10 / 2013 PRÍLOHA
NEZMESTILO SA: SÝRIA - Jozef Šoška Aktuálna situácia v Sýrii, súvislosti, “Perla sýrskeho kres anstva” STRANA 1 - 10
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ Foto: Jozef Šoška
SÝRIA - SÚVISLOSTI ktorými Pán od èias prvých kres anov sprevádzal hlásanie evanjelia.
Navždy kres anská krajina Sýria je ve¾kou blízkovýchodnou krajinou, kedysi známou ako Aram. Preto aj sýrska reè sa nazývala aramejèinou. Sýria má svoje miesto aj v biblických spisoch a poèiatkoch kres anstva. Už Starý zákon nám hovorí o malomocnom sýrskom vojvodcovi Námanovi z Damašku, ktorého v Izraeli uzdravil prorok Elizeus a ktorý sa nato obrátil k pravému Bohu. V Damašku je hrob Jána Krstite¾a, v niekdajšom byzantskom chráme, neskôr premenenom na Umayadskú mešitu. Pred bránami Damašku sa zjavil Pán Ježiš Kristus Šavlovi, ktorý tam šiel pochyta prvých Ježišových nasledovníkov, a ktorý nato uveril v Ježiša ako v Pána a Spasite¾a, a stal sa jeho nádobou, v ktorej sa zanieslo evanjelium pohanom – je nám známy ako apoštol Pavol. Poèas celých stároèí tu vzrastala Kristova cirkev, založená na apoštoloch, tu sa diali zázraky,
1
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
Na severe Sýrie, v meste Antiochia, nazvali Ježišových uèeníkov po prvýkrát kres anmi (t.j. nasledovníkmi Krista - grécky christianoi). Napokon sa celá Sýria stala kres anskou krajinou. Odtia¾to pochádzajú ve¾kí žiaci apoštolov ako biskup a muèeník za Krista, sv. Ignác Antiochijský, žiak apoštola Jána, ktorého za biskupa vysvätil apoštol Peter a ktorý potom roku 110 bol zabitý v Koloseu, kde bol hodený levom. Od neho sa podnes v katolíckej a pravoslávnej cirkvi èíta v úcte jeho 7 listov, svedectvo viery prvých kres anov. Zo Sýrie pochádza aj sv. Efrém, ve¾ký ranokres anský spisovate¾, autor prekrásnych starokres anských hymnov, pre ktoré bol aj nazývaný citarou Ducha Svätého. Vlastnou reèou Sýrie (starého Aramu) bola aramejèina. Je to semitská reè (podobne ako hebrejèina a arabèina), ktorou sa v dobe Ježišovej hovorilo ako hovorovou reèou po celom Blíz-
10/2013
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ kom východe. Aj v Palestíne. Hovoril òou aj Ježiš a jeho apoštoli. V evanjeliách máme zachovaných nieko¾ko Ježišových výrokov priamo v aramejèine: napr. talitha kumi („dievèa, vstaò“) - keï vzkriesil Jairovu dcéru. Alebo prvokres anské zvolanie, aké nám zachoval apoštol Pavol: marana tha – „príï, Pane“. Aramejèina je podobná hebrejèine asi ako sú si podobné slovenèina a po¾ština. Neskoršia aramejèina sa volá aj sýrèina.
............................................. Keï v 7. storoèí ovládli Sýriu arabskí moslimovia, bola sýrèina postupne vytlaèená a nahradená arabèinou. Tá je podnes úradným jazykom, akým sa v Sýrii hovorí. Islam prostriedkami jemu vlastnými napokon znièil kres anstvo v Sýrii. Predsa však v istých oblastiach, aj za cenu diskriminácií, prenasledovania, muèeníctva, kres ania prežili. Aj v súèasnosti svoju aramejèinu používajú v kostoloch pri sv. omši, pri modlitbách, pri vysluhovaní svätých sviatostí. A keï slávia eucharistiu v arabèine, slová premenenia nad darmi chleba a vína stále znejú v aramejèine.
