthanik raj’jeo sorkaran divpachi asta, punn khupxea raj’jeamni tem pallunk na, oxem Dr. Sabina Martins-an potrkarank sanglem. Ostoream khatir sorkaran jahir kelolea veg-vegllea yevzonneo ani tanche surokxe khatir toyar keloleo kitleo meren ostitvant poddtat, hacho addavo hi UN-an sthapon keloli somiti ghetoli. Gõychea raj’jeantlea ostoreanche sthiticho addavo ghetlo, tedna heo sokoil dileat teo gozali nodre samkar aileo: 1) Gõychi niti-vevostha favo tea promannan na. 2) Kristi somazantlo lok ‘civil registration’ hantun aplea lognachi nondnni korche korun igorjentui nondnni kortat taka lagon
5) 6)
7)
8) ostoreank aspoticher ek sarkho odhikar mello na. 3) Mhotvache nirnnoy ostoreank gheupak mello nant. Nirnnoy ghevpacho odhikar dadleam kodde asta. 4) 2011 vorsa kelolea ‘census’
hachea pormonnem Ut’tor Gõyantlea 3 ani Dokxinn Gõyantlea 2 ganvamni ekui cheddum bhurgem zolman yeunk na. ‘Laadli Laxmi’ yevzonnenk lagon ostoreancher zavpi ot’teacharant vadd zata. Anganwadi choltat teo imaroti khupuch usko korpa sarkeo asat. Torunn cheddvam modem ‘counselling’ zaina zalolean, onoitik goddnuko vaddpak lagleat. Raj’jeantlea Bailam Aiyogan keloleo mhotvacheo suchovnneo fokt kagdacheruch urleat. Atam poryan tancher koslich karvay zaloli dison yena. Gõyant khupxea ghoramni gharamani vaur korpa khatir disvoddear vo mhoineam kontar kamank ostoreank dovortat. Punn, tankam koslech torechi surokxa vo tanche khatir ek kherit oso kaido na. Gharantle dadle monis ani bailam tancher ot’teachar kortat.
Bharoti Nari
‘Molester’-ak sampddona zaunk
Cheddvan ‘train’-intlean uddki marli
Nellie Sengupta
Howrah: Kolkatachea eka IT komponin kam korpi 25 vorsanchea cheddvan taka agllik korpea lagsan povonk dhanvtea ‘train’intlean uddki marli. Jodhpur Park-an bebdea dadleamni eke France-ache ostorecher bolatkar kortole mhunn dhomki diupache, ghoddnnukechea ek satollea bhitor hi ghoddnnuk ghoddlea. Tea cheddvachea tokler ani pãyamcher gombhir zokhm (injuries) zalolean taka Kolkata-chea ‘Belle Vue Clinic’-an vhelolem. Usram provas kortolea Howrah Janata Express-achea dhobean tem ekttench aslem, ani dadlean tacho ‘phone’ zobordosten ghetlea uprant tachea hatak dhorun taka voddlem, ani apnnak vanchounk cheddvan bovall kelo. Eksurem ani adhara vinnem aslolean, chaltea ‘train’-intlean tannen uddki marli ani pottrer (rail tracks) poddlem.
Europi ostori punn Bharoti desbhokt
Tem cheddum Asansol-chem nagrik, ani Kolkata-chea dokxinne kodden aplea ixttachea vangdda ‘paying guest’ koxem ravta. Tem tea IT komponi vangdda gelea tin vorsam thavn kam korit asa ani aplea ghora portotalem. Taka poilem Belur hospitolan bhorti kelolem, ani uprant thoim thavn taka Kolkata vhelolem. “Tachea toklek mar bospachea vixim nakarunk zaina, karann tacher distolim lokxonnam tench suchoitat. Tachea zokhmacho vistar topasunk ‘CT scan’ korcho poddtolo,” oxem thoimchea dotoramni sanglem.
Nellie Sengupta hi Bharoti ostori nhoi. Ti England-ak thavn Bharotak aili ani Bharotache porjechi seva korche khatir tinnem motto teag kelo. Zorui ti ‘European’ asli punn apunn khori Bharoti desbhokt mhunn provar kelem. Ticho zolm 12 Janer 1886 hea vorsa zalo. Ti Frederick William Gray ani Edith Henrietta Gray hanchi dhuv. England-ak ti xiktali tedna tichi Jatindra Mohan Sengupta ek Bharoti desbhokt hache lagim bhett zali. Tim dogaim mogan poddlim ani kazar zalim. Kazar zalea uprant aplea ghovacho des mhunttlear Bharot des tinnem apnnailo ani Brittixanche zulumxayentlo Bharot desak mukt korunk ti aplea ghova borobor promannikponnim vavurli. Nellie-n aplea zolmacho ganv England soddlo ani Bharotan yevn Brittixam add
zhuz manddlem. Nellie oslea gunnanchi ostori zavn geli jinnem kalljidarponnim aplea ghova borobor tache ani Bharot desache khoxen ani dukhan vantto ghetlo. Jedna tim logn zavn Bharot desant ailim tedna tachea sasupayk ani sasumaim-k dubav aslo Nellie Bharoti sonskruten aplem jivit sarunk xoktoli vo na ti. Punn tancho dubav Nellie-n sompeponnim pois kelo ani aplem jivit Bharoti sonskrutin misoll korun aplea ghovache ‘joint’ familin sukhan kazari jivit sarlem. Aplo ghov Jatindra Mohan Sengupta ek desbhokt aslo ani hea tachea desbhoktiponnan tika-i Bharotachi desbhokt keloli. Itlench nhoi Mahatma Gandhi ani Sarojini Naidu hancho-i ticher vhodd probhav poddlolo. Ticho ghov Jatindra Sengupta hannem zo vavr Bharotak mukt korunk heram fuddaream boro-
bor kelo hantun tinnem promannikponnim bhag ghetlo. Jedna Jatindra Sengupta hachi bholayki bigddot geli tedna Nellie-n tachi suvat ghetli ani ‘Civil Disobedience Movement’ hantun fuddariponn kelem. Jedna Jatindra Sengupta Brittixam add ulovp korta mhunn taka atak (arrest) kelo tedna Nellie-n teach suvatancher vochon apnnem ulovpam kelim. Tika-i Brittix zulumxayen bondkonnin ghatli. 1933 vorsa Nellie-k Kongresachi odheokx mhunn nivddun kaddli. Tea kallar Kongres pokxacho odheokx mhunn eka Europi mon’xak nivddun kaddop mhunttlear tichem Bharot desak mukt korpachem kitlem yogdan aslem tem provar zata. Bharot des svotontr zalea up-
rant ti aplea ghovachea ghora ravonk geli jem ‘East Pakistan’ant mhunttlear atamchea Bangladesh-ant poddtalem. Ti Chittagong vidhan sobhachi amdar zali ani aplem urlolem jivit somaz seva korun sarlem. 23 Otubr 1973 vorsa hi Europi ostori jinnem Bharotache svotontraye khatir aplem jivit sarlem ti hea sonvsarak ontorli.
‘Classified’ Jahirati $ , B 5 @+, $''* 3 + '( $'/ !& *' 5 -* ' ,'/ *+5 !& '* * &, JICDCDHIIC5 JICCBGJGAA5 AIDCCHDBHBI = > -$$17 -*&!+ *''% & . &5 !& * '7 '' ( *#!& 5 ',8 '$ '%('-& 7 JAEJAEABAF 7
'- $ 7 * .!& * 8 ! & $'/5 +-**'-& !& 5 / , *5 , JECCAFJHCB; = >
-*&!+ $ , '* * &, !& *- &,! $ $%+5 '*.'*!%5 ' % *' 5 +7 CA5AAA;8 = '* %!$! + '&$1> '&, ,6 JICDAHIBBI
=
>
A
+ %! -*&!+ $ , !& '*.'*!% & * & '.! $!&! 7 '&, ,6 IIAGBGFIDA; JIIBBABHCG = GFIID>
& ! :+ %'-+ +,*'$' *5 , 1!& !& ' '* $ +, D 1 *+7 - ,!'&5 %($'1% &, *'%',!'&5 *' !, 4 '++ !& -+!& ++5 '. **! 5 !& & ! $ *' $ %+ 4 $$ ( *+'& $ (*' $ %+ +'$. 7 '&, ,6 7 7 +,*!5 ', $ ''& %5 !%( $# ,, 5 * '7 6 JAJGIGJFII = > A@+, &, -*1 +,0 $$ & / * /!&& * +,- & & + -! 0( *, '&+-$, &, '* '% 5 ' ! 5 * +'*,5 * +, -* &,+ & & -+,*! + !+ # JGGFDAGGEJ = >
1-*. ! ('*,+ ' ++ 5 ! , $'++5 ! ,!& ' 1 !,& ++5 ' , 7= ! ; &,+> ''*+, (7 '&, 6 ! #18 IDHIABCDCF ; " + JDHABDFDIC =
1 5 + , 6 >
+( ! $!2 !& 1-*. ! 5 *'% 5 * % ' 1 % ++ 7 7 !*8 '& !,!'& ($ '* $ ! + 4 &,+7 $$6 + %!& IIAFAJAEGD ; JJCDIIJFBG = >
' ( *+'& $ $' &+ '* + $ *! ; -+!& ++ ( '($ /!, &' - * &,'* ; + -*!,17 $$6 JEADIIAIDJ7 = > , (*' !, $ * ,-*&+ ' & + 7 &. +, D5AA5AAA;8 , EF5AAA;8 =( * %'&, >7 $+' . !$ $ !0 ('+!, ($ &+ /!, ,,* ,!. * , +7 :+5 % & / $ '% 7 +'-2 IJHFAJDFFG = > *'/ 1'-* %'& 1 = ,!'& $!+ &# - * &, > BA5AA5AAA;8 ,' BAA5AA5AA5AAA;8 7 *& !&, * +, CF5AAA;8 ,' C7F *7 =( * %'&, >7 *!& !( $ , *% & 7 :+5 ', *+ / $ '% 7 +'-2 IJHFAJDFFG7 = > !$1 *& AD??;7 CD??;7 &+, $$ ( *($ , 5 -( $ ++5 5 @-* '% 7 # % , *! $K * !&!& /!, -1 # * % &, +%+ -* , !$+ * & !+ )-!* AIIAAIBHDDB5 AIIAAIBHDCH = >
'&+,*- , -& $'/ , BFAAA;+)%,* & -!$ !& , BCFAA;+)%,* '& ,-*& # 1 +!+ /!, * '., $! &+ +; ((*'. $+5 * * !, ,-* $ * /!& + * 7 7 7 '&+-$, & 1 4 /!, * F1 *+ % !&, & & / ** &,17 % &, 4 % , $7 '&, ,6 IGJIGEBGFB = > (,'( ( !*+ $$ #!& ' (,'( ( !*+ & -1 # $$; *; '+ ! ; &'.'; '%( ); , 7 '&, , 7 7 &, *(*!+ * '8 ' 7 CHABGAG; CHBBDHH; JICCJIBEBF = > '*# *'% '% 5 *,; -$$,!% 5 -$,!%!$$!'& * '%( &15 !+, '%( &17 ' )- $! ! ,!'&5 +,- &,+5 ' ,'*+5 *+ &1 # *'-& 7 $$6 JICDGIBHCE; IEBBIBDAGI = >
+$ * -*, ' & $ ++ + '* -$,+ & ! + , '*.'*!% &1 ,!% ' , 17 ( ! $ $ ++ + '* / !& '-($ +7 '&, , JICCEIBGJF7 = GFFDJ>
9 '*!2'&: -* $!. & '* 1'-* ' +!'&+ ($ 1!& %-+! *'% GA:+ ,' , $ , +,7 '&, ,6 *-&' JIFAEGFEAE7 = >
. !$ $ '-* ($-+ . !& , * '7
*& & $!+ ( #!& 5 * !& 5 /*!,!& '** ,$15 + '* %'* % *#+5 +- ++ -$ !& !&, *.! /+;$! 7 & $!+ ( #!& $ ++ +5 * ' CHDFGJC ; JICDJEHDJG7 = > '-*+ + !& '%(-, * * / * ,/'*#!& 5 K5 5 5 '& 1 * '-*+ /!, '& "' * !&!& , *.! &,* 7 * !,+ , &'$' ! + D* $''*5 '. ,' +, -* &,5 * '7 CHDCGBF ;JIGADIGHGB; JIJADEHEEB = > *& * & & $!+ *'% ,* !& ,-,'*5 0 $$ &, ' !& $ ++ + !& * &2 $ %5 &"!%8 $+' / # & , +5 +( ! $ , + '* '*('* , +5 ,- &,+5 '-+ /!. +5 *-!+ $!& %($'1 +5 ', $ !& -+,*1 %($'1 +7 '&, ,6 IDJADBBIFI = *+7 11 *> = > *& *% &5 & $!+ 5 !& !5 * , !5 '&# &! !& "-+, C%'&, +7 '*, '&. *+ ,!'& '-*+ + $+'7 * '8 $ 0! $ ,!%!& +7 IEBBJJAIJG = > +,,* # '-*+ +H "' ++!+, & B %'&, '-*+ !& . $$ , ( *#!& 5 *!. *+5 ; 5 -,!$!,15 $ -& *15 + ! *+7 * ! & ,* !&!& 4 , +,!& &,* 7 1* %! * . $+ J I C C J F D D I I 5 !& '7(1* %! ,* . $+@ % !$7 ' % = >
1-* ! *'% ' 1 % ++ ', '!$ $ 5 % $ + *.! ''*+, ( ', $; '% + *.! +7 '&, ,6 JJCAACGCIG = >
$ &&!& 1'-* !, &8 +! & !, &+ ,' +-!, 1'-* * )-!* % &,+ & -& ,!'& $ +! &7 $$ !, !+!,; +,!% , JFADJDDGEA = GFGIG>
*4+ ,* !&!& '-*+ +5 , 5 + ,+ * '(('*,-&!,1 , '+ =+,- 1 &,* > * $5 '(( *+ &# / * '.,7 ' 7 $+' -& 1 $ ++ + . !$ $ '* /'*#!& ( * &,+5 !$ * & G 1*+ '&/ * +7 $$6 JICCBADIFG = GFIFE>
$ 03 "-. & , 1-*. ! 5 *'% * $ ' 1 % ++ = ! +; &,+>7 * '& % ++ +7 BK B $ % ++ * 7 '&, ,6 IGAFFJCABJ; JHDAFCACBB = >
'*# *'% '% ( *, ; -$$ ,!% 5 % *! & '7 *& ! !& '% )- $! ! ,!'& 0( *! & &', * )-!* 7 * !&!& (*'.! '+ ' JIJABGBIAJ = >
'&, , '* -,!'&+ *'% D, ,' BA, , & * ,- &,+7 !. & !.! - $ ,, &,!'&7 && 1:+ &+,!,-, 5 G5 -.! '%($ 05 + '6 IGJIBIJIII = >
-& *, # $$ +, '&,*'$ % +-* + *'% (* 8 '&+,*- ,!'&5 &,!8, *%!, ,* ,% &, ,' ('+, '&+,*- ,!'&5 & * $ +(* 17 JBFIDCFEHG
$ # $ (-( % $ %'&, + '$ 5 -$$1 5 ' $'. *+ '&, , $76 CHDFHHA7 = >
'* + $ A &'+ ' ! + (* %!+ + * CD7BI +)%,+ , '+! '%($ 05 % * ' !& % !& *' '&, , JEADJGACGH5 JDCGBBFFAJ = > . !$ $ '- $ ! , + '(+; ' '/&+ '* + $ , % & '( 5 & . $!%5 + $ , '&, , JEADJGACGH5 JDCGBBFFAJ = >
& *!,!% '-& ,!'& '& - ,+ !((!& '.,7 ' & ! ((*'. :JF;CABA = 5 5 5 > '-*+ + (# ' '-* '-*+ + +7BHFAA;8 '&$1 & '+ ':+ !++, *, '%($ ,!'& ' '-*+ + '* ''#!& '&, ,68 CECDEAJ; BA5 JICCBDCADE * ' CHDCHAG = >
&,
'* + $ B G %'&, + '$ @? *+! & ,+7 '&, ,8 JJCCEICJAB = !+#8 + '>7 = >
$$' '1+ 3 !*$+ !+, * '* ,*!%'&! $ $$! & BC -#$ . & '(('+!, 7 '+(!, $ &"!%7 AIDC8DCGJGGG; JDCDDBDJCF7 % !$ *- 17+ ** '@1 ''7 '% = GEIFH> # + **! -* *'('+ $+ '* (!&+, *+; ! '/+; !.'* ; & ! ( '&, ,6 GFCAAAB; IIAFIHFGGJ
- !&.!, + $'*+; ! '/ *+; ; $ *$17 DCGGIAC; = >
1-*. ! * ,% &, '* 0 / #& ++5 * , 0- $ !+ + +5 ? & *,!$!,15 ? -! # !+ * 5 ?!%(', & 15 ?&! , $$5 ? ''+ ( &!+7 ! , +5 1 *' !$ 5 !$ +5 !+,-$ 5 !++-* +7 -#- $!&! 5 * !& !+ &,5 * '7 JICCBFFICB = >
BA !& + & +'&! '* !%% ! , + $ 5 +7 CA5AAA;87 $$6 JABBJCJAIG7 = >
&, + * ( = *+5 '', *5> %'&!,'*< < 5 *!&, * BBAA> = 8EAAA> (,'( < BAAA> &. *, * ,, *17 *! 5 2 *5 (-%(5 +, !$!2 *5 , 7 $$6 IDJAJFGCHF7 = >
+-+ &+/ *+ (* 1 *+5 ' 1'& (* 1 *5 $$ '& AIDC CHHCHJH; JJ5 '& 1 ,' *! 17 BA % ,' D7DA (% = >
'* + $ ' *% & (-(+5 D? 1+ '$ 5 $ #5 (-* * 7 $$!& , . *1 (* , , & '& 7 '&, ,6 JECDIBDEEJ = > +-& +% $$ * (*! CAAA7 = >
* '* %!0 (-((! +5 $ # $$ HFAHBCCHHH7
!. +, $ * & *-+ -,, *5 /& %'/ *+5 $ + '(! * *-& * =E7F ,' H % , *+ ! ,> & (+ # (* 1 -%(+5 ',+5 , $ + +7 !+!, #' *%+5 & * !& , 5 * '7 '& 6 CHDBADH; JECCAFIGAF7 = > !. & / &, -*!-%5 $ !'$-+ -$ +5 & '+ * ,+5 -,% 5 -++ % !5 $ !-%+5 * * 5 $$' +! 5 & .!$$ * ( *+5 +7 !+!, #' *%+5 & * !& , 5 * '7 '& 6 CHDBADH; JECCAFIGAF7 = >
$ & -, < &,* $$1 $' , BDG +)7%,*7 '( . !$ $ !& , *, ' $ & -, % *# , '& B+, $''* 7 $ '* * +, -* &,5 &#5 ! '&, ,6 JAEJIFDGAA; JIJAHCDGHF = >
*
&,$1 / &, D?? +)6%,*+ ' ! (* %!+ + '& * &, !& * '7 *'# * (($! $ '&, !*' ( + JDCGBBBJDD = GFEAD> &, + '/*''% +( '& $ + BAA8 BFA )7%,*+ '- $ !& & *'-& * '7 $$ $ & , , -*&!,-* % $$ *& JECCEECHIG; GFHAHIG; GFHHHIG = GFFCA>
!& $ $ ,+ '* + $ , * -$!% & * , -* 1 1( '&+,*- ,!'&7 '&, ,6 CCHDACBA7 = > * , &. +,% &, (('*,-&!,19 '- $ ! , '(+ =DG7HE8 BAA +) %,+>C ; D ; &, '-+ /!, ; $$1 ! / !* % *5 '$!% '&, ,6 IAAHCEIAAH ''#!& ( & '/7 = 4 > .! /5 *!. * .! ( *,% &,+ '* + $ $'+ , ' '* & ', '-, ' + 7 '&, JJCCFDEIHH5 JIJAEFBHDE =
/ ,' * ,6 >
'* + $ 5 '*,- - + '-+ DAA%C /!, +-**'-& !& (*'( *,1 ' HGA%C , & '*7 $ * ,!,$ 7 '&, ,6 IJHFEECCAF7 = > A
$ , '* + $ 5 ((6 ! 7 5 ,+ $! ( *,% &,5 C& $''*5 * '5 '&, ,6 JICCHCBHCF7 = >
! '1+ $ * $! & '* &"!%7 !& BC, ( JECAJEJDFD = /
/!, A;C + '( !& ++7 $$6 GFGHA>
)-!* & ! $ + 0 -,!. '* !& & '%( &15 '* $$ ' $' ,!'&7 - $! ! ,!'&6 !& BA, , 7 $ ; % $ 7 '&, , JFFCFJEHIF = > &, ! ++!+, &, 3 * ( ! +! & * 0( *! & !& '* $ * / 4 ','+ '(7 * * '7 '&, , IAAHCEEAII = > &, ! ,' ''# 3 ' '-+ '$ /'*# '* C ( *+'&+7 , 1!& !& '$. 7 $ + '&, ,6 JFADHEHCCH = > &, + ! * !& , * '7 JICDJAABEE
&, + $ + ++!+, &, '* $ +, , '%( &1 !& * ' 5 * - , 5 $ 5 +! !& !& 4 *'-& * '; - ( %5 '&, ,< AIGJIGDGJIA7 = > &, '-+ % ! '* , '$! %!$1 ,' $''# , * '& 1 * '$ !$ !& - !5 (* * DA 1 *+ & '. 7 '-$ . . $! ( ++('*, & * 1 ,' ,* . $ !%% ! , $17 '&, ,6 JICCBJICFH; JABBHFBIDA = GFFBI>
&# 1'- ,6 .'-*+ * &, 7 * !* 7 !& * !$ &# * &, $/!&
, &#+ ,' &&! '* , 7 '**1 '* , '-,!& '7
'* , *'% 7 = > ', * .'-*+ $ 17 = >
-+ ,' !$ &# &&! $ .!& '& CH, - '* % & E, (, '* +,7 '&, , * &2 * . $+ & "! JICCBCBGFB = GFEAH>
*% 1 '&, ,6 = >
&, '* * (-, * +, -* &, !& + ' , & ''* ''# I5AAA5 $$ *'-& BF5AAA5 '%%' ,!'& & !& &,!. +5 0( *! & & ! %-+,7 '&, , JHGFHCEDCF7 = >
%&! / !, '-*!+, AF '* + $ JGCCJBFDFC
0! '.6 '&, ,6 = >
.*'$ , 5 ' $ A??E5 '( %' $5 '' '& !,!'&7 '&, ,6 IHJGDACBGG7 = >
&, $ +% & -% *!. * BCAAA & $( * IAAA7 '&, , JICCBJDDFA = GFICE>
'* + $ , + *! ! ' A??F +!$. * & , & ! ' CAAG $ # 5 !& $ '/& * $$ JDHBBJCFIH5 JDCGIFFFJA5 CCHGCFB5 CCHFIDG = >
* &,$1 / &, -,! ! & '* $ ! + & &,+ -,1 + $''& '&, , JICCFHGAGH7 = >
$ &,* %' $ A??C5 -*' '$ '$'-* '* + $ !& & '$!%7 $$ 6 JBFIBAIECG = >
&, % ++ , * (!+,+6 $$ 6 JIJACJFJDI ;JGIJBDFACF = >
& ! $ = -$$ ,>5 '$'-* ,!'& * '* + $ !& & '$!%7 $$ 6 JBFIBAIECG = >
*'-& $''* ' '/& +( ((7 IA +)%, /!, '' ++5 !& *'-& &"!%5 * +5 $ ! '7 & ' * ,' % * JDHAEJBCBE7 ' *'# *+ ($ + 7 -$$ )( 1% &,7 = GFHEA>
&, + '( ; $ , !& . $!%5 '$. 5 % * '5 )- %5 ,'* 5 '* ,' -1 '* * &, $ -* &,$1 JICDICDBHI = >
* &,$1 * )-!* #!, & $( *5 !+ / + * '* & /$1 '( & 3 !& * '5 % $ '* % $ $'/ EA1*+7 $$ IDAIEDBHJB = >
* & .!, * = -2-#!> '' '& !,!'& '& GE5AAA #%5 $ # '$'-* '&, , JEADJGACGH5 JDCGBBFFAJ = >
AD )6%,* '- $ ! , + '( '* + $ , % #+ ! -!$ !& 5 * + ' 7 '&, ,6 JCCFDDJIDD = GFHFC>
* &,$1 / &, 1B !$$ !& "'* 5 '$. 5 & -$!% !& , ' IA< JA +7 $$ JB JCCFJIBJEE; JCHCCCHCBB7 = >
'-+ % ! * )-!* BD ,' CD '* +% $$ ' & %!$1 ,' ''# & $ & , !'$!% ,/ & J< H !$17 '&, ,6 CCHCCHA5 JICDBGEGIJ7 = >
'* + $ !,25 &"!% 6 BF5AAA #% B 1 * '$ 7 ' '$ , *'/& 0 '& !,!'&7 '&, ,6 JJCDJADBBG = AGFIJG>
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 9:03 PM Page 5
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Xikxonn
Amcho Avaz 107 iskolancheo imaroti bhaddean ditole AP-int xikxonnacho bazar
Ponnje(AAP): Gõyant bond poddloleo 107 imaroti ani azu-bazuk aslolo mekllo zago somajik, sonvskrutik ani xikxonnik vapor korpa khatir bhaddean (on rent) divpa khatir sorkaran ek yevzonn toyar kelea. He yevzonnek sorkarachi man’neotai mell’lea uprantuch he yevzonne vixim mahiti jahir zatoli. Raj’jeant sod’deak 107 iskolancheo imaroti bond asat. Hea bond aslolea iskolanche imarotinchem ek ‘list’ Gõychea xikxonn khatean toyar kelam. Heo bond aslolea sogllea iskolancheo Taluka Peddne Bardez Divchole Sat’tari Tiswadi Fonddem Sanguem Kepem Kankonn Saxtti Murganv
Iskolam 16 07 06 04 07 17 03 14 06 24 03
Zomin 19000 37000 54000 300 2500 2500 600 4000 52000 22000 600
imaroti ani tanche bhonvtim aslolo zago maplo (measure) zalear, sogllo zago ekunn 1 lakh 94 chovkonn metram itlo zata. Him bond aslolea khupxea iskolanche imarotimni don kholiyeo (two rooms) asat zalear, her imarotimni 1, 3 ani 4 kholiyeo asat. Raj’jeantlea sonvskrutik, xikxonnik ani somajik sovsthank tea vattharant zago mellpa khatir oddchonneo yetat. Taka lagon, bond aslolea iskolancho zago somajik karyavollim khatir bhaddeak divpacho sorkaracho vichar asa. Punn hea vixim hi yevzonn monzur zalea uprantuch sorkar hea imarotincho
koso vapor kortolo, tachem khorem chitr ugddapem zatolem 107 iskolam modlim 105 mullavim iskolam asat ani 2 madheamik asat. Him bond aslolim choddxim iskolam Saxtti, Fonddem Peddne talukeant asat. Saxtti talukeant 24 iskolam bond asat, ani hea iskolanchi ekunn zomin 22 hozar choukonn metram itli asa. Fonddem talukeant 17 iskolancheo imaroti bond asat ani tanchi ekunn zomin 2500 chovkonn metram asa. Pednne talukeant 16 iskolam bond asat ani tanchi ekunn zomin 19 hozar chovkonn metram itli asa.