............................................. Je zaujímavé, že názov sv. omše je qurbana qadiša, èo je po aramejsky „svätý obetný dar“. Slovo qurbana (obetný dar) je známy aj z jedného z Ježišových slov, aké sa v evanjeliu zachovali v aramejèine: „korban“ (Mk7,11). V dedine Maalula òou podnes hovoria ako hovorovým jazykom. Kres ania dnes tvoria asi 10 percent sýrskej populácie. Sýrski kres ania sú skôr sústredení v mestách (najviac v okolí miest Damašk, Aleppo, Hamah, Latakia). Patria k vzdelanejším vrstvám spoloènosti, keïže ich školstvo používa vyspelý západný spôsob vzdelávania, nekonèia pri základnom vzdelaní a skôr pokraèujú na ïalších stupòoch. Preto patria k nie chudobným vrstvám a skôr pracujú v špecializovaných odboroch a zamestnaniach. Po kultúrnej stránke, a to sa dalo vidie aj v Libanone, si kres ania udržujú svoje štvrte tiché, pokojné a èisté, a pre turistov pôsobia bezpeènejšie a lákavejšie.
Assadova vláda a “arabská jar” Väèšina Sýrèanov sú moslimovia. Islam má dve vetvy: sunitskú (80%) a šítsku (18%) (asi 2% sú menšie islamské sekty). Sunitská je rozšírená po celej severnej Afrike, Indonézii, arabských krajinách, väèšine Turecka. Šítom je vlastný Irán a väèšina Iraku. V Sýrii žije 74 % sunitov a 13 % šítov. Žije tu aj jedna osobitná islamská sekta – alawiti (11%). Ide o miernu sektu, a do nej patrí aj klan vládnucej rodiny Assadovcov. Táto sekta je blízka šítskej vetve islamu a preto je Assadov režim podporovaný Iránom. Sunitská väèšina ako aj okolité arabské štáty by radšej tento režim nahradili sunitským. Sýria sa za Assadovej vlády tešila stabilite a prosperite, išlo o svetský režim, s pomernou slobodou aj pre kres anov, ktorí tvoria 10 % populácie. Kres ania mohli stava svoje kostoly, mali svoje školy, mohli zastáva niektoré úrady a mohli ma miesto v parlamente. Za konverziu na kres anstvo nie je oficiálne trest smrti (i keï zabitie hrozí zo strany príbuzných) a išlo skôr len o administratívne postihy. Na pomery v porovnaní s islamskými krajinami regiónu celkom znesite¾né. Èo sa teda v Sýrii zaèalo dia v marci 2011? „Arabská jar“, ako to nazvali sú aživí novinári, a èo sa ukázalo ako „islamistická jar“, zasiahla túto krajinu, predstierajúc, že ide o demokratickú revolúciu, aby získali sympatie (a podporu) Západu. No v Sýrii bolo jasné, o akých „demokratov“ ide. Až tu došlo k nieèomu, èo nasmerovalo osobitnú pozornos na túto zem. Augustové použitie chemických zbraní. A hneï k tomu sa nám predostrelo „riešenie“ sýrskeho konfliktu.
............................................. Keï niekto z pozície svojej moci (politickej, ekonomickej, vojenskej, mediálnej) si osobuje právo by žandárom národov a sveta, keï „dokazuje“ v OSN, že v Iraku sú zbrane hromadného nièenia pomocou kreslených komiksov, a ktorým aj mandát OSN je len módnym doplnkom,
10/2013
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
2
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ Známy scenár z Kosova Povstalci opakujú už známy scénar z Kosova: kde sme sa najprv dozvedali o obchodníkoch s drogami, potom to boli teroristi, potom len separatisti, istý èas niè – a naraz to bola UCK (Kosovská oslobodzovacia armáda). Keï žiadali pomoc od západu, dostali odpoveï: „nemôžme, najprv tam musíte ma humanitárnu krízu“. A tak ju tam zanedlho mali... A potom dostali aj výcvik, aj uniformy, aj zbrane, aj politickú a mediálnu podporu... od „medzinárodného spoloèenstva“. Huckanie povstalcov zo strany mocností je faktom. Aby bol dôvod. (alebo, kto chce, môže to nazva zámienkou). (Èírou náhodou sa po vojne našli v Kosove ve¾ké náleziská uhlia, ako sa èírou náhodou našli po vojne v Afganistane ve¾ké náleziská minerálnych surovín.) Rovnako ak v tomto prípade: r. 2012 americký prezident Obama vytýèil hranicu, po ktorej vojensky zasiahnu: a to použitie chemických zbraní v Sýrii. Dal návod, èo sa má v Sýrii sta ... Žeby mal potom Assad záujem tento „návod“ použi , a tak proti sebe poštva západné ve¾moci? Alebo už ktosi „vedel“, èo urobi , aby sa mohlo pod¾a vopred ohláseného scenára kona ?
Spravodajské zlyhanie Sám G. Bush neskôr priznal, že najväèšou chybou jeho prezidentovania bolo „spravodajské zlyhanie“ oh¾adom Iraku a jeho zbraní hromadného nièenia, alebo, ako to fajnovejšie znie zo správy senátneho výboru pre spravodajstvo z r. 2008, že vláda „chybne vyhodnotila spravodajstvo a hrozbu Iraku“. Lebo uverili jednému politicky frustrovanému „agentovi“ (Rafidovi Ahmed Alwan al-Janabi), ktorý potom priznal, že CIA klamal z nenávisti voèi Husajnovi, a preto podával falošné informácie, a potom – citujem jeho slová: „v hrôze pozoroval, ako boli (jeho „informácie“) použité na ospravedlnenie vojny“, keï videl, èo sa stalo v Iraku: „Urobil by som všetko, èo by len bolo možné... Musel som uro-
3
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
bi nieèo pre svoju zem.“ Takže všetko? Za každú cenu? Za cenu lží a ¾udských životov, len aby zví azili niekoho politické a ekonomické predstavy? To je pliaga, aká sa dotýka jednotlivcov, strán, vlád, mocností. A teraz chceme, alebo nás niekto núti veri , že v Sýrii treba pomôc povstalcom, že potom tam bude fajn? Na základe èoho? Èo sa zas (možno) dozvieme o pár rokov od senátnych výborov? Keï v Srbsku bol proti normám medzinárodného práva zbombardovaný vlak a konvoj civilistov a televízia – pripíše sa to chybe èi zlyhaniu jednotlivého vojaka. Vlády „medzinárodného spoloèenstva“ odmietajú zodpovednos . Predstavme si, žeby skutoène chemickú zbraò v Sýrii použil nejaký vládny sýrsky vojak. Vyhlásenia politikov a médií by na zodpovednos volali nie chybujúceho vojaka, ale sýrsku vládu. Kto použil chemické zbrane v Sýrii? Média len akosi vágne lavírujú a opakujú vyhlásenia západných predstavite¾ov, tie odvážnejšie ešte spomenú, že to zatia¾ nie je jasné.
“Západ má dnes ve¾a politikov, ale málo štátnikov” No bolo by dobré spomenú to, èo zaznelo z Assadových úst pre denník Izvestija: „Ako by bolo možné, aby nejaká krajina použila chemické zbrane, alebo iné zbrane hromadného nièenia v oblasti, kde má umiestnené jej vlastné vojenské sily?“ – narážal tým na to, že útok zasiahol aj vládnych vojakov. Povedal tiež: „Väèšina z tých, èo bojujú, sú Takfiristi, ktorí prijali doktrínu al-Qajdy. Západ má dnes ve¾a politikov, ale málo štátnikov. A niektorí z týchto politikov neèítali históriu ani sa z nej niè nenauèili, a iní si nepamätajú ani posledné udalosti.“ Spravodajské odpoèúvanie odhalilo, že už v prvých pár hodinách prebiehali zo sýrskeho ministerstva obrany panické telefonáty smerom k oddeleniu chemických zbraní so žiados ami o
10/2013
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ ktorý by sa síce lepšie vynímal pred svetom, ale bez ktorého sa aj tak zaobídu, ak si ho nezadovážia ... no – i to sú isté -izmové ideologické prvky, ktoré deformujú spravodlivé usporiadanie ¾udskej spoloènosti a sveta. Je nebezpeèné ma už vypracované plány na útok a ma vopred jasno kto je za chemickým útokom v Sýrii, hoci výsledky inšpektorov (ktorých ostre¾ovali nie vládne, ale povstalecké jednotky) ešte nie sú zrejmé. Najprv sa stanoví cie¾, a jemu sa potom podriaïujú aj budúce výsledky, aj mediálna kampaò, aj rôzne právne špekulácie na ospravedlnenie zámerov.