daranchea ‘bench’-an vichar kelolo. “Sorkarachea adexache yogeotaye ani kaidexirponna vixim
ami topasunk sodtanv,” oxem Chief Justice Shiv Kirti Singh ani Justice Vikram Nath hanchea ‘bench’-an sanglem. “Xikxokank xikxonnik kam korunk mekllim dovrunk zai ani tankam bollzobren modlea vellachem jevonn kortana dekhrekhachem vo tache toyarechem kam korunk diunk zaina.” Ho nitidarancho ‘bench’ Meerut-chea UP Pradhanacharya Parishad-an dakholl kelolea orzachi sunavnni ditalo. Novea
ghalpachi karvay gelea sumanant Aitar meren chol’li. Andhrant poileach disa jea kolejincheo dhaddeo ghatleo, tantunt GSL Voizuki Kolej (Rajamundri), Chalmeda Anand Rao Voizuki Mhavidhyaloy (Karimnagar), Santhiram Voizuki Mhavidhyloy (Nandial), NRI Institute of Medical Science (Vishakapathnam) ani Konsima Voizuki Mhavidhayoy (Amlapuram) hancho aspav asa. Zopt kelole duddu xekddeamni kotti rupiya zatole, oso IT odhikareamni odmas kaddla. Rajamundri, Kakinada ani Vizag hangachea Chaitanya
‘mid-day meal policy’ vixim soglli favo ti mahiti nond korun gheunchea pasot tannim raj’jeachea vokilak suchoilam. Novi pod’dot Meerutchea xikxokanchea xikoupachea karya add yevunk xokta ani xezarchea choddxea jil’leamni NGOs hi ‘midday meals’-achea sombondhit zobabdari ghetale mhunn orz korpean mukhar manddlolem. Hea kexichi fuddli sunavnni Agostache 5 tarker diupachi ‘bench’-an tharailea.
Ponnje (AAB): Mukhel montri Manohar Parrikar iskolanchea vell vaddoupachea mud’dear tigon asa. Sorkarachea novea yevzonnen, mhunnlear sadde panch voram choloupachea nirnnoyacher kosloch bodol korunk na mhunn porot ek pautt sangon, Parrikar-an iskolank venchunk tin poryay dile, zatun ‘full day’ iskolui samil asa. “Poilea poryayachea pormonnem iskolank sadde panch voram borabor ‘full day’ xikounk zata, punn tannim 220 xikoupache dis purnn korunk zai. Dusro poryay astolo, Somar te Sukrar ‘full day’ gheun iskolamni sadde sov voram pasot xikoupachem ani Sonvar-Aitar sutti gheupachi. Hea iskolank 1,100 xikxonnachi voram puray korpachi ott
astoli,” oxem Parrikar-an sanglem. Tisro poryay, vaddoilolea 30 minttancher sutt mellchea pasot orz ghalop astolo, oxem mukhel montrean sanglem. Principal’s forum-che protinidhi, ‘Diocesan Society Of Education’, Goa Boardche odhikari ani xikxonn khateache sonchalok ani up-sonchalok vangddi mhunn aslolea hea somitin, iskolamni xikoupacho vell 30 minttamni vaddoupachea vixim nirnnoy gheunchea adim,
Bolayki
‘Breakfast’ chukoilear ‘heart attack’ vaddta London: Sokallche chaye vangdda kitem khavop chukovop, jem sogllea sonvasar bhor dista, tacho poileach pautt kallzache ottak zaupachea vaddtea promanna lagim sombondh zoddunk aila. ‘Breakfast’ chukoiloleam modem ‘coronary’ kallzachea duensachea dhokean vadd zaunk xokta, oxem 16 vorsanchea kalla pasot kelolea obheasa pormonnem ukttapem zalam. Ho obheas ‘American Heart Association’-chea ‘Circulation’ nanvachea ‘journal’-an chhapun aila. Dadle je sokallche kaim khayi nastana rautat, tanchea modem ‘coronary’ kallzachea duens zaupache promann 27%-an chodd asa, oxem obheasa vorvim ukttapem zalam. Je ‘breakfast’ khainasle, te ‘breakfast’ khatale tanchea von lhan asle, ani choddxe sigrett voddpi asle, toxench ankvar, ‘full time’ vavr korpi, xoriracho halchal thoddo aslole ani chodd soro pivpi asle. Toxench, ratiche usram jevonn jevpi dadleam mozgotim ‘coronary’ kallzachea duensache promann 55%-an chodd asle. 4582 piraye mozgotimchea 26,902 dadleancher,
Nak-dolle nastana zolmololem cheddum operasanvache toyaren
16 vorsanchea kallan (19922008), sod korpeamni ektthailolea mahiticher obheas kelea uprant ho nikal dila. “Breakfast chukoit zalear tacho porinnam eka vo dusrea vatten zaunk xokta, zatun mottemponn, high blood pressure, high cholesterol ani goddem-mut him-i duensam samil asat, ani somoy veta-veta tacho kallzachea attakanui bodol zaunk zatam,” oxem hea obheasachea ‘lead author’ Harward School of Public Health-chea Leah E Cahillan sanglem. Hea obheasan vanttekaranchi vistaran mahiti ektthaunk ailoli, ani tatun TV pollevop, xoriracho halchal, nhid, borem jevonn-khann khavop, soro pivop, voizuki mahiti, ani ‘bodymass-index’ hanchi-i mahiti samil asli. “Sokallcho ‘breakfast’ chukoinaka,” Cahillan sanglem. “Breakfast khal’lear ‘heart attack’ zaupacho dhoko unno zaupache promann vaddta. Tukam tujea ‘breakfast’-achea vorvim fovoxi xokt mellchea khatir tatun bholaykecheo vostu/khannam samil korop ani tea khannachea udexim ‘proteins’, ‘vitamins’, ‘carbohydrates’ ani ‘minerals’ sarke ‘nutrients’ melloun ghevop ek sompo upay asa.”
Ek cheddum, jem dolle ani nak nastana zolmololem, tacher xevottchim operasanvam ani ‘skin grafts’ korpacho vavr suru kela, Amerikeche dotor tachea pasot ek nak ghoddunk pavtole oxi opekxa dhorun. Cassidy Hooper-an toretoreche ‘surgical procedures’ aslolea don vorsanche prokriyechi survat, 14 vorsanche pirayer keloli. Ani atam, 17 vorsanchem Cassidy, aplea tonddar nak bosoupachea ‘complex surgery’-che toyaren asa. Cassidy-k nak bosounk tachea tonddak toyar korunk dotorank sov vorsam laglim. Julayan tachea tonddacher anink ek operasanv korchem poddlolem. Tachea familin ani ixttamni hea operasanvacho khorch bhorunk adharak ek ‘website’ chalu kelea. Familichem ‘medical insurance’ fokt 80% ‘cover’ korta, ani bakicho khorch Hooper familik bhorcho poddtolo. Nak nirmann korunk, gelea
sov vorsam thavn Cassidy-cho ‘surgeon’ Dr David Matthews – ‘layered approach’ vapurtolo, ani ‘membrane’ bosoun survat kortolo, tachea uprant ‘cartilage’ ani hadd vaprun nak toyar kortolo. Hem zatoch nakacher kat bosounk yetoli.
Hi ‘smart knife’ kankra vixim sod launk adhar korta London: ‘Scientists’-amni sonvsarantli poili ‘intelligent knife’ ghoddun haddlea, ji dotor katortat tea ‘tissue’-k kankr asa vo na tem tin ‘seconds’-am bhitor dotorank sangonk xokta. Britain-chea ‘scientists’-amni yesesvitponnim hea “iKnife”chem porikxonn kelem – ji ‘electro surgery’-cher adharloli asa. Hea tontrgyanachi sod 1920chea dosokan lailoli, punn atam tacho choddso vapor zata to dista. ‘Electrosurgical’ suriyo (knives) ‘tissues’ vegan tapounk ‘electrical current’ vapurtat, ani rogtachem vhanvop unnem korchem-korun te katorta. Oxem korun, te ‘tissues’-ank vafan bodolta (vaporise), zaka lagon dhunvor utpon’ zata zo magir ‘extraction systems’ voddun kaddtat. ‘Solid tumours’ kaddpachea kankrachea keximni, op-
erasanva vorvim kankr kaddop - upcharacho ek sogllea von boro upay asa. ‘Surgeon’ chodd korun nirogi ‘tissue’-chea vangdda ‘tumour’-ak kaddta. Punn, fokt ‘tissue’-k pollevn to boro vo kankracho, hachi sod lavop kotthinn asta. Operasanv zalolea dor 5
somudayeche Godavari iznerki ani tontrginean sonvsthe soit her vidhyaloyancherui heo ‘raids’ ghatleat. IT khateachi hi karvay gelo Aitar pasun chalu asloli oxem eka IT odhikarean potrkarank sanglem. Chalmeda Anand Rao Voizuki Vidhyaloiachea odheokxachea ghorantleanuch 10 kotti rupiya nogod duddu zopt kelet, oxi mahiti hea ‘raids’ marpi odhikareamni khobrakarank dili. Heo jeo AP-intlea IT odhikareamni ghatleo, tantun kottimni rupiya duddvam sangata, kaim mhotvachim kagod-potram zopt keleant. Heo soglleo kolejeo MBBS, PG Medical ani Engineering-achea zageam khatir vhodda promannan denngeo ani ‘capitation fee’ zoma kortaleo, oxi khatri divpa sarkhi mahiti mell’lea uprantuch heo ‘raids’ ghatleo, oxem hea ‘raids’ marpi odhikari sangtat.
Mukhel montreache iskolank poryay
Xikxokamni vorgan asonk zai, kuznan nhoi: Unchli Nitisobha Allahabad: Xikxok vidhearteank xikoupachem kam kortat ani tannim modlea vellachem jevonn randpachea vellar dekhrekh korop nhoi, punn vorgan xikounk zai, oxem Allahabad-chea Unchle Nitisobhen sanglem. Meerut jil’lean, modlea vellachem jevonn toyar korpachi dekhrekh pollovpachi zobabdari ‘NGO’-ncher asli, ti kaddun mukhel xikxokancher ani xikxokancher ghalpachea UP sorkarachea adexa vixim eka don niti-
Hyderabad: Xikxonnachea nanvan Andhra Pradesh-ant bazar chol’la mhonnpachem ‘Income Tax’ khateachea odhikareamni marlole ‘raids’-antlean ugddapem zalam. ‘Management’ ‘quota’antlea zageam khatir 1 kotti rupiya zalear ‘post graduate’ voizuki zageam khatir ekunn 2.5 kotti rupiya ghetat mhonnpachem ugddapem zalam. Hea vixim vidhearteam koddlean tokrareo yeupak laglea uprant, IT vibhagantlea odhikareamni vochon ‘ khasgi voizuki kolejeo ‘eng. College’ tech porim hea kolejintlea unchlea proxason odhikareanchea ghorancher ‘raids’ marleo ani xikxonnacho ho bazar ugddapo kelo. IT vibhagachea sutramni sanglem ki, dhaddeo ghatleo tea vellar kelole topasnnent IT odhikareamni kottimni rupiya zopt kele. Hi dhaddeo
5
‘breast cancer’ duentam modlea ekleak, kankr purayponnim kaddunk dusre pavtt operasanv korchem poddta. Dubav aslolea keximni, kaddlolo ‘tissue’ porikxonnachea (test) pasot ‘lab’-an dhaddtat ani duent mon’xak ‘general anaesthetic’-ar dovor-
tat. ‘iKnife’-ak lagon portun-portun opresanv korop, pois korunk zatolem. ‘Operation theatre’-an hea ‘iKnife’-chea poilea porikxonnan, ‘iKnife’-an 91 duentanchea ‘tissues’-anche nomune 100% ‘accuracy’ borabor vollkhun ghetle, jem vollkhunk ‘laboratory’ porikxonnak sadheponnim ordem vor tori lagtalem tem ‘iKnife’-an rokddench kelem. ‘Imperial College London’-chea sod korpeank mell’loli mahiti ‘Science Translational Medicine journal’-an chhapun ailoli. Hea obhesak ‘National Institute for Health Research (NIHR) Imperial Biomedical Research Centre’, ‘European Research Council’ ani ‘Hungarian National Office for Research and Technology’-n arthik adhar dilolo. ‘Imperial College London’-chea Dr Zoltan Takats-an hi ‘iKnife’ ghoddun haddlea.
xikxok ani palok to portun sodta hea magnneam vixim tankam kolloilolem. “Somitiche vangddi, dilolea nirnnoyar fattim soronk sodi nasle,” mhunn Parrikar-an sanglem. “Xikxonn diunk ‘full day’ iskol suru korunk porvane mellchea adim, tea iskolamni favo teo suvidheo asa vo na tem pollounk topasnni zatoli,” mhunn Parrikar-an ukttailem. Fuddlea xikxonnik vorsachea survatechea kalla meren sorkari iskolanchea xikoupachea vellan bodol haddi meren, tankam sod’deakchea pod’doti pormonnem, mhunnlear modli sutti (recess) soddlear sadde panch voram khatir vevhar korcho poddtolo
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:55 PM Page 6
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Vicharkhonn
Amcho Avaz
Manestanchim utram
Modi ‘charisma’ Lok Sobha venchnnuk gazoitolo?