“Otèe, modlite sa prosím za Sýriu” V Sýrii som bol v januári 2011, kde som navštívil p. Myrnu Nazzourovu, ktorej sa na rukách na Ve¾ký piatok zjavovali stigmy (Kristove rany). V jej dome sa pri zázraènej ikone Bohorodièky Panny Márie, z ktorej vytekal olej, stali viaceré uzdravenia tak kres anov ako moslimov – v skutoènosti prvým uzdraveným bol moslimský chlapec. Navštívil som tam viacerých tamojších pôvodných sýrskych kres anov, a stretol sa aj s irackými, ktorí museli zanecha domov pre vyhrážky, násilie a vraždenia, aké tam pre kres anov nastalo po onej neš astnej vojne. Pri mojom odchode mi Nicholas Nazzour (manžel p. Myrny) smutne a polohlasne povedal: „Abbuna (arabsky: otèe), modlite sa prosím za Sýriu a Blízky východ, lebo nás èakajú ve¾mi ažké a zlé èasy.“ – vravel to v dobe, kedy Sýria žila v prosperite a stabilite (a pre kres anov v istej základnej slobode, ako tomu bolo aj v Iraku pred vpádom „medzinárodného spoloèenstva“). O necelé dva mesiace (15. marca) sa tam zaèali nepokoje, ktoré prerástli do obèianskej vojny ... (ich dcéra bola dokonca postrelená). Na západe to bola fráza žurnalistov, ktorí sa predbiehajú v nájdení nejakého úderného titulku, že ide o „arabskú jar“, ktorá už v zaèiatku vniesla falošný poh¾ad na dianie.
Už po vypuknutí nepokojov sa v Sýrii vedelo, ako mi to napísala jedna sýrska kres anka, že povstanie je dielom nie nadšených slobodomyse¾ných demokratov, ale wahabistov (islamistické sunitské hnutie) zo Saudskej Arábie, ktoré sa usiluje zvrhnú svetský a na arabské pomery tolerantný Assadov režim a nastoli tvrdý islamský štát pod¾a sunitských náboženských pravidiel (podobne, ako sa o to usiluje „moslimské bratstvo“ v Egypte). Preto šítsky Irán podporuje Assada, aby sa zo Sýrie nestal sunitský sused. (Sám Assad patrí k umiernenej menšinovej sekte Alawitov, a preto sa mu darilo drža balanc medzi sunitmi a šítmi a pritom podporova iné menšiny). Sýrski kres ania tak teraz èelia ažkej situácii: Mnohí skôr (a väèšinou) podporujú radšej Assada zo strachu (a opodstatneného), že jeho zvrhnutie a nastolenie vlády islamistov im prenasledovanie a násilie, najmä zo strany sunitských povstaleckých skupín ako napr. Jabhat al-Nusra (sýrska odnož al-Qajdy), ktorá už teraz vyháòa kres anov z domovov a útoèí na nich.
Vláda slobody a demokracie? Viac bezpeèia? Je mnohovravné, že predstavitelia Al-Qajdy (ktorí kedysi útoèili na Sadama Husajna a odmietali ho ako „neverca“) sa teraz stavajú proti svetskému režimu Assada a bojujú za jeho zvrhnutie (všetkými možnými (aj zákernými) prostriedkami, aké sú im vlastné a svetu už známe) a tak nachádzajú v USA a mnohých jeho spojencoch, svojich vlastných spojencov a podporovate¾ov. Èo chceme oèakáva od pádu Assadovho režimu? Vládu slobody a demokracie? Viac bezpeèia? Od povstaleckých skupín ako sú wahabisti a al-Qajda? Od tých, ktoré vlastnia chemické zbrane? Akosi sme zabudli, že po zaèiatku povstania sme sa dozvedeli, ako sa povstalci zmocnili kasárni, kde boli aj chemické zbrane. Akosi sme zabudli, že al-Qajda opakovane pohrozila chemickým útokom.
10/2013
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
4
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ vysvetlenie, èo sa stalo, èo ukazuje, že útok nebol nariadený sýrskou vládou. A nakoniec, 30. augusta povstalci sami priznali, že vlastnia chemické zbrane a že s nimi aj narábajú: v rozhovore s redaktorom z Assiociated Press, Dale Gavlakom priznali, že od princa Bandara bin Sultana zo Saudskej Arábie dostali zásielku chemických zbraní, ktorá mala smerova pre povstaleckú skupinu Jabjat al-Nusra (odnož alQajdy). „Boli sme ve¾mi zvedaví, èo sú to za zbrane“ – povedal jeden z bojovníkov – „a naneš astie, niektorí z bojovníkov s tým nevhodne zaobchádzali a došlo k výbuchu.“
Nebezpeèná zostava hráèov
“Zdravý úsudok”
Abu Abdel-Moneim, otec opozièného povstalca tiež Gavlakovi povedal: „Pred asi dvoma týždòami sa ma syn pýtal, èo by to mohli by za zbrane, ktoré mal nies “ a že „vyzerali ako také tuby“ a iné ako „ve¾ké plynové f¾aše“. A ten, èo ich mal prinies , že je saudský sunitský Abu Ayesha. Pod¾a Abdel-Moneim zbraò vybuchla v tuneli a zabili 12 povstalcov. Redaktorovi ïalej povedali, že peniaze dostávajú od Saudskej vlády (ide o sunitských moslimov, zatia¾ èo sektu Assadových alawitov porporuje šítsky Irán). V decembri minulého roka analytik Paul Joseph Watson uviedol, že 29 rôznych povstaleckých skupín vytvorilo spojenectvo s Nusra frontom, ktorý je tiež odnožou al-Qajdy, zodpovednou za zabíjanie amerických vojakov v Iraku. Sýrski povstalci sú zodpovední za rozsiahle zverstvá a masakry, od nútenia ¾udí by samovražednými útoèníkmi, cez útoky na kres anov a nièenie ich kostolov a nútenia detí vykonáva odrezávanie hláv neozbrojeným zajatcom. Aj bývalá štátna sekretárka Hillary Clintonová pre BBC pripustila, že títo sýrski povstalci, ktorí sú v Sýrii na tej istej strane ako USA, sú teroristickými skupinami: „Máme v regióne nebezpeènú zostavu hráèov – al-Qajdu, Hamas a tých, èo sú na našom zozname teroristov, ktorí podporujú – vyhlasujú svoju podporu opozícii v Sýrii.“
5
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
Èo sa teda týka útoku na Sýriu, realisticky to pre denník Arutz Sheva zhodnotil izraelský odborník na Blízky východ z Univerzity v Haife Dr. David Bukay, ktorý sa síce tiež ešte mylne domnieva, že chemické zbrane použil Assadov režim, no vraví: „Bashar Assad urobil ohromný omyl, keï použil chemické zbrane ... Ale na druhej strane, ak Západ na neho zaútoèí, nech nás Boh ochraòuje! Ak ho totiž sunitská opozícia porazí, to potom bude znamena , že ved¾a nás, na sýrskej hranici, budú prívrženci alQajdy.“ A ïalej dodáva: „Mali sme 40 rokov pokoja. Alawitský režim bol úžasný. Jeho alQajdovská alternatíva bude pohromou.“