Zoim mog asa thoim ghorabo asa – ghorabeantle pãy (feet) bhair sorot punn kallzam nhoi! - Oliver Wendell Holmes
aMcheM MOT
Rajki ghuspagonddol Halinch ek ‘survey’-cho nikall jahir zalo. Hi ‘survey’ ‘Times Now C Voter’ hannim ghoddoun haddloli. ‘Survey’-cho hetu aslo zor atam Bharotan Lok Sobhecheo venchnnuko zaleo zalear konn jikonk xokta hache vixim zalole he ‘survey’-n khub chintpa sarko nikall dolleam somor dovorla. ‘Times Now – C Voter’ hannim ghoddoun haddlolea ‘Opinion Poll’ hache pormonnem atam venchnnuko zaleo zalear ‘National Democratic Alliance’ (NDA) soglle mellon 156 motdarsongh jiktele zalear ‘United Progressive Alliance’ (UPA) 136 zage jiktele. Dusrea utramni khoinchench ghottbondon – UPA vo NDA sorkar ghoddounk ghoddchem na. Oxem asa zalear desachea fuddara khatir hem boreak poddchem na oso zaitea rajki zannkarancho odmas asa. Eka desachi vegan progoti zatoli zalear desak ek sthir sorkar aspachi goroz asa ani zor NDA-k 156 zage mellta ani UPA-k 136 zage mellta zalear tancheamni sthir sorkar korunk ghoddchem na. ‘Survey’ vo ‘Opinion Poll’ mhunttlear khoreponn nhoi, punn oslea ‘survey’-am vorvim vo ‘Opinion Poll’-am vorvim je nirnnoy dakholl zata tantuntlean fuddarak rajki mollar kitem ghoddo yeta tacho jerul odmas korunk zata. Ho zo nirnnoy jahir kela zantun UPA-k fokot 136 zage melltele hacher atam asa te poristhitin niyall kelear ho ankddo sotak zaito lagim asa oxem mhunno yeta. UPA-k 136 zage mellop mhunnchem 92 motdarsongh tanchea hatantle vetole. Fattle venchnnukek UPA-k 228 zage mell’lole ani tannim kendrak sorkar ghoddlolo. Fattlea 5 vorsanchea kallan UPA sorkaran zorui zaiteo boreo yevzonneo porjechea boreponna khatir chalik lailea, toruipunn vochot thoim broxttachar zalolea karonnak lagon UPA-cho boro vavr broxttacharan buddon nas zala. Tea khatir zo ankddo jahir kela to sot zavnk xokta. Punn teach borobor dukhachi ghoddnni mhunttlear NDA-k fokt 156 zage mellta ani kendrak sorkar ghoddtolo zalear unnech te 172 motdarsongh jikpakuch zai. Oxem asa zalear NDA-kui khup kotthinn zatolem kendrak sorkar ghoddpak. Ojap zavpachi goxtt mhunttlear Narendra Modi haka 2014 vorsantle Lok Sobheche venchnnukecho prochar somiticho odheokx kelea uprant poriant tanchea fuddariponnacho zoborso vhodd probhav hea nikallacher poddla oxem disona. Hea khatir NDA kendrak sorkar ghoddunk xoktoli vo na hea prosnank atam tori zabab na. Punn fattlim 9 vorsam Bharotan sorkar cholovpi UPA urlea tea 12 mhoineam bhitor portun soddsoddit zavn tisre pavtt kendrak sorkar korpache toyaren zoitivont zavnk xokta karann halinchea disamni jim panvlam UPA sorkaran marleam tim yeta te Lok Sobheche venchnnukek tankam faideak poddonk xokta. Udharonnank Orov Surokxa kaido (Food Security Bill) zo UPA sorkaran ek ‘ordinance’ kaddun des bhor lagu kela taka lagon Bharotantlea gorib motdaranchea monamni vhodd bodol zaum yeta ani ho bodol UPA-chea boreak poddonk xokta. Sangta tea pormonnem ‘Food Security Bill’ hem purnnponnim vevharant ghaltoch Bharotantle gorib porjek – ji oglli unnim 60 ttok’keam voir asa – zaito faido zavpacho asa. Tandull, gonv, adi orov sarko sovayen mellpacho asa. He yevzonnek lagon UPA sorkar gorib lokanchim kallzam jikonk xokta. Teach borobor UPA sorkaran halinch anik ek khub mhotvachem panvl marlam. Hem panvl mhunttlear Andhra Pradesh hea prantak Telangana ho vegllo prant korunk nirnnoy ghetla. Ho nirnnoy khup kall urlolo ani Telangana vegllo prant korpak NDA-choi tenko asa mhunttoch Telangana vegllo prant ghoddpachem xrey UPA-k veta ani haka lagon-ui 2014 vorsantlea Lok Sobhechea eleisanvank UPAk zaito faido zavnk xokta. ‘Times Now – C Voter’ hi ‘survey’ hea disamni bhair sorlea. Venchnnuko zavpak oglle unne 12 mhoine asa. Hea 12 mhoineamni rajki mollar zaitem ghoddo yeta. Tea khatir zo nikall aiz amche nodre mukhar asa toch nikall 2014 vorsantlea Lok Sobheche venchnnuken zatolo oxem kainch na. Punn ek hea nikallak lagon UPA toxech NDA donui ghottbondonam ap-aple unnav (drawbacks) asa te sodhun kaddun tancher upay ghevn choddan chodd motdarank lagim haddpache proitn kortelech. Venchnnukancho khoreponnim kitem nikall zatolo ani kendrak sorkar ghoddounk NDA-k sondhi melltoli vo UPA tisre pavtt sorkar ghoddteli hem astitv fokt Lok Sobhecheo venchnnuko zalea uprantuch kolltolem.
UzvaddacheM kiRn
Denneanchem Boks doriS diaS Kepem, Gõy
Aplea tin vorsanche pirayeche dhuvek bapayn khub uloylem, ani kheast favo keli. Kiteak? Tache dhuven ek boks gheun tem bhangra korachea kagdan nhesoylolem. Hem polleun ticho bapuy ticher khub bejar zalo. “Oxim boksam nhesounk him kagdam oxinch mellonant, tankam poixe lagtat,” bapayn ragan mhonnlem. Dusre sokallim te lhan dhuven tem boks vhorun aplea bapay lagim dilem, ani sanglem - “hi mhojea mogachi bhett tuka. Hanvem ti mogan nhesoun toyar kelea, upkar korun ti mandun ghe.” Bapayn dhuvechi bhett hatant ghetli. Boks ugoddlem, punn boksant kainch naslem. Bapuy jitlo ojap titloch ragar ani bejar-ui zalo. Ani tech birkient tannem dhuvek mhonnlem – “Tuka khobor nam, konnak-ui kitem-i bhett mhonn ditat tantum bhitor kosli nam kosli vost ghalun ditat mhonn?” Bapaychim him utram aikun te tin vorsanche dhuvechea dolleant dukham bhorlim. Tinnem roddun sanglem – “mhojea mogachea pay, hem boks jem hanvem tuka dilam tem ritem nam. Tantum hanvem zaite mhoje ‘kiss’ bhitor ghaleat. Tuka te disunk nant?” Dhuvechem hem sangnnem aikun bapuy samkoch thondd poddlo. Tannem dhuvek aple vengent ghetli, ani dukhamni roddlo, ani xevttim aple dhuve lagim bhogsonnem maglem. Tin vorsam kall sorlea uprant, eka marekar obsoegan bapaychi ti dhuv sompli. Dhuvechea mornna uprant bapuy samkoch eksuro zalo. Sogllo vell aple dhuvecho ugddas kortalo. Aple dhuven apnnak bhett mhonn dilolem tem boks tannem aple khattixim samballun dovorlolem. To niraxi zatalo ani taka aple dhuvecho ugddas yetalo tednam, tem boks aplea hatamni gheun ugtem kortalo, ani aple dhuven aplea khatir tea boksant ‘kiss’ ghalun dovorleat tem chintun aple dhuvecho mog onnbhovtalo. Doe eka mon’xa kodde soronam toslea mogachem ani kabar zainant toslea ‘kiss’-anchem bhorlolem boks asta. Devan, amchea bhurgeamni, amchea ghorcheamni ani amchea ixttamni tem amkam bhorun dilolem asta. Punn tem ugddunk ani polleunk amkam bilkul vell asonam. Ami amcho chodd-so vell T.V, Internet Facebook, Mobile Games, adi. oslea gozalim khatir rakun dovorlolo vo tantum ghalolo asta. Hea sonvsari gozalim fuddeant hea boksacho amkam ugddasuch yenam nam mhonn tem amche lagim asa mhonn amkam khobor porian asonam. Amchea bhurgeancho zaum amchea ghorcheancho vo amchea ixttancho kednanch sumar korunk favonam. Ghoddta zalear tancho mog korcho, tankam borea kornniamni ubarun dovorchim, amche khatir tanchi urba somzun gheunchi ani tankam favo tea vellar xabaski diun, tim amkam kitlim kherit ani apurbayechim tem tankam thavem korchem.
6
viNCy QuadroS
Mhalgoddo lekhok Narendra Modik prochar mukheli korit thaun bhitorlean ani bhailean virodh zaunk lagla. Ho virodh kitlo khor asa hacher gormbhirtayen BJP-n obheas kelo na zalear mukha velea kallant porinnam’ bhogche poddum yetat. Sonvsarantle vhoddle lokxayent vavurtana lokachi bhavna fafddun uddoili zalear kitem ghoddta tem kudd’deak legit dixtti poddta Lok Sobha venchnnukecho narl foddunk fattlea mhoineant Bharotiy Janata Pokx-an (BJP) Gõyant boro mhurt sadlo. Vichar-montonachea nanvan boska zali punn Gujaratcho Mukhel Montri Narendra Modi-k pokxacho raxttriy venchnnuk prochar mukheli korun rajki mollar desbhor khovdoll ghalo. Ho khovdoll BJP-ntuch nhoi tor her rajyamni tankam tenko divpi pokxantui zalo. Hea mhurta velean Lok Sobha venchnnukechem varem
vhanvpak laglem. Prosar madheomani taka boroch mitt-mosalo laila. Gõyant sod’deak BJP-cho ekuch khasdar asa. Fuddlem venchnnukent te don zatat vo asa tovui Mandovint vhanvun veta zalear pollevpak Gõykaranchem lokx vedlam. Fuddle lok sobha venchnnukek 6 te 9 mhoine asat. Tori BJP-n desbhor zagrutai nirmann kelea. Horxim Kongres Pokx mukhar astalo. Taka fattim ghalun BJP-n Modi vorvim aplo ddavpech manddla. Hea khatir Lok Sobha venchnnukam adim hea vorsache akhrek Delhi, Chat’tisgarh, Madhya Pradesh ani Rajasthan hea rajyamni vidhan sobha venchnnuko zavpacheo asat tankam mhotv ailam. Karnattokant zal’le venchnnukent BJP-n mar khaunui voilea rajyamni Modi kitlo porzollta hi pollevpa sarki gozal. BJP-n manddlolea Modichea ddavpechak desbhorchean protikriya yevpak lagleat. Delhi University-cho adlo professor Subrata Mukherjee mhonnta “Kornattokant Vidhan sobha venchnnuk harun BJP-che raxttriy protimek khot laglam ani Andhra Pradesh, Tamil Nadu, West Bengal sarkea vhoddlea rajyamni BJP-chem bollgemsamkem denvlam.” Bharat Ratna puroskar zoddlolo arthtodnya Amartya Sen hannem Modi-k spoxxt nakarla. JD (U) pokxan NDA koddlem natem toddlem. TMC
kuxin ravlo. Jextt BJP fuddari dukhovleat. Shiv Sena taka man’ta punn fuddari dhorina. Aam Aadmi Pokx apli khelli khellunk toyar zala. Hea khatir Modi mukhar ek vhodd avhan ubem ravlam. Gõychea Lok Sobha rajkarnnacher nodor marlear chitr khubuch goddboddlolem dista. Sod’deak Dokxinnek Kongres khasdar zalear Ut’torek BJP khasdar asa. Hea dogui khasdarank fuddle venchnnukek apaplea pokxa koddlean tikett melltolich oxem na. Tednam nove chehre aple khasgi kuvoticher venchnnukek fuddo kortole? Donui zage khoinchea pokxak melltole? KongresNCP modem tikett-vanttnni gondoll BJP-k faideacho tharum yeta. Kongress pokxan fattle Vidhan Sobha venchnnukent aptti marli apleach patkank lagun. Punn BJP sorkar kitem korta? Apnnem motdarak dil’lem utor pallta? Jeo yevzonno chalik laileat teo lokam meren pavtat? Minacho prosn azunui humkhollun asa. Entry Tax-a khatir follambhajio mharog zait asat. Vell vaddoilolean xikxonnacho novo prosn uposthit zala ani xikovpi-palokam modem naraji patoll’lea, roste sogle ibaddleat, sonsoddea velo prosn azunui ponnak lagona. Saxttintli sewerage line rup ghena. Soglea xarantli yeradhari sudarna. Choliancher oteachar vaddot asat, MidDay Meals-avixim disan
dis gondoll vaddot asat. Garbage prosn sogleank sotaita. Tatuntlea tatunt Mukhel Montri ani amdaram modem ver gelea. Porivorton ghorivorton zaunk laglam. Gõycho huxar mukhel montri hatuntlean vatt kaddunk somorth asa punn vochot thoim ‘ekla chalo re!’ Narendra Modik prochar mukheli korit thaun bhitorlean ani bhailean virodh zaunk lagla. Ho virodh kitlo khor asa hacher gormbhirtayen BJP-n obheas kelo na zalear mukha velea kallant porinnam’ bhogche poddum yetat. Sonvsarantle vhoddle lokxayent vavurtana lokachi bhavna fafddun uddoili zalear kitem ghoddta tem kudd’deak legit dixtti poddta. Modi ho aplo prochar mukheli, nhoi Prodhan Montri podacho umedvar mhonn mukhar gelear ghoddie faido zaum yeta. Modichea hatakhal nem’loli somiti kagdacher tori ghottmutt dista punn bhair urleat tea fuddareanchem chintop kitem? BJP-cho ek fuddari mhonnta “Ami Modik mukhar kaddla, hem Kongresik pochon zaina. Zor tor te Modicher hol’lo kortat zalear te taka apunnuch raxttriy panvddear vhortat ani hol’lo korinastana ravtat zalear te osvosth urtat.” Hi kuvaddeachi bhas vichar korpa sarki asa. Jea disa Modichem nanv raxttriy procharok mhonn jahir zalem tednam Kongresin
mhonnlem tachi amkam koslich bhirant na. Zalear ek-eka Kongres voktea koddlean dixa-hinn protikriya kiteak yetat? Te pokxacher soddun Modicher kiteak hol’lo sadtat? Hanga ek votten Modichi bhirant asa mhonn spoxtt zata. Kitem-i asum, yeta ti Lok Sobha venchnnuk Amerikent odheokxiy venchnnuk zata te torechi zavpachim chin’nam distat ani hatunt Narendra Modi virudh Rahul Gandhi hanche modem soroll loddot distoli. 2002 vorsant zal’le zatiy hol’le bhoutek lok visrun geleat. Bhroxttachar ani bezobabdar proxasona mukhar zatiyvadak titlem mhotv urot oxem disona. Arvind Kejriwal ani Anna Hazare kosli bhumika kortole hacherui amche lokxayeche sayecho (cream) ghost kolltolo. Venchnnuk lagim pavta toxe nove pokx apnnak tenko ditole hea bhorvanxan BJP chantt marta zalear kallea kupanchi bhirant zollkhota. Gõyant mhurt-medd roilolea BJP-cho fuddar xasvot asa? Ekui amdar naslolea NCP-chi vagnnuk ani purnn, poripokv, svobhimani odheokx naslolo Kongres Pokx BJP-k avhan diunk xokta? BJP-che aplech fuddari pokxacho ghat ghenant mum? Hea uttangorachea pavsa thembeam bhoxen BJPchea fattlean aslolo RSS motanchi kitli pik kaddtolo? Hancheo zapo Modi charisma-ch ditolo
Monant xizlea bogor panar vaddop nam! JoSe Salvador FerNaNdeS
Mhalgoddo lekhok
“Fast food’ ditat thoimsor chikon tanduri-i viktat zannam? Chikonache te kuddke tambdde distat hacho orth te soglle ujeacher bore bhazleat mhonn tambdde zaleat oxem nhoi. Chikonache te kuddke bhazlolea sarke tambdde dische, ani giraikache jibek ruchichem udok suttchem mhonn tea kuddkeank tambddo rong-ui ghalolo asta. Mhojea borovpak fokot ruchicho tambddo rong laun, vachpiank thoddea vella purto sontos diunchi mhaka bilkul khuxi nam. “Fattlea thoddea Son’varank tumchim borovpam naslim.” “……” “Borounk vell naslo zait.” “Naslo kiteak? Khub aslo.” “Magir kiteak borounk nam?” “Jevonn-khann ruchonam tednam tum kednam-i zobordosten jevla?” “Tujim borovpam konnak ruchonant?” “Konnak ruchonant tim khobor nam, punn zaiteank ruchtat mhonn mat khobor asa.” “Zalear, amkam dor Son’varak vachunk mellta toxem, koxem-i ko-
run borovp kiteak korinam-i?” “………..” “Khuinchea-i satolleantlea Son’varak tujem borovp asonam tednam, tujem borovp vachunk ravtolea itlea-i vachpiancher tum onit kortai oxem tuka disonam?” “Zorui dor Son’vara khatir mhojem borovp korunk mhaka mon asa, torui dor Son’varak hanv boroitolonch mhonn vachpiam kodde hanvem kednanch, kosloch korar (contract) korunk nam!” “Ugddas dor, eka borovpiak tachea borovpantleanuch vachpi favo zaum yetat, ‘contract’ korun nhoi!” “Mhaka ek sang… mhoje kodde hi bhasabhas korpacho ‘contract’ tuka mhojea yer vachpiamni dila?” “He bhasabhaxent, tunvem vicharlolea prosnak zago ani mhotv nam.” “Zalear hanga mhotvacho prosn khuincho tor?” “Dor satolleant amkam tujem borovp kiteak vachunk mellonam?” “Gozal samki sompi… vixoy nam zalear borovp nam…. ani borovp nam zalear vachop nam.” “Tuje khatir vixoy nant mhonn asa?” “Vixoy aslech mhonn zainam nhoi?” “Borovp korunk vixoya xivay anik kiteachi goroz poddta tor?” “Sorgest kovi Manoharrai Sardessai mhonntalo.” “Kitem?” “Borem xizlea xivay panar vaddchem nhoi…!” “Tujea borovpak ani tache kovitek som’bond kitem?” “Borovpacho vixoy monant xizonam te meren vachpiank kitem vachunk ditolom?” “Tuzo zo vachpi asa, taka kitem-i dilem zalear, tum tache avddicho
borovpi mhonn to vachtoloch nhoi?” “Hoi, punn vangddach ho borounk zai mhonn kitem-i boroyta, ani amkam kitem-i vachunk dita oxem-i mhonnunk fattim ravchonam.” “Oxem tuka dista, punn khoreponnant (in reality) toxem asonam.” “Tujea motan toxem asonam zait, punn mhaka mhojea vachpiank ‘take for granted’ korpachem nam.” “Mhonnche?” “Vachpi vachtat mhonn kitem-i boroun tankam vachunk diunk zainam. Borovpian vachpiank-ui man diuncho poddta.” “Mhonnche, vachpiank man diunk zai mhonn tum boroytai tor?” “Nam. Tuje somzonnient chuk zalea.” “Zalear boroytai kiteak tor?” “Mhoje kodde kitem tori divpachem va sangpachem asa mhonn…” “Zalear, dor satolleachea Son’varak tem tunvem vachpiank borovpachea rupan diunchem va sangchem.” “Tuka sanglam nhoi hanvem?” “Kitem?” “Monant xizlea bogor kagdar vaddop sarkem nhoi mhonn?” “Tum mhonnta to kall atam urunk nam. Atam ‘Fast Food Culture’ aila. Randunk-xizounk konnak vell nam, ani borem randlolem- xizoylolem jevunk-ui konnak vell asonam.” “Ani tannim khalolem ‘fast food’ui tanchea jivak lagonam!” “Punn ruchik lagta nhoi?” “Mhojim borovpam vachpiank fokot ruchi khatir vachunk diunchi mhaka khuxi nam.” “Zalear?” “Ruchi poros vichar diunchi
chodd goroz asta. Tea vicharank magir ruchi khatir koslem ani koxem-kat jirem-mirem lavchem ti borovpiachi kola asta. Ruchi khatir kitem-i ani koxem-i boroun dilem zalear, tem borovp ‘fast food’-a porim ruchi purtench asta. Ani toslea borovpant tor vicharuch nam zalear, tea borovpak koslo orth?” “Sogllea borovpamni vicharuch asunk zai tor?” “Borovpantlean ek agllo-vegllo vicharuch divpacho nam zalear, borovpian borovp kiteak korchem?” “Apli avodd (hobby) mhonn korum yeta nhoi?” “Xevttim te avddint legit ‘creativity’ asta mum?” “Zalear tujea vachpiam khatir hi tuji ‘creativity’ dor Son’varak kiteak toyar zainam?” “Fast food’ ditat thoimsor chikon tanduri-i viktat zannam? Chikonache te kuddke tambdde distat hacho orth te soglle ujeacher bore bhazleat mhonn tambdde zaleat oxem nhoi. Chikonache te kuddke bhazlolea sarke tambdde dische, ani giraikache jibek ruchichem udok suttchem mhonn tea kuddkeank tambddo rong-ui ghalolo asta. Mhojea borovpak fokot ruchicho tambddo rong laun, vachpiank thoddea vella purto sontos diunchi mhaka bilkul khuxi nam. Tantum… ” “….. vichar-ui yevop gorjechem mhonn sanglam tunvem. Fuddem sangum naka. Tuzo vichar mhaka somzolo, punn azun-ui pottunk nam…. Monant xizlea bogor…. hoi… panar vaddop nam. Kortam vichar…” “Borovpiak, aplea borovpantlean vachpianchim monam vicharanche chalik laglolim zai asta… atam tujem chalik laglam toxem….”
Inglez bhaxecheach madheomantlean xalla cholop. Mhonnge Inglez madheoman xallo choloita tankam adlech porim anudan (grants) divop. Punn atam jem Parrikar uloita tem aikon kallzak dhoko bosta. Halinch tannem mhunttlem ki ‘medium of instruction’ ho vixoy asa to ek somiti tharaitoli mhunn. Mhunnchem Parrikar sangonk sodta ki ‘medium of instruction’ ho prosn azun suttonk na mhunn? Toxem asa zalear mukhel montri zalea uprant DSE-chea ‘primary’ iskolamni Inglez bhaxen xikxonn chalu dovrunk kiteak dilem? Tea xallam
‘grants’ koxe dile? Dista tea pormonnem Parrikar bab ek dhongi (hypocratic) khell khellta. Ho khell taka jerul mharog poddtolo hantun matui dubav na. Antonio Fernandes Curtorim, Gõy
montri zatolo. Narendra Modichim fattlim karasthana pollelim zalear to prodhan montri zavop ek bhirantichi ghoddnni asa. ‘Minorities’ hankam egdomuch bhirant asa kiteak Narendra Modichi Hindutv hi gombhir ‘policy’ asa. Tea xivai Narendra Modik RSS-acho sarko tenko asa. Mhollear Narendra Modi prodhan montri zalo zalear Bharotantlea ‘minorities’amni bhirantin dis kaddche poddtele. Na tor Narendra Modin aplem sthan sarkem spoxtt korchem. Adelina Rodrigues Pomburpa, Gõy
LOKMOT Mullavea xikxonnacho prosn
Mullavea xikxonnacho prosn azunui suttonk na tem pollovn ojap dista. Manohar Parrikar Gõycho mukhel montri zalea uprant tannem jem mullavea xikxonnachea mollar kelem tem khorench promannikponnim kelem vo dhongiponnan (hypocrisy) kelem oso atam dubav poddta. Kristanvanchim motam mellche khatir tannem Kristanvank zaitim ghuptim axvasonnam dilim. Tantuntlem ek axvason mhunttlear ‘Diocesan Society of Education’ hanchea mullavea xallamni
Modichi bhirant
Vochot thoim uloup cholta tea pormonnem fuddle venchnnukek tanchea bhroxttacharak lagon Kongres pokx hartolo ani kendrak BJP-cho sorkar yetolo. Oxem-i dison yeta ki zor BJP-n Kendr sorkar ghoddlo zalear Narendra Modi desacho prodhan
dsad
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna Industrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome, Panjim, Goa - 403001.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office: St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460; RNI No: (Registration Under Process)
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries amchoavaz@herald-goa.com. For Letters to the Editor lokmot@herald-goa.comFor articles/features sompadpi@herald-goa.com
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners. Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser. Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:56 PM Page 7
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Des Pordes
Amcho Avaz
Bharatacho 29vo vegllo prant
CAMPALAR
Telangana raj’jea ghoddta
Gõycheo khasgi bosi ani bexist RTO…
10 vorsam khatir Hyderabad ‘joint capital’ astoli Telenganache porjechi itsa akhrek xarti pavta mhunn kollon yeta kiteak UPA ghottbondonan (coalition) Telenganak vegllea raj’jeacho divpacho nirnnoy ghetla. Hea nirnnoya pormonnem Telenganak 10 zil’lle astole ani 17 Loksobheche motdarsongh astole. Hayderabad hem xhar Telenganant poddta mhunnon tem akhrek Telenganakuch vetolem punn fuddlea 10 vorsank Andra Pradesh ani Telengane hea donuim pran-
tachi zodd rajdhani (joint capital) astolem. Hea 10 vorsam bhitor Andra Pradesh-k novi rajdhani bandhtole. Halinch khobor mell’llea tea pormnonnem goddie anik 2 zil’le Telenganan haddpachi magnni asa tacherui UPA ghottbondon vichar korta ani Telengana 12 zil’leamchem zalem zalear donuim raj’jeamni 21 – 21 Loksobheche motdarsong astole.
Konnak kitem melltolem?
Congress: Dilolem axvason purnn kelolean, Telanganan faido zatolo. TRS-achea vangdda vo tanchea vinnem, vattharan 17 ‘seats’ mellpachi xokeotay asa (Rayalseema-che 2 jil’le zoddlear anink 4 ‘seats’ mellonk xokta) YSR Congress: Telangana-chea add aslolean doryadege velea vattharan chodd promannan YS Jaganmohan Reddy voir soronk xokta. BJP-chea vangdda vochona meren, tachean soroll vo dusrea vatten Congress-ik tenko diunk zata. TDP: Telangana vixim ‘vhoi-na’ kortolea karannak lagon Naidu-chem pokx bore sthitin na. Te sot’ten urot hachi khatri na. BJP: Congress-ichea hea nirnnoyak lagon te fattim poddonk xoktat. Ani doryadege velea vattharamni tancho probhav chodd oso na.
Telengana ghoddoumchem mhunn eka vordhan andolan chalu aslem zalear dusrea vordhan Andra Pradesh-ache kuddke korchenoi mhunn chollvoll suru asli. Haka lagon atam Telenganant khuxalkayecheo
boska zata zalear Andra Pradeshant gombhir chollvoll suru asa.
Anik raj’jeam ghoddchim mhunn magnnim Telangana-k maniatay mell’lea uprant, her raj’jeam ghoddpa khatir poriant magnnim yeunk lagleat. Tatuntlim kaim mukhel magnnim oxim asat: Vidarbha: Maharashtra-ntlean ek vegllem raj’jea nirmann kopachea vixim Congress fuddari Vilas Muttewaran Sonia Gandhi-k boroilolem. Hea 11 jil’le aslolea Vidarbha raj’jea khatir thoimche fuddari nettan magnnim korunk lagleat, ani Agostache 5 tarker Dil’lin Jantar Mantar hanga chollvoll korpache vixim tharailam. Gorkhaland: Gorkha Janmukti Morcha mukheli Bimal Gurung-an, Bengal-antlean vegllea Gorkhaland raj’jeachi magnnim puray zayi meren ‘lamb chollvoll’ suru korchea pasot tin disam khatir ‘bandh’ apoun haddlea. Him-i vegllim raj’jeam zaunchi oxi magnnim asa: Bodoland (Assam), Harit Pradesh (UP), Bundelkhand (UP), Maru Pradesh (Rajasthan), Kongu Nadu (TN), Kamtapur, Kosal (Odisha), Purvanchal (Bihar + Jharkhand), Tulu Nadu (Karnataka + Kerala). Oxem asa zalear Telengana ghoddpant Kendr sorkarak ani zaitea raj’jeamni novim raj’jeam ghoddchea prosnak fuddo korcho poddtolo.
UK-cho ‘visa bond’ kaido Bharoteank vaittacho Advogad Saroj Zaiwalla ho vixoy ‘European Court of Human Rights’ hantun vhortolo
London: Halinchea disamni England-ak vochpak ‘visa’ mellche khatir lakhamni duddu ‘bond’ mhunn bhorche poddta
tache add Bharoti nagrik zhuz manddtele kiteak ho kaido odik korun Bharoti nagrikancher add veta. Ho prosn atam ‘European Court of Human Righta’ hantun ghalun tacher yogea nirnnoy mellovpak proitn chalu asa. London-cho ek vhodd advogad Saroj Zaiwalla sangta tea pormonnem ‘visa’ mellovpak lakhamni duddu ‘bond’ mhun-
non farik korpacho kaido Bharoti nagrikam bhitor vegllochar utpon’ korta ji ghoddnni ‘European Convention of Human Rights’ hachea kaidea pormonnem niti add asa. Zaiwalla ho ek poiloch Asiantlo advogad zavn asa zannem ‘Indian Law Firm’ London-an ghoddlam ani adim vhoddleo vhoddleo kexi zoxe porim Sonia Gandhi, AL Shivraj Group, Tata ani Godrej Group ani Dalai Lama oslea manestancheo kexi to London-chea nitisobhen zhogoddla. Zaiwallan fuddem sanglem ki ho vixoy ‘European Court of Hu-
man Rights’ hantun ghatlo zalear hem duddvanchem ‘bond’ vochpachi xokeotay asa kiteak tache vorvim Bharoteam modem vegllochar utpon’ korta. Fuddem ulovn Zaiwallan sanglem ki hem ‘bond’ azun poriant vevharant ghalunk na kiteak taka UK-chea parlamentan azun porvangi diunk na. Khoreponnim ho kaido vegllochar korpachi spoxtt kes zavn asa zache vorvim kaim zatichea lokank ani venchik desank add nodren pollovpachi ghoddnni asa. Hea kaideachi bhirant mhunttlear to vevharant ghatlo zalear je Bharotantle lhan lhan dhon-
dekar UK-n aplem biznes korta tankam khup vaittak poddpachi xokeotay asa. Tea khatir ho kaido vevharant ghalchea adinch taka bond korpak zai. Halinch Iran-achem ek vhoddantlem vhodd khasgi ‘bank’ zacher Brittix sorkaran bondi ghatloli tache add ‘court’-an zhuzon zoit melloilolo Zaiwalla oxem mhuntta ki ho ‘bond’ ghetlea uprant ‘visa’ diupachi ji prokria asa tika vevharant ghalchea adinch nas korunk zai ani ‘European Court of Human Rights’ hantun Bharoti nagrikank jerul nit melltoli tannem fuddem mhunttlem.
Nove ‘census’ mahiti pormonnem
Raj’jeamni, vaganche ankdde vaddleat
Taliban Musharafacher akromonn kortele?
Mumbai: Zaitea raj’jeamni vagancho ankddo vaddot asa, oxem novea ‘census’ mahiti pormonnem ukttapem zalam. Punn, ran aslolea vattharamni novim prokronnam bandun yetolea karann ani vagancheo bekaidexir xikaracheo kexi vaddot aslolean, tankam rakhpache ani sambhallpache bore proitn korinant, oxem ‘wildlife’ zannkaranchem mot asa. 2006 thavn choddxea raj’jeamni tanchi loksonkhea bore toren sambhallunk ailea asot, punn rakhiv ranachea vattharantlea (sanctuary) bhair asloleank bekaidexir xikarak (poaching) ani mon’xachea udorgotik lagon bolli poddchem poddta, oxem tannim sanglem. Maharashtra-n 2006 vorsa tancho ankddo 103 aslo, to vaddon 2011 vorsa 168 zalolo. Kerala, Tamil Nadu, Karnataka, Assam ani Western Ghats vattharantui, tanchea loksonkhechea ankddean vadd zalea, hem ‘camera traps’-ancho vapor korun kelolea novea ‘survey’ pormonnem ukttapem
Islamabad: Pakistanacho adlo odheokx Pervez Musharraf hacher akromonn korun Taliban taka jivo marunk sodta oxi khobor Pakistan sorkarachea ‘intelligent sources’ hannim dilea. Pervez Musharraf haka Chak Shahzad hangasor aslolea tachea khasgi ghorant dovorlolo asa kiteak tacher zaitea dharunn kornneancho arop asa. Adli Pakistanachi prodhan montri hika jivexim marop ani 60 mhalgoddea nitidarank bhair uddoup, Pakistan-an ‘emergency’ haddop, adi tacher gombhir arop ghatlole asa. ‘Intelligence’ zhorintlean khobor mell’lea tea pormonnem Talibanache monis Pakistani pulixechea bhesan yevn Pervez Musharraf-ak nas korpachi yevzonn kelea mhunn Pakistan sorkarachea sogllea khateank zagrut kelea. Hea adim Pakistanacho adlo ‘President’ Pervez Musharraf hachea jivi-
zalam. “Hachea fattlean mull karann mhunnlear, raj’jeamni marlolim zotnayechim panvlam. Dekhik, Maharashtra-n gelea tin vorsanchea kallan 5 noveo ‘tiger sanctuaries’ jahir keleat ani 620 sq km vatthar kaidea
khala haddla. Heo ‘sanctuaries’, vaganchea palan-poxonn (breeding) ani surokxitponnim ximpoddchea (dispersal) pasot ‘strategic’ suvatencher asat,” oxem ‘National Board of Wildlife’ vangddi Kishor Rithen sanglem.
tacher tin pavttim taka jito marpache proitn zale punn tachea borea noxiban tinui pavttim to mornnantlo vattovlo. Musharraf-achi dhuv Ayla Raza tichea-i jivitak Taliban-an dhomki dilea tea khatir Pakistani surokxa khatem soglleach vattamni ghuspagonddolak poddlolem asa.
Gulf desamni vochpak Bharati bhikareanchi gordi Chennai: Ramzan suru zaloleak don satolleam voir somoy sarla astolo ani zaito lok Gulf desamni vochonk lagla – bhik gheunk, karann hea kallan tankam dan (zakat) mellta. Vhodda promannan duddu ektthaupak mellonk xokta tem tankam akorxit korta. Hea 30 disanchea kallan dor eklo bhikari 6 lakh zoddunk pavta, zalear Sukrara disa 5,000 rupiya meren melltat, oxem odhikareamni sanglem. Bihar-cho Mohammad Amjad, 41, zo sod’deak UAE-k asa, tannen povitr mhoineachea poilea don disamni 13,000 rupiya ektthaile oxem sanglam. He duddu ‘hawala’-chea vorvim ghora
dhaddtat, karann ‘visit visa’ncher asloleanche ‘bank accounts’ asonk zaina.
Ramzan suru zaunchea 15 dis adim ‘agents’ Gulf-an bhonvddek vochpi lokank
sodtat oxi khobor fankarta, oxem eka ‘emigration’ odhikarean sanglem. Tachem mol veg-vegllea zageancher veg-vegllem asta, Bihar ani UP-n tem 75,000 asta zalear Tamil Nadu-n 1 lakh rupiyanchea voir asunk xokta. Rameswaram, Kilakarai, Kumbakonam, Chidambaram ani Vellore sarkea zageancher, he ‘agents’ sumar 1.25 lakh rupiyanchea molar ‘flight tickets’, ‘visas’ ani ravpacho bondabost asloleo khas ‘packages’ toyar kortat. Gulf-ant sogllea zageancher bhik magop bekaidexir aslolean ani dhorlea zalear borench dondd ani bondkhonn asa, hem pollevn lok
7
fattim soronant. Ramzan chalu zaloleak Saudi Arabian 57 Bharatiya bhikareank dhorleat, ani zaitea ostorenchea borabor 29 zannank Dubai-nui dhorleat. Te soglle ‘visit visas’-ancher UAE-k gelole. Ramzan mhoinean Bahrain, Muscat ani Qatar hanga te chodd promannan vetat. Dor vorsa xem’boramni Bharatiya, Pakistani, Sudanche ani Afrikeche lok oslea bhettinchea khatir Gulf desamni vetat. Ramzan suru zata tea vellar ani Eid zatoch portotat tednam choddxim vollkhichim tonddam pollevnk melltat, oxem ‘Immigration’ odhikareanchem mhunn’nnem asa.
Gõyant xist naslole bosinche yeradaricho fottko xikpi bhurgim, nokreo korpi lok, bailam-cheddvam ani sadea mon’xank vhodda promannan bospak lagla. Ap-aple bosint chodd provaxi melloupa khatir khasgi bosimchea dhonianchi dadagiri ani bosim modem zata ti spordha Stanley Vaz (competition) monant stanley@herald-goa.com dhorli zalear, lokak aplo jiv muttint dovrun bosimni provas korcho poddta. Bos chikar bhoron poryan anikuy provasi melloupak tanchi doddpodd koxich sompona. Prot’tek khasgi provaxi bosinchea proves darar vella-potrok (time table) marlolem polloupak mellta. Punn, kitleo boseo hea vella potroka pormonnem choltat kai? Hea prosnacho zabab mat, toklechi foddafodd kelear poryan mellonk kotthin. Bosincher marlolea vella potroka pormonnem ekui bos cholona mhonnpachem neamit rupan je konn khasgi bosimni provas kortat te kobul kortole. He xist naslole yeradarik Gõychem proxason bhorpur zababdar asa. Atam meren sid’dh zalam tea pormonnem zoxim sorkarachim sabar ani mhotvachim khatim bhroxttacharant revoddlolim asat, tanche poros odhik ani khol bhroxttacharachea somdirant hem Gõychem RTO khatem buchkollta, hem atam lipon urlolem na. Khasgi bosinche vahatukecher zalear hea yeradari khatean aplem sompurnn durlokx kelam. Hea khasgi bosim udexim zorui kedna ek vhoddlo kauz (incident) ghoddlo zalearuch ‘khaki’ anglim ghalun he RTO-che odhikar ‘bus stands’-ar dekhrekh dovortana distole. Tem-i zalear, thoddoch vell. Mhonnge, jedna kocherimni nokreank vochpi lok ‘bus stands’-ancher ‘city buses’ dhorpak yetat tedna. He RTO odhikari thoddoch vell apunn hea khasgi bosincher niyontronn dovortat mhonnpachem nattok kortat, ani lokachi gorddi komi zalea kai, thoinche kedna kus martat, tacho pot’to poryan lagona. ‘Hanv marlolea bhaxen kortam, tum roddlolea bhaxen dakhoi’ oso khasgi bosvale ani RTO khateachem natem zavn asa. Jedna ani zo meren kosloi gombhir vo dharunn kauz ghoddona, tedna meren RTO khatem kednach zagem zaina. Hea khasgi bosincher hea RTO odhikareanchem matui lokx aslolem khoinch dison yena. Ani, bosinche dhoni ani RTO ekamekak hat melloun aslolean, tikettiche duddu farik korche korun babdde niropradhi provasi apleacher zata ti onit moneponnan sonsta. Sangpachem mhonnlear, Gõychem RTO khatem Gõyant fokt nanva purtem asa. Khud hea khateantle odhikari tankam sorkaran dilole koslech kaide ani nem pallina. Khasgi bosinche dhoni hea khateantlea odhikareank hozaramni rupiyancho hapto ditat aslolean, aiz he bhroxtt RTO khateantle odhikari khasgi bosinchea dhonianchea hatak hat mellovn hozaramni nagrikanchea jivita kodde khell manddtat, hem aiz porjechea nanvan soroll sangonxem dista. Ani hem zavn asa ek mukhel karann, Gõychem ‘Kadamba Transport Corporation’ luskonnan cholonk. Gõyant khupxea zageancher Kadamba boseo suttpak asat mhonnllear kaim minttam adim khasgi bosink yeradari korpak porvangi dilolean Kadamba bosimni unnem ani khasgi bosimni chikar provaxi aslole nodrek poddtat. Suttiyechea disamni ap-apleo khasgi boseo bond dovrun lokachi goirsoy korpeancher koslich karvay zaina oxe tokrareo vaddpak lagleat. Sokallchi 8 tem 10 ani sanjechim 6 tem 8 hea chear voram modekat Gõychea rosteancher ekunn 1973 boseo yeradari kortat ani hea itlea bosimni 1.25 lak lok provas kortat. Gõyant sod’deak bhouxik yeradari korpi 1556 ani KTC-cheo 417 mellon hangachea rosteancher 1973 boseo dispottim yeradari kortat. Hea itlea-i bosincho provas ekttaim kelo zalear to 2 lakh kilometrancho provas zata. Khasgi bosimni provaxeank tiketti diloleo kednach disonant. Taka lagon dor disa kitlea lokamni provas kelo hachi ankddevari mellona. Vahatuk Khateak poryan tanchea odmasa pormonnech ‘passenger tax’ akarchem poddtta. Bosinche tikettinchem jedna mol vaddta tedna vaddlolea molacher bejar zavpi eka provaxean, “Tikettichem mol itlem vaddoilam, poilim tikett di”, oso dhenkso ghatlo zalearuch, magir te khoinsor tori bosint samonn dovortat te suvater khanchik poddloleo ani soglleoch mhelleo oxeo haddun nettan kaddun provaxeachea hatar xevttitat; matui rit-mannsugi nastana. RTO-ntlea eka odhikarean gupit mahiti dilea tea pormonnem, novea provaxi margam (passenger routes) khatir fattlim sabar vorsam ‘survey’ zaloli na. Xarancho vistar (extension) zalo, kheddea ganv asle te ganv atam xaram zalim, punn thoinchea loka khatir bosichi seva mat na, oxi sod’deak poristhiti asa. Sorkar khasgi bosinchea dhoniank bosicho ‘tyre’ futtlo zalear novo gheupak onudan dita. Bos porni zalear novi gheupak onudan dita, punn hea bosinchi yeradari sudraupak vo lokache tras unnem korpak kainch panvlam ubharina tem polleun soglleankuch ojap zalam. Gõychea Vahatuk Khatean, khasgi ani Kadamba boseo eke sontre khala haddun tanchi yeradari korpak yeujilam. Oxem kelem zalear he yeradarint sudharop zaun lokache halaval unnem zaun susegad ritin lokak provas korpak melltolo mhonnpacho bhorvanso vaddlolo. Punn hi RTO-chi yevzonn 2013 vorsan vevharant yeun chalik lagtoli kay? Vo kagdacheruch urtoli? Oxe proxn Gõyche nagrik bosimni provas kortana eka-meka kodde kortale. Hi yevzonn jahir kelear atam sabar mhoine soron gele, punn ti chalik lavpa vixim mat, azun meren koslech proitn zalole polleunk mellonant. Sot’ter ailoleak jem kitem Parrikar jahir korta ani rokddoch visorta na tor ‘UTurn’ gheta, tech porim he-i yevzonnecher Parrikaran ‘U-Turn’ ghetla zavnk zai. Toruipunn, Gõychea khasgi bosim modem jeo bexist (indiscipline) ritichim kortubam choltat, tim bond zavpachi goroz asa. Anik ek mhotvachi gozal mhonnlear, suttiyechea disamni kaim mhotvachea margancher he khasgi bosvale apleo bosi bond dovortat ani sadea lokak khupuch oddchonnent ghaltat. Hacher sorkaran ani khas korun RTO khatean aplem kherit lokx ghalpachi goroz asa. Aitarcheo ani suttiyechea disamni jeo khasgi boseo rosteancher provas korinant, tancher koddok karvai korpachi goroz asa. Oxea bezababdar khasgi bosinchea dhonianchim bosink dilolim ‘permit’-anch rod’dh korun uddoupak zai. Tednach, khoim na khoim, “Parri-vartan” zalam mhonnpachem, Parrikara koddlean spoxtt zatolem, hem surya uzvadda itlem sot!