Aké sú dôkazy o použití chemických zbraní zo strany sýrskej vládnej armády? Americká vláda hovorí, že sú dôkazy, že v Sýrii boli použité chemické zbrane a preto musí zaútoèi . No zaiste, chemické zbrane boli použité. Ale kým? Prezident Obama v nede¾u 8. septembra vyhlásil, že im staèí „zdravý úsudok“ viac než „nevyvrátite¾né a nespochybnite¾né dôkazy“, ktoré nemajú. Ale potom na èom stavia svoj „zdravý úsudok“? Na svojich ideologických predsudkoch alebo na svojich mocenských záujmoch, biedne odetých vo fertuche „národnej bezpeènosti“, v závoji „záujmov medzinárodného spoloèenstva“ èi vo figovom liste „demokracie“. Ak teda musí zaútoèi na Sýriu, lebo vraj Assadova vláda použila chemické zbrane, èo urobí, ak sa zistí, že ich v skutoènosti použili povstalci? Aj vtedy zaútoèí na Sýriu? Otázky vedia znepokoji . Ako znepokojila jedna novinárska otázka amerického ministra zahranièia Johna Kerryho: „èo by musela Sýria urobi , aby sa vyhla útoku?“ – Na to Kerry len narýchlo podal skôr reènícku odpoveï: „To by musela odovzda všetky svoje chemické zbrane pod kontrolu medzinárodného spoloèenstva (to znaèí vopred vybraného klubu len istých mocností), èo ale Sýria neurobí a ani nemôže.“ Ale táto jeho reènícka odpoveï narušila už pripravené plány k útoku: Rusko prednieslo sýrsky súhlas a ponuku da svoje che-
10/2013
SÝRIA - Súvislosti __________________________________
“Zdravý úsudok” Foto: TK KBS SDM 2013 mické zbrane skutoène pod dozor „medzinárodného spoloèenstva“. Úsmev niektorým náhle zmrzol alebo skyslel, a tak zaèali opatrne vysvet¾ova , že „to sa nedá, kto to ustriehne, èo keï Assad zbrane zatají“ a pod.
Èo na to pápež? Málo, ak vôbec, sa v médiách píše, èo o súèasnej situácii hovorí pápež. Média zaujíma, akej farby ma topánky, èi chodí autobusom a komu kamarátsky zatelefonuje, ko¾ko stála cesta do Brazílie, ale neprinesú niè z toho, èo je podstatou jeho služby, èo hlása, èím sprítomòuje posolstvo Kristovho evanjelia, aké ovocie aj jeho cesta do Brazílie priniesla. Rád by som uviedol postoj rímskeho biskupa – pápeža Františka ako aj domácich sýrskych biskupov k tejto veci: Pri nedávnej návšteve jordánskeho krá¾a Abdullaha II. pápež znova zopakoval, že „dialóg je jedinou možnos ou na riešenie sýrskej krízy“ a odmieta ako aj celá katolícka Cirkev útok na Sýriu. Pápež František pri ne-
de¾nom „Anjel Pána“ odsúdil obchodníkov so smr ou, ktorí živia vojny svojimi obchodmi so zbraòami a svoje vlastné ekonomické a mocenské záujmy skrývajú za obranu hodnôt. Ide o mocných zeme, ktorí rozohrávajú svoje vojenské a obchodné partie na koži trpiaceho obyvate¾stva. Treba poveda „nie bratovražednej nenávisti a klamstvám, ktorými si poslúži, násiliu v každej jeho forme.“ Aj sýrsko-pravoslávny biskup Eustathius Matta Roham: „Je ¾ahké da zelenú leteckým útokom na Sýriu, ale je ažké ukonèi ako vojnu tak aj dôsledky týchto útokov na celý Stredný východ.“
Autor èlánku: Jozef Šoška
10/2013
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
6
SÝRIA - Súvislosti __________________________________
Maalula
Foto: Jozef Šoška a apoštolov. Nachádza(la) sa tam aj škola pre študentov z celého sveta, ktorí sa chceli uèi tomuto jazyku. ¼udia sú tu milí, pohostinní, zbožní a pracovití.