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:56 PM Page 8
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Bhurgim Ballam
Amcho Avaz
8
Hea satollean
Mhotvachi ghoddnni
Nelson Mandela-k bondkonnin ghatlo Bhurgeanchi Kanni
Samratt Akbar – acho Rag Nivollta
• Nelson Mandela Dokxinn Afriken ek vhoddantlo vhodd fuddari. Dokxinn Afriken kalle katichea lokancher ji onit chalu asli ti onit nas korun kalle katiche porjek nit diunche khatir tannem Dokxinn Afrikachea sorkaracher zhuz manddlem. • Kalle katichea lokak tea kallar Dokxinn Afriken monisponnan lekhinasle. Dhove katichea lokak je hok asle te hok kalle katichea lokank nasle. He hok kalle katichea lokank mellovn ghenvche khatir Nelson Mandela vavurlo. • Survatek tachem zhuz ‘Ahinsik’ (non violence) aslem, punn dokxinn Afrikentlo sorkar porjechem aikona mhunn tea ‘Ahinsik’ chollvollint hinvsa bhitor sorli. • Dokxinn Afrikentlo sorkar Nelson Mandelak atak (arrest) korunk vavurtalo punn Nelson Mandela tankam mellonaslo. • Akhrek heach satollean mhollear 4 Agost 1962 hea disa dokxinn Afrikentlea sorkaran Nelson Mandela-k atak kelo ani taka bondkonnin ghatlo. • 27 vorsam Nelson Mandela-n bondkonnin sarlim. • 1994 vorsant ‘Apartheid’ vo kalle katichea lokancher cholteli onit sompli ani dokxinn Afriken venchnnuko zaleo. • Hea venchnnukamni Nelson Mandela-k sonnsonnit zoit mell’lem ani svotontr dokxinn Afrikecho to poilo ‘President’ zalo. • 1993 vorsa taka ‘Noble Peace Prize’ favo zalo. • Itlench nhoi ‘US Presidential Medal of Freedom’ ani ‘Soviet Order of Lenin’ hevui bhovman taka favo zale. • Sod’deak Nelson Mandela-chi bholayki borich bigoddlea ani azun poriant to hospitolan ilaz korta.
Hea satolleant ani aplea ghovak bhett keli. Tika pollena fuddem tannem tika fatt keli. Tinnem taka mhonttlem, “Hanv tuka soddunk sodina karann hanv tuji morosor seva korunk sodtam. Punn atam mhaka dusro upay na zavn, hanvem tuzo hukum mandun gheuncho poddlo ani hangasorlean vechem poddlem.” Akbaran tika fuddo kori nastana oxem mhonttlem, “Maka tujem chodd aikonk naka. Tujem kitem sangpachem asa tem soddsoddit sang ani hangasorlean vochonk kor.” Tinnem Akbarak portipall oso kelo, “Mhojem urlelem jivit hanv mhojea bapaychea ghorant sarpachim asa. Haka lagon tuvem aichea ratchem jevonn mhoje borobor korchem oxem tuje lagim magtam. Tachea uprant mhaka
hangasorlean mhojea sogleam von chodd mogachi vost mhoje borobor vhorpak tuji porvangi diunchi. Hi vost mhaka sodanch tuzo ugddas korteli. Hanv somzotam ki tum mhaka na mhunncho nai mhonn.” Tea ratik Akbar aple potinim sangata jevunk boslo. Tinnem apurbayen tacheo gostacheo vostu randleleo. Jevonn zatoch tinnem taka khavchem pan khavnk dilem. Tantun tinnem taka kollonastana nhidpachem ek ‘pil’ ghatlelem. Tem pan khatoch to khattir nhidlo. Tinnem Birbalak apounk dhaddlo. Birbal gaddi gheun ailo. Tannem Akbarak uklun te gaddient ghatlo ani taka ani tache potinink tichea bapaychea ghora dhaddlim. Dusrea disa sokallim utton, Akbaran aplea
sorvbhonvtim nodor marli. Hi tachi sodanchi suvat nhoi mhonn taka kollon ailem. Okosmat tachi nodor tachea potinicher poddli. Ti tachea khattixim boson asli. Akbaran tika kitem mhonnche adim, tinnem taka mhunttlem, ‘’Mhaka bhogos, tuvem mhaka mhoje borobor mhojea sogllea von chodd avddichi vost vhoronk porvangi dileli, ho ugddas tuka astoloch. Mhojea sogllea von chodd avddichi vost tum zavn asa, Tujea poros mhaka khoimchich vost anik chodd moladik zaum nozo. Hea karannak lagon hanvem tuka mhoje borobor hanga haddla.” Akbar aple potinichim utram aikon chodd khoxi zalo. Tannem apli chuk vollkholi ani aplea potinim sangata portun aplea rajmahalant ravunk gelo.
Zannvay vaddoi
Amkam denkor kiteak yeta? Amchea ‘digestive tract’ - hantun zor varo bhorlo zalear, amkam denkor yetat ani ho varo bhair veta. Jednam ek bhurgem chodd lhan asta, taka piyeunk dita tednam, zaito varo, to svas ghetana, tachea pottan toxench jevnnachea nollient uron, taka khup tras zaum yeta. To bhurgo magir roddonk lagta.
Vaddlolo lok pasun vegimvegim khavunk vo piyeunk lagot zalear, tanchea pottant chodd varo veta. Ami zor ‘beer’, ‘champagne’ osle pivonn piyelim zalear, tantuntli ‘carbon dioxide gas’ asa ti amchea pottant veta ani amkam denkor yeta. Bhov thodde pavtti oxem ghoddta ki amchem pott
ani jevnnachi nolli asa tea bhagant kosli punn ‘chuk’ asta ani haka lagon amkam denkor yetat. Gorvam ani menddream sarkeam zonvarank denkor yeta, punn choddxeam zonvarank denkor yenant. Gorvam ani menddram denkor kaddtana, ‘methane’ nanvachi ‘gas’ bhair soddta.
Amkam tan kiteak lagta? Amchi kudd amchea mendvak kolloita ki amchea rogtant chodd promannant udok unnem asa mhonn vo chodd promannant mitt subez asa mhonn ani haka lagon mendvant
tan utpon’ zata. Amchea angant udok unnem asa mhonn kollttoch, amche ‘kidneys’ angantlem komi udok bhair ghaltat. Jedna angant udok khup unnem zata, taka ‘dehydration’ mhun-
ntat. ‘Dehydration’ – haka lagon amchea ‘kidneys’ – hankam mar bosum yeta. Tan lagtoch amcho tallo-i sukhon veta. Amkam chodd gam yetoch, zor yetoch, soro
Ghoddloleo ghoddneom
Swami Vivekanand Swami Vivekanand Amerikechea desant bhonvddi kortalo tednam, eka disa to bhagent choltalo. Taka ek Englandachi ostori polloun tache sorxim aili. Tinnem taka mhunttlem, “Tuka zor vaitt dischemnam zalear, hanv tuka ek prosn vicharunk sodtam.” Swamijin tika zabab
“He moche mhaka tollavea (local) lokamni dileat, taka lagon hanv te mhojea pãyank ghaltam. Hanv hangasorlo portun vetana, hanv te moche hanga soddun vetolom.” diun mhunttlem, “Tum meklleponnim fattim-fuddem zai nastana mhaka vicharum yeta.” Tinnem anik vogot korinastana taka oxem mhunttlem, Sonkolon korpi “Swamiji, tum Irene Cardozo, Bharotache kop-
Candolim, Gõy
chodd piyetoch vo bhairam zatoch, ‘dehydration’ rokddench zata. ‘Dehydration’ chodd mottea promannan zalear, mon’xacher moron poryant yeunk xokta.
Zolm dis
Barack Obama
Sokol dileat te Konknni tiatr machievoile adle mhalgodde kolakar zavn asa. Tanche fottu ami sokol ditanv tanchim nanvam tumi sangat.
(a)
(b)
43vo Amerikecho President • Hea satollean mhollear 4 Agost 1961 hea disa Barack Obama Honolulu Hawaii, United States, hangasor zolmolo. • Tachem sarkem nanv Barack Hussein Obama. • Barack Obama Sr. ani Ann Dunham hancho put. • Tannem aplem xikxonn Harvard Law School hantuntlean purnn kelem. To Colombia University hantuntlean ‘graduate’ zala. • To ‘Civil Rights Attorney’ mhunn Chicago hangasor vavurla ani ‘University of Chicago’ (c) (d) hantun 1992 tem 2004 hea vorsamni ‘Constitutional Law’ xikoila. • Tannem aplea probhavit ulovpan lokak dip- Tanchim nanvam tumi boroyat kaile ani Julay 2004 vorsant ‘Democratic Na- (a) tional Convention’ hantun ‘keynote address’ diun tannem Amerikechea rajki zannkarank (b) akorxit (attract) kele. • ‘Democratic’ pokx hanchea vangddeam modli venchnnuk zali tedna tannem Hillary Clinton (c) hika harovn ‘democratic party’-cho Barack Obama Amerikecho raxttrapoti zavpak umed- (d) var zalo. • 2009 vorsant zalole venchnnuken Barack Obaman ‘Republican’ pokxacho John McCain haka harovn teach vorsa to Amerikecho raxttrapoti zalo. • 2009 vorsa taka ‘Noble Peace Prize’ favo zalo. Amchea bhurgeam bhitor zaite gunn asa. He gunn tanche bhitor odik • 2012 vorsant ‘Republican Party’fulovpachi ani follavpachi goroz asa. Tea khatir ‘Bhurgim Ballam’ hea cho Mitt Romney haka harovn 20 panar ami bhurgeamni chitrailolim kaim chitram chhapun haddtam. Janer 2013 hea disa to Amerikecho dusre pavtt raxttrapoti zalo. Hem chitr chitravpi: • Barack Obama gorib familintlo Melvin Pereira, koxtt ani tras kaddun voir sorlolo Vorg: VII, ani kalle katicho Amerikecho Mae de Deus poilo ‘President’ zavn asa. High School, Corjuem
pdde angak ghaltai, punn tujea pãyanche moche Bharoti nhoi, tor tum he moche kiteak ghaltai?” Swamijik matui vaitt dislem na, na mhonn matui rag ailo na. Aplea tonddar amurkoch hanso khelloun, tannem tika oxi zap dili, “He moche mhaka tollavea (local) lokamni dileat, taka lagon hanv te mhojea pãyank ghaltam. Hanv hangasorlo portun vetana, hanv te moche hanga soddun vetolom.” Tichem tondd poddlelea bhaxen zalem. Tinnem chintlelem ki ho prosn apunn Swamijik vicharun, apunn tachi ttika korun taka khalti dakhoitelim mhunn. To purnnponnim Bharoti nhoi mhonn sid’dh kortelim mhunn. Swamijichea zobaba vorvim ti thottakli ani tika aplich loz disli. Itlea mahan mon’xachi loz he bhaxen apunn korpak, hantun aplench unneponn tika gomon ailem. Swamijin tika aplea borea sobhava vorvim ek mohotvachem lisanv xikoilem.
Zabab: (a) Saib Rocha (b) Lucasinho Ribeiro (c) Joao Agostinho Fernandes (d) Regina Fernandes
E
k dis Samratt Akbar – haka aplea potinicho chodd rag ailo. Ekdom chiddlo ani mhonttlem, “Begum! Tum tujea paychea ghora vochon rav ani portun hea mhojea ghorant tujem tondd mhaka dakhoi naka.” Tache potinink vaitt dislem. Ti bhiyeli ani chintest zali. Fuddem kitem zatelem ani tinnem kitem korpachem, hem tika somzona zalem. Birbal ek somjikayecho ani huxar monis aslo. Poristhiti kitli-i avgodd asli zalearui, tantuntlean to suttpacho marog kaddtalo. Akbarachi potin Birbalachea fuddean geli ani taka hi sogli khobor sangli. Birbalan tika sanglem ki bejar zaupachi koslich goroz na mhonn ani tika tannem bori budh dili. Akbarachi potin tanchea rajmahalant geli
Amchea mhalgoddea tiatristank vollkhum-ia
Bhurgeanchi Kola
Hem chitr chitravpi: Vaibhavi Polle, Vorg: VIII, Mae de Deus High School, Corjuem Chotray : Dusrea-i bhurgeamni chitrailolim chitram amkam dhaddunk amchi vinonti. Amcho pot’to :- Amcho Avaz, Herald Publications, Campal Trade Centre, Campal, Panaji Goa. Lhan bhurgeamchim chitram ami khoxen hea vibhagan porgott kortoleanv.
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 9:06 PM Page 9
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Rajkaronn
Amcho Avaz
Youth Congress-chea odheokx podache ‘race’-in Valanka fuddem
Modi-k tenko diunchem prokronn
Jethmalani-n mhaka hukum diunk zaina: Lalu
Odheokx podachea ‘race’-in Fialho, Mardolkar ani Shirodkar -ui samil asat Moddganv (AAB): Gõychea ‘Youth Congress’-chem odheokx pod jikpachea ‘race’-in, adlea PWD montri Churchill Alemao-chi dhuv Valanka Alemao fuddem asa, oxem sutramni sanglam. Raj’jeantlea ‘Youth Congress’acheo ‘booth’ venchnnuko sod’deak chalu asat. Valanka, jem kaim vell adinch Gõychea Mahila Youth Congressichem odheokx pod jikpachem proitn kortalem, tannen atam aplem mon fokt raj’jeantlea ‘Youth Congress’ichem pod jikpacher kendrit kelam.
Bannavle motdarsonghachea gelea vidhan sobha venchnnukemni, Goa Vikas Party-chea Caetano Silva-n Valanka-k 2,001 motamni harailolem. Ani, gelea venchnnukeamni ‘disqualify’ zalolem. Punn hea pavtt, Valanka aplea yevzonne sombondhit panvlam sadurtayen gheta. Hea Kongresichea ‘membership
drive’-an Junache 5 tarke meren, Valanka, zaitea zannanchi nondnni korunk pavlolea vixim ukttapem zalam, zachea adharan taka zoit mellpachi xokeotay asa. Punn, Xavier Fialho, Varad Mardolkar ani Gauri Shirodkar hea umedvaranchi-i jikpachi xokeatay asa – ani tanchea modle konnui Valanka-k fattim ghalun jikonk xokta.
Hea tegaim zannam koddem raj’jea ani jil’lea pattlevelea somitimni mukhel ud’deancher (posts) asa ani tankam bori yogeotay (skills) asa, oxem sutramni ukttailem. Pratima Coutinho, zacho ‘term’ Julay-an somplo, portun umedvar mhunn ubi ravunk khoxi na. “Gelea 15 vorsam thavn hanv ‘Youth Congress’-in asa, ani songottnen noveo kolpona fuddem haddunk tachem fuddariponn gheunk dusreak sond diunchea vixim hanven chintlam,” oxem Coutinho-n sanglem.
BJP-chea zoitak rajki poristithi yog’gya asa: Advani Lok Sabha venchnnukemni ‘record’ toddpi zoit melltolem oxi Advani-chi opekxa Novi Dil’li: 2014 venchnnukemni aplea pokxak ‘record’ toddpi zoitacho nikall lagtolo, oxem BJP vorixtt fuddari LK Advani-n sanglem. Kongres bhroxttachar ani mhargayek lagon addkhollon urloli aslolean, oso nikall mellounk sod’deak choltoli poristhiti BJP-k samki bori asa, oxem Advani-n sanglem. Venchnnuko beginuch zaunk xokta, hacho-i tannen odmas marla. “Pokxachea karyakorteancho visvas polloit zalear, Lok Sabha venchnnukemni amkam ‘record’ toddpi zoit
mellonk xokta,” oxem Advani-n sanglem. BJP ‘Scheduled Caste Front National Executive’-chea jahir sobhe
vellar to uloitalo. Tachea ulovpachea vellar tannen mohim somiti mukheli Modi-cho kosloch ul’lekh korunk na. Lok Sobha-cheo ani Vidhan sobhecheo venchnnukeo Abril 2014 meren puray zavnk xoktat, oxem BJP fuddarean sanglem. “Itlea thoddexea kallan ami itleo sogott venchnnuko – sov-sat raj’jeamni ani toxench Lok Sobha venchnnuko – onnbhovunk nant,” oxem tannen sanglem. “Hovamanachi stithi (weather conditions) ani her gozali motin dovrun, sorkarak teo zai asom vo naka, punn
9
‘Election Commission’-ak beginuch venchnnuko zaloleo zai. Sorkarakui teo beginuch zaloleo zai asot. Punn jedna venchnnuko ghoddpacheo astat, tedna vellachea vixim chiti nastana toyarek lagonk goroz,” oxem Advani-n sanglolem oxi eke ‘agency’-n khobor diloli. “Gelea tin vorsanchea kallan, Lok Sobha venchnnukemni BJP-k jikounchea khatir Kongres-in proitn kelea titlei dusrea konnenuch korunk na,” oxem tannen fuddem mhunnlem, oxi eke ‘news agency’-n khobor diloli.
Patna: Namneche vokil Ram Jethmalani, zannen Lalu Prasadak ‘fodder scam’ kexintlean Supreme Court-a lagsan soddvonn dili, tachean mhojea rajkornni nirnnoyanche vixim hukum diunk zaina, oxem Rashtriya Janata Dal mukheli Lalu Prasad-an sanglem. Apnnak zai zalear apnnachean RJD fuddareak Modi-k tenko diunk sangonk zata, oxem Jethmalani-n kellolea nivedonachea protisadan (respond to statement) Prasad uloitalo. “Narendra Modi ani LK Advani sarke hukumxayen guntlole monis kednanch
prodhan montri zaunk pavche na. Tankam thambounk hanv soglle proitn kortolo,” oxem Prasadan sanglem. “Rajkornni mud’deam vixim konnachean mhaka margdorxonn diunk vo sokten sangonk zata? Lalu konnachench aikona tem tumi soglle zannat,” Jethmalani-n kelolea nivedona vixim vichar kelea uprant oxem tannen sanglem. “Jethmalani ek namna aslolo vokil ani tachea vixim mhaka uloupachem na. Punn mhojem rajki mot bodlunk mhaka somzaunk zata oxem mhunnop sarkem nhoi,” mhunn Prasad-an sanglem.
“TV-cher ‘interview’ gheupeakui hanven vicharlolem, ani vokilan tem fokannamni (lighter vein) mhunnlolem oxem tannen sanglem,” mhunn tannen fuddem ukttailem. Bharat bhor Modichea vatten tenko asa oso BJP mukheli Rajnath Singh ‘USA’-nt davo kortalo, oxem Prasad-an aplea ulovpan sanglolem. “Rajnath Singh svotachi ‘game’ khellta. BJPchea mukheleak, apunn prodhan montri zaunchea khatir Modi ani Advani unchlea poda pasot zhuzta tem pollevnk zai,” oxem tannen sanglem.
Ambott-Tikh
Aurelio ViegAs
Jevnnache dore vixim fokannam
Halinch Novi Dil'lint jevnnacho vixoy ghevn borich chorchea chalu zali ani akhrek dog zann Kongresiche fuddari tonddak yeta tem uloile ani virodheanchim don-tin
bhaxonnam aikoche aikon xevttak apli chuk zali mhunn lokam koddchean mafi magli. Amchea rajkornneanchem toxench cholon ailam, Kosleai prosnacher vichar korinastana kaichea kai zobabnni ditat. He dog zann Kongresiche fuddari mhunttlear Mumboicho Raj Babbar ani Dil'licho Rashid Masood. Raj Babbar mhuntta Mumboint 12 rupiyank tujean pott bhorpa itlem jevonn gheunk zata tor Rashid Masood-an samkhench ek novol kelem tannem mhunttlem ki Dil'lint tor 5 rupiyank jevonn mellta. Mumboint sod’deak borea dorjeacho ek vada pav pasun 12 rupiyamni mellona tor ho pott bhor khoinchea jevnnachi khobor korta kai? Mhaka dista Raj Babbar aplea bongleantlean bhair sorlear kitlimxinch vorsam zalim mhunnttoch taka babddeak gorib lokanche hal kitem ti khoinchi khobor? Je meren lokanchea jevnnak hal zavpi vixoyancher he fuddari apli nodor
ghalchenant te meren oslim fokannam amche fuddari korit astole hantun matui dubav na.
‘Mid-day’ jevonn pollovop palokanchi zobabdari? ‘Mid-day meals’ khavnkhavn amchim vidheartim disandis piddest zaloleacheo khobro uzvadda yetoch asat. Atam meren Gõyantlea tin zageancher mhunnchem Kannkonn, Usganv ani Peddnem hanga heo ghoddnneo ghoddpant aileo. Hem ‘mid -day meals’ jevonn zonavorank pasun divpache vevosthent asonam oxem khud mukhel montri Manohar Parrikar hannem mhunttlolem punn
hem zannam zavn porian hea jevnnacho bodol korunk vell gheta tem pollovn vichitr dista. Atam soglleanchea dobavan mhunttllolea porim Parrikar ‘midday’ jevnna voir mhuntta ki iskolanchea karbareamni ani palokamni jevnna vixim khud jevonn chakun pollovchem, na tor vidhearteank ‘mid-day’ jevonn melltolem oxi khatri na. Apleacher zoxem vozon poddlem tedna mukhel montri soroll he prosn dusreanchea hatant divn apunn lhouch kus marpachi sondhi sodhta mhunn hangasor kollun yeta. Jevonn borem kai vaitt hea voir Palok ani iskolache karbari koxe zanna zatole? Ek-ek pavtt gostachem jevonn pasun bholaykek vaitt asta tea khatir jevonn chakun ghevpache khas todneo (expert) astat tancho vapor korcho. Mon’xachi jib ti ek pavtt jevonn ruchik lagta dusre pavtti lagona. Horxim ho vixoy jevonn chakun ghevn divpacho nhoi karonn hantun vidheart-
eanchi bholayki attaploli asa. Vidhearteanche bholayke kodden oxem khellchem soddun jevnnache todneo sorkaran khas nomiarche ani hea gorjechea prosnacher gombhirponnim vichar korcho.
Valanka odheokx zavpacho dubhav
Sod’deak Gõyant Kongresik don prosn khupuch sotaitat: Ek mhunttlear Okhil Gõy odheokx podacho ani dusro Tornatteam Kongresi fuddari. Atam Kongresik hea donui zageancher favo te fuddari venchunk vell kiteak laitat tench khobor na. Kongres pokxant sodanch bhitorlean zhogddim cholun aileant. Ekleak unchlea podar pavlolo pollovnk konnakuch naka. Kongres pokxacho karbar Gõyant itle vaitt poristhitir pavla ki to tharear ghalpacho marguch disona vhelean Kongresintlean bhair sorlole vangddi pokxant apli
dadagiri kortat. Ekach utran Kongres pokxacher Gõyant konnachoch tabo na. Jedna Kongresiche fuddari Dil'lint thavn xistichi boddi ghevn yetat tedna fokt thoddech dis te boddiek bhiyeon ogi ravtat ani te gelea uprant porot suru. Dil'lint pasun Gõycho odheokx konnak korcho he vixim tankam matui vatt disona. Ek pavtt odheokx venchun tankam tacho poschatap naka mhunn Kongres vell ghetat oxem khas khobre vhelean kollun ailam. Atam Kongresicho Tornatteam Odheokxa khatirui toch khell chalu zala. Valanka Alemao aple torfen odheokx zavnk borech thokos gheta punn Kongresichea kaim fuddareank tem Odheokx zalolem naka. Tankam koxei toren Valanka-k har diloli zai ani hi chollvoll khaxa Kongresichech fuddari rat-dis kortat. Hem Kongres pokxachem khaxeleponn
Rupea Podd’dear Lulia Vantur-ak lagon Salman Bejar Ghele sabar dis thavn Salman Khan ani Lulia Vantur hanchea mogacheo khobro ‘bollywood’ mollar nettan choltat. Heo khobro fottkireo mhonnpachem Salman Khan hachea vhoddilamni spoxtt kelam, torui Salman Khan-ache vagnnukentlean mat teo khobro fott mhonnpachem dison yena. Tim dogaim sangatan bhonvlolim lokak pollevpak melltat. Salman Khanan halinch Luliak aplea gharant ravpachi vevostha kelea. Tantuntlea tantun eka vortoman potracher Lulia kazari mhonnpachem prosid’dh zalam. Lulia ani tachea ghorkara vixim khupuch vhoddli khobor tea vortoman potrar porgott zalea. Sangtat tea pormonnem hi khobor vachlea uprant Salman-acho ‘mood’ khupuch pidd’ddear zalolo asa. Salman Khan-an Lulia-chi batmi potracher vachloleak thavn tachi tokli zagear na. To konnach vangdda sarkho uloina. Tech porim Salman niraxi asloleacho khupuch porinnam tachea cholchitranchea ‘shooting’-acher zala
35-antlea ‘hero’ vangdda kam korpachem na Hindi cholchitramni bhumika korpi namnechea dadlea kolakarancher nodor marli zalear, tachi piray 35 odhik asa mhonnpachem dison yeta.’Heroines’ heo 30 vorsam bhitorle pirayecheo astat. Haka lagon dusro upay naslolean chodd pirayecho ‘hero’ ani unnem pirayechi ‘heroine’ hankam sangata gheun sod’deak cholchitram kaddpachem chalu asa. Punn Shradha Kapoor hachea vangdda mat oxem ghoddon ailolem dison yenvchem na. 35 vorsam piraye von chodd piryaechea ‘hero’ vangdda kam korpak Shradha Kapoor hannem soroll nakar dila, oxem kollon ailam. ‘Ashiqui-2’ hem Shradha Kapoor hachem cholchitr khupuch ‘hit’ zalea uprant, sod’deak tache kodde cholchitrancheo raxi poddleat. ‘Welcome Back’ hea cholchitrant taka John Abraham hachea vangdda kam korpachi sondhi mell’loli. Punn tannem apleak chintpak tin disancho vell zai oxem sangon hea filma khatir aplo nakar dilo. Ani hachem karann mhonnllear, 35 vorsam unchle pirayechea ‘hero’ vangdda apleak kam korpachi itxa na, oxem Shradha-chem spoxtt sangnnem zavn asa. Bollywood-ant fattlo sabar kall unchle piryaeche ‘hero’ zankam khup ‘demand’ asa, tanchea vangdda taka kam kelolem naka, oxem tem soroll sangta.
13 vorsamni Reena Roy portota ‘Hum Dono’, ‘Nagin’, ‘Rocky’, ‘Naseeb’ sarkhea hindi cholchitramni okhondd ani ugddas urpa sarkheo bhumika korpi namnechem cholchitranchi kolakarn Reena Roy ekunn 13 vorsam uprant porot ek pavtt ‘bollywood’-ant bhitor sorlam. Bengali bhaxentlean cholchitram nirmann korpi Agnidev Chatterjee hachea eka Hindi cholchitrant bhumika kortana, tem lokak pollevpak melltolem. Hea vixim potrkaram kodde uloitana Chatterjee hannem sanglem, aplea fuddlea Hindi cholchitrant apunn Reena Roy ani Vinod Khanna hea dogaim kolakarank aplea fuddlea cholchitrant sangatan bhumika korpa khatir venchun kaddleant. Vinod Khanna hannem hea adim khupuch gazlolea hindi cholchitramni bhumika keleat. Taka lagon apnnem Roy-Khanna hem zoddpem posond kelam. Sod’deak hea cholchitrachem ‘shooting’ nettan chalu asa. Thoddeach kalla bhitor hem cholchitr sinema ghoramni zollkhotolem. Agnidev Chatarjee choddxim cholchitram somajik vixoyacheruch toyar korta. ‘Refugee’ hea nimnnea cholchitra uprant Reena Roy ‘bollywood’-antlem samkench pois ravlolem.
Hoi, hanv loz naslolench - Poonam Pandey
Mahi Gill-an ghetli Meena Kumari-chi prerna
Manoj Kumar-achem ‘operation’ yesesvi
Duddu ani namna mellovpak Hindi cholchitranchea mollar khupuch ‘heroines’ asat. Sherlyn Chopra ani Poonam Pandey him dogaim hantuntlim novim udharonnam zavn asat. Fattlo sabar kall ‘hot photos’ ani pozddim uloupam korpi Poonam Pandey hachem ‘Nasha’ nanvachem ek novem cholchitr gelea Sukrara prodorxit zalam. Tea nimitan tannem eka vortoman potrak dilole mulakhatint punn hem ek khorench loz naslolem zavn asa mhonnpachem spoxtt ritin sangon dilam. Eka potrkaran taka vicharlem, “Tuje orde vinglle fottu polleun tujim ghorchim tuka kitem mhonntat?” tea vellar Poonam-an sanglem, “Survek, survek mhojim ghorchim mhaka oslea fottvamni pollelea uprant mhojer khupuch challovtalim, punn atam tankam somzon ailam ki hanv ani kednach sudhorchem na. Taka lagon tannim mhaka kitench sangpachem soddun dilam. Mhaka svotak osle orde vinglle fottu divpak khupuch avoddtat. ‘Twitter’-acher mhaka khupuch namna mellta. Krikett vixv kopa vellar hanvem hanv vingllem zatolem oxem sanglolem, to mhozo ek ‘publicity stunt’ zavn aslo. Ani taka lagon mhozo khupuch faido zalo.” Oxem Poonam Pandey sangta.
Mahi Gill hannem aplem fuddlem cholchitr ‘Gags of Ghost’ hea cholchitrantlea eka gita khatir somploli famad kolkarn Meena Kumari hichea koddlean prerna ghetlea. Mahin mhonnlem, apunn Meena Kumari-chem khupuch vhoddlem ‘fan’ asun, cholchitramni apleak tichea sarkhi bhumika korunk soeg mellop mhonnge aplem tem ek vhoddponnuch mhonnlear zata. ‘Tragedy Queen’ mhonn famad aslolea Meena Kumari kodde prerna (inspiration) ghetlolem, ‘Nahi doongi, nahi doongi, dil mera fokott mein nahi
Hindi cholchitrantlo nanv vosto kolakar Manoj Kumar hacher gelea sumanant Mumbointlea ek hospitalant operasanv kelem. Kaim dis adim Manoj Kumar-ak Mumboi-Andheri hangachea Kokilaben hospitolant bhorti kelolo. Gelea Budvara tacher ‘kidney stone’ hachem operasanv kelem. Manoj Kumar hacher kelolem operasanv yesesvi zalem ani tachi bholayki kainch usko korpa sarki na, oxem tacher upchar korpi Dr. Ram Naran hannem potrkarank sanglem. Manoj Kumar des bhoktichim cholchitram toyar korunk ani digdorxonn korunk khupuch lovkik asa. Bharat Kumar mhonn prosid’dh aslolea Manoj Kumar hannem ‘Haryali au Raasta’, ‘Who Kaun Thi’, ‘Himalaya ki Godh meim’, ‘Do Badan’, ‘Upkar’, ‘Pathar ke Sanam,’ ‘Neel Kamal’, ‘Purab aur Paschim’, ‘Roti Kapda aur Makan,’ ‘Kranti’, ‘Dus Numbri’, ‘Sanyasi’ sarkhea cholchitramni bhumika korun loka koddlean khupuch xabaski melloilea. 1992 vorsa taka Bharat sorkaran ‘Padmashree’ puroskor divn tacho bhovman kelolo.
doongi’ hea gita khatir Mahi Gill hannem khupuch thokos ghetlo, oxem cholchitracho digdorxok Satish Kaushik hannem sanglem. Hea gitantlean adle ugddas jive zaunche oxi amchi itxa asli. Hea gitachea cholchitrkarannant Mahi Gill-ak Meena Kumaricho kherit bheos dila. Mahin apli bhumika egdom ut’tom kelea, oxem S a t i s h K a u s h i k sangta.
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:57 PM Page 10
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Sahitya
Amcho Avaz
10
Mottvi Kotha
‘Teacher’, Hanv Tuka Upkari
Pio ESTEvES Agxi, Gõy
Pondra vorsam Abu Dhabi eke ontoraxttrik komponent ek ‘software engineer’ koso vavurlea uprant, Roy nigtoch Gõyam ailo. Aplea ghorcheam sangata apleo suttiyo sartana, sogllea aplea ixttmitrank bhett diunk tannem tharailem. Xallent toxench kolejintleam xikovpeamchi sodpus korun, tanche-i khobrek vochunk tannem yevjilolem. Pordesant thavn Gõyam yetoch, bolsant kaim ‘foreign’ chokletti ghalun, aplea ixttank toxench kaim xikxokank bhett diupachi Roy-ak sonvoy asli. Tea disa, sokallim misak thavn ghara yetoch, nosto korunk boslolo astona, mezar aslolo mobail vazlo. Sokall fuddem apleacho konnank ugddas ailo kai?, oxem monantlea monantuch chintun, Roy-n mobail hatant ghetlo ani kanank tenkoun, tannem ‘hello’ mhonnlem. “Roy, aichem vortomanpotr tun-
vem vachlaim?” tachea ixtta, Dinesh-an taka vichar kelo. “Nigttoch ghorant bhitor sorlam ani nosto kortalom. Kiteak? Kitem zalam? Khoxechi vo dukhachi khobor?,” Roy-an aplea ixttak vicharlem. “Xallent amkam inglez vixoy xikoitali ti xikxok hea sonvsarak ontorli,” Dinesh-an Roy-k sanglem. “Konn, Ismeralda tticher?” khatri korun gheunk, Roy-n mezar aslolem ‘Herald’ potr suddsuddit ugoddlem ani mornnacheo jahirati yetolea panar apli nodor bhonvddaili. “Hoi, hoi, tich ti. Boroch kall kankrache piddek boli poddun, gharant zaitich sonstali mhonn Rajiban mhaka sov mhoine fattim sanglolem. Aiz vetolom, faleam vetolom, oxem monantlea monantuch nichev gheunk urlom ani tiche khobrek pavloch na,” Dineshan apli khont porgott’taili. “Moronn kedna?” Roy-an aplea ixttak vicharlem. “Falem. Vel’le igorjent sadde chearank dovorlam.” “Toxem zalear, tichea mornnak vechench poddtolem,” Roy-an Dinesh-ak sanglem ani aplo mobail bond uddoilo. Nosto sompoun, ti mornnachi jahirat vachtana ani proitn kortana, aplea xikxokacho fottu polletana, Roy-chea dolleanim dukham bhorlim. Tea vellar kitem chintchem ani kitem ulounchem tem taka somzona zalem. Aplea ixttanche khobrek vetana, Ismeralda tticher-ik bhett diunk Roy-chea monant zalolem. Tichi
taka kherit opurbay asli. Pordesant astona, ticho tak zaito ugddas yetalo. Tichea mornna uprant, ek ‘flashback’ koso, bhurgeaponnaileo yadi tachea monant ubheo zaleo. Roy xikpant zorui khub uxear aslo, toruiastona xallent, aplea vorgant dusream sangata mosteponnam korunk to kednanch fattim soronaslo. Dor disa, nimannea banker bosun, osokt asloleam xikxokanchi fokannam korunk to sodanch poilo aslo. Ubgonn ailear, pustokantlim panam pinzun, kagdacheo gul’leo korun, mukhailea banker bosloleam vidhearteamcher uddovop. Dor disa Roychea naka zal’lim addkam-naddkam kortoleachi khobor Ismeralda tticher-ik bhes bori asli. Tech khatir, vorgant bhitor sortanch, ti poili Roy-k sodun kaddtali ani cheddvam modem, aplea dolleam mukhar taka mud’dom bosoitali. Tea uprant, cheddvanchea sangata astona, tachean kainch ek vankddem-tikddem korunk mellonaslem. Apli man khala ghalun, to gop-chup bostalo. Ek dis aplo ghorcho obheas (home work) korinastana Roy
xallek gelo. Fott marun, apunn khasticho mekllo zatolom, mhonn tannem chintlem. Punn arte-porte vichar korun, Ismeralda tticher-in taka sampddailo. “Once a liar, always a liar. Once a thief, always a thief,” oxem mhonnon, fott marlolea karannank lagun, soglleam bhurgeam fuddeant tinnem taka boroch boddoilo. “Hoi, tea disa Ismerald tticheri koddlean team thapttamcho mar hanvem khaunk naslo zalear, sodankal fotti marun, hanv fottkiro zatolom aslom,” oxem Roy-ak dislem.
Tea disa, kitlinch thapttam marun, te tticher-in Roy-che donui polle suzoile khore, punn ‘recess’-ak ‘staff room’-an aplea-xim apoun haddun, tinnem Roy-ak sosnnikayen somzailo. To korta tem sarkhem na mhonn tinnem taka xiddkailo. Anink ekdam porikxeo chalu astona, aplea ixttak mozot kortana, Ismeralda tticherin taka dhorlo ani dha minttam vorgantlo bhair ghalo. Tea uprant, Roy-n apli chuk vollkhun ghetli ani sudhraunk proitn kelo. Vorsavollichea suvalleak ek kantar mhonnunk Ismeralda tticherin Roy-k vinchun kaddlo tedna, machier ubo ravun, aplea modhur tallean tannem soglleank dipkaile. “Devan dilole tuje gunn dusreanchea faideak, boreponnak ani Devache mhoimek sodanch vapur,” oxem mhonnun, to kariokrom somptoch, tea xikxok-an Roy-k aple vengent ghott dhorlo ani xabaski dili. Punn tea uprant, aplea avoybapayche addkollink lagon, gavpacho gunn tacheantuch sasnnak lipun urlo. Teo soglleo godd-koddu yadi Roy-chea kallza-monant ghott rigloleo. Purtea vellar, aplea xikokam udexim ghetlolea
margdorxonnak lagun, somazant ek boro nagrik zaunk pavlo ani bore nokre udexim, apleach pãyamcher ubho ravunk xiklo mhonn Roy sontoslo. Dusre sokallim, aplea xikxokachi mornnachi toyari koxi, nitt bazarant vochun, Roy-n ek fulancho turu vikto ghetlo. Tea fulanchea turea sangata, aplea kallzantlim bhav’nam koxim ugddapim korchim, aplea xikxokak kitem sangchem, tem taka somzona zalem. Sorv-xevttim, mezar aslolem pustokantlea eka panar mottea okxoramni Roy-n borounk oxi survat keli: “Mhoje khatir tunvem kelolea teaganchem rinn mhojean kednanch farik korunk zaunchem na. Goroz tedna, thapttam marun, sotacho rosto tunvem mhaka dakhoilo. Porikxe vellar, vankddea rostear choltana, vorgantlo bhair ghalun, nitt rostear tunvem mhaka haddloi. Somazant aiz hanv konn tori zalear, fokt tujea omor bolidanak lagon. Mhojea borea fuddara khatir, ek xikxok zaun, tunvem ek vhodd yogdan kelem. Tuje upkar koxe atthounche te mhaka somzona. Tujea mornna udexim mhojean tujea pasot kainch korunk zaina. Punn sogllea upkaram khatir, tujea otmeak sasnnachi sovostkay mellunk mhojem khaltem magnnem. Hanv sodanch sovostkay mellunk mhojem khaltem magnnem. Hanv sodanch tujea rinnant astolom. ‘I LOVE YOU’ tticher and ‘ALWAYS WILL.’
Kovi ani Kovita Panchxim rupiya ‘gas cylinder’ Choriam zalear ek hozar Kerosin posrear kobar Jiva mhojea, xeboy mar
JaFDES KunKollKar
cyrilo D. FErnanDES
Cuncolim, Gõy
Bannavle, Gõy
Kagda vhoddem Kagda vhoddem Main soddlem Udka khollient Zorot-morot Bhitor sorlem Sukha-tollient Tuji jinn Zaum-di bhurgea Tea vhoddea porim Dukh sonslear Sopnam tujim Zait khorim.
Ghorkara! mhunnta, tum Gõyant kiteak yeta? Fokot poixe dhadd mhaka, Novem ghor bandtam, tum biyenaka.
Ponas rupiya kilo sakor Tokler chintnacho bhar Sorkara, zanv tuje upkar Jiva mhojea, xeboy mar
Jiva Mhojea… Xeboy Mar Margayeche ujean bhazta ami Votant pavsant korun vavr Ordi bhakri pott amchem Jiva mhoje… xeboy mar Ugtea bhuzar marli kuradd Bhorta titlem ritem tatth Jib amchi sodanch khar Jiva mhojea… xeboy mar
Kalsanvanche bolsak poddlea burak Nistem gheunk vetam tintear Xembor rupiya tarlea vantto Jiva mhojea, xeboy mar Mhargay, mhargay, sogllem mharog Sorkara zanv tuje upkar Jiva mhojea… Amchea sorkarak xeboy mar…
Tis rupiya kilo tandull Bavis rupiya kilo dall Sorkara amchea jivak poddta zall Jiva mhojea, xeboy mar
ThomaS GomES John BarrETTo
Velsao, Gõy
Canacona, Gõy
Duddvanchi As
Ostori
Jezu Kristak zolmant haddpi Nov mhoine aplea kusvean samballpi Cheddum tem, avoy ti, bhoinn ti, sun ti Sukha dukhant vantto ghevpi Bhurgeank rit dekhin voir kaddpi Ruchichem jevonn randpi Bhurgeank zolmant haddpi, porza vaddovpi Devan mona kelolea rukhachem foll Adanvank khavpak diupi Moronn sonvsarant haddpi Dadleak sukh-sontos diupi Ghorkaracho marui khavpi Tich ti mhoji ani tuji mogachi Avoy Sorgar ani sonvsarachi Ranni Ostori Ti.
Poixe zaun asa sogllem, Kitlench korum yeta, vegllem- vegllem, Poixe uloita sogllem. Lhanuch thavn zali, duddvanchi as, Chintalom kedna zatolom Kolej pas, Ani ekttaitolom duddvanchi ras. Pordesant kam korun, zalom khoxi, Duddu zaite zata, zalom dhadoxi, Poixeamni zaiti keli mosti.
Poixeank bhulon beporva keli bolaykechi, Cholonk pasun tank nam zali, vochonk dotoraxim, Chodd axea keli duddvachi. Ixttan mhoje, dolle ugoddle, Poixe sogllench nhoi, tuji bolayki polle, Bolayke pasot, tuvem kitle duddu sambaule? Zantto zatoch, kiteak upkarta korun duddvanchi as? Tujea jivak ghevun te soglle tras, Fokot tuka, ximeterint vhoronk zai, mornachi kas.
Kazar zavn, anikui zali chodd as, Chintunkuch na, kosle poddta te tras, Ghorkanikui lagli duddvanchi as.
Somajik Mollar
Gõyant Tanzania, Indonesia thavn kazu biyeo yetat! Ponnje(AAP): Hangasor famad asloleo kazu biyeanchea mollarui atam videxi kazu biyeanchem akromonn zavpak laglam. Tanzania, Indonesia sarkhea bhailea desantlean heo kazu biyeo aiyat (import) korun, teo Gõycheo mhonn sangon vikherek dovortat. Mhotvachea mhonnlear, gelea arthik vorsa Gõyant ekunn 11 kotti 29 lakh rupiya molachi kazu biyeanchi aiyat zalea. Gõyant sthanik ani bhair thavn yevpi kazu biyeancho vepar dor vorsa sumar 150 kotti rupiya itlo zata mhonnpacho odmas asa. Gõyant vorsache 12-ai mhoine yeupi dexi toxech videxi bhonvddekar Gõycheo kazu biyeo ani kazu
fenni gheupak posond kortat. He bhonvddekar Gõyant vikherek dovortat teo kazu biyeo Gõycheo mhonn somzotat. Punn, ojapanchi gozal mhonnlear, he bhonvddekar ghetat ani khatat teo biyeo Gõycheo nasun choddan chodd videxi astat, mhonnpachem spoxtt zalam. Benin ani Guinea hea raxttrantleamnui Gõyant kazu biyeanchi aiyat zata, punn hea biyeanchem promann khupuch unnem asa. Bharat desantlean Karnattaka, Kerala, Maharaxttrantleanui Gõyant kazu biyeo aiyat zatat ani
Kazu biyeamni Sat’tari fuddem…
Sthanik patllicher (state level) Sat’tari talukeant soglleam poros chodd kazunchem utpadon zata. Gelea arthik vorsa hea talukeant 10.484 hekttar kazum molleantlean ekunn 4,372 tton kazu biyeanchem utpadon (production) zalem. Tache fatta fatt Peddne talukeant 8,374 hekttar kazum molleantlem 3, 492 tton kazu biyeo mell’leo. Divchole talukeant 7,789 hekttar kazum molleantleo 3, 248 tton kazu biyeanchi pikavoll zali, oxi mahiti ugddapi zalea.