Perla sýrskeho kres anstva Asi 50 km na sever od Damašku, v horskej oblasti, leží po úboèiach skalného masívu pradávna kres anská dedina Maalula. Navštívil som ju v januári roku 2011. Po množstve zákrut a stúpaní sa naraz objaví krása obydlí, stojacich tesne jeden ved¾a druhého, akoby zasadených do skaly. A v strede skala na ktorej sa vyníma socha Bohorodièky Panny Márie a vytàèajúce kríže kláštorov hore nad mesteèkom. Na zaèiatku dediny ako aj na rohu námestia stoja mešity. Lebo hoci je to kres anská dedina, žijú tu aj moslimovia. Maalula je kolíska evanjeliovej tolerancie, kde obe náboženstvá nažívajú v pokoji poved¾a seba. Pod úboèím v údolí majú obyvatelia Maaluly svoje políèka. Pestujú staré olivovníky, mand¾ovníky èi marhule, zeleninu. Jej obyvatelia sú potomkami prvých kres anov, a Maalula je jedným z mála miest, kde podnes ako hovorovú reè používajú nie oficiálnu arabèinu, ale pôvodnú aramejèinu – jazyk Ježiša
7
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
Mar Sarkis - Kláštor sv. Sergia Hore na kopci stojí starý kláštor sv. Sergia, muèeníka zo 4.st. Arabi volajú Sergia menom Sarkis (od Sargius) a preto aj kláštor nesie arabský názov Mar Sarkis (Mar znaèí aramejsky pán a oslovenie sa v kres anskej terminológii používa aj pre apoštolov, svätcov, ohlasovate¾ov evanjelia. A podnes aj pre biskupov). Na mieste dnešného kláštora stál pohanský chrám, no spustol keï sa pohanstvo vytratilo, a ¾udia prijali Kristovo evanjelium. A tak z jeho ruín povstal kres anský chrám. Podnes v kostole používajú prastarý oltár, ktorý pochádza z doby pred rokom 300, z èias, kedy tu stál ešte pohanský chrám. Je totiž na òom ešte vytesaný dokola žliabok a odtoková jamka na krv, pre krvavé
10/2013
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ obete, aké na òom obetovali pohania. Nicejský koncil roku 326 takéto oltáre zakázal, a tak vieme, že tento starý oltár tu bol ešte pred uznesením koncilu, a je pôvodný. A tak je dnes azda najstarším oltárom, na ktorom dnes kres ania slávia Kristovu eucharistickú nekrvavú obetu. Keï vstúpite do tohto kostola, vždy je tam niekto, kto vám zarecituje modlitbu Otèe náš v aramejèine: tak, ako to prvý krát predniesol Pán Ježiš: „Abuna di ba šmaja“. V kláštore nás k sebe pozval a pohostil otec..., pravoslávny kòaz, ktorý študoval v Ríme, a tak sme si mohli pohovori aj v talianèine.
Mar Tekla Ešte hlbšie v horách sa dá prís pútnickou cestièkou k úzkemu chodníèku, stredom ktorého preteká potôèik (v letných horúèavach prijemné osvieženie). Chodník vedie cez dlhú puklinu èi rozsadlinu v skale, ktoré sa po oboch stranách ènie vysoko do neba. A na konci sa otvorí krásny poh¾ad: najprv socha sv. Tekly a potom kláštor s jej menom. Týmto úzkym skalným priechodom kedysi utekala svätá Tekla, keï ju chceli chyti rímski vojaci. Tekla je v Maalule patrónkou, a patrí k najob¾úbenejším postavám sýrskeho kres anstva. Jej otec bol významný úradník z mesta Ikónium. Tekla sa stala uèeníèkou svätého apoštola Pavla. Boli to èasy prenasledovaní, kedy sa kres anská viera trestala smr ou a pre-