Bolatkar vaddot veta
inacio vErDES FErnanDES Candolim, Goy.
lok teo Gõycheo mhonn gostan khata ani sagvadeo korta. Xetki khatea koddlean mahiti mell’lea tea pormonnem gelea arthik vorsa 1,809 tton kazu biyeanchi Gõyant niryat zalea. Hea vixim odhik zanna zaun gheupa khatir M/s Narayan Zantye Kazu biyeam komponecho Suresh Zantye hache kodde cheorcha keli tedna tannem sanglem, Gõyant thavn vhodda promannan kazu biyeanchi niryat (export) zata. Takach lagon Gõychea
sthanik lokak kazu biyeo unneo poddtat. Goa Bagayatdar sonvsthe koddlean Mungllur-ant vhodda promannan kazu biyeanchi purvonn zata. “Tanzania, Indonesia desant thavn aiyat keloleo kazu biyeo 15 tem 25 rupiyamni sovay astat. Taka lagon ami poryan tea desantlean heo biyeo aiyat kortat. Punn, Gõychea kazunk asta ti ruch sonvsarant khoisoruch chakunk mellchi na,” oxem ho kazu biyeam vixim zannkar vepari Suresh Zantye hannem spoxt kelem.
Dor disa khobrampotramcher nodor marlear bolatkaramvixim vachun kuddichi lonv ubhi zata. Tornatte bolatkar kortat ani satt vorsamche dadle, char panch bhurgeanche bapui, apleach dhuvancher bolatkar korun tankam avoyponnachea bhesar pavoilelem polloun sontap marta. He monis kai zonvaram tench somzonam. Goyant bolatkar zatat tevui zalear Goyant rabito korun aslele Orisa ani Bihar rajeantle. Don vo tin vorsamchea ballkamcher bolatkar korun tankam kitem mellta kai? Goyant Vasku xarant choltolo xindulkecho dondho bond keleleak he bolatkar choddot ani vaddot gela ani oxe toren ho dondo sobond Goy bhor ximpoddla to poilo Bainanch aslo. Aiz supurlim ballkam xallek gelelim porot surokxit ghora pautelim mhunn axea na. Konn konn motoram gheun tankam ukllun vortat ani oxe toren avoy bapayancher pez ailolo disun yeta. Dadleanim apleam daddleponn soddun ranvottponn apnailelem polloun vichitr dista. Dezembrachea mhoinean
Nove Dill’li eke cholte bosin panch zonnanim ek ekvis vorsamche tornea cheddvacher bollzobren bolatkar korun tea cheddvacher moronn aileleachi khobor soglleanim vachlea asteli. Tea uprant akheach desan uchambollay uprasleli ani vochot thoim gombhir poristhithi nirman zaleli. Aiz Goyant ani odhik korun dorya vellancher aslelea vattaran xindullkecho dondo mottea promannan cholta ani taka rajki fuddareancheo tenko asa mhunnpachem khatrechea zorintlean gomlam. Adim Baina vo vattar chalu aslo tedna dadle chedde thoim vochon apli as bhagoitale tem atam bond zalelean vochot thoim bolatkar bolatkar hench aikon kanache podd’dde passun futtpache vell zala. Mhunnttoch mhojea mota pormonnem vo xindullkecho dondo novean chalu zalo zalear tornea dhakttea ched-
dvancher bolatkar zaupache komi zatele ani heam cheddvank hanga thoim eksurim bhovonk surokxea mellteli. Hea gombhir vixopyacher lagu zateleanim vichar kelear boreach faideachem zaunk xokta. Aiz vochot thoim ‘Beauty Parlour’ mhunn suru kortat ani dusream rajeantleam cheddvank haddun dondheak laita. Kitlea zannank bori nokri dita mhunn as diun fottounk na zait? Ani oslea kamank laitoch thoddim cheddvam pollapoll kaddun pulisek kolloita ani uprant tankam Merxe aslolea Apna Ghorant galtat. Mhunnttoch he cheddvam bailamcher zatat te bolatkar koxei toren bond zaupakuch zai ani cheddvam bailank surokxit bhonvonk mellunk zai. Itlench amchem magnnem ani sangnnem lagu zateleanchea kannar poddot kai? Poddlea puro!
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:57 PM Page 11
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Khella Moidanar
Amcho Avaz
Bharatan ‘SAFF Under-16 football’ spordha jikli Kathmandu: Gelea satollean, Kathmandu-n zalolea South Asian Football Federation Under-16 Championships-an, defender’ Jerry Lalrinzualan marlolea ‘goal’-ak lagon Bharat-ak Nepal-acher 10 zoit mevlem. Dasharath Stadium-ar zalolea hea ‘final’-in Lalrinzuala-n 18vea minttar Nepal-acher ‘goal’ marun Bharatak fuddem ghatlo. Dor don vorsamni zaupi hea spordhen Bharat haro nastana, hi spordha jikon portolea. Pavsan bhorlolea disar, Kathmandu-chea moidanchea poristithi pormonnem Bharatache khellgodde ut’tom ritin khell’lle, ani khellachea poilea khinnak saun tanchem borem prodorxon aslem. 14 vorsam pirayechea Jerry-n aplea prodorxona vorvim soglleanchem mon jiklem ani 18vea minttar taka tachea prodorxonachem foll mevlem. Jerry-n 35 yards
ontora bhailean ho ‘goal’ marlo. Bharatiya khellgodde, je ‘halftime’-ar 1-0 fuddem asle, tannim pavs poddtach astana visova
uprantui borem prodorxon dilem. Dusrea ‘half’-an bhitor sortoch 10 minttamni Jerry-k anink ek ‘goal’ marunk sond mevloli
punn taka yes mellonk na, ani uprant 66vea minttar Deependra Singh Negi-chea proitnak Nepal-chea ‘goalkeeper’an addailo.
11
Milkha-chim utram prernna vaddoupi: Jhajharia
Hea dusrea bhagan, Bharatak ‘goal’ marunk fuddem sorpi Nepalachea khellgoddeanchea dobavacho fuddo korcho poddlo. Zo Bharatiya pongddan bhes bore toren kelo. 84vea minttar ‘captain’ Jayananda Singh-an ‘tackle’ korun ek ‘sure goal’ zaupachi vatthaili, teach borabor Bharatachea ‘goalkeeper’ Dheeraj Singh mhotvache ‘saves’ korun, khas korun khellachea xevottchea bhagan borem prodorxon dilem. ‘Head coach’ Gautam Ghosh-an zoitachea uprant Bharatiya khellgoddeank vakhannlo. “Hem zoit, ami soroll margar as hem sid’dh korta. Hem sogllem ghoddonk pavlem karann ami akh’kea desantlea huxear ani gunnest khellgoddeank amchea pongddan aspaun ghetle mhunn,” oxem khoxen bhorlolea Ghosh-an sanglem.
F1 2013: Hungarian GP
Novi Dil’li: Para-athlete Devendra Jhajharia, zo ‘Para World Athletics Championship’-an bhangrachem podok jikpi poilo Bharatiya zaunk pavlo, unchle pattler yes melloupak Milkha Singhan sanglolim utram prernna vaddoupi (inspiring) aslim, oxem tannen mhunnlem. “Hanv Milkha Singh-ak adorx mhunn lekhta, karann ‘athletics’-an kholayen misoll zaunk tannech mhaka poilim sanglolem. Jednam hanv moidanar spordhen bhag gheta, tednam hanven fokt mhojea mokhacher kendrit ravonk zai,” oxem
‘javelin’ uddoupi khellgoddo Jhajharia-n sanglem. “Jednam hanv moidanar denvlo, tednam China-chea ‘javelin’ uddovpeacho 55.50mcho ‘championship record’ moddpacho mhozo lokx aslo. Poilea panch proitnamni hanv fuddem aslo punn nimmea pavtt ‘javelin’ uddoitokuch hanvem ‘record’ toddlo,” oxem IPC World Championships-an mell’lolea yesa vixim sanglem. 2004 Athens Paralympics-an Jhajharia-n F46 vibhagan, mhunnlear ek hat aslolea khellgoddeam modem ‘javelin’ 57.04m marun ‘world record’ kelolo, to azunui asa. Rajasthanchea Churu jil’leantlea Jaipuria Khalsa ganvchea
UEFA Women’s Euro spordhen Germany zoitivont
Mercedes pongdda borabor Lewis Hamilton-ak poilem zoit Vettel-ak addaun Raikkonen dusrea sthanar ailo, zalear Alonso panchvea sthanar ailo Hungary: Hungarian GP-n Lewis Hamilton-an 2013 ‘season’-achem aplem poilench zoit melloilem, ani 2013-chea dusrea bhagan ‘F1 title’-ache ‘race’-in ek umedvar zaunk xokta oso sondex dilo. Sonvara disa ‘pole position’ ghetlea uprant, gorom vatavoronnak lagon ani Mercedes pongddachea ‘tyre’ zhorpachea prosnank lagon Hungaroring ‘circuit’-ar zoit mellop kotthin astolem oxem Hamilton-an mhunnlolem. Punn, gorom vatavornn ason poriant Hamilton-chi gaddiecher tacho chodd oso porinnam zaunk na, ani bori ‘racing’ kelea uprant Mercedes pongddachea borabor aplem poilem zoit melloilem. Atam Hamilton Sebastian Vet-
tel-achean 48 ‘points’ fattim asa, zalear dusrea sthanar aslolea
Kimi Raikkonen-achean 10 ‘points’ fattim asa. Poile ‘pitstops’ zalea uprant, 12 ‘laps’-am khatir Jenson Buttonchea McLaren-achea fattlean uron Vettel-achea Hamilton-a borabor ravpachea proitnank dhopko boslo. Punn Button-ak fattim ghalunk rokddench Vettelak yes mellonk na, ani tak fattim uddounk proitn kortana aplea gaddiechea ‘front wing’-ak luskonn kelem. Ho sompork zalea uprant Vettel fattim soronk laglo, punn gaddiechem prodorxon sthir kortoch kaim somoya uprant Button-ak fattim ghatlo. Punn, to meren Hamilton-ak tacho kosloch forok poddpacho naslo. Aplea nimnnea ‘pitstop’-achea
uprant, Raikkonen-ak fattim uddounk Vettel tachea lagim pavlolo, punn taka fattim uddoupache proitnan yesesvit zaunk na. Ani, ‘race’-intlea 33 ‘laps’ank Vettel-achea fuddench ravon Raikkonen-an dusrem sthan ghetlem, toxench 2013 ‘championship standings’-anui dusrea sthanar pavla. Fernando Alonso panchvea sthanar ailolean Vettel-ak matxi bori khobor asli. Romain Grosjean Alonso fattlean tisrea sthanar ailo. Zalear, Button ani Massa – satvea ani attvea sthanar aile, ani Sergio Perez 9vea sthanar ailo. Tea bhair, Pastor Maldonadon ‘Williams team’-ichea khatir 2013 ‘season’-ache poile ‘points’ melloile.
Jhajharia-k atam aplea nanva khala World Paralympic-acho ‘record’-ui dakholl zala. Koslech torechem ‘distraction’ zaina zaunk Indian Railways-cho ho kamdar France-an ekttoch ‘training’ kortalo.
Solna, Sweden: Anja Mittag marlolea ‘goal’-achea ani Nadine Angerer-achea don ‘penalty saves’-achea adharan Germany-k Norway-cher 1-0 zoit mevlem ani fatto-fatt 6vo ‘Women’s Euro title’ melloilo. Khellan ‘substitute’ mhunn yetoch rokddoch Mittag-an ek ‘goal’ marun Germany-k fuddem ghatlem, ani Trine Ronning ani Solveig Gulbrand-
sen-an marlolea Angererachea ‘penalty saves’-ank lagon ho ‘score’ akhrek meren tosoch urlo. Germany hi spordha soglle mellon att pavtti jikleat, ani tannim Norway-k chovtea pavtti ‘final’-in harailam. Hea spordhen Germanychem prodorxon ut’tom aslem ani tanchea add ekuch ‘goal’ poddlolo. To ‘group stage’-ichea vellar
Norway-cheach khellpean marlolo. Celia Da Mbabi ‘goal’ marunk don pautt lagim aslem, punn Norway-k Cathrine Dekkerhus poddtoch tankam mevlolea ‘penalty’ vorvim ‘match’-in ‘lead’ gheunk bori sond asli. Punn Ronning-an ghetlolea he ‘penalty’-n, bolachi dixa bodlun Angerer-an ti addaili. Germany ‘coach’ Silvia Neid-an ‘half-time’-ak Mittag-ak khellonk denvoilem, ani Da Mbabi-chea adharan ‘goal’ marun tannen aplem yogdan kelem. Tachea uprant, Saskia Bartusiak-an ‘penalty area’-n Caroline Hansen-ak uddoitoch Norway-k dusri ‘penalty’ favo zali, punn Gulbrandsen-an marloli ‘penalty kick’-ui Angereran addaili. Ada Hegerberg-achi ek ‘goal’ ‘offside’ aslolean mania korunk na, anink ‘goal’-i marpak Germanyk poriant zaiteo sondi mevloleo, punn tim marunk pavonk na.
Kola ani Kolakar Tiatrantleo kaim yadi
Vinchar Zabab
John Claro
Sharon Mazarello ‘Dovo Parvo’ kantar gavun kallzam jikhon ghetlim
Tiatracho sod korpi kolakar V: Kednam ani koso tiatr machier pavlo? Z: ‘Eke Vokhlek Dog Novre’ hea tiatrant hanvem poilech pavtt tiatr machier panvl marlem. Ho tiatr Municipal Garden Margao hangasor zalolo ani tantun nanvlovkik tiatristamni bhag ghetlolo. V: Azun poriant kitle tiatr boroileat. Z: Soglle mellon 15 tiatr boroilea ani he tiatr Mumboi, Gõyam sogllea suvatancher lokak dakhoileat. Kaim tiatranchim nanvam oxim asat – ‘Camil Bottler’, ‘Rinnkari Zanvoim’, ‘Nirmiloli Sun’, ‘23 Vorsam’, adi. V: Tuje pormonnem tuje lokak chodd avoddlole ‘tiatr’ khoimche? Nanvam sangat Z: ‘Purtugez Kolvont’ ho mhozo tiatr lokank khupuch avoddlo ani tache 200 voir proyog zale. Ho tiatr je je suvater tiatr pollovpi asa tea sogllea suvatancher machier haddla ani lokak dhadoxi kela. V: Azun poriant kitlim sumar kantaram ghoddleant? Z: Khoreponnim hanvem 2 vo 3 kantaram ghoddleam astolim. Timvui zalear tiatr machier choddlam tea survatechea kallant. Punn jedna mhaka koll’lem ki mhojea poros bore gavpi
kolakar tiatr machier asat mhunn tedna thavn hanvem tiatr borovop ani ‘direct’ korop hacheruch lokx ghatlem ani kantar mhunnpacher sarki visor poddli. V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ kelam? Z: Survatek hanv tiatramni ‘acting’ kortalom. Punn jedna hanv tiatr borovnk ani ‘direct’ korunk laglom taka lagon ‘acting’ korpak unnem kelem. Punn sangpachem mhunttlear hanvem ‘comedy’ ani ‘noncomedy’ poriant ‘role’ keleat. V: Tujem boreantlem borem ‘acting’ khoimchea tiatrant? Z: ‘Rinnkari Zanvoim’ hea tiatrant hanvem mukhel bhumika keloli ti sogllea lokak avoddloli. V: Tuvem tujea tiatranche ‘scripts’ pustok rupan chhapleai? Z: Oi. Mhoje 2 tiatr mhunttlear ‘Purtugez Kolvont’ ani ’23 Vorsam’ pustok rupan porgott zalea. V: Tiatr boroita boroita tuvem tiatracho itihas sodun kaddpak zaito vavr kelo. Hache vixim odhik mahiti diumxi? Z: Tiatr boroile ani machier haddle itleanuch, mhojea mota pormonnem, eka tiatristachi zababdari sompona. Tannem tache bhair vochon tiatr xetran
vavr korpachi goroz asa. Mhojea kallar mhaka dislem ki tiatrachea itihasa vixim tiatr pollennar sarke nennar asat mhunn. Tiatr pollennaruch nhoi tiatr machier haddpi ani tiatrant bhag ghevpi tiatristankui tiatrachea itihasachi matui mahiti na mhunn. Heach khatir tiatracho itihas sodun kaddun tiatr pollennaram modem ani tiatristam modem zagrutay haddche khatir hanvem tiatrachea itihasa vixim Konknni ani Inglez bhasamni borpavoll korunk suru keli. V: Tuvem kelolea tiatr sod vavra vixim tuka zoit mell’lam xem dista? Z: Jerul. Kiteak hanvem tiatrachea itihasa vixim ani mhalgoddea tiatristam vixim borpavoll keli tedna thavn mhalgoddea tiatristancho ugddas jivont zalo. Poilo tiatr khoinchea disa machier haddlo tacho sod laglo ani eka bhaxen tiatracho itihas chhapun haddpachi survat zali. Hanvem sodun kaddloli mahiti atam konnem konnem boroilolea pustokamni poriant mellta hi ek khoxechi ghoddnni asa. V: Tiatr kolakarank tuzo
sondex Z: Aichea kallar tiatr nanvlovkik zala hantun dubav na. Punn amche tiatrist bhav ani bhoinni jem kitem boroita ani machier haddta tem jitlea dorjeachem asonk zai aslem titlem asona. Khoinchich kola fattlea itihasacho adhar nastana fuddem vochonk xokona. Tea khatir aichea tiatristamni tiatrachea itihasacho obheas korpak zai, mhalgoddea tiatristamni kitem kelam tacher niyall korpak zai ani teach fattbhuyemcher aicho tiatr fuddem vhorpak zai. Aichea tiatristank hi mhoji vinonti. V: Tiatr pollennarank tuzo sondex Z: Tiatr pollennaramni tiatrak sodanch adhar dila ani tancheach sohokarak lagon tiatr disan dis fulot veta. Toruipunn amchea tiatr pollennaramni kallji gheunk zai ani kitem borem ani kitem borem nhoi tem uktteponnim sangon aplem mot porgottaunk zai. Tednach ki amcho tiatr odhik ani odhik voir sortolo. Ani oxem ghoddonk mhoje anvdde.
Tea disa Konkani tiatr palkar mhozo poilech fautt proves zatalo. St. Mary vosreant Mazagaon, Mumbai, ‘novem cheddum’ konn tem polleunk lok chikar borlolo. Hanvem mhozo ‘solo’ ‘Dovo Parvo’
tea disa hatin ‘mike’ gheun gailo, hache poilim ostori kolakaramni tori hatin ‘mike’ gheun ‘solo’ gavunk naslo. Hem tankam ek atvench zalem. Akhea vosreant borlolea lokache dolle mhojeruch chitkon urle ani hanvem mhojem kalliz ghalun mhojem kantar gailem. Kantar somptoch akhea vosreant konnachoch avaz nam… … sogllem xant…... punn jedna hanv palkar thavn bhitor cholonk laglim tedna soglleancheo
gonngonnant tallyeo aikunk aileo. Lokak hanv manvolem hem sidh zalem…… Itlean somplem nam tem….. Jacinto Vaz ‘uncle’ zo podd’ddea kuxik ravon mhojem kantar aikotalo to fuddean yeun tannem mhaka veng marli ani hanstea tonddan mhonnlem ‘kitem tuzo tallo, kitlem borem tuvem kantar kelaim. Tum jerul ek dis borench porzolltelem. Moji porbim bai tuka’. Aiz to mhaka polleun khoxi zavpacho.
Moddgonvam Prasar gavpi cheddum konn? Mhojem kantar ‘Moddgonvam Prasar’ dor disak ‘Manozogtim Gitam’ kariokramant Akashvannicher vaztalem ani dor ghorabean tem ghoravem zal’lem. Tedna hanv Bab Peter Ophelia hanchea ‘Tuka Kiteak Poddlam’ tiatran nachonk Gõyam ail’lim. Ho ‘show’ veta thoim ‘houseful’ zatalo. Ani hachem ek karann zait mhonnlear lokank polleunk zai
aslem ‘Moddgonvam Prasar’ gavpi cheddum konn tem. Ek dis tiatr somplea uprant mhojer nodor ghalunk mattva bair zaito lok ekttovlolo. Punn amkam anik ek ‘show’ aslo dekun amkam thoimchim begin vochunk zai aslem, punn lokamni mhaka mellunkuch zai mhonn mon kelem. Zaitim zannam mhoje kodden ulounk sodi zalear
kaim zannam mhaka hat mellounk sodi. Ek ostori mhoje kuxik yeun tinnem mhojea polleank chimtto kaddlo. Hea vellar Bab Peter mhojea adharak pavlo ani tannem mhaka kuxin kaddun bair velem ani bosin bosoilem. Hem zaiteank avoddlemna ani tim matxim uchamboll zalim. Punn tankam somadhan korunk ami kontradoracher soddlem.