to musela utiec . Mnohí kres ania dokonca túto rozsadlinu v skale pripisujú práve tomu, ako sa skaly pred Teklou roztvorili, aby mohla újs . Tekla sa teda napokon usadila v jaskyni pri Maalule, a tu je aj pochovaná. Na tomto mieste potom vyrástol kláštor. Mnohých ¾udí priviedla ku Kristovi svojim uèením a zázrakmi a dokonca aj krstila, èo bolo skôr neobvyklé v tých èasoch. Sv. Tekla ako jediná zo žien, ohlasujúcich evanjelium, nosí v sýrskej cirkvi z úcty titul Mar, teda Mar Tekla, aký sa dával len najväèším hlásate¾om evanjelia. Keï sa vychádza z jaskyne, zo skaly tu vyrastá strom s rozvetvenou korunou a zo stropu jaskyne kvapká voda do kamennej nádoby. Je zaujímavé, že voda kvapká rovnako v zime aj v lete, za dažïov aj za sucha, a z nádoby sa nikdy nepreleje na zem. Nikdy ani kvapka nepreteèie von, hoci je nádoba stále plná. Stál som a po-zeral na to hodne dlho. Pozoroval a rátal kvapky. A skutoène, je to tak (možno to snáï zdôvodni tým, že sa rýchlos dokvapkávania rovná rýchlosti odparovania?) Vždy plná nádoba
Priechod Tekly
Foto: Jozef Šoška 10/2013
Foto: Jozef Šoška NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
8
SÝRIA - Súvislosti __________________________________ Krv muèeníkov Sanguis martyrum semen christianorum – krv muèeníkov je semenom nových kres anov (Tertulián, r. 200) Pre sýrskych kres anov sa Maalula, nedávano ovládnutá islamskými povstalcami (ktorí sú len frakciami teroristickej al-Qajdy), stala „zemou muèeníkov“. Dedinu pred útokom moslimských povstalcov, podporovaných západom na èele s USA, bránili sýrske vládne vojská. Až keï sa 7. septembra samovražedný útoèník odpálil pri rampe do dediny a zabil nieko¾ko vojakov, cesta pre povstalcov bola vo¾ná. Pred starodávny chrám sv. Sergia postavili delo, a do kamery vykrikovali, ako ho rozstrie¾ajú. Mnohí kres ania, ktorí stihli, ukryli aspoò ženy a deti v kláštoroch, iní pozastierali okná a pozamykali sa. No bojovníci „arabskej jari“ vtàhali do domov, nivoèili ich, terorizovali, zastrašovali obyvate¾ov, rozbíjali sväté obrazy. V jednom z domov našli štyroch kres anov: Michaela Taalaba, jeho bratranca Antouna Taalaba, a Michaelovho vnuka Sarkisa el Zachma a jednu ich príbuznú ženu. Tá vyrozprávala, èo sa stalo: Islamisti sa všetkým vyhrážali smr ou, aby prestúpili na islam. Mládenec Sarkis (nesúci meno po sv. muèeníkovi Sergiovi, ktorému je v dedine zasvätený kláštor) im nebojácne a jasne povedal: „Ana masíhi“ – „Ja som kres an. A ak ma chcete zabi preto, že som kres an, tak to urobte!“ A rozzúrení moslimovia ich hneï na mieste rozstrie¾ali. Žene sa so zraneniami podarilo preži a dosta sa do nemocnice v Damašku. Troch zavraždených kres anov pochoval 10. septembra v grécko-katolíckej katedrále patriarcha Gregor III. Laham, za prítomností biskupov, ako katolíckych, tak aj pravoslávnych. To, èo mládenec Sarkis urobil, je pravé muèeníctvo – smr „in odium fidei“ – z nenávisti voèi kres anskej viere. Pod¾a pravidiel našej viery sa za nich nemodlíme. Za muèeníkov sa Cirkev nemodlí. Lebo to oni sa modlia za Cirkev. Lebo kto muèeníckou smr ou dosvedèí Krista, je spasený a svätý.
9
NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA
Za nich a za ich svedectvo vzdávame, hoci aj cez našu ¾udskú boles , chválu a vïaku Bohu, prosiac, aby sme aj my ostali verní Kristovi až po smr .Za nich a za ich svedectvo vzdávame, hoci aj cez našu ¾udskú boles , chválu a vïaku Bohu, prosiac, aby sme aj my ostali verní Kristovi až po smr .
Autor èlánku: Jozef Šoška
10/2013