Sim…Sim….Sim….Purtugez tasli ani thoinch xirkon urlim. John Claro-chea ‘Portuguese Kolvont’ tiatrant hanv mukhel bhumika kortalim ji bhumika poili Sabina kortalem. Hea tiatrant eke ‘scene’-int hanv mhojea dotor ghorkara kodden Purtugez bhaxentlean uloitam. Survek hanv he bhaxen ulounk ‘confident’ naslim dekun hanv fona kuxik ek lhan kagdacher mhojim utram boroun dovortalim.
Moddgonvchea Vidya Niketan Vosrant ho ‘show’ chalu aslo ani hanv mezar aslolea fona lagim gelim tor, mezar tem kagot naslem. Oxem zalem ki, tea disa ‘stage setting’ korpak ek novo bhurgo aslo ani to kagdacho kuddko bextto kochro zait mhonn somzon tannem to thoincho kaddun uddoilo. Mhojea sonvadachim survechim utram hanv
bhes borim zanno aslim… punn mukhar pavtam…… pavtam hanv xirkonn urlim…. Ani kitem ucharchem tem noko zalim …. dekun hanv ‘sim….sim…sim….’ utram ucharit ravlim. Dusre kolakar je te ‘scene’-int asle te soglle thottakle ani kitem chol’lam tem chintunk poddle. Hanv tor sarkinch sanddlelim…Platildak hea vellar somzolem
kitem ghoddlam tem ani tem mhojea adharak ailem. Aplim panvlam ubharit tem mhoje kuxik ailem ani mhojea fattlean ubem ravon tannem mhaka mhozo sonvad ‘prompting’ kelo. Ani itlean ti ‘scene’ fuddem voronk hanv xoklim. Daniel F D’Souza hannem boroilolea “Oxem Ghoddlem” pustokachea adharan
Amcho Awaz August 3_Layout 1 8/2/2013 8:57 PM Page 12
Ponnje<Sonvar, 3 Agost, 2013<
Tiatr Machier
Amcho Avaz
‘Goa State Cultural Awards’ bhettovnne dobazo faleam
Mhalgodde Tiatrist
Miss Carlota
‘Bollywood’ kolakar Anupam Kher he puroskar bhettoitolo Directorate of Art and Culture hem khatem vorsavolliche 2010-2011 ani 2011-2013 Gõy Raj Sonskrutik Puroskar Aitaradis 4 Agost 2013 sanjechea 4.30 vorancher Institute Menezes Braganza vosreant, Ponnje bhettoitele. Hea puroskar bhettovnnechea suvalleak ‘bollywood’-antlo nanvlovkik kolakar Anupam Kher mukhel soiro mhunn hajir ravtele zalear Gõy Kola ani Sonskrutik khateacho montri Dayanand R. Mandrekar hea dobajeachi yezmanki choloitele.
bhajan, sahitya, adi kxetramni puroskar bhettovop zatolem. Hea vorsa don vorsanchea kallantle puroskar bhettovpachem karann mhunttlear 201011 vorsa Goa Raj Sonskrutik Puroskar bhettoynastana urlole kiteak tea vorsa Gõyant mullavem xikxonn Inglez bhaxen zanvchem nhoi ani sorkaran tea xallank arthik anudhan diumchem nhoi mhunn Gõyantlea Konknni (Devnagri) ani Marathi fuddareamni ekttaim yevn tea kallailea Kongres
2010-11 ani 2011-12 hea vorsamni 6 tiatr machiek yogdan dilolea kolakarank ‘Goa State Cultural Award’ favo zata. He mhalgodde tiatr machieche kolakar mhunttlear Luis Cota ani Agnelo Dias – songita khatir ani Cyriaco Dias, Ophelia Cabral, Premanand Sangodkar ani Luciano Dias hannim tiatr machiek dilolea yogdana khatir . Amcho Avaz ‘Goa State Cultural Award’ hea puroskarachea sogllea mankareank porbim dita. Aitaradis don vorsanchea kallantle Gõyantlea 23 mahan veokteank kola, sonskruti, songit, nattok, tiatr,
sorkarak virodh kelolo ani osle koslech dobaje sorkarak ghoddounk diunche na mhunn dhomki diloli.
Luis Saturnino Cota
Cyriaco Dias
Ophelia D'Souza
Premanand M. Sangodkar
Luciano Dias
Agnelo A. F. Dias
Punn Kongres pokx harovlea uprant Manohar Parrikar hachea fuddariponna khal BJP-cho sorkar ailo ani hea sorkaran Inglez bhaxen mullavem xikxonn xikoitolea xallank arthik anudhan dilem. Hea vel-
lar tea Inglez virodhi fuddareamni zag kaddli na kiteak titlea mhunnosor mukhel montri Parrikar hannem tantuntlea kaim fuddareank bore bore ‘post’ dile. 2010-11 hea vorsa khatir Gõy Raj Sonskrutik
Puroskar mellovpi manest oxe asa :- Ramrao Nayak ani Luis Cota (songit), Leena Mashelkar, Pradeep Talaulicar ani Digambar Singbal (nattok), Fr Nascimento Mascarenhas, S S Nadkarni ani Madhav Borkar
(sahitya), Cyriaco Dias ani Ophelia Cabral (tiatr), Yolanda D'Souza (chitr kola) ani Anthony D'Souza (fottu kaddop). 2010-11 vorsantlea Gõy Raj Sonskrutik Puroskar mellovpak tiatr kxetrantle 3 manest kolakar asa te songitkar Luis Kota, kolakar Cyriaco Dias ani Ophelia Cabral. 2011-12 hea vorsa ‘Goa State Cultural Award’ hache mankari oxe asat :- Raghunath Pednekar ani Mukund M a d g a o n k a r (bhajan/kirtan), Agnelo Dias ani Braz Gonsalves (songit), Shridhar Kamat Bambolkar ani Ajay Vaidya (nattok), Premanand Sangodkar ani Luciano Dias (tiatr), Tanaji Halarnkar ani Manohar Shetty (sahitya) ani Nirupa Naik (chitr kola). Hea somoyar Directorate of Art and Culture ‘Goa State Cultural Award for Best Cultural Institution’ ho puroskar Xavier Centre of Historical Research Porvorim haka bhettovn te sonvsthek sanmanit kortele.
Tiatr Niyall
‘Koddu’
Tiatrant tiatrachi ghoddsann S. B. Arts hannem nirmann kelolo ani John D’Silva hannem borovn digdorxit kelolo ‘Koddu’ ho ek tiatrant tiatr asa. Jezu Krist-achea jivitachi kanni, Tachi xikovnn ani tanchim tullnnam (comparison) amchea pelea sovem amche vagnnukechi zavn asa girop hea tiatracho. Jerome hannem ek tiatr ‘direct’ kela zachem nanv ‘Jezuchem Jivit’. Hea tiatrant vevsay-ik tiatrist na, punn ganvantlea bhurgeank ghevn ho tiatr machier haddla. Selroy Jezuchi bhumika korta. Selroy-achi bail Betty tacho khup mog korta punn to Natasha lagim aplo sombond zoddta. ‘Jezuchem Jivit’ hea tiatrantlea tiatrant Rhea Ankvar Mariechi bhumika korta. Tacho ghov Jess gulf-ak asta punn tem hea vordan Macson-a lagim aplem jivit mogan sarta. Vincy ek bebdo. To hea tiatrant Sant Pedru-chi bhumika korta ani uprant to bebdikay soddun jivitan boro monis zata. ‘Jezuchem Jivit’ hea tiatrantlea tiatran hea kolakaranchem jivit ani somazant
tanchem jivit khoim pavlam tacher ho tiatr uzvadd ghalta. Osvarthi (selfless) mog, gupit sombond (illicit relations) ani dhongiponn hi mon’xachi vagnnuk hea tiatrant uktti kelea. Tiatracho digdorspi ‘Jezuchem Jivit’ tiatrantlea tiatra vorvim don tonddamni uloita ani don bhasamni vagta tanchi koddok ttika korta. He kolakar je Jezu, Ankvar Maria hanchi bhumika korta tanchem jivit machier khorench ek nomuno asa, punn tim tanchea khorea jivitan vaitt jivit jiyeta tache vixim John D’Silva boro uzvadd ghalta. Tiatrant kam korpi kolakaramni aplem kam bhar ghevn kelam. Meeta Betty-chea rupan ani Natasha Melishachea rupan borem ‘acting’ korta. Lavina-chi bhumika Rhea hannem kelea zalear Peter de Pedda Selroy-ache bhumiken ani Rons Macson-ache bhumiken tiatrak rong haddla. Anif Jess koso ani Socorro de Santa Cruz Padr Vigar koso hannim-i ap-apli bhumika bori kelea. John D’Silva Jerome koso ani Nato Vincy koso dogui lokank hansov-
pachem kam bhes borem korta. Filipe de Sanvordem hachea fuddariponna khal tiatrachem songit favo toxem zalam. Xavier Gomes, Marcus Vaz, Rosario de Benaulim, Peter de Pedda ani Socorro de Santa Cruz hannim-i ap-apli bhumika bori kelea. Kantaramche babtin Xavier Gomes, Francis de Tuem, Marcus Vaz, Rosario
de Benaulim ani Socorro de Santa Cruz hannim borim kantaram gavun lokak umedir dovorleat. Tech porim Socorro de Santa Cruz, Francis de Tuem ani Lawry Travasso hannim gailolo ‘trio’ lokak bhes boro avoddlo. Socorro-Nato-Rons-Marcus hannim gailolo chovko ani Meeta-Melisha hannim gailolem ‘duet’ tiatr pollennarank bhes borem avoddlem.
Sorgest Padri Freddy da Costachem tiatr mollar yogdan
DAnieL F De SOuzA.
Lekhok ani Ttikakar Gulab Puroskar 2013 Julay mhoineache 20ver Moddganvchea Pai Tiatrist vosreant tiatristank ani her mollar namnnam zoddloleam veoktink bhettovpant aile. Khub lok hea suvalleak umedin hajir aslo. Hachim don karonnam. Poilem mhonnlear he Gulab Puroskar je sorgest Padri Freddy J. da Costa-n sthapon kelole te Gõyant tiatr mollar khub mhonnlear khub loukik zaunk pavleat. Tiatristank toxench tiatr mogiyank ani Konknni mogiyank te avddiche ani lok priya zaleat. Ani dusrem karonn mhonnlear, he puroskar bhettovpa adim, lokanchea kanar sadovlem ki he pavttim bhettoytat te Gulab Puroskar xevottache mhonn ani fuddarak te bhettovpant yeupak na mhonn. Dekhun zaitea Gulab mogiyeamni apli hajri thoim
suvalleak laili. Gulab Puroskar tiatr toxench her torekvar mollar vavr korun namnnam zoddlolea veoktink bhetoytat. Gulab Puroskaranchem nanv tonddant ghetoch, Gulab masikachi yad yeta ani amchem mon sorgest Padri Freddy-cher veta. Padri Freddy ek mahan veokti je somazant bhov thodde utpotat ani tanchea sonvsarik jivitan te oslim vizmitam ani mahan karya korun dovortat zanche vorvim tanchea mornna uprant porian tanchi yad ani protima tanchea borea vavra udexim vorsanchea vorsank togta ani lokanchea kallzan jivi urta. Amche ‘Diocese’-ant Padri Freddy sarko ek Dev munniari favo zavop mhonnlear khorench Devachem dennem. Tannem Gõychea Konknni songit, mando, sahitya, potrkarita ani somajik mollar kelolo vavr mol korunk zaina toslo. Tiatr mollar tacho vavr fokot bore ani somazak sondex phattovpa sarke tiatr boroun ani digdorsp korun somplona punn tache mukhar vochun Gulab Romi Konknni tachea masikachea nanvan tannem tiatr mollar vavr korpi tiatristank ani herank ut’tejon diunk ‘Gulab Puroskar’ 1983 vorsa thavn sthapon kele. Tachi nodor khub lamb ani rund akarachi. Tachea monant ailole vichar to pot’tidken xarti pavoupi monis aslo. Ek pavtt hatan ghetlolem kam
xevottak pavoilea bogor taka sukh lagonaslem ani nhidui poddonasli. He Gulab Puroskar tannem apleach ostogin konnachoch mhonnlear sorkaracho porian kosloch palov nastana sthapon kele ani 1983 vorsa thavn vorsan voros te bhettovpant aile ani tanchi fank ani mhoima vaddot choddot geli. Tiatristank ani tiatr mollar vavr korpeank he puroskar khub mhotvache ani mhoimeche vortole mhonnlear otitay zanvchina. Hache poilim tancho vavr vakhanddunk ani tankam ut’tejon diunk konnech kaim kelem na. Aiz tor Padri Freddy amche modem aslo zalear tachi piray 60 vorsam aspachi. Punn Devacho ghutt Dev zanna mhonntoch, Devan taka modle pirayer vichun kaddunsorginchea rajeant bhitor sorunk vinchun kaddlo ani amkam ek boro ixtt ani Konknni bhaxecho mahan bhokt nam zalo. Zorui to aiz amche modem aslo zalear to tiatra pasot ani Konknni Romi lipi pasot koslim udorgotichem panvlam marpacho hacho amchean odmas porian korunk zaina. Romi lipik Konknnik favo to man ani zago mellpak pasun he chollvolek anik nett ani nitt dixea mellpachi. Hea lekhan tachi yad kortana tannem kelolo tiatr mollar vavr amchean kosoch visrunk zaina ani tacher dhampnnem pasun
ghalunk proito kelo tor to vavr dhampun urchona. To sodanch lokanchea mona-kallzamni sodanch urtolo Varkemchea vattharant tacho zolm zavn to thoim lhan vhodd zalo ani 24ver Abrilache 1976 vorsa taka padriponnachi makhni favli. Saligao-che seminarint ek ‘prefect’ koso zutti choloitana tannem Konknni maim bhaxechi pot’tidken seva keli ani tornatteank Konknni lagsar voddun haddle. Sabar ek-ankhi nattkam ‘Bap’pa Bahrain Vota, Bap’pak sort furta, Bap’pa montri zata, Bap’pa xanno zata’ adi, machier haddun ani uprant tim pustok rupan chhapun namnnam zoddlea uprant Padri Freddy-n Konknni vevsayik Tiatr mollar proves korun sabar voznadik tiatr Gõyant, Mumboint, Delhi ani Gulfachea desamni dakhoile. Hea soglleam tiataramni tannnem Konknni palkache tednamche khambe kolakarank vapurle. Padri Freddy J da Costa-n boroilele tiatr oxe asat : ‘Niz Mog’, ‘Doxea’, ‘Khata Pita Dev Dita’, ‘Ghorabo’, ‘Utth Gõykara’ ani ‘Gõycho Avaz’. Padri Freddy-k tiatristancho mog asa dekhun tannem tiatristanchem chintlem ani tanchea vavrak mozuri diunk Gulab Puroskar sthaple. Tannem tiatristank moganuch nhoi punn manan ani respetan vagoile. Igorjechea vavrant buddlolo astana tannem
12
sahitya ani sonskrutay ani kola mukhar vhorunk hat-bar ghatlo. Tache tiatr chodd-xe somajik, kuttumbik ani somaz-rajkornnik vixoyancher atthapun lokank nhidentle zagounk proitn kori. Karann tachi lambidg vist, fuddlea 15-20 vorsank kitem zatolem tem taka zannovtalem. ‘Khata-Pita Dev Dita’, ‘Utth Gõykara’, ani ‘Gõycho Avaz’ sarke tiatr tannem boroun amchea Gõykarponnnak khoim bhirant asa tacher uzvadd ghaluk zobordosten proitn kelo. Aiz Padri Freddy jivo aslo tor Tiatr Akademi ghoddun haddlolea karonnak khuxal zavpacho. Punn tannem Gõychea tiatr mollar ani tiatristam pasot vavr kelolo tiatr mogiyamni, Konknni mogiyamni ani TAGchea mez karbhareamni tachea vavrachi tust korun favo to man diun TAG-n tachea nanvan ek khas puroskar sthapon korunk xanneponn asa. Korcho.
Tiatr machiek zhogzhogit keli
Maria Carlota D’Souza hem tichem khorem nanv punn tiatr mollar tiatr mogi tika Miss Carlota mhunn vollkhotat. Jea kallar ostoream kolakarancho tiatr machier unnav aslo tea kallar Carlota bayen tiatr machiechi seva keli ani novea cheddvank tiatr machier yeunk ut’tejon dilem. Miss Carlota Kunchelim ganvant, Bardez talukeant zolmoli. Joao Minguel ani Maria Artimiza Julia Vas him tachim avoy ani bapuy. Ticho zolm 5 Dezembr 1902 vorsa zalo. Bhurgeaponnar thavn tika gitam gavpachi umed asli ti soglleank distali. Punn tea kallar cheddum monis tiatr machier vochop mhunttlear unnea sobhavachim oxim lekhtalim tea khatir tichi gitam gavpachi umed tichech bhitor urloli. Tori-i punn somazachi porva korinastana Miss Carlota hannem fuddem tanch marli ani Saib Rocha hannem machier haddlolo tiatr ‘Son of Jerusalem’ hantun poilech pavtt 6 Otubr 1934 vorsa ti machier aili. Tiatrachi machi ji ostoreo kolakar naslolea karonnan meloli koxi zaloli ti portun jivont zali mhunttlear fott zanvchina. Miss Carlota hi poilich ostori nhoi tiatr machier yevpak. Tichea adim zaitea ostoreamni tiatr machiek aplem yogdan dilam tantuntlim kaim nanvam mhunttlear Regina Fernandes, Luiza Maria, Miss Ida, Miss Adelia, Miss Etilvina, adi. Zorui zaiteo ostoreo kolakar machier aileo punn tiatr machier ostoreanchi vadd zoxi zaunk zai asli toxi zali na. Ostoreo kolakar nam zavn dadleamni ostoreanchi bhumika korun tiatr jivo dovorlo. He osle poristhitin Miss Carlota 1934 vorsa tiatr machier aili, ostoreanchea asnnean tiatr machiek surngaili ani apunnui tiatr mogiyeannchea kallzamni rigli. P.T Bangwadi he machier poilech pavtt Saib Rocha-chea tiatrant bhumika kelea uprant khub kallan portun ostori kolakar tiatr machier aili mhunn nhoich fokot tiatr ‘directors’ khoxi zale, punn tiatr mogi-i umedin bhorle. Ti apli bhumika bhes bori kortali dekhun tea kallailea sogllea nanvlovkik tiatr ‘directors’amni tika aplea tiatrant bhumika korunk magnnem kelem. Affonceka zo tea kallar nanvlovkik ‘director’ aslo tannem aplea ‘Angelin Bombaychi Punzadkarn’ hea tiatran Miss Carlotak mukhel bhumika korunk sondhi dili. Hi bhumika Miss Carlotan bhes bori keli ani tika tiatr mogiyeanchi motti xabaski favo zali. Itlench nhoi Saib Rocha hannem ‘Romeo ani Juliet’ ho
Shakespeare-acho ‘English classic drama’ onnkar korun tiatr machier haddlo ani hea tiatrant Miss Carlotan Juliet-achi bhumika korun namnnam zoddlim. Tiche borobor Romeoche bhumikent J.P. Souzalin hannem bhumika keloli. Tanchem dogaimchem zoddpem ‘Romeo ani Juliet’ hea tiatrant ugddas urpasarkem zalem. Tea xivay dusrea tiatramni zantun mukhel bhumika korun tinnem tiatr machier bhumikecho dorzo unch haddlo te tiatr mhunttlear J.P. Souzalin-acho ‘Conde de Monte Cruzo’ ani ‘Bhott Ailolo Pomburpechea Festak’ hea-i tiatramni ti ani J.P. Souzalin mukhel bhumika korun tiatr mogiyeank dipkaitalim. Miss Carlota ek bori gavpi-i asli. Tika sundor tallo aslo ani tech porim kantar mhunnpacho ek khas ‘style’ aslo. Tea kallar chodd famad kantorist mhunttlear Anthony Tulu, ani Miss Carlota-n tache borobor poriant kantaram gavun apunn gavpak matui unnem na mhunn provar kelem. Gavpak toxench bhumika korpak Miss Carlota huxar asli tea karannak lagon tea kallar tiatrachea mollar tika vhodd ‘demand’ aslo. Miss Carlotan bhumika kelole tiatr fokt Mumboint zale na, punn Poona-nt, Gõyant ani Karachi xarant poriant tiatr machier haddun tinnem tiatr mogiyeanchea kallzamni apleak kherit zago rakhon ghetlo. Sangtat tea pormonnem Miss Carlota ek ‘versatile’ kolakar asli mhunn, gombhir bhumika korun tiatr pollennarank roddoitali mhunn ani kaim pavtt ‘comedy roles’ korun poriant tinnem tiatr pollennarank hansoileat khoim. Aichea kallar bhov thoddeo ostoreo kolakar asat jeo gombir (serious) toxeoch vinodhi (comedy) bhumika korta. Miss Carlota ek khori ‘professional’ asli oxem amcheani mhunno yeta, kiteak apli bhumika bhes bori zanvche khatir aple sonvad (dialogues) patt korop hi tichi bhes bori sonvoy asli. Tinnem ‘prompting’-acher patiyeun kednach machier ‘acting’ kelem na khoim. Amchea tiatristamni tichea hea sobhava vorvim zaitem xikpachem asa. Miss Carlota tiatr machier nanvlovkik asli teach somoyar tika Devan apovn vheli ani tiatr machier vhoddantlem vhodd luskonn zalem. Tichea mornnan tiatr machiek dhoko boslo hantun dubav na, punn zaitea ostorea kolakarank tiatr machier panvl marunk tinnem ut’tejon dilem hantun matui dubav na. Tomazinho Cardozo Candolim, Gõy